Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	21.11.2017
Účinnosť od:	01.08.2023

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Rozpočtové právo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST7 JUD DS5 EU PP ČL1

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 280/2017 účinný od 01.08.2023

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 280/2017 s účinnosťou od 01.08.2023 na základe 277/2023

Vládny návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka

K predpisu 280/2017, dátum vydania: 21.11.2017

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka bol spracovaný v roku 2007
a v tom čase uplatňoval platné podmienky pre schvaľovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vzhľadom na prebiehajúci legislatívny proces Európskej únie vo vzťahu
k realizácii Spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné neustále reagovať na novú legislatívu a v jej intenciách zavádzať nové podporné systémy.

V súlade s uvedenou skutočnosťou bola na základe Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (úlohy na roky 2016 – 2020) prijatá úloha predložiť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorým sa zrušuje zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka aktualizuje právnu úpravu vzťahujúcu sa k podmienkam a kritériám
na uplatňovanie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

Návrh zákona kladie dôraz na ochranu finančných záujmov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

Zároveň upravuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorého cieľom
je zabezpečenie pomoci pôdohospodárom, a v ktorom je kladený dôraz najmä na požiadavky krížového plnenia. Návrh zákona zároveň dopĺňa kompetenciu ústredného orgánu štátnej správy, čím uplatňuje aj nové kompetenčné zaradenie tejto pôsobnosti v organizačnej štruktúre Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo pôdohospodárstva“). Rovnako dopĺňa kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobná agentúra“) a zdokonaľuje výkon právomoci orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní konania smerujúceho k schvaľovaniu žiadostí o podporu v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Návrh zákona zároveň priamo upravuje konanie
o priamych podporách.

Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona
č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, predovšetkým úpravu konania o priamych podporách.

Navrhovaný zákon korešponduje s ústavným záväzkom štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž (čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) v špecifických podmienkach agrárneho trhu a neprekročí podmienky Ústavy Slovenskej republiky na zákonnú úpravu vymedzenia základných práv a slobôd, osobitne práva na podnikanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi
a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že predpokladané finančné prostriedky súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú zabezpečené
v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.	Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

2.	Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka

3.	Problematika návrhu právneho predpisu:
	a) je upravená v práve Európskej únie - primárnom Čl. 38 až 44 a čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. - sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009) 1. legislatívne akty: - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, - nariadenie Rady (EÚ) č. 1370/2013 zo 16. decembra 2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2013) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014), - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014), - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1144/2014 z 22. októbra 2014 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014). 2. nelegislatívne akty: - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 511/2012 z 15. júna 2012 o oznámeniach týkajúcich sa organizácií výrobcov, medziodvetvových organizácií, zmluvných rokovaní a zmluvných vzťahov podľa nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 156, 16. 6. 2012) v platnom znení, - nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013), - nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013), - delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 499/2014 z 11. marca 2014 , ktorým sa dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 1306/2013 prostredníctvom zmeny vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011, ktoré sa týka sektorov ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 145, 16.5.2014), - delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 20.6.2014) v platnom znení, - nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014), - nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014), - nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ L 190, 28.6.2014), - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 31.7.2014) v platnom znení, - delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 906/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o výdavky na verejnú intervenciu (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014), - delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014 , ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014) v platnom znení, - delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1366 z 11. mája 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o pomoc v odvetví včelárstva (Ú. v. EÚ L 211, 8.8.2015), - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1368 zo 6. augusta 2015, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o pomoc v sektore včelárstva (Ú. v. EÚ L 211, 8.8.2015), - delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1971 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015), - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1975 z 8. júla 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 stanovuje frekvencia a formát správ o nezrovnalostiach, pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015), - delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/921 z 10. júna 2016, ktorým sa stanovujú ďalšie dočasné mimoriadne podporné opatrenia pre výrobcov určitých druhov ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 154, 11.6.2016) v platnom znení, - delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1149 z 15. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva a ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 (Ú. v. EÚ L 190, 15.7.2016), - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1150 z 15. apríla 2016, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 pokiaľ ide o vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 190, 15.7.2016) v platnom znení, - delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1237 z 18. mája 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií, a ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa uvoľnenia a prepadnutia zábezpeky zloženej pre takéto licencie, ktorým sa menia nariadenia Komisie (ES) č. 2535/2001, (ES) č. 1342/2003, (ES) č. 2336/2003, (ES) č. 951/2006, (ES) č. 341/2007 a (ES) č. 382/2008 a zrušujú nariadenia Komisie (ES) č. 2390/98, (ES) č. 1345/2005, (ES) č. 376/2008 a (ES) č. 507/2008 (Ú. v. EÚ L 206, 30.7.2016), - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1239 z 18. mája 2016, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o systém dovozných a vývozných licencií (Ú. v. EÚ L 206, 30.7.2016), - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/39 z 3. novembra 2016 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 v súvislosti s pomocou Únie na dodávanie ovocia, zeleniny, banánov a mlieka vo vzdelávacích zariadeniach (Ú. v. EÚ L 5, 10.1.2017), - delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/40 z 3. novembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 v súvislosti s pomocou Únie na dodávanie ovocia a zeleniny, banánov a mlieka vo vzdelávacích zariadeniach a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 (Ú. v. EÚ L 5, 10.1.2017). - sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy) - nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 001; Ú. v. ES L 312, 23.12.1995), - nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Ú. v. ES L 82, 22.3.1997) v platnom znení, - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 138/2004 z 5. decembra 2003 o úhrnných účtoch pre poľnohospodárstvo v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 33, 5. 2. 2004) v platnom znení, - nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2008) v platnom znení, - nariadenie Komisie (ES) č. 612/2009 zo 7. júla 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 186, 17.7.2009) v platnom znení, - nariadenie Rady (ES) č. 1217/2009 z 30. novembra 2009 o vytvorení siete na zhromažďovanie účtovných údajov o príjmoch a o hospodárskej činnosti poľnohospodárskych podnikov v Európskom spoločenstve (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009) v platnom znení.
	b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.	Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
	a)	lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
		bezpredmetné
	b)	lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
		bezpredmetné
	c)	informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
		proti Slovenskej republike nebolo začaté uvedené konanie
	d)	informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
		návrh zákona nepreberá smernice
5.	Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
		úplný
6.	Gestor a spolupracujúce rezorty:
		Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu	☐	Materiál nelegislatívnej povahy
	☒	Materiál legislatívnej povahy
	☐	Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK	22. 11.2016
Predpokladaný termín predloženia na MPK*	december 2016
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*	jún 2017

2. Definovanie problému
1. Doplnenie postupu a podmienok poskytovania podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a úprava podmienok poskytovania dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 2. Úprava konania o priamych podporách.
3. Ciele a výsledný stav
1. Zabezpečiť ochranu finančných záujmov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ako aj ďalších fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. 2. Precizovať problematické ustanovenia z hľadiska aplikačnej praxe.
4. Dotknuté subjekty
Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré požiadajú o poskytnutie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zároveň plnia požadované podmienky.
5. Alternatívne riešenia
Nie
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?	☒ Áno	☐ Nie

7. Transpozícia práva EÚ
Nie.

8. Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu. Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	☐	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy	☒	Áno	☐	Nie	☐	Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☐	Negatívne
z toho vplyvy na MSP	☐	Pozitívne	☐	Žiadne	☐	Negatívne
Sociálne vplyvy	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
Vplyvy na životné prostredie	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
Vplyvy na informatizáciu	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne

10. Poznámky

Návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu. Uvedené vplyvy vyplývajú z jednotlivých, v súčasnosti existujúcich právnych predpisov a boli posudzované pri ich vytváraní v súvislosti so zákonom č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý sa návrhom zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka navrhuje zrušiť. Uvedené vplyvy tak po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona a po vypracovaní vykonávacích predpisov budú vyplývať z jednotlivých právnych predpisov. Návrh zákona nemá vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nakoľko uvedeným návrhom nie je dotknutá žiadna služba verejnej správy.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti.

Nie je možné kvantifikovať výnosy z pokút, nakoľko sa ani v predchádzajúcich úpravách žiadne sankcie fyzickým osobám a právnickým osobám neukladali.

11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov:

hedviga.hlubovicova@land.gov.sk, frantisek.ciria@land.gov.sk

12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

I. Úvod: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky dňa 22. novembra 2016 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia odporúča predkladateľovi, minimálne opisným spôsobom, doplniť do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie administratívne náklady, ktoré vzniknú žiadateľovi v súvislosti so žiadosťou o podporu.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Vyjadrenie predkladateľa: Predkladateľ pripomienky komisie akceptuje.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy	Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	2016	2017	2018	2019
Príjmy verejnej správy celkom	697 510 725	798 959 652	675 119 823	675 433 159
v tom: za MPRV SR/zdroj 1AD1-EAGF	438 299 000	441 478 000	444 636 000	448 155 000
za MPRV SR/zdroj 1AF1-TOV	12 000 000	12 000 000	12 000 000	12 000 000
za MPRV SR/zdroj 1AG1-EAFRD	257 294 285	357 481 652	229 616 492	224 458 327
za MPRV SR/zdroj 1AH1-EFF	1 917 440	0	867 331	2 819 832
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	697 510 725	798 959 652	675 119 823	675 433 159
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje	697 510 725	798 959 652	675 119 823	675 433 159
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Výdavky verejnej správy celkom	824 894 768	960 841 713	794 075 670	787 824 106
v tom: za MPRV SR/zdroj 1AD1-EAGF	438 299 000	441 478 000	444 636 000	448 155 000
za MPRV SR/zdroj 1AD2-EAGF	3 179 000	3 158 000	3 519 000	0
za MPRV SR/zdroj 1AI2- národná vyrovnávacia platba	19 057 985	19 031 811	19 005 159	18 977 094
za MPRV SR/zdroj 1AF1-TOV	12 000 000	12 000 000	12 000 000	12 000 000
za MPRV SR/zdroj 1AF2-TOV	3 600 000	3 600 000	4 400 000	4 400 000
za MPRV SR/zdroj 1AG1-EAFRD	257 294 285	357 481 652	229 616 492	224 458 327
za MPRV SR/zdroj 1AG2-EAFRD	88 907 911	124 092 250	79 823 910	76 104 575
za MPRV SR/zdroj 1AH1-EFF	1 917 440	0	867 331	2 819 832
za MPRV SR/zdroj 1AH2-EFF	639 147	0	207 778	909 278
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	824 894 768	960 841 713	794 075 670	787 824 106
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje	697 510 725	798 959 652	675 119 823	675 433 159
spolufinancovanie	127 384 043	161 882 061	118 955 847	112 390 947
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na počet zamestnancov	0	0	0	0
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na mzdové výdavky	0	0	0	0
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Financovanie zabezpečené v rozpočte	824 894 768	960 841 713	794 075 670	787 824 106
v tom: za MPRV SR/zdroj 1AD1-EAGF	438 299 000	441 478 000	444 636 000	448 155 000
za MPRV SR/zdroj 1AD2-EAGF	3 179 000	3 158 000	3 519 000	0
za MPRV SR/zdroj 1AI2- národná vyrovnávacia platba	19 057 985	19 031 811	19 005 159	18 977 094
za MPRV SR/zdroj 1AF1-TOV	12 000 000	12 000 000	12 000 000	12 000 000
za MPRV SR/zdroj 1AF2-TOV	3 600 000	3 600 000	4 400 000	4 400 000
za MPRV SR/zdroj 1AG1-EAFRD	257 294 285	357 481 652	229 616 492	224 458 327
za MPRV SR/zdroj 1AG2-EAFRD	88 907 911	124 092 250	79 823 910	76 104 575
za MPRV SR/zdroj 1AH1-EFF	1 917 440	0	867 331	2 819 832
za MPRV SR/zdroj 1AH2-EFF	639 147	0	207 778	909 278
Iné ako rozpočtové zdroje	0	0	0	0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora	0	0	0	0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci výdavkov kapitoly MPRV SR určených na Priame platby 2014-2020, Národnú vyrovnávaciu platbu, Trhovo orientované výdavky, Program rozvoja vidieka 2014-2020 a Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2014-2020 bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít	Odhadované objemy
Objem aktivít	r	r + 1	r + 2	r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Príjmy (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Daňové príjmy (100)¹
Nedaňové príjmy (200)¹
Granty a transfery (300)¹, v tom: 341 prostriedky z rozpočtu EÚ	697 510 725	798 959 652	675 119 823	675 433 159
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom	697 510 725	798 959 652	675 119 823	675 433 159

Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Výdavky (v eurách)	2016	2017	2018	2019
Bežné výdavky (600)	824 894 768	960 841 713	794 075 670	787 824 106
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)²
Bežné transfery (640)², v tom: Transfery ostatnej právnickej osobe (644 002)	824 894 768	960 841 713	794 075 670	787 824 106
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²
Kapitálové transfery (720)²
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	824 894 768	960 841 713	794 075 670	787 824 106

Tabuľka č. 5

Zamestnanosť	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Zamestnanosť	r	r + 1	r + 2	r + 3
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)	0	0	0	0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona sa dotýka podnikateľského prostredia vo všeobecnosti.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Podklad pre konzultácie podľa bodu 5.7. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, rezortné číslo: 3237/2016-640, bol uverejnený na webovej stránke MPRV SR, po dobu 4 týždňov. http://www.mpsr.sk/index.php?navID=262&id=10610

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie.

Žiadateľovi v súvislosti s podaním žiadosti nevznikajú žiadne administratívne náklady, nakoľko všetky administratívne úkony pri podaní žiadosti sú zabezpečené platobnou agentúrou v zmysle platnej legislatívy EÚ (napr. v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013). V prípade, že je potrebné spolu so žiadosťou predložiť výpis z obchodného registra, žiadateľovi môžu vzniknúť finančné náklady vyplývajúce zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nie.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré požiadajú o poskytnutie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, a zároveň splnia požadované podmienky. Zavedené konanie zefektívňuje proces administrácie priamych podpôr.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte *pozitívny* vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:	Nemá vplyv na hospodárenie domácností, nakoľko ide o poskytovanie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Špecifikujte *pozitívne* ovplyvnené skupiny:
Popíšte *negatívny* vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:	Nemá vplyv.
Špecifikujte *negatívne* ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny *v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia* a popíšte vplyv:	Nemá vplyv.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

*Ovplyvnená skupina č. 1:*
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
*Ovplyvnená skupina č. 2:*
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):	Nemá vplyv.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám? Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k: Φ sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím), Φ kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam, Φ pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím, Φ zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce, Φ zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím, Φ k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, Φ bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám, Φ doprave, Φ ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom, Φ spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám, Φ informáciám Φ k iným právam (napr. politickým).	Nemá vplyv.
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia? Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.: Φ domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom), Φ nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov, Φ deti (0 – 17), Φ mladí ľudia (18 – 25 rokov), Φ starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia, Φ ľudia so zdravotným postihnutím, Φ marginalizované rómske komunity Φ domácnosti s 3 a viac deťmi, Φ jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi), Φ príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl, Φ iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia	Nemá vplyv.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí. Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
Nemá vplyv.
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti: Φ podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti, Φ zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života, Φ podpora rovnej participácie na rozhodovaní, Φ boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi, Φ eliminácia rodových stereotypov.	Nemá vplyv.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce. V prípade kladnej odpovede pripojte *odôvodnenie* v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.	Nie.
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.	Nie.
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.	Nie.
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).	Nie.
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.	Nie.
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“	Nie.

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah	A – nová služba B – zmena služby	Kód služby	Názov služby	Úroveň elektronizácie služby (0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb? (Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)	-
Infraštruktúra	A – nový systém B – zmena systému	Kód systému	Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? (Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)	-
Financovanie procesu informatizácie	Rezortná úroveň	Nadrezortná úroveň	A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície? (Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)	-

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Nie.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Nie.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Žiadny.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Žiadny.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

B. Osobitná časť

K § 1
V ustanovení sa vymedzuje predmet zákona. Zákon svojimi ustanoveniami nadväzuje
na predchádzajúcu právnu úpravu poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorú vo viacerých ustanoveniach spresňuje.

Predmetom úpravy sú jednotlivé aspekty poskytovania podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji, ktoré sa dotýkajú tak hmotnoprávnej stránky, ako aj procesnej stránky poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Popri právnej úprave poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka dochádza zákonom k podrobnej právnej úprave Pôdohospodárskeho poradenského systému.

V odseku 2 sa v záujme jasnosti formuluje pôsobnosť zákona k podmienkam a postupu poskytovania podpory na základe osobitných právnych predpisov, a to s ohľadom na skutočnosť, že poskytovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka nevylučuje poskytovanie podpory podľa osobitných predpisov.

K § 2

Podpora a dotácia v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka predstavuje súborné označenie pre množinu finančných prostriedkov poskytovaných na rozvoj pôdohospodárstva a na rozvoj vidieka. V ustanovení sa rozčleňujú dve základné zložky podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka.

V odsekoch 1 a 2 dochádza s ohľadom na predmet zákona k ich všeobecnému
a všestrannému vymedzeniu, ktoré zohľadňuje účel poskytovania finančných prostriedkov
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zdroj, z ktorého finančné prostriedky pochádzajú.

K § 3

V ustanovení sa vymedzujú legálne definície používané v súvislosti v poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

K § 4

Vzhľadom na to, že väčšina právnych predpisov Európskej únie vo vzťahu
k pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka sa vydáva formou priamo vykonateľných nariadení Európskeho Parlamentu a Rady alebo Komisie, je potrebné v zákone určiť orgány štátnej správy, ktorým bude zverená kompetencia vo veciach poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, čo je nevyhnutné najmä pokiaľ ide o legislatívu Európskej únie.

K § 5

S ohľadom na uvedené k § 4 a s ohľadom na predmet úpravy zákona sa špecifikujú kompetencie ministerstva pôdohospodárstva.

K § 6 až 8

Ustanovuje sa, čo patrí medzi príjmy a výdavky samostatného účtu ministerstva pôdohospodárstva. Ustanovenia § 7 a 8 riešia výkon opatrení týkajúcich sa skladovania formou skladiskových záložných listov a tovarových záložných listov a poskytovanie vybraných účtovných záznamov osôb prostredníctvom informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva v Slovenskej republike.

K § 9 až 11

Platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou, pričom určené administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka zabezpečuje ako orgán štátnej správy. Na činnosť pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka musí mať platobná agentúra akreditáciu udelenú ministerstvom pôdohospodárstva.

Štatutárnym orgánom platobnej agentúry je generálny riaditeľ platobnej agentúry. Podrobnosti týkajúce sa úpravy organizačnej štruktúry platobnej agentúry budú upravené v interných dokumentoch.

Upravujú sa kompetencie platobnej agentúry tak, aby nedochádzalo k duplicitnej kompetencií spolu s ministerstvom pôdohospodárstva a naopak k situácii, kedy by žiaden z uvedených orgánov štátnej správy nemal kompetenciu explicitne určenú. Kompetencia platobnej agentúry je súčasne vymedzená aj vzhľadom na činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať vo vzťahu k príslušným orgánom Európskej únie.

K § 12

Dotácie predstavujú finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu. Návrh ustanovenia v sebe zahŕňa komplexnú úpravu poskytovania dotácie v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pričom súčasne reflektuje medze ich poskytovania tak z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska práva Európskej únie. To sa prejavuje v celkovej systematike § 12, v ktorom sa vo vzájomnej väzbe špecifikuje účel dotácie
a určenie žiadateľa o dotáciu. Súčasne sa vymedzuje príslušnosť orgánov štátnej správy
pri poskytovaní jednotlivých druhov dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

Vzhľadom na uvedené sa ustanovuje, komu a na aké účely sa môže dotácia
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka poskytnúť. Žiadosť o dotáciu na opatrenia štátnej a minimálnej pomoci a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia sa predkladá platobnej agentúre na základe výzvy na predkladanie žiadostí, ktorú platobná agentúra zverejňuje na svojom webovom sídle. Žiadosť o dotáciu na úhradu nákladov na služby vo verejnom hospodárskom záujme a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. c) tohto ustanovenia, sa predkladá ministerstvu pôdohospodárstva na základe výzvy, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva zverejňuje na svojom webovom sídle. V oboch prípadoch je súčasťou výzvy vzor žiadosti
a informácie o poskytnutí dotácie.

K § 13

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovanej podpory povinné dodržiavať.

Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadanie finančných vzťahov. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalostí a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti.

Pre ministerstvo pôdohospodárstva a platobnú agentúru sa ustanovuje povinnosť vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti alebo podozrenia z nezrovnalosti, vrátane zabezpečenia jej aktualizácie. Následne je platobná agentúra povinná predložiť ju prijímateľovi a ministerstvo pôdohospodárstva je povinné predložiť ju nielen prijímateľovi, ale aj platobnej agentúre.

V prípade, ak prijímateľ zistí nezrovnalosť, je povinný o tom bezodkladne upovedomiť platobnú agentúru a prijať nápravné opatrenia s cieľom minimalizovať riziko finančnej straty
pre Európsku úniu a vysporiadať finančné vzťahy.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti.

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti, ak nastane zmena v údajoch uvedených v tejto správe.

Ustanovuje sa, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi, ak sa zistí, že je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý
z vymedzených trestných činov. To isté platí aj pre prípad ich odsúdenia.

Ustanovuje sa, že platobná agentúra je oprávnená pozastaviť vyplácanie podpory alebo príspevku, a to na základe vypracovanej správy o zistenej nezrovnalosti do dňa vysporiadania finančných vzťahov s platobnou agentúrou. Prijímateľ je povinný vrátiť podporu na základe zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo podmienok vydaného rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie podpory. Ak suma, ktorú má prijímateľ vrátiť v súvislosti s jednotlivou platbou za režim podpory alebo podporné opatrenie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka nepresiahne bez úrokov 100 eur, túto podporu platobná agentúra nevymáha.

Platobná agentúra pozastaví podporu, ak má podozrenie na nedostatky v postupe prijímateľa alebo ak je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý z vymedzených trestných činov. V prípade ich odsúdenia platobná agentúra podporu zamietne v súlade s ustanovením odseku 12 druhej vety.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry predložiť orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie, súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti a správu o zistenej nezrovnalosti do piatich pracovných dní od získania informácie o zistenej nezrovnalosti.

K § 14

Upravuje sa postup platobnej agentúry pri zistení nezrovnalosti za účelom vysporiadania finančných vzťahov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu
a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a to vrátením podpory alebo vzájomným započítaním pohľadávok platobnej agentúry a prijímateľa.

Vymedzuje sa postup pri vrátení, resp. nevrátení podpory a pri vzájomnom započítaní pohľadávok. Ak platobná agentúra zistí nezrovnalosť, zašle prijímateľovi žiadosť
o vysporiadanie finančných vzťahov. Následne je prijímateľ povinný vrátiť prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté v predchádzajúcich rokoch alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku.

Ak prijímateľ nevráti podporu, nepožiada o započítanie pohľadávok alebo neuzavrie
s platobnou agentúrou dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, platobná agentúra postupuje podľa osobitných predpisov.

Vzájomné započítanie pohľadávok podľa odsekov 4 až 6 je možné, ak prijímateľ požiada o započítanie pohľadávky a platobná agentúra súhlasí so vzájomným započítaním pohľadávok. Platobná agentúra je oprávnená vykonať započítanie pohľadávok aj jednostranne. Pohľadávku
a vylúčenie z podpory je možné započítať voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie podpory alebo jej časti. Pohľadávku z príspevku, ktorý je poskytnutý z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je možné započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory. Pohľadávku a vylúčenie z podpory môže platobná agentúra započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka. Pohľadávku štátu z právoplatného rozhodnutia platobnej agentúry, ktorým
je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, je možné vzájomne započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory alebo s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti.

Ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, vzájomné započítanie pohľadávok
nie je možné vykonať.

Vykonanie vzájomného započítania pohľadávok oznámi platobná agentúra bezodkladne prijímateľovi. Vzájomným započítaním pohľadávok zanikajú tieto pohľadávky v takej výške, v akej sa kryjú.

Platobná agentúra je ako správca pohľadávky z podpory a pohľadávky z rozhodnutia
o porušení finančnej disciplíny povinná viesť osobitnú evidenciu všetkých pohľadávok.

Prijímateľ, ktorému bol uložený odvod alebo penále za porušenie finančnej disciplíny
pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu, odvádza prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté
v predchádzajúcich rokoch, alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku. Príjem z penále uložený platobnou agentúrou sa zníži o úrok
z omeškania, ktorý je príjmom rozpočtu Európskej únie. Ustanovuje sa, že platobná agentúra odvádza na samostatný účet 20 % zo súm vrátených finančných prostriedkov z nezrovnalostí
zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Platobná agentúra tieto finančné prostriedky použije na paušálne uhradenie nákladov na vymáhanie. Vysporiadanie neoprávnene vyplatených prostriedkov Európskej únie vykonáva Európska komisia ich odpočítaním
od nasledujúceho vyhlásenia o výdavkoch z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, odpočítaním od mesačných platieb týkajúcich sa výdavkov z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu uskutočnených v druhom mesiaci nasledujúcom
po rozhodnutí, alebo platobná agentúra po dohode s orgánom finančného riadenia platobným príkazom na účet Európskej komisie.

K § 15

Ustanovuje sa možnosť pre platobnú agentúru uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia podpory alebo jej časti prijímateľom, ktorý chce podporu alebo jej časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár.

Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu,
inak sú neplatné. S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, alebo s výnimkou dohody o odklade plnenia uzavretej na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, sa vyžaduje spísanie notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ svoj dlh písomne uzná, čo do dôvodu, aj výšky a súhlasí s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je zároveň exekučným titulom.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľoch, ktorí sú štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov.

V odseku 6 sa navrhovanou úpravou stanovuje kompetencia platobnej agentúry vymáhať splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia
na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak prijímateľ nezaplatí splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo nevráti podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia, platobná agentúra je oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 16

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúre, ministerstvu pôdohospodárstva a prijímateľovi, ktorý je účtovnou jednotkou, viesť časť svojho účtovníctva, ktoré sa týka úloh spojených s poskytovaním podpory a dotácií a s vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie. Týmto nie
sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia. Uchovávanie účtovnej dokumentácie sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a čl. 140 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013
zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.

K § 17

Platobná agentúra vedie informačný systém, ktorý zahŕňa integrovaný administratívny
a kontrolný systém, účtovný systém, systém pre automatizovanú podporu činností vykonávaných v rámci administrovania projektov, dotácií a opatrení organizácie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

V odsekoch 2 a 3 sa vymedzujú funkčné požiadavky uvedeného systému a rozsah osobných údajov a ostatných údajov, ktoré je platobná agentúra oprávnená spracúvať.

Zabezpečenie prístupu oprávnených osôb do systému, zabezpečenie údajov pred neoprávnenými osobami a zabezpečenie bezpečnosti systému sa uskutočňuje najmä prostredníctvom prístupového hesla do systému a pravidelnej zmeny prístupového hesla do systému.

Osobné údaje je možné použiť alebo poskytnúť tretím osobám za podmienok ustanovených zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Bez súhlasu dotknutej osoby možno osobné údaje poskytnúť tretej osobe, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť a výsledky kontroly poskytuje platobnej agentúre.

K § 18

V odseku 1 sa ustanovuje výkon kontroly platobnou agentúrou za účelom posúdenia oprávnenosti žiadateľa, opodstatnenosti žiadosti o poskytnutie podpory, overenia plnenia podmienok na jej poskytnutie a oprávnenosti nákladov požadovaných na úhradu vrátane plnenia ostatných podmienok zmluvy o poskytnutí podpory. V odseku 2 sa ustanovuje výkon finančnej kontroly v súvislosti s poskytnutou podporou, a to platobnou agentúrou v súlade so zákonom
č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 19

Vymedzuje sa organizovanie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorého účelom je minimalizovanie negatívnych dôsledkov zmien na trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, zabezpečenie plynulého zásobovania a dodávania výrobkov spotrebiteľom pomocou systému ekonomických, obchodných a administratívnych nástrojov určených pre jednotlivé druhy výrobkov. Vymedzujú sa cenové, intervenčné, regulačné, kompenzačné opatrenia, ako aj opatrenia proti narúšaniu trhu, ako prostriedky zabezpečenia organizovania trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.

K § 20

Ustanovuje sa povinnosť účastníka trhu bezodplatne poskytnúť platobnej agentúre údaje o cenách, výrobe, množstvách, predaji, vyvezených a dovezených vybraných poľnohospodárskych výrobkoch a potravinárskych výrobkoch.

K § 21

Regulácia trhu v krajinách Európskej únie sa vykonáva a zabezpečuje v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky trhovými poriadkami, ktoré sú vydávané nariadením Rady alebo Komisie. Uzatváranie odvetvových dohôd platí pre niektoré druhy výrobkov a slúži
na stabilizáciu cien týchto výrobkov v celom výrobnom reťazci. Vzhľadom na osobitosti regulácie trhu s vybranými výrobkami v kontexte cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zohľadňuje nutnosť pokračovať v inštitúte odvetvových dohôd a samofinancovania prostredníctvom rôznych druhov odvodov a poplatkov. Uplatňovanie niektorých opatrení
na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku. Ustanovuje sa, že odvetvová dohoda uzatvorená medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca. V prípade, že nedôjde
k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60 % celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.

K § 22

V návrhu zákona sa vymedzuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorý zahŕňa poľnohospodársky poradenský systém a poradenský systém pre lesné hospodárstvo.

Poľnohospodársky poradenský systém zabezpečuje pomoc poľnohospodárom, pokiaľ ide o povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, poľnohospodárske postupy prospešné
pre klímu a životné prostredie a zachovanie poľnohospodárskej plochy, opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré sú ustanovené v Programe rozvoja vidieka SR 2014 - 2020
na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvyšovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu a trhovú orientáciu, ako aj podporu podnikania, požiadavky na úrovni prijímateľov vymedzené členskými štátmi pre opatrenia v oblasti vodného hospodárstva, požiadavky na úrovni prijímateľov na dosiahnutie trvalo udržateľného používania prípravkov
na ochranu rastlín.

Pôdohospodársky poradenský systém prevádzkuje ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba, ktorá má na jeho spravovanie personálne a materiálno-technické vybavenie potrebné na zabezpečenie systému vzdelávania, vedenie, zverejňovanie a aktualizáciu Centrálneho registra pôdohospodárskych poradcov, prevádzku Informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém a spracovanie a šírenie autorizovaných dát.

V odsekoch 5 a 6 sa upravuje problematika poskytovania poradenských služieb v rámci Pôdohospodárskeho poradenského systému a stanovujú sa požiadavky pre pôdohospodárskych poradcov.

Dokladom o absolvovaní odbornej vzdelávacej prípravy poradcu a o úspešnom vykonaní záverečnej skúšky je certifikát o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu, ktorý vydáva ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba na päť rokov.

V odseku 8 sa špecifikujú údaje, ktoré obsahuje Centrálny register pôdohospodárskych poradcov.

V odseku 9 sa ustanovujú údaje, ktoré sa zverejňujú v Centrálnom registri pôdohospodárskych poradcov na webovom sídle ministerstvom pôdohospodárstva poverenej osoby.

V odsekoch 10 a 11 sa ustanovuje, že informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém je podporný systém informačných zdrojov pre poradenské služby, ktorý je súčasťou informačného systému ministerstva pôdohospodárstva. Tento systém vytvára, prevádzkuje a rozvíja ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba. V odseku 12
sa ustanovuje obsah informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém. V odseku 13 sa ustanovuje, akými údajmi sa informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém dopĺňa.

K § 23

V rámci konania o priamych podporách sa s ohľadom na potrebu ustanoviť jeho imanentné procesné špecifiká, najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania
o pomoci z fondov Európskej únie, ako aj z dôvodu odlišných základných princípov, ktoré
sú sledované správnym poriadkom, a ktoré neumožňujú plne zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie, vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní, okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 všeobecného predpisu o správnom konaní. V odseku 2 sa vymedzujú základné zásady konania, ktoré uplatňujú konajúce orgány.

Zásada riadneho finančného hospodárenia patrí medzi základné rozpočtové zásady, ktoré predstavujú základnú podmienku pre zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov Európskej únie. Žiadatelia sú povinní postupovať tak, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade
so zásadou riadneho finančného hospodárenia, t. j. aj so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. V záujme zabezpečenia ochrany finančných záujmov Európskej únie sa zásada riadneho finančného hospodárenia využíva aj v konaní o priamych podporách.

Ďalšou zásadou, ktorá sa v konaní o priamych podporách využíva je zásada transparentnosti. Podstata zásady transparentnosti úzko súvisí s právom žiadateľa na informácie. Žiadatelia sú v priebehu konania informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré sú v rámci konania o priamych podporách dôležité.

Podstatou zásady nediskriminácie je zabezpečiť, aby v konaní o priamych podporách mal každý žiadateľ právo byť účastníkom konania o priamych podporách, a to bez ohľadu na právnu formu žiadateľa, či jeho finančné zázemie. Každý žiadateľ disponuje
vo vzťahu ku konajúcim orgánom rovnakými právami.

Zásada hospodárnosti a zásada účelnosti konania patria medzi zásady, ktorých podstatou je zabezpečenie priebehu konania o priamych podporách bez zbytočných prieťahov.

Podstatou zásady účelnosti je zabezpečiť účel konania o priamych podporách,
a to v prepojení so zásadou hospodárnosti tak, aby bol priebeh konania o priamych podporách,
čo najhospodárnejší nielen pre žiadateľa, ale aj pre konajúci orgán.

Podstatou zásady efektívnosti je zabezpečiť hospodárne a účelné konanie o priamych podporách s prihliadnutím na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov Európskej únie. Prostredníctvom zásady účinnosti sa zabezpečuje, že konanie o priamych podporách je upravené tak, aby bol zabezpečený a umožnený výkon práv v zmysle legislatívy Európskej únie. Predstavuje dôležitú zásadu využívanú a dodržiavanú v konaní o priamych podporách, v ktorom sa postupuje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V konaní o priamych podporách sa rozhoduje na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností.

Prostredníctvom zásady zákazu konfliktu záujmov sa v konaní o priamych podporách zabezpečuje, aby zamestnanci konajúceho orgánu boli vylúčení z konania o priamych podporách, v prípade pochybností o ich nezaujatosti, či už zreteľom na ich pomer k veci, k žiadateľovi
alebo k jeho zástupcovi.

Ustanovuje sa, že v konaní o priamych podporách je konajúcim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva a platobná agentúra. Návrh zákona ustanovuje konanie o priamych podporách ako neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

V odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre štátne orgány, orgány územnej samosprávy
a osoby oznámiť na žiadosť konajúceho orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

K § 24

Návrh zákona vymedzuje, že účastníkom konania o priamych podporách
je žiadateľ (fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba). Vymedzenie pojmu žiadateľ je priamo viazané na právo Európskej únie.

K § 25

Návrh zákona v odsekoch 1 a 2 ustanovuje podmienky začatia konania a spôsoby podania.

Konanie o priamych podporách sa začína doručením žiadosti o priame podpory platobnej agentúre, a to na základe výzvy, ktorú platobná agentúra vyhlási.

Pokiaľ ide o odsek 2, nadväzuje navrhovaná úprava na platnú právnu úpravu elektronickej podoby výkonu verejnej moci. Zároveň sa ustanovujú náležitosti podania a postup v prípade vzniku pochybností o pravdivosti alebo úplnosti podania, prípadne jeho príloh. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti podania alebo úplnosti podania alebo jeho príloh, konajúci orgán tieto pochybnosti oznámi žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, pričom na vyjadrenie určí žiadateľovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia konajúceho orgánu. Konajúci orgán žiadateľa zároveň poučí, že v prípade neodstránenia pochybností alebo nedodržania určenej lehoty, konanie zastaví.

K § 26

Návrh zákona vymedzuje v odsekoch 1 až 3 priebeh konania s dôrazom na úkony zabezpečujúce priebeh konania, spôsob overenia oprávnenosti žiadosti o priame podpory,
a vykonávanie dôkazných prostriedkov.

Dôkazné bremeno bude na žiadateľoch, ktorí môžu na podporu svojich tvrdení použiť akékoľvek zákonné dôkazné prostriedky, napríklad predložiť listy vlastníctva, nájomné zmluvy, geometrické plány, znalecké posudky. Návrh zákona neumožňuje prihliadať na dôkazy, ktoré boli v prvostupňovom konaní predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitným predpisom.

O dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach konajúci orgán spíše protokol, správu alebo úradný záznam.

V odsekoch 6 až 9 sa ustanovuje, že konajúci orgán zisťuje, aké podmienky musia byť
v konaní o priamych podporách splnené na poskytnutie priamych podpôr na základe podanej žiadosti. Zároveň sa ustanovuje, že konajúci orgán rozhodne o schválení žiadosti o priame podpory, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v európskej a slovenskej legislatíve do 13 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o priame podpory. V prípade, že žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na poskytnutie priamych podpôr, konajúci orgán rozhodne o neschválení žiadosti o priame podpory.

V odsekoch 10 až 15 sa ustanovujú obligatórne obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách. Jedinou výnimkou je upustenie
od odôvodnenia podľa odseku 14. Písomné rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Pri rozhodnutí o schválení žiadosti o priame podpory sa popri všeobecných náležitostiach ustanovených pre rozhodnutie vydané v konaní o priamych podporách ustanovujú osobitné náležitosti. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje vo výroku výšku schválených priamych podpôr. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti v odôvodnení obsahuje aj výpočet výšky schválených priamych podpôr.

K § 27

Návrh zákona v odsekoch 1 až 3 ustanovuje rozsah práva nahliadať do spisu.

K § 28 až 30
Ustanovuje sa postup v prípade, že žiadosť o poskytnutie priamej podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia. Zároveň sa vymedzuje postup v prípade preukázania, že právo užívania k ploche má len jeden žiadateľ.
Ustanovuje sa tiež postup v prípade, že žiadosť o priame podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, a zároveň sa zistí, že právo užívania k ploche je sporné. Ustanovuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
ak sa v konaní pred súdom preukázalo, že jeden zo žiadateľov mal v čase rozhodnutia právo užívania k ploche, a zároveň sú zachované ustanovené lehoty. Návrh tiež ustanovuje, že v prípade úmrtia žiadateľa alebo jeho vyhlásenia za mŕtveho pred právoplatným rozhodnutím o žiadosti o poskytnutie priamej podpory, prechádza právo na poskytnutie podpory na osobu, ktorá
sa na základe písomnej dohody oprávnených dedičov zaviaže pokračovať v poľnohospodárskej činnosti.

K § 31

Ustanovujú sa podmienky prerušenia konania. Ustanovenie oprávňuje konajúci orgán prerušiť konanie o priamych podporách v prípade, že sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak je potrebné posúdiť skutočnosti alebo získať informácie súvisiace s konaním. Konanie sa prerušuje dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo prerušené konanie o priamych podporách, konajúci orgán pokračuje v konaní z vlastného podnetu. Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

K § 32

Ustanovujú sa podmienky zastavenia konania. V zmysle navrhovanej právnej úpravy inštitútu zastavenia konania je konajúci orgán povinný zastaviť konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia,
a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

K § 33

V odsekoch 1 a 2 sa upravuje problematika právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách.

K § 34

Proti rozhodnutiu konajúceho orgánu vydanému podľa tohto zákona, okrem zákonom ustanovených prípadov, je možné sa odvolať. Žiadateľ sa môže odvolať, a to písomne v zákonom ustanovenej lehote, pokiaľ sa odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Odvolanie je riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje v rámci autoremedúry konajúci orgán, inak odvolací orgán.

Odvolanie môže podať žiadateľ písomne u konajúceho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prípade, že sa žiadateľ rozhodne podať odvolanie, môže tak urobiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže žiadateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žiadateľ v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.

Ustanovujú sa povinné obsahové náležitosti odvolania. Ustanovuje sa, že ak žiadateľ vezme odvolanie späť, nemôže už podať v tej istej veci nové odvolanie. Žiadateľ podáva oznámenie o späťvzatí odvolania písomne u konajúceho orgánu. Ak dôjde k späťvzatiu odvolania do rozhodnutia o odvolaní, konajúci orgán konanie o odvolaní zastaví. Ustanovuje
sa, že odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o zastavení konania, rozhodnutiu
o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania a proti rozhodnutiu, o ktorom to výslovne ustanovuje

Zároveň sa vymedzujú dôvody zamietnutia odvolania. Konajúci orgán odvolanie písomne zamietne, ak nie je podané oprávnenou osobou, ďalej v prípade, ak sa žiadateľ práva
na odvolanie vzdal písomne alebo ústne do zápisnice, ak je podané po určenej lehote,
pokiaľ odsek 4 neustanovuje inak, ak je odvolanie podané po späťvzatí, ak nie je podané písomne, ak neobsahuje týmto zákonom ustanovené náležitosti, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia alebo z dôvodu neprípustnosti odvolania.

K § 35

Ustanovuje sa, že konajúci orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní rozhodnúť sám, a to v rámci autoremedúry, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. V ostatných prípadoch bude mať podané odvolanie devolutívny účinok. Odvolacím orgánom je ministerstvo pôdohospodárstva. O odvolaní voči rozhodnutiu ministerstva pôdohospodárstva v prvom stupni rozhoduje štatutárny orgán ministerstva pôdohospodárstva na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

V odvolacom konaní sa neprihliada na neskôr predložené dôkazy, ktoré v prvostupňovom konaní neboli uplatnené v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti konajúcemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Konajúci orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu alebo štatutárneho orgánu ministerstva pôdohospodárstva o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

K § 36

Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať mimo odvolacieho konania, a to ex offo alebo na podnet platobnej agentúry alebo žiadateľa. Ustanovujú sa lehoty na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva konajúcemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to najneskôr do siedmich rokov odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia môže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia je povinný pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia nemôže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podnetu na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania.

K § 37

Ustanovujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a postup ukladania a výška sankcií.

Výšku pokuty určí platobná agentúra podľa závažnosti porušenia povinností. Predpisy Európskej únie priamo v niektorých odvetviach poľnohospodárstva ustanovujú poplatky napríklad za nadnormatívne zásoby.

K § 38

Upravuje sa postup ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry, ak sa zistí,
že žiadateľ umelo vytvoril podmienky na poskytnutie podpory. V prospech žiadateľa, ktorý umelo vytvoril podmienky, sa neposkytnú žiadne výhody.

K § 39

Ide o úpravu splnomocňovacieho ustanovenia. Ministerstvo pôdohospodárstva
sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisy, ktorým sa v rozsahu splnomocňovacieho ustanovenia vykonajú ustanovenia § 12 a 22.

K § 40

Určuje sa vzťah zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní.

K § 41

Vymedzujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam o poskytnutí priamych podpôr začatých do nadobudnutia účinnosti nového zákona, k rozhodnutiam, ktoré do tohto okamihu nadobudli právoplatnosť, ako aj osvedčeniam o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu vydaným podľa doterajších predpisov. Osobitne dôležitým prechodným ustanovením je ustanovenie o Operačnom programe Rybné hospodárstvo
SR 2007 – 2013. Ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim orgánom pre Operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013 a vzťahujú sa naň povinnosti v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo až do uplynutia trojročnej archivačnej doby v nadväznosti na prijatie listu k potvrdeniu ukončenia pomoci z Európskej komisie, a to v súlade s rozhodnutím Komisie č. C(2015) 6713 zo 6. októbra 2015,
ktorým sa mení rozhodnutie Komisie č. C(2013) 4879 o schválení usmernení k ukončeniu operačných programov prijatých na účely využívania pomoci z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie (2007 – 2013).

K § 42

Ide o zrušovacie ustanovenie. Súčasne so zrušením zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov sa zrušuje zákon č. 33/2013 Z. z. o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013, ktorý sa uplynutím času stal obsolétny.

K § 43

Dátum nadobudnutia účinnosti je určený tak, aby jeho adresáti mali dostatok času
na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

Bratislava 28. júna 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Gabriela Matečná v. r.

ministerka pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

SPrÁva o Účasti verejnosti na Tvorbe právnych Predpisov

Scenár 3: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu
Fáza procesu	Subfáza	Kontrolná otázka	A	N
1. Príprava tvorby právneho predpisu	1.1 Identifikácia cieľa	Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?	☒	☐
1. Príprava tvorby právneho predpisu	1.2 Identifikácia problému a alternatív	Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív riešení?	☒	☐
	1.3 Identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov	Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín a jednotlivcov?	☒	☐
	1.4 Identifikácia záujmov zainteresovaných skupín a jednotlivcov	Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov?	☒	☐
2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu	2.1 Rozsah informácií	Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme, ktorý má predmetný právny predpis riešiť?	☒	☐
2. Informovanie verejnosti o tvorbe právneho predpisu	2.1 Rozsah informácií	Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým rámcom jeho tvorby?	☒	☐
		Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom procese tvorby právneho predpisu?	☒	☐
	2.2 Kontinuita informovania	Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie pred začatím tvorby právneho predpisu?	☒	☐
	2.2 Kontinuita informovania	Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas tvorby právneho predpisu?	☒	☐
		Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj po ukončení tvorby právneho predpisu?	☒	☐
	2.3 Kvalita a včasnosť informácií	Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu verejnosti poskytnuté včas?	☒	☐
	2.3 Kvalita a včasnosť informácií	Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo vyhovujúcej technickej kvalite?	☒	☐
	2.4 Adresnosť informácií	Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom na prenos relevantných informácií o právnom predpise smerom k verejnosti?	☒	☐

3. Účasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu	3.1 Jasné zadanie procesu tvorby právneho predpisu	Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby právneho predpisu?	☒	☐
	3.2 Zapojení aktéri	Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku zainteresovaných skupín a jednotlivcov?	☒	☐
	3.2 Zapojení aktéri	Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu zainteresovaných skupín a jednotlivcov?	☒	☐
	3.3 Spätná väzba	Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako bolo s ich návrhom naložené?	☒	☐
	3.3 Spätná väzba	Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu?	☒	☐
	3.4 Zapracovanie návrhov zapojených aktérov	Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované do návrhu právneho predpisu?	☒	☐
	3.4 Zapracovanie návrhov zapojených aktérov	Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú podobu právneho predpisu?	☒	☐
	3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní	Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa právneho predpisu?	☒	☐
	3.5 Naplnenie cieľov a očakávaní	Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho predpisu?	☒	☐
	3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu	Prispeli zvolené participatívne metódy k splneniu cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?	☒	☐
	3.6 Formy procesu tvorby právneho predpisu	Bola kvantita participatívnych metód adekvátna vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho predpisu?	☒	☐
		Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi metódami?	☒	☐
	3.7 Výstup procesu tvorby právneho predpisu	Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?	☒	☐
4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu	4.1 Hodnotenie procesu	Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho predpisu?	☒	☐
4. Vyhodnotenie procesu tvorby právneho predpisu	4.1 Hodnotenie procesu	Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu?	☐	☒
		Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu?	☒	☐

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...