Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 275/2006 účinný od 01.04.2017 do 31.10.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom návrhu novely zákona o e-Governmente je upraviť platný právny stav v troch hlavných oblastiach. Prvou oblasťou je úprava podmienok a spôsobu identifikácie a autentifikácie. Filozofia platného právneho stavu zostáva zachovaná, navrhuje sa však jej spresnenie a doplnenie tak, aby pravidlá identifikácie a autentifikácie boli aplikované výlučne na oblasť výkonu verejnej moci a nedochádzalo k výkladovým sporom ohľadom povinnosti ich použitia napr. vo vnútorných procesoch orgánov verejnej moci. S touto oblasťou súvisí aj zavedenie inštitútu autentifikačného certifikátu a centrálneho registra splnomocnení.

Ďalšia oblasť úprav sa týka platenia úhrad orgánom verejnej moci. Pri zachovaní princípu, kedy systém zabezpečuje v prvom rade distribúciu informácie o úhrade, sa navrhuje zjednodušenie procesov a upustenie od niektorých funkcionalít platobného modulu, akými sú napríklad zúčtovanie či párovanie platieb. Tretia oblasť sa týka registrov, kde sa navrhuje upraviť inštitút zdrojového registra a vo väzbe naň upraviť pravidlá referencovania údajov.

Poslednou oblasťou sú zmeny, ktoré vyplynuli z potrieb implementácie riešení e-Governmentu za posledné obdobie, ako aj z praxe orgánov verejnej moci, ktoré zavádzajú elektronické služby. Na tieto účely a z týchto dôvodov sa v mnohých oblastiach navrhuje spresnenie platnej právnej úpravy, či jej doplnenie tak, aby v praxi zjednodušila implementáciu riešení, resp. odstránila potenciálne oblasti pre výkladové spory.

Súčasne sa navrhujú legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení, ktorých zmena nie je nevyhnutná pre správne fungovanie a aplikáciu zákona, avšak vzhľadom na jeho novelizáciu sa javí ako vhodné vykonať aj tieto zmeny.

.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2:

Navrhovanou zmenou sa odstraňujú výkladové pochybnosti o povinnosti používania formulárov a zaručeného elektronického podpisu pri podávaní žiadostí o informácie a zachováva sa čo najmenej formalizovaný prístup občanov k získavaniu informácií podľa infozákona.

K bodu 3:

Nové znenie § 3 sa navrhuje z dôvodu vykonania niekoľkých úprav v jednotlivých pojmoch.

Ide o nasledovné úpravy:

- legislatívno-technické úpravy súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci. Obsahovo zostáva výklad tohto pojmu totožný, ako pri platnom znení. Stále teda zahŕňa napr. aj činnosť exekútorov pri výkone rozhodnutia, vrátane postupu v časti týkajúcej sa určenia a realizácie spôsobu výkonu rozhodnutia, či napríklad činnosť osôb, akými sú notári, ak ide o ich verejno-mocenskú agendu (napr. činnosť súdneho komisára a iné),

- zmeny vzhľadom na používanie pojmu „elektronická komunikácia" aj v iných právnych predpisoch, kedy sa navrhuje odlíšiť komunikáciu pri výkone verejnej moci pojmom "úradná". Nadväzne na to sa navrhuje upraviť aj definícia pojmu "výkon verejnej moci”,

- obdobne aj pri pojme „elektronická úradná správa" sa prídavným menom "úradná" navrhuje odlíšiť elektronické správy pri výkone verejnej moci od iných elektronických správ. Súčasne s tým sa v nadväznosti na implementáciu e-governmentových riešení navrhuje obmedziť množstvo podaní a úradných dokumentov v jednej správe na práve jeden,

- legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na základnú funkciu formulárov, ktorou je možnosť ich automatizovaného spracovania.

- legislatívno-technická úprava súvisiace so zosúladením používania pojmu výkon verejnej moci.

- vzhľadom na doplnenie definície elektronického úradného dokumentu sa navrhuje jej rozčlenenie do bodov. Dôvodom doplnenia tretieho bodu je potreba vyznačovania právnych skutočností na úradných dokumentoch, pričom ako vhodné riešenie sa javí ich vyznačovanie využitím formulárovej štruktúry a následne spojenie s príslušným úradným dokumentom,

- vo vzťahu k projektu zavádzania bezvýznamového identifikátora fyzickej osoby sa navrhuje rozšíriť možnosti identifikátora osoby aj na tento typ identifikátora. Úmyslom je následne postupný prechod od rodného čísla na identifikátor fyzickej osoby, ktorý bude realizovaný v pripravovanom zákone o tomto identifikátore.

- legislatívno-technické úpravy, súvisiace so spresnením pojmov pri zachovaní jeho pôvodného obsahu a zmyslu.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v pojme “výkon verejnej moci”.

K bodu 5:

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré spoločné moduly sa členia na časti, ktoré spravujú rôzne orgány verejnej moci, bolo vhodné explicitne ustanoviť, že ak k takémuto členeniu dochádza,

každá časť je samostatným ISVS. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresnenie predmetnej definície.

K bodu 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná komunikácia".

K bodu 7:

Navrhuje sa ustanoviť inštitút potvrdenia o odoslanom podaní, aby komunikujúca strana vedela preukázať, že podanie odoslala a aj to, aké podanie bolo odoslané.

K bodom 8 až 10:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a s aktualizáciou poznámky pod čiarou.

K bodu 11:

Vzhľadom na zvolené riešenie implementácie projektu IOM sa navrhuje upraviť možnosť pracovníka IOM pristupovať do schránky osoby, ktorej poskytuje službu. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky sa navrhujú obmedzenia v podobe povinnosti tejto osoby autentifikovať sa, ako aj v povinnosti vykonávať takýto prístup výlučne cez kontrolovaný systém IOM. Týmto spôsobom bude zabezpečená možnosť preberania úradných dokumentov zo schránky žiadateľa o službu aj prostredníctvom IOM. Zároveň sa navrhuje, na odstránenie pochybností ustanoviť, že takýmto spôsobom nie je možné udeliť "generálne oprávnenie" na prístup a disponovanie so schránkou.

K bodom 12 a 13:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s umožnením prístupu do schránky žiadateľa aj prostredníctvom pracovníka IOM a s oprávneniami pracovníka IOM. Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti IOM sa navrhuje evidovať aj konkrétneho pracovníka, ktorý úkon vykonal, aby sa zamedzilo prípadným nežiaducim aktivitám.

Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa navrhuje tiež explicitne ustanoviť, že osobitný predpis môže ustanoviť aj ďalšie podmienky na poskytovanie služieb orgánov verejnej moci cez IOM.

K bodu 15:

Predmetné doplnenia súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest (ďalej len “IS DCOM”), ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené. Tým, že IS DCOM je definovaný ako nadrezortný informačný systém, nemusí nahrádzať informačné systémy obcí ale vytvára hierarchicky vyššiu nadstavbu, ktorá jednotlivé systémy integruje do IS DCOM a poskytuje im spoločné funkcie. Týmto spôsobom bude zachované postavenie správcov informačných systémov jednotlivých obcí a zároveň umožnené plné fungovanie funkcionalít IS DCOM.

IS DCOM má ambíciu fungovať ako nadrezortný informačný systém, ktorý poskytne obciam a mestám prostriedky na prevádzku ich systémov a poskytne im funkcionality, ktoré využijú pri výkone svojich činností. Týmto jednotným spôsobom sa napomôže obciam vykonávať verejnú moc elektronicky bez potreby každej obce vynakladať prostriedky na vytváranie takýchto

systémov. Vzhľadom na to, že situácia v elektronizácii územnej samosprávy nie je homogénna, navrhuje sa tento systém postaviť na báze dobrovoľnosti. Zároveň, zakotvením úlohy správcu systému, sa navrhuje v novele zákona č. 275/2006 Z. z. niektoré z povinností integrovaných obcí preniesť na tohto správcu, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodu 16:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 17:

V nadväznosti na doplnenie novej časti modulu úradnej komunikácie, sprístupňujúcej aj základné číselníky, sa navrhuje ustanoviť povinnosť používať tento modul na prístup k nim.

K bodu 18:

Zmeny v definícii autentifikačného modulu sú legislatívno-technické a vychádzajú zo zladenia spôsobov uvádzania správcovstva jednotlivých častí spoločných modulov, ako aj zo zavedenie ich označení konkrétnym názvom.

Zmeny v definícii platobného modulu okrem vyššie uvedeného nadväzujú aj na úpravy v časti o úhradách orgánom verejnej moci, kedy dochádza k vypusteniu niektorých funkcií platobného modulu, čo sa premieta aj do znenia predmetnej definície.

K bodu 19:

Vo väzbe na konkrétne funkcie spoločného modulu sa navrhuje doplniť ich príkladmý výpočet aj do definície.

K bodu 20:

Obdobne ako pri iných spoločných moduloch, aj zmena v definícii modulu úradnej komunikácie odráža úpravy súvisiace s deleným správcovstvom jednotlivých častí, ako aj s ustanovením konkrétnych názvov jednotlivých častí. Nad rámec uvedeného sa podrobnejšie ustanovujú jednotlivé funkcie tohto modulu, vychádzajúc z implementácie konkrétnych e-governmentových riešení. Explicitne sa tiež navrhuje vyjadriť princíp, ktorý stále platí, a to, že modul sa používa v komunikácii dvoch rôznych orgánov a nie v rámci komunikácie rôznych systémov jedného a toho istého orgánu verejnej moci.

K bodu 21:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením okruhu subjektov, ktorým je možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 23 až 26:

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s precizovaním textu a dopĺňa sa evidenčná funkcionalita vo vzťahu k pracovníkom IOM, reagujúc na zmeny v § 9.

K bodu 27:

Vzhľadom na zjednodušenie elektronického doručovania sa navrhuje prejsť na model, v ktorom pre každé právne postavenie bude subjektu zriadená osobitná schránka. Toto riešenie zjednoduší doručovanie z hľadiska určovania momentu doručenia, ako aj plynutia lehôt.

K bodu 28:

Zmena v tomto ustanovení spresňuje lehotu na zriadenie schránky pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi SR a ani podnikateľmi a z dôvodu doplnenia možnosti zriadiť schránku subjektu, o ktorom to ustanoví osobitný predpis, sa dopĺňa lehota zriadenia aj pre tento prípad.

K bodu 29:

Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o dokument formulárového typu sa navrhuje, aby bol sprístupňovaný v module elektronických formulárov, ako aj iné elektronické formuláre.

K bodu 30:

Legislatívno-technická úprava vhodnejšie vyjadrujúca moment aktivácie schránky.

K bodu 31:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením autentifikačného certifikátu a zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon. Vzhľadom na niekoľko menších zmien sa navrhuje nové znenie celého odseku, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Na účely prístupu a disponovania s elektronickou schránkou bude možné poveriť aj viacero osôb, podľa vnútorných potrieb majiteľa elektronickej schránky.

K bodu 33:

Okrem legislatívno-technických zmien sa navrhuje aj doplnenie možnosti požiadať o prístup a disponovanie s elektronickou schránkou prostredníctvom listinného dokumentu, keďže v praxi sa vyskytli prípady, kedy je toto riešenie vhodné.

K bodu 34:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodom 36 až 40:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 41:

Legislatívno-technické úpravy, súvisiace so nahradením označenia konkrétneho orgánu druhovým označením správcu ISVS, zavedením zriaďovania schránky subjektu, o ktorom to ustanoví zákon a zavedenia režimu nahlasovania zmien v prípade majiteľov schránok. Vzhľadom na to, že návrh zákona, ktorým sa zriadi register právnických osôb, podnikateľov a orgánov

verejnej moci je už v legislatívnom procese, navrhuje sa údaje o týchto subjektoch získavať z tohto registra. Vzhľadom na niekoľko zmien sa navrhuje nové znenie paragrafov, s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

K bodom 42 a 43:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 44:

Vypustenie sa navrhuje na účely odstránenia duplicity so znením odseku 3 predmetného paragrafu.

K bodu 45:

Navrhuje sa spresniť mechanizmus určenia prijímateľa úhrad za notifikácie, ak sa zasielajú cez notifikačný modul. Zostáva zachovaný dnešný stav, kedy sa nespoplatňujú notifikácie do elektronickej schránky a elektronickou poštou. Úhrada sa teda aj naďalej týka iných spôsobov notifikácií, napr. formou SMS.

K bodom 46 a 47:

Ustanovenia o identite a jej preukazovaní a o autentifikátore sa navrhujú ako nové znenia paragrafov z dôvodu väčšieho počtu zmien a s cieľom zachovania prehľadnosti novely.

Ako uvádzame vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ustanovenia o identite a o autentifikácii sa navrhujú zmeniť spôsobom, kedy sú naviazané na elektronickú úradnú komunikáciu, prístup cez prístupové miesto alebo prístup k spoločnému modulu. Cieľom je vyhnúť sa výkladu, pri ktorom by bola zákonom ustanovená autentifikácia a identifikácia vyžadovaná aj napr. pri prístupe zamestnancov orgánu verejnej moci do ISVS na účely plnenia pracovných úloh. Súčasne sa navrhuje umožniť "škálovanie" vyžadovanej úrovne autentifikácie v súlade s výnosom o štandardoch a nadväzne na to viazať aj použitie alternatívneho autentifikátora. Všetky zmeny sledujú vyššie uvedený cieľ.

K bodu 48:

Inštitút autentifikačného certifikátu sa navrhuje ustanoviť na účely umožnenia automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

Obdobne ako v prípade systémových certifikátov sa navrhuje, aby overovanie platnosti autentifikačného certifikátu bolo možné vykonať "online" a to rovnakým spôsobom, ako v prípade systémového certifikátu - teda prostredníctvom vopred publikovaného zoznamu.

K bodu 49:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením ustanovení o autorizácii.

K bodom 50 až 52:

Predmetné novelizačné body obsahujú úpravu zavádzajúcu centrálny register plnomocenstiev, ako aj súvisiace úpravy.

Dôvodom zavedenia predmetného registra je potreba umožniť centrálnu elektronickú evidenciu splnomocnení, ktorá by mohla byť využívaná orgánmi verejnej moci na účely preukazovania oprávnení konať v mene inej osoby. Register sa navrhuje ustanoviť ako dobrovoľný, t. j. naďalej bude možné prikladať plnomocenstvá aj priamo k podaniam. Predpokladá sa, že centrálny register bude využívaný najmä v prípadoch tzv. generálneho zastupovania osôb, kde má potenciál výrazne odľahčiť administratívu spojenú s preukazovaním udelenia plnomocenstva. Orgán verejnej moci bude povinný takto uložené plnomocentvo akceptovať vo všetkých prípadoch v ktorých koná, pričom toto plnomocenstvo sa nebude týkať len preukazovania konania za danú osobu v danej veci.

Zároveň bude systém evidencie takýchto plných mocí realizovaný spôsobom, aby bolo v konkrétnej veci možné poukázať (napr. odkazom na registračné číslo) na takto udelené plnomocenstvo.

K bodu 53:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 54:

Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že prostredníctvom prístupového bodu musí byť možné vytvoriť a odoslať elektronické podanie. Uvedené bolo implicitne obsiahnuté v platnom texte, ale vzhľadom na dôležitosť tejto veci sa navrhuje explicitné vyjadrenie.

K bodu 55:

Navrhuje sa, aby platná autorizácia bola podmienkou samotného vzniku podania. Inými slovami, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola "len" chýbajúcou náležitosťou, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Dôvodom je umožniť automatizované spracúvanie elektronických podaní, kedy pri chýbajúcej autorizácii je toto výrazne skomplikované.

