Trestný zákon 300/2005 účinný od 01.07.2019 do 31.07.2019
| Platnosť od: | 02.07.2005 |
| Účinnosť od: | 01.07.2019 |
| Účinnosť do: | 31.07.2019 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Všeobecné súdnictvo, Trestné právo procesné, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Prokuratúra, Trestné právo hmotné, Znalci, tlmočníci, prekladatelia, Trestné konanie, Notárstvo, Pomocné vedy, Advokácia, Verejný ochranca práv, Exekútori, rozhodcovia, mediátori, Trestné činy |
-
Vládny návrh zákona o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 35/2019, dátum vydania: 15.02.2019Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna finančná správa.
Návrh zákona zjednocuje úpravu kompetencií orgánov finančnej správy. V súčasnosti je táto úprava obsiahnutá v zákone č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií Ministerstva financií SR, Finančného riaditeľstva SR a Kriminálneho úradu finančnej správy), v zákone č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií daňových úradov a osobitne Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) a v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií colných úradov a oprávnení a povinností colníka).
Návrh zákona reflektuje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa kabinet zaviazal k transformácii Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Navrhovaný úrad zostáva inštitucionálne zaradený v sústave štátnych orgánov v oblastí daní, poplatkov a colníctva ako daňový úrad. Návrhom však dochádza k rozšíreniu osobnej pôsobnosti tohto úradu, a to tak, že plní úlohy daňového úradu po novom aj vo vzťahu k obchodníkom s cennými papiermi, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, platobným inštitúciám a v neposlednom rade aj voči subjektom so statusom schváleného hospodárskeho subjektu. Zároveň sa z Colného úradu Žilina na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty presúva kompetencia rozhodovať o žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Pri výkone tejto kompetencie bude mať postavenie colného orgánu.
Ďalším z ťažiskových cieľov návrhu zákona je ustanoviť zjednocujúce pravidlá vykonávania štátnej služby pre pracovníkov finančnej správy vykonávajúcich štátnu službu, s dôrazom na zachovanie ich súčasných benefitov.
V súčasnosti plnia úlohy finančnej správy colníci, ktorých štátna služba je upravená v zákone č. 200/1998 Z. z. a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR a ktorých úprava je obsiahnutá v zákone č. 55/2017 Z. z. Vzhľadom na zlúčenie colnej a daňovej správy, ku ktorému došlo dňa 1. 1. 2012, je žiadúce zjednotiť aj personálny substrát finančnej správy a vytvoriť novú kategóriu „príslušník finančnej správy“ (ďalej len „PFS“). Z doterajšej štruktúry štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa preto návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov, ktorí plnia úlohy priamo či nepriamo spojené so zabezpečovaním príjmov do štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ, ktorých štátna služba má byť upravená nanovo spolu so štátnou službou súčasných colníkov. Návrhom zákona tak dochádza k integrácii dvoch doteraz samostatných skupín pracovníkov finančnej správy. Je však potrebné zdôrazniť, že zákon musí reflektovať rozdielnosť viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preto zavádzajú pojmy „ozbrojený príslušník finančnej správy“ a „neozbrojený príslušník finančnej správy“.
Obe skupiny sa budú líšiť, popri zdravotných, duševných a telesných nárokoch na nich kladených, predovšetkým v systéme sociálneho zabezpečenia, resp. sociálneho poistenia. Na
2
ozbrojených PFS sa bude vzťahovať sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, rovnako ako je tomu v súčasnosti v prípade colníkov. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, na iné závažné riziká, alebo na potrebu používať pri výkone funkcie donucovacie prostriedky. Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia trvania tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa kritéria na to byť ozbrojeným PFS v súlade s návrhom zákona.
Návrh zákona na jednej strane prináša vyššie platové ohodnotenie najmä prostredníctvom zvýšenia funkčných platov v porovnaní s platmi podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane kladie na túto kategóriu pracovníkov vyššie nároky, cieľom ktorých je zabezpečiť čo najvyšší stupeň odbornosti a profesionality pri plnení úloh finančnej správy a zároveň eliminovať korupčné správanie a iné nežiadúce prejavy pri výkone štátnej služby.
Štátna služba PFS je budovaná na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality a stability. Týmito princípmi sa riadia príslušníci finančnej správy pri výkone štátnej služby, služobný úrad pri vytváraní podmienok na riadne fungovanie štátnej služby a nadriadení pri rozhodovacej činnosti týkajúcej sa právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy.
Návrhom zákona sa výrazne posilňuje princíp stability služobného pomeru. Aj pre kategórie zamestnancov, ktorí v súčasnosti vykonávajú štátnu službu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa zavádzajú inštitúty prevedenia, preloženia a zálohy pre prechodne nezaradených PFS, popri ktorých bude prepustenie zo služobného pomeru len prostriedkom ultima ratio v prípade, ak nebude možné uplatniť prevedenie, preloženie, ani zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených PFS.
Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie. V zmysle tohto stanoviska bola upravená doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a bola doplnená analýza sociálnych vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.
B. Osobitná časť
K čl. 1
V čl. 1 sa vyzdvihujú základné úlohy finančnej správy, ktoré plní.
K čl. 2
Princíp politickej neutrality zdôrazňuje prednosť verejného záujmu pred politickým záujmom. Vzhľadom na osobitné postavenie finančnej správy a dôležitosť úloh, ktoré plní pre riadne fungovanie štátu, je na jej apolitické fungovanie kladený zvláštny dôraz a sprísnená požiadavka v podobe zákazu členstva v politických stranách.
K čl. 3
Princíp zákonnosti, ako princíp, ktorý je v právnom štáte imanentne spätý s fungovaním orgánov verejnej moci, znamená, že príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a internými predpismi a služobnými predpismi.
K čl. 4
Princíp efektívneho riadenia zaručuje, že nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne, efektívne a hospodárne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy.
K čl. 5
Princíp nestrannosti znamená, že príslušník finančnej správy uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom pri výkone štátnej služby. Tento princíp sa prejavuje najmä tým, že príslušník finančnej správy je povinný konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech tretej osoby.
K čl. 6
Princíp profesionality akcentuje požiadavku na odborné, svedomité a etické vykonávanie štátnej služby príslušníkom finančnej správy. Na tento účel mu služobný úrad umožňuje a poskytuje odborné vzdelávanie. Tento princíp zároveň predpokladá dlhodobý profesionálny rozvoj príslušníka finančnej správy, podporu kariérneho rastu, pravidelné služobné hodnotenie ako aj jeho právo a povinnosť vzdelávať sa.
K čl. 7
Princíp stability zaručuje ochranu príslušníka finančnej správy pred ukončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. K naplneniu tohto princípu prispieva najmä inštitút stálej štátnej služby, prevedenia, preloženia a zaraďovanie príslušníkov finančnej správy do jednotlivých druhov zálohy.
K čl. I
K § 1
V § 1 sa vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré predkladaný návrh zákona upravuje.
K § 2
V § 2 sa ustanovuje sústava orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Týmito orgánmi sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo SR, daňové
2
úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy, pričom tieto orgány (s výnimkou Ministerstva financií SR) tvoria finančnú správu.
K § 3
Zákonné kompetencie Ministerstva financií SR pre oblasť daní a colníctva sú vo všeobecnej rovine zakotvené v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Návrh zákona tieto kompetencie konkretizuje. Ustanovuje sa oprávnenie Ministerstva financií SR spracúvať osobné údaje určeného okruhu fyzických osôb.
K § 4
V § 4 je vymedzená pôsobnosť, postavenie a kompetencie Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Medzi základné úlohy finančného riaditeľstva patrí riadenie a kontrola daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy. Štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident.
K § 5
V tomto ustanovení návrhu zákona je zakotvená pôsobnosť a kompetencie daňového úradu. Daňový úrad riadi riaditeľ. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov sa navrhuje zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta.
K § 6
V § 6 sa upravuje postavenie úradu pre vybrané hospodárske subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. V rámci sústavy orgánov finančnej správy sa tento úrad zaraďuje medzi daňové úrady. K vytvoreniu tohto úradu došlo transformáciou Úradu pre vybrané daňové subjekty a v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie hospodárskych subjektov s finančnou správou v daňovej a colnej oblasti.
K § 7 a 8
Vymedzuje sa pôsobnosť a kompetencie colného úradu. Colný úrad riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami colného úradu sú pobočky colného úradu a stanice colného úradu.
V § 8 sú upravené špecifické kompetencie, ktoré zabezpečuje s celoslovenskou pôsobnosťou Colný úrad Bratislava.
K § 9
V § 9 je vymedzená pôsobnosť a podrobné kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy sú pobočky; pobočku riadi vedúci. Kriminálny úrad finančnej správy má oprávnenie z taxatívne vymedzených dôvodov vykonávať úkony zákonom primárne zverené daňovým úradom a colným úradom, avšak ťažisko je jeho činnosť zameraná na odhaľovanie trestných činov v súvislosti s porušením daňových a colných predpisov a stíhanie ich páchateľov.
K § 10
Finančná správa v rámci plnenia svojich úloh a kompetencií vykonáva aj ochranu určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a zabezpečuje ochranu poriadku v týchto objektoch.
3
K § 11 až 13
Pri plnení svojich úloh spolupracujú orgány finančnej správy s inými štátnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami, ako aj s daňovými a colnými správami iných štátov, pričom forma a podmienky tejto spolupráce sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami.
K § 14 až 19
Vzhľadom na charakter činností, kompetencie a úlohy, ktoré orgány finančnej správy vykonávajú, sú určení príslušníci finančnej správy oprávnení používať informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti.
Informačno-technické prostriedky sú ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy oprávnení používať v súlade so zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Súčasná úprava v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve používa pri informačno-technických prostriedkoch pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, ktorý je neaktuálny; vychádza zo zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon. Berúc do úvahy fakt, že v praxi sa stále viac uplatňujú sofistikovanejšie formy daňových podvodov pri zapojení celej organizovanej skupiny, predkladateľ navrhuje naviazať používanie informačno-technických prostriedkov na odhaľovanie zločinov a ich páchateľov. Ustanovuje sa legálna definícia operatívno-pátracej činnosti a zároveň sa zakotvuje, že túto činnosť môžu vykonávať na to určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve alebo na Kriminálnom úrade finančnej správy. Taxatívne stanovenými prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré možno použiť, sú: sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy, kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech orgánov finančnej správy.
K § 20
Pre účely spracovávania informácií a osobných údajov o fyzických osobách, finančná správa zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy a vyhotovuje zvukové, obrazové alebo iné záznamy. Taktiež sa vymedzuje taxatívny výpočet subjektov, ktorým finančná správa poskytuje a sprístupňuje takto vedené údaje, informácie a záznamy.
K § 21
Ustanovuje sa postup spracúvania osobných údajov v rámci predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s porušovaním colných a daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, a to aj bez súhlasu dotknutej osoby. Na tento účel je finančná správa oprávnená spracúvať aj osobné údaje o fyzických osobách, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.
K § 22
V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje taxatívny výpočet dôvodov poskytovania osobných údajov.
K § 23
V navrhovanom ustanovení sa detailne upravuje postup cezhraničnej spolupráce orgánov finančnej správy s orgánmi členských štátov na účely prevencie a odhaľovania trestných činov,
4
zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Zároveň sa zakotvujú dôvody, ktoré zakladajú možnosť neposkytnúť alebo nesprístupniť informácie alebo osobné údaje.
K § 24
Z dôvodu zaistenia reálnej bezpečnosti spracúvania prijatých osobných údajov podľa § 23 sa zakotvuje povinnosť ich podrobnej evidencie. Zároveň sa uvádza taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže finančná správa spracúvať prijaté osobné údaje podľa § 23 ods. 1 aj iné účely, než na aké sa pôvodne poskytli.
K 25 a 26
Ustanovuje sa oprávnenie finančnej správy na poskytnutie a sprístupnenie osobných údajov na účely trestného konania podľa § 23 ods. 1 aj iným subjektom ako sú orgány verejnej moci za dodržania zákonom ustanovených podmienok.
K § 27
Upravuje sa zverejňovanie osobných údajov a jeho podmienky.
K § 28
Ustanovuje sa zoznam osobných údajov spracúvaných finančnou správou. Zároveň sa vymedzuje legálna definícia dotknutých osôb.
K § 29
Upravujú sa oprávnenia finančnej správy žiadať osobné údaje a iné informácie od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa informačného systému a tomu zodpovedajú oprávnenia a povinnosti prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného systému.
K § 30
Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje osobný substrát finančnej správy, pričom sa navrhujú dve skupiny príslušníkov finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádza nová kategória – príslušník finančnej správy, ktorý bude buď ozbrojený alebo neozbrojený. Tieto dve skupiny finančnej správy budú od seba navonok odlíšené služobnou rovnošatou, pričom budú disponovať rozdielnou paletou oprávnení pri realizácii úloh a kompetencií finančnej správy.
K § 31
Navrhované ustanovenie upravuje preukazovanie príslušnosti príslušníka finančnej správy k finančnej správe a má zároveň generálny prevenčný charakter, v zmysle ktorého je príslušník finančnej správy povinný dbať, aby v súvislosti s jeho konaním nevznikla nikomu bezdôvodná ujma a aby jeho konanie bolo adekvátne sledovanému účelu.
K § 32
Návrh zakotvuje povinnosť mlčanlivosti príslušníka finančnej správy a jej obsah. Taktiež upravuje subjekt, ktorý je oprávnený povinnosti mlčanlivosti príslušníka finančnej správy zbaviť.
K § 33 až 35
Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje povinnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonať služobný zákrok pri výkone štátnej služby aj mimo výkonu štátnej služby. Zároveň sa bližšie špecifikujú skutočnosti, pri existencii ktorých príslušník finančnej správy nie je povinný
5
vykonať služobný zákrok. Zakotvuje sa legálna definícia služobného zákroku a základné pravidlá jeho vykonávania.
K § 36
Ozbrojený príslušník finančnej správy preukazuje príslušnosť k finančnej správe služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, služobným preukazom, služobným odznakom alebo ústnym vyhlásením „finančná správa“, prípadne kombináciou týchto spôsobov. Konkrétny spôsob závisí od situácie, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza.
K § 37
Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri plnení svojich úloh požadovať vysvetlenie smerujúce k odhaleniu porušovania daňových a colných predpisov, k zisteniu ich páchateľov, ako aj k vypátraniu tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov.
K § 38
Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požadovať potrebné informácie v súvislosti so zabezpečovaním úloh podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona.
K § 39
Pri plnení úloh finančnej správy je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť platným dokladom totožnosti. Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť alebo nemôže preukázať svoju totožnosť, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť takúto osobu na najbližší orgán finančnej správy. Ak sa totožnosť osoby nepodarí zistiť do 12 hodín od jej predvedenia alebo ak je podozrenie, že osoba uvádza o sebe nepravdivé informácie, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný takúto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
K § 40
Prehliadku osoby je oprávnený vykonať ozbrojený príslušník finančnej správy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar alebo vec, ktoré podliehajú colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitného predpisu, avšak iba za predpokladu, že výzva na vydanie tovaru alebo veci bola neúspešná.
K § 41
V navrhovanom ustanovení sú taxatívne vymedzené prípady, v ktorých je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený osobu zaistiť. Takémuto úkonu musí predchádzať oznámenie o dôvodoch zaistenia. Samotné zaistenie nesmie presiahnuť 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. Po vykonaní úkonov, ktoré nadväzujú na dôvody zaistenia, musí byť zaistená osoba buď ihneď prepustená alebo, ak sú na to dôvody, odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu.
K § 42
Ustanovuje sa oprávnenie, aby ozbrojený príslušník finančnej správy mohol predviesť osobu, ktorá neuposlúchla výzvu podľa § 37 ods. 1 alebo na základe žiadosti colného úradu alebo daňového úradu alebo aj bez žiadosti, ak tak ustanoví osobitný predpis.
K § 43
Ustanovuje sa oprávnenie použiť psa na pachové práce, pričom v takomto prípade nejde o použitie služobného psa podľa § 59, a teda nejde o donucovací prostriedok. Pri používaní
6
služobného psa je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný dbať na to, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, bola rešpektovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické potreby.
K § 44
Ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený tovar alebo vec, pri ktorých je dôvodné podozrenie, že súvisia s porušením colných, daňových alebo iných osobitných predpisov zaistiť na vykonanie potrebných úkonov. Takýto tovar alebo vec musí byť ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy na jeho výzvu vydaná, v opačnom prípade je možné tovar alebo vec odňať. Doba zaistenia môže trvať najviac 60 dní, avšak, ak je v rámci tejto lehoty vydané rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci alebo o zabezpečení veci podľa osobitných predpisov, dotknutý tovar alebo vec bude vydaná až po odpadnutí dôvodov vedúcich k vydaniu uvedeného rozhodnutia.
K § 45
Navrhované ustanovenie oprávňuje ozbrojeného príslušníka finančnej správy zistiť, či osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok nemá pri sebe zbraň a odňať jej ju.
K § 46
Na účely účinného zabezpečenia plnenia úloh je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený zakázať vstup na určené miesta alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.
K § 47
Navrhuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy, aby pri vykonávaní colného dohľadu alebo daňového dozoru alebo pri kontrole dodržiavania daňových alebo iných osobitných predpisov mohol vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia (do obydlia je oprávnený vstupovať, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti), do skladov, obchodných a iných nebytových priestorov, vyžadovať potrebnú súčinnosť a v prípade potreby aj uzavrieť takéto priestory, ak nie sú súčasťou obydlia. Zároveň sa navrhuje oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonávať vyššie uvedené úkony vrátane zaistenia vecí v súvislosti s odhaľovaním trestných činov spáchaných v dôsledku porušenia colných alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní a pri pátraní po osobách, ktoré takéto predpisy porušili.
K § 48
Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a vykonávať kontrolu batožiny, dopravného prostriedku vrátane nákladu a prepravných a sprievodných dokumentov a umožňuje sa na tento účel použiť vhodný technický prostriedok a zariadenie.
K § 49
Zakotvuje sa povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn alebo príkaz ozbrojeného príslušníka finančnej správy a strpieť výkon jeho oprávnení a zároveň oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy prekonať odpor alebo prekážku výkonu jeho oprávnení po predchádzajúcej výzve.
K § 50 a 51
Navrhuje sa oprávnenie určeného ozbrojeného príslušníka finančnej správy na taxatívne stanovené účely držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci a vykonávať cezhraničné prenasledovanie.
7
K § 52 a 53
Zakotvuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri vykonávaní ochrany stráženého objektu a poriadku v ňom, vrátane prehliadky dopravného prostriedku pri vjazde do stráženého objektu, v stráženom objekte alebo pri výjazde zo stráženého objektu a kontroly osoby vstupujúcej do takéhoto objektu a podrobný obsah tohto oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje legálna definícia inej nedovolenej veci.
K § 54
Na účely ochrany osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy alebo jemu blízkej osoby, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť pri služobnom zákroku ochrannú kuklu a zároveň musí mať na viditeľnom mieste umiestnený nápis „FINANČNÁ SPRÁVA“ a svoje identifikačné číslo. Ustanovuje sa subjekt, ktorý rozhoduje o použití ochrannej kukly.
K § 55
Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požiadať kohokoľvek o pomoc v prípade nebezpečenstva bezprostredného ohrozenia života a zdravia a tomu zodpovedajúca povinnosť požiadaného poskytnúť pomoc; pomoc sa neposkytuje, ak by sa požiadaná osoba vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.
K § 56
Taxatívne sa vymedzujú donucovacie prostriedky a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, ktoré je oprávnený použiť ozbrojený príslušník finančnej správy pri výkone úloh. Použitiu donucovacích prostriedkov musí predchádzať výzva na upustenie protiprávneho konania s výstrahou použitia niektorého z donucovacích prostriedkov, okrem prípadu, keď je napadnutý sám ozbrojený príslušník finančnej správy alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby.
K § 57 až 65
Ustanovujú sa podmienky použitia jednotlivých druhov donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní.
K § 66 a 67
Navrhované ustanovenia vymedzujú vykonávanie a postup služobných zákrokov a použitie donucovacích prostriedkov ozbrojeným príslušníkom finančnej správy v osobitne zriadenej jednotke služobných zákrokov proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona. Takéto služobné zákroky sú vykonávané pod priamym velením veliteľa zákroku, ktorý zároveň rozhoduje aj o použití donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní.
K § 68
Každé použitie zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný nahlásiť prostredníctvom svojho nadriadeného najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
K § 69
Ustanovujú sa ďalšie povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov pri vykonávaní služobného zákroku.
8
K § 70
Navrhované ustanovenie vymedzuje skupiny osôb, ktoré z objektívnych dôvodov požívajú vyššiu mieru právnej ochrany pri použití donucovacích prostriedkov a voči ktorým je preto ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť len hmaty, chvaty a putá; ostatné donucovacie prostriedky možno použiť len vo výnimočných prípadoch.
K § 71 a 72
Zakotvuje sa okruh právnych vzťahov, ktoré na účely návrhu zákona predstavujú štátnu službu PFS.
Štátnou službou je v prvom rade plnenie úloh finančnej správy a právne vzťahy s tým súvisiace. S ohľadom na špecifický charakter činností vykonávaných PFS pri internom vzdelávaní PFS, je plnením úloh aj profesijná príprava PFS, v ktorých kľúčovú rolu zohráva Akadémia finančnej správy organizačne zaradená na finančnom riaditeľstve. Duchovná a pastoračná služba sa v rámci finančnej správy vykonáva v služobnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zahrnúť do vymedzenia štátnej služby aj výkon duchovnej a pastoračnej služby.
Navrhuje sa, aby sa štátna služba ozbrojených aj neozbrojených PFS vykonávala v služobnom pomere a to jednotne, po zohľadnení odlišností medzi oboma kategóriami PFS. Služobný pomer PFS je inštitucionálne, a aj z hľadiska právnej úpravy, odčlenený od štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zároveň v celom rozsahu nahrádza štátnu službu colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Zamestnanci finančného riaditeľstva budú aj naďalej vykonávať prácu vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov a nebudú v služobnom pomere podľa tohto návrhu zákona.
Z doterajšej kategórie štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov vykonávajúcich špecifické činnosti, ktoré sú úzko spojené so základnými funkciami štátu a na ktorých sa kladú zvýšené nároky s cieľom jednak zabezpečiť spôsobilosť a morálnu integritu jednotlivých príslušníkov finančnej správy, ako aj akcieschopnosť a flexibilitu finančnej správy ako celku. Tieto nároky spočívajú napr. vo vyžadovaní zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, v inštitúte preloženia a ukladania rozkazov a koncepcii disciplinárnej zodpovednosti.
K definícii funkcie
V záujme predídenia interpretačných nejasností sa explicitne zakotvuje, čo sa rozumie pod pojmom „funkcia“ na účely návrhu zákona. Ide o miesto vytvorené systemizáciou, ktorému je priradená určená náplň činnosti, spolu s konkrétnou pozíciou v rámci organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy (finančné riaditeľstvo, daňový úrad, colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy). Takto vytvorenú funkciu prezident finančnej správy následne zaraďuje do platovej triedy.
K definícii ozbrojeného PFS a neozbrojeného PFS
Navrhuje sa, aby osoby zaradené do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane boli označovaní ako ozbrojení PFS. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy.
Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia existencie tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa všetky podmienky kladené na ozbrojeného PFS, vrátane zdravotnej, duševnej a telesnej spôsobilosti v súlade s návrhom zákona. Neozbrojený PFS je
9
definovaný ako akýkoľvek iný PFS než ozbrojený PFS. Neozbrojeným PFS je však, v súlade s navrhovanými prechodnými ustanoveniami, tiež súčasný štátny zamestnanec, ktorý bude v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona ustanovený do funkcie so zbraňou a tento príslušník nespĺňa všetky podmienky na ustanovenie do funkcie so zbraňou alebo nesúhlasí s ustanovením do tejto funkcie. V súvislosti s prechodom štátnych zamestnancov finančnej správy do služobného pomeru PFS sa teda uprednostní ich už nadobudnutá odbornosť pred striktným vyžadovaním držania zbrane aj vo funkciách, pri ktorých sa zbraň do budúcna bude vyžadovať. Explicitne sa ustanovuje, že funkcia prezidenta je funkciou bez zbrane, čo však nevylučuje, že sa prezidentom môže stať aj ozbrojený PFS.
K miestu výkonu štátnej služby
Navrhuje sa zakotviť miesto výkonu štátnej služby ako obec, časť obce alebo inak určené miesto, kde je PFS zaradený na výkon štátnej služby. Inak určeným miestom môže byť užšie aj širšie určenie, než obec alebo časť obce. V špecifických prípadoch, napr. pri výkone služby v kontrolnej mobilnej skupine alebo činnosti daňového kontrolóra návrh pripúšťa aj definovanie miesta výkonu ako územného obvodu colného alebo daňového úradu. Cieľom je zamedziť príliš úzkemu vymedzeniu miesta výkonu štátnej služby pri funkciách, v ktorých dochádza ku každodennému plneniu úloh štátnej služby na stanovenom území, ktoré je a priori definované širšie, než len obec, časť obce, prípadne budova finančnej správy.
K § 73
V personálnych otázkach rozhodujú príslušní nadriadení. Nadriadeným je minister alebo PFS ustanovený do riadiacej funkcie, ktorého minister za nadriadeného určí. Ustanovuje sa, že pravidlo o tom, kto je v predmetnej veci príslušný konať a rozhodnúť, je upravené v akte ministra. Ak predmetná vec v tomto akte upravená nie je, rozhoduje minister. Návrh explicitne zakotvuje, že minister deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia. Predmetným aktom je preto personálne opatrenie ministra (o určení personálnej právomoci).
K § 74
Systemizácia je vládou SR schválené stanovenie počtu miest PFS a objem finančných prostriedkov potrebných na úhradu ich služobných príjmov. V tomto kroku zároveň dochádza k rozdeleniu miest na miesta určené ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Na základe systemizácie následne minister určí počet PFS zaradených do každej z platových tried, pričom celkový počet miest rozdelených do jednotlivých tried nesmie presiahnuť systemizáciou stanovený počet. Prezident finančnej správy s ohľadom na ministrovo zaradenie miest do platových tried rozdelí tieto miesta do jednotlivých orgány finančnej správy. Imanentným predpokladom obsadenia funkcie je skutočnosť, že funkcia je vytvorená, t. j. miesto bolo začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy, a že je voľná. Voľnou funkciou je potrebné rozumieť funkciu, do ktorej v skúmanom momente nie je ustanovený žiaden PFS. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výnimku z podmienky voľnej funkcie v prípade, ak sa má do tejto funkcie dočasne ustanoviť PFS na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. V takom prípade by boli v rovnakom momente vo funkcii ustanovený dvaja PFS (avšak len jeden z nich by funkciu reálne vykonával).
K § 75
Zakotvuje sa zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie PFS, zákaz zneužívania práv a povinností PFS a povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi.
10
K § 76 až 80
Navrhuje sa ustanoviť 3 druhy štátnej služby – prípravnú, stálu a dočasnú štátnu službu.
Prípravná je určená pre PFS po prijatí do služobného pomeru, ak nebol PFS prijatý do dočasnej štátnej služby (spravidla na plnenie úloh experta) alebo ak nejde o opätovne prijatého PFS pri splnení zákonom určených podmienok. Prípravná štátna služba slúži na prípravu PFS na výkon stálej štátnej služby. Prebieha pod dohľadom školiteľa a trvá spravidla 2 roky.
Stála štátna služba nasleduje po úspešnom absolvovaní prípravnej štátnej služby a splnení ďalších podmienok kladených zákonom. PFS v stálej štátnej službe požíva vysokú mieru právnej ochrany z hľadiska možného ukončenia jeho služobného pomeru prepustením.
Dočasná štátna služba je určená pre plnenie úloh expertmi, pri ktorých sa spravidla predpokladá vyšší stupeň odbornosti. Navrhuje sa najdlhšia doba trvania dočasnej štátnej služby 5 rokov, možno ju však vykonávať aj opakovane. Celková doba trvania dočasnej štátnej služby by nemala byť obmedzená. Dočasná štátna služba zároveň môže slúžiť aj na vykonávanie funkcie prezidenta, viceprezidenta a riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy pri osobách pochádzajúcich mimo prostredia finančnej správy, duchovnej a pastoračnej činnosti, resp. na dočasné obsadenie funkcie PFS na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Súčasťou prípravnej a dočasnej štátnej služby (a voliteľnou súčasťou stálej štátnej služby opätovne prijatého PFS) je aj skúšobná doba. Skúšobná doba prebieha paralelne, v rámci trvania vyššie uvedených druhov štátnej služby a je ich súčasťou.
K § 81 až 83
Navrhuje sa ustanoviť 2 základné kvalifikačné predpoklady na funkciu:
a) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená a je určený stupňom dosiahnutého vzdelania. Zároveň sa ustanovuje pre prezidenta možnosť v prípade, ak to považuje za potrebné, určiť pre konkrétne funkcie (na individuálnej báze alebo skupinovo) ako dodatočný predpoklad študijný odbor alebo zameranie štúdia.
b) Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania je rovnako stanovený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená. Navrhujú sa dva stupne – základné a odborné profesijné vzdelanie. Podrobnosti o priebehu a obsahu profesijného vzdelávania a skúšobný poriadok určí prezident finančnej správy interným aktom.
Ustanovuje sa tiež možnosť prezidenta finančnej správy určiť dodatočné, zákonom bližšie nešpecifikované predpoklady na funkciu. V takom prípade by mal PFS k dispozícii 3 roky na splnenie tohto predpokladu. Zároveň návrh zákona berie na zreteľ funkcie, pri ktorých vyžadovanie kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nemá opodstatnenie (napr. funkcie zaradené na osobnom úrade, ktorých opis činnosti nesúvisí s plnením úloh spojených s výberom cla a daní). Navrhuje sa, aby prezident finančnej správy mal možnosť interným aktom označiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcii s rovnakým opisom činnosti), na ktoré sa podmienka profesijného vzdelania vzťahovať nebude.
K § 84 až 87
Návrh zakotvuje podmienky, ktoré musí uchádzač o funkciu PFS splniť. Pre výkon funkcie ozbrojeného PFS sa ustanovujú prísnejšie podmienky v porovnaní s neozbrojeným PFS. Pri obsadzovaní ozbrojeného PFS sa tiež vyžaduje štátne občianstvo SR a preukázanie telesnej spôsobilosti na funkciu so zbraňou.
V záujme potlačenia prejavov korupcie sa zakotvuje, že prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod a zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených
11
požitkov sa považuje za skutočnosti nedávajúce záruku na riadny výkon služby. Okrem posudzovania tejto podmienky pri prijatí do služobného pomeru musí PFS predmetnú podmienku neustále spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru. Na tieto účely a na preukázanie nepožívania omamných a psychotropných látok môže minister alebo prezident nariadiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti PFS.
Ozbrojený PFS, ako aj neozbrojený PFS musia byť na výkon štátnej služby okrem iného aj duševne spôsobilí. Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, prezumuje sa splnenie duševnej spôsobilosti bez potreby jej preukazovania. Uchádzač o funkciu so zbraňou je povinný podrobiť sa preskúmaniu duševnej spôsobilosti.
Prijímacie konanie sa realizuje prostredníctvom výberového konania. Upúšťa sa tak od koncepcie náboru, charakteristického pre prijímacie konanie do štátnej služby colníkov podľa predchádzajúcej úpravy. V závislosti od toho, či sa obsadzuje funkcia, na ktorú sa vyžadujú špecifické znalosti, sa v oznámení o výberovom konaní uvedie, či a aké odborné znalosti budú v prijímacom konaní overované. Po určení záväzného poradia uchádzačov služobný úrad pristúpi k overovaniu ostatných predpokladov pre prijatie na funkciu (telesná, duševná, zdravotná spôsobilosť a pod.) Z hľadiska efektivity výberového procesu sa tieto kritériá posudzujú len vo vzťahu k najvyššie umiestnenému uchádzačovi, pričom ak tento čo i len jedno z nich nesplní, je z prijímacieho konania vylúčený a jeho miesto vo výberovom procese zaujme ďalší úspešný uchádzač podľa poradia.
K § 88 a 89
Služobný pomer vzniká na základe rozhodnutia o vzniku služobného pomeru dňom určeným v rozhodnutí za podmienky zloženia služobnej prísahy v tento deň. Rozhodnutie má preto konštitutívne účinky až po pristúpení ďalšej právnej skutočnosti (zloženia služobnej prísahy).
Prípadné nezloženie služobnej prísahy alebo zloženie s výhradou ex lege znamená, že služobný pomer PFS nevznikne.
Ak je do funkcie prezidenta finančnej správy, viceprezidenta finančnej správy alebo riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určený občan, ktorý bezprostredne pred ustanovením do funkcie nebol PFS v služobnom pomere podľa návrhu zákona, navrhuje sa, aby služobný pomer vznikol dňom určeným v rozhodnutí ministra financií o ustanovení dotknutej osoby do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta finančnej správy. Podmienka zloženia služobnej prísahy tým nie je dotknutá.
K § 90
Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu viesť osobný spis PFS, ktorý obsahuje všetky písomností týkajúce sa PFS vrátane fotografie a jeho služobného pomeru. Skartáciu možno vykonať najskôr po 50 rokoch od skončenia služobného pomeru dotknutého PFS. Zároveň sa ustanovuje možnosť elektronického vedenia údajov vo veciach služobného pomeru.
K § 91
Na účely preukazovania príslušnosti PFS k finančnej správe sa navrhuje, aby mal každý PFS od vzniku služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak. Podrobnosti o preukazovaní príslušnosti upravuje § 36 návrhu zákona.
12
K § 92
V záujme dodržiavania princípu nestrannosti a eliminovania hrozby uprednostňovania osobného záujmu pred verejným záujmom sa zakotvuje zákaz priamej podriadenosti resp. nadriadenosti PFS, ktorí sú si vzájomne blízkymi osobami. Rovnako sa navrhuje vylúčiť aj pokladničnú alebo účtovnú kontrolu PFS svojimi blízkymi osobami.
K § 93
Všeobecné pravidlo ustanovuje, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Rovnošata však bude nielen identifikovať jej nositeľa ako PFS, ale zároveň bude rozlišovať, či ide o ozbrojeného PFS alebo neozbrojeného PFS. Vzhľadom na osobitný charakter niektorých činností v rámci finančnej správy (PFS zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy, pracovníci vykonávajúci kancelárske činnosti a pod.) sa však zároveň navrhuje, aby prezident mohol interným aktom určiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcií), pri ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom. Uvedené rozdelenie má ďalej vplyv na nárok na naturálne náležitosti a nárok na peňažný príspevok (pozri § 203 návrhu zákona).
K § 94 až 100
Na rozdiel od služobnej rovnošaty sa navrhuje, aby hodnosť prináležala len ozbrojenému PFS, pričom sa ustanovujú 3 kategórie hodnosti (práporčícka, dôstojnícka a generálska hodnosť). Kariérny rast ozbrojeného PFS sa realizuje aj prostredníctvom povyšovania do hodnosti. Predpokladom je ustanovenie do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť vyššia než je hodnosť, akú v skúmanom momente PFS má. Zároveň musí uplynúť doba výsluhy rokov v hodnosti a ozbrojený PFS spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Vyššie uvedené podmienky je potrebné splniť kumulatívne. Najvyššie dosiahnuteľné hodnosti pre jednotlivé funkcie určí minister. Do hodnosti povyšuje (príslušný) nadriadený. Výnimku predstavuje povýšenie PFS do hodnosti generála. Vzhľadom na dikciu Ústavy SR generálov vymenúva prezident SR. Berúc do úvahy uvedené sa ustanovuje, že návrh na vymenovanie ozbrojeného PFS do hodnosti generála predkladá prezidentovi SR vláda SR.
Zakotvuje sa aj inštitút prepožičiavania hodnosti, ktorý umožňuje ozbrojenému PFS dočasne prepožičať hodnosť vyššiu než je hodnosť, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený. Podmienkou je postavenie vyplývajúce z aktuálnej funkcie PFS, napr. ak bol ustanovený do niektorej z riadiacich funkcií. Takémuto PFS však patrí hodnostný príplatok len v takej výške, aká mu patrila pred prepožičaním vyššej hodnosti.
K § 101 až 104
Navrhuje sa zakotviť služobné hodnotenie ako významný inštitút pre konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru PFS. Služobné hodnotenie sa vykonáva periodicky raz za rok, resp. pred skončením prípravnej štátnej služby, po uplynutí skúšobnej doby, pri žiadosti o zaradenie do stálej štátnej služby z dočasnej štátnej služby, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti PFS na výkon funkcie. Proti schválenému služobnému hodnoteniu je možné podať odvolanie.
K § 105
Upravuje sa ustanovenie do funkcie a odvolanie z nej. Platí, že do funkcie možno PFS ustanoviť, ak je voľná. Výnimku predstavuje obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno PFS ustanoviť do funkcie s prihliadnutím na osobitosti funkcie bez zbrane, funkcie so zbraňou a riadiacej funkcie.
13
Špecifikuje sa, kto ustanovuje do funkcie (a z tejto funkcie odvoláva) PFS, prezidenta, viceprezidenta, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, riaditeľa colného úradu, riaditeľa daňového úradu a duchovného finančnej správy. Navrhuje sa, aby možnosť odvolať PFS z riadiacej funkcie aj bez uvedenia dôvodu bola daná len ministrovi, pričom toto oprávnenie bude môcť uplatniť len voči prezidentovi finančnej správy alebo viceprezidentovi finančnej správy.
K § 106
Ozbrojený PFS, môže byť ministrom určený za vyšetrovateľa po splnení ďalších podmienok kladených na vyšetrovateľa v § 106 návrhu zákona. Určenie za vyšetrovateľa nemožno stotožňovať s ustanovením do funkcie. Základným predpokladom určenia za vyšetrovateľa je, popri požiadavke zodpovedajúceho vzdelania, predchádzajúci výkon čakateľskej praxe a absolvovanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky.
K § 107
Rozdiel medzi prevedením a preložením spočíva v tom, že pri prevedení dochádza k zmene funkcie v rovnakom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy, zatiaľ čo pri preložení dochádza k zmene miesta výkonu štátnej služby, alebo orgánu finančnej správy (alebo oboje). Prednosť má prevedenie, ako miernejší zásah do výkonu štátnej služby PFS v porovnaní s preložením, ktoré predstavuje prostriedok ultima ratio v prípade, ak nie je voľná funkcia, na ktorú by mohol byť PFS prevedený. Zákon taxatívne stanovuje situácie, za ktorých môže dôjsť k prevedeniu alebo preloženiu.
Inštitút preloženia a prevedenia sa navrhuje aplikovať aj na ozbrojeného PFS ustanoveného do funkcie so zbraňou, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vykonávať štátnu službu ako neozbrojený PFS. S týmto postupom je spojené vystúpenie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podmienkou je žiadosť resp. výslovný súhlas PFS stať sa neozbrojeným PFS.
Neozbrojený PFS sa podľa návrhu môže stať ozbrojeným PFS rovnako len s jeho výslovným súhlasom a za splnenia podmienok kladených na ozbrojeného PFS (zdravotná, duševná a telesná spôsobilosť) a takéto preloženie alebo prevelenie je spojené so zmenou systému sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na jeho osobu (podmienkou je vstup do systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.).
Z predchádzajúcej úpravy sa recipuje možnosť preložiť PFS vykonávajúceho daňový dozor do územného obvodu colného úradu, ktorý susedí s územným obvodom jeho pôvodného colného úradu. Navrhovanou úpravou sa zamedzuje vytvorenie nežiadúcich lokálnych väzieb PFS a hospodárskych subjektov pri výkone daňového dozoru v daňových skladoch.
V súlade s pravidlom, podľa ktorého ozbrojený PFS ostáva ozbrojeným aj po ustanovení do funkcie bez zbrane sa navrhuje zakotviť, že takýto ozbrojený PFS na funkcii bez zbrane môže (výhradne len z jeho vlastnej vôle) požiadať o transformovanie na neozbrojeného PFS. Takýto PFS sa do rovnakej funkcie ustanoví nanovo, nedochádza totiž k faktickej zmene funkcie, je však potrebné vydať o tejto zmene rozhodnutie, keďže sú s ním spojené konštitutívne účinky zásadného významu, jednak ako aj z hľadiska modifikácií práv a povinností vyplývajúcich priamo zo služobného pomeru, tak aj z hľadiska sociálneho poistenia, resp. zabezpečenia dotknutého PFS.
14
Ustanovuje sa tiež, že ozbrojený PFS môže, na rozdiel od neozbrojeného PFS, byť na časovo ohraničené obdobie prevelený aj bez jeho súhlasu, a to dokonca aj do iného miesta výkonu štátnej služby.
K § 108
Upravuje sa ustanovenie PFS ako neozbrojeného PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím. Uvedené má vplyv na systém sociálneho zabezpečenia dotknutého PFS a preto je takáto zmena služobného pomeru viazaná výlučne na jeho vlastnú žiadosť alebo na jeho písomný súhlas.
K § 109
Po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov sa zakotvuje inštitút prevelenia určený výlučne pre ozbrojeného PFS aj bez jeho súhlasu a zo zákonom stanoveného dôvodu – ochrany života a práv iných osôb alebo naliehavej potreby zabezpečiť výkon štátnej služby.
K § 110 a 111
Zakotvuje sa úprava inštitútu služobnej cesty. Služobnou cestou je vyslanie PFS do iného miesta výkonu štátnej služby než je miesto výkonu štátnej služby určené v služobnej zmluve. K miestu výkonu štátnej služby pozri § 71 ods. 11 návrhu zákona.
K § 112
Upravuje sa zastupovanie a výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. Rozdiel medzi uvedenými inštitútmi spočíva v tom, že kým zastupovanie je určené na plnenie úloh štátnej správy spojených s riadiacou funkciou počas dočasnej neprítomnosti PFS, ktorý je do riadiacej funkcie ustanovený (napr. zo zdravotných dôvodov), výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, ako už z názvu vyplýva, predstavuje plnenie úloh štátnej služby vo funkcii, v ktorej prechodne nie je ustanovený žiadny iný PFS.
K § 113 až 116
Navrhujú sa po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov ustanoviť tri druhy zálohy – činná záloha, záloha pre prechodne nezaradených PFS a neplatená záloha. Činná záloha je určená pre PFS, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí. Záloha pre prechodne nezaradených PFS je jedným z inštitútov garantujúcich stabilitu služobného pomeru PFS v situáciách, kedy nie je možné PFS ustanoviť do funkcie (konkrétne dôvody pre zaradenie do takejto zálohy sa taxatívne uvádzajú v § 115 návrhu zákona). Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených PFS môže služobný úrad využiť len vtedy, ak neprichádza do úvahy prevedenie alebo preloženie dotknutého PFS podľa § 107 návrhu zákona.
K § 117
Navrhuje sa, aby nadriadený mal možnosť PFS dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby pri podozrení z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a najmä pri podozrení zo spáchania úmyselného trestného činu. Cieľom je vylúčiť takúto osobu z výkonu služobných činností dovtedy, kým sa nevylúči alebo nepotvrdí podozrenie podľa prvej vety. Pozastavený je len výkon služby, pričom služobný pomer takéhoto PFS trvá naďalej, čím sa deklaruje rešpektovanie princípu prezumpcie neviny a stability služobného pomeru. Pozastavenie je časovo obmedzené na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu dvoch rokov. Ak je však PFS
15
trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin, môže minister rozhodnúť o predĺžení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby aj nad tento rámec, a to až do skončenia trestného stíhania.
K § 118 až 136
Služobná disciplína PFS je definovaná plnením služobných povinností a dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných predpisov, ak bol s nimi PFS oboznámený. Navrhuje sa, aby jedným z takýchto interných predpisov bol aj Etický kódex PFS.
Neozbrojený PFS dostáva od nadriadeného pokyny príkazom, zatiaľ čo ozbrojený PFS ich dostáva vo forme rozkazu. Dôležitým rozdielom v uvedených inštitútoch spočíva v tom, že neozbrojený PFS môže splnenie príkazu odmietnuť, ak sa domnieva, že príkaz je v rozpore so zákonom, zatiaľ čo ozbrojený príslušník môže upozorniť nadriadeného, že rozkaz je v rozpore so zákonom, no je povinný aj takýto rozkaz splniť, ak mu ho nadriadený potvrdí a zároveň hrozí nebezpečenstvo z omeškania. PFS je však povinný odoprieť splnenie rozkazu alebo príkazu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin.
Ustanovuje sa, že PFS nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť. Výnimky sú uvedené v § 119 ods. 10 návrhu zákona a nie je možné ich ďalej rozširovať. Správa majetku a nakladanie s ním je zákonom výslovne umožnená.
Zakotvuje sa úprava psychologického vyšetrenia PFS. Osobitne sa posudzuje spôsobilosť vykonávať funkciu so zbraňou.
V súlade so zvyšovaným nárokov na PFS sa navrhuje ustanoviť dva nové inštitúty slúžiace na zisťovanie spoľahlivosti a dodržiavania služobnej disciplíny PFS:
a) Previerka spoľahlivosti predstavuje komplexné preverenie PFS formou dotazníka a pohovoru po predchádzajúcich indikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov finančnej správy a v prípade potreby aj psycho fyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhuje sa, aby jedinými osobami oprávnenými takúto previerku nariadiť, boli minister a prezident finančnej správy. Závery z previerky spoľahlivosti môžu byť dôvodom na prepustenie PFS zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. r) návrhu zákona.
b) Previerka dodržiavania služobnej disciplíny predstavuje prostriedok kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov a pokynov PFS. V rámci previerky sa navodí situácia, pri ktorej sa predpokladá konkrétny postup PFS a sleduje sa, či ho preverovaný PFS dodrží. Na tento účel môže poverený PFS požiadať o súčinnosť tretiu osobu (napr. predavača, prepravcu, deklaranta a pod.). Previerka sa vykonáva s použitím obrazového a zvukového záznamu a rovnako, ako pri previerke spoľahlivosti, aj závery z previerky dodržiavania služobnej disciplíny môžu byť podkladom pre prepustenie PFS zo služobného pomeru.
K majetkovému priznaniu
Zakotvuje sa povinnosť predkladať majetkové priznanie na predpísanom tlačive a to pri vzniku služobného pomeru, periodicky raz ročne a kedykoľvek aj v priebehu roka, ak tak určí minister vo vzťahu k dotknutému PFS. Nepodanie majetkového priznania v lehotách ustanovených návrhom zákona, uvedenie nesprávnych resp. nepravdivých údajov, a nepreukázanie skutočností uvedených v majetkovom priznaní zakladá porušenie služobnej disciplíny.
K disciplinárnej právomoci
Vzhľadom na vnútorne jednotný a ucelený systém služobného pomeru PFS oddelený od iných služobných pomerov a od výkonu štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
16
v znení neskorších predpisov sa navrhuje v návrhu zákona zakotviť samostatnú úpravu disciplinárnej zodpovednosti, ktorá zahŕňa disciplinárne odmeny, disciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenia, a výčitku. Navrhuje sa tiež, aby boli PFS vyňatí z pôsobnosti všeobecného predpisu o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Skutky, ktoré naplnia znaky skutkovej podstaty priestupku tak budú prejednávané nadriadeným a bude za ne možné uložiť jedno alebo viac disciplinárnych opatrení v súlade so zásadami ukladania disciplinárnych opatrení stanovenými v návrhu zákona. Vyňatie PFS z pôsobnosti zákona o priestupkoch, rovnako ako pri iných služobných pomeroch, neznamená zmiernenie deliktuálnej zodpovednosti PFS. Práve naopak, disciplinárne opatrenie ukladané nadriadeným môže predstavovať závažnejšiu formu sankcie v porovnaní s všeobecnou úpravou sankcií za priestupok podľa priestupkového zákona. Na účely kontroly riadneho sankcionovania PFS za spáchané priestupky sa ustanovuje povinnosť nadriadeného informovať poškodeného a navrhovateľa (napr. policajný orgán) o spôsobe vybavenia priestupku, ak o to požiadajú. Rovnako sa ustanovuje aj oprávnenie poškodeného a navrhovateľa požiadať o preskúmanie vybavenia priestupku vyššieho nadriadeného.
K § 137 až 143
Ustanovuje sa všeobecná dĺžka základného času služby v týždni, ktorá je 40 hodín, resp. 38 hodín, ak je základný čas služby počas kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne. Zakotvuje sa možnosť nadriadeného určiť pružný čas služby, pričom má na výber z pružného denného, pružného týždenného a pružného mesačného času. Povinnosťou PFS je v takom prípade odpracovať fixnú zložku času služby, ktorú nadriadený určí spolu s pružným časom služby a to v rozsahu minimálne 5 hodín počas každého dňa služby. Navrhuje sa zaviesť inštitút služobnej pohotovosti v prípade dôležitého záujmu štátnej služby. Služobnú pohotovosť môže nariadiť nadriadený len písomne v nevyhnutných prípadoch a za podmienok upravených v § 143 návrhu zákona.
K § 144 až 152
Zakotvuje sa dovolenka (na zotavenie) v trvaní 6 týždňov pre všetkých PFS bez ohľadu na vek, odpracované roky v služobnom pomere podľa návrhu zákona a status ozbrojeného alebo neozbrojeného PFS. Návrh taxatívne vymenúva doby rozhodné pre vznik nároku na dovolenku (napr. prehlbovanie kvalifikácie, dovolenka, náhradné voľno a pod.) Nárok na ďalší týždeň dovolenky (dodatková dovolenka) má PFS, ktorý vykonáva štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí.
K § 153 až 157
Navrhuje sa zaviesť služobné voľno v prípade prekážok v štátnej službe. Návrh zákona delí prekážky na tri kategórie – prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, dôležité osobné prekážky a dôležité študijné prekážky.
K prekážkam v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
Ide najmä o výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností. Ak je daný dôvod všeobecného záujmu, dotknutý PFS má nárok na služobný plat. To však neplatí, ak mu bola poskytnutá iná náhrada (napr. svedočné v konaní pred súdom).
K dôležitým osobným prekážkam v štátnej službe
Navrhuje sa špecifikovať dôvody, ako aj čas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe. Návrh zároveň určuje, v ktorých situáciách a počas akej doby má PFS nárok na služobný plat.
17
Osobitne sa upravujú dôvody na poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Takými sú napr. prerušenie dopravy, ktorú PFS využíva na prepravu do zamestnania, účasť na konaní pred súdom, ak sa toto konanie uskutočňuje na podnet alebo pre zavinenie dotknutého PFS a pod.
K § 158 až 183
Ustanovujú sa zložky služobného príjmu. Služobný príjem je príjem, ktorý PFS dostáva za výkon štátnej služby. Jeho súčasťou sú:
Služobný plat resp. osobný plat
Súčasti služobného platu sú taxatívne uvedené v § 159 ods. 1 návrhu zákona. Základnou súčasťou služobného platu je funkčný plat, určený v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradená funkcia, do ktorej je dotknutý PFS ustanovený. Platové triedy a opisy najnáročnejších činností v nich vykonávaných sú upravené v prílohe č. 3 návrhu zákona.
Prídavok za výsluhu rokov patrí podľa návrhu zákona všetkým PFS v závislosti od počtu rokov započítateľnej odbornej praxe. Návrh zákona zároveň ustanovuje, ktoré doby sa do takejto praxe započítavajú.
Hodnostný príplatok ako ďalšia súčasť služobného platu patrí len ozbrojeným PFS, pretože len týmto je priznaná hodnosť podľa § 94 návrhu zákona.
Navrhuje sa ustanoviť osobitný príplatok určený obom kategóriám PFS na účely zohľadnenia rozdielneho stupňa náročnosti štátnej služby. Zakotvuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre prezidenta finančnej správy na úpravu podrobností o určení konkrétnych funkcií, ktoré budú spojené s priznaním osobitného príplatku a tiež na úpravu podrobností o určení výšky osobitného príplatku pre PFS.
Ustanovujú sa ďalšie príplatky podľa § 165 až 173 návrhu zákona, ktoré, ak sú PFS priznané, sú súčasťou jeho služobného platu vo výške, aká je stanovená návrhom zákona, alebo, ak je predmetný príplatok v návrhu zakotvený prostredníctvom hornej a dolnej hranice, vo výške, akú určí príslušný nadriadený v intenciách tohto rozpätia.
Ekvivalentom služobného platu je osobný plat, ktorý, ak je PFS priznaný, nahradí všetky vyššie uvedené súčasti funkčného platu a na účely určenia výšky služobného príjmu vystupuje ako služobný plat. Osobný plat je určený len na ohodnotenie PFS počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh.
Príplatky podľa § 158 ods. 1 písm. b) až e)
Zakotvujú sa príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok ako ďalšie zložky služobného príjmu popri služobnom plate a odmene. Ide o štandardné zložky platového ohodnotenia kompenzujúce PFS osobitné časové podmienky výkonu štátnej služby.
Odmena
Odmena nie je na rozdiel od predchádzajúcich zložiek služobného príjmu nárokovateľná. Je v dispozícii nadriadeného určiť PFS v jeho riadiacej pôsobnosti odmenu a jej výšku.
18
Nad rámec služobného príjmu sa navrhuje priznať PFS peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť mimo čas výkonu štátnej služby vo výške stanovenej podľa § 179 ods. 1 návrhu zákona.
K § 184 až 208
K náhrade výdavkov
Zakotvuje sa nárok na náhradu výdavkov PFS, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh. Náhrady podľa návrhu zákona majú len subsidiárny charakter a povinnosť uhradiť ich služobnému úradu vzniká len v tom prípade, ak tieto neboli uhradené iným subjektom (právnickou alebo fyzickou osobou alebo medzinárodnou organizáciou). Návrhom zákona sa špecifikuje okruh situácií, v ktorých (ak došlo k plneniu služobných úloh) má PFS nárok na náhradu výdavkov. Kritériá na ich priznanie a výšku, v ktorej sa poskytujú, návrh zákona upravuje v § 184 až 202 návrhu zákona.
Pri úprave stravného pri tuzemskej služobnej ceste návrh zákona odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Pri zahraničnej služobnej ceste je sa na rozdiel od tuzemskej služobnej cesty uplatní zákon č. 283/2002 Z. z. len subsidiárne, t. j. ak návrh zákona neobsahuje vlastnú úpravu. Vznik nároku na stravné a posudzovanie doby trvania zahraničnej služobnej cesty sú upravené priamo v návrhu zákona v § 196 návrhu zákona.
K naturálnym náležitostiam a k príspevku na ošatenie
Paragraf 93 návrhu zákona zakotvuje všeobecné pravidlo, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Výnimky (štátna služba v občianskom odeve a štátna služba v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom) určí prezident vnútorným predpisom. Návrh zákona však zároveň zakotvuje, že ozbrojený PFS môže vykonávať štátnu službu len v služobnej rovnošate (určenej pre ozbrojeného PFS) alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom a neozbrojený PFS len v služobnej rovnošate (určenej pre neozbrojeného PFS) alebo v občianskom odeve. Vzhľadom na povinnosť nosenia služobnej rovnošaty zakotvenú zákonom sa navrhuje, aby mal PFS nárok na poskytnutie a obnovu príslušnej rovnošaty a jej súčastí. Rovnaký prístup zákonodarca zvolil pri predchádzajúcej úprave štátnej služby colníkov a iných služobných pomerov, v ktorých sa štátna služba tiež vykonáva primárne v služobnej rovnošate (policajti, hasiči, vojaci a pod.). Vzhľadom na potrebu zachovania jednotnosti služobného pomeru PFS a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku všetkým PFS sa navrhuje, aby aj tí PFS, ktorých funkcie prezident vnútorným predpisom určí ako funkcie, v ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, mali nárok na peňažný príspevok na ošatenie ako ekvivalent naturálnych náležitostí.
Nárok na naturálne náležitosti alebo peňažný príspevok PFS prvý raz vznikne vznikom služobného pomeru. PFS vykonávajúci štátnu službu v služobnej rovnošate má ku vzniku služobného pomeru nárok na služobnú rovnošatu a jej súčasti. Neozbrojený PFS vykonávajúci štátnu službu výlučne v občianskom odeve má nárok na 15% hodnoty služobnej rovnošaty (určenej pre neozbrojeného PFS), pričom táto hodnota bude stanovená podzákonným právnym aktom, ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Ak ozbrojený PFS vykonáva alebo má vykonávať štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, bude mu pridelená služobná rovnošata a všetky jej súčasti spolu s peňažným príspevkom vo výške 15 % hodnoty rovnošaty (určenej pre ozbrojeného PFS).
19
Špeciálna úprava sa navrhuje vo vzťahu k PFS, ak ide o ženy. Príslušníčkam finančnej správy sa navrhuje priznať pri vzniku služobného pomeru okrem vyššie uvedeného aj 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty v peniazoch, resp. 15 %, ak vykonávajú štátnu službu striedavo s občianskym odevom.
Ustanovuje sa, aby nárok na úplnú obnovu príslušnej služobnej rovnošaty získal PFS po 2,5 roku trvania služobného pomeru, priebežne sa mu preto po uplynutí jedného kalendárneho roku prizná nárok na obnovu 40 % služobnej rovnošaty. Obnova rovnošaty sa realizuje formou nepeňažného plnenia (napríklad pridelením bodovacej hodnoty, ktoré môže PFS zameniť vo výstrojnom sklade za jednotlivé súčasti služobnej rovnošaty). Osobitná úprava sa navrhuje pre nárok na obnovu služobnej rovnošaty a pre príspevok na ošatenie ak ide o PFS - ženy vykonávajúce štátnu službu v služobnej rovnošate, PFS vykonávajúcich štátnu službu striedavo v občianskom odeve a PFS vykonávajúcich štátnu službu výlučne v občianskom odeve.
Účelom poskytovania naturálnych náležitostí a peňažného príspevku na ošatenie je finančná participácia služobného úradu na nákladoch spojených so zaodením PFS pri výkone štátnej služby. Nárok na nevyčerpanú náhradu naturálnych náležitostí preto zaniká právoplatnosťou rozhodnutia o skončení služobného pomeru dotknutého PFS.
K § 209 až 212
Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 zaručuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Navrhovaná právna úprava reflektuje tieto ústavou zaručené práva a preto sa za účelom zabezpečenia starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby vymedzujú povinnosti tak pre služobný úrad ako aj príslušníkov finančnej správy. Kontrolnú činnosť nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby vykonáva príslušný odborový orgán a činnosť štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva príslušný orgán dozoru služobnému úradu podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce).
K § 213
Podmienky na riadny a bezpečný výkon štátnej služby patria medzi základné prvky starostlivosti o príslušníkov finančnej správy. Návrh zákona demonštratívne ustanovuje povinnosti pre služobný úrad smerujúce k vytváraniu pracovných, vzdelávacích, zdravotných, sociálnych a ďalších podmienok na riadny výkon štátnej služby.
K § 214 až 218
Vzhľadom na dôležitosť odborného rastu a vzdelávania príslušníkov finančnej správy počas trvania ich služobného pomeru, im služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania ich kvalifikácie v súlade s potrebami finančnej správy zabezpečuje profesijné a iné odborné vzdelávanie a zároveň ich vysiela na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení. Z dôvodu, že služobný úrad vynaloží na získanie a zvyšovanie kvalifikácie značné finančné prostriedky, príslušník finančnej správy je povinný zotrvať v služobnom pomere po určitú dobu; v opačnom prípade je príslušník finančnej správy povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Túto povinnosť má aj príslušník finančne správy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu. V prípade skončenia služobného pomeru prepustením z organizačných dôvodov alebo zdravotných dôvodov nevzniká povinnosť úhrady vynaložených nákladov na vzdelávanie.
20
Nadriadený, ktorý rozhoduje o skončení služobného pomeru je zároveň oprávnený rozhodovať aj o znížení alebo odpustení nákladov na vzdelávanie.
K § 219
Vo vzťahu k úprave zdravotnej starostlivosti o príslušníkov finančnej správy sa odkazuje na osobitnú právnu úpravu.
K § 220
V rámci starostlivosti o príslušníkov finančnej správy má nezastupiteľné miesto preventívna rehabilitácia, ktorej účelom je celková regenerácia ľudského organizmu a poskytuje sa formou liečebno-preventívnej starostlivosti, výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu alebo aktívneho odpočinku. V navrhovanom znení sa zakotvujú aj prípady, keď sa preventívna rehabilitácia neposkytuje. Zároveň sa ministerstvo financií splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho bližšie podrobnosti týkajúce sa preventívnej rehabilitácie.
K § 221 až 225
Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 zaručuje, že ženy majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné podmienky; čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky ďalej ustanovuje, že žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
Navrhované ustanovenia zabezpečujú osobitné podmienky pre výkon štátnej služby tehotnej príslušníčky finančnej správy, príslušníčky finančnej správy starajúcej sa o dieťa do zákonom stanoveného veku, dojčiacej príslušníčky finančnej správy a osamelého príslušníka finančnej správy trvale starajúceho sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov, na ktoré je povinný príslušný nadriadený prihliadať.
Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.
K § 226 až 229
Materská dovolenka je ospravedlnená absencia príslušníčky finančnej správy a osamelej príslušníčky finančnej správy v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu stanovenom zákonom. Aj príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie rodičovskej dovolenky, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu. Inštitút rodičovskej dovolenky zabezpečuje príslušníkovi finančnej správy alebo príslušníčke finančnej správy prehĺbenú starostlivosť o dieťa, ak o túto rodičovskú dovolenku písomne požiadali. Zákon pamätá aj na prípady, keď nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy, ktorí sa starajú o dieťa zverené im v rámci náhradnej osobnej starostlivosti s možnosťou neskoršieho osvojenia, v pestúnskej starostlivosti alebo o dieťa, ktorého matka zomrela. Navrhovaná právna úprava podrobne ustanovuje rozsah poskytovania a čerpania obidvoch inštitútov dovolenky, spôsob ustanovovania príslušníčky alebo príslušníka finančnej správy po skončení rodičovskej dovolenky a zároveň sa zakotvuje oznamovacia povinnosť týkajúca sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
21
V § 228 navrhovaného zákona sa ustanovujú také životné situácie, s ktorými je nevyhnutne spojená modifikácia rozsahu nároku na poskytnutie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
Príslušníčka finančnej správy a príslušník finančnej správy majú právny nárok na čerpanie dovolenky na zotavenie, tak aby bezprostredne nadväzovala na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
K § 230
V súlade s rešpektovaním osobitného postavenia príslušníčok finančnej správy z titulu ich materstva, sa v navrhovaných ustanoveniach upravuje rozsah prestávok na dojčenie s tým, že tieto prestávky sa započítavajú do doby výkonu štátnej služby a prislúcha za ne služobný plat.
K § 231
Zakotvuje sa legálna definícia osamelých príslušníkov finančnej správy.
K § 232
V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje všeobecná preventívna povinnosť zaťažujúca ako služobný úrad, tak aj príslušníka finančnej správy. Služobný úrad je povinný vytvárať riadne podmienky pre výkon štátnej služby tak, aby nebol ohrozený život, zdravie a majetok a vykonať opatrenia na odstránenie prípadných zistených nedostatkov. Príslušník finančnej správy je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu a zároveň sa mu ukladá informačná a zakročovacia povinnosť.
K § 233 a 234
Zodpovednosť príslušníka finančnej správy je založená na subjektívnom princípe (ak nejde o škodu na zverených hodnotách, ktorú je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať), kedy sa vyžaduje existencia zavinenia. Dôkazné bremeno preukázania zavinenia príslušníkovi finančnej správy znáša služobný úrad.
V navrhovanom ustanovení § 234 sa vylučuje zodpovednosť príslušníka finančnej správy za škodu, ak ju spôsobí v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, okrem taxatívne uvedených prípadov, keď sa do takéhoto stavu priviedol vlastnou vinou, kedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnom rozsahu.
K § 235
V navrhovanom ustanovení je upravená zodpovednosť príslušníka finančnej správy, ktorú spôsobil porušením všeobecnej preventívnej povinnosti a informačnej povinnosti a úmyselným konaním proti dobrým mravom.
K § 236
Vymedzujú sa prípady, keď príslušník finančnej správy nezodpovedá za škodu.
K § 237
Navrhuje sa ustanoviť osobitnú zodpovednosť príslušníka finančnej správy za zverenú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. Táto zodpovednosť je podmienená zverením písomnou formou. Osobitná zodpovednosť príslušníka finančnej správy za stratu výzbroje a iných predmetov sa zakladá na písomnom potvrdení o ich prevzatí. Na vznik tejto zodpovednosti sa nemusí zo strany služobného úradu preukazovať
22
zavinenie, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným liberačným dôvodom je predloženie dôkazu, že príslušník finančnej správy škodu nespôsobil.
K § 238 až 244
Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje náhrada skutočnej škody v peniazoch; po dohode s nadriadeným je možná aj tzv. naturálna náhrada, t. j. odstránenie škody uvedením do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.
Navrhuje sa obmedziť výšku náhrady škody u príslušníka finančnej správy trojnásobkom služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov.
Pri nedbanlivostnom spôsobení škody je možné výšku náhrady škody určiť aj nižšou sumou ako je skutočná škoda, resp. ako je trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy. Ak ide o prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán a v prípade, že ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd. Zároveň sa ustanovuje, že pri nedbanlivostnom spôsobení škody príslušníkom finančnej správy pri dopravnej nehode, ju možno odpustiť a to v odôvodnených prípadoch alebo ak ide o prvé zavinenie vodiča.
V navrhovanom zákone sa ustanovuje povinnosť, že služobný úrad je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu príslušník finančnej správy zodpovedá.
V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, keď škoda je spôsobená nielen príslušníkom finančnej správy ale aj služobným úradom alebo inou osobou alebo je spôsobená viacerými príslušníkmi finančnej správy; v týchto prípadoch je každý s účastníkov povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Dochádza tiež k prípadom, že škodu spôsobil nadriadený spolu s podriadeným príslušníkov finančnej správy; v takomto prípade určí výšku náhrady škody vyšší nadriadený.
K § 245
Zodpovednosť služobného úradu je založená na objektívnom princípe, keď sa nevyžaduje existencia zavinenia. Predpokladom vzniku zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú príslušníkovi finančnej správy je, že škoda bola spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, došlo k nej v dôsledku porušenia právnej povinnosti a existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností.
K § 246 až 249
V navrhovaných ustanoveniach je zakotvená zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Ustanovuje sa negatívne vymedzenie služobného úrazu.
V návrhu zákona sa ďalej upravujú liberačné dôvody, ktoré umožňujú služobnému úradu celkom alebo čiastočne zbaviť sa zodpovednosti za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti, sa určí časť škody, ktorú znáša príslušník finančnej správy, pričom služobný úrad vždy uhradí aspoň jednu tretinu škody.
23
Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy sa nemôže služobný úrad zbaviť za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania.
Dôkazné bremeno na preukázanie liberačných dôvodov znáša služobný úrad.
K § 250 a 251
Uvedené ustanovenia upravujú nároky a podmienky súvisiace s odškodnením príslušníkov finančnej správy titulom škody na odložených veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy tým, že si na pracovisku odložil svoje veci pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo mieste obvyklom a škody na veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach.
K § 252 a 253
Uplatňuje sa všeobecné pravidlo, že o náhrade škody rozhoduje nadriadený. V prípade, že škodu okrem služobného úradu zavinil aj príslušník finančnej správy, zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Služobný úrad bude uhrádzať príslušníkovi finančnej správy skutočnú škodu v peniazoch, ak nedošlo medzi nimi k dohode o úhrade škody uvedením do pôvodného stavu.
K § 254
V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje tzv. regresné právo služobného úradu.
K § 255
Návrh zákona ustanovuje spôsoby skončenia služobného pomeru.
K § 256
V nadväznosti na inštitút skúšobnej doby obsahuje navrhované ustanovenie aj možnosť zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. V tejto dobe má nadriadený alebo príslušník finančnej správy možnosť ukončiť služobný pomer len na základe písomného oznámenia aj bez uvedenia dôvodov. Týmto spôsobom ukončený služobný pomer končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia.
K § 257
Spôsobom ukončenia služobného pomeru, ktorý plne závisí od vôle príslušníka finančnej správy, je uvoľnenie. Navrhovaná úprava podrobne ustanovuje podmienky a formu na podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, ako aj moment skončenia služobného pomeru.
K § 258 až 260
Prepustenie zo služobného pomeru je jednostranným úkonom príslušného nadriadeného, ktorý sa realizuje rozhodnutím nadriadeného o skončení štátnej služby príslušníka finančnej správy.
Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia stability služobného pomeru príslušníka finančnej správy, je dôležité upraviť zákonné podmienky na jeho prepustenie. V zmysle uvedeného sú v § 258 taxatívne vymenované dôvody na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru.
Návrh zákona ďalej upravuje lehoty, v ktorých nadriadený rozhoduje v uvedených prípadoch o prepustení príslušníka finančnej správy, ako aj lehoty samotného skončenia služobného pomeru so zreteľom na dôvod prepustenia.
24
Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, okrem prepustenia neozbrojeného príslušníka finančnej správy z dôvodu, že stratil duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, keď sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku klinického psychológa.
K § 261
Navrhované ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet prípadov, keď sa príslušník finančnej správy nachádza v tzv. ochrannej dobe a z daného dôvodu s ním nadriadený nemôže skončiť služobný pomer prepustením. Je to najmä vtedy, keď by sa dôsledky prepustenia prejavili obzvlášť nepriaznivo vzhľadom na situáciu, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza. Je povinnosťou príslušníka finančnej správy preukázať a oznámiť svojmu nadriadenému vznik skutočnosti, ktorá zakladá ochrannú dobu.
Zároveň sa v tomto ustanovení uvádza, kedy sa na príslušníka finančnej správy ochranná doba nevzťahuje.
K § 262
Predmetné ustanovenie zakotvuje nároky príslušníka finančnej správy v prípadoch zrušenia rozhodnutia nadriadeného o skončení služobného pomeru. Ustanovuje sa, že v takýchto prípadoch služobný pomer trvá so všetkými právami a patrí mu doplatenie služobného platu.
Navrhované ustanovenie zakladá možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie bez zbrane, do funkcie so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a po splnení zákonných podmienok na takúto funkciu ako aj možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie so zbraňou, do funkcie bez zbrane len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
Zároveň sa tu zakotvuje postup v prípade, ak príslušník finančnej správy na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.
K § 263
Upravuje sa skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu straty hodnosti súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.
K § 264
Vzhľadom na inštitút dočasnej štátnej služby upravuje navrhované ustanovenie skončenie služobného pomeru v tejto štátnej službe, najmä jej uplynutím. Nevylučuje sa, že služobný pomer v dočasnej štátnej službe, sa ukončí v dôsledku iného dôvodu zakladajúceho skončenie služobného pomeru.
K § 265
Upravuje sa skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu zákazu činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.
25
K § 266
Zákonná úprava predpokladá aj skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe na základe záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. Skončenie služobného pomeru je viazané na právoplatnosť služobného hodnotenia.
K § 267
Navrhované ustanovenie upravuje ďalší spôsob skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy zaradeného v prípravnej štátnej službe z dôvodu, že nesplnil kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Služobný pomer sa skončí v deň nasledujúci po dni nesplnenia kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania.
K § 268
Nadriadenému sa ukladá povinnosť vydávať posudok o služobnej činnosti, avšak len na žiadosť príslušníka finančnej správy a zároveň povinnosť služobného úradu vydať príslušníkovi finančnej správy potvrdenie o zamestnaní so všetkými náležitosťami.
K § 269
Príslušníkovi finančnej správy sa ukladá povinnosť vrátiť pri skončení služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak.
K § 270
Vzhľadom na existenciu dvojkoľajnosti v systéme sociálneho zabezpečenia ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy, je nevyhnutné v navrhovanom zákone zakotviť inštitút odstupného a odchodného pre neozbrojených príslušníkov finančnej správy.
Upravuje sa inštitút odstupného neozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade, že je prepustený zo služobného pomeru zo zákonom uvedeného dôvodu alebo prevedený alebo preložený bez jeho súhlasu alebo bez jeho žiadosti.
Pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy sa zároveň zakotvuje povinnosť vrátiť služobnému úradu odstupné alebo jeho pomernú časť v prípade opätovného vzniku jeho služobného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného.
Zároveň sa upravuje odchodné, ktoré je špecifickým inštitútom spojeným so skončením služobného pomeru neozbrojeného príslušníka finančnej správy.
K § 271
Navrhované ustanovenie upravuje lekársku posudkovú činnosť vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti občana alebo príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby vo funkcii so zbraňou alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie so zbraňou a posudzovanie lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu tak, aby túto činnosť vykonávali služobní posudkoví lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, že prezident určí vnútorným predpisom funkcie so zbraňou, ktoré môže vykonávať aj príslušník finančnej správy s obmedzenou spôsobilosťou na výkon funkcie so zbraňou.
26
K § 272
Navrhované ustanovenie upravuje tzv. prieskumné konanie, ktorým služobný posudkový lekár na podnet nadriadeného alebo na základe žiadosti príslušníka finančnej správy posudzuje zdravotný stav alebo zmenu zdravotného stavu príslušníka finančnej správy na výkon ako aj ďalší výkon funkcie so zbraňou a súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby.
K § 273 až 277
Ústava Slovenskej republiky v čl. 37 zaručuje, že každý má právo sa slobodne združovať s iným na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. V súlade s uvedeným má každý príslušník finančnej správy právo vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich.
V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov príslušníkov finančnej správy v taxatívne vymedzených veciach štátnej služby, sa zakotvuje povinnosť služobného úradu, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vec vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom. Služobný úrad vytvára pre činnosť odborového orgánu vhodné materiálno-technické zabezpečenie. Rozsah priaznivejších podmienok vykonávania štátnej služby vrátane zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Zároveň sa upravuje postavenie príslušníkov finančnej správy, ktorí pôsobia v odborovom orgáne.
K § 278 až 280
Vzhľadom na nevyhnutnosť promptného a operatívneho riešenia vecí týkajúce sa štátnej služby príslušníkov finančnej správy, kladie sa osobitný dôraz na osobitosť a zjednodušenosť tohto procesu oproti právnej úprave v iných všeobecne záväzných procesných predpisoch. V navrhovanom znení zákona je taxatívny výpočet právnych vzťahov, o ktorých sa má v predmetnom konaní rozhodovať.
Konanie vo veciach služobného pomeru sa uskutočňuje medzi oprávneným orgánom a účastníkom konania. V konaní vo veciach služobného pomeru môže konať a rozhodovať len vecne a funkčne príslušný orgán.
K § 281 až 291
Vzhľadom na osobitný charakter konaní vo veciach služobného pomeru, je potrebné priamo v zákone upraviť jednotlivé právne inštitúty vymedzujúce postup v týchto konaniach. Konanie podľa dvanástej hlavy navrhovaného zákona možno začať dvomi spôsobmi, a to buď na základe procesnej aktivity účastníka konania (návrh na začatie konania) alebo oprávneného orgánu (podnet). Procesným úkonom účastníka konania je podanie, ktoré musí mať vždy písomnú formu a musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Zároveň musí byť adresované oprávnenému orgánu; v opačnom prípade sa postupuje podľa § 284 zákona. Navrhovaná právna úprava zároveň zakotvuje konkrétne procesné práva a povinnosti pre účastníkov konania. Na účely dodržania litery zákona v § 281 ods. 1 sa oprávnenému orgánu ukladá povinnosť obstarať a vyhodnocovať dôkazy, ktorých výpočet je exemplifikatívne uvedený v návrhu zákona. Zároveň sa zakotvuje inštitút prejudiciálnej otázky, ktorým je oprávnený orgán pri svojej rozhodovacej činnosti povinný sa zaoberať. Všeobecne platí zásada, že oprávnený orgán vykonáva všetky procesné úkony spojené s konaním; z tejto zásady možno upustiť len v nevyhnutných prípadoch podľa § 288. Návrh zákona v § 289 predpokladá situácie, keď sa zastaví už začaté konanie. V navrhovanom ustanovení § 290 je upravený spôsob náhrady finančných výdavkov, ktoré môžu vzniknúť pri realizácii procesných úkonov nevyhnutných v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona.
27
K § 291 a 292
Výsledkom konania vo veciach služobného pomeru, v ktorom koná a rozhoduje oprávnený orgán, je vydanie písomného rozhodnutia s ustanovenými náležitosťami. Zároveň sa ustanovujú podmienky právoplatnosti a vykonateľnosti vydaného rozhodnutia. Vydané rozhodnutie sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia; s výnimkou oboznamovania príslušníka finančnej správy so schváleným služobným hodnotením podľa § 103 ods. 1. Platí všeobecné pravidlo, že rozhodnutie sa doručuje osobne; v prípade, že takýto spôsob doručovania z akýchkoľvek dôvodov nie je možný, doručuje sa sprostredkovane. Rozhodnutie sa považuje za doručené dňom jeho prevzatia, resp. dňom odmietnutia jeho prijatia. Pri tzv. náhradnom doručení sa rozhodnutie považuje za doručené posledným dňom plynutia jeho úložnej lehoty v poštovom podniku; v tomto prípade platí fikcia doručenia, že písomné rozhodnutie sa považuje za doručené, hoci sa tak v skutočnosti nestalo..
K § 293 až 296
Zakotvujú sa právne inštitúty, ktorými sa možno domáhať preskúmania právoplatného resp. neprávoplatného rozhodnutia vydaného oprávneným orgánom, t. j. riadne a mimoriadne opravné prostriedky.
Platí, že účastník konania sa môže odvolať proti každému vydanému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote, ak sa odvolania písomne nevzdal. V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje, že odvolanie spravidla nemá suspenzívny, t. j. odkladný účinok, okrem taxatívne vymedzených prípadov. O odvolaní rozhoduje oprávnený orgán v rámci autoremedúry, t. j. ak v celom rozsahu vyhovie odvolaniu alebo nastáva devolutívny účinok odvolania, keď o ňom rozhoduje vyšší nadriadený orgán. Ďalším dispozičným oprávnením účastníka konania je možnosť písomného späťvzatia odvolania do času, kým sa o ňom nerozhodlo.
Mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je obnova konania. Návrh na obnovu konania je oprávnený podať účastník konania v zákonom stanovenej subjektívnej trojmesačnej lehote a zároveň v objektívnej trojročnej lehote. Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti oprávneného orgánu, pre ktorý tak platí len objektívna lehota.
Ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Na rozdiel od predchádzajúceho opravného inštitútu, tento opravný prostriedok smeruje k náprave nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zapríčinené porušením princípu zákonnosti.
K § 297
S výnimkou výkonu rozhodnutia v prípadoch, keď povinný subjekt dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu rozhodnutím, sa v celom rozsahu vylučuje subsidiárne použitie správneho poriadku.
K § 298 až 311
V trinástej hlave sa ustanovujú právne inštitúty hmotnoprávnej povahy späté s vykonávaním štátnej služby v služobnom pomere. Ustanovuje sa subsidiárna pôsobnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na právne vzťahy súvisiace so služobným pomerom. Uvádzajú sa skutočnosti, ktoré spôsobujú čiastočnú alebo úplnú neplatnosť právneho úkonu. Inštitút bezdôvodného obohatenia predpokladá v rámci služobného pomeru prípady, v ktorých sa vyžaduje vyrovnanie. V záujme právnej istoty subjektov majúcich práva alebo povinnosti
28
vyplývajúce zo služobného pomeru je nevyhnutné, aby práva boli vykonané alebo uplatnené a povinnosti splnené v určitej dobe, a preto sa ustanovuje, že práva, ktoré neboli v určenej dobe vykonané, zanikajú a práva, ktoré neboli v určenej dobe uplatnené, sa premlčujú, ak v zákone nie je ustanovené inak. Na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje objektívna a subjektívna premlčacia lehota. Návrh zákona v § 303 zakotvuje právne prostriedky na zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru; tieto prostriedky možno použiť na zabezpečenie vzniknutého nároku a ich účelom je posilniť právnu pozíciu toho, koho nárok sa má uspokojiť. Inštitút počítania času podľa § 308 sa navrhuje upraviť obdobne ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok). Právna úprava v § 307,v § 309 a 310 predpokladá situácie, keď účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona, sú zastúpení opatrovníkom alebo na základe splnomocnenia alebo rozhodnutia súdu.
K § 312
Upravuje sa zákaz používať označenie „finančná správa“, zákaz používať služobnú rovnošatu príslušníka finančnej správy, ako aj odev s ňou zameniteľný, ako aj zákaz používať služobný preukaz a služobnú odkaz alebo ich napodobeniny.
K § 313 a 314
Navrhované ustanovenia taxatívne vymedzujú prípady, ktoré predpokladajú zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu a spôsob jej úhrady; príslušným orgánom na náhradu škody je ministerstvo. Túto zodpovednosť za škodu je nutné striktne odlišovať od zodpovednosti za škodu podľa štvrtej časti tohto zákona.
K § 315
Ustanovuje sa, že osobe predvedenej podľa § 42 alebo osobe zaistenej podľa § 41 ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, je poskytnutá adekvátna strava, pričom sa zohľadňujú rôzne faktory ako napríklad doba zaistenia, vek, zdravotný stav alebo náboženské vyznanie tejto osoby. Platí všeobecné pravidlo, že náklady na zabezpečenie stravy znáša predvedená osoba alebo zaistená osoba s výnimkou nepriaznivej finančnej situácie tejto osoby.
K § 316 až 320
V záujme zabezpečenia kontinuity právnych vzťahov sa explicitne ustanovuje, že doterajšie orgány finančnej správy sú orgánmi finančnej správy podľa tohto zákona. Ustanovuje sa, že § 74 ods. 3 sa uplatní najskôr v roku 2020 a zároveň sa upravuje spôsob systemizácie miest v štátnej službe na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019.
V súvislosti s vytvorením Úradu pre vybrané hospodárske subjekty podľa § 6 sa osobitne ustanovuje prechod právomocí a pôsobnosti z doterajšieho Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Zároveň sa upravuje prechod právomocí a pôsobnosti vybraných daňových subjektov podľa doterajších predpisov a schválených hospodárskych subjektov podľa osobitného predpisu na vybrané hospodárske subjekty.
V prechodnom ustanovení § 319 sa deklaruje zachovanie personálneho obsadenia funkcie prezidenta a viceprezidenta.
Vzhľadom na ustanovenie § 30 navrhovaného zákona, t. j. zavedenie novej kategórie – „príslušník finančnej správy“, zákon horizontálne nahrádza pojem colník touto novou kategóriou v celom právnom poriadku. Vzhľadom na rozdielnosti v postavení ozbrojeného a neozbrojeného príslušníka finančnej správy, predovšetkým z hľadiska ich oprávnení podľa
29
tretej časti tohto zákona ako aj v otázke sociálneho zabezpečenia (poistenia) sa v ďalších novelizačných článkoch tohto návrhu zákona ustanovuje, v prípadoch ak je to v konkrétnom osobitnom zákone potrebné, nahradenie pojmu „colník“ pojmom „ozbrojený príslušník finančnej správy“
Zachováva sa oprávnenie služobného úradu spracúvať osobné údaje.
K § 321
Odchýlne od všeobecnej úpravy vzťahujúcej sa na podávanie majetkových priznaní príslušníkov finančnej správy sa ustanovuje, že prvé majetkové priznanie príslušníci finančnej správy podajú až k 31. 3. 2020.
Zároveň sa zakotvuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní použitie súčasných služobných preukazov a služobných odznakov príslušníkmi finančnej správy a upraví vydávanie nových služobných preukazov a služobných odznakov.
K § 322
Navrhuje sa, aby zmena služobného pomeru colníkov podľa doterajších predpisov na služobný pomer ozbrojených príslušníkov finančnej správy nastala priamo zo zákona, pričom miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej služby, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované. Po vzniku služobného pomeru nadriadený vydáva rozhodnutie, ktoré obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia colníka.
K § 323 a 324
Podrobne sa upravujú pravidlá prechodu na novú právnu úpravu z hľadiska ako hmotnoprávnych tak aj procesnoprávnych vzťahov.
K § 325 až 331
Navrhované prechodné ustanovenia týkajúce sa štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona upravujú spôsob vzniku ich služobného pomeru podľa tohto zákona. Platí všeobecné pravidlo, že služobný úrad vydá takémuto zamestnancovi rozhodnutie, s výnimkou zamestnanca, ktorý oznámi, že nemá záujem o vznik služobného pomeru. Takéto rozhodnutie obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým, resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia štátneho zamestnanca. Aj tu platí, že miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej správy, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované.
Moment vzniku služobného pomeru je viazaný na zákonom predpokladané podmienky:
1. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 v zákonom určenej lehote, keď služobný pomer vznikne v deň účinnosti zákona a
2. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 neskôr ako v zákonom určenej lehote alebo na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 3 až 7, keď služobný pomer vznikne dňom zloženia služobnej prísahy.
V navrhovaných prechodných ustanoveniach sú ďalej riešené otázky a podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku nezloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou, ustanovovania do funkcie so zbraňou, zachovania kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby, započítavania odbornej praxe v rozhodných obdobiach, nariadenej služobnej pohotovosti, nároku na nevyčerpanú časť dovolenky a určenia čerpania dovolenky,
30
služobného voľna, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, výberových konaní, ako aj otázky prešetrovania a vybavovania sťažností.
K § 332
Predmetné ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu.
K § 333
Navrhujú sa zrušiť všetky všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých obsah bude upravený týmto zákonom, resp. podzákonnými predpismi vydanými na jeho vykonanie.
K čl. II
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. III
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. IV
K bodu 1
Mení sa lehota na vykonanie skúšky na získanie osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva.
K bodu 2
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K bodu 3
Upravuje sa zmena sídla Slovenskej komory daňových poradcov.
K čl. V
K bodom 1 a 2
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. VI
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. VII
K bodom 1 a 2
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K bodu 3
Navrhovaná úprava odstraňuje nezrovnalosť zapríčinenú ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 333/2001 Z. z., podľa ktorého sa slová „colná správa“ nahrádzajú slovami „finančná správa“ v celom právnom poriadku, nakoľko v predmetnom ustanovení, t. j. v § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné výslovne zdôrazniť, že ide o pracovný pomer colníka k colnej správe, nie k finančnej správe.
31
K bodu 4
V nadväznosti na úpravu v čl. I návrhu zákona sa navrhuje upraviť osobitnú právnu skutočnosť, na ktorú bude naviazaný vznik sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS. Na rozdiel od iných subjektov v rámci systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v prípade ozbrojených PFS je potrebné ako vznik sociálneho zabezpečenia na účely tohto zákona určiť (popri vzniku služobného pomeru ak ide o novoprijatého PFS, ktorý je odo dňa vzniku služobného pomeru ozbrojeným PFS) aj deň dobrovoľnej zmeny neozbrojeného PFS na ozbrojeného PFS formou ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS.
K bodu 5
Zrkadlovo vo vzťahu k úprave v bode 4 sa zakotvuje, čo sa rozumie skončením služobného pomeru ozbrojeného PFS, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. viaže zánik sociálneho zabezpečenia policajta. S ohľadom na osobitosti čl. I návrhu zákona, skončením služobného pomeru sa rozumie aj zmena statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS (preloženie alebo prevedenie PFS na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane). Táto zmena je podmienená súhlasom dotknutého PFS.
Zároveň sa navrhuje, aby sa za zánik považovalo aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím.
K bodu 6
Na účely posudzovania nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 328/2002 Z. z. sa zakotvuje kontinuita služobného pomeru osoby, ktorá bola v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. ako colník a ktorej ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona (alebo neskôr, no v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona) v bezprostrednej nadväznosti na služobný pomer colníka vznikol služobný pomer ozbrojeného PFS.
K čl. VIII
K bodu 1
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.
K bodu 3
Pre účely osobného rozsahu úrazového poistenia sa dopĺňa zamestnávateľ, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
K bodu 4
Ustanovujú sa nové skutočnosti, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) už trvá, no k vzniku vyššie uvedených druhov poistenia nedošlo ku dňu vzniku služobného pomeru (ak
32
bezprostredne po vzniku služobného pomeru bol PFS ustanovený do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojený PFS). V predmetnom prípade ku vzniku vyššie uvedených poistení dôjde až momentom dobrovoľnej zmeny statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS spojeného s vystúpením zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Zároveň sa za vznik vyššie uvedených druhov poistenia navrhuje označiť aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“.
Rovnako sa navrhuje konkretizovať moment zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) naďalej trvá, avšak dochádza k zmene systému jeho sociálneho zabezpečenia z dôvodu zmeny jeho statusu z neozbrojeného PFS na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. Pôjde o situáciu, keď bude PFS (pôvodne neozbrojený PFS) s jeho súhlasom alebo na jeho vlastnú žiadosť prevedený alebo preložený na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane. Rozhodnutím o takom ustanovení do funkcie sa stane PFS ozbrojeným PFS, pričom k tomuto momentu zanikne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň mu vznikne sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
K bodu 5
Za účelom zabezpečenia plynulého prechodu zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55/2017 Z. z. na služobný pomer neozbrojeného PFS z hľadiska jeho nárokov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa zakotvuje právna fikcia v podobe kontinuity právneho vzťahu (štátnozamestnanecký pomer – služobný pomer).
K čl. IX
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. X
K bodom 1 a 3
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.
K bodu 2
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. XI
K bodom 1 až 4
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K bodu 5
Zoznam colných letísk uvedený v prílohe č. 2 Colného zákona sa navrhuje doplniť o Letisko Jasna, Letisko Prievidza a Letisko Nitra. Vo všetkých troch prípadoch ide o medzinárodné
33
verejné letiská určené na nepravidelnú leteckú dopravu, ktorých prevádzka bola povolená Dopravným úradom SR. Bolo navrhnuté zaradiť tieto letiská do zoznamu colných letísk pre záujem verejnosti o uskutočňovanie občasných odletov do tretích krajín alebo príletov z tretích krajín.
K čl. XII
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. XIII
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. XIV
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. XV
Upravuje sa vymedzenie pojmu „vojak v zálohe“ v súvislosti s úpravou v čl. I návrhu zákona a upravuje sa vznik a zánik brannej povinnosti ozbrojeného PFS.
K čl. XVI
K bodom 1 až 3
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. XVII
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. XVIII
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K čl. XIX
Navrhuje sa vymedziť dobu, ktorá sa nezapočítava do služobného pomeru.
K Čl. XX
K bodu 1
Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.
K bodom 2 a 3
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.
K bodu 4
Upravuje sa skončenie resp. zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorého služobným úrad je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
34
K Čl. XXI
Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu -
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa RAJTÁRA, Ondreja DOSTÁLA, Alojza BARÁNIKA, Natálie BLAHOVEJ a Petra OSUSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
K predpisu 300/2005, dátum vydania: 19.06.2018
zobraziť dôvodovú správu
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský.
Účelom návrhu zákona je vypustenie trestného činu ohovárania z Trestného zákona. Tento trestný čin býva zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti.
Zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007 v Rezolúcii č. 1577. Generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland vyzval v máji 2016 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače členské krajiny, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ohovárania nebudú viesť k autocenzúre v médiách a nebudú oslabovať verejnú diskusiu v spoločnosti.
Podľa viacerých expertov má Slovensko najvyššie tresty odňatia slobody za trestný čin ohovárania v Európe. Zmenu tejto nelichotivej situácie by síce bolo možné dosiahnuť aj cestou znižovania trestných sadzieb, prípadne úpravou skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ale predkladatelia považujú za najlepšie riešenie úplné zrušenie tohto trestného činu a jeho vypustenie z Trestného zákona.
Niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody, ale len pokutu (Francúzsko, Bulharsko, Chorvátsko a Srbsko). Iné krajiny trestný čin ohovárania zrušili úplne. V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska ohováranie ako trestný čin zrušili v roku 2009. V roku 2009 zrušili trestný čin ohovárania aj v Írsku. V Rumunsku zrušili trestný čin ohovárania pri prijímaní nového trestného zákonníka v januári 2014. V Čiernej Hore zrušili trestný čin ohovárania v roku 2011. Trestné je iba šírenie informácií týkajúcich sa osobného a rodinného života, za ktoré je peňažný trest. V Macedónsku trestný čin ohovárania neexistuje. Cyprus zrušil trestný čin ohovárania v roku 2003. Existuje trestný čin „verejnej urážky s cieľom vyprovokovať útok“ s maximálnou sadzbou 1 mesiac väzenia alebo pokuta.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
B. Osobitná časť
K čl. I
Navrhuje sa vypustenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (§ 373).
K čl. II
Ide nevyhnutnú legislatívnu úpravu v Trestnom poriadku, vyvolanú vypustením skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (čl. I).
K čl. III
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.
-
Vládny návrh - Trestný zákon
K predpisu 300/2005, dátum vydania: 02.07.200534
D Ô V O D O V Á S P R Á V A
I. Všeobecná časť
Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a rok 2004 boli Ministerstvom spravodlivosti SR predložené do legislatívneho procesu návrhy nových trestných kódexov. Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.4.2004 návrh Trestného zákona a dňa 26.5.2004 návrh Trestného poriadku. Následne boli vládne návrhy nov ých trestných kódexov predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Išlo o výsledok práce Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, ktorej začiatok činnosti sa datuje k polovici roka 1999.
Napriek snahám predkladateľa a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na ú činný boj s kriminalitou, počas prerokovávania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade SR boli schválené v druhom čítaní také pozmeňujúce návrhy, ktoré by značne tento boj oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto minister spravodlivosti na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zobral 8.2.2005 vládny návrh Trestného zákona späť.
K základným výhradám, pre ktoré nebolo možné akceptovať schválenie vládneho návrhu zákona v znení uplatnených pozmeňujúcich návrhov, patrí:
1. Trestnosť prípravy sa viazala iba na obzvlášť závažný zločin, t.j. trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov; to by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných č inov ako je lúpež, hrubý nátlak (t.j. výpalníctvo), vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbra ňami atď. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná – napr. príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu (č. 593/2002 Z.z.), Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kult úrnych dohôd (č. 304/2004 Z.z.), Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (č . 703/2004 Z.z.), Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (č. 621/2003 Z.z.).
2. Definícia zločineckej skupiny bola schválená v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
3. Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny bol zmenený tak, že trestným bolo len založenie alebo zosnovanie zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, ale nie členstvo v nej a jej podpora. Opätovne by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu.
4. Z vládneho návrhu zákona bola vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednos ť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o právne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa tý ka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala zaviesť trestno-právnu zodpovednosť právnických osôb.
Do legislatívneho procesu sa opätovne predkladá návrh Trestného zákona so zapracovaním jednotlivých pozmeňujúcich návrhov uplatnený ch na rokovaní Národnej rady SR, ktoré podľa Komisie pre rekodifikáciu trestného práva a predkladateľa nenarúšajú celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text zákona s vyznačením jednotlivých zmien, ku ktorým dochádza oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý vzal minister spravodlivosti späť z rokovania Národnej rady SR dňa 8.2.2005.
Trestný zákon č. 140/1961 Zb. je účinný od 1.1.1962. Od nadobudnutia účinnosti bol vyše 30 krát novelizovaný, z toho po roku 1989 vyše 20 krát.
Ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia Trestného zákona s princípmi nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky, čo je pochopiteľné, pretože jeho samotná podstata je založená na princípoch diametrálne odlišného spoločenského a štátneho zriadenia obdobia, v ktorom bol prijatý.
Trestný zákon sa v dôsledku veľkého počtu noviel stal pomerne neprehľadným. Niektoré inštitúty trestného práva hmotného, s prihliadnutím na dobu ich vzniku a na politické, spoločenské a ekonomick é zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sú už v porovnaní s novým ústavným zriadením a súčasnou orientáciou Slovenskej republiky zastaralé a nekonvenujú ani právnym systémom vyspelých demokratický ch krajín EÚ.
Rozsiahle politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli sprevádzané dynamickou a početnou legislatívou. Trestnoprávna ochrana nových spoločenských vzťahov sa formuje až následne, v zá vislosti na stupni poznania škodlivosti konkrétnych konaní, ktoré novým právnym normám odporujú.
Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladie nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú mož no zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Jej úlohou a cieľom je predovšetkým:
a)zhodnotiť aktuálnosť zásad a princípov, na ktorých bolo slovenské trestné prá vo hmotné v ostatných rokoch, najmä do roku 1989, budované,
b)novou trestnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov reagovať na zásadné politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ku ktorý m došlo po roku 1989, na vznik samostatnej Slovenskej republiky a funkcie demokratického právneho štátu, na vznik nového ústavného zriadenia a na dynamicky sa vyvíjajúcu legislatívu v rámci iných prá vnych odvetví jednotného systému slovenského objektívneho práva,
c)v nadväznosti na potreby Slovenskej republiky, jej právne a kultúrne tradície, požiadavky na ochranu práv a oprávnených záujmov fyzick ých a právnických osôb i štátu, najmä na ochranu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd (úst. zákon č.23/1991 Zb.), z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a z dokumentov medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických prá vach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly), vytvoriť moderný, optimálny a komplexný nástroj trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorý bude zodpovedať princípom organizácie a činnosti demokratického právneho štátu a požiadavkám na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom vyspelých demokratických štátov,
d)odstrániť neprehľadnosť platnej trestnoprávnej úpravy, vyvolanú početnými a nie vždy organickými zásahmi do Trestného zá kona novelami v priebehu doby jeho doterajšej platnosti,
e)upraviť systematiku Trestného zákona tak, aby zodpovedala (poradím hláv jeho osobitnej časti i prísnosťou trestov, ktoré možno uloži ť za jednotlivé trestné činy) hierarchii hodnôt a záujmov moderného demokratického právneho štátu,
f)nahradiť materiálne chápanie trestného činu jeho formálnym chápaním a zaviesť novú kategorizáciu protispoločenských činov,
g)preskúmať ustanovenia Trestného zákona upravujúce základy trestnej zodpovednosti z hľadiska, či zodpovedajú poznatkom modernej právn ej vedy i poznatkom súvisiacich vedných odborov (kriminológie, psychológie, psychiatrie, pedagogiky, ekonómie a i.), podľa potreby tieto ustanovenia zmeniť alebo doplniť,
h)aktualizovať Trestný zákon súčasnej etiológii zločinnosti, súčasnému stavu, vývoju, štruktúre a formám kriminality, jej pr íčinám a podmienkam, osobitne pokiaľ ide o prejavy organizovaného zločinu,
i)upresniť zákonné znaky doterajších skutkových podstát trestných činov, prípadne ich doplniť o ďalšie, reagujúc na nové a zvlášť škodlivé formy protispoločenskej činnosti, prípadne vypustiť z Trestného zákona skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú už prekonané,
j)preskúmať platný systém trestnoprávnych sankcií, najmä systém trestov, a ustanovenia upravujúce ich ukladanie i výkon z hľadiska, či zodpovedajú aktuálnym poznatkom vedy (najmä penológie, psychológie a medicíny), potrebám moderného demokratického právneho štátu, záväzkom medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i skúsenostiam vyspelých demokratických štátov, tieto ustanovenia podľa potreby zmeniť alebo doplniť,
k)znížiť rozpätie trestných sadzieb, zaistiť lepšiu previazanosť systému trestov a ich sadzieb za jednotlivé trestn é činy, a to najmä v závislosti na ich typovej závažnosti a zmene v systematike Trestného zákona.
Vláda SR v máji 2000 schv álila nasledovné ciele novej rekodifikácie:
- zabezpečiť ochranu ľudských pr áv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných ľudských práv a slobôd a z Ústavy Slovenskej republiky prostriedkami trestného práva;
- vytvoriť podmienky na realizáciu trestnej politiky demokratickej spoločnosti založenej na princí poch humanizmu, ktorá bude zároveň garantovať primeranú satisfakciu obetiam trestných činov a bude smerovať k sociálnej reintegrácii páchateľov;
- vytvoriť strategickú tendenciu na perspektívnu dekrimininalizáciu a depenalizáciu Trestného zákona v prípade menej závažných protispoločenských konaní pri súčasnom rešpektovaní ochrany spoloč nosti represívnymi opatreniami v oblastiach jej najväčšieho ohrozenia.
Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:
1.Prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu trestnej zodpovednosti fyzických osôb a prá vnych dôsledkov tejto zodpovednosti.
2.Zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb – na základe striktne vymedzených podmienok – ktorá sa bude uplatňovať vedľ a trestnej zodpovednosti fyzických osôb (z tejto zodpovednosti bude vyňatý štát).
3.Upraviť trestnú zodpovednosť mladistvých tak, aby boli zohľadnené najnovšie (interdisciplinárne) vedecké poznatky z oblasti pedagogiky, socioló gie, pedopsychológie a pedopsychiatrie v súlade s novou právnou úpravou v ďalších relevantných oblastiach nášho právneho poriadku.
4.Zmeniť celkovú filozofiu ukladania trestných sankcií, v rámci ktorej bude treba predovšetkým zmeniť hierarchiu sankcií tak, aby v jej rá mci bol trest odňatia slobody chápaný ako ultima ratio, a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. V rámci tejto filozofie bude kladený dôraz na individuálny prístup pri riešení trestný ch vecí na základe širokej možnosti využitia alternatívnych sankcií a odklonov tak, aby sa v najširšej miere zaistila pozitívna motivácia páchateľa.
5.Dosiahnuť takú úroveň kodifikácie, aby bola zrovnateľná s úrovňou trestného práva hmotného európskeho štandardu, pri plnom reš pektovaní medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z integračných procesov.
Pri tvorbe nového Trestného zákona bol rešpektovaný model kontinent álneho právneho systému, kultúrne a právne tradície Slovenskej republiky, a boli akceptované progresívne a aj dnes použiteľné (a potrebné) trestnoprávne inštitúty z celého obdobia prvej È SR, rokov 1948 - 1989 i rokov 1990 - 1996. Kontinuita právnych úprav trestnoprávnych vzťahov, i jej špecifiká u nás boli akceptované.
Pri tvorbe nového Trestného zákona bol prísne rešpektovaný rámec daný platným znením Ústavy SR.
Doterajšie materiálne chápanie trestného činu sa zmenilo na primá rne formálne, pričom pri prečine sa bude skúmať aj jeho závažnosť. Formálne chápanie bolo dôvodom oveľa podrobnejšieho definovania znakov základných a kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona a samostatné ho interpretovania mnohých týchto znakov v novej tretej časti zákona, a to v ďaleko širšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ.
Došlo aj k zmene kategorizácie trestných činov na prečiny a zločiny.
Upustilo sa aj od niektorých doterajších znakov, ktoré boli vý razom prechádzajúcich spoločenských a ekonomických podmienok (napríklad znak 'pre zárobok').
Pribudli aj tri tresty – domáce väzenie a trest povinnej prá ce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.
Oveľa podrobnejšie sú upravené základy trestnej zodpovednosti - v z ákone sú premietnuté aj také otázky, ktoré boli doposiaľ prenechávané súdnemu výkladu a právnej teórii, aj keď v konečnom dôsledku šlo o určenie práv a slobôd, ktoré môžu byť stanovené len zákonom.
Pribudli niektoré nové právne inštitúty (napr. dovolené riziko), rozšírili sa podmienky nutnej obrany a krajnej núdze, zavádza sa súdny - probačný dohľad nad odsúdeným a i., rozšírili sa pravidlá pre ukladanie trestov a došlo k zmene a doplneniu väčšiny ustanovení všeobecnej a osobitnej časti doterajšieho Trestného zákona.
Výrazom nového prístupu je aj zmena systematiky osobitnej časti Trestného zákona, kde sú dané do popredia najmä trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti.
Niektoré súvisiace otázky budú musieť byť právne upravené v osobitných zákonoch (výkon trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce).
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ich väčší počet sú uvádzané v osobitnej časti dôvodovej správy k jednotlivým ustanoveniam.
Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodá rskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartite.
Návrh zákona nebude mať priamy finančný dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť dopad na verejné financie dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona – bližšie v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo financií vo svojom
stanovisku z 10.7.2003 (č. 13 609/03-81) uviedlo vo vzťahu k návrhu Trestn é poriadku (do pripomienkového konania bol dopad na verejné financie vyčíslený spoločne pre oba návrhy trestných kódexov), že 's ohľadom na neustály tlak na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a obmedzené zdrojové možnosti štátneho rozpočtu v roku 2004, bude potrebné požadované prostriedky zabezpečiť zahrnutím do priorít štátneho rozpočtu a uplatňovať v rámci rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu'.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosť
Návrh Trestného zákona nemá priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť tento dopad dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona, a to perspektívne v horizonte desiatich a ž pätnástich rokov, najmä v súvislosti so zvýšením hornej hranice trestu odňatia slobody na 25 rokov, obligatórnym uložením trestu doživotia páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktor ý taký čin spácha tretíkrát, ale aj skôr úpravou nových druhov trestov (najmä trest povinnej práce, domáce väzenie) a ochranných opatrení.
Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie. Svojimi ustanoveniami však chráni životné prostredie tým, že určité protispoločenské konania voči životnému prostrediu upravuje ako trestné činy.
Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Návrh zákona nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie. Nepriamo môže byť tento vplyv dotknutý úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb, avšak kladným spôsobom, keďž e budú sankcionované také konania, ktoré sú ako trestné činy vymedzené Trestným zákonom. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je predkladaná v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.
Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona: Trestný zákon.
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a)Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.
Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy na ú seku boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a úlohy na úseku zefektívnenia činnosti súdnictva, pričom medzi strednodobými prioritami je aj úloha uskutočniť rekodifikáciu trestných kódexov.
Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.
Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi a terorizmu.
Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 obsahoval úlohu predložiť návrh nového Trestného zákona (mesiac apríl).
b)Negociačná pozícia v 24. kapitole – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí – a v dodatkových informáciách k nej obsahuje aj záväzky týkajúce sa trestného práva, pričom jedným z týchto záväzkov je aj uskutoč nenie celkovej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb.
4.Problematika návrhu právneho predpisu:
b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
c) je upravená v práve Európskej únie, a to v dokumentoch:
- hlava VI Zmluvy o Európskej únii – ' Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci',
- Európska dohoda o pridružení – Slovenská republika sa v článku 6 zaviazala rešpektovať ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch,
- Spoločné stanovisko zo 6.10.1997 ako ho definovala Rada na základe článku K3 Zmluvy o EÚ k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcim sa korupcie, Druhé spoločné stanovisko z 13.11.1997 a Spoločné opatrenie z 22.12.1998 na základe článku K.3 Zmluvy o EÚ o korupcii v súkromnom sektore,
- Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami,
- Spoločný postup zo 17.12.1996 schválený Radou EÚ na základe článku K3 Zmluvy o EÚ týkajúci sa aproximácie zákonov a praxe v členských štátoch EÚ na boj proti drogovej závislosti a na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s drogami,
- Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ,
- Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o zvýšení ochrany trestnými postihmi a inými sankciami proti falšovaniu v súvislosti so zavedením eura,
- Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti obchodu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí ,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti,
- Rezolúcia Rady z 20.12.1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú so súdnym konaním v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 15.3.2001 o postavení obetí v trestnom konaní,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o boji proti terorizmu,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 19.7.2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.5.2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostný ch platobných prostriedkov,
- Spoločné opatrenie z 15.7.1996 schválené Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii týkajú ce sa postupu na boj proti rasizmu a xenofóbii,
- Rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o boji proti detskej pornografii na internete,
- Smernica Rady z 28.11.2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.11.2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tr anzitu a bydliska,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 27.1.2003 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.7.2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.12.2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu det í a detskej pornografii,
- Rámcové rozhodnutie Rady z 25.10.2004 o stanovení minimálnych ustanovení znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev:
a)úplná.
6.Gestor : Ministerstvo spravodlivosti SR.
7.Účasť expertov: priamo z Európskej únie nebola využitá.
II. Osobitná časť
K Všeobecnej časti
K § 1
Upúšťa sa od vymedzenia účelu Trestné ho zákona, pričom v v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami.
K I. hlave
V tejto hlave je upravená pôsobnosť Trestného zákona a sú upravené základy trestnej zodpovednosti. Oproti doterajšiemu Trestnému zákonu sa hneď v úvode definuje pôsobnosť slovenského Trestného zákona, potom je upravovaná problematika pojmu trestného činu ako také ho vrátane zavinenia jeho spáchania, v druhom dieli je upravená problematika páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu. V treťom dieli sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a na ne v štvrtom dieli nadväzujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu.
K § 2
Toto ustanovenie zakotvuje ústavnú zásadu vylúč enia retroaktivity, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Oproti doterajšej právnej úprave sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona, a to ktoréhokoľvek do doby, než sa rozhoduje o trestnom čine, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Zároveň sa ustanovenie v odseku 1 výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
K § 3
Toto ustanovenie vyjadruje územnú pôsobnosť Trestného zákona via žucu sa k územiu Slovenskej republiky a spresňuje, čo sa považuje za územie Slovenskej republiky, resp. kedy sa tiež považuje trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky.
K § 4
Toto ustanovenie je výnimkou z územnej príslušnosti, pričom prednos ť dostáva osobná pôsobnosť Trestného zákona, na základe vzťahu osoby páchateľa k Slovenskej republike, občan SR, trvalý pobyt na území SR.
K § 5
V tomto ustanovení je premietnutý princíp ochrany nášho obč ana pred zločinmi spáchanými proti nemu mimo územia Slovenskej republiky.
K § 6
V tomto ustanovení je zakotvená možnosť postihu páchateľa trestn ého činu keď nie je daná ani osobná ani miestna pôsobnosť Trestného zákona, avšak páchateľ bol zadržaný na našom území a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie.
K § 7
Toto ustanovenie zakotvuje, že pôsobnosť nášho Trestného zá kona môže byť upravovaná aj vyhlásenými medzinárodnými zmluvami, resp. že zásady vyššie uvedené sa neuplatnia, ak vyhlásená medzinárodná zmluva to nepripustí.
V ustanoveniach o pôsobnosti trestných zákonov bolo spresnené, že namiesto pojmu cudzina bol použitý pojem mimo územia Slovenskej republiky.
K § 8
Toto ustanovenie definuje ústrednú kategóriu trestného práva hmotn ého – trestný čin. Oproti doterajšej právnej úprave práve v tomto ustanovení dochádza k najväčšej zmene nového Trestného zákona oproti doterajšiemu platnému zneniu, ktoré vychádza z materi álneho ponímania trestného činu. V novom zákone sa definuje trestný čin ako v zásade formálna kategória, čo vyplynulo najmä z pož iadaviek praxe. Takýmto poňatím trestného činu je tiež lepšie zabezpečená ústavná zásada rovnosti pred zákonom. Preto došlo k vypusteniu pojmu spoločenská nebezpečnosť, ktoré ho používanie v justičnej praxi bolo často krát preceňované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateľov trestnej činnosti.
Formálne chápanie trestného činu umožní súčasne orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa na základné otázky trestného konania, a to zistenie trestného činu a jeho páchateľa.
Na naplnenie znakov trestného činu bude potrebné aby boli splnené dve podmienky:
1.musí ísť o protiprávny čin,
2.jeho znaky musia byť uvedené výlučne v Trestnom zákone (iné zákony už do budúcna nebudú obsahovať skutkové podstaty trestných činov, napríklad aj trestný čin proti mieru sa preberá zo zákona na ochranu mieru do osobitnej časti Trestného zákona hneď na prvé miesto).
Z obsahu definície trestného činu sa však spoločenská nebezpeč nosť úplne nevytratila, pretože ona je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie už sám o sebe označil za najvyššiu formu protiprávneho konania a tým je trestný čin. Naviac zákon u prečinov pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu ak bude závažnosť činu nepatrná a u mladistvého malá, ( ak pôjde o prečin ) tak nepôjde o trestný čin.
iroká možnosť odklonov, ktorá bude zakotvená v Trestnom poriadku súčasne zabezpečí aby sa nedostávali pred súdy páchatelia takých konaní, ktoré by mohli byť charakterizované ako bagateľné trestné činy.
K § 9
Trestnými činmi sú prečiny a zločiny. Touto kategorizá ciou sa Slovenská republika vracia k tradícii delenia trestných činov v medzivojnovom období. Znamená to aj návrat k pôvodnej bipartícii súdne trestných činov platnej do 1. júla 1990 (prečiny a trestné č iny).
Nejde o samoúčelné delenia trestných činov. Umožňuje presnej šie vyjadrenie ich rôznej závažnosti a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných trestných činov a ich pomer k menej závažnej kriminalite.
Kategorizácia ďalej umožní podstatne odlíšiť zložitosť trestného konania o jednotlivých kategóriách trestný ch činov. Menovite konanie o menej závažných prečinoch doteraz zbytočne formálne a zdĺhavé napomôže zjednodušiť a urýchliť a tiež môže prispieť k vytvoreniu priestoru pre vykonanie skutoč ne kvalitného a dôsledného trestného konania o obzvlášť závažných zločinoch, ktorých kategória sa tiež zavádza. Z hľadiska teoreticko-praktického však zostáva naďalej nadradený m pojmom trestný čin.
Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórií trestných činov je síce ich typová závažnosť , ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za jednotlivé trestné činy uložiť podľa osobitnej č asti tohto zákona.
Pre určenie, či ide o zločin alebo prečin pritom nie je rozhodujúca výmera trestu, ktorú súd v konkrétnom prípade za trestný čin páchateľovi skutočne uloží, ani minimálna hranica trestu odň atia slobody ktorú súd môže páchateľovi uložiť, ako tomu je v právnych poriadkoch niektorých štátov, kde sa kategorizácia trestných činov uplatňuje.
Jediným kritériom u úmyselných trestných činov je len výmera trestu odňatia slobody – jeho horná hranica, ktorý je možné za trestný čin uložiť podľa tohto zákona. Nedbanlivostné trestné činy sú všetky prečiny, bez ohľadu na stanovenú trestnú sadzbu.
V dôsledku takéhoto riešenia odpadá i potreba v osobitnej časti tohto zákona u každého trestného činu zvlášť upresňovať či ide o zločin alebo prečin. Na túto otázku dávajú dostatočn ú odpoveď všeobecné definície prečinu alebo zločinu uvedené v tomto ustanovení. Až po dôslednom komplexnom posúdení každého činu zvlášť a po zistení, ktoré zákonné znaky osobitnej č asti tohto zákona napĺňa a trest odňatia slobody v akej výmere tento zákon s ich naplnením spája, bude možné povedať či ide o prečin alebo zločin – rýdzo formálny prístup. Pri takejto defin ícii sa potom môže vyskytnúť pri prvom odseku úmyselného trestného činu prípad, kde vzhľadom na trestnú sadzbu bude čin kvalifikovaný ako prečin a v ďalších kvalifikovaných skutkových podstat ách už ako zločin.
Zavedením inštitútu nepatrnej závažnosti avšak výlučne u prečinov je sledovaná možnosť vylúčenia súdneho prejednávania takýchto bagateľných prečinov.
K §§ 10, 11
Tieto ustanovenia presne definujú prečin a zločin. Súč asne je definovaná podkategória zločinu – obzvlášť závažný zločin.
K § 12
Uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale tie ž príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne definovať miesto spáchania trestného činu nielen z hľadiska konania, ale aj následku, čo doteraz bolo ponechané len na teóriu trestného prá va a výklad orgánov činných v trestnom konaní.
K §§ 13, 14
Uvedené ustanovenia upravujú vývojové štádia trestných činov pred ich dokonaním, ktoré z hľadiska ochrany zá ujmov chránených Trestným zákonom je tiež potrebné postihovať. Ponechávajú sa dve vývojové fázy trestného činu, príprava a pokus, pričom sú súčasne vymedzené podmienky ich trestnosti. Nepriamo z týchto ustanovení vyplýva aj tretia vývojová fáza, ktorou je dokonanie trestného činu, t.j. naplnenie všetkých jeho znakov vrátane následku.
Zakotvuje sa že príprava bude trestná len u vyššej formy trestného činu, a to u zločinu – rovnaká úprava je v platnom trestnom zákone (§ 7), kde je síce príprava viazaná na obzvlášť závažný trestný čin, ktorým je vš ak trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, t.j. podľa návrhu ide o zločin.
Doterajšie obsahové vymedzenie prípravy a pokusu ostalo v podstate zachované. Osobitne však bolo treba vyjadri ť v praxi opomínané, avšak právnou teóriou akceptované pravidlo, že páchateľ prípravy ešte nezačal na rozdiel od páchateľa pokusu napĺňať znaky trestného činu, ku ktorému prí prava smeruje. Preto sa v praxi príprava s pokusom neraz zamieňala práve pre opomenutie tohto základného rozdielu, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutku páchateľa a napokon aj k uloženiu nesprávneho trestu. A ž na nepatrné zmeny zostali nezmenené tiež podmienky zániku trestnosti prípravy a pokusu.
Políciou podľa § 11 ods. 3 písm. b), ako aj podľa ďalších ustanovení, sa rozumie akýkoľvek príslušní k poverených orgánov uvedených v § 10 ods. 8 návrhu Trestného poriadku, t.j. napr. akýkoľvek príslušník Policajného zboru.
K §§ 15 až 18
V týchto ustanoveniach Trestného zákona je definovaná subjektí vna stránka skutkovej podstaty trestného činu v podobe zavinenia, ako vnútorného psychického vzťahu páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Doterajšie dve formy zavinenia v podobe úmyslu a nedbanlivosti zostávajú zachované. Taktiež členenie § 15 a § 16 umožňuje rozlíšiť zavinenie vo forme úmyslu na úmysel priamy a nepriamy a zavinenie vo forme nedbanlivosti na vedomú a nevedomú.
K §§ 19 až 21
Tieto ustanovenia Trestného zákona definujú subjekt trestného č inu, t.j. páchateľa, spolupáchateľa a účastníka.
Spáchanie trestného činu za použitia tzv. živého nástroja nie je ani v novom zákone zakotvené, lebo v týchto prípadoch ide o typicky nepriameho páchateľa. Napr. použitie nepríč etnej osoby na spáchanie trestného činu, použitie dieťaťa atď. Pokiaľ ide o použitie zvieraťa na spáchanie trestného činu ide o prípad priameho páchateľstva a iba z hľadiska zavinenia - subjektí vnej stránky bude taký čin posudzovaný ako úmyselný alebo nedbanlivostný.
Vzhľadom na vývoj kriminality, kedy dochádza k častému páchaniu trestnej činnosti tzv. na objednávku, bolo na túto skutočnosť reagované aj v tomto Trestnom zákone, kedy bol popri návodcovi osobitne definovaný aj ďalší účastník na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse a to objednávateľ. V tomto prípade totiž nejde o typické navedenie na spáchanie trestného činu, pretože nájomní páchatelia trestn ých činov sú tieto už vopred ochotní spáchať a objednávateľ len konkretizuje prakticky predmet útoku.
K §§ 22, 23
V týchto ustanoveniach sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Na rozdiel od okolností vylučujúcich protiprávnosť v týchto prípadoch ide o spáchanie trestného činu, avšak pre nedostatok veku a príčetnosti na strane páchateľa nemôže dôjsť k jeho potrestaniu.
Pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo k ďalšej mimoriadne závažnej zmene, keď hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásť na štrnásť rokov. Pre rozvoj modernej civiliz ácie je príznačná aj akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to oveľa viac jej fyzickej vyspelosti, menej mentálnej zrelosti, ale na druhej strane nemožno poprieť ani to, že i po tejto stránke dnešná mlá dež dospieva oveľa rýchlejšie než tomu bolo pred niekoľkými desiatkami rokov.
Nesporne je to vyvolané aj celkovým, životným štýlom, materiálnymi podmienkami, tempom a úrovňou jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií vrátane výpočtovej techniky a podobne.
Tieto faktory a mnohé k nim pridružené bio-psycho-sociologické podmienky a príčiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodňujú potrebu ešte dôslednejšie chrániť mládež pred negatívnymi vplyvmi, p red sociálno-patologickými javmi a zintenzívniť pôsobenie všetkých súčastí systému výchovy a vzdelávania, vytvoriť mládeži materiálne i kultúrne podmienky pre vzdelávanie, kultúrne vyž itie i pre pracovné uplatnenie, zvýšiť ich perspektívy pokiaľ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, vrátane oddychu, využívania voľného času a zdravé výchovné prostredie.
Na druhej strane niet ale žiadnych pochybností o tom, že u mládeže sa neustále znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú mnohí už opakovane a v trestnej činnosti v súčinnosti s dospelými p áchateľmi na páchaní mnohokrát závažnej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. Veľmi často sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok, drogy nevynímajúc. Sú stavne to dokazujú kriminalistické štatistiky, dokumentujúce stav a vývoj kriminality, jej štruktúru i štruktúru jej páchateľov.
V prevencii trestnej a inej protispoločenskej činnosti mládeže musia dominovať neprávne prostriedky tak ako sú vyššie uvedené. Pokiaľ ide o právne prostriedky, tak tieto najmä mimo trestného práva a prostriedky trestného práva považovať len ako najkrajnejšie riešenie, ak iné prostriedky formy a metódy zlyhajú.
Treba prihliadať aj na to, že mládež sama nemôže niesť dôsledky za mnohé problémové javy v sociálnej, ekonomickej a iných oblastiach spoločenského života, ktoré sama nezavinila a ktoré sú mnohokr át impulzom jej delikvencie. Rovnako treba prihliadať tiež na fakt, že mládež samotná je jednou z prvých a najviac zraniteľných obetí zločinu.
Značná časť tých, ktorí predložili námety na obsahové zameranie rekodifikácie vrátane schváleného legislatívneho zámeru vlády navrhla znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z pätná stich na štrnásť rokov.
Je zrejmé, že takéto opatrenie samo o sebe problém kriminality mládeže nevyrieši. Na druhej strane je ale tiež jasné, že zníženie vekovej hranice zodpovednosti za trestné činy vyjadrí i dnešnú disproporciu v akcelerácii vývoja dospievania (a to aj mentálneho) mládeže, čo je nutné z hľadiska ochrany spoločnosti pred kriminalitou.
Nejde teda len o automatický a ničím neodôvodnený pragmatizmus. Nižšiu hranicu trestnej zodpovednosti ako pätnásť rokov pozná napokon celá rada vyspelých demokratických štátov.
V ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých je súčasne zakotvená tzv. poistka proti nesprávnemu stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateľov, ktorí prekročili štrn ásty rok veku. Podľa nového Trestného poriadku sa u páchateľov vo veku 14 až 15 rokov bode skúmať mentálna vyspelosť obligatórne. U mladistvých do 18 rokov sa táto vyspelosť bude skúmať v odôvodnen ých prípadoch.
K §§ 24 až 30
Ustanovenia štvrtého dielu I. hlavy Všeobecnej časti Trestného zá kona upravujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Ide o sedem nasledujúcich okolností: nutná obrana, krajná núdza, dovolené riziko, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného, oprávnené použitie zbrane a plnenie úloh agenta. S výnimkou dovoleného rizika ide o okolnosti, ktoré poznal aj doterajší Trestný zákon. U niektorý ch okolností však došlo k spresneniu podmienok ich uplatňovania.
Najmä u nutnej obrany, ktorá z hľadiska praktického v rozhodovacej činnosti vyvolávala najväčšie problémy došlo k spresneniu a rozšíreniu podmienok jej uplatnenia. V súlade s legislatívnym zámerom vl ády bola do definícií zahrnutá aj problematika omylu tak aby tento automaticky nevylučoval nutnú obranu. Za nutnú obranu sa bude môcť ďalej považovať aj konanie v silnom rozrušení spôsobenom útokom najmä v dôsledku zmätku, strachu, alebo zľaknutia.
Zásada proporcionality u nutnej obrany vyjadrená tým, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku bola zachovaná, avšak zákon presnejš ie vyjadruje z čoho pri jej posudzovaní je nutné vychádzať (spôsob, miesto a čas útoku, okolnosti týkajúce sa ako osoby útočníka, tak aj obrancu).
Zásada proporcionality u krajnej núdzi sa upravuje tak, že spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
Ako už bolo spomenuté novou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť bude dovolené riziko. Tejto okolnosti sa verejnosť domáha už niekoľko rokov. Potrebu zakotvenia dovoleného rizika ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť trestného činu v Trestnom zákone sa týka len činov alebo činností v oblasti výroby a výskumu. Môže ísť aj o akýkoľvek iný vo svojej podstate nie nebezpečný čin (činnosť), ktorého uskutočnenie v danom mieste, čase, alebo daným spô sobom je spojené s určitým rizikom, lebo ohrozuje záujem chránený týmto zákonom, ale inak ide o čin (činnosť) spoločensky prospešný, ktorý však nemôže byť uskutočnený bez rizika. Podmienkami dovoleného rizika sú:
a)výsledok, ku ktorému čin (činnosť) smeruje zjavne zodpovedá miere rizika,
b)vykonanie činu neodporuje zákonu, alebo inému právnemu predpisu, záujmom spoločnosti, zásadám ľudskosti ani sa neprie či dobrým mravom,
c)čin (činnosť) sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné v čase jeho vykonania,
d)činom (činnosťou) sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu,
e)spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu (činnosti) očakáva nemožno dosiahnuť bez rizika.
Pokiaľ ide o výkon práv a povinností, u tejto okolnosti došlo k podstatnej zmene vyplývajúcej z požiadaviek medzinárodných zmlúv (tatút medzinárodného trestného súdu) v tom smere, že sa vymenovávajú prípady, kedy sa táto okolnosť neuplatní buď z hľ adiska vedomia páchateľa alebo z hľadiska konkrétnych trestných činov (genocídium, neľudskosť).
Zásadná zmena bola urobená v súlade s legislatívnym zámerom vlády u oprávneného použitia zbrane, keď túto bude možné použiť aj vo svojom obydlí, a to aj v prípade, keď ešte nepôjde o nutnú obranu. Ochrana života alebo zdravia osoby v jej obydlí už bude ohrozená, avšak ešte nemusí ísť o priamo hroziaci alebo trvajúci útok. Použitie tejto okolnosti však bude vylúčené , ak pri takomto použití zbrane vo svojom obydlí dôjde k usmrteniu ohrozujúcej osoby.
K II. hlave
K § 31
Návrh zachováva doterajšiu bipartíciu trestných sankcií na tresty a ochranné opatrenia. Takéto delenie sa v minulosti v plnej miere osvedčilo. Súčasne vyjadruje základné zásady humanizácie, demokratizácie nášho trestného práva a v neposlednom rade aj zá sadu zodpovednosti páchateľa za spáchaný trestný čin s vylúčením dopadu následkov trestného činu na iné osoby, event. minimalizáciu takéhoto dopadu. Návrh definuje tak tresty ako aj ochranné opatrenia, pričom v týchto definíciách je zakotvený už aj účel ukladania a výkonu trestných sankcií. Tým sa však nemení skutočnosť, že tresty a ochranné opatrenia slúžia ochrane spoloč nosti.
K § 32
Návrh v porovnaní s platným Trestným zákonom rozš iruje systém trestov o ďalšie dva druhy. Sú to: domáce väzenie a trest povinnej práce. Rozšírenie druhov trestu je výrazom depenalizácie, pretože umožňuje súdom vo zvýšenej miere siahať aj k trestom bez odňatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchate ľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odň atia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.
K § 33
Návrh rozširuje aj doterajší systém ochranných opatrení . Ako nové ochranné opatrenie zavádza ochranný dohľad a tzv. detenciu. Ochranný dohľad bol už súčasťou systému trestných sankcií platného trestného zákona. Neosvedčilo sa však jeho vykoná vanie policajnými orgánmi. Naviac jeho účel sa často míňal cieľa a namiesto dovàšenia nápravy páchateľa slúžil ako prostriedok dosahovania policajných úloh. Na druhej strane aj doterajš ia prax potvrdila, že u tých páchateľov, ktorí páchajú trestné činy zo zvyku, resp. z návratu do kriminogénneho prostredia, je nevyhnutné pokračovať v resocializácii aj v etape postpenitenciá rnej starostlivosti, pričom u nebezpečných páchateľov je nevyhnutné ponímať túto formu postpenitenciárnej starostlivosti ako nútenú, pričom dohľad nad odsúdeným treba zveriť orgánom súdneho dohľ adu – probačnému a mediačnému úradníkovi. Naopak detencia by mala slúžiť na ochranu spoločnosti proti tým páchateľom, u ktorých ochranné liečenie je neúčinné buď preto, že sa mu ods údený odmieta podrobiť alebo preto, že jeho ochorenie je podľa poznatkov súčasnej vedy neliečiteľné, ale v prípade jeho prepustenia na slobodu neprestáva byť nebezpečným pre spoločnosť.
K §§ 34, 35
V porovnaní s ustanoveniami platného Trestného zákona o všeobecn ých zásadách pre ukladanie trestu, návrh nového Trestného zákona kladie dôraz predovšetkým na zásadu humanity a vychádza pritom z medzinárodne prijatých zásad proti mučeniu neľudskému zaobchá dzaniu týraniu alebo trestaniu. Návrh zdôraznil aj zásadu 'nulla poena sine lege' (nijaký trest bez zákona), aj zásadu úmernosti sankcie spáchanému trestnému činu. S prihliadnutím na rozšírenie systé mu trestov návrh novo koncipuje nezlučiteľnosť sankcií, ktoré postihujú rovnaké práva odsúdeného. Okrem toho zákon v tom istom paragrafe zakotvuje aj základné zásady pre ukladanie ochranných opatrení . Ide skutočne len o základné zásady, ktoré sú ďalej doplnené a upresnené napríklad ustanoveniami o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, o ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom a i.
Zakotvuje sa širšia možnosť ukladania iných trestov než je trest odňatia slobody a to ako trestov samostatných, pričom trestné sadzby u jednotlivých trestných činov osobitnej časti Trestného zákona budú obsahovať len sadzbu trestu odňatia slobody. Takéto samostatné uloženie iného trestu bude však vylúčené za trestné č iny, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov.
U trestu odňatia slobody na doživotie sa súčasne zakotvuje možnosť v určitých prípadoch rozhodnúť o zákaze podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.
Oproti doterajšej ú prave sa osobitne definujú aj zásady pre ukladanie ochranných opatrení.
K §§ 36 až 38
Návrh nového Trestného zákona vychádza z taxatívneho vymenovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré však rozvádza ďaleko podrobnejšie než platná právna ú prava. Naviac návrh výslovne ukladá súdom povinnosť, aby sa na tie poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ktoré sú zákonným znakom trestného činu neprihliadalo a naviac zakotvuje aj povinnosť sú du prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri prevahe priťažujúcich okolností nebude môcť spravidla rozhodnúť o uložení trestu len na hranici dolnej sadzby (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu resp. pri opakovaní trestnej činnosti o polovicu). Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa navrhuje zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.
K § 39
Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o znížení trestu pod dolnú hranicu ale s prihliadnutím na rozšírenie systému trestov a na zakotvenú podpornú zásadu trestu odňatia slobody stanovuje aj minimálne hranice iných druhov trestu, pod ktoré sú d nesmie daný druh trestu uložiť ani v prípade ukladania trestu pod všeobecnú dolnú hranicu daného druhu trestu. Oproti platnej úprave sa rozširujú dôvody kedy možno uložiť trest pod dolnú hranicu ( napr. pomoc páchateľa pri objasnení závažnej trestnej činnosti a konanie o dohode atď. ).
K § 40
Ustanovenia o upustení od potrestania zakotvené v platnom Trestnom zá kone sa osvedčili. Ich prevzatie do nového Trestného zákona je preto dôvodné. Návrh však striktne stanovuje, že nemožno upustiť od potrestania páchateľa trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.
K § 41
Ustanovenie o úhrnnom treste sa preberá aj do nového návrhu zá kona. Návrh však zakotvuje tak trest za jednočinný, ako aj viacčinný súbeh, pri ktorom zároveň stanovuje, že úhrnný trest sa v prípade viacčinného súbehu ukladá nad jednou polovicou zá konom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu - ide o dôsledné uplatnenie asperačnej zásady priamo v zákone. Súčasne sa zavádza nový pojem spoločného trestu vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu, čím sa vytvára možnosť pre trestné stíhanie aj vo vzťahu k čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, o ktorého in ých čiastkových útokoch už bolo súdom rozhodnuté a bol za ne uložený trest.
K § 42
Návrh preberá aj osvedčené ustanovenie o súh rnnom treste, ktorý sa ukladá podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu.
K §§ 43, 44
Návrh zakotvil aj z platného zákona známy inštitút ďalš ieho trestu, resp. inštitút upustenia od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu. Túto skutočnosť návrh zvýrazňuje aj v názve príslušných ustanovení.
K § 45
Inštitút započítania väzby a trestu preberá nový zákon z doposiaľ platného zákona, ale ho rozširuje aj na prípady prevzatia trestného stíhania alebo výkonu trestu pre ten istý skutok z cudziny.
K §§ 46, 47
Návrh zavádza trest odňatia slobody ako dočasný trest na určit ú dobu alebo trest odňatia slobody na doživotie. Pojem výnimočného trestu sa vypúšťa. Súčasne na rozdiel od platného zákona výslovne stanovuje podpornú úlohu trestu odňatia slobody. Pre ulož enie trestu odňatia slobody na doživotie stanovuje iba dve podmienky a to že, uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobru určitú.
Doterajšie členenie trestov odňatia slobody s najvyššou možnou výmerou pätnásť rokov a na výnimočný trest do dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie sa nahradzuje členením u trestu odň atia slobody na určitú dobu s najvyššou možnou výmerou do dvadsaťpäť rokov a na trest odňatia slobody na doživotie..
Zavádza sa obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie.
Ide o uplatnenie tzv. zásady trikrát a dosť pri splnení podmienok, že
- ide o taxatívne vymenované trestné činy,
- trestný čin dospel do štádia dokonania,
- páchateľ bol doposiaľ dvakrát potrestaný a čo aj sčasti vykonal uložené tresty.
V odôvodnených prípadoch bude možné aj tu uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov.
K § 48
Na rozdiel od platného zákona, návrh precizuje pojem vonkajš ej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody a ruší aj pojem 'nápravnovýchovné skupiny'. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že už platný zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej str áže zrušil nápravnovýchovné ústavy a namiesto nich zaviedol ústavy na výkon trestu. Diferenciačné skupiny sa v návrhu delia podľa miery izolácie odsúdeného a najmä bezpečnosti ústavu. Návrh s íce stanovuje diferenciačné kritérium použité aj v platnom zákone (posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu). Obdobne, ako doteraz platný zákon, obsahuje návrh aj možnosť iného diferenciačného kritéria, než ktoré ukladá spravidla použiť, s výnimkou trestu odňatia slobody na doživotie a trestu odň atia slobody nad pätnásť rokov ukladaného za obzvlášť závažný zločin.
K §§ 49, 50
V týchto ustanoveniach sú stanovené podmienky pre povolenie podmieneč ného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, možnosť určenia obmedzení, a taktiež aj postup v prípade, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí.
K §§ 51, 52
V týchto ustanoveniach sa zavádza podmienečný odklad vý konu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Probačný dohľad bude možné uložiť u trestu odň atia slobody neprevyšujúceho tri roky. Tento bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda by mal byť ukladaný najmä v tých prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejš ie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností.
K § 53
Návrh zavádza v tomto ustanovení nový druh trestu bez odň atia slobody – trest domáceho väzenia, ktorého hornú hranicu stanovil až na jeden rok a určuje aj podmienky pre uloženie tohto trestu, ale len za prečin. Zároveň zavádza kontrolu odsúdeného technickými prostriedkami, ktoré sa v niektorých západoeurópskych krajinách, USA a v kandinávii veľmi osvedč ili. Je to ďalšia alternatíva ku krátkodobým trestom odňatia slobody. Zároveň sú v návrhu určené aj podmienky premenenia jeho zvyšku na nepodmienečný trest odňatia slobody.
K §§ 54, 55
Tieto ustanovenia zavádzajú nový druh trestu bez odňatia slobody a to trest povinnej práce. Zákon podmieňuje uloženie tohto trestu súhlasom páchateľa, ale len za prečin.
K §§ 56, 57
Návrh veľmi podrobne stanovuje podmienky ukladania peňažné ho trestu ako aj jeho výkonu, podmienky premenenia tohto trestu, upustenia od jeho výkonu alebo zvyšku, ako aj podmienky zahladenia Podstatne sa zvyšuje horná hranica peňažného trestu z 5 miliónov na 10 miliónov.
K §§ 58, 59
Návrh prevzal osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia majetku a tieto ďalej prispôsobil iným ustanoveniam návrhu. Ukladá sa tento trest spolu s trestom odňatia slobody na doživotie alebo pri spáchaní obzvlášť závažného zločinu. Pri vymenovaných trestných činoch sa musí uložiť trest prepadnutia majetku vtedy, ak bude preukázané, že páchateľ nadobudol majetok z nelegálnych príjmov alebo časť tohto majetku.
K § 60
Návrh prevzal ďalšie osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia veci z platného Trestného zákona a tieto ďalej upresnil a stanovil ďalšie podmienky pre jeho ukladanie.
Reagoval tiež na Dohovor o praní špinavých peňazí, vyh ľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti (trasburg, 8.11.1990) a na Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí tak, že rozšíril možnosti ulož enia prepadnutia veci a príjmov z trestného činu pre prípad, že v pôvodnej podobe sú z faktických alebo právnych dôvodov neidentifikovateľné, nedosiahnuteľné alebo zmiešané s legálnym majetkom a roz širuje ju tiež na úžitky z uvedených príjmov. Podobné ustanovenie má Občiansky zákonník v § 458 ods. 1, 2.
K § 61
Trest zákazu činnosti sa v plnej miere osvedčil, a preto bol prevzatý aj do nového Trestného zákona. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, ktorej sa tento trest týka. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o mož nosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.
K § 62
Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste zákazu pobytu. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 5 rokov za každý úmyselný trestný čin, ak bud ú splnené podmienky podľa § 62 ods. 2. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o možnosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.
K § 63
Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zá kona, ktorý upravoval pojem ukladanie a výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní. Sprísnil však podmienky jeho ukladania a v prípade, že sa tento trest ukladá popri kratšom treste odň atia slobody ako 5 rokov alebo popri inom treste, spojil jeho uloženie nie s povolaním páchateľa, ale s ohrozením vážnosti dotknutých čestných titulov a vyznamenaní. Tento trest možno uložiť len za obzvlášť závažný zločin.
K § 64
Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste straty vojenskej a inej hodnosti, pričom podmienky jeho uloženia sú upravené v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia.
K § 65
Okrem toho, že návrh prevzal ustanovenie platného Trestného zákona o treste vyhostenia, návrh veľmi dôsledne upravuje podmienky ukladania tohto trestu a v stanovených prípadoch, najmä ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, uloženie tohto trestu vyluč uje. Naviac zakotvuje aj podmienky zahladenia tohto trestu. Návrh precizoval zákonné dôvody na uloženie trestu vyhostenia v zmysle článku 23 ods. 5 Ústavy SR a nadväzujúcich vnútroštátnych noriem, napr. zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšie. Predmetný trest už nebude mať trvalý charakter, lebo sa bude ukladať najviac na 15 rokov, ako maximálna výmera.
K §§ 66 až 68
Návrh prevzal všetky osvedčené ustanovenia platného Trestného z ákona o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, avšak dochádza k sprísneniu ohľadom doby po uplynutí ktorej je možne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu - je možné podmieneč ne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní jednej polovice trestu u osoby odsúdenej za prečin, dvoch tretín trestu u osoby odsúdenej za zločin a troch štvrtín trestu u osoby odsúdenej za obzvláš ť závažný zločin. Pritom u osoby odsúdenej na doživotie až po vykonaní 25 rokov tohto trestu. Súčasne sa stanovujú prípady, kedy osoba nemôže byť z výkonu trestu odňatia slobody prepustená.
K §§ 69, 70
Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.
K §§ 71, 72
Rovnako v nezmenenej podobe prevzal návrh aj ustanovenia platného Trestné ho zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu.
K §§ 73, 74
Návrh v podstate v nezmenenom rozsahu prevzal z platného Trestného zá kona aj jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení – ochranné liečenie.
K § 75
Ustanovenie o ochrannej výchove, ako špeciálnom ochrannom opatrení , ktoré je viazané výslovne na mladistvých páchateľov, je upravené v osobitných ustanoveniach o stíhaní mladistvých .
K §§ 76 až 80
Návrh nového Trestného zákona sa vracia k niekdajšiemu inštitú tu ochranného dohľadu, resp. zákon preberá platnú zákonnú úpravu ochranného dohľadu. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná k dovàšeniu nápravy obzvlášť nebezpečných recidivistov, páchateľov obzvlášť závažných zločinov a fakultatívne aj páchateľov iných trestných činov, ktorí sa stávajú tzv. š peciálnymi recidivistami a po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno u nich očakávať, že bez nútenej postpenitenciárnej starostlivosti povedú riadny život. Návrh ponecháva súdu mo žnosť uloženia ochranného dohľadu aj u tých odsúdených, ktorí v priebehu celého výkonu trestu odňatia slobody odmietajú výchovné pôsobenie a je obava, že po prepustení budú pokračovať v p áchaní trestnej činnosti. Návrh vylučuje uloženie ochranného dohľadu mladistvému (ak je to potrebné, možno mu uložiť ochrannú výchovu), ako aj odsúdenému na doživotie, kde by také to opatrenie nemalo zmysel. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia sa zveruje taktiež probačnému a mediačnému úradníkovi, čím sa má zabrániť možnému zneužitiu tohto opatrenia policajný mi zložkami na plnenie operatívnych úloh.
K §§ 81, 82
Návrh zavádza aj ďalší nový druh ochranného opatrenia, ktorý m je detencia. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou du ševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Ná vrh zákona umožňuje súdu, ak to považuje za potrebné rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľ a, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže síce v prípade potreby potrvať až doživotne, ale zákon má predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže č asom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborn ého lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného.
K § 83
Návrh preberá aj osvedčené ustanovenia o zhabaní veci, ktoré majú za účel zabezpečiť ochranu spoločnosti pred tými nebezpečnými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom trestu prepadnutia veci. Tieto ustanovenia sú v podstate v zhodnej podobe prevzaté z platného Trestného zákona.
K III. hlave
K § 84
Ide o generálne ustanovenie, ktoré stanoví, že pri splnení urč enej podmienky, napr. pri zmene zákona, zanikajú trestné dôsledky trestného činu, ktorý inak v čase, keď k nemu došlo, spĺňal všetky pojmové náležitosti trestného činu.
V praxi sa vyskytli problémy pri aplikovaní ustanovení o pôsobnosti trestných zákonov, keď skutok, ktorý je predmetom trestného konania v čase spáchania napĺňa všetky znaky príslušného ustanovenia v tom čase účinného Trestného zákona, ale neskorší zákon meniaci alebo dopĺňajúci Trestný zákon, toto ustanovenie Trestného zákona zruší a ďalší (neskorší) zákon takéto konanie op äť posudzuje ako trestný čin. Navrhovanou úpravou sa táto nejasnosť na základe zákona odstráni.
K § 85
Úpravou podmienok zániku trestnej zodpovednosti u vymenovaných trestných činov v dôsledku účinnej ľútosti sa sleduje ochrana dôležitých spoločenských záujmov, ktorá sa dosiahne sľ ubom beztrestnosti páchateľovi, ak škodlivý následok trestného činu napraví alebo zamedzí.
K § 86
Ide o osobitné ustanovenia o účinnej ľútosti, ktoré zahàň a taxatívnym výpočtom trestné činy, pri ktorých trestnosť zanikne pri splnení podmienok uvedených pre konkrétne trestné činy, pričom sa líšia najmä momentom kedy ešte možno napraviť následok.
K § 87
Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom stanovenej premlč acej doby. Určuje sa podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej v sadzbe za daný trestný čin. Začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu. Súčasne sa upravujú dôvody, ke ď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie trestného stíhania prerušujú. Zároveň sa predlžujú premlčacie doby.
K § 88
Toto ustanovenie určuje výnimky z inak všeobecnej platnosti inštitú tu premlčania trestného stíhania.
K § 89
Uvedené ustanovenie je premietnutie ústavného práva prezidenta republiky do Trestného zákona.
K § 90
Inštitút premlčania výkonu trestu vychádza v podstate z rovnaké ho predpokladu ako inštitút premlčania trestného stíhania. Podmienkou premlčania výkonu trestu je uplynutie premlčacej doby ustanovenej zákonom. Je určená podľa druhu a výšky uloženého trestu. Súč asne sa upravujú dôvody, keď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie výkonu trestu prerušujú.
K § 91
Tresty uložené za trestné činy uvedené v XII. hlave osobitnej časti s výnimkou vymenovaných trestných činov sú z premlčania vylúčené, preto použitie ustanovenia o preml čaní výkonu trestu pri nich neprichádza do úvahy, bez ohľadu na to, aký trest súd v konkrétnom prípade uložil.
K §§ 92, 93
Toto ustanovenie určuje podmienky a lehoty zahladenia odsúdenia. Tento inš titút umožní aby sa pri splnení určitých podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať uplatnenie v ďalšom ž ivote. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo odsúdenie zahladené nastáva zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia. Podstatnou zmenou je zahladenie iných trestov ako trestom od ňatia slobody už momentom ich vykonania.
K IV. hlave
V osobitnej hlave všeobecnej časti Trestného zákona sa síce zachov áva doterajšia koncepcia stíhania mladistvých, ale na kvalitatívne inej úrovni. Táto hlava stanovuje odlišnosti oproti všeobecne platným zásadám pre stíhanie dospelých páchateľov, pričom jednotlivé ustanovenia sú motivované obnovujúcimi účinkami trestného práva, lebo sa kladie dôraz na vyváženú, spravodlivú reakciu spoločnosti na trestný čin mladistvého a vyvodzuje z neho dô sledky nielen pre neho samého, ale aj pre riešenie problémov ďalších zúčastnených osôb a skupín spojených s trestným činom. Mladistvý tak má byť stimulovaný, aby prevzal osobnú, nielen formá lnu trestnú zodpovednosť za trestný čin a nápravu ním spôsobených následkov. Adekvátne tomu Trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenia o konaní proti mladistvým. Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých, ktoré sú vo vzťahu špeciality k ďalším ustanoveniam všeobecnej časti Trestného zákona, tak konkretizujú ústavný princíp osobitnej starostlivosti, ktorú spoločnosť venuje mládež i (článok 41 ods. 1 Ústavy SR).
Návrh tejto právnej úpravy rešpektuje medzinárodné dokumenty prijaté pre oblasť zaobchádzania s delikventnou mláde žou, najmä:
Minimálne štandardné pravidlá sú dnictva nad mládežou (tzv. Pekingské pravidlá, rezolúcia OSN č. 40/43 z 29. 11. 1985),
Smernica OSN pre prevenciu kriminality mládeže (tzv. Riyadská smernica, rezolúcia OSN č. 45/112 z 14. 12. 1990),
Dohovor o právach dieťaťa (rezolúcia OSN č. 44/25 z 20. 11. 1989 uverejnená v oznámení MZV č. 104/1991 Zb.).
Pokiaľ ide o dokumenty Rady Európy, v tomto smere sa vychádza predovš etkým z nasledovných odporúčaní:
·č. R (87) 20, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže,
·č. R (88) 6, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže z radov mladých ľudí pochádzajúcich z prisťahovaleckých rod ín,
·Rezolúcie č. R (66) 25, o krátkodobom zaobchádzaní s mladistvými páchateľmi do 21 rokov veku.
K § 94
Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá dovàšila štrná sty rok svojho veku a neprekročila osemnásty rok veku. Individuálna duševná vyspelosť (zisťovaná o.i. aj povinným psychologickým vyšetrením mladistvých vo veku od 14 do 15 rokov - tzv. podmienečná príč etnosť, ktoré upravuje Trestný poriadok) bude korektívom na stanovenie trestnej zodpovednosti mladistvého, ako aj na zvolenie predovšetkým výchovných prístupov zameraných na jeho nápravu.
Zníženie dolnej hranice veku o jeden rok, nemá viesť ku kriminalizácii mladistvých, ale k tomu, aby sa všetkými dostupnými, primárne výchovnými prostriedkami zabránilo recidíve. Hoci v mnohých prípadoch p ôjde o žiakov základnej školy, problém spočíva v kriminologickom zistení, že ak takýto mladý človek zopakuje trestný skutok do dovàšenia dospelosti, stane sa z neho v ďalšom vývine dospelý recidivista. Kriminalita mladistvých vo všeobecnom význame tohto slova rastie v Európe i v USA. Postihuje mladistvých bez ohľadu na sociálny pôvod, ba sklon k zločinnosti sa prejavuje stále viac u mladistvých z majetných vrstiev a výrazne sa zvyšuje aj podiel dievčat. Pritom istá časť mládeže začína byť vzhľadom na stav spoločnosti anomická. Väčšina pedopsychológov a pedopsychiatrov zastáva názor, že akcelerácia psychického a fyzického vývinu mládeže v posledných desaťročiach spôsobila, že mladiství najmenej vo veku štrnástich rokov sú reálne spôsobilí rozpoznať a posúdiť ná sledky svojho konania a s tým spojené trestno-právne dôsledky pri všetkých trestných činoch.
Tento prístup k stanoveniu fyzického veku ako základu trestnej zodpovednosti je porovnateľný s väčšinou demokratických krajín, kde je dolná hranica tohto veku v mnohých prípadoch nižšia.
K § 95
Toto ustanovenie zákona reaguje na skutočnosť, že stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti je vo veku okolo 14 rokov u jednotlivých mladistvých veľmi rozdielny. Preto zákon stanoví, že mladistvý, ktorý v dobe spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Osobitné ustanovenie Trestného poriadku o o zisťovaní sociálnych pomerov mladistvého stanov í, že toto skúmanie bude obligatórne u mladistvého vo veku od 14 do 15 rokov, u starších len vtedy, ak to bude odôvodnené.
Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti, ktorá je závislá na dosiahnutom stupni intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého (v dobe činu). Obdobnú úpravu majú v Spolkovej republike Nemecko a v È eskej republike.
Zákon bude teda vyžadovať, aby si mladistvý bol vzhľadom na úroveň svojho vývoja schopný uvedomiť, že páchaným skutkom koná proti normám spoločnosti alebo aby bol schopný zodpovedajúcim spô sobom usmerniť svoje správanie. Nezrelosť mladistvého musí pritom byť podstatná, teda musí byť zrejmé, že v čase činu ešte nedosiahol takého stupňa vývoja (intelektuálneho alebo mravného), aké ho spravidla dosahujú jeho vrstovníci. Na preukázanie tejto skutočnosti bude priberaný znalec z odboru psychiatrie alebo psychológie mládeže na skúmanie mladistvého do 15 rokov veku a u ostatných mladistvých iba v t ých prípadoch, v ktorých budú pochybnosti o duševnej zrelosti mladistvého.
Pri činoch, na ktorých protiprávnosť nebude treba prihliadať, nepôjde u mladistvého o trestnú zodpovednosť. Spravidla tomu bude v prípadoch naplnenia formálnych znakov trestného činu, bez ich významnejš ej relevancie.
K § 96
Návrh zákona odlišne upravuje premlčacie lehoty trestnosti č inu, lebo sa vychádza zo zásady, že včasná reakcia na spáchanie trestného činu mladistvým je mimoriadne dôležitá. Ohľadom začiatku, spočívania a prerušenia premlčacej doby bude platiť všeobecn á úprava zákona. Iba so zreteľom na medzinárodné záväzky sa vylúčil zánik trestnosti uplynutím premlčacej doby pri trestných činoch taxatívne uvedených v zákone.
K § 97
Ustanovenie o účele sankcií a výchovných opatrení zahàňa v sebe interpretačné pravidlo pre všetky ustanovenia zákona o stíhaní mladistvých. Vychádza z princípu, že všetky opatrenia, postupy a prostriedky zákona treba využívať na obnovenie narušených sociá lnych vzťahov, na integráciu mladistvého do širšieho sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Preto poukazuje predovšetkým na to, že ochrana spoločnosti pred trestnou činnosťou mládeže je najlepš ie dosiahnuteľná riadnou výchovou detí, čo možno dosiahnuť predovšetkým rešpektovaním ich potrieb a vytváraním vhodného sociálneho zázemia pre ich zdravý duševný, telesný a sociálny vý voj a spoločensky prospešné uplatnenie, na čo treba pri ukladaní sankcie alebo opatrenia primárne prihliadať.
Osobitné ustanovenia Trestného poriadku stanovia aj osobitné spôsoby zaobchádzania s mladistvými v rámci trestného konania, vrátane alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí.
K §§ 98 až 100
Návrh zákona významne rozširuje mož nosti upustenia od potrestania mladistvého, čím vytvára podmienky na aktívne pôsobenie blízkeho sociálneho okolia na mladistvého Právnym predpokladom na upustenie od potrestania je uznanie viny mladistvého.
Základným predpokladom na upustenie od potrestania je, že mladistvý bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu menšej závažnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po n áprave. Za týchto podmienok pôjde o prípad, keď vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred sú dom malo na mladistvého dostatočný výchovný vplyv, alebo o prípad keď sa mladistvý dopustil činu preto, že nepoznal právne predpisy a táto skutočnosť je najmä zo subjektívnych dôvodov ospravedlniteľn á, pričom uloženie trestu ani opatrenia nie je nevyhnutné (napr. ak by prichádzalo do úvahy uloženie krátkodobého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu). Tretím prípadom upustenia od potrestania bude prijatie záruky za nápravou mladistvého. Súd bude prihliadať na výchovný vplyv toho, kto ponúkol záruku, ako aj na to, aký čin mladistvý spáchal a prirodzene aj na jeho osobnostné predispozície.
Ak súd upustí od potrestania mladistvého môže prenechať jeho postih zákonnému zástupcovi, škole, ak ide o čin, ktorý súvisí so školskou dochádzkou alebo inému výchovnému zariadeniu, v ktorom mladistvý žije, alebo môže vec sám vybaviť tým, že mladistvého napomenie. Uvedené subjekty budú zaviazané povinnosťou podať správu súdu o výsledku ich postihu. Prenechanie postihu mladistvé ho citovaným subjektom môže byť účinné najmä v prípadoch, kedy postihnutie zo strany rodičov alebo výchovného zariadenia (pri zvýšenom dozore) môže byť pre neho citeľnejšie a v konečnom dô sledku s väčším výchovným efektom, ako pri postihu súdom.
Ïalšími možnosťami upustenia od potrestania mladistvého, ale z kvalitatívne iných dôvodov, bude prípad, kedy mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou a súd má za to, ž e ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí jeho nápravu lepšie ako trest, a prípad, kedy sa voči mladistvému už vykonáva ochranné alebo výchovné opatrenie, a preto nie je na dosiahnutie úč elu zákona, uloženie sankcie potrebné.
Osobitným prípadom upustenia od uloženia sankcie alebo opatrenia bude prípad, ak súd – na rozdiel od vyššie uvedených prípadov – bude považovať za potrebné po stanovenú dobu sledovať sprá vanie mladistvého. Pritom mu určí skúšobnú dobu až na jeden rok, prípadne aj ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenie. Zároveň bude môcť uložiť mladistvému aj probačný dohľad.
K § 101
Podmienečné upustenie od uloženia sankcie rozširuje možnosti pôsobenia na prevýchovu mladistvého páchateľa inak ako sankciou.
K §§ 102 až 105
Návrh zákona preberá doterajšiu právnu ú pravu podmienok, kedy bude možné mladistvému uložiť ochrannú výchovu. Naďalej bude základnou podmienkou pre jej uloženie odsúdenie mladistvého, teda uznanie jeho viny súdom. Ostatné ochranné opatrenia – ochranné liečenie a zhabanie veci – sa budú ukladať podľa všeobecných ustanovení zákona.
Návrh upresňuje dôvod uloženiach ochrannej výchovy v písm. c) tak, aby vyjadroval požiadavku, že ochrannú výchovu primárne nevyžaduje prostredie, ale predovšetkým mladistvý a zabezpečenie jeho riadnej v ýchovy. Dopĺňa sa tiež spôsob výkonu ochrannej výchovy o alternatívu umožňujúcu jej výkon v náhradnej rodine.
Všetky ostatné podmienky výkonu, zmeny, predĺženia a skončenia ochrannej výchovy zostávajú taktiež nezmenené.
Rovnako podmienky na uloženie ochrannej výchovy v občianskoprávnom konaní osobe, ktorá dovàšila dvanásty rok a je mladšia ako štrnásť rokov, ak spáchala čin, za ktorý je možné uložiť trest od ňatia slobody na doživotie, zostali nezmenené.
K § 106 až 108
Predovšetkým z dôvodov individuálnej prevencie sa pri stíhaní mladistvých zavádza možnosť uloženia výchovných opatrení, výchovných povinností a napomenutie s výstrahou.
Pri upustení od sankcie alebo ochranné ho opatrenia - rovnako aj pri podmienečnom upustení od ich uloženia, môžu byť mladistvému uložené výchovné opatrenia, ktorými sú dohľad probačného a mediačného úradníka, probačný program, výchovné povinnosti, výchovné obmedzenia a napomenutie s výstrahou. Výkon týchto opatrení, najmä pokiaľ ide o dohľad probačného a mediačného úradníka a ďalšie probačné aktivity, upravuje Trestný poriadok.
Výchovné povinnosti sú uvedené exemplifikatívne, napr. aby mladistv ý býval s rodičom, nahradil škodu, podrobil sa liečeniu závislosti alebo sociálnemu výcviku a pod.. Ani ich uložením ale nesmie byť narušená príprava na budúce povolanie.
Výchovné opatrenie je možné so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, ukladať už v priebehu trestného konania. Jeho uloženie nebude mať bezprostredný vplyv na priebeh ďalšieho konania, ale prejaví sa v jeho postupu pri použití niektorého odklonu upraveného Trestným poriadkom, upustenia od potrestania atď..
Napomenutie s výstrahou – pred súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom – má za cieľ zabrániť recid íve mladistvého v súčinnosti s jeho zákonným zástupcom alebo v stanovených prípadoch so školou.
K §§ 109, 110
Druhy sankcií, ktoré je možné mladistvému uloži ť vychádzajú z doterajšej koncepcie ukladania trestov mladistvým, kde je vedúcou zásadou výchovný účel trestania. Preto návrh preferuje ukladanie sankcií nespojených s trestom odňatia slobody v tomto porad í : trest povinnej práce, peňažný trest, prepadnutie veci, zákaz činnosti, vyhostenie, trest odňatia slobody podmienečne odložený (tzv. podmienečné odsúdenie), trest odňatia slobody podmienečne odložen ý s probačným dohľadom a trest odňatia slobody, ktorý sa vykoná.
K § 111 až 113
Trest povinnej práce a zákazu činnosti sa znižujú na polovicu; zá kaz činnosti bude možné uložiť iba vtedy, ak to nebude na prekážku príprave na povolanie. Vyhostenie mladistvého bude možné uložiť pri všeobecne stanovených podmienkach, ale vo výmere od jedné ho do piatich rokov. Korektívom bude prihliadnutie na rodinné a osobné pomery, ako aj možné nebezpečenstvo spustnutia.
K §§ 114 až 116
Ukladanie sankcie vo forme peňažného trestu je u mladistvého limitovan é rozpätím od 1.000 do 500.000 Sk, pri splnení všeobecných podmienok stanovených zákonom a za predpokladu, že mladistvý je zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu dovoľujú.
Režim ukladania náhradného trestu odňatia slobody sa nemení. Novým spôsobom ale bude možné mladistvému po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým mu bol uložený peňažný trest, ako alternatí vu k nemu alebo ku zvyšku nevykonaného náhradného trestu odňatia slobody, uložiť po jeho vyjadrení všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.
Navyše, u peňažného trestu bude možný podmienečný odklad jeho výkonu na dobu až troch rokov pri splnení analogických podmienok, ako pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako bude možn é, na prehĺbenie výchovného účinku tohto trestu, uložiť aj výchovné opatrenia. Správanie sa mladistvého bude po uplynutí skúšobnej doby skúmané rovnako, ako v iných prípadoch podmienečné ho odkladu výkonu trestu, vrátane rozhodnutia o osvedčení.
K §§ 117 až 119
Vo vzťahu k odňatiu slobody návrh zákona predpokladá zachovanie doterajšieho režimu, a preto sa trestné sadzby znižujú na polovicu. Zároveň stanovuje najvyššiu dolnú a hornú hranicu trestnej sadzby. Na ďalšie zmierňovanie trestného postihu pri najzávaž nejších zločinoch spáchaných mladistvými niet dôvodu.
Nepodmienečný trest odňatia slobody mladistvému bude možné uložiť iba pri splnení zákonom stanovených podmienok, najm ä v prípadoch, kedy po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení, uloženie iného trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu zákona.
Na druhej strane, rozšírenie možností výmery odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby bez akýchkoľvek obmedzen í, dáva súdu väčšiu možnosť zohľadniť konkrétnu situáciu mladistvého.
Pri podmienečnom odsúdení mladistvého alebo jeho podmienečnom odsúdení s dohľadom, stanoví návrh zákona súdu možnosť určiť skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky. Dohľad nad odsúdený m mladistvým vykonáva probačný a mediačný úradník v zmysle ustanovení Trestného poriadku.
V nadväznosti na platnú právnu úpravu môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého, najmä ak je dôvodný predpoklad na jeho polepšenie, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Zá roveň môže primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky (pritom nesmie prekročiť hornú hranicu piatich rokov). Súčasne môže nariadiť dohľad a ďalšie výchovné opatrenia, najmä výchovné obmedzenia a výchovné povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
K §§ 120, 121
V nadväznosti na novú úpravu premlčania trestného stíhania u mladistvých, bolo nevyhnutné primeraným spôsobom upraviť aj premlčanie výkonu trestu, lebo z hľadiska účinnosti treba zaistiť výkon sankcií a opatrení v čo najkratšej dobe po spáchaní skutku, v z áujme zabezpečenia zmeny v ďalšom živote mladistvého. V ostatných častiach aj tu platí všeobecná úprava stanovená Trestným zákonom, vrátane nepremlčania taxatívne vymenovaných trestných č inov.
Pokiaľ ide o zahladenie odsúdenia, vrátane fikcie zahladenia, návrh v podstate preberá doterajšiu právnu úpravu (súd mus í rozhodnúť z úradnej povinnosti po výkone trestu), ktorá sa osvedčila. Upravuje sa však zahladenie vyhostenia uplynutím určenej doby tejto sankcie.
K V. hlave
So zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva EÚ, ako aj z medziná rodných zmlúv, a s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej právnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o prá vne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala k zavedeniu trestno-právnej zodpovednosti právnických osôb. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhnutá v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.
Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osô b sa postupne presadila vo viacerých krajinách kontinentálnej Európy. V roku 1982 ju zaviedlo Portugalsko, v roku 1994 Francúzsko, v roku 1995 Fínsko, roku 1996 Dánsko a Holandsko a v roku 1999 Belgicko a Slovinsko. Anglické trestné právo pozná trestnú zodpovednosť právnických osôb už od polovice minulého storočia, pričom trestná zodpovednosť právnických osôb je všeobecne uznávaná aj v USA. Ïalšie legislat ívne projekty sú pripravené vo vajčiarsku a v Èeskej republike. Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb je široko diskutovaná tiež v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Litve a v ďalších krajin ách.
Existuje tiež mnoho medzinárodných vedeckých iniciatív prihovárajúcich sa za takéto riešenie. Rada Európy už v roku 1988 odporúčaním č. R. (88) vyzvala členské štáty zvážiť zavedenie trestnej zodpovednosti súkromných a verejných právnických osôb. Rezolúcia XV. Medzinárodného kongresu trestného práva konaná v Rio de Janeiro v roku 1994 rovnako odporučila zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb, najmä u trestných činov proti životnému prostrediu.
Európsky dohovor pre otázky trestnej činnosti (CDPC) v dokumente 'Európa v období zmien', odporúčaním č. R (96) z 5. septembra 1996 opätovne vyzval najmä štáty východnej a strednej Európy vykonať opatrenia na zabezpečenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.
V tejto súvislosti je nemenej významnou skutočnosťou, že v poslednej dobe bolo prijatých niekoľko medzinárodných dokumentov týkajúcich sa zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Niektoré z nich majú síce iba odporúčajúci charakter a nie sú preto pre Slovenskú republiku záväzné, avšak v záujme integračných snáh sa javí vhodné odporúčaniam vyhovieť. Také hoto druhu je napr. Celosvetový akčný plán proti organizovanému zločinu prijatý Svetovou ministerskou konfederáciou v Neapoli v roku 1994, ktorý v § 15 odporúča zaviesť trestnú zodpovednosť právnický ch osôb tam, kde je to potrebné k potláčaniu organizovaného zločinu.
Mimoriadny význam má z tohto pohľadu aj prijatie druhého protokolu k Európskej dohode o ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva z 19. 6. 1997 (Counsil Act 97/C, 221/02), ktorý v článku 3 a 4 zavä zuje členské štáty EÚ zaviesť zodpovednosť právnických osôb za podvod, aktívnu korupciu a pranie špinavých peňazí.
Trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhovaná tiež v projekte Corpus Juris, ktorý mal byť prototypom a zárodkom budúceho supranacionálneho európskeho trestného zákonníka.
Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nepochybné, ž e sa aj na našu krajinu vzťahuje povinnosť zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb.
Trestná zodpovednosť právnických osôb všeobecne vychádza z filozofie, že ak v spoločnosti môžu konať v zmysle občianskeho a obchodného práva, potom môžu konať aj v zmysle práva trestného.
V anglosaskej právnej oblasti sa k teoretickému odôvodneniu zavinenia právnických osôb v zmysle trestného práva využíva tzv. identifikačná teória. Podľa nej určitých nositeľov rozhodnutí v rá mci právnickej osoby možno z právneho pohľadu považovať za identických s touto právnickou osobou. Právnická osoba potom zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ toto konanie patrí do rá mca jej pôsobnosti.
Viacerí prívrženci zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v Nemecku potrebu takejto legislatívnej zmeny odôvodňujú tým, že právnická osoba je schopná konať aj v prenesenom zmysle. Ide o tzv. odvodenú schopnosť konať, nakoľko za firmu koná jej zástupca. Z toho sa vyvodzuje záver, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Je teda schopná viny, pričom však nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o tzv. organizačnú vinu, ktorá nemá žiadny psychologický obsah. Podľa nemeckých teoretikov subjektívnu strá nku trestného činu právnickej osoby tvorí tzv. 'vina vedenia podniku', ktorej obsahom je chybný výkon tzv. rizikového managementu, t. j. chybné zvládnutie zvyšného rizika vyplývajúceho z č innosti podniku, ktoré vedie k sociálnym poruchám.
Na podporu novodobých snáh o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je možné uviesť niekoľko argumentov.
V súčasnom spoločenskom a hospodárskom živote sa vyskytujú nové, doteraz nepoznané antisociálne javy, produkované právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami. Vzrastajúca ekonomická a politická sila nadnárodných spoločnosti, ako aj rozvoj zložitej infraštruktúry obchodu a priemyslu, vyvolávajú nové riziká a poskytujú stále viac príležitostí aj pre vyvíjanie spoločensky škodlivých aktivít, vrátane takých, ktoré je možné označiť ako kriminálne. Právnické osoby vystupujú stále č astejšie ako nástroje, pomocou ktorých sú páchané závažné trestné činy. Niektoré druhy protispoločenských činností napr. podvodné vylákanie dotácií, hospodárske podvody a iné hospodá rske machinácie, sú typicky uskutočňované v rámci aktivít právnických osôb. Tiež mnohé moderné ohrozovacie delikty, z ktorých je mimoriadne závažné najmä poškodzovanie životné ho prostredia, sú späté s činnosťou právnických osôb. Následky týchto deliktov sú často veľmi ťažké a spôsobené škody bývajú značne vysoké (napr. prípady havárie ropný ch tankerov a pod.).
Ukazuje sa, že trestný postih takýchto nových deliktov opretý o ideu individuálnej trestnej zodpovednosti nie je dostatočne účinný. Súčasné modely riadenia, decentralizácia a autorizácia pracovných skup ín v hospodárskej sfére vedie k tzv. organizovanej nezodpovednosti, t. j. k stavu, ktorý z právno–dogmatických dôvodov má za následok, že iba konanie viacerých osôb môže síce viesť k ná sledku predpokladaného v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Odôvodňuje to preto zá ver, aby v takýchto prípadoch zodpovedala právnická osoba. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že interné podnikové dôvody už teraz ohraničujú možnosť individualizácie trestnej zodpovednosti. Hľ adanie skutočne vinného sa darí iba v prípade hierarchicky budovanej štruktúry podniku. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. To odôvodňuje potrebu zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby nezávisle na tradič nom princípe zavinenia, resp. na pragmatickom rozšírení pojmu viny.
Trestným postihom právnických osôb sa sleduje účinnejšia ochrana významných spoločenských záujmov. Tá má by ť dosiahnutá hrozbou a výkonom trestných sankcií, ktoré budú schopné ovplyvniť chovanie právnických osôb žiadúcim smerom. Sankcie predpokladané pre právnické osoby majú predovšetkým ekonomick ú povahu a sú často prísnejšie než v prípade fyzických osôb, čo sa ukazuje ako zvlášť efektívny regulátor kolektívneho chovania. To všetko by malo aktivizovať zodpovedných pracovníkov prá vnických osôb, aby v rámci svojich možností ovplyvňovali fungovanie korporácie spoločensky žiadúcim smerom. Kumulácia individuálnej a kolektívnej zodpovednosti je vedená cieľom zvýšiť regulatívny účinok trestného práva.
Je všeobecne známym faktom, že v poslednom období sa na európskom kontinente presadzovala zodpovednosť právnických osô b v oblasti správneho práva. Správe právo veľmi flexibilne zareagovalo na protispoločenské aktivity právnických osôb a vytvorilo špeciálne skutkové podstaty tzv. správnych deliktov, ktorých páchateľmi m ôžu byť aj právnické osoby. Sankciami za tieto delikty sú najčastejšie peňažné pokuty, často veľmi vysoké a presahujúce výšku peňažných trestov podľa Trestného zákona.
Správne delikty právnickej osoby spravidla nevyžadujú zavinenie, lebo sú založené na objektívnej, absolútnej zodpovednosti.
Slovenskú právnu úpravu správnych deliktov právnických osôb nemožno považovať za dokonalú. Možno jej vytknúť roztrieštenosť, nejednotnosť, komplikovanosť a absenciu úpravy všeobecných materi álnoprávnych inštitútov, akými sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť a trestnosť, zánik trestnosti, zásady pre ukladanie sankcií a pod.. Nedokonalá je aj procesná ú prava, a preto hmotno-právne podmienky v režime trestného práva poskytujú lepšie záruky dodržiavania zákonnosti. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na odchylný sp ôsob úpravy zodpovednosti v správnom práve a v trestnom práve. Správne právo môže zásadne sankciami postihnúť len také konanie, ktorého protiprávnosť vyplýva z porušenia vopred definovaných a dostatočne konkrétnych pokynov, ako má subjekt správne konať. Správne právo musí teda najskôr, čo možno najpresnejšie, stanoviť pravidlá pozitívneho konania a potom tam, kde tieto špeciálne pravidlá nie sú dodržané, má nastúpiť zodpovednosť za správny delikt. Takáto úprava má za následok, že v rámci týchto postupov nie je možné postihnúť také delikty, ktoré neboli vopred definované správnymi normami. Pritom je ale skutočnosťou, že v činnosti právnických osôb sa vyskytujú všeobecne nebezpečné a škodlivé spôsoby konania, ktoré nemusia porušovať špeciálny prá vny predpis, ale porušujú iba všeobecný príkaz náležitej opatrnosti. Práve zodpovednosť za takéto spoločensky škodlivé konania by mala byť založená Trestným zákonom, ktorý bol schopný prekryť medzery v administratívnej úprave. Uvedené skutočnosti preto dostatočne odôvodňujú zavedenie trestno-práv nej zodpovednosti právnických osôb aj v slovenskom právnom poriadku.
K § 122
Týmto ustanovením sa zavádza originálna trestná zodpovednosť právnických osôb. Tým sa ustupuje od tradičného 'societas deliquere non potest' (spoločnosť – korporácia nemôže byť potrestaná).
Základné pravidlo, od ktorého sa odvíja trestná zodpovednosť, je osobné spáchanie trestného činu. Toto vš ak ani doteraz neplatí absolútne, lebo aj pri fyzickej osobe poznáme radu výnimiek, napr. nepriame páchateľstvo a akcesorické účastníctvo.
Odsek 1 – toto ustanovenie vyjadruje zásadu, že trestná zodpovednosť právnickej osoby alebo jej právneho nástupcu je možná iba za presne vymedzených podmienok stanovených tý mto zákonom.
Zákon nedefinuje pojem právnickej osoby. Je tomu tak preto, že definíciu prenecháva iným právnym oblastiam (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník). Okrem toho nie je ani vhodné, aby práve Trestný zá kon vytváral určitú všeobecnú definíciu tohto pojmu. Z tohto potom vyplýva, že trestne zodpovednou môže byť každá organizácia, ktorej platné právo priznáva štatút právnickej osoby (pozri Obč iansky zákonník § 17 a nasl., Obchodný zákonník § 56 a nasl.). Pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby sú pritom významné najmä tieto všeobecné vlastnosti: ide o útvar, ktorý má svoj osobitn ý majetok, má svoje vedúce a dozorné orgány, ktoré usmerňujú jej pôsobenie v súlade s jej osobitnými záujmami a že v právnej oblasti, ktorej právne pravidlá boli porušené, bola jej právna sp ôsobilosť. Len v takomto prípade môžu jej orgány konať v jej mene a na jej prospech.
Odsek 2 - trestná zodpovednosť sa nevzťahuje na štát, štátne orgány (vrátane Ná rodnej banky Slovenska). Aj keď štát je historicky najstaršou právnickou osobou, jeho zodpovednosť nemožno zapájať do konceptu zodpovednosti, ktorá by mala platiť pre všetky ostatné právnické osoby. V prí pade štátu sa totiž nepredpokladá, že by trestný čin, ktorý spácha niektorý z jeho predstaviteľov, ak keď v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech, mohol vyplývať zo štátnych osobitných vn útorných záujmov. Z toho preto možno vyvodiť jednoznačný záver, že trestné činy, ktoré spáchajú predstavitelia štátu sú výlučne ich osobnými skutkami bez predpokladaného materiá lneho prispenia štátu. Ak by sme v spojení s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby chceli brať na zodpovednosť aj jednotlivé štátne orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujú ce pre rozdelenie moci na tri základné orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujúce pre rozdelenie moci na tri základné oblasti (zákonodárnu, výkonnú a súdnu). Aj keď zákon výslovne neuv ádza, že zodpovednosť právnických osôb za trestné činy je vylúčená aj prípade cudzích štátov, je to logické, lebo opak by bol v rozpore s uznanou suverénnosťou podľa medzinárodného prá va.
Odseky 3 a 4 - ide o vymedzenie pôsobnosti Trestného zákona obdobne ako je to pri páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou.
Odsek 5 – v tomto odseku je upravená zásada, ktorá stanovuje, že pri posudzovaní trestnej zodpovednosti právnickej osoby sa primerane použijú ustanovenia všeobecnej č asti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide najmä o ustanovenia týkajúce sa základov trestnej zodpovednosti, okolností vylučujúcich protiprávnosť, trestnosť, zánik trestnosti, ustanovenia týkajúce sa pô sobnosti Trestného zákona a všeobecné zásady pre ukladanie sankcií.
K § 123
Odseky 1 a 2 – zavinenie prá vnickej osoby je prirodzene koncipované širšie ako pri fyzickej osobe, lebo proti opačnej konštrukcii by stratilo svoj efekt. Je založené na princípe tzv. organizačnej viny, ktorá znamená , že vedúce osobnosti právnickej osoby (štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný orgán alebo člen dozorného orgánu, osoba oprávnená konať alebo rozhodovať za právnickú osobu, resp. prípady ich nedostatočného dohľadu alebo kontroly) svoje konanie podriaďujú cie ľom a záujmom právnickej osoby. Musia pritom konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že táto zodpovednosť má charakter objektívnej zodpovednosti musí však byť trestný čin spáchaný za účelom získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu. Takto je vymedzená trestná zodpovednosť právnických osôb v jednotlivých rámcových rozhodnutiach EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku.
Odsek 3 – ustanovuje zásadu, že zodpovednosť právnickej osoby nevylučuje zodpovednosť fyzickej osoby za ten istý trestný čin, ktorá aj naďalej zostáva primárna a ktorá sa bude posudzova ť podľa všeobecného ustanovenia Trestného zákona.
V odseku 4 – v tomto ustanovení sú vymenované trestné činy, za spáchanie ktorých môže byť trestne zodpovedná právnická osoba – ide o minimálnu verziu trestnej zodpovednosti právnických os ôb, t.j. iba na trestné činy, pri ktorých vyplýva povinnosť takej úpravy z práva EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku, resp. medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.
K §§ 124 až 130 - všeobecne
Pre právnické osoby zákon stanovuje osobitný katalóg trestov, č o logicky vyplýva z toho, že pre právnické osoby sa prirodzene nemôžu použiť tie isté tresty, aké zákon predpokladá u fyzických osôb. V modernom trestnom práce pritom nie je žiadnou novinkou, ž e sa pre určitú kategóriu páchateľov predpisujú a stanovujú iné trestné sankcie, než sú predpísané vo všeobecnosti, napr. u mladistvých páchateľov.
Pre právnické osoby prichádzajú do úvahy predovšetkým majetkové tresty, t.j. tresty, ktoré sa nepochybne dotknú právnickej osoby v jej najcitlivejšej oblasti. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ná mietky, že takto dochádza ku kolektívnemu potrestaniu malých akcionárov a iných oprávnených osôb, majúcich vzťah k majetku právnickej osoby, lebo zákon ustanovuje, aby hmotné tresty zasahovali priamo do vnú torného majetkového usporiadania právnických osôb. Pritom treba mať na zreteli, že aj pri potrestaní fyzických osôb zhoršenie hmotných pomerov vzniká nielen páchateľovi, ale aj osobám z jeho blí zkeho okolia a to ešte v oveľa citeľnejších podobách.
K § 124
Obsahuje katalóg trestov a ochranných opatrení, ktoré je možné ukladať právnickým osobám. V súvislosti s trestným stíhaním právnických osôb bude potrebné tiež zmeniť zákon o registri trestov, aby bola zabezpečená aj evidencia trestov uložených právnick ým osobám v trestnom konaní.
K § 125
Vymedzuje základné zásady pre ukladanie trestov a ochranných opatren í právnickým osobám. Zároveň stanovuje, ktoré z nich nie je možné uložiť politickým stranám a hnutiam, právnickým osobám zriadeným zákonom, obciam alebo vyšším územným celkom.
K § 126
Upravuje ukladanie peňažného trestu až do 500 miliónov korún v z ávislosti od sadzby trestu odňatia slobody pri jednotlivých trestných činoch.
K § 127
V tomto ustanovení je upravený najprísnejší trest, ktorý mož no uložiť právnickej osobe. V tejto súvislosti bude potrebné zmeniť Obchodný zákonník tak, aby právnickú osobu bolo možné zrušiť aj na základe právoplatné ho rozsudku vyneseného v trestnom konaní.
K § 128
Toto ustanoveni upravuje trest zá kazu vymedzenej činnosti, ktorý môže byť trvalý alebo prechodný – v tomto prípade najviac na 5 rokov.
K § 129
V tomto ustanovení je upravený trest typický pre právnickú osobu. Spočíva v zákaze podieľať sa na verejných financiách alebo na verejnom obstarávaní.
K § 130
Súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby je ochranné opatrenie uložené na určitú dobu, najviac 5 rokov. Cieľom je zistiť, či si právnická osoba plní povinnosti a opatrenia uložené súdom.
K VI. hlave
Trestné právo všeobecne, ako aj Trestný zákon použí va pojmy, ktoré sú vlastné len pre trestné právo (napríklad odsúdený, potrestaný, teroristická skupina, svojvoľné vzdialenie), súčasne používa pojmy, ktoré sú vlastné iným prá vnym odvetviam, najmä právu občianskemu (napríklad škoda, osoba, dieťa), resp. pojmy zo všeobecnej teórie práva (napríklad právo, povinnosť, záväzné pravidlá), ako aj všeobecne používané pojmy (napríklad verejne, zbraň, násilie).
Pre trestné právo je pritom nevyhnutne žiaduce, aby tieto pojmy boli vykladané v trestnom konaní jednotne, pričom v minulosti vznikali v praxi pri výklade týchto pojmov značné rozdiely. Ujednotenie výkladu prostrední ctvom Najvyššieho súdu SR sa pritom javí ako nepostačujúce, nakoľko tento je záväzný len v konkrétnej prejednávanej veci a nie všeobecne.
Z vyššie uvedených dôvodov sa preto v tejto hlave pristúpilo k definovaniu jednotného výkladu niektorých najdôležitejších a najčastejšie používaných pojmov priamo prostredníctvom zá kona. Oproti doterajšej úprave pojmov uvedenej v doterajšom § 89 Tr. zák. došlo k podstatnému rozšíreniu týchto ustanovení, pričom bola zavedená prehľadnejšia systematika.
V tejto časti sú definované základné pojmy pre potreby vš eobecnej časti, ale najmä osobitnej časti zákona.
K § 131
V týchto ustanoveniach týkajúcich sa spôsobov spáchania trestné ho činu je definovaný pojem verejne, spáchanie trestného činu so zbraňou, vrátane riešenia problematiky jej napodobeniny, je tu definovaný pojem vlámanie a ľsti, súčasne sú tu definované pojmy ktoré doteraz upravovala len teória trestného práva a to spáchanie trestného činu opätovne, opakovane, pokračovací trestný čin, hromadný a trvajúci trestný čin a pokračovanie v konaní.
K § 132
Pokiaľ sa týka poruchy zdravia, sú v tomto ustanovení definované tri stupene poruchy od najmiernejšej až po najzávažnejšiu: ujma na zdraví, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví.
K §§ 133 až 135
Trestný zákon venuje veľkú pozornosť problematike škody, či u ž z hľadiska jej definície, tak aj určenia jej výšky a to nielen klasickej hmotnej škode na veciach, ale aj z hľadiska ujmy na životnom prostredí, chránených druhov živočíchov, rastlín, š kody na veciach pamiatkovo chránených, alebo majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu.
Z hľadiska kvantitatívneho došlo k zúženiu pojmov, keď hranicou medzi priestupkom a trestným činom bude škoda malá, ktorá prevyšuje sumu 8 000 Sk. Predtým to bola škoda nie nepatrná. Ïalšie hranice škody sú väčšia - najmenej 10 násobok, značná – najmenej 100 násobok, veľkého rozsahu – najmenej 500 násobok. Základná suma je stanovená priamo Trestným zákonom, preto aby len zákon ur čoval čo je trestný čin – ústavná zásada, keď doteraz predmetnú sumu – minimálnu mzdu, stanovovala vláda síce na základe zákona, ale nariadením.
K § 136
V centre pozornosti trestného práva je ľudský jedinec, a to najmä z pohľadu osoby ako obete trestného činu. V tomto ustanovení sú definované pojmy pre potreby trestného práva ako sú: dieťa, osoba blízka veku mladistv ým, osoba vyššieho veku, blízka osoba, chorá, bezbranná, osoba zverená do starostlivosti a dozoru a napokon závislá a podriadená osoba.
K § 137
V tomto ustanovení sú definované pojmy osôb vzťahujúce sa na p áchateľa trestného činu: verejný činiteľ, zahraničný verejný činiteľ, vojak, odsúdený, potrestaný, postihnutý za obdobný čin.
K § 138
Skupina osôb a organizá cie majúce vzťah k trestnému činu sú definované jednak počtom osôb, jednak inými znakmi, ktoré musia podľa zákona spĺňať (s výnimkou skupiny osôb). Pokiaľ ide o organizovanú, zločineckú a teroristickú skupinu, tu ide vždy o najmenej tri osoby, pričom tieto skupiny sa l íšia účelom, za ktorým boli tieto zoskupenia vytvorené. Napríklad teroristická skupina na účely páchania trestného činu teroru, alebo terorizmu, zatiaľ čo zločinecká skupina má účel priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody, a to prostredníctvom spáchania jedného alebo viacej zločinov, trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti alebo niektorého z trestných činov korupcie. Zároveň sa definuje činnos ť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu.
K §§ 139, 140
Vzhľadom na potrebu jednotnej praxe zákon pristúpil k definovaniu pojmu 'vec všeobecného záujmu', pričom zahrňuje hľadisko nielen záujmov spoločností vo verejnom ale aj v súkromnom sektore.
Tieto ustanovenia sa zaoberajú vecou ako právnou kategóriou, pričom je presne definované čo sa za vec v zmysle Trestného zákona a pre jeho účely rozumie (vec hnuteľná a nehnuteľn á, byt alebo nebytový priestor, zviera ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu, nehmotná informácia, dáta v ýpočtovej techniky, obrazový záznam na technickom nosiči). V týchto ustanoveniach je definované prisvojenie si veci, ale tiež pojem zverenej veci a návykovej látky. Osobitne je definovaný pojem ú platku ako veci alebo iného plnenia majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Ïalej je tu definovaný pojem prostriedku hromadnej prepravy, veci všeobecného záujmu. V súvislosti s ochranou životného prostredia sa v tomto ustanovení definuje aj pojem nakladania s odpadmi.
K § 141
Vzhľadom na znenie niektorých skutkových podstát trestných činov bol v tomto ustanovení definovaný pojem prostitúcie, pornografie a osobitne detskej pornografie.
K § 142
Rovnako pre potreby niektorých trestných činov bolo nutné jednotne definovať cudziu moc a cudzieho činiteľa .
K § 143
Pre účely Trestného z ákona bolo potrebné vymedziť aj pojmy ústavné zriadenie a krízová situácia.
K § 144
Z dôvodu možnosti postihnutia pre trestný čin osoby, ktorá drogu u žíva a odlíšenia tohto trestného činu od osoby tzv. dílera drog bol jednotne definovaný pojem prechovávania drog pre vlastnú potrebu, č o predstavuje trojnásobok obvyklej jednorázovej dávky. Vo väčšom rozsahu tu má na mysli desaťnásobok obvyklej jednorázovej dávky.
K §§ 145, 146
Aj v trestnom práve je potrebné počítanie času a preto priamo tu bolo vyjadrené pravidlo pre takýto postup a napokon v súvislosti s trestným činom dezercie bol definovaný pojem svojvoľného sa vzďaľovania a sústavného svojvoľného sa vzďaľovania.
K §§ 147 až 152 všeobecne
V druhom dieli šiestej hlavy Všeobecnej časti Trestného zákona doch ádza úplne novým spôsobom k definovaniu pojmov, ktoré svojim obsahom zahrňujú doteraz najčastejšie kvalifikované okolnosti opakovane vyskytujúce sa vo väčšine kvalifikovaných skutkových podstát trestn ých činov a majúce vplyv na použitie vyššej trestnej sadzby.
Význam tejto zásadnej zmeny, ktorá sa premietla predovšetkým do znenia kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov je potrebné vidieť najmä v dvoch smeroch:
1. dochádza k typovému zoradeniu jednotlivých kvalifikačných znakov tak aby bola zachovaná jednotnosť u rôznych trestných činov
2. takéto zoradenie do jednotlivých kvalifikovaných skutkových podstát m á vplyv na stanovenie trestných sadzieb tak, aby určitá kvalifikačná okolnosť mala približne rovnaký vplyv na zvýšenie trestnej sadzby.
Na základe vyššie uvedeného boli jednotlivé okolnosti zaradené do troch základných skupín podľa vplyvu na zvýšenie trestnej sadzby.
1. závažnejší spôsob konania, chránená osoba, osobitný motív, väčšia škoda
2. nebezpečné zoskupenie, značná škoda, ťažká ujma na zdraví alebo smrť
3. škoda veľkého rozsahu , smrť viacerých osôb, krízová situácia.
Popri týchto kvalifikovaných okolnostiach budú sa naďalej u niektorý ch trestných činov vyskytovať špecifické okolnosti, ako je napríklad spáchanie trestného činu verejne, resp. verejným činiteľom a podobne.
Jednotlivé osobitné kvalifikačné pojmy sú formulované tak, aby pri ich praktickej aplikácii nemuselo dochádzať k právnym problémom.
K § 147
Doterajší vývoj trestnej činnosti a trestná prax umo žnila vytypovať desať hlavných okolností ktoré spravidla bývajú znakom trestnej činnosti a ktoré uľahčujú páchateľovi trestný čin sp áchať (zbraň, lesť, vlámanie), ďalej poškodzujú vo väčšej ako obvyklej miere poškodeného (páchanie trestného činu dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom na viacerých osobách) a sťažujú aj odhalenie trestnej činnosti (organizovaná skupina).
K § 148
Ako poškodený prichádza do úvahy spravidla fyzická osoba. Ustanovenie o chránenej osobe vymedzuje spomedzi fyzických osôb tie osoby, ktorým má byť poskytnutá zvýšená ochrana, či už z hľadiska veku (dieťa, osoba vyššieho veku), z hľadiska biologické ho, či zdravotného stavu (tehotná žena, chorá osoba), z hľadiska vzťahu k páchateľovi (osoba blízka, osoba odkázaná na páchateľovi), z hľadiska postavenia poškodeného (verejný činiteľ, svedok, znalec, tlmočník), ale tiež z hľadiska medzinárodné ho práva (zajatec).
K § 149
V súčasnom období sa zvyšuje počet trestný ch činov, ktoré sú páchané na základe osobitnej najmä majetkovej motivácie (na objednávku), motivácie osobnej (z pomsty, v úmysle zakryť, alebo uľahčiť trestný čin), ako aj motivácie súvisiacej s národnostným, etnickým pôvodom, rasou, farbou pleti alebo sexuálnym motívom.
K § 150
Popri doterajšom znaku páchania trestnej činnosti org anizovanou skupinou je potrebné osobitne a prísnejšou sadzbou postihnúť prípady páchania trestnej činnosti v rámci zločineckej, alebo dokonca teroristickej skupiny. Páchanie trestnej činnosti tý mito skupinami predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu bezpečnosti občanov.
K §§ 151, 152
ažká ujma na zdraví sa definuje ako spôsobenie ná sledku na zdraví, ktorý obsahuje konkrétne druhy tejto formy ublíženia na zdraví. V zmysle poznatkov vedy sa zároveň definuje aj smrť, ako biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť ).
Prostredníctvom týchto ustanovení dochádza najmä k výraznému sprísneniu trestných sadzieb u kvalifikovaných trestných činov, osobitne v prípadoch ak napr. dôjde k smrti najmenej troch osôb.
K osobitnej časti
Zmena prístupu k trestnoprávnej ochrane významných spoločenský ch záujmov týmto zákonom a nadradenie ľudských práv a základných slobôd nad ostatné záujmy viedli k zásadným zmenám aj v systematike jeho osobitnej časti. Ich vyjadrením je nové poradie jednotlivý ch hláv druhej - osobitnej časti tohto zákona.
Do centra pozornosti tohto zákona a do popredia trestnoprávnej ochrany sa dostáva človek, jeho život, zdravie, telesná integrita, česť, dôstojnosť a vážnosť, nedotknuteľnosť, osobná sloboda, ochrana jeho s úkromia, obydlia, majetku a iných jeho základných ľudských práv, slobôd a záujmov.
Do I. hlavy boli zaradené trestné činy proti životu a zdraviu a do II. hlavy trestné činy proti slobode a ľudskej d ôstojnosti. Ide o skupiny trestných činov, ktoré najzávažnejšie zasahujú do základných práv a slobôd jednotlivca.
Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Jej hodnoty a tradície sú nedotknuteľné a jej význam je neoceniteľný . Preto trestné činy proti rodine a mládeži, reprezentujúcej novú generáciu ľudstva, kontinuitu a perspektívu spoločenského vývoja, boli z hľadiska významu oboch týchto hodnôt zaradené do III. hlavy osobitnej časti tohto zákona.
Ochranu majetku a vlastníckych a užívacích práv k nemu vyjadrujú skutkové podstaty trestných činov proti majetku, zaradených do IV. hlavy. V V. hlave sú zaradené trestné činy hospodárske. ivot, zdravie alebo majetok chránia aj skutkové podstaty trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu, ktoré sú zaradené do VI. hlavy.
Až v ďalších hlavách nasledujú trestné činy proti kolektívnym záujmom a právam, proti štátu, ako najvyššej forme politickej organizácie spoločnosti, proti jeho orgánom, iným organizáciá m resp. právnickým osobám. Do VII. hlavy boli zaradené trestné činy proti republike a do VIII. hlavy boli zaradené trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Nová IX. hlava obsahuje skupinu trestných č inov proti iným právam a slobodám.
V X. hlave sa napokon nachádzajú trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti . Do XI. hlavy sú zaradené trestné činy vojenské.
V novovytvorenej XII. hlave sú zaradené trestné činy proti mieru, ľudskosti a vojnové, ktoré doteraz boli medzi trestnými činmi proti ľudskosti pričom podľa vývoja medzinárodných zmlúv dochádza v oblasti trestného práva k rozlišovaniu trestných činov vojnových a proti ľudskosti.
K I. hlave
Trestné činy proti životu a zdraviu sú rozdelené do troch dielov. V prvom sú zaradené poruchové trestné činy proti životu, v druhom poruchové trestné činy proti zdraviu a do tretieho oddielu boli zaradené najvýznamnejšie ohrozovacie trestné činy proti životu a zdraviu.
Trestných činov, ktorých objektom je ž ivot alebo zdravie, alebo ktoré spôsobujú takéto následky na živote alebo zdraví, je v tomto zákone ďaleko viac. Do tejto hlavy osobitnej časti však boli zaradené len tie, u ktorých je život alebo zdravie jedin ým alebo hlavným objektom trestného činu.
K 1. dielu
K §§ 153 až 155
Konanie vedené úmyslom iného úmyselne usmrtiť, sa vo väčš ine právnych poriadkov už tradične označuje ako vražda.
Pojem 'vražda' je spoločným menovateľom konaní, kde úmysel páchateľa (priamy alebo nepriamy) sa vzťahuje nielen ku konaniu, ale aj k jeho následku.
Miera úmyselného zavinenia nemusí byť u všetkých vrážd rovnaká. Páchateľ ale musí vždy vedieť, že svojí m konaním dosiahne sledovaný následok - smrť iného, a pre prípad, že sa tak stane, musí s tým byť aspoň uzrozumený a so smrteľným následkom musí súhlasiť inak by nemohlo ísť o vraždu.
Ani typy vrážd nie sú rovnaké. Líšia sa formou konania (komisívne alebo omisívne konanie), mechanizmom usmrtenia obete a použitými prostriedkami (so strelnou alebo bodnou zbraňou, za použitia výbušniny, jedu, resp. so zbraňou v zmysle tohto zákona vôbec a pod.), motívom páchateľa (lúpežný, sexuálny, teroristický , pomsta, nenávisť a i.) a ďalšími znakmi.
Medzi najdôležitejšie kritéria z hľadiska závažnosti patria motív páchateľa a spôsob vykonania vraždy.
Niektoré z nich, ako to dokazuje spoločenská prax, sú spáchané na podklade spontánneho rozhodnutia, napríklad vraždy vyprovokované konaním obete, týraním zo strany obete, vraždy v afekte, v silnom rozrušen í alebo citovom rozpoložení, kde vražedný čin páchateľa je okamžitou, vopred neuváženou reakciou na podnet, ktorý ho k takémuto konaniu vyprovokoval.
Tento typ vrážd, hoci neospravedlniteľných, treba dôsledne odlíšiť od tých, ktorých vykonanie si páchateľ dôkladne vopred rozvážil, neraz ich dlho pripravoval a dokonale naplánoval, ba dokonca sa o jej dokonanie viackrát pokúsil a kde v spojitosti so spáchaním vraždy prebehli všetky vývojové fázy tohto trestného činu, od prípravy cez pokus až po jeho dokonanie, teda kde páchateľ vraždu uskutočň oval postupne, dokonca niekedy i surovým alebo trýznivým spôsobom, je vedený zavrhnutiahodnou, napríklad zištnou pohnútkou.
Formy vrážd v ostatnom čase alarmujúco signalizujú i prítomnosť nových prvkov, typických pre aktivitu zločineckých skupín - páchanie vrážd na objednávku alebo ako aktu pomsty, alebo vzájomné ho vybavovania si účtov.
Alarmujúcim signálom je aj štruktúra obetí - čoraz viac sú objektom vražedných aktivít, spravidla s lúpežným a ba dokonca i so sexuálnym, motívom osoby vyššieho veku, alebo osoby osamelé č i nemocné, neraz vo svojom vlastnom byte.
V rámci rekodifikácie je nutné na tieto aspekty reagovať. Predovšetkým treba od takzvanej jednoduchej vraždy, v jej doterajš ej legislatívnej podobe, odlíšiť úkladnú vraždu, spáchanú s vopred uváženým úmyslom.
Osobitným typom vraždy je vražda v úmysle poškodiť ústavné zriadenie republiky, vražda s teroristickým motívom.
Od týchto typov vrážd treba aj naďalej odlišovať vraždu novonarodeného dieťaťa matkou, spáchanú v ospravedlniteľnom silnom rozrušení spôsobenom pôrodom. Ïalej je potrebné spôsobom, ktorý zodpovedá prechodu na formálne chápanie trestného činu, precizovať všetky skutočnosti, ktoré reálne ovplyvňujú závažnosť činu, a preto musia byť považované za okolnosti podmieňujúce použ itie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o motív, za takúto okolnosť treba považovať najmä to, ak páchateľ spáchal v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľah čiť iný trestný čin, že ju spáchal z pomsty, pre presvedčenie iného alebo z národnostnej, rasovej, náboženskej alebo osobnej nenávisti, príslušnosti k etnickej skupine alebo z inej zavrhnutiahodnej pohnú tky. Pokiaľ ide o charakter obete, že ju spáchal na osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo na osobe vyššieho veku, na blízkej osobe, na tehotnej žene alebo na osobe bezbrannej, nemocnej, odkázanej alebo na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci alebo na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon ich povinnosti. Pokiaľ ide o sp ôsob vykonania činu, že vraždu spáchal na objednávku, alebo ako člen organizovanej či zločineckej skupiny, opätovne alebo na dvoch či viacerých osobách, alebo že ju spáchal surovým alebo trýznivým sp ôsobom.
Tieto okolnosti sú u úkladnej vraždy i vraždy vyjadrené v ich kvalifikovaných skutkových podstatách ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.
K §§ 156, 157
Nie každé konanie vedené s úmyslom ublížiť inému na zdrav í, vyústi do ublíženia na zdraví a nie každé konanie vedené s úmyslom inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, skutočne vyústi do ťažkej ujmy na zdraví.
V rozpore s predstavou páchateľa ním predpokladaný následok nemusí nastať vôbec, alebo je iný, než si ho páchateľ predstavoval. V porovnaní s jeho predstavou môže byť ľahší, alebo môže by ť ťažší ako páchateľ predpokladal. Základné skutkové podstaty trestného činu zabitia v ustanoveniach postihujú úmyselné konania, ktorými páchateľ z nedbanlivosti spôsobil ťažší ná sledok, menovite, keď inému spôsobil smrť. Podľa doposiaľ platného Trestného zákona tieto spôsoby zabitia predstavovali len osobitné formy trestného činu ublíženia na zdraví, presnejšie, u trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa páchateľ dopustil úmyselne, boli len okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k nim postačovalo nedbanlivostné zavinenie.
Teda páchateľ konaním v úmysle inému ublížiť na zdraví, môže v skutočnosti inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť, alebo môže inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť i konaním v ú mysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví.
Názov 'zabitie' dostatočne vyjadruje bežnú predstavu väčšiny verejnosti o charaktere tohto spôsobu usmrtenia iného. Verejnosť zvyčajne chápe, že tu nejde o vraždu o úmyselné usmrtenie, pretož e smrť samotná nastala v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Páchateľ si smrť obete neželal, aj keď mal úmysel ublížiť jej na zdraví, alebo spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Smrť vš ak nechcel, ba dokonca ani nevedel, že z jeho konania môže nastať. Vzhľadom na okolnosti a svoje pomery ju však mal a mohol predpokladať. A pokiaľ o možnosti usmrtenia iného prípadne i vedel, neželal si ho, ani nesúhlasil s usmrtením, no na druhej strane sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že smrť nenastane. Teda popieranie možnosti smrti z jeho strany bolo neadekvátna jej objektívnej hrozbe, a to bez dostatočných dô vodov. Nie každé zabitie je rovnako závažné. Líši sa nielen základným zámerom páchateľa, t.j. či páchateľ mal úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, čo je nesporne závažnej šia forma tohto trestného činu, alebo či chcel inému spôsobiť ľahkú ujmu na zdraví. Okrem toho bolo potrebné u oboch foriem trestného činu zabitia odstupňovať ich závažnosť, a v nadvä znosti na to vyjadriť rozpätie trestnej sadzby trestu odňatia slobody, aj podľa okolností týkajúcich sa spôsobu a okolností konania páchateľa, jeho všetkých dôsledkov, motívu a iných závažných sku točností, ktoré sú u týchto činov považované za okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.
Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú závažnejší spôsob konania, ako aj spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu a pri úmyselnej forme tohto trestného č inu aj jeho spáchanie za krízovej situácie.
K § 158
Konečným dôsledkom každého trestného činu proti životu je sp ôsobenie smrti iného. Trestný čin usmrtenia je na rozdiel od jednotlivých foriem vraždy a zabitia už vo svojom základe nedbanlivostným trestným činom. Páchateľ nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobi ť svojím konaním ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví (ďalej len 'ujma na zdraví'), ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť (napríklad pri dopravnej alebo inej prevá dzkovej nehode). Podľa doposiaľ platného zákona sa aj takéto konanie považovalo len za jednu z viacerých foriem trestného činu ublíženia na zdraví. Kým u vraždy alebo zabitia je názov útoku na život a jeho dôsledok (smrť) vystupňovaný osobitnými pojmami, ktoré aj v bežnom jazykovom význame obvykle vyjadrujú vyššiu mieru závažnosti útoku, v závislosti na povahe subjektívnej stránky, u tohto trestn ého činu niet dôvodu v názve gradovať tento aspekt, a preto je na mieste jeho názov odvodzovať len od samotného dôsledku uvedeného činu, teda od spôsobenia smrti (usmrtenia).
Ani jednotlivé formy usmrtenia nie sú rovnako závažné. Mieru ich závažnosti taktiež môže ovplyvniť celý rad konkrétnych skutočností týkajúcich sa činu, okolností a príčin jeho spáchania, n ásledkov a podobne. Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať i v súčasnosti to, ak páchateľ spáchal taký čin preto, lebo porušil dôlež itú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Ïalšími dôvodmi použitia vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody bude to, že pá chateľ spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania ( ods. 2), alebo ak ho spáchal na viacerých osobách pri súčasnom hrubom porušení predpisov o bezpečnosti práce, dopravy alebo hygieny (ods. 3)
K §§ 159 až 162
Doterajšie formy trestného činu nedovoleného preruš enia tehotenstva sa i v tomto zákone ponechávajú. Ide o osobitnú formu úmyselného usmrtenia živého ľudského plodu. Zmenené (a čiastočne upravené) bolo len poradie jednotlivých skutkových podstá t tohto trestného činu a upresnené boli niektoré jeho znaky, v závislosti na v súčasnosti platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva. V základnej skutkovej podstate ustanovenia § 159 ods. 1 je upravená trestnosť konania páchateľa, ktorý preruší tehotenstvo tehotnej ženy bez jej súhlasu. Kvalifikovaná skutková podstata upravuje potom závažnejšie formy takéhoto konania, najmä pokiaľ ide o použitie ná silia alebo jeho hrozby, podľa veku ženy, opakovania takéhoto trestného činu, porušenie osobitných povinností páchateľa alebo vzhľadom na spôsobenie ťažšieho následku (ťažká ujma na zdraví alebo smrť).
Ïalšie dve skutkové podstaty upravujú trestnoprávnu zodpovednosť páchateľov, ktorí prerušia tehotenstvo tehotnej ženy s jej súhlasom, prípadne tehotnú ženu navedú na taký čin, alebo jej pomáhajú pri takom čine (za ktorý žena sama trestne nezodpovedá, ani keby ho vykonala sama, alebo keby o to iného sama požiadala). V kvalifikovaných skutkových podstatách sú upravené závažnejšie formy takýchto konan í, ktoré spočívajú buď v použití násilia alebo hrozby násilím, v zneužití tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, v spôsobení závažnejšieho následku a pod..
K § 163
Každý má právo rozhodovať sám o svojom ž ivote. Usmrtenie seba samého (samovražda) podľa tohto zákona nie je trestným činom. Nikto však nemá právo, úmyselne či neúmyselne iného usmrtiť alebo aby mu pomohol pri samovražde. Nikto nemá prá vo vedome iného akýmkoľvek spôsobom pohnúť k samovražde, ani mu pri nej pomáhať. Na týchto princípoch je stavaná skutková podstata trestného činu účasti na samovražde, ktorá sa v tomto zá kone aj naďalej ponecháva.
Ide o špecificky prípad účasti (vo forme návodu alebo pomoci) na čine iného, ktorý inak nie je trestným činom, č ím je vlastne popretý v tomto prípade princíp akcesority účastníctva. Dopĺňajú sa nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v niektorých závažných pr ípadoch, najmä vyjadrujúce osobitné vlastnosti a postavenie obete tohto trestného činu, osobitne závažnejší spôsob konania alebo osobitný motív jeho páchateľa.
K 2. dielu
K § 164
Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme, smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, sa nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestn ého činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ťažká ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ťažká ujma na zdraví). Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe smrti, ktorá sa stala znakom základnej skutkovej podstaty nového trestného činu zabitia. Pribudli aj ďal šie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spôsobu a ďalší ch okolností jeho vykonania, povahy obete. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v chránenej osobe a osobitnom motíve páchateľa.
K § 165
Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme sa taktiež nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné ublíženie na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestného činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ľahká ujma na zdraví).
Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví a smrti, ktoré sa stali znakmi základných skutkov ých podstát nových trestných činov úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a zabitia.
Pribudli aj ďalšie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spô sobu a ďalších okolností jeho vykonania, povahy obete a i.
K §§ 166, 167
V týchto ustanoveniach sú osobitne upravené znaky trestných č inov ublíženia na zdraví v nedbanlivostnej forme. V § 167 znaky trestného činu nedbanlivostného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, v § 168 znaky nedbanlivostného ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustí páchateľ, len ak inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
K §§ 168, 169
Neoprávnený odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela č loveka je vážnym zásahom do jeho práva na zachovanie telesnej integrity a práva na nedotknuteľnosť činom dotknutej osoby.
Navyše, pokiaľ ide o odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela živej osoby, môže dôjsť aj k po škodeniu jej zdravia a nie je vylúčená ani jej smrť. Aj keď na záchranu života a zdravia iných ľudí je za určitých okolností potrebné a možné na účely transplantácií ľudských orgá nov, tkanív a buniek ich odobratie z tela živého darcu, musia byť pri tomto postupe zachované ich práva a podmienky ustanovené osobitným zákonom.
V odseku 2 je ako samostatná skutkov á podstata postihovaná neoprávnená sterilizácia fyzickej osoby.
K 3. dielu
Do samostatného tretieho oddielu boli zaradené skutkové podstaty niektor ých trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí. Nie sú to všetky trestné činy predpokladajúce takýto následok. Sú to len tie, u ktorých je ohrozenie života alebo zdravia človeka jedin ým alebo dominantným objektom.
K § 170
Protiprávne konania, ktorým páchateľ úmyselne či z nedbanlivosti iného usmrtí, alebo mu spôsobí ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví, aj keď došlo ku konaniu v rámci zdravotníckej starostlivosti o život alebo zdravie ľudí, môžu byť považované , podobne ako iné konania, za trestné činy proti životu podľa prvého oddielu alebo za trestné činy proti zdraviu podľa druhého oddielu tejto druhej hlavy. V rámci trestných činov ohrozujúcich ž ivot alebo zdravie ľudí bolo potrebné reagovať na niektoré osobitné javy spoločenského života, ktoré tieto hodnoty zjavne ohrozujú, napr. na lekársky experiment. Lekársky experiment je jednou z nutný ch podmienok vývoja lekárskej vedy. Vývoj lekárskej vedy je zase veľmi dôležitým predpokladom rozvoja a zdokonaľovania zdravotníckej starostlivosti o život a zdravie ľudí.
Lekársky experiment, ak sa má vykonať na človeku, je však veľmi vážnym zásahom do jeho práv a slobôd, najmä do práva na život, na zdravie, na zachovanie telesnej integrity a zá sahom do jeho osobnej slobody. Nie je preto možné pripustiť, aby sa uskutočňoval na človeku bez splnenia presne vymedzených podmienok. Overovaním nových medicínskych poznatkov sa na človeku nesmie život a zdravie ľ udí zámerne resp. nadbytočne ohrozovať a musí slúžiť len na potvrdenie vopred určenej hypotézy potrebnej na získanie nových medicínskych poznatkov, alebo vypracovanie nových metód a hypotéz alebo klinick é skúšanie liečiv v záujme zachovania alebo zlepšenia zdravia ľudí, nie v rozpore s týmto záujmom. Overovanie preto nemožno vykonať, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúč astnenej na overovaní. V prípade, že k takému ohrozeniu zdravotného stavu dôjde počas vykonávania overovania, je potrebné overovanie okamžite zastaviť.
Na druhej strane však za takéto overovanie nemožno považovať lekárske výkony, ktoré v konkrétnych prípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicí nske metódy (metódy lege artis).
Je preto nutné rozlišovať, či ide o zdravotne indikované overovanie, alebo o overovanie bez zdravotnej indikácie.
Zdravotne indikovaným overovaním sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy na pacientovi trpiacom chorobou, na ktorú je overovanie zamerané za predpokladu, že sa očakáva účinnejší výsledok liečby tejto choroby alebo že cieľom takéhoto overovania je diagnostický alebo liečebný prospech pre pacienta. Na tento typ overovania nových medicínskych poznatkov sa podmienky trestnej zodpovednosti za nový trestný čin neoprávneného experimentu na človeku v podstate nevzťahujú. Trestným činom tu mô že byť iba porušenie zákazu overovania nových medicínskych poznatkov, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúčastnenej na overovaní, pokiaľ nejde o lekárske výkony, ktoré v konkrétnych pr ípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicínske metódy (metódy lege artis).
Na rámec týchto podmienok bolo potrebné ustanoviť osobitné podmienky trestnej zodpovednosti za osobitný ohrozovací trestný čin neoprávneného experimentu na človeku, dopadajúci najmä na prípady overovania nov ých medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie. Ide o vážne zásahy do sféry ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa nielen priečia už i samotnej lekárskej etike, ale môž u aj vážne ohroziť samotný život a zdravie ľudí, ktorý má medicína chrániť, preto bolo potrebné, v súlade so súčasným stavom spoločenského právneho vedomia, reagovať na hrubé prejavy poru šenia pravidiel overovania nových medicínskych poznatkov na človeku aj prostriedkami trestného práva.
Overovaním nových medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy alebo liečiva na zdravej osobe, alebo na osobe trpiacej inou chorobou, než na akú je overovanie zameran é. Jeho cieľom nie je diagnostický alebo liečebný prospech pre osobu, ktorá sa overovaniu podrobila, ale overenie novej preventívnej, diagnostickej a liečebnej metódy alebo liečiva, prípadne získanie nového medic ínskeho poznatku pre rozvoj lekárskej vedy.
Aj overovanie bez zdravotnej indikácie možno vykonať v niektorých prípadoch, ale len za splnenia celého radu podmienok ustanovených osobitným zákonom (o zdravotnej starostlivosti).
Prvou z nich je písomný alebo inak preukázateľný súhlas osoby staršej ako 18 rokov, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.
Osoba, na ktorej sa má overovanie bez zdravotnej indikácie vykonať, musí byť úplne poučená o zdravotných rizikách, ktor é môže overovanie priniesť. Poučenie a súhlas treba zaznačiť do zdravotnej dokumentácie, ktorá sa zriaďuje osobitne na tento účel.
Overovanie bez zdravotnej indikácie na osobe možno robiť iba ak:
a)overovanie má jasný cieľ, odôvodnenie a vychádza zo všetkých doterajších teoretick ých a klinických poznatkov o skúmanom probléme,
b)získanie nového medicínskeho poznatku a vypracovanie novej metódy je pre spoločnosť potrebné a nemožno ho dosiahnuť iným spôsobom,
c)overovaniu predchádzal úspešný laboratórny výskum, overovanie na zvieratách alebo iné vedecky úspešne overené skutočnosti,
d)možno predpokladať, že výsledok overovania presiahne závažnosť očakávaných rizík, ktoré by mohli ohroziť občana,
e)možno predpokladať, že následkom overovania nedôjde k smrti, k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k nepriaznivej zmene osobnosti a
f)fyzické útrapy, psychické útrapy a obmedzenie voľnosti osoby, ktorá sa podrobuje overovaniu, budú obmedzené na najmenšiu možnú mieru.
Overovanie bez zdravotnej indikácie je zakázané na:
a)tehotných ženách,
b)osobách neplnoletých a osobách pozbavených spôsobilosti na právne úkony,
c)ľudských plodoch a zárodkoch,
d)osobách vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody,
e)vojakoch základnej a náhradnej služby a osobách vykonávajúcich civilnú službu a na cudzincoch.
Trestného činu neoprávneného experimentu na človeku sa však s prihliadnutím na všetky tieto podmienky a obmedzenia dopustí len ten, kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód, alebo na potvrdenie hypotéz alebo na klinické skúšanie liečiv vykoná va overovanie nových medicínskych poznatkov napriek tomu, že je ním bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, pokiaľ nejde o nutné výkony, spôsobilé zachrániť jeho bezprostredne ohrozený ž ivot, alebo overovanie bez zdravotnej indikácie vykonáva bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľ udskom plode alebo zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie.
V rámci odseku 2 je na základe zásadnej pripomienky Ministerstva zdravotníctva SR uvedená samostatná skutková podstata, ktorou sa má postihovať klonovanie človeka, keďže zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje v § 46a takýto zákaz a jeho porušenie sankcionuje pokutou do 500.000 Sk, avšak túto pokutu je možné uložiť len zdravotníckenu zariadeniu.
V rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty sa nachádza výpočet okolností, ktoré budú u tohto trestného činu podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Tieto sú obsiahnuté v z ávažnejšom spôsobe konania páchateľa, v osobitnom motíve páchateľa trestného činu a v jeho spáchaní na chránenej osobe.
K § 171
Účelom tohto zákona nie je kogentne zakázať, ale ani povoliť tzv. ľudové liečiteľstvo. Je však potrebné i trestnoprávne reagovať na niektoré negatívne dôsledky tohto spoločenského javu tam, kde dochádza k ohrozeniu života a zdravia ľudí, resp. kde navyše ešte k liečiteľskému úkonu dochádza bez súhlasu oprávnenej osoby, ktorej sa úkon dotýka.
Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia štátu, obcí, fyzických osôb a právnických osôb v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicí nskymi vedami. Záruku v tomto smere poskytuje príprava a odborná spôsobilosť lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov i odborných pracovníkov v zdravotníctve.
Osoby, ktoré vykonávajú liečiteľskú činnosť, sa nepovažujú za zdravotníckych pracovníkov ani za iných odborných pracovníkov v zdravotníctve, ktorým prislúcha poskytovanie zdravotní ckej starostlivosti.
Záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí si vyžaduje, aby odborná zdravotná starostlivosť bola zverená iba osobám, ktoré spĺňajú odborné kvalifikačné predpoklady pre vý kon tejto činnosti na úrovni poznatkov modernej lekárskej vedy a poznatkov iných, súvisiacich vedných odborov.
Existenciu liečiteľstva v spoločnosti, ako určitej doplnkovej formy starostlivosti o zdravie ľudí (ľudové liečiteľstvo, alternatívna medicína, lekárskou vedou zatiaľ nepreskúmané, resp. neuznané alebo odmietané diagnostické, terapeutické metódy a postupy alebo výkony smerujúce k záchrane ľudského života alebo zdravia) nemožno prehliadať, ani ich oficiálne akceptovať. Nedovoľuje to vysoké riziko, ktoré je s týmto javom spojené v dôsledku absencie záruk odbornosti a dohľadu nad takouto činnosťou.
Ide o zložitý spoločenský, právny, mravný, teoretický i praktický problém, najmä ak sa človek slobodne a váž ne sám rozhodne podrobiť liečiteľským úkonom.
Právo na život je vecou každého človeka a každý si o svojom živote môže rozhodovať sám. Nikomu nemož no prikázať, aby sa nepodroboval výkonom ľudového liečiteľstva. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (č l. 2 ods. 2 Ústavy SR).
Nemožno tiež nevidieť i rozdiel v jednotlivých druhoch liečiteľstva, v úrovni ich poznania, ktoré je ich základom, v ich prístupoch k človeku a jeho zdraviu, v ich metódach a postupoch a napokon aj v ich vý sledkoch.
Niektoré z nich napríklad, majú základ v poznaní, ktoré akceptuje aj lekárska veda (napr. fytoterapia), resp. ktoré nie sú vedou v zásade odmietané, aj keď nie sú zatiaľ akceptované. Predstavujú v zásade šetrnú, doplnkovú, nie nebezpečnú alebo málo nebezpečnú metódu, ktorou sa dosahujú pozitívne výsledky, napr. v rámci liečebnej rehabilitácie.
Iné zase naopak, vychádzajú z nedostatočného stavu vedeckého poznania, ba dokonca z nevedeckého základu, svojou povahou a dopadmi sú agresívne a neraz aj ohrozia alebo poškodia zdravie človeka.
Práve voči takýmto praktikám je namierená skutková podstata nového trestného činu neodborného liečiteľstva.
Trestným činom teda nebude vykonávanie liečiteľstva samotného ale len to, keď niekto vykonáva, i keď nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovní ka v zdravotníctve, úkony zdravotníckej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným výkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv a iných zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotní ckej techniky, čo aj z nedbanlivosti, bezprostredne ohrozí život iného, alebo inému ublíži na zdraví, alebo vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov alebo liečiv alebo iný ch zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotníckej techniky uskutoční bez súhlasu iného a ohrozí takým úkonom jeho zdravie.
Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade bude to, ak páchateľ spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, prí padne ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
K §§ 172, 173
Trestný čin šírenia nebezpečnej ľudskej choroby nie je v tomto z ákone novým trestným činom.
Vznikol oddelením skutkových podstát úmyselnej a nedbanlivostnej formy trestného činu šírenia nákazlivej choroby, pokiaľ ide len o ľudské choroby (šírenie nákazlivých chorôb domácich a iný ch hospodársky dôležitých zvierat, nákazlivých chorôb rastlín a zavlečenie alebo rozšírenie ich škodcov bolo ponechané ako samostatný, všeobecne nebezpečný trestný čin).
K §§ 174 až 176
V § 174 a § 175 sa ustanovuje nový trestný č in ohrozovania nákazou vírusom ľudskej imunodeficiencie úmyselnou a nedbanlivostnou formou a § 176 predstavuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia inou pohlavnou chorobou.
Doplnené boli tiež nové okolnosti podmieňujúce u týchto trestn ých činov použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a to, že páchateľ spácha takýto trestný čin závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe, prípadne že týmto č inom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
K §§ 177, 178
Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a iný mi potrebami je prevzatý z doposiaľ platného Trestného zákona. Doplnený bol len výpočet okolností, ktoré u tohto trestného činu budú podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody , ktoré sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania alebo v spôsobení následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, prípadne v spáchaní činu za krízovej situácie.
Takouto okolnosťou bude, ak páchateľ spácha takýto čin ako člen organizovanej skupiny, alebo ho spácha v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, alebo ak poru ší takým činom osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo ak spácha taký čin za krí zovej situácie, alebo ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
K § 179
Trestný čin ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami a zdravotníckou technikou je v tomto zákone novým ohrozovacím trestným činom.
Podmienky predpisovania, vydávania, predaja alebo podávania liečiv, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotníckych potrieb, ako aj podmienky používania zdravotníckej techniky ustanovuje osobitný zákon (o zdravotní ckej starostlivosti).
Predpisovať, vydávať a predávať možno len liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby, ktoré sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie povolilo ministerstvo zdravotníctva alebo ktor é majú certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva. Predpisovať liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby môže len lekár na tlačivách na to určených.
Ak chorému neboli poskytnuté potrebné liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby priamo pri výkone zdravotnej starostlivosti, vydá mu ich na lekársky predpis lekáreň alebo iné zariadenie na to určen é.
Za zdravotnícku techniku sa považujú prístroje a nástroje používané pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Zdravotnícka technika určená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záv äznými právnymi predpismi a technickými normami.
Zdravotnícke zariadenia pri nákupe alebo inom obstarávaní zdravotníckej techniky sú povinné požadovať rozhodnutie o schválení alebo certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva alebo schvaľovací výmer vydaný ministerstvom zdravotníctva.
Je neprípustné konaním v rozpore s týmito povinnosťami ohrozovať život alebo zdravie ľudí, najmä ich vystavovať zvýšenému nebezpečenstvu vydávaním, predajom alebo podávaním neodskúšaný ch, nepovolených či zakázaných liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok alebo potrieb, alebo používaním nebezpečnej, technicky nepreverenej, nepovolenej alebo zakázanej techniky.
Vzhľadom na nebezpečenstvo hroziace ľudskému zdraviu z prípadného používania takýchto liekov, liečiv, pomôcok, potrieb alebo techniky sa preto ustanovuje i trestná zodpovednosť za hrubé, opakované či sú stavné porušovanie takýchto povinností.
Trestného činu sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že v rámci vyšetrovacích alebo liečebných výkonov opätovne inému predpíše, vyd á, predá alebo podá liečivá, zdravotnícke pomôcky alebo zdravotnícke potreby, ktoré nie sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie nebolo príslušným orgánom povolené, alebo bolo zakázan é, alebo ktoré neboli predpísaným spôsobom odskúšané, alebo kto sústavne používa zdravotnícku techniku, ktorá nespĺňa požiadavky ustanovené právnymi predpismi a technickými normami, pokiaľ vo v šetkých týchto prípadoch použitie liečiv, zdravotníckych pomôcok a potrieb alebo zdravotníckej techniky je nebezpečné ľudskému zdraviu.
Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitné ho motívu, prípadne spôsobenie následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.
K §§ 180 až 182
Otvorenie sa svetu a nové ekonomické a sociálne podmienky podmienili v ostatných rokoch i na Slovensku nebývalé rozšírenie drog, tak pokiaľ ide o ich zneužívanie, ako aj pokiaľ ide o ich dovoz, vývoz, prevoz a obchodovanie s nimi na našom území. Orgány činné v trestnom konaní majú konkrétne poznatky o tranzite drog cez Slovenskú republiku (tzv. Balkánska cesta), ale napriek znásobenému úsiliu orgánov Policajného zboru a iných orgánov sa len ojedinele darí odhaliť ich pašerákov a dealerov. Slovenská republika sa stala už aj cieľovou stanicou drog a stúpa počet osôb, ktoré sú na nich závislé, najmä medzi mládežou. Výroba a obchod s drogami, žiaľ, je aj u n ás v prevažnej miere v latencii.
Sú to alarmujúce údaje najmä z hľadiska tempa rozšírenia uvedeného javu a nesmierne rozsiahlych negatívnych dôsledkov pre život a zdravie ľudí, osobitne mládeže, ktorí sa stali na drogách závislí . Užívanie drog priamo súvisí i s nárastom majetkovej kriminality, ktorej sa takéto osoby dopúšťajú v snahe získať peniaze na ich nákup. Obchod s drogami a ich rozšírenie je sprievodný prejav ná stupu organizovaného zločinu na Slovensku.
Do určitej miery má na nepriaznivom stave v oblasti šírenia drog a závislosti na drogách aj nedokonalá legislatíva. Problémy spojené s narkomániou nevyriešila ani novela Trestného zákona č . 248/1994 Z. z., ktorá umožnila trestne postihnúť i toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku prechováva pre seba.
Dobre mienené legislatívne opatrenie sa obrátilo najmä proti osobám, ktoré sú na drogách závislé, avšak najväčší vinníci tohto negatívneho javu, výrobcovia a obchodníci s drogami, ostávajú aj naďalej viac - menej bokom, buď neodhalení, alebo trestne postihovaní len veľmi mierne. Mierny postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami nepriamo ovplyvnil aj tento zákon svojimi miernymi sankciami za takéto trestné činy.
Do novej úpravy sa v podstate preberá úprava zakotvená novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z.
Už touto novelou došlo k zásadnej zmene podmienok trestnej zodpovednosti u toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed alebo prekurzor neoprávnene vyrobí, dováža, vyváža alebo preváža, kupuje, predá va, vymieňa alebo inak zadovažuje, alebo prechováva pre iného, resp. kto takúto činnosť sprostredkováva, oproti tomu, kto ju nadobúda alebo prechováva len pre svoju vlastnú potrebu.
Trestný postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami sa kardinálne sprísňuje. Naopak, u užívateľov drog sa počíta s miernejším postihom, s akcentom na ukladanie ochranného liečenia takýmto osobám.
Nový prístup k uvedenému negatívnemu javu sa prejavuje aj v novom názve tohto trestného činu (nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchod s nimi).
Na vyjadrenie miernejšej trestnej zodpovednosti voči tým, ktorí nadobúdajú a prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu je určená privilegovaná skutková podstata, ktorá je rozdelená do dvoch odsekov a to podľa množstva drogy prechovávajúcej pre vlastnú potrebu – trojnásobok jednorázovej dávky a desaťnásobok jednorázovej dávky. Na lepšie vyjadrenie vyššej miery trestnej zodpovednosti výrobcov a obchodníkov s drogami sa rozširuje okruh okolností, ktoré u nich budú podmieňovať použitie vy ššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine podľa § 181. Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú prísnejšie okrem závažnejšieho spáchania konania a spáchania činu na chránenej osobe aj ďalšie formy, napr. spáchanie tohto činu na osobe mladšej ako 15 rokov, prípadne spáchanie tohto činu páchateľom, ktorý je členom nebezpečného zoskupenia alebo spá chanie tohto trestného činu s následkom ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Zachováva sa osobitná skutková podstata, s podstatne prísnejšou výmerou trestu odňatia slobody, dopadajúca na tý ch páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky alebo jedu alebo prekurzora.
K § 183
Toto ustanovenie postihuje podporovanie k pou žívaniu iných návykových látok než je alkohol.
K § 184
Alkohol je návykovou, aj keď voľne dostupnou látkou, ktorej nadmerné požívanie môže viesť k alkoholizmu, k deštrukcii osobnosti a k vážnemu narušeniu sociálnych vzťahov.
Takéto nebezpečenstvo je osobitne akútne u mládeže, ktorá sa ešte vyvíja aj fyzicky, aj psychicky.
Mládež je preto potrebné chrániť i prostriedkami trestného práva pred podávaním alkoholických nápojov. Skutková podstata trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži sa preto v tomto z ákone aj naďalej ponecháva. Preraďuje sa však medzi trestné činy proti životu a zdraviu, aby sa tak lepšie vyjadril jej hlavný objekt - ochrana zdravia mladej generácie a jej zdravého fyzického a psychické ho rozvoja.
K § 185
Aj naďalej sa ponecháva v tomto zákone osobitná skutková podstata trestného činu podávania anabolických látok mládeži a na lepšie vyjadrenie jej hlavného objektu, zdravia mladej generácie, sa preraďuje medzi trestné činy proti životu a zdraviu.
Ide o podávanie anabolických prostriedkov osobám mladším ako osemnásť rokov na iné než liečebné účely. Dôvodom je nutnosť reagovať na výskyt prípadov, najmä v športe, keď dochádza k dlh šie trvajúcemu podávaniu týchto prostriedkov, ktoré môže mať obdobné následky ako požívanie niektorých omamných a psychotropných látok. Ochrana sa poskytuje iba osobám mladším ako osemnásť rokov, ktoré často nemôžu náležite posúdiť všetky dôsledky takéhoto konania.
K §§ 186, 187
Každý je povinný osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo jav í príznaky vážnej poruchy zdravia, poskytnúť potrebnú pomoc, ak tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre iného.
Je to nielen mravná, ale aj právna povinnosť človeka, vyjadrujúca elementárny humanizmus a súcit k inému.
Ïalekosiahle dôsledky, ktoré môže zapríčiniť nevšímavosť človeka k človeku a ľudská ľahostajnosť, núti plnenie tejto povinnosti vynucovať aj prostriedkami trestného práva.
Osobitne nebezpečné je, ak osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia, neposkytne potrebnú pomoc ten, kto je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, a teda má na základe toho i potrebné odborné predpoklady na poskytnutie kvalifikovanej prvej pomoci.
Neustály nárast dopravnej nehodovosti s vážnymi následkami na životoch a zdraví ľudí si vyžaduje vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti aj voči tým vodičom dopravných prostriedkov, ktorí po dopravnej nehode, na ktorej mali účasť, neposkytnú potrebnú pomoc osobe, ktorá pri nej utrpela ujmu na zdraví.
Doterajšia právna úprava podmienok trestnej zodpovednosti za neposkytnutie pomoci zostáva preto nezmenená. Skutkové podstaty týchto trestných činov sa presúvajú medzi trestné činy ohrozujúce ž ivot alebo zdravie.
K II. hlave
Druhá hlava sa delí na dva diely – v prvom sú zaradené trestné činy proti slobode a v druhom sú zaradené trestné činy proti ľudskej d ôstojnosti. Skutkové podstaty trestných činov v oboch dieloch budú chrániť jednotlivcov v rozsahu, ktorý vychádza zo súčasne platného právneho stavu. Jednotlivé skutkové podstaty však boli precizované , najmä so zreteľom na súlad s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.
K 1. dielu
K §§ 188 až 190
Týka sa to predovšetkým novej koncepcie trestného činu obchodovania s ľuďmi a obchodovania s deťmi. Nová právna úprava vychádzajúca v zásade z posledných noviel Trestného zákona reaguje na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuď mi, osobitne so ženami a deťmi a zo Spoločného postupu prijatého Radou na základe čl. K. 3 Zmluvy o EÚ, týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí.
Trestný čin obchodovania so ženami sa v zmysle uvedených dokumentov zmenil tak, aby sa vzťahoval na obchodovanie s ľuďmi za účelom pohlavného styku alebo iného sexuálneho zneužívania, a to bez ohľadu na to, či ide o ženu, muža alebo dieťa. Tým sa zabezpečuje rovnosť pohlaví v zmysle čl. 12 Ústavy SR a čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.
Samostatnou skutkovou podstatou bude obchodovanie s ľuďmi za účelom ich vykorisťovania v zmysle najzávažnejších foriem, ktoré uvádza táto skutková podstata, vrátane neoprávneného odoberania orgá nov alebo tkanív. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú stav, ak je trestný čin spáchaný proti vôli iného, ako aj spáchanie takých činov na účely prostitúcie. Zvýšenými trestn ými sadzbami sa postihuje spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou, po dlhší čas, na chránenej osobe – na dieťati, závislej osobe atď., z osobitné ho motívu – na objednávku, zo ziskuchtivosti atď., ale aj pri získaní skutočného prospechu). Ïalšie kvalifikované skutkové podstaty postihujú až maximálnymi trestami spáchanie činu zloč ineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, resp. pri získaní značného prospechu a prospechu veľkého rozsahu, ako aj spôsobenie smrti viacerých osôb.
Objektívne toto ustanovenie jednak postihuje obchodovanie s ľuďmi na území Slovenska a jednak reaguje na situáciu, ž e aj Slovensko sa stáva krajinou určenou na obchod s ľuďmi (nie iba na tranzit). Táto úprava postihuje len obchod s ľuďmi s cieľom ich vykorisťovania určitými formami, nie samotné vykorisťovanie, ktoré postihujú iné ustanovenia.
Navrhované znenie ustanovení o obchodovaní s deťmi upravuje postih páchateľa tak, že už nie je nutné prijatie alebo s ľub odmeny, ale bude stačiť, ak konania uvedené v znakoch objektívnej stránky páchateľ vykoná v akomkoľvek zištnom úmysle.
Z hľadiska objektívnej stránky sa za trestný čin obchodovania s deťmi bude považovať nielen zverenie dieťaťa do moci iného, ale sa zaň bude považovať aj únos dieťaťa v tuzemsku, alebo jeho zavleč enie do cudziny za účelom adopcie, využívania detskej práce alebo na iný účel (napr. na prostitúciu), ktorý odporuje základným ľudským právam a slobodám – osobitne aj právam dieťaťa (pri zi štnom úmysle).
Sprísnenie trestných sadzieb sa týka ako základnej, tak aj kvalifikovaných skutkových podstát, ktoré reflektujú aj nov é organizované páchanie tejto trestnej činnosti, lebo ide o nebezpečnosť činov, ktoré korešpondujú trestnému činu obchodovania s ľuďmi . Preto podstatne vyššie trestné sadzby budú postihovať sp áchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, resp. pri získaní majetkového prospechu, resp. spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia a pri spôsobení vážnej poruchy zdravia, č i smrti. Maximálne tresty postihnú páchateľa pri získaní prospechu veľkého rozsahu alebo spôsobení smrti viacerých osôb.
K §§ 191, 192
Trestné činy proti slobode zostávajú oproti doterajš ej právnej úprave nezmenené, preto sa zachovávajú v základných skutkových podstatách zhodne. So zreteľom na ich typovú nebezpečnosť pribudli viaceré kvalifikované skutkové podstaty – spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu alebo členom nebezpečného zoskupenia atď. Tomu zodpovedajú zvýšené trestné sadzby až po trest odň atia slobody na doživotie.
K § 193
Ústava SR v článku 23 zaručuje každému slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území SR, má právo toto územie, resp. konkrétne miesto slobodne opustiť. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno núti ť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu ( okrem prípadov stanovených ratifikovanou medzinárodnou zmluvou, najmä pokiaľ ide o zločiny proti ľudskosti ). Tieto práva zaruč uje aj Dodatkový protokol č. 4 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ( č. 209/1992 Zb. ).
V záujme trestnoprávnej ochrany slobody pohybu a slobody pobytu sa zavádza skutková podstata trestného č inu obmedzovania slobody pobytu pred neoprávnenými zásahmi uvedenými v objektívnej stránke tohto trestného činu. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú závažnejšie spôsoby konania.
K § 194
Zavádza sa nová skutková podstata mimoriadne nebezpečného trestného činu
K § 195
Novým trestným činom v tejto časti je vydieračský únos, ktor ým sa reaguje na lúpežné únosy ľudí (podnikateľov, ich rodinných príslušníkov a pod.) s cieľom takto si vynútiť pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového, ale aj nemajetkového plnenia.
Hoci má toto konanie spoločné znaky s existujúcimi trestnými činmi, napr. brania rukojemníka, teroru, únosu, obmedzovania osobnej slobody, vydierania, či lúpeže, bolo treba zaviesť túto špeciálnu skutkovú podstatu, lebo ani jedno z uvedených ustanovení komplexne nevyjadruje všetky znaky tohto konania a jeho špeciálny motív.
Kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu postihujú prísnymi sankciami spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, napr. so zbraňou, lsť ou, využitím tiesne, organizovanou skupinou, jeho spáchanie na dieťati, blízkej osobe, verejnom alebo ústavnom činiteľovi a pod., ako aj jeho spáchanie nebezpečným zoskupením, či skutočné spôsobenie ťa žšieho následku, vrátane smrti viacerých osôb. Trestné sankcie sa podľa ich závažnosti stupňujú až k trestu odňatia slobody na doživotie.
K §§ 196 až 207
Znaky uvedených trestných činov, z ktorých niektoré boli zavedené poslednými novelami Trestného zákona (napríklad hrubý nátlak v dvoch ustanoveniach, z ktorých jeden postihuje aj hrozbu nemajetkovou ujmou), sa nezmenili, a preto boli do návrhu prebraté v pôvodnom znení , lebo zodpovedajú súčasným aj budúcim požiadavkám na ochranu občanov v jednotlivých oblastiach osobnej slobody, pokiaľ ide o slobodu rozhodovania, vrátane slobody vyznania, domovej slobody, či slobody združ ovania a zhromažďovania a tajomstva prepravovaných správ. Úprava vychádza z nového zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách (§ 8 a nasl.), resp. zo zákona o elektronických komunikáciách č . 610/2003 Z.z. (§ 4 a 5), ktorý je účinný od 1.1.2004. Správy prepravované elektronickými komunikačnými službami zahàňajú aj správy prepravované telekomunikačnými službami. Postihuje sa aj vý roba, resp. zadováženie alebo prechovávanie zariadenia spôsobilého na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby.
Významným spôsobom sa však rozšíril okruh okolností podmieňujúcich použitie prísnejších trestných sadzieb. Každé z uvedených ustanovení prísnejšie postihuje spáchanie činu závažnej ším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením alebo pri trestných činoch zavlečenia do cudziny, lúpeže, hrubom nátlaku, vydieraní a ná tlaku aj spôsobenie ťažších následkov vo forme smrti, smrti viacerých osôb, vrátane získania prospechu veľkého rozsahu. V týchto prípadoch nastupuje najprísnejšia sankcia.
K 2. dielu
K § 208 až 212
Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti zostali v podstate nezmenené oproti doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa v praxi osvedčila. Prebrala sa aj skutková podstata sexuálneho násilia zavedená novelou Trestného zákona č. 253/2001 Z. z.
Precizovali sa však kvalifikované skutkové podstaty znásilnenia, sexuálneho násilia i sexuálneho zneužívania (v § 211 bola zmena v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady o boji proti sexuálnemu zneuží vaniu detí a detskej pornografii). Každý uvedený trestný čin bude prísnejšie potrestaný, ak bude spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu a prvé dva trestné činy aj špecificky na osobe vo výkone väzby alebo trestu. Tieto dva trestné činy a trestný čin sexuálneho zneužívania majú najprísnejšiu trestnú sadzbu od 10 do 20 rokov pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (tu ide o následok z nedbanlivosti), alebo ak bol taký čin spáchaný za krízovej situácie.
Pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho násilia sa v už uvedenej kvalifikovanej skutkovej podstate reaguje aj na štatistické zistenie, že v rokoch 1996 až 2000 bolo až 56,24% znásilnení spáchaných v rá mci domáceho násilia (viď kvalifikovaný znak 'na chránenej osobe').
Pri trestnom čine súlože medzi príbuznými sa zavádza nová kvalifikovaná skutková podstata pre prípad postihu páchateľa, ktorý taký čin vykoná na viacerých osobách.
K III. hlave
K §§ 213 až 220
Tieto ustanovenia poskytujú trestnoprávnu ochranu rodine a mládeži v podstate v rovnakom rozsahu, ako v doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa osvedčila. Počet trestných činov sa však v tejto hlave oproti predchádzajúcej úprave znížil, lebo trestné činy obchodovania s de ťmi, podávania alkoholických nápojov mládeži, resp. podávania anabolických látok mládeži boli v dôsledku dodržania systematiky preradené do iných hláv .
Skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy sa upresnila o určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti – najmenej tri mesiace (v súlade s jednou z posledných noviel Trestného zákona – zákonom č. 171/2003 Z.z.). Naďalej bude trestná tak nedbanlivostná, ako aj úmyselná forma jeho spáchania. Už v základnej skutkovej podstate sa však sprísnila trestná sadzba na dva roky odňatia slobody. Ú myselné vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti bude trestané odňatím slobody až na tri roky. Závažnejší spôsob spáchania trestného činu (napr. po dlhší čas), voči viacerým oprávneným osobám alebo vydanie takých osôb nebezpečenstvu nú dze, bude postihované trestom od 1 do 5 rokov. Rovnakým trestom bude postihnuté aj spáchanie tohto trestného činu v prípade predchádzajúceho odsúdenia alebo podmienečné ho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v priebehu dvoch rokov.
Spresnené boli znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, aby eliminoval domáce násilie vyvolávajúce fyzické alebo psychické utrpenie a zodpovedal európskym š tandardom. Na naplnenie znakov tohto trestného činu bude treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním príkladmo uvedeným v tomto ustanovení. V záujme zamedzenia jeho zneužitia pri banálnych konfliktoch, napr. medzi manželmi, sa bude vyžadovať, aby sa tak stalo opakovaným konaním.
Na druhej strane závažnejší spôsob konania (napr. po dlhší čas, surový spôsob atď.), osobitný motív (pomsta, ziskuchtivosť), spáchanie činu na viacerých osobách, recidíva, spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (z nedbanlivosti), bude postihované sadzbou od 5 do 12 rokov. Až trest odňatia slobody na doživotie postihne páchateľa ak takým činom spôsob í ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb (z nedbanlivosti).
Novou skutkovou podstatou je trestný čin odloženia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť iba rodič dieťaťa v úmysle zbaviť sa svojich rodičovských povinností. Tým sa odlišuje od trestného č inu opustenia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť aj niekto iný než biologický rodič a kde naviac dochádza aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa.
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže bude postihované v rovnakom rozsahu, ako podľa doteraz platnej právnej úpravy. Skutková podstata sa rozšírila špecificky o umožnenie záškolá ctva. Samostatnou skutkovou podstatou je nezákonné zamestnávanie dieťaťa mladšieho ako 15 rokov konaním, ktorým sa mu bráni v povinnej školskej dochádzke (ods. 2).
K IV. hlave
tvrtá hlava chráni majetok prostredníctvom 34 skutkových podstá t. Treba pripomenúť, že táto hlava bola v poslednom desaťročí najčastejšie novelizovaná. Preto aj so zreteľom na čiastočné overenie účinnosti predmetných ustanovení v praxi, bolo možné vš etky skutkové podstaty (vrátane významných zmien vykonaných predovšetkým novelami Trestného zákona č. 183/1999 Z.z. a č. 253/2001 Z.z). vo vzťahu k väčšine trestných činov tejto hlavy, najmä vš ak k trestnému činu krádeže, všetkých foriem podvodu, podvodnému úpadku a zavinenému úpadku, ďalšieho upresnenia trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti resp. k samostatné mu postihu neoprávneného vyrobenia a obstarania platobnej karty, resp. telefónnej karty, v základných skutkových podstatách prebrať do navrhovaného zákona.
K § 221
Konštrukcia základnej skutkovej podstaty trestného činu krádež e, tak ako je uvedená v odseku 1 (prisvojenie si cudzej veci malej hodnoty zmocnením sa) a v odseku 2 uvedenými špecifickými, taxatívne stanovenými formami bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ) sa v praxi osvedč ila. Ustanovenie ods. 2 písm. e) – zavedené novelou č. 253/2001 Z.z. – pôsobí predbežne najmä preventívne, lebo jeho uplatňovanie v praxi si vyžaduje predovšetkým intenzívnejšie ochranné pô sobenie vlastníkov pozemkov, pôdy a lesov, resp. rybníkov s intenzívnym chovom. Taktiež nie je potrebné, aby bola spôsobená malá škoda v tých prípadoch, kedy dôjde k neoprávnené mu odberu napr. elektriny, vody, plynu, tepla, telekomunikačnej prevádzky a pod., alebo bol páchateľ za obdobný čin v poslednom roku postihnutý .
Osvedčila sa aj rovnaká základná trestná sadzba pri oboch odsekoch, ktor é sú samostatnými skutkovými podstatami (do 2 rokov).
Postih recidívy (spáchanie činu do 2 rokov po odsúdení za taký čin), spôsobenie väčšej škody a spáchanie takého činu z osobitného motívu, sú vyjadrené v prvej kvalifikovanej skutkovej podstate. Prísnejší trestný postih vo vzťahu k závažnejšiemu spô sobu konania, resp. pri spôsobení následkov uvedených v odsekoch 4 a 5 vyjadrujú potrebnú mieru ochrany majetku.
K § 222
V podstate rovnakým spôsobom (okrem taxatívne uvedených okolností v ods. 2) je upravený aj trestný čin sprenevery, pri ktorom objektívnou stránkou konania je taktiež prisvojenie si cudzej veci, pričom ale musí ísť o zverenú vec. Z tohto dôvodu je pri tomto trestnom čine rovnak á aj základná trestná sadzba. Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu (napr. na objedná vku, zo zištnosti a pod.), ale aj osobu, ktorá má chrániť poškodeného alebo ak čin spácha správca konkurznej podstaty. Spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia, spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. spôsobenie škody veľkého rozsahu alebo spáchanie činu za krízovej situácie sú postihované zvýšenými sadzbami diferencovane podľa jednotlivých odsekov.
K § 223
Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného bol prevzatý bez zmeny, v rozsahu v akom bol do Trestného zákona zavedený novelou č. 183/1999 Z.z.. V základnej skutkovej podstate sa akcentuje skutočnosť, že páchateľ mal v deň splatnosti mzdy, platu atď., finančné prostriedky na ich výplatu, ktorej nevyhnutnej nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Tri kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú také konanie voči viac ako 10 zamestnancom, alebo ak bol čin spáchaný z osobitného motívu, resp. sprís ňujú postih podľa výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu.
K §§ 224 až 226
Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci i trestné č iny neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla (cudzieho i cudzieho, ktoré bolo páchateľovi zverené) zostali v základných skutkových podstatách nezmenené. Prísnejšie sú však postihované konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách, a to v podstate pri všetkých týchto trestných činoch zhodne: od závažnejšieho spôsobu konania, konania voči chránenej osobe, z osobitného motí vu, pri recidíve, resp. podľa hodnoty užívaného vozidla, resp. výšky spôsobenej škody.
K § 227
Vlastníctvo domu, bytu alebo nebytového priestoru je chránené proti neoprávnenému obsadeniu alebo užívaniu, ale aj proti neoprávnenému bráneniu v užívaní týchto objektov oprávnenej osobe. Podmienkou trestnosti páchateľa je jeho špeciálna recidíva v posledný ch dvoch rokoch po odsúdení alebo postihnutie v posledných dvoch rokoch pre spáchaním posudzovaného trestného činu (hoci aj vo forme blokovej pokuty za obdobný priestupok). Oproti doterajšej právnej úprave sa zavá dza prísnejší postih v prípade závažnejšieho spôsobu konania (napr. so zbraňou, po dlhší čas, vlámaním atď.) alebo ak bude taký čin spáchaný z osobitného motívu (napr. na objednávku, z pomsty atď.).
K § 228
Samotné neoprávnené vyrobenie akéhokoľvek elektronického platobného prostriedku alebo inej platobnej karty, resp. predmetu spôsobilého plniť jej funkciu bude trestné. Prísnejšie bude tak ý čin trestný, ak bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku, zo ziskuchtivosti). Pokiaľ takým činom bude spôsobená š koda pôjde o súbeh s trestným činom podvodu.
K § 229
Rozmach trestnej činnosti vo vzťahu k osobným motorovým vozidlám viedol k zavedeniu skutkovej podstaty, ktorej úč elom je ochrana identifikačných znakov motorových vozidiel.
K §§ 230 až 234
Základná konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu podvodu zost áva zachovaná v doterajších dvoch formách: v uvedení iného do omylu alebo vo využití omylu iného, v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu. kodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Pôjde nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody preto môže byť peňažná suma, vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú ma jetkovú hodnotu.
V základnej skutkovej podstate sa vyžaduje spôsobenie malej škody. Prísnejšie bude postihnutý páchateľ, ktorý sa takého činu dopustí závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitné ho motívu, alebo ak ním spôsobí väčšiu škodu. Najprísnejšie bude potrestaný ten, kto spácha taký čin ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo ním spôsobí značnú škodu, resp. škodu ve ľkého rozsahu alebo taký čin spácha za krízovej situácie.
Na báze základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu sú následne konštruované špecifické trestné činy podvodu a to úverový, poisťovací, kapitálový (investičný) a subvenčný . V týchto prípadoch podvodným konaním páchateľ vyláka od iného úver, poistné plnenie alebo dotáciu, subvenciu, príspevok atď., čím mu spôsobí škodu. Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú ďalšie znaky objektívnej stránky toho-ktorého trestného činu (v podstate zhodne ako u základného trestného činu podvodu), pričom iba trestný čin subvenčného podvodu sa v základných skutkový ch podstatách (sú tri) odlišuje tým, že diferencuje subjekt, resp. spôsob nakladania napríklad s dotáciou.
K § 235
Trestný čin neoprávneného obohatenia je tiež špecifický m druhom podvodu, ktorý je spáchaný neoprávneným zásahom do hardwaru alebo softwaru počítača, alebo iného elektronického prístroja. Týmto konaním páchateľ obohatí seba alebo iného a spôsobí na cudzom majetku škodu formami, ktoré sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Prísnejšie trestné sadzby postihnú páchateľa, ktorý taký čin spácha závažnejším spôsobom konania (napr. po dlh ší čas, organizovanou skupinou z osobitného motívu) alebo ním spôsobí väčšiu škodu alebo pre seba alebo pre iného získa väčší prospech. Spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. š kody veľkého rozsahu a ďalšie nebezpečnejšie formy spáchania činu budú potrestané v dvoch nasledujúcich kvalifikovaných skutkových podstatách.
K §§ 236, 237
Pri trestnom čine podvodného úpadku ide opäť o osobitný druh podvodu, ktorý je spáchaný formou tzv. prelievania kapitálu v podobe založenia inej právnickej osoby alebo na zistenie majetkovej účasti v inej právnickej osobe.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby.
Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú výšku spôsobenej škody alebo získaného prospechu, resp. aj spôsobenie úpadku inému.
Zavinený úpadok je tiež osobitným druhom podvodu. Postihuje sa v prípade zavinenia úpadku a zmarenia uspokojenia veriteľa, resp. veriteľom vo väčšom rozsahu konania, ktoré je v rozpore so zásadami obozretného podnikania, alebo nevýhodný úver, použitie majetku pre vlastnú spotrebu, prípadne na hazard.
Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú predovšetkým rovnakú trestnosť subjektov zo základne skutkovej podstaty v pr ípade, ak úpadok bol odvrátený dobrovoľným konaním orgánom štátu alebo územnej samosprávy, či verejnoprávnej inštitúcie. Ïalšie vyjadrujú vyššiu trestnosť v závislosti na výške sp ôsobenej škody, či získanom prospechu.
K §§ 238, 239
Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok je trestné v prípade, ak p áchateľ stanoví pravidlá, ktoré nezaručujú rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom.
Peňažnou hrou je hra, na ktorej sa zúčastní osoba odlišná od prevádzkovateľa hry, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. Stávka je prísľub spravidla peňažn ého plnenia, ktorého splnenie závisí od určitej udalosti, ktorá má nastať v budúcnosti, alebo od toho, že určité tvrdenie sa ukáže ako pravdivé. Sem nie je možné zaradiť tzv. hazardné hry.
Prevádzka lotérií a iných podobných hier je trestná, ak ich páchateľ prevádzkuje bez povolenia. Podmienky prevádzkovania lotérií alebo iných podobných hier stanovuje zákon č. 218/2001 Z. z.
Pri oboch trestných činoch sa páchateľ prísnejšie potrestá, ak spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, alebo spôsobí väčšiu škodu. Prísnejšie sankcie s ú odôvodnené spôsobením väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu alebo získaním pre seba alebo pre iného značného prospechu, resp. prospechu veľkého rozsahu.
K §§ 240, 241
Trestný čin podielníctva vo svojej úmyselnej i nedbanlivostnej forme zostáva zachovaný v nezmenenej podobe. Èiastočne sa však pri úmyselnej forme rozšírila trestnosť. Predmetom útoku je cudzia vec získaná trestným činom (nie priestupkom), ktorý spá cha iná osoba, ako podielnik alebo to, čo za takú vec bolo zadovážené. Formy objektívnej stránky trestného činu spočívajú v ukrytí takej vec, v jej prevedení na seba alebo iného, v prená jme takej veci alebo v jej prijatí ako zálohu. Nedbanlivostná forma bude trestná od väčšej hodnoty veci.
Kvalifikované skutkové podstaty zhodne postihujú závažnejší spôsob konania, osobitný motív, mieru získaného prospechu, resp. pri nedbanlivostnej forme aj jeho spáchanie vo vzťahu k vymenovaným nebezpečný m látkam.
K §§ 242, 243
Skutkovou podstatou trestného činu legalizácie príjmu z trestnej č innosti sa do vnútroštátneho práva premieta článok 6 Konvencie o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu, ktorá bola prijatá Radou Európy v novembri 1990.
Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu s akýmkoľvek príjmom alebo s majetkom z trestného činu. Formy tejto dispozície sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Úmyslom páchateľa je zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie.
Èo je príjmom z trestného činu stanoví § 2 zákona č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje špecifický úmysel páchateľa v zmysle vyššie rozvedeného, aby bolo naplnené citované ustanovenie zákona č. 367/2000 Z.z..
Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, osobitný motív, resp. konanie verejného činiteľa. Rovnako sú odstupňované konania podľa miery dosiahnuté ho zisku, resp. vzťah k vymenovaným nebezpečným látkam, ako aj spáchanie trestného činu nebezpečným zoskupením (zločinecká alebo teroristická skupina) alebo vo vzťahu k obchodu s nebezpečnými lá tkam, zbraňami a ľuďmi.
V zmysle osobitnej skutkovej podstaty je trestné aj neoznámenie alebo neohlásenie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal uvedený trestný čin, alebo neobvyklú obchodnú operáciu napriek tomu, že mu tak á povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Exculpačným dôvodom bude, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blí zku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.
K § 244
Naďalej bude trestné úžerníctvo. Objektom tohto trestného č inu je slobodná dispozícia majetkom ako celkom (nie vlastnícke právo). Preto bude trestné, ak páchateľ zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie.
Prísnejšie bude trestný závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. Výška spôsobenej škody alebo miera zisku bude taktiež prísnejšie trestná , rovnako ako spáchanie činu v nebezpečnom zoskupení.
K § 245
Zatajenie veci – teda prisvojenie si veci, ktorá sa dostala do páchateľovej moci nálezom, omylom alebo ináč bez privolenia oprávnenej osoby bude trestným činom, ak taká vec má aspoň malú hodnotu.
K §§ 246, 247
Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bolo možné sa dopustiť (od novely č. 183/1999 Z.z.) iba úmyselnou formou. Narastajúci počet trestných činov nazývaných všeobecne ako 'tunelovanie' páchaných osobami oprávnenými spravovať a v rámci výkonu tejto správy nakladať s majetkom tretích os ôb, a to najmä právnických osôb odôvodňujú zavedenie aj nedbanlivostnej formy tohto trestného činu. Likvidátori spoločností, vyrovnací správcovia, správcovia konkurzných podstát i štatutá rne orgány obchodných spoločností, vrátane oprávnených osôb štátnych podnikov, nakladajú so spravovaným majetkom spôsobom, ktorého dôsledkom sú veľké hospodárske straty pre spravovaný majetok (a prospech pre 'správcov' a prepojené osoby). Prostriedky občianskeho práva neboli na elimináciu tohto javu účinné. Preto je nastolenie trestnej zodpovednosti aj nedbanlivostnou formou odôvodnené.
Kvalifikované skutkové podstaty pri úmyselnej forme tohto trestného činu postihujú závažnejší spôsob konania, spáchanie činu voči chránenej osobe, z osobitného motívu a sprísňujú postih podľ a výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením.
K § 248
Trestný čin poškodzovania veriteľa chráni právo veriteľ a na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. Pojmové znaky tohto trestného činu budú naplnené, ak dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok konaním uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) tak, že veriteľ nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Na trestnú zodpovednosť ale nebude stačiť, ak dlžník oddiaľuje, prípadne sťaž uje uspokojenie veriteľa, pokiaľ má veriteľ možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho majetku (porov. č. 41/1991 Zb. rozh. tr.).
Podľa druhého odseku bude zodpovedná len iná osoba než dlžník, pričom nie je rozhodujúce, či o konaní páchateľa alebo jeho povahe dlžník vôbec vie. Podstatou konania je zmarenie uspokojenia veriteľ a (hoci len čiastočného). Uplatnenie neexistujúceho práva alebo pohľadávky znamená aktívnu činnosť páchateľa (poslanie upomienky, podanie žaloby a pod.)
Kvalifikované skutkové podstaty k obom základným skutkovým podstatám budú postihovať páchateľa v rovnakom rozsahu, ako pri predchádzajúcich trestných činoch.
K § 249
Trestný čin zvýhodňovania veriteľa patrí medzi tzv. úpadkový delikt, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky podľa zásad konkurzného a vyrovnacieho konania. Konanie páchateľa spočíva v tom, že zmarí, hoci aj čiastočne, uspokojenie svojho verite ľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je predĺžený, mu plní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerné ho uspokojenia, a to na úkor ostatných veriteľov.
Prísnejšie bude páchateľ potrestaný v prípade spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu.
K §§ 250 až 252
Uvedené ustanovenia postihujú machinácie s konkurzným a vyrovnací m konaním, ako aj jeho marenie.
Objekt trestného činu je rovnaký, ako pri zvýhodňovaní veriteľa. Konkurz a s tým súvisiace konanie upravuje osobitný zákon, ktor ého účelom je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku, a cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
Podstatou konania pri machináciách (odsek 1) je pasívne úplatkárstvo, alebo aktívne úplatkárstvo (v odseku 2), lebo majetkový alebo iný prospech má v oboch prípadoch povahu úplatku. O súvislosť s hlasovan ím pôjde vtedy, ak iná osoba poskytla alebo sľúbila majetkový alebo iný prospech páchateľovi, aby ten ako veriteľ vykonal niektorý úkon v súvislosti s hlasovaním.
Páchateľom môže byť iba konkurzný veriteľ alebo veriteľ pri vyrovnacom konaní alebo veriteľ pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu.
Pri marení konkurzného alebo vyrovnacieho konania obe ustanovenia postihujú jeho marenie, ktorého formy ustanovuje zákon taxatívne vymedzenými spôsobmi konania (dvomi, resp. štyrmi formami). Páchateľ om prvého trestného činu môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu, páchateľom druhého trestného činu môže byť, okrem uvedený ch subjektov ktokoľvek kto marí konkurzné konanie niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení, napr. aj iný člen štatutárneho orgánu, ktorý nie je oprávnený konať za spoločnosť atď..
Kvalifikované skutkové podstaty postihuj ú závažnejšie spôsoby konania, ako aj diferencovane spôsobenie škody.
K § 253
Ide novú skutkovú podstatu, ktorá chráni obchodné spoločnosti a družstvá pred spôsobením škody vlastnými pracovníkmi alebo členmi, ktorí sú taxatí vne vymenovaní v Obchodnom zákonníku – zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že naprí klad vymenovaní pracovníci alebo členovia podnikajú v predmete podnikania materskej spoločnosti alebo družstva. Zákaz konkurencie sa vzťahuje len na zakázané činnosti, ktoré sú výslovne uvedené v Obchodnom z ákonníku a nepatria sem dohodnuté obmedzenia.
K §§ 254, 255
Objektom trestného činu je vlastnícke právo – konkrétne neporu šenosť a použiteľnosť veci. Predmetom útoku je preto cudzia vec.
Konanie páchateľa spočíva v tom, že sa vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, pričom môže ísť aj o opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.
Druhý trestný čin poškodzovania cudzej veci postihuje tzv. sprejerov, ktorí poškodzujú cudzie veci tým, že ich postriekajú, pomaľujú atď. a tým ich znehodnotia. Ide o spoločenský problém, lebo tý mto konaním sa znehodnocujú múry domov, kultúrne pamiatky, dopravné prostriedky a iné objekty. Náprava takého poškodenia uvedených vecí stojí obrovské prostriedky.
Pri oboch trestných činoch postihujú kvalifikované skutkové podstaty rovnaké okolnosti, ako predchádzajúce majetkové trestné činy.
K § 256
Objektom tohto trestného činu je poškodenie a zneužitie zá znamu na nosiči informácií, teda fakticky ochrana uložených údajov. Predmetom ochrany je nosič informácií, jeho obsah a technické a programové vybavenie počítača.
Na trestnosť páchateľa bude stačiť, ak po získaní prístupu k nosiču informácií koná niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1, pričom v konkrétnom prípade môže ísť aj o kumuláciu týchto spôsobov konania. Ustanovenie vychádza aj zo zákona č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.
Trestný čin bude dokonaný už tým, že páchateľ získa prístup k nosiču informácií a v uvedenom úmysle koná niektorým zo spôsobov uvedených v ods. 1.
Prísnejšie budú postihnuté formy konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách.
K § 257
Objektom trestného činu je dôležitý kultúrny alebo iný dôle žitý všeobecný záujem. Ide o výnimku z nedotknuteľnosti vlastníctva (čl. 20 Ústavy SR ).
Predmetom ochrany budú najmä kultúrne pamiatky, chránené časti prírody, prípadne aj životné prostredie, ak nepôjde o trestný čin ohrozenia životného prostredia.
Konanie páchateľa spočíva v tom, že poškodí spôsobom uvedeným v tomto ustanovení chránené objekty. Dôležitým kultúrnym záujmom je záujem na ochrane kultúrnych pamiatok, napr. podľa zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Tento zákon ukladá vlastníkovi veci, ktorá je kultúrnou pamiatkou, osobitné povinnosti, resp. obmedzenia. Iným dôležitým všeobecným záujmom sa rozumie vedecký z áujem, záujem na ochrane prírody a iné oblasti, ktorých ochrana je upravená zákonom.
K § 258
Platný zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkové ho fondu vymedzuje archeologické nálezy a výskumy, ako aj práva týkajúce sa týchto výskumov i povinnosti nálezcov, ale sankcie pri ich porušovaní nie sú adekvátne novej forme poškodzovania a znehodnocovania kultúrneho dedičstva formou nepovoleného vykonávania archeologického výskumu alebo výkopov na území s archeologickými nálezmi. Ide o činnosť za pomoci špičkových detektorov kovov dová žaných zo zahraničia, ktorými jednotlivci i celé 'záujmové skupiny' vykrádajú a následne devastujú vzácne kultúrne pamiatky s jediným zámerom, získať čo najviac hmotných pamiatok – mincí, šperkov, zbraní, nástrojov atď. Tieto sú nezriedka vyvážané do zahraničia.
Z uvedených dôvodov je namieste vytvorenie osobitnej skutkovej podstaty trestného činu, ktorá bude postihovať tieto negatívne aktivity. Prísnejšie bude postihnutý nielen závažnejší spô sob konania (napr. organizovaná skupina), ale aj spôsobenie škody od väčšej po škodu veľkého rozsahu, resp. prisvojenie si archeologického nálezu alebo jeho vyvezenie mimo územia SR.
K V. hlave
Trestné činy hospodárske sú obsiahnuté v štyroch dieloch a z h ľadiska obsahu jednotlivých ustanovení, primeraným spôsobom chránia trhové hospodárstvo pred jeho ohrozením.
K 1. dielu
K § 259
V tomto ustanovení sa chráni riadny priebeh hospodárskej súťaže v trhovom hospodárstve. Ide o ochranu proti nekalej súťaži, ako aj proti konaniu, ktoré je v rozpore so zá konom o ochrane hospodárskej súťaže. Ide o normu s blanketovou dispozíciou, lebo uvedené pojmy vysvetľuje Obchodný zákonník, napr. v ust. § 44 ods. 2, § 41, § 45 až § 52.
Páchateľom tohto ohrozovacieho trestného činu môže byť ktokoľvek, nemusí ísť priamo o súťažiteľa. Kvalifikovaná skutková podstata postihuje tak závažnejší spôsob konania, ako aj ďalš ie špecifické následky činu.
K § 260
Za neoprávnené podnikanie, ktoré je podľa tohto ustanovenia trestné , treba považovať neoprávnené poskytovanie služieb alebo výkon inej zárobkovej činnosti v rozpore so živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi, ktoré ustanovujú podmienky na ich prevá dzkovanie, ale aj nad rámec oprávnenia. Na naplnenie znaku vo väčšom rozsahu sa vyžaduje, aby išlo o sústavnú činnosť vykonávanú po živnostensky s cieľom získať trvalý zdroj prí jmov. (Podnikanie upravuje § 2 ods. 2 OBZ, podnikanie na základe živnostenského oprávnenia upravuje zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon).
Kvalifikované skutkové podstaty stanovujú za akých okolností bude čin prísnejšie trestný.
K § 261
V tomto ustanovení ide o vymedzenie trestnej zodpovednosti za špeciá lnu formu neoprávneného obchodného podnikania – obchodovania s devízovými hodnotami, t.j. s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, zahraničnými cennými papiermi a finančnými derivátmi vo väčš om rozsahu. Obchodom treba rozumieť kúpu alebo predaj týchto hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet; za obchod s devízovými hodnotami sa považuje aj ich zámena – dev ízový zákon č. 202/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. vykonávacia vyhláška č. 203/1995 Z.z..
K § 262
Objektom tohto trestného činu je záujem na účinnom boji proti neopr ávnenému páleniu liehu, ktoré vytvára nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Prevádzkovateľom výroby liehu môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na prevá dzkovanie liehovarníckeho závodu. Podmienky ustanovuje zákon č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.
Za väčšie množstvo liehu v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie okolo 15 litrov čistého alkoholu. Prechovávanie je trestné aj keď ho páchateľ prechováva iba pre seba, hoci ho nevyrobil, ale vie, že bol vyrobený bez povolenia. Uvádzaním do obehu sa rozumie akýkoľvek spôsob jeho prechodu na iného – predajom, darom, výmenou a pod. Zariadením na výrobu liehu sa rozumie každé zariadenie vyhotovené a určené na vý robu liehu, ale aj jeho súčasti mechanicky oddelené, keď je zariadenie mimo prevádzky.
K § 263
Toto ustanovenie ochraňuje hospodárske a iné záujmy (bezpečnostné , veterinárne, kultúrne a pod.), pokiaľ by mohlo dôjsť k ich ohrozeniu nekontrolovaným pohybom tovaru cez štátnu hranicu. Na dokonanie činu stačí konanie páchateľa, ktorý úmyselne poruší v prá vnom predpise vyslovený zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, a tým ohrozí všeobecný záujem.
Ide normu s blanketovou dispozíciou, ktorá odkazuje na právne predpisy upravujúce dovoz, vývoz a prevoz tovaru. Základnými predpismi sú najmä Colný zákon č. 199/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, colný sadzobník, zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov atď..
Pokiaľ ide o skrátenie alebo nezaplatenie cla alebo inej platby, musí ísť o väčší rozsah (porovnaj väčšiu škodu). Iná platba vyberaná podľa zákona – ide napr. o bývalú dovoznú prirážku (porovnaj zák. č. 42/1980 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhl. č . 118/1999 Z.z.).
K §§ 264 až 266
Ide o trestné činy s blanketovou dispozíciou, ktoré odkazujú na osobitné predpisy týkajúce sa nakladania s niektorými druhmi tovaru a technológiami a ich kontroly. Účelom osobitného kontrolného režimu je zabrániť úniku tovaru a technológií strategického vý znamu do určitých štátov (osobitné zoznamy uvádzajú o ktoré tovary a technológie ide - týkajú sa atómovej energetiky, vojenských zariadení a priemyselnej časti). Základným predpisom v tejto oblasti je zákon č. 26/2002 Z.z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajú cich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).
Jednotlivé skutkové podstaty trestných činov stanovujú všeobecnú zodpovednosť, zodpovednosť príslušného pracovníka, ktorý poruší dôležitú povinnosť, resp. vývozcu, či v ýrobcu, ktorý koná podvodne.
K § 267
Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane riadneho hospodá renia s devízovými prostriedkami. Aj tu ide o normu s blanketovou dispozíciou – devízové predpisy na ktoré sa odvoláva sú jej súčasťou.
Základnými predpismi devízového hospodárstva sú najmä devízový z ákon č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, vykonávacia vyhláška č. 390/1999 Z. z. a zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
K 2. dielu
K §§ 268, 269
Chráneným objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom veden í hospodárskej a obchodnej evidencie a na pravdivosti zápisov v obchodnom registri. Adresátom týchto informácií – formulovaných ako povinné údaje – je predovšetkým štát, nepriamo vš ak aj obchodní partneri, akcionári a pod.
Ide o úmyselný trestný čin, pričom sa pri štatistickom zisťovaní a pri evidencii zamestnancov vyžaduje pohnútka zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody. Páchateľom bude spravidla pracovník podniku alebo organizácie, resp. jej zložky, vrátane s úkromného podnikateľa, ktorý má prístup k podkladom, ktoré slúžia na kontrolu národného hospodárstva, a má takú funkciu alebo postavenie, že nesie zodpovednosť za správnosť údajov.
Zásahom do technického vybavenia počítača – v zmysle odseku 2 – je akýkoľvek zásah do tzv. hardwaru (technické vybavenie počítača), resp. do softwaru (databáza, program).
Kvalifikované skutkové podstaty uvádzajú konania, ktor é sú prísnejšie trestné.
Pri nedbanlivostnej forme tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie škody veľkého rozsahu.
K §§ 270 až 272
Európska únia nazýva porušenie svojich finančných zá ujmov podvodom. Keďže v našom ponímaní podvod vyžaduje podvodný úmysel, ochrana finančných záujmov EÚ na našom území v požadovaných oblastiach sa skôr blíži k porušeniu hospodá rskej disciplíny. Uvedené ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev vychádzajú z príslušného Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
Ide o postihnutie rôznych machinácií, pričom sa vyžaduje ich škodlivý následok vo forme umožnenia sprenevery alebo protiprávneho zadržania prostriedkov z rozpočtu EÚ. Ustanovenie postihuje v samostatnej skutkovej podstate aj riadiacich a kontrolných pracovníkov, ktorí neplnením svojich povinností umožnia spáchať základný trestný čin, pričom v súlade s Protokolom sa postihuje aj nedbanlivostné konanie.
K § 273
Vyzvedaním obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva alebo poštového a telekomunikačné ho tajomstva sa rozumie akékoľvek úmyselné konanie, ktoré smeruje k neoprávnenému získaniu údajov tvoriacich predmet tohto tajomstva. Ide v tomto trestnom čine o dve samostatné skutkové podstaty. Vyzradiť uvedené tajomstvo nepovolanej osobe (odsek 1) možno tak priamo (pri rozhovore, listom), ako aj nepriamo (prostredníctvom rozhlasu, televíziou, tlačou, ale aj internetom). Vyzvedať alebo vyzradiť také tajomstvo do cudziny je prísnejšie trestné.
K § 274
Toto ustanovenie chráni rovnosť prístupu k informáciám v obchodnom styku pred tými páchateľmi, ktorí z titulu svojho postavenia majú informácie a tieto zneužívajú.
K §§ 275 až 277
Ide o ustanovenia, ktoré boli v nezmenenej podobe prevzaté z platného zákona, a preto zostáva ich výklad taktiež nezmenen ý. K jedinej zmene dochádza ohľadom nahradenia pojmu 'verejná súťaž' pojmom 'verejné obstarávanie' a 'verejná dražba'.
K § 278
Ochrana spotrebiteľa v súvislosti s rozmachom súkromného podnikania je mimoriadne dôležitá. Použitie prostriedkov trestného práva je tu významnou podmienkou pre obchodn é vzťahy a služby. Objektívna stránka – konanie je tu uvedené taxatívne.
K 3. dielu
K §§ 279 až 288
Ustanovenia tretieho dielu obsahujú skutkové podstaty trestných č inov proti mene a trestné činy daňové. Aj tieto ustanovenia boli po predchádzajúcich zmenách, vykonaných niekoľkými novelami Trestného zákona, prevzaté v podstate bezo zmeny. Reaguje sa vš ak na ochranu euromeny pri trestnom čine falšovania, neoprávnenej výroby a pozmeňovania peňazí a cenných papierov (vrátane ochranných prvkov), resp. na nové formy falšovania a pozmeňovanie peňazí a ich ochranných prvkov počítačovým programom. Ochraňujú sa aj cudzozemské známky, kolky, úradné pečate a uzávery, kontrolné známky, pásky a iné kontrolné technické opatrenia na označ enie tovaru na daňové účely.
Aj úprava trestných činov skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, vrátane nezaplatenia dane, je prevzatá v doteraz platnom rozsahu ako vyhovujúca.
K § 289
Toto ustanovenie rozširuje dosah týchto trestných činov napr. aj na euro.
K 4. dielu
K §§ 290 až 292
Ustanovenia štvrtého dielu o trestných činoch proti priemyselným právam a proti autorskému právu zodpovedajú v novej predlohe vnútroštátnym potrebám, ako aj medzinárodným záväzkom SR.
Aj ustanovenia tejto hlavy boli v potrebnom rozsahu upresnené pokiaľ ide o kvalifikované skutkové podstaty, vrátane EÚ požadovaného primeraného sprísnenia trestných sadzieb.
K VI. hlave
Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona boli zaradené trestné č iny všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, ktoré taktiež ohrozujú život a zdravie ľudí a majetok.
K 1. dielu
K §§ 293, 294
V týchto ustanoveniach Trestný zákon poskytuje skupine ľudí ochranu pred takými konaniami, s ktorými je spojené nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu pre cudzí majetok. Môže to byť nebezpečenstvo spôsobené dopravnou nehodou na železnici, banskou katastrofou alebo inou prevádzkovou nehodou pod. Ak prerastie ohrozenie v konkrétnu poruchu, často to má za následok obete na životoch, vysoké škody na majetku. Takéto udalosti vzbudz ujú pozornosť širokej verejnosti a rozhorčenie voči vinníkom býva veľmi silné.
Aj naďalej sa trestný čin všeobecného ohrozenia v Trestnom zákone vyjadruje v dvoch formách - v úmyselnej a v nedbanlivostnej.
V znakoch základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia v úmyselnej forme je navyše obsiahnuté aj vymedzenie pojmu 'všeobecné nebezpečenstvo', ktoré sa ďalej používa ako legislatí vna skratka.
Vymedzenie uvedeného pojmu bolo doplnené o ďalšie znaky a celkovo upresnené. Oproti doterajšiemu vymedzeniu sa už v základnej skutkovej podstate spresňuje, že musí ísť o vydanie 'skupiny ľudí' do nebezpečenstva predpokladaného v tomto ustanovení, navyše sa do výpočtu všeobecne nebezpečných látok a síl zaraďuje aj rádioaktivita. Ostatné zmeny sú len legislatívno-technického charakteru.
V kvalifikovaných skutkových podstatách sú ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby u tohto ohrozovacieho trestného činu zaradené jednotlivé formy následkov a účinkov - na ž ivote, na zdraví a na majetku. Za takéto okolnosti sa tu považujú aj iné okolnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu a rad iných, ktoré priamo determinujú závažnosť úmyselného a nedbanlivostného v šeobecného ohrozenia. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v spáchaní činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo v krízovej situácii.
K §§ 295 až 297
Tieto ustanovenia upravujú podmienky zodpovednosti páchateľov za trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Právna úprava uvedených podmienok sa nemení, ani nedopĺňa. V niektorých prípadoch sa zvyšuje sadzba trestu odňatia slobody, napr. pri spôsobení poruchy všeobecne prospešného zariadenia alebo v prípade sp áchania tohto činu za krízovej situácie, atď.
K § 298
Aj naďalej je potrebné prostriedkami trestného práva chrániť ž ivot a zdravie ľudí a majetok pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky (alkoholu, psychotropných alebo iných návykových látok), ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť väčšiu škodu na majetku.
Trestný zákon z roku 1961 označoval takýto trestný čin ako 'opilstvo', obmedzujúc trestnú zodpovednosť len na prípady požitia alkoholického nápoja.
Novela Trestného zákona č. 175/1990 Zb. na jednej strane obmedzila trestnú zodpovednosť po objektívnej stránke len na štyri závažnejšie prípady trestnosti takýchto č inov, ale na druhej strane podmienky trestnej zodpovednosti rozšírila aj na vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti aj po požití iných návykových látok než je alkohol. Trestného činu ohrozovania pod vplyvom ná vykovej látky sa dopustil ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľud í alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
a)hoci bol za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odň atia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
b)hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v posledných dvoch rokoch postihnutý, alebo
c)spôsobil takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku alebo iný záva žný následok.
Podmienky trestnej zodpovednosti za tento trestný čin ostali v podstate nezmenené.
Pretože ale ide svojou povahou o trestný čin prevažne ohrozovací (v dôsledku čoho bol aj preradený medzi všeobecne nebezpečné trestné činy), bolo potrebné to vyjadriť aj legislatívne.
Kým formy pod písmenami a/, b/, c/ predstavovali typický ohrozovací trestný čin, forma pod písmenom d/ je formou poruchového trestného činu, osobitného aj tým, že aj keď v zásade ide o trestný čin ú myselný, na zavinenie následku postačuje zavinenie čo i len z nedbanlivosti.
Doterajšia základná skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bola preto rozdelená na dve základné skutkové podstaty. Prvá vyjadruje tri formy konania ohrozenia pod vplyvom návykovej l átky, ktoré budú trestným činom všeobecne nebezpečným, štvrtá vyjadruje podmienky trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin vo forme poruchy a bude postihovaná inými ustanoveniami Trestného zákona.
K § 299
Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá stanovuje trestnú zodpovednosť za odopretie alebo zmarenie poskytnutia pomoci pri odvracaní alebo zmiernení hrozivej tiesne, pritom ide o povinnosť poskytnúť pomoc uloženú podľa zákona alebo ku ktorej sa páchateľ zaviazal.
K §§ 300 až 302
Medzi najzávažnejšie zločiny súčasnosti, a to aj v medziná rodnom meradle, treba zaradiť prípady ohrozenia bezpečnosti lietadiel a plavidiel prejavmi pirátstva terorizmu.
Nie zriedka takéto útoky končia rozsiahlymi následkami na živote a zdraví nevinných pasažierov a ťažko vyčísliteľnými škodami.
Boj proti takýmto javom je vecou celého medzinárodného spoločenstva štátov.
Vyjadrením medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky v tomto smere je aj zaradenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla do tohto zákona, ktorá v ňom bola aj naďalej ponechaná bez podstatnejší ch zmien alebo doplnkov.
Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana bezpečnosti vzdušnej dopravy a civilných plavidiel (riečnych i morských) pred ná silnými útokmi a nesprávnou navigáciou s úmyslom získať alebo vykonávať nad takýmto dopravným prostriedkom kontrolu. Bez zmien bola ponechaná v tomto zákone aj skutková podstata trestného činu zavleč enia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny, ktorá dopadá na prípady zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku, ktorého sa páchateľ zmocní, resp. ktorý, ak mu bol zverený a na tento úč el ho neoprávnene použije, do cudziny.
K §§ 303, 304
Záväzné pravidlá platné pre nadobúdanie, držanie a nosenie zbraní obsahuje zákon o zbraniach a strelive.
Výroba, dovoz, vývoz, prevoz, kúpa - predaj alebo iné spôsoby nadobúdania, prechovávanie či hromadenie strelných alebo hromadne účinných zbraní, streliva a výbušnín, v rozpore s predpismi platný mi pre takúto činnosť, v sebe vždy skrýva potencionálne ohrozenie života a zdravia ľudí a majetku.
Počet nelegálne držaných zbraní rastie. Narastá i počet prípadov ich neoprávneného použitia na spáchanie trestné ho činu, ako aj počet vrážd, lúpeží a iných násilných trestných činov, pri ktorých došlo k usmrteniu alebo zraneniu obete strelnou zbraňou alebo výbušninou.
Používanie strelných zbraní a výbušnín na páchanie trestnej činnosti je typickým prejavom organizovaného zloč inu.
A naopak, práve ten má podstatný podiel na ziskoch z nelegálneho predaja zbraní.
Nedovolené ozbrojovanie je dôležitý fenomén súčasnosti a patrí k prvoradým negatívnym javom, na ktoré treba reagovať. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava, aj so zmenami, ktoré priniesli novela Trestného zákona č. 253/2001 Z. z. a novela Trestného zákona č. 421/2002 Z.z..
Ïalšie zmeny aplikujú Protokol proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Ottawský dohovor zakazujúci protipechotné míny.
K §§ 305, 306
Novelami Trestného zákona z roku 1999 a 2002 bola zakotvená nová skutková podstata trestného činu 'Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny. Novým návrhom dochádza k rozdeleniu tohto trestného činu na dva samostatné trestné činy – osobitne vo vzťahu k zločineckej skupine a osobitnej vo vzťahu k teroristickej skupine.
Objektívna stránka týchto trestných činov spočíva v založení, zosnovaní, v členstve, v činnosti alebo v podporovaní takejto skupiny.
Týmito trestnými činmi dochádza k povýšeniu prípravy na dokonaný trestný čin. Zároveň aj konanie páchateľa pri zakladaní alebo zosnovaní takejto skupiny (t.j. pri spáchaní trestného činu) v podobe podpory je povýšené na priame páchateľstvo vrátane podpory po zosnovaní a založení takejto skupiny, t.j. po spáchaní trestného činu.
K úprave trestnosti založenia, zosnovania, členstva, podpory a činnosti v prospech zloč ineckej skupiny a teroristickej skupiny výslovne požaduje Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorým je SR viazaná a právo EÚ (Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu). Podpora, členstvo a činnosť v prospech zločineckej skupiny musí byť výslovne upravená v skutkovej podstate daného trestného činu a uvedené nie je možné riešiť prostrední ctvom ustanovení o účastníctve, resp. pomocníkovi, keďže podľa platnej judikatúry pomoc nie je možná po dokončení trestného činu.
K §§ 307, 308
Varovným signálom v súčasnosti je aj neoprávnené nadobú danie jadrových materiálov a obchod s nimi.
Jadrový, resp. iný rádioaktívny materiál sa v ostatnom čase stal žiadaným artiklom na tzv. čiernom trhu a obchod s ním je lukratívny. Ohrozenie života a zdravia ľudí pri manipuláciách s ním, č asto bez potrebných bezpečnostných opatrení, je nesporné. Navyše, hrozí nebezpečenstvo jeho zneužitia na nelegálne účely a na páchanie násilných trestných činov.
Skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov a obchod s nimi bola v tomto zákone z uvedených dôvodov ponechaná.
Základná skutková podstata tohoto trestného činu bola navyše doplnená tak, aby dopadala nielen na neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz alebo prechovávanie jadrového alebo iného rádioaktívneho materiá lu, ale aj na neoprávnený obchod s ním a na sprostredkovávanie takejto činnosti.
Rozšírený bol aj okruh okolností podmieňujúcich u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. v prípade spáchania tohto trestného činu závažnejším spô sobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie.
Zachováva sa osobitná skutková podstata , týkajúca sa páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu jadrového alebo rádioaktí vneho materiálu, ale inej vysoko rizikovej chemickej látky.
K 2. dielu
K §§ 309, 310
Úmyselná i nedbanlivostná forma trestného činu ohrozenia a poruš enia životného prostredia ostala zachovaná. Boli iba spresnené niektoré znaky jeho základných a kvalifikovaných skutkových podstát, ktorých výklad a aplikácia v praxi spôsoboval problémy.
K § 311
Skutková podstata tohto trestného činu postihuje akékoľvek neoprá vnené nakladanie s odpadmi, pričom tento pojem vychádza zo súčasnej zákonnej úpravy (zák. č. 223/2001 Z.z.) a bližšie je upravený vo všeobecnej časti Trestného zákona (§ 140 ods. 2). Táto skutková podstata neoprávneného nakladania s odpadmi je z komplexu tých, ktoré majú chrániť ekológiu a súčasne umožňujú trestne postihn úť hrubé porušovanie predpisov o odpadoch.
K §§ 312, 313
Ochrane vody ako životne dôležitej látke je potrebné venovať pozornosť samostatnými skutkovými podstatami, v ktorých je zakotvená tak úmyselná, ako aj nedbanlivostná forma spáchania tohto trestného činu. Kvalifikovamné skutkové podstaty u oboch týchto trestných č inov postihujú spôsobenie následkov vo forme škody veľkého rozsahu.
K § 314
Fauna a flóra patrí k dominantným zložkám prírody a krajiny. V rámci ochrany životného prostredia a prírodného a kultúrneho dedičstva je ľudstvo povinné chrániť toto bohatstvo a zachovať ho aj pre ďalšie generácie. Pretože moderná civilizácia svojou celkovou činnosťou, najmä výrobou, narúša citlivú ekologickú rovnováhu a i niektoré druhy živočíchov a rastlín sa stávajú ohrozené, je potrebné i prostriedkami trestného práva zaistiť, aby nedoch ádzalo k ich nadbytočnému decimovaniu, aby sa zachovali ich stavy aj pre budúcnosť a nedošlo dokonca až k ich vyhynutiu.
Skutková podstata trestného činu ohrozenia živočíchov a rastlín ostala v tomto zákone zachovaná. Bol upresnený názov trestného činu (trestným činom nemôže byť 'ochrana' - pôvodný ná zov trestného činu totiž bol 'ochrana živočíchov a rastlín') a bol rozšírený okruh i skutočností podmieňujúcich u neho použitie vyššej trestnej sadzby.
Ide o ustanovenie, ktoré bolo zakotvené do Trestného zákona až jeho novelou č. 177/1993 Z.z.. Jeho aktuálnosť stále trvá, pretože vzhľadom na súčasný stav v oblasti ochrany prírody je nevyhnutné i na ďalej postihovať rôzne úmyselné formy porušovania predpisov o ochrane živočíchov a rastlín.
K § 315
Poskytuje sa samostatnou skutkovou podstatou ochrana stromom a krovinám v lesnom pôdnom fonde pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za spô sobenie ekologickej ujmy nelegálnymi výrubmi stromov rastúcich v lesnom pôdnom fonde podľa doterajšej platnej právnej úpravy nie je možné, a to dokonca ani v prípadoch nelegálnych výrubov v chránený ch krajinných oblastiach a v národných parkoch, v ktorých platí druhý a tretí stupeň ochrany.
K §§ 316, 317
Na ochranu živočíšnej a rastlinnej ríše slúžia aj skutkov é podstaty trestného činu šírenia nákazlivej choroby zvierat a rastlín (jeho úmyselná i nedbanlivostná forma).
S tým upresnením, že objektom ochrany pred nákazlivými chorobami alebo škodcami sú domáce a iné hospodársky dôlež ité zvieratá a úžitkové rastliny.
Týmito prostriedkami je spoločnosť chránená aj z hľadiska produkcie zdravotne nezávadných potravín a iných poľ nohospodárskych produktov a nepriamo je teda nimi chránený aj život a zdravie ľudí. Skutkové podstaty uvedeného trestného činu boli v zákone ponechané, s tým, že došlo k rozšíreniu okruhu skutoč ností, ktoré u neho podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečn ého zoskupenia, atď.
K § 318
Potreba ochrany životné ho prostredia viedla aj k zavedeniu novej skutkovej podstaty, ktorá súvisí s rozmachom vedy výskumu a vývoja geneticky modifikovaných organizmov.
K § 319
Novelami Trestného zákona č. 399/2000 Z.z. a č . 253/2001 Z.z. bola upravená súčasná právna úprava trestného činu pytliactva, ktorá sa preberá v podstate podľa súčasného znenia.
K VII. hlave
K §§ 320 až 329
Skupinové záujmy sú v rámci štruktúry spoločnosti najzjavnej šie reprezentované prostredníctvom štátu, ako formy politickej organizácie spoločnosti.
Do tejto hlavy osobitnej časti zákona boli systematicky zaradené trestné činy proti republike, ktoré majú za cieľ chrániť prostriedkami trestného práva práve takéto záujmy.
VII. hlava osobitnej časti tohto zákona sa člení na dva diely. Do prv ého sú zaradené trestné činy proti základom republiky (vlastizrada, úklady proti republike, teror, záškodníctvo, sabotáž), do druhého dielu trestné činy proti bezpečnosti republiky (vyzvedačstvo a ohrozenie utajovanej skutočnosti).
V celom rozsahu bola prevzatá právna úprava trestných činov proti republike z doposiaľ platného Trestného zákona. K jedinej zmene došlo len u trestného činu záškodníctva. Pretože ide o osobitnú formu všeobecného ohrozenia v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky, jeho znaky, až na motív, boli po objektívnej stránke zosúladené so znakmi trestného činu všeobecné ho ohrozenia v úmyselnej forme. Boli doplnené kvalifikované skutkové podstaty o znak krízová situácia, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti
Trestné činy, ktoré v doposiaľ platnom Trestnom zákone tvorili tretí oddiel s označením 'trestné činy proti obrane vlasti' (spolupráca s nepriateľom, vojnová zrada a služba v cudzom vojsku) boli systematicky zaradené do X. hlavy - medzi trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti.
Navrhuje sa zmena skutkových podstát trestného činu vlastizrady a trestného činu rozvracania republiky a tieto nahradiť novými ustanoveniami o vlastizrade, úkladoch proti Slovenskej republike a o príprave takých ú kladov. Trestný čin vlastizrady sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Pre naplnenie navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady sa vyžaduje preukázanie spáchania niektorého v nej uvedených trestn ých činov za predpokladu spojenia páchateľa s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.
Navrhované znenie trestného činu úkladov proti Slovenskej republike jednoduchším spôsobom postihuje protiprávne konania páchateľov smerujúce proti základom štátu. Základný m znakom skutkovej podstaty tohoto trestného činu je pokus o násilné konanie páchateľa. V odseku 2 navrhovaného znenia sa postihujú závažnejšie formy takéhoto konania.
Trestný čin prípravy úkladov proti republike vyhlasuje za dokonaný zločin konanie páchateľa už v štádiu prípravy, pričom ide o také konanie, ktoré síce smeruje proti základom štátu, ale v nená silnej forme. Ide v podstate o zhromažďovanie síl a prostriedkov k pripravovanému násilnému útoku smerujúcemu proti základom štátu. V kvalifikovanej skutkovej podstate sú postihnuté závažnejšie protipr ávne konania páchateľa tohto zločinu.
Pod pojmom násilnej zmeny Ústavy Slovenskej republiky treba rozumie násilné donútenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bez možnosti slobodného rozhodovania zmenila Ústavu Slovenskej republiky v smere, ktorý je uveden ý v tomto ustanovení.
K VIII. hlave
Verejný poriadok je dôležitou podmienkou uplatňovania funkcií demokratického právneho štátu.
V záujme riadneho fungovania verejnej správy (orgánov štátnej správy a územnej samosprávy) a ďalš ích štátnych i neštátnych orgánov a organizácií boli v tomto zákone ponechané v podstate všetky doterajšie trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, prípadne ich zákonné znaky bolo č iastočne zmenené alebo doplnené a tak prispôsobené súčasným podmienkam a potrebám a boli vytvorené niektoré skutkové podstaty nových trestných činov v tejto oblasti.
Táto hlava osobitnej časti tohto zákona sa systematicky člení na päť dielov. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, do druhého dielu trestné činy verejných činiteľov, do tretieho dielu úplatkárstvo a korupcia, do štvrtého dielu niektoré formy trestnej súčinnosti a do piateho dielu boli zaradené iné formy rušenia činnosti orgánu verejnej moci.
K 1. dielu
K §§ 330 až 334
Znaky trestného činu útoku na orgán verejnej moci sa v podstate nezmenili. Naďalej sa budú trestne postihovať, ale len dve doterajšie formy - použitie násilia, hrozba násilím pričom sa vypúšťa urážka resp. ohováranie. V ustanovení § 336 sa poskytuje ochrana aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného činiteľa, voči ktoré mu bolo použité násilie, vyhrážky alebo hrubé urážky.
Zo zákonných znakov útoku na verejného činiteľa, bola v súlade s platnou právnou úpravou vypustená forma urážok, resp. ohovárania verejného činiteľa, teda verbálna forma útokov.
K 2. dielu
K § 335
Znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania prá vomoci verejného činiteľa boli čiastočne upresnené, boli doplnené dve nové kvalifikované skutkové podstaty a okruh okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody u tohto trestného činu bol rozšírený.
Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí páchateľ, ktorý ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnen ú výhodu alebo prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom hrubo odporujúcim zákonu, alebo závažným spôsobom prekročí svoju právomoc, alebo nesplní dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho prá vomoci.
K § 336
Pokiaľ ide o trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti, bola ponechaná jeho základná skutková podstata, ktorej znaky boli po objektívnej stránke upravené tak, aby bolo trestným zmarenie splnenia dôležitej úlohy (vzhľadom na kolíziu s kárnou resp. disciplinárnou zodpovednosťou niektorých osôb, ktoré sa považujú pod ľa tohto zákona za verejných činiteľov).
K 3. dielu
Preberá sa v podstate terajšia právna úprava korupcie, v ktorej s ú premietnuté platné medzinárodné dohovory.
K §§ 337 až 340
Kvôli lepšej zrozumiteľnosti boli základné skutkové podstaty trestného činu prijímania úplatku od seba oddelené a zaradené do samostatných ustanovení. Na obe nadväzujú samostatné kvalifikované skutkové podstaty, ktoré, okrem pôvodnej (že čin spá cha niekto ako verejný činiteľ), boli doplnené aj o niektoré nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
Trestného činu prijímania úplatku sa dopustí jednak ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci verejného záujmu žiada úplatok (prísnejšie sa potrestá okrem iného ten, kto poskytnutím ú platku dokonca podmieňuje obstaranie veci verejného záujmu), ako aj ten, kto v súvislosti s obstaraním veci verejného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť úplatok. Rôzna miera závažnosti oboch foriem prijí mania úplatku je vyjadrená aj odstupňovaním trestnej sadzby odňatia slobody. Ustanovením sa postihuje aj úplatkárstvo v súkromnom sektore.
Vo všeobecnej časti Trestného zákona pri výkladových pojmoch sa zakotvila zásada, že pod pojmom úplatok sa rozumie aj iná nenáležitá vý hoda, pod ktorou sa rozumie nielen plnenie majetkovej povahy ale aj plnenie ktoré môže mať povahu nemateriálnu. Z toho dôvodu z novej právnej úpravy sa v názve aj v texte už používa len pojem úplatok.
K §§ 341 až 344
Preberá sa terajšia právna úprava. Už novelou Trestného zákona č. 10/1999 Z.z. došlo k návratu trestnosti podplácania, ktoré bolo predtým zrušené novelou Trestného zákona č. 105/1995 Z.z. Tohoto trestného činu sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s vecou vš eobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok.
K § 345
Preberá sa terajšia právna úprava nepriamej korupcie, ktorá je upravená v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je SR viazaná.
K 4. dielu
K § 346
Zákonné znaky trestného činu podnecovania sa čiastoč ne zmenili. Dopustí sa ho ten, kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom alebo na jeho základe alebo za závažné porušovanie verejné ho poriadku.
K § 347
Zákonné znaky schvaľovania trestného činu sa nemenia.
K § 348
Nemenia sa ani znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu nadrž ovania. Doterajšia právna úprava sa však rozširuje o nový ods. 3, v ktorom je upravená beztrestnosť páchateľa, ktorý bol donútený k pomoci osobe uvedenej v odseku 2 a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo takúto osobu neuviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.
K § 349
Preberá sa právna úprava neoznámenia trestného činu s tý m rozdielom, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov alebo na trestné činy korupcie.
K § 350
Preberá sa doterajšia právna úprava neprekazenia trestného činu s tým rozdielom, že povinnosť prekaziť trestný čin sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desa ť rokov alebo na trestné činy korupcie.
Upresňuje sa po objektívnej stránke aj spôsob neprekazenia zločinu a to buď osobne alebo i prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo kompetentného orgánu.
K 5. dielu
K §§ 351 až 353
Nezávislosť súdov a sudcov, proklamovaná a garantovan á ústavou a v zákone o súdoch a sudcoch, ako aj vážnosť súdnej moci, bude aj naďalej chránená prostredníctvom trestných činov zasahovania do nezávislosti súdu a pohàdania súdom, ktorý ch znaky sa nemenia. Rozširuje sa len okruh okolností, ktoré budú dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody u trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu a taktiež sa rozširujú podmienky trestnosti v základnej skutkovej podstate trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.
Trestný č in marenia spravodlivosti sa dopĺňa tak, aby sa vzťahoval aj na občianske súdne konanie.
K § 354
Konštrukcia zákonných znakov trestného činu krivé ho obvinenia je vecne i právne správna a logická, nebolo ju potrebné meniť alebo dopĺňať.
Doplnené boli len niektoré nové okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktoré sú vyjadrené napr. spáchaním činu závažnejším sp ôsobom konania, z osobitného motívu, verejne, alebo spôsobením následku vo forme značnej škody alebo iného závažného následku.
K § 355
Právna úprava znakov krivej výpovede bola oproti doterajš ej právnej úprave pozmenená tým, že zo znakov základnej skutkovej podstaty bol vyňatý nepravdivý znalecký posudok a tlmočnícky úkon. Podmienky ich trestnosti sú upravené samostatne.
Vzhľadom na to, že n ávrh Trestného poriadku obsahuje aj ustanovenie o povinnosti zložiť prísahu, príslušným spôsobom bol doplnený aj Trestný zákon.
K § 356
Zaraďuje sa ako samostatn ý nový trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, ktorý vznikol oddelení m od trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku .
Ide o to, aby sa za trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu považovalo nielen to, keď znalec, tlmočník alebo prekladateľ pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom v trestnom konaní uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo ak takúto okolnosť zamlčí, ale aby takéto konanie bolo trestným činom aj pred súdom v občianskom súdnom konaní, alebo pred správnym orgánom alebo orgánom konajú cim objasňovanie priestupkov v správnom konaní, alebo pred správcom dane v daňovom konaní.
V odseku 1 písm. b) sa takéto konanie upravuje ako trestný čin aj pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy, ak inému spôsobí škodu malú tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmo čnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, resp. ak takúto okolnosť zamlčí.
Tento návrh vychádza z poznania, že znalci, tlmočníci a prekladatelia podávajú znalecké posudky alebo vykonávajú úkony v úradný ch veciach aj na podklade zmluvy s konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré sú neraz podkladom pre rozhodnutie štátneho orgánu, čím môžu dôjsť k poškodeniu iného alebo k inému závažné mu následku.
K §§ 357, 358
Aj naďalej je nutné v tomto zákone ponechať trestný čin marenia v ýkonu úradného rozhodnutia, ktorého dôsledky budú dopadať na konania spočívajúce v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu niektorých rozhodnutí súdov alebo iných štátnych orgánov.
Osobitná povaha týchto rozhodnutí a povinností v nich obsiahnutých, núti k tomu, aby sa ich plnenie vynucovalo hrozbou trestu podľa tohto zákona, resp. jeho uložením, pretože iné právne prostriedky na vynútenie ich plnenia neexistujú.
Ponechávajú sa v platnosti všetky tri základné skutkové podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, dve pre oblasť trestného konania, jedna pre oblasť občianskeho súdneho konania. Prostriedkami trestného práva by sa nemalo vynucovať plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní, a ak, tak len takých, kde nie je možná alebo účinná iná náprava.
Na vynucovanie plnenia povinností plynúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní majú slúžiť iné právne prostriedky - súdny výkon rozhodnutia a exekučná činnosť. Upravuje trestnopr ávna zodpovednosť páchateľa, ktorý marí výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, alebo výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskoprávnom sú dnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Pokiaľ ide o marenie výkonu úradného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, boli čiastočne upresnené najmä zákonné znaky prvej základnej skutkovej podstaty.
Účinky trestnosti konania podliehajúceho znakom druhej základnej skutkovej podstaty v odseku 2, ako už bolo vyššie uvedené, sa obmedzujú len na marenie výkonu rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.
K § 359
Zavádza sa nový trestný čin, ktorý má ochraňovať riadne plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia Ústavného súdu SR.
K § 360
Zmeny základnej skutkovej podstaty trestného č inu marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda sú len legislatívno-technickej povahy. Sú v nej premietnuté aj zmeny, ku ktorým došlo novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z. Do novej kvalifi kovanej skutkovej podstaty však boli zaradené viaceré okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
K § 361
Preberá sa v podstate doterajšia právna úprava falš ovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Najmä v spojitosti s krádežami motorových vozidiel v ostatnom čase vystupuje do popredia potreba roz šíriť účinky trestnoprávnej ochrany prostredníctvom trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery aj na iné úradné znaky a značky (napr. puncové, štátne poznávacie značky), ktoré osvedčujú rovnaké skutočnosti ako verejné listiny.
K § 362
Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozenia d ôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti zodpovedajú súčasnej legislatíve a potrebám aj po novej právnej úprave ochrany utajovaných skutočností (zákon č. 241/2001 Z.z.).
K §§ 363 až 366
Všetky tri formy trestného činu nedovoleného prekročenia štá tnej hranice (za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo pomoc k nemu a porušovanie predpisov o medzinárodných letoch) boli v tomto zá kone ponechané.
Ide síce o čiastočné obmedzenie slobody pohybu a pobytu, avšak nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku, života i zdravia ľudí a majetku, a to pred konaniami, ktoré sa aj inde považuj ú za trestné.
Zmeny upravené v § 364 vyplývajú z potreby implementovať Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, mori a letecky doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zlo činu.
K § 367
Znaky trestného činu vzbury väzňov sa nezmenili, preberá sa terajš ia právna úprava.
K IX. hlave
Do tejto hlavy boli zaradené trestné činy doteraz v platnom Trestnom zá kone začlenené medzi trestné činy hrubo narušujúce občianskej spolužitie.
Ide o trestné činy proti iným právam a slobodám než sa predpokladá v predchádzajúcich hlavách osobitnej časti tohoto zákona. Ide o útoky najmä proti cti, vážnosti, dôstojnosti, dobrý m mravom ale sekundárne alebo nepriamo aj proti životu, zdraviu, slobode, ľudskej dôstojnosti a majetku.
K § 368
Skupina obyvateľov je tu chránená pred vyhrážkami smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou alebo pred použitím násilia.
K § 369
Ani trestný čin nebezpečného vyhrážania nie je v tomto zákone novým trestným činom. Vznikol oddelením od pôvodného trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.
Jeho nový názov zvýrazňuje reálnu samostatnosť v konaní spo čívajúcich vo vyhrážkach usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže u iného vzbudiť dôvodnú obavu, že svoj zámer uskutoční.
K §§ 370, 371
írenie poplašných správ najmä v podobe hrozieb deštrukč nou akciou v dôsledku uloženia výbušniny sa v posledných rokoch stali frekventovanou a zároveň nebezpečnou formou kriminality. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava.
V prvom odseku sa postihuje úmyselné spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva rozšírením poplašnej nepravdivej správy. V odseku druhom sa vymedzuje trestnoprávna zodpovednos ť voči páchateľovi, ktorý takúto nepravdivú poplašnú správu oznámi právnickej osobe alebo polícii, alebo inému štátnemu orgánu pričom trestnosť takéhoto konania je viazaná nielen na vedomos ť páchateľa o nepravdivosti tejto správy ale aj na jeho vedomosť, že jeho oznámenie môže vyvolať opatrenia vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva.
V ustanovení § 370 sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť voči páchateľovi, ktorý počas krízovej situácie štátu čo aj z nedbanlivosti spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia časti obyvate ľstva rozširovaním poplašnej správy.
K § 372
Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu opilstva.
K § 373
Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu výtržní ctva s rozšírením podmienok trestnosti kvalifikovanej skutkovej podstaty, v ktorej sa postihuje závažnejší spôsob konania, alebo spáchanie tohto trestného činu v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemn ásť rokov.
K §§ 374, 375
Do tohoto zákona sa zaraďujú skutkové podstaty nový ch trestných činov, a to hanobenie a miesta posledného odpočinku a hanobenie màtveho.
Ide vlastne o špecifické formy výtržníctva, ktoré však aj v iných právnych poriadkoch majú spravidla formu samostatného trestného činu. Týmto sa vlastne vypĺňa určitá medzera v našom právnom poriadku a spoločenským záujmom ktoré sú individuálnym objektom sa poskytne patričná trestnoprá vna ochrana.
K § 376
Prostitúcia v našej republike zatiaľ sama o sebe nie je zakázaná . Jej vykonávanie sa však ostro prieči dobrým mravom a navyše podstatne zvyšuje nebezpečenstvo rozširovania pohlavných chorôb a vírusu HIV.
V záujme dôsledne rozlíšiť formy vykonávania trestného činu kupliarstva vytvárajú sa dve základné skutkové podstaty.
Pri trestnom čine kupliarstva ide o zneužitie inak legálneho podnikania na vykonávanie prostitúcie neraz aj v spojení s obmedzovaním osobnej slobody a iným poškodzovaním práv prostitútok.
Trestného činu kupliarstva formou pasáctva (§ 378) sa dopustí ten páchateľ, ktorý iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie alebo kto koristí s prostitúcie vykonávanej iným.
K §§ 377 až 379
Preberá sa terajšia právna úprava zakotvená novelou, Trestného z ákona č. 183/1999 Z.z. vo vzťahu k výrobe, rozširovaniu a prechovávaniu detského pornografického diela.
K §§ 380, 381
Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozovania mravnosti sú kvôli prehľadnosti oddelené, sú vyjadrené samostatne a sú čiastočne upravené aj znaky uvedeného trestného činu.
Pokiaľ ide o druhú základnú skutkovú podstatu táto je špeciálna a je osobitne určená na ochranu mravnosti osôb mladších ako 18 rokov.
Na obe skutkové podstaty nadväzujú viaceré okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody, prispôsobené špecifikám oboch foriem ohrozovania mravnosti.
K §§ 382
Na ochranu cti, vážnosti, dôstojnosti a dobrého mena i súkromia os ôb je osobitne určená skutková podstata trestného činu ohovárania. V podstate sa preberá terajšia právna úprava.
K §§ 383 až 385
Ochrana osobných údajov občanov je zaručená aj Ústavou SR (čl ánok 22 ods. 1), každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Trestnoprávnym vyjadrením tejto ochrany sú skutkové podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestného činu poškodzovania cudzích práv v § 384.
V § 385 sa poskytuje trestno-právna ochrana aj takému konaniu, ktor ým dochádza k spôsobeniu vážnej ujmy na právach (napr. spochybnenie bezúhonnosti, dobrého mena) konaním páchateľa, ktorý zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo inak použije tzv. súkromné informácie (listiny, písomnosti a podobne) alebo dôverné prejavy. Táto skutková podstata bola do návrhu zákona doplnená na základe uplatneného pozmeňujúceho návrhu pri prerokovávaní vládneho návrhu Trestného zákona, ktor ý bol vzatý späť z rokovania Národnej rady SR.
K § 386
Dochádza k čiastočnému spresneniu znakov zá kladnej skutkovej podstaty a kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu týrania zvierat. Tohoto trestného činu sa dopustí nielen ten, kto týra zviera hoci bol za obdobný priestupok v poslednom roku postihnutý alebo za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený, ale aj ten kto týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom.
K X. hlave
Táto hlava sa systematicky člení na štyri diely. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti brannosti, do druhého trestné činy proti civilnej službe, do tretieho trestné činy proti službe v ozbrojených silách a do štvrtého dielu sú zaradené trestné činy proti obrane vlasti, v predchádzajúcom Trestnom zákone zaradené medzi trestné činy proti republike.
K 1. dielu
K § 387
Trestný čin marenia spôsobilosti na službu sa v tomto zákone ponech áva v nezmenenej podobe. Ide o ustanovenie, ktoré zabezpečuje pripravenosť občanov na plnenie brannej povinnosti, ale aj na ochranu života a zdravia občanov.
K § 388
Znaky trestného činu neplnenia odvodnej povinnosti sa nemenia.
K § 389
Doterajšia právna prax umožňuje prevziať platnú pr ávnu úpravu. Toto ustanovenie zabezpečuje riadnu pripravenosť na plnenie branných povinností.
K 2. dielu
K §§ 390, 391
Nenastúpenie civilnej služby bude trestným činom za rovnakých podmienok ako doposiaľ. Ide o ustanovenia, ktoré zabezpečujú povinnosť občana po zákonnom odmietnutí vojenskej služby nastúpiť a vykonať civilnú službu. Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenen á.
K §§ 392, 393
Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu trestnoprávnych dôsledkov za vyhýbanie sa výkonu civilnej služby a pod hrozbou trestu donucujúceho riadne plniť povinnosti spojené s prevzatím záväzku podrobiť sa civilnej službe.
K 3. dielu
K §§ 394 až 396
Prostredníctvom týchto troch skutkových podstát trestného č inu nenastúpenia služby v ozbrojených silách sa i naďalej bude pod hrozbou trestnej zodpovednosti zabezpečovať plnenie povinnosti občana riadne a včas nastúpiť vojenskú službu.
K § 397
Nemení sa ani právna úprava znakov trestného činu poruš ovania osobných a vecných povinností, ktoré pod hrozbou trestu zabezpečuje plnenie osobných alebo vecných povinností v zmysle branného zákona pre obranu vlasti. Porušovanie povinností je však trestné len ak sa ho páchateľ dopustil po vyhlásení mobilizácie.
K 4. dielu
K § 398
Spoluprácu s nepriateľom treba aj naďalej považovať za váž ny zločin proti obrane vlasti.
K § 399
To isté je potrebné povedať aj o vojnovej zrade, ktorej trestnosť ost áva nezmenená.
K § 400
Občanovi Slovenskej republiky z branného zákona vyplýva branná a služobná povinnosť v prospech svojej vlasti. Nedovolená služba v cudzom vojsku sa zásadne prieči tejto jednej zo základných občianskych povinností.
K XI. hlave
Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona sú zaradené trestné č iny vojenské.
Systematicky sa táto hlava člení na päť dielov. Do prvého sú zaradené trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti, do druhého dielu trestné činy proti povinnosti konať vojenskú služ bu, do tretieho trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby, do štvrtého trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť a napokon do piateho dielu sú zaradené spoločné ustanovenia týkajú ce sa trestnej zodpovednosti osôb podliehajúcich právomoci vojenských súdov.
Táto hlava poskytuje ochranu spoločenským vzťahom daným zvláštnosťami úloh a organizáciou ozbrojených síl a zborov. Je výrazom záujmu spoločnosti na tom, aby všetci občania povolaní na vý konu vojenskej služby statočne a uvedomele plnili požiadavky prísnej a pevnej vojenskej disciplíny, ktorá je základným predpokladom vysokej bojaschopnosti a pohotovosti vojsk. Doterajšia prax vyžaduje viaceré ustanovenia tejto hlavy pozmeniť alebo doplniť. Súčasne došlo k úpravám trestných sadzieb s prihliadnutím najmä na zmeny v ustanoveniach všeobecnej časti tohto zákona pokiaľ ide o trest odň atia slobody. Medzi kvalifikované znaky skutkovej podstaty trestného činu bolo doplnené spáchanie trestného činu počas krízovej situácie, ktorý pojem je uvádzaný v ústavnom zákone o bezpečnosti.
K 1. dielu
Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená. Na zá klade skúseností v aplikačnej praxi došlo k úprave znakov trestného činu porušovania práv a chránených záujmov vojakov (tzv. šikanovanie). Ustanovenia tohto oddielu svojim obsahom chránia prejavy veliteľ skej vôle, autoritu osôb konajúcich určitú vojenskú povinnosť a vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.
K §§ 401, 402
Doterajšia právna úprava znakov trestného činu neuposlú chnutia rozkazu zostáva nezmenená.
K § 403
Nie je potrebné meniť alebo dopĺňať znaky trestného č inu sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť.
K §§ 404 až 406
Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu znakov trestného činu urážky medzi vojakmi. Spáchanie tohto trestného činu už bude možné aj medzi vojakmi rovnakej hodnosti.
Vzťahy medzi príslušníkmi ozbrojených síl a vojensky organizovaných zborov sú prirodzene upravené a organizované ďaleko dôslednejšie než vzťahy medzi civilnými občanmi.
Zaistenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a vojensky organizovaných ozbrojených zboroch si vyžaduje trestnoprávne postihovať i konania, ktoré sa podľa týchto ustanovení považujú za uráž ku medzi vojakmi.
K § 407
Znaky trestného činu násilia voči nadriadenému sa nemenia.
K § 408
Doterajšia prax si vyžaduje zlúčenie platných trestných č inov porušovania práv a chránených záujmov vojakov do jedného ustanovenia. Podstata zostala zachovaná s tým, že tohto trestného činu sa bude môcť podľa novej úpravy dopustiť aj podriadený alebo niž ší voči nadriadenému alebo vyššiemu. Ide o záujem v čo najširšej miere predchádzať tzv. šikanám. Súčasne došlo k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.
K 2. dielu
Ustanovenia tohto oddielu boli upravené, pokiaľ ide o jednotlivé sadzby trestu odňatia slobody a sú navrhované ďalšie doplnenia, tak ako je ďalej uvedené.
K §§ 409 až 412
Vyhýbanie sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby je vá žnou prekážkou plnenia úloh v armáde.
Okrem úpravy trestných sadzieb trestu odňatia slobody preto tento zákon u rovnomenného trestného činu predpokladá zaradenie novej kvalifikovanej skutkovej podstaty oproti platnej právnej úprave, ktorá by mala napomôcť pri zamedzovaní recidívy v požívaní alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov v služ be, alebo v súvislosti s ňou.
K §§ 413, 414
Pokiaľ ide o trestný čin dezercie, okrem úpravy trestný ch sadzieb trestu odňatia slobody dochádza i k zaradeniu novej kvalifikovanej skutkovej podstaty ak sa dopustí tohoto trestného činu vojak, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky. Skracujú sa tiež doby svojvoľ ných vzdialení pre naplnenie znakov trestného činu.
K 3. dielu
Pre zabezpečenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch je nevyhnutným predpokladom riadny a bezchybný výkon všetkých druhov služieb. Doterajšia prax si vyžiadala ďalej uvedené spresnenia.
K § 415
Pokiaľ ide o trestný čin porušovania povinností strážnej slu žby, jeho doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená.
K § 416
U trestného činu porušovania povinností dozornej služby okrem ú pravy trestnej sadzby sa navrhuje spresnenie tak, že ide 'o obdobnú' službu službe dozornej. Ïalej v odseku 2 sa upresňuje, že páchateľ takto koná 'v obvode pôsobnosti takejto služby'.
K § 417
Dôležitosť riadneho plnenia služieb pri obrane vzdušné ho priestoru si vyžaduje ponechanie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri ochrane vzdušného priestoru v tomto zákone aj naďalej.
K 4. dielu
V ustanoveniach tohto oddielu došlo k spresneniu znakov trestného č inu porušovania služobných povinností, k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.
Trestný čin ublíženia parlamentárovi bol preradený z dôvodov systematiky medzi trestné činy vojnové.
K § 418
Doterajšia právna úprava znakov ohrozovania morálneh o stavu jednotky zostáva, s výnimkou trestných sadzieb odňatia slobody, nezmenená.
Jeho poslaním je ochraňovať morálny stav ozbrojených síl a bojové vlastnosti jednotiek.
K § 419
Pokiaľ ide o trestný čin porušovania služobných povinností dochádza k upresneniu v tom, že páchateľ môže takto konať aj 'porušením uložených služobných povinností'.
Toto ustanovenie sleduje zabezpečenie bezchybnej využiteľnosti vojenského materiálu, finančných prostriedkov a napokon aj vojakov na zákonom určený účel. Chráni tzv. materiálnu bojaschopnosť ozbrojených s íl a zborov.
K § 420
Nemení sa nič ani na úprave znakov trestného č inu zbabelosti pred nepriateľom.
Úspešné plnenie úloh malých a veľký ch jednotiek za bojovej situácie vyžaduje, aby si každý ich príslušník za útoku počínal smelo a rozhodne, v obrane pevne a úporne, ničil nepriateľa všetkými spôsobmi a dovolený mi prostriedkami, prejavoval chrabrosť, iniciatívu a vynaliezavosť.
S týmito požiadavkami sa nezlučuje vzdanie sa nepriateľovi do zajatia inak než násilím nepriateľa, alebo v bezvládnom stave.
K § 421
Doterajšia právna úprava trestného činu nesplnenia bojovej ú lohy zostáva nezmenená. Ustanovenie chráni osobné plnenie bojovej úlohy ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné vedenie bojových operácií.
K § 422
Preberá sa platná právna úprava trestného činu opustenia bojový ch prostriedkov.
Dôležitosť bojovej techniky, výzbroje a vojnového materiálu a jej udr žiavanie v použiteľnom stave si musí uvedomovať každý vojak. Význam tejto skutočnosti vzrastá v súvislosti s konkrétnou bojovou situáciou. Preto každé svojvoľné zaobchádzanie so zbraňou, alebo in ým vojnovým materiálom je nutné postihovať ako trestný čin.
K § 423
Každý veliteľ aj jednotlivý vojak je povinný všemožne uchová vať vojenské sily, bojovú techniku, opevnenie, alebo iné bojové prostriedky k plnému využitiu proti nepriateľovi.
Ide o jeden z najdôležitejších predpokladov úspešné ho vedenie boja.
Skutková podstata trestného činu vydania bojových prostriedkov nepriate ľovi, ktoré ostáva bez zmien, slúži práve tomuto účelu.
K 5. dielu
K § 424
Toto ustanovenie poukazuje na potrebu úzkej súčinnosti veliteľa, prokur átora a súdu pri posudzovaní protiprávnych konaní vojakov.
Vychádza sa z toho, že veliteľ je hlavný činiteľ pri výchove vojakov, zabezpečení disciplíny a bojaschopnosti jednotiek a útvarov.
Trestné činy tohto druhu sú predovšetkým vyjadrením prísnej vojenskej disciplíny a trestnosť činov v záujme udržanie bojovej pohotovosti a disciplíny je určená oveľa prísnejšie ako u iných č inov nevojakov. Preto sa tu oproti iným prípadom rozširuje možnosť upustiť od potrestania v súčinnosti s príslušným veliteľom.
K XII. hlave
K 1. dielu
K § 425
Trestný čin proti mieru bol doposiaľ obsiahnutý v osobitnom zá kone na ochranu mieru č.165/1950 Zb., ktorý sa navrhuje zrušiť.
Skutková podstata trestného činu ohrozenia mieru je prispôsobená súčasným spoločenským podmienkam a potrebám i dnešnej legislatívnej technike vyjadrenia trestného činu a jeho znaky definuje ako osobitnú formu podnecovania.
Upresnené boli aj okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
K § 426
Pôvodná právna úprava znakov trestného činu genocídia sa nemen í. Jeho trestnosť sa odvíja od Medzinárodného dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia.
Toto ustanovenie je vykonaním rezolúcie 96/I. z 11. 12. 1946, ktorým Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo genocídium za zločin podľa medzinárodného práva, priečiaci sa duchu a cieľom OSN a zavrhnutý civilizovan ým svetom, vo vedomí, že genocídium spôsobilo ľudstvu vo všetkých obdobiach dejín veľké straty a v presvedčení, že k oslobodeniu ľudstva od takéhoto nebezpečenstva je nevyhnutná široká medzin árodná spolupráca.
Je nevyhnutné aj v súčasnom období poskytovať trestnoprávnu ochranu pred útokmi smerujúcimi k zničeniu niektorej národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.
Oproti terajšiemu zneniu sa mení kvalifikovaná skutková podstata uvedená v odseku 2, v ktorej sa vyvodzuje prísnejší postih voči páchateľom tohto trestného činu počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.
K § 427
V súlade so zvýšeným úsilím boja proti terorizmu sa zavá dza nová skutková podstata. Na rozdiel od trestného činu teroru kde sa má na mysli ústavné zriadenie Slovenskej republiky, pod pojmom krajina sa má na mysli ktorákoľvek krajina alebo viac krajín. Konanie bude spočí vať v spáchaní zločinu ohrozujúceho život alebo zdravie ľudí, alebo majetok, pričom k tomu pristupuje cieľ – pohnútka – vážne zastrašenie obyvateľstva, zásah do politického, hospodá rskeho, spoločenského usporiadania krajiny, alebo donútenie vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala alebo sa zdržala nejakého konania. Obligatórne sa zavádza popri treste odň atia slobody trest prepadnutia majetku.
Prísnejšia trestnosť v odseku 2 sa zavádza jednak vzhľadom na spôsob vykonania činu – obzvlášť surový spôsob a jednak z hľadiska následku – spôsobenie smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viacerých osôb, t.j. minimálne troch, a ohrozenie najmä ústavných činiteľov. V tomto prípade bude súd ukladať obligatórne trest odňatia slobody na doživotie. Nové ustanovenie o trestnom postihu trestný ch činov terorizmu je vyvolané potrebou zintenzívnenia boja proti terorizmu, pričom je nevyhnutné využiť aj prísnejšie odstrašenie a represiu. Návrh vykonáva Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti te rorizmu zo 7.12.2001.
K § 428
Doterajšia právna úprava znakov trestného činu mučenia a iné ho neľudského a krutého zaobchádzania v podstate zostáva nezmenená. Ide o vykonanie Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (č. 26/1995 Z.z.).
V znení odseku 1 sa okrem doposiaľ zakotvených foriem páchania tohoto činu zaraďuje aj pojem 'týranie'.
Kvalifikované skutkové podstaty sa rozširujú o ďalšie závažnejšie formy páchania tohoto činu, najmä z hľadiska motivácie a pohnútky páchateľa.
K §§ 429, 430
Doterajšia úprava znakov trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu pr áv a slobôd občanov (§ 260 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu ÈSFR zo 4.9.1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb.) zostáva v podstate nezmenená. Vychádza najmä z Medziná rodnej dohody o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, o potlačení a trestaní zločinu apartheidu a medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Aj naďalej je potrebné chrániť našu spoločnos ť pred útokmi predpokladanými v skutkových podstatách tohto trestného činu, najmä z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd občanov, zakotvených v druhej hlave Ú stavy Slovenskej republiky.
Upravuje sa trestnosť aj u tzv. 'osvienčimskej lži', a to v súlade s platnou právnou úpravou.
K § 431
Zavádza sa trestnosť verejného hanobenia národa, jeho jazyka, rasy alebo etnickej skupiny. Ochrana sa týmto ustanovením poskytuje aj skupine osôb pre jej náboženské vyznanie, alebo preto, že takáto skupina je bez vyznania, a to v súlade s platným právnym stavom.
K § 432
Podnecovanie k národnostnej, etnickej a rasovej nenávisti je špecifickou formou podnecovania, ktoré sa i naďalej ponecháva v tomto zákone.
Oproti doterajšiemu zneniu sa po objektívnej stránke znaky tohto trestného činu dopĺňajú o tzv. nebezpe čné vyhrážky obmedzením práv a slobôd, adresované jednotlivcovi alebo určitej skupine ľudí pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, vyznanie alebo presvedčenie. Kvalifikovaná skutková podstata okrem doposiaľ zaradených znakov zakotvuje postih vážnejších foriem páchania tohoto činu jednak z hľ adiska spôsobu spáchania (v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, spáchanie činu za krízovej situácie, ako aj z hľadiska subjektu tohto činu (verejný činiteľ).
K § 433
Dochádza k implementácii Rímskeho štatútu o medzin árodnom trestnom súde. Nová skutková podstata je blanketovej povahy aby bola zabezpečená kompletná implementácia zločinu proti ľudskosti uvedenom v predmetnom štatúte.
K 2. dielu
K § 434
V podstate sa preberá platná právna úprava znakov trestného č inu používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.
Zakotvenie niektorých uznávaných zásad medzinárodného vojnového práva v dohodách viedlo k tomu, že bojujúce strany majú obmedzené právo na výber prostriedkov, ktorými môžu nepriateľovi škodi ť.
Táto trestnoprávna úprava vychádza z viacerých medzinárodných dohovorov: Petrohradská deklarácia z r. 1868 o zákaze používania určitých nábojov, Poriadok pozemnej vojny (II. Haagská konferencia z r. 1907), Protokol z r. 1925 o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo podobné plyny a prostriedky bakteriologické, Dohoda o zákaze vývoja, výroby a hromadení zásob bakteriologických a toxínový ch zbraní a o ich ničení, podpísané v Londýne, Moskve a Washingtone v roku 1972.
Kvalifikovaná skutková podstata v ods. 3 sa oproti doterajšiemu zneniu doplňuje o dva nové zákonné znaky (spôsobenie smrti viacerých osôb alebo škody veľkého rozsahu).
K § 435
Doterajšia právna úprava znakov trestného činu plienenia v priestore vojenských operácií zostáva nezmenená.
Cieľom tohto ustanovenia je v súlade so základnými zásadami medzinárodného vojnového práva zabezpečiť na miestach, ktoré boli postihnuté vojnovými operáciami, alebo sa na nich nachádzajú, určitý pr ávny poriadok a ochranu majetku.
Oproti doterajšiemu zneniu sa navrhuje doplniť toto ustanovenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, v ktorých je upravený postih páchateľov tohoto činu závažnejším spôsobom najmä z hľadiska ná sledku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, značnej škody, spáchanie činu so smrteľným následkom), z hľadiska spôsobu jeho spáchania (použitie násilia alebo jeho hrozby) a z hľadiska povahy predmetu ú toku (spáchanie činu na osobách alebo veciach požívajúcich podľa zákona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).
K § 436
Táto trestnoprávna úprava vychádza zo enevskej dohody z roku 1949 na ochranu obetí vojny. V podstate sa preberá doterajšia právna úprava znakov trestného činu zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov. Èiastočná zmena spočíva v rozší rení znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 3, kde sa upresňuje charakter obzvlášť priťažujúcich okolností, ktorými by bola zvýraznená závažnosť činu pokiaľ ide o povahu následku.
Toto ustanovenie poskytuje ochranu najmä označeniu Èerveného kríža, jednotiek OSN a označeniam obdobného druhu v súlade s medzinárodnými dohodami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.
K § 437
Medzinárodné vojnové právo (Dohovor o zá konoch a obyčajoch pozemnej vojny) zakotvuje ochranu osoby, ktorá bola vojenským velením vyslaná vyjednávať s nepriateľským velením. Návrh ustanovenia predpokladá rozšírenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dovoľujú prísnejšie postihnúť závažné formy spáchania tohoto trestného činu z hľadiska jeho následku.
K § 438
Zneužitie rekviračného práva je novým trestným č inom. Jeho zaradením do tohto zákona sa sleduje cieľ - chrániť majetok fyzických a právnických osôb pred neoprávnenými konaniami, uskutočnenými pod zámienkou potreby majetku na verejné účely a s poukazom na ich vecné povinnosti pri obrane vlasti v súvislosti s vojnou alebo ozbrojeným konfliktom.
Cieľom je tiež zabezpečiť, aby rekvirovaný majetok nebol zneužit ý na iné než verejné ciele, pre ktoré bola rekvirácia nariadená.
Môže byť spáchaný alternatívne buď ako zneužitie pr ávomoci pri výkone rekvizičného práva, alebo podvodné predstieranie práva na rekvizíciu, alebo ako porušovanie povinnosti na úseku evidencie vykonanej rekvizície a jej rozsahu.
Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody sú jednak skutočnosti kvantifikujúce rozsah následku, resp. účinku (značná škoda, značný prospech, škoda veľké ho rozsahu, prospech veľkého rozsahu), ako aj skutočnosti vyjadrujúce osobitný spôsob konania (násilím alebo hrozbou násilia) alebo predmetu útoku (osoby alebo veci požívajúce podľa zá kona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).
K § 439
Preberá sa platná právna úprava trestného č inu vojnovej krutosti. Ochrana civilného obyvateľstva a majetku za vojny je jedným zo základných princípov medzinárodného vojnového práva. Táto zákonná úprava vychá dza najmä zo enevských dohôd z r. 1949 o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, o ochrane civilných osôb počas vojny, a z Haagského dohovoru z r. 1954 na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu.
Kvalifikované skutkové podstaty upravujú postih páchateľ ov tohoto trestného činu závažnejšieho charakteru, či z hľadiska spôsobu jeho spáchania, alebo jeho následkov.
K § 440
Doterajšia úprava znakov trestného činu perzek úcie obyvateľstva v podstate zostáva nezmenená. Táto zákonná úprava vychádza najmä zo enevskej dohody z roku 1949 o ochrane obetí vojny, Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní apartheidu a Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
K zmene dochádza v ods. 1 doterajšieho znenia, kde sa časové obmedzenie spáchania tohoto č inu rozširuje o obdobie 'ozbrojeného konfliktu'. Rovnako sa toto obdobie upravuje aj v základnej skutkovej podstate v ods. 2. V tomto odseku v pí smene e) sa zároveň slovo 'previnenie' nahrádza pojmom 'trestný čin'.
K § 441
Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá dopĺňa implementáciu Rí mskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do nášho trestného práva za použitia blanketovej normy.
K § 442
Zavádza sa nový trestný čin, ktorý reaguje na ničenie kultúrnych hodnôt vo vojne v poslednom období. Ide o vykonanie Druhého protokolu k Haagskému dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu.
K 3. dielu
K § 443
Ustanovenie upravuje problematiku protiprávnosti činnosti páchateľa, ktorý plnil rozkazy či príkazy vojenského alebo iného nadriadené ho. Problematiku riešila charta Norimberského tribunálu, v súčasnom období tatút medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, tatút medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a tat útu medzinárodného trestného súdu. Prvé tri dokumenty prijali úpravu, že rozkaz nadriadeného nezbavuje páchateľa zodpovednosti za trestný čin v ich pôsobnosti, teda za genocídium, zločiny proti ľ udskosti a za vojnové zločiny. Posledný z nich prijíma úpravu, že ho za žiadnych okolností nezbavuje zodpovednosti za spáchaný trestný čin genocídia a za zločiny proti ľudskosti. Ide o ustanovenie medzin árodného humanitárneho práva, ktoré je záväzné. Pri zodpovednosti za vojnové zločiny by sa trestnosť činu naďalej posudzovala podľa odseku 1.
Odsek 3 a 4 doplňuje, že pri trestných činoch uvedených v tejto hlave ide o špecifickú formu zodpovednosti tak veliteľa, ako aj civilného nadriadeného za spáchanie uvedených trestných činov ich podriadenými v dôsledku zlyhania jeho riadiacej činnosti. Ide o aplikáciu enevských dohovorov z r. 1949, Dodatkových protokolov k ním z r. 1977 a novšie aj štatútov medzinárodných tribunálov. Za politického režimu v dobe vzniku Trestného zákona nemohla byť taká forma trestnej zodpovednosti v zákone zakotvená. Má prispieť k tomu, aby za najzávažnejšie zločiny neboli braní na zodpovednosť len páchatelia na najnižšom článku.
K TRETEJ ÈASTI
K §§ 444 až 448
V tretej časti zákona sa upravujú spoločné ustanovenie (aproximač ná príloha), prechodné ustanovenia, zrušovacie ustanovenia a účinnosť zákona (s potrebnou dostatočnou legisvakančnou lehotou), ktorá je navrhovaná rovnako ako v prípade vládneho návrhu Trestn ého poriadku, resp. pozmeňujúceho návrhu upraveného v Spoločnej správe výborov Národnej rady SR.
Bratislava, 23. február 2005
Mikuláš Dzurinda, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Daniel Lipšic, v.r.
podpredseda vlády
a minister spravodlivosti
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu