Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov 297/2016 účinný od 01.01.2017

Platnosť od: 15.11.2016
Účinnosť od: 01.01.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správa daní, Daň z pridanej hodnoty

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov 297/2016 účinný od 01.01.2017
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 297/2016 s účinnosťou od 01.01.2017

Legislatívny proces k zákonu 297/2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

K predpisu 297/2016, dátum vydania: 15.11.2016

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia (Eurostat) v októbri, za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Platné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty uvažujú so zavedením samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov od 1. januára 2017. Platitelia dane by namiesto platenia dane pri dovoze tovaru colným orgánom priznávali daň v daňovom priznaní, ktoré podávajú daňovému úradu, a súčasne by uplatňovali právo na odpočítanie dane, čo by malo výrazne pozitívny dopad na ich cash flow.

Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017 by nemalo mať vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), zníži však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016.

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.

V kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa navrhuje odložiť zavedenie samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov na obdobie, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky zverejnenou Európskou komisiou (Eurostat) za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Napriek opatreniam, ktoré od roku 2014 nastavili trend zadlženia SR na klesajúcu trajektóriu, sa dlh podľa aktuálneho odhadu pre rok 2015 nachádza len tesne pod úrovňou druhého sankčného pásma vo výške 52,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2017 sa odhaduje dlh verejnej správy na úrovni 52 % hrubého domáceho produktu. V súvislosti s kvantifikáciou potenciálneho vplyvu tohto opatrenia na rast dlhu vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu a iných nezahrnutých rizík, sa navrhuje zavedenie samozdanenia dovozu tovaru v období po roku 2017. V prípade prekročenia pásma nad 53 % hrubého domáceho produktu by musela vláda čeliť sankciám v podobe povinného prijatia dostatočných konsolidačných opatrení na opätovné zníženie dlhu v zmysle Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Novelou sa navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

Do zákona sa nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, zavedený od 1.1.2016, dopĺňa ustanovenie, ktoré by malo zabezpečiť väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti, tak pre dodávateľa ako aj

2

pre odberateľa. V prípade, ak dodávateľ odôvodnene predpokladá, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti a faktúru vyhotoví s touto informáciou, bude osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.

Zároveň sa novelou zákona navrhuje odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania, čo je plne v súlade s článkom 170 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a so smernicou Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.

Účinnosť novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje od 1. januára 2017 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru a ktorých účinnosť sa navrhuje od 31. decembra 2016.

Dopady návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

27.6.2016 – 29.6.2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2016

2.Definovanie problému

Zámerom novely zákona je posunúť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) z 1. januára 2017 na obdobie, v ktorom EK (Eurostat) aktuálne zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy SR, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy SR za tento príslušný rozpočtový rok je väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Začatie uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľmi dane od 1. januára 2017 by nemalo vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), znížil by sa však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016. Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím by došlo k zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.

Posunutím účinnosti tohto opatrenia sa uvedené predpokladané vplyvy neprejavia.

Do návrhu zákona sa po zverejnení predbežnej informácie a začatí legislatívneho procesu pred medzirezortným pripomienkovým konaní navrhol zaviesť inštitút finančnej náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (úrok z nadmerného odpočtu pre platiteľa dane). Pôjde o situácie, ak je kontrola oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet začatá v lehote na jeho vrátenie. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za určité obdobie výkonu kontroly bola platiteľovi dane priznaná finančná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ide o pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv je vyčíslený v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, pričom tento negatívny vplyv súčasne predstavuje pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

3.Ciele a výsledný stav

4

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa navrhuje posunutie tzv. samozdanenia pri dovoze tovaru, ktoré je v súčasnosti pripravené a má nadobudnúť účinnosť od 1.1.2017.

4.Dotknuté subjekty

Posunutím účinnosti tzv. samozdanenia pri dovoze tovaru nebudú dotknuté žiadne subjekty v porovnaní so súčasným stavom. Zavedenie inštitútu úroku z nadmerného odpočtu sa bude týkať tých platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorým nebol nadmerný odpočet vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na jeho vrátenie.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľudovít Rybánsky, Odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; ludovit.rybansky@mfsr.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

5

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatnila k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia za to, že ak predkladateľ vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza, že „cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov“, tak materiál predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že sa znižuje administratíva záťaž. Z tohto dôvodu uplatňuje nasledujúce zásadné pripomienky a žiada:

a) označenie pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov (časť 9.),

b) vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

- stanovisko predkladateľa: posudzovaná situáciu sa pred začatím medzirezortného pripomienkového konania zmenila; opatrenie týkajúce sa zníženia administratívnej záťaže bolo z návrhu zákona vypustené, a týmto sa pripomienka stala bezpredmetnou.

K procesu

Predkladateľ predložil materiál dňa 24.06.2016 do skráteného Predbežného pripomienkového konania, čím nepostupoval v súlade s procesom podľa Jednotnej metodiky (účinná od 01.04.2016), nakoľko tejto fáze legislatívneho procesu predchádza, v prípade identifikovania pozitívnych alebo negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, vykonanie konzultácií s podnikateľskými subjektmi, ktorých minimálna doba trvania štyri týždne alebo kratšia v prípade dohody s podnikateľských subjektov zúčastnených na konzultáciách s predkladateľom.

- stanovisko predkladateľa: v čase začatia prípravy návrhu novely zákona (nadväzne na Programové vyhlásenie vlády SR a plán legislatívnych úloh vlády SR) predkladateľ podľa zákona č. 400/2015 Z. z. zverejnil v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex predbežnú informáciu (PI/2016/25), ktorou bola v čase od 13.5. do 20.5.2016 verejnosť informovaná o príprave návrhu zákona a jeho cieľoch a zámeroch. V čase zverejnenia predbežnej informácie nadväzne na ciel a zámer novely zákona neboli identifikované žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nebolo potrebné vykonať povinné konzultácie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko

k materiálu, ktorý bol predložený na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie „Komisie“, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

Rozpočtové prostriedky (kapitola VPS)

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Úrok za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bude viazaný na základnú úrokovú sadzbu ECB. Navrhuje sa jeho výška ako dvojnásobok úrokovej sadzby ECB platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z NO vypláca, najmenej však 1,5 %, ak by dvojnásobok úroku ECB bol nižší. V súčasnosti sa predpokladá negatívny dopad vo výške 4,275 mil. eur za predpokladu, že úrok bude vo výške 1,5 % ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň do jeho vrátenia, ak nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na jeho vrátenie. Kvantifikácia vychádza z údajov finančnej správy o dekompozícii nadmerných odpočtov za rok 2015 (údaj, s akým oneskorením boli vyplatené NO).

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Zámerom novely zákona je posunúť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) z 1. januára 2017 na obdobie, v ktorom EK (Eurostat) aktuálne zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy SR, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy SR za tento príslušný rozpočtový rok je väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Začatie uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľmi dane od 1. januára 2017 by nemalo vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), znížil by sa však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016. Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím by došlo k zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.

Posunutím účinnosti tohto opatrenia sa uvedené predpokladané vplyvy neprejavia.

Novelou zákona o DPH sa navrhuje zaviesť inštitút úroku z nadmerného odpočtu pre platiteľa dane. Pôjde o situácie, ak je kontrola oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet začatá v lehote na jeho vrátenie. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za určité obdobie výkonu kontroly bola platiteľovi dane priznaná finančná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

x zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

8

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v mil. eur)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1 (131)

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?

Zavedenie inštitútu úroku z nadmerného odpočtu sa bude týkať tých platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých daňová kontrola oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu bude trvať viac ako šesť mesiacov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Nakoľko v čase zverejnenia predbežnej informácie neboli identifikované žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nebolo potrebné vykonať povinné konzultácie.

Na základe skutočnosti, že pred začatím medzirezortného pripomienkového konania bol návrh zákona doplnený o problematiku inštitútu finančnej náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, predkladateľ sa rozhodol uskutočniť dodatočne počas prebiehajúceho MPK konzultácie. V tejto súvislosti uvádzame, že z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a z hľadiska časovej postupnosti zaradenia povinných konzultácií nevyplýva, že po každom prípadnom doplnení pôvodného zámeru návrhu zákona v ďalších štádiách legislatívneho procesu, je opätovne potrebné vykonávať konzultácie.

Dodatočné konzultácie sa uskutočnili formou pracovných rokovaní so Združením podnikateľov Slovenska, Slovenským živnostenským zväzom, Podnikateľskou alianciou Slovenska (19.7.2016), s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republikovou úniou zamestnávateľov, Klubom 500 (20.7.2016) a Slovenskou komorou daňových poradcov (21.7.2016).

Na rokovaniach boli zo strany predkladateľa objasnené zámery novely zákona o DPH predloženej do MPK a vysvetlené jednotlivé navrhované zmeny a doplnenia zákona o DPH. Bolo vysvetlené, že posun samozdanenia pri dovoze tovaru vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR v kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je SR viazaná a súvisí s konsolidáciou verejných financií. Vysvetlené bolo tiež doplnenie do návrhu zákona nároku na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu.

Výsledky konzultácií:

- zástupkyňa ZPS neuplatnila k návrhu novely zákona pripomienky týkajúce sa negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie,

-zástupkyňa Klubu 500: k odloženiu účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru nevzniesla námietky, vyjadrila nesúhlas so stanovením počiatočného dňa, od ktorého sa priznáva nárok na úrok z NO (má sa postupovať podľa judikatúry SD EÚ), vzniesla požiadavku (nad rámec návrhu novely) na doplnenie v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve (nejasnosti v súvislosti so zatrieďovaním činností podľa štatistickej klasifikácie produktov),

- zástupcovia SKDP: požiadavka na doplnenie návrhu zákona v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, vyjadrený súhlas s odstránením dvojakého možného postupu zahraničnej osoby registrovanej ako platiteľ dane v súvislosti s uplatnením DPH z nákupov tovarov a služieb,

K úprave náhrady za zadržiavanie nadmerného odpočtu vzniesli viaceré výhrady (nesúhlas so stanovením počiatočného dňa priznávania nároku na úrok z NO, nesúhlas s fixne stanovenou percentuálnou sadzbou úroku, doplnenie návrhu o priznanie nároku na úrok v situácii, keď kontrola NO trvá dlhšie ako 6 mesiacov, doplnenie návrhu o spätné pôsobenie právnej úpravy úroku z NO do obdobia pred navrhovanou účinnosťou, nesúhlas so znením, podľa ktorého platiteľ dane nemá nárok

11

na úrok z oneskoreného zaplatenia úroku n NO,

- zástupca RÚZ: požiadavka na doplnenie návrhu zákona v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, nesúhlas s odložením účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru, predniesol ďalšie pripomienky a podnety nad rámec novely zákona, uplatní RÚZ v rámci MPK.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhovaná úprava súvisiaca so zavedením inštitútu úroku z nadmerného odpočtu nebude znamenať zavedenie nových informačných povinností.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh novely zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná novela zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

12

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom - čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,- čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)1. legislatívne akty: -

2. nelegislatívne akty: - nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 336, 22.11.2014).

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

- smernica Rady 2008/9/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008) v platnom znení.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

13

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

14

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 49 ods. 9)

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v tuzemsku, ale je usadená v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, právo žiadať o vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré použije na svoje podnikanie. V určitých prípadoch zahraničná zdaniteľná osoba registrovaná ako platiteľ dane v tuzemsku právo z kúpy tovarov a služieb uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania namiesto osobitnej procedúry vrátenia dane.

V súlade s článkom 171a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa spresňuje, že zahraničná osoba registrovaná ako platiteľ dane podľa § 5 zákona o DPH, právo uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania aj v prípade, ak nadobudne tovar alebo službu v tuzemsku a z tohto tovaru alebo služby je povinná platiť DPH, ide o prípady nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, kúpu tovaru alebo služby od iného platiteľa dane v tuzemsku s prenosom daňovej povinnosti (napr. prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH).

K bodu 2 (§ 55a ods. 2 písm. c/ bod 2 a § 56 ods. 2 písm. c/ bod 2)

Navrhuje sa odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti konkrétne uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane zaplatenej za tovary a služby pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania, čo je plne v súlade s článkom 170 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a so smernicou Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré usadené v inom členskom štáte. Doplnením ustanovenia § 55a ods. 2 písm. c) bod 2 sa zjednocuje postup zahraničnej osoby ohľadne vrátenia dane, ak zahraničná osoba uskutočňuje v tuzemsku len plnenia s prenosom daňovej povinnosti. Rovnako sa navrhuje prednostne uplatňovať vrátenie dane podľa § 56 zákona o DPH pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania aj pre zahraničné zdaniteľné osoby usadené v treťom štáte.

K bodu 3 (§ 61 ods. 13)

Navrhuje sa skrátiť obdobie (z dvoch rokov na 6 mesiacov) od registrácie osobného automobilu na diplomatické evidenčné číslo do skončenia pôsobenia diplomata v Slovenskej republike, ktoré musí uplynúť, aby zahraničný zástupca nemal povinnosť vrátiť daň, ktorú mu daňový úrad vrátil pri kúpe osobného automobilu.

K bodom 4 a 5 (§ 69 ods. 17)

Uplatnenie prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach závisí od správneho zatriedenia stavebnej práce podľa štatistickej klasifikácie produktov („klasifikácia CPA“), ktorá je vydaná Nariadením komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorou sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorou sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. V praxi dochádza často k nejednotnému posúdeniu zatriedenia určitej stavebnej činnosti do klasifikácie CPA a dodávateľ ako aj odberateľ sa vystavujú riziku

15

dodatočného vyrubenia DPH príp. neuznaniu odpočítania dane, ak sa dodávateľ rozhodne z opatrnosti uplatniť DPH na výstupe, aj keď v skutočnosti uplatniť prenos daňovej povinnosti.

V praxi sa stáva, že dodávateľ iné zatriedenie ako odberateľ, čo môže byť zapríčinené najmä ich odlišným spôsobom popisu tej istej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zavedenie právnej fikcie pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach, ktoré by malo priniesť právnu istotu ako pre dodávateľa tak aj pre odberateľa a odstrániť nadmernú administratívnu záťaž pri viacnásobnom overovaní správnosti zatriedenia činnosti podľa klasifikácie CPA.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti, uvedie na faktúre informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, príjemca plnenia (platiteľ dane) bol osobou povinnou platiť DPH.

Takáto právna úprava si súčasne vyžiadala doplnenie povinnosti pre platiteľa dane, ktorý uskutoční dodávku s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, vykazovať vyhotovené faktúry v kontrolnom výkaze, a to aj napriek tomu, že tieto dodávky neuvádza v daňovom priznaní. Faktúra sa bude uvádzať v časti A.2. kontrolného výkazu a údaje z týchto faktúr sa budú využívať pri analytickej činnosti finančnej správy.

K bodu 6 (§ 79a)

Nadmerný odpočet vzniká, ak výška odpočítateľnej dane prevyšuje daň na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Uplatnením nároku na nadmerný odpočet vzniká povinnosť štátu túto sumu zaplatiť platiteľovi dane. Zákon ustanovuje dve bežné lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu pre platiteľov dane s mesačným zdaňovacím obdobím, a to 60 a 30 dní (30 dní v prípade tzv. spoľahlivého daňového subjektu) a 120 dní pre platiteľov dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím. V prípade začatia daňovej kontroly v rámci plynutia 30 dňovej alebo 60 a 120 dňovej lehoty, zákon ustanovuje ďalšiu osobitnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu, a to 10 dní od skončenia daňovej kontroly.

Samotné uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podaním daňového priznania však neznamená, že túto sumu nadmerného odpočtu je štát povinný vrátiť automaticky bez toho, aby mal možnosť uplatnený nárok skontrolovať.

Podľa Daňového poriadku kontrola môže trvať najviac 12 mesiacov (vo výnimočných prípadoch je možné predĺžiť výkon kontroly). Túto lehotu správca dane k dispozícii bez ohľadu na to, či ide o kontrolu malého podniku alebo veľkého podniku, či ide o podnik, ktorý vykonáva výlučne tuzemské dodania tovarov a služieb alebo ide o daňový subjekt, ktorý vykonáva dodávky tovarov a služieb prevažne do iných štátov.

Ak je kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, tak vrátenie tohto nadmerného odpočtu je odložené do skončenia kontroly a výška nadmerného odpočtu na vrátenie závisí od výsledku kontroly.

Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za obdobie zadržania nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Takže sa ponecháva štátu určitý čas na to, aby uplatnil svoju právomoc kontrolovať oprávnenosť nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu.

Výpočet úrokov z nadmerného odpočtu sa stanovuje percentom zo sumy vráteného nadmerného odpočtu (suma NO zistená po kontrole), a to za každý deň do jeho vrátenia.

16

Počiatočným dňom nároku na úrok z nadmerného odpočtu je deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

Navrhuje sa priznať úrok vo výške dvojnásobku základnej sadzby ECB platnej v prvý deň daného kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z nadmerného odpočtu počíta. Zároveň sa navrhuje stanoviť minimálny úrok vo výške 1,5 % pre prípad, ak v danom kalendárnom roku bude dvojnásobok základnej sadzby ECB nižší ako 1,5 %.

Platiteľ dane nemusí podať žiadosť o priznanie nároku na úrok z nadmerného odpočtu. Daňový úrad o priznaní úroku z nadmerného odpočtu vydá rozhodnutie ex offo.

Zákonom ustanovené dôvody, ktoré majú za následok nemožnosť skontrolovať oprávnenosť uplatňovaného nadmerného odpočtu, tvoria racionálny základ pre nepriznanie nároku na úroky z nadmerného odpočtu.

Súčasne sa navrhuje riešiť aj situácie, ak sa po priznaní resp. nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu zmení výška vráteného nadmerného odpočtu.

V nadväznosti na zmenu výšky vráteného nadmerného odpočtu, sa suma úroku môže zvýšiť alebo znížiť príp. zrušiť.

V prípade zvýšeného vrátenia nadmerného odpočtu, daňový úrad vydá rozhodnutie, ktorým prizná ďalší úrok z nadmerného odpočtu v nadväznosti na sumu, o ktorú sa zvýšila suma vráteného nadmerného odpočtu.

V prípade zníženia výšky vráteného nadmerného odpočtu, daňový úrad rozhodnutím z úradnej moci zníži alebo zruší sumu priznaného úroku z nadmerného odpočtu. Týmto novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní nároku na úrok z nadmerného odpočtu zrušuje a platiteľ dane je povinný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o znížení alebo zrušení priznaného úroku, vrátiť celú čiastku priznaného úroku alebo jeho časť.

K bodu 7 (§ 85ke)

Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby sa právna úprava nároku na peňažnú náhradu z dôvodu zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017, vzťahovala na prípady zadržania nadmerného odpočtu na základe kontroly, ktorá sa začala po 1.1.2017 ako aj na prípady, ak sa daňová kontrola začala pred účinnosťou tejto novely a k 1.1.2017 nebola ešte skončená.

K bodu 8 (§ 85l)

V súvislosti s prehodnotením účinnosti samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane sa upravuje prechodné ustanovenie. Účinnosť sa navrhuje v závislosti od výsledku porovnania údajov o výške verejného dlhu, ktorý je zverejnený za príslušný rozpočtový rok Eurostatom (aktuálna výška dlhu verejnej správy SR), a hornom limite dlhu verejnej správy ustanoveným pre tento príslušný rozpočtový rok v zmysle Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

K čl. II

Mení sa účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľmi dane. Účinnosť sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.

17

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2017 okrem účinnosti ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, ktoré nadobúdajú účinnosť od 31. decembra 2016.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore