Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 304/2019 účinný od 01.01.2020

Platnosť od: 14.10.2019
Účinnosť od: 01.01.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kultúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 304/2019 účinný od 01.01.2020
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 304/2019 s účinnosťou od 01.01.2020

Legislatívny proces k zákonu 304/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 304/2019, dátum vydania: 14.10.2019

Všeobecná časť

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2019.

Cieľom návrhu zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.

Návrhom zákona sa zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú Audiovizuálny fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.

Upravuje sa zároveň aj nová kompetencia Audiovizuálneho fondu, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu dodatočne preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá.

Podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek je v európskych štátoch bežnou formou podpory, ktorej úlohou je motivovať producentov, aby realizovali filmový projekt v konkrétnom štáte, ktorý im po dokončení projektu spätne preplatí časť nákladov, ktoré v tomto štáte preinvestovali. Štáty Európskej únie majú typicky sadzbu preplácania v rozmedzí 20-35 % tzv. oprávnených nákladov, s tendenciou ich navyšovať: napr. 35 % Rumunsko (navýšené 2018), Holandsko; 30 % Maďarsko (navýšené 2018), Estónsko, Poľsko (navýšenie na 30 % je v schvaľovacom procese); 25 % Fínsko (navýšené 2017), Island; 20 % Česko.

Doplnenie zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nevyhnutné z dôvodu rozšírenia okruhu osôb zapisujúcich sa do Zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom, o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie, alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a to s ohľadom na komplexnosť zoznamu.

Uvedený Zoznam, s osobitným ohľadom na potrebu jeho komplexnosti, predstavuje významnú bázu poznania prostredia audiovizuálnej kultúry a priemyslu a subjektov, ktoré v tomto prostredí pôsobia. Jedine pri kvalitnom a pokiaľ možno čo najkomplexnejšom poznaní prostredia, pre ktoré určené ďalšie regulačné či podporné nástroje a opatrenia, je možné nastavovať takéto nástroje a opatrenia vhodne, účinne a s vysokou mierou predvídateľnosti. Nakoľko návrh zákona v čl. I obsahuje práve opatrenie na stimuláciu audiovizuálneho priemyslu, je rozšírenie Zoznamu synergickým krokom k dosiahnutiu vyššej efektivity navrhovaného stimulu.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá žiadne sociálne vplyvy, žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

19. december 2018 – 8. január 2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2019

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Systém podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku je na spodnej hranici oproti iným krajinám EÚ, čím nie je dostatočne konkurencieschopný. Od roku 2015 poskytuje Audiovizuálny fond (ďalej len „fond“) dotáciu na 20 % oprávnených výdavkov pri realizácii filmového projektu, teda výdavkov realizovaných na území Slovenska. V niektorých iných krajinách tieto dotácie nastavené na 30 % (Maďarsko) či 35 % (Rumunsko), pričom v niektorých sú 20 % rovnako ako u nás (Česká republika).

V Slovenskej republike bola za rok 2017 vyplatená z tejto podpornej schémy suma iba 160 000 eur na 1 filmový projekt, v roku 2016 suma 426 228 eur na 2 filmové projekty.

V Českej republike bolo v roku 2013 vrátených 19 mil. eur vratiek na filmy realizované na území štátu, s rastúcim trendom v nasledovných rokoch.

Akcelerácia ekonomického nástroja stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike môže mať zásadný vplyv na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.

Očakávaným výsledkom je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského audiovizuálneho

4

priemyslu a prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, ktoré so sebou môže priniesť ďalšie pozitívne efekty.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Návrh sa bude priamo dotýkať koproducentov audiovizuálnych diel, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené kritériá a fondu.

Nepriamo sa týka príslušníkov tzv. filmových profesií, ktorým sa realizáciou filmového projektu poskytnú nové pracovné príležitosti a umožní profesionálny rozvoj. Benefitovať z pozitívnych efektov môžu aj ďalšie oblasti, ktoré nie primárne súčasťou segmentu audiovizuálneho priemyslu, ako napr. cestovný ruch, všeobecné služby, doprava a pod.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Pri príprave riešenia tohto problému bola posudzovaná alternatíva nulová, pri ktorej by nedošlo k zmene sadzby, a bola by ponechaná 20 % - sadzba tzv. vratky viď viac v doložke Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bod 2.2.4.

Podľa odhadov Inštitútu kultúrnej politiky navýšenie sadzby tzv. vratiek bude mať za následok menšiu návratnosť financií späť do štátnej pokladne, avšak stále s plusovým celkovým výsledkom pre ekonomiku. Na základe predikčnej analýzy budúcich príjmov predpokladáme, že zvýšenie na 33 % - sadzbu bude generovať mierne väčší celkový ekonomický prínos, v priemere 34,6 mil. eur ročne.

Týmto navýšením sa pridáme k okolitým krajinám, z ktorých si zahraniční filmári vyberajú domácich partnerov. Získavanie ďalších skúseností domácich filmárov pomôže zabezpečiť ďalší rast audiovízie na Slovensku.

Pri posudzovaní nulovej alternatívy sa možno pýtať, prečo po relatívne krátkom čase, odkedy bola prijatá úprava nástroja tzv. vratiek v podmienke minimálnej sumy (od 2017), sa navrhuje ďalšia zmena, tentoraz v percentuálnej výške finančnej kompenzácie. Je to kvôli tomu, že nástroj je nutné vnímať v kontexte okolitých európskych krajín, ktoré si navzájom konkurujú. Okrem krajín vymenovaných v bode 2 uviedlo aktuálne aj Poľsko od januára 2019 nárast kompenzácie nákladov filmových projektov z 20 % na 30%. Pre zachovanie konkurencieschopnosti nástroja je nutné udržiavať krok s okolitými krajinami.

Tiež bola diskutovaná možnosť, že by sa potrebné prostriedky na zabezpečenie vratiek hľadali z iných ako verejných zdrojov, a to formou prípadných opätovných vratiek zo ziskov z filmového projektu späť do verejného rozpočtu. Takýto krok považujeme za kontraproduktívny. Na základe analýzy tento nástroj pozitívny dopad vo forme zvýšenia filmového priemyslu na Slovensku, a teda aj zvýšenia výberu daní a odvodov. Ani okolité krajiny nemajú takúto pridanú záťaž pre realizátorov filmových medzinárodných projektov, preto by implementácia tejto alternatívy mohla spôsobiť, že pri výbere krajiny by autori neboli motivovaní realizovať svoje projekty na Slovensku.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

5

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Materiál sa netýka transpozície práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky preskúma účelnosť navrhovaného opatrenia, ktorým sa zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu, do 31. decembra 2021. Cieľom tohto preskúmania bude predovšetkým zhodnotenie dopadu navrhovaného opatrenia na verejné financie v Slovenskej republike v spojení s dopadom na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.

Na základe uvedeného preskúmania Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ako gestor predmetnej právnej úpravy, rozhodne o prípadnej úprave percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu.

Za účelom realizácie preskúmania účelnosti daného opatrenia Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zaviaže zmluvne fond, ako verejnoprávnu inštitúciu, ktorá dané opatrenie aplikuje v praxi, na vyhotovenie analýzy dopadu zvýšenia percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, ako vyplýva z navrhovaného predpisu.

Základným kritériom, ktoré bude uplatnené v analýze dopadu, ako aj následne pri vyhodnotení účelnosti navrhovaného opatrenia, bude kvantitatívne posúdenie dopadu na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike z hľadiska počtu registrovaných filmových projektov v pomere k realizovaným filmovým projektom, v spojení s reálnym dopadom na verejné financie z hľadiska celkového objemu vyplatených dotácií v systéme podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike v sledovanom období, ktorým bude časový interval od účinnosti navrhovaného opatrenia do 31. decembra 2021.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

6

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Je možné očakávať pozitívny vplyv predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie. Zvýšenie percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov môže znamenať stimuláciu súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu v SR, čím sa zvýši konkurencieschopnosť tohto sektora a zároveň sa očakáva prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, ktoré môže mať zásadný vplyv na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

JUDr. Anton Škreko, PhD., generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR, anton.skreko@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Pri vypracúvaní analýzy vplyvov vychádzal predkladateľ z konzultácií s fondom a ďalšími odborníkmi z oblasti audiovízie.

Prvú analýzu vplyvov na rozpočet vypracoval Inštitút kultúrnej politiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Zdroje:

dáta z fondu dostupné na: registracia.avf.sk/zobraz_ziadosti.php?program=5

KPMG (2015): Analýza filmových pobídek a vyhodnocení jejich přínosú v Českej republike.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

BRATISLAVA: 8.1.2019

ČÍSLO: 299/2018

VYBAVUJE: MGR. KOVÁČ

7

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K NÁVRHU

ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 516/2008 Z. Z. O AUDIOVIZUÁLNOM FONDE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 19. decembra 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča vyznačiť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a do časti 10. (poznámky) doplniť nasledovnú informáciu:

„Je možné očakávať pozitívny vplyv predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie. Zvýšenie percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 30 % oprávnených výdavkov môže znamenať stimuláciu súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu v SR, čím sa zvýši konkurencieschopnosť tohto sektora a zároveň sa očakáva prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, ktoré môže mať zásadný vplyv na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.“ - zapracované

Predkladateľ v Doložke vybraných vplyvov uvádza, že audiovizuálny priemysel nie je dostatočne konkurencieschopný a navrhovaným riešením by sa tak vplývalo na rozvoj daného hospodárskeho prostredia v Slovenskej republike, pričom cieľom návrhu je v zmysle časti 4 Ciele a výsledný stav zvýšenie tejto konkurencieschopnosti, prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, čo môže priniesť aj ďalšie pozitívne efekty. Komisia sa domnieva, že hlavným účelom návrhu je podporiť audiovizuálny priemysel na Slovensku, a preto Komisia žiada, aby časť 9 Vplyvy navrhovaného materiálu, v ktorej predkladateľ uvádza žiadny vplyv bola uvedená do súladu s vyššie uvádzanými informáciami.

V súvislosti s predchádzajúcou pripomienkou Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. - zapracované

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh negatívne, čiastočne rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov je kvantifikovaný nekrytý vplyv v rokoch 2019 2021 v celkovej sume 7,4 mil. eur, z toho v roku 2019 v sume 1,71 mil. eur, v roku 2020 v sume 1,8 mil. eur, v roku 2021 v sume 1,9 mil. eur a v roku 2022 v sume 1,99 mil. eur, ktorý súvisí s navrhovaným zvýšením percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % oprávnených výdavkov na 30 % oprávnených výdavkov, ktoré budú uhradené na realizáciu filmového projektu. V

8

súvislosti s uvedenými kvantifikáciami Komisia upozorňuje, že predkladateľ pri výpočte vplyvov vychádza z predpokladu, že všetky zaregistrované filmové projekty budú aj realizované, pričom však prax doterajších rokov ukázala, že objem skutočne poskytnutých prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu bol podstatne nižší ako rozpočtovaný objem. V návrhu na úhradu zvýšených výdavkov vplyvom novej právnej úpravy absentuje hľadanie možností na krytie vyšších výdavkov mimo verejných zdrojov, napr. formou návratných finančných výpomocí, zavedenie systému podielu fondu na príjmoch z podporených projektov. Zároveň kvantifikácie príjmov Komisia považuje za nadhodnotené, nakoľko podľa názoru Komisie ide o predpoklad maximálneho naplnenia vplyvu predloženého materiálu na príjmovú časť rozpočtu verejnej správy. - zapracované

V tabuľke 2.2.4.1 Odhad návratnosti systému tzv. vratiek filmových projektov na roky 2019 – 2022, posledné tri riadky vypočítané správne, avšak označenie riadkov v zátvorkách je chybné. Uvedené je potrebné opraviť. - zapracované

S účinnosťou od 1. 8. 2017 bola v júli 2017 prijatá novela vyhlášky MK SR č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte, ktorá upravila výšku minimálnej sumy, z ktorej môže byť hradených 20 % kompenzácie pre realizátorov filmového projektu. Z pôvodnej minimálnej sumy oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu 2 mil. eur, ktorá bola vnímaná filmármi ako príliš vysoká, sa minimálna suma oprávnených výdavkov znížila na 150 000 eur, resp. 300 000 eur. V predloženom materiáli predkladateľ konštatuje, že táto zmena sa ukázala ako výhodná, nakoľko sa počet registrovaných filmových projektov zdvojnásobil z 12 v roku 2017 na 26 v roku 2018. Nie je nám preto zrejmé, prečo MK SR po tak krátkej dobe, bez uvedenia podrobnejšej analýzy, pristupuje k ďalšej úprave v danej oblasti. - zapracované

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

Rozpočtové prostriedky

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

3 140 000

5 720 000

6 010 000

6 300 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

3 140 000

5 720 000

6 010 000

6 300 000

Rozpočtové prostriedky MK SR

3 140 000

5 720 000

6 010 000

6 300 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

3 140 000

3 300 000

3 470 000

3 630 000

v tom: MK SR

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

+2 420 000

+2 540 000

+2 660 000

10

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zvýšenia tzv. vratiek na 33 % - sadzbu je v tabuľke 2.1 načrtnutý v zmysle príjmov a výdavkov štátu, za predpokladu, že budú realizované všetky očakávané registrované projekty v rámci Programu 5 Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „fond“), ktorého sa tieto tzv. vratky týkajú (prepočty v časti 2.2.4).

Podľa § 29 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa tento program realizuje zo štátneho rozpočtu v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) na príslušné rozpočtové obdobie.

Pokiaľ by platilo zachovanie aktuálnej 20 % - nej sadzby tzv. vratiek, ministerstvo ráta s preplatením nákladov v rámci svojich limitov, pričom pri navýšení na 33 % - sadzbu je potrebné zabezpečiť navýšenie limitov ministerstva.

Navrhovaný nástroj aj po navýšení očakávaný celkový zisk pre štát 0,91 mil. eur priemerne za rok pri všetkých uvedených predpokladoch nižšie.

Predpoklady boli vybrané na základe plánovania „maximálnych možných súm“, s ktorými je potrebné rátať pri plnom využití tohto nástroja. Podľa doterajších skúseností je možné, že bude dopyt zaregistrovaných projektov po tzv. vratkách nižší ako táto predikcia, avšak neodporúčame výpočty pre predikované obdobie znižovať z dvoch hlavných dôvodov:

1. Nedostatok dát: V rokoch 2015 a 2016, kedy platila hranica minimálnych výdavkov 2 mil. Eur, sa z 5 registrovaných projektov realizovali 3 projekty. V roku 2017, odkedy je minimálna hranica výdavkov 150 000 Eur, je zaregistrovaných 12 projektov, pri ktorých ešte nie je jasné, či sa zrealizujú alebo nie. Na realizáciu majú od zaregistrovania 3 roky.

Z doterajších skúseností bola hranica 2 mil. Eur pre tvorcov ťažšie dosiahnuteľná. Pri súčasnej nižšej minimálnej sume je veľmi pravdepodobné, že sa projekty budú realizovať vo väčších množstvách.

2. je nutné rátať s možnosťou, že sa zrealizuje maximum registrovaných projektov, nakoľko je podľa zákona (vyššie) registrovaný projekt oprávnený žiadať o vratku, pokiaľ splní stanovené podmienky. Momentálne nie je dostatok dát, ktoré by vyvracali predpoklad, že sa projekty budú realizovať. Od roku 2017, odkedy platí znížená suma oprávnených výdavkov, sa môžu skoro všetky zaregistrované projekty ešte realizovať. Pri alokácii prostriedkov na vratku je nutné s „rezervovanou sumou“ rátať do doby 3 rokov od zaregistrovania projektu. Pokiaľ suma nebude minutá, presunie sa ako rezerva pre ďalšie filmové projekty.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Navrhované opatrenie zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Pri predpoklade nadobudnutia účinnosti navrhovaného opatrenia k 1. januáru 2021, žiadosti o podporu predložené fondu od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020 budú vybavené ešte podľa súčasnej právnej úpravy, teda v pôvodnej sadzbe 20 %.

11

Filmové dotácie (tzv. „vratky“) nástrojom podpory audiovizuálneho priemyslu. Ich úlohou je motivovať producentov, aby natáčali v konkrétnej krajine, ktorá im po dokončení projektu spätne preplatí časť nákladov, ktoré v tejto krajine preinvestovali. Takéto filmové projekty fungujú aj na báze spolupráce domácej a zahraničnej produkčnej spoločnosti, pričom preplatenie tzv. vratiek administratívne pripravuje domáci filmový partner.

Do roku 2015 Slovenská republika nepoužívala filmové vratky ako nástroj podpory audiovizuálneho priemyslu. Od roku 2015 funguje v rámci fondu program 5 Podpora audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, cez ktorý sa tvorcom filmov vracia časť nákladov. Tzv. vratky predstavujú 20 % z oprávnených výdavkov, ktoré sú definované ako nie verejné výdavky a zároveň výdavky minuté na Slovensku. Oprávnené výdavky teda zahŕňajú odmeny fyzickým osobám, úhrady tovarov a služieb.

V auguste roku 2017 sa novelizovala vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte, ktorá upravila výšku minimálnej sumy, z ktorej môže byť hradených 20 % kompenzácie pre realizátorov filmového projektu. Z pôvodnej minimálnej sumy oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu 2 mil. eur, ktorá bola vnímaná filmármi ako príliš vysoká, sa minimálna suma oprávnených výdavkov znížila na 150 000 eur, resp. 300 000 eur. Táto zmena sa ukázala ako výhodná, nakoľko sa počet registrovaných filmových projektov zdvojnásobil z 12 v roku 2017 na 26 v roku 2018. V čase predkladania tejto analýzy ešte nie je známe, koľko zo žiadateľov o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorým fond zaregistroval filmové projekty v roku 2018 bude žiadať o vyplatenie podpory audiovizuálneho priemyslu, teda tzv. vratku. Každý žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu si môže tzv. vratku nárokovať v lehote troch rokov od kedy mu fond vydal osvedčenie o registrácii filmového projektu. Viď viac § 22a a nasl. zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

..........................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

12

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

V Tabuľke 2.2.4.1 projektujeme príjmy a výdavky štátu na filmové projekty na základe dostupných dát z AVF. Štát na jednej strane vypláca zo svojho rozpočtu časť oprávnených nákladov na realizované filmové projekty. Na druhej strane tým stimuluje investície do filmu, z ktorých sa cez ekonomickú aktivitu na Slovensku (dane, odvody) časť vracia naspäť do rozpočtu. Kvôli obmedzenému množstvu historických dát je potrebné brať do úvahy všetky nižšie opísané predpoklady a podmienky použité v modeli.

Príjmy odhadom stanovené sumy vyzbierané na daniach a odvodoch (riadok 7 9) na základe percentuálnych odhadov príjmov pre štát: predpokladáme, že z investície na filmový projekt sa do rozpočtu vráti 18 23 % (percento použité podľa analogickej českej štúdie (KPMG, 2015)). Výdavky štátu vyrátané ako celkové sumy tzv. vratiek pre filmové projekty (riadok 5). Úplné ekonomické benefity vyčíslené nielen ako celkové sumy investované do filmového projektu na Slovensku, ale aj ako sumy s pridaným multiplikačným efektom, ktorým sa určiť celkový ekonomický dopad investície. Filmová produkcia má totiž okrem priameho ekonomického dopadu aj dopad nepriamy: napr. filmári pricestujú aj so svojimi rodinami, míňajú tu svoje peniaze, zvyšuje sa kvalifikácia domácich filmárov, dochádza k regionálnemu rozvoju, propagácii krajiny v zahraničí a následnému rozvoju cestovného ruchu. Multiplikátor bol modelovo vyčíslený na 1,9 podľa analogickej českej štúdie (KPMG, 2015: viď s. 1).

Na základe dát z roku 2015 2018 bolo možné projektovať lineárny vývoj objemu investícií na filmové projekty na Slovensko na roky 2019 - 2023. Následne bol spravený odhad vývoja pri zachovaní 20 % - nej sadzby tzv. vratiek na filmové projekty, ako aj odhad následkov po zmene na 33 % - sadzbu tzv. vratiek. Pri navýšení tzv. vratiek na 33 % - sadzbu sa projektuje navýšenie záujmu o participáciu na programe podľa 2 alternatív: o 5 % aj o 10 %. Toto číslo je konzervatívny odhad, keďže ani z iných krajín zatiaľ nie je možné odpozorovať o koľko sa po navýšení sadzby zvýšil záujem o túto službu, z dôvodu, že sa toto navýšenie udialo nedávno.

Odhad pre rok 2020 je vypočítaný z lineárnej predikcie objemu projektov a zo sadzby 20 %. S nárastom objemu filmovej produkcie model počíta až od roku 2021.

Výsledky predkladanej analýzy závislé najmä od dvoch predpokladov: je to jednak percentuálna miera návratnosti do štátnej pokladnice, jednak multiplikačný koeficient. Pri zachovanej úrovni multiplikátora (=1,9) by sa príjmy a výdavky štátu vyrovnali, ak by miera návratnosti klesla na 16 %. Obdobne, ak by z daní a odvodov išlo naspäť do rozpočtu 18 % (spodná hranica odhadu), štát by mal vyrovnanú bilanciu pri multiplikačnom koeficiente = 1,7.

Model v tabuľke 2.2.4.1 je tiež založený na zjednodušujúcom predpoklade,

•že všetky zaregistrované filmové projekty sa skutočne zrealizujú,

•že ich oprávnené náklady budú rovné plánovaným oprávneným nákladom,

•a že si požiadajú o vyplatenie tzv. vratky v tom istom roku, ako sa zaregistrovali.

Hoci je pravdepodobnejšie, že si žiadatelia o podporu audiovizuálneho priemyslu požiadajú o preplatenie časti oprávnených nákladov v ďalšom roku, pre projektované výdavky v modeli to znamená iba odloženie vyplatenia do nasledujúceho obdobia.

Do výsledných dopadov na príjmy a výdavky štátu v Tabuľke 2.1 boli vybrané konzervatívne sumy, a to nasledovné. Pre analyzované roky bola pre príjem do štátneho rozpočtu a pre tzv. vratky od štátu na strane nákladov vybraná suma pri 5 % - nom ročnom navýšení objemu zaregistrovanej filmovej produkcie do Programu 5.

13

Tabuľka 2.2.4.1 (v mil. EUR)

predikcia - lineárny rast pri nezmenenej sadzbe 20 %

predikcia - stimulácia rastu 5% pri zmene sadzby na 33 %

predikcia - stimulácia rastu 10% pri zmene sadzby na 33 %

rok

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2021

2022

2023

2021

2022

2023

objem zaregistrovanej filmovej produkcie pre program 5 AVF (celkový rozpočet plánovaný na produkciu zaregistrovaných filmov)*

1

60,00

86,21

100,89

72,39

92,83

98,02

103,20

108,39

113,57

108,36

113,81

119,25

113,52

119,23

124,93

percento oprávnených výdavkov k celkovému objemu**

2

3,67%

26,05%

8,47%

25,65%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

maximálny objem oprávnených výdavkov (ak by sa všetky registrované projekty realizovali) (riadok 1 x 2)

3

2,20

22,46

8,54

18,57

14,85

15,68

16,51

17,34

18,17

17,34

18,21

19,08

18,16

19,08

19,99

percentuálna sadzba pre vratky

4

20%

20%

20%

20%

20%

20%

20%

20%

20%

33%

33%

33%

33%

33%

33%

maximálny objem vrátených oprávnených výdavkov (objem vratiek, ak budú všetky zaregistrované filmové projekty zrealizované a splnia podmienky pre vratky) = výdavok štátu (riadok 3x4)

5

0,44

4,49

1,71

3,71

2,97

3,14

3,30

3,47

3,63

5,72

6,01

6,30

5,99

6,30

6,60

multiplikačný ekonomický efekt oprávnených výdavkov = celkový ekonomický dopad (odhad multiplikátora 1,9)*** (1,9 x riadok 3)

6

4,18

42,67

16,23

35,28

28,22

29,80

31,37

32,95

34,53

32,94

34,60

36,25

34,51

36,25

37,98

18% (x riadok 6)

7

0,75

7,68

2,92

6,35

5,08

5,36

5,65

5,93

6,21

5,93

6,23

6,53

6,21

6,52

6,84

20% (x riadok 6)

8

0,84

8,53

3,25

7,06

5,64

5,96

6,27

6,59

6,91

6,59

6,92

7,25

6,90

7,25

7,60

príjem do štátneho rozpočtu - dane a odvody z celkového ekonomického dopadu

23% (x riadok 6)

9

0,96

9,82

3,73

8,11

6,49

6,85

7,22

7,58

7,94

7,58

7,96

8,34

7,94

8,34

8,74

18% (riadok 7-5)

10

0,31

3,19

1,21

2,64

2,11

2,23

2,34

2,46

2,58

0,21

0,22

0,23

0,22

0,23

0,24

20% (riadok 8-5)

11

0,40

4,04

1,54

3,34

2,67

2,82

2,97

3,12

3,27

0,87

0,91

0,95

0,91

0,95

1,00

celkový príjem - rozdiel príjmu a výdavku štátneho rozpočtu

23% (riadok 9-5)

12

0,52

5,32

2,02

4,40

3,52

3,72

3,91

4,11

4,31

1,86

1,95

2,04

1,94

2,04

2,14

Dáta v hrubom orámovaní sú z databáz AVF pre program 5

*Roky 2019 až 2023 pre predikovaný na základe lineárnej regresie z predchádzajúcich štyroch hodnôt za roky 2015 až 2018.

**Odhad pre roky 2019 až 2023 podľa priemerného pomeru celkového rozpočtu a oprávnených nákladov za predchádzajúce roky 2015 až 2018.

***Odhad multiplikátora podľa štúdie KPMG v Českej republike v roku 2015.

14

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

3 140 000

5 200 000

5 460 000

5 720 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

3 140 000

5 200 000

5 460 000

5 720 000

15

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

3 140 000

5 200 000

5 460 000

5 720 000

16

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Navrhovaná úprava sa dotýka primárne podnikateľských subjektov v oblasti audiovizuálneho priemyslu, ktoré sa venujú produkcii filmov a televíznych programov. Títo môžu pri realizácii projektu a za splnenia stanovených kritérií žiadať o spätné preplatenie 33 % (doteraz len 20 %) oprávnených výdavkov. Vychádzajúc z klasifikácie NACE ide o podnikateľské subjekty v kategórii 59.11 - Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov. Podľa databázy FinStat je v tejto kategórii 563 firiem a organizácií: 97 % tvoria s.r.o. a žiadna z nich nemá viac ako 250 zamestnancov. K nim sa pridáva 569 živnostníkov. Otázne je, koľko z týchto subjektov reálny potenciál viesť väčšiu filmovú či televíznu produkciu. Nástroj spätného preplácania oprávnených výdavkov je nastavený tak, že minimum oprávnených výdavkov minutých počas realizácie projektu na území SR je 150 000 €. Súčasne táto suma musí tvoriť maximálne 50 % celkových nákladov na filmový/televízny projekt; rozpočet na projekt teda musí byť najmenej 300 000 €. Podľa záznamov Audiovizuálneho fondu sa vo všetkých podporných programoch prihlásilo doposiaľ 105 uchádzačov, u ktorých plánované náklady na projekt presahovali 300 000 €. Toto číslo je preto reálnejším odhadom podnikateľských subjektov, ktoré môžu z opatrenia bezprostredne benefitovať. Zároveň navrhovaná úprava predstavuje navýšenie podpory audiovizuálneho priemyslu, preto môžeme predpokladať postupné zvýšenie počtu relevantných podnikateľských subjektov v tejto oblasti.

Na druhom mieste sa opatrenie týka osôb a spoločností, ktoré vykonávajú podporné činnosti ako strih, počítačová grafika, animácie a špeciálne efekty, spracovanie a vyvolanie filmového materiálu, a podobne. Hoci nebudú priamo žiadateľmi vratiek, navrhovaným opatrením sa vytvoria možnosti pre dopyt po ich službách, čo im prinesie nové pracovné príležitosti a profesionálny rozvoj. V klasifikácii NACE sa takíto podnikatelia zaraďujú do kategórie 59.12 - Podporné činnosti súvisiace s výrobou filmov, videozáznamov a televíznych programov. V tejto kategórii je podľa FinStat 851 firiem a organizácií (98 % s.r.o., všetky do 10 zamestnancov) a 1211 živnostníkov.

V súčasnosti teda dotknuté subjekty tvoria výlučne malí a strední podnikatelia, hoci úprava sa potenciálne týka všetkých kategórií podnikov.

Nepriamo sa predložený návrh dotkne aj ďalších subjektov potrebných pri výrobe filmov a televíznych programov: šoférov, kuchárov, poskytovateľov ubytovania a ďalších poskytovateľov tovarov a služieb pre účely produkcie. Počet týchto podnikateľských subjektov v súčasnosti nie je možné bližšie kvantifikovať.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

17

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhovaná úprava prináša zníženie priamych finančných nákladov pre tvorcu filmu alebo televízneho programu, ktorý splní zákonom stanovené kritériá. Z oprávnených výdavkov vynaložených na území SR sa im podľa novej úpravy spätne vyplatí 33 %, doteraz to bolo 20 %.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Vzhľadom na to, že predložený návrh nezavádza nový nástroj, iba zvyšuje sadzbu spätného preplácania oprávnených výdavkov na výrobu filmov a televíznych programov z 20 % na 33 %, sa administratívna záťaž nezvyšuje ani neznižuje.

18

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Očakávaným výsledkom opatrenia je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského audiovizuálneho priemyslu a prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií. To znamená príliv investícií v zmysle, že filmári strávia viac času aj financií natáčaním na území SR so zapojením domácich partnerov a dodávateľov tovarov a služieb. Pri takejto spolupráci dochádza súčasne k transferu poznatkov a skúseností, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť domácich filmárov vo svetovom meradle.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

19

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravený v práve Európskej únie

a)primárnom Čl. 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)sekundárnom Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v platnom znení (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014)

Gestor: Protimonopolný úrad SR

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

bezpredmetné

20

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

21

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa zvýšiť percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.

Audiovizuálny fond v súčasnosti poskytuje žiadateľom finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. V zmysle navrhovanej právnej úpravy by mal fond poskytovať žiadateľom finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 33 % oprávnených výdavkov.

K bodu 2

Upravuje sa nová kompetencia fondu, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu v prípade, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá. Navrhovaná zmena právnej úpravy vyplynula z potrieb aplikačnej praxe a jej cieľom je predchádzať tomu, aby v súvislosti s filmovým projektom, ktorý fond zaregistroval a pri ktorom sa následne preukáže, že takýto projekt nebude spĺňať zákonom ustanovené kritériá na poskytnutie podpory, nebolo možné žiadať o podporu audiovizuálneho priemyslu, keďže žiadať o podporu audiovizuálneho priemyslu možno len v súvislosti s projektom, ktorý vydané platné osvedčenie o registrácii.

K čl. II

K bodu 1

Doplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné z dôvodu rozšírenia okruhu osôb zapisujúcich sa do Zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom, o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie, alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a to s ohľadom na komplexnosť zoznamu.

K bodu 2

V súvislosti s bodom 1 sa v prechodnom ustanovení zavádza povinnosť osôb podľa § 6 ods. 1 písm. f) vykonávajúcich činnosť v oblasti audiovízie, ktoré začali túto činnosť vykonávať pred 1. januárom 2020, oznámiť Slovenskému filmovému ústavu vykonávanie činnosti v oblasti audiovízie v súlade s § 7 ods. 3 najneskôr do 31. marca 2020.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2020 okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021.

22

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. apríla 2019.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľubica Laššáková, v. r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore