Trestný zákon 300/2005 účinný od 01.02.2014 do 30.04.2015

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa RAJTÁRA, Ondreja DOSTÁLA, Alojza BARÁNIKA, Natálie BLAHOVEJ a Petra OSUSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský.

    Účelom návrhu zákona je vypustenie trestného činu ohovárania z Trestného zákona. Tento trestný čin býva zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti.

Zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007 v  Rezolúcii č. 1577. Generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland vyzval v máji 2016 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače členské krajiny, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ohovárania nebudú viesť k autocenzúre v médiách a nebudú oslabovať verejnú diskusiu v spoločnosti.

Podľa viacerých expertov má Slovensko najvyššie tresty odňatia slobody za trestný čin ohovárania v Európe. Zmenu tejto nelichotivej situácie by síce bolo možné dosiahnuť aj cestou znižovania trestných sadzieb, prípadne úpravou skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ale predkladatelia považujú za najlepšie riešenie úplné zrušenie tohto trestného činu a jeho vypustenie z Trestného zákona.

Niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody, ale len pokutu (Francúzsko, Bulharsko, Chorvátsko a Srbsko). Iné krajiny trestný čin ohovárania zrušili úplne. V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska ohováranie ako trestný čin zrušili v roku 2009. V roku 2009 zrušili trestný čin ohovárania aj v Írsku. V Rumunsku zrušili trestný čin ohovárania pri prijímaní nového trestného zákonníka v januári 2014. V Čiernej Hore zrušili trestný čin ohovárania v roku 2011. Trestné je iba šírenie informácií týkajúcich sa osobného a rodinného života, za ktoré je peňažný trest. V Macedónsku trestný čin ohovárania neexistuje. Cyprus zrušil trestný čin ohovárania v roku 2003. Existuje trestný čin „verejnej urážky s cieľom vyprovokovať útok“ s maximálnou sadzbou 1 mesiac väzenia alebo pokuta.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v  súlade s  Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    nie je upravená v práve Európskej únie
b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 

 X
 
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
 

 X
 
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy  na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
 


 X
 
4. Vplyvy na životné prostredie
 
 X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
X
 
 
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

    Navrhuje sa vypustenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (§ 373).

K čl. II

Ide nevyhnutnú legislatívnu úpravu v Trestnom poriadku, vyvolanú vypustením skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (čl. I).

K čl. III

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.


 

Vládny návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na zá klade úlohy č. 5 v mesiaci november v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 predkladá návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (ďalej len “návrh zákona”).

Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016 (ďalej len “koncepcia”) schválenou uznesením vlá dy Slovenskej republiky č. 44/2013 z 30.1.2013, v rámci plnenia cieľa č. 1 - Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov, ú lohy č. 1 - Úprava právnych predpisov.

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry po dlhodobej dôkladnej analýze stavu problematiky v Slovenskej republike i v iných štátoch Európskej únie a po širokej vecnej diskusii.

Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia najprv najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 70-tych a 80-tych rokoch XX. storočia boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na p ôde Rady Európy (19. augusta 1985; Štrasburg) uzavretý Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových zá pasoch (CETS 120), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky členské štáty Rady Európy, v roku 2013 pristú pilo k dohovoru aj Maroko, ako nečlenský štát Rady Európy. Slovenská republika je signatárom tohto dohovoru od 1. júla 1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci v šetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, fan kluby), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnos ť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na športových podujatiach. Aj tento dohovor vychá dza z poznania, že fenomén diváckeho násilia je síce najsilnejší na futbalových stretnutiach, zároveň však vždy existuje reálna hrozba, že po vytlačení tohto negatívneho javu z futbalových štadió nov alebo aj z iných dôvodov sa môže zaťažiť športové podujatia iných športových odvetví[1]. Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania St áleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najlepšie postupy pre členské štáty, ktorých cie ľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.

Predložený návrh zákona vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športový ch podujatí a najmä na futbalových zápasoch, odporúčaní[2] stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, z právnych aktov[3] orgánov Európskej únie, z poznatkov získaných komparáciou právnych ú prav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Èeska, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktický ch poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike. Významným zdrojom poznania boli aj informácie a poznatky získané z konzultačných stretnutí s bezpečnostnými expertmi Policajné ho zboru Slovenskej republiky, SFZ, SZ¼H, UEFA a so zástupcami národných športových zväzov.

Navrhovaná právna úprava nahrádza súčasnú právnu úpravu, upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.

Základným východiskom návrhu je ambícia, čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy SR v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhroma žďovania sa účastníkov/divákov, ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov.

Zákon má “čo najmenej obťažovať slušných ľudí” pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 účastníkov vrátane športovcov, členov realizačných tímov, delegovaných os ôb a funkcionárov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenan é akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. V týchto prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom malé a komunitné športové podujatia boli úplne vyňaté spod pôsobnosti navrhovaného zákona.

Podľa doterajšej právnej úpravy boli komunitné podujatia vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 479/2008 Z.z. iba ak ich organizátor organizoval vo vlastných priestoroch. Podľa navrhovanej právnej ú pravy bude organizovanie komunitných podujatí konaných v akomkoľvek športovom zriadení (nielen v priestoroch organizátora) vyňaté spod pôsobnosti zákona o organizovaní verejných športových podujatí a bude sa riadiť iba všeobecnou právnou úpravou (Občiansky zákonník, Priestupkový zákon, Trestný zákon, Zákon o športe a pod.).

Malé podujatia, ktoré sú organizované v rámci súťaží riadených športovými zväzmi, budú okrem všeobecnej právnej úpravy regulované aj vnútornými predpismi a rozhodnutiami príslušného š portového zväzu, ktoré spravidla dostatočne reflektujú špecifiká podujatí jednotlivých športových odvetví a tomu zodpovedajúce organizačné nároky (personálne, bezpečnostné, zdravotnícke a iné ).

Ak by však malé alebo komunitné podujatie bolo kvalifikované ako rizikové, nízky počet účastníkov, či komunitný charakter podujatia bude irelevantný a organizátor podujatia bude povinný vo verejnom zá ujme na ochrane verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia účastníkov podujatia i ďalších chránených hodnôt postupovať podľa navrhovanej právnej úpravy upravujúcej organizovanie rizikových podujatí.

Návrh zákona vymedzuje hranicu verejného záujmu, po prekročení ktorej sa organizovanie verejného športového podujatia stáva predmetom záujmu verejného práva a jeho osobitnej právnej ú pravy obsiahnutej v predkladanom návrhu zákona.

Základným koncepčným prvkom návrhu zákona je, že definuje podujatia, ktoré sú primárnym predmetom záujmu verejnoprávnej regulácie a tieto sú označené pojmom “podujatia s osobitným režimom” , pri ktorých je bezpečnostné riziko dané buď z dôvodu prítomnosti vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia alebo ich vysokou koncentráciou v uzavretom priestore športového zariadenia, vyšším vý skytom bezpečnostných incidentov pri konkrétnom druhu športu (futbal, hokej) alebo rizikovosťou divákov, ktorých účasť na verejnom športovom podujatí je možné predpokladať.

Návrh zákona ustanovuje za podujatia s osobitným režimom tieto podujatia:

◊ rizikové podujatia (môže ísť o podujatie ktoréhokoľvek športového odvetvia),

◊ futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaž e alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,

◊ podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo

◊ podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športové ho zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov.

Pri týchto podujatiach návrh zákona vo verejnom záujme na ochrane verejn ého poriadku, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia upravuje podmienky výkonu zhromažďovacieho práva tak, že sa ustanovujú štandardné pravidlá pre ich organizovanie, ktoré musí pod hrozbou sankcií dodržať každý organizátor takého podujatia, pričom tento sprísnený režim pre organizátora podujatia sa premieta aj do sprísnenia režimu pre účastníkov takého podujatia v záujme ochrany bezpeč nosti a pohodlia slušného diváka vrátane mládeže, detí a žien.

Návrh zákona kladie dôraz na právne inštitúty preventívnej povahy (napr. ustanovením prevenčných povinností organizátora a usporiadateľskej služby, možnosťou uložiť zákaz účasti na verejný ch podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku, zriadenie a prevádzka informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a ďalšie).

Návrh zákona v záujme preventívneho pôsobenia sankcií umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa.

Návrh zákona pri žiadnom priestupku ani správnom delikte neustanovuje dolnú hranicu pokuty, čím umožňuje menej závažné priestupky vybaviť aj napomenutím[4] alebo uložením pokarhania, ak je možné predpokladať, že také to vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spô sobená.

Za priestupky je možné okrem pokuty uložiť aj prepadnutie veci (napr. nebezpečného predmetu, vlajky, transparentu alebo inej veci, na ktorej sú zobrazené znevažujúce, rasistické alebo extrémistické symboly a pod.) upravené všeobecnou úprave v Priestupkovom zákone, rovnako ako ochranné opatrenie - zhabanie veci.

Návrh zákona obsahuje osobitnú úpravu obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na športových podujatiach až na dobu päť rokov (Priestupkový zákon umožňuje uloženie obmedzujú ceho opatrenia najviac na dva roky).

Významne sa sprísňuje možný postih za priestupky diváckeho násilia (pri rizikových podujatiach až do 3 000 eur) a priestupkovú recidívu, ktorá pri naplnení materiálneho znaku (§ 10 ods. 2 Tr. zákona) , t.j. rovnorodá recidíva najzávažnejších priestupkov bude mať za následok vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Pri ukladaní sankcie za rovnorodú recidívu priestupkov v priestupkovom konaní (ak bol ďalší obdobný priestupok spáchaný do jedného roka od postihu za predchádzajúci priestupok) je možné sankciu za ďalš í priestupok uložiť až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie ustanovenej za tento priestupok, t. j. závažné konania hraničnej povahy spočívajúce v recidíve závažnejších priestupkov, ktoré na základe § 10 ods. 2 Tr. zákona nebudú kvalifikované ako trestný čin výtržníctva, prípadne iný trestný čin, budú posúdené v priestupkovom konaní v prísnejšom rež ime ako jednotlivo posudzovaný priestupok.

V rámci trestného konania prináša návrh zákona nový alternatívny druh trestu - trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rá mci ktorej sa dopustil trestného činu. Páchateľovi bude v súlade so zásadami pre ukladanie trestu vrátane zásady primeranosti uložením trestu zákazu účasti na verejných podujatiach zakázané , aby sa spolu so svojou komunitou zúčastňoval na určených verejných športových podujatiach “svojho” družstva, klubu, v rámci konkrétnej súťaže alebo aj na verejných podujatiach všeobecne.

Zavádza sa možnosť uložiť obvinenému (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) alebo odsúdenému (pri uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach alebo aj pri uložení iné ho trestu) povinnosť dostaviť sa v určenom čase (v čase podujatia, na ktoré sa zákaz vzťahuje) na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta obvyklého pobytu obvineného/odsúdené ho, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

V Trestnom zákone sa v súvislosti so zavedením nového druhu trestu definuje “trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným podujatím” i pojem “verejné podujatie”.

Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí, najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju a naopak, zvoľňuje sa režim organizovania podujatí v najvyšších súťažiach tých š portov, kde k aktom diváckeho násilia nedochádza a v nižších súťažiach všetkých športov. Pri rizikových podujatiach bude organizátor povinný do sektorov pre priaznivcov hostí zabezpečiť, aby vš etky vstupenky boli na meno a priezvisko. Organizátor a športový zväz sú oprávnení rozhodnúť o tom, že vstupenky na meno a priezvisko budú distribuované aj do ostatných sektorov, resp. že sa takto budú distribuovať na všetky stretnutia súťažného ročníka konkrétnej súťaže.

Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy bezpečnostného manažéra ako dôležitého odborného subjektu, ktorý už aj v súčasnosti na základe predpisov športových zväzov futbalu a hokeja plní na strane organizátora významné úlohy na úseku prípravy a riadenia bezpečnostných opatrení vykonávaných v súvislosti so športovým podujatím.

Pri rizikových podujatiach, ale aj ďalších podujatiach, kde je zvýšené bezpečnostné riziko z objektívnych dôvodov (naplnenie kapacity športového zariadenia alebo vysoký počet účastníkov a najvyš šie súťaže futbalu a hokeja) bude bezpečnostný manažér určený organizátorom podujatia obligatórne.

Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonó mie (proces prebieha mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu a vykonanie skúšky prostredníctvom odborne sp ôsobilých osôb.

Oblasti vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci a riešenie typických modelových situácií a krízov ých situácií.

Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor z odborne spôsobil ých osôb pre jednotlivé oblasti, počet členov komisie nie je obmedzený. Náklady vzniknuté v súvislosti s činnosťou komisie môžu byť hradené aj z prevádzkového fondu informačného systému o bezpe čnosti na športových podujatiach.

Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná tým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pô sobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť na verejných podujatiach aj pre iné kluby, resp. aj pre iné športy.

Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy osoby delegovanej športovým zväzom (delegát zväzu), ktorá bude v prípade športových podujatí s osobitným režimom ďalším obligatórnym odborným org ánom dozoru, ktorý je okrem znalosti relevantnej právnej úpravy dôkladne oboznámený aj s vnútornými predpismi príslušného športového zväzu upravujúcimi organizovanie športových podujatí v konkré tnom športovom odvetví a pravidlami príslušného športu a športovej súťaže. Delegát zväzu je odborný dozorný a hodnotiaci orgán, ktorý obligatórne vyhotovuje správu o podujatí, ku ktorej prikladá fotografie prípadne krátke videá preukazujúce nevhodné správanie alebo konanie účastníkov podujatia a zistené nedostatky pri organizovaní športového podujatia zo strany organizátora. Znalosť a skúsenosť delegáta zväzu má dopomôcť okrem ochrany verejného záujmu, aj ochrane záujmov športových zväzov na riadnom organizovaní športových podujatí a k tomu, aby opatrenia organizátora boli vykonané v sú lade so zákonom i pravidlami príslušného športového zväzu a športu.

Vymedzujú sa úlohy jednotlivých subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov v súvislosti s uskutočnením verejného podujatia a precizujú sa ich práva a povinnosti. Pre prípad nesplnenia povinnosti navrhovaná úprava ustanovuje spôsob vyvodenia právnej zodpovednosti voči jednotlivým skupinám subjektov (organizátor, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ, dozorný orgán obce, delegát zvä zu, divák alebo akákoľvek iná fyzická osoba) v závislosti od toho, či ide o delikt spáchaný v súvislosti s bežným podujatím alebo podujatím s osobitným režimom, resp. rizikovým podujatí m, kde sa predpokladá najprísnejší postih.

Agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov, ktorá bola doposiaľ v pôsobnosti obce, bude presunutá na okresné úrady (správne delikty) a Policajný zbor (priestupky) z dôvodu možného konfliktu záujmov obc í, nakoľko obce sú v mnohých prípadoch spoluvlastníkom (akcionárom) alebo významným sponzorom organizátora (športového klubu), ktorý je často podporovaný obcami dotáciami na mládežnícky š port alebo na úhradu nákladov klubu súvisiacich so správou a údržbou športového zariadenia užívaného športovým klubom. Nie je zriedkavá ani tá situácia, keď majú obce v orgánoch športový ch klubov svojich zástupcov. Uvedený presun pôsobnosti z obcí na okresné úrady, resp. na Policajný zbor je preto z vecného hľadiska logický a nevyhnutný.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je kriminalizovať mladých ľudí, ktorí sa dopustili protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Aj preto sa vytvára a posilňuje rež im postihu v správnom a priestupkovom konaní vrátane možnosti prísnejšieho postihu v prípade priestupkovej recidívy, ktorá nebude posúdená ako trestný čin.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave v zákone č. 479/2008 Z. z. sa pri správnych deliktoch právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov zavádza možnosť uloženia ďalšieho druhu sankcie - zá kazu činnosti a to až na päť rokov.

Návrh zákona v častiach, kde sa prenáša zodpovednosť za plnenie úloh a riadiace/rozhodovacie procesy do priestoru športovej autonómie, vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, pričom tieto procesy sa budú riadi ť úpravou uvedenou v návrhu zákona, vnútornými predpismi zväzu a základnými princípmi spravodlivosti.

Pri najzávažnejších rozhodnutiach obce (dozorného orgánu), ktoré okrem toho, že môžu za určitých okolností predstavovať nedôvodný zásah do slobody združovania a zhromažďovacieho práva, mô žu mať aj významne negatívne ekonomické dopady na organizátora (zakázanie podujatia, s prípravou ktorého boli spojené náklady), sa podľa predloženého návrhu ustanovuje zjednodušený režim sprá vneho konania (podobný režim je využitý v ust. § 31 ods. 5 zák.č. 162/1995 Z.z.), ktorý zabezpečí jednak operatívnosť rozhodovacieho procesu, ako aj to, že rozhodnutia obce budú mať všetky nálež itosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku (výrok, odôvodnenie, poučenie). V opačnom prípade by zákon de facto nevylučoval arbitrárne rozhodnutia obce listom alebo oznámením bez primeraného odô vodnenia. Rozhodnutie obce vydané v tomto režime bude možné preskúmať na návrh organizátora v rámci správneho súdnictva.

Ak dozorný orgán obce počas konania podujatia preruší alebo ukončí podujatie, pôjde o faktický zásah orgánu verejnej správy, ktorý bude mimo režimu bežného správneho konania, pretože ani prípadné podanie opravného prostriedku nemôže zvrátiť dôsledky tohto faktického zásahu. Zákonnosť vykonania faktického zásahu môže posúdiť správny súd, ktorého rozhodnutie bude relevantným titulom pre pr ípadné uplatnenie nároku na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s týmto faktickým zásahom.

Pri úprave predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených športových podujatiach bola využitá štandardná právna úprava tohto inštitútu v Správnom poriadku.

Návrh zákona precizuje právnu úpravu prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, obsah jednotlivých evidencií, osoby oprávnené využívať údaje z evidencií, ako aj sp ôsob nakladania s údajmi. V osobitnej časti evidencie budú vedení aj hlavní usporiadatelia, bezpečnostní manažéri a usporiadatelia. Prístup k vytvorenej databáze vyškolených hlavných usporiadateľov, bezpe čnostných manažérov a usporiadateľov uľahčí organizátorom podujatí zabezpečovanie usporiadateľskej služby pre akékoľvek verejné podujatie a orgánom dozoru umožní kontrolu toho, či usporiadate ľská služba je na podujatí vykonávaná odborne zdatnými osobami, ktoré sú držiteľmi príslušného osvedčenia alebo preukazu.

V evidencii informačného systému budú vedené aj dohody uzavreté medzi organizátorom a Policajným zborom, resp. medzi organizátorom a obcou, na základe ktorých bude Policajný zbor, resp. obecná polícia poskytova ť odplatnú súčinnosť pri zabezpečení a výkone usporiadateľskej služby, čím bude zabezpečená možnosť kontroly obsahu týchto dohôd, najmä čo sa týka výšky náhrad uplatňovaný ch zo strany Policajného zboru a obcí, aby medzi nimi neboli neodôvodnené disproporcie.

S problematikou násilia a neviazanosti divákov (diváckeho násilia) úzko súvisí aj problematika rasizmu, diskriminácie, intolerancie a ostatných prejavov súvisiacich s problematikou extrémizmu. V tomto smere návrh zá kona reaguje na právnu medzeru spočívajúcu v tom, že slovenský právny poriadok nepoznal priestupky extrémizmu, v dôsledku čoho niektoré menej závažné formy protiprávneho konania, ktoré nebolo možné pos údiť ako priestupky proti verejnému poriadku alebo ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, boli posudzované buď ako trestný čin, čo sa vo viacerých prípadoch javilo ako neprimerane prí sne (kriminalizovanie) alebo druhá možnosť bola, že neboli postihnuté vôbec, čo je však vo vzťahu k extrémistickým prejavom a ich náznakom neprijateľné. Ide napr. o prípady verejného obnaženia častí tela (vyhrnutie rukávov, vyzlečenie hornej časti oblečenia), na ktorých je vytetovaný/zobrazený zakázaný extrémistický symbol alebo zobrazenie takého symbolu na šatstve alebo iných veciach a pod.

Návrhom zmien dotknutých zákonov sa zároveň odstraňujú identifikované nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika diváckeho násilia má prierezový charakter, v dôsledku čoho je upravená vo viacerých zákonoch, v záujme vytvorenia logicky koherentného rieš enia sa navrhuje zmena a doplnenie aj ďalších zákonov uvedených v čl. II až VII.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude dôsledkom zníženia počtu rizikových podujatí a tým aj počtu pr íslušníkov Policajného zboru, ktorí budú musieť byť z dôvodu konania športových podujatí nasadení alebo v pohotovosti (personálne náklady navyše zvyšuje skutočnosť, že tieto podujatia sa konaj ú väčšinou v deň pracovného pokoja) s čím je spojené zníženie nákladov na prípravu, presun a použitie technických prostriedkov z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku na verejný ch podujatiach, ako aj pri presune fanúšikov.

Za prínos z pohľadu verejných financií je možné považovať aj to, že Policajný zbor si bude môcť v prípade vynúteného zásahu v športovom zariadení, ktorého dôvodom je hrubé zanedbanie povinnosti organizátora, uplatniť účelne vynaložené náklady na tento zásah. To isté bude platiť aj pri zásahu obecnej polície. Zákon upravuje možnosť, že Policajný zbor alebo obecná polí cia budú na základe odplatnej zmluvy poskytovať súčinnosť pri výkone usporiadateľskej služby aj na štadióne (nie iba v jeho okolí) a to najmä pri medzinárodných a rizikových podujatiach.

Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude mať aj to, že v dôsledku presunu právomoci na prejednanie priestupkov diváckeho násilia z obcí na Policajný zbor, a presunu právomoci na konanie o sprá vnych deliktoch organizátorov (klubov), z obcí na okresný úrad, príjmy z pokút uložených za porušenie povinností ustanovených v navrhovanom zákone (za priestupok alebo správny delikt) organizátorovi, č lenovi usporiadateľskej služby, divákovi a ďalším subjektom zodpovedným za riadny priebeh podujatia, budú príjmom štátneho rozpočtu.

Pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti prinesie jednak vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorý bude prepojený na informačný systém národné ho futbalového informačného strediska[5] (NFIS), ako aj postupné zavedenie elektronických systémov umožňujú cich predaj vstupeniek na meno a priezvisko.

Predpokladá sa mierny pozitívny i dopad aj na podnikateľské prostredie, nakoľko v dôsledku eliminácie incidentov počas premiestňovania divákov na podujatie a z podujatia nebude potrebné uzatvoriť na niekoľko hodí n všetky prevádzky pohostinských a iných služieb na trase fanúšikov na štadión a zakázať predaj alkoholických nápojov, ako sa to pomerne často deje pri rizikových stretnutiach.

Návrh zákona bude mať negatívny i pozitívny dopad na organizátorov podujatí osobitného režimu a najmä pri rizikových podujatiach, kde si splnenie zákonom ustanovených povinností organizátora podujatia vyž iada zvýšenie nákladov. Spravidla vždy však ide o podujatia, na ktorých sa vyberá vstupné. Organizátori budú motivovaní k práci s fanúšikmi tak, aby rizikových podujatí, s ktorými sú spojené zvý šené náklady, bolo čo najmenej. Ak aplikácia opatrení podľa návrhu zákona prinesie stabilnú kultiváciu prostredia a atmosféry na štadiónoch, je možné očakávať vyššie návštevy a tý m aj vyššie príjmy zo vstupného a konzumného pre organizátorov týchto podujatí.

Návrh zákona bude mať mierny negatívny dopad na rozpočty obcí v dôsledku presunu právomocí na prejednanie priestupkov a správnych deliktov z obcí na Policajný zbor Slovenskej republiky. Tento presun je však nevyhnutn ý v dôsledku konfliktu záujmov v prípadoch, keď je obec spolumajiteľom alebo významným sponzorom organizátora (klubu).

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie a na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.

[1] článok 1 ods. 2 dohovoru:“2. Zúčastnené strany použijú ustanovenia tohto dohovoru aj pri iných športoch a športový ch podujatiach, kde sa možno obávať násilia a neviazanosti divákov, berúc do úvahy špecifické požiadavky takýchto športov a športových podujatí.”

[2] Právne dokumenty Rady Európy k problematike diváckeho násilia na strá nkach Rady Európy: http://www.coe.int/t/dg4/sport/Resources/Ref_Text_Violence_en.asp

[3] Napríklad Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpe čnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v platnom znení; Uznesenie Rady (2010/C 165/01) z 3. júna 2010 o aktualizovanej príručke s odporúč aniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovan ý aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 165, 24.6.2010, s. 1 – 21).

[4] Podľa § 84 ods. 2 zákona č . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa napomenutie nepovažuje za sankciu.

[5] Zriadenie a úlohy národného futbalového informačného strediska upravuje Rozhodnutie Rady (2002/348/SVV) z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú . v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v znení Rozhodnutia Rady 2007/412/SVV z 12. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 76 – 77)

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Obsahom § 1 je okrem vymedzenia predmetu právnej úpravy aj vymedzenie zá kladnej filozofie návrhu zákona, a to zabezpečiť koordinovanosť a vzájomnú spoluprácu všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na príprave, organizovaní i na samotnom priebehu podujatia tak, aby sa naplnil zá kladný účel podujatia bez sprievodných negatívnych javov spočívajúcich v nevhodnom konaní alebo správaní účastníkov podujatia, či dokonca v diváckom násilí, ktoré narúšajú pokojný vý kon ústavou garantovaného zhromažďovacieho práva, a často sa dotýkajú aj ďalších ústavou chránených hodnôt (život, zdravie, mravnosť, vlastníctvo, životné prostredie).

Cieľom predloženého návrhu zákona je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam, či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dan é prítomnosťou väčšieho poštu osôb na mieste konania podujatia alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia, v takom prípade aj bez ohľadu na rizikovosť účastníkov, na čo zá kon reaguje definovaním podujatí s osobitným režimom.

Vzhľadom na nejednoznačnosť predchádzajúcej právnej úpravy sa jednoznačným spôsobom vymedzuje negatívna pôsobnosť zákona tak, aby zákon reguloval iba tie podujatia, kde existujú vecné dôvody implikuj úce verejný záujem na ich regulácii.

Cieľom návrhu zákona nie je postihovať (organizačne, personálne a finančne zaťažovať) podujatia, pre ktoré takéto negatívne javy nie sú príznačné a nie je ani predpoklad (napr. na základe skúsenost í iných európskych štátov), že by sa tak v budúcnosti mohlo stať.

Vzhľadom na široký okruh nových povinností pre organizátora podujatia sú z pôsobnosti tohto zákona úplne vylúčené tzv. malé podujatia, teda tie, na ktorých sa zúčastní menej ako 300 účastní kov podujatia. Pôjde o tisíce podujatí žiackych, dorasteneckých, juniorských ale aj seniorských súťaží, na ktorých sa ako verejnosť zúčastňujú najmä rodičia a iné blízke osoby š portovcov a osoby zo súperiacich klubov (realizačný tím a funkcionári), resp. jednotliví športovci pri individuálnych športoch.

Malé podujatie je však vyňaté spod pôsobnosti zákona iba vtedy, ak takéto podujatie nie je rizikovým podujatím alebo medzinárodným podujatím, pri ktorých sa vyžaduje postup podľa tohto zákona bez ohľ adu na počet účastníkov.

Rizikové podujatie, ale i medzinárodné podujatie svojou povahou odôvodňujú, aby o jeho konaní bola informovaná obec, Policajný zbor a príslušný športový zväz, aby v rámci plnenia svojich úloh mohli zoh ľadniť, že sa koná takéto podujatie. Pri medzinárodnom podujatí ide o podujatia, ktorými sa Slovenská republika prezentuje navonok, aj preto je primerané, aby toto podujatie bolo oznámené uvedeným subjektom.

Rovnako sú z pôsobnosti zákona vylúčené podujatia, ktoré majú komunitnú povahu, ak nie sú určené pre individuálne neurčených účastníkov podujatia. To znamená, že ide o podujatia, ktoré si pre svojich žiakov, či študentov organizuje príslušná škola, zamestnávateľ pre svojich zamestnancov, či právnická osoba pre svojich členov. Takýmto podujatím je aj klubová súťaž organizovaná iba pre členov klubu, prípadne ak si dva alebo viac klubov zorganizuje spoločnú súťaž bez účasti verejnosti. Tu je relevantné, že sa na podujatí zúčastní známy okruh fyzických osôb - č lenov klubov, ktorých správanie a konanie je jednak predvídateľné a tiež je regulované internými predpismi príslušného klubu. Podstata “komunitných” podujatí ostáva zachovaná aj pri účasti blí zkych osôb týchto osôb. Tieto podujatia svojim charakterom nenapĺňajú znaky verejného športového podujatia vymedzeného týmto zákonom, nakoľko sa na nich zúčastňujú iba osoby z konkré tnej uzavretej skupiny osôb a ich blízke osoby. Pri blízkych osobách ide znovu o uzavretý konkrétny okruh známych osôb.

Predmetom právnej úpravy sú verejné športové podujatia, t. j. podujatia, kde sa môže zúčastniť akákoľvek fyzická osoba bez ohľadu na to, či je účasť na podujatí podmienená zaplatením vstupn ého alebo nie. O verejné podujatie ide aj v prípade, ak je podmienkou účasti zakúpenie vstupenky na meno a priezvisko, pretože takúto vstupenku si môže zakúpiť akákoľvek fyzická osoba.

Zdôrazňuje sa, že o zabezpečenie riadneho výkonu práva pokojne sa zhromažďovať sú povinné sa vo vzájomnej súčinnosti postarať všetky subjekty podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom verejného športového podujatia. Tieto subjekty vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo zhromažďovania sa na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené , okrem prípadov, ak by boli významne dotknuté iné ústavou garantované práva a slobody. V takom prípade je potrebné v súlade s princípom primeranosti vykonať opatrenia nevyhnutné na ochranu dotknutých prá v a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.

Na zhromaždenie osôb na verejnom športovom podujatí sa nevzťahuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

K § 2

Predmetom právnej úpravy obsiahnutej v § 2 je vymedzenie základný ch pojmov, ktoré sa prelínajú celým návrhom zákona a ktorých definovanie je nevyhnutné pre pochopenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení predloženého návrhu zákona.

Oproti pôvodnej právnej úprave sa precizuje pojem podujatie, vymedzujú sa jeho jednotlivé druhy, a to medzinárodné podujatie, podujatie s osobitným režimom a rizikové podujatie, ktorých rozlíšenie je nevyhnutné pre aplikáciu príslušných ustanovení návrhu zákona v závislosti od konkrétneho druhu podujatia. Účelom rozlíšenia jednotlivých druhov podujatí je spresnenie a jednoznačné vymedzenie povinností, ktor é sa na organizátora príslušného druhu podujatia budú vzťahovať.

Rizikové podujatie v doterajšej právnej úprave nebolo explicitne vymedzené, preto návrh zákona ustanovuje jeho legálnu definíciu tak, aby s prihliadnutím na rôznorodosť a špecifickosť konkré tneho podujatia a s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa koná, bolo možné jeho označenie za rizikové oprávneným subjektom, ktorým je organizátor podujatia, obec alebo Policajný zbor. Označiť podujatie za rizikové môže ktorýkoľvek z oprávnených subjektov a takéto označenie je relevantné pre všetky ostatné subjekty. Nerozlišuje sa rizikovosť podujatia na mieste konania podujatia, za ktoré z hľ adiska zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá organizátor podujatia, resp. mimo neho, kde za zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá Policajný zbor a obec. Ak je podujatie označené za rizikové, je označené ako celok.

Návrh zákona špecifikuje novú skupinu podujatí, a to “podujatia s osobitným režimom”. Ide o nový pojem, ktorý zahàňa podujatia, pri ktorých sa na rozdiel od bežných podujatí vyžaduje prísnejší režim, pokiaľ ide o prípravu, organizáciu, samotný priebeh ako aj vykonávanie dozoru na podujatí z dôvodu existencie bezpečnostného rizika. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje rizikové podujatie (v akomkoľvek športe), ako aj každé futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže a posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje aj podujatie väčšieho rozsahu, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo z hľadiska kapacitného zaplnen ia podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90% obsadenia športového zariadenia, ktoré má kapacitu 2 000 a viac divákov. Pri organizovaní podujatí s osobitným režimom návrh zákona špecifikuje osobitné podmienky a povinnosti, ktoré musí organizátor takého podujatia splniť. Najvyššie nároky na organizátora podujatia, ale aj na účastníka podujatia, zákon ustanovuje pri rizikových podujatiach.

Medzi podujatia s osobitným režimom neboli zaradené medzinárodné podujatia z dôvodu, že na Slovensku sa koná množstvo menších medzinárodných podujatí v športoch, v ktorých nikdy nebol zaznamenaný probl ém s prejavmi diváckeho násilia a nie je ani predpoklad, že by sa tam mohol takýto problém vyskytnúť. Za medzinárodné podujatie sa nebude automaticky považovať každé podujatie, na ktorom sa zúčastní cudz í štátny príslušník, a to aj vzhľadom na voľný pohyb osôb v rámci EÚ, či úzke väzby s Èeskou republikou i ostatnými okolitými štátmi, z ktorých sa pomerne často zúčastňujú š portovci na podujatiach konaných na Slovensku (napr. “otvorené majstrovstvá Slovenska” v rôznych individuálnych športoch). Ak je účasť športovcov z iných štátov zanedbateľná, resp. ak národný š portový zväz podujatie označí ako domáce podujatie, nepôjde o medzinárodné podujatie. Medzinárodným podujatím bude vždy také podujatie, ktoré príslušný športový zväz zaradí do kalendá ra medzinárodných podujatí. Medzinárodné podujatie sa môže stať podujatím s osobitným režimom, ak je splnená niektorá zo zákonom ustanovených podmienok.

Vymedzením miesta konania podujatia, ktoré organizátor povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia, sa jednoznačne ustanovuje, za ktorý priestor je v čase konania verejného podujatia organizátor podujatia zodpovedný . Z dôvodu poskytnutia právnej ochrany sa za miesto konania podujatia bude považovať aj okolie trate pretekov, ak bolo zo strany organizátora označené (čiary, pásky, zábrany a pod.), alebo ak bola trasa trate (automobilové , cyklistické, bežecké preteky) oznámená obvyklým spôsobom (tlač, rozhlas, internet, informačný leták a pod.).

V záujme pojmového vymedzenia priestoru, za ktorý nesie zodpovednosť organizátor podujatia, sa definuje pojem športové zariadenie, pod ktorý budú spadať stavby (štadióny, športové haly, telocvične, plavá rne a pod.) ale aj pozemky alebo vodné plochy, na ktorých sa uskutočňuje podujatie, ktoré spravidla sú stavebne alebo technicky ohraničené. Ak ide o voľné pozemky alebo prírodné vodné plochy, pre vymedzenie priestoru športového zariadenia bude významné to, aký je ich obvyklý spôsob využitia na konanie podujatia v súlade s pravidlami konkrétnej športovej súťaže.

Zároveň sa definuje pojem športovisko, ktorý je užším pojmom, ako je športové zariadenie. Pod športoviskom sa rozumie časť športového zariadenia, v ktorom sa podľa príslušných športový ch pravidiel vykonáva športová činnosť. Pod športoviskom je potrebné rozumieť napr. hraciu plochu, ihrisko, trať, bazén, ring, strelisko, rozbehovú dráhu s doskočiskom a iné priestory, v ktorých sa vykonáva športová činnosť. Dôvodom pre osobitné vymedzenie tohto pojmu je zámer poskytnúť tomuto priestoru vyššiu právnu ochranu pred protiprávnym zásahom, ktoré môžu vážne narušiť priebeh alebo vý sledok súťaže, ohroziť aktérov športovej činnosti (športovcov, rozhodcov), ale i ďalšie osoby nachádzajúce sa v priestore športoviska a jeho bezprostrednej blízkosti (napr. pri futbale zberači lôpt).

V rámci presného určenia časovej zodpovednosti organizátora podujatia sa vymedzuje časový úsek, počas ktorého je organizátor zodpovedný za dodržiavanie ustanovení zákona, vrátane verejného poriadku, bezpe čnosti osôb a ochrany majetku na oznámenom mieste konania podujatia. Èas konania podujatia sa povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia. Spravidla pôjde o čas, kedy sa športové zariadenie sprístupní divá kom, do času opustenia miesta konania podujatia všetkými divákmi. V prípade, že sa podujatie koná mimo športového zariadenia bežne používaného na tento účel, do času ukončenia podujatia organizá torom podujatia.

V doterajšej právnej úprave absentovala definícia účastníka podujatia, preto je dôležité právne jednoznačne vymedziť, za akých podmienok (v ktorom priestore, v akom časovom úseku a na zá klade akej vecnej súvislosti) sa považuje osoba za účastníka podujatia, za ktorého z pohľadu dodržiavania verejného poriadku zodpovedá v čase a mieste konania podujatia organizátor. Na rozdiel od diváka, ktorý sa fyzicky zúčastňuje na podujatí v športovom zariadení, účastníkom podujatia môže byť aj taká osoba, ktorá nemá vstupenku a jej zámerom nemusí byť účasť na podujatí v šport ovom zariadení.

Prvým kritériom pre kvalifikovanie osoby ako účastníka podujatia je, že sa v čase konania podujatia z dôvodu konania podujatia (nie iba náhodne) zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti. Účastní kmi podujatia sú všetky osoby zúčastnené na podujatí, t.j. nielen diváci, ale aj usporiadatelia, športovci, rozhodcovia, delegáti, členovia realizačných tímov, funkcionári klubov a pod. Podľa druhého krit éria sa za účastníkov podujatia budú považovať aj také osoby, ktoré sa premiestňujú na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia do miesta pobytu, ak presun osoby vecne súvisí s konaní m podujatia. Skutočnosť, či takáto osoba má platnú vstupenku, je v tomto smere irelevantná.

Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia platia aj pre osoby, ktoré sa zdržiavajú na mieste konania podujatia nie ako diváci, ale v súvislosti s výkonom športovej činnosti, ako športovci a ich realizačné t ímy, ale aj pre osoby, ktoré sa na podujatí zúčastňujú z dôvodu plnenia svojich úloh pri zabezpečovaní a organizovaní samotného podujatia, ako napríklad usporiadatelia, bezpečnostný manažér, funkcion ári, poskytovatelia služieb a iní. Z uvedeného dôvodu návrh zákona v definícii pojmu účastník podujatia rozlišuje diváka, osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom š portovej činnosti (hráč, rozhodca, tréner, člen realizačného tímu) a osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia (člen usporiadateľskej služby, delegát športov ého zväzu, dozorný orgán obce). V jednotlivých ustanoveniach sa používajú pojmy “účastník podujatia” a divák v závislosti od podstaty konkrétneho ustanovenia, t.j. či sa má ustanovenie vzťahovať iba na divákov v hľadisku alebo aj na ostatných účastníkov podujatia. Sú známe napr. prípady, keď sa členovia usporiadateľskej služby pridali k domácim chuligánom a aktívne sa zapojili do bitky na štadi óne, alebo fyzicky napadli rozhodcu a pod.

V predmetnom ustanovení sa zároveň definuje pojem rizikový účastník konania. Za rizikového fanúšika sa bude považovať fyzická osoba, u ktorej vzhľadom na jej správanie možno predpokladať, že bude naru šovať pokojný a riadny priebeh podujatia. Pôjde o osoby, ktoré sa prejavujú agresívne už v mieste odchodu (na stanici) alebo počas presunu na podujatie (v dopravnom prostriedku, na benzínovom č erpadle, na parkovisku, v pohostinskom zariadení a pod.), ktorým by malo byť zabránené v tom, aby sa presunuli na miesto konania podujatia. Za rizikového účastníka sa považuje osoba, ktorá sa už v minulosti dopustila protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na podujatí a z uvedeného dôvodu je vedená v evidencii informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach (ďalej len “informačný systém” ).

K § 3

Organizátorom podujatia môže byť akákoľvek fyzická osoba, fyzická osoba podnikateľ, právnická osoba alebo obec. Ak je organizátorom podujatia obec, osobitný režim pôsobnosti právnej úpravy ustanovuje § 28 návrhu zákona.

K § 4

Predmetné ustanovenie je prepracovaním, rozšírením a precizovaní m povinnosti organizátora podujatia oznámiť konanie podujatia obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, jeho konanie je organizá tor podujatia povinný oznámiť aj príslušnému útvaru Policajného zboru a taktiež príslušnému športovému zväzu (podľa športového odvetvia).

Lehoty na oznámenie podujatia sa ustanovujú s prihliadnutím na podmienky konania konkrétneho podujatia. Pri bežnom podujatí organizátor podáva oznámenie obci najneskôr 10 dní pred konaním pod ujatia, pri podujatiach s osobitným režimom a medzinárodných podujatiach je ustanovená dlhšia lehota - 15 dní, ktorá má zaručiť obci, Policajnému zboru i športovému zväzu dostatok času na prípravu organiz ácie podujatia, najmä čo sa týka určenia bezpečnostných opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby sa podujatie mohlo uskutočniť bez bezpečnostných incidentov. Lehota 30 dní bola ustanovená pre podujatia organizované mimo športového zriadenia, pri ktorých zákon vyžaduje postup uvedený v § 5, ktorý je časovo náročnejší.

Taxatívne sa vymedzujú náležitosti oznámenia obci, ktoré sa ustanovujú v závislosti od konkrétneho druhu podujatia tak, aby boli zrejmé a jednoznačne určené všetky podmienky nevyhnutné na prípravu a zabezpe čenie riadneho a pokojného priebehu podujatia.

Ak dodatočne po zaslaní oznámenia obci dôjde k významnej zmene niektorého parametra uvedeného v oznámení, organizátor podujatia je povinný bezodkladne túto zmenu oznámiť obci i ostatným subjektom, ktorý m bolo oznámenie predložené/zaslané. Zmenu môže organizátor podujatia alebo ním poverená osoba (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér) oznámiť spôsobom, ktorý je primeraný konkrétnej situ ácii, a to buď písomne, emailom, telefonicky alebo aj osobne v závislosti od okolností a času, kedy ku zmene došlo, resp. kedy bola zmena zistená.

Pri dlhodobých súťažiach je možné obci podať/zaslať spoločné oznámenie vo vzťahu ku všetkým stretnutiam, ktoré organizátor podujatia (klub) v rámci dlhodobej súťaže bude v danej obci organizova ť. Kalendár podujatí je v takom prípade prílohou spoločného oznámenia. Organizátor je povinný oznamovať prípadné zmeny oproti odovzdanému kalendáru podujatí.

Ustanovuje sa tiež, že obec môže zakázať podujatie, keď sa konanie podujatia riadne neozná milo obci a konanie podujatia by bolo v rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom. Pôjde najmä o prípady, keď sa organizátor chcel účelovo vyhnúť oznamovacej povinnosti a plneniu povinností podľa tohto z ákona napr. účelovým nepravdivým tvrdením, že ide o podujatie s počtom divákom menej ako 300, alebo že nejde o rizikové podujatie alebo, ak ide o podujatia konané mimo športového zariadenia, pri ktorom mal byť dodržaný osobitný postup podľa § 5.

K § 5

V tomto ustanovení sa upravuje proces oznamovania a prípravy verejného š portového podujatia mimo športového zariadenia s dôrazom na dosiahnutie vyváženosti právnej úpravy vo vzťahu k ochrane dvoch ústavou garantovaných základných práv, a to na jednej strane vlastníckeho prá va k pozemkom a priestorom, kde sa má podujatie konať a na strane druhej zhromaždovacieho práva osôb, ktoré sa v súvislosti s konaním verejného športového podujatia chcú pokojne zhromaždiť v okolí š portoviska.

Ústava SR pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vo vzťahu k zhromažďovaciemu právu ústava predpokladá mož nosť zákonného ustanovenia opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.

Pri konaní podujatia v športovom zariadení sa vychádza z predpokladu, že takýto súhlas bol zo strany organizátora zabezpečený napr. formou nájomnej zmluvy, zaslaním objednávky na prenájom haly a pod., preto sa tak ýto súhlas pri oznámení podujatia konaného v športovom zariadení nevyžaduje.

Ak sa má však verejné športové podujatie konať mimo športového zariadenia používaného obvykle na tento účel, k oznámeniu je organizátor podujatia povinný doložiť aj súhlas vlastníkov alebo už ívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ako aj povolenie podľa osobitného predpisu, ak sa vyžaduje.

Pod povolením sa chápu rôzne súhlasy, výnimky alebo povolenia od príslušných orgánov verejnej správy, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre organizovanie verejných športových podujatí, pri ktorý ch je potrebné odkloniť alebo dočasne prerušiť cestnú, lodnú alebo leteckú premávku alebo sa majú konať na pozemkoch v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany a pod.

Vzhľadom k rozdrobenosti (veľký počet vlastníkov alebo spoluvlastníkov) i neprehľadnosti (neukončené dedičské konania a pod.) vlastníckych a užívateľských vzťahov k poľnohospodárskym, lesný m ale aj iným pozemkom, zákon ustanovuje osobitný postup pri konaní podujatia na pozemkoch alebo priestoroch mimo športového zariadenia tak, aby objektívna nemožnosť, či mimoriadna náročnosť zabezpečenia sú hlasov všetkých vlastníkov nebola príčinou nekonania športových podujatí, ak to nie je vecne opodstatnené.

V záujme ochrany vlastníckeho práva a ďalších práv, ktoré sú jeho súčasťou alebo sú na ňom založené, sa ustanovuje, že obec zakáže (obligatórne) podujatie mimo športové ho zariadenia, ak organizátor podujatia nepredloží súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ak by v prípade konania podujatia aj napriek nesúhlasu vlastníka alebo už ívateľa bol zásah do ich práv zásadnej povahy.

Ide o prípady, keď:

◊ sa má podujatie konať na pozemkoch alebo v priestoroch, ktor é sú ohradené, stavebne oddelené alebo inak zabezpečené proti voľnému vstupu (nejde o voľne prístupné pozemky),

◊ uskutočnenie podujatia môže spôsobiť vážnu škodu na pozemkoch alebo v priestoroch, kde sa má podujatie konať alebo vážnu ujmu na životnom prostredí (napr. znehodnotenie úrody, zneč istenie pozemku olejom alebo odpadmi pri motoristickom podujatí, poškodenie chráneného biotopu, ohrozenie chránených živočíchov),

◊ uskutočnenie podujatia predstavuje podstatný zásah do výkonu práv vlastníka alebo užívateľa pozemkov a priestorov, kde sa má podujatie konať (napr. pri kolízii podujatí, keď má vlastní k alebo užívateľ podujatia naplánované na týchto pozemkoch vlastné podujatie; event. môže ísť o zásah do výkonu práva poľovníctva, ak sa má podujatie v rovnaký deň ako spoločná poľovač ka a pod.), alebo

◊ ide o podujatie, ktoré je prístupné divákom za úhradu/vstupné (ak organizátor finančne profituje s využitím cudzích pozemkov alebo priestorov, je primerané, aby sa s vlastníkom/užívateľ om pozemku dohodol na podmienkach využitia pozemku).

Ak organizátor podujatia nepredloží súhlas a nejde o prípad, keď obec zakáže podujatie z obligatórnych dôvodov, návrh zákona upravuje režim oznámenia takéhoto podujatia formou verejnej vyhlášky obce a v prípade, že má obec zriadené webové sídlo, oznámenie o konan í podujatia sa zverejní aj na webovom sídle. Ak niektorý z vlastníkov alebo užívateľov vyjadrí svoj nesúhlas s konaním podujatia, obec o tom upovedomí organizátora podujatia, ktorý s ním môže rokovať o podmienkach súhlasu. O výsledku rokovania organizátor podujatia informuje obec.

V ostatných prípadoch v záujme ochrany výkonu práva zhromažďovania a predchádzania neopodstatneného nesúhlasu zo strany vlastníkov a užívateľov pozemkov zohľadňujúc požiadavku minimálneho zá sahu do vlastníckych a užívacích vzťahov a záujem na ochrane životného prostredia návrh zákona určuje, že obec určí podmienky, za ktorých sa aj takéto podujatie (bez predloženia súhlasu, resp. aj v pr ípade nesúhlasu niektorého vlastníka, napr. menšinového podielového spoluvlastníka) môže konať.

Rozhodnutie o podmienkach, za ktorých sa podujatie môže konať, oznámi obec písomne organizátorovi podujatia, vlastníkovi, ktorý vyslovil nesúhlas, verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na svojom webovom sí dle, ak ho má zriadené.

K § 6

Obsahom § 6 je podrobná úprava povinností organizátora, ktoré sú rozlíšené podľa druhu podujatia.

Odsek 1 upravuje všeobecné povinnosti, ktoré musí splniť každý organizátor podujatia, teda aj organizátor, ktorý organizuje podujatie, ktoré nie je podujatím s osobitným režimom. Doplnenie, resp. zmena jednotliv ých povinností vychádza zo skúseností získaných na základe aplikačnej praxe a z potreby zosúladenia právnej úpravy s faktickým, resp. želaným stavom.

Zdôrazňuje sa povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť ochranu objektov a verejný poriadok na mieste konania podujatia prostredníctvom členov usporiadateľskej služby.

Novo sa ustanovuje aj povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť pred začiatkom každého podujatia zaškolenie členov usporiadateľskej služby (vrátane dobrovoľníkov). Toto školenie bude zamerané na druh a charakter konkrétneho podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov a bezpečnostné opatrenia, ktoré budú vykonávané na predmetnom podujatí.

Hranie slovenskej hymny v najvyšších súťažiach sa v praxi uskutočňovalo skôr výnimočne a orgány dozoru (podľa doterajšej úpravy to bola obec) plnenie tejto povinnosti nevyž adovali/nesankcionovali, preto sa navrhuje ustanovenie upraviť a naplniť tak jeho dodržiavanie. Pri bežných stretnutiach najvyšších hokejových a futbalových súťaží sa hranie slovenskej hymny neosvedčilo. Vych ádzajúc z uvedeného sa navrhuje, aby slovenská hymna sa hrala povinne na začiatku podujatia, ak ide o medzinárodné podujatie, na ktorom súťaží družstvo alebo jednotlivec Slovenskej republiky (na klubovej úrovni i na úrovni štátnej reprezentácie) alebo ak ide o finálové podujatie najvyššej celoštátnej súťaže (v kategórii dospelých - mužov i žien, ako aj v mládežníckych kategóriách).

V záujme posilnenia efektivity preventívnych opatrení proti páchateľom deliktov diváckeho násilia sa dopĺňa povinnosť organizátora vykonať potrebné opatrenia organizačno-technickej povahy smerujúce k tomu, aby na podujatí, za ktoré zodpovedá, nebola umožnená účasť osôb, ktorých účasť na tomto podujatí bola zakázaná. Toto ustanovenie vychádza z predpokladu, že organizátor podujatia bude môcť efektívne využívať informačný systém, v ktorom budú evidovan é osoby (ich identifikačné údaje a fotografia), ktorým bol rozhodnutím orgánov verejnej moci, prípadne aj v disciplinárnom konaní udelený zákaz účasti na určených športových podujatiach v akejkoľ vek forme a rozsahu.

Ustanovuje sa povinnosť organizátora zabezpečiť prístupnosť podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, ktorej splnenie by malo byť vo vyspelej sociálne orientovanej spoloč nosti štandardné.

Organizátor podujatia bude tiež povinný zabezpečiť prístup a umožniť vstup na miesto konania podujatia tak, aby bolo možné vykonať účinný a rýchly zásah poriadkovej služby, hasičskej jednotky a zá chrannej zdravotnej služby.

Zavádza sa povinnosť organizátora zabezpečiť sprístupnenie záznamov z kamerového zabezpečovacieho systému oprávneným osobám pod hrozbou sankcie, aby sa predišlo situáciám, keď by mohol organizá tor beztrestne odmietnuť sprístupnenie záznamov napr. v prípade, keď tieto záznamy majú slúžiť na preukázanie nedostatkov na strane organizátora.

Pre organizátora podujatia s osobitným režimom, návrh zákona okrem povinností podľa odseku 1 určuje aj ďalšie povinnosti.

V prvom rade je organizátor podujatia povinný zabezpečiť vykonanie bezpečnostných opatrení, ktoré uviedol v oznámení podujatia obci, prípadne aj ďalších opatrení určených obcou alebo Policajný m zborom.

Nová právna úprava ustanovuje v rámci usporiadateľskej služby bezpečnostného manažéra podujatia ako ďalšiu dôležitú osobu zodpovednú za riadny a pokojný priebeh podujatia, predovšetkým z bezpeč nostného hľadiska. Bezpečnostný manažér musí byť určený organizátorom podujatia vždy pri podujatí s osobitným režimom. Pri ostatných podujatiach je na rozhodnutí organizátora, či určí bezpe čnostného manažéra.

Podujatie s osobitným režimom si vyžaduje vykonanie ďalších bezpečnostných opatrení súvisiacich so zabezpečením riadneho a pokojného priebehu podujatia. Preto sa organizátorovi také hoto podujatia ustanovuje povinnosť vykonať prehliadku miesta konania podujatia bezprostredne pred konaním podujatia a taktiež uviesť na vstupenke alebo informačnom letáku situačný plán miesta konania podujatia.

Najprísnejší režim právnej úpravy postihuje tie podujatia, ktoré vzhľadom na podmienky, za ktorých sa budú konať a očakávané agresívne správanie problémových divákov, ktorých účasť sa na takomto podujatí predpokladá, sú označené ako rizikové. Okrem povinností vymedzených v odseku 1 a 2 tohto ustanovenia sa organizátorovi rizikového podujatia ukladajú aj ďalšie povinnosti.

Na účely zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu podujatia sa vymedzuje povinnosť organizátora rizikového podujatia požiadať Policajný zbor a obec o pomoc pri zabezpečení verejného poriadku, a aktívne operat ívne informovať obec a policajné zložky o svojich zisteniach získaných v rámci činnosti bezpečnostného manažéra alebo od zástupcov fanklubov o relevantných okolnostiach z pohľadu zabezpečenia verejné ho poriadku, bezpečnosti, ochrany zdravia osôb, životného prostredia a majetku v súvislosti s uskutočnením rizikového podujatia. Predovšetkým sa zabezpečí priebežná informovanosť určený ch subjektov o predpokladanom počte, spôsobe prepravy a správaní rizikových účastníkov podujatia počas ich presunu a na podujatí.

Ak obec nevydala zákaz predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov, nová právna úprava zavádza obmedzenie spočívajúce v tom, že na rizikovom podujatí sa môžu podávať len alkoholické n ápoje, ktorých obsah alkoholu nie je vyšší ako 4,1%, čo zodpovedá desaťstupňovému pivu.

Vzhľadom na predchádzajúce praktické skúsenosti sa okrem povinnosti organizátora podujatia vyčleniť samostatné sektory pre priaznivcov domáceho družstva a pre priaznivcov hostí ustanovuje aj povinnosť vyčleniť v sektoroch hostí aspoň jeden sektor pre tých divákov, ktorí si zakúpili vstupenky vyššej kategórie a aspoň jednu časť sektoru pre divákov, ktorí si zakúpili vstupenky nižšej kategórie. Sektory je mo žné oddeľovať mechanickými zábranami alebo aj živou reťazou usporiadateľov. Navrhovanou úpravou sa sleduje to, aby diváci podporujúci hosťujúce družstvo v záujme pokojné ho sledovania podujatia mali garantovanú možnosť zakúpiť si vstupenky vyššej kategórie a aby si nekupovali vstupenky roztrúsené v sektoroch určených pre domácich priaznivcov, z čoho mohli prameniť drobné slovné roztržky či konflikty v hľadisku. V prípade, ak by k tomu došlo, je usporiadateľ povinný vyzvať takú osobu, aby sa presunula do sektoru pre fanúšikov hostí a ak odmietne, je usporiadateľ oprávnený vyzvať takého fanúšika hostí na opustenie športového zariadenia.

V sektoroch pre domácich priaznivcov i sektoroch pre hosťujúcich priaznivcov je organizátor podujatia povinný zabezpečiť rovnaký štandard služieb (najmä toalety a bufety), aby nedochádzalo k situáciám, že dô vodom negatívnych prejavov sú nedôstojné podmienky pre priaznivcov podporujúcich hosťujúce družstvo. Na jednej strane sa zabezpečuje právo na slušné podmienky pre fanúšikov hostí zodpovedajúce tým, ktor é majú fanúšikovia domácich, na druhej strane sa bude od fanúšikov vyžadovať, aby sa správali slušne, nepoškodzovali zariadenie športového zariadenia, ktoré má dlhodobo slúžiť hosťujú cim priaznivcom (sedačky, bufety, toalety, prípadne iné vybavenie sektoru). V rámci projektu výstavby a rekonštrukcie 21 slovenských štadiónov a národného štadiónu v Bratislave budú v príslušnom š tandarde vybavené na všetkých štadiónoch sektory pre hosťujúcich priaznivcov a bude záležať od správania hosťujúcich priaznivcov a dôslednosti organizátorov podujatí na týchto štadió noch, ako dlho budú tieto sektory slúžiť v dôstojnej podobe tým, pre ktorých budú vybudované, vrátane vybavenia služieb v týchto sektoroch.

S cieľom predchádzať negatívnym javom na podujatiach spojených s nevhodným často až agresívnym správaním účastníkov podujatia sa predloženým návrhom zákona ustanovuje povinnosť organizá tora rizikového podujatia zabezpečiť predaj vstupeniek do sektorov hostí tak, že budú vystavené na meno a priezvisko diváka. Vzhľadom na to, že k protiprávnym konaniam na základe dlhodobého skúmania dochá dza najčastejšie v sektoroch hostí, sa táto povinnosť pre organizátora rizikového podujatia týka len vstupeniek pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo. Obdobné riešenie bolo aplikované aj v iný ch európskych štátoch.

Ïalšou povinnosťou organizátora rizikového podujatia je zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach nevnášali účastníci podujatia štátne symboly iných štátov alebo ich predchodcov, vzhľadom k ich č astému znevažovaniu. Pri medzinárodnom stretnutí táto povinnosť neplatí nakoľko je prirodzené, že fanúšikovia z rôznych štátov používajú na podporu svojich reprezentačných alebo klubových dru žstiev alebo jednotlivcov svoje štátne symboly.

Z dôvodu zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu rizikového podujatia sa organizátorovi takéhoto podujatia novo ustanovuje povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby boli oboznámení s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a za tým účelom tiež zabezpečiť, aby členovia usporiadateľskej služby mali prístup k výpisu z evidencie v informa čnom systéme.

Každé podujatie s osobitným režimom, podujatie najvyššej celoštátnej súťaže dospelých a medzinárodné podujatie na účely zabezpečenia jeho riadneho priebehu vyžaduje vypracovanie dvoch základný ch predpisov, v ktorých budú obsiahnuté pokyny a opatrenia. Prvý predpis obsahuje pokyny a opatrenia súvisiace s organizačným zabezpečením podujatia, pre ktoré je vhodný názov “organizačný poriadok”.

Druhým predpisom sú pokyny a opatrenia, ktoré obsahujú pravidlá správania sa určené pre účastníkov podujatia, teda “návštevný poriadok”, ktorý bude štandardne obsahovať aj povinnosti a zá kazy pre účastníkov podujatia podľa tohto zákona. V návštevnom poriadku sú podľa miestnych podmienok určené aj pravidlá pre vstup návštevníkov na podujatie a činnosť osôb bezprostredne vykonávajú cich usporiadateľskú službu na podujatí. Organizátor podujatia je povinný oba uvedené poriadky vypracovať a uverejniť ich predpísaným spôsobom. Je primerané požadovať od organizátora, aby oba poriadky spr ístupnil jednak účastníkom podujatia v čase konania podujatia na dobre viditeľnom verejne prístupnom mieste na mieste konania podujatia (spravidla pri vstupe do športového zariadenia) a v súčasnej dobe je primeraná aj požiadavka, aby boli oba poriadky uverejnené aj na internete na webovom sídle organizátora podujatia.

K § 7

Návrh zákona vychádza z konceptu, že organizátor podujatia zodpovedá za zabezpečenie verejného poriadku na mieste konania podujatia (v športovom zariadení) a Policajný zbor a obecná polícia zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku mimo športové ho zariadenia. Policajti, okrem veliaceho dôstojníka a tzv. spotterov[1], nebudú za normálnych okolností poč as podujatia prítomní v priestoroch športového zariadenia, ani ak pôjde o rizikové podujatie. Policajné jednotky budú však pripravené na vykonanie zákroku, ak by v priestoroch športové ho zariadenia nastali okolnosti predpokladané zákonom. Výnimkou z uvedeného konceptu budú prípady, keď na základe odplatnej zmluvy s organizátorom podujatia bude Policajný zbor a/alebo obecná polícia poskytovať sú činnosť pri organizácii rizikového podujatia preventívnym umiestnením policajtov v priestoroch športového zariadenia.

V nadväznosti na uvedený koncept návrh zákona ustanovuje povinný postup organizátora podujatia v prípadoch, keď už nie je schopný udržať verejný poriadok na mieste konania podujatia (na štadióne) vlastný mi prostriedkami a silami (usporiadatelia, strážna služba). Organizátor bude v takom prípade povinný prerušiť alebo ukončiť športové podujatie v súlade s pravidlami príslušnej športovej súťaž e, a to v závislosti od závažnosti porušenia verejného poriadku a ohrozenia bezpečnosti osôb alebo majetku a súčasne je povinný požiadať o súčinnosť Policajný zbor pri obnovení pokojné ho stavu. Po obnovení pokojného stavu, podľa vážnosti aktuálnej situácie, jej predpokladaného ďalšieho vývoja a vzniknutých následkov, môže podujatie po prerušení prípadne pokračovať.

Rovnako v prípadoch, ak účastníci nedodržia svoju povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť, je organizátor podujatia oprávnený požiadať o súčinnosť Policajný zbor.

Návrh zákona ustanovuje oprávnenie Policajného zboru uplatniť si primeranú náhradu účelne vynaložených nákladov policajného zásahu v prípadoch, keď nutnosť policajného zásahu bola dôsledkom hrub ého porušenia povinnosti zo strany organizátora podujatia. Ak súčinnosť pri obnovení pokojného stavu poskytne obecná polícia rovnako, si bude môcť uplatniť účelne vynaložené náklady.

Spravidla pôjde o prípady, keď organizátor podujatia napr. v úmysle ušetriť na nákladoch na usporiadateľskú službu podcenil informácie o počte a rizikovosti divá kov a/alebo nevykonal na mieste konania podujatia potrebné bezpečnostné opatrenia.

Zároveň sa upravuje oprávnenie organizátora podujatia uplatňovať si regresne náhradu, ktorú organizátor uhradil za vykonanie zásahu policajným zborom alebo obecnou políciou, alebo jej primeranú časť od subjektov, v dôsledku konania ktorých vznikla situácia, ktorá si vyžiadala zásah polície (napr. ak klub dostal pokutu za použitie pyrotechniky v hľadisku; nešportové správanie diváka spočívajú ce vo vyvolaní bitky medzi divákmi, vbehnutí na ihrisko alebo vhadzovaní predmetov na ihrisko, vulgárne, či rasistické pokriky alebo extrémistické prejavy, bude si môcť regresne uplatniť v civilnom konaní primeran ú časť tejto pokuty voči konkrétnej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, za ktoré klub dostal pokutu.

Upravuje sa aj oprávnenie organizátora podujatia zaznamenať účastníka podujatia, ktorý porušil organizačný poriadok podujatia alebo návštevný poriadok podujatia, do evidencie informačného systému o bezpeč nosti na športových podujatiach. Zapísanie záznamu do informačného systému sa ponecháva na uvážení organizátora podujatia, ktorý sa na základe závažnosti porušenia organizačného alebo návštevn ého poriadku účastníkom podujatia rozhodne, či ho zapíše do informačného systému. Menej závažné formy porušenia organizačného alebo návštevného poriadku môžu byť vybavené bez zá znamu výchovnou asertívnou komunikáciou s príslušným divákom - pohovorom, (dôrazným) upozornením a pod. Takýmito menej závažnými porušeniami budú napr. obsadenie cudzieho sedadla, opakované vstá vanie zo sedadla obmedzujúce iných divákov, vykrikovanie neslušných výrazov, vyhodenie drobného odpadu mimo určených miest, drobné znečistenie hľadiska napr. vyliatím nápoja, zvyškami jedla, obalmi a pod.

K § 8

Vymedzením pojmu usporiadateľská služba sa sleduje presné vyjadrenie podstaty činnosti, úloh a vzájomných vzťahov členov usporiadateľskej služby. Ak je usporiadateľská služba zabezpečovaná s využitím strážnej služby, na zamestnancov strážnej služ by sa vzťahujú aj práva a povinnosti členov usporiadateľskej služby, ktorí zároveň majú oprávnenia podľa osobitného zákona o súkromnej bezpečnosti.

Návrh zákona určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služby zabezpečené aj obecnou políciou.

Táto dohoda, ktorá musí mať písomnú formu, obsahuje najmä zásady spolupráce obecnej polície a organizátora podujatia, počet príslušníkov obecnej polície, ktorí budú plniť úlohy usporiadateľ skej služby, rozsah činnosti vykonávanej obecnou políciou a spôsob určenia výšky nákladov uhrádzaných organizátorom podujatia obci za vykonanú činnosť.

K § 9

S prihliadnutím na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa návrhom z ákona presne vymedzuje, akým spôsobom sa určí potrebný počet členov usporiadateľskej služby pri podujatiach s rôznymi počtami divákov. Pri bežnom podujatí je ustanovený počet členov usporiadateľ skej služby najmenej 10 usporiadateľov na 300 divákov a na každých 100 divákov jeden ďalší usporiadateľ. Ak ide o podujatie s osobitným režimom, najmenej 20% počtu všetkých členov usporiadateľskej služ by tvoria odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby alebo pr íslušníci obecnej polície, ak nejde o rizikové podujatie alebo o podujatie, na ktorom poskytuje súčinnosť Policajný zbor podľa § 18 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu (súčinnosť pri zabezpečení dopravných obmedzení).

Pri rizikových podujatiach sa vyžaduje dvojnásobný počet usporiadateľov (najmenej 20 na 300 divákov a na každých ďalších 100 ďalší dvaja usporiadatelia), pričom z dôvodu vyššieho bezpečnostné ho rizika a tým aj náročnosti výkonu usporiadateľskej služby musí byť najmenej polovica členov usporiadateľskej služby tvorená odborne spôsobilými zamestnancami prevádzkovateľa strážnej služ by alebo príslušníkmi obecnej polície. Bezpečnostná zložka usporiadateľskej služby môže byť zabezpečená aj na základe dohody s Policajným zborom alebo s obecnou políciou.

Zákonom ustanovený počet členov usporiadateľskej služby na základe odôvodnenej žiadosti organizátora môže zvýšiť alebo znížiť obec postupom podľa § 17 ods. 3. Kritériom pre určenie niž šieho alebo vyššieho počtu členov usporiadateľskej služby je najmä druh podujatia, podmienky konania podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov.

Zároveň sa ustanovuje aj oprávnenie pri podujatiach, ktoré nie sú rizikové a pri veľkých podujatiach s predpokladanou účasťou viac ako 10 000 účastníkov podujatia doplniť usporiadateľskú služ bu aj dobrovoľníkmi (najviac 50%), ak obec nerozhodne inak postupom podľa § 17 ods. 3.

K § 10 až 13

Predmetné ustanovenia upravujú postavenie a úlohy osôb, ktoré v rámci v ýkonu usporiadateľskej služby na strane organizátora podujatia zabezpečuje hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ.

Definujú sa podmienky spôsobilosti členov usporiadateľskej služby (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ) na vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby.

Novo sa definujú predpoklady, ktoré musí osoba usporiadateľa spĺňať, a to zdravotná spôsobilosť, plnoletosť, bezúhonnosť a predovšetkým zodpovedajúca odborná príprava, ktorá ho predurč uje na plnenie úloh súvisiacich s organizáciou riadneho a pokojného priebehu podujatia.

Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonó mie (mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

Keďže v doterajšej právnej úprave absentoval základný obsah odbornej prípravy, ktorú má absolvovať/zvládnuť usporiadateľ, cieľom predloženého návrhu zákona je vymedziť základný rá mec vedomostí a zručností, ktorými musí osoba usporiadateľa disponovať. Oblasti prípravy a vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbá lna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci, požiarna ochrana a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.

Zároveň sa ustanovuje spôsob preskúšania osoby uchádzajúcej sa o spôsobilosť na výkon činností usporiadateľskej služby, resp. opakované overenie odbornej spôsobilosti usporiadateľa.

Èlenovia usporiadateľskej služby budú svoju odbornú spôsobilosť preukazovať osvedčením (hlavný usporiadateľ a bezpečnostný manažér) a preukazom (usporiadateľ) o spôsobilosti na výkon činností usporiadateľskej služby. Návrhom zákona sa ustanovujú obligatórne náležitosti osvedčenia a preukazu. Platnosť osvedčenia a preukazu sa navrhuje na štyri roky. Po uplynutí štvorročnej lehoty platnosti osvedč enia sa odborná spôsobilosť usporiadateľa zachová, ak absolvuje opakované overenie odbornej spôsobilosti, ktorú preukáže úspešným vykonaním písomného testu.

Testy slúžiace na odbornú prípravu, skúšku a overenie odbornej spôsobilosti členov usporiadateľskej služby vypracuje odborná komisia.

Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor najviac na dva roky z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti.

Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná takým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pô sobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť aj pre iné subjekty.

Odborná príprava ako aj osvedčovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľa bude inak patriť do kompetencie príslušného športového zväzu, ktorý obsah vzdelávania ako aj obsah samotnej skúšky prispôsobí svojim potrebám a podmienkam.

Požiadavka na zriadenie funkcie bezpečnostného manažéra, na jeho zapojenie do prípravy a zabezpečenia riadneho priebehu podujatia a vymedzenie jeho postavenia vyplýva z Uznesenia Rady Európskej únie (2006/C 322/01) zo 4. decembra 2006 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zá pasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2006, s. 1 – 39) v platnom znení.

Bezpečnostný manažér pod vedením hlavného usporiadateľa zabezpečuje predovšetkým bezpečnostné opatrenia na mieste konania podujatia. Predmetné ustanovenie zároveň určuje odborné požiadavky, ktoré musí osoba plniaca úlohy bezpečnostného manažéra spĺňať. Bezpečnostným manažérom je kvalifikovaný usporiadateľ, ktorý však absolvoval osobitnú prípravu nad rámec bežnej odbornej prí pravy usporiadateľa. Bezpečnostný manažér svoju odbornú spôsobilosť preukazuje osvedčením o spôsobilosti na výkon činností bezpečnostného manažéra. Aj režim odbornej spô sobilosti podlieha opakovanému overovaniu, a to po uplynutí štyroch rokov od platnosti osvedčenia.

K § 14

V záujme posilnenia úloh a činností usporiadateľskej služby za úč elom väčšej zodpovednosti jej členov za riadny a pokojný priebeh podujatia sa jednoznačne rozčleňujú oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby.

Napriek tomu, že podľa právnej úpravy platnej od roku 2008 bol usporiadate ľ na jednej strane oprávnený:

◊ presvedčiť sa, či sa na podujatí chce zúčastni ť iba fyzická osoba na to oprávnená a

◊ neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe, ktorej súd uložil obmedzenie v rámci probačného dohľadu alebo ktorej príslušný orgán uložil obmedzujúce opatrenie,

zákon výslovne/priamo usporiadateľa alebo organizátora podujatia neoprávň oval k tomu, aby mohol v priestore, za ktorý organizačne i právne zodpovedá, zisťovať totožnosť účastníka podujatia, hoci z podstaty citovaných zákonných oprávnení je zrejmé, že bez zistenia totož nosti naplnenie tohto účelu nie je možné.

Taktiež je potrebné jednoznačne vyjadriť povinnosť usporiadateľa, ktor ý sa spolupodieľa na zabezpečení riadneho priebehu podujatia vrátane verejného poriadku, bezpečnosti osôb, nevpustiť do priestoru, kde sa podujatie koná osobu, ktorá pri vstupe odmietne preukázať svoju totožnos ť alebo ju nepreukáže hodnoverným spôsobom.

Aby usporiadateľ mohol napĺňať zákonnú povinnosť spočívajúcu v neumožnení vstupu na podujatie fyzickej osobe, ktorej účasť na podujatí bola zakázaná, musí vedieť účastní ka podujatia identifikovať a zistiť, či nie je vedený v evidencii osôb, ktorým bola účasť na podujatí zakázaná. Pri rizikových podujatiach je možné predpokladať prísnejšie opatrenia voči osobá m, ktoré je možné na základe záznamu v evidencii informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach považovať za rizikové.

Osobu, ktorá odmietne preukázať na vstupe do športového zariadenia svoju totožnosť, usporiadateľská služba nevpustí na podujatie.

Zákonný okruh podmienok, za ktorých je člen usporiadateľskej služby povinný neumožniť fyzickej osobe vstup na podujatie, sa rozširuje aj o situácie, keď sa na podujatí chce zúčastniť fyzická osoba, pri ktorej je, či už vzhľadom na jej správanie, verbálne alebo neverbálne prejavy, zrejmé, a teda možno dôvodne predpokladať, že bude narušovať verejný poriadok na podujatí, alebo iným spô sobom ohrozovať pokojný priebeh podujatia.

Ïalšia situácia, ktorú zákon upravuje je, keď sa na rizikovom podujatí chce zúčastniť fyzická osoba mladšia ako 14 rokov bez sprievodu akejkoľvek plnoletej fyzickej osoby. Usporiadateľ je povinný neumožni ť vstup na podujatie takejto maloletej osobe.

Organizátor podujatia má povinnosť vyčleniť pre účastníkov podujatia samostatné sektory, a to pokiaľ ide o priaznivcov domáceho družstva a tak isto aj pre priaznivcov hosťujúceho druž stva. V priebehu podujatia môže nastať situácia, že sa priaznivci hostí dostanú do sektora vyčleneného pre domácich priaznivcov a v dôsledku ich správania alebo už aj samotnou prítomnosťou v sektore domá cich vznikne konfliktná situácia, ktorá narušuje pokojnú atmosféru a ohrozuje verejný poriadok. Ak v takom prípade fanúšikovia hostí nevyhovejú výzve usporiadateľa, aby sa premiestnili do sektoru hostí , resp. do časti sektoru vyčlenenej pre fanúšikov hostí, usporiadateľ je oprávnený dať takýmto účastníkom pokyn, aby opustili podujatie.

V návrhu zákona sa taktiež upravuje oprávnenie člena usporiadateľskej služby v súvislosti s prípravou podujatia (pred podujatím) a v čase konania podujatia využívať na plnenie pridelených úloh vý pis z informačného systému za účelom identifikácie rizikových osôb, najmä tých, ktorým bola účasť na podujatí zakázaná, s cieľom zabrániť ich účasti na podujatí.

Zároveň sa oproti pôvodnej právnej úprave dopĺňajú nové povinnosti člena usporiadateľskej služby týkajúce sa jeho správania, či konania, povinnosť zúčastniť sa zaškolenia uskutočňovan ého organizátorom podujatia pred začiatkom podujatia, na ktorom má plniť úlohy člena usporiadateľskej služby, ako aj povinnosť predložiť na vyzvanie preukaz usporiadateľa, osvedčenie hlavného usporiadateľ a a osvedčenie bezpečnostného manažéra oprávneným osobám (organizátor podujatia, príslušník Policajného zboru, dozorný orgán obce, delegát zväzu), ktoré si vedia overiť platnosť osvedč enia alebo preukazu v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach.

Základným poslaním a podstatou činnosti člena usporiadateľskej služby je vykonávať službu pre účastníka podujatia, starať sa o jeho bezpečnosť, informovanosť a pohodlie. Aj preto návrh zákona v r ámci prípravy členov usporiadateľskej služby kladie dôraz aj na verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Pôsobenie usporiadateľa na účastníkov podujatia musí byť založené na vzájomnej dôvere a pochopen í toho, že zo strany členov usporiadateľskej služby ide o výkon asistenčnej služby, ktorej účelom je dopomôcť bežnému/slušnému divákovi (vrátane mládeže, žien a detí) k pohodliu, má navodiť priateľské prostredie, garantovať stabilné sociálne správanie ostatných účastníkov i pocit bezpečnosti diváka.

Výkon usporiadateľskej služby je založený na báze slušnosti, asertívnej komunikácie a prirodzenej dobrovoľnej súčinnosti zo strany účastníka podujatia. Ak je plnenie povinnosti účastní ka podujatia potrebné vynucovať, usporiadateľ vecne, bez vyvolania, či podnecovania emócií alebo incidentu, požiada o súčinnosť zamestnancov strážnej služby, príslušníkov obecnej polície alebo príslu šníkov Policajného zboru.

K § 15

Upravujú sa konkrétne povinnosti účastníka podujatia, ktoré koreš pondujú s oprávneniami a povinnosťami organizátora podujatia a členov usporiadateľskej služby a ich porušenie je premietnuté do časti návrhu zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky. Povinnosti účastn íka podujatia sa vzhľadom na extenzívne vymedzenie pojmu “účastník podujatia” vzťahujú na všetky osoby, ktoré sú zúčastnené na podujatí.

Základnými povinnosťami účastníka podujatia sú:

◊ povinnosť dodržiavať pokyny osôb podieľajú cich sa na organizovaní podujatia a výkone dozoru nad priebehom podujatia,

◊ povinnosť zdržať sa všetkého, čo by narušovalo verejný poriadok alebo pokojný priebeh podujatia,

◊ povinnosť zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí,

◊ povinnosť zdržať sa požívania omamných látok alebo psychotropných látok počas podujatia,

◊ povinnosť strpieť úkony členov usporiadateľskej služby súvisiace s porušením povinnosti účastníka podujatia pri výkone oprávnení a plnení ich povinností podľa § 14,

◊ povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť,

◊ povinnosť zaobstarať si vstupenku do sektoru vyčleneného pre divákov podporujúcich družstvo alebo jednotlivca, ktorých podporuje.

K § 16

Upravujú sa zákazy pre účastníka podujatia, ktorých poruš enie je premietnuté do časti zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky.

Účastníkovi podujatia sa v záujme ochrany verejného poriadku a pokojného priebehu podujatia zakazuje vnášať na miesto konania podujatia a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti. Pri porušení tohto zákazu bude potrebné vždy skúmať, či po kus o vnesenie pyrotechniky, zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším zaistenej pri vstupe diváka do športového zariadenia, vzhľadom na druh a charakter podujatia, druh, charakter a úč el bežného/možného použitia zaistenej veci, osobu diváka (rizikový divák, bežný divák, hosťujúci divák), stupeň zavinenia (nedbanlivosť alebo úmysel) a konkrétne okolnosti zistenia veci (napr. č i vec bola vedome ukrytá na/v tele alebo v oblečení diváka), napĺňa materiálnu stránku priestupku.

Účastníkovi podujatia sa tiež zakazuje navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, ako aj vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, pod ávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, alebo vnášať na rizikové podujatie alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším ako 4, 1 objemových percent alkoholu.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim jeho identifikáciu. Aj v tomto prípade sa vždy musí vyhodnocovať aj materiálna strá nka naplnenia znakov priestupku. Ak je dôvodom zahalenia tváre kuklou chladné počasie alebo náboženské presvedčenie, v takom prípade zahalenie tváre nebude napĺňať materiálnu stránku priestupku. Tá vš ak bude naplnená vždy, ak sa osoba so zahalenou tvárou bude nachádzať v skupine osôb, ktorá svojim správaním narušuje pokojný priebeh podujatia alebo verejný poriadok alebo sa nachádza v sektore, kde dochá dza k protiprávnemu konaniu. V týchto prípadoch zákaz zahalenia tváre má pôsobiť preventívne, nakoľko veľkej časti aktov diváckeho násilia sa dopúšťajú práve osoby so zahalenou tvárou.

Pre efektívne využitie kamerového systému bola doterajšia právna úprava nevyhovujúca, pretože vyžadovala, aby bol delikvent policajtom vyzvaný na odkrytie tváre až v čase vykonávania služobného zá kroku, čo v mnohých prípadoch z objektívnych dôvodov nebolo uskutočniteľné (napr. keď páchatelia hádžu do policajtov nebezpečné predmety alebo sa ukrývajú v dave). To fakticky znamenalo, že agresívny účastník podujatia, proti ktorému sa práve nevykonával služobný zákrok, pri ktorom bol vyzvaný na odkrytie tváre, za iných okolností nemal zakázané, aby mal zakrytú tvár, t. j. zákaz zakrytia tvá re bez splnenia vyššie uvedených podmienok sa na účastníka podujatia nevzťahoval, a to ani v čase, keď sa dopúšťal protiprávneho konania.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejné ho poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia. Týmto zákazom sa má zamedziť provokáciám a podnecovaniu k nenávisti ničením/pálením štátnych a iných symbolov a pod. Porušenie tohto zá kazu je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu bezpeč nosti, zdravia alebo mravnosti účastníkov podujatia.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje vstupovať v čase konania podujatia do priestorov športoviska (ihrisko, hracia plocha, trať pretekov, strelisko) bez súhlasu organizátora. Pri vniknutí/vbehnutí jedného alebo viacerý ch účastníkov podujatia na športovisko je jednak narušený priebeh športovej súťaže a tiež dochádza k ohrozeniu účastníkov podujatia zo strany toho účastníka, ktorý tento zákaz porušil. Najm ä pri nedovolenom vbehnutí väčšieho množstva divákov, či davu divákov na športovisko je situácia bezpečnostne veľmi ťažko zvládnuteľná bez násilného potlačenia, pri takomto vbehnutí navy še vôbec nemusí byť zrejmé, čo je zámerom vbehnutia (napadnutie rozhodcov, súperových hráčov, realizačného tímu alebo divákov alebo oslava výsledku s hráčmi svojho tímu, resp. v dave môžu by ť aj osoby s rôznymi zámermi). So súhlasom organizátora bude možné vstúpiť do priestorov podujatia najmä v prípadoch organizovaných osláv v súťaži a pod. Porušenie zákazu vstupovať bez sú hlasu organizátora podujatia v čase konania podujatia do priestorov športoviska je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje vhadzovať predmety do priestoru športoviska, nakoľko sa týmto narušuje pokojný priebeh športového podujatia. Porušenie tohto zákazu je kvalifikované ako priestupok divá ckeho násilia. V prípade, ak je do priestoru športoviska vhodený predmet, ktorý je možné vzhľadom na jeho spôsobilosť ublížiť na zdraví považovať za nebezpečný predmet, bude prichádzať do ú vahy právne posúdenie takého činu ako trestný čin (prečin) výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

K § 17

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce pri príprave, priebehu a organizá cii podujatia. Obec na území svojej pôsobnosti vykonáva samosprávu starostlivosťou o svojich obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a to nielen tý ch, ktorí sú účastníkmi verejného športového podujatia ale aj (najmä) tých, ktorí sa na podujatí nezúčastnia a konanie podujatia vnímajú neutrálne, resp. negatívne, najmä v prípade, keď podujatie zasiahne do pohodlia ich každodenného života, ani nehovoriac o ich zákonom chránených právach. Mnohé športové zariadenia/štadióny sú v (spolu)vlastníctve obcí, t.j. obec kontrolou bezpečnostný ch opatrení deklarovaných/vykonaných zo strany organizátora podujatia de iure i de facto "vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce" (§ 4 ods. 3 písm. a) zá kona č. 369/1990 Zb.). Obec utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na kultúru, telesnú kultúru a šport (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb.).

Obec zabezpečuje verejný poriadok v obci (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. ); pri čom spolupôsobí Policajný zbor (§ 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorší ch predpisov).

Obec je na svojom území regulátorom, ktorý pozná, garantuje a chráni potreby svojich obyvateľov a teda vie určiť podmienky, ktorými je možné zabezpečiť, že konanie verejného športové ho podujatia do normálneho života obyvateľov obce zasiahne v čo najmenšej miere, resp. že nevzniknú neželané následky. Táto rola/úloha obce v procese organizovania verejných športových podujatí na jej ú zemí vrátane kontroly plnenia bezpečnostných opatrení je, vzhľadom na úlohy a pôsobnosť obce pri výkone samosprávy, nezastupiteľná. Policajný zbor je povinný na požiadanie poskytnúť obci súč innosť v súvislosti s výkonom dozoru a kontrolou bezpečnostných opatrení pri rizikových podujatiach. Aktívny zásah Policajného zboru do civilného života obce, ktorého súčasťou je uskutočnenie verejn ého športového podujatia, sa predpokladá až pri vzniku bezpečnostného incidentu. Inak Policajný zbor iba poskytuje súčinnosť pri organizovaní športového podujatia. Obec vykonáva dozor nad tým, č i podujatie prebieha v súlade so zákonom a s oznámením organizátora podľa § 4. Po obdržaní písomného oznámenia organizátora podujatia o konaní podujatia, obec prostredníctvom dozorného orgánu preverí, či vzhľadom na podmienky, za akých sa podujatie koná, organizátor podujatia zabezpečil dostatočný počet usporiadateľov, v prípade potreby aj účasť bezpečnostného manažéra, a či splnil ďalš ie ustanovené podmienky. Túto previerku môže vykonať aj v súčinnosti s Policajným zborom. Ak obec zistí, že organizátor túto svoju povinnosť ani napriek predchádzajúcemu upozorneniu nesplnil, prí padne ju splnil nevyhovujúco, podujatie zakáže.

Posilnenie ingerencie obce do prípravy a priebehu podujatia je premietnuté aj v oprávnení obce, na základe žiadosti organizátora a preverenia konkrétnych podmienok konania podujatia vrátane možného narušovania verejn ého poriadku na podujatí, určiť počet členov usporiadateľskej služby aj v inom rozsahu (vyššom alebo nižšom) ako je rozsah určený organizátorom podujatia v súlade so zákonnými podmienkami. Pri konan í podujatia mimo športového zariadenia, je obec oprávnená navrhnúť organizátorovi podujatia iné miesto na jeho konanie, než aké sa uvádza v oznámení.

Upravuje sa povinnosť obce najneskôr 48 hodín pred začiatkom rizikového podujatia oznámiť organizátorovi podujatia a Policajnému zboru meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefonicky kontakt dozorného orgá nu, čím sa zabezpečí možnosť operatívnej komunikácie s konkrétnym zástupcom obce. Dozorný orgán je povinný zúčastniť sa na príprave rizikového podujatia a na podujatí . Nesplnenie tejto povinnosti dozorného orgánu je sankcionované ako priestupok fyzickej osoby, ktorá bola obcou poverená výkonom dozoru.

Upravuje sa oprávnenie obce zakázať podujatie v prípadoch, ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životné ho prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie. Obec rozhoduje z vlastného podnetu, alebo na základe žiadosti organizátora alebo Policajné ho zboru.

Upravuje sa povinnosť dozorného orgánu prítomného na podujatí na základe vyhodnotenia priebehu podujatia v súlade so športovými pravidlami prerušiť podujatie (aj opakovane) alebo ho zakázať, ak sa na podujatí porušujú ľudské práva alebo slobody. Upravuje sa spôsob oznámenia prerušenia alebo zákazu podujatia dozorným orgánom organizátorovi podujatia. Vzhľadom na operatívnosť prijímania týchto rozhodnutí sa rozhodnutie oznamuje ústnym vyhlásením.

Upravuje sa povinnosť obce vydať zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, ak o to požiada organizátor podujatia alebo Policajný zbor.

K § 18

Ustanovujú sa podmienky, za ktorých je Policajný zbor oprávnený bez ozna čenia monitorovaných priestorov vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy z prípravy alebo priebehu podujatia, vrátane premiestňovania sa účastníkov podujatia, ako aj iné záznamy o pri ebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku súvisiacich s podujatím.

Zásadne pôjde o monitorovanie priestorov, ktoré sú verejne prístupné (napr. autobusová stanica, vlaková stanica, verejný dopravný prostriedok, parkovisko, čerpacia stanica, odpočívadlo, cestná komuniká cia, verejnosti prístupné pohostinské zariadenia a pod.), za súčasného splnenia zákonnej podmienky, že na danom podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejné ho poriadku, je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia alebo ide o rizikové podujatie.

Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom bude možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, discipliná rneho konania a na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22. Ak zaznamenané údaje nie sú potrebné na niektorý z uvedených účelov, organizátor podujatia je povinný ich zlikvidova ť v lehote určenej zákonom (§ 17 ods. 7 v spojení s § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa určené povinné ustanovenia uvedeného zákona upravujúce povinnosti prevádzkovateľa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na zabezpeč enie verejného záujmu, ak prevádzkovateľ plní povinnosti výslovne ustanovené osobitným zákonom určené na zaistenie: c) verejného poriadku a bezpečnosti, d) predchá dzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti, zisťovania jej páchateľov, vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov, g) výkonu kontroly, dohľ adu, dozoru alebo uplatňovania regulácie v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach uvedených v písmenách c) až f).

Na základe vzoru z českej právnej úpravy sa aj v našich podmienkach určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služ by na takom podujatí zabezpečené aj v súčinnosti s Policajným zborom. Takáto činnosť Policajného zboru je len doplnkom pri zabezpečovaní riadneho a pokojného priebehu podujatia (podpora bezpečnostnej zlož ky usporiadateľskej služby, ktorú inak zabezpečuje a vykonáva strážna služba alebo obecná polícia), nemôže teda v plnom rozsahu nahradiť usporiadateľskú službu. Zároveň sa explicitne urč uje druh podujatí (podujatie s osobitným režimom a medzinárodné podujatie), pri ktorých takáto dohoda je možná, ako aj základný rámec jej náležitostí.

Upravuje sa aj oprávnenie Policajného zboru označiť podujatie za rizikové (bez ohľadu na stanovisko obce alebo organizátora podujatia), pričom sa zároveň ukladá povinnosť bezodkladne oznámiť túto skutočnos ť organizátorovi podujatia, obci a príslušnému športovému zväzu, ktorým z takého označenia podujatia vyplývajú ďalšie povinnosti v súvislosti s jeho prípravou a organizovaním.

K § 19

Na základe skutočnosti, že každý šport je zastrešený športov ým zväzom, ktorý v záujme ochrany pravidiel a rozvoja príslušného športu vykonáva dozor nad riadnym konaním športových podujatí so znalosťou ich pravidiel a interných predpisov príslušného športov ého zväzu, či pravidiel medzinárodnej športovej organizácie, sa v záujme posilnenia prvku nezávislej odbornej kontroly nad organizovaním podujatí ustanovujú pravidlá a spôsob výkonu tohto dozoru, ktorý bude vykonávaný obligatórne na podujatiach s osobitným režimom.

Porušenie povinnosti delegáta zúčastniť sa na podujatí (bez ospravedlnenia a primeraných dôvodov) sa posudzuje ako priestupok rovnako ako nevypracovanie a nepredloženie správy delegáta športovému zväzu.

Upravuje sa postavenie a úlohy delegáta zväzu, ktorý je povinný upozorňovať organizátora podujatia na nedostatky v dodržiavaní zákona bezodkladne po ich zistení a vyžadovať vykonanie opatrení na ich odstrá nenie.

V prípade zistenia hrubého narušenia verejného poriadku alebo vážneho ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia delegát zväzu bezodkladne operatívne ústnym vyhlásení m vyzve organizátora podujatia prostredníctvom hlavného usporiadateľa na prerušenie podujatia alebo skončenie podujatia v súlade s príslušnými športovými pravidlami.

Delegát zväzu vypracuje po podujatí, na ktorom sa zúčastnil, hodnotiacu správu, ku ktorej môže v prílohe priložiť aj fotografie alebo videozáznamy z verejného podujatia, preukazujúce konštatovania uvedené v správe.

Aj tieto záznamy sú vyhotovované vo verejne prístupných priestoroch, spravidla v priestoroch športového zariadenia a ich účel je výhradne zaistenie verejného poriadku a bezpečnosti na športových podujatiach.

Správa delegáta zväzu a jej prílohy budú použiteľné v rámci trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania a na účely vedenia a využ ívania informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach.

Upravuje sa, že športový zväz, ktorý vykonáva dozor na podujatiach s osobitným režimom, zverejňuje zoznam delegátov zväzu na svojom webovom sídle.

K § 20

Obsahom predmetného ustanovenia sú osobitné požiadavky na športové zariadenia z hľadiska bezpečnosti účastníkov podujatia.

Podmienky a kritéria pre výstavbu športových zariadení, ktoré sa majú využívať na medzinárodné športové podujatia, musia okrem slovenských právnych predpisov a noriem spĺňať aj parametre, ktoré vyžaduje príslušná medzinárodná športová organizácia. Táto podmienka sa vyjadruje aj v zákone z dôvodu, aby sa stala právne relevantnou napr. v rámci stavebného konania, prípadne pri prideľovaní dot ácií na výstavbu športovej infraštruktúry s parametrami, ktoré sú vyžadované medzinárodnými športovými organizáciami, avšak sú nad rámec slovenských právnych predpisov a noriem.

Požiadavka rozdelenia štadióna na sektory technickými prostriedkami, prípadne živou reťazou usporiadateľov, je primeraná pri rizikových stretnutiach.

V záujme efektívneho zabezpečenia verejného poriadku a bezpečnosti osôb na mieste konania podujatia a v jeho okolí zákon dá va oprávnenie organizátorovi podujatia, Policajnému zboru, obecnej polícii uzatvoriť priestory, verejné priestranstvá (sektory, fanzóny, parkovisko), priestory poskytovania služieb (bufety, reštaurá cie) na mieste konania podujatia a vykonať dôkladnú kontrolu účastníkov podujatia, fanúšikov alebo iných osôb, ak možno z okolností alebo ich správania dôvodne predpokladať narušenie pokojné ho priebehu podujatia alebo verejného poriadku.

Návrh zákona novo upravuje povinnosť organizátora podujatia, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, zriadiť vo vnútornom priestore športového zariadenia najmenej dve miesta zdravotníckej pomoci. V prípade menších podujatí návrh zákona určuje pre organizátora podujatia povinnosť zriadiť aspoň jedno miesto zdravotn íckej pomoci.

V súlade s článkom 3 ods. 3 Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch sa ustanovuje, že organizátor podujatia a Policajný zbor majú koordinovať premiestňovanie účastníkov podujatia už z miesta ich odchodu. Účastníkom, ktorí sú rizikoví, či u ž na základe predchádzajúcich postihov uvedených v evidencii informačného systému alebo na základe ich správania počas premiestňovania (na stanici, na letisku, na čerpacích staniciach, parkoviská ch, v pohostinských zariadeniach a pod.), účasť na podujatí nebude umožnená. Zdôrazňuje sa nevyhnutnosť vykonať voči takýmto osobám primerané opatrenia ihneď po tom, ako sa na základe ich sprá vania stanú rizikovými. Pri koordinovaní premiestňovania účastníkov podujatia poskytuje súčinnosť bezpečnostný manažér družstva hostí alebo aj iný subjekt, ktorý zabezpečuje predaj a distribú ciu vstupeniek do sektorov hostí alebo ich prepravu a pri medzinárodných podujatiach aj cestovná kancelária.

K § 21

Obsahom právnej úpravy v § 21 je úprava povinnosti organizátora rizikov ého podujatia zriadiť pri vchodoch a východoch športového zariadenia a v priestoroch športového zariadenia kamerový zabezpečovací systém. Systém musí umožniť monitorovanie uvedených priestorov a identifik áciu fyzickej osoby a zabezpečiť záznam v digitálnej forme.

Povinnosť zriadiť kamerový zabezpečovací systém má organizátor podujatia vždy na futbalovom podujatí a hokejovom podujatí najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých, ako aj v prí padoch, ak to ustanovujú požiadavky medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu, a to aj v prípadoch ak nejde o rizikové podujatie.

Kamerový systém nesmie zasahovať do súkromia fyzických osôb, ktoré nie sú účastníkmi podujatia. Monitorovanie športového zariadenia musí byť označené pri vstupoch do športového zariadenia.

Vymedzuje sa na aké účely môže byť využitý záznam z kamerového systému inštalovaného v športový ch zariadeniach.

Návrh zákona taxatívne vymedzuje možné náhradné opatrenia, za splnenia ktorých sa podujatie môže konať aj v prí pade, ak organizátor podujatia, ktorý bol povinný zriadiť kamerový systém, tento systém nezriadil.

Týmito alternatívnym náhradnými opatreniami sú:

◊ zrušenie účasti divákov podporujúcich hosťujú ce družstvo alebo jednotlivca,

◊ poskytnutie súčinnosti usporiadateľskej služby hosťujúceho družstva alebo jednotlivca pri premiestňovaní účastníkov podujatia podporujúcich hosťujúce druž stvo na miesto konania podujatia a z miesta konania podujatia, pri zabezpečení kontroly vstupu do sektoru vyčleneného pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca a vykonávanie činnosti usporiadateľ skej služby v tomto sektore, alebo

◊ vykonanie iných účinných bezpečnostných opatrení schválených obcou a Policajným zborom (napr. uzavretie športového zariadenia určitý čas pred začiatkom podujatia, úplný zákaz pod ávania, predaja a konzumácie alkoholických nápojov, dohoda o poskytnutí súčinnosti Policajného zboru podľa § 18 ods. 4, zákaz vnášania veľkoplošných transparentov a pod.).

Napriek všetkým týmto podmienkam a opatreniam musí byť naplnený aj re álny predpoklad, že určené/prijaté/dojednané a schválené opatrenia budú postačujúce na zabezpečenie pokojného priebehu podujatia.

K § 22

Navrhovanou úpravou sa spresňuje, o ktorých osob ách budú vedené údaje v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach. Pôjde o údaje o všetkých osobách, ktoré boli orgánmi verejnej moci alebo aj disciplinárnymi orgánmi potrestané alebo postihnuté za akty diváckeho násilia alebo im bol uložený predbežný zákaz alebo obmedzenie účasti na verejných podujatiach. Rovnako budú evidované aj osoby zdržujúce sa na území SR, ktoré boli postihnuté alebo potrestané za akty diváckeho násilia v cudzine, ako aj cudzinci, ktorým bolo uložené administratívne vyhostenie a zákaz vstupu na územie SR v súvislosti s deliktami diváckeho násilia, na ktor ých sa mali zúčastniť na území SR. Zákon upravuje aj zaznamenanie údajov o osobe podozrivej zo spáchania deliktu diváckeho násilia aj v prípade, ak jej totožnosť nebola ešte zistená.

Návrh zákona predpokladá možnosť, aby organizátor podujatia bol oprávnený do evidencie uviesť osoby, ktoré porušili organizačný poriadok alebo návštevný poriadok bez formálneho sprá vneho konania a na tomto základe neumožniť evidovanej osobe účasť na podujatí, ktoré organizuje. V prípade, ak je za realizáciu a priebeh verejného športového podujatia zodpovedný subjekt súkromného prá va (organizátor) – nie orgán verejnej moci, je nevyhnutné, aby právny poriadok poskytoval takémuto subjektu dostatočné právne nástroje na realizáciu jej práv a riadny výkon jej povinností. Ak je povinnosť ou organizátora zabezpečiť riadny priebeh športového podujatia (najmä zabezpečiť, aby sa podujatie uskutočnilo bez ohrozovania života, zdravia a majetku fyzických osôb), je potom nevyhnutné poskytnúť mu aj s úkromnoprávne nástroje na riadny výkon tejto povinnosti. Postih osoby, ktorá poruší predpisy verejného práva a je za tento delikt postihnutá podľa noriem správneho, resp. trestného práva, nie je možné stoto žniť s opatreniami, ktoré musí mať organizátor k dispozícii najmä v režime preventívnych opatrení.

Neúčasť fyzickej osoby na verejnom športovom podujatí, ktorá je spôsobená rozhodnutím/opatrením organizátora podujatia súkromnoprávnej povahy je v plnom rozsahu v súlade s potrebou ochrany verejného zá ujmu, ako aj záujmov organizátora, od ktorého nie je možné očakávať, aby dobrovoľne a bez ďalšieho akceptoval na športové podujatie vstup takých osôb, pri ktorých existuje reálna hrozba napr. poš kodzovania majetku organizátora podujatia a pod. (a to aj v prípade, že zákaz vstupu na podujatie podľa noriem verejného práva týmto osobám uložený nebol). Procesná náročnosť uplatnenia niektorých verejnopr ávnych aktov (napr. predbežné opatrenia, resp. obmedzujúce opatrenia a pod.), opodstatňuje uplatnenie aj súkromnoprávnych preventívnych opatrení priamo zo strany organizátora vo vzťahu k podujatiam, ktoré organizuje.

V súvislosti s predmetnou úpravou sa v odseku 2 a v odseku 3 vymedzujú údaje o osobe delikventa a jeho delikte, ktoré sa uvádzajú v evidenciách informačného systému, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do evidencie v prípade, ak sa do evidencie zapisuje maloletá osoba. Do evidencie sa môžu zapisovať údaje v rozsahu primeranom dosiahnutiu sledovaného účelu zákona. Pokiaľ ide o iné údaje, ktoré slúž ia na identifikáciu osoby, rozumejú sa nimi také identifikačné údaje, ako sú napríklad tetovania, jazvy a iné špecifikačné znaky (chýbajúce časti tela a pod.), či vzťah k extré mistickej skupine resp. ideológii. Ustanovuje sa, že ak sa do evidencie zapisujú údaje o maloletej osobe a jej protiprávnom konaní, do evidencie sa zapisujú aj identifikačné údaje osoby, ktorá maloletého na podujatí sprevádzala.

Ïalším typom evidencie vedenej v informačnom systéme, bude evidencia hlavných usporiadateľov, usporiadateľov a bezpečnostných manažérov. V odseku 6 sa vymedzujú údaje, ktoré táto evidencia bude obsahovať.

V evidencii informačného systému budú vedené aj dohody podľa § 8 ods. 3 a 18 ods. 4, teda dohody s obcou alebo Policajným zborom o súčinností pri zabezpečení plnenia činností usporiadateľskej služby na podujatí.

V odseku 8 sa ustanovuje, odkiaľ budú získavané údaje do jednotlivých evidencií informačného systému a tiež to, ktor ý orgán bude údaje zapisovať do jednotlivých evidencií.

Orgány verejnej moci, ktoré rozhodli o uložení zákazu účasti na športových podujatiach formou sankcie alebo formou predbe žného opatrenia v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní sú povinné toto rozhodnutie bezodkladne oznámiť futbalovému zväzu, hokejovému zväzu, a ak sa jedná o delikt diváckeho násilia spáchaný pri inom druhu športu aj príslušnému športovému zväzu.

Upravuje sa oprávnenie organizátora vytvoriť výpis z evidencií informačného systému, ktorý môže byť použitý v čase konania podujatia iba za účelom plnenia povinnosti organizátora a výkonu oprá vnenia usporiadateľa neumožniť vstup a účasť na podujatí fyzickej osobe, ktorej účasť na podujatí bola zakázaná rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo disciplinárneho orgánu.

Údaje v evidencii podľa § 22 ods. 2 o osobách, ich deliktoch, uložených sankciách a ochranných opatreniach sa vedú v informačnom systéme päť rokov od vykonania trestu za spáchaný trestný č in, od vykonania sankcie uloženej v priestupkovom alebo disciplinárnom konaní, od uplynutia doby predbežného opatrenia/zákazu podľa § 27 ods. 2 alebo ochranného opatrenia uloženého v priestupkovom konaní alebo od uplynutia doby primeraného obmedzenia uloženého v trestnom konaní alebo odo dňa administratívneho vyhostenia podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

Ak počas plynutia päťročnej lehoty bude do evidencie osoby vykonaný nový záznam, údaje (všetky) sa vedú až do uplynutia lehoty, ktorá platí pre vedenie údajov na základe posledného záznamu do evidencie.

Údaje o hlavných usporiadateľoch, bezpečnostných manažéroch a usporiadateľoch sa budú viesť v informačnom systéme päť rokov od uplynutia doby platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedč enia bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa.

Podrobnosti týkajúce sa vytvorenia a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach upraví správca informačného systému svojim vnútorným predpisom.

K § 23

Navrhuje sa koncept samofinancovania prevádzky a rozvoja informačného systé mu tak, že polovica z každej finančnej sankcie uloženej za správny delikt alebo priestupok podľa tohto zákona alebo za disciplinárne previnenie súvisiace s organizovaním alebo účasťou na verejnom športovom podujat í by mala byť poukázaná na osobitný “prevádzkový účet”, z ktorého by mala byť verejne kontrolovateľným spôsobom financovaná prevádzka a rozvoj informačného systému.

Ïalším zdrojom financovania informačného systému môžu byť príspevky športových zväzov, účelové dotácie, dary a iné príjmy.

Prípadné prebytočné prostriedky na účte by mali byť používané na projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti osôb na verejných podujatiach a na vzdelá vacie aktivity v tejto oblasti.

Informácie o príjmoch a výdavkoch prevádzkového účtu a informácie o spôsobe nakladania s finančnými prostriedkami prevádzkového účtu budú verejne prístupné a kontrolovateľné na webovom sí dle subjektu, ktorý spravuje informačný systém.

K § 24

Upravujú sa konkrétne porušenia zákona - správne delikty, za ktoré bude okresný úrad na návrh obce, Policajného zboru alebo z vlastného podnetu ukladať pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi. Horná hranica pokuty za jednotlivé porušenia je odstupňovaná podľ a charakteru konkrétneho podujatia, na ktorom k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Pri rizikových podujatiach môže byť uložená za správny delikt pokuta až do výšky 50.000 eur.

Za správny delikt, pri ktorom v dôsledku hrubého zanedbania povinností organizátora podujatia dôjde k závažnému alebo nenapraviteľnému následku alebo ak vznik takého následku bezprostredne hrozil, bude možné uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov.

Páchateľovi správneho deliktu sa na dobu výkonu sankcie zakáže vykonávať činnosť organizátora podujatí určených presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, sú ťaže alebo športu, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje.

Pri recidíve správnych deliktov v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za obdobný správny delikt, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice.

Ustanovuje sa objektívna lehota (3 roky od dňa spáchania deliktu) a subjektívna lehota (1 rok odkedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel) na prejednanie správneho deliktu.

V záujme ochrany nárokov tretích osôb sa zdôrazňuje, že uložením a vykonaním sankcie, nie je dotknutá povinnosť subjektu postihnutého v správnom konaní, nahradiť škodu, ktorá bola deliktom spôsoben á tretím osobám.

K § 25

Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov podľa jednotlivý ch subjektov, ktorým zákon ukladá povinnosti v súvislosti s organizovaním športových podujatí.

Ako organizátor podujatia sa môže priestupku dopustiť iba fyzická osoba - nepodnikateľ, podnikateľ by pri porušení tej istej povinnosti zodpovedal za správny delikt podľa § 24. Pri správnom delikte je ustanovená podstatne vyššia hranica pokuty, nakoľko organizátor podujatia, ktor ý podujatie organizuje v rámci svojho podnikania (s cieľom dosiahnuť zisk) je povinný vykonávať podnikateľskú činnosť s potrebnou odbornou starostlivosťou.

Priestupku sa dopustí hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ, ak

◊ nesplní povinnosť oznámiť stratu zdravotnej spô sobilosti alebo stratu bezúhonnosti (§ 13 ods. 4),

◊ nesplní niektorú z povinností člena usporiadateľskej služby podľa § 14 ods. 2, alebo

◊ predloží nepravdivý lekársky posudok alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení o bezúhonnosti.

Priestupku sa dopustí účastník podujatia, ak

◊ poruší povinnosti účastníka podujatia uvedené v § 15,

◊ poruší zákazy ustanovené v § 16 písm. b) až d) a f)

◊ navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných lá tok alebo psychotropných látok,

◊ vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí,

◊ mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim jeho identifikáciu,

◊ sa zúčastni na podujatí, hoci mu bola účasť na podujatí zakázaná uložením obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na verejných podujatiach, predbežného opatrenia podľa § 27 ods. 2 alebo primeraného obmedzenia spočívajú ceho v zákaze účasti na podujatiach podľa Trestného poriadku alebo sa o to pokúsil.

Vzhľadom na široké vymedzenie účastníka podujatia, sa priestupkov ú častníka podujatia vrátane priestupkov diváckeho násilia môže za určitých okolností dopustiť okrem diváka aj organizátor podujatia - fyzická osoba, člen usporiadateľskej služby, dozorný orgá n alebo delegát zväzu (napr. ak príde na podujatie pod vplyvom alkoholických nápojov alebo vhodí do priestoru športoviska predmet alebo ak sa usporiadateľ pridá ku skupine chuligánov a podieľa sa spoločne s nimi na div áckom násilí a pod.).

Priestupku sa môže dopustiť aj dozorný orgán - fyzická osoba poverená obcou výkonom dozoru na podujatí, ak sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu rizikového podujatia alebo nesplní povinnosť vykonať previerku splnenia podmienok podujatia zo strany organizátora. Ide o vážne opomenutia, ktoré môžu mať za následok, že sa bude konať rizikové podujatie, ktoré nebude riadne pripravené v zmysle požiadaviek ustanovených zákonom a obcou. Zákon neustanovuje akú fyzickú osobu si má obec vybrať a poveriť výkonom dozoru na verejnom športovom podujatí (môže to byť zamestnanec obce ako i extern á osoba z evidencie hlavných usporiadateľov alebo bezpečnostných manažérov alebo dobrovoľník – bývalý policajt a pod.) a neustanovuje ani to v akom právnom vzťahu k obci táto osoba má byť. Z toho je zrejmé, že na prípadný zodpovednostný vzťah medzi obcou a osobou, ktorá bola poverená výkonom dozoru a nesplní svoju základnú povinnosť verejné právo nemá dosah. Z pohľadu verejného prá va je však najdôležitejšie zabezpečiť pod hrozbou sankcie prítomnosť dozorných orgánov zo strany obce ako aj športového zväzu na podujatiach s osobitným režimom a to bez ohľadu na právny vzť ah (pracovnoprávny, členský, dobrovoľnícky a pod.) týchto fyzických osôb k subjektu, ktorý ich výkonom dozoru poveril.

Prípadné nedostatky vo výkone rozhodovacej činnosti dozorným orgánom, ktorý sa považuje za výkon právomoci obce, nie je možné postihnúť ako priestupok dozorného orgánu a ani ako správny delikt vo vzť ahu k obci, pretože zo strany obce ide o výkon samosprávy.

Priestupku sa môže dopustiť aj delegát zväzu, ak sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu podujatia s osobitným režimom, alebo ak riadne nevypracuje alebo nepredloží písomnú sprá vu o priebehu podujatia.

Priestupku sa môže dopustiť aj osoba, ktorá nie je účastníkom podujatia, ak

◊ distribuuje alebo predáva vstupenky, ktoré nie sú vystaven é na meno a priezvisko, ak ide o podujatie, kde majú byť povinne distribuované takéto vstupenky (vstupenky do sektoru hostí na rizikové podujatie, resp. ak o predaji vstupeniek na meno a priezvisko rozhodne organizátor alebo prí slušný orgán športového zväzu),

◊ bez oprávnenia organizátorom podujatia distribuuje, sprostredkúva, predáva, vystaví alebo ponúkne na predaj vstupenky na podujatie s osobitným režimom (zavádza sa priestupkový postih priekupní kov so vstupenkami, ak nejde o nedovolené podnikanie),

◊ ponúka na predaj neplatné alebo falšované vstupenky alebo vstupenky, ktoré nemá vo svojej dispozícii (zavádza sa osobitný druh majetkového priestupku spáchaného podvodným spôsobom).

Pri ustanovení druhu a výšky sankcie alebo ochranné ho opatrenia za priestupky sa zohľadňuje, či k porušeniu povinnosti došlo na bežnom podujatí (do 300 eur), podujatí s osobitným režimom (do 500 eur) alebo na rizikovom podujatí (do 1 000 eur).

Za priestupky spáchané pri výkone činnosti organizátora, hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, usporiadateľa, dozorného orgánu alebo delegáta zväzu možno týmto osobám uložiť aj z ákaz vykonávania príslušnej činnosti až na päť rokov.

Zhabanie veci, uloženie obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov, zvýšenie sadzby sankcie a ochranného opatrenia pri recidí ve priestupkov, ukladanie predbežného opatrenia a ďalšie spoločné ustanovenia pre priestupky podľa tohto zákona sú uvedené v § 27.

K § 26

Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov diváckeho násilia, ktorý ch sa účastník podujatia môže dopustiť aj na bežnom podujatí, nie iba na rizikovom podujatí.

Za priestupky diváckeho násilia sa bude považovať:

◊ vnášanie na miesto konania podujatia a použí vanie pyrotechnického výrobku, strelnej zbrane, chladnej zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,

◊ používanie štátnych symbolov cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejné ho poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným športovým zväzom,

◊ vstupovanie v čase konania podujatia do priestorov športoviska bez súhlasu organizátora,

◊ vhadzovanie predmetov do priestoru športoviska,

◊ hrubé znevažovanie, urážanie, ohrozovanie alebo provokovanie organizátora, hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, člena súkromnej bezpečnostnej služby, dozorné ho orgánu, delegáta zväzu, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo dobrovoľníka vykonané verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom v súvislosti s ú časťou na podujatí,

◊ neoprávnené bránenie v pokojnom prístupe účastníkov podujatia na miesto konania podujatia, alebo

◊ neoprávnene bránenie účastníkom podujatia v tom, aby sa pokojne rozišli,

◊ čin, ktorý má znaky priestupku proti verejnému poriadku, priestupku extrémizmu, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo priestupku proti majetku podľa Priestupkového zákona, ak je ná silnej/agresívnej povahy a ak bol spáchaný v súvislosti s účasťou na podujatí, t. j. ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb.

Spáchanie uvedených “všeobecných priestupkov” agresívnym spô sobom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, veľmi často za prítomnosti veľkého počtu osôb (mládeže, žien a detí) významne zvyšuje závažnosť týchto deliktov, čo odôvodňuje špeciálnu právnu úpravu v osobitnom zákone s možnosťou uloženia vyššej sankcie ako pri bežných priestupkoch.

Zákon upravuje výšku pokút za priestupky diváckeho násilia. Ak sa týchto priestupkov dopustí účastník nerizikového podujatia bude možné uložiť mu pokutu až do výšky 1 500 eur. Ak sa priestupku div áckeho násilia dopustí účastník podujatia v rámci rizikového podujatia môže mu byť uložená pokuta až do 3 000 eur.

K § 27

Spoločné ustanovenia upravujú postup pri prejednaní priestupkov podľa § 25 a 26. Príslušným na ich prejednanie je Policajný zbor.

Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení predbežného zákazu účasti na určených športových podujatiach osobe obvinenej z priestupku závažnejšej povahy. Úč elom predbežného zákazu je v záujme individuálnej i generálnej prevencie zabrániť osobe, proti ktorej sa vedie priestupkové konanie v účasti na ďalších podujatiach. Pri absencii takejto úpravy sa osoby, ktor é sa dopustili deliktov diváckeho násilia napriek ich zadržaniu, predvedeniu a obvineniu z priestupku mohli zúčastniť na ďalších podujatiach a stávali sa tak “úspešnými” negatí vnymi vzormi pre komunitu, v rámci ktorej pôsobili. Predbežný zákaz bude ukladať Policajný zbor v režime právnej úpravy podľa Správneho poriadku. Rozhodnutie o uložení predbežného zákaz sa bude doruč ovať obvinenému z priestupku alebo z trestného činu do vlastných rúk po jeho zadržaní a obvinení. Prípadné odvolanie nebude mať odkladný účinok.

Vzhľadom na odlišnú úpravu oproti § 84 ods. 2 Priestupkového zákona, ktorý zužuje rozsah priestupkov, pri ktorých je možné vybaviť vec napomenutím, sa v záujme posilnenia preventívneho pôsobenia ná vrhu zákona i orgánov, ktoré ho budú vykonávať, upravuje možnosť vybaviť menej závažné priestupky napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu. V rámci posúdenia podmienok pre takýto postup sa kladie d ôraz na výchovný a restoratívny účel konania o priestupku. Napomenutím bude možné vybaviť aj priestupky spáchané v súvislosti s účasťou na podujatí, ak je páchateľom priestupku osoba mladš ia ako 21 rokov, ktorá v minulosti nebola odsúdená ani postihnutá za protiprávne konanie. V týchto prípadoch ide najmä o výchovné preventívne pôsobenie na mladých ľudí, ktorí sa v minulosti nedostali do konfliktu so zákonom. Zákonnou podmienkou pre vybavenie priestupku napomenutím je existencia predpokladu, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spá chaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená. Vybavenie priestupku napomenutím sa riadne zaznamená do informačného systému.

Vzhľadom na odlišnú úpravu oproti Priestupkovému zákonu sa ustanovuje výška pokuty, ktorú je možné uložiť v skrátených formách priestupkového konania a to v blokovom konaní do 100 eur a v rozkaznom konaní do 300 eur, pričom ak bol priestupok spáchaný v súvislosti s účasťou na rizikovom podujatí, pokuty je možné uložiť až do výšky dvojnásobku uvedených súm.

Pri priestupkoch podľa tohto zákona je možné uložiť ochranné opatrenie - obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov.

Pri recidíve priestupkov obdobnej povahy v priebehu jedného roka sa pokuta a obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach môže uložiť až do výšky dvojná sobku ustanovenej sadzby za prejednávaný priestupok.

Uložené pokuty budú vo výške 50% príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 50% budú po ich uhradení (aj pri úhrade iba časti pokuty) poukázané na prevádzkový účet slúžiaci na pokrytie ná kladov správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty bude viesť evidenciu uložených pokút a nezaplatených pokút, ktor ú na požiadanie kedykoľvek sprístupní správcovi informačného systému, čím sa zabezpečí prehľad a kontrola nad riadnym plnením povinnosti poukázať polovicu uhradených pokút na prevádzkový ú čet.

K § 28

Ak je organizátorom verejného športového podujatia obec, organizovanie tak éhoto podujatia podlieha osobitnému režimu a návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí sa na takéto podujatie vzťahuje len v presne vymedzenom rozsahu. To neplatí, ak je obec organizátorom rizikov ého podujatia, v takom prípade sa návrh zákona uplatňuje v celom rozsahu.

Ak ide o podujatie organizované viacerými organizátormi, pričom jedným z organizátorov podujatia je obec a ďalšími organizátormi podujatia sú iné fyzické alebo právnické osoby, v takom prípade bude mať obec postavenie bežného organizátora a na organizovanie takého podujatia sa bude právna úprava vzťahovať v celom rozsahu.

V prípade, ak je obec (prípadne viacero obcí) organizátorom alebo spoluorganizátorom podujatia, dozor na podujatí vykonáva fyzická osoba poverená Policajným zborom. Obec v takom prípade konanie podujatia oznamuje Policajn ému zboru.

O prípadných správnych deliktoch obce ako organizátora podujatia bude rozhodovať okresný úrad tak, ako pri ostatných organizátoroch podujatí podľa tohto zákona.

K § 29

Ustanovenie § 29 vymedzuje pôsobnosť správneho poriadku a ďalších pr ávnych predpisov na skutočnosti, ktoré sú obsahom právnej úpravy návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri vymedzení vzťahu ustanovení návrhu zákona k správnemu poriadku sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a pozitívne je vymedzené konanie podľ a konkrétnych ustanovení, na ktoré sa bude aplikovať správny poriadok (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2 a 5, § 17 ods. 4 a 6, § 24 a § 27 ods. 2 až 4 s odchýlkami uvedenými v § 29 ods. 2 a 3, kde je odlišne od všeobecnej úpravy v správnom poriadku vymedzené, kto je účastníkom konaní podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2, § 5 ods. 5, § 17 ods. 4 a 6, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok.

Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o zákaze podujatia organizovaného mimo športového zariadenia z dôvodu, že organizátor nepredložil súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku alebo priestoru, kde sa m á podujatie konať alebo povolenie podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 2), bude iba organizátor podujatia, nie všetci vlastníci a užívatelia pozemkov.

Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o podmienkach konania podujatia organizovaného mimo športového zariadenia (§ 5 ods. 5) aj napriek nesúhlasu niektorého z vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, bude organizátor podujatia, a vlastníci a uží vatelia pozemkov, ktorý vyjadrili nesúhlas.

Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o zákaze podujatia z dôvodu nedodržania obcou určených podmienok alebo nesplnenia povinností organizátorom podujatia, je organizátor podujatia a ak ide o podujatie s osobitný m režimom aj príslušný športový zväz, pričom môže ísť o tieto situácie, keď obec rozhodne o zákaze podujatia:

1. ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo váž ne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie; v prípade váž neho ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, obec podujatie zakáže obligatórne z vlastného podnetu, na základe žiadosti organizátora podujatia alebo Policajného zboru (§ 17 ods. 4),

2. ak sa jeho konanie riadne neoznámilo obci a jeho konanie by bolo v zásadnom rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom (§ 4 ods. 5),

3. ak organizátor podujatia ani po upozornení dozorným orgánom na zistené nedostatky spočívajúce v porušení obcou stanovených podmienok podujatia konaného mimo športového zariadenia (§ 5 ods. 5), nevykonaní bezpečnostných opatrení deklarovaných v oznámení obci podľa § 4 ods. 3 písm. p) alebo podmienky konania rizikového podujatia bez využitia kamerového systému, resp. bezpečnostné opatrenia ods úhlasené obcou a Policajným zborom (§ 21 ods. 7).

Na rozdiel od všeobecnej úpravy správneho poriadku sa ustanovuje, ž e rozhodnutia o zákaze podujatia podľa § 5 ods. 2 a § 17 ods. 4 a 6 a rozhodnutie o podmienkach konania podujatia mimo športového podujatia podľa § 5 ods. 5 nadobúdajú prá voplatnosť dňom ich vydania. Proti týmto rozhodnutiam nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že s ohľadom na operatívnosť prijímania uvedených rozhodnutí v závislosti od priebežne meniacej sa situácie a získavania nových informácií by bolo konanie o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku (po dni konania podujatia) už bezpredmetné a neproduktívne by zaťažilo správne orgány. Do úvahy bude preto prichádzať iba preskúmanie rozhodnutia obce v r ámci správneho súdnictva, ktorého výsledok bude relevantný aj z hľadiska prípadného uplatnenia nároku na náhradu škody organizátorom voči obci.

Vzhľadom na špecifiká rozhodovania o zákaze športových podujatí sa upravuje osobitne aj spôsob oznámenia rozhodnutí obce v týchto prípadoch. Rozhodnutie obec zverejní v deň vydania na ú radnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Rozhodnutie o zákaze podujatia obec oznámi písomne do 5 dní od vydania organizátorovi podujatia.

K § 30

Kvôli jednoznačnosti sa ustanovuje, že uplatnenie oprávnení a povinnost í usporiadateľa podľa § 14 je potrebné vnímať ako faktický zásah usporiadateľa, ktorého účelom a cieľom je zabezpečiť verejný poriadok a bezpečnosť na podujatí. Ich výkon, nie je možné považovať za sankciu, ktorá by mohla tvoriť prekážku pre ďalší postup v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní ani vtedy, ak bude divák vylúčený z podujatia pre porušenie návštevné ho poriadku. Prípadný spor o oprávnenosti vylúčenia z podujatia a prípadnej náhrade škody bude predmetom občianskeho súdneho konania.

Disciplinárny postih vyvodený voči členovi združenia (klubu alebo fyzickej osobe v pôsobnosti disciplinárnej komisie) za jeho protiprávne konanie, ktoré bolo kvalifikované aj ako porušenie predpisov športového zvä zu, je potrebné vnímať iba ako vyvodenie zodpovednosti voči členovi člena športového združenia (hráč, klub) v rovine civilnoprávnej. Disciplinárne postihnutý subjekt porušil na základe stanov (dohoda č lenov združenia o pravidlách fungovania združenia) pravidlá dohodnuté pre výkon záujmovej činnosti v rámci združenia.

Disciplinárny postih neznamená prekážku rozhodnutej veci v trestnom konaní, priestupkovom konaní alebo správnom konaní, aj keď orgány verejnej správy ako aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré vedú spr ávne, trestné alebo priestupkové konania pre porušenie noriem verejného práva môžu prihliadnuť k disciplinárnemu rozhodnutiu /§ 76 ods. 1 písm. ch) Priestupkového zákona, § 215 ods. 2 písm. b) Trestného z ákona/.

Vzhľadom k tomu, že na športových podujatiach sa pomerne často používajú aj slovenské štátne symboly, pričom niekedy sú používané nedôstojným, či dokonca znevažujúcim spôsobom, v zá ujme ich ochrany sa výslovne ustanovuje, že používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky na podujatiach podľa predmetného zákona upravuje zákon č. 63/1993 Z. z. o štá tnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

Pri spracúvaní a ochrane osobných údajov podľa predmetného návrhu zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 31

Prechodným ustanovením sa upravuje režim odbornej prípravy usporiadateľ ov, ktorá do účinnosti tohto zákona podliehala právnej úprave zákona č. 288/1997 Z. z. Ak hlavný usporiadateľ a usporiadateľ absolvovali odbornú prípravu a získali odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 288/1997 Z. z., táto odborná spôsobilosť im ostáva zachovaná do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na nich začne vzťahovať právna úprava podľa tohto zákona a sú povinní absolvovať opakované overenie odbornej spôsobilosti podľa § 13 ods. 6.

V súvislosti s touto úpravou sa prechodným ustanovením rieši aj evidencia takýchto hlavných usporiadateľov a usporiadateľov.

K § 32

Zrušenie zákona č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovn ých podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzhľadom na nový zákon o organizovaní verejných športových podujat í a zrušenie vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 332/2009 Z. z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme.

K Èl. II

K bodu 1

Navrhuje sa doplnenie existujúceho systému trestov o nový druh trestu, ktorý bude môcť byť uložený aj samostatne. Divácke násilie je spoločenský fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúť aj na iné verejné podujatia, preto sa navrhuje zavedenie špeciá lneho druhu trestu, ktorého primárnym cieľom je to, aby sa páchateľ nemohol zúčastňovať na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s účelom trestu a so zásadou primeranosti určí súd.

V mnohých európskych štátoch tento druh trestu existuje už dlhšie obdobie a s jeho aplikáciou sú pozitívne skúsenosti. Tento druh trestu bol doplnený v roku 2010 aj do systému trestov v Èeskej republike. Tento tre st bude môcť súd uložiť pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to bude so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku a to najviac na 10 rokov.

K bodom 2 až 4

Dopĺňajú sa nové priťažujúce okolnosti, ktorými sa reaguje na vy ššiu závažnosť protiprávnych konaní skupín osôb, ktoré sa presúvajú na miesto konania verejného podujatia, alebo sa vracajú z miesta konania verejného podujatia (nové písmeno n) a trestné činy sp áchané z dôvodu príslušnosti k športovému klubu (nové písmeno o).

Tieto priťažujúce okolnosti budú prichádzať do úvahy najmä pri protiprávnom konaní skupín fanúšikov (najmä futbalových), ktorých členovia sa často pod vplyvom alkoholu dopúšťajú agresí vnych protiprávnych konaní na čerpacích staniciach, na odpočívadlách, v/pri motorestoch a pohostinských zariadeniach, ktoré sú často z tohto dôvodu uzavreté a strážené polí ciou alebo aj vo vlakoch a na staniciach.

Vzhľadom na potenciál agresivity a hroziace závažnejšie následky konania väčšej skupiny osôb, ktoré sa navzájom vo svojom protiprávnom konaní podporujú je dôvodné vyjadrenie vyššej závaž nosti takéhoto konania zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Vyjadrenie tejto okolnosti v zákone sleduje preventívny účinok a jednoznačne vyjadruje neprijateľnosť takýchto konaní spoločnosťou. Z hľ adiska závažnosti sa konanie takejto skupiny osôb javí byť podstatne závažnejšie ako konanie jednotlivca, preto aj z vecného hľadiska sa zavedenie novej priťažujúcej okolnosti javí byť opodstatnené a je primeranou reakciou spoločnosti na jednu z pomerne rozšírených foriem diváckeho násilia.

Doterajšia prax ukázala nepripravenosť právnej úpravy, ktorá má účinne postihovať protiprávne konania osoby, resp. skupiny osôb v súvislosti s konaním športového podujatia. Takto nastavená právna ú prava by mala v prvom rade odradiť od protiprávneho konania tak mimo diania ako aj priamo pri športovom podujatí.

V súčasnosti tomuto stavu sa predchádza zvýšeným počtom nasadených síl a prostriedkov Policajného zboru v rámci bezpečnostných opatrení (napr. uzatváranie čerpacích staníc na trase presunu fanúš ikov, uzatváranie ulíc v blízkosti diania športového podujatia a pod.). Napríklad pri rizikových podujatiach v predchádzajúcom období bývali takto uzatvorené čerpacie stanice na trase Žilina - Bratislava, Ž ilina - Trnava.

Dohovor Rady Európy o násilí a nevhodnom správaní pri športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (Štrasburg, 1985), ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou, v čl. 3 ods. 1 pí sm. a) obsahuje záväzok/povinnosť signatárskych štátov dohovoru “zabezpečiť, aby dostatok poriadkových síl bol pripravený čeliť vypuknutiu násilia a neviazanosti na štadiónoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ako aj pozdĺž trás, ktorými prechádzajú diváci”, pričom v čl. 3 ods. 1 písm. c) je uvedený ďalší záväzok signatárskych štátov “uplatňovať alebo podľa potreby prijímať zákony, ktoré umožňujú, aby osoby, ktoré boli obvinené z priestupkov spojených s násilím a neviazanosťou divákov, boli stíhané zodpovedajú cimi trestami alebo podľa okolností zodpovedajúcimi administratívnymi opatreniami”, pričom navrhované zmeny právnej úpravy majú napomôcť tieto z áväzky riadne naplniť.

Za rovnako neprijateľné sa považuje spáchanie akéhokoľvek trestného činu len z dôvodu príslušnosti k športovému klubu, čo sa premietlo do novej priťažujúcej okolnosti. V mnohých prípadoch dochá dza k páchaniu trestnej činnosti páchateľom alebo skupinou osobu, ktorá svoje konanie smeruje voči iným osobám alebo voči ich majetku práve z dôvodu, že tieto osoby sa určitým spôsobom odlišujú od pá chateľov, či už názormi, členstvom v určitých organizáciách, kluboch, spolkoch, resp. trestná činnosť je na týchto osobách páchaná práve z dôvodu, že nezdieľajú názory páchateľ ov trestnej činnosti. V občianskej demokratickej spoločnosti a právnom štáte je absolútne neprijateľné, aby dôvodom/motívom trestnej činnosti bola príslušnosť poškodeného/obete k športové mu klubu. Ak motívom trestnej činnosti páchateľa bude takýto absolútne neprijateľný dôvod, tento bude kvalifikovaný ako ďalšia priťažujúca okolnosť.

K bodu 5

Navrhuje sa doplnenie § 42 ods. 2 o trest zákazu účasti na verejný ch podujatiach v tom význame, aby súd pri ukladaní súhrnného trestu uložil tento trest obligatórne vo všetkých prípadoch, v ktorých bol tento trest uložený skorším rozsudkom, ktorého výrok o treste nov ší rozsudok zrušuje.

K bodu 6

V záujme zjednotenia terminológie použitej v Trestnom zá kone sa navrhuje upraviť vyjadrenie obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona navrhovaným spôsobom.

K bodu 7

Do fakultatívneho výpočtu povinností, ktoré je možné odsúdené mu uložiť, sa dopĺňa povinnosť, aby sa odsúdený alebo obvinený (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajné ho zboru, spravidla v mieste kde sa zdržiava, prípadne aj opakovane. Táto povinnosť má byť ukladaná najmä v prípadoch, keď bude potrebné zabezpečiť, aby sa osoba, ktorej bol uložený zákaz úč asti na vymedzených verejných (športových, kultúrnych, spoločenských) podujatiach, nemohla zúčastniť na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje uložený zákaz, vrátane stretnutí konaný ch v cudzine, kde sa dotknutá osoba z objektívnych dôvodov nebude môcť zúčastniť.

Porušenie tejto povinnosti bude v závislosti od štádia konania a procesnej situácie posudzované ako okolnosť odôvodňujúca vzatie do väzby (pri nesplnení povinnosti uloženej sudcom pri rozhodnutí o nevzatí do v äzby), či pokračovanie v trestnom stíhaní (pri podmienečne zastavenom trestnom stíhaní) alebo pri hodnotení osoby v rámci posudzovania plnenia podmienok probačného dohľadu odsúdeným v rámci skúš obnej doby.

Máme za to, že práve tento inštitút by mal napomôcť v budúcnosti odradiť (zamedziť) potenciálnych páchateľov od recidívy trestnej činnosti diváckeho násilia. Na základe skúseností zo zahranič ia práve povinnosť hlásiť sa na príslušnom útvare Policajného zboru v čase konania športového podujatia ich “materského” klubu je účinným nástrojom k postupnej eliminácii trestnej činnosti pá chanej v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach.

K bodu 8

Upravuje sa podstata a účel trestu zákazu účasti na verejný ch podujatiach, ktorý bude môcť súd uložiť za úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo pri inom trestnom čine, ak je to so zreteľom na doterajší spô sob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Bude sa jednať najmä o prípady násilných trestných činov, ku ktorým môže dôjs ť napadnutím fanúšika na ulici, násilné incidenty v pohostinských zariadeniach pri sledovaní televíznych prenosov alebo organizované bitky medzi futbalovými chuligánmi, ktorí sa dohodnú na mieste a čase bitky, čo nemusí byť vôbec viazané na konkrétne verejné podujatie.

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený aj ako samostatný trest. Súdom má byť ukladaný v rozsahu zodpovedajúcom predmetu záujmu odsúdeného tak, aby postihol v prvom rade tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania (napr. stretnutia konkrétneho športu, súťaže, klubu, kategórie, družstva).

Popri tomto treste budú môcť byť odsúdenému súdom fakultatívne ukladané aj primerané obmedzenia a povinnosti, najmä povinnosť dostaviť sa v určitom čase (napr. v čase začiatku športové ho stretnutia, na ktoré sa vzťahuje zákaz) na určený útvar Policajného zboru a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu alebo jej časť určenú súdom.

Útvar Policajného zboru, na ktorom sa bude odsúdený hlásiť, bude určený súdom podľa miesta faktického bydliska odsúdeného, aby odsúdený, ktorý sa z nejakého dôvodu nezdržiava v mieste trvalé ho bydliska, nebol nútený vynakladať prostriedky a čas na cestu do miesta trvalého bydliska, pretože to nie je účelom tohto druhu trestu.

K bodu 9 a 10

Upravujú sa podmienky podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu z ákazu účasti na verejných podujatiach a zahladenia tohto trestu analogickým spôsobom ako pri treste zákazu činnosti.

K bodu 11 a 12

Medzi tresty, ktoré je možné uložiť mladistvým páchateľom trestn ých činov sa dopĺňa trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorého účelom je cielene pôsobiť na tú sféru života páchateľa, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania. Na skutočného fan úšika športového klubu, športu alebo iného druhu verejných podujatí je takýto trest primeraným a dostatočným výchovným prostriedkom. Práve trest zákazu účasti na verejných podujatiach je účinn ým nástrojom a dostatočným opatrením voči páchateľovi, ktorý tento trest vníma veľmi negatívne, nakoľko nemôže sa zúčastniť športového podujatia (diania) materského klubu.

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach bude môcť súd uložiť mladistvému najviac na 5 rokov.

Na rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach mladistvého odsúdeného sa primerane použije všeobecná právna úprava tohto postupu pri dospelom páchate ľovi.

K bodu 13

Upravuje sa spôsob zahladenia odsúdenia mladistvého, ktorému bol uložen ý trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Trest je zahladený jeho vykonaním.

K bodu 14

Predmetným ustanovením sa vymedzujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujú ce pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu spáchaného v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Zároveň sa vymedzuje pojem verejné podujatie na účely Trestného zákona.

K bodu 15

Vzhľadom na spoločenskú potrebu efektívne riešiť problematiku divá ckeho násilia, sa v záujme dosiahnutia účelu ukladaných zákazov účasti na verejných podujatiach ustanovuje, že nedodržanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a uložených obmedzení a povinností v súvislosti s výkonom tohto trestu - nerešpektovanie rozhodnutia orgánu verejnej moci, bude posudzované ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Formálne znaky trestného činu marenia v ýkonu úradného rozhodnutia budú naplnené aj v prípade, keď odsúdený bez primeraných dôvodov nedodrží povinnosť uloženú popri treste zákazu účasti na verejných podujatiach, dostaviť sa v urč enom čase na určený útvar Policajného zboru a to bez ohľadu na skutočnosť, či bude preukázaná prítomnosť odsúdeného na podujatí, na ktorom mal účasť zakázanú, resp. v súvislosti s ktorý m mu bola uložená povinnosť dostaviť sa na určený útvar Policajného zboru.

K bodu 16

Precizuje sa znenie písmena d) odseku 1 pri trestnom čine výtržní ctva. Pri verejných podujatiach, kde sa zdržiava väčšie množstvo osôb, pričom sú na nich často prítomné aj maloleté osoby, ženy, či osoby vyššieho veku, predstavuje použitie pyrotechnických vý robkov možnosť vážneho ohrozenia zdravia. Následkom použitia pyrotechnických výrobkov môže byť napr. roztrhnutie ušného bubienka (akustický efekt) alebo popálenina, prípadne až devastačné poranenie rúk alebo nôh. Rovnako negatívne je vnímaná aj samotná obava účastníkov podujatia z uvedených možných následkov, ktorá odrádza slušných občanov od účasti na verejný ch podujatiach. Pyrotechnické výrobky vrátane po domácky vyrobených/ upravených zariadení alebo výrobkov páchatelia používajú skrytým spôsobom, najmä pri verejných športový ch stretnutiach ale aj pri silvestrovských zábavách, verejných zhromaždeniach a iných podujatiach konaných na verejných priestranstvách/námestiach, kde páchatelia často nič netušiacim účastníkom hád žu pyrotechnické výrobky (delobuchy) pod nohy.

Nebezpečnosť konkrétnych druhov pyrotechnických výrobkov bude závisieť od druhu použitého pyrotechnického výrobku, ako aj od spôsobu použitia a spôsobeného alebo hroziaceho následku. Na zá klade vyhodnotenia týchto okolností bude posúdená závažnosť protiprávneho konania spočívajúceho v nedovolenom použití pyrotechnického výrobku na verejnom podujatí.

Ïalšia forma výtržníctva - poškodzovanie sedadiel (vytrhávanie celých sedadiel alebo ich častí) je jedným z čast ých protiprávnych konaní, ktorým začínajú alebo gradujú násilné incidenty na štadiónoch, preto túto formu navrhujeme výslovne uviesť v trestnom čine výtržníctva, aby tieto násilné konania proti majetku, ktorých cieľom je vytrhnutie sedadla, ktoré sa následne (obratom) používa na demonštratívne vhadzovanie na športovisko a nezriedka aj na útok proti osobám usporiadateľov, č lenov SBS, policajtom, neboli vnímané iba ako "bežné", či dokonca bagateľné priestupky, ale ako prečiny, ktoré budú môcť byť za určitých okolností, pri menšej závažnosti činu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), kvalifikované ako priestupky.

Rovnako aj poškodzovanie mechanických bariér/zábran oddeľujúcich sektory priaznivcov je jednoznačná násilná prí prava - násilný útok proti majetku, ktorého cieľom je následné preniknutie do sektoru priaznivcov súperiaceho družstva alebo útok na usporiadateľskú službu. Pri týchto útokoch je len otázkou náhodný ch okolností, nezávislých od vôle páchateľa, či je bariéra dostatočne pevná alebo dostatočne pevne uchytená, aby odolala opakovaným násilným útokom páchateľov a nimi použitým prostriedkom, ktor é často trvajú celé minúty, či desiatky minút, pričom celý štadión vrátane mládeže, žien a detí a všetci slušní diváci iba dúfajú/veria, že staré bariéry útokom odolajú.

Za 45 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, ktoré poskytne štát na výstavbu a rekonštrukciu 21 futbalových štadió nov (to je 60% investície, k tomu ešte 40% = 30 miliónov eur prispejú obce a vlastníci štadiónov), budú v rámci verejného obstarávania za verejné prostriedky obstarávané aj systémy tribún, nové sedadlá pre divákov a ďalšie zariadenie a bezpečnostné prvky športových zariadení, takže ich zvýšená ochrana je aj z tohto hľadiska na mieste.

K bodom 17 a 18

Navrhuje sa doplniť do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtr žníctva ako nový kvalifikačný znak okolnosť, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva formou konaní uvedených v odseku 1 voči chránenej osobe, pričom za chránenú osobu bude podľa § 139 Tr. zá kona považovaný “verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona”, t. j. aj člen usporiadateľskej služby.

Z podstaty veci vyplýva, že z foriem výtržníctva uvedených v odseku 1 bude možné voči chránenej osobe konať najmä spôsobom uvedeným pod písm. a) (napadne iného) ale aj inými spôsobmi, ktoré v odseku 1 výslovne nie sú uvedené, a to vzhľadom ku konš trukcii odseku 1, kde sú uvedené formy výtržníctva iba fakultatívne, čo je vyjadrené použitím výrazu “najmä”.

Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva sa ako ďalší nový kvalifikačný znak navrhuje doplniť recidíva protiprávnych konaní, keď sa páchateľ dopustí výtržní ctva (konania v odseku 1), hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

K Èl. III

K bodu 1, 3 a 9

Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľ om smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktor é sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudský ch právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ES¼P“), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členský mi štátmi.

Návrhom v bode 1 sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestné ho poriadku aj na podozrivú osobu.

V bode 2 sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestné ho konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s procesným úkonom, podaním opravného prostriedku alebo inými procesnými podaniami.

V odseku 2 sa transponuje čl. 2 ods. 4 smernice v reakcii na judikatúru ES¼P v súvislosti s právom na spravodlivý proces u osôb, ktoré nedostatočne ovládajú jazyk, v ktorom sa vedie konanie. V zmysle navrhovaného znenia bude môcť orgán, ktorý vykonáva úkon trestného konania ustanoviť tlmočníka aj v prípade, ak osoba síce vyhlá si, že rozumie jazyku konania, ale jej jazykové znalosti nebudú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v tomto jazyku. Tlmočník sa v takomto prípade priberie uznesením, proti ktorému daná osoba môže podať s ťažnosť.

V odseku 4 sa transponuje čl. 3 smernice, ktorým sa rozširuje právo na preklad základných písomnosti trestného konania, ktor ými sa v zmysle smernice myslí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Preklad takéhoto rozhodnutia zabezpečuje orgán, o ktoré ho rozhodnutie ide.

V odseku 5 sa v zmysle požiadaviek smernice upravuje možnosť rozhodnúť o preklade aj iných písomnosti nevyhnutných na zabezpe čenie spravodlivého procesu podľa uváženia orgánu, pred ktorým sa konanie vedie. Ak o preklad takejto písomnosti požiada obvinený, o nevyhovení takejto žiadosti rozhodne daný orgán uznesením, proti ktoré mu je prípustná sťažnosť obvineného. Preklad týchto uznesení možno nahradiť aj ich ústnym pretlmočením.

V odseku 6 sa upravuje v odôvodnených prípadoch možnosť využiť technické zariadenia určené na prenos obrazu a zvuku pre účely zabezpečenia tlmočenia.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením sa zabezpečí poskytovanie informácií zo strany s údu subjektu, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach vo vzťahu k všetkým odsúdeniam za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom š portovom podujatí.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava doplnenia písmena f) v § 82 ods. 1 v nadv äznosti na zmenu § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona.

K bodu 5

Najefektívnejší spôsob vybavenia trestných vecí páchateľov pre činov spáchaných nielen v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo územia SR, je zrýchlený postup podľa § 204 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku (tzv. superrýchle vyš etrovanie), ktorého znenie sa za tým účelom upravuje.

Navrhovaná zmena umožní postup podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku aj v tých prípadoch, v ktorých zadržaniu páchateľa prečinu “pri čine alebo bezprostredne po ňom” bránila akákoľvek iná prekáž ka objektívnej alebo subjektívnej povahy (napr. ak sa páchateľovi podarilo z miesta činu újsť; ak bolo potrebné najskôr stotožniť osobu páchateľa zaznamenanú kamerovým systémom a následne ju fyzicky vyh ľadať a pod.), vždy však len za splnenia podmienky, že k zadržaniu páchateľa došlo do 24 hodín po skutku.

Navrhovanou zmenou sa reaguje na situácie súvisiace predovšetkým s fenoménom diváckeho násilia na športových podujatiach, avšak k obdobným situáciám môže dôjsť aj na verejných zhromaž deniach alebo iných verejných podujatiach, v ktorých osobu podozrivú zo spáchania prečinu, ktorá sa nachádza/pohybuje/ukrýva v dave, z bezpečnostných dôvodov nie je možné zadržať pri preč ine alebo bezprostredne po spáchaní prečinu. Ak je takýto páchateľ súčasťou davu je z bezpečnostného a taktického hľadiska nevhodné až kontraproduktívne pokúšať sa vniknúť do davu osôb za účelom jeho zadržania, pretože by to mohlo vyvolať odpor “davu” a spôsobiť rozsiahly bezpečnostný incident. V takýchto prípadoch bezpečnostné zložky iba monitorujú pohyb podozrivého a k zadrž aniu podozrivého dochádza až po ukončení podujatia po rozídení sa davu. V takom prípade orgány činné v trestnom konaní a súd podľa súčasnej právnej úpravy nemôžu postupovať podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku, pretože nedošlo k zadržaniu páchateľa pri čine a z bezpečnostných dôvodov ani “bezprostredne po ňom”.

Pri páchateľoch, ktorí sa zdržujú v SR to v zásade nepredstavuje vážnejší problém (vec sa vybaví v rámci skráteného vyšetrovania) avšak pri páchateľoch - cudzincoch, ktorí sú pri nemož nosti využitia § 204 ods. 1 Tr. poriadku prepustení zo zadržania a odcestujú do svojho domovského štátu to znamená významné negatívne dopady na efektivitu vybavenia veci z hľadiska časového (odovzdanie trestn ého konania trvá spravidla niekoľko mesiacov), ekonomického (náklady na preklad spisu a úkonov medzinárodnej právnej pomoci) i vecného (problémy s ďalším dokazovaním, strata hodnoty/použiteľnosti dô kazov a pod.). Trestná vec vedená v SR proti cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý sa zdržiava mimo územia SR, sa musí potom vybavovať cestou dožiadaní právnu pomoc a/alebo odovzdaní m trestnej veci do domovského štátu páchateľa, s čím sú nevyhnutne spojené náklady na preklad spisového materiálu a ďalších procesných písomností, čo je náročné nielen finančne ale aj časovo.

K bodu 6

Doplnením ustanovenia sa upravuje povinnosť prokurátora pri podmieneč nom zastavení trestného stíhania za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí ak súčasne došlo k uloženiu obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktor é sa vzťahuje na športové podujatie, upovedomiť o tejto skutočnosti subjekt, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informá cii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

Súčasne pre prípad uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa upravuje povinnosť prokurátora zaslať takéto uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania určenému ú tvaru Policajného zboru, na ktorý je obvinený povinný dostaviť sa v určenom čase.

K bodu 7

Dopĺňa sa výpočet trestov, ktoré je možné uložiť trestný m rozkazom o novo zavedený trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

K bodu 8

Upravuje sa spôsob zabezpečenia výkonu trestu zákazu účasti na verejn ých podujatiach. O uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd upovedomí orgán Policajného zboru, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko.

Účelom trestu je to, aby sa odsúdený dostavil na určený útvar Policajného zboru v mieste skutočného bydliska, ktoré často bude totožné s adresou trvalého bydliska. Je však veľa osôb, ktoré majú trvalý pobyt formálne vedený inde ako sa fakticky zdržujú. Určenie útvaru Policajného zboru sa v súlade s účelom trestu zákazu účasti na verejných podujatiach preto neviaže na “trvalý pobyt” ods údeného, ale na faktické bydlisko, nakoľko tento trest má čo najmenej zasahovať do bežného života odsúdeného a nemá mu spôsobovať ani neprimerané cestovné náklady (do miesta trvalého bydliska).

Ak uloženie trestu súvisí so zákazom účasti na športovom podujatí, súd o tejto skutočností upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného z ákona (zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

V prípade porušovania alebo marenia trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa stanovuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť okresnému prokurátorovi, nakoľko uvedené konanie napĺňa znaky trestné ho činu marenia výkonu úradného rozhodnutia (čl. II bod 15). Súčasne sa upravuje postup súdu v prípade podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu účasti na verejných podujatiach (ods. 4 a 5).

K Èl. IV

K bodu 1

Podľa Priestupkového zákona je možné uložiť ochranné opatrenie “obmedzujúce opatrenie” iba za konkrétne priestupky výslovne uvedené v § 17 ods. 1 Priestupkového zákona. Vzhľadom na navrhované doplnenie priestupkov extrémizmu (§ 47a) sa navrhuje doplnenie tý chto priestupkov do skupiny priestupkov, pri ktorých je možné toto ochranné opatrenie uložiť.

Ukladanie obmedzujúcich opatrení s odkazom na Priestupkový zákon upravuje aj osobitný zákon (napr. zákon o organizovaní verejných športových podujatí), preto bolo potrebné rozšíriť možnosť uklad ania obmedzujúceho opatrenia aj na priestupky, pri ktorých uloženie tohto ochranného opatrenia umožňuje osobitný zákon (zákon o organizovaní športových podujatí).

K bodu 2

Navrhovaná zmena má v súlade so zásadou materiálnej spravodlivosti vyrie šiť situácie, keď protiprávne konania závažnejšej povahy, ktoré sú stíhané ako trestné činy v trestnom konaní, sú nakoniec orgánmi činnými v trestnom konaní prípadne až súdom konajú cim v trestnej veci prekvalifikované na priestupky a postúpené orgánom príslušným na prejednanie priestupku. V týchto prípadoch v dôsledku dĺžky trvania trestného konania často dochádza k premlč aniu zodpovednosti za priestupok z dôvodu uplynutia priestupkovej premlčacej lehoty, ktorá podľa doterajšej právnej úpravy plynula bez ohľadu na prebiehajúce trestné stíhanie osoby. Ide pritom spravidla o priestupky zá važnejšej povahy na hranici ich posúdenia ako trestný čin (prečin).

Èasto ide o protiprávne konania, ktoré z hľadiska formálnej stránky napĺňajú všetky zákonné znaky prečinu avšak orgány činné v trestnom konaní alebo súd ich s použitím ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona prekvalifikujú na priestupok. V prípadoch, keď bolo trestné stíhanie časovo náročnejšie, či už z dôvodov náročnosti dokazovania (znalecké posudky a pod.), nespolupráca procesný ch strán alebo z iných dôvodov, hrozí, že tieto protiprávne konania nakoniec z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty podľa § 20 Priestupkového zákona nebudú môcť byť postihnuté ani ako priestupok. Navyš e aj priestupkové konanie má objektívne danú časovú náročnosť.

Navrhovaná úprava ustanovuje, že doba trvania trestného stíhania osoby, sa do priestupkovej premlčacej lehoty voči tejto osobe nezapočítava. Vedenie trestného stíhania (vo veci) alebo trestné stíhanie konkré tnej osoby nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k iným osobám, ktoré nie sú trestné stíhané.

K bodom 3 a 4

Novelizuje sa ustanovenie § 47 priestupky proti verejnému poriadku doplnení m skutkovej podstaty priestupkov súvisiacich s účasťou na verejných podujatiach (verejné zhromaždenia, verejné kultúrne podujatia a iné verejné podujatia), ktorou sa zavádza obdobná regulácia ako pri verejných športových podujatiach podľa zákona o organizovaní verejných športových podujatí.

Neexistuje vecný dôvod pre to, aby verbálne a iné útoky a provokácie ako napr. úmyselné olievanie pivom, pľutie, hrubé vulgárne nadávky, slovné provokácie a pod., ktorými sú na verejnom podujatí (na verejnosti), často priamo pred stovkami, či tisíckami občanov, žien, mládeže, či dokonca detí, hrubo znevažované, urážané alebo ohrozované osoby podieľajúce sa na organizačnom zabezpečení verejného podujatia, neboli posúdené a postihované obdobne ako je to ustanovené v osobitnom zákone / § 26 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí uvedeného v čl. I./. Z ároveň sa dopĺňa výška sadzby pokút ako sankcie za tieto priestupky.

K bodu 5

Doplnením § 47a sa navrhuje vymedziť konania, ktoré budú posudzované ako priestupky extrémizmu, ku ktorým veľmi často dochádza práve v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Navrhovaná úprava má za cieľ podchytiť predovšetkým tie konania, ktoré by v rá mci trestného konania boli skončené odmietnutím trestného oznámenia prípadne jeho zastavením (s poukazom na § 10 ods. 2 TZ). V týchto prípadoch pôjde o protiprávne konania, ktorých závažnosť (spô sob vykonania, následok, okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný), by nepostačovala na naplnenie skutkovej podstaty niektorého z trestných činov extrémizmu.

Napriek tomu, z pohľadu verejného záujmu na potláčaní prejavov extrémizmu ako mimoriadne škodlivého spoločenského fenoménu súčasnej doby, je dôležité, aby ani tieto menej závažné formy protipr ávneho konania neboli tolerované a aby boli postihnuté v priestupkovom konaní. Takto bude priestupca upozornený na to, že jeho konanie nie je v súlade so zákonom a že sa ho musí zdržať (napr. obnaž enie na tele vytetovaných extrémistických symbolov na verejnosti a pod.). Zároveň pri opätovnom protiprávnom konaní obdobného charakteru (po predchádzajúcom priestupkovom konaní a postihnutí páchateľa) bude v r ámci prípadného trestného konania (vyšetrovania) uľahčené preukazovanie subjektívnej stránky – pri trestnom čine musí byť preukázaný minimálne nepriamy úmysel.

Zavedením priestupkov extrémizmu sa vytvorí základ na presnejší prehľad o osobách dopúšťajúcich sa tohto druhu protiprávneho konania, nakoľko pri uznaní viny a postihu za tento druh priestupku, bude tento evidovaný osobitne ako priestupok extrémizmu, a nie ako v súčasnosti, kedy sú niektoré konania postihnuté ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, niektoré ako priestupky proti verejnému poriadku a niektoré nie sú postihované vôbec.

Ako priestupok extrémizmu nebudú posudzované prípady použitia písomného, grafického, obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového vyhotovenia textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupí n alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, na verejnom kultúrnom podujatí, pri výkone povolania, zamestnania alebo pri vykonávaní inej činnosti takým spôsobom, ktorý neporušuje alebo neohrozuje záujem spoločnosti. Tu sa bude jednať najmä historické/dobové oblečenie alebo kostýmy využívané pri kultúrnych podujatiach, modelárske sú ťaže, edukačné výstavy a pod., ktorých cieľom nie je podpora názorov alebo ideológií, ktorých obsahom je potláčanie základných ľudských práv a slobôd.

K bodu 6

Úpravou uvedeného ustanovenia sa do príslušnosti Policajné ho zboru na prejednanie priestupkov dopĺňajú priestupky extrémizmu a priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. k).

K bodu 7

Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie, ktoré po rozdelení È eskej a Slovenskej Federatívnej republiky na dva samostatné štáty stratilo svoje opodstatnenie. Èeská republika toto ustanovenie vypustila zo svojho “Priestupkového zákona” k 1.3.1993 (zákon č. 67/1993 Sb.).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v dôsledku úpravy plynutia premlčacej doby podľa § 20 ods. 2.

K Èl. V

V nadväznosti na zmenu požiadaviek na odbornú spôsobilosť a zmenu podmienok výkonu činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zá konov, je nevyhnutá úprava aj v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Prechodným ustanovením sa obmedzuje doba platnosti živnostenských oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti zákona.

Podľa novej právnej úpravy sa činnosť usporiadateľ na športovom podujatí nebude vykonávať ako živnosť, keďže táto činnosť svojim charakterom nenapĺňa znaky podnikania. Živnosťou vš ak bude zabezpečovanie činnosti usporiadateľskej služby, ktorá môže byť vykonávaná ako voľná živnosť.

K Èl. VI

K bodu 1

Vzhľadom na novú právnu úpravu odbornej spôsobilosti usporiadateľ a a podmienok výkonu jeho činnosti v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vypúšťa z predmetnej právnej úpravy usporiadateľ na športovom podujat í.

K bodu 2

V nadväznosti na skutočnosť, že odborná prí prava a overovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľov prechádza s účinnosťou tohto zákona pod právny režim zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zá konov, sa prechodným ustanovením upravuje, ako sa bude posudzovať odborná príprava usporiadateľov, ktorá sa začala pred účinnosťou tohto zákona a jej ukončenie a vydanie osvedčenia nastane až po 1. januá ri 2014. Táto odborná príprava sa dokončí podľa zákona č. 288/1997 Z. z. účinného do 31. decembra 2013, s tým, že sa bude na účely prechodného ustanovenia § 31 zákona o organizovaní verejných športových podujatí považovať za odbornú prípravu podľa doterajších predpisov, teda za odbornú prípravu získanú podľa zákona č. 288/1997 Z. z.

K Èl. VII

V záujme preventívneho pôsobenia právnou úpravou sa navrhuje v zá kone o športe výslovne vyjadriť oprávnenie športového klubu, ktorému bola uložená pokuta v disciplinárnom konaní alebo v správnom konaní alebo mu bola uložená iná sankcia alebo opatrenie, s ktorými sú spojené finančné náklady (napr. športovému klubu bude uložená povinnosť zdvojnásobiť na ďalšie stretnutie počet usporiadateľov alebo vykonávať usporiadateľskú službu aj na stretnutiach u súp era), uplatniť si v civilnom konaní primeranú úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov od toho, kto sa dopustil konania alebo je zodpovedný za konanie, ktoré bolo dôvodom pre uloženie sankcie. Aj keď zaplatená pokuta nie je škodou v pravom slova zmysle, predstavuje zníženie majetku pokutou postihnutého subjektu. Ak dôvodom pre uloženie pokuty bolo konanie iného subjektu ako toho, ktorému bola pokuta uložená, požiadavka ná hrady / regresu zaplatenej pokuty alebo jej časti voči osobe, ktorej konanie bolo dôvodom pre uloženie pokuty, sa javí byť spravodlivá.

K Èl. VIII

Ustanovenie upravujúce účinnosť.

[1] Spotter je policajt v civile, ktorý sa od bežného fanú šika ničím neodlišuje, má však špeciálnu úlohu - viac ako samotné stretnutie sleduje a prípadne aj dokumentuje dianie na štadióne, najmä v sektore hostí a sektore domácich vlajkonosičov.

V Bratislave 26. septembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh - Trestný zákon

34

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

I. Všeobecná časť

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a rok 2004 boli Ministerstvom spravodlivosti SR predložené do legislatívneho procesu návrhy nových trestných kódexov. Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.4.2004 návrh Trestného zákona a dňa 26.5.2004 návrh Trestného poriadku. Následne boli vládne návrhy nov ých trestných kódexov predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Išlo o výsledok práce Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, ktorej začiatok činnosti sa datuje k polovici roka 1999.

Napriek snahám predkladateľa a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na ú činný boj s kriminalitou, počas prerokovávania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade SR boli schválené v druhom čítaní také pozmeňujúce návrhy, ktoré by značne tento boj oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto minister spravodlivosti na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zobral 8.2.2005 vládny návrh Trestného zákona späť.

K základným výhradám, pre ktoré nebolo možné akceptovať schválenie vládneho návrhu zákona v znení uplatnených pozmeňujúcich návrhov, patrí:

1. Trestnosť prípravy sa viazala iba na obzvlášť závažný zločin, t.j. trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov; to by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných č inov ako je lúpež, hrubý nátlak (t.j. výpalníctvo), vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbra ňami atď. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná – napr. príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu (č. 593/2002 Z.z.), Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kult úrnych dohôd (č. 304/2004 Z.z.), Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (č . 703/2004 Z.z.), Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (č. 621/2003 Z.z.).

2. Definícia zločineckej skupiny bola schválená v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

3. Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny bol zmenený tak, že trestným bolo len založenie alebo zosnovanie zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, ale nie členstvo v nej a jej podpora. Opätovne by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu.

4. Z vládneho návrhu zákona bola vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednos ť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o právne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa tý ka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala zaviesť trestno-právnu zodpovednosť právnických osôb.

Do legislatívneho procesu sa opätovne predkladá návrh Trestného zákona so zapracovaním jednotlivých pozmeňujúcich návrhov uplatnený ch na rokovaní Národnej rady SR, ktoré podľa Komisie pre rekodifikáciu trestného práva a predkladateľa nenarúšajú celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text zákona s vyznačením jednotlivých zmien, ku ktorým dochádza oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý vzal minister spravodlivosti späť z rokovania Národnej rady SR dňa 8.2.2005.

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. je účinný od 1.1.1962. Od nadobudnutia účinnosti bol vyše 30 krát novelizovaný, z toho po roku 1989 vyše 20 krát.

Ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia Trestného zákona s princípmi nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky, čo je pochopiteľné, pretože jeho samotná podstata je založená na princípoch diametrálne odlišného spoločenského a štátneho zriadenia obdobia, v ktorom bol prijatý.

Trestný zákon sa v dôsledku veľkého počtu noviel stal pomerne neprehľadným. Niektoré inštitúty trestného práva hmotného, s prihliadnutím na dobu ich vzniku a na politické, spoločenské a ekonomick é zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sú už v porovnaní s novým ústavným zriadením a súčasnou orientáciou Slovenskej republiky zastaralé a nekonvenujú ani právnym systémom vyspelých demokratický ch krajín EÚ.

Rozsiahle politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli sprevádzané dynamickou a početnou legislatívou. Trestnoprávna ochrana nových spoločenských vzťahov sa formuje až následne, v zá vislosti na stupni poznania škodlivosti konkrétnych konaní, ktoré novým právnym normám odporujú.

Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladie nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú mož no zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Jej úlohou a cieľom je predovšetkým:

a)zhodnotiť aktuálnosť zásad a princípov, na ktorých bolo slovenské trestné prá vo hmotné v ostatných rokoch, najmä do roku 1989, budované,

b)novou trestnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov reagovať na zásadné politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ku ktorý m došlo po roku 1989, na vznik samostatnej Slovenskej republiky a funkcie demokratického právneho štátu, na vznik nového ústavného zriadenia a na dynamicky sa vyvíjajúcu legislatívu v rámci iných prá vnych odvetví jednotného systému slovenského objektívneho práva,

c)v nadväznosti na potreby Slovenskej republiky, jej právne a kultúrne tradície, požiadavky na ochranu práv a oprávnených záujmov fyzick ých a právnických osôb i štátu, najmä na ochranu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd (úst. zákon č.23/1991 Zb.), z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a z dokumentov medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických prá vach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly), vytvoriť moderný, optimálny a komplexný nástroj trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorý bude zodpovedať princípom organizácie a činnosti demokratického právneho štátu a požiadavkám na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom vyspelých demokratických štátov,

d)odstrániť neprehľadnosť platnej trestnoprávnej úpravy, vyvolanú početnými a nie vždy organickými zásahmi do Trestného zá kona novelami v priebehu doby jeho doterajšej platnosti,

e)upraviť systematiku Trestného zákona tak, aby zodpovedala (poradím hláv jeho osobitnej časti i prísnosťou trestov, ktoré možno uloži ť za jednotlivé trestné činy) hierarchii hodnôt a záujmov moderného demokratického právneho štátu,

f)nahradiť materiálne chápanie trestného činu jeho formálnym chápaním a zaviesť novú kategorizáciu protispoločenských činov,

g)preskúmať ustanovenia Trestného zákona upravujúce základy trestnej zodpovednosti z hľadiska, či zodpovedajú poznatkom modernej právn ej vedy i poznatkom súvisiacich vedných odborov (kriminológie, psychológie, psychiatrie, pedagogiky, ekonómie a i.), podľa potreby tieto ustanovenia zmeniť alebo doplniť,

h)aktualizovať Trestný zákon súčasnej etiológii zločinnosti, súčasnému stavu, vývoju, štruktúre a formám kriminality, jej pr íčinám a podmienkam, osobitne pokiaľ ide o prejavy organizovaného zločinu,

i)upresniť zákonné znaky doterajších skutkových podstát trestných činov, prípadne ich doplniť o ďalšie, reagujúc na nové a zvlášť škodlivé formy protispoločenskej činnosti, prípadne vypustiť z Trestného zákona skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú už prekonané,

j)preskúmať platný systém trestnoprávnych sankcií, najmä systém trestov, a ustanovenia upravujúce ich ukladanie i výkon z hľadiska, či zodpovedajú aktuálnym poznatkom vedy (najmä penológie, psychológie a medicíny), potrebám moderného demokratického právneho štátu, záväzkom medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i skúsenostiam vyspelých demokratických štátov, tieto ustanovenia podľa potreby zmeniť alebo doplniť,

k)znížiť rozpätie trestných sadzieb, zaistiť lepšiu previazanosť systému trestov a ich sadzieb za jednotlivé trestn é činy, a to najmä v závislosti na ich typovej závažnosti a zmene v systematike Trestného zákona.

Vláda SR v máji 2000 schv álila nasledovné ciele novej rekodifikácie:

- zabezpečiť ochranu ľudských pr áv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných ľudských práv a slobôd a z Ústavy Slovenskej republiky prostriedkami trestného práva;

- vytvoriť podmienky na realizáciu trestnej politiky demokratickej spoločnosti založenej na princí poch humanizmu, ktorá bude zároveň garantovať primeranú satisfakciu obetiam trestných činov a bude smerovať k sociálnej reintegrácii páchateľov;

- vytvoriť strategickú tendenciu na perspektívnu dekrimininalizáciu a depenalizáciu Trestného zákona v prípade menej závažných protispoločenských konaní pri súčasnom rešpektovaní ochrany spoloč nosti represívnymi opatreniami v oblastiach jej najväčšieho ohrozenia.

Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:

1.Prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu trestnej zodpovednosti fyzických osôb a prá vnych dôsledkov tejto zodpovednosti.

2.Zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb – na základe striktne vymedzených podmienok – ktorá sa bude uplatňovať vedľ a trestnej zodpovednosti fyzických osôb (z tejto zodpovednosti bude vyňatý štát).

3.Upraviť trestnú zodpovednosť mladistvých tak, aby boli zohľadnené najnovšie (interdisciplinárne) vedecké poznatky z oblasti pedagogiky, socioló gie, pedopsychológie a pedopsychiatrie v súlade s novou právnou úpravou v ďalších relevantných oblastiach nášho právneho poriadku.

4.Zmeniť celkovú filozofiu ukladania trestných sankcií, v rámci ktorej bude treba predovšetkým zmeniť hierarchiu sankcií tak, aby v jej rá mci bol trest odňatia slobody chápaný ako ultima ratio, a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. V rámci tejto filozofie bude kladený dôraz na individuálny prístup pri riešení trestný ch vecí na základe širokej možnosti využitia alternatívnych sankcií a odklonov tak, aby sa v najširšej miere zaistila pozitívna motivácia páchateľa.

5.Dosiahnuť takú úroveň kodifikácie, aby bola zrovnateľná s úrovňou trestného práva hmotného európskeho štandardu, pri plnom reš pektovaní medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z integračných procesov.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol rešpektovaný model kontinent álneho právneho systému, kultúrne a právne tradície Slovenskej republiky, a boli akceptované progresívne a aj dnes použiteľné (a potrebné) trestnoprávne inštitúty z celého obdobia prvej È SR, rokov 1948 - 1989 i rokov 1990 - 1996. Kontinuita právnych úprav trestnoprávnych vzťahov, i jej špecifiká u nás boli akceptované.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol prísne rešpektovaný rámec daný platným znením Ústavy SR.

Doterajšie materiálne chápanie trestného činu sa zmenilo na primá rne formálne, pričom pri prečine sa bude skúmať aj jeho závažnosť. Formálne chápanie bolo dôvodom oveľa podrobnejšieho definovania znakov základných a kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona a samostatné ho interpretovania mnohých týchto znakov v novej tretej časti zákona, a to v ďaleko širšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ.

Došlo aj k zmene kategorizácie trestných činov na prečiny a zločiny.

Upustilo sa aj od niektorých doterajších znakov, ktoré boli vý razom prechádzajúcich spoločenských a ekonomických podmienok (napríklad znak 'pre zárobok').

Pribudli aj tri tresty – domáce väzenie a trest povinnej prá ce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

Oveľa podrobnejšie sú upravené základy trestnej zodpovednosti - v z ákone sú premietnuté aj také otázky, ktoré boli doposiaľ prenechávané súdnemu výkladu a právnej teórii, aj keď v konečnom dôsledku šlo o určenie práv a slobôd, ktoré môžu byť stanovené len zákonom.

Pribudli niektoré nové právne inštitúty (napr. dovolené riziko), rozšírili sa podmienky nutnej obrany a krajnej núdze, zavádza sa súdny - probačný dohľad nad odsúdeným a i., rozšírili sa pravidlá pre ukladanie trestov a došlo k zmene a doplneniu väčšiny ustanovení všeobecnej a osobitnej časti doterajšieho Trestného zákona.

Výrazom nového prístupu je aj zmena systematiky osobitnej časti Trestného zákona, kde sú dané do popredia najmä trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

Niektoré súvisiace otázky budú musieť byť právne upravené v osobitných zákonoch (výkon trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce).

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ich väčší počet sú uvádzané v osobitnej časti dôvodovej správy k jednotlivým ustanoveniam.

Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodá rskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartite.

Návrh zákona nebude mať priamy finančný dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť dopad na verejné financie dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona – bližšie v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo financií vo svojom

stanovisku z 10.7.2003 (č. 13 609/03-81) uviedlo vo vzťahu k návrhu Trestn é poriadku (do pripomienkového konania bol dopad na verejné financie vyčíslený spoločne pre oba návrhy trestných kódexov), že 's ohľadom na neustály tlak na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a obmedzené zdrojové možnosti štátneho rozpočtu v roku 2004, bude potrebné požadované prostriedky zabezpečiť zahrnutím do priorít štátneho rozpočtu a uplatňovať v rámci rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu'.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosť

Návrh Trestného zákona nemá priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť tento dopad dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona, a to perspektívne v horizonte desiatich a ž pätnástich rokov, najmä v súvislosti so zvýšením hornej hranice trestu odňatia slobody na 25 rokov, obligatórnym uložením trestu doživotia páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktor ý taký čin spácha tretíkrát, ale aj skôr úpravou nových druhov trestov (najmä trest povinnej práce, domáce väzenie) a ochranných opatrení.

Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie. Svojimi ustanoveniami však chráni životné prostredie tým, že určité protispoločenské konania voči životnému prostrediu upravuje ako trestné činy.

Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie. Nepriamo môže byť tento vplyv dotknutý úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb, avšak kladným spôsobom, keďž e budú sankcionované také konania, ktoré sú ako trestné činy vymedzené Trestným zákonom. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je predkladaná v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: Trestný zákon.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy na ú seku boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a úlohy na úseku zefektívnenia činnosti súdnictva, pričom medzi strednodobými prioritami je aj úloha uskutočniť rekodifikáciu trestných kódexov.

Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.

Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi a terorizmu.

Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 obsahoval úlohu predložiť návrh nového Trestného zákona (mesiac apríl).

b)Negociačná pozícia v 24. kapitole – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí – a v dodatkových informáciách k nej obsahuje aj záväzky týkajúce sa trestného práva, pričom jedným z týchto záväzkov je aj uskutoč nenie celkovej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c) je upravená v práve Európskej únie, a to v dokumentoch:

- hlava VI Zmluvy o Európskej únii – ' Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci',

- Európska dohoda o pridružení – Slovenská republika sa v článku 6 zaviazala rešpektovať ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch,

- Spoločné stanovisko zo 6.10.1997 ako ho definovala Rada na základe článku K3 Zmluvy o EÚ k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcim sa korupcie, Druhé spoločné stanovisko z 13.11.1997 a Spoločné opatrenie z 22.12.1998 na základe článku K.3 Zmluvy o EÚ o korupcii v súkromnom sektore,

- Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami,

- Spoločný postup zo 17.12.1996 schválený Radou EÚ na základe článku K3 Zmluvy o EÚ týkajúci sa aproximácie zákonov a praxe v členských štátoch EÚ na boj proti drogovej závislosti a na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s drogami,

- Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ,

- Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o zvýšení ochrany trestnými postihmi a inými sankciami proti falšovaniu v súvislosti so zavedením eura,

- Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti obchodu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí ,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti,

- Rezolúcia Rady z 20.12.1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú so súdnym konaním v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 15.3.2001 o postavení obetí v trestnom konaní,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o boji proti terorizmu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 19.7.2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.5.2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostný ch platobných prostriedkov,

- Spoločné opatrenie z 15.7.1996 schválené Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii týkajú ce sa postupu na boj proti rasizmu a xenofóbii,

- Rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o boji proti detskej pornografii na internete,

- Smernica Rady z 28.11.2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.11.2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tr anzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 27.1.2003 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.7.2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.12.2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu det í a detskej pornografii,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 25.10.2004 o stanovení minimálnych ustanovení znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev:

a)úplná.

6.Gestor : Ministerstvo spravodlivosti SR.

7.Účasť expertov: priamo z Európskej únie nebola využitá.

II. Osobitná časť

K Všeobecnej časti

K § 1

Upúšťa sa od vymedzenia účelu Trestné ho zákona, pričom v v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami.

K I. hlave

V tejto hlave je upravená pôsobnosť Trestného zákona a sú upravené základy trestnej zodpovednosti. Oproti doterajšiemu Trestnému zákonu sa hneď v úvode definuje pôsobnosť slovenského Trestného zákona, potom je upravovaná problematika pojmu trestného činu ako také ho vrátane zavinenia jeho spáchania, v druhom dieli je upravená problematika páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu. V treťom dieli sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a na ne v štvrtom dieli nadväzujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu.

K § 2

Toto ustanovenie zakotvuje ústavnú zásadu vylúč enia retroaktivity, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Oproti doterajšej právnej úprave sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona, a to ktoréhokoľvek do doby, než sa rozhoduje o trestnom čine, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Zároveň sa ustanovenie v odseku 1 výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

K § 3

Toto ustanovenie vyjadruje územnú pôsobnosť Trestného zákona via žucu sa k územiu Slovenskej republiky a spresňuje, čo sa považuje za územie Slovenskej republiky, resp. kedy sa tiež považuje trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky.

K § 4

Toto ustanovenie je výnimkou z územnej príslušnosti, pričom prednos ť dostáva osobná pôsobnosť Trestného zákona, na základe vzťahu osoby páchateľa k Slovenskej republike, občan SR, trvalý pobyt na území SR.

K § 5

V tomto ustanovení je premietnutý princíp ochrany nášho obč ana pred zločinmi spáchanými proti nemu mimo územia Slovenskej republiky.

K § 6

V tomto ustanovení je zakotvená možnosť postihu páchateľa trestn ého činu keď nie je daná ani osobná ani miestna pôsobnosť Trestného zákona, avšak páchateľ bol zadržaný na našom území a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie.

K § 7

Toto ustanovenie zakotvuje, že pôsobnosť nášho Trestného zá kona môže byť upravovaná aj vyhlásenými medzinárodnými zmluvami, resp. že zásady vyššie uvedené sa neuplatnia, ak vyhlásená medzinárodná zmluva to nepripustí.

V ustanoveniach o pôsobnosti trestných zákonov bolo spresnené, že namiesto pojmu cudzina bol použitý pojem mimo územia Slovenskej republiky.

K § 8

Toto ustanovenie definuje ústrednú kategóriu trestného práva hmotn ého – trestný čin. Oproti doterajšej právnej úprave práve v tomto ustanovení dochádza k najväčšej zmene nového Trestného zákona oproti doterajšiemu platnému zneniu, ktoré vychádza z materi álneho ponímania trestného činu. V novom zákone sa definuje trestný čin ako v zásade formálna kategória, čo vyplynulo najmä z pož iadaviek praxe. Takýmto poňatím trestného činu je tiež lepšie zabezpečená ústavná zásada rovnosti pred zákonom. Preto došlo k vypusteniu pojmu spoločenská nebezpečnosť, ktoré ho používanie v justičnej praxi bolo často krát preceňované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateľov trestnej činnosti.

Formálne chápanie trestného činu umožní súčasne orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa na základné otázky trestného konania, a to zistenie trestného činu a jeho páchateľa.

Na naplnenie znakov trestného činu bude potrebné aby boli splnené dve podmienky:

1.musí ísť o protiprávny čin,

2.jeho znaky musia byť uvedené výlučne v Trestnom zákone (iné zákony už do budúcna nebudú obsahovať skutkové podstaty trestných činov, napríklad aj trestný čin proti mieru sa preberá zo zákona na ochranu mieru do osobitnej časti Trestného zákona hneď na prvé miesto).

Z obsahu definície trestného činu sa však spoločenská nebezpeč nosť úplne nevytratila, pretože ona je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie už sám o sebe označil za najvyššiu formu protiprávneho konania a tým je trestný čin. Naviac zákon u prečinov pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu ak bude závažnosť činu nepatrná a u mladistvého malá, ( ak pôjde o prečin ) tak nepôjde o trestný čin.

Široká možnosť odklonov, ktorá bude zakotvená v Trestnom poriadku súčasne zabezpečí aby sa nedostávali pred súdy páchatelia takých konaní, ktoré by mohli byť charakterizované ako bagateľné trestné činy.

K § 9

Trestnými činmi sú prečiny a zločiny. Touto kategorizá ciou sa Slovenská republika vracia k tradícii delenia trestných činov v medzivojnovom období. Znamená to aj návrat k pôvodnej bipartícii súdne trestných činov platnej do 1. júla 1990 (prečiny a trestné č iny).

Nejde o samoúčelné delenia trestných činov. Umožňuje presnej šie vyjadrenie ich rôznej závažnosti a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných trestných činov a ich pomer k menej závažnej kriminalite.

Kategorizácia ďalej umožní podstatne odlíšiť zložitosť trestného konania o jednotlivých kategóriách trestný ch činov. Menovite konanie o menej závažných prečinoch doteraz zbytočne formálne a zdĺhavé napomôže zjednodušiť a urýchliť a tiež môže prispieť k vytvoreniu priestoru pre vykonanie skutoč ne kvalitného a dôsledného trestného konania o obzvlášť závažných zločinoch, ktorých kategória sa tiež zavádza. Z hľadiska teoreticko-praktického však zostáva naďalej nadradený m pojmom trestný čin.

Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórií trestných činov je síce ich typová závažnosť , ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za jednotlivé trestné činy uložiť podľa osobitnej č asti tohto zákona.

Pre určenie, či ide o zločin alebo prečin pritom nie je rozhodujúca výmera trestu, ktorú súd v konkrétnom prípade za trestný čin páchateľovi skutočne uloží, ani minimálna hranica trestu odň atia slobody ktorú súd môže páchateľovi uložiť, ako tomu je v právnych poriadkoch niektorých štátov, kde sa kategorizácia trestných činov uplatňuje.

Jediným kritériom u úmyselných trestných činov je len výmera trestu odňatia slobody – jeho horná hranica, ktorý je možné za trestný čin uložiť podľa tohto zákona. Nedbanlivostné trestné činy sú všetky prečiny, bez ohľadu na stanovenú trestnú sadzbu.

V dôsledku takéhoto riešenia odpadá i potreba v osobitnej časti tohto zákona u každého trestného činu zvlášť upresňovať či ide o zločin alebo prečin. Na túto otázku dávajú dostatočn ú odpoveď všeobecné definície prečinu alebo zločinu uvedené v tomto ustanovení. Až po dôslednom komplexnom posúdení každého činu zvlášť a po zistení, ktoré zákonné znaky osobitnej č asti tohto zákona napĺňa a trest odňatia slobody v akej výmere tento zákon s ich naplnením spája, bude možné povedať či ide o prečin alebo zločin – rýdzo formálny prístup. Pri takejto defin ícii sa potom môže vyskytnúť pri prvom odseku úmyselného trestného činu prípad, kde vzhľadom na trestnú sadzbu bude čin kvalifikovaný ako prečin a v ďalších kvalifikovaných skutkových podstat ách už ako zločin.

Zavedením inštitútu nepatrnej závažnosti avšak výlučne u prečinov je sledovaná možnosť vylúčenia súdneho prejednávania takýchto bagateľných prečinov.

K §§ 10, 11

Tieto ustanovenia presne definujú prečin a zločin. Súč asne je definovaná podkategória zločinu – obzvlášť závažný zločin.

K § 12

Uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale tie ž príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne definovať miesto spáchania trestného činu nielen z hľadiska konania, ale aj následku, čo doteraz bolo ponechané len na teóriu trestného prá va a výklad orgánov činných v trestnom konaní.

K §§ 13, 14

Uvedené ustanovenia upravujú vývojové štádia trestných činov pred ich dokonaním, ktoré z hľadiska ochrany zá ujmov chránených Trestným zákonom je tiež potrebné postihovať. Ponechávajú sa dve vývojové fázy trestného činu, príprava a pokus, pričom sú súčasne vymedzené podmienky ich trestnosti. Nepriamo z týchto ustanovení vyplýva aj tretia vývojová fáza, ktorou je dokonanie trestného činu, t.j. naplnenie všetkých jeho znakov vrátane následku.

Zakotvuje sa že príprava bude trestná len u vyššej formy trestného činu, a to u zločinu – rovnaká úprava je v platnom trestnom zákone (§ 7), kde je síce príprava viazaná na obzvlášť závažný trestný čin, ktorým je vš ak trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, t.j. podľa návrhu ide o zločin.

Doterajšie obsahové vymedzenie prípravy a pokusu ostalo v podstate zachované. Osobitne však bolo treba vyjadri ť v praxi opomínané, avšak právnou teóriou akceptované pravidlo, že páchateľ prípravy ešte nezačal na rozdiel od páchateľa pokusu napĺňať znaky trestného činu, ku ktorému prí prava smeruje. Preto sa v praxi príprava s pokusom neraz zamieňala práve pre opomenutie tohto základného rozdielu, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutku páchateľa a napokon aj k uloženiu nesprávneho trestu. A ž na nepatrné zmeny zostali nezmenené tiež podmienky zániku trestnosti prípravy a pokusu.

Políciou podľa § 11 ods. 3 písm. b), ako aj podľa ďalších ustanovení, sa rozumie akýkoľvek príslušní k poverených orgánov uvedených v § 10 ods. 8 návrhu Trestného poriadku, t.j. napr. akýkoľvek príslušník Policajného zboru.

K §§ 15 až 18

V týchto ustanoveniach Trestného zákona je definovaná subjektí vna stránka skutkovej podstaty trestného činu v podobe zavinenia, ako vnútorného psychického vzťahu páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Doterajšie dve formy zavinenia v podobe úmyslu a nedbanlivosti zostávajú zachované. Taktiež členenie § 15 a § 16 umožňuje rozlíšiť zavinenie vo forme úmyslu na úmysel priamy a nepriamy a zavinenie vo forme nedbanlivosti na vedomú a nevedomú.

K §§ 19 až 21

Tieto ustanovenia Trestného zákona definujú subjekt trestného č inu, t.j. páchateľa, spolupáchateľa a účastníka.

Spáchanie trestného činu za použitia tzv. živého nástroja nie je ani v novom zákone zakotvené, lebo v týchto prípadoch ide o typicky nepriameho páchateľa. Napr. použitie nepríč etnej osoby na spáchanie trestného činu, použitie dieťaťa atď. Pokiaľ ide o použitie zvieraťa na spáchanie trestného činu ide o prípad priameho páchateľstva a iba z hľadiska zavinenia - subjektí vnej stránky bude taký čin posudzovaný ako úmyselný alebo nedbanlivostný.

Vzhľadom na vývoj kriminality, kedy dochádza k častému páchaniu trestnej činnosti tzv. na objednávku, bolo na túto skutočnosť reagované aj v tomto Trestnom zákone, kedy bol popri návodcovi osobitne definovaný aj ďalší účastník na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse a to objednávateľ. V tomto prípade totiž nejde o typické navedenie na spáchanie trestného činu, pretože nájomní páchatelia trestn ých činov sú tieto už vopred ochotní spáchať a objednávateľ len konkretizuje prakticky predmet útoku.

K §§ 22, 23

V týchto ustanoveniach sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Na rozdiel od okolností vylučujúcich protiprávnosť v týchto prípadoch ide o spáchanie trestného činu, avšak pre nedostatok veku a príčetnosti na strane páchateľa nemôže dôjsť k jeho potrestaniu.

Pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo k ďalšej mimoriadne závažnej zmene, keď hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásť na štrnásť rokov. Pre rozvoj modernej civiliz ácie je príznačná aj akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to oveľa viac jej fyzickej vyspelosti, menej mentálnej zrelosti, ale na druhej strane nemožno poprieť ani to, že i po tejto stránke dnešná mlá dež dospieva oveľa rýchlejšie než tomu bolo pred niekoľkými desiatkami rokov.

Nesporne je to vyvolané aj celkovým, životným štýlom, materiálnymi podmienkami, tempom a úrovňou jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií vrátane výpočtovej techniky a podobne.

Tieto faktory a mnohé k nim pridružené bio-psycho-sociologické podmienky a príčiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodňujú potrebu ešte dôslednejšie chrániť mládež pred negatívnymi vplyvmi, p red sociálno-patologickými javmi a zintenzívniť pôsobenie všetkých súčastí systému výchovy a vzdelávania, vytvoriť mládeži materiálne i kultúrne podmienky pre vzdelávanie, kultúrne vyž itie i pre pracovné uplatnenie, zvýšiť ich perspektívy pokiaľ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, vrátane oddychu, využívania voľného času a zdravé výchovné prostredie.

Na druhej strane niet ale žiadnych pochybností o tom, že u mládeže sa neustále znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú mnohí už opakovane a v trestnej činnosti v súčinnosti s dospelými p áchateľmi na páchaní mnohokrát závažnej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. Veľmi často sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok, drogy nevynímajúc. Sú stavne to dokazujú kriminalistické štatistiky, dokumentujúce stav a vývoj kriminality, jej štruktúru i štruktúru jej páchateľov.

V prevencii trestnej a inej protispoločenskej činnosti mládeže musia dominovať neprávne prostriedky tak ako sú vyššie uvedené. Pokiaľ ide o právne prostriedky, tak tieto najmä mimo trestného práva a prostriedky trestného práva považovať len ako najkrajnejšie riešenie, ak iné prostriedky formy a metódy zlyhajú.

Treba prihliadať aj na to, že mládež sama nemôže niesť dôsledky za mnohé problémové javy v sociálnej, ekonomickej a iných oblastiach spoločenského života, ktoré sama nezavinila a ktoré sú mnohokr át impulzom jej delikvencie. Rovnako treba prihliadať tiež na fakt, že mládež samotná je jednou z prvých a najviac zraniteľných obetí zločinu.

Značná časť tých, ktorí predložili námety na obsahové zameranie rekodifikácie vrátane schváleného legislatívneho zámeru vlády navrhla znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z pätná stich na štrnásť rokov.

Je zrejmé, že takéto opatrenie samo o sebe problém kriminality mládeže nevyrieši. Na druhej strane je ale tiež jasné, že zníženie vekovej hranice zodpovednosti za trestné činy vyjadrí i dnešnú disproporciu v akcelerácii vývoja dospievania (a to aj mentálneho) mládeže, čo je nutné z hľadiska ochrany spoločnosti pred kriminalitou.

Nejde teda len o automatický a ničím neodôvodnený pragmatizmus. Nižšiu hranicu trestnej zodpovednosti ako pätnásť rokov pozná napokon celá rada vyspelých demokratických štátov.

V ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých je súčasne zakotvená tzv. poistka proti nesprávnemu stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateľov, ktorí prekročili štrn ásty rok veku. Podľa nového Trestného poriadku sa u páchateľov vo veku 14 až 15 rokov bode skúmať mentálna vyspelosť obligatórne. U mladistvých do 18 rokov sa táto vyspelosť bude skúmať v odôvodnen ých prípadoch.

K §§ 24 až 30

Ustanovenia štvrtého dielu I. hlavy Všeobecnej časti Trestného zá kona upravujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Ide o sedem nasledujúcich okolností: nutná obrana, krajná núdza, dovolené riziko, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného, oprávnené použitie zbrane a plnenie úloh agenta. S výnimkou dovoleného rizika ide o okolnosti, ktoré poznal aj doterajší Trestný zákon. U niektorý ch okolností však došlo k spresneniu podmienok ich uplatňovania.

Najmä u nutnej obrany, ktorá z hľadiska praktického v rozhodovacej činnosti vyvolávala najväčšie problémy došlo k spresneniu a rozšíreniu podmienok jej uplatnenia. V súlade s legislatívnym zámerom vl ády bola do definícií zahrnutá aj problematika omylu tak aby tento automaticky nevylučoval nutnú obranu. Za nutnú obranu sa bude môcť ďalej považovať aj konanie v silnom rozrušení spôsobenom útokom najmä v dôsledku zmätku, strachu, alebo zľaknutia.

Zásada proporcionality u nutnej obrany vyjadrená tým, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku bola zachovaná, avšak zákon presnejš ie vyjadruje z čoho pri jej posudzovaní je nutné vychádzať (spôsob, miesto a čas útoku, okolnosti týkajúce sa ako osoby útočníka, tak aj obrancu).

Zásada proporcionality u krajnej núdzi sa upravuje tak, že spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Ako už bolo spomenuté novou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť bude dovolené riziko. Tejto okolnosti sa verejnosť domáha už niekoľko rokov. Potrebu zakotvenia dovoleného rizika ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť trestného činu v Trestnom zákone sa týka len činov alebo činností v oblasti výroby a výskumu. Môže ísť aj o akýkoľvek iný vo svojej podstate nie nebezpečný čin (činnosť), ktorého uskutočnenie v danom mieste, čase, alebo daným spô sobom je spojené s určitým rizikom, lebo ohrozuje záujem chránený týmto zákonom, ale inak ide o čin (činnosť) spoločensky prospešný, ktorý však nemôže byť uskutočnený bez rizika. Podmienkami dovoleného rizika sú:

a)výsledok, ku ktorému čin (činnosť) smeruje zjavne zodpovedá miere rizika,

b)vykonanie činu neodporuje zákonu, alebo inému právnemu predpisu, záujmom spoločnosti, zásadám ľudskosti ani sa neprie či dobrým mravom,

c)čin (činnosť) sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné v čase jeho vykonania,

d)činom (činnosťou) sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu,

e)spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu (činnosti) očakáva nemožno dosiahnuť bez rizika.

Pokiaľ ide o výkon práv a povinností, u tejto okolnosti došlo k podstatnej zmene vyplývajúcej z požiadaviek medzinárodných zmlúv (Štatút medzinárodného trestného súdu) v tom smere, že sa vymenovávajú prípady, kedy sa táto okolnosť neuplatní buď z hľ adiska vedomia páchateľa alebo z hľadiska konkrétnych trestných činov (genocídium, neľudskosť).

Zásadná zmena bola urobená v súlade s legislatívnym zámerom vlády u oprávneného použitia zbrane, keď túto bude možné použiť aj vo svojom obydlí, a to aj v prípade, keď ešte nepôjde o nutnú obranu. Ochrana života alebo zdravia osoby v jej obydlí už bude ohrozená, avšak ešte nemusí ísť o priamo hroziaci alebo trvajúci útok. Použitie tejto okolnosti však bude vylúčené , ak pri takomto použití zbrane vo svojom obydlí dôjde k usmrteniu ohrozujúcej osoby.

K II. hlave

K § 31

Návrh zachováva doterajšiu bipartíciu trestných sankcií na tresty a ochranné opatrenia. Takéto delenie sa v minulosti v plnej miere osvedčilo. Súčasne vyjadruje základné zásady humanizácie, demokratizácie nášho trestného práva a v neposlednom rade aj zá sadu zodpovednosti páchateľa za spáchaný trestný čin s vylúčením dopadu následkov trestného činu na iné osoby, event. minimalizáciu takéhoto dopadu. Návrh definuje tak tresty ako aj ochranné opatrenia, pričom v týchto definíciách je zakotvený už aj účel ukladania a výkonu trestných sankcií. Tým sa však nemení skutočnosť, že tresty a ochranné opatrenia slúžia ochrane spoloč nosti.

K § 32

Návrh v porovnaní s platným Trestným zákonom rozš iruje systém trestov o ďalšie dva druhy. Sú to: domáce väzenie a trest povinnej práce. Rozšírenie druhov trestu je výrazom depenalizácie, pretože umožňuje súdom vo zvýšenej miere siahať aj k trestom bez odňatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchate ľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odň atia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.

K § 33

Návrh rozširuje aj doterajší systém ochranných opatrení . Ako nové ochranné opatrenie zavádza ochranný dohľad a tzv. detenciu. Ochranný dohľad bol už súčasťou systému trestných sankcií platného trestného zákona. Neosvedčilo sa však jeho vykoná vanie policajnými orgánmi. Naviac jeho účel sa často míňal cieľa a namiesto dovàšenia nápravy páchateľa slúžil ako prostriedok dosahovania policajných úloh. Na druhej strane aj doterajš ia prax potvrdila, že u tých páchateľov, ktorí páchajú trestné činy zo zvyku, resp. z návratu do kriminogénneho prostredia, je nevyhnutné pokračovať v resocializácii aj v etape postpenitenciá rnej starostlivosti, pričom u nebezpečných páchateľov je nevyhnutné ponímať túto formu postpenitenciárnej starostlivosti ako nútenú, pričom dohľad nad odsúdeným treba zveriť orgánom súdneho dohľ adu – probačnému a mediačnému úradníkovi. Naopak detencia by mala slúžiť na ochranu spoločnosti proti tým páchateľom, u ktorých ochranné liečenie je neúčinné buď preto, že sa mu ods údený odmieta podrobiť alebo preto, že jeho ochorenie je podľa poznatkov súčasnej vedy neliečiteľné, ale v prípade jeho prepustenia na slobodu neprestáva byť nebezpečným pre spoločnosť.

K §§ 34, 35

V porovnaní s ustanoveniami platného Trestného zákona o všeobecn ých zásadách pre ukladanie trestu, návrh nového Trestného zákona kladie dôraz predovšetkým na zásadu humanity a vychádza pritom z medzinárodne prijatých zásad proti mučeniu neľudskému zaobchá dzaniu týraniu alebo trestaniu. Návrh zdôraznil aj zásadu 'nulla poena sine lege' (nijaký trest bez zákona), aj zásadu úmernosti sankcie spáchanému trestnému činu. S prihliadnutím na rozšírenie systé mu trestov návrh novo koncipuje nezlučiteľnosť sankcií, ktoré postihujú rovnaké práva odsúdeného. Okrem toho zákon v tom istom paragrafe zakotvuje aj základné zásady pre ukladanie ochranných opatrení . Ide skutočne len o základné zásady, ktoré sú ďalej doplnené a upresnené napríklad ustanoveniami o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, o ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom a i.

Zakotvuje sa širšia možnosť ukladania iných trestov než je trest odňatia slobody a to ako trestov samostatných, pričom trestné sadzby u jednotlivých trestných činov osobitnej časti Trestného zákona budú obsahovať len sadzbu trestu odňatia slobody. Takéto samostatné uloženie iného trestu bude však vylúčené za trestné č iny, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov.

U trestu odňatia slobody na doživotie sa súčasne zakotvuje možnosť v určitých prípadoch rozhodnúť o zákaze podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.

Oproti doterajšej ú prave sa osobitne definujú aj zásady pre ukladanie ochranných opatrení.

K §§ 36 až 38

Návrh nového Trestného zákona vychádza z taxatívneho vymenovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré však rozvádza ďaleko podrobnejšie než platná právna ú prava. Naviac návrh výslovne ukladá súdom povinnosť, aby sa na tie poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ktoré sú zákonným znakom trestného činu neprihliadalo a naviac zakotvuje aj povinnosť sú du prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri prevahe priťažujúcich okolností nebude môcť spravidla rozhodnúť o uložení trestu len na hranici dolnej sadzby (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu resp. pri opakovaní trestnej činnosti o polovicu). Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa navrhuje zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

K § 39

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o znížení trestu pod dolnú hranicu ale s prihliadnutím na rozšírenie systému trestov a na zakotvenú podpornú zásadu trestu odňatia slobody stanovuje aj minimálne hranice iných druhov trestu, pod ktoré sú d nesmie daný druh trestu uložiť ani v prípade ukladania trestu pod všeobecnú dolnú hranicu daného druhu trestu. Oproti platnej úprave sa rozširujú dôvody kedy možno uložiť trest pod dolnú hranicu ( napr. pomoc páchateľa pri objasnení závažnej trestnej činnosti a konanie o dohode atď. ).

K § 40

Ustanovenia o upustení od potrestania zakotvené v platnom Trestnom zá kone sa osvedčili. Ich prevzatie do nového Trestného zákona je preto dôvodné. Návrh však striktne stanovuje, že nemožno upustiť od potrestania páchateľa trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

K § 41

Ustanovenie o úhrnnom treste sa preberá aj do nového návrhu zá kona. Návrh však zakotvuje tak trest za jednočinný, ako aj viacčinný súbeh, pri ktorom zároveň stanovuje, že úhrnný trest sa v prípade viacčinného súbehu ukladá nad jednou polovicou zá konom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu - ide o dôsledné uplatnenie asperačnej zásady priamo v zákone. Súčasne sa zavádza nový pojem spoločného trestu vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu, čím sa vytvára možnosť pre trestné stíhanie aj vo vzťahu k čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, o ktorého in ých čiastkových útokoch už bolo súdom rozhodnuté a bol za ne uložený trest.

K § 42

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenie o súh rnnom treste, ktorý sa ukladá podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu.

K §§ 43, 44

Návrh zakotvil aj z platného zákona známy inštitút ďalš ieho trestu, resp. inštitút upustenia od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu. Túto skutočnosť návrh zvýrazňuje aj v názve príslušných ustanovení.

K § 45

Inštitút započítania väzby a trestu preberá nový zákon z doposiaľ platného zákona, ale ho rozširuje aj na prípady prevzatia trestného stíhania alebo výkonu trestu pre ten istý skutok z cudziny.

K §§ 46, 47

Návrh zavádza trest odňatia slobody ako dočasný trest na určit ú dobu alebo trest odňatia slobody na doživotie. Pojem výnimočného trestu sa vypúšťa. Súčasne na rozdiel od platného zákona výslovne stanovuje podpornú úlohu trestu odňatia slobody. Pre ulož enie trestu odňatia slobody na doživotie stanovuje iba dve podmienky a to že, uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobru určitú.

Doterajšie členenie trestov odňatia slobody s najvyššou možnou výmerou pätnásť rokov a na výnimočný trest do dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie sa nahradzuje členením u trestu odň atia slobody na určitú dobu s najvyššou možnou výmerou do dvadsaťpäť rokov a na trest odňatia slobody na doživotie..

Zavádza sa obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie.

Ide o uplatnenie tzv. zásady trikrát a dosť pri splnení podmienok, že

- ide o taxatívne vymenované trestné činy,

- trestný čin dospel do štádia dokonania,

- páchateľ bol doposiaľ dvakrát potrestaný a čo aj sčasti vykonal uložené tresty.

V odôvodnených prípadoch bude možné aj tu uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov.

K § 48

Na rozdiel od platného zákona, návrh precizuje pojem vonkajš ej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody a ruší aj pojem 'nápravnovýchovné skupiny'. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že už platný zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej str áže zrušil nápravnovýchovné ústavy a namiesto nich zaviedol ústavy na výkon trestu. Diferenciačné skupiny sa v návrhu delia podľa miery izolácie odsúdeného a najmä bezpečnosti ústavu. Návrh s íce stanovuje diferenciačné kritérium použité aj v platnom zákone (posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu). Obdobne, ako doteraz platný zákon, obsahuje návrh aj možnosť iného diferenciačného kritéria, než ktoré ukladá spravidla použiť, s výnimkou trestu odňatia slobody na doživotie a trestu odň atia slobody nad pätnásť rokov ukladaného za obzvlášť závažný zločin.

K §§ 49, 50

V týchto ustanoveniach sú stanovené podmienky pre povolenie podmieneč ného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, možnosť určenia obmedzení, a taktiež aj postup v prípade, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí.

K §§ 51, 52

V týchto ustanoveniach sa zavádza podmienečný odklad vý konu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Probačný dohľad bude možné uložiť u trestu odň atia slobody neprevyšujúceho tri roky. Tento bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda by mal byť ukladaný najmä v tých prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejš ie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností.

K § 53

Návrh zavádza v tomto ustanovení nový druh trestu bez odň atia slobody – trest domáceho väzenia, ktorého hornú hranicu stanovil až na jeden rok a určuje aj podmienky pre uloženie tohto trestu, ale len za prečin. Zároveň zavádza kontrolu odsúdeného technickými prostriedkami, ktoré sa v niektorých západoeurópskych krajinách, USA a v Škandinávii veľmi osvedč ili. Je to ďalšia alternatíva ku krátkodobým trestom odňatia slobody. Zároveň sú v návrhu určené aj podmienky premenenia jeho zvyšku na nepodmienečný trest odňatia slobody.

K §§ 54, 55

Tieto ustanovenia zavádzajú nový druh trestu bez odňatia slobody a to trest povinnej práce. Zákon podmieňuje uloženie tohto trestu súhlasom páchateľa, ale len za prečin.

K §§ 56, 57

Návrh veľmi podrobne stanovuje podmienky ukladania peňažné ho trestu ako aj jeho výkonu, podmienky premenenia tohto trestu, upustenia od jeho výkonu alebo zvyšku, ako aj podmienky zahladenia Podstatne sa zvyšuje horná hranica peňažného trestu z 5 miliónov na 10 miliónov.

K §§ 58, 59

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia majetku a tieto ďalej prispôsobil iným ustanoveniam návrhu. Ukladá sa tento trest spolu s trestom odňatia slobody na doživotie alebo pri spáchaní obzvlášť závažného zločinu. Pri vymenovaných trestných činoch sa musí uložiť trest prepadnutia majetku vtedy, ak bude preukázané, že páchateľ nadobudol majetok z nelegálnych príjmov alebo časť tohto majetku.

K § 60

Návrh prevzal ďalšie osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia veci z platného Trestného zákona a tieto ďalej upresnil a stanovil ďalšie podmienky pre jeho ukladanie.

Reagoval tiež na Dohovor o praní špinavých peňazí, vyh ľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti (Štrasburg, 8.11.1990) a na Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí tak, že rozšíril možnosti ulož enia prepadnutia veci a príjmov z trestného činu pre prípad, že v pôvodnej podobe sú z faktických alebo právnych dôvodov neidentifikovateľné, nedosiahnuteľné alebo zmiešané s legálnym majetkom a roz širuje ju tiež na úžitky z uvedených príjmov. Podobné ustanovenie má Občiansky zákonník v § 458 ods. 1, 2.

K § 61

Trest zákazu činnosti sa v plnej miere osvedčil, a preto bol prevzatý aj do nového Trestného zákona. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, ktorej sa tento trest týka. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o mož nosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 62

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste zákazu pobytu. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 5 rokov za každý úmyselný trestný čin, ak bud ú splnené podmienky podľa § 62 ods. 2. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o možnosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 63

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zá kona, ktorý upravoval pojem ukladanie a výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní. Sprísnil však podmienky jeho ukladania a v prípade, že sa tento trest ukladá popri kratšom treste odň atia slobody ako 5 rokov alebo popri inom treste, spojil jeho uloženie nie s povolaním páchateľa, ale s ohrozením vážnosti dotknutých čestných titulov a vyznamenaní. Tento trest možno uložiť len za obzvlášť závažný zločin.

K § 64

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste straty vojenskej a inej hodnosti, pričom podmienky jeho uloženia sú upravené v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia.

K § 65

Okrem toho, že návrh prevzal ustanovenie platného Trestného zákona o treste vyhostenia, návrh veľmi dôsledne upravuje podmienky ukladania tohto trestu a v stanovených prípadoch, najmä ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, uloženie tohto trestu vyluč uje. Naviac zakotvuje aj podmienky zahladenia tohto trestu. Návrh precizoval zákonné dôvody na uloženie trestu vyhostenia v zmysle článku 23 ods. 5 Ústavy SR a nadväzujúcich vnútroštátnych noriem, napr. zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšie. Predmetný trest už nebude mať trvalý charakter, lebo sa bude ukladať najviac na 15 rokov, ako maximálna výmera.

K §§ 66 až 68

Návrh prevzal všetky osvedčené ustanovenia platného Trestného z ákona o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, avšak dochádza k sprísneniu ohľadom doby po uplynutí ktorej je možne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu - je možné podmieneč ne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní jednej polovice trestu u osoby odsúdenej za prečin, dvoch tretín trestu u osoby odsúdenej za zločin a troch štvrtín trestu u osoby odsúdenej za obzvláš ť závažný zločin. Pritom u osoby odsúdenej na doživotie až po vykonaní 25 rokov tohto trestu. Súčasne sa stanovujú prípady, kedy osoba nemôže byť z výkonu trestu odňatia slobody prepustená.

K §§ 69, 70

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

K §§ 71, 72

Rovnako v nezmenenej podobe prevzal návrh aj ustanovenia platného Trestné ho zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu.

K §§ 73, 74

Návrh v podstate v nezmenenom rozsahu prevzal z platného Trestného zá kona aj jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení – ochranné liečenie.

K § 75

Ustanovenie o ochrannej výchove, ako špeciálnom ochrannom opatrení , ktoré je viazané výslovne na mladistvých páchateľov, je upravené v osobitných ustanoveniach o stíhaní mladistvých .

K §§ 76 až 80

Návrh nového Trestného zákona sa vracia k niekdajšiemu inštitú tu ochranného dohľadu, resp. zákon preberá platnú zákonnú úpravu ochranného dohľadu. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná k dovàšeniu nápravy obzvlášť nebezpečných recidivistov, páchateľov obzvlášť závažných zločinov a fakultatívne aj páchateľov iných trestných činov, ktorí sa stávajú tzv. š peciálnymi recidivistami a po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno u nich očakávať, že bez nútenej postpenitenciárnej starostlivosti povedú riadny život. Návrh ponecháva súdu mo žnosť uloženia ochranného dohľadu aj u tých odsúdených, ktorí v priebehu celého výkonu trestu odňatia slobody odmietajú výchovné pôsobenie a je obava, že po prepustení budú pokračovať v p áchaní trestnej činnosti. Návrh vylučuje uloženie ochranného dohľadu mladistvému (ak je to potrebné, možno mu uložiť ochrannú výchovu), ako aj odsúdenému na doživotie, kde by také to opatrenie nemalo zmysel. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia sa zveruje taktiež probačnému a mediačnému úradníkovi, čím sa má zabrániť možnému zneužitiu tohto opatrenia policajný mi zložkami na plnenie operatívnych úloh.

K §§ 81, 82

Návrh zavádza aj ďalší nový druh ochranného opatrenia, ktorý m je detencia. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou du ševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Ná vrh zákona umožňuje súdu, ak to považuje za potrebné rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľ a, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže síce v prípade potreby potrvať až doživotne, ale zákon má predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže č asom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborn ého lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného.

K § 83

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenia o zhabaní veci, ktoré majú za účel zabezpečiť ochranu spoločnosti pred tými nebezpečnými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom trestu prepadnutia veci. Tieto ustanovenia sú v podstate v zhodnej podobe prevzaté z platného Trestného zákona.

K III. hlave

K § 84

Ide o generálne ustanovenie, ktoré stanoví, že pri splnení urč enej podmienky, napr. pri zmene zákona, zanikajú trestné dôsledky trestného činu, ktorý inak v čase, keď k nemu došlo, spĺňal všetky pojmové náležitosti trestného činu.

V praxi sa vyskytli problémy pri aplikovaní ustanovení o pôsobnosti trestných zákonov, keď skutok, ktorý je predmetom trestného konania v čase spáchania napĺňa všetky znaky príslušného ustanovenia v tom čase účinného Trestného zákona, ale neskorší zákon meniaci alebo dopĺňajúci Trestný zákon, toto ustanovenie Trestného zákona zruší a ďalší (neskorší) zákon takéto konanie op äť posudzuje ako trestný čin. Navrhovanou úpravou sa táto nejasnosť na základe zákona odstráni.

K § 85

Úpravou podmienok zániku trestnej zodpovednosti u vymenovaných trestných činov v dôsledku účinnej ľútosti sa sleduje ochrana dôležitých spoločenských záujmov, ktorá sa dosiahne sľ ubom beztrestnosti páchateľovi, ak škodlivý následok trestného činu napraví alebo zamedzí.

K § 86

Ide o osobitné ustanovenia o účinnej ľútosti, ktoré zahàň a taxatívnym výpočtom trestné činy, pri ktorých trestnosť zanikne pri splnení podmienok uvedených pre konkrétne trestné činy, pričom sa líšia najmä momentom kedy ešte možno napraviť následok.

K § 87

Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom stanovenej premlč acej doby. Určuje sa podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej v sadzbe za daný trestný čin. Začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu. Súčasne sa upravujú dôvody, ke ď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie trestného stíhania prerušujú. Zároveň sa predlžujú premlčacie doby.

K § 88

Toto ustanovenie určuje výnimky z inak všeobecnej platnosti inštitú tu premlčania trestného stíhania.

K § 89

Uvedené ustanovenie je premietnutie ústavného práva prezidenta republiky do Trestného zákona.

K § 90

Inštitút premlčania výkonu trestu vychádza v podstate z rovnaké ho predpokladu ako inštitút premlčania trestného stíhania. Podmienkou premlčania výkonu trestu je uplynutie premlčacej doby ustanovenej zákonom. Je určená podľa druhu a výšky uloženého trestu. Súč asne sa upravujú dôvody, keď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie výkonu trestu prerušujú.

K § 91

Tresty uložené za trestné činy uvedené v XII. hlave osobitnej časti s výnimkou vymenovaných trestných činov sú z premlčania vylúčené, preto použitie ustanovenia o preml čaní výkonu trestu pri nich neprichádza do úvahy, bez ohľadu na to, aký trest súd v konkrétnom prípade uložil.

K §§ 92, 93

Toto ustanovenie určuje podmienky a lehoty zahladenia odsúdenia. Tento inš titút umožní aby sa pri splnení určitých podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať uplatnenie v ďalšom ž ivote. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo odsúdenie zahladené nastáva zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia. Podstatnou zmenou je zahladenie iných trestov ako trestom od ňatia slobody už momentom ich vykonania.

K IV. hlave

V osobitnej hlave všeobecnej časti Trestného zákona sa síce zachov áva doterajšia koncepcia stíhania mladistvých, ale na kvalitatívne inej úrovni. Táto hlava stanovuje odlišnosti oproti všeobecne platným zásadám pre stíhanie dospelých páchateľov, pričom jednotlivé ustanovenia sú motivované obnovujúcimi účinkami trestného práva, lebo sa kladie dôraz na vyváženú, spravodlivú reakciu spoločnosti na trestný čin mladistvého a vyvodzuje z neho dô sledky nielen pre neho samého, ale aj pre riešenie problémov ďalších zúčastnených osôb a skupín spojených s trestným činom. Mladistvý tak má byť stimulovaný, aby prevzal osobnú, nielen formá lnu trestnú zodpovednosť za trestný čin a nápravu ním spôsobených následkov. Adekvátne tomu Trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenia o konaní proti mladistvým. Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých, ktoré sú vo vzťahu špeciality k ďalším ustanoveniam všeobecnej časti Trestného zákona, tak konkretizujú ústavný princíp osobitnej starostlivosti, ktorú spoločnosť venuje mládež i (článok 41 ods. 1 Ústavy SR).

Návrh tejto právnej úpravy rešpektuje medzinárodné dokumenty prijaté pre oblasť zaobchádzania s delikventnou mláde žou, najmä:

Minimálne štandardné pravidlá sú dnictva nad mládežou (tzv. Pekingské pravidlá, rezolúcia OSN č. 40/43 z 29. 11. 1985),

Smernica OSN pre prevenciu kriminality mládeže (tzv. Riyadská smernica, rezolúcia OSN č. 45/112 z 14. 12. 1990),

Dohovor o právach dieťaťa (rezolúcia OSN č. 44/25 z 20. 11. 1989 uverejnená v oznámení MZV č. 104/1991 Zb.).

Pokiaľ ide o dokumenty Rady Európy, v tomto smere sa vychádza predovš etkým z nasledovných odporúčaní:

·č. R (87) 20, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže,

·č. R (88) 6, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže z radov mladých ľudí pochádzajúcich z prisťahovaleckých rod ín,

·Rezolúcie č. R (66) 25, o krátkodobom zaobchádzaní s mladistvými páchateľmi do 21 rokov veku.

K § 94

Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá dovàšila štrná sty rok svojho veku a neprekročila osemnásty rok veku. Individuálna duševná vyspelosť (zisťovaná o.i. aj povinným psychologickým vyšetrením mladistvých vo veku od 14 do 15 rokov - tzv. podmienečná príč etnosť, ktoré upravuje Trestný poriadok) bude korektívom na stanovenie trestnej zodpovednosti mladistvého, ako aj na zvolenie predovšetkým výchovných prístupov zameraných na jeho nápravu.

Zníženie dolnej hranice veku o jeden rok, nemá viesť ku kriminalizácii mladistvých, ale k tomu, aby sa všetkými dostupnými, primárne výchovnými prostriedkami zabránilo recidíve. Hoci v mnohých prípadoch p ôjde o žiakov základnej školy, problém spočíva v kriminologickom zistení, že ak takýto mladý človek zopakuje trestný skutok do dovàšenia dospelosti, stane sa z neho v ďalšom vývine dospelý recidivista. Kriminalita mladistvých vo všeobecnom význame tohto slova rastie v Európe i v USA. Postihuje mladistvých bez ohľadu na sociálny pôvod, ba sklon k zločinnosti sa prejavuje stále viac u mladistvých z majetných vrstiev a výrazne sa zvyšuje aj podiel dievčat. Pritom istá časť mládeže začína byť vzhľadom na stav spoločnosti anomická. Väčšina pedopsychológov a pedopsychiatrov zastáva názor, že akcelerácia psychického a fyzického vývinu mládeže v posledných desaťročiach spôsobila, že mladiství najmenej vo veku štrnástich rokov sú reálne spôsobilí rozpoznať a posúdiť ná sledky svojho konania a s tým spojené trestno-právne dôsledky pri všetkých trestných činoch.

Tento prístup k stanoveniu fyzického veku ako základu trestnej zodpovednosti je porovnateľný s väčšinou demokratických krajín, kde je dolná hranica tohto veku v mnohých prípadoch nižšia.

K § 95

Toto ustanovenie zákona reaguje na skutočnosť, že stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti je vo veku okolo 14 rokov u jednotlivých mladistvých veľmi rozdielny. Preto zákon stanoví, že mladistvý, ktorý v dobe spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Osobitné ustanovenie Trestného poriadku o o zisťovaní sociálnych pomerov mladistvého stanov í, že toto skúmanie bude obligatórne u mladistvého vo veku od 14 do 15 rokov, u starších len vtedy, ak to bude odôvodnené.

Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti, ktorá je závislá na dosiahnutom stupni intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého (v dobe činu). Obdobnú úpravu majú v Spolkovej republike Nemecko a v È eskej republike.

Zákon bude teda vyžadovať, aby si mladistvý bol vzhľadom na úroveň svojho vývoja schopný uvedomiť, že páchaným skutkom koná proti normám spoločnosti alebo aby bol schopný zodpovedajúcim spô sobom usmerniť svoje správanie. Nezrelosť mladistvého musí pritom byť podstatná, teda musí byť zrejmé, že v čase činu ešte nedosiahol takého stupňa vývoja (intelektuálneho alebo mravného), aké ho spravidla dosahujú jeho vrstovníci. Na preukázanie tejto skutočnosti bude priberaný znalec z odboru psychiatrie alebo psychológie mládeže na skúmanie mladistvého do 15 rokov veku a u ostatných mladistvých iba v t ých prípadoch, v ktorých budú pochybnosti o duševnej zrelosti mladistvého.

Pri činoch, na ktorých protiprávnosť nebude treba prihliadať, nepôjde u mladistvého o trestnú zodpovednosť. Spravidla tomu bude v prípadoch naplnenia formálnych znakov trestného činu, bez ich významnejš ej relevancie.

K § 96

Návrh zákona odlišne upravuje premlčacie lehoty trestnosti č inu, lebo sa vychádza zo zásady, že včasná reakcia na spáchanie trestného činu mladistvým je mimoriadne dôležitá. Ohľadom začiatku, spočívania a prerušenia premlčacej doby bude platiť všeobecn á úprava zákona. Iba so zreteľom na medzinárodné záväzky sa vylúčil zánik trestnosti uplynutím premlčacej doby pri trestných činoch taxatívne uvedených v zákone.

K § 97

Ustanovenie o účele sankcií a výchovných opatrení zahàňa v sebe interpretačné pravidlo pre všetky ustanovenia zákona o stíhaní mladistvých. Vychádza z princípu, že všetky opatrenia, postupy a prostriedky zákona treba využívať na obnovenie narušených sociá lnych vzťahov, na integráciu mladistvého do širšieho sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Preto poukazuje predovšetkým na to, že ochrana spoločnosti pred trestnou činnosťou mládeže je najlepš ie dosiahnuteľná riadnou výchovou detí, čo možno dosiahnuť predovšetkým rešpektovaním ich potrieb a vytváraním vhodného sociálneho zázemia pre ich zdravý duševný, telesný a sociálny vý voj a spoločensky prospešné uplatnenie, na čo treba pri ukladaní sankcie alebo opatrenia primárne prihliadať.

Osobitné ustanovenia Trestného poriadku stanovia aj osobitné spôsoby zaobchádzania s mladistvými v rámci trestného konania, vrátane alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí.

K §§ 98 až 100

Návrh zákona významne rozširuje mož nosti upustenia od potrestania mladistvého, čím vytvára podmienky na aktívne pôsobenie blízkeho sociálneho okolia na mladistvého Právnym predpokladom na upustenie od potrestania je uznanie viny mladistvého.

Základným predpokladom na upustenie od potrestania je, že mladistvý bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu menšej závažnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po n áprave. Za týchto podmienok pôjde o prípad, keď vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred sú dom malo na mladistvého dostatočný výchovný vplyv, alebo o prípad keď sa mladistvý dopustil činu preto, že nepoznal právne predpisy a táto skutočnosť je najmä zo subjektívnych dôvodov ospravedlniteľn á, pričom uloženie trestu ani opatrenia nie je nevyhnutné (napr. ak by prichádzalo do úvahy uloženie krátkodobého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu). Tretím prípadom upustenia od potrestania bude prijatie záruky za nápravou mladistvého. Súd bude prihliadať na výchovný vplyv toho, kto ponúkol záruku, ako aj na to, aký čin mladistvý spáchal a prirodzene aj na jeho osobnostné predispozície.

Ak súd upustí od potrestania mladistvého môže prenechať jeho postih zákonnému zástupcovi, škole, ak ide o čin, ktorý súvisí so školskou dochádzkou alebo inému výchovnému zariadeniu, v ktorom mladistvý žije, alebo môže vec sám vybaviť tým, že mladistvého napomenie. Uvedené subjekty budú zaviazané povinnosťou podať správu súdu o výsledku ich postihu. Prenechanie postihu mladistvé ho citovaným subjektom môže byť účinné najmä v prípadoch, kedy postihnutie zo strany rodičov alebo výchovného zariadenia (pri zvýšenom dozore) môže byť pre neho citeľnejšie a v konečnom dô sledku s väčším výchovným efektom, ako pri postihu súdom.

Ïalšími možnosťami upustenia od potrestania mladistvého, ale z kvalitatívne iných dôvodov, bude prípad, kedy mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou a súd má za to, ž e ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí jeho nápravu lepšie ako trest, a prípad, kedy sa voči mladistvému už vykonáva ochranné alebo výchovné opatrenie, a preto nie je na dosiahnutie úč elu zákona, uloženie sankcie potrebné.

Osobitným prípadom upustenia od uloženia sankcie alebo opatrenia bude prípad, ak súd – na rozdiel od vyššie uvedených prípadov – bude považovať za potrebné po stanovenú dobu sledovať sprá vanie mladistvého. Pritom mu určí skúšobnú dobu až na jeden rok, prípadne aj ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenie. Zároveň bude môcť uložiť mladistvému aj probačný dohľad.

K § 101

Podmienečné upustenie od uloženia sankcie rozširuje možnosti pôsobenia na prevýchovu mladistvého páchateľa inak ako sankciou.

K §§ 102 až 105

Návrh zákona preberá doterajšiu právnu ú pravu podmienok, kedy bude možné mladistvému uložiť ochrannú výchovu. Naďalej bude základnou podmienkou pre jej uloženie odsúdenie mladistvého, teda uznanie jeho viny súdom. Ostatné ochranné opatrenia – ochranné liečenie a zhabanie veci – sa budú ukladať podľa všeobecných ustanovení zákona.

Návrh upresňuje dôvod uloženiach ochrannej výchovy v písm. c) tak, aby vyjadroval požiadavku, že ochrannú výchovu primárne nevyžaduje prostredie, ale predovšetkým mladistvý a zabezpečenie jeho riadnej v ýchovy. Dopĺňa sa tiež spôsob výkonu ochrannej výchovy o alternatívu umožňujúcu jej výkon v náhradnej rodine.

Všetky ostatné podmienky výkonu, zmeny, predĺženia a skončenia ochrannej výchovy zostávajú taktiež nezmenené.

Rovnako podmienky na uloženie ochrannej výchovy v občianskoprávnom konaní osobe, ktorá dovàšila dvanásty rok a je mladšia ako štrnásť rokov, ak spáchala čin, za ktorý je možné uložiť trest od ňatia slobody na doživotie, zostali nezmenené.

K § 106 až 108

Predovšetkým z dôvodov individuálnej prevencie sa pri stíhaní mladistvých zavádza možnosť uloženia výchovných opatrení, výchovných povinností a napomenutie s výstrahou.

Pri upustení od sankcie alebo ochranné ho opatrenia - rovnako aj pri podmienečnom upustení od ich uloženia, môžu byť mladistvému uložené výchovné opatrenia, ktorými sú dohľad probačného a mediačného úradníka, probačný program, výchovné povinnosti, výchovné obmedzenia a napomenutie s výstrahou. Výkon týchto opatrení, najmä pokiaľ ide o dohľad probačného a mediačného úradníka a ďalšie probačné aktivity, upravuje Trestný poriadok.

Výchovné povinnosti sú uvedené exemplifikatívne, napr. aby mladistv ý býval s rodičom, nahradil škodu, podrobil sa liečeniu závislosti alebo sociálnemu výcviku a pod.. Ani ich uložením ale nesmie byť narušená príprava na budúce povolanie.

Výchovné opatrenie je možné so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, ukladať už v priebehu trestného konania. Jeho uloženie nebude mať bezprostredný vplyv na priebeh ďalšieho konania, ale prejaví sa v jeho postupu pri použití niektorého odklonu upraveného Trestným poriadkom, upustenia od potrestania atď..

Napomenutie s výstrahou – pred súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom – má za cieľ zabrániť recid íve mladistvého v súčinnosti s jeho zákonným zástupcom alebo v stanovených prípadoch so školou.

K §§ 109, 110

Druhy sankcií, ktoré je možné mladistvému uloži ť vychádzajú z doterajšej koncepcie ukladania trestov mladistvým, kde je vedúcou zásadou výchovný účel trestania. Preto návrh preferuje ukladanie sankcií nespojených s trestom odňatia slobody v tomto porad í : trest povinnej práce, peňažný trest, prepadnutie veci, zákaz činnosti, vyhostenie, trest odňatia slobody podmienečne odložený (tzv. podmienečné odsúdenie), trest odňatia slobody podmienečne odložen ý s probačným dohľadom a trest odňatia slobody, ktorý sa vykoná.

K § 111 až 113

Trest povinnej práce a zákazu činnosti sa znižujú na polovicu; zá kaz činnosti bude možné uložiť iba vtedy, ak to nebude na prekážku príprave na povolanie. Vyhostenie mladistvého bude možné uložiť pri všeobecne stanovených podmienkach, ale vo výmere od jedné ho do piatich rokov. Korektívom bude prihliadnutie na rodinné a osobné pomery, ako aj možné nebezpečenstvo spustnutia.

K §§ 114 až 116

Ukladanie sankcie vo forme peňažného trestu je u mladistvého limitovan é rozpätím od 1.000 do 500.000 Sk, pri splnení všeobecných podmienok stanovených zákonom a za predpokladu, že mladistvý je zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu dovoľujú.

Režim ukladania náhradného trestu odňatia slobody sa nemení. Novým spôsobom ale bude možné mladistvému po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým mu bol uložený peňažný trest, ako alternatí vu k nemu alebo ku zvyšku nevykonaného náhradného trestu odňatia slobody, uložiť po jeho vyjadrení všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.

Navyše, u peňažného trestu bude možný podmienečný odklad jeho výkonu na dobu až troch rokov pri splnení analogických podmienok, ako pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako bude možn é, na prehĺbenie výchovného účinku tohto trestu, uložiť aj výchovné opatrenia. Správanie sa mladistvého bude po uplynutí skúšobnej doby skúmané rovnako, ako v iných prípadoch podmienečné ho odkladu výkonu trestu, vrátane rozhodnutia o osvedčení.

K §§ 117 až 119

Vo vzťahu k odňatiu slobody návrh zákona predpokladá zachovanie doterajšieho režimu, a preto sa trestné sadzby znižujú na polovicu. Zároveň stanovuje najvyššiu dolnú a hornú hranicu trestnej sadzby. Na ďalšie zmierňovanie trestného postihu pri najzávaž nejších zločinoch spáchaných mladistvými niet dôvodu.

Nepodmienečný trest odňatia slobody mladistvému bude možné uložiť iba pri splnení zákonom stanovených podmienok, najm ä v prípadoch, kedy po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení, uloženie iného trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu zákona.

Na druhej strane, rozšírenie možností výmery odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby bez akýchkoľvek obmedzen í, dáva súdu väčšiu možnosť zohľadniť konkrétnu situáciu mladistvého.

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého alebo jeho podmienečnom odsúdení s dohľadom, stanoví návrh zákona súdu možnosť určiť skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky. Dohľad nad odsúdený m mladistvým vykonáva probačný a mediačný úradník v zmysle ustanovení Trestného poriadku.

V nadväznosti na platnú právnu úpravu môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého, najmä ak je dôvodný predpoklad na jeho polepšenie, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Zá roveň môže primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky (pritom nesmie prekročiť hornú hranicu piatich rokov). Súčasne môže nariadiť dohľad a ďalšie výchovné opatrenia, najmä výchovné obmedzenia a výchovné povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

K §§ 120, 121

V nadväznosti na novú úpravu premlčania trestného stíhania u mladistvých, bolo nevyhnutné primeraným spôsobom upraviť aj premlčanie výkonu trestu, lebo z hľadiska účinnosti treba zaistiť výkon sankcií a opatrení v čo najkratšej dobe po spáchaní skutku, v z áujme zabezpečenia zmeny v ďalšom živote mladistvého. V ostatných častiach aj tu platí všeobecná úprava stanovená Trestným zákonom, vrátane nepremlčania taxatívne vymenovaných trestných č inov.

Pokiaľ ide o zahladenie odsúdenia, vrátane fikcie zahladenia, návrh v podstate preberá doterajšiu právnu úpravu (súd mus í rozhodnúť z úradnej povinnosti po výkone trestu), ktorá sa osvedčila. Upravuje sa však zahladenie vyhostenia uplynutím určenej doby tejto sankcie.

K V. hlave

So zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva EÚ, ako aj z medziná rodných zmlúv, a s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej právnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o prá vne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala k zavedeniu trestno-právnej zodpovednosti právnických osôb. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhnutá v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osô b sa postupne presadila vo viacerých krajinách kontinentálnej Európy. V roku 1982 ju zaviedlo Portugalsko, v roku 1994 Francúzsko, v roku 1995 Fínsko, roku 1996 Dánsko a Holandsko a v roku 1999 Belgicko a Slovinsko. Anglické trestné právo pozná trestnú zodpovednosť právnických osôb už od polovice minulého storočia, pričom trestná zodpovednosť právnických osôb je všeobecne uznávaná aj v USA. Ïalšie legislat ívne projekty sú pripravené vo Švajčiarsku a v Èeskej republike. Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb je široko diskutovaná tiež v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Litve a v ďalších krajin ách.

Existuje tiež mnoho medzinárodných vedeckých iniciatív prihovárajúcich sa za takéto riešenie. Rada Európy už v roku 1988 odporúčaním č. R. (88) vyzvala členské štáty zvážiť zavedenie trestnej zodpovednosti súkromných a verejných právnických osôb. Rezolúcia XV. Medzinárodného kongresu trestného práva konaná v Rio de Janeiro v roku 1994 rovnako odporučila zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb, najmä u trestných činov proti životnému prostrediu.

Európsky dohovor pre otázky trestnej činnosti (CDPC) v dokumente 'Európa v období zmien', odporúčaním č. R (96) z 5. septembra 1996 opätovne vyzval najmä štáty východnej a strednej Európy vykonať opatrenia na zabezpečenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V tejto súvislosti je nemenej významnou skutočnosťou, že v poslednej dobe bolo prijatých niekoľko medzinárodných dokumentov týkajúcich sa zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Niektoré z nich majú síce iba odporúčajúci charakter a nie sú preto pre Slovenskú republiku záväzné, avšak v záujme integračných snáh sa javí vhodné odporúčaniam vyhovieť. Také hoto druhu je napr. Celosvetový akčný plán proti organizovanému zločinu prijatý Svetovou ministerskou konfederáciou v Neapoli v roku 1994, ktorý v § 15 odporúča zaviesť trestnú zodpovednosť právnický ch osôb tam, kde je to potrebné k potláčaniu organizovaného zločinu.

Mimoriadny význam má z tohto pohľadu aj prijatie druhého protokolu k Európskej dohode o ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva z 19. 6. 1997 (Counsil Act 97/C, 221/02), ktorý v článku 3 a 4 zavä zuje členské štáty EÚ zaviesť zodpovednosť právnických osôb za podvod, aktívnu korupciu a pranie špinavých peňazí.

Trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhovaná tiež v projekte Corpus Juris, ktorý mal byť prototypom a zárodkom budúceho supranacionálneho európskeho trestného zákonníka.

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nepochybné, ž e sa aj na našu krajinu vzťahuje povinnosť zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Trestná zodpovednosť právnických osôb všeobecne vychádza z filozofie, že ak v spoločnosti môžu konať v zmysle občianskeho a obchodného práva, potom môžu konať aj v zmysle práva trestného.

V anglosaskej právnej oblasti sa k teoretickému odôvodneniu zavinenia právnických osôb v zmysle trestného práva využíva tzv. identifikačná teória. Podľa nej určitých nositeľov rozhodnutí v rá mci právnickej osoby možno z právneho pohľadu považovať za identických s touto právnickou osobou. Právnická osoba potom zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ toto konanie patrí do rá mca jej pôsobnosti.

Viacerí prívrženci zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v Nemecku potrebu takejto legislatívnej zmeny odôvodňujú tým, že právnická osoba je schopná konať aj v prenesenom zmysle. Ide o tzv. odvodenú schopnosť konať, nakoľko za firmu koná jej zástupca. Z toho sa vyvodzuje záver, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Je teda schopná viny, pričom však nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o tzv. organizačnú vinu, ktorá nemá žiadny psychologický obsah. Podľa nemeckých teoretikov subjektívnu strá nku trestného činu právnickej osoby tvorí tzv. 'vina vedenia podniku', ktorej obsahom je chybný výkon tzv. rizikového managementu, t. j. chybné zvládnutie zvyšného rizika vyplývajúceho z č innosti podniku, ktoré vedie k sociálnym poruchám.

Na podporu novodobých snáh o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je možné uviesť niekoľko argumentov.

V súčasnom spoločenskom a hospodárskom živote sa vyskytujú nové, doteraz nepoznané antisociálne javy, produkované právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami. Vzrastajúca ekonomická a politická sila nadnárodných spoločnosti, ako aj rozvoj zložitej infraštruktúry obchodu a priemyslu, vyvolávajú nové riziká a poskytujú stále viac príležitostí aj pre vyvíjanie spoločensky škodlivých aktivít, vrátane takých, ktoré je možné označiť ako kriminálne. Právnické osoby vystupujú stále č astejšie ako nástroje, pomocou ktorých sú páchané závažné trestné činy. Niektoré druhy protispoločenských činností napr. podvodné vylákanie dotácií, hospodárske podvody a iné hospodá rske machinácie, sú typicky uskutočňované v rámci aktivít právnických osôb. Tiež mnohé moderné ohrozovacie delikty, z ktorých je mimoriadne závažné najmä poškodzovanie životné ho prostredia, sú späté s činnosťou právnických osôb. Následky týchto deliktov sú často veľmi ťažké a spôsobené škody bývajú značne vysoké (napr. prípady havárie ropný ch tankerov a pod.).

Ukazuje sa, že trestný postih takýchto nových deliktov opretý o ideu individuálnej trestnej zodpovednosti nie je dostatočne účinný. Súčasné modely riadenia, decentralizácia a autorizácia pracovných skup ín v hospodárskej sfére vedie k tzv. organizovanej nezodpovednosti, t. j. k stavu, ktorý z právno–dogmatických dôvodov má za následok, že iba konanie viacerých osôb môže síce viesť k ná sledku predpokladaného v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Odôvodňuje to preto zá ver, aby v takýchto prípadoch zodpovedala právnická osoba. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že interné podnikové dôvody už teraz ohraničujú možnosť individualizácie trestnej zodpovednosti. Hľ adanie skutočne vinného sa darí iba v prípade hierarchicky budovanej štruktúry podniku. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. To odôvodňuje potrebu zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby nezávisle na tradič nom princípe zavinenia, resp. na pragmatickom rozšírení pojmu viny.

Trestným postihom právnických osôb sa sleduje účinnejšia ochrana významných spoločenských záujmov. Tá má by ť dosiahnutá hrozbou a výkonom trestných sankcií, ktoré budú schopné ovplyvniť chovanie právnických osôb žiadúcim smerom. Sankcie predpokladané pre právnické osoby majú predovšetkým ekonomick ú povahu a sú často prísnejšie než v prípade fyzických osôb, čo sa ukazuje ako zvlášť efektívny regulátor kolektívneho chovania. To všetko by malo aktivizovať zodpovedných pracovníkov prá vnických osôb, aby v rámci svojich možností ovplyvňovali fungovanie korporácie spoločensky žiadúcim smerom. Kumulácia individuálnej a kolektívnej zodpovednosti je vedená cieľom zvýšiť regulatívny účinok trestného práva.

Je všeobecne známym faktom, že v poslednom období sa na európskom kontinente presadzovala zodpovednosť právnických osô b v oblasti správneho práva. Správe právo veľmi flexibilne zareagovalo na protispoločenské aktivity právnických osôb a vytvorilo špeciálne skutkové podstaty tzv. správnych deliktov, ktorých páchateľmi m ôžu byť aj právnické osoby. Sankciami za tieto delikty sú najčastejšie peňažné pokuty, často veľmi vysoké a presahujúce výšku peňažných trestov podľa Trestného zákona.

Správne delikty právnickej osoby spravidla nevyžadujú zavinenie, lebo sú založené na objektívnej, absolútnej zodpovednosti.

Slovenskú právnu úpravu správnych deliktov právnických osôb nemožno považovať za dokonalú. Možno jej vytknúť roztrieštenosť, nejednotnosť, komplikovanosť a absenciu úpravy všeobecných materi álnoprávnych inštitútov, akými sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť a trestnosť, zánik trestnosti, zásady pre ukladanie sankcií a pod.. Nedokonalá je aj procesná ú prava, a preto hmotno-právne podmienky v režime trestného práva poskytujú lepšie záruky dodržiavania zákonnosti. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na odchylný sp ôsob úpravy zodpovednosti v správnom práve a v trestnom práve. Správne právo môže zásadne sankciami postihnúť len také konanie, ktorého protiprávnosť vyplýva z porušenia vopred definovaných a dostatočne konkrétnych pokynov, ako má subjekt správne konať. Správne právo musí teda najskôr, čo možno najpresnejšie, stanoviť pravidlá pozitívneho konania a potom tam, kde tieto špeciálne pravidlá nie sú dodržané, má nastúpiť zodpovednosť za správny delikt. Takáto úprava má za následok, že v rámci týchto postupov nie je možné postihnúť také delikty, ktoré neboli vopred definované správnymi normami. Pritom je ale skutočnosťou, že v činnosti právnických osôb sa vyskytujú všeobecne nebezpečné a škodlivé spôsoby konania, ktoré nemusia porušovať špeciálny prá vny predpis, ale porušujú iba všeobecný príkaz náležitej opatrnosti. Práve zodpovednosť za takéto spoločensky škodlivé konania by mala byť založená Trestným zákonom, ktorý bol schopný prekryť medzery v administratívnej úprave. Uvedené skutočnosti preto dostatočne odôvodňujú zavedenie trestno-práv nej zodpovednosti právnických osôb aj v slovenskom právnom poriadku.

K § 122

Týmto ustanovením sa zavádza originálna trestná zodpovednosť právnických osôb. Tým sa ustupuje od tradičného 'societas deliquere non potest' (spoločnosť – korporácia nemôže byť potrestaná).

Základné pravidlo, od ktorého sa odvíja trestná zodpovednosť, je osobné spáchanie trestného činu. Toto vš ak ani doteraz neplatí absolútne, lebo aj pri fyzickej osobe poznáme radu výnimiek, napr. nepriame páchateľstvo a akcesorické účastníctvo.

Odsek 1 – toto ustanovenie vyjadruje zásadu, že trestná zodpovednosť právnickej osoby alebo jej právneho nástupcu je možná iba za presne vymedzených podmienok stanovených tý mto zákonom.

Zákon nedefinuje pojem právnickej osoby. Je tomu tak preto, že definíciu prenecháva iným právnym oblastiam (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník). Okrem toho nie je ani vhodné, aby práve Trestný zá kon vytváral určitú všeobecnú definíciu tohto pojmu. Z tohto potom vyplýva, že trestne zodpovednou môže byť každá organizácia, ktorej platné právo priznáva štatút právnickej osoby (pozri Obč iansky zákonník § 17 a nasl., Obchodný zákonník § 56 a nasl.). Pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby sú pritom významné najmä tieto všeobecné vlastnosti: ide o útvar, ktorý má svoj osobitn ý majetok, má svoje vedúce a dozorné orgány, ktoré usmerňujú jej pôsobenie v súlade s jej osobitnými záujmami a že v právnej oblasti, ktorej právne pravidlá boli porušené, bola jej právna sp ôsobilosť. Len v takomto prípade môžu jej orgány konať v jej mene a na jej prospech.

Odsek 2 - trestná zodpovednosť sa nevzťahuje na štát, štátne orgány (vrátane Ná rodnej banky Slovenska). Aj keď štát je historicky najstaršou právnickou osobou, jeho zodpovednosť nemožno zapájať do konceptu zodpovednosti, ktorá by mala platiť pre všetky ostatné právnické osoby. V prí pade štátu sa totiž nepredpokladá, že by trestný čin, ktorý spácha niektorý z jeho predstaviteľov, ak keď v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech, mohol vyplývať zo štátnych osobitných vn útorných záujmov. Z toho preto možno vyvodiť jednoznačný záver, že trestné činy, ktoré spáchajú predstavitelia štátu sú výlučne ich osobnými skutkami bez predpokladaného materiá lneho prispenia štátu. Ak by sme v spojení s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby chceli brať na zodpovednosť aj jednotlivé štátne orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujú ce pre rozdelenie moci na tri základné orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujúce pre rozdelenie moci na tri základné oblasti (zákonodárnu, výkonnú a súdnu). Aj keď zákon výslovne neuv ádza, že zodpovednosť právnických osôb za trestné činy je vylúčená aj prípade cudzích štátov, je to logické, lebo opak by bol v rozpore s uznanou suverénnosťou podľa medzinárodného prá va.

Odseky 3 a 4 - ide o vymedzenie pôsobnosti Trestného zákona obdobne ako je to pri páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Odsek 5 – v tomto odseku je upravená zásada, ktorá stanovuje, že pri posudzovaní trestnej zodpovednosti právnickej osoby sa primerane použijú ustanovenia všeobecnej č asti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide najmä o ustanovenia týkajúce sa základov trestnej zodpovednosti, okolností vylučujúcich protiprávnosť, trestnosť, zánik trestnosti, ustanovenia týkajúce sa pô sobnosti Trestného zákona a všeobecné zásady pre ukladanie sankcií.

K § 123

Odseky 1 a 2 – zavinenie prá vnickej osoby je prirodzene koncipované širšie ako pri fyzickej osobe, lebo proti opačnej konštrukcii by stratilo svoj efekt. Je založené na princípe tzv. organizačnej viny, ktorá znamená , že vedúce osobnosti právnickej osoby (štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný orgán alebo člen dozorného orgánu, osoba oprávnená konať alebo rozhodovať za právnickú osobu, resp. prípady ich nedostatočného dohľadu alebo kontroly) svoje konanie podriaďujú cie ľom a záujmom právnickej osoby. Musia pritom konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že táto zodpovednosť má charakter objektívnej zodpovednosti musí však byť trestný čin spáchaný za účelom získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu. Takto je vymedzená trestná zodpovednosť právnických osôb v jednotlivých rámcových rozhodnutiach EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku.

Odsek 3 – ustanovuje zásadu, že zodpovednosť právnickej osoby nevylučuje zodpovednosť fyzickej osoby za ten istý trestný čin, ktorá aj naďalej zostáva primárna a ktorá sa bude posudzova ť podľa všeobecného ustanovenia Trestného zákona.

V odseku 4 – v tomto ustanovení sú vymenované trestné činy, za spáchanie ktorých môže byť trestne zodpovedná právnická osoba – ide o minimálnu verziu trestnej zodpovednosti právnických os ôb, t.j. iba na trestné činy, pri ktorých vyplýva povinnosť takej úpravy z práva EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku, resp. medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

K §§ 124 až 130 - všeobecne

Pre právnické osoby zákon stanovuje osobitný katalóg trestov, č o logicky vyplýva z toho, že pre právnické osoby sa prirodzene nemôžu použiť tie isté tresty, aké zákon predpokladá u fyzických osôb. V modernom trestnom práce pritom nie je žiadnou novinkou, ž e sa pre určitú kategóriu páchateľov predpisujú a stanovujú iné trestné sankcie, než sú predpísané vo všeobecnosti, napr. u mladistvých páchateľov.

Pre právnické osoby prichádzajú do úvahy predovšetkým majetkové tresty, t.j. tresty, ktoré sa nepochybne dotknú právnickej osoby v jej najcitlivejšej oblasti. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ná mietky, že takto dochádza ku kolektívnemu potrestaniu malých akcionárov a iných oprávnených osôb, majúcich vzťah k majetku právnickej osoby, lebo zákon ustanovuje, aby hmotné tresty zasahovali priamo do vnú torného majetkového usporiadania právnických osôb. Pritom treba mať na zreteli, že aj pri potrestaní fyzických osôb zhoršenie hmotných pomerov vzniká nielen páchateľovi, ale aj osobám z jeho blí zkeho okolia a to ešte v oveľa citeľnejších podobách.

K § 124

Obsahuje katalóg trestov a ochranných opatrení, ktoré je možné ukladať právnickým osobám. V súvislosti s trestným stíhaním právnických osôb bude potrebné tiež zmeniť zákon o registri trestov, aby bola zabezpečená aj evidencia trestov uložených právnick ým osobám v trestnom konaní.

K § 125

Vymedzuje základné zásady pre ukladanie trestov a ochranných opatren í právnickým osobám. Zároveň stanovuje, ktoré z nich nie je možné uložiť politickým stranám a hnutiam, právnickým osobám zriadeným zákonom, obciam alebo vyšším územným celkom.

K § 126

Upravuje ukladanie peňažného trestu až do 500 miliónov korún v z ávislosti od sadzby trestu odňatia slobody pri jednotlivých trestných činoch.

K § 127

V tomto ustanovení je upravený najprísnejší trest, ktorý mož no uložiť právnickej osobe. V tejto súvislosti bude potrebné zmeniť Obchodný zákonník tak, aby právnickú osobu bolo možné zrušiť aj na základe právoplatné ho rozsudku vyneseného v trestnom konaní.

K § 128

Toto ustanoveni upravuje trest zá kazu vymedzenej činnosti, ktorý môže byť trvalý alebo prechodný – v tomto prípade najviac na 5 rokov.

K § 129

V tomto ustanovení je upravený trest typický pre právnickú osobu. Spočíva v zákaze podieľať sa na verejných financiách alebo na verejnom obstarávaní.

K § 130

Súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby je ochranné opatrenie uložené na určitú dobu, najviac 5 rokov. Cieľom je zistiť, či si právnická osoba plní povinnosti a opatrenia uložené súdom.

K VI. hlave

Trestné právo všeobecne, ako aj Trestný zákon použí va pojmy, ktoré sú vlastné len pre trestné právo (napríklad odsúdený, potrestaný, teroristická skupina, svojvoľné vzdialenie), súčasne používa pojmy, ktoré sú vlastné iným prá vnym odvetviam, najmä právu občianskemu (napríklad škoda, osoba, dieťa), resp. pojmy zo všeobecnej teórie práva (napríklad právo, povinnosť, záväzné pravidlá), ako aj všeobecne používané pojmy (napríklad verejne, zbraň, násilie).

Pre trestné právo je pritom nevyhnutne žiaduce, aby tieto pojmy boli vykladané v trestnom konaní jednotne, pričom v minulosti vznikali v praxi pri výklade týchto pojmov značné rozdiely. Ujednotenie výkladu prostrední ctvom Najvyššieho súdu SR sa pritom javí ako nepostačujúce, nakoľko tento je záväzný len v konkrétnej prejednávanej veci a nie všeobecne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto v tejto hlave pristúpilo k definovaniu jednotného výkladu niektorých najdôležitejších a najčastejšie používaných pojmov priamo prostredníctvom zá kona. Oproti doterajšej úprave pojmov uvedenej v doterajšom § 89 Tr. zák. došlo k podstatnému rozšíreniu týchto ustanovení, pričom bola zavedená prehľadnejšia systematika.

V tejto časti sú definované základné pojmy pre potreby vš eobecnej časti, ale najmä osobitnej časti zákona.

K § 131

V týchto ustanoveniach týkajúcich sa spôsobov spáchania trestné ho činu je definovaný pojem verejne, spáchanie trestného činu so zbraňou, vrátane riešenia problematiky jej napodobeniny, je tu definovaný pojem vlámanie a ľsti, súčasne sú tu definované pojmy ktoré doteraz upravovala len teória trestného práva a to spáchanie trestného činu opätovne, opakovane, pokračovací trestný čin, hromadný a trvajúci trestný čin a pokračovanie v konaní.

K § 132

Pokiaľ sa týka poruchy zdravia, sú v tomto ustanovení definované tri stupene poruchy od najmiernejšej až po najzávažnejšiu: ujma na zdraví, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví.

K §§ 133 až 135

Trestný zákon venuje veľkú pozornosť problematike škody, či u ž z hľadiska jej definície, tak aj určenia jej výšky a to nielen klasickej hmotnej škode na veciach, ale aj z hľadiska ujmy na životnom prostredí, chránených druhov živočíchov, rastlín, š kody na veciach pamiatkovo chránených, alebo majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu.

Z hľadiska kvantitatívneho došlo k zúženiu pojmov, keď hranicou medzi priestupkom a trestným činom bude škoda malá, ktorá prevyšuje sumu 8 000 Sk. Predtým to bola škoda nie nepatrná. Ïalšie hranice škody sú väčšia - najmenej 10 násobok, značná – najmenej 100 násobok, veľkého rozsahu – najmenej 500 násobok. Základná suma je stanovená priamo Trestným zákonom, preto aby len zákon ur čoval čo je trestný čin – ústavná zásada, keď doteraz predmetnú sumu – minimálnu mzdu, stanovovala vláda síce na základe zákona, ale nariadením.

K § 136

V centre pozornosti trestného práva je ľudský jedinec, a to najmä z pohľadu osoby ako obete trestného činu. V tomto ustanovení sú definované pojmy pre potreby trestného práva ako sú: dieťa, osoba blízka veku mladistv ým, osoba vyššieho veku, blízka osoba, chorá, bezbranná, osoba zverená do starostlivosti a dozoru a napokon závislá a podriadená osoba.

K § 137

V tomto ustanovení sú definované pojmy osôb vzťahujúce sa na p áchateľa trestného činu: verejný činiteľ, zahraničný verejný činiteľ, vojak, odsúdený, potrestaný, postihnutý za obdobný čin.

K § 138

Skupina osôb a organizá cie majúce vzťah k trestnému činu sú definované jednak počtom osôb, jednak inými znakmi, ktoré musia podľa zákona spĺňať (s výnimkou skupiny osôb). Pokiaľ ide o organizovanú, zločineckú a teroristickú skupinu, tu ide vždy o najmenej tri osoby, pričom tieto skupiny sa l íšia účelom, za ktorým boli tieto zoskupenia vytvorené. Napríklad teroristická skupina na účely páchania trestného činu teroru, alebo terorizmu, zatiaľ čo zločinecká skupina má účel priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody, a to prostredníctvom spáchania jedného alebo viacej zločinov, trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti alebo niektorého z trestných činov korupcie. Zároveň sa definuje činnos ť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu.

K §§ 139, 140

Vzhľadom na potrebu jednotnej praxe zákon pristúpil k definovaniu pojmu 'vec všeobecného záujmu', pričom zahrňuje hľadisko nielen záujmov spoločností vo verejnom ale aj v súkromnom sektore.

Tieto ustanovenia sa zaoberajú vecou ako právnou kategóriou, pričom je presne definované čo sa za vec v zmysle Trestného zákona a pre jeho účely rozumie (vec hnuteľná a nehnuteľn á, byt alebo nebytový priestor, zviera ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu, nehmotná informácia, dáta v ýpočtovej techniky, obrazový záznam na technickom nosiči). V týchto ustanoveniach je definované prisvojenie si veci, ale tiež pojem zverenej veci a návykovej látky. Osobitne je definovaný pojem ú platku ako veci alebo iného plnenia majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Ïalej je tu definovaný pojem prostriedku hromadnej prepravy, veci všeobecného záujmu. V súvislosti s ochranou životného prostredia sa v tomto ustanovení definuje aj pojem nakladania s odpadmi.

K § 141

Vzhľadom na znenie niektorých skutkových podstát trestných činov bol v tomto ustanovení definovaný pojem prostitúcie, pornografie a osobitne detskej pornografie.

K § 142

Rovnako pre potreby niektorých trestných činov bolo nutné jednotne definovať cudziu moc a cudzieho činiteľa .

K § 143

Pre účely Trestného z ákona bolo potrebné vymedziť aj pojmy ústavné zriadenie a krízová situácia.

K § 144

Z dôvodu možnosti postihnutia pre trestný čin osoby, ktorá drogu u žíva a odlíšenia tohto trestného činu od osoby tzv. dílera drog bol jednotne definovaný pojem prechovávania drog pre vlastnú potrebu, č o predstavuje trojnásobok obvyklej jednorázovej dávky. Vo väčšom rozsahu tu má na mysli desaťnásobok obvyklej jednorázovej dávky.

K §§ 145, 146

Aj v trestnom práve je potrebné počítanie času a preto priamo tu bolo vyjadrené pravidlo pre takýto postup a napokon v súvislosti s trestným činom dezercie bol definovaný pojem svojvoľného sa vzďaľovania a sústavného svojvoľného sa vzďaľovania.

K §§ 147 až 152 všeobecne

V druhom dieli šiestej hlavy Všeobecnej časti Trestného zákona doch ádza úplne novým spôsobom k definovaniu pojmov, ktoré svojim obsahom zahrňujú doteraz najčastejšie kvalifikované okolnosti opakovane vyskytujúce sa vo väčšine kvalifikovaných skutkových podstát trestn ých činov a majúce vplyv na použitie vyššej trestnej sadzby.

Význam tejto zásadnej zmeny, ktorá sa premietla predovšetkým do znenia kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov je potrebné vidieť najmä v dvoch smeroch:

1. dochádza k typovému zoradeniu jednotlivých kvalifikačných znakov tak aby bola zachovaná jednotnosť u rôznych trestných činov

2. takéto zoradenie do jednotlivých kvalifikovaných skutkových podstát m á vplyv na stanovenie trestných sadzieb tak, aby určitá kvalifikačná okolnosť mala približne rovnaký vplyv na zvýšenie trestnej sadzby.

Na základe vyššie uvedeného boli jednotlivé okolnosti zaradené do troch základných skupín podľa vplyvu na zvýšenie trestnej sadzby.

1. závažnejší spôsob konania, chránená osoba, osobitný motív, väčšia škoda

2. nebezpečné zoskupenie, značná škoda, ťažká ujma na zdraví alebo smrť

3. škoda veľkého rozsahu , smrť viacerých osôb, krízová situácia.

Popri týchto kvalifikovaných okolnostiach budú sa naďalej u niektorý ch trestných činov vyskytovať špecifické okolnosti, ako je napríklad spáchanie trestného činu verejne, resp. verejným činiteľom a podobne.

Jednotlivé osobitné kvalifikačné pojmy sú formulované tak, aby pri ich praktickej aplikácii nemuselo dochádzať k právnym problémom.

K § 147

Doterajší vývoj trestnej činnosti a trestná prax umo žnila vytypovať desať hlavných okolností ktoré spravidla bývajú znakom trestnej činnosti a ktoré uľahčujú páchateľovi trestný čin sp áchať (zbraň, lesť, vlámanie), ďalej poškodzujú vo väčšej ako obvyklej miere poškodeného (páchanie trestného činu dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom na viacerých osobách) a sťažujú aj odhalenie trestnej činnosti (organizovaná skupina).

K § 148

Ako poškodený prichádza do úvahy spravidla fyzická osoba. Ustanovenie o chránenej osobe vymedzuje spomedzi fyzických osôb tie osoby, ktorým má byť poskytnutá zvýšená ochrana, či už z hľadiska veku (dieťa, osoba vyššieho veku), z hľadiska biologické ho, či zdravotného stavu (tehotná žena, chorá osoba), z hľadiska vzťahu k páchateľovi (osoba blízka, osoba odkázaná na páchateľovi), z hľadiska postavenia poškodeného (verejný činiteľ, svedok, znalec, tlmočník), ale tiež z hľadiska medzinárodné ho práva (zajatec).

K § 149

V súčasnom období sa zvyšuje počet trestný ch činov, ktoré sú páchané na základe osobitnej najmä majetkovej motivácie (na objednávku), motivácie osobnej (z pomsty, v úmysle zakryť, alebo uľahčiť trestný čin), ako aj motivácie súvisiacej s národnostným, etnickým pôvodom, rasou, farbou pleti alebo sexuálnym motívom.

K § 150

Popri doterajšom znaku páchania trestnej činnosti org anizovanou skupinou je potrebné osobitne a prísnejšou sadzbou postihnúť prípady páchania trestnej činnosti v rámci zločineckej, alebo dokonca teroristickej skupiny. Páchanie trestnej činnosti tý mito skupinami predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu bezpečnosti občanov.

K §§ 151, 152

ažká ujma na zdraví sa definuje ako spôsobenie ná sledku na zdraví, ktorý obsahuje konkrétne druhy tejto formy ublíženia na zdraví. V zmysle poznatkov vedy sa zároveň definuje aj smrť, ako biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť ).

Prostredníctvom týchto ustanovení dochádza najmä k výraznému sprísneniu trestných sadzieb u kvalifikovaných trestných činov, osobitne v prípadoch ak napr. dôjde k smrti najmenej troch osôb.

K osobitnej časti

Zmena prístupu k trestnoprávnej ochrane významných spoločenský ch záujmov týmto zákonom a nadradenie ľudských práv a základných slobôd nad ostatné záujmy viedli k zásadným zmenám aj v systematike jeho osobitnej časti. Ich vyjadrením je nové poradie jednotlivý ch hláv druhej - osobitnej časti tohto zákona.

Do centra pozornosti tohto zákona a do popredia trestnoprávnej ochrany sa dostáva človek, jeho život, zdravie, telesná integrita, česť, dôstojnosť a vážnosť, nedotknuteľnosť, osobná sloboda, ochrana jeho s úkromia, obydlia, majetku a iných jeho základných ľudských práv, slobôd a záujmov.

Do I. hlavy boli zaradené trestné činy proti životu a zdraviu a do II. hlavy trestné činy proti slobode a ľudskej d ôstojnosti. Ide o skupiny trestných činov, ktoré najzávažnejšie zasahujú do základných práv a slobôd jednotlivca.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Jej hodnoty a tradície sú nedotknuteľné a jej význam je neoceniteľný . Preto trestné činy proti rodine a mládeži, reprezentujúcej novú generáciu ľudstva, kontinuitu a perspektívu spoločenského vývoja, boli z hľadiska významu oboch týchto hodnôt zaradené do III. hlavy osobitnej časti tohto zákona.

Ochranu majetku a vlastníckych a užívacích práv k nemu vyjadrujú skutkové podstaty trestných činov proti majetku, zaradených do IV. hlavy. V V. hlave sú zaradené trestné činy hospodárske. Ž ivot, zdravie alebo majetok chránia aj skutkové podstaty trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu, ktoré sú zaradené do VI. hlavy.

Až v ďalších hlavách nasledujú trestné činy proti kolektívnym záujmom a právam, proti štátu, ako najvyššej forme politickej organizácie spoločnosti, proti jeho orgánom, iným organizáciá m resp. právnickým osobám. Do VII. hlavy boli zaradené trestné činy proti republike a do VIII. hlavy boli zaradené trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Nová IX. hlava obsahuje skupinu trestných č inov proti iným právam a slobodám.

V X. hlave sa napokon nachádzajú trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti . Do XI. hlavy sú zaradené trestné činy vojenské.

V novovytvorenej XII. hlave sú zaradené trestné činy proti mieru, ľudskosti a vojnové, ktoré doteraz boli medzi trestnými činmi proti ľudskosti pričom podľa vývoja medzinárodných zmlúv dochádza v oblasti trestného práva k rozlišovaniu trestných činov vojnových a proti ľudskosti.

K I. hlave

Trestné činy proti životu a zdraviu sú rozdelené do troch dielov. V prvom sú zaradené poruchové trestné činy proti životu, v druhom poruchové trestné činy proti zdraviu a do tretieho oddielu boli zaradené najvýznamnejšie ohrozovacie trestné činy proti životu a zdraviu.

Trestných činov, ktorých objektom je ž ivot alebo zdravie, alebo ktoré spôsobujú takéto následky na živote alebo zdraví, je v tomto zákone ďaleko viac. Do tejto hlavy osobitnej časti však boli zaradené len tie, u ktorých je život alebo zdravie jedin ým alebo hlavným objektom trestného činu.

K 1. dielu

K §§ 153 až 155

Konanie vedené úmyslom iného úmyselne usmrtiť, sa vo väčš ine právnych poriadkov už tradične označuje ako vražda.

Pojem 'vražda' je spoločným menovateľom konaní, kde úmysel páchateľa (priamy alebo nepriamy) sa vzťahuje nielen ku konaniu, ale aj k jeho následku.

Miera úmyselného zavinenia nemusí byť u všetkých vrážd rovnaká. Páchateľ ale musí vždy vedieť, že svojí m konaním dosiahne sledovaný následok - smrť iného, a pre prípad, že sa tak stane, musí s tým byť aspoň uzrozumený a so smrteľným následkom musí súhlasiť inak by nemohlo ísť o vraždu.

Ani typy vrážd nie sú rovnaké. Líšia sa formou konania (komisívne alebo omisívne konanie), mechanizmom usmrtenia obete a použitými prostriedkami (so strelnou alebo bodnou zbraňou, za použitia výbušniny, jedu, resp. so zbraňou v zmysle tohto zákona vôbec a pod.), motívom páchateľa (lúpežný, sexuálny, teroristický , pomsta, nenávisť a i.) a ďalšími znakmi.

Medzi najdôležitejšie kritéria z hľadiska závažnosti patria motív páchateľa a spôsob vykonania vraždy.

Niektoré z nich, ako to dokazuje spoločenská prax, sú spáchané na podklade spontánneho rozhodnutia, napríklad vraždy vyprovokované konaním obete, týraním zo strany obete, vraždy v afekte, v silnom rozrušen í alebo citovom rozpoložení, kde vražedný čin páchateľa je okamžitou, vopred neuváženou reakciou na podnet, ktorý ho k takémuto konaniu vyprovokoval.

Tento typ vrážd, hoci neospravedlniteľných, treba dôsledne odlíšiť od tých, ktorých vykonanie si páchateľ dôkladne vopred rozvážil, neraz ich dlho pripravoval a dokonale naplánoval, ba dokonca sa o jej dokonanie viackrát pokúsil a kde v spojitosti so spáchaním vraždy prebehli všetky vývojové fázy tohto trestného činu, od prípravy cez pokus až po jeho dokonanie, teda kde páchateľ vraždu uskutočň oval postupne, dokonca niekedy i surovým alebo trýznivým spôsobom, je vedený zavrhnutiahodnou, napríklad zištnou pohnútkou.

Formy vrážd v ostatnom čase alarmujúco signalizujú i prítomnosť nových prvkov, typických pre aktivitu zločineckých skupín - páchanie vrážd na objednávku alebo ako aktu pomsty, alebo vzájomné ho vybavovania si účtov.

Alarmujúcim signálom je aj štruktúra obetí - čoraz viac sú objektom vražedných aktivít, spravidla s lúpežným a ba dokonca i so sexuálnym, motívom osoby vyššieho veku, alebo osoby osamelé č i nemocné, neraz vo svojom vlastnom byte.

V rámci rekodifikácie je nutné na tieto aspekty reagovať. Predovšetkým treba od takzvanej jednoduchej vraždy, v jej doterajš ej legislatívnej podobe, odlíšiť úkladnú vraždu, spáchanú s vopred uváženým úmyslom.

Osobitným typom vraždy je vražda v úmysle poškodiť ústavné zriadenie republiky, vražda s teroristickým motívom.

Od týchto typov vrážd treba aj naďalej odlišovať vraždu novonarodeného dieťaťa matkou, spáchanú v ospravedlniteľnom silnom rozrušení spôsobenom pôrodom. Ïalej je potrebné spôsobom, ktorý zodpovedá prechodu na formálne chápanie trestného činu, precizovať všetky skutočnosti, ktoré reálne ovplyvňujú závažnosť činu, a preto musia byť považované za okolnosti podmieňujúce použ itie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o motív, za takúto okolnosť treba považovať najmä to, ak páchateľ spáchal v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľah čiť iný trestný čin, že ju spáchal z pomsty, pre presvedčenie iného alebo z národnostnej, rasovej, náboženskej alebo osobnej nenávisti, príslušnosti k etnickej skupine alebo z inej zavrhnutiahodnej pohnú tky. Pokiaľ ide o charakter obete, že ju spáchal na osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo na osobe vyššieho veku, na blízkej osobe, na tehotnej žene alebo na osobe bezbrannej, nemocnej, odkázanej alebo na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci alebo na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon ich povinnosti. Pokiaľ ide o sp ôsob vykonania činu, že vraždu spáchal na objednávku, alebo ako člen organizovanej či zločineckej skupiny, opätovne alebo na dvoch či viacerých osobách, alebo že ju spáchal surovým alebo trýznivým sp ôsobom.

Tieto okolnosti sú u úkladnej vraždy i vraždy vyjadrené v ich kvalifikovaných skutkových podstatách ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

K §§ 156, 157

Nie každé konanie vedené s úmyslom ublížiť inému na zdrav í, vyústi do ublíženia na zdraví a nie každé konanie vedené s úmyslom inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, skutočne vyústi do ťažkej ujmy na zdraví.

V rozpore s predstavou páchateľa ním predpokladaný následok nemusí nastať vôbec, alebo je iný, než si ho páchateľ predstavoval. V porovnaní s jeho predstavou môže byť ľahší, alebo môže by ť ťažší ako páchateľ predpokladal. Základné skutkové podstaty trestného činu zabitia v ustanoveniach postihujú úmyselné konania, ktorými páchateľ z nedbanlivosti spôsobil ťažší ná sledok, menovite, keď inému spôsobil smrť. Podľa doposiaľ platného Trestného zákona tieto spôsoby zabitia predstavovali len osobitné formy trestného činu ublíženia na zdraví, presnejšie, u trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa páchateľ dopustil úmyselne, boli len okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k nim postačovalo nedbanlivostné zavinenie.

Teda páchateľ konaním v úmysle inému ublížiť na zdraví, môže v skutočnosti inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť, alebo môže inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť i konaním v ú mysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví.

Názov 'zabitie' dostatočne vyjadruje bežnú predstavu väčšiny verejnosti o charaktere tohto spôsobu usmrtenia iného. Verejnosť zvyčajne chápe, že tu nejde o vraždu o úmyselné usmrtenie, pretož e smrť samotná nastala v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Páchateľ si smrť obete neželal, aj keď mal úmysel ublížiť jej na zdraví, alebo spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Smrť vš ak nechcel, ba dokonca ani nevedel, že z jeho konania môže nastať. Vzhľadom na okolnosti a svoje pomery ju však mal a mohol predpokladať. A pokiaľ o možnosti usmrtenia iného prípadne i vedel, neželal si ho, ani nesúhlasil s usmrtením, no na druhej strane sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že smrť nenastane. Teda popieranie možnosti smrti z jeho strany bolo neadekvátna jej objektívnej hrozbe, a to bez dostatočných dô vodov. Nie každé zabitie je rovnako závažné. Líši sa nielen základným zámerom páchateľa, t.j. či páchateľ mal úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, čo je nesporne závažnej šia forma tohto trestného činu, alebo či chcel inému spôsobiť ľahkú ujmu na zdraví. Okrem toho bolo potrebné u oboch foriem trestného činu zabitia odstupňovať ich závažnosť, a v nadvä znosti na to vyjadriť rozpätie trestnej sadzby trestu odňatia slobody, aj podľa okolností týkajúcich sa spôsobu a okolností konania páchateľa, jeho všetkých dôsledkov, motívu a iných závažných sku točností, ktoré sú u týchto činov považované za okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú závažnejší spôsob konania, ako aj spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu a pri úmyselnej forme tohto trestného č inu aj jeho spáchanie za krízovej situácie.

K § 158

Konečným dôsledkom každého trestného činu proti životu je sp ôsobenie smrti iného. Trestný čin usmrtenia je na rozdiel od jednotlivých foriem vraždy a zabitia už vo svojom základe nedbanlivostným trestným činom. Páchateľ nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobi ť svojím konaním ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví (ďalej len 'ujma na zdraví'), ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť (napríklad pri dopravnej alebo inej prevá dzkovej nehode). Podľa doposiaľ platného zákona sa aj takéto konanie považovalo len za jednu z viacerých foriem trestného činu ublíženia na zdraví. Kým u vraždy alebo zabitia je názov útoku na život a jeho dôsledok (smrť) vystupňovaný osobitnými pojmami, ktoré aj v bežnom jazykovom význame obvykle vyjadrujú vyššiu mieru závažnosti útoku, v závislosti na povahe subjektívnej stránky, u tohto trestn ého činu niet dôvodu v názve gradovať tento aspekt, a preto je na mieste jeho názov odvodzovať len od samotného dôsledku uvedeného činu, teda od spôsobenia smrti (usmrtenia).

Ani jednotlivé formy usmrtenia nie sú rovnako závažné. Mieru ich závažnosti taktiež môže ovplyvniť celý rad konkrétnych skutočností týkajúcich sa činu, okolností a príčin jeho spáchania, n ásledkov a podobne. Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať i v súčasnosti to, ak páchateľ spáchal taký čin preto, lebo porušil dôlež itú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Ïalšími dôvodmi použitia vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody bude to, že pá chateľ spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania ( ods. 2), alebo ak ho spáchal na viacerých osobách pri súčasnom hrubom porušení predpisov o bezpečnosti práce, dopravy alebo hygieny (ods. 3)

K §§ 159 až 162

Doterajšie formy trestného činu nedovoleného preruš enia tehotenstva sa i v tomto zákone ponechávajú. Ide o osobitnú formu úmyselného usmrtenia živého ľudského plodu. Zmenené (a čiastočne upravené) bolo len poradie jednotlivých skutkových podstá t tohto trestného činu a upresnené boli niektoré jeho znaky, v závislosti na v súčasnosti platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva. V základnej skutkovej podstate ustanovenia § 159 ods. 1 je upravená trestnosť konania páchateľa, ktorý preruší tehotenstvo tehotnej ženy bez jej súhlasu. Kvalifikovaná skutková podstata upravuje potom závažnejšie formy takéhoto konania, najmä pokiaľ ide o použitie ná silia alebo jeho hrozby, podľa veku ženy, opakovania takéhoto trestného činu, porušenie osobitných povinností páchateľa alebo vzhľadom na spôsobenie ťažšieho následku (ťažká ujma na zdraví alebo smrť).

Ïalšie dve skutkové podstaty upravujú trestnoprávnu zodpovednosť páchateľov, ktorí prerušia tehotenstvo tehotnej ženy s jej súhlasom, prípadne tehotnú ženu navedú na taký čin, alebo jej pomáhajú pri takom čine (za ktorý žena sama trestne nezodpovedá, ani keby ho vykonala sama, alebo keby o to iného sama požiadala). V kvalifikovaných skutkových podstatách sú upravené závažnejšie formy takýchto konan í, ktoré spočívajú buď v použití násilia alebo hrozby násilím, v zneužití tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, v spôsobení závažnejšieho následku a pod..

K § 163

Každý má právo rozhodovať sám o svojom ž ivote. Usmrtenie seba samého (samovražda) podľa tohto zákona nie je trestným činom. Nikto však nemá právo, úmyselne či neúmyselne iného usmrtiť alebo aby mu pomohol pri samovražde. Nikto nemá prá vo vedome iného akýmkoľvek spôsobom pohnúť k samovražde, ani mu pri nej pomáhať. Na týchto princípoch je stavaná skutková podstata trestného činu účasti na samovražde, ktorá sa v tomto zá kone aj naďalej ponecháva.

Ide o špecificky prípad účasti (vo forme návodu alebo pomoci) na čine iného, ktorý inak nie je trestným činom, č ím je vlastne popretý v tomto prípade princíp akcesority účastníctva. Dopĺňajú sa nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v niektorých závažných pr ípadoch, najmä vyjadrujúce osobitné vlastnosti a postavenie obete tohto trestného činu, osobitne závažnejší spôsob konania alebo osobitný motív jeho páchateľa.

K 2. dielu

K § 164

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme, smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, sa nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestn ého činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ťažká ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ťažká ujma na zdraví). Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe smrti, ktorá sa stala znakom základnej skutkovej podstaty nového trestného činu zabitia. Pribudli aj ďal šie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spôsobu a ďalší ch okolností jeho vykonania, povahy obete. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v chránenej osobe a osobitnom motíve páchateľa.

K § 165

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme sa taktiež nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné ublíženie na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestného činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ľahká ujma na zdraví).

Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví a smrti, ktoré sa stali znakmi základných skutkov ých podstát nových trestných činov úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a zabitia.

Pribudli aj ďalšie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spô sobu a ďalších okolností jeho vykonania, povahy obete a i.

K §§ 166, 167

V týchto ustanoveniach sú osobitne upravené znaky trestných č inov ublíženia na zdraví v nedbanlivostnej forme. V § 167 znaky trestného činu nedbanlivostného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, v § 168 znaky nedbanlivostného ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustí páchateľ, len ak inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

K §§ 168, 169

Neoprávnený odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela č loveka je vážnym zásahom do jeho práva na zachovanie telesnej integrity a práva na nedotknuteľnosť činom dotknutej osoby.

Navyše, pokiaľ ide o odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela živej osoby, môže dôjsť aj k po škodeniu jej zdravia a nie je vylúčená ani jej smrť. Aj keď na záchranu života a zdravia iných ľudí je za určitých okolností potrebné a možné na účely transplantácií ľudských orgá nov, tkanív a buniek ich odobratie z tela živého darcu, musia byť pri tomto postupe zachované ich práva a podmienky ustanovené osobitným zákonom.

V odseku 2 je ako samostatná skutkov á podstata postihovaná neoprávnená sterilizácia fyzickej osoby.

K 3. dielu

Do samostatného tretieho oddielu boli zaradené skutkové podstaty niektor ých trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí. Nie sú to všetky trestné činy predpokladajúce takýto následok. Sú to len tie, u ktorých je ohrozenie života alebo zdravia človeka jedin ým alebo dominantným objektom.

K § 170

Protiprávne konania, ktorým páchateľ úmyselne či z nedbanlivosti iného usmrtí, alebo mu spôsobí ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví, aj keď došlo ku konaniu v rámci zdravotníckej starostlivosti o život alebo zdravie ľudí, môžu byť považované , podobne ako iné konania, za trestné činy proti životu podľa prvého oddielu alebo za trestné činy proti zdraviu podľa druhého oddielu tejto druhej hlavy. V rámci trestných činov ohrozujúcich ž ivot alebo zdravie ľudí bolo potrebné reagovať na niektoré osobitné javy spoločenského života, ktoré tieto hodnoty zjavne ohrozujú, napr. na lekársky experiment. Lekársky experiment je jednou z nutný ch podmienok vývoja lekárskej vedy. Vývoj lekárskej vedy je zase veľmi dôležitým predpokladom rozvoja a zdokonaľovania zdravotníckej starostlivosti o život a zdravie ľudí.

Lekársky experiment, ak sa má vykonať na človeku, je však veľmi vážnym zásahom do jeho práv a slobôd, najmä do práva na život, na zdravie, na zachovanie telesnej integrity a zá sahom do jeho osobnej slobody. Nie je preto možné pripustiť, aby sa uskutočňoval na človeku bez splnenia presne vymedzených podmienok. Overovaním nových medicínskych poznatkov sa na človeku nesmie život a zdravie ľ udí zámerne resp. nadbytočne ohrozovať a musí slúžiť len na potvrdenie vopred určenej hypotézy potrebnej na získanie nových medicínskych poznatkov, alebo vypracovanie nových metód a hypotéz alebo klinick é skúšanie liečiv v záujme zachovania alebo zlepšenia zdravia ľudí, nie v rozpore s týmto záujmom. Overovanie preto nemožno vykonať, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúč astnenej na overovaní. V prípade, že k takému ohrozeniu zdravotného stavu dôjde počas vykonávania overovania, je potrebné overovanie okamžite zastaviť.

Na druhej strane však za takéto overovanie nemožno považovať lekárske výkony, ktoré v konkrétnych prípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicí nske metódy (metódy lege artis).

Je preto nutné rozlišovať, či ide o zdravotne indikované overovanie, alebo o overovanie bez zdravotnej indikácie.

Zdravotne indikovaným overovaním sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy na pacientovi trpiacom chorobou, na ktorú je overovanie zamerané za predpokladu, že sa očakáva účinnejší výsledok liečby tejto choroby alebo že cieľom takéhoto overovania je diagnostický alebo liečebný prospech pre pacienta. Na tento typ overovania nových medicínskych poznatkov sa podmienky trestnej zodpovednosti za nový trestný čin neoprávneného experimentu na človeku v podstate nevzťahujú. Trestným činom tu mô že byť iba porušenie zákazu overovania nových medicínskych poznatkov, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúčastnenej na overovaní, pokiaľ nejde o lekárske výkony, ktoré v konkrétnych pr ípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicínske metódy (metódy lege artis).

Na rámec týchto podmienok bolo potrebné ustanoviť osobitné podmienky trestnej zodpovednosti za osobitný ohrozovací trestný čin neoprávneného experimentu na človeku, dopadajúci najmä na prípady overovania nov ých medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie. Ide o vážne zásahy do sféry ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa nielen priečia už i samotnej lekárskej etike, ale môž u aj vážne ohroziť samotný život a zdravie ľudí, ktorý má medicína chrániť, preto bolo potrebné, v súlade so súčasným stavom spoločenského právneho vedomia, reagovať na hrubé prejavy poru šenia pravidiel overovania nových medicínskych poznatkov na človeku aj prostriedkami trestného práva.

Overovaním nových medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy alebo liečiva na zdravej osobe, alebo na osobe trpiacej inou chorobou, než na akú je overovanie zameran é. Jeho cieľom nie je diagnostický alebo liečebný prospech pre osobu, ktorá sa overovaniu podrobila, ale overenie novej preventívnej, diagnostickej a liečebnej metódy alebo liečiva, prípadne získanie nového medic ínskeho poznatku pre rozvoj lekárskej vedy.

Aj overovanie bez zdravotnej indikácie možno vykonať v niektorých prípadoch, ale len za splnenia celého radu podmienok ustanovených osobitným zákonom (o zdravotnej starostlivosti).

Prvou z nich je písomný alebo inak preukázateľný súhlas osoby staršej ako 18 rokov, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.

Osoba, na ktorej sa má overovanie bez zdravotnej indikácie vykonať, musí byť úplne poučená o zdravotných rizikách, ktor é môže overovanie priniesť. Poučenie a súhlas treba zaznačiť do zdravotnej dokumentácie, ktorá sa zriaďuje osobitne na tento účel.

Overovanie bez zdravotnej indikácie na osobe možno robiť iba ak:

a)overovanie má jasný cieľ, odôvodnenie a vychádza zo všetkých doterajších teoretick ých a klinických poznatkov o skúmanom probléme,

b)získanie nového medicínskeho poznatku a vypracovanie novej metódy je pre spoločnosť potrebné a nemožno ho dosiahnuť iným spôsobom,

c)overovaniu predchádzal úspešný laboratórny výskum, overovanie na zvieratách alebo iné vedecky úspešne overené skutočnosti,

d)možno predpokladať, že výsledok overovania presiahne závažnosť očakávaných rizík, ktoré by mohli ohroziť občana,

e)možno predpokladať, že následkom overovania nedôjde k smrti, k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k nepriaznivej zmene osobnosti a

f)fyzické útrapy, psychické útrapy a obmedzenie voľnosti osoby, ktorá sa podrobuje overovaniu, budú obmedzené na najmenšiu možnú mieru.

Overovanie bez zdravotnej indikácie je zakázané na:

a)tehotných ženách,

b)osobách neplnoletých a osobách pozbavených spôsobilosti na právne úkony,

c)ľudských plodoch a zárodkoch,

d)osobách vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody,

e)vojakoch základnej a náhradnej služby a osobách vykonávajúcich civilnú službu a na cudzincoch.

Trestného činu neoprávneného experimentu na človeku sa však s prihliadnutím na všetky tieto podmienky a obmedzenia dopustí len ten, kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód, alebo na potvrdenie hypotéz alebo na klinické skúšanie liečiv vykoná va overovanie nových medicínskych poznatkov napriek tomu, že je ním bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, pokiaľ nejde o nutné výkony, spôsobilé zachrániť jeho bezprostredne ohrozený ž ivot, alebo overovanie bez zdravotnej indikácie vykonáva bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľ udskom plode alebo zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie.

V rámci odseku 2 je na základe zásadnej pripomienky Ministerstva zdravotníctva SR uvedená samostatná skutková podstata, ktorou sa má postihovať klonovanie človeka, keďže zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje v § 46a takýto zákaz a jeho porušenie sankcionuje pokutou do 500.000 Sk, avšak túto pokutu je možné uložiť len zdravotníckenu zariadeniu.

V rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty sa nachádza výpočet okolností, ktoré budú u tohto trestného činu podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Tieto sú obsiahnuté v z ávažnejšom spôsobe konania páchateľa, v osobitnom motíve páchateľa trestného činu a v jeho spáchaní na chránenej osobe.

K § 171

Účelom tohto zákona nie je kogentne zakázať, ale ani povoliť tzv. ľudové liečiteľstvo. Je však potrebné i trestnoprávne reagovať na niektoré negatívne dôsledky tohto spoločenského javu tam, kde dochádza k ohrozeniu života a zdravia ľudí, resp. kde navyše ešte k liečiteľskému úkonu dochádza bez súhlasu oprávnenej osoby, ktorej sa úkon dotýka.

Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia štátu, obcí, fyzických osôb a právnických osôb v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicí nskymi vedami. Záruku v tomto smere poskytuje príprava a odborná spôsobilosť lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov i odborných pracovníkov v zdravotníctve.

Osoby, ktoré vykonávajú liečiteľskú činnosť, sa nepovažujú za zdravotníckych pracovníkov ani za iných odborných pracovníkov v zdravotníctve, ktorým prislúcha poskytovanie zdravotní ckej starostlivosti.

Záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí si vyžaduje, aby odborná zdravotná starostlivosť bola zverená iba osobám, ktoré spĺňajú odborné kvalifikačné predpoklady pre vý kon tejto činnosti na úrovni poznatkov modernej lekárskej vedy a poznatkov iných, súvisiacich vedných odborov.

Existenciu liečiteľstva v spoločnosti, ako určitej doplnkovej formy starostlivosti o zdravie ľudí (ľudové liečiteľstvo, alternatívna medicína, lekárskou vedou zatiaľ nepreskúmané, resp. neuznané alebo odmietané diagnostické, terapeutické metódy a postupy alebo výkony smerujúce k záchrane ľudského života alebo zdravia) nemožno prehliadať, ani ich oficiálne akceptovať. Nedovoľuje to vysoké riziko, ktoré je s týmto javom spojené v dôsledku absencie záruk odbornosti a dohľadu nad takouto činnosťou.

Ide o zložitý spoločenský, právny, mravný, teoretický i praktický problém, najmä ak sa človek slobodne a váž ne sám rozhodne podrobiť liečiteľským úkonom.

Právo na život je vecou každého človeka a každý si o svojom živote môže rozhodovať sám. Nikomu nemož no prikázať, aby sa nepodroboval výkonom ľudového liečiteľstva. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (č l. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Nemožno tiež nevidieť i rozdiel v jednotlivých druhoch liečiteľstva, v úrovni ich poznania, ktoré je ich základom, v ich prístupoch k človeku a jeho zdraviu, v ich metódach a postupoch a napokon aj v ich vý sledkoch.

Niektoré z nich napríklad, majú základ v poznaní, ktoré akceptuje aj lekárska veda (napr. fytoterapia), resp. ktoré nie sú vedou v zásade odmietané, aj keď nie sú zatiaľ akceptované. Predstavujú v zásade šetrnú, doplnkovú, nie nebezpečnú alebo málo nebezpečnú metódu, ktorou sa dosahujú pozitívne výsledky, napr. v rámci liečebnej rehabilitácie.

Iné zase naopak, vychádzajú z nedostatočného stavu vedeckého poznania, ba dokonca z nevedeckého základu, svojou povahou a dopadmi sú agresívne a neraz aj ohrozia alebo poškodia zdravie človeka.

Práve voči takýmto praktikám je namierená skutková podstata nového trestného činu neodborného liečiteľstva.

Trestným činom teda nebude vykonávanie liečiteľstva samotného ale len to, keď niekto vykonáva, i keď nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovní ka v zdravotníctve, úkony zdravotníckej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným výkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv a iných zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotní ckej techniky, čo aj z nedbanlivosti, bezprostredne ohrozí život iného, alebo inému ublíži na zdraví, alebo vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov alebo liečiv alebo iný ch zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotníckej techniky uskutoční bez súhlasu iného a ohrozí takým úkonom jeho zdravie.

Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade bude to, ak páchateľ spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, prí padne ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 172, 173

Trestný čin šírenia nebezpečnej ľudskej choroby nie je v tomto z ákone novým trestným činom.

Vznikol oddelením skutkových podstát úmyselnej a nedbanlivostnej formy trestného činu šírenia nákazlivej choroby, pokiaľ ide len o ľudské choroby (šírenie nákazlivých chorôb domácich a iný ch hospodársky dôležitých zvierat, nákazlivých chorôb rastlín a zavlečenie alebo rozšírenie ich škodcov bolo ponechané ako samostatný, všeobecne nebezpečný trestný čin).

K §§ 174 až 176

V § 174 a § 175 sa ustanovuje nový trestný č in ohrozovania nákazou vírusom ľudskej imunodeficiencie úmyselnou a nedbanlivostnou formou a § 176 predstavuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia inou pohlavnou chorobou.

Doplnené boli tiež nové okolnosti podmieňujúce u týchto trestn ých činov použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a to, že páchateľ spácha takýto trestný čin závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe, prípadne že týmto č inom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 177, 178

Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a iný mi potrebami je prevzatý z doposiaľ platného Trestného zákona. Doplnený bol len výpočet okolností, ktoré u tohto trestného činu budú podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody , ktoré sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania alebo v spôsobení následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, prípadne v spáchaní činu za krízovej situácie.

Takouto okolnosťou bude, ak páchateľ spácha takýto čin ako člen organizovanej skupiny, alebo ho spácha v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, alebo ak poru ší takým činom osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo ak spácha taký čin za krí zovej situácie, alebo ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K § 179

Trestný čin ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami a zdravotníckou technikou je v tomto zákone novým ohrozovacím trestným činom.

Podmienky predpisovania, vydávania, predaja alebo podávania liečiv, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotníckych potrieb, ako aj podmienky používania zdravotníckej techniky ustanovuje osobitný zákon (o zdravotní ckej starostlivosti).

Predpisovať, vydávať a predávať možno len liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby, ktoré sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie povolilo ministerstvo zdravotníctva alebo ktor é majú certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva. Predpisovať liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby môže len lekár na tlačivách na to určených.

Ak chorému neboli poskytnuté potrebné liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby priamo pri výkone zdravotnej starostlivosti, vydá mu ich na lekársky predpis lekáreň alebo iné zariadenie na to určen é.

Za zdravotnícku techniku sa považujú prístroje a nástroje používané pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdravotnícka technika určená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záv äznými právnymi predpismi a technickými normami.

Zdravotnícke zariadenia pri nákupe alebo inom obstarávaní zdravotníckej techniky sú povinné požadovať rozhodnutie o schválení alebo certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva alebo schvaľovací výmer vydaný ministerstvom zdravotníctva.

Je neprípustné konaním v rozpore s týmito povinnosťami ohrozovať život alebo zdravie ľudí, najmä ich vystavovať zvýšenému nebezpečenstvu vydávaním, predajom alebo podávaním neodskúšaný ch, nepovolených či zakázaných liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok alebo potrieb, alebo používaním nebezpečnej, technicky nepreverenej, nepovolenej alebo zakázanej techniky.

Vzhľadom na nebezpečenstvo hroziace ľudskému zdraviu z prípadného používania takýchto liekov, liečiv, pomôcok, potrieb alebo techniky sa preto ustanovuje i trestná zodpovednosť za hrubé, opakované či sú stavné porušovanie takýchto povinností.

Trestného činu sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že v rámci vyšetrovacích alebo liečebných výkonov opätovne inému predpíše, vyd á, predá alebo podá liečivá, zdravotnícke pomôcky alebo zdravotnícke potreby, ktoré nie sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie nebolo príslušným orgánom povolené, alebo bolo zakázan é, alebo ktoré neboli predpísaným spôsobom odskúšané, alebo kto sústavne používa zdravotnícku techniku, ktorá nespĺňa požiadavky ustanovené právnymi predpismi a technickými normami, pokiaľ vo v šetkých týchto prípadoch použitie liečiv, zdravotníckych pomôcok a potrieb alebo zdravotníckej techniky je nebezpečné ľudskému zdraviu.

Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitné ho motívu, prípadne spôsobenie následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.

K §§ 180 až 182

Otvorenie sa svetu a nové ekonomické a sociálne podmienky podmienili v ostatných rokoch i na Slovensku nebývalé rozšírenie drog, tak pokiaľ ide o ich zneužívanie, ako aj pokiaľ ide o ich dovoz, vývoz, prevoz a obchodovanie s nimi na našom území. Orgány činné v trestnom konaní majú konkrétne poznatky o tranzite drog cez Slovenskú republiku (tzv. Balkánska cesta), ale napriek znásobenému úsiliu orgánov Policajného zboru a iných orgánov sa len ojedinele darí odhaliť ich pašerákov a dealerov. Slovenská republika sa stala už aj cieľovou stanicou drog a stúpa počet osôb, ktoré sú na nich závislé, najmä medzi mládežou. Výroba a obchod s drogami, žiaľ, je aj u n ás v prevažnej miere v latencii.

Sú to alarmujúce údaje najmä z hľadiska tempa rozšírenia uvedeného javu a nesmierne rozsiahlych negatívnych dôsledkov pre život a zdravie ľudí, osobitne mládeže, ktorí sa stali na drogách závislí . Užívanie drog priamo súvisí i s nárastom majetkovej kriminality, ktorej sa takéto osoby dopúšťajú v snahe získať peniaze na ich nákup. Obchod s drogami a ich rozšírenie je sprievodný prejav ná stupu organizovaného zločinu na Slovensku.

Do určitej miery má na nepriaznivom stave v oblasti šírenia drog a závislosti na drogách aj nedokonalá legislatíva. Problémy spojené s narkomániou nevyriešila ani novela Trestného zákona č . 248/1994 Z. z., ktorá umožnila trestne postihnúť i toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku prechováva pre seba.

Dobre mienené legislatívne opatrenie sa obrátilo najmä proti osobám, ktoré sú na drogách závislé, avšak najväčší vinníci tohto negatívneho javu, výrobcovia a obchodníci s drogami, ostávajú aj naďalej viac - menej bokom, buď neodhalení, alebo trestne postihovaní len veľmi mierne. Mierny postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami nepriamo ovplyvnil aj tento zákon svojimi miernymi sankciami za takéto trestné činy.

Do novej úpravy sa v podstate preberá úprava zakotvená novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z.

Už touto novelou došlo k zásadnej zmene podmienok trestnej zodpovednosti u toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed alebo prekurzor neoprávnene vyrobí, dováža, vyváža alebo preváža, kupuje, predá va, vymieňa alebo inak zadovažuje, alebo prechováva pre iného, resp. kto takúto činnosť sprostredkováva, oproti tomu, kto ju nadobúda alebo prechováva len pre svoju vlastnú potrebu.

Trestný postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami sa kardinálne sprísňuje. Naopak, u užívateľov drog sa počíta s miernejším postihom, s akcentom na ukladanie ochranného liečenia takýmto osobám.

Nový prístup k uvedenému negatívnemu javu sa prejavuje aj v novom názve tohto trestného činu (nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchod s nimi).

Na vyjadrenie miernejšej trestnej zodpovednosti voči tým, ktorí nadobúdajú a prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu je určená privilegovaná skutková podstata, ktorá je rozdelená do dvoch odsekov a to podľa množstva drogy prechovávajúcej pre vlastnú potrebu – trojnásobok jednorázovej dávky a desaťnásobok jednorázovej dávky. Na lepšie vyjadrenie vyššej miery trestnej zodpovednosti výrobcov a obchodníkov s drogami sa rozširuje okruh okolností, ktoré u nich budú podmieňovať použitie vy ššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine podľa § 181. Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú prísnejšie okrem závažnejšieho spáchania konania a spáchania činu na chránenej osobe aj ďalšie formy, napr. spáchanie tohto činu na osobe mladšej ako 15 rokov, prípadne spáchanie tohto činu páchateľom, ktorý je členom nebezpečného zoskupenia alebo spá chanie tohto trestného činu s následkom ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Zachováva sa osobitná skutková podstata, s podstatne prísnejšou výmerou trestu odňatia slobody, dopadajúca na tý ch páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky alebo jedu alebo prekurzora.

K § 183

Toto ustanovenie postihuje podporovanie k pou žívaniu iných návykových látok než je alkohol.

K § 184

Alkohol je návykovou, aj keď voľne dostupnou látkou, ktorej nadmerné požívanie môže viesť k alkoholizmu, k deštrukcii osobnosti a k vážnemu narušeniu sociálnych vzťahov.

Takéto nebezpečenstvo je osobitne akútne u mládeže, ktorá sa ešte vyvíja aj fyzicky, aj psychicky.

Mládež je preto potrebné chrániť i prostriedkami trestného práva pred podávaním alkoholických nápojov. Skutková podstata trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži sa preto v tomto z ákone aj naďalej ponecháva. Preraďuje sa však medzi trestné činy proti životu a zdraviu, aby sa tak lepšie vyjadril jej hlavný objekt - ochrana zdravia mladej generácie a jej zdravého fyzického a psychické ho rozvoja.

K § 185

Aj naďalej sa ponecháva v tomto zákone osobitná skutková podstata trestného činu podávania anabolických látok mládeži a na lepšie vyjadrenie jej hlavného objektu, zdravia mladej generácie, sa preraďuje medzi trestné činy proti životu a zdraviu.

Ide o podávanie anabolických prostriedkov osobám mladším ako osemnásť rokov na iné než liečebné účely. Dôvodom je nutnosť reagovať na výskyt prípadov, najmä v športe, keď dochádza k dlh šie trvajúcemu podávaniu týchto prostriedkov, ktoré môže mať obdobné následky ako požívanie niektorých omamných a psychotropných látok. Ochrana sa poskytuje iba osobám mladším ako osemnásť rokov, ktoré často nemôžu náležite posúdiť všetky dôsledky takéhoto konania.

K §§ 186, 187

Každý je povinný osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo jav í príznaky vážnej poruchy zdravia, poskytnúť potrebnú pomoc, ak tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre iného.

Je to nielen mravná, ale aj právna povinnosť človeka, vyjadrujúca elementárny humanizmus a súcit k inému.

Ïalekosiahle dôsledky, ktoré môže zapríčiniť nevšímavosť človeka k človeku a ľudská ľahostajnosť, núti plnenie tejto povinnosti vynucovať aj prostriedkami trestného práva.

Osobitne nebezpečné je, ak osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia, neposkytne potrebnú pomoc ten, kto je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, a teda má na základe toho i potrebné odborné predpoklady na poskytnutie kvalifikovanej prvej pomoci.

Neustály nárast dopravnej nehodovosti s vážnymi následkami na životoch a zdraví ľudí si vyžaduje vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti aj voči tým vodičom dopravných prostriedkov, ktorí po dopravnej nehode, na ktorej mali účasť, neposkytnú potrebnú pomoc osobe, ktorá pri nej utrpela ujmu na zdraví.

Doterajšia právna úprava podmienok trestnej zodpovednosti za neposkytnutie pomoci zostáva preto nezmenená. Skutkové podstaty týchto trestných činov sa presúvajú medzi trestné činy ohrozujúce ž ivot alebo zdravie.

K II. hlave

Druhá hlava sa delí na dva diely – v prvom sú zaradené trestné činy proti slobode a v druhom sú zaradené trestné činy proti ľudskej d ôstojnosti. Skutkové podstaty trestných činov v oboch dieloch budú chrániť jednotlivcov v rozsahu, ktorý vychádza zo súčasne platného právneho stavu. Jednotlivé skutkové podstaty však boli precizované , najmä so zreteľom na súlad s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.

K 1. dielu

K §§ 188 až 190

Týka sa to predovšetkým novej koncepcie trestného činu obchodovania s ľuďmi a obchodovania s deťmi. Nová právna úprava vychádzajúca v zásade z posledných noviel Trestného zákona reaguje na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuď mi, osobitne so ženami a deťmi a zo Spoločného postupu prijatého Radou na základe čl. K. 3 Zmluvy o EÚ, týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí.

Trestný čin obchodovania so ženami sa v zmysle uvedených dokumentov zmenil tak, aby sa vzťahoval na obchodovanie s ľuďmi za účelom pohlavného styku alebo iného sexuálneho zneužívania, a to bez ohľadu na to, či ide o ženu, muža alebo dieťa. Tým sa zabezpečuje rovnosť pohlaví v zmysle čl. 12 Ústavy SR a čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.

Samostatnou skutkovou podstatou bude obchodovanie s ľuďmi za účelom ich vykorisťovania v zmysle najzávažnejších foriem, ktoré uvádza táto skutková podstata, vrátane neoprávneného odoberania orgá nov alebo tkanív. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú stav, ak je trestný čin spáchaný proti vôli iného, ako aj spáchanie takých činov na účely prostitúcie. Zvýšenými trestn ými sadzbami sa postihuje spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou, po dlhší čas, na chránenej osobe – na dieťati, závislej osobe atď., z osobitné ho motívu – na objednávku, zo ziskuchtivosti atď., ale aj pri získaní skutočného prospechu). Ïalšie kvalifikované skutkové podstaty postihujú až maximálnymi trestami spáchanie činu zloč ineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, resp. pri získaní značného prospechu a prospechu veľkého rozsahu, ako aj spôsobenie smrti viacerých osôb.

Objektívne toto ustanovenie jednak postihuje obchodovanie s ľuďmi na území Slovenska a jednak reaguje na situáciu, ž e aj Slovensko sa stáva krajinou určenou na obchod s ľuďmi (nie iba na tranzit). Táto úprava postihuje len obchod s ľuďmi s cieľom ich vykorisťovania určitými formami, nie samotné vykorisťovanie, ktoré postihujú iné ustanovenia.

Navrhované znenie ustanovení o obchodovaní s deťmi upravuje postih páchateľa tak, že už nie je nutné prijatie alebo s ľub odmeny, ale bude stačiť, ak konania uvedené v znakoch objektívnej stránky páchateľ vykoná v akomkoľvek zištnom úmysle.

Z hľadiska objektívnej stránky sa za trestný čin obchodovania s deťmi bude považovať nielen zverenie dieťaťa do moci iného, ale sa zaň bude považovať aj únos dieťaťa v tuzemsku, alebo jeho zavleč enie do cudziny za účelom adopcie, využívania detskej práce alebo na iný účel (napr. na prostitúciu), ktorý odporuje základným ľudským právam a slobodám – osobitne aj právam dieťaťa (pri zi štnom úmysle).

Sprísnenie trestných sadzieb sa týka ako základnej, tak aj kvalifikovaných skutkových podstát, ktoré reflektujú aj nov é organizované páchanie tejto trestnej činnosti, lebo ide o nebezpečnosť činov, ktoré korešpondujú trestnému činu obchodovania s ľuďmi . Preto podstatne vyššie trestné sadzby budú postihovať sp áchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, resp. pri získaní majetkového prospechu, resp. spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia a pri spôsobení vážnej poruchy zdravia, č i smrti. Maximálne tresty postihnú páchateľa pri získaní prospechu veľkého rozsahu alebo spôsobení smrti viacerých osôb.

K §§ 191, 192

Trestné činy proti slobode zostávajú oproti doterajš ej právnej úprave nezmenené, preto sa zachovávajú v základných skutkových podstatách zhodne. So zreteľom na ich typovú nebezpečnosť pribudli viaceré kvalifikované skutkové podstaty – spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu alebo členom nebezpečného zoskupenia atď. Tomu zodpovedajú zvýšené trestné sadzby až po trest odň atia slobody na doživotie.

K § 193

Ústava SR v článku 23 zaručuje každému slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území SR, má právo toto územie, resp. konkrétne miesto slobodne opustiť. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno núti ť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu ( okrem prípadov stanovených ratifikovanou medzinárodnou zmluvou, najmä pokiaľ ide o zločiny proti ľudskosti ). Tieto práva zaruč uje aj Dodatkový protokol č. 4 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ( č. 209/1992 Zb. ).

V záujme trestnoprávnej ochrany slobody pohybu a slobody pobytu sa zavádza skutková podstata trestného č inu obmedzovania slobody pobytu pred neoprávnenými zásahmi uvedenými v objektívnej stránke tohto trestného činu. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú závažnejšie spôsoby konania.

K § 194

Zavádza sa nová skutková podstata mimoriadne nebezpečného trestného činu

K § 195

Novým trestným činom v tejto časti je vydieračský únos, ktor ým sa reaguje na lúpežné únosy ľudí (podnikateľov, ich rodinných príslušníkov a pod.) s cieľom takto si vynútiť pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového, ale aj nemajetkového plnenia.

Hoci má toto konanie spoločné znaky s existujúcimi trestnými činmi, napr. brania rukojemníka, teroru, únosu, obmedzovania osobnej slobody, vydierania, či lúpeže, bolo treba zaviesť túto špeciálnu skutkovú podstatu, lebo ani jedno z uvedených ustanovení komplexne nevyjadruje všetky znaky tohto konania a jeho špeciálny motív.

Kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu postihujú prísnymi sankciami spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, napr. so zbraňou, lsť ou, využitím tiesne, organizovanou skupinou, jeho spáchanie na dieťati, blízkej osobe, verejnom alebo ústavnom činiteľovi a pod., ako aj jeho spáchanie nebezpečným zoskupením, či skutočné spôsobenie ťa žšieho následku, vrátane smrti viacerých osôb. Trestné sankcie sa podľa ich závažnosti stupňujú až k trestu odňatia slobody na doživotie.

K §§ 196 až 207

Znaky uvedených trestných činov, z ktorých niektoré boli zavedené poslednými novelami Trestného zákona (napríklad hrubý nátlak v dvoch ustanoveniach, z ktorých jeden postihuje aj hrozbu nemajetkovou ujmou), sa nezmenili, a preto boli do návrhu prebraté v pôvodnom znení , lebo zodpovedajú súčasným aj budúcim požiadavkám na ochranu občanov v jednotlivých oblastiach osobnej slobody, pokiaľ ide o slobodu rozhodovania, vrátane slobody vyznania, domovej slobody, či slobody združ ovania a zhromažďovania a tajomstva prepravovaných správ. Úprava vychádza z nového zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách (§ 8 a nasl.), resp. zo zákona o elektronických komunikáciách č . 610/2003 Z.z. (§ 4 a 5), ktorý je účinný od 1.1.2004. Správy prepravované elektronickými komunikačnými službami zahàňajú aj správy prepravované telekomunikačnými službami. Postihuje sa aj vý roba, resp. zadováženie alebo prechovávanie zariadenia spôsobilého na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby.

Významným spôsobom sa však rozšíril okruh okolností podmieňujúcich použitie prísnejších trestných sadzieb. Každé z uvedených ustanovení prísnejšie postihuje spáchanie činu závažnej ším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením alebo pri trestných činoch zavlečenia do cudziny, lúpeže, hrubom nátlaku, vydieraní a ná tlaku aj spôsobenie ťažších následkov vo forme smrti, smrti viacerých osôb, vrátane získania prospechu veľkého rozsahu. V týchto prípadoch nastupuje najprísnejšia sankcia.

K 2. dielu

K § 208 až 212

Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti zostali v podstate nezmenené oproti doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa v praxi osvedčila. Prebrala sa aj skutková podstata sexuálneho násilia zavedená novelou Trestného zákona č. 253/2001 Z. z.

Precizovali sa však kvalifikované skutkové podstaty znásilnenia, sexuálneho násilia i sexuálneho zneužívania (v § 211 bola zmena v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady o boji proti sexuálnemu zneuží vaniu detí a detskej pornografii). Každý uvedený trestný čin bude prísnejšie potrestaný, ak bude spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu a prvé dva trestné činy aj špecificky na osobe vo výkone väzby alebo trestu. Tieto dva trestné činy a trestný čin sexuálneho zneužívania majú najprísnejšiu trestnú sadzbu od 10 do 20 rokov pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (tu ide o následok z nedbanlivosti), alebo ak bol taký čin spáchaný za krízovej situácie.

Pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho násilia sa v už uvedenej kvalifikovanej skutkovej podstate reaguje aj na štatistické zistenie, že v rokoch 1996 až 2000 bolo až 56,24% znásilnení spáchaných v rá mci domáceho násilia (viď kvalifikovaný znak 'na chránenej osobe').

Pri trestnom čine súlože medzi príbuznými sa zavádza nová kvalifikovaná skutková podstata pre prípad postihu páchateľa, ktorý taký čin vykoná na viacerých osobách.

K III. hlave

K §§ 213 až 220

Tieto ustanovenia poskytujú trestnoprávnu ochranu rodine a mládeži v podstate v rovnakom rozsahu, ako v doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa osvedčila. Počet trestných činov sa však v tejto hlave oproti predchádzajúcej úprave znížil, lebo trestné činy obchodovania s de ťmi, podávania alkoholických nápojov mládeži, resp. podávania anabolických látok mládeži boli v dôsledku dodržania systematiky preradené do iných hláv .

Skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy sa upresnila o určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti – najmenej tri mesiace (v súlade s jednou z posledných noviel Trestného zákona – zákonom č. 171/2003 Z.z.). Naďalej bude trestná tak nedbanlivostná, ako aj úmyselná forma jeho spáchania. Už v základnej skutkovej podstate sa však sprísnila trestná sadzba na dva roky odňatia slobody. Ú myselné vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti bude trestané odňatím slobody až na tri roky. Závažnejší spôsob spáchania trestného činu (napr. po dlhší čas), voči viacerým oprávneným osobám alebo vydanie takých osôb nebezpečenstvu nú dze, bude postihované trestom od 1 do 5 rokov. Rovnakým trestom bude postihnuté aj spáchanie tohto trestného činu v prípade predchádzajúceho odsúdenia alebo podmienečné ho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v priebehu dvoch rokov.

Spresnené boli znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, aby eliminoval domáce násilie vyvolávajúce fyzické alebo psychické utrpenie a zodpovedal európskym š tandardom. Na naplnenie znakov tohto trestného činu bude treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním príkladmo uvedeným v tomto ustanovení. V záujme zamedzenia jeho zneužitia pri banálnych konfliktoch, napr. medzi manželmi, sa bude vyžadovať, aby sa tak stalo opakovaným konaním.

Na druhej strane závažnejší spôsob konania (napr. po dlhší čas, surový spôsob atď.), osobitný motív (pomsta, ziskuchtivosť), spáchanie činu na viacerých osobách, recidíva, spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (z nedbanlivosti), bude postihované sadzbou od 5 do 12 rokov. Až trest odňatia slobody na doživotie postihne páchateľa ak takým činom spôsob í ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb (z nedbanlivosti).

Novou skutkovou podstatou je trestný čin odloženia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť iba rodič dieťaťa v úmysle zbaviť sa svojich rodičovských povinností. Tým sa odlišuje od trestného č inu opustenia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť aj niekto iný než biologický rodič a kde naviac dochádza aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa.

Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže bude postihované v rovnakom rozsahu, ako podľa doteraz platnej právnej úpravy. Skutková podstata sa rozšírila špecificky o umožnenie záškolá ctva. Samostatnou skutkovou podstatou je nezákonné zamestnávanie dieťaťa mladšieho ako 15 rokov konaním, ktorým sa mu bráni v povinnej školskej dochádzke (ods. 2).

K IV. hlave

Štvrtá hlava chráni majetok prostredníctvom 34 skutkových podstá t. Treba pripomenúť, že táto hlava bola v poslednom desaťročí najčastejšie novelizovaná. Preto aj so zreteľom na čiastočné overenie účinnosti predmetných ustanovení v praxi, bolo možné vš etky skutkové podstaty (vrátane významných zmien vykonaných predovšetkým novelami Trestného zákona č. 183/1999 Z.z. a č. 253/2001 Z.z). vo vzťahu k väčšine trestných činov tejto hlavy, najmä vš ak k trestnému činu krádeže, všetkých foriem podvodu, podvodnému úpadku a zavinenému úpadku, ďalšieho upresnenia trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti resp. k samostatné mu postihu neoprávneného vyrobenia a obstarania platobnej karty, resp. telefónnej karty, v základných skutkových podstatách prebrať do navrhovaného zákona.

K § 221

Konštrukcia základnej skutkovej podstaty trestného činu krádež e, tak ako je uvedená v odseku 1 (prisvojenie si cudzej veci malej hodnoty zmocnením sa) a v odseku 2 uvedenými špecifickými, taxatívne stanovenými formami bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ) sa v praxi osvedč ila. Ustanovenie ods. 2 písm. e) – zavedené novelou č. 253/2001 Z.z. – pôsobí predbežne najmä preventívne, lebo jeho uplatňovanie v praxi si vyžaduje predovšetkým intenzívnejšie ochranné pô sobenie vlastníkov pozemkov, pôdy a lesov, resp. rybníkov s intenzívnym chovom. Taktiež nie je potrebné, aby bola spôsobená malá škoda v tých prípadoch, kedy dôjde k neoprávnené mu odberu napr. elektriny, vody, plynu, tepla, telekomunikačnej prevádzky a pod., alebo bol páchateľ za obdobný čin v poslednom roku postihnutý .

Osvedčila sa aj rovnaká základná trestná sadzba pri oboch odsekoch, ktor é sú samostatnými skutkovými podstatami (do 2 rokov).

Postih recidívy (spáchanie činu do 2 rokov po odsúdení za taký čin), spôsobenie väčšej škody a spáchanie takého činu z osobitného motívu, sú vyjadrené v prvej kvalifikovanej skutkovej podstate. Prísnejší trestný postih vo vzťahu k závažnejšiemu spô sobu konania, resp. pri spôsobení následkov uvedených v odsekoch 4 a 5 vyjadrujú potrebnú mieru ochrany majetku.

K § 222

V podstate rovnakým spôsobom (okrem taxatívne uvedených okolností v ods. 2) je upravený aj trestný čin sprenevery, pri ktorom objektívnou stránkou konania je taktiež prisvojenie si cudzej veci, pričom ale musí ísť o zverenú vec. Z tohto dôvodu je pri tomto trestnom čine rovnak á aj základná trestná sadzba. Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu (napr. na objedná vku, zo zištnosti a pod.), ale aj osobu, ktorá má chrániť poškodeného alebo ak čin spácha správca konkurznej podstaty. Spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia, spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. spôsobenie škody veľkého rozsahu alebo spáchanie činu za krízovej situácie sú postihované zvýšenými sadzbami diferencovane podľa jednotlivých odsekov.

K § 223

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného bol prevzatý bez zmeny, v rozsahu v akom bol do Trestného zákona zavedený novelou č. 183/1999 Z.z.. V základnej skutkovej podstate sa akcentuje skutočnosť, že páchateľ mal v deň splatnosti mzdy, platu atď., finančné prostriedky na ich výplatu, ktorej nevyhnutnej nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Tri kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú také konanie voči viac ako 10 zamestnancom, alebo ak bol čin spáchaný z osobitného motívu, resp. sprís ňujú postih podľa výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu.

K §§ 224 až 226

Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci i trestné č iny neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla (cudzieho i cudzieho, ktoré bolo páchateľovi zverené) zostali v základných skutkových podstatách nezmenené. Prísnejšie sú však postihované konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách, a to v podstate pri všetkých týchto trestných činoch zhodne: od závažnejšieho spôsobu konania, konania voči chránenej osobe, z osobitného motí vu, pri recidíve, resp. podľa hodnoty užívaného vozidla, resp. výšky spôsobenej škody.

K § 227

Vlastníctvo domu, bytu alebo nebytového priestoru je chránené proti neoprávnenému obsadeniu alebo užívaniu, ale aj proti neoprávnenému bráneniu v užívaní týchto objektov oprávnenej osobe. Podmienkou trestnosti páchateľa je jeho špeciálna recidíva v posledný ch dvoch rokoch po odsúdení alebo postihnutie v posledných dvoch rokoch pre spáchaním posudzovaného trestného činu (hoci aj vo forme blokovej pokuty za obdobný priestupok). Oproti doterajšej právnej úprave sa zavá dza prísnejší postih v prípade závažnejšieho spôsobu konania (napr. so zbraňou, po dlhší čas, vlámaním atď.) alebo ak bude taký čin spáchaný z osobitného motívu (napr. na objednávku, z pomsty atď.).

K § 228

Samotné neoprávnené vyrobenie akéhokoľvek elektronického platobného prostriedku alebo inej platobnej karty, resp. predmetu spôsobilého plniť jej funkciu bude trestné. Prísnejšie bude tak ý čin trestný, ak bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku, zo ziskuchtivosti). Pokiaľ takým činom bude spôsobená š koda pôjde o súbeh s trestným činom podvodu.

K § 229

Rozmach trestnej činnosti vo vzťahu k osobným motorovým vozidlám viedol k zavedeniu skutkovej podstaty, ktorej úč elom je ochrana identifikačných znakov motorových vozidiel.

K §§ 230 až 234

Základná konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu podvodu zost áva zachovaná v doterajších dvoch formách: v uvedení iného do omylu alebo vo využití omylu iného, v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Pôjde nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody preto môže byť peňažná suma, vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú ma jetkovú hodnotu.

V základnej skutkovej podstate sa vyžaduje spôsobenie malej škody. Prísnejšie bude postihnutý páchateľ, ktorý sa takého činu dopustí závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitné ho motívu, alebo ak ním spôsobí väčšiu škodu. Najprísnejšie bude potrestaný ten, kto spácha taký čin ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo ním spôsobí značnú škodu, resp. škodu ve ľkého rozsahu alebo taký čin spácha za krízovej situácie.

Na báze základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu sú následne konštruované špecifické trestné činy podvodu a to úverový, poisťovací, kapitálový (investičný) a subvenčný . V týchto prípadoch podvodným konaním páchateľ vyláka od iného úver, poistné plnenie alebo dotáciu, subvenciu, príspevok atď., čím mu spôsobí škodu. Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú ďalšie znaky objektívnej stránky toho-ktorého trestného činu (v podstate zhodne ako u základného trestného činu podvodu), pričom iba trestný čin subvenčného podvodu sa v základných skutkový ch podstatách (sú tri) odlišuje tým, že diferencuje subjekt, resp. spôsob nakladania napríklad s dotáciou.

K § 235

Trestný čin neoprávneného obohatenia je tiež špecifický m druhom podvodu, ktorý je spáchaný neoprávneným zásahom do hardwaru alebo softwaru počítača, alebo iného elektronického prístroja. Týmto konaním páchateľ obohatí seba alebo iného a spôsobí na cudzom majetku škodu formami, ktoré sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Prísnejšie trestné sadzby postihnú páchateľa, ktorý taký čin spácha závažnejším spôsobom konania (napr. po dlh ší čas, organizovanou skupinou z osobitného motívu) alebo ním spôsobí väčšiu škodu alebo pre seba alebo pre iného získa väčší prospech. Spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. š kody veľkého rozsahu a ďalšie nebezpečnejšie formy spáchania činu budú potrestané v dvoch nasledujúcich kvalifikovaných skutkových podstatách.

K §§ 236, 237

Pri trestnom čine podvodného úpadku ide opäť o osobitný druh podvodu, ktorý je spáchaný formou tzv. prelievania kapitálu v podobe založenia inej právnickej osoby alebo na zistenie majetkovej účasti v inej právnickej osobe.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú výšku spôsobenej škody alebo získaného prospechu, resp. aj spôsobenie úpadku inému.

Zavinený úpadok je tiež osobitným druhom podvodu. Postihuje sa v prípade zavinenia úpadku a zmarenia uspokojenia veriteľa, resp. veriteľom vo väčšom rozsahu konania, ktoré je v rozpore so zásadami obozretného podnikania, alebo nevýhodný úver, použitie majetku pre vlastnú spotrebu, prípadne na hazard.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú predovšetkým rovnakú trestnosť subjektov zo základne skutkovej podstaty v pr ípade, ak úpadok bol odvrátený dobrovoľným konaním orgánom štátu alebo územnej samosprávy, či verejnoprávnej inštitúcie. Ïalšie vyjadrujú vyššiu trestnosť v závislosti na výške sp ôsobenej škody, či získanom prospechu.

K §§ 238, 239

Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok je trestné v prípade, ak p áchateľ stanoví pravidlá, ktoré nezaručujú rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom.

Peňažnou hrou je hra, na ktorej sa zúčastní osoba odlišná od prevádzkovateľa hry, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. Stávka je prísľub spravidla peňažn ého plnenia, ktorého splnenie závisí od určitej udalosti, ktorá má nastať v budúcnosti, alebo od toho, že určité tvrdenie sa ukáže ako pravdivé. Sem nie je možné zaradiť tzv. hazardné hry.

Prevádzka lotérií a iných podobných hier je trestná, ak ich páchateľ prevádzkuje bez povolenia. Podmienky prevádzkovania lotérií alebo iných podobných hier stanovuje zákon č. 218/2001 Z. z.

Pri oboch trestných činoch sa páchateľ prísnejšie potrestá, ak spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, alebo spôsobí väčšiu škodu. Prísnejšie sankcie s ú odôvodnené spôsobením väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu alebo získaním pre seba alebo pre iného značného prospechu, resp. prospechu veľkého rozsahu.

K §§ 240, 241

Trestný čin podielníctva vo svojej úmyselnej i nedbanlivostnej forme zostáva zachovaný v nezmenenej podobe. Èiastočne sa však pri úmyselnej forme rozšírila trestnosť. Predmetom útoku je cudzia vec získaná trestným činom (nie priestupkom), ktorý spá cha iná osoba, ako podielnik alebo to, čo za takú vec bolo zadovážené. Formy objektívnej stránky trestného činu spočívajú v ukrytí takej vec, v jej prevedení na seba alebo iného, v prená jme takej veci alebo v jej prijatí ako zálohu. Nedbanlivostná forma bude trestná od väčšej hodnoty veci.

Kvalifikované skutkové podstaty zhodne postihujú závažnejší spôsob konania, osobitný motív, mieru získaného prospechu, resp. pri nedbanlivostnej forme aj jeho spáchanie vo vzťahu k vymenovaným nebezpečný m látkam.

K §§ 242, 243

Skutkovou podstatou trestného činu legalizácie príjmu z trestnej č innosti sa do vnútroštátneho práva premieta článok 6 Konvencie o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu, ktorá bola prijatá Radou Európy v novembri 1990.

Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu s akýmkoľvek príjmom alebo s majetkom z trestného činu. Formy tejto dispozície sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Úmyslom páchateľa je zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie.

Èo je príjmom z trestného činu stanoví § 2 zákona č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje špecifický úmysel páchateľa v zmysle vyššie rozvedeného, aby bolo naplnené citované ustanovenie zákona č. 367/2000 Z.z..

Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, osobitný motív, resp. konanie verejného činiteľa. Rovnako sú odstupňované konania podľa miery dosiahnuté ho zisku, resp. vzťah k vymenovaným nebezpečným látkam, ako aj spáchanie trestného činu nebezpečným zoskupením (zločinecká alebo teroristická skupina) alebo vo vzťahu k obchodu s nebezpečnými lá tkam, zbraňami a ľuďmi.

V zmysle osobitnej skutkovej podstaty je trestné aj neoznámenie alebo neohlásenie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal uvedený trestný čin, alebo neobvyklú obchodnú operáciu napriek tomu, že mu tak á povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Exculpačným dôvodom bude, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blí zku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.

K § 244

Naďalej bude trestné úžerníctvo. Objektom tohto trestného č inu je slobodná dispozícia majetkom ako celkom (nie vlastnícke právo). Preto bude trestné, ak páchateľ zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie.

Prísnejšie bude trestný závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. Výška spôsobenej škody alebo miera zisku bude taktiež prísnejšie trestná , rovnako ako spáchanie činu v nebezpečnom zoskupení.

K § 245

Zatajenie veci – teda prisvojenie si veci, ktorá sa dostala do páchateľovej moci nálezom, omylom alebo ináč bez privolenia oprávnenej osoby bude trestným činom, ak taká vec má aspoň malú hodnotu.

K §§ 246, 247

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bolo možné sa dopustiť (od novely č. 183/1999 Z.z.) iba úmyselnou formou. Narastajúci počet trestných činov nazývaných všeobecne ako 'tunelovanie' páchaných osobami oprávnenými spravovať a v rámci výkonu tejto správy nakladať s majetkom tretích os ôb, a to najmä právnických osôb odôvodňujú zavedenie aj nedbanlivostnej formy tohto trestného činu. Likvidátori spoločností, vyrovnací správcovia, správcovia konkurzných podstát i štatutá rne orgány obchodných spoločností, vrátane oprávnených osôb štátnych podnikov, nakladajú so spravovaným majetkom spôsobom, ktorého dôsledkom sú veľké hospodárske straty pre spravovaný majetok (a prospech pre 'správcov' a prepojené osoby). Prostriedky občianskeho práva neboli na elimináciu tohto javu účinné. Preto je nastolenie trestnej zodpovednosti aj nedbanlivostnou formou odôvodnené.

Kvalifikované skutkové podstaty pri úmyselnej forme tohto trestného činu postihujú závažnejší spôsob konania, spáchanie činu voči chránenej osobe, z osobitného motívu a sprísňujú postih podľ a výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením.

K § 248

Trestný čin poškodzovania veriteľa chráni právo veriteľ a na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. Pojmové znaky tohto trestného činu budú naplnené, ak dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok konaním uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) tak, že veriteľ nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Na trestnú zodpovednosť ale nebude stačiť, ak dlžník oddiaľuje, prípadne sťaž uje uspokojenie veriteľa, pokiaľ má veriteľ možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho majetku (porov. č. 41/1991 Zb. rozh. tr.).

Podľa druhého odseku bude zodpovedná len iná osoba než dlžník, pričom nie je rozhodujúce, či o konaní páchateľa alebo jeho povahe dlžník vôbec vie. Podstatou konania je zmarenie uspokojenia veriteľ a (hoci len čiastočného). Uplatnenie neexistujúceho práva alebo pohľadávky znamená aktívnu činnosť páchateľa (poslanie upomienky, podanie žaloby a pod.)

Kvalifikované skutkové podstaty k obom základným skutkovým podstatám budú postihovať páchateľa v rovnakom rozsahu, ako pri predchádzajúcich trestných činoch.

K § 249

Trestný čin zvýhodňovania veriteľa patrí medzi tzv. úpadkový delikt, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky podľa zásad konkurzného a vyrovnacieho konania. Konanie páchateľa spočíva v tom, že zmarí, hoci aj čiastočne, uspokojenie svojho verite ľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je predĺžený, mu plní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerné ho uspokojenia, a to na úkor ostatných veriteľov.

Prísnejšie bude páchateľ potrestaný v prípade spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu.

K §§ 250 až 252

Uvedené ustanovenia postihujú machinácie s konkurzným a vyrovnací m konaním, ako aj jeho marenie.

Objekt trestného činu je rovnaký, ako pri zvýhodňovaní veriteľa. Konkurz a s tým súvisiace konanie upravuje osobitný zákon, ktor ého účelom je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku, a cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podstatou konania pri machináciách (odsek 1) je pasívne úplatkárstvo, alebo aktívne úplatkárstvo (v odseku 2), lebo majetkový alebo iný prospech má v oboch prípadoch povahu úplatku. O súvislosť s hlasovan ím pôjde vtedy, ak iná osoba poskytla alebo sľúbila majetkový alebo iný prospech páchateľovi, aby ten ako veriteľ vykonal niektorý úkon v súvislosti s hlasovaním.

Páchateľom môže byť iba konkurzný veriteľ alebo veriteľ pri vyrovnacom konaní alebo veriteľ pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu.

Pri marení konkurzného alebo vyrovnacieho konania obe ustanovenia postihujú jeho marenie, ktorého formy ustanovuje zákon taxatívne vymedzenými spôsobmi konania (dvomi, resp. štyrmi formami). Páchateľ om prvého trestného činu môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu, páchateľom druhého trestného činu môže byť, okrem uvedený ch subjektov ktokoľvek kto marí konkurzné konanie niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení, napr. aj iný člen štatutárneho orgánu, ktorý nie je oprávnený konať za spoločnosť atď..

Kvalifikované skutkové podstaty postihuj ú závažnejšie spôsoby konania, ako aj diferencovane spôsobenie škody.

K § 253

Ide novú skutkovú podstatu, ktorá chráni obchodné spoločnosti a družstvá pred spôsobením škody vlastnými pracovníkmi alebo členmi, ktorí sú taxatí vne vymenovaní v Obchodnom zákonníku – zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že naprí klad vymenovaní pracovníci alebo členovia podnikajú v predmete podnikania materskej spoločnosti alebo družstva. Zákaz konkurencie sa vzťahuje len na zakázané činnosti, ktoré sú výslovne uvedené v Obchodnom z ákonníku a nepatria sem dohodnuté obmedzenia.

K §§ 254, 255

Objektom trestného činu je vlastnícke právo – konkrétne neporu šenosť a použiteľnosť veci. Predmetom útoku je preto cudzia vec.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že sa vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, pričom môže ísť aj o opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.

Druhý trestný čin poškodzovania cudzej veci postihuje tzv. sprejerov, ktorí poškodzujú cudzie veci tým, že ich postriekajú, pomaľujú atď. a tým ich znehodnotia. Ide o spoločenský problém, lebo tý mto konaním sa znehodnocujú múry domov, kultúrne pamiatky, dopravné prostriedky a iné objekty. Náprava takého poškodenia uvedených vecí stojí obrovské prostriedky.

Pri oboch trestných činoch postihujú kvalifikované skutkové podstaty rovnaké okolnosti, ako predchádzajúce majetkové trestné činy.

K § 256

Objektom tohto trestného činu je poškodenie a zneužitie zá znamu na nosiči informácií, teda fakticky ochrana uložených údajov. Predmetom ochrany je nosič informácií, jeho obsah a technické a programové vybavenie počítača.

Na trestnosť páchateľa bude stačiť, ak po získaní prístupu k nosiču informácií koná niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1, pričom v konkrétnom prípade môže ísť aj o kumuláciu týchto spôsobov konania. Ustanovenie vychádza aj zo zákona č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

Trestný čin bude dokonaný už tým, že páchateľ získa prístup k nosiču informácií a v uvedenom úmysle koná niektorým zo spôsobov uvedených v ods. 1.

Prísnejšie budú postihnuté formy konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách.

K § 257

Objektom trestného činu je dôležitý kultúrny alebo iný dôle žitý všeobecný záujem. Ide o výnimku z nedotknuteľnosti vlastníctva (čl. 20 Ústavy SR ).

Predmetom ochrany budú najmä kultúrne pamiatky, chránené časti prírody, prípadne aj životné prostredie, ak nepôjde o trestný čin ohrozenia životného prostredia.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že poškodí spôsobom uvedeným v tomto ustanovení chránené objekty. Dôležitým kultúrnym záujmom je záujem na ochrane kultúrnych pamiatok, napr. podľa zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Tento zákon ukladá vlastníkovi veci, ktorá je kultúrnou pamiatkou, osobitné povinnosti, resp. obmedzenia. Iným dôležitým všeobecným záujmom sa rozumie vedecký z áujem, záujem na ochrane prírody a iné oblasti, ktorých ochrana je upravená zákonom.

K § 258

Platný zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkové ho fondu vymedzuje archeologické nálezy a výskumy, ako aj práva týkajúce sa týchto výskumov i povinnosti nálezcov, ale sankcie pri ich porušovaní nie sú adekvátne novej forme poškodzovania a znehodnocovania kultúrneho dedičstva formou nepovoleného vykonávania archeologického výskumu alebo výkopov na území s archeologickými nálezmi. Ide o činnosť za pomoci špičkových detektorov kovov dová žaných zo zahraničia, ktorými jednotlivci i celé 'záujmové skupiny' vykrádajú a následne devastujú vzácne kultúrne pamiatky s jediným zámerom, získať čo najviac hmotných pamiatok – mincí, šperkov, zbraní, nástrojov atď. Tieto sú nezriedka vyvážané do zahraničia.

Z uvedených dôvodov je namieste vytvorenie osobitnej skutkovej podstaty trestného činu, ktorá bude postihovať tieto negatívne aktivity. Prísnejšie bude postihnutý nielen závažnejší spô sob konania (napr. organizovaná skupina), ale aj spôsobenie škody od väčšej po škodu veľkého rozsahu, resp. prisvojenie si archeologického nálezu alebo jeho vyvezenie mimo územia SR.

K V. hlave

Trestné činy hospodárske sú obsiahnuté v štyroch dieloch a z h ľadiska obsahu jednotlivých ustanovení, primeraným spôsobom chránia trhové hospodárstvo pred jeho ohrozením.

K 1. dielu

K § 259

V tomto ustanovení sa chráni riadny priebeh hospodárskej súťaže v trhovom hospodárstve. Ide o ochranu proti nekalej súťaži, ako aj proti konaniu, ktoré je v rozpore so zá konom o ochrane hospodárskej súťaže. Ide o normu s blanketovou dispozíciou, lebo uvedené pojmy vysvetľuje Obchodný zákonník, napr. v ust. § 44 ods. 2, § 41, § 45 až § 52.

Páchateľom tohto ohrozovacieho trestného činu môže byť ktokoľvek, nemusí ísť priamo o súťažiteľa. Kvalifikovaná skutková podstata postihuje tak závažnejší spôsob konania, ako aj ďalš ie špecifické následky činu.

K § 260

Za neoprávnené podnikanie, ktoré je podľa tohto ustanovenia trestné , treba považovať neoprávnené poskytovanie služieb alebo výkon inej zárobkovej činnosti v rozpore so živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi, ktoré ustanovujú podmienky na ich prevá dzkovanie, ale aj nad rámec oprávnenia. Na naplnenie znaku vo väčšom rozsahu sa vyžaduje, aby išlo o sústavnú činnosť vykonávanú po živnostensky s cieľom získať trvalý zdroj prí jmov. (Podnikanie upravuje § 2 ods. 2 OBZ, podnikanie na základe živnostenského oprávnenia upravuje zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon).

Kvalifikované skutkové podstaty stanovujú za akých okolností bude čin prísnejšie trestný.

K § 261

V tomto ustanovení ide o vymedzenie trestnej zodpovednosti za špeciá lnu formu neoprávneného obchodného podnikania – obchodovania s devízovými hodnotami, t.j. s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, zahraničnými cennými papiermi a finančnými derivátmi vo väčš om rozsahu. Obchodom treba rozumieť kúpu alebo predaj týchto hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet; za obchod s devízovými hodnotami sa považuje aj ich zámena – dev ízový zákon č. 202/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. vykonávacia vyhláška č. 203/1995 Z.z..

K § 262

Objektom tohto trestného činu je záujem na účinnom boji proti neopr ávnenému páleniu liehu, ktoré vytvára nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Prevádzkovateľom výroby liehu môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na prevá dzkovanie liehovarníckeho závodu. Podmienky ustanovuje zákon č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

Za väčšie množstvo liehu v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie okolo 15 litrov čistého alkoholu. Prechovávanie je trestné aj keď ho páchateľ prechováva iba pre seba, hoci ho nevyrobil, ale vie, že bol vyrobený bez povolenia. Uvádzaním do obehu sa rozumie akýkoľvek spôsob jeho prechodu na iného – predajom, darom, výmenou a pod. Zariadením na výrobu liehu sa rozumie každé zariadenie vyhotovené a určené na vý robu liehu, ale aj jeho súčasti mechanicky oddelené, keď je zariadenie mimo prevádzky.

K § 263

Toto ustanovenie ochraňuje hospodárske a iné záujmy (bezpečnostné , veterinárne, kultúrne a pod.), pokiaľ by mohlo dôjsť k ich ohrozeniu nekontrolovaným pohybom tovaru cez štátnu hranicu. Na dokonanie činu stačí konanie páchateľa, ktorý úmyselne poruší v prá vnom predpise vyslovený zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, a tým ohrozí všeobecný záujem.

Ide normu s blanketovou dispozíciou, ktorá odkazuje na právne predpisy upravujúce dovoz, vývoz a prevoz tovaru. Základnými predpismi sú najmä Colný zákon č. 199/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, colný sadzobník, zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov atď..

Pokiaľ ide o skrátenie alebo nezaplatenie cla alebo inej platby, musí ísť o väčší rozsah (porovnaj väčšiu škodu). Iná platba vyberaná podľa zákona – ide napr. o bývalú dovoznú prirážku (porovnaj zák. č. 42/1980 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhl. č . 118/1999 Z.z.).

K §§ 264 až 266

Ide o trestné činy s blanketovou dispozíciou, ktoré odkazujú na osobitné predpisy týkajúce sa nakladania s niektorými druhmi tovaru a technológiami a ich kontroly. Účelom osobitného kontrolného režimu je zabrániť úniku tovaru a technológií strategického vý znamu do určitých štátov (osobitné zoznamy uvádzajú o ktoré tovary a technológie ide - týkajú sa atómovej energetiky, vojenských zariadení a priemyselnej časti). Základným predpisom v tejto oblasti je zákon č. 26/2002 Z.z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajú cich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).

Jednotlivé skutkové podstaty trestných činov stanovujú všeobecnú zodpovednosť, zodpovednosť príslušného pracovníka, ktorý poruší dôležitú povinnosť, resp. vývozcu, či v ýrobcu, ktorý koná podvodne.

K § 267

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane riadneho hospodá renia s devízovými prostriedkami. Aj tu ide o normu s blanketovou dispozíciou – devízové predpisy na ktoré sa odvoláva sú jej súčasťou.

Základnými predpismi devízového hospodárstva sú najmä devízový z ákon č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, vykonávacia vyhláška č. 390/1999 Z. z. a zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K 2. dielu

K §§ 268, 269

Chráneným objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom veden í hospodárskej a obchodnej evidencie a na pravdivosti zápisov v obchodnom registri. Adresátom týchto informácií – formulovaných ako povinné údaje – je predovšetkým štát, nepriamo vš ak aj obchodní partneri, akcionári a pod.

Ide o úmyselný trestný čin, pričom sa pri štatistickom zisťovaní a pri evidencii zamestnancov vyžaduje pohnútka zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody. Páchateľom bude spravidla pracovník podniku alebo organizácie, resp. jej zložky, vrátane s úkromného podnikateľa, ktorý má prístup k podkladom, ktoré slúžia na kontrolu národného hospodárstva, a má takú funkciu alebo postavenie, že nesie zodpovednosť za správnosť údajov.

Zásahom do technického vybavenia počítača – v zmysle odseku 2 – je akýkoľvek zásah do tzv. hardwaru (technické vybavenie počítača), resp. do softwaru (databáza, program).

Kvalifikované skutkové podstaty uvádzajú konania, ktor é sú prísnejšie trestné.

Pri nedbanlivostnej forme tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie škody veľkého rozsahu.

K §§ 270 až 272

Európska únia nazýva porušenie svojich finančných zá ujmov podvodom. Keďže v našom ponímaní podvod vyžaduje podvodný úmysel, ochrana finančných záujmov EÚ na našom území v požadovaných oblastiach sa skôr blíži k porušeniu hospodá rskej disciplíny. Uvedené ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev vychádzajú z príslušného Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ide o postihnutie rôznych machinácií, pričom sa vyžaduje ich škodlivý následok vo forme umožnenia sprenevery alebo protiprávneho zadržania prostriedkov z rozpočtu EÚ. Ustanovenie postihuje v samostatnej skutkovej podstate aj riadiacich a kontrolných pracovníkov, ktorí neplnením svojich povinností umožnia spáchať základný trestný čin, pričom v súlade s Protokolom sa postihuje aj nedbanlivostné konanie.

K § 273

Vyzvedaním obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva alebo poštového a telekomunikačné ho tajomstva sa rozumie akékoľvek úmyselné konanie, ktoré smeruje k neoprávnenému získaniu údajov tvoriacich predmet tohto tajomstva. Ide v tomto trestnom čine o dve samostatné skutkové podstaty. Vyzradiť uvedené tajomstvo nepovolanej osobe (odsek 1) možno tak priamo (pri rozhovore, listom), ako aj nepriamo (prostredníctvom rozhlasu, televíziou, tlačou, ale aj internetom). Vyzvedať alebo vyzradiť také tajomstvo do cudziny je prísnejšie trestné.

K § 274

Toto ustanovenie chráni rovnosť prístupu k informáciám v obchodnom styku pred tými páchateľmi, ktorí z titulu svojho postavenia majú informácie a tieto zneužívajú.

K §§ 275 až 277

Ide o ustanovenia, ktoré boli v nezmenenej podobe prevzaté z platného zákona, a preto zostáva ich výklad taktiež nezmenen ý. K jedinej zmene dochádza ohľadom nahradenia pojmu 'verejná súťaž' pojmom 'verejné obstarávanie' a 'verejná dražba'.

K § 278

Ochrana spotrebiteľa v súvislosti s rozmachom súkromného podnikania je mimoriadne dôležitá. Použitie prostriedkov trestného práva je tu významnou podmienkou pre obchodn é vzťahy a služby. Objektívna stránka – konanie je tu uvedené taxatívne.

K 3. dielu

K §§ 279 až 288

Ustanovenia tretieho dielu obsahujú skutkové podstaty trestných č inov proti mene a trestné činy daňové. Aj tieto ustanovenia boli po predchádzajúcich zmenách, vykonaných niekoľkými novelami Trestného zákona, prevzaté v podstate bezo zmeny. Reaguje sa vš ak na ochranu euromeny pri trestnom čine falšovania, neoprávnenej výroby a pozmeňovania peňazí a cenných papierov (vrátane ochranných prvkov), resp. na nové formy falšovania a pozmeňovanie peňazí a ich ochranných prvkov počítačovým programom. Ochraňujú sa aj cudzozemské známky, kolky, úradné pečate a uzávery, kontrolné známky, pásky a iné kontrolné technické opatrenia na označ enie tovaru na daňové účely.

Aj úprava trestných činov skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, vrátane nezaplatenia dane, je prevzatá v doteraz platnom rozsahu ako vyhovujúca.

K § 289

Toto ustanovenie rozširuje dosah týchto trestných činov napr. aj na euro.

K 4. dielu

K §§ 290 až 292

Ustanovenia štvrtého dielu o trestných činoch proti priemyselným právam a proti autorskému právu zodpovedajú v novej predlohe vnútroštátnym potrebám, ako aj medzinárodným záväzkom SR.

Aj ustanovenia tejto hlavy boli v potrebnom rozsahu upresnené pokiaľ ide o kvalifikované skutkové podstaty, vrátane EÚ požadovaného primeraného sprísnenia trestných sadzieb.

K VI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona boli zaradené trestné č iny všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, ktoré taktiež ohrozujú život a zdravie ľudí a majetok.

K 1. dielu

K §§ 293, 294

V týchto ustanoveniach Trestný zákon poskytuje skupine ľudí ochranu pred takými konaniami, s ktorými je spojené nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu pre cudzí majetok. Môže to byť nebezpečenstvo spôsobené dopravnou nehodou na železnici, banskou katastrofou alebo inou prevádzkovou nehodou pod. Ak prerastie ohrozenie v konkrétnu poruchu, často to má za následok obete na životoch, vysoké škody na majetku. Takéto udalosti vzbudz ujú pozornosť širokej verejnosti a rozhorčenie voči vinníkom býva veľmi silné.

Aj naďalej sa trestný čin všeobecného ohrozenia v Trestnom zákone vyjadruje v dvoch formách - v úmyselnej a v nedbanlivostnej.

V znakoch základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia v úmyselnej forme je navyše obsiahnuté aj vymedzenie pojmu 'všeobecné nebezpečenstvo', ktoré sa ďalej používa ako legislatí vna skratka.

Vymedzenie uvedeného pojmu bolo doplnené o ďalšie znaky a celkovo upresnené. Oproti doterajšiemu vymedzeniu sa už v základnej skutkovej podstate spresňuje, že musí ísť o vydanie 'skupiny ľudí' do nebezpečenstva predpokladaného v tomto ustanovení, navyše sa do výpočtu všeobecne nebezpečných látok a síl zaraďuje aj rádioaktivita. Ostatné zmeny sú len legislatívno-technického charakteru.

V kvalifikovaných skutkových podstatách sú ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby u tohto ohrozovacieho trestného činu zaradené jednotlivé formy následkov a účinkov - na ž ivote, na zdraví a na majetku. Za takéto okolnosti sa tu považujú aj iné okolnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu a rad iných, ktoré priamo determinujú závažnosť úmyselného a nedbanlivostného v šeobecného ohrozenia. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v spáchaní činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo v krízovej situácii.

K §§ 295 až 297

Tieto ustanovenia upravujú podmienky zodpovednosti páchateľov za trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Právna úprava uvedených podmienok sa nemení, ani nedopĺňa. V niektorých prípadoch sa zvyšuje sadzba trestu odňatia slobody, napr. pri spôsobení poruchy všeobecne prospešného zariadenia alebo v prípade sp áchania tohto činu za krízovej situácie, atď.

K § 298

Aj naďalej je potrebné prostriedkami trestného práva chrániť ž ivot a zdravie ľudí a majetok pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky (alkoholu, psychotropných alebo iných návykových látok), ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť väčšiu škodu na majetku.

Trestný zákon z roku 1961 označoval takýto trestný čin ako 'opilstvo', obmedzujúc trestnú zodpovednosť len na prípady požitia alkoholického nápoja.

Novela Trestného zákona č. 175/1990 Zb. na jednej strane obmedzila trestnú zodpovednosť po objektívnej stránke len na štyri závažnejšie prípady trestnosti takýchto č inov, ale na druhej strane podmienky trestnej zodpovednosti rozšírila aj na vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti aj po požití iných návykových látok než je alkohol. Trestného činu ohrozovania pod vplyvom ná vykovej látky sa dopustil ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľud í alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

a)hoci bol za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odň atia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

b)hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v posledných dvoch rokoch postihnutý, alebo

c)spôsobil takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku alebo iný záva žný následok.

Podmienky trestnej zodpovednosti za tento trestný čin ostali v podstate nezmenené.

Pretože ale ide svojou povahou o trestný čin prevažne ohrozovací (v dôsledku čoho bol aj preradený medzi všeobecne nebezpečné trestné činy), bolo potrebné to vyjadriť aj legislatívne.

Kým formy pod písmenami a/, b/, c/ predstavovali typický ohrozovací trestný čin, forma pod písmenom d/ je formou poruchového trestného činu, osobitného aj tým, že aj keď v zásade ide o trestný čin ú myselný, na zavinenie následku postačuje zavinenie čo i len z nedbanlivosti.

Doterajšia základná skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bola preto rozdelená na dve základné skutkové podstaty. Prvá vyjadruje tri formy konania ohrozenia pod vplyvom návykovej l átky, ktoré budú trestným činom všeobecne nebezpečným, štvrtá vyjadruje podmienky trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin vo forme poruchy a bude postihovaná inými ustanoveniami Trestného zákona.

K § 299

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá stanovuje trestnú zodpovednosť za odopretie alebo zmarenie poskytnutia pomoci pri odvracaní alebo zmiernení hrozivej tiesne, pritom ide o povinnosť poskytnúť pomoc uloženú podľa zákona alebo ku ktorej sa páchateľ zaviazal.

K §§ 300 až 302

Medzi najzávažnejšie zločiny súčasnosti, a to aj v medziná rodnom meradle, treba zaradiť prípady ohrozenia bezpečnosti lietadiel a plavidiel prejavmi pirátstva terorizmu.

Nie zriedka takéto útoky končia rozsiahlymi následkami na živote a zdraví nevinných pasažierov a ťažko vyčísliteľnými škodami.

Boj proti takýmto javom je vecou celého medzinárodného spoločenstva štátov.

Vyjadrením medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky v tomto smere je aj zaradenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla do tohto zákona, ktorá v ňom bola aj naďalej ponechaná bez podstatnejší ch zmien alebo doplnkov.

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana bezpečnosti vzdušnej dopravy a civilných plavidiel (riečnych i morských) pred ná silnými útokmi a nesprávnou navigáciou s úmyslom získať alebo vykonávať nad takýmto dopravným prostriedkom kontrolu. Bez zmien bola ponechaná v tomto zákone aj skutková podstata trestného činu zavleč enia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny, ktorá dopadá na prípady zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku, ktorého sa páchateľ zmocní, resp. ktorý, ak mu bol zverený a na tento úč el ho neoprávnene použije, do cudziny.

K §§ 303, 304

Záväzné pravidlá platné pre nadobúdanie, držanie a nosenie zbraní obsahuje zákon o zbraniach a strelive.

Výroba, dovoz, vývoz, prevoz, kúpa - predaj alebo iné spôsoby nadobúdania, prechovávanie či hromadenie strelných alebo hromadne účinných zbraní, streliva a výbušnín, v rozpore s predpismi platný mi pre takúto činnosť, v sebe vždy skrýva potencionálne ohrozenie života a zdravia ľudí a majetku.

Počet nelegálne držaných zbraní rastie. Narastá i počet prípadov ich neoprávneného použitia na spáchanie trestné ho činu, ako aj počet vrážd, lúpeží a iných násilných trestných činov, pri ktorých došlo k usmrteniu alebo zraneniu obete strelnou zbraňou alebo výbušninou.

Používanie strelných zbraní a výbušnín na páchanie trestnej činnosti je typickým prejavom organizovaného zloč inu.

A naopak, práve ten má podstatný podiel na ziskoch z nelegálneho predaja zbraní.

Nedovolené ozbrojovanie je dôležitý fenomén súčasnosti a patrí k prvoradým negatívnym javom, na ktoré treba reagovať. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava, aj so zmenami, ktoré priniesli novela Trestného zákona č. 253/2001 Z. z. a novela Trestného zákona č. 421/2002 Z.z..

Ïalšie zmeny aplikujú Protokol proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Ottawský dohovor zakazujúci protipechotné míny.

K §§ 305, 306

Novelami Trestného zákona z roku 1999 a 2002 bola zakotvená nová skutková podstata trestného činu 'Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny. Novým návrhom dochádza k rozdeleniu tohto trestného činu na dva samostatné trestné činy – osobitne vo vzťahu k zločineckej skupine a osobitnej vo vzťahu k teroristickej skupine.

Objektívna stránka týchto trestných činov spočíva v založení, zosnovaní, v členstve, v činnosti alebo v podporovaní takejto skupiny.

Týmito trestnými činmi dochádza k povýšeniu prípravy na dokonaný trestný čin. Zároveň aj konanie páchateľa pri zakladaní alebo zosnovaní takejto skupiny (t.j. pri spáchaní trestného činu) v podobe podpory je povýšené na priame páchateľstvo vrátane podpory po zosnovaní a založení takejto skupiny, t.j. po spáchaní trestného činu.

K úprave trestnosti založenia, zosnovania, členstva, podpory a činnosti v prospech zloč ineckej skupiny a teroristickej skupiny výslovne požaduje Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorým je SR viazaná a právo EÚ (Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu). Podpora, členstvo a činnosť v prospech zločineckej skupiny musí byť výslovne upravená v skutkovej podstate daného trestného činu a uvedené nie je možné riešiť prostrední ctvom ustanovení o účastníctve, resp. pomocníkovi, keďže podľa platnej judikatúry pomoc nie je možná po dokončení trestného činu.

K §§ 307, 308

Varovným signálom v súčasnosti je aj neoprávnené nadobú danie jadrových materiálov a obchod s nimi.

Jadrový, resp. iný rádioaktívny materiál sa v ostatnom čase stal žiadaným artiklom na tzv. čiernom trhu a obchod s ním je lukratívny. Ohrozenie života a zdravia ľudí pri manipuláciách s ním, č asto bez potrebných bezpečnostných opatrení, je nesporné. Navyše, hrozí nebezpečenstvo jeho zneužitia na nelegálne účely a na páchanie násilných trestných činov.

Skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov a obchod s nimi bola v tomto zákone z uvedených dôvodov ponechaná.

Základná skutková podstata tohoto trestného činu bola navyše doplnená tak, aby dopadala nielen na neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz alebo prechovávanie jadrového alebo iného rádioaktívneho materiá lu, ale aj na neoprávnený obchod s ním a na sprostredkovávanie takejto činnosti.

Rozšírený bol aj okruh okolností podmieňujúcich u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. v prípade spáchania tohto trestného činu závažnejším spô sobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie.

Zachováva sa osobitná skutková podstata , týkajúca sa páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu jadrového alebo rádioaktí vneho materiálu, ale inej vysoko rizikovej chemickej látky.

K 2. dielu

K §§ 309, 310

Úmyselná i nedbanlivostná forma trestného činu ohrozenia a poruš enia životného prostredia ostala zachovaná. Boli iba spresnené niektoré znaky jeho základných a kvalifikovaných skutkových podstát, ktorých výklad a aplikácia v praxi spôsoboval problémy.

K § 311

Skutková podstata tohto trestného činu postihuje akékoľvek neoprá vnené nakladanie s odpadmi, pričom tento pojem vychádza zo súčasnej zákonnej úpravy (zák. č. 223/2001 Z.z.) a bližšie je upravený vo všeobecnej časti Trestného zákona (§ 140 ods. 2). Táto skutková podstata neoprávneného nakladania s odpadmi je z komplexu tých, ktoré majú chrániť ekológiu a súčasne umožňujú trestne postihn úť hrubé porušovanie predpisov o odpadoch.

K §§ 312, 313

Ochrane vody ako životne dôležitej látke je potrebné venovať pozornosť samostatnými skutkovými podstatami, v ktorých je zakotvená tak úmyselná, ako aj nedbanlivostná forma spáchania tohto trestného činu. Kvalifikovamné skutkové podstaty u oboch týchto trestných č inov postihujú spôsobenie následkov vo forme škody veľkého rozsahu.

K § 314

Fauna a flóra patrí k dominantným zložkám prírody a krajiny. V rámci ochrany životného prostredia a prírodného a kultúrneho dedičstva je ľudstvo povinné chrániť toto bohatstvo a zachovať ho aj pre ďalšie generácie. Pretože moderná civilizácia svojou celkovou činnosťou, najmä výrobou, narúša citlivú ekologickú rovnováhu a i niektoré druhy živočíchov a rastlín sa stávajú ohrozené, je potrebné i prostriedkami trestného práva zaistiť, aby nedoch ádzalo k ich nadbytočnému decimovaniu, aby sa zachovali ich stavy aj pre budúcnosť a nedošlo dokonca až k ich vyhynutiu.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia živočíchov a rastlín ostala v tomto zákone zachovaná. Bol upresnený názov trestného činu (trestným činom nemôže byť 'ochrana' - pôvodný ná zov trestného činu totiž bol 'ochrana živočíchov a rastlín') a bol rozšírený okruh i skutočností podmieňujúcich u neho použitie vyššej trestnej sadzby.

Ide o ustanovenie, ktoré bolo zakotvené do Trestného zákona až jeho novelou č. 177/1993 Z.z.. Jeho aktuálnosť stále trvá, pretože vzhľadom na súčasný stav v oblasti ochrany prírody je nevyhnutné i na ďalej postihovať rôzne úmyselné formy porušovania predpisov o ochrane živočíchov a rastlín.

K § 315

Poskytuje sa samostatnou skutkovou podstatou ochrana stromom a krovinám v lesnom pôdnom fonde pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za spô sobenie ekologickej ujmy nelegálnymi výrubmi stromov rastúcich v lesnom pôdnom fonde podľa doterajšej platnej právnej úpravy nie je možné, a to dokonca ani v prípadoch nelegálnych výrubov v chránený ch krajinných oblastiach a v národných parkoch, v ktorých platí druhý a tretí stupeň ochrany.

K §§ 316, 317

Na ochranu živočíšnej a rastlinnej ríše slúžia aj skutkov é podstaty trestného činu šírenia nákazlivej choroby zvierat a rastlín (jeho úmyselná i nedbanlivostná forma).

S tým upresnením, že objektom ochrany pred nákazlivými chorobami alebo škodcami sú domáce a iné hospodársky dôlež ité zvieratá a úžitkové rastliny.

Týmito prostriedkami je spoločnosť chránená aj z hľadiska produkcie zdravotne nezávadných potravín a iných poľ nohospodárskych produktov a nepriamo je teda nimi chránený aj život a zdravie ľudí. Skutkové podstaty uvedeného trestného činu boli v zákone ponechané, s tým, že došlo k rozšíreniu okruhu skutoč ností, ktoré u neho podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečn ého zoskupenia, atď.

K § 318

Potreba ochrany životné ho prostredia viedla aj k zavedeniu novej skutkovej podstaty, ktorá súvisí s rozmachom vedy výskumu a vývoja geneticky modifikovaných organizmov.

K § 319

Novelami Trestného zákona č. 399/2000 Z.z. a č . 253/2001 Z.z. bola upravená súčasná právna úprava trestného činu pytliactva, ktorá sa preberá v podstate podľa súčasného znenia.

K VII. hlave

K §§ 320 až 329

Skupinové záujmy sú v rámci štruktúry spoločnosti najzjavnej šie reprezentované prostredníctvom štátu, ako formy politickej organizácie spoločnosti.

Do tejto hlavy osobitnej časti zákona boli systematicky zaradené trestné činy proti republike, ktoré majú za cieľ chrániť prostriedkami trestného práva práve takéto záujmy.

VII. hlava osobitnej časti tohto zákona sa člení na dva diely. Do prv ého sú zaradené trestné činy proti základom republiky (vlastizrada, úklady proti republike, teror, záškodníctvo, sabotáž), do druhého dielu trestné činy proti bezpečnosti republiky (vyzvedačstvo a ohrozenie utajovanej skutočnosti).

V celom rozsahu bola prevzatá právna úprava trestných činov proti republike z doposiaľ platného Trestného zákona. K jedinej zmene došlo len u trestného činu záškodníctva. Pretože ide o osobitnú formu všeobecného ohrozenia v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky, jeho znaky, až na motív, boli po objektívnej stránke zosúladené so znakmi trestného činu všeobecné ho ohrozenia v úmyselnej forme. Boli doplnené kvalifikované skutkové podstaty o znak krízová situácia, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti

Trestné činy, ktoré v doposiaľ platnom Trestnom zákone tvorili tretí oddiel s označením 'trestné činy proti obrane vlasti' (spolupráca s nepriateľom, vojnová zrada a služba v cudzom vojsku) boli systematicky zaradené do X. hlavy - medzi trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti.

Navrhuje sa zmena skutkových podstát trestného činu vlastizrady a trestného činu rozvracania republiky a tieto nahradiť novými ustanoveniami o vlastizrade, úkladoch proti Slovenskej republike a o príprave takých ú kladov. Trestný čin vlastizrady sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Pre naplnenie navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady sa vyžaduje preukázanie spáchania niektorého v nej uvedených trestn ých činov za predpokladu spojenia páchateľa s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.

Navrhované znenie trestného činu úkladov proti Slovenskej republike jednoduchším spôsobom postihuje protiprávne konania páchateľov smerujúce proti základom štátu. Základný m znakom skutkovej podstaty tohoto trestného činu je pokus o násilné konanie páchateľa. V odseku 2 navrhovaného znenia sa postihujú závažnejšie formy takéhoto konania.

Trestný čin prípravy úkladov proti republike vyhlasuje za dokonaný zločin konanie páchateľa už v štádiu prípravy, pričom ide o také konanie, ktoré síce smeruje proti základom štátu, ale v nená silnej forme. Ide v podstate o zhromažďovanie síl a prostriedkov k pripravovanému násilnému útoku smerujúcemu proti základom štátu. V kvalifikovanej skutkovej podstate sú postihnuté závažnejšie protipr ávne konania páchateľa tohto zločinu.

Pod pojmom násilnej zmeny Ústavy Slovenskej republiky treba rozumie násilné donútenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bez možnosti slobodného rozhodovania zmenila Ústavu Slovenskej republiky v smere, ktorý je uveden ý v tomto ustanovení.

K VIII. hlave

Verejný poriadok je dôležitou podmienkou uplatňovania funkcií demokratického právneho štátu.

V záujme riadneho fungovania verejnej správy (orgánov štátnej správy a územnej samosprávy) a ďalš ích štátnych i neštátnych orgánov a organizácií boli v tomto zákone ponechané v podstate všetky doterajšie trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, prípadne ich zákonné znaky bolo č iastočne zmenené alebo doplnené a tak prispôsobené súčasným podmienkam a potrebám a boli vytvorené niektoré skutkové podstaty nových trestných činov v tejto oblasti.

Táto hlava osobitnej časti tohto zákona sa systematicky člení na päť dielov. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, do druhého dielu trestné činy verejných činiteľov, do tretieho dielu úplatkárstvo a korupcia, do štvrtého dielu niektoré formy trestnej súčinnosti a do piateho dielu boli zaradené iné formy rušenia činnosti orgánu verejnej moci.

K 1. dielu

K §§ 330 až 334

Znaky trestného činu útoku na orgán verejnej moci sa v podstate nezmenili. Naďalej sa budú trestne postihovať, ale len dve doterajšie formy - použitie násilia, hrozba násilím pričom sa vypúšťa urážka resp. ohováranie. V ustanovení § 336 sa poskytuje ochrana aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného činiteľa, voči ktoré mu bolo použité násilie, vyhrážky alebo hrubé urážky.

Zo zákonných znakov útoku na verejného činiteľa, bola v súlade s platnou právnou úpravou vypustená forma urážok, resp. ohovárania verejného činiteľa, teda verbálna forma útokov.

K 2. dielu

K § 335

Znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania prá vomoci verejného činiteľa boli čiastočne upresnené, boli doplnené dve nové kvalifikované skutkové podstaty a okruh okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody u tohto trestného činu bol rozšírený.

Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí páchateľ, ktorý ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnen ú výhodu alebo prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom hrubo odporujúcim zákonu, alebo závažným spôsobom prekročí svoju právomoc, alebo nesplní dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho prá vomoci.

K § 336

Pokiaľ ide o trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti, bola ponechaná jeho základná skutková podstata, ktorej znaky boli po objektívnej stránke upravené tak, aby bolo trestným zmarenie splnenia dôležitej úlohy (vzhľadom na kolíziu s kárnou resp. disciplinárnou zodpovednosťou niektorých osôb, ktoré sa považujú pod ľa tohto zákona za verejných činiteľov).

K 3. dielu

Preberá sa v podstate terajšia právna úprava korupcie, v ktorej s ú premietnuté platné medzinárodné dohovory.

K §§ 337 až 340

Kvôli lepšej zrozumiteľnosti boli základné skutkové podstaty trestného činu prijímania úplatku od seba oddelené a zaradené do samostatných ustanovení. Na obe nadväzujú samostatné kvalifikované skutkové podstaty, ktoré, okrem pôvodnej (že čin spá cha niekto ako verejný činiteľ), boli doplnené aj o niektoré nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Trestného činu prijímania úplatku sa dopustí jednak ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci verejného záujmu žiada úplatok (prísnejšie sa potrestá okrem iného ten, kto poskytnutím ú platku dokonca podmieňuje obstaranie veci verejného záujmu), ako aj ten, kto v súvislosti s obstaraním veci verejného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť úplatok. Rôzna miera závažnosti oboch foriem prijí mania úplatku je vyjadrená aj odstupňovaním trestnej sadzby odňatia slobody. Ustanovením sa postihuje aj úplatkárstvo v súkromnom sektore.

Vo všeobecnej časti Trestného zákona pri výkladových pojmoch sa zakotvila zásada, že pod pojmom úplatok sa rozumie aj iná nenáležitá vý hoda, pod ktorou sa rozumie nielen plnenie majetkovej povahy ale aj plnenie ktoré môže mať povahu nemateriálnu. Z toho dôvodu z novej právnej úpravy sa v názve aj v texte už používa len pojem úplatok.

K §§ 341 až 344

Preberá sa terajšia právna úprava. Už novelou Trestného zákona č. 10/1999 Z.z. došlo k návratu trestnosti podplácania, ktoré bolo predtým zrušené novelou Trestného zákona č. 105/1995 Z.z. Tohoto trestného činu sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s vecou vš eobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok.

K § 345

Preberá sa terajšia právna úprava nepriamej korupcie, ktorá je upravená v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je SR viazaná.

K 4. dielu

K § 346

Zákonné znaky trestného činu podnecovania sa čiastoč ne zmenili. Dopustí sa ho ten, kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom alebo na jeho základe alebo za závažné porušovanie verejné ho poriadku.

K § 347

Zákonné znaky schvaľovania trestného činu sa nemenia.

K § 348

Nemenia sa ani znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu nadrž ovania. Doterajšia právna úprava sa však rozširuje o nový ods. 3, v ktorom je upravená beztrestnosť páchateľa, ktorý bol donútený k pomoci osobe uvedenej v odseku 2 a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo takúto osobu neuviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.

K § 349

Preberá sa právna úprava neoznámenia trestného činu s tý m rozdielom, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov alebo na trestné činy korupcie.

K § 350

Preberá sa doterajšia právna úprava neprekazenia trestného činu s tým rozdielom, že povinnosť prekaziť trestný čin sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desa ť rokov alebo na trestné činy korupcie.

Upresňuje sa po objektívnej stránke aj spôsob neprekazenia zločinu a to buď osobne alebo i prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo kompetentného orgánu.

K 5. dielu

K §§ 351 až 353

Nezávislosť súdov a sudcov, proklamovaná a garantovan á ústavou a v zákone o súdoch a sudcoch, ako aj vážnosť súdnej moci, bude aj naďalej chránená prostredníctvom trestných činov zasahovania do nezávislosti súdu a pohàdania súdom, ktorý ch znaky sa nemenia. Rozširuje sa len okruh okolností, ktoré budú dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody u trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu a taktiež sa rozširujú podmienky trestnosti v základnej skutkovej podstate trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.

Trestný č in marenia spravodlivosti sa dopĺňa tak, aby sa vzťahoval aj na občianske súdne konanie.

K § 354

Konštrukcia zákonných znakov trestného činu krivé ho obvinenia je vecne i právne správna a logická, nebolo ju potrebné meniť alebo dopĺňať.

Doplnené boli len niektoré nové okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktoré sú vyjadrené napr. spáchaním činu závažnejším sp ôsobom konania, z osobitného motívu, verejne, alebo spôsobením následku vo forme značnej škody alebo iného závažného následku.

K § 355

Právna úprava znakov krivej výpovede bola oproti doterajš ej právnej úprave pozmenená tým, že zo znakov základnej skutkovej podstaty bol vyňatý nepravdivý znalecký posudok a tlmočnícky úkon. Podmienky ich trestnosti sú upravené samostatne.

Vzhľadom na to, že n ávrh Trestného poriadku obsahuje aj ustanovenie o povinnosti zložiť prísahu, príslušným spôsobom bol doplnený aj Trestný zákon.

K § 356

Zaraďuje sa ako samostatn ý nový trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, ktorý vznikol oddelení m od trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku .

Ide o to, aby sa za trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu považovalo nielen to, keď znalec, tlmočník alebo prekladateľ pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom v trestnom konaní uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo ak takúto okolnosť zamlčí, ale aby takéto konanie bolo trestným činom aj pred súdom v občianskom súdnom konaní, alebo pred správnym orgánom alebo orgánom konajú cim objasňovanie priestupkov v správnom konaní, alebo pred správcom dane v daňovom konaní.

V odseku 1 písm. b) sa takéto konanie upravuje ako trestný čin aj pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy, ak inému spôsobí škodu malú tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmo čnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, resp. ak takúto okolnosť zamlčí.

Tento návrh vychádza z poznania, že znalci, tlmočníci a prekladatelia podávajú znalecké posudky alebo vykonávajú úkony v úradný ch veciach aj na podklade zmluvy s konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré sú neraz podkladom pre rozhodnutie štátneho orgánu, čím môžu dôjsť k poškodeniu iného alebo k inému závažné mu následku.

K §§ 357, 358

Aj naďalej je nutné v tomto zákone ponechať trestný čin marenia v ýkonu úradného rozhodnutia, ktorého dôsledky budú dopadať na konania spočívajúce v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu niektorých rozhodnutí súdov alebo iných štátnych orgánov.

Osobitná povaha týchto rozhodnutí a povinností v nich obsiahnutých, núti k tomu, aby sa ich plnenie vynucovalo hrozbou trestu podľa tohto zákona, resp. jeho uložením, pretože iné právne prostriedky na vynútenie ich plnenia neexistujú.

Ponechávajú sa v platnosti všetky tri základné skutkové podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, dve pre oblasť trestného konania, jedna pre oblasť občianskeho súdneho konania. Prostriedkami trestného práva by sa nemalo vynucovať plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní, a ak, tak len takých, kde nie je možná alebo účinná iná náprava.

Na vynucovanie plnenia povinností plynúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní majú slúžiť iné právne prostriedky - súdny výkon rozhodnutia a exekučná činnosť. Upravuje trestnopr ávna zodpovednosť páchateľa, ktorý marí výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, alebo výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskoprávnom sú dnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Pokiaľ ide o marenie výkonu úradného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, boli čiastočne upresnené najmä zákonné znaky prvej základnej skutkovej podstaty.

Účinky trestnosti konania podliehajúceho znakom druhej základnej skutkovej podstaty v odseku 2, ako už bolo vyššie uvedené, sa obmedzujú len na marenie výkonu rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.

K § 359

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý má ochraňovať riadne plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia Ústavného súdu SR.

K § 360

Zmeny základnej skutkovej podstaty trestného č inu marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda sú len legislatívno-technickej povahy. Sú v nej premietnuté aj zmeny, ku ktorým došlo novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z. Do novej kvalifi kovanej skutkovej podstaty však boli zaradené viaceré okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 361

Preberá sa v podstate doterajšia právna úprava falš ovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Najmä v spojitosti s krádežami motorových vozidiel v ostatnom čase vystupuje do popredia potreba roz šíriť účinky trestnoprávnej ochrany prostredníctvom trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery aj na iné úradné znaky a značky (napr. puncové, štátne poznávacie značky), ktoré osvedčujú rovnaké skutočnosti ako verejné listiny.

K § 362

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozenia d ôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti zodpovedajú súčasnej legislatíve a potrebám aj po novej právnej úprave ochrany utajovaných skutočností (zákon č. 241/2001 Z.z.).

K §§ 363 až 366

Všetky tri formy trestného činu nedovoleného prekročenia štá tnej hranice (za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo pomoc k nemu a porušovanie predpisov o medzinárodných letoch) boli v tomto zá kone ponechané.

Ide síce o čiastočné obmedzenie slobody pohybu a pobytu, avšak nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku, života i zdravia ľudí a majetku, a to pred konaniami, ktoré sa aj inde považuj ú za trestné.

Zmeny upravené v § 364 vyplývajú z potreby implementovať Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, mori a letecky doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zlo činu.

K § 367

Znaky trestného činu vzbury väzňov sa nezmenili, preberá sa terajš ia právna úprava.

K IX. hlave

Do tejto hlavy boli zaradené trestné činy doteraz v platnom Trestnom zá kone začlenené medzi trestné činy hrubo narušujúce občianskej spolužitie.

Ide o trestné činy proti iným právam a slobodám než sa predpokladá v predchádzajúcich hlavách osobitnej časti tohoto zákona. Ide o útoky najmä proti cti, vážnosti, dôstojnosti, dobrý m mravom ale sekundárne alebo nepriamo aj proti životu, zdraviu, slobode, ľudskej dôstojnosti a majetku.

K § 368

Skupina obyvateľov je tu chránená pred vyhrážkami smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou alebo pred použitím násilia.

K § 369

Ani trestný čin nebezpečného vyhrážania nie je v tomto zákone novým trestným činom. Vznikol oddelením od pôvodného trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.

Jeho nový názov zvýrazňuje reálnu samostatnosť v konaní spo čívajúcich vo vyhrážkach usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže u iného vzbudiť dôvodnú obavu, že svoj zámer uskutoční.

K §§ 370, 371

Šírenie poplašných správ najmä v podobe hrozieb deštrukč nou akciou v dôsledku uloženia výbušniny sa v posledných rokoch stali frekventovanou a zároveň nebezpečnou formou kriminality. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava.

V prvom odseku sa postihuje úmyselné spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva rozšírením poplašnej nepravdivej správy. V odseku druhom sa vymedzuje trestnoprávna zodpovednos ť voči páchateľovi, ktorý takúto nepravdivú poplašnú správu oznámi právnickej osobe alebo polícii, alebo inému štátnemu orgánu pričom trestnosť takéhoto konania je viazaná nielen na vedomos ť páchateľa o nepravdivosti tejto správy ale aj na jeho vedomosť, že jeho oznámenie môže vyvolať opatrenia vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva.

V ustanovení § 370 sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť voči páchateľovi, ktorý počas krízovej situácie štátu čo aj z nedbanlivosti spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia časti obyvate ľstva rozširovaním poplašnej správy.

K § 372

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu opilstva.

K § 373

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu výtržní ctva s rozšírením podmienok trestnosti kvalifikovanej skutkovej podstaty, v ktorej sa postihuje závažnejší spôsob konania, alebo spáchanie tohto trestného činu v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemn ásť rokov.

K §§ 374, 375

Do tohoto zákona sa zaraďujú skutkové podstaty nový ch trestných činov, a to hanobenie a miesta posledného odpočinku a hanobenie màtveho.

Ide vlastne o špecifické formy výtržníctva, ktoré však aj v iných právnych poriadkoch majú spravidla formu samostatného trestného činu. Týmto sa vlastne vypĺňa určitá medzera v našom právnom poriadku a spoločenským záujmom ktoré sú individuálnym objektom sa poskytne patričná trestnoprá vna ochrana.

K § 376

Prostitúcia v našej republike zatiaľ sama o sebe nie je zakázaná . Jej vykonávanie sa však ostro prieči dobrým mravom a navyše podstatne zvyšuje nebezpečenstvo rozširovania pohlavných chorôb a vírusu HIV.

V záujme dôsledne rozlíšiť formy vykonávania trestného činu kupliarstva vytvárajú sa dve základné skutkové podstaty.

Pri trestnom čine kupliarstva ide o zneužitie inak legálneho podnikania na vykonávanie prostitúcie neraz aj v spojení s obmedzovaním osobnej slobody a iným poškodzovaním práv prostitútok.

Trestného činu kupliarstva formou pasáctva (§ 378) sa dopustí ten páchateľ, ktorý iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie alebo kto koristí s prostitúcie vykonávanej iným.

K §§ 377 až 379

Preberá sa terajšia právna úprava zakotvená novelou, Trestného z ákona č. 183/1999 Z.z. vo vzťahu k výrobe, rozširovaniu a prechovávaniu detského pornografického diela.

K §§ 380, 381

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozovania mravnosti sú kvôli prehľadnosti oddelené, sú vyjadrené samostatne a sú čiastočne upravené aj znaky uvedeného trestného činu.

Pokiaľ ide o druhú základnú skutkovú podstatu táto je špeciálna a je osobitne určená na ochranu mravnosti osôb mladších ako 18 rokov.

Na obe skutkové podstaty nadväzujú viaceré okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody, prispôsobené špecifikám oboch foriem ohrozovania mravnosti.

K §§ 382

Na ochranu cti, vážnosti, dôstojnosti a dobrého mena i súkromia os ôb je osobitne určená skutková podstata trestného činu ohovárania. V podstate sa preberá terajšia právna úprava.

K §§ 383 až 385

Ochrana osobných údajov občanov je zaručená aj Ústavou SR (čl ánok 22 ods. 1), každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Trestnoprávnym vyjadrením tejto ochrany sú skutkové podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestného činu poškodzovania cudzích práv v § 384.

V § 385 sa poskytuje trestno-právna ochrana aj takému konaniu, ktor ým dochádza k spôsobeniu vážnej ujmy na právach (napr. spochybnenie bezúhonnosti, dobrého mena) konaním páchateľa, ktorý zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo inak použije tzv. súkromné informácie (listiny, písomnosti a podobne) alebo dôverné prejavy. Táto skutková podstata bola do návrhu zákona doplnená na základe uplatneného pozmeňujúceho návrhu pri prerokovávaní vládneho návrhu Trestného zákona, ktor ý bol vzatý späť z rokovania Národnej rady SR.

K § 386

Dochádza k čiastočnému spresneniu znakov zá kladnej skutkovej podstaty a kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu týrania zvierat. Tohoto trestného činu sa dopustí nielen ten, kto týra zviera hoci bol za obdobný priestupok v poslednom roku postihnutý alebo za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený, ale aj ten kto týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom.

K X. hlave

Táto hlava sa systematicky člení na štyri diely. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti brannosti, do druhého trestné činy proti civilnej službe, do tretieho trestné činy proti službe v ozbrojených silách a do štvrtého dielu sú zaradené trestné činy proti obrane vlasti, v predchádzajúcom Trestnom zákone zaradené medzi trestné činy proti republike.

K 1. dielu

K § 387

Trestný čin marenia spôsobilosti na službu sa v tomto zákone ponech áva v nezmenenej podobe. Ide o ustanovenie, ktoré zabezpečuje pripravenosť občanov na plnenie brannej povinnosti, ale aj na ochranu života a zdravia občanov.

K § 388

Znaky trestného činu neplnenia odvodnej povinnosti sa nemenia.

K § 389

Doterajšia právna prax umožňuje prevziať platnú pr ávnu úpravu. Toto ustanovenie zabezpečuje riadnu pripravenosť na plnenie branných povinností.

K 2. dielu

K §§ 390, 391

Nenastúpenie civilnej služby bude trestným činom za rovnakých podmienok ako doposiaľ. Ide o ustanovenia, ktoré zabezpečujú povinnosť občana po zákonnom odmietnutí vojenskej služby nastúpiť a vykonať civilnú službu. Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenen á.

K §§ 392, 393

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu trestnoprávnych dôsledkov za vyhýbanie sa výkonu civilnej služby a pod hrozbou trestu donucujúceho riadne plniť povinnosti spojené s prevzatím záväzku podrobiť sa civilnej službe.

K 3. dielu

K §§ 394 až 396

Prostredníctvom týchto troch skutkových podstát trestného č inu nenastúpenia služby v ozbrojených silách sa i naďalej bude pod hrozbou trestnej zodpovednosti zabezpečovať plnenie povinnosti občana riadne a včas nastúpiť vojenskú službu.

K § 397

Nemení sa ani právna úprava znakov trestného činu poruš ovania osobných a vecných povinností, ktoré pod hrozbou trestu zabezpečuje plnenie osobných alebo vecných povinností v zmysle branného zákona pre obranu vlasti. Porušovanie povinností je však trestné len ak sa ho páchateľ dopustil po vyhlásení mobilizácie.

K 4. dielu

K § 398

Spoluprácu s nepriateľom treba aj naďalej považovať za váž ny zločin proti obrane vlasti.

K § 399

To isté je potrebné povedať aj o vojnovej zrade, ktorej trestnosť ost áva nezmenená.

K § 400

Občanovi Slovenskej republiky z branného zákona vyplýva branná a služobná povinnosť v prospech svojej vlasti. Nedovolená služba v cudzom vojsku sa zásadne prieči tejto jednej zo základných občianskych povinností.

K XI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona sú zaradené trestné č iny vojenské.

Systematicky sa táto hlava člení na päť dielov. Do prvého sú zaradené trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti, do druhého dielu trestné činy proti povinnosti konať vojenskú služ bu, do tretieho trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby, do štvrtého trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť a napokon do piateho dielu sú zaradené spoločné ustanovenia týkajú ce sa trestnej zodpovednosti osôb podliehajúcich právomoci vojenských súdov.

Táto hlava poskytuje ochranu spoločenským vzťahom daným zvláštnosťami úloh a organizáciou ozbrojených síl a zborov. Je výrazom záujmu spoločnosti na tom, aby všetci občania povolaní na vý konu vojenskej služby statočne a uvedomele plnili požiadavky prísnej a pevnej vojenskej disciplíny, ktorá je základným predpokladom vysokej bojaschopnosti a pohotovosti vojsk. Doterajšia prax vyžaduje viaceré ustanovenia tejto hlavy pozmeniť alebo doplniť. Súčasne došlo k úpravám trestných sadzieb s prihliadnutím najmä na zmeny v ustanoveniach všeobecnej časti tohto zákona pokiaľ ide o trest odň atia slobody. Medzi kvalifikované znaky skutkovej podstaty trestného činu bolo doplnené spáchanie trestného činu počas krízovej situácie, ktorý pojem je uvádzaný v ústavnom zákone o bezpečnosti.

K 1. dielu

Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená. Na zá klade skúseností v aplikačnej praxi došlo k úprave znakov trestného činu porušovania práv a chránených záujmov vojakov (tzv. šikanovanie). Ustanovenia tohto oddielu svojim obsahom chránia prejavy veliteľ skej vôle, autoritu osôb konajúcich určitú vojenskú povinnosť a vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.

K §§ 401, 402

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu neuposlú chnutia rozkazu zostáva nezmenená.

K § 403

Nie je potrebné meniť alebo dopĺňať znaky trestného č inu sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť.

K §§ 404 až 406

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu znakov trestného činu urážky medzi vojakmi. Spáchanie tohto trestného činu už bude možné aj medzi vojakmi rovnakej hodnosti.

Vzťahy medzi príslušníkmi ozbrojených síl a vojensky organizovaných zborov sú prirodzene upravené a organizované ďaleko dôslednejšie než vzťahy medzi civilnými občanmi.

Zaistenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a vojensky organizovaných ozbrojených zboroch si vyžaduje trestnoprávne postihovať i konania, ktoré sa podľa týchto ustanovení považujú za uráž ku medzi vojakmi.

K § 407

Znaky trestného činu násilia voči nadriadenému sa nemenia.

K § 408

Doterajšia prax si vyžaduje zlúčenie platných trestných č inov porušovania práv a chránených záujmov vojakov do jedného ustanovenia. Podstata zostala zachovaná s tým, že tohto trestného činu sa bude môcť podľa novej úpravy dopustiť aj podriadený alebo niž ší voči nadriadenému alebo vyššiemu. Ide o záujem v čo najširšej miere predchádzať tzv. šikanám. Súčasne došlo k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

K 2. dielu

Ustanovenia tohto oddielu boli upravené, pokiaľ ide o jednotlivé sadzby trestu odňatia slobody a sú navrhované ďalšie doplnenia, tak ako je ďalej uvedené.

K §§ 409 až 412

Vyhýbanie sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby je vá žnou prekážkou plnenia úloh v armáde.

Okrem úpravy trestných sadzieb trestu odňatia slobody preto tento zákon u rovnomenného trestného činu predpokladá zaradenie novej kvalifikovanej skutkovej podstaty oproti platnej právnej úprave, ktorá by mala napomôcť pri zamedzovaní recidívy v požívaní alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov v služ be, alebo v súvislosti s ňou.

K §§ 413, 414

Pokiaľ ide o trestný čin dezercie, okrem úpravy trestný ch sadzieb trestu odňatia slobody dochádza i k zaradeniu novej kvalifikovanej skutkovej podstaty ak sa dopustí tohoto trestného činu vojak, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky. Skracujú sa tiež doby svojvoľ ných vzdialení pre naplnenie znakov trestného činu.

K 3. dielu

Pre zabezpečenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch je nevyhnutným predpokladom riadny a bezchybný výkon všetkých druhov služieb. Doterajšia prax si vyžiadala ďalej uvedené spresnenia.

K § 415

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania povinností strážnej slu žby, jeho doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená.

K § 416

U trestného činu porušovania povinností dozornej služby okrem ú pravy trestnej sadzby sa navrhuje spresnenie tak, že ide 'o obdobnú' službu službe dozornej. Ïalej v odseku 2 sa upresňuje, že páchateľ takto koná 'v obvode pôsobnosti takejto služby'.

K § 417

Dôležitosť riadneho plnenia služieb pri obrane vzdušné ho priestoru si vyžaduje ponechanie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri ochrane vzdušného priestoru v tomto zákone aj naďalej.

K 4. dielu

V ustanoveniach tohto oddielu došlo k spresneniu znakov trestného č inu porušovania služobných povinností, k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

Trestný čin ublíženia parlamentárovi bol preradený z dôvodov systematiky medzi trestné činy vojnové.

K § 418

Doterajšia právna úprava znakov ohrozovania morálneh o stavu jednotky zostáva, s výnimkou trestných sadzieb odňatia slobody, nezmenená.

Jeho poslaním je ochraňovať morálny stav ozbrojených síl a bojové vlastnosti jednotiek.

K § 419

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania služobných povinností dochádza k upresneniu v tom, že páchateľ môže takto konať aj 'porušením uložených služobných povinností'.

Toto ustanovenie sleduje zabezpečenie bezchybnej využiteľnosti vojenského materiálu, finančných prostriedkov a napokon aj vojakov na zákonom určený účel. Chráni tzv. materiálnu bojaschopnosť ozbrojených s íl a zborov.

K § 420

Nemení sa nič ani na úprave znakov trestného č inu zbabelosti pred nepriateľom.

Úspešné plnenie úloh malých a veľký ch jednotiek za bojovej situácie vyžaduje, aby si každý ich príslušník za útoku počínal smelo a rozhodne, v obrane pevne a úporne, ničil nepriateľa všetkými spôsobmi a dovolený mi prostriedkami, prejavoval chrabrosť, iniciatívu a vynaliezavosť.

S týmito požiadavkami sa nezlučuje vzdanie sa nepriateľovi do zajatia inak než násilím nepriateľa, alebo v bezvládnom stave.

K § 421

Doterajšia právna úprava trestného činu nesplnenia bojovej ú lohy zostáva nezmenená. Ustanovenie chráni osobné plnenie bojovej úlohy ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné vedenie bojových operácií.

K § 422

Preberá sa platná právna úprava trestného činu opustenia bojový ch prostriedkov.

Dôležitosť bojovej techniky, výzbroje a vojnového materiálu a jej udr žiavanie v použiteľnom stave si musí uvedomovať každý vojak. Význam tejto skutočnosti vzrastá v súvislosti s konkrétnou bojovou situáciou. Preto každé svojvoľné zaobchádzanie so zbraňou, alebo in ým vojnovým materiálom je nutné postihovať ako trestný čin.

K § 423

Každý veliteľ aj jednotlivý vojak je povinný všemožne uchová vať vojenské sily, bojovú techniku, opevnenie, alebo iné bojové prostriedky k plnému využitiu proti nepriateľovi.

Ide o jeden z najdôležitejších predpokladov úspešné ho vedenie boja.

Skutková podstata trestného činu vydania bojových prostriedkov nepriate ľovi, ktoré ostáva bez zmien, slúži práve tomuto účelu.

K 5. dielu

K § 424

Toto ustanovenie poukazuje na potrebu úzkej súčinnosti veliteľa, prokur átora a súdu pri posudzovaní protiprávnych konaní vojakov.

Vychádza sa z toho, že veliteľ je hlavný činiteľ pri výchove vojakov, zabezpečení disciplíny a bojaschopnosti jednotiek a útvarov.

Trestné činy tohto druhu sú predovšetkým vyjadrením prísnej vojenskej disciplíny a trestnosť činov v záujme udržanie bojovej pohotovosti a disciplíny je určená oveľa prísnejšie ako u iných č inov nevojakov. Preto sa tu oproti iným prípadom rozširuje možnosť upustiť od potrestania v súčinnosti s príslušným veliteľom.

K XII. hlave

K 1. dielu

K § 425

Trestný čin proti mieru bol doposiaľ obsiahnutý v osobitnom zá kone na ochranu mieru č.165/1950 Zb., ktorý sa navrhuje zrušiť.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia mieru je prispôsobená súčasným spoločenským podmienkam a potrebám i dnešnej legislatívnej technike vyjadrenia trestného činu a jeho znaky definuje ako osobitnú formu podnecovania.

Upresnené boli aj okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 426

Pôvodná právna úprava znakov trestného činu genocídia sa nemen í. Jeho trestnosť sa odvíja od Medzinárodného dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia.

Toto ustanovenie je vykonaním rezolúcie 96/I. z 11. 12. 1946, ktorým Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo genocídium za zločin podľa medzinárodného práva, priečiaci sa duchu a cieľom OSN a zavrhnutý civilizovan ým svetom, vo vedomí, že genocídium spôsobilo ľudstvu vo všetkých obdobiach dejín veľké straty a v presvedčení, že k oslobodeniu ľudstva od takéhoto nebezpečenstva je nevyhnutná široká medzin árodná spolupráca.

Je nevyhnutné aj v súčasnom období poskytovať trestnoprávnu ochranu pred útokmi smerujúcimi k zničeniu niektorej národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.

Oproti terajšiemu zneniu sa mení kvalifikovaná skutková podstata uvedená v odseku 2, v ktorej sa vyvodzuje prísnejší postih voči páchateľom tohto trestného činu počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.

K § 427

V súlade so zvýšeným úsilím boja proti terorizmu sa zavá dza nová skutková podstata. Na rozdiel od trestného činu teroru kde sa má na mysli ústavné zriadenie Slovenskej republiky, pod pojmom krajina sa má na mysli ktorákoľvek krajina alebo viac krajín. Konanie bude spočí vať v spáchaní zločinu ohrozujúceho život alebo zdravie ľudí, alebo majetok, pričom k tomu pristupuje cieľ – pohnútka – vážne zastrašenie obyvateľstva, zásah do politického, hospodá rskeho, spoločenského usporiadania krajiny, alebo donútenie vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala alebo sa zdržala nejakého konania. Obligatórne sa zavádza popri treste odň atia slobody trest prepadnutia majetku.

Prísnejšia trestnosť v odseku 2 sa zavádza jednak vzhľadom na spôsob vykonania činu – obzvlášť surový spôsob a jednak z hľadiska následku – spôsobenie smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viacerých osôb, t.j. minimálne troch, a ohrozenie najmä ústavných činiteľov. V tomto prípade bude súd ukladať obligatórne trest odňatia slobody na doživotie. Nové ustanovenie o trestnom postihu trestný ch činov terorizmu je vyvolané potrebou zintenzívnenia boja proti terorizmu, pričom je nevyhnutné využiť aj prísnejšie odstrašenie a represiu. Návrh vykonáva Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti te rorizmu zo 7.12.2001.

K § 428

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu mučenia a iné ho neľudského a krutého zaobchádzania v podstate zostáva nezmenená. Ide o vykonanie Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (č. 26/1995 Z.z.).

V znení odseku 1 sa okrem doposiaľ zakotvených foriem páchania tohoto činu zaraďuje aj pojem 'týranie'.

Kvalifikované skutkové podstaty sa rozširujú o ďalšie závažnejšie formy páchania tohoto činu, najmä z hľadiska motivácie a pohnútky páchateľa.

K §§ 429, 430

Doterajšia úprava znakov trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu pr áv a slobôd občanov (§ 260 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu ÈSFR zo 4.9.1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb.) zostáva v podstate nezmenená. Vychádza najmä z Medziná rodnej dohody o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, o potlačení a trestaní zločinu apartheidu a medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Aj naďalej je potrebné chrániť našu spoločnos ť pred útokmi predpokladanými v skutkových podstatách tohto trestného činu, najmä z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd občanov, zakotvených v druhej hlave Ú stavy Slovenskej republiky.

Upravuje sa trestnosť aj u tzv. 'osvienčimskej lži', a to v súlade s platnou právnou úpravou.

K § 431

Zavádza sa trestnosť verejného hanobenia národa, jeho jazyka, rasy alebo etnickej skupiny. Ochrana sa týmto ustanovením poskytuje aj skupine osôb pre jej náboženské vyznanie, alebo preto, že takáto skupina je bez vyznania, a to v súlade s platným právnym stavom.

K § 432

Podnecovanie k národnostnej, etnickej a rasovej nenávisti je špecifickou formou podnecovania, ktoré sa i naďalej ponecháva v tomto zákone.

Oproti doterajšiemu zneniu sa po objektívnej stránke znaky tohto trestného činu dopĺňajú o tzv. nebezpe čné vyhrážky obmedzením práv a slobôd, adresované jednotlivcovi alebo určitej skupine ľudí pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, vyznanie alebo presvedčenie. Kvalifikovaná skutková podstata okrem doposiaľ zaradených znakov zakotvuje postih vážnejších foriem páchania tohoto činu jednak z hľ adiska spôsobu spáchania (v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, spáchanie činu za krízovej situácie, ako aj z hľadiska subjektu tohto činu (verejný činiteľ).

K § 433

Dochádza k implementácii Rímskeho štatútu o medzin árodnom trestnom súde. Nová skutková podstata je blanketovej povahy aby bola zabezpečená kompletná implementácia zločinu proti ľudskosti uvedenom v predmetnom štatúte.

K 2. dielu

K § 434

V podstate sa preberá platná právna úprava znakov trestného č inu používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.

Zakotvenie niektorých uznávaných zásad medzinárodného vojnového práva v dohodách viedlo k tomu, že bojujúce strany majú obmedzené právo na výber prostriedkov, ktorými môžu nepriateľovi škodi ť.

Táto trestnoprávna úprava vychádza z viacerých medzinárodných dohovorov: Petrohradská deklarácia z r. 1868 o zákaze používania určitých nábojov, Poriadok pozemnej vojny (II. Haagská konferencia z r. 1907), Protokol z r. 1925 o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo podobné plyny a prostriedky bakteriologické, Dohoda o zákaze vývoja, výroby a hromadení zásob bakteriologických a toxínový ch zbraní a o ich ničení, podpísané v Londýne, Moskve a Washingtone v roku 1972.

Kvalifikovaná skutková podstata v ods. 3 sa oproti doterajšiemu zneniu doplňuje o dva nové zákonné znaky (spôsobenie smrti viacerých osôb alebo škody veľkého rozsahu).

K § 435

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu plienenia v priestore vojenských operácií zostáva nezmenená.

Cieľom tohto ustanovenia je v súlade so základnými zásadami medzinárodného vojnového práva zabezpečiť na miestach, ktoré boli postihnuté vojnovými operáciami, alebo sa na nich nachádzajú, určitý pr ávny poriadok a ochranu majetku.

Oproti doterajšiemu zneniu sa navrhuje doplniť toto ustanovenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, v ktorých je upravený postih páchateľov tohoto činu závažnejším spôsobom najmä z hľadiska ná sledku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, značnej škody, spáchanie činu so smrteľným následkom), z hľadiska spôsobu jeho spáchania (použitie násilia alebo jeho hrozby) a z hľadiska povahy predmetu ú toku (spáchanie činu na osobách alebo veciach požívajúcich podľa zákona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 436

Táto trestnoprávna úprava vychádza zo Ženevskej dohody z roku 1949 na ochranu obetí vojny. V podstate sa preberá doterajšia právna úprava znakov trestného činu zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov. Èiastočná zmena spočíva v rozší rení znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 3, kde sa upresňuje charakter obzvlášť priťažujúcich okolností, ktorými by bola zvýraznená závažnosť činu pokiaľ ide o povahu následku.

Toto ustanovenie poskytuje ochranu najmä označeniu Èerveného kríža, jednotiek OSN a označeniam obdobného druhu v súlade s medzinárodnými dohodami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

K § 437

Medzinárodné vojnové právo (Dohovor o zá konoch a obyčajoch pozemnej vojny) zakotvuje ochranu osoby, ktorá bola vojenským velením vyslaná vyjednávať s nepriateľským velením. Návrh ustanovenia predpokladá rozšírenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dovoľujú prísnejšie postihnúť závažné formy spáchania tohoto trestného činu z hľadiska jeho následku.

K § 438

Zneužitie rekviračného práva je novým trestným č inom. Jeho zaradením do tohto zákona sa sleduje cieľ - chrániť majetok fyzických a právnických osôb pred neoprávnenými konaniami, uskutočnenými pod zámienkou potreby majetku na verejné účely a s poukazom na ich vecné povinnosti pri obrane vlasti v súvislosti s vojnou alebo ozbrojeným konfliktom.

Cieľom je tiež zabezpečiť, aby rekvirovaný majetok nebol zneužit ý na iné než verejné ciele, pre ktoré bola rekvirácia nariadená.

Môže byť spáchaný alternatívne buď ako zneužitie pr ávomoci pri výkone rekvizičného práva, alebo podvodné predstieranie práva na rekvizíciu, alebo ako porušovanie povinnosti na úseku evidencie vykonanej rekvizície a jej rozsahu.

Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody sú jednak skutočnosti kvantifikujúce rozsah následku, resp. účinku (značná škoda, značný prospech, škoda veľké ho rozsahu, prospech veľkého rozsahu), ako aj skutočnosti vyjadrujúce osobitný spôsob konania (násilím alebo hrozbou násilia) alebo predmetu útoku (osoby alebo veci požívajúce podľa zá kona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 439

Preberá sa platná právna úprava trestného č inu vojnovej krutosti. Ochrana civilného obyvateľstva a majetku za vojny je jedným zo základných princípov medzinárodného vojnového práva. Táto zákonná úprava vychá dza najmä zo Ženevských dohôd z r. 1949 o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, o ochrane civilných osôb počas vojny, a z Haagského dohovoru z r. 1954 na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu.

Kvalifikované skutkové podstaty upravujú postih páchateľ ov tohoto trestného činu závažnejšieho charakteru, či z hľadiska spôsobu jeho spáchania, alebo jeho následkov.

K § 440

Doterajšia úprava znakov trestného činu perzek úcie obyvateľstva v podstate zostáva nezmenená. Táto zákonná úprava vychádza najmä zo Ženevskej dohody z roku 1949 o ochrane obetí vojny, Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní apartheidu a Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

K zmene dochádza v ods. 1 doterajšieho znenia, kde sa časové obmedzenie spáchania tohoto č inu rozširuje o obdobie 'ozbrojeného konfliktu'. Rovnako sa toto obdobie upravuje aj v základnej skutkovej podstate v ods. 2. V tomto odseku v pí smene e) sa zároveň slovo 'previnenie' nahrádza pojmom 'trestný čin'.

K § 441

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá dopĺňa implementáciu Rí mskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do nášho trestného práva za použitia blanketovej normy.

K § 442

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý reaguje na ničenie kultúrnych hodnôt vo vojne v poslednom období. Ide o vykonanie Druhého protokolu k Haagskému dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu.

K 3. dielu

K § 443

Ustanovenie upravuje problematiku protiprávnosti činnosti páchateľa, ktorý plnil rozkazy či príkazy vojenského alebo iného nadriadené ho. Problematiku riešila charta Norimberského tribunálu, v súčasnom období Štatút medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Štatút medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Štat útu medzinárodného trestného súdu. Prvé tri dokumenty prijali úpravu, že rozkaz nadriadeného nezbavuje páchateľa zodpovednosti za trestný čin v ich pôsobnosti, teda za genocídium, zločiny proti ľ udskosti a za vojnové zločiny. Posledný z nich prijíma úpravu, že ho za žiadnych okolností nezbavuje zodpovednosti za spáchaný trestný čin genocídia a za zločiny proti ľudskosti. Ide o ustanovenie medzin árodného humanitárneho práva, ktoré je záväzné. Pri zodpovednosti za vojnové zločiny by sa trestnosť činu naďalej posudzovala podľa odseku 1.

Odsek 3 a 4 doplňuje, že pri trestných činoch uvedených v tejto hlave ide o špecifickú formu zodpovednosti tak veliteľa, ako aj civilného nadriadeného za spáchanie uvedených trestných činov ich podriadenými v dôsledku zlyhania jeho riadiacej činnosti. Ide o aplikáciu Ž enevských dohovorov z r. 1949, Dodatkových protokolov k ním z r. 1977 a novšie aj štatútov medzinárodných tribunálov. Za politického režimu v dobe vzniku Trestného zákona nemohla byť taká forma trestnej zodpovednosti v zákone zakotvená. Má prispieť k tomu, aby za najzávažnejšie zločiny neboli braní na zodpovednosť len páchatelia na najnižšom článku.

K TRETEJ ÈASTI

K §§ 444 až 448

V tretej časti zákona sa upravujú spoločné ustanovenie (aproximač ná príloha), prechodné ustanovenia, zrušovacie ustanovenia a účinnosť zákona (s potrebnou dostatočnou legisvakančnou lehotou), ktorá je navrhovaná rovnako ako v prípade vládneho návrhu Trestn ého poriadku, resp. pozmeňujúceho návrhu upraveného v Spoločnej správe výborov Národnej rady SR.

Bratislava, 23. február 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu