Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) 29/1984 účinný od 01.09.2007 do 31.08.2008
Platnosť od: | 04.04.1984 |
Účinnosť od: | 01.09.2007 |
Účinnosť do: | 31.08.2008 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Oblasť: | Stredné školstvo, Základné školstvo |
Originál dokumentu: |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Základné školy, učilištia a stredné školy sú súčasťou česko-slovenskej výchovno-vzdelávacej sústavy; v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.
Vo veciach výchovy a vzdelávania sú priamo riadené Ministerstvom školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky v Slovenskej republike (ďalej len „ministerstvo školstva“).
§ 2
Sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, základná škola s materskou školou, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy.
Školy uvedené v odseku 1 okrem základných škôl, základných škôl s materskou školou, špeciálnych základných škôl, praktických škôl, odborných učilíšť, učilíšť a gymnázií sa môžu na návrh zriaďovateľa spájať splynutím do združenej strednej školy. Združená stredná škola sa zriaďuje podľa siete škôl a školských zariadení.
Ministerstvo školstva ustanoví vyhláškou typy a názvy jednotlivých druhov škôl uvedených v odseku 1.
§ 3
Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v štátnom jazyku.1) Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelávanie v ich jazyku.
Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, to jest žiakom s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným postihnutím, žiakom zdravotne oslabeným a chorým, žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou, žiakom s autizmom, žiakom s vývinovými poruchami učenia alebo správania, žiakom s ťažkým mentálnym postihnutím umiestneným v domovoch sociálnych služieb, žiakom s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu a žiakom intelektovo nadaným sa poskytuje vzdelanie zodpovedajúce ich individuálnym schopnostiam špeciálnymi formami a metódami zodpovedajúcimi ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu.
Nepočujúcim a nevidomým sa zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku s použitím posunkovej reči1a) alebo Braillovho písma.
§ 3a
Výchova a vzdelávanie od 5. ročníka základnej školy a na stredných školách sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku na základe súhlasu ministerstva školstva.
V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučovanie uskutočňuje v cudzom jazyku, musí byť jeho súčasťou vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.
Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela kultúrnu dohodu, na základe ktorej zriadila triedu alebo školu, kde druhým vyučovacím jazykom je jazyk tohto štátu.
§ 4
Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách1b); v iných ako štátnych školách sa môže poskytovať vzdelávanie za úhradu.
Bezplatne sa zapožičiavajú školské učebnice a učebné texty na povinné vyučovacie predmety žiakom základných škôl a stredných škôl (§ 5, 7, 17a, 28 a § 57b).
Spôsob používania školských učebníc a učebných textov uvedených v odseku 2 ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
§ 4a
Školy a strediská praktického vyučovania, ktorých zriaďovateľom je orgán štátnej správy v školstve1c), môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť.1d) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.
§ 4b
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.1da) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo žiaka. Uchádzač alebo žiak nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, žiaka, učiteľa alebo iného zamestnanca školy podľa § 2 alebo § 33a sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
Uchádzač alebo žiak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.1da)
Základná škola alebo stredná škola nesmie uchádzača alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
DRUHÁ ČASŤ
ZÁKLADNÁ ŠKOLA
§ 5
Základná škola poskytuje základné vzdelanie; zabezpečuje rozumovú výchovu v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie a poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú výchovu a ekologickú výchovu žiakov; umožňuje aj náboženskú výchovu a športovú prípravu. V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
Základná škola pripravuje žiakov pre ďalšie štúdium a prax.
§ 6
Základná škola má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka. Od piateho ročníka sa spravidla diferencuje podľa záujmov a schopností žiakov.
Nultým ročníkom základnej školy je forma výchovy a vzdelávania detí ako integrálna súčasť základnej školy. Vyučovanie v nultom ročníku sa môže organizovať s celodenným výchovným pôsobením s akceleračnými programami a cvičeniami na rozvoj poznávacích a mimopoznávacích funkcií s čiastočným plnením učebných osnov prvého ročníka základnej školy. Nultý ročník je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosahujú školskú zrelosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia učiva 1. ročníka základnej školy za jeden školský rok.
V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie všetkých deviatich ročníkov základnej školy, môže sa zriadiť základná škola, ktorá nemá všetky ročníky. Žiaci, ktorí skončia posledný ročník takej školy, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky na základnej škole so všetkými ročníkmi.
TRETIA ČASŤ
STREDNÉ ŠKOLY
PRVÝ DIEL
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH
§ 7
Stredné školy poskytujú žiakom stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie a pripravujú ich na výkon povolaní a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach života; pripravujú žiakov aj na štúdium na vysokých školách.
Stredné školy uplatňujú jednotu výchovy a vzdelávania, spojenie školy so životom a usilujú sa o všestranný harmonický rozvoj osobnosti mladého človeka; vychovávajú ho v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie, formujú jeho intelektuálny a mravný rozvoj, pripravujú ho na tvorivú prácu a odbornú činnosť v povolaní a poskytujú estetickú, zdravotnú, telesnú výchovu a ekologickú výchovu; umožňujú aj náboženskú výchovu a športovú prípravu.
Stredné školy sa členia na tieto druhy: stredné odborné učilište, gymnázium a stredná odborná škola.
Stredné školy uvedené v odseku 3, ktoré zabezpečujú športovú prípravu vo všetkých triedach, sú športové školy.
Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú aj v združených stredných školách, ktoré vznikli splynutím stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť, spravidla s rovnakým alebo obdobným obsahom odborného vzdelávania, s cieľom efektívne riadiť výchovno-vzdelávací proces, skvalitňovať odborné vzdelávanie a skvalitňovať využívanie personálneho a materiálneho zabezpečenia týchto škôl.
Združená stredná škola poskytuje vzdelanie podľa § 8 v študijných odboroch a v učebných odboroch stredných škôl.
§ 8
Stredné odborné vzdelanie zahŕňa všeobecné vzdelanie a odbornú prípravu; ukončuje sa úspešným vykonaním záverečnej skúšky v študijných alebo učebných odboroch.
Úplné stredné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie zahŕňa obsahovo širšie a hlbšie všeobecné vzdelanie a odbornú prípravu diferencovanú podľa druhu stredných škôl; úplné stredné vzdelanie sa ukončuje úspešným vykonaním maturitnej skúšky na gymnáziu, úplné stredné odborné vzdelanie sa ukončuje úspešným vykonaním maturitnej skúšky na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti.
Vyššie odborné vzdelanie zahŕňa všeobecné vzdelanie, špeciálnu odbornú prípravu a umeleckú a pedagogicko-umeleckú prípravu; vyššie odborné vzdelanie sa ukončuje úspešným vykonaním absolutória.
DRUHÝ DIEL
STREDNÉ ODBORNÉ UČILIŠTE
§ 9 - Výchova a vzdelávanie na strednom odbornom učilišti
Stredné odborné učilište pripravuje na výkon robotníckych povolaní a odborných činností zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Toto štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou.
Stredné odborné učilište pripravuje v študijných odboroch na výkon niektorých náročných robotníckych povolaní a niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou.
Stredné odborné učilište zabezpečuje žiakom teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania; môže tiež zabezpečovať len teoretické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania alebo praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania.
Ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví vyhláškou učebné a študijné odbory vhodné pre žiakov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
§ 9a - Stredisko praktického vyučovania
Stredisko praktického vyučovania zabezpečuje praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania pre žiakov, ktorým stredné odborné učilište zabezpečuje iba teoretické vyučovanie.
Stredisko praktického vyučovania zodpovedá za výuku podľa ustanovených učebných plánov a učebných osnov, pritom spolupracuje so stredným odborným učilišťom, ktoré pre žiakov zabezpečuje teoretické vyučovanie.
§ 10a - Pracovisko praktického vyučovania
Pracovisko praktického vyučovania zabezpečuje praktické vyučovanie pre žiakov, ktorým stredné odborné učilište zabezpečuje teoretické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania. Pracovisko praktického vyučovania zriaďuje so súhlasom ministerstva školstva občan, pre ktorého sa žiaci pripravujú.
Občan, ktorý zriadil pracovisko praktického vyučovania, zodpovedá za výuku podľa ustanovených učebných plánov a učebných osnov, pritom spolupracuje so stredným odborným učilišťom, ktoré pre žiakov zabezpečuje teoretickú výuku.
Občan, ktorý zriadil pracovisko praktického vyučovania, uhrádza náklady na jeho prevádzku a rozvoj. Ak sa na pracovisku praktického vyučovania pripravujú žiaci aj pre iných občanov, sú títo povinní uhrádzať pomerný diel nákladov vynaložených na ich prípravu.
§ 11 - Úlohy orgánov a organizácií
Orgány a organizácie, ktoré zriaďujú stredné odborné učilištia, zodpovedajú za prípravu mládeže na povolanie na týchto učilištiach a v rozsahu svojej pôsobnosti ich riadia; sú povinné vytvárať priaznivé podmienky pre rozvíjanie schopností a iniciatívy žiakov a ich uplatnenie v praxi.
Orgány v odbore svojej pôsobnosti na stredných odborných učilištiach riadia a plánujú prípravu mládeže na povolanie.
Orgány, ktoré rozhodli o zrušení, rozdelení, zlúčení alebo splynutí stredného odborného učilišťa alebo strediska praktického vyučovania, určia stredné odborné učilište alebo stredisko praktického vyučovania, ktoré prevezme práva a povinnosti k žiakom.
Organizácie môžu byť ústredným orgánom štátnej správy poverené riadením stredných odborných učilíšť.
Na nakladanie s majetkom štátu v správe stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania sa v celom rozsahu vzťahujú osobitné predpisy.1g)
Na financovanie prípravy mládeže na povolania v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania sa vzťahuje osobitný predpis.
V prípade zániku družstva, prípadne stredného odborného učilišťa alebo strediska praktického vyučovania v jeho pôsobnosti je družstvo povinné prednostne ponúknuť majetok slúžiaci strednému odbornému učilišťu alebo stredisku praktického vyučovania príslušnému krajskému úradu, ktorý zriadi stredné odborné učilište alebo stredisko praktického vyučovania, alebo takto získaný majetok pripojí k už zriadenému strednému odbornému učilišťu alebo stredisku praktického vyučovania.
Ministerstvo školstva ustanoví vyhláškou postup a podrobnejšie vymedzenie úloh orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže pre povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a podmienky pre ich zriaďovanie.
Ministerstvo školstva a orgán štátnej správy v školstve vykonávajú štátnu správu voči stredným odborným učilištiam podľa osobitných predpisov.3)
§ 11a
Štátny podnik alebo štátna organizácia, ktorých vnútornou organizačnou jednotkou je stredné odborné učilište, prevedú najneskoršie do 30. 6. 1991 právo hospodárenia s majetkom slúžiacim k 30. 6. 1990 prevažne pre prípravu mládeže na povolanie a odborné činnosti na príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadi stredné odborné učilište podľa § 10. Ak nemôže príslušný ústredný orgán štátnej správy zriadiť z vážnych dôvodov stredné odborné učilište, prevedie so súhlasom ministerstva školstva právo hospodárenia k tomuto majetku iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadi stredné odborné učilište vo svojej pôsobnosti. Rozsah majetku, ku ktorému sa prevádza právo hospodárenia, navrhne preberajúci ústredný orgán štátnej správy.
Štátny podnik alebo štátna organizácia, ktorých vnútornou organizačnou jednotkou je stredisko praktického vyučovania, prevedú najneskoršie do 30. 6. 1991 právo hospodárenia s majetkom1b) slúžiacim k 30. 6. 1990 prevažne pre prípravu mládeže na povolanie a odborné činnosti na príslušný ústredný orgán štátnej správy. Tento ústredný orgán štátnej správy pričlení stredisko praktického vyučovania k strednému odbornému učilišťu vo svojej pôsobnosti alebo zriadi stredisko praktického vyučovania podľa § 10.
Pokiaľ je stredisko praktického vyučovania fyzicky neoddeliteľnou súčasťou štátneho podniku alebo štátnej organizácie, uzavrú tieto s príslušným stredným odborným učilišťom najneskoršie do 30. 6. 1991 o majetku slúžiacom k 30. 6. 1990 prevažne pre prípravu mládeže na povolanie a odborné činnosti hospodársku zmluvu o dočasnou užívaní2) alebo výnimočne zmluvu o nájme.3)
Pokiaľ štátny podnik alebo štátna organizácia, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je stredné odborné učilište alebo stredisko praktického vyučovania, zaniká likvidáciou, postupuje sa podľa odseku 1 alebo odseku 2. Vo výnimočných prípadoch, ak nie je možné majetok slúžiaci stredisku praktického vyučovania takto previesť, poskytne likvidátor príslušnému strednému odbornému učilišťu finančnú náhradu.
Podrobnosti pre uzavieranie hospodárskych zmlúv podľa odsekov 1 až 4 ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Spory o prevod práva hospodárenia podľa odsekov 1 až 3 rozhodujú orgány hospodárskej arbitráže.
§ 14
Orgán štátnej správy v školstve môže po prerokovaní s orgánom alebo organizáciou, ktorá zriadila stredné odborné učilište alebo stredisko praktického vyučovania, určiť, že na strednom odbornom učilišti alebo v stredisku praktického vyučovania sa budú pripravovať žiaci aj pre iné organizácie.
TRETÍ DIEL
§ 15 - Gymnázium
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách. Ďalej pripravuje aj na výkon niektorých činností v správe, kultúre a v ďalších oblastiach. Gymnázium má najmenej štyri a najviac osem ročníkov.
Prvý až štvrtý ročník osemročného gymnázia sa môže zriadiť aj pri základnej škole.
ŠTVRTÝ DIEL
§ 16 - Stredná odborná škola
Stredná odborná škola pripravuje predovšetkým na výkon odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravuje aj na štúdium na vysokej škole. Štúdium trvá spravidla čtyri roky.
§ 17 - Konzervatórium
Konzervatórium je špecifický typ strednej odbornej školy, ktorá pripravuje pre odbor spev, hudba, tanec alebo dramatické umenie. Pripravuje aj na štúdium na vysokej škole.
Konzervatórium má spravidla šesť ročníkov, v odbore tanec osem ročníkov a ukončuje sa absolutóriom.
PIATY DIEL
§ 17a - Učilište
Učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon povolania žiakom, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku na základnej škole v nižšom než deviatom ročníku alebo deviaty ročník neukončili úspešne, ako aj žiakom, ktorí úspešne neukončili základnú školu po deviatich rokoch školskej dochádzky. Príprava v učilišti sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky.
Učilište sa zriaďuje a zrušuje podľa § 10 a vzťahujú sa naň § 9 ods. 3, § 11, § 11a 12, 14, § 20 ods. 2 a § 22 až 25.
ŠIESTY DIEL
ŠTÚDIUM NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH
Prijímanie na štúdium na stredných školách
§ 18
Právo študovať na stredných školách majú žiaci a ďalší uchádzači podľa schopností, vedomostí, záujmov a zdravotnej spôsobilosti.
§ 19
Na štúdium na stredných školách sa prijímajú žiaci a ďalší uchádzači, ktorí úspešne skončili základnú školu.
Do prvého ročníka osemročného gymnázia sa prijímajú žiaci, ktorí úspešne skončili štvrtý ročník základnej školy.
Na štúdium na stredných školách sa prijímajú aj ďalší uchádzači, ktorí získali základné vzdelanie alebo základy vzdelania podľa skorších predpisov.
Žiakov, ktorí úspešne skončia ôsmy ročník základnej školy, možno prijať do prvého ročníka strednej školy, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v cudzom jazyku (§ 3a ods. 3), do tried s päťročným štúdiom. Títo žiaci splnia povinnú školskú dochádzku skončením druhého roku štúdia na strednej škole (§ 34 ods. 3).
Ministerstvo školstva ustanoví vyhláškou rozsah právomocí a povinností riaditeľov stredných škôl pri prijímaní žiakov a ďalších uchádzačov na štúdium na stredných školách; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 20 - Formy a priebeh štúdia na stredných školách
Štúdium na stredných školách sa organizuje ako denné štúdium, štúdium popri zamestnaní alebo ako kombinované štúdium podľa študijných odborov a na stredných odborných učilištiach aj podľa učebných odborov.
Pri štúdiu na strednej škole sa umožňuje zmena štúdijného alebo učebného odboru, prestup na inú školu, opakovanie ročníka a prerušenie štúdia.4)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ustanovuje rozsah, podmienky, dĺžku a priebeh štúdia v stredných školách a sústavu študijných odborov a učebných odborov.
§ 21 - Štúdium popri zamestnaní, kombinované štúdium a štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov
Štúdium popri zamestnaní sa organizuje ako večerné (smenové), diaľkové alebo externé.
Štúdium popri zamestnaní možno kombinovať s denným štúdiom (kombinované štúdium).
Vzdelanie dosiahnuté na stredných školách štúdiom popri zamestnaní alebo kombinovaným štúdiom je rovnocenné so vzdelaním získaným v dennom štúdiu.
Na prehĺbenie dosiahnutého vzdelania môžu stredné školy organizovať aj štúdium jednotlivých vyučovacích predmetov.
Ministerstvo školstva ustanovujú po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom dĺžku a organizáciu štúdia popri zamestnaní a kombinovaného štúdia, ako aj organizáciu štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 22 - Praktické vyučovanie
Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania na stredných školách a na osobitných odborných učilištiach; uskutočňuje sa v ňom spojenie výchovy a vzdelávania s praxou, dôsledné osvojenie príslušných zručností a získanie schopností využívať vedomosti v praxi.
Hlavnými formami praktického vyučovania sú odborný výcvik, cvičenie, učebná prax a odborná (umelecká) prax. Odborná (umelecká) prax sa môže uskutočňovať aj v období školských prázdnin po dobu určenú pre jednotlivé študijné (učebné) odbory učebnými plánmi a učebnými osnovami.
Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školách a v školských zariadeniach a v orgánoch a organizáciách v pôsobnosti ústredných orgánov alebo orgánov štátnej správy v školstve. Orgány a organizácie sú povinné vytvárať na praktické vyučovanie potrebné podmienky, bezplatne poskytovať určené učebné pomôcky a uhrádzať osobné a vecné náklady spojené s praktickým vyučovaním, ktoré sa v týchto orgánoch a organizáciách uskutočňuje.
§ 23 - Spoločensky prospešná práca
Spoločensky prospešná práca žiakov stredných škôl je dobrovoľná a možno ju vykonávať iba v čase mimo vyučovania.
§ 24 - Finančné a hmotné zabezpečenie žiakov stredných škôl
Žiakom stredných odborných učilíšť poskytuje stredné odborné učilište z prostriedkov organizácií alebo orgánov štátnej správy v školstve finančné a hmotné zabezpečenie, ktorým sa sledujú výchovné ciele. Žiakom, ktorí sa na strednom odbornom učilišti nepripravujú pre žiadnu organizáciu, sa finančné a hmotné zabezpečenie uhrádza z prostriedkov orgánov štátnej správy v školstve. Žiakom, ktorí sa v praktickom vyučovaní pripravujú v stredisku praktického vyučovania, poskytuje finančné a hmotné zabezpečenie po dohode s príslušným stredným odborným učilišťom organizácia, ktorá stredisko praktického vyučovania zriadila. Žiakom, ktorí sa v praktickom vyučovaní pripravujú na pracovisku praktického vyučovania, poskytuje finančné a hmotné zabezpečenie po dohode s príslušným stredným odborným učilišťom občan, ktorý pracovisko praktického vyučovania zriadil. Finančné zabezpečenie sa poskytuje formou odmien. Hmotné zabezpečenie zahŕňa stravovanie a ubytovanie; žiakom sa môže poskytnúť aj ďalšie finančné a hmotné zabezpečenie. Finančné a hmotné zabezpečenie možno poskytovať aj v období školských prázdnin. Žiakom stredných odborných učilíšť, u ktorých je to odôvodnené komplexnosťou ich výchovy, ako aj žiakom, u ktorých je to odôvodnené ich sociálnymi pomermi alebo zdravotným stavom, možno poskytnúť ubytovanie a stravovanie bezplatne.
Žiakom gymnázií a stredných odborných škôl sa môže poskytnúť štipendium a hmotné zabezpečenie s prihliadnutím na ich sociálne pomery a prospech. Hmotné zabezpečenie zahŕňa najmä stravovanie a ubytovanie. Žiakom sa môže poskytnúť štipendium a hmotné zabezpečenie zo štátnych rozpočtových prostriedkov alebo z prostriedkov organizácií.
Podrobnosti o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných škôl ustanoví ministerstvo školstva vyhláškou.
§ 25 - Ukončenie štúdia na stredných školách
Na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, na strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu sa štúdium ukončuje maturitnou skúškou. Na študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a na učebných odboroch stredných odborných učilíšť sa ukončuje záverečnou skúškou. Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku, prestáva byť žiakom školy.
Ak žiak stredného odborného učilišťa nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku v učebnom odbore úspešne a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni, keď mal záverečnú skúšku vykonať.
Ak žiak v určenom termíne maturitnú skúšku alebo na stredných odborných školách na štúdiu kratšom ako štyri roky záverečnú skúšku úspešne nevykonal a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať záverečnú skúšku alebo maturitnú skúšku.
Žiakom prestáva byť aj ten žiak, ktorý zanechá štúdium alebo ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku alebo maturitnú skúšku alebo ktorý je zo štúdia vylúčený.
Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.
Ministerstvo školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom bližšie podmienky ukončovania štúdia na stredných školách; pri stredných zdravotníckych školách po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 26 - Nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium
Stredné školy organizujú nadstavbové štúdium, ktoré je určené pre uchádzačov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie. V nadstavbovom štúdiu sa študujúci zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Nadstavbové štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou.
Stredné školy organizujú pomaturitné štúdium, ktoré je určené pre uchádzačov, ktorí získali úplné stredné vzdelanie. V pomaturitnom štúdiu si študujúci dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie, zdokonaľujú sa na kvalifikovaný výkon povolania, špecializujú sa pre konkrétne činnosti alebo získavajú odbornú kvalifikáciu štúdiom v inom študijnom odbore než v tom, v ktorom vykonali maturitnú skúšku.
Nadstavbové a pomaturitné štúdium sa organizuje spravidla formou štúdia popri zamestnaní.
Ministerstvo školstva, a pokiaľ ide o zdravotnícke študijné odbory ministerstva zdravotníctva, ustanovujú po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky, obsah, organizáciu, formu, dĺžku, odbory nadstavbového štúdia a pomaturitného štúdia a spôsob jeho ukončovania.
§ 27
Podmienky prijímania a štúdia cudzincov na československých stredných školách upravujú osobitné predpisy.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ŠPECIÁLNE ŠKOLY
§ 28
V špeciálnych školách sa zabezpečuje vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorým ich postihnutie alebo intelektové nadanie nedovoľuje vzdelávať sa v ostatných školách podľa tohto zákona. Vykonáva sa špeciálnymi formami a metódami s možnosťou využitia kompenzačných pomôcok s cieľom začleniť žiakov do pracovného procesu a života spoločnosti.
Špeciálne školy sú špeciálne základné školy, špeciálne stredné školy, praktická škola a odborné učilištia.
V špeciálnych základných školách môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva, ustanoví osobitosti organizácie a dĺžku vzdelávania v špeciálnych školách, zaraďovanie, preraďovanie a prijímanie žiakov do špeciálnych škôl, podrobnosti o ukončovaní vzdelávania v špeciálnych školách, vydávaní záverečných vysvedčení v jednotlivých typoch špeciálnych škôl, spôsob finančného a hmotného zabezpečnia žiakov špeciálnych škôl, starostlivosť o zdravie a dozor nad žiakmi v špeciálnych školách a sústavu učebných odborov v odborných učilištiach.
§ 29 - Špeciálne základné školy
Špeciálne základné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, okrem žiakov s mentálnym postihnutím, výchovu a vzdelávanie podľa § 5 a 6 spôsobom primeraným ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu; zriaďujú sa spravidla ako školy pre jeden druh postihnutia alebo nadania. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie, v ktorom sa neuvádza vnútorná diferenciácia špeciálnej základnej školy.
V špeciálnych základných školách sa vzdelávanie uskutočňuje diferencovane podľa stupňa postihnutia alebo intelektového nadania žiaka.
Pre žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov s viacerými chybami v kombinácii s mentálnym postihnutím sa zriaďujú špeciálne základné školy; obsah vzdelávania v týchto školách je prispôsobený stupňu postihnutia žiakov a na základe týchto stupňov je špeciálna základná škola vnútorne diferencovaná.
V špeciálnej základnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím sa vzdelávajú žiaci s takými rozumovými nedostatkami, pre ktoré sa nemôžu úspešne vzdelávať v základnej škole a ani v iných špeciálnych základných školách, a žiaci, ktorí sú schopní osvojiť si aspoň niektoré prvky vzdelania. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie, v ktorom sa uvádza vnútorná diferenciácia špeciálnej základnej školy.
Špeciálne základné školy majú deväť ročníkov. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva, ustanoví, ktoré špeciálne základné školy majú desať alebo jedenásť ročníkov.
§ 30 - Špeciálne stredné školy
Špeciálne stredné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa nemôžu vzdelávať v školách podľa § 15 až 19, výchovu a vzdelávanie podľa § 7 a 8 spôsobom primeraným ich postihnutiu alebo intelektovému nadaniu. Vnútorne sa diferencujú podľa druhu postihnutia alebo intelektového nadania žiakov, na ktoré sú zamerané. V špeciálnych stredných školách a odborných učilištiach sa vykonáva aj ďalšie vzdelávanie postihnutých.
Špeciálne stredné školy sa členia na tieto druhy: stredné odborné učilištia, gymnáziá a stredné odborné školy.
§ 31 - Praktická škola
Praktická škola poskytuje vzdelávanie a prípravu na jednoduché pracovné činnosti žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí skončili základnú špeciálnu školu a neboli prijatí do odborného učilišťa alebo špeciálneho učilišťa, prípadne nezvládli jeho vzdelávací obsah.
Praktická škola pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu a praktické práce v domácnosti a zacvičuje ich na vykonávanie práce tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti pod dohľadom.
Príprava v praktickej škole trvá jeden rok, dva alebo tri roky. Dokladom o skončení vzdelávania v nej je záverečné vysvedčenie.
§ 32 - Odborné učilište
Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu v učebných odboroch s upravenými učebnými plánmi.
Odborné učilište pripravuje na výkon povolaní zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Príprava trvá jeden až tri roky. Príprava na odbornom učilišti sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky.
Odborné učilište môže tiež poskytovať prípravu na výkon jednoduchých činností žiakov, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím, ktorí skončili 9. ročník v školách podľa tohto zákona alebo povinnú školskú dochádzku.
Odborné učilište sa zriaďuje podľa § 10 a vzťahujú sa naň ustanovenia § 9 ods. 3 a 4, § 11, § 11a 12, 14, § 20 ods. 2 a § 22 až 24 a § 25 ods. 1, 2, 4, 5 a 6.
Formy školskej integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách a v stredných školách
§ 32a - Školská integrácia a formy školskej integrácie
Školská integrácia je výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (§ 3 ods. 2) v triedach škôl podľa tohto zákona okrem tried v špeciálnych školách.
Formy školskej integrácie sú:
integrácia v špeciálnych triedach, pri ktorej sa žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávajú v základnej škole alebo strednej škole v samostatných triedach. Časť vyučovania sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; na vyučovaní sú prítomní učitelia oboch tried. Niektoré vyučovacie predmety môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
individuálna integrácia, pri ktorej sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zaraďovaní do tried a výchovných skupín s ostatnými žiakmi školy a sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, pričom učebné osnovy a výchovné postupy sú prispôsobené ich potrebám.
Špeciálne triedy v základných školách a špeciálne triedy v stredných školách sa zriaďujú spravidla pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s rovnakým druhom postihnutia alebo intelektového nadania.
§ 32b
Integrovaný žiak je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do základnej školy alebo strednej školy, na základe písomného vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva,4c) po poradenským zariadením vykonaných diagnostických vyšetreniach. Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania môže byť evidovaný a vykázaný ako integrovaný aj na základe písomného vyjadrenia pedagogicko-psychologickej poradne.4d)
Rozhodnutie o prijatí žiaka do základnej školy alebo strednej školy vydáva riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov, písomného vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva,4c) po dôkladnom oboznámení sa s diagnózou a prognózou žiaka, po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy a po zabezpečení nevyhnutných materiálno-technických a odborno-personálnych podmienok.
Riaditeľ školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom4e) alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva4c) pred prijatím žiaka vytvorí podmienky na integrované vzdelávanie žiaka, úpravu triedy a školy, vybavenie kompenzačnými pomôckami, prípadne ďalšie požiadavky na zabezpečenie požadovanej úrovne integrovanej výchovy a vzdelávania žiaka.
Súčasťou povinnej dokumentácie individuálne integrovaného žiaka je individuálny výchovno-vzdelávací program žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva4c) vypracuje a priebežne dopĺňa triedny učiteľ.
Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje základné informácie o žiakovi, o osobitostiach vplyvu jeho diagnózy a prognózy na výchovno-vzdelávací proces, o požiadavkách na úpravy prostredia triedy, učebných postupov, organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, učebných plánov a učebných osnov, zabezpečení kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci.
Riaditeľ školy zodpovedá a v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom4e) alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva4c) zabezpečuje, aby u integrovaných žiakov neprichádzalo k bezdôvodnému znižovaniu požiadaviek a aby nároky kladené na žiaka boli v súlade s jeho možnosťami.
Pri hodnotení alebo klasifikácii prospechu a správania integrovaného žiaka sa prihliada na možnosti žiaka vyplývajúce z jeho diagnózy.
Pre integrované vzdelávanie v špeciálnych triedach v základných školách a v stredných školách platia rovnaké predpisy a pravidlá ako pre výchovu a vzdelávanie v špeciálnych školách príslušného typu.
Obsah vzdelávania individuálne integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím vychádza z učebných osnov pre špeciálnu základnú školu pre žiakov s mentálnym postihnutím.
§ 32c - Práva a povinnosti účastníkov školskej integrácie
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní rešpektujúci jeho schopnosti a zdravotný stav, na vyučovanie pedagógom s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou,4f) na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a zdravom prostredí, na úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému a duševnému násiliu.
Výkonom práv integrovaného žiaka nemôžu byť obmedzené práva ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu.
Zákonný zástupca integrovaného žiaka pravidelne konzultuje problematiku vzdelávania integrovaného žiaka s triednym učiteľom, so školským špeciálnym pedagógom,4e) prípadne so zariadením špeciálnopedagogického poradenstva.4c)
Riaditeľ základnej školy alebo strednej školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom4e) alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva4c) oboznámi príslušných zamestnancov školy s dôsledkami a možným vplyvom diagnózy integrovaného žiaka na výchovno-vzdelávací proces, s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom, upozorní na potrebu kompenzačných a iných pomôcok, ktoré bude žiak v škole používať, a zabezpečí ich dostupnosť a vhodné priestory na ich uskladnenie.
§ 33
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na špeciálne školy ustanovenia tohto zákona o základnej škole a strednej škole.
Vzdelanie získané v špeciálnych školách okrem vzdelania získaného v špeciálnych školách pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v základných školách a stredných školách.
ŠTVRTÁ A ČASŤ
ŠKOLY PRE ZÁUJMOVÉ VZDELÁVANIE
§ 33a - Základná umelecká škola
Základná umelecká škola poskytuje odborné umelecké vzdelanie v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium v učebných a v študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania a na konzervatóriu; pripravuje aj odborne na štúdium na vysokých školách s umeleckým a umeleckopedagogickým zameraním. Základná umelecká škola neposkytuje vzdelanie podľa § 5 ods. 1 a nezabezpečuje povinnú školskú dochádzku podľa § 34.
Na základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné ako uvedené umelecké odbory môže škola zriadiť po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.
Základná umelecká škola organizuje štúdium prevažne pre žiakov základnej školy; môže organizovať aj štúdium pre deti predškolského veku, žiakov a študentov stredných a vysokých škôl a dospelých. Prípravné štúdium je určené spravidla pre deti predškolského veku na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich ďalší úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Štúdium pre dospelých je určené pre občanov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť svoje umelecké vzdelanie.
Štúdium hlavného predmetu sa organizuje formou individuálneho vyučovania alebo formou skupinového vyučovania. Za skupinové vyučovanie sa považuje vyučovanie, na ktorom sa zúčastňujú minimálne dvaja žiaci.
V základných umeleckých školách, ktorých zriaďovateľom je orgán vykonávajúci štátnu správu v školstve, prispievajú žiaci na úhradu nákladov spojených so štúdiom takto:
v prípravnom štúdiu v individuálnom vyučovaní platia žiaci mesačný príspevok (ďalej len „príspevok") vo výške najmenej 2 % a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;4aa) v skupinovom vyučovaní platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1 % a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,4aa)
v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci príspevok vo výške najmenej 2 % a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;4aa) v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1 % a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,4aa)
v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške najmenej 5 % a najviac 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;4aa) v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške najmenej 5 % a najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.4aa) Žiaci, ktorí nemajú vlastný príjem, platia príspevok žiaka na úhradu nákladov podľa písmena b).
Výšku príspevkov na príslušný školský rok podľa odseku 5 písm. a) až c) ustanoví riaditeľ školy. Finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom školy na účely zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu. Príspevok sa platí vopred, spravidla do 10. dňa v mesiaci, možno ho však zaplatiť na dlhšie časové obdobie. Ak sa žiak bez vážnych dôvodov nezúčastňuje na vyučovaní, zaplatený príspevok sa nevracia. Príspevok sa vráti, ak sa v škole nevyučovalo dlhšie ako štyri týždne alebo ak sa žiak nemohol z vážnych dôvodov zúčastniť na vyučovaní dlhšie ako štyri týždne.
Riaditeľ školy môže na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu a po predložení rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu4ab) odpustiť príspevok.
V súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách sa vzdelávanie môže poskytovať za úhradu.
Podrobnosti o zriaďovaní a zrušovaní základných umeleckých škôl, organizácii štúdia, prijímaní a zaraďovaní uchádzačov do štúdia, priebehu a ukončovaní štúdia, o hodnotení a klasifikácii, komisionálnych skúškach, pedagogickej dokumentácii a súťažiach ustanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.
PIATA ČASŤ
POVINNÁ ŠKOLSKÁ DOCHÁDZKA
§ 34 - Začiatok, dĺžka a plnenie povinnej školskej dochádzky
Povinná školská dochádzka sa začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, orgán štátnej správy v školstve rozhodne o jeho zaradení do nultého ročníka základnej školy alebo o odklade začiatku povinnej školskej dochádzky4a) o jeden školský rok na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo po odporúčaní praktického lekára pre deti a dorast, poradenského zariadenia4b) alebo na návrh riaditeľa predškolského zariadenia, ak ho dieťa navštevuje, a to vždy so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.
Pokiaľ sa u žiaka prvého ročníka základnej školy v priebehu prvého polroka školského roka prejaví nedostatočná telesná alebo duševná vyspelosť na školskú dochádzku, môže orgán štátnej správy v školstve na základe návrhu riaditeľa školy a po prerokovaní so zákonnými zástupcami dodatočne odložiť plnenie povinnej školskej dochádzky na nasledujúci školský rok.
Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 61a ods. 1). Absolvovanie nultého ročníka v základnej škole sa považuje ako prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
U detí vzdelávateľných v špeciálnej základnej škole sa začiatok povinnej školskej dochádzky riadi posúdením školskej zrelosti a skončenie povinnej školskej dochádzky splnením podmienok povinného vzdelávania. Podmienky na posudzovanie školskej zrelosti dieťaťa ustanoví ministerstvo školstva vyhláškou.
§ 34a - Výchova a vzdelávanie detí cudzincov
Deťmi cudzincov na účely tohto zákona sú deti
osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,
azylantov alebo žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
zahraničných Slovákov.
Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v základných školách a v stredných školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
Pre zaradenie detí cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu v základných školách a v stredných školách na odstránenie jazykových bariér sa organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.
Deti žiadateľov o udelenie azylu a deti azylantov zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti o udelenie azylu.
Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka podľa zákonov Slovenskej republiky je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Vzdelávanie pedagogických zamestnancov detí a mládeže podľa odseku 1 odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
§ 36 - Prihlasovacia povinnosť a starostlivosť o školskú dochádzku
Zákonný zástupca dieťaťa, pestún alebo občan, prípadne ústav, ktorému bolo dieťa na základe súdneho rozhodnutia zverené do výchovy, je povinný prihlásiť školopovinné dieťa na zápis do školy a dbať o to, aby dochádzalo do školy pravidelne a včas; je tiež povinný vyjadriť sa k prihláške žiaka na strednú školu. Ak prihlási žiaka na dochádzku do školskej družiny alebo do školského klubu, je povinný dbať o to, aby aj tam dochádzal žiak pravidelne a včas.
§ 37 - Oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy a oslobodenie od povinnej školskej dochádzky
Žiakovi, ktorý pre svoj zdravotný stav nemôže dochádzať do školy, zabezpečí orgán štátnej správy v školstve takú formu vzdelávania, ktorá mu umožní dosiahnuť rovnaké vzdelanie ako pri školskej dochádzke.
Žiakovi, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávanie, sa toto vzdelávanie neposkytuje až do pominutia dôvodov. Na tento účel sa vždy vyžaduje stanovisko odborného lekára pre deti a dorast.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 38 - Školský rok
Školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka; člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin.
Ministerstvo školstva ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii školského roka.
§ 39 - Učebné plány a učebné osnovy
V školách sa vyučuje podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré vydáva ministerstvo školstva.
Učebné plány a učebné osnovy všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy vydáva ministerstvo školstva po dohode s ministerstvom zdravotníctva; učebné plány a učebné osnovy odborných predmetov pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia vydáva ministerstvo školstva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Učebné plány a učebné osnovy pre ostatné stredné školy vydáva ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi; učebné plány a učebné osnovy odborných predmetov pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia vydáva ministerstvo školstva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
§ 39a
Ústredný orgán štátnej správy v oblasti svojej pôsobnosti podľa potreby a v nadväznosti na koncepciu výchovy a vzdelávania vypracúva a predkladá ministerstvu školstva odvetvovú koncepciu prípravy mládeže na povolania, návrhy na obsah odborného vzdelávania v učebných plánoch a v učebných osnovách odborných predmetov a návrhy na zmeny v sústave študijných odborov a učebných odborov stredných odborných učilíšť a stredných odborných škôl.
§ 40 - Učebnice a učebné texty
Pri výchove a vzdelávaní sa okrem učebníc a učebných textov uvedených v zozname učebníc vydanom ministerstvom školstva môžu používať aj iné učebnice a učebné texty.
Učebnice a učebné texty všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy sa vydávajú podľa zoznamu ministerstva školstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky; učebnice a učebné texty odborných predmetov pre tieto školy sa vydávajú podľa zoznamu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov
§ 41
V základných a stredných školách sa vytvárajú podmienky na rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov. Môžu sa tiež zriaďovať školy alebo triedy s rozšírenou výukou niektorých predmetov alebo skupín predmetov a školy poskytujúce výchovu a vzdelávanie, ktoré sa inak získava na základnej škole alebo na strednej škole, prípadne na základnej škole a na strednej škole spoločne.
§ 41a - Športová škola
Na utvorenie podmienok rozvíjania mimoriadneho nadania a talentu žiakov sa môže zriadiť stredná škola podľa § 7 ods. 4 ako športová škola.
Športová škola poskytuje žiakom vzdelanie podľa § 7, ktorého súčasťou je aj športová príprava.
Športovú školu zriaďuje alebo zrušuje orgán štátnej správy v školstve,3b) cirkev a náboženská spoločnosť,1e) ako aj iná právnická osoba a fyzická osoba.
Do športovej školy sa prijímajú žiaci po skončení štvrtého ročníka základnej školy alebo deviateho ročníka základnej školy na základe
výsledkov overenia talentu žiakov; kritériá na overenie talentu žiakov vydáva riaditeľ športovej školy do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka,
psychodiagnostického vyšetrenia,3c)
zdravotnej spôsobilosti.3d)
Názov športovej školy sa tvorí tak, že pred príslušným názvom strednej školy sa uvedie slovo „športová“ v príslušnom tvare.
§ 41b - Športová trieda
Pre športovo talentovaných žiakov sa môže zriadiť športová trieda, v ktorej je športová príprava súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.
Športovú triedu zriaďuje riaditeľ základnej školy alebo strednej školy po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa.3e)
Do športovej triedy sa prijímajú športovo talentovaní žiaci na základe
výsledkov overenia talentu žiakov; kritériá na overenie talentu žiakov vydáva riaditeľ školy do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka,
psychodiagnostického vyšetrenia,3c)
zdravotnej spôsobilosti.3d)
§ 41c
Ministerstvo školstva môže zo štátneho rozpočtu poskytnúť dotáciu3f) športovej škole alebo športovej triede na krytie časti výdavkov spojených s činnosťou športových škôl a športových tried.
Ak tento zákon neustanovuje inak, na športovú školu a športovú triedu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o základnej škole a o strednej škole.
§ 42
Mimoriadne nadaný a talentovaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov.
Mimoriadne nadaným a talentovaným žiakom stredných škôl môže riaditeľ školy v odôvodnených prípadoch povoliť štúdium podľa individuálneho študijného plánu, v ktorom pri zachovaní obsahu a rozsahu určeného učebným plánom a učebnými osnovami príslušného študijného odboru je určená osobitná organizácia výuky a dĺžka štúdia.
§ 43
Ministerstvo školstva ustanovuje po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky na rozvíjanie mimoriadneho nadania a talentu žiakov.
§ 44 - Školy s celodennou výchovou a internátne školy
V súlade s potrebami spoločnosti sa môže zriaďovať základná škola, stredné školy a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ako školy s celodennou výchovou alebo ako internátne školy. Školy s celodennou výchovou poskytujú žiakom okrem vzdelávania aj celodennú výchovu a stravovanie, internátne školy aj ubytovanie.
Pre žiakov, ktorých treba zo závažných dôvodov ubytovať v mieste školy, možno na základnej škole alebo na škole pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť zriadiť internát a na strednej škole domov mládeže ako súčasti školy, v ktorých sa žiakom poskytuje okrem výchovy aj ubytovanie a stravovanie.
§ 45 - Súčasti škôl
Súčasťou školy môže byť školská knižnica5) a školské zariadenie podľa osobitného predpisu,5a) ak tak určí zriaďovateľ alebo ak sa tak dohodnú zriaďovatelia.
Súčasti školy, ktoré majú charakter školského zariadenia podľa osobitného predpisu,5a) zaraďuje ministerstvo školstva do siete škôl a školských zariadení.
Vedúci zamestnanec, ktorý riadi súčasť školy, ktorá má charakter školského zariadenia podľa osobitného predpisu,5a) musí spĺňať podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti na pôsobenie v príslušnom zariadení podľa osobitného predpisu5b) alebo podmienky odbornej spôsobilosti pre zariadenie školského (verejného) stravovania.
Finančné prostriedky určené pre príslušnú súčasť školy sa určujú podľa osobitného predpisu.5c)
§ 46 - Výchovné poradenstvo
Školám, školským zariadeniam, orgánom a zariadeniam orgánom štátnej správy v školstve zabezpečujúcim starostlivosť o deti a mládež a rozmiestnenie mládeže, organizáciám, žiakom a ich zákonným zástupcom a pestúnom sa v otázkach výchovy a vzdelávania detí a mládeže poskytuje poradenská služba výchovného poradenstva. Úlohy a organizáciu výchovného poradenstva upravujú osobitné predpisy.6)
§ 47 - Pomoc škôl záujmovým organizáciám detí a mládeže
Školy poskytujú záujmovým organizáciám detí a mládeže priestory a vybavenie pre ich činnosť.
§ 48 - Pomoc praxe školám
Ústredné orgány a organizácie poskytujú základným školám, stredným školám a školám pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť pomoc pri výchovno-vzdelávacej činnosti, pri rozvoji škôl, najmä pri modernizácii obsahu výchovy a vzdelávania a pri vytváraní personálnych a materiálno-technických podmienok pre činnosti škôl a pomáhajú učiteľom a ostatným pedagogickým zamestnancom v ich spoločensky dôležitej práci.
§ 49
Orgány, organizácie a školy, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie, zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia žiaka pri činnostiach, ktoré priamo súvisia s výchovou a vzdelávaním, sústavne vytvárajú podmienky pre bezpečnosť a ochranu zdravia žiaka a kontrolujú ich dodržiavanie.
Orgány, organizácie a školy, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie, zabezpečujú súčasne aj ochranu žiaka pred rizikami porúch zdravého vývoja, pokiaľ sa môžu spôsobiť alebo zväčšiť výchovnou a vzdelávacou činnosťou školy.
Osobitné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia zostávajú nedotknuté. Škola je povinná dodržiavať opatrenia orgánov štátnej správy v školstve pri zhoršených ekologických podmienkach.
Ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môžu vydávať po dohode so Slovenským úradom bezpečnosti práce vyhlášky o bezpečnosti a ochrane zdravia žiaka a o ochrane žiaka pred rizikami porúch jeho zdravého vývoja, ktoré sa môže spôsobiť alebo zväčšiť výchovnou a vzdelávacou činnosťou školy. Zároveň ustanovia zodpovednosť školy za bezpečnosť zdravotne postihnutých detí.
Výmenný program
§ 49a
Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor.
Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného programu stredoškolského vzdelania v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje stredná škola.
Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si každá škola vypracuje v súlade so svojimi študijnými odbormi alebo s učebnými odbormi.
Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na
získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
skvalitnenie jazykových znalostí.
Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na
ubytovanie a stravovanie,
vzdelávanie,
zdravotnú starostlivosť,
náklady na cestu späť.
Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas výmenného programu.
Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä
prostriedky zo štátneho rozpočtu,
prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,
dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
prostriedky zriaďovateľov škôl,
prostriedky Európskej únie.
§ 49b
Výmenný program podľa § 49a ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody.
Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä
názvy a adresy sídel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné programy,
zameranie výmenného programu podľa § 49a ods. 3,
deň začatia a deň skončenia výmenného programu,
spôsob dopravy žiakov výmenného programu,
spôsob ukončenia výmenného programu,
zabezpečenie dohľadu nad starostlivosťou a bezpečnosťou žiaka po dobu celého výmenného programu žiakov zo strany školy, v ktorej sa žiak zúčastňuje na výmennom programe,
spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,
podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.
Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä
meno a priezvisko žiaka,
dátum narodenia žiaka,
adresu trvalého pobytu žiaka,
súhlas zákonného zástupcu žiaka.
Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa odseku 1.
Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného roka.
Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj a ktorá sa správa v súlade s dobrými mravmi.6a)
Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca škola.
Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.
Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení výmenného programu.
Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.
SIEDMA ČASŤ
ZAMESTNANCI ŠKÔL
§ 50 - Pedagogickí zamestnanci
Pedagogickými zamestnancami sú učitelia včítane riaditeľov a zástupcov riaditeľov predškolských zariadení, základných škôl, základných škôl s materskou školou, základných umeleckých škôl, stredných škôl, združených stredných škôl, špeciálnych škôl, učilíšť, zariadení pre záujmové vzdelávanie, škôl v prírode, asistenti učiteľa v školách a v predškolských zariadeniach, vychovávatelia škôl, školských zariadení včítane riaditeľov a zástupcov riaditeľov školských zariadení, v ktorých sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces, vychovávatelia zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces, inštruktori telesnej výchovy, majstri a hlavní majstri odbornej výchovy, vedúci odlúčených pracovísk stredných odborných učilíšť, učilíšť, odborných učilíšť, praktických škôl, vedúci stredísk praktického vyučovania, tréneri športových škôl a športových tried, korepetítori základných umeleckých škôl, konzervatórií, zamestnanci zabezpečujúci vzdelávanie v zariadeniach pre ďalšie vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a zahraniční lektori škôl a školských zariadení.
Pedagogickí zamestnanci vyučujú a vychovávajú deti a mládež alebo dospelých na základných školách, na stredných školách alebo na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť alebo vykonávajú obdobnú činnosť podľa osobitných predpisov.
§ 50a - Pracovnoprávne vzťahy pedagogických zamestnancov
Opätovne možno dohodnúť pracovný pomer okrem prípadov stanovených osobitným predpisom7) na určitú dobu aj s pedagogickým zamestnancom, poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý spĺňa podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti stanovenej osobitným predpisom,5b) alebo so zamestnancom, ktorý má uzatvorený pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas.8)
Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov pozostáva z času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu činnosť a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú pedagogickí zamestnanci ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou. Rozsah vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
§ 50b
Asistent učiteľa je pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva výchovno-vzdelávací proces v školách a v predškolských zariadeniach a podieľa sa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových, zdravotných a sociálnych bariér dieťaťa pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu.
Asistent učiteľa spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti a pedagogickej spôsobilosti, ak získal úplné stredné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium.
Asistent učiteľa musí splniť požiadavky podľa odseku 2 najneskôr do 31. decembra 2010.
§ 51 - Spôsobilosť a povinnosti pedagogických zamestnancov
Pedagogickým zamestnancom môže byť ten, kto má odbornú a pedagogickú spôsobilosť, je občiansky bezúhonný a morálne vyspelý.
Pedagogický zamestnanci vychovávajú žiakov v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie; sú povinní sa na svoju prácu svedomite pripravovať a ďalej sa vzdelávať.
Ministerstvo školstva ustanovuje po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov.
Ministerstvo školstva ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu, obsah, rozsah a formy ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.
§ 51a - Spôsobilosť ďalších zamestnancov
Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.8a)
Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné požiadavky vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov nepretržitej pedagogickej praxe na príslušnom druhu, type a stupni školy alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu5b) a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.5b)
Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku,8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady (§ 51 ods. 1) a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.
Obsadzovanie funkcie školského inšpektora, ďalšie vzdelávanie a hodnotenie práce sa uskutočňujú podľa osobitného predpisu.8c)
§ 51b - Uznávanie odbornej a pedagogickej spôsobilosti občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska
Odborná a pedagogická spôsobilosť občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu, Švajčiarska sa uznáva podľa osobitného predpisu.8d)
ÔSMA ČASŤ
ŠKOLY RIADENÉ INÝMI ORGÁNMI
§ 53
Vojenskými strednými školami sú vojenské gymnáziá, vojenské stredné odborné školy a vojenské stredné odborné učilištia; ustanovenia tohto zákona sa na tieto školy vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 10 až 12, § 13 ods. 3, § 14, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35, 37, § 42 ods. 1, § 46, 52, § 54 až 57, § 60 až 63, § 64 ods. 1, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 67.
Vojenské stredné školy riadi Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči vojenským stredným školám Ministerstvo obrany Slovenskej republiky alebo minister obrany Slovenskej republiky.
Služobné pomery žiakov a učiteľov vojenských stredných škôl, ktorí sú vojakmi v činnej službe, sa spravujú osobitnými predpismi.9)
§ 54
Stredné školy Policajného zboru a vojsk ministerstva vnútra sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52, 53, § 54 až 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.
Stredné školy Policajného zboru riadi vo svojej pôsobnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky; stredné školy vojsk ministerstva vnútra riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vo veciach všeobecne pedagogických postupuje toto ministerstvo po dohode s príslušným ministerstvom školstva.
Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonávajú vo veciach stredných škôl Policajného zboru vo svojej pôsobnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, alebo minister vnútra Slovenskej republiky; vo veciach stredných škôl vojsk ministerstva vnútra vykonáva, prípadne minister vnútra Slovenskej republiky.
Služobné pomery žiakov a učiteľov stredných škôl Policajného zboru a vojsk ministerstva vnútra, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru a vojakov v činnej službe vojsk ministerstva vnútra, sa spravujú osobitnými predpismi.10)
§ 55
Stredné školy požiarnej ochrany sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, 10, 11, § 12 ods. 2, 3, 4 a 5, § 13 ods. 3, § 14, 15, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 25 ods. 2 a 3, § 28 až 37, § 38 ods. 1, § 42 ods. 1, § 45 ods. 2, § 46, § 52 až 54, § 56, 57, § 58 písm. b), § 60 až 63, § 64 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 69; ustanovenie § 51 sa na ne vzťahujú primerane.
Stredné školy požiarnej ochrany v Slovenskej republike riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje toto ministerstvo po dohode s ministerstvom školstva.
Pôsobnosť, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva vo veciach stredných škôl požiarnej ochrany Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Slovenskej republike.
§ 56
Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52 až 55, § 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.
Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky riadi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje toto ministerstvo po dohode s ministerstvom školstva.
Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči stredným školám Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Služobné pomery žiakov a učiteľov stredných škôl zborov nápravnej výchovy, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sa spravujú osobitnými predpismi.11)
§ 57
Na stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia, v ktorých sa pripravujú na povolanie občania vo výkone trestu odňatia slobody, sa vzťahujú ustanovenia § 1 až 4, § 7 až 9, § 20, 22, § 25 ods. 1, § 32, § 34 ods. 2, 3 a 4, § 39, 40, § 48 až 51, § 56 ods. 2 a 3, § 58 písm. a) a § 59; ustanovenia § 10 až 13, § 21, § 25 ods. 2 a 3, § 28 a 30 sa na ne vzťahujú primerane.
ÔSMA A ČASŤ
SUKROMNÉ ŠKOLY A CIRKEVNÉ ŠKOLY
§ 57a
Súkromnými školami sú súkromné základné školy, súkromné stredné školy, súkromné stredné odborné učilištia, súkromné špeciálne školy, súkromné základné umelecké školy a súkromné strediská praktického vyučovania. Súkromné školy sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 1 ods. 2, § 10 ods. 1, 4 až 7, § 10a, 11a, 12, 18, § 19 ods. 4, § 20 až 23, § 24 ods. 2, § 27, § 29 ods. 2, § 30 ods. 3 a 4, § 39, 43, 52 až 57.
Pôsobnosť pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo veciach všeobecne pedagogických vykonáva voči týmto školám ministerstvo školstva.
Bližšie podmienky pre zriaďovanie a činnosť súkromných škôl ustanoví ministerstvo školstva, a pokiaľ ide o súkromné stredné zdravotnícke školy, po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky vyhláškou.
Žiakov, ktorí úspešne skončia ôsmy ročník základnej školy, možno prijať do prvého ročníka strednej školy, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v cudzom jazyku (§ 3a ods. 3), do tried s päťročným štúdiom. Títo žiaci splnia povinnú školskú dochádzku skončením druhého roku štúdia na strednej škole (§ 34 ods. 3).
§ 57b
Cirkevné školy alebo školy náboženských spoločenstiev (ďalej len „cirkevné školy“) sú cirkevné základné školy, cirkevné špeciálne školy, cirkevné stredné školy, cirkevné strediská praktického vyučovania, cirkevné základné umelecké školy a cirkevné učilištia; cirkevné školy sú školami podľa tohto zákona, jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 1 ods. 2, § 10 ods. 1, 4 až 7, 10a, § 11a, § 19 ods. 4, § 20 ods. 3, § 21 ods. 5, § 22 ods. 3, § 23, § 27, § 29 ods. 2, § 30 ods. 3 a 4, § 39, § 43 a § 52 až 57.
Pôsobnosť pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo veciach všeobecne pedagogických vykonáva voči cirkevných školám ministerstvo školstva.
Bližšie podmienky pre zriaďovanie a činnosť cirkevných škôl ustanoví ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhláškou.
Žiakov, ktorí úspešne skončia ôsmy ročník základnej školy, možno prijať do prvého ročníka strednej školy, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v cudzom jazyku (§ 3a ods. 3), do tried s päťročným štúdiom. Títo žiaci splnia povinnú školskú dochádzku skončením druhého roku štúdia na strednej škole (§ 34 ods. 3).
§ 57c
Vzdelanie získané v súkromných školách a cirkevných školách je rovnocenné vzdelaniu získanému na ostatných školách podľa tohto zákona.
DEVIATA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
§ 58a
Na základných školách, na základných umeleckých školách, učilištiach, stredných školách a špeciálnych školách nie je povolená činnosť politických strán a politických hnutí.
V základných školách, v základných umeleckých školách, učilištiach, stredných školách, špeciálnych školách a v školských zariadeniach v rámci výchovnovzdelávacej činnosti a mimo výchovno-vzdelávacej činnosti nie je povolená činnosť, ktorá smeruje alebo priamo nabáda k rasovej a etnickej nenávisti, národnostnej a náboženskej neznášanlivosti, a nie je povolené ani ovplyvňovanie sexuálnej orientácie, ktorá je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a s tradičnými hodnotami európskej kultúry, a podnecovanie ku xenofóbii.
§ 59
Stupne vzdelania získané podľa doterajších predpisov zostávajú nedotknuté.
§ 60
Pre občanov, ktorí nezískali základné vzdelanie, môže základná škola alebo stredná škola organizovať kurzy pre získanie základného vzdelania.
DESIATA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 61
Žiaci, ktorí v školskom roku 1989/1990 úspešne ukončili ôsmy ročník základnej školy a neboli prijatí na štúdium na strednej škole, do ktorej sa prihlásili, alebo si nevybrali žiadnu strednú školu, ktorú im orgán štátnej správy v školstve ponúkol v rámci voľných miest na stredných školách, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky v deviatom ročníku základnej školy.
Žiaci, ktorí začínajúc školským rokom 1990/1991 úspešne ukončia ôsmy ročník základnej školy a neprihlásia sa alebo nebudú prijatí do vybraných študijných alebo učebných odborov stredných škôl, pokračujú v plnení povinnej školskej dochádzky v deviatom ročníku základnej školy. Zoznam vybraných učebných a študijných odborov stredných škôl vydajú po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi ministerstva školstva.
§ 61a
Povinná školská dochádzka žiakov, ktorí do skončenia školského roku 1997/1998 dovŕšia 15 rokov veku, sa týmto školským rokom skončí.
Žiaci, ktorí úspešne skončia ôsmy ročník základnej školy v školskom roku 1997/1998 a budú prijatí do prvých ročníkov stredných škôl, splnia povinnú školskú dochádzku skončením druhého ročníka strednej školy.
Žiaci, ktorí v školskom roku 1998/1999 úspešne skončia deviaty ročník základnej školy, budú pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v prvom ročníku strednej školy.
§ 63
Deviate ročníky základných škôl, špeciálnych základných škôl a osobitných škôl zavedené týmto zákonom sa zriaďujú postupne podľa potreby od 1. septembra 1990.
Postavenie stredných odborných učilíšť, osobitných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania zriadených podľa doterajších predpisov sa upravuje podľa § 10 a 10a, § 11a postupne, najneskôr do 30. 6. 1991.
Od 1. júla 2002 v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov:
základné školy so všetkými ročníkmi,
základné umelecké školy,
špeciálne školy.
Základná škola môže sa spojiť do jednej právnickej osoby s predškolským zariadením zriadeným jedným zriaďovateľom. Súčasťou tejto základnej školy je aj materská škola, ktorá sa naďalej vedie v sieti škôl a školských zariadení ako materská škola základnej školy. Na túto základnú školu prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov odo dňa spojenia.
Škola, ktorá nespĺňa požiadavky podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b), môže sa po dohode zriaďovateľov12) zlúčiť so školou rovnakého druhu, ktorá tieto požiadavky spĺňa, a vytvoriť jednu právnickú osobu. Na novovzniknutú školu, ktorá vznikla zlúčením, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov odo dňa jej vzniku.
Zriaďovateľ v procese uvedenom v odsekoch 4 a 5 poverí dočasným riadením riaditeľa školy, ktorý vykonáva túto funkciu, do skončenia výberového konania na funkciu riaditeľa školy.
Riaditeľ základnej školy spojenej s materskou školou vymenuje zástupcu riaditeľa školy pre materskú školu, ktorý spĺňa požiadavky odbornej a pedagogickej spôsobilosti ustanovenej osobitným predpisom13) a pre ktorého platí požiadavka miery vyučovacej povinnosti určenej osobitným predpisom16).
Na základe súhlasu zriaďovateľa alebo zriaďovateľov sa školy a školské zariadenia, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú spoločného riaditeľa, môžu sa spájať do jednej právnickej osoby. Zriaďovateľom spojenej školy je zriaďovateľ, na ktorom sa ostatní zriaďovatelia dohodnú. Spojenú školu riadi jeden riaditeľ. Spojená škola sa vnútorne člení na organizačné zložky, ktorými sú školy alebo školské zariadenia do tejto školy spojené. Na dokladoch o získanom vzdelaní sa uvádza len príslušný druh a typ školy alebo školského zariadenia. Spojená škola sa vedie v sieti so všetkými školami a školskými zariadeniami, ktoré boli do spojenej školy zlúčené. Pracovnoprávne vzťahy a iné právne vzťahy škôl a školských zariadení prechádzajú na spojenú školu dňom spojenia.
§ 64
Základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť s deviatimi ročníkmi zriadené podľa doterajších predpisov sú špeciálnymi základnými školami podľa tohto zákona (§ 29).
§ 64a
Spoločensky prospešná práca škôl sa podľa § 23 organizuje od 1. januára 1991.
§ 64b
Názvy Ministerstvo zdravotníctva Českej socialistickej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky, Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky sa vo všetkých ustanoveniach nahrádzajú názvami Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí Českej republiky, Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí“).
Označenie „osobitné odborné učilište“ sa vo všetkých ustanoveniach nahrádza označením „odborné učilište“.
§ 64c
Športové triedy v základných školách a triedy s vrcholovou športovou prípravou v stredných odborných učilištiach, ktoré vznikli do 30. júna 2001, sú športové triedy podľa tohto zákona (§ 41b).
Športové gymnáziá s osemročným štúdiom, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, a nespĺňajú podmienku § 7 ods. 4, sú športovými školami do 31. augusta 2002.
Majetok štátu v správe ústredného orgánu štátnej správy, ktorý užívajú strediská praktického vyučovania bez právnej subjektivity zriadené ústredným orgánom štátnej správy, prechádza k 1. júlu 2001 do správy príslušného krajského úradu.
Od 1. júla 2001 práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov, týkajúce sa stredísk praktického vyučovania bez právnej subjektivity, ku ktorým vykonávali zriaďovateľskú funkciu ústredné orgány štátnej správy, prechádzajú na ten krajský úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádzajú a na ktorý prešla zriaďovateľská funkcia k týmto strediskám praktického vyučovania.
K 1. júlu 2001 ústredné orgány štátnej správy, ktoré boli zriaďovateľmi stredných odborných učilíšť, učilíšť a stredísk praktického vyučovania podľa doterajších právnych predpisov, presunú kapitálové transfery na obstaranie a technické zhodnotenie investičného majetku stredných odborných učilíšť, učilíšť a stredísk praktického vyučovania na príslušný krajský úrad.
Od 1. júla 2001 prechádzajú práva a povinnosti z ústredných orgánov štátnej správy, ktoré vyplývajú zo zmlúv uzavretých medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a fyzickými osobami alebo inými právnickými osobami o užívaní majetku štátu slúžiaceho na potreby stredného odborného učilišťa, učilišťa alebo strediska praktického vyučovania, na príslušný krajský úrad.
JEDENÁSTA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 65
Pri praktickom vyučovaní žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť (§ 22) sa spravuje škola aj organizácia príslušnými učebnými plánmi a učebnými osnovami.
Na právne pomery žiakov pri praktickom vyučovaní sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú pracovný čas a čas odpočinku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, starostlivosť o zamestnancov a pracovné podmienky žien a mladistvých (§ 83 a 84, § 87 až 89, § 90 ods. 1, § 92 ods. 1 a 2, § 93 a 94, § 99, § 132 až 140, § 148, § 150 ods. 2 a 3, § 163, § 165 až 168 Zákonníka práce).
Za vytvorenie podmienok pre praktické vyučovanie žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť zodpovedajú školy, školské zariadenia a organizácie, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva.
§ 67
Kde sa v pracovnoprávnych predpisoch upravuje odmieňanie a hmotné zabezpečenie žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných alebo študijných odboroch, rozumejú sa tým aj žiaci pripravujúci sa na robotnícke povolania na stredných odborných učilištiach a osobitných odborných učilištiach; kde sa v právnych predpisoch upravuje financovanie učňovských zariadení, rozumejú sa týmito zariadeniami aj stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia.
§ 70
Zrušujú sa:
zákon č. 89/1958 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere (Učňovský zákon),
zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon),
zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl,
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 58/1973 Zb. o internátnych stredných školách pre pracujúcich a o hospodárskom zabezpečení študujúcich na týchto školách,
nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 91/1978 Zb., ktorým sa predlžuje povinná školská dochádzka na niektorých školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,
nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 98/1978 Zb., ktorým sa predlžuje povinná školská dochádzka na niektorých školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
§ 70a
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 113/1991 Zb. o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu súkromným školám.
§ 71
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1984 s výnimkou ustanovení § 18 až 20, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia zákona.
Husák v. r.Indra v. r.Štrougal v. r.
§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
§ 4 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
Čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 2 písm. b), c) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
§ 29 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z.
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
§ 4 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
Zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite).
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.
§ 348 Hospodárskeho zákonníka.
Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení zákona č. 403/1990 Zb.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 196/1993 Z. z. o poskytovaní učebníc žiakom.
§ 2 písm. c), e) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov.
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
§ 26, 26a a 26b zákona SNR č. 79/1978 Zb. v znení zákona SNR č. 32/1984 Zb.
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 21 a 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
§ 21 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 25 ods. 2 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov.
§ 10 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
§ 33 až 36 zákona SNR č. 78/1978 Zb. v znení zákona SNR č. 32/1984 Zb.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
§ 48 ods. 4 Zákonníka práce.
§ 49 ods. 2 Zákonníka práce.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 32/2000 Z. z. o školskej inšpekcii.
§ 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 312/2000 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Branný zákon č. 92/1949 Zb.(úplné znenie č. 121/1978 Zb.).Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov (úplné znenie č. 122/1978 Zb.).Zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl v znení neskorších predpisov.Zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.Zákon č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov.Branný zákon č. 92/1949 Zb. (úplné znenie č. 121/1978 Zb.).
Zákon č. 100/1970 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov.
§ 5 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 162/2002 Z. z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.