Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
K predpisu 289/2017, dátum vydania: 28.11.2017
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 453 z 5. októbra 2016 k Návrhu riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika, ktoré vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020.
Návrh zákona rešpektuje články 7 a 14 európskej rámcovej smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „rámcová smernica“). Zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov pracovnou zdravotnou službou vychádza z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, ratifikovaného bývalou Československou republikou a z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 171 z roku 1985 o závodných zdravotných službách.
Podľa rámcovej smernice majú zamestnávatelia povinnosť chrániť zdravie všetkých zamestnancov. Rámcová smernica v čl. 7 zakladá povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pre svojich zamestnancov preventívne a ochranné služby, ktorými sú v Slovenskej republike bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba. Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľom svoje odborné a poradenské služby v oblasti bezpečnosti pri práci, ktoré sú zamerané najmä na technickú prevenciu pracovných úrazov. Pracovná zdravotná služba je odbornou a poradenskou službou pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad zameraný najmä na predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zdôrazňuje, že zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci musia vykonávať zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, najmä lekári a verejní zdravotníci.
Miera povinností zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci závisí od reálne sa vyskytujúcich zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu potenciálne ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnancov. Z toho dôvodu napríklad lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nie sú povinné pre všetkých zamestnancov celoplošne, ale iba pre tých, kde je to odôvodnené z hľadiska zdravotného rizika pri práci.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona, ktorým reaguje na požiadavku zamestnávateľov na úpravu súčasného systému pracovnej zdravotnej služby.
Hlavnou navrhovanou zmenou je skutočnosť, že zamestnávatelia nemusia zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom; nahrádza sa upresnením existujúcej povinnosti zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
Súčasne sa vypúšťa všeobecná povinnosť zamestnávateľov hodnotiť zdravotné riziko raz ročne. Posúdenie zdravotného rizika sa vykoná na pracovisku spravidla jednorazovo s ohľadom na zdravotné riziko pri práci a to lekárom, verejným zdravotníkom alebo tímom pracovnej zdravotnej služby; opakovane sa vykoná pri podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík. Frekvencia posúdenia zdravotného rizika raz ročne bola ponechaná na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú práce v kategórii 2, budú zamestnávatelia hodnotiť zdravotné riziko pri práci raz za 18 mesiacov.
Touto zmenou a vypustením, resp. modifikáciou ďalších súvisiacich povinností zamestnávateľov, sa predpokladá zníženie finančných nákladov zamestnávateľov. V tejto súvislosti budú prioritou kontroly orgánov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku posudky o riziku vypracované v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou (resp. záznamy o posúdení rizika, ak pri opakovanom posúdení nebola zistená zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík), nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou.
Návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť zamestnávateľov viesť záznamy s údajmi o zamestnancoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia a povinnosť zamestnávateľov oznamovať bezodkladne po posúdení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika. Zároveň sa modifikuje povinnosť zamestnávateľov viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií práce len na druhú, tretiu alebo štvrtú kategóriu, pričom sa návrhom zákona vymedzujú údaje tejto evidencie. Údaje z evidencie, týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie zamestnávateľ oznamuje každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Táto nová povinnosť o pôsobiacich zdraviu škodlivých faktoroch práce a pracovného prostredia na zamestnancov, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na vzniku chorôb z povolania alebo iných poškodení zdravia súvisiacich s prácou zabezpečí prehľadnosť a informovanosť o pracovných expozíciách zamestnancov.
Povinnosť zamestnávateľov, v kategórii prác 1 zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom alebo s tímom pracovnej zdravotnej služby sa nevzťahuje na tých zamestnávateľov, ktorí už v súčasnosti majú posúdené zdravotné riziko, t. j. pred účinnosťou tohto návrhu zákona.
Zároveň sa zrušuje vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie, z dôvodu ich nedostatočnej odbornej erudície na vykonávanie identifikácie a posudzovania zdravotných rizík pri práci v súvislosti s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.
Podľa údajov z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré spracováva štatistické údaje o chorobách z povolania alebo ohrozeniach chorobou z povolania v Slovenskej republike, bolo za rok 2015 (k 31.12.2015) v Slovenskej republike hlásených 328 novovzniknutých chorôb z povolania a 39 novovzniknutých ohrození chorobou z povolania. Z celkového počtu 328 hlásených chorôb z povolania bolo 175 chorôb z povolania uznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo predstavuje 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. Z celkového počtu 39 hlásených ohrození chorobou z povolania bolo 13 ohrození chorobou z povolania uznaných u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo predstavuje 33,3 % z celkového počtu hlásených ohrození chorobou z povolania.
Z uvedených údajov vyplýva, že viac ako polovica chorôb z povolania bola uznaná u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie, čo objektívne dokazuje nevyhnutnosť zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami výlučne zdravotníckymi pracovníkmi.
Zabezpečenie účinnej prevencie profesionálnych ochorení pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia svojím Globálnym akčným plánom na r. 2008 – 2017, týkajúcim sa ochrany zdravia zamestnancov, v ktorom nabáda členské štáty, aby smerovali svoje úsilie na plné pokrytie všetkých zamestnancov pracovnými zdravotnými službami vrátane zamestnancov malých a stredných podnikov, zamestnancov v poľnohospodárstve, migrujúcich a zmluvných zamestnancov; účelom je zabezpečenie primárnej prevencie chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou. Efektívne zabezpečenie činnosti pracovnej zdravotnej služby po odbornej aj personálnej stránke je primárne zdravotníckou úlohou.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predpokladá sa, že návrh zákona zmierni finančné zaťaženie zamestnávateľov najmä v súvislosti so zdravotným dohľadom nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej a druhej kategórie.
Návrh zákona sa snaží optimalizovať finančnú záťaž vyplývajúcu z povinnosti zamestnávateľov zabezpečiť ochranné a preventívne služby pre všetkých zamestnancov upraveným systémom pracovnej zdravotnej služby.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2
Legislatívno-technická úprava.
K bodom 3 a 4
Pôsobnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva ako aj orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracoviskách sa týka najmä kontroly činnosti poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom súvisiacich s plnením povinností zamestnávateľov pri posúdení zdravotného rizika pri práci a ochrane zdravia zamestnancov pri práci.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 6
Hlavnou zmenou v povinnostiach zamestnávateľov pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci je, že zamestnávatelia zabezpečujú primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov s ohľadom na mieru zdravotného rizika pri práci.
Upresňuje sa existujúca povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovať posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, a to spravidla jednorazovo s ohľadom na zdravotné riziko pri práci. Posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík zamestnávateľ poskytne zástupcom zamestnancov. V tejto súvislosti budú prioritou kontroly orgánov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracovisku posudky o riziku (respektíve záznamy o posúdení rizika, ak pri opakovanom posúdení nebola zistená zmena pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík) vypracované zamestnávateľom v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou.
Súčasne sa vypúšťa všeobecná povinnosť zamestnávateľov hodnotiť zdravotné riziko raz ročne. Posúdenie zdravotného rizika sa vykoná na pracovisku spravidla jednorazovo s ohľadom na zdravotné riziko pri práci a to lekárom, verejným zdravotníkom alebo tímom pracovnej zdravotnej služby; opakovane sa vykoná pri podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík. Frekvencia posúdenia zdravotného rizika raz ročne bola ponechaná na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú práce v kategórii 2, budú zamestnávatelia hodnotiť zdravotné riziko pri práci raz za 18 mesiacov.
Povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika pri práci v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom alebo s tímom pracovnej zdravotnej služby sa nevzťahuje na tých zamestnávateľov, ktorí už v súčasnosti majú posúdené zdravotné riziko pri práci a vypracovaný posudok o riziku (t. j. pred účinnosťou tohto návrhu zákona) a na ich pracoviskách nedošlo od času posúdenia zdravotného rizika k žiadnej významnej zmene z hľadiska zdravotného rizika pri práci.
Návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť zamestnávateľov viesť záznamy s údajmi o zamestnancoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia a povinnosť zamestnávateľov oznamovať bezodkladne po posúdení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika. Zároveň sa modifikuje povinnosť zamestnávateľov viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií práce len na druhú, tretiu alebo štvrtú kategóriu, pričom sa návrhom zákona vymedzujú údaje tejto evidencie. Údaje z evidencie, týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie zamestnávateľ oznamuje každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Táto nová povinnosť o pôsobiacich zdraviu škodlivých faktoroch práce a pracovného prostredia na zamestnancov, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na vzniku chorôb z povolania alebo iných poškodení zdravia súvisiacich s prácou zabezpečí prehľadnosť a informovanosť o pracovných expozíciách zamestnancov. Účinnosť tejto povinnosti je posunutá o cca 1 rok od nadobudnutia účinnosti tejto novely zákona z dôvodu prípravy spôsobu oznamovania údajov zamestnávateľmi elektronickou formou.
Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z praxe bola medzi povinnosti zamestnávateľov doplnená povinnosť, ktorá zamestnávateľovi vyplýva zo záveru lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu vo vzťahu k výkonu práce konkrétneho zamestnanca, t. j. zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak je to potrebné, a to podľa záveru lekárskeho posudku.
Z rovnakých dôvodov bola doplnená aj povinnosť zamestnávateľov poskytovať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby (súčasného alebo bývalého zamestnanca) pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.
Tieto dve posledné povinnosti nie sú novými povinnosťami zamestnávateľov, nakoľko vyplývajú z ustanovení § 30f (lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu) a § 31a (uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania) zákona č. 355/2007 Z. z. a do § 30 boli doplnené z dôvodu komplexnosti povinností, ktoré plnia zamestnávatelia pri ochrane zdravia zamestnancov pri práci.
K bodu 7
Určujú sa náležitosti oznámenia, týkajúceho sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie v rozsahu názov pracoviska, názov profesií s uvedením faktorov práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci vystavení a počet zamestnancov pracoviska.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 9
Medzi subjekty, inštitúcie a rezorty, na ktoré sa nevzťahujú niektoré určené povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci bol doplnený Národný bezpečnostný úrad.
K bodu 10
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 11
Z dôvodu poznatkov z praxe bolo nutné zdôrazniť, aby zamestnávatelia umožnili vstup pracovnej zdravotnej služby na pracovisko, poskytli jej všetky informácie potrebné na posúdenie zdravotného rizika pri práci vrátane výsledkov kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania (merania) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia, ak bolo vykonané a dostatočný čas na plnenie jej odborných činností.
K bodu 12
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 13
Medzi povinnosti fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva rizikovú prácu bolo doplnené posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vypracovanie posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík, ktoré je nevyhnutným pre plnenie jej existujúcich povinností v ochrane zdravia pri práci, napr. predloženie návrhu orgánu verejného zdravotníctva na vyhlásenie rizikovej práce, vykonávanie opatrení na ochranu zdravia, atď.
K bodom 14 a 15
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 16
Návrh zákona definuje činnosť pracovnej zdravotnej služby, zameranej najmä na vykonávanie zdravotného dohľadu pre zamestnancov na prevenciu vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou a upravuje, že zamestnávatelia si môžu zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie samostatne lekárom s určenou špecializáciou alebo verejným zdravotníkom. V prípade, ak zamestnanci vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie (rizikové práce), zamestnávatelia spolupracujú s tímom pracovnej zdravotnej služby. Obidve tieto formy pracovnej zdravotnej služby si môžu zamestnávatelia zabezpečiť vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom.
Zrušuje sa vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie, z dôvodu ich nedostatočnej odbornej erudície na vykonávanie identifikácie a posúdenia zdravotných rizík pri práci v súvislosti s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou. Dôvodom je, že za ostatné roky viac ako polovica chorôb z povolania bola uznaná u zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do druhej kategórie (v roku 2015 to bolo 53,4 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike, v roku 2016 to bolo 64,6 % z celkového počtu hlásených chorôb z povolania v Slovenskej republike), čo objektívne dokazuje nevyhnutnosť zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami výlučne zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnícki pracovníci vykonávajúci pracovnú zdravotnú službu budú naďalej pri svojej činnosti u zamestnávateľa spolupracovať s bezpečnostnotechnickou službou.
K bodu 17
Návrh zákona obsahuje spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby a náplň jej činnosti osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie a osobitne pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, pričom je náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby diferencovaná podľa miery zdravotného rizika pri práci.
Návrhom zákona sa vypúšťa minimálny časový rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórii prác u zamestnávateľov, a to pri výkone dohľadu nad pracovnými podmienkami aj pri výkone lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
K bodom 18 až 24
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 25
Dopĺňa sa lehota na ohlásenie začatia činnosti pracovnej zdravotnej služby vykonávanej samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zároveň sa dopĺňa, že činnosť pracovnej zdravotnej služby môže vykonávať samostatne verejný zdravotník, ktorý preukáže prax na pracovisku orgánu verejného zdravotníctva alebo pracovnej zdravotnej služby v trvaní najmenej dva roky.
K bodom 26 a 27
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 28
Vo väzbe na diferencovanú náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa kategórií prác a s tým súvisiacim zdravotným rizikom pri práci boli diferencovane rozdelené aj povinnosti poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby.
K bodu 29
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 30
Upravuje sa postup všeobecného lekára a pediatra, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 2 v prípade zistenia zmeny zdravotného stavu zamestnanca, ktorá by mohla ovplyvniť jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu. Upravuje sa povinnosť vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v ambulanciách. Táto požiadavky vyplynula z aplikačnej praxe, kedy subjekty vykonávali tieto prehliadky v priestoroch, ktoré neumožňovali ich vykonanie na adekvátnej úrovni.
K bodom 31 až 34
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 35
Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z praxe boli upravené závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu v zmysle ich zjednodušenia do troch jednoznačných záverov (spôsobilý, spôsobilý s dočasným obmedzením, nespôsobilý na výkon posudzovanej práce).
K bodu 36
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 37
Vzhľadom na doplnené, zmenené a vypustené povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia pri práci v § 30 boli upravené správne delikty v prípade, ak zamestnávateľ neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci. Boli doplnené správne delikty v prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečí posúdenie zdravotného rizika pri práci v určenej frekvencii pre zamestnancov vykonávajúcich práce v kategóriách 2 až 4 a ak neoznámi každoročne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do druhej kategórie.
Boli doplnené správne delikty v prípade, ak fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci.
Vzhľadom na upravené povinnosti držiteľov oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu v § 30d boli upravené správne delikty v prípade, ak držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci.
K bodu 38
Vzhľadom na upravené povinnosti poskytovateľa pracovnej zdravotnej služby, ktorý vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom samostatne v § 30c boli upravené správne delikty v prípade, ak poskytovateľ pracovnej zdravotnej služby neplní určené povinnosti na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci.
K bodu 39
Úprava týkajúca sa posudkov o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotných rizík, ktorých návrh vypracoval bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik alebo bezpečnostnotechnická služba, ktorí od 1. augusta 2014 do 31. novembra 2017 vykonávali pre zamestnávateľa niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby.
Legislatívno-technická úprava činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú vykonáva lekár alebo verejný zdravotník.
Upresnenie dĺžky trvania požadovanej praxe lekára na pracovisku klinického pracovného lekárstva, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.
K bodu 40
Návrhom zákona je vypustený minimálny časový rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórii prác u zamestnávateľov; vypúšťa sa aj súvisiaca príloha č. 3b k zákonu č. 355/2007 Z. z.
K bodu 41
Vzhľadom na úpravu záverov lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu sa menia súvisiace vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu v prílohe č. 3c k zákonu č. 355/2007 Z. z.
K čl. II
Vzhľadom na zmeny v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúce sa vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby na základe živnostenského oprávnenia, je potrebná drobná legislatívno-technická úprava v živnostenskom zákone.
K čl. III
Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. decembra 2017 okrem ustanovenia § 30 ods. 1 písm. k), ktoré upravuje povinnosť zamestnávateľa oznámiť každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do druhej kategórie, ktoré nadobudne účinnosť 1. júla 2018.
V Bratislave 24. júla 2017
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Tomáš Drucker v. r.
minister zdravotníctva
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu
