Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69042
Dôvodové správy: 1805
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
20.04.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Trestný poriadok 301/2005 účinný od 01.03.2019 do 31.05.2019


Platnosť od: 02.07.2005
Účinnosť od: 01.03.2019
Účinnosť do: 31.05.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Všeobecné súdnictvo, Trestné právo procesné, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Trestné právo, Prokuratúra, Trestné právo hmotné, Znalci, tlmočníci, prekladatelia, Trestné konanie, Notárstvo, Pomocné vedy, Advokácia, Verejný ochranca práv, Exekútori, rozhodcovia, mediátori, Trestné činy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST44 JUD>999>999 DS44 EU PP14 ČL10
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Trestný poriadok 301/2005 účinný od 01.03.2019 do 31.05.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 301/2005 s účinnosťou od 01.03.2019 na základe 314/2018 a 54/2019

Vládny návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 54/2019, dátum vydania: 26.02.2019

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2018 2020 (časť 5. „Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu“, kapitola „Politika boja proti korupcii“) a v nadväznosti na plnenie opatrení z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Návrhom zákona sa zároveň reaguje na poznatky z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

Zákon č. 307/2014 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2014 a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti tzv. whistleblowerov pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.

Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce.

Aplikačná prax uplynulých štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané.

Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy, a obdobne aj úradu ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, čo súčasná právna úprava neumožňuje.

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje kontinuitu so súčasnou právnou úpravou z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z v znení zákona č. 125/2016 Z. z., s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a to najmä:

1.zriadením úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti;

2.vytvorením mechanizmu kreovania predsedu úradu Národnou radou Slovenskej republiky spomedzi dvoch kandidátov vybratých odbornou komisiou zloženou z členov

 

vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti;

3.poskytnutím oznamovateľovi postavania oznamovateľa v trestnom konaní;

4.úpravou definície oznámenia, ktorej súčasťou nebude kvalitatívne kritérium „významnej miery“ prispenia oznámených skutočností nasvedčujúcich spáchanie, resp. páchanie protispoločenskej činnosti;

5.rozšírením definície závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb, čím sa reaguje na vývoj právneho poriadku od účinnosti terajšieho zákona, ako aj rozšírením definície znížením hornej hranice pokuty z 50 000 eur na 30 000 eur;

6.precizovaním úpravy poskytnutia ochrany v rámci trestného konania prokurátorom tak, že pri neposkytnutí ochrany sa oznamovateľ bude môcť obrátiť sám alebo prostredníctvom novozriadeného úradu na nadriadeného prokurátora ako na druhú inštanciu;

7.obdobne ako v bode 6. dôjde k precizovaniu poskytnutia ochrany v rámci konania o správnom delikte, kde sa zavedie pri neposkytnutí ochrany druhá inštancia;

8.ustanovením kvalitatívnych kritérií odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy postavenia zodpovednej osoby v rámci právnickej osoby vrátane zvýšenie jej ochrany, a tým aj jej nezávislosti v rámci štruktúry zamestnávateľa;

9.zavedením administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voči whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu alebo, ktorá vyzradí totožnosť whistleblowera.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje prostredníctvom samostatných novelizačných článkov novelizovať Trestný poriadok, zákon o prokuratúre, zákon o bankách, zákon o dani z príjmov, zákon o inšpekcii práce, zákon o poskytovaní právnej pomoci, zákon o registri trestov a zákon o štátnej službe.

Právne inštitúty zavedené zákonom č. 307/2017 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. do Zákonníka práce, Trestného poriadku, zákona o štátnej službe, zákona o Policajnom zbore, zákonov upravujúcich štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, profesionálnych vojakov, zákona o sudcoch a prísediacich, zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, antidiskriminačného zákona, zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a školského zákona zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Úrad vlády Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 5.

 

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

február 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

október 2018

2.Definovanie problému

Zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. predstavoval v čase prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov pred takým konaním zo strany zamestnávateľa resp. jeho riadiacich zamestnancov smerujúcim na „potrestanie“ oznamovateľa, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, ako aj rodinného a osobného života tohto oznamovateľa.

Aplikačná prax poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby a prijatia v súčasnosti platného zákona známe ani predvídané. Ukázalo sa, že jednou z príčin nevyužívania platného zákona je skutočnosť, že sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, a preto je potrebné uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti samostatnému a špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa má, na základe poznatkov z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z., zefektívniť ochrana poskytovaná oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a to najmä zriadením úradu na ochranu oznamovateľov ako nezávislého orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany oznamovateľom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) a raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti.

4.Dotknuté subjekty

Zamestnanci a zamestnávatelia verejnej správy, ako aj súkromného sektora.

5.Alternatívne riešenia

V rámci alternatívnych riešení bol uvažovaný nulový variant, t.j. súčasný právny stav a dôsledky vyplývajúce z absencie navrhovanej právnej úpravy. V prípade neriešenia súčasného stavu, by naďalej pretrvávalo nízke povedomie o existujúcich nástrojoch ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ich nízka miera využívania zo strany tzv. whistleblowerov.

 

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Žiadna.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

Rozsah ukladaných povinností podnikateľským subjektom zákonom č. 307/2014 Z. z. sa nemení.

11.Kontakt na spracovateľa

Úrad vlády Slovenskej republiky, Sekcia vládnej legislatívy- Mgr. Andrej Bonko, tel. č. 02/20925360 andrej.bonko@vlada.gov.sk

12.Zdroje

Analýza súčasnej situácie a príprava návrhu zákona v gescii pracovnej skupiny odborníkov Úradu vlády SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúry SR a mimovládnych organizácii.

Údaje a podklady poskytnuté Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a Inšpekciou práce

Konzultácie.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

BRATISLAVA: 9. 2. 2018

ČÍSLO: 013_2/2018

VYBAVUJE: MGR. KOLLÁR, PHD.

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

 

K NÁVRHU

ZÁKONA O OCHRANE OZNAMOVATEĽOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

I. Úvod: Úrad vlády Slovenskej republiky dňa 5. februára 2018 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na opätovné predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K analýze vplyvom na rozpočet verejnej správy

V analýze vplyvov, v časti 2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít je uvedené, že predsedovi úradu patrí plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca a podpredsedovi úradu patrí plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca. Uvedené nie je v súlade s § 14 ods. 8 predloženého návrhu zákona. Z tohto dôvodu Komisia žiada časť 2.2.3. analýzy vplyvov prepracovať.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom predloženým na opätovné predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

Stanovisko predkladateľa: Predkladateľ pripomienku zapracoval.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

713 264

604 394

599 394

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

713 264

604 394

599 394

Rozpočtové prostriedky

0

713 264

604 394

599 394

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

19

19

19

- vplyv na ŠR

0

19

19

19

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

254 831

254 831

254 831

- vplyv na ŠR

0

254 831

254 831

254 831

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

713 264

604 394

599 394

v tom: kapitola VPS

0

713 264

604 394

599 394

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky budú zabezpečené z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá predseda vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh s cieľom reagovať na poznatky z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

Zákon č. 307/2014 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2014 Z. z. a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany tzv. whistleblowerov pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.

Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana v rámci trestného konania, ochrana v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom, práce.

Aplikačná prax uplynulých takmer štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané.

Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné prehodnotiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie zúčastnenej osoby v trestnom konaní a intervenienta v civilnom sporovom konaní, čo súčasná právna úprava neumožňuje.

Návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje kontinuitu so súčasnou právnou úpravou z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe k zákonu č. 307/2014 Z. z v znení zákona č. 125/2016 Z. z., s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochrana poskytovaná oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a to najmä:

1.zriadením úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ako nezávislý orgán s štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti;

2.vytvorením mechanizmu kreovania predsedu úradu Národnou radou Slovenskej republiky z pomedzi dvoch kandidátov vybratých odbornou komisiou zloženou z členov vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky, predsedom vlády Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti;

9

3.úpravou definície oznámenia, ktorej súčasťou nebude kvalitatívne kritérium „významnej miery“ prispenia oznámených skutočností nasvedčujúcich spáchanie resp. páchanie protispoločenskej činnosti;

4.rozšírením definície závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb, čím sa reaguje na vývoj právneho poriadku od účinnosti terajšieho zákona;

5.precizovaním úpravy poskytnutia ochrany v rámci trestného konania prokurátorom tak, že v prípade neposkytnutia ochrany sa oznamovateľ bude môcť obrátiť sám alebo prostredníctvom novozriadeného úradu na nadriadeného prokurátora ako druhú inštanciu;

6.obdobne ako v bode 6. dôjde k precizovaniu poskytnutia ochrany v rámci konania o správnom delikte, kde sa zavedenie v prípade neposkytnutia ochrany druhá inštancia;

7.ustanovením kvalitatívnych kritérií odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy postavenia zodpovednej osoby v rámci právnickej osoby.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje prostredníctvom samostatných novelizačných článkov novelizovať Trestný poriadok, zákon o prokuratúre, zákon o bankách, zákon o dani z príjmov, zákon o poskytovaní právnej pomoci, zákon o inšpekcii práce, zákon o štátnej službe.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2018

2019

2020

2021

Zvýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest s vybavením 13 ŠZ + 6 VS

19

0

0

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

Doplňujúce informácie k zamestnancom:

Odborný personál (11 pracovníkov):

-Predseda podľa návrhu zákona mu patrí plat vo výške platu poslanca národnej rady. Na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie mu patrí paušálna náhrada mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa

prílohy č. 3

alebo podľa

§ 159

zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

-Rozhodovacia činnosť + kontrola (vrátane riešenia podnetov a oznámení) – 3 – ŠS (PT 9)

-metodika/metodológia/monitoring prípadov a opatrení – 1 – ŠS (PT 8)

-vedľajšie účastníctvo a monitorovanie oznámení – 1 – ŠS

10

-analýza prípadov + spracovanie dokumentácie – 2 – ŠS

-poradenstvo, osveta a vzdelávanie – 2 – ŠS

Obslužný personál: (8 pracovníkov)

-Osobný úrad – 1 – ŠS

-Personalista – 1 – VS

-Vnútorný kontrolór + problematika info zákona – 1 – VS

-Vodič – 1 – VS

-Registratúra + archív + podateľňa – 1 – VS

-Sekretárka – 1 – VS

-IT technik + web administrátor – 1 – VS

-Ekonóm + účtovník – 1 – ŠS

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zriadením úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý ako nezávislý orgán s štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, bude najmä poskytovať ochranu oznamovateľom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovať odmenu oznamovateľovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti.

V prvom roku činnosti úradu sa nepredpokladajú príjmy z uložených pokút, keďže

Základným poslaním úradu je najmä prevencia a profylaxia než represia. Nakoľko nedochádza k podstatnej zmene v oblastí sankcií oproti doterajšej právnej úprave nie je v súčasnosti z hľadiska poznatkov z aplikácie platnej právnej úpravy možné tieto príjmy dostatočne kvantifikovať.

Výdavky spojené s úlohami spojenými s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti komisie, ktoré plní Úrad vlády Slovenskej republiky a všetky súvisiace výdavky budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok, pre úplnosť uvádzame že komisia je ad hoc orgánom, ktorý sa schádza len na výber kandidátov na predsedu ktorého funkčné obdobie sa navrhuje ako šesťročné.

 

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

12

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

614394

599394

599394

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

254831

254831

254831

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

89063

89063

89063

Tovary a služby (630)2 z toho:

265000

250000

250000

636001 nájom

75000

75000

75000

632001 energie

9000

9000

9000

632002 vodné stočné

1000

1000

1000

635006 oprava a údržba budov

5000

5000

5000

637004 služby

5000

5000

5000

635004 oprava a údržby prevádzkových strojov

5000

5000

5000

633006 všeobecný materiál

65000

65000

65000

633002 výpočtová technika

15000

0

0

632005 telekomunikačné služby

10000

10000

10000

631001 cestovné výdavky tuzemské

20000

20000

20000

631002 cestovné výdavky zahraničné

35000

35000

35000

632005 telekomunikačné služby - obstaranie telefóny

7 350

0

0

637014 stravovanie

20000

20000

20000

Bežné transfery (640)2 z toho :

5500

5500

5500

642015 nemocenské dávky

3000

3000

3000

642 014 odstupné

2500

2500

2500

Členské príspevky nie je definované aké napr.do zahraničia)

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

13

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

19

19

19

z toho vplyv na ŠR

19

19

19

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 117,68

1 117,68

1 117,68

z toho vplyv na ŠR

1 117,68

1 117,68

1 117,68

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

343 894

343 894

343 894

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

254 831

254 831

254 831

z toho vplyv na ŠR

254 831

254 831

254 831

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

89 063

89 063

89 063

z toho vplyv na ŠR

89 063

89 063

89 063

Poznámky:

Kapitálové výdavky (700)

98870

5000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 z toho:

98870

5000

0

714001 nákup osobných automobilov

80000

0

0

713002 výpočtová technika

10000

5000

0

713 004 prevádzkové stroje, prístroje, zariadenia

8870

0

0

713 006 komunikačná infraštruktúra

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

713264

604394

599394

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1 (Úvodné ustanovenia)

Úvodné ustanovenia vymedzujú predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je vytvorenie právnych a inštitucionálnych podmienok na ochranu fyzickej osoby v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Pojem protispoločenská činnosť sa odvíja od zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Zákonom sa tiež zriaďuje Úrad na ochranu oznamovateľov (ďalej len „úrad“) ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, určujú sa jeho úlohy najmä vo vzťahu k ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a upravuje sa postup pri výbere predsedu tohto úradu. Ochrana sa poskytuje fyzickej osobe v rámci jej pracovného vzťahu, ktorý v § 2 explicitne vymedzuje, že za pracovnoprávny vzťah sa považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. To znamená, že zákon sa bude vzťahovať na zamestnancov, štátnych zamestnancov, ale aj na ďalšie osoby, ako sú napríklad policajti, hasiči, colníci, profesionálni vojaci.

Zo zákona č. 307/2014 Z. z. sa ponechávajú explicitné ustanovenia, že osobitné právne predpisy upravujúce utajované skutočnosti, rôzne druhy tajomstiev, poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, mlčanlivosť príslušníkov spravodajských služieb, mlčanlivosť pri poskytovaní právnych služieb a povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie vybranej trestnej činnosti, zostávajú nedotknuté. Na druhej strane sa rovnako ponecháva neaplikovateľnosť zmluvnej mlčanlivosti a osobitných zákonov, ktoré upravujú povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k navrhovanému zákonu okrem povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k spravodajským službám.

K § 2 (Vymedzenie základných pojmov)

Právne sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona.

Oznamovateľ je predovšetkým osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie dozvedela o protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie. Naďalej sa tiež navrhuje ochrana blízkej osoby (podľa § 116 Občianskeho zákonníka) oznamovateľa, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, a to v rovnakom rozsahu ako je chránený samotný oznamovateľ. Tejto blízkej osobe však nebude možné priznať odmenu, čo sa zohľadňuje v definícii oznamovateľa. Definícia oznamovateľa sa ďalej rozširuje o blízku osobu oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislú osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa; cieľom tejto novej úpravy je rozšíriť ochranu blízkej osoby oznamovateľa a tým zvýšiť nepriamu ochranu oznamovateľov.

Na rozdiel od súčasného zákona, ktorý rozlišuje oznámenie a podnet, návrh zákona rozlišuje medzi oznámením a kvalifikovaným oznámením. Oznámenie je uvedenie akýchkoľvek skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti a kvalifikované oznámenie je uvedenie skutočností, ktoré môžu prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti. Rozlišovanie medzi týmito pojmami význam vo vzťahu k poskytovanej ochrane. Oproti platnej úprave sa však pri definícii kvalifikovaného oznámenia nevyžaduje „vyššia kvalita informácií“. Nemusí ísť teda o informácie, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti.

Pojem závažná protispoločenská činnosť sa podobne ako je tomu v platnej úprave definuje jednak cez vymedzené trestné činy, a jednak sa definuje vo vzťahu k následku, ktorý môže vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním. Závažnou protispoločenskou činnosťou teda bude vždy niektorý z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý

 

z trestných činov verejných činiteľov a niektorý z trestných činov korupcie. Okrem toho bude závažnou protispoločenskou činnosťou aj protiprávne konanie, ktoré je trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30 000 eur (oproti súčasným 50 00 eurám) alebo pokutu ktorej horná hranica sa určuje výpočtom, čím sa rozširuje pôsobnosť navrhovanej právnej úpravy. Oproti platnej úprave sa rozsah závažnej protispoločenskej činnosti dopĺňa o trestnú činnosť právnických osôb.

Zamestnávateľ a orgány verejnej moci sa definujú obdobne, ako je to obvyklé v našom právnom poriadku.

Navrhuje sa zaviesť legálna definícia dobrej viery, ktorá sa neviaže na objektívnu vedomosť oznamovateľa o pravdivosti tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oznámení, ale na opodstatnenej domnienke oznamovateľa o pravdivosti svojich tvrdení v čase oznámenia, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú mu známe a vedomosti, ktoré má.

K § 3 (Poskytovanie ochrany v rámci trestného konania)

Podanie žiadosti o poskytnutie ochrany je výlučným právom zamestnanca, ktorý podal kvalifikované oznámenie, a toto právo môže zamestnanec realizovať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, čiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpoveďou alebo dôkazom predloženým zamestnancom.

Návrh zákona uvádza tradičné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to písomnú formu alebo ústnu do zápisnice.

O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor, preto je potrebné v návrhu zákona explicitne ustanoviť, že v prípade, ak sa žiadosť podá inému orgánu, napríklad vyšetrovateľovi, tento je povinný ju bezodkladne postúpiť dozorujúcemu prokurátorovi.

Žiadosť o poskytnutie ochrany musí obsahovať základné údaje zamestnanca a jednoduché označenie zamestnávateľa, pričom sa nevyžaduje, aby zamestnanec pátral po všetkých jeho identifikačných znakoch, ako je napríklad identifikačné číslo; tieto údaje má k dispozícii alebo si zadováži orgán činný v trestnom konaní. V kontexte nových prvkov v ochrane oznamovateľa sa navrhuje v žiadosti uviesť aj údaje o blízkej osobe oznamovateľa, ktorá je v pracovnom pomere k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľa a tak ju zahrnúť do žiadosti o poskytnutie ochrany.

K § 4

Priznanie ochrany, a to na rozdiel od súčasnej úpravy aj v konaní pred súdom, sa zveruje prokurátorovi, pretože on zastupuje štát na strane obžaloby.

Ochrana vzniká dňom doručenia písomného oznámenia o ochrane zamestnávateľovi; toto písomné oznámenie sa doručuje aj zamestnancovi a úradu.

Oznamovateľ sa od okamihu vzniku ochrany stáva chráneným oznamovateľom a požíva všetky práva, ktoré mu návrh zákona ako chránenému oznamovateľovi priznáva; o týchto právach musí byť oznamovateľ poučený. Okrem samotnej ochrany podľa § 7 má chránený oznamovateľ napríklad právo na to, aby mu prokurátor oznámil podanie obžaloby; toto oznámenie pre chráneného oznamovateľa význam v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie odmeny.

Umožňuje sa tiež, aby oznamovateľ požíval ochranu od momentu, kedy sa sám rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. Na tento účel môže oznamovateľ požiadať prokurátora iba o vydanie potvrdenia o tom, že urobil kvalifikované oznámenie, čo znamená, že prokurátor uzná jeho podiel na objasňovaní závažnej protispoločenskej činnosti, ale jeho identita pred zamestnávateľom nebude odhalená. Takéto potvrdenie môže využiť pri pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu [čl. I § 12].

 

Raz poskytnutá ochrana podľa návrhu zákona trvá, čo je potrebné zdôrazniť, a to najmä v prípade, že následne dôjde k právnemu prekvalifikovaniu vybraného trestného činu na trestný čin s nižšou sadzbou. Ak prokurátor zistí, že nie splnené podmienky na vznik ochrany, oznámi túto skutočnosť oznamovateľovi s poučením o možnosti požiadať o preskúmanie takéhoto rozhodnutia v lehote 15 dní. Preskúmanie zabezpečuje nadriadený prokurátor, pričom tento môže aj sám rozhodnúť o priznaní ochrany.

K § 5 a 6 (Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte)

Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte je obdobou poskytovania ochrany v rámci trestného konania s tým, že to, či ide o kvalifikované oznámenie posudzuje správny orgán, do ktorého pôsobnosti prejednanie správneho deliktu patrí. Tak, ako je tomu v prípade oznámenia o trestnej činnosti, aj v tomto prípade môže požiadať oznamovateľ za obdobných podmienok o preskúmanie nepriznania ochrany s tým, že na preskúmanie je príslušný nadriadený správny orgán.

V rámci trestného konania môžu vyjsť najavo skutočnosti, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a vec sa odovzdá alebo postúpi na konanie o správnom delikte. Ak bola v rámci trestného konania podaná žiadosť o ochranu, správny orgán je povinný aj bez podania žiadosti posúdiť poskytnutie ochrany.

K § 7 (Ochrana pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti)

Mechanizmus poskytovania ochrany ex ante sa takmer bezo zmien preberá zo súčasnej právnej úpravy, s tým rozdielom, že celú pôsobnosť inšpektorátov práce preberá novozriadený úrad.

Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chráneného oznamovateľa je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia na jednej strane zamedziť postihu zamestnanca, motivovaného oznámením zamestnanca o protispoločenskej činnosti, čiže ho chrániť a na druhej strane súčasne povzbudiť iných zamestnancov na oznamovanie skutočností o protispoločenskej činnosti, keďže tieto oznámenia sú podávané vo verejnom záujme.

Chránený oznamovateľ právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schváleniu.

Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenému oznamovateľovi už v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu je úrad, ktorý by vzhľadom na svoju nezávislosť mal pri svojom rozhodovaní garantovať, že zamestnávateľ nebude oznamovateľa za oznámenie protispoločenskej činnosti postihovať.

Predchádzajúci súhlas úradu sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia.

Ak zamestnávateľ bude chcieť urobiť právny úkon, resp. vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu, ktoré sa vzťahuje na chráneného oznamovateľa, bude musieť podať žiadosť o predchádzajúci súhlas úradu s ustanovenými obsahovými náležitosťami, ktorými označenie zamestnávateľa a chráneného oznamovateľa, označenie právneho úkonu a jeho odôvodnenie.

Súhlas sa nebude vyžadovať iba v prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napr. povýšenie v prípade osôb v služobnom pomere) a ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť zamestnávateľ (napr. strata vyžadovanej bezúhonnosti). Mechanizmus takejto ochrany sa nebude vzťahovať ani na právne úkony urobené príslušnými orgánmi vo vzťahu k osobám, ktoré vo verejnej funkcii, pretože v tomto prípade nejde o vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom 6 ods. 2

 

a 4 zákona o štátnej službe). Takisto nebudú podliehať súhlasu úkony vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, ktoré robia zákonom ustanovené orgány voči sudcom a prokurátorom a tiež nie sú v pozícii zamestnávateľov (napr. rozhodovanie v rámci disciplinárneho konania).

Požiadavka rýchlosti konania je vyjadrená v povinnosti úradu rozhodnúť, pokiaľ je to možné, čo najskôr a požiadavka objektívnosti vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi je vyjadrená v povinnosti úradu umožniť chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa.

V rámci schvaľovania právneho úkonu rozhodujúcu úlohu zohráva zamestnávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a kvalifikovaným oznámením nejestvuje príčinná súvislosť, čiže zamestnávateľ je povinný znášať obrátené dôkazné bremeno. Ak zamestnávateľ presvedčí úrad a tento považuje za preukázané, že medzi pracovnoprávnym úkonom a kvalifikovaným oznámením urobeným chráneným oznamovateľom nie je príčinná súvislosť, pracovnoprávny úkon schváli.

Proti rozhodnutiu úradu sa nebude možné odvolať, bude však preskúmateľné súdom, prípadne bude preskúmateľné prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov alebo protestu prokurátora.

K § 8 (Zánik ochrany)

Rovnako ako je tomu v zákone č. 307/2014 Z. z. aj návrh zákona ustanovuje päť foriem zániku ochrany, ktoré plne korešpondujú s cieľom návrhu zákona, ktorými podpora podávania oznámení o protispoločenskej činnosti, objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti a zistenie a usvedčenie jej páchateľov, ale aj vytvorenie takého právneho prostredia, aby sa zabránilo zneužitiu oznámenia na osobnú pomstu zamestnanca voči zamestnávateľovi.

Vznik ochrany je v dispozičnej sfére zamestnanca, ktorý jediný je oprávnený podať žiadosť o poskytnutie ochrany. Rovnako je oprávnený vzdať sa ochrany, pričom ochrana zaniká dňom doručenia písomného vzdania sa ochrany úradu; úrad o tom bezodkladne upovedomí zamestnávateľa a orgán, ktorý priznal ochranu (čiže prokurátora alebo správny orgán).

Návrh zákona vytvára právne podmienky na ochranu chráneného oznamovateľa len za predpokladu, že táto osoba je vnútorne úprimne presvedčená o pravdivosti obsahu oznámenia; na tomto právnom stave nič nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Rozhodne však nie je účelom návrhu zákona chrániť zamestnanca, ktorý podá oznámenie o protispoločenskej činnosti úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voči svojmu zamestnávateľovi. Takýmto konaním napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy a návrh zákona s ním spája zánik ochrany. Taktiež ochrana zanikne, ak sa iným spôsobom preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. S právoplatným odsúdením chráneného oznamovateľa za niektorý z týchto trestných činov zaniká ochrana; prokurátor bezodkladne oznámi túto skutočnosť chránenému oznamovateľovi, zamestnávateľovi a úradu.

Ak pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom zanikne, niet právneho titulu na zachovaní inštitútu ochrany a dôvodu naďalej poskytovať ochranu chránenému oznamovateľovi. Zánik ochrany je povinný zamestnávateľ bezodkladne oznámiť úradu a orgánu, ktorý priznal ochranu.

Skončenie trestného konania alebo konania o správnom delikte je tiež dôvodom zániku ochrany (okrem postúpenia veci v trestnom konaní inému orgánu). Zároveň sa s cieľom zvýšenie a posilnenia ochrany oznamovateľa, oproti súčasnej právnej úprave, navrhuje poskytovať ochranu nie len počas trestného konania alebo konania o správnom delikte, ale aj (najviac) tri roky po skončení niektorého z uvedených konaní.

19

K § 9 (Odmena)

Návrh zákona naďalej ustanovuje aj možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu (v nezmenenej výške). Ide o nenárokovateľnú odmenu, ktorá nemá byť len motivačným faktorom na podávanie oznámení o protispoločenskej činnosti, ale svojim mechanizmom priznávania vyjadriť aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prípade korupčných trestných činov) alebo vráteného majetku, či ide o finančné prostriedky, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby. Návrh zákona predpokladá priznanie odmeny do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ide o sumu, ktorá sa ako hraničná používa aj v iných právnych predpisoch, napríklad v súvislosti s odškodňovaním osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

Rozhodovaciu právomoc návrh zákona zveruje úradu, rovnako ako podľa súčasnej právnej úpravy rozhodnutie o poskytnutí odmeny a o jej výške nemá podliehať súdnemu prieskumu.

Na priznanie odmeny oznamovateľovi postačuje na rozdiel od platnej úpravy už podanie obžaloby (platná úprava vyžaduje právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu). U správnych deliktov sa ako podmienka ponecháva právoplatné rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu, pretože správne trestanie nemá formálne upravené štádium objasňovania tzv. iných správnych deliktov. Za týmto účelom je povinný orgán, ktorý poskytol ochranu, oznámiť oznamovateľovi skutočnosti, ktoré sú podmienkou na poskytnutie odmeny.

Je výlučne vecou oznamovateľa, či požiada o poskytnutie odmeny. Jediným kritériom, ktoré musí oznamovateľ rešpektovať, je šesťmesačná lehota, ktorá začína plynúť dňom doručenia oznámenia o podaní obžaloby alebo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1, čo doloží jeho kópiou.

Úrad, ako rozhodovací orgán, musí zohľadniť návrhom zákona ustanovené kritériá, ktorými miera zásluh oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, podiel na zistení alebo usvedčení páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku, prípadne ušlý zárobok oznamovateľa. Pri posudzovaní týchto kritérií si úrad predovšetkým vyžiada stanovisko prokurátora, resp. správneho orgánu, pričom môže využiť aj oprávnenia súvisiace s poskytnutím súčinnosti inými orgánmi verejnej moci, ktoré mu vyplývajú z § 13.

Návrh zákona ustanovuje úradu lehotu na rozhodnutie, a to tri mesiace odo dňa doručenia žiadosti o poskytnutie odmeny.

K § 10 a 11 (Vnútorný systém preverovania oznámení)

Vo vzťahu k zamestnávateľom s najmenej 50-timi zamestnancami a k orgánom verejnej moci s najmenej piatimi zamestnancami (zohľadnili sa najmä malé obce) sa zachováva povinnosť vytvoriť si vnútorný systém preverovania oznámení (vybavovania podnetov) s tým, že sa niektoré náležitosti vnútorného systému formulačne spresňujú alebo obsahovo dopĺňajú oproti súčasnému stavu. Títo zamestnávatelia povinní určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s oznámeniami o protispoločenskej činnosti. Zákon podrobnejšie vymedzuje vzťah medzi zodpovednou osobou a zamestnávateľom (zodpovedná osoba môže plniť aj iné úlohy, tie však nesmú viesť ku konfliktu záujmu; zamestnávateľ ju nesmie za výkon jej úloh postihovať a musí jej umožniť nezávislé plnenie úloh vrátane poskytnutia dostatočných prostriedkov a súčinnosti). Zodpovedná osoba musí mať odborné predpoklady na plnenie úloh a zamestnávateľ musí priebežne zabezpečovať ich udržiavanie. Nie je však účelom zavádzanie formálnych školení, kurzov, osvedčení a podobne, ide predovšetkým o zodpovednosť zamestnávateľa, aby tieto všeobecne deklarované ustanovenia naplnil tak, aby umožnil čo najefektívnejšie preverovanie oznámení.

 

Zodpovedná osoba, resp. osobitná organizačná zložka, u orgánov verejnej moci bude aj naďalej vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k právnickým osobám v jej pôsobnosti, ak budú mať tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzťahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak určí orgán verejnej moci. Sleduje sa tým väčšia transparentnosť a efektívnosť pri preverovaní oznámení v rámci jednotlivých rezortov.

Samotný proces preverovania oznámení sa preberá zo súčasného zákona vrátane oboznamovania oznamovateľa s výsledkom preverenia a zachovávania anonymity oznamovateľa.

Zákon zakotvuje novú požiadavku, aby zamestnávateľ prijal také technické a organizačné opatrenia, ktoré zodpovedajú najnovším poznatkom pri zohľadnení výšky nákladov na ich vykonanie a možnostiam zamestnávateľa na zabezpečenie preverovania oznámení v súlade so zákonom. Prijatými opatreniami sa zaistiť primeraná úroveň a kvalita preverovania oznámení vrátane zachovávania dôvernosti, dostupnosti pre zamestnancov, ochrany osobných údajov a pod. Prijatie konkrétnych opatrení je vecou zamestnávateľa, budú sa odvíjať napríklad od veľkosti a štruktúry zamestnávateľa, nastavených interných pravidiel a pod. Účelom je, aby zamestnávateľ bol schopný v primeranej miere predchádzať protispoločenskej činnosti, včas ju identifikovať, preveriť a minimalizovať prípadné škody.

K § 12 (Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu)

Ustanovenie rieši ex post ochranu oznamovateľa, a to bez ohľadu na to, či urobil kvalifikované oznámenie alebo nie. Ochrana spočíva v možnosti úradu pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči oznamovateľovi, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením. Aj pri tejto možnosti ochrany sa navrhuje obrátené dôkazné bremeno, t. j. ak zamestnávateľ nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením, tak sa účinnosť pracovnoprávneho úkonu pozastaví. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná úradom je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia s tým, že ak sa podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ochrana trvá do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Konanie o neodkladnom opatrení by malo smerovať ku konaniu podľa antidiskriminačného zákona.

Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná na vnútorný systém preverovania oznámení podľa § 10, ale môže ho využiť každá osoba, ktorá je oznamovateľom 2 ods. 1 písm. a)). Oproti súčasnému právnemu stavu sa predlžujú lehoty, ktoré tento právny inštitút zahŕňa oznamovateľ nebude mať len 7 dní na požiadanie o pozastavenie účinnosti, ale 15 dní a platnosť pozastavenia účinnosti nebude 14 dní, ale 30 dní.

Návrh zákona rozširuje možnosť využiť inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu aj na ďalšie osoby. Ide o prípad, keď fyzická osoba nepodá oznámenie príslušnému orgánu alebo zamestnávateľovi, ale skutočnosti o protispoločenskej činnosti zverejní. Podmienkou však je, že táto osoba sa musí oprávnene domnievať, že podanie oznámenia by neviedlo k jeho riadnemu prešetreniu, resp. by mohlo viesť k jej postihu. Pri zverejnení skutočností o protiprávnej činnosti musí však takáto osoba zohľadniť § 1 ods. 3 a 4 návrhu zákona, podľa ktorých týmto zákonom je potrebné rešpektovať ochranu utajovaných skutočností, tajomstiev chránených osobitnými zákonmi a povinnosť mlčanlivosti v ustanovených prípadoch.

 

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu bude možné aj voči osobe blízkej oznamovateľovi, ktorá nebude v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, teda v prípade, keď blízka osoba nie je považovaná za oznamovateľa podľa § 2 ods. 1 písm. a).

Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje ochranu spočívajúcu v pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu poskytnúť aj zodpovednej osobe resp. zamestnancom do nej zaradeným, čím sa má zvýšiť ochrana zodpovednej osoby pred neželanými zásahmi do jej fungovania a posilniť jej nezávislosti a tým aj akcieschopnosť pri preverovaní oznámení v rámci vnútorného systému ich preverovania.

K § 13 (Úrad)

K odseku 1

Navrhuje sa vytvoriť nový nezávislý úrad, ktorého hlavným poslaním bude ochrana oznamovateľov (whistleblowerov). Po niekoľkoročnej skúsenosti s aplikáciou ochrany oznamovateľov inšpektorátmi práce sa ukazuje, že napriek tomu, že pre inšpektoráty práce nešlo o úplne odlišnú úlohu oproti ich štandardným úlohám, predsa len ich hlavná náplň činnosti sleduje primárne iný cieľ. Tiež sa ukazuje, že nie je vhodné spájať postavenie inšpektorátu práce ako „ochrancu“ oznamovateľov s jeho postavením nestranného správneho orgánu v sporoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Okrem toho, len samotné poskytovanie ochrany oznamovateľom (poskytovanie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom alebo pozastavovanie účinnosti pracovnoprávneho úkonu) je z celkového pohľadu spoločnosti nepostačujúce. Je potrebné k tomu pridať väčšiu verejnú angažovanosť „ochrancu“ oznamovateľov, zvyšovanie povedomia verejnosti o nich, preventívnu a poradenskú činnosť nielen pre samotných oznamovateľov, ale aj pre orgány verejnej moci a ostatných zamestnávateľov, monitorovanie a vyhodnocovanie uplatňovania zákona v praxi. Takéto postupy vyplývajú aj z posúdenia základných protikorupčných právnych predpisov v Slovenskej republike, ktoré vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2017. Samostatná inštitúcia na ochranu oznamovateľov existuje napríklad od roku 2016 v Holandsku (Huis voor klokkenluiders), obdobný orgán s oveľa širším záberom – existuje od roku 2017 vo Francúzsku (L’Agence française anticorruption).

K odseku 2

Navrhuje sa zriadiť úrad ako rozpočtovú organizáciu, ktorej rozpočet sa bude navrhovať a schvaľovať ako účasť kapitoly „Všeobecná pokladničná správa“, rovnako ako je tomu pri iných obdobných štátnych orgánoch s rovnakým mechanizmom zabezpečenie rozpočtovej samostatnosti.

K odsekom 3 až 5

Navrhuje sa aby sídlom úradu bola Bratislava rovnako ako je tomu pri iných štátnych orgánoch s celorepublikovou pôsobnosťou, zároveň sa navrhuje aby mal úrad možnosť zriaďovať svoje detašované pracoviská aj mimo hlavného mesta, ak sa ukáže ako účelné poskytovať ochranu oznamovateľom prostredníctvom detašovaného pracoviska.

V odseku 5 sa navrhuje ustanoviť, obdobne ako je tomu pri iných podobných štátnych orgánoch povinnosť predsedu úradu upraviť podrobnosti o organizácii úradu v organizačnom poriadku a následne ento vydať.

 

K odseku 6

Hlavnou úlohou úradu bude poskytovanie ochrany oznamovateľom, a to tak vo forme odsúhlasovania pracovnoprávnych úkonov zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi (§ 7), ako aj vo forme pozastavovania účinnosti pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči oznamovateľovi 12). Túto agendu teda úplne prevezme od inšpektorátov práce, ktorí ju vykonávajú v súčasnosti, avšak aj naďalej sa predpokladá úzka vzájomná spolupráca medzi úradom a inšpektorátmi práce. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutočností dôležitých na poskytnutie ochrany, si často môže vyžadovať aj preverenie situácie priamo na pracovisku oznamovateľa, príp. vyžiadanie si dokumentov od zamestnávateľa, ako efektívne riešenie sa navrhuje využiť inšpektoráty práce, ktoré majú skúsenosti s takouto činnosťou a personálne aj organizačne sú na takéto poskytovanie súčinnosti vhodné (§ 21).

Úrad bude tiež kontrolovať uplatňovanie zákona, a to pri dodržaní základných pravidiel kontrolnej činnosti podľa zákona o kontrole v štátnej správe. Zákon dáva úradu možnosť silnej ingerencie k zisťovaniu celkovej situácie oznamovateľa po oznámení, resp. po priznaní ochrany, čím sa sleduje nielen formálna ochrana záujmov oznamovateľa, ale predovšetkým skúmanie reálneho vplyvu oznámenia na situáciu oznamovateľa v zamestnaní. Pri zistení prípadných negatívnych vplyvov (postihu zamestnanca) bude úrad oznamovať podozrenia z postihu príslušným orgánom (čo môže byť v závislosti od druhu zisteného postihu napríklad inšpektorát práce, úrad verejného zdravotníctva a pod.).

Dôležitou úlohou z pohľadu verejnosti bude poskytovanie poradenstva, čo za cieľ zvyšovať informovanosť nielen oznamovateľov, ale aj zamestnávateľov a celkovo aj zvyšovať povedomie verejnosti o oznamovaní protispoločenskej činnosti. Poradenstvo môže byť poskytované generálne (mediálne výstupy, zverejňovanie odborných stanovísk, pripomienkovanie návrhov právnych predpisov a spolupráca pri ich príprave), ako aj individuálne (konzultácie potenciálnym oznamovateľom, rady pri vypracovávaní vnútorných predpisov zamestnávateľa). Zákon umožňuje úradu tiež zabezpečovať (interne aj externe) zodpovedným osobám praktickú odbornú prípravu a školenia. Je však potrebné zdôrazniť, že zodpovedné osoby nebudú musieť tieto školenia absolvovať. ísť len o jednu z možností ako zamestnávateľovi umožniť udržiavanie jej odborných kvalít 10 ods. 3). Štandardom je spolupráca úradu s obdobnými úradmi a organizáciami na Slovensku a v zahraničí.

K odseku 7

Osvetová činnosť úradu sa napĺňať (nielen) zverejňovaním podstatných informácií na internete, čo umožní verejnosti oboznámiť sa so všetkými tak teoretickými, ako aj praktickými – relevantnými informáciami o oznamovaní protispoločenskej činnosti na jednom mieste.

K odsekom 8 a 9

Úmysel umožniť úradu aktívnu účasť a silné postavenie pri ochrane oznamovateľov sa prejavuje aj v koncipovaní oprávnení úradu. Okrem štandardných oprávnení spočívajúcich v možnosti vyžiadať si potrebné dokumenty a vysvetlenia (čo bude môcť úrad robiť aj prostredníctvom inšpektorátu práce) bude úrad oprávnený aj upozorňovať vedúcich predstaviteľov orgánov verejnej moci na nedostatočné alebo nesprávne vybavenie oznámenia (vrátane žiadosti o nápravu) a upozorňovať zamestnávateľa, že ním plánovaný pracovnoprávny úkon pravdepodobne poruší tento zákon (prevencia pred možným postihom oznamovateľa). Tiež bude môcť zamestnávateľom dávať odporúčania, akým spôsobom zosúladiť svoje postupy so zákonom.

 

K odsekom 10 a 11

Zákon priznáva úradu aj silné procesné postavenie v rôznych konaniach, a to tak súdnych, ako aj v správnych. V konaní o správnom delikte bude zúčastnenou osobou vždy, ak v rámci nich bola oznamovateľovi priznaná ochrana.

Obdobne sa v civilnom procese navrhuje umožniť úradu zúčastniť sa konania, ak je jednou zo sporových strán oznamovateľ. Merito sporu nie je určujúce, aj v civilnom konaní bude takýto postup záležať od posúdenia úradu vzhľadom na jeho poslanie, úlohy, oprávnenia.

K odseku 12

Deklaruje sa poskytovanie potrebnej súčinnosti pre úrad pri plnení jeho úloh od všetkých orgánov verejnej moci, čo je nevyhnutnou podmienkou na ich riadne plnenie.

K odseku 13

Tak ako je bežné pri iných nezávislých a kontrolných orgánoch (napríklad Úrad na ochranu osobných údajov SR, verejný ochranca práv, Najvyšší kontrolný úrad SR), aj úrad na ochranu oznamovateľov bude raz ročne predkladať národnej rade správu o svojej činnosti a o stave ochrany oznamovateľov spolu s odporúčaniami a odstránenie zistených nedostatkov. Obdobne ako u uvedených úradov resp. funkcionárov sa navrhuje vo zvlášť naliehavých alebo závažných dôvodoch predložiť Národnej rade Slovenskej republiky aj mimoriadnu správu

K odseku 14

Navrhuje sa upraviť tzv. sprostredkované oznámenie, kedy oznamovateľ z nejakých dôvodov nemôže alebo nechce urobiť oznámenie (uviesť skutočnosti, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti) priamo orgánu príslušnému na prijatie tohto oznámenia. Keďže však úrad nebude mať vyšetrovacie právomoci na preverenie protispoločenskej činnosti, tieto skutočnosti musí odstúpiť príslušnému orgánu, pričom ak oznamovateľ požiada o utajenie svojej totožnosti, úrad odstúpi oznámenie bez uvedenia údajov o totožnosti oznamovateľa. Je však potrebné zdôrazniť, že týmto nie je dotknutá povinnosť oznamovateľa oznámiť alebo prekaziť trestný čin, ktorá vyplýva z § 340 a 341 Trestného zákona.

K odseku 15

V rámci snahy o komplexnú ochranu oznamovateľa nemožno pri jej koncipovaní okrem možného postihu zo strany zamestnávateľa vylúčiť ani šikanózny výkon právomocí orgánov verejnej moci, ktorý smeruje voči oznamovateľovi, jeho blízkej osobe, resp. jeho podnikaniu. V takýchto prípadoch bude mať úrad obdobné oprávnenia ako ombudsman, t. j. vyžadovať stanovisko od orgánu verejnej moci, ktorý uskutočňuje opatrenia proti oznamovateľovi, jeho blízkej osobe alebo ich podnikaniu, o ich oprávnenosti a dôvodnosti. Orgán verejnej moci bude povinný tieto uskutočnené opatrenia preskúmať a prijať nápravné opatrenia, ak sa vyžadujú. Ak tak orgán verejnej moci neurobí, úrad o tom informuje nadriadený orgán a ak takého niet tak vládu.

K § 14 (Predseda úradu)

Jedným zo základných predpokladov dôveryhodnosti nového úradu je osoba predsedu. Podmienky na jeho zvolenie nastavené tak, aby čo možno najväčšiu rolu zohrávala objektivita a odbornosť. Národná rada predsedu úradu zvolí spomedzi vládou navrhnutých kandidátov. Kandidáti budú musieť prejsť verejným vypočutím a hodnotením komisiou. Predseda úradu bude volený na sedem rokov a bude možné ho zvoliť za predsedu len raz. Okrem štandardných podmienok ako je vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť,

 

vzdelanie, predseda úradu nesmie byť členom politickej strany alebo hnutia a päť rokov pred zvolením nesmie vykonávať žiadnu z vysokých politických funkcií, a to vrátane vysokých samosprávnych funkcií. Takáto ochranná doba za cieľ zamedziť potenciálnemu konfliktu záujmu vyplývajúceho z možného minulého pôsobenia. Predseda úradu tiež musí svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote zaručovať, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a nestranne. Z dôvodu zamedzenia možného konfliktu záujmu nebude môcť byť predseda úradu ani sudcom, prokurátorom, členom bankovej rady ani štatutárnym orgánom žiadnej právnickej osoby. Tiež nebude môcť byť ani v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne žiadnej právnickej osoby okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, ako ani členom politickej strany alebo hnutia.

Zánik funkcie predsedu úradu nastane uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie a smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho. Národná rada predsedu úradu odvolá, ak prestane spĺňať podmienky zvoliteľnosti, resp. nezlučiteľnosti funkcie alebo ak nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť mesiacov. Zároveň sa navrhuje aby Národná rada Slovenskej republiky v prípade predsedu úradu mohla pozastaviť výkon funkcie počas trestného stíhania súvisiaceho s výkonom ich funkcií.

S cieľom zabezpečiť transparentný chod úradu navrhuje, tak ako je tomu pri niektorých iných štátnych orgánoch porovnateľného zamerania, sa navrhuje právomoc Národnej rady Slovenskej republiky pozastaviť výkon funkcie predsedovi v prípade, že sa proti nemu začne trestné stíhanie v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

Plat predsedu úradu sa bude odvíjať od platu poslanca národnej rady, pričom sa navrhuje poskytnúť predsedovi na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie paušálnu náhradu, obdobne ako je tomu pri iných obdobných verejných funkcionároch.

K § 15 (Verejné vypočutie)

Cieľom verejného vypočutia je transparentný a objektívny výber najvhodnejších kandidátov na predsedu úradu, z ktorých si bude môcť národná rada vybrať. Kandidátov bude na základe verejného vypočutia (a iných predložených dokumentov a verejných informácií) hodnotiť komisia 16), ktorej činnosť bude organizačne zabezpečovať úrad vlády. Snaha o čo najväčšiu možnú transparentnosť sa prelína celým procesom kreovania komisie a verejným vypočutím aj tým, že všetky možné dokumenty a informácie sa budú zverejňovať na internete.

Prvým krokom nájdenia vhodných kandidátov je zverejnenie výzvy na prihlásenie kandidátov, ktorej zverejnenie nesmie trvať menej ako 30 dní. V rámci výzvy sa podrobnejšie špecifikujú aj doklady, ktoré musia záujemcovia predložiť (preukázanie podmienok zvolenia, životopis, referencie, zdôvodnenie kandidatúry).

Verejné vypočutie sa uskutoční do 30 dní od skončenia výzvy na prihlásenie kandidátov, tak aby mala komisia dostatok času skontrolovať prihlášky a zabezpečiť priebeh vypočutia. Verejného vypočutia sa bude môcť zúčastniť každý záujemca, ktorý splní zákonné požiadavky na predsedu úradu a predložil v lehote všetky potrebné dokumenty. Verejné vypočutie sa uskutoční na úrade vlády, bude vysielané naživo na internete a pre prítomné osoby bude poskytnutá možnosť klásť záujemcom otázky týkajúce sa pôsobnosti úradu a otázky, ktorých cieľom je overiť predpoklady pre výkon funkcie predsedu ako aj overujúce riadiace schopnosti kandidátov. Do 15 dní komisia vyhodnotí všetkých zúčastnených záujemcov a predloží hodnotenie na rokovanie vlády. Vláda následne schváli kandidatúru tých dvoch záujemcov, ktorí boli najúspešnejší.

 

K § 16 (Komisia)

Zákon počíta s kreovaním ad hoc komisie na vypočutie a hodnotenie kandidátov na predsedu úradu. Komisia bude mať päť členov, ktorých bude menovať päť rôznych subjektov aj za účasti tretieho sektora. Činnosť komisie začína najmenej šesť mesiacov pred skončením funkčného obdobia predsedu úradu (pri prvej komisii po schválení zákona to je do 15 dní od účinnosti; pri skončení funkčného obdobia predsedu úradu inak ako jeho uplynutím do 30 dní od skončenia funkčného obdobia), kedy musia tieto subjekty vláde predložiť svojich členov komisie. Podmienky kladené na člena komisie len všeobecné, menovanie člena komisie je výhradne na tom subjekte, ktorému to zákon ukladá.

Keďže kreovanie komisie je nevyhnutným predpokladom pre začatie procesu kreovanie predsedu úradu navrhuje sa, pre prípad, že niektorý z oprávnených subjektov v zákonom ustanovenej dodatočnej lehote nevymenuje člena aby chýbajúceho člena vymenovala vláda Slovenskej republiky. Cieľom navrhovaného riešenia je predísť prípadným komplikáciám pri vytvorení komisie ako ad hoc orgánu nevyhnutného pre výber spomedzi kandidátov.

Taktiež zákon ani nepredpokladá podmienky odvolania člena, všetky informácie o menovaní a odvolaní sa však tiež budú zverejňovať na internete. Členstvo v komisii je čestnou funkciou, bez nároku na odmenu. Členovia komisie však budú mať nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov spojených s výkonom funkcie. Odborné, organizačné, personálne, administratívne a technické zabezpečenie činnosti komisie bude mať na starosti úrad vlády. Podrobnosti o rokovaní komisie, spôsobe hodnotenia, rozhodovaní komisie a o účasti na rokovaniach si upraví samotná komisia v rokovacom poriadku.

Návrh zákona predvída aj situáciu, ak vláda neschváli dvoch záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu alebo ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí predsedu úradu, v takom prípade sa proces výberu zopakuje.

K § 17 (Podpredseda úradu)

Podpredsedu úradu bude menovať a odvolávať predseda úradu. Zákonné požiadavky na osobu predsedu úradu bude musieť spĺňať aj podpredseda.

K § 18 a 19 (Správne delikty)

Zavádzajú sa priestupky a iné správne delikty súvisiace s porušením vybraných povinností podľa navrhovaného zákona. Skutkové podstaty súvisia s porušením povinnosti vyžadovať súhlas úradu pri pracovnoprávnych úkonoch chráneného oznamovateľa, s porušením povinnosti zachovávať anonymitu oznamovateľa a neoprávneným postihom v súvislosti s podaním oznámenia. Na naplnenie skutkovej podstaty sa bude vyžadovať aspoň nedbanlivostné zavinenie.

Sankcie za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom preverovania oznámení sa preberajú zo súčasnej právnej úpravy vrátane hornej hranice možnej pokuty 20 000 eur.

K § 20

Napriek tomu, že úrad vo svojich úlohách aj poradenstvo a konzultácie v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ponecháva sa tiež možnosť poskytovať právnu pomoc oznamovateľom kvalifikovaných oznámení a osobám, voči ktorým bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu, postupom podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje, s cieľom zvýšiť a posilniť ochranu oznamovateľov, možnosť úradu v prípadoch osobitného zreteľa uhradiť oznamovateľovi náklady na právnu pomoc poskytnutú v súvislosti s urobením oznámenia.

 

K § 21

Pri udeľovaní súhlasu na pracovnoprávny úkon a pri pozastavovaní účinnosti pracovnoprávneho úkonu bude úrad potrebovať informácie, aby mohol vydať rozhodnutie podľa možností čo najskôr a aby toto rozhodnutie bolo presvedčivé. Vzhľadom na celoslovenskú pôsobnosť úradu sa preto umožňuje v prípade potreby požiadať inšpektorát práce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní skutočností, na základe ktorých by mohol objektívne rozhodnúť. Inšpektoráty práce budú mať pri poskytovaní súčinnosti oprávnenia, ktoré majú podľa zákona o inšpekcii práce. Ide o atrahovanie ustanovení, ktoré majú inšpektori práce v rámci vykonávania inšpekcie práce, pričom sa budú využívať iba tie, ktoré budú potrebné na poskytnutie súčinnosti. Takým istým spôsobom riešené aj povinnosti fyzických a právnických osôb pri výkone tejto právomocí inšpektorov.

Pri nesplnení povinností fyzických a právnických osôb pri výkone právomoci inšpektorátu práce, je inšpektorát práce oprávnený uložiť poriadkovú pokutu obdobne, ako je tomu v prípade marenia inšpekcie práce podľa zákona o inšpekcii práce.

K § 22

V nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov sa ustanovuje oprávnenie úradu spracúvať osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na výkon jeho pôsobnosti.

Z platnej právnej úpravy sa preberajú ustanovenia o možnosti orgánov verejnej moci zriaďovať si tzv. protikorupčnú linku a v prípade, že si ju zriadia sa ustanovujú nadväzujúce povinnosti. Konkrétne povinnosť hovory zaznamenávať, informovať o tom volajúceho a povinnosť viesť evidenciu takýchto zvukových záznamov tri roky na nosiči, ktorý sa nedá prepisovať. Tieto záznamy budú slúžiť najmä orgánom, ktoré objasňujú protispoločenskú činnosť.

K § 23

Špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, čiastočne aj Národného bezpečnostného úradu, v našom právnom poriadku odzrkadľuje ich zverenie pod kontrolu Národnej rady Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vylúčiť tie ustanovenia návrhu, ktorých aplikácia by bola v týchto zložkách, najmä z hľadiska utajenia, problematická (výslovný uvedením tých ustanovení návrhu, ktoré sa na spravodajské služby a Národný bezpečnostný úrad majú vzťahovať), pričom kontrolu nad ich dodržiavaním bude vykonávať Národná rada Slovenskej republiky.

K § 24

Postupy podľa tohto návrhu zákona neformálne, ich predmetom práva, na ktoré nie je právny nárok, či ide o vznik ochrany alebo poskytnutie odmeny; týchto práv sa nemožno domáhať v štandardných opravných konaniach ani súdnou cestou.

Na tieto postupy sa preto nevzťahuje správny poriadok. Tak ako v niektorých právnych predpisoch sa však zakotvuje použitie správneho poriadku vo vzťahu k doručovaniu vybraných písomností.

Iná právna situácia je pri udeľovaní súhlasu na pracovnoprávny úkon zamestnávateľa a v súvislosti s konaním o poriadkových pokutách a správnych deliktoch. Na tieto konania sa správny poriadok vzťahuje.

K § 25

Prechodné ustanovenia súvisia predovšetkým s prechodom pôsobnosti pri poskytovaní ochrany z inšpektorátov práce na úrad. Vzhľadom na to, že bude potrebné zvoliť prvého predsedu a vybudovať úrad (s predpokladaným potrebným časom šesť mesiacov) navrhuje sa ustanoviť prechodne pôsobnosť inšpektorátov práce pri poskytovaní ochrany aj po

 

nadobudnutí účinnosti zákona a zvolení prvého predsedu. V tejto súvislosti sa explicitne vyjadruje kontinuita podaní súvisiacich s ochranou urobených podľa súčasnej právnej úpravy s navrhovaným zákonom a určuje sa procesná úprava, ktorou sa bude riadiť vybavovanie týchto podaní.

Taktiež sa upravuje obdobie počas ktorého sa bude úrad konštituovať a vytvárať svoju vnútornú štruktúru a orgány nevyhnutné na plnenie jeho úloh, počas tohto provizórneho obdobia sa navrhuje aby dočasne vykonával bazálne úlohy úradu národný inšpektorát práce, z dôvodu aby nedošlo k zníženiu úrovne ochrany oznamovateľov. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje aby aj naďalej počas zmieneného „provizória“ rozhodovalo o poskytnutí odmeny Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V súvislosti s procesom kreovania úradu po jeho personálnej, organizačnej, materiálnej a technickej stránke sa navrhuje aby počas zmieneného provizórneho obdobia tieto procesy napomáhal predsedovi zabezpečovať úrad vlády.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť lehotu na zosúladenie vnútorných predpisov zamestnávateľov upravujúcich systém vybavovania podnetov s novou pávou úpravou.

K § 26

V nadväznosti na návrh nového zákona sa navrhuje zrušiť sa zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorý v súčasnosti upravuje ochranu oznamovateľov.

K čl. II (Trestný poriadok)

K bodom 1 (§ 54a)

Navrhuje sa upraviť procesné postavenie oznamovateľa rozšírením jeho práv o právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov resp. ich doplnenie ako aj právo predkladať dôkazy. Cieľom tejto úpravy je umožniť oznamovateľovi, ktorí je znalý odbornej stránky problematiky v oblasti ktorej sa vyšetruje podozrenia na spáchanie trestného činu napomáhať orgánom činným v trestnom konaní vyhľadávať a zabezpečovať relevantné dôkazy za účelom ich vyhodnotenie v rámci trestného konania a to najmä v prípadoch, kedy z povahy veci orgány činné v trestnom konaní nemusia nevyhnutne disponovať potrebnou odbornosťou. Taktiež sa navrhuje rovnaké procesné postavenie zveriť aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to v tých prípadoch, ak oznamovateľ požiadal o poskytnutie ochrany a tá mu bola týmto úradom poskytnutá.

K bodom 2 9 69 ods. 1, § 206 ods. 5, § 214 ods. 4, § 215 ods. 5 a 6, § 216 ods. 5, § 218 ods. 3, § 228 ods. 6 a § 230 ods. 3 Trestného poriadku)

V kontexte bodu 1 a s cieľom umožniť oznamovateľom aktívne pôsobiť v procese odhaľovanie trestnej činnosti a napomáhať orgánom činným v trestnom konaní zaisťovať dôkazy v predsúdnej etape trestného konania sa v bodoch 2 9 navrhuje umožniť oznamovateľom nazerať do spisov, rozšíriť notifikačnú povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k oznamovateľom pokiaľ ide o uznesenie o rozšírení obvinenia, uznesenia o zastavení, o podmienečnom zastavení, o prerušení alebo o zastavení trestného stíhania, ako aj o opatreniach prokurátora v rámci jeho dozoru nad zákonnosťou pred začiatkom trestného konania a rámci prípravného konania. Zároveň sa navrhuje aby mohol oznamovateľ proti týmto procesným rozhodnutiam podať sťažnosť.

 

K čl. III (zákon o prokuratúre)

Legislatívna úprava nadväzujúca na čl. I ustanovujúca príslušnosť prokurátora v prípade podania žiadosti o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti.

K čl. IV (zákon o bankách)

Navrhuje sa, aby úrad mohol požiadať banku o písomnú správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré predmetom bankového tajomstva, keď to bude nevyhnutné na ochranu oznamovateľa, ktorý je zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky.

K čl. V (zákon o dani z príjmov)

Legislatívna úprava súvisiaca so zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov, na ktorý prejde z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodovanie o poskytnutí odmeny.

Čl. VI (zákon o poskytovaní právnej pomoci)

Legislatívna úprava súvisiaca so zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Precizuje sa právna úprava, oznamovateľ bude môcť požiadať Centrum právnej pomoci o bezplatnú právnu pomoc v prípade, ak sa obráti na správny súd so správnou žalobou proti rozhodnutiu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorým tento úrad udelil súhlas s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi s ktorým oznamovateľ nesúhlasí a má za to, že bol urobený v súvislosti s jeho oznámením.

Táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na blízku osobu oznamovateľa, ako aj na zodpovednú osobu a jej zamestnancov.

K čl. VII (zákon o inšpekcii práce)

Vzhľadom na to, že doterajšia pôsobnosť inšpektorátov práce vyplývajúca zo zákona č. 307/2014 Z. z. prechádza na novozriadený úrad, vypúšťajú sa zo zákona o inšpekcii práce súvisiace ustanovenia.

K čl. VIII (zákon o registri trestov)

Keďže jednou z podmienok na vykonávanie funkcie predsedu a podpredsedu úradu je bezúhonnosť, ktorá sa preukazuje odpisom registra trestov, je potrebné novelizovať aj zákon č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedené platí obdobne aj pokiaľ ide o preukazovanie bezúhonnosti podpredsedu.

K čl. IX (zákon o štátnej službe)

V nadväznosti na spôsob ustanovenia podpredsedu úradu do funkcie je potrebné novelizovať zákon č.

55/2017 Z. z.

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K čl. X (účinnosť)

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na primeranú legisvakanciu na 1. marec 2019.

V Skalici 6. novembra 2018

Peter Pellegrini, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 314/2018, dátum vydania: 14.11.2018

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky konania vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 ako iniciatívny materiál, pričom nadväzuje aj na súčasne predkladanú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky.

Základy právnej úpravy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obsahujú najmä čl. 124 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“). Ak by slovenský právny poriadok poznal kategóriu tzv. organických zákonov, jedným z nich by bol zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého návrh sa predkladá na ústavné prerokovanie. Čl. 140 ústavy výslovne predpokladá prijatie zákona, ktorý upraví podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“), o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sa koncepčne osvedčil. Na jeho základe vznikol a vyše 24 rokov pôsobí ústavný súd. Upravuje organizáciu ústavného súdu, konanie pred ústavným súdom a postavenie sudcov ústavného súdu. Tento zákon bol viackrát novelizovaný. Zmeny jeho znenia reagovali hlavne na novelizácie ústavy a na skúsenosti z fungovania ústavného súdu. Ich nevyhnutným dôsledkom je zníženie prehľadnosti normatívneho textu a následne aj interpretačná náročnosť, ktorú iba čiastočne mohla odstrániť judikatúra a zaužívané postupy ústavného súdu.

Doterajšie skúsenosti umožňujú identifikovať niekoľko problémov súčasnej právnej úpravy. Uvedená situácia si vyžaduje buď ďalšiu veľkú novelu zákona o ústavnom súde alebo prijatie nového zákona. Navrhovateľ i samotný ústavný súd sa prikláňajú k druhej možnosti. Potrebné a vhodné zásahy do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov príliš početné, rôznorodé a rozsiahle na to, aby bolo primerané ich upraviť formou novelizácie tohto zákona.

Predložený návrh zákona vychádza z textu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a mení ho vtedy, keď je k zmene nejaký dôvod. Zachovanie pôvodného textu je dôležité vzhľadom na ustálenú prax jeho aplikácie. Navrhovaná právna úprava vo väčšej či menšej miere zasahuje do väčšiny ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a mení i jeho systematiku.

Systematika návrhu nového zákona nadväzuje na znenie ústavy a rešpektuje ho.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilniť ochranu základných práv zefektívnením práce ústavného súdu. K tomu prispieť väčšia prehľadnosť a jednoznačnosť

2

normatívneho textu a niektoré obsahové zmeny reagujúce na doterajšie skúsenosti ústavného súdu.

Návrh zákona nadväzuje na súčasne predkladanú novelizáciu ústavy (čl. 134 ods. 3 v spojení s čl. 140), a to tým, že v § 14, kde upravuje ustanovenie sudcov ústavného súdu do funkcie upravuje, čo treba chápať pod pojmom bezúhonnosť. V nadväznosti na navrhované ústavné zmeny sa pristupuje tiež k novelizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s cieľom posilniť transparentnosť výberu kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. V rámci navrhovanej zmeny zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. III) sa navrhuje zohľadniť ústavnú zmenu v podobe zániku funkcie sudcu ex constitutione, ak sudca dosiahne vek 70 rokov a vypúšťa sa jeden z dôvodov, na základe ktorých bol prezident Slovenskej republiky oprávnený na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolať sudcu, in concreto dôvod spočívajúci v dosiahnutí veku 65 rokov.

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi ústavného súdu.

Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2018, okrem čl. I § 1 až 13, § 16 až 28 a § 32 až 251, čl. II, čl. V až čl. VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2019.

Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dňa 20. augusta 2018 predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, dňa 21. augusta 2018 predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a dňa 22. augusta bol materiál prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2018

2. Definícia problému

Súčasná právna úprava, na ktorej základe vznikol a vyše 24 rokov pôsobí Ústavný súd Slovenskej republiky a ktorá upravuje organizáciu ústavného súdu, konanie pred ústavným súdom a postavenie sudcov ústavného súdu bola viackrát novelizovaná. Zmeny jej znenia reagovali hlavne na novelizácie ústavy a na skúsenosti z fungovania Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nevyhnutným dôsledkom predmetných zmien je zníženie prehľadnosti normatívneho textu a následne aj interpretačná náročnosť, ktorú iba čiastočne mohla odstrániť judikatúra a zaužívané postupy ústavného súdu. V nadväznosti na simultánne predkladanú novelu ústavy je potrebné v zákone zohľadniť aj zmeny, ktoré táto novela ústavy prináša, pričom v nadväznosti na uvedené je tak prostredníctvom návrhu zákona potrebné zvýšiť kvórum požadované pre hlasovanie o voľbe kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, taktiež je potrebné upraviť dôvod zániku funkcie sudcu v prípade ak sudca dosiahne vek 70 rokov a ďalej vypustiť jeden z dôvodov, na základe ktorých bol prezident Slovenskej republiky oprávnený na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolať sudcu, in concreto dôvod spočívajúci v dosiahnutí veku 65 rokov.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je v nadväznosti na skutočnosti uvedené vyššie prijatie novej komplexnej a prehľadnej právnej úpravy, ktorá odstráni súčasný nevyhovujúci stav spočívajúci v zníženej prehľadnosti normatívneho textu a následne aj s tým spojenej interpretačnej náročnosti súčasnej právnej úpravy a súčasne je cieľom návrhu zákona taktiež zavedenie ostatných nevyhnutných legislatívnych úprav nadväzujúcich na návrh ústavného zákona.

4. Dotknuté subjekty

fyzické osoby, právnické osoby, štátne orgány

5. Alternatívne riešenia

Na účely odstránenia súčasného nežiaduceho stavu, spočívajúceho v zníženej prehľadnosti normatívneho textu a s tým spojenej interpretačnej náročnosti dotknutej právnej úpravy regulujúcej organizáciu ústavného súdu, konanie pred ústavným súdom a postavenie sudcov ústavného súdu nebolo možné, spôsobenú početnými čiastkovými novelami je žiaduce prijať úplne novú novej komplexnú a prehľadnú právnu úpravu, ktorá takýto nevyhovujúci stav odstráni. Iné alternatívne riešenia neboli posudzované.

6. Vykonávacie predpisy

4

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Nie

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

Prípadné výdavky súvisiace s realizáciou návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

11. Kontakt na spracovateľa

Mgr. Simona Kočišová, odbor legislatívy trestného práva, sekcia legislatívy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, simona.kocisova@justice.sk

12. Zdroje

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

6

B.Osobitná časť

K čl. I

(návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K § 1

Navrhovaná právna úprava vymedzuje predmet úpravy, ktorým je zákonná úprava:

a)organizácie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

b)postavenie jeho sudcov,

c)postavenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),

d)konanie pred ústavným súdom.

Takto vymedzený predmet navrhovanej právnej úpravy sa opiera o čl. 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorý ustanovuje, že: „Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.“.

K § 2

Ústavný súd je definovaný ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (odsek 1). Táto definícia vychádza z postavenia ústavného súdu vymedzeného v čl. 124 ústavy. Ústava zaraďuje ústavný súd do siedmej hlavy, ktorá upravuje súdnu moc. V rámci súdnej moci má ústavný súd osobitné postavenie a pôsobnosť - je oddelený od sústavy všeobecných súdov a do jeho pôsobnosti patrí ochrana právneho predpisu najvyššej právnej sily - Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby naďalej sídlom ústavného súdu bolo mesto Košice (odsek 2). Odčlenenie ústavného súdu od centra politického diania zvýrazňuje jeho nezávislosť a prispieva k pokojnej pracovnej atmosfére sudcov ústavného súdu a zamestnancov kancelárie ústavného súdu.

K § 3

Počet sudcov ústavného súdu určuje ústava v čl. 134 ods. 1, podľa ktorého ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Navrhovaná právna úprava ustanovuje zloženie ústavného súdu. Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom ústavného súdu a jeden podpredsedom ústavného súdu (odsek 1). V nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v čl. 102 ods. 1 písm. s) a v čl. 135 druhej vete ústavy navrhovaná právna úprava ustanovuje, že predsedu ústavného súdu a podpredsedu ústavného súdu vymenúva prezident Slovenskej republiky (odsek 2).

K § 4

Navrhovaná právna úprava vymedzuje postavenie, pôsobnosť a zastupovanie predsedu ústavného súdu.

Právne postavenie predsedu ústavného súdu a jeho právomoci (odseky 1 a 2) vyplývajú z čl. 135 ods. 1 prvej vety ústavy.

7

Ďalšia pôsobnosť predsedu ústavného súdu vyplýva z čl. 101 ods. 7 ústavy a čl. 103 ods. 7 ústavy.

Navrhovaná právna úprava uvedená v odseku 3 rieši situáciu, ktorá by mohla nastať v prípade, ak na ústavnom súde nie je prítomný predseda ani podpredseda ústavného súdu alebo ak nie je obsadená funkcia predsedu ústavného súdu ani podpredsedu ústavného súdu. Navrhuje sa, aby v takom prípade smel neodkladné úkony vykonať ten zo služobne najstarších sudcov ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší. Ide o právnu úpravu, ktorá je nevyhnutná v záujme zabezpečenia nepretržitého fungovania ústavného súdu.

Právna úprava uvedená v odseku 4 umožňuje, aby predseda ústavného súdu bol oprávnený poveriť plnením niektorých úloh v oblasti organizácie a riadenia ústavného súdu aj niektorého z ďalších sudcov ústavného súdu. V takom prípade však musí určiť aj rozsah svojho poverenia. Poverenie musí mať písomnú formu.

K § 5

Navrhovaná právna úprava vymedzuje postavenie a pôsobnosť podpredsedu ústavného súdu.

Právna úprava v odseku 1 vymedzuje, v ktorých prípadoch je podpredseda ústavného súdu oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ide o inštitút tzv. zákonného zastúpenia, ktorý sa uplatní v prípade, ak predseda ústavného súdu nie je vymenovaný.

Právna úprava v odseku 2 vymedzuje, že podpredseda ústavného súdu je oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu aj v prípade, ak ho predseda ústavného súdu poverí zastupovaním. Podpredseda je oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu aj v prípade, ak predseda ústavného súdu nebude môcť svoju funkciu vykonávať. V takomto prípade o zastupovaní rozhodne plénum ústavného súdu na návrh podpredsedu ústavného súdu.

Podľa navrhovanej právnej úpravy uvedenej v odseku 3 podpredseda ústavného súdu bude zastupovať predsedu ústavného súdu vo funkcii „podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky dočasne vykonávajúci právomoci predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky“ v prípade, ak do funkcie predsedu ústavného súdu nebol ešte nikto vymenovaný. V ostatných prípadoch bude zastupovať predsedu ústavného súdu vo funkcii podpredsedu ústavného súdu.

K § 6

Navrhovaná právna úprava v súlade s čl. 131 ústavy vymedzuje organizačné formy rozhodovacej činnosti ústavného súdu. To znamená, že ústavný súd môže rozhodovať v pléne alebo v senáte. Vec na rozhodnutie pléna alebo senátu pripravuje a na ich zasadnutí o veci referuje sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená podľa § 46 náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Výnimku z tohto pravidla ustanovuje najmä § 7, ktorý zveruje do kompetencie predsedu ústavného súdu právo predkladať plénu ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania a na uloženie disciplinárneho trestu sudcovi ústavného súdu, návrh rozpočtu kancelárie ústavného súdu, rozvrh práce, spravovací a rokovací poriadok a ďalšie návrhy súvisiace s organizovaním

8

a riadením práce ústavného súdu a tiež § 13, ktorý upravuje postup pri zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu.

K § 7 až 9

Navrhovaná právna úprava upravuje problematiku plenárneho rozhodovania ústavného súdu.

Zoznam vecí, o ktorých musí ústavný súd rozhodovať v pléne, je vymedzený v čl. 131 ods. 1 ústavy. Z porovnania právnej úpravy uvedenej v čl. 125 ods. 1 ústavy (rozhodovanie o súlade právnych predpisov) a čl. 152 ods. 3 ústavy (rozhodovanie o neplatnosti právnych predpisov prijatých pred nadobudnutím účinnosti Ústavy Slovenskej republiky) vyplýva, že ústavný súd musí rozhodovať v pléne aj o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 3 ústavy. Preto navrhované znenie § 7 ods. 1 reflektuje nielen na právnu úpravu uvedenú v § 131 ods. 1 ústavy, ale aj na právnu úpravu uvedenú v čl. 152 ods. 3 ústavy. Inak by o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 3 ústavy musel rozhodovať niektorý zo senátov ústavného súdu, čo nemožno považovať za ústavné riešenie.

Konkrétne ústavný súd rozhoduje v pléne o týchto veciach:

a)o uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky (105 ods. 2 ústavy),

b)o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady (čl. 107 a čl. 129 ods. 5 ústavy),

c)o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy],

d)o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi [čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy],

e)o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo ústavným zákonom podľa čl. 125a ods. 1 ústavy,

f)o súlade predmetu referenda, ktoré sa vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo ústavným zákonom (čl. 125b ods. 1 ústavy),

g)o výklade ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná (čl. 128 ústavy),

h)o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu (čl. 129 ods. 2 ústavy),

i)o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky (čl. 129 ods. 3 ústavy),

j)o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a inými zákonmi (čl. 129 ods. 4 ústavy),

k)o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom (čl. 129 ods. 6 ústavy),

l)o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 2 (čl. 129 ods. 7),

9

m)o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti s ústavou (§129a ústavy),

n)o obnove konania podľa čl. 133 ústavy, ak sa týka veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu,

o)o súhlase na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu, sudcu a generálneho prokurátora (čl. 136 ods. 2 a ods. 3 prvá veta ústavy),

p)o disciplinárnom previnení sudcu ústavného súdu, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora [čl. 136 ods. 3 druhá veta a čl. 138 ods. 2 písm. b) ústavy],

q)o podaní oznámenia Národnej rade Slovenskej republiky, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok [čl. 138 ods. 2 písm. c) ústavy],

r)o neplatnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej republike (čl. 152 ods. 3 ústavy),

r)o zjednocovaní odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu (čl. 131 ods. 1 ústavy),

s)o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu, ak ide o veci prerokúvané v rôznych senátoch (čl. 131 ods. 1 ústavy),

t)o vylúčení sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti pléna (čl. 131 ods. 1 ústavy),

u)o úprave svojich vnútorných pomerov (čl. 131 ods. 1 ústavy),

v)o návrhu rozpočtu kancelárie ústavného súdu (čl. 131 ods. 1 ústavy).

Navrhovaná právna úprava priznáva právo každému sudcovi ústavného súdu podať protinávrh. O protinávrhu sa hlasuje pred hlasovaním o návrhu sudcu spravodajcu alebo predsedu ústavného súdu. To znamená, že ak plénum sa nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov ústavného súdu uznesie o protinávrhu, o návrhu sudcu spravodajcu sa už nehlasuje.

Plénum ústavného súdu sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu.

Zasadnutie pléna ústavného súdu zvoláva a vedie predseda ústavného súdu. Ten určuje aj jeho program. Predseda ústavného súdu musí dbať na to, aby každý sudca sa mohol k veci vyjadriť. Navrhovaná právna úprava garantuje každému sudcovi právo rozhodovať vo veci v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.

Plénum ústavného súdu je schopné uznášať sa, ak je prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu. Hlasovať musí každý sudca ústavného súdu, ktorý je prítomný na zasadnutí pléna. Na prijatie platného rozhodnutia ústavného súdu je potrebné, aby zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa čl. 129a ústavy neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov ústavného súdu, konanie sa zastaví. Ide o právnu úpravu, podstata ktorej vyplýva z čl. 131 ods. 1 druhej až štvrtej vety ústavy.

Rokovanie pléna ústavného súdu je spravidla neverejné. Navrhovaná právna úprava v jednotlivých častiach ustanovuje výnimky z tohto pravidla: Rokovania pléna ústavného súdu sa môžu zúčastniť zamestnanci kancelárie ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov, ak ich na rokovanie pléna prizve predseda ústavného súdu alebo o tom rozhodne plénum ústavného súdu. Na rokovaní pléna ústavného súdu alebo na časti jeho rokovania sa môžu zúčastniť aj iné osoby, ak ich na rokovanie pléna prizve predseda ústavného súdu alebo o tom rozhodne plénum ústavného súdu.

10

Porada a hlasovanie pléna vždy neverejné. Ide o právnu úpravu, ktorá garantuje vnútornú nezávislosť sudcov. Znamená, že právny názor sudcu a jeho hlasovanie v konkrétnej veci môže zverejniť len sudca sám pripojením odlišného stanoviska 67). Zápisnicu o hlasovaní nemožno sprístupniť ani do nej nahliadnuť okrem prípadu, ak je to nevyhnutné pre účely disciplinárneho konania.

Tajne sa hlasuje o veciach podľa čl. 136 ods. 2 a 3 ústavy (rozhodovanie o súhlase na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu, sudcu a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, rozhodovanie o disciplinárnom previnení predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky). Možnosť tajného hlasovania sa navrhuje uzákoniť aj v prípade rozhodovania o iných personálnych otázkach (napr. rozhodovanie o disciplinárnom previnení sudcu ústavného súdu), ak sa na tajnom hlasovaní uznesie nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu.

K § 10 až 12

Navrhovaná právna úprava upravuje problematiku senátneho rozhodovania ústavného súdu.

V senáte rozhoduje ústavný súd vo veciach, ktoré nepatria do rozhodovacej právomoci pléna ústavného súdu. Zoznam vecí, o ktorých rozhoduje ústavný súd v pléne, je uvedený v § 7 ods. 1 a 2. Negatívne vymedzenie vecnej pôsobnosti senátneho rozhodovania ústavného súdu sa opiera o právnu úpravu ustanovenú v čl. 131 ústavy, ktorý vymedzuje organizačné formy rozhodovacej činnosti ústavného súdu.

Senát rozhoduje na základe návrhu sudcu spravodajcu. Sudcom spravodajcom sa podania prideľujú náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci 46). Navrhovaná právna úprava priznáva každému členovi senátu právo podať protinávrh. O protinávrhu sa hlasuje pred hlasovaním o návrhu sudcu spravodajcu. Ak bude podaných viac protinávrhov, bude sa o nich hlasovať v poradí, v akom boli podané.

Senát ústavného súdu sa skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom senátu ústavného súdu. Zloženie jednotlivých senátov je určené v rozvrhu práce.

Zasadnutie senátu zvoláva a vedie predseda senátu. Ten určuje aj jeho program. Predsedu senátu volí senát zo svojich členov spravidla na ročné funkčné obdobie. Predseda senátu musí viesť rokovanie senátu tak, aby sa všetci jeho členovia mohli k veci vyjadriť. Navrhovaná právna úprava garantuje každému sudcovi právo rozhodovať vo veci v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.

Senát je schopný uznášať sa, ak prítomní všetci členovia senátu. Hlasovať musia všetci členovia senátu. Na prijatie platného rozhodnutia ústavného súdu je potrebné, aby zaň hlasovala nadpolovičná väčšina členov senátu. Ide o právnu úpravu, podstata ktorej vyplýva z čl. 131 ods. 2 druhej vety ústavy.

Na rokovanie senátu ústavného súdu sa primerane použije § 9 ods. 1 3 upravujúci rokovanie pléna ústavného súdu.

11

K § 13

V rozhodovacej činnosti ústavného súdu môže nastať situácia, keď je potrebné zjednotiť rozhodovaciu činnosť senátov ústavného súdu.

V prípade, ak senát ústavného súdu sa mieni odchýliť od právneho názoru, ktorý je vyjadrený v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu, musí vec najprv predložiť plénu ústavného súdu. V takom prípade o zjednotení odlišných právnych názorov rozhodne plénum a senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna. Ide o právnu úpravu, podstata ktorej spočíva v čl. 131 ods. 1 ústavy.

V praxi môže nastať aj iný prípad. Zistí sa, že právny názor v právoplatných rozhodnutiach senátov ústavného súdu je odlišný. V takom prípade sa navrhuje zveriť do právomoci predsedu súdu, aby predložil plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu. Pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí potom všetky senáty viazané uznesením pléna ústavného súdu.

K § 14 až 16

Navrhovaná právna úprava upravuje spôsob ustanovenia sudcov ústavného súdu do funkcie.

Ide o právnu úpravu, ktorá sa opiera o čl. 134 ods. 2, 3 a 5 ústavy. V § 14 ods. 3 je v nadväznosti na navrhované znenie ústavy v čl. 134 ods. 3, v rámci ktorého na úrovni ústavy štandardným rámcovým spôsobom vymedzené predpoklady, ktorých splnenie je nevyhnutné pre vymenovanie do funkcie sudcu ústavného súdu, je obsahovo vymedzená bezúhonnosť, pričom sa bude uplatňovať tzv. nulová tolerancia na akýkoľvek úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov. V odseku 4 návrh zákona ustanovuje po vzore súčasnej platnej právnej úpravy funkčné obdobie sudcu ústavného súdu, ktoré je 12 rokov, pričom začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného súdu.

V § 15 ods. 1 uvedené subjekty, ktoré budú oprávnené podať Národnej rade Slovenskej republiky kvalifikovaný návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu. V § 15 ods. 2 nad rámec náležitostí vyplývajúcich z § 116a zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vymedzené ďalšie obsahované náležitosti návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu. Prostredníctvom odseku 3 sa zároveň navrhuje, aby osoby oprávnené predkladať návrhy kandidátov na funkciu sudcu svoje návrhy odôvodňovali, a to s ohľadom na všetky ústavné a zákonné predpoklady pre ustanovenie do tejto funkcie, pričom navrhovaná právna úprava zároveň požaduje aby prílohou takýchto návrhov bol aj motivačný list osoby navrhovanej na kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu.

V § 16 je upravená problematika týkajúca sa sľubu sudcu ústavného súdu, pričom v rámci navrhovaného ustanovenia uvedené právne následky spojené so zložením sľubu, odmietnutím zloženia sľubu a zložením sľubu s výhradou. Ide o právnu úpravu, ktorá sa opiera o čl. 134 ods. 4 a 5 ústavy.

12

K § 17 až 19

Navrhovaná právna úprava upravuje zánik funkcie sudcu ústavného súdu. Ide o právnu úpravu, ktorá sa opiera o čl. 134 ods. 2 (funkčné obdobie sudcu ústavného súdu), čl. 138 ods. 1 ústavy (vzdanie sa funkcie sudcu ústavného súdu), čl. 138 ods. 2 (odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie) a čl. 139 ústavy (obsadenie predčasne uvoľneného miesta sudcu ústavného súdu).

V § 17 ods. 1 je vyslovená základná zásada: funkcia sudcu zaniká uplynutím funkčného obdobia. Dvanásťročné funkčné obdobie sudcu ústavného súdu začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného súdu. V odseku 2 uvedené právne skutočnosti, na základe ktorých zaniká funkcia sudcu ústavného súdu pred uplynutím funkčného obdobia. V odseku 3 je upravený obligatórny postup prezidenta Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky nadväzujúci na zánik funkcie sudcu ústavného súdu, t.j. postup pri obsadení predčasne uvoľneného miesta sudcu ústavného súdu.

V § 18 je upravený spôsob vzdania sa funkcie sudcu ústavného súdu.

V § 19 uvedené právne skutočnosti (odsek 1), na základe ktorých prezident Slovenskej republiky obligatórne odvolá sudcu ústavného súdu z funkcie, akým spôsobom a kedy zaniká funkcia sudcu ústavného súdu (odsek 2), ako aj povinnosti predsedu ústavného súdu (odsek 3) a orgánov verejnej moci (odsek 4) spojené s odvolaním sudcu ústavného súdu. Funkcia sudcovi ústavného súdu zaniká nasledujúci deň po dni doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o jeho odvolaní z funkcie sudcu ústavného súdu. Skutočnosti odôvodňujúce obligatórne odvolanie sudcu ústavného súdu prezidentom Slovenskej republiky oznámi prezidentovi Slovenskej republiky predseda ústavného súdu.

K § 20

Ide o právnu úpravu, ktorá ústavný základ v čl. 137 ods. 2 v druhej vete ústavy a v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov. Právna úprava inkompatibility funkcie sudcu ústavného súdu zohľadňuje princíp deľby moci v právnom štáte a je ďalšou z právnych záruk na nezávislý a nestranný výkon funkcie sudcu ústavného súdu. Navrhovaná právna úprava upravuje podrobnosti týkajúce sa porušenia zákazu vykonávať iné funkcie, zamestnanie alebo činnosti.

K § 21

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na právnu úpravu ustanovenú v čl. 137 ods. 2 v prvej vete ústavy, podľa ktorej sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu sudcu ústavného súdu ako svoje povolanie. Funkcia sudcu ústavného súdu je verejnou funkciou.

Sudcovia ústavného súdu ústavnými činiteľmi. Vymenovaním do funkcie sudcu ústavného súdu im vzniká a zánikom tejto funkcie im zaniká ich osobitný vzťah k štátu. Obsahom tohto právneho vzťahu práva a povinnosti - sudcov i štátu. Štát je povinný vytvárať sudcom podmienky na riadny výkon ich funkcie.

13

K § 22

Základným poslaním sudcu ústavného súdu je ochrana neporušiteľnosti prirodzených práv človeka, ochrana občianskych práv a ochrana princípov demokratického a právneho štátu (odsek 1).

Toto základné poslanie môže plniť len nezávislý sudca. Ústava priamo garantuje inštitucionálnu nezávislosť ústavného súdu (čl. 124). Vnútornú nezávislosť sudcov ústavného súdu možno vyvodiť z textu sľubu (čl. 134 ods. 4), ktorý sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky a v ktorom sľubuje, že bude rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne. Na tento ústavný text nadväzuje navrhovaná právna úprava (odsek 2), ktorá výslovne ustanovuje, že sudca ústavného súdu je pri výkone svojej funkcie nezávislý. Sudca v rozhodovacom procese nielenže sám musí byť nezávislým a nestranným, ale mal by