Trestný zákon 300/2005 účinný od 17.07.2022 do 30.04.2023

Platnosť od: 02.07.2005
Účinnosť od: 17.07.2022
Účinnosť do: 30.04.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Všeobecné súdnictvo, Trestné právo procesné, Prokuratúra, Trestné právo hmotné, Znalci, tlmočníci, prekladatelia, Trestné konanie, Notárstvo, Pomocné vedy, Advokácia, Verejný ochranca práv, Exekútori, rozhodcovia, mediátori, Trestné činy, Polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST45JUD418>999DS42EUPP2ČL417

Trestný zákon 300/2005 účinný od 17.07.2022 do 30.04.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 300/2005 s účinnosťou od 17.07.2022 na základe 111/2022

Legislatívny proces k zákonu 111/2022

Vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 111/2022, dátum vydania: 06.04.2022

 

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021. Predloženým návrhom zákona dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto

2

špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade so základnými cieľmi smernice a navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pričom navrhovaná právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že návrhom zákona dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo

3

možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Účinnosť čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV, čl. V bodov 1 3, 5 a 6, čl. VII, čl. VIII a čl. IX bodov 1 10, 15 28, 30 49, § 51 v bode 51 a bod 52 sa navrhuje od 17. júla 2022, a to vzhľadom transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)

Termín začiatku a ukončenia PPK

Júl – august 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

September 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Členské štáty Európskej únie sa podujali spoločne zaviesť všeobecné rámce procesov zameraných na riešenie podnikov v ťažkostiach, ktoré by mali predovšetkým umožniť dlžníkom (podnikateľom) účinne reštrukturalizovať v počiatočnom štádiu a zabrániť tak úpadku, a to Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“).

V právnom poriadku Slovenskej republiky bolo možné riešiť hroziaci úpadok len reštrukturalizáciou podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), pričom právna úprava reštrukturalizácie nezodpovedala ustanoveniam smernice, ktoré vyžadovali upraviť pomerne jasné a striktné pravidlá týkajúce sa riešenia hroziaceho úpadku podnikateľských subjektov, vrátane pravidiel tzv. prerušenia jednotlivých konaní. V tejto súvislosti sa preto navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v samostatnom právnom predpise a bezprostredne s tým súvisiace zmeny v zákone č. 7/2005 Z. z. Rovnako tak právna úprava obsiahnutá v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) nezodpovedala požiadavkám smernice na zvýšenie odbornosti a nezávislosti správcov. Okrem uvedeného v oblasti právnej úpravy výkonu dohľadu nad činnosťou správcov Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky boli identifikované viaceré aplikačné problémy, ktoré súčasne navrhovaná právna úprava rieši, najmä nedostatočná právna úprava dohľadu prešetrovaním písomných podnetov.

Pri riešení problematiky transpozície smernice súčasne vyplynula potreba riešenia súvisiacich otázok v Obchodnom zákonníku (definícia spoločnosti v kríze), v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 zb.“) týkajúcich sa súdnych poplatkov za vedenie preventívneho konania a za vedenie konkurzného konania a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“) týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov a zavedenia nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky a zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s odporúčaniami sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

5

3.Ciele a výsledný stav

V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona č. 71/1992 Zb. V tejto súvislosti dochádza k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa zavádza nová domnienka platobnej schopnosti dlžníka, a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, a ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaniach, a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z., zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone č. 145/1995 Z. z., pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

4.Dotknuté subjekty

Právnické osoby, fyzické osoby, správcovia, štát

5.Alternatívne riešenia

Vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť úprav v dotknutej oblasti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) iniciovalo získanie podpory na úrovni Európskej komisie. Na základe uvedeného Slovenská republika v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie získala rozsiahlu podporu na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov. Na základe tejto podpory Európska komisia vybrala subjekt PWC Slovensko, ktorý realizoval uvedené činnosti, vrátane vykonávania konzultácií so Slovenskou bankovou asociáciou, súdmi a správcami za súčinnosti ministerstva, pričom návrh zákona je výsledkom tejto činnosti.

Na základe odporúčaní, ktoré boli predostreté vybraným subjektom, ktorý posudzoval vhodnosť novelizácie

6

zákona č. 7/2005 Z. z. v časti reštrukturalizácie tak, aby táto zodpovedala požiadavkám smernice alebo alternatívne prijatie nového právneho predpisu upravujúceho osobitne riešenie hroziaceho úpadku, bolo vyhovené odporúčaniu k prijatiu osobitného „nového“ právneho predpisu z dôvodu, že pri prijatí tohto nového právneho predpisu sa komplexne upraví riešenie hroziaceho úpadku v súlade s požiadavkami smernice, čo je považované za najvhodnejšie riešenie danej problematiky. Právna úprava reštrukturalizácie v zákone č. 7/2005 Z. z. má byť podľa odporúčaní určená pre riešenie výlučne úpadku.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov v súvislosti s novou právnou úpravou konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, ktorej úprava je nutná v súvislosti s novou právnou úpravou platobnej neschopnosti a domnienky platobnej schopnosti dlžníka alternatívne vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. .../2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti s elektronizáciou prihlasovania pohľadávok a podania

návrhov a ostatnými navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti so zmenou aktuálnej právnej úpravy.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. .../2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá má upraviť

a) podrobnosti o určení najlepšieho alternatívneho scenára,

b) prílohy návrhu a podrobnosti o ich obsahových náležitostiach,

c) podrobnosti o zozname veriteľov a jeho obsahových náležitostiach,

d) podrobnosti o náležitostiach verejného plánu, jeho prílohách,

e) podrobnosti o odmene správcu a náhrade výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie,

f) podrobnosti o informatívnej schôdzi a schvaľovacej schôdzi,

g) podrobnosti o činnosti veriteľského výboru.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii, ktorá upraviť podrobnosti o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii alternatívne novelizácia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 291/2005 Z. z. o vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.

7.Transpozícia práva EÚ

Navrhovaná právna úprava prekračuje minimálne požiadavky transpozície smernice tým, že dochádza k transpozícii ustanovení smernice, ktorých transpozícia je pre členský štát dobrovoľná.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účinnosti a účelnosti návrhu zákona bude dochádzať každoročne v súvislosti so zberom údajov o reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.

V rámci preskúmania účelnosti sa bude preskúmavať najmä počet reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a ich ukončenie, priemerná dĺžka jednotlivých konaní, výsledok uvedených konaní podľa spôsobu ukončenia, veľkosť dlžníkov, ktorí právnickými osobami, v rámci oddlženia rozdelenie konaní podľa dlžníka, t. j. či ide o fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

7

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu, pričom vplyvy zhodnotené v jednotlivých analýzach k doložke vplyvov. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy jednoznačným spôsobom na obdobie nasledujúcich štyroch rokov, nakoľko na tieto vplyvy dopad aj množstvo rôznorodých skutočností, ktoré nie je možné odhadnúť, napr. správanie sa podnikateľských subjektov a aj správcov vzhľadom na novú právnu úpravu, využitie preventívnych konaní, uplatňovanie práva podať námietku zaujatosti a pod. Aj napriek tomu bolo vykonané vyčíslenie vplyvov aspoň v rozsahu, ktorý bol možný (aj s prípadnými odhadmi).

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Alena Hambáleková

Sekcia legislatívy občianskeho a obchodného práva

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Tel.: 02/ 888 91 117

Mail:

alena.hambalekova@justice.sk

 

12.Zdroje

Informačné systémy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 144/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie bodu 9. Doložky vybraných vplyvov a vyznačenie, či sa uplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

K dotknutým subjektom, ktoré ovplyvní schválenie predloženého materiálu patria okrem iného „fyzické osoby“. Zároveň predkladateľ uvádza, že základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka, čím by sa súčasne malo „zabrániť strate pracovných miest“. Ďalej návrh

8

zákona definuje viaceré reštrukturalizačné opatrenia, medzi inými aj „reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, najmä prepustenie zamestnancov, prijatie nových zamestnancov alebo úprava pracovnoprávnych vzťahov najmä pracovného času, pracovnej náplne, druhu práce“. Zároveň návrh počíta aj s výberom „odborníkov pre vykonávanie správcovskej činnosti“.

Na základe vyššie uvádzaného sa Komisia domnieva, že predložený materiál zakladá sociálne vplyvy, ktoré je potrebné označiť v bode 9. Doložky vybraných vplyvov a vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov.

Vyhodnotenie:

Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkami Komisie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny aj negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov je v tabuľke č. 1 kvantifikovaný negatívny vplyv v sume 79 340 eur na rok 2022 (príprava nových elektronických formulárov a úprav IT systémov), ktorý nie je zabezpečený v rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR.

Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet

Vyhodnotenie:

Pripomienka bola akceptovaná aj na základe rozporových konaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pričom došlo k dopracovaniu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy aj na základe požiadavky Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení (opise regulácie) č. 1 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.

Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu

napr. na 100 € výťažku zo speňaženého majetku.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 3 a opatrení č. 4 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.

Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu na

1 podnikateľský subjekt.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 6 a č. 7 objasniť spôsob výpočtu.

Odôvodnenie: Predkladateľ v časti pre doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov popísal len to, ako

kvantifikoval počet dotknutých subjektov, ale nepopísal spôsob výpočtu nákladov.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.1 a 3.1.2 identifikovať a kvantifikovať všetky administratívne vplyvy, ktoré návrh zákona ukladá. V prípade, ak nie je možné kvantifikovať vplyvy jednoznačne, Komisia žiada predkladateľa použiť modelový príklad.

Odôvodnenie: Predkladateľ v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie nezahrnul niektoré administratívne

náklady, ako napr.:

-Informatívna povinnosť dlžníka voči veriteľom pri využití služieb poradcu a pri každej zmene poradcu, ako aj o jeho odmene;

-Návrh dlžníka o využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie;

-Podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany;

-Informačná povinnosť správcu pri zisťovaní dôvodov pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácií;

-Povinnosť správcu preskúmať zodpovednosť štatutárneho orgánu, úkonov dlžníka, ktoré mohli spôsobiť úpadok dlžníka;

-Poskytovanie súčinnosti dlžníka správcovi pri výkone činnosti vo verejnej preventívnej reštrukturalizácií

-a ďalšie.

Vyhodnotenie:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola doplnená v súlade s pripomienkami Komisie.

K sociálnym vplyvom

Je potrebné vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov a komisia predovšetkým odporúča zhodnotiť vplyvy na hospodárenie domácnosti dotknutých fyzických osôb v bode 4.1 - vplyvy na zamestnanosť a na trh

9

práce v bode 4.4 - prípadne aj v bode 4.2 – vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Vyhodnotenie:

Analýzy sociálnych vplyvov bola dopracovaná v súlade s pripomienkami Komisie.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

V bode 6.1. pri novej elektronickej službe ks_340610 je nutné uviesť presný názov tak, ako je uvedený/zapísaný v MetaIS.

Vyhodnotenie:

Analýza vplyvov na informatizáciou spoločnosti bola opravená v súlade s pripomienkou Komisie a následne aj v súlade s uplatnenými pripomienkami v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 144_2/2021 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V časti 2. „Definovanie problému“ doložky vybraných vplyvov je v predposlednej vete nesprávny slovosled. Správne má byť uvedené “.... týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov.“

Vyhodnotenie:

Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkou Komisie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V rámci MPK MF SR uplatnilo nasledovnú zásadnú pripomienku „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiadame zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet. Predmetné konštatovanie je potrebné uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.“ Analýza vplyvov je prepracovaná tak, že vplyv na kapitolu MS SR je rozpočtovo krytý a po MPK bol doplnený vplyv na kapitolu MF SR, ktorý je v analýze uvádzaný ako krytý, čo Komisia berie na vedomie. Konštatovanie, ktoré MF SR žiadalo uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov však uvedené nie je.

V nadväznosti na tvrdenie z doložky vybraných vplyvov z časti 10. Poznámky, že „vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov, nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet“, Komisia naďalej zásadne žiada v analýze vplyvov v časti 2.1.1. uviesť konštatovanie, že „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet“.

Vyhodnotenie:

Požadované konštatovanie bolo doplnené v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

10

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

A

ks_340609

Podávanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s možnosťou podania návrhu na poskytnutie dočasnej ochrany

4

A

ks_340610

Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom - nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu

4

A

ks_ 340611

Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom

4

B

ks_ 339296

Podávanie návrhu na predĺženie dočasnej ochrany

4

B

ks_339049

Podávanie žiadosti o ukončenie dočasnej ochrany podnikateľa

4

B

sluzba_egov_7850

Podávanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

4

B

ks_339278

Podávanie návrhu na vyhlásenie malého konkurzu

4

B

ks_186518

Podávanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

ks_186519

Podávanie návrhu na oddlženie

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

isvs_8257

Register správcov

Nie

B

isvs_239

Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS)

Áno

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_255

Informačný systém súdov – Súdny manažment

Nie

B

isvs_5840

Informačný systém registra úpadcov

Nie

B

isvs_9771

Informačný systém Obchodného vestníka

Nie

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

X

11

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Preventívne konania konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konanie o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii

Riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou. Riešenie úpadku právnickej osoby, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Áno

Nie

V rámci konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii bude z pohľadu užívateľa zabezpečené vo väčšej miere konanie v elektronickej podobe. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany či žiadosti o jej ukončenie bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade podania kvalifikovaného podnetu z hľadiska zabezpečenia čo najširšieho prístupu všetkých veriteľov a možných subjektov sa výslovne neupravuje forma tohto podnetu, čo však nevylučuje jeho podanie v elektronickej podobe.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

V rámci konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, zo samotného účelu neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, toto konanie je koncipované ako interné konanie, do ktorého vstupuje súd v minimálnej miere.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii - koncept plánu a prílohy:

- zoznam veriteľov,

- zoznam majetku so stanovením hodnôt,

- zoznam ručiteľov a iných garantov,

- zoznam spriaznených osôb,

- zoznam úkonov so spriaznenými osobami za

posledné tri roky,

- zoznam zamestnancov,

- analýza hroziaceho úpadku,

- analýza najlepšieho záujmu veriteľov,

- analýzy pravidla relatívnej priority,

- analýzy životaschopnosti.

Súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov, ak s jej poskytnutím vyjadria súhlas veritelia.

V prípade návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s dočasnou ochranou dlžník prikladá aj

12

- priebežná účtovná závierka k rozhodnému dňu nie staršia ako 60 dní a

- súhlas veriteľov nie starší ako 30 dní pred

podaním návrhu.

O predĺženie dočasnej ochrany je možné požiadať len so súhlasom veriteľského výboru.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

V prípade navrhovaného procesu, ide o aktuálne údaje o stave a o životaschopnosti podniku, ktoré právnická osoba vypracováva ku konkrétnemu dátumu, a ktoré nie sú vedené v iných evidenciách.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Zoznam správcov sa upravuje o oddiel špeciálnych správcov pre špecifické konkurzné a reštrukturalizačné konanie a pre konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Čerpanie zverejnených údajov v Obchodnom vestníku.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z .z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

Bezpredmetné.

13

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom:

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

131 766

0

0

v tom:

MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR

0

79 340

0

0

MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR

0

52 426

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

131 766

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

131 766

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

131 766

0

0

v tom:

MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR

0

79 340

0

0

MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR

0

52 426

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

14

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky v súvislosti so zabezpečením zmien vyplývajúcich z návrhu zákona a vytvorením nových formulárov budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MS SR.

Finančné prostriedky na úpravu informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (kapitola MF SR organizácia FR SR) budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR.

Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona žiada Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona zavádza novú právnu úpravu riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Návrhom zákona súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).

Okrem uvedeného, návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Väčšinu úkonov v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie bude realizovať dlžník elektronickou formou. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany alebo žiadosti o jej ukončenie, podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu (prípadne aj podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu spolu s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu) bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade tzv. kvalifikovaného podnetu sa neupravuje jeho forma. Podľa návrhu zákona sa údaje o dlžníkovi a informácia o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii a o jej skončení, o poskytnutí alebo predĺžení dočasnej ochrany, ako aj o jej zániku, vrátane zákonom ustanovených dokumentov, ako je zoznam veriteľov, súhlas veriteľov s poskytnutím

15

dočasnej ochrany, budú zverejňovať v Obchodnom vestníku.

V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa upravuje povinnosť uhrádzať ich nároky pomerne (nemôže dochádzať k zvýhodňovaniu akéhokoľvek veriteľa), virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov menovať minister spravodlivosti. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom vo väčšine dotknutých predpisov súčasne dochádza aj k zmenám, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

Návrh bude implementovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

16

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predmetný návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti so zabezpečením zmien a vytvorením nových formulárov, ktoré majú byť používané v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a v konaní neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, ako aj v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. (konkurz, malý konkurz, reštrukturalizácia oddlženie).

Za týmto účelom sa vytvárajú nové interaktívne elektronické formuláre návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, návrhu na potvrdenie plánu súdom, návrhu na potvrdenie plánu súdom s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu a návrhu na potvrdenie plánu súdom alebo sa menia existujúce interaktívne elektronické formuláre, ktoré štruktúrou vychádzajú z existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu, prípadne ide o zmeny v návrhoch na vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie malého konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie. V súvislosti so zavedením novej právnej úpravy dochádza však aj k viacerým dopadom na informačné systémy v správe Ministerstva spravodlivosti SR, najmä z dôvodu zabezpečenia zverejňovania potrebných informácií, zberu nevyhnutných údajov v súlade s ustanoveniami smernice, vytvorením nového oddielu v zozname správcov, z dôvodu spracovania podaní a preberania údajov z nich v informačnom systéme súdov (Súdnom manažmente), ako aj z dôvodu potrebného nasadenia jednotlivých zmien v jednotlivých informačných systémoch v správe Ministerstva spravodlivosti SR, čo vplyv na Informačný systém súdov Súdny manažment (isvs_255), Informačný systém registra úpadcov (isvs_5840), na Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS) isvs_239, na register správcov (isvs_8257) a na Informačný systém Obchodného vestníka (isvs 9771).

Celkový negatívny dopad na rozpočet verejnej správy je podľa analýzy dodávateľov vo výške 66 116 eur bez DPH, to je 79 340 eur s DPH. Počet človekodní bol vyčíslený na celkovú hodnotu 157,5.

Finančný vplyv návrhu zákona na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR bol vyčíslený vo výške 52 426 eur, ktorý súvisí s úpravami informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD). V ISFS-SD je potrebné zapracovať funkcionalitu spracovania elektronického formulára prihlášky v konkurze, reštrukturalizácii a oddĺžení prostredníctvom na to určeného formulára zverejneného v informačnom systéme registra úpadcov. Prácnosť úpravy ISFS-SD bola vyčíslená na 68 človekodní.

Predmetný návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na rozpočet kapitoly Všeobecná pokladničná správa v oblasti príjmov, nakoľko dochádza k:

a) zmene súdneho poplatku za konkurzné konanie tak, že súdny poplatok bude predstavovať 1 % z každého výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej

17

podstate najviac 33 193,50 eur a 05 % z výťažku v oddelenej podstate najviac 33 193,50 eur,

b) zmene súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022, ktorá sa navrhuje vo výške 500 eur,

c) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,

d) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,

e) zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky vo výške 5 000 eur.

Ide však o príjmy, ktoré nie je možné vopred presne kvantifikovať, preto nie je v tabuľkovej časti uvedená žiadna suma. Rovnako, ako je možné očakávať navýšenie príjmov, je možné očakávať aj čiastočné zníženie príjmov. V zmysle uvedeného uvádzame nižšie, tam kde je to možné, bližšie informácie k odhadovanému zvýšenia príjmov.

a) Zmenu súdneho poplatku za konkurzné konanie nie je možné vyčísliť a to ani odhadom, nakoľko jej určenie závisí od množstva rôznorodých faktorov (nápad vecí, dosiahnutie výťažku, spôsob ukončenia konkurzu, počty zrušených konkurzov, činnosť správcu atď.), ktoré nie sú Ministerstvu spravodlivosti SR známe, resp. údaje potrebné pre vyčíslenie nie sú dostupné.

b) súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022 bude predstavovať sumu vo výške 500 eur. Celkový dopad na rozpočet na nasledujúce roky nie je možné vyčísliť ani odhadom z dostupných informácií a údajov, ktorými Ministerstvo spravodlivosti SR disponuje.

c) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov fyzických osôb 740 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 148 000 eur ročne.

d) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu právnickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov právnických osôb 109 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 43 600 eur ročne.

e) Zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky nie je možné vyčísliť ani odhadom, nakoľko nie je možné odhadnúť záujem o jej vykonanie.

Vo vzťahu k vyčísleniu príjmov do štátneho rozpočtu v dôsledku zvýšenia ročného poplatku správcov je nutné uviesť, že tento výpočet je vykonaný len na základe aktuálnych údajov a aktuálneho počtu správcov v zozname správcov. V súčasnosti nie je reálne možné odhadnúť počty správcov v zozname správcov na najbližšie štyri roky a to vzhľadom na novú právnu úpravu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí pokles správcov v zozname správcov vzhľadom na striktnejšiu právnu úpravu, pri čom súčasne nie je možné odhadnúť, v akom rozsahu sa na druhej strane rozšíri okruh správcov o tzv. špeciálnych správcov.

18

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

19

Tabuľka č. 4

Ministerstvo spravodlivosti SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

79 340

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 711

79 340

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

79 340

0

0

20

Tabuľka č. 4

Ministerstvo financií SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

52 426

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 718

52 426

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

52 426

0

0

21

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

23

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Okrem uvedeného návrh zákona predpokladá v rámci preventívneho konania účasť poradcu a správcu, ktorý by mal byť zapísaný v novozriaďovanom oddiele zoznamu správcov oddiel špeciálnych správcov, a ktorý vykonávať funkciu aj v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva EÚ umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.

Všetky reštrukturalizačné opatrenia, vrátane úpravy účasti poradcu a tzv. špeciálneho správcu, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sú opatreniami, ktoré spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k účasti poradcu a správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov je potrebné uviesť, že v tomto prípade môže dôjsť k zvýšeniu príjmov tých poradcov alebo správcov, ktorí budú vykonávať svoju funkciu v rámci preventívneho konania alebo v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, čo však závisí od výberu a splnenia tak kvalifikačných a iných predpokladov na výkon tej ktorej funkcie. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v príslušných konaniach; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).

c)

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú

24

známe.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.

Všetky reštrukturalizačné opatrenia, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení opatreniami, ktoré spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v dotknutých konanich; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).

i)

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

k)

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní

25

príjem týchto domácností.

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

e)

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní príjem týchto domácností.

i)

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

k)

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

26

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný návrh zákona môže mať všeobecný pozitívny ako aj negatívny vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám všeobecne, nakoľko predpokladá tak zvýšenie príjmov domácnosti ako aj zníženie (v závislosti od prijatia, obsahu a rozsahu konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania).

Okrem uvedeného sa predpokladá pozitívny vplyv aj na trh práce, nakoľko navrhovaná právna úprava môže umožniť zachovanie alebo vznik nových pracovných miesť, vznik nových samostatne zárobkovo činných osôb, prípade výkon funkcie poradcu alebo správcu (špeciálneho) v rámci preventívneho konania.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Navrhovaná právna úprava môže mať pozitívny, avšak aj negatívny vplyv na zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, najmä v súvislosti s prijatím konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania, ak toto konanie bude podnikateľom (právnickou osobou) využité ide o návrhové konanie (dobrovoľné). Okrem uvedeného sa predpokladá aj pozitívny vplyv v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť u osôb, ktoré boli oddlžené.

27

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Predkladaný návrh zákona plne rešpektuje princíp rovnakého zaobchádzania.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

28

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Navrhovaná právna úprava práve môže ovplyvniť dopyt po práci v súvislosti s pozitívnymi vplyvmi reštrukturalizačných opatrení, v súvislosti s výkonom funkcie poradcu a správcu v preventívnom konaní, prípadne v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, a rovnako tak aj v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť oddlženej osoby.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Navrhovaná právna úprava bude mať dosah na fungovanie trhu práce (pozitívny a čiastočne aj negatívny vplyv, avšak v menšom rozsahu). Základným cieľom návrhu zákona je realizácia preventívnej reštrukturalizácie podniku (právnickej osoby), ktorá je v hroziacom úpadku a tým predísť hroziacemu úpadku alebo dokonca úpadku a teda aj výraznej strate pracovných miest. V rámci reštrukturalizácie môže dôjsť k takým reštrukturalizačným opatreniam v oblasti ľudských zdrojov, ktoré v prípade väčších zamestnávateľov môžu ovplyvniť fungovanie trhu práce, dopyt po práci, ovplyvniť úroveň miezd, prípadne aj pozitívne vplývať na nezamestnanosť. Uvedené však závisí od rôznych rôznorodých faktorov a skutočností, ktoré nie je možné aktuálne zosumarizovať, pričom tieto dopady primárne závisia od rozhodnutia podnikateľa využiť inštitút preventívneho konania (ide o dobrovoľné konanie) a od následného priebehu preventívneho konania ako aj od rozsahu a obsahu prijatých reštrukturalizačných opatrení. Trh práce môže byť ovplyvnený aj vznikom funkcie poradcu a správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ako aj zavedením možnosti vykonávať živnosť po oddlžení, a to len pozitívne.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

29

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

Čl. 49 až 51, čl. 53, čl. 63, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení,

(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. L 172, 26.6.2019), gestor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety),

bezpredmetné.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

17. júla 2022 podľa čl. 34 ods. 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)

17. júla 2024 – súlad s čl. 28 písm. a), b) a c)

30

17. júla 2026 – súlad s čl. 28 písm. d)

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy,

- bezpredmetné

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav,

- bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne.

31

B. Osobitná časť

K čl. I

§ 1

Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú niektoré nástroje na riešenie hroziaceho úpadku, ktorý nastal v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Vymedzenie hroziaceho úpadku, ako aj hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka a domnienky jeho platobnej schopnosti, vrátane hmotnoprávnej úpravy povinností dlžníka v situácii hroziaceho úpadku je predmetom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) a príslušných vykonávacích predpisov.

V podmienkach Slovenskej republiky ide o úplne novú právnu oblasť, keďže doteraz síce právne predpisy sporadicky hroziaci úpadok spomínali, avšak jeho riešenie nijako systematicky neupravovali. V súlade s cieľmi smernice sa preto zavádzajú nástroje riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ktorými verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia. Tento zákon tak upravuje procesné pravidlá, ktoré sa majú uplatniť v prípade, ak sa dlžník rozhodne riešiť svoju situáciu hroziaceho úpadku, ktorý nastal z dôvodu jeho hroziacej platobnej neschopnosti, pričom tieto pravidlá sa uplatňujú v závislosti od druhu preventívneho konania.

V súlade so základným cieľom a účelom smernice sa tak navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu (likvidačnému konaniu). Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou v súlade s ustanoveniami smernice. Okrem uvedeného sa týmto zákonom umožňuje prostredníctvom verejnej preventívnej reštrukturalizácie riešiť aj úpadok dlžníka, ak úpadok nastal z dôvodu jeho platobnej neschopnosti počas prebiehajúcej verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Riešenie hroziaceho úpadku zákonom sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby, ktorá je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Vylúčenie týchto subjektov je odôvodnené najmä existujúcou osobitnou právnou úpravou dohľadu a riešenia krízových situácií týchto osobitných

32

subjektov. Vylúčenie, ak ide o večné subjekty práva (napr. štát), môže byť absolútne alebo relatívne, a to pokiaľ ide o subjekty, ktorých úpadok resp. hroziaci úpadok podlieha osobitným pravidlám riešenia (napr. banka).

§ 2

Ustanovenie definuje jednotlivé pojmy na účely tohto zákona.

Medzi jednotlivými pojmami sa vymedzujú aj pojmy ako drobný veriteľ, malý veriteľ, relevantný veriteľ a významný veriteľ, pričom na určenie postavenia konkrétneho veriteľa v rámci preventívneho konania je rozhodujúci stav v čase začatia preventívneho konania, t. j. v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „návrh“) alebo v čase oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu. Vymedzenie jednotlivých pojmov čerpá zásadne inšpiráciu najmä zo všeobecného predpisu o konkurznom konaní.

§ 3

S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom. Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná ,a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania. Pri výbere poradcu je dlžník povinný zvážiť a určiť také kritériá výberu poradcu, ktoré zabezpečia výber vhodného poradcu spôsobilého reálne napomôcť riešeniu situácie dlžníka vzhľadom na jeho odborné vedomosti, skúsenosti a organizačné zázemie vo vzťahu k veľkosti dlžníka a rozsahu jeho problémov, ako aj vzhľadom na iné podstatné skutočnosti ovplyvňujúce výber poradcu.

Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany. Uvedená povinnosť svoje opodstatnenie z dôvodu, že ak dlžník nezískal tento súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany, je možné predpokladať, že veritelia buď nesúhlasia s riešením situácie dlžníka verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, alebo nemajú dostatočné informácie o situácii dlžníka, prípadne tieto informácie nehodnoverné, resp. veritelia nemajú dôveru v „poctivý zámer“ dlžníka na riešení svojej situácie. Poradca by mal v takejto situácii odstrániť pochybnosti veriteľov a zabezpečiť transparentnú a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu.

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania. Okrem uvedeného dlžník informatívnu povinnosť voči veriteľom, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a voči veriteľskému výboru pri každej zmene poradcu.

33

Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu. Dlžník je preto povinný v koncepte plánu ako aj vo verejnom pláne vymedziť všetky skutočnosti týkajúce sa poradcu a jeho odmeny.

V rámci preventívneho konania poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Výpočet základných úloh, ktoré by mal poradca plniť v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie vymedzené demonštratívne, pričom konkrétne úlohy a povinnosti poradcu závisia od obsahu záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý s dlžníkom tento poradca uzatvára. Všetky povinnosti a úlohy poradcu by tak mali byť jednoznačným spôsobom určené a vymedzené v zmluve (písomnej), ktorú poradca uzatvára s dlžníkom, pričom všetky práva a povinnosti, ako aj niektoré právne následky tohto záväzkovoprávneho vzťahu predmetom hmotnoprávnej úpravy vymedzenej v Obchodnom zákonníku v závislosti od druhu zmluvy, ktorú medzi sebou poradca s dlžníkom.

Rovnako sa upravujú základné povinnosti poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, a to najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu (rozsah poistného krytia je ponechaný na úvahu dlžníka, prípadne odporúčanie veriteľov). Okrem uvedeného sa zavádza povinnosť poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, bezodkladne písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak sa o úpadku dlžníka poradca dozvedel v priebehu vykonávania svojej funkcie poradcu v preventívnom konaní. Poradca je tiež povinný sa zúčastniť informatívnej a schvaľovacej schôdze. Osobitne sa zdôrazňuje, že pokiaľ by mal poradca vykonávať činnosti alebo poskytovať služby v rámci riešenia hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, na ktoré osobitné predpisy vyžadujú splnenie určitých zákonných podmienok a predpokladov pre výkon takejto činnosti alebo na poskytovanie konkrétnych služieb, poradca musí tieto podmienky a predpoklady ustanovené osobitnými predpismi spĺňať. Napríklad v prípade, ak by išlo o poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, poradca musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom pre poskytovanie právnych služieb.

§ 4

Upravujú sa niektoré pravidlá pre odmenu poradcu, ktorá by potenciálne mohla ohrozovať uspokojenie veriteľov, ak preventívne konanie nepovedie k vyriešeniu problémov dlžníka. Odmena poradcu je závislá samozrejme od zmluvnej voľnosti. Osobitne sa však upravujú pravidlá, ktoré majú zamedziť dohodám o neprimeranej odmene poradcu a súčasne sa upravujú pravidlá, ktoré zaručujú postavenie poradcu ako nedotknutého veriteľa v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Odmena poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie nepodlieha žiadnemu procesu schvaľovania alebo posudzovania jej primeranosti alebo neprimeranosti. Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie však odmenu poradcu, ako aj úhradu neuhradenej časti odmeny poradcu za jeho činnosť, ktorý vykonal pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená časť odmeny“) schvaľuje veriteľský výbor. Pokiaľ

34

veriteľský výbor schváli odmenu poradcu, ktorá mu patrí za výkon funkcie po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo schváli úhradu neuhradenej časti jeho odmeny, poradca sa v tejto schválenej výške odmeny alebo neuhradenej časti jeho odmeny považuje za nedotknutého veriteľa, a teda dlžník mu je povinný plniť túto schválenú odmenu v dohodnutom rozsahu v dohodnutých termínoch splatnosti. Pokiaľ však veriteľský výbor odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej časti neschváli, táto sa považuje do splnenia verejného plánu za nevymáhateľnú a dlžník ju nesmie plniť. Základným predpokladom pre schválenie odmeny poradcu, prípadne úhrady jej neuhradenej časti je jej primeranosť a to s ohľadom na pomery dlžníka. O neprimeranosti odmeny poradcu je oprávnený rozhodnúť veriteľský výbor a takejto odmene môže odporovať každý veriteľ, pričom režim odporovateľnosti závisí od času jeho aplikácie, t. j. či je využitý počas konkurzu alebo nie (kedy sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka). Za neprimeranú sa však nepovažuje odmena poradcu, ak poradca preukáže jej primeranosť.

Súčasne sa ustanovuje zákonná domnienka primeranosti odmeny poradcu, kedy sa odmena poradcu považuje za primeranú, pokiaľ sa na základe určitých objektívnych skutočností nepreukáže jej neprimeranosť.

§ 5

Upravuje sa aj zodpovednosť poradcu za porušenie zákonných povinností voči dlžníkovi. Ide teda primárne o tzv. internú zodpovednosť. Akékoľvek dohody medzi dlžníkom a poradcom, ktoré (úplne) vylučujú zodpovednosť poradcu zakázané, avšak dohody obmedzujúce zodpovednosť poradcu možné len v prípade, ak schválené veriteľským výborom. Súčasne sa upravuje zodpovednosť poradcu aj externe, t. j. voči veriteľom, avšak len v prípade úmyselného porušenia zákonných povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

§ 6

Štatutárny orgán dlžníka a aj jeho členovia majú v bežných pomeroch dlžníka v zásade dve povinnosti a to postup s odbornou starostlivosťou a potrebnou lojalitou. Tieto povinnosti sa nazývajú tiež fiduciárne povinnosti. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, postup s odbornou starostlivosťou je potrebné zvýrazniť do tej miery, že zahŕňa aj proaktívne konanie. Ak štatutárny orgán dlžníka využije poskytovanú možnosť riešiť svoju situáciu verejnou preventívnou reštrukturalizáciou podľa ustanovení tohto zákona, je povinný poskytovať veriteľom všetky potrebné informácie, najmä informácie o svojej situácii, možnostiach riešenia, aktuálnom stave financií a financovania, aktuálnom stave riešenia hroziaceho úpadku, atď., ktoré nevyhnutné k prijatiu ich rozhodnutí v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie na účely dosiahnutia cieľa sledovaného týmto preventívnym konaním. Vo svojej podstate tak štatutárny orgán dlžníka poskytnúť veriteľom všetky podstatné informácie, ktoré veriteľmi požadované, ako aj tie, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie veriteľov pokračovať vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, prípadne prijať iné rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť jej priebeh. Štatutárny orgán teda musí konať a aktívne spolupracovať s veriteľmi na riešení hroziaceho úpadku tak, aby sa predišlo úpadku dlžníka, došlo k včasnej „reštrukturalizácii“ podniku na účely zabezpečenia jeho riadneho fungovania na trhu včas.

Súčasne sa upravujú povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka súvisiace s plnením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu (ďalej len „verejný plán“) alebo neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu (ďalej len „neverejný plán“), kedy je

35

štatutárny orgán povinný presadzovať plnenie verejného plánu alebo neverejného plánu a nesmie realizovať úkony, ktoré spôsobilé zmariť jeho riadne a včasné plnenie. Ide o všeobecnú povinnosť, ktorá zabrániť konaniu, ktoré by bolo v rozpore s účelom verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie v každom jej štádiu, vrátane plnenia potvrdeného verejného plánu alebo neverejného plánu.

V najvšeobecnejšom vyjadrení to znamená, že v rámci riešenia hroziaceho úpadku je potrebné konať v dobrej viere. Keďže ide o právnu povinnosť, ten kto tak nekoná, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.

§ 7

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou (aktívna procesná legitimácia) a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti (aktívna vecná legistimácia). Okrem všeobecných náležitostí musí návrh obsahovať aj osobitné náležitosti, ktoré preukazujú splnenie podmienok a predpokladov pre povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Touto osobitnou náležitosťou je vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

K návrhu je dlžník povinný pripojiť koncept plánu, ktorý zákonom predpokladané náležitosti a prílohy, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. Ak dlžník záujem o poskytnutie dočasnej ochrany, musí k návrhu pripojiť aj súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany. V prípade, ak dlžník k návrhu takýto súhlas nepripojí, uvedené nie je prekážkou pokračovania v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, avšak v tomto prípade musí dlžník preukázať, že na riešení jeho situácie sa podieľa poradca.

Upravuje sa forma a spôsob podania návrhu, ktorý bude možné podať výlučne prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí návrhu má za následok, že súd na návrh nebude prihliadať.

§ 8

Koncept plánu je listina, ktorá je obligatórnou prílohou k návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Pri povinnosti jeho predloženia na úvod preventívneho konania ide o významnú koncepčnú zmenu oproti reštrukturalizácii. Pri reštrukturalizácii nemusel mať dlžník podrobnejšiu predstavu o spôsobe riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku. To vytváralo právnu neistotu a tohto dôsledkom boli často veľmi napäté vzťahy. Predkladateľ v úmysle týmto praktikám zamedziť a to aj za cenu, že návrhov na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu bude zrejme menej ako návrhov na reštrukturalizáciu pred rokom 2015. Aj ekonomické výsledky dlžníkov, ktorí prešli reštrukturalizáciou v spätnej retrospektívne naznačujú, že formálne úspešná reštrukturalizácia málokedy znamenala ekonomicky úspešnú reštrukturalizáciu, a to najmä v situáciách, ak nedošlo k zásadnejšej zmene personálnej organizácie dlžníka a reštrukturalizačné opatrenia sa viac-menej orientovali na „haircut“ veriteľov.

36

Pri koncepte plánu ide v zásade o „predbežný verejný plán“ vypracovaný dlžníkom, resp. poradcom dlžníka, ktorý v počiatočnom štádiu preventívneho konania informuje o obsahu a smerovaní budúceho verejného plánu, preto koncept plánu musí obsahovať všetky náležitosti verejného plánu. Pokiaľ ide o podrobný plán peňažných tokov, stačí ho v koncepte plánu uviesť na nasledujúce obdobie šiestich mesiacov.

§ 9

Ak návrh neobsahuje všetky náležitosti, prílohy, vyhlásenia, je príslušný súd povinný bezodkladne poučiť dlžníka (navrhovateľa) o týchto nedostatkoch a vyzvať ho na ich odstránenie. Súd súčasne určí dlžníkovi desať dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu, prípadne doloženie príloh alebo potrebných vyhlásení a zároveň ho poučí, že ak nedôjde k odstráneniu vytknutých nedostatkov v určenej lehote, tak súd na takýto návrh nebude prihliadať.

§ 10

Na základe návrhu, ktorý všetky náležitosti ustanovené zákonom, súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, ak je dlžník v hroziacom úpadku v zmysle tohto zákona (t. j. z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti) a neexistujú iné prekážky ustanovené týmto zákonom (napr. nemá poradcu a k návrhu nedoložil súhlas s dočasnou ochranou, existujú prekážky vymedzené v odseku 2, nie je zapísaný v čase podania návrhu v registri partnerov verejného sektora podľa odseku 3 a pod.).

Podľa negatívneho vymedzenia súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí, ak existuje predpoklad, že podnik dlžníka nie je životaschopný. Demonštratívnym spôsobom sú vymenované situácie, kedy nemožno predpokladať, že podnik dlžníka je životaschopný, pričom ide o situácie, ktoré vzhľadom na ich charakter formálne indikujú neživotaschopnosť podniku. Toto negatívne vymedzenie v zásade zdôrazňuje nevyhnutnosť riešenia úpadku právnickej osoby konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním podľa zákona č. 7/2005 Z. z., pretože každý z uvedených predpokladov indikuje úpadok dlžníka bez reálnej vyhliadky na jeho sanáciu prostredníctvom preventívneho konania.

Súd o povolení alebo nepovolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie rozhoduje uznesením, voči ktorému nie je prípustné odvolanie. Opätovný vstup dlžníka do procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je z dôvodu prevencie jeho zneužívania časovo obmedzený na dobu dvoch rokov, pričom začiatok plynutia tejto lehoty závisí od toho, či po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie došlo k potvrdeniu verejného plánu súdom alebo nie. Ak došlo k potvrdeniu verejného plánu súdom, dlžník môže opätovne žiadať o povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie po uplynutí dvoch rokov od jeho splnenia. V takomto prípade musí dlžník pri preukazovaní podmienok povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie preukázať, kedy došlo k splneniu potvrdeného verejného plánu v pôvodnom preventívnom konaní a tak preukázať aj uplynutie dvojročnej lehoty v čase podania opätovného návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Pokiaľ v pôvodnom preventívnom konaní nedošlo k potvrdeniu verejného plánu, dvojročná lehota začína plynúť od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa pôvodná verejná preventívna reštrukturalizácia skončila, a dlžník je oprávnený podať opätovný návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie po jej uplynutí. Obmedzenie sa však nevzťahuje na situáciu, kedy súd nepovolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

37

§ 11

O povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii rozhodne súd do desiatich dní, odkedy bol súdu doručený návrh na jej povolenie alebo od odstránenia nedostatkov návrhu, ak sú splnené všetky zákonné podmienky pre jej povolenie a súd v čase rozhodovania o tomto návrhu na podklade doručených listín za preukázané, že neexistujú dôvody na vydanie rozhodnutia o nepovolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo o zastavení preventívneho konania z dôvodu absencie procesných podmienok podľa osobitného predpisu alebo o odmietnutí návrhu podľa osobitného predpisu. Uznesenie, ktorým však vo veci rozhodne, vrátane procesného rozhodnutia o zastavení konania alebo odmietnutí návrhu, však súd musí vydať do desiatich dní.

Súčasne s rozhodnutím o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie súd ustanoví dlžníkovi správcu náhodným výberom zo osobitného zoznamu tzv. podľa osobitného predpisu, avšak len v prípade, ak byť dlžníkovi poskytnutá aj dočasná ochrana (t. j. ak k návrhu dlžník priložil aj súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany v zmysle ustanovení tohto zákona), alebo ak z konceptu plánu a ostatných príloh návrhu možno dôvodne predpokladať, že v rámci schvaľovacieho procesu verejného plánu bude potrebné nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu, t. j. najmä ak existujú skutočnosti preukazujúce nesúhlas niektorých dotknutých veriteľov s vedením verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prípadne skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k záveru o nesúhlase dotknutých veriteľov s predloženým konceptom plánu a jeho obsahom alebo rozsahom a pod. Rovnako tak súd ustanovení správcu aj v prípade, ak to navrhne dlžník, alebo ak ustanovenie správcu navrhne väčšina veriteľov. Týmto osobitným zoznamom sa rozumie oddiel špeciálnych správcov zoznamu správcov vedeného podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okrem iného je súčasťou rozhodnutia o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie aj výrok o poskytnutí dočasnej ochrany a čase jej trvania, ak dlžník splnil zákonné predpoklady pre jej poskytnutie.

V prípade, ak súd ustanovil dlžníkovi správcu z dôvodu existencie dôvodných predpokladov o vzniku dôvodov na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu alebo na základe návrhu dlžníka, alebo na základe návrhu väčšiny veriteľov, môže správca podať súdu návrh, aby uložil navrhovateľom povinnosť zložiť primeraný preddavok na odmenu správcu. Pokiaľ dlžník tento preddavok na odmenu správcu nezloží dlžník, súd konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii zastaví. Ak však ustanovenie správcu navrhli veritelia, súd povinnosť zložiť preddavok na odmenu správcu uloží veriteľom, ktorí takýto návrh podali a v prípade, ak veritelia tento preddavok nezložia, súd správcu odvolá a verejná preventívna reštrukturalizácia môže pokračovať bez ustanoveného správcu.

Upravuje sa zásada publicity vo vzťahu k povoleniu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, v zmysle ktorej je súd povinný bezodkladne po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie zverejniť v Obchodnom vestníku údaje o dlžníkovi, informáciu o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a zoznam veriteľov. V prípade, že s povolením verejnej preventívnej reštrukturalizácie bola súčasne dlžníkovi poskytnutá aj dočasná ochrana, súd zverejní aj informáciu o jej poskytnutí a tiež poskytnutý súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany.

Na účely zabezpečenia transparentnosti preventívneho konania je dlžník povinný po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie bezodkladne sprístupniť (na elektronické adresy, resp. mailom) elektronickú verziu návrhu spolu s prílohami a konceptom plánu

38

všetkým dotknutým veriteľom uvedeným v zozname veriteľov a následne aj každému dotknutému veriteľovi, ktorý požiada o doplnenie zoznamu veriteľov v ustanovenej lehote, t. j. túto povinnosť vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, ktorý je zapísaný v zozname veriteľov alebo byť zapísaný v zozname veriteľov na základe jeho žiadosti podanej v zákonom ustanovenej lehote.

§ 12

Upravuje sa informatívna (notifikačná) povinnosť štatutárneho orgánu počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie pre prípad, že počas tohto preventívneho konania nastane úpadok dlžníka. Predmetná povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka je splnená formou písomného informovania súdu, správcu, veriteľského výboru a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak táto dočasná ochrana bola poskytnutá, akonáhle nastal u dlžníka úpadok (bezodkladne po zistení úpadku dlžníka).

Vznik úpadku dlžníka počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nemá automaticky za následok ukončenie procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie a vznik povinnosti podať návrh podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. Ak je dôvodný predpoklad, že dlžník svoje nové záväzky bude riadne a včas plniť a zároveň, že plán bude súdom potvrdený, alebo že dlžník úpadok odvráti iným spôsobom, môže dlžník vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii pokračovať. Ak takýto predpoklad neexistuje alebo nie je dôvodný, dlžník je povinný podať súdu návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Spravidla posúdenie vhodnosti pokračovania v procese verejnej preventívnej reštrukturalizácie by malo byť v kompetencii poradcu a najmä by malo byť konzultované s veriteľmi.

Porušenie vyššie uvedených povinností dlžníkom rovnaké právne dôsledky, ako oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, t. j. v prípade porušenia informatívnej povinnosti alebo povinnosti podať návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii (ak nebola splnená informatívna povinnosť) vzniká právna fikcia vzniku zmluvnej pokuty, ako aj vznik zodpovednosti dlžníka za škodu veriteľom podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z.

§ 13

Jedným zo spôsobov ukončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie je jej zastavenie rozhodnutím súdu. Zastaviť verejnú preventívnu reštrukturalizáciu môže súd v zásade len na základe kvalifikovaného podnetu alebo na návrh dlžníka. Návrh dlžníka na zastavenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie preskúma súd len formálne, keďže sa nevyžaduje aby dlžník návrh odôvodnil. Vzhľadom na subsidiaritu všeobecného procesného predpisu, môže súd zastaviť aj z dôvodu nedostatkov v podmienkach konania.

Zastaviť konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na základe kvalifikovaného podnetu je možné len z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2, pričom nie je vylúčená ani kumulatívna existencia dôvodov na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Upravujú sa skutkové podstaty, naplnenie ktorých je dôvodom pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, pričom je potrebné rozlišovať medzi skutkovými podstatami, ktoré majú byť, resp. mali byť naplnené v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (odsek 1) a skutkovými podstatami, ktorých podmienky

39

boli naplnené v priebehu verejnej preventívnej reštrukturalizácie (odsek 2).

§ 14

Aktívne procesne legitimovaným na podanie kvalifikovaného podnetu je správca, veriteľský výbor alebo člen veriteľského výboru, poradca, významný veriteľ, veriteľ, voči ktorému dlžník, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, neplní nové záväzky riadne alebo včas, veriteľ, voči ktorému dlžník, ktorému nebola poskytnutá dočasná ochrana, neplní záväzky riadne alebo včas, alebo tak môže urobiť aj samotný zákonný sudca (pôjde o výnimočnú situáciu). Takáto právna úprava umožňuje zákonnému sudcovi aktívne riešiť podnety, ktoré nebudú spĺňať požiadavky kvalifikovanosti. Musí si však osvojiť tvrdenia podávateľa podnetu.

Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo opis skutočností odôvodňujúcich preskúmanie správcom v závislosti od toho, ktorému subjektu sa kvalifikovaný podnet podáva. Zároveň k nemu musia byť pripojené listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete. Je zrejmé, že ak tento podnet podáva zákonný sudca, listiny sa nachádzajú v súdnom spise, preto tieto nie je potrebné prikladať opätovne, ak teda nie dokladané nové listiny preukazujúce nové tvrdenia a zistenia. Súd alebo správca posudzuje len skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete, pričom ďalšie skutočnosti skúma len vtedy, ak je to potrebné, t. j. ak je zrejmé, že ďalšie skutočnosti v bezprostrednej súvislosti so skutočnosťami uvedenými v kvalifikovanom podnete skutočne odôvodňujú zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo preskúmanie správcom. Je teda na rozhodnutí súdu alebo správcu, či bude v rámci svojho preskúmavania získavať a zisťovať nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.

Ak podanie nemá náležitosti kvalifikovaného podnetu, súd alebo správca na také podanie neprihliada, je však povinný bezodkladne poučiť podávateľa kvalifikovaného podnetu o tejto skutočnosti.

§ 15

Zákon upravuje niekoľko spôsobov skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorá sa skončí vždy právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Je potrebné zdôrazniť, že ak skončí verejná preventívna reštrukturalizácia, automaticky zaniká aj dočasná ochrana, ak bola poskytnutá, nakoľko táto nemôže byť poskytnutá a mať účinky bez toho, aby bolo vedené konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie je súd povinný bezodkladne zverejniť údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia v Obchodnom vestníku.

§ 16

V prípade, že v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii nedôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom, štatutárny orgán povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku. Ide o osobitnú povinnosť dlžníka po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom, splnením ktorej dlžník deklaruje, že sa nenachádza

40

v úpadku. Takúto povinnosť štatutárny orgán dlžníka nemá, ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., a na základe takéhoto návrhu sa následne aj začne konkurzné konanie. Je potrebné uviesť, že ak štatutárny orgán dlžníka nesplní tieto osobitné povinnosti, resp. povinnosť, vzniká mu zodpovednosť za škodu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. (§ 11 ods. 2).

§ 17

Dlžník je oprávnený, na účely dosiahnutia cieľa verejnej preventívnej reštrukturalizácie a na účely podpory rokovania o verejnom pláne s cieľom umožniť mu pokračovať v prevádzke podniku, dosiahnuť poskytnutie dočasnej ochrany (tzv. všeobecné moratórium) a to najmä za predpokladu, že k návrhu pripojí súhlas veriteľov s jej poskytnutím. Pre poskytnutie dočasnej ochrany v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je potrebný súhlas väčšiny nespriaznených veriteľov počítanej podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok. Dočasnú ochranu však môže súd poskytnúť aj vtedy, ak s jej poskytnutím súhlasí aspoň 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok avšak súčasne musia byť splnené dve podmienky, a to že koncept plánu nepredpokladá u žiadneho z veriteľov čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti, ktoré by presahovalo 20% z jeho pohľadávky a súčasne koncept plánu nepredpokladá odklad splácania ktorejkoľvek pohľadávky veriteľov dlhší ako jeden rok.

V prípade, že dlžník pripojí k návrhu súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, súd mu automaticky v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie poskytne dočasnú ochranu na obdobie troch mesiacov. Pre „platný súhlas veriteľov“ sa vyžaduje, aby tento súhlas veriteľov nebol starší viac ako 30 dní pred podaním návrhu a aby išlo o súhlas veriteľov nespriaznených pohľadávok (na súhlasy spriaznených veriteľov sa neprihliada), pričom na účely určenia tejto výšky nespriaznených pohľadávok sa vychádzať z priebežnej účtovnej závierky nie staršej ako 60 dní, ktorá je taktiež v tomto prípade prílohou návrhu.

V oboch prípadoch sa len na súhlasy veriteľov nespriaznených pohľadávok. Veritelia spriaznených pohľadávok by s najväčšou pravdepodobnosťou súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a z tohto dôvodu by prihliadanie na ich súhlas pre tento účel mohlo potenciálne ohroziť záujmy nespriaznených veriteľov.

Súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany je možné podmieniť ustanovením veriteľského výboru alebo zmenou alebo odvolaním štatutárneho orgánu, alebo jeho člena alebo člena dozorného orgánu dlžníka pred podaním návrhu. Uvedené podmienky súhlasu by sa mali uskutočniť podľa pravidiel, ktoré majú byť vymedzené priamo v súhlase veriteľov.

Explicitne sa vymedzuje vznik účinkov dočasnej ochrany na účely zabezpečenia právnej istoty. Tie vznikajú deň nasledujúci po dni zverejnenia údajov o dlžníkovi a informácie o poskytnutí dočasnej ochrany spolu s ďalšími informáciami podľa ustanovení tohto zákona v Obchodnom vestníku, pričom súd je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na publikovanie informácie o poskytnutí dočasnej ochrany Obchodnom vestníku, ako aj o ostatných skutočnostiach.

§ 18

S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi právami dlžníka a jeho veriteľov sa dočasná ochrana prvý krát poskytuje na zákonom ustanovené trojmesačné obdobie.

41

V prípadoch, kedy sa vyžaduje vzhľadom na komplexnosť a náročnosť preventívnej reštrukturalizácie dlžníka viac času, zákon pripúšťa možnosť jej predĺženia o ďalšie tri mesiace, avšak celková doba trvania dočasnej ochrany nesmie presiahnuť obdobie šiestich mesiacov, t. j. o predĺženie dočasnej ochrany môže dlžník žiadať len raz. Dlžník musí požiadať o predĺženie dočasnej ochrany vo vymedzenom časovom období, inak súd na žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany nebude prihliadať a zmeškanie lehoty v tomto prípade nemožno odpustiť.

O predĺženie dočasnej ochrany môže požiadať dlžník len v prípade, že sa v rokovaniach o verejnom pláne dosiahol náležitý pokrok a jej predĺženie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie a práve z uvedeného dôvodu získal dlžník súhlas veriteľského výboru na jej predĺženie. Iné dôvody predĺženia dočasnej ochrany sa v súlade so smernicou nepripúšťajú, a to ani v prípade, ak by dlžník získal súhlas veriteľského výboru. Predĺženie dočasnej ochrany sa rovnako tak nepripúšťa, bez ohľadu na dôvody, ani v prípade, ak dlžník presunul svoje centrum hlavných záujmov z iného členského štátu v období troch mesiacov pred podaním návrhu. Ide o konkrétnu transpozíciu.

Pokiaľ splnené podmienky na predĺženie dočasnej ochrany, súd rozhodne o jej predĺžení uznesením a dočasnú ochranu predĺži o ďalšie tri mesiace. Pri rozhodovaní by súd mal dbať na to, aby nedošlo k pretrhnutiu doby trvania dočasnej ochrany, t. j. táto by mala na seba bezprostredne nadväzovať a v súlade s uvedeným by mal súd rovnako tak postupovať aj v prípade plnenia publikačnej povinnosti. Súd je totiž rovnako tak povinný bezodkladne vykonať opatrenia na publikovanie údajov o dlžníkovi a informácie o predĺžení dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku.

§ 19

Dočasná ochrana za následok, že vedie k čiastočnému obmedzeniu niektorých úkonov a majetkových dispozícií dlžníka. V prípade, ak s poskytnutím dočasnej ochrany súhlasia veritelia, títo oprávnení v súhlase s poskytnutím dočasnej ochrany určiť konkrétne úkony, ktoré je dlžník oprávnený vykonať len so súhlasom poradcu. V takomto prípade v zásade môže ísť o akýkoľvek úkon, teda nielen o bežné právne úkony, ale aj o úkony, ktorými sa podstatne mení skladba majetku záväzkov alebo záväzkových vzťahov, pričom toto obmedzenie je časovo ohraničené zánikom dočasnej ochrany v závislosti od druhu právneho úkonu dlžníka. Toto dispozičné obmedzenie byť preto uplatňované od okamihu poskytnutia tohto súhlasu veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, t. j. obmedzenie byť realizované už v čase, kedy ešte dočasná ochrana poskytnutá byť nemusí, pričom jeho uplatňovanie závisí od druhu úkonu dlžníka, na ktorý je požadovaný súhlas poradcu. Pokiaľ ide bežné právne úkony, bežnú činnosť dlžníka, ktorá by bola podliehala schváleniu poradcom, tak takéto obmedzenie by malo byť platné do zániku dočasnej ochrany, pokiaľ veritelia v súhlase s jej poskytnutím neurčili inak. Pokiaľ však ide o úkony, ktorými sa podstatne mení skladba majetku dlžníka, jeho záväzkov alebo záväzkových vzťahov, v tomto prípade je schválenie úkonu poradcom v zmysle obmedzenia vyjadreného v súhlase veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, časovo ohraničené ustanovením veriteľského výboru. Po tom, ako bol dlžníkovi vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii ustanovený veriteľský výbor, je totiž dlžník priamo zákonom obmedzený len na výkon bežnej činnosti a bežných právnych úkonov (pokiaľ nie sú podmienené poradcovým schválením), nakoľko nemôže vykonávať, resp. musí obmedziť svoju činnosť len na úkony, ktorými sa podstatne nemení skladba jeho majetku, záväzkov alebo záväzkových vzťahov. Iné úkony môže dlžník vykonávať iba so súhlasom veriteľského výboru. Je potrebné uviesť, že tretie osoby sa o prípadnom podmienení úkonov dlžníka ich schválením poradcom dozvedia priamo zo súhlasu veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, ak je dočasná

42

ochrana poskytnutá, ktorý je zverejnený. V ostatných prípadoch ide o zákonné dispozičné obmedzenie dlžníka, ktoré musí byť zrejmé a tretie osoby musia mať na zreteli toto zákonné dispozičné obmedzenie pri úprave svojich právnych vzťahov.

V prípade, že dlžník realizuje úkon, na ktorý sa vyžadovalo schválenie poradcom alebo veriteľským výborom bez tohto schválenia, veritelia alebo správca (v konkurze) môžu takémuto úkonu odporovať. Veriteľ vie v zásade takémuto úkonu odporovať kedykoľvek, avšak správca má túto možnosť iba v následnom konkurze. Odporovacie právo však bude neopodstatnené, ak druhá strana preukáže, že takýmto neschváleným úkonom, na ktorý inak zákon vyžadoval schválenie buď poradcom alebo veriteľským výborom, nedošlo k ukráteniu veriteľov.

Dispozičné obmedzenia spočívajúce v schválení úkonov dlžníka poradcom alebo veriteľským výborom voči osobám, ktorým boli alebo takéto úkony dlžníka určené, účinné od okamihu, kedy sa o ňom tieto osoby dozvedeli.

§ 20

Kľúčovým ustanovením na účely dočasnej ochrany poskytnutej v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je ustanovenie o účinkoch poskytnutia dočasnej ochrany. Dočasnú ochranu je potrebné vnímať ako typ špecifického neodkladného opatrenia, ktoré má za cieľ poskytnúť dlžníkovi časovo obmedzenú ochranu dostatočnú na vyriešenie hroziaceho úpadku a na efektívne naštartovanie a riadenie procesu sanácie dotknutého dlžníka prostredníctvom verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Účinky dočasnej ochrany pôsobia všeobecne voči všetkým veriteľom dlžníka.

K jednotlivým účinkom:

1. Aktívna konkurzná imunita

Dlžník nemá počas poskytnutej dočasnej ochrany povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu upravenú zákonom č. 7/2005 Z. z. Uvedené však nemá vplyv na informačnú povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka voči súdu, správcovi, veriteľskému výboru a veriteľom, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, pre prípad, že počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka, t. j. túto povinnosť musí splniť, inak nesie zodpovednosť v rovnakom rozsahu, ako pri oneskorenom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

2. Pasívna konkurzná imunita

Poskytnutá dočasná ochrana bráni vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka alebo povoleniu jeho reštrukturalizácie. Inak povedané, poskytnutá dočasná ochrana bráni tomu, aby sa na dlžníka pod dočasnou ochranou vzťahovala pôsobnosť zákona č. 7/2005 Z. z. vo veci vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie vo vzťahu k dlžníkovi. Tento účinok však nebráni súdu začať konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ale v začatom konkurzom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní nemožno pokračovať. Tento účinok dopĺňa účinok týkajúci sa aktívnej konkurznej imunity v tom zmysle, že pokiaľ nedošlo k vyhláseniu konkurzu alebo povoleniu reštrukturalizácie podľa zákona č. 7/2005 Z. z., takéto konanie sa ex lege prerušuje a súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť.

3. Relatívna exekučná imunita

Dočasná ochrana pôsobí aj voči vykonávacím konaniam, nakoľko poskytnutá dočasná ochrana bráni viesť a realizovať potrebné procesné úkony voči dlžníkovi v rámci exekučného konania

43

alebo obdobného vykonávacieho konania, t. j. uvedené sa vzťahuje na akýkoľvek výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu, napr. daňová exekúcia, výkon rozhodnutia podľa Správneho poriadku a pod. Rovnako ako v prípade pasívnej konkurznej imunity, aj v tomto prípade sa vykonávacie konanie poskytnutím dočasnej ochrany prerušuje ex lege a v takomto konaní nemôže príslušný orgán pokračovať. Relatívna exekučná imunita pôsobí vo vzťahu ku všetkým nárokom vymáhaným v konkrétnom vykonávacom konaní, okrem výslovne ustanovených prípadov a vo vzťahu k pracovnoprávnym nárokom zamestnancov (vymoženie týchto pohľadávok vo vykonávacom konaní nie je dotknuté). Taxatívny výpočet pohľadávok, na ktoré sa relatívna exekučná imunita nevzťahuje vyplýva z tej skutočnosti, že samotná smernica ráta s tým, že zo všeobecného moratória sa vylúčia pohľadávky v odôvodnených prípadoch. Vo vzťahu k pohľadávkam vzniknutým pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie ide o pohľadávky, pri ktorých špecifické pravidlá, ktoré vyplývajú z legislatívy Európskej Únie a následne prenesené aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Tieto pravidlá neumožňujú členskému štátu odpustiť pohľadávku voči prijímateľom, pretože ide o prenesenú pohľadávku, ktorá je následne vysporiadaná voči všeobecnému rozpočtu Európskej Únie, pričom celý proces vysporiadania je podrobne monitorovaný a vykazovaný. Vo vzťahu k plneniam priznaných rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry Európskej Únie možno výkon takéhoto rozhodnutia zastaviť podľa čl. 299 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie len rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Z uvedených dôvodov je opodstatnený záver o vylúčení týchto pohľadávok zo všeobecného moratória pri riešení verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Zo všeobecného moratória sa vylučuje aj ďalšia kategória pohľadávok v podobe daňových nedoplatkov, colných dlhov, pokút a iných platieb vymeraných a uložených colnými orgánmi podľa colných predpisov. Tieto pohľadávky nevyhnutné z dôvodu všeobecného záujmu vo vzťahu k naplneniu štátneho rozpočtu a štátneho rozpočtu Európskej únie. Pokiaľ by tieto pohľadávky neboli vylúčené, Slovenská republika by mohla byť ako veriteľ nespravodlivo poškodená, pretože nezačatím vymáhania uvedených pohľadávok, resp. prerušením vymáhania týchto pohľadávok by mohlo dôjsť k nižšiemu výberu daní, prípadne aj cla, pričom v prípade cla hrozí sankcia zo strany Európskej komisie v podobe úrokov z omeškania podľa nariadenia Rady (EÍU, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o o patreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť.

4. Priorita uspokojenia nových a nespriaznených záväzkov

Počas dočasnej ochrany platí pravidlo, ktorým sa sleduje posilnenie prevádzkyschopnosti podniku dlžníka, a preto sa umožňuje dlžníkovi plniť (všeobecne) nový záväzok pred starým záväzkom a z nového záväzku prednostne nespriaznený záväzok a až následne plniť starý nespriaznený záväzok a ako posledný aj starý spriaznený záväzok. Uvedené sa však nevzťahuje na pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka.

5. Dočasná nemožnosť výkonu zabezpečovacích práv

Dočasná ochrana obdobné účinky ako relatívna exekučná imunita aj vo vzťahu k výkonu zabezpečovacích práv, ktoré sa vzťahujú na majetok patriaci dlžníkovi, avšak v prípade výkonu zabezpečovacích práv nemožno ani začať tento výkon a následne zabezpečovacie právo vykonať ho. Výnimku z tohto pravidla tvoria pracovnoprávne nároky zamestnancov.

6. Zákaz započítania spriaznených pohľadávok

Započítanie je úkonom, ktorý môže prispieť k zásadnejším zmenám v skladbe, využití, určení či zmenšení majetku dlžníka pod dočasnou ochranou, najmä pokiaľ započítací prejav urobí

44

osoba s ním spriaznená. Vzhľadom na uvedené sa počas dočasnej ochrany neumožňuje započítanie pohľadávky dlžníka pod dočasnou ochranou so spriaznenou pohľadávkou, a to ani jednostranne a ani dohodou s dlžníkom (zmluvné započítanie). Tento účinok dočasnej ochrany vecne súvisí s ochranou majetkovej podstaty dlžníka. Ak by takéhoto pravidla nebolo, dlžník by sa tak pripravoval najmä o likvidné peňažné prostriedky, ktoré typicky potrebuje v situácii, kedy rieši hroziacu platobnú neschopnosť. Spriaznení veritelia by mali byť s týmto následkom uzrozumení, keďže v hierarchii ochranyhodnosti majetkových záujmov podriadení záujmom nespriaznených veriteľov. Neguje sa tým taktiež prípadná motivácia odkupovať pohľadávky veriteľov a „zlepšovať“ svoju pozíciu vo vzťahu k plneniu záväzkov voči dlžníkovi.

7. Obmedzenie zmeny obsahu zmluvných vzťahov a ich ukončenia

Modifikujú sa pravidlá pre výpoveď a odstúpenie od zmluvy vrátane práva odoprieť plnenie zo zmluvy alebo zmeniť obsah práv alebo povinností vyplývajúcich zo zmluvy v súvislosti s omeškaním dlžníka, ktoré vzniklo pred dočasnou ochranou. Presadzuje sa najmä základné pravidlo, podľa ktorého, ak pred poskytnutím dočasnej ochrany bol dlžník v omeškaní, poskytnutie dočasnej ochrany v takomto prípade nemôže byť dôvodom pre ukončenie alebo zmenu obsahu zmluvných vzťahov. Tento účinok dočasnej ochrany slúži na ochranu dlžníka vo vzťahu k jeho možnosti prevádzkovať podnik aj počas dočasnej ochrany a v zásade je nevyhnutné aj pre dosiahnutie účelu prebiehajúcej verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Z vymedzeného účinku dočasnej ochrany sa uplatňujú ustanovené výnimky, nakoľko nie je možné spravodlivo požadovať, aby v súvislosti s týmto účinkom druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Výnimku z predmetného účinku rovnako predstavuje plnenie druhej zmluvnej strany, ktoré nemá byť použité v súvislosti s bežnou podnikateľskou činnosťou dlžníka.

V prípade existencie zmluvných dojednaní účastníkov záväzkovo-právnych vzťahov s obsahom odporujúcim alebo vylučujúcim tieto účinky sa na takéto ustanovenia neprihliada, t. j. takéto zmluvné dojednania nie spôsobilé vylúčiť tento zákonom ustanovený účinok dočasnej ochrany.

8. Nemožnosť ukončenia financovania dlžníka

Financovanie, dohodnuté medzi veriteľom a dlžníkom ešte pred dočasnou ochranou nemožno počas dočasnej ochrany ukončiť z dôvodu, že dlžník neplní podmienky finančných ukazovateľov. Dlžník rovnako nie je oprávnený čerpať peňažné prostriedky z financovania, ktoré bolo dohodnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak na takéto čerpanie nemá súhlas veriteľského výboru. Je potrebné zdôrazniť, že toto obmedzenie sa dotýka tzv. finančných kovenantov, t. j. zmluvných podmienok, ktoré sa vypočítavajú z účtovných výkazov. V prípade, ak by dlžník neplnil iné podmienky pre poskytnutie financovania, veriteľ by mu mal mať možnosť odoprieť financovanie. To rovnako platí aj pre nekomitované linky.

9. Spočívanie behu niektorých lehôt

Pri dočasnej ochrane sa voči dlžníkovi pozastavuje najmä plynutie premlčacích dôb, rovnako ako plynutie lehôt pre prípadné uplatnenie nárokov z odporovateľných úkonov. Tieto lehoty, resp. ich začiatok plynutia a koniec plynutia plne kopíruje vznik a zánik účinkov dočasnej ochrany.

Osobitne sa z účinkov dočasnej ochrany sa vynímajú existujúce alebo budúce pracovnoprávne nároky či súčasných alebo bývalých zamestnancov dlžníka, t. j. dočasnou ochranou ostávajú nedotknuté pracovnoprávne nároky tak súčasných, ako aj bývalých

45

zamestnancov dlžníka v plnom rozsahu, t. j. týmto nárokom je poskytnutá ochrana v plnom rozsahu tak, ako keby dočasná ochrana poskytnutá nebola, a tieto nároky musia byť vyplatené v plnom rozsahu súlade so zákonom a bývalým alebo súčasným zamestnancom dlžníka prináležia všetky práva spojené s uplatňovaním ich pracovnoprávnych nárokov.

§ 21

Dlžníkovi sa počas dočasnej ochrany umožňuje na účely zabezpečenia riadneho chodu prevádzky jeho podniku prijať tzv. „krízové financovanie“, pričom ide o dočasné financovanie, ktoré je naviac účelovo určené, nakoľko prostriedky z krízového financovania môžu byť použité výlučne na zabezpečenie riadneho chodu prevádzky podniku dlžníka a to len počas dočasnej ochrany. Prostriedky z krízového financovania nemožno použiť na refinancovanie financovania dlžníka, poskytnutého pred poskytnutím dočasnej ochrany.

Krízové financovanie je možné prijať len so súhlasom veriteľského výboru. Platí, že za krízové financovanie sa považuje aj financovanie dlžníka, ktoré bolo dohodnuté ešte pred poskytnutím dočasnej ochrany dlžníka a peňažné prostriedky dlžník čerpal so súhlasom veriteľského výboru po poskytnutí dočasnej ochrany

Ustanovuje sa aj maximálny rozsah krízového financovania. Poskytnuté prostriedky sa považujú za krízové financovanie maximálne v rozsahu šiestich mesačných priemerných prevádzkových nákladov dlžníka za uplynulý kalendárny rok, pričom tento rozsah je ustanovený ako maximálna hranica pre krízové financovanie ako celku, t. j. tento rozsah musí byť dodržaný aj v prípade kombinácie krízového financovania prostredníctvom „nového“ krízového financovania a dočerpania finančných prostriedkov z už skôr dohodnutého financovania.

Aby existovala motivácia na poskytnutie krízového financovania dlžníkovi a rovnako tak snaha dlžníka o zabezpečenie riadneho chodu prevádzky jeho podniku, bude sa uplatňovať pravidlo, že ten, kto poskytne dlžníkovi takéto krízové financovanie, bude mať v prípade vyhlásenia konkurzu výhodu v podobe rovnakého zaobchádzania v rozsahu zodpovedajúcom inštitútu nového úveru poskytnutého v rámci reštrukturalizácie. Ak je krízové financovanie zabezpečené, tak pôjde o uspokojenie zo zabezpečenia. V ostatných prípadoch bude krízové financovanie požívať absolútnu prioritu voči nezabezpečenému dlhu.

§ 22

V odseku 1 sa vymedzujú dôvody zániku dočasnej ochrany. Typickým dôvodom zániku dočasnej ochrany je uplynutie maximálnej doby jej trvania (vrátane predĺženia). Nemalo by sa taktiež brániť tomu, aby dlžník kedykoľvek žiadal o jej skončenie (súd dôvody takejto žiadosti neskúma). Takáto žiadosť dlžníka sa podáva prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Zákon ráta so zánikom dočasnej ochrany aj z dôvodu potvrdenia alebo zamietnutia verejného plánu súdom, alebo z dôvodu zastavenia konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, t. j. dočasná ochrana v zásade vždy zaniká v dôsledku skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Dočasná ochrana zaniká dňom nastúpenia dôvodov zániku, pričom zanikajú aj účinky poskytnutej (predĺženej) dočasnej ochrany, a zverejnenie informácie o jej zániku v Obchodnom vestníku na zánik jej účinkov nemá vplyv.

Súdu sa ukladá povinnosť bezodkladne zverejniť údaje o dlžníkovi a informáciu o zániku dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku, vrátane informácie o skončení verejnej

46

preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia (len v prípade, ak dočasná ochrana zanikla v dôsledku skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, t. j. na základe právoplatného rozhodnutia súdu). Ak dočasná ochrana zanikla počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorá pokračuje, v tomto prípade súd bezodkladne zverejní len údaje o dlžníkovi a informáciu o zániku dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku. Nie je žiadúce, aby súd čakal so zverejnením informácie o zániku dočasnej ochrany na skončenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 23

Súd dohliada na činnosť správcu ako aj na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka, pričom pri výkone dohľadu prihliada na záujmy veriteľov dlžníka a na prípadné nerovnosti v prístupe k poskytovaným informáciám potrebným na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo v rozsahu týchto informácií, ktorými disponuje samotný dlžník a jeho veritelia. Na vyváženie tejto informačnej nerovnosti slúži najmä oprávnenie súdu uložiť dlžníkovi povinnosť sprístupnenia informácii veriteľovi, ktorých sa domáha, ak ide o informácie, ktoré súd považuje pre naplnenie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie za potrebné.

Konštruuje sa možnosť predbežného právneho posúdenia súdom ohľadne predbežnej otázky vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ktorá sa týka výkladu niektorého z ustanovení tohto zákona alebo ďalšieho postupu v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na účely usmernenia strán a iných subjektov vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, pričom pri riešení tejto problematiky súd prihliadať predovšetkým na účel sledovaný verejnou preventívnou reštrukturalizáciou.

§ 24

Upravujú sa niektoré podmienky výkonu funkcie správcu, jeho odvolania a zániku jeho funkcie vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Osobitne sa upravuje jeho odvolanie v prípade opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitným predpisom, pričom je na rozhodnutí súdu posúdenie závažnosti a frekvencie porušenia povinnosti správcom. Súd tak podľa vlastného uváženia rozhodne, či porušenie povinnosti je dôvodom pre priame odvolanie z funkcie správcu vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Na funkciu správcu vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii sa inak uplatňujú ustanovenia osobitného predpisu (zákona č. 8/2005 Z. z.). Rozhodnutie o odvolaní a ustanovení nového správcu, ako aj rozhodnutie o ustanovení nového správcu v prípade smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho, alebo zániku pôvodne ustanoveného správcu podliehajú zverejňovacej povinnosti súdu v Obchodnom vestníku.

§ 25

Správca počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie oprávnenie dohľadu nad dlžníkom v rozsahu skúmania a zisťovania dôvodov pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a s tým spojenú informačnú povinnosť voči súdu, veriteľskému výboru, relevantným veriteľom a veriteľom súhlasiacim s dočasnou ochranou. Súd môže zároveň správcu poveriť i vykonaním ďalších úloh v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie jej účelu.

Ďalším oprávnením správcu je povinnosť preskúmavania zodpovednosti štatutárneho

47

orgánu, úkonov dlžníka, ktoré mohli spôsobiť hrozbu úpadku alebo úpadok dlžníka, a stavu dlžníka v čase začatia konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na základe kvalifikovaného podnetu. O takomto preskúmaní je správca povinný vypracovať písomnú odôvodnenú správu, ktorú je povinný následne zaslať súdu a podávateľovi kvalifikovaného podnetu do 15 dní od doručenia kvalifikovaného podnetu, avšak v odôvodnených prípadoch je možné túto lehotu predĺžiť maximálne o ďalších 15 dní na základe oznámenia dôvodov nedodržania lehoty súdu.

Upravuje sa povinnosť dlžníka a tretích osôb poskytovať správcovi pri výkone jeho činnosti vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii súčinnosť, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti sa uplatňujú ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z., prostredníctvom ktorých je možné vynútenie tejto súčinnosti, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 26

Správca nárok za výkon funkcie vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii na odmenu ako aj na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie. Odmenu správcu a náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie, ak bol ustanovený, platí dlžník, avšak v prípade, ak bol správca ustanovený na návrh veriteľov, tieto náklady platia veritelia, ktorí ustanovenie správcu vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii navrhli, spoločne a nerozdielne.. V prípade sporu o výške odmeny alebo náhrady výdavkov rozhodne súd najneskôr do 30 dní. Podrobnosti o odmene a náhrade výdavkov podrobnejšie upravené vo vykonávacom predpise.

§ 27

Na účely jednoznačnosti určenia verejným plánom dotknutých veriteľov sa explicitne vymedzujú veritelia, ktorí potvrdeným verejným plánom dotknutí a veritelia, na ktorých sa potvrdený verejný plán nevzťahuje, resp. nie je pre nich záväzný (tzv. nedotknutí veritelia). Za dotknutých veriteľov možno vo všeobecnosti považovať všetkých veriteľov, ktorých pohľadávka vznikla pred rozhodným dňom (pred prvým dňom kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol podaný návrh), ak nejde o nedotknutého veriteľa. Dotknutým veriteľom je aj spoločník dlžníka, ak sa predpokladá zmena majetkových pomerov či štruktúry dlžníka. Dotknutým veriteľom je aj podmienený dotknutý veriteľ, t. j. ručiteľ, spoludlžník či iná osoba, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi po rozhodnom dni za predpokladu, že táto osoba splní záväzok dlžníka vzniknutý pred rozhodným dňom, ak samozrejme nejde v tomto prípade o nedotknutého veriteľa.

Zákon explicitne vyjadruje skupiny veriteľov, ktorí nie verejným plánom dotknutí, pričom verejný plán môže súčasne určiť aj ďalších veriteľov, ktorí ním nebudú dotknutí.

Rozdelenie veriteľov podľa toho, či verejným plánom dotknutí alebo nedotknutí vychádza priamo zo smernice. Veritelia, ktorí verejným plánom dotknutí, sa priamo zúčastňujú na verejnej preventívnej reštrukturalizácii, účastníkmi konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, majú konkrétne práva a povinnosti upravené týmto zákonom, napr. právo žiadať byť zapísaný v zozname veriteľov, právo podať kvalifikovaný podnet, právo hlasovať o verejnom pláne na schvaľovacej schôdzi a pod. Títo verejným plánom dotknutí veritelia priamo dotknutí verejným plánom, nakoľko je pre nich prijatý verejný plán záväzný. Postavenie nedotknutých veriteľov sa v zásade nemení bez ohľadu na to, či verejná preventívna

48

reštrukturalizácia prebieha alebo nie. Nedotknutí veritelia nemajú vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii postavenie účastníka konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a prijatý verejný plán nie je pre ne záväzný. Dlžník je povinný nedotknutým veriteľom uhrádzať ich pohľadávky tak, akoby verejná preventívna reštrukturalizácia neprebiehala. Nedotknutých veriteľov sa však môžu dotknúť účinky dočasnej ochrany, ak je poskytnutá avšak len v zákonom ustanovenom rozsahu.

Osobitnú skupinu nedotknutých veriteľov predstavujú zamestnanci dlžníka, resp. osoby so svojimi pracovnoprávnymi nárokmi voči dlžníkovi. Ich postavenie ako nedotknutých veriteľov vyplýva nielen zo smernice, ktorá poskytuje tejto skupine veriteľov osobitnú ochranu, ale aj zo skutočnosti, že jedným zo základných účelov verejnej preventívnej reštrukturalizácie je záchrana podniku a ochrana pracovných miest. Jednotlivé skupiny veriteľov, ktoré nie sú plánom dotknuté, boli konštruované vzhľadom na ich postavenie v obchodno-záväzkových vzťahoch k dlžníkovi (neplnenie pohľadávok týchto nedotknutých veriteľov v stave „hroziaceho úpadku“ musí byť zabezpečené, nakoľko inak nemožno takéhoto dlžníka, ktorý nie je schopný uhrádzať bežné záväzky, považovať za dlžníka v hroziacom úpadku, ale jeho situáciu je už nutné riešiť podľa insolvenčných predpisov).

K nedotknutým veriteľom patrí aj sporný nespriaznený veriteľ, pričom zaradenie tohto veriteľa medzi nedotknutých veriteľov je odôvodnené potrebou zabezpečiť verejnú preventívnu reštrukturalizáciu transparentnú, efektívnu a rýchlu, a teda riešenie sporu dlžníka s jeho nespriazneným veriteľom nie je v tomto procese žiadúce. Okrem uvedeného, pokiaľ existuje takýto spor, dotknutí veritelia o ňom informovaní (musia byť) a v takomto prípade samozrejme majú možnosť prijať rozhodnutie o tom, či napriek tejto skutočnosti budú pokračovať v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo nie, prípadne môžu pomôcť dlžníkovi pri riešení sporu s nespriazneným veriteľom, alt. požadovať ukončenie takéhoto sporu poskytnutím plnenia spornému nespriaznenému veriteľovi a pod.

Osobitnú skupinu tvoria veritelia, ktorí môžu byť verejným plánom dotknutí, avšak len v prípade, ak tak určí verejný plán, t. j. ich postavenie ako dotknutých alebo nedotknutých veriteľov v zásade závisí od rozhodnutia dlžníka, či tieto subjekty do verejnej preventívnej reštrukturalizácie zapojí alebo nie, pričom toto rozhodnutie dlžníka môže byť samozrejme ovplyvnené odporúčaniami poradcu, správcu, prípadne postojom ostatných dotknutých veriteľov, ktorí môžu rovnako tak, vzhľadom na informácie, ktoré majú k dispozícii, požadovať zaradenie niektorých týchto skupín veriteľov do skupiny dotknutých veriteľov.

§ 28

Vymedzuje sa obdobie, počas ktorého sa splatnosť príslušenstva pohľadávok dotknutých veriteľov odkladá, a to od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie do jej skončenia potvrdením verejného plánu, zamietnutím návrhu na potvrdenie verejného plánu alebo do jej zastavenia.

Zároveň sa určuje ďalší osud príslušenstva nefinančných pohľadávok po potvrdení plánu, ktoré vzniklo do rozhodného dňa a po rozhodnom dni. Pokiaľ ide o príslušenstvo nefinančnej pohľadávky, ktoré vzniklo do rozhodného dňa, takýto nárok na príslušenstvo zaniká potvrdením plánu v rozsahu, v akom presahuje 5 % p. a. istiny. Ak ide o príslušenstvo nefinančnej pohľadávky vzniknuté po rozhodnom dni až do potvrdenia plánu, zaniká v celom rozsahu.

49

§ 29

Dlžník ešte pred podaním samotného návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie musí zostaviť zoznam veriteľov, ktorý je súčasne obligatórnou prílohou návrhu, pričom zoznam veriteľov je potrebné zostaviť k rozhodnému dňu. V zozname veriteľov je dlžník povinný uviesť všetkých dotknutých, nedotknutých, ale aj sporných veriteľov, čím sa odbremenia veritelia od samotného prihlasovania pohľadávok, pričom dotknutých veriteľov musí uvádzať podľa zákonom ustanovených skupín. Dlžník okrem všetkých známych veriteľov uvedie v zozname veriteľov aj výšku pohľadávok veriteľov, ktorú tak veritelia budú môcť skontrolovať. Dlžník v prípade sporných pohľadávok je povinný v zozname veriteľov uvádzať vecné dôvody spornosti, inak platí predpoklad, že zoznam veriteľov nie je zostavený riadne, čo môže byť dôvodom zastavenia konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Podrobnosti o obsahu a zostavení zoznamu veriteľov ustanoví vykonávací predpis.

§ 30

Každý veriteľ dlžníka, v zmysle ustanovení zákona, je oprávnený požiadať vo svojej veci dlžníka o opravu alebo doplnenie zoznamu veriteľov, ak nie je uvedený v zozname veriteľov alebo vo svojej veci identifikuje iné nedostatky zoznamu veriteľov. Toto oprávnenie patrí veriteľovi v zákonom ustanovenom období a dlžník je povinný takejto žiadosti veriteľa vyhovieť a zoznam veriteľov opraviť alebo doplniť. Žiadosť veriteľa podaná po zákonom ustanovenej lehote nemôže byť zohľadnená a na takúto žiadosť sa neprihliada. Následne je dlžník povinný do 15 dní od uplynutia lehoty na podanie žiadosti o opravu alebo doplnenie zaslať aktualizovaný zoznam veriteľov súdu. Každý zoznam veriteľov, vrátane aktualizovaného, súd zverejní v Obchodnom vestníku, čím sa zabezpečuje transparentnosť procesu.

Vo vzťahu k tvorbe zoznamu veriteľov je potrebné uviesť, že základnou podmienkou pre prijatie verejného plánu je vytvorenie zoznamu veriteľov riadne a v súlade so zákonom. V prípade, ak veriteľ poruší zákonné ustanovenia týkajúce sa tvorby zoznamu veriteľov, prípadne nezostaví tento zoznam riadne, každý veriteľ, ktorý by bol inak dotknutý alebo je dotknutý, právo podať kvalifikovaný návrh či súdu alebo správcovi s návrhom na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 31

Po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie zvolá dlžník informatívnu schôdzu. Povinne zúčastneným na tejto schôdzi je dlžník, ktorý informatívnu schôdzu aj vedie, správca, poradca, zákonný sudca, pričom právo zúčastniť sa aj každý dotknutý veriteľ a ten, kto tvrdí, že takýmto veriteľom je (v tomto prípade stačí tvrdenie veriteľa). Informatívna schôdza sa musí uskutočniť v období medzi 15. dňom a 20. dňom po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

S rozvojom moderných informačných technológii sa umožňuje konanie a vedenie informatívnej schôdze aj prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V tomto prípade je však potrebné vyhotovenie obrazovo-zvukového alebo zvukového záznamu z konania tejto schôdze, ako aj vyhotovenie zápisnice.

Základným predmetom a cieľom informatívnej schôdze je najmä informovanie všetkých zúčastnených o hroziacom úpadku dlžníka a najmä predstavenie a bližšie opísanie

50

konceptu plánu, vrátane cieľa verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorým dôjsť k reštrukturalizácii podniku dlžníka. Všetky podrobnosti o priebehu informatívnej schôdze upravuje vykonávací predpis.

§ 32

V rámci procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa obligatórne ustanovuje orgán zastupujúci záujmy veriteľov, ktorým je veriteľský výbor. Veriteľský výbor ustanoví súd na návrh dlžníka alebo kvalifikovanej skupiny veriteľov bezprostredne pri povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie. V ostatných prípadoch súd ustanoví veriteľský výbor bezodkladne po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie, t. j. ak ustanovenie veriteľského výboru nenavrhne ani dlžník, ani kvalifikovaná skupina veriteľov.

Veriteľský výbor slúži predovšetkým na zefektívnenie a zrýchlenie procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Veriteľský výbor sa môže skladať z troch, najviac z piatich veriteľov určených súdom. Ak bol podaný návrh na ustanovenie veriteľského výboru, súd je týmto návrhom viazaný len v rozsahu, v akom je návrh v súlade s pravidlami kreovania veriteľského výboru, t. j. rozhodnutie o ustanovení konkrétnych členov veriteľského výboru vzhľadom na konkrétne pravidlá jeho kreovania je na rozhodnutí súdu. Základným pravidlom pre kreovaní veriteľského výboru je obligatórny počet nespriaznených členov veriteľského výboru, t. j. traja z členov veriteľského výboru musia byť nespriaznenými veriteľmi. Následne súd zohľadňuje pravidlo, že vo veriteľskom výbore majú byť zastúpení najmä relevantní veritelia a v záujme zachovania rovnosti majú byť primerane zastúpení aj zabezpečení a nezabezpečení veritelia.

Členstvo veriteľa vo veriteľskom výbore vzniká ustanovením súdu, ktorý vyberá veriteľov zo zoznamu veriteľov. Súhlas veriteľa na ustanovenie do funkcie člena veriteľského výboru sa nevyžaduje. V prípade, ak niektorý z veriteľov vopred výslovne (najmä písomne) oznámi súdu svoj nesúhlas s ustanovením do funkcie člena veriteľského výboru, takéhoto veriteľa súd nemôže do funkcie člena veriteľského výboru ustanoviť. Každý veriteľ, ktorý bol do funkcie člena veriteľského výboru ustanovený súdom, je oprávnený vzdať sa tejto funkcie. Členstvo veriteľa vo veriteľskom výbore zanikne písomným vzdaním sa funkcie adresovaného príslušnému súdu. V prípade, že súd to považuje za potrebné, môže člena veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť. V prípade, že zanikne funkcia člena veriteľského výboru, pôsobnosť veriteľského výboru trvá naďalej. Pokiaľ však nie je možné ustanoviť veriteľský výbor, t. j. veriteľský výbor nemá minimálny počet členov, je nutné zvážiť zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii z dôvodu zmeny situácie, ktorá odôvodňuje záver o tom, že dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie nie je možné práve z dôvodu absencie základného obligatórneho orgánu, ktorý zastupuje záujmy veriteľov, resp. má zastupovať záujmy veriteľov.

Člen veriteľského výboru rovnaké právomoci nahliadania do účtovníctva, písomností a iných podkladov dlžníka ako správca, čím sa zabezpečuje informovanosť člena veriteľského výboru o stave dlžníka. Člen veriteľského výboru je povinný konať v súlade so spoločným záujmom všetkých veriteľov a je povinný zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám, ktoré sa nezúčastňujú na verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Povinnosť mlčanlivosti je ustanovená v rovnakom rozsahu, v akom túto povinnosť správca, t. j. povinnosť mlčanlivosti majú v rovnakom rozsahu aj napr. zamestnanci člena veriteľského výboru, ktorý sa podieľali na riešení hroziaceho úpadku dlžníka, prípadne iné osoby, ktoré sú členom veriteľského výboru poverené vykonávaním niektorých úkonov, a voči ktorým člen

51

veriteľského výboru práve z dôvodu poverenia na výkon určitých činností nemá povinnosť mlčanlivosti.

Súčasne sa upravujú podmienky uznášaniaschopnosti a rozhodovania veriteľského výboru, ako aj možnosť písomného hlasovania. Osobitne sa upravuje možnosť zúčastniť sa zasadania veriteľského výboru aj osobám, resp. osobe, ktorá sa podieľať na plnení verejného plánu (napr. investor), ak s tým vysloví súhlas veriteľský výbor. V prípade, ak niektoré otázky týkajúce sa zasadania veriteľského výboru nie osobitne ustanovené týmto zákonom, je potrebné subsidiárne aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o zasadnutí veriteľského výboru.

§ 33

Vymedzuje sa pôsobnosť a právomoci veriteľského výboru v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Veriteľský výbor by mal svojou činnosťou zabezpečiť efektívnosť, transparentnosť a rýchlosť procesu a najmä zastupovať záujmy všetkých veriteľov v procese verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Veriteľskému výboru patrí najmä oprávnenie obmedziť činnosť dlžníka určením úkonov, ktoré podliehajú schváleniu veriteľského výboru a tieto úkony aj schvaľovať, alebo schváleniu poradcu. Do pôsobnosti veriteľského výboru patrí aj oprávnenie po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľovať odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej odmeny, môže rozhodnúť o neprimeranosti odmeny poradcu, udeliť súhlas na poskytnutie krízového financovania alebo dočerpania finančných prostriedkov z financovania dohodnutého pred poskytnutím dočasnej ochrany a vykonáva aj ďalšiu činnosť, ktorú ustanovuje zákon. Činnosť veriteľského výboru v zásade končí skončením verejnej preventívnej reštrukturalizácie, okrem prípadu, kedy verejný plán určí dlhšiu dobu výkonu činnosti veriteľského výboru, najneskôr však môže byť činnosť veriteľského výboru vykonávaná do splnenia plánu.

§ 34

Ustanovenie upravuje základné zásady, ktorých sa dlžník držať pri vypracovaní verejného plánu a nedodržanie ktorých je obligatórnym dôvodom pre zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu, preto je nutné ich dodržanie v súlade s cieľom verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Verejný plán byť v zásade zostavený tak, aby bol určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný, podľa možnosti konsenzuálny, aby zabezpečoval spravodlivú distribúciu hodnoty (súčasného a aj budúceho) majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov a obsahoval všetky informácie, ktoré dotknutí veritelia potrebujú k hlasovaniu o verejnom pláne a v konečnom dôsledku, aby mal potenciál zabrániť úpadku dlžníka a zabezpečoval jeho životaschopnosť.

Upravuje sa osobitné pravidlo týkajúce sa ohodnotenia majetku dlžníka, kedy je dotknutý veriteľ, ktorý nesúhlasí s určením hodnoty majetku dlžníka v koncepte plánu (ktorý je vlastne podkladom pre schvaľovací proces a nesmie sa podstatne odlišovať od verejného plánu, ktorý byť schválený), oprávnený požadovať od dlžníka súčinnosť za účelom zabezpečenia znaleckého posudku. Súčinnosť zo strany dlžníka byť poskytnutá dotknutému veriteľovi bezodplatne a v dostatočnom časovom predstihu pred hlasovaním o prijatí plánu (aj v tomto prípade veriteľ môže využiť oprávnenie súdu uložiť dlžníkovi povinnosť poskytnúť takémuto veriteľovi potrebné informácie). V prípade neakceptovania požiadaviek takéhoto veriteľa v rámci schvaľovacieho procesu je tento veriteľ oprávnený sa vyjadriť k návrhu na potvrdenie plánu a súd je povinný prihliadať a skúmať toto vyjadrenie veriteľa, pričom v rámci

52

uvedeného je súd oprávnený v konaní zabezpečiť vlastný znalecký posudok a podľa výsledkov dokazovania prispôsobiť týmto zisteniam aj rozhodnutie o návrhu na potvrdenie verejného plánu.

Zakotvuje sa pravidlo, že verejný plán sa nemôže podstatne líšiť od konceptu plánu. Zákon explicitne definuje len jednu podstatnú odchýlku od konceptu plánu, ktorou je v zásade ustanovená hranica predpokladanej miery uspokojenia veriteľa v skupine a ktorá sa nesmie vo verejnej pláne odlišovať o viac ako 10% oproti spodnej hranici rozpätia predpokladanej miery uspokojenia tohto veriteľa, ktorá bola uvedená v koncepte plánu. V rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie totiž koncept plánu predstavuje „predbežný verejný plán“, , ktorý bude predmetom schvaľovacej schôdze a predmetom schvaľovania. To znamená, že v koncepte plánu nemusí byť uvedené presné percento predpokladanej miery uspokojenia veriteľov, ale umožňuje sa určiť percento v rozpätí maximálne 10 % (t.j. napr. 50% - 60%). Týmto opatrením sa zabezpečiť, aby verejný plán, ktorý bude predmetom schvaľovania veriteľmi, bol v podstatnej miere zhodný s konceptom plánu. Zákon však nevylučuje existenciu iných podstatných odchýlok, ktoré ostávajú na posúdení súdu.

Zakazuje sa zvýhodňovanie dotknutého veriteľa tým, že by sa mu dlžníkom poskytla výhoda, ktorú verejný plán nepredpokladá. Takýto zvýhodňujúci úkon dlžníka v prospech niektorého dotknutého veriteľa bude zo zákona absolútne neplatný.

§ 35

Upravujú sa reštrukturalizačné opatrenia, ktoré majú slúžiť na odvrátenie hroziaceho úpadku dlžníka a zabezpečenie jeho životaschopnosti. Ide o určité „ozdravné opatrenia“, pričom môže ísť o akékoľvek opatrenia ekonomickej a právnej povahy, ak vedú k cieľu verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Zákon uvádza demonštratívny výpočet reštrukturalizačných opatrení, zahrňujúc reštrukturalizáciu záväzkov, majetku, kapitálovej štruktúry, ľudských zdrojov, riadenia a kontroly dlžníka, ako aj financovanie reštrukturalizačných opatrení, pričom zákon nevylučuje použitie aj iných opatrení, ak je ich cieľom odvrátenie úpadku dlžníka a zabezpečenie životaschopnosti podniku a k tomuto cieľu aj smerujú.

§ 36

Pokiaľ ide o náležitosti verejného plánu, verejný plán sa skladá z troch základných častí, a to z úvodnej časti, opisnej časti a záväznej časti, pričom každá z nich zákonom ustanovené obligatórne obsahové náležitosti.

V úvodnej časti sa v zásade uvádzajú všetky identifikačné údaje o dlžníkovi, správcovi a príslušnom súde. Opisná časť obsahovať opis podnikateľskej činnosti dlžníka, aktuálnej situácie dlžníka, prípadne čo viedlo k tejto situácii, aké východiská a uskutočnené kroky na riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie plánu a pod. Uvedená časť teda vysvetľujúci charakter o stave, ktorý nastal, ako aj o stave, ktorý by sa mal dosiahnuť schválením verejného plánu. V tejto časti by sa mali uvádzať aj všetky vhodné informácie pre účely hlasovania dotknutých veriteľov o verejnom pláne. Záväzná časť upravuje konkrétne právne vzťahy medzi dotknutými subjektmi, spôsob a podmienky ich regulácie pre prípad schválenia plánu.

K verejnému plánu musia byť pripojené zákonom ustanovené obligatórne prílohy (podrobnosti o ich obsahu upraví vykonávací predpis), pričom sa umožňuje, aby bol obsah

53

vybraných časti plánu uvedený aj v prílohe plánu, aby sa predišlo duplicite uvádzania informácií, pričom je vhodné vo verejnom pláne odkázať na konkrétnu prílohu, v ktorej sa požadované informácie a údaje nachádzajú.

§ 37

Z dôvodu spravodlivého zaobchádzania s dotknutými veriteľmi a na účely zamedzenia nespravodlivého zásahu do práv veriteľov verejným plánom sa navrhuje vytvorenie samostatných skupín pre dotknutých veriteľov. V prípade zabezpečených veriteľov sa vytvorí samostatná skupina pre každého zabezpečeného veriteľa. Samostatná skupina sa vytvorí aj pre nezabezpečených veriteľov, veriteľov spriaznených pohľadávok, podriadených veriteľov a spoločníkov. Tvorba skupín by mala odrážať hierarchiu ochrany hodnosti majetkových záujmov dotknutých veriteľov a na druhej strane nenarúšať pravidlá pomerného uspokojenia veriteľov.

Zavádzajú sa pravidlá, ktorými sa zabezpečiť ochrana záujmov všetkých dotknutých veriteľov v rámci vytvorenej skupiny, vrátane ochrany „zraniteľných veriteľov“, najmä malých dodávateľov. V prípade, že je to v záujme dotknutých veriteľov v jednotlivých skupinách, a zároveň postavenie malých dotknutých veriteľov sa nezhorší, je možné pre každú zákonom ustanovenú skupinu veriteľov vytvoriť vo verejnom pláne ďalšie skupiny, pričom ich vytvorenie a pravidlá členenia musia byt v pláne riadne zdôvodnené; to však neplatí pre skupinu nezabezpečených veriteľov.

V každej jednej skupine sa s dotknutými veriteľmi zaobchádzať rovnako, s prihliadnutím na zásadu pomerného uspokojenia veriteľov (pari passu), v zmysle ktorej sa veritelia s porovnateľným postavením (t.j. chráneným majetkovým záujmom) majú uspokojovať pomerne.

K § 38

Upravuje sa tzv. nové financovanie reštrukturalizačných opatrení, ktoré môže byť zahrnuté vo verejnom pláne, pričom toto nové financovanie na rozdiel od krízového financovania, ktoré sa poskytuje len na účely dočasnej ochrany, nie je časovo ani účelovo viazané, avšak musí by obsiahnuté vo verejnom pláne a musí slúžiť na naplnenie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Novému financovaniu sa poskytuje ochrana, nakoľko pre uspokojenie nárokov z nového financovania platí pravidlo uplatňujúce sa pri poskytnutí nového úveru podľa § 141 zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka sa poskytnuté nové financovanie v nezabezpečenom rozsahu bude uspokojovať prednostne pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

§ 39

Vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii je správca nositeľom povinností zmocnenca („agent’s duties“) najmä voči súdu. Správca preskúma a posúdi verejný plán za účelom informovania všetkých účastníkov schvaľovacej schôdze na schvaľovacej schôdzi. Správca pri posúdení verejného plánu prihliada jednak na dôvody zamietnutia návrhu na potvrdenie verejného plánu, a jednak na dôvody nahradenia súhlasu skupiny rozhodnutím súdu. Správca, okrem informovania účastníkov schvaľovacej schôdze o výsledkoch svojho posúdenia,

54

povinnosť po skončení schvaľovacej schôdze bez zbytočného odkladu informovať o výsledkoch svojho posúdenia verejného plánu aj príslušný súd.

§ 40

Upravuje sa kompetencia správcu a veriteľského výboru opraviť prípadné chybné ustanovenia v pláne alebo vykladať prípadné sporné ustanovenie plánu. Špecifikujú sa podmienky využitia týchto kompetencií správcu a veriteľského výboru s tým rozdielom, že veriteľský výbor tieto kompetencie má len vtedy, ak mu to verejný plán explicitne priznáva.

§ 41

Povinnosť zvolať schvaľovaciu schôdzu dlžník. Dlžník zvolá schvaľovaciu schôdzu tak, aby sa uskutočnila v časovom rozmedzí medzi 60. 70. dňom od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Účelom schvaľovacej schôdze je informovanie dotknutých veriteľov o dôvodoch hroziaceho úpadku, predstavenie verejného plánu, pričom hlavným predmetom schvaľovacej schôdze je hlasovanie skupín o prijatí verejného plánu. Týmto účelom sa zdôrazňuje aj informačná povinnosť dlžníka voči dotknutým veriteľom.

Schvaľovacej schôdze sa môže zúčastniť každý dotknutý veriteľ, resp. kto tvrdí a osvedčuje, že je takým veriteľom. Povinnými účastníkmi schvaľovacej schôdze správca, zákonný sudca a poradca, ak sa využil v preventívnom konaní, pričom schvaľovaciu schôdzu vedie dlžník. Podrobnosti o schvaľovacej schôdzi sa upravujú vo vykonávacom predpise.

§ 42

Upravujú sa pravidlá hlasovania skupín o verejnom pláne. Právo hlasovať o prijatí verejného plánu len dotknutý veriteľ. Aby verejný plán bol schválený, vyžaduje sa, aby všetky skupiny hlasovali za jeho prijatie (okrem situácie, keď dôjde k nahradeniu súhlasu skupiny rozhodnutím súdu). Väčšina potrebná na schválenia verejného plánu je pri jednotlivých skupinách upravená osobitne. V prípade zabezpečených veriteľov sa však vyžaduje, aby každá skupina zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu. V prípade nezabezpečených pohľadávok sa v každej skupine aplikuje hlasovanie podľa sumy pohľadávok (trojštvrtinová väčšina hlasujúcich veriteľov). Ak ide o skupinu nezabezpečených veriteľov s pohľadávkami presahujúcimi 1 % sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov v danej skupine, je potrebná na prijatie verejného plánu väčšina veriteľov počítaná podľa pravidla každý veriteľ jeden hlas (každý veriteľ jeden hlas). Hlasovanie podľa sumy pohľadávok sa uplatňuje aj v prípade veriteľov spriaznených pohľadávok a podriadených veriteľov, avšak vyžaduje sa len jednoduchá väčšina hlasujúcich veriteľov. Pre súhlas s prijatím verejného plánu sa vyžaduje nadpolovičná väčšina spoločníkov aj v prípade hlasovania skupiny spoločníkov.

Právo hlasovať o prijatí verejného plánu aj podmienený dotknutý veriteľ (ručiteľ, spoludlžník alebo iná osoba), ak nehlasoval o verejnom pláne dotknutý veriteľ, ktorému je zaviazaný plniť.

§ 43

55

Za splnenia zákonom vymedzených podmienok sa umožňuje nahradenie súhlasu skupiny nesúhlasiacich veriteľov rozhodnutím súdu („cross-class cram down“). Nahradenie súhlasu skupiny súdom môže iniciovať dlžník v návrhu na potvrdenie verejného plánu (formulárom elektronickou formou). Súd rozhodne o nahradení súhlasu skupiny len vtedy, ak sú splnené podmienky zákonom ustanovené podmienky, ktorých uplatnením chránia záujmy veriteľov nesúhlasiacich s verejným plánom.

Nahradenie súhlasu skupiny prichádza do úvahy len vtedy, ak za prijatie plánu hlasovala aspoň nadpolovičná väčšina všetkých skupín a jednou z nich bola aj skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov, alebo aspoň nadpolovičná väčšina všetkých skupín, ktorá by v prípade najlepšieho alternatívneho scenára mohla byť uspokojená aspoň čiastočne (t. j. v konkurze).

Základnou podmienkou pre nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu je preukázanie tej skutočnosti, že sa so skupinou nesúhlasiacich veriteľov zaobchádza minimálne tak priaznivo, ako s každou inou skupinou rovnakej triedy a zároveň priaznivejšie ako s každou podriadenou skupinou („relative priority rule“). Navrhuje sa teda zavedenie pravidla relatívnej priority, a nie absolútnej priority, pri ktorej platí, že nesúhlasiaca skupina sa uspokojí v plnej výške, ak v poradí nižšia skupina podľa plánu dostať akékoľvek výnosy alebo si má ponechať akúkoľvek účasť. Súčasne musí byť slnená podmienka, že žiadna skupina podľa verejného plánu nemá prijať viac, ako bolo pôvodné plnenie.

Zavádza sa tiež pravidlo, že v prípade, ak podľa verejného plánu dôjsť k „haircutu“ a nedôjde k úplnému debt equity swap-u, verejný plán musí predpokladať reálne poskytnutie čerstvého kapitálu vo výške aspoň 20% odpustenej výšky pohľadávok.

§ 44

Návrh na potvrdenie verejného plánu podáva na príslušnom súde dlžník v lehote siedmich dní od skončenia schvaľovacej schôdze a to prostredníctvom formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu. Povinnými náležitosťami návrhu na potvrdenie plánu okrem všeobecných náležitostí podania aj prílohy verejného plánu, ktorými samotný schválený verejný plán a jeho prílohy, a zápisnica zo schvaľovacej schôdze.

Tzv. nesúhlasiacim veriteľom sa zabezpečuje právo vyjadriť sa k návrhu na potvrdenie verejného plánu a na ten účel sa ukladá dlžníkovi povinnosť súčasne s návrhom na potvrdenie plánu doručovaného súdu zaslať všetkým nesúhlasiacim veriteľom elektronickú verziu návrhu na potvrdenie verejného plánu a jeho príloh tak, aby sa nesúhlasiaci veritelia mohli oboznámiť s návrhom na potvrdenie verejného plánu a vyjadriť sa k nemu v zákonom stanovenej lehote. V prípade, že vyjadrenie k návrhu na potvrdenie plánu nebude zaslané zákonom určeným spôsobom alebo nebude autorizovaný nesúhlasiacim veriteľom, súd naň nebude prihliadať. Je potrebné uviesť, že v rámci tohto vyjadrenia je nesúhlasiaci veriteľ oprávnený namietať aj určenie hodnoty majetku dlžníka vo verejnom pláne, pričom toto tvrdenie je potrebné preukázať vypracovaným znaleckým posudkom.

Súd o návrhu na potvrdenie verejného plánu rozhoduje v lehote 30 dní, ktorá začína plynúť od uplynutia lehoty na vyjadrenie nesúhlasiacich veriteľov, pričom ak súd zamietne návrh na potvrdenie verejného plánu, súčasne zamietne aj prípadný návrh na nahradenie súhlasu skupiny.

56

§ 45

Jednotlivé dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na potvrdenie verejného plánu sú uvádzané taxatívne, pričom tieto dôvody skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na potvrdenie verejného plánu.

Proti uzneseniu súdu o zamietnutí návrhu návrh na potvrdenie verejného plánu súdom, ak bol podaný návrh na nahradenie súhlasu skupiny aj voči nemu, je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne odvolací súd do 30 dní od predloženia veci a to podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, t. j. na nové skutočnosti sa neprihliada.

§ 46

Základným účinkom súdom potvrdeného verejného plánu je, že sa jeho ustanovenia stanú záväzné voči dlžníkovi a všetkým dotknutým veriteľom uvedeným v zozname veriteľov. V prípade, že verejný plán neurčuje inak, účinky verejného plánu nastavajú potvrdením plánu. Je potrebné uviesť, že záväzky tretích osôb v zásade nemôžu byť verejným plánom dotknuté bez výslovného súhlasu „dotknutej“ tretej osoby. Rovnako tak sa plán nemôže dotýkať práv veriteľov voči tretím osobám (ktoré vznikli pred účinnosťou plánu), ak dotknutý veriteľ nevyjadril s takou zmenou alebo zánikom písomný súhlas. Nedotknuté ostávajú najmä pôvodné práva dotknutých veriteľov (t. j. práv vzniknutých pred účinnosťou plánu) voči tretím osobám, ktoré vznikli z dôvodu výkonu zabezpečovacieho práva alebo na základe záväzku plnenia za alebo popri dlžníkovi a k ich zmene alebo zániku môže dôjsť iba na základe písomného súhlasu dotknutého veriteľa.

V záujme zvýšenia uspokojenia pohľadávok veriteľov sa zabezpečuje právo odporovať právnym úkonom dlžníka podľa všeobecných predpisov občianskeho práva. Veriteľom sa umožňuje podať odporovaciu žalobu voči osobám, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu prospech, a to za účelom uspokojenia svojej pohľadávky alebo iného práva, ktoré mal veriteľ pred účinnosťou verejného plánu. Zakazuje sa však odporovať verejnému plánu ako právnemu úkonu.

Pohľadávka dotknutého veriteľa, ktorý nebol dlžníkovi známy ani 30 deň od povolenia preventívnej reštrukturalizácie, sa v prípade potvrdenia verejného plánu stáva nevymáhateľnou, avšak naďalej je vymáhateľná voči iným osobám. V tomto prípade je však nutné zdôrazniť, že ide o účinky, ktoré pôsobia voči „známemu veriteľovi“, t. j. voči veriteľovi, o ktorom dlžník účtoval ako o veriteľovi, ako aj ten, o koho pohľadávke voči nemu dlžník vie alebo musí vedieť. Účinok nevymáhateľnosti pohľadávky tak nepôsobí voči veriteľovi, ktorý nebol dlžníkovi známy a ktorý nie je dotknutým veriteľom. Pokiaľ by v rámci konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii došlo k situácii, že veriteľ, ktorý je známym veriteľom a mal by mať postavenie dotknutého veriteľa, nie je zapísaný v zozname veriteľov ako dotknutý veriteľ alebo nie je vôbec zapísaný v zozname veriteľov, takýto veriteľ samozrejme možnosť zvrátiť proces verejnej preventívnej reštrukturalizácie podaním kvalifikovaného podnetu, v ktorom však musí preukázať skutočnosť, že je dotknutým veriteľom a je veriteľom známym v zmysle definície známeho veriteľa.

Upravuje sa všeobecná ochrana pre krízové financovanie a nové financovanie, ktoré bolo poskytnuté, avšak táto ochrana sa uplatňuje len v prípade, ak došlo k potvrdeniu plánu súdom. Obdobne sa poskytuje ochrana aj voči poskytovateľom nového financovania alebo

57

krízového financovania, keď sa vo vzťahu k nim nemôže vyvodzovať trestnoprávna, správna alebo občianskoprávna zodpovednosť len z dôvodu poškodzovania spoločného záujmu veriteľov, ak došlo k schváleniu verejného plánu súdom. Ochrana pred neplatnosťou, odporovateľnosťou a nevymáhateľnosťou sa poskytuje aj niektorým právnym úkonom súvisiacim s rokovaním o verejnom pláne alebo plnením potvrdeného verejného plánu, ak boli primerané a nevyhnutne potrebné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, avšak nepoužije sa na právne úkony dlžníka súvisiace s rokovaním o verejnom pláne vykonané po tom, ako sa dlžník dostal do úpadku.

§ 47

Pre prípad, že schválenie alebo potvrdenie verejného plánu by bolo dosiahnuté spáchaním trestného činu, dotknutému veriteľovi sa umožňuje do troch rokov od potvrdenia verejného plánu súdom navrhnúť jeho zrušenie. Návrh na zrušenie verejného plánu sa podáva na súde, ktorý rozhodol o potvrdení verejného plánu v zákonom stanovenej lehote, inak súd na návrh nebude prihliadať.

Zrušenie verejného plánu rozhodnutím súdu za účinok, že pôvodným pohľadávkam a iným právam (vzniknutým pred účinnosťou plánu) sa obnovuje právny nárok a súčasne sa upravuje fikcia neplynutia premlčacej doby v období od potvrdenia verejného plánu do jeho zrušenia a ak bola poskytnutá dočasná ochrana v období od jej poskytnutia do zrušenia verejného plánu.

Práva veriteľov a tretích osôb vzniknuté verejným plánom by nemali rozhodnutím súdu o zrušení plánu zaniknúť, ak súd nerozhodne inak. Súdu sa pri svojom rozhodovaní umožňuje prijať potrebné opatrenia k dosiahnutiu spravodlivého usporiadania pomerov medzi dotknutými stranami, a zároveň sa mu ukladá povinnosť prihliadať na ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere.

§ 48

Súčasťou potvrdeného verejného plánu môže byť ustanovenie dozornej správy, ktorým sa vykonáva monitorovanie nad správaním dlžníka počas plnenia verejného plánu a nad samotným plnením verejného plánu. V prípade ustanovenia dozornej správy je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o dozornej správe.

Osobitne sa upravuje pravidlo pre situácie, ak nie je dozorná správa ustanovená, kedy je ktorýkoľvek dotknutý veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o poskytnutie informácie o plneniach, ktoré boli uskutočnené v prospech sporných nespriaznených veriteľov, ktorí neboli plánom dotknutí.

§ 49

Záväzná časť verejného plánu obsahuje podstatnú časť verejného plánu, bez splnenia ktorej nemôže dôjsť ani k splneniu verejného plánu, pričom podstatnou časťou plánu je vždy splnenie všetkých peňažných záväzkov z verejného plánu. V prípade naplnenia podstatných častí verejného plánu dlžník informačnú povinnosť spočívajúcu v zverejnení oznamu o ich splnení v Obchodnom vestníku. Ak bola zavedená dozorná správa, dlžník môže zverejniť oznam o splnení podstatných častí verejného plánu iba so súhlasom správcu alebo veriteľského výboru.

58

§ 50

Neverejná preventívna reštrukturalizácia je primárne zameraná na dohodu dlžníka s finančným subjektom podliehajúcim dohľadu, ktorý je vo väčšine prípadov i jeho najväčším veriteľom. Jedinou podmienkou realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je absencia úpadku dlžníka, t. j. nesmú voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. Neverejná preventívna reštrukturalizácia predstavuje možnosť riešenia hroziaceho úpadku dlžníka aj v prípade, že nenapĺňa podmienky pre riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, pričom posúdenie hroziaceho úpadku a životaschopnosti podniku dlžníka je na dlžníkovi a veriteľovi, ktorý je účastníkom neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorí nesú zodpovednosť za posúdenie tejto skutočnosti a za rozhodnutie riešiť situáciu dlžníka týmto spôsobom.

§ 51

Neverejná preventívna reštrukturalizácia na rozdiel od verejnej preventívnej reštrukturalizácie je primárne zacielená na riešenie hroziaceho úpadku so zväčša najväčšími veriteľmi, ktorými banky. Konanie ako celok je neverejné, aj vrátane neverejného plánu. Začatie konania podlieha oznamovacej povinnosti dlžníka voči súdu, avšak len ak s tým súhlasia veritelia, ktorí sa tejto neverejnej preventívnej reštrukturalizácie zúčastňujú.

§ 52

Ak došlo k oznámeniu o začatí konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii súdu, začína plynúť trojmesačná lehota na predloženie neverejného plánu súdu na potvrdenie a uplynutím tejto lehoty bez predloženia neverejného plánu na potvrdenie súdom konanie končí.

§ 53

Súd je oprávnený neverejný plán potvrdiť alebo zamietnuť v lehote 15 dní od jeho predloženia. Ak v tejto lehote súd nerozhodne, platí, že neverejný plán potvrdil, avšak súd musí o tejto skutočnosti vydať dlžníkovi a označeným veriteľom potvrdenie. Súd je oprávnený zamietnuť neverejný plán len v prípade, ak zistí, že by neverejný plán mohol poškodiť takých veriteľov, ktorí neboli označení ako účastníci na neverejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 54

Súdom potvrdenému neverejnému plánu možno odporovať iba v prípadne absencie obligatórnych všeobecných podmienok kladených na tento neverejný plán alebo z dôvodu existencie skutočností na zastavenie konania, o ktorých sa však vyžaduje vedomosť/možnosť vedomosti druhej strany. Neverejný plán nie je záväzný pre všetkých veriteľov, ale iba pre veriteľov, ktorí písomne súhlasili s jeho prijatím a potvrdením. Financujúci veriteľ sa podľa plánu nepovažuje za spriazneného veriteľa.

§ 55 až 61

59

V preventívnom konaní sa subsidiárne použije Civilný mimosporový poriadok, avšak použitie vyšetrovacej zásady podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku je obmedzené a zákon upravuje niektoré osobitné procesné pravidlá nevyhnutné pre dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Osobitne sa upravuje kauzálna príslušnosť súdov, pričom pri určení jednotlivých súdov ako kauzálne príslušných sa vychádzalo najmä z analýzy a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho

riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie na analýzu prijatia zmien

v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného

konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov, ktorá bola

realizovaná a na základe ktorej boli poskytnuté aj príslušné odporúčania na zmenu, prípadne

doplnenie a prijatie príslušných legislatívnych zmien. Odporúčania a analýzy vychádzali

z analýz počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 20211 2020 a z počtu dlžníkov

v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe

uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť

„špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende tak, aby bolo

zabezpečené skvalitnenie konania a jeho skrátenie. Podľa týchto analýz v závislosti od

rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaným

atribútom (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet

vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných

miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne

príslušné pre tieto konania.

Stranou v preventívnom konaní je dlžník a osoby o ktorých právach a povinnostiach sa koná, v rozsahu rozhodovania o týchto právach a povinnostiach.

Priorizuje sa konanie bez nutnosti nariaďovania pojednávania a umožňuje súdu vypočuť osoby, ktorých vypočutie môže byť významné pre ďalší postup alebo rozhodnutie aj bez nariadenia pojednávania.

V rámci dokazovania je dôkazné bremeno na strane dlžníka a o všeobecnosti platí, že súd je viazaný dôkazmi, ktoré navrhli strany, ibaže vykonanie dôkazu považuje za nevyhnutné na riadne zistenie skutkového stavu a zároveň takýto dôkaz možno vykonať bez zbytočných prieťahov a zaťažovania konania ako takého. Súd rozhoduje na základe skutkových okolností, ktoré mu známe v čase rozhodovania, čím sa predísť skúmaniu nových dôkazov, ktoré by značným spôsobom mohli a boli spôsobilé predĺžiť samotné preventívne konanie.

Osobitne sa upravuje možnosť využitia neodkladného opatrenia v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, v ktorej bola dlžníkovi poskytnutá dočasná ochrana. Na podanie návrhu na uloženie neodkladného opatrenia je aktívne vecne legitimovaný dlžník. Súd môže uložiť toto neodkladné opatrenie len na návrh dlžníka alebo na základne podnetu, ktorý môže podať len správca, pričom pre takýto postup je potrebné zistenie, že uloženie neodkladného opatrenia je potrebné na dosiahnutie účelu dočasnej ochrany, t. j. toto neodkladné opatrenie môže súd uložiť len v prípade, ak ide o zabezpečenie dosiahnutia účinkov dočasnej ochrany, ktoré určitým konaním alebo nekonaním marené. Uložené neodkladné opatrenie však nemôže byť uložené neobmedzene, resp. zanikne najneskôr zánikom dočasnej ochrany. V iných prípadoch sa uloženie neodkladného opatrenia nepripúšťa.

Upravujú sa tiež špecifické procesné pravidlá pre preventívne konania a upravuje sa aj

60

vylúčenie niektorých procesných pravidiel, ktorých aplikácia nie je potrebná, najmä vzhľadom na požiadavke na rýchle a efektívne preventívne konanie.

§ 62 až 67

Upravujú sa spoločné ustanovenia pre preventívne konania, vrátane splnomocňovacích ustanovení. Osobitne sa upravuje povinnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zverejniť na svojom webovom sídle praktické usmernenia k vypracovaniu verejného plánu pre potreby riešenia hroziaceho úpadku malých a stredných podnikov v slovenskom jazyku

a anglickom jazyku, a podrobnosti o poradenských službách a možnostiach ich využitia

podnikateľmi v hroziacom úpadku, nakoľko riešenie tejto problematiky je priamo

v kompetencii tohto ústredného orgánu.

V rámci spoločných ustanovení sa upravujú aj pravidlá počítania lehôt a pravidlá vo vzťahu k platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov.

Osobitne sa upravujú tzv. obmedzenia práv spoločníkov, pretože v prípade riešenia hroziaceho úpadku prostredníctvom využitia verejnej preventívnej reštrukturalizácie je dôvodné prihliadať na hierarchiu chránených záujmov jednotlivých stakeholderov. Z nich sú prirodzene potenciálne najviac ohrozené záujmy spoločníkov (akcionárov), keďže prípadný podnikateľský neúspech dopadá ako prvý na ich majetkové záujmy (resp. dopadať). Spoločníci môžu mať tendenciu správať sa preto voči veriteľom resp. stakeholderom s hierarchicky viac chráneným majetkovým záujmom oportunisticky. Preto sa vyjadruje všeobecný princíp, že takéto oportunistické motivácie (t.j. bezdôvodné) nemôžu byť dôvodom pre uskutočnenie potrebných opatrení pre životaschopnosť podniku. Zároveň sa obmedzujú niektoré práva spoločníkov, ktoré súvisia najmä s kapitalizáciou a prednostným právom na jej poskytnutie.

Rovnako sa explicitne vyjadruje skutočnosť, že práva zamestnancov upravené osobitnými predpismi nie procesom verejnej preventívnej reštrukturalizácie v žiadnom rozsahu dotknuté. V prípade prijatia akýchkoľvek reštrukturalizačných opatrení, ktoré sa majú týkať ľudských zdrojov dlžníka, preto musia byť dodržané všetky osobitné predpisy upravujúce akékoľvek zmeny vo vzťahu k tejto zložke podniku dlžníka a musia byť zachované všetky práva zamestnancov, ktoré im priznávajú osobitné predpisy.

§ 68

Ustanovenie upravuje pravidlo, že v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa medzinárodná súdna právomoc posudzuje rovnako, ako v prípade reštrukturalizácie vedenej podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z.

§ 69 až 71

Upravujú sa intertemporálne ustanovenia vo vzťahu k dočasnej ochrane poskytnutej podľa zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá sa účinnosťou tohto zákona zrušuje. Účinky dočasnej ochrany podľa zákona č. 420/2020 Z. z. trvajú aj po účinnosti tohto zákona, avšak počas trvania účinkov dočasnej ochrany podľa 421/2020 Z. z. sa dlžník nemôže domáhať preventívnych opatrení v zmysle tohto zákona.

61

Upravujú sa transpozičné a zrušovacie ustanovenia, nakoľko zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie a dochádza k zrušeniu čl. I zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K prílohe

Tabuľkou zhody sa vykazuje prebratie príslušných právne záväzných aktov Európskej únie.

K čl. II

(Obchodný zákonník)

K bodom 1 a 2

V súvislosti s prijatím novej právnej úpravy týkajúcej sa riešenia hroziaceho úpadku je potrebné upraviť ponímanie spoločnosti v kríze a v hroziacom úpadku v rámci právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom osobitne sa vymedzuje pravidlo, že zrušená spoločnosť do jej vstupu do likvidácie rovnaké povinnosti, ako spoločnosť v kríze, avšak takéhoto dlžníka nemožno považovať za dlžníka, ktorý by mal byť v hroziacom úpadku.

K bodu 3

Ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na jeho nadbytočnosť, nakoľko sa návrhom zákona upravujú povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom priamo v zákone č. 7/2005 Z. z.

K bodu 4

Ustanovenie odseku 1 je potrebné upraviť s ohľadom na situácie, kedy osobitný predpis kladie ďalšie obmedzenia, prípadne vylúči zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností (pôjde najmä o právne úpravy vzťahujúce sa na špecifické subjekty). S ohľadom na primerané použitie uvedené v ustanovení § 69aa Obchodného zákonníka, je navrhované ustanovenie potrebné vnímať aj v tom smere, že dopadá rovnako aj na cezhraničný charakter týchto premien spoločností, t.j. osobitné predpisy môžu obmedziť, resp. vylúčiť aj tieto cezhraničné procesy.

K bodu 5

Spresňuje sa obsah prílohy k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra v nadväznosti na § 75j ods. 2.

K bodu 6

Doplnením druhej vety sa pozitívne vymedzuje právny nástupca pri prevzatí imania jediným spoločníkom. Ide o doplnenie vyvolané aplikačnou praxou.

K bodom 7 až 9

Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu boli doposiaľ viazané na zápis nadobúdateľa ako nového spoločníka spoločnosti do obchodného registra, t. j. zápis mal konštitutívny účinok (na rozdiel od prevodu menšinového obchodného podielu). Pôvodným

62

cieľom viazania účinkov prevod väčšinového obchodného podielu bolo zamedzenie daňovým podvodom. Tento dôvod sa v intenciách ďalších legislatívnych úprav (napr. prísna regulácia fúzií spoločností) postupne začal javiť ako nadbytočný. Navrhovaná zmena spočíva v nastavení účinkov voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

Úprava § 117 súčasne reflektuje navrhované zmeny týkajúce sa povinností a účinkov pri prevode väčšinového obchodného podielu.

K čl. III

(Civilný sporový poriadok)

Na základe analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu

štrukturálnych reforiem Európskej komisie na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej

reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti,

ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov, sa navrhuje úprava osobitnej kauzálnej

príslušnosti súdov vo veciach, v ktorých vykonávať funkciu správca zapísaný v oddiele

špeciálnych správcov zoznamu správcov. Odporúčania a analýzy vychádzali z analýz počtu

reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa

veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz

vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov,

ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende tak, aby bolo zabezpečené skvalitnenie

konania a jeho skrátenie. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe

geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaným atribútom (počet konaní

otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov,

percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre

práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

K čl. IV

(zákon č. 71/1992 Zb.)

K bodu 1

Vzhľadom na postavenie správcu v konkurznom konaní sa spresňuje subjekt, ktorý vykonáva poplatkové úkony, nakoľko poplatníkom je dlžník v konkurznom konaní.

K bodu 2

V súvislosti s novou právnou úpravou týkajúcou sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka je potrebné sa vysporiadať aj s poplatkovými povinnosťami, ktoré by vznikli v súvislosti s podávaním návrhov, žiadostí a oznámení súdu v preventívnom konaní vedenom podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhuje sa oslobodenie poplatníka v preventívnom konaní od súdneho poplatku, nakoľko ide o konanie, ktoré je všeobecne prospešné a na jeho riešení je verejný záujem. Zníženie nákladov na konania v rámci riešenia hroziaceho úpadku a úpadku je súčasne aj cieľom transpozície smernice, preto nie je vhodné ukladať nové poplatkové povinnosti v preventívnom konaní.

63

K bodu 3

Navrhuje sa, aby poplatkové povinnosti za konkurzné konanie, ktoré neboli splnené, zanikli zrušením konkurzu. V dôsledku zrušenia konkurzu spravidla nie je majetok, z ktorého by mal byť súdny poplatok uhradený alebo vymožený. Ak konkurz skončil rozvrhom výťažku, tak nároky na úhradu poplatkov boli jeho súčasťou.

K bodu 4

Navrhuje sa upraviť osobitné ustanovenia o platení súdnych poplatkov v konkurznom konaní, pričom sa správcovi ukladá povinnosť v prípade vzniku poplatkovej povinnosti súvisiacej s dosiahnutím výťažku zo speňaženia majetku vyžiadať si od príslušného súdu zúčtovacie údaje potrebné pre zaplatenie súdneho poplatku. Ak by však nastali okolnosti, ktoré by bránili splneniu poplatkovej povinnosti včas, správca je povinný ich oznámi bezodkladne súdu. Týmto postupom sa zefektívniť plnenie poplatkových povinnosti v konkurznom konaní.

K bodu 5

Navrhujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s vyberaním súdnych poplatkov podľa novej právnej úpravy.

K bodu 6

V sadzobníku súdnych poplatkov sa navrhuje úprava súdnych poplatkov súvisiacich s konkurzným konaním, vrátane ustanovenia maximálneho súdneho poplatku za konkurzné konanie. Súdny poplatok čiastočne kompenzovať administratívne náklady štátu súvisiace s vedením konkurzného konania a má byť uhradený ako pohľadávka dotknutej podstaty bezprostredne po dosiahnutí výťažku.

K čl. V

(zákon č. 145 /1995 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa medzi osoby oslobodené od správnych poplatkov zahrnúť aj správcu a likvidátora, ktoré v súčasnej právnej úprave oslobodenia od správnych poplatkov absentovali, čo v aplikačnej praxi spôsobovalo značné problém najmä pri poskytovaní súčinnosti týmto osobám na základe osobitných predpisov.

K bodu 2

Navrhujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s novou právnou úpravou ročných poplatkov správcov. V zmysle navrhovanej úpravy tak správca, ktorý bol zapísaný do zoznamu správcov k 1. januáru 2022, uhradí pomernú časť ročného poplatku vo výške ustanovenej zákonom do prijatia novej právnej úpravy, a to za obdobie do 16. júla 2022. Ročný poplatok správcu podľa právnych predpisov účinných od 17. júla 2022 bude v zásade prvýkrát splatný až 31. júla 2023.

K bodu 3 a 6

64

Pre zjednodušenie výpočtov a úhrady ročných poplatkov správcov sa navrhuje zaviesť ročný poplatok za trvanie zápisu v zozname správcov, ktorý bude stanovený pevnou sumou, t. j. bez nutnosti výpočtu alikvotnej časti, bez ohľadu na dátum a trvanie zápisu v zozname správcov, alebo dátum pozastavenia výkonu činnosti. Povinnosť zaplatiť tento poplatok vznikne vždy k 1. júlu kalendárneho roka a bude splatný do 31. júla kalendárneho roka, v ktorom sa uhradiť, pričom povinnosť zaplatiť poplatok v plnej výške vzniká každému správcovi, ktorý bol v zozname správcov zapísaný hoci len jediný deň. Ročný poplatok má platiť každý správca za seba ako jeden subjekt, pričom platiť tento ročný poplatok budú tak fyzické osoby (vrátane správcov-fyzických osôb s pozastaveným výkonom činnosti ) ako aj právnické osoby. Súčasne sa navrhuje zvýšiť ročný poplatok správcu-fyzickej osoby na 200 €, a to vzhľadom na to, že zvýšenie ročného poplatku je vzhľadom na súčasnú situáciu pri výkone funkcie správcu adekvátne. Ročný poplatok správcu-právnickej osoby sa navrhuje určiť v pevnej sume a bude sa hradiť rovnako tak za jeden subjekt (nie za každého spoločníka) a navrhuje sa vo výške 400 €.

K bodu 4

V súvislosti so vznikom oddielu špeciálnych správcov, ktorí majú vykonávať funkciu v reštrukturalizačných konaniach, vo veľkých konkurzných konaniach a vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, sa navrhuje zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky. Predmetná špeciálna správcovská skúška predovšetkým zabezpečiť transparentný a efektívny výber tých uchádzačov, ktorí majú predpoklady pre riadny výkon funkcie v týchto špecifických konaniach, v ktorých sa predpokladá účasť najmä dlžníkom s veľkým objemom majetku. Vzhľadom na uvedené sa predpokladá dôraz na výber osôb, ktoré majú zastávať túto funkciu tak, aby bol dosiahnutý účel jednotlivých konaní rýchlo, kvalitne a efektívne a bez prípadných pochybností o zákonnosti alebo správnosti konania.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou.

K čl. VI

(zákon č. 548/2003 Z. z.)

Vzhľadom na potrebu zabezpečenia realizovanie špeciálnej správcovskej skúšky prostredníctvom Justičnej akadémie Slovenskej republiky dochádza k explicitnému vyjadreniu skutočnosti, že na tento účel sa Justičná akadémia Slovenskej republiky považuje za poverenú právnickú osobu podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. VII

(zákon č. 530/2003 Z. z.)

K bodu 1

Úprava nadväzujúca na vypustenie príslušnej právne úpravy z Obchodného zákonníka.

K bodu 2

65

Ide o doplnenie dôvodu na výmaz spoločnosti z obchodného registra v súvislosti s ukončením konkurzných konaní vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V súčasnom znení absentuje ustanovenie súvisiace s ukončením takýchto konkurzných konaní.

K čl. VII

(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1, 5 a 6

Dochádza k zmene právnej úpravy týkajúcej sa hroziaceho úpadku v zmysle, že zákon definuje hroziaci úpadok a súčasne sa zavádzajú, resp. sa upravujú a dopĺňajú povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka. Riešenie hroziaceho úpadku v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti je predmetnom zákona o riešení hroziaceho úpadku.

Jedna z náročných úloh pre právnu teóriu je zadefinovanie hroziaceho úpadku. Náročnosť spočíva najmä v tom, že väčšina čiastkových predpokladov spočíva v ekonomických základoch, pričom niektoré z nich nemusia byť viditeľné ani tretími osobami a dokonca ani samotným podnikateľom. V právnej praxi sa ustálilo niekoľko modelov predikovania úpadku, pričom najznámejší z nich je zrejme „Altmanovo Z-score“. Poňatie niektorého z týchto modelov do právnej úpravy pevne však nie je adekvátne, keďže aj keď predikujú hroziaci úpadok s vysokou pravdepodobnosťou, nie použiteľné všeobecne t. j. pre všetky typy hospodárskej činnosti. Pojem hroziaceho úpadku teda nie je definovaný exaktne. Právna úprava sa upína k vymedzeniu hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Tým sa rozumie stav, kedy dlžníkovi s prihliadnutím na všetky okolnosti hrozí, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, je oprávnený využiť na riešenie svojej situácie preventívne konanie upravené osobitným zákonom alebo využiť aj iné opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku za súčasného splnenia všeobecných povinností, ktoré mu zákon v súvislosti s hroziacim úpadkom ukladá. Je potrebné uviesť, že zákon síce nadväzuje hroziacu platobnú neschopnosť na obdobie 12 kalendárnych mesiacov, čo však nevylučuje proaktívne konanie dlžníka aj pred týmto obdobím tak, aby svoju situáciu mohol riešiť včas za použitia dostupných nástrojov. V zásade sa predpokladá aktívna spolupráca medzi dlžníkom a veriteľmi na účely vyriešenia situácie, ktorá môže viesť či už k hroziacemu úpadku dlžníka alebo priamo k úpadku dlžníka.

Na zefektívnenie rámcov preventívnych pravidiel pri hroziacom úpadku potrebné cielenejšie pravidlá týkajúce sa povinností štatutárnych orgánov dlžníka vo vzťahu k hrozbe úpadku a jeho platobnej neschopnosti. Okrem povinností štatutárnych orgánov v zmysle Obchodného zákonníka, vrátane konania s odbornou starostlivosťou, sa zdôrazňujú aj ďalšie povinnosti späté s nielen s hroziacim úpadkom tak, aby ich plnenie prispelo k včasnému riešeniu situácie dlžníka spojenej s jeho hroziacim úpadkom, resp. k zisteniu, že dlžníkovi hroziaci úpadok hrozí.

Jednou zo skutočností signalizujúcich hroziaci úpadok dlžníka je evidovanie dlžníka v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne alebo v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, prípadne v zozname daňových dlžníkov. V prípade zistenia existencie takejto evidencie dlžníka je dlžník povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí. Existencia iných skutočností, v dôsledku ktorých môže hroziť dlžníkovi úpadok je samozrejme na posúdení samotného dlžníka v rámci plnenia jeho povinnosti sústavne sledovať svoju finančnú situáciu a povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Dlžník je povinný

66

posudzovať, či mu úpadok hrozí, pričom ak nemá dostatok odborných vedomostí alebo

skúseností na toto posúdenie, vrátane posúdenia prijatia vhodných opatrení na odstránenie

hroziaceho úpadku, je štatutárny orgán dlžníka povinný vyhľadať pomoc odborníka. V tomto

prípade sa odborníkom rozumie akákoľvek iná osoba, ktorá má dostatočné odborné vedomosti

alebo skúsenosti na to, aby bola spôsobilá posúdiť, či dlžníkovi úpadok hrozí.

Explicitne sa upravuje povinnosť dlžníka sústavne sledovať svoju finančnú situáciu tak, aby mohol včas zistiť hroziaci úpadok a súčasne povinnosť využiť všetky potrebné, vhodné, efektívne a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku, vrátane využitia možnosti verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa osobitného zákona, prípadne iného vhodného a účinného opatrenia, ktoré nevyžaduje účasť všetkých veriteľov. V každom prípade by riešenie situácie dlžníka malo vychádzať z dialógu so zainteresovanými stranami.

Osobitne sa upravuje povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka v prípade hroziaceho úpadku konať v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti a počas riešenia hroziaceho úpadku zohľadňovať spoločné záujmy všetkých zúčastnených osôb, resp. osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

K bodu 2

Upravuje sa definícia platobnej neschopnosti. Navrhuje sa úprava lehoty omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov dlžníka z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Doterajšia lehota 30 dní sa javí ako veľmi prísna, avšak na druhej strane doteraz pre platobnú neschopnosť nemal dlžník povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že definícia platobnej neschopnosti naprieč členskými štátmi je rozdielna. Niektoré štáty takúto lehotu ustanovenú nemajú (porovnaj napr. § 17 nemeckého insolvenčného zákona) a ponechávajú jej vymedzenie na súdnu prax, iné štátny (napr. česká republika pracuje legislatívne s lehotou 3 mesiace (porovnaj § 3 ods. 2 písm. b) Insolvenčního zákona). Ide prirodzene o problematiku veľmi komplexnú, keďže samotné slovo „schopný“ si vyžaduje typicky významnú interpretáciu v súdnej praxi a v procesnej rovine rozkladanie dôkazného bremena medzi veriteľa a dlžníka.

K bodu 3

Upravuje sa domnienka platobnej schopnosti dlžníka - právnickej osoby vzhľadom na jej finančný majetok a splatné peňažné záväzky. Dlžník teda môže preukázať schopnosť plniť svoje splatné peňažné záväzky tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho finančného majetku (v zmysle vykonávacieho predpisu ide v zásade o disponibilné finančné prostriedky) alebo že v období 60 dní, od kedy nastal úpadok dlžníka, tento finančný majetok získa a bude schopný uhradiť svoje splatné peňažné záväzky. Ide o tzv. medzeru krytia, ktorá vlastne predstavuje negatívnu podmienku platobnej neschopnosti. Podrobnosti o určení medzery krytia ustanoví vykonávací predpis.

K bodu 4

U dlžníka vzniká hierarchická štruktúra vzájomných vzťahov medzi jednotlivými veriteľmi vo vzťahu k majetkovej podstate dlžníka v okamihu jeho úpadku. To znamená, že ešte pred tým, ako bol súdom zistený vyhlásením konkurzu (konkurzná podstata). Existencia

67

takýchto kvázi zmluvných vzťahov veriteľov vzťahov zamedzuje voľnej úvahe dlžníka o uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Koniec koncov svojvôli sa zamedzuje formulovaním niektorých skutkových podstát trestných činov (napr. zvýhodňovanie veriteľa).

Insolvenčná úprava by však v ohľade možnosti plnenia niektorých nárokov samotným dlžníkom mala byť precízna a mala by reflektovať existenciu pravidiel (absolútnej) priority a pravidla pari passu ako dvoch pravidiel, ktoré ovládajú existenciu hierarchickej štruktúry dlžníka. Pravidlo pari passu (t. j. pomerného uspokojenia veriteľov; resp. horizontálne pravidlo) je pravidlom, ktoré sa presadzuje pri uspokojovaní nezabezpečeného dlhu. Pravidlo absolútnej priority (vertikálne pravidlo) ovláda uspokojenie veriteľov ohľadom zabezpečeného dlhu. Ak je dlžník v úpadku, je opodstatnené presadzovať, aby dlžník plnil svoj dlh tak, ako by bol úpadok dlžníka zistený súdom a konkurz na jeho majetok vyhlásený a to vrátane pravidiel pre uspokojenie spriazneného dlhu. Prirodzene, niektoré nároky z povahy veci ešte neexistujú. Napríklad náklady konkurzu (t. j. pohľadávky proti podstate ako náklady na správu a speňaženie podstaty). Riziko úpadku a teda straty hodnoty majetkovej podstaty na ich uspokojenie najviac nesú nezabezpečení a nespriaznení veritelia.

Z pravidla by však mali existovať výnimky dané napr. tým, že v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie (preventívne konanie) môže nastať úpadok, avšak toto konanie obsahuje na tento prípad osobitné pravidlá. Popri nich taktiež nespriaznené pohľadávky nevyhnutne potrebné na zachovanie prevádzky podniku.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na navrhované zmeny.

K bodu 8

Povinnosť dlžníka, ktorý je právnickou osobou, podať návrh na vyhlásenie konkurzu sa viaže na jeho platobnú neschopnosť. Uvedená zmena je vyvolaná aj novým ponímaním hroziaceho úpadku. Platobná neschopnosť je typickým dôvodom insolvencie a postihuje širšie spektrum dlžníkov ako predlženie. Túto právnu úpravu je potrebné vnímať spoločne s úpravou definície platobnej neschopnosti, v rámci ktorej sa predĺžuje lehota omeškania s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov z 30 na 90 dní po lehote splatnosti. Táto právna úprava reálne kopíruje právny stav, kedy sa spoločnosť nachádza v úpadku (insolvencii) a teda v tomto stave je dlžník povinný riešiť svoju situáciu reálneho úpadku formou konkurzného konania. Z tohto dôvodu nie je vhodné ponechávať riešenie situácie úpadku dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti len na veriteľov, nakoľko sám dlžník musí v takejto situácii niesť zodpovednosť za svoje „podnikanie“. Takáto úprava súčasne reflektuje na aktuálny stav, kedy v dôsledku práve platobnej neschopnosti dlžníkov, ktorí svoju situáciu neriešia, dochádza v neúmernom rozsahu k vzniku sekundárnej platobnej neschopnosti ďalších subjektov. Okrem uvedeného je potrebné zdôrazniť, že táto právna úprava reflektuje aj na potrebu zavedenia tzv. preventívnej reštrukturalizácie v zmysle smernice a jej absencia je reálne spôsobilá ohroziť dosiahnutie účelu smernice. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že vyvolávanie tlaku na preventívne riešenia hroziaceho úpadku bez súčasného vyvolávania tlaku na riešenie situácie dlžníka v úpadku nie je prínostné.

K bodu 9

Navrhuje sa explicitne vyjadriť a teda doplniť vo všeobecnom predpise o konkurznom

68

konaní aj osobitnými predpismi upravený predpokladaný úpadok dlžníka na účely zabezpečenia komplexnosti právnej úpravy insolvencie dlžníka a na účely zabezpečenia právnej istoty. Niet dôvod trvať na transakčných prekážkach podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom, ak sa z právnej úpravy ponúka domnienka úpadku.

K bodu 10

V nadväznosti na zrušenie dočasnej ochrany dlžníka podľa zákona 421/2020 Z. z. sa upravuje aj dotknuté ustanovenie, pričom sa navrhuje, aby aj v prípade, ak štatutárny orgán nesplní svoju povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku, sa na účely uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu uplatnil predpoklad, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas.

K bodom 11 až 13

Navrhuje sa zmena formy podania návrhu na vyhlásenie konkurzu elektronickou formou tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu sa bude môcť podať na súd elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí návrhu za následok, že súd na nesprávne podaný alebo dlžníkom neautorizovaný návrh na vyhlásenie konkurzu nebude prihliadať. V súvislosti s uvedenou zmenou sa vypúšťa povinnosť podania návrhu v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.

Súčasne sa zjednodušujú náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade, ak úpadok možno predpokladať na základe oznámenia zverejneného v Obchodnom vestníku.

K bodom 14 a 15

Dopĺňajú sa pravidlá pre súbeh konkurzného konania a konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a upravujú sa podmienky prerušenia a zastavenia prebiehajúceho konkurzného konania v súvislosti so začatým konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Súčasne sa upravujú sa účinky konkurzného konania počas jeho prerušenia v dôsledku súbehu s prebiehajúcim konaním o verejnej preventívnej reštrukturalizácii tak, že tieto účinky počas prerušenia konkurzného konania nepôsobia.

K bodu 16

Dotknuté ustanovenie je potrebné zosúladiť s čl. 5 a s čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848, týkajúce sa súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania na základe medzinárodnej právomoci.

K bodu 17

69

Explicitne sa vyjadruje oprávnenie predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov, pričom sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej odmene predbežného správcu tak, aby predbežný správca mal prístup k svojej odmene včas. Vzhľadom na uvedené sa upravujú pravidlá pre rozhodovanie súdu o odmene a výdavkoch predbežného správcu, prípadne o paušálnej náhrade výdavkov, pričom za zákonom ustanovených podmienok (ak predbežný správca doručí súdu návrh na určenie odmeny a jeho výdavkov alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka) je súd o tejto odmene alebo výdavkoch, prípadne paušálnych výdavkoch predbežného správcu, povinný rozhodnúť v uznesení, ktorým zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlasuje konkurz. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, súd rozhodne o odmene a výdavkoch alebo paušálnych výdavkoch predbežného správcu samostatným rozhodnutím a to do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Táto právna úprava zamedziť aktuálnej aplikačnej praxi, keď súdy o odmene a výdavkoch alebo paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodujú v neprimerane dlhých lehotách.

K bodu 18

V súvislosti so zmenou a zjednodušením prihlasovania pohľadávok sa vypúšťa povinnosť súdu poučiť veriteľov v uznesení o vyhlásení konkurzu o následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Uvedené poučenia zbytočne zahlcujú typové informácie o vyhlásení konkurzu.

K bodu 19

Na účely zrýchlenia a zefektívnenia procesu sa navrhuje zmena konceptu vstupu do konkurzného konania nadobúdateľom pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj potvrdenia nadobudnutia pohľadávky. Právna úprava reaguje na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi v súvislosti so zmenou účastníkov konkurzného konania v dôsledku prevodu alebo prechodu pohľadávky. Zavádza sa povinnosť oznámiť správcovi prevod alebo prechod pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania. Túto povinnosť veriteľ pohľadávky, ktorá mu zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, ktorej sa prevod alebo prechod týka, pričom rovnakú povinnosť aj nadobúdateľ takejto pohľadávky. Túto povinnosť môže splniť ktorýkoľvek z nich. Obligatórnou prílohou tohto oznámenia musia byť listiny osvedčujúce dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, ako aj označenie pôvodne prihlásenej pohľadávky podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.

Ak nie splnené predpoklady pre vstup do konania nadobúdateľa na základe oznámenia nadobúdateľa alebo pôvodného veriteľa, správca nevyznačí zmenu v zozname pohľadávok, ale je povinný predložiť toto oznámenie spolu s prílohami a svojim stanoviskom k predmetnej otázke súdu a to do troch dní, odkedy mu takéto oznámenie s prílohami bolo doručené. Súd o vstupe do konania rozhodne následne do desiatich dní.

Ak splnené predpoklady pre vstup nadobúdateľa do konania, či na základe oznámenia alebo na základe rozhodnutia súdu, správca je povinný bez zbytočného odkladu vyznačiť túto zmenu v zozname pohľadávok v registri úpadcov. Všetky práva spojené s pohľadávkou vyznačením zmeny v zozname pohľadávok automaticky nadobúda nadobúdateľ pohľadávky. Ten, kto do konania vstupuje, prijíma stav konania v čase jeho vstupu a to vrátane stavu zistenia pôvodne prihlásenej pohľadávky, vrátane jej prípadného zabezpečenia

70

zabezpečovacím právom. Odbremeňuje sa tak súd od rozhodovania a jeho rozhodnutie prichádza do úvahy len v sporných (nejasných) situáciách.

K bodom 20 a 21

Z dôvodu novej úpravy týkajúcej sa zoznamu pohľadávok, kedy tento zoznam zostavuje správca v registri úpadcov, je na uvedenú skutočnosť naviazaný aj moment zániku pôvodného veriteľa pohľadávky a moment vzniku nového nadobúdateľa pohľadávky, a to zápisom do tohto registra. S tým je spojená aj povinnosť správcu upraviť v zmysle uvedených skutočností zoznam pohľadávok v registri úpadcov.

K bodu 22

Na účely zabezpečenia transparentného procesu a zrýchlenia a zefektívnenia prihlasovania pohľadávok sa navrhuje nová forma a spôsob prihlásenia pohľadávky veriteľom v konkurze. Prihláška sa musí u správcu v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu (základná prihlasovacia lehota), avšak výlučne prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného správcu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. V prípade zahraničného veriteľa sa prihláška podá podľa podmienok uvedených v čl. 55 nariadenia Rady 2015/848.

K bodu 23

Navrhuje sa zmena úpravy zverejnenia zápisu pohľadávok do zoznamu pohľadávok, ktoré boli doručené správcovi po základnej prihlasovacej pohľadávky, a to tak, že namiesto Obchodného vestníka budú správcom zverejnené v registri úpadcov, spolu s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

K bodom 24 až 30

Vzhľadom na zavedenie elektronického prihlasovania pohľadávok je potrebná úprava dotknutých ustanovení, keďže zoznam pohľadávok bude tvorený správcom v registri úpadcov a správca je súčasne povinný vykonať zápis zmien v zozname pohľadávok v registri úpadcov bezodkladne. Súčasne sa správca odbremeňuje od povinnosti doručovať súdu rovnopis zoznamu pohľadávok a stačí len oznámenie o tom, že pohľadávky boli zapísané v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

K bodu 31

Úpravou sa umožňuje, aby veriteľský výbor bol na schôdzi veriteľov volený každým prítomným veriteľom zistenej pohľadávky bez ohľadu na to, či ide zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

K bodu 32

Navrhuje sa posunúť termín konania prvej schôdze veriteľov tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadávok a súd mal

71

dostatočný priestor rozhodnúť prípadne o priznaní hlasovacích práv.

K bodom 33 až 36

S rozvojom moderných informačných technológii sa správcovi so súhlasom súdu alebo veriteľského výboru umožňuje konanie a vedenie schôdze veriteľov aj prostredníctvom videokonferencie či inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, ktorý sa následne stáva súčasťou správcovského spisu a ktorý je v tomto spise prístupný za úhradu vecných nákladov.

K bodu 37

Pre zrýchlenie a zefektívnenie procesu sa zavádza možnosť súdu rozhodnúť o námietke, ktorú veriteľ vzniesol pre rozpor prijatého uznesenia so zákonom priamo bezprostredne na schôdzi veriteľov uskutočnenej prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V tomto prípade sa rozhodnutie o námietke nevyhotovuje písomne.

K bodu 38

Na účely zefektívnenia konkurzného konania sa navrhuje zaviesť tzv. dočasný veriteľský výbor. Ide o dočasný orgán veriteľov, ktorý môže na základe vlastného uváženia zriadiť súd. Dočasný veriteľský výbor sa zriaďuje vždy pred konaním prvej schôdze veriteľov, pričom funkciu veriteľského výboru vykonáva do konania prvej schôdze veriteľov. Veriteľský výbor sa môže skladať z troch alebo z piatich veriteľov určených súdom, pričom ho majú tvoriť najmä tzv. relevantní veritelia V záujme zachovania rovnosti, zabezpečení a nezabezpečení veritelia by mali mať primerané zastúpenie v dočasnom veriteľskom výbore. V prípade, že zanikne funkcia člena dočasného veriteľského výboru, pôsobnosť dočasného veriteľského výboru trvá naďalej a ak je to potrebné, môže súd člena dočasného veriteľského výboru kedykoľvek odvolať, vymeniť alebo doplniť.

Osobitne sa upravujú členovia dočasného veriteľského výboru v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehala reštrukturalizácia, kedy funkciu členov dočasného veriteľského výboru vykonávajú veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru v reštrukturalizácii.

K bodom 39 až 41

Navrhuje sa, aby zvolenie členov veriteľského výboru bolo umožnené zo všetkých veriteľov bez ohľadu na to, či ide zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa.

K bodu 42

Posilňuje sa dohľad súdu nad činnosťou správcu tým, že súd bude môcť uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov (tzv. uznesením v rámci vedenia konania). V prípade nesplnenia povinnosti uloženej súdom vykonať potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov bude možný postup voči správcovi ako pri závažnom porušení povinností správcu.

K bodu 43

72

V súvislosti s aplikačnými problémami sa navrhuje riešenie vzniku objektívnej právnej skutočnosti tak, že v prípade, ak správca zomrie, súd bez zbytočného odkladu zomretého odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu. Pokiaľ zomretý správca vykonával funkciu vo viacerých konkurzných konaniach, súd musí v tomto prípade postupovať koordinovane a v zásade vo všetkých takýchto konaniach zabezpečiť ustanovenie toho istého správcu (t. j. správcu, ktorý bol náhodným výberom určený prvý krát).

K bodu 44

Ide o úpravu súvisiacu so zmenou povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti.

K bodu 45

Ustanovenie reaguje na požiadavky Smernice na zbieranie a monitorovanie údajov s cieľom zhromažďovania spoľahlivých a porovnateľných údajov o priebehu reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Na účely naplnenia tejto požiadavky je správca povinný do 30 dní po uplynutí 5 rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných intervaloch zasielať správu o priemerných mesačných nákladoch na správu a speňažovanie majetku úpadcu, priemerných mesačných príjmoch zo správy majetku podliehajúceho konkurzu, ako aj označiť majetok, ktorý nebol ešte speňažený a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.

K bodu 46

Správca je povinný postupovať pri speňažovaní majetku ohrozeného skazou s odbornou starostlivosťou a netýka sa to len prvého ustanoveného správcu. Najmä z dôvodu, že aj pred prvou schôdzou veriteľov môže byť ustanovený dočasný veriteľský výbor, môže byť majetok podliehajúci konkurzu speňažený so súhlasom príslušného orgánu aj pred jej konaním.

K bodu 47

Jednoznačnosť v právnych vzťahoch, ktoré pri nadobúdaní majetkových hodnôt podliehajúcich konkurzu prechádzajú na kupujúceho, je jeden z kľúčových faktorov pri dosahovaní vyššie výťažku v prospech veriteľov. Navrhuje sa preto posilniť právnu istotu kupujúceho v tomto ohľade. Aké záväzky prechádzajú na kupujúceho sa typicky vyjadrí v zmluve s kupujúcim.

K bodu 48

Správca je povinný majetok speňažovať s odbornou starostlivosťou v súlade s pokynmi príslušného orgánu. Transakčné náklady súvisiace s organizáciou dražby môžu spôsobiť, že určitý majetok je nespeňažiteľný. Dostupnosť viacerých možností speňažovania by mala priniesť flexibilitu pre správcu a príslušný orgán a tiež dosiahnutie vyššieho výťažku.

K bodu 49

Vzhľadom na možnú kumuláciu prioritne uspokojovaných pohľadávok sa ustanovuje jednoznačné pravidlo priority nového úveru pred ostatnými nezabezpečenými pohľadávkami. Zároveň sa upravuje priorita uspokojovania pohľadávky z nového úveru, ak niet odlišnej

73

dohody, na ktorú sa však prihliada len v prípade, že je uložená v zbierke listín dlžníka.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 12.

K bodom 51, 52 a 54

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu riešenia hrozby úpadku prostredníctvom osobitného zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 bude možná len v prípade úpadku dlžníka.

K bodu 53

V nadväznosti na konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku sa ustanovuje, že správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka podľa zákona č. 7/2005 Z. z. len vtedy, ak sa verejná preventívna reštrukturalizácia skončila inak ako potvrdením plánu, až po uplynutí dvoch rokov.

K bodu 55

Navrhuje sa dvojročné obdobie, kedy dlžníkovi, ktorý vstúpil do verejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa zákona o riešení hroziacom úpadku, v ktorom nedošlo k potvrdeniu plánu v tomto konaní, nie je umožnené domáhať sa povolenia reštrukturalizácie podľa zákona č. 7/2005 Z. z.

K bodu 56

V súlade s požiadavkami smernice sa rovnako ako v konkurznom konaní zavádza výlučne možnosť elektronického podania návrhu na vyhlásenie reštrukturalizácie, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa na návrh nebude prihliadať.

K bodom 57 až 60

V súlade s požiadavkami smernice sa zavádza možnosť podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie prostredníctvom a rovnako tak sa zavádza možnosť elektronického podania prihlášky pohľadávok veriteľov obdobne ako v konkurznom konaní. Výnimka platí len v prípade zahraničných veriteľov, pričom hmotnoprávna lehota na doručenie prihlášky správcovi je 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

Súčasne sa upravuje povinnosť správcu priebežne zapisovať prihlásené pohľadávky do zoznamu veriteľov v registri úpadcov.

K bodom 61 až 63

Rovnako ako v konkurznom konaní, aj v reštrukturalizačnom konaní sa upravuje možnosť konania schôdze veriteľov elektronickými prostriedkami prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej techniky. V súvislosti s uvedeným sa upravujú aj základné podmienky pre konanie schôdze veriteľov, pričom z takto realizovanej schôdze veriteľov sa vyhotovuje obrazovo-zvukový záznam, ktorý je súčasťou správcovského

74

spisu.

K bodom 64 až 66

Na účely transparentnosti procesu a zachovania odbornosti a právnej istoty sa navrhuje, aby v prípade zastavenia reštrukturalizácie a následného začatia konkurzného konania v konkurznom konaní pokračoval vo funkcii rovnaký správca, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uvedené zabezpečí rýchlosť a efektívnosť procesu, nakoľko tento správca má k dispozícii všetky potrebné informácie a údaje a pozná konkrétny prípad, ktorý v insolvenčnom konaní rieši.

K bodu 67

Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne vyjadruje, že nedotknuteľnosťou pohľadávky chránené pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka ako ich zamestnávateľa. V opačnej situácii prípadné pracovnoprávne nároky zamestnávateľa voči dlžníkovi, ako jeho zamestnancovi, nemajú spadať pod takúto ochranu.

K bodom 68 a 69

Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne určuje nepostihnuteľná hodnota obydlia a zároveň sa ohľadom speňažovania spoluvlastníckeho podielu obydlia dlžníka dopĺňa, že výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia sa neznižuje pomerne podľa spoluvlastníckeho podielu dlžníka, keďže jej výška je pevne stanovená nariadením vlády Slovenskej republiky v zmysle § 166d ods. 4. Nejde o substantívnu zmenu, ale o odstránenie výkladových nejasností z právnej praxe. Dlžník má právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia v celom rozsahu (celkom) aj v prípade, ak sa uplatní k spoluvlastníckemu podielu.

K bodom 70 a 71

V súlade s požiadavkami smernice sa explicitne vyjadruje možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť podľa ustanovení osobitného zákona. Je potrebné zdôrazniť, že smernica výslovne požaduje, aby po právoplatnosti konania o oddlžení neboli kladené prekážky na ďalšie podnikanie. Nakoľko je v Slovenskej republike vyhlásenie konkurzu/splátkového kalendára v tom istom rozhodnutí ako vyhlásenie oddlženia, nie je vymedzená časová diskvalifikácia od vyhlásenia konkurzu do oddlženia zmysluplná. Z uvedeného sa javí ako najvhodnejšie riešenie pre zosúladenie právnej úpravy so smernicou nediskvalifikovať dlžníkov z dôvodu oddlženia vôbec, pokiaľ ide o prevádzkovanie živnosti podľa osobitného predpisu.

K bodu 72

Možnosť domáhať sa nepoctivého zámeru dlžníka sa rozširuje aj na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Toto doplnenie sa javí ako potrebné z dôvodu, že podľa osobitného predpisu upravujúceho nakladanie s pohľadávkami štátu môže byť na takýto subjekt pohľadávka postúpená a je adekvátne, aby teda aj právo domáhať sa zrušenia oddlženia mal takýto subjekt.

K bodu 73

75

Aj v rámci oddlženia sa upravuje postup ustanovenia nového správcu v prípade, ak ustanovený správca umrie. Aj v tomto prípade sa uplatní postup tak, ako v konkurze, t. j. súd bez zbytočného odkladu správcu odvolá a ustanoví náhodným výberom nového správcu (rozhodne o tom jedným rozhodnutím, ktoré zverejní).

K bodu 74 a 75

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu hroziaceho úpadku.

K bodu 76

Upravuje sa nadväznosť na konania podľa zákona o riešení hroziaceho úpadku, kedy sa predpokladá pokračovanie v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. s tým istým zákonným sudcom, ktorý vo veci konal a rozhodoval podľa ustanovení zákona o riešení hroziaceho úpadku.

K boru 77

Vzhľadom na navrhované zmeny sa dopĺňa, resp. upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia zákona.

K bodu 78

Upravujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu k doterajšej úprave. V zásade sa doteraz začaté konania dokončia podľa doterajších predpisov, avšak v odsekoch 2 6 ustanovené špecifické výnimky.

K bodu 79

V prílohe sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie vzhľadom na transpozíciu smernice.

K čl. IX

(zákon č. 8/2005 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zavedením preventívnych konaní je nutná úprava aj vo vzťahu k správcom, ktorí majú vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii vykonávať funkciu správcu v súlade s ustanoveniami zákona o riešení hroziaceho úpadku, pričom v súlade s cieľmi smernice sa v tomto prípade zavádza nová skupina správcov (tzv. špeciálnych správcov) vzhľadom na nevyhnutnú potrebu zohľadnenia ich odbornosti, skúseností, vedomostí a zručností.

K bodu 2

S cieľom postupného minimalizovania administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje vypustenie niektorých obmedzujúcich povinností, ktoré sa aj s ohľadom na

76

zabehnutý spôsob vedenia kancelárii správcami nejavia ako nevyhnutné, ako je napr. aj vypustenie povinnosti preukazovania minimálnej výmery podlahovej plochy kancelárie správcu. Naďalej však platí, že správca je povinný mať kanceláriu zriadenú riadne, čo zahŕňa aj dostatočné priestorové možnosti kancelárie zohľadňujúc množstvo agendy správcu alebo nahliadanie do spisov oprávnenými osobami.

K bodu 3

Ide o zosúladenie právnej úpravy s ustanoveniami zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.

K bodom 4 až 7

Ustanovovanie správcov do konaní podľa sídla kancelárie ostáva v podstate nezmenené, zmena nastáva len v prípade ustanovovania správcov v konaniach, ktorých sa v zmysle návrhu zákona vyžaduje realizácia náhodného výberu z oddielu špeciálnych správcov, ktorí môžu mať zriadenú kanceláriu kdekoľvek na území Slovenskej republiky s územnou platnosťou pre celú Slovenskú republiku.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu nevyhnutnú z dôvodu zosúladenia aktuálnej právnej úpravy s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku.

K bodu 9

Vzhľadom navrhovanú právnu úpravu riešenia hroziaceho úpadku, ako aj vzhľadom požiadavky aplikačnej praxe vznikla potreba pre doplnenie minimálneho limitu poistného plnenia.

K bodu 10

Navrhuje sa sprecizovanie súčasnej právnej úpravy realizácie opakovanej správcovskej skúšky. Opakovanú správcovskú skúšku podľa návrhu zákona budú môcť vykonať uchádzači, ktorí boli pri (prvej) správcovskej skúške realizovanej do jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neúspešní, pričom títo neúspešní uchádzači môžu opakovanú správcovskú skúšku vykonať najneskôr do jedného roka od uplynutia zákonom ustanovenej lehoty na absolvovanie (prvej) správcovskej skúšky, t. j. najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Uvedené tak znamená, že ak uchádzač v období jedného roka od riadneho ukončenia odbornej prípravy neuspel na (prvej) správcovskej skúške, môže v nasledujúcom období vykonať opakovanú správcovskú skúšku bez toho, aby musel tento uchádzač absolvovať odbornú prípravu, ak opakovanú skúšku vykoná najneskôr do dvoch rokov od riadneho ukončenia odbornej prípravy. Opakovanú správcovskú skúšku môže vykonať takýto uchádzač len raz a v prípade ak je neúspešný aj na opakovanej správcovskej skúške, musí opätovne absolvovať odbornú prípravu, keďže je zrejmé, že ak uchádzač dvakrát nevyhovie na správcovskej skúške, existuje tu dôvodný predpoklad, že jeho odborné vedomosti sú nedostatočné.

77

K bodu 11

Zavedením nového oddielu špeciálnych správcov vznikla potreba zadefinovania nadštandardných požiadaviek, ktoré musí uchádzač o zápis do oddielu špeciálnych správcov splniť. Nakoľko špeciálna správcovská činnosť (s ohľadom na osobitosť špeciálnych subjektov) vyžaduje preukázanie vyšších odborných predpokladov, je potrebné tieto odborné predpoklady preveriť, preto jednou z podmienok zápisu do zoznamu špeciálnych správcov je úspešné vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky. Preverovať špeciálne znalosti uchádzačov by mala špeciálna komisia, ktorá by mala byť zložená z členov, ktorí by vzhľadom na ich výber a menovanie mali byť zárukou nezávislého a spravodlivého výberu osoby, ktorá spĺňa všetky zákonné a najmä odborné predpoklady pre výkon správcovskej činnosti v špecifických konaniach. Uvedené sa dosiahnuť taktiež zverejnením zvukového záznamu o výbere uchádzačov a to na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky minimálne počas 180 dní. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o zložení a rokovaní špeciálnej komisie, spôsobe hodnotenia uchádzačov, rozhodovaní komisie a o účasti na jej zasadnutiach. V daných súvislostiach je totiž potrebné prihliadať aj na to, že určité insolvenčné konania, ktoré, či so špecifickým obsahom ich činnosti (ak ide napr. o finančné inštitúcie s veľkým množstvom klientov) alebo veľkosťou (teda veľkým počtom zamestnancov, veľkým počtom veriteľov, objemom majetku a pod.) alebo inými špecifickými vlastnosťami, zasahujú do práv a povinností veľkého počtu osôb, čo následne znamená, že verejný záujem na riadnom výkone konkurzného či reštrukturalizačného konania, prípadne preventívneho konania, takýchto subjektov, je o to markantnejší.

Správca bude môcť vykonať túto špeciálnu správcovskú skúšku v prípade, ak aktívne vykonával správcovskú činnosť (správcovskú prax) minimálne 5 rokov a uhradí správny poplatok za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky, ktorý sa ustanovuje vo výške 5 000 eur. Takáto prax nemusí byť nepretržitá (čo znamená, že ak mal správca v minulosti napr. pozastavený výkon správcovskej činnosti, ale dohromady bol do zoznamu aktívnych správcov zapísaný min. 5 rokov, môže byť ku skúške pripustený) Osobitne sa upravuje pravidlo, že za výkon správcovskej činnosti sa v tomto prípade považuje aj výkon správcovskej činnosti v právnickej osobe, ktorá je správcom, ak práve z tohto dôvodu bol správcovi fyzickej osobe pozastavený výkon správcovskej činnosti. Špeciálna správcovská skúška by sa mala konať podľa potreby avšak vždy najmenej jeden krát za päť rokov. Špeciálnu správcovskú skúšku je potrebné realizovať tiež vždy v prípade, ak počet zapísaných správcov v oddiele špeciálnych správcov klesne pod 10 tak, aby sa zabezpečil výkon funkcie v dotknutých konaniach. Úspešné vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky je „platné“ päť rokov, resp. v prípade, ak uplynie päť rokov od úspešného vykonania špeciálnej správcovskej skúšky skôr, ako sa táto skúška konať platí, že tento predpoklad zápisu do oddielu špeciálnych správcov je naplnený a to do času, kým takýto správca úspešne zloží najbližšiu špeciálnu správcovskú skúšku. Táto právna úprava zamedziť výmazu správcov z oddielu špeciálnych správcov v medziobdobí, kedy uplynie päť rokov a ďalšia špeciálna správcovská skúška ešte nebola realizovaná. Pokiaľ takýto správca úspešne skúšku po piatich rokoch nezloží, bude z oddielu špeciálnych správcov vyčiarknutý.

K bodu 12

Na účely riadne, rýchleho a efektívneho realizovania špeciálnej správcovskej skúšky sa explicitne zakotvuje pravidlo, že v tomto prípade je poverenou osobou Justičná akadémia Slovenskej republiky.

78

K bodu 13

Potreba zmeny právnej úpravy ohľadom zavedenia nového systému delenia zoznamu správcov bola vyvolaná jednak potrebami aplikačnej praxe, keď v prípade tzv. veľkých konkurzných konaní (konaní s veľkým počtom veriteľov, s veľkým počtom zamestnancov, či s veľkým objemom majetku atď.), reštrukturalizačných konaní, alebo konkurzných konaní zvláštnych subjektov (napr. finančných inštitúcií) bolo mnohokrát ťažké (prostredníctvom náhodného výberu) vygenerovať správcu, ktorý by svojimi odbornými znalosťami, skúsenosťami a praxou bol schopný (a ochotný) vykonať konkurz takýchto neštandardných subjektov. Nemenej dôležitým impulzom pre zapracovanie zmien v zozname správcov bola potreba transpozície smernice, ktorá zakotvuje požiadavku, aby sa pri ustanovovaní správcu pre konkrétny prípad venovala náležitá pozornosť skúsenostiam a odborným znalostiam správcu a špecifikám jednotlivých prípadov. Navrhované delenie zoznamu je preto koncipované tak, aby odzrkadľovalo jednak potrebu delenia správcov vertikálne, teda podľa druhu dlžníka, na oddiel správcov pre fyzické osoby, oddiel správcov pre právnické osoby a oddiel správcov pre špeciálne subjekty, a jednak potrebu delenia správcov horizontálne, teda podľa požadovaných odborných znalostí správcu pri výkone špecifických a náročnejších konaní, na oddiel správcov ktorí vykonávajú oddlženia fyzických osôb, na oddiel správcov vykonávajúcich konkurzy právnických osôb a na oddiel špeciálnych správcov, ktorý sa sústredia na konkurzy špeciálnych subjektov. Prienikom uvedeného horizontálneho a vertikálneho členenia správcov vzniklo delenie oddielov na: správcov pre fyzické osoby, správcov pre právnické osoby a špeciálnych správcov, ktoré prihliada na delenie správcov podľa osoby dlžníka a zároveň prihliada na delenie správcov podľa ich odborných znalostí (nakoľko špeciálny správca musí spĺňať prísnejšie podmienky vzdelania vykonaním skúšky špeciálneho správcu) ako aj odbornej praxe.

K bodu 14

Podľa doterajšej právnej úpravy sa správca mohol kedykoľvek rozhodnúť o zmene zápisu medzi oddielmi v zozname správcov a svoje rozhodnutie jednoducho oznámiť ministerstvu, ktoré následne vykonalo zmenu v zápise do oddielov. Uvedená možnosť však bola zo strany správcov častokrát zneužívaná a preto sa pristúpilo k takej právnej regulácii, podľa ktorej správca stále môže rozhodovať o tom, v ktorom oddiele chce byť zapísaný, no v prípade jeho vyčiarknutia z niektorého oddielu nemôže byť do neho zapísaný v zákonom ustanovenom období, resp. o zmenu zápisu medzi oddielmi v zozname správcov môže správca požiadať len raz ročne, pričom túto zmenu ministerstvo spravodlivosti vyznačí do 1. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Oddiel správcov pre fyzické osoby a oddiel správcov pre právnické osoby sa vedie, tak ako doposiaľ, podľa obvodov krajských súdov v ktorých sídli príslušný konkurzný súd. Pokiaľ však ide o oddiel špeciálnych správcov, tento oddiel sa vedie s územnou platnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. To znamená, že špeciálny správca môže mať zriadenú kanceláriu v obvode ktoréhokoľvek konkurzného súdu na území Slovenskej republiky, a správca sa vyberá z oddielu špeciálnych správcov bez príslušnosti ku konkrétnemu konkurznému súdu. Hlavným dôvodom „celoslovenskej pôsobnosti“ tohto oddielu je skutočnosť, že počet konkurzných či reštrukturalizačných konaní voči špeciálnym subjektom ročne nie je veľký (v priemere okolo 20 konaní ročne), rovnako tak počet špeciálnych správcov zapísaných v tomto oddiele je limitovaný. Preto nie je dôvod na vnútorné členenie tohto oddielu podľa sídla zriadenej kancelárie, resp. na vyberanie/generovanie špeciálneho správcu podľa obvodov súdov tak, ako je to v prípade oddielu pre fyzické osoby a oddielu pre právnické osoby.

79

K bodom 15 až 20

Precizuje sa právna úprava údajov zapisovaných do zoznamu správcov najmä v súvislosti s potrebou ich evidencie pre účely identifikácie osôb zapísaných v zozname správcov a prepojenia s údajmi so Sociálnou poisťovňou a údajov, ktoré nie verejne prístupné.

Súčasne sa jedná o legislatívno-technické úpravy súvisiace s špecializáciou správcov.

K bodom 21

Ustanovovanie správcu do konaní na základe náhodného výberu ostáva v podstate nezmenené, avšak upravuje sa náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym, alebo osobitným subjektom, ktoré zákon definuje. Za špeciálne subjekty možno označiť dlžníkov, ktorí si svojím osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie), svojou veľkosťou (posudzovanou výškou obratu alebo výškou majetku) alebo spôsobom riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou) vyžadujú špeciálnu „správu“, teda zaobchádzanie, na ktoré potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať práve správcovia zapísaný do oddielu špeciálnych správcov.

K bodom 22

Predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla byť zapísaná do zoznamu správcov sa rozširujú o podmienku preukázania odbornej praxe a podmienku zápisu len v prípade, že správca nebol v posledných piatich rokoch zo zoznamu vyčiarknutý v súlade so navrhovanými zmenami.

K bodu 23

Navrhuje sa miernejšie vymedzenie dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov vzhľadom na vyčiarknutie právnickej osoby, ktorej boli súčasťou.

K bodu 24

Vzhľadom na postavenie správcu a jeho povinnosti pri výkone správcovskej činnosti a s prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu jeho odbornej spôsobilosti, ktorú preukazuje osvedčením o vykonaní správcovskej skúšky (a dosiahnutím potrebného vzdelania), sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť fyzickej osoby pre zápis do zoznamu správcov preukazovala úspešným zložením správcovskej skúšky (po absolvovaní odbornej prípravy), ktorú však žiadateľ musí úspešne vykonať najneskôr dva roky pred tým, ako podá žiadosť o zápis do zoznamu správcov. Nie je žiadúce, aby fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do zoznamu správcov, spĺňala predpoklad odbornej spôsobilosti na základe úspešného zloženia správcovskej skúšky vykonanej pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žiadosti o zápis do zoznamu správcov. Základným účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby žiadateľom o zápis do zoznamu správcov bola taká fyzická osoba, ktorá má odborné vedomosti zodpovedajúce aktuálnej právnej úprave.

K bodu 25

80

Aplikačná prax ukázala, že odborná príprava uchádzačov o výkon správcovskej skúšky, ktorú všetci uchádzači povinní absolvovať pred pripustením k správcovskej skúške, nedokáže v plnej miere nahradiť výkon odbornej praxe po ukončení vysokoškolského štúdia. Tento nedostatok potom bezpochyby značný vplyv na odbornú úroveň výkonu správcovskej činnosti. Preto sa pri správcoch, rovnako ako pri iných právnických profesiách, zakotvila povinnosť vykonania minimálnej odbornej praxe v oblasti práva alebo ekonómie. Nakoľko je zrejmá nevyhnutnosť, že pred výkonom odbornej praxe je potrebné mať ukončené vzdelanie, za odbornú prax sa môže považovať odborná prax uchádzača, ktorú začal vykonávať po ukončení právnického alebo ekonomického vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Vykonávaná odborná prax nemusí byť nepretržitá a preukazuje sa pracovnou zmluvou alebo iným hodnoverným dokumentom, z ktorého je zrejmý aj obsah náplne pracovnej činnosti uchádzača.

K bodom 26 až 28

Vzhľadom na úpravu a vypustenie dôvodov pre vyčiarknutie správcov zo zoznamu správcov sa upravujú aj predpoklady pre zápis do zoznamu správcov. Súčasne dochádza k legislatívno-technickým úpravám.

K bodu 29

S ohľadom na zavedenie nového oddielu špeciálnych správcov je nevyhnutné zakotvenie predpokladov na zápis uchádzačov o zápis do tohto oddielu zoznamu správcov.

K bodom 30 až 32

V súvislosti so sprecizovaním údajov zapisovaných do zoznamu správcov sa upravuje aj právna úprava náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu správcov.

Súčasne sa navrhuje predĺženie lehoty na zápis do zoznamu správcov z dôvodu nevyhnutnej potreby skúmania podmienok a predpokladov jednotlivých žiadateľov na zápis do zoznamu správcov. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy je skutkový stav zložitejší, napr. ak je potrebné preskúmavať, či žiadateľ s ohľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie spĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, najmä pokiaľ ide o ekonomické vzdelanie žiadateľa. Napríklad v prípade, ak nie je možné z označenia študijného odboru, resp. predmetu vzdelávania žiadateľa jednoznačne vyhodnotiť, či spĺňa predpoklad odbornej spôsobilosti, ministerstvo písomne žiada o vyjadrenie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, resp. vysokú školu, ktorá vzdelanie poskytla, či toto vzdelanie je možné považovať za ekonomické vzdelanie na účely výkonu správcovskej činnosti. To platí aj v prípadoch, kedy doručí žiadosť o zápis do zoznamu právnická osoba a súčasne fyzická osoba, ktorá je spoločníkom tejto právnickej osoby. V tomto prípade je potrebné posudzovať súbežné splnenie predpokladov právnickej osoby, fyzickej osoby a rozhodnúť súčasne o pozastavení výkonu činnosti fyzickej osoby.

K bodom 33 až 36

V súvislosti so zapracovanými zmenami ako aj vzhľadom na aplikačnú prax sa upravujú aj dôvody vyčiarknutia zo zoznamu správcov pre nesplnenie predpokladov na zápis do zoznamu správcov.

Precizuje sa dôvod vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov pre nezaplatenie ročného

81

poplatku správcu. S ohľadom na vzdelanie a postavenie správcu ako osoby zapísanej v zozname správcov ministerstva je dôvodné očakávať, že správcovia uhradia poplatok za vedenie v zozname správcov včas, keďže o povinnosti platiť poplatok majú bezpochyby vedomosť. V nadväznosti na to sa navrhuje, že ak nebude poplatok v lehote jeho splatnosti zaplatený, ministerstvo začne správne konanie o vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov a tak upustí sa od zasielania výzvy (v období po lehote splatnosti) na zaplatenie poplatku, avšak v rámci správneho konania správca naďalej možnosť poplatok dodatočne zaplatiť (do odoslania rozhodnutia).

K bodom 37 až 49

V súčasnosti sa výkon dohľadu ministerstvom vykonáva vo veľkej miere prešetrovaním písomných podnetov doručovaných ministerstvu, avšak súčasná právna úprava sa sústreďuje na výkon dohľadu v kancelárii správcu a neupravuje podrobnosti týkajúce sa dohľadu vykonávaného na ministerstve na základe doručených písomných podnetov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje rozlíšiť tieto spôsoby výkonu dohľadu ministerstva nad činnosťou správcu na dohľad v kancelárii a dohľad na ministerstve.

Na účely sprehľadnenia sa navrhuje rozdelenie piatej časti (Dohľad a sankcie) na štyri hlavy:

Prvá hlava obsahuje ustanovenia vymedzujúce najmä predmet a rozsah ministerstvom vykonávaného dohľadu.

V Druhej hlave sa v súvislosti s touto zmenou legislatívno-technicky upravujú dotknuté ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy výlučne týkajúce sa výkonu dohľadu v kancelárii. Zároveň sa v rámci druhej hlavy navrhuje predĺžiť správcom lehotu na vyjadrenie k protokolu z troch na sedem dní od doručenia odpisu protokolu, keďže lehota troch dní je pomerne krátka na účely ochrany práv dotknutého správcu.

Tretia hlava podrobne upravuje postup pri prešetrovaní podnetov doručených ministerstvu. V zmysle navrhovanej úpravy je zrejmé, že ministerstvo podnet odloží alebo na základe podnetu začne správne konanie voči dotknutému správcovi. Ustanovenia obsiahli aj situáciu, kedy ministerstvo doručený podnet odloží bez preskúmania. Zároveň sa precizuje oprávnenie ministerstva žiadať od správcu predloženie správcovského spisu a ďalších listín nevyhnutných pre riadny výkon dohľadu na ministerstve. Tomu zodpovedá povinnosť správcu ministerstvom požadované dokumenty v určenej lehote poskytnúť.

Štvrtá hlava upravuje ukladanie sankcií ministerstvom v prípade porušenia povinnosti. V prípade podozrenia z porušenia povinnosti správcu, ministerstvo môže začať konanie o uložení sankcie voči správcovi, pričom sa v zásade upravujú dva typy sankcií. Obe sankcie v zmysle novely bude možné po uvážení ministerstva uložiť jednotlivo alebo popri sebe. Takéto sprísnenie nastavenia sankcií pre správcov je navrhované za účelom efektívnejšieho výkonu dohľadu a vyčiarknutia takých správcov zo zoznamu správcov, ktorí pri svojej činnosti nepostupujú riadne v súlade so zákonom, prípadne vykazujú (dlhodobú) pasivitu. Na druhej strane môže „hrozba“ prísnejšej sankcie pozitívne ovplyvniť konanie správcov, ktorí majú záujem v zozname správcov zotrvať. Je predpoklad, že touto zmenou sa taktiež prispeje k celkovému skvalitneniu správcovskej činnosti.

Správcovi bude naďalej možné za porušenie povinnosti uložiť peňažnú pokutu tak ako

82

tomu bolo doteraz, avšak sa mení rozmedzie pre určenie výšky pokuty. Potreba zvýšenia hornej hranice výšky pokuty vyplynula z praxe, z ktorej sa javí, že okolnosti, príčiny, následky jednotlivých prípadov veľmi rôznorodé, a preto je vhodné pre zachovanie spravodlivej a primeranej pokuty stanoviť rozmedzie výšky pokuty širšie.

Za porušenie povinnosti bude možné správcu vyčiarknuť zo zoznamu správcov. V týchto prípadoch pôjde najmä o závažné porušenie povinnosti; či ide o závažné porušenie povinnosti zostáva na posúdení ministerstva. Navrhovaná úprava zavádza, že k vyčiarknutiu správcu zo zoznamu správcov môže dôjsť pri prvom porušení povinnosti, ak ministerstvo usúdi, že jeho závažnosť vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov odôvodňuje. Navrhovanou zmenou sankcií teda dochádza k modifikácii pôvodne obligatórneho dôvodu vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov (napriek uloženej pokute opakovane do jedného roka od uloženia pokuty závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom). Závažné porušenie povinnosti správcom je porušením povinností vysokej intenzity majúcej negatívny dopad na priebeh konania, na samotných účastníkov konania, či na realizáciu výkonu dohľadu zo strany súdu alebo ministerstva. Navrhovaná sankcia, resp. dôvod pre vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov opodstatnenie v tom, že bráni ďalšiemu zotrvaniu zápisu v zozname správcov takému správcovi, ktorý sa vyššie uvedeného porušenia povinnosti dopustil a nie je žiaduce, aby v činnosti správcu pokračoval.

K bodu 50

Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie vo vzťahu k špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii.

K bodu 51

Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 a právnej úprave účinnej od 17. júla 2022.

Vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. mája 2022 (špeciálna správcovská skúška a zápis do oddielu špeciálnych správcov) je potrebné uviesť, že vzhľadom na zmenu oddielov správcov je nutné upraviť prechodné ustanovenia aj vo vzťahu k správcom, ktorí zapísaní do oddielu reštrukturalizačných správcov. Platí, že správcovia zapísaný v oddiele reštrukturalizačných správcov sa od 1. mája 2022 budú považovať za správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov a to na prechodné obdobie do 31. augusta 2022. V tomto období musia preukázať splnenie podmienky vykonania špeciálnej správcovskej skúšky a požiadať o zápis do oddielu špeciálnych správcov. Pokiaľ títo správcovia nesplnia zákonom ustanovené podmienky, budú z oddielu špeciálnych správcov vyčiarknutí. Pokiaľ je takýto správca zapísaný v inom oddiele, ostáva v tomto inom oddiele zapísaný naďalej, nie je vyčiarknutý zo zoznamu správcov. Pokiaľ však takýto správca nie je zapísaný v inom oddiele, ako oddiele špeciálnych správcov, ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu správcov.

Vo vzťahu k týmto správcom sa súčasne zavádza pravidlo, že oprávnení veci (výkon funkcie správcu v konaní), v ktorých boli ustanovení do funkcie správcu, dokončiť, pokiaľ sú zapísaní v zozname správcov, t. j. správca, ktorý nesplní podmienky zápisu do oddielu špeciálnych správcov a nie je zapísaný v inom oddiele, bude vyčiarknutý zo zoznamu správcov a týmto mu zaniká aj funkcia správcu v konaní a musí sa ustanoviť nový správca.

Súčasne sa osobitne zavádza pravidlo pre ustanovovanie správcu do

83

reštrukturalizačného konania v období od 1. mája do 16. júla 2022, kedy do funkcie správcu v reštrukturalizačnom konaní možno náhodným výberom ustanoviť správcu zapísaného v zozname špeciálnych správcov v tomto období.

Následne sa upravujú prechodné ustanovenia vo vzťahu k úprave účinnej od 17. júla 2022, najmä vo vzťahu k už začatým konaniam, ktoré sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Osobitne sa upravuje pravidlo vo vzťahu k posudzovaniu odbornej spôsobilosti fyzickej osoby ako predpoklad zápisu do zoznamu správcov v prípade, ak táto vykonala správcovskú skúšku pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K bodu 52

Dopĺňa transpozičné ustanovenie a príloha k zákonu, nakoľko sa týmto zákonom čiastočne preberajú právne záväzné akty Európskej únie.

K čl. X

(Účinnosť)

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Účinnosť čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV, čl. V bodov 1 3, 5 a 6, čl. VII, čl. VIII a čl. IX bodov 1 10, 15 28, 30 49, § 51 v bode 51 a bod 52 sa navrhuje od 17. júla 2022, a to vzhľadom transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.

V Bratislave, 14. decembra 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Mária Kolíková v. r.

ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa RAJTÁRA, Ondreja DOSTÁLA, Alojza BARÁNIKA, Natálie BLAHOVEJ a Petra OSUSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

K predpisu 300/2005, dátum vydania: 19.06.2018


Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský.

    Účelom návrhu zákona je vypustenie trestného činu ohovárania z Trestného zákona. Tento trestný čin býva zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti.

Zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007 v  Rezolúcii č. 1577. Generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland vyzval v máji 2016 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače členské krajiny, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ohovárania nebudú viesť k autocenzúre v médiách a nebudú oslabovať verejnú diskusiu v spoločnosti.

Podľa viacerých expertov má Slovensko najvyššie tresty odňatia slobody za trestný čin ohovárania v Európe. Zmenu tejto nelichotivej situácie by síce bolo možné dosiahnuť aj cestou znižovania trestných sadzieb, prípadne úpravou skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ale predkladatelia považujú za najlepšie riešenie úplné zrušenie tohto trestného činu a jeho vypustenie z Trestného zákona.

Niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody, ale len pokutu (Francúzsko, Bulharsko, Chorvátsko a Srbsko). Iné krajiny trestný čin ohovárania zrušili úplne. V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska ohováranie ako trestný čin zrušili v roku 2009. V roku 2009 zrušili trestný čin ohovárania aj v Írsku. V Rumunsku zrušili trestný čin ohovárania pri prijímaní nového trestného zákonníka v januári 2014. V Čiernej Hore zrušili trestný čin ohovárania v roku 2011. Trestné je iba šírenie informácií týkajúcich sa osobného a rodinného života, za ktoré je peňažný trest. V Macedónsku trestný čin ohovárania neexistuje. Cyprus zrušil trestný čin ohovárania v roku 2003. Existuje trestný čin „verejnej urážky s cieľom vyprovokovať útok“ s maximálnou sadzbou 1 mesiac väzenia alebo pokuta.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v  súlade s  Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    nie je upravená v práve Európskej únie
b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 

 X
 
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
 

 X
 
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy  na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
 


 X
 
4. Vplyvy na životné prostredie
 
 X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
X
 
 
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

    Navrhuje sa vypustenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (§ 373).

K čl. II

Ide nevyhnutnú legislatívnu úpravu v Trestnom poriadku, vyvolanú vypustením skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (čl. I).

K čl. III

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.


 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh - Trestný zákon

K predpisu 300/2005, dátum vydania: 02.07.2005

34

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

I. Všeobecná časť

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a rok 2004 boli Ministerstvom spravodlivosti SR predložené do legislatívneho procesu návrhy nových trestných kódexov. Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.4.2004 návrh Trestného zákona a dňa 26.5.2004 návrh Trestného poriadku. Následne boli vládne návrhy nov ých trestných kódexov predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Išlo o výsledok práce Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, ktorej začiatok činnosti sa datuje k polovici roka 1999.

Napriek snahám predkladateľa a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na ú činný boj s kriminalitou, počas prerokovávania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade SR boli schválené v druhom čítaní také pozmeňujúce návrhy, ktoré by značne tento boj oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto minister spravodlivosti na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zobral 8.2.2005 vládny návrh Trestného zákona späť.

K základným výhradám, pre ktoré nebolo možné akceptovať schválenie vládneho návrhu zákona v znení uplatnených pozmeňujúcich návrhov, patrí:

1. Trestnosť prípravy sa viazala iba na obzvlášť závažný zločin, t.j. trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov; to by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných č inov ako je lúpež, hrubý nátlak (t.j. výpalníctvo), vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbra ňami atď. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná – napr. príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu (č. 593/2002 Z.z.), Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kult úrnych dohôd (č. 304/2004 Z.z.), Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (č . 703/2004 Z.z.), Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (č. 621/2003 Z.z.).

2. Definícia zločineckej skupiny bola schválená v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

3. Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny bol zmenený tak, že trestným bolo len založenie alebo zosnovanie zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, ale nie členstvo v nej a jej podpora. Opätovne by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu.

4. Z vládneho návrhu zákona bola vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednos ť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o právne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa tý ka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala zaviesť trestno-právnu zodpovednosť právnických osôb.

Do legislatívneho procesu sa opätovne predkladá návrh Trestného zákona so zapracovaním jednotlivých pozmeňujúcich návrhov uplatnený ch na rokovaní Národnej rady SR, ktoré podľa Komisie pre rekodifikáciu trestného práva a predkladateľa nenarúšajú celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text zákona s vyznačením jednotlivých zmien, ku ktorým dochádza oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý vzal minister spravodlivosti späť z rokovania Národnej rady SR dňa 8.2.2005.

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. je účinný od 1.1.1962. Od nadobudnutia účinnosti bol vyše 30 krát novelizovaný, z toho po roku 1989 vyše 20 krát.

Ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia Trestného zákona s princípmi nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky, čo je pochopiteľné, pretože jeho samotná podstata je založená na princípoch diametrálne odlišného spoločenského a štátneho zriadenia obdobia, v ktorom bol prijatý.

Trestný zákon sa v dôsledku veľkého počtu noviel stal pomerne neprehľadným. Niektoré inštitúty trestného práva hmotného, s prihliadnutím na dobu ich vzniku a na politické, spoločenské a ekonomick é zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sú už v porovnaní s novým ústavným zriadením a súčasnou orientáciou Slovenskej republiky zastaralé a nekonvenujú ani právnym systémom vyspelých demokratický ch krajín EÚ.

Rozsiahle politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli sprevádzané dynamickou a početnou legislatívou. Trestnoprávna ochrana nových spoločenských vzťahov sa formuje až následne, v zá vislosti na stupni poznania škodlivosti konkrétnych konaní, ktoré novým právnym normám odporujú.

Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladie nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú mož no zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Jej úlohou a cieľom je predovšetkým:

a)zhodnotiť aktuálnosť zásad a princípov, na ktorých bolo slovenské trestné prá vo hmotné v ostatných rokoch, najmä do roku 1989, budované,

b)novou trestnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov reagovať na zásadné politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ku ktorý m došlo po roku 1989, na vznik samostatnej Slovenskej republiky a funkcie demokratického právneho štátu, na vznik nového ústavného zriadenia a na dynamicky sa vyvíjajúcu legislatívu v rámci iných prá vnych odvetví jednotného systému slovenského objektívneho práva,

c)v nadväznosti na potreby Slovenskej republiky, jej právne a kultúrne tradície, požiadavky na ochranu práv a oprávnených záujmov fyzick ých a právnických osôb i štátu, najmä na ochranu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd (úst. zákon č.23/1991 Zb.), z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a z dokumentov medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických prá vach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly), vytvoriť moderný, optimálny a komplexný nástroj trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorý bude zodpovedať princípom organizácie a činnosti demokratického právneho štátu a požiadavkám na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom vyspelých demokratických štátov,

d)odstrániť neprehľadnosť platnej trestnoprávnej úpravy, vyvolanú početnými a nie vždy organickými zásahmi do Trestného zá kona novelami v priebehu doby jeho doterajšej platnosti,

e)upraviť systematiku Trestného zákona tak, aby zodpovedala (poradím hláv jeho osobitnej časti i prísnosťou trestov, ktoré možno uloži ť za jednotlivé trestné činy) hierarchii hodnôt a záujmov moderného demokratického právneho štátu,

f)nahradiť materiálne chápanie trestného činu jeho formálnym chápaním a zaviesť novú kategorizáciu protispoločenských činov,

g)preskúmať ustanovenia Trestného zákona upravujúce základy trestnej zodpovednosti z hľadiska, či zodpovedajú poznatkom modernej právn ej vedy i poznatkom súvisiacich vedných odborov (kriminológie, psychológie, psychiatrie, pedagogiky, ekonómie a i.), podľa potreby tieto ustanovenia zmeniť alebo doplniť,

h)aktualizovať Trestný zákon súčasnej etiológii zločinnosti, súčasnému stavu, vývoju, štruktúre a formám kriminality, jej pr íčinám a podmienkam, osobitne pokiaľ ide o prejavy organizovaného zločinu,

i)upresniť zákonné znaky doterajších skutkových podstát trestných činov, prípadne ich doplniť o ďalšie, reagujúc na nové a zvlášť škodlivé formy protispoločenskej činnosti, prípadne vypustiť z Trestného zákona skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú už prekonané,

j)preskúmať platný systém trestnoprávnych sankcií, najmä systém trestov, a ustanovenia upravujúce ich ukladanie i výkon z hľadiska, či zodpovedajú aktuálnym poznatkom vedy (najmä penológie, psychológie a medicíny), potrebám moderného demokratického právneho štátu, záväzkom medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i skúsenostiam vyspelých demokratických štátov, tieto ustanovenia podľa potreby zmeniť alebo doplniť,

k)znížiť rozpätie trestných sadzieb, zaistiť lepšiu previazanosť systému trestov a ich sadzieb za jednotlivé trestn é činy, a to najmä v závislosti na ich typovej závažnosti a zmene v systematike Trestného zákona.

Vláda SR v máji 2000 schv álila nasledovné ciele novej rekodifikácie:

- zabezpečiť ochranu ľudských pr áv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných ľudských práv a slobôd a z Ústavy Slovenskej republiky prostriedkami trestného práva;

- vytvoriť podmienky na realizáciu trestnej politiky demokratickej spoločnosti založenej na princí poch humanizmu, ktorá bude zároveň garantovať primeranú satisfakciu obetiam trestných činov a bude smerovať k sociálnej reintegrácii páchateľov;

- vytvoriť strategickú tendenciu na perspektívnu dekrimininalizáciu a depenalizáciu Trestného zákona v prípade menej závažných protispoločenských konaní pri súčasnom rešpektovaní ochrany spoloč nosti represívnymi opatreniami v oblastiach jej najväčšieho ohrozenia.

Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:

1.Prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu trestnej zodpovednosti fyzických osôb a prá vnych dôsledkov tejto zodpovednosti.

2.Zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb – na základe striktne vymedzených podmienok – ktorá sa bude uplatňovať vedľ a trestnej zodpovednosti fyzických osôb (z tejto zodpovednosti bude vyňatý štát).

3.Upraviť trestnú zodpovednosť mladistvých tak, aby boli zohľadnené najnovšie (interdisciplinárne) vedecké poznatky z oblasti pedagogiky, socioló gie, pedopsychológie a pedopsychiatrie v súlade s novou právnou úpravou v ďalších relevantných oblastiach nášho právneho poriadku.

4.Zmeniť celkovú filozofiu ukladania trestných sankcií, v rámci ktorej bude treba predovšetkým zmeniť hierarchiu sankcií tak, aby v jej rá mci bol trest odňatia slobody chápaný ako ultima ratio, a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. V rámci tejto filozofie bude kladený dôraz na individuálny prístup pri riešení trestný ch vecí na základe širokej možnosti využitia alternatívnych sankcií a odklonov tak, aby sa v najširšej miere zaistila pozitívna motivácia páchateľa.

5.Dosiahnuť takú úroveň kodifikácie, aby bola zrovnateľná s úrovňou trestného práva hmotného európskeho štandardu, pri plnom reš pektovaní medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z integračných procesov.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol rešpektovaný model kontinent álneho právneho systému, kultúrne a právne tradície Slovenskej republiky, a boli akceptované progresívne a aj dnes použiteľné (a potrebné) trestnoprávne inštitúty z celého obdobia prvej È SR, rokov 1948 - 1989 i rokov 1990 - 1996. Kontinuita právnych úprav trestnoprávnych vzťahov, i jej špecifiká u nás boli akceptované.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol prísne rešpektovaný rámec daný platným znením Ústavy SR.

Doterajšie materiálne chápanie trestného činu sa zmenilo na primá rne formálne, pričom pri prečine sa bude skúmať aj jeho závažnosť. Formálne chápanie bolo dôvodom oveľa podrobnejšieho definovania znakov základných a kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona a samostatné ho interpretovania mnohých týchto znakov v novej tretej časti zákona, a to v ďaleko širšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ.

Došlo aj k zmene kategorizácie trestných činov na prečiny a zločiny.

Upustilo sa aj od niektorých doterajších znakov, ktoré boli vý razom prechádzajúcich spoločenských a ekonomických podmienok (napríklad znak 'pre zárobok').

Pribudli aj tri tresty – domáce väzenie a trest povinnej prá ce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

Oveľa podrobnejšie sú upravené základy trestnej zodpovednosti - v z ákone sú premietnuté aj také otázky, ktoré boli doposiaľ prenechávané súdnemu výkladu a právnej teórii, aj keď v konečnom dôsledku šlo o určenie práv a slobôd, ktoré môžu byť stanovené len zákonom.

Pribudli niektoré nové právne inštitúty (napr. dovolené riziko), rozšírili sa podmienky nutnej obrany a krajnej núdze, zavádza sa súdny - probačný dohľad nad odsúdeným a i., rozšírili sa pravidlá pre ukladanie trestov a došlo k zmene a doplneniu väčšiny ustanovení všeobecnej a osobitnej časti doterajšieho Trestného zákona.

Výrazom nového prístupu je aj zmena systematiky osobitnej časti Trestného zákona, kde sú dané do popredia najmä trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

Niektoré súvisiace otázky budú musieť byť právne upravené v osobitných zákonoch (výkon trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce).

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ich väčší počet sú uvádzané v osobitnej časti dôvodovej správy k jednotlivým ustanoveniam.

Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodá rskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartite.

Návrh zákona nebude mať priamy finančný dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť dopad na verejné financie dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona – bližšie v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo financií vo svojom

stanovisku z 10.7.2003 (č. 13 609/03-81) uviedlo vo vzťahu k návrhu Trestn é poriadku (do pripomienkového konania bol dopad na verejné financie vyčíslený spoločne pre oba návrhy trestných kódexov), že 's ohľadom na neustály tlak na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a obmedzené zdrojové možnosti štátneho rozpočtu v roku 2004, bude potrebné požadované prostriedky zabezpečiť zahrnutím do priorít štátneho rozpočtu a uplatňovať v rámci rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu'.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosť

Návrh Trestného zákona nemá priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť tento dopad dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona, a to perspektívne v horizonte desiatich a ž pätnástich rokov, najmä v súvislosti so zvýšením hornej hranice trestu odňatia slobody na 25 rokov, obligatórnym uložením trestu doživotia páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktor ý taký čin spácha tretíkrát, ale aj skôr úpravou nových druhov trestov (najmä trest povinnej práce, domáce väzenie) a ochranných opatrení.

Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie. Svojimi ustanoveniami však chráni životné prostredie tým, že určité protispoločenské konania voči životnému prostrediu upravuje ako trestné činy.

Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie. Nepriamo môže byť tento vplyv dotknutý úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb, avšak kladným spôsobom, keďž e budú sankcionované také konania, ktoré sú ako trestné činy vymedzené Trestným zákonom. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je predkladaná v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: Trestný zákon.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy na ú seku boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a úlohy na úseku zefektívnenia činnosti súdnictva, pričom medzi strednodobými prioritami je aj úloha uskutočniť rekodifikáciu trestných kódexov.

Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.

Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi a terorizmu.

Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 obsahoval úlohu predložiť návrh nového Trestného zákona (mesiac apríl).

b)Negociačná pozícia v 24. kapitole – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí – a v dodatkových informáciách k nej obsahuje aj záväzky týkajúce sa trestného práva, pričom jedným z týchto záväzkov je aj uskutoč nenie celkovej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c) je upravená v práve Európskej únie, a to v dokumentoch:

- hlava VI Zmluvy o Európskej únii – ' Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci',

- Európska dohoda o pridružení – Slovenská republika sa v článku 6 zaviazala rešpektovať ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch,

- Spoločné stanovisko zo 6.10.1997 ako ho definovala Rada na základe článku K3 Zmluvy o EÚ k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcim sa korupcie, Druhé spoločné stanovisko z 13.11.1997 a Spoločné opatrenie z 22.12.1998 na základe článku K.3 Zmluvy o EÚ o korupcii v súkromnom sektore,

- Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami,

- Spoločný postup zo 17.12.1996 schválený Radou EÚ na základe článku K3 Zmluvy o EÚ týkajúci sa aproximácie zákonov a praxe v členských štátoch EÚ na boj proti drogovej závislosti a na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s drogami,

- Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ,

- Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o zvýšení ochrany trestnými postihmi a inými sankciami proti falšovaniu v súvislosti so zavedením eura,

- Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti obchodu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí ,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti,

- Rezolúcia Rady z 20.12.1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú so súdnym konaním v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 15.3.2001 o postavení obetí v trestnom konaní,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o boji proti terorizmu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 19.7.2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.5.2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostný ch platobných prostriedkov,

- Spoločné opatrenie z 15.7.1996 schválené Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii týkajú ce sa postupu na boj proti rasizmu a xenofóbii,

- Rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o boji proti detskej pornografii na internete,

- Smernica Rady z 28.11.2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.11.2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tr anzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 27.1.2003 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.7.2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.12.2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu det í a detskej pornografii,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 25.10.2004 o stanovení minimálnych ustanovení znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev:

a)úplná.

6.Gestor : Ministerstvo spravodlivosti SR.

7.Účasť expertov: priamo z Európskej únie nebola využitá.

II. Osobitná časť

K Všeobecnej časti

K § 1

Upúšťa sa od vymedzenia účelu Trestné ho zákona, pričom v v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami.

K I. hlave

V tejto hlave je upravená pôsobnosť Trestného zákona a sú upravené základy trestnej zodpovednosti. Oproti doterajšiemu Trestnému zákonu sa hneď v úvode definuje pôsobnosť slovenského Trestného zákona, potom je upravovaná problematika pojmu trestného činu ako také ho vrátane zavinenia jeho spáchania, v druhom dieli je upravená problematika páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu. V treťom dieli sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a na ne v štvrtom dieli nadväzujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu.

K § 2

Toto ustanovenie zakotvuje ústavnú zásadu vylúč enia retroaktivity, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Oproti doterajšej právnej úprave sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona, a to ktoréhokoľvek do doby, než sa rozhoduje o trestnom čine, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Zároveň sa ustanovenie v odseku 1 výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

K § 3

Toto ustanovenie vyjadruje územnú pôsobnosť Trestného zákona via žucu sa k územiu Slovenskej republiky a spresňuje, čo sa považuje za územie Slovenskej republiky, resp. kedy sa tiež považuje trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky.

K § 4

Toto ustanovenie je výnimkou z územnej príslušnosti, pričom prednos ť dostáva osobná pôsobnosť Trestného zákona, na základe vzťahu osoby páchateľa k Slovenskej republike, občan SR, trvalý pobyt na území SR.

K § 5

V tomto ustanovení je premietnutý princíp ochrany nášho obč ana pred zločinmi spáchanými proti nemu mimo územia Slovenskej republiky.

K § 6

V tomto ustanovení je zakotvená možnosť postihu páchateľa trestn ého činu keď nie je daná ani osobná ani miestna pôsobnosť Trestného zákona, avšak páchateľ bol zadržaný na našom území a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie.

K § 7

Toto ustanovenie zakotvuje, že pôsobnosť nášho Trestného zá kona môže byť upravovaná aj vyhlásenými medzinárodnými zmluvami, resp. že zásady vyššie uvedené sa neuplatnia, ak vyhlásená medzinárodná zmluva to nepripustí.

V ustanoveniach o pôsobnosti trestných zákonov bolo spresnené, že namiesto pojmu cudzina bol použitý pojem mimo územia Slovenskej republiky.

K § 8

Toto ustanovenie definuje ústrednú kategóriu trestného práva hmotn ého – trestný čin. Oproti doterajšej právnej úprave práve v tomto ustanovení dochádza k najväčšej zmene nového Trestného zákona oproti doterajšiemu platnému zneniu, ktoré vychádza z materi álneho ponímania trestného činu. V novom zákone sa definuje trestný čin ako v zásade formálna kategória, čo vyplynulo najmä z pož iadaviek praxe. Takýmto poňatím trestného činu je tiež lepšie zabezpečená ústavná zásada rovnosti pred zákonom. Preto došlo k vypusteniu pojmu spoločenská nebezpečnosť, ktoré ho používanie v justičnej praxi bolo často krát preceňované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateľov trestnej činnosti.

Formálne chápanie trestného činu umožní súčasne orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa na základné otázky trestného konania, a to zistenie trestného činu a jeho páchateľa.

Na naplnenie znakov trestného činu bude potrebné aby boli splnené dve podmienky:

1.musí ísť o protiprávny čin,

2.jeho znaky musia byť uvedené výlučne v Trestnom zákone (iné zákony už do budúcna nebudú obsahovať skutkové podstaty trestných činov, napríklad aj trestný čin proti mieru sa preberá zo zákona na ochranu mieru do osobitnej časti Trestného zákona hneď na prvé miesto).

Z obsahu definície trestného činu sa však spoločenská nebezpeč nosť úplne nevytratila, pretože ona je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie už sám o sebe označil za najvyššiu formu protiprávneho konania a tým je trestný čin. Naviac zákon u prečinov pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu ak bude závažnosť činu nepatrná a u mladistvého malá, ( ak pôjde o prečin ) tak nepôjde o trestný čin.

Široká možnosť odklonov, ktorá bude zakotvená v Trestnom poriadku súčasne zabezpečí aby sa nedostávali pred súdy páchatelia takých konaní, ktoré by mohli byť charakterizované ako bagateľné trestné činy.

K § 9

Trestnými činmi sú prečiny a zločiny. Touto kategorizá ciou sa Slovenská republika vracia k tradícii delenia trestných činov v medzivojnovom období. Znamená to aj návrat k pôvodnej bipartícii súdne trestných činov platnej do 1. júla 1990 (prečiny a trestné č iny).

Nejde o samoúčelné delenia trestných činov. Umožňuje presnej šie vyjadrenie ich rôznej závažnosti a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných trestných činov a ich pomer k menej závažnej kriminalite.

Kategorizácia ďalej umožní podstatne odlíšiť zložitosť trestného konania o jednotlivých kategóriách trestný ch činov. Menovite konanie o menej závažných prečinoch doteraz zbytočne formálne a zdĺhavé napomôže zjednodušiť a urýchliť a tiež môže prispieť k vytvoreniu priestoru pre vykonanie skutoč ne kvalitného a dôsledného trestného konania o obzvlášť závažných zločinoch, ktorých kategória sa tiež zavádza. Z hľadiska teoreticko-praktického však zostáva naďalej nadradený m pojmom trestný čin.

Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórií trestných činov je síce ich typová závažnosť , ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za jednotlivé trestné činy uložiť podľa osobitnej č asti tohto zákona.

Pre určenie, či ide o zločin alebo prečin pritom nie je rozhodujúca výmera trestu, ktorú súd v konkrétnom prípade za trestný čin páchateľovi skutočne uloží, ani minimálna hranica trestu odň atia slobody ktorú súd môže páchateľovi uložiť, ako tomu je v právnych poriadkoch niektorých štátov, kde sa kategorizácia trestných činov uplatňuje.

Jediným kritériom u úmyselných trestných činov je len výmera trestu odňatia slobody – jeho horná hranica, ktorý je možné za trestný čin uložiť podľa tohto zákona. Nedbanlivostné trestné činy sú všetky prečiny, bez ohľadu na stanovenú trestnú sadzbu.

V dôsledku takéhoto riešenia odpadá i potreba v osobitnej časti tohto zákona u každého trestného činu zvlášť upresňovať či ide o zločin alebo prečin. Na túto otázku dávajú dostatočn ú odpoveď všeobecné definície prečinu alebo zločinu uvedené v tomto ustanovení. Až po dôslednom komplexnom posúdení každého činu zvlášť a po zistení, ktoré zákonné znaky osobitnej č asti tohto zákona napĺňa a trest odňatia slobody v akej výmere tento zákon s ich naplnením spája, bude možné povedať či ide o prečin alebo zločin – rýdzo formálny prístup. Pri takejto defin ícii sa potom môže vyskytnúť pri prvom odseku úmyselného trestného činu prípad, kde vzhľadom na trestnú sadzbu bude čin kvalifikovaný ako prečin a v ďalších kvalifikovaných skutkových podstat ách už ako zločin.

Zavedením inštitútu nepatrnej závažnosti avšak výlučne u prečinov je sledovaná možnosť vylúčenia súdneho prejednávania takýchto bagateľných prečinov.

K §§ 10, 11

Tieto ustanovenia presne definujú prečin a zločin. Súč asne je definovaná podkategória zločinu – obzvlášť závažný zločin.

K § 12

Uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale tie ž príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne definovať miesto spáchania trestného činu nielen z hľadiska konania, ale aj následku, čo doteraz bolo ponechané len na teóriu trestného prá va a výklad orgánov činných v trestnom konaní.

K §§ 13, 14

Uvedené ustanovenia upravujú vývojové štádia trestných činov pred ich dokonaním, ktoré z hľadiska ochrany zá ujmov chránených Trestným zákonom je tiež potrebné postihovať. Ponechávajú sa dve vývojové fázy trestného činu, príprava a pokus, pričom sú súčasne vymedzené podmienky ich trestnosti. Nepriamo z týchto ustanovení vyplýva aj tretia vývojová fáza, ktorou je dokonanie trestného činu, t.j. naplnenie všetkých jeho znakov vrátane následku.

Zakotvuje sa že príprava bude trestná len u vyššej formy trestného činu, a to u zločinu – rovnaká úprava je v platnom trestnom zákone (§ 7), kde je síce príprava viazaná na obzvlášť závažný trestný čin, ktorým je vš ak trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, t.j. podľa návrhu ide o zločin.

Doterajšie obsahové vymedzenie prípravy a pokusu ostalo v podstate zachované. Osobitne však bolo treba vyjadri ť v praxi opomínané, avšak právnou teóriou akceptované pravidlo, že páchateľ prípravy ešte nezačal na rozdiel od páchateľa pokusu napĺňať znaky trestného činu, ku ktorému prí prava smeruje. Preto sa v praxi príprava s pokusom neraz zamieňala práve pre opomenutie tohto základného rozdielu, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutku páchateľa a napokon aj k uloženiu nesprávneho trestu. A ž na nepatrné zmeny zostali nezmenené tiež podmienky zániku trestnosti prípravy a pokusu.

Políciou podľa § 11 ods. 3 písm. b), ako aj podľa ďalších ustanovení, sa rozumie akýkoľvek príslušní k poverených orgánov uvedených v § 10 ods. 8 návrhu Trestného poriadku, t.j. napr. akýkoľvek príslušník Policajného zboru.

K §§ 15 až 18

V týchto ustanoveniach Trestného zákona je definovaná subjektí vna stránka skutkovej podstaty trestného činu v podobe zavinenia, ako vnútorného psychického vzťahu páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Doterajšie dve formy zavinenia v podobe úmyslu a nedbanlivosti zostávajú zachované. Taktiež členenie § 15 a § 16 umožňuje rozlíšiť zavinenie vo forme úmyslu na úmysel priamy a nepriamy a zavinenie vo forme nedbanlivosti na vedomú a nevedomú.

K §§ 19 až 21

Tieto ustanovenia Trestného zákona definujú subjekt trestného č inu, t.j. páchateľa, spolupáchateľa a účastníka.

Spáchanie trestného činu za použitia tzv. živého nástroja nie je ani v novom zákone zakotvené, lebo v týchto prípadoch ide o typicky nepriameho páchateľa. Napr. použitie nepríč etnej osoby na spáchanie trestného činu, použitie dieťaťa atď. Pokiaľ ide o použitie zvieraťa na spáchanie trestného činu ide o prípad priameho páchateľstva a iba z hľadiska zavinenia - subjektí vnej stránky bude taký čin posudzovaný ako úmyselný alebo nedbanlivostný.

Vzhľadom na vývoj kriminality, kedy dochádza k častému páchaniu trestnej činnosti tzv. na objednávku, bolo na túto skutočnosť reagované aj v tomto Trestnom zákone, kedy bol popri návodcovi osobitne definovaný aj ďalší účastník na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse a to objednávateľ. V tomto prípade totiž nejde o typické navedenie na spáchanie trestného činu, pretože nájomní páchatelia trestn ých činov sú tieto už vopred ochotní spáchať a objednávateľ len konkretizuje prakticky predmet útoku.

K §§ 22, 23

V týchto ustanoveniach sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Na rozdiel od okolností vylučujúcich protiprávnosť v týchto prípadoch ide o spáchanie trestného činu, avšak pre nedostatok veku a príčetnosti na strane páchateľa nemôže dôjsť k jeho potrestaniu.

Pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo k ďalšej mimoriadne závažnej zmene, keď hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásť na štrnásť rokov. Pre rozvoj modernej civiliz ácie je príznačná aj akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to oveľa viac jej fyzickej vyspelosti, menej mentálnej zrelosti, ale na druhej strane nemožno poprieť ani to, že i po tejto stránke dnešná mlá dež dospieva oveľa rýchlejšie než tomu bolo pred niekoľkými desiatkami rokov.

Nesporne je to vyvolané aj celkovým, životným štýlom, materiálnymi podmienkami, tempom a úrovňou jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií vrátane výpočtovej techniky a podobne.

Tieto faktory a mnohé k nim pridružené bio-psycho-sociologické podmienky a príčiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodňujú potrebu ešte dôslednejšie chrániť mládež pred negatívnymi vplyvmi, p red sociálno-patologickými javmi a zintenzívniť pôsobenie všetkých súčastí systému výchovy a vzdelávania, vytvoriť mládeži materiálne i kultúrne podmienky pre vzdelávanie, kultúrne vyž itie i pre pracovné uplatnenie, zvýšiť ich perspektívy pokiaľ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, vrátane oddychu, využívania voľného času a zdravé výchovné prostredie.

Na druhej strane niet ale žiadnych pochybností o tom, že u mládeže sa neustále znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú mnohí už opakovane a v trestnej činnosti v súčinnosti s dospelými p áchateľmi na páchaní mnohokrát závažnej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. Veľmi často sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok, drogy nevynímajúc. Sú stavne to dokazujú kriminalistické štatistiky, dokumentujúce stav a vývoj kriminality, jej štruktúru i štruktúru jej páchateľov.

V prevencii trestnej a inej protispoločenskej činnosti mládeže musia dominovať neprávne prostriedky tak ako sú vyššie uvedené. Pokiaľ ide o právne prostriedky, tak tieto najmä mimo trestného práva a prostriedky trestného práva považovať len ako najkrajnejšie riešenie, ak iné prostriedky formy a metódy zlyhajú.

Treba prihliadať aj na to, že mládež sama nemôže niesť dôsledky za mnohé problémové javy v sociálnej, ekonomickej a iných oblastiach spoločenského života, ktoré sama nezavinila a ktoré sú mnohokr át impulzom jej delikvencie. Rovnako treba prihliadať tiež na fakt, že mládež samotná je jednou z prvých a najviac zraniteľných obetí zločinu.

Značná časť tých, ktorí predložili námety na obsahové zameranie rekodifikácie vrátane schváleného legislatívneho zámeru vlády navrhla znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z pätná stich na štrnásť rokov.

Je zrejmé, že takéto opatrenie samo o sebe problém kriminality mládeže nevyrieši. Na druhej strane je ale tiež jasné, že zníženie vekovej hranice zodpovednosti za trestné činy vyjadrí i dnešnú disproporciu v akcelerácii vývoja dospievania (a to aj mentálneho) mládeže, čo je nutné z hľadiska ochrany spoločnosti pred kriminalitou.

Nejde teda len o automatický a ničím neodôvodnený pragmatizmus. Nižšiu hranicu trestnej zodpovednosti ako pätnásť rokov pozná napokon celá rada vyspelých demokratických štátov.

V ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých je súčasne zakotvená tzv. poistka proti nesprávnemu stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateľov, ktorí prekročili štrn ásty rok veku. Podľa nového Trestného poriadku sa u páchateľov vo veku 14 až 15 rokov bode skúmať mentálna vyspelosť obligatórne. U mladistvých do 18 rokov sa táto vyspelosť bude skúmať v odôvodnen ých prípadoch.

K §§ 24 až 30

Ustanovenia štvrtého dielu I. hlavy Všeobecnej časti Trestného zá kona upravujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Ide o sedem nasledujúcich okolností: nutná obrana, krajná núdza, dovolené riziko, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného, oprávnené použitie zbrane a plnenie úloh agenta. S výnimkou dovoleného rizika ide o okolnosti, ktoré poznal aj doterajší Trestný zákon. U niektorý ch okolností však došlo k spresneniu podmienok ich uplatňovania.

Najmä u nutnej obrany, ktorá z hľadiska praktického v rozhodovacej činnosti vyvolávala najväčšie problémy došlo k spresneniu a rozšíreniu podmienok jej uplatnenia. V súlade s legislatívnym zámerom vl ády bola do definícií zahrnutá aj problematika omylu tak aby tento automaticky nevylučoval nutnú obranu. Za nutnú obranu sa bude môcť ďalej považovať aj konanie v silnom rozrušení spôsobenom útokom najmä v dôsledku zmätku, strachu, alebo zľaknutia.

Zásada proporcionality u nutnej obrany vyjadrená tým, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku bola zachovaná, avšak zákon presnejš ie vyjadruje z čoho pri jej posudzovaní je nutné vychádzať (spôsob, miesto a čas útoku, okolnosti týkajúce sa ako osoby útočníka, tak aj obrancu).

Zásada proporcionality u krajnej núdzi sa upravuje tak, že spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Ako už bolo spomenuté novou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť bude dovolené riziko. Tejto okolnosti sa verejnosť domáha už niekoľko rokov. Potrebu zakotvenia dovoleného rizika ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť trestného činu v Trestnom zákone sa týka len činov alebo činností v oblasti výroby a výskumu. Môže ísť aj o akýkoľvek iný vo svojej podstate nie nebezpečný čin (činnosť), ktorého uskutočnenie v danom mieste, čase, alebo daným spô sobom je spojené s určitým rizikom, lebo ohrozuje záujem chránený týmto zákonom, ale inak ide o čin (činnosť) spoločensky prospešný, ktorý však nemôže byť uskutočnený bez rizika. Podmienkami dovoleného rizika sú:

a)výsledok, ku ktorému čin (činnosť) smeruje zjavne zodpovedá miere rizika,

b)vykonanie činu neodporuje zákonu, alebo inému právnemu predpisu, záujmom spoločnosti, zásadám ľudskosti ani sa neprie či dobrým mravom,

c)čin (činnosť) sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné v čase jeho vykonania,

d)činom (činnosťou) sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu,

e)spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu (činnosti) očakáva nemožno dosiahnuť bez rizika.

Pokiaľ ide o výkon práv a povinností, u tejto okolnosti došlo k podstatnej zmene vyplývajúcej z požiadaviek medzinárodných zmlúv (Štatút medzinárodného trestného súdu) v tom smere, že sa vymenovávajú prípady, kedy sa táto okolnosť neuplatní buď z hľ adiska vedomia páchateľa alebo z hľadiska konkrétnych trestných činov (genocídium, neľudskosť).

Zásadná zmena bola urobená v súlade s legislatívnym zámerom vlády u oprávneného použitia zbrane, keď túto bude možné použiť aj vo svojom obydlí, a to aj v prípade, keď ešte nepôjde o nutnú obranu. Ochrana života alebo zdravia osoby v jej obydlí už bude ohrozená, avšak ešte nemusí ísť o priamo hroziaci alebo trvajúci útok. Použitie tejto okolnosti však bude vylúčené , ak pri takomto použití zbrane vo svojom obydlí dôjde k usmrteniu ohrozujúcej osoby.

K II. hlave

K § 31

Návrh zachováva doterajšiu bipartíciu trestných sankcií na tresty a ochranné opatrenia. Takéto delenie sa v minulosti v plnej miere osvedčilo. Súčasne vyjadruje základné zásady humanizácie, demokratizácie nášho trestného práva a v neposlednom rade aj zá sadu zodpovednosti páchateľa za spáchaný trestný čin s vylúčením dopadu následkov trestného činu na iné osoby, event. minimalizáciu takéhoto dopadu. Návrh definuje tak tresty ako aj ochranné opatrenia, pričom v týchto definíciách je zakotvený už aj účel ukladania a výkonu trestných sankcií. Tým sa však nemení skutočnosť, že tresty a ochranné opatrenia slúžia ochrane spoloč nosti.

K § 32

Návrh v porovnaní s platným Trestným zákonom rozš iruje systém trestov o ďalšie dva druhy. Sú to: domáce väzenie a trest povinnej práce. Rozšírenie druhov trestu je výrazom depenalizácie, pretože umožňuje súdom vo zvýšenej miere siahať aj k trestom bez odňatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchate ľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odň atia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.

K § 33

Návrh rozširuje aj doterajší systém ochranných opatrení . Ako nové ochranné opatrenie zavádza ochranný dohľad a tzv. detenciu. Ochranný dohľad bol už súčasťou systému trestných sankcií platného trestného zákona. Neosvedčilo sa však jeho vykoná vanie policajnými orgánmi. Naviac jeho účel sa často míňal cieľa a namiesto dovàšenia nápravy páchateľa slúžil ako prostriedok dosahovania policajných úloh. Na druhej strane aj doterajš ia prax potvrdila, že u tých páchateľov, ktorí páchajú trestné činy zo zvyku, resp. z návratu do kriminogénneho prostredia, je nevyhnutné pokračovať v resocializácii aj v etape postpenitenciá rnej starostlivosti, pričom u nebezpečných páchateľov je nevyhnutné ponímať túto formu postpenitenciárnej starostlivosti ako nútenú, pričom dohľad nad odsúdeným treba zveriť orgánom súdneho dohľ adu – probačnému a mediačnému úradníkovi. Naopak detencia by mala slúžiť na ochranu spoločnosti proti tým páchateľom, u ktorých ochranné liečenie je neúčinné buď preto, že sa mu ods údený odmieta podrobiť alebo preto, že jeho ochorenie je podľa poznatkov súčasnej vedy neliečiteľné, ale v prípade jeho prepustenia na slobodu neprestáva byť nebezpečným pre spoločnosť.

K §§ 34, 35

V porovnaní s ustanoveniami platného Trestného zákona o všeobecn ých zásadách pre ukladanie trestu, návrh nového Trestného zákona kladie dôraz predovšetkým na zásadu humanity a vychádza pritom z medzinárodne prijatých zásad proti mučeniu neľudskému zaobchá dzaniu týraniu alebo trestaniu. Návrh zdôraznil aj zásadu 'nulla poena sine lege' (nijaký trest bez zákona), aj zásadu úmernosti sankcie spáchanému trestnému činu. S prihliadnutím na rozšírenie systé mu trestov návrh novo koncipuje nezlučiteľnosť sankcií, ktoré postihujú rovnaké práva odsúdeného. Okrem toho zákon v tom istom paragrafe zakotvuje aj základné zásady pre ukladanie ochranných opatrení . Ide skutočne len o základné zásady, ktoré sú ďalej doplnené a upresnené napríklad ustanoveniami o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, o ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom a i.

Zakotvuje sa širšia možnosť ukladania iných trestov než je trest odňatia slobody a to ako trestov samostatných, pričom trestné sadzby u jednotlivých trestných činov osobitnej časti Trestného zákona budú obsahovať len sadzbu trestu odňatia slobody. Takéto samostatné uloženie iného trestu bude však vylúčené za trestné č iny, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov.

U trestu odňatia slobody na doživotie sa súčasne zakotvuje možnosť v určitých prípadoch rozhodnúť o zákaze podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.

Oproti doterajšej ú prave sa osobitne definujú aj zásady pre ukladanie ochranných opatrení.

K §§ 36 až 38

Návrh nového Trestného zákona vychádza z taxatívneho vymenovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré však rozvádza ďaleko podrobnejšie než platná právna ú prava. Naviac návrh výslovne ukladá súdom povinnosť, aby sa na tie poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ktoré sú zákonným znakom trestného činu neprihliadalo a naviac zakotvuje aj povinnosť sú du prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri prevahe priťažujúcich okolností nebude môcť spravidla rozhodnúť o uložení trestu len na hranici dolnej sadzby (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu resp. pri opakovaní trestnej činnosti o polovicu). Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa navrhuje zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

K § 39

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o znížení trestu pod dolnú hranicu ale s prihliadnutím na rozšírenie systému trestov a na zakotvenú podpornú zásadu trestu odňatia slobody stanovuje aj minimálne hranice iných druhov trestu, pod ktoré sú d nesmie daný druh trestu uložiť ani v prípade ukladania trestu pod všeobecnú dolnú hranicu daného druhu trestu. Oproti platnej úprave sa rozširujú dôvody kedy možno uložiť trest pod dolnú hranicu ( napr. pomoc páchateľa pri objasnení závažnej trestnej činnosti a konanie o dohode atď. ).

K § 40

Ustanovenia o upustení od potrestania zakotvené v platnom Trestnom zá kone sa osvedčili. Ich prevzatie do nového Trestného zákona je preto dôvodné. Návrh však striktne stanovuje, že nemožno upustiť od potrestania páchateľa trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

K § 41

Ustanovenie o úhrnnom treste sa preberá aj do nového návrhu zá kona. Návrh však zakotvuje tak trest za jednočinný, ako aj viacčinný súbeh, pri ktorom zároveň stanovuje, že úhrnný trest sa v prípade viacčinného súbehu ukladá nad jednou polovicou zá konom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu - ide o dôsledné uplatnenie asperačnej zásady priamo v zákone. Súčasne sa zavádza nový pojem spoločného trestu vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu, čím sa vytvára možnosť pre trestné stíhanie aj vo vzťahu k čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, o ktorého in ých čiastkových útokoch už bolo súdom rozhodnuté a bol za ne uložený trest.

K § 42

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenie o súh rnnom treste, ktorý sa ukladá podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu.

K §§ 43, 44

Návrh zakotvil aj z platného zákona známy inštitút ďalš ieho trestu, resp. inštitút upustenia od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu. Túto skutočnosť návrh zvýrazňuje aj v názve príslušných ustanovení.

K § 45

Inštitút započítania väzby a trestu preberá nový zákon z doposiaľ platného zákona, ale ho rozširuje aj na prípady prevzatia trestného stíhania alebo výkonu trestu pre ten istý skutok z cudziny.

K §§ 46, 47

Návrh zavádza trest odňatia slobody ako dočasný trest na určit ú dobu alebo trest odňatia slobody na doživotie. Pojem výnimočného trestu sa vypúšťa. Súčasne na rozdiel od platného zákona výslovne stanovuje podpornú úlohu trestu odňatia slobody. Pre ulož enie trestu odňatia slobody na doživotie stanovuje iba dve podmienky a to že, uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobru určitú.

Doterajšie členenie trestov odňatia slobody s najvyššou možnou výmerou pätnásť rokov a na výnimočný trest do dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie sa nahradzuje členením u trestu odň atia slobody na určitú dobu s najvyššou možnou výmerou do dvadsaťpäť rokov a na trest odňatia slobody na doživotie..

Zavádza sa obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie.

Ide o uplatnenie tzv. zásady trikrát a dosť pri splnení podmienok, že

- ide o taxatívne vymenované trestné činy,

- trestný čin dospel do štádia dokonania,

- páchateľ bol doposiaľ dvakrát potrestaný a čo aj sčasti vykonal uložené tresty.

V odôvodnených prípadoch bude možné aj tu uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov.

K § 48

Na rozdiel od platného zákona, návrh precizuje pojem vonkajš ej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody a ruší aj pojem 'nápravnovýchovné skupiny'. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že už platný zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej str áže zrušil nápravnovýchovné ústavy a namiesto nich zaviedol ústavy na výkon trestu. Diferenciačné skupiny sa v návrhu delia podľa miery izolácie odsúdeného a najmä bezpečnosti ústavu. Návrh s íce stanovuje diferenciačné kritérium použité aj v platnom zákone (posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu). Obdobne, ako doteraz platný zákon, obsahuje návrh aj možnosť iného diferenciačného kritéria, než ktoré ukladá spravidla použiť, s výnimkou trestu odňatia slobody na doživotie a trestu odň atia slobody nad pätnásť rokov ukladaného za obzvlášť závažný zločin.

K §§ 49, 50

V týchto ustanoveniach sú stanovené podmienky pre povolenie podmieneč ného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, možnosť určenia obmedzení, a taktiež aj postup v prípade, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí.

K §§ 51, 52

V týchto ustanoveniach sa zavádza podmienečný odklad vý konu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Probačný dohľad bude možné uložiť u trestu odň atia slobody neprevyšujúceho tri roky. Tento bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda by mal byť ukladaný najmä v tých prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejš ie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností.

K § 53

Návrh zavádza v tomto ustanovení nový druh trestu bez odň atia slobody – trest domáceho väzenia, ktorého hornú hranicu stanovil až na jeden rok a určuje aj podmienky pre uloženie tohto trestu, ale len za prečin. Zároveň zavádza kontrolu odsúdeného technickými prostriedkami, ktoré sa v niektorých západoeurópskych krajinách, USA a v Škandinávii veľmi osvedč ili. Je to ďalšia alternatíva ku krátkodobým trestom odňatia slobody. Zároveň sú v návrhu určené aj podmienky premenenia jeho zvyšku na nepodmienečný trest odňatia slobody.

K §§ 54, 55

Tieto ustanovenia zavádzajú nový druh trestu bez odňatia slobody a to trest povinnej práce. Zákon podmieňuje uloženie tohto trestu súhlasom páchateľa, ale len za prečin.

K §§ 56, 57

Návrh veľmi podrobne stanovuje podmienky ukladania peňažné ho trestu ako aj jeho výkonu, podmienky premenenia tohto trestu, upustenia od jeho výkonu alebo zvyšku, ako aj podmienky zahladenia Podstatne sa zvyšuje horná hranica peňažného trestu z 5 miliónov na 10 miliónov.

K §§ 58, 59

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia majetku a tieto ďalej prispôsobil iným ustanoveniam návrhu. Ukladá sa tento trest spolu s trestom odňatia slobody na doživotie alebo pri spáchaní obzvlášť závažného zločinu. Pri vymenovaných trestných činoch sa musí uložiť trest prepadnutia majetku vtedy, ak bude preukázané, že páchateľ nadobudol majetok z nelegálnych príjmov alebo časť tohto majetku.

K § 60

Návrh prevzal ďalšie osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia veci z platného Trestného zákona a tieto ďalej upresnil a stanovil ďalšie podmienky pre jeho ukladanie.

Reagoval tiež na Dohovor o praní špinavých peňazí, vyh ľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti (Štrasburg, 8.11.1990) a na Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí tak, že rozšíril možnosti ulož enia prepadnutia veci a príjmov z trestného činu pre prípad, že v pôvodnej podobe sú z faktických alebo právnych dôvodov neidentifikovateľné, nedosiahnuteľné alebo zmiešané s legálnym majetkom a roz širuje ju tiež na úžitky z uvedených príjmov. Podobné ustanovenie má Občiansky zákonník v § 458 ods. 1, 2.

K § 61

Trest zákazu činnosti sa v plnej miere osvedčil, a preto bol prevzatý aj do nového Trestného zákona. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, ktorej sa tento trest týka. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o mož nosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 62

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste zákazu pobytu. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 5 rokov za každý úmyselný trestný čin, ak bud ú splnené podmienky podľa § 62 ods. 2. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o možnosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 63

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zá kona, ktorý upravoval pojem ukladanie a výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní. Sprísnil však podmienky jeho ukladania a v prípade, že sa tento trest ukladá popri kratšom treste odň atia slobody ako 5 rokov alebo popri inom treste, spojil jeho uloženie nie s povolaním páchateľa, ale s ohrozením vážnosti dotknutých čestných titulov a vyznamenaní. Tento trest možno uložiť len za obzvlášť závažný zločin.

K § 64

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste straty vojenskej a inej hodnosti, pričom podmienky jeho uloženia sú upravené v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia.

K § 65

Okrem toho, že návrh prevzal ustanovenie platného Trestného zákona o treste vyhostenia, návrh veľmi dôsledne upravuje podmienky ukladania tohto trestu a v stanovených prípadoch, najmä ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, uloženie tohto trestu vyluč uje. Naviac zakotvuje aj podmienky zahladenia tohto trestu. Návrh precizoval zákonné dôvody na uloženie trestu vyhostenia v zmysle článku 23 ods. 5 Ústavy SR a nadväzujúcich vnútroštátnych noriem, napr. zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšie. Predmetný trest už nebude mať trvalý charakter, lebo sa bude ukladať najviac na 15 rokov, ako maximálna výmera.

K §§ 66 až 68

Návrh prevzal všetky osvedčené ustanovenia platného Trestného z ákona o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, avšak dochádza k sprísneniu ohľadom doby po uplynutí ktorej je možne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu - je možné podmieneč ne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní jednej polovice trestu u osoby odsúdenej za prečin, dvoch tretín trestu u osoby odsúdenej za zločin a troch štvrtín trestu u osoby odsúdenej za obzvláš ť závažný zločin. Pritom u osoby odsúdenej na doživotie až po vykonaní 25 rokov tohto trestu. Súčasne sa stanovujú prípady, kedy osoba nemôže byť z výkonu trestu odňatia slobody prepustená.

K §§ 69, 70

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

K §§ 71, 72

Rovnako v nezmenenej podobe prevzal návrh aj ustanovenia platného Trestné ho zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu.

K §§ 73, 74

Návrh v podstate v nezmenenom rozsahu prevzal z platného Trestného zá kona aj jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení – ochranné liečenie.

K § 75

Ustanovenie o ochrannej výchove, ako špeciálnom ochrannom opatrení , ktoré je viazané výslovne na mladistvých páchateľov, je upravené v osobitných ustanoveniach o stíhaní mladistvých .

K §§ 76 až 80

Návrh nového Trestného zákona sa vracia k niekdajšiemu inštitú tu ochranného dohľadu, resp. zákon preberá platnú zákonnú úpravu ochranného dohľadu. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná k dovàšeniu nápravy obzvlášť nebezpečných recidivistov, páchateľov obzvlášť závažných zločinov a fakultatívne aj páchateľov iných trestných činov, ktorí sa stávajú tzv. š peciálnymi recidivistami a po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno u nich očakávať, že bez nútenej postpenitenciárnej starostlivosti povedú riadny život. Návrh ponecháva súdu mo žnosť uloženia ochranného dohľadu aj u tých odsúdených, ktorí v priebehu celého výkonu trestu odňatia slobody odmietajú výchovné pôsobenie a je obava, že po prepustení budú pokračovať v p áchaní trestnej činnosti. Návrh vylučuje uloženie ochranného dohľadu mladistvému (ak je to potrebné, možno mu uložiť ochrannú výchovu), ako aj odsúdenému na doživotie, kde by také to opatrenie nemalo zmysel. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia sa zveruje taktiež probačnému a mediačnému úradníkovi, čím sa má zabrániť možnému zneužitiu tohto opatrenia policajný mi zložkami na plnenie operatívnych úloh.

K §§ 81, 82

Návrh zavádza aj ďalší nový druh ochranného opatrenia, ktorý m je detencia. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou du ševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Ná vrh zákona umožňuje súdu, ak to považuje za potrebné rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľ a, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže síce v prípade potreby potrvať až doživotne, ale zákon má predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže č asom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborn ého lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného.

K § 83

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenia o zhabaní veci, ktoré majú za účel zabezpečiť ochranu spoločnosti pred tými nebezpečnými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom trestu prepadnutia veci. Tieto ustanovenia sú v podstate v zhodnej podobe prevzaté z platného Trestného zákona.

K III. hlave

K § 84

Ide o generálne ustanovenie, ktoré stanoví, že pri splnení urč enej podmienky, napr. pri zmene zákona, zanikajú trestné dôsledky trestného činu, ktorý inak v čase, keď k nemu došlo, spĺňal všetky pojmové náležitosti trestného činu.

V praxi sa vyskytli problémy pri aplikovaní ustanovení o pôsobnosti trestných zákonov, keď skutok, ktorý je predmetom trestného konania v čase spáchania napĺňa všetky znaky príslušného ustanovenia v tom čase účinného Trestného zákona, ale neskorší zákon meniaci alebo dopĺňajúci Trestný zákon, toto ustanovenie Trestného zákona zruší a ďalší (neskorší) zákon takéto konanie op äť posudzuje ako trestný čin. Navrhovanou úpravou sa táto nejasnosť na základe zákona odstráni.

K § 85

Úpravou podmienok zániku trestnej zodpovednosti u vymenovaných trestných činov v dôsledku účinnej ľútosti sa sleduje ochrana dôležitých spoločenských záujmov, ktorá sa dosiahne sľ ubom beztrestnosti páchateľovi, ak škodlivý následok trestného činu napraví alebo zamedzí.

K § 86

Ide o osobitné ustanovenia o účinnej ľútosti, ktoré zahàň a taxatívnym výpočtom trestné činy, pri ktorých trestnosť zanikne pri splnení podmienok uvedených pre konkrétne trestné činy, pričom sa líšia najmä momentom kedy ešte možno napraviť následok.

K § 87

Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom stanovenej premlč acej doby. Určuje sa podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej v sadzbe za daný trestný čin. Začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu. Súčasne sa upravujú dôvody, ke ď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie trestného stíhania prerušujú. Zároveň sa predlžujú premlčacie doby.

K § 88

Toto ustanovenie určuje výnimky z inak všeobecnej platnosti inštitú tu premlčania trestného stíhania.

K § 89

Uvedené ustanovenie je premietnutie ústavného práva prezidenta republiky do Trestného zákona.

K § 90

Inštitút premlčania výkonu trestu vychádza v podstate z rovnaké ho predpokladu ako inštitút premlčania trestného stíhania. Podmienkou premlčania výkonu trestu je uplynutie premlčacej doby ustanovenej zákonom. Je určená podľa druhu a výšky uloženého trestu. Súč asne sa upravujú dôvody, keď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie výkonu trestu prerušujú.

K § 91

Tresty uložené za trestné činy uvedené v XII. hlave osobitnej časti s výnimkou vymenovaných trestných činov sú z premlčania vylúčené, preto použitie ustanovenia o preml čaní výkonu trestu pri nich neprichádza do úvahy, bez ohľadu na to, aký trest súd v konkrétnom prípade uložil.

K §§ 92, 93

Toto ustanovenie určuje podmienky a lehoty zahladenia odsúdenia. Tento inš titút umožní aby sa pri splnení určitých podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať uplatnenie v ďalšom ž ivote. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo odsúdenie zahladené nastáva zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia. Podstatnou zmenou je zahladenie iných trestov ako trestom od ňatia slobody už momentom ich vykonania.

K IV. hlave

V osobitnej hlave všeobecnej časti Trestného zákona sa síce zachov áva doterajšia koncepcia stíhania mladistvých, ale na kvalitatívne inej úrovni. Táto hlava stanovuje odlišnosti oproti všeobecne platným zásadám pre stíhanie dospelých páchateľov, pričom jednotlivé ustanovenia sú motivované obnovujúcimi účinkami trestného práva, lebo sa kladie dôraz na vyváženú, spravodlivú reakciu spoločnosti na trestný čin mladistvého a vyvodzuje z neho dô sledky nielen pre neho samého, ale aj pre riešenie problémov ďalších zúčastnených osôb a skupín spojených s trestným činom. Mladistvý tak má byť stimulovaný, aby prevzal osobnú, nielen formá lnu trestnú zodpovednosť za trestný čin a nápravu ním spôsobených následkov. Adekvátne tomu Trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenia o konaní proti mladistvým. Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých, ktoré sú vo vzťahu špeciality k ďalším ustanoveniam všeobecnej časti Trestného zákona, tak konkretizujú ústavný princíp osobitnej starostlivosti, ktorú spoločnosť venuje mládež i (článok 41 ods. 1 Ústavy SR).

Návrh tejto právnej úpravy rešpektuje medzinárodné dokumenty prijaté pre oblasť zaobchádzania s delikventnou mláde žou, najmä:

Minimálne štandardné pravidlá sú dnictva nad mládežou (tzv. Pekingské pravidlá, rezolúcia OSN č. 40/43 z 29. 11. 1985),

Smernica OSN pre prevenciu kriminality mládeže (tzv. Riyadská smernica, rezolúcia OSN č. 45/112 z 14. 12. 1990),

Dohovor o právach dieťaťa (rezolúcia OSN č. 44/25 z 20. 11. 1989 uverejnená v oznámení MZV č. 104/1991 Zb.).

Pokiaľ ide o dokumenty Rady Európy, v tomto smere sa vychádza predovš etkým z nasledovných odporúčaní:

·č. R (87) 20, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže,

·č. R (88) 6, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže z radov mladých ľudí pochádzajúcich z prisťahovaleckých rod ín,

·Rezolúcie č. R (66) 25, o krátkodobom zaobchádzaní s mladistvými páchateľmi do 21 rokov veku.

K § 94

Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá dovàšila štrná sty rok svojho veku a neprekročila osemnásty rok veku. Individuálna duševná vyspelosť (zisťovaná o.i. aj povinným psychologickým vyšetrením mladistvých vo veku od 14 do 15 rokov - tzv. podmienečná príč etnosť, ktoré upravuje Trestný poriadok) bude korektívom na stanovenie trestnej zodpovednosti mladistvého, ako aj na zvolenie predovšetkým výchovných prístupov zameraných na jeho nápravu.

Zníženie dolnej hranice veku o jeden rok, nemá viesť ku kriminalizácii mladistvých, ale k tomu, aby sa všetkými dostupnými, primárne výchovnými prostriedkami zabránilo recidíve. Hoci v mnohých prípadoch p ôjde o žiakov základnej školy, problém spočíva v kriminologickom zistení, že ak takýto mladý človek zopakuje trestný skutok do dovàšenia dospelosti, stane sa z neho v ďalšom vývine dospelý recidivista. Kriminalita mladistvých vo všeobecnom význame tohto slova rastie v Európe i v USA. Postihuje mladistvých bez ohľadu na sociálny pôvod, ba sklon k zločinnosti sa prejavuje stále viac u mladistvých z majetných vrstiev a výrazne sa zvyšuje aj podiel dievčat. Pritom istá časť mládeže začína byť vzhľadom na stav spoločnosti anomická. Väčšina pedopsychológov a pedopsychiatrov zastáva názor, že akcelerácia psychického a fyzického vývinu mládeže v posledných desaťročiach spôsobila, že mladiství najmenej vo veku štrnástich rokov sú reálne spôsobilí rozpoznať a posúdiť ná sledky svojho konania a s tým spojené trestno-právne dôsledky pri všetkých trestných činoch.

Tento prístup k stanoveniu fyzického veku ako základu trestnej zodpovednosti je porovnateľný s väčšinou demokratických krajín, kde je dolná hranica tohto veku v mnohých prípadoch nižšia.

K § 95

Toto ustanovenie zákona reaguje na skutočnosť, že stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti je vo veku okolo 14 rokov u jednotlivých mladistvých veľmi rozdielny. Preto zákon stanoví, že mladistvý, ktorý v dobe spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Osobitné ustanovenie Trestného poriadku o o zisťovaní sociálnych pomerov mladistvého stanov í, že toto skúmanie bude obligatórne u mladistvého vo veku od 14 do 15 rokov, u starších len vtedy, ak to bude odôvodnené.

Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti, ktorá je závislá na dosiahnutom stupni intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého (v dobe činu). Obdobnú úpravu majú v Spolkovej republike Nemecko a v È eskej republike.

Zákon bude teda vyžadovať, aby si mladistvý bol vzhľadom na úroveň svojho vývoja schopný uvedomiť, že páchaným skutkom koná proti normám spoločnosti alebo aby bol schopný zodpovedajúcim spô sobom usmerniť svoje správanie. Nezrelosť mladistvého musí pritom byť podstatná, teda musí byť zrejmé, že v čase činu ešte nedosiahol takého stupňa vývoja (intelektuálneho alebo mravného), aké ho spravidla dosahujú jeho vrstovníci. Na preukázanie tejto skutočnosti bude priberaný znalec z odboru psychiatrie alebo psychológie mládeže na skúmanie mladistvého do 15 rokov veku a u ostatných mladistvých iba v t ých prípadoch, v ktorých budú pochybnosti o duševnej zrelosti mladistvého.

Pri činoch, na ktorých protiprávnosť nebude treba prihliadať, nepôjde u mladistvého o trestnú zodpovednosť. Spravidla tomu bude v prípadoch naplnenia formálnych znakov trestného činu, bez ich významnejš ej relevancie.

K § 96

Návrh zákona odlišne upravuje premlčacie lehoty trestnosti č inu, lebo sa vychádza zo zásady, že včasná reakcia na spáchanie trestného činu mladistvým je mimoriadne dôležitá. Ohľadom začiatku, spočívania a prerušenia premlčacej doby bude platiť všeobecn á úprava zákona. Iba so zreteľom na medzinárodné záväzky sa vylúčil zánik trestnosti uplynutím premlčacej doby pri trestných činoch taxatívne uvedených v zákone.

K § 97

Ustanovenie o účele sankcií a výchovných opatrení zahàňa v sebe interpretačné pravidlo pre všetky ustanovenia zákona o stíhaní mladistvých. Vychádza z princípu, že všetky opatrenia, postupy a prostriedky zákona treba využívať na obnovenie narušených sociá lnych vzťahov, na integráciu mladistvého do širšieho sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Preto poukazuje predovšetkým na to, že ochrana spoločnosti pred trestnou činnosťou mládeže je najlepš ie dosiahnuteľná riadnou výchovou detí, čo možno dosiahnuť predovšetkým rešpektovaním ich potrieb a vytváraním vhodného sociálneho zázemia pre ich zdravý duševný, telesný a sociálny vý voj a spoločensky prospešné uplatnenie, na čo treba pri ukladaní sankcie alebo opatrenia primárne prihliadať.

Osobitné ustanovenia Trestného poriadku stanovia aj osobitné spôsoby zaobchádzania s mladistvými v rámci trestného konania, vrátane alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí.

K §§ 98 až 100

Návrh zákona významne rozširuje mož nosti upustenia od potrestania mladistvého, čím vytvára podmienky na aktívne pôsobenie blízkeho sociálneho okolia na mladistvého Právnym predpokladom na upustenie od potrestania je uznanie viny mladistvého.

Základným predpokladom na upustenie od potrestania je, že mladistvý bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu menšej závažnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po n áprave. Za týchto podmienok pôjde o prípad, keď vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred sú dom malo na mladistvého dostatočný výchovný vplyv, alebo o prípad keď sa mladistvý dopustil činu preto, že nepoznal právne predpisy a táto skutočnosť je najmä zo subjektívnych dôvodov ospravedlniteľn á, pričom uloženie trestu ani opatrenia nie je nevyhnutné (napr. ak by prichádzalo do úvahy uloženie krátkodobého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu). Tretím prípadom upustenia od potrestania bude prijatie záruky za nápravou mladistvého. Súd bude prihliadať na výchovný vplyv toho, kto ponúkol záruku, ako aj na to, aký čin mladistvý spáchal a prirodzene aj na jeho osobnostné predispozície.

Ak súd upustí od potrestania mladistvého môže prenechať jeho postih zákonnému zástupcovi, škole, ak ide o čin, ktorý súvisí so školskou dochádzkou alebo inému výchovnému zariadeniu, v ktorom mladistvý žije, alebo môže vec sám vybaviť tým, že mladistvého napomenie. Uvedené subjekty budú zaviazané povinnosťou podať správu súdu o výsledku ich postihu. Prenechanie postihu mladistvé ho citovaným subjektom môže byť účinné najmä v prípadoch, kedy postihnutie zo strany rodičov alebo výchovného zariadenia (pri zvýšenom dozore) môže byť pre neho citeľnejšie a v konečnom dô sledku s väčším výchovným efektom, ako pri postihu súdom.

Ïalšími možnosťami upustenia od potrestania mladistvého, ale z kvalitatívne iných dôvodov, bude prípad, kedy mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou a súd má za to, ž e ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí jeho nápravu lepšie ako trest, a prípad, kedy sa voči mladistvému už vykonáva ochranné alebo výchovné opatrenie, a preto nie je na dosiahnutie úč elu zákona, uloženie sankcie potrebné.

Osobitným prípadom upustenia od uloženia sankcie alebo opatrenia bude prípad, ak súd – na rozdiel od vyššie uvedených prípadov – bude považovať za potrebné po stanovenú dobu sledovať sprá vanie mladistvého. Pritom mu určí skúšobnú dobu až na jeden rok, prípadne aj ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenie. Zároveň bude môcť uložiť mladistvému aj probačný dohľad.

K § 101

Podmienečné upustenie od uloženia sankcie rozširuje možnosti pôsobenia na prevýchovu mladistvého páchateľa inak ako sankciou.

K §§ 102 až 105

Návrh zákona preberá doterajšiu právnu ú pravu podmienok, kedy bude možné mladistvému uložiť ochrannú výchovu. Naďalej bude základnou podmienkou pre jej uloženie odsúdenie mladistvého, teda uznanie jeho viny súdom. Ostatné ochranné opatrenia – ochranné liečenie a zhabanie veci – sa budú ukladať podľa všeobecných ustanovení zákona.

Návrh upresňuje dôvod uloženiach ochrannej výchovy v písm. c) tak, aby vyjadroval požiadavku, že ochrannú výchovu primárne nevyžaduje prostredie, ale predovšetkým mladistvý a zabezpečenie jeho riadnej v ýchovy. Dopĺňa sa tiež spôsob výkonu ochrannej výchovy o alternatívu umožňujúcu jej výkon v náhradnej rodine.

Všetky ostatné podmienky výkonu, zmeny, predĺženia a skončenia ochrannej výchovy zostávajú taktiež nezmenené.

Rovnako podmienky na uloženie ochrannej výchovy v občianskoprávnom konaní osobe, ktorá dovàšila dvanásty rok a je mladšia ako štrnásť rokov, ak spáchala čin, za ktorý je možné uložiť trest od ňatia slobody na doživotie, zostali nezmenené.

K § 106 až 108

Predovšetkým z dôvodov individuálnej prevencie sa pri stíhaní mladistvých zavádza možnosť uloženia výchovných opatrení, výchovných povinností a napomenutie s výstrahou.

Pri upustení od sankcie alebo ochranné ho opatrenia - rovnako aj pri podmienečnom upustení od ich uloženia, môžu byť mladistvému uložené výchovné opatrenia, ktorými sú dohľad probačného a mediačného úradníka, probačný program, výchovné povinnosti, výchovné obmedzenia a napomenutie s výstrahou. Výkon týchto opatrení, najmä pokiaľ ide o dohľad probačného a mediačného úradníka a ďalšie probačné aktivity, upravuje Trestný poriadok.

Výchovné povinnosti sú uvedené exemplifikatívne, napr. aby mladistv ý býval s rodičom, nahradil škodu, podrobil sa liečeniu závislosti alebo sociálnemu výcviku a pod.. Ani ich uložením ale nesmie byť narušená príprava na budúce povolanie.

Výchovné opatrenie je možné so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, ukladať už v priebehu trestného konania. Jeho uloženie nebude mať bezprostredný vplyv na priebeh ďalšieho konania, ale prejaví sa v jeho postupu pri použití niektorého odklonu upraveného Trestným poriadkom, upustenia od potrestania atď..

Napomenutie s výstrahou – pred súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom – má za cieľ zabrániť recid íve mladistvého v súčinnosti s jeho zákonným zástupcom alebo v stanovených prípadoch so školou.

K §§ 109, 110

Druhy sankcií, ktoré je možné mladistvému uloži ť vychádzajú z doterajšej koncepcie ukladania trestov mladistvým, kde je vedúcou zásadou výchovný účel trestania. Preto návrh preferuje ukladanie sankcií nespojených s trestom odňatia slobody v tomto porad í : trest povinnej práce, peňažný trest, prepadnutie veci, zákaz činnosti, vyhostenie, trest odňatia slobody podmienečne odložený (tzv. podmienečné odsúdenie), trest odňatia slobody podmienečne odložen ý s probačným dohľadom a trest odňatia slobody, ktorý sa vykoná.

K § 111 až 113

Trest povinnej práce a zákazu činnosti sa znižujú na polovicu; zá kaz činnosti bude možné uložiť iba vtedy, ak to nebude na prekážku príprave na povolanie. Vyhostenie mladistvého bude možné uložiť pri všeobecne stanovených podmienkach, ale vo výmere od jedné ho do piatich rokov. Korektívom bude prihliadnutie na rodinné a osobné pomery, ako aj možné nebezpečenstvo spustnutia.

K §§ 114 až 116

Ukladanie sankcie vo forme peňažného trestu je u mladistvého limitovan é rozpätím od 1.000 do 500.000 Sk, pri splnení všeobecných podmienok stanovených zákonom a za predpokladu, že mladistvý je zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu dovoľujú.

Režim ukladania náhradného trestu odňatia slobody sa nemení. Novým spôsobom ale bude možné mladistvému po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým mu bol uložený peňažný trest, ako alternatí vu k nemu alebo ku zvyšku nevykonaného náhradného trestu odňatia slobody, uložiť po jeho vyjadrení všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.

Navyše, u peňažného trestu bude možný podmienečný odklad jeho výkonu na dobu až troch rokov pri splnení analogických podmienok, ako pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako bude možn é, na prehĺbenie výchovného účinku tohto trestu, uložiť aj výchovné opatrenia. Správanie sa mladistvého bude po uplynutí skúšobnej doby skúmané rovnako, ako v iných prípadoch podmienečné ho odkladu výkonu trestu, vrátane rozhodnutia o osvedčení.

K §§ 117 až 119

Vo vzťahu k odňatiu slobody návrh zákona predpokladá zachovanie doterajšieho režimu, a preto sa trestné sadzby znižujú na polovicu. Zároveň stanovuje najvyššiu dolnú a hornú hranicu trestnej sadzby. Na ďalšie zmierňovanie trestného postihu pri najzávaž nejších zločinoch spáchaných mladistvými niet dôvodu.

Nepodmienečný trest odňatia slobody mladistvému bude možné uložiť iba pri splnení zákonom stanovených podmienok, najm ä v prípadoch, kedy po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení, uloženie iného trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu zákona.

Na druhej strane, rozšírenie možností výmery odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby bez akýchkoľvek obmedzen í, dáva súdu väčšiu možnosť zohľadniť konkrétnu situáciu mladistvého.

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého alebo jeho podmienečnom odsúdení s dohľadom, stanoví návrh zákona súdu možnosť určiť skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky. Dohľad nad odsúdený m mladistvým vykonáva probačný a mediačný úradník v zmysle ustanovení Trestného poriadku.

V nadväznosti na platnú právnu úpravu môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého, najmä ak je dôvodný predpoklad na jeho polepšenie, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Zá roveň môže primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky (pritom nesmie prekročiť hornú hranicu piatich rokov). Súčasne môže nariadiť dohľad a ďalšie výchovné opatrenia, najmä výchovné obmedzenia a výchovné povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

K §§ 120, 121

V nadväznosti na novú úpravu premlčania trestného stíhania u mladistvých, bolo nevyhnutné primeraným spôsobom upraviť aj premlčanie výkonu trestu, lebo z hľadiska účinnosti treba zaistiť výkon sankcií a opatrení v čo najkratšej dobe po spáchaní skutku, v z áujme zabezpečenia zmeny v ďalšom živote mladistvého. V ostatných častiach aj tu platí všeobecná úprava stanovená Trestným zákonom, vrátane nepremlčania taxatívne vymenovaných trestných č inov.

Pokiaľ ide o zahladenie odsúdenia, vrátane fikcie zahladenia, návrh v podstate preberá doterajšiu právnu úpravu (súd mus í rozhodnúť z úradnej povinnosti po výkone trestu), ktorá sa osvedčila. Upravuje sa však zahladenie vyhostenia uplynutím určenej doby tejto sankcie.

K V. hlave

So zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva EÚ, ako aj z medziná rodných zmlúv, a s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej právnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o prá vne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala k zavedeniu trestno-právnej zodpovednosti právnických osôb. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhnutá v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osô b sa postupne presadila vo viacerých krajinách kontinentálnej Európy. V roku 1982 ju zaviedlo Portugalsko, v roku 1994 Francúzsko, v roku 1995 Fínsko, roku 1996 Dánsko a Holandsko a v roku 1999 Belgicko a Slovinsko. Anglické trestné právo pozná trestnú zodpovednosť právnických osôb už od polovice minulého storočia, pričom trestná zodpovednosť právnických osôb je všeobecne uznávaná aj v USA. Ïalšie legislat ívne projekty sú pripravené vo Švajčiarsku a v Èeskej republike. Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb je široko diskutovaná tiež v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Litve a v ďalších krajin ách.

Existuje tiež mnoho medzinárodných vedeckých iniciatív prihovárajúcich sa za takéto riešenie. Rada Európy už v roku 1988 odporúčaním č. R. (88) vyzvala členské štáty zvážiť zavedenie trestnej zodpovednosti súkromných a verejných právnických osôb. Rezolúcia XV. Medzinárodného kongresu trestného práva konaná v Rio de Janeiro v roku 1994 rovnako odporučila zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb, najmä u trestných činov proti životnému prostrediu.

Európsky dohovor pre otázky trestnej činnosti (CDPC) v dokumente 'Európa v období zmien', odporúčaním č. R (96) z 5. septembra 1996 opätovne vyzval najmä štáty východnej a strednej Európy vykonať opatrenia na zabezpečenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V tejto súvislosti je nemenej významnou skutočnosťou, že v poslednej dobe bolo prijatých niekoľko medzinárodných dokumentov týkajúcich sa zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Niektoré z nich majú síce iba odporúčajúci charakter a nie sú preto pre Slovenskú republiku záväzné, avšak v záujme integračných snáh sa javí vhodné odporúčaniam vyhovieť. Také hoto druhu je napr. Celosvetový akčný plán proti organizovanému zločinu prijatý Svetovou ministerskou konfederáciou v Neapoli v roku 1994, ktorý v § 15 odporúča zaviesť trestnú zodpovednosť právnický ch osôb tam, kde je to potrebné k potláčaniu organizovaného zločinu.

Mimoriadny význam má z tohto pohľadu aj prijatie druhého protokolu k Európskej dohode o ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva z 19. 6. 1997 (Counsil Act 97/C, 221/02), ktorý v článku 3 a 4 zavä zuje členské štáty EÚ zaviesť zodpovednosť právnických osôb za podvod, aktívnu korupciu a pranie špinavých peňazí.

Trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhovaná tiež v projekte Corpus Juris, ktorý mal byť prototypom a zárodkom budúceho supranacionálneho európskeho trestného zákonníka.

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nepochybné, ž e sa aj na našu krajinu vzťahuje povinnosť zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Trestná zodpovednosť právnických osôb všeobecne vychádza z filozofie, že ak v spoločnosti môžu konať v zmysle občianskeho a obchodného práva, potom môžu konať aj v zmysle práva trestného.

V anglosaskej právnej oblasti sa k teoretickému odôvodneniu zavinenia právnických osôb v zmysle trestného práva využíva tzv. identifikačná teória. Podľa nej určitých nositeľov rozhodnutí v rá mci právnickej osoby možno z právneho pohľadu považovať za identických s touto právnickou osobou. Právnická osoba potom zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ toto konanie patrí do rá mca jej pôsobnosti.

Viacerí prívrženci zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v Nemecku potrebu takejto legislatívnej zmeny odôvodňujú tým, že právnická osoba je schopná konať aj v prenesenom zmysle. Ide o tzv. odvodenú schopnosť konať, nakoľko za firmu koná jej zástupca. Z toho sa vyvodzuje záver, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Je teda schopná viny, pričom však nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o tzv. organizačnú vinu, ktorá nemá žiadny psychologický obsah. Podľa nemeckých teoretikov subjektívnu strá nku trestného činu právnickej osoby tvorí tzv. 'vina vedenia podniku', ktorej obsahom je chybný výkon tzv. rizikového managementu, t. j. chybné zvládnutie zvyšného rizika vyplývajúceho z č innosti podniku, ktoré vedie k sociálnym poruchám.

Na podporu novodobých snáh o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je možné uviesť niekoľko argumentov.

V súčasnom spoločenskom a hospodárskom živote sa vyskytujú nové, doteraz nepoznané antisociálne javy, produkované právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami. Vzrastajúca ekonomická a politická sila nadnárodných spoločnosti, ako aj rozvoj zložitej infraštruktúry obchodu a priemyslu, vyvolávajú nové riziká a poskytujú stále viac príležitostí aj pre vyvíjanie spoločensky škodlivých aktivít, vrátane takých, ktoré je možné označiť ako kriminálne. Právnické osoby vystupujú stále č astejšie ako nástroje, pomocou ktorých sú páchané závažné trestné činy. Niektoré druhy protispoločenských činností napr. podvodné vylákanie dotácií, hospodárske podvody a iné hospodá rske machinácie, sú typicky uskutočňované v rámci aktivít právnických osôb. Tiež mnohé moderné ohrozovacie delikty, z ktorých je mimoriadne závažné najmä poškodzovanie životné ho prostredia, sú späté s činnosťou právnických osôb. Následky týchto deliktov sú často veľmi ťažké a spôsobené škody bývajú značne vysoké (napr. prípady havárie ropný ch tankerov a pod.).

Ukazuje sa, že trestný postih takýchto nových deliktov opretý o ideu individuálnej trestnej zodpovednosti nie je dostatočne účinný. Súčasné modely riadenia, decentralizácia a autorizácia pracovných skup ín v hospodárskej sfére vedie k tzv. organizovanej nezodpovednosti, t. j. k stavu, ktorý z právno–dogmatických dôvodov má za následok, že iba konanie viacerých osôb môže síce viesť k ná sledku predpokladaného v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Odôvodňuje to preto zá ver, aby v takýchto prípadoch zodpovedala právnická osoba. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že interné podnikové dôvody už teraz ohraničujú možnosť individualizácie trestnej zodpovednosti. Hľ adanie skutočne vinného sa darí iba v prípade hierarchicky budovanej štruktúry podniku. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. To odôvodňuje potrebu zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby nezávisle na tradič nom princípe zavinenia, resp. na pragmatickom rozšírení pojmu viny.

Trestným postihom právnických osôb sa sleduje účinnejšia ochrana významných spoločenských záujmov. Tá má by ť dosiahnutá hrozbou a výkonom trestných sankcií, ktoré budú schopné ovplyvniť chovanie právnických osôb žiadúcim smerom. Sankcie predpokladané pre právnické osoby majú predovšetkým ekonomick ú povahu a sú často prísnejšie než v prípade fyzických osôb, čo sa ukazuje ako zvlášť efektívny regulátor kolektívneho chovania. To všetko by malo aktivizovať zodpovedných pracovníkov prá vnických osôb, aby v rámci svojich možností ovplyvňovali fungovanie korporácie spoločensky žiadúcim smerom. Kumulácia individuálnej a kolektívnej zodpovednosti je vedená cieľom zvýšiť regulatívny účinok trestného práva.

Je všeobecne známym faktom, že v poslednom období sa na európskom kontinente presadzovala zodpovednosť právnických osô b v oblasti správneho práva. Správe právo veľmi flexibilne zareagovalo na protispoločenské aktivity právnických osôb a vytvorilo špeciálne skutkové podstaty tzv. správnych deliktov, ktorých páchateľmi m ôžu byť aj právnické osoby. Sankciami za tieto delikty sú najčastejšie peňažné pokuty, často veľmi vysoké a presahujúce výšku peňažných trestov podľa Trestného zákona.

Správne delikty právnickej osoby spravidla nevyžadujú zavinenie, lebo sú založené na objektívnej, absolútnej zodpovednosti.

Slovenskú právnu úpravu správnych deliktov právnických osôb nemožno považovať za dokonalú. Možno jej vytknúť roztrieštenosť, nejednotnosť, komplikovanosť a absenciu úpravy všeobecných materi álnoprávnych inštitútov, akými sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť a trestnosť, zánik trestnosti, zásady pre ukladanie sankcií a pod.. Nedokonalá je aj procesná ú prava, a preto hmotno-právne podmienky v režime trestného práva poskytujú lepšie záruky dodržiavania zákonnosti. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na odchylný sp ôsob úpravy zodpovednosti v správnom práve a v trestnom práve. Správne právo môže zásadne sankciami postihnúť len také konanie, ktorého protiprávnosť vyplýva z porušenia vopred definovaných a dostatočne konkrétnych pokynov, ako má subjekt správne konať. Správne právo musí teda najskôr, čo možno najpresnejšie, stanoviť pravidlá pozitívneho konania a potom tam, kde tieto špeciálne pravidlá nie sú dodržané, má nastúpiť zodpovednosť za správny delikt. Takáto úprava má za následok, že v rámci týchto postupov nie je možné postihnúť také delikty, ktoré neboli vopred definované správnymi normami. Pritom je ale skutočnosťou, že v činnosti právnických osôb sa vyskytujú všeobecne nebezpečné a škodlivé spôsoby konania, ktoré nemusia porušovať špeciálny prá vny predpis, ale porušujú iba všeobecný príkaz náležitej opatrnosti. Práve zodpovednosť za takéto spoločensky škodlivé konania by mala byť založená Trestným zákonom, ktorý bol schopný prekryť medzery v administratívnej úprave. Uvedené skutočnosti preto dostatočne odôvodňujú zavedenie trestno-práv nej zodpovednosti právnických osôb aj v slovenskom právnom poriadku.

K § 122

Týmto ustanovením sa zavádza originálna trestná zodpovednosť právnických osôb. Tým sa ustupuje od tradičného 'societas deliquere non potest' (spoločnosť – korporácia nemôže byť potrestaná).

Základné pravidlo, od ktorého sa odvíja trestná zodpovednosť, je osobné spáchanie trestného činu. Toto vš ak ani doteraz neplatí absolútne, lebo aj pri fyzickej osobe poznáme radu výnimiek, napr. nepriame páchateľstvo a akcesorické účastníctvo.

Odsek 1 – toto ustanovenie vyjadruje zásadu, že trestná zodpovednosť právnickej osoby alebo jej právneho nástupcu je možná iba za presne vymedzených podmienok stanovených tý mto zákonom.

Zákon nedefinuje pojem právnickej osoby. Je tomu tak preto, že definíciu prenecháva iným právnym oblastiam (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník). Okrem toho nie je ani vhodné, aby práve Trestný zá kon vytváral určitú všeobecnú definíciu tohto pojmu. Z tohto potom vyplýva, že trestne zodpovednou môže byť každá organizácia, ktorej platné právo priznáva štatút právnickej osoby (pozri Obč iansky zákonník § 17 a nasl., Obchodný zákonník § 56 a nasl.). Pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby sú pritom významné najmä tieto všeobecné vlastnosti: ide o útvar, ktorý má svoj osobitn ý majetok, má svoje vedúce a dozorné orgány, ktoré usmerňujú jej pôsobenie v súlade s jej osobitnými záujmami a že v právnej oblasti, ktorej právne pravidlá boli porušené, bola jej právna sp ôsobilosť. Len v takomto prípade môžu jej orgány konať v jej mene a na jej prospech.

Odsek 2 - trestná zodpovednosť sa nevzťahuje na štát, štátne orgány (vrátane Ná rodnej banky Slovenska). Aj keď štát je historicky najstaršou právnickou osobou, jeho zodpovednosť nemožno zapájať do konceptu zodpovednosti, ktorá by mala platiť pre všetky ostatné právnické osoby. V prí pade štátu sa totiž nepredpokladá, že by trestný čin, ktorý spácha niektorý z jeho predstaviteľov, ak keď v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech, mohol vyplývať zo štátnych osobitných vn útorných záujmov. Z toho preto možno vyvodiť jednoznačný záver, že trestné činy, ktoré spáchajú predstavitelia štátu sú výlučne ich osobnými skutkami bez predpokladaného materiá lneho prispenia štátu. Ak by sme v spojení s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby chceli brať na zodpovednosť aj jednotlivé štátne orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujú ce pre rozdelenie moci na tri základné orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujúce pre rozdelenie moci na tri základné oblasti (zákonodárnu, výkonnú a súdnu). Aj keď zákon výslovne neuv ádza, že zodpovednosť právnických osôb za trestné činy je vylúčená aj prípade cudzích štátov, je to logické, lebo opak by bol v rozpore s uznanou suverénnosťou podľa medzinárodného prá va.

Odseky 3 a 4 - ide o vymedzenie pôsobnosti Trestného zákona obdobne ako je to pri páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Odsek 5 – v tomto odseku je upravená zásada, ktorá stanovuje, že pri posudzovaní trestnej zodpovednosti právnickej osoby sa primerane použijú ustanovenia všeobecnej č asti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide najmä o ustanovenia týkajúce sa základov trestnej zodpovednosti, okolností vylučujúcich protiprávnosť, trestnosť, zánik trestnosti, ustanovenia týkajúce sa pô sobnosti Trestného zákona a všeobecné zásady pre ukladanie sankcií.

K § 123

Odseky 1 a 2 – zavinenie prá vnickej osoby je prirodzene koncipované širšie ako pri fyzickej osobe, lebo proti opačnej konštrukcii by stratilo svoj efekt. Je založené na princípe tzv. organizačnej viny, ktorá znamená , že vedúce osobnosti právnickej osoby (štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný orgán alebo člen dozorného orgánu, osoba oprávnená konať alebo rozhodovať za právnickú osobu, resp. prípady ich nedostatočného dohľadu alebo kontroly) svoje konanie podriaďujú cie ľom a záujmom právnickej osoby. Musia pritom konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že táto zodpovednosť má charakter objektívnej zodpovednosti musí však byť trestný čin spáchaný za účelom získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu. Takto je vymedzená trestná zodpovednosť právnických osôb v jednotlivých rámcových rozhodnutiach EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku.

Odsek 3 – ustanovuje zásadu, že zodpovednosť právnickej osoby nevylučuje zodpovednosť fyzickej osoby za ten istý trestný čin, ktorá aj naďalej zostáva primárna a ktorá sa bude posudzova ť podľa všeobecného ustanovenia Trestného zákona.

V odseku 4 – v tomto ustanovení sú vymenované trestné činy, za spáchanie ktorých môže byť trestne zodpovedná právnická osoba – ide o minimálnu verziu trestnej zodpovednosti právnických os ôb, t.j. iba na trestné činy, pri ktorých vyplýva povinnosť takej úpravy z práva EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku, resp. medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

K §§ 124 až 130 - všeobecne

Pre právnické osoby zákon stanovuje osobitný katalóg trestov, č o logicky vyplýva z toho, že pre právnické osoby sa prirodzene nemôžu použiť tie isté tresty, aké zákon predpokladá u fyzických osôb. V modernom trestnom práce pritom nie je žiadnou novinkou, ž e sa pre určitú kategóriu páchateľov predpisujú a stanovujú iné trestné sankcie, než sú predpísané vo všeobecnosti, napr. u mladistvých páchateľov.

Pre právnické osoby prichádzajú do úvahy predovšetkým majetkové tresty, t.j. tresty, ktoré sa nepochybne dotknú právnickej osoby v jej najcitlivejšej oblasti. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ná mietky, že takto dochádza ku kolektívnemu potrestaniu malých akcionárov a iných oprávnených osôb, majúcich vzťah k majetku právnickej osoby, lebo zákon ustanovuje, aby hmotné tresty zasahovali priamo do vnú torného majetkového usporiadania právnických osôb. Pritom treba mať na zreteli, že aj pri potrestaní fyzických osôb zhoršenie hmotných pomerov vzniká nielen páchateľovi, ale aj osobám z jeho blí zkeho okolia a to ešte v oveľa citeľnejších podobách.

K § 124

Obsahuje katalóg trestov a ochranných opatrení, ktoré je možné ukladať právnickým osobám. V súvislosti s trestným stíhaním právnických osôb bude potrebné tiež zmeniť zákon o registri trestov, aby bola zabezpečená aj evidencia trestov uložených právnick ým osobám v trestnom konaní.

K § 125

Vymedzuje základné zásady pre ukladanie trestov a ochranných opatren í právnickým osobám. Zároveň stanovuje, ktoré z nich nie je možné uložiť politickým stranám a hnutiam, právnickým osobám zriadeným zákonom, obciam alebo vyšším územným celkom.

K § 126

Upravuje ukladanie peňažného trestu až do 500 miliónov korún v z ávislosti od sadzby trestu odňatia slobody pri jednotlivých trestných činoch.

K § 127

V tomto ustanovení je upravený najprísnejší trest, ktorý mož no uložiť právnickej osobe. V tejto súvislosti bude potrebné zmeniť Obchodný zákonník tak, aby právnickú osobu bolo možné zrušiť aj na základe právoplatné ho rozsudku vyneseného v trestnom konaní.

K § 128

Toto ustanoveni upravuje trest zá kazu vymedzenej činnosti, ktorý môže byť trvalý alebo prechodný – v tomto prípade najviac na 5 rokov.

K § 129

V tomto ustanovení je upravený trest typický pre právnickú osobu. Spočíva v zákaze podieľať sa na verejných financiách alebo na verejnom obstarávaní.

K § 130

Súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby je ochranné opatrenie uložené na určitú dobu, najviac 5 rokov. Cieľom je zistiť, či si právnická osoba plní povinnosti a opatrenia uložené súdom.

K VI. hlave

Trestné právo všeobecne, ako aj Trestný zákon použí va pojmy, ktoré sú vlastné len pre trestné právo (napríklad odsúdený, potrestaný, teroristická skupina, svojvoľné vzdialenie), súčasne používa pojmy, ktoré sú vlastné iným prá vnym odvetviam, najmä právu občianskemu (napríklad škoda, osoba, dieťa), resp. pojmy zo všeobecnej teórie práva (napríklad právo, povinnosť, záväzné pravidlá), ako aj všeobecne používané pojmy (napríklad verejne, zbraň, násilie).

Pre trestné právo je pritom nevyhnutne žiaduce, aby tieto pojmy boli vykladané v trestnom konaní jednotne, pričom v minulosti vznikali v praxi pri výklade týchto pojmov značné rozdiely. Ujednotenie výkladu prostrední ctvom Najvyššieho súdu SR sa pritom javí ako nepostačujúce, nakoľko tento je záväzný len v konkrétnej prejednávanej veci a nie všeobecne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto v tejto hlave pristúpilo k definovaniu jednotného výkladu niektorých najdôležitejších a najčastejšie používaných pojmov priamo prostredníctvom zá kona. Oproti doterajšej úprave pojmov uvedenej v doterajšom § 89 Tr. zák. došlo k podstatnému rozšíreniu týchto ustanovení, pričom bola zavedená prehľadnejšia systematika.

V tejto časti sú definované základné pojmy pre potreby vš eobecnej časti, ale najmä osobitnej časti zákona.

K § 131

V týchto ustanoveniach týkajúcich sa spôsobov spáchania trestné ho činu je definovaný pojem verejne, spáchanie trestného činu so zbraňou, vrátane riešenia problematiky jej napodobeniny, je tu definovaný pojem vlámanie a ľsti, súčasne sú tu definované pojmy ktoré doteraz upravovala len teória trestného práva a to spáchanie trestného činu opätovne, opakovane, pokračovací trestný čin, hromadný a trvajúci trestný čin a pokračovanie v konaní.

K § 132

Pokiaľ sa týka poruchy zdravia, sú v tomto ustanovení definované tri stupene poruchy od najmiernejšej až po najzávažnejšiu: ujma na zdraví, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví.

K §§ 133 až 135

Trestný zákon venuje veľkú pozornosť problematike škody, či u ž z hľadiska jej definície, tak aj určenia jej výšky a to nielen klasickej hmotnej škode na veciach, ale aj z hľadiska ujmy na životnom prostredí, chránených druhov živočíchov, rastlín, š kody na veciach pamiatkovo chránených, alebo majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu.

Z hľadiska kvantitatívneho došlo k zúženiu pojmov, keď hranicou medzi priestupkom a trestným činom bude škoda malá, ktorá prevyšuje sumu 8 000 Sk. Predtým to bola škoda nie nepatrná. Ïalšie hranice škody sú väčšia - najmenej 10 násobok, značná – najmenej 100 násobok, veľkého rozsahu – najmenej 500 násobok. Základná suma je stanovená priamo Trestným zákonom, preto aby len zákon ur čoval čo je trestný čin – ústavná zásada, keď doteraz predmetnú sumu – minimálnu mzdu, stanovovala vláda síce na základe zákona, ale nariadením.

K § 136

V centre pozornosti trestného práva je ľudský jedinec, a to najmä z pohľadu osoby ako obete trestného činu. V tomto ustanovení sú definované pojmy pre potreby trestného práva ako sú: dieťa, osoba blízka veku mladistv ým, osoba vyššieho veku, blízka osoba, chorá, bezbranná, osoba zverená do starostlivosti a dozoru a napokon závislá a podriadená osoba.

K § 137

V tomto ustanovení sú definované pojmy osôb vzťahujúce sa na p áchateľa trestného činu: verejný činiteľ, zahraničný verejný činiteľ, vojak, odsúdený, potrestaný, postihnutý za obdobný čin.

K § 138

Skupina osôb a organizá cie majúce vzťah k trestnému činu sú definované jednak počtom osôb, jednak inými znakmi, ktoré musia podľa zákona spĺňať (s výnimkou skupiny osôb). Pokiaľ ide o organizovanú, zločineckú a teroristickú skupinu, tu ide vždy o najmenej tri osoby, pričom tieto skupiny sa l íšia účelom, za ktorým boli tieto zoskupenia vytvorené. Napríklad teroristická skupina na účely páchania trestného činu teroru, alebo terorizmu, zatiaľ čo zločinecká skupina má účel priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody, a to prostredníctvom spáchania jedného alebo viacej zločinov, trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti alebo niektorého z trestných činov korupcie. Zároveň sa definuje činnos ť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu.

K §§ 139, 140

Vzhľadom na potrebu jednotnej praxe zákon pristúpil k definovaniu pojmu 'vec všeobecného záujmu', pričom zahrňuje hľadisko nielen záujmov spoločností vo verejnom ale aj v súkromnom sektore.

Tieto ustanovenia sa zaoberajú vecou ako právnou kategóriou, pričom je presne definované čo sa za vec v zmysle Trestného zákona a pre jeho účely rozumie (vec hnuteľná a nehnuteľn á, byt alebo nebytový priestor, zviera ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu, nehmotná informácia, dáta v ýpočtovej techniky, obrazový záznam na technickom nosiči). V týchto ustanoveniach je definované prisvojenie si veci, ale tiež pojem zverenej veci a návykovej látky. Osobitne je definovaný pojem ú platku ako veci alebo iného plnenia majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Ïalej je tu definovaný pojem prostriedku hromadnej prepravy, veci všeobecného záujmu. V súvislosti s ochranou životného prostredia sa v tomto ustanovení definuje aj pojem nakladania s odpadmi.

K § 141

Vzhľadom na znenie niektorých skutkových podstát trestných činov bol v tomto ustanovení definovaný pojem prostitúcie, pornografie a osobitne detskej pornografie.

K § 142

Rovnako pre potreby niektorých trestných činov bolo nutné jednotne definovať cudziu moc a cudzieho činiteľa .

K § 143

Pre účely Trestného z ákona bolo potrebné vymedziť aj pojmy ústavné zriadenie a krízová situácia.

K § 144

Z dôvodu možnosti postihnutia pre trestný čin osoby, ktorá drogu u žíva a odlíšenia tohto trestného činu od osoby tzv. dílera drog bol jednotne definovaný pojem prechovávania drog pre vlastnú potrebu, č o predstavuje trojnásobok obvyklej jednorázovej dávky. Vo väčšom rozsahu tu má na mysli desaťnásobok obvyklej jednorázovej dávky.

K §§ 145, 146

Aj v trestnom práve je potrebné počítanie času a preto priamo tu bolo vyjadrené pravidlo pre takýto postup a napokon v súvislosti s trestným činom dezercie bol definovaný pojem svojvoľného sa vzďaľovania a sústavného svojvoľného sa vzďaľovania.

K §§ 147 až 152 všeobecne

V druhom dieli šiestej hlavy Všeobecnej časti Trestného zákona doch ádza úplne novým spôsobom k definovaniu pojmov, ktoré svojim obsahom zahrňujú doteraz najčastejšie kvalifikované okolnosti opakovane vyskytujúce sa vo väčšine kvalifikovaných skutkových podstát trestn ých činov a majúce vplyv na použitie vyššej trestnej sadzby.

Význam tejto zásadnej zmeny, ktorá sa premietla predovšetkým do znenia kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov je potrebné vidieť najmä v dvoch smeroch:

1. dochádza k typovému zoradeniu jednotlivých kvalifikačných znakov tak aby bola zachovaná jednotnosť u rôznych trestných činov

2. takéto zoradenie do jednotlivých kvalifikovaných skutkových podstát m á vplyv na stanovenie trestných sadzieb tak, aby určitá kvalifikačná okolnosť mala približne rovnaký vplyv na zvýšenie trestnej sadzby.

Na základe vyššie uvedeného boli jednotlivé okolnosti zaradené do troch základných skupín podľa vplyvu na zvýšenie trestnej sadzby.

1. závažnejší spôsob konania, chránená osoba, osobitný motív, väčšia škoda

2. nebezpečné zoskupenie, značná škoda, ťažká ujma na zdraví alebo smrť

3. škoda veľkého rozsahu , smrť viacerých osôb, krízová situácia.

Popri týchto kvalifikovaných okolnostiach budú sa naďalej u niektorý ch trestných činov vyskytovať špecifické okolnosti, ako je napríklad spáchanie trestného činu verejne, resp. verejným činiteľom a podobne.

Jednotlivé osobitné kvalifikačné pojmy sú formulované tak, aby pri ich praktickej aplikácii nemuselo dochádzať k právnym problémom.

K § 147

Doterajší vývoj trestnej činnosti a trestná prax umo žnila vytypovať desať hlavných okolností ktoré spravidla bývajú znakom trestnej činnosti a ktoré uľahčujú páchateľovi trestný čin sp áchať (zbraň, lesť, vlámanie), ďalej poškodzujú vo väčšej ako obvyklej miere poškodeného (páchanie trestného činu dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom na viacerých osobách) a sťažujú aj odhalenie trestnej činnosti (organizovaná skupina).

K § 148

Ako poškodený prichádza do úvahy spravidla fyzická osoba. Ustanovenie o chránenej osobe vymedzuje spomedzi fyzických osôb tie osoby, ktorým má byť poskytnutá zvýšená ochrana, či už z hľadiska veku (dieťa, osoba vyššieho veku), z hľadiska biologické ho, či zdravotného stavu (tehotná žena, chorá osoba), z hľadiska vzťahu k páchateľovi (osoba blízka, osoba odkázaná na páchateľovi), z hľadiska postavenia poškodeného (verejný činiteľ, svedok, znalec, tlmočník), ale tiež z hľadiska medzinárodné ho práva (zajatec).

K § 149

V súčasnom období sa zvyšuje počet trestný ch činov, ktoré sú páchané na základe osobitnej najmä majetkovej motivácie (na objednávku), motivácie osobnej (z pomsty, v úmysle zakryť, alebo uľahčiť trestný čin), ako aj motivácie súvisiacej s národnostným, etnickým pôvodom, rasou, farbou pleti alebo sexuálnym motívom.

K § 150

Popri doterajšom znaku páchania trestnej činnosti org anizovanou skupinou je potrebné osobitne a prísnejšou sadzbou postihnúť prípady páchania trestnej činnosti v rámci zločineckej, alebo dokonca teroristickej skupiny. Páchanie trestnej činnosti tý mito skupinami predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu bezpečnosti občanov.

K §§ 151, 152

ažká ujma na zdraví sa definuje ako spôsobenie ná sledku na zdraví, ktorý obsahuje konkrétne druhy tejto formy ublíženia na zdraví. V zmysle poznatkov vedy sa zároveň definuje aj smrť, ako biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť ).

Prostredníctvom týchto ustanovení dochádza najmä k výraznému sprísneniu trestných sadzieb u kvalifikovaných trestných činov, osobitne v prípadoch ak napr. dôjde k smrti najmenej troch osôb.

K osobitnej časti

Zmena prístupu k trestnoprávnej ochrane významných spoločenský ch záujmov týmto zákonom a nadradenie ľudských práv a základných slobôd nad ostatné záujmy viedli k zásadným zmenám aj v systematike jeho osobitnej časti. Ich vyjadrením je nové poradie jednotlivý ch hláv druhej - osobitnej časti tohto zákona.

Do centra pozornosti tohto zákona a do popredia trestnoprávnej ochrany sa dostáva človek, jeho život, zdravie, telesná integrita, česť, dôstojnosť a vážnosť, nedotknuteľnosť, osobná sloboda, ochrana jeho s úkromia, obydlia, majetku a iných jeho základných ľudských práv, slobôd a záujmov.

Do I. hlavy boli zaradené trestné činy proti životu a zdraviu a do II. hlavy trestné činy proti slobode a ľudskej d ôstojnosti. Ide o skupiny trestných činov, ktoré najzávažnejšie zasahujú do základných práv a slobôd jednotlivca.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Jej hodnoty a tradície sú nedotknuteľné a jej význam je neoceniteľný . Preto trestné činy proti rodine a mládeži, reprezentujúcej novú generáciu ľudstva, kontinuitu a perspektívu spoločenského vývoja, boli z hľadiska významu oboch týchto hodnôt zaradené do III. hlavy osobitnej časti tohto zákona.

Ochranu majetku a vlastníckych a užívacích práv k nemu vyjadrujú skutkové podstaty trestných činov proti majetku, zaradených do IV. hlavy. V V. hlave sú zaradené trestné činy hospodárske. Ž ivot, zdravie alebo majetok chránia aj skutkové podstaty trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu, ktoré sú zaradené do VI. hlavy.

Až v ďalších hlavách nasledujú trestné činy proti kolektívnym záujmom a právam, proti štátu, ako najvyššej forme politickej organizácie spoločnosti, proti jeho orgánom, iným organizáciá m resp. právnickým osobám. Do VII. hlavy boli zaradené trestné činy proti republike a do VIII. hlavy boli zaradené trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Nová IX. hlava obsahuje skupinu trestných č inov proti iným právam a slobodám.

V X. hlave sa napokon nachádzajú trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti . Do XI. hlavy sú zaradené trestné činy vojenské.

V novovytvorenej XII. hlave sú zaradené trestné činy proti mieru, ľudskosti a vojnové, ktoré doteraz boli medzi trestnými činmi proti ľudskosti pričom podľa vývoja medzinárodných zmlúv dochádza v oblasti trestného práva k rozlišovaniu trestných činov vojnových a proti ľudskosti.

K I. hlave

Trestné činy proti životu a zdraviu sú rozdelené do troch dielov. V prvom sú zaradené poruchové trestné činy proti životu, v druhom poruchové trestné činy proti zdraviu a do tretieho oddielu boli zaradené najvýznamnejšie ohrozovacie trestné činy proti životu a zdraviu.

Trestných činov, ktorých objektom je ž ivot alebo zdravie, alebo ktoré spôsobujú takéto následky na živote alebo zdraví, je v tomto zákone ďaleko viac. Do tejto hlavy osobitnej časti však boli zaradené len tie, u ktorých je život alebo zdravie jedin ým alebo hlavným objektom trestného činu.

K 1. dielu

K §§ 153 až 155

Konanie vedené úmyslom iného úmyselne usmrtiť, sa vo väčš ine právnych poriadkov už tradične označuje ako vražda.

Pojem 'vražda' je spoločným menovateľom konaní, kde úmysel páchateľa (priamy alebo nepriamy) sa vzťahuje nielen ku konaniu, ale aj k jeho následku.

Miera úmyselného zavinenia nemusí byť u všetkých vrážd rovnaká. Páchateľ ale musí vždy vedieť, že svojí m konaním dosiahne sledovaný následok - smrť iného, a pre prípad, že sa tak stane, musí s tým byť aspoň uzrozumený a so smrteľným následkom musí súhlasiť inak by nemohlo ísť o vraždu.

Ani typy vrážd nie sú rovnaké. Líšia sa formou konania (komisívne alebo omisívne konanie), mechanizmom usmrtenia obete a použitými prostriedkami (so strelnou alebo bodnou zbraňou, za použitia výbušniny, jedu, resp. so zbraňou v zmysle tohto zákona vôbec a pod.), motívom páchateľa (lúpežný, sexuálny, teroristický , pomsta, nenávisť a i.) a ďalšími znakmi.

Medzi najdôležitejšie kritéria z hľadiska závažnosti patria motív páchateľa a spôsob vykonania vraždy.

Niektoré z nich, ako to dokazuje spoločenská prax, sú spáchané na podklade spontánneho rozhodnutia, napríklad vraždy vyprovokované konaním obete, týraním zo strany obete, vraždy v afekte, v silnom rozrušen í alebo citovom rozpoložení, kde vražedný čin páchateľa je okamžitou, vopred neuváženou reakciou na podnet, ktorý ho k takémuto konaniu vyprovokoval.

Tento typ vrážd, hoci neospravedlniteľných, treba dôsledne odlíšiť od tých, ktorých vykonanie si páchateľ dôkladne vopred rozvážil, neraz ich dlho pripravoval a dokonale naplánoval, ba dokonca sa o jej dokonanie viackrát pokúsil a kde v spojitosti so spáchaním vraždy prebehli všetky vývojové fázy tohto trestného činu, od prípravy cez pokus až po jeho dokonanie, teda kde páchateľ vraždu uskutočň oval postupne, dokonca niekedy i surovým alebo trýznivým spôsobom, je vedený zavrhnutiahodnou, napríklad zištnou pohnútkou.

Formy vrážd v ostatnom čase alarmujúco signalizujú i prítomnosť nových prvkov, typických pre aktivitu zločineckých skupín - páchanie vrážd na objednávku alebo ako aktu pomsty, alebo vzájomné ho vybavovania si účtov.

Alarmujúcim signálom je aj štruktúra obetí - čoraz viac sú objektom vražedných aktivít, spravidla s lúpežným a ba dokonca i so sexuálnym, motívom osoby vyššieho veku, alebo osoby osamelé č i nemocné, neraz vo svojom vlastnom byte.

V rámci rekodifikácie je nutné na tieto aspekty reagovať. Predovšetkým treba od takzvanej jednoduchej vraždy, v jej doterajš ej legislatívnej podobe, odlíšiť úkladnú vraždu, spáchanú s vopred uváženým úmyslom.

Osobitným typom vraždy je vražda v úmysle poškodiť ústavné zriadenie republiky, vražda s teroristickým motívom.

Od týchto typov vrážd treba aj naďalej odlišovať vraždu novonarodeného dieťaťa matkou, spáchanú v ospravedlniteľnom silnom rozrušení spôsobenom pôrodom. Ïalej je potrebné spôsobom, ktorý zodpovedá prechodu na formálne chápanie trestného činu, precizovať všetky skutočnosti, ktoré reálne ovplyvňujú závažnosť činu, a preto musia byť považované za okolnosti podmieňujúce použ itie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o motív, za takúto okolnosť treba považovať najmä to, ak páchateľ spáchal v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľah čiť iný trestný čin, že ju spáchal z pomsty, pre presvedčenie iného alebo z národnostnej, rasovej, náboženskej alebo osobnej nenávisti, príslušnosti k etnickej skupine alebo z inej zavrhnutiahodnej pohnú tky. Pokiaľ ide o charakter obete, že ju spáchal na osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo na osobe vyššieho veku, na blízkej osobe, na tehotnej žene alebo na osobe bezbrannej, nemocnej, odkázanej alebo na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci alebo na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon ich povinnosti. Pokiaľ ide o sp ôsob vykonania činu, že vraždu spáchal na objednávku, alebo ako člen organizovanej či zločineckej skupiny, opätovne alebo na dvoch či viacerých osobách, alebo že ju spáchal surovým alebo trýznivým sp ôsobom.

Tieto okolnosti sú u úkladnej vraždy i vraždy vyjadrené v ich kvalifikovaných skutkových podstatách ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

K §§ 156, 157

Nie každé konanie vedené s úmyslom ublížiť inému na zdrav í, vyústi do ublíženia na zdraví a nie každé konanie vedené s úmyslom inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, skutočne vyústi do ťažkej ujmy na zdraví.

V rozpore s predstavou páchateľa ním predpokladaný následok nemusí nastať vôbec, alebo je iný, než si ho páchateľ predstavoval. V porovnaní s jeho predstavou môže byť ľahší, alebo môže by ť ťažší ako páchateľ predpokladal. Základné skutkové podstaty trestného činu zabitia v ustanoveniach postihujú úmyselné konania, ktorými páchateľ z nedbanlivosti spôsobil ťažší ná sledok, menovite, keď inému spôsobil smrť. Podľa doposiaľ platného Trestného zákona tieto spôsoby zabitia predstavovali len osobitné formy trestného činu ublíženia na zdraví, presnejšie, u trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa páchateľ dopustil úmyselne, boli len okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k nim postačovalo nedbanlivostné zavinenie.

Teda páchateľ konaním v úmysle inému ublížiť na zdraví, môže v skutočnosti inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť, alebo môže inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť i konaním v ú mysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví.

Názov 'zabitie' dostatočne vyjadruje bežnú predstavu väčšiny verejnosti o charaktere tohto spôsobu usmrtenia iného. Verejnosť zvyčajne chápe, že tu nejde o vraždu o úmyselné usmrtenie, pretož e smrť samotná nastala v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Páchateľ si smrť obete neželal, aj keď mal úmysel ublížiť jej na zdraví, alebo spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Smrť vš ak nechcel, ba dokonca ani nevedel, že z jeho konania môže nastať. Vzhľadom na okolnosti a svoje pomery ju však mal a mohol predpokladať. A pokiaľ o možnosti usmrtenia iného prípadne i vedel, neželal si ho, ani nesúhlasil s usmrtením, no na druhej strane sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že smrť nenastane. Teda popieranie možnosti smrti z jeho strany bolo neadekvátna jej objektívnej hrozbe, a to bez dostatočných dô vodov. Nie každé zabitie je rovnako závažné. Líši sa nielen základným zámerom páchateľa, t.j. či páchateľ mal úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, čo je nesporne závažnej šia forma tohto trestného činu, alebo či chcel inému spôsobiť ľahkú ujmu na zdraví. Okrem toho bolo potrebné u oboch foriem trestného činu zabitia odstupňovať ich závažnosť, a v nadvä znosti na to vyjadriť rozpätie trestnej sadzby trestu odňatia slobody, aj podľa okolností týkajúcich sa spôsobu a okolností konania páchateľa, jeho všetkých dôsledkov, motívu a iných závažných sku točností, ktoré sú u týchto činov považované za okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú závažnejší spôsob konania, ako aj spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu a pri úmyselnej forme tohto trestného č inu aj jeho spáchanie za krízovej situácie.

K § 158

Konečným dôsledkom každého trestného činu proti životu je sp ôsobenie smrti iného. Trestný čin usmrtenia je na rozdiel od jednotlivých foriem vraždy a zabitia už vo svojom základe nedbanlivostným trestným činom. Páchateľ nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobi ť svojím konaním ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví (ďalej len 'ujma na zdraví'), ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť (napríklad pri dopravnej alebo inej prevá dzkovej nehode). Podľa doposiaľ platného zákona sa aj takéto konanie považovalo len za jednu z viacerých foriem trestného činu ublíženia na zdraví. Kým u vraždy alebo zabitia je názov útoku na život a jeho dôsledok (smrť) vystupňovaný osobitnými pojmami, ktoré aj v bežnom jazykovom význame obvykle vyjadrujú vyššiu mieru závažnosti útoku, v závislosti na povahe subjektívnej stránky, u tohto trestn ého činu niet dôvodu v názve gradovať tento aspekt, a preto je na mieste jeho názov odvodzovať len od samotného dôsledku uvedeného činu, teda od spôsobenia smrti (usmrtenia).

Ani jednotlivé formy usmrtenia nie sú rovnako závažné. Mieru ich závažnosti taktiež môže ovplyvniť celý rad konkrétnych skutočností týkajúcich sa činu, okolností a príčin jeho spáchania, n ásledkov a podobne. Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať i v súčasnosti to, ak páchateľ spáchal taký čin preto, lebo porušil dôlež itú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Ïalšími dôvodmi použitia vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody bude to, že pá chateľ spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania ( ods. 2), alebo ak ho spáchal na viacerých osobách pri súčasnom hrubom porušení predpisov o bezpečnosti práce, dopravy alebo hygieny (ods. 3)

K §§ 159 až 162

Doterajšie formy trestného činu nedovoleného preruš enia tehotenstva sa i v tomto zákone ponechávajú. Ide o osobitnú formu úmyselného usmrtenia živého ľudského plodu. Zmenené (a čiastočne upravené) bolo len poradie jednotlivých skutkových podstá t tohto trestného činu a upresnené boli niektoré jeho znaky, v závislosti na v súčasnosti platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva. V základnej skutkovej podstate ustanovenia § 159 ods. 1 je upravená trestnosť konania páchateľa, ktorý preruší tehotenstvo tehotnej ženy bez jej súhlasu. Kvalifikovaná skutková podstata upravuje potom závažnejšie formy takéhoto konania, najmä pokiaľ ide o použitie ná silia alebo jeho hrozby, podľa veku ženy, opakovania takéhoto trestného činu, porušenie osobitných povinností páchateľa alebo vzhľadom na spôsobenie ťažšieho následku (ťažká ujma na zdraví alebo smrť).

Ïalšie dve skutkové podstaty upravujú trestnoprávnu zodpovednosť páchateľov, ktorí prerušia tehotenstvo tehotnej ženy s jej súhlasom, prípadne tehotnú ženu navedú na taký čin, alebo jej pomáhajú pri takom čine (za ktorý žena sama trestne nezodpovedá, ani keby ho vykonala sama, alebo keby o to iného sama požiadala). V kvalifikovaných skutkových podstatách sú upravené závažnejšie formy takýchto konan í, ktoré spočívajú buď v použití násilia alebo hrozby násilím, v zneužití tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, v spôsobení závažnejšieho následku a pod..

K § 163

Každý má právo rozhodovať sám o svojom ž ivote. Usmrtenie seba samého (samovražda) podľa tohto zákona nie je trestným činom. Nikto však nemá právo, úmyselne či neúmyselne iného usmrtiť alebo aby mu pomohol pri samovražde. Nikto nemá prá vo vedome iného akýmkoľvek spôsobom pohnúť k samovražde, ani mu pri nej pomáhať. Na týchto princípoch je stavaná skutková podstata trestného činu účasti na samovražde, ktorá sa v tomto zá kone aj naďalej ponecháva.

Ide o špecificky prípad účasti (vo forme návodu alebo pomoci) na čine iného, ktorý inak nie je trestným činom, č ím je vlastne popretý v tomto prípade princíp akcesority účastníctva. Dopĺňajú sa nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v niektorých závažných pr ípadoch, najmä vyjadrujúce osobitné vlastnosti a postavenie obete tohto trestného činu, osobitne závažnejší spôsob konania alebo osobitný motív jeho páchateľa.

K 2. dielu

K § 164

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme, smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, sa nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestn ého činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ťažká ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ťažká ujma na zdraví). Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe smrti, ktorá sa stala znakom základnej skutkovej podstaty nového trestného činu zabitia. Pribudli aj ďal šie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spôsobu a ďalší ch okolností jeho vykonania, povahy obete. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v chránenej osobe a osobitnom motíve páchateľa.

K § 165

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme sa taktiež nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné ublíženie na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestného činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ľahká ujma na zdraví).

Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví a smrti, ktoré sa stali znakmi základných skutkov ých podstát nových trestných činov úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a zabitia.

Pribudli aj ďalšie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spô sobu a ďalších okolností jeho vykonania, povahy obete a i.

K §§ 166, 167

V týchto ustanoveniach sú osobitne upravené znaky trestných č inov ublíženia na zdraví v nedbanlivostnej forme. V § 167 znaky trestného činu nedbanlivostného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, v § 168 znaky nedbanlivostného ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustí páchateľ, len ak inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

K §§ 168, 169

Neoprávnený odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela č loveka je vážnym zásahom do jeho práva na zachovanie telesnej integrity a práva na nedotknuteľnosť činom dotknutej osoby.

Navyše, pokiaľ ide o odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela živej osoby, môže dôjsť aj k po škodeniu jej zdravia a nie je vylúčená ani jej smrť. Aj keď na záchranu života a zdravia iných ľudí je za určitých okolností potrebné a možné na účely transplantácií ľudských orgá nov, tkanív a buniek ich odobratie z tela živého darcu, musia byť pri tomto postupe zachované ich práva a podmienky ustanovené osobitným zákonom.

V odseku 2 je ako samostatná skutkov á podstata postihovaná neoprávnená sterilizácia fyzickej osoby.

K 3. dielu

Do samostatného tretieho oddielu boli zaradené skutkové podstaty niektor ých trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí. Nie sú to všetky trestné činy predpokladajúce takýto následok. Sú to len tie, u ktorých je ohrozenie života alebo zdravia človeka jedin ým alebo dominantným objektom.

K § 170

Protiprávne konania, ktorým páchateľ úmyselne či z nedbanlivosti iného usmrtí, alebo mu spôsobí ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví, aj keď došlo ku konaniu v rámci zdravotníckej starostlivosti o život alebo zdravie ľudí, môžu byť považované , podobne ako iné konania, za trestné činy proti životu podľa prvého oddielu alebo za trestné činy proti zdraviu podľa druhého oddielu tejto druhej hlavy. V rámci trestných činov ohrozujúcich ž ivot alebo zdravie ľudí bolo potrebné reagovať na niektoré osobitné javy spoločenského života, ktoré tieto hodnoty zjavne ohrozujú, napr. na lekársky experiment. Lekársky experiment je jednou z nutný ch podmienok vývoja lekárskej vedy. Vývoj lekárskej vedy je zase veľmi dôležitým predpokladom rozvoja a zdokonaľovania zdravotníckej starostlivosti o život a zdravie ľudí.

Lekársky experiment, ak sa má vykonať na človeku, je však veľmi vážnym zásahom do jeho práv a slobôd, najmä do práva na život, na zdravie, na zachovanie telesnej integrity a zá sahom do jeho osobnej slobody. Nie je preto možné pripustiť, aby sa uskutočňoval na človeku bez splnenia presne vymedzených podmienok. Overovaním nových medicínskych poznatkov sa na človeku nesmie život a zdravie ľ udí zámerne resp. nadbytočne ohrozovať a musí slúžiť len na potvrdenie vopred určenej hypotézy potrebnej na získanie nových medicínskych poznatkov, alebo vypracovanie nových metód a hypotéz alebo klinick é skúšanie liečiv v záujme zachovania alebo zlepšenia zdravia ľudí, nie v rozpore s týmto záujmom. Overovanie preto nemožno vykonať, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúč astnenej na overovaní. V prípade, že k takému ohrozeniu zdravotného stavu dôjde počas vykonávania overovania, je potrebné overovanie okamžite zastaviť.

Na druhej strane však za takéto overovanie nemožno považovať lekárske výkony, ktoré v konkrétnych prípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicí nske metódy (metódy lege artis).

Je preto nutné rozlišovať, či ide o zdravotne indikované overovanie, alebo o overovanie bez zdravotnej indikácie.

Zdravotne indikovaným overovaním sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy na pacientovi trpiacom chorobou, na ktorú je overovanie zamerané za predpokladu, že sa očakáva účinnejší výsledok liečby tejto choroby alebo že cieľom takéhoto overovania je diagnostický alebo liečebný prospech pre pacienta. Na tento typ overovania nových medicínskych poznatkov sa podmienky trestnej zodpovednosti za nový trestný čin neoprávneného experimentu na človeku v podstate nevzťahujú. Trestným činom tu mô že byť iba porušenie zákazu overovania nových medicínskych poznatkov, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúčastnenej na overovaní, pokiaľ nejde o lekárske výkony, ktoré v konkrétnych pr ípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicínske metódy (metódy lege artis).

Na rámec týchto podmienok bolo potrebné ustanoviť osobitné podmienky trestnej zodpovednosti za osobitný ohrozovací trestný čin neoprávneného experimentu na človeku, dopadajúci najmä na prípady overovania nov ých medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie. Ide o vážne zásahy do sféry ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa nielen priečia už i samotnej lekárskej etike, ale môž u aj vážne ohroziť samotný život a zdravie ľudí, ktorý má medicína chrániť, preto bolo potrebné, v súlade so súčasným stavom spoločenského právneho vedomia, reagovať na hrubé prejavy poru šenia pravidiel overovania nových medicínskych poznatkov na človeku aj prostriedkami trestného práva.

Overovaním nových medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy alebo liečiva na zdravej osobe, alebo na osobe trpiacej inou chorobou, než na akú je overovanie zameran é. Jeho cieľom nie je diagnostický alebo liečebný prospech pre osobu, ktorá sa overovaniu podrobila, ale overenie novej preventívnej, diagnostickej a liečebnej metódy alebo liečiva, prípadne získanie nového medic ínskeho poznatku pre rozvoj lekárskej vedy.

Aj overovanie bez zdravotnej indikácie možno vykonať v niektorých prípadoch, ale len za splnenia celého radu podmienok ustanovených osobitným zákonom (o zdravotnej starostlivosti).

Prvou z nich je písomný alebo inak preukázateľný súhlas osoby staršej ako 18 rokov, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.

Osoba, na ktorej sa má overovanie bez zdravotnej indikácie vykonať, musí byť úplne poučená o zdravotných rizikách, ktor é môže overovanie priniesť. Poučenie a súhlas treba zaznačiť do zdravotnej dokumentácie, ktorá sa zriaďuje osobitne na tento účel.

Overovanie bez zdravotnej indikácie na osobe možno robiť iba ak:

a)overovanie má jasný cieľ, odôvodnenie a vychádza zo všetkých doterajších teoretick ých a klinických poznatkov o skúmanom probléme,

b)získanie nového medicínskeho poznatku a vypracovanie novej metódy je pre spoločnosť potrebné a nemožno ho dosiahnuť iným spôsobom,

c)overovaniu predchádzal úspešný laboratórny výskum, overovanie na zvieratách alebo iné vedecky úspešne overené skutočnosti,

d)možno predpokladať, že výsledok overovania presiahne závažnosť očakávaných rizík, ktoré by mohli ohroziť občana,

e)možno predpokladať, že následkom overovania nedôjde k smrti, k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k nepriaznivej zmene osobnosti a

f)fyzické útrapy, psychické útrapy a obmedzenie voľnosti osoby, ktorá sa podrobuje overovaniu, budú obmedzené na najmenšiu možnú mieru.

Overovanie bez zdravotnej indikácie je zakázané na:

a)tehotných ženách,

b)osobách neplnoletých a osobách pozbavených spôsobilosti na právne úkony,

c)ľudských plodoch a zárodkoch,

d)osobách vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody,

e)vojakoch základnej a náhradnej služby a osobách vykonávajúcich civilnú službu a na cudzincoch.

Trestného činu neoprávneného experimentu na človeku sa však s prihliadnutím na všetky tieto podmienky a obmedzenia dopustí len ten, kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód, alebo na potvrdenie hypotéz alebo na klinické skúšanie liečiv vykoná va overovanie nových medicínskych poznatkov napriek tomu, že je ním bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, pokiaľ nejde o nutné výkony, spôsobilé zachrániť jeho bezprostredne ohrozený ž ivot, alebo overovanie bez zdravotnej indikácie vykonáva bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľ udskom plode alebo zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie.

V rámci odseku 2 je na základe zásadnej pripomienky Ministerstva zdravotníctva SR uvedená samostatná skutková podstata, ktorou sa má postihovať klonovanie človeka, keďže zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje v § 46a takýto zákaz a jeho porušenie sankcionuje pokutou do 500.000 Sk, avšak túto pokutu je možné uložiť len zdravotníckenu zariadeniu.

V rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty sa nachádza výpočet okolností, ktoré budú u tohto trestného činu podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Tieto sú obsiahnuté v z ávažnejšom spôsobe konania páchateľa, v osobitnom motíve páchateľa trestného činu a v jeho spáchaní na chránenej osobe.

K § 171

Účelom tohto zákona nie je kogentne zakázať, ale ani povoliť tzv. ľudové liečiteľstvo. Je však potrebné i trestnoprávne reagovať na niektoré negatívne dôsledky tohto spoločenského javu tam, kde dochádza k ohrozeniu života a zdravia ľudí, resp. kde navyše ešte k liečiteľskému úkonu dochádza bez súhlasu oprávnenej osoby, ktorej sa úkon dotýka.

Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia štátu, obcí, fyzických osôb a právnických osôb v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicí nskymi vedami. Záruku v tomto smere poskytuje príprava a odborná spôsobilosť lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov i odborných pracovníkov v zdravotníctve.

Osoby, ktoré vykonávajú liečiteľskú činnosť, sa nepovažujú za zdravotníckych pracovníkov ani za iných odborných pracovníkov v zdravotníctve, ktorým prislúcha poskytovanie zdravotní ckej starostlivosti.

Záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí si vyžaduje, aby odborná zdravotná starostlivosť bola zverená iba osobám, ktoré spĺňajú odborné kvalifikačné predpoklady pre vý kon tejto činnosti na úrovni poznatkov modernej lekárskej vedy a poznatkov iných, súvisiacich vedných odborov.

Existenciu liečiteľstva v spoločnosti, ako určitej doplnkovej formy starostlivosti o zdravie ľudí (ľudové liečiteľstvo, alternatívna medicína, lekárskou vedou zatiaľ nepreskúmané, resp. neuznané alebo odmietané diagnostické, terapeutické metódy a postupy alebo výkony smerujúce k záchrane ľudského života alebo zdravia) nemožno prehliadať, ani ich oficiálne akceptovať. Nedovoľuje to vysoké riziko, ktoré je s týmto javom spojené v dôsledku absencie záruk odbornosti a dohľadu nad takouto činnosťou.

Ide o zložitý spoločenský, právny, mravný, teoretický i praktický problém, najmä ak sa človek slobodne a váž ne sám rozhodne podrobiť liečiteľským úkonom.

Právo na život je vecou každého človeka a každý si o svojom živote môže rozhodovať sám. Nikomu nemož no prikázať, aby sa nepodroboval výkonom ľudového liečiteľstva. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (č l. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Nemožno tiež nevidieť i rozdiel v jednotlivých druhoch liečiteľstva, v úrovni ich poznania, ktoré je ich základom, v ich prístupoch k človeku a jeho zdraviu, v ich metódach a postupoch a napokon aj v ich vý sledkoch.

Niektoré z nich napríklad, majú základ v poznaní, ktoré akceptuje aj lekárska veda (napr. fytoterapia), resp. ktoré nie sú vedou v zásade odmietané, aj keď nie sú zatiaľ akceptované. Predstavujú v zásade šetrnú, doplnkovú, nie nebezpečnú alebo málo nebezpečnú metódu, ktorou sa dosahujú pozitívne výsledky, napr. v rámci liečebnej rehabilitácie.

Iné zase naopak, vychádzajú z nedostatočného stavu vedeckého poznania, ba dokonca z nevedeckého základu, svojou povahou a dopadmi sú agresívne a neraz aj ohrozia alebo poškodia zdravie človeka.

Práve voči takýmto praktikám je namierená skutková podstata nového trestného činu neodborného liečiteľstva.

Trestným činom teda nebude vykonávanie liečiteľstva samotného ale len to, keď niekto vykonáva, i keď nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovní ka v zdravotníctve, úkony zdravotníckej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným výkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv a iných zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotní ckej techniky, čo aj z nedbanlivosti, bezprostredne ohrozí život iného, alebo inému ublíži na zdraví, alebo vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov alebo liečiv alebo iný ch zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotníckej techniky uskutoční bez súhlasu iného a ohrozí takým úkonom jeho zdravie.

Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade bude to, ak páchateľ spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, prí padne ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 172, 173

Trestný čin šírenia nebezpečnej ľudskej choroby nie je v tomto z ákone novým trestným činom.

Vznikol oddelením skutkových podstát úmyselnej a nedbanlivostnej formy trestného činu šírenia nákazlivej choroby, pokiaľ ide len o ľudské choroby (šírenie nákazlivých chorôb domácich a iný ch hospodársky dôležitých zvierat, nákazlivých chorôb rastlín a zavlečenie alebo rozšírenie ich škodcov bolo ponechané ako samostatný, všeobecne nebezpečný trestný čin).

K §§ 174 až 176

V § 174 a § 175 sa ustanovuje nový trestný č in ohrozovania nákazou vírusom ľudskej imunodeficiencie úmyselnou a nedbanlivostnou formou a § 176 predstavuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia inou pohlavnou chorobou.

Doplnené boli tiež nové okolnosti podmieňujúce u týchto trestn ých činov použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a to, že páchateľ spácha takýto trestný čin závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe, prípadne že týmto č inom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 177, 178

Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a iný mi potrebami je prevzatý z doposiaľ platného Trestného zákona. Doplnený bol len výpočet okolností, ktoré u tohto trestného činu budú podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody , ktoré sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania alebo v spôsobení následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, prípadne v spáchaní činu za krízovej situácie.

Takouto okolnosťou bude, ak páchateľ spácha takýto čin ako člen organizovanej skupiny, alebo ho spácha v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, alebo ak poru ší takým činom osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo ak spácha taký čin za krí zovej situácie, alebo ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K § 179

Trestný čin ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami a zdravotníckou technikou je v tomto zákone novým ohrozovacím trestným činom.

Podmienky predpisovania, vydávania, predaja alebo podávania liečiv, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotníckych potrieb, ako aj podmienky používania zdravotníckej techniky ustanovuje osobitný zákon (o zdravotní ckej starostlivosti).

Predpisovať, vydávať a predávať možno len liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby, ktoré sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie povolilo ministerstvo zdravotníctva alebo ktor é majú certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva. Predpisovať liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby môže len lekár na tlačivách na to určených.

Ak chorému neboli poskytnuté potrebné liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby priamo pri výkone zdravotnej starostlivosti, vydá mu ich na lekársky predpis lekáreň alebo iné zariadenie na to určen é.

Za zdravotnícku techniku sa považujú prístroje a nástroje používané pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdravotnícka technika určená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záv äznými právnymi predpismi a technickými normami.

Zdravotnícke zariadenia pri nákupe alebo inom obstarávaní zdravotníckej techniky sú povinné požadovať rozhodnutie o schválení alebo certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva alebo schvaľovací výmer vydaný ministerstvom zdravotníctva.

Je neprípustné konaním v rozpore s týmito povinnosťami ohrozovať život alebo zdravie ľudí, najmä ich vystavovať zvýšenému nebezpečenstvu vydávaním, predajom alebo podávaním neodskúšaný ch, nepovolených či zakázaných liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok alebo potrieb, alebo používaním nebezpečnej, technicky nepreverenej, nepovolenej alebo zakázanej techniky.

Vzhľadom na nebezpečenstvo hroziace ľudskému zdraviu z prípadného používania takýchto liekov, liečiv, pomôcok, potrieb alebo techniky sa preto ustanovuje i trestná zodpovednosť za hrubé, opakované či sú stavné porušovanie takýchto povinností.

Trestného činu sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že v rámci vyšetrovacích alebo liečebných výkonov opätovne inému predpíše, vyd á, predá alebo podá liečivá, zdravotnícke pomôcky alebo zdravotnícke potreby, ktoré nie sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie nebolo príslušným orgánom povolené, alebo bolo zakázan é, alebo ktoré neboli predpísaným spôsobom odskúšané, alebo kto sústavne používa zdravotnícku techniku, ktorá nespĺňa požiadavky ustanovené právnymi predpismi a technickými normami, pokiaľ vo v šetkých týchto prípadoch použitie liečiv, zdravotníckych pomôcok a potrieb alebo zdravotníckej techniky je nebezpečné ľudskému zdraviu.

Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitné ho motívu, prípadne spôsobenie následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.

K §§ 180 až 182

Otvorenie sa svetu a nové ekonomické a sociálne podmienky podmienili v ostatných rokoch i na Slovensku nebývalé rozšírenie drog, tak pokiaľ ide o ich zneužívanie, ako aj pokiaľ ide o ich dovoz, vývoz, prevoz a obchodovanie s nimi na našom území. Orgány činné v trestnom konaní majú konkrétne poznatky o tranzite drog cez Slovenskú republiku (tzv. Balkánska cesta), ale napriek znásobenému úsiliu orgánov Policajného zboru a iných orgánov sa len ojedinele darí odhaliť ich pašerákov a dealerov. Slovenská republika sa stala už aj cieľovou stanicou drog a stúpa počet osôb, ktoré sú na nich závislé, najmä medzi mládežou. Výroba a obchod s drogami, žiaľ, je aj u n ás v prevažnej miere v latencii.

Sú to alarmujúce údaje najmä z hľadiska tempa rozšírenia uvedeného javu a nesmierne rozsiahlych negatívnych dôsledkov pre život a zdravie ľudí, osobitne mládeže, ktorí sa stali na drogách závislí . Užívanie drog priamo súvisí i s nárastom majetkovej kriminality, ktorej sa takéto osoby dopúšťajú v snahe získať peniaze na ich nákup. Obchod s drogami a ich rozšírenie je sprievodný prejav ná stupu organizovaného zločinu na Slovensku.

Do určitej miery má na nepriaznivom stave v oblasti šírenia drog a závislosti na drogách aj nedokonalá legislatíva. Problémy spojené s narkomániou nevyriešila ani novela Trestného zákona č . 248/1994 Z. z., ktorá umožnila trestne postihnúť i toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku prechováva pre seba.

Dobre mienené legislatívne opatrenie sa obrátilo najmä proti osobám, ktoré sú na drogách závislé, avšak najväčší vinníci tohto negatívneho javu, výrobcovia a obchodníci s drogami, ostávajú aj naďalej viac - menej bokom, buď neodhalení, alebo trestne postihovaní len veľmi mierne. Mierny postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami nepriamo ovplyvnil aj tento zákon svojimi miernymi sankciami za takéto trestné činy.

Do novej úpravy sa v podstate preberá úprava zakotvená novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z.

Už touto novelou došlo k zásadnej zmene podmienok trestnej zodpovednosti u toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed alebo prekurzor neoprávnene vyrobí, dováža, vyváža alebo preváža, kupuje, predá va, vymieňa alebo inak zadovažuje, alebo prechováva pre iného, resp. kto takúto činnosť sprostredkováva, oproti tomu, kto ju nadobúda alebo prechováva len pre svoju vlastnú potrebu.

Trestný postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami sa kardinálne sprísňuje. Naopak, u užívateľov drog sa počíta s miernejším postihom, s akcentom na ukladanie ochranného liečenia takýmto osobám.

Nový prístup k uvedenému negatívnemu javu sa prejavuje aj v novom názve tohto trestného činu (nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchod s nimi).

Na vyjadrenie miernejšej trestnej zodpovednosti voči tým, ktorí nadobúdajú a prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu je určená privilegovaná skutková podstata, ktorá je rozdelená do dvoch odsekov a to podľa množstva drogy prechovávajúcej pre vlastnú potrebu – trojnásobok jednorázovej dávky a desaťnásobok jednorázovej dávky. Na lepšie vyjadrenie vyššej miery trestnej zodpovednosti výrobcov a obchodníkov s drogami sa rozširuje okruh okolností, ktoré u nich budú podmieňovať použitie vy ššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine podľa § 181. Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú prísnejšie okrem závažnejšieho spáchania konania a spáchania činu na chránenej osobe aj ďalšie formy, napr. spáchanie tohto činu na osobe mladšej ako 15 rokov, prípadne spáchanie tohto činu páchateľom, ktorý je členom nebezpečného zoskupenia alebo spá chanie tohto trestného činu s následkom ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Zachováva sa osobitná skutková podstata, s podstatne prísnejšou výmerou trestu odňatia slobody, dopadajúca na tý ch páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky alebo jedu alebo prekurzora.

K § 183

Toto ustanovenie postihuje podporovanie k pou žívaniu iných návykových látok než je alkohol.

K § 184

Alkohol je návykovou, aj keď voľne dostupnou látkou, ktorej nadmerné požívanie môže viesť k alkoholizmu, k deštrukcii osobnosti a k vážnemu narušeniu sociálnych vzťahov.

Takéto nebezpečenstvo je osobitne akútne u mládeže, ktorá sa ešte vyvíja aj fyzicky, aj psychicky.

Mládež je preto potrebné chrániť i prostriedkami trestného práva pred podávaním alkoholických nápojov. Skutková podstata trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži sa preto v tomto z ákone aj naďalej ponecháva. Preraďuje sa však medzi trestné činy proti životu a zdraviu, aby sa tak lepšie vyjadril jej hlavný objekt - ochrana zdravia mladej generácie a jej zdravého fyzického a psychické ho rozvoja.

K § 185

Aj naďalej sa ponecháva v tomto zákone osobitná skutková podstata trestného činu podávania anabolických látok mládeži a na lepšie vyjadrenie jej hlavného objektu, zdravia mladej generácie, sa preraďuje medzi trestné činy proti životu a zdraviu.

Ide o podávanie anabolických prostriedkov osobám mladším ako osemnásť rokov na iné než liečebné účely. Dôvodom je nutnosť reagovať na výskyt prípadov, najmä v športe, keď dochádza k dlh šie trvajúcemu podávaniu týchto prostriedkov, ktoré môže mať obdobné následky ako požívanie niektorých omamných a psychotropných látok. Ochrana sa poskytuje iba osobám mladším ako osemnásť rokov, ktoré často nemôžu náležite posúdiť všetky dôsledky takéhoto konania.

K §§ 186, 187

Každý je povinný osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo jav í príznaky vážnej poruchy zdravia, poskytnúť potrebnú pomoc, ak tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre iného.

Je to nielen mravná, ale aj právna povinnosť človeka, vyjadrujúca elementárny humanizmus a súcit k inému.

Ïalekosiahle dôsledky, ktoré môže zapríčiniť nevšímavosť človeka k človeku a ľudská ľahostajnosť, núti plnenie tejto povinnosti vynucovať aj prostriedkami trestného práva.

Osobitne nebezpečné je, ak osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia, neposkytne potrebnú pomoc ten, kto je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, a teda má na základe toho i potrebné odborné predpoklady na poskytnutie kvalifikovanej prvej pomoci.

Neustály nárast dopravnej nehodovosti s vážnymi následkami na životoch a zdraví ľudí si vyžaduje vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti aj voči tým vodičom dopravných prostriedkov, ktorí po dopravnej nehode, na ktorej mali účasť, neposkytnú potrebnú pomoc osobe, ktorá pri nej utrpela ujmu na zdraví.

Doterajšia právna úprava podmienok trestnej zodpovednosti za neposkytnutie pomoci zostáva preto nezmenená. Skutkové podstaty týchto trestných činov sa presúvajú medzi trestné činy ohrozujúce ž ivot alebo zdravie.

K II. hlave

Druhá hlava sa delí na dva diely – v prvom sú zaradené trestné činy proti slobode a v druhom sú zaradené trestné činy proti ľudskej d ôstojnosti. Skutkové podstaty trestných činov v oboch dieloch budú chrániť jednotlivcov v rozsahu, ktorý vychádza zo súčasne platného právneho stavu. Jednotlivé skutkové podstaty však boli precizované , najmä so zreteľom na súlad s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.

K 1. dielu

K §§ 188 až 190

Týka sa to predovšetkým novej koncepcie trestného činu obchodovania s ľuďmi a obchodovania s deťmi. Nová právna úprava vychádzajúca v zásade z posledných noviel Trestného zákona reaguje na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuď mi, osobitne so ženami a deťmi a zo Spoločného postupu prijatého Radou na základe čl. K. 3 Zmluvy o EÚ, týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí.

Trestný čin obchodovania so ženami sa v zmysle uvedených dokumentov zmenil tak, aby sa vzťahoval na obchodovanie s ľuďmi za účelom pohlavného styku alebo iného sexuálneho zneužívania, a to bez ohľadu na to, či ide o ženu, muža alebo dieťa. Tým sa zabezpečuje rovnosť pohlaví v zmysle čl. 12 Ústavy SR a čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.

Samostatnou skutkovou podstatou bude obchodovanie s ľuďmi za účelom ich vykorisťovania v zmysle najzávažnejších foriem, ktoré uvádza táto skutková podstata, vrátane neoprávneného odoberania orgá nov alebo tkanív. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú stav, ak je trestný čin spáchaný proti vôli iného, ako aj spáchanie takých činov na účely prostitúcie. Zvýšenými trestn ými sadzbami sa postihuje spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou, po dlhší čas, na chránenej osobe – na dieťati, závislej osobe atď., z osobitné ho motívu – na objednávku, zo ziskuchtivosti atď., ale aj pri získaní skutočného prospechu). Ïalšie kvalifikované skutkové podstaty postihujú až maximálnymi trestami spáchanie činu zloč ineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, resp. pri získaní značného prospechu a prospechu veľkého rozsahu, ako aj spôsobenie smrti viacerých osôb.

Objektívne toto ustanovenie jednak postihuje obchodovanie s ľuďmi na území Slovenska a jednak reaguje na situáciu, ž e aj Slovensko sa stáva krajinou určenou na obchod s ľuďmi (nie iba na tranzit). Táto úprava postihuje len obchod s ľuďmi s cieľom ich vykorisťovania určitými formami, nie samotné vykorisťovanie, ktoré postihujú iné ustanovenia.

Navrhované znenie ustanovení o obchodovaní s deťmi upravuje postih páchateľa tak, že už nie je nutné prijatie alebo s ľub odmeny, ale bude stačiť, ak konania uvedené v znakoch objektívnej stránky páchateľ vykoná v akomkoľvek zištnom úmysle.

Z hľadiska objektívnej stránky sa za trestný čin obchodovania s deťmi bude považovať nielen zverenie dieťaťa do moci iného, ale sa zaň bude považovať aj únos dieťaťa v tuzemsku, alebo jeho zavleč enie do cudziny za účelom adopcie, využívania detskej práce alebo na iný účel (napr. na prostitúciu), ktorý odporuje základným ľudským právam a slobodám – osobitne aj právam dieťaťa (pri zi štnom úmysle).

Sprísnenie trestných sadzieb sa týka ako základnej, tak aj kvalifikovaných skutkových podstát, ktoré reflektujú aj nov é organizované páchanie tejto trestnej činnosti, lebo ide o nebezpečnosť činov, ktoré korešpondujú trestnému činu obchodovania s ľuďmi . Preto podstatne vyššie trestné sadzby budú postihovať sp áchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, resp. pri získaní majetkového prospechu, resp. spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia a pri spôsobení vážnej poruchy zdravia, č i smrti. Maximálne tresty postihnú páchateľa pri získaní prospechu veľkého rozsahu alebo spôsobení smrti viacerých osôb.

K §§ 191, 192

Trestné činy proti slobode zostávajú oproti doterajš ej právnej úprave nezmenené, preto sa zachovávajú v základných skutkových podstatách zhodne. So zreteľom na ich typovú nebezpečnosť pribudli viaceré kvalifikované skutkové podstaty – spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu alebo členom nebezpečného zoskupenia atď. Tomu zodpovedajú zvýšené trestné sadzby až po trest odň atia slobody na doživotie.

K § 193

Ústava SR v článku 23 zaručuje každému slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území SR, má právo toto územie, resp. konkrétne miesto slobodne opustiť. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno núti ť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu ( okrem prípadov stanovených ratifikovanou medzinárodnou zmluvou, najmä pokiaľ ide o zločiny proti ľudskosti ). Tieto práva zaruč uje aj Dodatkový protokol č. 4 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ( č. 209/1992 Zb. ).

V záujme trestnoprávnej ochrany slobody pohybu a slobody pobytu sa zavádza skutková podstata trestného č inu obmedzovania slobody pobytu pred neoprávnenými zásahmi uvedenými v objektívnej stránke tohto trestného činu. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú závažnejšie spôsoby konania.

K § 194

Zavádza sa nová skutková podstata mimoriadne nebezpečného trestného činu

K § 195

Novým trestným činom v tejto časti je vydieračský únos, ktor ým sa reaguje na lúpežné únosy ľudí (podnikateľov, ich rodinných príslušníkov a pod.) s cieľom takto si vynútiť pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového, ale aj nemajetkového plnenia.

Hoci má toto konanie spoločné znaky s existujúcimi trestnými činmi, napr. brania rukojemníka, teroru, únosu, obmedzovania osobnej slobody, vydierania, či lúpeže, bolo treba zaviesť túto špeciálnu skutkovú podstatu, lebo ani jedno z uvedených ustanovení komplexne nevyjadruje všetky znaky tohto konania a jeho špeciálny motív.

Kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu postihujú prísnymi sankciami spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, napr. so zbraňou, lsť ou, využitím tiesne, organizovanou skupinou, jeho spáchanie na dieťati, blízkej osobe, verejnom alebo ústavnom činiteľovi a pod., ako aj jeho spáchanie nebezpečným zoskupením, či skutočné spôsobenie ťa žšieho následku, vrátane smrti viacerých osôb. Trestné sankcie sa podľa ich závažnosti stupňujú až k trestu odňatia slobody na doživotie.

K §§ 196 až 207

Znaky uvedených trestných činov, z ktorých niektoré boli zavedené poslednými novelami Trestného zákona (napríklad hrubý nátlak v dvoch ustanoveniach, z ktorých jeden postihuje aj hrozbu nemajetkovou ujmou), sa nezmenili, a preto boli do návrhu prebraté v pôvodnom znení , lebo zodpovedajú súčasným aj budúcim požiadavkám na ochranu občanov v jednotlivých oblastiach osobnej slobody, pokiaľ ide o slobodu rozhodovania, vrátane slobody vyznania, domovej slobody, či slobody združ ovania a zhromažďovania a tajomstva prepravovaných správ. Úprava vychádza z nového zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách (§ 8 a nasl.), resp. zo zákona o elektronických komunikáciách č . 610/2003 Z.z. (§ 4 a 5), ktorý je účinný od 1.1.2004. Správy prepravované elektronickými komunikačnými službami zahàňajú aj správy prepravované telekomunikačnými službami. Postihuje sa aj vý roba, resp. zadováženie alebo prechovávanie zariadenia spôsobilého na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby.

Významným spôsobom sa však rozšíril okruh okolností podmieňujúcich použitie prísnejších trestných sadzieb. Každé z uvedených ustanovení prísnejšie postihuje spáchanie činu závažnej ším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením alebo pri trestných činoch zavlečenia do cudziny, lúpeže, hrubom nátlaku, vydieraní a ná tlaku aj spôsobenie ťažších následkov vo forme smrti, smrti viacerých osôb, vrátane získania prospechu veľkého rozsahu. V týchto prípadoch nastupuje najprísnejšia sankcia.

K 2. dielu

K § 208 až 212

Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti zostali v podstate nezmenené oproti doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa v praxi osvedčila. Prebrala sa aj skutková podstata sexuálneho násilia zavedená novelou Trestného zákona č. 253/2001 Z. z.

Precizovali sa však kvalifikované skutkové podstaty znásilnenia, sexuálneho násilia i sexuálneho zneužívania (v § 211 bola zmena v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady o boji proti sexuálnemu zneuží vaniu detí a detskej pornografii). Každý uvedený trestný čin bude prísnejšie potrestaný, ak bude spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu a prvé dva trestné činy aj špecificky na osobe vo výkone väzby alebo trestu. Tieto dva trestné činy a trestný čin sexuálneho zneužívania majú najprísnejšiu trestnú sadzbu od 10 do 20 rokov pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (tu ide o následok z nedbanlivosti), alebo ak bol taký čin spáchaný za krízovej situácie.

Pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho násilia sa v už uvedenej kvalifikovanej skutkovej podstate reaguje aj na štatistické zistenie, že v rokoch 1996 až 2000 bolo až 56,24% znásilnení spáchaných v rá mci domáceho násilia (viď kvalifikovaný znak 'na chránenej osobe').

Pri trestnom čine súlože medzi príbuznými sa zavádza nová kvalifikovaná skutková podstata pre prípad postihu páchateľa, ktorý taký čin vykoná na viacerých osobách.

K III. hlave

K §§ 213 až 220

Tieto ustanovenia poskytujú trestnoprávnu ochranu rodine a mládeži v podstate v rovnakom rozsahu, ako v doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa osvedčila. Počet trestných činov sa však v tejto hlave oproti predchádzajúcej úprave znížil, lebo trestné činy obchodovania s de ťmi, podávania alkoholických nápojov mládeži, resp. podávania anabolických látok mládeži boli v dôsledku dodržania systematiky preradené do iných hláv .

Skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy sa upresnila o určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti – najmenej tri mesiace (v súlade s jednou z posledných noviel Trestného zákona – zákonom č. 171/2003 Z.z.). Naďalej bude trestná tak nedbanlivostná, ako aj úmyselná forma jeho spáchania. Už v základnej skutkovej podstate sa však sprísnila trestná sadzba na dva roky odňatia slobody. Ú myselné vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti bude trestané odňatím slobody až na tri roky. Závažnejší spôsob spáchania trestného činu (napr. po dlhší čas), voči viacerým oprávneným osobám alebo vydanie takých osôb nebezpečenstvu nú dze, bude postihované trestom od 1 do 5 rokov. Rovnakým trestom bude postihnuté aj spáchanie tohto trestného činu v prípade predchádzajúceho odsúdenia alebo podmienečné ho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v priebehu dvoch rokov.

Spresnené boli znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, aby eliminoval domáce násilie vyvolávajúce fyzické alebo psychické utrpenie a zodpovedal európskym š tandardom. Na naplnenie znakov tohto trestného činu bude treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním príkladmo uvedeným v tomto ustanovení. V záujme zamedzenia jeho zneužitia pri banálnych konfliktoch, napr. medzi manželmi, sa bude vyžadovať, aby sa tak stalo opakovaným konaním.

Na druhej strane závažnejší spôsob konania (napr. po dlhší čas, surový spôsob atď.), osobitný motív (pomsta, ziskuchtivosť), spáchanie činu na viacerých osobách, recidíva, spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (z nedbanlivosti), bude postihované sadzbou od 5 do 12 rokov. Až trest odňatia slobody na doživotie postihne páchateľa ak takým činom spôsob í ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb (z nedbanlivosti).

Novou skutkovou podstatou je trestný čin odloženia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť iba rodič dieťaťa v úmysle zbaviť sa svojich rodičovských povinností. Tým sa odlišuje od trestného č inu opustenia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť aj niekto iný než biologický rodič a kde naviac dochádza aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa.

Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže bude postihované v rovnakom rozsahu, ako podľa doteraz platnej právnej úpravy. Skutková podstata sa rozšírila špecificky o umožnenie záškolá ctva. Samostatnou skutkovou podstatou je nezákonné zamestnávanie dieťaťa mladšieho ako 15 rokov konaním, ktorým sa mu bráni v povinnej školskej dochádzke (ods. 2).

K IV. hlave

Štvrtá hlava chráni majetok prostredníctvom 34 skutkových podstá t. Treba pripomenúť, že táto hlava bola v poslednom desaťročí najčastejšie novelizovaná. Preto aj so zreteľom na čiastočné overenie účinnosti predmetných ustanovení v praxi, bolo možné vš etky skutkové podstaty (vrátane významných zmien vykonaných predovšetkým novelami Trestného zákona č. 183/1999 Z.z. a č. 253/2001 Z.z). vo vzťahu k väčšine trestných činov tejto hlavy, najmä vš ak k trestnému činu krádeže, všetkých foriem podvodu, podvodnému úpadku a zavinenému úpadku, ďalšieho upresnenia trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti resp. k samostatné mu postihu neoprávneného vyrobenia a obstarania platobnej karty, resp. telefónnej karty, v základných skutkových podstatách prebrať do navrhovaného zákona.

K § 221

Konštrukcia základnej skutkovej podstaty trestného činu krádež e, tak ako je uvedená v odseku 1 (prisvojenie si cudzej veci malej hodnoty zmocnením sa) a v odseku 2 uvedenými špecifickými, taxatívne stanovenými formami bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ) sa v praxi osvedč ila. Ustanovenie ods. 2 písm. e) – zavedené novelou č. 253/2001 Z.z. – pôsobí predbežne najmä preventívne, lebo jeho uplatňovanie v praxi si vyžaduje predovšetkým intenzívnejšie ochranné pô sobenie vlastníkov pozemkov, pôdy a lesov, resp. rybníkov s intenzívnym chovom. Taktiež nie je potrebné, aby bola spôsobená malá škoda v tých prípadoch, kedy dôjde k neoprávnené mu odberu napr. elektriny, vody, plynu, tepla, telekomunikačnej prevádzky a pod., alebo bol páchateľ za obdobný čin v poslednom roku postihnutý .

Osvedčila sa aj rovnaká základná trestná sadzba pri oboch odsekoch, ktor é sú samostatnými skutkovými podstatami (do 2 rokov).

Postih recidívy (spáchanie činu do 2 rokov po odsúdení za taký čin), spôsobenie väčšej škody a spáchanie takého činu z osobitného motívu, sú vyjadrené v prvej kvalifikovanej skutkovej podstate. Prísnejší trestný postih vo vzťahu k závažnejšiemu spô sobu konania, resp. pri spôsobení následkov uvedených v odsekoch 4 a 5 vyjadrujú potrebnú mieru ochrany majetku.

K § 222

V podstate rovnakým spôsobom (okrem taxatívne uvedených okolností v ods. 2) je upravený aj trestný čin sprenevery, pri ktorom objektívnou stránkou konania je taktiež prisvojenie si cudzej veci, pričom ale musí ísť o zverenú vec. Z tohto dôvodu je pri tomto trestnom čine rovnak á aj základná trestná sadzba. Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu (napr. na objedná vku, zo zištnosti a pod.), ale aj osobu, ktorá má chrániť poškodeného alebo ak čin spácha správca konkurznej podstaty. Spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia, spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. spôsobenie škody veľkého rozsahu alebo spáchanie činu za krízovej situácie sú postihované zvýšenými sadzbami diferencovane podľa jednotlivých odsekov.

K § 223

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného bol prevzatý bez zmeny, v rozsahu v akom bol do Trestného zákona zavedený novelou č. 183/1999 Z.z.. V základnej skutkovej podstate sa akcentuje skutočnosť, že páchateľ mal v deň splatnosti mzdy, platu atď., finančné prostriedky na ich výplatu, ktorej nevyhnutnej nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Tri kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú také konanie voči viac ako 10 zamestnancom, alebo ak bol čin spáchaný z osobitného motívu, resp. sprís ňujú postih podľa výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu.

K §§ 224 až 226

Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci i trestné č iny neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla (cudzieho i cudzieho, ktoré bolo páchateľovi zverené) zostali v základných skutkových podstatách nezmenené. Prísnejšie sú však postihované konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách, a to v podstate pri všetkých týchto trestných činoch zhodne: od závažnejšieho spôsobu konania, konania voči chránenej osobe, z osobitného motí vu, pri recidíve, resp. podľa hodnoty užívaného vozidla, resp. výšky spôsobenej škody.

K § 227

Vlastníctvo domu, bytu alebo nebytového priestoru je chránené proti neoprávnenému obsadeniu alebo užívaniu, ale aj proti neoprávnenému bráneniu v užívaní týchto objektov oprávnenej osobe. Podmienkou trestnosti páchateľa je jeho špeciálna recidíva v posledný ch dvoch rokoch po odsúdení alebo postihnutie v posledných dvoch rokoch pre spáchaním posudzovaného trestného činu (hoci aj vo forme blokovej pokuty za obdobný priestupok). Oproti doterajšej právnej úprave sa zavá dza prísnejší postih v prípade závažnejšieho spôsobu konania (napr. so zbraňou, po dlhší čas, vlámaním atď.) alebo ak bude taký čin spáchaný z osobitného motívu (napr. na objednávku, z pomsty atď.).

K § 228

Samotné neoprávnené vyrobenie akéhokoľvek elektronického platobného prostriedku alebo inej platobnej karty, resp. predmetu spôsobilého plniť jej funkciu bude trestné. Prísnejšie bude tak ý čin trestný, ak bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku, zo ziskuchtivosti). Pokiaľ takým činom bude spôsobená š koda pôjde o súbeh s trestným činom podvodu.

K § 229

Rozmach trestnej činnosti vo vzťahu k osobným motorovým vozidlám viedol k zavedeniu skutkovej podstaty, ktorej úč elom je ochrana identifikačných znakov motorových vozidiel.

K §§ 230 až 234

Základná konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu podvodu zost áva zachovaná v doterajších dvoch formách: v uvedení iného do omylu alebo vo využití omylu iného, v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Pôjde nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody preto môže byť peňažná suma, vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú ma jetkovú hodnotu.

V základnej skutkovej podstate sa vyžaduje spôsobenie malej škody. Prísnejšie bude postihnutý páchateľ, ktorý sa takého činu dopustí závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitné ho motívu, alebo ak ním spôsobí väčšiu škodu. Najprísnejšie bude potrestaný ten, kto spácha taký čin ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo ním spôsobí značnú škodu, resp. škodu ve ľkého rozsahu alebo taký čin spácha za krízovej situácie.

Na báze základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu sú následne konštruované špecifické trestné činy podvodu a to úverový, poisťovací, kapitálový (investičný) a subvenčný . V týchto prípadoch podvodným konaním páchateľ vyláka od iného úver, poistné plnenie alebo dotáciu, subvenciu, príspevok atď., čím mu spôsobí škodu. Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú ďalšie znaky objektívnej stránky toho-ktorého trestného činu (v podstate zhodne ako u základného trestného činu podvodu), pričom iba trestný čin subvenčného podvodu sa v základných skutkový ch podstatách (sú tri) odlišuje tým, že diferencuje subjekt, resp. spôsob nakladania napríklad s dotáciou.

K § 235

Trestný čin neoprávneného obohatenia je tiež špecifický m druhom podvodu, ktorý je spáchaný neoprávneným zásahom do hardwaru alebo softwaru počítača, alebo iného elektronického prístroja. Týmto konaním páchateľ obohatí seba alebo iného a spôsobí na cudzom majetku škodu formami, ktoré sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Prísnejšie trestné sadzby postihnú páchateľa, ktorý taký čin spácha závažnejším spôsobom konania (napr. po dlh ší čas, organizovanou skupinou z osobitného motívu) alebo ním spôsobí väčšiu škodu alebo pre seba alebo pre iného získa väčší prospech. Spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. š kody veľkého rozsahu a ďalšie nebezpečnejšie formy spáchania činu budú potrestané v dvoch nasledujúcich kvalifikovaných skutkových podstatách.

K §§ 236, 237

Pri trestnom čine podvodného úpadku ide opäť o osobitný druh podvodu, ktorý je spáchaný formou tzv. prelievania kapitálu v podobe založenia inej právnickej osoby alebo na zistenie majetkovej účasti v inej právnickej osobe.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú výšku spôsobenej škody alebo získaného prospechu, resp. aj spôsobenie úpadku inému.

Zavinený úpadok je tiež osobitným druhom podvodu. Postihuje sa v prípade zavinenia úpadku a zmarenia uspokojenia veriteľa, resp. veriteľom vo väčšom rozsahu konania, ktoré je v rozpore so zásadami obozretného podnikania, alebo nevýhodný úver, použitie majetku pre vlastnú spotrebu, prípadne na hazard.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú predovšetkým rovnakú trestnosť subjektov zo základne skutkovej podstaty v pr ípade, ak úpadok bol odvrátený dobrovoľným konaním orgánom štátu alebo územnej samosprávy, či verejnoprávnej inštitúcie. Ïalšie vyjadrujú vyššiu trestnosť v závislosti na výške sp ôsobenej škody, či získanom prospechu.

K §§ 238, 239

Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok je trestné v prípade, ak p áchateľ stanoví pravidlá, ktoré nezaručujú rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom.

Peňažnou hrou je hra, na ktorej sa zúčastní osoba odlišná od prevádzkovateľa hry, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. Stávka je prísľub spravidla peňažn ého plnenia, ktorého splnenie závisí od určitej udalosti, ktorá má nastať v budúcnosti, alebo od toho, že určité tvrdenie sa ukáže ako pravdivé. Sem nie je možné zaradiť tzv. hazardné hry.

Prevádzka lotérií a iných podobných hier je trestná, ak ich páchateľ prevádzkuje bez povolenia. Podmienky prevádzkovania lotérií alebo iných podobných hier stanovuje zákon č. 218/2001 Z. z.

Pri oboch trestných činoch sa páchateľ prísnejšie potrestá, ak spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, alebo spôsobí väčšiu škodu. Prísnejšie sankcie s ú odôvodnené spôsobením väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu alebo získaním pre seba alebo pre iného značného prospechu, resp. prospechu veľkého rozsahu.

K §§ 240, 241

Trestný čin podielníctva vo svojej úmyselnej i nedbanlivostnej forme zostáva zachovaný v nezmenenej podobe. Èiastočne sa však pri úmyselnej forme rozšírila trestnosť. Predmetom útoku je cudzia vec získaná trestným činom (nie priestupkom), ktorý spá cha iná osoba, ako podielnik alebo to, čo za takú vec bolo zadovážené. Formy objektívnej stránky trestného činu spočívajú v ukrytí takej vec, v jej prevedení na seba alebo iného, v prená jme takej veci alebo v jej prijatí ako zálohu. Nedbanlivostná forma bude trestná od väčšej hodnoty veci.

Kvalifikované skutkové podstaty zhodne postihujú závažnejší spôsob konania, osobitný motív, mieru získaného prospechu, resp. pri nedbanlivostnej forme aj jeho spáchanie vo vzťahu k vymenovaným nebezpečný m látkam.

K §§ 242, 243

Skutkovou podstatou trestného činu legalizácie príjmu z trestnej č innosti sa do vnútroštátneho práva premieta článok 6 Konvencie o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu, ktorá bola prijatá Radou Európy v novembri 1990.

Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu s akýmkoľvek príjmom alebo s majetkom z trestného činu. Formy tejto dispozície sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Úmyslom páchateľa je zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie.

Èo je príjmom z trestného činu stanoví § 2 zákona č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje špecifický úmysel páchateľa v zmysle vyššie rozvedeného, aby bolo naplnené citované ustanovenie zákona č. 367/2000 Z.z..

Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, osobitný motív, resp. konanie verejného činiteľa. Rovnako sú odstupňované konania podľa miery dosiahnuté ho zisku, resp. vzťah k vymenovaným nebezpečným látkam, ako aj spáchanie trestného činu nebezpečným zoskupením (zločinecká alebo teroristická skupina) alebo vo vzťahu k obchodu s nebezpečnými lá tkam, zbraňami a ľuďmi.

V zmysle osobitnej skutkovej podstaty je trestné aj neoznámenie alebo neohlásenie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal uvedený trestný čin, alebo neobvyklú obchodnú operáciu napriek tomu, že mu tak á povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Exculpačným dôvodom bude, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blí zku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.

K § 244

Naďalej bude trestné úžerníctvo. Objektom tohto trestného č inu je slobodná dispozícia majetkom ako celkom (nie vlastnícke právo). Preto bude trestné, ak páchateľ zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie.

Prísnejšie bude trestný závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. Výška spôsobenej škody alebo miera zisku bude taktiež prísnejšie trestná , rovnako ako spáchanie činu v nebezpečnom zoskupení.

K § 245

Zatajenie veci – teda prisvojenie si veci, ktorá sa dostala do páchateľovej moci nálezom, omylom alebo ináč bez privolenia oprávnenej osoby bude trestným činom, ak taká vec má aspoň malú hodnotu.

K §§ 246, 247

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bolo možné sa dopustiť (od novely č. 183/1999 Z.z.) iba úmyselnou formou. Narastajúci počet trestných činov nazývaných všeobecne ako 'tunelovanie' páchaných osobami oprávnenými spravovať a v rámci výkonu tejto správy nakladať s majetkom tretích os ôb, a to najmä právnických osôb odôvodňujú zavedenie aj nedbanlivostnej formy tohto trestného činu. Likvidátori spoločností, vyrovnací správcovia, správcovia konkurzných podstát i štatutá rne orgány obchodných spoločností, vrátane oprávnených osôb štátnych podnikov, nakladajú so spravovaným majetkom spôsobom, ktorého dôsledkom sú veľké hospodárske straty pre spravovaný majetok (a prospech pre 'správcov' a prepojené osoby). Prostriedky občianskeho práva neboli na elimináciu tohto javu účinné. Preto je nastolenie trestnej zodpovednosti aj nedbanlivostnou formou odôvodnené.

Kvalifikované skutkové podstaty pri úmyselnej forme tohto trestného činu postihujú závažnejší spôsob konania, spáchanie činu voči chránenej osobe, z osobitného motívu a sprísňujú postih podľ a výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením.

K § 248

Trestný čin poškodzovania veriteľa chráni právo veriteľ a na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. Pojmové znaky tohto trestného činu budú naplnené, ak dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok konaním uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) tak, že veriteľ nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Na trestnú zodpovednosť ale nebude stačiť, ak dlžník oddiaľuje, prípadne sťaž uje uspokojenie veriteľa, pokiaľ má veriteľ možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho majetku (porov. č. 41/1991 Zb. rozh. tr.).

Podľa druhého odseku bude zodpovedná len iná osoba než dlžník, pričom nie je rozhodujúce, či o konaní páchateľa alebo jeho povahe dlžník vôbec vie. Podstatou konania je zmarenie uspokojenia veriteľ a (hoci len čiastočného). Uplatnenie neexistujúceho práva alebo pohľadávky znamená aktívnu činnosť páchateľa (poslanie upomienky, podanie žaloby a pod.)

Kvalifikované skutkové podstaty k obom základným skutkovým podstatám budú postihovať páchateľa v rovnakom rozsahu, ako pri predchádzajúcich trestných činoch.

K § 249

Trestný čin zvýhodňovania veriteľa patrí medzi tzv. úpadkový delikt, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky podľa zásad konkurzného a vyrovnacieho konania. Konanie páchateľa spočíva v tom, že zmarí, hoci aj čiastočne, uspokojenie svojho verite ľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je predĺžený, mu plní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerné ho uspokojenia, a to na úkor ostatných veriteľov.

Prísnejšie bude páchateľ potrestaný v prípade spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu.

K §§ 250 až 252

Uvedené ustanovenia postihujú machinácie s konkurzným a vyrovnací m konaním, ako aj jeho marenie.

Objekt trestného činu je rovnaký, ako pri zvýhodňovaní veriteľa. Konkurz a s tým súvisiace konanie upravuje osobitný zákon, ktor ého účelom je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku, a cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podstatou konania pri machináciách (odsek 1) je pasívne úplatkárstvo, alebo aktívne úplatkárstvo (v odseku 2), lebo majetkový alebo iný prospech má v oboch prípadoch povahu úplatku. O súvislosť s hlasovan ím pôjde vtedy, ak iná osoba poskytla alebo sľúbila majetkový alebo iný prospech páchateľovi, aby ten ako veriteľ vykonal niektorý úkon v súvislosti s hlasovaním.

Páchateľom môže byť iba konkurzný veriteľ alebo veriteľ pri vyrovnacom konaní alebo veriteľ pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu.

Pri marení konkurzného alebo vyrovnacieho konania obe ustanovenia postihujú jeho marenie, ktorého formy ustanovuje zákon taxatívne vymedzenými spôsobmi konania (dvomi, resp. štyrmi formami). Páchateľ om prvého trestného činu môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu, páchateľom druhého trestného činu môže byť, okrem uvedený ch subjektov ktokoľvek kto marí konkurzné konanie niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení, napr. aj iný člen štatutárneho orgánu, ktorý nie je oprávnený konať za spoločnosť atď..

Kvalifikované skutkové podstaty postihuj ú závažnejšie spôsoby konania, ako aj diferencovane spôsobenie škody.

K § 253

Ide novú skutkovú podstatu, ktorá chráni obchodné spoločnosti a družstvá pred spôsobením škody vlastnými pracovníkmi alebo členmi, ktorí sú taxatí vne vymenovaní v Obchodnom zákonníku – zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že naprí klad vymenovaní pracovníci alebo členovia podnikajú v predmete podnikania materskej spoločnosti alebo družstva. Zákaz konkurencie sa vzťahuje len na zakázané činnosti, ktoré sú výslovne uvedené v Obchodnom z ákonníku a nepatria sem dohodnuté obmedzenia.

K §§ 254, 255

Objektom trestného činu je vlastnícke právo – konkrétne neporu šenosť a použiteľnosť veci. Predmetom útoku je preto cudzia vec.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že sa vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, pričom môže ísť aj o opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.

Druhý trestný čin poškodzovania cudzej veci postihuje tzv. sprejerov, ktorí poškodzujú cudzie veci tým, že ich postriekajú, pomaľujú atď. a tým ich znehodnotia. Ide o spoločenský problém, lebo tý mto konaním sa znehodnocujú múry domov, kultúrne pamiatky, dopravné prostriedky a iné objekty. Náprava takého poškodenia uvedených vecí stojí obrovské prostriedky.

Pri oboch trestných činoch postihujú kvalifikované skutkové podstaty rovnaké okolnosti, ako predchádzajúce majetkové trestné činy.

K § 256

Objektom tohto trestného činu je poškodenie a zneužitie zá znamu na nosiči informácií, teda fakticky ochrana uložených údajov. Predmetom ochrany je nosič informácií, jeho obsah a technické a programové vybavenie počítača.

Na trestnosť páchateľa bude stačiť, ak po získaní prístupu k nosiču informácií koná niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1, pričom v konkrétnom prípade môže ísť aj o kumuláciu týchto spôsobov konania. Ustanovenie vychádza aj zo zákona č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

Trestný čin bude dokonaný už tým, že páchateľ získa prístup k nosiču informácií a v uvedenom úmysle koná niektorým zo spôsobov uvedených v ods. 1.

Prísnejšie budú postihnuté formy konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách.

K § 257

Objektom trestného činu je dôležitý kultúrny alebo iný dôle žitý všeobecný záujem. Ide o výnimku z nedotknuteľnosti vlastníctva (čl. 20 Ústavy SR ).

Predmetom ochrany budú najmä kultúrne pamiatky, chránené časti prírody, prípadne aj životné prostredie, ak nepôjde o trestný čin ohrozenia životného prostredia.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že poškodí spôsobom uvedeným v tomto ustanovení chránené objekty. Dôležitým kultúrnym záujmom je záujem na ochrane kultúrnych pamiatok, napr. podľa zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Tento zákon ukladá vlastníkovi veci, ktorá je kultúrnou pamiatkou, osobitné povinnosti, resp. obmedzenia. Iným dôležitým všeobecným záujmom sa rozumie vedecký z áujem, záujem na ochrane prírody a iné oblasti, ktorých ochrana je upravená zákonom.

K § 258

Platný zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkové ho fondu vymedzuje archeologické nálezy a výskumy, ako aj práva týkajúce sa týchto výskumov i povinnosti nálezcov, ale sankcie pri ich porušovaní nie sú adekvátne novej forme poškodzovania a znehodnocovania kultúrneho dedičstva formou nepovoleného vykonávania archeologického výskumu alebo výkopov na území s archeologickými nálezmi. Ide o činnosť za pomoci špičkových detektorov kovov dová žaných zo zahraničia, ktorými jednotlivci i celé 'záujmové skupiny' vykrádajú a následne devastujú vzácne kultúrne pamiatky s jediným zámerom, získať čo najviac hmotných pamiatok – mincí, šperkov, zbraní, nástrojov atď. Tieto sú nezriedka vyvážané do zahraničia.

Z uvedených dôvodov je namieste vytvorenie osobitnej skutkovej podstaty trestného činu, ktorá bude postihovať tieto negatívne aktivity. Prísnejšie bude postihnutý nielen závažnejší spô sob konania (napr. organizovaná skupina), ale aj spôsobenie škody od väčšej po škodu veľkého rozsahu, resp. prisvojenie si archeologického nálezu alebo jeho vyvezenie mimo územia SR.

K V. hlave

Trestné činy hospodárske sú obsiahnuté v štyroch dieloch a z h ľadiska obsahu jednotlivých ustanovení, primeraným spôsobom chránia trhové hospodárstvo pred jeho ohrozením.

K 1. dielu

K § 259

V tomto ustanovení sa chráni riadny priebeh hospodárskej súťaže v trhovom hospodárstve. Ide o ochranu proti nekalej súťaži, ako aj proti konaniu, ktoré je v rozpore so zá konom o ochrane hospodárskej súťaže. Ide o normu s blanketovou dispozíciou, lebo uvedené pojmy vysvetľuje Obchodný zákonník, napr. v ust. § 44 ods. 2, § 41, § 45 až § 52.

Páchateľom tohto ohrozovacieho trestného činu môže byť ktokoľvek, nemusí ísť priamo o súťažiteľa. Kvalifikovaná skutková podstata postihuje tak závažnejší spôsob konania, ako aj ďalš ie špecifické následky činu.

K § 260

Za neoprávnené podnikanie, ktoré je podľa tohto ustanovenia trestné , treba považovať neoprávnené poskytovanie služieb alebo výkon inej zárobkovej činnosti v rozpore so živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi, ktoré ustanovujú podmienky na ich prevá dzkovanie, ale aj nad rámec oprávnenia. Na naplnenie znaku vo väčšom rozsahu sa vyžaduje, aby išlo o sústavnú činnosť vykonávanú po živnostensky s cieľom získať trvalý zdroj prí jmov. (Podnikanie upravuje § 2 ods. 2 OBZ, podnikanie na základe živnostenského oprávnenia upravuje zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon).

Kvalifikované skutkové podstaty stanovujú za akých okolností bude čin prísnejšie trestný.

K § 261

V tomto ustanovení ide o vymedzenie trestnej zodpovednosti za špeciá lnu formu neoprávneného obchodného podnikania – obchodovania s devízovými hodnotami, t.j. s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, zahraničnými cennými papiermi a finančnými derivátmi vo väčš om rozsahu. Obchodom treba rozumieť kúpu alebo predaj týchto hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet; za obchod s devízovými hodnotami sa považuje aj ich zámena – dev ízový zákon č. 202/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. vykonávacia vyhláška č. 203/1995 Z.z..

K § 262

Objektom tohto trestného činu je záujem na účinnom boji proti neopr ávnenému páleniu liehu, ktoré vytvára nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Prevádzkovateľom výroby liehu môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na prevá dzkovanie liehovarníckeho závodu. Podmienky ustanovuje zákon č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

Za väčšie množstvo liehu v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie okolo 15 litrov čistého alkoholu. Prechovávanie je trestné aj keď ho páchateľ prechováva iba pre seba, hoci ho nevyrobil, ale vie, že bol vyrobený bez povolenia. Uvádzaním do obehu sa rozumie akýkoľvek spôsob jeho prechodu na iného – predajom, darom, výmenou a pod. Zariadením na výrobu liehu sa rozumie každé zariadenie vyhotovené a určené na vý robu liehu, ale aj jeho súčasti mechanicky oddelené, keď je zariadenie mimo prevádzky.

K § 263

Toto ustanovenie ochraňuje hospodárske a iné záujmy (bezpečnostné , veterinárne, kultúrne a pod.), pokiaľ by mohlo dôjsť k ich ohrozeniu nekontrolovaným pohybom tovaru cez štátnu hranicu. Na dokonanie činu stačí konanie páchateľa, ktorý úmyselne poruší v prá vnom predpise vyslovený zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, a tým ohrozí všeobecný záujem.

Ide normu s blanketovou dispozíciou, ktorá odkazuje na právne predpisy upravujúce dovoz, vývoz a prevoz tovaru. Základnými predpismi sú najmä Colný zákon č. 199/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, colný sadzobník, zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov atď..

Pokiaľ ide o skrátenie alebo nezaplatenie cla alebo inej platby, musí ísť o väčší rozsah (porovnaj väčšiu škodu). Iná platba vyberaná podľa zákona – ide napr. o bývalú dovoznú prirážku (porovnaj zák. č. 42/1980 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhl. č . 118/1999 Z.z.).

K §§ 264 až 266

Ide o trestné činy s blanketovou dispozíciou, ktoré odkazujú na osobitné predpisy týkajúce sa nakladania s niektorými druhmi tovaru a technológiami a ich kontroly. Účelom osobitného kontrolného režimu je zabrániť úniku tovaru a technológií strategického vý znamu do určitých štátov (osobitné zoznamy uvádzajú o ktoré tovary a technológie ide - týkajú sa atómovej energetiky, vojenských zariadení a priemyselnej časti). Základným predpisom v tejto oblasti je zákon č. 26/2002 Z.z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajú cich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).

Jednotlivé skutkové podstaty trestných činov stanovujú všeobecnú zodpovednosť, zodpovednosť príslušného pracovníka, ktorý poruší dôležitú povinnosť, resp. vývozcu, či v ýrobcu, ktorý koná podvodne.

K § 267

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane riadneho hospodá renia s devízovými prostriedkami. Aj tu ide o normu s blanketovou dispozíciou – devízové predpisy na ktoré sa odvoláva sú jej súčasťou.

Základnými predpismi devízového hospodárstva sú najmä devízový z ákon č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, vykonávacia vyhláška č. 390/1999 Z. z. a zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K 2. dielu

K §§ 268, 269

Chráneným objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom veden í hospodárskej a obchodnej evidencie a na pravdivosti zápisov v obchodnom registri. Adresátom týchto informácií – formulovaných ako povinné údaje – je predovšetkým štát, nepriamo vš ak aj obchodní partneri, akcionári a pod.

Ide o úmyselný trestný čin, pričom sa pri štatistickom zisťovaní a pri evidencii zamestnancov vyžaduje pohnútka zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody. Páchateľom bude spravidla pracovník podniku alebo organizácie, resp. jej zložky, vrátane s úkromného podnikateľa, ktorý má prístup k podkladom, ktoré slúžia na kontrolu národného hospodárstva, a má takú funkciu alebo postavenie, že nesie zodpovednosť za správnosť údajov.

Zásahom do technického vybavenia počítača – v zmysle odseku 2 – je akýkoľvek zásah do tzv. hardwaru (technické vybavenie počítača), resp. do softwaru (databáza, program).

Kvalifikované skutkové podstaty uvádzajú konania, ktor é sú prísnejšie trestné.

Pri nedbanlivostnej forme tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie škody veľkého rozsahu.

K §§ 270 až 272

Európska únia nazýva porušenie svojich finančných zá ujmov podvodom. Keďže v našom ponímaní podvod vyžaduje podvodný úmysel, ochrana finančných záujmov EÚ na našom území v požadovaných oblastiach sa skôr blíži k porušeniu hospodá rskej disciplíny. Uvedené ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev vychádzajú z príslušného Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ide o postihnutie rôznych machinácií, pričom sa vyžaduje ich škodlivý následok vo forme umožnenia sprenevery alebo protiprávneho zadržania prostriedkov z rozpočtu EÚ. Ustanovenie postihuje v samostatnej skutkovej podstate aj riadiacich a kontrolných pracovníkov, ktorí neplnením svojich povinností umožnia spáchať základný trestný čin, pričom v súlade s Protokolom sa postihuje aj nedbanlivostné konanie.

K § 273

Vyzvedaním obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva alebo poštového a telekomunikačné ho tajomstva sa rozumie akékoľvek úmyselné konanie, ktoré smeruje k neoprávnenému získaniu údajov tvoriacich predmet tohto tajomstva. Ide v tomto trestnom čine o dve samostatné skutkové podstaty. Vyzradiť uvedené tajomstvo nepovolanej osobe (odsek 1) možno tak priamo (pri rozhovore, listom), ako aj nepriamo (prostredníctvom rozhlasu, televíziou, tlačou, ale aj internetom). Vyzvedať alebo vyzradiť také tajomstvo do cudziny je prísnejšie trestné.

K § 274

Toto ustanovenie chráni rovnosť prístupu k informáciám v obchodnom styku pred tými páchateľmi, ktorí z titulu svojho postavenia majú informácie a tieto zneužívajú.

K §§ 275 až 277

Ide o ustanovenia, ktoré boli v nezmenenej podobe prevzaté z platného zákona, a preto zostáva ich výklad taktiež nezmenen ý. K jedinej zmene dochádza ohľadom nahradenia pojmu 'verejná súťaž' pojmom 'verejné obstarávanie' a 'verejná dražba'.

K § 278

Ochrana spotrebiteľa v súvislosti s rozmachom súkromného podnikania je mimoriadne dôležitá. Použitie prostriedkov trestného práva je tu významnou podmienkou pre obchodn é vzťahy a služby. Objektívna stránka – konanie je tu uvedené taxatívne.

K 3. dielu

K §§ 279 až 288

Ustanovenia tretieho dielu obsahujú skutkové podstaty trestných č inov proti mene a trestné činy daňové. Aj tieto ustanovenia boli po predchádzajúcich zmenách, vykonaných niekoľkými novelami Trestného zákona, prevzaté v podstate bezo zmeny. Reaguje sa vš ak na ochranu euromeny pri trestnom čine falšovania, neoprávnenej výroby a pozmeňovania peňazí a cenných papierov (vrátane ochranných prvkov), resp. na nové formy falšovania a pozmeňovanie peňazí a ich ochranných prvkov počítačovým programom. Ochraňujú sa aj cudzozemské známky, kolky, úradné pečate a uzávery, kontrolné známky, pásky a iné kontrolné technické opatrenia na označ enie tovaru na daňové účely.

Aj úprava trestných činov skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, vrátane nezaplatenia dane, je prevzatá v doteraz platnom rozsahu ako vyhovujúca.

K § 289

Toto ustanovenie rozširuje dosah týchto trestných činov napr. aj na euro.

K 4. dielu

K §§ 290 až 292

Ustanovenia štvrtého dielu o trestných činoch proti priemyselným právam a proti autorskému právu zodpovedajú v novej predlohe vnútroštátnym potrebám, ako aj medzinárodným záväzkom SR.

Aj ustanovenia tejto hlavy boli v potrebnom rozsahu upresnené pokiaľ ide o kvalifikované skutkové podstaty, vrátane EÚ požadovaného primeraného sprísnenia trestných sadzieb.

K VI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona boli zaradené trestné č iny všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, ktoré taktiež ohrozujú život a zdravie ľudí a majetok.

K 1. dielu

K §§ 293, 294

V týchto ustanoveniach Trestný zákon poskytuje skupine ľudí ochranu pred takými konaniami, s ktorými je spojené nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu pre cudzí majetok. Môže to byť nebezpečenstvo spôsobené dopravnou nehodou na železnici, banskou katastrofou alebo inou prevádzkovou nehodou pod. Ak prerastie ohrozenie v konkrétnu poruchu, často to má za následok obete na životoch, vysoké škody na majetku. Takéto udalosti vzbudz ujú pozornosť širokej verejnosti a rozhorčenie voči vinníkom býva veľmi silné.

Aj naďalej sa trestný čin všeobecného ohrozenia v Trestnom zákone vyjadruje v dvoch formách - v úmyselnej a v nedbanlivostnej.

V znakoch základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia v úmyselnej forme je navyše obsiahnuté aj vymedzenie pojmu 'všeobecné nebezpečenstvo', ktoré sa ďalej používa ako legislatí vna skratka.

Vymedzenie uvedeného pojmu bolo doplnené o ďalšie znaky a celkovo upresnené. Oproti doterajšiemu vymedzeniu sa už v základnej skutkovej podstate spresňuje, že musí ísť o vydanie 'skupiny ľudí' do nebezpečenstva predpokladaného v tomto ustanovení, navyše sa do výpočtu všeobecne nebezpečných látok a síl zaraďuje aj rádioaktivita. Ostatné zmeny sú len legislatívno-technického charakteru.

V kvalifikovaných skutkových podstatách sú ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby u tohto ohrozovacieho trestného činu zaradené jednotlivé formy následkov a účinkov - na ž ivote, na zdraví a na majetku. Za takéto okolnosti sa tu považujú aj iné okolnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu a rad iných, ktoré priamo determinujú závažnosť úmyselného a nedbanlivostného v šeobecného ohrozenia. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v spáchaní činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo v krízovej situácii.

K §§ 295 až 297

Tieto ustanovenia upravujú podmienky zodpovednosti páchateľov za trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Právna úprava uvedených podmienok sa nemení, ani nedopĺňa. V niektorých prípadoch sa zvyšuje sadzba trestu odňatia slobody, napr. pri spôsobení poruchy všeobecne prospešného zariadenia alebo v prípade sp áchania tohto činu za krízovej situácie, atď.

K § 298

Aj naďalej je potrebné prostriedkami trestného práva chrániť ž ivot a zdravie ľudí a majetok pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky (alkoholu, psychotropných alebo iných návykových látok), ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť väčšiu škodu na majetku.

Trestný zákon z roku 1961 označoval takýto trestný čin ako 'opilstvo', obmedzujúc trestnú zodpovednosť len na prípady požitia alkoholického nápoja.

Novela Trestného zákona č. 175/1990 Zb. na jednej strane obmedzila trestnú zodpovednosť po objektívnej stránke len na štyri závažnejšie prípady trestnosti takýchto č inov, ale na druhej strane podmienky trestnej zodpovednosti rozšírila aj na vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti aj po požití iných návykových látok než je alkohol. Trestného činu ohrozovania pod vplyvom ná vykovej látky sa dopustil ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľud í alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

a)hoci bol za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odň atia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

b)hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v posledných dvoch rokoch postihnutý, alebo

c)spôsobil takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku alebo iný záva žný následok.

Podmienky trestnej zodpovednosti za tento trestný čin ostali v podstate nezmenené.

Pretože ale ide svojou povahou o trestný čin prevažne ohrozovací (v dôsledku čoho bol aj preradený medzi všeobecne nebezpečné trestné činy), bolo potrebné to vyjadriť aj legislatívne.

Kým formy pod písmenami a/, b/, c/ predstavovali typický ohrozovací trestný čin, forma pod písmenom d/ je formou poruchového trestného činu, osobitného aj tým, že aj keď v zásade ide o trestný čin ú myselný, na zavinenie následku postačuje zavinenie čo i len z nedbanlivosti.

Doterajšia základná skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bola preto rozdelená na dve základné skutkové podstaty. Prvá vyjadruje tri formy konania ohrozenia pod vplyvom návykovej l átky, ktoré budú trestným činom všeobecne nebezpečným, štvrtá vyjadruje podmienky trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin vo forme poruchy a bude postihovaná inými ustanoveniami Trestného zákona.

K § 299

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá stanovuje trestnú zodpovednosť za odopretie alebo zmarenie poskytnutia pomoci pri odvracaní alebo zmiernení hrozivej tiesne, pritom ide o povinnosť poskytnúť pomoc uloženú podľa zákona alebo ku ktorej sa páchateľ zaviazal.

K §§ 300 až 302

Medzi najzávažnejšie zločiny súčasnosti, a to aj v medziná rodnom meradle, treba zaradiť prípady ohrozenia bezpečnosti lietadiel a plavidiel prejavmi pirátstva terorizmu.

Nie zriedka takéto útoky končia rozsiahlymi následkami na živote a zdraví nevinných pasažierov a ťažko vyčísliteľnými škodami.

Boj proti takýmto javom je vecou celého medzinárodného spoločenstva štátov.

Vyjadrením medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky v tomto smere je aj zaradenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla do tohto zákona, ktorá v ňom bola aj naďalej ponechaná bez podstatnejší ch zmien alebo doplnkov.

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana bezpečnosti vzdušnej dopravy a civilných plavidiel (riečnych i morských) pred ná silnými útokmi a nesprávnou navigáciou s úmyslom získať alebo vykonávať nad takýmto dopravným prostriedkom kontrolu. Bez zmien bola ponechaná v tomto zákone aj skutková podstata trestného činu zavleč enia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny, ktorá dopadá na prípady zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku, ktorého sa páchateľ zmocní, resp. ktorý, ak mu bol zverený a na tento úč el ho neoprávnene použije, do cudziny.

K §§ 303, 304

Záväzné pravidlá platné pre nadobúdanie, držanie a nosenie zbraní obsahuje zákon o zbraniach a strelive.

Výroba, dovoz, vývoz, prevoz, kúpa - predaj alebo iné spôsoby nadobúdania, prechovávanie či hromadenie strelných alebo hromadne účinných zbraní, streliva a výbušnín, v rozpore s predpismi platný mi pre takúto činnosť, v sebe vždy skrýva potencionálne ohrozenie života a zdravia ľudí a majetku.

Počet nelegálne držaných zbraní rastie. Narastá i počet prípadov ich neoprávneného použitia na spáchanie trestné ho činu, ako aj počet vrážd, lúpeží a iných násilných trestných činov, pri ktorých došlo k usmrteniu alebo zraneniu obete strelnou zbraňou alebo výbušninou.

Používanie strelných zbraní a výbušnín na páchanie trestnej činnosti je typickým prejavom organizovaného zloč inu.

A naopak, práve ten má podstatný podiel na ziskoch z nelegálneho predaja zbraní.

Nedovolené ozbrojovanie je dôležitý fenomén súčasnosti a patrí k prvoradým negatívnym javom, na ktoré treba reagovať. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava, aj so zmenami, ktoré priniesli novela Trestného zákona č. 253/2001 Z. z. a novela Trestného zákona č. 421/2002 Z.z..

Ïalšie zmeny aplikujú Protokol proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Ottawský dohovor zakazujúci protipechotné míny.

K §§ 305, 306

Novelami Trestného zákona z roku 1999 a 2002 bola zakotvená nová skutková podstata trestného činu 'Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny. Novým návrhom dochádza k rozdeleniu tohto trestného činu na dva samostatné trestné činy – osobitne vo vzťahu k zločineckej skupine a osobitnej vo vzťahu k teroristickej skupine.

Objektívna stránka týchto trestných činov spočíva v založení, zosnovaní, v členstve, v činnosti alebo v podporovaní takejto skupiny.

Týmito trestnými činmi dochádza k povýšeniu prípravy na dokonaný trestný čin. Zároveň aj konanie páchateľa pri zakladaní alebo zosnovaní takejto skupiny (t.j. pri spáchaní trestného činu) v podobe podpory je povýšené na priame páchateľstvo vrátane podpory po zosnovaní a založení takejto skupiny, t.j. po spáchaní trestného činu.

K úprave trestnosti založenia, zosnovania, členstva, podpory a činnosti v prospech zloč ineckej skupiny a teroristickej skupiny výslovne požaduje Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorým je SR viazaná a právo EÚ (Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu). Podpora, členstvo a činnosť v prospech zločineckej skupiny musí byť výslovne upravená v skutkovej podstate daného trestného činu a uvedené nie je možné riešiť prostrední ctvom ustanovení o účastníctve, resp. pomocníkovi, keďže podľa platnej judikatúry pomoc nie je možná po dokončení trestného činu.

K §§ 307, 308

Varovným signálom v súčasnosti je aj neoprávnené nadobú danie jadrových materiálov a obchod s nimi.

Jadrový, resp. iný rádioaktívny materiál sa v ostatnom čase stal žiadaným artiklom na tzv. čiernom trhu a obchod s ním je lukratívny. Ohrozenie života a zdravia ľudí pri manipuláciách s ním, č asto bez potrebných bezpečnostných opatrení, je nesporné. Navyše, hrozí nebezpečenstvo jeho zneužitia na nelegálne účely a na páchanie násilných trestných činov.

Skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov a obchod s nimi bola v tomto zákone z uvedených dôvodov ponechaná.

Základná skutková podstata tohoto trestného činu bola navyše doplnená tak, aby dopadala nielen na neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz alebo prechovávanie jadrového alebo iného rádioaktívneho materiá lu, ale aj na neoprávnený obchod s ním a na sprostredkovávanie takejto činnosti.

Rozšírený bol aj okruh okolností podmieňujúcich u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. v prípade spáchania tohto trestného činu závažnejším spô sobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie.

Zachováva sa osobitná skutková podstata , týkajúca sa páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu jadrového alebo rádioaktí vneho materiálu, ale inej vysoko rizikovej chemickej látky.

K 2. dielu

K §§ 309, 310

Úmyselná i nedbanlivostná forma trestného činu ohrozenia a poruš enia životného prostredia ostala zachovaná. Boli iba spresnené niektoré znaky jeho základných a kvalifikovaných skutkových podstát, ktorých výklad a aplikácia v praxi spôsoboval problémy.

K § 311

Skutková podstata tohto trestného činu postihuje akékoľvek neoprá vnené nakladanie s odpadmi, pričom tento pojem vychádza zo súčasnej zákonnej úpravy (zák. č. 223/2001 Z.z.) a bližšie je upravený vo všeobecnej časti Trestného zákona (§ 140 ods. 2). Táto skutková podstata neoprávneného nakladania s odpadmi je z komplexu tých, ktoré majú chrániť ekológiu a súčasne umožňujú trestne postihn úť hrubé porušovanie predpisov o odpadoch.

K §§ 312, 313

Ochrane vody ako životne dôležitej látke je potrebné venovať pozornosť samostatnými skutkovými podstatami, v ktorých je zakotvená tak úmyselná, ako aj nedbanlivostná forma spáchania tohto trestného činu. Kvalifikovamné skutkové podstaty u oboch týchto trestných č inov postihujú spôsobenie následkov vo forme škody veľkého rozsahu.

K § 314

Fauna a flóra patrí k dominantným zložkám prírody a krajiny. V rámci ochrany životného prostredia a prírodného a kultúrneho dedičstva je ľudstvo povinné chrániť toto bohatstvo a zachovať ho aj pre ďalšie generácie. Pretože moderná civilizácia svojou celkovou činnosťou, najmä výrobou, narúša citlivú ekologickú rovnováhu a i niektoré druhy živočíchov a rastlín sa stávajú ohrozené, je potrebné i prostriedkami trestného práva zaistiť, aby nedoch ádzalo k ich nadbytočnému decimovaniu, aby sa zachovali ich stavy aj pre budúcnosť a nedošlo dokonca až k ich vyhynutiu.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia živočíchov a rastlín ostala v tomto zákone zachovaná. Bol upresnený názov trestného činu (trestným činom nemôže byť 'ochrana' - pôvodný ná zov trestného činu totiž bol 'ochrana živočíchov a rastlín') a bol rozšírený okruh i skutočností podmieňujúcich u neho použitie vyššej trestnej sadzby.

Ide o ustanovenie, ktoré bolo zakotvené do Trestného zákona až jeho novelou č. 177/1993 Z.z.. Jeho aktuálnosť stále trvá, pretože vzhľadom na súčasný stav v oblasti ochrany prírody je nevyhnutné i na ďalej postihovať rôzne úmyselné formy porušovania predpisov o ochrane živočíchov a rastlín.

K § 315

Poskytuje sa samostatnou skutkovou podstatou ochrana stromom a krovinám v lesnom pôdnom fonde pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za spô sobenie ekologickej ujmy nelegálnymi výrubmi stromov rastúcich v lesnom pôdnom fonde podľa doterajšej platnej právnej úpravy nie je možné, a to dokonca ani v prípadoch nelegálnych výrubov v chránený ch krajinných oblastiach a v národných parkoch, v ktorých platí druhý a tretí stupeň ochrany.

K §§ 316, 317

Na ochranu živočíšnej a rastlinnej ríše slúžia aj skutkov é podstaty trestného činu šírenia nákazlivej choroby zvierat a rastlín (jeho úmyselná i nedbanlivostná forma).

S tým upresnením, že objektom ochrany pred nákazlivými chorobami alebo škodcami sú domáce a iné hospodársky dôlež ité zvieratá a úžitkové rastliny.

Týmito prostriedkami je spoločnosť chránená aj z hľadiska produkcie zdravotne nezávadných potravín a iných poľ nohospodárskych produktov a nepriamo je teda nimi chránený aj život a zdravie ľudí. Skutkové podstaty uvedeného trestného činu boli v zákone ponechané, s tým, že došlo k rozšíreniu okruhu skutoč ností, ktoré u neho podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečn ého zoskupenia, atď.

K § 318

Potreba ochrany životné ho prostredia viedla aj k zavedeniu novej skutkovej podstaty, ktorá súvisí s rozmachom vedy výskumu a vývoja geneticky modifikovaných organizmov.

K § 319

Novelami Trestného zákona č. 399/2000 Z.z. a č . 253/2001 Z.z. bola upravená súčasná právna úprava trestného činu pytliactva, ktorá sa preberá v podstate podľa súčasného znenia.

K VII. hlave

K §§ 320 až 329

Skupinové záujmy sú v rámci štruktúry spoločnosti najzjavnej šie reprezentované prostredníctvom štátu, ako formy politickej organizácie spoločnosti.

Do tejto hlavy osobitnej časti zákona boli systematicky zaradené trestné činy proti republike, ktoré majú za cieľ chrániť prostriedkami trestného práva práve takéto záujmy.

VII. hlava osobitnej časti tohto zákona sa člení na dva diely. Do prv ého sú zaradené trestné činy proti základom republiky (vlastizrada, úklady proti republike, teror, záškodníctvo, sabotáž), do druhého dielu trestné činy proti bezpečnosti republiky (vyzvedačstvo a ohrozenie utajovanej skutočnosti).

V celom rozsahu bola prevzatá právna úprava trestných činov proti republike z doposiaľ platného Trestného zákona. K jedinej zmene došlo len u trestného činu záškodníctva. Pretože ide o osobitnú formu všeobecného ohrozenia v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky, jeho znaky, až na motív, boli po objektívnej stránke zosúladené so znakmi trestného činu všeobecné ho ohrozenia v úmyselnej forme. Boli doplnené kvalifikované skutkové podstaty o znak krízová situácia, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti

Trestné činy, ktoré v doposiaľ platnom Trestnom zákone tvorili tretí oddiel s označením 'trestné činy proti obrane vlasti' (spolupráca s nepriateľom, vojnová zrada a služba v cudzom vojsku) boli systematicky zaradené do X. hlavy - medzi trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti.

Navrhuje sa zmena skutkových podstát trestného činu vlastizrady a trestného činu rozvracania republiky a tieto nahradiť novými ustanoveniami o vlastizrade, úkladoch proti Slovenskej republike a o príprave takých ú kladov. Trestný čin vlastizrady sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Pre naplnenie navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady sa vyžaduje preukázanie spáchania niektorého v nej uvedených trestn ých činov za predpokladu spojenia páchateľa s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.

Navrhované znenie trestného činu úkladov proti Slovenskej republike jednoduchším spôsobom postihuje protiprávne konania páchateľov smerujúce proti základom štátu. Základný m znakom skutkovej podstaty tohoto trestného činu je pokus o násilné konanie páchateľa. V odseku 2 navrhovaného znenia sa postihujú závažnejšie formy takéhoto konania.

Trestný čin prípravy úkladov proti republike vyhlasuje za dokonaný zločin konanie páchateľa už v štádiu prípravy, pričom ide o také konanie, ktoré síce smeruje proti základom štátu, ale v nená silnej forme. Ide v podstate o zhromažďovanie síl a prostriedkov k pripravovanému násilnému útoku smerujúcemu proti základom štátu. V kvalifikovanej skutkovej podstate sú postihnuté závažnejšie protipr ávne konania páchateľa tohto zločinu.

Pod pojmom násilnej zmeny Ústavy Slovenskej republiky treba rozumie násilné donútenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bez možnosti slobodného rozhodovania zmenila Ústavu Slovenskej republiky v smere, ktorý je uveden ý v tomto ustanovení.

K VIII. hlave

Verejný poriadok je dôležitou podmienkou uplatňovania funkcií demokratického právneho štátu.

V záujme riadneho fungovania verejnej správy (orgánov štátnej správy a územnej samosprávy) a ďalš ích štátnych i neštátnych orgánov a organizácií boli v tomto zákone ponechané v podstate všetky doterajšie trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, prípadne ich zákonné znaky bolo č iastočne zmenené alebo doplnené a tak prispôsobené súčasným podmienkam a potrebám a boli vytvorené niektoré skutkové podstaty nových trestných činov v tejto oblasti.

Táto hlava osobitnej časti tohto zákona sa systematicky člení na päť dielov. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, do druhého dielu trestné činy verejných činiteľov, do tretieho dielu úplatkárstvo a korupcia, do štvrtého dielu niektoré formy trestnej súčinnosti a do piateho dielu boli zaradené iné formy rušenia činnosti orgánu verejnej moci.

K 1. dielu

K §§ 330 až 334

Znaky trestného činu útoku na orgán verejnej moci sa v podstate nezmenili. Naďalej sa budú trestne postihovať, ale len dve doterajšie formy - použitie násilia, hrozba násilím pričom sa vypúšťa urážka resp. ohováranie. V ustanovení § 336 sa poskytuje ochrana aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného činiteľa, voči ktoré mu bolo použité násilie, vyhrážky alebo hrubé urážky.

Zo zákonných znakov útoku na verejného činiteľa, bola v súlade s platnou právnou úpravou vypustená forma urážok, resp. ohovárania verejného činiteľa, teda verbálna forma útokov.

K 2. dielu

K § 335

Znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania prá vomoci verejného činiteľa boli čiastočne upresnené, boli doplnené dve nové kvalifikované skutkové podstaty a okruh okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody u tohto trestného činu bol rozšírený.

Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí páchateľ, ktorý ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnen ú výhodu alebo prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom hrubo odporujúcim zákonu, alebo závažným spôsobom prekročí svoju právomoc, alebo nesplní dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho prá vomoci.

K § 336

Pokiaľ ide o trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti, bola ponechaná jeho základná skutková podstata, ktorej znaky boli po objektívnej stránke upravené tak, aby bolo trestným zmarenie splnenia dôležitej úlohy (vzhľadom na kolíziu s kárnou resp. disciplinárnou zodpovednosťou niektorých osôb, ktoré sa považujú pod ľa tohto zákona za verejných činiteľov).

K 3. dielu

Preberá sa v podstate terajšia právna úprava korupcie, v ktorej s ú premietnuté platné medzinárodné dohovory.

K §§ 337 až 340

Kvôli lepšej zrozumiteľnosti boli základné skutkové podstaty trestného činu prijímania úplatku od seba oddelené a zaradené do samostatných ustanovení. Na obe nadväzujú samostatné kvalifikované skutkové podstaty, ktoré, okrem pôvodnej (že čin spá cha niekto ako verejný činiteľ), boli doplnené aj o niektoré nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Trestného činu prijímania úplatku sa dopustí jednak ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci verejného záujmu žiada úplatok (prísnejšie sa potrestá okrem iného ten, kto poskytnutím ú platku dokonca podmieňuje obstaranie veci verejného záujmu), ako aj ten, kto v súvislosti s obstaraním veci verejného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť úplatok. Rôzna miera závažnosti oboch foriem prijí mania úplatku je vyjadrená aj odstupňovaním trestnej sadzby odňatia slobody. Ustanovením sa postihuje aj úplatkárstvo v súkromnom sektore.

Vo všeobecnej časti Trestného zákona pri výkladových pojmoch sa zakotvila zásada, že pod pojmom úplatok sa rozumie aj iná nenáležitá vý hoda, pod ktorou sa rozumie nielen plnenie majetkovej povahy ale aj plnenie ktoré môže mať povahu nemateriálnu. Z toho dôvodu z novej právnej úpravy sa v názve aj v texte už používa len pojem úplatok.

K §§ 341 až 344

Preberá sa terajšia právna úprava. Už novelou Trestného zákona č. 10/1999 Z.z. došlo k návratu trestnosti podplácania, ktoré bolo predtým zrušené novelou Trestného zákona č. 105/1995 Z.z. Tohoto trestného činu sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s vecou vš eobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok.

K § 345

Preberá sa terajšia právna úprava nepriamej korupcie, ktorá je upravená v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je SR viazaná.

K 4. dielu

K § 346

Zákonné znaky trestného činu podnecovania sa čiastoč ne zmenili. Dopustí sa ho ten, kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom alebo na jeho základe alebo za závažné porušovanie verejné ho poriadku.

K § 347

Zákonné znaky schvaľovania trestného činu sa nemenia.

K § 348

Nemenia sa ani znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu nadrž ovania. Doterajšia právna úprava sa však rozširuje o nový ods. 3, v ktorom je upravená beztrestnosť páchateľa, ktorý bol donútený k pomoci osobe uvedenej v odseku 2 a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo takúto osobu neuviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.

K § 349

Preberá sa právna úprava neoznámenia trestného činu s tý m rozdielom, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov alebo na trestné činy korupcie.

K § 350

Preberá sa doterajšia právna úprava neprekazenia trestného činu s tým rozdielom, že povinnosť prekaziť trestný čin sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desa ť rokov alebo na trestné činy korupcie.

Upresňuje sa po objektívnej stránke aj spôsob neprekazenia zločinu a to buď osobne alebo i prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo kompetentného orgánu.

K 5. dielu

K §§ 351 až 353

Nezávislosť súdov a sudcov, proklamovaná a garantovan á ústavou a v zákone o súdoch a sudcoch, ako aj vážnosť súdnej moci, bude aj naďalej chránená prostredníctvom trestných činov zasahovania do nezávislosti súdu a pohàdania súdom, ktorý ch znaky sa nemenia. Rozširuje sa len okruh okolností, ktoré budú dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody u trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu a taktiež sa rozširujú podmienky trestnosti v základnej skutkovej podstate trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.

Trestný č in marenia spravodlivosti sa dopĺňa tak, aby sa vzťahoval aj na občianske súdne konanie.

K § 354

Konštrukcia zákonných znakov trestného činu krivé ho obvinenia je vecne i právne správna a logická, nebolo ju potrebné meniť alebo dopĺňať.

Doplnené boli len niektoré nové okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktoré sú vyjadrené napr. spáchaním činu závažnejším sp ôsobom konania, z osobitného motívu, verejne, alebo spôsobením následku vo forme značnej škody alebo iného závažného následku.

K § 355

Právna úprava znakov krivej výpovede bola oproti doterajš ej právnej úprave pozmenená tým, že zo znakov základnej skutkovej podstaty bol vyňatý nepravdivý znalecký posudok a tlmočnícky úkon. Podmienky ich trestnosti sú upravené samostatne.

Vzhľadom na to, že n ávrh Trestného poriadku obsahuje aj ustanovenie o povinnosti zložiť prísahu, príslušným spôsobom bol doplnený aj Trestný zákon.

K § 356

Zaraďuje sa ako samostatn ý nový trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, ktorý vznikol oddelení m od trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku .

Ide o to, aby sa za trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu považovalo nielen to, keď znalec, tlmočník alebo prekladateľ pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom v trestnom konaní uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo ak takúto okolnosť zamlčí, ale aby takéto konanie bolo trestným činom aj pred súdom v občianskom súdnom konaní, alebo pred správnym orgánom alebo orgánom konajú cim objasňovanie priestupkov v správnom konaní, alebo pred správcom dane v daňovom konaní.

V odseku 1 písm. b) sa takéto konanie upravuje ako trestný čin aj pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy, ak inému spôsobí škodu malú tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmo čnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, resp. ak takúto okolnosť zamlčí.

Tento návrh vychádza z poznania, že znalci, tlmočníci a prekladatelia podávajú znalecké posudky alebo vykonávajú úkony v úradný ch veciach aj na podklade zmluvy s konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré sú neraz podkladom pre rozhodnutie štátneho orgánu, čím môžu dôjsť k poškodeniu iného alebo k inému závažné mu následku.

K §§ 357, 358

Aj naďalej je nutné v tomto zákone ponechať trestný čin marenia v ýkonu úradného rozhodnutia, ktorého dôsledky budú dopadať na konania spočívajúce v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu niektorých rozhodnutí súdov alebo iných štátnych orgánov.

Osobitná povaha týchto rozhodnutí a povinností v nich obsiahnutých, núti k tomu, aby sa ich plnenie vynucovalo hrozbou trestu podľa tohto zákona, resp. jeho uložením, pretože iné právne prostriedky na vynútenie ich plnenia neexistujú.

Ponechávajú sa v platnosti všetky tri základné skutkové podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, dve pre oblasť trestného konania, jedna pre oblasť občianskeho súdneho konania. Prostriedkami trestného práva by sa nemalo vynucovať plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní, a ak, tak len takých, kde nie je možná alebo účinná iná náprava.

Na vynucovanie plnenia povinností plynúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní majú slúžiť iné právne prostriedky - súdny výkon rozhodnutia a exekučná činnosť. Upravuje trestnopr ávna zodpovednosť páchateľa, ktorý marí výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, alebo výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskoprávnom sú dnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Pokiaľ ide o marenie výkonu úradného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, boli čiastočne upresnené najmä zákonné znaky prvej základnej skutkovej podstaty.

Účinky trestnosti konania podliehajúceho znakom druhej základnej skutkovej podstaty v odseku 2, ako už bolo vyššie uvedené, sa obmedzujú len na marenie výkonu rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.

K § 359

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý má ochraňovať riadne plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia Ústavného súdu SR.

K § 360

Zmeny základnej skutkovej podstaty trestného č inu marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda sú len legislatívno-technickej povahy. Sú v nej premietnuté aj zmeny, ku ktorým došlo novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z. Do novej kvalifi kovanej skutkovej podstaty však boli zaradené viaceré okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 361

Preberá sa v podstate doterajšia právna úprava falš ovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Najmä v spojitosti s krádežami motorových vozidiel v ostatnom čase vystupuje do popredia potreba roz šíriť účinky trestnoprávnej ochrany prostredníctvom trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery aj na iné úradné znaky a značky (napr. puncové, štátne poznávacie značky), ktoré osvedčujú rovnaké skutočnosti ako verejné listiny.

K § 362

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozenia d ôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti zodpovedajú súčasnej legislatíve a potrebám aj po novej právnej úprave ochrany utajovaných skutočností (zákon č. 241/2001 Z.z.).

K §§ 363 až 366

Všetky tri formy trestného činu nedovoleného prekročenia štá tnej hranice (za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo pomoc k nemu a porušovanie predpisov o medzinárodných letoch) boli v tomto zá kone ponechané.

Ide síce o čiastočné obmedzenie slobody pohybu a pobytu, avšak nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku, života i zdravia ľudí a majetku, a to pred konaniami, ktoré sa aj inde považuj ú za trestné.

Zmeny upravené v § 364 vyplývajú z potreby implementovať Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, mori a letecky doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zlo činu.

K § 367

Znaky trestného činu vzbury väzňov sa nezmenili, preberá sa terajš ia právna úprava.

K IX. hlave

Do tejto hlavy boli zaradené trestné činy doteraz v platnom Trestnom zá kone začlenené medzi trestné činy hrubo narušujúce občianskej spolužitie.

Ide o trestné činy proti iným právam a slobodám než sa predpokladá v predchádzajúcich hlavách osobitnej časti tohoto zákona. Ide o útoky najmä proti cti, vážnosti, dôstojnosti, dobrý m mravom ale sekundárne alebo nepriamo aj proti životu, zdraviu, slobode, ľudskej dôstojnosti a majetku.

K § 368

Skupina obyvateľov je tu chránená pred vyhrážkami smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou alebo pred použitím násilia.

K § 369

Ani trestný čin nebezpečného vyhrážania nie je v tomto zákone novým trestným činom. Vznikol oddelením od pôvodného trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.

Jeho nový názov zvýrazňuje reálnu samostatnosť v konaní spo čívajúcich vo vyhrážkach usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže u iného vzbudiť dôvodnú obavu, že svoj zámer uskutoční.

K §§ 370, 371

Šírenie poplašných správ najmä v podobe hrozieb deštrukč nou akciou v dôsledku uloženia výbušniny sa v posledných rokoch stali frekventovanou a zároveň nebezpečnou formou kriminality. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava.

V prvom odseku sa postihuje úmyselné spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva rozšírením poplašnej nepravdivej správy. V odseku druhom sa vymedzuje trestnoprávna zodpovednos ť voči páchateľovi, ktorý takúto nepravdivú poplašnú správu oznámi právnickej osobe alebo polícii, alebo inému štátnemu orgánu pričom trestnosť takéhoto konania je viazaná nielen na vedomos ť páchateľa o nepravdivosti tejto správy ale aj na jeho vedomosť, že jeho oznámenie môže vyvolať opatrenia vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva.

V ustanovení § 370 sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť voči páchateľovi, ktorý počas krízovej situácie štátu čo aj z nedbanlivosti spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia časti obyvate ľstva rozširovaním poplašnej správy.

K § 372

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu opilstva.

K § 373

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu výtržní ctva s rozšírením podmienok trestnosti kvalifikovanej skutkovej podstaty, v ktorej sa postihuje závažnejší spôsob konania, alebo spáchanie tohto trestného činu v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemn ásť rokov.

K §§ 374, 375

Do tohoto zákona sa zaraďujú skutkové podstaty nový ch trestných činov, a to hanobenie a miesta posledného odpočinku a hanobenie màtveho.

Ide vlastne o špecifické formy výtržníctva, ktoré však aj v iných právnych poriadkoch majú spravidla formu samostatného trestného činu. Týmto sa vlastne vypĺňa určitá medzera v našom právnom poriadku a spoločenským záujmom ktoré sú individuálnym objektom sa poskytne patričná trestnoprá vna ochrana.

K § 376

Prostitúcia v našej republike zatiaľ sama o sebe nie je zakázaná . Jej vykonávanie sa však ostro prieči dobrým mravom a navyše podstatne zvyšuje nebezpečenstvo rozširovania pohlavných chorôb a vírusu HIV.

V záujme dôsledne rozlíšiť formy vykonávania trestného činu kupliarstva vytvárajú sa dve základné skutkové podstaty.

Pri trestnom čine kupliarstva ide o zneužitie inak legálneho podnikania na vykonávanie prostitúcie neraz aj v spojení s obmedzovaním osobnej slobody a iným poškodzovaním práv prostitútok.

Trestného činu kupliarstva formou pasáctva (§ 378) sa dopustí ten páchateľ, ktorý iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie alebo kto koristí s prostitúcie vykonávanej iným.

K §§ 377 až 379

Preberá sa terajšia právna úprava zakotvená novelou, Trestného z ákona č. 183/1999 Z.z. vo vzťahu k výrobe, rozširovaniu a prechovávaniu detského pornografického diela.

K §§ 380, 381

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozovania mravnosti sú kvôli prehľadnosti oddelené, sú vyjadrené samostatne a sú čiastočne upravené aj znaky uvedeného trestného činu.

Pokiaľ ide o druhú základnú skutkovú podstatu táto je špeciálna a je osobitne určená na ochranu mravnosti osôb mladších ako 18 rokov.

Na obe skutkové podstaty nadväzujú viaceré okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody, prispôsobené špecifikám oboch foriem ohrozovania mravnosti.

K §§ 382

Na ochranu cti, vážnosti, dôstojnosti a dobrého mena i súkromia os ôb je osobitne určená skutková podstata trestného činu ohovárania. V podstate sa preberá terajšia právna úprava.

K §§ 383 až 385

Ochrana osobných údajov občanov je zaručená aj Ústavou SR (čl ánok 22 ods. 1), každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Trestnoprávnym vyjadrením tejto ochrany sú skutkové podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestného činu poškodzovania cudzích práv v § 384.

V § 385 sa poskytuje trestno-právna ochrana aj takému konaniu, ktor ým dochádza k spôsobeniu vážnej ujmy na právach (napr. spochybnenie bezúhonnosti, dobrého mena) konaním páchateľa, ktorý zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo inak použije tzv. súkromné informácie (listiny, písomnosti a podobne) alebo dôverné prejavy. Táto skutková podstata bola do návrhu zákona doplnená na základe uplatneného pozmeňujúceho návrhu pri prerokovávaní vládneho návrhu Trestného zákona, ktor ý bol vzatý späť z rokovania Národnej rady SR.

K § 386

Dochádza k čiastočnému spresneniu znakov zá kladnej skutkovej podstaty a kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu týrania zvierat. Tohoto trestného činu sa dopustí nielen ten, kto týra zviera hoci bol za obdobný priestupok v poslednom roku postihnutý alebo za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený, ale aj ten kto týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom.

K X. hlave

Táto hlava sa systematicky člení na štyri diely. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti brannosti, do druhého trestné činy proti civilnej službe, do tretieho trestné činy proti službe v ozbrojených silách a do štvrtého dielu sú zaradené trestné činy proti obrane vlasti, v predchádzajúcom Trestnom zákone zaradené medzi trestné činy proti republike.

K 1. dielu

K § 387

Trestný čin marenia spôsobilosti na službu sa v tomto zákone ponech áva v nezmenenej podobe. Ide o ustanovenie, ktoré zabezpečuje pripravenosť občanov na plnenie brannej povinnosti, ale aj na ochranu života a zdravia občanov.

K § 388

Znaky trestného činu neplnenia odvodnej povinnosti sa nemenia.

K § 389

Doterajšia právna prax umožňuje prevziať platnú pr ávnu úpravu. Toto ustanovenie zabezpečuje riadnu pripravenosť na plnenie branných povinností.

K 2. dielu

K §§ 390, 391

Nenastúpenie civilnej služby bude trestným činom za rovnakých podmienok ako doposiaľ. Ide o ustanovenia, ktoré zabezpečujú povinnosť občana po zákonnom odmietnutí vojenskej služby nastúpiť a vykonať civilnú službu. Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenen á.

K §§ 392, 393

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu trestnoprávnych dôsledkov za vyhýbanie sa výkonu civilnej služby a pod hrozbou trestu donucujúceho riadne plniť povinnosti spojené s prevzatím záväzku podrobiť sa civilnej službe.

K 3. dielu

K §§ 394 až 396

Prostredníctvom týchto troch skutkových podstát trestného č inu nenastúpenia služby v ozbrojených silách sa i naďalej bude pod hrozbou trestnej zodpovednosti zabezpečovať plnenie povinnosti občana riadne a včas nastúpiť vojenskú službu.

K § 397

Nemení sa ani právna úprava znakov trestného činu poruš ovania osobných a vecných povinností, ktoré pod hrozbou trestu zabezpečuje plnenie osobných alebo vecných povinností v zmysle branného zákona pre obranu vlasti. Porušovanie povinností je však trestné len ak sa ho páchateľ dopustil po vyhlásení mobilizácie.

K 4. dielu

K § 398

Spoluprácu s nepriateľom treba aj naďalej považovať za váž ny zločin proti obrane vlasti.

K § 399

To isté je potrebné povedať aj o vojnovej zrade, ktorej trestnosť ost áva nezmenená.

K § 400

Občanovi Slovenskej republiky z branného zákona vyplýva branná a služobná povinnosť v prospech svojej vlasti. Nedovolená služba v cudzom vojsku sa zásadne prieči tejto jednej zo základných občianskych povinností.

K XI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona sú zaradené trestné č iny vojenské.

Systematicky sa táto hlava člení na päť dielov. Do prvého sú zaradené trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti, do druhého dielu trestné činy proti povinnosti konať vojenskú služ bu, do tretieho trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby, do štvrtého trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť a napokon do piateho dielu sú zaradené spoločné ustanovenia týkajú ce sa trestnej zodpovednosti osôb podliehajúcich právomoci vojenských súdov.

Táto hlava poskytuje ochranu spoločenským vzťahom daným zvláštnosťami úloh a organizáciou ozbrojených síl a zborov. Je výrazom záujmu spoločnosti na tom, aby všetci občania povolaní na vý konu vojenskej služby statočne a uvedomele plnili požiadavky prísnej a pevnej vojenskej disciplíny, ktorá je základným predpokladom vysokej bojaschopnosti a pohotovosti vojsk. Doterajšia prax vyžaduje viaceré ustanovenia tejto hlavy pozmeniť alebo doplniť. Súčasne došlo k úpravám trestných sadzieb s prihliadnutím najmä na zmeny v ustanoveniach všeobecnej časti tohto zákona pokiaľ ide o trest odň atia slobody. Medzi kvalifikované znaky skutkovej podstaty trestného činu bolo doplnené spáchanie trestného činu počas krízovej situácie, ktorý pojem je uvádzaný v ústavnom zákone o bezpečnosti.

K 1. dielu

Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená. Na zá klade skúseností v aplikačnej praxi došlo k úprave znakov trestného činu porušovania práv a chránených záujmov vojakov (tzv. šikanovanie). Ustanovenia tohto oddielu svojim obsahom chránia prejavy veliteľ skej vôle, autoritu osôb konajúcich určitú vojenskú povinnosť a vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.

K §§ 401, 402

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu neuposlú chnutia rozkazu zostáva nezmenená.

K § 403

Nie je potrebné meniť alebo dopĺňať znaky trestného č inu sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť.

K §§ 404 až 406

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu znakov trestného činu urážky medzi vojakmi. Spáchanie tohto trestného činu už bude možné aj medzi vojakmi rovnakej hodnosti.

Vzťahy medzi príslušníkmi ozbrojených síl a vojensky organizovaných zborov sú prirodzene upravené a organizované ďaleko dôslednejšie než vzťahy medzi civilnými občanmi.

Zaistenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a vojensky organizovaných ozbrojených zboroch si vyžaduje trestnoprávne postihovať i konania, ktoré sa podľa týchto ustanovení považujú za uráž ku medzi vojakmi.

K § 407

Znaky trestného činu násilia voči nadriadenému sa nemenia.

K § 408

Doterajšia prax si vyžaduje zlúčenie platných trestných č inov porušovania práv a chránených záujmov vojakov do jedného ustanovenia. Podstata zostala zachovaná s tým, že tohto trestného činu sa bude môcť podľa novej úpravy dopustiť aj podriadený alebo niž ší voči nadriadenému alebo vyššiemu. Ide o záujem v čo najširšej miere predchádzať tzv. šikanám. Súčasne došlo k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

K 2. dielu

Ustanovenia tohto oddielu boli upravené, pokiaľ ide o jednotlivé sadzby trestu odňatia slobody a sú navrhované ďalšie doplnenia, tak ako je ďalej uvedené.

K §§ 409 až 412

Vyhýbanie sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby je vá žnou prekážkou plnenia úloh v armáde.

Okrem úpravy trestných sadzieb trestu odňatia slobody preto tento zákon u rovnomenného trestného činu predpokladá zaradenie novej kvalifikovanej skutkovej podstaty oproti platnej právnej úprave, ktorá by mala napomôcť pri zamedzovaní recidívy v požívaní alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov v služ be, alebo v súvislosti s ňou.

K §§ 413, 414

Pokiaľ ide o trestný čin dezercie, okrem úpravy trestný ch sadzieb trestu odňatia slobody dochádza i k zaradeniu novej kvalifikovanej skutkovej podstaty ak sa dopustí tohoto trestného činu vojak, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky. Skracujú sa tiež doby svojvoľ ných vzdialení pre naplnenie znakov trestného činu.

K 3. dielu

Pre zabezpečenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch je nevyhnutným predpokladom riadny a bezchybný výkon všetkých druhov služieb. Doterajšia prax si vyžiadala ďalej uvedené spresnenia.

K § 415

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania povinností strážnej slu žby, jeho doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená.

K § 416

U trestného činu porušovania povinností dozornej služby okrem ú pravy trestnej sadzby sa navrhuje spresnenie tak, že ide 'o obdobnú' službu službe dozornej. Ïalej v odseku 2 sa upresňuje, že páchateľ takto koná 'v obvode pôsobnosti takejto služby'.

K § 417

Dôležitosť riadneho plnenia služieb pri obrane vzdušné ho priestoru si vyžaduje ponechanie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri ochrane vzdušného priestoru v tomto zákone aj naďalej.

K 4. dielu

V ustanoveniach tohto oddielu došlo k spresneniu znakov trestného č inu porušovania služobných povinností, k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

Trestný čin ublíženia parlamentárovi bol preradený z dôvodov systematiky medzi trestné činy vojnové.

K § 418

Doterajšia právna úprava znakov ohrozovania morálneh o stavu jednotky zostáva, s výnimkou trestných sadzieb odňatia slobody, nezmenená.

Jeho poslaním je ochraňovať morálny stav ozbrojených síl a bojové vlastnosti jednotiek.

K § 419

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania služobných povinností dochádza k upresneniu v tom, že páchateľ môže takto konať aj 'porušením uložených služobných povinností'.

Toto ustanovenie sleduje zabezpečenie bezchybnej využiteľnosti vojenského materiálu, finančných prostriedkov a napokon aj vojakov na zákonom určený účel. Chráni tzv. materiálnu bojaschopnosť ozbrojených s íl a zborov.

K § 420

Nemení sa nič ani na úprave znakov trestného č inu zbabelosti pred nepriateľom.

Úspešné plnenie úloh malých a veľký ch jednotiek za bojovej situácie vyžaduje, aby si každý ich príslušník za útoku počínal smelo a rozhodne, v obrane pevne a úporne, ničil nepriateľa všetkými spôsobmi a dovolený mi prostriedkami, prejavoval chrabrosť, iniciatívu a vynaliezavosť.

S týmito požiadavkami sa nezlučuje vzdanie sa nepriateľovi do zajatia inak než násilím nepriateľa, alebo v bezvládnom stave.

K § 421

Doterajšia právna úprava trestného činu nesplnenia bojovej ú lohy zostáva nezmenená. Ustanovenie chráni osobné plnenie bojovej úlohy ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné vedenie bojových operácií.

K § 422

Preberá sa platná právna úprava trestného činu opustenia bojový ch prostriedkov.

Dôležitosť bojovej techniky, výzbroje a vojnového materiálu a jej udr žiavanie v použiteľnom stave si musí uvedomovať každý vojak. Význam tejto skutočnosti vzrastá v súvislosti s konkrétnou bojovou situáciou. Preto každé svojvoľné zaobchádzanie so zbraňou, alebo in ým vojnovým materiálom je nutné postihovať ako trestný čin.

K § 423

Každý veliteľ aj jednotlivý vojak je povinný všemožne uchová vať vojenské sily, bojovú techniku, opevnenie, alebo iné bojové prostriedky k plnému využitiu proti nepriateľovi.

Ide o jeden z najdôležitejších predpokladov úspešné ho vedenie boja.

Skutková podstata trestného činu vydania bojových prostriedkov nepriate ľovi, ktoré ostáva bez zmien, slúži práve tomuto účelu.

K 5. dielu

K § 424

Toto ustanovenie poukazuje na potrebu úzkej súčinnosti veliteľa, prokur átora a súdu pri posudzovaní protiprávnych konaní vojakov.

Vychádza sa z toho, že veliteľ je hlavný činiteľ pri výchove vojakov, zabezpečení disciplíny a bojaschopnosti jednotiek a útvarov.

Trestné činy tohto druhu sú predovšetkým vyjadrením prísnej vojenskej disciplíny a trestnosť činov v záujme udržanie bojovej pohotovosti a disciplíny je určená oveľa prísnejšie ako u iných č inov nevojakov. Preto sa tu oproti iným prípadom rozširuje možnosť upustiť od potrestania v súčinnosti s príslušným veliteľom.

K XII. hlave

K 1. dielu

K § 425

Trestný čin proti mieru bol doposiaľ obsiahnutý v osobitnom zá kone na ochranu mieru č.165/1950 Zb., ktorý sa navrhuje zrušiť.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia mieru je prispôsobená súčasným spoločenským podmienkam a potrebám i dnešnej legislatívnej technike vyjadrenia trestného činu a jeho znaky definuje ako osobitnú formu podnecovania.

Upresnené boli aj okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 426

Pôvodná právna úprava znakov trestného činu genocídia sa nemen í. Jeho trestnosť sa odvíja od Medzinárodného dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia.

Toto ustanovenie je vykonaním rezolúcie 96/I. z 11. 12. 1946, ktorým Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo genocídium za zločin podľa medzinárodného práva, priečiaci sa duchu a cieľom OSN a zavrhnutý civilizovan ým svetom, vo vedomí, že genocídium spôsobilo ľudstvu vo všetkých obdobiach dejín veľké straty a v presvedčení, že k oslobodeniu ľudstva od takéhoto nebezpečenstva je nevyhnutná široká medzin árodná spolupráca.

Je nevyhnutné aj v súčasnom období poskytovať trestnoprávnu ochranu pred útokmi smerujúcimi k zničeniu niektorej národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.

Oproti terajšiemu zneniu sa mení kvalifikovaná skutková podstata uvedená v odseku 2, v ktorej sa vyvodzuje prísnejší postih voči páchateľom tohto trestného činu počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.

K § 427

V súlade so zvýšeným úsilím boja proti terorizmu sa zavá dza nová skutková podstata. Na rozdiel od trestného činu teroru kde sa má na mysli ústavné zriadenie Slovenskej republiky, pod pojmom krajina sa má na mysli ktorákoľvek krajina alebo viac krajín. Konanie bude spočí vať v spáchaní zločinu ohrozujúceho život alebo zdravie ľudí, alebo majetok, pričom k tomu pristupuje cieľ – pohnútka – vážne zastrašenie obyvateľstva, zásah do politického, hospodá rskeho, spoločenského usporiadania krajiny, alebo donútenie vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala alebo sa zdržala nejakého konania. Obligatórne sa zavádza popri treste odň atia slobody trest prepadnutia majetku.

Prísnejšia trestnosť v odseku 2 sa zavádza jednak vzhľadom na spôsob vykonania činu – obzvlášť surový spôsob a jednak z hľadiska následku – spôsobenie smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viacerých osôb, t.j. minimálne troch, a ohrozenie najmä ústavných činiteľov. V tomto prípade bude súd ukladať obligatórne trest odňatia slobody na doživotie. Nové ustanovenie o trestnom postihu trestný ch činov terorizmu je vyvolané potrebou zintenzívnenia boja proti terorizmu, pričom je nevyhnutné využiť aj prísnejšie odstrašenie a represiu. Návrh vykonáva Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti te rorizmu zo 7.12.2001.

K § 428

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu mučenia a iné ho neľudského a krutého zaobchádzania v podstate zostáva nezmenená. Ide o vykonanie Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (č. 26/1995 Z.z.).

V znení odseku 1 sa okrem doposiaľ zakotvených foriem páchania tohoto činu zaraďuje aj pojem 'týranie'.

Kvalifikované skutkové podstaty sa rozširujú o ďalšie závažnejšie formy páchania tohoto činu, najmä z hľadiska motivácie a pohnútky páchateľa.

K §§ 429, 430

Doterajšia úprava znakov trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu pr áv a slobôd občanov (§ 260 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu ÈSFR zo 4.9.1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb.) zostáva v podstate nezmenená. Vychádza najmä z Medziná rodnej dohody o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, o potlačení a trestaní zločinu apartheidu a medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Aj naďalej je potrebné chrániť našu spoločnos ť pred útokmi predpokladanými v skutkových podstatách tohto trestného činu, najmä z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd občanov, zakotvených v druhej hlave Ú stavy Slovenskej republiky.

Upravuje sa trestnosť aj u tzv. 'osvienčimskej lži', a to v súlade s platnou právnou úpravou.

K § 431

Zavádza sa trestnosť verejného hanobenia národa, jeho jazyka, rasy alebo etnickej skupiny. Ochrana sa týmto ustanovením poskytuje aj skupine osôb pre jej náboženské vyznanie, alebo preto, že takáto skupina je bez vyznania, a to v súlade s platným právnym stavom.

K § 432

Podnecovanie k národnostnej, etnickej a rasovej nenávisti je špecifickou formou podnecovania, ktoré sa i naďalej ponecháva v tomto zákone.

Oproti doterajšiemu zneniu sa po objektívnej stránke znaky tohto trestného činu dopĺňajú o tzv. nebezpe čné vyhrážky obmedzením práv a slobôd, adresované jednotlivcovi alebo určitej skupine ľudí pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, vyznanie alebo presvedčenie. Kvalifikovaná skutková podstata okrem doposiaľ zaradených znakov zakotvuje postih vážnejších foriem páchania tohoto činu jednak z hľ adiska spôsobu spáchania (v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, spáchanie činu za krízovej situácie, ako aj z hľadiska subjektu tohto činu (verejný činiteľ).

K § 433

Dochádza k implementácii Rímskeho štatútu o medzin árodnom trestnom súde. Nová skutková podstata je blanketovej povahy aby bola zabezpečená kompletná implementácia zločinu proti ľudskosti uvedenom v predmetnom štatúte.

K 2. dielu

K § 434

V podstate sa preberá platná právna úprava znakov trestného č inu používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.

Zakotvenie niektorých uznávaných zásad medzinárodného vojnového práva v dohodách viedlo k tomu, že bojujúce strany majú obmedzené právo na výber prostriedkov, ktorými môžu nepriateľovi škodi ť.

Táto trestnoprávna úprava vychádza z viacerých medzinárodných dohovorov: Petrohradská deklarácia z r. 1868 o zákaze používania určitých nábojov, Poriadok pozemnej vojny (II. Haagská konferencia z r. 1907), Protokol z r. 1925 o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo podobné plyny a prostriedky bakteriologické, Dohoda o zákaze vývoja, výroby a hromadení zásob bakteriologických a toxínový ch zbraní a o ich ničení, podpísané v Londýne, Moskve a Washingtone v roku 1972.

Kvalifikovaná skutková podstata v ods. 3 sa oproti doterajšiemu zneniu doplňuje o dva nové zákonné znaky (spôsobenie smrti viacerých osôb alebo škody veľkého rozsahu).

K § 435

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu plienenia v priestore vojenských operácií zostáva nezmenená.

Cieľom tohto ustanovenia je v súlade so základnými zásadami medzinárodného vojnového práva zabezpečiť na miestach, ktoré boli postihnuté vojnovými operáciami, alebo sa na nich nachádzajú, určitý pr ávny poriadok a ochranu majetku.

Oproti doterajšiemu zneniu sa navrhuje doplniť toto ustanovenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, v ktorých je upravený postih páchateľov tohoto činu závažnejším spôsobom najmä z hľadiska ná sledku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, značnej škody, spáchanie činu so smrteľným následkom), z hľadiska spôsobu jeho spáchania (použitie násilia alebo jeho hrozby) a z hľadiska povahy predmetu ú toku (spáchanie činu na osobách alebo veciach požívajúcich podľa zákona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 436

Táto trestnoprávna úprava vychádza zo Ženevskej dohody z roku 1949 na ochranu obetí vojny. V podstate sa preberá doterajšia právna úprava znakov trestného činu zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov. Èiastočná zmena spočíva v rozší rení znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 3, kde sa upresňuje charakter obzvlášť priťažujúcich okolností, ktorými by bola zvýraznená závažnosť činu pokiaľ ide o povahu následku.

Toto ustanovenie poskytuje ochranu najmä označeniu Èerveného kríža, jednotiek OSN a označeniam obdobného druhu v súlade s medzinárodnými dohodami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

K § 437

Medzinárodné vojnové právo (Dohovor o zá konoch a obyčajoch pozemnej vojny) zakotvuje ochranu osoby, ktorá bola vojenským velením vyslaná vyjednávať s nepriateľským velením. Návrh ustanovenia predpokladá rozšírenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dovoľujú prísnejšie postihnúť závažné formy spáchania tohoto trestného činu z hľadiska jeho následku.

K § 438

Zneužitie rekviračného práva je novým trestným č inom. Jeho zaradením do tohto zákona sa sleduje cieľ - chrániť majetok fyzických a právnických osôb pred neoprávnenými konaniami, uskutočnenými pod zámienkou potreby majetku na verejné účely a s poukazom na ich vecné povinnosti pri obrane vlasti v súvislosti s vojnou alebo ozbrojeným konfliktom.

Cieľom je tiež zabezpečiť, aby rekvirovaný majetok nebol zneužit ý na iné než verejné ciele, pre ktoré bola rekvirácia nariadená.

Môže byť spáchaný alternatívne buď ako zneužitie pr ávomoci pri výkone rekvizičného práva, alebo podvodné predstieranie práva na rekvizíciu, alebo ako porušovanie povinnosti na úseku evidencie vykonanej rekvizície a jej rozsahu.

Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody sú jednak skutočnosti kvantifikujúce rozsah následku, resp. účinku (značná škoda, značný prospech, škoda veľké ho rozsahu, prospech veľkého rozsahu), ako aj skutočnosti vyjadrujúce osobitný spôsob konania (násilím alebo hrozbou násilia) alebo predmetu útoku (osoby alebo veci požívajúce podľa zá kona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 439

Preberá sa platná právna úprava trestného č inu vojnovej krutosti. Ochrana civilného obyvateľstva a majetku za vojny je jedným zo základných princípov medzinárodného vojnového práva. Táto zákonná úprava vychá dza najmä zo Ženevských dohôd z r. 1949 o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, o ochrane civilných osôb počas vojny, a z Haagského dohovoru z r. 1954 na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu.

Kvalifikované skutkové podstaty upravujú postih páchateľ ov tohoto trestného činu závažnejšieho charakteru, či z hľadiska spôsobu jeho spáchania, alebo jeho následkov.

K § 440

Doterajšia úprava znakov trestného činu perzek úcie obyvateľstva v podstate zostáva nezmenená. Táto zákonná úprava vychádza najmä zo Ženevskej dohody z roku 1949 o ochrane obetí vojny, Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní apartheidu a Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

K zmene dochádza v ods. 1 doterajšieho znenia, kde sa časové obmedzenie spáchania tohoto č inu rozširuje o obdobie 'ozbrojeného konfliktu'. Rovnako sa toto obdobie upravuje aj v základnej skutkovej podstate v ods. 2. V tomto odseku v pí smene e) sa zároveň slovo 'previnenie' nahrádza pojmom 'trestný čin'.

K § 441

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá dopĺňa implementáciu Rí mskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do nášho trestného práva za použitia blanketovej normy.

K § 442

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý reaguje na ničenie kultúrnych hodnôt vo vojne v poslednom období. Ide o vykonanie Druhého protokolu k Haagskému dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu.

K 3. dielu

K § 443

Ustanovenie upravuje problematiku protiprávnosti činnosti páchateľa, ktorý plnil rozkazy či príkazy vojenského alebo iného nadriadené ho. Problematiku riešila charta Norimberského tribunálu, v súčasnom období Štatút medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Štatút medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Štat útu medzinárodného trestného súdu. Prvé tri dokumenty prijali úpravu, že rozkaz nadriadeného nezbavuje páchateľa zodpovednosti za trestný čin v ich pôsobnosti, teda za genocídium, zločiny proti ľ udskosti a za vojnové zločiny. Posledný z nich prijíma úpravu, že ho za žiadnych okolností nezbavuje zodpovednosti za spáchaný trestný čin genocídia a za zločiny proti ľudskosti. Ide o ustanovenie medzin árodného humanitárneho práva, ktoré je záväzné. Pri zodpovednosti za vojnové zločiny by sa trestnosť činu naďalej posudzovala podľa odseku 1.

Odsek 3 a 4 doplňuje, že pri trestných činoch uvedených v tejto hlave ide o špecifickú formu zodpovednosti tak veliteľa, ako aj civilného nadriadeného za spáchanie uvedených trestných činov ich podriadenými v dôsledku zlyhania jeho riadiacej činnosti. Ide o aplikáciu Ž enevských dohovorov z r. 1949, Dodatkových protokolov k ním z r. 1977 a novšie aj štatútov medzinárodných tribunálov. Za politického režimu v dobe vzniku Trestného zákona nemohla byť taká forma trestnej zodpovednosti v zákone zakotvená. Má prispieť k tomu, aby za najzávažnejšie zločiny neboli braní na zodpovednosť len páchatelia na najnižšom článku.

K TRETEJ ÈASTI

K §§ 444 až 448

V tretej časti zákona sa upravujú spoločné ustanovenie (aproximač ná príloha), prechodné ustanovenia, zrušovacie ustanovenia a účinnosť zákona (s potrebnou dostatočnou legisvakančnou lehotou), ktorá je navrhovaná rovnako ako v prípade vládneho návrhu Trestn ého poriadku, resp. pozmeňujúceho návrhu upraveného v Spoločnej správe výborov Národnej rady SR.

Bratislava, 23. február 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore