Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 305/2013 účinný od 01.01.2018 do 31.01.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je, v reakcii na prvé skúsenosti s povinným výkonom verejnej moci elektronicky od 1. novembra 2016, ako aj v nadväznosti na schválenú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy vykonať úpravy, ktorými sa majú najmä zjednotiť používané nástroje, zjednodušiť využívanie elektronických služieb a zaviesť mechanizmus kontroly dodržiavania povinností. Medzi hlavné oblasti úpravy patrí
zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,
zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,
zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní,
zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou,
posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,
inštitucionalizácia vládneho cloudu,
úpravy v oblasti zaručenej konverzie a
zavedenie sankcií za porušenie zákona.

Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe súvisiace so spresnením ustanovení a zjednotením ich výkladu. Návrh zákona ďalej ustanovuje úpravy vo veciach autentifikácie, používania elektronických formulárov, elektronického doručovania a v nadväznosti na prechod kompetencií z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu aj úpravu pôsobnosti týchto orgánov.

Na účely zjednotenia terminológie a výkladu sa navrhuje aj zmena v Správnom poriadku, na účely jednotného využívania elektronickej komunikácie so správnymi orgánmi.
V nadväznosti na aplikačnú prax v oblasti referenčných registrov sa navrhuje zmeniť aj zákon č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2017. Ustanovenia, ktoré zakladajú povinnosti, vyžadujúce si prípravu a implementáciu na strane orgánov verejnej moci sa navrhujú ustanoviť s odloženou účinnosťou.

Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, avšak má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.


DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Prekladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony 
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    nie je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom
       článok 114 zmluvy o fungovaní Európskej únie

-    sekundárnom
(prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom znení
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016)

2.    nelegislatívne akty

b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
smernica 2016/2102 - 23. septembra 2018, smernica bude transponovaná do zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2016 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
    smernica 2016/2102 – do 28. februára 2018
c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy           o fungovaní Európskej únie.
d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
úplná zhoda

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy

☒
Materiál legislatívnej povahy

☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-


Termín začiatku a ukončenia PPK
4. – 10. 4. 2017
Termín predloženia na MPK*
11.4. – 4.5. 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
24.5.2017

2. Definícia problému
Potreba zjednotiť používané nástroje e-Governmentu, zjednodušiť využívanie elektronických služieb a zaviesť mechanizmus kontroly dodržiavania povinností, ako aj zjednotiť aplikáciu a výklad zákona.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť hlavné oblasti, medzi ktoré patrí
zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,
zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,
zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní,
zavedenie pravidiel používania vládneho cloudu,
zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou,
zjednotenie spôsobu poskytovania elektronických služieb na rezortných portáloch a ústrednom portáli verejnej správy,
posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,
úpravy v oblasti zaručenej konverzie a
zavedenie sankcií za porušenie zákona a fakultatívnej možnosti upustenia od udelenia sankcií.
4. Dotknuté subjekty
Orgány verejnej moci, právnické osoby, podnikatelia, fyzické osoby.

5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
6. Vykonávacie predpisy

☒  Áno
☐  Nie

7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.


9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne


☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne
10. Poznámky
K vplyvom na rozpočet verejnej správy:
Materiál zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy najmä zavádzaním nových pravidiel centrálneho doručovania, ktoré odbremenia rozpočtové a príspevkové organizácie od povinnosti zabezpečiť personálne a finančné kapacity na doručovanie rozhodnutí. Tieto činnosti bude zabezpečovať správca modulu elektronického doručovania, čím v konečnom dôsledku dôjde k zefektívneniu činností a možným úsporám prostriedkov, ktoré dnes rezorty jednotlivo vynakladajú na poštové služby. Úsporu prinesie nielen povinné doručovanie elektronických úradných dokumentov pre všetky právnické osoby (vzhľadom na povinnú aktiváciu schránok  všetkých právnických osôb po 1. máji 2018), ale taktiež aj predpokladaná rastúca intenzita aktivácie schránok fyzických osôb (5% nárast ročne). Dôsledkom toho bude postupné znižovanie zaťaženia rozpočtu v rámci položky poštové služby. 
Návrh zmien (najmä § 17 ods. 6) má za cieľ posilniť princíp „jedenkrát a dosť“. Občan pri podaní nebude musieť predkladať rozhodnutia vydané v inom konaní, ale identifikuje iný orgán verejnej moci, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Zavedením pravidiel používania vládneho cloudu dochádza k zapracovaniu strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy z roku 2016, pričom prínos cloudových služieb a rozvoj dátových centier štátu na kvalitu služieb, interoperabilitu a optimalizáciu využitia zdrojov verejnej správy bol predmetom analýzy viacerých koncepčných materiálov.
Úpravy v oblasti platby poplatkov majú za cieľ zjednotiť postupy orgánov verejnej moci, správcov ústredného portálu verejnej správy a špecializovaných portálov a zatraktívniť platbu kartou za služby dostupné online. Ide len o spresnenie a rozšírenie systému už v súčasnosti používanom v rámci verejnej správy pri platbe správnych poplatkov, súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, neočakáva sa preto výrazný dopad návrhu v tejto časti na rozpočet verejnej správy. Rozšíreným používaním platby kartou možno v konečnom dôsledku očakávať zníženie administratívnych nákladov na zúčtovacie činnosti v rámci prístupových miest. V kombinácii so zjednodušením autorizácie podaní je možné očakávať k nárastu záujmu využívania elektronických služieb občanmi a právnickými osobami, čo môže znamenať zníženú administratívnu záťaž na vybavovanie osobných podaní, resp. efektívnejšie využitie týchto kapacít na iné činnosti.
Návrh môže zakladať negatívne vplyvy na rozpočet orgánov verejnej moci, ktoré prevádzkujú v súčasnosti vlastnú elektronickú podateľňu, a to v súvislosti s prechodom na povinné používanie funkcionality elektronickej podateľne implementovanej na ÚPVS, pokiaľ im Úrad písomne nepovolí výnimku, na základe ktorej bude možné prevádzkovanie klonu centrálnej podateľne vo svojich systémoch, a to buď z ekonomických dôvodov, resp. ak by inak došlo k ohrozeniu plneniu úloh orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov vzhľadom na povahu údajov, s ktorými pri výkone verejnej moci nakladá. Na tento prechod sa z dôvodov plánovania výdavkov vo verejnej správe navrhuje odklad účinnosti, a to až do 31. decembra 2020. Vzhľadom na rôznorodosť riešení v rámci verejnej správy, ako aj na dlhšie prechodné obdobie, stanovené na splnenie povinnosti, aktuálne nie je možné a účelné vyčísliť finančné dopady na splnenie tejto povinnosti. Financovanie týchto nákladov bude zabezpečené v rámci rozpočtových kapitol individuálne za každý OVM zvlášť.
Negatívne finančné dopady na rozpočet ÚPPVII a ÚVSR/NASES sa očakávajú v súvislosti s implementáciou modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, a to na činnosti súvisiace s tvorbou, správou a prevádzkou modulu a riadením integračných procesov vo verejnej správe.
Dopad na rozpočet ÚV SR/NASES, vo vzťahu k úprave funkcionalít portálu a spoločných modulov, nevyhnutných pre realizáciu navrhnutých zmien, je vyčíslený v priloženej analýze. Tieto náklady však nepresiahnu celkové úspory, ktoré novela prináša, a to najmä zavedením centrálneho úradného doručovania.
Vzniknuté náklady budú financované v rámci projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 v rámci prioritnej osi č. 7 „Informačná spoločnosť“ alebo prioritnej osi č. 8 „Technická pomoc“ s minimálnym zaťažením štátneho rozpočtu.

11. Kontakt na spracovateľa
02/20928191
12. Zdroje
Prostriedky EÚ – Operačný program integrovaná infraštruktúra 2014-2020

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu dňa 4. apríla 2017 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, spolu so žiadosťou o skrátenie predbežného pripomienkového konania. Komisia tejto žiadosti vyhovela. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na informatizáciu, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča vyznačiť pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie z dôvodu, že zavádza analogické doručovanie písomností s rovnakými účinkami ako pri doručovaní elektronicky. Ako pozitívny vplyv tiež možno vnímať zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou.
Návrh prezentuje zjednodušenie využívania elektronických služieb poskytovaných orgánmi verejnej moci, vrátane vykonania autorizácie elektronického podania fyzickou osobou autentifikáciou, pre ktorú je nevyhnutný „autentifikátor,“ resp. najmä občiansky preukaz, bez potreby obstarávania ďalších technických či programových prostriedkov, ktoré sú neoddeliteľne späté so zaručeným, resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom či kvalifikovanou elektronickou pečaťou v zmysle bodu 30. návrhu. Ako aj rozšírenie možností elektronickej úhrady poplatkov v zmysle článku III. A IV. návrhu. Ak tým návrh vytvára administratívne jednoduchšie riešenie
a finančne nižšie náklady pri komunikácii s orgánmi verejnej moci, Komisia navrhuje, aby boli tieto fakty zachytené ako pozitívny kvalitatívne opísaný vplyv na podnikateľské prostredie ako celok.
Podobne Komisia navrhuje zachytiť aj vplyv zavedenia princípu „jedenkrát a dosť“ zriadením centrálneho registra elektronických rozhodnutí, kedy fyzické osoby, vrátane podnikateľov, pri podaní nebudú musieť predkladať rozhodnutia vydané
v inom konaní, len identifikovať iný orgán verejnej moci, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Navyše, Komisia odporúča zachytiť aj charakter a rozsah vplyvu vypustenia ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) z návrhu zákona č. 305/2013, ktorý riešil konanie orgánu verejnej moci v prípade, „ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná.“
Komisia odporúča zachytiť negatívny vplyv vzniku priamych finančných nákladov vyvolaných z dôvodu potreby zabezpečenia konverzie dokumentu, ktorého nie je pôvodcom orgán verejnej moci oprávnenými osobami, ktorých služby budú nevyhnutne spoplatnené, ale ich ceny určite nie regulované.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Z doložky vybraných vplyvov vyplývajú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy uvedené ako rozpočtovo zabezpečené. Pozitívne vplyvy predkladateľ očakáva v znížení výdavkov rezortov na poštové služby a to z dôvodu zavádzania nových pravidiel centrálneho doručovania a zriadením centrálneho registra elektronických rozhodnutí (automatickým zverejnením vydaných rozhodnutí, ich sprístupnením iným oprávneným orgánom verejnej moci elektronicky). Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy predkladateľ očakáva pre rezorty, ktoré prevádzkujú v súčasnosti vlastnú elektronickú podateľňu, a to v súvislosti s prechodom na povinné používanie funkcionality elektronickej podateľne implementovanej na ústredný portál verejnej správy (z dôvodov plánovania výdavkov vo verejnej správe sa navrhuje odklad účinnosti do 31. decembra 2020). Zvýšené nároky na rozpočet rezortov môže mať zmena v oblasti zaručenej konverzie v súvislosti s požiadavkou použitia kvalifikovanej dôveryhodnej služby overovania elektronických podpisov. Negatívne finančné dopady na rozpočet Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa očakávajú v súvislosti s implementáciou modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, a to na činnosti súvisiace s tvorbou, správou a prevádzkou modulu a riadením integračných procesov vo verejnej správe. Návrh môže mať zvýšené nároky na rozpočet Úradu vlády SR a prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy, a to napríklad z dôvodu úpravy funkcionalít portálu a spoločných modulov, nevyhnutných pre realizáciu navrhnutých zmien. Ako zdroje financovania sú uvedené prostriedky EÚ (OP II) a prostriedky štátneho rozpočtu.
Doložka vybraných vplyvov však neobsahuje analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy ani inú kvantifikáciu dopadov vyplývajúcich z realizácie navrhovaného zákona. Predkladateľ len uvádza, že v súčasnosti prebieha príprava štúdií, ktorých súčasťou bude aj ekonomická analýza úzko súvisiaca so zmenami v návrhu novely zákona o e-Governmente a pretože tieto štúdie nie sú ešte sfinalizované, nie je možné explicitne zadefinovať presné dopady jednotlivých ustanovení.
V zmysle jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov Komisia žiada, aby bol materiál doplnený o analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, v ktorej budú kvantifikované všetky vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predloženého materiálu v členení podľa jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, rokov a zdrojov financovania. Komisia upozorňuje, že s predloženým návrhom bude možné súhlasiť len s podmienkou, že finančné prostriedky potrebné na jeho realizáciu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok.
Všeobecne
Komisia predkladateľovi odporúča zosúladiť dátum účinnosti uvedeného návrhu zákona v predkladacej správe, kde je uvedený dátum 1. novembra 2017 a v dôvodovej správe, kde je uvedený dátum 1. februára 2018. Taktiež v návrhu zákona v ustanovení § 23 ods. 1 v prvej vete predkladateľovi odporúčame doplniť nasledujúce: „(1) Orgán verejnej moci vykoná ...“.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. 

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyjadrenie predkladateľa: Predkladateľ zapracoval pripomienky Komisie, a to nasledovne:
K doložke vplyvov: Predkladateľ vyznačil pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a predložil vyplnenú analýzu vplyvov. Nakoľko ustanovenia o registri rozhodnutí na základe zásadných pripomienok boli z návrhu vypustené, predkladateľ nevyznačil vplyvy navrhnuté Komisiou k tejto časti. Rovnako vyznačil aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, z dôvodu zapracovania pripomienky ZMOS v rámci rozporového konania, ktoré navrhuje zvýšenie sadzby poplatku. Dotkne sa iba tých podnikateľských subjektov, ktorí budú žiadať o vykonanie úkonov spoplatnených podľa položky 2 písm. a) a položky 2 písm. c)  na vecne príslušných správnych orgánoch.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy. Komisia požiadala o doplnenie analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Predkladateľ predložil v rámci záverečného posúdenia vplyvov doplnenú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Komisia v rámci záverečného posúdenia vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s pripomienkami k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy s návrhom pripomienok. Predkladateľ pripomienky akceptoval a doložku v súlade s pripomienkami upravil.


   


















Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2017
2018
2019
2020
Príjmy verejnej správy celkom
0
895 000
895 000
895 000
Orgány verejnej moci a Obce (spolu)
- Zmena sadzieb správnych poplatkov
0
895 000
895 000
895 000
z toho: 
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
398 200
398 200
398 200
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
496 800
496 800
496 800
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0  
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) - Celkovo zmeny eGov
0
6 009 310
11 437 070
13 015 420
Orgány verejnej moci (spolu)
- Centrálne listinné doručovanie
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
Orgány verejnej moci (spolu)
- Elektronické doručovanie
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – Modul integrácie údajov
0
1 249 850
2 249 850
2 249 850
z toho:




- vplyv na ŠR
0
0
0
0  
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0  
    EÚ zdroje
0
0
0
0
    spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
14
14
14
- vplyv na ŠR
0
14
14
14
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
420 200
420 200
420 200
- vplyv na ŠR
0
420 200
420 200
420 200
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt VS / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0  

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu a projektov v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, a to prioritnej osi č. 7 „Informačná spoločnosť“ a prioritnej osi č. 8 „Technická pomoc“. Analýza vplyvov zatiaľ zohľadňuje dopady na štátny rozpočet na základe ekonomických analýz a kvalifikovaných odhadov. Po ukončení štúdií realizovateľnosti pre jednotlivé projekty budú vyčíslené dopady na EÚ zdroje a prípadne aj upresnené  dopady na štátny rozpočet.  

2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zákona je zdokonalenie modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie referenčných registrov verejnej správy, rovnako ako úprava existujúcich vzťahov medzi orgánmi verejnej moci s cieľom zlepšenia a zefektívnenia dátových tokov. Návrh zákona vylepšuje spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú.
    Zákonom sa zavádza centrálne úradné doručovanie, to znamená, že všetky orgány verejnej moci budú doručovať elektronické dokumenty prostredníctvom modulu úradného doručovania správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý zabezpečí jeho doručenie v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku spôsobom podľa osobitného predpisu. Táto povinnosť sa zavádza pre orgán verejnej moci, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet.
    Zákon tiež zavádza povinnosť využívania centrálnej elektronickej podateľne, a to najneskôr od 1.1.2021, avšak zároveň je stanovená právomoc Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu povoliť využívanie tzv. klonu centrálnej elektronickej podateľne lokálne u orgánu verejnej moci v prípadoch ekonomickej výhodnosti.
    Z jednotlivých úprav tiež vyplýva správcovi ústredného portálu verejnej správy povinnosti, ktorých náklady sú jednotlivo popísané v časti výpočtu vplyvov.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa stane správcom katalógu cloudových služieb.
Cieľom návrhu v časti k správnym poplatkom je úprava sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Vnútorná správa a Všeobecná správa. Úprava sadzobníka správnych poplatkov v uvedených častiach sa týka upresnenia znenia jednotlivých položiek sadzobníka ako i navrhnutia nových položiek uplatňovaných pri spoplatnení úkonov a konaní v oblasti matriky, ktorú si vyžiadala realizačná prax správnych orgánov. Počty úkonov správnych orgánov v oblasti všeobecnej správy a vnútornej správy v oblasti matričnej činnosti sa neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní.
.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

   X    zmena sadzby
       zmena v nároku
  X     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
       iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy

r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC




Indikátor KLM




Indikátor XYZ





Navrhovanou zmenou sadzieb sa nepredpokladá ani pozitívny ani negatívny vplyv na správanie sa podnikateľov a obyvateľstva. Z tohto dôvodu početnosť úkonov príslušných správnych orgánov v horizonte jedného roka zostáva zachovaný. Nové sadzby predstavujú dodatočný príjem verejných financií.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Nasledujúca tabuľka konkretizuje vplyv zmeny výšky sadzieb podľa jednotlivých upravovaných a novozavádzaných položiek sadzobníka správnych poplatkov. Početnosť úkonov je buď skutočnosťou za rok 2016 alebo kvalifikovaným odhadom.

Názov úkonu podľa Sadzobníka poplatkov
Početnosť
Pôvodná sadzba poplatku
Navrhovaná sadzba poplatku
Vplyv na verejné financie
Položka 2 písm. a)
159 566
1,50
2,00
79 783,00
Položka 2 písm. c)
450 516
1,50
2,00
225 258,00
Položka 3 bod 1 písm. a)
658 068
1,50
2,00
329 034,00
Položka 3 bod 2
72
1,50
2,00
36,00
Položka 16
6 711
1,50
2,00
3 355,50
Položka 18 písm. a)
1 374
16,50
20,00
4 809,00
Položka 18 písm. b)
1 148
16,50
20,00
4 018,00
Položka 18 písm. c)
830
16,50
20,00
2 905,00
Položka 18 písm. d)
951
66,00
70,00
3 804,00
Položka 18 písm. e)
130
33,00
35,00
260,00
Položka 18 písm. f)
592
66,00
70,00
2 368,00
Položka 18 písm. g)
38
165,50
200,00
1 311,00
Položka 18 písm. h)
20
199,00
200,00
20,00
Položka 17 písm. a) - nová
8 700
nie je
10,00
87 000,00
Položka 17 písm. b) - nová
15 120
nie je
10,00
151 200,00
Spolu



895 161,50


Popis výpočtu vplyvov zo zmien súvisiacich so zákonom o e-Governmente (eGov)
Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.

Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov - napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.

1. Výpočet vplyvov na NASES - Celkové zmeny v zmysle novely zákona eGov
Vplyv na NASES je vyčíslený celkovo za všetky požiadavky vyplývajúce z novely zákona o eGov. Predstavuje kapitálové výdavky na nové Aplikačné, HW a SW vybavenie Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) a bežné výdavky týkajúce sa SLA k novému Aplikačnému, HW a SW vybaveniu. Vplyv zároveň predstavuje aj navýšenie mzdových výdavkov a poistného na nové pracovné pozície.

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona o e-Governmente zohľadnila vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.

Vychádzajúc z už existujúcej implementácie ÚPVS z roku 2009 budovanej pre zátaž v treťom roku od ukončenia projektu v celkovej hodnote nenávratného finančného príspevku  47 584 284  EUR s DPH. Z tejto sumy HW a SW prostriedky boli vo výške 11 517 964,81 EUR s DPH.

Zabezpečenie kapacít
36 mesiacov od ukončenia projektu
Počet zaregistrovaných identít
3 500 000
Predpokladaný počet transakcií
17 000 000
Predpokladaný počet prijatých dokumentov so ZEP
3 400 000
Predpokladaný počet formulárov uložených na ÚPVS
1 000
Predpokladaný počet doručeniek
3 400 000
Predpokladaný počet platieb
1 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom elektronickej pošty
7 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom SMS
7 000 000
Predpokladaný počet telefonických úkonov kontaktného centra denne
1 000


V zmysle tabuľky vyššie je odhad nových požiadaviek v zmysle budovania centrálnych komponentov (Centrálna elektronická podateľňa, Centrálne listinné doručovanie) nasledovný:

Zabezpečenie kapacít
Novela eGov
Počet zaregistrovaných identít
5 500 000
Predpokladaný počet transakcií
36 000 000
Predpokladaný počet prijatých dokumentov so ZEP
6 400 000
Predpokladaný počet formulárov uložených na ÚPVS
5 000
Predpokladaný počet doručeniek
20 000 000
Predpokladaný počet platieb
1 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom elektronickej pošty
14 000 000
Predpokladaný počet notifikácii prostredníctvom SMS
3 000 000
Predpokladaný počet telefonických úkonov kontaktného centra denne
2 000


2. Výpočet vplyvov na Orgány (spolu) – Centrálne listinné doručovanie
Vplyv na Orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z Centrálneho úradného doručovania.

Výpočet vychádza z kvalifikovaného odhadu početností úradných zásielok doručovaných z listinnej podobe a vstupných hodnôt pre výpočet úspor nákladov.

Z celkového počtu približne 15 miliónov úradných rozhodnutí za rok sa predpokladá doručovanie v listinnej podobe v nasledovnom rozsahu:

Početnosti úradných zásielok pre listinné doručovanie
Rok 2017
Rok 2018
Rok 2019
Rok 2020
Orgány verejnej moci (spolu)
0
2 815 233
6 499 397
6 304 415

Rok 2019 sa považuje za referenčný, kedy bude riešenie v plnej výkonnosti v zmysle učinnosti legislatívy a vyplývajúcej povinnosti používať Centrálne úradné doručovanie všetkými OVM napojenými na štátny rozpočet.

V rámci výpočtov boli použité nasledovné vstupné údaje:

Vstupné údaje do výpočtov
Hodnota
pomer Rekomando zásielok (R) zo všetkých
0,26
pomer Úradných zásielok (ÚZ) zo všetkých
0,74
náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)
9,75
WACC 1 rok (koef.)
1,0833
WACC 5 rokov (koef.)
1,27129468
Inflácia (koef.)
1,03

Úspory za všetky OVM boli vypočítané v nasledovných 3 oblastiach:
Úspory pri vytvorení zásielky,
Úspory poštovného pri podaji cez EPH (Rekomando, Úradná zásielka),
Úspory pri spracovaní výsledku doručenia.



a) Úspory pri vytvorení zásielky
Vyčíslenie úspor porovnáva náklady pri využívaní vysokovýkonnej produkčnej tlačiarne a štandardnej tlačiarne. Kalkulácia pozostáva z nasledovných 3 častí:
Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4,
Materiálové náklady na tlač 1 strany A4,
Náklady na obálkovanie.

Prepočet jednotkových nákladov na vytvorenie zásielky
Produkčná tlačiareň
Xerox Phaser 4622V_DN
1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4
 
 
   Cena zariadenia
264 000 EUR
1 144 EUR
   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch
10
6
   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4
12 000 000
275 000
   Životnosť v stranách A4
cca 3 000 000 000
cca 1 200 000
   Rýchlosť tlače za hodinu v A4
36 000
3 720
   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti
0,00110
0,00114
   Cena toneru za 1 stranu A4
0,00156
0,00877
   Cena valec za 1 stranu A4
0,00058
0,00240
   Cena fuser za 1 stranu A4
0,00012
0,00095
   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)
0,00264
0,00000
   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:
0,00600
0,01326
   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 3 /2 strán A4 spolu:
0,01799
0,02653
2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4
 
 
   Cena papiera 1 ks A4
0,00960
0,01056
   Cena obálky 1 ks
0,04800
0,06504
   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:
0,05760
0,07560
   Materiálové náklady spolu na tlač 3/2 strán A4:
0,07680
0,08616
3. Náklady na obálkovanie
 
 
   Prevádzková réžia (nastavenie strojov, obsluha, tvorba layoutov)
0,01200
 
  Vytvorenie autorizačnej doložky
0,13015
 
  Vloženie skompletizovaných listov do obálky C5 (strojové, resp. 
  ručné obálkovanie)
0,07470
0,24375
  Potlač doručenkovej obálky
 
0,48750
  Prácnosť spolu:
0,21685
0,73125
  WACC 8,33%
0,02596
 
Náklady na vytvorenie 1 zásielky (1 obálka + 2 listy + autorizačná doložka)
0,33760
0,84394
Početnosti zásielok za OVM celkom (RsD + UZ)  (ks)
4 224 608
4 224 608
Náklady na vytvorenie zásielok celkom
1 426 217
3 565 304
Úspora celkom (referenčný rok 2019)
2 139 087


b) Úspory poštovného pri podaji cez EPH

Vyčíslenie úspor porovnáva súčasný stav na strane OVM s Centrálnym doručovaním, ktoré sa bude realizovať už len prostrednítvom Elektronických podacích hárkov (EPH). 

Na doručovanie prostredníctvom EPH sa vzťahujú nasleddovné cenové úspory na jednu zásielku:

Znížený náklad pri podaji cez EPH na 1 doporučenú zásielku
-0,05 €
Znížený náklad pri podaji cez EPH na 1 úradnú zásielku
-0,10 €

Kalkulácia úspor  vychádza z početností podaní cez EPH. Výpočet zohľadňuje, že percentuálny podiel podaní cez EPH by rástol aj bez Centrálneho doručovania.

Poštovné
Centrálne riešenie
Náklady
OVM




2018
2019
2020
Počet doporučených zásielok celkom
1 951 231
731 961
1 689 843
1 639 148
  -  z toho podaných cez EPH
100%
19%
22%
26%
Počet úradných zásielok celkom
6 208 459
2 083 272
4 809 554
4 665 267
   - z toho podaných cez EPH
100%
16%
18%
21%
Zvýšený náklad pri podaji cez PPH na 1 doporučenú zásielku
 0,05 €
 0,05 €
 0,05 €
 0,05 €
Zvýšený náklad pri podaji cez PPH na 1 úradnú zásielku
 0,10 €
 0,10 €
 0,10 €
 0,10 €
Zvýšený náklad na doporučené zásielky
 -   €
 29 571,21 €
 65 565,92 €
 60 976,31 €
Zvýšený náklad na úradné zásielky
 -   €
 175 828,19 €
 393 421,52 €
 369 489,18 €
Úspora celkom

 205 399,39 €
 458 987,44 €
 430 465,49 €




b) Úspory poštovného pri spracovaní výsledku doručenia

Vyčíslenie úspor porovnáva centrálne riešenie, v rámci ktorého bude OVM informovaný o doručení úradnej zásielky prostredníctvom elektronickej doručenky voči súčasnému procesu, prostredníctvom papierových doručeniek.

Príslušné úspory sú v kategórii mzdových vydavkov + poistné.






Náklady na spracovanie výsledku doručovania
Centrálne riešenie
OVM- súčasný stav
Párovania a zakladanie došlých doručeniek a nedoručiteľných zásielok (prepočítané na 1 zásielku)
 
0,81250 EUR
Riešenie nepravidelností (prepočítané na 1 zásielku)
0
0,03250 EUR
Spracovanie výsledku doručenia spolu:
0,000813 EUR
0,85 EUR
Početnosti zásielok za OVM celkom (RsD + UZ)  (ks)
6 499 397
6 499 397
Náklady na spracovanie výsledku doručenia spolu:
5 281
5 491 991
Úspora celkom (referenčný rok 2019)
5 486 710
 



3. Výpočet vplyvov na Orgány (spolu) – Elektronické doručovanie
Vplyv na Orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov na poštovné vyplývajúce z Elektronického doručovania.

Výpočet vychádza z  aktuálneho počtu 15 miliónov úradných rozhodnutí za rok, pričom 10% týchto rozhodnutí pripadá na právnické osoby, ktorým sa bude po povinnej aktivácii elektronických schránok doručovať už len elektronicky.

Úsporu prinesie nielen povinné doručovanie elektronických úradných dokumentov pre všetky právnické osoby (vzhľadom na povinnú aktiváciu schránok  všetkých právnických osôb po 1. máji 2018), ale taktiež aj predpokladaná intenzita aktivácie schránok fyzických osôb (5% nárast ročne). Dôsledkom toho bude postupné znižovanie zaťaženia rozpočtu v rámci položky poštové služby.


Vyčíslené úspory z elektronického doručovania
2018
2019
2020




Početnosti úradných dokumentov Právnické ososby
1 586 600
1 586 600
1 586 600
Početnosti úradných dokumentov Právnické ososby
0
793 300
1 586 600
Náklady na listinné doručovanie PO -  poštovné
2 411 632
2 395 766
2 379 900
Náklady na listinné doručovanie FO  - poštovné
0
1 197 883
2 379 900
Náklady na vytvorenie 1 úradnej zásielky (obálka + 2 A4) PO
1 338 991
1 338 991
1 338 991
Náklady na vytvorenie 1 úradnej zásielky (obálka + 2 A4) FO
0
669 495
1 338 991
Náklady PO na listinné doručovanie = úspora pri el. doručovaní
3 750 623
3 734 757
3 718 891
Náklady FO na listinné doručovanie = úspora pri el. doručovaní
0
1 867 378
3 718 891
Úspory FO + PO spolu
3 750 623
5 602 135
7 437 782

Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Daňové príjmy (100)1




 
Nedaňové príjmy (200)1
z toho:
221004 ostatné poplatky

+895 000

+895 000
+895 000

+895 000
+895 000

+895 000

Granty a transfery (300)1




 
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
 
 
 
 
 
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
 
 
 
 
 
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
+895 000
+895 000
+895 000
 
1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
 












Tabuľka č. 4
1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby - Celkovo zmeny eGov
Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
1 144 010
2 048 637
2 311 695
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
126 600
126 600
126 600
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
44 350
44 350
44 350
 
  Tovary a služby (630)2
0
973 060
1 877 687
2 140 745
 
  Bežné transfery (640)2
 
 
 
 
 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
 
 
 
 

Kapitálové výdavky (700)
0
4 865 300
9 388 433
10 703 725
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
4 865 300
9 388 433
10 703 725
 
  Kapitálové transfery (720)2
 
 
 
 
 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
6 009 310
11 437 070
13 015 420
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.













Tabuľka č. 4
 
2. Orgány verejnej moci (spoločne) – Centrálne listinné doručovanie
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
 
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
-1 757 830
-4 058 220
-3 936 470
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
-618 760
-1 428 490
-1 385 640
 
  Tovary a služby (630)2
0
-1 131 950
-2 598 070
-2 505 380
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)




 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2




 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-3 508 540
-8 084 780
-7 827 490
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 4
 
3. Orgány verejnej moci (spoločne) – Elektronické doručovanie
Hodnoty sú uvádzané v EUR.
 
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
 
  Tovary a služby (630)2
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2




 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
-3 750 620
-5 602 140
-7 437 780
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 4
 
4. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov
Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Bežné výdavky (600)
0
 249 850
 249 850
 249 850
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
 0
184 800
184 800
184 800
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
 0
65 050
65 050 
65 050 
 
  Tovary a služby (630)2
 
 
 
 
 
  Bežné transfery (640)2
 
 
 
 
 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
 
 
 
 

Kapitálové výdavky (700)
0
1 000 000
2 000 000
2 000 000
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
1 000 000
2 000 000
2 000 000
 
  Kapitálové transfery (720)2
 
 
 
 
 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
 0
1 249 850
2 249 850
2 249 850
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.











Tabuľka č. 5

1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Počet zamestnancov celkom
0
7
7
7
 
   z toho vplyv na ŠR
0
7
7
7

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1 500
1 500
1 500
 
   z toho vplyv na ŠR
0
1 500
1 500
1 500
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
170 350
170 350
170 350
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
126 000
126 000
126 000
 
   z toho vplyv na ŠR
0
126 000
126 000
126 000
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
44 350
44 350
44 350
 
   z toho vplyv na ŠR
0
44 350
44 350
44 350
 






Poznámky:





Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.









Tabuľka č. 5

2. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka

2017
2018
2019
2020

Počet zamestnancov celkom
0
7
7
7
 
   z toho vplyv na ŠR
0
7
7
7

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
2 200
2 200
2 200
 
   z toho vplyv na ŠR
0
2 200
2 200
2 200
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
249 850
249 850
249 850
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
184 800
184 800
184 800
 
   z toho vplyv na ŠR
0
184 800
184 800
1848 00
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
65 050
65 050
65 050
 
   z toho vplyv na ŠR
0
65 050
65 050
65 050
 






Poznámky:





Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.




   


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
 - z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Právnické osoby, ktorým zákon o e-Governmente zaviedol povinnú aktiváciu elektronických schránok.
Navrhovaná úprava zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov nemá plošný ani sektorový charakter vplyvu na podnikateľské subjekty. Dotkne sa iba tých podnikateľských subjektov, ktorí budú žiadať o vykonanie úkonov spoplatnených podľa položky 2 písm. a) a položky 2 písm. c)  na vecne príslušných správnych orgánoch a to o 0,50 eura. V súvislosti s poskytovaním úkonov podľa týchto položiek sa v Slovenskej republike vykoná ročne približne 203 200 úkonov. Z dostupnej štatistiky nie je možné rozčleniť podnikateľské subjekty na MSP a ostatné. Predpokladá sa, že návrh má rovnomerný vplyv na veľkostné skupiny podnikateľov. 
Vo vzťahu k zmenám v rámci zákona o e-Governmente sa pozitívne zmeny dotknú právnických osôb, ktorým zákon o e-Governmente zaviedol povinnú aktiváciu elektronických schránok (autorizácia úspešnou autentifikáciou v prostredí ÚPVS, umožnenie platby poplatkov online prostredníctvom systému e-kolok).
negatívny vplyv vzniku priamych finančných nákladov môže byť vyvolaný z dôvodu potreby zabezpečenia konverzie dokumentu, ktorého nie je pôvodcom orgán verejnej moci oprávnenými osobami, ktorých služby sú spoplatnené.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií
       - z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Materiál bol zverejnený na webovej stránke úradu v priebehu januára 2017, zároveň k nemu bola pripravená predbežná informácia, zverejnená na Slov-Lexe. V rámci MPK Úrad vykonal rozporové konania s jednotlivými subjektmi, ktoré zaslali zásadné pripomienky, vrátane RÚZ.  
Návrhy týkajúce sa zvyšovania sadzieb poplatkov boli do návrhu zapracované na základe zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska.
3.3 Náklady regulácie
      - z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhom sa mení sadzba poplatkov za približne 203 200 úkonov ročne, o ktoré žiadajú  podnikateľské subjekty. Z pohľadu výdavkov ide o celkový finančný dopad v neprospech podnikateľských subjektov vo výške 101 600 eur.




3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu.



3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez zmeny.



3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie


Náklady na 1 podnikateľa*
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
+0,18 eur
+101 600 eur
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
NA
0
Celkové náklady regulácie
NA
+ 101 600 eur
* nárast nákladov na jedného podnikateľa nie je možné presne vyčísliť, keďže nie sú k dispozícii údaje o počte podnikateľských subjektov, ktoré využívajú uvedené spoplatnené služby; vplyv na jedného podnikateľa je prepočítaný na všetky podnikateľské subjekty v SR.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
       - z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh nemá žiaden vplyv na konkurencieschopnosť ani správanie podnikov na trhu, nakoľko správne poplatky, by mali platiť len vybrané podnikateľské subjekty a ide iba o marginálne zvýšenie nákladov.
3.5 Inovácie
       - z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh nemá žiaden vplyv na inovácie či výrobné metódy a postupy.


Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)



-



-



-



-
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)


B


isvs_5836

Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)


X





B











Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Autorizácia elektronického podania na prístupovom mieste, kde sa vyžaduje autentifikácia (napr. v prostredí ústredného portálu verejnej správy).
Možnosť voľby platby kartou alebo bezhotovostného prevodu za elektronické služby orgánov verejnej moci
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Nie
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Autorizácia elektronického podania zadaním bezpečnostného osobného kódu bez použitia kvalifikovaného elektronického podpisu, na prístupovom mieste, ktoré na odoslanie podania vyžaduje úspešnú autentifikáciu.
V prípade druhej zmeny ide o povinné sprístupnenie potrebných technických alebo programových prostriedkov na vykonanie platby poplatku, a to tak, aby bolo možné platbu vykonať samostatne a aj s podaním elektronického podania, a to najmenej platobnou kartou a bezhotovostným prevodom.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Autorizácia - Zákon o e-Governmente (najmä § 23 a nasl.)
Platby - Zákon č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente (najmä § 40 a nasl.), Zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch (§ 7), Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (§ 9)
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Orgány verejnej moci – správcovia ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Autorizácia – priama úprava možnosti použitia prostriedku autentifikácie pri autorizácii elektronického podania
Nepriamy vplyv (popíšte)
Platby – zavedenie povinnosti správcom ústredného portálu, špecializovaných portálov a informačného systému integrovaného obslužného miesta sprístupniť potrebné technické alebo programové prostriedky na vykonanie platby správneho poplatku alebo súdneho poplatku ovplyvní aj spôsoby platby, ktoré bude môcť občan pri podávaní žiadosti o elektronickú službu využiť na zaplatenie správneho alebo súdneho poplatku.
7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana
7.2.1 Náklady
Zníženie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Nemá vplyv
Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)
Platby - Priamou platbou s využitím karty alebo bezhotovostného prevodu bude mať orgán verejnej moci informáciu o zaplatení správneho poplatku alebo súdneho poplatku okamžite k dispozícii, čím sa môže znížiť čas vybavenia podania.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?
Občan podávajúci žiadosť o elektronickú službu.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 
Nové povinnosti (identifikujte)
Nové povinnosti návrhom nevznikajú.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Návrhom nezaniká žiadna povinnosť.


7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Všetky orgány verejnej moci poskytujúce elektronické služby pri výkone verejnej moci elektronicky.
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?  
Nové povinnosti (identifikujte)
Vzniká povinnosť správcom ústredného portálu, špecializovaných portálov a informačného systému integrovaného obslužného miesta sprístupniť potrebné technické alebo programové prostriedky na vykonanie platby správneho poplatku alebo súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby, ktoré slúži na platenie poplatkov podľa osobitného predpisu (§ 9 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov)
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nezanikajú žiadne existujúce povinnosti.
































Dôvodová správa
B. Osobitná časť

K čl. I
K bodu 1 (§ 2 ods. 2 písm. b)
Rada pre riešenie krízových situácií rieši v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán krízové situácie vybraných inštitúcií a v tejto súvislosti rozhoduje najmä o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach bánk. Činnosť bánk je tiež predmetom dohľadu nad finančným trhom vykonávaného Národnou bankou Slovenska. Na konanie a rozhodovanie Rady pre riešenie krízových situácií sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, ak zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov  neustanovuje inak. Ustanoveniami zákona o dohľade sa pri konaní a rozhodovaní o právach a povinnostiach finančných inštitúcií vo veciach dohľadu riadi aj Národná banka Slovenska.
Navrhovaná zmena reaguje na skutočnosť, že obidva subjekty rozhodujú o právach a povinnostiach rovnakých subjektov v oblasti finančného trhu podľa rovnakého procesného zákona, preto je zmysluplné zjednotiť postupy a formu výkonu verejnej moci Rady pre riešenie krízových situácií s postupmi a formou výkonu verejnej moci Národnej banky Slovenska, a teda výkon verejnej moci vykonávaný Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente vylúčiť.
Vylúčenie výkonu verejnej moci Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente podporuje aj skutočnosť, že v prípade Rady pre riešenie krízových situácií ide o veľmi osobitný orgán verejnej moci, pri ktorom sa nepredpokladá častosť rezolučného konania a že v rámci konania bude významná a častá komunikácia medzi s Národnou bankou Slovenska, ktorá, resp. prostredníctvom ktorej sa návrh na začatie rezolučného konania podáva.  V rámci rezolučných konaní bude dôležitá aj úloha Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií so sídlom v Bruseli, ktorá bude zásadným spôsobom zasahovať do rezolučných konaní týkajúcich sa vybraných inštitúcií, ktoré patria pod jej pôsobnosť.

K bodu 2 (§ 2 ods. 2 písm. g)
Na účely odstránenia výkladových sporov sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výnimka z pôsobnosti zákona sa nevzťahuje na postúpenie žiadosti a na vydávanie rozhodnutí, ktorými sa odmietnu poskytnúť informácie.

K bodu 3 [§ 2 ods. 2 písm. h) a i)]
Navrhuje sa ustanoviť všeobecné výnimky vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so štátnou službou príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a profesionálnych vojakov, ako aj všeobecnú výnimku vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov citovaných bezpečnostných a záchranných zložiek štátu, colníkov a profesionálnych vojakov. Výkon štátnej služby príslušníkov je primárne definovaný „do vnútra“ jednotlivých silových rezortov a upravuje služobný pomer, úlohy a ich povinnosti a s tým súvisiace vydávanie „personálnych rozhodnutí“ vo vzťahu nadriadený – príslušník. Obdobný princíp platí aj v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov týkajúci sa opätovne len uvedených subjektov a ktorý tvorí samostatný a uzavretý systém sociálneho zabezpečenia. V oboch prípadoch ide o vnútorné procesy silových rezortov a absentuje v nich základný princíp výkonu verejnej moci elektronicky definovaný v zákone o eGovernmente, a to vzťah „občan – štát“. Vzhľadom na špecifické podmienky výkonu štátnej služby, ako aj samostatný systém sociálneho zabezpečenia silových zložiek štátu sa navrhuje vyňatie uvedených vzťahov z pôsobnosti zákona o eGovernmente.

K bodu 4 (§ 2 ods. 6 a 7)
Navrhuje sa na odstránenie výkladových sporov explicitne vyjadriť, že zodpovednosť správcu ISVS za správu ISVS podľa § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov sa vzťahuje aj na riadne fungovanie ISVS podľa tohto zákona, najmä spoločných modulov a prístupových miest. Keďže činnosť správcu je „verejnomocenskou“ činnosťou v zmysle plnenia zákonných povinností v oblasti verejnej správy informačných technológií, je vhodné vyjadriť explicitne, že súčasťou tejto činnosti a zodpovednosti je aj riadne fungovanie ISVS v jeho správe podľa tohto zákona.
Vzhľadom na vznikajúce výkladové spory ohľadom dodržiavania štandardov pre informačné systémy verejnej správy pri postupoch podľa tohto zákona sa navrhuje explicitne ich vzťah k požiadavkám štandardov.


K bodu 5 (§ 4 ods. 5)
V platnom znení toto ustanovenie ukladalo povinnosť budovať informačné systémy v určitej úrovni poskytovania elektronických služieb (bez osobného kontaktu), aj keď osobitné zákony, podľa ktorých sa služby poskytovali, takúto úroveň poskytovania neumožňovali. Z tohto dôvodu sa navrhuje upustiť od dnes platnej podmienky podľa § 4 ods. 5 a ponechať len povinnosť budovať systémy prístupné pre zdravotne postihnutých.

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 4)
V nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na úrad sa navrhuje explicitne v konkrétnych ustanoveniach tento presun vyjadriť. Ponecháva sa pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti združenia DEUS, ako aj v oblasti zabezpečovania úhrad orgánom verejnej moci.

K bodu 8 (§ 5 ods. 5)
Navrhuje sa rozšíriť funkcie ústredného kontaktného centra aj o nahlasovanie technických zlyhaní systémov a o potvrdzovanie ich existencie. Dôvodom je, aby v prípade technických problémov existovalo jedno centrálne miesto na ich evidenciu a eskalovanie riešenia, ako aj to, aby bolo možné v prípade sporu potvrdiť, že technické problémy existovali a po akú dobu.

K bodom 9 a 10 (§ 5 ods. 6 a 7)
Navrhovaná zmena smeruje k zabezpečeniu sprístupnenia technických nástrojov na úhradu správnych a súdnych poplatkov pri prístupe k elektronickým službám on-line, a to prostredníctvom už dnes existujúceho nástroja, zavedeného projektom „eKolok“. Vzhľadom na to, že týmto spôsobom je možné vykonávať úhrady najmä platobnou kartou a bezhotovostným prevodom, je vhodné umožniť využívanie tohto spôsobu pri on-line službách povinne, na ústrednom portáli verejnej správy, ako aj na špecializovaných portáloch.

K bodu 11 [§ 6 ods. 3 písm. b)]
Navrhuje sa zmeniť filozofiu spôsobu poskytovania prístupu k službám prostredníctvom ÚPVS tak, aby zákon nevyžadoval explicitne prepojenie systémov, ale umožňoval sprístupnenie služieb napríklad aj prostredníctvom „prelinkovania“ na špecializovaný portál. Zmena vychádza z toho, že pre užívateľa služieb nie je podstatným to, na akom portáli „sa nachádza“, ale to, aby mal ku službám priamy a prehľadný prístup. Zároveň táto zmena umožní ušetriť finančné prostriedky, vynakladané na integráciu a využiť ich na rozvoj služieb. V nadväznosti na túto zmenu bude možné následne prehodnotiť aj iné inštitúty zákona z pohľadu nevyhnutnosti ich využívania formou integrácie systémov na ÚPVS, s prihliadnutím na zachovanie využívania centrálnych riešení najmä tam, kde to je efektívne, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska technického.

K bodu 12 (§ 7 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prechod kompetencií.

K bodu 13 (§ 8 ods. 1)
Navrhuje sa v podmienkach integrovaných obslužných miest nevyžadovať podpisovanie systémovou pečaťou a aj podpisom daného zamestnanca, ale ponechať len kvalifikovanú pečať. Týmto opatrením by malo dôjsť k zníženiu finančných nárokov na vybavenie integrovaných obslužných miest.

K bodu 14 (§ 10 ods. 2)
Navrhuje sa zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne. Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým toto používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, avšak aj prevádzkovaním „kópie“/„klonu“ elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné.
NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa multilicenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.
Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60f ods. 1.

K bodu 15 [§ 10 ods. 3 písm. h)]
V nadväznosti na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy 2016 sa navrhuje zmeniť názov spoločného modulu, aby presnejšie vystihoval jeho funkcie.

K bodu 16 (poznámka pod čiarou k odkazu 12)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prijatie zákona č. 272/2016 Z.z..

K bodom 17 a 18 (§ 10 ods. 11)
V súčasnosti je modul úradnej komunikácie z hľadiska správcovstva rozdelený na štyri časti a medzi troch správcov. Navrhuje sa nahradiť modul úradnej komunikácie novým modulom procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2016 v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia Navrhuje sa definovať len jedného správcu, ktorým bude Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dôvodom je zefektívnenie výkonu správy a budovania tohto modulu.

K bodom 19 a 20 (§ 10 ods. 13 a 14)
V nadväznosti na zavedenie povinnosti používať spoločný modul centrálnej elektronickej podateľne sa navrhuje ustanoviť možnosť udelenia výnimky, ak je odôvodnená ekonomickou výhodnosťou, a to obdobným spôsobom, akým je v platnom zákone upravená možnosť prevádzkovania elektronickej schránky vo vlastných kapacitách. Na základe udelenej výnimky bude môcť orgán verejnej moci používať spoločný modul elektronickej podateľne aj vo forme „kópie“ či „klonu“ centrálneho riešenia, ktoré však bude implementované v „rezortných“ systémoch tohto orgánu a teda bez nevyhnutnosti integrácie na ÚPVS. Potrebnou súčinnosťou sa rozumie sprístupnenie modulu, resp. jeho častí a potrebnej dokumentácie tak, aby orgán verejnej moci vedel v praxi „klon“ modulu, resp. jeho časti implementovať. Cieľom predmetnej výnimky je tiež reagovať na potreby rozpočtovo a kapacitne „menších“ orgánov verejnej moci, najmä z oblasti územnej samosprávy. Celý mechanizmus centrálnych riešení by totiž mal v konečnom dôsledku viesť k tomu, aby orgány nemuseli vynakladať prostriedky na už vybudované riešenia. Preto aj v pomeroch územnej samosprávy, obcí, ktoré nedisponujú prostriedkami na vlastné riešenie elektronickej podateľne a ani prostriedkami na integráciu na ÚPVS, bude predmetnou zmenou umožnené bezplatné nadobudnutie štátom vybudovaného riešenia a jeho používanie v informačných systémoch obcí, bez potreby vynakladania vlastných prostriedkov, či už na nákup podateľne, alebo na integráciu na ÚPVS. V tomto kontexte posudzovanie ekonomickej výhodnosti bude zohľadňovať aj kritériá, akými sú faktická nemožnosť integrácie na ÚPVS, resp. využívania širokopásmového internetu z ekonomických dôvodov.
Vo väzbe na vypustenie platného znenia § 10 ods. 13 sa navrhuje, obdobne ako vo vzťahu k modulu centrálnej elektronickej podateľne, možnosť udeľovať výnimku na používanie „rezortných“ informačných systémov na účely autentifikácie a identifikácie osôb. Toto ustanovenie nadväzuje najmä na § 20 ods. 2 a § 21 ods. 6, ktoré umožňujú paralelné používanie vlastných spôsobov identifikácie a autentifikácie. Ak na tieto účely nebude možné použiť spoločné moduly, alebo to bude ekonomicky nevýhodné, správca špecializovaného portálu ich bude môcť zabezpečiť prostredníctvom výnimky vlastnými systémami.

K bodu 21 (§ 10a)
Budovanie vládneho cloudu a cloudových služieb je jednou zo strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2016. Rozpracovaná v materiály „Vládny cloud“ bola schválená Radou vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.
V intenciách schváleného dokumentu „Vládny cloud“ sa navrhuje inštitucionalizovať tak výpočtové zdroje vládneho cloudu, ktoré predstavujú datacentrá v správe ministerstva vnútra a ministerstva financií, ako aj vládne cloudové služby, ktorými budú cloudové služby, zaradené v katalógu vládnych cloudových služieb. Navrhovaná úprava zároveň počíta s tým, že poskytovateľmi vládnych cloudových služieb budú aj súkromní poskytovatelia, nielen štátne organizácie.
Z dôvodu snahy o kontrolu plnenia štandardov cloud computingu podľa výnosu MF SR č. 55/2014 Z.z. sa navrhuje podmieniť využívanie cloudových služieb ich zápisom do katalógu, pričom práve v procese zápisu bude dochádzať ku kontrole súladu ich poskytovania so štandardami. Zároveň, v snahe optimalizovať vynakladanie zdrojov sa navrhuje, aby cloudové služby infraštruktúry a platformy spomedzi orgánov verejnej moci poskytovalo len ministerstvo vnútra.

K bodu 22 (§ 14 ods.1)
V zmysle súčasného znenia má ÚV SR (NASES) po tom, ako deaktivoval elektronickú schránku, zamedziť možnosti doručovať do tejto elektronickej schránky. Na druhej strane zákon majiteľovi elektronickej schránky nezakazuje podávať z nej rôzne podania, aj keď už nie je v určitom právnom postavení. Z dôvodu zachovania právnej istoty navrhujeme priamo v zákone upraviť možnosť prístupu k obsahu, a to poslednému majiteľovi elektronickej schránky.

K bodu 23 (§ 16 ods. 1)
Na účely zriaďovania a aktivácie elektronických schránok pre cudzincov a ich jednoznačnej identifikácie je potrebné rozšíriť okruh údajov, ktoré sú o nich poskytované správcovi modulu elektronických schránok aj o štátnu príslušnosť. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť predmetné ustanovenie aj o tieto údaje a ich zmenu.

K bodu 24 (§ 17 ods. 3)
Navrhuje sa výslovne v zákone upraviť, že orgány verejnej moci, ktoré vystupujú v pozícii účastníka konania sú povinné komunikovať v takomto konaní elektronicky, resp. že nemajú možnosť komunikovať v listinnej podobe. Dôvodom je, že ak sa raz plošne pre orgány verejnej moci zaviedla povinnosť pri výkone verejnej moci komunikovať elektronicky, nie je dôvod na to, aby ako účastníci konania komunikovali inak ako elektronicky.

K bodom 25 a 26 (§ 17 ods. 5 a 6)
Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa v ustanovení, upravujúcom poskytovanie údajov medzi orgánmi verejnej moci navzájom, navrhuje explicitne doplniť aj skutočnosť, že sa poskytujú aj dokumenty, ak existujú. Inými slovami, navrhuje sa nelimitovať toto ustanovenie len na poskytovanie dát. Ide o základné ustanovenie na uplatnenie zásady „jedenkrát a dosť“, preto jeho obmedzenie ide proti účelu, ktorý sa ňou sledoval. Zlúčenie podmienok dnešného písm. a) a b) do jednej vyplýva z toho, že ak údaj nie je orgánu známy z jeho činnosti, ale je referenčným údajom, nemôže byť dôvod na jeho vyžadovanie od účastníka. Inými slovami, neznalosť údaja môže byť dôvodom len v prípade, ak tento zároveň nie je údajom referenčným.
Rozšírenie § 17 ods. 6 aj o poskytovanie dokumentov bolo navrhnuté najmä s ohľadom na možnosť zdieľania rozhodnutí medzi orgánmi verejnej moci. Inými slovami, doplnením sa navrhuje explicitne vyjadriť, že ak orgán verejnej moci na svoju činnosť potrebuje rozhodnutie vydané iným orgánom verejnej moci, je oprávnený si ho vyžiadať. Vo väzbe na získavanie údajov si k tomuto rozhodnutiu môže vyžiadať aj súvisiace informácie, ako napríklad údaje o právoplatnosti a vykonateľnosti.

K bodu 27 (§ 17 ods. 7)
Administratívna časť vytvárania nových dátových integrácií je komplikovaná, zdĺhavá a rôzne orgány verejnej moci vyžadujú rôzne riešenia. Častokrát sa na poskytnutie údajov medzi konkrétnymi dvoma orgánmi uzatvára samostatná zmluva, alebo je vyžadované v príslušnej legislatíve explicitné uvedenie sprístupňovania údajov medzi týmito subjektmi. Bez zásadnej zmeny v tejto oblasti bude rozširovanie dátových integrácií napredovať iba pomaly a s vysokými nákladmi. Preto sa navrhuje vytvoriť v zákone unifikovaný generálny mechanizmus pre identifikáciu oprávnenia pre určitý orgán verejnej moci získavať alebo použiť dokumenty alebo údaje zo systému iného orgánu a na aký účel. Prirodzeným miestom pre vedenie tejto evidencie je modul integrácie údajov, v rámci ktorého takáto evidencia je vytváraná. Na úrovni zákona je preto vhodné uviesť, že ak je oprávnenie uvedené v tejto evidencii, považuje sa nárok na sprístupnenie údajov za preukázaný (pre potreby §17 ods. 6).

K bodom 28 až 31 (§ 21 a 22)
Navrhované zmeny sa týkajú alternatívneho autentifikátora a reagujú na zmeny v oblasti určenia orgánu, ktorý ich vydáva, ako aj v definovaní samotného autentifikátora. V súlade s aplikačnou praxou sa navrhuje ponechať vydávanie len na Ministerstvo vnútra SR a podrobnejšie upraviť, čo môže byť náležitosťou žiadosti a ako o vydanie požiadať. Cieľom je umožniť podávanie žiadostí aj zo zahraničia a zjednodušenie „párovania“ vydaných alternatívnych autentifikátorov s identitou dotknutých osôb, najmä cudzincov.
Do budúcnosti sa v tejto oblasti plánuje riešiť správu identity a jej preukazovania (teda autentifikačných nástrojov) komplexne, v reakcii aj na mechanizmy nariadenia eIDAS a na uvažované otvorenie spôsobov autentifikácie aj „neštátnym“ riešeniam.

K bodu 32 (§ 22 ods. 8)
Pre vytvorenie elektronickej schránky NASES potrebuje mať k dispozícii údaje o cudzincoch, ktorým bol vydaný alternatívny autentifikátor. Tieto v súčasnosti nie sú vôbec alebo dostatočne evidované v registri fyzických osôb. Navrhuje sa zasielať zoznam fyzických osôb, ktoré majú platný vydaný alternatívny autentifikátor na pravidelnej báze správcom jednotlivých zdrojových registrov pre RPO, kde je väzbu na identitu možné evidovať a následne štandardným spôsobom poskytovať NASESu. Ako koncepčné riešenie do budúcnosti je zriadenie registra, evidencie alternatívnych autentifikátorov, ktorá by bola následne referenčným registrom, resp. údaje o autentifikátoroch referenčnými údajmi. Z dôvodu absencie takéhoto registra nie je však uvedené riešenie možné v tomto momente využiť a preto sa navrhuje zabezpečiť informácie navrhovaným spôsobom.

K bodom 33 až 35 (§ 22a a 22b)
V reakcii na požiadavky praxe sa navrhuje, aby autentifikačné certifikáty bolo možné vydať aj fyzickej osobe. Ide o nástroj na automatizovaný prístup do elektronickej schránky a dôvodom je snaha o poskytnutie čo najširších možností prístupu aj pre fyzické osoby, ktoré by sa tento spôsob rozhodli využívať.

K bodom 36 až 38 (§ 23)
Zmeny v ustanoveniach o autorizácii sú dvojakého charakteru. Hlavnou zmenou je možnosť autorizovať podanie („podpisovať“) aj s použitím funkcionality prístupového miesta, bez nutnosti využiť elektronický podpis. Ide o spôsob, ktorý sa dnes používa napríklad na potvrdzovanie prijatia správ v elektronickej schránke a rozširuje sa aj v osobitných konaniach ako alternatíva k „bežnému podpisovaniu“. Vzhľadom na to, že identita osoby je v danom prípade preukázaná prostredníctvom autentifikátora (dnes najmä občianskeho preukazu) a nie je sporná, je predpoklad, že takýto spôsob autorizácie sprístupní využívanie elektronických služieb aj pre osoby, ktoré z rôznych dôvodov nedisponujú elektronickým podpisom. Navyše, touto zmenou sa dosiahne aj to, že postačí aj občiansky preukaz s elektronickým čipom a osoba bude môcť cez ústredný portál verejnej správy využívať elektronické služby v plnom rozsahu, bez potreby obstarávania ďalších technických, či programových prostriedkov.
Druhou vecnou zmenou je vypustenie potreby podpisovania s použitím mandátneho certifikátu pre pracovníkov integrovaných obslužných miest. Ide o zmenu, nadväzujúcu na úpravu v § 8 ods. 1, zjednodušujúcu činnosť integrovaných obslužných miest.
Nadväzne na uvedené sa navrhuje celý § 23 ods. 1 až 3 uviesť v plnom znení, kvôli väčšej prehľadnosti a vykonať aj legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 5, spojenú s vložením nových odsekov 2 a 3.
Prehľadnejšie rozdelenie spôsobov autorizácie osôb, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci má o.i. za cieľ vyjadriť explicitne, že takéto osoby si pri autorizácii kvalifikovaným elektronickým podpisom môžu vybrať, či bude tento vyhotovený použitím kvalifikovaného certifikátu, ktorý je súčasťou eID alebo použitím mandátneho certifikátu. Použitie mandátneho certifikátu je nevyhnutné len pri orgánoch verejnej moci a nie pri osobách, ktoré orgánom verejnej moci nie sú (napríklad advokáti). Reaguje sa tým aj na potrebu potvrdenia výkladu, že mandátny certifikát je spôsob, akým sa preukazuje primárne oprávnenie konať v mene inej osoby, avšak nie je to jediný spôsob, akým sa pri osobách, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, dá oprávnenie konať preukázať. Pokiaľ ide o preukázanie určitého postavenia, toto je pri mandátnych certifikátoch dôležité v prvom rade pri orgánoch verejnej moci a iné subjekty nie sú povinné aj autorizáciou preukazovať, že sú v určitom právnom postavení. Inými slovami, ak niekto koná ako štatutár spoločnosti alebo ako advokát, môže si zvoliť autorizáciu, t. j. vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu použitím eID alebo mandátneho certifikátu.
Navrhované doplnenie nového § 23 ods. 3 vychádza z požiadaviek praxe na určenie pravidla, akým si orgán verejnej moci volí medzi dvomi autorizačnými prostriedkami. Voľbu medzi použitím kvalifikovaného elektronického podpisu s mandátnym certifikátom a kvalifikovanej elektronickej pečate následne ovplyvňujú najmä ustanovenia osobitných zákonov, upravujúce náležitosti úradného dokumentu. Pre voľbu spôsobu autorizácie je podstatným najmä to, na akú osobu je (v tomto prípade) spôsob vyjadrenia vôle orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov viazaný.
Vo vzťahu k podpisu na rozhodnutí či inom úradnom dokumente nebolo a nie je v listinnej podobe dokumentu možné hovoriť o podpise orgánu verejnej moci ako právnickej osoby, resp. ako subjektu, keďže podpis je v listinnej podobe vždy viazaný na jeho vyhotovenie fyzickou osobou. Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že ak osobitný predpis výslovne ustanovuje, že úradný dokument obsahuje podpis konkrétnej osoby, osoby v konkrétnej funkcii, takáto náležitosť sa dosiahne len autorizačným prostriedkom, viazaným na túto konkrétnu osobu. Ako príklad je možné uviesť § 222 Civilného sporového poriadku, ktorý výslovne ustanovuje, že rozsudok v písomnom vyhotovení podpisuje sudca. V prípadoch, kedy takéto určenie absentuje alebo je vyjadrené len všeobecne, má orgán možnosť voľby. V skratke, navrhuje sa vyjadriť, že ak osobitný predpis viaže náležitosť úradného dokumentu, ktorou je podpis, na konkrétnu osobu, osobu v konkrétnej funkcii, použije sa ako autorizácia kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom. Ak neustanovuje ako náležitosť úradného dokumentu podpis konkrétnej osoby, ale hovorí „len“ o podpise oprávnenej osoby ako vyjadrení vôle v mene orgánu verejnej moci, je možné použiť ako autorizáciu tak kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom, ako aj kvalifikovanú elektronickú pečať orgánu verejnej moci.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1)
Vo väzbe na existujúci inštitút potvrdenia odoslania elektronického podania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že podanie je podané jeho odoslaním. Predmetné doplnenie je vhodné z dôvodu predídenia potenciálnym výkladovým problémom, ktorý moment sa na účely zachovania lehôt v „elektronickom svete“ považuje za moment podania, resp. odovzdania na „prepravu“.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)
Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

K bodu 41 (§ 25 ods. 6)
V záujme odstránenia výkladových a aplikačných nejasností je potrebné jednoznačne ustáliť, akým spôsobom orgán postupuje v prípade, ak mu je doručené podanie, odoslané „po prihlásení sa pod cudzou identitou“, resp. najmä z „cudzej“ elektronickej schránky, teda elektronickej schránky, ktorej majiteľom je osoba odlišná ako osoba, ktorá podanie autorizovala. V praxi v tejto súvislosti vyvstávala otázka, či možno následne účinne doručovať účastníkovi do tejto elektronickej schránky, teda schránky, z ktorej svoje podanie odoslal, hoci nie je jej majiteľom, prípadne či možno majiteľa tejto elektronickej schránky považovať za zástupcu pre doručovanie v zmysle procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom. Prieči sa základnej logike elektronického výkonu verejnej moci, aby zákonná úprava vôbec pripúšťala situáciu, kedy účastník konania alebo jeho právny zástupca využíva cudziu elektronickú schránku pre realizáciu elektronických podaní. Aby sa takémuto konaniu zabránilo, navrhuje sa vyjadriť pravidlo, podľa ktorého orgán verejnej moci účinne doručuje účastníkovi konania alebo jeho právnemu zástupcovi elektronické úradné dokumenty do tej elektronickej schránky, z ktorej je realizované elektronické podanie bez ohľadu na to, či ide o schránku, ktorej je účastník konania majiteľom, a to pokiaľ mu nie je oznámený iný spôsob, iné elektronické miesto doručenia.

K bodu 42 (§ 26 ods. 8)
Elektronický formulár, pokiaľ nie je vyplnený, je iba šablónou, ktorá neobsahuje žiadne osobné ani iné citlivé údaje. Zároveň po vyplnení sa elektronický formulár zasiela adresátovi, ktorý jeho šablónu môže ľubovoľne použiť ďalej – aj zverejniť. Preto bol prehodnotený dôvod na plošné vylúčenie prístupnosti elektronických formulárov úradných dokumentov. Vzhľadom na to, že iná časť modulu elektronických formulárov je verejne prístupná, jednotný prístup pre obe časti tohto modulu – ich verejná dostupnosť – bude aj z funkčného a prevádzkového hľadiska efektívnejší.

K bodu 43 (§ 27 ods. 2)
Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

K bodu 44 (§ 28 ods. 3)
Navrhuje sa vypustiť podmienka pripájania doložiek právoplatnosti, vykonateľnosti a podobných úradných dokumentov k „rozhodnutiam“ s použitím len elektronického podpisu a umožňuje sa ich pripájanie aj iným spôsobom autorizácie (najmä pečaťou). Dôvodom je snaha umožniť automatizované vyhotovovanie „rozhodnutí s doložkami“ v rámci funkcionalít jednotlivých systémov, bez potreby zásahu človeka. Ide o zmenu vychádzajúcu z požiadaviek praxe.

K bodu 45 (§ 28 ods. 6)
Spresňujúce legislatívno-technické úpravy.

K bodu 46 (§ 28 ods. 7)
Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi používania postupov podľa zákona o e-Governmente nevyhnutne bude dochádzať čoraz viac k situácii, kedy orgán verejnej moci v jednom konaní má tak elektronické registratúrne záznamy, ako aj listinné registratúrne záznamy a keďže je neefektívne, aby bol na účely postupov na úseku archívov a registratúry nútený vykonávať zmenu podoby týchto záznamov z elektronickej na listinnú a naopak, navrhuje sa explicitne vyjadriť, že orgán verejnej moci nie je povinný elektronický registratúrny záznam prevádzať do listinnej podoby. Vzhľadom na to, že takúto povinnosť neukladá ani zákon na úseku registratúry, nedôjde ku konfliktu ani s touto oblasťou regulácie.

K bodu 47 (§ 30 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, nadväzujúcu na zmenu v § 10 ods. 2, zavádzajúcu povinné používanie centrálnej elektronickej podateľne.

K bodom 48 až 51 (§ 31 a 31a)
V súvislosti s listinným doručovaním úradných zásielok je potrebné na strane orgánov verejnej moci zabezpečovať vytvorenie zásielok a ich podanie na poštovú prepravu. Štát to stojí nemalé finančné prostriedky a pre orgány to zase predstavuje administratívnu záťaž. Orgány verejnej moci si tieto procesy zabezpečujú individuálne a nejednotne, pričom vytváranie a podávanie úradných zásielok si zabezpečujú buď vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom externých služieb.
Zabezpečovanie procesov vo vlastnej réžii je pritom závislé od úrovne technického vybavenia a od príslušných nákladov na papier, tonery, obálky, od odpisov technických zariadení, od spotreby energie, ako aj od osobných nákladov administratívnych pracovníkov zabezpečujúcich vytvorenie a podanie zásielok. Výsledkom sú nejednotné formáty, rôzne procesy doručovania, individuálne obstarávanie materiálov a služieb a tým aj rôzna výška nákladov na jednotlivú listinnú zásielku.
Od 1. novembra 2016 majú orgány verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a úradné dokumenty doručovať elektronicky do aktivovaných elektronických schránok. Pre adresátov, ktorí nemajú aktivované elektronické schránky, sa doručujú úradné rozhodnutia naďalej v listinnej podobe, vo forme rovnopisu.
Aj napriek povinnej aktivácii elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri sa stav v doručovaní úradných zásielok zásadne nemení. Veľká časť elektronických schránok môže byť stále neaktivovaných (fyzické osoby a fyzické osoby podnikatelia) a orgány verejnej moci musia doručovať úradné zásielky naďalej v listinnej podobe. To kladie na doručovanie ešte väčšie nároky, keďže musia pred odoslaním úradnej zásielky preveriť, či je elektronická schránka aktivovaná alebo nie a podľa toho zvoliť formu aj spôsob doručovania.
Pri elektronickom doručovaní je administratívna a finančná náročnosť tiež závislá od technického vybavenia príslušných orgánov. Niektoré inštitúcie už majú automatizované riešenia pre overovanie aktívnych elektronických schránok, ako aj riešenia pre hromadné odosielanie elektronických podaní. Sú však aj inštitúcie s nízkou mierou automatizácie čo zvyšuje ich administratívnu náročnosť doručovania.
Navrhované riešenie vychádza z predpokladu, že orgány verejnej moci vytvárajú úradné dokumenty už len v elektronickej podobe a doručujú ich s použitím modulu elektronického doručovania. Tento modul teda môže prijať elektronické úradné dokumenty a automatizovaným spôsobom vyhodnotiť, či príslušný adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Na základe výsledku vyhodnotenia systém buď doručí úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky alebo zvolí listinné doručovanie. Následne prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vytvorí rovnopisy a vyhotoví listinné úradné zásielky, ktorých doručenie bude zabezpečené prostredníctvom poštového podniku. Riešenie bude automatizovaným spôsobom poskytovať informácie o výsledkoch doručenia príslušným orgánom. Z pohľadu adresáta bude úradný dokument doručený buď do aktivovanej elektronickej schránky alebo vo forme listinnej zásielky. Na strane orgánu verejnej moci už nebude potrebné skúmať, či adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku a vytvárať listinné zásielky, čím odpadá celý rad administratívnych úkonov, ako aj nákladov na tlačenie, pečiatkovanie a podpisovanie, obálkovanie a podanie zásielok na poštovú prepravu.  Na odstránenie akýchkoľvek pochybností o spôsobe financovania centrálneho doručovania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výdavky Úradu vlády SR, ako správcu modulu elektronického doručovania, vynaložené na centrálne doručovanie, sú na účely rozpočtových pravidiel a rozpočtového financovania výdavkami štátneho rozpočtu, konkrétne výdavkami štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré sa vynakladajú na plnenie jej úloh. Nadväzne na to sa aj na spôsob ich finančného krytia použijú prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré budú rozpočtované v kapitole Úradu vlády SR.
Pokiaľ ide o zabezpečenie obsahu takto prepravovaných správ, v prvom rade je potrebné povedať, že zásah do elektronického dokumentu, ktorý bude od orgánu verejnej moci odoslaný, nie je možný bez toho, aby došlo k porušeniu integrity dokumentu. Inými slovami, autorizovaný dokument, do ktorého by sa vykonal zásah, by nebol z hľadiska platnosti autorizácie overiteľný a takýto zásah by bol ľahko zistiteľný. Okrem toho aj v tomto prípade platí, že v zmysle čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú len prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Na komunikáciu pri centrálnom doručovaní sa uvedené vzťahuje rovnako a preto akýkoľvek zásah do ochrany prepravovaných správ by bol zásahom protiprávnym, s príslušnými konzekvenciami. Vzhľadom na úpravu zodpovednostných vzťahov je zároveň zrejmé, od ktorého momentu a v akom rozsahu zodpovedá za obsah správy správca modulu elektronického doručovania.
Osobitne túto úpravu obsahuje aj zákon o poštových službách, ktorý v § 10 ustanovuje, že poštovým tajomstvom je tak obsah zásielok a korešpondencie, ako aj informácie a údaje o nich a každý, kto s nimi príde do styku, je o nich povinný zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa ustanovuje, komu možno obsah poštového tajomstva sprístupniť. Táto regulácia sa vzťahuje aj na podávateľa, v ktorého postavení správca modulu elektronického doručovania bude. Vzhľadom na to, že v danom prípade je úprava ochrany prepravovaných správ, ako aj ich obsahu dostatočne upravená, nie je potrebné dopĺňať osobitnú úpravu týchto vzťahov, keďže sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje platná právna úprava.
Navrhované úpravy sa uplatnia v konaniach, na ktoré sa zákon o e-Governmente vzťahuje. V konaniach, ktoré sú z hľadiska doručovania vyňaté spod pôsobnosti zákona o e-Governmente, sa doručovanie spravuje príslušnými právnymi predpismi – ide napríklad o trestné konanie, v ktorom sa podľa § 66a Trestného poriadku na doručovanie zákon o e-Governmente nepoužije.

K bodu 52 (§ 32 ods. 3)
Predmetná zmena nadväzuje na doplnenie § 32 ods. 10 a jej dôvodom je zamedziť tomu, aby sa účel § 32 ods. 10 nenaplnil len z dôvodu, že adresát by sa mohol vyhýbať doručeniu už len na základe údajov z notifikácie o uložení správy v elektronickej schránke.

K bodu 53 (§ 32 ods. 4)
Doplnenie je motivované snahou vyjadriť fakt, že medzi sprístupnením správy a potvrdením doručený k tejto správe by mal byť čo najkratší časový interval, resp. malo by ísť o moment, ktorý nastane okamžite po potvrdení doručenky. Vo väzbe na toto doplnenie je potrebné poukázať aj na existujúcu úpravu neúčinnosti doručenia pre prípady, kedy si adresát nemôže z objektívnych dôvodov elektronickú správu prevziať. Jedným z takých objektívnych dôvodov je aj skutočnosť, kedy potvrdí doručenku, ale samotná správa sa mu z dôvodov na strane informačného systému nesprístupní.

K bodu 54 (§ 32 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná doplnením § 32 ods. 10.

K bodu 55 (§ 32 ods. 7)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31 a doplnením § 31a.

K bodu 56 (§ 32 ods. 10)
Vzhľadom na to, že v prípadoch, kedy bolo vylúčené náhradné doručenie, mohlo dochádzať k obštrukciám pri preberaní zásielok, sa navrhuje ustanoviť všeobecnú úpravu bezdôvodného odopretia prevzatia zásielky, obdobne, ako je upravené v § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zosúladí sa tak úprava v súdnom konaní s úpravou v ostatných typoch konaní.
Vo vzťahu k tejto zmene je potrebné zdôrazniť, že prihlásením sa do elektronickej správy nebudú všetky správy považované za doručené. Zmena sa dotýka len doručovania v prípadoch, kedy je náhradné doručenie vylúčené – teda kedy si v „papierovom svete“ adresát musí zásielku fyzicky prevziať alebo výslovne odoprieť jej prevzatie, aby sa uplatnila fikcia doručenia. Z tohto dôvodu je potrebné upozorniť na to, že ak budú v elektronickej schránke doručené aj takéto druhy úradných správ, adresát prihlásením sa do schránky a neprebratím správ umožní to, aby aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia.

K bodu 57 (§ 33 ods. 1)
Navrhuje sa umožniť podanie návrhu na neúčinnosť doručenia aj pre orgán verejnej moci, ak je účastníkom konania, keďže môže byť rovnako postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne doručenie neumožnia.

K bodu 58 (§ 35 ods. 1)
Navrhuje sa zovšeobecniť definíciu zaručenej konverzie z elektronickej do elektronickej podoby. Dôvodom je snaha umožniť vykonávanie konverzie aj v prípade, kedy nedochádza k zmene formátu, či jeho verzia – napríklad pri konverzii podpisových kontajnerov.

K bodom 59 a 60 (§ 35 ods. 3)
Poverená osoba podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní povinnosti, ktoré sú určené na zaistenie konsolidácie a vymáhanie pohľadávok štátu. Dokumentácia k týmto pohľadávkam a exekučné tituly k nim majú výlučne len listinnú podobu. Vzhľadom na zavedenie povinnosti podávať návrhy na vykonanie exekúcie výlučne elektronickými prostriedkami sa táto povinnosť dotkne aj listín, ktoré bude k návrhom na vykonanie exekúcie potrebné pripájať. Poverená osoba ako oprávnený v exekučných konaniach v súčasnosti vedie voči dlžníkom ako povinným viac než 450-tisíc exekučných konaní. Z tohto dôvodu je účelné, aby poverená osoba, ktorá vymáha pohľadávky štátu, bola doplnená medzi subjekty, ktoré sú oprávnené vykonávať zaručenú konverziu, avšak zaručenú konverziu by poverená osoba vykonávala len pre vlastné potreby, t. j. nešlo by o vykonávanie zaručenej konverzie ako služby verejnosti za úhradu.

K bodu 61 (§ 36 ods. 4)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 35 ods. 1.

K bodu 62 (§ 37)
Z dôvodu častých požiadaviek na doplnenie podrobností v osvedčovacej doložke, ako aj vzhľadom na jej „technický“ charakter sa navrhuje upraviť v zákone jej druhové náležitosti a ich podrobný spôsob uvedenia v doložke sa navrhuje upraviť vykonávacím predpisom.
Pokiaľ ide o automatizovaný výkon zaručenej konverzie, umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis na doložke faksimile, alebo iným spôsobom, ktorý umožní automatizovane vyhotoviť vyobrazenie podpisu na doložke.

K bodu 63 (§ 39 ods. 1)
Pôvodné znenie dávalo výstupu zo zaručenej konverzie rovnaký status ako originálu dokumentu. Vzhľadom na to, že v niektorých konaniach sa vyžaduje predloženie výlučne originálu a neumožňuje sa ani predloženie osvedčenej kópie, navrhuje sa zmeniť aj status konvertovaného dokumentu, aby sa zachovali požiadavky sily predkladaných dokumentov v konkrétnych konaniach.

K bodu 64 (§ 39 ods. 5)
Legislatívno-technická úprava, spresňujúca ustanovenie o obsahu evidencie zaručených konverzií.

K bodu 65 (§ 39 ods. 8)
Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré v minulosti vydávané elektronické dokumenty už nie sú v súlade so štandardami elektronických formátov podľa dnešného stavu a na zamedzenie toho, aby osoba nemohla platne použiť orgánom vydaný elektronický dokument, sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre takýto orgán vždy zabezpečiť príslušnú konverziu a zachovať „dostupnosť“ ním vydaných elektronických dokumentov.

K bodu 66 (§ 39 ods. 9)
V doterajšom znení § 39 ods. 8 zákona je notár ako subjekt, ktorý vykonáva zaručenú konverziu bezodplatne spoločne s orgánom verejnej moci. V nadväznosti na zmenu v § 39 ods. 10 existuje dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k odmietaniu výkonu zaručenej konverzie notármi, a to z dôvodu, že za výkon zaručenej konverzie (pokiaľ nepôjde o dokument, ktorý vznikol z ich činnosti) nebudú oprávnení poberať odmenu, pričom výkon zaručenej konverzie notárov personálne aj technicky zaťaží. Výkon zaručenej konverzie osobami podľa navrhovaného ustanovenia § 39 ods. 9, vrátane notárov, je dôležitý aj z pohľadu orgánov verejnej moci. Osoby, ktorým zákon zveruje možnosť vykonávať zaručenú s nárokom na úhradu odmeny a hotových výdavkov s ňou spojených, môžu výraznou mierou odbremeniť záťaž štátnych orgánov. Uvedené je zároveň v súlade s filozofiou priblíženia služieb štátnych úradov k občanovi, pretože sieť notárov môže službou zaručenej konverzie pokryť väčšie spektrum obyvateľov v porovnaní so štátnymi orgánmi, vzhľadom na ich počet.

K bodu 67 (§ 39 ods. 10)
Reagujúc na požiadavky prax sa navrhuje neukladať povinnosť orgánu verejnej moci konvertovať všetky dokumenty, ktoré sú mu predložené, ale len tie, ktoré sám vydal.

K bodu 68 (§ 51 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie nového modulu v § 10 ods. 11.

K bodu 69 (§ 51 ods. 4)
Navrhuje sa úprava spôsobu, postupu pri navrhovaní a vyhlasovaní zoznamu referenčných údajov. Dôvodom je snaha o participáciu dotknutého správcu registra, keďže ako príslušný orgán najlepšie zhodnotí stav pripravenosti údajov na ich vyhlásenie za referenčné.

K bodu 70 (§ 54a ods. 4)
Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31.

K bodu 71 (§ 56 ods. 1)
Navrhujú sa ustanoviť sankcie za neplnenie povinností podľa tohto zákona. Dôvodom na zavedenie sankcií je snaha o ustanovenie nástrojov na vynútenie plnenia povinností podľa zákona, pričom sankcie sú odstupňované v závislosti od závažnosti povinnosti, ktorej porušenie sankcionujú. V súčasnosti zákon o e-Governmente upravuje sankcie len v minimálnom rozsahu a mnohé zásadné povinnosti nemajú v prípade porušenia „koncovku“ v sankcii za správny delikt. Vzhľadom na to, že zákon o e-Governmente je svojho druhu všeobecný predpis vo vzťahu k spôsobu výkonu verejnej moci elektronicky, má jeho porušenie dopad jednak na fungovanie orgánov verejnej moci smerom k občanom, ale aj na realizáciu práva občana komunikovať s verejnou mocou spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. Keďže súčasný systém kontroly a vynucovania plnení zákona nie je dostatočný a najmä nemá potrebnú zákonnú oporu, aby ho bolo možné realizovať tak, ako iné obdobné kontrolné a sankčné mechanizmy, navrhuje sa rozšíriť rozsah správnych deliktov a zaviesť aj kontrola plnenia ustanovení zákona.
Ustanovenie § 56 vymedzuje pokuty zákonom ustanoveným subjektom za porušenie povinností, pričom zákon vyslovene neustanovuje presnú výšku pokuty ale ustanovuje len najnižšiu dolnú a najvyššiu hornú hranicu pokuty, pričom podľa § 56 ods.2 pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) na opakované porušenie povinností alebo na (vi) porušenie viacerých povinností. Z uvedeného vyplýva, že pri ukladaní pokút za správne delikty je povinnosťou úradu zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon príkladmo vymedzuje, teda najmä závažnosťou, spôsobom, trvaním, následkom protiprávneho konania, opakovaným porušením povinností a porušením viacerých povinností.1
Na oblasť správneho (administratívnoprávneho) trestania majú zásadné vplyvy európske dokumenty odporúčacej povahy,2 ktoré upravujú princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy správneho trestania za správne delikty.3 Taktiež z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné princípy ktoré sa aplikujú pri súdnom trestaní (napríklad absorpčná zásada), je potrebné rešpektovať aj v oblasti správneho trestania.4 Príslušné správne orgány teda aplikujú analógiu legis, podľa ktorej príslušný orgán postupuje podľa právnej normy, ktorá upravuje podobný prípad, ktorý je riešenému prípadu najbližší.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 28/2007  „Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).“5
Na základe vyššie uvedeného úrad pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 56 zohľadní predovšetkým (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) opakované porušovanie povinností alebo (vi) porušenie viacerých povinností. V prípade, ak zákonom vymedzený subjekt sa dopustí správneho deliktu porušením viacerých povinností ktoré mu vyplývajú zo zákona v zmysle § 56 ods. 2, úrad mu uloží pokutu ustanovenú v § 56 ods. 1 pričom v každom prípade prihliadne na opakovanosť porušenia povinností a zákonom vymedzenému subjektu uloží aj v zmysle absorpčnej zásady len jednu pokutu.
Osobitne ku skutkovej podstate porušenia ustanovenia § 17 ods. 1 je potrebné uviesť, že skutočnosť, že výkon verejnej moci bol realizovaný listinne nemá vplyv na právne účinky takto orgánom verejnej moci vytvorených rozhodnutí/písomností, je však v rozpore s „národnou“ stratégiou/zámerom informatizácie a elektronizácie verejnej správy, a preto sa bude považovať takýto výkon za správny delikt s možnosťou uloženia pokuty.

K bodu 72 (§ 56 ods. 2)
Vzhľadom na to, že pri prejednávaní priestupkov a aj iných správnych deliktov je obvyklá úprava jednak materiálneho korektívu vo vzťahu k ukladanému trestu, ako aj možnosť upustenia od uloženia trestu v prípadoch, ktorých závažnosť si takéto uloženie nevyhnutne nevyžaduje, navrhuje sa doplnenie úpravy upustenia od uloženia pokuty obdobne, ako tomu je napr. v priestupkovom konaní.
 

K bodu 73 (§ 56a a 56b)
Vo väzbe na rozšírenie možností ukladania sankcií sa navrhuje doplnenie ustanovení o výkone kontroly, ktorými sa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverí kontrolná právomoc vo vzťahu k plneniu povinností podľa tohto zákona.
S prihliadnutím na význam právnej úpravy zákona o e-Governmente a na potrebu zjednoteného výkladu pre postup orgánov verejnej moci sa navrhuje doplniť právnu úpravu tak, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu získal zákonné oprávnenie podávať legálny výklad zákona e-Governmente, pričom všetky takto vyhotovené výkladové stanoviská by mali byť zverejňované na webovom sídle úradu a na ÚPVS.

K bodom 74 až 79 (§ 59)
Legislatívno-technické úpravy splnomocňovacích ustanovení, v nadväznosti na zmeny navrhované v tejto novele zákona.

K bodu 80 (odkaz 33)
Legislatívno-technická zmena.

K bodu 81 (§ 60d)
Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na tento úrad.

K bodu 82 (§ 60d ods. 2)
V súvislosti so zriadením centrálnej evidencie zaručených konverzií sa navrhuje ustanoviť povinnosť jednorazového zaslania údajov o vykonaných zaručených konverziách pred zavedením evidencie. Dôvodom je snaha o zúženie priestoru na potenciálne nekalé konanie vo vzťahu ku konverzii dokumentov.

K bodu 83 (§ 60f)
Navrhuje sa v prechodnom období umožniť používanie existujúcich elektronických podateľní do konca roku 2020. Dôvodom je poskytnutie priestoru na prispôsobenie informačných systémov na používanie centrálnej elektronickej podateľne a dnes prevádzkovaných systémov podľa § 10 ods. 13. Prechodné ustanovenia nadväzujú na zmeny v § 10 ods. 2, 13 a 14. Zároveň sa navrhuje vyjadriť, že použitie výnimiek podľa § 10 ods. 13 a 14 je možné aplikovať aj počas plynutia prechodného obdobia.
Obdobná úprava sa navrhuje vo vzťahu k existujúcim zmluvným vzťahom odberateľov cloudových služieb, aby bol vytvorený priestor na zápis ich poskytovateľov do evidencie podľa § 10a.
Vo vzťahu k jednotnému doručovaniu listinných rovnopisov sa navrhuje odklad plnenia povinnosti do 1. novembra 2018. Dôvodom je poskytnutie priestoru na organizačné a technické zabezpečenie vykonávania danej činnosti.
Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého inštitúcia nebude povinná používať elektronické formuláre, t. j. výnimku v súčasnosti upravenú v § 60 ods. 12. Stanovenie výnimky pre Sociálnu poisťovňu pri povinnosti vytvárať štruktúrované elektronické formuláre sa navrhuje z dôvodu osobitného postavenia Sociálnej poisťovne v sústave orgánov verejnej moci, predmetu činnosti a rozsahu jej databáz. Sociálna poisťovňa patrí medzi orgány verejnej moci s najširšou agendou v rámci výkonu verejnej moci, nepomerne rozsiahlejšou v porovnaní s väčšinou orgánov verejnej moci. Len Sociálnej poisťovni, ústredie, bolo v roku 2016 doručených 986 972 podaní. Sociálna poisťovňa, ústredie, zabezpečilo expedíciu 2 727 331 zásielok. Pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečili expedíciu 3 037 851 zásielok. Celkovo Sociálna poisťovňa v roku 2016 expedovala 5 765 182 zásielok. Ďalším dôvodom je plánovaná rozsiahlejšia zmena informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorá nestihne byť plne realizovaná do 31.1.2018. Následkom toho by mohli byť uskutočnené iba čiastkové riešenia, na ktoré by museli byť vynaložené finančné prostriedky. Po zapracovaní zásadnej zmeny informačného systému Sociálnej poisťovne, by museli byť pôvodné čiastkové riešenia nahradené novými riešeniami, čo by si vyžiadalo ďalšie finančné náklady na zabezpečenie predmetnej povinnosti. Vzhľadom na rozsah agendy a jednotlivých typov konaní sa navrhuje ustanoviť výnimku, ktorá by pre Sociálnu poisťovňu zabezpečila dlhší časový priestor na splnenie predmetných povinností.
Elektronická komunikácia s finančnou správou prebieha dnes primárne prostredníctvom Portálu finančnej správy SR, ktorý je integrovaný s informačnými systémami finančnej správy. Funkcionalita, spoľahlivosť a bezpečnosť Portálu finančnej správy SR zabezpečuje výkon verejnej moci prostredníctvom aj kritických informačných systémov, ktoré sú prevádzkované v nepretržitom režime (24x7). Rozsah dnes ustanovenej výnimky sa navrhuje zúžiť tak, aby vo vzťahu k postupu bola zachovaná pre doručovanie, ktoré by však bolo upravené s ohľadom na preferenciu užívateľa služieb – teda v režime, ktorý už dnes platí pre colné konanie. Týmto spôsobom bude v plnom rozsahu umožnené využívanie aj schránok na ÚPVS pre užívateľov, ktorý tento spôsob preferujú, ako aj napr. využívanie doručovania do Centrálneho elektronického priečinku pre colné konanie, ak je to pre užívateľa z akéhokoľvek dôvodu výhodnejšie. Podstata výnimky je založená na tom, že sa takto môžu na doručovanie využiť len už existujúce riešenia a nie budovať nové informačné systémy.


K čl. II
K bodu 1 (§ 3 ods. 6):
Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

K bodom 2 a 3 (§19):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje tiež explicitne vyjadriť, že náležitosťou elektronického podania podľa zákona o e-Governmente je aj identifikátor osoby. V neposlednom rade sa navrhuje vypustiť nepoužívané spôsoby podávania podaní, najmä pokiaľ ide o telefax či telegraf.

K bodu 4:
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5 (§ 25a):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že miestom na doručovanie elektronických podaní je elektronická schránka podľa zákona o e-Governmente.

K bodu 6 (§ 26 ods. 2):
Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

K bodu 7 (§ 47 ods. 5):
Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že v prípade elektronických rozhodnutí sa tieto „podpisujú“ elektronickým podpisom alebo pečaťou a zjednotiť tak spôsoby autorizácie (podpisovania) s § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. 


K čl. III
K bodu 1:
Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

K bodom 2 až 4:
Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

K bodu 5:
Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 6:
V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

K bodu 7:
Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.


K čl. IV
K bodu 1:
Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

K bodom 2 a 3:
Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

K bodu 4:
Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu v bode 1.

K bodom 5 až 7:
Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

K bodu 8:
Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 9:
Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

K bodu 10:
V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

K bodu 11:
Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.

K bodu 12:
Navrhuje sa upraviť sadzby správnych poplatkov v položkách všeobecnej správy spôsobom jej zaokrúhlenia smerom nahor z dôvodu nárastu početnosti vykonávaných úkonov a s tým súvisiacej jednoduchšej hotovostnej úhrady priamo na správnom orgáne. Podľa štatistiky obcí a miest sa počty úkonov a konaní vykonávaných na obecných, miestnych a mestských úradoch podľa položiek sadzobníka správnych poplatkov v časti vnútornej správy a všeobecnej správy neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní. Zároveň sú tieto poplatky vyberané aj ďalšími správnymi orgánmi, ktoré sú rozpočtovaným príjmom štátneho rozpočtu.

K bodom 13 a 14:
Na základe skúseností miest a obcí súvisiacich s nárastom počtu úkonov spojených s uzatváraním manželstiev sa navrhuje úprava existujúcich položiek sadzobníka správnych poplatkov. Dôvodom zvýšenia správnych poplatkov je nárast počtu úkonov a s nimi súvisiacich nákladov na zabezpečenie obslužnosti miest, v ktorých sa sobáše vykonávajú. Najmä v posledných obdobiach sa výkon sobášov, na základe požiadavky snúbencov, presúva do atraktívnych externých priestorov mimo úradne určenej miestnosti, mimo určenej doby na uzavretie manželstva a v neposlednej miere dochádza k zvyšovaniu počtu manželstiev so zahraničnými štátnymi príslušníkmi, čo na strane miest a obcí predstavuje nárast nákladov súvisiacich so zabezpečením sobášov. Existujúce oslobodenia a poznámky navrhovanou úpravou nie sú dotknuté.

K bodu 15:
Navrhuje sa zaviesť úplne nová položka za úkony, ktoré doposiaľ nepodliehali správnemu poplatku, i keď boli obcou alebo mestom poskytované bezplatne ako súvisiaci úkon v oblasti matričných zápisov. Ide o spoplatnenie vyhotovenia podkladov pre účely osobitnej matriky, ako i spoplatnenie zápisov údajov do matriky na základe predtým uzatvoreného cirkevného sobáša. Pri podaní žiadosti do osobitnej matriky pracovníci matričného úradu kontrolujú a predbežne posudzujú cudzojazyčne matričné a súdne verejné listiny, formu ich vyššieho overenia podľa medzinárodných dohovorov a zmlúv a pripravujú podkladové materiály k zaslaniu na osobitnú matriku Ministerstva vnútra SR. Pred vykonaním zápisu do matriky na základe vykonaného cirkevného sobáša má matrika povinnosť predložené údaje skontrolovať a zaručiť ich správnosť, úplnosť a pravdivosť. Pracovníci matričných úradov posudzujú aj platnosť predložených verejných listín, ktoré snúbenci predkladajú k uzavretiu cirkevného sobáša vrátane preverenia totožnosti snúbencov (občanov SR, aj cudzincov). Po vykonaní cirkevného sobáša ďalej matrika zapisuje manželov do knihy manželstiev a vydáva sobášny list. Opodstatnenosť spoplatnenia týchto úkonov vychádza zo skutočnosti, že obce a mestá vedú matriku, v ktorej za zapisované údaje nesú zodpovednosť prevzaté a odsúhlasené verejné listiny, keďže tieto sú ďalej podkladom pre vydávanie ďalších dokladov v rôznych životných situáciách.


K čl. V a VI
Predmetné články sa navrhujú doplniť na zabezpečenie poskytovania údajov prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle §10 ods. 3 písm. h) zákona o e-Governmente. Zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa sú povinné podľa § 25 a § 29b poskytovať zo svojich informačných systémov elektronicky údaje na účely vykonávania sociálneho a verejného zdravotného poistenia. Spôsob výmeny týchto informácií pritom nie je daný, resp. bližšie špecifikovaný. V ustanovení § 25 ods. 4 je pritom presne stanovený spôsob poskytovania údajov, a to prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy. Z dôvodu jednotnej metodiky je vhodné doplniť spôsob elektronickej výmeny údajov aj v tomto prípade. Keďže sa v danom prípade jedná o využívanie existujúceho riešenia (IS CSRÚ) návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočty zdravotných poisťovní ani Sociálnej poisťovne.
Zákonom č. 581/2004 Z. z. je určený okruh výmeny informácií medzi zdravotnou poisťovňou a inou inštitúciou, ktorý sa nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa poskytne v zmysle § 76 ods. 5 tohto zákona. Z dôvodu nových zákonom stanovených povinností zdravotnej poisťovne v zmysle § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 580/2004 Z. z., je potrebné tento okruh výmeny informácií rozšíriť aj o inštitúcie, ktorým má zdravotná poisťovňa povinnosť poskytovať údaje v zmysle tohto ustanovenia zákona.

K čl. VII
K bodom 1 a 2 (§ 2 a § 4):
Z dôvodu zabezpečenia stability budovania sémantického webu úrovne 5, pri ktorej sa používajú na identifikáciu údajov datasetu, ako aj interné a externé vzťahy datasetu jednotnými referencovateľnými identifikátormi prepojené údaje, je potrebné určiť  správcovstvo, schvaľovanie a vydávanie jednotných referencovateľných identifikátorov ako jednotného zdroja pre informačné systémy verejnej správy.
V § 46 výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z.z. vyplýva zatiaľ len povinnosť zverejňovať jednotné referencovateľné identifikátory prostredníctvom webového sídla Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Navrhuje sa, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vykonával správu jednotných referencovateľných identifikátorov, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie interoperability v prostredí verejnej správy.
Povinnosť dodržiavať štandardy vyplývajúce pre povinné osoby z § 3 ods.4 písm. i) zostáva zachovaná a bude sa vzťahovať aj na jednotný referencovateľný identifikátor, spravovaný Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

K bodom 3 a 4 (§ 4 ods. 1 a 2):
Navrhuje sa zriadenie nového základného číselníka poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

K bodu 5 (§ 4 ods. 5)
Vo väzbe na zavedenie nového základného číselníka sa navrhuje ustanoviť jeho obsah. Vzhľadom na to, že tento číselník musí reflektovať zákonnú úpravu v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o súdnych poplatkoch, vrátane rôznych modifikácií sumy poplatkov a tiež musí nadväzovať na používané „skladanie“ poplatkov za viacero úkonov v rámci tzv. životnej situácie, ktorú si užívateľ zvolil a pomerne podrobný spôsob úpravy tvorby obsahu tohto číselníka.


K čl. VIII
Navrhovanou zmenou sa sleduje posilnenie publicity v oblasti povolení a iných úradných dokumentov, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a to využitím centrálnej elektronickej tabule. Zverejňovanie bude slúžiť na informatívne účely, z hľadiska „konštitutívnych“ účinkov zverejnenia bude prioritný vestník.


K čl. IX
Účinnosť sa navrhuje 1. novembra 2017. Vo vzťahu k ustanoveniam, zavádzajúcim povinnosti s dopadom na organizačné a technické, ale aj finančné zabezpečenie, sa navrhuje odloženie účinnosti.


Bratislava 24. mája 2017


Robert Fico
predseda vlády
Slovenskej republiky




Peter Pellegrini
podpredseda vlády Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu
 

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa ustanoviť predmet úpravy návrhu zákona, ktorý zodpovedá jednotlivým oblastiam a právnym inštitútom, ktoré návrh zákona upravuje.

K § 2

Vecná pôsobnosť zákona sa navrhuje vymedziť s ohľadom na skutočnosť, že zákon by mal byť svojho druhu procesným predpisom a neustanovovať nové kompetencie orgánov verejnej moci. Z tohto dôvodu sa zá kon bude aplikovať v rozsahu kompetencií, ktorými orgány verejnej moci disponujú podľa osobitných predpisov. Negatívne vymedzenie pôsobnosti sa vzťahuje najmä na utajované skutočnosti a na tie informačné syst émy verejnej správy, ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. Obdobne je to aj v prípade informačných systémov medzinárodných organizácií. Rovnako sa zákon neuplatní v pr ípade, ak je konkrétne konanie upravené odlišne právne záväzným aktom EÚ s priamym účinkom alebo medzinárodnou zmluvou.

Odsek 3 vyjadruje vzťah tohto zákona k osobitným predpisom, ako vzťah medzi špeciálnou a všeobecnou úpravou. Ak napríklad podľa osobitného zákona je na udelenie oprávnenia potrebná žiadosť s určitými n áležitosťami, vrátane príloh a je ju potrebné podať konkrétnemu orgánu, ktorý o nej rozhoduje v konkrétnych lehotách a postupom podľa osobitného zákona, zostanú tieto podmienky zachované s tým, ž e tento zákon ustanoví

• akým spôsobom budú náležitosti žiadosti zohľadnené v elektronickej forme žiadosti,

• akým spôsobom sa k nej pripoja prílohy a doručí sa orgá nu, ktorý rozhoduje

• akým spôsobom bude tento orgán komunikovať so žiadateľom,

• ako bude vyzerať rozhodnutie orgánu a ako sa doručí žiadateľ ovi.

Inými slovami, kompetencia orgánu zostane zachovaná, jeho postup v konaní tie ž s tým, že tento zákon mu ustanoví odchýlky v prípade elektronickej komunikácie.

Obdobný režim sa navrhuje vo vzťahu k registrom, kde tento zákon nemá ambíciu vstupovať do ich úpravy v osobitných predpisoch, avšak ustanovuje režim vzniku referenčného registra a referenčného údaja a vo vz ťahu k nim osobitné povinnosti správcu a registrátora takéhoto registra.

K § 3

Základom celej predkladanej legislatívnej normy je chápanie elektronického výkonu verejnej moci ako výkonu verejnej moci v elektronickej forme, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie, t.j. vzájomnej vý meny elektronických správ obsahujúcich elektronické dokumenty medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi subjektmi.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pri definovaní elektronického výkonu verejnej moci.

Elektronická správa je chápaná ako logický celok údajov, obsahujúci jednoznačnú identifikáciu odosielateľa a adresáta a vlastný informačný obsah elektronickej správy. Ten môže byť tvorený jedn ým alebo viacerými elektronickými dokumentmi. Elektronická správa tak môže reprezentovať všetku komunikáciu medzi orgánom verejnej moci a príslušnou osobou, môže reprezentovať elektronické podania (vr átane potrebných príloh), alebo rozhodnutie vydané a odosielané orgánom verejnej moci.

Dôležitou súčasťou pojmového aparátu je chápanie elektronického dokumentu, jeho formátu a z neho odvodenej vizuálnej podoby zrozumiteľnej pre človeka.

Špeciálnym typom elektronického dokumentu je elektronický formulár, ktorý predstavuje predpis, prostredníctvom ktorého je možné elektronickými prostriedkami vytvoriť elektronické podanie alebo elektronický ú radný dokument a ktorý slúži na zobrazenie údajov, obsiahnutých v nich. Údaje sú v štruktúrovanej forme (vo formáte XML). Elektronický formulár je teda elektronickým ekvivalentom súčasných formulá rov a tlačív, do ktorých sa údaje vyplňujú a tieto vyplnené údaje sú obsahom elektronického podania alebo úradného dokumentu. Práve štruktúrovaná forma údajov umožňuje následné automatizovan é spracovanie údajov v takomto elektronickom dokumente, čo je základným predpokladom pre automatizáciu spracovania a zefektívnenie procesov výkonu verejnej moci.

Pre vytvorenie vyplneného elektronického formulára je možné použiť príslušný elektronický formulár, je však možné využiť aj iný prostriedok, napr. na tento účel určenou š pecializovanou aplikáciou alebo informačným systémom (napr. vytváranie vyplnených elektronických formulárov obsahujúcich výstupy z registrov).

Identifikátor osoby je základným pojmom, prostredníctvom ktorého je možné identifikovať osoby – fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Pre fyzické osoby je identifikátorom kombinácia rodného čísla s menom a priezviskom osoby (nakoľko rodné číslo nepredstavuje z dôvodu duplicít jednoznačný identifikátor), v prípade zahraničných fyzických osôb je to identifikátor, ktorý bol osobe vydaný v krajine ktorej je štátnym občanom. Pre právnickú osobu alebo podnikateľa je identifikátorom identifikačné číslo organizácie, alebo obdobný identifikátor tejto osobe pridelený v štáte, v ktorom má s ídlo.

Autorizácia predstavuje vyjadrenie a zachytenie súhlasu s obsahom príslušného právneho úkonu a zachytenie vyjadrenia vôle osoby vykonávajúcej takúto autorizáciu vykonať právny úkon s daným obsahom.

Ïalšie v tejto časti definované pojmy sú podrobnejšie rozpísané v relevantných častiach zákona.

K § 4

V tomto paragrafe je definovaná základná koncepčná architektúra informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci. Táto architektúra má nasledujúce základné komponenty:

• Prístupové miesta – komponenty zabezpečujúce kontakt orgánov verejnej moci s používateľ mi ich služieb.

• Spoločné moduly – komponenty zabezpečujúce základné funkcie potrebné pri elektronickom výkone verejnej moci, ktoré tieto orgány verejnej moci pri implementácii elektronických služieb a procesov môžu využívať

• Agendové systémy – sú informačné systémy, ktoré zabezpečujú informačnú podporu vlastnému výkonu agend podľa kompetenčného členenia. Tieto informačné systémy sú využívané nielen na podporu elektronického výkonu verejnej moci, ale taktiež na podporu existujúceho 'listinného' spôsobu výkonu verejnej moci.

Jednotlivé súčasti architektúry informačných systémov pre elektronick ý výkon verejnej moci musia byť budované tak, aby prostredníctvom nich bolo možné vykonávať verejnú moc výhradne elektronicky, bez potreby ďalšej listinnej komunikácie (pokiaľ špecifický zákon takú to listinnú komunikáciu explicitne nepredpisuje).

K § 5

Tento paragraf definuje prístupové miesta, ktoré je možné využívať pri elektronickom výkone verejnej moci pre zabezpečenie elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci. Prístupovými miestami sú:

• Ústredný portál verejnej správy – predstavuje centrálne prístupové miesto k všetký m zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulov (napr. elektronickým schránkam). Ústredný portál verejnej správy zabezpečuje prístup k elektronickým službám orgá nov verejnej moci prostredníctvom Internetu. Ak orgán verejnej moci sprístupní elektronickú službu na špecializovanom portáli, musí ju sprístupniť aj na Ústrednom portáli verejnej správy.

• Špecializovaný portál – predstavuje prístupové miesto k špecializovaným elektronickým službám konkrétneho orgánu verejnej moci (tieto však musia byť prístupné aj prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy). Špecializovaný portál môže byť určený aj pre komunikáciu s viacerými orgánmi verejnej moci prostredníctvom Internetu, ako aj na prístup k nim prevádzkovaným agendovým systémom. Ak je špecializovaný portál zriadený dohodou viacerý ch orgánov verejnej moci, súčasťou takejto dohody je nielen určenie správcovstva a prevádzkovateľa portálu, ale najmä určenie osoby, ktorá na účely zákona o ochrane osobných údajov určuje prostr iedky a účel spracúvania osobných údajov.

• Integrované obslužné miesto – slúži ako prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta. Prostredníctvom integrovaného obslužné ho miesta je možné realizovať všetky podania a využiť elektronické služby orgánov verejnej moci sprístupnených na Ústrednom portáli verejnej správy, realizovať prístup k obsahu elektronickej schrá nky pre jej držiteľa alebo oprávnenú osobu, ako aj realizovať konverziu dokumentov z listinnej do elektronickej formy a naopak.

• Ústredné kontaktné centrum – slúži na poskytovanie inform ácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci, ak toto nie je zakázané osobitnými predpismi. V súčasnosti nie je možné realizovať podania a zabezpečovať prí stup do elektronickej schránky, nakoľko súčasná legislatíva neumožňuje autentifikáciu používateľa a autorizáciu právnych úkonov realizovaných prostredníctvom kontaktného centra.

Správcovia jednotlivých prístupových miest sú povinní na úč ely elektronickej komunikácie zabezpečiť v prvom rade prostriedky umožňujúce vytváranie elektronických správ používaných pri elektronickej komunikácii v procesoch elektronického vý konu verejnej moci - teda zabezpečiť možnosť komunikácie zákonom ustanoveným spôsobom.

K § 6

Základné ustanovenia u Ústrednom portáli boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď že sa jedná o základné prístupové miesto.

Ústredný portál, ako základné prístupové miesto k elektronickým službám a k elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci, zabezpečuje publikáciu informačného obsahu, ako aj zverejnenie poskytovan ých elektronických služieb a k nim prislúchajúcich vzorov elektronických formulárov. Prostredníctvo Ústredného portálu môžu oprávnení používatelia pristupovať k svojim elektronickým schránkam.

Správcom Ústredného portálu je Úrad vlády SR. Ten zodpovedá za zabezpečenie prevádzky a za funkčnosť elektronickej komunikácie realizovanej prostredníctvom Ústredného portálu ako jedného z prístupov ých miest. Na Ústrednom portáli je zverejnený zoznam orgánov verejnej moci, s ktorými je možné komunikovať prostredníctvom Ústredného portálu, ako aj zoznam služieb, ktoré sú prostredníctvom Ústredn ého portálu sprístupnené, spolu s označením typov konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ktorých sa týka.

Orgány verejnej moci sú povinné zabezpečiť publikovanie správnych a úplných informácií viazaných k vlastnej činnosti a poskytovaných elektronických službách, ako aj dostupnosť vzorov elektronický ch formulárov pre využívanie týchto elektronických služieb. Súčasne musia umožniť elektronickú komunikáciu pri výkone verejnej moci prostredníctvom Ústredného portálu bez ohľadu na to, č i pre poskytovanie elektronických služieb zriadili špecializovaný portál alebo nie.

K § 7

Ustanovenia o integrovanom obslužnom mieste (ďalej aj 'IOM') boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, keďže sa jedná o základné prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.

Integrované obslužné miesto môže vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánom verejnej moci v mene žiadateľa o službu, ako aj realizovať zaručenú konverziu a činnosti osvedčujúcej osoby. Prev ádzkovateľmi integrovaných obslužných miest môžu byť orgány verejnej moci, vrátane notárov alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu.

Účelom zriaďovania integrovaných obslužných miest je zabezpečenie prístupového bodu aj pre používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu využívať prístupové body prístupné prostredn íctvom Internetu (napr. nedostatok znalostí pre komunikáciu prostredníctvom Internetu, nedostatok technických prostriedkov, nedostupnosť komunikačnej siete a pod.). Používateľ môže získavať výstupy z registrov, realizovať podania, ako aj pristupovať prostredníctvom pracoviska IOM do svojej elektronickej schránky a podľa potreby aj realizovať preberanie doručovaných správ.

Služby integrovaného obslužného miesta sa poskytujú výhradne v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorú zriaďuje oprávnená osoba. Prevádzkareň musí byť označená. Prevádzkareň po čas celej doby poskytovania služieb integrovaného obslužného miesta musí spĺňať technické, technologické, organizačné a bezpečnostné podmienky v súlade s výnosom Ministerstva financií SR. Prevá dzkareň musí byť zapísaná do registra prevádzok integrovaných obslužných miest, ktorý vedie Ministerstvo financií SR, ako správca informačného systému integrovaných obslužných miest, ktorý je informačným systémom verejnej správy.

Pre zriadenie prevádzky integrovaného obslužného miesta musí oprávnená osoba podať žiadosť o zápis do registra prevádzok integrovaných obslužných miest. Po preukázaní splnenia podmienok je prevá dzka integrovaného obslužného miesta do registra zapísaná do 30 dní od doručenia žiadosti. Kontrolu dodržiavania podmienok prevádzky integrovaného obslužného miesta vykonáva Ministerstvo financií SR. Prevá dzka môže byť z registra vyčiarknutá na základe výsledku kontroly, na základe žiadosti prevádzkovateľa, alebo v prípade zániku prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta.

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta má nárok na úhradu výdavkov spojených s prevádzkou integrovaného obslužného miesta podľa sadzobníka úhrad za činnosť integrovaného obslužné ho miesta, ktoré zahrňujú jednak správny poplatok viazaný na službu realizovanú pre žiadateľa, ako aj odmenu za poskytnutie služby IOM.

K § 8

Pri realizácii úkonu prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je tento úkon realizovaný pracovníkom IOM v mene žiadateľa o službu. V tomto prípade sa považuje takto realizovaný úkon za ú kon osoby, v ktorej mene pracovník integrovaného obslužného miesta úkon realizovaný prostredníctvom integrovaného obslužného miesta autorizoval.

Elektronický dokument, ktorý takýto úkon reprezentuje a je autorizovaný pracovníkom IOM, však musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu osoby, v mene ktorej sa daný úkon realizuje. Z dôvodu zvýš enia bezpečnosti procesov elektronickej komunikácie zabezpečovaných prostredníctvom IOM musí byť každý úkon autorizovaný pracovníkom IOM súčasne autorizovaný zaručenou elektronickou pečaťou informač ného systému IOM (t.j. správcom tohto systému).

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečí vedenie dokumentácie o takto realizovanej elektronickej komunikácii. Je povinný evidovať údaje o osobe v mene ktorej bol úkon realizovaný, dátum a čas realizácie úkonu, údaje o type úkonu (služby) a určenie orgánu voči ktorému bol úkon realizovaný a údaje o pracovníkovi IOM, ktorý úkon v mene žiadateľa vykonal. Tieto údaje je prevá dzkovateľ pracoviska IOM povinný poskytnúť v prípade sporu o dodržaní podmienok správneho výkonu činnosti pracoviska IOM.

K § 9

Prevádzkovateľ IOM je povinný viesť podrobnú evidenciu vykonanej asistovanej činnosti v členení podľa jednotlivých ním prevádzkovaných pracovísk IOM. Špeciálny dôraz je venovaný evidencii listinný ch evidencií podpísaných splnomocnení, ktorými žiadateľ služby poveril pracovníka IOM na realizáciu ním požadovaného úkonu. V prípade požiadavky na úradne osvedčený podpis na podaní sa pož aduje aj úradne osvedčený podpis žiadateľa na splnomocnení.

K § 10

Spoločnými modulmi sú informačné systémy verejnej správy, t.j. vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Prístup k funkcionalite spoločných modulov potrebných pre zabezpečenie elektronickej komunikácie v procesoch elektronického výkonu verejnej moci je zabezpečený prostrední ctvom Ústredného portálu (napr. prístup k elektronickej schránke, prístup k formulárom, funkcionalite platobného modulu a pod.).

• Modul elektronických schránok - je určený pre správu elektronických schránok a zabezpeč enie fungovania elektronických schránok. Jeho súčasťou je register elektronických schránok.

• Autentifikačný modul - zabezpečuje autentifikáciu (na zá klade identifikátora fyzickej osoby a autentifikátora) na účely elektronickej komunikácie a využitie elektronickej identity osoby pre všetky prístupové miesta na účely elektronickej komunikácie.

• Platobný modul - sprostredkúva vykonanie úhrady sprá vnych poplatkov a súdnych poplatkov a iných platieb orgánu verejnej moci a poskytnutie zaručenej informácie o úhrade.

• Modul centrálnej elektronickej podateľne - zabezpeč uje funkcie elektronickej podateľne podľa osobitného zákona.

• Modul elektronických formulárov - je register platný ch vzorov elektronických formulárov, ako aj vzorov elektronických formulárov s ukončenou platnosťou, ktorý zabezpečuje sprístupňovanie vzorov elektronických formulárov podľa požiadaviek na typ elektronické ho formulára a čas platnosti, ako aj funkcie spojené s riadením životného cyklu vzorov elektronických formulárov.

• Modul elektronického doručovania - zabezpečuje elektronické doruč ovanie podľa tohto zákona. Prostredníctvom jeho funkcionality sa vykonáva doručenie elektronickej správy odosielanej orgánom verejnej moci fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. nie je využívaný na doručovanie sprá v adresovaných orgánom verejnej moci.

• Notifikačný modul - zabezpečuje zasielanie notifikácií v prípadoch, ustanovených zákonom.

• Modul úradnej komunikácie (v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy nazývaný aj G2G modul) - zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi agendovými systémami a inými informačnými systémami, pri elektronickom výkone verejnej moci.

• Modul dlhodobého uchovávania by mal poskytovať služby spojené s uchovávaním elektronických dokumentov a zabezpečením ich čitateľnosti a najmä stálej platnosti použitých autorizačných mechanizmov.

Orgány verejnej moci sú pri implementácii riešení pre elektronický výkon verejnej moci povinné využívať nasledujúce spoločné moduly: modul elektronických schránok, autentifikačný modul, platobný modul, modul elektronických formulárov a modul elektronického doručovania. Orgány verejnej moci pri zabezpečovaní vzájomnej elektronickej komunikácie môžu využívať modul úradnej komunikácie. Pre zabezpeč enie funkcií elektronického výkonu verejnej moci môžu orgány verejnej moci využívať aj ďalšie spoločné moduly, alebo vytvoriť informačné systémy verejnej správy s obdobnou funkcionalitou ako spoloč né moduly (samozrejme s výnimkou tých, ktoré sú povinné využívať).

K § 11

Elektronické schránky sú elektronické úložiská správ, ktoré sú doručované majiteľovi schránky, t.j. fyzickej alebo právnickej osobe, alebo orgánu verejnej moci. Technické riešenie Ústredného port álu môže zabezpečiť aj ukladanie odosielaných správ zasielaných fyzickými alebo právnickými osobami prostredníctvom prístupových bodov Ústredného portálu a IOM.

Elektronické schránky sa zriaďujú orgánom verejnej moci, právnickým osobám, fyzickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom. Zriaďuje sa aj organizačnej zložke právnickej osoby zapísanej do z ákonom ustanovenej evidencie. Osoba, pre ktorú sa elektronická schránka zriaďuje, je majiteľom schránky.

Elektronická schránka má dvojúrovňovú logiku:

• Po zriadení elektronickej schránky do nej majiteľ alebo ním splnomocnená osoba po autentifikácii mô že pristupovať.

• Po aktivácii elektronickej schránky sú do nej zasielané elektronick é dokumenty (správy), ktoré je potrebné majiteľovi schránky doručovať a dokumenty určené na doručenie do vlastných rúk je možné v elektronickej schránke elektronicky preberať splnomocnenými osobami.

Prístup do elektronickej schránky je štandardne umožnený jej majiteľ ovi. Majiteľ elektronickej schránky však môže udeliť oprávnenia prístupu k elektronickej schránke aj ďalším osobám – samostatným úkonom.

V tomto ustanovení sa upravujú základné 'statusové' náležitosti elektronickej schránky, ako aj povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k ich správe. Úrad vlády SR musí zabezpečiť dostupnosť elektronickej schránky pre jej majiteľa a ním poverené osoby. Musí rovnako zabezpečiť aj možnosť aktivácie a zmeny a zrušenia rozsahu oprávnení k elektronickej schránke. Rovnako musí zabezpečiť nemennosť elektronických správ a dokumentov uchovávaných v elektronickej schránke a zaznamenávanie úkonov vykonávaných nad elektronickou schránkou.

Úrad vlády SR vedie ku každej elektronickej schránke vedie základné údaje o elektronickej schránke:

• identifikátor elektronickej schránky,

• dátum a čas zriadenia, aktivácie, deaktivácie a zruš enia elektronickej schránky a dátum a čas zmeny oprávnení k elektronickej schránke,

• dátum a čas každého prístupu do elektronickej schránky a dá tum a čas odoslania a prijatia elektronickej správy do elektronickej schránky, s uvedením identifikátora osoby, ktorá sa do elektronickej schránky prihlásila, alebo ktorá správu odoslala, spolu s identifiká ciou elektronickej správy

• údaje o majiteľovi elektronickej schránky

Tieto údaje vedie ministerstvo po dobu 3 rokov a možno sprístupniť len majite ľovi elektronickej schránky a orgánu verejnej moci na účely plnenia jeho úloh. Ide o základné údaje, zachytávajúce úkony, vykonané vo vzťahu k schránke a identifikujúce osobu, ktorá ich vykonala.

K § 12

Elektronická schránka sa zriaďuje bezplatne a každému majiteľovi je možné zriadiť iba jednu elektronickú schránku pre každé právne postavenie. Teda ak napríklad pôjde o fyzickú osobu notára, bude ma ť zriadené tri schránky, pre fyzickú osobu, pre podnikateľa a pre orgán verejnej moci.

Každý komu je zriadená elektronická schránka je jej majiteľom. Elektronická schránka nie je predmetom vlastníckeho práva a majiteľ elektronickej schránky je oprávnený disponovať s ňou len spô sobom, ustanoveným týmto zákonom. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že majiteľ disponuje primárne s obsahom schránky a samotnú schránku užíva, ale žiadne ďalšie dispozičné či scudzovacie opr ávnenia k nej nevykonáva. Ide o vzťah podobný vzťahu majiteľa bankového účtu k bankovému účtu.

Elektronickú schránku automaticky zriaďuje Úrad vlády SR po získaní informácie o nároku na zriadenie schránky, t.j. zápisom osoby do ustanovenej evidencie, alebo po dovàšení 18 roku života (predtým fyzick á osoba nie je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, preto zriadenie elektronickej schránky pre takúto osobu nemá zmysel, lebo za ňu konajú iné osoby).

Zriadenie schránky je možné aj na žiadosť pre iné osoby (fyzická osobám ktorá nie je občanom SR, právnická osoba so sídlom mimo územia SR a pod.). Rovnako je možné elektronickú schránku zriadiť na žiadosť po jej zrušení v dôsledku deaktivácie a uplynutia doby na zrušenie schránky po deaktivácii schránky (ak samozrejme pominuli dôvody na jej deaktiváciu). Žiadosť o zriadenie elektronickej schrá nky sa podáva prostredníctvom Ústredného portálu alebo v listinnej podobe autorizovaná osvedčeným podpisom žiadateľa.

V prípade potreby samostatnej elektronickej komunikácie s príslušnou organizačnou zložkou alebo organizáciou bez právnej subjektivity v zriaďovateľskej pôsobnosti a pod., je možné zriadiť za žiadosť nadriadeného subjektu samostatnú elektronickú schránku. Žiadosť o zriadenie takejto osobitnej časti elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky.

Úrad vlády SR zverejní zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci, a sprístupní zoznam elektronických schránok tak, aby bolo možné vyhľadávať adresu elektronickej schránky podľa drž iteľa pri vytváraní elektronickej správy. Úrad vlády SR rovnako sprístupní zoznam elektronických schránok pre orgány verejnej moci za účelom odosielania elektronických správ tý mto subjektom (t.j. zoznam elektronických schránok a ich majiteľom nie je všeobecne dostupný pre právnické a fyzické osoby, nakoľko tento zákon nerieši elektronickú komunikáciu medzi fyzickými a právnický mi osobami navzájom).

K § 13

Aktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorý umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona. Aktivácia elektronickej schránky sa vykoná:

• automaticky so zriadením elektronickej schránky, ak sa jedná o elektronickú schránku orgá nu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky. Cieľom je, aby zo zákona bola možná jednak elektronická komunikácia a elektronické doručovanie orgánom verejnej moci, ale taktiež právnick ým osobám a zapísaným organizačným zložkám.

• na žiadosť držiteľa, ak sa jedná o elektronickú schránku in ých osôb. Pri fyzických osobách je používanie elektronickej schránky pre procesy elektronického doručovania dobrovoľné. Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom aktivač nej funkcie elektronickej schránky.

Oprávnenou osobou na prístup do elektronickej schránky a disponovanie s ň ou je jej majiteľ a osoba, ktorú k tomuto oprávnil majiteľ elektronickej schránky – avšak iba v rozsahu udelených oprávnení. Udelenie oprávnenia pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je prá vny úkon držiteľa elektronickej schránku, ktorým identifikuje oprávnenú osobu a určí rozsah oprávnení. Vykonať tento úkon je možné prostredníctvom funkcie elektronickej schránky elektronický m dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí Úradu vlády SR.

Prístup do elektronickej schránky je pre oprávnené osoby po autentifikácii, t.j. po použití identifikátora osoby a použití autentifikátora prideleného osobe, ktorá je pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou oprávnená.

Pre oprávnené osoby sú v zákone určené povinnosti, najmä používať elektronickú schránku spôsobom neohrozujúcim jej bezpečnosť a informovanie o možnosti zneužitia elektronickej schránky.

K § 14

Deaktiváciou elektronickej schránky je právny úkon, ktorého následkom sa elektronická schránka ďalej nemôže využívať pre účely elektronického doručovania podľa tohto zákona.

Deaktiváciu elektronickej schránky vykoná Úrad vlády SR pri zániku alebo smrti majiteľa, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby (napr. dočasná nemožnosť prístupu k elektronickej schránke). Cieľom je obmedziť možnosť deaktivácie primárne na právne skutočnosti a umožniť deaktiváciu na žiadosť len osobám, ktorým sa schránka zriaďuje na žiadosť.

Deaktivovať nie je možné elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, u ktorých je logická požiadavka na trvalú možnosť doručovania pri elektron ickej komunikácii.

Žiadosť o deaktiváciou elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky alebo v listinnej forme s osvedčeným podpisom žiadateľa.

Zrušiť deaktiváciu (t.j. elektronickú schránku opätovne aktivovať pre elektronické doručovanie) je možné automaticky po zrušení podmienok deaktivácie, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby. Zákon obmedzuje možnosť opätovnej aktivácie elektronickej schránky na žiadosť majiteľa po uplynutí stanovenej doby deaktivácie, aby sa zamedzilo špekulatívnym a účelovým deaktivá ciám a opätovným aktiváciám elektronickej schránky. Na takéto opätovné aktivácie je viazaný správny poplatok.

Pri deaktivácii elektronickej schránky sa všetky elektronické správy v tejto elektronickej schránke vrátia odosielateľovi s informáciou o nemožnosti doručenia z dôvodu deaktivácie elektronickej schránky.

K § 15

Elektronická schránka je po smrti alebo zániku majiteľa elektronickej schránky zrušená až po uplynutí troch rokov. Dôvodom je zachovanie schránky a jej obsahu pre prípad najmä dedičských konaní či iné ho zákonom ustanoveného prípadu, kedy sa k jej obsahu môžu dostatť iné osoby.

K § 16

Orgány verejnej moci, ktoré zabezpečujú zapisovanie do evidencií osôb, pre ktoré je potrebné zriaďovať alebo aktivovať elektronické schránky (t.j. vznik a zánik právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikate ľa, alebo dovàšenie 18 rokov veku fyzickej osoby), sú povinné oznamovať tieto informácie Úradu vlády SR. Toto ustanovenia slúži na zabezpečenie výkonu povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k zákonné mu zriaďovaniu a aktivácii schránok pre orgány verejnej moci, právnické osoby a podnikateľov. Obdobne sú uložené povinnosti nahlasovať skutočnosti úradu vlády na účely deaktivácie schránky.

Každá elektronická schránka osoby ktorá nie je orgánom verejnej moci má obmedzenú úložnú kapacitu. Táto vlastnosť vyplýva zo skutočnosti, že elektronická schránka je primárne určená pre elektronické doručovanie, nie pre dlhodobé uchovávanie elektronických správ (napr. ako archív). Pri prekročení limitu schránky sú po splnení zákonom ustanovených podmienok vymazávané najdlhš ie ukladané správy. Správy čakajúce na doručenie a neprečítané správy však nemôžu byť odstránené v žiadnom prípade, aj keby úložná kapacita mala byť prekročená. Majiteľ schrá nky však môže požiadať o zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky prostredníctvom určenej funkcie elektronickej schránky, toto však podlieha úhrade nákladov s tým spojených podľa sadzobn íka nákladov.

Pre dokumenty uchovávané v elektronickej schránke bude zabezpečená ich nemennosť, t.j. bude znemožnená ich akákoľvek modifikácia po uložení do elektronickej schránky.

Pre zabezpečenie autorizácie žiadostí o zriadenie elektronickej schránky, o jej aktiváciu, zmenu a zrušenie oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou, deaktiváciu, opätovnú aktiváciu a zv ýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky vytvoriť autorizačný prostriedok, ktorý je prístupný prostredníctvom funkcie, spojenej s príslušnou žiadosťou. Dôvodom je zjednoduš enie disponovania so schránkou a prijímania správ aj pre osoby, ktoré nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom či iným prostriedkom autorizácie.

Aby bolo možné efektívne prevádzkovať rezortné portály a zabezpečiť doručovanie podaní do elektronickej schránky daného orgánu verejnej moci (t.j. aby nebolo potrebné zasielať tieto podania do elektronickej schránky na Ústrednom portáli a opätovne ich odtiaľ vyberať), môže príslušný orgán verejnej moci po predchádzajúcom súhlase Úradu vlády SR prevádzkovať elektronick ú schránku, ktorej je majiteľom, vlastnými prostriedkami a v rámci svojho informačného systému. V tomto prípade však musí zabezpečiť spolu s Úradom vlády SR plnenie všetkých úloh, ktoré sú t ýmto zákonom uložené Úradu vlády SR, najmä vedenie požadovaných evidencií o úkonoch a udalostiach spojených s takouto elektronickou schránkou. Súčasne musí byť zabezpečený presun uchovávaný ch správ do takejto schránky prevádzkovanej orgánom verejnej moci z elektronickej schránky v module elektronických schránok.

K § 17

Predmetné ustanovenie obsahuje tri základné východiská tohto zákona a elektronického výkonu verejnej moci. Prvým je, že orgán verejnej moci, ak nejde o výlučne listinné konanie alebo konanie definované zá konom, kde z povahy veci je elektronická komunikácia vylúčená alebo nesmierne obtiažna, je povinný vykonávať verejnú moc elektronicky. Pendantom je možnosť subjektu, ktorý nie je orgánom verejnej moci zvoliť si, či bude komunikovať s orgánom verejnej moci elektronicky alebo nie. Tretím východiskom je zásada, že 'štát nevyžaduje predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú".

Dôvod zavedenia povinnosti elektronického výkonu verejnej moci je zrejmý. Ak je cieľom dosiahnutie čo najväčšej miery elektronizácie procesov, potom to musia byť práve orgány verejnej moci, disponujúce väč šími možnosťami, ako subjekt súkromného práva, ktoré 'nemajú na výber' a sú povinné komunikovať elektronicky.

Z uvedeného vyplýva aj dôvod, pre ktorý si subjekt súkromného práva môže zvoliť formu komunikácie. .

Tretie východisko má slúžiť na odbremenenie subjektov súkromného práva pri komunikácii s orgánom verejnej moci od povinnosti dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento orgán, alebo iný orgá n verejnej moci už vo svojich systémoch eviduje. Inými slovami, verejná moc je 'jeden subjekt' a má primárne využívať to, čo už sama eviduje a nie opakovane to vyžadovať od súkromných subjektov.

K § 18

Notifikáciou je nezáväzná informácia, ktorá má slúžiť na zvýšenie komfortu adresátov výkonu verejnej moci, najmä pokiaľ ide o ich informovanosť o tom, ako ich konanie prebieha. Vzhľadom na ich nezáv äznú povahu sa úprava notifikácií obmedzuje len na úpravu registrácie na účely zasielania notifikácií, pričom konkrétna povinnosť notifikovať osobu bude ustanovená zákonom a podmienená práve registr áciou alebo iným vyžiadaním si notifikácie (napríklad pri podaní elektronického podania).

Vzhľadom na to, že zasielanie notifikácií môže byť objektívne spojené s nákladmi na strane orgánu verejnej moci, ustanovuje sa možnosť tieto náklady preniesť na adresáta notifikácie, pričom vš ak tento musí byť vopred o nákladoch informovaný a takáto náhrada nákladov sa nemôže týkať notifikácií, zasielaných do elektronickej schránky či elektronickou poštou (e-mailom). Pôjde teda najmä o SMS notifikácie, ktoré by mohli byť spojené s dodatočnými nákladmi.

K § 19 až 22

Predmetné ustanovenia definujú identitu osoby na účely elektronickej komunikácie a spôsob jej preukazovania a overovania.

Identita sa v súlade s bežným chápaním definuje ako súbor znakov, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej - inými slovami, unikátnym spôsobom 'označujú' konkrétnu osobu. S uvedeným súvisí preukazovanie identity, ktoré je zabezpečené identifikátorom osoby, ktorým je rodné číslo v spojení s menom a priezviskom, resp. IÈO - teda súbor znakov, ktoré podľa dnešného stavu umožňujú bez chybovosti a jednoznačne určiť, o ktorú osobu ide. Navrhnutý spôsob pritom počíta s možnosťou zavedenia iných identifikátorov v budúcnosti, ktoré by mohli tieto nahradiť bez potreby zmeniť postup preukazovania a overovania identity. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť najmenej jeden univerzálny spôsob preukazovania identity sa ustanovuje povinnosť orgánom verejnej moci zabezpečiť vždy možnosť preuká zania identity prostredníctvom identifikátora osoby, a to aj v prípade, ak orgán verejnej moci na špecializovanom portáli zavedie iný, alternatívny spôsob preukazovania identity.

Vzhľadom na to, že už v súčasnosti existujú autorizačné prostriedky, ktoré obsahujú identifikátor osoby (napr. kvalifikovaný certifikát), ustanovuje sa možnosť preukazovania identity aj týmto spô sobom, ak ide o elektronickú komunikáciu. Inými slovami, podpísanie dokumentu zaručeným elektronickým podpisom zároveň znamená aj preukázanie identity držiteľa kvalifikovaného certifikátu.

Preukázanie identity je teda 'tvrdením' osoby o tom, kým je. S tým súvisí overenie identity, ktoré je zabezpečené prostredníctvom autentifikátora - teda predmetu, znakov či procedúry, ktorými disponuje vý lučne daná osoba a žiadna iná a ktorými ono tvrdenie o identite (zadanie identifikátora osoby) je možné preukázať.

V spojitosti s už zavedeným elektronickým občianskym preukazom (ďalej aj 'eID') sa navrhuje ako základný spôsob autentifikácie použiť práve eID. Vzhľadom na snahu v budúcnosti umožniť aj použí vanie mobilných zariadení na autentifikáciu sa navrhuje umožniť aj alternatívnu možnosť autentifikátora, pričom však aj ten bude, ako eID, vydávať Ministerstvo vnútra SR alebo orgán ním určený. Dô vodom je snaha o to, aby bol spôsob autentifikácie jednotný a aby bol sústredený do jedného miesta. S tým je spojená opäť povinnosť orgánu verejnej moci podporovať tieto základné spôsoby autentifiká cie, a to bez ohľadu na alternatívy, ktoré orgán môže mať zavedené.

Vo vzťahu k iným autentifikátorom, ako eID, sa navrhuje ustanoviť štandardný spôsob ich vydávania a zneplatňovania.

K § 23

Autorizácia úkonov je v zákone riešená plne v súlade s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnú tornom trhu', konkrétne s ustanoveniami Èlánku 20 – 'Právne účinky a uznávanie elektronických podpisov'. Tento zákon v spojení so zavádzanými zmenami v zákone č. 215/2002 Z. z. zabezpečí plný súlad s navrhovanými ustanoveniami a zaručený elektronický podpis bude plne v súlade s požiadavkami na kvalifikovaný elektronický podpis (Qualified electronic signature) zavedený v pripravovanom nariadení.

Z hľadiska orgánu verejnej moci je autorizácia úkonu realizovaná:

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou

• zaručenou elektronickou pečaťou s časovou pečiatkou

Osoba ktorá nie je orgánom verejnej moci vykoná autorizáciu úkonu:

• zaručeným elektronickým podpisom - ak sa právny úkon vykonáva podľa zá kona v elektronickej forme, alebo ak podľa osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou - ak podľ a osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí byť osvedčený

• iným uznaným spôsobom autorizácie, ak takýto spôsob ustanoví osobitný zákon. Autorizácia však musí zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a pr ávnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznané spôsoby autorizácie ustanoví Ministerstvo vnútra všeobecne záväzným právnym predpisom.

Preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby je možné jedným z nasledujúcich spôsobov:

• osoba pri autorizácii úkonu použije mandátny certifikát, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto inú osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia. Použitie mandátnych certifikátoch sa predpokladá najmä pre pracovníkov orgánov verejnej moci, kde pre overenie platnosti tohto úkonu je potrebné jednoduch ým spôsobom (umožňujúcim aj automatizované spracovanie) preukázať takéto oprávnenie (napr. notár, pracovník IOM, colník a pod.)

• ak autorizačný prostriedok obsahuje identifikátor osoby a z referenčn ého údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene (napr. rodič za neplnoleté dieťa a pod.)

• doložením elektronického dokumentu, ktorý obsahuje jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom (ak oprávnenie kona ť vzniká udelením splnomocnenia) alebo príslušným orgánom verejnej moci (ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci)

• elektronickým odpisom z informačného systému verejnej sprá vy, nie starším ako jeden mesiac, ak sa oprávnenie konať zapisuje podľa zákona do informačného systému verejnej správy

• identifikátorom osoby, v mene ktorej sa koná, ak konajúca osoba je zá konným zástupcom osoby, v mene ktorej sa koná.

Aby nebolo pri konaniach voči danému orgánu verejnej moci potrebné opä tovne preukazovať oprávnenie ku konaniu, je orgán verejnej moci povinný v informačnom systéme zabezpečiť aktuálnu evidenciu údajov, potrebných na preukázanie oprávnenia konať v mene inej osoby, o ktorý ch sa dozvie pri svojej činnosti. Ak tieto oprávnenia sú hodnotou referenčného údaja alebo vyplývajú z hodnôt referenčných údajov, orgán verejnej moci ich referencuje.

Ak orgán verejnej moci takéto oprávnenia vo svojom informačnom systéme vedie, nie je oprávnený požadovať od konajúcej osoby preukázanie tohto oprávnenia, pokiaľ nemá dôvodnú pochybnosť o tom, či opr ávnenie trvá alebo nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu.

K § 24 až 28

Ustanovenia o elektronickom podaní a o elektronickom úradnom dokumente sú základnými ustanoveniami, ktoré dávajú odpoveď na to, akým spôsobom prebieha komunikácia pri výkone verejnej moci a akým spô sobom osoby a orgán verejnej moci využívajú svoje oprávnenia, resp. plnia svoju povinnosť podať podanie a vydať rozhodnutie.

Východiskom elektronického podania je cieľ, aby verejná moc ustanovila formuláre elektronických podaní, ktoré budú opatrené fikciou validity a následne, ak osoba takýto elektronický formulár použ ije na podanie voči orgánu verejnej moci, bola jej povinnosť či oprávnenie podať podanie považovaná za riadne splnenú.

Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa bude modul elektronických formulárov, ktorý bude obsahovať elektronické formuláre elektronických podaní vo vzťahu ku každému konaniu. Predpokladom je, že bude obsahovať jednak formuláre so všeobecnými náležitosťami podaní podľa OSP a správneho poriadku, ako aj formuláre ostatných podaní, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Náležitosti týchto podaní budú upraven é vždy osobitnými predpismi a zodpovedným za vytvorenie elektronického formuláru bude ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý na danom úseku vykonáva ústrednú štátnu správu.

Navrhuje sa ustanoviť základné podmienky, okrem zákonných náležitostí, ktoré elektronické formuláre elektronického podania musia spĺňať . Tieto podmienky majú za cieľ zabezpečiť jednak možnosť ich riadneho a prípadne aj interaktívneho vyplnenia podávajúcim, ako aj ich autorizácie a tiež ukladania, tlače a iných úkonov. Z hľadiska uží vateľského komfortu sa navrhuje možnosť vytvoriť elektronické podanie aj iným spôsobom, ako vyplnením formulára, pričom však takéto podanie musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako podanie vytvoren é vyplnením formulára. Dôvodom je snaha umožniť vytváranie elektronických podaní aj prostredníctvom programového vybavenia a automatizovane.

Evidencia elektronických formulárov elektronických podaní v module elektronických formulárov sleduje dva hlavné ciele. Prvým je sprístupniť podávajúcemu platný elektronický formulár na účely realizá cie podania - na tento účel bude mať každý formulár vyznačenú platnosť. Druhým je umožniť vizualizovať v minulosti podané elektronické podania - na tento účel budú elektronické formulá re v module uložené takpovediac 'navždy'.

Ustanovenie § 25 obsahuje základnú fikciu vo vzťahu k elektronickému podaniu, ktorá ustanovuje, že ak podľa osobitného predpisu je na účely konania či úradného styku potrebné podať podanie, je táto povinnosť, resp. oprávnenie plnohodnotne splnená, resp. realizovaná, ak dôjde k podaniu elektronického podania podľa tohto zákona. Táto fikcia však neznamen á, že ak elektronické podanie bude vyplnené nesprávne alebo nebude obsahovať všetky informácie, ktoré obsahovať má, orgán verejnej moci nebude môcť žiadať o jeho doplnenie či nebude môcť podanie odmietnuť. Znamená len, že 'štát' je zodpovedný za dodržanie formálnych náležitostí podania tým, že vytvorí elektronický formulár, avšak za spôsob a obsah jeho vyplnenia bude vž dy zodpovedať príslušná osoba, podávajúci. Následne sa ustanovuje štandardný mechanizmus na pripojenie príloh k podaniu a spôsob, akým sa doručujú orgánu verejnej moci. Elektronická sprá va, ktorej je podanie a prílohy obsahom, zabezpečí ich spojenie a tiež základnú integritu.

Ustanovenia o elektronickom úradnom dokumente sú pendantom ustanovení o elektronickom podaní a platí pre ne to isté, čo platí pre elektronické podanie, s niektorými odchýlkami, vyplývajúcimi z odlišné ho postavenie orgánu verejnej moci a účastníka v konaní.

Spoločné ustanovenia v § 28 priznáva elektronickému podaniu a elektronickému úradnému dokumentu podľa tohto zákona rovnaké právne úč inky, ako ich 'listinným pendantom' podľa osobitných predpisov. Predmetné ustanovenie predstavuje jeden zo základných spôsobov, akým je možné listinné procesy podľa osobitných predpisov vykonávať ich elektronickou alternatívou podľa tohto zákona.

Tak elektronické podanie ako aj elektronický úradný dokument budú registratúrnymi záznamami a bude sa ne v plnom rozsahu vzťahovať zákon o archívoch a registratúrach.

K § 29 až 34

Ustanovenia o elektronickom doručovaní sú svojim spôsobom jednou z komplexných úprav, ktorá má potenciál nahradiť ustanovenia o doručovaní podľa osobitných zákonov najmä v prípadoch absencie odlišnej úpravy v nich. Pod odkazom na použitie osobitných predpisov sa myslia procesné predpisy, upravujúce jednotliv é konania - teda najmä správny poriadok, OSP, Daňový poriadok a podobne. Vyjadrením vzťahu návrhu zákona a osobitných predpisov pokiaľ ide o doručovanie sa myslí to, že osobitné predpisy môžu ustanoviť odlišný spôsob doručenia, spôsob jeho vykonania, vrátane odlišnej úpravy vo fikcii doručenia, v úložných lehotách a podobne. Podľa návrhu zákona sa však vždy bude spravovať miesto doruč enia (elektronická schránka), ako aj všetky otázky, ktoré osobitné predpisy neupravujú.

Prvým rozlišovacím kritériom pri doručovaní je to, či sa doručuje do vlastných rúk, alebo nie. V tomto zákon odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovia, ktoré dokumenty sa doručujú do vlastných rú k a ktoré nie. Samotné doručenie do vlastných rúk upravuje tento zákon štandardným spôsobom ako doručenie, pri ktorom sa potvrdzuje, že k doručeniu došlo. Na účely potvrdenia sa zavádza inštitú t elektronickej doručenky. Elektronická doručenka je dokument, ktorý je vytváraný automatizovaným spôsobom a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu. Predpoklad je taký, aby v prípade doručenia do vlastn ých rúk nebolo možné dokument sprístupniť skôr, než dôjde k potvrdeniu doručenky. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorý m bude funkcia spojená s doručenkou - teda potvrdenie bude prebiehať 'kliknutím' na určenú funkciu doručenky.

Miestom doručovania podľa tohto zákona bude výlučne aktivovaná elektronická schránka. Inými slovami, do elektronickej schránky sa doručuje vždy. Zákon umožňuje aj paralelné doručovanie aj do inej schrá nky na špecializovanom portáli, a to len v prípade, ak sa doručenie do vlastných rúk nevyžaduje. V prípade, ak elektronická schránka nie je aktivovaná, alebo ak sa doručuje osobitným adresátom, postupuje sa pod ľa osobitných predpisov a tento zákon sa nepoužije.

Momentom doručenia je v prípade orgánu verejnej moci moment uloženia správy do schránky a v prípade iných osôb moment potvrdenia doručenky, resp. uplynutie lehoty uloženia, ak sa doručuje do vlastných rú k, alebo nasledujúci deň po uložení v ostatných prípadoch. Inými slovami, orgán verejnej moci nemá 'výhodu úložnej lehoty' a iná osoba áno. Navrhuje sa zaviesť jednotnú úložnú lehotu 15 dní a spojiť s jej márnym uplynutím fikciu doručenia.

V nadväznosti na fikciu doručenia sa navrhuje upraviť jednotný spôsob konania o neúčinnosť doručenia v prípadoch, kedy fikcia nemôže nastať. Úprava sa opäť použije v prípade absencie osobitnej ú pravy v inom zákone. Toto konanie je z dôvodu procesnej ekonómie zverené tomu orgánu, pred ktorým sa koná a je dvojstupňové, bez možnosti súdneho prieskumu. V niektorých statusových veciach sa konanie o neúč innosť doručenia neumožňuje, keďže to ich povaha, resp. následky s tým spojené vylučujú.

Ako osobitný spôsob sa navrhuje upraviť doručovanie vyvesením na úradnej tabuli orgánu verejnej moci, verejnou vyhláškou alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb. Na tieto úč ely bude zriadená elektronická úradná tabuľa, ktorá bude prístupná všetkým prostredníctvom internetu. Nebude nahrádzať vyvesenie na úradnej tabuli ale bude pôsobiť ako jeho doplnok.

K § 35

Cieľom zavedenia zaručenej konverzie je zabezpečenie možnosti prevodu medzi listinnou a elektronickou formou dokumentov alebo elektronickými formami dokumentov s rôznymi formátmi, tak aby novovzniknutý dokument mal rovnaké pr ávne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument.

Tento paragraf definuje tri druhy konverzie pri ktorej je celý, bežne zmyslami vnímateľný obsah pôvodného dokumentu prevedie do novovzniknutého dokumentu:

• konverzia dokumentu z elektronickej formy do listinnej formy

• konverzia dokumentu z listinnej formy do elektronickej formy

• konverzia elektronického dokumentu do elektronického dokumentu v inom form áte

Pre zabezpečenie postupu ktorý umožní aby novovzniknutý dokument mal rovnak é právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument sa zavádza zaručená konverzia, čo je postup konverzie podľa tohto zákona. Zaručenú konverziu bude môcť vykonávať len oprávnená osoba, ktorou môže byť orgán verejnej moci, vrátane notárov, poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu a v obmedzenom rozsahu advokát.

K § 36

Tento paragraf určuje podmienky a postup pri zaručenej konverzii, ktoré umožnia aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument. Zaru čenú konverziu je možné vykonávať iba takým zariadením, programovým vybavením alebo algoritmom alebo ich kombináciou, ktoré zabezpečia, že:

• informačný obsah pôvodného dokumentu je zachovaný do takej miery, že spätnou transformá ciou novovzniknutého dokumentu vznikne dokument, ktorý má rovnaký informačný obsah ako pôvodný dokument,

• v novovzniknutom dokumente je možné jednoznačne odlíšiť ú daje, ktoré vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného dokumentu od údajov pridaných procesom tejto transformácie,

• bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu sú nahradené bezpeč nostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, aké poskytovali bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu.

Paragraf ďalej určuje postup a úkony, ktoré oprávnená osoba vykoná va pri zaručenej konverzii. Oprávnená osoba overí autorizáciu a časovú pečiatku pripojenú k pôvodnému elektronickému dokumentu (ak k nemu boli pripojené), transformuje pôvodný dokument, vytvorí osvedč ovaciu doložku, ktorú neoddeliteľne ju spojí s novovzniknutým dokumentom. Neoddeliteľné spojenie je v prípade elektronických dokumentov realizované vytvorení m logickej väzby medzi dokumentom a doložkou a v prípade dokumentov v listinnej podobe fyzickým spojením dokumentu a doložky (obdobne ako pri osvedčenej kópii). Ak je novovzniknutý dokument v elektronickej forme tak autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku. Následne vytvor í záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

K § 37

Tento paragraf určuje náležitosti osvedčovacej doložky. Obsah osvedčovacej doložky je závislý od druhu konverzie a jej účelom je potvrdiť súlad konverzie s podmienkami podľa tohto zákona - inými s lovami, deklarovať, že dokument má rovnaké právne účinky ako ten, z ktorého konverziou vznikol. Ide o obdobu notárskej osvedčovacej doložky.

K § 38

Účelom tohto paragrafu je zamedziť vykonávaniu konverzie niektorých dokumentov, kde je z povahy veci vylúčený prenos účinkov jedného dokumentu či veci na novovzniknutý, resp. kde je to vzhľadom na pôvodný dokument či vec nežiaduce. Konverziu nebude možné vykonať ak:

• z dokumentu nie je možné podľa osobitného predpisu vytvárať osvedčenú kópiu

• nie je možné osvedčenou kópiou nahradiť jedinečnosť pô vodného dokumentu (osobné doklady, peniaze, žreby atď.)

• nie je možné zachovať alebo nahradiť bezpečnostný mi prvkami s vyššou úrovňou záruk a ani slovne popísať

• je pôvodný elektronický dokument zvukovým alebo zvukovo-obrazový m záznamom, alebo videozáznamom a súčasne sa nekonvertuje do dokumentu s novým formátom

Súčasne sa ustanovuje, že zaručenú konverziu je možné vykonať len v prípade ak je aplikovateľný postup podľa tohto zákona a konverziu listinného dokumentu je možné vykonať len ak je originálom alebo osvedčenou kópiu. Účelom je vylúčiť konverziu tam, kde nie je možn é dodržať zákonné podmienky a zároveň ju vylúčiť vykonávať z kópií či iných dokumentov, ktorých pravosť je spochybniteľná.

K § 39

Tento paragraf ustanovuje, že novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne úč ely v rovnakom rozsahu, ako pôvodný dokument, ktorého transformáciou vznikol. Táto nevyvrátiteľná právna domnienka je podstatou zavedenia inštitútu konverzie a má v prvom rade zabezpečiť použiteľnosť listinných dokumentov v elektronickej komunikácii. Z rovnakých dôvodov sa ustanovuje zachovanie vlastnosti verejnej listiny.

Ustanovuje sa aj zodpovednosť oprávnenej osoby za dodržanie zákonného postupu a súčasne to, že oprávnená osoba nezodpovedá za pravdivosť alebo úplnosť údajov, ktoré tvoria obsah pôvodné ho dokumentu. Oprávnená osoba ďalej zodpovedá za vedenie evidencie záznamov o vykonanej konverzii, s uvedením evidenčného čísla každého záznamu o vykonanej konverzii a údajmi o počte a druhu konvertovaný ch dokumentov a o type vykonanej konverzie.

K § 40 a 41

Predmetné ustanovenie obsahuje definície pojmov na účely piatej časti.

Cieľom ustanovení o platení platieb orgánom verejnej moci je nielen upraviť spôsob platenia on-line, ale najmä skrátiť čas medzi momentom zadania pokynu na úhradu a medzi momentom, kedy sa orgán dozvie o tom, ž e platba bola zaplatená. Na tento účel sa zavádza inštitút akreditovaného platcu a mechanizmus pokynu na úhradu a zaručenej informácie o úhrade.

Ustanovenie § 41 obsahuje vymedzenie pôsobnosti celej piatej časti, a to tak, že ustanovenia tejto časti sa použijú len vtedy, ak osobitný zákon ustanoví, že sa použiť majú. Dô vodom je snaha o definovanie jednotného mechanizmu platieb, bez potreby jeho duplicitnej úpravy v rôznych predpisoch a tiež umožnenie v konkrétnom prípade posúdiť a zvoliť, či tento mechanizmus je na úhradu konkré tnej platby vhodný alebo nie.

K § 42

Základným dokumentom nového systému platenia platieb je inštitút pokynu na úhradu a inštitút zaručenej informácie o úhrade.

Pokyn na úhradu je dokument, ktorý obsahuje informácie o úhrade, ktorý sa generuje na strane verejnej moci. Podľa toho, či daná úhrada je splatná na výzvu alebo inak, sa ustanovujú dva mechanizmy vytvorenia pokynu na úhradu. Cieľom je, aby orgán verejnej moci vygeneroval informácie o úhrade, na základe ktorých nielen poskytovateľ úhrady platbu uhradí, ale najmä orgán bude mať od začiatku informáciu o tom, aká platba sa bude hradiť a následne dokáže prijatú úhradu, resp. informáciu o úhrade spojiť s príslušným konaním či úkonom, ktorých sa týka, ako aj s konkrétnym poskytovateľom úhrady.

K § 43 a 44

Vzhľadom na odlišnosti pri prístupe k elektronickým službám a plateniu platieb cez IOM a prostredníctvom akreditovaného platcu sa navrhuje upraviť dva spôsoby úhrady platby . Prvým je prípad, ak je týmto ' platcom' IOM a platba sa hradí na účet IOM a druhým je akreditovaný platca, kedy úhrada pôjde v konečnom dôsledku prijímateľa platby. Oba spôsoby sú si veľmi podobné a v princípoch rovnaké.

Postup pri platení úhrady spočíva v prvom rade vo vytvorení pokynu na úhradu, ktorý môže byť vytvorený priamo pri prístupe k službe alebo po podaní podania na základe rozhodnutia orgá nu verejnej moci. Podstatné je, že po vytvorení je pokyn na úhradu doručený a prípadne aj rovno sprístupnený poskytovateľovi platby, ktorý môže platbu uhradiť prostredníctvom ním vybraného akreditované ho platcu. Vychádza sa z faktu, že medzi akreditovaným platcom a poskytovateľom úhrady je nejaký právny vzťah - či už ide o zákaznícky vzťah na IOM alebo napríklad o právny vzťah s bankou pri vedení ú čtu či mobilným operátorom pri poskytovaní služieb. Na základe tohto právneho vzťahu akreditovaný platca po prijatí pokynu na úhradu overí, či môže za poskytovateľa úhrady platbu uhradiť. Iný mi slovami v praxi overí, či je na účte dosť prostriedkov, či si bude môcť sumu úhrady následne od poskytovateľa úhrady nahradiť na základe ich zmluvného vzťahu, prípadne či poskytovateľ ú hrady zaplatil v hotovosti, ak ide o IOM. Akonáhle akreditovaný platca overí, že platbu môže vykonať, zašle informáciu o úhrade platobnému modulu, ktorý overí súlad údajov s údajmi v pokyne na ú hradu a ak je zhoda v údajoch, zašle poskytovateľovi úhrady informáciu o úhrade. Druhé také overenie vykoná prijímateľ úhrady, a ak dôjde k zhode, považuje sa povinnosť uhradiť platbu za splnenú. Ná sledné 'fyzické' uhradenie sa vykoná už medzi akreditovaným platcom a prijímateľom úhrady, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.

Podstatou tohto modelu je skrátenie času medzi zadaním pokynu a splnením povinnosti zaplatiť úhradu na rádovo desiatky sekúnd, čo umožní realizáciu elektronických služieb v podstate v reálnom čase.

K § 45 a 46

Na účely realizácie úhrad podľa tejto časti sa navrhuje ustanoviť inštitút akreditovaného platcu. Akreditovaným platcom sa na základe žiadosti môže stať jednak inštitúcia, ktorá na základe iný ch predpisov podlieha regulácii (aj) pri platobnom styku - teda banka, platobná inštitúcia či poštový podnik. Predpokladá sa aj zapojenie mobilných operátorov, ktorí majú udelené povolenie na poskytovanie platobný ch služieb a sú teda platobnou inštitúciou. Ambíciou návrhu zákona do budúcnosti je práve podpora mobilných technológií, vrátane platieb. Okrem týchto osôb sa akreditovaným platcom môže stať aj in á osoba, ktorá preukáže splnenie podmienok bezúhonnosti, finančnej spôsobilosti a technickej pripravenosti. Vzhľadom na to, že mnohé inštitúcie podľa osobitných predpisov preukazujú obdobný či vyšš í rozsah splnenia podmienok, umožňuje sa uznať na účely zápisu akreditovaného platcu aj tieto podmienky podľa osobitných predpisov.

Zápis do zoznamu akreditovaných platcov je upravený štandardným konaním na žiadosť a rovnako sú upravené aj kontrolné mechanizmy a vyčiarknutie zo zoznamu. Kontrolu bude vykonávať ministerstvo financií , a to vo vzťahu k iným akreditovaným platcom, ako bankám, platobným inštitúciám či poštovému podniku, keďže tieto podliehajú kontrole a regulácii podľa osobitných predpisov.

K § 47

Osobitná úprava vo vzťahu k plateniu platobnými kartami sa navrhuje z dôvodu zjednodušenia systému a neduplikovania nákladov, ktoré vznikajú z dôvodu kartových poplatkov. Proces výberu akreditované ho platcu pre platobné karty je upravený podobne, ako proces rokovacieho konania vo verejnom obstarávaní, pričom výsledkom je uzatvorenie zmluvy na určené časové obdobie, počas ktorého je služba poskytovaná.

K § 48

Povinnosti, ktoré sú ukladané Úradu vlády SR, ministerstvu financií a akreditovaným platcom súvisia so zabezpečením celého mechanizmu úhrady platieb. Ide jednak o informačné povinnosti voči poskytovateľovi úhrady, aby vopred vedel o nákladoch, spojených s úhradou, ako aj o povinnosti technického a organizačného charakteru, súvisiace s prepojením systémov a zabezpečením funkčnosti realizácie ú hrad. V neposlednom rade ide o evidenčné povinnosti, umožňujúce nielen párovať prijaté úhrady, ale aj vykonávať kontrolu uhradených platieb.

K § 49

Cieľom zavedenia referenčných registrov je umožniť zdieľanie a využívanie údajov medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci a ich poskytovanie pre právne účely. Prostredníctvom referenčný ch registrov bude zabezpečené aby fyzické a právnické osoby nemuseli predkladať pre účely konania informácie, ktoré sú už vedené v referenčných registroch (princíp 'jedenkrát a dosť'). Ak orgány verejnej moci pre výkon verejnej moci potrebujú údaje o subjektoch evidencie, ktoré sú referenčnými údajmi, potom ich musia získavať z referenčných registrov.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pre stanovenie spôsobu tvorby a používania registrov a ich údajov pri vý kone verejnej moci. Orgány verejnej moci pri plnení svojich kompetencií v súlade z osobitnými predpismi vytvárajú evidenciu údajov o subjektoch evidencie. Subjektom evidencie môže byť osoba, vec, právo, povinnosť alebo skutočnosť. Objektom evidencie je množina údajov o subjekte evidencie, ktoré sú predmetom evidovania. Táto množina údajov je identifikovaná jednoznačným identifiká torom objektu evidencie. Miestom elektronického uchovávania objektov evidencie je register. Správcom registra je orgán verejnej moci, ktorý register vedie podľa osobitného predpisu. Registrátorom je orgán verejnej moci, ktorý je oprávnený podľa osobitného predpisu zapisovať, meniť a vymazávať údaje objektu evidencie. Hodnotou údajov je neprázdna a konečná množina znakov, ktoré údaj obsahuje. Referenčným údajom je ú daj objektu evidencie, ktorý, je uvedený zozname referenčných registrov. Orgány verejnej moci budú povinne používať pri výkone verejnej moci údaje z referenčných registrov. Použitie údaja objektu evidencie v podobe ako je uvedený referenčný údaj v referenčnom registri je definované ako referencovanie.

K § 50

Pre zavedenie možnosti zdieľania a používania údajov z registrov iných orgánov pri výkone verejnej moci je potrebné zabezpečiť aby poskytované údaje mohli byť použité pre právne účely a aby org án poskytujúci tieto údaje nemusel osobitným spôsobom potvrdzovať správnosť a úplnosť poskytovaných údajov a súčasne aby nikto nemohol namietať správnosť referenčných ú dajov. Tento paragraf ustanovuje, že hodnota referenčného údaja sa považuje za úplnú a zodpovedajúcu skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Súčasne určuje, že nikto nemôže namietať správnos ť a úplnosť referenčného údaja ak sa niekto v dobrej viere spoľahol na hodnotu referenčného údaja.

K § 51

Tento paragraf definuje referenčný register ako register, ktorý je uvedený v zozname referenčných registrov. Súčasne definuje aj údaje, ktoré sú vedené v zozname referenčných registrov o jednotlivý ch registroch, ktoré sú v ňom uvedené. Zoznam referenčných registrov bude poskytovať pre používateľov referenčných registrov informácie o referenčných údajoch vedených v referenčnom registri, inform ácie o spôsobe prístupu k referenčným údajom a referenčným registrom, informácie o oprávneniach orgánu verejnej moci pristupovať k referenčným údajom a o pôsobnosti v rámci, ktorej využí va referenčné údaje, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis, informácie o údaj o právach a povinnostiach osôb, na základe ktorých dochádza k zmene referenčných ú dajov, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis. Zoznam referenčných registrov je zverejnený na ústrednom portáli a na webovom sídle ministerstva. Tento zoznam je verejne prístupný okrem ú dajov opisujúcich spôsob prístupu k referenčným údajom a referenčných registrom, ktoré budú sprístupnené len orgánom verejnej moci.

Zoznam referenčných registrov bude vydávaný ako všeobecne záväzný právny predpis Ministerstvom financií SR. Pre zápis údajov z registra do zoznamu referenčných registrov bude rozhodujúce, či je údaj objektu evidencie vo vzťahu k subjektu evidencie jedinečný, t.j. či sa tento údaj nespravuje v inom referenčnom registri alebo v iný ch registroch orgánov verejnej moci. Súčasne musí ministerstvo posúdiť či v registri, v ktorom sú tieto údaje vedené sú tieto údaje evidované pri ich vzniku, zmene alebo zániku a súčasne či s touto evidenciou sú spojené právne účinky k tretím osobám. Referenčným registrom môže byť aj register, v ktorom nie sú evidované údaje pri ich vzniku, zmene alebo zániku alebo nie sú spojené s touto evidenciou právne účinky k tretím stranám pokiaľ takýto register má tieto údaje sprístupňovať iným osobám ako jediný referenčný zdroj údajov.

K § 52

Tento paragraf určuje povinnosť orgánom verejnej moci, ktoré evidujú údaje z iných informačných systémov, ktoré sú referenčnými údajmi tieto údaje nevytvárať ale použiť ich v podobe ako sú uvedené v referenčnom registri a to referencovaním. Referencovanie sa vykoná automatizovaným spôsobom, tzn. informačný systém referenčného registra musí poskytovať aplikačné alebo používateľské služby, ktoré umožnia automatizovaný spôsob poskytovania referenčných údajov a súčasne informačný systém orgánu verejnej moci, ktorý pre svoje agendy využíva tieto údaje, musí mať ná stroje, ktoré mu umožnia využívať elektronické služby referenčného registra. Ak dôjde ku zmene alebo výmazu referenčných údajov v referenčnom registri, iný orgán verejnej moci využívajúci tieto údaje prostredníctvom referencovania musí zabezpečiť aby sa takáto zmena premietla aj do ním vedenej evidencie.

K § 53

Pri výkone verejnej moci môže zistiť orgán verejnej moci referencujúci referenčné údaje nesúlad medzi údajmi z referenčného registra a skutočnosťou, ktorý vznikol z ľubovoľného dô vodu. Tento paragraf určuje povinnosť pre orgány verejnej moci v prípade, že pri svojej činnosti zistia takýto nesúlad, oznámiť túto skutočnosť správcovi referenčného registra. Tento je následne povinn ý zabezpečiť ich opravu, pričom postup opravy ustanovuje osobitný predpis, ktorý upravuje vedenie registra.

K § 54

Referenčné registre sú zdrojom údajov pre výkon verejnej moci pre všetky orgány verejnej moci, ktoré majú oprávnenie ich používať a to bez nutnosti ich ďalej overovať alebo požadovať ich predlož enie občanmi alebo od právnickými osobami. Aby boli správne a úplné referenčné údaje neustále k dispozícii všetkým používateľom, ktorí sú oprávnení ich používať, tento paragraf urč uje povinnosti pre správcov a registrátorov referenčných registrov.

Správca referenčného registra je povinný zabezpečiť:

• správu a prevádzku registra

• bezpečnosť a ochranu údajov referenčného registra pred neoprá vneným prístupom k spracovávaným a uchovávaným údajom a pred ich zneužitím a pred ich stratou

• dostupnosť registra a poskytovanie jeho funkcií a sprístupnenie ú dajov orgánom verejnej moci a iným osobám, oprávneným podľa osobitných predpisov

• vedenie záznamov o udalostiach súvisiacich s prevádzkou registra a to najmä o bezpečnostných incidentoch, o prístupoch do informačného systému, zmenách nastavení oprávnenia a zmenách referenčných údajov,

• dostupnosť hodnôt referenčných údajov objektu evidencie ostatný m informačným systémom verejnej správy bezodkladne po ich zápise alebo zmene a bezodkladne po výmaze zabezpečí dostupnosť informácie o výmaze hodnoty údaja objektu evidencie.

• najmenej po dobu 10 rokov uchovanie údajov o čase a spô sobe vzniku, zmien a zániku hodnôt referenčných údajov, ako aj identifikáciu osoby, ktorá ich uskutočnila,

Registrátor referenčného registra, zabezpečuje úkony spojené so vznikom, zmenou z zánikom údajov v referenčnom registri. Zodpovedá za to, že hodnoty referenčných údajov sú úplné a zodpovedajú skutočnosti. Ak registrátor vykonáva zápis, zmenu alebo výmaz ú dajov v registri na základe podnetu inej oprávnenej osoby, tak za správnosť a úplnosť údajov zodpovedá registrátor v takom rozsahu v akom je podľa osobitného predpisu povinný skúmať ich úplnosť a to, či zodpovedajú skutočnosti.

K § 55

Tento paragraf určuje povinnosť správcovi registra poskytovať oprávneným osobám údaje z ním vedeného okrem automatického spôsobu poskytovania údajov z registra referencovaním aj formou odpisu (elektronická forma) alebo formou výpisu (listinná forma) podľa § 7 zákona 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje vydávanie elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy a výstupu z informačných systémov verejnej správy. Ak sa podľa osobitného predpisu majú poskytovať údaje v elektronickej forme alebo listinnej forme, potom údaje poskytnuté formou elektronického odpisu alebo výpisu sa považujú za rovnocenné s údajmi, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona v elektronickej alebo listinnej podobe vrátane všetkých právnych účinkov.

K § 56

Ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Na ukladanie sankcií sa použije správny poriadok, pričom aj režim ukladania sankcií je štandardný, ako pri iných správnych deliktoch.

K § 57

Vzhľadom na to, že správny proces nie je vhodný na konania podľa tohto zákona, vylučuje sa pre všetky prípady, okrem konania o správnom delikte podľa § 56.

K § 58

Vzhľadom na dôležitosť ochrany osobných údajov sa navrhuje explicitne vyjadriť skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov podlieha regulácii podľa zákona o ochrane osobných údajov.

K § 59

Splnomocňovacie ustanovenia obsahujú splnomocnenia na vydanie podzákonných predpisov v prípadoch, kedy to tento zákon predpokladá. Ide o úpravu podrobností vo vzťahu k IOM, k elektronickým schránkam, č i konverzii. Ministerstvo vnútra SR sa splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu vo veciach autentifikácie a autorizačných prostriedkov.

K § 60

Základným prechodným ustanovením je ustanovenie odseku 1, podľa ktorého sú orgány verejnej moci oprávnené v prechodnom období postupovať pri elektronickom výkone verejnej moci aj podľa osobitných zákonov. D ôvodom je množstvo parciálnych úprav elektronického konania a s tým súvisiacich vytvorených a prevádzkovaných elektronických služieb týchto orgánov. V prechodnom období sa počíta s postupným zosúla ďovaním a prechodom na postup výlučne podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že ústredný portál, IOM a spoločné moduly už dnes majú legálny základ, prechodným ustanovením sa uznávajú všetky ú činky súvisiace so vznikom a fungovaním týchto inštitútov a považujú sa za inštitúty podľa tohto zákona.

Povinnosť podľa § 4 ods. 5 vyžaduje technické a organizačné opatrenia a ovplyvní už prebiehajúce procesy a preto sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na jej splnenie.

Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa upravuje mechanizmus ich zriadenia osobám, ktorým sa zriaďujú zo zákona, po účinnosti tohto zákona. Rovnako sa upravuje obdobie, kedy dôjde k ich aktivácii.

Z dôvodu potreby prípravy a nábehu na používanie modulu elektronických formulárov a platobného modulu sa navrhuje niektoré povinnosti viazať až na ich reálne uvedenie do prevádzky. Ustanovuje sa aj prechodné obdobie na výber akreditovaného platcu pre platobné karty.

Odsek 15 ukladá povinnosť Ministerstvu financií informovať adresátov právnej normy o takpovediac 'nábehu' systému, ustanoveného týmto zákonom v prechodnom období.

K § 61

Vzhľadom na úpravu IOM v tomto zákone sa navrhuje zrušiť existujúci výnos Ministerstva financií SR a nahradiť ho novým výnosom.

K čl. II

V súvislosti s potrebou zaviesť identifikátor aj pre orgány verejnej moci, ktoré nemajú pridelené IÈO sa navrhuje podriadiť ich pod už existujúci režim osobitnej identifikácie, určovanej Štatistickým ú radom.

K čl. III

Pre zabezpečenie procesov elektronického výkonu verejnej moci bolo potrebné zabezpečiť realizáciu zmien aj v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov. Tieto zmeny majú za cieľ jednak zosúladenie ustanovení tohto zákona s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronick é transakcie na vnútornom trhu', ako aj zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie.

Zmeny v zákone o elektronickom podpis sa týkajú nasledujúcich oblastí:

• mandátne certifikáty a ich používanie,

• zavedenie pojmu elektronickej pečate,

• zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie medzi orgá nmi verejnej moci.

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením inštitútu elektronickej pečate a doplnením tohto inštitútu do definícií základných pojmov zákona. Rovnako tak sa navrhujú spresnenia a zmeny v definíciách základných pojmov, ktorých potrebu priniesla aplikačná prax.

K bodom 3 až 11

Predmetné ustanovenia, okrem legislatívno-technických zmien vyvolaných úpravami iných ustanovení, zavádzajú inštitút elektronickej pečate a zaručenej elektronickej pečate. ◊Elektronická pečať je technicky ekvivalentom elektronického podpisu, ktorý vytvára právnická osoba alebo orgán verejnej moci s cieľom zaru čiť pôvod a chrániť obsah údajov. Vytvára sa prostredníctvom na tieto účely určeného informačného systému výlučne automatizovaným spôsobom. Zaručená elektronická pečať je z technick ého hľadiska ekvivalentom zaručeného elektronického podpisu. Je ju možné použiť na autorizáciu úkonov v mene právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci (pre orgán verejnej moci tam, kde na konanie za orgá n verejnej moci nie je zákonom ustanovená osoba, napríklad colník). V prípade použitia elektronickej pečate je právnická osoba alebo orgán verejnej moci, ktorý ju vytvoril, definovaný ako pôvodca pečate. Pô vodcom pečate nemôže byť fyzická osoba. ◊Zaručená elektronická pečať sa vytvára bezpečným zariadením na vyhotovenie elektronickej pečate s použitím kvalifikovaného systémového certifikátu spôsobom, ktor ý umožňuje spoľahlivo určiť informačný systém ktorej právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci zaručenú elektronickú pečať vytvoril. Kvalifikovaný systémový certifikát na vytvá ranie elektronickej pečate vydáva akreditovaná certifikačná autorita právnickej osobe alebo orgánu verejnej moci. Vydaný kvalifikovaný systémový certifikát musí obsahovať názov a identifikačné čí slo právnickej osoby (ak je vydaný právnickej osobe) alebo názov a identifikačné číslo orgánu verejnej moci (ak je vydaný orgánu verejnej moci). Súčasne v ňom musí byť uvedené, že sa jedná o syst émový certifikát určený na vytváranie elektronickej pečate. ◊Platnosť elektronickej pečate sa overuje prostriedkom na overenie elektronickej pečate. Pri overovaní zaručenej elektronickej pečate overovateľ, na základe kvalifikovaného systémov ého certifikátu verejného kľúča, overí, či verejný kľúč na overenie zaručenej elektronickej pečate patrí pôvodcovi pečate. Overovanie elektronickej pečate vykonáva pri spracovaní komuniká cie aj elektronická podateľňa prostredníctvom prostriedkov na overovanie elektronickej pečate. Prostriedky pre vytváranie a overovanie zaručenej elektronickej pečate certifikuje Národný bezpečnostný úrad. Formá t a spôsob vyhotovovania zaručenej elektronickej pečate, rovnako ako podrobnosti o podmienkach platnosti pre zaručenú elektronickú pečať, postup pri overovaní a podmienky overenia zaručenej elektronickej pečate ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národný bezpečnostný úrad.

K bodom 12 až 13

Predmetné ustanovenia upravujú dnešný právny stav v oblasti tzv. mandátnych certifikátov a tento pojem, ktorý dnes nemá legálnu definíciu, ustanovujú ako právny pojem pre špecializovaný druh kvalifikované ho certifikátu.

V mnohých konaniach je potrebné preukázanie oprávnenia k vykonaniu daného úkonu, najmä ak fyzická osoba koná napr. za orgán verejnej moci (napr. úradník autorizujúci rozhodnutie za daný orgá n verejnej moci). Pre preukazovanie takéhoto oprávnenia je možné použiť rôzne spôsoby, avšak osoba udeľujúca takéto oprávnenie by mala mať pod svojou kontrolou procesy odňatia takéhoto oprávnenia.

Riešením tohto problému je použitie mandátnych certifikátov, ktoré v sebe majú explicitne uvedenie oprávnenie, s ktorým osoba pri autorizácii úkonu koná, čiže oprávnenie konať za alebo v mene mandanta, konať ako orgán verejnej moci alebo oprávnenie vykonávať činnosť alebo funkciu. V prípade zániku daného oprávnenia má splnomocňujúca osoba oprávnenie zrušiť jednoducho – zrušením daného certifikátu. Spracovanie takýchto oprávnení je možné aj automatizovane.

Hoci súčasný text zákona umožňoval takýto zápis oprávnenia do certifikátu, neustanovoval povinnosti jednotlivých subjektov pri zápise oprávnenia a takéto oprávnenie v certifikáte nebolo možné pova žovať za dôveryhodné.

K bodu 14

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 15

V súvislosti so zavedením inštitútu elektronickej pečate a mandátnych certifikátov sa rozširuje pôsobnosť NBÚ, najmä o akreditované certifikačné služby pre orgány verejnej moci a vedenie zoznamu oprá vnení a registra kvalifikovaných systémových certifikátov orgánov verejnej moci.

K bodu 16

Ustanovenia § 10a súvisia so zmenami v oblasti mandátnych certifikátov. Úprava vydávania a používania mandátnych certifikátov je založená na nasledujúcich princípoch:

• Národný bezpečnostný úrad bude viesť zoznam oprávnení, v ktorom bude uvedený presný text oprávnenia (tak ako bude zapisovaný do mandátneho certifikátu). Text oprávnenia musí byť totožný s názvom, aký pre dané oprávnenie ustanovujú všeobecne záväzné prá vne predpisy a ak to nie je možné, musí byť totožný s názvom, ktorý pre dané oprávnenie určuje platný interný predpis orgánu verejnej moci alebo inej osoby, za ktorú alebo v mene ktorej sa oprávnenie vykon áva.

• Zoznam oprávnení predpisuje aj zoznam dokladov, ktorými musí ž iadateľ o mandátny certifikát s daným oprávnením dokladovať svoju žiadosť. Tieto doklady musia byť totožné s dokladmi, na základe ktorých vzniká podľa všeobecne záväzných prá vnych predpisov dané oprávnenie. Ak oprávnenie vyplýva zo zápisu v zákonom ustanovenej evidencii, dokladom je vždy výpis z tejto evidencie, vydaný orgánom verejnej moci, ktorý ju vedie.

• Do zoznamu oprávnení zapisuje Národný bezpečnostný úrad opr ávnenie na základe oznámenia orgánu verejnej moci. Zoznam oprávnení je zverejnený.

• Pri vydávaní kvalifikovaného certifikátu s príslušným opr ávnením je akreditovaná certifikačná autorita pred vydaním takéhoto certifikátu povinná overiť súlad a úplnosť predložených dokladov s dokladmi uvedenými pre dané oprávnenie v zozname oprávnení .

• Po ukončení platnosti oprávnenia je o zrušenie daného certifik átu povinný požiadať mandatár a orgán verejnej moci alebo osoba, u ktorej mandatár vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu, alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu.

Ustanovenia § 10b súvisia so zavedením inštitútu elektronickej pečate a zmenou v spôsobe overovania autorizácie medzi orgánmi verejnej moci. Pri vzájomnej komunikácii medzi orgánmi verejnej moci sú vymieňané elektronické dokumenty autorizované zaručenou elektronickou pečaťou (napr. odpisy z informačných systémov alebo údaje z referenčných registrov), ktoré sú inými orgánmi používané v procesoch výko nu verejnej moci. V súčasnosti je proces overovania zaručeného elektronického podpisu pomerne zložitý, a z dôvodu používania zoznamu zrušených certifikátov ho nie je možné realizovať on-line.

Vo všeobecnosti je pri overovaní platnosti zaručeného elektronického podpisu a zaručenej elektronickej pečate potrebné overiť, či bol certifikát podpisovateľa pri vytváraní podpisu alebo elektronickej peč ate platný, nakoľko môže dôjsť ku kompromitácii súkromného kľúča a následne podaniu žiadosti o zrušenie certifikátu. Ak sa však jedná o zaručené elektronické pečate orgá nov verejnej moci a ochranu privátnych kľúčov na ich vytváranie, situácia je iná. Tieto sú väčšinou ukladané v špeciálnych zariadenia (nie napr. v USB zariadeniach alebo čipových kartách, ktoré pou žívajú fyzické osoby) a sú umiestnené v zabezpečených prevádzkových priestoroch. Preto je pre procesy overovania zaručenej elektronickej pečate pri komunikácii medzi orgánmi verejnej moci použiť iné princípy, podobne ako v prípade 'uzavretého systému'.

Použitie zaručenej elektronickej pečate a jej overovanie pri vzájomnej komunikácii orgánov verejnej moci je založené na nasledujúcich princípoch:

• kvalifikované certifikáty pre orgány verejnej moci určené na vytváranie zaručenej elektronickej pe čate vydáva pre orgány verejnej moci Národný bezpečnostný úrad

• platnosť kvalifikovaného systémového certifikátu je daná jeho uvedením v zozname platných kvalifikovaných systémových certifikátov, ktorý vydáva a zverejňuje Národný bezpečnostný úrad. Ak je v tomto zozname v čase jeho platnosti obsahuje uvedený daný kvalifikovaný systémový certifikát, považuje sa tento za platný a táto informácia sa môže využiť pri overovaní zaručenej elektronickej pečate. Znamená to, že v tomto prípade je možné overenie zaručenej elektronickej pečate vykonať on-line spôsobom.

• Na účely vydávania zoznamu platných kvalifikovaných certifiká tov vedie Národný bezpečnostný úrad register systémových certifikátov, do ktorého zapíše kvalifikovaný systémový certifikát na žiadosť orgánu verejnej moci, ktorému bol vydaný

• Národný bezpečnostný úrad je povinný každý deň vyda ť a zverejniť zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov na základe údajov z registra. Zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov platí 24 hodín od jeho vydania, a kvalifikovan ý systémový certifikát, uvedený v zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti zoznamu

• ak je kvalifikovaný systémový certifikát vedený v registri kvalifikovaných systémových certifikátov zrušený úrad to bezodkladne oznámi správcovi alebo prevádzkovateľovi modulu úradnej komunikácie, ktorý je bezodkladne povinný zabezpečiť, aby elektronick á komunikácia, pri ktorej je použitý zrušený kvalifikovaný systémový certifikát, bola modulom úradnej komunikácie zablokovaná.

K bodu 17

Podľa platného znenia § 12 ods. 2 zákona o elektronickom podpise poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb je podnikaním, okrem výkonu certifikačných činností podľa § 10 ods. 2 písm. l) zákona o elektronickom podpise (poskytovanie akreditovan ých certifikačných služieb vybraným orgánom verejnej moci). Navrhované nové znenie § 12 ods. 2 umožňuje poskytovať akreditované certifikačné služby na nekomerčnej báze aj orgánom verejnej moci av šak iba vo vzťahu k vlastným zamestnancom alebo príslušníkom.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy v bode 12. ustanovuje, že poskytovateľom certifikačnej služby môže byť verejnoprávny subjekt alebo právnická osoba či fyzická osoba, ak je založená v súlade s vnútroštá tnymi predpismi.

Navrhované znenie je prínosom k rozvoju elektronicky poskytovaných služieb, nakoľko umožňuje orgánom verejnej moci možnosť rozhodnúť sa o spôsobe zabezpečenia kvalifikovaných certifikátov a umožní aj rozvoj poskytovania elektronických služieb orgánov verejnej moci smerom k občanom a podnikateľskému prostrediu.

K bodu 18 a 19

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 20

Doplnenie súvisí so zavedením zoznamu oprávnení, ako záväzného zdroja pre zápis oprávnení v mandátnych certifikátoch.

K bodu 21

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením nových pojmov v oblasti mandátnych certifikátov, ako aj zavedením inštitútu elektronickej pečate.

K bodu 22

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodom 23 a 24

Legislatívno-technické zmeny.

K bodu 25

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona a zmien v definícii základných pojmov sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodu 26

V nadväznosti na zmeny v ustanoveniach o mandátnych certifikátoch sa navrhuje upraviť aj predmetné ustanovenie o pokute.

K bodu 27

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 28

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na zavedenie registra systémových certifikátov.

K bodom 29 a 30

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Zmena súvisí so zavedením inštitútu zaručenej konverzie. Z tohto dôvodu sa súčasný spôsob konverzie formátu nahrádza novozavedeným spôsobom zaručenej konverzie. Následne sa vykonávajú legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K čl. V až VII

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetných oblastiach.

K čl. VIII

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s vypustením pojmov, definovaných v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 7

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 11

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 12 až 14

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 15

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 16

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 17

Vypustenie predmetného ustanovenia súvisí s úpravou tejto oblasti v zákone o elektronickom výkone verejnej moci a s odstránením duplicity.

K bodu 18

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 19

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 20 a 21

Zmeny súvisia s presunutím niektorých sankcií do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 22

Prechodné ustanovenia upravujú mechanizmus ukladania pokút za delikty, spáchané pred účinnosťou novely.

K bodu 23

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K čl. IX

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetnej oblasti.

K čl. X

Účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2013.

Schválen é na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 30. mája 2013.

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa predkladá na základe legislatívneho zámeru zákona o elektronickej verejnej sprá ve, ktorý vláda SR schválila uznesením vlády SR č. 657/2010 z 29. septembra 2010.

Cieľom návrhu zákona je ustanoviť všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe vrátane súvisiacich právnych inštitútov, a tým umožniť realiz áciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom, bez potreby zásahu do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje v konkrétnych prípadoch tento výkon. Podstatou ná vrhu je kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou tak, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvý šila bezpečnosť tejto komunikácie. Takisto je ďalším dôležitým faktorom zavedenie úplne nových inštitútov (napríklad konverzia dokumentov, elektronické schránky), ktoré v právnom prostredí ch ýbali a sú nevyhnutné pre riadne fungovanie elektronických procesov. Cieľom pritom nie je nahrádzať existujúce predpisy, (najmä upravujúce správne/súdne konanie) návrhom zákona, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k 'papierovému, listinnému' spôsobu výkonu verejnej moci, pri zachovaní regulácie tohto výkonu v jeho podrobnostiach osobitnými predpismi.

Návrh zákona obsahuje úpravu nových právnych inštitútov, ktoré nemajú svoj legálny obsah v dnešnom práve a sú pre plnohodnotný výkon verejnej moci v elektronickej podobe nevyhnutné. Ide o

a. elektronick é schránky,

b. identifikácia a autentifikácia osôb,

c. autorizácia,

d. zaručená konverzia,

e. úhradu platieb platených orgánu verejnej moci zo zákona alebo na základe zákona,

f. referenčn é registre.

Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom, ktoré sú v platnom práve buď upravené výlučne na listinný spôsob vý konu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, avšak ich úprava je fragmentovaná a nejednotná. Ide najmä o

a. architekt úru informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci,

b. podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom,

c. elektronické podanie a elektronický úradný dokument,

d. elektronické doručovanie

Vzhľadom na to, že predmet úpravy návrhu zákona zasahuje aj do oblastí, upravených inými právnymi predpismi, ako aj vzhľadom na potrebu prispôsobenia existujúcich právnych inštitú tov návrhu zákona, v osobitných článkoch sa navrhujú zmeniť a doplniť súvisiace právne predpisy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s pr ávom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o elektro nickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

XX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?XX3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR

Nemáme pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Z návrhu zákona vyplývajú negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú v doložke vybraných vplyvov zohľadnené. Vplyvy vyplývajúce z § 7 ods. (10) zákona /úhrady za činnosť integrovaného obslužného miesta/ a ustanovení Èl. II /súdne poplatky/ a Èl. III /správne poplatky/ žiadame premietnuť do doložky a analýzy vplyvov. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a nasledujú ce tri rozpočtové roky. Spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov alebo znížených príjmov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

V analýze sociálnych vplyvov, v časti 4.1. Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materi álom odporúčame v predloženom texte slová 'verejných orgánov' nahradiť slovami 'elektronického výkonu verejnej moci.'.

Odôvodnenie: Zmenu navrhujeme z dôvodu, že nepôjde o obyvateľov a domácnosti, ktoré využívajú služby verejných orgánov vo všeobecnosti, ale o dotknutých obyvateľov a domácnosti, ktoré búdu využívať elektronický v ýkon verejnej moci.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu ' Návrh zákona o elektronickom výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov', neuplatňujeme žiadne pripomienky a zároveň odporúčame do predkladacej správy doplniť negat ívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré vyplývajú z materiálu a z doložky vybraných vplyvov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy 2013201420152016Príjmy verejnej správy celkomŠtátny rozpočet (VPS)z toho: - vplyv na ŠR - vplyv na územnú samosprávuVýdavky verejnej správy celkom12 62741 248 31 81425 890V tom: MF/0A9 Medzirezortný program OP Informatizácia spoločnosti12 62741 24831 81425 890z toho: -vplyv na ŠR 11 62738 24828 81423 890EÚ prostriedky 7 99028 80521 70017 992Spolufinancovanie 1 8755 0833 8293 175Pro Rata 1 7624 3603 2852 723-vplyv na územnú samosprávu1 0003 0003 0002 000 Financovanie zabezpečené v rozpočteV tom za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 12 62741 24831 81425 890

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)12 62741 24831 81425 890 z toho vplyv na ŠR11 62738 24828 81423 890 financovanie zabezpečené v rozpočte 11 62738 24828 81423 890 ostatné zdroje financovania1 0003 0003 0002 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / ú spora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Projekty financované v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v plnej vý ške cez rozpočet Platobnej jednotky Ministerstva financií SR, a teda nesmú byť rozpočtované duplicitne v rozpočtoch príslušných kapitol. Projekty v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizá cia verejnej správy a elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z EÚ vo výške 75,31% a spolufinancované zo štátneho rozpočtu vo výške 13,29% a systémom pro rata 11,4 % projektu zabezpe čované transferom z rozpočtu Platobnej jednotky MF SR. Vzhľadom na to, že tento proces je čo do rozsahu bezprostredne závislý od spôsobu realizácie a nasadenia spoločných modulov a ďalších elektronický ch prostriedkov komunikácie, ako aj vzhľadom na to, že v určitom rozsahu existuje výkon verejnej moci elektronicky aj v súčasnosti, konkrétne cieľové odhadované finančné dosahy budú závislé na stave realizácie konkrétnych projektov.

V budúcnosti, t.j. až po zabezpečení všetkých krokov k úplnej elektronizácii administratívnych procesov, možno očakávať úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy, a to nákladov na, archí vne kapacity, kancelársky spotrebný materiál atď.

Dôsledkom zjednotenia pravidiel pre prístup k údajom, bude jednoduchšie prepojenie informačných systémov, a tým lacnejšia realizácia povinností na zdieľanie údajov, ktoré budú vychádzať z rôznych pr ávnych predpisov, a ktorých cieľom je odstránenie byrokratickej záťaže právnických a fyzických osôb.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zá kona je vytvorenie funkčného modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie základných registrov verejnej správy. Návrh zákona vytvára spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú. Využitie elektronických osobných schránok umožn í zníženie papierovej agendy a jej plnoprávne prevedenie na elektronickú formu. Znamená to odbremenenie administratívy verejnej moci a zrýchlenie procesov z pohľadu občanov i podnikateľského sektora.

Zákon podporí rozšírenie využívania zaručeného elektronického podpisu na všetky služby eGovernmentu ako základného verifikačného nástroja elektronickej komunikácie s verejnou správou. Jeho plošn é zavedenie bude technickou a organizačnou úlohou verejnej správy.

Veľmi významnou spoločenskou črtou zavàšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát, a tým zvýšenie komfortu občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s ú radmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobené opakovaným prenosom rovnakých údajov rôznym úradom, ktoré ich vyžadujú. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktoré si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registrov verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov vedených inými orgánmi verejnej moci.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

X nová služba alebo nariadenie

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou vstupných nárokov na výdavky štátneho rozpočtu, ktoré budú spojené s potrebou orgánov verejnej moci zabezpečiť možnosť využívania elektronických prostriedkov pri výkone verejnej moci a rovnako bude mať vplyv aj formou udržiavacích nákladov na chod jednotlivých služieb elektronickej verejnej správy. Výdavky si jednotlivé inštitúcie uplatnia v rámci príslu šnej rozpočtovej kapitoly a rozpisu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 na základe predložených požiadaviek. Schválená výška výdavkov bude zabezpečená v rozpočte prísluš nej kapitoly.

Prínosom bude lepší v ýkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zní ženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.

Reálny rast nákladov sa vzhľadom na predpokladanú účinnosť zákona predpokladá až od roku 2014. To zakladá nárok na hospodárenie verejnoprávnych inš titúcií a tiež nárok na štátny rozpočet prostredníctvom financovania zriadenia jednotlivých spoločných modulov, na ktoré sú naviazané projekty rozvoja IKT a takisto v prípade zriadenia a prevá dzkovania nových registrov. Výdavky spojené s realizáciou zákona budú zabezpečené z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (1. prioritná os) a v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivý ch kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 387 z 30. júla 2012 k Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka bolo v bode C. 1 ministrovi financií SR uložené viaza ť v kapitolách štátneho rozpočtu prostriedky v objeme 120 mil. eur a v bode D. 2 primátorom miest, starostom obcí a predsedom vyšších územných celkov odporučené prispôsobovať v záujme konsolidá cie verejných financií výdavky miest, obcí a vyšších územných celkov vývoju ich príjmov. Uvedené opatrenie je záväzným limitom pre zamedzenie zvyšovania nákladov na bežnú prevádzku i investičn é projekty, nekryté schválenými rozpočtovými opatreniami.

Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy ako aj všetky referenčné registre sú v správe ústredných orgánov verejnej správy (ÚOŠS). Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly pr íslušného ÚOŠS, preto sa územnej samosprávy uvedené náklady priamo netýkajú. Orgány územnej samosprávy sú do systé mu elektronickej verejnej správy osobitne zapojené najmä Národným projektom Dátového centra miest a obcí.

K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajú cich z iných predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesný ch predpisoch upravujúcich výkon ich pôsobnosti.

Obstarávacie náklady na IKT sú už v súčasnosti vo väčšine preinvestované v rámci obnovy životného cyklu, a napr. "logovanie" prístupu k dátam a uchovávanie záznamov o ňom je štandardnou súč asťou moderného zabezpečenia informačného systému, a preto je možné tieto náklady uhradiť účelnou alokáciou prostriedkov v rámci obnovy životného cyklu informačných systémov.

Vzhľadom na fakt, že vláda SR schválila svojim uznesením č. 561 zo 17. 10. 2012 Návrh nového systému platenia, evidencie a zúčtovania správnych, a súdnych poplatkov, ktorý predstavuje komplexný spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov, z toho dôvodu neobsahuje návrh tohto zákona úpravu elektronické ho platenia týchto poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa nepredpokladá rast príjmov štátneho rozpočtu zo správnych a súdnych poplatkov zabezpečovaných prostredníctvom návrhu tohto zákona.

Tabuľka č. 4

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Bežné výdavky (600)2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)221006 3506 9667 000 Bežné transfery (640)2200750850900 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)9 32731 148 20 99816 990 Obstarávanie kapitálových aktív (710)27 21025 64815 31411 090 Kapitálové transfery (720)22 1175 5005 6845 900 Dopad na výdavky verejnej správy celkom12 627 41 248 31 814 25 890 z toho výdavky na ŠR11 62738 248 28 81423 890 Bežné výdavky (600) 2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700)9 32731 14820 99816 990

Tabuľka č. 5

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 221004 - správne poplatky Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)poznámka2013201420152016 Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR *Mzdové náklady sú margin álne, pretože obslužné činnosti budú v absolútnej väčšine vykonávať preškolení súčasní pracovn íci povinných osôb (orgánov verejnej správy a verejnej moci).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

- Prínosy: Zjednotenia komunikačných kanálov komunikácie s verejnými orgánmi, rýchlosť, transparentnosť procesov

- Náklady na poštovné služby, na zvýšenie úrovne informačnej bezpečnosti, aktualizáciu webových služieb, opravu chybových dát, pravidelnú aktualizáciu dát v IS, zodpovednostné krytie spôsobených škôd resp. pokuty pri nedodržiavaní povinností.

Navrhovaná úprava zaručenej konverzie bude z hľadiska podnikateľského prostredia predstavovať na jednej strane ná klady, ale aj racionalizáciu časových a priestorových kapacít spojených s archivovaním konvertovaných dokumentov do elektronickej podoby.

3.3. Aká je predpokladaná vý ška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

- Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia (broadband) a na nákup/aktualizáciu nevyhnutných softvérových produktov, v prípade doterajšieho nevybavenia subjektu výpočtovou technikou aj nákup hardv éru.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunikácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyš ovania podpory podnikateľskému prostrediu, vo zvýšení úrovne bezpečnosti elektronickej komunikácie s verejnými orgánmi.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické d ôsledky pripravovaných regulácií?

Výrazné odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladané ho materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnen é. Kvantifikujte:

Nebude mať negatívny dosah na rast výdavkov obyvateľa/domácnosti. Pokles výdavkov bude v prípade využitia elektronických platieb za verejné služby.

Počet dotknutých obyvateľov a domácností je identický s okruhom žiadateľov o služby elektronického výkonu verejnej moci.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Zrýchlenie prístupu k službám v dôsledku využívania elektronickej komunikácie ako rýchleho komunikačného nástroja.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bude mať pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, nakoľko zavedením elektronických služieb sa uľahčí prístup k službám napr. občanom so zdravotným alebo iným postihnutím.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť.

Pozitívny dosah na zamestnanosť sa predpokladá v oblasti vysokej racionalizácie využitia existujúcich pracovných síl pre zavádzanie elektronických procesov verejnej správy a zvýšenia ich odborných zručností. .

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíš te ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zavádzajú sa spoločné moduly, základné registre, posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov, čím sa rozšíri, zefektívni a skvalitní prístup verejnosti k elektronickým službám verejných orgánov.

Úroveň IV (transakčná).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíš te spôsob jej zabezpečenia.)Áno, predmetom úpravy návrhu zákona sú aj pravidlá prepojiteľnosti ISVS.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte sp ôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

zákon je zameraný na správcov a prevádzkovateľov ISVS povinných osôb, zabezpečujúcich v rámci svojej vnútornej organizácie aj prevádzku IS, vzdelanie pracovníkov v oblasti IKT vyplýva z ich pracovné ho zaradenia. U používateľskej verejnosti sa týmto zákonom nepredpokladá štátom zabezpečované IKT vzdelávanie na tieto účely.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Áno, hoci zá kon je technicko-procesnou normou zameranou na IT architektúru verejnej správy, propagácia je nevyhnutná pre rozšírenie používania e-služieb.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte sp ôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Áno, prostredníctvom technických štandardov prístupnosti a využívaním tzv. prístupových miest sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy a verejnej moci.Infraštruktú ra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveď te jeho funkciu.)Áno, zákon predpokladá vytvorenie a zavádzanie viacerých nových ISVS, napr. spoločné moduly UPVS, a pod. Zároveň sa zvýrazňuje potreba rozširovania existujúcich ISVS, aktualizácie relevantných ISVS, spoločných modulov a ich nástrojov, napr. vlastných formulárov povinných osôb potrebných na primárnu komunikáciu obč anov s orgánmi verejnej moci.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, prostredníctvom širokopá smového internetu sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb, ako napr. JKM, IOM. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, rozširuje sa okruh poskytujú cich subjektov a rozsah poskytovaných služieb. Posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte sp ôsob jej zabezpečenia.)Áno, prostredníctvom š tandardov pre ISVS sa zabezpečuje rozšírená úroveň interoperability.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, prostredníctvom povinností správcov a prevádzkovateľov ISVS. Bezpečnosť a ochranu digitálneho prostredia je možné zlepšiť na programovej úrovni (softvérovej) alebo technickej (hardvérovej).6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúry.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveď te popis zmien.)Nie, kompetenčné zmeny na úrovni zákonov sa nepredpokladajú. Zmeny sa predpokladajú iba na úrovni zriaďovania ISVS a gestorstva základných registrov a modulov v kompetencii príslušných prevádzkovateľov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíš te príslušnú úroveň financovania.)Áno, hlavne z prostriedkov OPIS na projekty 1. prioritnej osi a tiež čiastočne v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých povinných osôb. Do výšky 85 % financovaných v rámci OPIS.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu ú pravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Struč ne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie,

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci priamo nepreberá ani neimplementuje žiadne právne záväzné akty EÚ. V článku III tohto zákona (novela zákona o elektronickom podpise) sa upravujú ustanovenia, ktoré súvisia s aktmi EÚ v oblasti elektronického podpisu, ale priamo ich nepreberajú ani neimplementujú: Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoloč enstva pre elektronické podpisy, Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahč enie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie ná vrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzn ých právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy. Uvedená smernica je plne transponovaná do zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

- Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spô sobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu je technický prevádzkový predpis, podľa ktorého certifikačné orgány v šetkých členského štátu EÚ postupujú. Samotná smernica č. 2006/123/ES je plne transponovaná do zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky◊

zobraziť dôvodovú správu