Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov 291/2002 účinný od 01.06.2024

Platnosť od: 18.06.2002
Účinnosť od: 01.06.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Podvojné účtovníctvo, Štátna správa, Rozpočtové právo, Cenné papiere, Zdravotné poistenie, Štátna hospodárska politika, Štátne fondy, Zamestnanosť
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST35JUD10DS36EUPP7ČL0

Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov 291/2002 účinný od 01.06.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 291/2002 s účinnosťou od 01.06.2024 na základe 389/2022

Legislatívny proces k zákonu 389/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 389/2022, dátum vydania: 29.11.2022

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona predovšetkým zohľadňuje poznatky získané pri odvádzaní prebytku osobitného účtu Štátnej pokladnice do príjmov štátneho rozpočtu počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy ustanovení 6 ods. 5 8 návrhu zákona) týkajúcich sa vymedzenia osobitného účtu. Tieto ustanovenia v súčasnosti nezohľadňujú reálny stav napr. úročenia vkladov a zostatkov bežných účtov, úročenia PM účtu vedeného v TARGET2-SK v Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“), rozširovania služieb pre klientov Štátnej pokladnice a s tým spojené novovznikajúce výdavky.

Cieľmi predkladaného návrhu zákona je najmä:

•spresnenie vymedzenia osobitného účtu,

•spresnenie vymedzenia a doplnenie príjmov osobitného účtu,

•spresnenie vymedzenia a rozšírenie výdavkov osobitného účtu,

•úprava formy preddavku, ktorou sa v priebehu rozpočtového roka odvádza prebytok osobitného účtu do príjmov štátneho rozpočtu,

•spresnenie postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra“) z pohľadu investorov a účastníkov finančného trhu ako aj s ohľadom na transakcie uzatvárané na finančnom trhu.

V osobitných článkoch II. a III. sa navrhujú zmeny v súvisiacich zákonoch, ktorými zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Február 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Máj 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Návrh zákona predovšetkým zohľadňuje poznatky získané pri odvádzaní prebytku osobitného účtu Štátnej pokladnice do príjmov štátneho rozpočtu počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia osobitného účtu, ktorá v súčasnosti nezohľadňuje reálny stav aplikačnej praxe napr. v oblasti úročenia vkladov a zostatkov bežných účtov, úročenia PM účtu vedeného v TARGET2-SK v Národnej banke Slovenska, rozširovania služieb pre klientov Štátnej pokladnice a s tým spojené novovznikajúce výdavky.

V návrhu zákona sa ďalej spresňujú ustanovenia týkajúce sa postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity s ohľadom na viaceré skutočnosti, a to najmä: vzťah k Ministerstvu financií Slovenskej republiky, uzatváranie transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, spätné odkúpenie a predčasné splácanie štátneho dlhu, uzatváranie transakcií vo vzťahu k účtom klienta Štátny dlh.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom je navrhovanými zmenami zosúladiť právnu úpravu s potrebami aplikačnej praxe najmä spresnením vymedzenia osobitného účtu Štátnej pokladnice a postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Upravuje sa vymedzenie preddavku odvádzaného v prípade kladného zostatku osobitného účtu, pretože rezerva, o ktorú je znížený, sa netvorí iba na vyplatenie úrokov, ako je to uvedené v pôvodnom znení, ale aj na financovanie všetkých výdavkov osobitného účtu. Cieľom je, aby v prípade neočakávaného nárastu výdavkov osobitného účtu v priebehu kalendárneho roka, Štátna pokladnica mohla tvoriť rezervu do výšky 100% zostatku osobitného účtu, pričom na konci kalendárneho roka Štátna pokladnica odvedie kladný zostatok osobitného účtu v plnej výške do príjmov štátneho rozpočtu.

Spresnením postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, keď agentúra nemusí pôsobiť výlučne len ako splnomocnenec ministerstva, ale aj ako samostatný a autonómny subjekt konajúci v mene

3

Slovenskej republiky sa sleduje zefektívnenie procesov vo vzťahu k investorom a účastníkom finančného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo financií SR, Štátna pokladnica, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenia neboli zvažované, nakoľko ide o precizovanie doterajšej právnej úpravy na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nerealizovanie navrhovaných úprav by spôsobovalo problémy v aplikačnej praxi, keďže súčasná právna úprava nezohľadňuje aktuálny stav z dôvodu dynamiky technického pokroku a potreby jeho pretavenia do služieb klientov Štátnej pokladnice, resp. pri realizovaní transakcií zo strany Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity vo vzťahu k investorom a účastníkom finančného trhu.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Bezpredmetné, keďže týmto materiálom nedochádza k transpozícii práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

K preskúmaniu účelnosti a účinnosti materiálu by mohlo dôjsť na konci kalendárneho roka 2022, kedy Štátna pokladnica odvádza kladný zostatok osobitného účtu v plnej výške do štátneho rozpočtu.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

4

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo financií SR, odbor štátnych podnikov a špecifických operácií štátu

Ing. Dagmar Guľová, e-mail:

dagmar.gulova@mfsr.sk

 

Mgr. Júlia Švajková, e-mail:

julia.svajkova@mfsr.sk

 

Tel.: 02/5958 3228

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Informácie a údaje Ministerstva financií SR, Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

6

B. Osobitná časť

K čl. I – zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K bodom 1, 2, 3, 13 a 14 4 ods. 1, § 4 ods. 2 a 5 7, § 5 ods. 2, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1, § 15 ods. 2 a 5 až 7, § 16 ods. 2]:

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s funkciou riaditeľa Štátnej pokladnice a riaditeľa agentúry, aby nedochádzalo k ich zámene. Navrhované zmeny majú legislatívno-technický charakter.

K bodom 4, 10 a 18 [§ 6 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. c) a § 20]

Navrhované zmeny majú legislatívno-technický charakter. Nástupcom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky aj Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré podľa § 2 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 35/2019 Z. z.“) spolu s daňovými úradmi, colnými úradmi a Kriminálnym úradom finančnej správy tvorí finančnú správu a ktoré podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z. riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy.

K bodu 5 [§ 6 ods. 1 písm. d)]:

Navrhovaná zmena zohľadňuje postavenie Štátnej pokladnice vo vzťahu k zákonu č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona je Štátna pokladnica poskytovateľom platobných služieb s príslušnými právami a povinnosťami pri poskytovaní platobných služieb.

K bodu 6 [§ 6 ods. 1]:

Aktualizované upravené znenie písmena d) zahŕňa aj doterajšie znenie písmen d), e) a f), ktoré sa tým stávajú nadbytočné.

K bodu 7 [§ 6 ods. 4]:

Navrhovaná zmena spresňuje rozsah platobných operácií, pri ktorých sa suma prepočítava z jednej meny na inú menu. Navrhovaná zmena má legislatívno-technický charakter.

K bodu 8 [§ 6 ods. 5 až 8]:

Zmenou navrhovanou v § 6 ods. 5 sa reaguje na poznatky, ktoré Štátna pokladnica získala pri vykonávaní svojej činnosti počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy týkajúcej sa osobitného účtu. Cieľom navrhovanej zmeny je spresniť vymedzenie osobitného účtu tak, aby sa na osobitnom účte sledovali príjmy a výdavky súvisiace s pôsobnosťou Štátnej pokladnice vymedzenou v § 6 a § 11 zákona č. 291/2002 Z. z.

7

Predmetom navrhovanej zmeny v § 6 ods. 6 je spresnenie doterajšieho znenia vymedzenia príjmov osobitného účtu na základe znalostí z praxe. Podľa súčasne platného znenia písmena e) príjmami osobitného účtu Štátnej pokladnice kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) a kurzom použitým Štátnou pokladnicou, ktoré vznikali pri zúčtovaní prevodov prostriedkov ES, pre ktoré v tom období platili iné pravidlá ako pre ostatné prevody v cudzej mene. Prevody prostriedkov ES sa museli v zmysle vtedy platnej legislatívy realizovať v cudzej mene EUR podľa kurzu vyhláseného ECB k stanovenému dňu na mesačnej báze. Po prechode na menu EUR pôvodné znenie stratilo opodstatnenie, pretože z prevodov prostriedkov ES nevznikajú kurzové rozdiely a zúčtovávajú sa tak ako ostatné prevody klientov v mene EUR. Z tohto dôvodu sa pôvodné znenie nahrádza novým písmenom f), ktoré reflektuje vznikajúce kurzové rozdiely z tzv. konverzných operácií, ktoré Štátna pokladnica odvádza do príjmov štátneho rozpočtu. Navrhovaná zmena má legislatívno-technický charakter.

V navrhovanom znení § 6 ods. 7 sa spresňuje a rozširuje doterajšie vymedzenie výdavkov osobitného účtu s ohľadom na aktuálny stav. Medzi výdavky osobitného účtu sa dopĺňajú výdavky vyplývajúce z úročenia zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených podľa § 6 ods. 1 písm. e) negatívnou úrokovou sadzbou na základe Rozhodnutia ECB z 5. júna 2014 o úročení vkladov, zostatkov a prebytočných rezerv (ECB/2014/23). Táto zmena úročenia významný vplyv aj na úročenie zostatku na PM účte Štátnej pokladnice ako účastníka v TARGET2 vedeného v NBS. Pôvodná právna úprava zákona zohľadňovala iba úročenie kladnou úrokovou sadzbou. Ďalšími výdavkami osobitného účtu, o ktoré sa rozširujú, výdavky určené v písmene c), ktoré Štátnej pokladnici vznikajú hlavne z dôvodu zavádzania nových služieb pre klientov Štátnej pokladnice. Sem patrí aj zmluvne dohodnutá ročná odmena pre NBS za poskytovanie špecializovaných bankových služieb v krízových situáciách. Rovnako ako pri odseku 6 aj v odseku 7 sa pôvodné znenie písmena b) o kurzových rozdieloch mení a zároveň sa vkladá nové písmeno d) z dôvodu, ako je uvedený pri odseku 5.

V nadväznosti na zmeny v odsekoch 5 až 7 sa v odseku 8 upravuje vymedzenie preddavku odvádzaného v prípade kladného zostatku osobitného účtu, pretože rezerva, o ktorú je znížený, sa netvorí iba na vyplatenie úrokov podľa § 11 ods. 5, ako je to uvedené v pôvodnom znení, ale na financovanie všetkých výdavkov osobitného účtu podľa § 6 ods. 7. V prípade neočakávaného nárastu výdavkov osobitného účtu v priebehu kalendárneho roka (napr. nárast účastníckych a transakčných poplatkov v platobných systémoch, zvýšenie nákladov za nerealizované konverzné operácie), Štátna pokladnica môže tvoriť rezervu do výšky 100% zostatku osobitného účtu. Na konci kalendárneho roka Štátna pokladnica odvádza kladný zostatok osobitného účtu v plnej výške do príjmov štátneho rozpočtu.

K bodom 9 a 12 [§ 11 ods. 5 a § 12 ods. 5 a 10]

Legislatívno-technické zmeny spočívajúce v aktualizácii odkazov na novelizovaný § 6 ods. 1.

K bodu 11 [§ 12 ods. 1 písm. d)]:

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca zmenu v právnej úprave: zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá nové

8

znenie písmena d), poznámky pod čiarou k odkazu 24a a vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 25b.

K bodu 16 [§ 17 ods. 1]:

Navrhuje sa spresnenie postavenia agentúry z pohľadu investorov a účastníkov finančného trhu, keď agentúra nemusí pôsobiť výlučne len ako splnomocnenec ministerstva, ale aj ako samostatný a autonómny subjekt konajúci v mene Slovenskej republiky.

Postavenie agentúry len ako splnomocnenca ministerstva v praxi vyvoláva otázky ohľadom jej oprávnenia uzatvárať určité typy transakcií na úrovni suverénneho subjektu (Slovenskej republiky), najmä s ohľadom na to, či sa jedná o transakciu, ktorá bola splnomocniteľom (ministerstvom) riadne autorizovaná a schválená. Agentúra v súčasnosti disponuje dostatočným materiálnym a personálnym zázemím, jedinečnými odbornými kapacitami a najmä reputáciou na finančnom trhu, aby vo veciach jej pôsobnosti 17 zákona č. 291/2002 Z. z.) mohla konať aj autonómne. Koncept samostatnej a oddelenej činnosti agentúry je vymedzený v § 14 a podporne aj v § 19 ods. 2 zákona č. 291/2002 Z. z. a z uvedeného dôvodu by činnosť agentúry nemala byť vnímaná len ako prenesená od iných orgánov. Pre porovnanie, Štátna pokladnica podľa § 6 zákona č. 291/2002 Z. z. vykonáva pôsobnosť samostatne.

Cieľom navrhovaných zmien v § 17 ods. 1 je spresnenie postavenia agentúry:

-v písmene e) - pri výplate menovitých hodnôt a výnosov štátnych cenných papierov, kde agentúra využíva súčinnosť tretích subjektov pôsobiacich na finančnom trhu;

-v písmene g) - pri uzatváraní transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, pričom sa navrhuje transakcie s derivátmi vyčleniť do samostatného písmena p);

-v písmene h) - pri spätnom odkúpení štátneho dlhu, kde agentúra využíva súčinnosť tretích subjektov pôsobiacich na finančnom trhu;

-v písmene i) - pri predčasnom splácaní štátneho dlhu, kde agentúra využíva súčinnosť tretích subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, a flexibilitu jej pôsobnosti pri splatení štátneho dlhu v súlade s inými osobitnými predpismi (napr. zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov);

-v písmene j) - pri uzatváraní transakcií vo vzťahu k účtom klienta Štátny dlh, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody;

-v písmene k) - pri uzatváraní transakcií s voľnými finančnými prostriedkami, ktorých bežnou súčasťou úložky na finančnom trhu u protistrán, ako najmä finančné inštitúcie a štátne agentúry vykonávajúce podobné činnosti ako agentúra, navrhovaná úprava zároveň spresňuje postavenie agentúry pri uzatváraní transakcií na finančnom trhu, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody;

-v písmene l) - pri uzatváraní transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, pričom transakcie s derivátmi sa navrhuje vyčleniť do samostatného písmena p).

Cieľom zmeny v odseku 1 písm. o) je pomenovať existujúci rámec fungovania primárneho a sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi, v ktorom agentúra pôsobí, agentúre sú poskytnuté dostatočne široké kompetencie, aby mohla zabezpečovať potrebnú likviditu a tým aj atraktívnosť slovenských štátnych cenných papierov; v tejto súvislosti agentúra vstupuje do zmluvných vzťahov s účastníkmi a organizátormi primárneho a sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi.

9

Povaha transakcií s derivátmi, do ktorých vstupuje agentúra, vyžaduje vyčlenenie do samostatného písmena p). V rámci transakcií s derivátmi takisto agentúra môže zriaďovať zábezpeky (napr. vo forme Credit Support Annex v rámci štandardov ISDA).

K bodu 17 [§ 17 ods. 2]:

Cieľom navrhovanej úpravy je spresniť postavenie agentúry pri uzatváraní transakcií na peňažnom trhu s dočasne voľnými finančnými prostriedkami Štátnej pokladnice na vybraných účtoch Štátnej pokladnice, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody.

K Čl. II – zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v čl. I. Dodáva sa aj spresnenie, že činnosť splácania záväzkov zo štátnych dlhopisov zahŕňa splácanie menovitej hodnoty ako aj vyplácanie výnosu; obdobne je to upravené aj v § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 291/2002 Z. z..

K Čl. III zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

V nadväznosti na skúsenosti z praxe sa v zákone č. 291/2002 Z. z. spresňuje vymedzenie príjmov osobitného účtu a rozširuje vymedzenie príjmov osobitného účtu v Štátnej pokladnici o príjmy z použitia kurzov súvisiacich so zabezpečovaním platobných operácií, pri ktorých sa suma prepočítava z jednej meny na inú menu. Navrhovaná zmena rieši previazanosť zostatku osobitného účtu na štátny rozpočet a má legislatívno-technický charakter.

K Čl. IV- účinnosť

Dátum účinnosti sa navrhuje tak, aby bola zabezpečená dostatočná legisvakancia.

V Bratislave 26. mája 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore