Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70410
Dôvodové správy: 2218
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
22.11.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 297/2008 účinný od 01.08.2019 do 31.08.2019


Platnosť od: 01.08.2008
Účinnosť od: 01.08.2019
Účinnosť do: 31.08.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST14 JUD191 DS14 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 297/2008 účinný od 01.08.2019 do 31.08.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 297/2008 s účinnosťou od 01.08.2019 na základe 211/2019

Legislatívny proces k zákonu 211/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 211/2019, dátum vydania: 17.07.2019

A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol vypracovaný na základe legislatívnych úloh vlády na rok 2018.
Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny v nasledovných oblastiach:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
o legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
oumožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
oumožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
ozrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
oúprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
ouľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vplyv navrhovaného zákona na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu neboli identifikované.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu



Materiál nelegislatívnej povahy



Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu



Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

Termín začiatku a ukončenia PPK
01.08.2018 – 06.08.2018

Termín predloženia na MPK*
august/2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
apríl/2019


2.Definícia problému

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť požadované úpravy a doplnenia, ktoré vyplynuli z ďalších skúseností v nadväznosti na aplikáciu zákona v praxi. Účelom týchto úprav je zjednotenie používania ustanovených nástrojov a zjednodušenie využívaných elektronických služieb.

3.Ciele a výsledný stav

Medzi hlavné oblasti úpravy patrí:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
olegislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
oumožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
oumožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
o zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
o úpravu vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
o uľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.

4.Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci, právnické osoby, podnikatelia, fyzické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Súčasná právna úprava nedefinuje všetky možnosti, ktoré sú definované v strategickom dokumente k informatizácii spoločnosti v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy. Navrhovaná právna úprava reflektuje na uvedené požiadavky strategického dokumentu, konkrétne zriaďovanie elektronických schránok pre maloletých, vytvorenie a sprístupnenie aplikačného rozhrania na vytvorenie elektronického podania pre verejnosť ako ďalšej možnosti prístupu k elektronickým službám a možnosť poskytovania referenčných údajov z Registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre súkromný sektor, konkrétne pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.

6.Vykonávacie predpisy


☐ Áno

☒ Nie


7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.


8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z tohovplyvy služieb verejnej správy na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky



K vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.
Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.
Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy sú v správe ústredných orgánov verejnej správy. Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby). K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich zo tohto zákona. Celkový popis návrhu a jeho technická realizácia je bližšie popísaná v paragrafovom znení a dôvodovej správe všeobecnej časti návrhu zákona.
K vplyvom na podnikateľské prostredie:

Pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie sa predpokladajú z dôvodu, že predkladaný návrh zákona zjednodušuje procesy a poskytovanie služieb pre podnikateľské subjekty v nadväznosti na využívanie výsledkov projektov v oblasti eGov služieb a zabezpečuje sprostredkovanie kontaktu užívateľov, občanov a podnikateľov. Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR.
K vplyvom na služby pre občana:

Pozitívne vplyvy sa týkajú možnosti získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie (napr. na portáli slovensko.sk) aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére. Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať je ten orgán verejnej moci, ktorý bude poskytovať súčinnosť pri poskytovaní údajov uvedených v bode 7.1.1. analýzy vplyvov na služby pre občana pre banky, pobočky zahraničných bánk, telekomunikačných operátorov, poštový podnik, Slovenský pozemkový fond. Negatívne vplyvy súvisia s povinnosťami, ktoré z navrhovanej právnej úpravy vyplývajú pre Ministerstvo vnútra SR, správcu Ústredného portálu verejnej správy a správcov špecializovaných portálov v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

11.Kontakt na spracovateľa

02/2092 8243

12.Zdroje

Konzultácie s dotknutými subjektmi (NASES a Slovensko.Digital) boli uskutočnené na základe predbežnej informácie zverejnenej na slov-lex.sk Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu pod číslom PI 2018/4. Ďalej Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu dňa 02.07.2018 začal konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Uvedené konzultácie trvali od 02.07.2018 do 31.07.2018 elektronickou formou.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

STANOVISKO KOMISIE
(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)
K NÁVRHU
ZÁKONA Č. 305/2013 Z. Z. O ELEKTRONICKEJ PODOBE VÝKONU PÔSOBNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O E-GOVERNMENTE) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV
I. Úvod: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu dňa 22. marca 2019 predložil Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov materiál: „Návrh zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na MSP, pozitívne vplyvy na informatizáciu, pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana a pozitívno-negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov Komisia odporúča predkladateľovi doplniť bod 5. Alternatívne riešenia a bod 12. Zdroje, a to tak, aby boli v súlade s obsahovými požiadavkami Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
Stanovisko ÚPPVII: Pripomienky boli zapracované.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečený. Tento vplyv je v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikovaný na rok 2019 v sume 1 800 000 eur, na rok 2020 v sume 9 300 000 eur (z toho: ŠR 3 320 000 eur, EÚ zdroje 5 000 000 eur, spolufinancovanie 980 000 eur), na rok 2021 v sume 13 600 000 eur (z toho: ŠR 660 000 eur, EÚ zdroje 10 000 000 eur, spolufinancovanie 2 940 000 eur) a na rok 2022 v sume 19 900 000 eur (z toho: EÚ zdroje 15 000 000 eur, spolufinancovanie 4 900 000 eur). Rozpočtovo nekrytý vplyv je nulový. V analýze vplyvov je potrebné zosúladiť údaje za výdavky v riadkoch „Výdavky verejnej správy celkom“ a „Financovanie zabezpečené v rozpočte“. Komisia upozorňuje, že EÚ zdroje sú rozpočtové prostriedky, neuvádzajú sa v riadku „Iné ako rozpočtové zdroje“, je potrebné ich uviesť v riadku „Financovanie zabezpečené v rozpočte“, a to vrátane spolufinancovania.
Stanovisko ÚPPVII: Pripomienky boli zapracované.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie
s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.
Ing. Rastislav Chovanec, PhD.
predseda komisie

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
1 800 000
3 320 000
660 000
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
1 800 000
3 320 000
660 000
0
EÚ zdroje (Projekt EÚ na OpenAPI (OPII))
5 000 000
10 000 000
15 000 000
Spolufinancovanie
0
980 000
2 940 000
4 900 000
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
1 800 000
3 320 000
660 000
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0


2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu a z projektu EÚ na OpenAPI v rámci OPII.




2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou presunu plánovaných výdavkov medzi rozpočtové kapitoly nových navrhnutých správcov ISVS resp. modulov a vzniku nových nákladov pri implementácii novovzniknutých požiadaviek na úpravu existujúcich a vytvorenie nových informačných systémov.
Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.
Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy sú v správe ústredných orgánov verejnej správy. Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby). K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich zo tohto zákona. Celkový popis návrhu a jeho technická realizácia je bližšie popísaná v paragrafovom znení a dôvodovej správe všeobecnej časti návrhu zákona.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby




zmena v nároku


nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)


x kombinovaný návrh


iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy


r

r + 1

r + 2

r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona zohľadnila vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.
Prehľad jednotlivých výdavkov v členení na kapitálové a prevádzkové finančné dopady v rokoch 2019 – 2021 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Cena s DPH
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
Kapitálové výdavky:
€ 1 600 000,00
€ 3 020 000,00
€ 560 000,00
€5 180 000,00
HW a SW
€ 1200 000,00
€ 700 000,00
€ 0,00
€1 900 000,00
Ostatné dopady
€ 400 000,00
€ 2 320 000,00
€ 560 000,00
€3 280 000,00
Iné prevádzkové náklady:
€ 200 000,00
€ 300 000,00
€ 100 000,00
€ 600 000,00
HW a SW
€ 200 000,00
€ 50 000,00
€ 0,00
€ 250 000,00
Aplikácie
€ 0,00
€ 250 000,00
€ 100 000,00
€ 350 000,00

Medzi hlavné dopady zmien navrhovanej novely zákona o e-Governemente, ktoré je nutné implementovať v rámci kompetencií NASES ako prevádzkovateľa ÚPVS patria:
•Zriaďovanie elektronických schránok na žiadosť orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov.
•Rozšírenie evidencie autentifikačných certifikátov v centrálnom registri.
Autentifikácia úradným autentifikátorom pre tretie strany.
Dopad § 12 ods. 6 a nasledujúcich - Zriaďovanie elektronických schránok na žiadosť orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
45 000,00
261 000,00
63 000,00
369 000,00











Je potrebné zaviesť proces zriadenia a zmeny schránky na žiadosť orgánov verejnej moci, ktoré v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom plnia úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, a to na účely plnenia ich úloh s možnosťou automatického dopĺňania údajov z referenčných registrov.
10
Zmeny na existujúcich riešeniach ÚPVS budú zahŕňať najmä úpravu integrácie ÚPVS s IS dotknutých orgánov verejnej moci, úpravu existujúcich funkcionalít ÚPVS na správu elektronických schránok.
Dopad § 22a - Rozšírenie evidencie autentifikačných certifikátov v centrálnom registri
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
200 000,00
1 160 000,00
280 000,00
1 640 000,00

Zmena sa týka rozšírenia centrálneho registra autentifikačných certifikátov o evidenciu účelu, informačného systému, programového prostriedku a aplikačného rozhrania.
Technicky bude register rozšírený o služby umožňujúce registráciu vyššie uvedených požiadaviek. Je nutné rozšíriť informácie v technických prostriedkoch prihlasovania a v rozhraniach umožňujúcich prihlasovanie tak, aby boli tieto údaje overované.
Dopad Čl. V, VI a VII - Autentifikácia úradným autentifikátorom pre tretie strany
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
155 000,00
899 000,00
217 000,00
1 271 000,00

S minimálnymi funkčnými dopadmi a to v prípade, ak existujúce údaje budú postačujúce na účely identifikácie k IS tretích strán. Vzhľadom však na očakávané zvýšenie počtu volaní služieb overenia a autentifikácie je potrebné na ÚPVS posilnenie HW a SW infraštruktúry.
Dopad § 25, odsek 7 verejne dostupné aplikačné rozhranie pre vytvorenie a podanie elektronického podania automatizovaným spôsobom.
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil dopytovo-orientovanú výzvu z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, prioritná os 7. Finančné prostriedky v tejto výzv sú alokované pre subjekty verejnej správy pre splnenie si uvedenej povinnosti. Výzva je vyhlásená s alokáciou 30 mil. EUR, ktoré sa budú čerpať projektmi postupne od roku 2020 do roku 2022 s výhľadom 2023. Okrem EÚ financovania je nutné počítať so spolufinancovaním v celkovej výške takmer 10 mil. EUR.
Odôvodnenie pre odhad finančných dopadov pre HW a SW
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
1 200 000,00
700 000,00
0,00
1 900 000,00

Odhad finančných dopadov bol stanovený na základe skúsenosti s implementáciou projektu Ústredného portálu verejnej správy, rovnako ako novelizácii zákona o e-Governmente.
Rozhodujúcim faktorom pre výber metodiky pre určenie finančných dopadov bola povaha predmetu navrhovaných zmien. Z dopadov vyplýva, že je nevyhnutné ich realizovať ako projekt softvérového vývoja.
11
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola pre určenie finančných dopadov aplikovaná metodika UCP (use-case points).
Iné prevádzkové náklady (HW a SW a Aplikácie):
Rok 2019
Rok 2020
Rok 2021
spolu
Iné prevádzkové náklady (HW a SW a Aplikácie):
200 000,00
300 000,00
100 000,00
600 000,00
HW a SW
200 000,00
50 000,00
0,00
250 000,00
Aplikácie
0,00
250 000,00
100 000,00
350 000,00

•Výpočet finančných dopadov metodikou UCP
Základom výpočtu je re-formulácia požiadaviek obsiahnutých v návrhu novely do podoby use-case points (prípadov použitia) a ich následný odhad prácnosti. Samotný výpočet sa realizuje v nasledovných krokoch:
•Výpočet hodnoty UUCW,
•Výpočet hodnoty UAW,
•Výpočet hodnoty TCF,
•Výpočet hodnoty ECF,
•Výpočet hodnoty UCP.
Určenie predpokladaných finančných dopadov prebehlo na základe predpokladaných hodinových sadzieb expertov.
.
12
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.


Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka
Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka
Bežné výdavky (600)
200 000,00
300 000,00
100 000,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2
200 000,00
300 000,00
100 000,00

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
1 600 000
9 000 000
13 500 000
19 900 000
Vzhľadom na rozpočtové zdroje z OPII nie je možné bližšie určiť kapitálové výdavky.
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 800 000

9 300 000

13 600 000

19 900 000

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
-
-
-
-

Infraštruktúra

A – nový systém
B – zmena systému

Kód systému

Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_191
Register fyzických osôb

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona ide o rozšírenie možností používania eID, údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Počet podnikateľských subjektov vychádza z počtu subjektov združených v Slovenskej bankovej asociácii, t. j. 25 a počtu najväčších mobilných operátorov, t. j. 4, ale vzhľadom na zoznam podnikov uvedených na webovej stránke:
https://www.teleoff.gov.sk/zoznam-

podnikov/
ich môže byť aj viac ako 100.


3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Dňa 02.07.2018 Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu začal konzultácie s podnikateľskými subjektmi k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
Termín na zaslanie stanovísk bol od 02.07.2018 do 31.07.2018 elektronickou formou na adresu
egovernment@vicepremier.gov.sk
.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na stránke
https://www.slov-

lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2018/4
.

Obsahom predkladaného návrhu zákona sú zmeny v nasledovných oblastiach:
-autentifikácia
odoplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) (ďalej len “nariadenie eIDAS”), ako povinne podporovaných autentifikátorov,
o podmienenie vydania alternatívneho autentifikátora zápisom identifikátora osoby do registra fyzických osôb, alebo pridelením rodného čísla,
o legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
-elektronické schránky
o umožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
-povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
-rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva
o umožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
-vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
-úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad
o zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti,
o úprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek),
ouľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Na základe emailovej komunikácie boli uskutočnené konzultácie priamo so zástupcami Slovenskej bankovej asociácie a Slovak Telekom-u. Zároveň bola na zverejnenú emailovú adresu doručená informácia ku konzultáciám od U. S. Steel Košice, s.r.o., v rámci ktorej boli predložené dve pripomienky. Pripomienky však nesúviseli s predmetom predkladaného návrhu a v uvedenom zmysle im bola zaslaná aj odpoveď.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom na to, že predkladaným návrhom zákona sa neukladá povinnosť podnikateľským subjektom, ale ide o oprávnenie, uvádzame náklady regulácie bez vplyvu. Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR. Odstránenie časovej záťaže súvisí s úpravou obsiahnutou v predkladanom návrhu zákona v čl. II, čl. V až čl. X. Ide o nepriamu novelizáciu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, zákona o bankách, zákona o cenných papieroch a investičných službách, zákona o občianskych preukazoch, zákona o poštových službách a zákona o elektronických komunikáciách, ktorá umožní uľahčenie poskytovania údajov z referenčných registrov a rozšírenie možností používania eID pre vyššie uvedené subjekty súkromného práva.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa*
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
NA
0
Celkové náklady regulácie
NA
0

* nárast nákladov na jedného podnikateľa nie je možné presne vyčísliť, keďže nie sú k dispozícii údaje o počte podnikateľských subjektov, ktoré využívajú uvedené spoplatnené služby; vplyv na jedného podnikateľa je prepočítaný na všetky podnikateľské subjekty v SR.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nie.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Zjednodušuje procesy a poskytovanie služieb pre podnikateľské subjekty v nadväznosti na využívanie výsledkov projektov v oblasti eGov služieb a zabezpečuje sprostredkovanie kontaktu užívateľov, občanov a podnikateľov.
Z hľadiska zvýšenia efektivity poskytovania služieb navrhovaná zmena bude mať vplyv na odstránenie časovej a administratívnej záťaže na pracovníkov vo vzťahu k zabezpečeniu údajov potrebných na výkon služieb. Jej cieľom je odbremeniť pracovníkov od zbytočnej manuálnej práce a zároveň zvýšiť kvalitu a dostupnosť údajov. Nevytvára nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR.

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?
Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)
Obsahom zmien je rozšírenie možností používania eID a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond. Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie napr. na portáli slovensko.sk.
Cieľom týchto úprav je pokračovať vo využívaní výsledkov projektov v oblasti eGov služieb aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére.
Nová služba (konkretizujte a popíšte)
Nie
7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom
Názov služby
Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie (napr. na portáli slovensko.sk) aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektmi v súkromnej sfére. Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať je ten orgán verejnej moci, ktorý bude poskytovať súčinnosť pri poskytovaní údajov uvedených v bode 7.1.1. pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (§ 34e), Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 23a ods. 2), Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 89), Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 99), Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov (§ 15), Zákon č. 324/2011 Z .z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 11), Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (§ 43 a § 56).
Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať
Banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikační operátori, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?
Priamy vplyv (popíšte)
Možnosť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok ako v eGov službách pre banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikačných operátorov, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
Nepriamy vplyv (popíšte)
Žiadny.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

20
Zníženie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie priamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zníženie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
Zvýšenie nepriamych finančných nákladov
Nemá vplyv
7.2.2 Časový vplyv
Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Nemá vplyv
Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)
Úspora času vo vzťahu k rýchlejšiemu a jednoduchšiemu získavaniu údajov z eID a registra fyzických osôb pre subjekty, ktoré budú poskytovať služby a zároveň úspora času vo vzťahu k občanom z tých istých dôvodov.
7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?
Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?
Občania podávajúci žiadosť o poskytnutie služby od subjektov, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk a telekomunikační operátori, poštový podnik a Slovenský pozemkový fond.
7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)
Nové povinnosti návrhom nevznikajú.
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Návrhom nezaniká žiadna povinnosť.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe
7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?
Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?
Vo vzťahu k povinnostiam, ktoré vyplývajú z navrhovanej právnej úpravy ide o Ministerstvo vnútra SR, správcu Ústredného portálu verejnej správy a tie orgány verejnej moci, ktoré majú zriadené špecializované portály v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?
Nové povinnosti (identifikujte)

21
Nová povinnosť uvedená v § 25 ods. 7 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa týka správcu Ústredného portálu verejnej správy a správcov špecializovaných portálov v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Zanikajúce povinnosti (identifikujte)
Nezanikajú žiadne existujúce povinnosti.

22
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
Čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014), gestor Národný bezpečnostný úrad
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1501 z 8. septembra 2015 o rámci interoperability podľa článku 12 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 235, 9.9.2015), gestor Národný bezpečnostný úrad
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa priamo nedotýka predkladaného návrhu zákona.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
Nebolo začaté konanie.
23
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne
24
B.Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2 (§ 3)
Navrhovaná úprava reflektuje na vypustenie inštitútu súboru znakov, ktorý sa v minulosti prideľoval, a nadväzne na to sa navrhujú upraviť ustanovenia o identifikátore osoby.
K bodu 3 (§ 5 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4 (§ 6 ods. 3)
Pôvodne bol ÚPVS ako jednotné prístupové miesto ku všetkým službám verejnej správy ustanovený v zákone č. 275/2006 Z. z. Zmenou sa sleduje priblíženie sa k stratégiám a akčným plánom e-Governmentu Európskej komisie, kde napríklad publikovanie služieb e-Governmentu cez jeden národný prístupový bod platí pre všetky služby, nielen služby výkonu verejnej moci.
K bodu 5 (§ 7 ods. 1):
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 6 a 7 (§ 10a):
Navrhované zmeny v úprave vládneho cloudu vyplynuli z potreby zabezpečiť nepretržitý súlad poskytovaných služieb so štandardmi pre informačné systémy verejnej správy, čo bolo dôvodom na doplnenie doby platnosti ich zápisu, spojenej s potrebou opätovného posúdenia splnenia týchto požiadaviek. Opätovné posúdenie bude viazané aj na zmenu podstatných parametrov, bez zmeny funkčnosti služby. Pôjde napríklad o zmenu v parametroch SLA (dohoda o úrovni poskytovanej služby) pre danú službu, ktoré sa pri zápise uvádzajú v žiadosti a majú dopad najmä na dostupnosť služby a odozvu pri riešení incidentov a výpadkov pri jej poskytovaní.
Na účely plnenia koordinačných a riadiacich úloh v oblasti informatizácie sa navrhuje doplniť povinnosť orgánov verejnej moci informovať úrad podpredsedu vlády o tom, aké vládne cloudové služby využívajú. Tieto údaje prispejú k lepšiemu riadeniu a využívaniu katalógu vládnych cloudových služieb, pričom sa budú poskytovať elektronicky, bez záťaže pre konkrétne orgány verejnej moci.
K bodu 8 (§ 11 ods. 3):
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 9 a 10 (§ 12 ods. 4 a 5):
Navrhuje sa umožniť zriaďovanie elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku. Dôvodom je snaha o rozšírenie možnosti používania elektronickej schránky aj pre túto skupinu osôb. Zároveň najneskôr v období „strednej školy“, t. j. vo veku do 18. rokov by mal každý nadobudnúť praktické zručnosti zvládania základných životných situácií vrátane interakcie s verejnou správou. Elektronický občiansky preukaz, ktorý je primárnym nástrojom na prístup do elektronickej schránky, sa vydáva po dovŕšení 15. roku veku, preto považujeme za vhodné v tomto čase aj plošne vytvárať elektronické schránky pre fyzické osoby.
K bodu 11 (§ 12 ods. 6):
Navrhuje sa doplniť znenie § 12 ods. 6 o ustanovenie regulujúce zriaďovanie elektronických schránok, a to formou ich zriadenia aj na základe žiadosti príslušného orgánu verejnej moci,
25
ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu potrebnú na plnenie jeho zákonných úloh. Vzhľadom na charakter úloh, ktoré plní Slovenská informačná služba v súlade so zákonom NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, a to najmä v súvislosti s § 11 ods. 9 až 11 citovaného zákona je nevyhnutná vzájomná súčinnosť správcu modulu elektronických schránok so Slovenskou informačnou službou v procese zriaďovania elektronických schránok využívaných na plnenie úloh Slovenskej informačnej služby v rámci jej pôsobnosti.
K bodu 12 (§ 13 ods. 4):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodu 13 (§ 13 ods. 8):
Doplnenie súvisiace so zriadením elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku.
K bodu 14 (§ 14 ods. 1):
Navrhuje sa nahradiť doterajší text všeobecným ustanovením, ktoré umožní prístup do deaktivovanej schránky každému, komu bolo udelené oprávnenie na disponovanie s jej obsahom.
K bodu 15 (§ 14 ods. 2):
Vzhľadom na skutočnosť, že orgány verejnej moci iné ako služobné úrady Zboru väzenskej a justičnej stráže nemajú vo väčšine prípadov vedomosť o doručovaní osobe, ktorá je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, navrhuje sa, v záujme majiteľa schránky, predchádzať prípadom neúčinnosti elektronického doručenia deaktiváciou schránky na základe žiadosti zaslanej príslušnými ústavmi na výkon väzby alebo trestu odňatia slobody. Okrem uvedenej zmeny sa explicitne vylučuje možnosť deaktivácie elektronickej schránky na žiadosť, ak ide o orgán verejnej moci.
K bodu 16 (§ 14 ods. 5):
Doplnenie súvisiace so zriadením elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18. rokov veku.
K bodu 17 (§ 17 ods. 1):
Spresňujúca úprava, ktorej cieľom je zamedziť nežiaducemu výkladu, že kontrola nespadá pod výkon verejnej moci podľa tohto zákona. Explicitne sa navrhuje doplniť text, že ide len o také úkony, ktoré sú vykonávané priamo v kontrolovanom či dohliadanom subjekte, teda mimo priestorov orgánu verejnej moci.
K bodom 18 a 19 (§ 19 ods. 4 a 5):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodom 20 a 21 (§ 21):
Navrhuje sa zjednotiť dnes na rôznych miestach upravené nástroje autentifikácie a ustanoviť, že všetky z nich sú autentifikátorom a dajú sa, v rozsahu zákonom upravenom, použiť na autentifikáciu. Ide svojho druhu o legislatívno-technickú úpravu, ktorá všetky nástroje podriaďuje pod všeobecný režim autentifikácie.
Zároveň sa dopĺňa ako autentifikátor aj prostriedok elektronickej identifikácie, vydaný v rámci schémy elektronickej identifikácie, ktorý je uvedený v zozname podľa nariadenia eIDAS, keďže
26
priamo z tohto nariadenia vyplýva povinnosť umožniť použitie týchto nástrojov na autentifikáciu v členskom štáte EÚ.
K bodu 22 (§ 21 ods. 6):
Na podporu možnosti rozšírenia rôznych autentifikačných mechanizmov rezortných portálov sa umožňuje rozšíriť používanie autentifikačných nástrojov aj na ústredný portál. Zmyslom ustanovenia je umožniť prihlasovanie sa na ústredný portál viacerými autentifikačnými nástrojmi. Táto možnosť sa predpokladá využívať najmä v rezortoch, kde osobitné predpisy ustanovujú osobám povinnú elektronickú komunikáciu, ako napríklad pri právnických povolaniach či vo vzťahu k finančnej správe.
K bodom 23 až 25 (§ 22 ods. 3 až 6):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodom 26 až 28 (§ 22a až 22b):
Okrem legislatívno-technických úprav súvisiacich so zjednotením ustanovení o autentifikácii, sa navrhuje zjednodušiť zákonnú úpravu autentifikačných certifikátov a doplniť ju o ustanovenie uľahčujúce autentifikáciu pri prístupe cez OpenAPI. Zjednodušenie úpravy vychádza z aplikačnej praxe a z vývoja používania autentifikačných certifikátov a ich registra. Ustanovenia, ktoré sa časom ukázali obsolétne sa navrhuje vypustiť a naopak doplniť rozsah evidencie o údaje, ktoré umožnia vykonávanie autentifikácie najmä pri automatizovanom prístupe s použitím OpenAPI. Týmto spôsobom sa umožní s certifikátom poskytovateľa konkrétnej služby vykonať autentifikáciu v mene osôb, ktoré túto službu využívajú.
K bodom 29 až 33 (§ 23):
Zmeny v právnej úprave autorizácie sledujú dva ciele. Prvým je posilnenie dôveryhodnosti použitých autorizačných prostriedkov tým, že sa na účely úradne osvedčeného podpisu bude môcť použiť len kvalifikovaný elektronický podpis a nie pečať a na účely zachovania „overiteľnosti“ sa budú pripájať kvalifikované časové pečiatky k podpisu na strane OVM všade tam, kde v podaniach absentujú. Dôvodom je najmä snaha „personalizovať“ autorizáciu tam, kde nahrádza úradné osvedčenie (teda neumožniť použitie systémových prostriedkov ale vyžadovať „manuálne podpísanie“ danou osobou) a tiež zabezpečiť, aby autorizované podania, ktoré neobsahujú časovú pečiatku, boli dlhodobo overiteľné z hľadiska platnosti ich autorizácie.
Druhou oblasťou je zavedenie povinnej autorizácie v súlade s nariadením eIDAS (teda zároveň kvalifikovaným elektronickým podpisom a aj kvalifikovanou elektronickou pečaťou, s pripojením časovej pečiatky) tam, kde ide o úkony (dokumenty), ktoré majú byť použité mimo územia Slovenskej republiky. Zmyslom je, aby najmä v členských krajinách EÚ boli takto autorizované dokumenty použiteľné, resp. aby ich autorizácia spĺňala podmienky, ktoré sú spoločné pre celú EÚ.
K bodu 34 (§ 25 ods. 7):
Predmetné doplnenie smeruje k podpore OpenAPI (Open Application Program Interface) vo vzťahu k službám e-Governmentu. OpenAPI je verejne dostupné aplikačné programovacie rozhranie, ktorým je možné pre autorizovaného používateľa pracovať s elektronickou službou pomocou vlastných softvérových aplikácií.
Navrhnuté doplnenie vychádza z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a z priority Multikanálový prístup a jeho zmyslom je uložiť povinnosť zverejňovať aj komunikačné rozhrania na automatizovanú komunikáciu pri podávaní podaní všade tam, kde sa takéto podávanie umožňuje cez užívateľské rozhranie, manuálne. Cieľom je dosiahnuť stav,
27
kedy bude „nad službami štátu“ možné budovať nástroje automatizovaného využívania týchto služieb a nielen zjednodušiť, ale aj rozšíriť možnosti komunikácie občana a podnikateľa so štátom.
K bodu 35 (§ 28 ods. 3):
Vzhľadom na existujúcu prax, upravenú výnimkou pre súdy v zákone o súdoch, ktorej aplikácia nespôsobuje problémy, sa navrhuje aj na všeobecnej úrovni umožniť „pripájanie doložiek“ k elektronickým úradným dokumentom aj inak, ako len spoločnou autorizáciou. Týmto iným spôsobom má byť orgánom verejnej moci zvolená jednoznačná identifikácia úradného dokumentu a „doložky“ k nemu.
Na účely centrálneho doručovania podľa § 31a platí, že ak sa v elektronickej úradnej správe nachádza úradný dokument spoločne autorizovaný s tzv. doložkou právoplatnosti/vykonateľnosti, vyhotovuje sa k nim na účely listinného rovnopisu len jedna doložka o autorizácii.
K bodu 36 (§ 31a ods. 12):
Legislatívno-technická úprava, spresňujúca spôsob, akým sa má listinná podoba doručovaného dokumentu vyhotoviť.
K bodu 37 (§ 33 ods. 4):
Navrhuje sa doplniť možnosť rozhodovať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu v prípade, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že z technických dôvodov elektronické úradné správy do elektronickej schránky neboli doručené. Ide najmä o prípady technických porúch a výpadkov, s cieľom neprenášať aj tento ich následok na adresáta správy.
K bodu 38 (§ 35 ods. 3):
Medzi osoby oprávnené vykonávať zaručenú konverziu sa navrhuje doplniť Slovenský pozemkový fond, a to pokiaľ ide o zaručenú konverziu dokumentov na účely výkonu jeho činnosti. Dôvodom je snaha o elektronizáciu procesov Slovenského pozemkového fondu v spojení so zavedením povinnej elektronickej komunikácie od 1. januára 2020, ako sa navrhuje v čl. II.
K bodom 39 až 43 (§ 37 a 39):
V oblasti zaručenej konverzie sa navrhuje zjednotiť osvedčovacie doložky ustanovením ich vzoru, čo prispeje k jednoduchšej identifikácii a používaniu výstupov zaručenej konverzie.
Rovnako sa navrhuje explicitne vyjadriť skutočnosť, že orgán verejnej moci nie je povinný vykonávať zaručenú konverziu vždy len svojimi prostriedkami, ale môže túto činnosť zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, na to oprávnenej.
Navrhuje sa tiež uložiť povinnosť orgánom verejnej moci používať centrálnu evidenciu záznamov o zaručenej konverzii vždy predtým, ako pri výkone verejnej moci vykonajú úkon s použitím konvertovaného dokumentu. Zabezpečí sa tak aktívne zisťovanie súladu údajov v predloženom dokumente a v evidencii záznamov o zaručenej konverzii a tým zníženie rizika použitia neplatných či v rozpore so zákonom konvertovaných dokumentov. Samotná evidencia je plánovaná v on-line režime, resp. pri hromadných, či veľkých množstvách konverzií v režime nahrávania údajov raz denne, čím sa zabezpečí jej aktuálnosť pre potreby orgánov verejnej moci.
V nadväznosti na rozvoj hromadnej konverzie a nahrádzanie manuálnych postupov kontroly dokumentov a výkonu konverzie automatizovanými postupmi sa navrhuje explicitne ustanoviť, že takéto nahradenie je možné a zároveň, aby boli zachované záruky bezpečnosti a integrity
28
procesu, vyžadovať znalecké osvedčenie zvoleného postupu tam, kde sú manuálne postupy úplne nahradené strojovými.
K bodom 44 až 50 (§ 40 až 48):
V časti o úhradách orgánom verejnej moci sa navrhujú vypustiť ustanovenia o akreditovaných platiteľoch a ponechať len úpravu pre platby prostredníctvom IOM. Dôvodom je skutočnosť, že od času zavedenia úpravy akreditovaných platiteľov sa v oblasti úhrad orgánom verejnej moci v praxi presadilo riešenie platieb cez tzv. systém eKolku a ustanovenia o akreditovaných platiteľoch sa stali prakticky obsolentnými. Zároveň platí, že uvedenou zmenou sa tzv. eKolok nestáva jediným platobným nástrojom pre IOM – rozsah platobných nástrojov pre IOM zostáva nezmenený.
K bodu 51 (§ 49 ods. 2):
Nadväzne na zmenu v zákone o hlásení pobytu občanov sa navrhuje explicitné doplnenie, že zdrojové registre (teda napr. aj obchodný register) budú môcť na technickej úrovni evidovať identifikátor cudzinca bez pobytu, zapísaného v registri fyzických osôb, viazať ho na tohto cudzinca, túto väzbu udržiavať a poskytovať ju referenčnému registru a všetci, ktorí budú referenčný údaj používať budú môcť cudzinca takto identifikovať. To platí aj na identifikáciu pri opravách údajov a stotožnení zapísaných subjektov podľa zákona o e-Governmente.
K bodu 52 (§ 55 ods. 2):
V oblasti spôsobu poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci sa navrhuje upustiť od výlučnej formy elektronického odpisu a umožniť aj využitie iných spôsobov zabezpečenia integrity v prípadoch, kedy sa komunikuje cez systém IS CSRÚ. Keďže v prípade IS CSRÚ je integrita zabezpečená inými systémovými prostriedkami, nie je naďalej nutné zotrvávať na dodržaní podmienok vydávania elektronických odpisov.
K bodom 53 a 54 (§ 56):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona (akreditovaný platiteľ).
K bodu 55 (§ 56):
Z dôvodov vychádzajúcich z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustiť subjektívna lehota na uloženie sankcie a ponechať len lehotu objektívnu.
K bodom 56 a 57 (§ 59 ods. 1):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v oblasti konverzie a zavádzaním centrálneho doručovania.
K bodom 58 a 59 (§ 59 ods. 1 a 2):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením ustanovení o autentifikácii.
K bodu 60 (§ 60d):
Navrhuje sa posunúť dátum zriadenia centrálnej evidencie záznamov o konverzii, aby sa tým poskytlo dostatočné časové obdobie pre osoby, vykonávajúce konverziu, na prípravu používania evidencie, s tým súvisiace úpravy programových nástrojov a na integráciu s novou evidenciou.
K bodu 61 (§ 60h a 60i):
29
V nadväznosti na navrhované zmeny v zriaďovaní elektronických schránok, zverejňovaní nových služieb na ÚPVS, sprístupňovaní OpenAPI a zmenách v autorizácii sa navrhujú ustanoviť primerané prechodné obdobia na ich zavedenie do praxe.
Vzhľadom na rôznorodosť v kvalite a spôsobe vedenia existujúcich „lokálnych“ evidencií sa povinnosť overovať údaje v centrálnej evidencií vykonaných zaručených konverzií ukladá s účinnosťou od jej zriadenia a nebude sa aplikovať na dokumenty, zaručene konvertované pred jej zriadením. Dôvodom je, aby sa v praxi predišlo možným problémom s overením dokumentu, ktorý bude spôsobený výlučne nekvalitou existujúcich „lokálnych“ evidencií.
K čl. II:
Navrhované úpravy majú za cieľ napomôcť k elektronizácii procesov Slovenského pozemkového fondu. Keďže pozemkový fond nevykonáva pôsobnosť spadajúcu pod definíciu výkonu verejnej moci elektronicky, nevzťahujú sa naň ustanovenia zákona o e-Governmente priamo. Navrhuje sa preto využiť možnosť podľa § 2 ods. 5 zákona o e-Governmente a explicitne upraviť jeho použitie aj na komunikáciu smerom k pozemkovému fondu a na elektronické doručovanie písomností, ako aj na automatizované získavanie údajov, ktoré sú pre činnosť pozemkového fondu nevyhnutné.
Rozsah povinnej elektronickej komunikácie sa navrhuje ustanoviť na právnické osoby a podnikateľov, pričom odklad účinnosti tejto povinnosti má slúžiť na prípravu na takýto typ komunikácie, a to tak na strane osôb súkromného práva, ako aj na strane pozemkového fondu.
K čl. III:
K bodom 1 až 3:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona o e-Governmente (akreditovaný platiteľ).
K bodu 4:
Od 16. februára 2019 sa v členských štátoch EÚ začne uplatňovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012. Uvedené nariadenie odstraňuje pre niektoré verejné listiny požiadavku vyššieho overenia a podobnej formálnej náležitosti. Pre niektoré druhy verejných listín odstraňuje aj požiadavku povinného súdneho prekladu verejnej listiny vydanej v členskom štáte EÚ ako napríklad listiny týkajúce sa narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia, manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu) Namiesto súdneho prekladu vybranej verejnej listiny boli vypracované viacjazyčné štandardizované formuláre ako pomôcka pre preklad verejnej listiny, ktorej jazyku nerozumie orgán, ktorému sa listina v cudzine predkladá. Nariadenie nebráni členskému štátu, aby určil poplatok za vydanie viacjazyčného štandardného formulára, ktorý však nemá presiahnuť administratívne/výrobné náklady (čl. 11 nariadenia). Formuláre sú prílohou nariadenia a sú dostupné na Európskom portáli elektronickej justície. Na tento účel sa navrhuje zavedenie nového súdneho poplatku po vzore súdneho poplatku podľa položky 24aa.
K čl. IV:
K bodu 1 (§ 7 a § 12):
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami v Štvrtej časti zákona o e-Governmente (akreditovaný platiteľ).
30
K bodom 2 a 3 (§ 10):
Navrhuje sa, aby tie poplatky a preplatky, ktoré nie je možné podľa existujúceho ustanovenia zákona vrátiť, a ani ich použiť na iný účel, keďže ich suma neprevyšuje 1,70 eura, boli nielen po účinnosti novely tohto zákona, ale aj podľa doterajších predpisov príjmom toho rozpočtu (štát, obec, VÚC), podľa toho, komu rozpočtový príjem z príslušného poplatku alebo preplatku prináleží. Legislatívno-technická pripomienka k poznámke pod čiarou 7c) smeruje k aktualizácii vecného právneho predpisu.
K bodu 4 (§ 19m):
Prechodné ustanovenie k úprave v bode 2 (§ 10).
K čl. V:
K bodu 1:
Doplnenie súvisiace so zmenami v čl. V až IX.
K bodu 2:
Navrhuje sa, aby technický identifikátor ako jednoznačný identifikačný atribút pre cudzinca bez pobytu zapísaného v registri fyzických osôb bolo možné na účely zákona o e-Governmente použiť aj ako identifikátor osoby, a to pri komunikácii medzi dvomi IS. To znamená, že ho bude možné získavať a používať na jednoznačnú identifikáciu osoby napr. pri zriadení schránok a túto väzbu ďalej udržiavať.
K čl. VI až X:
Obsahom zmien je rozšírenie možností používania eID a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov pre banky, pobočky zahraničných bánk, poštové podniky a telekomunikačných operátorov. Navrhuje sa umožniť získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok ako v eGov službách, teda ako pri procese autentifikácie napr. na portáli slovensko.sk.
Cieľom týchto úprav je pokračovať vo využívaní výsledkov projektov v oblasti eGov služieb aj na účely kontaktu ich užívateľov, občanov a podnikateľov, so subjektami v súkromnej sfére.
Návrh odzrkadľuje požiadavky jednotného centralizovaného prístupu do relevantných systémov prevádzkovaných ministerstvom vnútra (evidencia občianskych preukazov a register fyzických osôb). Prístup k dátam je centralizovaný a implementácia vychádza z predpokladu čo najširšieho možného využitia už existujúcich komunikačných rozhraní, čo má za následok kratší časový úsek možného nasadenia do prevádzky. Návrh tiež predpokladá možnosť využiť existujúce overovacie mechanizmy a predpokladá aj možnosť využitia existujúcich nástrojov v IT systémoch ministerstva vnútra, poskytujúcich služby overenia osobných dokladov.
V nadväznosti na navrhované zmeny sa v prípade poštového podniku tiež navrhuje upraviť rozsah spracúvaných údajov na účely overovania totožnosti pri poskytovaní poštových služieb.
K čl. XI:
Navrhuje sa delená účinnosť návrhu zákona, keďže ustanovenie čl. I bod 60 má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, vo vzťahu k elektronizácii komunikácie Slovenského pozemkového fondu a vo vzťahu k povinnosti zverejňovania OpenAPI sa navrhuje ustanoviť potrebnú legisvakančnú lehotu a zvyšné časti návrhu zákona majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2019.
31
Bratislava, 17. apríla 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Richard Raši v. r.
podpredseda vlády
Slovenskej republiky
pre investície a informatizáciu

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 297/2008, dátum vydania: 01.08.2008

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu sú hrozby, ktorý ch eliminácia si vyžaduje dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia, a to rovnako na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Medzinárodné Spoločenstvo stupňuje snahy o prijatie efektí vnych krokov, ktoré zabezpečia účinnejšiu ochranu finančných systémov a umožnia koordinovaný postup celého spoločenstva proti ich zneužitiu na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Tieto snahy sa premietli do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len 'Smernica 2005/60/ES') a smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba' a technické kritéria postupov zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (ďalej len 'Smernica 2006/70/ES').

V súčasnosti je v Slovenskej republike oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu upravená zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 367/2000 Z.z.'), ktorý je účinný od 1. januára 2001. Zákonom č. 367/2000 Z.z. bola prijatá nová filozofia predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom postihovanie týchto konaní je ponechané na právne normy, ktoré sa otázkou postihovania môžu zobera ť, t.j. Trestný zákon a Trestný poriadok.

Zákon č. 367/2000 Z.z. bol viackrát novelizovan ý, pričom najvýznamnejšia novela bola uskutočnená zákonom č. 445/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. Týmto zákonom boli riešené nedostatky v súvislosti so zrušením vkladný ch knižiek na doručiteľa, resp. sprísnenie legislatívneho prostredia regulujúceho nakladanie s vkladnými knižkami na doručiteľa, ďalej ním boli doplnené ustanovenia o skutočnom beneficientovi transakcie, roz šíril sa okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 367/2000 Z.z. a spresnil sa výkon dohľadu nad povinnými osobami.

Opatrenia v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky boli podrobené v máji 2005 hodnoteniu vý borom Rady Európy MONEYVAL. Nezávislí experti porovnávali platný právny stav Slovenskej republiky s medzinárodnými dokumentmi, ktoré upravujú túto oblasť a to:

-Štyridsať odporúčaní FATF,

-Deväť špeciálnych odporúčaní FATF týkajúcich sa financovania terorizmu,

-Smernica Európskeho spoločenstva 91/308/EEC o predchádzaní využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991,

-Smernica Európskeho spoločenstva 2001/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady 91/308/EHS o predchádzan í využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí.

Súhrn najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli identifikované:

-absencia základných pojmov, predovšetký m pojmov financovanie terorizmu, konečný užívateľ výhod, politicky exponovaná osoba,

-nedostatočne definovaný rozsah starostlivosti o klienta,

-absencia povinnosti venovať osobitnú pozornosť nezvyčajne veľkým transakciám, ktoré nemajú zjavný ekonomický alebo právny dôvod,

-chýbajúce spresnenie pojmu neobvyklá obchodná operácia predovšetkým vo vzťahu k financovaniu terorizmu,

-nedostatočne vymedzené postavenie Finančnej spravodajskej jednotky predovšetkým v súvislosti s vedení m komplexných štatistík, poskytovaním spätnej väzby povinným osobám v súvislosti s poskytovaním aktualizovaných informácií o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu a o sp ôsoboch ich rozpoznania.

Potreba prijať nový zákon vyplynula popri vyš šie uvedených zisteniach výboru Rady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z.z. a zásadným spôsobom ich rozširujú.

Nová právna úprava predovšetkým:

1.Doplňuje a spresňuje použité pojmy vrátane presnejšieho vymedzenia 'povinných osôb'.

2.Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj k financovaniu terorizmu.

3.Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov, roz širuje možnosť pri identifikácii o prevzatie identifikácie.

4.Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti vo vz ťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a naopak u 'rizikovejších klientov' predpokladá vykoná vanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú povinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej starostlivosti.

5.Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích str án alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.

6.Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených neobvyklých obchodných operáciách.

7.Vyžaduje písomné vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje jeho obligatórne časti.

8.Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje jej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce.

9.Stanovuje účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

Návrh zákona bol spracovaný pracovnou skupinou za účasti zá stupcov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Návrh zákona bol pred medzirezortným pripomienkovým konaním opätovne zaslaný na vyjadrenie zástupcom Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Predkladaný návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného konania. Vyhodnotenie pripomienkového konania je uvedené v prílohe.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančný ch, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zá kona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národné ho úradu práce, ani na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zo zákona môžu vzniknúť povinným osobám jednorazové náklady na vypracovanie nového tzv. 'programu vlastnej činnosti povinnej osoby'. Povinná osoba môž e tento program vypracovať samostatne, a preto by mali byť náklady s tým spojené minimálne.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Rovnaké požiadavky, ako vyplývajú z navrhovaného zákona, budú v zhodnom čase platiť v celej Európskej únii, a preto neovplyvnia konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

(hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu,

hlava IV – spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva)

sekundárnom:

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15),

·Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba', a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebra ť platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c) lehota na prebratie smernice 2005/60/ES aj smernice 2006/70/ES je do 15.12.2007.

d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

NBS

B. Osobitná časť

K Èl. I.

K § 1

Predmet a účel zákona zostáva zhodný s doterajšou právnou ú pravou. Podstatne sa rozširujú a spresňujú jednotlivé inštitúty zamerané na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len 'legalizácia') a financovania terorizmu.

K § 2

Nanovo definuje pojem legalizácie ako jeden z najdôležitejších pojmov v navrhovanom zákone, a to v rozsahu určenom Smernicou 2005/60/ES. Zo súčasnej právnej úpravy ná vrh preberá pojem legalizácie ako významovo synonymné slovné spojenie k pojmu 'pranie špinavých peňazí', ktorý používa Smernica 2005/60/ES. Bez ohľadu na označenie týmto vž dy rozumieme aktivitu, ktorej cieľom je zatajenie existencie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti alebo zatajenie nelegálnosti jeho pôvodu a jeho ďalšie použitie, ako keby bol jeho pôvod legití mny. Nie je pri tom rozhodujúce, či bola činnosť generujúca majetok vykonaná na území Slovenskej republiky alebo na území ktorejkoľvek inej krajiny.

Pre povinnú osobu, respektíve jej zamestnancov je dôležité vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov prepojenie § 2 s § 4 návrhu, podľa ktorého postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje ', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. § 4 ďalej demonštratívne uvádza niektoré neobvyklé obchodn é operácie, ktoré ako ukázala prax od účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z., t. j. od 1. januára 2001, najčastejšie súvisia s legalizáciou alebo financovaní m terorizmu.

K § 3

Jeden z rozhodujúcich prvkov boja proti terorizmu je zamedzenie jeho financovania. Predchá dzanie a odhaľovanie financovania terorizmu má svoje špecifiká, ktoré sa premietli do jeho definície v návrhu zákona. Ide o pojem, ktorý doposiaľ nebol v právnom priadku Slovenskej republiky definovaný . Pri financovaní terorizmu nie je potrebné, aby finančné prostriedky pochádzali z trestnej činnosti tak, ako sa to predpokladá pri legalizácii a nevyskytuje sa tu charakteristický prvok legalizácie, ktorým je ochota ' práčov' obetovať v procese legalizácie až 30 - 40 % finančných prostriedkov. Potreba legalizácie narastá s objemom finančných prostriedkov, ktoré je potrebné zlegalizovať, prič om na financovanie teroristického útoku sú často nevyhnutné omnoho nižšie sumy. Napríklad na financovanie teroristických útokov, ktoré sa uskutočnili v roku 2006 na mestskú dopravu v Londý ne potrebovali teroristi sumu len niekoľko tisíc libier.

Vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov je rovnako ako pri § 2 dôležité prepojenie § 3 a § 4. Postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

K § 4

Ïalším kľúčovým pojmom v návrhu zákona je pojem neobvyklá obchodná operácia (ďalej len 'NOO'). Tento zachováva jeho vymedzenie tak, ako je uvedené v zákone č. 367/2000 Z.z. NOO je definovaná takým spôsobom, aby obsiahla právne úkony alebo iné úkony nasvedčujúce tomu, že ich vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu. Vzhľadom na široký okruh povinných osôb a ich rozdielny predmet činnosti nie je možné taxatívne vymedziť všetky NOO, a to aj z toho dôvodu, že ide o vysoko odbornú a dynamicky sa meniacu problematiku. Zá kon by nijako nemohol reagovať na všetky formy a metódy legalizácie a financovania terorizmu, ktoré by mohli v praxi nastať. Akýkoľvek taxatívny výpočet NOO by bol neúplný a ľahko by ho bolo možné v praxi obísť.

Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t.j. od 1. januára 2001 do 31. decembra 2006 ohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO. Sústavnou analytickou činnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia doplnený demonštratívny výpočet NOO, ktorý zahàňa najčastejšie sa vyskytujúce prípady NOO, pričom každá jedna NOO zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp 'poznaj svojho klienta'. Aplikačná prax potvrdila potrebu pridať do zákona tak ýto demonštratívny výpočet NOO, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju pozornosť na jednotlivé faktory, ktoré majú pri posudzovaní obchodných operácií klienta hodnotiť. Povinná osoba pri posudzovaní obchodnej operácie vždy zohľadňuje konkrétne okolnosti a individuálne hodnotí obchodnú operáciu. Takéto doplnenie o základné formy NOO je tiež v súlade so závermi hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL. Obdobné vymedzenie NOO je obvyklé aj v krajinách Európskej únie.

ažisko posúdenia, či ide o NOO, je na povinných osobách, ktoré najmä na základe svojich skúseností a iných skutočností vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými pripravujú alebo realizujú obchodnú operáciu posúdia, či ide o operáciu neobvyklú. Povinná osoba pritom nemusí vôbec vedieť, o aký trestný čin by mohlo ísť, kto by ho mohol spáchať a nemusí poznať ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah ku znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Povinná osoba skôr posudzuje určit é anomálie, ktoré svojou povahou, obsahom alebo výnimočnosťou viditeľne vybočujú z bežného rámca alebo charakteru obchodov určitého druhu alebo určitého klienta. Demonštratívny výpočet NOO uvedený v návrhu im umožňuje zamerať pozornosť na najdôležitejšie faktory pri posudzovaní obchodných operácií.

Posudzovanie obchodných operácií povinnými osobami na základe princípu 'poznaj svojho klienta' je v praxi vykonávaný siedmy rok a v s účasnosti je dobre zabehnutý a uplatňovaný podobne ako v iných krajinách, ktoré bojujú proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 5

V ustanovení sú definované subjekty, ktoré sú pre účely tohto zákona pomenované ako povinné osoby. Na začiatku sú určené povinné osoby, ktoré sú z hľ adiska ich preventívneho pôsobenia najdôležitejšie, a to úverové a finančné inštitúcie a následne sú určené ďalšie fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

Zastúpenie zahraničnej úverovej inštitúcie v Slovenskej republike sa nezapisuje do obchodného registra, avšak takýto subjekt môže napríklad sprostredkovávať obchody, a preto je dôležité, aby jeho č innosť podliehala tiež tomuto zákonu.

Hotovostné operácie sú z hľadiska legalizácie a možného financovania terorizmu zvlášť rizikové, a preto je povinnou osobou podľa tohto ustanovenia tiež každý podnikateľ, ak vykoná hotovostnú operáciu v hodnote najmenej 15 000,, pričom nie je rozhodujúce, či sa platba vykoná ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách.

K § 6

Pojem politicky exponovaná osoba je presne definovaný v znení Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES. Transpozíciou nie je možné jeho rozsah zúžiť. Vzťahuje sa na politicky exponované osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o osoby, ktorým sú zverené významné verejn é funkcie s celoštátnym alebo medzinárodným významom. Pre posúdenie, či je konkrétna osoba politicky exponovaná (môže to byť i cudzí štátny príslušník) je dôležité vyžiadať si od danej osoby takúto informáciu a využívať verejne dostupné zdroje informácií alebo informácie od iných povinných osôb. Na tento účel možno využiť i prípadné komerčné zoznamy. Povinná osoba však musí mať určené rizikovo orientované postupy na zistenie, či je osoba politicky exponovaná. Pri identifikovaní blí zkych spolupracovníkov osôb, ktorým boli zverené významné verejné funkcie sa predpokladá, že vzťah so spolupracovníkom je verejne známy, alebo povinné osoby majú dôvod domnievať sa, že takýto vzť ah existuje.

K § 7

Rozsah identifikačných údajov je definovaný s cieľom dostatočne zadokumentova ť činnosť konkrétnych fyzických a právnický osôb tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, kto konkrétny úkon vykonal a tiež s cieľom zabezpečiť existenciu listinných dôkazov pre orgány činné v trestnom konaní.

K § 8

Toto ustanovenie úzko súvisí s § 7. Zákon rozlišuje medzi identifikáciou klienta a verifikáciou takto získaných informácií. Štandardne bude identifikácia klienta a verifikácia takto získaných údajov vykonávaná v jednom a tom istom kroku. Prvotná identifikácia a verifikácia sú vykonávané za fyzickej prítomnosti osoby.

K § 9

Na účely zákona sú v § 9 definované aj ďalšie pojmy. Pojem majetok je definovaný v tomto zákone preto, lebo v právnom poriadku nie je definovaný v takom rozsahu, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES.

Hoci smernica používa pojem 'skutočný vlastník', obsah tohto pojmu presnejšie vystihuje označenie konečný užívateľ výhod, ktorý nemusí byť s papierovým vlastníkom zhodný. V rámci tejto definície sú určené situácie, v ktorých sa fyzická osoba vždy považuje za konečného užívateľa v ýhod.

Pojem poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti definuje novú povinnú osobu, ktorá je zaradená do § 5.

Namiesto pojmu shell banka, ktorý je použitý v Smernici 2005/60/ES je v zákone použitý pojem fiktívna banka, ktorý lepšie vystihuje jeho obsah. Podstata nedôveryhodnosti fiktívnych bánk spočíva v tom, že ide jednak o fiktívne inštitú cie, ktoré fyzicky neexistujú v štáte ich povolenia a jednak, že môžu vykonávať činnosti bez predchádzajúceho posúdenia predpokladov na ich obozretné podnikanie orgánom, ktorý povolenie na činnosť takejto inštitúcie vydal. Èinnosť fiktívnych bánk nepodlieha dohľadu žiadneho regulátora. Uvedené skutočnosti sú východiskom pre to, aby v činnosti fiktívnych bánk nedochádzalo k identifiká cii ich klientov a preverovaniu zdrojov finančných prostriedkov, teda k zisťovaniu vlastníctva prostriedkov používaných ich klientmi na operácie, resp. obchody. Taký systém vytvára dostatočné predpoklady na pranie špinavých peňazí a iné nezákonné činnosti.

Definícia pojmu klient pokrý va v najširšej miere situácie, ktoré sa vyskytujú v praxi. Podľa tejto definície môže povinná osoba požadovať informácie a doklady od všetkých účastníkov konania, ich zástupcov, ako aj osô b, ktoré môžu byť oprávnené nakladať s predmetom konkrétneho obchodu, tak aby mohla príslušná povinná osoba zistiť a overiť ich totožnosť ešte pred založením obchodného vzťahu.

Na účely zákona je definované zduženie majetku, ktorý zahàňa do jednej skupiny subjekty s rovnakým postavením a povinnosťami pri predchádzaní legalizácii a financovaní terorizmu.

Definovanie pojmu obchodný vzťah je dôležité preto, lebo pri jeho zakladaní je povinná osoba povinná vykonať tzv. základnú starostlivosť. Obchodný vzťah je charakteristický tým, že je spojený s odbornými činnosťami povinnej osoby, ktorá ich vykonáva ako podnikateľ. V čase vzniku takéhoto vzťahu sa očakáva, že bude obsahovať prvok trvania a ďalšie alebo opakované plnenia. Typickým príkladom je založenie účtu v banke alebo uzavretie leasingovej zmluvy. Naopak, príležitostná obchodná operácia je obchodná operácia mimo takéhoto obchodného vzťahu, napr. zmena peňazí v zmenárni, tipovanie výsledkov športových podujatí alebo kúpa automobilu, hoci aj v týchto prípadoch vznikaj ú zo zákona určité záväzky (napr. v spojitosti s reklamáciou). Ak by však klient uzavrel zmluvu s konkrétnou zmenárňou o tom, že bude výlučne v tejto zmenárni vykonávať konverzie a zmenáreň mu poskytne 'výhodnejší' úrok, v tomto prípade by už išlo o obchodný vzťah a povinná osoba (zmenáreň) by vykonala základnú starostlivosť.

Pojem obchod vyjadruje prepojenie pojmov obchod a obchodná operácia a tiež pojmu majetok, ktoré sú v zákone používané. Týmto spôsobom sa tiež odstraňujú pochybnosti, či obchodom je aj operá cia, resp. nakladanie s majetkom, ktoré klient vykonáva vo vlastnom mene a na vlastný účet. Tieto pochybnosti mali opakovane hodnotitelia výborov MONEYVAL a GRECO Rady Európy, ktorí v rokoch 2001 a 2005 posudzovali Slovenskú republiku z hľadiska úrovne opatrení proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a korupcii, pričom vyjadrovali pochybnosti, či pojem 'obchod” existujúci v platných zákonoch, najmä v zákone o bankách, zahrňuje aj vlastné operácie klienta, ktoré nemajú vyslovene obchodno-záväzkový charakter.

Na predchádzajúci odsek nadväzuje definovanie pojmu druh obchodu.

Trestnou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek trestná činnosť podľa Trestného zákona.

K § 10

Toto ustanovenie definuje konkrétne prípady, kedy vzniká povinnosť uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú starostlivosť (customer due diligence) a určuje jej rozsah, ktorý povinná osoba uplatní na základe svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Doposia ľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. vyžaduje 'len' identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či fyzická alebo právnická osoba koná vo vlastnom mene. Chýbajú však ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré sú v tomto ustanovení doplnené.

Okrem prípadov, kedy je povinná osoba povinná uplatniť základnú starostlivosť, rozlišuje toto ustanovenie aj prípady, kedy vzniká pre povinnú osobu povinnosť identifikovať klienta a verifikovať takto zí skané údaje bez povinnosti uplatniť ďalšie úkony základnej starostlivosti.

Keďže povinná osoba musí posudzovať operácie klienta, klient je povinný poskytnúť povinnej osobe potrebné informácie a doklady, ktoré môže povinná osoba použiť len na vykonanie príslušnej starostlivosti.

Overenie totožnosti osoby, ktorá je oprávnená prevziať plnenie zo životného poistenia, sa obvykle nevykonáva pri uzatváraní zmluvy, hoci je tam uvedená. Jej overenie totož nosti však musí byť dokončená najneskôr počas vyplatenia poistného plnenia.

K § 11

Ustanovenie o zjednodušenej starostlivosti vymedzuje prípady, kedy povinná osoba nemusí vykonať základnú starostlivosť. Ide predovšetkým o klientov, ktorí sú tiež povinn ými osobami a o produkty, pri ktorých je len veľmi malá možnosť ich zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu.

Pri ďalších produktoch uvedených v písmene e) musia byť podmienky splnené kumulatívne.

Výnimky zo základnej starostlivosti neznamenajú, že povinná osoba nemá žiadne povinnosti. Predovšetkým musí vždy skúmať, či sú splnené podmienky na uplatnenie zníženej starostlivosti (napr. v situácii, keď je klient prítomný, musí ho identifikovať a verifikovať takto získané údaje, stále je povinná plniť povinnosti podľa § 14, t.j. posudzovať, či je pripravovaná alebo vykonávaná oper ácia neobvyklá, venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodným operáciám, ako aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z produktov, obchodných operácií alebo technologických noviniek).

V záujme zjednodušenia činnosti povinných osôb boli výnimky transponované v čo najširšom rozsahu.

K § 12

V ustanovení je uvedená povinnosť, podľa ktorej pri vyššom riziku legalizácie alebo financovania terorizmu je povinná osoba povinná uplatniť zvýšenú starostlivosť. V tomto prípade povinná osoba tiež určuje rozsah zvýšenej starostlivosti podľa svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika. § 12 určuje tri prípady, kedy musí byť zvýšená starostlivosť vykonan á vždy. Vedúci zamestnanec môže byť nadriadený na najbližšej riadiacej úrovni.

K § 13

§ 13 plnenie tretími stranami umožňuje prevziať údaje a doklady získané pri vykonávaní základnej starostlivosti medzi úverovými inš titúciami a určenými finančnými inštitúciami (aj medziná rodne). Tento postup umožňuje úverovej alebo finančnej inštitúcii identifikovať klienta (§ 7 písm. e), ktorý nie je u nej fyzicky prítomný tak, že prevezme údaje od inej úverovej alebo finančnej inštit úcie a postupuje podľa § 12 ods. 2 písm. a). Konečná zodpovednosť za riadne vykonanie starostlivosti je však na úverovej alebo finančnej inštitúcii, ktorej sa klient 'odporú ča' a ktorá musí zabezpečiť aj prevzatie príslušných údajov a dokladov. Pokiaľ úverová alebo finančná inštitúcia, ktorá má prevziať od inej úverovej alebo finančnej inštitúcie ú daje a písomné doklady o klientovi, tieto neprevezme a neuskutoční postup podľa § 12 ods. 2 písm. a), nesmie realizovať s daným klientom žiadnu obchodnú operáciu ani založiť obchodný vzťah.

Za plnenie tretími stranami sa nepovažujú prípady zmluvných vzťahov povinných osôb s externými poskytovateľmi služieb alebo s agentúrami, ktorí majú byť na základe zmluvy považovaní za súč asť povinnej osoby.

K § 14

Ïalšie základné povinnosti sú definované v § 14 a povinná osoba ich plní bez ohľadu na akékoľvek výnimky. Posudzovanie obchodných operácií umožň uje povinnej osobe zistiť prípadné NOO. Svoju pozornosť musí povinná osoba zameriavať na každé riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže pri svojej činnosti identifikovať.

K § 15

Právne možnosti odmietnutia požadovaného úkonu v podnikateľskej sfére nie sú upravené jednoznačne a jednotne, a preto sú na úč ely tohto zákona upravené osobitne. Rozsah dôvodov odmietnutia je daný Smernicou 2005/60/ES.

K § 16

Ustanovenie o zdržaní NOO má veľký význam vo vzťahu k včasnosti a ú činnosti opatrení, ktoré môže Finančná spravodajská jednotka vykonať neodkladne po jej ohlásení. V prípade absencie tohto ustanovenia by Finančná spravodajská jednotka (k Finanč nej spravodajskej jednotke pozri dôvodovú správu k § 26) mohla len následne sledovať už uskutočnené operácie a nemohla by účinne zasiahnuť v priebehu ich vykonávania. Efektívnosť opatrení na preverenie obchodnej operácie, zadokumentovanie jej priebehu a prípadné zaistenie príjmov z trestnej činnosti alebo finančných prostriedkov určených na podporu terorizmu by bola len veľmi malá a neúčinná.

Ak existuje reálne nebezpečenstvo, že vykonaním NOO by mohlo byť zmarené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, povinná osoba zdržiava NOO do prijatia písomné ho oznámenia od Finančnej spravodajskej jednotky, aby NOO vykonala, najviac však 48 hodín od prijatia hlásenia o NOO Finančnou spravodajskou jednotkou. Ak o zdržanie NOO písomne pož iada Finančná spravodajská jednotka, lehota 48 hodín začína plynúť od termínu určeného v jej písomnej žiadosti (spravidla pôjde o okamih, kedy klient zadá príkaz na vykonanie určitej obchodnej operá cie, napr. na výber finančných prostriedkov v hotovosti).

Celková doba zdržania môže trvať najviac 72 hodín (48+24hodín).

Pri zdržiavaní sa vždy zohľadňujú prevádzkové a technické možnosti povinnej osoby, ako aj okamih, kedy mala byť obchodná operácia posúdená ako neobvyklá.

K § 17

Toto ustanovenie úzko nadväzuje na § 16 a stanovuje povinnosť ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu, t.j. pri najbližšej príležitosti. Spôsoby ohlasovania a obsah hlásenia je daný praktickými skúsenosťami s následným preverovaním týchto hlásení. § 17 vychádza z doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. V záujme ochrany zamestnancov tak, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES, hlásenie neobsahuje údaje o zamestnancovi, ktorý NOO zistil.

Plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené mlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky sú stanovené len § 22 a 23 zákona.

Ak povinná osoba oznámi v určitom prípade orgánom činným v trestnom konan í skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.

K § 18

Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje voči tretím osobám, vrátane osoby, ktorej sa hlásenie týka. Nevzťahuje sa na informácie v rámci povinnej osoby, ak zamestnanec koná pod ľa pravidiel povinnej osoby, ktorými sú upravené postupy pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu. Zamestnanec teda musí presne vedieť, komu môže v rámci povinnej osoby informácie o NOO poskytnú ť. Ak by sprístupnil informácie osobe, ktorá nie je na to určená povinnou osobou, došlo by k porušeniu mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti majú aj pracovníci kontrolných orgánov.

Ustanovenie určuje kedy Finančná spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu povinnosti mlčanlivosti. Pri pozbavení mlčanlivosti sa prihliada na to, aby takýto postup nemohol ohroziť opatrenia prijaté na ochranu pred legalizáciou alebo financovaním terorizmu.

V záujme účinnejšieho postupu pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu sa obmedzuje zákaz výmeny informácií o NOO medzi podnikateľsky prepojenými úverovými alebo finančnými inštitúciami a tiež medzi povinnými osobami, ktoré sa spolupodieľajú na konkr étnej obchodnej operácii identického klienta. Takáto výmena informácií umožňuje povinným osobám efektívnejšie posudzovať obchodné operácie klienta, ako aj upozorniť ďalšie povinné osoby na identifikované riziká.

Keďže budú štátnym orgánom, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu podľa § 26 ods. 3 poskytované informácie získané podľa tohto zákona, osobitne je upravená aj ich povinnosť zachovávať mlčanlivosť o poskytnutých informáciách a podkladoch od Finančnej spravodajskej jednotky.

K § 19

Získavať osobné a iné údaje, ktoré sú potrebné na vykonanie príslušnej starostlivosti môže povinná soba len v súlade so zá konom o ochrane osobných údajov. Návrh zákona preto určuje rozsah osobných údajov, účel ich spracúvania, ako aj okruh dotknutých osôb.

Uvedená povinnosť umožňuje v dostatočnom rozsahu spätne zadokumentovať obchodn é operácie a získať tak listinné dôkazy potrebné pre eventuálne trestné konanie.

V odôvodnených prípadoch môže Finančná spravodajská jednotka uložiť povinnej osobe povinnosť uchovávať určené údaje a doklady aj dlhšie než 5 rokov. V praxi by sa mohlo stať, že listinné d ôkazy budú zničené ešte pred premlčaním trestného stíhania.

Povinnosť uchovávať v stanovených lehotách potrebné údaje a písomné doklady nezaniká pre podnikateľa ani vtedy, keď prestane byť povinnou osobou.

K § 20

Týmto sa zabezpečuje aplikácia ustanovení zákona v podmienkach príslušnej povinnej osoby. Povinnosť vypracovať 'program vlastnej činnosti' určuje aj doposiaľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. § 20 v súlade s požiadavkami Smernice 2005/60/ES a na základe praktických skúseností bližšie konkretizuje jeho obligatórne časti. Jasne je určené, že predmetný program musí byť vypracovaný pí somne a musí byť vždy v dosahu príslušných zamestnancov. Povinná osoba je povinná aktualizovať program podľa predmetu svojej činnosti a v súlade s legislatívnymi zmenami.

Obdobne, ako to stanovuje zákon č. 367/2000 Z.z., je povinná osoba povinná zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov. O splnení tejto povinnosti musí mať písomné doklady.

Povinná osoba úpravou ochrany informácií, ktoré sa môžu týkať NOO, urč ením informačného toku, ako aj ďalšími opatreniami zvyšuje ochranu zamestnancov, ktorí sa podieľajú na zisťovaní NOO. Pri takejto ochrane zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.

K § 21

Pokiaľ má Finančná spravodajská jednotka plniť úlohy, ktoré sú jej uložené zákonom pri ochrane pred legalizáciou a financovaní m terorizmu je nevyhnutné, aby mala prístup k potrebným údajom a písomným dokladom.

K § 22

Je nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenie zákona. Táto výnimka v úplnej miere rešpektuje a zachová va podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona. Advokát aj notár sú od 1. septembra 2002 zaradení medzi povinné osoby aj podľa doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. Tento zákon nejednoznačne stanovoval ich postavenie. Aj z tohto dôvodu neboli v čase od 1. septembra 2002 do 31.12.2006 prijaté od tý chto povinných osôb takmer žiadne hlásenia o NOO.

K § 23

Smernica 2005/60/ES stanovuje určité výnimky aj pre audítorov, účtovníkov a daňových poradcov, ktoré sú v plnej miere zapracované do § 23.

K § 24

Vo viacerých č astiach Smernice 2005/60/ES sú osobitne pre úverové a finančné inštitúcie upravené viaceré povinnosti, ktoré sú zhrnuté do § 24.

Doteraz nebol v právnom priadku jednoznačne stanovený zákaz korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou (shell bankou), pričom tieto predstavujú významné riziko zneužitia na financovanie terorizmu či legaliz áciu, prípadne sú za týmto účelom priamo zakladané.

Rovnako je tu upravený zákaz vykonávať obchody alebo vstupovať do obchodných vzťahov so zachovaním anonymity.

Legalizácia a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Ak majú úverové a finančné inštitúcie svoje pobočky a dcérske spoločnosti v krajiná ch, kde nie je legislatíva na boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu porovnateľná s legislatívou Spoločenstva, majú úverové a finančné inštitúcie vykonávať starostlivosť o klienta a uchovávať údaje v rozsahu stanovenom v tomto zákone. Ak im to nie je umožnené, informujú o tejto skutočnosti Finančnú spravodajskú jednotku.

Úverové a finančné inštitúcie musia byť schopné dostatočne včas reagovať na žiadosti o informácie, preto sú povinné zaviesť tomu zodpovedajúce elektronické systémy.

Pokiaľ Národná banka Slovenska vykonáva obchody podľa osobitného predpisu, je potrebné zabezpečiť dostatočné opatrenia, aby tieto jej činnosti nemohli byť zneužité v procese legalizácie, či dokonca v s úvislosti s financovaním terorizmu.

K§ 25

Efektívnosť opatrení na predchádzanie financovania terorizmu si vyžaduje zvýš enú pozornosť vo vzťahu k neziskovým organizáciám. Táto požiadavka priamo vychádza zo špeciálneho odporúčania FATF č. VIII. Je potrebné predchádzať tomu, aby mohli subjekty, ktoré sú v spojitosti s teroristickými organizáciami, zastierať svoju činnosť vydávajúc sa za neziskové organizácie, prípadne aby mohli byť prevody finančných prostriedkov neziskových organizácií zneužité v procese financovania terorizmu.

Ustanovenie umožňuje v potrebnej miere venovať pozornosť spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami.

K § 26

Každý členský štát má povinnosť zriadiť národnú ústredn ú finančnú spravodajskú jednotku (Financial Intelligence Unit – FIU), ktorá zodpovedá za prijímanie a následné spracovanie hlásení s cieľom účinne bojovať proti legalizácii a financovaniu terorizmu. V Slovenskej republike vznikla táto jednotka v roku 1996 ako samostatný odbor úradu finančnej polície pod názvom odbor finančného spravodajstva. Po organizačných zmenách v roku 2004 došlo k zmene názvu na spravodajskú jednotku finančnej polície, ktorá je súčasťou úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.

V zákone je návrh na zmenu doterajšieho názvu na názov Finančná spravodajská jednotka. Týmto bude jednoznačne určený osobitný útvar služby finančnej polície, ktorý zodpovedá ako národný ústredný orgán za prijímanie hlásení o NOO a za ich ďalšie spracovanie.

Jednoznačné označenie v zákone prispeje aj k prehľadnosti pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí v správnom konaní a umožní povinným osobám adresovať svoje požiadavky priamo príslušnej sú časti Policajného zboru.

Nakoľko spravodajská jednotka finančnej polície aktívne pôsobí vo viacerých medzinárodných organizáciách vrátane združenia národných finančných spravodajských jednotiek EGMONT Group, zmenou ná zvu na Finančnú spravodajskú jednotku by zodpovedala označeniu partnerských spravodajských jednotiek a nevznikali by pre iné krajiny pochybnosti o jej postavení a úlohách ktoré plní.

Úlohy a oprávnenia, ktoré sú definované v § 26 sú dané Smernicou 2005/60/ES a Smernicou 2006/70/ES, ako aj z Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfišká cii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005.

Smernica 2005/60/ES jednoznačne stanovuje, že každá krajina má vytvoriť jednu národnú ústrednú finančnú spravodajskú jednotku s príslušnými oprávneniami a adekvátn ou zodpovednosťou. Toto umožňuje zachovať jeden zo základných princípov, na ktorých je postavený systém prevencie legalizácie a financovanie terorizmu, a to ochranu informácií, ktoré finančná spravodajsk á jednotka prijíma od povinných osôb - predovšetkým informácie o ich pôvode. Ochrana informácií prijatých od povinných osôb je rozhodujúcim prvkom zachovania dôvery medzi povinnými osobami a finanč nou spravodajskou jednotkou a následne medzi povinnými osobami a ich klientmi.

K § 27

Ak má Finančná spravodajská jednotka zodpovedať za vedenie a poskytovanie relevantn ých údajov, ktoré v medzinárodnom kontexte umožnia porovnávať efektivitu opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, musí mať zabezpečený prístup k relevantn ým údajom. Smernica 2005/60/ES stanovuje, aké štatistické údaje musí Finančná spravodajská jednotka viesť, a z toho dôvodu musí byť zabezpečená aj vymáhateľnosť týchto údajov od tých org ánov, ktoré sú zapojené do procesu boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 28

So zreteľom na medzinárodný rozmer legalizácie a financovania terorizmu je potrebn é v najväčšej možnej miere podporovať koordináciu a spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami v celosvetovom kontexte, tak ako je to uvedené aj v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októ bra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami.

Toto ustanovenie umožňuje s ohľadom na samotný cieľ zákona spolupracovať s partnerskými finančnými spravodajskými jednotkami, ako aj medzinárodnými organizáciami zapojenými do procesu boja proti legalizá cii a financovaniu terorizmu.

K § 29

Aby Finančná spravodajská jednotka mohla plniť úlohy stanovené týmto zá konom je nevyhnutné, aby mala zabezpečený prístup k potrebným informáciám, respektíve k prostriedkom, ktoré sú ich nositeľom. Kontrola má v procese presadzovania opatrení zameraných proti legalizácii a financovaniu terorizmu zásadný význam. Finančná spravodajská jednotka ako ústredná národná jednotka zodpovedná za boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu musí mať prostriedky na kontrolu dodržiavania z ákonných povinností.

Vzhľadom na rozsah a určité špecifiká povinných osôb sú oproti doterajšej úprave v zákone č. 367/2000 Z. z. doplnené priamo v tomto zákone ďalšie kontrolné orgány – Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Oba tieto orgány sú oprávnené kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona v rozsahu povinných osôb, ktoré podliehajú ich dohľadu , respektíve dozoru. Týmto sa zabezpečí aj vyššia efektivita kontroly povinných osôb.

Aby sa predišlo 'dvojkoľajnosti' pri vykonávaní kontrol (Finančná spravodajská jednotka je oprávnená naďalej vykonávať kontrolu u všetkých povinných osôb) Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamujú Finančnej spravodajskej jednotke údaje potrebné na koordináciu kontrolnej činnosti a vedenie príslušných štatistík.

K § 30

Existencia oprávnenia na výkon kontroly si vyžaduje zabezpečenie podmienok pre jej efekt ívny výkon.

K § 31

V snahe zabezpečiť čo najefektívnejšie preventívne pôsobenie zákona a jeho šírenie medzi povinnými osobami, oznamujú jednotlivé orgány vykonávajúce dohľ ad nad povinnými osobami Finančnej spravodajskej jednotke podozrenie z jeho porušenia (napr. skutočnosť, že povinná osoba nemá vypracovaný program podľa § 20 alebo, že vykonala NOO bez ohlásenia), ktoré zistia pri výkone ich dohliadacej, kontrolnej či inej činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

K § 32

Ustanovenie upravuje správne delikty a sankcie za porušenie povinností ustanovený ch týmto zákonom. Vzhľadom na účel zákona, ako aj na to, že podnikanie na území Slovenskej republiky je otvorené pre zahraničné spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a ďalších významný ch povinných osôb, bola maximálna výška sankcií (doteraz 2 000 000,- Sk, resp. 4 000 000,- Sk) upravená podľa požiadaviek Smernice 2005/60/ES tak, aby tieto mohli byť účinné, primerané a efektívne.

Správne delikty sú tiež rozdelené z hľadiska ich závažnosti podľa toho, ako môžu jednotlivé porušenia zákona ovplyvniť dosiahnutie jeho účelu.

Navrhuje sa predĺženie objektívnej lehoty z troch rokov na päť rokov v súlade s päťročnou lehotou určenou pre povinné osoby v súvislosti s uchovávaním určených informácií a písomný ch dokladov.

K § 33

V záujme ochrany informácií o NOO a opatreniach vykonaných Finanč nou spravodajskou jednotkou pred ich vyzradením tretej osobe je možné za porušenie tejto povinnosti uložiť fyzickej osobe pokutu do 100 000,- Sk. Príslušnosť na prejednávanie priestupku je v zákone určená pre Finan čnú spravodajskú jednotku. Toto ustanovenie súvisí aj s ochranou zamestnanca, ktorý NOO v rámci povinnej osoby zistil.

K § 34

Vzhľadom na to, že o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo samostatnú zárobkovú činnosť môže rozhodnúť len orgán, ktorý ho vydal, Finančná spravodajská jednotka podáva podnet na jeho odobranie príslušnému orgánu a zároveň požaduje informáciu o spôsobe vybavenia takéhoto návrhu.

K § 35

Vzhľadom na to, že v súvislosti so zdržaním NOO (§17) alebo jej ohlásením môže vzniknúť klientovi, ktorého sa NOO týka škoda, je potrebné jednoznačne upravi ť zodpovednosť za takto vzniknutú škodu. V týchto prípadoch, ak povinná osoba postupovala v dobrej viere (pri pochybnostiach platí, že postupovala v dobrej viere) a vznikla škoda, za túto zodpovedá štát.

K § 36

Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona musí povinná osoba v závislosti od rizika, ktoré sama posúdi, uplatniť postupy základnej alebo zvýšenej starostlivosti aj na existuj úcich klientov. Príslušnú starostlivosť voči existujúcim klientom bude povinná osoba uplatňovať postupne od najrizikovejších klientov.

Na prepracovanie programov vlastnej činnosti, resp. na vypracovanie nových programov budú mať povinné osoby k dispozícii časový úsek dlhší než tri mesiace.

K § 37

Vymedzuje preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe návrhu zákona.

K § 38

Zrušuje sa zákon č. 367/2000 Z.z.

K § 39

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 15. 12. 2007 v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

K Èl. II.

Legislatívno-technická úprava nevyhnutná na zosúladenie zákona s návrhom zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovan ím terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. III.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IV.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. V.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VIII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IX.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. X.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti n ávrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XIII.

Účinnosť návrhu zákona je stanovená podľa čl. 45 Smernice 2005/60/ES.

K prí lohe

Obsahuje označenie preberaných právnych aktov Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 22. augusta 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore