Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 278/1993 účinný od 01.01.2017 do 31.01.2017

Platnosť od: 26.11.1993
Účinnosť od: 01.01.2017
Účinnosť do: 31.01.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Národné hospodárstvo, Správa a privatizácia národného majetku

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD909DS26EUPP85ČL1

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 278/1993 s účinnosťou od 01.01.2017 na základe 301/2016

Legislatívny proces k zákonu 301/2016



§ 3b
Centrálna správa majetku štátu

(1)
Centrálna správa majetku štátu je správa nehnuteľného majetku štátu vykonávaná centrálnym správcom. Centrálnym správcom môže byť zriaďovateľ alebo ním určená štátna rozpočtová organizácia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Centrálny správca vykonáva správu zvereného nehnuteľného majetku štátu v rozsahu všetkých práv a povinností správcu vrátane jeho opráv, údržby, zmien a nakladania s ním. Centrálny správca je povinný nehnuteľný majetok štátu udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Centrálny správca spravovaný nehnuteľný majetok štátu prenecháva do užívania inému správcovi na základe zákonom ustanovených podmienok.
(2)
Zriaďovateľ môže rozhodnúť o prechode správy nehnuteľného majetku štátu spravovaného správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na centrálneho správcu. Ak to vyžaduje druh nehnuteľného majetku štátu, zriaďovateľ je oprávnený určiť viac centrálnych správcov. Do správy centrálneho správcu neprechádza nehnuteľný majetok štátu,
a)
ktorého správcu ustanovuje osobitný predpis,
b)
ktorý je v dočasnej správe,
c)
ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa osobitného predpisu20c) (ďalej len "koncesná zmluva"), ak takýto prechod koncesná zmluva vylučuje,
d)
ktorý je v správe zriaďovateľa, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby; to neplatí, ak títo správcovia rozhodnú o prechode nimi spravovaného nehnuteľného majetku štátu do správy centrálneho správcu,
e)
ktorý musí spravovať správca ako prijímateľ účelových prostriedkov podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.10b)
(3)
Do správy centrálneho správcu prechádza spolu s nehnuteľným majetkom štátu aj jeho príslušenstvo, sporný nehnuteľný majetok, ktorý by mal byť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov v správe správcu, ako aj práva a povinnosti súvisiace s týmto nehnuteľným majetkom štátu. Centrálny správca je oprávnený na správu nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mal doterajší správca nadobudnúť po dni prechodu správy ním spravovaného nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu. Prechodom správy nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu sa právo správy doterajšieho správcu mení na výpožičku nehnuteľného majetku štátu okrem nehnuteľného majetku štátu, ktorý užíva na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke iná osoba.
(4)
Užívací vzťah k nehnuteľnému majetku štátu v správe centrálneho správcu sa upraví zmluvou o výpožičke, ktorá sa uzatvára medzi centrálnym správcom a správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) ako vypožičiavateľom na neurčitý čas. Na platnosť zmluvy o výpožičke sa súhlas zriaďovateľa nevyžaduje. Zmluvu o výpožičke možno vypovedať len z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm. b).
(5)
Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu v centrálnej správe užívať len v rozsahu určenom zmluvou o výpožičke. Vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať nehnuteľný majetok štátu do nájmu alebo výpožičky; takáto zmluva je neplatná. Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého podnájmu, ktorého trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci, ak to nevylučuje zmluva o výpožičke. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom centrálneho správcu; úhradu nákladov spojených so zmenou na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ požadovať, ak sa centrálny správca zaviazal na ich úhradu.
(6)
Po dohode zriaďovateľov je zriaďovateľ oprávnený rozhodnúť o prechode vybraného nehnuteľného majetku štátu v centrálnej správe do centrálnej správy iného centrálneho správcu.
(7)
Centrálny správca pri umiestňovaní vypožičiavateľa prihliada na štandardnú úroveň objektov vrátane ich lokalizácie. Centrálny správca je oprávnený
a)
žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak rozsah výpožičky nehnuteľného majetku štátu presahuje potreby vypožičiavateľa; vypožičiavateľ je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať,
b)
vypovedať zmluvu o výpožičke a uzavrieť novú zmluvu o výpožičke, ak je nevyhnutné z dôvodu hospodárneho a efektívneho využívania nehnuteľného majetku štátu premiestniť vypožičiavateľa.
(8)
Vypožičiavateľ je oprávnený žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak výpožička nehnuteľného majetku štátu presahuje jeho potreby; centrálny správca je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať.
(9)
Výpovedná lehota zmluvy o výpožičke je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(10)
Na rozhodovanie o spore medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom o rozsahu vypožičiavateľom užívaného nehnuteľného majetku štátu, primeranosti umiestnenia vypožičiavateľa alebo o vhodnosti stavu nehnuteľného majetku štátu užívaného vypožičiavateľom sa primerane použije § 7.
(11)
Na rozhodnutie o prechode správy nehnuteľného majetku štátu podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.
zobraziť paragraf
§ 14a

(1)
Ministerstvo financií a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, okrem Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavania povinností uložených týmto zákonom pri nakladaní s majetkom štátu prevedeným, prenajatým alebo vypožičaným fyzickým osobám a právnickým osobám.
(2)
V pôsobnosti ministerstva financií je vykonávanie vládneho auditu dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov
a)
pri správe majetku štátu vykonávanej ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky,23a) Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Ústavným súdom Slovenskej republiky, Kanceláriou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Slovenskou akadémiou vied a Slovenskou informačnou službou,
b)
pri udeľovaní súhlasu zriaďovateľmi,
c)
kupujúcimi, ktorí nadobudli nehnuteľný majetok štátu od správcov podľa písmena a) bez vykonania osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie alebo za cenu nižšiu než primeranú podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak ide o kupujúceho, ktorým je obec alebo vyšší územný celok,
d)
fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktorí majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od správcov podľa písmena a).
(3)
Správy finančnej kontroly23bb) vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, a dodržiavania ustanovení tohto zákona fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu za cenu nižšiu než primeranú alebo majú majetok štátu v nájme alebo vo výpožičke od správcov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.
(4)
V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu
a)
správcovi až do výšky 6 000 eur,
b)
zriaďovateľovi až do výšky 3 000 eur,
c)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 15 000 eur.
(5)
Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.
(6)
Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8)
(7)
Na vládny audit podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá vládneho auditu podľa osobitného predpisu.23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi10a) nie je týmto zákonom dotknutá.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore