Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 305/2013 účinný od 01.11.2016 do 30.12.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom návrhu novely zákona o e-Governmente je upraviť platný právny stav v troch hlavných oblastiach. Prvou oblasťou je úprava podmienok a spôsobu identifikácie a autentifikácie. Filozofia platného právneho stavu zostáva zachovaná, navrhuje sa však jej spresnenie a doplnenie tak, aby pravidlá identifikácie a autentifikácie boli aplikované výlučne na oblasť výkonu verejnej moci a nedochádzalo k výkladovým sporom ohľadom povinnosti ich použitia napr. vo vnútorných procesoch orgánov verejnej moci. S touto oblasťou súvisí aj zavedenie inštitútu autentifikačného certifikátu a centrálneho registra splnomocnení.

Ďalšia oblasť úprav sa týka platenia úhrad orgánom verejnej moci. Pri zachovaní princípu, kedy systém zabezpečuje v prvom rade distribúciu informácie o úhrade, sa navrhuje zjednodušenie procesov a upustenie od niektorých funkcionalít platobného modulu, akými sú napríklad zúčtovanie či párovanie platieb. Tretia oblasť sa týka registrov, kde sa navrhuje upraviť inštitút zdrojového registra a vo väzbe naň upraviť pravidlá referencovania údajov.

Poslednou oblasťou sú zmeny, ktoré vyplynuli z potrieb implementácie riešení e-Governmentu za posledné obdobie, ako aj z praxe orgánov verejnej moci, ktoré zavádzajú elektronické služby. Na tieto účely a z týchto dôvodov sa v mnohých oblastiach navrhuje spresnenie platnej právnej úpravy, či jej doplnenie tak, aby v praxi zjednodušila implementáciu riešení, resp. odstránila potenciálne oblasti pre výkladové spory.

Súčasne sa navrhujú legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení, ktorých zmena nie je nevyhnutná pre správne fungovanie a aplikáciu zákona, avšak vzhľadom na jeho novelizáciu sa javí ako vhodné vykonať aj tieto zmeny.

.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2:

Navrhovanou zmenou sa odstraňujú výkladové pochybnosti o povinnosti používania formulárov a zaručeného elektronického podpisu pri podávaní žiadostí o informácie a zachováva sa čo najmenej formalizovaný prístup občanov k získavaniu informácií podľa infozákona.

K bodu 3:

Nové znenie § 3 sa navrhuje z dôvodu vykonania niekoľkých úprav v jednotlivých pojmoch.

Ide o nasledovné úpravy:

- legislatívno-technické úpravy súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci. Obsahovo zostáva výklad tohto pojmu totožný, ako pri platnom znení. Stále teda zahŕňa napr. aj činnosť exekútorov pri výkone rozhodnutia, vrátane postupu v časti týkajúcej sa určenia a realizácie spôsobu výkonu rozhodnutia, či napríklad činnosť osôb, akými sú notári, ak ide o ich verejno-mocenskú agendu (napr. činnosť súdneho komisára a iné),

- zmeny vzhľadom na používanie pojmu „elektronická komunikácia" aj v iných právnych predpisoch, kedy sa navrhuje odlíšiť komunikáciu pri výkone verejnej moci pojmom "úradná". Nadväzne na to sa navrhuje upraviť aj definícia pojmu "výkon verejnej moci”,

- obdobne aj pri pojme „elektronická úradná správa" sa prídavným menom "úradná" navrhuje odlíšiť elektronické správy pri výkone verejnej moci od iných elektronických správ. Súčasne s tým sa v nadväznosti na implementáciu e-governmentových riešení navrhuje obmedziť množstvo podaní a úradných dokumentov v jednej správe na práve jeden,

- legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na základnú funkciu formulárov, ktorou je možnosť ich automatizovaného spracovania.

- legislatívno-technická úprava súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci.

- vzhľadom na doplnenie definície elektronického úradného dokumentu sa navrhuje jej rozčlenenie do bodov. Dôvodom doplnenia tretieho bodu je potreba vyznačovania právnych skutočností na úradných dokumentoch, pričom ako vhodné riešenie sa javí ich vyznačovanie využitím formulárovej štruktúry a následne spojenie s príslušným úradným dokumentom,

- vo vzťahu k projektu zavádzania bezvýznamového identifikátora fyzickej osoby sa navrhuje rozšíriť možnosti identifikátora osoby aj na tento typ identifikátora. Úmyslom je následne postupný prechod od rodného čísla na identifikátor fyzickej osoby, ktorý bude realizovaný v pripravovanom zákone o tomto identifikátore.

- legislatívno-technické úpravy, súvisiace so spresnením pojmov pri zachovaní jeho pôvodného obsahu a zmyslu.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v pojme “výkon verejnej moci”.

K bodu 5:

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré spoločné moduly sa členia na časti, ktoré spravujú rôzne orgány verejnej moci, bolo vhodné explicitne ustanoviť, že ak k takémuto členeniu dochádza,

každá časť je samostatným ISVS. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie predmetnej definície.

K bodu 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná komunikácia".

K bodu 7:

Navrhuje sa ustanoviť inštitút potvrdenia o odoslanom podaní, aby komunikujúca strana vedela preukázať, že podanie odoslala a aj to, aké podanie bolo odoslané.

K bodom 8 až 10:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a s aktualizáciou poznámky pod čiarou.

K bodu 11:

Vzhľadom na zvolené riešenie implementácie projektu IOM sa navrhuje upraviť možnosť pracovníka IOM pristupovať do schránky osoby, ktorej poskytuje službu. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky sa navrhujú obmedzenia v podobe povinnosti tejto osoby autentifikovať sa, ako aj v povinnosti vykonávať takýto prístup výlučne cez kontrolovaný systém IOM. Týmto spôsobom bude zabezpečená možnosť preberania úradných dokumentov zo schránky žiadateľa o službu aj prostredníctvom IOM. Zároveň sa navrhuje, na odstránenie pochybností ustanoviť, že takýmto spôsobom nie je možné udeliť "generálne oprávnenie" na prístup a disponovanie so schránkou.

K bodom 12 a 13:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s umožnením prístupu do schránky žiadateľa aj prostredníctvom pracovníka IOM a s oprávneniami pracovníka IOM. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti IOM sa navrhuje evidovať aj konkrétneho pracovníka, ktorý úkon vykonal, aby sa zamedzilo prípadným nežiaducim aktivitám.

Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa navrhuje tiež explicitne ustanoviť, že osobitný predpis môže ustanoviť aj ďalšie podmienky na poskytovanie služieb orgánov verejnej moci cez IOM.

K bodu 15:

Predmetné doplnenia súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest (ďalej len “IS DCOM”), ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené. Tým, že IS DCOM je definovaný ako nadrezortný informačný systém, nemusí nahrádzať informačné systémy obcí ale vytvára hierarchicky vyššiu nadstavbu, ktorá jednotlivé systémy integruje do IS DCOM a poskytuje im spoločné funkcie. Týmto spôsobom bude zachované postavenie správcov informačných systémov jednotlivých obcí a zároveň umožnené plné fungovanie funkcionalít IS DCOM.

IS DCOM má ambíciu fungovať ako nadrezortný informačný systém, ktorý poskytne obciam a mestám prostriedky na prevádzku ich systémov a poskytne im funkcionality, ktoré využijú pri výkone svojich činností. Týmto jednotným spôsobom sa napomôže obciam vykonávať verejnú moc elektronicky bez potreby každej obce vynakladať prostriedky na vytváranie takýchto

systémov. Vzhľadom na to, že situácia v elektronizácii územnej samosprávy nie je homogénna, navrhuje sa tento systém postaviť na báze dobrovoľnosti. Zároveň, zakotvením úlohy správcu systému, sa navrhuje v novele zákona č. 275/2006 Z. z. niektoré z povinností integrovaných obcí preniesť na tohto správcu, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodu 16:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 17:

V nadväznosti na doplnenie novej časti modulu úradnej komunikácie, sprístupňujúcej aj základné číselníky, sa navrhuje ustanoviť povinnosť používať tento modul na prístup k nim.

K bodu 18:

Zmeny v definícii autentifikačného modulu sú legislatívno-technické a vychádzajú zo zladenia spôsobov uvádzania správcovstva jednotlivých častí spoločných modulov, ako aj zo zavedenie ich označení konkrétnym názvom.

Zmeny v definícii platobného modulu okrem vyššie uvedeného nadväzujú aj na úpravy v časti o úhradách orgánom verejnej moci, kedy dochádza k vypusteniu niektorých funkcií platobného modulu, čo sa premieta aj do znenia predmetnej definície.

K bodu 19:

Vo väzbe na konkrétne funkcie spoločného modulu sa navrhuje doplniť ich príkladmý výpočet aj do definície.

K bodu 20:

Obdobne ako pri iných spoločných moduloch, aj zmena v definícii modulu úradnej komunikácie odráža úpravy súvisiace s deleným správcovstvom jednotlivých častí, ako aj s ustanovením konkrétnych názvov jednotlivých častí. Nad rámec uvedeného sa podrobnejšie ustanovujú jednotlivé funkcie tohto modulu, vychádzajúc z implementácie konkrétnych e-governmentových riešení. Explicitne sa tiež navrhuje vyjadriť princíp, ktorý stále platí, a to, že modul sa používa v komunikácii dvoch rôznych orgánov a nie v rámci komunikácie rôznych systémov jedného a toho istého orgánu verejnej moci.

K bodu 21:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením okruhu subjektov, ktorým je možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 23 až 26:

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s precizovaním textu a dopĺňa sa evidenčná funkcionalita vo vzťahu k pracovníkom IOM, reagujúc na zmeny v § 9.

K bodu 27:

Vzhľadom na zjednodušenie elektronického doručovania sa navrhuje prejsť na model, v ktorom pre každé právne postavenie bude subjektu zriadená osobitná schránka. Toto riešenie zjednoduší doručovanie z hľadiska určovania momentu doručenia, ako aj plynutia lehôt.

K bodu 28:

Zmena v tomto ustanovení spresňuje lehotu na zriadenie schránky pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR a ani podnikateľmi a z dôvodu doplnenia možnosti zriadiť schránku subjektu, o ktorom to ustanoví osobitný predpis, sa dopĺňa lehota zriadenia aj pre tento prípad.

K bodu 29:

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o dokument formulárového typu sa navrhuje, aby bol sprístupňovaný v module elektronických formulárov, ako aj iné elektronické formuláre.

K bodu 30:

Legislatívno-technická úprava vhodnejšie vyjadrujúca moment aktivácie schránky.

K bodu 31:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením autentifikačného certifikátu a zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon. Vzhľadom na niekoľko menších zmien sa navrhuje nové znenie celého odseku, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Na účely prístupu a disponovania s elektronickou schránkou bude možné poveriť aj viacero osôb, podľa vnútorných potrieb majiteľa elektronickej schránky.

K bodu 33:

Okrem legislatívno-technických zmien sa navrhuje aj doplnenie možnosti požiadať o prístup a disponovanie s elektronickou schránkou prostredníctvom listinného dokumentu, keďže v praxi sa vyskytli prípady, kedy je toto riešenie vhodné.

K bodu 34:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 36 až 40:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 41:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so nahradením označenia konkrétneho orgánu druhovým označením správcu ISVS, zavedením zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon a zavedenia režimu nahlasovania zmien v prípade majiteľov schránok. Vzhľadom na to, že návrh zákona, ktorým sa zriadi register právnických osôb, podnikateľov a orgánov

verejnej moci je už v legislatívnom procese, navrhuje sa údaje o týchto subjektoch získavať z tohto registra. Vzhľadom na niekoľko zmien sa navrhuje nové znenie paragrafov, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

K bodom 42 a 43:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 44:

Vypustenie sa navrhuje na účely odstránenia duplicity so znením odseku 3 predmetného paragrafu.

K bodu 45:

Navrhuje sa spresniť mechanizmus určenia prijímateľa úhrad za notifikácie, ak sa zasielajú cez notifikačný modul. Zostáva zachovaný dnešný stav, kedy sa nespoplatňujú notifikácie do elektronickej schránky a elektronickou poštou. Úhrada sa teda aj naďalej týka iných spôsobov notifikácií, napr. formou SMS.

K bodom 46 a 47:

Ustanovenia o identite a jej preukazovaní a o autentifikátore sa navrhujú ako nové znenia paragrafov z dôvodu väčšieho počtu zmien a s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Ako uvádzame vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ustanovenia o identite a o autentifikácii sa navrhujú zmeniť spôsobom, kedy sú naviazané na elektronickú úradnú komunikáciu, prístup cez prístupové miesto alebo prístup k spoločnému modulu. Cieľom je vyhnúť sa výkladu, pri ktorom by bola zákonom ustanovená autentifikácia a identifikácia vyžadovaná aj napr. pri prístupe zamestnancov orgánu verejnej moci do ISVS na účely plnenia pracovných úloh. Súčasne sa navrhuje umožniť "škálovanie" vyžadovanej úrovne autentifikácie v súlade s výnosom o štandardoch a nadväzne na to viazať aj použitie alternatívneho autentifikátora. Všetky zmeny sledujú vyššie uvedený cieľ.

K bodu 48:

Inštitút autentifikačného certifikátu sa navrhuje ustanoviť na účely umožnenia automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

Obdobne ako v prípade systémových certifikátov sa navrhuje, aby overovanie platnosti autentifikačného certifikátu bolo možné vykonať "online" a to rovnakým spôsobom, ako v prípade systémového certifikátu - teda prostredníctvom vopred publikovaného zoznamu.

K bodu 49:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením ustanovení o autorizácii.

K bodom 50 až 52:

Predmetné novelizačné body obsahujú úpravu zavádzajúcu centrálny register plnomocenstiev, ako aj súvisiace úpravy.

Dôvodom zavedenia predmetného registra je potreba umožniť centrálnu elektronickú evidenciu splnomocnení, ktorá by mohla byť využívaná orgánmi verejnej moci na účely preukazovania oprávnení konať v mene inej osoby. Register sa navrhuje ustanoviť ako dobrovoľný, t. j. naďalej bude možné prikladať plnomocenstvá aj priamo k podaniam. Predpokladá sa, že centrálny register bude využívaný najmä v prípadoch tzv. generálneho zastupovania osôb, kde má potenciál výrazne odľahčiť administratívu spojenú s preukazovaním udelenia plnomocenstva. Orgán verejnej moci bude povinný takto uložené plnomocentvo akceptovať vo všetkých prípadoch v ktorých koná, pričom toto plnomocenstvo sa nebude týkať len preukazovania konania za danú osobu v danej veci.

Zároveň bude systém evidencie takýchto plných mocí realizovaný spôsobom, aby bolo v konkrétnej veci možné poukázať (napr. odkazom na registračné číslo) na takto udelené plnomocenstvo.

K bodu 53:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 54:

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že prostredníctvom prístupového bodu musí byť možné vytvoriť a odoslať elektronické podanie. Uvedené bolo implicitne obsiahnuté v platnom texte, ale vzhľadom na dôležitosť tejto veci sa navrhuje explicitné vyjadrenie.

K bodu 55:

Navrhuje sa, aby platná autorizácia bola podmienkou samotného vzniku podania. Inými slovami, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola "len" chýbajúcou náležitosťou, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Dôvodom je umožniť automatizované spracúvanie elektronických podaní, kedy pri chýbajúcej autorizácii je toto výrazne skomplikované.

K bodu 56:

Predmetné doplnenie súvisí so zavedením osobitného typu elektronického úradného dokumentu, ktorým je vyznačovanie právnych skutočností na inom elektronickom úradnom dokumente. Navrhuje sa, aby podmienkou takéhoto vyznačenia bolo neoddeliteľné spojenie s dokumentom, ktorého sa právne skutočnosti týkajú.

K bodu 57:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 58:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 59:

Dôvodom doplnenia je riešenie situácií, kedy elektronický úradný dokument obsahuje také náležitosti, ktoré sú buď nemožné alebo len ťažko realizovateľné v rámci elektronického formuláru. Ide najmä o také rozhodnutia, ktoré obsahujú fotografie či obdobné grafické prvky a ich automatizované spracovanie v rámci formulára je nerealizovateľné. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takéto časti úradných dokumentov mohli byť vyhotovené ako samostatné

elektronické dokumenty a následne spojené v jeden celok tým, že sa spoločne autorizujú. Stále zostáva zachovaná podmienka, že úradný dokument musí obsahovať všetky náležitosti podľa osobitných predpisov, umožňuje sa len, aby tieto neboli "fyzicky v jednom dokumente" ale v niekoľkých dokumentoch, následne neoddeliteľne spojených do jedného celku.

K bodom 60 a 61:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 62:

Zmeny v § 30 sa týkajú inštitútu doručenky a spočívajú jednak v spresnení, že ide o elektronickú doručenku, čo sa premieta do názvu pojmu, ako aj v úprave podrobností o jej doručovaní a obsahu. Navrhuje sa, aby bolo explicitne ustanovené, že elektronická doručenka obsahuje nielen identifikáciu elektronickej úradnej správy, ale aj logickú väzbu na ňu. Rovnako sa navrhuje, aby sa doručovala aj do neaktivovanej schránky, teda aby za každých okolností bol zachovaný "záznam" o doručení správy a aby sa doručenka vyhotovovala pri každom doručení, nielen pri doručení do vlastných rúk. Zostáva naďalej zachovaný princíp, že pri doručení do vlastných rúk sa vyžaduje potvrdenie doručenky adresátom, kdežto pri inom doručení, kde k momentu doručenia dochádza bez ohľadu na úkon adresáta, bude doručenka potvrdzovaná automaticky. Vzhľadom na niekoľko zmien v texte sa s cieľom zachovania prehľadnosti navrhuje uviesť paragraf v novom znení.

K bodu 63:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 64:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa" a "elektronická doručenka".

K bodom 65 a 66:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa".

K bodu 68:

Predmetnou zmenou sa upravuje rozsah použitia elektronickej úradnej tabule a vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy, súvisiace s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a so spresnením ustanovení o elektronickej úradnej tabuli. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie celého paragrafu.

Rozsah použitia elektronickej úradnej tabule sa navrhuje rozšíriť aj na také dokumenty, ktoré nie sú úradným dokumentom, ale podľa osobitných predpisov sa zverejňujú, či už na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Snahou je docieliť čo najjednoduchšiu a najširšiu informovanosť občanov o takto zverejňovaných dokumentoch.

K bodu 69:

Navrhované doplnenie rozširuje okruh možností konverzie formátu aj na konverziu v rámci jedného formátu ale v rôznych verziách. Ide o doplnenie, ktoré reaguje na potreby praxe pri

konverzii, kedy je táto možnosť v niektorých prípadoch potrebná.

K bodu 70:

Zmeny v predmetných ustanoveniach majú za cieľ definovať zaručenú konverziu cez prizmu účelu, na ktorý sa vykonáva, t.j. zachovanie právnych účinkov dokumentu. Dôvodom je snaha o spresnenie definície tohto pojmu. Okrem uvedeného sa okruh oprávnených osôb rozširuje aj o patentových zástupcov, kde táto požiadavka na rozšírenie vyplýva z aplikačnej praxe a potrieb tejto profesie.

K bodu 71:

Obmedzenie miesta výkonu konverzie v prípade IOM vychádza z úpravy podmienok na prevádzku IOM, ktoré regulujú náležitosti, ktoré musí prevádzkareň splniť, najmä z hľadiska technického vybavenia a bezpečnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby aj tak dôležitá činnosť, akou je zaručená konverzia, bola vykonávaná v mieste, ktoré spĺňa podmienky zabezpečujúce jej náležitý výkon.

K bodom 72 až 74:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 75:

Predmetná úprava súvisí so zriadením centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii. Z dôvodu kontroly a predchádzania možným zneužitiam sa navrhuje, aby skôr, než sa konverzia vykoná, vznikol záznam o tom, že sa bude vykonávať, teda aby nebolo možné dodatočne "konvalidovať" vykonané konverzie.

K bodom 76 až 79:

Predmetné doplnenia sa týkajú osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii a ich cieľom je upraviť dva okruhy vzťahov. Prvým je doplnenie ďalšej náležitosti, ktorou je elektronický odtlačok (hash) dokumentu. Ide o náležitosť, ktorá umožní presnú identifikáciu elektronického dokumentu v prípade konverzie. Druhou oblasťou je reakcia na možnosť, kedy je konverzia vykonávaná automatizovane, v ktorom prípade nie je možné v doložke uvádzať meno a priezvisko osoby, ktorá konverziu vykonáva.

K bodu 80:

Úprava odstraňujúca duplicitu s ustanoveniami o podmienkach konverzie.

K bodu 81:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením pojmov s výnosom o štandardoch.

K bodom 82 a 83:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 84 a 85:

Navrhuje sa ustanoviť centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, ktorú bude viesť ministerstvo financií. Dôvodom je snaha o predídenie možným zneužitiam tohto inštitútu či manipuláciám s konvertovaním dokumentov. Evidovanie na centrálnej úrovni bude predstavovať dvojitú kontrolu a v spojení s povinnosťou vyžiadať si evidenčné číslo konverzie

pred jej vykonaním by mala aj zamedziť dodatočným zásahom do "lokálnych" evidencií o vykonanej zaručenej konverzii.

Zámerom úpravy v odseku 7 je ustanoviť, že ak sú postupy a prostriedky osvedčené znalcom ako vyhovujúce podmienkam podľa tohto zákona, platí fikcia, že podmienky konverzie boli splnené, ak sa vykonala týmito postupmi a prostriedkami.

K bodu 86:

Doplnenie patentového zástupcu súvisí s rozšírením osôb vykonávajúcich zaručenú konverziu. Vypustenie uvedenej časti vety má za cieľ nezaťažovať orgány verejnej moci povinnosťou konvertovať výstupy iných orgánov verejnej moci, keďže v praxi by v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k nadmernému zaťaženiu touto činnosťou. Naďalej zostáva povinnosť konvertovať vlastné výstupy orgánu verejnej moci.

K bodu 87:

Legislatívno-technická úprava, súvisiaca s nahradením pojmov v piatej časti zákona. Dôvodom zmeny pojmov je snaha o zosúladenie s pojmami podľa zákona o platobných službách, keďže ide o príbuzné, resp. totožné činnosti.

K bodom 88 až 94:

Účelom navrhovaných zmien je celkové zjednodušenie platobných procesov s vymedzením evidencie poplatkov a ich zúčtovania mimo pôsobnosť zákona o e-Governmente. Spresňujú sa základné definícií z dôvodu úpravy následných procesov platby.

V prípade poplatku splatného pri podaní pokyn na úhradu je vytváraný na prístupovom mieste na základe informácií poskytovaných administratívnou časťou platobného modulu. Takýto platobný pokyn je sprístupnený poskytovateľovi úhrady.

U administratívnej časti platobného modulu sa pre účely definuje poskytovanie identifikátora úhrady, ako aj číslo príjmového účtu pre realizáciu úhrady a výšku poplatku pre poplatky splatné pri podaní.

Administratívna časť platobného modulu nevedie evidenciu pokynov na úhradu. Rovnako komunikačná časť platobného modulu zabezpečuje výhradne prenos informácie o úhrade jej adresátovi, nevykonáva párovanie informácie o úhrade s pokynom na úhradu.

Zavádza sa možnosť, že prijímateľ úhrady a poskytovateľ služby sú dva odlišné subjekty, ako vyplynulo z požiadaviek praxe a zjednodušujú sa procesy získania statusu akreditovaného platcu.

Spresňujú sa procesy úpravy vzťahov správcov administratívnej a komunikačnej časti platobného modulu a spresnenie povinnosti subjektov v súvislosti so zmenami procesov úhrad.

K bodom 95 až 102:

Zmeny v ustanoveniach o registroch sa navrhujú z dôvodu zavedenia inštitútu zdrojového registra a zdrojových údajov, ako aj z dôvodu súvisiacich úprav vo vzťahu k opravám údajov a k stotožňovaniu údajov. Vzhľadom na väčšie množstvo zmien tým vyvolaných sa jednotlivé ustanovenia navrhujú uvádzať v novom znení, z dôvodu prehľadnosti novely.

Podstatou zavedenia inštitútu zdrojového registra je vyriešiť situáciu s povinnosťou referencovať údaje v prípade registrov, akým je Register právnických osôb, kedy tento preberá údaje z jednotlivých zdrojových registrov, teda sám nevykonáva záznam údajov, avšak je registrom referenčným a preto v ňom zapísané údaje by sa nemali v iných registroch vytvárať ale mali by sa referencovať - preberať. V tomto modeli by však bolo znemožnené fungovanie zdrojových registrov, keďže by nemohli vykonať zápis, avšak nemohli by ani referencovať údaje, keďže tieto

sa vytvárajú v zdrojovom a nie referenčnom registri. Vzhľadom na špecifickosť tejto situácie a na to, že návrh zákona o registri právnických osôb by mal byť onedlho v legislatívnom procese sa navrhuje upraviť túto situáciu a udeliť výnimku z referencovania aj pre zdrojové registre pokiaľ ide o údaje, ktoré následne po zápise poskytujú do referenčného registra.

Vo vzťahu k referenčným registrom sa navrhuje upraviť postup stotožnenia údajov na účely referencovania, ako aj jednotný postup opravného konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podstatou stotožnenia údajov je jednoznačné priradenie sady údajov k subjektu evidencie a dosiahnutie istoty, že daná sada údajov sa vzťahuje práve a len na tento subjekt evidencie. Účelom je následne dosiahnuť bezchybové referencovanie údajov. Vzhľadom na podstatu a účel stotožnenia údajov navrhujeme tento postup aplikovať v ohraničenom časovom období od momentu ustanovenia registra za referenčný register a vykonáva sa v registroch a evidenciách, ktoré sú povinné údaje z referenčného registra referencovať. Paralelne popri tomto postupe sa navrhuje podrobnejšia úprava opravného konania v zdrojových a referenčných registroch spôsobom, kedy je zachovaná prednosť postupu podľa osobitného zákona, avšak zákon o e-Governmente zároveň upravuje všeobecný postup, ktorý sa použije v prípadoch, kedy osobitný predpis úpravu postupu neobsahuje.

Navrhuje sa tiež ešte jasnejšie upraviť skutočnosť, že referencovanie je možné vykonávať nielen pri použití údajov, ale aj priebežne, vždy pri zmene údaja v referenčnom registri. Nadväzne na to sa navrhuje výslovne vylúčiť použitie postupov podľa osobitných predpisov, ak ide o zmenu údaja z dôvodu referencovania.

Vo vzťahu k navrhovanej úprave základných číselníkov sa ustanovuje povinnosť ich používania aj pri tvorbe obsahu referenčných a zdrojových registrov, a to z dôvodu jednotného používania pojmov a hodnôt údajov.

K bodu 103:

Z dôvodu zabezpečenia publikácie vykonávacieho predpisu v úplnom znení sa navrhuje explicitne ustanoviť, že musí ísť o vyhlášku.

K bodu 104:

Legislatívno-technická úprava umožňujúca stanoviť podrobnosti o zmene a rušení prevádzkarní integrovaných obslužných miest.

K bodom 105 až 108:

Zmeny v splnomocňovacích ustanoveniach reflektujú zmeny v texte zákona, najmä vo vzťahu ku konverzii, zmenám v určovaní referenčných registrov či zmenám v úprave autentifikácie, ako aj vo vzťahu k novým inštitútom autentifikačných certifikátov a systému IS DCOM.

K bodom 109 až 111:

Zmeny v prechodných ustanoveniach sa týkajú len legislatívno-technických úprav súvisiacich so zmenami v texte zákona a s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 112:

Prechodnými ustanoveniami sa navrhujú riešiť postupné nábehy nových inštitútov, ako aj konflikty súčasných a nových právnych úprav.

Postupný nábeh systémov sa týka najmä systému IS DCOM a integrácie obcí na tento systém, nábehu registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a potreby upraviť

poskytovanie údajov na účely zriaďovania schránok, z pôvodných evidencií a používania autentifikačných certifikátov. Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa ustanovuje možnosť dobrovoľnej predčasnej aktivácie na žiadosť.

Vzhľadom na existujúce integrácie na registre, ktoré by mali byť referenčnými registrami, sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na zachovanie súčasných riešení pred ich prechodom na modul úradnej komunikácie. Obdobná situácia sa týka riešení, ktoré existujú v komunikácii orgánu verejnej moci s inými osobami (najmä v oblasti komunikácie exekútorov s bankami), kde sa rovnako navrhuje prechodné obdobie na prevádzku existujúcich riešení, pred ich prechodom na doručovanie do elektronických schránok.

Vzhľadom na novú povinnosť oznamovať účet orgánu verejnej moci ministerstvu financií na účely zabezpečenia funkcií platobného modulu sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na prvé splnenie tejto povinnosti.

K čl. II

Navrhujeme sa rozšíriť možnosť vydávania dokumentov aj mimo zákona o e-Governmente, tak ako to predpokladá § 2 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a upraviť § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je osoba oprávnená vytvoriť a doručiť dokument s nejakým vyhlásením alebo potvrdením, takýto by mohol byť podpísaný zaručenou elektronickou pečaťou, po splnení zákonných predpokladov. Došlo by tým k zjednodušeniu komunikácie a zvýšeniu možností využívania elektronických zverejňovaných dokumentov osobami súkromného práva.

K čl. III
Podľa platného právneho stavu sa správa o činnosti obecnej polície predkladala

spôsobom, kedy jej náležitosťou bol vlastnoručný podpis starostu obce a odtlačok úradnej pečate obce. Keďže nešlo o konanie, na ktoré sa dal použiť zákon o e-Governmente, bolo na umožnenie elektronizácie tejto služby potrebné upraviť nahradenie týchto náležitostí v elektronickými inštitútmi. Vychádza sa pritom z použitia inštitútu autorizácie, dnes platného v zákone o e-Governmente - teda podpísanie zaručeným elektronickým podpisom alebo pečaťou a pripojenie časovej pečiatky. 


K čl. IV a V

Zmena v predmetnom zákone má za cieľ spresniť a upraviť spôsob určovania sumy poplatku pri elektronickej komunikácii. Upúšťa sa od podmienky elektronického podania a autorizácie, keďže ako prioritná sa javí výlučne elektronická forma. Prílohami podania v zmysle navrhovaných zmien sa rozumejú prílohy ako súčasť zákonom vyžadovaného formalizovaného podania, nie prílohy, ktoré sa prikladajú k podaniu ako dôkaz.

Rovnako sa upravuje určovanie poplatkov, ktoré sú v sadzobníku ustanovené za každú stranu, keďže v elektronickej podobe takéto určovanie nemá význam, resp. nie je realizovateľné.

Upravuje sa tiež spôsob a lehoty zúčtovania poplatkov, ktoré reflektuje potreby aplikačnej praxe. V nadväznosti na zmeny v zákone o e-Governmente sa nahrádza pojem "akreditovaného platcu" novým pojmom.

K čl. VI

Keďže podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente nie je možné konvertovať doklad, preukazujúci oprávnenie na výkon činnosti, nemohli byť služby pri povoľovaní trhového predaja plne elektronizované. Na tento účel sa teda navrhuje, aby obec nebola povinná vyžadovať

predloženie originálu oprávnenia, ale mohla si získať informácie priamo z evidencie podnikateľov, využijúc ustanovenie o súčinnosti podľa § 17 ods. 5 zákona o e-Governmente.

K čl. VII

Žiadosť o vydanie rybárskeho lístka sa podľa platného právneho stavu podáva ústne, čo v kontexte § 17 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente vylučuje elektronizáciu tohto procesu. Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť podávanie žiadosti aj elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na súčasnú málo formálnu úpravu podávania žiadosti sa navrhuje upraviť jej podrobnosti vo všeobecne záväznom právnom predpise, ak to vzhľadom na prax bude potrebné.

K čl. VIII

Obsahom novely zákona o elektronickom podpise je zavedenie autentifikačných certifikátov, ako aj vykonanie legislatívno-technických úprav, súvisiacich s týmto zavedením.

Dôvody zavedenia autentifikačného certifikátu spočívajú v umožnení automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

K čl. IX

Navrhovaným doplnením sa umožňuje zverejniť informáciu o dražbe aj na elektronickej úradnej tabuli. Dôvodom je umožnenie úplnej elektronizácie procesu, keďže podľa platného právneho stavu musel byť návrh zverejnený v listinnej podobe na úradnej tabuli. Možnosť zverejnenia na úradnej tabuli sa ponecháva ako alternatíva pre prípady, kedy obec, napríklad z technických dôvodov, nebude vedieť zabezpečiť elektronické zverejnenie.

K čl. X

K bodu 1:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov a s dôležitosťou základných číselníkov životných situácií a úsekov verejnej správy a agend verejnej správy sa navrhuje definovať pojmy “životná situácia” a “agenda verejnej správy” a tým docieliť ich jednotné používanie.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov sa navrhuje, aby tieto boli publikované v metainformačnom systéme verejnej správy, ako v jednotnom a garantovanom prostredí.

K bodu 3:

Predmetné doplnenie súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest, ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené.

K bodu 4:

Z dôvodu plnenia úloh na úseku koordinácie a riadenia informatizácie verejnej správy na Slovensku sa navrhuje, aby jednotlivé povinné osoby publikovali o. i. aj informácie o elektronických službách verejnej správy, ktoré plánujú poskytovať.

K bodom 5 až 8:

Navrhuje sa inštitucionalizovať základné číselníky a ich určovanie, ako aj určovanie ich gestorov. Dôvodom je snaha o unifikáciu používania údajov, ktorých sa základné číselníky týkajú. Zoznam ako aj gestorov bude určovať ministerstvo financií, ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť informatizácie, pričom ich bude určovať formou zverejnenia v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy. Následné napĺňanie a aktualizácia číselníkov bude v pôsobnosti gestorov a ministerstvo financií bude riešiť len prípadné spory týkajúce sa vytvárania, zverejňovania alebo správy základných číselníkov. Dôvodom je snaha o zabezpečenie flexibility pri zachovaní kompetencií jednotlivých povinných osôb, ako gestorov základných číselníkov.

Okrem týchto zmien sa v bode 5 navrhuje niektoré z povinností obcí, integrovaných na IS DCOM, preniesť na správcu IS DCOM, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodom 9 až 11:

Z dôvodov zjednotenia postupov pri vykonávaní "transformácie" elektronických dokumentov do listinnej podoby, ako aj zjednotenia evidencie týchto úkonov a náležitostí výstupných dokumentov sa navrhuje, aby bol inštitút výstupu z ISVS definovaný ako zaručene konvertovaný dokument, ktorého "vstupom" je elektronický odpis údajov z ISVS. Týmto spôsobom sa zabezpečí jednotný postup "transformácie" dokumentov.

K bodu 12:

Cieľom zmeny je, aby inštitúcia, ktorá nakúpi hardvér a softvér do svojho majetku mohla tento hardvér a softvér vypožičať inej inštitúcii na výkon jej činnosti bez potreby vydávať rozhodnutie o prebytočnosti – napr. centrálny nákup hardvéru, inštitúcia nakúpi do majetku a následné bude podľa potreby distribuovať majetok (hardvér) na jednotlivé inštitúcie, vždy však bude zaradený do majetku obstarávajúcej inštitúcie.

K bodu 13:

Úprava súvisiaca so zmenami v inštitúte základných číselníkov.

K čl. XI

V prípadoch rušenia prevádzkarne sa podľa platného právneho stavu zasielala informácia obci v písomnej forme. Na účely zabezpečenia elektronizácie procesu sa navrhuje, aby v prípadoch, kedy na tento účel existuje elektronická alternatíva, bola využitá práve elektronická cesta oznamovania.

K čl. XII

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením pojmu “elektronická úradná komunikácia”.

K čl. XIII

Z dôvodu rozsahu zmien sa navrhuje splnomocniť predsedu NR SR na vydanie úplného znenia.

K čl. XIV

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2015, s výnimkou ustanovení o vytváraní podania cez

prístupové body, registri elektronických plnomocenstiev, evidencii konverzií, platbe poplatkov a o autentifikačných certifikátoch, ktoré sa z dôvodu potreby času na ich zavedenie navrhujú s odloženými účinnosťami, v nadväznosti na potrebu implementácie jednotlivých riešení.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa ustanoviť predmet úpravy návrhu zákona, ktorý zodpovedá jednotlivým oblastiam a právnym inštitútom, ktoré návrh zákona upravuje.

K § 2

Vecná pôsobnosť zákona sa navrhuje vymedziť s ohľadom na skutočnosť, že zákon by mal byť svojho druhu procesným predpisom a neustanovovať nové kompetencie orgánov verejnej moci. Z tohto dôvodu sa zá kon bude aplikovať v rozsahu kompetencií, ktorými orgány verejnej moci disponujú podľa osobitných predpisov. Negatívne vymedzenie pôsobnosti sa vzťahuje najmä na utajované skutočnosti a na tie informačné syst émy verejnej správy, ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. Obdobne je to aj v prípade informačných systémov medzinárodných organizácií. Rovnako sa zákon neuplatní v pr ípade, ak je konkrétne konanie upravené odlišne právne záväzným aktom EÚ s priamym účinkom alebo medzinárodnou zmluvou.

Odsek 3 vyjadruje vzťah tohto zákona k osobitným predpisom, ako vzťah medzi špeciálnou a všeobecnou úpravou. Ak napríklad podľa osobitného zákona je na udelenie oprávnenia potrebná žiadosť s určitými n áležitosťami, vrátane príloh a je ju potrebné podať konkrétnemu orgánu, ktorý o nej rozhoduje v konkrétnych lehotách a postupom podľa osobitného zákona, zostanú tieto podmienky zachované s tým, ž e tento zákon ustanoví

• akým spôsobom budú náležitosti žiadosti zohľadnené v elektronickej forme žiadosti,

• akým spôsobom sa k nej pripoja prílohy a doručí sa orgá nu, ktorý rozhoduje

• akým spôsobom bude tento orgán komunikovať so žiadateľom,

• ako bude vyzerať rozhodnutie orgánu a ako sa doručí žiadateľ ovi.

Inými slovami, kompetencia orgánu zostane zachovaná, jeho postup v konaní tie ž s tým, že tento zákon mu ustanoví odchýlky v prípade elektronickej komunikácie.

Obdobný režim sa navrhuje vo vzťahu k registrom, kde tento zákon nemá ambíciu vstupovať do ich úpravy v osobitných predpisoch, avšak ustanovuje režim vzniku referenčného registra a referenčného údaja a vo vz ťahu k nim osobitné povinnosti správcu a registrátora takéhoto registra.

K § 3

Základom celej predkladanej legislatívnej normy je chápanie elektronického výkonu verejnej moci ako výkonu verejnej moci v elektronickej forme, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie, t.j. vzájomnej vý meny elektronických správ obsahujúcich elektronické dokumenty medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi subjektmi.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pri definovaní elektronického výkonu verejnej moci.

Elektronická správa je chápaná ako logický celok údajov, obsahujúci jednoznačnú identifikáciu odosielateľa a adresáta a vlastný informačný obsah elektronickej správy. Ten môže byť tvorený jedn ým alebo viacerými elektronickými dokumentmi. Elektronická správa tak môže reprezentovať všetku komunikáciu medzi orgánom verejnej moci a príslušnou osobou, môže reprezentovať elektronické podania (vr átane potrebných príloh), alebo rozhodnutie vydané a odosielané orgánom verejnej moci.

Dôležitou súčasťou pojmového aparátu je chápanie elektronického dokumentu, jeho formátu a z neho odvodenej vizuálnej podoby zrozumiteľnej pre človeka.

Špeciálnym typom elektronického dokumentu je elektronický formulár, ktorý predstavuje predpis, prostredníctvom ktorého je možné elektronickými prostriedkami vytvoriť elektronické podanie alebo elektronický ú radný dokument a ktorý slúži na zobrazenie údajov, obsiahnutých v nich. Údaje sú v štruktúrovanej forme (vo formáte XML). Elektronický formulár je teda elektronickým ekvivalentom súčasných formulá rov a tlačív, do ktorých sa údaje vyplňujú a tieto vyplnené údaje sú obsahom elektronického podania alebo úradného dokumentu. Práve štruktúrovaná forma údajov umožňuje následné automatizovan é spracovanie údajov v takomto elektronickom dokumente, čo je základným predpokladom pre automatizáciu spracovania a zefektívnenie procesov výkonu verejnej moci.

Pre vytvorenie vyplneného elektronického formulára je možné použiť príslušný elektronický formulár, je však možné využiť aj iný prostriedok, napr. na tento účel určenou š pecializovanou aplikáciou alebo informačným systémom (napr. vytváranie vyplnených elektronických formulárov obsahujúcich výstupy z registrov).

Identifikátor osoby je základným pojmom, prostredníctvom ktorého je možné identifikovať osoby – fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Pre fyzické osoby je identifikátorom kombinácia rodného čísla s menom a priezviskom osoby (nakoľko rodné číslo nepredstavuje z dôvodu duplicít jednoznačný identifikátor), v prípade zahraničných fyzických osôb je to identifikátor, ktorý bol osobe vydaný v krajine ktorej je štátnym občanom. Pre právnickú osobu alebo podnikateľa je identifikátorom identifikačné číslo organizácie, alebo obdobný identifikátor tejto osobe pridelený v štáte, v ktorom má s ídlo.

Autorizácia predstavuje vyjadrenie a zachytenie súhlasu s obsahom príslušného právneho úkonu a zachytenie vyjadrenia vôle osoby vykonávajúcej takúto autorizáciu vykonať právny úkon s daným obsahom.

Ïalšie v tejto časti definované pojmy sú podrobnejšie rozpísané v relevantných častiach zákona.

K § 4

V tomto paragrafe je definovaná základná koncepčná architektúra informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci. Táto architektúra má nasledujúce základné komponenty:

• Prístupové miesta – komponenty zabezpečujúce kontakt orgánov verejnej moci s používateľ mi ich služieb.

• Spoločné moduly – komponenty zabezpečujúce základné funkcie potrebné pri elektronickom výkone verejnej moci, ktoré tieto orgány verejnej moci pri implementácii elektronických služieb a procesov môžu využívať

• Agendové systémy – sú informačné systémy, ktoré zabezpečujú informačnú podporu vlastnému výkonu agend podľa kompetenčného členenia. Tieto informačné systémy sú využívané nielen na podporu elektronického výkonu verejnej moci, ale taktiež na podporu existujúceho 'listinného' spôsobu výkonu verejnej moci.

Jednotlivé súčasti architektúry informačných systémov pre elektronick ý výkon verejnej moci musia byť budované tak, aby prostredníctvom nich bolo možné vykonávať verejnú moc výhradne elektronicky, bez potreby ďalšej listinnej komunikácie (pokiaľ špecifický zákon takú to listinnú komunikáciu explicitne nepredpisuje).

K § 5

Tento paragraf definuje prístupové miesta, ktoré je možné využívať pri elektronickom výkone verejnej moci pre zabezpečenie elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci. Prístupovými miestami sú:

• Ústredný portál verejnej správy – predstavuje centrálne prístupové miesto k všetký m zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulov (napr. elektronickým schránkam). Ústredný portál verejnej správy zabezpečuje prístup k elektronickým službám orgá nov verejnej moci prostredníctvom Internetu. Ak orgán verejnej moci sprístupní elektronickú službu na špecializovanom portáli, musí ju sprístupniť aj na Ústrednom portáli verejnej správy.

• Špecializovaný portál – predstavuje prístupové miesto k špecializovaným elektronickým službám konkrétneho orgánu verejnej moci (tieto však musia byť prístupné aj prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy). Špecializovaný portál môže byť určený aj pre komunikáciu s viacerými orgánmi verejnej moci prostredníctvom Internetu, ako aj na prístup k nim prevádzkovaným agendovým systémom. Ak je špecializovaný portál zriadený dohodou viacerý ch orgánov verejnej moci, súčasťou takejto dohody je nielen určenie správcovstva a prevádzkovateľa portálu, ale najmä určenie osoby, ktorá na účely zákona o ochrane osobných údajov určuje prostr iedky a účel spracúvania osobných údajov.

• Integrované obslužné miesto – slúži ako prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta. Prostredníctvom integrovaného obslužné ho miesta je možné realizovať všetky podania a využiť elektronické služby orgánov verejnej moci sprístupnených na Ústrednom portáli verejnej správy, realizovať prístup k obsahu elektronickej schrá nky pre jej držiteľa alebo oprávnenú osobu, ako aj realizovať konverziu dokumentov z listinnej do elektronickej formy a naopak.

• Ústredné kontaktné centrum – slúži na poskytovanie inform ácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci, ak toto nie je zakázané osobitnými predpismi. V súčasnosti nie je možné realizovať podania a zabezpečovať prí stup do elektronickej schránky, nakoľko súčasná legislatíva neumožňuje autentifikáciu používateľa a autorizáciu právnych úkonov realizovaných prostredníctvom kontaktného centra.

Správcovia jednotlivých prístupových miest sú povinní na úč ely elektronickej komunikácie zabezpečiť v prvom rade prostriedky umožňujúce vytváranie elektronických správ používaných pri elektronickej komunikácii v procesoch elektronického vý konu verejnej moci - teda zabezpečiť možnosť komunikácie zákonom ustanoveným spôsobom.

K § 6

Základné ustanovenia u Ústrednom portáli boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď že sa jedná o základné prístupové miesto.

Ústredný portál, ako základné prístupové miesto k elektronickým službám a k elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci, zabezpečuje publikáciu informačného obsahu, ako aj zverejnenie poskytovan ých elektronických služieb a k nim prislúchajúcich vzorov elektronických formulárov. Prostredníctvo Ústredného portálu môžu oprávnení používatelia pristupovať k svojim elektronickým schránkam.

Správcom Ústredného portálu je Úrad vlády SR. Ten zodpovedá za zabezpečenie prevádzky a za funkčnosť elektronickej komunikácie realizovanej prostredníctvom Ústredného portálu ako jedného z prístupov ých miest. Na Ústrednom portáli je zverejnený zoznam orgánov verejnej moci, s ktorými je možné komunikovať prostredníctvom Ústredného portálu, ako aj zoznam služieb, ktoré sú prostredníctvom Ústredn ého portálu sprístupnené, spolu s označením typov konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ktorých sa týka.

Orgány verejnej moci sú povinné zabezpečiť publikovanie správnych a úplných informácií viazaných k vlastnej činnosti a poskytovaných elektronických službách, ako aj dostupnosť vzorov elektronický ch formulárov pre využívanie týchto elektronických služieb. Súčasne musia umožniť elektronickú komunikáciu pri výkone verejnej moci prostredníctvom Ústredného portálu bez ohľadu na to, č i pre poskytovanie elektronických služieb zriadili špecializovaný portál alebo nie.

K § 7

Ustanovenia o integrovanom obslužnom mieste (ďalej aj 'IOM') boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, keďže sa jedná o základné prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.

Integrované obslužné miesto môže vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánom verejnej moci v mene žiadateľa o službu, ako aj realizovať zaručenú konverziu a činnosti osvedčujúcej osoby. Prev ádzkovateľmi integrovaných obslužných miest môžu byť orgány verejnej moci, vrátane notárov alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu.

Účelom zriaďovania integrovaných obslužných miest je zabezpečenie prístupového bodu aj pre používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu využívať prístupové body prístupné prostredn íctvom Internetu (napr. nedostatok znalostí pre komunikáciu prostredníctvom Internetu, nedostatok technických prostriedkov, nedostupnosť komunikačnej siete a pod.). Používateľ môže získavať výstupy z registrov, realizovať podania, ako aj pristupovať prostredníctvom pracoviska IOM do svojej elektronickej schránky a podľa potreby aj realizovať preberanie doručovaných správ.

Služby integrovaného obslužného miesta sa poskytujú výhradne v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorú zriaďuje oprávnená osoba. Prevádzkareň musí byť označená. Prevádzkareň po čas celej doby poskytovania služieb integrovaného obslužného miesta musí spĺňať technické, technologické, organizačné a bezpečnostné podmienky v súlade s výnosom Ministerstva financií SR. Prevá dzkareň musí byť zapísaná do registra prevádzok integrovaných obslužných miest, ktorý vedie Ministerstvo financií SR, ako správca informačného systému integrovaných obslužných miest, ktorý je informačným systémom verejnej správy.

Pre zriadenie prevádzky integrovaného obslužného miesta musí oprávnená osoba podať žiadosť o zápis do registra prevádzok integrovaných obslužných miest. Po preukázaní splnenia podmienok je prevá dzka integrovaného obslužného miesta do registra zapísaná do 30 dní od doručenia žiadosti. Kontrolu dodržiavania podmienok prevádzky integrovaného obslužného miesta vykonáva Ministerstvo financií SR. Prevá dzka môže byť z registra vyčiarknutá na základe výsledku kontroly, na základe žiadosti prevádzkovateľa, alebo v prípade zániku prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta.

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta má nárok na úhradu výdavkov spojených s prevádzkou integrovaného obslužného miesta podľa sadzobníka úhrad za činnosť integrovaného obslužné ho miesta, ktoré zahrňujú jednak správny poplatok viazaný na službu realizovanú pre žiadateľa, ako aj odmenu za poskytnutie služby IOM.

K § 8

Pri realizácii úkonu prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je tento úkon realizovaný pracovníkom IOM v mene žiadateľa o službu. V tomto prípade sa považuje takto realizovaný úkon za ú kon osoby, v ktorej mene pracovník integrovaného obslužného miesta úkon realizovaný prostredníctvom integrovaného obslužného miesta autorizoval.

Elektronický dokument, ktorý takýto úkon reprezentuje a je autorizovaný pracovníkom IOM, však musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu osoby, v mene ktorej sa daný úkon realizuje. Z dôvodu zvýš enia bezpečnosti procesov elektronickej komunikácie zabezpečovaných prostredníctvom IOM musí byť každý úkon autorizovaný pracovníkom IOM súčasne autorizovaný zaručenou elektronickou pečaťou informač ného systému IOM (t.j. správcom tohto systému).

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečí vedenie dokumentácie o takto realizovanej elektronickej komunikácii. Je povinný evidovať údaje o osobe v mene ktorej bol úkon realizovaný, dátum a čas realizácie úkonu, údaje o type úkonu (služby) a určenie orgánu voči ktorému bol úkon realizovaný a údaje o pracovníkovi IOM, ktorý úkon v mene žiadateľa vykonal. Tieto údaje je prevá dzkovateľ pracoviska IOM povinný poskytnúť v prípade sporu o dodržaní podmienok správneho výkonu činnosti pracoviska IOM.

K § 9

Prevádzkovateľ IOM je povinný viesť podrobnú evidenciu vykonanej asistovanej činnosti v členení podľa jednotlivých ním prevádzkovaných pracovísk IOM. Špeciálny dôraz je venovaný evidencii listinný ch evidencií podpísaných splnomocnení, ktorými žiadateľ služby poveril pracovníka IOM na realizáciu ním požadovaného úkonu. V prípade požiadavky na úradne osvedčený podpis na podaní sa pož aduje aj úradne osvedčený podpis žiadateľa na splnomocnení.

K § 10

Spoločnými modulmi sú informačné systémy verejnej správy, t.j. vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Prístup k funkcionalite spoločných modulov potrebných pre zabezpečenie elektronickej komunikácie v procesoch elektronického výkonu verejnej moci je zabezpečený prostrední ctvom Ústredného portálu (napr. prístup k elektronickej schránke, prístup k formulárom, funkcionalite platobného modulu a pod.).

• Modul elektronických schránok - je určený pre správu elektronických schránok a zabezpeč enie fungovania elektronických schránok. Jeho súčasťou je register elektronických schránok.

• Autentifikačný modul - zabezpečuje autentifikáciu (na zá klade identifikátora fyzickej osoby a autentifikátora) na účely elektronickej komunikácie a využitie elektronickej identity osoby pre všetky prístupové miesta na účely elektronickej komunikácie.

• Platobný modul - sprostredkúva vykonanie úhrady sprá vnych poplatkov a súdnych poplatkov a iných platieb orgánu verejnej moci a poskytnutie zaručenej informácie o úhrade.

• Modul centrálnej elektronickej podateľne - zabezpeč uje funkcie elektronickej podateľne podľa osobitného zákona.

• Modul elektronických formulárov - je register platný ch vzorov elektronických formulárov, ako aj vzorov elektronických formulárov s ukončenou platnosťou, ktorý zabezpečuje sprístupňovanie vzorov elektronických formulárov podľa požiadaviek na typ elektronické ho formulára a čas platnosti, ako aj funkcie spojené s riadením životného cyklu vzorov elektronických formulárov.

• Modul elektronického doručovania - zabezpečuje elektronické doruč ovanie podľa tohto zákona. Prostredníctvom jeho funkcionality sa vykonáva doručenie elektronickej správy odosielanej orgánom verejnej moci fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. nie je využívaný na doručovanie sprá v adresovaných orgánom verejnej moci.

• Notifikačný modul - zabezpečuje zasielanie notifikácií v prípadoch, ustanovených zákonom.

• Modul úradnej komunikácie (v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy nazývaný aj G2G modul) - zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi agendovými systémami a inými informačnými systémami, pri elektronickom výkone verejnej moci.

• Modul dlhodobého uchovávania by mal poskytovať služby spojené s uchovávaním elektronických dokumentov a zabezpečením ich čitateľnosti a najmä stálej platnosti použitých autorizačných mechanizmov.

Orgány verejnej moci sú pri implementácii riešení pre elektronický výkon verejnej moci povinné využívať nasledujúce spoločné moduly: modul elektronických schránok, autentifikačný modul, platobný modul, modul elektronických formulárov a modul elektronického doručovania. Orgány verejnej moci pri zabezpečovaní vzájomnej elektronickej komunikácie môžu využívať modul úradnej komunikácie. Pre zabezpeč enie funkcií elektronického výkonu verejnej moci môžu orgány verejnej moci využívať aj ďalšie spoločné moduly, alebo vytvoriť informačné systémy verejnej správy s obdobnou funkcionalitou ako spoloč né moduly (samozrejme s výnimkou tých, ktoré sú povinné využívať).

K § 11

Elektronické schránky sú elektronické úložiská správ, ktoré sú doručované majiteľovi schránky, t.j. fyzickej alebo právnickej osobe, alebo orgánu verejnej moci. Technické riešenie Ústredného port álu môže zabezpečiť aj ukladanie odosielaných správ zasielaných fyzickými alebo právnickými osobami prostredníctvom prístupových bodov Ústredného portálu a IOM.

Elektronické schránky sa zriaďujú orgánom verejnej moci, právnickým osobám, fyzickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom. Zriaďuje sa aj organizačnej zložke právnickej osoby zapísanej do z ákonom ustanovenej evidencie. Osoba, pre ktorú sa elektronická schránka zriaďuje, je majiteľom schránky.

Elektronická schránka má dvojúrovňovú logiku:

• Po zriadení elektronickej schránky do nej majiteľ alebo ním splnomocnená osoba po autentifikácii mô že pristupovať.

• Po aktivácii elektronickej schránky sú do nej zasielané elektronick é dokumenty (správy), ktoré je potrebné majiteľovi schránky doručovať a dokumenty určené na doručenie do vlastných rúk je možné v elektronickej schránke elektronicky preberať splnomocnenými osobami.

Prístup do elektronickej schránky je štandardne umožnený jej majiteľ ovi. Majiteľ elektronickej schránky však môže udeliť oprávnenia prístupu k elektronickej schránke aj ďalším osobám – samostatným úkonom.

V tomto ustanovení sa upravujú základné 'statusové' náležitosti elektronickej schránky, ako aj povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k ich správe. Úrad vlády SR musí zabezpečiť dostupnosť elektronickej schránky pre jej majiteľa a ním poverené osoby. Musí rovnako zabezpečiť aj možnosť aktivácie a zmeny a zrušenia rozsahu oprávnení k elektronickej schránke. Rovnako musí zabezpečiť nemennosť elektronických správ a dokumentov uchovávaných v elektronickej schránke a zaznamenávanie úkonov vykonávaných nad elektronickou schránkou.

Úrad vlády SR vedie ku každej elektronickej schránke vedie základné údaje o elektronickej schránke:

• identifikátor elektronickej schránky,

• dátum a čas zriadenia, aktivácie, deaktivácie a zruš enia elektronickej schránky a dátum a čas zmeny oprávnení k elektronickej schránke,

• dátum a čas každého prístupu do elektronickej schránky a dá tum a čas odoslania a prijatia elektronickej správy do elektronickej schránky, s uvedením identifikátora osoby, ktorá sa do elektronickej schránky prihlásila, alebo ktorá správu odoslala, spolu s identifiká ciou elektronickej správy

• údaje o majiteľovi elektronickej schránky

Tieto údaje vedie ministerstvo po dobu 3 rokov a možno sprístupniť len majite ľovi elektronickej schránky a orgánu verejnej moci na účely plnenia jeho úloh. Ide o základné údaje, zachytávajúce úkony, vykonané vo vzťahu k schránke a identifikujúce osobu, ktorá ich vykonala.

K § 12

Elektronická schránka sa zriaďuje bezplatne a každému majiteľovi je možné zriadiť iba jednu elektronickú schránku pre každé právne postavenie. Teda ak napríklad pôjde o fyzickú osobu notára, bude ma ť zriadené tri schránky, pre fyzickú osobu, pre podnikateľa a pre orgán verejnej moci.

Každý komu je zriadená elektronická schránka je jej majiteľom. Elektronická schránka nie je predmetom vlastníckeho práva a majiteľ elektronickej schránky je oprávnený disponovať s ňou len spô sobom, ustanoveným týmto zákonom. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že majiteľ disponuje primárne s obsahom schránky a samotnú schránku užíva, ale žiadne ďalšie dispozičné či scudzovacie opr ávnenia k nej nevykonáva. Ide o vzťah podobný vzťahu majiteľa bankového účtu k bankovému účtu.

Elektronickú schránku automaticky zriaďuje Úrad vlády SR po získaní informácie o nároku na zriadenie schránky, t.j. zápisom osoby do ustanovenej evidencie, alebo po dovàšení 18 roku života (predtým fyzick á osoba nie je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, preto zriadenie elektronickej schránky pre takúto osobu nemá zmysel, lebo za ňu konajú iné osoby).

Zriadenie schránky je možné aj na žiadosť pre iné osoby (fyzická osobám ktorá nie je občanom SR, právnická osoba so sídlom mimo územia SR a pod.). Rovnako je možné elektronickú schránku zriadiť na žiadosť po jej zrušení v dôsledku deaktivácie a uplynutia doby na zrušenie schránky po deaktivácii schránky (ak samozrejme pominuli dôvody na jej deaktiváciu). Žiadosť o zriadenie elektronickej schrá nky sa podáva prostredníctvom Ústredného portálu alebo v listinnej podobe autorizovaná osvedčeným podpisom žiadateľa.

V prípade potreby samostatnej elektronickej komunikácie s príslušnou organizačnou zložkou alebo organizáciou bez právnej subjektivity v zriaďovateľskej pôsobnosti a pod., je možné zriadiť za žiadosť nadriadeného subjektu samostatnú elektronickú schránku. Žiadosť o zriadenie takejto osobitnej časti elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky.

Úrad vlády SR zverejní zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci, a sprístupní zoznam elektronických schránok tak, aby bolo možné vyhľadávať adresu elektronickej schránky podľa drž iteľa pri vytváraní elektronickej správy. Úrad vlády SR rovnako sprístupní zoznam elektronických schránok pre orgány verejnej moci za účelom odosielania elektronických správ tý mto subjektom (t.j. zoznam elektronických schránok a ich majiteľom nie je všeobecne dostupný pre právnické a fyzické osoby, nakoľko tento zákon nerieši elektronickú komunikáciu medzi fyzickými a právnický mi osobami navzájom).

K § 13

Aktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorý umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona. Aktivácia elektronickej schránky sa vykoná:

• automaticky so zriadením elektronickej schránky, ak sa jedná o elektronickú schránku orgá nu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky. Cieľom je, aby zo zákona bola možná jednak elektronická komunikácia a elektronické doručovanie orgánom verejnej moci, ale taktiež právnick ým osobám a zapísaným organizačným zložkám.

• na žiadosť držiteľa, ak sa jedná o elektronickú schránku in ých osôb. Pri fyzických osobách je používanie elektronickej schránky pre procesy elektronického doručovania dobrovoľné. Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom aktivač nej funkcie elektronickej schránky.

Oprávnenou osobou na prístup do elektronickej schránky a disponovanie s ň ou je jej majiteľ a osoba, ktorú k tomuto oprávnil majiteľ elektronickej schránky – avšak iba v rozsahu udelených oprávnení. Udelenie oprávnenia pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je prá vny úkon držiteľa elektronickej schránku, ktorým identifikuje oprávnenú osobu a určí rozsah oprávnení. Vykonať tento úkon je možné prostredníctvom funkcie elektronickej schránky elektronický m dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí Úradu vlády SR.

Prístup do elektronickej schránky je pre oprávnené osoby po autentifikácii, t.j. po použití identifikátora osoby a použití autentifikátora prideleného osobe, ktorá je pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou oprávnená.

Pre oprávnené osoby sú v zákone určené povinnosti, najmä používať elektronickú schránku spôsobom neohrozujúcim jej bezpečnosť a informovanie o možnosti zneužitia elektronickej schránky.

K § 14

Deaktiváciou elektronickej schránky je právny úkon, ktorého následkom sa elektronická schránka ďalej nemôže využívať pre účely elektronického doručovania podľa tohto zákona.

Deaktiváciu elektronickej schránky vykoná Úrad vlády SR pri zániku alebo smrti majiteľa, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby (napr. dočasná nemožnosť prístupu k elektronickej schránke). Cieľom je obmedziť možnosť deaktivácie primárne na právne skutočnosti a umožniť deaktiváciu na žiadosť len osobám, ktorým sa schránka zriaďuje na žiadosť.

Deaktivovať nie je možné elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, u ktorých je logická požiadavka na trvalú možnosť doručovania pri elektron ickej komunikácii.

Žiadosť o deaktiváciou elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky alebo v listinnej forme s osvedčeným podpisom žiadateľa.

Zrušiť deaktiváciu (t.j. elektronickú schránku opätovne aktivovať pre elektronické doručovanie) je možné automaticky po zrušení podmienok deaktivácie, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby. Zákon obmedzuje možnosť opätovnej aktivácie elektronickej schránky na žiadosť majiteľa po uplynutí stanovenej doby deaktivácie, aby sa zamedzilo špekulatívnym a účelovým deaktivá ciám a opätovným aktiváciám elektronickej schránky. Na takéto opätovné aktivácie je viazaný správny poplatok.

Pri deaktivácii elektronickej schránky sa všetky elektronické správy v tejto elektronickej schránke vrátia odosielateľovi s informáciou o nemožnosti doručenia z dôvodu deaktivácie elektronickej schránky.

K § 15

Elektronická schránka je po smrti alebo zániku majiteľa elektronickej schránky zrušená až po uplynutí troch rokov. Dôvodom je zachovanie schránky a jej obsahu pre prípad najmä dedičských konaní či iné ho zákonom ustanoveného prípadu, kedy sa k jej obsahu môžu dostatť iné osoby.

K § 16

Orgány verejnej moci, ktoré zabezpečujú zapisovanie do evidencií osôb, pre ktoré je potrebné zriaďovať alebo aktivovať elektronické schránky (t.j. vznik a zánik právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikate ľa, alebo dovàšenie 18 rokov veku fyzickej osoby), sú povinné oznamovať tieto informácie Úradu vlády SR. Toto ustanovenia slúži na zabezpečenie výkonu povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k zákonné mu zriaďovaniu a aktivácii schránok pre orgány verejnej moci, právnické osoby a podnikateľov. Obdobne sú uložené povinnosti nahlasovať skutočnosti úradu vlády na účely deaktivácie schránky.

Každá elektronická schránka osoby ktorá nie je orgánom verejnej moci má obmedzenú úložnú kapacitu. Táto vlastnosť vyplýva zo skutočnosti, že elektronická schránka je primárne určená pre elektronické doručovanie, nie pre dlhodobé uchovávanie elektronických správ (napr. ako archív). Pri prekročení limitu schránky sú po splnení zákonom ustanovených podmienok vymazávané najdlhš ie ukladané správy. Správy čakajúce na doručenie a neprečítané správy však nemôžu byť odstránené v žiadnom prípade, aj keby úložná kapacita mala byť prekročená. Majiteľ schrá nky však môže požiadať o zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky prostredníctvom určenej funkcie elektronickej schránky, toto však podlieha úhrade nákladov s tým spojených podľa sadzobn íka nákladov.

Pre dokumenty uchovávané v elektronickej schránke bude zabezpečená ich nemennosť, t.j. bude znemožnená ich akákoľvek modifikácia po uložení do elektronickej schránky.

Pre zabezpečenie autorizácie žiadostí o zriadenie elektronickej schránky, o jej aktiváciu, zmenu a zrušenie oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou, deaktiváciu, opätovnú aktiváciu a zv ýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky vytvoriť autorizačný prostriedok, ktorý je prístupný prostredníctvom funkcie, spojenej s príslušnou žiadosťou. Dôvodom je zjednoduš enie disponovania so schránkou a prijímania správ aj pre osoby, ktoré nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom či iným prostriedkom autorizácie.

Aby bolo možné efektívne prevádzkovať rezortné portály a zabezpečiť doručovanie podaní do elektronickej schránky daného orgánu verejnej moci (t.j. aby nebolo potrebné zasielať tieto podania do elektronickej schránky na Ústrednom portáli a opätovne ich odtiaľ vyberať), môže príslušný orgán verejnej moci po predchádzajúcom súhlase Úradu vlády SR prevádzkovať elektronick ú schránku, ktorej je majiteľom, vlastnými prostriedkami a v rámci svojho informačného systému. V tomto prípade však musí zabezpečiť spolu s Úradom vlády SR plnenie všetkých úloh, ktoré sú t ýmto zákonom uložené Úradu vlády SR, najmä vedenie požadovaných evidencií o úkonoch a udalostiach spojených s takouto elektronickou schránkou. Súčasne musí byť zabezpečený presun uchovávaný ch správ do takejto schránky prevádzkovanej orgánom verejnej moci z elektronickej schránky v module elektronických schránok.

K § 17

Predmetné ustanovenie obsahuje tri základné východiská tohto zákona a elektronického výkonu verejnej moci. Prvým je, že orgán verejnej moci, ak nejde o výlučne listinné konanie alebo konanie definované zá konom, kde z povahy veci je elektronická komunikácia vylúčená alebo nesmierne obtiažna, je povinný vykonávať verejnú moc elektronicky. Pendantom je možnosť subjektu, ktorý nie je orgánom verejnej moci zvoliť si, či bude komunikovať s orgánom verejnej moci elektronicky alebo nie. Tretím východiskom je zásada, že 'štát nevyžaduje predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú".

Dôvod zavedenia povinnosti elektronického výkonu verejnej moci je zrejmý. Ak je cieľom dosiahnutie čo najväčšej miery elektronizácie procesov, potom to musia byť práve orgány verejnej moci, disponujúce väč šími možnosťami, ako subjekt súkromného práva, ktoré 'nemajú na výber' a sú povinné komunikovať elektronicky.

Z uvedeného vyplýva aj dôvod, pre ktorý si subjekt súkromného práva môže zvoliť formu komunikácie. .

Tretie východisko má slúžiť na odbremenenie subjektov súkromného práva pri komunikácii s orgánom verejnej moci od povinnosti dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento orgán, alebo iný orgá n verejnej moci už vo svojich systémoch eviduje. Inými slovami, verejná moc je 'jeden subjekt' a má primárne využívať to, čo už sama eviduje a nie opakovane to vyžadovať od súkromných subjektov.

K § 18

Notifikáciou je nezáväzná informácia, ktorá má slúžiť na zvýšenie komfortu adresátov výkonu verejnej moci, najmä pokiaľ ide o ich informovanosť o tom, ako ich konanie prebieha. Vzhľadom na ich nezáv äznú povahu sa úprava notifikácií obmedzuje len na úpravu registrácie na účely zasielania notifikácií, pričom konkrétna povinnosť notifikovať osobu bude ustanovená zákonom a podmienená práve registr áciou alebo iným vyžiadaním si notifikácie (napríklad pri podaní elektronického podania).

Vzhľadom na to, že zasielanie notifikácií môže byť objektívne spojené s nákladmi na strane orgánu verejnej moci, ustanovuje sa možnosť tieto náklady preniesť na adresáta notifikácie, pričom vš ak tento musí byť vopred o nákladoch informovaný a takáto náhrada nákladov sa nemôže týkať notifikácií, zasielaných do elektronickej schránky či elektronickou poštou (e-mailom). Pôjde teda najmä o SMS notifikácie, ktoré by mohli byť spojené s dodatočnými nákladmi.

K § 19 až 22

Predmetné ustanovenia definujú identitu osoby na účely elektronickej komunikácie a spôsob jej preukazovania a overovania.

Identita sa v súlade s bežným chápaním definuje ako súbor znakov, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej - inými slovami, unikátnym spôsobom 'označujú' konkrétnu osobu. S uvedeným súvisí preukazovanie identity, ktoré je zabezpečené identifikátorom osoby, ktorým je rodné číslo v spojení s menom a priezviskom, resp. IÈO - teda súbor znakov, ktoré podľa dnešného stavu umožňujú bez chybovosti a jednoznačne určiť, o ktorú osobu ide. Navrhnutý spôsob pritom počíta s možnosťou zavedenia iných identifikátorov v budúcnosti, ktoré by mohli tieto nahradiť bez potreby zmeniť postup preukazovania a overovania identity. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť najmenej jeden univerzálny spôsob preukazovania identity sa ustanovuje povinnosť orgánom verejnej moci zabezpečiť vždy možnosť preuká zania identity prostredníctvom identifikátora osoby, a to aj v prípade, ak orgán verejnej moci na špecializovanom portáli zavedie iný, alternatívny spôsob preukazovania identity.

Vzhľadom na to, že už v súčasnosti existujú autorizačné prostriedky, ktoré obsahujú identifikátor osoby (napr. kvalifikovaný certifikát), ustanovuje sa možnosť preukazovania identity aj týmto spô sobom, ak ide o elektronickú komunikáciu. Inými slovami, podpísanie dokumentu zaručeným elektronickým podpisom zároveň znamená aj preukázanie identity držiteľa kvalifikovaného certifikátu.

Preukázanie identity je teda 'tvrdením' osoby o tom, kým je. S tým súvisí overenie identity, ktoré je zabezpečené prostredníctvom autentifikátora - teda predmetu, znakov či procedúry, ktorými disponuje vý lučne daná osoba a žiadna iná a ktorými ono tvrdenie o identite (zadanie identifikátora osoby) je možné preukázať.

V spojitosti s už zavedeným elektronickým občianskym preukazom (ďalej aj 'eID') sa navrhuje ako základný spôsob autentifikácie použiť práve eID. Vzhľadom na snahu v budúcnosti umožniť aj použí vanie mobilných zariadení na autentifikáciu sa navrhuje umožniť aj alternatívnu možnosť autentifikátora, pričom však aj ten bude, ako eID, vydávať Ministerstvo vnútra SR alebo orgán ním určený. Dô vodom je snaha o to, aby bol spôsob autentifikácie jednotný a aby bol sústredený do jedného miesta. S tým je spojená opäť povinnosť orgánu verejnej moci podporovať tieto základné spôsoby autentifiká cie, a to bez ohľadu na alternatívy, ktoré orgán môže mať zavedené.

Vo vzťahu k iným autentifikátorom, ako eID, sa navrhuje ustanoviť štandardný spôsob ich vydávania a zneplatňovania.

K § 23

Autorizácia úkonov je v zákone riešená plne v súlade s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnú tornom trhu', konkrétne s ustanoveniami Èlánku 20 – 'Právne účinky a uznávanie elektronických podpisov'. Tento zákon v spojení so zavádzanými zmenami v zákone č. 215/2002 Z. z. zabezpečí plný súlad s navrhovanými ustanoveniami a zaručený elektronický podpis bude plne v súlade s požiadavkami na kvalifikovaný elektronický podpis (Qualified electronic signature) zavedený v pripravovanom nariadení.

Z hľadiska orgánu verejnej moci je autorizácia úkonu realizovaná:

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou

• zaručenou elektronickou pečaťou s časovou pečiatkou

Osoba ktorá nie je orgánom verejnej moci vykoná autorizáciu úkonu:

• zaručeným elektronickým podpisom - ak sa právny úkon vykonáva podľa zá kona v elektronickej forme, alebo ak podľa osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou - ak podľ a osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí byť osvedčený

• iným uznaným spôsobom autorizácie, ak takýto spôsob ustanoví osobitný zákon. Autorizácia však musí zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a pr ávnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznané spôsoby autorizácie ustanoví Ministerstvo vnútra všeobecne záväzným právnym predpisom.

Preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby je možné jedným z nasledujúcich spôsobov:

• osoba pri autorizácii úkonu použije mandátny certifikát, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto inú osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia. Použitie mandátnych certifikátoch sa predpokladá najmä pre pracovníkov orgánov verejnej moci, kde pre overenie platnosti tohto úkonu je potrebné jednoduch ým spôsobom (umožňujúcim aj automatizované spracovanie) preukázať takéto oprávnenie (napr. notár, pracovník IOM, colník a pod.)

• ak autorizačný prostriedok obsahuje identifikátor osoby a z referenčn ého údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene (napr. rodič za neplnoleté dieťa a pod.)

• doložením elektronického dokumentu, ktorý obsahuje jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom (ak oprávnenie kona ť vzniká udelením splnomocnenia) alebo príslušným orgánom verejnej moci (ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci)

• elektronickým odpisom z informačného systému verejnej sprá vy, nie starším ako jeden mesiac, ak sa oprávnenie konať zapisuje podľa zákona do informačného systému verejnej správy

• identifikátorom osoby, v mene ktorej sa koná, ak konajúca osoba je zá konným zástupcom osoby, v mene ktorej sa koná.

Aby nebolo pri konaniach voči danému orgánu verejnej moci potrebné opä tovne preukazovať oprávnenie ku konaniu, je orgán verejnej moci povinný v informačnom systéme zabezpečiť aktuálnu evidenciu údajov, potrebných na preukázanie oprávnenia konať v mene inej osoby, o ktorý ch sa dozvie pri svojej činnosti. Ak tieto oprávnenia sú hodnotou referenčného údaja alebo vyplývajú z hodnôt referenčných údajov, orgán verejnej moci ich referencuje.

Ak orgán verejnej moci takéto oprávnenia vo svojom informačnom systéme vedie, nie je oprávnený požadovať od konajúcej osoby preukázanie tohto oprávnenia, pokiaľ nemá dôvodnú pochybnosť o tom, či opr ávnenie trvá alebo nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu.

K § 24 až 28

Ustanovenia o elektronickom podaní a o elektronickom úradnom dokumente sú základnými ustanoveniami, ktoré dávajú odpoveď na to, akým spôsobom prebieha komunikácia pri výkone verejnej moci a akým spô sobom osoby a orgán verejnej moci využívajú svoje oprávnenia, resp. plnia svoju povinnosť podať podanie a vydať rozhodnutie.

Východiskom elektronického podania je cieľ, aby verejná moc ustanovila formuláre elektronických podaní, ktoré budú opatrené fikciou validity a následne, ak osoba takýto elektronický formulár použ ije na podanie voči orgánu verejnej moci, bola jej povinnosť či oprávnenie podať podanie považovaná za riadne splnenú.

Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa bude modul elektronických formulárov, ktorý bude obsahovať elektronické formuláre elektronických podaní vo vzťahu ku každému konaniu. Predpokladom je, že bude obsahovať jednak formuláre so všeobecnými náležitosťami podaní podľa OSP a správneho poriadku, ako aj formuláre ostatných podaní, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Náležitosti týchto podaní budú upraven é vždy osobitnými predpismi a zodpovedným za vytvorenie elektronického formuláru bude ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý na danom úseku vykonáva ústrednú štátnu správu.

Navrhuje sa ustanoviť základné podmienky, okrem zákonných náležitostí, ktoré elektronické formuláre elektronického podania musia spĺňať . Tieto podmienky majú za cieľ zabezpečiť jednak možnosť ich riadneho a prípadne aj interaktívneho vyplnenia podávajúcim, ako aj ich autorizácie a tiež ukladania, tlače a iných úkonov. Z hľadiska uží vateľského komfortu sa navrhuje možnosť vytvoriť elektronické podanie aj iným spôsobom, ako vyplnením formulára, pričom však takéto podanie musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako podanie vytvoren é vyplnením formulára. Dôvodom je snaha umožniť vytváranie elektronických podaní aj prostredníctvom programového vybavenia a automatizovane.

Evidencia elektronických formulárov elektronických podaní v module elektronických formulárov sleduje dva hlavné ciele. Prvým je sprístupniť podávajúcemu platný elektronický formulár na účely realizá cie podania - na tento účel bude mať každý formulár vyznačenú platnosť. Druhým je umožniť vizualizovať v minulosti podané elektronické podania - na tento účel budú elektronické formulá re v module uložené takpovediac 'navždy'.

Ustanovenie § 25 obsahuje základnú fikciu vo vzťahu k elektronickému podaniu, ktorá ustanovuje, že ak podľa osobitného predpisu je na účely konania či úradného styku potrebné podať podanie, je táto povinnosť, resp. oprávnenie plnohodnotne splnená, resp. realizovaná, ak dôjde k podaniu elektronického podania podľa tohto zákona. Táto fikcia však neznamen á, že ak elektronické podanie bude vyplnené nesprávne alebo nebude obsahovať všetky informácie, ktoré obsahovať má, orgán verejnej moci nebude môcť žiadať o jeho doplnenie či nebude môcť podanie odmietnuť. Znamená len, že 'štát' je zodpovedný za dodržanie formálnych náležitostí podania tým, že vytvorí elektronický formulár, avšak za spôsob a obsah jeho vyplnenia bude vž dy zodpovedať príslušná osoba, podávajúci. Následne sa ustanovuje štandardný mechanizmus na pripojenie príloh k podaniu a spôsob, akým sa doručujú orgánu verejnej moci. Elektronická sprá va, ktorej je podanie a prílohy obsahom, zabezpečí ich spojenie a tiež základnú integritu.

Ustanovenia o elektronickom úradnom dokumente sú pendantom ustanovení o elektronickom podaní a platí pre ne to isté, čo platí pre elektronické podanie, s niektorými odchýlkami, vyplývajúcimi z odlišné ho postavenie orgánu verejnej moci a účastníka v konaní.

Spoločné ustanovenia v § 28 priznáva elektronickému podaniu a elektronickému úradnému dokumentu podľa tohto zákona rovnaké právne úč inky, ako ich 'listinným pendantom' podľa osobitných predpisov. Predmetné ustanovenie predstavuje jeden zo základných spôsobov, akým je možné listinné procesy podľa osobitných predpisov vykonávať ich elektronickou alternatívou podľa tohto zákona.

Tak elektronické podanie ako aj elektronický úradný dokument budú registratúrnymi záznamami a bude sa ne v plnom rozsahu vzťahovať zákon o archívoch a registratúrach.

K § 29 až 34

Ustanovenia o elektronickom doručovaní sú svojim spôsobom jednou z komplexných úprav, ktorá má potenciál nahradiť ustanovenia o doručovaní podľa osobitných zákonov najmä v prípadoch absencie odlišnej úpravy v nich. Pod odkazom na použitie osobitných predpisov sa myslia procesné predpisy, upravujúce jednotliv é konania - teda najmä správny poriadok, OSP, Daňový poriadok a podobne. Vyjadrením vzťahu návrhu zákona a osobitných predpisov pokiaľ ide o doručovanie sa myslí to, že osobitné predpisy môžu ustanoviť odlišný spôsob doručenia, spôsob jeho vykonania, vrátane odlišnej úpravy vo fikcii doručenia, v úložných lehotách a podobne. Podľa návrhu zákona sa však vždy bude spravovať miesto doruč enia (elektronická schránka), ako aj všetky otázky, ktoré osobitné predpisy neupravujú.

Prvým rozlišovacím kritériom pri doručovaní je to, či sa doručuje do vlastných rúk, alebo nie. V tomto zákon odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovia, ktoré dokumenty sa doručujú do vlastných rú k a ktoré nie. Samotné doručenie do vlastných rúk upravuje tento zákon štandardným spôsobom ako doručenie, pri ktorom sa potvrdzuje, že k doručeniu došlo. Na účely potvrdenia sa zavádza inštitú t elektronickej doručenky. Elektronická doručenka je dokument, ktorý je vytváraný automatizovaným spôsobom a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu. Predpoklad je taký, aby v prípade doručenia do vlastn ých rúk nebolo možné dokument sprístupniť skôr, než dôjde k potvrdeniu doručenky. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorý m bude funkcia spojená s doručenkou - teda potvrdenie bude prebiehať 'kliknutím' na určenú funkciu doručenky.

Miestom doručovania podľa tohto zákona bude výlučne aktivovaná elektronická schránka. Inými slovami, do elektronickej schránky sa doručuje vždy. Zákon umožňuje aj paralelné doručovanie aj do inej schrá nky na špecializovanom portáli, a to len v prípade, ak sa doručenie do vlastných rúk nevyžaduje. V prípade, ak elektronická schránka nie je aktivovaná, alebo ak sa doručuje osobitným adresátom, postupuje sa pod ľa osobitných predpisov a tento zákon sa nepoužije.

Momentom doručenia je v prípade orgánu verejnej moci moment uloženia správy do schránky a v prípade iných osôb moment potvrdenia doručenky, resp. uplynutie lehoty uloženia, ak sa doručuje do vlastných rú k, alebo nasledujúci deň po uložení v ostatných prípadoch. Inými slovami, orgán verejnej moci nemá 'výhodu úložnej lehoty' a iná osoba áno. Navrhuje sa zaviesť jednotnú úložnú lehotu 15 dní a spojiť s jej márnym uplynutím fikciu doručenia.

V nadväznosti na fikciu doručenia sa navrhuje upraviť jednotný spôsob konania o neúčinnosť doručenia v prípadoch, kedy fikcia nemôže nastať. Úprava sa opäť použije v prípade absencie osobitnej ú pravy v inom zákone. Toto konanie je z dôvodu procesnej ekonómie zverené tomu orgánu, pred ktorým sa koná a je dvojstupňové, bez možnosti súdneho prieskumu. V niektorých statusových veciach sa konanie o neúč innosť doručenia neumožňuje, keďže to ich povaha, resp. následky s tým spojené vylučujú.

Ako osobitný spôsob sa navrhuje upraviť doručovanie vyvesením na úradnej tabuli orgánu verejnej moci, verejnou vyhláškou alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb. Na tieto úč ely bude zriadená elektronická úradná tabuľa, ktorá bude prístupná všetkým prostredníctvom internetu. Nebude nahrádzať vyvesenie na úradnej tabuli ale bude pôsobiť ako jeho doplnok.

K § 35

Cieľom zavedenia zaručenej konverzie je zabezpečenie možnosti prevodu medzi listinnou a elektronickou formou dokumentov alebo elektronickými formami dokumentov s rôznymi formátmi, tak aby novovzniknutý dokument mal rovnaké pr ávne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument.

Tento paragraf definuje tri druhy konverzie pri ktorej je celý, bežne zmyslami vnímateľný obsah pôvodného dokumentu prevedie do novovzniknutého dokumentu:

• konverzia dokumentu z elektronickej formy do listinnej formy

• konverzia dokumentu z listinnej formy do elektronickej formy

• konverzia elektronického dokumentu do elektronického dokumentu v inom form áte

Pre zabezpečenie postupu ktorý umožní aby novovzniknutý dokument mal rovnak é právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument sa zavádza zaručená konverzia, čo je postup konverzie podľa tohto zákona. Zaručenú konverziu bude môcť vykonávať len oprávnená osoba, ktorou môže byť orgán verejnej moci, vrátane notárov, poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu a v obmedzenom rozsahu advokát.

K § 36

Tento paragraf určuje podmienky a postup pri zaručenej konverzii, ktoré umožnia aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument. Zaru čenú konverziu je možné vykonávať iba takým zariadením, programovým vybavením alebo algoritmom alebo ich kombináciou, ktoré zabezpečia, že:

• informačný obsah pôvodného dokumentu je zachovaný do takej miery, že spätnou transformá ciou novovzniknutého dokumentu vznikne dokument, ktorý má rovnaký informačný obsah ako pôvodný dokument,

• v novovzniknutom dokumente je možné jednoznačne odlíšiť ú daje, ktoré vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného dokumentu od údajov pridaných procesom tejto transformácie,

• bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu sú nahradené bezpeč nostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, aké poskytovali bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu.

Paragraf ďalej určuje postup a úkony, ktoré oprávnená osoba vykoná va pri zaručenej konverzii. Oprávnená osoba overí autorizáciu a časovú pečiatku pripojenú k pôvodnému elektronickému dokumentu (ak k nemu boli pripojené), transformuje pôvodný dokument, vytvorí osvedč ovaciu doložku, ktorú neoddeliteľne ju spojí s novovzniknutým dokumentom. Neoddeliteľné spojenie je v prípade elektronických dokumentov realizované vytvorení m logickej väzby medzi dokumentom a doložkou a v prípade dokumentov v listinnej podobe fyzickým spojením dokumentu a doložky (obdobne ako pri osvedčenej kópii). Ak je novovzniknutý dokument v elektronickej forme tak autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku. Následne vytvor í záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

K § 37

Tento paragraf určuje náležitosti osvedčovacej doložky. Obsah osvedčovacej doložky je závislý od druhu konverzie a jej účelom je potvrdiť súlad konverzie s podmienkami podľa tohto zákona - inými s lovami, deklarovať, že dokument má rovnaké právne účinky ako ten, z ktorého konverziou vznikol. Ide o obdobu notárskej osvedčovacej doložky.

K § 38

Účelom tohto paragrafu je zamedziť vykonávaniu konverzie niektorých dokumentov, kde je z povahy veci vylúčený prenos účinkov jedného dokumentu či veci na novovzniknutý, resp. kde je to vzhľadom na pôvodný dokument či vec nežiaduce. Konverziu nebude možné vykonať ak:

• z dokumentu nie je možné podľa osobitného predpisu vytvárať osvedčenú kópiu

• nie je možné osvedčenou kópiou nahradiť jedinečnosť pô vodného dokumentu (osobné doklady, peniaze, žreby atď.)

• nie je možné zachovať alebo nahradiť bezpečnostný mi prvkami s vyššou úrovňou záruk a ani slovne popísať

• je pôvodný elektronický dokument zvukovým alebo zvukovo-obrazový m záznamom, alebo videozáznamom a súčasne sa nekonvertuje do dokumentu s novým formátom

Súčasne sa ustanovuje, že zaručenú konverziu je možné vykonať len v prípade ak je aplikovateľný postup podľa tohto zákona a konverziu listinného dokumentu je možné vykonať len ak je originálom alebo osvedčenou kópiu. Účelom je vylúčiť konverziu tam, kde nie je možn é dodržať zákonné podmienky a zároveň ju vylúčiť vykonávať z kópií či iných dokumentov, ktorých pravosť je spochybniteľná.

K § 39

Tento paragraf ustanovuje, že novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne úč ely v rovnakom rozsahu, ako pôvodný dokument, ktorého transformáciou vznikol. Táto nevyvrátiteľná právna domnienka je podstatou zavedenia inštitútu konverzie a má v prvom rade zabezpečiť použiteľnosť listinných dokumentov v elektronickej komunikácii. Z rovnakých dôvodov sa ustanovuje zachovanie vlastnosti verejnej listiny.

Ustanovuje sa aj zodpovednosť oprávnenej osoby za dodržanie zákonného postupu a súčasne to, že oprávnená osoba nezodpovedá za pravdivosť alebo úplnosť údajov, ktoré tvoria obsah pôvodné ho dokumentu. Oprávnená osoba ďalej zodpovedá za vedenie evidencie záznamov o vykonanej konverzii, s uvedením evidenčného čísla každého záznamu o vykonanej konverzii a údajmi o počte a druhu konvertovaný ch dokumentov a o type vykonanej konverzie.

K § 40 a 41

Predmetné ustanovenie obsahuje definície pojmov na účely piatej časti.

Cieľom ustanovení o platení platieb orgánom verejnej moci je nielen upraviť spôsob platenia on-line, ale najmä skrátiť čas medzi momentom zadania pokynu na úhradu a medzi momentom, kedy sa orgán dozvie o tom, ž e platba bola zaplatená. Na tento účel sa zavádza inštitút akreditovaného platcu a mechanizmus pokynu na úhradu a zaručenej informácie o úhrade.

Ustanovenie § 41 obsahuje vymedzenie pôsobnosti celej piatej časti, a to tak, že ustanovenia tejto časti sa použijú len vtedy, ak osobitný zákon ustanoví, že sa použiť majú. Dô vodom je snaha o definovanie jednotného mechanizmu platieb, bez potreby jeho duplicitnej úpravy v rôznych predpisoch a tiež umožnenie v konkrétnom prípade posúdiť a zvoliť, či tento mechanizmus je na úhradu konkré tnej platby vhodný alebo nie.

K § 42

Základným dokumentom nového systému platenia platieb je inštitút pokynu na úhradu a inštitút zaručenej informácie o úhrade.

Pokyn na úhradu je dokument, ktorý obsahuje informácie o úhrade, ktorý sa generuje na strane verejnej moci. Podľa toho, či daná úhrada je splatná na výzvu alebo inak, sa ustanovujú dva mechanizmy vytvorenia pokynu na úhradu. Cieľom je, aby orgán verejnej moci vygeneroval informácie o úhrade, na základe ktorých nielen poskytovateľ úhrady platbu uhradí, ale najmä orgán bude mať od začiatku informáciu o tom, aká platba sa bude hradiť a následne dokáže prijatú úhradu, resp. informáciu o úhrade spojiť s príslušným konaním či úkonom, ktorých sa týka, ako aj s konkrétnym poskytovateľom úhrady.

K § 43 a 44

Vzhľadom na odlišnosti pri prístupe k elektronickým službám a plateniu platieb cez IOM a prostredníctvom akreditovaného platcu sa navrhuje upraviť dva spôsoby úhrady platby . Prvým je prípad, ak je týmto ' platcom' IOM a platba sa hradí na účet IOM a druhým je akreditovaný platca, kedy úhrada pôjde v konečnom dôsledku prijímateľa platby. Oba spôsoby sú si veľmi podobné a v princípoch rovnaké.

Postup pri platení úhrady spočíva v prvom rade vo vytvorení pokynu na úhradu, ktorý môže byť vytvorený priamo pri prístupe k službe alebo po podaní podania na základe rozhodnutia orgá nu verejnej moci. Podstatné je, že po vytvorení je pokyn na úhradu doručený a prípadne aj rovno sprístupnený poskytovateľovi platby, ktorý môže platbu uhradiť prostredníctvom ním vybraného akreditované ho platcu. Vychádza sa z faktu, že medzi akreditovaným platcom a poskytovateľom úhrady je nejaký právny vzťah - či už ide o zákaznícky vzťah na IOM alebo napríklad o právny vzťah s bankou pri vedení ú čtu či mobilným operátorom pri poskytovaní služieb. Na základe tohto právneho vzťahu akreditovaný platca po prijatí pokynu na úhradu overí, či môže za poskytovateľa úhrady platbu uhradiť. Iný mi slovami v praxi overí, či je na účte dosť prostriedkov, či si bude môcť sumu úhrady následne od poskytovateľa úhrady nahradiť na základe ich zmluvného vzťahu, prípadne či poskytovateľ ú hrady zaplatil v hotovosti, ak ide o IOM. Akonáhle akreditovaný platca overí, že platbu môže vykonať, zašle informáciu o úhrade platobnému modulu, ktorý overí súlad údajov s údajmi v pokyne na ú hradu a ak je zhoda v údajoch, zašle poskytovateľovi úhrady informáciu o úhrade. Druhé také overenie vykoná prijímateľ úhrady, a ak dôjde k zhode, považuje sa povinnosť uhradiť platbu za splnenú. Ná sledné 'fyzické' uhradenie sa vykoná už medzi akreditovaným platcom a prijímateľom úhrady, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.

Podstatou tohto modelu je skrátenie času medzi zadaním pokynu a splnením povinnosti zaplatiť úhradu na rádovo desiatky sekúnd, čo umožní realizáciu elektronických služieb v podstate v reálnom čase.

K § 45 a 46

Na účely realizácie úhrad podľa tejto časti sa navrhuje ustanoviť inštitút akreditovaného platcu. Akreditovaným platcom sa na základe žiadosti môže stať jednak inštitúcia, ktorá na základe iný ch predpisov podlieha regulácii (aj) pri platobnom styku - teda banka, platobná inštitúcia či poštový podnik. Predpokladá sa aj zapojenie mobilných operátorov, ktorí majú udelené povolenie na poskytovanie platobný ch služieb a sú teda platobnou inštitúciou. Ambíciou návrhu zákona do budúcnosti je práve podpora mobilných technológií, vrátane platieb. Okrem týchto osôb sa akreditovaným platcom môže stať aj in á osoba, ktorá preukáže splnenie podmienok bezúhonnosti, finančnej spôsobilosti a technickej pripravenosti. Vzhľadom na to, že mnohé inštitúcie podľa osobitných predpisov preukazujú obdobný či vyšš í rozsah splnenia podmienok, umožňuje sa uznať na účely zápisu akreditovaného platcu aj tieto podmienky podľa osobitných predpisov.

Zápis do zoznamu akreditovaných platcov je upravený štandardným konaním na žiadosť a rovnako sú upravené aj kontrolné mechanizmy a vyčiarknutie zo zoznamu. Kontrolu bude vykonávať ministerstvo financií , a to vo vzťahu k iným akreditovaným platcom, ako bankám, platobným inštitúciám či poštovému podniku, keďže tieto podliehajú kontrole a regulácii podľa osobitných predpisov.

K § 47

Osobitná úprava vo vzťahu k plateniu platobnými kartami sa navrhuje z dôvodu zjednodušenia systému a neduplikovania nákladov, ktoré vznikajú z dôvodu kartových poplatkov. Proces výberu akreditované ho platcu pre platobné karty je upravený podobne, ako proces rokovacieho konania vo verejnom obstarávaní, pričom výsledkom je uzatvorenie zmluvy na určené časové obdobie, počas ktorého je služba poskytovaná.

K § 48

Povinnosti, ktoré sú ukladané Úradu vlády SR, ministerstvu financií a akreditovaným platcom súvisia so zabezpečením celého mechanizmu úhrady platieb. Ide jednak o informačné povinnosti voči poskytovateľovi úhrady, aby vopred vedel o nákladoch, spojených s úhradou, ako aj o povinnosti technického a organizačného charakteru, súvisiace s prepojením systémov a zabezpečením funkčnosti realizácie ú hrad. V neposlednom rade ide o evidenčné povinnosti, umožňujúce nielen párovať prijaté úhrady, ale aj vykonávať kontrolu uhradených platieb.

K § 49

Cieľom zavedenia referenčných registrov je umožniť zdieľanie a využívanie údajov medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci a ich poskytovanie pre právne účely. Prostredníctvom referenčný ch registrov bude zabezpečené aby fyzické a právnické osoby nemuseli predkladať pre účely konania informácie, ktoré sú už vedené v referenčných registroch (princíp 'jedenkrát a dosť'). Ak orgány verejnej moci pre výkon verejnej moci potrebujú údaje o subjektoch evidencie, ktoré sú referenčnými údajmi, potom ich musia získavať z referenčných registrov.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pre stanovenie spôsobu tvorby a používania registrov a ich údajov pri vý kone verejnej moci. Orgány verejnej moci pri plnení svojich kompetencií v súlade z osobitnými predpismi vytvárajú evidenciu údajov o subjektoch evidencie. Subjektom evidencie môže byť osoba, vec, právo, povinnosť alebo skutočnosť. Objektom evidencie je množina údajov o subjekte evidencie, ktoré sú predmetom evidovania. Táto množina údajov je identifikovaná jednoznačným identifiká torom objektu evidencie. Miestom elektronického uchovávania objektov evidencie je register. Správcom registra je orgán verejnej moci, ktorý register vedie podľa osobitného predpisu. Registrátorom je orgán verejnej moci, ktorý je oprávnený podľa osobitného predpisu zapisovať, meniť a vymazávať údaje objektu evidencie. Hodnotou údajov je neprázdna a konečná množina znakov, ktoré údaj obsahuje. Referenčným údajom je ú daj objektu evidencie, ktorý, je uvedený zozname referenčných registrov. Orgány verejnej moci budú povinne používať pri výkone verejnej moci údaje z referenčných registrov. Použitie údaja objektu evidencie v podobe ako je uvedený referenčný údaj v referenčnom registri je definované ako referencovanie.

K § 50

Pre zavedenie možnosti zdieľania a používania údajov z registrov iných orgánov pri výkone verejnej moci je potrebné zabezpečiť aby poskytované údaje mohli byť použité pre právne účely a aby org án poskytujúci tieto údaje nemusel osobitným spôsobom potvrdzovať správnosť a úplnosť poskytovaných údajov a súčasne aby nikto nemohol namietať správnosť referenčných ú dajov. Tento paragraf ustanovuje, že hodnota referenčného údaja sa považuje za úplnú a zodpovedajúcu skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Súčasne určuje, že nikto nemôže namietať správnos ť a úplnosť referenčného údaja ak sa niekto v dobrej viere spoľahol na hodnotu referenčného údaja.

K § 51

Tento paragraf definuje referenčný register ako register, ktorý je uvedený v zozname referenčných registrov. Súčasne definuje aj údaje, ktoré sú vedené v zozname referenčných registrov o jednotlivý ch registroch, ktoré sú v ňom uvedené. Zoznam referenčných registrov bude poskytovať pre používateľov referenčných registrov informácie o referenčných údajoch vedených v referenčnom registri, inform ácie o spôsobe prístupu k referenčným údajom a referenčným registrom, informácie o oprávneniach orgánu verejnej moci pristupovať k referenčným údajom a o pôsobnosti v rámci, ktorej využí va referenčné údaje, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis, informácie o údaj o právach a povinnostiach osôb, na základe ktorých dochádza k zmene referenčných ú dajov, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis. Zoznam referenčných registrov je zverejnený na ústrednom portáli a na webovom sídle ministerstva. Tento zoznam je verejne prístupný okrem ú dajov opisujúcich spôsob prístupu k referenčným údajom a referenčných registrom, ktoré budú sprístupnené len orgánom verejnej moci.

Zoznam referenčných registrov bude vydávaný ako všeobecne záväzný právny predpis Ministerstvom financií SR. Pre zápis údajov z registra do zoznamu referenčných registrov bude rozhodujúce, či je údaj objektu evidencie vo vzťahu k subjektu evidencie jedinečný, t.j. či sa tento údaj nespravuje v inom referenčnom registri alebo v iný ch registroch orgánov verejnej moci. Súčasne musí ministerstvo posúdiť či v registri, v ktorom sú tieto údaje vedené sú tieto údaje evidované pri ich vzniku, zmene alebo zániku a súčasne či s touto evidenciou sú spojené právne účinky k tretím osobám. Referenčným registrom môže byť aj register, v ktorom nie sú evidované údaje pri ich vzniku, zmene alebo zániku alebo nie sú spojené s touto evidenciou právne účinky k tretím stranám pokiaľ takýto register má tieto údaje sprístupňovať iným osobám ako jediný referenčný zdroj údajov.

K § 52

Tento paragraf určuje povinnosť orgánom verejnej moci, ktoré evidujú údaje z iných informačných systémov, ktoré sú referenčnými údajmi tieto údaje nevytvárať ale použiť ich v podobe ako sú uvedené v referenčnom registri a to referencovaním. Referencovanie sa vykoná automatizovaným spôsobom, tzn. informačný systém referenčného registra musí poskytovať aplikačné alebo používateľské služby, ktoré umožnia automatizovaný spôsob poskytovania referenčných údajov a súčasne informačný systém orgánu verejnej moci, ktorý pre svoje agendy využíva tieto údaje, musí mať ná stroje, ktoré mu umožnia využívať elektronické služby referenčného registra. Ak dôjde ku zmene alebo výmazu referenčných údajov v referenčnom registri, iný orgán verejnej moci využívajúci tieto údaje prostredníctvom referencovania musí zabezpečiť aby sa takáto zmena premietla aj do ním vedenej evidencie.

K § 53

Pri výkone verejnej moci môže zistiť orgán verejnej moci referencujúci referenčné údaje nesúlad medzi údajmi z referenčného registra a skutočnosťou, ktorý vznikol z ľubovoľného dô vodu. Tento paragraf určuje povinnosť pre orgány verejnej moci v prípade, že pri svojej činnosti zistia takýto nesúlad, oznámiť túto skutočnosť správcovi referenčného registra. Tento je následne povinn ý zabezpečiť ich opravu, pričom postup opravy ustanovuje osobitný predpis, ktorý upravuje vedenie registra.

K § 54

Referenčné registre sú zdrojom údajov pre výkon verejnej moci pre všetky orgány verejnej moci, ktoré majú oprávnenie ich používať a to bez nutnosti ich ďalej overovať alebo požadovať ich predlož enie občanmi alebo od právnickými osobami. Aby boli správne a úplné referenčné údaje neustále k dispozícii všetkým používateľom, ktorí sú oprávnení ich používať, tento paragraf urč uje povinnosti pre správcov a registrátorov referenčných registrov.

Správca referenčného registra je povinný zabezpečiť:

• správu a prevádzku registra

• bezpečnosť a ochranu údajov referenčného registra pred neoprá vneným prístupom k spracovávaným a uchovávaným údajom a pred ich zneužitím a pred ich stratou

• dostupnosť registra a poskytovanie jeho funkcií a sprístupnenie ú dajov orgánom verejnej moci a iným osobám, oprávneným podľa osobitných predpisov

• vedenie záznamov o udalostiach súvisiacich s prevádzkou registra a to najmä o bezpečnostných incidentoch, o prístupoch do informačného systému, zmenách nastavení oprávnenia a zmenách referenčných údajov,

• dostupnosť hodnôt referenčných údajov objektu evidencie ostatný m informačným systémom verejnej správy bezodkladne po ich zápise alebo zmene a bezodkladne po výmaze zabezpečí dostupnosť informácie o výmaze hodnoty údaja objektu evidencie.

• najmenej po dobu 10 rokov uchovanie údajov o čase a spô sobe vzniku, zmien a zániku hodnôt referenčných údajov, ako aj identifikáciu osoby, ktorá ich uskutočnila,

Registrátor referenčného registra, zabezpečuje úkony spojené so vznikom, zmenou z zánikom údajov v referenčnom registri. Zodpovedá za to, že hodnoty referenčných údajov sú úplné a zodpovedajú skutočnosti. Ak registrátor vykonáva zápis, zmenu alebo výmaz ú dajov v registri na základe podnetu inej oprávnenej osoby, tak za správnosť a úplnosť údajov zodpovedá registrátor v takom rozsahu v akom je podľa osobitného predpisu povinný skúmať ich úplnosť a to, či zodpovedajú skutočnosti.

K § 55

Tento paragraf určuje povinnosť správcovi registra poskytovať oprávneným osobám údaje z ním vedeného okrem automatického spôsobu poskytovania údajov z registra referencovaním aj formou odpisu (elektronická forma) alebo formou výpisu (listinná forma) podľa § 7 zákona 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje vydávanie elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy a výstupu z informačných systémov verejnej správy. Ak sa podľa osobitného predpisu majú poskytovať údaje v elektronickej forme alebo listinnej forme, potom údaje poskytnuté formou elektronického odpisu alebo výpisu sa považujú za rovnocenné s údajmi, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona v elektronickej alebo listinnej podobe vrátane všetkých právnych účinkov.

K § 56

Ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Na ukladanie sankcií sa použije správny poriadok, pričom aj režim ukladania sankcií je štandardný, ako pri iných správnych deliktoch.

K § 57

Vzhľadom na to, že správny proces nie je vhodný na konania podľa tohto zákona, vylučuje sa pre všetky prípady, okrem konania o správnom delikte podľa § 56.

K § 58

Vzhľadom na dôležitosť ochrany osobných údajov sa navrhuje explicitne vyjadriť skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov podlieha regulácii podľa zákona o ochrane osobných údajov.

K § 59

Splnomocňovacie ustanovenia obsahujú splnomocnenia na vydanie podzákonných predpisov v prípadoch, kedy to tento zákon predpokladá. Ide o úpravu podrobností vo vzťahu k IOM, k elektronickým schránkam, č i konverzii. Ministerstvo vnútra SR sa splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu vo veciach autentifikácie a autorizačných prostriedkov.

K § 60

Základným prechodným ustanovením je ustanovenie odseku 1, podľa ktorého sú orgány verejnej moci oprávnené v prechodnom období postupovať pri elektronickom výkone verejnej moci aj podľa osobitných zákonov. D ôvodom je množstvo parciálnych úprav elektronického konania a s tým súvisiacich vytvorených a prevádzkovaných elektronických služieb týchto orgánov. V prechodnom období sa počíta s postupným zosúla ďovaním a prechodom na postup výlučne podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že ústredný portál, IOM a spoločné moduly už dnes majú legálny základ, prechodným ustanovením sa uznávajú všetky ú činky súvisiace so vznikom a fungovaním týchto inštitútov a považujú sa za inštitúty podľa tohto zákona.

Povinnosť podľa § 4 ods. 5 vyžaduje technické a organizačné opatrenia a ovplyvní už prebiehajúce procesy a preto sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na jej splnenie.

Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa upravuje mechanizmus ich zriadenia osobám, ktorým sa zriaďujú zo zákona, po účinnosti tohto zákona. Rovnako sa upravuje obdobie, kedy dôjde k ich aktivácii.

Z dôvodu potreby prípravy a nábehu na používanie modulu elektronických formulárov a platobného modulu sa navrhuje niektoré povinnosti viazať až na ich reálne uvedenie do prevádzky. Ustanovuje sa aj prechodné obdobie na výber akreditovaného platcu pre platobné karty.

Odsek 15 ukladá povinnosť Ministerstvu financií informovať adresátov právnej normy o takpovediac 'nábehu' systému, ustanoveného týmto zákonom v prechodnom období.

K § 61

Vzhľadom na úpravu IOM v tomto zákone sa navrhuje zrušiť existujúci výnos Ministerstva financií SR a nahradiť ho novým výnosom.

K čl. II

V súvislosti s potrebou zaviesť identifikátor aj pre orgány verejnej moci, ktoré nemajú pridelené IÈO sa navrhuje podriadiť ich pod už existujúci režim osobitnej identifikácie, určovanej Štatistickým ú radom.

K čl. III

Pre zabezpečenie procesov elektronického výkonu verejnej moci bolo potrebné zabezpečiť realizáciu zmien aj v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov. Tieto zmeny majú za cieľ jednak zosúladenie ustanovení tohto zákona s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronick é transakcie na vnútornom trhu', ako aj zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie.

Zmeny v zákone o elektronickom podpis sa týkajú nasledujúcich oblastí:

• mandátne certifikáty a ich používanie,

• zavedenie pojmu elektronickej pečate,

• zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie medzi orgá nmi verejnej moci.

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením inštitútu elektronickej pečate a doplnením tohto inštitútu do definícií základných pojmov zákona. Rovnako tak sa navrhujú spresnenia a zmeny v definíciách základných pojmov, ktorých potrebu priniesla aplikačná prax.

K bodom 3 až 11

Predmetné ustanovenia, okrem legislatívno-technických zmien vyvolaných úpravami iných ustanovení, zavádzajú inštitút elektronickej pečate a zaručenej elektronickej pečate. ◊Elektronická pečať je technicky ekvivalentom elektronického podpisu, ktorý vytvára právnická osoba alebo orgán verejnej moci s cieľom zaru čiť pôvod a chrániť obsah údajov. Vytvára sa prostredníctvom na tieto účely určeného informačného systému výlučne automatizovaným spôsobom. Zaručená elektronická pečať je z technick ého hľadiska ekvivalentom zaručeného elektronického podpisu. Je ju možné použiť na autorizáciu úkonov v mene právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci (pre orgán verejnej moci tam, kde na konanie za orgá n verejnej moci nie je zákonom ustanovená osoba, napríklad colník). V prípade použitia elektronickej pečate je právnická osoba alebo orgán verejnej moci, ktorý ju vytvoril, definovaný ako pôvodca pečate. Pô vodcom pečate nemôže byť fyzická osoba. ◊Zaručená elektronická pečať sa vytvára bezpečným zariadením na vyhotovenie elektronickej pečate s použitím kvalifikovaného systémového certifikátu spôsobom, ktor ý umožňuje spoľahlivo určiť informačný systém ktorej právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci zaručenú elektronickú pečať vytvoril. Kvalifikovaný systémový certifikát na vytvá ranie elektronickej pečate vydáva akreditovaná certifikačná autorita právnickej osobe alebo orgánu verejnej moci. Vydaný kvalifikovaný systémový certifikát musí obsahovať názov a identifikačné čí slo právnickej osoby (ak je vydaný právnickej osobe) alebo názov a identifikačné číslo orgánu verejnej moci (ak je vydaný orgánu verejnej moci). Súčasne v ňom musí byť uvedené, že sa jedná o syst émový certifikát určený na vytváranie elektronickej pečate. ◊Platnosť elektronickej pečate sa overuje prostriedkom na overenie elektronickej pečate. Pri overovaní zaručenej elektronickej pečate overovateľ, na základe kvalifikovaného systémov ého certifikátu verejného kľúča, overí, či verejný kľúč na overenie zaručenej elektronickej pečate patrí pôvodcovi pečate. Overovanie elektronickej pečate vykonáva pri spracovaní komuniká cie aj elektronická podateľňa prostredníctvom prostriedkov na overovanie elektronickej pečate. Prostriedky pre vytváranie a overovanie zaručenej elektronickej pečate certifikuje Národný bezpečnostný úrad. Formá t a spôsob vyhotovovania zaručenej elektronickej pečate, rovnako ako podrobnosti o podmienkach platnosti pre zaručenú elektronickú pečať, postup pri overovaní a podmienky overenia zaručenej elektronickej pečate ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národný bezpečnostný úrad.

K bodom 12 až 13

Predmetné ustanovenia upravujú dnešný právny stav v oblasti tzv. mandátnych certifikátov a tento pojem, ktorý dnes nemá legálnu definíciu, ustanovujú ako právny pojem pre špecializovaný druh kvalifikované ho certifikátu.

V mnohých konaniach je potrebné preukázanie oprávnenia k vykonaniu daného úkonu, najmä ak fyzická osoba koná napr. za orgán verejnej moci (napr. úradník autorizujúci rozhodnutie za daný orgá n verejnej moci). Pre preukazovanie takéhoto oprávnenia je možné použiť rôzne spôsoby, avšak osoba udeľujúca takéto oprávnenie by mala mať pod svojou kontrolou procesy odňatia takéhoto oprávnenia.

Riešením tohto problému je použitie mandátnych certifikátov, ktoré v sebe majú explicitne uvedenie oprávnenie, s ktorým osoba pri autorizácii úkonu koná, čiže oprávnenie konať za alebo v mene mandanta, konať ako orgán verejnej moci alebo oprávnenie vykonávať činnosť alebo funkciu. V prípade zániku daného oprávnenia má splnomocňujúca osoba oprávnenie zrušiť jednoducho – zrušením daného certifikátu. Spracovanie takýchto oprávnení je možné aj automatizovane.

Hoci súčasný text zákona umožňoval takýto zápis oprávnenia do certifikátu, neustanovoval povinnosti jednotlivých subjektov pri zápise oprávnenia a takéto oprávnenie v certifikáte nebolo možné pova žovať za dôveryhodné.

K bodu 14

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 15

V súvislosti so zavedením inštitútu elektronickej pečate a mandátnych certifikátov sa rozširuje pôsobnosť NBÚ, najmä o akreditované certifikačné služby pre orgány verejnej moci a vedenie zoznamu oprá vnení a registra kvalifikovaných systémových certifikátov orgánov verejnej moci.

K bodu 16

Ustanovenia § 10a súvisia so zmenami v oblasti mandátnych certifikátov. Úprava vydávania a používania mandátnych certifikátov je založená na nasledujúcich princípoch:

• Národný bezpečnostný úrad bude viesť zoznam oprávnení, v ktorom bude uvedený presný text oprávnenia (tak ako bude zapisovaný do mandátneho certifikátu). Text oprávnenia musí byť totožný s názvom, aký pre dané oprávnenie ustanovujú všeobecne záväzné prá vne predpisy a ak to nie je možné, musí byť totožný s názvom, ktorý pre dané oprávnenie určuje platný interný predpis orgánu verejnej moci alebo inej osoby, za ktorú alebo v mene ktorej sa oprávnenie vykon áva.

• Zoznam oprávnení predpisuje aj zoznam dokladov, ktorými musí ž iadateľ o mandátny certifikát s daným oprávnením dokladovať svoju žiadosť. Tieto doklady musia byť totožné s dokladmi, na základe ktorých vzniká podľa všeobecne záväzných prá vnych predpisov dané oprávnenie. Ak oprávnenie vyplýva zo zápisu v zákonom ustanovenej evidencii, dokladom je vždy výpis z tejto evidencie, vydaný orgánom verejnej moci, ktorý ju vedie.

• Do zoznamu oprávnení zapisuje Národný bezpečnostný úrad opr ávnenie na základe oznámenia orgánu verejnej moci. Zoznam oprávnení je zverejnený.

• Pri vydávaní kvalifikovaného certifikátu s príslušným opr ávnením je akreditovaná certifikačná autorita pred vydaním takéhoto certifikátu povinná overiť súlad a úplnosť predložených dokladov s dokladmi uvedenými pre dané oprávnenie v zozname oprávnení .

• Po ukončení platnosti oprávnenia je o zrušenie daného certifik átu povinný požiadať mandatár a orgán verejnej moci alebo osoba, u ktorej mandatár vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu, alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu.

Ustanovenia § 10b súvisia so zavedením inštitútu elektronickej pečate a zmenou v spôsobe overovania autorizácie medzi orgánmi verejnej moci. Pri vzájomnej komunikácii medzi orgánmi verejnej moci sú vymieňané elektronické dokumenty autorizované zaručenou elektronickou pečaťou (napr. odpisy z informačných systémov alebo údaje z referenčných registrov), ktoré sú inými orgánmi používané v procesoch výko nu verejnej moci. V súčasnosti je proces overovania zaručeného elektronického podpisu pomerne zložitý, a z dôvodu používania zoznamu zrušených certifikátov ho nie je možné realizovať on-line.

Vo všeobecnosti je pri overovaní platnosti zaručeného elektronického podpisu a zaručenej elektronickej pečate potrebné overiť, či bol certifikát podpisovateľa pri vytváraní podpisu alebo elektronickej peč ate platný, nakoľko môže dôjsť ku kompromitácii súkromného kľúča a následne podaniu žiadosti o zrušenie certifikátu. Ak sa však jedná o zaručené elektronické pečate orgá nov verejnej moci a ochranu privátnych kľúčov na ich vytváranie, situácia je iná. Tieto sú väčšinou ukladané v špeciálnych zariadenia (nie napr. v USB zariadeniach alebo čipových kartách, ktoré pou žívajú fyzické osoby) a sú umiestnené v zabezpečených prevádzkových priestoroch. Preto je pre procesy overovania zaručenej elektronickej pečate pri komunikácii medzi orgánmi verejnej moci použiť iné princípy, podobne ako v prípade 'uzavretého systému'.

Použitie zaručenej elektronickej pečate a jej overovanie pri vzájomnej komunikácii orgánov verejnej moci je založené na nasledujúcich princípoch:

• kvalifikované certifikáty pre orgány verejnej moci určené na vytváranie zaručenej elektronickej pe čate vydáva pre orgány verejnej moci Národný bezpečnostný úrad

• platnosť kvalifikovaného systémového certifikátu je daná jeho uvedením v zozname platných kvalifikovaných systémových certifikátov, ktorý vydáva a zverejňuje Národný bezpečnostný úrad. Ak je v tomto zozname v čase jeho platnosti obsahuje uvedený daný kvalifikovaný systémový certifikát, považuje sa tento za platný a táto informácia sa môže využiť pri overovaní zaručenej elektronickej pečate. Znamená to, že v tomto prípade je možné overenie zaručenej elektronickej pečate vykonať on-line spôsobom.

• Na účely vydávania zoznamu platných kvalifikovaných certifiká tov vedie Národný bezpečnostný úrad register systémových certifikátov, do ktorého zapíše kvalifikovaný systémový certifikát na žiadosť orgánu verejnej moci, ktorému bol vydaný

• Národný bezpečnostný úrad je povinný každý deň vyda ť a zverejniť zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov na základe údajov z registra. Zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov platí 24 hodín od jeho vydania, a kvalifikovan ý systémový certifikát, uvedený v zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti zoznamu

• ak je kvalifikovaný systémový certifikát vedený v registri kvalifikovaných systémových certifikátov zrušený úrad to bezodkladne oznámi správcovi alebo prevádzkovateľovi modulu úradnej komunikácie, ktorý je bezodkladne povinný zabezpečiť, aby elektronick á komunikácia, pri ktorej je použitý zrušený kvalifikovaný systémový certifikát, bola modulom úradnej komunikácie zablokovaná.

K bodu 17

Podľa platného znenia § 12 ods. 2 zákona o elektronickom podpise poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb je podnikaním, okrem výkonu certifikačných činností podľa § 10 ods. 2 písm. l) zákona o elektronickom podpise (poskytovanie akreditovan ých certifikačných služieb vybraným orgánom verejnej moci). Navrhované nové znenie § 12 ods. 2 umožňuje poskytovať akreditované certifikačné služby na nekomerčnej báze aj orgánom verejnej moci av šak iba vo vzťahu k vlastným zamestnancom alebo príslušníkom.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy v bode 12. ustanovuje, že poskytovateľom certifikačnej služby môže byť verejnoprávny subjekt alebo právnická osoba či fyzická osoba, ak je založená v súlade s vnútroštá tnymi predpismi.

Navrhované znenie je prínosom k rozvoju elektronicky poskytovaných služieb, nakoľko umožňuje orgánom verejnej moci možnosť rozhodnúť sa o spôsobe zabezpečenia kvalifikovaných certifikátov a umožní aj rozvoj poskytovania elektronických služieb orgánov verejnej moci smerom k občanom a podnikateľskému prostrediu.

K bodu 18 a 19

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 20

Doplnenie súvisí so zavedením zoznamu oprávnení, ako záväzného zdroja pre zápis oprávnení v mandátnych certifikátoch.

K bodu 21

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením nových pojmov v oblasti mandátnych certifikátov, ako aj zavedením inštitútu elektronickej pečate.

K bodu 22

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodom 23 a 24

Legislatívno-technické zmeny.

K bodu 25

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona a zmien v definícii základných pojmov sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodu 26

V nadväznosti na zmeny v ustanoveniach o mandátnych certifikátoch sa navrhuje upraviť aj predmetné ustanovenie o pokute.

K bodu 27

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 28

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na zavedenie registra systémových certifikátov.

K bodom 29 a 30

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Zmena súvisí so zavedením inštitútu zaručenej konverzie. Z tohto dôvodu sa súčasný spôsob konverzie formátu nahrádza novozavedeným spôsobom zaručenej konverzie. Následne sa vykonávajú legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K čl. V až VII

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetných oblastiach.

K čl. VIII

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s vypustením pojmov, definovaných v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 7

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 11

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 12 až 14

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 15

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 16

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 17

Vypustenie predmetného ustanovenia súvisí s úpravou tejto oblasti v zákone o elektronickom výkone verejnej moci a s odstránením duplicity.

K bodu 18

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 19

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 20 a 21

Zmeny súvisia s presunutím niektorých sankcií do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 22

Prechodné ustanovenia upravujú mechanizmus ukladania pokút za delikty, spáchané pred účinnosťou novely.

K bodu 23

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K čl. IX

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetnej oblasti.

K čl. X

Účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2013.

Schválen é na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 30. mája 2013.

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa predkladá na základe legislatívneho zámeru zákona o elektronickej verejnej sprá ve, ktorý vláda SR schválila uznesením vlády SR č. 657/2010 z 29. septembra 2010.

Cieľom návrhu zákona je ustanoviť všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe vrátane súvisiacich právnych inštitútov, a tým umožniť realiz áciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom, bez potreby zásahu do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje v konkrétnych prípadoch tento výkon. Podstatou ná vrhu je kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou tak, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvý šila bezpečnosť tejto komunikácie. Takisto je ďalším dôležitým faktorom zavedenie úplne nových inštitútov (napríklad konverzia dokumentov, elektronické schránky), ktoré v právnom prostredí ch ýbali a sú nevyhnutné pre riadne fungovanie elektronických procesov. Cieľom pritom nie je nahrádzať existujúce predpisy, (najmä upravujúce správne/súdne konanie) návrhom zákona, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k 'papierovému, listinnému' spôsobu výkonu verejnej moci, pri zachovaní regulácie tohto výkonu v jeho podrobnostiach osobitnými predpismi.

Návrh zákona obsahuje úpravu nových právnych inštitútov, ktoré nemajú svoj legálny obsah v dnešnom práve a sú pre plnohodnotný výkon verejnej moci v elektronickej podobe nevyhnutné. Ide o

a. elektronick é schránky,

b. identifikácia a autentifikácia osôb,

c. autorizácia,

d. zaručená konverzia,

e. úhradu platieb platených orgánu verejnej moci zo zákona alebo na základe zákona,

f. referenčn é registre.

Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom, ktoré sú v platnom práve buď upravené výlučne na listinný spôsob vý konu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, avšak ich úprava je fragmentovaná a nejednotná. Ide najmä o

a. architekt úru informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci,

b. podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom,

c. elektronické podanie a elektronický úradný dokument,

d. elektronické doručovanie

Vzhľadom na to, že predmet úpravy návrhu zákona zasahuje aj do oblastí, upravených inými právnymi predpismi, ako aj vzhľadom na potrebu prispôsobenia existujúcich právnych inštitú tov návrhu zákona, v osobitných článkoch sa navrhujú zmeniť a doplniť súvisiace právne predpisy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s pr ávom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o elektro nickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

XX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?XX3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR

Nemáme pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Z návrhu zákona vyplývajú negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú v doložke vybraných vplyvov zohľadnené. Vplyvy vyplývajúce z § 7 ods. (10) zákona /úhrady za činnosť integrovaného obslužného miesta/ a ustanovení Èl. II /súdne poplatky/ a Èl. III /správne poplatky/ žiadame premietnuť do doložky a analýzy vplyvov. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a nasledujú ce tri rozpočtové roky. Spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov alebo znížených príjmov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

V analýze sociálnych vplyvov, v časti 4.1. Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materi álom odporúčame v predloženom texte slová 'verejných orgánov' nahradiť slovami 'elektronického výkonu verejnej moci.'.

Odôvodnenie: Zmenu navrhujeme z dôvodu, že nepôjde o obyvateľov a domácnosti, ktoré využívajú služby verejných orgánov vo všeobecnosti, ale o dotknutých obyvateľov a domácnosti, ktoré búdu využívať elektronický v ýkon verejnej moci.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu ' Návrh zákona o elektronickom výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov', neuplatňujeme žiadne pripomienky a zároveň odporúčame do predkladacej správy doplniť negat ívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré vyplývajú z materiálu a z doložky vybraných vplyvov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy 2013201420152016Príjmy verejnej správy celkomŠtátny rozpočet (VPS)z toho: - vplyv na ŠR - vplyv na územnú samosprávuVýdavky verejnej správy celkom12 62741 248 31 81425 890V tom: MF/0A9 Medzirezortný program OP Informatizácia spoločnosti12 62741 24831 81425 890z toho: -vplyv na ŠR 11 62738 24828 81423 890EÚ prostriedky 7 99028 80521 70017 992Spolufinancovanie 1 8755 0833 8293 175Pro Rata 1 7624 3603 2852 723-vplyv na územnú samosprávu1 0003 0003 0002 000 Financovanie zabezpečené v rozpočteV tom za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 12 62741 24831 81425 890

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)12 62741 24831 81425 890 z toho vplyv na ŠR11 62738 24828 81423 890 financovanie zabezpečené v rozpočte 11 62738 24828 81423 890 ostatné zdroje financovania1 0003 0003 0002 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / ú spora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Projekty financované v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v plnej vý ške cez rozpočet Platobnej jednotky Ministerstva financií SR, a teda nesmú byť rozpočtované duplicitne v rozpočtoch príslušných kapitol. Projekty v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizá cia verejnej správy a elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z EÚ vo výške 75,31% a spolufinancované zo štátneho rozpočtu vo výške 13,29% a systémom pro rata 11,4 % projektu zabezpe čované transferom z rozpočtu Platobnej jednotky MF SR. Vzhľadom na to, že tento proces je čo do rozsahu bezprostredne závislý od spôsobu realizácie a nasadenia spoločných modulov a ďalších elektronický ch prostriedkov komunikácie, ako aj vzhľadom na to, že v určitom rozsahu existuje výkon verejnej moci elektronicky aj v súčasnosti, konkrétne cieľové odhadované finančné dosahy budú závislé na stave realizácie konkrétnych projektov.

V budúcnosti, t.j. až po zabezpečení všetkých krokov k úplnej elektronizácii administratívnych procesov, možno očakávať úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy, a to nákladov na, archí vne kapacity, kancelársky spotrebný materiál atď.

Dôsledkom zjednotenia pravidiel pre prístup k údajom, bude jednoduchšie prepojenie informačných systémov, a tým lacnejšia realizácia povinností na zdieľanie údajov, ktoré budú vychádzať z rôznych pr ávnych predpisov, a ktorých cieľom je odstránenie byrokratickej záťaže právnických a fyzických osôb.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zá kona je vytvorenie funkčného modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie základných registrov verejnej správy. Návrh zákona vytvára spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú. Využitie elektronických osobných schránok umožn í zníženie papierovej agendy a jej plnoprávne prevedenie na elektronickú formu. Znamená to odbremenenie administratívy verejnej moci a zrýchlenie procesov z pohľadu občanov i podnikateľského sektora.

Zákon podporí rozšírenie využívania zaručeného elektronického podpisu na všetky služby eGovernmentu ako základného verifikačného nástroja elektronickej komunikácie s verejnou správou. Jeho plošn é zavedenie bude technickou a organizačnou úlohou verejnej správy.

Veľmi významnou spoločenskou črtou zavàšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát, a tým zvýšenie komfortu občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s ú radmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobené opakovaným prenosom rovnakých údajov rôznym úradom, ktoré ich vyžadujú. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktoré si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registrov verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov vedených inými orgánmi verejnej moci.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

X nová služba alebo nariadenie

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou vstupných nárokov na výdavky štátneho rozpočtu, ktoré budú spojené s potrebou orgánov verejnej moci zabezpečiť možnosť využívania elektronických prostriedkov pri výkone verejnej moci a rovnako bude mať vplyv aj formou udržiavacích nákladov na chod jednotlivých služieb elektronickej verejnej správy. Výdavky si jednotlivé inštitúcie uplatnia v rámci príslu šnej rozpočtovej kapitoly a rozpisu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 na základe predložených požiadaviek. Schválená výška výdavkov bude zabezpečená v rozpočte prísluš nej kapitoly.

Prínosom bude lepší v ýkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zní ženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.

Reálny rast nákladov sa vzhľadom na predpokladanú účinnosť zákona predpokladá až od roku 2014. To zakladá nárok na hospodárenie verejnoprávnych inš titúcií a tiež nárok na štátny rozpočet prostredníctvom financovania zriadenia jednotlivých spoločných modulov, na ktoré sú naviazané projekty rozvoja IKT a takisto v prípade zriadenia a prevá dzkovania nových registrov. Výdavky spojené s realizáciou zákona budú zabezpečené z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (1. prioritná os) a v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivý ch kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 387 z 30. júla 2012 k Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka bolo v bode C. 1 ministrovi financií SR uložené viaza ť v kapitolách štátneho rozpočtu prostriedky v objeme 120 mil. eur a v bode D. 2 primátorom miest, starostom obcí a predsedom vyšších územných celkov odporučené prispôsobovať v záujme konsolidá cie verejných financií výdavky miest, obcí a vyšších územných celkov vývoju ich príjmov. Uvedené opatrenie je záväzným limitom pre zamedzenie zvyšovania nákladov na bežnú prevádzku i investičn é projekty, nekryté schválenými rozpočtovými opatreniami.

Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy ako aj všetky referenčné registre sú v správe ústredných orgánov verejnej správy (ÚOŠS). Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly pr íslušného ÚOŠS, preto sa územnej samosprávy uvedené náklady priamo netýkajú. Orgány územnej samosprávy sú do systé mu elektronickej verejnej správy osobitne zapojené najmä Národným projektom Dátového centra miest a obcí.

K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajú cich z iných predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesný ch predpisoch upravujúcich výkon ich pôsobnosti.

Obstarávacie náklady na IKT sú už v súčasnosti vo väčšine preinvestované v rámci obnovy životného cyklu, a napr. "logovanie" prístupu k dátam a uchovávanie záznamov o ňom je štandardnou súč asťou moderného zabezpečenia informačného systému, a preto je možné tieto náklady uhradiť účelnou alokáciou prostriedkov v rámci obnovy životného cyklu informačných systémov.

Vzhľadom na fakt, že vláda SR schválila svojim uznesením č. 561 zo 17. 10. 2012 Návrh nového systému platenia, evidencie a zúčtovania správnych, a súdnych poplatkov, ktorý predstavuje komplexný spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov, z toho dôvodu neobsahuje návrh tohto zákona úpravu elektronické ho platenia týchto poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa nepredpokladá rast príjmov štátneho rozpočtu zo správnych a súdnych poplatkov zabezpečovaných prostredníctvom návrhu tohto zákona.

Tabuľka č. 4

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Bežné výdavky (600)2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)221006 3506 9667 000 Bežné transfery (640)2200750850900 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)9 32731 148 20 99816 990 Obstarávanie kapitálových aktív (710)27 21025 64815 31411 090 Kapitálové transfery (720)22 1175 5005 6845 900 Dopad na výdavky verejnej správy celkom12 627 41 248 31 814 25 890 z toho výdavky na ŠR11 62738 248 28 81423 890 Bežné výdavky (600) 2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700)9 32731 14820 99816 990

Tabuľka č. 5

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 221004 - správne poplatky Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)poznámka2013201420152016 Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR *Mzdové náklady sú margin álne, pretože obslužné činnosti budú v absolútnej väčšine vykonávať preškolení súčasní pracovn íci povinných osôb (orgánov verejnej správy a verejnej moci).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

- Prínosy: Zjednotenia komunikačných kanálov komunikácie s verejnými orgánmi, rýchlosť, transparentnosť procesov

- Náklady na poštovné služby, na zvýšenie úrovne informačnej bezpečnosti, aktualizáciu webových služieb, opravu chybových dát, pravidelnú aktualizáciu dát v IS, zodpovednostné krytie spôsobených škôd resp. pokuty pri nedodržiavaní povinností.

Navrhovaná úprava zaručenej konverzie bude z hľadiska podnikateľského prostredia predstavovať na jednej strane ná klady, ale aj racionalizáciu časových a priestorových kapacít spojených s archivovaním konvertovaných dokumentov do elektronickej podoby.

3.3. Aká je predpokladaná vý ška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

- Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia (broadband) a na nákup/aktualizáciu nevyhnutných softvérových produktov, v prípade doterajšieho nevybavenia subjektu výpočtovou technikou aj nákup hardv éru.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunikácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyš ovania podpory podnikateľskému prostrediu, vo zvýšení úrovne bezpečnosti elektronickej komunikácie s verejnými orgánmi.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické d ôsledky pripravovaných regulácií?

Výrazné odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladané ho materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnen é. Kvantifikujte:

Nebude mať negatívny dosah na rast výdavkov obyvateľa/domácnosti. Pokles výdavkov bude v prípade využitia elektronických platieb za verejné služby.

Počet dotknutých obyvateľov a domácností je identický s okruhom žiadateľov o služby elektronického výkonu verejnej moci.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Zrýchlenie prístupu k službám v dôsledku využívania elektronickej komunikácie ako rýchleho komunikačného nástroja.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bude mať pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, nakoľko zavedením elektronických služieb sa uľahčí prístup k službám napr. občanom so zdravotným alebo iným postihnutím.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť.

Pozitívny dosah na zamestnanosť sa predpokladá v oblasti vysokej racionalizácie využitia existujúcich pracovných síl pre zavádzanie elektronických procesov verejnej správy a zvýšenia ich odborných zručností. .

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíš te ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zavádzajú sa spoločné moduly, základné registre, posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov, čím sa rozšíri, zefektívni a skvalitní prístup verejnosti k elektronickým službám verejných orgánov.

Úroveň IV (transakčná).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíš te spôsob jej zabezpečenia.)Áno, predmetom úpravy návrhu zákona sú aj pravidlá prepojiteľnosti ISVS.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte sp ôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

zákon je zameraný na správcov a prevádzkovateľov ISVS povinných osôb, zabezpečujúcich v rámci svojej vnútornej organizácie aj prevádzku IS, vzdelanie pracovníkov v oblasti IKT vyplýva z ich pracovné ho zaradenia. U používateľskej verejnosti sa týmto zákonom nepredpokladá štátom zabezpečované IKT vzdelávanie na tieto účely.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Áno, hoci zá kon je technicko-procesnou normou zameranou na IT architektúru verejnej správy, propagácia je nevyhnutná pre rozšírenie používania e-služieb.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte sp ôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Áno, prostredníctvom technických štandardov prístupnosti a využívaním tzv. prístupových miest sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy a verejnej moci.Infraštruktú ra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveď te jeho funkciu.)Áno, zákon predpokladá vytvorenie a zavádzanie viacerých nových ISVS, napr. spoločné moduly UPVS, a pod. Zároveň sa zvýrazňuje potreba rozširovania existujúcich ISVS, aktualizácie relevantných ISVS, spoločných modulov a ich nástrojov, napr. vlastných formulárov povinných osôb potrebných na primárnu komunikáciu obč anov s orgánmi verejnej moci.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, prostredníctvom širokopá smového internetu sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb, ako napr. JKM, IOM. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, rozširuje sa okruh poskytujú cich subjektov a rozsah poskytovaných služieb. Posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte sp ôsob jej zabezpečenia.)Áno, prostredníctvom š tandardov pre ISVS sa zabezpečuje rozšírená úroveň interoperability.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, prostredníctvom povinností správcov a prevádzkovateľov ISVS. Bezpečnosť a ochranu digitálneho prostredia je možné zlepšiť na programovej úrovni (softvérovej) alebo technickej (hardvérovej).6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúry.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveď te popis zmien.)Nie, kompetenčné zmeny na úrovni zákonov sa nepredpokladajú. Zmeny sa predpokladajú iba na úrovni zriaďovania ISVS a gestorstva základných registrov a modulov v kompetencii príslušných prevádzkovateľov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíš te príslušnú úroveň financovania.)Áno, hlavne z prostriedkov OPIS na projekty 1. prioritnej osi a tiež čiastočne v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých povinných osôb. Do výšky 85 % financovaných v rámci OPIS.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu ú pravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Struč ne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie,

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci priamo nepreberá ani neimplementuje žiadne právne záväzné akty EÚ. V článku III tohto zákona (novela zákona o elektronickom podpise) sa upravujú ustanovenia, ktoré súvisia s aktmi EÚ v oblasti elektronického podpisu, ale priamo ich nepreberajú ani neimplementujú: Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoloč enstva pre elektronické podpisy, Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahč enie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie ná vrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzn ých právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy. Uvedená smernica je plne transponovaná do zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

- Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spô sobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu je technický prevádzkový predpis, podľa ktorého certifikačné orgány v šetkých členského štátu EÚ postupujú. Samotná smernica č. 2006/123/ES je plne transponovaná do zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky◊

zobraziť dôvodovú správu