K bodu 56:

Predmetné doplnenie súvisí so zavedením osobitného typu elektronického úradného dokumentu, ktorým je vyznačovanie právnych skutočností na inom elektronickom úradnom dokumente. Navrhuje sa, aby podmienkou takéhoto vyznačenia bolo neoddeliteľné spojenie s dokumentom, ktorého sa právne skutočnosti týkajú.

K bodu 57:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 58:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 59:

Dôvodom doplnenia je riešenie situácií, kedy elektronický úradný dokument obsahuje také náležitosti, ktoré sú buď nemožné alebo len ťažko realizovateľné v rámci elektronického formuláru. Ide najmä o také rozhodnutia, ktoré obsahujú fotografie či obdobné grafické prvky a ich automatizované spracovanie v rámci formulára je nerealizovateľné. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takéto časti úradných dokumentov mohli byť vyhotovené ako samostatné

elektronické dokumenty a následne spojené v jeden celok tým, že sa spoločne autorizujú. Stále zostáva zachovaná podmienka, že úradný dokument musí obsahovať všetky náležitosti podľa osobitných predpisov, umožňuje sa len, aby tieto neboli "fyzicky v jednom dokumente" ale v niekoľkých dokumentoch, následne neoddeliteľne spojených do jedného celku.

K bodom 60 a 61:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 62:

Zmeny v § 30 sa týkajú inštitútu doručenky a spočívajú jednak v spresnení, že ide o elektronickú doručenku, čo sa premieta do názvu pojmu, ako aj v úprave podrobností o jej doručovaní a obsahu. Navrhuje sa, aby bolo explicitne ustanovené, že elektronická doručenka obsahuje nielen identifikáciu elektronickej úradnej správy, ale aj logickú väzbu na ňu. Rovnako sa navrhuje, aby sa doručovala aj do neaktivovanej schránky, teda aby za každých okolností bol zachovaný "záznam" o doručení správy a aby sa doručenka vyhotovovala pri každom doručení, nielen pri doručení do vlastných rúk. Zostáva naďalej zachovaný princíp, že pri doručení do vlastných rúk sa vyžaduje potvrdenie doručenky adresátom, kdežto pri inom doručení, kde k momentu doručenia dochádza bez ohľadu na úkon adresáta, bude doručenka potvrdzovaná automaticky. Vzhľadom na niekoľko zmien v texte sa s cieľom zachovania prehľadnosti navrhuje uviesť paragraf v novom znení.

K bodu 63:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 64:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa" a "elektronická doručenka".

K bodom 65 a 66:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu "elektronická úradná správa".

K bodu 68:

Predmetnou zmenou sa upravuje rozsah použitia elektronickej úradnej tabule a vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy, súvisiace s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS a so spresnením ustanovení o elektronickej úradnej tabuli. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie celého paragrafu.

Rozsah použitia elektronickej úradnej tabule sa navrhuje rozšíriť aj na také dokumenty, ktoré nie sú úradným dokumentom, ale podľa osobitných predpisov sa zverejňujú, či už na úradnej tabuli alebo na webovom sídle. Snahou je docieliť čo najjednoduchšiu a najširšiu informovanosť občanov o takto zverejňovaných dokumentoch.

K bodu 69:

Navrhované doplnenie rozširuje okruh možností konverzie formátu aj na konverziu v rámci jedného formátu ale v rôznych verziách. Ide o doplnenie, ktoré reaguje na potreby praxe pri

konverzii, kedy je táto možnosť v niektorých prípadoch potrebná.

K bodu 70:

Zmeny v predmetných ustanoveniach majú za cieľ definovať zaručenú konverziu cez prizmu účelu, na ktorý sa vykonáva, t.j. zachovanie právnych účinkov dokumentu. Dôvodom je snaha o spresnenie definície tohto pojmu. Okrem uvedeného sa okruh oprávnených osôb rozširuje aj o patentových zástupcov, kde táto požiadavka na rozšírenie vyplýva z aplikačnej praxe a potrieb tejto profesie.

K bodu 71:

Obmedzenie miesta výkonu konverzie v prípade IOM vychádza z úpravy podmienok na prevádzku IOM, ktoré regulujú náležitosti, ktoré musí prevádzkareň splniť, najmä z hľadiska technického vybavenia a bezpečnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby aj tak dôležitá činnosť, akou je zaručená konverzia, bola vykonávaná v mieste, ktoré spĺňa podmienky zabezpečujúce jej náležitý výkon.

K bodom 72 až 74:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 75:

Predmetná úprava súvisí so zriadením centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii. Z dôvodu kontroly a predchádzania možným zneužitiam sa navrhuje, aby skôr, než sa konverzia vykoná, vznikol záznam o tom, že sa bude vykonávať, teda aby nebolo možné dodatočne "konvalidovať" vykonané konverzie.

K bodom 76 až 79:

Predmetné doplnenia sa týkajú osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii a ich cieľom je upraviť dva okruhy vzťahov. Prvým je doplnenie ďalšej náležitosti, ktorou je elektronický odtlačok (hash) dokumentu. Ide o náležitosť, ktorá umožní presnú identifikáciu elektronického dokumentu v prípade konverzie. Druhou oblasťou je reakcia na možnosť, kedy je konverzia vykonávaná automatizovane, v ktorom prípade nie je možné v doložke uvádzať meno a priezvisko osoby, ktorá konverziu vykonáva.

K bodu 80:

Úprava odstraňujúca duplicitu s ustanoveniami o podmienkach konverzie.

K bodu 81:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením pojmov s výnosom o štandardoch.

K bodom 82 a 83:

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 84 a 85:

Navrhuje sa ustanoviť centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, ktorú bude viesť ministerstvo financií. Dôvodom je snaha o predídenie možným zneužitiam tohto inštitútu či manipuláciám s konvertovaním dokumentov. Evidovanie na centrálnej úrovni bude predstavovať dvojitú kontrolu a v spojení s povinnosťou vyžiadať si evidenčné číslo konverzie

pred jej vykonaním by mala aj zamedziť dodatočným zásahom do "lokálnych" evidencií o vykonanej zaručenej konverzii.

Zámerom úpravy v odseku 7 je ustanoviť, že ak sú postupy a prostriedky osvedčené znalcom ako vyhovujúce podmienkam podľa tohto zákona, platí fikcia, že podmienky konverzie boli splnené, ak sa vykonala týmito postupmi a prostriedkami.

K bodu 86:

Doplnenie patentového zástupcu súvisí s rozšírením osôb vykonávajúcich zaručenú konverziu. Vypustenie uvedenej časti vety má za cieľ nezaťažovať orgány verejnej moci povinnosťou konvertovať výstupy iných orgánov verejnej moci, keďže v praxi by v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k nadmernému zaťaženiu touto činnosťou. Naďalej zostáva povinnosť konvertovať vlastné výstupy orgánu verejnej moci.

K bodu 87:

Legislatívno-technická úprava, súvisiaca s nahradením pojmov v piatej časti zákona. Dôvodom zmeny pojmov je snaha o zosúladenie s pojmami podľa zákona o platobných službách, keďže ide o príbuzné, resp. totožné činnosti.

K bodom 88 až 94:

Účelom navrhovaných zmien je celkové zjednodušenie platobných procesov s vymedzením evidencie poplatkov a ich zúčtovania mimo pôsobnosť zákona o e-Governmente. Spresňujú sa základné definícií z dôvodu úpravy následných procesov platby.

V prípade poplatku splatného pri podaní pokyn na úhradu je vytváraný na prístupovom mieste na základe informácií poskytovaných administratívnou časťou platobného modulu. Takýto platobný pokyn je sprístupnený poskytovateľovi úhrady.

U administratívnej časti platobného modulu sa pre účely definuje poskytovanie identifikátora úhrady, ako aj číslo príjmového účtu pre realizáciu úhrady a výšku poplatku pre poplatky splatné pri podaní.

Administratívna časť platobného modulu nevedie evidenciu pokynov na úhradu. Rovnako komunikačná časť platobného modulu zabezpečuje výhradne prenos informácie o úhrade jej adresátovi, nevykonáva párovanie informácie o úhrade s pokynom na úhradu.

Zavádza sa možnosť, že prijímateľ úhrady a poskytovateľ služby sú dva odlišné subjekty, ako vyplynulo z požiadaviek praxe a zjednodušujú sa procesy získania statusu akreditovaného platcu.

Spresňujú sa procesy úpravy vzťahov správcov administratívnej a komunikačnej časti platobného modulu a spresnenie povinnosti subjektov v súvislosti so zmenami procesov úhrad.

K bodom 95 až 102:

Zmeny v ustanoveniach o registroch sa navrhujú z dôvodu zavedenia inštitútu zdrojového registra a zdrojových údajov, ako aj z dôvodu súvisiacich úprav vo vzťahu k opravám údajov a k stotožňovaniu údajov. Vzhľadom na väčšie množstvo zmien tým vyvolaných sa jednotlivé ustanovenia navrhujú uvádzať v novom znení, z dôvodu prehľadnosti novely.

Podstatou zavedenia inštitútu zdrojového registra je vyriešiť situáciu s povinnosťou referencovať údaje v prípade registrov, akým je Register právnických osôb, kedy tento preberá údaje z jednotlivých zdrojových registrov, teda sám nevykonáva záznam údajov, avšak je registrom referenčným a preto v ňom zapísané údaje by sa nemali v iných registroch vytvárať ale mali by sa referencovať - preberať. V tomto modeli by však bolo znemožnené fungovanie zdrojových registrov, keďže by nemohli vykonať zápis, avšak nemohli by ani referencovať údaje, keďže tieto

sa vytvárajú v zdrojovom a nie referenčnom registri. Vzhľadom na špecifickosť tejto situácie a na to, že návrh zákona o registri právnických osôb by mal byť onedlho v legislatívnom procese sa navrhuje upraviť túto situáciu a udeliť výnimku z referencovania aj pre zdrojové registre pokiaľ ide o údaje, ktoré následne po zápise poskytujú do referenčného registra.

Vo vzťahu k referenčným registrom sa navrhuje upraviť postup stotožnenia údajov na účely referencovania, ako aj jednotný postup opravného konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podstatou stotožnenia údajov je jednoznačné priradenie sady údajov k subjektu evidencie a dosiahnutie istoty, že daná sada údajov sa vzťahuje práve a len na tento subjekt evidencie. Účelom je následne dosiahnuť bezchybové referencovanie údajov. Vzhľadom na podstatu a účel stotožnenia údajov navrhujeme tento postup aplikovať v ohraničenom časovom období od momentu ustanovenia registra za referenčný register a vykonáva sa v registroch a evidenciách, ktoré sú povinné údaje z referenčného registra referencovať. Paralelne popri tomto postupe sa navrhuje podrobnejšia úprava opravného konania v zdrojových a referenčných registroch spôsobom, kedy je zachovaná prednosť postupu podľa osobitného zákona, avšak zákon o e-Governmente zároveň upravuje všeobecný postup, ktorý sa použije v prípadoch, kedy osobitný predpis úpravu postupu neobsahuje.

Navrhuje sa tiež ešte jasnejšie upraviť skutočnosť, že referencovanie je možné vykonávať nielen pri použití údajov, ale aj priebežne, vždy pri zmene údaja v referenčnom registri. Nadväzne na to sa navrhuje výslovne vylúčiť použitie postupov podľa osobitných predpisov, ak ide o zmenu údaja z dôvodu referencovania.

Vo vzťahu k navrhovanej úprave základných číselníkov sa ustanovuje povinnosť ich používania aj pri tvorbe obsahu referenčných a zdrojových registrov, a to z dôvodu jednotného používania pojmov a hodnôt údajov.

K bodu 103:

Z dôvodu zabezpečenia publikácie vykonávacieho predpisu v úplnom znení sa navrhuje explicitne ustanoviť, že musí ísť o vyhlášku.

K bodu 104:

Legislatívno-technická úprava umožňujúca stanoviť podrobnosti o zmene a rušení prevádzkarní integrovaných obslužných miest.

K bodom 105 až 108:

Zmeny v splnomocňovacích ustanoveniach reflektujú zmeny v texte zákona, najmä vo vzťahu ku konverzii, zmenám v určovaní referenčných registrov či zmenám v úprave autentifikácie, ako aj vo vzťahu k novým inštitútom autentifikačných certifikátov a systému IS DCOM.

K bodom 109 až 111:

Zmeny v prechodných ustanoveniach sa týkajú len legislatívno-technických úprav súvisiacich so zmenami v texte zákona a s nahradením označenia konkrétneho orgánu verejnej moci druhovým označením správcu konkrétneho ISVS.

K bodu 112:

Prechodnými ustanoveniami sa navrhujú riešiť postupné nábehy nových inštitútov, ako aj konflikty súčasných a nových právnych úprav.

Postupný nábeh systémov sa týka najmä systému IS DCOM a integrácie obcí na tento systém, nábehu registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a potreby upraviť

poskytovanie údajov na účely zriaďovania schránok, z pôvodných evidencií a používania autentifikačných certifikátov. Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa ustanovuje možnosť dobrovoľnej predčasnej aktivácie na žiadosť.

Vzhľadom na existujúce integrácie na registre, ktoré by mali byť referenčnými registrami, sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na zachovanie súčasných riešení pred ich prechodom na modul úradnej komunikácie. Obdobná situácia sa týka riešení, ktoré existujú v komunikácii orgánu verejnej moci s inými osobami (najmä v oblasti komunikácie exekútorov s bankami), kde sa rovnako navrhuje prechodné obdobie na prevádzku existujúcich riešení, pred ich prechodom na doručovanie do elektronických schránok.

Vzhľadom na novú povinnosť oznamovať účet orgánu verejnej moci ministerstvu financií na účely zabezpečenia funkcií platobného modulu sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na prvé splnenie tejto povinnosti.

K čl. II

Navrhujeme sa rozšíriť možnosť vydávania dokumentov aj mimo zákona o e-Governmente, tak ako to predpokladá § 2 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a upraviť § 40 ods. 4 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je osoba oprávnená vytvoriť a doručiť dokument s nejakým vyhlásením alebo potvrdením, takýto by mohol byť podpísaný zaručenou elektronickou pečaťou, po splnení zákonných predpokladov. Došlo by tým k zjednodušeniu komunikácie a zvýšeniu možností využívania elektronických zverejňovaných dokumentov osobami súkromného práva.

K čl. III
Podľa platného právneho stavu sa správa o činnosti obecnej polície predkladala

spôsobom, kedy jej náležitosťou bol vlastnoručný podpis starostu obce a odtlačok úradnej pečate obce. Keďže nešlo o konanie, na ktoré sa dal použiť zákon o e-Governmente, bolo na umožnenie elektronizácie tejto služby potrebné upraviť nahradenie týchto náležitostí v elektronickými inštitútmi. Vychádza sa pritom z použitia inštitútu autorizácie, dnes platného v zákone o e-Governmente - teda podpísanie zaručeným elektronickým podpisom alebo pečaťou a pripojenie časovej pečiatky. 


K čl. IV a V

Zmena v predmetnom zákone má za cieľ spresniť a upraviť spôsob určovania sumy poplatku pri elektronickej komunikácii. Upúšťa sa od podmienky elektronického podania a autorizácie, keďže ako prioritná sa javí výlučne elektronická forma. Prílohami podania v zmysle navrhovaných zmien sa rozumejú prílohy ako súčasť zákonom vyžadovaného formalizovaného podania, nie prílohy, ktoré sa prikladajú k podaniu ako dôkaz.

Rovnako sa upravuje určovanie poplatkov, ktoré sú v sadzobníku ustanovené za každú stranu, keďže v elektronickej podobe takéto určovanie nemá význam, resp. nie je realizovateľné.

Upravuje sa tiež spôsob a lehoty zúčtovania poplatkov, ktoré reflektuje potreby aplikačnej praxe. V nadväznosti na zmeny v zákone o e-Governmente sa nahrádza pojem "akreditovaného platcu" novým pojmom.

K čl. VI

Keďže podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente nie je možné konvertovať doklad, preukazujúci oprávnenie na výkon činnosti, nemohli byť služby pri povoľovaní trhového predaja plne elektronizované. Na tento účel sa teda navrhuje, aby obec nebola povinná vyžadovať

predloženie originálu oprávnenia, ale mohla si získať informácie priamo z evidencie podnikateľov, využijúc ustanovenie o súčinnosti podľa § 17 ods. 5 zákona o e-Governmente.

K čl. VII

Žiadosť o vydanie rybárskeho lístka sa podľa platného právneho stavu podáva ústne, čo v kontexte § 17 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente vylučuje elektronizáciu tohto procesu. Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť podávanie žiadosti aj elektronickými prostriedkami. Vzhľadom na súčasnú málo formálnu úpravu podávania žiadosti sa navrhuje upraviť jej podrobnosti vo všeobecne záväznom právnom predpise, ak to vzhľadom na prax bude potrebné.

K čl. VIII

Obsahom novely zákona o elektronickom podpise je zavedenie autentifikačných certifikátov, ako aj vykonanie legislatívno-technických úprav, súvisiacich s týmto zavedením.

Dôvody zavedenia autentifikačného certifikátu spočívajú v umožnení automatizovaného prístupu pre informačný systém. Vzhľadom na to, že autentifikácia je naviazaná na použitie autentifikátora fyzickej osoby, bol automatizovaný prístup informačného systému značne obmedzený. Keďže však najmä väčšie inštitúcie nevyhnutne vyžadujú automatizovaný prístup a spracúvanie napr. doručených elektronických správ, je vhodné, aby bolo možné na účely autentifikácie osoby použiť aj certifikát, vydaný pre informačný systém tejto osoby.

K čl. IX

Navrhovaným doplnením sa umožňuje zverejniť informáciu o dražbe aj na elektronickej úradnej tabuli. Dôvodom je umožnenie úplnej elektronizácie procesu, keďže podľa platného právneho stavu musel byť návrh zverejnený v listinnej podobe na úradnej tabuli. Možnosť zverejnenia na úradnej tabuli sa ponecháva ako alternatíva pre prípady, kedy obec, napríklad z technických dôvodov, nebude vedieť zabezpečiť elektronické zverejnenie.

K čl. X

K bodu 1:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov a s dôležitosťou základných číselníkov životných situácií a úsekov verejnej správy a agend verejnej správy sa navrhuje definovať pojmy “životná situácia” a “agenda verejnej správy” a tým docieliť ich jednotné používanie.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami v inštitúte základných číselníkov sa navrhuje, aby tieto boli publikované v metainformačnom systéme verejnej správy, ako v jednotnom a garantovanom prostredí.

K bodu 3:

Predmetné doplnenie súvisia s návrhom inštitucionalizovať postavenie informačného systému obcí a miest, ako aj ich správcu - združenie Datacentrum informatizácie územnej samosprávy, ktoré bolo na tento účel zriadené.

K bodu 4:

Z dôvodu plnenia úloh na úseku koordinácie a riadenia informatizácie verejnej správy na Slovensku sa navrhuje, aby jednotlivé povinné osoby publikovali o. i. aj informácie o elektronických službách verejnej správy, ktoré plánujú poskytovať.

K bodom 5 až 8:

Navrhuje sa inštitucionalizovať základné číselníky a ich určovanie, ako aj určovanie ich gestorov. Dôvodom je snaha o unifikáciu používania údajov, ktorých sa základné číselníky týkajú. Zoznam ako aj gestorov bude určovať ministerstvo financií, ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť informatizácie, pričom ich bude určovať formou zverejnenia v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy. Následné napĺňanie a aktualizácia číselníkov bude v pôsobnosti gestorov a ministerstvo financií bude riešiť len prípadné spory týkajúce sa vytvárania, zverejňovania alebo správy základných číselníkov. Dôvodom je snaha o zabezpečenie flexibility pri zachovaní kompetencií jednotlivých povinných osôb, ako gestorov základných číselníkov.

Okrem týchto zmien sa v bode 5 navrhuje niektoré z povinností obcí, integrovaných na IS DCOM, preniesť na správcu IS DCOM, keďže pôjde z povahy veci o povinnosti, ktoré úzko súvisia práve s IS DCOM - najmä vytváranie koncepcií rozvoja a starostlivosť o prevádzku a bezpečnosť systému.

K bodom 9 až 11:

Z dôvodov zjednotenia postupov pri vykonávaní "transformácie" elektronických dokumentov do listinnej podoby, ako aj zjednotenia evidencie týchto úkonov a náležitostí výstupných dokumentov sa navrhuje, aby bol inštitút výstupu z ISVS definovaný ako zaručene konvertovaný dokument, ktorého "vstupom" je elektronický odpis údajov z ISVS. Týmto spôsobom sa zabezpečí jednotný postup "transformácie" dokumentov.

K bodu 12:

Cieľom zmeny je, aby inštitúcia, ktorá nakúpi hardvér a softvér do svojho majetku mohla tento hardvér a softvér vypožičať inej inštitúcii na výkon jej činnosti bez potreby vydávať rozhodnutie o prebytočnosti – napr. centrálny nákup hardvéru, inštitúcia nakúpi do majetku a následné bude podľa potreby distribuovať majetok (hardvér) na jednotlivé inštitúcie, vždy však bude zaradený do majetku obstarávajúcej inštitúcie.

K bodu 13:

Úprava súvisiaca so zmenami v inštitúte základných číselníkov.

K čl. XI

V prípadoch rušenia prevádzkarne sa podľa platného právneho stavu zasielala informácia obci v písomnej forme. Na účely zabezpečenia elektronizácie procesu sa navrhuje, aby v prípadoch, kedy na tento účel existuje elektronická alternatíva, bola využitá práve elektronická cesta oznamovania.

K čl. XII

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením pojmu “elektronická úradná komunikácia”.

K čl. XIII

Z dôvodu rozsahu zmien sa navrhuje splnomocniť predsedu NR SR na vydanie úplného znenia.

K čl. XIV

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2015, s výnimkou ustanovení o vytváraní podania cez

prístupové body, registri elektronických plnomocenstiev, evidencii konverzií, platbe poplatkov a o autentifikačných certifikátoch, ktoré sa z dôvodu potreby času na ich zavedenie navrhujú s odloženými účinnosťami, v nadväznosti na potrebu implementácie jednotlivých riešení.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy

11

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy nadväzuje na obsah dvoch vládnych dokumentov, a to na dokument Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike a na dokument Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike bola schválená vládou 13. júna 2001 uznesením č.522. V súlade s týmto dokumentom bola vypracovaná Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky a Akčný plán, schválené vládou 21. januára 2004 uznesením č. 43.

Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky je zameraná na niekoľko prioritných oblastí rozvoja spoločnosti, medzi ktoré patrí aj informatizácia verejnej správy. Politika informatizácie spoločnosti v Slovenskej republike považuje zefektívnenie verejnej správy a jej sprístupnenie verejnosti prostredníctvom moderných technológií a metód za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky. V tomto kontexte a pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy v súčinnosti s hlavnými smermi rozvoja verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

Povinnosť vypracovať návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorým sa nahradí dnes už nevyhovujúci zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 43 z 21. januára 2004 k návrhu Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčného plánu. Je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi.

Zhodnotenie súčasného právneho stavu

Napriek pozitívnym dôsledkom súčasného zákona, napr. v oblasti legislatívy (zákon na ochranu osobných údajov v informačných systémoch), v oblasti vytvárania integračných nástrojov (vytvorenie štandardov pre štátny informačný systém, metodických pokynov pri plánovaní, vývoji a riadení projektov informačných systémov), pri rozvoji komunikačnej infraštruktúry (GOVNET), má zákon niektoré problematické miesta. Vážnym nedostatkom je nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona, obsahuje nedostatočne a v niektorých ustanoveniach aj nelogicky vymedzené kompetencie orgánov verejnej správy, ale aj nejasnosti v používaných pojmoch.

Konkrétne nedostatky súčasného zákona:

-Rada vlády pre informatiku nemôže byť podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zriadená iným spôsobom ako určuje uvedený zákon a zároveň je Rada vlády pre informatiku poradným orgánom vlády rovnako ako splnomocnenec vlády pre informatizáciu, a teda by mohlo dôjsť ku kompetenčným konfliktom,

-nie sú dostatočne silné legislatívne nástroje, ktorými by sa dosiahla integrovateľnosť informačných systémov,

-informácie v elektronickej forme nie sú použiteľné na právne úkony,

-zákon nie je v niektorých ustanoveniach v súlade s reálnym stavom, zmenili sa niektoré kompetencie štátnej správy, napr. Štatistický úrad SR už od konca roka 1999 nemá kompetenciu v oblasti informatizácie spoločnosti, ale podľa súčasného zákona je nositeľom zásadných úloh v oblasti štátneho informačného systému,

-zákon osobitne nerieši povinnosti orgánov územnej samosprávy v oblasti informačných systémoch.

Nedostatky platného zákona nie sú jedinou príčinou neracionálneho a neefektívneho fungovania informačných systémov verejnej správy. Sú výsledkom predovšetkým nekoordinovaného a prudkého vzniku informačných systémov jednotlivých rezortov, ktoré charakterizujú nasledujúce systémové chyby:

◊neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy s ohľadom na možnosti, ktoré poskytujú informačné a komunikačné technológie pre procesy, činnosti a transakcie, na ktorých je postavená činnosť verejnej správy; prevláda zúžený pohľad na informačný systém ako na prostriedok spracovania údajov v zakonzervovanom prostredí verejnej správy (nie ako prostriedok na poskytovanie služieb verejnosti),

◊nie sú záväzné pravidlá pre spoluprácu súčasných rezortných informačných systémov a pravidlá na výmenu a spoločné využívanie údajov; jednotlivé informačné systémy verejnej správy netvoria funkčný kooperujúci celok, tvoria súbor jednotlivých informačných systémov verejnej správy; vo vnútri orgánov verejnej správy a medzi nimi je veľmi nízka úroveň horizontálnej a vertikálnej komunikácie a spolupráce, podobne aj vo vzťahu verejnej správy k okoliu,

◊štandardy, ktoré mali vytvoriť podmienky integrovateľnosti informačných systémov boli vydané v roku 1998 (Výnos Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 372/1998-830) a od tejto doby sa neaktualizovali, avšak vývoj informačno-komunikačných technológií neustále pokračuje,

◊nie je dostatočná inštitucionálna a legislatívna podpora na využívanie nových technológií vo verejnej správe, elektronická forma dokumentov nie je postavená na rovnakú úroveň ako listinná podoba týchto dokumentov.

Napriek tomu, že neexistuje koncepcia informatizácie verejnej správy a z toho vyplývajúci systémový prístup k vytvoreniu regulačného rámca, návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy si kladie za cieľ vytvoriť podmienky na efektívnu prácu verejnej správy a jej komunikáciu s verejnosťou prostredníctvom integrovaných a bezpečných informačných systémov využívajúcich potenciál moderných technológií. Zámerom navrhovaného zákona je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom a komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím.

Z tohto dôvodu sa menia niektoré práva a povinnosti osôb, ktoré súvisia s vytváraním, využívaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy, ustanovujú sa práva a povinnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ústredného koncepčného a koordinačného orgánu pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy, vytvárajúceho podmienky na zabezpečenie základných atribútov fungovania informačných systémov ako jedného celku, ktorými sú najmä integrovateľnosť, interoperabilita (schopnosť informačných systémov vymieňať a spoločne používať údaje a informácie) a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy, a odstraňujú sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy.

Pri príprave návrhu zákona sa vzali do úvahy tieto východiská:

-jednotlivé informačné systémy obsahujú údaje a informácie, ktoré sú potrebné pre iné informačné systémy, resp. na zabezpečenie správnych činností príslušných orgánov,

-rozvoj informačných a komunikačných technológií a ich implementácia do informačných systémov verejnej správy umožňuje prístup k potrebným údajom a informáciám elektronickými prostriedkami na diaľku a v reálnom čase a poskytuje nové možnosti pri prenose, spracovaní a uchovávaní údajov, najmä v súvislosti s ich ochranou, bezpečnosťou, autenticitou a integritou.

Najdôležitejšie zmeny v návrhu zákona v porovnaní so súčasným zákonom sa týkajú týchto oblastí:

-ustanovuje sa právna záväznosť vybraných štandardov pre informačné systémy verejnej správy,

-ustanovuje sa zodpovednosť za fungovanie ústredného portálu,

-upravuje sa vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy,

Návrh zákona zavádza pojmový aparát, ktorým sa definuje informačný systém všeobecne a informačný systém verejnej správy, zavádzajú sa pojmy ako správca, prevádzkovateľ informačného systému a ústredný portál.

Pojem informačný systém ako všeobecný pojem sa vyskytuje v právnom poriadku SR pomerne často. Ide napr. o zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý v § 4 definuje informačný systém ako akýkoľvek súbor, sústavu alebo databázu obsahujúcu jeden alebo viac osobných údajov, ktoré sú spracúvané na dosiahnutie účelu podľa osobitných organizačných podmienok s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov spracúvania, napr. kartotéka, zoznam, register, operát, záznam alebo sústava obsahujúca spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy.

Na účely návrhu zákona sa informačným systémom rozumie funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomé systematické zhromažďovanie, spracovávanie, prenos, uchovávanie a likvidácia údajov, získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie informácií pomocou informačno-komunikačných technológií. Každý informačný systém podľa tejto definície zahŕňa informačnú základňu, technické a programové prostriedky, technológie, procedúry a pracovníkov. Definícia obsahuje tri aspekty: využívanie informačných a komunikačných technológií, definované procedúry (organizačné aspekty) a ľudský faktor.

Pod informačným systémom verejnej správy sa potom rozumie taký informačný systém, ktorý je v pôsobnosti povinného subjektu ako správcu, t. j. subjektu, ktorý určuje účel a prostriedky spracovania informácií a zodpovedá za správu a rozvoj informačného systému verejnej správy. Význam definovaných procedúr na získavanie, ukladanie, využívanie, archiváciu/zálohovanie údajov rastie s veľkosťou informačného systému a s mierou heterogenity a komplexnosti prostredia, z ktorého sú primárne údaje do systému získavané. Limitujúcim faktorom úspechu každej technológie a nástroja je ľudský faktor. Ak nie je nástroj, akokoľvek dokonalý, prijatý povinným subjektom, pre ktorý je určený (u informačných systémov verejne správy sú to úradníci a verejnosť), zostávajú potenciálne prínosy nevyužité.

Jednotlivé informačné systémy predstavujú zdroje služieb, ktoré by mali byť prostredníctvom spoločnej komunikačnej infraštruktúry a referenčného rozhrania poskytované verejnosti v súlade s platnou legislatívou. Z hľadiska koncového užívateľa informačného systému sa rozlišuje medzi poskytnutím informácie, kedy užívateľ len nejakým spôsobom vyhľadá informáciu uloženú v informačnom systéme a poskytnutím služby, kedy sa predpokladá väčšia interakcia užívateľa so systémom, pričom podmienkou je, aby boli do systému vložené ďalšie údaje (službou je napr. výpočet výšky sociálnej dávky na základe údajov vložených užívateľom do systému). Návrh zákona rozlišuje medzi údajmi a informáciami. Údajmi sú tie údaje, ktoré môžu byť zachytené na nejakom nosiči, informáciou sú potom také údaje, o ktorých sa ich vlastník alebo poskytovateľ domnieva, že môžu u prijímateľa zmeniť jeho stav poznania alebo uspokojiť jeho informačnú potrebu alebo nárok.

Návrh zákona vymedzuje povinné subjekty a ich kompetencie v oblasti informačných systémov. Vychádza sa zo zásad, že:

-orgány verejnej správy vykonávajú značnú časť administratívnych činností, ktorá obsahuje prácu s údajmi a informáciami,

-chod verejnej správy je významne určený právnym rámcom (pre orgány štátnej správy výlučne), ktorý vymedzuje nakladanie s informáciami,

-plnú zodpovednosť za príslušný informačný systém by mal mať ten subjekt verejnej správy, ktorý ho financuje, či už ako celok alebo len jeho súčasť.

Základ organizácie verejnej správy tvorí štátna správa a územná samospráva. Patria sem i ďalšie subjekty poverené výkonom verejnej správy. Pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú ustanovené osobitným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o činnosť územnej samosprávy je vymedzená zákonom o samosprávnych krajoch (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov) a zákonom o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Osobitné postavenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré v oblasti informačných systémov verejnej správy pôsobí ako ústredný koncepčný a koordinačný orgán pre tvorbu a rozvoj informačných systémov verejnej správy vytvárajúci podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov a ako správca ústredného portálu. Výkon činnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ustanovené týmto zákonom bude zabezpečovať Splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti v rozsahu ustanovenom štatútom podľa uznesenia vlády č. 511/2004.

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť ústrednému portálu ako kľúčovému informačnému systému, ktorý plní z pohľadu užívateľa integračnú funkciu prístupu k službám verejnej správy z jedného miesta.

Zavádza sa nástroj, ktorým sa zabezpečí najmä integrovateľnosť a bezpečnosť informačných systémov verejnej správy - štandardy .

Návrh zákona upravuje novú oblasť - vydávanie elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy, čo bude podstatným posunom vpred smerom k ich sprístupneniu širokému okruhu osôb jednoduchším spôsobom. Potreba jeho zavedenia vyplýva z rozvoja informačných a komunikačných technológií umožňujúcich prístup k údajom elektronickými prostriedkami na diaľku so zaručením originality a integrity týchto údajov. Podľa návrhu zákona každý subjekt, ktorý je prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy, má povinnosť na požiadanie poskytovať z toho informačného systému elektronické odpisy alebo výstupy. Návrh zákona rozlišuje verejné a neverejné časti informačných systémov. U tých častí informačných systémoch, ktoré sú podľa svojho určenia alebo podľa osobitného zákona verejné, má právo požiadať o elektronický odpis alebo výstup ktokoľvek. U tých častí, ktoré sú neverejné (napr. register trestov) môže o výstup alebo opis požiadať len osoba, ktorej sa údaje týkajú, alebo ktorej osobitný právny predpis priznáva právo danú informáciu požadovať. Úplnú elektronickú výmenu údajov medzi občanmi, verejným a súkromným sektorom navzájom by mal riešiť ďalší zákon o elektronickej verejnej správe. S tým súvisí aj problematika použitia elektronických dokumentov na právne účely.

Zavádza sa prechodné obdobie piatich rokov, počas ktorého sa musia uviesť už prevádzkované informačné systémy verejnej správy do súladu s predmetným zákonom.

Ruší sa zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

Navrhovaný zákon si vyžiada novelizáciu niektorých zákonov z hľadiska možnosti legálneho využívania informačných a komunikačných technológií, ako aj výmeny a spoločného využívania elektronických dokumentov subjektami verejnej správy. Mali by sa v nich zakotviť povinnosti subjektov verejnej správy postupne elektronizovať verejnú správu a elektronickú formu dokladov zrovnoprávniť s listinnou formou týchto dokladov a uplatniť zásady, že identifikačné údaje fyzických a právnických osôb, ktoré už boli raz týmito osobami poskytnuté, by nemal iný subjekt od týchto osôb opäť vyžadovať, ale iba požiadať ich o odsúhlasenie platnosti týchto údajov. Zákon č. 211/2000 z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov sa upravuje tak, aby ukladal možnosť subjektom verejnej správy poskytovať informácie cez internet, resp. na ústrednom portáli.

Zároveň je potrebné pripraviť zmeny procesných právnych predpisov, ktoré sú spojené s manuálnym spracovaním údajov a ich postupným nahradzovaním elektronickou formou. Pôjde o čiastkové zmeny v mnohých právnych normách. Jedným z najaktuálnejších opatrení bude riešenie problematiky základných registrov (register obyvateľov, register ekonomických subjektov, kataster nehnuteľností resp. register územnej identifikácie), ktoré predstavuje jadro výkonu verejnej správy. Informácie v nich obsiahnuté nemôžu byť nahradené iným zdrojom údajov, sú unikátne a jedinečné. Zákon o registroch by mal riešiť spoločné využívanie údajov povinnými subjektami pri ich činnosti, z ktorých môže byť inému povinnému subjektu na účely správnej činnosti poskytované alebo sprístupnené a zároveň by upravil činnosť subjektov verejnej správy pri preberaní a využívaní týchto údajov.

Významným spoločenským prínosom vytvárania a rozvíjania informačných systémov verejnej správy je zvýšenie komfortu osôb nachádzajúcich sa na území tohto štátu pri konaní na úradoch s možnosťou nielen vybaviť záležitosti z jedného miesta, ale aj čo najbližšie k nim, obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobenej opakovaným zadávaním údajov akémukoľvek úradu, ktorý ich vyžaduje. Reálne sa predpokladá, že okrem úspory času a starostí sa usporia i náklady na získavanie požadovaných údajov. Súčasne sa zlepšia podmienky na rozhodovanie úradníkov vo veciach predkladaných verejnosťou a zamedzí sa možnosť uvádzať úmyselne rôzne údaje na rôznych úradoch.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej unie1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky ani prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6. Gestor :

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa.

Osobitná časť

K § 1

Predmetom navrhovaného zákona je ustanovenie práv a povinností osôb súvisiacich s vytváraním, používaním, prevádzkou a rozvojom informačných systémov verejnej správy.

Tento zákon sa zaoberá informačnými systémami bez ohľadu na obsah spracovávaných údajov. Výnimku tvoria informačné systémy, ktoré obsahujú utajované skutočnosti a informačné systémy slúžiace na obranu a bezpečnosť štátu a obyvateľov, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto zákona. Zákon taktiež nemení práva a povinnosti upravené inými zákonmi.

K § 2

Definície pojmov vychádzajú predovšetkým z platnej legislatívy. Pokiaľ sú jednotlivé pojmy definované v iných zákonoch a definícia vyhovuje aj na účely tohoto zákona tak sa preberajú, prípadne dopĺňajú alebo upravujú.

K § 3

Všetky povinné subjekty majú všeobecné povinnosti vyplývajúce zo zákona najmä v prevádzke informačných systémov. Povinné subjekty, ktoré určujú účel a prostriedky spracovania informácií sú správcami informačných systémov a majú osobitné postavenie. Správcovia informačných systémov zodpovedajú za to, že informačné systémy pracujú podľa platnej legislatívy, teda časť verejnej správy, ktorá je zabezpečovaná informačným systémom je vykonávaná v súlade s príslušným zákonom. Správca zodpovedá za informačný systém po stránke správnosti aj po stránke súladu so štandardami.

Ústredné orgány štátnej správy zodpovedajú za informačné systémy verejnej správy v ich vecnej kompetencii vymedzenej kompetenčným zákonom. Vypracúvajú koncepcie informačných systémov verejnej správy a zodpovedajú za ich uskutočňovanie. Nezastupiteľnou úlohou ústredných orgánov štátnej správy je vytváranie legislatívnych podmienok na rozvoj informatizácie verejnej správy. Ide hlavne o novelizáciu zákonov a predkladanie nových zákonov, ktoré zavádzajú výkon verejnej správy v elektronickej forme s využívaním údajových štandardov a preberanie údajov z elektronických štandardizovaných a garantovaných registrov. Prvoradou otázkou sa tu stáva zrovnoprávnenie elektronických a listinných dokumentov.

Orgány územnej samosprávy, obce aj vyššie územné celky, vykonávajú verejnú správu v dvoch oblastiach. V oblasti originálnych kompetencií, kde sú riadené iba príslušným zákonom a vykonávajú ju autonómne. V oblasti tzv. prenesených kompetencií vykonávajú verejnú správu ako súčasť verejnej správy riadenej ústrednými orgánmi štátnej správy. Orgány samosprávy majú iné postavenie aj v oblasti ukladania úloh. Týmto orgánom môžu byť ukladané povinnosti iba zákonom. Orgány samosprávy sú tiež správcami informačných systémov a majú niektoré povinnosti a práva ako ústredné orgány štátnej správy. Často sa v delegovaných kompetenciách stávajú iba prevádzkovateľmi informačných systémov. Aby si nebudovali jednotlivé subjekty samosprávy informačné systémy živelne je potrebné, aby aj tieto subjekty vypracovávali svoje koncepcie budovania informačných systémov v súlade s vládou schválenou koncepciou informatizácie verejnej správy.

Ostatné subjekty pracujú najčastejšie ako prevádzkovatelia informačných systémov. Väčšinou sú priamo podriadené ústredným orgánom štátnej správy alebo sú financované prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ústredným orgánom spravovanej.

K § 4

Dohľad nad zákonom o štátnom informačnom systéme vykonával a ústredným orgánom štátnej správy pre štátny informačný systém bol Štatistický úrad SR. Kompetencie v oblasti informatiky resp. informatizácie spoločnosti prechádzali postupne z jedného ministerstva na druhé. Podľa posledných zmien je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Kompetencie v riadení a metodickom usmerňovaní niektorých subjektov verejnej správy má ministerstvo vnútra SR, ktoré má vytvorenú aj špecializovanú organizáciu pre informatiku verejnej správy (IVES), ktorá plní úlohy v informatizácii verejnej správy. Pôsobnosť ministerstva vnútra je obmedzená na orgány miestnej štátnej správy, resp. v niektorých oblastiach na orgány územnej samosprávy.

V oblasti informačných systémov verejnej správy plní hlavne úlohy spojené s medzirezortnými a nadrezortnými otázkami rozvoja informačných systémov, vydávania štandardov a tvorby metodických usmernení.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vykonáva úlohy v oblasti informačných systémov v úzkej spolupráci s ostatnými subjektami verejnej správy.

K § 5

Ústredný portál ako jednotné prístupové miesto k službám poskytovaným subjektami verejnej správy má nezastupiteľnú úlohu najmä pre verejnosť. Za správnu činnosť musí zodpovedať jeden subjekt, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré je zodpovedné za informačné systémy verejnej správy ako celok. Prevádzkovaním ústredného portálu v zmysle určených právomocí je poverený iný subjekt, ktorým je Úrad vlády SR.

Pri napĺňaní funkcií portálu však musia spolupracovať všetky povinné subjekty. Bez údajov poskytovaných všetkými povinnými subjektami by bol portál iba nástroj, ktorý by neposkytoval žiadne informácie resp. služby.

K § 6

Štandardy v oblasti informačných systémov verejnej správy obsahujú charakteristiky, metódy, postupy a podmienky pri ktorých je možné hovoriť o integrovateľnosti a bezpečnosti informačných systémov. Sú to nástroje na zabezpečenie integrovateľnosti informačných systémov verejnej správy.

K § 7 až 9

Účelom týchto ustanovení je umožniť prevedenie záznamov v informačných systémoch verejnej správy z elektronickej formy do listinnú podoby. Predpokladom pre takýto prevod je, že „elektronický stav“ záznamov v informačnom systéme je zhodný so stavom právnym. Zavedenie týchto paragrafov si vyžaduje nutnosť vydávania listinných výstupov z informačných systémov verejnej správy, ktoré obsahujú údaje v elektronickej forme. Na rôzne právne účely je v súčasnosti možné použiť iba listinné dokumenty, aj keď ich základné údaje sú vedené v elektronickej forme. Správca informačného systému vydá výstup opatrený osvedčovacou doložkou. Overené výstupy môžu vydávať aj iné orgány verejnej správy a notári, ak získajú elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a opatrený časovou pečiatkou. Takto sa viac umožní vydávanie listinných dokumentov použiteľných na právne úkony občanom, ktorí nebudú musieť cestovať na vzdialený príslušný orgán verejnej správy, ale požiadajú o to najbližšieho notára alebo obvodný úrad.

K § 8

Správcovia informačných systémov zodpovedajú za zhodu výstupov s aktuálnym stavom v informačnom systéme verejnej správy. Taktiež sú povinní odovzdať inej overujúcej osobe elektronický odpis zabezpečený zaručeným elektronickým podpisom a pokiaľ ide o výstupy z neverejných častí informačných systémov, sú povinní zabezpečiť ich utajenosť pred tretími osobami.

K § 9

Ustanovenia tohoto paragrafu podrobne špecifikujú povinnosti osôb osvedčujúcich výstupy z informačných systémov verejnej správy. Určujú podrobnosti evidencie osvedčovaných výstupov a overovanie totožnosti žiadateľov o výstup, pokiaľ je to nutné vzhľadom na požadovaný výstup. V informačných systémoch verejnej správy sú vedené údaje, ktoré sú určené, resp. prístupné komukoľvek, ale aj údaje, ktoré je možné oznamovať iba osobe, ktorej sa týkajú alebo zákonom ustanovenej osobe (neverejné časti informačných systémov, napr. register trestov).

K § 10 a 11

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR je oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení zákona a pri ich porušení a nevykonaní nápravných opatrení uložiť sankcie. Pri ukladaní sankcií sa berie do úvahy nebezpečnosť konania a opakované porušenie zákona.

Vo veciach konaných pri ukladaní sankcií sa postupuje podľa správneho poriadku.

K § 12

Vzhľadom na existenciu a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy je zavedené prechodné obdobie piatich rokov počas, ktorých sú správcovia povinní zabezpečiť, aby nimi prevádzkované informačné systémy boli v súlade so zákonom. Obdobie piatich rokov je vzhľadom na životnosť informačných systémov dostatočne dlhá doba na prípravu a realizáciu zavedenia nových informačných systémov alebo aspoň na podstatnú modernizáciu existujúcich informačných systémov verejnej správy.

K § 13

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví štandardy.

K § 14

Tento zákon nahrádza zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, ktorý sa dňom účinnosti tohto zákona ruší a súčasne sa ruší aj vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 283/1996 Z. z., vydaná podľa zákona č. 261/1995 Z. z.

K § 15

Všeobecná účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2006. Zákon stanovuje delenú účinnosť nakoľko dodržiavanie štandardov si vyžaduje úpravu existujúcich informačných systémov a prechodné obdobie bolo stanovené na 5 rokov. Vypracovanie koncepcií si vyžaduje prechodné obdobie 1 roka.

Bratislava, 9. novembra 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu