Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov 302/2019 účinný od 01.12.2021 do 27.12.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019, o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica“).

Jednorazové plastové výrobky zahŕňajú rôzne bežne používané spotrebné výrobky na rýchle použitie, ktoré sa po jednom použití na svoj určený účel vyhodia, len zriedka sa recyklujú a často sa z nich stáva odpad znečisťujúci životné prostredie. Za účelom zachovania hodnoty výrobkov a materiálov a za účelom znižovania vzniku odpadu a tlaku na vzácne zdroje a životné prostredie je potrebné legislatívne upraviť uvedenú problematiku neustáleho navyšovania používania jednorazových plastových výrobkov.

Návrhom zákona sa ustanovujú nové definície, povinnosti pre výrobcov určitých plastových výrobkov v súlade so smernicou, tak aby boli naplnené jej ciele. Primárne ide o zníženie a v niektorých prípadoch o odstránenie závažného negatívneho vplyvu niektorých jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie, zdravie a hospodárstvo, ako aj presadzovanie prístupov zameraných na obehové hospodárstvo.

Nové definície špecifikujú čo je považované za výrobok z plastu, rybársku výstroj, kto je výrobcom takýchto výrobkov čo sú biodegradovateľné plasty a tabakové výrobky, ako aj ďalšie definície.

Predmetnom návrhu zákona je súhrn opatrení, ktoré majú viesť k znižovaniu spotreby určitých jednorazových plastových výrobkov napr. poskytovanie jednorazových plastových výrobkov len za odplatu alebo povinnosti organizátorov verejného podujatia zabezpečiť poskytovanie vhodných alternatív.

Ustanovujú sa požiadavky na výrobok, ktoré zahŕňajú povinnosť od 03. júla 2024 uvádzať na trh Slovenskej republiky určité nápojové obaly len za predpokladu, že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu ostanú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom. Ďalšou povinnosťou pre výrobcov bude od roku 2025 zabezpečiť, aby nápojové fľaše vyrobené z PET, boli uvádzané na trh Slovenskej republiky s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva príslušným výrobcom uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky a od roku 2030 sa táto povinnosť bude vzťahovať na nápojové

2

fľaše (nie len PET) vo výške minimálne 30 %. Týmito opatreniami sa podporí presadzovanie prístupu obehového hospodárstva.

Dôležitou súčasťou bude špecifikovanie požiadaviek na označovanie výrobkov, ktoré má zabezpečiť výrazné zvýšenie informovanosti spotrebiteľa o najvhodnejších spôsoboch nakladania s výrobkom, keď sa stane odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva ako aj o prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvoch na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom. Plnenie tejto požiadavky zabezpečí informovanosť v rozsahu, ktorý umožní spotrebiteľovi poznať všetky následky svojho spotrebiteľského správania aj s jeho negatívami a teda možnosť hľadania alternatív k takýmto výrobkom. S týmto súvisí ďalšia povinnosť a to zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa. Aktuálne je výrobca prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) povinný viesť informačné kampane, ktoré majú len čiastočný vplyv na správanie konečného spotrebiteľa. Predmetom zvyšovania informovanosti výrobcom konečného spotrebiteľa je napr. informovanie a motivovanie vo vzťahu k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív.

Existujúca oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov špecifikovaná v § 27 a § 52 zákona o odpadoch sa rozširuje o povinnosť výrobcov znášať náklady na opatrenia na zvyšovanie informovanosti o svojich výrobkoch uvádzaných na trh Slovenskej republiky, spojené so zberom, prepravou, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením odpadu z výrobkov a spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa bude vzťahovať napr. aj na výrobcov tabakových výrobkov a rybárskeho výstroja.

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijímajú opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, a to povinnosť pre štátne inštitúcie používať nápoje zakúpené vo vratných zálohovaných obaloch.

Všetkými vyššie uvedenými opatrenia sa tak má zabezpečiť splnenie základného cieľa, zníženie vplyvu jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie.

Predkladaný návrh zákona má negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie a pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, na služby pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 27 ods. 1]

Ustanovením sa rozširujú výrobky ustanovené v ôsmom oddiele, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a v tomto oddiele sa pridávajú aj nové povinnosti zo smernice aj výrobcom vyhradených výrobkov, ktorí už rozšírenú zodpovednosť výrobcov zavedenú majú.

K čl. I bodu 2 [§ 52 ods. 29, 30]

Vypustenie odsekov 29 a 30 je spôsobené presunom definícii, ktoré sa vzťahujú na jednorazové plastové výrobky a ide o ich presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019, o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica“) bola čo najprehľadnejšia.

K čl. I bodu 3 [§ 53a]

Doplnenie novej povinnosti pre orgány štátnej správy používať pri svojej činnosti iba nápoje vo vratných zálohovaných obaloch je navrhnuté na základe opatrenia O.39 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. Uvedenou povinnosťou by sa malo zamedziť nadmernému vzniku odpadu z obalov vznikajúceho pri činnosti uvedených organizácií.

Pôvodné ustanovenie § 53a, ktoré obsahovalo zákaz uvádzania na trh bolo presunuté do § 75c.

K čl. I bodu 4 [§ 73a]

Jedná sa ustanovenie s platnosťou od 3. júla 2021, ktoré bolo presunuté v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

K čl. I bodu 5 [ôsmy oddiel]

§ 75a

Ustanovením sa zabezpečuje transpozícia základných definícií vyplývajúcich zo smernice. Zavedenie základných definícií pre novú oblasť je štandardným postupom pri tvorbe nového právneho predpisu resp. novelizácii existujúceho predpisu, prostredníctvom ktorého sa transponujú požiadavky európskej legislatívy do právneho systém Slovenskej republiky.

§ 75b

Zavedenie tejto povinnosti je v súlade s cieľom smernice jej článkom 4. Ide o výrobky, ktorých spotreba sa má znížiť za použitia hospodárskych nástrojov. Ide o zabezpečenie toho, aby sa plastové výrobky nahradili alternatívami, ktoré sú opätovne použiteľné, ale neobsahujú plasty. V rámci povinností bola zvolená a nastavená kombinácia tak, aby bola zabezpečená dostatočná flexibilita pre výrobcov, ale súčasne aby tieto nástroje boli motivačné a viedli k znižovaniu spotreby. Súčasne vychádzajú tieto opatrenia aj z platného a záväzného strategického dokumentu Program predchádzania vzniku odpadov SR na roky 2019 – 2025.

Povinnosť v písm. a) vyjadrená finančne, bude pôsobiť edukačne na konečného spotrebiteľa, aby si uvedomil, že takýto výrobok musí byť dodatočne finančne zaťažený pre jeho nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Konečný spotrebiteľ si bude môcť voliť

2

alternatívu, ktorú mu bude musieť výrobca poskytnúť. A to opakovane použiteľnú alternatívu, tak aby bol podporený princíp obehového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadov. Alternatívne biologicky rozložiteľnú alternatívu.

V súčasnosti nie je možné predikovať prípadné zmeny v behaviroálnych oblastiach, ktoré by mohli viesť napr. k zníženiu návštevnosti prevádzok, ktoré budú poskytovať jednorazový plastový výrobok, a to aj napriek tomu, že budú poskytované alternatívy. Samotný výrobca v tomto bode v ponímaní stravovacej prevádzky, bude musieť zabezpečiť v rámci svojej logistiky a následného skladovania viacero druhov výrobkov. Tento tlak následne môže vyvolať zmenu správania takýchto prevádzok z dôvodu zložitejšieho systému a postupnom odklone od jednorazových plastových výrobkov uvedených v prílohe 7a. ČASŤ A.

V ustanovení odseku 2 sa pristúpilo priamo k zákazu, a to v presne vymedzených prípadoch. Prípady uvedené v písm. a) sú jednoznačne vymedzené a týkajú sa trvalých prevádzok. V takýchto prípadoch nie je dôvodné používať jednorazové plastové výrobky v žiadnom prípade. V prípade písm. b) sa odstráni problematické nakladanie s odpadom vzniknutým z jednorazových plastových výrobkov. V súčasnosti neprichádza v 90 % verejných podujatí k správnemu triedeniu, čo má za následok nedodržiavanie základných ustanovení zákona o odpadoch. Takýmto zákazom bude splnená aj ďalšia povinnosť, a to informovanosť verejnosti. Konečný spotrebiteľ bude edukovaný, že k jednorazovým plastovým výrobkom existujú alternatívy a túto skúsenosť bude prenášať aj do bežného života. Na verejných podujatiach bude dopad výrazný, a to z dôvodu veľkého počtu účastníkov. V neposlednom rade už v súčasnosti existujú systémy opakovateľne použiteľných riadov, ktoré sú špeciálne vyvinuté a dizajnované práve pre verejné podujatia.

Zavedením povinnosti podľa odseku 3 príde k vytvoreniu podmienok pre „uzavretý cyklus“. Prakticky sa odpad z biologicky rozložiteľných výrobkov následné zhodnotí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni. V prípade nezavedenia takejto povinnosti, dochádza na verejných podujatiach vo väčšie prípadov, kde sa poskytuje biologicky rozložiteľný odpad k tomu, že tento odpad neprechádza triedením, ale je spotrebiteľom vhadzovaný do zmesového odpadu a následne odvážaný na skládku odpadov. Takýto prístup je v konečnom dôsledku environmentálne nepriaznivejší ako keby boli použité jednorazové plastové výrobky. Biologicky rozložiteľný materiál už zo svojho názvu indikuje, že prichádza k jeho rozloženiu/deštrukcii a pri skládkovaní teda dochádza k uvoľňovaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia. Jednorazové plastové výrobky sú na skládke stabilné, a teda neprichádza k emitovaniu znečisťujúcich látok.

Odsekmi 4 a 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a má zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni EÚ budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

§ 75c

Jedná sa o už jestvujúce ustanovenie s účinnosťou od 3. júla 2021, ide len o presun v rámci predpisu do nového oddielu tak, aby transpozícia smernice bola čo najprehľadnejšia.

3

§ 75d

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 6. Aktuálne nie sú k dispozícii harmonizované normy, ktoré predpokladá článok 6, a preto nie je možné ani špecifikovať okruh dotknutých subjektov.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Týmto opatrením sa má zabezpečiť, aby uzávery a viečka boli súčasťou triedeného zberu a nekončili na verejných priestranstvách alebo v prírode. Technické podmienky budú presne špecifikované v harmonizovanej norme, ktorá aktuálne nie je k dispozícii.

Povinnosti podľa odseku 4 a 5 priamo smerujú k podpore obehového hospodárstva. Ide o nápojové fľaše s kapacitou najviac tri litre vrátane ich uzáverov. V prílohe č. 7a Časť F je ďalej špecifikovaný okruh nápojových fliaš, na ktoré sa tieto požiadavky nevzťahujú. Povinnosťou pridávať recyklované plasty do nápojových fliaš bude nepriamo vytváraný tlak na čistotu materiálu, a teda aj na samotný zber odpadu. Na dosiahnutie takejto kvality sa ako najlepší prístup javí zálohovanie obalov na nápoje, ktorý má Slovenská republika zavedený zákonom č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne v tomto prípade sú dodržané aj najprísnejšie požiadavky v oblasti potravinovej bezpečnosti - k tejto skutočnosti je konštatovanie uvedené vyššie (kvalitná/čistá vstupná surovina). Je potrebné uviesť, že povinnosti v písm. a) a písm. b) sa nelíšia len v percentuálnom zastúpení recyklovaných plastov z celkového množstva a v roku začiatku plnenia povinnosti, ale hlavne v type materiálu, na ktorý sa vzťahujú. Prvá povinnosť účinná od roku 2025 vo výške 25 % sa vzťahuje len na PET nápojové obaly. Takéto materiálové obmedzenie je z dôvodu už v súčasnosti funkčných a známych technológií pre primiešavanie recyklovaného materiálu do čistého materiálu. Druhá povinnosť účinná od roku 2030 je navýšená o 5 % oproti roku 2025 na 30 %, čo by mohlo evokovať, že päťročné obdobie od roku 2025 do 2030 je dostatočné dlhé a v kontexte navýšenie málo ambiciózne. V tomto prípade však vstupuje premenná, ktorou je nerozlišovanie nápojových obalov len na PET ale na všetky nápojové obaly mimo obalov uvedených v prílohe č. 7a Časť F. Na zavedenie tohto opatrenia je stanovené dostatočne dlhé časové obdobie desiatich rokov.

Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví pravidlá výpočtu a overovania cieľov. Komisia takéto akty príjme do 1. januára 2022.

§ 75e

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 7. Aktuálne nie je vydaný vykonávací akt Komisie, ktorý stanoví harmonizované špecifikácie označení.

Ide o transpozíciu v plnom znení z dôvodu, že nie je pre tento prípad daná členským štátom žiadna vôľa resp. možnosť na dosiahnutie tohto cieľa iným spôsobom. Ide o označovanie výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti D ako sú hygienické potreby, vlhčené utierky, tabakové výrobky s filtrami a poháre na nápoje. Takéto označovanie má informovať konečného spotrebiteľa ako nakladať s výrobkom, keď sa stane odpadom, ďalej špecificky pre tieto výrobky nie je konečnému spotrebiteľovi z povahy výrobku jasné, že takýto výrobok obsahuje plasty. Prihliadnuc k tejto nedostatočnej informovanosti, musí výrobca jednorazového plastového výrobku informovať konečného spotrebiteľa o prítomnosti plastov vo výrobku a jeho negatívnych vplyvov na životné prostredie, keď sa daný výrobok stane odpadom.

Samotná špecifikácia označovania je predmetom úpravy vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/2151 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú pravidlá harmonizovaných

4

špecifikácií označenia jednorazových plastových výrobkov uvedených v časti D prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, ktoré je účinné od 3. júla 2021 a uplatňuje sa priamo.

§ 75f

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 8.

V ustanovení odseku 1 ide o rozšírenie výpočtu povinností vzťahujúcich sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu. Ide o výrobcu jednorazového plastového výrobku uvedených v prílohe č. 7a časti E I oddiele, ako sú napríklad ľahké plastové tašky, nápojové obaly, nádoby na potraviny. Novou povinnosťou je znášanie nákladov na opatrenia na zvyšovanie informovanosti, nákladov spojených s komplexným nakladaním s odpadom z výrobku a nákladov spojených s čistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu.

V ustanovení odseku 2 je daná možnosť zriadenia špecifickej infraštruktúry zberu odpadov. Samotná voľba je na výrobcoch, či budú využívať existujúce systémy alebo po vykonaní vlastných analýz si zvolia zriadenie špecifickej infraštruktúry. Primárne je nutné splniť si základnú povinnosť a samotné riešenie je variabilné pre špecifiká daného výrobku, ktorého nakladanie, keď sa stane odpadom, je do hlavnej miery ovplyvnené správaním konečného spotrebiteľa. Napríklad môže ísť o osadenie vhodných nádob na odpad v miestach, kde často dochádza k znečisťovaniu takýmto odpadom.

Odsekom 3 sa zavádzajú povinnosti vzťahujúce sa na rozšírenú zodpovednosť výrobcu uvedeného v prílohe č. 7a časti E II a III oddiele sa zavádza sa aj evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a má zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni EÚ budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

Odsekom 4 sa stanovuje povinnosť mať zabezpečeného splnomocneného zástupcu v prípade predaja výrobkov uvedených v prílohe č. 7a časti E v inom členskom štáte. Splnomocnený zástupca je osoba zodpovedná za plnenie povinností uvedeného výrobcu vyplývajúcich z tejto smernice na území daného členského štátu. Touto povinnosťou sa má obmedziť a znížiť problém takzvaných „free ride“, kde takýto výrobcovia obchádzajú systém a neprispievajú do neho v súlade s premisou „znečisťovateľ platí“. V konečnom dôsledku doplácajú výrobcovia postupujúci v zmysle zákona.

Odsekom 5 sa zavádza evidenčná povinnosť, ktorá vychádza zo smernice a má zabezpečiť zber údajov v jednotlivých členských štátoch, ktoré budú následne vyhodnocované. Tieto vyhodnotenia poskytnú jednotlivým členským štátom, informácie o stave/počte takýchto výrobkov a následne špecifickejšie nastavenie systémov. Na úrovni EÚ budú tieto údaje následne použité v budúcnosti pre potreby prípadnej aktualizácie tejto smernice.

Odsekom 6 sa transponuje čl. 8 ods. 8 a 9 smernice vo vzťahu k rozšírenej zodpovednosti výrobcu rybárskeho výstroja.

5

§ 75g

Tieto požiadavky sú v súlade s cieľmi smernice a jej článkom 10.

Na základe praktických skúsenosti je kladený veľký dôraz na informovanie konečného spotrebiteľa. Aktuálne v Slovenskej republike, ale aj v ďalších členských štátoch si nie je konečný spotrebiteľ plne vedomý svojho nevhodného správania a jeho následných negatívnych následkov na životné prostredie. Hlavným cieľom je primárne poukázať na samotné správanie konečného spotrebiteľa a zvýšiť informovanie vedúce k zodpovednému správaniu, aby dochádzalo k znižovaniu znečisťovania, ďalej k používaniu dostupných opätovne použiteľných alternatív a v neposlednom rade k správnemu spôsobu nakladania s výrobkami, keď sa stanú odpadom. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to až do takej miery, že bude cielene vyhľadávať alternatívy k jednorazovým plastovým výrobkom, teda opätovne použiteľné výrobky ako aj zmení svoje správanie v kontexte nakladania s odpadom a bude umiestňovať odpad do určených nádob.

Dôležitou časťou je aj informovanie konečného používateľa rybárskeho výstroja o jeho negatívnom vplyve, keď sa stane odpadom a zostane v moriach a oceánoch, a teda nenakladá sa s ním vhodne. Takýto prístup znamená výrazné ovplyvňovanie morskej fauny a flóry, a to len v negatívnom smere. Táto problematika sa prakticky týka len prímorských krajín, ale v prípade, že výrobca takéhoto výrobku bude tieto vyrábať na území Slovenskej republiky, musí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu takúto informáciu poskytovať v mieste predaja.

Súčasne výrobky uvedené v ods. 1 majú výrazne negatívny dopad na verejnú kanalizáciu, a to vo všetkých členských štátoch. Primárne ide o hygienické potreby ako sú hygienické vložky, tampóny a tampónové aplikátory a vlhčené utierky. Tento problém sa týka aj Slovenskej republiky a toto správanie v celkovom vyčíslení opráv verejnej kanalizácie v rámci Európskej únie ako celku je v rádoch desiatok miliónov eur. Takáto informovanosť by mala postupne vyvolať zmeny v správaní konečného spotrebiteľa, a to až do takej miery, že odpad bude umiestňovať do určených nádob a nebude zneškodňovanie realizovať prostredníctvom verejnej kanalizácie, ktorej účelom je odvádzanie odpadových vôd a ich následne čistenie na čistiarni odpadových vôd a nie zneškodňovanie pevného odpadu.

K čl. I bodu 6 [105 ods. 3]

V zmysle smernice harmonizované špecifikácie označení plastových výrobkov stanoví Komisia. Tieto špecifikácie budú následne upresnené vo vykonávacom predpise.

K čl. I bodu 7 [§ 106 písm. h)]

Zmena súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c.

K čl. I bodom 8 a 9 [§ 110 a § 111]

Zmena súvisí so zrušením § 53a a § 73a a ich nahradením § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

K čl. I bodu 10 [§ 117 ods. 6]

Doplnenie sankcie v § 117 ods. 6 súvisí s presunom pôvodných ustanovení § 53a a 73a do § 75c a doplnením sankcií za nové povinnosti.

K čl. I bodu 11 [§ 135g]

Príloha č. 7a sa rozširuje a je potrebné špecifikovať, že prechodné ustanovenie sa týka len časti B prílohy v súlade so smernicou.

6

K čl. I bodu 12 [§ Príloha č. 7a]

V prílohe sú vymenované jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahuje ôsmy oddiel štvrtej časti zákona. V rámci jednotlivých častí sa vymenovávajú jednotlivé jednorazové plastové výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité opatrenia na zaistenie trvalého zníženia spotreby, zákazu uvádzania na trh, zvyšovanie informovanosti, a iné.

K čl. II

K čl. II bodu 1 a 2

Novelizácia zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplynula z potreby uľahčiť výrobcom zálohovaných jednorazových obalov na nápoje plnenie povinnosti vo vzťahu k nahlasovaniu obsahu recyklovaného plastu v plastových fľašiach ministerstvu podľa § 75d ods. 4. Od 1. januára 2025 bude povinnosť podávania správy ministerstvu vykonávať správca zálohového systému jednorazových obalov na nápoje.

K čl. II bodu 2

Doplnenie sankcie za nesplnenie povinnosti správcu.

K čl. II bodu 3

Keďže zákon sa tvoril pred účinnosťou smernice, nebola smernica doteraz obsiahnutá v transpozičnej prílohe a z tohto dôvodu sa dopĺňa.

K čl. III

V zmysle článku 17 smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou do 3. júla 2021. Dátum účinnosti návrhu zákona je vzhľadom k dĺžke legislatívneho procesu navrhnutý na 15. novembra 2021. Neskoršie účinnosti ustanovení vyplývajú z pokynov smernice.

V Bratislave 25. augusta 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Budaj, v. r.

minister životného prostredia Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“)predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) zaviedol rozšírenú zodpovednosť výrobcov aj pre výrobcov obalov vrátane výrobcov jednorazových obalov na nápoje. Takýmto systémom zberu sa vyzbiera zhruba 60% jednorazových plastových nápojových obalov uvedených na trh v Slovenskej republike. MŽP SR z uvedeného dôvodu vypracovalo návrh zákona, ktorý má za cieľ zvýšiť mieru zberu odpadov z týchto obalov a súčasne návrh zákona má dopomôcť k zníženiu tzv. litteringu odpadu, ktorý sa nachádza vo voľnej prírode a ktorého obvyklou zložkou sú práve jednorazové obaly na nápoje.

Návrh zákona reaguje aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica“). Smernica stanovuje nové ciele pre recykláciu obalov. Najneskôr do 31.12. 2025 sa bude recyklovať 65% hmotnosti všetkých odpadov z obalov, konkrétne 50% plastov, 70% železných kovov a pre hliník je stanovená miera recyklácie 50%. Na základe uvedenej európskej legislatívy ako aj na základe návrhov iných právnych predpisov Európskej únie je zrejmé, že Európska únia smeruje k ambicióznejším cieľom v oblasti zberu a recyklácie odpadov z obalov.

Keďže spomínané obaly nie sú biologicky rozložiteľné, dlhodobo narušujú ekosystém, dokážu plávať na hladine a znižujú estetickú hodnotu území, verejnosť ich taktiež vníma veľmi citlivo. Zálohovanie je nástroj, ktorý dokáže množstvo vyzbieraných jednorazových nápojových obalov zvýšiť aj na viac ako 90 % a prispieva tiež k zníženiu množstva voľne pohodeného odpadu v prírode.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti MŽP SR vypracovalo návrh zákona, ktorého snahou je zaviesť zálohový systém jednorazových obalov na nápoje, a tým dosahovať ciele stanovené na celoeurópskej úrovni a zároveň zvýšiť kvalitu životného prostredia občanov Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, čiastočne pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V § 1 je upravený predmet zákona, ktorým sú práva a povinnosti dotknutých podnikateľských subjektov i konečných používateľov vybraných druhov obalov na nápoje. Predmetom zákonnej úpravy je aj postavenie tzv. správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje (ďalej len „správca“). Správca je subjekt, ktorý v zmysle návrhu zákona zastrešuje fungovanie celého zálohového systému, preto je potrebné zákonom upraviť, čo je jeho činnosťou. Zákon taktiež upravuje pôsobnosť štátnych orgánov a štátny dozor.

V odseku 2 je vymedzená pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona sa vzťahuje na jednorazové obaly na nápoje uvedené na trh v Slovenskej republike vrátane dovážaných obalov. Zákon sa nevzťahuje na obaly, ktoré sú vyvezené mimo územia Slovenskej republiky.

K § 2

V § 2 sú uvedené základné pojmy, s ktorými pracuje návrh zákona. Niektoré pojmy na účely tohto zákona sú zadefinované s pomocou odkazu na zákon o odpadoch.

K § 3

K odseku 1

Odsek 1 vymedzuje, ktoré konkrétne typy jednorazových obalov na nápoje budú predmetom zálohovania. Keďže cieľom zákona je zvýšenie zberu a následnej recyklácie plastových a kovových obalov, zálohovať sa v zmysle tohto zákona budú len jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu. Predmetom zálohovania budú plastové fľaše a plechovky od nápojov.

K odseku 2

Zálohový systém za určitých zákonom stanovených podmienok nevráti záloh. Keďže odber fliaš a plechoviek v rámci zálohového systému sa bude vykonávať dvoma formami – strojovo a manuálne, najmä v prípade manuálneho odobratia by mohlo dôjsť k bezdôvodnému odmietnutiu takéhoto odobratia od konečného používateľa, je potrebné zákonom stanoviť, v ktorých konkrétnych prípadoch tak zamestnanec vykonávajúci odber odpadu z obalov nie je povinný spraviť. Ustanovenie tak slúži na ochranu subjektu vykonávajúceho odber, keďže nie je povinný odobrať napr. zdeformovaný obal, ktorý sa nedá identifikovať a zároveň na ochranu konečného používateľa, ktorého informuje o tom, že nevrátenie zálohu je možné len z uvedených zákonných dôvodov.

K § 4

K odseku 1

Zavedením zálohového systému určitých typov obalov na nápoje nezaniká rozšírená zodpovednosť výrobcov týchto obalov. Vzhľadom na to zákon takémuto výrobcovi ukladá súbor povinností, ktoré v rámci zabezpečenia fungovania zálohového systému musí dodržiavať. Tieto povinnosti však nenahrádzajú všetky povinnosti výrobcu obalov vyplývajúce zo zákona o odpadoch v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov. Ustanovením sa vyhradzuje výrobcovi obalov súbor povinností, ktoré ako výrobca jednorazových nápojových obalov musí plniť vo vzťahu k zálohovému systému a k správcovi. Údaje, ktoré eviduje výrobca obalov o zálohovaných jednorazových obaloch na nápoje, a ktoré sa ohlasujú správcovi budú

2

špecifikované v zmluve so správcom. Minimálne požiadavky na evidenciu a ohlasovanie správcu vo vzťahu k ministerstvu ustanoví vykonávací predpis v rozsahu, v ktorom evidujú a ohlasujú organizácie zodpovednosti výrobcov údaje ministerstvu podľa zákona o odpadoch, najmä mieru zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov.

K odseku 2

Výrobcovi jednorazových obalov na nápoje, ktorý je zároveň distribútorom, sa ukladajú povinnosti, ktoré je povinný plniť pre zabezpečenie riadneho fungovania zálohového systému. Na výrobcu, ktorý je zároveň distribútorom sa vzťahujú rovnaké povinnosti ako na distribútora (§ 5). V rámci tohto ustanovenia sa vymedzujú povinnosti distribútora, ktoré ako výrobca nemá vymedzené v odseku 1 – uvádzať výšku zálohu na cenovke tovaru, registrovať sa ako odberné miesto, odoberať jednorazové zálohované obaly, vrátiť konečnému spotrebiteľovi záloh. Takýmto výrobcom sa vymedzuje aj povinnosť zapojiť sa do odberu zálohovaných obalov, ak predávajú nápoje konečnému spotrebiteľovi na predajnej ploche väčšej ako 300 m2. Naopak výrobca, ktorý je zároveň distribútor a uvádza na trh zálohované obaly na ploche menšej ako 300 m2, sa môže rozhodnúť, či sa do systému okrem predaja zálohovaných obalov a uvádzania výšky zálohu zapojí aj odberom zálohovaných obalov. Plocha 300 m2 bola stanovená ako na základe prieskumu v rámci ostatných krajín, ktoré už zálohový systém zaviedli. Výrobca, ktorý je zároveň distribútor je napr. obchodný reťazec, ktorý uvádza na trh a do distribúcie výrobky pod vlastnou obchodnou značkou.

K § 5

K odseku 1

Rovnako ako výrobca aj distribútor zálohovaných obalov je dôležitou súčasťou systému zálohovania a tak zákon aj distribútorovi vymedzuje súbor povinností.

K odseku 2

Všetci distribútori bez ohľadu na veľkosť predajnej plochy, ktorí predávajú nápoje v plastových obaloch alebo plechovkách budú musieť tieto obaly zálohovať. Odoberať zálohované obaly však budú povinní len distribútori s predajnou plochou väčšou ako 300 m2. Naopak distribútor, ktorý distribuuje zálohované obaly na ploche menšej ako 300 m2, sa môže rozhodnúť či sa do systému okrem predaja zálohovaných obalov a uvádzania výšky zálohu zapojí aj odberom zálohovaných obalov. Plocha 300 m2 bola stanovená na základe prieskumu v rámci ostatných krajín, ktoré už zálohový systém zaviedli. Z povinnosti zapojiť sa do odberu zálohovaných jednorazových obalov budú vylúčené prevádzky, ktoré síce spĺňajú podmienku predajnej plochy 300m2, ale predaj nápojov je pre takéto prevádzky ako doplnkový tovar. V praxi pôjde napríklad o predajne predávajúce drogériový tovar alebo predajne so stavebným sortimentom.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie sa týka distribútorov, ktorí distribuujú zálohované obaly nie priamo konečnému používateľovi, ale iným distribútorom, a tak tvoria akýsi medzičlánok medzí výrobcom a distribútorom, ktorý distribuuje zálohovaný obal konečnému používateľovi. Aj takýto distribútor je povinný zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu stanovenú priamo výrobcami, resp. správcom. Výška zálohu bude v rámci ceny zálohovaného obalu započítaná počas celého kolobehu obalu od uvedenia na trh výrobcom až po odovzdanie odpadu z obalu konečným používateľom.

3

K odseku 4

Distribútor, ktorý bude vykonávať odber odpadov z jednorazových obalov, nebude musieť mať udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Ustanovenie má odbúrať administratívnu záťaž podnikateľským subjektom a zároveň sa zosúlaďuje s už zavedenou povinnosťou distribútorov elektrozariadení a batérií a akumulátorov, ktorí v súčasnosti vykonávajú spätný odber odpadov z elektrozariadení a použitých batérií a akumulátorov bez udeleného súhlasu na zber.

K odseku 5

Zavádza sa povinnosť distribútorovi, aby v prípade odberu odpadu z jednorazových obalov na nápoje zhromažďoval odpady podľa druhov, t.j. samostatne plasty a kovy, v najlepšom prípade aj podľa materiálového zloženia (plasty - PET, PE, resp. iné, kovy – AL, FE) a aby odpady boli odovzdané správcovi, ktorý zabezpečí jeho ďalšie nakladanie.

K § 6

Definuje sa kto je správcom, jeho funkcie a proces vzniku. Predpokladá sa, že správca bude založený združením právnických osôb, ktoré uvádzajú jednorazové obaly na trh, resp. konzorciom zloženým z viacerých združení. MŽP SR zverejní výzvu na prihlásenie sa do výberu záujemcov na svojom webovom sídle. Záujemca, ktorý sa bude uchádzať o založenie správcu, predloží MŽP SR návrh dokladov podľa odseku 3. Správcu bude vyberať odborná komisia zložená z členov, ktorých bude menovať minister životného prostredia. MŽP SR uloží povinnosť založenia správcu konkrétnemu subjektu z okruhu záujemcov. Takto určený správca následne bude povinný MŽP SR predložiť zákonom vymedzené dokumenty na schválenie. MŽP SR schváli dokumenty len ak z nich bude zrejmé, že správca je schopný zabezpečiť fungovanie systému. V prípade, že by záujemca o založenie správcu nesplnil podmienky alebo sa do výberu nikto neprihlási, MŽP SR výzvu na založenie správcu zopakuje. Správca má povinnosť oznamovať každú zmenu v predkladaných dokumentoch, podstatné zmeny podliehajú opätovnému schváleniu MŽP SR, čím si MŽP SR ponecháva možnosť dohľadu nad spravovaním zálohového systému. V určených prípadoch bude môcť zmenu v zakladajúcich dokumentoch vykonať aj MŽP SR, vždy však po prerokovaní so správcom.

K § 7

Na zabezpečenie správneho a transparentného fungovania zálohového systému sú ustanovené povinnosti správcu, ktorý bude financovať celý zálohový systém. Pred samotným spustením zálohového systému bude potrebné, aby správca uzatvoril zmluvu o plnení povinností, ktoré vznikli zavedením zálohového systému. Zmluvy so správcom bude musieť uzatvoriť každý výrobca obalov, ktorý uvádza na trh jednorazové obaly z plastu a kovu. Nemôže nastať situácia, že budú uvádzané na trh obaly, ktoré sú predmetom regulácie a nebudú pokryté zálohovým systémom. Uzatvoriť zmluvu so správcom bude musieť aj každý distribútor takýchto obalov, ktorý sa zapojí do zálohového systému, buď povinne zo zákona alebo dobrovoľne. Ak ide o výrobcu obalov a zároveň o distribútora, postačuje uzatvoriť so správcom len jednu zmluvu, v ktorej bude upravený právny vzťah k výrobcovi ako aj distribútorovi. Správca bude musieť uzatvoriť zmluvy aj s každým, kto sa bude podieľať na zabezpečení celého nakladania s odpadmi z jednorazových obalov až po samotné spracovanie, tzn. zberová spoločnosť, resp. dopravca, recyklátor. Finančné zabezpečenie celého zálohového systému bude závisieť od správne nastaveného financovania

4

jednotlivými výrobcami. Správca bude musieť uhrádzať nielen nakladanie s vyzbieranými odpadmi z obalov, ale aj prevádzkové náklady na zabezpečenie celého zálohového systému, okrem iného aj poplatky distribútorom za odber odpadov z jednorazových obalov alebo financovanie informačných a propagačných aktivít vo vzťahu k zálohovému systému. Systém tak bude musieť financovať správca z vlastných zdrojov, v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ale vylúčenou nie je podpora zo strany štátu, o ktorú môže správca požiadať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Správca bude zodpovedať za plnenie cieľov ustanovených v prílohe č. 1. Na zabezpečenie splnenia cieľov bude musieť správca zapojiť do odoberania odpadov z jednorazových obalov čo najväčší počet distribútorov. Pre zabezpečenie transparentnosti celého systému správca bude zverejňovať agregované údaje a informácie týkajúce sa zálohového systému na svojom webovom sídle a bude poskytovať údaje z evidencie MŽP SR. Správne fungovanie zálohového systému je podmienené aj pravdivými údajmi od výrobcov obalov, ktorí budú správcovi ohlasovať údaje o množstve obalov uvedených na trh. Vo vzťahu k týmto údajom, bude musieť správca zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti jednotlivých zamestnancov.

K § 8

Definujú sa štátne orgány príslušné pre zálohované obaly a odpady z týchto obalov. Okrem MŽP SR sú to Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 9

K odseku 1 a 2

Ústredným orgánom štátnej správy pre zálohované obaly a odpady z týchto obalov je MŽP SR. MŽP SR je v polohe koordinačného orgánu z pozície ústredného orgánu štátnej správy, a to ako vo vzťahu k správcovi, tak práve k orgánom štátneho dozoru. Je potrebné zdôrazniť, že na správcu nebude prenesený výkon štátnej správy, ten stáva rozdelený medzi MŽP SR a orgány štátneho dozoru.

K odseku 3

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo ustanoví podrobnosti týkajúce sa zálohovania.

K § 10

Slovenská inšpekcia životného prostredia má postavenie orgánu štátneho dozoru v zmysle tohto zákona. V rámci tejto pôsobnosti Slovenská inšpekcia životného prostredia kontroluje dodržiavanie povinností uložených fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám.

K § 11

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu štátnej správy pre oblasť zálohovania jednorazových obalov na nápoje a odpadov z týchto obalov na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností.

K § 12

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodržiavanie povinností fyzickými osobami

5

- podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov, je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

K § 13 a 14

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti s určením dolných a horných hraníc pokút. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach stanovených hraníc ukladá príslušný orgán štátneho dozoru, ktorým je Slovenská inšpekcia životného prostredia a Slovenská obchodná inšpekcia. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty.

Orgán štátneho dozoru môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uvedením lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku príslušnej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota, pričom výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 15

Upravuje sa, že Slovenská inšpekcia životného prostredia postupuje pri výkone štátneho dozoru podľa všeobecných predpisov o kontrole v štátnej správe a Slovenská obchodná inšpekcia postupuje podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správny poriadok sa vzťahuje iba na konania o ukladaní pokút.

K § 16

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je upraviť prechod na novú právnu úpravu. Obaly, ktoré nebudú označené ako zálohované v zmysle zákona môžu byť uvedené na trh do 31.12.2021 a distribuované len do 30.06.2022, aby postupne došlo k úplnej výmene obalov na trhu. Zároveň je týmto zabezpečené aj financovanie triedených zložiek komunálneho odpadu – obalov z plastov nepokryté zálohovým systémom, keďže výrobcovia do konca roka už organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly zaplatili poplatky na nakladanie s odpadom z týchto obalov.

K § 17 a 18

Upravuje sa transpozičný odkaz a odkaz na smernicu EP a Rady (EÚ) 2015/1535, keďže návrh zákona je zároveň technickým predpisom.

K Čl. II

Novelizuje sa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, kde sa dopĺňa výkon kontroly pre Slovenskú obchodnú inšpekciu.

K Čl. III

6

V článku III sa novelizuje zákon o odpadoch. Výrobca obalov, ktorý uvedie na trh zálohované jednorazové obaly na nápoje nebude platiť poplatky organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly za množstvo takýchto obalov, keďže tieto odpady z obalov nebudú súčasťou zberu triedených zložiek komunálneho odpadu. Avšak pre ostatné typy obalov, ktoré nebudú patriť do pôsobnosti tohto zákona, bude výrobca obalov plniť povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov prostredníctvom zmluvnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Keďže tento návrh zákona používa vlastnú terminológiu, boli upravené niektoré pojmy v zákone o odpadoch.

K Čl. IV

Účinnosť ustanovení, ktorými sa zabezpečuje príprava spustenia zálohového systému, sa navrhuje od 1. januára 2020, účinnosť ostatných ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2022.

K prílohe č. 1

Stanovujú sa ciele návratnosti pre zálohované obaly na nápoje. Pre plastové zálohované obaly sa stanovujú ciele s narastajúcou tendenciou do roku 2027 pre dosiahnutie cieľa najmenej vo výške 90%. Pre kovové zálohované obaly sa stanovuje len jeden cieľ, a to najmenej vo výške 90% od roku 2025. Ciele sú stanovené v nadväznosti na vykonanú analýzu Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR, ako aj v nadväznosti na európsku legislatívu. Cieľmi ustanovenými v tejto prílohe pre jednorazové nápojové obaly z plastu sa zohľadňuje cieľ ustanovený v čl. 9 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.

K prílohe č. 2

Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie.

V Bratislave dňa 29. mája 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

László Sólymos, v. r.

podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky