Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky 270/1995 účinný od 01.09.2009 do 28.02.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

16

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Medzi základné povinnosti štátu patrí aj úprava jazykový ch pomerov na jeho vlastnom území. Prostredníctvom štátneho jazyka sa štát usiluje udržiavať a prehlbovať politickú a sociálnu integrovanosť všetkých svojich občanov a zabezpečovať efektívny v ýkon štátnej správy a jednotný informačný tok. Štátny jazyk je prostriedkom vnútornej stability štátu v zmysle spoločenskom, kultúrnom a aj politickom.

Štátny jazyk sa používa na štátnom území Slovenskej republiky ako záväzný vo vymedzených komunikačných situáciách. Sám pojem štátny jazyk sa viaže na spolo čenské úlohy jazyka, nevyplýva z podstaty jazyka, ani sa neviaže na istý stupeň jeho vývinu.

Jazyková politika sa v Slovenskej republike uskutočňuje v rámci kultúrnej politiky štátu, ktorej cieľom je okrem iného aj podpora rozvoja a uplatňovania štá tneho jazyka ako významnej duchovnej súčasti národného kultúrneho dedičstva; jeho ochrana patrí medzi priority kultúrnej politiky Slovenskej republiky. Jazyková politika sa premietla do prijatia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o štátnom jazyku'), ktorý upravuje používanie štátneho jazyka vo verejnom styku. Na území Slovensk ej republiky je podľa článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky štátnym jazykom slovenský jazyk. V postavení štátneho jazyka sa slovenský jazyk odliš uje od všetkých ostatných jazykov používaných na území Slovenskej republiky. Podľa zákona o štátnom jazyku má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Sloven skej republiky (§ 1 ods. 2). Podľa § 2 štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom (§ 2 ods. 1 písm. a), keďže ovládanie štátneho jazyka odstraňuje jazykové bariéry medzi občanmi štá tu. Okrem toho je v zákone zakotvená aj starostlivosť štátu o vedecký výskum štátneho jazyka, jeho historického vývinu, o výskum miestnych a sociálnych nárečí, o kodifikáciu štátneho jazyka a zvyšovanie jazykovej kultúry (§ 2 ods. 1 písm. b).

Záujmom štátu v oblasti jazykovej politiky je rešpektovať národnoreprezentatívnu a štátnointegratívnu funkciu slovenského jazyka ako štátneho jazyka a upevňovať pozíciu spisovného slovenského jazyka ako prostriedku verejného styku a zároveň prehlbovať pozitívny vzťah občanov slovenskej národnosti aj príslušníkov národnostných menšín k slovenskému jazyku. Starostlivosť o štátny jazyk sa v Slovenskej republike uskutočňuje v súlade s medzinárodnými zmluvami a pri súčasnom zabezpečení jazykových a iných práv národnostných menšín.

Starostlivosť o štátny jazyk Slovenskej republiky korešponduje s celoeurópskym úsilím o zachovanie multikultúrneho a multilingválneho spoločenstva v rámci zjednotenej Európy. Ochrana slovenského jazyka je jednou z dôležitých úloh vyplývajúcich pre Slovenskú republiku aj z Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (dohovor UNESCO ratifikovaný prezidentom Slovenskej republiky 15. 3. 2006), v ktorom sa zmluvné štáty zaviazali prijímať zákonné a iné opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na svojom území. Podľa dohovoru je jazyk súčasťou a prostriedkom tohto dedičstva. Ako sa uvádza v preambule dohovoru, prebiehajúce procesy globalizácie a sociálnej transform ácie môžu vyvolávať 'vážnu hrozbu úpadku, zániku a ničenia nehmotného kultúrneho dedičstva, a to predovšetkým pre nedostatok prostriedkov na ich ochranu'.

V záujme zachovania kultúrnej a jazykovej rozmanitosti európskeho spoločenstva národov je podpora jazyka ako súčasti spoločného svetového dedičstva a prostriedku zachovávania kultúrnej rozmanitosti jedným z cieľov sformulovaných aj v Dohovore o ochrane a podpore rozmanitosti kult úrnych prejavov (dohovor UNESCO ratifikovaný prezidentom Slo venskej republiky 16. 12. 2006). Okrem iného sa v dohovore zdôraznilo zvrchované právo štátov prijať takú politiku a opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa jazyka, ktoré príslušný zmluvný štát pokladá za vhodné na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnyc h prejavov na svojom území.

Prvé návrhy na prijatie zákona na ochranu slovenčiny sa formulovali už v šes ťdesiatych rokoch minulého storočia. Legislatívne vyhlásenie slovenčiny ako štátneho a základného úradného jazyka záväzného vo verejnom živote na Slovensk u sa však po známych augustových udalostiach roku 1968 už nemohlo realizovať.

Otázka zákonnej ochrany slovenčiny sa dostala do centra pozornosti až po spoločen sko-politických zmenách v roku 1989. V tomto období sa vypracovali dva návrhy zákona o slovenčine. Prvý vznikol z iniciatívy Matice slovenskej, druhý predložila na rokovanie parlamentu vláda Slovenskej republiky. Plénum Slovenskej ná rodnej rady schválilo 25. októbra 1990 vládny návrh zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod čí slom 428/1990 Zb. Keďže tento zákon neproklamoval slovenčinu ako jediný štátny jazyk na území Slovenskej republiky, ale ako druhý (pomocný) úradný jazyk pripú šťal češtinu, dostal sa po roku 1992 do nesúladu s čl. 6 ods. 1 Ústavy SR, ktorá slovenčinu zakotvuje ako štátny jazyk.

Prijatím zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky 15. novembra 1995, sa naplnil článok 6 ods. 1 ústavy. Zákon o štátnom jazyku vstúpil do platnosti 1. januára 1996 a súčasne k tomuto dátumu stratil účinnosť zákon č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike. Spracovateľom a predkladateľom zákona o štátnom jazyku bolo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré vykonáva štátnu správu na úseku starostlivosti o štátny jazyk a nesie najvyššiu zodpovednosť za uplatňovanie hlavných cieľov jazykovej politiky štátu.

Zákon o štátnom jazyku zabezpečuje používanie slovenského jazyka ako jednotného dorozumievacieho prostriedku vo verejnom styku, zrovnoprávňuje a spája všetký ch občanov Slovenskej republiky, zaručuje jednotnú komunikáciu orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy. Utvára sa tak základný predpoklad fungovania vš etkých oblastí spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovensk ej republiky. Dôležitosť ovládania a používania štátneho jazyka ako integrujúceho prostriedku v danom štátnom útvare podčiarkujú aj viaceré medzinárodné dokumenty. Odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe z roku 1998 týkajúce sa jazykových práv národnostných menšín zdô razňujú, že bez riadneho ovládania štátneho jazyka nie je možná integrácia jednotlivcov do širšej občianskej spolo čnosti a nie je ani pravdepodobné, že by sa bez znalosti štátneho jazyka mohli jednotlivci začleni ť do takejto spoločnosti ako jej rovnoprávni členovia.

Cieľom zákona o štátnom jazyku bolo jednoznačne vymedziť postavenie slovenského jazyka vo verejnom živote – v ú radnom styku, školstve, v hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a verejných zhromaždeniach, v ozbrojených silách, v požiarnych zboroch, v súdnom a správnom konaní, v hospodá rstve, v službách a zdravotníctve. Tento zákon nielen vymedzuje rozsah používania slovenského jazyka vo verejnom styku, ale garantuje aj jeho ochranu a zabezpeč uje starostlivosť oň.

V tomto ohľade Slovenská republika nie je nijakou výnimkou. Jazykové zákony sú integrálnou súčasťou vyspelých právnych systémov v mnohých štátoch, v ktorých sa starostlivosť o národný (štátny, oficiálny) jazyk pokladá za prirodzenú povinnosť štátu. Z členských štátov Európskej únie majú v súčasnosti zákon o š tátnom jazyku alebo osobitné právne normy upravujúce používanie štátneho jazyka napríklad Estónsko (jazykový zákon z 21. februára 1995), Francúzsko (zá kon o používaní francúzskeho jazyka zo 4. augusta 1994), Litva (zákon Litovskej republiky o štátnom jazyku z 31. janu ára 1995), Lotyšsko (zákon o štátnom jazyku z 9. decembra 1999), Maďarsko (zákon o uverejňovaní hospodárskych reklám, obchodných nápisov a jednotlivý ch oznamov verejného záujmu v maďarskom jazyku z roku 2001), Poľsko (zákon o poľskom jazyku zo 7. októbra 1999), Slovinsko (zákon o verejnom používaní slovinč iny z 15. júla 2004).

Opodstatnenosť zákonnej ochrany štátneho jazyka potvrdzuje aj niekoľko rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo svojej judikatúre súd uznáva, že priznaním štatútu štátneho jazyka sa tento jazyk stáva jednou zo základných ústavných hodnôt 'takým istým spôsobom ako národné územie, organizačná štrukt úra štátu a národná zástava'. Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že opatrenia na ochranu a podporu štátneho jazyka zodpovedajú ochrane 'práv a slobôd iných' v zmysle článku 8 odseku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a priznáva právo každého štátu na reguláciu používania svojho štátneho jazyka.

Súčasné znenie zákona o štátnom jazyku sa od pôvodného znenia prijatého v roku 1995 líši v § 3, v ktorom sa v roku 1997 vypustil odsek 5 (n ález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 1997), v § 3 ods. 3 a § 4 ods. 3, ktoré sa v roku 1999 rozšírili o možnosť vydávať dvojjazyčné vysvedčenia a viesť dvojjazyčnú pedagogickú dokumentáciu na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny (prijatie zákona č. 5/1999 Z. z.), a v § 3 ods. 4, keď sa v roku 2007 rozšírila možnosť používať v informačných systémoch verejnoprávnych orgánov popri štá tnom jazyku aj ďalšie jazyky, ak tak ustanoví osobitný predpis (prijatie zákona č. 24/2007 Z. z.). Súčasné znenie neobsahuje ani pôvodný § 10 o pokut ách, ktorý stratil platnosť 1. septembra 1999, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

Po dvanásťročných skúsenostiach s uplatňovaním zákona o štátnom jazyku v praxi sa ukázala potreba pripraviť novelu zákona, ktorá by zabezpečila vy ššiu účinnosť a vykonateľnosť tohto zákona a tým prispela k zlepšeniu starostlivosti o štátny jazyk a k upevneniu postavenia slovenského jazyka ako št átneho jazyka v Slovenskej republike. Novelizáciu zákona si vyžiadala predovšetkým nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka vo verejnom styku. Súčasná jazyková prax jasne signalizuje, že zákon o štátnom jazyku sa v potrebnej miere neuplatň uje.

Vo verejných komunikačných situáciách sa v mnohých prípadoch nerešpektuje zákonná požiadavka uplatňovania štá tneho jazyka vo verejnom styku na celom území Slovenskej republiky, prejavuje sa pokles jazykovej kultúry.

Toto nerešpektovanie zákona úzko súvisí s nedostačujúcou kontrolou dodržiavania platnej kodifikácie, s nedostatkami v organizovaní a zabezpečovaní výučby slovenského jazyka na rozličných stupň och a v rozličných druhoch škôl, v príprave učiteľov slovenského jazyka i ostatných predmetov a napokon aj s nedostačujúcou pozornosťou, ktorá sa venuje kultúre spisovnej slovenčiny v štátnej a verejnej správe, pri šírení reklamy, pri distribúcii tovarov a služieb a pod.

Nemožnosť sankcionovať nedodržiavanie zákonom stanovených povinností (po vypustení § 10 o pokutách v roku 1999) spôsobuje nárast protiprá vneho konania spočívajúceho v pribúdaní prípadov porušovania ustanovení zákona o štátnom jazyku. Súčasné znenie zákona umožňuje ministerstvu kultúry len upozorňovať na protiprávne konanie a žiadať jeho odstránenie, neumožňuje však vym áhať nápravu. Preto zostáva väčšina prípadov nevyriešená, pretrváva než iaduci stav spojený často s porušovaním zákonných práv občanov. Vzniká situácia, keď štát sí ce garantuje postavenie slovenčiny ako štátneho jazyka prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ale v reálnom živote sa mnohé ustanovenia tohto predpisu neuplatňujú a štátny orgán nemô že použiť nijaké účinné legislatívne prostriedky na vymáhanie ich dodržiavania. Takto sa zákon dostáva iba do deklaratívnej polohy a jeho účinnosť v spoločnosti sa výrazne oslabuje.

Prvoradou úlohou novely zákona o štátnom jazyku je preto umožniť vykonateľnosť jeho ustanovení a utvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie účinného štátneho dohľadu. Pritom je potrebné presnej šie vymedziť pravidlá výkonu dohľadu, posilniť kompetencie dozorného orgánu (aj znovuzavedením sankčných opatrení), definovať oprávnenia a povinnosti pracovníkov vykonávajúcich dohľad, ako aj oprá vnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu.

Pri zabezpečení tejto úlohy je nevyhnutné spresniť niektoré formulácie, odstrániť nejasnosti a nesystémové prvky v texte zákona, ako aj zladiť konkrétne ustanovenia s platnou právnou úpravou v iných zákonoch. S tým súvisia aj isté legislatívno-technické a terminologické úpravy nadväzujúce na zmeny v súvisiacich právnych predpisoch. V procese novelizácie sa teda okrem iné ho precizuje súčasné znenie platného zákona o štátnom jazyku.

Garantom uplatňovania zákona o štátnom jazyku zostáva naďalej ministerstvo kultúry, ktoré je podľa z ákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štá tnej správy pre štátny jazyk. Zmena pri vykonávaní dohľadu nad zákonom o štátnom jazyku nastáva v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, kde sa kompetencia na výkon dohľadu nad ustanoveniami upravujúcimi používanie štátneho jazyka vo vysielaní (§ 5 ods. 1 a 2) presúva z ministerstva kultúry na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá vykonáva štátnu reguláciu v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania (podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov). Spôsob dohľadu sa mení aj v oblasti súdnictva, kde v súlade s princípom nezávislosti súdnictva nebude dohľad nad používaním štátneho jazyka zabezpečovať ministerstvo kultúry, ale predseda príslušného súdu. Ministerstvo kultúry nebude zo zákona dohliadať ani na úroveň tých reklamných textov, nad ktorými zabezpečujú dohľad jednotlivé dozorné orgány podľa z ákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spod kontroly štátnych orgánov je vyňaté aj používanie štátneho jazyka v tlačených médiách a v agentúrnom spravodajstve.

Pri príprave novely zákona o štátnom jazyku sa zohľadnili aj odporúčania Výboru expertov Rady Európy uvedené v správe zo 16. januára 2006 o uplatň ovaní Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku. Napriek tomu, že úlohou zákona o štátnom jazyku nie je implementácia tejto charty, ministerstvo kultúry preskúmalo všetky ustanovenia zákona, ktoré by mohli predstavovať neprimerané obmedzenia z hľadiska legitímneho používania menšinových jazykov vo verejnom styku a tam, kde to bolo v rámci novelizácie zákona možné, navrhlo úpravu príslušných ustanovení.

V súvislosti s novými úlohami, ktoré v prípade schválenia návrhu zákona v predkladanej podobe pribudnú ministerstvu kultúry pri zabezpečovaní dohľadu nad zákonom, bude potrebné personálne posilniť (aspoň o dvoch zamestnancov) organizačný útvar ministerstva kultúry, ktorý v rámci organizačnej štruktúry ministerstva plní úlohy v oblasti štátneho jazyka.

Súčasne sa ministerstvu kultúry ukladá povinnosť zhromažďovať poznatky o výkone dohľadu nad zákonom, ako aj o stave používania slovenského spisovného jazyka a o praktickom uplatňovaní zákona o š tátnom jazyku v spoločnosti a predkladať o tom správu vláde Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona rešpektuje súčasnú právnu úpravu používania štátneho jazyka a okrem niektorých zmien a doplnení v zásade zachováva doterajšiu obsahovú n áplň zákona o štátnom jazyku.

Predložený návrh je v súlade s Ústavou Sloven skej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európ skych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie

v primárnom práve:

-čl. 6 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení (Únia reš pektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a národnú identitu členských štátov),

v sekundárnom práve:

- nie je upravená,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredný ch orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vypl ývajúca: bezpredmetné,

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení : bezpredmetné,

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty: bezpredmetné.

Doložka o posúdení vplyvov

1.Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona zakladá nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v sú vislosti s predpokladaným zriadením dvoch nových štátnozamestnaneckých miest na ministerstve kultúry. Pôjde o každoročne sa opakujúce výdavky na mzdové prostriedky v odhadovanej výške 32 118,15 eur (967 591,39 Sk). Keďže návrh zákona obsahuje aj sankčný mechanizmus s ukladaním pokút, možno predpokladať, že schválenie novely zákona o št átnom jazyku bude mať istý pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Vzhľadom na charakter ustanovenia však nie je možné teraz kvantifikovať výšku tohto pozitívneho vplyvu.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nemá vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie:

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Pôvodné znenie odseku 4 v § 1 sa upravilo tak, aby presnejšie vyjadrovalo skutočný stav právnej úpravy v súvislosti s používaním menšinových jazykov.

V poznámke pod čiarou sa opravili odkazy na staré všeobecne záväzné právne predpisy a doplnili sa nové predpisy.

K bodu 2

Do úvodných ustanovení v § 1 sa dopĺňa nový odsek 5, ktorého úlohou je vymedziť okruh os ôb, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o štátnom jazyku.

K bodu 3

Súčasné znenie odseku 2 v § 2 hovorí o povinnosti ministerstva kultúry ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku starostlivosti o štátny jazyk vyhlasovať kodifikovanú podobu štátneho jazyka.

Pod pojmom kodifikácia sa rozumie súhrn prijatých pravidiel, ktor é sú pre používateľov spisovného jazyka záväzné. Tieto pravidlá dodávajú spisovnému jazyku jednotnú celospoločenskú podobu. Dotýkajú sa všetkých rovín hovorenej i písanej podoby spisovn ého jazyka, predovšetkým hláskoslovnej a gramatickej roviny i výslovnosti.

Kodifikácia (reglementácia, predpis, zjednocovanie) je v spisovnom jazyku nevyhnutná preto, lebo spisovná podoba národného jazyka sa nekryje s nijakou nárečovou podobou národného jazyka. Kodifikácia zaruč uje spisovnému jazyku jeho celospoločensky jednotnú podobu, ktorú si osvojujeme z kodifikačných príručiek predovšetkým v procese školského vzdelávania.

Spisovná jazyková norma sa zachytáva v kodifikačných príručkách. V súčasnosti má me k dispozícii štyri základné kodifikačné príručky. Pre oblasť pravopisu sú to Pravidlá slovenského pravopisu (2000), pre oblasť hláskoslovia a výslovnosti sú to Pravidlá slovenskej výslovnosti (1996), pre oblasť tvaroslovia Morfológia slovenského jazyka (1966) a pre oblasť slovnej z ásoby Krátky slovník slovenského jazyka (2003).

Je prirodzené, že zmeny v jazyku, ktoré súvisia s civilizačným vývinom spoločnosti, sa musia odraziť aj v kodifikácii (hovoríme aj o pružnej kodifikácii). Všestranný vedecký vý skum jazyka, jeho vývinu a používania v spoločnosti zisťuje nielen zmeny v jazyku a ich podmienenosť, ale aj zistiteľné vývinové tendencie v jazyku. Zmeny v kodifikácii sa opierajú o tento výskum a o jeho výsledky. V slovenských pomeroch sa tento výskum sústreďuje predovšetkým v Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách v Slovensk ej republike. Návrhy na zmeny v kodifikácii posudzujú odborné komisie. Ak ide o rozsiahlejší, závažný zásah do platnej kodifikácie, predkladá sa návrh na zmeny na vedeckých podujatiach a potom v odbornej alebo aj širšie zameranej kultúrnej tlači. V príslušnej reprezentatívne zloženej odbornej komisii (napríklad v pravopisnej, ortoepickej a pod.) sa posudzujú všetky návrhy a formuluje sa odborné stanovi sko, ktoré sa potom publikuje v kodifikačných príručkách.

Platnosť kodifikácie, ktorá je v danom období záväzná, potvrdzuje ústredný orgán štátnej správy, v ktoré ho kompetencii je starostlivosť o štátny jazyk. U nás je takýmto orgánom Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Na návrh odborných slovakistických pracovísk Ú stredná jazyková rada ako expertný poradný orgán ministra kultúry, zložená z popredných jazykovedcov a slovakistov pôsobiacich v oblasti výskumu slovenské ho jazyka, posúdi a odsúhlasí všetky opodstatnené zmeny v platnej kodifikácii. Na základe súhlasného stanoviska Ústrednej jazykovej rady ministerstvo kultúry uverejní kodifikovanú podobu štátneho jazyka na svojej internetovej stránke.

K bodu 4

V navrhovanom spojení 'štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej spr ávy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom' ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na súčasnú terminológiu. Zároveň sa vypúšťa legislatívna skratka 'verejnoprávny orgán', ktorá sa v celom texte zákona nahrádza odvolávkou na orgány vymenované v § 3 ods. 1.

Keďže celý § 3 sa sústreďuje na oblasť úradného styku, prvá veta odseku 1 v tomto paragrafe sa dopĺňa druhou časťou, ktorá v súvislosti s uplatňovaním jazykov menšín v ú radnom styku odkazuje na zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Vzhľadom na to, že úlohou zákona č. 184/1999 Z. z. je vymedzenie rozsahu použí vania jazykov menšín v úradnom styku, odvolávkou na tento zákon v prvej vete § 3 zákona o štátnom jazyku (odkaz č. 5aa) sa jednoznačne deklaruje, že stanovený rozsah menšinových jazykový ch práv sa zákonom o štátnom jazyku plne rešpektuje a povinné používanie štátneho jazyka v úradnom styku zakotvené v § 3 zákona o štátnom jazyku nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č . 184/1999 Z. z., neobmedzuje práva vyplývajúce z tohto zákona.

V súvislosti s medzinárodnou komunikáciou, ktorá v úradnom styku s orgánmi verejnej moci iných štátov, s medzinárodnými organizáciami, s ďalšími subjektmi medzinárodného práva atď. môž e prebiehať aj v inom ako štátnom jazyku, bolo potrebné doplniť ustanovenie odseku 1 o možnosť používania iných jazykov v kontakte s cudzinou. Pretože komunikácia na medzinárodnej úrovni sa riadi sú hrnom zmluvne dohodnutých pravidiel, obyčajovým právom, zvyklosťami a zásadami diplomatickej praxe a pod., v návrhu zákona sa použil zovšeobecňujúci pojem zaužívaná medzinárodná prax, ktorým sa vyjadruje skutočnosť, že používanie jazykov v medzinárodnom styku prebieha podľa medzinárodne akceptovan ých pravidiel uplatňovaných v jednotlivých oblastiach.

V odseku 2 sa urobili niektoré terminologické úpravy – do výpočtu zamestnancov sa doplnili štátni zamestnanci a neaktuálny termín spoje sa nahradil slovným spojením pošty a telekomunikácie. Preukazovanie primeranej znalosti štátneho jazyka pri prijímaní jednotlivých osôb do pracovného pomeru, ktoré sa vypustilo z odseku 1, sa v odseku 2 nahradilo požiadavkou na ovládanie štátneho jazyka zamestnancami orgánov a právnických osôb vymenovaných v odseku 1 a zamestnancami ďalších uvedených organizácií.

V poznámke pod čiarou k odkazu č. 5 sa opravili odkazy na staré všeobecne záväzné právne predpisy a nahradili sa odkazmi na platné zákony.

K bodom 5, 6, 14, 15, 16, 19 a 21

V poznámkach pod čiarou sa opravili odkazy na staré všeobecne závä zné právne predpisy a nahradili sa odkazmi na platné zákony.

K bodom 7, 9 a 23

Legislatívna skratka 'verejnoprávny orgán' vypustená z pôvodného znenia § 3 ods. 1 (pozri bod č. 4) sa v celom texte zákona nahrádza odvolávkou na orgány vymenované v § 3 ods. 1.

K bodom 8 a 11

Text pôvodného písmena d) sa v upravenej podobe (terminologicky sa spresnili niektoré pojmy) presúva do nov ého § 3a, pretože používanie názvov sídelných a nesídelných objektov presahuje oblasť úradného styku a zaradenie tohto ustanovenia do § 3, ktorý upravuje používanie štátneho jazyka v ú radnom styku, spôsobuje nedorozumenia pri uplatňovaní zákona v praxi. Názvy obcí a iných geografických objektov z územia Slovenskej republiky sa určujú v štátnom jazyku v súlade s ďalšími vš eobecne záväznými právnymi predpismi (zákon č. 369/1990 Zb. a zákon č. 215/1995 Z. z.). Ich jednotné používanie je záväzné vo všetkých oblastiach verejného styku. Keďže úradný styk je len jednou z oblastí verejného styku, bolo potrebné vyňať toto ustanovenie z § 3 a presunúť ho do osobitného paragrafu. V záujme zjednotenia legislatívnej úpravy sa v novom § 3a vypúšť a zo spojenia 'úradné názvy obcí' prídavné meno 'úradné' v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorší ch prepisov. Druhá časť vety o označovaní ulíc v jazykoch národnostných menšín sa dopĺňa o označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín v s úlade s § 4 ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. V § 3a sa pridávajú odkazy na súvisiace právne predpisy. V nadväznosti na presunutie textu písmena d) do nové ho § 3a sa v § 3 ods. 3 upravuje označenie doterajšieho písmena e).

K bodu 10

Odsek 5 v § 3 upravuje úradnú komunikáciu právnických a fyzických osôb s orgánmi a právnickými osobami uvedenými v odseku 1.

Pôvodné ustanovenie odseku 5 v § 3 stratilo platnosť po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v roku 1997 (nález ÚS SR č. 260/1997 Z. z.). Ustanovenie sa týkalo písomných podaní občanov (Písomné podania občanov určené verejnoprávnym orgánom sa podávajú v štátnom jazyku.). Keďže od roku 1996 (po zrušení zákona č . 428/1990 Zb.) do roku 1999 neexistoval osobitný zákon, ktorý by umožňoval príslušníkom menšín používať v úradnom styku svoj materinský jazyk a ani zákon o štátnom jazyku z roku 1995 tú to problematiku neriešil, ústavný súd konštatoval, že pôvodné ustanovenie odseku 5 v § 3 zákona o štátnom jazyku v spojení s ustanovením § 12 citovaného zákona v rozsahu, v akom sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, nie je v súlade s čl. 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Situ ácia sa zmenila, keď sa po dvoch rokoch od platnosti nálezu ústavného súdu prijal zákon č. 184/1999 Z. z. o používan í jazykov národnostných menšín, ktorý umožnil používanie týchto jazykov v úradnom styku v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov národnostnej menšiny. Tým sa odstránili dôvody, ktor é viedli k vypusteniu odseku 5 z § 3 zákona o štátnom jazyku. Po tejto zmene v oblasti právnej úpravy používania menšinových jazykov v úradnom styku je možné opäť zapracovať do textu zá kona ustanovenie odseku 5, ktoré upravuje komunikáciu právnických a fyzických osôb s orgánmi verejnej správy a s právnickými osobami uvedenými v odseku 1 v § 3. V poznámke pod čiarou k tomuto ustanoveniu sa uvádza odkaz na zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ako aj ďalšie zákony, ktor é umožňujú v istých presne vymedzených situáciách použitie iného ako štátneho jazyka pri podávaní písomností v rámci úradného styku v Slovenskej republike.

V druhej a tretej vete nového odseku 5 sa súčasne zavádza výnimka vo vzťahu k českému jazyku, ktorý sa chápe ako jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, a preto sa osobám českej národnosti umožňuje používanie ich materinského jazyka v úradnom styku na území Slovenskej republiky, t. j. pred orgánmi a právnickými osobami uvedenými v odseku 1. Týmto doplnen ím sa zároveň zohľadnila aj podobná právna úprava v zákonoch Èeskej republiky, ktoré umožňujú napr. v správnom konaní rovnocenné použitie slovenského a českého jazyka.

Zaradením odseku 5 do § 3 zákona o štátnom jazyku sa kompletizuje právna úprava používania štátneho jazyka v úradnom styku, pričom nejde o zavádzanie novej povinnosti, pretože predkladanie podaní v št átnom jazyku nepriamo vyplývalo už z doterajších platných ustanovení zákona o štátnom jazyku (napr. z § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. c, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1) a z ďalších všeobecne záväzný ch právnych predpisov upravujúcich konkrétne oblasti spoločenského života.

K bodu 12

Po prijatí nového školského zákona (zákon č . 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa odkaz 5a a odkaz 8 týkajú toho istého paragrafu v zákone č. 245/2008 Z. z., a preto sa v zmysle legislatívnych pravidiel upravuje číslo odkazu v § 4 v odsekoch 1 a 5.

K bodu 13

Odsek 3 v § 4 sa dopĺňa v súlade s platným školským zákonom č. 245/2008 Z. z.

K bodu 17

Zmeny v § 5 súvisia predovšetkým s potrebou zladiť jednotlivé ustanovenia s ne skoršie prijatými právnymi predpismi a spresniť a doplniť niektoré nejednoznačné formulácie.

Nadpis § 5 sa mení. Zahàňa viaceré príbuzné oblasti verejného styku: napr. masmédiá, knižné publikácie, vysielanie audiovizuálnych diel pre deti, informácie pre verejnosť, verejné podujatia a zhromaždenia.

V odseku 1 sa terminologicky spresňuje formulácia úvodnej vety.

Vypustením slov inojazyčné rozhlasové relácie v odseku 1 písm. a) sa spresňuje formulácia tohto ustanovenia, pretože ďalšia časť vety hovor í, že ide o relácie, pri ktorých sa používajú titulky, z čoho vyplýva, že sa vzťahuje len na televízne relácie (nemôže sa, prirodzene, vzťahovať na rozhlasové relácie). Na zabezpečenie sloven skej jazykovej úpravy pri cudzojazyčných reláciách nemusí televízny vysielateľ použiť titulky v štátnom jazyku, ak celú reláciu následne odvysiela v slovenčine. Vysielanie inojazyčných rozhlasových relácií sa umožňuje v ods. 1 písm. b), ak je zabezpečené vysielanie týchto relácií aj v štátnom jazyku.

V § 2 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní sa presne vymedzuje, čo je relácia vysielania. Odkazom na ustanovenie tohto zákona v poznámke č. 9a sa vymedzenie skladby relácie v zákone o štá tnom jazyku stáva nadbytočným, a preto sa z ods. 1 písm. a) a b) vypúšťa.

Spresňuje sa aj spôsob používania českého jazyka (jazyk spĺňajúci požiadavku zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka) vo vysielaní v zmysle súčasnej platnej právnej úpravy tak, že sa v odseku 1 namiesto druhej časti vety v písm. a) zavádzajú nové písmená g) a h). V novom písmene g) sa presnejšie vymedzuje používanie českého jazyka vo vysielaní tak, aby sa zabezpečil súlad s platnou právnou úpravou v tejto oblasti, ktorá je definovaná v súčasnom audiovizuálnom zákone úč innom od 1. januára 2008 (zákon č. 343/2007 Z. z.). V súlade s touto úpravou sa umožňuje vysielanie pôvodných českých diel v českom jazyku bez povinnosti prekladu do slovenského jazyka. Súčasne sa dopĺňa odkaz na § 17 nového audiovizuálneho zákona, v ktorom sa tá to oblasť upravuje. Doplnením ďalšieho písmena h) v odseku 1 sa sleduje súlad s platnou právnou úpravou (spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č . 343/2007 Z. z.), ktorá pripúšťa použitie českého jazyka vo vysielaní nielen v prípade pôvodnej českej produkcie, ale aj pri inojazyčných dielach s českým dabingom, ak bol tento dabing vyrobený pred účinnosťou súčasného audiovizuálneho zákona. Z tohto dô vodu sa v § 5 ods. 1 rozširuje počet výnimiek z povinnosti používať štátny jazyk aj o prípady uvedené v § 46 ods. 6 zákona č. 343/2007 Z. z. Súčasne sa dopĺňa odkaz na toto ustanovenie. Ïalšia výnimka vo vzťahu k českému jazyku je uvedená v písmene i) a t ýka sa vystúpení osôb hovoriacich po česky, ktoré sú zaradené do spravodajských, publicistických a zábavných televí znych a rozhlasových relácií (pri týchto vystúpeniach vysielateľ nemusí zabezpečovať ich slovenskú jazykovú úpravu).

Terminologická úprava v odseku 1 písm. c) (pôvodné písmeno b) sa robí z d ôvodu zladenia terminológie s platným právnym predpisom (zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskor ších predpisov), pričom sa dopĺňa odkaz na tento predpis. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa druhá časť pôvodného písmena b) presúva do samostatného písmena d). Do nového písmena e) sa presú va spresnené znenie pôvodného písmena c). Posledná veta odseku 1 sa v upravenom znení zaraďuje ako písmeno f) za písmeno e).

Výnimka uvedená v písmene j) sa týka vysielania podujatí v priamom prenose, pri ktorých sa umožňuje zabezpečenie slovenskej jazykovej verzie prostredníctvom simult ánneho tlmočenia.

Znenie odseku 1 sa vzťahuje na všetky druhy rozhlasového a televízneho vysielania z hľadiska územného dosahu (t. j. na celoplošné, multiregionálne, regionálne a lokálne) a osobitná úprava regioná lneho a lokálneho vysielania (pôvodný odsek 4), ktorá spôsobovala nežiaduce obmedzenia pri týchto druhoch vysielania, sa ruší.

Pôvodné znenie odseku 2 sa spresňuje použití m výrazu maloletý, ktorým sa zlaďuje terminológia zákona o štá tnom jazyku s terminológiou zaužívanou v ďalších mediálnych zákonoch, napr. v audiovizuálnom zákone a v zákone o vysielaní a retransmisii. Odsek sa dopĺňa o možnosť vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín, ak sú vysielané v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).

Ustanovenie pôvodného odseku 3 sa vypúšťa ako duplicitné, pretože požiadavka, aby profesioná lni zamestnanci médií používali vo vysielaní štátny jazyk, je zahrnutá už v úvodnej vete odseku 1 tohto paragrafu.

Do nového odseku 3 sa preberá tá časť pôvodného odseku 4, ktorá sa týkala sprístupň ovania informácií prostredníctvom rozhlasových zariadení, predovšetkým v obecných rozhlasoch. Keďže informovanie občanov prostredníctvom miestneho rozhlasu nie je vysielaním v zmysle príslušných prá vnych predpisov, navrhuje sa neuvádzať ho v zákone ako vysielanie, ale ako informovanie verejnosti. Oznamy je možné zverejniť aj v inom jazyku po ich odznení v štátnom jazyku.

Ustanovenie pôvodného odseku 5 sa v spresnenom znení presúva do odseku 4. Odkazom na zákon č . 212/1997 Z. z. a zákon č. 167/2008 Z. z. sa opravuje chybný odkaz v súčasnom zákone.

V odseku 5 (pôvodný odsek 6) sa výrazom písomné informácie nahradil výraz príležitostné tlače, keďže tento pojem sa v príslušných právnych predpisoch nepoužíva a nie je vymedzený ani v zákone o štátnom jazyku. Vložením slova najmä sa vyjadruje, že nejde o úplný výpočet všetkých spôsobov a možností informovania verejnosti. Do základného výpočtu sa doplnili plagáty a informačné tabule, pretože patria k často využívaným formám verejné ho sprostredkúvania informácií. Z prvej vety sa vypúšťa aj slovo kultúrnych, pretože požiadavka na sprostredkovanie informácií v štátnom jazyku pri organizovaní verejný ch podujatí sa netýka len kultúrnych podujatí. Novou formuláciou druhej vety sa dosahuje jednoznačnejšia interpretácia pôvodného textu a vypúšťa sa nadbytočná podmienka, ktorá umožň ovala preklad do cudzieho jazyka len v prípade potreby.

V odseku 6 (pôvodný odsek 7) sa spresňuje používanie štátneho jazyka a popritom aj iných jazykov pri kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatiach. Okruh výnimiek na použitie iných jazykov sa rozširuje o výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov a o divadelné hry s pôvodnými textami (ide o prípady, keď sa domáce činoherné súbory rozhodnú naštudovať divadelnú hru v originálnom znení, napr. hru francúzskeho dramatika J. B. Moliéra vo francú zskom jazyku). Pri českých kultúrnych podujatiach sa upúšťa od povinnosti uviesť programy aj v štátnom jazyku.

V novom odseku 7 sa osobitne upravuje povinnosť používať štátny jazyk na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach. V súlade s ostatnými ustanoveniami zákona sú upravené aj podmienky uvádzania n ápisov na týchto pamätníkoch v inom ako štátnom jazyku. Na základe skúseností z praxe, keď sa po zistení nedostatkov v textovej časti pamätníkov a pamätných tabúľ musela nákladným spô sobom zabezpečovať ich oprava, sa navrhuje, aby nápis na pripravovanom pamätníku, pomníku alebo tabuli posúdilo aj ministerstvo kultúry z hľadiska jeho sú ladu s ustanoveniami zákona o štátnom jazyku. Povinnosťou dotknutých osôb bude vyžiadať si od ministerstva kultúry takéto záväzné stanovisko, čím sa pomôže predísť zbytočne vynaložený m prostriedkom na dodatočnú opravu. Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach (ani v prípade ich obnovy a rekonštrukcie), ktoré sú súčasťou národných kultúrnych pamiatok a podliehajú ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č . 479/2005 Z. z.

V súlade s nadpisom paragrafu sa v odseku 8 spresnil pojem zhromaždenie a termín prednáška sa nahradil termínom verejné podujatie.

V poznámkach pod čiarou k § 5 sa doplnili odkazy na ďalšie súvisiace právne predpisy a odkazy na zrušené zákony sa nahradili citáciou novších právnych predpisov.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou v § 6 sa zlaďuje použitá terminológia so súčasnými platnými prá vnymi predpismi, pričom sa zohľadňuje zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení nesk orších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších prepisov a zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení ne skorších prepisov.

§ 7 ods. 1 sa dopĺňa o chýbajúce časti týkajúce sa používania štátneho jazyka v trestnom konaní.

Nahradením výrazu cudzincov slovom osôb v § 7 ods. 2 sa zjednocuje právna úprava tohto ustanovenia s odsekom 2 v § 20 Trestného poriadku.

K bodu 20

Nadpis § 8 sa upravuje preto, lebo pôvodné znenie tohto nadpisu nezahàňalo všetky oblasti, ktoré sú predmetom úpravy § 8.

K bodu 22

Ustanovenia odsekov 2 a 3 v § 8 sa dopĺňajú o možnosť použitia iných jazykov pri vyhotovovaní písomností uvedených v tý chto ustanoveniach, ak je zabezpečené ich znenie v štátnom jazyku.

Doplnenie druhej vety v odseku 3 súvisí s potrebou odstrániť rozpor medzi zákonom o štá tnom jazyku a zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 264/1999 Z. z. sa zaoberá komplexnou úpravou problematiky tvorby a vydávania slovenských technických noriem. Vzhľadom na to, že táto neskoršia osobitná právna norma umožnila pri preberaní medzinárodných a európskych technických noriem do slovenských technických noriem okrem preberania v slovenskom jazyku použiť aj ďalšie formy preberania určené medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizá ciami, nastal v tomto bode nesúlad medzi ustanoveniami zákona č. 264/1999 Z. z. a povinnosťou vyhotovovať všetky slovenské technické normy v slovenskom jazyku ustanovenou v § 8 ods. 3 zákona o štátnom jazyku. Navrhovaná úprava tento rozpor odstraňuje.

Do odseku 4 sa dopĺňajú zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa podobne ako v zdravotní ckych zariadeniach poskytujú služby vo verejnom záujme určené širokej verejnosti. Na spresnenie terminológie sa slová občan a cudzinec nahrádzajú slovami pacient (v zdravotníckych zariadeniach) a klient (v zariadeniach sociálnych služieb). Rovnako ako zdravotnícke služby aj poskytovanie sociálnych slu žieb má verejný charakter, a preto aj tu platí zásada prednostného používania štátneho jazyka. Popri zachovaní doterajšej možnosti použiť v komunikácii s pacientom aj iný ako štátny jazyk (v pr ípade, ak pacient neovláda štátny jazyk) sa v návrhu zákona umožňuje príslušníkom národnostných menšín komunikovať v ich materinskom jazyku s personá lom zdravotníckych a sociálnych zariadení v obciach, kde žije minimálne 20 % príslušníkov menšiny. Toto právo doteraz nebolo zakotvené v právnom systéme SR a jeho zavedením do zákona o štátnom jazyku sa rozširuje okruh zákonných práv na používanie jazykov menšín vo verejnom styku. Týmto doplnením pôvodného ustanovenia odseku 4 sa na základe odporúčania Výboru ministrov Rady Európy odstraňuje prek ážka pri uplatňovaní menšinových jazykov v sociálnej oblasti, čím sa napĺňa ustanovenie čl. 13 ods. 2 písm. c) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Aby pri uplatňovaní tohto pr áva nedochádzalo k diskriminácii v pracovnoprávnych vzťahoch, treba zabezpečiť, aby sa ovládanie menšinového jazyka nestalo podmienkou prijatia do zamestnania, resp. podmienkou pôsobenia v týchto zariadeniach.

K bodu 24

V § 8 ods. 6 sa čiastočne upravuje terminológia a presnejšie sa definuje súčasn á platná požiadavka, aby nápisy na verejne prístupných miestach, reklamné texty a ďalšie oznamy určené na informovanie verejnosti v inom ako štátnom jazyku boli svojím obsahom identické s textom v štá tnom jazyku, za ktorým majú nasledovať. Nahrádza sa tak nepresná formulácia z prvej časti druhej vety o rovnako veľkých textoch, ktorá v podstate vyžadovala, aby text v cudzom jazyku dosahoval vždy rozmery textu v štátnom jazyku.

K bodu 25

Navrhovaná úprava spresňuje podmienky dohľadu nad zákonom o štátnom jazyku. Stanovujú sa povinnosti a práva osôb vykonávajúcich dohľad a takisto povinnosti subjektov, ktoré porušili zákon.

V súlade s kompetenčným zákonom (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov) je už od roku 1996 zabezpečením dohľadu nad dodržiavaním povinností vyplývajú cich zo zákona o štátnom jazyku poverené ministerstvo kultúry. V predkladanej novele sa navrhuje, aby ministerstvo kultú ry dohliadalo na všetky ustanovenia zákona okrem ustanovení upravujúcich používanie štátneho jazyka v periodickej tlači, v agentúrnom spravodajstve, v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hospodá rskej reklame a ustanovení upravujúcich používanie štátneho jazyka v oblasti súdnej moci.

K bodu 26

Závažným nedostatkom pri zabezpečení ú činného dohľadu nad dodržiavaním zákona je najmä nedostatočná vymožiteľnosť jeho platných ustanovení. Na dosiahnutie vykonateľnosti zákona sa navrhuje zavedenie chý bajúceho sankčného ustanovenia. Sankcionovanie sa dotýka orgánov verejnej správy, právnických osôb a fyzických osôb oprávnený ch podnikať za porušenie povinností uložených zákonom a za neodstránenie protiprávneho stavu. Uloženie pokuty sa navrhuje až v takom prí pade, ak sa ani po opakovanom písomnom upozornení zo strany ministerstva kultúry nepristúpilo k odstráneniu protiprávneho stavu.

Výška navrhovaných pokút bude odstupňovaná s prihliadnutím na rozsah, následky, č as trvania a na opakované porušovanie povinnosti.

K bodu 27

Na to, aby vláda Slovenskej republiky mohla prijímať účinné opatrenia na rozvoj a ochranu slovenčiny ako štátneho jazyka, musí byť pravidelne informovaná o stave používania štá tneho jazyka v spoločenskej praxi a o praktickom uplatňovaní zákona o štátnom jazyku i ďalších zákonov upravujúcich používanie slovenského jazyka v osobitných oblastiach verejného styku.

Súčasťou správy bude sumarizácia a vyhodnotenie zistení dozorných orgánov poverených výkonom dohľadu nad používaním štátneho jazyka v danej spoločenskej oblasti a skúseností s použí vaním štátneho jazyka v oblasti pôsobnosti orgánov verejnej správy a právnických osôb uvedených v § 3 v odseku 1. Na základe týchto podkladov a zistení bude možné navrhnúť konkrétne kroky na rie šenie aktuálnych problémov a na zlepšenie situácie tam, kde si to reálne potreby vyžiadajú. Správa prinesie aj zhrnutie najvýznamnejších aktivít a prijatých opatrení, ktoré v sledovanom období prispeli k zlepšeniu starostlivosti o štátny jazyk, k popularizácii výsledkov jazykovedného výskumu, ako aj k celkovému zvyšovaniu jazykovej kultúry v spoločnosti. V záujme objektívneho zhodnotenia stavu pou žívania štátneho jazyka budú súčasťou správy aj podnety občanov a stanoviská odborníkov na slovenský jazyk i vyjadrenia osobností kultúrneho a spoločenského života k tejto téme.

Povinnosťou vypracúvať takúto písomnú informáciu bude poverené Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť štátneho jazyka. Navrhujú sa dvojročn é intervaly na vypracúvanie a predkladanie súhrnnej správy, pretože sa predpokladá, že v takomto dlhšom intervale bude možné objektívnejšie a spoľahlivejšie zhodnotiť fungovanie prijatých opatrení . Najbližšiu správu by po schválení tejto novely pripravilo ministerstvo kultúry v roku 2012. Predkladanie správ o používaní štátneho jazyka je bežné aj v iných členských štátoch Európskej únie, ktoré toto opatrenie majú už niekoľko rokov zakotvené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch. Tak je to napríklad vo Francúzsku, Slovinsku, Fí nsku, Poľsku.

K bodu 28

V § 11 v odseku 1 sa spresňuje pôvodná formulácia, ktorá sa dopĺňa o možnosť funkčného využitia aj iných ako spisovných jazykových prostriedkov uvedených v základný ch kodifikačných príručkách.

Ustanovenie odseku 2, ktoré po zaradení § 9a a nového odseku 5 v § 1 stratil o opodstatnenie, sa z § 11 vypúšťa. Podľa § 9a ods. 1 možno uložiť pokutu za porušenie zákona o štátnom jazyku orgánom a právnickým osobám uvedeným v § 3 ods. 1, ostatným právnickým osob ám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré nesú zodpovednosť za dodržiavanie zákona, a preto formulácia o zodpovednosti týchto osôb v osobitnom ustanovení (§ 11 ods. 2) je nadbytočná.

Namiesto pôvodného odseku 4, v ktorom sa uvádzali v súvislosti so spisovným slovenský m jazykom len niektoré ustanovenia zákona, sa do odseku 1 vkladá veta, v ktorej sa vyjadruje požiadavka uplatňovania spisovnej normy vo všetkých oblastiach verejného styku, ktoré sú predmetom úpravy zákona o štá tnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku používa na označenie spisovnej slovenčiny termín kodifikovaná podoba štátneho jazyka. Je to tá podoba štá tneho jazyka, ktorá rešpektuje všeobecne platnú a všeobecne záväznú normu spisovného jazyka a ktorú zachytávajú kodifikačné príručky. Zákonitosti vlastné spisovn ému jazyku a prijímané v určitom období daným jazykovým spoločenstvom ako záväzné predstavujú spisovnú jazykovú normu. Keďže jazykom verejného styku v Slovenskej republike je slovenský spisovný jazyk, uplatňovanie spisovnej normy vo verejných rečových prejavoch sa vyžaduje nezávisle od toho, či je alebo nie je táto požiadavka legislatívne vyjadren á. S cieľom prispieť k dôslednejšiemu uplatňovaniu spisovnej normy vo verejnom styku bolo potrebné túto všeobecne platnú zásadu uviesť aj v zákone o štátnom jazyku.

K bodu 29

V prechodnom ustanovení účinnom od 1. augusta 2009 (dátum účinnosti návrhu zákona) sa umožňuje dotknutým osobám v konkrétnych prípadoch, kde si odstránenie protiprávneho stavu vyžaduje isté č asové obdobie, zabezpečiť súlad so zákonom tým, že sa termín vykonania nápravy presúva na koniec roka 2009.

K čl. II

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa nahrádza termín 'úradný jazyk' použitý v tomto zákone na označenie slovenského jazyka podľa zrušeného zákona č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku Slovensk ej republiky.

V poznámke pod čiarou sa upravuje odkaz na platný zákon.

K čl. III

Ustanovenie § 6 sa navrhuje vypustiť v záujme sprehľadnenia právnej úpravy v oblasti použ ívania českého a slovenského jazyka. Používanie českého jazyka v úradnom styku bude upravovať zákon o štátnom jazyku v § 3 v navrhovanom odseku 5 (čl. I bod č. 10 návrhu zákona). Okrem toho tú to oblasť upravujú aj niektoré iné zákony a dvojstranné medzinárodné zmluvy, ktoré stanovujú konkrétne situácie, kde je možné v prípade potreby používať vo verejnom styku na území Slovenskej republiky český jazyk.

Terminologické spojenie jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka sa zaviedlo na označenie českého jazyka už v roku 1996 po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom jazyku (bežne sa používa aj v iných zákonoch) a nie je potrebné ho vysvetľovať v osobitnom ustanovení zákona č. 184/1999 Z. z. Keďže zákon č. 184/1999 Z. z. upravuje používanie jazykov národnostných menšín, medzi ktoré patrí aj český jazyk, ukázalo sa, že ustanovenie § 6 je nadbytočným a nesystémovým prvkom v tomto zákone.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4 až 9

Návrhom zákona v bodoch 1, 2 a 4 až 9 tohto článku sa prepočítava rozpätie pokú t doteraz uvedené v slovenských korunách na sumy uvedené v eurách, ktoré môže uložiť Rada pre vysielanie a retransmisiu podľa ustanovení § 67 ods. 1 až 9 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č . 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení nesk orších predpisov. V ná vrhu zákona v § 67 ods. 1, v § 67 ods. 2, v § 67 ods. 3, v § 67 ods. 4, v § 67 ods. 5, v § 67 ods. 6, v 67 ods. 7, v § 67 ods. 8, v § 67 ods. 9 zákona o vysielaní a retransmisii sa menia pe ňažné sumy zo slovenských korún na eurá tak, že sa použije ich matematické zaokrúhľovanie len na celé eurá nadol, pričom použité zaokrú hľovanie upravuje výšku príslušnej sumy na prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro.

K bodu 3

Doplnením písmena m) v § 67 ods. 2 v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa navrhuje rozšíriť kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu pri ukladaní sankčných opatrení o možnosť uloženia pokuty za nedodržanie povinnosti uvedenej v § 16 písm. g) zákona o vysielaní a retransmisii.

K čl. V

Ministerstvo kultúry SR pri rešpektovaní ústavného princípu nezávislosti súdnictva nebude dohliada ť na dodržiavanie zákona o štátnom jazyku v oblasti súdnej moci. V tejto oblasti používania štátneho jazyku sa navrhuje uplatnenie princípu sudcovskej samoregulácie tak, že dohľad bude zabezpečovať predseda príslušného súdu.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť od 1. augusta 2009.

Bratislava 11. marca 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu