Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov 305/2005 účinný od 01.01.2019 do 31.12.2019

Platnosť od: 14.07.2005
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 31.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rodinné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST33JUD359DS26EUPP4ČL1

Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov 305/2005 účinný od 01.01.2019 do 31.12.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 305/2005 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 61/2018 a 177/2018

Legislatívny proces k zákonu 177/2018
Legislatívny proces k zákonu 61/2018

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť   

 

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.         

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a  nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

 *  Materiál nelegislatívnej povahy

 S  Materiál legislatívnej povahy

 *  Transpozícia práva EÚ

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.12.2017
Ukončenie: 29.12.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2018

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

február 2018

 

 

  2.  Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

  4.  Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

  5.  Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          S  Áno            *  Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

  7.  Transpozícia práva EÚ

 

  8.  Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  S   Negatívne

  *     Áno

  S     Nie

  *   Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Sociálne vplyvy

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


 
S     Pozitívne


 
*     Žiadne


 
*   Negatívne

  * Pozitívne

  *     Žiadne

 S    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

 

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

  12.  Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

Všeobecná pokladničná správa

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Rozpočtové prostriedky

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

4

4

4

- vplyv na ŠR

5

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na ŠR

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

 

 

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

 

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

 

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 x     zmena sadzby

       zmena v nároku

 x     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

       iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

 

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

   

 

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

 Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Výpis z registra trestov

213 379

1

213 379

Výpis z obchodného registra

257 300

3

771 900

Výpis zo živnostenského registra

63 859

2

127 718

Výpis listu vlastníctva

288 470

4

1153880

SPOLU

823 008

9

2 266 877

 

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

213 379

853 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

288 470

2 307 760

SPOLU

 

 

5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

 

Úspory nákladov na tlač výpisov:

 

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

 

   Cena zariadenia

1 144 EUR

   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

   Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

   Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

   Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

   Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

   Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)

0,00000

   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

 

   Cena papiera 1 ks A4

0,01056

   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Ročná úspora celkom

201 434,69 eur

 

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

 

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov

823 008

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur


 


Tabuľka č. 3

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

Granty a transfery (300)1

0

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 


 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4

 

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 2 320 008

 48 672

 48 672

 48 672

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19 008 

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

2 247 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 320 008

48 672

48 672

48 672

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

203 097,6

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 672

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

154 425,6

20 025,6

20 025,6

20 025,6

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

115 200

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

115 200

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

 2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 171 600

 0

 0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

171 600

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

171 600

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 240 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

240 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

240 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 192 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

192 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

192 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-866 619

-1 733 238

-1 733 238

-1 733 238

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-470 756

-941 512

-941 512

-941 512

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Tovary a služby (630)2

-100 717,35

-201 434,69

-201 434,69

-201 434,69

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

MZDOVÉ DOPADY

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

3

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

3

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

 1500

 1500

 1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

73008

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

54000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19008

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

19008

12672

12672

12672

 

 

 

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

2

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

2

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

1500

1500

1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48672

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

36000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12672

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

12672

12672

12672

12672

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 

 

 

 

 

 

 

 


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

 

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 516

Spoločnosti s ručením obmedzeným

193 300

Ostatné obchodné spoločnosti

1 288

Družstvá

1 353

Štátne podniky

15

Príspevkové organizácie

641

Rozpočtové organizácie

6 372

Živnostníci

322 968

Ostatné právne formy

19 625

Spolu subjekty podľa právnej formy

575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

 

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa, elektronicky.  

 

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/
Rok 2017

Početnosť výpisov/
12 mes.

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

3 500

-14 000

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

-1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

-191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

86 541

-692 328

SPOLU

 

411 200

-2 570 355

 Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 200

- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.  

 

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

 

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 200

- 3 166 240

 

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-4,47 eur

-2 570 355

Nepriame finančné náklady

-1,57 eur

- 904 640

Administratívne náklady

-5,5 eur

-3 166 240

Celkové náklady regulácie

-11,54 eur

-6 641 235

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

 

 

 

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

 

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

 

 

B

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

 

B

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

 

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

 

1.       Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2.       Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3.       Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4.       Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu  návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

209 879

839 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

0

0

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

0

0

Výpis listu vlastníctva

8 eur

201 929

1 615 432

SPOLU

 

411 808

2 454 948

 

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 808

- 905 977,60

 

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie priamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou


Vysvetlenie:
Získanie jedného výpisu z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či zo živnostenského registra na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 823 008 výpisov a občania tak strávili v priemere 823 008 hodín získavaním týchto výpisov. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto výpisy bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

 

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 808

- 3 170 921,6

 

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov. 

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi vzniká povinnosť predkladať súhlas a doplňujúce údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnancom verejnej správy za občana na daný účel.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?   

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

 

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

2.

Názov návrhu právneho predpisu:  Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

 

 

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

 

 

a)      je upravená v práve Európskej únie


- primárnom

čl. 18, 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:

-

 

2. nelegislatívne akty:

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

-

 

 

 

b)      nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

 

 

 

 

 

 

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

     
 

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

     
 

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

     
 

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

     

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

   

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

   

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dôvodová správa

 

 

B. Osobitná časť   

 

K Čl. I

K § 1

K odseku 1

Pre všetky orgány verejnej moci sa zavádza povinnosť získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely.

 

K odseku 2

Ustanovuje sa okruh osôb oslobodených od dokladovania listinných podôb výpisov na účel preukazovania skutočností v nich uvedených.

 

K odseku 3

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe.

 

K odseku 4

Ustanovenie dopĺňa rozsah subjektov o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou.

 

K odseku 5

Ustanovenie upravuje vyňatie Slovenskej informačnej služby spod režimu návrhu zákona, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

 

K odseku 6

Technické riešenie ako získavať údaje alebo výpisy z informačných systémov verejnej správy vytvorí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) v spolupráci so zdrojovými registrami a registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Technické riešenie bude postavené na už existujúcom IS CSRÚ, ktorého správcom je úrad. Orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 budú môcť pomocou integrácie s IS CSRÚ získavať všetky potrebné údaje alebo výpisy priamo do svojich agendových systémov. Pokiaľ orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 nebudú disponovať agendovými informačnými systémami potrebnými pre integráciu alebo nebudú disponovať finančnými prostriedkami pre túto integráciu, vytvorí úrad portál ako novú inštanciu nad IS CSRÚ, ktorý zabezpečí prístup k získavaniu predmetných údajov alebo výpisov pomocou prihlásenia sa elektronickým občianskym preukazom a čítačkou alebo pridelenými prihlasovacími údajmi.

Ustanovenie upravuje prípady ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov.

Za technické dôvodmi resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením do internetovej siete.

Technické dôvody podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 taktiež zahŕňajú  situácie, kedy údaje z referenčného registra nebudú úplné a zdrojový register bude obsahovať údaje rozhodujúce pre úradnú činnosť alebo rozhodovanie.

Za bezodkladnosť sa v tomto prípade považuje doba 24 hodín až 5 pracovných dní od zaslania požiadavky na získanie údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Táto doba musí však byť posudzovaná individuálne, nakoľko niektoré dotknuté konania v pôsobnosti orgánov verejnej moci predpokladajú aj trojdňovú lehotu na rozhodnutie alebo právny úkon.

V uvedených prípadoch sú subjekty uvedené v odseku 1 a 4 oprávnené požadovať od osôb podľa odseku 2 doloženie listín na účel preukázania skutočností v nich obsiahnutých. Ustanovenie stanovuje i podmienku aktuálnosti listinných výpisov zo zdrojových registrov, ktoré nesmú byť staršie ako 30 dní aby bola v prípade technických príčin zabezpečená akceptovateľná aktuálnosť údajov a skutočností v nich obsiahnutých.

 

K Čl. II

Navrhované doplnenie ustanovenia ustanovuje okruh údajov a výpisov z informačných systémov verejnej správy okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, za všeobecne známe skutočnosti, ktoré sú použiteľné na právne účely ako podklad rozhodnutia správneho orgánu a ktoré účastníci konania a zúčastnené osoby nemusia preukazovať dokladmi.

 

K čl. III

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prekladania výpisu z registra trestov ako obligatórnu náležitosť na ustanovenie za odborne spôsobilú osobu na zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis  z registra trestov.

 

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z registra trestov ako obligatórnu prílohu žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. V

K bodom 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z obchodného registra účastníkom dražby.

 

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VIII

Vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a ďalších skutočností a listín, ktoré sú skutočnosťami obsiahnutými v registri právnických osôb.

 

K Čl. IX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

 

K Čl. X

K bodu 1

Podľa § 5 ods. 3 živnostenského zákona fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto je potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu, ktorá je právnickou osobou

 

K bodom 2 až 4

Ide o nadviazanie na úpravu urobenú v predchádzajúcom bode, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

 

K Čl. XI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť voľby predloženia výpisu z registra trestov ako prílohu žiadosti o zapísanie do Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo poskytnutia údajov na účel zabezpečenia výpisu z registra trestov komorou. Žiadateľ v žiadosti  o zápis do komory poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým komora získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Vypúšťa sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť občanom, resp. spracovateľom. Túto skutočnosť zisťuje Národná banka Slovenska. Zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazu 2a).

K bodom 4 až 6

Dopĺňajú sa náležitosti, ktorými Národná banka Slovenska overuje totožnosť osôb a spôsob, akým spôsobom s nimi môže nakladať.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava na základe doplnenia odseku 2 v § 34a novelizačným bodom 3.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje vykonať zmeny, na základe ktorých by účastníci konaní, najmä pri tzv. povoľovacích konaniach a v konaniach o zmenách alebo o udelení predchádzajúcich súhlasov nemuseli predkladať Národnej banke Slovenska výpisy z uvedených registrov v materiálnej podobe (okrem prvého razu), a Národná banka Slovenska by si všetky takéto potrebné podklady podľa aktuálneho stavu (aj v prípade pozmeneného stavu) mala sama zadovážiť, alebo preveriť potrebné údaje alebo skutočnosti, prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť pre žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a nahrádza sa povinnosťou poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa sleduje zabezpečenie možnosti poskytnutia súčinnosti a požadovaných informácií v konaní o udelenie štátneho občianstva ostatnými orgány verejnej moci, právnickými a fyzickými osobami buď v listinnej podobe (v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona) alebo elektronickej podobe.

 

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov pre uchádzačov na prijatie za dobrovoľného strážcu poriadku. Na tento účel preukázania bezúhonnosti uchádzač poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o postup, akým obec získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa taxatívne ustanovujú dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na zápis do registra spoločenstiev a explicitne sa dopĺňa povinnosť príslušného správneho orgánu použiť predložené údaje na získanie výpisu z listu vlastníctva, resp. výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 5

Upravuje sa spôsob preukazovania bezúhonnosti a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

 

 

K Čl. XVII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti uchádzača na výkonného riaditeľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhuje sa aby uchádzač na pozíciu výkonného riaditeľa poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým stredisko získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o poskytnutie jednorázovej finančnej výpomoci predkladať obci ako prílohu žiadosti list vlastníctva alebo jeho kópiu. Ponecháva sa dokladovanie užívacieho práva k obydliu ak žiadateľ nie je vlastníkom obydlia.

 

K Čl. XIX

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa definuje dôveryhodnosť osoby, spôsob, akým sa preukazuje. Upravuje sa postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov ak sa jedná o občana Slovenskej republiky. Zároveň sa stanovuje postup dokladovania bezúhonnosti cudzincov.

 

K Čl. XX

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XXI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby správca poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby riaditeľ poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXIII

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

 

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 3

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Na tento účel poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby dokladovať výpis z obchodného registra.

 

 

K Čl. XXV

K bodu 1

Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXVI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Žiadateľ o udelenie licencie ako aj členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby žiadateľa poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVII

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť prikladať k žiadosti o osvedčenie na prevádzku verejného skladu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a doklad o vlastníctve nehnuteľnosti alebo osvedčenú kópiu listu vlastníctva prenajímateľa. Ponecháva povinnosť sa predloženie zmluvy o nájme verejného skladu, ak žiadateľ nie je vlastníkom.  

K bodu 2

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVIII

K bodu 1

V navrhovanej právnej úprave sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a živnostenský list prípadne výpis zo živnostenského registra, a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o vydanie oprávnenia na šľachtenie a plemenitbu.

K bodu 2

Navrhovaná znenie vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra, kópiu živnostenského listu ako aj doklad o vlastníctve vodnej plochy. Ponecháva sa povinnosť preukázať  nájomný vzťah kópiou nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom vodnej plochy.

 

K Čl. XXIX

Cieľom navrhovanej zmeny je úprava postupu preukázania bezúhonnosti osoby, ktorá žiada o prijatie do štátnej služby ako colník. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 6a.

 

K Čl. XXX

K bodu 1

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať vlastníctvo k nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.

K bodom 2 až 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín, producenta kompostu a žiadateľa o certifikáciu hnojiva predkladať Kontrolnému a skúšobnému ústavu k žiadosti výpis z obchodného registra a živnostenského registra.

 

K Čl. XXXII

K bodu 1,4 a 9

Určuje sa postup, akým Národná rada SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu získa výpis z registra trestov.

K bodom 2, 5 a 6

Ustanovuje sa podmienka bezúhonnosti pre právnické osoby, ktoré žiadajú o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej  služby, o registráciu retransmisie ako aj pre fyzické osoby, ktoré žiadajú o registráciu retransmisie.

K bodu 3,7 a 8

Zrušuje sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov k žiadostiam o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a k žiadosti o registráciu retransmisie.

V prípade cudzincov sa ponecháva povinnosť predložiť obdobný doklad ako je výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 36a.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

Čl. XXXIII

K bodom  1, 2, 6, 7 a 9 

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť predkladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 3, 4, 5 a 8

Cieľom právnej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov pre fyzické osoby a ich zástupcov, právnické osoby a členov ich štatutárneho orgánu. Tieto osoby poskytnú orgánu verejnej moci iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým sa získava výpis z registra trestov.

K bodu 10

Vypúšťa sa podmienka veku ;)

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z listu vlastníctva, ak je žiadateľ vlastníkom, resp. spoluvlastníkom priestoru.

 

K Čl. XXXIV

V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

 

K Čl. XXXV

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa ako obligatórnu náležitosť predkladať ministerstvu k žiadosti na vykonanie kvalifikačného kurzu výpis z obchodného registra, výpis živnostenského registra alebo výpis z obdobného registra a ponecháva sa dokladovanie obdobných dokladov, ak je osoba zapísaná v obdobnom registri v zahraničí.

 

K Čl. XXXVI

Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

 

K Čl. XXXVII

V navrhovanej zmene sa upravuje náležitosť prihlášky na funkciu hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra v prihláške uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým samosprávny kraj získava výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

 

K Čl. XXXVIII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov predkladať ministerstvu výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra ako jednu z obligatórnych náležitostí na získanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia.

 

K Čl. XXXIX

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

 

K Čl. XL

K bodom  1 až 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov a ustanovuje sa postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti cudzincov.

K bodu 4

Legislatívno-technické úpravy vo vnútorných odkazoch predpisu zohľadňujúce doplnenie odseku 16 v § 7.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť osôb predkladať výpis zo živnostenského registra, resp. výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou v § 38 ods. 3 sa spresňuje ustanovenie zákona z dôvodu plnenia úloh vyplývajúcich z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“). Z nariadenia vyplýva povinnosť centrálnym bankám Eurosystému zabezpečiť kontinuálny zber údajov o úveroch a kreditnom riziku; predmetným ustanovením sa zabezpečí plnenie úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú z nariadenia.

K bodu 7

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti prikladanej k žiadosti o poskytnutie údajov z registra.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí možnosť poskytovania údajov, ktoré sú predmetom nariadenia aj s inými centrálnymi bankami z iných členských štátov bez uzavretia dohody za podmienky, že tieto centrálne banky sú taktiež súčasťou kontinuálneho zberu údajov o registri a kreditnom riziku podľa nariadenia.

 

K Čl. XLI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa precizuje preukazovanie dôveryhodnosti cudzincov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti podľa § 55 ods. 1, § 55 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov formou predloženia kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu na účely overenia totožnosti.

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi uložiť výpis z obchodného registra v Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. XLII

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIII

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 36a a 36b.

 

K Čl. XLIV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej právnej úprave sa vypúšťa povinnosť inšpektora preukazovať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým Slovenská obchodná inšpekcia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XLV

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti.

 

K Čl. XLVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

 

K Čl. XLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje spôsob akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a.

 

K Čl. XLVIII

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti o povolenie podľa § 4 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť burzy predkladať výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. L

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzických osôb a právnických osôb. Tieto osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5b.

 

K Čl. LI

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností ako obligatórnych príloh k žiadosti o povolenie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 3 až 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

 

K Čl. LIII

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

 

K Čl. LIV

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LV

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazu 4.

 

K Čl. LVI

Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazom 4 a 4a.

 

K Čl. LVII

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

 

K Čl. LVIII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať odpisu registra trestov. Občan poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. LIX

K bodom 1 a 3

Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba,  právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. LX

K bodom 1, 2, 10, 16, 21, 23, 26, 27

Úpravy vnútorných odkazov v dôsledku zmien podľa novelizačných bodov 5, 13 a 20.

K bodom 3, 4, 8, 12, 13, 20, 24, 28

Navrhovaná zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa článku I tohto zákona. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravuje postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K bodom 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 17 až 19, 22, 24, 25

Vypúšťa sa povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

K bodu 29

Prechodné ustanovenie zohľadňujúce zmeny v zákone.

 

K bodu LXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť so žiadosťou výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Úpravy v terminológii zákona.

 

K Čl. LXII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov a právnické osoby so sídlom mimo územia SR preukazovať bezúhonnosť potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu ktorého je príslušníkom alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť predložiť výpis z obchodného registra.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti predložiť výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. LXIII

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzickej osoby. Upravuje sa postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa zohľadňuje oprávnenie subjektov na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Zavádza sa možnosť preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom využívaním informačného systému verejnej správy, ak preverujúca osoba má oprávnenie používať informačný systém verejnej správy.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú náležitosti bezpečnostného dotazníka podnikateľa - výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXIV

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 61ca.

 

K Čl. LXVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

 

K Čl. LXVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 7aa.

 

K Čl. LXVIII

K bodu 1

Z dôvodu právnej istoty a odstránenia pochybností v aplikačnej praxi sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa na poskytovanie dotácií nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ponecháva priestor, aby sa na poskytovanie dotácií vzťahoval správny poriadok, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým poskytovateľ dotácie získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXIX

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. LXX

K bodom 1, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXI

K bodom 1 a 6 až 8

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodom 2 až 4, 5 a 9

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť pre cudzincov a zahraničné právnické osoby obdobným potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace.  Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXII

K bodu 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodom 4 až 6

Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIII

K bodom 1, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov, zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIV

K bodom 1, 11, 17, 19, 23 a 25

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnym údajom zapisovaných do obchodného registra a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra. Táto povinnosť sa zachováva pri zahraničných osobách, ktoré sú naďalej povinné dokladovať obdobný výpis ako je výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 4, 7, 9, 10, 15, 17, 18, 21, 22 a 24

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Táto zmena sa netýka zahraničných osôb, ktoré sú povinné dokladovať bezúhonnosť obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z obchodného registra ako obligatórnej prílohy.

K bodu 6

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z listu vlastníctva ako obligatórnej prílohy.

K bodom 3, 8, 12, 16, 19 a 25

Legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré zohľadňujú vypustenie povinnosti dokladovania jednotlivých výpisov z príslušných zdrojových registrov.

K bodom 9, 13, 14, 20 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa ustanovuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.

 

K Čl. LXXV

K bodu 1

Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

K bodu 3

Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

 

K Čl. LXXVI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov.

K bodom 2, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 18a.

K bodu 4

Vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXXVII

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa nahrádza povinné dokladanie výpisu z registra trestov postupom na vyžiadanie výpisu z registra trestov predložením údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získava výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý však nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. LXXVIII

K bodu 1

Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax je potrebné doplniť právnu úpravu o vylúčenie opravného prostriedku proti príkazom vydaným podľa § 15b ods. 7 rovnako, ako je tomu v prípadoch obdobných príkazov.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra. zároveň navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci. Zároveň upravuje postup preukazovania bezúhonnosti cudzincov a občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť žiadateľa a prevádzkovateľa hazardnej hry prikladať ministerstvu k žiadosti alebo v prípade okolností podľa § 24 výpis z obchodného registra.

K bodu 5

Vypustením navrhovaného ustanovenia sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra nadácií alebo výpis z registra záujmových združení k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie.

 

K Čl. LXXIX

K bodom 1, 3 a 4

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť prikladania výpisu z obchodného registra, údajov zapisovaných a listín evidovaných v obchodnom registri.

 

K Čl. LXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov v novelizačnom bode 2.

 

K Čl. LXXXI

K bodom 1, 2, 5, 7 až 11

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a  orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  získa odpis registra trestov.

K bodom 3, 4 a 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 12

Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXII

K bodu 1

V navrhovanej úprave ustanovenia sa k návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia  vypúšťa povinnosť prikladania listov vlastníctva dotknutých pozemkov alebo ich výpisov ako povinnej prílohy. 

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti uchádzačov za členov lesnej stráže a členov lesnej stráže. Fyzická osoba poskytne správnemu orgánu iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXIII

K bodom 1 až 3 a 12

Navrhované zmeny ustanovení upravujú postup pri preukazovaní spoľahlivosti a postup pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K bodom 4 až 11

Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby dokladovať výpis zo živnostenského registra. Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby a právnickej osoby predkladať prehľad o svojich podnikateľských činnostiach a výpis z obchodného registra.

K bodu 13

Zmenou ustanovenia sa zavádza oznamovacia povinnosť zamestnanca pri zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie jeho spoľahlivosti.

K bodom 14 až 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 4 až 11.

 

K Čl. LXXXIV

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukazovania bezúhonnosti Slováka žijúceho v zahraničí. V žiadosti o vydanie osvedčenia na preukázanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10.

 

K Čl. LXXXV

K bodom 1 až 5, 8 a 9,

Účelom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti prekladať správnemu orgánu výpis z obchodného registra,  výpis zo živnostenského registra a výpis z katastra nehnuteľností ako povinnú prílohu k návrhom a žiadostiam. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 5, 7, 10 a 11

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov. Žiadateľ poskytne Štátnej kúpeľnej komisii iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Štátna kúpeľná komisia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVI

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXXXVII

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť postup preukázania bezúhonnosti a zároveň sa určiť postup, akým  sa získava výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť prikladať ako prílohu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. LXXXIX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmenou ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o členstvo v rade správcov a stanovuje spôsob akým Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky postupuje pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu.

 

K Čl. XC

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa mení spôsob preukazovania bezúhonnosti žiadateľa,  štatutárneho orgánu žiadateľa a cudzinca ako žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu 2 

Navrhovanou úpravou sa mení postup pri dokladaní výpisu z registra trestov. Možnosť účastníka konania požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov sa úpravou mení na povinnosť poskytnúť údaje, aby správny orgán mohol bezodkladne zaslať tieto údaje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a ustanovuje sa postup akým Štátna veterinárna a potravinová správa získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 123a..

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra ako obsahovej náležitosti oznámenia podľa § 39 ods. 8.

K bodu 4

V navrhovanej zmene sa vypúšťa povinnosť pripájať k žiadosti výpis z obchodného registra, živnostenského registra a výpisu z listu vlastníctva.

 

K Čl. XCII

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti a postup akým regionálny úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XCIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCIV

K bodu 1

Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a  na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

K bodu 5

Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

K bodu 6

Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

K bodu 7

Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

 

K čl. XCV  

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o vydanie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCVI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o typové schvaľovanie ES výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra. Ponecháva sa iba povinnosť prikladať k žiadosti výpis, ak je žiadateľ zapísaný v inej, obdobnej evidencii v štáte, v ktorom má sídlo.

 

K Čl. XCVII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo ich úradne osvedčené kópie.

 

K Čl. XCVIII

K bodom 1 až 3 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pripojiť k žiadosti o geologické oprávnenie výpis z registra trestov fyzických osôb, ich zástupcov, právnických osôb a členov štatutárneho orgánu právnických osôb, teda tých osôb, ktoré sú žiadateľmi o geologické oprávnenie. Zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si ministerstvo vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincom, a to dokladovaním výpisu z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého sú príslušníkom. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zrušuje povinnosť prikladať k žiadosti o odplatný prevod výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

 

K Čl. XCIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje možnosť získať výpis z registra aj elektronickou formou na Ústrednom portáli verejnej správy. Uvedená možnosť bola sprístupnená na základe osobitného zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena ustanovenia bude mať pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže využitím informačného systému verejnej správy.

K bodu 2

V súvislosti s konaniami registrového úradu je ustanovenie potrebné doplniť aj o konanie podľa osobitného predpisu požadovaného legislatívou EÚ - čl. 13 nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce v platnom znení.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby a zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si registrový úrad vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom, vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého sú občanom.

 

K Čl. C   

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti zakladateľa komoditnej burzy, osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára. Tieto osoby poskytnú v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov.

K bodu 3

Upravujú sa podrobnosti o postupe pri vyžiadaní výpisu z registra trestov..

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť komoditnej burzy predkladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

 

K Čl. CI    

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa ustanovuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 2

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov ako povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K bodu 5

Navrhovaná úprava upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov kandidátov na členov správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

K bodu 2, 6, 9

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 3, 7 a 10

Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

K bodu 5

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava.

 

K Čl. CIV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti. Osoba navrhnutá za člena rady poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovuje bezúhonnosť ako ďalší predpoklad na zvolenie fyzickej osoby na výkon funkcie riaditeľa fondu.

K bodu 3 a 6

Upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladať výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 4.

 

K Čl. CVI

K bodu 1

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

 

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Ministerstvu sa poskytujú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CVIII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa v ustanovení ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný. Zavádza sa povinnosť označiť úradný register, v ktorom je žiadateľ zapísaný.

K bodom 2 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov pre občanov Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIX

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o registráciu prikladať k žiadosti výpis z listu vlastníctva a ponecháva sa iba upravené ustanovenie o prikladaní nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

 

K Čl. CX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vo vnútorných odkazoch v predpise v nadväznosti na zmeny vykonané v predošlom novelizačnom bode

 

K Čl. CXI

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z listu vlastníctva ministerstvu.

 

K Čl. CXII  

K bodom 1 až 5, 8, 10, 11, 13, 14, 18 až 23 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním a zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov.

K bodom 6, 7, 9, 12, 15 až 17

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010,  ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES má európsky orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES („smernica PDS2“) sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia na základe ktorých je európsky orgán pre bankovníctvo oprávnený na vydanie usmernení pre oblasť platobných služieb. Na aplikáciu usmernení európskeho dohľadu pre bankovníctvo sa práve navrhovanou zmenou vytvorí spôsob (prostriedok), na základe ktorého bude možné tieto usmernenia  európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo preberať  do Slovenského právneho poriadku, okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo.

K bodom 24 a 25

Cieľom uvedených úprav je zosúladenie spracúvania osobných údajov vyplývajúceho poskytovateľovi platobných služieb (bez potreby bez súhlasu dotknutej osoby) v zmysle výnimky podľa ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., čomu zodpovedalo aj prezentované vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov.

 

K Čl. CXIII

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXIV

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre občanov iných členských štátov preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom.

 

K Čl. CXV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je zrušenie povinnosti pre fyzické osoby, ak sú zapísané v obchodnom registri a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o licenciu výpis z obchodného registra. Zároveň vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a upravuje sa dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.  Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti občana iného členského štátu Európskej únie výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CXVI

K bodom 1 až 3

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra a živnostenského registra prípadne obdobného úradného registra. Povinnosť dokladovania výpisov sa nahrádza označením úradného registra, v ktorom je zapísaný.

K bodom 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa ponecháva povinnosť dokladovať zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenskú zmluvu v prípade ak je spoločnosť založená ale ešte nie je zapísaná v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

K bodom 3 až 6

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

 

K Čl. CXVIII

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb predkladať výpisy z verejných registrov, akými sú obchodný register a živnostenský register a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci..

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K bodu 4

Rozšírenie zákona o § 6a o poskytovaní dotácii je vyvolané zmenou uplatňovania postupov pri overovaní plnenia podmienok na získanie dotácie. Tým, že MK SR sa bude oboznamovať s údajmi potrebnými na vyžiadanie si informácii potrebných na ich overenie a osobnými údajmi, je potrebné zaviesť túto možnosť do predmetného zákona. Prijatá smernica EK o GDPR stanovuje, že oboznamovať sa s osobnými údajmi môže ústredný orgán štátnej správy iba pre potreby zákonom stanovených konaní a v zmysle zákona. Tým, že dochádza k rozšíreniu informácii, ktoré si MK SR musí v zmysle nového znenia zákona vyžiadať je potrebné upraviť oprávnenie samotného ministerstva spracovávať osobné údaje žiadateľov dotácií.

 

K Čl. CXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladovať výpis z katastra nehnuteľností. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, čestné vyhlásenie žiadateľa a písomný súhlas vlastníkov nehnuteľnosti ak žiadateľ nie je vlastník nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb predkladať výpis zo živnostenského registra , výpis z obchodného registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa vypúšťa povinnosť priložiť k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra a list vlastníctva. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti ak žiadateľom nie je vlastník nehnuteľnosti.

K bodu 5

Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXII

K bodu 1

Gramatická úprava.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

K bodu 3 a 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 4

Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

 

K Čl. CXXIII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXIV

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie list vlastníctva. Ponecháva sa povinnosť predkladať k žiadosti o poskytnutie dotácie zmluvu o nájme nehnuteľnosti alebo zmluva o výpožičke nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXV

K bodom 1 až 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov prikladať k žiadostiam ako povinné prílohy výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich kópie.

 

K Čl. CXXVI

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kontaktnej osoby. Navrhuje sa aby kontaktná osoba poskytla údaje potrebné na vyžiadanie  výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXVII

K bodom 1 až 3, 5 až 7

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre depozitára, vedúceho zamestnanca depozitára alebo žiadateľa predkladať ako povinnú prílohu k žiadosti o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby povinné osoby v žiadosti poskytli iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa spôsob vyžiadania výpisu. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť pre správcovskú spoločnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodu 8

Ruší sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXXVIII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie  tohto výpisu.

 

K Čl. CXXIX

K bodom 1 až 4 a 7

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 5, 6 a 8

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

 

K Čl. CXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov členov výberovej komisie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K bodu 3

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXXXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

V navrhovanej zmene sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako náležitosť k žiadostiam a oznámeniam. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať svoju bezúhonnosť poskytli pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov iba údaje.

V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo rovnocenného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4

Zmena navrhovaného ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť predkladať výpis z obchodného registra spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

 

K Čl. CXXXII

K bodom 1 , 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov

K bodu 2 a 5

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o zápis do registra zberateľov a zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby osoby. ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli na tento účel údaje potrebné na vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre žiadateľa o autorizáciu prípravku na ochranu rastlín dokladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného a výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava

 

K Čl. CXXXIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXV

K bodom 1, 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca predkladať výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.  

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre prevádzkovateľa cestnej dopravy preukazovať finančnú spoľahlivosť podniku dokladaním výpisu z obchodného registra.

 

K Čl. CXXXVI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

 

K Čl. CXXXVII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o vydanie povolenia na prenos elektriny. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXVIII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena má za cieľ zrušiť povinnosť predkladať výpis z registra trestov spolu so žiadosťou a upraviť postup preukazovania bezúhonnosti členov rady, riaditeľa a členov dozornej rady Fondu na podporu vzdelávania. Navrhuje sa, aby tieto osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

 

K Čl. CXXXIX

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXL

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť dokladať ako prílohu k žiadosti o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. CXLI

K bodom 1, 3, 6, 7 a 8

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať ako prílohu k žiadosti výpisy z obchodného, živnostenského registra alebo registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 2 a 4 

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti list vlastníctva.

K bodu 9

Navrhovaným znením sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. 

 

K Čl. CXLIII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie licencie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich osvedčené kópie.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov a zároveň upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov.

 

K Čl. CXLIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXLV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Regulačného úradu a kandidátov na funkciu predsedu Dopravného úradu. Tieto osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLVI

K bodom 1, 3 až 5

V navrhovanom znení sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov. V žiadosti sa poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa ruší povinnosť pre žiadateľa o udelenie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Na účely vyžiadania výpisu z registra trestov poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXLVIII

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLIX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a spôsob, akým  komora získa výpis z registra trestov. 

 

K Čl. CL

K bodom 1, 2, 4 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

K bodu 3

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti  prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLI

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLII  

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie a doklady na účely preverenia totožnosti. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií prípadne Národná banka získa výpis z registra trestov. Zavádzajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 22ba a 22bb.

 

K Čl. CLIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť pre poisťovne, zahraničné poisťovne, zaisťovne alebo zahraničné zaisťovne predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 3 a 5

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Fyzické osoby poskytnú pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 4

Vypustenie povinnosti dokladovania bezúhonnosti fyzickej osoby výpisom z registra trestov.

 

K Čl. CLIV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

 

K Čl. CLV

K bodom 1 až 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť žiadateľa predkladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 122a.

 

K Čl. CLVI

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť fyzickej osoby predkladať národnej rade výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného registra ako aj úradne osvedčené odpisy živnostenského oprávnenia.

 

K Čl. CLVIII

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vo výberovom a prijímacom konaní a zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. CLIX

Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

 

K Čl. CLX

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 3, 4 a 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. CLXI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií alebo štatutárny orgán správcu získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a.

 

K Čl. CLXII

K bodom 1, 2, 3 a 4

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť osoby predkladať výpis z registra trestov. Osoba na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým personálny úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 5, 6 a 8

Úprava ustanovení v nadväznosti na zmeny, ktoré nastali úpravami v novelizačnom článku 3.

K bodu 7

Navrhovaná zmena rozširuje údaje, ktoré sa evidujú v osobnom spise vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIII

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIV

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

 

K čl. CLXV

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o zápis do registra fyzických osôb. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov

 

K Čl. CLXVI

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou  výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CLXVII

K bodu 1

Navrhovaná ustanovenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti členov rady. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov. V prípade členov rady pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené pri článku I.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do štátnej služby. Zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa výpis z registra trestov. V prípade uchádzača o štátnu službu pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov.

 

K Čl. CLXVIII

K bodom 1, 2 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti predkladať výpis z registra trestov a úprava postupu preukazovania bezúhonnosti žiadateľov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLXIX

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť navrhuje od 1. júla 2018.

 

Bratislava 21. február 2018

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Pellegrini v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

K predpisu 61/2018, dátum vydania: 08.03.2018

Dôvodová správa

 

 

A.      Všeobecná časť

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

 

Vládnym návrhom zákona sú zároveň napĺňané programové záväzky vlády Slovenskej republiky v časti Sociálna politika Programového vyhlásenia vlády SR:

 

Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti.

 

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon       č. 305/2005 Z. z.“) je právnym predpisom verejnoprávnej povahy, ktorý upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „opatrenia“) tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať resp. odporučiť odborná pomoc a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Právna úprava umožňuje voľbu a uplatňovanie rôznych opatrení v závislosti od situácie, v ktorej sa dieťa alebo plnoletá fyzická osoba nachádza, a ktoré musia zároveň plne podporovať konštrukciu rodinného práva, že umiestnenie dieťaťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu musí byť krajným a dočasným riešením, pričom náhradné rodinné prostredie ako aj zariadenie musí utvárať podmienky (pokiaľ je to možné) na udržiavanie vzťahov dieťaťa s jeho rodičmi a rodinou.

 

Právna úprava je postavená na:

 

-          zásade prednosti prirodzeného rodinného prostredia – zotrvanie detí v prirodzenom rodinnom prostredí a návrat detí do prirodzeného rodinného prostredia v prípade ich vyňatia je absolútnou prioritou,

-          zásade prednosti umiestňovania detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí do náhradnej osobnej starostlivosti (s primárnym zameraním na príbuzných dieťaťa), ak to nie je možné, tak do pestúnskej starostlivosti pred starostlivosťou v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu,

-          zásade prednosti umiestňovania detí umiestnených v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu v profesionálnych rodinách pred inými organizačnými zložkami týchto zariadení, 

-          zásade prednosti vykonávania súdneho rozhodnutia v samostatne usporiadaných skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch, ak nie je možné umiestniť dieťa v profesionálnej rodine zariadenia,

-          zásade zachovávania súrodeneckých vzťahov a nerozdeľovania súrodencov,

-          zásade umiestňovania detí, o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať ich rodičia, čo najbližšie k ich prirodzenému rodinnému prostrediu,

-          zásade integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú, resp. zvýšenú starostlivosť.

 

Ostatná novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinná od 1. januára 2016 priniesla o. i. zásadnú zmenu pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti (špecifikovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti) a v podmienkach výchovných opatrení, osobitne výchovných opatrení pobytového charakteru (ako prioritnej voľby riešenia situácie dieťaťa, keď je možné, resp. vhodné, sanovať rodinu), na čo nadviazala aj novela zákona č. 305/2005 Z. z. (rovnako účinná od 1.januára 2016) o. i. opatreniami na podporu odbornej pomoci náhradným rodičom, zlepšenie kvality priebežného hodnotenia výkonu náhradnej starostlivosti a tiež čiastkovým rozšírením možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín.

 

V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého smerovanie zakotvila Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike  (november 2011). Aj keď býva tento proces častokrát zjednodušene chápaný ako proces zmeny podmienok výkonu opatrení v zariadeniach, jeho skutočnou podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa: Špecifickým cieľom transformácie a deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti je zníženie počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu o. i. utvorením podmienok na zavedenie a previazanie preventívnych opatrení na predchádzanie nariadeniu ústavnej starostlivosti s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov inštitucionalizácie na vývoj dieťaťa. V rámci komplexného prístupu k deinštitucionalizácii sa tento špecifický cieľ bude napĺňať rozvojom nedostatkových opatrení a zavádzaním pilotných opatrení.“ (Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike, november 2011).

 

V súlade s vyššie uvedeným cieľom stratégie, ako aj na podporu zmien, ktoré priniesli novely zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z. z., bolo postupne zavedených a otestovaných niekoľko opatrení zameraných najmä na podporu zotrvania dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov – rodinná asistencia, podporné tímy pre náhradných rodičov, tímy na výchovné opatrenia, podporená bola terénna sociálna práca, atď.

 

Celková nedostupnosť odborných služieb pre rodinu (tak ambulantných ako aj terénnych) bola však doposiaľ riešená len rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto riešenie je dostupným riešením, nakoľko sa jedná o štátne orgány, ale z dlhodobého hľadiska je to riešenie neudržateľné. Základným dôvodom je viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – miešanie tzv. pomáhajúcich a tzv. dozorných rolí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je nepochopiteľné a častokrát aj nepochopené z pohľadu klienta (napr. ten istý orgán vykonáva v rodine rodinnú asistenciu, ktorej podstatou je podpora a odborná pomoc rodine v jej prirodzenom prostredí, ale vykonáva aj výchovné opatrenie dohľad nad výchovou, ten istý orgán má poskytovať poradenstvo a sprevádzanie náhradným rodinám, ale zároveň musí aj sledovať a hodnotiť zabezpečovanie náhradnej starostlivosti) a mimoriadne náročné (ak nie nemožné) z pohľadu samotného výkonu a vedenia prípadu.  

 

V roku 2016 bolo v evidencii orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo  347 049 detí (231 942 rodín), z toho boli opatrenia vykonávané  pre 69 102 detí (49 618 rodín). Koncom roku 2016 bolo v nízkej miere ohrozenia 6 772 deti a strednej miere ohrozenia 3 206 detí.

 

Opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú vývin dieťaťa, však obce dlhodobo neponúkajú, resp. ponúkajú len v obmedzenej miere, odborná pomoc zo strany obcí je primárne zameraná na sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, spoluprácu pri zisťovaní príčin ich vzniku a na sprostredkovanie pomoci, pozornosť však nie je smerovaná napr. na  programy zamerané na sanáciu, či organizáciu výchovných a sociálnych programov pre deti, ktorým bolo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom uložené ambulantné výchovné opatrenie.

 

Ambulantné formy práce s dieťaťom a jeho rodinou môže vykonávať aj krízové stredisko, avšak v roku 2016 boli takéto opatrenia vykonávané len pre 500 detí (k 31.12. 2016 - 339 detí), z toho ambulantné výchovné opatrenia len u 8 detí. Čiastočne je táto situácia riešená prostredníctvom akreditovaných subjektov, ktoré zapájajú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do výkonu opatrení pre deti a ich rodiny, avšak dostupnosť týchto subjektov je aj z dôvodu ich zložitého financovania nepostačujúca. Primárne sú takýmto spôsobom zabezpečované skupinové programy na účely sociálnej kurately detí (cca 500 detí ročne). Dlhodobé zameranie sociálnych služieb pre deti a rodinu skôr na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života tiež nepomáha riešiť situáciu v dostupnosti odborných služieb/pomoci pre ohrozené deti, rizikové rodiny.   

 

Prakticky totožná je situácia v dostupnosti výkonu opatrení pre deti pobytovou formou na základe dohody so zákonným zástupcom (v roku 2016 - 278 detí na základe dohody so zákonným zástupcom v krízových strediskách).

 

Detské domovy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“), krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“) sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Štátna správa (Ústredie) zabezpečuje dostatočný počet miest na výkon súdnych rozhodnutí financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v neštátnych detských domovoch a financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v samosprávnych a neštátnych krízových strediskách (jediné resocializačné stredisko zriadené samosprávou nevykonáva opatrenia pre deti) sumou odvodenou od priemerných bežných výdavkov  v štátnych detských domovoch na miesto a rok (v r. 2016 -12 838 euro – finančný príspevok vo výške skutočných bežných výdavkov najviac vo výške priemeru v štátnych detských domovoch), nakoľko len takto sa dá zabezpečiť dostatok miest na výkon súdneho rozhodnutia. Krízové strediská a resocializačné strediská primárne zabezpečujú tzv. dobrovoľné pobyty a ich financovanie patrí do pôsobnosti vyšších územných celkov, ktoré podporujú takéto miesto sumou 3 500 až 5 500 euro, čo nie je ani 50% sumy na miesto určené/obsadené na základe súdneho rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmá jasná disproporcia vo financovaní a tým aj dopad na rozsah a kvalitu opatrení.

 

Uvedený stav - tak neúnosná situácia v dostupnosti odbornej pomoci deťom a rodinám, ako aj viacrolové fungovanie orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol  podrobený odbornej diskusii zástupcov štátnej správy, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (vrátane Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, zástupcov resocializačných stredísk) a akreditovaných subjektov pôsobiacich v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a postupne sa z diskusií vykreoval návrh riešenia -  využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane najpočetnejšieho zástupcu zariadení - detských domovov. Východiskom návrhu je uznanie faktu, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela sa nemôže ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu alebo na zlepšovanie dostupnosti opatrení, ktorých výkon nemôže cielene podporovať ani usmerňovať priamo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, primárne zodpovedný za výsledok niečoho, čo nemá možnosť ovplyvniť. Bez služieb pre rodinu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nezabezpečí svoj diel úloh v celom systéme ochrany detí. Riešením absencie rôznych služieb pre rodinu nemôže byť ani navŕšenie zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých povaha je navyše skôr represívna.  

 

Zákon č. 305/2005 Z. z. jednoznačne upravuje zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú súdne rozhodnutia  - detský domov, krízové stredisko a resocializačné stredisko pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“), pričom krízové strediská a resocializačné strediská vykonávajú aj opatrenia na základe dohody a krízové strediská vykonávajú opatrenia aj ambulantnou formou.

 

Do roku 2004 boli krízové strediská, resocializačné strediská a domovy sociálnych služieb pre deti (v tom čase sa v nich vykonávala aj ústavná starostlivosť) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a financovanie neštátnych detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk v pôsobnosti vyšších územných celkov. V pôsobnosti vyšších územných celkov bolo aj financovanie neštátnych subjektov, ktoré vykonávali opatrenia mimo zariadení. Presun zriaďovateľskej pôsobnosti týchto zariadení na vyššie územné celky bol prinajmenšom predčasný, pretože vecným zámerom bolo zjednotiť starostlivosť o deti (vrátane detí, ktorých zdravotný stav vyžadoval špecializovanú starostlivosť domovov sociálnych služieb pre deti), rozdeliť vtedajšie krízové strediská podľa ich podstaty na zariadenia sociálnych služieb (podstatou je riešenie nepriaznivej situácie spojenej so stratou bývania) a na zariadenia krízovej intervencie pre deti v rámci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (súdne rozhodnutia aj výkon dobrovoľných opatrení) a ponechať si tiež resocializáciu drogovo a inak závislých (tieto zariadenia sú vzhľadom na špecifickú cieľovú skupinu pre samosprávu vyslovene nevhodné).

 

Na situáciu z roku 2004 reagoval zákon č. 305/2005 Z. z. tak, že na štátnu správu bola prenesená zodpovednosť za zabezpečenie dostatku miest na výkon súdnych rozhodnutí vrátane ich financovania (a to aj súdneho rozhodnutia v samosprávnych krízových strediskách a resocializačných strediskách), bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou do domovov sociálnych služieb pre deti (tieto zariadenia pôsobia vyslovene ako zariadenia sociálnych služieb) a bol zavedený mechanizmus priorít prostredníctvom, ktorého si okrem miest na výkon súdnych rozhodnutí úrady zabezpečujú aj výkon niektorých ambulantných opatrení akreditovanými subjektmi (ich výkon je potrebný a nie je možné sa spoliehať na financovanie z vyšších územných celkov). Situácia s krízovými strediskami ostala nevyriešená, stále všetky fungujú v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, financovanie krízových stredísk a resocializačných stredísk je kritické a pri zavádzaní mechanizmu priorít (t.j. hradení výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach v samosprávnej pôsobnosti) sa predpokladalo, že aspoň čiastočne samospráva rozvinie sociálne služby pre rodinu, čo sa nestalo.        

 

Využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám, ako aj na zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny, vyžaduje celkovú zmenu podmienok výkonu opatrení v zariadeniach a súbežné riešenie kritického financovania dnešných krízových stredísk a resocializačných stredísk v časti dobrovoľných pobytov.

 

Po dohode zástupcov všetkých zariadení bolo sformované riešenie - návrh na vytvorenie, nového druhu multifunkčného zariadenia z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk, v ktorom by boli utvorené podmienky aj pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu – centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“). Je potrebné zdôrazniť, že sa neočakáva, že všetky zariadenia budú vykonávať všetky formy opatrení pre všetky klientské skupiny, takáto univerzálnosť by skôr či neskôr ovplyvnila kvalitu výkonu.    

 

Súčasťou predkladaného vládneho návrhu je aj riešenie profesijného a personálneho zabezpečenia výkonu opatrení v zariadeniach – táto oblasť bola doposiaľ riešená len čiastočne, a to pre detské domovy v časti sústavnej starostlivosti na samostatných skupinách a v profesionálnych rodinách. Profesijné a personálne zabezpečenie nebolo doposiaľ pre krízové strediská a resocializačné strediská riešené, rovnako ako nie je riešená profesijná skladba a počty odborného personálu v odborných tímoch zariadení (vrátane detských domovov). Na zabezpečenie istého personálneho a profesijného štandardu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je však potrebné zlepšiť aj podmienky financovania.

 

Kritickým miestom rozvoja ambulantnej a terénnej odbornej pomoci, rozvoja tzv. dobrovoľných pobytových foriem odbornej pomoci, ako aj zlepšenia personálneho a profesijného zabezpečenia odbornej pomoci deťom zmenou podmienok výkonu opatrení v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je financovanie, osobitne financovanie krízových a resocializačných stredísk, ktoré je vo vecnej pôsobnosti vyšších územných celkov, nakoľko aj zriaďovateľom týchto zariadení sú vyššie územné celky. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby tento nový druh zariadenia prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti štát, čím by štát prevzal do svojej pôsobnosti aj financovanie zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie (t.j. nielen financovanie v časti súdnych rozhodnutí).

 

Zmena výkonu opatrení v zariadeniach je postavená na

-          zachovaní podstaty orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jasnou deliacou líniou medzi „kontrolou“ (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a „pomocou“ (sieť pomoci a podpory mimo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately),

-          zmene podmienok výkonu opatrení v zariadeniach - dnešné detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská by sa pretransformovali do nového typu zariadení – centier pre deti, ich rodinu a plnoletých s multifunkčným zameraním pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí v zaradeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

-          možnosti zariadenia plniť niektorý z účelov resp. rôzne účely ustanovené zákonom,

-          možnosti špecializovať výkon opatrení v zariadení na špecializovanú diagnostiku a intervenciu a resocializačné programy,

-          koncentrovaní zriaďovateľskej pôsobnosti k zariadeniu do štátnej správy s možnosťou (nie povinnosťou tak, ako je to dnes s detskými domovmi) zriaďovania pre samosprávu (zriaďovatelia krízových stredísk by sa podľa povahy vykonávanej činnosti mali možnosť rozhodnúť, či budú fungovať ako sociálne služby alebo ako nový druh zariadenia v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, resocializačné strediská by prešli ako nový druh zariadenia do nového systému), 

-          zodpovednosti štátnej správy aj za dostupnosť vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou a za dostupnosť opatrení vykonávaných pobytovou formou na základe dohody podľa potrieb klientov v územných obvodoch orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

-          utváraní  tzv. siete zariadení aj prostredníctvom neštátnych akreditovaných centier,

-          zabezpečovaní výkonu opatrení neštátnych akreditovaných centier prostredníctvom financovania (Ústredie) a na to naviazanej kontrolnej a metodickej činnosti Ústredia,  

-          stanovení jednoznačných podmienok výkonu opatrení, vrátane určenia personálnych, profesijných a priestorových podmienok výkonu a povinnosti spracovať a realizovať program centra, špecializovaný program centra alebo resocializačný program centra v určenom rozsahu.

 

Pozitívom vládneho návrhu je, že systém sa stane postupne stane svojpomocným a najmä, že rozvoj opatrení pre deti vykonávaných na dobrovoľnej báze sa postupne musí premietnuť v znížení počtu detí umiestnených v zariadeniach na základe súdnych rozhodnutí (osobitne ústavná starostlivosť) a v zlepšení odbornosti výkonu. V neposlednom rade bude doriešené aj dlhodobo nejednoznačné postavenie krízových stredísk.

 

Vládny návrh predpokladá postupné zavádzanie zmien – prvý rok účinnosti právnej úpravy by prebiehal mechanizmom starej právnej úpravy (priority v zabezpečovaní výkonu rozhodnutí súdu sa určujú rok dopredu), zároveň by bol daný priestor na určenie tzv. siete štátnych zariadení a určenie potrieb ambulantnej a terénnej pomoci, ako aj dobrovoľných pobytových opatrení na miestnej úrovni, na akreditáciu nových opatrení, na vykonanie potrebných zmien súvisiacich s novým druhom zariadenia a na prípravu priorít na ďalší rok už podľa novej právnej úpravy. Ďalší rok by mal  byť „nábehový“ - postupne by mali nabiehať nové formy výkonu opatrení v zariadeniach.

 

Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov pre klientov závislých od alkoholu, drog a patologických hráčov pobytovou formou v zariadeniach. Okrem zmien celkových podmienok resocializačného procesu vrátane zmien priestorového a personálneho zabezpečenia resocializácie, sa  navrhuje zmeniť samotný mechanizmus prijímania na resocializačný program.

 

Aktuálny právny stav vyžaduje pre vstup do resocializácie splnenie podmienky odporúčania psychiatra/adiktológa pri tzv. dobrovoľných pobytoch detí a dospelých – právna úprava je postavená na predpoklade, že lekár posúdi vhodnosť resocializácie pre pacienta/klienta. Zákon nerieši situáciu súdneho rozhodnutia a nepodmieňuje umiestnenie dieťa, ktoré ma absolvovať resocializačný program na základe súdneho rozhodnutia, aj odporúčaním detského psychiatra. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti odbornej verejnosti o správnosti voľby takéhoto opatrenia (t.j. umiestnenie dieťaťa v zariadení a absolvovanie resocializačného programu) pre dieťa bez absolvovania predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej liečby (špecializovaná ústavná zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria) a po dohode s resocializačnými strediskami sa navrhuje, aby bolo dieťa na resocializačný program prijaté len po predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej (špecializačný odbor detská psychiatria) liečbe v trvaní minimálne štyroch týždňov a po odporúčaní detského psychiatra aj v prípade výchovného opatrenia resp. neodkladného opatrenia súdu.

 

Vládny návrh zákona zároveň v čl. II. obsahuje súvisiaci návrh zmien a doplnení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhované  zmeny primárne reagujú na aplikačné problémy v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva a v prípade potvrdenia diagnózy aj zabezpečiť liečbu a zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa), alebo samotné dieťa odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Navrhuje sa  utvoriť právne podmienky na to, aby bolo možné, a to aj formou uloženia povinnosti, zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie). V prípade sprísnenia podmienok prijatia na resocializačný program tak, aby na resocializačný program mohli byť prijaté len deti, ktoré sú na absolvovanie programu pripravené, je nevyhnuté utvoriť podmienky na zabezpečenie predchádzajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu aj v prípade jej odmietania. 

 

Keďže je novela zákona č. 305/2005 Z. z. cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, obsahuje predkladaný vládny návrh okrem zmien podmienok výkonu opatrení v zariadeniach aj zmeny a doplnenia v právnej úprave sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Navrhuje sa napr. vyriešiť posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení na základe rozhodnutia súdu a zhodnotením splnenia uvedených podmienok, odstrániť interpretačné problémy v zhodnotení situácie, kedy je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, doriešiť plnenie podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti a dieťaťa v pestúnskej starostlivosti osobami, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. V tejto súvislosti sa navrhuje, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, aj zlepšenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa - vládny návrh zákona v čl. III. navrhuje zmeny a doplnenia zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.

 

Navrhuje sa o.i. utvoriť aj podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine, fyzickými osobami – záujemcami, ktorí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, sa navrhuje zaviesť niekoľko opatrení aj v tejto oblasti napr. zdôraznenie prvkov záujmu dieťaťa, ktoré musia byť braté do úvahy v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia, mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby mal súd automaticky všetky relevantné informácie z ich výkonu pre svoju rozhodovaciu činnosť.  

 

Vládny návrh zákona v súvislosti so zmenou ustanovení upravujúcich podmienky výkonu v zariadeniach upravuje nanovo aj opatrenia finančného charakteru, úhrady v zariadeniach, financovanie opatrení, určovanie priorít a spresňuje podmienky udelenia akreditácie a povinnosti akreditovaných subjektov, upravuje nevyhovujúcu aktuálnu úpravu správnych deliktov a spresňuje náležitosti vedenia spisových dokumentácií. 

 

Aktuálne sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona vrátane ustanovení upravujúcich  výkon opatrení v zariadeniach vyhláškou MPSVR SR č. 643/2008 Z. z.. V súvislosti s navrhovanou zmenou sa predpokladá pomerne zásadná zmena aj všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví napr. náležitosti programu centra, špecializovaného programu, resocializačného programu, profesijnú štruktúru odborných zamestnancov centra,  počet zamestnancov odborných tímov centra,  počet zamestnancov, ktorí zabezpečujú odbornú pomoc a starostlivosť v samostatných skupinách, špecializovaných samostatných skupinách a skupinách v centre. Návrh vyhlášky tvorí informatívnu časť predkladaného materiálu.

 

Vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

Vládny návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh novely má pozitívny sociálny vplyv.

 

 

B. Osobitná časť  

 

 

K Čl. I

 

K bodu 1

 

Navrhuje sa doplnenie základných ustanovení zákona tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je súčasťou širšieho konceptu ochrany práv a právom chránených záujmov detí. Právna úprava ochrany práv a právom chránených záujmov detí nemôže byť a ani nie je zahrnutá do jedného právneho predpisu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je jeden zo subjektov, ktorý sa, v rozsahu daným týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, na ochrane dieťaťa a zabezpečení jeho práv podieľa. Tento fakt nie je doposiaľ jednoznačne premietnutý do predmetu úpravy, a aj keď by malo byť už zo súčasného vymedzenia predmetu úpravy zrejmé, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je možné vykonávať len v rozsahu danom zákonom, práve nadmerné očakávania na  možnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú dôvodom na jednoznačné doplnenie predmetu úpravy. 

 

K bodu 2

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom zmien v časti vykonávania opatrení v zariadeniach.

 

K bodu 3

 

Vzhľadom na pretrvávajúce aplikačné problémy je potrebné jednoznačne doplniť, najmä na účely ambulantných foriem práce mimo zariadení, že opatrenia sa okrem prostredí, ktoré upravuje zákon (prirodzené rodinné prostredie, náhradné rodinné prostredie, otvorené prostredie a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) vykonávajú aj v priestoroch subjektov vykonávajúcich opatrenia. 

 

K bodu 4

 

Podľa § 7 ods. 3 je pri vykonávaní opatrení (t.j. vykonávateľmi opatrení napr. v zariadeniach) podľa zákona zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti a interpretačné nejasnosti, osobitne s primeranosťou a vhodnosťou voľby výchovných prostriedkov a postupov pri vykonávaní opatrení podľa zákona, je nevyhnutne potrebné priamo zákonom zakázať také prostriedky výchovy a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Podpora kontaktu a udržiavania vzťahov dieťaťa s rodičmi, príbuznými, sociálnym prostredím je podstatou sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je preto vylúčené využívať obmedzenia kontaktov ako výchovný prostriedok. Samozrejme,  nie  vždy je v záujme dieťaťa stretávanie sa s rodičmi, či inými osobami (táto  situácia je upravená aj v aktuálnom zákone a vo vládnom návrhu zákona je upravená v 34. bode, § 53 návrhu). Rovnako je vylúčené využívať ako výchovný prostriedok vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov či nosenia znevažujúceho oblečenia (napr. vo vzťahu k časti dňa, k ročnému obdobiu), izoláciu od sociálneho prostredia (napr. izolácia od iných osôb v odlúčenom prostredí), zásahy do vonkajšieho vzhľadu, neodôvodnené zasahovanie do stravovania (napr. neodôvodneným znižovaním stravnej jednotky, resp. posúvaním času jedla). Všetky tieto opatrenia, či už ako výchovné prostriedky alebo ako súčasť postupov práce, sú spôsobilé vyvolať poníženie s možným následkom psychickej ujmy. Využívanie kolektívnych sankcií či zodpovednosti dieťaťa za sankčné mechanizmy nie sú možné ani v prípade mladistvých pozbavených osobnej slobody prostriedkami trestného práva, je preto vylúčená čo i len diskusia o ich vhodnosti či správnosti v podmienkach sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.

Výpočet nie je taxatívny, dáva však jednoznačný obraz o tom, čo nie je možné pri vykonávaní opatrení používať aj napriek tomu, že to nie je súčasťou výpočtu. Závažnosť je potvrdená aj samotnou konštrukciou, že stačí čo i len prípadná možnosť, že by mohlo byť dieťaťu použitím výchovných prostriedkov či postupmi vykonávateľov opatrení spôsobené poníženie alebo by mohlo byť neprimerane zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti. Zásadným je tiež, že uvedené je vylúčené používať nielen ako sankciu, ale aj ako postup práce, nech už je základ čerpaný z akýchkoľvek odborných zdrojov a nech sú dôvody či ciele takýchto postupov motivované akýmkoľvek dobrým úmyslom.

 

K bodom 5 a 6

 

            Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 7

 

V roku 2008 boli, vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a nízku dostupnosť špecifickej  ambulantnej pomoci pre deti a ich rodiny, do pôvodného znenia § 11 zákona doložené aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (mediácia, metódy na podporu adaptácie...), následne boli opatrenia rozšírené v roku 2015 (práve zavádzaná tzv. rodinná asistencia reagovala na absenciu služieb pre rodiny poskytované v ich prirodzenom prostredí) o odborné metódy práce na podporu sanácie rodiny.

Absencia opatrení na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (§ 11 ods. 1 zákona), ktoré sú v pôsobnosti obce, pretrváva, a je preto potrebné zabezpečiť odborné metódy práce na podporu riešenia rôznych problémov v rodine iným spôsobom. Navrhuje sa preto opätovne rozšíriť úlohy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj o výkon, resp. zabezpečenie odborných metód práce na podporu riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch. Pri súčasných možnostiach orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by takéto rozšírenie nebolo možné, je to možné len v kombinácii s novými možnosťami, ktoré ponúka navrhovaná celková zmena podmienok výkonu v zariadeniach.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je svojou povahou orgán ochranný/dohľadový a preto konflikt ochrannej/dozornej role a stále rozširujúcej sa role pomáhajúcej/podpornej umožní riešiť práve možnosť zabezpečenia rôznych opatrení, odborných metód práce pre deti a ich rodičov, náhradných rodičov v novo koncipovanom multifunkčnom druhu zariadenia. Zároveň sa navrhuje medzi odborné metódy práce jednoznačne upraviť aj diagnostiku situácie dieťaťa a rodiny (miera ohrozenia dieťaťa indikuje voľbu ďalších postupov a umožňuje identifikovať možné  oblasti sanácie rodiny) ako aj odborné metódy práce zamerané na identifikovanie potenciálnych zdrojov rodiny a jej sociálnej siete.

 

K bodu 8

 

Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že rovnaké opatrenia, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúkať v predrozvodových, rozvodových a porozvodových situáciách dieťaťu a jeho rodičom, musí ponúkať aj keď rodičia dieťaťa situáciu v manželstve neriešia rozvodom alebo nie sú/neboli manželmi.

 

 

K bodu 9

Vzhľadom na praktické skúsenosti vo vykonávaní výchovných opatrení o ktorých môže rozhodnúť správny orgán a ktoré s výnimkou upozornenia, napomenutia a sociálneho alebo iného odborného poradenstva môže uložiť len dieťaťu, sa navrhuje, aby aj v prípade výchovného opatrenia, ktorého podstatou je diagnostika a výchovný alebo  sociálny program mohlo byť toto výchovné opatrenie uložené nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Praktické skúsenosti z vykonávania osobitne výchovných a sociálnych programov, ale aj dobrovoľných programov vykonávaných v rámci opatrení sociálnej kurately detí, ukazujú, že tieto opatrenia  plnia svoj účel najmä vtedy, ak sú do programov zapojení aj rodiča/náhradní rodiča,  hoci aktuálne na dobrovoľnej báze. Je preto dôležité zlepšiť možnosti plnenia účelu výchovných opatrení aj navrhovaným riešením.

 

K bodu 10

 

Návrh úpravy ustanovenia k výchovným opatreniam je potrebný v súvislosti s rozšírením reálnych možností vykonávať výchovné opatrenia ambulantného charakteru v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (34. bod, § 45 ods. 1 písm. b). Aktuálne, ak chce správny orgán rozhodnúť o výchovnom opatrení, ktorého podstatou je napríklad diagnostika, môže určiť akreditovaný subjekt alebo inú právnickú alebo fyzickú osobu len s jej predchádzajúcim súhlasom, čo značne limituje možnosti využívania výchovných opatrení. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak bude takouto právnickou osobou zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého účelom bude aj vykonávanie ambulantných výchovných opatrení (o ktorých rozhodol súd alebo orgán  sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), nebude takýto predchádzajúci súhlas zariadenia k rozhodnutiu správneho orgánu potrebný. 

 

K bodom  11 a 12

 

Navrhuje sa v súvislosti s rozšírením možností odbornej pomoci založenej na dohode rodičov/iných osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa na základe rozhodnutia súdu medzi dôvody, pre ktoré je možné zrušiť výchovné opatrenie doplniť aj výkon iného opatrenia podľa zákona t.j. aby dôvodom na zrušenie výchovného opatrenia mohlo byť napr. vykonávanie opatrenia ambulantnou formou v zariadení ak je  vykonávanie takéhoto opatrenia vhodnejšie. Je tiež potrebné reagovať na situácie, kedy nie je jednoducho možné výchovné opatrenie vykonávať, v praxi sa objavujú napr. situácie, kedy je uložené výchovné opatrenie ale dieťa - rodina sa vysťahuje zo Slovenskej republiky. Zásadným však bude, aby správny orgán mohol zrušiť z tohto dôvodu výchovné opatrenia ak bude mať preukázané, že nie je možné využiť žiaden iný zákonom upravený postup.

Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sleduje účinky výchovných opatrení aj vtedy ak výchovné opatrenie zaniklo uplynutím lehoty na ktorú bolo uložené, nielen vtedy ak bolo zrušené z dôvodu, že splnilo svoj účel.

 

K bodu 13

 

Aktuálna právna úprava upravuje aj úlohy sociálnej kurately detí s problémom závislostí - motivácia k liečbe, udržiavanie kontaktu s dieťaťom počas liečby a prípadnej resocializácie a následne pomoc po ukončení liečby resp. resocializácie. Vzhľadom na potrebu zdôraznenia nevyhnutnosti samotnej diagnostiky závislostí a najmä potrebu doplnenia úloh tak, aby bolo zrejmé, ako má sociálna kuratela postupovať v prípade, ak nie je možné zabezpečiť diagnostiku a prípadnú liečbu dieťaťa na báze dobrovoľnosti,  je  potrebné doplniť predmetné ustanovenie v zákone. Predmetný návrh  zároveň nadväzuje na zmeny a doplnenia v článku II. predkladaného vládneho návrhu zákona.  

 

K bodom 14 až 18

 

Potrebné legislatívno-technické úpravy súvisiace s 34. novelizačným bodom (zmenou aktuálnych druhov zariadení).

 

K bodu 19

 

Proces sprostredkovania pestúnskej starostlivosti a osvojenia, t.j. proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu,  je zahájený, ak sú naplnené dve základné podmienky  - rodičia nezabezpečujú, resp. nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Ako rizikové miesto celého procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu bolo identifikované práve posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, ktoré bolo na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení a zhodnotením splnenia týchto podmienok. Aktuálna právna úprava nedáva jednoznačnú odpoveď, čo v situácii, ak majú zariadenie a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odlišný názor na  dobu - časový horizont posudzovania. Problémom je aj nejednoznačné určenie zodpovedného za posúdenie, aj keď z aktuálnej úpravy je možné vyvodiť, že by to mal byť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.  

Nakoľko je posúdenie plnenia podmienok zásadným pre riešenie situácie dieťaťa, je potrebné jednoznačne upraviť, že zodpovedným za posúdenie je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a určiť lehotu, v ktorej musí byť splnenie podmienok posúdené. Navrhovaná lehota dvoch týždňov je síce pomerne krátka, ale zodpovedá tak procesom tvorby individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, ako aj novo navrhovanej povinnosti v 34. novelizačnom bode, § 49 ods. 3 - ak je dieťa prijaté do centra na základe rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, musia centrum a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately posúdiť možnosti rodiny riešiť situáciu dieťaťa (napr. metódou rodinnej konferencie) do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa, a to aj vtedy ak už bola takáto metóda vykonaná. Nakoľko  u výraznej časti detí zohrávajú v ich živote zásadnú úlohu profesionálni náhradní rodičia, navrhuje sa, aby sa profesionálni náhradní rodičia vždy zúčastňovali  zhodnocovania plnenia podmienok. Dôvodom je, že informácie profesionálnych náhradných rodičov môžu významným spôsobom prispieť k samotnému zhodnocovaniu a tiež zrejmá pridaná hodnota aktuálnych, nesprostredkovaných informácií pre profesionálneho náhradného rodiča.   

 

K bodu 20

 

V súvislosti s poslednou novelou zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  (ďalej len  „Zákon o rodine“) účinnou od l. januára 2016, ktorou boli o. i. zavedené opatrenia na zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné, resp. vhodné sanovať rodinu, a vyšpecifikované pravidlá nariadenia ústavnej starostlivosti tak, aby ústavná starostlivosť bola skutočne len výnimočným opatrením súdu (limitovanie dôvodov nariaďovania ústavnej starostlivosti), je potrebné jednoznačne upraviť situácie, kedy nie je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť – okrem situácie, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení, je to aj situácia, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe neodkladného opatrenia a súd koná vo veci výchovného opatrenia. Aktuálne sa dieťaťu sprostredkuje náhradná rodinná starostlivosť aj v prípade, ak je dieťa odňaté zo starostlivosti jeho rodičov neodkladným opatrením bez bližšej špecifikácie, je preto potrebné doplniť, že ak je ešte možné využitie výchovného opatrenia, náhradná rodinná starostlivosť sa nesprostredkuje.

Náhradnú rodinnú starostlivosť nie je možné sprostredkovať dieťaťu, ktoré sa pozná so záujemcom o náhradnú starostlivosť - úlohou procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti je nakontaktovať dieťa a dospelého človeka - žiadateľa, ktorí sa nepoznajú, pričom Zákon o rodine upravuje aj formu náhradnej starostlivosti pre situácie, kedy je možné starostlivosť o dieťaťa riešiť starostlivosťou príbuzných a osôb dieťaťu blízkych (náhradná osobná starostlivosť). Táto možnosť je dokonca prioritnou v riešení situácie dieťaťa. Určené orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú niekedy žiadané o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť práve príbuznými dieťaťa, resp. osobami dieťaťu blízkymi, ktorí majú záujem o konkrétne dieťa, čo nie je možné. Dôvodom býva obava že bude dieťaťu sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť a preto je potrebné vyriešiť situáciu, kedy je už dieťa zapísané do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, a príbuzný alebo iná blízka osoba, ktorá má záujem o zverenie konkrétneho dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, podá návrh na zverenie tohto dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v takejto veci. Navrhuje sa, aby bol okamžite pozastavený proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu (vrátane kroku zameraného na nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť) do času, kým nebude rozhodnuté vo veci návrhu tejto osoby na súd. Aj keď sa podanie viacerých návrhov na súd vo veci zverenia dieťaťa nedá vylúčiť,  snahou je, aby boli takéto situácie čo najviac redukované. Starostlivosť príbuzných a blízkych osôb o dieťa o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať jeho vlastní rodičia, je jednoznačnou prioritou rodinného práva, a je preto potrebné utvoriť priestor na to, aby bolo posúdené, či je aj v najlepšom záujme konkrétneho dieťaťa tak, ako to ustanovuj zákon o rodine.    

 

K bodu 21

 

Navrhuje sa odstrániť aplikačný problém – aktuálne je určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  povinný zapísať dieťa do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v prípade utajeného pôrodu, dieťaťa uloženého v hniezde záchrany a v prípade privolenia na osvojenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti a doručením základných náležitostí spisovej dokumentácie okrem iného aj správy o zdravotnom stave dieťaťa. Tieto dve podmienky nevie určený sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  orgán splniť súbežne, nakoľko nie je možné zabezpečiť správu o zdravotnom stave dieťaťa v danej lehote. Rozhodujúcim momentom na zapísanie do prehľadu by malo byť preto práve doručenie tejto správy.

 

K bodu 22

 

Navrhuje sa spresnenie aktuálnej právnej úpravy v časti podávania žiadostí a vedenia spisovej dokumentácie, ak majú obaja manželia záujem stať sa pestúnmi (podľa Zákona o rodine je možné, okrem spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov, aby sa pestúnom dieťaťa stal aj jeden z manželov), alebo ak majú manželia záujem stať sa osvojiteľmi, t.j. aby bolo jednoznačne zrejmé, že  podávajú žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov spoločne, že je vedená spoločná spisová dokumentácia a že v takomto prípade je súčasťou predkladaných dokladov k žiadosti aj overená fotokópia sobášneho listu.

 

K bodu 23

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 34. novelizačným bodom.

 

 

K bodom 24 a 25

 

Navrhuje sa utvoriť podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine fyzickými osobami, ktoré majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, Oznámenie 380/2001 Z. z.). Slovenská republika je tzv. vysielajúcou krajinou, t.j. sprostredkúva osvojenie deťom s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky žiadateľom z iných krajín, avšak pre opačnú situáciu, t.j. postavenie prijímajúcej krajiny nemá utvorené vhodné právne podmienky. V 24. a 25. bode sa navrhuje na tento účel upraviť špecifikum prípravy na osvojenie dieťaťa zo zahraničia  - nastavenie záujemcov na možné kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa vo vzťahu k potrebám dieťaťa. 

 

K bodom 26 a 27

 

Hmotnoprávnou podmienkou na osvojenie dieťaťa je zapísanie žiadateľov o osvojenie do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa, splnenie tejto podmienky sa vyžaduje vždy, okrem situácie, ak o osvojenie má záujem manžel rodiča dieťaťa. Zákon o rodine zároveň utvára podmienky na osvojenie dieťaťa, ktoré je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, osobami, ktorým je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, dieťaťa v pestúnskej starostlivosti pestúnmi alebo dieťaťa o ktoré sa osobne stará poručník (§ 103 ods. 3 zákona o rodine). Tieto osoby však neplnia podmienku zapísania do zoznamu – v prvom a treťom prípade ani nemuseli a v druhom prípade sú zo zoznamu vyradené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým je im dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.

Navrhuje sa preto doriešiť toto právne vákuum tak, že určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (8 určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zo zákona sprostredkovávajú náhradnú rodinnú starostlivosť) bude viesť na tento účel osobitný zoznam žiadateľov o osvojenie dieťaťa v náhradnej starostlivosti. Na zapísanie do zoznamu sa bude vyžadovať splnenie rovnakých podmienok ako pri ostatných záujemcoch (s výnimkou prípravy pri pestúnovi), nakoľko s výnimkou pestúnov nepreukázali títo záujemcovia o osvojenie - náhradní rodičia - splnenie podmienok na zapísanie do zoznamu a samotné osvojenie je vážny zásah do života dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade nie je dieťa zapísané do prehľadu detí, ktorým je treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, nakoľko ide výlučne o riešenie situácie, kedy už dieťa žije v náhradnej rodine na základe rozhodnutia súdu, sprostredkovanie preto nie je potrebné, je ale potrebné preveriť, či osoby, ktoré sa o dieťa starajú, plnia podmienky pre osvojenie tak, ako to vyžaduje Zákon  o rodine.

V súvislosti s uvedeným návrhom je potrebné upraviť aj nadpis nad § 39 tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že určený úrad bude  viesť dva zoznamy.

 

K bodu 28

 

Zákon v § 41 ods. 2 upravuje dôvody, pre ktoré určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyradí žiadateľa zo zoznamu žiadateľov, aktuálna úprava neumožňuje,  resp. to umožňuje len veľmi obtiažne, vyradiť zo zoznamu žiadateľa, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane.

 

Zmena pomerov musí byť zásadná (napr. rozvod žiadateľov, ak sa zistí, že manželstvo sa považuje za neuzavreté alebo zaniklo smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov atď.) a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná. 

 

 

K bodom 29 až 33

 

Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, osobitne či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či sú dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa, sa navrhuje zaviesť zákonom niekoľko opatrení, ktoré by mali zlepšiť proces preukazovania dodržiavania princípu subsidiarity a tiež spresniť procesy  v časti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v časti sprostredkovania medzištátneho osvojenia

-          v § 44 ods. 1 sa navrhuje, osobitne na účel sprostredkovania medzištátneho osvojenia príkladmo uviesť prvky najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je potrebné v situácii zvažovania sprostredkovania medzištátneho osvojenia posúdiť nezávisle na tom, že je dieťa osvojiteľné. Možnosť posúdiť a určiť, či je takéto sprostredkovanie v najlepšom záujme dieťaťa vzhľadom k schopnostiam dieťaťa (napr. naučiť sa cudzí jazyk), rodinnému zázemiu dieťaťa a väzbe dieťaťa na krajinu (osvojiteľnosť vypovedá o vzťahu k rodičom dieťaťa, dieťa však môže mať napr. rodinné väzby na Slovensku aj napriek tomu, že ho nemôže člen rodiny z objektívnych dôvodov prevziať do osobnej starostlivosti) existuje aj podľa aktuálnej právnej úpravy, ale vzhľadom na pretrvávajúce praktické problémy je potrebné upraviť nielen základné prvky, ktoré je treba posúdiť, ale aj samotný možný následok takéhoto posúdenia, t.j. že dieťaťu nebude sprostredkované medzištátne osvojenie pokiaľ sa nezmenia zásadné okolnosti pre tak významnú zmenu prostredia.

-          v § 44 (navrhovaný odsek 7) sa tiež navrhuje doplniť jednoznačne, že je legitímne aj vyradenie dieťaťa z prehľadu detí, ktorým je sprostredkovávané medzištátne osvojenie. Dôvodom takéhoto jednoznačného doplnenia je spochybňovanie možnosti zastavenia sprostredkovania medzištátneho osvojenia dieťaťa v odôvodnených prípadoch. 

-          podmienky na uplatňovanie - dodržiavanie princípu subsidiarity zo strany subjektov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia sú upravené, potrebné je však upraviť jednoznačne mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby výsledky tohto postupu mal k dispozícii súd, t.j. aby mal všetky relevantné informácie pre svoju rozhodovaciu činnosť automaticky.  Navrhuje sa preto v § 44 (navrhované odseky 8 a 9) doplniť postup určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajúcich funkciu kolízneho opatrovníka tak, aby kolízny opatrovník mal pre súd o.i. informácie o všetkých krokoch, ktoré boli vykonané na vyčerpanie všetkých možností umiestnenia dieťaťa vo vhodnom rodinnom prostredí na území Slovenskej republiky. 

Aktuálne sú správy o začleňovaní dieťaťa, ktorému bolo sprostredkované medzištátne osvojenie do nového rodinného prostredia v cudzine zasielané len určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je potrebné utvoriť priestor aj pre zhodnotenie správy psychológom a/alebo sociálnym pracovníkom zariadenia, ktorí dieťa poznajú. Nakoľko nie je správne, aby sa informácie o dieťati a jeho novej rodine bezdôvodne rozširovali, navrhuje sa, aby správy boli určené len psychológovi a/alebo sociálnemu pracovníkovi zariadenia – návrh na doplnenie nového odseku 6 v § 44. 

V súvislosti so zámerom upraviť podmienky sprostredkovania medzištátneho osvojenia dieťaťa s obvyklým pobytom zo zahraničia slovenskými záujemcami (súvisiaci  24. a 25. novelizačné body) je potrebné upraviť aj spôsob získania dokladov potrebných na rozhodnutie o zapísanie týchto záujemcov do zoznamu žiadateľov - návrh na doplnenie nových odsekov  10 až 12 v § 44.

 

Orgánom príslušným na rozhodovanie vo veci zapísania do zoznamu by malo byť z dôvodu svojho ťažiskového postavenia v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia (56. novelizačný bod) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“). Navrhuje sa, aby odpis registra trestov fyzickej osoby, ktorá má záujem byť osvojiteľom, správu o bytových pomeroch, rodinných pomeroch a sociálnych pomeroch a vyjadrenie obce o spôsobe života tejto fyzickej osoby, zadovážil a predložil CIPC-u určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý plní rovnaké úlohy aj v prípade vnútroštátneho sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Splnenie ostatných podmienok zapísania do zoznamu záujemcovia o osvojenie preukážu CIPC-u. 

Navrhuje sa tiež, aby na príprave záujemcov o medzištátne osvojenie (v časti poskytnutia informácií o náhradnej rodinnej starostlivosti a záverečnej časti prípravy) zúčastňoval zástupca CIPC-u a žiadosť o medzištátne osvojenie nevylučovala žiadateľov z možnosti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti na území Slovenskej republiky.          

 

K bodu 34

 

Všeobecne

V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha  proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa.

Dôvodom na navrhovanú zmenu je potreba zabezpečenia odbornej pomoci deťom a rodinám včas a v potrebnom rozsahu a tiež v zodpovedajúcej kvalite. Možnosť ovplyvniť rozvoj ambulantných a terénnych foriem pomoci je prakticky nulová a možnosť ovplyvniť rozvoj dobrovoľných pobytových opatrení je minimálna. Zabezpečenie aspoň minimálneho rozsahu služieb pre deti a ich rodiny je tak od roku 2009 riešené rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čo bolo jediné možné riešenie, nakoľko sa jedná o štátne orgány. Avšak tieto orgány nedokážu pokryť svojim výkonom celkovú potrebu detí a ich rodín a navyše tak, ako už bolo uvedené vo všeobecnej časti Dôvodovej správy, ich primárnou podstatou je ochrana detí často aj opatreniami, ktoré smerujú k zásahu do rodičovských práv a povinností. Plnenie súčasne dozornej role a role pomáhajúcej musí zákonite vyvolávať a aj vyvoláva pochybnosti až nedôveru u klientov.

V rámci odborných diskusií boli skúmané rôzne možnosti riešenia.  Jedna časť riešení bola založená na spresňovaní podmienok o. i. aj financovania pre výkon opatrení v pôsobnosti samosprávy - táto alternatíva má však neistý výsledok. Rovnako bola zamietnutá aj alternatíva ďalšieho rozširovania úloh orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zhoda sa dosiahla na základnom východisku –systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by mal byť pri výkone potrebných opatrení pre deti a rodiny svojpomocný a nemôže sa ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela má v zásade k dispozícii dve siete – sieť štátnych orgánov a sieť zariadení, a táto skutočnosť bola využitá pri návrhu riešenia – využitie potenciálu zariadení zmenou podmienok vykonávania opatrení v zariadeniach a súbežné riešenie kritického financovania dnešných krízových stredísk a resocializačných stredísk v časti dobrovoľných pobytov tak, aby bolo možné zároveň určiť personálne a profesijné podmienky výkonu v zariadeniach.

Podstatou riešenia je vytvorenie podmienok pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu s deťmi a ich rodinami zriadením nového druhu multifunkčného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len Ústredie“) z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk – centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby. Uvedená zmena vyžaduje tiež zmenu financovania a doriešenie zaradenia krízových stredísk, ktorých systémové postavenie nie je doriešené od roku 2004.  Názov nového druhu zariadenia bol tiež navrhnutý zástupcami zariadení, doformovaný bol v rámci medzirezortného pripomienkového konania  (bolo zohľadnené, že opatrenia v zariadení budú vykonávané  aj pre plnoletých jednotlivcov). Názov zodpovedá predpokladanému obsahu vykonávaných opatrení a v neposlednom rade nenálepkuje klientov.   

Zásadným pre realizáciu zmeny je určenie celkovej potreby tak pobytových miest, ako aj kapacít výkonu opatrení ambulantnou a terénnou formou – ustanovenie mechanizmu výpočtu potreby kapacít.

Súčasne s navrhovanými zmenami v úprave  zariadení  je potrebné vykonať súvisiace zmeny v úprave úhrad aj úprave opatrení finančného charakteru. Z dôvodu veľkého počtu  legislatívno-technických zmien v týchto častiach je vhodnejšie nanovo upraviť príslušné paragrafové znenia a zároveň upraviť – zjednodušiť ich znenie a zároveň vykonať čiastkové obsahové zmeny, ktoré reagujú na aplikačnú prax.     

 

K  § 45

            Navrhuje sa, aby zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo centrum pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“), a aby jeho zriaďovateľom  bolo Ústredie. Dôvodom je osvedčené fungovanie zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k detským domovom, Ústredie ako zriaďovateľ štátnych detských domovov zabezpečuje aj dostatočný počet miest v potrebnej štruktúre na výkon rozhodnutia súdu v štátnych aj neštátnych detských domovoch a iných zariadeniach. Ak bude v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia zariadenie, ktoré vykonáva aj opatrenia na dobrovoľnej báze – tak ambulantné, terénne ako aj pobytové, bude  mať Ústredie legitímny dôvod na zabezpečenie dostatočného počtu takýchto kapacít aj prostredníctvom akreditovaných zariadení. Zároveň bude odstránená dlhodobá disproporcia vo financovaní samosprávnej pôsobnosti v oblasti zabezpečovania súdnych rozhodnutí a tiež sa zvýši možnosť ovplyvňovať rozsah aj kvalitu opatrení pre deti a rodiny vykonávaných na princípe dobrovoľnosti.

            Navrhuje sa, aby tento nový druh zariadenia mohli za zákonom stanovených podmienok zriaďovať aj obec a vyšší územný celok (na účely plnenia svojich pôsobností, bez finančnej podpory zo strany štátnej správy) alebo akreditovaný subjekt. V prípade centier zriadených v samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov sa tiež navrhuje, aby vzhľadom na ich pôsobnosť nebolo ich účelom vykonávanie pobytových opatrení súdu ani ambulantných výchovných opatrení, resp. neodkladných opatrení (s charakterom ambulantného výchovného opatrenia). Vzhľadom na samosprávnu pôsobnosť obcí a vyšších územných celkov v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa navrhuje, aby pri výkone opatrení v centrách zriadených samosprávou nebolo podmienkou na prijatie odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V prípade, ak by malo zariadenie zriadené vyšším územným celkom alebo obcou o takúto formu spolupráce záujem, vládny návrh zákona v § 89 upravuje aj možnosť ponuky zo strany samosprávneho centra na spoluprácu formou odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

            Navrhuje sa upraviť účel vykonávania opatrení v centre tak, aby ustanovený rozsah  účelu zodpovedal, ako doposiaľ, potrebe zabezpečenia výkonu rozhodnutí súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, o nariadení neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia,  ktorého podstatou je pobyt dieťaťa v zariadení (pre zjednodušenie ďalšieho textu sa navrhuje legislatívna skratka - pobytové opatrenie súdu), a tiež potrebe zabezpečiť resocializačný program na podporu sociálneho začlenenia detí a plnoletých fyzických osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva tak na dobrovoľnej báze, ako aj na základe súdneho rozhodnutia. Osobitná pracovná skupina zriadená k téme prepojenia liečby a resocializácie a k podmienkam výkonu resocializačných programov zhodnocovala aj možnosť resocializácie detí s diagnostikovanou poruchou správania v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva – výsledkom odbornej diskusie v tejto časti je, že poruchy správania v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva nemôžu byť indikáciou resocializačného programu, ktorého podstatou je resocializácia osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva.

Navrhuje sa, aby účelom centra bolo aj vykonávanie špecializovaného programu (na dobrovoľnej báze alebo na základe súdneho rozhodnutia) zodpovedajúceho špecifickým potrebám cieľovej skupiny detí, ktoré sú obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, detí týraných a pohlavne zneužívaných alebo detí, u ktorých je potrebné overiť (potvrdiť alebo vyvrátiť) mieru ohrozenia týraním, pohlavným zneužívaním alebo inými činmi, ktoré ich ohrozujú a tiež vykonávanie určitých výchovných opatrení uložených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom (alebo povinností uložených súdom podľa Zákona o rodine alebo neodkladaných opatrení súdu, ktoré majú podstatu výchovného opatrenia) so zavedením legislatívnej skratky „ambulantné výchovné opatrenie“).

Vzhľadom na účel jednotlivých druhov výchovných opatrení  sa zároveň navrhuje, aby vykonávanie výchovných opatrení, ktorých podstatou je dohľad nad výchovou, resp. upozorňovanie na nedostatky v starostlivosti či obmedzenia, nebolo úlohou centier (ostalo v pôsobnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. aby ich vykonávali iné subjekty, ktoré určil súd). Práve výchovné opatrenia ambulantného charakteru majú výrazný preventívny význam v celkovej konštrukcii opatrení na predchádzanie umiestňovaniu detí do náhradného prostredia. Výchovné opatrenia ambulantného charakteru našli svoje využitie aj v situáciách rodičovských konfliktov, v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu podmienky na adaptáciu na novú situáciu, pri poruchách správania a problémovom správaní detí a pod. Z tohto dôvodu je vhodné, aby  výchovné opatrenia tohto charakteru vykonával iný subjekt ako ten, ktorý o nich rozhodol, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa v súdnom konaní  atď. 

Prakticky identické dôvody vedú k zaradeniu ďalšieho účelu centra - navrhuje sa, aby centrum vykonávalo aj opatrenia na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania krízových situácií dieťaťa v rodinnom prostredí dieťaťa alebo náhradnom rodinnom prostredí dieťaťa a porúch vývinu detí z dôvodu výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v rodinnom prostredí, náhradnom rodinnom prostredí, v širšom sociálnom prostredí a v medziľudských vzťahoch. Inými slovami, podľa zákona orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje sám alebo sprostredkováva dieťaťu a jeho rodičom sociálne poradenstvo, odbornú psychologickú pomoc v situáciách rozvodu resp. rozchodu, vykonáva sám alebo zabezpečuje vykonávanie odborných metód práce na riešenie konfliktných situácií v rodine, na podporu adaptácie dieťaťa, na novú situáciu, na sanáciu rodiny dieťaťa atď. Aktuálne tieto úlohy vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spravidla sám (až na malé výnimky distribúcie napr. do poradní mimo systém a zapojenia akreditovaných subjektov), pričom nie vždy je vhodné, aby túto formu pomoci poskytoval orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v takomto prípade môže byť výkon odbornej pomoci až neefektívny. Navyše, ak je potrebná dlhodobá systematická práca v rodinnom prostredí dieťaťa, nevie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúknuť pomoc v potrebnej intenzite a ak je potrebné vykonávať opatrenia pre dieťa a jeho rodinu pobytovou formou, takúto formu pomoci nevie poskytnúť – sprostredkovať  prakticky vôbec. Vzhľadom na podstatu takýchto opatrení sa navrhuje, aby tieto opatrenia vykonávalo centrum ambulantnou /terénnou formou alebo pobytovou formou, a to na dobrovoľnej báze.

Navrhuje sa,  aby centrum vykonávalo  svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené, ambulantnou formou, terénnou formou a pobytovou formou, tak aby bolo  jednoznačne zrejmé, že centrum môže ale nemusí plniť viac účelov. Táto časť bola  počas pracovných stretnutí pomerene diskutovanou témou, a preto je potrebné jasne uviesť, že centrum nebude povinné zabezpečovať všetky účely a že formy výkonu aj účely sa môžu tak, ako doposiaľ (aktuálne okrem detských domovov) vhodne a účelne kombinovať. 

Výraznou zmenou oproti súčasnému stavu je, že každé zariadenie  - centrum musí mať vypracovaný program centra, resp. špecializovaný program alebo resocializačný program (ak je jeho vykonávanie účelom centra). Aktuálne takéto programy musia mať vypracované len krízové strediská a resocializačné strediská a praktické skúsenosti poukázali na skutočnosť, že zariadenia nie vždy majú jednoznačne upravené vnútorné postupy (napr. ako postupovať v prípade úteku, úrazu), nemajú jednoznačne zodpovedané základne otázky vo vzťahu k používaniu výchovných prostriedkov (napr. využitie konkrétnych výchovných prostriedkov v konkrétnych situáciách) atď. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby malo každé zariadenie spracovaný podrobný program, ktorý bude obsahovať vyhláškou ustanovené náležitosti.     

Centrum musí mať už podľa aktuálnej právnej úpravy spracovaný program supervízie, ktorého súčasťou je spôsob jeho zabezpečenia, nakoľko však nie je reálne možné sledovať, ako sa zariadenie s touto svojou povinnosťou vysporiadalo,  navrhuje sa zaviesť mechanizmus ročného zhodnocovania programu. Vyhláška zároveň stanoví základné náležitosti programu supervízie  (súvislosť s 91. novelizačným bodom).

Centrum zabezpečuje plnenie účelu vykonávaním rôznych odborných činností najmä sociálnej práce, psychologickej pomoci a starostlivosti atď. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby rozsah odborných činností ako aj podrobnosti k niektorým odborným činnostiam ustanovoval vykonávací predpis. Rovnako sa navrhuje, aby problematika plánovania individuálnej práce s klientom – náležitosti a podrobnosti individuálnych plánov v centrách bola naďalej upravovaná vo vykonávacom predpise.

Tak, ako doposiaľ, bude zariadenie, ktoré prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, povinné vykonať nevyhnutné úkony na zabezpečenie klientov centra (v prípade detí, ktoré boli umiestnené na základe súdneho rozhodnutia, je vykonať tieto úlohy úlohou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

 

K § 46

V nových § 46 až § 55 sú upravené podmienky vykonávania opatrení pobytovou  formou v centrách, a to na základe dohody a odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj na základe pobytového opatrenia súdu. Návrh § 46 obsahuje spoločnú  úpravu k obom spôsobom vykonávania opatrení pobytovou formou.

Navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť vykonávané opatrenia pobytovou formou. Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ v krízových strediskách a resocializačných strediskách, to bolo pre dieťaťa na základe dohody s rodičom alebo inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa a na základe súdneho rozhodnutia a pre plnoletého (na základe dohody), ktorý má absolvovať resocializačný program, pre plnoletého – mladého dospelého, ktorý bol do centra prijatý ako dieťa na základe rozhodnutia súdu a po dosiahnutí plnoletosti požiada o pokračovanie starostlivosti v centre, a tiež pre tehotnú ženu a túto ženu po pôrode dieťaťa a jej dieťa (prevzatá aktuálna právna úprava).

Hoci aktuálna právna úprava neupravuje možnosť prijatia dieťaťa na jeho žiadosť, takáto možnosť reálne existuje a je potrebné upraviť postup zúčastnených. Dieťa môže už dnes požiadať o pomoc o. i. aj zariadenie, ale zariadenie by mu nemalo začať poskytovať pomoc skôr, ako orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately nevykoná príslušné kroky smerom k rodičom a súdu. Reálne však dieťaťu, ktoré už je fakticky v zariadení, musí byť poskytnutá pomoc, musí byť zabezpečená zdravotná starostlivosť vo forme vyšetrenia a, samozrejme, musí byť táto skutočnosť okamžite oznámená orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v územnom obvode ktorého sa centrum nachádza.

 

V spoločných ustanoveniach k výkonu opatrení pobytovou formou sa navrhuje upraviť aj organizačné možnosti fungovania centra. Inšpiráciou sú organizačné súčasti detských domovov - profesionálna náhradná rodina (v súvislosti s týmto pojmom sa na účely právnej úpravy spresňuje aktuálne používaný pojem profesionálna rodina, profesionálny rodič)  a samostatne usporiadaná skupina, ku ktorým sa potom viažu ustanovenia o počte detí, personálu, priestorovom usporiadaní atď. Dnešné krízové strediská a resocializačné strediská nemajú zákonom určenú organizačnú formu, čo neumožňuje resp. sťažuje nadväzujúce úpravy profesijných štandardov, počtu detí, dospelých a pod. Samozrejme vzhľadom na krátkodobosť opatrení, ktoré sa v nich vykonávajú, a zároveň špecifiká odbornej práce, organizačné usporiadanie formou profesionálnych náhradných rodín (napr. v prípade dobrovoľných pobytov, resocializačných programov a pod.) a samostatne usporiadaných skupín (napr. samostatné hospodárenie, samostatné stravovanie atď.) nie je plne vyhovujúce. Navrhuje sa preto doplniť doterajšie organizačné usporiadanie o skupiny a k tomu naviazať určenie tak kapacity zariadenia, ako aj skladby a počtu odborných zamestnancov vo vykonávacom predpise. 

Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje jednoznačne ustanoviť aj profesijné zabezpečenie zariadení tak, aby bolo možné jednoznačne ustanoviť personálne a profesijné štandardy odborných tímov (t.j. odborných zamestnancov, ktorí nezabezpečujú sústavnú 24-hodinovú starostlivosť v skupinách a samostatne usporiadaných skupinách) a sústavnej odbornej pomoci a starostlivosti v organizačných súčastiach centra.    

Pomerne diskutovanou bola aj téma, čo všetko je súčasťou vykonávaných opatrení pobytovou formou.  V záujme odstránenia možných interpretačných problémov je dôležité upraviť, že formy odbornej práce s klientmi, pre ktorých sú vykonávané opatrenia pobytovou formou v zariadení, musia prebiehať aj ambulantnou (napr. dieťa umiestnené v zariadení a ambulantná práca s rodičmi), aj terénnou formou (napr. odborná pomoc priamo v rodine pri nastavovaní podmienok pre návrat dieťaťa do rodiny). Tieto formy práce sú však integrálnou súčasťou práce s klientom zariadenia.  Centrum (tak ako doposiaľ) bude utvárať aj podmienky

na krátkodobé pobyty rodičov, osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa, iných blízkych osôb alebo žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.

Súčasťou vykonávaného opatrenia pobytovou formou je tak, ako doposiaľ, za zákonom stanovených podmienok poskytovanie bývania, stravovania alebo utvorenie podmienok na prípravu stravy alebo zabezpečenie stravy, obslužných činností, osobného vybavenia deťom a úschova cenných vecí, pričom podrobnosti bude upravovať, tak ako doposiaľ, vykonávací predpis.

Zabezpečenie podmienok na individuálne vzdelávanie dieťaťa, možnosť utvoriť podmienky na zriadenie školy, podmienky na pobyt tehotnej ženy (zmena:  bola odstránená podmienka najmenej 3. mesiaca tehotenstva pre prijatie) a následne po pôrode aj jej dieťaťa, postup zdržiavania sa dieťaťa mimo centra a postup v situácii, ak dieťa opustí centrum bez súhlasu alebo sa do centra nevráti v určenom čase, sú prevzaté zo súčasnej právnej úpravy.

 

K § 47 a 48

Jedným z cieľov navrhovanej novely je utvorenie podmienok na vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa na dobrovoľnej báze. Pomoc dieťaťu a jeho rodičom, a to aj pobytovou formou, by mala predchádzať krajným riešeniam zásahu do rodiny súdnym rozhodnutím. Dôvodom  problémov v plnení rodičovských povinností a plnení funkcií rodiny nie je len neochota rodičov k zmene, ale aj to, že rodičia častokrát napr. nevedia zabezpečovať zodpovedajúcu starostlivosť o dieťa. Je potrebné odlišovať rodičov, ktorí „nechcú“, od rodičov, ktorí „nevedia“. Je preto potrebné mať k dispozícii nielen repertoár rôznej odbornej pomoci poskytovanej ambulantne alebo priamo v rodinách, ale pre odôvodnené prípady aj odbornú pomoc vykonávanú pobytovou formou. Zodpovednosťou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je identifikovať potrebu takejto pomoci pre dieťa. Preto sa navrhuje, aby okrem súhlasu  - dohody s rodičom/osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, bolo podmienkou prijatia do zariadenia vždy písomné odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý musí mať rozhodujúcu zodpovednosť aj ak o vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa požiada rodič/iná osoba, ktorá sa o dieťa osobne stará, priamo zariadenie (aj o takejto pomoci musí nielen vedieť, ale musí ju aj odporučiť).

Náležitosti takéhoto odporúčania ustanoví vykonávací predpis - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí vedieť takéto odporúčanie odôvodniť a dôvody musí pochopiteľne oznámiť centru spolu s informáciami o doposiaľ vykonaných opatreniach, stanovenej miere ohrozenia. Centru musí tiež odporučiť, čo konkrétne (akú metódu, aké opatrenie) má centrum, vo vzťahu k dôvodom odporúčania, pre dieťa/dieťa a jeho rodinu vykonať.

Konkrétny plán výkonu opatrení pobytovou formou pre dieťa (vrátane zapojenia rodičov/inej osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo iných blízkych osôb k dieťaťu do vykonávania opatrení v centre) pripravia zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vedie  prípad, a zamestnanec centra, ktorý vedie výkon opatrení v centre, v spolupráci s rodičmi dieťaťa/inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a ak je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné, aj s jeho zapojením. Aj keď ide o spoločnú tvorbu plánu zamestnancami centra a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je to plán výkonu opatrení v centre, z čoho je jednoznačne možné odvodiť, že spracovanie tohto plánu je úlohou centra. Tento plán je pre výkon opatrení zásadný a jeho súčasťou musí byť spôsob a časový harmonogram priebežného a záverečného hodnotenia vykonávania opatrení.

Plán musí byť pripravený vopred, avšak je potrebné počítať aj s tým, že sa dieťa ocitne v krízovej situácii (napr. akútny konflikt v rodine), resp. je náhle potrebné overiť mieru ohrozenia dieťaťa v bezpečí (a nie je nevyhnutné riešiť situáciu neodkladným opatrením). Centrum a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu v spolupráci s rodičom dieťaťa alebo inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a ak je to možné aj s dieťaťom, pripraviť v tejto situácii podrobný plán po prijatí dieťaťa, navrhuje sa však  ustanoviť zákonom lehotu na jeho prípravu v takomto prípade - odborná diskusia ustálila lehotu najneskôr piatich pracovných dní odo dňa prijatia dieťaťa do centra.

V mnohých prípadoch je potrebné vykonávať odbornú prácu s dieťaťom aj s jeho rodičmi. Centrum môže na odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prijať s dieťaťom aj jeho rodičov, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo iné fyzické osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu s dieťaťom alebo sú mu blízke. Kľúčovou je pritom formulácia „prijať s dieťaťom aj jeho rodičov...“, t.j. primárnym klientom je dieťa. Na rozdiel od súčasnej praxe niektorých krízových stredísk nemôže byť účelom takéhoto pobytu riešenie nepriaznivej sociálnej situácie spojenej s bývaním – riešenie týchto situácií patrí do systému sociálnych služieb. Centrum nemôže riešiť problémy s bývaním rodín, preto sa navrhuje jednoznačne upraviť, čo môže byť účelom takéhoto pobytu  - nácvik rodičovských zručností a iných zručností (v prípade náhradných rodičov), úprava a zachovanie vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, resp. inými osobami, a tiež  uľahčenie vykonávania opatrení pre dieťa. Dôležité je uviesť, že popri tejto forme odbornej práce patrí do odborných postupov centra aj výkon odborných metód práce, ktoré vyžadujú krátkodobý pobyt rodičov a iných osôb v centre (napr. víkendové pobyty, návštevné pobyty atď.), v tomto prípade však nie sú rodičia či iné osoby umiestnené v centre s dieťaťom, ale ide buď o postup odbornej práce (napr. práca s dieťaťom osve, nácvik rodičovských zručností osve a následné víkendové posilnenie spoločnými aktivitami) alebo o prirodzené udržiavanie kontaktu dieťaťa s jeho rodinou (návšteva). 

Nakoľko táto forma odbornej pomoci je založená na dobrovoľnosti, t.j. centrum dohodne podmienky s rodičom dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, písomne pred prijatím dieťaťa, je potrebné z dôvodu, aby rodičia jednoznačne vedeli, čo majú očakávať od výkonu pobytových opatrení pre dieťa, aby súčasťou dohody bol samotný plán vykonávania opatrení pobytovou formou pre dieťa - nie je možné, aby rodičia nevedeli, čo sa bude s ich dieťaťom v centre diať, prípadne aby neboli informovaní o zmenách plánu, (zmena plánu bude riešená informovaným súhlasom). Centrum a rodiča si tiež musia dohodnúť spôsob informovania o dieťati, osobné vybavenie dieťaťa, vreckové  a samozrejme aj úhradu (§61 ods. 6 až 8).  Zároveň sa navrhuje upraviť postup pre prípad ak je preukázané, že sa rodičia na výkone opatrení pre dieťa nedohodli - aj doposiaľ vychádza právna úprava z predpokladu dohody, navrhuje sa pre prípad, že tomu tak nie je, vyslovene upraviť, ako sa má centrum zachovať – t.j. ukončiť vykonávanie opatrení, ak jeden z rodičov preukázateľne nesúhlasí (rovnaký postup je pri vykonávaní opatrení ambulantnou a terénnou formou).      

Centrum vykonáva opatrenia pre dieťa v organizačne usporiadaných skupinách a môže opatrenia pre dieťa vykonávať aj v profesionálnych náhradných rodinách a samostatných skupinách. Počet detí a plnoletých  osôb v skupinách, rovnako ako minimálny personálny a profesijný štandard, určí vykonávací predpis (súčasťou predkladaného vládneho návrhu je aj informatívny materiál – návrh vykonávacieho predpisu, ktorý v tejto časti plne premietol výsledok odbornej diskusie zástupcov zariadení). Ustanovený počet detí a plnoletých fyzických osôb v skupinách (okrem zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy) bude možné prekročiť len v odôvodnených prípadoch a len so súhlasom Ústredia a v prípade centier zriadených samosprávou len so súhlasom zriaďovateľa.

      Dĺžka pobytu dieťaťa alebo dieťaťa a jeho rodičov, resp. náhradných rodičov, súrodencov a pod., nemôže byť neobmedzená, lebo účelom je poskytnutie odbornej pomoci. Je potrebné uviesť, že názor odborníkov na možnú dĺžku vykonávania opatrení pobytovou formou je rôzny, prevládajúci názor je, že doba výkonu opatrení by mala byť najviac 30 dní s možnosťou predlžovania v prípade potreby, najviac však na 90 po sebe nasledujúcich dní v prípade, ak je dieťa umiestnené samo a najviac na  6 mesiacov, ak sú vykonávané opatrenia pre dieťa spolu s jeho rodičmi/inými osobami (v tomto prípade je potrebné v záujme predchádzania zneužívaniu tohto opatrenia určiť nielen celkovú dĺžku pobytu, ale aj dobu, počas ktorej  sa táto dĺžka pobytu spočítava – optimálnou je ročná doba). Uvedené limitovanie pobytu však rozhodne nevylučuje pokračovanie odbornej pomoci ambulantnou/terénnou formou. Skôr naopak, jednou z výhod navrhovaných zmien výkonu v zariadeniach je zabezpečenie kontinuity odbornej práce rôznymi formami centrom. 

Návrh obsahuje aj postup pre prípad, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrum majú odlišný názor na dôvody neprijatia alebo neodporúčania na prijatie alebo na samotný plán (alebo jeho zmenu). Navrhuje sa, aby rozhodujúcim bol názor Ústredia – riadi a metodicky usmerňuje štátne centrá a podľa návrhu by malo metodicky usmerňovať aj akreditované centrá. Ústredie môže na tento účel nahliadnuť do spisovej dokumentácie dieťaťa, žiadať o vyjadrenia a tiež môže požiadať o vykonanie prípadovej konferencie, resp. rodinnej konferencie alebo inej obdobnej metódy práce, aby mohlo lepšie posúdiť potrebu vykonávania opatrení.  

Aj napriek tomu, že podmienkou na prijatie v centrách zriadených samosprávou nemá byť odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a samosprávne centrum musia spolupracovať a rovnako, ako v prípade odporúčania orgánu - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytne centru potrebné informácie o vykonávaných opatreniach,  budú určení zamestnanci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centra, ktorí vedú na jednej strane prípadovú sociálnu prácu a na strane druhej výkon odborných metód práce, spoločne bude plánovaný plán vykonávania opatrení pobytovou formou v centre.

Pre prípad, že by rodičia, osoby, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti a treba pripustiť, že aj samotné dieťa, nespolupracujú s centrom, bude môcť centrum ukončiť vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa (dieťa a plnoleté fyzické osoby) po potvrdení takéhoto návrhu orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

 

K § 49 až 55

Navrhovaná právna úprava vykonávania pobytového opatrenia súdu v centre zachováva všetky atribúty aktuálnej právnej úpravy výkonu súdnych rozhodnutí v dnešných detských domovoch. Návrh po legislatívno-technickej stránke reviduje text ustanovení, ktorý sa stal po opakovaných novelách neprehľadný, obsahuje niekoľko nenormatívnych ustanovení a zároveň ho zjednodušuje najmä tým, že úpravu podrobností (plánovanie, ustanovenie druhov špecializovaných skupín, náležitosti prípravy náhradných rodičov, náležitosti spisovej dokumentácie... ) ponecháva na vyhlášku.

            Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje najmä:

-          zaviesť v prípade, že dieťa je umiestnené na základe neodkladného opatrenia, povinnosť zhodnotiť situáciu dieťaťa a posúdiť možnosti rodiny riešiť situáciu dieťaťa metódou prípadovej konferencie alebo rodinnej konferencie alebo inou obdobnou metódou (t.j. metódou, ktorá zapája do hodnotenia a hľadania riešení  rodičov, širšiu rodinu, ale aj obec, školu a pod.) do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa do centra na základe neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je procesné opatrenie súdu, nie je rozhodnuté vo veci samej a v zásade je bezprostrednou reakciu na aktuálnu situáciu dieťaťa, ktorú je potrebné riešiť umiestnením dieťaťa do zariadenia, je preto potrebné v krátkom časovom horizonte zhodnotiť situáciu dieťa aj možnosti jej riešenia tak, aby bola do riešenia čo najviac zapojená rodina dieťaťa a to nezávisle na tom, aké opatrenia boli pre dieťa, rodinu vykonané pred rozhodnutím súdu, osobitne je dôležitý ďalší pohľad na situáciu a jej možnosti, preto sa navrhuje, aby túto povinnosť vykonalo centrum,

-          centrum musí mať vypracovaný program centra v ustanovenom rozsahu – detské domovy doposiaľ takúto povinnosť nemali, ale pre kvalitu výkonu v centrách je spracovanie a hlavne vykonávanie opatrení podľa spracovaného programu zásadné,

-          ako výsledok diskusií pracovných stretnutí centrum nebude môcť, a to ani na účel zabezpečenia odbornej pomoci, premiestniť dieťa do iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu,

-          druhy samostatných špecializovaných skupín určí vyhláška,

-          vzhľadom na pretrvávajúcu prax prekračovania počtu detí a mladých dospelých v samostatných skupinách a profesionálnych náhradných rodinách bude možné prekročiť určený počet len v odôvodnených prípadoch, a len so súhlasom Ústredia – aktuálne súhlas dáva zriaďovateľ (zmena pre akreditované subjekty),

-          centrum, ktoré má utvorené podmienky, môže prijať a zaradiť dieťa do samostatnej skupiny aj na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po dohode so zákonným zástupcom alebo fyzickou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, avšak posúdenie vhodnosti prijatia a zaradenia dieťaťa do samostatnej skupiny na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak pre dieťa, ktoré má byť na samostatnú skupinu prijaté, ako aj pre deti už umiestnené v samostatnej skupine, je výlučne na centre,

-          podľa aktuálnej platnej úpravy dieťa do šiestich rokov veku, ktoré sa prijíma do centra na základe rozhodnutia súdu, musí byť najneskôr po štvortýždňovej diagnostike zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny, s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, a v prípade súrodencov - navrhuje sa zmeniť text úpravy tak, aby bolo zrejmé, že táto výnimka nie je absolútna, ale platí len pre prípady, ak nie je možné takémuto dieťaťu zabezpečiť starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine a dokonca v prípade súrodencov by malo byť umiestnenie súrodencov v profesionálnej náhradnej rodine vylúčené len závažnou prekážkou (počet súrodencov, potreba špecializovanej pomoci a pod.),

-          vzhľadom na pretrvávajúce, aj keď ojedinelé, problémy s utváraním podmienok a prípravou dieťaťa na kontakt medzi rodičom dieťaťa, osobami blízkymi dieťaťu alebo žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť a dieťaťom umiestneným v profesionálnej náhradnej rodine, sa navrhuje zaviesť zákonnú povinnosť pre profesionálnych náhradných rodičov uľahčiť takýto kontakt, na druhej strane je potrebné zabezpečiť pomoc a podporu odborného tímu centra profesionálnym náhradným rodičom práve pri nadviazaní osobného vzťahu dieťaťa v profesionálnej náhradnej rodine so žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť,

-          navrhuje sa, aby v prípade, ak je súčasťou nadväzovania osobného vzťahu dieťaťa so žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť alebo s fyzickou osobou, ktorá podala návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pobyt dieťaťa v rodinnom prostredí tejto osoby, bolo aj centrum povinné vždy preveriť vhodnosť tohto prostredia pre dieťa a  aby bolo povinné priebežne overovať úroveň starostlivosti o dieťa počas pobytu dieťaťa mimo centra - prax je v tomto prípade rôzna,  overenie podmienok môže vykonávať aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale centrum je v tomto prípade vo výhodnejšej pozícii, nakoľko má možnosť posúdiť vhodnosť prostredia vo vzťahu k individuálnym potrebám dieťaťa, ktoré pozná, a o ktorom má všetky potrebné informácie. Centrum a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa však musia  priebežne informovať o vhodnosti prostredia pre dieťa a o úrovni starostlivosti o dieťa počas pobytu dieťaťa mimo centra. Zároveň sa navrhuje, aby pobyt dlhší ako týždeň alebo pobyt realizovaný v kratších časových intervaloch bol okrem orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámený aj súdu – dieťa je na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení a súd by mal byť informovaný o takejto rozhodujúcej skutočnosti, ktorou pobyt dieťaťa mimo miesta, ktoré určil v rozhodnutí, nesporne je,

-          aktuálna právna úprava dáva možnosť, aby mladý dospelý po ukončení vykonávania pobytového opatrenia súdu v zariadení plnoletosťou, mohol požiadať o pokračovanie poskytovania starostlivosti len v prípade, ak bol umiestnený na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti (extenzívnym výkladom aj v prípade, ak je umiestnené na základe neodkladného opatrenia a bol podaný návrh na ústavnú starostlivosť), je preto potrebné doriešiť aj ostatné druhy súdnych rozhodnutí - navrhuje sa, aby bolo jednoznačne upravené, že takáto možnosť je daná aj mladému dospelému, ktorý bol umiestnený v centre na základe neodkladného opatrenia a bol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti, a  mladému dospelému, ktorý bol umiestnený na základe rozhodnutia o výchovnom opatrení a bol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti. Pre prípad, že skončilo plnoletosťou výchovné opatrenie a nebol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti sa navrhuje, aby mohol mladý dospelý ukončiť školský rok. Navrhuje sa tiež, aby mohlo centrum opätovne prijať mladého dospelého, ktorý po dovŕšení plnoletosti nepožiadal o pokračovanie poskytovania starostlivosti, ak o to požiada do jedného roka – je to rekcia na situáciu, keď mladý človek neuvážene po dovŕšení plnoletosti opustí zariadenie, hoci nie je na samostatný život pripravený.      

 

K § 56

            Navrhuje sa osobitne upraviť podmienky vykonávania  opatrení pobytovou formou na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania niektorých krízových situácií detí, t.j. špecializovaný program  pre deti, na ktorých bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, detí týraných a sexuálne zneužívaných alebo na vykonávanie opatrení na overenie miery ohrozenia detí týraním, sexuálnym zneužívaním alebo inými činmi ohrozujúcimi ich život, zdravie alebo priaznivý vývin.

            Formulácia osobného rozsahu vykonávania špecializovaného programu bola predmetom odborných diskusií najmä z dôvodu, že práve výkon opatrení pre tieto deti vyžaduje isté odchýlky od všeobecného výkonu opatrení pobytovou formou tak v zákone, ako aj následne vo vykonávacom predpise v častiach odborného zabezpečenia a personálnych štandardov. Na výkon musia byť nesporne kladené vyššie nároky, napr. súčasťou vykonávaných odborných činností musí byť nielen sociálna práca a psychologické činnosti, ale aj špeciálnopedagogické činnosti. Táto časť výkonu dnešných krízových stredísk prechádza do oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo forme špecializovaného programu.  

            Keďže podstatou takejto špecializácie je poskytnutie odbornej pomoci dieťaťu v krízovej situácii (trestný čin) alebo overenie, či je dieťa ohrozené napr. týraním, sexuálnym zneužívaním (diagnostika je zásadná, dôležité je popri zameraní na odbornú pomoc v existujúcich situáciách aj potvrdenie alebo vyvrátenie domnienky, či je alebo nie je dieťa ohrozené napr. sexuálnym zneužívaním), dôraz je kladený na krátkodobosť takýchto opatrení. Popri možnosti umiestniť dieťa v centre na základe dohody s rodičom/osobou, ktorá sa o dieťa osobne stará, (na odporučenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a na žiadosť dieťaťa (§ 46 ods. 2), môže byť dieťa prijaté (tak, ako v dnešných krízových strediskách) aj na základe súdneho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo o uložení výchovného opatrenia, t.j. nebude sa v centre s takouto špecializáciou vykonávať ústavná starostlivosť.

            Vykonávanie opatrení v tomto prípade musí byť podporené aj priestorovo – ak by centrum plnilo viac účelov, priestorové podmienky na výkon špecializovaného programu  opatrení musia byť  oddelené od ostatných priestorov.

            Centrum, ktorého účelom je vyššie uvedený špecializovaný program, je povinné vykonávať opatrenia podľa spracovaného špecializovaného programu centra, avšak nebude ho, tak ako doteraz,  povinne zverejňovať na svojom webovom sídle.

 

K § 57

Navrhuje sa nanovo upraviť podmienky vykonávania resocializačného programu pobytovou formou. Navrhovaná úprava (vrátane ustanovení vykonávacieho predpisu) je výsledkom cca dvojročných diskusií so zástupcami resocializačných stredísk. Zároveň boli v návrhu zohľadnené názory účastníkov pracovných stretnutí, ktoré boli organizované v roku 2017 osobitne k téme resocializácie ako reakcia na informácie z praktického výkonu opatrení v resocializačných strediskách.  

Oproti súčasnému stavu:

-          nebude možné, aby zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, dohodlo s centrom vykonávanie resocializačného programu, a to ani v prípade, že dieťa s takýmto programom súhlasí, aj v tomto prípade bude možné resocializáciu zabezpečiť len na základe súdneho rozhodnutia, 

-          plnoleté fyzické osoby budú môcť byť na resocializáciu prijaté tak, ako doposiaľ na základe dohody pri splnení podmienky odporúčania psychiatra. V prípade detských klientov, nezávisle na tom, či má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia súdu (o výchovnom opatrení alebo na základe procesného opatrenia súdu – neodkladného opatrenia) alebo na základe dohody (a rovnako ako u ostatných dobrovoľných pobytov aj na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately)  bude podmienkou na prijatie absolvovanie najmenej štvortýždňovej ústavnej liečby (zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria) v ústavnom zdravotníckom zariadení a odporúčanie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria. Splnenie týchto podmienok musí byť osvedčené pri nástupe na resocializačný program – dôvodom takejto úpravy je predchádzanie prijímaniu detí na resocializačný program po niekoľkodňovej detoxikácii, nepripravených po zdravotnej stránke na resocializáciu, resp. prijímaniu detí, u ktorých nebola preukázateľne potvrdená ani samotná diagnóza závislosti. Resocializácia nie je liečba, a preto nemôže liečbu nahrádzať a ani sanovanie dostupnosti liečby nemôže byť dôvodom na prijatie dieťaťa s problémom súvisiacim s drogami na resocializačný program bez predchádzajúcej zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti,

-          navrhuje sa medzi povinnosti centra doplniť aj povinnosť zabezpečiť nadväznosť poskytovania špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a v prípade detí so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria. Táto oblasť bola doposiaľ zabezpečovaná rôzne, osobitne z dôvodu dostupnosti, ale ako už bolo uvedené, resocializácia nie je liečba, klienti resocializačného programu musia mať zabezpečené pokračovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Centrum spôsob, akým zabezpečuje zdravotnú starostlivosť vrátane ambulantnej zdravotnej starostlivosti psychiatra/ detského psychiatra, uvedie v resocializačnom programe (povinná náležitosť),

-          v záujme odstránenia nejasností (resp. v záujme hodnovernosti záverov centra), akým spôsobom postupovať v prípade podozrenia na požitie alkoholu alebo iných návykových látok dieťaťom alebo plnoletou fyzickou osobou, sa navrhuje upraviť, že centrum musí v takomto prípade zabezpečiť lekárske vyšetrenie,

-          súčasťou navrhovaných zmien je aj jednoznačná úprava priestorových podmienok vykonávania resocializačného programu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň v súlade s odporúčaniami Európskeho výboru pre zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) sa navrhuje, aby v prípade, ak centrum, v ktorom sa vykonáva resocializačný program, plní viac účelov, vykonávalo resocializačný program v oddelenom objekte centra a zároveň musí centrum usporiadať priestorové podmienky tak, aby deti mali oddelené súkromné priestory – spálne od mladých dospelých (ale len tých, ktorí zahájili resocializačný program ako maloletí) a zároveň, aby boli deti a takýto mladí dospelí ubytovaní v oddelených objektoch od plnoletých. Takéto opatrenie je potrebné osobitne v záujme zníženia rizika sexuálneho zneužívania maloletých. Aj keď nejde o absolútne riešenie, je dôvodné zavádzať opatrenia na znižovanie rizika, 

-          navrhuje sa, aby centrum vykonávalo resocializačný program v organizačne usporiadaných skupinách s určeným počtom detí alebo určeným počtom plnoletých fyzických osôb a určeným počtom zamestnancov – takáto právna úprava umožní jednoznačne stanoviť priestorové, profesijné a personálne štandardy (informatívna príloha - návrh vykonávacieho predpisu), ktoré boli spracované spolu s resocializačnými strediskami,

-          v prípade tzv. dobrovoľných pobytov sa navrhuje rovnaký mechanizmus na prijatie, ako pri ostatných, tzv. dobrovoľných pobytových formách, a to na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, navrhuje sa upraviť možnosť prijatia  plnoletej fyzickej osoby aj bez odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (na miesta obsadené takýmto spôsobom nebude poskytovaný finančný príspevok). Dôvodom tejto výnimky je špecifická klientela a skutočnosť, že klienti môžu mať zábranu  kontaktovať sa so sociálnym kurátorom, takýto postup však nie je možný pri deťoch – sociálni kurátori detí musia vedieť o všetkých deťoch, pre ktoré sú vykonávané resocializačné programy,

-          centrum bude musieť tak, ako doposiaľ, mať spracovaný resocializačný program,  avšak na rozdiel od súčasného stavu v ustanovenom  rozsahu (návrh vykonávacieho predpisu).  Práve rámcovosť a nejednoznačnosť resocializačných programov spôsobuje, resp. môže spôsobiť mylné, možno až neprimerané, očakávania klientov a ich rodín, každý klient a to aj maloletý musí vedieť, čo resocializačný program obnáša a musí s nim byť oboznámený pri nástupe,

-          navrhuje sa upraviť špecifické náležitosti dohody medzi centrom a klientom/rodičom/osobou, ktorá sa osobne o dieťa stará, nakoľko  plnoletý klient aj rodič dieťaťa musia vedieť podmienky vykonávania individuálneho resocializačného programu, jeho zmena môže byť prijatá len ich informovaným súhlasom, musia byť jasné pravidlá informovania zákonného zástupcu, úhrada atď.

Rovnako, ako pri výkone ostatných opatrení pobytovou formou v centrách zriadených samosprávou, ani na vykonávanie resocializačného programu nie je podmienkou odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ani súdne rozhodnutie, keďže sa navrhuje, aby účelom tohto centra vzhľadom na pôsobnosť samosprávy nebol výkon pobytového opatrenia súdu), orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a samosprávne centrum postupujú ako v ostatných prípadoch - orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnú potrebné informácie o vykonávaných opatreniach a spoločne naplánujú individuálny resocializačný program.  

 

K § 58

Je zrejmé, že každý zamestnanec, ktorý v centre prichádza do kontaktu s deťmi,  musí okrem kvalifikačných predpokladov spĺňať aj predpoklady psychickej spôsobilosti.  Aj keď nie je riešenie predpokladov na výkon povolania vo vecnom zákone zvyčajné, je vyslovene nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie ochrany detí, osobitne detí, pre ktoré sú vykonávané opatrenia pobytovou formou, ustanoviť podrobné pravidlá preukazovania najmä psychickej spôsobilosti zamestnancov, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi, t.j. nielen tých,  ktorí pre deti vykonávajú odborné činnosti.  

Aj v súčasnej dobe je psychologické posúdenie súčasťou výberových konaní odborných zamestnancov, avšak precízne sú podmienky posúdenia spracované internou normou Ústredia len pre profesiu profesionálnych náhradných rodičov, t.j. zamestnancov zariadení, ktorí vo svojom domácom prostredí zabezpečujú starostlivosť o deti. Od roku 2015  je súčasťou pracovných zmlúv nových zamestnancov – profesionálnych rodičov detských domovov aj záväzok zamestnanca podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých 5 rokov od posledného psychologického vyšetrenia a prostredníctvom zmlúv o poskytnutí finančného príspevku s akreditovanými detskými domovmi platí táto povinnosť aj pre akreditované detské domovy.

Skoro dvojročná skúsenosť s aplikáciou internej normy je dôvodom pre ustanovenie predpokladu plnenia psychickej spôsobilosti pre všetkých zamestnancov, ktorí pracujú s deťmi, všetkých zariadení. Nakoľko sa interná norma osvedčila aj v časti kontraindikácií pre výkon zamestnania, navrhuje sa priamo v zákone upraviť preukazovanie psychickej spôsobilosti psychologickým vyšetrením pred vznikom pracovného pomeru a tiež počas trvania pracovného pomeru zamestnanca.

Navrhuje sa ponechať na zamestnávateľa lehotu na pravidelné psychologické vyšetrenia v zákonom určených päťročných lehotách a taxatívne upraviť povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu pri vzniku dôvodnej pochybnosti o tom, či zamestnanec centra spĺňa predpoklad psychickej spôsobilosti a pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie dieťaťa, alebo iné činy, ktoré ohrozujú život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin detí  pre ktoré centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou. Navrhuje sa v prípade negatívneho výsledku pre zamestnanca upraviť možnosť zamestnanca požiadať o zopakovanie psychologického vyšetrenia iným psychológom, pre posúdenie plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti by mal byť rozhodujúcim novší posudok.

Na účely pracovnoprávnych vzťahov sa nesplnenie podmienky psychickej spôsobilosti považuje za stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu  zdravotného stavu podľa Zákonníka práce, preto nie je táto otázka osobitne riešená vo vládnom návrhu.  

V záujme predchádzania nezrovnalostí v tom, kto môže takéto psychologické vyšetrenie vykonať, navrhuje sa upraviť kvalifikačný predpoklad - psychológ so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia alebo v špecializačnom odbore poradenská psychológia alebo psychológ s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore psychológia a najmenej päťročnou praxou vo výkone psychologickej činnosti podľa zákona o č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z..

Takéto vyšetrenie môže byť zabezpečené externe a tiež je daná možnosť zamestnať takto kvalifikované osoby na ústredí. Táto možnosť pre štátne aj akreditované centrá je daná osobitne z dôvodu, že centrá zamestnávajú takmer 4500 zamestnancov, ktorí prichádzajú do kontaktu s deťmi. Podrobnosti k psychologickému vyšetreniu, posudku a zoznam kontraindikácii budú ustanovené vyhláškou. 

 

K § 59 a 60

Aj keď zákon umožňuje osobitne krízovým strediskám vykonávať opatrenia aj ambulantnou formou, bližšiu úpravu výkonu tak ambulantnej, ako aj  terénnej formy opatrení v zariadeniach zákon neobsahuje. Je zároveň potrebné uviesť, že ide o  úplne nový spôsob práce pre zariadenia, osobitne dnešné detské domovy. Keďže primárnym cieľom vládneho návrhu zákona je utvorenie podmienok najmä na výkon ambulantnej a/alebo terénnej odbornej práce s deťmi  a ich rodinami, je nevyhnutné utvoriť podmienky výkonu aj právnou úpravou. Je tiež potrebné reagovať aj na pretrvávajúci nedostatok možností vykonávania tzv. ambulantných výchovných opatrení (povinností), o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Aby nevznikali nejasnosti s osobným rozsahom, osobitne v prípade plnoletých fyzických osôb, navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť opatrenia v centre vykonávané. Daná je aj možnosť zariadeniu, v ktorom sa vykonáva pobytové opatrenie súdu, dohodnúť ambulantnú formu pomoci pre dieťa. Z okruhu plnoletých osôb môže centrum vykonávať ambulantnou a/alebo terénnou formou opatrenia pre rodičov, náhradných rodičov a mladých dospelých po ukončení náhradnej starostlivosti. Nakoľko nie je možné v zákone upravovať všetky podrobnosti, je potrebné aspoň v dôvodovej správe uviesť, že za ambulantnú formu  sa v takomto prípade považuje aj odborná pomoc jedného centra vykonávaná pre dieťa o.i. aj v priestoroch  centra, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu.

Navrhuje sa, aby centrum komplementárne s úpravou v 55. novelizačnom bode  mohlo ambulantnou a/alebo terénnou formou vykonávať pre dieťa a rodičov opatrenia v rozvodových/ rozchodových situáciách (§ 11 ods. 2), odborné metódy práce  na riešenie konfliktov v rodine, na sanáciu rodiny, na adaptáciu dieťaťa na novú situáciu, výchovné opatrenia zamerané na diagnostiku, sociálne a výchovné programy a sociálne a iné odborné poradenstvo, povinnosti uložené súdom na plnenie účelu výchovných opatrení, skupinové programy, podporu a poradenstvo náhradným rodičom, opatrení na overenie situácie dieťaťa (na účely určenia miery ohrozenia dieťaťa) a pod. Ide vlastne o ten druh opatrení, ktoré môže orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately vykonať sám, alebo ich môže zabezpečiť prostredníctvom iných subjektov. Sú to opatrenia pri ktorých nie je orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately svojpomocný a tiež  je práve pri ich vykonávaní najviac viditeľná viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Z povahy jednotlivých opatrení vyplýva, že  len orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately môže vykonávať napr. výchovné opatrenie dohľad nad výchovou, ale napr. pri sociálnom alebo psychologickom poradenstve v rozvodovej/rozchodovej  situácii je zrejmé, že orgán, ktorý plní zároveň napr. úlohu kolízneho opatrovníka v konaní, nie je vo vhodnej pozícii na  výkon poradenstva  rodičom.

Rovnako ako pri opatreniach vykonávaných pobytovou formou na báze dobrovoľnosti, vykonávanie takýchto opatrení je možné len za predchádzajúceho písomného odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (s výnimkou ambulantných výchovných opatrení), ktoré musí mať vykonávacím predpisom ustanovené náležitosti  tak, aby bolo zrejmé čo konkrétne a hlavne prečo dieťa, rodina plnoletá osoba, potrebujú.  Tak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj centrum musia mať určených zamestnancov, ktorí naplánujú a neskôr budú  koordinovať prácu s klientom. Tento plán musí byť pripravený spolu s rodičmi/osobami, ktoré sa starajú o dieťa, a/alebo plnoletými klientmi.

Ambulantné a/alebo terénne formy práce sú (okrem ambulantných výchovných opatrení a neodkladného opatrenia) vykonávané na báze dobrovoľnosti, preto môžu byť vykonávané  len na základe dohody s rodičmi/osobami, ktoré sa starajú o dieťa, a/alebo plnoletými klientmi, súčasťou ktorej je aj plán vykonávania opatrení a spôsob informovania rodiča/osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo centra o dieťati. V pláne musí byť zároveň určený počet hodín vykonávania opatrení - hodinové vyjadrenie sa zavádza z dôvodu zrozumiteľnosti a predvídateľnosti pre klientov, a v neposlednom rade tiež z dôvodu prehľadnosti kvôli financovaniu.

      Tak, ako doposiaľ, zákon pripúšťa aj situáciu, že o vykonávanie opatrení požiada dieťa samo. V takejto situácii  si vykonávanie opatrení (nedá sa získať pred rozhovorom, inak by sa ani neuskutočnil a dieťa by ani nemohlo povedať prečo prišlo) nevyžaduje súhlas rodiča/ osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo centra v ktorom je dieťa umiestnené na základe pobytového opatrenia súdu. Rodičia/iné osoby zodpovedné za dieťa však nemôžu nevedieť o dieťati, preto o vykonávaní opatrení ambulantnou formou v rozsahu viac ako päť hodín centrum informuje rodiča/osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo centrum, v ktorom je dieťa umiestnené na základe pobytového opatrenia súdu. Vykonávanie opatrení na požiadanie dieťaťa je centrum povinné oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a výkon opatrení v rozsahu najviac päť hodín sa považuje za vykonávanie opatrení na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Vzhľadom na skutočnosť, že nová právna úprava predpokladá, že centrá zriadené v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov budú vykonávať tú časť opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktorá spadá do ich vecnej pôsobnosti, je potrebné uviesť, že na ich vykonávanie nie je potrebné odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak aj v tomto prípade orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytne centru potrebné informácie o vykonávaných opatreniach a súčinnosť k tvorbe plánu odborných činností.  

Iná situácia je, ak má byť v centre vykonávané ambulantné výchovné opatrenie, o ktorom rozhodol buď súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. neodkladné opatrenie v takejto veci. V  tomto prípade nahrádza odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately samotné rozhodnutie, ku ktorému musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí s sociálnej kurately doložiť rovnako informácie o doposiaľ vykonaných opatreniach, navrhovaný rozsah v hodinách (samozrejme ak nie je určený rozsah priamo v rozhodnutí). Centrum je povinné ambulantné výchovné opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia súdu nepobytového charakteru) vykonať.

Ak sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrum nedohodnú na vykonávaní opatrenia ambulantnou formou/terénnou formou alebo na pláne ambulantného výchovného opatrenia, navrhuje sa uplatniť rovnaký postup, ako pri „nedohode“ v prípade opatrení vykonávaných pobytovou formou na základe dohody (výnimku tvorí opäť centrum zriadené samosprávou), t.j. rozhodujúcim bude názor Ústredia.

 

K § 61

V súvislosti s obsahovými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach boli nanovo prehodnotené aj ustanovenia upravujúce úhrady za vykonávanie opatrení. Východiskom je tak, ako doposiaľ, fakt, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je oblasť, v ktorej je možné určovať vyššie úhrady, úhrady majú mať skôr motivačný cieľ, a to aj v situáciách, kedy sa navrhujú určiť (aby si rodičia uvedomovali svoju zodpovednosť za starostlivosť o deti), ako aj v situáciách, pre ktoré sa stanovenie úhrady nenavrhuje (preventívna a ochranná funkcia opatrení).

Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ, neboli úhrady určované za výkon pobytových výchovných opatrení a ambulantných výchovných opatrení (preventívne, ochranné opatrenie), neodkladných opatrení  (procesné ochranné opatrenie), za ambulantné formy práce a terénne formy práce, a aby boli úhrady určené:

-          za poskytnutú starostlivosť, ak je dieťa umiestnené v centre na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti  - navrhuje sa ponechanie úhrady, avšak v jednotnej výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (čo zodpovedá aj výške minimálneho výživného) na všetky deti a mladých dospelých (ktorí požiadali o pokračovania starostlivosti po ukončení výkonu súdneho rozhodnutia plnoletosťou), lebo doposiaľ sa úhrada odvíjala od výšky výživného; navrhuje sa, aby sa úhrada tak, ako doposiaľ, hradila z výživného alebo sirotského alebo výsluhového dôchodku a rozdiel bol ukladaný dieťaťu na účet (mladí dospelí si s výživným a sirotským nakladajú sami), ak dieťaťu/mladému dospelému nevznikne nárok na dôchodok, úhrada sa neurčí (v prípade mladého dospelého len vtedy ak nemá príjem), ak dieťa má nárok aj na výživné, aj na dôchodok, úhrada sa bude hradiť výlučne z výživného (z dôvodu, že zariadenie môže od 1. januára 2016 vykonávať všetky kroky na vymoženie výživného, a preto nie je dôvod, aby sa úhrada sťahovala z istého príjmu dieťaťa),     

-          za vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa na základe dohody zákonným zástupcom dieťaťa/osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, bolo doposiaľ ponechané na zriaďovateľovi alebo zariadení – navrhuje sa zjednotiť prax a určovať úhradu vo výške jednej tridsatiny sumy prídavku na dieťa za každý deň pobytu dieťaťa v centre – takáto úhrada je primeraná, nie je likvidačná pre rodiny, ale zároveň sa rodič aspoň čiastočne podieľa na výdavkoch na starostlivosť. Ak budú opatrenia vykonávané  pre dieťa a jeho rodiča alebo inú osobu, navrhuje sa  úhrada za bývanie tejto osoby vo výške jednej tridsatiny 20% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu (cca 40 eur na mesiac), a v prípade, že je tejto osobe poskytovaná aj strava, navrhuje sa, aby sa úhrada odvíjala od výšky dennej stravnej jednotky určenej (vyhláškou) na mladého dospelého v centrách.

-          centrum bude môcť (ale nebude musieť) tak, ako doposiaľ, dohodnúť aj úhradu výdavkov na ošatenie a obuv, zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť alebo zvýšených výdavkov spojených so zabezpečením prípravy na povolanie v prípade uloženej povinnosti zúčastniť sa na resocializačnom programe a ak bude s osobou, pre ktorú je vykonávaný resocializačný program, prijaté do zariadenia aj jej dieťa. Keďže  podľa vládneho návrhu zákona prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti má vykonávať zariadenie, bude môcť dohodnúť úhradu za materiálno-technické výdavky spojené s touto prípravu,

-          v prípade pobytu tehotnej ženy/matky s dieťaťom sa navrhuje určovať úhradu len za poskytnutú stravu,

-          v prípade, že ako súčasť odbornej práce s rodinou je potrebný krátkodobý pobyt rodiča/inej osoby v zariadení alebo počas návštevy dieťaťa v zariadení, sa navrhuje, aby úhrada bola stanovená len za poskytnutú stravu (motivácia k spolupráci),

-          v prípade resocializačných programov pre plnoletých (deti vo výške prídavku) vykonávaných na dobrovoľnej báze sa navrhuje určovať úhradu vo výške dávky v hmotnej núdzi na jednu plnoletú osobu (čo reálne zodpovedá príjmom klientov).

  Dôvodom navrhovanej úpravy úhrad je jednak zjednotenie praxe, nakoľko doterajšia právna úprava umožňovala rôznorodý postup pri určovaní úhrad pri výkone opatrení na báze dobrovoľnosti, a jednotný spôsob určovania úhrad je rozhodujúci pre navrhovaný spôsob financovania výkonu opatrení v akreditovaných centrách.

 

K § 62

Navrhuje sa doriešiť dlhodobo neriešenú otázku predpokladov na vymenovanie ale najmä dôvodov odvolania riaditeľa centra, ktoré zriadilo Ústredie. Rámcovo tieto otázky rieši zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, avšak univerzálna úprava nezohľadňuje v plnej miere špecifické okolnosti výkonu funkcie riaditeľa zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je preto potrebné v osobitnom predpise ustanoviť, že riaditeľ musí spĺňať podmienku bezúhonnosti (na rozdiel od všeobecnej úpravy zákon č. 552/2003 Z. z. sa za bezúhonného nemôže na tento účel považovať ani ten kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin proti rodine a mládeži), kvalifikačný predpoklad ukončeného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (praktické skúsenosti nepoukazujú na potrebu určenia absolvovania konkrétneho vysokoškolského študijného odboru) a  predpoklad psychickej spôsobilosti.

Navrhuje sa taxatívne upraviť dôvody na odvolanie riaditeľa tak, aby bol riaditeľ odvolaný v každom prípade, kedy prestane spĺňať predpoklady  na výkon funkcie riaditeľa  (bezúhonnosť, vzdelanie, psychická spôsobilosť), pri závažnom porušení pracovnej disciplíny a  tiež za nevytvorenie  podmienok na dodržiavanie  zákazu  podľa § 7 ods. 3 zákona v centre, ktoré riadi. Osobitne tento dôvod bol dôvodom diskusií – riaditeľ je rozhodne zodpovedný za to, ak nie sú utvorené  podmienky na dodržiavanie tzv. zákazového ustanovenia v zariadení.

            Navrhuje sa, aby dôvodom na možné odvolanie riaditeľa, boli okrem  napr. dlhodobo zlého zdravotného stavu, ktorý bráni vo výkone funkcie, aj pretrvávajúce nedostatky vo výkone funkcie, opakované menej závažné disciplinárne porušenia a tiež opakované nedostatky v odbornom výkone zariadenia.

 

K § 63

Podmienky vykonávania ošetrovateľskej starostlivosti  sú prevzaté zo súčasnej právnej úpravy.

 

K § 64

V súvislosti s navrhovanými zmenami vo fungovaní zariadení a s tým súvisiacou potrebou vykonať legislatívno-technické úpravy aj v častiach upravujúcich opatrenia finančného charakteru, sa navrhuje zároveň zjednodušiť text ustanovenia upravujúceho príspevky na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa (príspevok na dopravu, ktorý môže poskytnúť obec rodičovi na účel návštevy dieťaťa, ktoré bolo umiestnené v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu,  príspevok na stravu, ktorý poskytuje dieťaťu centrum ak ide na návštevu k rodičom alebo blízkym osobám)  pri zachovaní pôvodnej podstaty úpravy.

 

K § 65 až §67

Rovnako ako pri príspevku na dopravu a príspevku na stravu boli v ustanoveniach upravujúcich vreckové a dary vykonané potrebné legislatívno-technické úpravy a zároveň sa navrhuje, aby vreckové na rozdiel od súčasného stavu patrilo aj dieťaťu, ktoré je umiestnené v zariadení na základe výchovného opatrenia – dôvodom je jednak limitovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti a vyššieho využívania výchovných opatrení, čím sa postupne preklápa výkon ústavnej starostlivosti na výkon výchovných opatrení, a tiež aj nevysvetliteľná nerovnaká situácia deťom v centre.

Zariadenie má už dnes možnosť poskytnúť dieťaťu z dôvodu výchovného pôsobenia  vreckové v nižšej sume s tým, že rozdiel nevyplateného vreckového musí dieťaťu vyplatiť nasledujúci mesiac. Takýto mechanizmus nemá vždy želateľný výchovný efekt, preto sa navrhuje, aby bolo možné časť zníženého vrecového dieťaťa nevyplatiť, ale keďže ide o vreckové dieťaťa, uložiť ho na účet dieťaťa. V programe centra (ustanovené vyhláškou) bude musieť mať centrum popísaný nielen spôsob preberania vreckového deťmi, ale aj taxatívny popis konkrétnych výchovných prostriedkov, vrátane zníženia vreckového  a uvedených možností prehodnotenia uloženého výchovného prostriedku, ak s jeho použitím klient  - dieťa nesúhlasí.

V prípade určenia sumy vecných darov sa navrhuje, na rozdiel od aktuálneho stavu kedy je výška určená fixným percentom sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, stanoviť výšku v rovine „najmenej“ nakoľko je veľmi náročné zadovážiť vecný dar v určenej výške životného minima (spravidla obsahujúcej aj centy).

V ostatných častiach sa navrhuje ponechať súčasný stav. 

 

 

K § 68 a 69

Popri legislatívno-technických zmenách úpravy jednorazového príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladému dospelému sa navrhuje zmena právneho titulu na poskytnutie príspevku – aktuálne sa príspevok poskytuje zo zákona vo finančnej forme (t.j. bez rozhodnutia) podľa plánu a dohody s mladým dospelých a v prípadoch, ak je to účelné na zabezpečenie bývania, vecí súvisiacich s bývaním alebo na iné účely súvisiace s osamostatnením sa mladého dospelého, môže zariadenie rozhodnúť o poskytnutí príspevku v kombinovanej alebo vecnej forme. Keďže sa v praxi neobjavujú prakticky žiadne rozhodnutia a nie je možné predpokladať, že spravidla nie je dôvod rozhodnúť o inom spôsobe poskytnutia tohto príspevku, navrhuje sa, aby sa vo veci poskytnutia príspevku rozhodovalo vždy.

Navrhuje sa tiež, oproti súčasnému stavu, aby na tento príspevok mal nárok aj mladý dospelý, ktorému sú kontinuálne poskytované sociálne služby v  zariadení sociálnych služieb. Výška príspevku bude tak ako doposiaľ určená vo vyhláške.

 

K § 69

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy (§ 65) nesie obec spoluzodpovednosť za deti, ktoré žijú na jej území a museli byť umiestnené v detskom  domove na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti v prípadoch, keď obec mohla, ale nevykonávala opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prospech detí a ich rodín, a to ešte pred vyňatím detí z rodiny sumou 10% priemerných bežných výdavkov  na dieťa na rok v detských domovoch na sanáciu rodiny, alebo nájdenie náhradnej rodiny pre dieťa. Ak je dieťa po roku ešte stále v detskom domove, musí obec tieto peniaze začať posielať dieťaťu vo forme príspevku na tvorbu úspor. Obec, ktorá ten rok pred umiestnením dieťaťa do detského domova vykonávala pre rodičov a dieťa opatrenia, ktoré sú v pôsobnosti obce (preventívne opatrenia, rôzne programy, aktivity, pomoc dieťaťu/ rodičom) a prvý rok, čo bolo dieťa umiestnené v detskom domove, použila finančné prostriedky na sanáciu rodiny, resp. hľadanie náhradnej rodiny, nemusí prispievať na tvorbu úspor dieťaťa. V súčasnej podobe je §65 účinný od roku 2009 a jeho text bol tvorený spolu so ZMOS-om. Pôvodný text ustanovenia bol zavedený od septembra 2005.

Takýto mechanizmus sa v praxi ukazuje ako mimoriadne neefektívny, prináša nezrovnalosti v preukazovaní a vyhodnocovaní toho, čo ktorá obec pre dieťa urobila, a navyše, hoci je to príspevok dieťaťu na podporu osamostatnenia sa,  peniaze sa ukladajú na účet dieťaťa, a preto nie je možné zabezpečiť po dovŕšení plnoletosti plnenie účelu finančných prostriedkov, na ktorý boli dieťaťu poskytované. Komplikovaný proces a neistý výsledok sú dôvodom na zmenu úpravy podpory mladých dospelých obcami. Navrhuje sa, aby obec rovnako ako zariadenie poskytovala príspevok na osamostatnenie sa tým mladým dospelým, ktorým vznikne nárok na príspevok na uľahčenie osamostatnenia v centre,  a to vo výške 30% tohto príspevku.

Poskytnutie je, obdobne ako u iných príspevkov mladým dospelým, naviazané na žiadosť (do 30 dní po skončení vykonávania opatrení v centre)  a podmienkou je aby mal mladý dospelý (ako dieťa) v čase jeho umiestnenia trvalý pobyt na území obce. Zároveň bude môcť obec rozhodnúť, akou formou príspevok poskytne,  a tiež, že ho poskytne vo viacerých častiach (v záujme istoty mladých dospelých sa však navrhuje aby plná výška príspevku bola poskytnutá najneskôr do pol roka od právoplatnosti rozhodnutia), čím sa zlepší plnenie účelu finančných prostriedkov poskytovaných obcami. 

 

K § 70

Navrhuje sa prevziať úpravu resocializačného príspevku zo súčasnej právnej úpravy s jedinou výnimkou - navrhuje sa, aby sociálny kurátor mal možnosť týmto príspevkom podporiť aj resocializáciu klientov po skončení ochrannej výchovy alebo ochranného ústavného liečenia, ak ich klient vykonával na území Slovenskej republiky. Táto cieľová skupina je minimálna, ale v prípade, ak klient potrebuje po prepustení napr. z ochranného liečenia napr. nové doklady, je táto situácia pre klienta neriešiteľná. 

 

K bodom 35 až 37

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 38

 

V súvislosti s navrhovanými zmenami v 34. novelizačnom bode sa navrhuje aj úprava zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k centru a zároveň sa navrhuje rozšírenie kompetencií Ústredia smerom k akreditovaným centrám aj o metodickú činnosť – dôvodom tejto úpravy je, že aj keď Ústredie nie je zriaďovateľom týchto zariadení, je potrebné zabezpečiť jednotu osobitne vecného výkonu opatrení pre deti v štátnych aj v akreditovaných  zriadeniach o to viac, že opatrenia sú vykonávané buď na základe súdneho alebo správneho rozhodnutia alebo na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

 

Okrem určovania (centrá) a schvaľovania  priorít  (výkon mimo centier) je tiež potrebné, aby Ústredie prostredníctvom svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, a na základe informácií z vývoja výkonu opatrení v akreditovaných centrách , zabezpečilo prostredníctvom siete štátnych centier dostupnosť opatrení na území celej republiky, navrhuje sa teda rozšírenie pôsobnosti aj o určovanie účelu, formy a rozsahu opatrení vykonávaných v centrách v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia.     

 

K bodom 39 a 40

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 34.

 

K bodu 41

 

            Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Ústredia aj o možnosť realizácie projektov na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch na celoslovenskej úrovni. Aj keď sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je jediným systémom, ktorý plní úlohy v oblasti  prevencie a eliminácie násilia páchaného na deťoch, je potrebné, aby aj Ústredie mohlo za pomoci partnerov realizovať celoslovenské projekty presahujúce jeden systém. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť povinnosť Ústredia poskytovať súčinnosť vyšším územným celkom  na účel výkonu ich pôsobnosti osobitne na účel výkonu programových a analytických úloh vyšších územných celkov v oblasti ochrany detí a v problematike sociálno-patologických javov.  

 

K bodu 42

 

Nakoľko doposiaľ boli úlohy orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely určovania (dostatok kapacít v centrách) a stanovovania priorít (dostatok opatrení mimo centier) a ich následné zabezpečenie riešené v rôznych častiach  pôsobnosti a v časti upravujúcej finančný príspevok, čo spôsobovalo aplikačné problémy, navrhuje sa, aby bola časť priorít upravená samostatne (§89). Z tohto dôvodu  sa navrhuje aj nové  znenie písm. v) (pri zachovaní úpravy kompetencie netýkajúcich sa centier), ktoré aktuálne upravuje aj časť procesov tvorby a realizácie priorít tak, aby v časti pôsobnosti boli upravené len kompetencie Ústredia bez riešenia obsahu. 

 

K bodom  43 až 51

 

Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89, zároveň nahradiť staré  kompetencie novo navrhovanými kompetenciami súvisiacimi s návrhom novely resp. kompetenciami, ktoré doposiaľ neboli uvedené v časti pôsobnosti a  vykonať potrebné legislatívno-technické zmeny súvisiace s predkladaným návrhom. Zároveň sa navrhuje  zosúladenie znenia kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jeho úlohou upravenou v § 48 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku (43. bod).

Aktuálne vykonáva prípravu na profesionálne náhradné rodičovstvo a informačné poradenstvo (napr. ak rodičia spolužiaka/kamaráta dieťaťa umiestneného v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu majú záujem dieťa zobrať napr. na výlet, musia im byť poskytnuté základné informácie o chode zariadenia, ich povinnostiach smerom k dieťaťu a pod.) orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (v prípade informačného poradenstva aj zariadenie). Navrhuje sa, aby takúto prípravu vykonávali zariadenia, v ktorých sa vykonávajú pobytové opatrenia súdu o. i. aj v profesionálnych náhradných rodinách, nakoľko zariadenia sú v lepšej pozícii vykonať najmä praktickú časť prípravy, preto je potrebné v tomto zmysle zodpovedajúco upraviť aj časť pôsobnosti.              

Navrhuje sa nahradiť časti pôsobnosti upravujúce úlohy smerujúce k  tvorbe a realizácii priorít úlohami, ktoré neboli doposiaľ v časti pôsobnosti upravené a to úlohou poskytovať sociálne poradenstvo alebo zabezpečiť takéto poradenstvo mladému dospelému po ukončení náhradnej starostlivosti, úlohy smerujúce k určeniu miery ohrozenia dieťaťa,  úlohy smerujúce k sprostredkovaniu medzištátneho osvojenia.

 

K bodom 52 až 55

 

Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť určeného úradu (v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89)  a tiež nahradiť staré  kompetencie (priority)  novo navrhovanými   kompetenciami v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v 26. a 27. novelizačnými bodmi.      

 

K bodu 55

 

Navrhuje sa jednoznačne uviesť, ktoré opatrenia môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odporučiť na vykonávanie v centre, navrhovaná úprava zodpovedá novej úprave výkonu opatrení v centrách v 34. novelizačnom bode  (§ 59 a § 60).

 

K bodu 56

 

            Návrh doplnenia pôsobnosti centra súvisí s  33. novelizačným bodom (sprostredkovanie  medzištátneho osvojenia - navrhované doplnenie § 44 ods. 10 až 12 ).

 

K bodom 57 až 62

 

Navrhuje sa v súvislosti so 34.  bodom osobitne v časti príspevkov (§69) upraviť znenie pôsobnosti obce, zároveň sa v súvislosti s novými úlohami centra v oblasti ambulantných výchovných opatrení navrhuje vypustiť povinnosť obce organizovať výchovné a sociálne programy pre deti, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie. Keďže obec plní v živote dieťaťa a jeho rodiny dôležitú úlohu, je rodine dieťaťa najbližšie, navrhuje sa, aby aktuálne úlohy obcí v oblasti výchovných opatrení boli nahradené jednak reálnejšou a zároveň z pohľadu práce s dieťaťom a jeho rodinou významnou úlohou spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrom na vykonávaní prípadových konferencií, rodinných konferencií a iných obdobných metódach práce s dieťaťom a jeho rodinou.

Na zriaďovateľskej pôsobnosti obce smerom k zariadeniam sa nič nemení, tak ako doposiaľ ostáva v rovne „môže“. Navrhuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia jednotnosti výkonu zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ambulantné výchovné opatrenia). V tejto súvislosti sa tiež navrhuje doplniť jednoznačne kontrolné oprávnenia obce smerom k zariadeniam v jej zriaďovateľskej pôsobnosti ale aj smerom k subjektom, ktorým na výkon opatrení poskytuje finančný príspevok.  

 

K bodom  65 až 68

 

Navrhované zmeny v pôsobnosti vyššieho územného celku súvisia s návrhom, aby nový druh zariadenia bol v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia, z tohto dôvodu nemôže byť vyššiemu územnému celku ponechané v pôsobnosti financovanie akreditovaných zariadení. Navrhuje sa, rovnako ako pri obci, aby územný celok mohol takýto druh zariadenia zriaďovať, avšak  v rovine „môže“ a z rovnakého dôvodu, ako pri obci, aby tieto zariadenia nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Zároveň sa navrhujú zmeny, ktoré spresňujú aktuálne kompetencie vyšších územných celkov osobitne v časti kontrolnej činnosti tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že kontrolné oprávnenia vyšších územných celkov sú vykonávané nielen voči zariadeniam v ich zriaďovateľskej pôsobnosti ale aj smerom k výkonu opatrení obcami a akreditovanými subjektmi, ktoré vyšší územný celok finančne podporuje.

 

K bodom 69 a 70

 

Navrhuje sa v súvislosti s navrhovanými zmenami nanovo upraviť z dôvodu prehľadnosti spoločné ustanovenia k akreditáciám. Okrem vykonania potrebných legislatívno-technických zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že akreditáciu je možné udeliť aj na výkon psychologických činností, ale len ak sú tieto vykonávané s inými opareniami, t.j. nie je možné akreditovať napr. psychologické poradenstvo ako samostatné opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň nebude možné tak, ako doposiaľ akreditovať mediáciu, supervíziu a doplnené bolo aj právne poradenstvo a aj v prípade, ak by subjekt takúto služby poskytoval  nebudú predmetom akreditácie.    

 

K bodu 71

 

Nakoľko sa navrhuje (34. novelizačný  bod, § 45 ods. 6, vykonávací predpis), aby každé zariadenie malo vypracovaný podrobný program centra, špecializovaný program  alebo resocializačný program v určenom rozsahu, v prípade žiadateľov o akreditáciu alebo  akreditovaných subjektov sa navrhuje aby bol takýto program zaradený medzi povinné náležitosti žiadostí vo veciach akreditácií, t.j. medzi náležitosti, ktoré musí o. i. posúdiť akreditačná komisia. Pre akreditácie na výkon opatrení mimo centra ostáva povinnosť  doloženia písomne zadokumentovaných metód práce.

 

K bodu 72

 

Každý žiadateľ/akreditovaný subjekt – právnická osoba musí zamestnávať v pracovnom pomere zodpovedného zástupcu spĺňajúceho podmienku bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy a nedorozumenia v objasnenosti rolí a úloh zodpovedných zástupcov vo vnútorných organizačných štruktúrach akreditovaných  subjektov (osobitne v prípadoch, ak je zodpovedný zástupca zamestnanec a nie riaditeľ vzhľadom na neujasnenosť role podriadeného a role zodpovedného zástupcu za obsahový výkon), je potrebné, aby mal akreditovaný subjekt premyslené, ako zabezpečí, aby zodpovedný zástupca mohol vykonávať svoje povinnosti.

 

K bodu 73

 

Podmienky odbornej spôsobilosti zodpovedných zástupcov ako aj vykonávateľov opatrení neboli menené od roku 2005, je preto potrebné ich aktualizovať tak, aby zodpovedali aktuálnej sústave študijných odborov a skupinám študijných odborov.

 

K bodom 74 a 77

 

Navrhuje sa precizovať povinnosti akreditovaných subjektov, osobitne jednoznačne  upraviť, že akreditovaný subjekt je povinný umožniť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení (aj keď je táto vec zrejmá, stále pretrvávajú v praxi problémy vo výklade oprávnení orgánu). Je tiež potrebné jasne špecifikovať, že akreditovaný subjekt musí spolupracovať s akreditačnou komisiou (napr. podávať vysvetlenia pri rôznych oznámeniach), len tak sa môže akreditačná komisia vyjadriť, či akreditovaný subjekt spĺňa podmienky v takom rozsahu a kvalite, v akom boli posúdené a overené akreditačnou komisiou. Navrhuje sa tiež v záujem zvýšenia ochrany klientov umožniť, aby akreditačná komisia mohla požiadať akreditovaný subjekt nielen o predloženie zoznamu pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi (psychická spôsobilosť), ale aby mohla tiež požiadať akreditovaný subjekt  o preukázanie plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti zamestnanca, ktorý prichádza do kontaktu s deťmi.

Zákonnou podmienku výkonu je realizácia programu supervízie,  program  supervízie  je súčasťou žiadosti o akreditáciu/predĺženie akreditácie, avšak pri počte akreditovaných subjektov reálne neexistujú informácie o tom, či je supervízia aj realizovaná. Navrhuje sa preto minimalizovať riziko nevykonávania supervízie tým, že akreditovaný subjekt predloží akreditačnej komisii do 15. februára zhodnotenie programu supervízie za predchádzajúci kalendárny rok.

Doposiaľ nie je jednoznačne upravený mechanizmus preverenia oznámení o zmene rozhodujúcich skutočností. Akreditačná komisia je o zmenách informovaná, avšak je potrebné v záujme istoty akreditovaného subjektu  upraviť, že oznámené zmeny nie sú v poriadku len vtedy,  ak ho ministerstvo vyzve na odstránenie nedostatkov  (75. novelizačný bod).

Prípadné neplnenie rozšírených povinnosti je zároveň premietnuté do dôvodov, pre ktoré môže byť odňatá akreditácia (76. novelizačný bod).

 

K bodom 77 až  80

 

Legislatívno-technická úprava súvisiace s navrhovanými zmenami.

 

K bodu 81

 

            Navrhuje sa  doplniť časti o financovaní tak, aby bolo jednoznačné zrejmé, že vyšší územný celok a obec nielen poskytujú finančné príspevky na výkon opatrení, ale sú oprávnení v tomto prípade aj kontrolovať ich hospodárne vynakladanie ako aj dodržiavanie ďalších zmluvných podmienok. 

 

K bodom 82 a 83

 

Navrhuje sa z dôvodu prehľadnosti osobitne upraviť proces určovania a schvaľovania priorít v oblasti zabezpečovania vykonávania opatrení (aktuálne je časť mechanizmu upravená v časti pôsobnosti a časť je upravená ako súčasť ustanovenia k financovaniu výkonu súdnych rozhodnutí v akreditovaných zariadeniach a zabezpečení výkonu opatrení u akreditovaných subjektov mimo zariadení).

Určenie (centrá)/schválenie (výkon mimo centier) priorít je zásadné pre zabezpečenie dostupnosti opatrení, aktuálne je tento mechanizmus použitý na zabezpečenie dostatku miest pre výkon súdnych rozhodnutí a takých opatrení, ktoré nie je schopný zabezpečiť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sám vo vlastnej pôsobnosti. Cieľom navrhovanej úpravy je takým istým spôsobom, ako je zabezpečovaný výkon súdnych rozhodnutí, zabezpečiť aj dostupnosť opatrení vykonávaných na dobrovoľnej báze formou pobytovou, ambulantnou a terénnou (vrátane ambulantných výchovných opatrení o ktorých rozhodol súd alebo  orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), t.j. cez sledovanie a určovanie potrieb v jednotlivých územných obvodoch úradov a spôsobu ich napĺňania so zapojením akreditovaných subjektov.

Termínovo sú kroky naskladané tak, aby bolo vždy do 31. októbra zrejmé, ako bude zabezpečená identifikovaná potreba miest na výkon súdnych rozhodnutí, potreba miest na dobrovoľné pobyty detí (ale aj napr. detí s rodičom) a tiež potreba kapacít (v hodinovom prevedení) ambulantných výchovných opatrení a ambulantných a  terénnych foriem výkonu opatrení a tiež ktorý orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s ktorým centrom bude spolupracovať pri zabezpečení určitého druhu opatrení, konkrétnej metódy práce apod..

Úprava je veľmi podrobná, ale je naozaj nevyhnutné jednoznačne určiť potrebu, v prípade nepobytových opatrení až na hodiny, lebo len tak je zároveň možné zabezpečiť aj financovanie výkonu -  zjednodušene, musí byť zrejmé, za čo sa platí, nie je preto možné  hovoriť o potrebe napr. výchovného programu  pre dieťa,  pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnej kurately, ale o potrebe xy hodín takéhoto programu. V záujme predchádzania duplicitnému financovaniu akreditovaných subjektov musí byť dôsledne sledované aj viaczdrojové financovanie - aj keď akreditované centrá nebudú podporované príspevkami z vyšších územných celkov,  mnohé získavajú na rozvojové programy finančné prostriedky z iných zdrojov (napr. ESF). Treba ale zdôrazniť, že aj napriek inému zdroju financovania opatrení budú tieto súčasťou priorít a pre deti budú môcť byť vykonávané len na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aj takýto výkon musí byť akreditovaný. 

Najvýraznejšou zmenou v tejto časti je, že priority v oblasti zabezpečovania výkonu opatrení pobytovou formou nebudú môcť prekročiť ustanovený počet miest, je zásadné, aby sa neprimerane nenavršovali pobytové kapacity (napr. aj na úkor kvality). Cieľom vládneho návrhu zákona nie je navŕšiť neprimerane pobytové kapacity, ale znížiť počet súdnych rozhodnutí v zariadeniach o. i. aj rozvojom odbornej práce na báze dobrovoľnosti - t.j. zmeniť štruktúru dôvodov umiestňovania s ambíciou v dlhodobom horizonte prostredníctvom razantného rozvoja ambulantnej a terénnej práce postupne znižovať počty miest v zariadeniach. Na základe dlhodobého vývoja v oblasti počtu miest v zariadeniach (súdne rozhodnutia aj dobrovoľné pobyty), bol ustálený východiskový bod počtu miest, ktorý by nemal byť prekročený (samozrejme, vždy je treba pripustiť neočakávanú situáciu). Navrhuje sa (vykonávací predpis), aby celkový počet miest na zabezpečenie ktorých musí byť Ústredie pripravené bol súčtom 0,01 % celkového počtu obyvateľstva SR k 31. decembru  predchádzajúceho kalendárneho roka na účely určenia počtu miest potrebných na zabezpečenie vykonávania resocializačného programu pobytovou formou a 0,55 % celkového počtu obyvateľstva SR do 18 rokov veku k 31. decembru kalendárneho roka  na účely určenia počtu miest potrebných na zabezpečenie vykonávania pobytového opatrenia súdu a ostatných opatrení pobytovou formou pre deti a plnoleté fyzické osoby na základe dohody.

Aj pri  ambulantných a terénnych opatreniach určí na základe identifikovanej potreby potrebný počet hodín Ústredie v prioritách a, rovnako ako pri pobytových opatreniach, sa navrhuje jednoznačne stanoviť výšku finančného príspevku,  ktorá sa bude odvíjať od počtu hodín pri stanovenej hodinovej sume v podobe paušálu, ktorý bude zahrňovať výdavky na mzdu, plat alebo odmenu zamestnancov, preddavky na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a na príspevky na starobné dôchodkové sporenie, prípravu na výkon opatrenia, materiálno-technického vybavenia a iné výdavky spojené s vykonávaním opatrenia ambulantnou formou alebo terénnou formou v centre (ustanovené vo vyhláške).

Ústredie bude môcť, rovnako ako aktuálne pri výkone opatrení mimo zariadení (schválené priority úradov), zmeniť určené priority vykonávania opatrení ambulantnou formou alebo terénnou formou v centrách (nie pobytové), zároveň bude musieť zmeniť  a zverejniť aktualizovaný spôsob zabezpečenia vykonávania opatrení ambulantnou formou alebo terénnou formou v centrách.

V zabezpečovaní miest na výkon súdneho rozhodnutia poskytnutím finančného príspevku sa navrhuje ponechať súčasný mechanizmus (preukázané výdavky na miesto, najviac však do sumy určenej na miesto a rok spriemerovaním bežných výdavkov za uplynulý rok na všetky miesta na výkon súdnych rozhodnutí v zariadeniach zriadených ústredím na miesto a rok) s dvomi zásadnými zmenami – navrhuje sa v súvislosti s navrhovanými zmenami zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy,  aby nebol tak, ako doposiaľ, poskytovaný finančný príspevok na výkon súdnych rozhodnutí v zariadeniach v samosprávnej pôsobnosti a aby bola daná možnosť akreditovaným subjektom časť poskytnutého príspevku (10%) využiť aj na kapitálové výdavky – vzhľadom na skutočnosť, že akreditované subjekty sú spravidla menšími právnickými osobami, je ich možnosť uchádzať sa, resp. získať finančné prostriedky na drobnejšie kapitálové výdavky (obnova/úprava priestorov, auto a pod.) minimálna, ak nie žiadna.

            Rovnaký mechanizmus sa navrhuje použiť aj pri tzv. dobrovoľných pobytoch detí,  t.j. príspevok na miesto najviac vo výške stanovenej sumy priemerného bežného výdavku na miesto na súdne rozhodnutie a rok po odpočítaní úhrady a ak vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa vyžaduje pobyt rodiča  alebo inej fyzickej osoby v centre, základom príspevku je vždy príspevok na miesto dieťaťa navŕšený o 10 %  výšky  príspevku na miesto dieťa (príklad: 1 dieťa a 1 dospelý spolu najviac 110 % sumy priemerných bežných výdavkov na miesto  za uplynulý rok v štátnych centrách - úhrada,  1 dieťa a 2 dospelí spolu najviac  120 % - úhrada , 2 deti a jeden dospelý spolu najviac  210 % - úhrada).

            Vzhľadom na špecifiká vykonávania špecializovaného programu v centre, kedy je vzhľadom na cieľovú skupinu detí (tak na dohodu ako aj na rozhodnutie súdu) potrebné zabezpečiť zodpovedajúce personálne vybavenie centra s predpokladom zabezpečenia aj externej odbornej pomoci cielenej na potreby konkrétneho dieťaťa, je nutné utvoriť podmienky aj na možnosť poskytnutia príspevku vo vyššej sume ako je ustanovený priemerný bežný výdavok. Takáto situácia môže nastať v centrách s nižšou kapacitou (do 20), ktorých účelom je výlučne vykonávanie špecializovaného programu.  Navrhuje sa preto upraviť pre tento prípad možnosť navŕšenia maximálnej určenej sumy na miesto (priemerný výdavok na dieťa a rok)  o 20  %.

Aj v prípade tzv. dobrovoľných pobytov a výkonu ambulantných a terénnych opatrení v centre sa navrhuje dať možnosť akreditovaným subjektom časť poskytnutého príspevku    (10 %) využiť aj na kapitálové výdavky.

Pri zabezpečovaní potrebného výkonu u akreditovaných subjektov mimo zariadení sa nenavrhujú žiadne zmeny. 

 

K bodom 84 až 86

 

V novelizačných bodoch sa navrhuje legislatívno-technická úprava, úprava súvisiaca so zmenami v príspevkoch na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého, o ktorom sa bude rozhodovať vždy, nielen ak má byť príspevok poskytnutý vo vecnej alebo kombinovanej forme, a náhradou príspevku na tvorbu úspor od obce príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého.

Zároveň sa navrhuje v časti určenia miestnej príslušnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  upraviť, aby sa vecná príslušnosť spravovala  aj miestom, kde sa zdržiava dieťa, ktoré nemá v územnom obvode tohto orgánu obvyklý pobyt, ale je preň potrebné vykonávať opatrenia. Aj dnes má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pôsobnosť v akútnej situácii vykonať opatrenia pre dieťa, ale nemá pôsobnosť na vedenie prípadu dieťaťa, ak sa dieťa zdržiava v jeho území dlhodobejšie, aktuálne je táto vec riešená dožiadaním, ale to nie je praktické. Preto sa navrhuje, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v územnom obvode ktorého má dieťa obvyklý pobyt, bol ten, ktorý bude evidovať, kde sa dieťa (vedenie prípadu) práve nachádza, ale samotný výkon opatrení bude viesť ten orgán  sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v územnom obvode ktorého sa dieťa nachádza. 

Vzhľadom na charakter resocializačného príspevku a príspevku na stravu sa navrhuje aby sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytlo účastníkovi konania plnenie, t.j. rozhodnutie o poskytnutí sa nevydá ale sa  vyznačí sa v spise.

 

K bodu 87

 

Navrhuje sa zrevidovať ustanovenia o kontrole a pokutách, ktoré sú v nezmenenej podobe od roku 2005 a v dnešnej dobe neplnia svoj účel. Osobitne  dnešný § 92 je potrebné zmeniť zásadným spôsobom, obsahuje duplicitné ustanovenia o pokutách s právnou úpravou pokút poľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa preto upraviť správne delikty na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so skutkovou podstatou venovanou problematike akreditácií a akreditovaných subjektov.

 

V prvom rade je potrebné zareagovať na situáciu, kedy subjekty vykonávajú opatrenia, na ktoré sa podľa zákona vyžaduje akreditácia a takúto akreditáciu nemajú.  Navrhuje sa tiež, aby správnym deliktom bolo opakované alebo dlhodobé neplnenie niektorej z povinností upravenej zákonom akreditovaným subjektom (napr. opakované nenahlasovanie zmien personálnej matice, neoznámenie zmeny miesta výkonu a pod.). Navrhuje sa, aby o správnych deliktoch rozhodovalo ministerstvo a vzhľadom na zásadný význam problematiky sa navrhuje uloženie pokuty až do výšky 10 000 eur osobe,  ktorá vykonáva opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na ktoré nemá udelenú akreditáciu, ak sa akreditácia podľa  zákona vyžaduje,  a do výšky 5000 eur akreditovanému subjektu za porušenie povinnosti, ktorých plnenie mu ukladá zákon.

K bodom 88 a 89

 

V roku 2005 (účinnosť zákona) nebolo možné, aby jednoodborové štúdium psychológie mohlo byť ukončené prvým stupňom vysokoškolského štúdia, nakoľko aktuálne táto možnosť existuje, avšak kompetencie, ktoré absolvent získa ukončením prvého stupňa, nezodpovedajú nárokom kladeným na poskytovanie psychologickej pomoci a psychologického poradenstva, je potrebné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže psychologické činnosti vykonávať len ten, kto ukončil vysokoškolské štúdium v študijnom odbore psychológia druhého stupňa. V tomto prípade nie je možné ani zaradiť prechodné ustanovenie, ktoré by napr. umožňovalo prechodnú dobu na doplnenie vzdelania, nakoľko skutočne nie je možné, aby psychologické činnosti tak, ako ich upravuje zákon č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z., vykonával absolvent bakalárskeho štúdia v odbore psychológia.

Vzhľadom na meniacu sa skladbu detí v zariadeniach, osobitne vzhľadom na  zvyšujúci sa počet detí ktoré vyžadujú špecializovanú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu sa navrhuje, aby bola vyriešenia aj odborná spôsobilosť na vykonávanie odborných činností na zmierňovanie resp. odstraňovanie dôsledkov zdravotného stavu dieťaťa – navrhuje sa aby, takúto odbornú činnosť mohla vykonávať len odborne spôsobilá osoba spĺňajúca určené kvalifikačné predpoklady.

 

K bodu 90

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 91

 

Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia  aj akreditované subjekty majú podľa aktuálnej právnej úpravy povinnosť mať spracovaný program supervízie,  nie sú však riešené obsahové náležitosti tohto programu. Navrhuje sa, vzhľadom na rôznorodú prax, ustanoviť základné náležitosti programu supervízie vyhláškou. Rovnako dôležité je, aby aspoň raz ročne došlo aj k zhodnoteniu realizácie programu supervízie. Navrhuje sa, aby všetky subjekty, ktoré musia mať spracovaný program supervízie,  boli aj povinné  tento program zhodnotiť, a to v zákonom určenej lehote do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok.

 

K bodu 92

 

Navrhuje sa, aby tak, ako centrum, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonával opatrenia podľa vo vyhláške ustanovených plánov. Zákon uvádza na rôznych miestach rôzne druhy plánov, výpočtom ich uvádza v § 73 ods. 2 písm. e), ale bližšie podrobnosti neustanovuje.

 

K bodu 93

 

Navrhuje sa odstrániť nezrovnalosť v aktuálnej právnej úprave tak, aby bolo zrejmé, že ustanovenie sa nevzťahuje len na policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní ale na orgány činné v trestnom konaní ako také. 

 

 

K bodu 94

 

Podľa aktuálne platného zákona subjekty vykonávajúce opatrenia podľa zákona vedú spisové dokumentácie o deťoch a tiež o plnoletých fyzických osobách (napr. sociálna kuratela plnoletých), vzhľadom na povahu vykonávaných opatrení, úlohy a oprávnenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a úlohy zariadení a iných subjektov ustanovené zákonom je nevyhnutné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spisové dokumentácie obsahujú rôzne podklady, správy, hlásenia a doklady potrebné na výkon opatrení, ochranu detí a pomoc plnoletým fyzickým osobám. Vzhľadom na rôznorodé  možnosti tak získavania podkladov, ako aj rôznorodé možnosti ich zdrojov a subjektov, ako aj vzhľadom na fakt, že podklady sa spravidla viažu k súkromiu detí, ich rodín a zdrojom ich získavania sú okrem právnických osôb aj osoby fyzické, je potrebné v právnej úprave aspoň zarámcovať povahu podkladov, listín a samotných informácií, ktoré sú súčasťou spisových dokumentácií.

Na nazeranie do spisových dokumentácií sa vzťahuje tak právna úprava slobodného prístupu k informáciám, ako aj právna úprava ochrany osobných údajov, v prípade ak je vedené správne konanie (s výnimkami danými zákonom) aj Správny poriadok. V praxi pretrvávajú problémy v situáciách, keď orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka (t.j. má postavenie strany v konaní  z titulu tejto funkcie, ktorú zastáva na základe rozhodnutia súdu), kedy sa ostatné strany v konaní celkom prirodzene pokúšajú získať minimálne výhodu včasnej informácie ešte v čase, keď sú zbierané podklady do konania, a výsledok nie je oznámený ani súdu. Všetky strany v konaní majú možnosť vyjadrovať svoje názory, klásť otázky, navrhovať dôkazy a pod. priamo v konaní, na pojednávaniach, je potrebné utvoriť podmienky aj kolíznemu opatrovníkovi aspoň  na to, aby mohol pozbierať doklady a sformulovať na základe nich správu alebo svoje vyjadrenie pre súd.

Rovnaká situácia je aj v prípadoch, keď orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately získava informácie do správ pre orgány činné v trestnom konaní.  Navrhuje sa preto, aby písomné záznamy zo zisťovania pomerov dieťaťa na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka, záznamy tvoriace podklad pre ústne vyjadrenia v konaniach pred súdom a pred orgánmi činnými v trestnom konaní a písomné správy pre súd a orgány činné v trestnom konaní, nevydával orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  žiadnej fyzickej osobe t.j. ani zákonnému zástupcovi dieťaťa a ani inej osobe pred ich doručením súdu alebo orgánom činným v trestnom konaní (s výnimkou samotného súdu, orgánu, orgánom činným v trestnom konaní, kontrolných orgánov, verejného ochrancu práv alebo komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím). Rovnako sa navrhuje, aby takouto povinnosťou nebola zaviazaná ani obec, zariadenie, akreditovaný subjekt, ak pripravujú písomné správy pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka a písomné správy pre súd alebo orgány činné v trestnom konaní.

Zároveň sa navrhuje aj zákonom upraviť právo dieťaťa vyjadriť svoj názor na poskytovanie informácií, ktoré poskytlo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – ak dieťa nesúhlasí so sprístupnením záznamu z rozhovoru s nim je treba tento jeho názor  ako i jeho právo na súkromie  rešpektovať a nevystavovať ho navyše aj možnému konfliktu lojality. 

Navrhuje sa tiež spresniť osobný rozsah na účely spracúvania osobných údajov a samotný rozsah spracúvaných osobných údajov.

 

 

 

K bodu 95

 

Zákon v § 97 od svojej účinnosti upravuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sú/budú ustanovené rôzne náležitosti, podrobnosti a pod. tak, ako to vyplýva zo samotného znenia zákona. Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné nanovo upraviť aj splnomocňovacie ustanovenie.

 

K bodu 96

 

            Legislatívno-technická úprava. 

 

K bodu 97

 

 

K § 100n

            Navrhované zmeny v 34. bode  t.j. utvorenie nového druhu zariadenia z existujúcich troch druhov zariadení vyžadujú utvorenie dostatočného časového priestoru na postupnú zmenu podmienok výkonu, nakoľko sa zabezpečenie osobitne potrebného počtu miest na zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí pripravuje rok dopredu, na prvý rok 2018 sa budú vzťahovať priority určené/schválené v roku 2017 na rok 2018 (§ 100q), zároveň počas roku 2018 musia byť pripravované podmienky na zmenu tak, aby od roku 2019 mohli byť postupne zavádzané zmeny vo výkone zariadení, osobitne aby vznikol nový druh zariadenia ktorý by vykonával opatrenia tak, ako je navrhované v novele.

            Napriek uvedenému je potrebné, resp. vhodné, aby niektoré z ustanovení boli do praxe zavedené hneď, a to najmä ustanovenia o povinnosti vykonať do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa na základe neodkladného opatrenia súdu prípadovú konferenciu alebo inú obdobnú metódu práce (detské domovy, krízové strediská), dodržiavať podmienky zabezpečovania odbornej pomoci od iných zariadení s vysloveným zákazom premiestňovať deti, ktoré sú v zariadeniach umiestnené na základe rozhodnutia súdu na tento účel (všetky druhy zariadení), povinnosť profesionálnych náhradných rodičov uľahčovať kontakt medzi rodičom dieťaťa, osobami blízkymi dieťaťu alebo žiadateľmi o náhradnú rodinnú starostlivosť a dieťaťom umiestneným v profesionálnej náhradnej rodine, povinnosť preverovať podmienky pre dieťa u potenciálnych náhradných rodičov dieťaťa, ak je súčasťou nadväzovania osobného vzťahu dieťaťa s týmito osobami aj pobyt dieťa u nich, a oznamovacia povinnosť týchto pobytov smerom k súdu (detské domovy, krízové strediská), ustanovenia o osamostatňovaní sa mladých dospelých (detské domovy), ustanovenia k plneniu podmienky psychickej spôsobilosti (všetky druhy zariadení) a osobitne pre resocializačné strediská aj podmienky pre prijatie na resocializačný program (odporúčanie, u detí absolvovanie ústavnej psychiatrickej liečby a odporúčanie), povinnosti zabezpečiť nadväznosť poskytovania špecializovanej psychiatrickej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, lekárske vyšetrenie krvi/iného biologického materiálu pri podozrení užitia návykových látok klientom.

Pre postupné zavedenie návrhu je nevyhnutné, aby zariadenia do 30. júna 2018 spracovali programy/špecializované programy/resocializačné programy na opatrenia, ktoré aktuálne vykonávajú. Ak však zriaďovateľ krízového strediska, ktorým je vyšší územný celok alebo obec, oznámi, že bude od 1. januára 2019 poskytovateľom sociálnych služieb, krízové stredisko nie je povinné utvoriť podmienky tak, ako to bude ukladať zákon.

Akreditované subjekty musia tieto programy predložiť akreditačnej komisii, ktorá ich posúdi vo vzťahu k novej právnej úprave - na účely overenia spôsobilosti je takéto predloženie  v tomto prípade oznámenie zmeny rozhodujúcich skutočnosti.

Ak nebude rozhodnuté inak, akreditovaný subjekt bude pripravený na plnenie zákona od 1. 1. 2019  - bude sa považovať  za akreditovaný subjekt, ktorý plní podmienky akreditácie podľa zákona účinného od 1. apríla  2018.  Resocializačné stredisko musí zároveň do 31. decembra 2018 zabezpečiť a utvoriť podmienky na plnenie povinnosti podľa § 57 ods. 5 zákona účinného od 1. apríla 2018, t.j. podmienky pre osobitné umiestňovanie detí a plnoletých.

 

K §  100o

            Ak má akreditovaný subjekt, ktorý má akreditáciu na prípravu záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť, záujem vykonávať prípravu záujemcov o medzištátne osvojenie, oznámi ministerstvu obsah a personálne zabezpečenie rozšírenej prípravy v rozsahu najmenej štyroch hodín. Na účely overenia spôsobilosti je takéto oznámenie v tomto prípade zmenou rozhodujúcich skutočnosti.

Nakoľko je vhodné, aby sa pre akreditované subjekty nemenili podmienky uprostred konaní, v konaniach o akreditáciách začatých do účinnosti novely zákona  sa rozhodne  po 31. marci 2018 podľa zákona účinného do 31. marca 2018, naďalej budú akreditované subjekty postupovať podľa § 100n. Vo veciach žiadostí o udelenie akreditácie podaných po  31. marci 2018 sa rozhoduje už podľa novej právnej úpravy s tým, že rozhodnutia budú vykonateľné až 1.1. 2019, a to aj v prípade predĺženia alebo zmeny akreditácie (dovtedy je v platnosti pôvodné rozhodnutie). 

           

K § 100p

            Nakoľko je potrebné doriešiť aj doterajšie postavenie krízových stredísk, ktoré svojou povahou vykonávajú aktuálne aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj poskytujú sociálne služby, ich zriaďovatelia majú možnosť sa rozhodnúť, či tento druh zariadenia bude ďalej pôsobiť v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za nových podmienok, alebo v systéme sociálnych služieb, ako napr. zariadenie núdzového bývania. Toto svoje rozhodnutie musia oznámiť ministerstvu do 15. novembra 2018, aby bolo možné pripraviť plán zabezpečenia priorít na rok 2019 (vo vzťahu k § 100r ods. 2).

 

K § 100q až 100r

            Na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súdu v zariadeniach na rok 2018 (rovnako ako aj na zabezpečenie opatrení prostredníctvom akreditovaného subjektu, ktorý nie je zariadením a zabezpečenie mediácie na rok 2018 sa vzťahujú priority vyhlásené v roku 2017, kde sa nič nemení) Ústredím a na poskytovanie finančných príspevkov na zabezpečenie priorít v roku 2018 Ústredím a poskytovanie finančného príspevku na výkon opatrení v zradeniach vyšším územným celkom sa vzťahuje zákon účinný do 31. marca  2018.

            Nakoľko podľa návrhu sa môžu zriaďovatelia krízových stredísk rozhodnúť v akom systéme bude toto zariadenie svoju odbornú činnosť vykonávať,  musí byť pre prípad, že sa zriaďovateľ rozhodne pre sociálne služby,  doriešený postup pre ďalšie zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Aj napriek tomu, že nebude naďalej poskytovaný príspevok na vykonávanie opatrení v samosprávnych zariadeniach, ale  zariadenie zriadené v samosprávnej pôsobnosti bude naďalej zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, miesta, ktoré sú na základe priorít obsadené dieťaťom (výkon súdneho rozhodnutia) budú podporované finančnými prostriedkami (na základe zmluvy) do uplynutia dôvodov umiestnenia dieťaťa na základe súdneho rozhodnutia.

            Ak zriaďovateľ krízového strediska (t.j. aj akreditovaný subjekt) oznámil do 15. novembra 2018, že nebude zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, od 1. januára 2019, musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podať návrh na súd (podľa aktuálnej situácie napr. na zmenu zariadenia).

K § 100s

 

V prechodných ustanoveniach je potrebné vyriešiť aj situáciu, kedy sa na výkon opatrení v centre bude vyžadovať od 1. januára 2019 odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale miesto je obsadené buď na základe dohody uzavretej  do účinnosti novely zákona ,alebo v čase od 1. apríla 2018 do 31. decembra 2018.

V prípade, ak zariadenie vykonáva opatrenia pre dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu na základe dohody uzatvorenej do 31. marca 2018, sa podmienka považuje za splnenú do ukončenia vykonávania opatrení v centre, nakoľko nie je možné spravodlivo žiadať zmenu dohody, ktorá bola uzatvorená za podmienok zákona účinného do 31.marca 2018. Nakoľko však pri dohodách uzatvorených po nadobudnutí účinnosti novely zákona je možné nové podmienky zohľadniť, navrhuje sa, aby sa síce podmienka predchádzajúceho odporúčania  orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately považovala za splnenú, ale aby lehoty určené novelou pre dĺžku pobytu na základ dohody začali plynúť 1. januárom 2019 – t.j. reálnym zahájením činnosti centra v plnom rozsahu podľa novely zákona.

Vzhľadom na to, že informácia o obsadenosti miest je zásadná, musí zariadenie oznámiť do 15. januára 2019 príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately informácia o osobách, pre ktoré vykonáva opatrenia na základe dohody, a ak sú opatrenia vykonávané ambulantnou formou alebo terénnou formou aj plánovaný počet hodín vykonávania opatrení, čo sa pochopiteľne nevzťahuje na vykonávanie resocializačného programu pre plnoleté fyzické osoby, ktoré si to neprajú a ktorých miesta sa na účely financovania  nezapočítavajú do celkového počtu miest.

                       

K § 100t a § 100u

            V súvislosti s navrhovanými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach je potrebné utvoriť aj podmienky na tvorbu a realizáciu priorít na rok 2019 na účely zabezpečenia výkonu opatrení v centrách. Pri zohľadnení nárokov, ktoré kladie nová úprava na zriaďovateľov aj samotné zariadenia, bolo potrebné zmeniť aj časový harmonogram určovania priorít v zariadeniach (časový harmonogram schvaľovania priorít pre opatrenia mimo zariadení  ostáva nezmenený) v roku 2018 na rok 2019.

            Zásadným je v tejto súvislosti prehodnotenie stavu pripravenosti a možnosti zariadení v  zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia do 15. septembra 2018, do tohto istého  dátumu musia orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracovať návrhy priorít a návrhy plánov ich zabezpečenia v centrách tak, aby Ústredie mohlo určiť do 15. októbra  2018 priority  na rok 2019, oproti iným rokom bude musieť Ústredie k rovnakému dátumu vypracovať  a zverejniť aj  plán ich zabezpečenia v centrách  na rok 2019, aby mohli v termíne do 15. novembra 2018 zareagovať akreditované subjekty, a aby bol celkový spôsob zabezpečenia výkonu opatrení v centrách známy najneskôr do 15. decembra 2018.

 

K §  100v

            Vzhľadom na návrh, aby zamestnanci zariadení, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi museli splniť predpoklad duševnej spôsobilosti pri nástupe do zamestnania, je potrebné upraviť vzťahy k zamestnancom, ktorí takýto druh práce vykonávajú do účinnosti tohto zákona  - navrhuje sa, vzhľadom na potrebu znižovať riziko neprimeraných postupov v starostlivosti o deti  zo strany zamestnancov, aby sa splnenie tohto predpokladu  u týchto zamestnancov považovalo za splnené do vydania prvého psychologického posudku, t.j. do absolvovania prvého psychologického vyšetrenia v lehote určenej centrom (nie dlhšej ako päť rokov). Zároveň v záujme predchádzania nedorozumeniam v určovaní pracovných pozícií, ktoré prichádzajú  do osobného kontaktu s deťmi, zariadenie spracuje zoznam pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi do 30. júna 2018.

Rovnako sú prechodne upravené aj podmienky na preukazovanie splnenia predpokladu psychickej spôsobilosti riaditeľov zariadení, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia. Riaditelia týchto zariadení, ktorí sú vo funkcii k 1.  aprílu 2018 musia preukázať najneskôr do 31. mája 2018 splnenie podmienky bezúhonnosti. Kvalifikačné predpoklady sa budú u týchto riaditeľov považovať za splnené bez ďalších podmienok.

 

K § 100w

Nakoľko nedochádza k zásadným zmenám v pracovnoprávnych a ani iných právnych vzťahoch  je potrebné jednoznačne uviesť, že  zariadenie, ktoré splnilo podmienky pre vykonávanie opatrení podľa nového zákona je zariadením  podľa novej právnej úpravy.

 

K § 100x  

            Vzhľadom na navrhované zmeny v úhradách súvisiacich s novým spôsobom vykonávania opatrení v centrách je potrebné jednoznačne upraviť, že navrhovaná právna úprava určovania úhrad za starostlivosť poskytovanú v zariadení sa použije až od 1. januára 2019. Nakoľko o poskytnutí príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého formou hotovosti resp. prevodom sa nerozhoduje, navrhuje sa, aby nová povinnosť rozhodovať o príspevku v každom prípade sa vzťahovala až na príspevky, o ktoré mladí dospelí požiadajú po 1. januári 2018. 

            Zmenu príspevkov  - náhrada príspevku na tvorbu úspor novým príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého, vyžaduje aj úpravu postupu v prípade, ak dieťaťu obec poskytuje príspevok na tvorbu úspor (t.j. reálne je už príspevok poskytovaný). Navrhuje sa, aby v poskytovaní príspevku obec pokračovala podľa zákona účinného do 31. decembra 2017, ale aby zároveň obec v tomto prípade nemusela poskytnúť príspevok na osamostatnenie sa mladému dospelému.

           

K 100y až 100aa

            Navrhuje sa, aby subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia, zosúladili spisovú dokumentáciu vedenú o dieťati, plnoletej fyzickej osobe a rodine a plány vykonávania opatrení  so zákonom účinným od 1. januára 2018 do 31.decembra 2018.

Nakoľko vládny návrh zákona prináša aj zmenu v subjektoch pripravujúcich na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, postavenú na fakte, že v najvýhodnejšej pozícii na prípravu je zariadenie, ktoré má praktickú skúsenosť s výkonom súdnych rozhodnutí (profesionálnymi náhradnými rodinami), je potrebné zabezpečiť podmienky na prípravu aj v prechodnej dobe do 31. decembra 2018, t.j. do vzniku centier. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávali túto prípravu až do 31. decembra 2018 (44. bod, ktorým sa táto kompetencia vypúšťa z pôsobnosti orgánov bude preto účinný až od 1. januára 2019). Zároveň sa navrhuje, aby prípravu, ktorú zahájil pred účinnosťou zákona orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, tento orgán aj dokončil. Výkon prípravy akreditovanými subjektmi, ktoré nie sú zariadením bude možný počas celej doby platnosti akreditácie, s tým, že akreditáciu bude možné dvakrát predĺžiť.

 

 

K Čl. II

 

K bodom 1 a 2

 

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi a legislatívnych zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že aj štatutárny zástupca zariadenia na výkon rozhodnutia súdu je oprávnenou osobou na poučenie a informovaný súhlas v prípadoch, ak zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ktoré je v zariadení umiestnené na základe rozhodnutia súdu. Súčasná právna úprava zohľadňuje stav spred približne 10 rokov. Dlhodobým cieľom zmien je minimalizovanie počtu zariadení na výkon rozhodnutia súdu a počtu detí, ktoré by boli umiestnené v zariadeniach na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. Dlhodobo sa preferujú výchovné opatrenia, ktoré v súčasnosti, až na zákonom stanovené výnimky, musia predchádzať nariadeniu ústavnej starostlivosti.

 

K bodom 3 až 8

 

            Navrhovanou úpravou sa ustanovujú náležitosti poskytovania špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore detská psychiatria na základe  rozhodnutia súdu. Navrhovaná úprava je reakciou na riešenie aplikačných problémov v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva, ak zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa alebo samotné dieťa) odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Je potrebné utvoriť podmienky na zabezpečenie pomoci dieťaťu, a to aj formou uloženia povinnosti zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie) v prípadoch, kedy nie je možné dosiahnuť zabezpečenie zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu dobrovoľne. Výsledky takejto diagnostiky sú nevyhnuté k rozhodnutiam ohľadom zabezpečenia ďalšej starostlivosti o dieťa, rovnako je dôležité mať možnosť zabezpečiť, aby prípadnej ústavnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (a to aj v prípade, ak je poskytovaná na základe súdneho rozhodnutia) predchádzala ambulantná liečba dieťaťa.

 

 

 

K Čl. III

 

K bodom 1 a 23 ods. 6 a § 4 ods. 3)

 

Z dôvodu administratívneho a legislatívno-technického zjednodušenia sa navrhuje sumu príspevkov vyjadriť ako násobok životného minima nezaopatreného dieťaťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“). V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti 511,20 eur a jednorazového príspevku pri zániku náhradnej starostlivosti 942,80 eur.

 

K bodu 3  5 ods. 3 písm. a))

 

Navrhuje sa úprava sumy opakovaného príspevku dieťaťu oproti súčasnému stavu diferencovane podľa veku dieťaťa na úroveň úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine. Účelom je posilnenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa opakovaným príspevkom dieťaťu, aby čo najviac detí vyrastalo v rodinnom prostredí. V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška predmetného príspevku na dieťa vo veku do 10 rokov 184,90 eur, na dieťa vo veku od 10 do 15 rokov veku 212,60 eur a na dieťa nad 15 rokov veku 231,10 eur. V súčasnosti je výška príspevku jednotná pre každé dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti 139,09 eur.

 

K bodu 4 (§ 5 ods. 5)

 

Navrhuje sa stanovenie hranice, do ktorej sa úhrn  príjmov z príjmu študenta vysokej školy  v čase odbornej praxe, z odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej školy a z príjmu nezaopatreného dieťaťa, získaný na základe dohody o brigádnickej práci študentov nebude považovať za príjem. Cieľom uvedeného opatrenia je podporiť snahu a aktivitu nezaopatreného dieťaťa na riešení svojej sociálnej situácie. 

 

K bodu 5 (§ 6 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c))

 

Rozširuje sa okruh oprávnených osôb pre nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi o náhradných rodičov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a nie sú jeho príbuzným v priamom rade. Cieľom predmetného opatrenia je podpora zvýšenia záujmu a podpory náhradných rodičov, ktorí sú príbuznými alebo blízkymi osobami dieťaťa, o náhradnú osobnú starostlivosť o deti. 

 

K bodom 6 až 8 (§ 6 ods. 4, ods. 5 a § 7 ods. 4) 

 

Z dôvodu administratívneho a legislatívno-technického zjednodušenia sa navrhuje sumu príspevkov vyjadriť ako násobok životného minima nezaopatreného dieťaťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime. V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška opakovaného príspevku náhradnému rodičovi 180,30 eur. Suma, o ktorú sa zvýši opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ak sa stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci, sa v navrhovanom vyjadrení predpokladá 128,50 eur absolútna výška osobitného opakovaného príspevku náhradnému rodičovi 74 eur.

 

K bodu 9  (§ 18)

 

Vzhľadom na legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vyjadrením výšky príspevkov ako násobkov súm životného minima na nezaopatrené dieťa sa ustanovenia o úprave súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a ich ustanovenie opatrením stávajú nadbytočnými. Zároveň sa navrhuje úprava spôsobu zaokrúhľovania súm príspevkov na celých desať eurocentov smerom nahor.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K Čl. IV

 

Navrhovaná účinnosť čl. I (s výnimkou  44. bodu, §100aa v 97. bode) a čl. II  je          1. apríla 2018 navrhovaná účinnosť  čl. III  je 1. januára 2019. Odlišnú účinnosť 44. bodu a      § 100aa v 97. bode v čl. I. od 1. januára 2019 si vyžaduje nutnosť zabezpečiť bezproblémovú prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, ktorú majú podľa vládneho návrhu zákona vykonávať centrá, ktoré však reálne vzniknú až 1. januára 2019.  

 

 

 

 

Bratislava 8. novembra 2017

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 305/2005, dátum vydania: 14.07.2005

4

Odôvodnenie

A.Všeobecná časť

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti s predložením návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane det í a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá návrh vyhlášky, ktorou sa vykonáva ustanovenie § 98 uvedeného návrhu zákona.

Návrh vyhlášky ustanovuje štandardy a podrobnosti na vykonávanie ustanovení § 47 ods.3 písm. b) piaty bod, § 52, § 67 a § 73 ods.2 písm. e) piaty bod, § 66 až 70, § 78, 79 a 81.

Podrobnosti o stravovaní, výške stravnej jednotky, úhrady za poskytovanú starostlivosť v detskom domove, podrobnosti poskytovania starostlivosti v detskom domove upravuje v súčasnosti vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 246/2001 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci. Vzhľadom na novú právnu úpravu, ktorá, okrem iného, nanovo upravuje podmienky výkonu súdneho rozhodnutia (výkonu ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a výchovného opatrenia) v detskom domove treba nanovo ustanoviť aj podrobnosti o vykonávaní súdneho rozhodnutia. V úprave podrobností vykonávania súdneho rozhodnutia nedochádza k výrazným zmenám oproti súčasn ému stavu. K zmenám dochádza v určení výšky príspevkov na dosiahnutie účelu ústavnej starostlivosti a na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého. Mierne navàšenie vreckového a sumy na vecné dary pre dieťa, ako aj príspevku na osamostatnenie zodpovedá prebiehajúcim spoločenským zmenám.

Navrhovaná úprava určuje aj podrobnosti o podávaní žiadostí právnických osôb a fyzických osôb o udelenie akreditácie, obsahových náležitostí žiadostí o udelenie akreditácie a o overen í odbornej spôsobilosti a odborných znalostí.

Dopady na verejné financie spojené s novou právnou úpravou sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj s predkladaným vykonávacím predpisom sú obsiahnuté v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť k zákonu.

B.Osobitná čas ť

K § 1

Upravuje sa predmet úpravy vyhlášky.

K § 2

Návrh vyhlášky určuje počet detí, ktorým sa poskytuje starostlivosť v jednej samostatnej diagnostickej skupine, v samostatnej skupine, v špecializovanej samostatnej skupine a v samostatnej skupine pre mladých dospelých (ďalej len “samostatná skupina”) z dôvodu humanizácie detsk ých domovov. Určené počty detí a mladých dospelých možno prekročiť len so súhlasom zriaďovateľa v odôvodnených prípadoch, najmä ak je to potrebné v záujme zachovania sú rodeneckých a rodinných väzieb. Pri určovaní počtov sa zohľadňuje aj skutočnosť, že v skupine môže zotrvať aj naďalej mladý dospelý až do jeho osamostatnenia sa. Zároveň sa určujú po čty odborných zamestnancov - vychovávateľov a odborných zamestnancov, ktorí vykonávajú odbornú diagnostiku, a ďalších zamestnancov, ktorí zabezpečujú starostlivosť v jednej samostatnej skupine.

K § 3 až 6

Pri úprave podrobností o stravovaní, výške stravnej jednotky v detskom domove vrátane rekreačných pobytov, tá borov, zájazdov, výchovno-rekreačných programov organizovaných pre deti, pre ktoré je vykonávaná sociálna kuratela, o úhrade za stravovanie, obslužné činnosti a za bývanie v detskom domove za dieťa (mlad ého dospelého) sa oproti súčasnej právnej úprave zohľadňuje aj rozšírený okruh osôb, ktorým sa môže, za zákonom ustanovených podmienok, poskytovať stravovanie, bývanie a zaopatrenie, a to o rodičov dieťaťa, tehotné ženy a ďalšie plnoleté osoby. Návrh vyhlášky osobitne upravuje, že pri zabezpečovaní stravy pre maloletého bez sprievodu treba zohľadni ť kultúrne a náboženské odlišnosti (napr. ramadan, neprijateľnosť určitého druhu stravy v niektorých kultúrach a pod.).

K § 7

Navrhuje sa tak, ako v súčasnej právnej úprave postup detského domova pri zabezpečovaní úschovy cenných vecí, vkladný ch knižiek a peňažnej hotovosti dieťaťa a mladého dospelého.

K § 8 až 9

Navrhuje sa, aby v profesionálnej rodine, ak starostlivosť zabezpečuje jeden zamestnanec detského domova, bola poskytovaná starostlivos ť najviac trom deťom, ak sú zamestnancami detského domova manželia, navrhuje sa určiť maximálny počet detí na šesť. Určené počty detí a mladých dospelých možno prekročiť len so sú hlasom zriaďovateľa, najmä ak je to potrebné v záujme zachovania súrodeneckých a rodinných väzieb. Navrhuje sa taktiež ponechať určenie výšky úhrady výdavkov na dieťa alebo mlad ého dospelého v závislosti od veku dieťaťa. Opäť, podobne ako pri skupinách, návrh zohľadňuje skutočnosť, že v profesionálnej rodine sa poskytuje starostlivosť aj mladé mu dospelému až do jeho osamostatnenia sa.

K § 10

Navrhuje sa ponechať doterajší mechanizmus poskytovania vreckového v závislosti od veku dieťaťa, resp. mladého dospelé ho. Oproti súčasnej právnej úprave sa však navrhuje navàšenie sumy na vreckové, vecné dary pri dôležitých životných udalostiach a na jednorázový finančný príspevok na osamostatnenie tak, aby ich v ýška zodpovedala potrebám detí vzhľadom na celkový vývoj v spoločnosti.

K § 11

Navrhuje sa určenie výšky resocializačného príspevku na uľahčenie resocializačného procesu mladistvých a plnoletých fyzických osôb po ich prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Určená výška zodpovedá účelu, na ktorý je príspevok určený t. j. vybavenie osobný ch dokladov, nevyhnutných hygienických potrieb a základných vecí osobnej potreby.

K § 12

Návrh ustanovenia upravuje podrobnosti o podávaní žiadosti právnických osôb a fyzických osôb o udelenie akredit ácie .

K § 13

Ustanovenie určuje podrobnosti o obsahových a formálnych náležitostiach žiadosti právnických osôb a fyzických osô b o udelenie akreditácie vrátane jej súčasti.

K § 14

Odborná spôsobilosť sa overuje ústnym pohovorom, akreditačná komisia však môže, ak to povaha veci dovoľu je, od preverenia znalosti ústnym pohovorom upustiť .

Ustanovujú sa bližšie podrobnosti o spôsobe preverenia odborných znalostí ústnym pohovorom tak, aby bolo zrejmé, že preverenie odborných znalostí sa uskutočňuje pred akreditačnou komisiou, a že na pre verenie odborných znalostí možno prizvať aj ďalších odborníkov v záujme komplexného posúdenia odborných znalostí žiadateľa.

K § 15 a 16

Navrhuje sa zrušenie konkrétnych ustanovení vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 246/2001 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.

K § 17

Navrhuje sa, aby vyhláška nadobudla účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore