Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 297/2008 účinný od 01.11.2020 do 31.12.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh“) vypracovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska v súlade s bodom B. 18 uznesenia vlády č. 469 zo 10. októbra 2018 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc.

Hlavným cieľom návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „V. AML smernica“), ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie. V návrhu sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Návrh reaguje aj na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Predložený návrh v intenciách V. AML smernice reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.

S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, navrhuje sa medzi povinné osoby zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Z dôvodov právnej istoty sa navrhuje doplnenie definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Navrhovaná úprava si v tejto súvislosti vyžiadala aj zmenu zákonov uvedených v ďalších článkoch návrhu.

V súvislosti s identifikáciou klienta a jeho overením sa zabezpečuje súlad s ustanoveniami o elektronickej identifikácii a autentifikácii klientov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, keďže jedným z cieľov V. AML smernice je náležite identifikovať a overiť strany transakcie z dôveryhodných a nezávislých zdrojov.

2

V zmysle revidovaných odporúčaní FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) sa rozširuje okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež v súlade s V. AML smernicou zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý bude verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.

Vzhľadom na identifikované nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu sa doplnili možnosti zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi za splnenia ustanovených podmienok pri dlhodobom investičnom sporení a pri poskytovaní platobnej iniciačnej služby, pri ktorej už bola vykonaná identifikácia klienta. V intenciách V. AML smernice sa navrhuje primerane znížiť limit pre predplatené platobné prostriedky (z 250 eur na 150 eur; v prípade spätnej výmeny zo 100 eur na 50 eur), čo by malo viesť k ich používaniu len na oprávnené účely a k zníženiu ich príťažlivosti pre teroristov a páchateľov trestných činov. Z dôvodu harmonizácie právnych úprav jednotlivých členských štátov sa zavádza osobitný zoznam (rozsah) minimálnych opatrení zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientom z krajín, ktoré Európska komisia označila za vysokorizikové.

Návrh spresňuje prístup do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (tzv. register konečných užívateľov výhod), pričom údaje o konečnom užívateľovi výhod budú verejne prístupné. Takisto sa ustanovuje povinnosť povinných osôb a príslušných orgánov ohlasovať zdrojovým registrom všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v tomto registri a informáciami o vlastníckych právach, ktoré budú mať k dispozícii.

V súvislosti s transpozíciou IV. AML smernice sa precizuje spôsob a postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi v rámci medzinárodnej spolupráce, upravuje sa situácia, kedy má povinná osoba pobočku na území tretieho štátu ktorého právne predpisy nedovoľujú vykonávanie rovnocenných opatrení v súlade so IV. AML smernicou, explicitne sa zavádza povinnosť poskytovať výsledky národného hodnotenia rizík Európskej komisii, európskym orgánom dohľadu, resp. ostatným členským štátom a povinným osobám.

S cieľom obsahovo a systematicky previazať zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a zákon o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) sa explicitne ustanovuje prelomenie mlčanlivosti notárov na účely predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu aj v Notárskom poriadku.

Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, spravidla ide o formálne spresnenia povinností, ktoré sa doposiaľ precizovali výkladom. Návrh predstavuje minimum opatrení, ktoré je potrebné v nadväznosti na medzinárodné štandardy a európsku legislatívu upraviť, v záujme dosiahnutia najvyššej efektivity v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Na základe vykonaných legislatívnych zmien preto nebudú povinné osoby podliehať neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z prijatých legislatívnych opatrení.

3

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh bude mať vplyv na informatizáciu (pozitívne) aj na podnikateľské prostredie (pozitívne aj negatívne); uvedené vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. november 2020.

4

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 26.6.2019Ukončenie: 2.7.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

jún 2020

2. Definícia problému

- Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len „V. AML smernica“).- Odstránenie nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe v rámci zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“)

3. Ciele a výsledný stav

Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia V. AML smernice, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie. Návrh reaguje aj na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.Zmenami a doplnením zákona č. 297/2008 Z. z. dôjde k úprave existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu s cieľom:- zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi aktívami medzi povinné osoby,- zlepšiť prístupnosť a prepojenie vnútroštátnych registrov konečných užívateľov výhod v rámci EÚ,- posilniť a harmonizovať pravidlá zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientom z vysokorizikových krajín, - prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi,

- aktualizovať zoznam politicky exponovaných osôb a

- posilniť spoluprácu príslušných orgánov členských štátov v rámci výmeny informácií.

5

4. Dotknuté subjekty

- povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z., združenia majetku podľa § 25 zákona č. 297/2008 Z. z. a vnútroštátny správca podľa § 25a zákona č. 297/2008 Z. z.,- právnické osoby, okrem orgánov verejnej správy a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity v súvislosti s identifikáciou a aktualizáciou identifikačných údajov konečného užívateľa výhod,- Štatistický úrad Slovenskej republiky.

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované. S poukazom na charakter definovaného problému (viď doložka vybraných vplyvov časť 3.) žiadne alternatívy právneho ani vecného riešenia problému neprichádzali do úvahy.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Návrh zákona predstavuje výlučne transpozíciu V. AML smernice. Návrh zákona nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

6

10. Poznámky

V doložke vplyvov boli identifikované pozitívne vplyvy na informatizáciu z dôvodu, že register právnických osôb bude verejný. Návrh však nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže vzhľadom na pôvodne navrhovaný termín účinnosti novely zákona č. 297/2008 Z. z. (10. január 2020), už boli technické úpravy v rámci registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Štatistickým úradom SR zrealizované v roku 2019 a vyčíslené výdavky spojené s implementáciou návrhu (8 400 eur), boli vykryté zo schváleného limitu rozpočtovej kapitoly Štatistického úradu SR v roku 2019.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Slavka Gregušová,

slavka.gregusova@minv.sk

, 09610 514 02, 514 30.

12. Zdroje

- štatistiky zverejnené na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky,

- závery rokovaní s Národnou bankou Slovenska, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj so Slovenskou bankovou asociáciou,

- spolupráca so zástupcami Štatistického úradu Slovenskej republiky.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila pod číslom: 154/2019 nesúhlasné

stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho

dopracovanie podľa pripomienok uvedených v bode II.

Vyhodnotenie pripomienok predkladateľom:

K vplyvom na informatizáciu

Komisia súhlasí s tým, že predmetný materiál predpokladá pozitívny vplyv na informatizáciu. Je však nutné vypracovať kompletnú analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, to znamená aj kód služby v prípade, že je plánovaná.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná.

Analýza vplyvov na informatizáciu bola doplnená o kód služby: ks_337299.

K doložke vybraných vplyvov

V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje tak, aby boli v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Komisia oceňuje vyplnenie časti 7. Transpozícia práva EÚ v Doložke vybraných vplyvov, nakoľko táto býva zo strany predkladateľov často obchádzaná, a pre úplnosť odporúča dodať, že v danom prípade ide o tzv. minimalistickú transpozíciu, resp. o doslovnú transpozíciu, v prípade, že predkladateľ nemenil rozsah, resp. pôsobnosť smernice, ale text smernice striktne prebral do slovenského právneho poriadku.

7

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná.

Požadované informácie k bodu 5. Alternatívne riešenia a bodu 12. Zdroje boli doplnené do doložky vybraných vplyvov.

K požiadavke komisie o doplnenie bodu 7. Transpozícia práva EÚ v Doložke vybraných vplyvov o konštatovanie, že sa jedná o minimalistickú transpozíciu uvádzame, že bod 7. obsahoval (obsahuje) závery o minimalistickej transpozícii, preto nie je potrebné bod 7. v naznačenom smere dopĺňať.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia rozumie argumentácii predkladateľa, prečo nie je možná kvantifikácia určitých nákladov, na druhej strane žiada o zahrnutie tých, ktoré sa kvantifikovať dajú, do časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie pripomienky – pripomienka akceptovaná. Časť 3.3.4 bola doplnená o sumarizáciu nákladov, ktoré

je možné kvantifikovať.

8

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

- povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z.,

- právnické osoby okrem orgánov verejnej správy a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity v súvislosti s identifikáciou a aktualizáciou identifikačných údajov konečného užívateľa výhod,

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Hlavné body Konzultácie s podnikateľskými subjektmi k novele zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Problematika týkajúca sa predkladaného návrhu bola konzultovaná so zástupcami profesijných združení a to Slovenskou bankovou asociáciou. Verejnosť bola o príprave návrhu informovaná prostredníctvom predbežnej informácie v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (PI/2019/14). Lehota na vyjadrenie sa k hlavným bodom konzultácií bola určená do 15. februára 2019. V lehote na podanie podnetov a návrhov zo strany verejnosti bolo navrhovateľovi doručených päť podnetov, a to od Slovenskej bankovej asociácie, Notárskej komory SR, Asociácie obchodníkov s cennými papiermi, Centra lepšej regulácie – Slovak Business Agency, resp. od občana. Pred začatím konzultácií prebiehali stretnutia a rokovania v súvislosti s prípravou novely zákona č. 297/2008 Z. z. s Národnou bankou Slovenska, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj so Slovenskou bankovou asociáciou.

9

Verejnosť bola informovaná o základných cieľoch právnej úpravy, ktorým je transpozícia V. AML Smernice a reakcia na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Navrhované systémové zmeny boli stručne zhrnuté do nasledovných bodov:

-revízia existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácie a financovania terorizmu,

-zaradenie subjektov poskytujúcich služby spojené s virtuálnou menou medzi povinné osoby,

-zlepšenie prístupnosti a prepojenie vnútroštátnych registrov konečných užívateľov výhod v rámci EÚ,

-posilnenie a harmonizácia pravidiel zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientom z vysokorizikových krajín,

-prijatie prísnejších opatrení na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi,

-aktualizácia zoznamu politicky exponovaných osôb,

-posilnenie spolupráce príslušných orgánov členských štátov v rámci výmeny informácií a

-reagovanie na požiadavky vyplývajúce z praktického uplatňovania zákona.

Relevantné návrhy vznesené v rámci konzultácií boli premietnuté priamo do predloženého návrhu novely zákona.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nevznikajú

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nevznikajú

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne

10

náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Pozitívne vplyvy

➢§ 5 ods. 1 písm. i) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. zúženie okruhu povinných osôb o právnické a fyzické osoby oprávnené sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností prenájom nehnuteľností a to v súvislosti s prenájmom nehnuteľností, ak je hodnota mesačného prenájmu nižšia ako 10 000 eur.

Tieto osoby nebudú povinné plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 297/2008 Z. z. najmä jeho druhej časti upravujúcej starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi (§ 10 – § 13), povinnosti povinnej osoby vyplývajúce z tretej časti (§ 14 – § 21) a povinnosti uložené povinnej osobe v súvislosti s výkonom kontroly FSJ. Jedná sa o odbúranie informačných povinností, ktoré sú spojené s administratívnymi nákladmi, pričom ich vyčíslene nie je možné, nakoľko sa nejedná o úkony exaktne vyplývajúce z jednotlivých ustanovení. Ich vykonanie, časová náročnosť závisí od existencie množstva okolností, ktoré je povinná osoba povinná posudzovať.

➢§ 5 ods. 1 písm. m) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. zúženie okruhu povinných osôb o právnické a fyzické osoby oprávnené prevádzkovať aukčnú sieň, oprávnené obchodovať alebo sprostredkovať obchody s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, oprávnené uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo oprávnené prevádzkovať záložňu,

17)

ak hodnota obchodu je najmenej 10 000 eur, pričom nezáleží na tom,

či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Tieto osoby nebudú povinné plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 297/2008 Z. z. najmä jeho druhej časti upravujúcej starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi (§ 10 – § 13), povinnosti povinnej osoby vyplývajúce z tretej časti (§ 14 – § 21) a povinnosti uložené povinnej osobe v súvislosti s výkonom kontroly FSJ. Jedná sa o odbúranie informačných povinností, ktoré sú spojené s administratívnymi nákladmi, pričom ich vyčíslene nie je možné, nakoľko sa nejedná o úkony exaktne vyplývajúce z jednotlivých ustanovení. Ich vykonanie závisí od existencie množstva okolností, ktoré je povinná osoba povinná posudzovať.

➢§ 7 ods. 3 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. úprava existujúcich informačných povinností – identifikácia KÚV.

Pre právnické osoby okrem orgánov verejnej správy a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity (ďalej len „dotknuté subjekty“) – zúženie súboru identifikačných údajov ku konečnému užívateľovi výhod (nie je potrebné viesť údaje o čísle dokladu a druhu dokladu) – pozitívny marginálny vplyv.

Negatívne vplyvy

Rozšírenie okruhu povinných osôb:

11

➢§ 5 ods. 1 písm. h) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. rozšírenie okruhu povinných osôb o „ostatné osoby, ktoré poskytujú pomoc pri daňovom poradenstve“;

➢§ 5 ods. 1 písm. o) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. rozšírenie okruhu povinných osôb o „poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny“;

➢§ 5 ods. 1 písm. p) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. rozšírenie okruhu povinných osôb o „poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny“;

Subjekty (fyzická osoba, právnická osoba), ktoré budú oprávnené vykonávať činnosti uvedené v označených ustanoveniach, sa stanú povinnou osobou. Budú preto povinné plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 297/2008 Z. z., najmä jeho druhej časti upravujúcej starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi (§ 10 – § 13), povinnosti povinnej osoby vyplývajúce z tretej časti (§ 14 - § 21) a povinnosti uložené povinnej osobe v súvislosti s výkonom kontroly FSJ. Jedná sa o informačné povinnosti, pri ktorých vzhľadom na ich charakter sa predpokladajú administratívne náklady.

Nákladové vyjadrenie plnenia povinností nie je možné, nakoľko:

1.nie je možné stanoviť časovú náročnosť plnenia (všetkých) povinností vyplývajúcich z právnej úpravy, plnenie povinností povinnou osobou nie je paušálne, závisí od množstva okolností, ktoré nie je možné zovšeobecniť a predpokladať, napr. vo väzbe na počet a druh klientov, počet a druh obchodov a pod.,

2.nie je možné určiť počet dotknutých subjektov, a ani

3. stanoviť frekvenciu plnenia povinností, pretože plnenie jednotlivých povinností je opäť viazané na množstvo okolností a v závislosti od ich prípadnej existencie je povinná osoba povinná vykonať konkrétne úkony, ktoré nie je možné zovšeobecniť a predvídať (paušalizovať).

Jedinou povinnosťou, ktorú je možné jednoznačne identifikovať vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktoré sa stanú povinnou osobou na základe vyššie označených ustanovení navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z., je vypracovanie a prípadné aktualizovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.

Vyčíslenie administratívnych nákladov na 1 podnikateľa, na vypracovanie programu vlastnej činnosti podľa vzorca spolu 96,38 eur.

(čas x tarifa x frekvencia):

1. vypracovanie dokumentu – programu vlastnej činnosti (650 min.), frekvencia nepravidelne/jednorazovo – 62,02 eur;

2. evidencia, vedenie dokumentácie (300 min.) nepravidelne/jednorazovo – 28,63 eur;

3. archivácia (60 min.) nepravidelne/jednorazovo – 5,73 eur.

Výnimky zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

➢§ 11a navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. zníženie limitu pre predplatené platobné prostriedky (z 250 eur na 150 eur; v prípade spätnej výmeny zo 100 eur na 50 eur) t.j. povinná osoba je povinná vo vzťahu ku klientovi pri predplatených platobných prostriedkoch nad uvedené limity vykonať starostlivosť podľa § 10, § 11, alebo § 12 zákona č. 297/2008 Z. z.

12

Jedná sa o plnenie povinností spojených s administratívnymi nákladmi, ktoré nie je možné vyčísliť preto, že nie je možné predpokladať rozsah starostlivosti, ktorú bude povinná osoba povinná vykonať v nadväznosti na obchod vykonávaný klientom. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, zároveň pri posudzovaní rizika legalizácie alebo financovania terorizmu je povinná vyhodnotiť a zohľadniť rizikové faktory uvedené v hodnotení rizík podľa § 20a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. Na základe určenia rozsahu starostlivosti vo vzťahu ku klientovi povinná osoba vykonáva príslušné úkony.

Zvýšená starostlivosť

➢§ 12 ods. 2 písm. d) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. označené ustanovenie určuje konkrétne úkony, ktoré je povinná osoba povinná vykonať pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú.

V rámci snahy o nákladové vyjadrenie plnenia povinností spojených s § 12 ods. 2 písm. d) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. boli identifikované administratívne náklady s určením časovej náročnosti pre kalkulačku na 1 klienta v súvislosti s jedným obchodom alebo uzatvoreným jedným obchodným vzťahom (dovolím si upozorniť, že tieto náklady nemožno paušalizovať):

1. poskytnutie súčinnosti (100 min.);

2. archivácia (60 min.);

3. evidencia (300 min.);

4. preklad dokladu (50 min.).

Koeficient frekvencie plnenia vyššie identifikovaných povinností nemožno určiť, frekvencia ich plnenia je závislá od počtu vykonávaných obchodov a uzatváraných obchodných vzťahov s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú a tento počet nemožno predpokladať.

Určenie počtu povinných osôb:

Počet nie je možné komplexne ustáliť z dôvodu, že počet povinných osôb nefinančného sektora, ktoré sú zaradené medzi povinné osoby na základe predmetu svojej činnosti a niektoré subjekty, môžu byť zaradené medzi povinné osoby na základe viacerých predmetov činnosti.

13

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

povinná

osoba

povinné

osoby

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

kvantifikované iba v súvislosti s vypracovaním programu vlastnej činnosti (nie je zohľadnená aktualizácia programu)

96, 38 eur

nie je možné vyčísliť

Celkové náklady regulácie

nie je možné vyčísliť

nie je možné vyčísliť

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

14

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná zmena nemá vplyv na inovácie.

15

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

ks_337299

Poskytovanie údajov o konečných užívateľoch výhod verejnosti

4

B

ks_337243

Poskytnutie elektronického odpisu subjektu s konečnými užívateľmi výhod

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_420

Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov

16

financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

nie

áno

B

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.

Predmet návrhu zákona je –nie je upravený v práve Európskej únie:

a)je upravený v primárnom práve - čl. 114 tretia kapitola hlava VII Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení

b)je upravený v sekundárnom práve –

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018) – gestor: MV SR, spolugestori: MF SR, MS SR, NBS;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení – gestor: MV SR, spolugestori: MF SR, MS SR, NBS;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení – gestor: MF SR, spolugestor: NBS;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení – gestor: MF SR, spolugestor: NBS;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009) v platnom znení – gestor: MF SR, spolugestori: NBS, MV SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015) v platnom znení – gestor: MF SR, spolugestor: NBS;

18

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) – gestori: NBÚ, MF SR, MV SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) – gestor: ÚOOÚ SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016 ) – gestor: MV SR, spolugestori: MS SR, GP SR, ÚOOÚ SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení – gestori: MV SR, MF SR, MS SR, NBS;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení – gestori: MF SR, NBS;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení – gestori: MF SR, NBS;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení – gestori: MF SR, NBS, MPSVR SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010 , ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení – gestori: MF SR, NBS;

- nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010 , ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) – gestori neboli určení;

19

- nariadenie Komisie (EÚ) č. 1097/2010 z 26. novembra 2010 , ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely, pokiaľ ide o výmenu dôverných údajov medzi Komisiou (Eurostatom) a centrálnymi bankami (Ú. v. EÚ L 312, 27.11.2010) – gestori neboli určení;

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016) v platnom znení – gestori: MV SR, MF SR, MS SR, NBS;

- delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/758 z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 125, 14.5.2019) – gestori: MV SR, MF SR, NBS.

c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice

Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843/EÚ bolo podľa článku 4 potrebné prebrať do slovenského právneho poriadku najneskôr do 10. januára 2020.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 bolo podľa jej článku 67 potrebné prebrať do slovenského právneho poriadku najneskôr do 26. júna 2017.

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

- proti Slovenskej republike v súčasnosti prebieha zatiaľ neukončené konanie vo veci porušenia zmlúv č. 2017/0431 týkajúce sa nesplnenia povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 a konanie č. 2020/2018 podľa článku 258 Zmluvy o Európskej únii z dôvodu nesplnenia povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2018/843 do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote.

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté

20

spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) je čiastočne prebratá napr. v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákone č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným

trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov,

zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)

v znení neskorších predpisov, zákone

Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch

a Slovenskej komore daňových poradcov

v znení neskorších predpisov, zákone

č.

492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, atď.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 bola prebratá s deklarovanou úplnou transpozíciou do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do ďalších zákonov, napr.: do

zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov,

zákona č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)

v znení neskorších predpisov, zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákona

Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o

daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov

v znení neskorších predpisov, zákona

č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, z

ákona č. 171/1993 Z. z. o

Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

, atď.

5.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Čiastočne

Predložený návrh neobsahuje transpozíciu čl. 32a smernice (EÚ) 2018/843 týkajúcu sa zavedenia elektronických centralizovaných automatizovaných mechanizmov, ktoré majú umožniť identifikáciu fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú platobné účty a bankové účty. Transpozícia tejto časti smernice bude vzhľadom na vzájomnú previazanosť riešená pri transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20 júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV.

21

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1 [§ 5 ods. 1 písm. b) bod 14]

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (ďalej len „PSD2“) sa v zákone č. 492/2009 o platobných službách zaviedli dve nové platobné služby, a to poskytovanie platobnej iniciačnej služby podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona o platobných službách a služby informovania o platobnom účte podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o platobných službách. V súlade so IV. AML smernicou, ako aj so stanoviskami Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom, sa navrhuje výslovne ustanoviť, že povinnou osobou je aj poskytovateľ uvedených služieb.

K bodu 2, 35, 49 [poznámka pod čiarou 21, 44, 55]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v nahradení odkazu na zrušený právny predpis odkazom na nový zákon o hazardných hrách. Zároveň sa vypúšťa nadbytočná poznámka pod čiarou.

K bodu 3 [§ 5 ods. 1 písm. h)]

Ustanovením dochádza k transpozícii čl. 2 ods. 1 bod 3 písm. a) V. AML smernice, podľa ktorého okrem audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov boli medzi povinné osoby zaradené aj ostatné osoby, ktoré sa zaväzujú poskytovať priamo alebo prostredníctvom iných osôb, s ktorými je uvedená iná osoba prepojená, materiálnu pomoc, pomoc alebo poradenstvo v daňových záležitostiach ako hlavnú podnikateľskú alebo odbornú činnosť. Navrhuje sa preto zaradiť medzi povinné osoby aj ostatné osoby, ktoré poskytujú poradenské služby vo veciach daní podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o živnostenskom podnikaní alebo advokácii.

K bodu 4 a 5 [§ 5 ods. 1 písm. i) a m)]

Doplnením predmetných ustanovení sa zabezpečí transpozícia čl. 2 ods. 1 bod 3 písm. d), i) a j) V. AML smernice, podľa ktorej by mali byť povinnou osobou osoby sprostredkujúce prenájom nehnuteľností alebo obchody s umeleckými dielami, ak ich hodnota prevyšuje 10 000 eur. Keďže súčasné znenie § 5 ods. 1 písm. i) a m) zákona zahŕňa uvedené subjekty medzi povinné osoby obligatórne bez stanovenia konkrétnych limitov transakcií a z výsledkov národného hodnotenia rizík nevyplynula potreba ponechať v účinnosti prísnejšiu úpravu, navrhuje sa zaradiť uvedené subjekty medzi povinné osoby iba pri obchodoch v hodnote najmenej 10 000 eur, pričom nebude nezáležať na tom, či bude obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce a prepojené obchody.

K bodu 6 a 18 [§ 5 ods. 1 písm. o), p) § 9 písm. l), n), o)] a k článku II

Predmetným novelizačným bodom dochádza k transpozícii článku čl. 2 ods. 1 bod 3 písm. g) a h) V. AML smernice. Zároveň ide o reakciu na hodnotenie AML rizík vyplývajúcich z nových produktov a technológií v zmysle revidovaného odporúčania č. 15 FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) týkajúceho sa rizikovo-orientovaného prístupu k virtuálnym aktívam a k poskytovateľom virtuálnych aktív („Guidance for a risk - based approach virtual assets and virtual service providers“).

22

Transakcie s virtuálnymi menami poskytujú výhodu vyššieho stupňa anonymity oproti klasickým prevodom finančných prostriedkov, čo zvyšuje ich riziko zneužitia napríklad teroristickými organizáciami alebo inými osobami na financovanie terorizmu alebo legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a pod. Ďalšie riziká, ktoré v sebe môžu niesť virtuálne aktíva sa môžu týkať „nezvratnosti transakcií“ (nemožnosť reklamácie, storno transakcie a pod.), problematického riešenia podvodných operácií (zložitá dosledovateľnosť transakcií), nejasnej a technologicky zložitej povahy a nedostatku regulačných bezpečnostných opatrení.

Virtuálne meny (napr. Bitcoin, Litecoin, Ethereum, IOTA, Ripple, Stellar) nie sú v Slovenskej republike uznané ako oficiálna tuzemská či zahraničná mena, nepredstavujú elektronické peniaze v zmysle zákona o platobných službách a nemajú fyzickú protihodnotu vo forme zákonného platidla. Aktuálna európska legislatíva, vrátane slovenského právneho poriadku, neupravuje a nevymedzuje činnosti súvisiace s virtuálnymi aktívami. V súvislosti s virtuálnymi menami začínajú na slovenskom finančnom trhu pôsobiť rôzni poskytovatelia služieb spojených s týmito menami, pričom pre takého obchodovanie nie sú v súčasnosti zavedené žiadne osobitné požiadavky (napr. povolenie Národnej banky Slovenska) a na podnikanie postačuje všeobecné živnostenské oprávnenie vo forme voľnej živnosti, pričom tieto subjekty nepodliehajú AML dohľadu/kontrole.

Na rizikovosť virtuálnych mien poukázal aj Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority), ako aj Európska centrálna banka v správe „Virtual Currency Schemes – A Further Analysis“ z februára 2015, kde poukázali na nedostatok transparentnosti a kontinuity, závislosť na IT platforme a sieťach, ako aj na anonymitu účastníkov finančného systému, zvlášť príjemcov takýchto platieb. Hlavným legislatívnym nástrojom, ako na dané riziká reagovať, je zahrnúť poskytovateľov služieb s virtuálnymi menami medzi povinné osoby a uložiť im zákonnú povinnosť vykonávať príslušnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, najmä s cieľom identifikovať vlastníka príslušnej adresy virtuálnej meny.

V zmysle uvedeného sa preto navrhuje zaradiť medzi povinné osoby subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami (poskytovateľov, ktorí sa profesionálne zaoberajú zmenárenskými službami medzi virtuálnou menou a nekrytými menami (fiat menami), resp. poskytovateľov služieb peňaženky). Vzhľadom k tomu, že V. AML smernica v článku 20a vyžaduje, aby poskytovatelia zmenárenských služieb medzi virtuálnymi aktívami a nekrytými menami (fiat menami), resp. poskytovatelia služieb peňaženky boli registrovaní, podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Oprávnenie vydané na živnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb zmenárne virtuálnej meny alebo poskytovania služieb peňaženky virtuálnej meny vydané do 31. októbra 2020 zanikne 28. februára 2021.

Z dôvodov právnej istoty sa zároveň v § 9 písm. l), n) a o) zákona navrhuje doplnenie definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Táto definícia vychádza z čl. 3 bod 18, 19 V. AML smernice a takisto je v súlade s definíciou uvedenou v metodickom usmernení Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/10386/2018-721 k postupu zdaňovania virtuálnych mien.

K bodu 7, 9, 10 [§ 6 ods. 2]

Navrhuje sa sprecizovať uvedené ustanovenie v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, podľa ktorých je možné najmä u domácich politicky exponovaných osôb (ďalej len „PEPs“) zahrnúť na základe hodnotenia rizík okrem funkcií s celoštátnym významom aj funkcie s regionálnym významom.

23

Z uvedených dôvodov navrhovaná definícia výslovne stanovuje, že ide o osobu vo funkcii s celoštátnym alebo regionálnym významom. Z hľadiska ústavného postavenia vysoko postavených predstaviteľov prokuratúry, resp. funkcionárov niektorých súdnych orgánov je žiaduce, aby za politicky exponované osoby boli považovaní napr. aj generálny prokurátor, námestník generálneho prokurátora, špeciálny prokurátor, ako aj predseda a podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky alebo predseda a podpredseda Špecializovaného trestného súdu.

K bodu 8 [§ 6 ods. 2 písm. g)]

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 11 a 41 [§ 6 ods. 5, § 26 ods. 2 písm. n)]

Navrhovaná zmena reflektuje požiadavku V. AML smernice, aby členské štáty s cieľom identifikovať politicky exponované osoby v Únii, vydali a aktualizovali zoznamy špecifických funkcií, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov považujú za významné verejné funkcie. Z uvedeného dôvodu by zároveň členské štáty mali požiadať aj každú medzinárodnú organizáciu akreditovanú na ich území, aby vydala a aktualizovala zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii. Tento proces sa bude realizovať v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí, ktoré bezodkladne po obdržaní zoznamu od medzinárodnej organizácie, tento postúpi finančnej spravodajskej jednotke. Aktuálny zoznam všetkých významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky bude zverejnený na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.

K bodu 12 [§ 7 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno – technická úprava reflektujúca zmenu v odseku 3.

K bodu 13 [§ 7 ods. 1 písm. b)]

Ide o transpozíciu článku 14 ods. 1 V. AML smernice, ktorá vyžaduje, aby povinné osoby pri uzatváraní obchodného vzťahu nielen s podnikateľským subjektom, ale aj s obdobnou právnou štruktúrou (napr. nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, neinvestičný fond alebo iné účelové združenie majetku bez ohľadu na jeho právnu subjektivitu), vyžadovali osvedčenie o registrácii, resp. výpis z príslušného registra a identifikáciu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená v jej mene konať.

K bodu 14 [§ 7 ods. 3]

Uvedená zmena vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe a jej cieľom je zníženie administratívnych nákladov na strane povinných osôb. Doplnením nového odseku 3 v rámci ustanovenia § 7 sa zúži rozsah povinne zisťovaných údajov pri konečnom užívateľovi výhod, ak tento zároveň nie je osobou totožnou s osobou klienta alebo inou osobou, ktorej sa povinnosť identifikácie týka. Z praktickej činnosti povinných osôb vyplynulo, že v mnohých prípadoch, najmä pri zahraničných konečných užívateľoch výhod a v prípadoch, kedy povinná osoba prevezme identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v zmysle § 13 zákona od inej (najmä zahraničnej) povinnej osoby, nie je druh dokladu totožnosti k dispozícii. Pre povinné osoby je niekedy problematické zistiť všetky údaje v rozsahu § 7 zákona, pričom zistenie všetkých údajov objektívne nie je nevyhnutné na naplnenie účelu tohto zákona. Navrhované znenie je v súlade aj s článkom 13 IV. AML smernice, podľa ktorého opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú okrem iného identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti tejto osoby tak, aby bol povinný subjekt presvedčený, že vie, kto je konečný užívateľ výhod.

24

K bodu 15 [§ 8 ods. 1 písm. a)]

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje transpozícia článku 13 ods. 1písm. a) V. AML smernice. Jedným z cieľov štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí je náležite identifikovať a overiť strany transakcie z dôveryhodných zdrojov. Uvedená požiadavka vyplýva aj z preambuly V. AML smernice, kde sa uvádza, že presná identifikácia a overovanie údajov fyzických osôb a právnických osôb sú dôležité pre boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu. Najnovší technický vývoj v oblasti digitalizácie transakcií a platieb umožňuje bezpečnú identifikáciu na diaľku alebo elektronickú identifikáciu. Tieto prvky boli determinujúce aj pokiaľ ide o transpozíciu V. AML smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.

V prípadoch, keď klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie, povinné osoby by mali v procese identifikácie zohľadniť najmä prostriedky elektronickej identifikácie spĺňajúce technické špecifikácie, normy a postupy pre vysokú úroveň zabezpečenia ustanovené v priamo vykonateľnom právne záväznom akte Európskej únie – v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, v nadväznosti na implementačný zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), keďže takéto prostriedky elektronickej identifikácie sa svojou spoľahlivosťou najviac približujú identifikácii za fyzickej prítomnosti klienta.

Okrem toho sa môžu vziať do úvahy iné bezpečné procesy identifikácie na diaľku alebo elektronickej identifikácie regulované, uznané, schválené alebo akceptované na vnútroštátnej úrovni príslušným vnútroštátnym orgánom. Takýto postup bude treba upraviť na konkrétne podmienky u povinných osôb tak, aby boli splnené všeobecné podmienky identifikácie klienta a hľadisko bezpečnosti s ohľadom na vyhodnotenie miery rizika vyplývajúce z povahy činnosti príslušnej povinnej osoby. Na povinné osoby, ktoré podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska sa vzťahujú taktiež požiadavky uvedené v Stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 10.decembra 2018 č. 1/2018 k identifikácii a overeniu identifikácie klienta – fyzickej osoby, bez jej fyzickej prítomnosti prostredníctvom technických prostriedkov a postupov podľa zákona. Z uvedeného vyplýva, že vyhodnotenie dôveryhodnosti použitých procesov identifikácie a overenia identifikácie osôb na diaľku vyplýva okrem iného aj z miery rizík, ktoré sú obvyklé s ohľadom na činnosť príslušnej povinnej osoby.

K bodu 16, 17, 25 [§ 8 ods. 3 a 4, § 11 ods. 1 písm. d)]

Legislatívno – technická úprava reflektujúca zmenu v § 10 ods. 1 písm. b) zákona (bod 19).

K bodu 18 [§ 9 písm. m)]

Definuje sa pojem elektronické peniaze, ktorý vychádza z ustanovení § 1 ods. 3 písm. k) a l) a § 80 ods. 1 zákona 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K písm. l), n) a o) pozri bližšie odôvodnenie v bode 6.

K bodu 19 [§ 10 ods. 1 písm. b)]

Cieľom navrhovanej zmeny je odstrániť nejasnú právnu úpravu (vykonať primerané opatrenia na overenie identifikácie), ktorej podstatou je predovšetkým overenie získaných informácií a nie samotné overenie identifikácie konečného užívateľa výhod jedným zo spôsobov v zmysle § 8 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred

25

financovaním terorizmu (napr. za fyzickej prítomnosti), čo je v množstve prípadov nemožné vzhľadom na to, že sa uvedená osoba napríklad môže nachádzať mimo územia SR a pod. V záujme naplnenia účelu zákona, je v danom prípade relevantné a prvoradé zistiť, kto je konečný užívateľ výhod (zistiť identifikačné údaje v zmysle § 7 zákona) a overiť tietoinformácie všetkými dostupnými spôsobmi (register, verejné informácie, databázy, obchodný register, vyžiadanie si overených dokladov, vyhlásení a pod.).

K bodu 20 [§ 10 ods. 4]

Spresnenie predmetného ustanovenia má za cieľ to, aby po vykovaní národného hodnotenia rizík povinné osoby pri svojej činnosti zohľadnili výsledky z národného hodnotenia rizík podľa § 26a zákona, čo v praxi znamená zapracovanie týchto výsledkov do programu vlastnej činnosti a ich následnú aplikáciu v praxi.

K bodu 21 [§ 10 ods. 5]

Navrhuje sa sprecizovať uvedenú povinnosť na strane klienta, keďže aktuálne znenie má skôr charakter konštatovania.

K bodu 22 [§ 10 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava. Navrhuje sa vypustiť úvodnú vetu predmetného ustanovenia z dôvodu duplicity, keďže povinnosť zisťovať, či klient koná vo vlastnom mene, je upravená v § 10 ods. 1 písm. f) zákona.

K bodu 23 [§ 10a ods. 1]

Legislatívno-technická úprava reflektujúca zmenu v ustanovení § 7 ods. 3 zákona.

K bodu 24 [§ 10a ods. 3]

Legislatívno – technická úprava reflektujúca zmenu v § 6 ods. 5, kde už bola zavedená legislatívna skratka „finančná spravodajská jednotka“. Zároveň sa v súlade s čl. 30 ods. 4 V. AML smernice navrhuje explicitne stanoviť povinnosť pre povinné osoby, ako aj príslušné orgány oznamovať zdrojovým registrom (obchodnému registru, registru neinvestičných fondov, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadácií a podnikateľských subjektov a pod.) aktuálne identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod dotknutých právnických osôb, ak pri svojej činnosti zistia nesúlad medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v centrálnych registroch a informáciami o vlastníckych právach, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Uvedený postup sleduje aktuálnosť a správnosť údajov v tzv. registri konečných užívateľov výhod.

V praxi to bude pre povinnú osobu znamenať, že ak pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zistí, že údaj o konečnom užívateľovi výhod poskytnutý klientom sa líši od údaju uvedeného v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, bude povinná tento rozpor riešiť. V prvom rade sa povinná osoba bude musieť u klienta uistiť, či jej záver o konečnom užívateľovi výhod nie je chybný a pokiaľ nie je chybný, vyzve klienta, aby opravil záznam o konečnom užívateľovi výhod v príslušnom zdrojovom registri. Pokiaľ tak klient neurobí, oznámi povinná osoba nezrovnalosť príslušnému zdrojovému registru.

K bodu 26 [§ 11 ods. 2]

Vzhľadom na identifikované nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu sa doplnili možnosti zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi za splnenia ustanovených podmienok pri dlhodobom investičnom sporení a pri poskytovaní platobnej iniciačnej služby, pri ktorej už bola vykonaná identifikácia klienta.

26

Produkt dlhodobého investičného sporenia má všeobecný záujem vo forme rozvoja kapitálového trhu, podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, výnosy sa realizujú iba v dlhodobom časovom horizonte(15 rokov) pri stanovení maximálneho ročného limitu (3 000 eur), v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zaradenie do režimu zjednodušenej starostlivosti podľa § 11 zákona.

Služby informovania o platobnom účte či platobnej iniciačnej služby sú poskytované výlučne osobám, ktoré už boli identifikované inými poskytovateľmi platobných služieb a takisto predstavujú nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu (pri službe informovania o platobnom účte ide výlučne o pasívne platobnú službu a pri využívaní platobnej iniciačnej služby alebo služby dochádza k autorizácií predmetnej platobnej operácie súčasne aj u ďalšieho poskytovateľa platobných služieb). Doterajšia právna úprava by predstavovala napríklad duplicitné overovanie identifikácie osoby, ktorej identita už bola overená, pričom by dochádzalo k samotnému popretiu podstaty tohto typu platobných služieb, ktorých implementácia je vyžadovaná právom Európskej únie.

Využitie inštitútu zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi však nezbavuje povinnú osobu dostatočným spôsobom monitorovať obchody a obchodné vzťahy tak, aby bolo možné zistiť neobvyklé obchodné operácie a ohlásiť ich finančnej spravodajskej jednotke.

K bodu 27 až 29 [§ 11a]

Aj keď predplatené platobné prostriedky majú legitímne využitie a sú nástrojom, ktorý prispieva k sociálnemu a finančnému začleneniu, tieto môžu byť zneužité na financovanie terorizmu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje primerane znížiť limit pre tieto platobné prostriedky (z 250 eur na 150 eur; v prípade spätnej výmeny zo 100 eur na 50 eur). Uvedené limity sa viažu na možnosť uplatnenia výnimky členskými štátmi z povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súvislosti s elektronickými peniazmi, za kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v článku 12 IV. AML smernice. Obmedzenie anonymity predplatených prostriedkov by malo viesť k ich používaniu len na oprávnené účely a k zníženiu ich príťažlivosti pre teroristov a páchateľov trestných činov.

K bodu 30 a 31 [§ 12 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno – technická úprava reflektujúca zmenu v § 12 ods. 2 písm. a) bod 4.

K bodu 32 [§ 12 ods. 2 písm. a) bod 4]

Navrhovaná úprava dopĺňa existujúce možnosti vykonania zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípadoch, ak nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie. Existujúcimi možnosťami sú napríklad vyžiadanie potvrdenia od inej banky alebo uskutočnenie overovacej platby z účtu vedeného na meno klienta. Cieľom predmetného doplnenia je rozšíriť možnosť zmiernenia rizika v situáciách, kedy klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie, pričom vo vzťahu k existujúcim trom alternatívam predstavuje ich rovnocennú a zároveň modernejšiu alternatívu. V praxi ide o prípady, kedy povinná osoba vykoná identifikáciu klienta, pričom klient nie je fyzicky prítomný a k jej overeniu môže dôjsť prostredníctvom informácií získaných od poskytovateľa platobnej iniciačnej služby alebo poskytovateľa služby informovania o platobnom účte. To samozrejme platí, ak poskytovateľ takejto služby je povinnou osobou, ak bolo overenie identifikácie klienta touto povinnou osobou vykonané za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pričom takto získané informácie sú dostatočné na overenie identifikácie.

27

K bodu 33 [§ 12 ods. 2 písm. d)]

Z dôvodu harmonizácie právnych úprav jednotlivých členských štátov V. AML smernica v článku 18a zavádza osobitný zoznam (rozsah) minimálnych opatrení zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientom z krajín, ktoré Európska komisia označila za vysokorizikové. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že doterajšia úprava zvýšenej starostlivosti vo vzťahu k vysokorizikovým krajinám nebola podrobnejšie rozpracovaná. Vykonávanie novo stanoveného súboru opatrení zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi poskytne komplexnejšie monitorovanie transakcií, pretože bude zahŕňať získanie dodatočných informácií o klientovi, účele a povahe obchodného vzťahu, obligatórne zistenie pôvodu finančných prostriedkov z dôveryhodných zdrojov, atď. Väčšia kontrola by sa mala dosiahnuť aj pomocou systematického schvaľovania obchodného vzťahu vrcholovým manažmentom. Ustanovuje sa povinnosť v takýchto prípadoch uplatňovať jedno alebo viaceré z dodatočných opatrení na zmiernenie rizika, ktoré sú doplnkové k opatreniam zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s prístupom založeným na posúdení rizika a so zohľadnením osobitných okolností obchodných vzťahov alebo príležitostných obchodov.

K bodu 34 [§ 14 ods. 4]

Ide o transpozíciu článku 18 ods. 2 V. AML smernice, podľa ktorého povinné osoby pri posudzovaní obchodov zložitých, nezvyčajne veľkých, s nezvyčajnou povahou a ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, musia zvýšiť stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu na účel zistenia, či nejde o neobvyklú obchodnú operáciu. Posudzovanie pripravovaných aj vykonávaných obchodov v rámci priebežného monitorovania obchodného vzťahuje je špecifické tým, že obchodný vzťah už vznikol a trvá. Nejde teda o prvý kontakt s klientom a povinná osoba môže zohľadniť existujúci rizikový profil klienta a históriu ním vykonaných obchodov. Uvedený postup, vrátane overovania úplnosti a platnosti údajov a informácií, ako aj povinnosť klienta tieto predkladať povinnej osobe, tvoria základ priebežného monitorovania obchodného vzťahu. Tento druh monitorovania si vyžaduje vytváranie rizikových profilov klientov a ich rozdelenie do rizikových kategórií s ohľadom na možné riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. V súlade s rizikovo orientovaným prístupom si povinná osoba vytvorí rôzne kritériá, neobvyklosti obchodných operácií klientov, ktoré budú oddeľovať určité úrovne procesu monitorovania, zodpovedajúce stupňu rizikovosti operácií uskutočňovaných klientmi. Stanovené kritériá alebo limity, definované povinnou osobou na tento účel, musia byť pravidelne prehodnocované , aby bolo možné určiť ich primeranosť voči zisteným úrovniam rizík. Pre posudzovanie obchodov sú v rámci priebežného monitorovania obchodného vzťahu dôležité tie pripravované alebo vykonávané obchody klienta, ktoré sa nezhodujú so známou alebo očakávanou aktivitou klienta. Z uvedeného vyplýva, že nastavenie určitého stupňa monitorovania obchodného vzťahu bude mať charakter kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej zmeny v úkonoch vykonávaných konkrétnou povinnou osobou.