Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 251/2012 účinný od 01.01.2019 do 31.12.2019

Platnosť od: 31.08.2012
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 31.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Pracovno-právne vzťahy, Správne poplatky, Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST25JUD437DS19EUPP13ČL2

Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 251/2012 účinný od 01.01.2019 do 31.12.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 251/2012 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 162/2018, 309/2018 a 177/2018

Legislatívny proces k zákonu 309/2018
Legislatívny proces k zákonu 177/2018
Legislatívny proces k zákonu 162/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 309/2018, dátum vydania: 13.11.2018

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe cieľov, ktoré si vláda Slovenskej republiky stanovila v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020.
Už od roku 2009 prebieha diskusia o optimalizácii nastavenia systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou v Slovenskej republike, pričom výzvy, ktorým je potrebné v tejto súvislosti čeliť, sú v dôsledku významného nárastu inštalovanej kapacity čoraz naliehavejšie. Ďalší problém predstavuje skutočnosť, že celková produkcia elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorá sa podľa súčasnej právnej úpravy používa na krytie strát v sústave, v súčasnosti prevyšuje reálne straty sústavy. Agenda podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je decentralizovaná medzi troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čo zvyšuje administratívne náklady aj náklady na predikciu a následné manažovanie odchýlok.
Vláda Slovenskej republiky si v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2016 – 2020 stanovila za cieľ zreformovať systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla tak, aby na jednej strane boli zabezpečené ciele Slovenskej republiky vyplývajúce z legislatívy Európskej únie a zároveň, aby bola zabezpečená nákladov efektívnosť systému podpory s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energie.
Na základe vyššie uvedeného sa navrhuje centrálna správa systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, a to administrácia podpory, dátový manažment a financovanie podpory organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou.
Za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa z hľadiska trvalej udržateľnosti systému podpory navrhuje zmena systému podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a požiadavkami legislatívy Európskej únie.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom nad 500 kW bude podpora prostredníctvom príplatku, tzv. „zeleného bonusu“, poskytovaného organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, pričom výrobca bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu, na základe obojstrannej dobrovoľne uzavretej dohody. Takýto výrobca bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku s tým, že má právo zmluvou preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Predpokladom poskytovania podpory formou príplatku pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom nad 500 kW bude úspech vo výberovom konaní podľa osobitného predpisu.

Tento systém bude doplnený systémom podpory vopred stanovenými výkupnými cenami, ktorý sa bude vzťahovať na nových výrobcov s inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Pri tejto forme podpory bude za výkup elektriny zodpovedať výkupca elektriny a zodpovedať za odchýlku bude tzv. určený subjekt zúčtovania. Táto forma podpory však bude poskytovaná len do roku 2033.
Zákonom sa ustanovuje základný právny rámec poskytovania štátnej pomoci podnikom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Štátna pomoc sa poskytne vo forme kompenzácií, t.j. vrátením časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Priemyselné podniky v Slovenskej republike platia najvyššiu cenu za elektrinu spomedzi krajín V4. Zároveň je pravdepodobné, že cena elektriny bude rásť a zníži konkurencieschopnosť podnikov pripojených k sústave na území Slovenskej republiky. Zmluva o fungovaní Európskej únie pripúšťa, aby Európska komisia považovala za zlučiteľnú s vnútorným trhom takú štátnu pomoc, ktorá má umožniť rozvoj určitých hospodárskych činností v rámci Európskej únie za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by bola v rozpore so spoločným záujmom. Usmernenie Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 predstavuje právny rámec pre poskytovanie štátnej pomoci na ochranu životného prostredia alebo na energetické ciele, pričom upravuje aj podmienky udelenia štátnej pomoci vo forme zníženia financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Pomoc by sa však mala obmedzovať na odvetvia, ktorých konkurenčné postavenie je vystavené riziku vzhľadom na náklady vyplývajúce z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov.
V súvislosti s navrhovanými zmenami fungovania systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa v čl. II. a v čl. III navrhuje zmena niektorých ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a niektorých ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana, bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby sa dopĺňa nová definícia dodávky tepla pre verejnosť.
K bodu 2
Navrhovaná zmena spresňuje pojem technologická vlastná spotreba elektriny tak, aby sa predišlo nepresnej aplikácii zo strany výrobcov elektriny v aplikačnej praxi.
K bodu 3
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa do zákona dopĺňajú nové definície pojmov. Takýmto pojmom je napríklad výrobca elektriny s právom na podporu, ale aj ďalšie pojmy súvisiace so zapojením nových subjektov do systému podpory, ktorými sú výkupca elektriny a výkupca elektriny. Ďalej sa ustanovuje, že zúčtovateľnom podpory je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. V definícii lokálneho zdroja sa určuje, že lokálnym zdrojom je zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie a jeho odovzdávacie miesto je identické s odberným miestom, celkový inštalovaný výkon zariadenia, resp. zariadení na výrobu elektriny je 500 kW, pričom tento maximálny výkon nepresiahne zároveň maximálnu rezervovanú kapacitu odberného miesta.
K bodom 4 až 8
Za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa z dôvodu potreby zachovania trvalej udržateľnosti systému podpory navrhuje zmena systému podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a požiadavkami legislatívy Európskej únie.
Ustanovujú sa jednotlivé formy podpory a súčasne sa určuje, na ktoré zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa jednotlivé formy podpory vzťahujú.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia využívajúce obnoviteľné zdrojov energie s celkovým inštalovaným výkonom nad 500 kW bude podpora prostredníctvom príplatku (tzv. „podpora Feed-in-Premium“), poskytovaného organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou. Predpokladom poskytovania podpory formou príplatku pre všetky nové zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad uvedený výkon bude úspech vo výberovom konaní.
Výrobca vyrábajúci elektrinu bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu. Takýto výrobca bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku alebo zmluvou prenesie zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Tento systém bude doplnený systémom podpory výkupom elektriny za vopred stanovenú cenu a doplatkom (tzv. „podpora Feed-in-Tariff“), ktorý sa bude vzťahovať na nové zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Pri tejto forme podpory bude za výkup elektriny a za odchýlku bude zodpovedať výkupca elektriny určený subjekt zúčtovania. Podrobnosti a náležitosti zmlúv o povinnom výkupe elektriny a o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
Pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou zostáva zachovaný nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia na výrobu elektriny. Vzhľadom na možnosť výrobcov elektriny zmeniť režim podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f) sa ustanovuje, že v prípade, ak výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW zmení uplatňovanie podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom, tento výrobca znáša zodpovednosť za odchýlku sám alebo ju prenesie na iný subjekt zúčtovania. V prípade následnej spätnej zmeny uplatňovania práva na podporu povinným výkupom a doplatkom si môže takýto výrobca elektriny opätovne uplatniť právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku na základe zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatvorenej s určeným subjektom zúčtovania. Výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 250 kW znáša zodpovednosť za odchýlku sám alebo ju zmluvou prenesie na iný subjekt zúčtovania. Zároveň sa ustanovuje, že podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku sa nevzťahuje na výrobcov elektriny, ktorí si súčasne neuplatňujú podporu výkupom elektriny.
Ustanovuje sa trvanie podpory. Podpora výkupom elektriny za vopred stanovenú cenu a podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku je najviac do 31. decembra 2033. Vzhľadom na fungujúci trh s elektrinou nie je po tomto termíne potrebné ďalej uplatňovať uvedené formy podpory, keďže na trhu by výrobca elektriny nemal mať problém s odberom vyrobenej elektriny a prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Podpora doplatkom sa vzťahuje na zariadenia výrobcov elektriny po dobu 15 rokov od ich uvedenia do prevádzky. Podpora príplatkom sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od ich uvedenia do prevádzky. V prípade rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia sa automatická prolongácia podpory príplatkom negarantuje – takémuto výrobcovi sa podpora na ďalších 15 rokov udelí iba vtedy, ak opätovne uspeje vo výberovom konaní pre nové zariadenia alebo rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti existujúcich zariadení. Výnimku tvoria iba zariadenia, ktorých výroba elektriny je naviazaná na využiteľné teplo dodávané prevažne do centralizovaného zásobovania tepla a tepla pre verejnosť. V zmysle navrhovanej úpravy sa bude čas uvedenia zariadenia do prevádzky, resp. rekonštrukcie alebo modernizácie, posudzovať podľa času, kedy bol do prevádzky uvedený, resp. rekonštruovaný alebo modernizovaný príslušný generátor, celkový inštalovaný výkon sa však bude posudzovať za zariadenie ako celok. Spresňuje sa určenie vzniku a trvania práva na podporu pre zariadenie výrobcu elektriny s viacerými generátormi.
Upravuje sa spôsob podpory elektriny z biomasy a produktov jej spaľovania. Z dôvodu požiadavky na ochranu životného prostredia a plnohodnotného využívania všetkých energetických výstupov (elektriny a tepla) pri spaľovaní biomasy, bioplynu a obdobných palív sa navrhuje zachovať a sprísniť súčasný model, pri ktorom by sa podporovala len elektrina vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Výnimku tvoria len zariadenia do 250 kW spaľujúce bioplyn vyrobený anaeróbnou fermentáciou a plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ako zariadenia do 1 MW spaľujúce skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd a spaľovne. Na tieto zariadenia využívajúce bioplyn a plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy sa vzťahuje podmienka 50% využitia tepla.
Pôvodný odsek 13 sa presúva do § 4 ods. 12, nakoľko v § 4 sú upravené práva a povinnosti výrobcov. Pôvodný odsek 14 týkajúci sa obmedzenia podpory pre zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti v novom systéme fungovania podpory. V odseku 13 je presunuté pôvodné ustanovenie § 6 ods. 5 a 6, keďže v ustanovení § 6 je upravená cena za elektrinu a cena podpory.
V nadväznosti na požiadavky legislatívy Európskej únie sa dopĺňa právny úprava neposkytnutia podpory pri záporných cenách elektriny. Podľa článku 42 ods. 7 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy sa prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie neposkytuje, keď sú ceny záporné. Taktiež podľa bodu 124 písm. c) usmernenia Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky majú byť v schémach pomoci od roku 2016 zavedené opatrenia, ktorými sa zabezpečuje, aby výrobcovia nemali žiaden stimul vyrábať elektrinu pri negatívnych cenách. Podpora doplatkom a príplatkom sa preto nebude poskytovať vtedy, ak na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu e elektrinou budú záporné ceny elektriny najmenej počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich obchodných hodín.
Ustanovuje sa, že zariadenie výrobcu elektriny, ktorému bola vo výberovom konaní vyhlásenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky stanovená ponúknutá cena elektriny (referenčná cena), nemôže byť počas doby poskytovania podpory priznaná nová podpora príplatkom na základe nového výberového konania.
Z dôvodu možnosti čerpania prostriedkov z fondov EÚ pre účely rekonštrukcie alebo modernizácie existujúcich zariadení výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa navrhuje umožniť súbeh takejto formy podpory s podporou podľa tohto zákona. Uvedený súbeh nie je v rozpore z pravidlami štátnej pomoci v energetike (bod 150 usmernenie Komisie) s tým, že akákoľvek v minulosti poskytnutá investičná pomoc by sa mala od prevádzkovej pomoci odpočítať.
Ustanovuje sa, že zariadenie, ktoré nie je pripojené do distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy, teda ide o ostrovný systém výroby elektriny, nemá nárok na podporu podľa tohto zákona. V prípade výroby elektriny v kombinovanej výrobe pri zariadeniach, ktoré vyrábajú teplo prevažne dodávané do centralizovaného zásobovania teplom, sa v prípade použitia elektriny na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie, napr. v tepelných čerpadlách, sa poskytuje na takto spotrebovanú elektrinu úľava od platby tarify za prevádzkovanie systému.
K bodom 9 až 12
Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, najmä doplnením formy podpory príplatkom a diferenciáciou trvania jednotlivých foriem podpory.
K bodu 13
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky. Zároveň sa v tomto ustanovení dopĺňa povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví informovať organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľa podpory o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo práva na podporu podľa tohto zákona, aby nedochádzalo k neoprávnenému vyplateniu podpory.
K bodu 14
Ustanovenie pôvodného § 3b odsek 8 sa presúva do ustanovenia § 3 odsek 9, keďže v ustanovení § 3b sú upravené podmienky straty nároku na podporu.
K bodu 15
Navrhuje sa zachovať podporu formou doplatkom aj pre rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou s inštalovaným výkonom od 1 MW vrátane, ktoré sú v podstatnej miere určené pre dodávku tepla pre verejnosť prostredníctvom centralizovaného zásobovania teplom (60 % tepla dodávaného prostredníctvom CZT, ktorým sa dodáva teplo pre verejnosť najmenej v podiele 60 %). V definícii rekonštrukcie alebo modernizácie sa vymedzuje technologické zhodnotenie, ktoré je možné dosiahnuť splnením aspoň jednej podmienky. Zároveň sa ustanovuje, že rekonštrukciou alebo modernizáciou je aj nahradenie technologickej časti zariadenia, ktorá nezodpovedá pôvodnej, čo nastáva napr. pri zmene paliva. Dôvodom zachovania podpory pre tento typ zariadení je potreba zachovanie existencie takýchto zariadení z dôvodu ich unikátnej úlohy, ktorou je zásobovanie verejnosti teplom. Takéto zdroje budú mať nárok na podporu iba v prípade rekonštrukcie a modernizácie, pôjde teda len o existujúce zdroje, ktoré splnia podmienky určené zákonom. Akékoľvek nové zdroje s inštalovaným výkonom od 1 MW vrátane budú môcť byť podporené len formou príplatku a len na základe úspechu vo výberovom konaní (navrhovaný § 5c). Takto formulovaný návrh zachovania podpory pre existujúce zariadenia výrobcov elektriny zabezpečujúce dodávku tepla pre domácnosti zodpovedá výnimke z povinnosti organizovať výberové konania pre nové výrobné kapacity podľa bodu 126 písm. a) usmernenia Komisie, z dôvodu, že oprávnený je len jeden alebo veľmi obmedzený počet projektov alebo lokalít.
Z dôvodu návrhu zachovania podpory pre existujúce zariadenia výrobcov elektriny podľa § 3c sa navrhuje určiť dobu podpory takýchto zariadení. Dôležité je tiež prechodné ustanovenie, v ktorom sa navrhuje upraviť aj hraničný dátum pre vykonanie rekonštrukcie alebo modernizácie takýchto zariadení, a to 31. december 2025.
Navrhuje sa mechanizmus pre prípad zvýšenia inštalovaného výkonu v rámci rekonštrukcie a modernizácie zariadení výrobcu elektriny tak, že podpora bude patriť len na pomerné množstvo elektriny, pričom rozhodujúci bude inštalovaný výkon pred rekonštrukciou a modernizáciou. Takýto návrh je primeraný vzhľadom na niektoré technické obmedzenia, ktoré môžu pri rekonštrukcii alebo modernizácii nastať.
K bodu 16
Nanovo sa upravujú práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu. Výrobcom s právom na podporu naďalej zostáva zachované právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny.
Právo na výkup elektriny má výrobca elektriny, na ktorého sa vzťahuje táto forma podpory, len na základe zmluvy o povinnom výkupe elektriny s výkupcom elektriny. Podrobnosti a náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
Právo na doplatok má výrobca elektriny, na ktorého sa vzťahuje táto forma podpory, na základe údajov z určeného meradla, pričom na tento účel sa zavádza povinnosť zabezpečiť nad určitý výkon priebehové meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny. Výrobca, na ktorého sa nevzťahuje podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku určeným subjektom zúčtovania, môže preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania, a to na základe zmluvy o prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Ak takýto výrobca právo zmluvou preniesť zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt zúčtovania nevyužije, je povinný znášať vlastnú zodpovednosť za odchýlku a uzavrieť zmluvu o zúčtovaní odchýlky so zúčtovateľom odchýlok podľa zákona č. 251/2012 Z. z. Povinnosť preniesť zodpovednosť za odchýlku na subjekt zúčtovania sa nevzťahuje na výrobcu elektriny, ktorý má právo na prevzatie zodpovednosti za odchýlku, pretože za takéhoto výrobcu preberá zodpovednosť za odchýlku určený subjekt zúčtovania na základe zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. To však neplatí pre zariadenia výrobcu pri dobrovoľnej zmene uplatňovania podpory podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f).
Právo na príplatok má výrobca elektriny, na ktorého sa táto forma podpory vzťahuje, obdobne ako pri doplatku, na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to na základe údajov z určeného meradla. Ak nie je možné elektrinu priamo merať určeným meradlom z dôvodu spoluspaľovania rôznych palív, určí sa výpočtom.
Výrobcovia elektriny s právom na podporu majú tiež právo zmeniť uplatňovanie podpory na nasledujúci kalendárny rok. V prípade zmeny uplatňovania podpory povinným výkupom a doplatkom na formu podpory príplatkom, výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny zároveň stráca právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
V prípade zmeny uplatňovania podpory príplatkom na formu podpory povinným výkupom a doplatkom, výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 250 kW naďalej znáša sám zodpovednosť za odchýlku alebo ju môže zmluvou preniesť na iný subjekt zúčtovania, nakoľko podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku sa vzťahuje vždy len na výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW. Výrobca je povinný oznámiť uplatnenie podpory len v prípade zmeny podpory, pričom ak zmenu podpory neoznámi, vzťahujú na sa neho aj v ďalšom roku doterajšie práva a povinnosti.
Výrobca elektriny musí pre uplatňovanie práva spĺňať podmienky týkajúce sa oznámenia voči zúčtovateľovi podpory, uzatvorenia zmluvy o poskytovaní údajov, o vyplácaní doplatku resp. príplatku ako aj zabezpečenia priebehového merania elektriny, merania technologickej vlastnej spotreby elektriny alebo jej oznamovania. Poslednou podmienkou je splnenie nasledujúcich povinností:
−požiadať o potvrdenie o pôvode vydané za predchádzajúci kalendárny rok do 31 . marca,
−vrátiť doplatok alebo príplatok vyplatený v rozpore s podmienkami podpory v stanovenom termíne,
−overiť správnosť merania na základe požiadania zúčtovateľa podpory,
−uzatvoriť zmluvu s výkupcom elektriny, ak si uplatňuje podporu výkpom,
−poskytovať údaje výkupcovi elektriny.
Povinnosť výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny vrátiť podporu vyplatenú v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona zostáva zachovaná, dopĺňa sa však o ustanovenie týkajúce sa vrátenia príplatku ako novej formy podpory a dochádza k zmene subjektu, ktorému sa podpora vracia.
Povinnosť výrobcov elektriny s právom na podporu zabezpečiť merania vyrobenej elektriny a technologickej vlastnej spotreby elektriny vyplýva z potreby zisťovania údajov o skutočnej vyrobenej elektrine a technologickej vlastnej spotrebe elektriny, nakoľko podpora formou doplatku a príplatku sa poskytuje na celkové množstvo vyrobenej elektriny zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Podľa prechodných ustanovení k týmto úpravám sa meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny výrobcov elektriny, ktorým vzniklo právo na podporu pred nadobudnutím účinnosti navrhovaných úprav a naďalej pretrvá, zabezpečuje na náklady prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Technologická vlastná spotreba elektriny sa môže určiť aj výpočtom, ak jej meranie určeným meradlom nie je z technických príčin možné. Podrobnosti o meraní vyrobenej elektriny a meraní alebo učení technologickej vlastnej spotreby elektriny ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Zároveň sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav v súvislosti s právami a povinnosťami výrobcov elektriny s právom na podporu, ktorých úlohy preberajú v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou iné subjekty.

Ustanovuje sa, že výrobca elektriny s právom na podporu si môže uplatniť právo na doplatok alebo príplatok za predchádzajúci kalendárny rok, ak na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a cenového rozhodnutia dodatočne preukáže právo na podporu doplatkom alebo príplatkom. Uvedené ustanovenie nadväzuje na mechanizmus uplatnenia podpory pri výrobcovi elektriny vyrábajúcom elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
Pojem zmluva o poskytovaní údajov sa do zákona č. 251/2012 Z. z. navrhuje zaviesť predchádzajúcou novelou zákona o energetike, pričom táto zmluva má byť definovaná ako zmluva, ktorou sa účastník trhu s elektrinou zaväzuje poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou údaje potrebné pre výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu a termínoch podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou sa zaväzuje údaje spracúvať spôsobom podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou

Navrhuje sa vzhľadom na zachovanie formy podpory pre rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou upraviť povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle vymedzené údaje.

Spresňuje sa ustanovenie týkajúce sa povinnosti dodať výkupcovi celý objem elektriny s uvedením výnimiek.
Spresňujú sa povinnosti pre vybraných výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z biomasy alebo produktov jej spracovania. Vzhľadom na podmienky podpory sú povinní od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví požadovať každoročne potvrdenie o pôvode elektriny na účel preukázania splnenia podmienok. V prípade nesplnenia podmienok sa ustanovuje povinnosť vrátiť podporu. Zároveň sa upresňuje, že povinnosť vrátiť podporu sa vzťahuje aj na výrobcu elektriny z bioplynu, ktorý nesplnil podmienku 50 % využitia tepla. Vo vzťahu k právu zmeny uplatňovania podpory je výrobca elektriny povinný oznámiť zúčtovateľovi podpory zmenu uplatňovania podpory najneskôr do 31. januára, pričom toto oznámenie je pre výrobcu a zúčtovateľa podpory záväzné a platí aj na ďalšie kalendárne roky až do vykonania novej zmeny.
K bodu 17
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o bezplatnej montáži rozpínacieho zariadenia, keďže toto zariadenie je súčasťou hlavného rozpojovacieho miesta (HRM), teda súčasťou inštalácie zdroja.
K bodom 18 až 22
Spresňuje sa povinnosť žiadateľa o pripojenie malého zdroja doručiť úplné oznámenie o pripojení do distribučnej sústavy v lehote platnosti stanoviska. Zároveň sa ustanovuje, že vzor tohto oznámenia zverejní prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle. Navrhuje sa, aby podmienkou pre prevádzku malého zdroja bolo uzatvorenie zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy.
K bodu 23
Nový odsek sa dopĺňa z dôvodu, že v jednom mieste pripojenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy môže byť pripojených aj viac malých zdrojov na výrobu elektriny, ktorých výroba elektriny sa nepovažuje podnikanie v energetike a zároveň celkový súčet ich inštalovaných výkonov nepresahuje 10 kW vrátane. Zároveň sa ustanovuje, že v tomto jednom mieste pripojenia nesmú byť pripojené zdroje s právom na podporu.
K bodu 24
Z dôvodu podpory výroby elektriny v mieste spotreby sa navrhuje zaviesť inštitút výrobcu v lokálnom zdroji. Ide o výrobcu elektriny, ktorý je odberateľom elektriny a jeho odberné miesto je identické s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja. Zároveň musí s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzavrieť zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy. Výrobca v lokálnom zdroji má po splnení podmienok právo bezplatného a prednostného pripojenia do distribučnej sústavy pred ostanými zariadeniami. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy zasiela stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja s platnosťou šesť mesiacov do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o stanovisko. Vzor žiadosti zverejňuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle. Výrobca elektriny v lokálnom zdroji má nárok na vydanie potvrdenia výrobcu elektriny v lokálnom zdroji a z tohto dôvodu sa ustanovujú náležitosti a proces vydania tohto potvrdenia.

Ustanovuje sa, že elektrina vyrobená v lokálnom zdroji môže byť dodaná iným účastníkom trhu s elektrinou, avšak iba vo výške 10 % z celkového inštalovaného výkonu lokálneho zdroja. Ak dôjde k prekročeniu uvedenej hodnoty v dvoch po sebe nasledujúcich švrťhodinách, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od sústavy bez nároku na náhradu škody. Ak nie je možné lokálny zdroj odpojiť od distribučnej sústavy bez toho, aby bola prerušená distribúcia elektriny do odberného miesta alebo ak výrobca elektriny neumožní prevádzkovateľovi sústavy odpojiť lokálny zdroj od sústavy, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od distribučnej sústavy a prerušiť distribúciu elektriny do odberného miesta. Opätovné pripojenie lokálneho zdroja bude zrealizované najneskôr 5 pracovných dní po tom, ako výrobca elektriny preukáže prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, že vykonal dostatočné opatrenia zabraňujúce prekročeniu maximálnej rezervovanej kapacity lokálneho zdroja. Z dôvodu odlíšenia lokálneho zdroja a malého zdroja sa ustanovuje, že na výrobu elektriny v lokálnom zdroji sa nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa malého zdroja v § 4a. Ustanovuje sa, že výrobca elektriny, ktorý spotrebuje elektrinu ako spotrebiteľ v mieste výroby elektriny, neplatí za spotrebovanú elektrinu tarifu za prevádzkovanie systému.

K bodu 25
Vypúšťa sa ustanovenie o náhrade nákladov vzniknutých prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav v súvislosti s poskytovaním podpory, nakoľko v novom systéme fungovania podpory už prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav nebudú vykonávať doterajšie úlohy. V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje právo prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na úhradu nákladov, ktoré vynaložili na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla do konca roku 2019.
K bodom 26 a 27
Legislatívno-technické úpravy
K bodom 28
Pôvodné ustanovenie sa mení tak, že sa upravuje obsahový rozsah prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav. Prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav už nebudú určovať náležitosti zmlúv o dodávke elektriny prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav, spôsob a termíny odovzdávania skutočne nameraných údajov, ani spôsob uplatnenia podpory, nakoľko tieto úlohy v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou preberajú iné subjekty.
K bodu 29
Vypúšťajú sa ustanovenia upravujúce povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, nakoľko tieto povinnosti prechádzajú v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou na iné subjekty.
K bodu 30
V novom ustanovení § 5a sa dopĺňajú práva a povinnosti výkupcu elektriny. Výkupcom elektriny je dodávateľ alebo viacerí dodávatelia elektriny vybraní formou aukcie podľa vykonávacieho právneho predpisu alebo určení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Výkupca elektriny vykonáva svoju činnosť na základe povolenia podľa zákona č. 251/2012 Z. z.
Výkupca elektriny preberá zodpovednosť za odchýlku a vykupuje elektrinu od výrobcu s právom na podporu výkupom elektriny, a to na základe zmluvy o povinnom výkupe elektriny, ktorú je povinný uzavrieť, ak o jej uzavretie takýto výrobca požiadal. Podrobnosti a náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov. V prípade, ak sú ako výkupca vybraní alebo určení viacerí dodávatelia elektriny, uzatvárajú zmluvu o povinnom výkupe s výrobcami elektriny s právom na podporu v pomere uvedenom v povolení na činnosť výkupcu elektriny (ak napr. jeden zo subjektov spravuje 20% podiel, vykupuje od výrobcov elektriny s právom na podporu výkupom elektriny 20% dodávaného profilu). Výkupca je povinný spĺňať požiadavky na finančné a ekonomické postavenie, kreditné riziko a dôveryhodnosť, ktoré bližšie špecifikuje vykonávací právny predpis. Výkupca elektriny je ďalej povinný poskytovať zúčtovateľovi podpory údaje potrebné pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory ustanovené vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, viesť záznamy o obchodných transakciách s výrobcami a na požiadanie ich poskytovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zúčtovateľovi podpory.
Výkupca elektriny má nárok na odplatu za svoju činnosť, ktorá je určená za jednotku množstva elektriny. Výška odplaty za činnosť výkupcu elektriny je určená v aukcii. V prípade určenia výkupcu elektriny bude odplata za činnosť výkupcu elektriny určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v konaní o cenovej regulácii. Ustanovuje vzťah medzi jednotlivými subjektmi, ak sú ako výkupca elektriny vybraní alebo určení viacerí dodávatelia elektriny. V takom prípade sa práva a povinnosti vzťahujú na každého z nich vždy pomerne v rozsahu uvedenom v povolení na činnosť výkupcu elektriny.
V novom ustanovení § 5b sa do zákona dopĺňajú práva a povinnosti zúčtovateľa podpory, ktorým je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Jedným z hlavných zámerov predkladaného návrhu bola centralizácia správy systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou tak preberá najmä úlohy prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čím sa sleduje zníženie administratívnych nákladov na správu systému podpory. Výrobcovi elektriny s právom na doplatok je zúčtovateľ podpory povinný uhradiť doplatok a výrobcovi elektriny s právom na príplatok je zúčtovateľ podpory povinný uhradiť príplatok.
Na účel umožnenia finančnej administrácie podpory má zúčtovateľ podpory právo na poskytnutie údajov potrebných pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory od určených účastníkov trhu s elektrinou.
Zúčtovateľ podpory je zároveň zodpovedný za vyplácanie odplaty za činnosť výkupcu elektriny a odplaty za činnosť určeného subjektu zúčtovania. Výška odplaty pre tieto subjekty je určená v aukcii, na základe ktorej sa tieto subjekty vyberajú, prípadne v konaní o cenovej regulácii, ak k výberu týchto subjektov v aukcii nedôjde.
Ustanovuje sa tiež povinnosť zúčtovateľa podpory oznamovať dotknutým výrobcom elektriny s právom na podporu a dodávateľovi poslednej inštancie stratu spôsobilosti výkupcu elektriny vykonávať činnosť výkupcu elektriny a stratu spôsobilosti určeného subjektu zúčtovania
vykonávať činnosť určeného subjektu zúčtovania. V takom prípade úlohy výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania preberá dodávateľ poslednej inštancie.
Do ustanovenia sa presúva pôvodné právo prevádzkovateľov regionálnej distribučnej sústavy (pôvodné ustanovenie § 5 ods, 11) na uplatnenie rozdielu vyplatenej podpory a podpory, ktorá zodpovedá množstvu elektriny podľa príslušného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za uplynulé obdobie, u výrobcu elektriny. Ustanovuje sa tiež, že zúčtovateľ podpory zriadi a bude prevádzkovať informačný systém a s účastníkmi trhu s elektrinou je oprávnený komunikovať elektronicky. Ustanovuje sa, že náklady vzniknuté zúčtovateľovi podpory v súvislosti s poskytovaním podpory budú zohľadnené v konaní o cenovej regulácii tak, aby zúčtovateľ podpory mal dostupné prostriedky potrebné na výkon činnosti zúčtovateľa podpory.
Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a za účelom lepšej kontroly a riadenia systému podpory sa zavádza mechanizmus prideľovania požadovanej výrobnej kapacity pre tieto nové zariadenia prostredníctvom nediskriminačných a transparentných výberových konaní. V dôsledku výberu zariadení na výrobu elektriny vo výberovom konaní dôjde k zavedeniu trhového mechanizmu a hospodárskej súťaže medzi výrobcami elektriny, ako aj k zníženiu výdavkov na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Uvedené môže mať v porovnaní so súčasným systémom podpory za následok zníženie množstva finančných prostriedkov potrebných na financovanie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, čo by sa malo pozitívne prejaviť v koncovej cene elektriny. Úspech vo výberovom konaní bude zároveň predpokladom na podporu formou príplatku. Aj v prípade výstavby nových zariadení na výrobu elektriny vybraných prostredníctvom výberového konania bude potrebné dodržať všetky požiadavky ustanovené pre výstavbu nových elektroenergetických zariadení. Podmienky takýchto výberových konaní ustanoví vykonávací právny predpis. Oznámenie o začatí výberového konania a podrobnosti o výberovom konaní je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky povinné uverejniť na svojom webovom sídle najneskôr dva mesiace pred dátumom ukončenia prijímania ponúk.
K bodom 31 až 35
V úvodných ustanoveniach sa definujú jednotlivé pojmy vzťahujúce sa na stanovenie ceny za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou a jednotlivé formy finančnej podpory. Zostáva zachované, že cenou elektriny je cena elektriny schválená alebo určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 11 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa, že úrad cenu stanovuje samostatne pre jednotlivé obnoviteľné zdroje a samostatne pre jednotlivé technológie kombinovanej výroby. Cenu vykupovanej elektriny definovanú v odseku 1 písm. b), ktorú uhrádza výkupca elektriny prostredníctvom zúčtovateľa podpory výrobcovi elektriny s právom na podporu výkupom elektriny, určuje tiež Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Doplatkom, ktorý uhrádza zúčtovateľ podpory výrobcovi elektriny s právom na podporu doplatkom, je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny. Ak je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny záporný, doplatok sa rovná nule. Ponúknutou cenou je cena elektriny určená vo výberovom konaní vyhlásenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Predpokladom poskytovania podpory pre takýchto výrobcov elektriny vyrábajúcich elektrinu v zariadeniach výrobcov elektriny je totiž úspech v tomto výberovom konaní. V závislosti od ponúknutej ceny elektriny bude určovaný príplatok, ktorým je rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny. Príplatok vypláca zúčtovateľ podpory výrobcovi s právom na podporu príplatkom. Ak je rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny záporný, príplatok sa rovná nule.
Obdobne ako v prípade ceny elektriny sa v odseku 4 ustanovuje, že ponúknutá cena elektriny je v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky počas doby podpory rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky. Spresňuje a dopĺňa sa o možnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť cenu elektriny alebo ponúknutú cenu elektriny počas doby podpory korekciou. Spôsob určenia korekcie (pôvodne príplatku) je ustanovený vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Ustanovujú sa pravidlá pre určovanie výšky jednotlivých foriem podpory pri zmene uplatňovania podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f). V prípade zmeny uplatňovania podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom sa na účely určenia príplatku za ponúknutú cenu elektriny považuje cena elektriny. Zároveň sa ustanovuje spôsob zvýšenia príplatku s cieľom motivovať výrobcov k tejto zmene uplatňovania podpory. Toto zvýhodnenie vychádza zo skutočnosti, že v prípade prechodu výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW zo systému podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom, výrobca elektriny stratí právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku a tiež od neho už naďalej nevykupuje vyrobenú elektrinu výkupca elektriny, v dôsledku čoho sú náklady na odplatu za činnosť výkupcu elektriny a odplatu za činnosť určeného subjektu zúčtovania znížené o objem tohto výrobcu. Práve týmito nevynaloženými nákladmi na systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je teda možné motivovať výrobcov elektriny na prechod do trhového systému podpory, pričom pre systém podpory to nepredstavuje žiadne ďalšie dodatočné náklady. V prípade zmeny uplatňovania podpory príplatkom na podporu povinným výkupom a doplatkom sa na účely určenia doplatku za cenu elektriny považuje ponúknutá cena elektriny. Ponúknutá cena sa však znižuje o percento určené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa pravidiel určených vo vykonávacom právnom predpise úradu. Za účelom zachovania legitímnych očakávaní subjektov, ktorí majú záujem vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, sa upravujú pravidlá pre zverejňovanie ceny elektriny zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri výraznej zmene parametrov nákladových položiek ovplyvňujúcich výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
K bodu 36
Zákonom sa ustanovuje základný právny rámec poskytovania štátnej pomoci podnikom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Štátna pomoc sa poskytne vo forme kompenzácií (vrátenie časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov), pričom podrobnosti o poskytovaní kompenzácií ustanovuje vykonávací predpis ministerstva. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí podnik spĺňať, aby bol oprávneným prijímateľom kompenzácie, pričom v odseku 2 sa ustanovuje spôsob, akým je podnik povinný splnenie týchto podmienok preukázať.
Jednou zo základných podmienok je minimálny podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z ekonomických činností, ktoré budú oprávnené na kompenzácie. Hrubá pridaná hodnota podniku je hrubá pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov, čo je hrubá pridaná hodnota pri trhových cenách mínus akékoľvek nepriame dane plus akékoľvek dotácie. Pridanú hodnotu v nákladoch výrobných činiteľov možno vypočítať ako tržby za vlastné výkony a tovar, plus aktivácia hmotného a nehmotného investičného majetku, plus ostatné prevádzkové výnosy, plus alebo mínus zmeny stavu zásob, mínus nákup tovaru a služieb, mínus iné dane z výrobkov, ktoré súvisia s tržbami, ale nie sú odpočítateľné, mínus clá a dane súvisiace s výrobou. Alternatívne ju možno vypočítať z hrubého prevádzkového prebytku tak, že sa k nemu pripočítajú personálne náklady. Výnosy a náklady klasifikované ako finančné alebo mimoriadne v podnikových účtoch nie sú zahrnuté do pridanej hodnoty. Pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov sa počíta v hrubej výške, keďže sa neodpočítavajú opravné položky (napríklad odpisy).
Kompenzácia sa poskytuje transparentným a nediskriminačným spôsobom všetkým žiadateľom, ktorý splnia podmienky na poskytnutie kompenzácie v rámci schváleného limitu výdavkov na poskytnutie kompenzácie podnikom na príslušné rozpočtové obdobie spôsobom, ktorý sa určí vykonávacím predpisom. Takto učená výška kompenzácie nesmie presiahnuť 85% tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zaplatenej podnikom v predchádzajúcom roku, teda z poplatku súvisiaceho s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Kompenzáciu možno poskytnúť len vo vzťahu k spotrebovanej elektrine a tarife za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zaplatenej podnikom v predchádzajúcom roku nad 1 GWh (keďže táto tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny).
V odseku 4 sa ustanovuje, akým spôsobom podnik iniciuje konanie o poskytnutie kompenzácie. Vzor žiadosti o poskytnutie kompenzácie, ako aj ďalšie podrobnosti o podaní tejto žiadosti zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Kompenzáciu podniku poskytuje ministerstvo po splnení podmienok. Ustanovuje sa tiež povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam podnikov, ktorým bola poskytnutá kompenzácia a výšku poskytnutej kompenzácie.
V prípade, ak sa dodatočne zistí, že kompenzácia bola poskytnutá v rozpore so zákonom a vykonávacím predpisom, je podnik povinný neoprávnene poskytnutú kompenzáciu vrátiť.
K bodom 37 až 44
Legislatívno-technické úpravy s cieľom spresnenia jednotlivých ustanovení. Ustanovuje sa, že potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie predkladá výrobca elektriny zúčtovateľovi podpory (namiesto prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy). Ustanovenie ukladá výrobcovi elektriny povinnosť vrátiť doplatok alebo príplatok v prípade, ak sa nepreukáže, že za predchádzajúci kalendárny rok vyrábal elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy, spaľovaním alebo spoluspaľovaním biokvapaliny alebo spotrebou biometánu, spaľovaním komunálnych odpadov s podielom biologicky rozložiteľnej zložky odpadov nad 55%, spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a z ročnej výroby tepla nevyužil najmenej 50% na dodávku využiteľného tepla.
K bodu 45
Ustanovenie o zárukach pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa z dôvodu zjednotenia postupu pri evidencií rôznych foriem záruk spája so zárukami pôvodu elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, preto sa z §7a presúva do § 8a a 8b.
K bodom 46 až 50
Legislatívno-technické úpravy s cieľom spresnenia jednotlivých ustanovení pre potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou. Z dôvodu kontroly plnenia podmienok podpory sa dopĺňa sa, že potvrdenie o pôvode bude doplnené o dosiahnutú účinnosť premeny primárneho paliva na teplo a elektrinu, množstvo tepla dodaného centralizovaným zásobovaním teplom a podiel dodávky tepla pre verejnosť z celkovej dodávky tepla zabezpečovanej centralizovaným zásobovaním teplom.
K bodu 51
Navrhuje sa zlúčenie záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou z pôvodných paragrafov 7a a 8a do § 8a a 8b. Ustanovujú sa definícia záruky pôvodu, jej náležitosti, právo s ňou spojené a doba platnosti záruky pôvodu.
K bodu 52
Oproti doterajšej úprave sa navrhuje, aby všetky činnosti spojené so zárukami pôvodu, ktoré vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vykonával od roku 2020 organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Dôvodom sú skúsenosti s organizovaním trhu s elektrinou, ktoré môžu byť využité pri rozvoji trhu so zárukami pôvodu. Ustanovuje sa v súlade so smernicou 2009/29/ES mechanizmus zabezpečujúci, aby sa záruky pôvodu vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Uznávajú sa aj záruky pôvodu vydané inými členskými štátmi v súlade s uvedenou smernicou. Ustanovuje sa aj možnosť odmietnuť uznať záruku pôvodu v prípade, že sú opodstatnené pochybnosti o jej presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti a v takomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR o týchto dôvodoch informuje Európsku komisiu. Dohľad nad evidenciou, prevodom a zrušením záruk vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodom 53
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa v ustanovení § 9, ktoré upravuje pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, dopĺňajú formy podpory v súlade s ustanovením § 3. Spresňujú sa ustanovenia, ktoré určujú základné časové úseky pre výkup elektriny, pre vyhodnocovanie a zúčtovanie výkupu elektriny a doplatku. Zároveň sa dopĺňa výnimka pre malé zdroje (do 10 kW), podľa ktorej je zúčtovacie obdobie jeden rok. Základný časový úsek pre vyhodnocovanie a zúčtovanie príplatku ako novej formy podpory, ktorým je jeden kalendárny mesiac, obdobne ako pri podpore výkupom a doplatkom.
Návrhom sa mení subjekt, ktorému výrobca elektriny s právom na podporu odovzdáva údaje potrebné pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory. Konkrétny rozsah údajov a spôsob ich poskytnutia je ustanovený vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vykonávajú sa úpravy vyvolané zmenou systému podpory, najmä doplnením novej formy podpory príplatkom a zmenou subjektu zodpovedného za administráciu podpory. Dopĺňa sa povinnosť pre zúčtovateľa podpory odovzdávať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví údaje potrebné pre plnenie povinnosti úradu uverejňovať vo vestníku úradu a na webovom sídle úradu vyhodnotenie podielu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za uplynulý kalendárny rok.
K bodu 54
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a zabezpečenie lepšej kontroly
a smerovania systému podpory sa rozširujú kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri určovaní inštalovaného výkonu nových zariadení na výrobu elektriny z lokálneho zdroja, obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktoré budú podporené a ktoré je možné pripojiť do sústavy v nasledujúcom kalendárnom roku.
K bodom 55 až 66
Zmeny v doterajších ustanoveniach upravujúcich správne delikty v § 16 zákona odzrkadľujú zmeny jednotlivých ustanovení týkajúcich sa povinností výrobcov elektriny a ďalších účastníkov trhu s elektrinou v zmenenom systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Zároveň sa dopĺňajú ustanovenia upravujúce nové správne delikty, týkajúce sa nedodržania povinností výrobcov elektriny voči novým subjektom v systéme podpory, nedodržania povinností výkupcu elektriny a povinností určeného subjektu zúčtovania.
K bodu 67
Dopĺňa sa chýbajúca výnimka z uplatňovania všeobecného predpisu o správnom konaní pre konanie o vydaní záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (doplnenie korešponduje s výnimkou pre záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie) a pre potvrdenie o výrobe elektriny v lokálnom zdroji.
K bodu 68
Dopĺňa fakultatívna možnosť pre štát poskytnúť finančné prostriedky na účet zúčtovateľa podpory na financovanie deficitu systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa tohto zákona.
K bodu 69
Prechodné ustanovenia ustanovujú, že podmienky podpory podľa §3 zostávajú pre existujúcich výrobcov zachované okrem podmienok, ktoré sa týkajú zariadení s podporou odberu po celú dobu životnosti, ktorým návrh ukončuje podporu výkupom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku najneskôr 31. decembra 2033 ako aj zmeny pri uplatňovaní práva výkupu a prevzatia zodpovednosti za odchýlku. Ďalej sa ustanovuje prechod právnych vzťahov podľa existujúcej legislatívy na navrhovanú a ako aj zmena práva súvisiaca so zmenami v § 3, napr. právo na podporu odberom elektriny na straty sa v novom systéme fungovania podpory transformuje na právo na podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny).
Navrhuje sa zaviesť časový limit pre ukončenie rekonštrukcií alebo modernizácií zariadení, na ktoré sa vzťahuje podpora podľa § 3c tak, aby podpora podľa tohto ustanovenia (t.j. bez výberového konania) nemohla byť priznaná zariadeniam, ktoré ukončili rekonštrukcie alebo modernizáciu neskôr ako do 31. decembra 2025.
Na účel zabezpečenia toku dát sa ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy odovzdávať údaje o výrobcoch elektriny s právom na podporu podľa doterajších predpisov zúčtovateľovi podpory.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2019, pričom vznik týchto právnych vzťahov, nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2019 a dĺžka trvania práva na podporu pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018. Ustanovuje sa výnimka z tohto pravidla a výrobcovi elektriny s právom na podporu podľa doterajších predpisov sa umožňuje počas priznanej doby podpory zmeniť uplatňovanie podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f) bodu 1 na podporu príplatkom.
Upravuje sa zánik zmlúv o dodávke elektriny na krytie strát v regionálnej distribučnej sústave a zmlúv o doplatku k 1. januáru 2020, kedy najskôr nadobudnú účinnosť zmluvy o povinnom výkupe elektriny a zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Nároky prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a nároky výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou vzniknuté do 31. decembra 2019 však medzi týmito subjektmi zostávajú zachované. Navrhuje sa, aby sa existujúci výrobca s právom na podporu podľa doterajších predpisov počas priznanej doby podpory nemohol zúčastniť výberového konania vyhláseného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a uchádzať sa o podporu príplatkom. Umožňuje sa motivovať existujúceho výrobcu elektriny s právom na podporu z biomasy vyrábať elektrinu vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, čo prinesie úsporu nákladov. Ďalej sa ustanovuje, že v konaniach začatých podľa doterajších predpisov sa naďalej postupuje podľa doterajších predpisov.
K bodu 70
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2020 v nadväznosti na zmeny pri zárukach pôvodu zabezpečujú ich platnosť aj v navrhovanom systéme, v ktorom vydáva áruky organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a ďalej sa ustanovuje, že v konaniach začatých podľa existujúcich predpisov sa naďalej postupuje podľa doterajších predpisov.
K bodom 71 až 76
Splnomocňovacie ustanovenia sa dopĺňajú o nové splnomocnenia na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ministerstvo ustanoví podrobnosti pre aukcie na výber výkupcu elektriny alebo jeho určenie. Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky oprávnené všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam priemyselných odvetví, do ktorých musí podnik patriť, aby mal nárok na poskytnutie kompenzácie, rozsah a štruktúru správy slúžiacej na overenie splnenia vybraných podmienok pre vznik nároku na poskytnutie kompenzácie, ako aj podrobnosti o spôsobe poskytovania kompenzácie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom upraví niektoré technické podrobnosti týkajúce sa nového spôsobu fungovania systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Navrhujú sa aj legislatívno-technické úpravy súvisiace s úpravou predchádzajúcich ustanovení.
K Čl. II
K bodu 1
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširuje výpočet regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike o výkon činnosti výkupcu elektriny.
K bodu 2
Dopĺňajú sa nové definície, ktoré si vyžaduje prechod na nový systém podpory a poskytovania úľav. Ustanovuje sa zákonná definícia tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby. Uvedené pojmy boli doposiaľ upravené len podzákonnými právnymi predpismi, pričom nová právna úprava na tieto pojmy odkazuje na úrovni zákona. Zároveň sa ustanovuje zákonná definícia jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému, ktorou je tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a ktorej hodnota vstupuje do výpočtu kompenzácie priemyselným podnikom.
K bodom 3 a 4
Dôvodom doplnenia pôsobnosti úradu je zosúladenie zákona s predpismi Európskej únie (nariadeniami), čím sa zabezpečuje ich riadna implementácia do právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti vykonávania cenovej regulácie a vecnej regulácie.
K bodu 5
V nadväznosti sa zmenu systému vydávania záruk pôvodu sa dopĺňa kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vykonávať dohľad nad zárukami pôvodu.
K bodom 6 a 7
Vzhľadom na doplnenie zákonnej definície tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby a vypustenie pojmu tarify súvisiacej so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov, je potrebné upraviť znenie kompetencie úradu. Úrad podľa navrhovanej kompetencie v nadväznosti na zmenu ustanovení § 12 ods. 6 a 7 určuje pre vybrané priemyselné podniky individuálne sadzby tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému a tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
K bodu 8
Zavádza sa nová povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou údaje potrebné pre vykonávanie činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, teda aj pre výkon jeho činností ako zúčtovateľa podpory v systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Takáto povinnosť doposiaľ vyplývala Úradu pre reguláciu sieťových odvetví len z podzákonných právnych noriem.
K bodom 9 a 10
Vzhľadom na rozšírenie pôsobnosti dodávateľa poslednej inštancie aj o výkup elektriny od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu a tiež o prevzatie zodpovednosti za odchýlku za týchto výrobcov elektriny v prípade nespôsobilosti výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania sa rozširuje aj označenie činnosti dodávateľa poslednej inštancie podliehajúcej cenovej regulácii v elektroenergetike.
K doplneniu ustanovenia dochádza z dôvodu, že náklady na poskytnutie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou budú v novom systéme podpory vznikať výlučne organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľovi podpory.
K bodu 11
Navrhuje sa upraviť spôsob vykonávania cenovej regulácie určením referenčnej ceny (tarify), určením spôsobu výpočtu referenčnej ceny (tarify), určením metodiky, rozdelením nákladov, určením koeficientov alebo parametrov na určenie ceny, ktoré upravujú nariadenia Komisie. Ustanovenie je čo do obsahu všeobecným ustanovením umožňujúcim úradu vykonávať cenovú reguláciu aj podľa sieťových predpisov.
K bodu 12
Vypúšťa sa pojem taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov a ustanovuje sa kompetencia úradu určiť individuálnu sadzbu tarify za systémové služby pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy, a to v závislosti od ich vplyvu na stabilitu sústavy.
K bodu 13
Ustanovuje sa kompetencia úradu určiť individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému pre koncových odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú ustanovené podmienky, pričom v praxi ide o niektoré podniky priemyselnej výroby. Pôjde o podniky zabezpečujúce primárnu výrobu, ktoré sú podstatné pre riadne fungovanie ekonomiky v Slovenskej republike s vysokou elektroenergetickou náročnosťou. Takéto podniky sú v dôsledku zaťaženia plnou sadzbou tarify za prevádzkovanie systému vystavené vysokému riziku ohrozenia ich konkurencieschopnosti na európskom a globálnom trhu. V priamej súvislosti s povinnosťou platieb plnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému vznikajú podnikom s vysokou elektroenergetickou náročnosťou dodatočné náklady, ktoré so stúpajúcou elektroenergetickou náročnosťou môžu dosahovať výšku, ktorá je pre tieto podniky likvidačná. Dodatočné náklady takýchto podnikov, ktoré sa nakoniec odzrkadľujú vo vyšších cenách elektriny, vyplývajú práve z povinnosti platiť plnú sadzbu tarify za prevádzkovanie systému. Podpora vo forme obmedzenia výšky platieb tarify za prevádzkovanie systému by mala chrániť veľkých odberateľov elektriny pred nadmernými nákladmi spôsobenými platbou plnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému, ktoré by inak v dôsledku ich vysokej úrovne odberu elektriny vytvorili neprimeranú finančnú záťaž, spôsobilú ovplyvniť ich konkurencieschopnosť.
K bodu 14
Ustanovuje sa spôsob akým je koncový odberateľ elektriny povinný preukázať splnenie podmienok pre určenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému. Dopĺňa sa ustanovenie, ktorým v nadväznosti na doplnenie definícií tarify za prevádzkovanie systému, sa vymedzuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť za svoju koncovú spotrebu elektriny tieto tarify. Ďalej sa ustanovuje, že cenová regulácia pri prístupe sa v prípade výrobcu elektriny, ktorý je aj odberateľom, uplatňuje len na jeden prístup.
K bodu 15
Dopĺňa sa, že rozhodovanie podľa sieťových predpisov sa vykonáva schvaľovaním podmienok alebo metodík pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 16
V nadväznosti sa zmenu systému vydávania záruk pôvodu sa vypúšťa z vecnej regulácie vydávanie záruk pôvodu.
K bodu 17
V nadväznosti na nový inštitút lokálneho zdroja sa dopĺňa kompetencia úradu vydať potvrdenie o výrobe elektriny z lokálneho zdroja.
K bodu 18
Dôvodom doplnenia je zabezpečenie záväznosti rozhodnutí o podmienkach a metodikách podľa nariadení Komisie, ktoré sú vydávané pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, voči všetkým účastníkom trhu s elektrinou alebo účastníkov trhu s plynom. Týmto sa zosúlaďuje doterajšia právna úprava so sieťovými predpismi Európskej únie (nariadeniami Komisie).
K bodu 19
Ustanovuje sa, že cenové konanie pre výkon činnosti výkupcu elektriny sa začína na podnet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to na základe oznámenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o výbere alebo určení výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania.
K bodom 20 až 23
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike. Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú výnimky, kedy výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou nie je povinný Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predkladať návrh ceny v ustanovených termínoch. Túto povinnosť nebude mať výrobca elektriny v prípade, ak si neuplatňuje právo na doplatok alebo príplatok.
K bodu 24
Ustanovuje sa, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v konaní o cenovej regulácii pre výkon činnosti výkupcu elektriny a výkon činnosti určeného subjektu zúčtovania rozhodne do 30 dní od začatia konania. Zároveň sa ustanovuje, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zastaví cenové konanie pre činnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak by vydaním cenového rozhodnutia došlo k prekročeniu celkového inštalovaného výkonu nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, uverejneného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok podľa vykonávacieho právneho predpisu ministerstva. Zavádza sa teda možnosť zastaviť konanie a dočasne nevydať cenové rozhodnutie, ak budú prekročené tzv. kvóty pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadeniach na výrobu elektriny na príslušný kalendárny rok.
K bodu 25
Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširuje oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydať cenové rozhodnutie pre činnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom alebo príplatkom, teda na obdobie 15 rokov. Zároveň sa rozširuje povinnosť takýchto výrobcov elektriny podať návrh na zmenu cenového rozhodnutia, ak v priebehu obdobia poberania podpory doplatkom alebo príplatkom dôjde k zmene ceny elektriny na stanovenie doplatku alebo príplatku, alebo technológie výroby elektriny.
K bodu 26
Doterajší spôsob vykonávania cenovej regulácie v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva podľa cenových vyhlášok úradu (§ 40 ods. 1) je na postupy, ktoré predpokladajú sieťové predpisy Európskej únie často neaplikovateľný, preto sa umožňuje iba primerané použitie cenových vyhlášok.
K bodu 27
Navrhuje sa zabezpečiť implementáciu rozhodnutí Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) v rámci prenesenej právomoci od národných regulačných orgánov rozhodovať v prípade cezhraničnej infraštruktúry o veciach podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 a sieťových predpisov Európskej únie (nariadení Komisie). Tieto rozhodnutia ACER majú spravidla charakter metodík a podmienok, ktorých úprava je v podmienkach Slovenskej republiky schvaľovaná úradom v prevádzkových poriadkoch prevádzkovateľa prenosovej sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, pričom ich existenciu a záväznosť pre účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom doterajšia úprava zákona o regulácii ani zákona o energetike nezohľadňuje, rovnako ich priama záväznosť nie je upravená ani v predmetných ,nariadeniach Komisie. Ustanovuje povinnosť uverejňovať rozhodnutia agentúry na webovom sídle úradu, tak aby bolo zabezpečené riadne informovanie účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom o ich vydaní.
K bodom 28 a 29
Dopĺňajú sa ustanovenia z dôvodu právnej úpravy o rozhodnutiach ACER podľa sieťových predpisov Európskej únie v § 21a, čím sa zabezpečuje možnosť účinnej kontroly a sankcionovania za nedodržania týchto rozhodnutí.
K bodom 30 a 31
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike.
K bodu 32
Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je úrad oprávnený všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti o individuálnej sadzbe tarify za systémové služby podľa § 12 ods. 6 a individuálnej sadzbe tarify za prevádzkovanie systému podľa § 12 ods. 7.
K bodu 33
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je úrad oprávnený všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam priemyselných odvetví, do ktorých musí patriť koncový odberateľ elektriny, aby mu úrad určil individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému, hodnotu požadovanej elektroenergetickej náročnosti koncového odberateľa elektriny a rozsah a štruktúru správy audítora slúžiacej na overenie splnenia vybraných podmienok pre určenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému.
K bodu 34
Doplnenie pravidiel trhu o súvisiaci výkon činnosti dodávateľa poslednej inštancie.
K bodu 35
Z dôvodu prijatia novej jednotnej právnej úpravy vydávania rozhodnutí úradom v prípade cezhraničnej infraštruktúry podľa sieťových predpisov Európskej únie (nariadeniami Komisie) sa navrhuje, aby doterajšie rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa iných ustanovení právnych predpisov, boli považované za rozhodnutia vydané podľa tohto novelizovaného zákona. Ustanovením sa zabezpečuje právna istota účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom, ktorí pri vykonávaní regulovaných činností postupujú podľa doterajších rozhodnutí úradu. Vzhľadom na skutočnosť, že úrad nezverejnil výšku tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za rok 2018, pričom pre poskytnutie kompenzácie priemyselným podnikom je táto hodnota kľúčová, dopĺňa sa povinnosť úradu zverejniť výšku tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za rok 2018.
K Čl. III
K bodom 1 a 2
Spresňuje sa definícia prístupu do sústavy z dôvodu doterajšieho rôzneho výkladu tejto definície. Spresnenie sa týka výroby elektriny vo vzťahu k jej dodávaniu do sústavy tak, že dodávanie elektriny do sústavy sa viaže na prístup do sústavy.
K bodom 3 až 4
Dopĺňa sa definícia činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v súvislosti s rozšírením jeho kompetencií ako zúčtovateľa podpory v systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ďalej sa dopĺňajú definícia energetického mixu v dodávke elektriny súvisiaceho so zárukami pôvodu a definícia dodávania elektriny výrobcom elektriny do sústavy ako fyzický tok elektriny od výrobcu do sústavy.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 6
Upravuje sa definícia výrobcu elektriny. Uvedená zmena vyplýva z praxe, keď sa výrobcami elektriny stávajú aj osoby bez oprávnenia podnikať (vlastníci malého zdroja) a ich činnosť nebola doteraz upravená.
K bodu 7
Ustanovuje sa, že povolenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podnikať v energetike sa vyžaduje aj na výkon činnosti výkupcu elektriny.
K bodom 8 a 9
Dopĺňa sa podmienka pre vydanie povolenia podnikať v energetike pre právnickú osobu, ktorou je splnenie požiadaviek vyplývajúcich z osobitného predpisu, ktorý sa na činnosť právnickej osoby vzťahuje. Takýmto osobitným predpisom je v prípade výkupcu elektriny zákon č. 309/2009 Z. z. a súvisiace vykonávacie právne predpisy, ktoré ustanovujú povinnosti týchto subjektov.
K bodu 10
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa upravujú výnimky z potreby získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia nie je potrebné ani v prípade výstavby energetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane a v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Zároveň sa ustanovuje, že zvýšiť inštalovaný výkon energetického zariadenia na výrobu elektriny nad 1 MW, resp. nad 500 kW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia.
K bodu 11 až 15
Vzhľadom aplikačnú prax sa ako podmienka pre osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia nad 30 MW vypúšťa podmienka skúsenosti. V nadväznosti na túto skutočnosť sa navrhujú aj potrebné legislatívno-technické úpravy.
K bodu 16
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa priameho vedenia uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 17
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa ustanovuje, že účastníkom trhu s elektrinou je aj výkupca elektriny.
K bodom 18 až 20
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa dopĺňa právna úprava povinnosti účastníka trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvné vzťahy v oblasti odchýlok aj o zmluvu o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatváranú s určeným subjektom zúčtovania. Zo zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že takáto povinnosť sa vzťahuje len na výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorí si uplatňujú právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Povinnosť viesť evidenciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a ďalších skutočností spôsobom ustanoveným na účely zabránenia vzniku diskriminácie a krížových dotácií sa vzťahuje aj na výkupcu elektriny.
K bodom 21
Rozširuje sa pôsobnosť dodávateľa poslednej inštancie aj o výkup elektriny od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu výkupom elektriny a tiež o prevzatie zodpovednosti za odchýlku za výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku v prípade, ak výkupca elektriny alebo určený subjekt zúčtovania stratí spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo prevziať zodpovednosť za odchýlku podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a súvisiacich vykonávacích právnych predpisov. Uvedené subjekty strácajú spôsobilosť, ak dôjde k zrušeniu povolenia na ich činnosť alebo ich povolenie zanikne.
V prípade, ak výkupca stratí spôsobilosť vykupovať elektrinu od výrobcov elektriny, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o povinnom výkupe elektriny, alebo určený subjekt zúčtovania stratí spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku za výrobcov elektriny, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o povinnom výkupe elektriny, tieto zmluvy zo zákona zanikajú a činnosť výkupcu elektriny alebo činnosť určeného subjektu zúčtovania začne dňom nasledujúcim po strate ich spôsobilosti vykonávať dodávateľ poslednej inštancie. Dodávateľ poslednej inštancie nemôže odmietnuť výkup elektriny od výrobcov elektriny s právom na podporu alebo prevzatie zodpovednosti za odchýlku za výrobcov elektriny s právom na podporu. Vykonávanie činností dodávateľom poslednej inštancie nemôže presiahnuť obdobie troch mesiacov. Náklady vzniknuté dodávateľovi poslednej inštancie činnosťou výkupcu elektriny alebo činnosťou určeného subjektu zúčtovania Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadní v konaní o cenovej regulácii. Podmienky začatia a ukončenia výkonu činnosti dodávateľa poslednej inštancie ustanovuje vykonávací právny predpis.
Zároveň sa ustanovujú informačné povinnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v súvislosti so stratou spôsobilosti výkupcu elektriny vykupovať elektrinu od výrobcov elektriny s právom na podporu alebo určeného subjektu zúčtovania prevziať zodpovednosť za odchýlku za výrobcov elektriny s právom na podporu.
K bodu 22
Upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a prenose elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne prenosovú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ „zmluva o prístupe a prenose elektriny“, ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy prenos elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.
K bodu 23
Upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne distribučnú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ „zmluva o prístupe a distribúcii elektriny“, ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy distribúciu elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.
K bodom 24 a 25
Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa časť ustanovenia upravujúca zmluvu o zúčtovaní odchýlky, keďže táto časť ustanovenia je upravená pri inom zmluvnom type – zmluve o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny.
K bodu 26
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s definíciou pojmu organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 27
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zavádzajú nové zmluvné typy – zmluva o povinnom výkupe elektriny a zmluva o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Zmluvy uzatvára výkupca elektriny s výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu výkupom elektriny. V prípade, ak sú ako výkupca elektriny určení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky viacerí dodávatelia elektriny, účastníkmi zmluvy o povinnom výkupe elektriny na strane výkupcu elektrinu sú všetci títo dodávatelia elektriny.
K uzatvoreniu uvedených zmlúv by malo dôjsť prvýkrát v prechodnom období zmeneného systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, teda v roku 2019. Náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny a zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku upravuje vykonávací právny predpis a z dôvodu zjednodušenia procesu uzatvárania týchto zmlúv sa navrhuje, aby vzory týchto zmlúv boli súčasťou vykonávacieho právneho predpisu.
K bodu 28
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zavedením nových zmluvných typov na trhu s elektrinou a dopĺňa sa ustanovenie, aby zmluvy mali písomnú podobu.
K bodom 29 a 30
Navrhuje sa, aby uzatvorenie zmluvy o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nebolo právom výrobcu elektriny, ale jeho povinnosťou, ak využíva prístup do sústavy. Teda aj v prípade, ak dodáva vyrobenú elektrinu do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. Ustanovuje sa právo výrobcu elektriny dodávať ním vyrobenú elektrinu do sústavy na základe zmluvného vzťahu. Navrhovanú zmenu si vyžiadala situácia vyplývajúca z aplikačnej praxe, keď sa výrobcovia elektriny bránili uzatvoreniu zmluvy o prístupe do sústavy napriek tomu, že prístup do sústavy využívali.
K bodu 31
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa dopĺňa právna úprava povinnosti výrobcu elektriny uzatvoriť zmluvu o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatváranú s určeným subjektom zúčtovania, pričom ide o výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorí majú právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
K bodu 32
Spresňuje sa povinnosť výrobcu elektriny poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou informácie potrebné pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 33
Zvyšuje sa inštalovaný výkon výrobcu elektriny, od ktorého je povinný vypracovať a predkladať ministerstvu plán rozvoja výroby elektriny.
K bodu 34
Zavádza sa nová povinnosť výrobcu elektriny uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 35
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s úpravou povinností výrobcov elektriny.
K bodu 36
Vzhľadom na zmenu definície výrobcu elektriny sa dopĺňa ustanovenie, v ktorom sa vymedzujú povinnosti pre výrobcu, ktorý nie je pripojený do sústavy.
K bodu 37
Navrhuje sa úprava ustanovenia vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy, vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie, pričom pre zabezpečenie vyššej miery flexibility je rozsah údajov, ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený od iných účastníkov trhu s elektrinou vyžadovať, upravený v obchodných podmienkach prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktoré sú súčasťou jeho prevádzkového poriadku.
K bodu 38
Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy oznamovať dotknutým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pripojeným do prenosovej sústavy a dodávateľovi poslednej inštancie skutočnosť, že výkupca elektriny stratil spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo určený subjekt zúčtovania stratil spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku.
K bodu 39
Spresňuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a dotknutým účastníkom trhu s elektrinou ustanovené údaje.
K bodu 40
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 41
Navrhuje sa úprava ustanovenia vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie, pričom pre zabezpečenie vyššej miery flexibility je rozsah údajov, ktoré je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený od iných účastníkov trhu s elektrinou vyžadovať, upravený v obchodných podmienkach prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré sú súčasťou jeho prevádzkového poriadku.
K bodu 42
Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznamovať dotknutým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pripojeným do distribučnej sústavy a dodávateľovi poslednej inštancie skutočnosť, že výkupca elektriny stratil spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo určený subjekt zúčtovania stratil spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku.
K bodu 43
Vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy, vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie a úpravu ustanovenia oprávňujúceho prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyžadovať od iných účastníkov trhu s elektrinou, sa navrhuje spresnenie povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať potrebné údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.
K bodu 44
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 45
Vzhľadom na zmenu definície prístupu do sústavy a využívaním prístupu do sústavy sa zavádza nová povinnosť prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy uzatvoriť s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorého regionálnej distribučnej sústavy je jeho miestna distribučná sústava pripojená, zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ak prostredníctvom tejto miestnej distribučnej sústavy využíva prístup do regionálnej distribučnej sústavy výrobca elektriny pripojený do miestnej distribučnej sústavy. Uvedená povinnosť reflektuje na obdobnú povinnosť výrobcov elektriny.
K bodom 46
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa tento zmluvný typ dopĺňa do výnimiek, ktoré sa nepovažujú za iný zmluvný vzťah osoby povinnej zabezpečiť súlad nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
K bodu 47
Upresňuje sa povinnosť poskytovania údajov dodávateľa elektriny potrebné pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou
K bodu 48
Úprava v súvislosti s vydávaním záruk pôvodu upresňujúca poskytovanie údajov o podiele jednotlivých primárnych druhov zdrojov v dodanej elektrine.
K bodu 49
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú kompetencie organizátora krátkodobého trhu s elektrinou o organizovanie a zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a kompetencie v oblasti záruk pôvodu.
K bodom 50 a 51
Dopĺňa sa oprávnenie organizátora krátkodobého trhu s elektrinou požadovať údaje potrebné na vykonávanie svojej činnosti aj od prevádzkovateľa priameho vedenia a výrobcu elektriny a osobitne od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
K bodu 52
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa dopĺňajú povinnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou organizovať, vyhodnocovať a zabezpečovať zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a sprístupniť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie na výrobu elektriny pripojené alebo na ktorého časti vymedzeného územia sa nachádza, údaje poskytnuté výrobcom elektriny, ktorý si uplatňuje právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a doplnenie povinnosti zostavovať a zverejňovať tzv. energetický mix dodávky elektriny, ktorý vychádza z národných údajov a z ktorého hodnôt by mal vychádzať dodávateľ, resp. výrobca elektriny pri plnení informačnej povinnosti voči odberateľom.
K bodu 53
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré umožní organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou zdieľať údaje s ostatnými účastníkmi trhu za účelom zjednodušenia poskytovania údajov medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou.
K bodu 54
Upresnenie ustanovenia.
K bodu 55
Vypúšťa sa obsolétne ustanovenie, ktoré sa v praxi neaplikuje a nie je podrobnejšie upravené ani vo vykonávacom právnom predpise.
K bodom 56 a 57
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, keď je pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľa podpory nevyhnutné mať aktuálnu a presnú informáciu o množstve vyrobenej elektriny, sa ustanovuje povinnosť výrobcov elektriny s právom na podporu merať vyrobenú elektrinu na svorkách zariadenia na výrobu elektriny priebehovým meraním elektriny s diaľkovým odpočtom údajov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu elektriny s výkonom zariadenia do 100 kW. Zároveň sa odstraňuje doterajšia výnimka z uvedenej povinnosti pre podporovaných výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorých zariadenie na výrobu elektriny je pripojené do sústavy toho prevádzkovateľa, do ktorého sústavy je celé množstvo vyrobenej elektriny dodávané.
K bodu 58
Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe je nevyhnutné ustanoviť nový právny inštitút neoprávneného dodávania elektriny do sústavy. Uvedený inštitút v doterajšej právnej úprave chýbal, a to napriek tomu, že úpravu neoprávneného odberu elektriny zákon obsahuje. Zavedením ustanovenia sa zabezpečí, aby nedochádzalo k svojvoľnému dodávaniu elektriny do sústavy bez uzatvorenia príslušného zmluvného typu, pričom takto dodaná elektrina je elektrinou nevyžiadanou a v sústave vytvára odchýlku. Takáto elektrina je navyše z veľkej časti nepredpovedateľná, čo spôsobuje na strane prevádzkovateľa sústavy zvýšené náklady a škodu. Uvedený právny inštitút je aj v záujme bezpečnosti prevádzky a riadenia sústavy ako aj ochrany života a zdravia. Dodávanie elektriny do sústavy musí byť prevádzkovateľovi sústavy vopred známe, nakoľko pri prácach na sústave, ktoré sú vykonávané, resp. musia byť vykonávané, bez napätia vzniká ohrozenie života a zdravia tak zamestnancov prevádzkovateľov sústav, ako aj civilného obyvateľstva. Zároveň vznikajú v rámci bilancovania sústavy rozdiely, ktoré vstupujú do nákladov na odchýlku. Rovnako je potrebné považovať za neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy aj prípady, keď dôjde k neoprávneným zásahom do určených meradiel, ktorými je množstvo elektriny dodávanej do sústavy merané. Obdobná právna úprava sa uplatňuje napríklad aj v Českej republike. Neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy sa zakazuje. Pri neoprávnenom dodávaní elektriny do sústavy je ten, kto elektrinu do sústavy neoprávnene dodával povinný uhradiť prevádzkovateľovi sústavy vzniknutú škodu. Zároveň sa pri neoprávnenom dodávaní elektriny do sústavy zavádza oprávnenie prevádzkovateľa sústavy odpojiť zariadenie na výrobu elektriny od sústavy bez nároku na náhradu škody, prípadne prerušiť distribúciu elektriny aj do odberného miesta, ktoré je pripojené do sústavy na rovnakom elektroenergetickom zariadení.
K bodu 59
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti určovania výkupcu elektriny.
K bodu 60
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva dozor Slovenská obchodná inšpekcia.
K bodu 61
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva kontrolu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
K bodom 62 až 67
Legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva dozor Slovenská obchodná inšpekcia alebo kontrolu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú oprávnené ukladať za porušenie príslušných povinnosti sankcie.
K bodu 68
Povinnosť vybraných účastníkov trhu s elektrinou zachovať dôvernosť ohľadom obchodných informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a iných obchodných informácií dôverného charakteru získaných pri svojej činnosti sa ustanovuje aj pre výkupcu elektriny.
K bodu 69
Dopĺňa sa kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví upraviť podrobnosti poskytovania údajov pre vymedzených účastníkov trhu.
K Čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 22. augusta 2018
Peter Pellegrini
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga
minister hospodárstva Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť   

 

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.         

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a  nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

 *  Materiál nelegislatívnej povahy

 S  Materiál legislatívnej povahy

 *  Transpozícia práva EÚ

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.12.2017
Ukončenie: 29.12.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2018

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

február 2018

 

 

  2.  Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

  4.  Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

  5.  Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          S  Áno            *  Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

  7.  Transpozícia práva EÚ

 

  8.  Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  S   Negatívne

  *     Áno

  S     Nie

  *   Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Sociálne vplyvy

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


 
S     Pozitívne


 
*     Žiadne


 
*   Negatívne

  * Pozitívne

  *     Žiadne

 S    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

 

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

  12.  Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

Všeobecná pokladničná správa

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Rozpočtové prostriedky

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

4

4

4

- vplyv na ŠR

5

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na ŠR

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

 

 

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

 

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

 

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 x     zmena sadzby

       zmena v nároku

 x     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

       iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

 

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

   

 

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

 Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Výpis z registra trestov

213 379

1

213 379

Výpis z obchodného registra

257 300

3

771 900

Výpis zo živnostenského registra

63 859

2

127 718

Výpis listu vlastníctva

288 470

4

1153880

SPOLU

823 008

9

2 266 877

 

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

213 379

853 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

288 470

2 307 760

SPOLU

 

 

5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

 

Úspory nákladov na tlač výpisov:

 

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

 

   Cena zariadenia

1 144 EUR

   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

   Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

   Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

   Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

   Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

   Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)

0,00000

   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

 

   Cena papiera 1 ks A4

0,01056

   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Ročná úspora celkom

201 434,69 eur

 

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

 

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov

823 008

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur


 


Tabuľka č. 3

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

Granty a transfery (300)1

0

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 


 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4

 

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 2 320 008

 48 672

 48 672

 48 672

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19 008 

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

2 247 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 320 008

48 672

48 672

48 672

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

203 097,6

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 672

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

154 425,6

20 025,6

20 025,6

20 025,6

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

115 200

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

115 200

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

 2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 171 600

 0

 0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

171 600

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

171 600

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 240 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

240 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

240 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 192 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

192 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

192 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-866 619

-1 733 238

-1 733 238

-1 733 238

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-470 756

-941 512

-941 512

-941 512

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Tovary a služby (630)2

-100 717,35

-201 434,69

-201 434,69

-201 434,69

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

MZDOVÉ DOPADY

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

3

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

3

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

 1500

 1500

 1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

73008

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

54000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19008

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

19008

12672

12672

12672

 

 

 

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

2

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

2

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

1500

1500

1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48672

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

36000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12672

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

12672

12672

12672

12672

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 

 

 

 

 

 

 

 


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

 

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 516

Spoločnosti s ručením obmedzeným

193 300

Ostatné obchodné spoločnosti

1 288

Družstvá

1 353

Štátne podniky

15

Príspevkové organizácie

641

Rozpočtové organizácie

6 372

Živnostníci

322 968

Ostatné právne formy

19 625

Spolu subjekty podľa právnej formy

575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

 

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa, elektronicky.  

 

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/
Rok 2017

Početnosť výpisov/
12 mes.

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

3 500

-14 000

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

-1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

-191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

86 541

-692 328

SPOLU

 

411 200

-2 570 355

 Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 200

- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.  

 

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

 

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 200

- 3 166 240

 

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-4,47 eur

-2 570 355

Nepriame finančné náklady

-1,57 eur

- 904 640

Administratívne náklady

-5,5 eur

-3 166 240

Celkové náklady regulácie

-11,54 eur

-6 641 235

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

 

 

 

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

 

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

 

 

B

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

 

B

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

 

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

 

1.       Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2.       Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3.       Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4.       Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu  návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

209 879

839 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

0

0

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

0

0

Výpis listu vlastníctva

8 eur

201 929

1 615 432

SPOLU

 

411 808

2 454 948

 

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 808

- 905 977,60

 

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie priamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou


Vysvetlenie:
Získanie jedného výpisu z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či zo živnostenského registra na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 823 008 výpisov a občania tak strávili v priemere 823 008 hodín získavaním týchto výpisov. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto výpisy bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

 

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 808

- 3 170 921,6

 

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov. 

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi vzniká povinnosť predkladať súhlas a doplňujúce údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnancom verejnej správy za občana na daný účel.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?   

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

 

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

2.

Názov návrhu právneho predpisu:  Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

 

 

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

 

 

a)      je upravená v práve Európskej únie


- primárnom

čl. 18, 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:

-

 

2. nelegislatívne akty:

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

-

 

 

 

b)      nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

 

 

 

 

 

 

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

     
 

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

     
 

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

     
 

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

     

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

   

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

   

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dôvodová správa

 

 

B. Osobitná časť   

 

K Čl. I

K § 1

K odseku 1

Pre všetky orgány verejnej moci sa zavádza povinnosť získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely.

 

K odseku 2

Ustanovuje sa okruh osôb oslobodených od dokladovania listinných podôb výpisov na účel preukazovania skutočností v nich uvedených.

 

K odseku 3

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe.

 

K odseku 4

Ustanovenie dopĺňa rozsah subjektov o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou.

 

K odseku 5

Ustanovenie upravuje vyňatie Slovenskej informačnej služby spod režimu návrhu zákona, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

 

K odseku 6

Technické riešenie ako získavať údaje alebo výpisy z informačných systémov verejnej správy vytvorí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) v spolupráci so zdrojovými registrami a registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Technické riešenie bude postavené na už existujúcom IS CSRÚ, ktorého správcom je úrad. Orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 budú môcť pomocou integrácie s IS CSRÚ získavať všetky potrebné údaje alebo výpisy priamo do svojich agendových systémov. Pokiaľ orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 nebudú disponovať agendovými informačnými systémami potrebnými pre integráciu alebo nebudú disponovať finančnými prostriedkami pre túto integráciu, vytvorí úrad portál ako novú inštanciu nad IS CSRÚ, ktorý zabezpečí prístup k získavaniu predmetných údajov alebo výpisov pomocou prihlásenia sa elektronickým občianskym preukazom a čítačkou alebo pridelenými prihlasovacími údajmi.

Ustanovenie upravuje prípady ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov.

Za technické dôvodmi resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením do internetovej siete.

Technické dôvody podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 taktiež zahŕňajú  situácie, kedy údaje z referenčného registra nebudú úplné a zdrojový register bude obsahovať údaje rozhodujúce pre úradnú činnosť alebo rozhodovanie.

Za bezodkladnosť sa v tomto prípade považuje doba 24 hodín až 5 pracovných dní od zaslania požiadavky na získanie údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Táto doba musí však byť posudzovaná individuálne, nakoľko niektoré dotknuté konania v pôsobnosti orgánov verejnej moci predpokladajú aj trojdňovú lehotu na rozhodnutie alebo právny úkon.

V uvedených prípadoch sú subjekty uvedené v odseku 1 a 4 oprávnené požadovať od osôb podľa odseku 2 doloženie listín na účel preukázania skutočností v nich obsiahnutých. Ustanovenie stanovuje i podmienku aktuálnosti listinných výpisov zo zdrojových registrov, ktoré nesmú byť staršie ako 30 dní aby bola v prípade technických príčin zabezpečená akceptovateľná aktuálnosť údajov a skutočností v nich obsiahnutých.

 

K Čl. II

Navrhované doplnenie ustanovenia ustanovuje okruh údajov a výpisov z informačných systémov verejnej správy okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, za všeobecne známe skutočnosti, ktoré sú použiteľné na právne účely ako podklad rozhodnutia správneho orgánu a ktoré účastníci konania a zúčastnené osoby nemusia preukazovať dokladmi.

 

K čl. III

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prekladania výpisu z registra trestov ako obligatórnu náležitosť na ustanovenie za odborne spôsobilú osobu na zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis  z registra trestov.

 

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z registra trestov ako obligatórnu prílohu žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. V

K bodom 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z obchodného registra účastníkom dražby.

 

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VIII

Vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a ďalších skutočností a listín, ktoré sú skutočnosťami obsiahnutými v registri právnických osôb.

 

K Čl. IX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

 

K Čl. X

K bodu 1

Podľa § 5 ods. 3 živnostenského zákona fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto je potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu, ktorá je právnickou osobou

 

K bodom 2 až 4

Ide o nadviazanie na úpravu urobenú v predchádzajúcom bode, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

 

K Čl. XI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť voľby predloženia výpisu z registra trestov ako prílohu žiadosti o zapísanie do Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo poskytnutia údajov na účel zabezpečenia výpisu z registra trestov komorou. Žiadateľ v žiadosti  o zápis do komory poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým komora získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Vypúšťa sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť občanom, resp. spracovateľom. Túto skutočnosť zisťuje Národná banka Slovenska. Zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazu 2a).

K bodom 4 až 6

Dopĺňajú sa náležitosti, ktorými Národná banka Slovenska overuje totožnosť osôb a spôsob, akým spôsobom s nimi môže nakladať.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava na základe doplnenia odseku 2 v § 34a novelizačným bodom 3.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje vykonať zmeny, na základe ktorých by účastníci konaní, najmä pri tzv. povoľovacích konaniach a v konaniach o zmenách alebo o udelení predchádzajúcich súhlasov nemuseli predkladať Národnej banke Slovenska výpisy z uvedených registrov v materiálnej podobe (okrem prvého razu), a Národná banka Slovenska by si všetky takéto potrebné podklady podľa aktuálneho stavu (aj v prípade pozmeneného stavu) mala sama zadovážiť, alebo preveriť potrebné údaje alebo skutočnosti, prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť pre žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a nahrádza sa povinnosťou poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa sleduje zabezpečenie možnosti poskytnutia súčinnosti a požadovaných informácií v konaní o udelenie štátneho občianstva ostatnými orgány verejnej moci, právnickými a fyzickými osobami buď v listinnej podobe (v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona) alebo elektronickej podobe.

 

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov pre uchádzačov na prijatie za dobrovoľného strážcu poriadku. Na tento účel preukázania bezúhonnosti uchádzač poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o postup, akým obec získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa taxatívne ustanovujú dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na zápis do registra spoločenstiev a explicitne sa dopĺňa povinnosť príslušného správneho orgánu použiť predložené údaje na získanie výpisu z listu vlastníctva, resp. výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 5

Upravuje sa spôsob preukazovania bezúhonnosti a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

 

 

K Čl. XVII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti uchádzača na výkonného riaditeľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhuje sa aby uchádzač na pozíciu výkonného riaditeľa poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým stredisko získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o poskytnutie jednorázovej finančnej výpomoci predkladať obci ako prílohu žiadosti list vlastníctva alebo jeho kópiu. Ponecháva sa dokladovanie užívacieho práva k obydliu ak žiadateľ nie je vlastníkom obydlia.

 

K Čl. XIX

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa definuje dôveryhodnosť osoby, spôsob, akým sa preukazuje. Upravuje sa postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov ak sa jedná o občana Slovenskej republiky. Zároveň sa stanovuje postup dokladovania bezúhonnosti cudzincov.

 

K Čl. XX

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XXI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby správca poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby riaditeľ poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXIII

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

 

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 3

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Na tento účel poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby dokladovať výpis z obchodného registra.

 

 

K Čl. XXV

K bodu 1

Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXVI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Žiadateľ o udelenie licencie ako aj členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby žiadateľa poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVII

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť prikladať k žiadosti o osvedčenie na prevádzku verejného skladu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a doklad o vlastníctve nehnuteľnosti alebo osvedčenú kópiu listu vlastníctva prenajímateľa. Ponecháva povinnosť sa predloženie zmluvy o nájme verejného skladu, ak žiadateľ nie je vlastníkom.  

K bodu 2

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVIII

K bodu 1

V navrhovanej právnej úprave sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a živnostenský list prípadne výpis zo živnostenského registra, a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o vydanie oprávnenia na šľachtenie a plemenitbu.

K bodu 2

Navrhovaná znenie vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra, kópiu živnostenského listu ako aj doklad o vlastníctve vodnej plochy. Ponecháva sa povinnosť preukázať  nájomný vzťah kópiou nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom vodnej plochy.

 

K Čl. XXIX

Cieľom navrhovanej zmeny je úprava postupu preukázania bezúhonnosti osoby, ktorá žiada o prijatie do štátnej služby ako colník. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 6a.

 

K Čl. XXX

K bodu 1

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať vlastníctvo k nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.

K bodom 2 až 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín, producenta kompostu a žiadateľa o certifikáciu hnojiva predkladať Kontrolnému a skúšobnému ústavu k žiadosti výpis z obchodného registra a živnostenského registra.

 

K Čl. XXXII

K bodu 1,4 a 9

Určuje sa postup, akým Národná rada SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu získa výpis z registra trestov.

K bodom 2, 5 a 6

Ustanovuje sa podmienka bezúhonnosti pre právnické osoby, ktoré žiadajú o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej  služby, o registráciu retransmisie ako aj pre fyzické osoby, ktoré žiadajú o registráciu retransmisie.

K bodu 3,7 a 8

Zrušuje sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov k žiadostiam o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a k žiadosti o registráciu retransmisie.

V prípade cudzincov sa ponecháva povinnosť predložiť obdobný doklad ako je výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 36a.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

Čl. XXXIII

K bodom  1, 2, 6, 7 a 9 

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť predkladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 3, 4, 5 a 8

Cieľom právnej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov pre fyzické osoby a ich zástupcov, právnické osoby a členov ich štatutárneho orgánu. Tieto osoby poskytnú orgánu verejnej moci iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým sa získava výpis z registra trestov.

K bodu 10

Vypúšťa sa podmienka veku ;)

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z listu vlastníctva, ak je žiadateľ vlastníkom, resp. spoluvlastníkom priestoru.

 

K Čl. XXXIV

V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

 

K Čl. XXXV

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa ako obligatórnu náležitosť predkladať ministerstvu k žiadosti na vykonanie kvalifikačného kurzu výpis z obchodného registra, výpis živnostenského registra alebo výpis z obdobného registra a ponecháva sa dokladovanie obdobných dokladov, ak je osoba zapísaná v obdobnom registri v zahraničí.

 

K Čl. XXXVI

Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

 

K Čl. XXXVII

V navrhovanej zmene sa upravuje náležitosť prihlášky na funkciu hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra v prihláške uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým samosprávny kraj získava výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

 

K Čl. XXXVIII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov predkladať ministerstvu výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra ako jednu z obligatórnych náležitostí na získanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia.

 

K Čl. XXXIX

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

 

K Čl. XL

K bodom  1 až 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov a ustanovuje sa postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti cudzincov.

K bodu 4

Legislatívno-technické úpravy vo vnútorných odkazoch predpisu zohľadňujúce doplnenie odseku 16 v § 7.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť osôb predkladať výpis zo živnostenského registra, resp. výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou v § 38 ods. 3 sa spresňuje ustanovenie zákona z dôvodu plnenia úloh vyplývajúcich z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“). Z nariadenia vyplýva povinnosť centrálnym bankám Eurosystému zabezpečiť kontinuálny zber údajov o úveroch a kreditnom riziku; predmetným ustanovením sa zabezpečí plnenie úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú z nariadenia.

K bodu 7

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti prikladanej k žiadosti o poskytnutie údajov z registra.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí možnosť poskytovania údajov, ktoré sú predmetom nariadenia aj s inými centrálnymi bankami z iných členských štátov bez uzavretia dohody za podmienky, že tieto centrálne banky sú taktiež súčasťou kontinuálneho zberu údajov o registri a kreditnom riziku podľa nariadenia.

 

K Čl. XLI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa precizuje preukazovanie dôveryhodnosti cudzincov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti podľa § 55 ods. 1, § 55 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov formou predloženia kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu na účely overenia totožnosti.

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi uložiť výpis z obchodného registra v Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. XLII

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIII

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 36a a 36b.

 

K Čl. XLIV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej právnej úprave sa vypúšťa povinnosť inšpektora preukazovať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým Slovenská obchodná inšpekcia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XLV

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti.

 

K Čl. XLVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

 

K Čl. XLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje spôsob akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a.

 

K Čl. XLVIII

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti o povolenie podľa § 4 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť burzy predkladať výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. L

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzických osôb a právnických osôb. Tieto osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5b.

 

K Čl. LI

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností ako obligatórnych príloh k žiadosti o povolenie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 3 až 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

 

K Čl. LIII

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

 

K Čl. LIV

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LV

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazu 4.

 

K Čl. LVI

Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazom 4 a 4a.

 

K Čl. LVII

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

 

K Čl. LVIII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať odpisu registra trestov. Občan poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. LIX

K bodom 1 a 3

Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba,  právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. LX

K bodom 1, 2, 10, 16, 21, 23, 26, 27

Úpravy vnútorných odkazov v dôsledku zmien podľa novelizačných bodov 5, 13 a 20.

K bodom 3, 4, 8, 12, 13, 20, 24, 28

Navrhovaná zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa článku I tohto zákona. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravuje postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K bodom 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 17 až 19, 22, 24, 25

Vypúšťa sa povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

K bodu 29

Prechodné ustanovenie zohľadňujúce zmeny v zákone.

 

K bodu LXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť so žiadosťou výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Úpravy v terminológii zákona.

 

K Čl. LXII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov a právnické osoby so sídlom mimo územia SR preukazovať bezúhonnosť potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu ktorého je príslušníkom alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť predložiť výpis z obchodného registra.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti predložiť výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. LXIII

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzickej osoby. Upravuje sa postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa zohľadňuje oprávnenie subjektov na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Zavádza sa možnosť preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom využívaním informačného systému verejnej správy, ak preverujúca osoba má oprávnenie používať informačný systém verejnej správy.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú náležitosti bezpečnostného dotazníka podnikateľa - výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXIV

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 61ca.

 

K Čl. LXVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

 

K Čl. LXVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 7aa.

 

K Čl. LXVIII

K bodu 1

Z dôvodu právnej istoty a odstránenia pochybností v aplikačnej praxi sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa na poskytovanie dotácií nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ponecháva priestor, aby sa na poskytovanie dotácií vzťahoval správny poriadok, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým poskytovateľ dotácie získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXIX

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. LXX

K bodom 1, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXI

K bodom 1 a 6 až 8

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodom 2 až 4, 5 a 9

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť pre cudzincov a zahraničné právnické osoby obdobným potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace.  Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXII

K bodu 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodom 4 až 6

Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIII

K bodom 1, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov, zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIV

K bodom 1, 11, 17, 19, 23 a 25

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnym údajom zapisovaných do obchodného registra a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra. Táto povinnosť sa zachováva pri zahraničných osobách, ktoré sú naďalej povinné dokladovať obdobný výpis ako je výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 4, 7, 9, 10, 15, 17, 18, 21, 22 a 24

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Táto zmena sa netýka zahraničných osôb, ktoré sú povinné dokladovať bezúhonnosť obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z obchodného registra ako obligatórnej prílohy.

K bodu 6

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z listu vlastníctva ako obligatórnej prílohy.

K bodom 3, 8, 12, 16, 19 a 25

Legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré zohľadňujú vypustenie povinnosti dokladovania jednotlivých výpisov z príslušných zdrojových registrov.

K bodom 9, 13, 14, 20 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa ustanovuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.

 

K Čl. LXXV

K bodu 1

Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

K bodu 3

Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

 

K Čl. LXXVI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov.

K bodom 2, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 18a.

K bodu 4

Vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXXVII

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa nahrádza povinné dokladanie výpisu z registra trestov postupom na vyžiadanie výpisu z registra trestov predložením údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získava výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý však nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. LXXVIII

K bodu 1

Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax je potrebné doplniť právnu úpravu o vylúčenie opravného prostriedku proti príkazom vydaným podľa § 15b ods. 7 rovnako, ako je tomu v prípadoch obdobných príkazov.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra. zároveň navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci. Zároveň upravuje postup preukazovania bezúhonnosti cudzincov a občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť žiadateľa a prevádzkovateľa hazardnej hry prikladať ministerstvu k žiadosti alebo v prípade okolností podľa § 24 výpis z obchodného registra.

K bodu 5

Vypustením navrhovaného ustanovenia sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra nadácií alebo výpis z registra záujmových združení k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie.

 

K Čl. LXXIX

K bodom 1, 3 a 4

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť prikladania výpisu z obchodného registra, údajov zapisovaných a listín evidovaných v obchodnom registri.

 

K Čl. LXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov v novelizačnom bode 2.

 

K Čl. LXXXI

K bodom 1, 2, 5, 7 až 11

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a  orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  získa odpis registra trestov.

K bodom 3, 4 a 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 12

Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXII

K bodu 1

V navrhovanej úprave ustanovenia sa k návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia  vypúšťa povinnosť prikladania listov vlastníctva dotknutých pozemkov alebo ich výpisov ako povinnej prílohy. 

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti uchádzačov za členov lesnej stráže a členov lesnej stráže. Fyzická osoba poskytne správnemu orgánu iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXIII

K bodom 1 až 3 a 12

Navrhované zmeny ustanovení upravujú postup pri preukazovaní spoľahlivosti a postup pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K bodom 4 až 11

Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby dokladovať výpis zo živnostenského registra. Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby a právnickej osoby predkladať prehľad o svojich podnikateľských činnostiach a výpis z obchodného registra.

K bodu 13

Zmenou ustanovenia sa zavádza oznamovacia povinnosť zamestnanca pri zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie jeho spoľahlivosti.

K bodom 14 až 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 4 až 11.

 

K Čl. LXXXIV

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukazovania bezúhonnosti Slováka žijúceho v zahraničí. V žiadosti o vydanie osvedčenia na preukázanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10.

 

K Čl. LXXXV

K bodom 1 až 5, 8 a 9,

Účelom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti prekladať správnemu orgánu výpis z obchodného registra,  výpis zo živnostenského registra a výpis z katastra nehnuteľností ako povinnú prílohu k návrhom a žiadostiam. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 5, 7, 10 a 11

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov. Žiadateľ poskytne Štátnej kúpeľnej komisii iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Štátna kúpeľná komisia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVI

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXXXVII

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť postup preukázania bezúhonnosti a zároveň sa určiť postup, akým  sa získava výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť prikladať ako prílohu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. LXXXIX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmenou ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o členstvo v rade správcov a stanovuje spôsob akým Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky postupuje pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu.

 

K Čl. XC

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa mení spôsob preukazovania bezúhonnosti žiadateľa,  štatutárneho orgánu žiadateľa a cudzinca ako žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu 2 

Navrhovanou úpravou sa mení postup pri dokladaní výpisu z registra trestov. Možnosť účastníka konania požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov sa úpravou mení na povinnosť poskytnúť údaje, aby správny orgán mohol bezodkladne zaslať tieto údaje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a ustanovuje sa postup akým Štátna veterinárna a potravinová správa získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 123a..

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra ako obsahovej náležitosti oznámenia podľa § 39 ods. 8.

K bodu 4

V navrhovanej zmene sa vypúšťa povinnosť pripájať k žiadosti výpis z obchodného registra, živnostenského registra a výpisu z listu vlastníctva.

 

K Čl. XCII

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti a postup akým regionálny úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XCIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCIV

K bodu 1

Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a  na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

K bodu 5

Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

K bodu 6

Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

K bodu 7

Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

 

K čl. XCV  

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o vydanie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCVI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o typové schvaľovanie ES výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra. Ponecháva sa iba povinnosť prikladať k žiadosti výpis, ak je žiadateľ zapísaný v inej, obdobnej evidencii v štáte, v ktorom má sídlo.

 

K Čl. XCVII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo ich úradne osvedčené kópie.

 

K Čl. XCVIII

K bodom 1 až 3 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pripojiť k žiadosti o geologické oprávnenie výpis z registra trestov fyzických osôb, ich zástupcov, právnických osôb a členov štatutárneho orgánu právnických osôb, teda tých osôb, ktoré sú žiadateľmi o geologické oprávnenie. Zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si ministerstvo vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincom, a to dokladovaním výpisu z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého sú príslušníkom. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zrušuje povinnosť prikladať k žiadosti o odplatný prevod výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

 

K Čl. XCIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje možnosť získať výpis z registra aj elektronickou formou na Ústrednom portáli verejnej správy. Uvedená možnosť bola sprístupnená na základe osobitného zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena ustanovenia bude mať pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže využitím informačného systému verejnej správy.

K bodu 2

V súvislosti s konaniami registrového úradu je ustanovenie potrebné doplniť aj o konanie podľa osobitného predpisu požadovaného legislatívou EÚ - čl. 13 nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce v platnom znení.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby a zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si registrový úrad vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom, vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého sú občanom.

 

K Čl. C   

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti zakladateľa komoditnej burzy, osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára. Tieto osoby poskytnú v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov.

K bodu 3

Upravujú sa podrobnosti o postupe pri vyžiadaní výpisu z registra trestov..

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť komoditnej burzy predkladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

 

K Čl. CI    

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa ustanovuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 2

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov ako povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K bodu 5

Navrhovaná úprava upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov kandidátov na členov správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

K bodu 2, 6, 9

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 3, 7 a 10

Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

K bodu 5

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava.

 

K Čl. CIV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti. Osoba navrhnutá za člena rady poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovuje bezúhonnosť ako ďalší predpoklad na zvolenie fyzickej osoby na výkon funkcie riaditeľa fondu.

K bodu 3 a 6

Upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladať výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 4.

 

K Čl. CVI

K bodu 1

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

 

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Ministerstvu sa poskytujú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CVIII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa v ustanovení ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný. Zavádza sa povinnosť označiť úradný register, v ktorom je žiadateľ zapísaný.

K bodom 2 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov pre občanov Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIX

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o registráciu prikladať k žiadosti výpis z listu vlastníctva a ponecháva sa iba upravené ustanovenie o prikladaní nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

 

K Čl. CX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vo vnútorných odkazoch v predpise v nadväznosti na zmeny vykonané v predošlom novelizačnom bode

 

K Čl. CXI

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z listu vlastníctva ministerstvu.

 

K Čl. CXII  

K bodom 1 až 5, 8, 10, 11, 13, 14, 18 až 23 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním a zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov.

K bodom 6, 7, 9, 12, 15 až 17

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010,  ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES má európsky orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES („smernica PDS2“) sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia na základe ktorých je európsky orgán pre bankovníctvo oprávnený na vydanie usmernení pre oblasť platobných služieb. Na aplikáciu usmernení európskeho dohľadu pre bankovníctvo sa práve navrhovanou zmenou vytvorí spôsob (prostriedok), na základe ktorého bude možné tieto usmernenia  európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo preberať  do Slovenského právneho poriadku, okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo.

K bodom 24 a 25

Cieľom uvedených úprav je zosúladenie spracúvania osobných údajov vyplývajúceho poskytovateľovi platobných služieb (bez potreby bez súhlasu dotknutej osoby) v zmysle výnimky podľa ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., čomu zodpovedalo aj prezentované vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov.

 

K Čl. CXIII

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXIV

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre občanov iných členských štátov preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom.

 

K Čl. CXV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je zrušenie povinnosti pre fyzické osoby, ak sú zapísané v obchodnom registri a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o licenciu výpis z obchodného registra. Zároveň vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a upravuje sa dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.  Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti občana iného členského štátu Európskej únie výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CXVI

K bodom 1 až 3

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra a živnostenského registra prípadne obdobného úradného registra. Povinnosť dokladovania výpisov sa nahrádza označením úradného registra, v ktorom je zapísaný.

K bodom 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa ponecháva povinnosť dokladovať zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenskú zmluvu v prípade ak je spoločnosť založená ale ešte nie je zapísaná v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

K bodom 3 až 6

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

 

K Čl. CXVIII

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb predkladať výpisy z verejných registrov, akými sú obchodný register a živnostenský register a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci..

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K bodu 4

Rozšírenie zákona o § 6a o poskytovaní dotácii je vyvolané zmenou uplatňovania postupov pri overovaní plnenia podmienok na získanie dotácie. Tým, že MK SR sa bude oboznamovať s údajmi potrebnými na vyžiadanie si informácii potrebných na ich overenie a osobnými údajmi, je potrebné zaviesť túto možnosť do predmetného zákona. Prijatá smernica EK o GDPR stanovuje, že oboznamovať sa s osobnými údajmi môže ústredný orgán štátnej správy iba pre potreby zákonom stanovených konaní a v zmysle zákona. Tým, že dochádza k rozšíreniu informácii, ktoré si MK SR musí v zmysle nového znenia zákona vyžiadať je potrebné upraviť oprávnenie samotného ministerstva spracovávať osobné údaje žiadateľov dotácií.

 

K Čl. CXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladovať výpis z katastra nehnuteľností. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, čestné vyhlásenie žiadateľa a písomný súhlas vlastníkov nehnuteľnosti ak žiadateľ nie je vlastník nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb predkladať výpis zo živnostenského registra , výpis z obchodného registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa vypúšťa povinnosť priložiť k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra a list vlastníctva. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti ak žiadateľom nie je vlastník nehnuteľnosti.

K bodu 5

Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXII

K bodu 1

Gramatická úprava.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

K bodu 3 a 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 4

Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

 

K Čl. CXXIII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXIV

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie list vlastníctva. Ponecháva sa povinnosť predkladať k žiadosti o poskytnutie dotácie zmluvu o nájme nehnuteľnosti alebo zmluva o výpožičke nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXV

K bodom 1 až 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov prikladať k žiadostiam ako povinné prílohy výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich kópie.

 

K Čl. CXXVI

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kontaktnej osoby. Navrhuje sa aby kontaktná osoba poskytla údaje potrebné na vyžiadanie  výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXVII

K bodom 1 až 3, 5 až 7

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre depozitára, vedúceho zamestnanca depozitára alebo žiadateľa predkladať ako povinnú prílohu k žiadosti o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby povinné osoby v žiadosti poskytli iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa spôsob vyžiadania výpisu. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť pre správcovskú spoločnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodu 8

Ruší sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXXVIII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie  tohto výpisu.

 

K Čl. CXXIX

K bodom 1 až 4 a 7

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 5, 6 a 8

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

 

K Čl. CXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov členov výberovej komisie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K bodu 3

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXXXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

V navrhovanej zmene sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako náležitosť k žiadostiam a oznámeniam. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať svoju bezúhonnosť poskytli pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov iba údaje.

V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo rovnocenného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4

Zmena navrhovaného ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť predkladať výpis z obchodného registra spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

 

K Čl. CXXXII

K bodom 1 , 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov

K bodu 2 a 5

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o zápis do registra zberateľov a zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby osoby. ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli na tento účel údaje potrebné na vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre žiadateľa o autorizáciu prípravku na ochranu rastlín dokladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného a výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava

 

K Čl. CXXXIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXV

K bodom 1, 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca predkladať výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.  

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre prevádzkovateľa cestnej dopravy preukazovať finančnú spoľahlivosť podniku dokladaním výpisu z obchodného registra.

 

K Čl. CXXXVI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

 

K Čl. CXXXVII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o vydanie povolenia na prenos elektriny. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXVIII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena má za cieľ zrušiť povinnosť predkladať výpis z registra trestov spolu so žiadosťou a upraviť postup preukazovania bezúhonnosti členov rady, riaditeľa a členov dozornej rady Fondu na podporu vzdelávania. Navrhuje sa, aby tieto osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

 

K Čl. CXXXIX

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXL

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť dokladať ako prílohu k žiadosti o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. CXLI

K bodom 1, 3, 6, 7 a 8

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať ako prílohu k žiadosti výpisy z obchodného, živnostenského registra alebo registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 2 a 4 

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti list vlastníctva.

K bodu 9

Navrhovaným znením sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. 

 

K Čl. CXLIII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie licencie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich osvedčené kópie.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov a zároveň upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov.

 

K Čl. CXLIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXLV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Regulačného úradu a kandidátov na funkciu predsedu Dopravného úradu. Tieto osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLVI

K bodom 1, 3 až 5

V navrhovanom znení sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov. V žiadosti sa poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa ruší povinnosť pre žiadateľa o udelenie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Na účely vyžiadania výpisu z registra trestov poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXLVIII

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLIX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a spôsob, akým  komora získa výpis z registra trestov. 

 

K Čl. CL

K bodom 1, 2, 4 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

K bodu 3

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti  prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLI

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLII  

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie a doklady na účely preverenia totožnosti. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií prípadne Národná banka získa výpis z registra trestov. Zavádzajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 22ba a 22bb.

 

K Čl. CLIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť pre poisťovne, zahraničné poisťovne, zaisťovne alebo zahraničné zaisťovne predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 3 a 5

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Fyzické osoby poskytnú pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 4

Vypustenie povinnosti dokladovania bezúhonnosti fyzickej osoby výpisom z registra trestov.

 

K Čl. CLIV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

 

K Čl. CLV

K bodom 1 až 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť žiadateľa predkladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 122a.

 

K Čl. CLVI

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť fyzickej osoby predkladať národnej rade výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného registra ako aj úradne osvedčené odpisy živnostenského oprávnenia.

 

K Čl. CLVIII

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vo výberovom a prijímacom konaní a zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. CLIX

Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

 

K Čl. CLX

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 3, 4 a 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. CLXI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií alebo štatutárny orgán správcu získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a.

 

K Čl. CLXII

K bodom 1, 2, 3 a 4

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť osoby predkladať výpis z registra trestov. Osoba na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým personálny úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 5, 6 a 8

Úprava ustanovení v nadväznosti na zmeny, ktoré nastali úpravami v novelizačnom článku 3.

K bodu 7

Navrhovaná zmena rozširuje údaje, ktoré sa evidujú v osobnom spise vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIII

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIV

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

 

K čl. CLXV

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o zápis do registra fyzických osôb. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov

 

K Čl. CLXVI

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou  výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CLXVII

K bodu 1

Navrhovaná ustanovenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti členov rady. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov. V prípade členov rady pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené pri článku I.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do štátnej služby. Zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa výpis z registra trestov. V prípade uchádzača o štátnu službu pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov.

 

K Čl. CLXVIII

K bodom 1, 2 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti predkladať výpis z registra trestov a úprava postupu preukazovania bezúhonnosti žiadateľov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLXIX

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť navrhuje od 1. júla 2018.

 

Bratislava 21. február 2018

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Pellegrini v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 162/2018, dátum vydania: 14.06.2018

A. Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek, Martin Glváč, Ľubomír Petrák, Vladimír Faič, Miroslav Číž a Eva Smolíková predkladá na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Cieľom navrhovanej úpravy je zavedenie stabilnej, systémovej a vyvážanej podpory umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít študentov verejných vysokých škôl, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti a svojho poslania realizujú tvorivú umeleckú činnosť. V súčasnosti ide o Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a Akadémiu umení v Banskej Bystrici.
Dotačná forma takejto podpory založená na selektívnom princípe zároveň prináša prirodzenú kvalitatívnu súťaž medzi jednotlivými projektmi študentov v rámci ich štúdia akreditovaných umeleckých študijných programov v študijných odboroch ako výtvarné umenie, dizajn, hudobné umenie, divadelné umenie, tanečné umenie, filmové umenie a multimédiá.
Napriek skutočnosti, že študentské projekty je dnes možné podporiť aj prostredníctvom Audiovizuálneho fondu, resp. Fondu na podporu umenia, chýba osobitná samostatná platforma dotačnej podpory takýchto projektov. Nakoľko zriadením a prevádzkou umeleckých verejných vysokých škôl štát realizuje verejný záujem na takomto type vysokoškolského vzdelávania, ako bezprostredne potrebné sa javí aj štátom garantované zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na realizáciu umeleckých aktivít študentov, ktorá je nevyhnutná pre ich vzdelávanie a osobnostný umelecký rozvoj. Z tohto dôvodu je dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) najvhodnejšou platformou na realizáciu uvedeného zámeru. Žiadateľmi o dotácie budú priamo umelecké verejné vysoké školy.
Predkladaný návrh zákona zakladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý bude hradený v rámci schválených limitov z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne ďalšie vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť nový (ďalší) účel poskytnutia dotácií ministerstvom tak, aby ministerstvo mohlo v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu aj na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť. Z hľadiska aktuálneho právneho stavu ide o Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a Akadémiu umení v Banskej Bystrici.
Pri predmetných aktivitách bude vždy žiadateľom o poskytnutie dotácie daná verejná vysoká škola, pričom realizátorom týchto aktivít budú predovšetkým jej študenti v rámci svojich vzdelávacích aktivít.
K bodu 2

V nadväznosti na nový účel poskytovania dotácií sa vymedzuje žiadateľ o takúto dotáciu ako verejná vysoká škola, ktorá poskytuje vzdelávanie v akreditovanom umeleckom študijnom programe, najmä v umeleckých študijných odboroch výtvarné umenie, dizajn, hudobné umenie, divadelné umenie, tanečné umenie, filmové umenie a multimédiá.
Zároveň sa navrhuje zavedenie zákonnej garancie finančného krytia novej podporovanej oblasti tak, aby bol vytvorený stabilný a vyvážený systém dotačnej podpory. Na poskytnutie dotácií na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť, ministerstvo v rámci svojich schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte vyhradí každoročne najmenej 800 000 eur. Predmetná navrhovaná suma je odvodená od súčtu predpokladaných výdavkov pre jednu fakultu v sume 100 000 eur a pre Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ktorá sa vnútorne nečlení na fakulty, v úhrnnej sume 200 000 eur. Skutočné ročné čerpanie alokovaných finančných prostriedkov bude samozrejme závislé od konkrétneho počtu predložených projektov jednotlivými školami a ich finančnou náročnosťou v spojení so schválenými dotáciami.
K bodu 3

Na posudzovanie a hodnotenie žiadostí o poskytnutie dotácie na aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť, ministerstvo zriadi osobitnú odbornú komisiu, ktorá bude mať aspoň päť členov, pričom aspoň traja jej členovia budú zástupcami dotknutých umeleckých verejných vysokých škôl.
K čl. II

Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. januára 2019.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek, Martin Glváč, Ľubomír Petrák, Vladimír Faič, Miroslav Číž a Eva Smolíková.
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Dušan Jarjabek, Martin Glváč, Ľubomír Petrák, Vladimír Faič, Miroslav Číž, Eva Smolíková
 Materiál nelegislatívnej povahy
x Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu
 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK
Materiál nebol predmetom PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Materiál nebol predmetom MPK

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Materiál nebol predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky

2. Definícia problému
Chýbajúca osobitná, samostatná a zákonom garantovaná platforma dotačnej podpory umeleckých a kultúrnych projektov a aktivít študentov umeleckých verejných vysokých škôl na projektovej báze.

3. Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej úpravy je zavedenie stabilnej, systémovej a vyvážanej podpory umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít študentov verejných vysokých škôl, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti a svojho poslania realizujú tvorivú umeleckú činnosť.
Výsledným stavom bude rozšírenie dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o podporu aktivít v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola, medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť.

4. Dotknuté subjekty
Verejné vysoké školy, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti a svojho poslania realizujú tvorivú umeleckú činnosť, konkrétne: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a Akadémia umení v Banskej Bystrici a ich študenti.

5. Alternatívne riešenia - nepredkladajú sa

6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? x Áno  Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 Pozitívne
 Žiadne
x Negatívne

- z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
x Áno
 Nie
 Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

- z toho vplyvy na MSP
 Áno
x Nie
 Čiastočne

Sociálne vplyvy
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
 Pozitívne
x Žiadne
 Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa
dusan.jarjabek@nrsr.sk

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Materiál nebol predmetom PPK.

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Navrhované zmeny v zákone č. 251/2012 Z. z. reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie k transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. V návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona tiež komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie definície distribučnej sústavy o slovné spojenie elektronické komunikačné siete, čím sa majú odstrániť výkladové nejasnosti v súvislosti s tým, čo sa považuje za telekomunikačné zariadenie. Explicitným doplnením pojmu elektronické komunikačné siete bude zrejmé, že za funkčnú súčasť distribučnej sústavy sa majú považovať ako aktívne, tak aj pasívne prvky telekomunikačných zariadení t.j. aj pasívne optické a metalické vedenia, a to za predpokladu, že tieto slúžia na účely prevádzkovania distribučnej sústavy. Uvedené navyše plne korešponduje s ustanovením § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným predpisom.
K bodu 2
Navrhuje sa doplniť definície nových pojmov v oblasti elektromobility. Predmetné pojmy predstavujú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zadefinovanie pojmov v oblasti elektromobility na účely zákona č. 251/2012 Z. z. bolo potrebné v súvislosti s rozšírením negatívneho vymedzenia podnikania v energetike o činnosť prevádzkovania nabíjacích staníc.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava. Do definície plynárenského zariadenia sa dopĺňa zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu.
K bodu 4
Navrhuje sa oprava nepresnosti v doterajšom znení zákona, keďže § 4 ods. 1 neupravuje cenu za jednotku dodanej elektriny a plynu.
K bodu 5
Pre vylúčenie pochybností týkajúcich sa zákonných povinností pri prevádzkovaní nabíjacej stanice a vytvorenie potrebného právneho rámca sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že prevádzkovanie nabíjacích staníc sa nepovažuje za podnikanie v energetike a na túto činnosť sa nevyžaduje oprávnenie na podnikanie v energetike.
K bodu 6
Nakoľko je pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhnutné disponovať informáciami o subjektoch, ktoré prevádzkujú verejne prístupné nabíjacie stanice, tieto subjekty majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti. Zároveň sa táto oznamovacia povinnosť vypúšťa pre výrobcov elektriny v malom zdroji.
K bodu 7
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.

K bodu 8
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje zmena lehoty na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu.
K bodom 9 až 11
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.
K bodu 12
Spresnenie druhej vety súčasného § 15 ods. 7 a zosúladenie ustanovenia s vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
K bodu 13
Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 sa navrhuje za účelom zosúladenia súčasného znenia s potrebami organizátora krátkodobého trhu s elektrinou pre výkon jeho činností podľa § 37 ods. 4. Aktuálne znenie ustanovenia § 15 ods. 9 neupravuje poskytovanie údajov pre niektoré činnosti vykonávané organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (správa a zber nameraných údajov a centrálna fakturácia). Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 odstraňuje tento nedostatok, keď nahrádza doterajší nepostačujúci výpočet údajov údajmi potrebnými pre výkon činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, poskytovanými podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, pričom medzi poskytovateľov údajov pridáva aj prevádzkovateľov priamych vedení a výrobcov elektriny. V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje doplnenie povinnosti pre účastníkov trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvu o poskytovaní údajov s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, na základe ktorej budú tieto údaje poskytované.
K bodu 14
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov na trhu s elektrinou a trhu s plynom, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Navrhovaná úprava je v prospech všetkých účastníkov trhu. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete majú právo zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania sústavy alebo siete do svojho prevádzkového poriadku. Doterajšia právna úprava cez prechodné ustanovenie § 45 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. z roku 2012 je už nedostatočná a prekonaná praxou, nakoľko neupravuje možnosť pravidelnej aktualizácie vzorových prevádzkových poriadkov vydaných v roku 2013.
K bodu 15
Všeobecne:
Pre prevádzku elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je v poslednom období charakteristické časté neplnenie kritérií (N-1) a v určitých časových obdobiach dokonca preťažovanie vedení, čo vytvára riziko jej rozpadu. Súčasná právna úprava neposkytuje dostatočnú legislatívnu oporu na vykonávanie činností, ktorých cieľom je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy a je potrebné jej spresnenie. Zároveň v Slovenskej republike absentuje vykonávanie praktických skúšok opatrení a postupov určených na zabránenie alebo zmiernenie hroziaceho stavu núdze v elektroenergetike. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozpadu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je potrebné presne definovať práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a rozsah ich zodpovednosti, pretože akékoľvek neočakávané poruchy v sústave môžu mať značné hospodárske dôsledky. Z

uvedených dôvodov návrh novely komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.
K § 20 ods. 1:
Navrhovaná právna úprava v porovnaní s doterajšou úpravou spresňuje, čo sa rozumie stavom núdze v elektroenergetike a čím je tento stav spôsobovaný.
K § 20 ods. 2:
Zavádza sa nová definícia predchádzania stavu núdze v elektoenergetike. Pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy a distribučných sústav oprávnení prijímať opatrenia, ktorých cieľom je zabránenie hroziacemu stavu núdze. Takéto opatrenia majú dopad na účastníkov trhu s elektrinou a títo sú povinní predmetné opatrenia znášať.
K § 20 ods. 3 a 6:
Navrhuje sa zákonná úprava skúšky stavu núdze v elektroenergetike. Skúšky stavu núdze sa v Slovenskej republike nevykonávajú, pričom ide o veľmi dôležitú súčasť bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy. Podobná previerka v Českej republike odhalila množstvo nedostatkov, ktoré by v prípade vzniku stavu núdze v elektroenergetike mohli viesť až k rozpadu sústavy. Na základe doterajšej úpravy boli prijaté pravidlá pre postupy ochrany a obnovy sústavy na vymedzenom území, ktoré vychádzajú z vykonaných výpočtov. Je však nevyhnutné niektoré postupy odskúšať aj prakticky v reálnej prevádzke a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu skúšok stavu núdze a overenie súboru opatrení a postupov uplatňovaných pri stave núdze v elektroenergetike alebo pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike, ktorými možno predísť stavom spôsobujúcim škody veľkého rozsahu. Kompetencia vykonať skúšku stavu núdze sa zveruje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy. Počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike je možné realizovať všetky obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike a opatrenia zamerané na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike, pričom počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike sa neuplatňujú štandardy kvality a vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny sa uskutočňuje v rozsahu podľa pravidiel trhu. Účastníkom trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri skúške stavu núdze v elektroenergetike a príprave na túto skúšku potrebnú súčinnosť a dodržiavať pokyny prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu realizácie opatrení a postupov a plnenia pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri skúškach skúške stavu núdze v elektroenergetike je vylúčené. Oprávnenosť nákladov vynaložených na vykonanie skúšok stavu núdze v elektroenergetike zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.
K § 20 ods. 4 a 8:
Definuje sa, ktoré opatrenia sa považujú za obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike, teda opatrenia realizované v sústave pri stave núdze v elektroenergetike, pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike alebo pri skúške stavu núdze v elektroenergetike. Tieto opatrenia sú realizované jednak automaticky aktiváciou technických zariadení, ale tiež prostredníctvom postupov a pokynov dispečingov. Spôsob ich realizácie ustanoví vykonávací právny predpis. Prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučných sústav sa ukladá povinnosť postupovať pri prijímaní obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike tak, aby v čo najmenšej možnej miere obmedzili zariadenia verejnoprospešných služieb a odberateľov elektriny v domácnosti. Vykonávací právny predpis zároveň určí, ktorým subjektom nemožno prerušiť alebo obmedziť dodávku elektriny vôbec.
K § 20 ods. 5:
Vzhľadom na nevyhnutnosť bezprostredne reagovať na vznik stavu núdze v elektroenergetike upravujú sa podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze v elektroenergetike, pričom povinnosť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike po posúdení dôsledkov jeho vzniku vyhlasuje a odvoláva na vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Túto povinnosť má prevádzkovateľ prenosovej sústavy pred prijatím obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike, s výnimkou situácie, ak hrozí rozpad sústavy alebo k rozpadu sústavy už došlo. Uvedená úprava je potrebná, pretože podmienky stavu núdze v elektroenergetike môžu nastať aj spontánne vo veľmi krátkom čase, ktorý neumožňuje dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy stav núdze v elektroenergetike vyhlásiť pred prijatím nevyhnutných opatrení na ochranu a obnovu sústavy. V tomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený vyhlásiť ustanoveným spôsobom stav núdze v elektroenergetike dodatočne. Všetky právne dôsledky súvisiace s vyhlásením stavu núdze v elektroenergetike sa v takomto prípade budú vzťahovať k okamihu, v ktorom stav núdze nastal a ktorý bol určený prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má zároveň aj kompetenciu odvolať stav núdze v elektroenergetike.
K § 20 ods. 7:
V nadväznosti na kompetenciu prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyhlasovať a odvolávať stav núdze v elektroenergetike sa mu ukladá aj kompetencia vyhlasovať a odvolávať obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri stave núdze. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má najlepší prehľad o potrebe vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na časti vymedzeného územia, tieto vyhlasuje a odvoláva prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V prípade vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na základe žiadosti, pri ktorej neboli splnené podmienky na ich vyhlásenie, sa ustanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za spôsobenú škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že v sústave je často potrebné riešiť situácie, ktoré by mohli viesť k stavu núdze v elektroenergetike, pričom podstatným pri riešení takýchto situácií je najmä rýchlosť reakcie, či situácie, ktoré sa týkajú len vymedzeného okruhu účastníkov, ustanovuje sa výnimka, podľa ktorej sa obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike a skúške stavu núdze nevyhlasujú. Takéto opatrenia sa však musia oznámiť dotknutým účastníkom trhu s elektrinou najneskôr do jednej hodiny po ich prijatí.
K § 20 ods. 9:
Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike sa ustanovuje povinnosť pre účastníkov trhu s elektrinou podrobiť sa týmto obmedzujúcim opatreniam, ako aj opatreniam zameraným na odstránenie stavu núdze. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre odberateľa elektriny, ktorý je v predmetnom čase galvanicky pripojený do sústavy mimo územia Slovenskej republiky (ostrovy zásobované zo sústav mimo územia Slovenskej republiky), keďže v tomto čase je odberateľ elektriny povinný sa riadiť podmienkami prevádzky takejto sústavy. Každý účastník je nielen povinný podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike, ale v prípade vyhlásenia stavu núdze je povinný sa podieľať aj na odstránení príčin a dôsledkov stavu núdze v elektroenergetike a na obnove dodávok elektriny.

K § 20 ods. 10:
V porovnaní s doterajšou úpravou sa dopĺňa právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy požadovať náhradu škody spôsobenej na časti vymedzeného územia. Predmetným ustanovením sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu s elektrinou nahradiť škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a v prípade časti vymedzeného územia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nedodržaním obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike po ich vyhlásení alebo oznámení. V prípade porušenia povinnosti účastníka trhu s elektrinou podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike môže na strane prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľov distribučných sústav dôjsť ku škodám na technických zariadeniach alebo iným súvisiacim škodám. Keďže zabezpečenie zvládnutia stavu núdze v elektroenergetike, ako aj hrozby stavu núdze v elektroenergetike je verejným záujmom, je potrebné explicitne ustanoviť zodpovednosť za škodu spôsobenú účastníkmi trhu s elektrinou.
K § 20 ods. 11:
Stav bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy je možné zabezpečiť len úpravou zariadení účastníkov trhu s elektrinou pripojených do sústavy v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V budúcnosti je navyše potrebné predpokladať, že na základe výsledkov vykonaných skúšok stavu núdze v elektroenergetike bude potrebné upraviť tieto technické požiadavky. Z uvedených dôvodov je potrebné ustanoviť povinnosť účastníkov trhu s elektrinou zabezpečiť úpravu svojich zariadení v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami. Táto povinnosť sa bude vzťahovať nielen na nové, ale aj na existujúce zariadenia účastníkov trhu s elektrinou, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť sústavy. Oprávnenosť nákladov vynaložených na úpravu zariadení regulovaných subjektov zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.
K § 20 ods. 12:
Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je za ustanovených podmienok vylúčené. Realizáciou obmedzujúcich opatrení dochádza k odvráteniu škody alebo zmenšeniu jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto mimoriadne okolnosti môžu spôsobiť mimoriadne závažné dôsledky v sústave, je potrebné vylúčiť zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzujúcimi opatreniami v elektroenergetike realizovanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je vylúčené aj vtedy, ak došlo k odpojeniu zariadenia užívateľa sústavy v dôsledku činnosti technických prostriedkov zabezpečujúcich automatické odpájanie zariadení od sústavy. Pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky sústavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny počas obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike riešilo v pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.
K bodu 16
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby príslušní účastníci trhu s plynom už v čase predkladania návrhu spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu informovali ministerstvo o už uzavretých zmluvách o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom alebo o zámere splniť povinnosť zabezpečenia uzatvorením zmluvy o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom.

K bodom 17 a 18
Kapacita pripojenia sa stanovuje v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy, rovnako ako aj technické dimenzovanie pripojenia. Oba tieto pojmy predstavujú technický parameter popísaný v Technických podmienkach prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy spoločnosti SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmluve o prístupe do prenosovej sústavy sa stanovuje rezervovaná kapacita. Navrhuje sa v tomto zmysle zosúladiť a upraviť súvisiace ustanovenia zákona o energetike. Cieľom je odstránenie pochybností účastníkov trhu v procese zosúlaďovania existujúcich zmlúv o pripojení s užívateľmi prenosovej sústavy so sieťovými predpismi v oblasti pripájania do sústav, v tomto prípade s nariadením Komisie 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy.
K bodu 19
V súvislosti s úpravou § 15 ods. 9 sa navrhuje doplniť do § 26 nový odsek 15, v ktorom sa zadefinuje zmluva o poskytovaní údajov, na základe ktorej budú účastníci trhu s elektrinou poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 20
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením nového odseku 15 do § 26.
K bodu 21
Navrhovaná úprava odkazuje na právnu úpravu používania redispečingu a protiobchodu, na ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený v súlade s priamo aplikovateľným právnym predpisom Európskej únie.
K bodu 22
Požaduje sa, aby boli plány rozvoja prenosovej sústavy predkladané jednotlivým orgánom zosúladené a jednotné. Ak nedôjde k požadovanej zmene termínu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude musieť spracovávať viaceré rozvojové dokumenty, ktoré nebudú navzájom zosúladené a navyše môžu byť v rozpore s desaťročným plánom ENTSO-E. K aprílu kalendárneho roka sú už k dispozícii aj predbežné údaje o spotrebe a výrobe za predchádzajúci kalendárny rok a tiež je ukončené schvaľovanie investičného plánu prevádzkovateľa prenosovej sústavy (k 30. novembru je proces schvaľovania investičného plánu len na svojom začiatku). TYNDP ENTSO-E má periodicitu tiež každý druhý rok a niektorí prevádzkovatelia prenosových sústav v Európe už túto periodicitu TYNDP ENTSO-E aplikujú na svoje národné desaťročné plány.
K bodu 23
Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí plný súlad so smernicou 2009/72/ES.
K bodu 24
Spresňuje sa znenie ustanovenia v súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike.
K bodu 25
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 31, ktorou sa upravuje povinnosť prevádzkovateľov distribučných sústav poskytovať údaje o meraní elektriny aj dodávateľom so spresnením označenia tohto dodávateľa a rovnako spresnenie, ktoré informácie je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný poskytnúť pre jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou (t.j. ktoré informácie poskytuje pre dodávateľa a ktoré pre OKTE).

K bodu 26
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.
K bodu 27
Dôvodom je potreba zosúladenia obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom podľa § 90 písm. d). Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov.
K bodu 28
Cieľom úpravy je upraviť vzťah medzi novým subjektom (nabíjacia stanica) a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Súčasne navrhovaná úprava umožní lepšie technické dimenzovanie sústavy, ako i inštalácie príslušného určeného meradla.
K bodu 29
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.
K bodu 30
Navrhuje sa upraviť znenie §43 ods. 10 písm. b), nakoľko v súčasnosti platnom znení zákona nie je taxatívne zakázaná výstavba stavieb, konštrukcii a skládok v ochrannom pásme elektrickej stanice s vonkajším vyhotovením.
K bodu 31
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že prepravnú kapacitu je možné rezervovať oddelene na vstupnom bode do prepravnej siete alebo na výstupnom bode z prepravnej siete.

K bodu 32
Legislatívno-technická úprava. Prevádzkovateľ zásobníka poskytuje užívateľom zásobníka prerušiteľnú uskladňovaciu kapacitu.
K bodu 33
Legislatívno-technická úprava. Zabezpečuje sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005.
K bodu 34
Navrhuje sa spresnenie účastníkov trhu s plynom, ktorým prevádzkovateľ prepravnej siete umožňuje prístup k meradlu.
K bodu 35
V záujme zachovania fungovania trhu s plynom a jasného vymedzenia jednotlivých úloh a funkcií t.j. prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky plynu sa navrhuje jednoznačné definovanie predpokladov pre pripájanie účastníkov trhu s plynom do prepravnej siete a zachovanie základnej úlohy prepravnej siete na vymedzenom území.
Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území poskytuje vyjadrenie, či žiadateľa o pripojenie do prepravnej siete je možné pripojiť do distribučnej siete, pričom sa vyjadruje k ustanoveným dôvodom.
K bodu 36
Zjednocujú sa zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.
K bodu 37
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že schválenie investícií do prepravnej siete úradom je podľa ustanovení smernice 2009/73/ES potrebné bez ohľadu na to, ktorý z možných prístupov k uskutočneniu investície sa použije.
K bodu 38
Navrhuje sa špecifikovať povinnosť prevádzkovateľov distribučných sietí poskytovať informácie o distribuovanom plyne aj v energetických jednotkách. Zároveň sa navrhuje, že podrobnosti o použití údajov v objemových a energetických jednotkách by mal ustanovovať vykonávací predpis aj v prípade prevádzkovateľov distribučných sietí. Na aplikáciu navrhovaných ustanovení je potrebná novelizácia vykonávacieho predpisu (vyhláška MH SR č. 269/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového). Zabezpečí sa ňou zjednotenie prepočtov medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a dodávateľmi. Vzhľadom na administratívnu náročnosť v súvislosti s nutnou úpravou IT systémov účastníkov trhu s plynom sa navrhuje odloženie účinnosti týchto ustanovení na 1. január 2019.

K bodu 39
Navrhuje sa, aby dodávatelia mohli určovať spotrebu plynu medzi dvoma termínmi zisťovania stavu meradla na základe typového diagramu, ktorý zverejní prevádzkovateľ siete. Takýto postup je flexibilnejší, je v prospech odberateľa a už teraz funguje v rámci dodávky elektriny. Navrhuje sa teda zosúladiť ustanovenia týkajúce sa merania a vyhodnocovania dodávky plynu s podmienkami platnými v dodávke elektriny. Ustanovením sa spresňuje označenie dodávateľa, ktorému sa oznamuje určený typový diagram, rovnako aj spôsob a lehota na oznámenie typového diagramu.
K bodu 40
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.
K bodu 41
Navrhuje sa zosúladenie znenia zákona s potrebami aplikačnej praxe. Prevádzkovateľ zásobníka má na svojom webovom sídle zverejnené obchodné podmienky prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu nepretržite, teda nielen k 31. októbru. Zároveň zmeny príslušných obchodných podmienok realizuje prevádzkovateľ zásobníka aj v iných termínoch počas roka, po konzultácii s účastníkmi trhu s plynom a na základe schválenia úradu. Určuje sa hraničný termín ich zverejnenia vzhľadom k nadobudnutiu ich účinnosti.
K bodu 42
Prevádzkovateľ zásobníka v súčasnosti predkladá informácie týkajúce sa rozvoja uskladňovacej kapacity nielen podľa zákona o energetike na obdobie piatich rokov, ale aj podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1113/2014, avšak na obdobie troch rokov. Zároveň prevádzkovateľ zásobníka každoročne zasiela informácie o rozvoji uskladňovacej kapacity prevádzkovateľovi prepravnej siete za účelom vypracovania desaťročného plánu rozvoja siete, pričom tento dokument je následne aj verejne dostupný. V súvislosti s cieľom znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia.
K bodu 43
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 44
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.
K bodom 45 až 51
Úpravou sa precizuje transpozícia článku 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES.
K bodu 52
Navrhuje sa ustanovenie povinnosti prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Táto povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete je pri odberateľoch plynu mimo domácností stanovená k 31. decembru.
Navrhuje sa, aby mohol byť použitý aj stav počítadla určeného meradla nahlásený odberateľom plynu a odsúhlasený prevádzkovateľom distribučnej siete. Vzájomným odsúhlasením by malo byť zabezpečené, že nahlásený stav bude zodpovedať spotrebe. Takýto postup je už v súčasnosti v praxi používaný. Ustanovuje sa lehota pre nahlásenie stavu počítadla určeného meradla pre odberateľov plynu mimo domácnosti. Samoodpočet meradla odberateľom môže zvýšiť mieru záujmu odberateľa a znížiť množstvo sporov.
Pre prevádzkovateľa distribučnej siete sa navrhuje ustanovenie lehoty na oznámenie údajov za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti dodávateľom.
K bodu 53
Navrhuje sa ustanovenie, že dodávateľ plynu fakturuje dodávku plynu najneskôr nasledujúci kalendárny mesiac po tom, ako prevádzkovateľ distribučnej siete oznámi dodávateľovi plynu údaje o množstve plynu, ktoré odberateľ plynu odobral za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a na základe údajov, ktoré prevádzkovateľ distribučnej siete zistil spôsobom podľa § 76 ods. 2. Zároveň sa umožňuje dodávateľom na účely vystavenia faktúry určiť množstvo dodaného plynu v obdobiach medzi dátumami, v ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete odčíta skutočne namerané údaje o dodávke plynu podľa § 76 ods. 2, buď na základe vzájomne odsúhlaseného stavu počítadla určeného meradla medzi dodávateľom a odberateľom alebo na základe typového diagramu. Ustanovuje sa povinnosť pre dodávateľov uviesť v každej faktúre za dodávku plynu číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.
K bodu 54
Navrhuje sa doplnenie právomocí ministerstva na základe nového nariadenia Európskej komisie, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektroenergetiky. Členský štát má podľa článku 4 tohto nariadenia právo určiť iný subjekt ako je regulačný orgán. Určený orgán má, okrem iného, právo schvaľovať návrhy uvedené v odseku 2 písm. a) až d) a písm. g) nariadenia, špecificky podmienky plnenia funkcie poskytovateľa služieb obrany a obnovy, zoznam významných používateľov siete, zoznam prioritných významných používateľov siete alebo zásady uplatňované na ich vymedzenie vrátane podmienok odpojenia a reaktivácie napájania a plán skúšania. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy určenému subjektu oznamuje plán obrany a plán obnovy podľa článku 4 ods. 5. Určený orgán má právo schvaľovať ďalšie požiadavky, podmienky alebo metodiky podľa článku 4 ods. 6 a práva týkajúce sa komunikačných systémov podľa článku 41. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, určeným orgánom s právomocami vo vzťahu k špecifickým ustanoveniam tohto sieťového predpisu bude ministerstvo.
K bodu 55
Navrhuje sa doplnenie nových právomocí ministerstva na základe nariadení Európskej komisie, ktorými sa stanovujú sieťové predpisy a usmernenia. Podľa článku 13 odsek 4 nariadenia, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave má členský štát alebo prípadne príslušný regulačný orgán právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok jednej alebo viacerým tretím stranám. Analogicky má členský štát alebo prípadne regulačný orgán podľa článku 39 odsek 1 nariadenia, ktorým sa ustanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektrickej energie, právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok v prípade pozastavenia trhových činností jednej alebo viacerým tretím stranám. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, tieto právomoci bude vykonávať ministerstvo na základe zákona č. 251/2012 Z. z.
K bodom 56 a 57
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 58
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav a sietí a obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Táto úprava zároveň plne nahrádza už neaktuálnu právnu úpravu podľa prechodných ustanovení § 45 ods. 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov ako aj ostatných účastníkov trhu.
K bodom 59 a 60
Legislatívno-technické úpravy.
K bodom 61
Navrhuje sa úprava týkajúca sa možnosti udeľovania pokút úradom v súlade s požiadavkami smernice 2009/72/ES resp. 2009/73/ES až do výšky 10 % z obratu v prípade porušenia konkrétnych povinností zo strany jednotlivých prevádzkovateľov. Doterajšia právna úprava, ktorá určovala maximálne sadzby pokút, obmedzovala úrad pokiaľ ide o možnosť určiť výšku pokuty podľa závažnosti porušenia povinností určených zákonom.
K bodu 62
Navrhuje sa úprava týkajúca sa výšky pokút, ktoré úrad udeľuje za porušenie povinností, ktoré nie sú ustanovené smernicou 2009/72/ES.
K bodu 63
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. c) navrhuje doplnenie sankcií pre prevádzkovateľa priameho vedenia pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.
K bodom 64 a 65
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 66
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. g) navrhuje doplnenie sankcií pre výrobcu elektriny za porušenie povinností vyplývajúcich z §15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.
K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu potreby zosúladenia s novým znením § 91 ods. 2 písm. a) a b).
K bodu 68
V súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike sa spresňuje znenie splnomocňovacieho ustanovenia.
K bodu 69 a 70
Legislatívno-technické úpravy.
K bodu 71
Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s novými ustanoveniami § 35 ods. 2 písm. j) a k).
K bodu 72
Dopĺňa sa transpozičná príloha.
K Čl. II
Navrhuje sa dátum účinnosti.

V Bratislave 21. februára 2018
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 251/2012, dátum vydania: 15.05.2018

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike                       a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Navrhované zmeny v zákone č. 251/2012 Z. z. reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie k transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. V návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.

Návrh zákona tiež komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.


B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie definície distribučnej sústavy o slovné spojenie elektronické komunikačné siete, čím sa majú odstrániť výkladové nejasnosti v súvislosti s tým, čo sa považuje za telekomunikačné zariadenie. Explicitným doplnením pojmu elektronické komunikačné siete bude zrejmé, že za funkčnú súčasť distribučnej sústavy sa majú považovať ako aktívne, tak aj pasívne prvky telekomunikačných zariadení t.j. aj pasívne optické a metalické vedenia, a to za predpokladu, že tieto slúžia na účely prevádzkovania distribučnej sústavy. Uvedené navyše plne korešponduje s ustanovením § 31 ods. 1 písm. a) zákona                  č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným predpisom.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť definície nových pojmov v oblasti elektromobility. Predmetné pojmy predstavujú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zadefinovanie pojmov v oblasti elektromobility na účely zákona č. 251/2012 Z. z. bolo potrebné v súvislosti s rozšírením negatívneho vymedzenia podnikania v energetike o činnosť prevádzkovania nabíjacích staníc.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava. Do definície plynárenského zariadenia sa dopĺňa zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu.

K bodu 4
Navrhuje sa oprava nepresnosti v doterajšom znení zákona, keďže § 4 ods. 1 neupravuje cenu za jednotku dodanej elektriny a plynu.

K bodu 5
Pre vylúčenie pochybností týkajúcich sa zákonných povinností pri prevádzkovaní nabíjacej stanice a vytvorenie potrebného právneho rámca sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že prevádzkovanie nabíjacích staníc sa nepovažuje za podnikanie v energetike a na túto činnosť sa nevyžaduje oprávnenie na podnikanie v energetike.

K bodu 6
Nakoľko je pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhnutné disponovať informáciami o subjektoch, ktoré prevádzkujú verejne prístupné nabíjacie stanice, tieto subjekty majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti. Zároveň sa táto oznamovacia povinnosť vypúšťa pre výrobcov elektriny v malom zdroji.

K bodu 7
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.


K bodu 8
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje zmena lehoty na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu.

K bodom 9 až 11
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.

K bodu 12
Spresnenie druhej vety súčasného § 15 ods. 7 a zosúladenie ustanovenia s vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.

K bodu 13
Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 sa navrhuje za účelom zosúladenia súčasného znenia s potrebami organizátora krátkodobého trhu s elektrinou pre výkon jeho činností podľa § 37 ods. 4. Aktuálne znenie ustanovenia § 15 ods. 9 neupravuje poskytovanie údajov pre niektoré činnosti vykonávané organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (správa a zber nameraných údajov a centrálna fakturácia). Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 odstraňuje tento nedostatok, keď nahrádza doterajší nepostačujúci výpočet údajov údajmi potrebnými pre výkon činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, poskytovanými podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, pričom medzi poskytovateľov údajov pridáva aj prevádzkovateľov priamych vedení a výrobcov elektriny. V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje doplnenie povinnosti pre účastníkov trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvu o poskytovaní údajov s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, na základe ktorej budú tieto údaje poskytované.

K bodu 14
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov na trhu s elektrinou a trhu                     s plynom, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Navrhovaná úprava je v prospech všetkých účastníkov trhu. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete majú právo zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania sústavy alebo siete do svojho prevádzkového poriadku. Doterajšia právna úprava cez prechodné ustanovenie § 45 ods. 5 zákona                           č. 250/2012 Z. z. z roku 2012 je už nedostatočná a prekonaná praxou, nakoľko neupravuje možnosť pravidelnej aktualizácie vzorových prevádzkových poriadkov vydaných v roku 2013.

K bodu 15
Všeobecne:
Pre prevádzku elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je v poslednom období charakteristické časté neplnenie kritérií (N-1) a v určitých časových obdobiach dokonca preťažovanie vedení, čo vytvára riziko jej rozpadu. Súčasná právna úprava neposkytuje dostatočnú legislatívnu oporu na vykonávanie činností, ktorých cieľom je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy a je potrebné jej spresnenie. Zároveň v Slovenskej republike absentuje vykonávanie praktických skúšok opatrení a postupov určených na zabránenie alebo zmiernenie hroziaceho stavu núdze v elektroenergetike. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozpadu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je potrebné presne definovať práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a rozsah ich zodpovednosti, pretože akékoľvek neočakávané poruchy v sústave môžu mať značné hospodárske dôsledky. Z uvedených dôvodov návrh novely komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

K § 20 ods. 1:
Navrhovaná právna úprava v porovnaní s doterajšou úpravou spresňuje, čo sa rozumie stavom núdze v elektroenergetike a čím je tento stav spôsobovaný.

K § 20 ods. 2:
Zavádza sa nová definícia predchádzania stavu núdze v elektoenergetike. Pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy a distribučných sústav oprávnení prijímať opatrenia, ktorých cieľom je zabránenie hroziacemu stavu núdze. Takéto opatrenia majú dopad na účastníkov trhu s elektrinou a títo sú povinní predmetné opatrenia znášať.

K § 20 ods. 3 a 6:
Navrhuje sa zákonná úprava skúšky stavu núdze v elektroenergetike. Skúšky stavu núdze sa v Slovenskej republike nevykonávajú, pričom ide o veľmi dôležitú súčasť bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy. Podobná previerka v Českej republike odhalila množstvo nedostatkov, ktoré by v prípade vzniku stavu núdze v elektroenergetike mohli viesť až k rozpadu sústavy. Na základe doterajšej úpravy boli prijaté pravidlá pre postupy ochrany a obnovy sústavy na vymedzenom území, ktoré vychádzajú z vykonaných výpočtov. Je však nevyhnutné niektoré postupy odskúšať aj prakticky v reálnej prevádzke a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu skúšok stavu núdze a overenie súboru opatrení a postupov uplatňovaných pri stave núdze v elektroenergetike alebo pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike, ktorými možno predísť stavom spôsobujúcim škody veľkého rozsahu. Kompetencia vykonať skúšku stavu núdze sa zveruje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy. Počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike je možné realizovať všetky obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike a opatrenia zamerané na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike, pričom počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike sa neuplatňujú štandardy kvality a vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny sa uskutočňuje v rozsahu podľa pravidiel trhu. Účastníkom trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri skúške stavu núdze v elektroenergetike a príprave na túto skúšku potrebnú súčinnosť a dodržiavať pokyny prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu realizácie opatrení a postupov a plnenia pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri skúškach skúške stavu núdze v elektroenergetike je vylúčené. Oprávnenosť nákladov vynaložených na vykonanie skúšok stavu núdze v elektroenergetike zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 4 a 8:
Definuje sa, ktoré opatrenia sa považujú za obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike, teda opatrenia realizované v sústave pri stave núdze v elektroenergetike, pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike alebo pri skúške stavu núdze v elektroenergetike. Tieto opatrenia sú realizované jednak automaticky aktiváciou technických zariadení, ale tiež prostredníctvom postupov a pokynov dispečingov. Spôsob ich realizácie ustanoví vykonávací právny predpis. Prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučných sústav sa ukladá povinnosť postupovať pri prijímaní obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike tak, aby v čo najmenšej možnej miere obmedzili zariadenia verejnoprospešných služieb a odberateľov elektriny v domácnosti. Vykonávací právny predpis zároveň určí, ktorým subjektom nemožno prerušiť alebo obmedziť dodávku elektriny vôbec.

K § 20 ods. 5:
Vzhľadom na nevyhnutnosť bezprostredne reagovať na vznik stavu núdze v elektroenergetike upravujú sa podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze v elektroenergetike, pričom povinnosť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike po posúdení dôsledkov jeho vzniku vyhlasuje a odvoláva na vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Túto povinnosť má prevádzkovateľ prenosovej sústavy pred prijatím obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike, s výnimkou situácie, ak hrozí rozpad sústavy alebo k rozpadu sústavy už došlo. Uvedená úprava je potrebná, pretože podmienky stavu núdze v elektroenergetike môžu nastať aj spontánne vo veľmi krátkom čase, ktorý neumožňuje dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy stav núdze v elektroenergetike vyhlásiť pred prijatím nevyhnutných opatrení na ochranu a obnovu sústavy. V tomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený vyhlásiť ustanoveným spôsobom stav núdze v elektroenergetike dodatočne. Všetky právne dôsledky súvisiace s vyhlásením stavu núdze v elektroenergetike sa v takomto prípade budú vzťahovať k okamihu, v ktorom stav núdze nastal a ktorý bol určený prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má zároveň aj kompetenciu odvolať stav núdze v elektroenergetike.

K § 20 ods. 7:
V nadväznosti na kompetenciu prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyhlasovať a odvolávať stav núdze v elektroenergetike sa mu ukladá aj kompetencia vyhlasovať a odvolávať obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri stave núdze. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má najlepší prehľad o potrebe vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na časti vymedzeného územia, tieto vyhlasuje a odvoláva prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V prípade vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na základe žiadosti, pri ktorej neboli splnené podmienky na ich vyhlásenie, sa ustanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za spôsobenú škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že v sústave je často potrebné riešiť situácie, ktoré by mohli viesť k stavu núdze v elektroenergetike, pričom podstatným pri riešení takýchto situácií je najmä rýchlosť reakcie, či situácie, ktoré sa týkajú len vymedzeného okruhu účastníkov, ustanovuje sa výnimka, podľa ktorej sa obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike a skúške stavu núdze nevyhlasujú. Takéto opatrenia sa však musia oznámiť dotknutým účastníkom trhu s elektrinou najneskôr do jednej hodiny po ich prijatí.

K § 20 ods. 9:
Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike sa ustanovuje povinnosť pre účastníkov trhu s elektrinou podrobiť sa týmto obmedzujúcim opatreniam, ako aj opatreniam zameraným na odstránenie stavu núdze. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre odberateľa elektriny, ktorý je v predmetnom čase galvanicky pripojený do sústavy mimo územia Slovenskej republiky (ostrovy zásobované zo sústav mimo územia Slovenskej republiky), keďže v tomto čase je odberateľ elektriny povinný sa riadiť podmienkami prevádzky takejto sústavy. Každý účastník je nielen povinný podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike, ale v prípade vyhlásenia stavu núdze je povinný sa podieľať aj na odstránení príčin a dôsledkov stavu núdze v elektroenergetike a na obnove dodávok elektriny.



K § 20 ods. 10:
V porovnaní s doterajšou úpravou sa dopĺňa právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy požadovať náhradu škody spôsobenej na časti vymedzeného územia. Predmetným ustanovením sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu s elektrinou nahradiť škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a v prípade časti vymedzeného územia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nedodržaním obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike po ich vyhlásení alebo oznámení. V prípade porušenia povinnosti účastníka trhu s elektrinou podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike môže na strane prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľov distribučných sústav dôjsť ku škodám na technických zariadeniach alebo iným súvisiacim škodám. Keďže zabezpečenie zvládnutia stavu núdze v elektroenergetike, ako aj hrozby stavu núdze v elektroenergetike je verejným záujmom, je potrebné explicitne ustanoviť zodpovednosť za škodu spôsobenú účastníkmi trhu s elektrinou.

K § 20 ods. 11:
Stav bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy je možné zabezpečiť len úpravou zariadení účastníkov trhu s elektrinou pripojených do sústavy v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V budúcnosti je navyše potrebné predpokladať, že na základe výsledkov vykonaných skúšok stavu núdze v elektroenergetike bude potrebné upraviť tieto technické požiadavky. Z uvedených dôvodov je potrebné ustanoviť povinnosť účastníkov trhu s elektrinou zabezpečiť úpravu svojich zariadení v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami. Táto povinnosť sa bude vzťahovať nielen na nové, ale aj na existujúce zariadenia účastníkov trhu s elektrinou, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť sústavy. Oprávnenosť nákladov vynaložených na úpravu zariadení regulovaných subjektov zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 12:
Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je za ustanovených podmienok vylúčené. Realizáciou obmedzujúcich opatrení dochádza k odvráteniu škody alebo zmenšeniu jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto mimoriadne okolnosti môžu spôsobiť mimoriadne závažné dôsledky v sústave, je potrebné vylúčiť zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzujúcimi opatreniami v elektroenergetike realizovanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je vylúčené aj vtedy, ak došlo k odpojeniu zariadenia užívateľa sústavy v dôsledku činnosti technických prostriedkov zabezpečujúcich automatické odpájanie zariadení od sústavy. Pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky sústavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny počas obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike riešilo v pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K bodu 16
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby príslušní účastníci trhu s plynom už v čase predkladania návrhu spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu informovali ministerstvo o už uzavretých zmluvách o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom alebo o zámere splniť povinnosť zabezpečenia uzatvorením zmluvy o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom.


K bodom 17 a 18
Kapacita pripojenia sa stanovuje v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy, rovnako ako aj technické dimenzovanie pripojenia. Oba tieto pojmy predstavujú technický parameter popísaný v Technických podmienkach prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy spoločnosti SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmluve                o prístupe do prenosovej sústavy sa stanovuje rezervovaná kapacita. Navrhuje sa v tomto zmysle zosúladiť a upraviť súvisiace ustanovenia zákona o energetike. Cieľom je odstránenie pochybností účastníkov trhu v procese zosúlaďovania existujúcich zmlúv o pripojení                       s užívateľmi prenosovej sústavy so sieťovými predpismi v oblasti pripájania do sústav, v tomto prípade s nariadením Komisie 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy.

K bodu 19
V súvislosti s úpravou § 15 ods. 9 sa navrhuje doplniť do § 26 nový odsek 15, v ktorom sa zadefinuje zmluva o poskytovaní údajov, na základe ktorej budú účastníci trhu s elektrinou poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou.

K bodu 20
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením nového odseku 15 do § 26.

K bodu 21
Navrhovaná úprava odkazuje na právnu úpravu používania redispečingu a protiobchodu, na ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený v súlade s priamo aplikovateľným právnym predpisom Európskej únie.

K bodu 22
Požaduje sa, aby boli plány rozvoja prenosovej sústavy predkladané jednotlivým orgánom zosúladené a jednotné. Ak nedôjde k požadovanej zmene termínu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude musieť spracovávať viaceré rozvojové dokumenty, ktoré nebudú navzájom zosúladené a navyše môžu byť v rozpore s desaťročným plánom ENTSO-E. K aprílu kalendárneho roka sú už k dispozícii aj predbežné údaje o spotrebe a výrobe za predchádzajúci kalendárny rok a tiež je ukončené schvaľovanie investičného plánu prevádzkovateľa prenosovej sústavy (k 30. novembru je proces schvaľovania investičného plánu len na svojom začiatku). TYNDP ENTSO-E má periodicitu tiež každý druhý rok a niektorí prevádzkovatelia prenosových sústav v Európe už túto periodicitu TYNDP ENTSO-E aplikujú na svoje národné desaťročné plány.

K bodu 23
Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí plný súlad so smernicou 2009/72/ES.

K bodu 24
Spresňuje sa znenie ustanovenia v súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze                   v elektroenergetike.

K bodu 25
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 31, ktorou sa upravuje povinnosť prevádzkovateľov distribučných sústav poskytovať údaje o meraní elektriny aj dodávateľom so spresnením označenia tohto dodávateľa a rovnako spresnenie, ktoré informácie je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný poskytnúť pre jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou (t.j. ktoré informácie poskytuje pre dodávateľa a ktoré pre OKTE).

K bodu 26
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete                    a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 27
Dôvodom je potreba zosúladenia obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom podľa § 90 písm. d). Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov.

K bodu 28
Cieľom úpravy je upraviť vzťah medzi novým subjektom (nabíjacia stanica) a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Súčasne navrhovaná úprava umožní lepšie technické dimenzovanie sústavy, ako i inštalácie príslušného určeného meradla.

K bodu 29
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodu 30
Navrhuje sa upraviť znenie §43 ods. 10 písm. b), nakoľko v súčasnosti platnom znení zákona nie je taxatívne zakázaná výstavba stavieb, konštrukcii a skládok v ochrannom pásme elektrickej stanice s vonkajším vyhotovením.

K bodu 31
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že prepravnú kapacitu je možné rezervovať oddelene na vstupnom bode do prepravnej siete alebo na výstupnom bode z prepravnej siete.



K bodu 32
Legislatívno-technická úprava. Prevádzkovateľ zásobníka poskytuje užívateľom zásobníka prerušiteľnú uskladňovaciu kapacitu.

K bodu 33
Legislatívno-technická úprava. Zabezpečuje sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005.

K bodu 34
Navrhuje sa spresnenie účastníkov trhu s plynom, ktorým prevádzkovateľ prepravnej siete umožňuje prístup k meradlu.

K bodu 35
V záujme zachovania fungovania trhu s plynom a jasného vymedzenia jednotlivých úloh                       a funkcií t.j. prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky plynu sa navrhuje jednoznačné definovanie predpokladov pre pripájanie účastníkov trhu s plynom do prepravnej siete                      a zachovanie základnej úlohy prepravnej siete na vymedzenom území.
Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území poskytuje vyjadrenie, či žiadateľa o pripojenie do prepravnej siete je možné pripojiť do distribučnej siete, pričom sa vyjadruje k ustanoveným dôvodom.

K bodu 36
Zjednocujú sa zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona                        č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 37
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že schválenie investícií do prepravnej siete úradom je podľa ustanovení smernice 2009/73/ES potrebné bez ohľadu na to, ktorý z možných prístupov k uskutočneniu investície sa použije.

K bodu 38
Navrhuje sa špecifikovať povinnosť prevádzkovateľov distribučných sietí poskytovať informácie o distribuovanom plyne aj v energetických jednotkách. Zároveň sa navrhuje, že podrobnosti o použití údajov v objemových a energetických jednotkách by mal ustanovovať vykonávací predpis aj v prípade prevádzkovateľov distribučných sietí. Na aplikáciu navrhovaných ustanovení je potrebná novelizácia vykonávacieho predpisu (vyhláška MH SR č. 269/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového). Zabezpečí sa ňou zjednotenie prepočtov medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a dodávateľmi. Vzhľadom na administratívnu náročnosť v súvislosti s nutnou úpravou IT systémov účastníkov trhu s plynom sa navrhuje odloženie účinnosti týchto ustanovení na 1. január 2019.



K bodu 39
Navrhuje sa, aby dodávatelia mohli určovať spotrebu plynu medzi dvoma termínmi zisťovania stavu meradla na základe typového diagramu, ktorý zverejní prevádzkovateľ siete. Takýto postup je flexibilnejší, je v prospech odberateľa a už teraz funguje v rámci dodávky elektriny. Navrhuje sa teda zosúladiť ustanovenia týkajúce sa merania a vyhodnocovania dodávky plynu s podmienkami platnými v dodávke elektriny. Ustanovením sa spresňuje označenie dodávateľa, ktorému sa oznamuje určený typový diagram, rovnako aj spôsob a lehota na oznámenie typového diagramu.

K bodu 40
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 41
Navrhuje sa zosúladenie znenia zákona s potrebami aplikačnej praxe. Prevádzkovateľ zásobníka má na svojom webovom sídle zverejnené obchodné podmienky prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu nepretržite, teda nielen k 31. októbru. Zároveň zmeny príslušných obchodných podmienok realizuje prevádzkovateľ zásobníka aj v iných termínoch počas roka, po konzultácii s účastníkmi trhu s plynom a na základe schválenia úradu. Určuje sa hraničný termín ich zverejnenia vzhľadom k nadobudnutiu ich účinnosti.

K bodu 42
Prevádzkovateľ zásobníka v súčasnosti predkladá informácie týkajúce sa rozvoja uskladňovacej kapacity nielen podľa zákona o energetike na obdobie piatich rokov, ale aj podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1113/2014, avšak na obdobie troch rokov. Zároveň prevádzkovateľ zásobníka každoročne zasiela informácie o rozvoji uskladňovacej kapacity prevádzkovateľovi prepravnej siete za účelom vypracovania desaťročného plánu rozvoja siete, pričom tento dokument je následne aj verejne dostupný. V súvislosti s cieľom znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia.

K bodu 43
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 44
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodom 45 až 51
Úpravou sa precizuje transpozícia článku 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13.  júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES.

K bodu 52
Navrhuje sa ustanovenie povinnosti prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Táto povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete je pri odberateľoch plynu mimo domácností stanovená k 31. decembru.
Navrhuje sa, aby mohol byť  použitý aj stav počítadla určeného meradla nahlásený odberateľom plynu a odsúhlasený prevádzkovateľom distribučnej siete. Vzájomným odsúhlasením by malo byť zabezpečené, že nahlásený stav bude zodpovedať spotrebe. Takýto postup je už v súčasnosti v praxi používaný. Ustanovuje sa lehota pre nahlásenie stavu počítadla určeného meradla pre odberateľov plynu mimo domácnosti. Samoodpočet meradla odberateľom môže zvýšiť mieru záujmu odberateľa a znížiť množstvo sporov.
Pre prevádzkovateľa distribučnej siete sa navrhuje ustanovenie lehoty na oznámenie údajov za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti dodávateľom.

K bodu 53
Navrhuje sa ustanovenie, že dodávateľ plynu fakturuje dodávku plynu najneskôr nasledujúci kalendárny mesiac po tom, ako prevádzkovateľ distribučnej siete oznámi dodávateľovi plynu údaje o množstve plynu, ktoré odberateľ plynu odobral za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a na základe údajov, ktoré prevádzkovateľ distribučnej siete zistil spôsobom podľa § 76 ods. 2. Zároveň sa umožňuje dodávateľom na účely vystavenia faktúry určiť množstvo dodaného plynu v obdobiach medzi dátumami, v ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete odčíta skutočne namerané údaje o dodávke plynu podľa § 76 ods. 2, buď na základe vzájomne odsúhlaseného stavu počítadla určeného meradla medzi dodávateľom a odberateľom alebo na základe typového diagramu. Ustanovuje sa povinnosť pre dodávateľov uviesť v každej faktúre za dodávku plynu číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.

K bodu 54
Navrhuje sa doplnenie právomocí ministerstva na základe nového nariadenia Európskej komisie, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektroenergetiky. Členský štát má podľa článku 4 tohto nariadenia právo určiť iný subjekt ako je regulačný orgán. Určený orgán má, okrem iného, právo schvaľovať návrhy uvedené v odseku 2 písm. a) až d) a písm. g) nariadenia, špecificky podmienky plnenia funkcie poskytovateľa služieb obrany a obnovy, zoznam významných používateľov siete, zoznam prioritných významných používateľov siete alebo zásady uplatňované na ich vymedzenie vrátane podmienok odpojenia a reaktivácie napájania a plán skúšania. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy určenému subjektu oznamuje plán obrany a plán obnovy podľa článku 4 ods. 5. Určený orgán má právo schvaľovať ďalšie požiadavky, podmienky alebo metodiky podľa článku 4 ods. 6 a práva týkajúce sa komunikačných systémov podľa článku 41. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, určeným orgánom s právomocami vo vzťahu k špecifickým ustanoveniam tohto sieťového predpisu bude ministerstvo.

K bodu 55
Navrhuje sa doplnenie nových právomocí ministerstva na základe nariadení Európskej komisie, ktorými sa stanovujú sieťové predpisy a usmernenia. Podľa článku 13 odsek 4 nariadenia, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave má členský štát alebo prípadne príslušný regulačný orgán právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok jednej alebo viacerým tretím stranám. Analogicky má členský štát alebo prípadne regulačný orgán podľa článku 39 odsek 1 nariadenia,  ktorým sa ustanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektrickej energie, právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok v prípade pozastavenia trhových činností jednej alebo viacerým tretím stranám. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, tieto právomoci bude vykonávať ministerstvo na základe zákona              č. 251/2012 Z. z.

K bodom 56 a 57
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav a sietí a obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Táto úprava zároveň plne nahrádza už neaktuálnu právnu úpravu podľa prechodných ustanovení § 45 ods. 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov ako aj ostatných účastníkov trhu.

K bodom 59 a 60
Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 61
Navrhuje sa úprava týkajúca sa možnosti udeľovania pokút úradom v súlade s požiadavkami smernice 2009/72/ES resp. 2009/73/ES až do výšky 10 % z obratu v prípade porušenia konkrétnych povinností zo strany jednotlivých prevádzkovateľov. Doterajšia právna úprava, ktorá určovala maximálne sadzby pokút, obmedzovala úrad pokiaľ ide o možnosť určiť výšku pokuty podľa závažnosti porušenia povinností určených zákonom.

K bodu 62
Navrhuje sa úprava týkajúca sa výšky pokút, ktoré úrad udeľuje za porušenie povinností, ktoré nie sú ustanovené smernicou 2009/72/ES.

K bodu 63
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. c) navrhuje doplnenie sankcií pre prevádzkovateľa priameho vedenia pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich                         z § 15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodom 64 a 65
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. g) navrhuje doplnenie sankcií pre výrobcu elektriny za porušenie povinností vyplývajúcich z §15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu potreby zosúladenia s novým znením § 91 ods. 2 písm. a) a b).

K bodu 68
V súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike sa spresňuje znenie splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodu 69 a 70
Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 71
Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s novými ustanoveniami § 35 ods. 2 písm. j) a k).

K bodu 72
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K Čl. II   

Navrhuje sa dátum účinnosti.


V Bratislave 21. februára 2018






Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 251/2012, dátum vydania: 31.08.2012

63

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zá kona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len 'energetický balíček'), ktoré ho legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. júna 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.

Ide o:

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zruš uje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vn útorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spolupr ácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009, o podmienkach prístupu do sú stavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009, o podmienkach prístupu do prepravných siet í pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetického balíč ka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regioná lnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ('Agentúra'), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z energetického balíčka a ako aj z aplikačnej praxe.

Návrh zákona obsahuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné činnosti a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete. Oddelenie vý roby a dodávky elektriny od prenosovej sústavy bude realizované prostredníctvom modelu úplného oddelenia vlastníctva. Oddelenie výroby a dodávky plynu od prepravnej siete bude možné uskutočniť využití m 3 modelov – úplné oddelenie vlastníctva (OU), vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa siete (ISO) a zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (ITO).

Návrh zákona ďalej výrazne posilňuje práva odberateľ a elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov, napr. ustanovuje možnosť zmeniť dodávateľa elektrickej energie a plynu v priebehu troch týždňov a bez poplatkov, právo spotrebite ľa dostať konečné vyúčtovanie do šiestich týždňov po zmene dodávateľa, právo odberateľov na relevantné údaje o spotrebe elektriny a plynu, právo na informácie o spotrebiteľských prá vach uvedené na faktúrach a webových sídlach energetických podnikov a ďalšie.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺňa sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domá cnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzáciu za chybné alebo oneskorené vyúč tovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanovených Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa ako aj ďalšie z pohľadu odberate ľa dôležité náležitosti.

Tiež sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok. O tomto práve je dodávateľ povinn ý odberateľov elektriny a plynu informovať transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dod ávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzické ho odpočtu stavu na určenom meradle.

Slovenská republika je podľa novej legislatívy povinná rovnako zabezpečiť, aby všetci odberatelia elektriny a plynu v domácnosti, a v prípade potreby aj malé podniky, využívali univerzá lnu službu, čo znamená právo na dodávku elektriny na ich území v určenej kvalite, za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.

Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dod ávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010).

Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislat ívno-technické úpravy.

Predmetný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a ž ivotné prostredie.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitn á časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorý zahàňa stanovenie podmienok podnikania v energetike, v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odchýlne upravené najmä vo vz ťahu k činnosti dodávateľov elektriny a plynu. Predmet úpravy zákona zahàňa taktiež opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pričom nová úprava bezpečnosti dodávok plynu v plynárenstve vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu. Zákon ďalej upravuje práva a povinnosti účastní kov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na nové požiadavky na regulovanie činností v elektroenergetike a plynárenstve sa novým spôsobom liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť vý kon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v transponovaných smerniciach 2009/72/ES a 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úprava definície prístupu do sústavy alebo do siete v nadväznosti na nové vymedzenie jednotlivých zmlúv týkajúcich sa prístupu do sú stavy alebo siete. Zároveň sa v rámci definície vymedzuje obsah pojmu prístup do sústavy alebo siete. Zmena reaguje na skutočnosť, že v aplikačnej praxi dochádza často k zámene pojmov pripojenie a prístup.

Z dôvodu duplicity resp. obsolétnosti sa navrhuje vypustiť definície národnej prenosovej sústavy alebo prepravnej siete, nového účastníka trhu a spoločnosti s malým podielom na trhu.

Vymedzuje sa definícia univerzálnej služby a podmienky dodávok v režime univerzálnej služby vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v čl. 3 ods. 3, 4 a 7 Smernice 2009/72/ES. Univerzálna služba nie je časovo obmedzená a je regulovaná primárne vecne, nie cenovo. Nastavenie podmienok univerzálnej služby smeruje k zabezpečeniu dostatočnej úrovne hospodárskej súťa že v segmente dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu, v záujme dosiahnutia primeranej cenovej úrovne dodávok. Ceny dodávky v rámci univerzálnej služby by mali byť porovnateľné, tzn. rovnakej a č o najjednoduchšej štruktúry. V platnom zákone je univerzálna služba chápaná ako zmluva o združenej dodávke, čo je z pohľadu smernice nedostatočné.

Navrhuje sa ďalej v nadväznosti na poznatky aplikač nej praxe spresnenie vymedzenia pojmu odberné miesto. V tejto súvislosti sa taktiež novo definuje pojem merací bod.

Zavádza sa nová definícia pojmu inteligentný merací systém v rámci transpozície ustanovení prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa ďalej spresnenie pojmu odchýlka sústavy vzhľadom na aplikačné problémy pri aplikovaní doterajšej definície.

Spresňujú sa ustanovenia, ktoré sa týkajú činnosti organizátora krátkodobé ho trhu s elektrinou (OKTE, a.s.). Upravuje sa vecne nesprávna definícia organizovania krátkodobého trhu s elektrinou a nahrádza sa definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.Navrhuje sa výslovne zahrnúť biometán do rozsahu definície pojmu plyn.

Navrhuje sa úprava definície distribučnej siete s cieľom jej spresnenia v nadvä znosti na úpravu definície prepravnej siete za účelom dosiahnutia súladu s novou definíciou pojmu preprava podľa čl. 2 bod 3 Smernice 2009/73/ES.

K § 3

Ustanovenie v súlade so zaužívanou legislatívnou praxou vymedzuje osoby v rozsahu relevantnom z pohľadu predmetu úpravy. Vymedzenie osôb v zásade zodpovedá doterajšej úprave.

Navrhuje sa zavedenie definície vertikálne integrovaného plynárenského podniku v rámci transpozície čl. 2 bod 20 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa úprava definície plyn árenského podniku v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 1 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s novým vymedzením koncepcie univerzálnej služby sa definuje dod ávateľ poskytujúci univerzálnu službu ako každý dodávateľ, ktorý dodáva elektrinu alebo plynu odberateľom elektriny alebo plynu v domácnosti alebo malým podnikom. Dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu má povinnosť dodávať elektrinu resp. plyn každému odberateľovi v domácnosti alebo malým podnikom, ktorý o to požiada, v režime univerzálnej služby. Dodávateľom poskytujúcim univerzálnu službu nie je dodávateľ bez koncových odberate ľov ani taký dodávateľ, ktorý nedodáva elektrinu resp. plyn domácnostiam alebo malým podnikom.

Navrhuje sa úprava definície dodávateľa elektriny v súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dod ávať elektrinu na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaže.

Navrhuje sa úprava definície odberateľa elektriny v nadväznosti na vypustenie definície obchodní ka s elektrinou. Odberateľom elektriny nie je len koncový odberateľ, ale aj osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účel jej ďalšieho predaja.

Navrhuje sa spresnenie definície pojmu poskytovateľ podporných služieb spôsobom, ktorý zohľadňuje existenciu subdodávateľských vzťahov pri poskytovaní podporných služieb.

Zavádza sa nová definícia pojmu zraniteľný odberateľ elektriny v domácnosti v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zranite ľných odberateľov, navrhuje sa, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní prá v zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti, vrátane bližšieho vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé na odbere elektriny.

Navrhuje sa zmena definície dodávateľa plynu v súvislosti s transpozíciou č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dodávať plyn na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaž e. Navrhuje sa úprava znenia definície podpornej služby v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 14 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s právom členského štátu upraviť rozsah chránených odberateľov v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu sa za chráneného odberateľa okrem odberateľov plynu v domácnosti považujú aj malé popdniky, výrobcovia tepla pre domácnosti a poskytovateľov sociálnych služieb za predpokladu, že nie sú schopní používať alternatívne palivo, a taktiež poskytovatelia sociálnych služieb (prevádzkovatelia zdravotníckych zariadení, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a školy v zmysle § 27 školsk ého zákona). Ministerstvo hospodárstva SR sa zároveň splnomocňuje rozšíriť okruh chránených odberateľov vyhláškou, ktorá sa stanoví v akom rozsahu a za akých podmienok sa za chráneného odberate ľa považuje aj iný odberateľ plynu.

Návrh zákona definuje zraniteľného odberateľa plynu v domácnosti v zmysle požiadaviek č l. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa plynu.

Navrhuje sa vypustiť definíciu obchodníka s elektrinou ako aj osobitnú úpravu práv a povinností obchodníka s elektrinou vzhľadom na skutočnosť, že kategória obchodníka sa prekrýva s kategóriou dodávateľa elektriny a z vecného hľadiska nie je vecne opodstatnená odlišná úprava ich práv a povinností (aj súčasná úprava ich práv a povinností je prakticky totožná).

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých je vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike potrebné definovať. Ná vrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

Ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie pojmu podnikanie v energetike. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie, v zmysle ktorého podnikaním v energetike sa nerozumie činnosť dodávky elektriny a plynu pre iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn za nákupné ceny (pričom pod ná kupnou cenou sa rozumie cena, ktorá zahàňa aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny alebo plynu), bez ďalšieho zvýšenia ceny, pričom cena za jednotku dodanej elektriny a plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom v súvislosti s dodávkou elektriny alebo dodávkou plynu. Negatívne vymedzenie pojmu podnikanie sa však nevzťahuje na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojený m do miestnej distribučnej sústavy.

Osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn pre iné fyzické alebo právnické osoby za nákupné ceny bez cenového zvýšenia, majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti.

K § 5

Upravujú sa podmienky pre vydanie osvedčenia pre odbornú spôsobilosť. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním, odbornou praxou a vykonaním skúšky. Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je päť rokov od jeho vydania. Ustanovuje sa, že platnosť osvedčenia sa automaticky jedenkrát predlžuje o päť rokov, ak sa držiteľ osvedč enia zúčastní na aktualizačnej odbornej príprave.

K § 6

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, je potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na podnikanie jednotlivých subjektov v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike, splnenie oznamovacej povinnosti resp. osvedčenie o práve dodáva ť elektriny alebo práve dodávať plyn. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon povolenie nevyžaduje.

Potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 6 ods. 4 písm. a) a ž i) je dokladom o oprávnení podnikať.

Povolenie na prenos elektriny a povolenie na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou sa vzhľadom na povahu týchto činností vydáva pre celé územie Slovenskej republiky.

V porovnaní s existujúcou úpravou sa navrhuje spresniť znenie ustanovenia s cie ľom jednoznačne vymedziť rozsah výnimky z požiadavky podnikať v energetike na základe povolenia vydávaného úradom. Povolenie sa v súvislosti s predajom skvapalneného plynného uhľovodíka určeného n a pohon motorových vozidiel nevyžaduje len v prípade plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na pohon motorových vozidiel. Na plnenie tlakových nádob sa vyž aduje povolenie v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) zákona o energetike.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súvislosti s nahradením vecne nesprávnej definície organizovania krátkodobého trhu s elektrinou definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou nahrá dza pojem povolenie na organizovanie trhu s elektrinou pojmom povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. V rámci prechodných ustanovení sa stanovuje, že povolenie na organizovanie krátkodobé ho trhu s elektrinou vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitný režim pre podnikanie dodávateľov elektriny a plynu registrovaných v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Navrhuje sa, aby na území Slovenskej republiky mohli dodávať elektrinu resp. plyn dodávatelia, ktorí majú (a) trvalý pobyt alebo sídlo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, a (b) oprávnenie dodávať elektrinu alebo plynu podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru (vzhľ adom na slobodu usadzovania vyplývajúcu z práva Európskej únie nemusí ísť nevyhnutne o štát sídla resp. trvalého pobytu).

Navrhuje sa, aby sa začiatok oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na území Slovenskej republiky viazal na vydanie povolenia zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý by skúmal len otázku, či žiadateľ má oprávnenie dodávať elektrinu resp. plyn podľa práva niektorého zo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ak má žiadateľ oprávnenie dodávať elektrinu alebo plyn podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, úrad mu vydá povolenie na dodávku elektriny alebo dodávku plynu. V záujme administratívneho zjednodušenia a predvídateľnosti procesu získavania osvedč enia sa navrhuje, aby úrad vymedzil všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti.

Navrhuje sa zároveň upraviť podmienky zániku oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, vrátane právomoci úradu zrušiť osvedčenie o práve dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, ak jeho držiteľ závažným spôsobom alebo opakovane poru šuje povinnosti dodávateľa elektriny resp. plynu podľa slovenského práva alebo ak o to jeho držiteľ požiada (ide o obdobnú úpravu podmienok zániku oprávnenia na činnosť ako v prípade držiteľ ov povolenia podľa slovenského zákona o energetike).

K § 7

V súlade s doterajšou koncepciou zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Ú radom pre reguláciu sieťových odvetví. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa pož adovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ustanovuje sa výnimka pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o sú lade investičného zámeru s energetickou politikou podľa § 12 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podm ienok, ustanovených v tomto zákone.

Upravujú sa podmienky pre vydanie povolenia na podnikanie podľa tohto zákona, okrem umiestnenia sídla právnickej osoby na vymedzenom území, aj alternatívu umiestnenia organizačnej zložky prá vnickej osoby na vymedzenom území.

Ustanovuje sa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na distribúciu elektriny a distribúciu plynu preukázať v prípade nových distribučných sústav a sietí preukázať Úradu pre regulá ciu sieťových odvetví ako podmienku na vydanie povolenia podľa § 7 zákona, aj osvedčenie ministerstva podľa § 12 zákona o súlade investičného zámeru s energetickou politikou.

Pri osob ách, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny resp. plynu, sa navrhuje vypustiť povinnosti súvisiace s ustanovením zodpovedného zástupcu v záujme odstránenia neopodstatnenej administratívnej záťa že a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny resp. plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu resp. plyn na základe osvedčenia vydá vaného úradom a vzhľadom na túto skutočnosť nemusia ustanovovať zodpovedného zástupcu.

Vo vzťahu k povoleniu na prenos elektriny a povoleniu na prepravu plynu sa ako osobitná podmienka ich vydania ustanovuje povinnosť získať osvedčenie o certifikácii podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach. T ýmto nie je v zmysle prechodných ustanovení dotknutá platnosť povolení na prenos elektriny alebo prepravu plynu vydaných podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa zároveň upraviť technické predpoklady na vykonávanie povoľovaných činností priamo v zákone.

K § 8

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme ž iadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastoč ne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Predmetom podnikania zapísaný v obchodnom registri musí byť zosúladený s vydaným povolením na podnikanie v energetike podľa § 6. Zápis do obchodné ho registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

Oproti doterajšej úprave sa spresňujú náležitosti obsahu výroku rozhodnutia o vydaní povolenia. Povolenie na dodávku elektriny alebo plynu, vydávané podľa slovenských predpisov, by nemalo byť teritoriálne limitované na územie Slovenskej republiky alebo jeho časť, vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ môže byť na jeho základe oprávnený podnikať aj v iných členských štátoch.

K § 9

Stanovuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľ a tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečenstvu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 10

V súlade s doterajšou úpravou sa ustanovuje postup pri zmene, zrušení a zániku vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa vykonávajú na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vyd ávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Upravuje sa možnosť zrušenia povolenia úradom z taxatívne uvedených d ôvodov.

K § 11

V prvej časti zákona sú upravené práva a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Určuje sa, aby jednotlivé oprávnenia dr žiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súč asne platnom zákone o energetike.

Vzhľadom na konkrétne potreby aplikačnej praxe sa v prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb, stavu núdze a predchá dzania ich vzniku, poruchy a havárie na zariadeniach sústavy alebo siete umožňuje, aby držiteľ povolenia vykonal stanovené činnosti bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa ustanovenie odseku 1 upravuje a vecne spresňuje za účelom zabezpečenia jeho vykonateľnosti a obmedzenia v súčasnosti možného zneužívania. Navrhuje sa skrátenie dneš nej lehoty na oznamovanie okliesňovania stromov a porastov, nakoľko ide o operatívnu činnosť a 3 mesiace sú neprimerane dlhý čas na to, aby prevádzkovateľ sústavy mohol tieto činnosti operatívne zabezpečovať. Z ároveň sa vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe rozširujú práva držiteľa povolenia o právo vo verejnom záujme upravovať trávnaté porasty v súvislosti s výkonom jeho činnosti.

Navrhuje sa záväzne upraviť postup, akým má držiteľ povolenia oznamovať výkon svojich činností vlastníkom nehnuteľností. Navrhované ustanovenie zohľadňuje dnešnú prax držiteľov povolení ; absencia presnej úpravy však vnáša neistotu ohľadom splnenia alebo nesplnenia si oznamovacej povinnosti.

Navrhuje sa zapracovať mechanizmus, ktorým bude zaručené, že okliesňovanie stromov a porastov sa bude vykonávať v primeranom rozsahu a za primerané náklady, čím sa zamedzí možnosti zneužívania dnešné ho ustanovenia (z aplikačnej praxe prevádzkovateľov sústav je zrejmé, že niektorí vlastníci vykonajú výrub a okliesnenie sami a potom vyúčtujú prevádzkovateľovi sústavy náklady podstatne vyšš ie, ako keby túto činnosť vykonal prevádzkovateľ sústavy sám).

N ávrh v intenciách doterajšej úpravy jasne definuje jednoduchší postup pri povoľovaní stavieb vedení a zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy na cudzích pozemkoch mimo zastavaného ú zemia obce, samozrejme, len v nevyhnutnej miere a za jednorazovú náhradu. Ide o oprávnenie zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu spojenému s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti. Pri povoľovaní zriaď ovania vedenia a zariadenia elektroenergetickej sústavy rozhodne stavebný úrad o rozsahu a možnosti prevádzkovania takejto stavby.

Ustanovenie vymedzuje presnejšie prechod oprávnení a povinností držiteľa povolenia v prípade právneho nástupníctva ako aj povinnosť držiteľa povolenia poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu, ale len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa oprávnenia. Novo sa navrhuje upraviť vo vzťahu k zákonným vecným bremenám zodpovedajúce oprávneniam držiteľa povolenia podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g), ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, zač iatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na jednorazovú zákonu a to dňom zápisu zákonného vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností.

Ústavne konformným spôsobom sa zároveň upravuje nárok vlastníkov pozemkov na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenia užívania pozemkov podľa ustanovení zákona o ochranných pásmach.

Novo sa navrhuje úprava podmienok, za ktorých zaniknú zákonné oprávnenia držiteľa povolenia k cudzím nehnuteľnostiam, a to v situácii, kedy predmetné elektrické vedenie resp. elektroenergetické zariadenie distribučnej sústavy umiestnené na cudzej nehnuteľnosti nie je viac ako päť rokov využívané na distribúciu elektriny, pripojení odberatelia na výzvu úradu nepreukážu opodstatnenosť pripojenia a opodstatnenosť pripojenia nevyplýva ani zo stanoviska prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť riešenie situácie, kedy pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho prá va vlastníkov nehnuteľností je vzhľadom na dlhodobé nevyužívanie zariadení distribučnej sústavy zjavne neopodstatnené.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje ustanoviť záväznosť registrovaných technických pravidiel pre plyn. Pravidlá pre plyn v praxi rozpracúvajú požiadavky zákonov, vykonávajúcich prá vnych predpisov, právnych aktov Európskej únie a technických noriem s dôrazom na väčší stupeň podrobnosti s cieľom zabezpečiť odborný návod na zistenie optimálnej úrovne bezpečnosti a spoľ ahlivosti prevádzky a používania príslušných technických zariadení (obdobné predpisy predstavujú v Èeskej republike tzv. technické pravidlá Gas, resp. v Spolkovej republike Nemecko tzv. Regelwerke).

Technické zariadenia používané na výkon povolenej činnosti, okrem tých zariadení, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy z oblasti štátnej banskej správy, musia byť v súlade s technickými pravidlami pre plyn, ktoré sú registrované pri príslušnej komore zriadenej zákonom, pričom touto komorou sa rozumie Slovenská obchodná a priemyselná komora.

Novo sa navrhuje upraviť povinnosť držiteľa povolenia oznamovať úradu začiatok, zmenu a ukončenie vykonávania povolenej činnosti. V praxi dnes úrad nemá možnosť zistiť rozsah skutoč ne vykonávaných povolených činností.

Vzhľadom na povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete súvisiace s prípravou národných, regionálnych a európskych plánov rozvoja sústavy resp. siete sa stanovuje povinnos ť držiteľov povolenia poskytnúť uvedeným prevádzkovateľom na tieto účely potrebné informácie.

K § 12

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schvá lenej energetickej politiky sa v súlade s doterajšou úpravou naďalej vymedzuje inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou. Obligatórne je vymedzený postup pri vydaní osvedč enia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia určuje ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení. V porovnaní s doterajšou ú pravou sa nahrádza pojem dlhodobá koncepcia energetickej politiky v praxi používaným pojmom energetická politika.

Pod energetickým zariadením sa v kontexte doterajšej úpravy rozumie elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Návrh zákona obsahuje taktiež vymedzenie energetických zariadení, pre ktoré nie je potrebné žiadať Ministerstvo hospodárstva SR o osvedčenie o súlade investičné ho zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje, že výstavba slnečnej elektrárne si nevyž aduje osvedčenie len v prípade jej umiestnenia na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti budovy, ak jej inštalovaný výkon je do 100 kW vrátane. Na jednej budove je možné umiestniť len jedno také to zariadenie. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že zvýšenie inštalovaného výkonu takéhoto energetického zariadenia nad 100 kW je možné iba na základe osvedčenia (obdobne pri zvýšení inštalované ho výkonu energetických zariadeniach na výrobu elektriny z iných obnoviteľných zdrojov nad 1 MW). Tým sa dosiahne lepšia regulácia vý stavby zdrojov, ktoré predstavujú riziko ohrozenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy. Návrh zákona zároveň vymedzuje ostatné energetické zariadenia na výrobu elektriny, pre ktoré nie je potrebn é žiadať o osvedčenie o súlade investičného zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa opravujú chybné ustanovenia platného zákona, týkajúce sa výnimiek z vydávania osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou pri výstavbe energetického zariadenia na distribúciu elektriny resp. plynu. Osved čenie sa v zmysle novej úpravy nemá vzťahovať ani na rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcej prepravnej siete a rekonštrukciu alebo modernizáciu zásobníka.

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy je zodpovedný za celú elektrizačnú sústavu Slovenskej republiky. Na základe toho musí mať možnosť vyjadriť sa aj k budovaniu cezhraničných vedení a budúcich cezhraničných prepojení. K výstavbe takejto distribučnej sústavy potrebuje preto prevádzkovateľ distribučnej sústavy osvedčenie o súlade investičného zá meru s energetickou politikou.

K všetkým relevantným žiadostiam musí prevádzkovateľ prenosovej sústavy oznámiť svoje stanovisko, nakoľko je zo zákona zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej elektriza čnej sústavy a povinný zabezpečiť ďalšie činnosti v zmysle § 28 zákona o energetike. Podobne je to aj z hľadiska stanoviska príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Upravuje sa taktiež povinnosť žiadateľa ako súčasť žiadosti predložiť vyjadrenie prevádzkovateľa potrubia, ku ktorému bude potrubie na prepravu pohonných látok alebo prepravu ropy pripojené , resp. vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej bude pripojené zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, k spôsobu pripojenia a vplyvu na existujúce potrubia, alebo distribučnú sieť.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje sa rozšírenie podkladov investičného zámeru v súlade s požiadavkami čl. 7 ods. 2 písm. j) a k) Smernice 2009/72/ES a čl. 4 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Podrobnosti o preukazovaní uvedených náležitostí budú rozpracované v kritériách pre vydanie osvedčenia, ktoré vydáva ministerstvo.

Ustanovenie upravuje ako súčasť žiadosti o vydanie osvedčenia pri energetickom zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom nad 30 MW tiež povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť žiadateľa, skúsenosť s prevádzkou obdobného zariadenia a odborné zabezpečenie prevádzky takého zariadenia.

Upravuje sa spôsob preukázania skúsenosti s prevádzkou zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 30 MW vo forme čestného vyhlásenia, v súlade s § 39 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní. Tento dôkaz musí obsahovať skutkové tvrdenia, ktoré správny orgán v konaní preveruje z hľadiska úplnosti a pravdivosti, v súlade s komplexným zabezpečovaním podkladov pre vydanie rozhodnutia. V záujme zmenšenia administratívnej záťa že sa vypúšťa sa povinnosť predkladať zoznam zamestnancov s údajmi o ich odbornosti a dobe trvania pracovného pomeru.

Ïalšia podmienka na vydanie osvedčenia je v súlade s doterajšou úpravou stanovená v súvislosti a budovaním nových zariadení na distribúciu elektriny resp. plynu (táto úprava sa nevzťahuje na rozší renie, modernizáciu alebo rekonštrukciu existujúcej distribučnej sústavy resp. siete). Účelom je efektívne využitie existujúcich sietí, alebo v pláne rozvoja sústavy a siete schválených distribučných s ústav a sietí.

Podľa článku 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES môžu členské štáty Európskej únie odmietnuť vý stavbu a prevádzku ďalších distribučných systémov, okrem iného, aj z dôvodu zabezpečenia efektívnej prevádzky vo všeobecnosti a za predpokladu, že nie je využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita (prostredníctvom posilnenia siete v primeranom časovom období). Viaceré kapacity pre toho istého odberateľa spôsobujú z hľadiska celospoločenského vyššie náklady. Tým sa zabráni fragmentá cii distribučnej plynovodnej sústavy, ktoré by viedlo k zvýšeniu cien plynu v dôsledku rastu jednotkových nákladov na distribúciu plynu.

Distribučné tarifné systémy, sú takmer vždy založené (vrátane Slovenskej republiky) na princípe tzv. poštovej známky. Tento princíp spočíva v tom, že všetci odberatelia platia rovnak é distribučné poplatky bez ohľadu na to, do akej vzdialenosti im bol ich plyn distribučnou spoločnosťou distribuovaný a teda tiež bez ohľadu na rôznu výšku nákladov na distribúciu ich plynu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe predlžuje lehota na získanie územného rozhodnutia na výstavbu plánovanej distribučnej sústavy alebo siete z jedného na dva roky.

Ustanovenie upravuje povinnosť ministerstva stanoviť kritériá pre vydanie osvedčenia v súlade s energetickou politikou a záväznosť uvedených kritérií pre vydávanie osvedčenia.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, potreby monitoringu a prognóz rozvoja výrobných kapacít je potrebné, aby ministerstvo malo informácie o aktuálnom stave prípravy nových investícii, ako aj o tom, či dr žiteľ osvedčenia má skutočný záujem ho využiť.

K § 13

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Stanovu je sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schvá lenej energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa taxatívne vymedzujú tiež ostatné podmienky na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť povinnosť úradu uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam priamych vedení; množstvo elektriny prepravené priamym vedením zverejňuje na svojom webovom sídle prevádzkovateľ takéhoto vedenia.

K § 14

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s vý stavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. V súlade s doterajšou ú pravou sa určuje postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 15

Ustanovenie vo všeobecnosti vymedzuje predmet trhu s elektrinou a s plynom a účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpeč enie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií liberalizačných smerníc EÚ.

Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je z ákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využ ívania sústavy alebo siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť regulovaný prístup len do prepravnej siete a do distribučnej sieti. Regulovaný prístup do zásobníkov nie je vzhľadom na súčasné pod mienky na trhu uskladňovania plynu opodstatnený.

Navrhuje sa preto stanoviť dohodnutý prístup aj v prípade zásobníkov. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre vypracovanie obchodných podmienok, ktoré sa týkajú prístupu a využívania ťažobnej siete, z ásobníka a akumulácie plynu v sieti, najmä možnosť užívateľov siete vyjadriť sa k návrhu obchodných podmienok ako aj k návrhom ich zmeny (čl. 33 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

V zmysle požiadaviek čl. 33 odsek 1 Smernice 2009/73/ES sa režim prístupu do zásobníka navr huje určovať podľa kritérií, ktoré sú upravené v zákone o regulácii sieťových odvetví. Uplatňovanie týchto kritérií v zmysle zákona o regulácií sieťových odvetví sleduje úrad a v súlade s týmito kritériami môže zmeniť na základe stanoviska ministerstva a v súlade s regulačnou politikou dohodnutý prístup na regulovaný a naopak.

Návrh zákona v súlade s doterajšou koncepciou zodpovednosti za odchýlku umožňuje účastníkovi trhu buď znášať zodpovednosť za odchýlku alebo ju prenies ť na iného účastníka trhu, ktorý je subjektom zúčtovania.

V súvislosti s odchýlkou účastníka trhu s elektrinou sa opravuje chybné ustanovenie platného zákona. Podľa súčasného znenia mal byť každý účastník trhu subjektom zúč tovania a súčasne mohol bez obmedzenia svoju zodpovednosť za odchýlku preniesť na iný subjekt. Navrhované znenie zároveň vo všeobecnosti neumožňuje reťazenie zodpovednosti za odchýlku, iba prenesenie na subjekt z účtovania. Účelom druhej vety odseku 7 je umožniť výnimku zo zákazu reťazenia zodpovednosti za odchýlku v prípade prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ktorí dodávajú koncovým odberate ľom elektrinu za nákupnú cenu bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia (pričom pod nákupnou cenou sa rozumie cena zahàňajúca aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny). V praxi by koncový odberateľ elektriny mal mať právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na takéhoto prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy, ktorý mu zároveň dodáva elektrinu, aj keď tento nie je subjektom zúč tovania (t.j. takýto PMDS má ďalej prenesenú zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu, v praxi dodávateľa elektriny, ktorý však musí byť subjektom zúčtovania).

Ustanovenie zároveň upravuje postup pri organizovaní krátkodobého trhu s energiou. Subjekty zúčtovania sú povinné odovzdávať zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na zúč tovanie odchýlok a vyhodnotenie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy sú povinní poskytnúť zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na ich zúčtovanie a vysporiadanie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa upraviť v tomto ustanovení povinnosť subjektov zúčtovania včas uhrádzať záväzky voči organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (ide o presunutie danej úpravy z iných ustanovení doteraz platného zákona).

Podrobnosti o organizovaní krátkodobého trhu s elektrinou stanovujú pravidlá trhu.

V súlade s cieľom liberalizačných smerníc EÚ sa právo výberu dodávateľa vzťahuje na oprávnených odberateľov, ktorými sú od 1. júla 2007 vš etci odberatelia elektriny resp. plynu.

V záujme zabezpečenia účinnej možnosti odberateľov elektriny a plynu využiť výhody liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom sa navrhuje osobitná úprava dĺžky (skrá tenie na jeden mesiac) výpovednej lehoty pri zmluvách o dodávke resp. združenej dodávke elektriny resp. plynu uzavretých na neurčitú dobu.

K § 16

V súlade s doterajšou koncepciou sa upravuje povinnosť oddelene viesť evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď pr ávnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie, výsledkom ktorého je porušenie princípu nezá vislého vzťahu pri obchodných podmienkach. Uvedené predstavuje negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie priestoru pre možný vznik krížových dotácií. Pr áve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať tieto riziká.

Povinnosť oddelene viesť evidenciu sa v elektroenergetike primárne týka činností výroba, prenos a distribú cia elektriny a v plynárenstve činností výroba, preprava, distribúcia a uskladnenie plynu. Rovnako je stanovená povinnosť takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ň ou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Upravuje sa taktiež povinnosť dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu oddelene viesť evidenciu na účely účtovníctva osobitne pri dodávkach elektriny a plynu pre odberateľov v domácnosti a pre odberateľov mimo domácnosti a taktiež pri iných činnostiach vykonávaných v rámci podnikania.

Návrh zákona taktiež upravuje povinnosti súvisiace s vedením evidencie, vrátane povinnosti vyhotovovať a predkladať úradu v stanovenej lehote samostatný výkaz ziskov a strát a samostatný prehľad aktív a pasív a povinnosti prekladať úradu na schválenie pravidlá pre rozvrhovanie aktív a pasív. V porovnaní s platným zákonom sa odstraňuje zbytočná povinnosť predkladať každý rok úradu tie isté ná vrhy pravidiel na rozvrhovanie aktív a pasív. Nové rozvrhnutie aktív a pasív sa navrhuje uskutočniť iba pri zmenách alebo v prípade, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím existujúce pravidl á pre rozvrhnutie aktív a pasív zruší.

Týmto ustanovením nie sú dotknuté povinnosti právnických alebo fyzických osôb vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

K § 17

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany odberateľov elektriny, odberateľov plynu a univerzálnu službu, pričom práva domácnosti s ú v upravené v súlade s požiadavkami transponovaných smerníc EÚ.

Vymedzenie práv domácností vychádza z koncepcie univerzálnej služby, v rámci ktorej majú domácnosti právo na dodávku elektriny resp. plynu v kvalite stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny.

V záujme realizácie tohto práva má odberateľ v domácnosti právo s dodávateľom uzavrieť zmluvu o združenej dodávke elektriny resp. plynu, ktorá je v súlade so základným vymedzením rozsahu univerzá lnej služby. Zmluva o združenej dodávke musí obsahovať taxatívne vymedzené náležitosti, ktoré zodpovedajú požiadavkám bodu 1 Prílohy I Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa v záujme dôslednejšej transpozície navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺň a sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domácnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzá ciu za chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanoven ých Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávate ľa.

Navrhuje sa ďalej povinnosť dodávateľa informovať o obsahu zmluvy v primeranom časovom predstihu pred jej uzavretím. V súlade so zaužívanou úpravou v spotrebite ľskej legislatíve sa primeraný časový predstih definuje ako čas, ktorý odberateľ potrebuje na posúdenie informácií o obsahu zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti odstúpiť od zmluvy počas tzv. lehoty na rozmyslenie v dĺžke siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Úč elom takejto úpravy je ochrániť najmä znevýhodnených odberateľov pred agresívnymi obchodnými praktikami, ktorých nárast nie je možné vylúčiť v súvislosti s pokračujúcou liberalizá ciou na trhu dodávok elektriny a plynu domácnostiam. Na zachovanie lehoty je potrebné, aby oznámenie o odstúpení bolo doručené dodávateľovi najneskôr v posledný deň lehoty na rozmyslenie. V opačnom prí pade by nebolo možné jednoznačným spôsobom ustáliť začiatok plynutia trojtýždňovej lehoty, v ktorej musí prevádzkovateľ sústavy resp. siete umožniť zmenu dodávateľa.

Navrhuje sa, aby dodávateľ bol povinný informovať odberateľa elektriny a plynu v domácnosti o práve odstúpiť od zmluvy počas lehoty na rozmyslenia najneskôr pri uzavret í zmluvy.

Upravuje sa ďalej právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok (ide o transpozícia prílohy I bod 1. písm. b) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES, ktorá vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby odberatelia mohli slobodne odstú piť od zmlúv, ak nesúhlasia s novými podmienkami, ktoré im oznámil ich poskytovať príslušných služieb). O tomto práve je dodávateľ povinný odberateľov elektriny a plynu v domácnosti informovať. V súvislosti s poskytovaním informácií o zmene ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok sa v súlade s po žiadavkami Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES vyžaduje, aby ich dodávateľ poskytoval transparentným a zrozumiteľným spôsobom. V prípade, že dodávateľ neposkytne informácie o zmene ceny alebo iných zmluvný ch podmienok najneskôr 30 dní pred plánovanou zmenou, predlžuje sa lehota na vypovedania zmluvy až na tri mesiace od účinnosti zmeny ceny resp. iných zmluvných podmienok. Možnosťou ukončiť zmluvný vzťah s doterajším dodávateľom samozrejme nie je dotknutá zodpovednosť odberateľa za zabezpečenie ukončenia procesu zmeny dodávateľa vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu ku dňu skončenia zmluvného vzť ahu s doterajším odberateľom.

V súvislosti s právom odberateľa elektriny a plynu v domácnosti na výber spôsobu a formy platby sa v súlade s požiadavkami smerníc spresňuje, že musí ísť o nediskriminačné spôsoby a formy platby.

Spresňuje sa znenie doterajšieho ustanovenia, v zmysle ktorého sa ustanovenia o obsahu zmluvy, povinnosti poskytovať vymedzené informácie a výbere formy a spôsobu platieb uplat ňujú aj v prípade, že dodávateľ uzatvára zmluvu s odberateľom prostredníctvom tretej osoby. V takom prípade je dodávateľ povinný zabezpečiť, aby príslušné informácie poskytla odberateľovi tak áto tretia osoba.

Navrhuje sa aby náležitosťou zmluvy bol aj spôsob oznámenia term ínu na výmenu určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, ako aj náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určené ho meradla alebo mimo určeného termínu odpočtu.

Obdobne ako v platnom zákone sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete zabezpečiť pripojenie odberate ľov elektriny a odberateľov plynu v domácnosti do sústavy a siete za podmienok stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dodávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzického odpočtu stavu na určenom meradle.

V súlade s doterajšou koncepciou sa stanovuje povinnosť dodávateľa poskytovať odberateľovi elektriny resp. plynu v domácnosti informácie o regulovaných a neregulovaný ch zložkách ceny. Navrhuje sa umožniť, aby tieto informácie dodávateľ zasielal odberateľovi v osobitnom materiáli zasielanom spolu s faktúrou. V porovnaní s doterajš ou úpravou sa upravuje rozsah uvádzaných zložiek ceny.

V záujme transparentnosti a zlepšenia dostupnosti informácií o cenách dodá vky elektriny a plynu sa zavádza povinnosť dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu zverejniť cenník elektriny alebo plynu dodávaných v rámci poskytovania univerzálnej služby a povinnosť úradu zverej ňovať zoznam všetkých dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu spolu s odkazom na ich webové sídla.

V súvislosti s úpravou postupu pri vybavovaní reklamácií sa odkazuje na zákon o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 1. písm. f) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES a transpozície čl. 3 ods. 13 Smernice 2009/72/ES resp. čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje úprava mimosú dneho riešenia sporov obdobná úprave podľa zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorej spory mimosúdne rieši Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky. Ide o mimosúdne riešenie sporov bez prá vomoci úradu prijímať záväzné rozhodnutia (úrad je len mediátor sporu odborne spôsobilý vecne posúdiť prípad), vyhovuje však požiadavkám tretieho energetického balíčka.

V prípade sporov týkajúcich sa porušenia povinnosti prevádzkovateľov sústav resp. sietí má odberateľ elektriny a plynu v domácnosti navyše právo iniciovať konanie pre Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví o uloženie povinnosti prevádzkovateľovi sústavy alebo sieti.

K § 18

Koncepcia dodávky poslednej inštancie sa v porovnaní s doterajšou úpravou vecne spresňuje a odstraňujú sa niektoré potenciálne problémy podmienok prechodu na dod ávku poslednej inštancie. Súčasné znenie bolo nedostatočné, nejednoznačné a ťažko vykonateľné. Návrh nového zákona tento inštitút upravuje tak, aby boli systémovo pokryté všetky relevantné situácie. Inštitút dodávateľa poslednej inštancie bude podrobnejšie upravený v sekundárnej legislatíve.

Ustanovuje sa dodávateľ poslednej inštancie, určený rozhodnutím úradu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť dodávku elektriny alebo plynu v zákonom stanovených situáciách. Týmito situáciami sú v zmysle návrhu nového zákona tie situácie, v ktorých dodávateľ elektriny alebo plynu nezabezpečí pred odberateľa prístup do sústavy alebo siete, nemá platnú a účinnú zmluvu o zúčtovaní odchý lky alebo zmluvu o prevzatí zodpovednosti za odchýlku, dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu alebo dodávateľ stratí v priebehu výkonu činnosti povolenie alebo oprá vnenie uskutočňovať dodávku elektriny alebo plynu odberateľom, títo jeho odberatelia nemajú ku dňu, kedy ich dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn, zabezpečenú dodávku iným spô sobom.

Dodávateľ poslednej inštancie je v týchto situáciách povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom najviac po dobu troch mesiacov odo dňa, od ktorého predchádzajúci dodávateľ nie je schopný elektrinu alebo plyn dodávať.

Dodávateľ poslednej inštancie je stanovený úradom. Dodávateľ poslednej inštancie oznamuje úradu, že začal vykonávať dodávku poslednej inštancie t.j., že nastali situácie stanovené zákonom. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa dodávateľ poslednej inštancie určený podľa doterajších predpisov považuje za dodávateľa poslednej inštancie pod ľa nového zákona o energetike.

Kritériá výberu dodávateľa poslednej inštancie a rozhodnutie o výbere dodávateľa poslednej inštancie pre dané územie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámi vo vestní ku a svojej internetovej stránke.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa sústavy alebo siete, ktorý bude povinný oznamovať odberateľom a dodávateľovi poslednej inštancie, ž e dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn. Prevádzkovateľovi sústavy alebo siete oznamuje za týmto účelom príslušné informácie zúčtovateľ odchýlok, úrad a pôvodný dod ávateľ elektriny alebo plynu.

K§19

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do sústavy a siete a pripojenia do sústavy a siete, určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sú stavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa v súlade s doterajšou úpravou stanovuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok je vymedzený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vzhľadom na požiadavky Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, resp. riešenie potrieb aplikácie zákona je v technický ch podmienkach prevádzkovateľa sústavy potrebné vymedziť aj postupy na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti sústavy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v záujme uľahčenia kontroly znenia technických podmienok zo strany úradu stanovuje povinnosť predkladať technické podmienky ú radu. Zároveň sa výslovne ustanovuje požiadavka, v zmysle ktorej musia byť technické podmienky nediskriminačné.

V zmysle zákonnej úpravy sú technické podmienky záväzné pre účastníkov trhu, na druhej strane však absentuje možnosť regulátora dosiahnuť ich zmenu, ak s ú v rozpore s právnymi predpismi (najmä ako sú technické podmienky diskriminačné). Navrhuje sa preto stanoviť povinnosť prevádzkovateľa sústavy alebo siete zmeniť na žiadosť úradu technické podmienky v požadovanom rozsahu. Návrh ďalej bližšie upravuje podmienky a spôsob vykonania oprávnenia úradu vyžadovať zmenu technických podmienok v stanovených prípadoch.

Zároveň sa navrhuje vecne spresniť rozsah obchodných podmienok, ktoré musia byť súčasťou prevádzkového poriadku.

K § 20

V súlade s doterajšou úpravou sa reguluje konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku elektriny na celom území SR, alebo na jeho č asti, resp. nedostatok elektriny hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka elektriny má strategický vý znam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov. Z dôvodu požiadaviek Nariadenia č. 994/2010 sa zužuje doterajšia úprava stavu nú dze len na elektroenergetiku, pričom obdobná úprava pre plynárenstvo je obsiahnutá v Nariadení č. 994/2010 a v rozsahu potrebnom na jeho vykonanie v § 16 až 18 návrhu zákona.

Vzhľadom k nevyhnutnosti bezprostredne reagovať na náhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok elektriny (stav núdze) ustanovenie upravuje podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze, pričom povinnosť vyhl ásiť stav núdze v elektroenergetike má prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Na základe doterajších skúseností s prerušením dodávok resp. z ohrozenia plynulého zásobovania v členských štátov Európskej únie je z dôvodov pružnosti a operatívnosti rozhodovania delegovan é vyhlasovanie stavov núdze na prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby sa predišlo prípadným škodám z oneskorenia. Vzhľadom na nutnosť rý chleho reagovania na aktuálnu situáciu pri vyhlasovaní stavu núdze, stav núdze vyhlasuje a odvoláva v elektroenergetike prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Rozsah náhleho nedostatku alebo hroziaceho nedostatku elektriny posudzuje v súlade s výkonom svojich oprávnení a povinností prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý musí operatívne vykonávať neodkladné a nevyhnutné opatrenia v sústave.

V elektroenergetike sa vyžaduje stanovenie a dodržiavanie kritérií riadenia nerovnováhy a spolupráca s prepojenými prenosovými sústavami pri obmedzení dodávok na základe transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry.

Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu nahradiť škodu, ktoré vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy v dô sledku nedodržania obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, opatrení zameraných na predchádzanie stavu núdze a opatrení zameraných na odstránenie stavu núdze.

Účastníci trhu sú povinní podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam prevádzkovateľa sústavy zameraným na predchádzanie stavu núdze a pri stave núdze. Zákon o energetike v § 15 ods. 4 stanov í poradie pre uplatňovanie obmedzujúcich opatrení pre jednotlivé kategórie odberateľov.

V súlade s doterajšou úpravou sa z kategórie ostatných odberateľov mimo domácností a zariadení verejnoprospešných služieb vyčleňuje kategória výrobcov elektriny, na ktorú sa vzť ahuje obmedzenie a prerušenie dodávok energie až po uplatnení obmedzujúcich opatrení pre uvedených ostatných priemyselných odberateľov.

Pri vyhlásení obmedzujúcich opatrení pri stave núdze prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky elektrizačnej sú stavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a vysporiadanie regulačnej elektriny a zúčtovania odchýlok poč as obmedzujúcich opatrení riešilo v Pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K § 21

Keďže opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu sú upravené v Nariadení č. 994/2010, v zákone o energetike sa vzhľadom na priamu uplatniteľnosť nariadení EÚ navrhujú upraviť len ustanovenia potrebné na vykonanie Nariadenia č. 994/2010 v súlade s jeho čl. 3 ods. 2.

V súlade s doterajšou úpravou je za vyhlasovanie krízovej situácie v plynárenstve a jej konkrétnej úrovne v zmysle Nariadenia č. 994/2010 (včasné varovanie, pohotovosť a stav núdze) zodpovedný prevá dzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o delegovanie úloh ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle Nariadenia č. 994/2010, je potrebné dôsledne upraviť oznamovacie povinnosti povereného prevádzkovateľa distribučnej siete voči ministerstvu (ktoré následne plní oznamovacie povinnosti zodpovedného orgánu vo či Komisii). Je taktiež potrebné stanoviť, že poverený prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný plniť svoje povinnosti v súlade s pokynmi ministerstva (vrátane bezodkladného odvolania krízovej situá cie).

V prípade vyhlásenia krízovej situácie sú účastníci trhu povinní podieľať sa na odstránení jej príčin a dôsledkov. Ak poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlási obmedzujú ce opatrenia na predchádzanie krízovej situácie resp. počas krízovej situácie alebo určí opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie, účastníci trhu sú povinní sa nim podriadiť. V prípade, že obmedzujúce opatrenia spočívajú v obmedzení alebo prerušení dodávok plynu, návrh zákona upravuje poradie, v akom k nemu má dochádzať.

Poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlasuje a odvoláva aj obmedzujúce opatrenia a určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie. Vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť povereného prevádzkovateľa distribučnej siete informovať ministerstvo a riadiť sa jeho pokynmi (vrátane povinnosti odvolať alebo zrušiť obmedzujúce op atrenia resp. opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie).

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy môže ministerstvo rozhodnúť o obmedzujúcich opatreniach aj priamo (pri výkone právomoci podľa § 3 ods. 2 písm. d) návrhu zákona).

Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území, v zásade vyhlasuje resp. určuje len opatrenia, ktorých vyhlásenie resp. urč enie sa predpokladá v núdzovom pláne podľa § 18. V prípade výnimočných situácií však môže za stanovených podmienok rozhodnúť o vyhlásení resp. určení opatrení aj nad rámec núdzov ého plánu podľa § 18.

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy s upravujú určité aspekty zodpovednosti za škodu.

K § 22

Navrhuje sa uložiť povinnosť zabezpečovať splnenie jednotných štandardov bezpečnosti dodávok plynu v zmysle Nariadenia č. 994/2010 prevádzkovateľovi distribuč nej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, dodávateľovi plynu a chránenému odberateľovi, ktorí si zabezpečujú dodávky plynu z ú zemie Európskej únie alebo z územia tretích krajín.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje riešiť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu dodávkami plynu zo zásobníkov s disponibilitou dodávok plynu zo zásobníkov pri krízovej situá cii do siete na vymedzenom území alebo prostredníctvom zmluvne zabezpečených dodávok plynu z domácej ťažby. Alternatívne je možné zabezpečiť štandard bezpečnosti dodávok plynu v rozsahu 50% využit ím cezhraničnej kapacity sietí zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami plynu s disponibilitou počas krízovej situácie na vymedzenom území. Ide o diverzifikáciu opatrení, ktoré slúžia na predch ádzanie krízovej situácii na vymedzenom území Slovenskej republiky.

Obdobne ako v platnom zákone sa upravuje povinnosť navrhnúť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu a povinnosť poskytovať ministerstvu príslušné informácie. Ministerstvo môže naď alej udeliť výnimku zo zákonom stanoveného spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu.

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje postupovať podľa pôvodných pravidiel o zabezpečení štandardov bezpečnosti dodávok plynu do 31. marca 2012.

K § 23

V nadväznosti na úpravu Nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva ako zodpovedného orgánu vypracovať, prijímať a zverejňovať na svojom webovom sídle a vo vestníku preventívny akčný plán a núdzový plán v rozsahu stanovenom nariadením.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť účastníkov trhu dodržiavať povinnosti ustanovené záväznou časťou preventívneho akčného plánu a núdzového plánu, ktoré vydáva ministerstvo. Rozsah závä znej časti preventívneho akčného plánu a núdzového plánu je stanovený Nariadením č. 994/2010.

K § 24

Rovnako ako v platnom zákone sa definuje pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike v súlade so Smernicami 2009/72/ES a 2009/73/ES, pričom sa ustanovuje, že konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho zá ujmu v energetike schvaľuje na návrh ministerstva vláda Slovenskej republiky.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa spresňuje a rozširuje proces ukladania povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. V zmysle navrhovanej úpravy ministerstvo musí pred predložením ná vrhu na konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho záujmu vláde vypracovať analýzu vplyvu navrhovaných opatrení na účastníkov trhu s elektrinou a trhu s plynom, na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Ministerstvo navrhne vláde schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu len v prípade, že anal ýza opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme preukáže ich opodstatnenie.

Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevá dzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejš ím účastníkom trhu.

Ustanovenie sa zároveň vzťahuje aj na oblasť poskytovania podporných služieb. Obdobne ako podľa doterajšej úpravy je vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a skú senosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy možné vo všeobecnom hospodárskom záujem uložiť povinnosť poskytovať podporné služby výrobcom elektriny bez ohľadu na jeho celkový inštalovaný výkon.

K § 25

V súlade s doterajšou úpravou sa umožňuje ministerstvo stanoviť povinnosť v ýberového konania pre nové elektroenergetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatí vne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u s účasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K §26

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s elektrinou. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému používaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 27

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného v ýrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

Návrh nového zákona pri úprava poskytovania podporných služieb vychádza z doterajšej koncepcie. Je preto potrebné, aby bol zachovaný široký diapazón zdrojov ponúkajúcich podporné služby, teda výrobných zdrojov, ktoré budú mať zo zákona povinnosť inštalovať zariadenia na poskytovanie podporných služieb (hranice inštalovaného výkonu zostáva naďalej 50 MW).

Vzhľadom na situáciu na trhu poskytovania podporných služieb sa navrhuje vypustiť v súčasnosti už nadbytočne zákonom ukladanú povinnosť ponúkať a poskyt ovať podporné služby.

Rozširujú sa povinnosti aj pre výrobcu elektriny vo vzťahu k organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, povinnosť uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky v prí pade poskytovania podporných služieb, povinnosť poskytovať zúčtovateľovi odchýlok (ZO) technické údaje o dodávke elektriny na účely vyhodnotenia odchýlok a ďalšie informácie pre potreby organizá tora krátkodobého trhu s elektrinou. (OKT). Výrobcovi sa udeľuje oprávnenie zúčastňovať sa na krátkodobom trhu s elektrinou.

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektriny poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy technické údaje, potrebné na prípravu prevádzky sústavy, za účelom spracovania správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, ako aj na účely fakturácie za poskytovanie systémových služieb a prevá dzkovanie systému, z dôvodov transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširuje účel poskytovania údajov na riadenie prevádzky sústavy a na hodnotenie prevádzky sústavy a špecifikuje sa rozsah niektorých poskytovaných ú dajov odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Navrhuje sa úprava ustanovenia v súladu s relevantnou legislatívou týkajúcou sa odvodu do jadrového fondu. Povinnosti týkajúce sa odvodu do jadrového fondu mali podľa doterajšieho znenia zákona o energetike iba prevádzkovatelia sústav.

K § 28

Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpeč ovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť, pričom ich vymedzenie v ná vrhu zákona vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie práv a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy v súlade s čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES, pričom sa spresňuje povinnosť nakupovať podporné slu žby na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov. V porovnaní s doterajšou úpravou sa vzhľadom na požiadavky smernice vypúšťa možnosť uzatvárať mimo výberového konania dlhodobé zmluvy o poskytnutí podporných služieb. Možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí podporných služieb priamo a to len na nevyhnutnú dobu sa ponecháva výlučne v prípade ohrozenia bezpeč nosti (napr. havarijná situácia); podrobnosti ustanoví prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Sprísňuje sa úprava neoprávneného odberu elektriny, pričom sa navrhuje umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy prerušiť resp. obmedziť prenos elektriny aj v prípade opakovaného neumožnenia prí stupu k meraciemu zariadeniu. Taktiež sa navrhuje stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy obmedziť alebo prerušiť prenos v prípade žiadosti dodávateľa pod ľa § 33 ods. 1 písm. f) (t.j. v prípade podstatného porušovania zmluvy o združenej dodávke zo strany odberateľa).

Navrhuje sa stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy zrušiť miesto pripojenia na základe rozhodnutia úradu. Postup podrobnejšie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

Navrhuje sa rozšíriť vymedzenie účelu poskytovania údajov prevádzkovateľovi prenosovej sú stavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 12 písm. a) Smernice 2009/72/ES sa spresňuje formulácia povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť dlhodobú schopnosť sústavy uspokojovať primerané požiadavky na prenos elektriny, prevádzku, udržiavanie a rozvoj bezpečných, spoľahlivých a efektívnych prenosových sústav za hospodárnych podmienok, pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy dodržiavať minimálne normy pre údržbu a rozvoj prenosovej sústavy vrátane kapacity prepojenia stanovené technickými podmienkami podľa § 21 návrhu z ákona v súvislosti s transpozíciou čl. 15 ods. 5 Smernice 2009/72/ES.

V zmysle čl. 32 ods. 2 Smernica č. 2009/72/ES sa definuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť zabezpečovať nákup podporných služieb na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov (čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa rozšírenie povinností prevádzkovateľa prenosovej sústavy v zá ujme transpozície čl. 12 písm. d) a h) Smernice 2009/72/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa dodávky poslednej inštancie v záujme ich zosúladenia s upravenou koncepciou tohto inštitútu.

V rámci všeobecného sprísnenia povinnosti presné údaje sa stanovuje povinnosť poskytovať namerané údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta resp. odberné miesta, na ktorých dochádza k v ýmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. Vzhľadom na navrhované vlastnícke oddelenie nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulá cii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 29

Návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plá nu rozvoja siete, spolu s právomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 30

Návrh vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/72/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prenosovej sústavy konať ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý nie je súčasť ou vertikálne integrovaného podniku.

V zmysle prechodných ustanovení majú osoby, ktoré sú súčasťou príslušného vertikálne integrovaného podniku a osoby, ktoré ich priamo alebo nepriamo kontrolujú, povinnosť zabezpečiť súlad s pož iadavkami vlastníckeho oddelenia do 3. marca 2012.

K § 31

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej s ústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostný ch parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy je potrebné v zákone vymedziť taxatívne, pričom toto vymedzenie vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširujú oprávnenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/72/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sústavu s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj sústavy, pri zohľadnení daných ekonomických podmienok, tak, aby kapacita sú stavy dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Obdobne ako v prípade prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa stanovuje povinnos ť prevádzkovať sústavu hospodárne.

V súvislosti s transpozíciou čl. 32 ods. 2 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, kedy kvalita poskytovaných údajov je často nedostatočná a táto skutočnosť spôsobuje významné zvýšenie ná kladov pre dodávateľov elektriny, sa navrhuje povinnosť povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej sústavy za predchádzajúci rok.

Navrhuje sa povinnosť vypracovať plány obmedzujúcich opatrení podľa pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Vzhľadom na potrebu zjednodušenia komunikácia a umožnenia potrebných nepredvídateľných prevádzkových úkonov sa navrhuje novo upraviť oznamovacia povinnosť pri obmedzení alebo prerušení distribúcie elektriny. Navrhuje sa jednak spresnenie spôsobu oznamovania, a jednak sa navrhuje zaviesť výnimka z ohlasovania prerušenia distribúcie, ak ide o nevyhnutné prevádzkové ú kony s časom trvania 20 minút na nn napäťovej úrovni. Ustanovením sa sleduje možnosť efektívnejšej údržby a prevádzky pre prevádzkovateľa sústavy, pri zakotvení povinnosti konať tak, aby sa predchá dzalo škodám.

V súvislosti s navrhovanými zmenami inštitútu dodávky poslednej inštancie sa navrhuje stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznamovať pr íslušné skutočnosti odberateľom elektriny a dodávateľovi poslednej inštancie.

Spresňuje sa rozsah a účel údajov poskytovaných prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždň ov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spô sobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo čas.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich zí skanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 7 Smernice č. 2009/72/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Návrh nového zákona zároveň vymedzuje osobitné povinnosti prevádzkovate ľa distribučnej sústavy zamerané na poskytnutie potrebnej ochrany zraniteľným odberateľom elektriny.

Navrhuje sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta a odberné miesta, na ktorých dochádza k výmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 písm. d) Smernice 2009/72/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpeči ť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej sústavy (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 78 návrhu zákona) a vylúčenie existencie krížových dotácií , je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodný ch ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti z ákona.

Navrhuje sa taktiež spresnenie úpravy oprávnenia úradu odsúhlasovať podmienky prepravy elektriny v režime prepravy distribučnou sústavou v prí padoch tzv. ostrovnej prevádzky.

K § 32

Vychádzajúc s doterajšej úpravy sa stanovujú základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasť ou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných č innostiach, ako distribúcia elektrickej energie. Stanovujú sa základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/72/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy disponovať zdrojmi vrátane ľ udských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej sústavy. V tejto súvislosti je dôležitá najmä otázka zabezpeč enia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej sústavy ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpečenia uvedených činností vrátane skuto čne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej sústavy k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sústavy. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sú stavy od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou elektriny. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej sústavy (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej sústavy) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpečia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon prip úšťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej sústavy od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej sú stavy.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer') u prevádzkovateľov distribučnej sústavy v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice č . 2009/72/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa elektriny alebo výrobcu elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/72/ES).

K § 33

Vymedzujú sa povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Ná vrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sú stavy. Pri vymedzení povinností sa zohľadňuje členstvo prevádzkovateľa prenosovej sústavy v medzinárodnom združení ENTSO pre elektrinu.

Ustanovuje sa povinnosť elektroenergetického dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečovať dodržiavanie pravidiel operatívneho riadenia sú stavy v spolupráci s prevádzkovateľmi prenosových sústav susedných štátov, vyhodnocovať a schvaľovať výmenu elektriny medzi prenosovými sústavami.

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa obdobne ako v predchádzajúcej úprave navrhuje, aby elektroenergetický dispečing mal právo na informácie o objeme plánovaných obchodn ých transakcií na vymedzenom území.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje, aby pravidlá vzájomnej spolupráce medzi dispečingami navzájom určil dispečerský poriadok, ktorý po schválení úradom vydá prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Stanovuje sa, že dispečerský poriadok je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou.

K § 34

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu pri zohľadnení novej koncepcie univerzálnej služby a rozší renia úpravy spotrebiteľských práv v zmysle Smernice 2009/72/ES. Úprava práv a povinností dodávateľa elektriny sa vzťahuje aj na osoby, ktoré podľa doterajšej úpravy spadajú do kategórie obchodníkov s elektrinou (táto kategória sa ako nadbytočná zo zákona o energetike navrhuje vypustiť).

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou. V súvislosti s právom dodávateľa z účastňovať sa na organizovanom krátkodobom trhu s elektrinou sa navrhuje precizovať, že dodávateľ musí byť v takom prípade subjektom zúčtovania. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje vymedzi ť právo dodávateľa na poskytnutie údajov a opravných údajov od zúčtovateľa odchýlok v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu s elektrinou. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť povinnosť prevá dzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať dodávateľovi elektriny údaje potrebné na vyúčtovanie dodávok elektriny v rozsahu a kvalite podľ a pravidiel trhu do 31. decembra 2012 a to vzhľadom na skutočnosť, že centrálny dátový sklad začne zabezpečovať OKTE, a.s. až od 1. januára 2013.

Takisto sa navrhuje stanoviť právo dodávateľa požiadať prevádzkovateľa sústavy o prerušenie alebo obmedzenie dodávky elektriny do odberného miesta, ak odberateľ podstatným spôsobom porušuje zmluvu o zdru ženej dodávke elektriny. Pri súčasnom znení zákona dodávateľ, ktorý má s odberateľom zmluvu o združenej dodávke, je povinný platiť prevádzkovate ľovi distribučnej sústavy platbu za distribúciu elektriny odberateľovi, a to aj v prípadoch, keď odberateľ jemu neplatí. V súčasnosti je preto jedinou možnosťou dodávateľa odstúpenie od zmluvy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES (tzv. electricity labelling) sa spresňuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať všetkým odberate ľom elektriny (t.j. nie len koncovým odberateľom ale aj odberateľom, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja) informácie o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektrine nakúpenej alebo vyrobenej dodávateľom za účelom jej ďalšieho predaja. Doterajšia úprava spôsobovala nevykonateľnosť tejto povinnosti (keďže ukladala dodávateľom povinnosť poskytova ť údaje, ktoré nemajú k dispozícii) a nezohľadňovala jej účel v zmysle európskej legislatívy (keďže jej účelom nie je poskytovať súhrnné údaje o energetickom mixe vyrobenej a dodanej elektriny ale o energetickom mixe elektriny nakúpenej dodávateľom elektriny za účelom jej ďalšieho predaja). Novou úpravou sa v súlade s požiadavkami smernice zabezpečí, aby sa informácie o energetickom mixe dostali od výrobcov elektriny ku koncovým odberateľom elektriny. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť informácie o energetickom mixe (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretí ch krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať informácie o energetickom mixe), sa použijú súhrnné štatistické údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. Predmetné údaje je dodávateľ povinný poskytovať zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje ich jednoduchú porovnateľnosť s obdobnými inform áciami poskytovanými inými dodávateľmi elektriny dodávajúcimi elektrinu na vymedzenom území. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa elektriny uverejňovať informácie o dopade nakúpenej alebo vyrobenej elektriny na životné prostredie, emisiách CO2 a rádioaktívnom odpade. Informácie dodávateľ poskytuje všetkým odberateľom, t.j. aj odberateľ om, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, aby sa predmetné informácie dostali od výrobcu elektriny ku koncovým dodávateľom. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť predmetné informácie (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretích krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať takéto informácie), sa použijú sú hrnné štatistické údaje týkajúce sa elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa elektriny a upravujú nepresné ustanovenia. Stanovuje sa kontraktačná povinnosť dodávateľ elektriny spočívaj úca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom elektriny v domá cnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa elektriny.

Obdobne ako podľa platného zákona sa stanovuje povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ elektriny povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zm ysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumite ľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa elektriny v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťa žujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa elektriny v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľ ov na trhu dodávok elektriny odberateľom elektriny v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ elektriny povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Úrad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ elektriny uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ elektriny je povinný predložiť úradu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak úrad nepožiada o ďalšiu úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zohľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa elektriny najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spô sob predaja elektriny a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ elektriny, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky pos kytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa elektriny v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa elektriny tieto informácie poskytnúť.

V súlade s čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať odberateľovi elektriny základné informácie o jeho právach v súvislosti s dostupný mi prostriedkami na urovnanie sporu.

Z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry sa ustanovujú dodávateľ ovi elektriny osobitné povinnosti, najmä povinnosť poskytovať údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pre spracovanie návrhov na riešenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom, pričom v porovnaní s predchádzajúcou úpravou sa spresňuje rozsah poskytovaných informácií odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmysle nariadenia vlády o pravidlách trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť preukazovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy krajinu pôvodu elektriny ur čenej na vývoz v prípade, ak elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnených ministerstvom.

Navrhuje sa úprava ustanovenia o odvodoch do jadrového fondu v súlade s relevantnou legislatívou.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa elektriny.

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s elektrinou na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/72/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke elektriny a derivátoch elektriny. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s elektrinou vš eobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 40 ods. 4 a 5 Smernice 2009/72/ES Komisia.

V súvislosti s poskytovaním informácií o energetickom mixe portfólia dodávateľa elektriny a informácií o prostriedkoch na urovnanie sporu sa navrhuje oprava chybného ustanovenia. Uvedené informácie je v zmysle č lánku 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES potrebné uvádzať jednak na faktúre alebo alternatívne v materiáli zasielanom odberateľovi spoločne s faktúrou a jednak v propagačných materiáloch zasielaných odberateľ om. Informácie poskytované v súvislosti s electricity labellingom musia byť zrozumiteľné a jednoducho porovnateľné.

Z evidencie koncových odberateľov elektriny sa navrhuje vypustiť informácia o štátnom občianstve, keďže jej spracúvanie je z hľadiska účelu spracúvania vecne neodôvodnené.

K § 35

V nadväznosti na doterajšiu úpravu ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny. Oprávnenými odberateľmi elektriny sú v súčasnosti všetci odberatelia elektriny, vrátane koncových odberateľov elektriny.

Vymedzuje sa právo na uzatvorene zmlúv o prístupe do sústavy a zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia. Upravuje sa taktiež právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na in ého účastníka trhu, pričom v súlade s navrhovaným § 22 ods. 7 musí byť takýto iný účastník trhu v zásade subjektom zúčtovania (vý nimka sa vzťahuje na prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ak pripojeným koncovým odberateľom elektriny zároveň dodávajú elektrinu). Upravujú sa taktiež práva v rámci krátkodobého trhu s elektrinou za uvedených podmienok, právo na poskytnutie údajov a opravných údajov od ZO na vyúčtovanie dodávok a odchýlky, úprava povinnosti pri poskytovaní technických údajov o dodávke elektriny (prevádzkovateľovi a zúčtovateľovi odchýlok v prípade, ak je subjektom zúčtovania).

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú zmenu registrácie odberného miesta na nového dodávateľa do 3 týždňov v rá mci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prí lohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 pí sm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záv äzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Odberatelia majú možnosť zvoliť si jeden z nasledovných zmluvných modelov: buď zmluvu o združenej dodávke elektriny, kedy dodávateľ zabezpečuje zároveň aj distribúciu elektriny a prevezme zodpovednosť odberateľa za odchýlku, alebo alternatívne samostatnú zmluvu o dodávke elektriny; v takom prípade uzatvára s prevádzkovateľom sústavy samostatnú zmluvu o prenose resp. distribú cii elektriny. Navrhuje sa, aby odberateľ mal možnosť priameho kontaktu s prevádzkovateľom sústavy aj v prípade, že s ním nemá uzatvorenú zmluvu o prenose resp. distribúcii.

Zakotvuje sa právo odberateľa s výnimkou domácností uzatvoriť zmluvu o dodávke s viacerými dodávateľmi elektriny súčasne za podmienok stanovených pravidlami trhu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť odberateľa umožniť prevádzkovateľovi sústavy prístup k určenému meradlu.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajúce sa odvodov do jadrové ho fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 36

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantn ému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrick é zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vych ádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje presunúť úpravu povinností vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie do ustanovení o technických zariadeniach.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajú ce sa odvodov do jadrového fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 37

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Definuje sa spôsob jeho vzniku, kompetencia a postavenie. Definujú sa práva pre jeho spoľahlivé fungovanie, najm ä právo na poskytnutie údajov a informácií potrebných na jeho činnosť od účastníkov trhu s elektrinou. Definujú sa jeho povinnosti vyplývajúce z jeho činnosti a vzťahov k iným účastní kom trhu s elektrinou, najmä vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlok, organizovanie a krátkodobého trhu s elektrinou, vedenie správy meraní, vykonávanie fakturácie poplatkov, spracovanie podkladov pre ná vrh pravidiel trhu s elektrinou, evidencia subjektov zúčtovania, spracovanie obchodných podmienok organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou, uzatvorenie príslušných zmlúv so subjektmi zúčtovania a účastn íkmi krátkodobého trhu s elektrinou. Podrobnosti o správe centrálnej databázy nameraných dát a centrálnej fakturácie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa navrhuje výslovne vymedziť právo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou na poskytovanie údajov v kvalite stanovenej v pravidlách trhu s elektrinou. Navrhuje sa taktiež vypustenie ustanovenia o povinnosti oznamovať neodovzdanie denného diagramu subjektom zúčtovania; v súvislosti s novou úpravou dodávky poslednej inštancie je nadbytoč né. Neodovzdanie denného diagramu nie je dôvod pre dodávku poslednej inštancie.

K § 38

V súlade s doterajšou koncepciou sa v zákone upravuje uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množ stva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodá vky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 39

Rovnako ako podľa platného zákona môže elektrickú prípojku realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. V súlade so súčasnou úpravou sa vlastníkom prípojky stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje spresnenie úpravy týkajúcej sa zodpovednej osoby za zriadenie a prevádzku energetického zariadenia (vždy to musí byť osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, v opačnom prípade by prevádzkovateľ sústavy mal len limitované možnosti zabezpečiť kontrolovateľnosť plnenia jej povinností ). Takisto sa dopĺňa chýbajúca úprava procesu (najmä časový aspekt) v súvislosti s preverovaním a zdokladovaním technickej spôsobilosti energetického zariadenia.

K § 40

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania sa zavádza pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje povinnosť písomne informovať odberateľa elektriny o termíne plánovanej výmeny určeného meradla aspoň 15 dní vopred (prípadne neskôr, ak s t ým odberateľ súhlasí). Zároveň sa navrhuje umožnenie verifikácie údajov v prípade neprítomnosti odberateľa pri výmene elektromera. V praxi často nie je možné zabezpečiť účasť odberateľ a pri výmene elektromera (v zásade sa tieto činnosti vykonávajú v pracovnej dobe). Preto v záujme odberateľa sa navrhuje uskladniť určené meradlo, ktoré bolo vymenené bez účasti odberateľa elektriny, minimá lne po dobu 60 dní, aby si odberateľ mohol overiť stavy určeného meradla.

Zavádza sa nová povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej s ústavy, ktorý e povinný vykonať fyzický odpočet určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, každoročne k 31. decembru, najneskôr do 30 dní po skončení roka.

K § 41

Ustanovenie upravuje meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť výrobcu elektriny používať priebehové meranie elektriny s diaľkovým odpočtom údajov, ak je inštalovan ý výkon zariadenia viac ako 1 MW a v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov bez obmedzenia inštalovaného výkonu V ostatných zariadeniach je výrobca elektriny povinný zabezpečiť priebehové merania bez diaľkového odpočtu údajov, možnosť merania bez priebehového merania sa vypúšťa. Navrhovaná ú prava je v súlade s cieľom zabezpečiť jednoduchší a efektívnejší zber údajov o vyrobenej elektriny s priaznivým vplyvom na možnosti riadenia sústavy na vymedzenom území.

Vzhľadom na požiadavky týkajúce sa riadenia sústavy a nepredvídateľnosť využiteľnosti solárnej energie je potrebné ustanoviť povinnosť výrobcu zabezpečiť inštaláciu zariadení na meranie meteorologických údajov na zariadeniach na výrobu elektriny zo solárnej energie a namerané údaje poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je výrobca elektriny povinný pri zariadeniach na výrobu elektriny uvedených do prevádzky pred účinnosťou nového zákona o energetike uviesť spô sob merania vyrobenej elektriny do súladu s novými požiadavkami do 24 mesiacov.

K § 42

V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES sa zavádza definícia inteligentného meracieho systému a zároveň sa vymedzuje proces, na základe ktoré ho by mali byť inteligentné meracie systémy zavedené. Ministerstvo vypracuje analýzu za účelom posúdenia, u ktorých kategórií odberateľov je finančne nákladné zavedenie týchto meracích systé mov opodstatnené. Túto analýzu vyhodnotí. V prípade, že ministerstvo uloží povinnosť prevádzkovateľovi sústavy zavies ť inteligentné meracie systémy vo vzťahu k minimálne 80 percent odberných miest konkrétnej kategórii koncových odberateľov elektriny, prevádzkovateľ sústavy bude povinný ich zaviesť do 1. januá ra 2020. Podrobnosti o zavádzaní inteligentných meracích systémov stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 43

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetický ch zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

V porovnaní so súčasným znením zákona sa navrhuje sa spresnenie možnosti zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia po predchádzaj úcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Pojem zriadenie stavby je použitý ako všeobecný pojem, ktorý nie je zákonom upravený; na príslušné ustanovenia stavebného zákona, na ktoré sa pojem zriadenie stavby vzťahuje, odkazuje poznámka pod čiarou. Obdobná úprava sa v súčasnosti uplatňuje v prípade ochranných pásiem plynárenských zariadení.

K § 44

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovení m sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 45

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 46

Upravuje sa pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, ktorých skutočnú výšku je v praxi často nemožné zistiť, v súlade s doterajšou úpravou sa splnomocňuje ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úpravy ustanovenia, ktoré jednak precizujú dnešnú úpravu (zúženie vnímania neoprávneného odberu, prič om za neoprávnený odber by mal byť považovaný len odber bez zmluvy a nie v rozpore so zmluvou), a jednak umožňujú prevádzkovateľom sústav efektívne odstraňovať neoprávnené odbery a riziká ich vzniku.

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (pri ktorom sa neskúma, kto plombu porušil) bolo považované za neoprávnený odber elektriny len v prí pade, že meracie zariadenie, na ktorom je porušená plomba nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia p roti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej odberovým diagramom.

K § 47

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s plynom. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému použí vaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 48

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Stanovuje sa povinnosť umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslu šnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie. Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťaž obnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštalá ciu určeného meradla. Upravujú sa taktiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 49

Upravujú sa práva a povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na doterajšiu úpravu v platnom zákone o energetike.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na zákonom vymedzené účely, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatí vne vymedzených podmienok. V porovnaní s doterajšou úpravou návrh zákona uvádza, že ide o právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na zá klade transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa taktiež rozšíriť okruh činností prevádzkovateľa prepravnej siete, pri ktorých plnení má prevádzkovateľ prepravnej siete právo nakupovať , uskladňovať a predávať plyn.

V súvislosti s transpozíciou čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES sa vymedzuje účel prevádzkovania prepravnej siete, ktorým je vytvorenie otvoreného trhu s plynom.

Navrhuje sa ustanoviť novú povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete budovať cezhraničné prepojenia, ktorá súvisí s požiadavkami na vybudovanie jednotné ho a likvidného trhu s plynom v nadväznosti na čl. 13 ods. 2 Smernice 2009/73/ES ako aj požiadavkami Nariadenia 994/2010.

Zároveň sa navrhujú legislatívno-technické úpravy s ohľadom na úpravu definícii jednotlivých typov zmlúv.

Vymedzuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na vymedzené účely na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa zároveň niektoré povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na novú úpravu krízovej situácie v plynárenstve.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety člá nku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/73/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhovaným ustanovením sa ďalej transponuje nové znenie čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES a stanovuje povinnosť zabezpečiť zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa prepravnej siet e.

V nadväznosti na požiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predložiť úradu návrh kapacity spätného toku alebo žiadosť o vyňatie z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu podľa nariadenia č. 994/2010 aj v prípade, ak o to požiada ministerstvo. Ministerstvo požiada o predloženie takéhoto návrhu na základe žiadosti iného členského štátu Európskej ú nie v zmysle čl. 6 ods. 6 nariadenia č. 994/2010. V ostatných prípadoch vyplýva povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predkladať príslušný návrh resp. žiadosť z priamo uplatniteľného č l. 7 nariadenia č. 994/2010.

V súvislosti s nariadením č. 994/2010 sa taktiež stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zabezpečiť na žiadosť úradu testovanie trhu (tzv. open season) v prípade investícií, ktoré sa vyž adujú na splnenie štandardu infraštruktúry.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. V prípade vlastníckeho oddelenia nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené. V prípade realizácie modelu nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete je požiadavka vypracovať program súladu podrobne upravená v § 56 návrhu zákona.

Osobitným spôsobom sa navrhuje upraviť otázka pripojenia odberných plynových zariadení do prepravnej siete v záujme zabezpečenia efektívneho využitia existujúcich distribučných kapacít v nadväznosti na účel čl. 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prepravnej siete podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulácii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 50

Ustanovenie upravuje vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. V zmysle požiadaviek Smernice 2009/73/ES nesmie právna úprava členského štátu bráni ť realizácii modelu vlastníckeho oddelenia prevádzkovateľa prepravnej siete (tzv. OU model), a to ani v prípade, ak členský štát umožní realizáciu iného modelu oddelenia prevádzkovateľ a prepravnej siete (model nezávislého prevádzkovateľa systému – ISO model alebo model nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete – ITO model).

Ustanovenia o vlastníckom oddelení prevádzkovateľa prepravnej siete sa použijú len v prípade, že sa vertikálne integrovaný plynárenský podnik rozhodne realizovať vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete.

Návrh vzhľadom na uvedené vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/73/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prepravnej siete konať ako prevádzkovateľ prepravnej siete, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Postup a spôsob zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa odsekov 1 až 7 § 50 alebo podľa § 51 až 60 určí na návrh ministerstva vláda.

K § 51

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje otázky súvisiace s právnou formou, organizáciou a riadením nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Na prevádzkovateľa prepravnej siete sa vzťahuje ustanovenia Obchodného zákonníka s odchýlkami upraven ými v § 50 až 58 návrhu zákona. Návrh zákona uvádza osobitné náležitosti stanov prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 52

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje postup vymenúvania a odvolávania štatutarného orgánu resp. členov štatutárneho orgánu.

K § 53

Návrh upravuje požiadavky na nezávislosť štatutárneho orgánu, členov štatutárneho orgánu a zamestnancov nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete v súlade so Smernicou 2009/73/ES.

K § 54

Navrhuje sa stanoviť povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zriadiť stanovami dozornú komisiu ako osobitný orgán prevádzkovateľa prepravnej siete s pôsobnos ťou zodpovedajúcou požiadavkam Smernice 2009/73/ES. Pôsobnosť iných orgánov spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka tým nie je dotknutá, ak zákon o energetike neustanovuje inak.

Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári (resp. zástupcovia akcionárov), na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 Smernice 2009/73/ES na členov dozorného orgánu.

Konkrétne, v zmysle smernice (čl. 20 ods. 3) sa na polovicu mínus jedného člena dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2 prvý pododsek a článok 19 ods. 3 až 7. Na všetkých členov dozorné ho orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2 druhý pododsek písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dô vodmi tohto predčasného ukončenia.

K § 55 a 56

Navrhované ustanovenie v nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES vymedzuje povinnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete, spolu s pravidlami týkajúcimi sa schopnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete plniť tieto povinnosti s použitím primárne vlastných zdrojov. Navrhované znenie § 54 ods. 1 písm. h) neustanovuje povinnosť nezávislého prevádzkovateľ a prepravnej siete zabezpečovať činnosti, ktoré priamo nesúvisia s fungovaním podniku prevádzkovateľa prepravnej siete, ako napríklad upratovacie služby alebo strážne služby.

Podrobnejšie sa taktiež ustanovujú podmienky, za akých môže prevádzkovateľ prepravnej siete a ostatné časti vertikálne integrovaného podniku využívať rovnaké štandardné softvérové riešenia s cieľom zabezpečiť primeranosť aplikácie pravidiel týkajúcich sa používania rovnakých systémov informačných technológií. Podrobnejšie sú upravené taktiež pravidlá týkajúce sa využí vania zariadení informačných technológií s cieľom neznemožniť využívanie štandardných služieb dátových centier poskytovaných tretími stranami, pri ktorých nehrozí riziko poruš enia pravidiel informačného oddelenia.

V súlade s účelom smerníc sa taktiež upravuje právo audítora vertikálne integrovaného podniku nahliadnuť do účtovníctva prevádzkovateľa prepravnej siete v rozsahu potrebnom na overenie konsolidovanej ú čtovnej závierky; navrhovaná úprava zabezpečuje možnosť účtovnej konsolidácie vertikálne integrovaného podniku za súčasného rešpektovania cieľov sledovaných smernicami.

K § 57

V záujme zabezpečiť skutočnú nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete od ostatných častí vertikálne integrovaného podniku návrh zákona v sú lade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES upravuje podrobné pravidlá zabezpečujúce nezávislé správanie sa prevádzkovateľ a prepravnej siete. Ustanovenie taktiež v záujme umožnenia účinného sledovania vzťahov medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a ostatnými členmi vertikálne integrovaného podniku upravuje povinnosti týkajú ce sa poskytovania relevantných údajov a dokumentov úradu.

K § 58

Návrh ustanovenia obsahuje úpravu otázok súvisiacich s vypracúvaním a monitorovaním programu súladu a postavením osoby povinnej zabezpečiť súlad (tzv. compliance officer) a to v súlade s detailnými požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 59

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plánu rozvoja siete, spolu s prá vomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 60

Návrh upravuje osobitné pravidlá pre pripojenie nových zásobníkov, zariadení na skvapalňovanie plynu a odberných plynových zariadení odberateľov plynu mimo dom ácnosti. Vyžaduje sa najmä prijatie transparentných a účinných postupov na nediskriminačné pripojenie uvedených zariadení. Zároveň sa ukladá povinnosť prevádzkovateľovi prepravnej siete pripojiť uvedené zariadenia aj v prípade, že pripojenie vyvolá potrebu zvýšenia prepravnej kapacity.

K § 61

Smernica len veľmi rámcovo upravuje právomoc úradu zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevádzkovateľovi siete s súlade s požiadavkami ISO modelu v prípade závažného dlhodobého porušovania povinností nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Z tohto dôvodu je potrebné podrobnejšie upraviť mechanizmus, na základe ktorého dôjde k realizá cii ISO modelu v zmysle príslušného rozhodnutia úradu. Keďže základnými aspektmi ISO modelu sú oddelenie vlastníka prepravnej siete, výber vhodného kandidáta na prevádzkovateľ a prepravnej siete zo strany vlastníka prepravnej siete a zmluvná úprava vzťahov medzi vlastníkom a prevádzkovateľom prepravnej siete, je vhodné naviazať na príslušné rozhodnutie úradu povinnosť vertiká lne integrovaného podniku zabezpečiť realizáciu týchto krokov v rámci 6-mesačného prechodného obdobia.

K § 62

Navrhuje sa úprava požiadaviek na oddelenie vlastníka prepravnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 63

V súlade so smernicou obsahuje ustanovenie návrh úpravy osobitných práv a povinností vlastníka a prevádzkovateľa prepravnej siete pri ISO modeli.

K § 64

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službá m, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje rozšíriť právo prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu aj v prí pade opakovaného neumožnenia prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti a taktiež v prípade zápornej revíznej správy odberného plynové ho zariadenia.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/73/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sieť s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj siete, pri zohľadnení daných ekonomický ch podmienok, tak, aby kapacita siete dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Navrhuje sa taktiež výslovne stanoviť povinnosť prevá dzkovať distribučnú sieť hospodárne.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej siete.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES, ktoré sa týkajú zmeny dodávateľa, prístupu do siete a poskytovania informácií odberateľ om; postup pri evidencii zraniteľných zákazníkov a postup prevádzkovateľa distribučnej siete pri zavádzaní inteligentných meracích systémov.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upravi ť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 3 Smernice č. 2009/73/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Vymedzujú sa zároveň osobitné povinnosti prevádzkovateľa distribuč nej siete vo vzťahu k zraniteľným odberateľom.

Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES).

Upravujú sa taktiež niektoré povinnosti v súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 pí sm. d) Smernice 2009/73/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej siete za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpečiť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej siete (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 90 návrhu zákona) a vylúč enie existencie krížových dotácií, je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov plynu, bol povinný na základe ž iadosti prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre menej ako 100 000 pripojených odberateľov plynu alebo na základe žiadosti vlastníka plynárenského zariadenia, odkúpiť distribučnú sieť, ktorá bola postavená po ú činnosti tohto zákona, za regulovanú cenu určenú úradom. Ak predávajúci prevádzkovateľ distribučnej siete nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa plynárenské zariadenie nachádza, k predaju distribučnej siete je potrebný súhlas vlastníka pozemku. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služ by pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov môže na výkup distribučných sietí v jednom kalendá rnom roku použiť prostriedky, ktorých maximálna výška nesmie presiahnuť 50% z ročnej hodnoty súčtu úradom určenej výšky primeraného zisku a úradom povolených plánovaných investícií.

K § 65

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa net ýkajú distribúcie plynu. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpeči ť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/73/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľ a distribučnej siete disponovať zdrojmi vrátane ľudských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej siete. V tejto sú vislosti je dôležitá najmä otázka zabezpečenia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej siete ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpe čenia uvedených činností vrátane skutočne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej siete k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej siete. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribuč nej siete od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou plynu. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej siete (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej siete) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpe čia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon pripúš ťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej siete od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej siete.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer' ) u prevádzkovateľov distribučnej siete v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej siete.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa plynu alebo výrobcu plynu s prevádzkovateľom distribučnej siete (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

K § 66

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučný ch sietí prostredníctvom tohto dispečingu určuje rozhodnutím ministerstvo.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s vý nimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti s krízovou situáciou v plynárenstve a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri č innostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom krízovej situácie. Vyhlasuje a odvoláva krízovú situáciu v plynárenstve a jej úroveň v zmysle nariadenia č . 994/2010. Vyhlasuje a odvoláva obmedzujúce opatrenia, určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie v plynárenstve a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri krízovej situácii. V porovnaní so súčasnou úpravou sa stanovuje povinnosť predkladať ministerstvu za každý deň výpočet tzv. štandardu infraštruktúry N-1 v zmysle nariadenia č . 994/2010.

Ustanovuje sa, že plynárenský dispečing má nielen právo vyžadovať od účastníkov trhu s plynom pripojených na distribučnú sieť informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale aj účastník trhu s plynom je vyžadované informácie povinný poskytnúť.

V porovnaní s platným zákonom sa stanovuje povinnosť plynárenského dispečingu riadiť sa pokynmi ministerstva v prípade plnenia úloh týkajúcich riešenia krí zovej situácie v plynárenstve a to vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010.

V súlade s doterajšou úpravou sa stanovuje, že prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý neplní úlohy plynárenského dispečingu, môže zabezpečiť plnenie úloh dispečerského riadenia prostrední ctvom už zriadeného plynárenského dispečingu, pokiaľ mu to umožňujú technické podmienky. V prípade, ak technické podmienky toto neumožňujú , bude si povinný zriadiť vlastný dispečing.

K § 67

Ustanovenie definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu v súlade s doterajšou koncepciou právnej ú pravy. Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladň ovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu. Dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

Ustanovuje sa oprávnenie prevádzkovateľa zásobníka nakupovať plyn potrebný na krytie vlastných strát alebo pre vlastnú spotrebu alebo na technologické účely.

V záujme riadneho výkonu kompetencií ministerstva je nevyhnutné, aby toto disponovalo údajmi zo zmlúv o uskladňovaní plynu, a to štvrťročne aktualizované, resp. v prípade zmeny bezodkladne.

Ustanovuje sa, že prevádzkovateľ zásobníka v prípade stavu núdze je povinný na zá klade rozhodnutia ministerstva bezodkladne prerušiť ťažbu plynu zo zásobníka pre tých účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo vymedzeného územia Slovenskej republiky. Po odvolen í stavu núdze prevádzkovateľ zásobníka má povinnosť bezodkladne obnoviť ťažbu plynu zo zásobníka. V porovnaní s platným zákonom a v nadväznosti na po žiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje, že táto povinnosť sa uplatňuje v prípade potreby zaistiť technickú bezpečnosť siete na vymedzenom území. Zároveň sa vypúšťa prá vomoc ministerstva rozhodnúť o uložení tejto povinnosti z vlastného podnetu s prihliadnutím na skutočnosť, že ministerstvo nedisponuje potrebnými informáciami o technickej bezpečnosti plynárenských zariaden í. Ministerstvo bude rozhodovať na návrh prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES navrhuje výslovne upraviť povinnosť prevá dzkovať zásobník v záujme vytvorenia otvoreného trhu s plynom a zabezpečiť primerané zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa zásobníka..

V súlade s čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa zároveň stanovuje povinnosť zverejňovať informáciu o uplatňovaní regulovaného prístupu alebo dohodnuté ho prístup k zásobníku.

Doplnenie ustanovenia v nadväznosti na novú úpravu zaistenia bezpečnosti dodávok plynu vyplývajúcu z Nariadenia 994/2010.

K § 68

Navrhovaná právna úprava v súlade s doterajšou koncepciou vymedzuje pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje v sú lade so Smernicou 2009/73/ES prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevá dzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombin ácie siete.

K § 69

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu spôsobom, ktorý vychádza z doterajšej úpravy. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučný ch sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa plynu a spresňujú niektoré ustanovenia. Stanovuje sa kontrakta čná povinnosť dodávateľ plynu spočívajúca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke plynu na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom plynu v domácnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa plynu, za podmienky, že je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu.

Stanovuje sa povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ plynu povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zmysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa plynu v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom s ťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa plynu v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľov na trhu dodávok plynu odberateľom plynu v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ plynu povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Ú rad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ plynu uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ plynu je povinný predložiť ú radu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak si úrad nevyžiada úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zoh ľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa plynu najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ plynu vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvá ch, musia obsahovať spôsob predaja plynu a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa plynu v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa plynu tieto informácie poskytnúť .

V rámci transpozície čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnen ých ministerstvom.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa plynu .

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s plynom na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/73/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke plynu a derivátoch plynu. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s plynom všeobecne záv äzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 44 ods. 4 a 5 Smernice 2009/73/ES Komisia.

Upravujú sa povinnosti dodávateľa plynu poskytnúť odberateľom plynu informácie týkajúce skladby ceny za dodávku plynu, ako tiež povinnosť poskytovať pre prevá dzkovateľa siete, ktorej je užívateľom, údaje o odberateľoch, potrebné na uzavretie zmluvy o dodávke plynu.

Povinnosť dodržiavať štandard bezpečnosti dodávok sa navrhuje ustanoviť pre dodávateľa plynu. Nedodržanie povinnosti u konkrétnych účastníkov trhu s plynom bude podľa návrhu zákona sankcionované Š tátnou energetickou inšpekciou.

Navrhuje sa vypustenie ods. 3 z dôvodu riešenia problematiky univerzálnej služby iným spôsobom.

V súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve s spresňujú niektoré povinnosti dodávateľa plynu.

K § 70

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu. Navrhuje sa úprava ustanovenia, ktor ým sa vymedzí právo odberateľa na uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu a povinnosť dodávateľa odôvodniť odmietnutie uzatvorenia zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú priradenie odberného miesta k novému dodávateľovi plynu do 3 týždňov v súlade s č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemož no za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/73/ES určuje formát ú dajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 71

Určujú sa práva a povinnosti odberateľov plynu v domácnosti.

Vymedzuje sa právo odberateľa plynu v domácnosti na univerzálnu službu v zmysle § 24.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu, upravujú v ustanoveniach o technických zariadeniach. V tejto súvislosti sa povinnosti, ktoré sa pôvodne vzťahovali len na vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, rozširujú aj na osoby, ktoré sú oprávnené užívať alebo spravovať plynové zariadenie, prostredníctvom ktorého sú pripojení koncoví odberatelia plynu k distribučnej sieti a na vlastníka nehnuteľ nosti, do ktorej je dodávaný plyn.

K § 72

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady. Dochádza k spresneniu používaných pojmov.

K § 73

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynové ho zariadenia a určeného meradla.

K § 74

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanoven é týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zá kona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu 'take or pay', teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnos ťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sie ťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Ná vrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 75

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významn é plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou je možné v zmysle čl. 36 ods. 1 Smernice 2009/73/ES udeliť výnimku aj z povinnosti zabezpečiť vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. Takisto s a upravuje povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti o výnimku zhrnutie postupov prideľovania kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení podľa pravidiel určených úradom. V zmysle tý chto pravidiel sa všetci potenciálni užívatelia kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení musia vyzvať, aby sa vyjadrili, či majú záujem o pridelenie zmluvnej kapacity (čl. 36 ods. 6 a prvej vety čl. 36 ods. 8 Smernice 2009/73/ES).

Spresňujú sa niektoré aspekty konania o udelení výnimky, vrátane zavedenia možnosti, aby v stanovených prípadoch o výnimke rozhodla Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

Navrhuje sa doplnene nového odseku, ktorým sa upravuje postup úradu v prípade rozhodnutia Komisie, v ktorom požiada o zrušenie výnimky. Zároveň sa upravuje dĺžka platnosti rozhodnutia o vý nimke a postup v prípade vydania rozhodnutia Komisie o dôvodoch omeškania. Ustanovenie je v súlade s požiadavkami čl. 36 ods. 9 Smernice 2009/73/ES.

K § 76

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

Vyjadrovanie zemného plynu v energetických jednotkách vystihuje lepšie množstvo energie, ktorá je viazaná v zemnom plyne. Množstvo energie, ktoré sa dá získať zo zemného plynu je najlepšie vyjadrené spaľ ovacím teplom.

Na strane zákazníka nie je potrebné v tejto súvislosti realizovať žiadne zmeny či už pri meraní alebo na používaných spotrebičoch. Spotreba sa naďalej meria v m3, pri fakturácii sa však na základe určenej metodiky prepočítava na kWh.

Ustanovuje sa pre prevádzkovateľa distribučnej siete oprávnenie použiť typové diagramy dodávky ako náhradnej metódy na určenie dodaného množstva plynu odberate ľom v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribú cii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu. Dodávateľ plynu je povinný fakturovať dodané množstvo plynu na z áklade skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.

Novo sa navrhuje upraviť postup pri výmene určeného meradla obdobne ako v sektore elektroenergetiky.

K §77

Navrhuje sa vloženie nového ustanovenia, ktoré upravuje podmienky pre zavedenie inteligentných meracích systémov v zmysle požiadavky Prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES.

K § 78

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktor é činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 79

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

K § 80

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynové ho zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

Navrhuje sa rozšíriť úpravu aj na regulačné stanice so vstupným tlakom nižším ako 0,4 MPa lokalizované v súvislej zástavbe.

K § 81

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 82

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniknutej neoprávneným odberom plynu sa v zmysle doterajš ej koncepcie navrhuje upraviť podzákonnou normou.

Neoprávneným odberom plynu je aj skutočnosť, že odberateľ nedodržal taktiež obmedzenia určené prevádzkovateľom zásobníka.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej typovým diagramom dodá vky plynu.

K § 83

Obdobne ako v zákone č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných láto k alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len 'LPG') vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na zá klade povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 84

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 85

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynné ho uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 86

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 87

Negatívne sa vymedzujú činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanovujú obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

Navrhuje sa doplniť požiadavku získania predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa potrubia na zriaďovanie stavieb v ochrannom pá sme resp. na výkon ďalších vymedzených činností obdobne, ako v prípade úpravy ochranných pásiem v elektroenergetike a plynárenstve.

K § 88

Toto ustanovenie upravuje výkon štátnej správy v energetike, ktorú podľa tohto zákona zabezpečuje Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inš pekcia. Upravujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systé mu ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia za určitých okolností ukladalo. Na uvedené opatrenia sa uplatňuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľ a tohto zákona. Ustanovenie upravuje aj osobitné povinnosti ministerstva, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

Ustanovenie upravuje taktiež povinnosti ministerstva z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry a v súvislosti s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu.

Upravuje sa postup ministerstva pri návrhu opatrení podľa odseku 2 písm. d), s poukazom na povinnosť vypracúvať návrh opatrení, zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pod ľa doterajšej právnej úpravy. Upravuje sa povinnosť ministerstva informovať Komisiu o vypracovaní návrhu opatrení zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu. Ministerstvo je povinné zrušiť uložené opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli uložené. Uvedené povinnosti môžu byť uložené len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

Ministerstvo je povinné zabezpečiť, aby uverejňovaná správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu podľa § 87 odseku 2 p ísm. j) zákona obsahovala zákonom ustanovené náležitosti.

Návrh zákona oproti platnej úprave neobsahuje právomoc ministerstva určovať zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky sústavy. Zodpovednosť za riadenie sústavy má zo zákona prevádzkovateľ prenosovej sústavy, zodpovednosť za zúčtovanie odchýlok má zúčtovateľ odchýlok.

Navrhuje sa úprava právomocí ministerstva vo vzťahu k príprave regulačnej politiky a cenovému konaniu. Podľa čl. 35 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 Smernice 2009/73/ES má byť regulač ný orgán nezávislý od trhových záujmov a politických vplyvov. Usmernenia zo strany vlády sa pripúšťajú len v oblastiach, ktoré sa netýkajú pôsobnosti regulačného orgánu v zmysle smerní c. Navrhovaným znením sa preto Ministerstvu hospodárstva SR umožňuje zasahovať do prípravy regulačnej politiky len v otázkach súvisiacich so súladom s energetickou politikou a s energetickou bezpečnosťou. Otá zky týkajúce sa cenovej regulácie spadajú do výlučnej pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

V nadväznosti na čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR vydávať stanoviská k zámeru úradu zmeniť spôsob prístupu do zásobníka z dohodnuté ho na regulovaný a naopak.

Navrhuje sa upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR poskytovať pre prípad certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy/prevádzkovateľa prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba s krajiny mimo Eur ópskej únie, stanovisko ohľadom dodržania bezpečnosti dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území alebo na území Európskej únie.

V súvislosti s konaním o certifikácii sa upravuje právomoc Ministerstva hospodárstva SR rozhodnúť o určení prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete za prevádzkovateľa, ktor ý spĺňa požiadavky účinného oddelenia.

Zavádza sa povinnosť uverejnenia informácií o právach odberateľov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie na základe čl. 3 ods. 16 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa určiť ministerstvo za zodpovedný orgán v zmysle Nariadenia č . 994/2010. Navrhuje sa stanoviť povinnosť ministerstva uverejňovať informácie o uložení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávok plynu, v súlade s pož iadavkami čl. 13 ods. 1 Nariadenia č. 994/2010.

V nadväznosti na požiadavky čl. 13 ods. 6 písm. a) Nariadenia č . 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva informovať Komisiu o existujúcich medzivládnych dohodách s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu ako aj o uzavret í takýchto nových medzivládnych dohôd. Ministerstvo je taktiež povinné predkladať Komisii preventívny akčný plán a núdzový plán pripravovaný v zmysle čl. 4 Nariadenia č. 994/2010.

Vzhľadom na zrušenie Smernice 2004/67/ES sa upravuje znenie ustanovenia o príprave správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu v nadväznosti na čl. 5 Smernice 2009/73/ES.

Z ustanovenia sa navrhujú vypustiť niektoré obsolétne ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti ministerstva v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov.

K § 89 a 90

V nadväznosti na novú úpravu postavenia národných regulačných orgánov podľa Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa navrhuje zúžiť rozsah, v akom štátny dozor nad dodržiavaním zákona o energetike vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Vykonávanie dozoru nad dodržiavaním povinností účastníkov trhu s elektrinou a plynom, má byť v zmysle návrhu nového zákona o energetike primárne v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (výnimku tvorí najmä dodržiavania povinností týkajúcich sa plnenia úloh vo všeobecnom hospodárskom záujme, stavu núdze v elektroenergetike resp. krí zovej situácie v plynárenstve, a plnenia opatrení uložených ministerstvom, pri ktorých bude štátny dozor naďalej vykonávať Štátna energetická inšpekcia).

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním niektorých povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v prvej a druhej časti zákona ako aj podľa osobitných predpisov. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť Štátnej energetickej inšpekcie poskytovať vymedzené údaje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Upravuje sa zárove ň oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie požadovať súčinnosť od iných orgánov verejnej správy.

K § 91

Navrhuje sa nová úprava ustanovení týkajúcich sa sprá vnych deliktov v súvislosti s transpozíciou predmetných európskych smerníc do slovenského práva.

Ustanovenia upravujú sankciu za dopustenie sa správnych deliktov, a to pokutu. Pokuty ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxat ívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. Pokuty korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon a osobitné právne predpisy.

Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď úrad resp. inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najnesk ôr však do piatich rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty úrad resp. inšpekcia prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania a na skutočnosť, č i povinnosť porušila fyzická osoba alebo právnická osoba.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa stanovuje, že úrad ukladá v prípade správnych deliktov prevádzkovateľa sústavy alebo siete pokutu a ž do výšky 10% celkového obratu prevádzkovateľa sústavy alebo siete za rok predchádzajúci spáchaniu deliktu. Ak je prevádzkovateľ sústavy alebo siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, ú rad uloží pokutu až do výšky 10% celkového obratu vertikálne integrovaného podniku.

K § 92

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú v súvislosti s preložkami elektroenergetického rozvodného zariadenia, ako aj preložkami plynárenského zariadenia.

K § 93

Upravuje sa vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu.

K § 94

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES sa navrhuje spresnenie znenia týchto ustanovení za účelom dosiahnutia dôsledného informačné ho oddelenia prevádzkovateľov sústav a sietí v rámci vertikálne integrovaných podnikov (pri zohľadnení možnosti informačných tokov prostredníctvom osôb, ktoré vykonávajú priamo alebo nepriamo kontrolu nad osobami, ktoré sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku), a teda dodržiavania dôvernosti informácii medzi právne odčlenenými spoločnosťami. Týka sa to najmä inform ácií, ktoré získavajú prevádzkovatelia pri výkone svojej činnosti, a ktoré by mohli byť zneužité za účelom poskytnutia výhody členov skupiny, ktorí pôsobia na trhu dodávok elektriny alebo plynu.

Ustanovuje sa zároveň povinnosť zverejňovať informácie transparentným a nediskriminačným spôsobom prevádzkovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 3 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

K § 95

Ustanovenie obsahuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvom a úradom v rozsahu potrebnom na vykonanie zákona.

K § 96

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s platnosťou povolení, osvedčení o odbornej spôsobilosti a osvedčení o súlade investičného zámeru s energetickou politikou vydaný ch podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Upravujú sa taktiež otázky súvisiace s konaniami a výkonom dozoru, ktorý sa začal pred nadobudnutím účinnosti zá kona, a niektoré ďalšie otázky týkajúce sa zachovania práv priznaných podľa doterajších predpisov.

V súvislosti so zmenou vymedzenia niektorých typov zmlúv sa stanovuje, ktoré zmluvy uzavreté podľa doterajších predpisov sa považujú za zmluvy upravené novým zákonom o energetike. Ustanovenia zmlúv uzatvorený ch podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s novým zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s novým zákonom do 31. decembra 2012.

K § 97

Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K§ 98

V ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy.

K čl. II

V nadväznosti na osobitnú úpravu niektorých aspektov určitých pracovnoprávnych vzťahov, ktorá vyplýva z návrhu nového zákona o energetike, navrhuje sa zmena ustanovenia o podpornej pôsobnosti Zákonníka práce.

K čl. III

Navrhuje sa zmena živnostenského zákona vzhľ adom na skutočnosť, že povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou je upravené v zákone o energetike.

K čl. IV

Navrhuje sa zmena zákona o tepelnej energetike v súvislosti s potrebou aktualizačnej prípravy držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 31. mája 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore