Zákon o cestovných náhradách 283/2002 účinný od 01.02.2020 do 20.05.2020

Platnosť od: 14.06.2002
Účinnosť od: 01.02.2020
Účinnosť do: 20.05.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16JUD18239DS14EUPP34ČL0

Zákon o cestovných náhradách 283/2002 účinný od 01.02.2020 do 20.05.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 283/2002 s účinnosťou od 01.02.2020 na základe 477/2019

Legislatívny proces k zákonu 477/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 477/2019, dátum vydania: 30.12.2019

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019. Aplikačná prax, dynamicky meniace sa bezpečnostné prostredie a rôznorodosť úloh plnených ozbrojenými silami Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) si vyžiadala precizovanie ustanovení zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú vysielanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Návrh zákona reflektuje na zmeny vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519), na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia.

Cieľom návrhu zákona je rozšíriť účely vysielania ozbrojených síl v rámci plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrhom zákona sa precizujú ustanovenia upravujúce úlohy a použitie ozbrojených síl a spresňuje sa pôsobnosť vlády Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) pri riadení ozbrojených síl.

V súvislosti s vysielaním ozbrojených síl na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky sa v čl. II novelizuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a v čl. III zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V kontexte s preukazovaním príslušnosti vojaka k ozbrojeným silám upraveným v zákone č. 98/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, sa v čl. IV novelizuje zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dopĺňa sa úprava preukazovania príslušnosti k ozbrojeným silám zavedením osobnej identifikačnej karty vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a ustanovuje sa náhrada cestovných výdavkov vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy na návštevu rodiny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s identifikáciou vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a preukazovaním ich príslušnosti k ozbrojeným silám a zavedením vyplácania náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý bude zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly ministerstva obrany na rozpočtový rok 2020 a roky nasledujúce, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

Vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účely ustanovené v platnom znení zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov realizované do účinnosti návrhu zákona bude rozpočtovo zabezpečené

2

v rámci rozpočtu stanoveného v kapitole štátneho rozpočtu Ministerstva obrany SR. Odo dňa účinnosti návrhu zákona budú návrhy na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, resp. návrhy na predĺženie mandátu misie predkladané na schválenie vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky vrátane doložiek vybraných vplyvov upravujúcich spôsob financovania návrhov.

Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

4. – 10.7.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Návrh zákona reaguje na absenciu ustanovenia upravujúceho ďalšie účely vysielania ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) mimo územia Slovenskej republiky reflektujúce zmenenú bezpečnostnú situáciu. Na základe aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na potrebu úpravy niektorých ustanovení v platnom znení zákona súvisiacich s použitím ozbrojených síl a ich riadením.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť vysielanie ozbrojených síl v rámci plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná aj na iné účely, ako upravené v platnom znení zákona a s tým súvisiace mechanizmy a inštitúty vysielania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Spresňujú sa úlohy a použitie ozbrojených síl. Precizujú sa ustanovenia upravujúce riadenie ozbrojených síl a zosúlaďujú sa ustanovenia v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519).

V nadväznosti na zmenu účelu vysielania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky sa upravujú zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V kontexte s preukazovaním príslušnosti vojaka k ozbrojeným silám podľa § 3a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č.98/2019 Z. z. sa dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy formou osobnej identifikačnej karty. Súčasne, v záujme zatraktívnenia dobrovoľnej vojenskej prípravy, sa upravuje možnosť vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy preplatiť náhradu cestovných nákladov pri návšteve rodiny za určitú dobu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, a to jedenkrát za štyri týždne výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Návrh zákona sa týka pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ozbrojených síl.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Pri spracúvaní návrhu zákona neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Žiadne.

4

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účely ustanovené v platnom znení zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov realizované do účinnosti návrhu zákona bude rozpočtovo zabezpečené v rámci rozpočtu stanoveného v kapitole štátneho rozpočtu Ministerstva obrany SR. Odo dňa účinnosti návrhu zákona budú návrhy na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, resp. návrhy na predĺženie mandátu misie predkladané na schválenie vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky vrátane doložiek vybraných vplyvov upravujúcich spôsob financovania návrhov.

V súvislosti s identifikáciou vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a preukazovaním ich príslušnosti k ozbrojeným silám a zavedením vyplácania náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy bude mať návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rozpočtový rok 2020 a roky nasledujúce, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ing. Anton DUBOVSKÝ; tel. č.: 0960 317 523; e-mail: Anton

.DUBOVSKY@mil.sk

 

Mgr. Peter ŠVIHORÍK; tel. č.: 0960 312 121; e-mail:

Peter.SVIHORIK@mod.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Vzhľadom na charakter navrhovanej právnej úpravy v čl. I a čl. III., Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zatiaľ nemá pre účely identifikovania vplyvov na rozpočet verejnej správy k dispozícií relevantné zdroje (štatistiky, prieskumy a pod.).

K čl. IV uvádzame:

Pri výpočte výdavkov na vyhotovenie osobnej identifikačnej karty sa vychádzalo z odhadovaných nákladov na jednu osobnú identifikačnú kartu pri predpokladanom počte 150 vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Pri výpočte výdavkov na zavedenie vyplácania náhrady cestovných výdavkov sa vychádzalo z priemerných výdavkov na jedného profesionálneho vojaka podľa § 198 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stanovisko komisie:

I. Úvod: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dňa 3. júla 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, spolu so žiadosťou o skrátenie PPK. Komisia tejto žiadosti vyhovela. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky ani odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh negatívne, rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V bode 10. Poznámky predkladateľ uvádza, že „vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s vysielaním ozbrojených síl v rámci plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná aj na iné účely, aké v súčasnosti stanovené, je možné identifikovať v prípade reálneho plnenia záväzkov, ktoré budú predkladané na schválenie vláde SR alebo Národnej rade SR“ (vplyv Čl. I a Čl. III návrhu).

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv od roku 2020 v sume 1 527 eur každoročne v súvislosti s vyhotovením osobnej identifikačnej kary vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny (vplyv Čl. IV návrhu). Vplyv je uvedený ako zabezpečený v rámci programu 096 Obrana.

V časti 2.1.1. Financovanie návrhu Komisia žiada uvedený text preformulovať nasledovne: „Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vyplývajúci z predloženého návrhu bude v plnom rozsahu zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MO SR na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy“.

K sociálnym vplyvom

Komisia odporúča predkladateľovi prehodnotiť predložené zhodnotenie sociálnych vplyvov, a to v súvislosti s návrhom preplácať vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy cestovné výdavky pri návšteve rodiny. Identifikáciou sociálneho vplyvu v bode 9 doložky vybraných vplyvov sa povinnou súčasťou predloženého materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov vypracovaná v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Predmetný sociálny vplyv je potrebné zhodnotiť v bode 4.1 analýzy sociálnych vplyvov (vplyvy na hospodárenie dotknutých domácností); v tomto bode analýzy sociálnych vplyvov je potrebné uviesť opis hodnoteného návrhu opatrenia, špecifikáciu dotknutých skupín a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie jeho očakávaného sociálneho vplyvu.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Stanovisko predkladateľa k pripomienkam Komisie:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Pripomienka Komisie k časti 2.1.1. Financovanie návrhu spočívajúca v žiadosti o preformulovanie textu navrhovaným spôsobom nebola akceptovaná. Vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s vysielaním

6

ozbrojených síl Slovenskej republiky na plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná aj na iné účely, aké v súčasnosti stanovené, je možné identifikovať v prípade reálneho plnenia záväzkov. Materiál súvisiaci s plnením prípadného záväzku Slovenskej republiky bude predkladaný na schválenie vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky vrátane doložky vybraných vplyvov, v rámci ktorej bude riešený aj spôsob financovania.

K sociálnym vplyvom

Pripomienka Komisie k doplneniu zhodnotenia sociálnych vplyvov bola akceptovaná. V doložke vybraných vplyvov v bode 9 bol identifikovaný pozitívny sociálny vplyv a súčasne sa doplnila analýza sociálnych vplyvov.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

7

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom:

2 821,29

2 821,29

2 821,29

2 821,29

v tom: Kapitola 11 Ministerstvo obrany SR/ program 096 Obrana

2 821,29

2 821,29

2 821,29

2 821,29

z toho:

- vplyv na ŠR

2 821,29

2 821,29

2 821,29

2 821,29

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

2 821,29

2 821,29

2 821,29

2 821,29

v tom: Kapitola 11 Ministerstvo obrany SR/ program 096 Obrana

2 821,29

2 821,29

2 821,29

2 821,29

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/ úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

Vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účely ustanovené v platnom znení zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov realizované do účinnosti návrhu zákona bude rozpočtovo zabezpečené v rámci rozpočtu stanoveného v kapitole štátneho rozpočtu Ministerstva obrany SR. Odo dňa účinnosti návrhu zákona budú návrhy na vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia

8

Slovenskej republiky, resp. návrhy na predĺženie mandátu misie predkladané na schválenie vláde Slovenskej republiky alebo Národnej rade Slovenskej republiky vrátane doložiek vybraných vplyvov upravujúcich spôsob financovania návrhov.

V súvislosti s identifikáciou vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a preukazovaním ich príslušnosti k ozbrojeným silám a zavedením vyplácania náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany SR na rozpočtový rok 2020 a roky nasledujúce, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona rieši problematiku vysielania ozbrojených síl v rámci plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná aj na iné účely, aké v súčasnosti stanovené. Návrh bude implementovať Ministerstvo obrany SR pri riadení ozbrojených síl SR.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2020

2021

2022

2023

Indikátor ABC

-

-

-

-

Indikátor KLM

-

-

-

-

Indikátor XYZ

-

-

-

-

9

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

2 821,29

2 821,29

2 821,29

2 821,29

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2 - RP 631

2 587,66

2 587,66

2 587,66

2 587,66

Bežné transfery (640)2 - RP 642

233,63

233,63

233,63

233,63

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

10

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Komentár k tabuľke č.4:

Pri výpočte vplyvu na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z nasledovných skutočností:

1.Výdavky v EK 630 zahŕňajú výdavky na zavedenie vyplácania náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny. Pri kalkulácii výdavkov sa vychádzalo z priemerných výdavkov na jedného profesionálneho vojaka podľa § 198 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde priemerný výdavok na jedného profesionálneho vojaka na jednu cestu je 4,31 €, teda na jednu cestu na návštevu rodiny a späť celkom 8,62 na jedného profesionálneho vojaka. Pri počte 150 vojakov DVP a pri možnosti absolvovať za 11 týždňov DVP celkom dve návštevy rodiny predpokladané náklady vo výške 2 587,66 € ročne.

2.Výdavky v EK 640 zahŕňajú výdavky na vyhotovenie osobnej identifikačnej karty. Náklady na vyhotovenie jednej osobnej identifikačnej karty sú vo výške 1,56 € na jednu osobnú identifikačnú kartu, čo pri počte 150 vojakov DVP je celkom 233,63 € ročne.

Tabuľka č. 5

Poznámky:

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 821,29

2 821,29

2 821,29

2 821,29

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2020

2021

2022

2023

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

11

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

12

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorí zákony (ďalej len „návrh zákona“) v čl. IV. novelizuje zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona prostredníctvom zníženia cestovných výdavkov pri návšteve rodiny počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy pozitívny vplyv na hospodárenie domácnosti vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez negatívneho vplyvu.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Návrhom zákona nie negatívne ovplyvnené žiadne skupiny.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Návrhom zákona nie ovplyvnené žiadne skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Návrhom zákona dôjde k poklesu výdavkov vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy v dôsledku náhrady preukázaných cestovných výdavkov spojených s návštevou rodiny. Pri počte 150 vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a pri možnosti absolvovať za 11 týždňov dobrovoľnej vojenskej prípravy celkom dve návštevy rodiny odhadované náklady na náhradu cestovných výdavkov vo výške 2 587,66 ročne. Pri kalkulácii nákladov sa vychádzalo z priemerných výdavkov na jedného profesionálneho vojaka podľa § 198 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde priemerný výdavok na jedného profesionálneho vojaka a jednu cestu na návštevu rodiny predstavuje sumu 4,31 €, teda na jednu cestu tam a späť celkom 8,62 €.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

13

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Počet dotknutých obyvateľov vychádza z počtu vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorí absolvujú dobrovoľnú vojenskú prípravu a ich rodín.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celo-životnému vzdelávaniu,

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

Návrh zákona nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Návrh zákona nemá vplyv na žiadnu zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

14

Návrh zákona dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

Návrh zákona nemá odlišný vplyv na ženy a mužov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh zákona nemá vplyv na vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh zákona nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Náhrada cestovných výdavkov vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy pri návšteve rodiny počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy vytvára predpoklady pre zvýšenie záujmu mladých ľudí o dobrovoľnú vojenskú prípravu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Opatrenia zamerané na zvýšenie záujmu o vykonanie dobrovoľnej vojenskej prípravy môžu synergicky viesť k zvýšeniu záujmu o službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh zákona nemá špecifické negatívne dôsledky.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Návrh zákona vo vzťahu k trhu práce neovplyvňuje špecifické vekové skupiny zamestnancov.

15

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

b)v sekundárnom práve,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter návrhu zákona body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

16

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 2, 3, 4, 21, 23, 27, 28, 31, 37, 39, 40, 42 a 43,

(poznámky pod čiarou k odkazom 2, 3, 4a, 16, 17, 18, 20, 22, 23, 24a, 26, 27, 28, 29, 30 a 31).

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v nahradení odkazov na zrušené právne predpisy odkazmi na platné právne predpisy, v doplnení poznámok pod čiarou a odkazov, vypustení nadbytočných poznámok pod čiarou a nadbytočných odkazov.

K bodu 1 (§ 2 ods. 1 a 2 )

V odseku 1 sa precizuje účel vytvárania ozbrojených síl Slovenskej republiky v nadväznosti na úlohy, ktoré ozbrojené sily plnia a na ktorých sa podieľajú podľa § 4. Účel, na ktorý sa ozbrojené sily vytvárajú, okrem zachovania mieru a plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná, je najmä zaručovanie obrany Slovenskej republiky, na ktorý nadväzuje hlavná úloha ozbrojených síl – brániť Slovenskú republiku pred napadnutím cudzou mocou, brániť jej zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc. Zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky nie je vo výlučnej pôsobnosti ozbrojených síl, je to jedna z úloh, na ktorej sa s ostatnými prvkami bezpečnostného systému Slovenskej republiky ozbrojené sily podieľajú.

V odseku 2 sa aktualizuje zloženie ozbrojených síl odkazom na čl. 1 ods. 6 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zloženie ozbrojených síl v stave bezpečnosti (profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy), v čase núdzového stavu a výnimočného stavu (profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby) a v čase vojny a vojnového stavu (profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí na základe odvodného konania odvedení).

K bodu 5 (§ 4 ods.1 až 3)

V odseku 1 sa hlavná úloha ozbrojených síl precizuje v nadväznosti na úpravu účelu, na ktorý sa ozbrojené sily vytvárajú 2 ods. 1). Zavádza sa slovné spojenie „pred napadnutím cudzom mocou“ v súlade s čl. 1 ods. 8 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z.

V odseku 2 sa upravujú úlohy, na ktorých sa ozbrojené sily podieľajú. Ustanovenie sa precizuje v nadväznosti na čl. 1 ods. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z., ktorý všeobecne upravuje úlohy pri zachovávaní mieru a bezpečnosti pre ozbrojené sily, ozbrojené zbory, Hasičský a záchranný zbor a záchranné služby. Vzhľadom na to, že zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti ústavných orgánov, ústredných orgánov štátnej správy a ďalších, najmä výkonných, prvkov bezpečnostného

17

systému Slovenskej republiky v § 4 ods. 4 písm. k) sa precizuje, na ktorých úlohách sa ozbrojené sily podieľajú.

Odsek 3 sa mení a dopĺňa tak, aby obsahoval všetky účely, na ktoré môžu byť príslušníci ozbrojených síl vyslaní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, a ktoré uvedené v § 12 ods. 2 zákona. Zmena zároveň zohľadňuje doplnenie nových účelov vyslania, ktoré sa dopĺňajú v § 12 ods. 1 písm. f) a g).

K bodu 6 (§ 4 ods. 4)

V nadväznosti na úpravu § 4 ods. 4 písm. k) sa vypúšťa v § 4 ods. 4 písm. a), keďže použitie ozbrojených síl na ochranu štátnej hranice upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 7 [§ 4 ods. 4 písm. a)]

V nadväznosti na zmenu v § 27 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý podrobne ustanovuje zodpovednosť za ochranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov a zodpovednosť za ich obranu, sa spresňuje úloha ozbrojených síl chrániť objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty v pôsobnosti ministerstva obrany.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa skrátená citácia nahrádza úplnou citáciou v nadväznosti na zmenu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 6.

K bodu 9 [§ 4 ods. 4 písm. e)]

Legislatívno–technická úprava. Zavádza sa legislatívna skratka v nadväznosti na zmenu v § 4 ods. 4, ktorou sa legislatívnu skratka vypúšťa.

K bodu 10 [§ 4 ods. 4 písm. i) až k)]

Vo vzťahu k zahraničným ozbrojeným silám sa v písmene i) upravuje možnosť poskytovať im podporu na území Slovenskej republiky. Túto podporu poskytuje Slovenská republika prostredníctvom ozbrojených síl v rozsahu, ktorý upravuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519).

Na základe aplikačnej praxe sa v písmene j) dopĺňa plnenie opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie.

Písmeno k) odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovujú úlohy ozbrojených síl na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky. Takýmito zákonmi napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ozbrojené sily plnia úlohy spolu s Policajným zborom pri ochrane štátnej hranice alebo zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ozbrojené sily plnia úlohy ako ostatné záchranné zložky, pričom z hľadiska aplikačnej praxe ide o situácie, počas ktorých o. i. platí osobitná úprava služobného času podľa § 106 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18

K bodu 11 (§ 4 ods. 5)

Navrhovaná právna úprava upravuje spoluprácu ministerstva obrany a Vojenského spravodajstva pri plnení úloh v oblasti zabezpečovania obrany štátu v kybernetickom priestore a kybernetickej bezpečnosti s ozbrojenými silami v rozsahu, ktorý určí minister obrany.

K bodom 12 a 13 (§ 4 ods.7 a 10)

Legislatívno-technická úprava. V nadväznosti na doplnenie nového odseku 5 sa upravujú vnútorné odkazy v odsekoch 7 a 10.

K bodu 14 (§ 4 ods. 13)

Príprava občanov na obranu štátu sa nahrádza prípravou obyvateľstva na obranu štátu, pretože v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v štátnom vzdelávacom programe na základných školách a stredných školách sa na príprave na obranu štátu zúčastňujú nie len občania Slovenskej republiky, ale aj jej obyvatelia. Výchova obyvateľstva k vlastenectvu sa vypúšťa v nadväznosti na úpravu prípravy obyvateľstva na obranu štátu vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519).

K bodu 15 [§ 4b ods. 2 písm. b)]

Spresňuje sa úprava postupov ozbrojených síl pri zabezpečovaní nedotknuteľnosti vzdušného priestoru v prípade činu protiprávneho zasahovania vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Podmienka na klasifikáciu vzdušného objektu za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru (NATO SUSPECTED RENEGADE), ktorej splnenie môže nastať rovnako v čase, keď sa vzdušný objekt nachádza vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, ako aj keď sa nachádza mimo neho, sa dopĺňa o nekomunikovanie vzdušného objektu s príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky, ak pravidlá lietania vydané pre jednotlivé časti vzdušného priestoru neustanovujú inak. Pravidlami lietania vydanými pre jednotlivé časti vzdušného priestoru sa rozumejú pravidlá lietania ustanovené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010 v znení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/835 z 12. mája 2017, ako aj pravidlá lietania ustanovené Dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 v znení 9. edície z roku 2006 č. Doc 7300/9 a opravy č. 1 z 26. novembra 2007 a opravy č. 2 z 3. decembra 2010. Uvedená zmena sa navrhuje za účelom dosiahnutia rýchlejšieho posudzovania prerušenia komunikácie medzi orgánmi riadenia letovej prevádzky a vzdušnými objektmi, ako aj za účelom zaistenia potrebnej úrovne bezpečnosti letovej prevádzky.

Navrhovaná právna úprava umožní prijímanie okamžitých opatrení na zabránenie pôsobenia takýchto vzdušných objektov pre zneužitie na protiprávne konanie. Navrhovaná zmena je v súlade so štandardom a dokumentáciou Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

K bodu 16 [§ 4b ods. 2 písm. f)]

19

Vypúšťa sa protiprávny zásah na palube lietadla v nadväznosti na precizovanie § 4b ods. 3.

K bodu 17 (§ 4b ods. 3)

Kategórie narušiteľa vzdušného priestoru sa spresňujú v nadväznosti na stupeň nebezpečnosti narušiteľa. Navrhované podmienky klasifikácie vzdušného objektu za pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru (NATO PROBABLE RENEGADE), ktoré môžu byť splnené rovnako v čase, keď sa vzdušný objekt nachádza vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, ako aj keď sa nachádza mimo neho, umožnia priamo klasifikovať vzdušný objekt, ktorého kód odpovedača sekundárneho radaru signalizuje protiprávny zásah na palube lietadla v súlade s medzinárodne ustanovenými kódmi, za pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru aj bez potreby jeho predchádzajúcej klasifikácie za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru. Navrhovaná zmena je v súlade so štandardmi a dokumentáciou Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

V prípade, ak posádka lietadla nastaví kód odpovedača sekundárneho radaru na signalizovanie protiprávneho zásahu na palube lietadla, stupeň nebezpečnosti narušiteľa a časová tieseň vyžaduje vykonávanie opatrení a postupov ozbrojených síl použiteľných proti pravdepodobnému narušiteľovi vzdušného priestoru.

K bodu 18 [§ 6 ods. 2 písm. a) a b)]

Konkrétne názvy stratégii schvaľované vládou Slovenskej republiky pri riadení ozbrojených síl sa nahrádzajú všeobecnými pojmami.

Z platného znenia sa vypúšťajú plány použitia ozbrojených síl v čase výnimočného stavu a núdzového stavu. Tieto plány majú vyjadriť podieľanie sa ozbrojených síl na plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, pri ktorom ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov. Na plnenie úloh v čase výnimočného stavu a núdzového stavu určené aj ďalšie prvky bezpečnostného systému Slovenskej republiky, ktoré patria do pôsobnosti príslušných ústredných orgánov štátnej správy. Vypracovanie plánov použitia ďalších prvkov bezpečnostného systému Slovenskej republiky na plnenie ich úloh v čase výnimočného stavu a núdzového stavu všeobecne záväzné právne predpisy patriace do pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy neustanovujú.

K bodu 19 [§ 6 ods. 3 písm. a) a b)]

Ustanovenie sa precizuje v nadväznosti na zmenu v § 6 ods. 2 písm. a) a b).

K bodu 20 [§ 6 ods. 3 písm. f)]

Ministerstvo obrany v rámci riadenia ozbrojených síl zabezpečuje ozbrojené sily vojenským materiálom a bojovou technikou. V súlade s aplikačnou praxou a v kontexte kompetencií ministerstva obrany navrhovať vláde Slovenskej republiky počty hlavných druhov vojenských zbraní a zbraňových systémov a zabezpečovať ich obstarávanie sa ustanovenie dopĺňa o vojenské zbrane a zbraňové systémy.

K bodu 22 (§ 7 ods. 2)

Dopĺňa sa veliteľ ozbrojených síl v nadväznosti na doplnenie § 7 ods. 12.

20

K bodu 24 (§ 7 ods. 10)

Hlavné miesto velenia ozbrojeným silám je miesto určené pre generálny štáb, ktorý ho môže zaujať v čase vojny alebo vojnového stavu v organizačnej štruktúre, ktorú plánovanú pre čas vojny alebo vojnový stav v závislosti od aktuálnej bezpečnostnej situácie alebo plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K bodu 25 (§ 7 ods. 12)

Doplneným ustanovením sa v prípade vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na základe zákona umožní, aby im mohol veliť príslušný veliteľ zahraničných ozbrojených síl alebo medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.

Zmenu si vyžiadala aplikačná prax v rámci medzinárodnej spolupráce ozbrojených síl, v súvislosti napríklad s účasťou Slovenskej republiky na medzinárodných cvičeniach v zahraničí, v rámci ktorých cvičiaci podliehajú jednotnému veleniu, v tomto prípade veliteľa zahraničných ozbrojených síl, alebo v prípade pôsobenia ozbrojených síl v aktivitách krízového manažmentu v zahraničí, ako je napríklad ich pôsobenie vo vojenských operáciách. V týchto prípadoch sa podľa schválených pravidiel pre konkrétnu operáciu príslušným orgánom medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, priamo vyžaduje tzv. prevod velenia nad vyslanými ozbrojenými silami na príslušného veliteľa tejto organizácie. Uvedený úkon predstavuje podmienku participácie ozbrojených síl na uvedených aktivitách. Oprávnenie veliteľa zahraničných ozbrojených síl alebo príslušného veliteľa medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom, zahŕňa tzv. operačné velenie, vrátane taktického velenia. Cieľom tohto prevodu je zabezpečiť oprávnenie príslušnému veliteľovi zahraničných ozbrojených síl alebo veliteľovi medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom tak, aby mohol koordinovať úlohy medzinárodného zoskupenia ozbrojených síl ako celku. Oprávnenie a jeho rozsah môžu byť určené medzinárodným zmluvným dokumentom alebo inou formou úkonu v súlade s pravidlami pre danú aktivitu schválenými príslušným orgánom medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom (napr. písomný transfer velenia).

K bodu 26 (§ 9 ods. 4)

Upravuje sa príprava ozbrojených síl na obranu štátu spolu s ďalšími prvkami systému obrany štátu v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ČPT 1519), ktorý ustanovuje túto prípravu vo forme spoločného výcviku a cvičenia s ozbrojenými zbormi, Hasičským a záchranným zborom a ďalšími záchrannými zložkami. Tým nie je dotknutá samostatná príprava ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek podľa osobitných predpisov. Rovnako sa na príprave ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru alebo ďalšej záchrannej zložky zúčastňujú ozbrojené sily.

K bodu 29 [§ 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. b) a c)]

Zavedený pojem v zákone sa zosúlaďuje s pojmom v Ústave Slovenskej republiky.

K bodu 30 (§ 11 ods. 2)

21

Vypustenie § 11 ods. 2 nadväzuje na doplnenie účelov vysielania ozbrojených síl v § 12 ods. 1, ktorý podrobne upravuje všetky účely vysielania ozbrojených síl.

K bodu 32 [§ 12 ods. 1 písm. f) a g)]

Precizujú sa účely, na ktoré môžu byť ozbrojené sily vyslané mimo územia Slovenskej republiky. Na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky sa vyžaduje schválenie vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky aj v prípade ich vyslania na účely zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo plnenia úloh medzinárodného vojenského veliteľstva, čím sa zakladá právny titul pre vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do uvedených štruktúr mimo územia Slovenskej republiky.

Z hľadiska rozsahu môže ísť o medzinárodné organizácie, ktorých je Slovenská republika členom, a ktorých úlohy opodstatňujú pôsobenie vojenských predstaviteľov (Európskej únie, Organizácie Severoatlantickej zmluvy) a štruktúry, ktoré majú v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, status vojenských veliteľstiev (najvyššie veliteľstvá, spojenecké veliteľstvá, centrá výnimočnosti Organizácie Severoatlantickej zmluvy).

Aplikačná prax si vyžiadala zmenu pri vysielaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, a to z hľadiska zmeny charakteru úloh plnených ozbrojenými silami v rámci medzinárodných aktivít. Aktivity a iniciatívy, na základe ktorých ozbrojené sily členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy na základe jej rozhodnutia spoločne pôsobia, nespĺňajú presne určený charakter účelov uvedených v platnom znení § 12 ods. 2. Vyslanie ozbrojených síl na uvedené aktivity, bez ohľadu na ich názov, môže byť realizované len, ak tieto aktivity v súlade s medzinárodným právom. Všeobecné vymedzenie účelu zodpovedá aj čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý nevymedzuje žiadne presné účely vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky nad rámec rozhodovacej právomoci vlády Slovenskej republiky a tým pojmovo neobmedzuje názov ani charakter medzinárodnej aktivity. Akékoľvek úlohy ozbrojených síl však musia zodpovedať medzinárodnému právu, na základe ktorého sa Národnej rade Slovenskej republiky predkladá návrh na ich vyslanie.

K bodu 33 [§ 12 ods. 2 písm. d)]

Ozbrojené sily pôsobia v rámci aktivít, ktoré sa realizujú pod velením medzinárodných organizácií, ktoré nie medzinárodnými vojenskými organizáciami (Európska únia, Organizácia Spojených národov, Organizácia Severoatlantickej zmluvy, ktorá je medzinárodnou organizáciou pôsobiacou na základe zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu). Vzhľadom na uvedené sa upravuje pojem tak, aby zodpovedal skutočným možnostiam pôsobenia ozbrojených síl.

K bodu 34 [§ 12 ods. 4 písm. a)]

Doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že ak sa nebude vysielať zväzok, zväz alebo útvar, bude sa v návrhu na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky uvádzať počet vysielaných príslušníkov ozbrojených síl.

K bodu 35 [§ 12 ods. 4 písm. c)]

Pojem „riadenie“ sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 36 [§ 12 ods. 4 písm. e) a f)]

22

Poskytovanie služieb sa vypúšťa z dôvodu, že v čase spracovávania návrhu na vyslanie ozbrojených síl nie sú známe okolnosti týkajúce sa poskytovania služieb.

Do ustanovenia § 12 ods. 4 písm. e) sa dopĺňa určenie vojenskej výzbroje, vojenskej techniky a vojenského materiálu len vo vlastníctve Slovenskej republiky z dôvodu, že príslušné ústavné orgány rozhodujú o vyslaní všetkých príslušníkov ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, vrátane príslušníkov ozbrojených síl, ktorí boli vyčlenení na plnenie úloh v prospech zložiek Organizácie Severoatlantickej zmluvy dislokovaných na území Slovenskej republiky.

Návrh na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ktorý predkladá vláde Slovenskej republiky minister obrany Slovenskej republiky, sa spresňuje tak, aby určoval vojenskú výzbroj, vojenskú techniku a vojenský materiál vo vlastníctve Slovenskej republiky. O vojenskej výzbroji, vojenskej technike a vojenskom materiáli, ktorý je vo vlastníctve Organizácie Severoatlantickej zmluvy rozhodujú jej príslušné orgány.

Aplikačná prax si vyžiadala aj zmenu § 12 ods. 4 písm. f) Dôvodom je skutočnosť, že v čase predkladania návrhu o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na rozhodnutie ústavného orgánu Slovenskej republiky nie je zrejmý spôsob prepravy. Spôsob prepravy predstavuje technickú záležitosť za účelom vykonania príslušného mandátu a v súlade s tým by mal byť záväzne schválený v nadväznosti na platnosť mandátu. Z hľadiska spôsobu prepravy sa pritom do poslednej možnej chvíle môžu vyhodnocovať jeho jednotlivé kritériá, ktoré majú vplyv na rozhodnutie. Ide napríklad o jeho dostupnosť, účelnosť a efektívnosť. Z hľadiska rozhodovacej právomoci ústavného orgánu Slovenskej republiky je podstatný termín, v akom ozbrojené sily vyslané na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, pričom spôsob prepravy je len výkon tohto rozhodnutia.

K bodu 38 [§ 13 ods. 1 písm. a)]

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na úpravu § 4 ods. 1 a 4.

K bodu 41 (§ 13 ods. 4)

Precizuje sa právny titul použitia vojenskej zbrane a vojenského zbraňového systému pri vyslaní príslušníkov ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

K čl. II

Zákon č. 283/1993 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov upravuje v IV časti zákona náhrady výdavkov v zahraničí. Podľa § 33 sa poskytovanie náhrad výdavkov nevzťahuje v plnom rozsahu na zamestnancov vyslaných mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.

V súvislosti so zavedením možnosti vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky aj na účel ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom sa navrhuje ustanovenie § 33 doplniť tak, že na zamestnanca vyslaného mimo územia Slovenskej republiky na tento účel, rovnako ako na zamestnanca vyslaného mimo územia Slovenskej republiky na účely podľa platného znenia § 33 sa nebudú vzťahovať ustanovenia § 19 32 citovaného zákona okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí podľa § 19 ods. 3 a 4 zákona o cestovných náhradách.

K čl. III

23

V nadväznosti na navrhovanú zmenu § 12 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky sa navrhuje rozšíriť ustanovenie o vysielaní profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky aj o vysielanie na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami. Profesionálneho vojaka bude mimo územia Slovenskej republiky na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami vysielať služobný úrad na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky.

V súvislosti so zmenou čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky ústavným zákonom č. 71/2017 Z. z. a navrhovanou zmenou § 11 a 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa upravuje citácia poznámky pod čiarou.

K čl. IV

K bodu 1 [§ 17a)]

V kontexte s preukazovaním príslušnosti vojaka k ozbrojeným silám podľa § 3a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 98 /2019 Z. z. sa navrhuje ustanoviť preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy formou osobnej identifikačnej karty. Súčasná právna úprava týkajúca sa výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy neupravuje vo svojich ustanoveniach problematiku identifikácie vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy a preukazovanie ich príslušnosti k ozbrojeným silám.

K bodu 2 (§ 37a)

V záujme zatraktívnenia dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje vojakovi dobrovoľnej vojenskej prípravy preplácať náhradu cestovných nákladov pri návšteve rodiny za určitú dobu výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, a to jedenkrát za štyri týždne výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

Bratislava 27. septembra 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Gajdoš v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore