Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 278/1993 účinný od 01.01.2017 do 31.01.2017

Platnosť od: 26.11.1993
Účinnosť od: 01.01.2017
Účinnosť do: 31.01.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Národné hospodárstvo, Správa a privatizácia národného majetku

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD909DS25EUPP85ČL1

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 278/1993 s účinnosťou od 01.01.2017 na základe 301/2016

Legislatívny proces k zákonu 301/2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 301/2016, dátum vydania: 15.11.2016

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac jún až december 2016.

Účelom návrhu zákona je po vzore iných tzv. obslužných útvarov, ktorými sú Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky a Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky, zriadiť aj Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá bude prostredníctvom svojich zamestnancov plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z hľadiska obsahu právnej úpravy sa vychádza z existujúcich úpravy spomenutých kancelárií.

Koncepčne táto zmena právnej úpravy napĺňa pôvodné idei zákona o súdoch – oddeľovať organizačne a personálne riadenie výkonu súdnictva od správy súdov.

Návrh zákona predpokladá prechod pôsobnosti v oblasti správy najvyššieho súdu, s výnimkou personálnych vecí sudcov, z predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zároveň obsiahne pôsobnosť riaditeľa správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Súčasťou návrhu zákona aj novelizácie súvisiacich predpisov, a to zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bol z hľadiska jeho obsahu spracovaný v súvislosti s prípravou nového zákona o štátnej službe. Nakoľko myšlienky predkladaného návrhu zákona neboli zohľadnené v novom zákone o štátnej službe, a to ani na základe zásadných pripomienok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pristupuje sa na základe výsledkov rozporových konaní a dohody s predkladateľom zákona o štátnej službe k iniciovaniu samostatného legislatívneho procesu, ktorý bude prebiehať paralelne s legislatívnym procesom nového zákona o štátnej službe. S cieľom zabezpečiť paralelný priebeh schvaľovania oboch návrhov zákonov je potrebné, aby bolo pripomienkové konanie z dôvodu jeho naliehavosti vykonané skráteným spôsobom. Predloženie samostatného návrhu zákona popri novom zákone o štátnej službe podľa predkladateľa najlepšie zodpovedá požiadavke vyslovenej v § 6 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. nespájať do jedného návrhu zákona obsahovo nesúvisiace novelizácie viacerých právnych predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nezakladá vplyvy na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Podrobnosti uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Materiál bol predmetom skráteného pripomienkového konania a predkladá sa bez rozporov.

B.Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1

Vzhľadom na zámer zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné vykonať zmeny v § 24 doterajšieho znenia zákona. Predmetné ustanovenie upravuje vydávanie vnútroorganizačných aktov riadenia, ktorými organizačný poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rokovacie poriadky, a to pléna a kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vydávanie organizačného poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vzhľadom na skutočnosť, že tento súd prestáva byť služobným úradom, stáva bezpredmetným. Preto sa navrhuje oprávnenia pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky schvaľovanie organizačného poriadku.

Nová právna úprava predpokladá, že organizačný poriadok sa bude vydávať na úrovni Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; k tomu pozri bod 2 (§ 24a ods. 7).

K bodu 2

Cieľom doplnenia nového § 24a je zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V odsekoch 2 a 3 sa vymedzuje pôsobnosť Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava v odseku 2 je všeobecným vymedzením pôsobnosti kancelárie, a to podľa jednotlivých oblastí tvoriacich správu súdu s uvedeným pojmovým aparátom pracuje už platné znenie zákona o súdoch. V odseku 3 sa vymedzuje pôsobnosť kancelárie špecifickým spôsobom, pomenovaním konkrétnych činností v rámci správy súdu (z legislatívno-technického hľadiska sa používa súbor vnútorných odkazov). Kancelária tak preberá doterajšiu pôsobnosť predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti správy súdov a riaditeľa správy tohto súdu. Vzhľadom na ústavné konotácie riadenia súdov sa navrhuje ponechať plne v pôsobnosti predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky personálne veci sudcov, resp. otázky týkajúcich sa výkonu súdnictva.

Zriadením Kancelárie najvyššieho súdu dochádza k nahradeniu doterajšej kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky novou kapitolou, a to práve Kanceláriou najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda prestáva byť rozpočtovou kapitolou. Po novom bude činnosť tohto súdu zabezpečovaná prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kancelária najvyššieho súdu bude štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorú bude riadiť a v jej mene vystupovať vedúci kancelárie najvyššieho súdu; vymenúvaný a odvolávaný bude predsedom najvyššieho súdu. Na vedúceho kancelárie sa bude vzťahovať zákon o štátnej službe.

V odseku 5 sa upravuje pôsobnosť predsedu najvyššieho súdu vo vzťahu k vedúcemu kancelárie z hľadiska platových a súvisiacich náležitostí. Ide o osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe.

Podľa navrhovaného odseku 6 budú úlohy kancelárie realizovať zamestnanci kancelárie, ktorými buď štátni zamestnanci podľa zákona o štátnej službe (najmä výkon

súdnictva) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme (najmä správa súdu). Týmito zamestnancami fakticky doterajší zamestnanci najvyššieho súdu. Kontinuita ich štátnozamestnaneckých, resp. obdobných právnych vzťahov bude zachovaná prostredníctvom navrhovaných prechodných ustanovení; k tomu pozri navrhovaný § 101cc.

V odseku 7 sa splnomocňuje vedúci kancelárie najvyššieho súdu na vydanie organizačného poriadku; k tomu pozri § 24 (bod 1). Súčasne sa vymedzujú obsahové náležitosti, ktoré je potrebné v organizačnom poriadku upraviť.

K bodu 3

Platné znenie zákona o súdoch v § 34 vymedzuje orgány správy súdov. Z koncepčného hľadiska správu súdov popri predsedovi súdu zabezpečuje riaditeľ správy súdu. Vzhľadom na zriadenie kancelárie najvyššieho súdu tento koncept prestáva platiť na najvyššom súde, kde sa pôsobnosť riaditeľa správy súdu sústredí do kancelárie najvyššieho súdu. Z uvedeného dôvodu prestáva funkcia riaditeľa správy súdu byť aktuálna na najvyššom súde. Tento záver je potrebné zohľadniť aj pri vymedzení orgánov správy súdov, nebude patriť riaditeľ správy najvyššieho súdu.

K bodu 4

Koncepčne je zákon o súdoch vystavaný tak, že predseda súdu je orgánom riadenia výkonu súdnictva a (štátnej) správy súdu. Vzhľadom na kreovanie kancelárie najvyššieho súdu ako obslužného orgánu pre najvyšší súd sa situácia mení aj z hľadiska postavenia predsedu najvyššieho súdu z hľadiska jeho pôsobnosti v rámci správy najvyššieho súdu. Preto je potrebné túto skutočnosť vyjadriť aj pri základnom vymedzení základného poslania predsedu súdu riadiť súd. Na najvyššom súde bude túto úlohu síce naďalej plniť predseda najvyššieho súdu, ale vo vymedzených oblastiach tak bude robiť prostredníctvom na to určeného orgánu, ktorým je kancelária najvyššieho súdu. Takáto právna úprava však nič nemení na fakte, že zodpovedným za riadny chod najvyššieho súdu je naďalej predseda tohto súdu. Uvedený záver vyplýva aj z podriadenosti kancelárie priamo predsedovi najvyššieho súdu, a to prostredníctvom vedúceho tejto kancelárie.

K bodu 5

Účelom navrhovaného znenia je zosúladenie terminológie so súčasným právnym stavom. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom na základe uvedeného sa zrušila následná finančná kontrola.

K bodu 6

Účelom navrhovaného znenia je, taktiež ako v predchádzajúcom bode, zosúladenie terminológie so súčasným právnym stavom. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa priebežná finančná kontrola a predbežná finančná kontrola nahrádza základnou finančnou kontrolou.

K bodu 7

Dôvodom navrhovaného znenia je aktualizácia príslušných právnych predpisov, nakoľko s účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zároveň ruší následná finančná kontrola a priebežná finančná kontrola a predbežná finančná kontrola sa nahrádza základnou finančnou kontrolou.

K bodu 8

Dôvodom navrhovanej zmeny znenia ustanovenia § 74 ods. 4 je odstránenie rizika vzniku kolízie navrhovaného znenia § 24a ods. 2 s predchádzajúcim znením § 74 ods. 1 a kolízie navrhovaného znenia § 24a ods. 3 s predchádzajúcim znením § 74 ods. 4. Navrhovaná zmena znenia § 74 ods. 4 za cieľ jasne determinovať, ktoré činnosti vo vzťahu k správe najvyššieho súdu budú patriť do pôsobnosti predsedu najvyššieho súdu a zároveň je tým možné vymedziť, ktoré činnosti vo vzťahu k správe najvyššieho súdu budú spadať výlučne do pôsobnosti kancelárie najvyššieho súdu. Súčasne je potrebné uvedomiť si, že navrhovaná zmena znenia ustanovenia § 74 ods. 4 predstavuje špecifickú úpravu vzťahujúcu sa in concreto na správu najvyššieho súdu.

K bodu 9

Doterajšie znenie paragrafu sa navrhuje zmeniť z dôvodu, že sa nebude vzťahovať na najvyšší súd. Výkon správy prechádza na kanceláriu najvyššieho súdu. Podľa návrhu § 24a ods. 7 budú podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu určené organizačným poriadok kancelárie, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Podrobnosti o organizácii práce najvyššieho súdu pri výkone súdnictva určí predseda najvyššieho súdu v rozvrhu práce. Právna úprava riaditeľa správy najvyššieho súdu sa stáva bezpredmetnou, a preto sa navrhuje jej vypustenie aj v rámci § 78 ods. 2.

K bodu 10

V nadväznosti na prebiehajúci legislatívny proces vo veci návrhu zákona o upomínacom konaní, ako aj s prihliadnutím na fakt, že zverejňovanie platobných rozkazov nemá veľkú vypovedaciu hodnotu a ich anonymizácia administratívne zaťažuje súdy sa navrhuje zrušiť povinné zverejňovanie platobných rozkazov. Sprístupňovanie týchto rozhodnutí na žiadosť však ostáva zachované.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť príslušnosť súd na vedenie registra diskvalifikácii, ktorá bola v rámci zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov neúmyselne vypustená.

K bodu 12

Východiská pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva budú Súdnej rade Slovenskej republiky predkladať okrem Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (doterajšia úprava), aj Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (nová úprava), a to namiesto Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (doterajšia úprava). Navrhované zmeny vo vzťahu k terminológii majú za účel zosúladenie predmetnej terminológie s terminológiou zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého s účinnosťou od 1. 8. 2015 sa východiská rozpočtu verejnej správy nevypracovávajú ako samostatný dokument.

K bodu 13

Keďže zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znamená vznik nového subjektu práva a keďže súčasne dochádza k prechodu niektorých kompetencií z najvyššieho súdu na zriaďovanú kanceláriu najvyššieho súdu je potrebné, aby dôsledky takejto zmeny právnej úpravy boli vyriešené v prechodnom ustanovení tak, aby bola zachovaná kontinuita v právnych vzťahoch, ktoré súvisia s kompetenciami prechádzajúcimi na kanceláriu najvyššieho súdu.

Na tento účel sa volí generálna právna úprava, ktorej účelom je pokryť v podstate akékoľvek právne vzťahy, ktoré spojené s prechodom kompetencií z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu. Osobitne zvýraznené štátnozamestnanecké a obdobné právne vzťahy. Osobitne sa taktiež navrhuje úprava prechodu správy majetku z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu.

K čl. II

(zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.)

V nadväznosti na zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa navrhujú nevyhnutné zmeny v zákone o správe majetku štátu, ktoré spočívajú v nahradení pojmu „Najvyšší súd Slovenskej republiky“ pojmom „Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

K čl. III

(zákon č. 215/2004 Z. z.)

Navrhuje sa rozšírenie okruhu subjektov považovaných na účely zákona o ochrane utajovaných skutočností za ústredné orgány štátnej správy aj o Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K čl. IV

(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spočíva v nahradení doterajšej kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky novou kapitolou, a to Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (t.j. nezvyšuje sa počet rozpočtových kapitol). Najvyšší súd Slovenskej republiky teda prestáva byť rozpočtovou kapitolou. Po novom bude činnosť tohto súdu zabezpečovaná prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V súvislosti s prechodom pôsobnosti pri výkone správy najvyššieho súdu podľa návrhu zákona, s účinnosťou od 1. januára 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá právnu subjektivitu a prestáva byť rozpočtovou organizáciou; čím nie je dotknutá jeho rozhodovacia činnosť.

K čl. V

(zákon č. 400/2009 Z. z.)

K bodu 1

Nakoľko sa zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týka bezprostredne aj štátnozamestnaneckých vzťahov je potrebné jej existenciu zohľadniť v zákone o štátnej službe.

Predkladateľ si uvedomuje, že aktuálne sa v legislatívnom procese nachádza návrh nového zákona o štátnej službe. Súčasne však rešpektuje to, že nie je prípustné tvoriť novelizáciu zákona, ktorý ešte nebol ani len predložený parlamentu, a nie to ešte schválený a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje vykonanie novelizácie platného zákona o štátnej službe. Predpokladá sa, že nový zákon o štátnej službe bude prerokúvaný na rovnakej schôdzi parlamentu ako predkladaná novelizácia zákona o súdoch. V prípade, že oba zákony budú posunuté do druhého čítania bude úlohou predkladateľov zabezpečiť primeranú úpravu návrhu zákona o štátnej službe a vypustenie novelizácie zákona č. 400/2009 Z. z. z predkladaného návrhu zákona.

Predloženie samostatného návrhu zákona popri novom zákone o štátnej službe podľa predkladateľa najlepšie zodpovedá požiadavke vyslovenej v § 6 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. nespájať do jedného návrhu zákona obsahovo nesúvisiace novelizácie viacerých právnych predpisov.

Podľa bodu 1 štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii bude aj fyzická osoba vymenovaná do funkcie predsedom najvyššieho súdu v tomto prípade ide o vedúceho Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K bodu 2

Služobným úradom štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu pre najvyšší súd bude namiesto najvyššieho súdu po novom kancelária najvyššieho súdu.

K bodu 3

Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu hierarchie právnych vzťahov medzi predsedom najvyššieho súdu a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu.

K bodu 4

Navrhovaná zmena je reakciou na skutočnosť, že prvým novelizačný bodom sa vkladá nový piaty bod v § 6 ods. 3 písm. b) a doterajší piaty bod sa označuje ako šiesty bod, v

nadväznosti na uvedené je preto potrebné rozšíriť čl. V o novelizačný bod zohľadňujúci túto zmenu aj vo vnútornom odkaze.

K bodu 5

Vzhľadom na zriadenie kancelárie najvyššieho súdu sa navrhuje, aby vedúci kancelárie najvyššieho súdu plnil funkciu vedúceho úradu aj k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

K bodu 6

Dopĺňa sa právna úprava vedúceho služobného úradu v kancelárii najvyššieho súdu, ktorým bude vedúci Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K bodu 7

Navrhované doplnenie znenia § 13 ods. 5 je dôsledkom vzniku kancelárie najvyššieho súdu a zdôraznenie prechodu činností, ktoré doposiaľ zabezpečoval predseda najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu.

K bodu 8

Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť konzistentnosť, komplexnosť a vzájomný súlad odsekov v rámci predmetného ustanovenia dotknutej právnej úpravy s poukazom na navrhované doplnenie znenia § 13 ods. 5.

K bodu 9

Navrhovaná zmena znenia má za cieľ zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy.

K bodu 10

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky bude mať kanceláriu obdobne ako Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a pod., ktorú bude viesť vedúci kancelárie, je potrebné aby mal obdobne aj ten možnosť podať sťažnosť podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tomu kto ho do funkcie vymenoval.

K bodu 11

Rovnaké hmotné výhody ako vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu a kancelária súdnej rady sa navrhuje priznať aj vedúcemu štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu.

K bodu 12

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, patrí paušálna náhrada za rovnakých podmienok a v rovnakej

výške ako vedúcim ďalších tzv. obslužných úradov, ktorými Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky a Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou zmenou sa určuje percentuálny podiel príplatku za riadenie vedúceho kancelárie najvyššieho súdu.

K bodu 14

Navrhovanou zmenou sa určuje percentuálny podiel príplatku za riadenie vedúceho kancelárie najvyššieho súdu.

K čl. VI

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2017, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty a štandardnej dĺžky legislatívneho procesu.

V Bratislave, 17. augusta 2016

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore