Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 250/2022 účinný od 01.01.2024

Platnosť od: 12.07.2022
Účinnosť od: 01.01.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správa daní, Národné hospodárstvo, Dane z príjmu, Daň z pridanej hodnoty

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 250/2022 účinný od 01.01.2024
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 250/2022 s účinnosťou od 01.01.2024

Legislatívny proces k zákonu 250/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 250/2022, dátum vydania: 12.07.2022

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Predkladaným návrhom zákona sa implementuje Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021), tzv. DAC7 (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/514“).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov administratívnej spolupráce.

Predmetný návrh zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza nový druh automatickej výmeny informácií o predávajúcich využívajúcich platformy. V období rýchlo sa rozvíjajúcej digitalizácie ekonomiky by práve táto automatická výmena informácií mala napomôcť daňovým správam pri správnom vyčíslení zdaniteľných príjmov osôb predávajúcich prostredníctvom digitálnych platforiem bez fyzickej prítomnosti. Zámerom smernice (EÚ) 2021/514 nie je pokryť iba cezhraničné využívanie platforiem, ale získať informácie aj o domácich predávajúcich cez domáce platformy. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zavádza povinnosť pre oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem zbierať a poskytovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí aktívne predávajú tovary a poskytujú služby prostredníctvom platforiem. Ide o platformy ponúkajúce predaj tovaru, prenájom dopravných prostriedkov a nehnuteľného majetku, ako aj poskytovanie rôznych služieb (napr. ubytovacích, dopravných, stravovacích). Vymedzené pravidlá platia nielen v rámci EÚ, ale obdobné pravidlá boli schválené aj na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Návrh zákona obsahuje aj spresnenia týkajúce sa existujúcich ustanovení smernice 2011/16/EÚ v platnom znení ohľadom výmeny informácií na žiadosť, skupinových žiadostí, ako aj zavedenie inštitútu spoločných kontrol.

V čl. II sa dopĺňa zákon č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa s ohľadom na úpravu spoločných kontrol dopĺňa možnosť správcu dane vydať rozhodnutie v skrátenom konaní, ak vyrubenie dane vyplynie zo záverečnej správy zo spoločnej kontroly na základe vzájomnej dohody zainteresovaných príslušných orgánov členských štátov.

V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z. a zákona č. 305/2019 Z. z., kde sa aktualizuje odkaz na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4. 5. 2016) a príloha zákona sa dopĺňa o smernicu (EÚ) 2021/514.

Návrh zákona pozitívno-negatívne vplyvy na štátny rozpočet a podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na služby verejnej správy pre občana, a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

V súlade so smernicou (EÚ) 2021/514 sa účinnosť zákona navrhuje 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 16 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady 2021/514 (EÚ) z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021)

Termín začiatku a ukončenia PPK

16. – 27. 12. 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

4. – 25.1.2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

február 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Transpozícia smernice a zavedenie automatickej výmeny informácií o predávajúcich a príjmoch dosahovaných prostredníctvom digitálnych platforiem.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Zabezpečenie automatickej výmeny informácií o predávajúcich a ich príjmoch dosahovaných prostredníctvom digitálnych platforiem medzi príslušnými orgánmi členských a zmluvných štátov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, prevádzkovatelia digitálnych platforiem, predávajúci cez digitálne platformy

3

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant nie je možné realizovať, keďže ide o transpozíciu smernice v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ. Ide o úplnú/minimalistickú transpozíciu smernice EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti a účinnosti bude možné vykonať po uskutočnení prvej automatickej výmeny a aspoň jednom roku využívania získaných dát (koncom roka 2025). Kritériá preskúmania budú stanovené v spolupráci s finančnou správou na základe postupov využívania dát pre plnenie daňových povinností.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

4

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Elena Pekárová, Ministerstvo financií SR, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR, e-mail:

elena.pekarova@mfsr.sk

 

Ing. Jana Kubišová, Ministerstvo financií SR, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR, e-mail:

jana.kubisova@mfsr.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie AVI

Európska komisia:

Dokument EK (SWD(2020) 130 final): Súhrnný prehľad - Posúdenie vplyvu k iniciatíve Daňové podvody a úniky – lepšia spolupráca medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi pri výmene informácií

Dokument EK (SWD(2020) 131 final) : Impact assessment k návrhu smernice DAC7

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 271/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.

Odôvodnenie: Podľa aktuálneho znenia Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je

Kalkulačka nákladov povinnou súčasťou Analýzy vplyvov.

Pripomienka akceptovaná.

Kalkulačka nákladov priložená k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia odporúča predkladateľovi v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie jasne uviesť pozitívne vplyvy.

Pripomienka akceptovaná.

Pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie doplnené a jasne uvedené v poslednom odseku časti 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia odporúča predkladateľovi v Analýze vplyvov na podnikateľské v časti 3.4 doplniť špecifické pokuty podľa §22n.

Pripomienka akceptovaná.

Špecifické pokuty sú doplnené v časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. V analýze vplyvov je však nutné uviesť presný názov systémov tak, ako je uvedený v MetaIS a taktiež je nutné uviesť aj elektronické služby. Za elektronickú službu sa považuje napr. aj zverejňovanie informácií na webovom sídle.

Pripomienka akceptovaná.

Presné názvy systémov v súlade s MetaIS uvedené v časti 6.2 doložky vplyvov na informatizáciu spoločnosti a elektronické služby sú uvedené v časti 6.1.

5

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0,00

0,00

0,00

0,00

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Rozpočtové prostriedky

0,00

0,00

0,00

0,00

EÚ zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Výdavky verejnej správy celkom

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

Rozpočtové prostriedky

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

EÚ zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

spolufinancovanie

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0,00

0,00

0,00

0,00

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatie návrhu zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024.

Cieľom návrhu zákona a transponovanej smernice je zabezpečiť pre finančnú správu významný zdroj informácií o predávajúcich, ktorí dosahujú príjmy prostredníctvom digitálnych platforiem. Kontrola plnenia daňových povinností takýchto daňovníkov je v súčasnosti limitovaná nedostatkom informácií, na základe ktorých by bolo možné verifikovať, či daňovník priznal aj príjmy dosiahnuté cez digitálnu platformu. Pozitívny vplyv na štátny rozpočet je možné očakávať v rámci preverovania prijatých informácií (nielen zo zahraničia, ale aj od platforiem v SR o slovenských predávajúcich) ako aj v rámci dobrovoľného plnenia daňových povinností, keďže daňovníci budú informovaní cez informačnú kampaň, že finančná správa bude mať k dispozícii informácie o ich príjmoch dosiahnutých cez digitálne platformy a bude v ich záujme tieto príjmy priznať a zdaniť. Prijaté informácie bude možné využiť aj na kontrolu priznanej a zaplatenej DPH, ako aj pre účely kontroly miestnych daní. Vzhľadom na časový rámec smernice a začiatok platnosti pravidiel pre automatickú výmenu informácií podľa smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021) (ďalej len „smernica DAC7“), ako aj vykonávanie postupov preverovania zo strany prevádzkovateľov platforiem s účinnosťou od 1. januára 2023, prvé oznámenie informácií prebehne do konca januára 2024 a prvá automatická výmena podľa smernice DAC7 medzi príslušnými orgánmi sa uskutoční prvýkrát vo februári 2024. K vyhodnocovaniu a preverovaniu prijatých informácií môže finančná správa prikročiť v priebehu roka 2024 a pozitívne prínosy možno očakávať až v horizonte po roku 2024.

Za nesplnenie povinností uvedených v návrhu zákona sa ukladajú prevádzkovateľom platforiem sankcie, ktoré zohľadňujú požiadavky smernice a sú stanovené tak, aby boli primerané, odrádzajúce a účinné. Výška sankcií zároveň zohľadňuje závažnosť nesplnenej povinnosti. Príjem z uložených a vybratých pokút bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné v súčasnosti kvantifikovať a bude závisieť od miery plnenia povinností zo strany prevádzkovateľov platforiem.

Návrh zákona predpokladá aj negatívny vplyv na rozpočet. Ide o nasledovné investičné a prevádzkové náklady v rokoch 2022 2024 spojené so zavedením informačného systému pre automatickú výmenu podľa smernice DAC7 a zmenami existujúcich informačných systémov (sumy sú uvedené v eurách s DPH):

Implementácia úprav PFS

2022

31 601 eur

Implementácia úprav ADMIS

2022

44 436 eur

Implementácia úprav ISFS SD

2022

80 952 eur

Implementácia DAC7 (nový modul vrátane úprav v moduloch Stotožňovanie a DWH-AVI-Vyhodnocovanie)

2023

692 618 eur

Vydanie bezpečnostného certifikátu

2023

36 000 eur

7

Implementácia úprav DAC1

2024

165 646 eur

-z toho: úpravy v DAC1, Stotožňovaní a DWH AVI

93 367 eur

-z toho: úpravy v ISFS SD

72 279 eur

Náklady uvedené v analýze vplyvov predstavujú hornú hranicu výdavkov, budú ďalej spresňované a v prípade investície nad 1 mil. eur budú zaslané na hodnotenie MF SR.

Vzhľadom na zverejnený iZoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov na Portáli finančnej správy, ktorý obsahuje aj daňové identifikačné číslo (DIČ) a umožňuje overenie čísla registrácie podobne ako pri iZozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, sa nepredpokladajú dodatočné náklady spojené s verifikačných systémom na overenie DIČ predávajúceho.

V súvislosti s transponovaním smernice sa predpokladá nárast objemu vymieňaných informácií, požiadavka na efektívne využívanie týchto informácií, hodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií a jej oznamovanie Európskej komisii. V rámci Finančného riaditeľstva SR bude AVI oddelenie zodpovedné za zabezpečenie a fungovanie výmeny informácií, zabezpečí zverejňovanie informácií na portáli Finančnej správy pre subjekty, bude riešiť dopyty od subjektov a bude komunikovať so správcami pri riešení dopytov. Využívanie získaných informácií zabezpečí oddelenie e-commerce v spolupráci s inými útvarmi, ktoré pripravia príslušnú metodiku a postupy pre využívanie informácií z hľadiska zdaňovania daňou z príjmov a kontrolu plnenia daňových povinností v oblasti DPH. Z pohľadu využitia informácii podľa smernice DAC7 by mal byť použitý podobný postup ako pri vyhodnocovaní dát získaných v rámci výmeny podľa smernice 2011/16/EÚ (DAC1) a výmeny finančných účtov podľa smernice 2014/107/EÚ (DAC2), globálneho štandardu CRS a Dohody FATCA, t. j. prijaté informácie budú zaradené do procesov stotožňovania a vyhodnocovania na oddelení AVI. Kontrola postupov preverovania by mala byť nastavená podobne ako pri FATCA/DAC2/CRS, t. j. oddelenie AVI, resp. oddelenie e-commerce na základe analýzy vyberie prevádzkovateľov platforiem, ktoré postúpi na daňový úrad na preverenie.

Nadväzne na úpravy a postupy týkajúce sa riešenia porušenia ochrany údajov a bezpečnosti bude potrebné v rámci finančnej správy vypracovať postupy na zamedzenie úniku dát a minimalizácie škôd po identifikovaní úniku dát. Náklady na vydanie bezpečnostného certifikátu súvisiaceho so zavedením automatickej výmeny informácií podľa smernice DAC7 sú odhadované vo výške 36 000 eur s DPH.

Na rok 2022 kapitola MF SR finančné prostriedky na zmenu informačných systémov zabezpečené v rámci schválených limitov štátneho rozpočtu. Na roky 2023 a 2024 bude financovanie na zmenu informačných systémov riešené pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona je transpozíciou smernice 2021/514/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Automatická výmena informácií sa rozširuje o informácie o príjmoch predávajúcich, ktoré dosahujú prostredníctvom digitálnych platforiem. Finančné riaditeľstvo SR ako príslušný orgán pre výmenu informácií bude zbierať informácie

8

o predávajúcich od prevádzkovateľov digitálnych platforiem a tieto informácie bude zasielať do krajiny daňovej rezidencie predávajúceho. V rámci transpozície smernice sa spresňujú aj viaceré ustanovenia upravujúce existujúce nástroje administratívnej pomoci a spolupráce v oblasti daní (napr. výmena informácií na žiadosť, simultánne kontroly a zavádza sa nový inštitút spolupráce – spoločné kontroly).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

10

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0,00

0,00

36 000,00

0,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0,00

0,00

0,00

0,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0,00

0,00

0,00

0,00

Tovary a služby (630)2

0,00

0,00

36 000,00

0,00

Bežné transfery (640)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Kapitálové výdavky (700)

0,00

156 989,00

692 618,00

165 646,00

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0,00

156 989,00

692 618,00

165 646,00

RP EKRK 718 Rekonštrukcia a modernizácia

0,00

156 989,00

692 618,00

165 646,00

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

11

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0,00

0,00

0,00

0,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

1

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0,00

0,00

B. Iné poplatky

0,00

0,00

C. Nepriame finančné náklady

0,00

0,00

D. Administratívne náklady

370,98

0,00

Spolu = A+B+C+D

370,98

0,00

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0,00

0,00

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

370,98

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0,00

0,00

2

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií:

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

vykonávanie postupov preverovania

novela zákona č. 442/2012

§ 22k

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

50

N

4,79

239,34

In (zvyšuje náklady)

2

oznamovanie/zasielanie získaných informácií finančnej správe

novela zákona č. 442/2012

§ 22i ods. 2 a ods. 5

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

50

N

1,60

79,78

In (zvyšuje náklady)

3

registrácia neusadeného prevádzkovateľa platformy

novela zákona č. 442/2012

§ 22j ods. 2

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,60

2,99

In (zvyšuje náklady)

4

oznámenie a preukázanie prevádzkovateľa, že je vylúčeným prevádzkovateľom platformy

novela zákona č. 442/2012

§ 22m ods. 7

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,80

3,99

In (zvyšuje náklady)

5

oznámenie prevádzkovateľa platformy, že si vybral na oznamovanie iný členský štát

novela zákona č. 442/2012

§ 22j ods. 1

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,20

1,00

In (zvyšuje náklady)

6

oznámenie, že informácie boli oznámené iným prevádzkovateľom platformy

novela zákona č. 442/2012

§ 22i ods. 3

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,80

3,99

In (zvyšuje náklady)

7

poskytnutie informácií uvedených v § 22i ods. 1 písm. b) aj predávajúcemu (tých informácií, ktoré sa ho týkajú)

novela zákona č. 442/2012

§ 22i ods. 7

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

50

N

0,80

39,89

In (zvyšuje náklady)

3

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Regulácie identifikované v tabuľke č. 2:

Ide o administratívne povinnosti prevádzkovateľov platforiem, ktoré im vyplývajú z návrhu zákona nadväzne na zavedenie automatickej výmeny informácií a potrebu získavania informácií, ich overovania a oznamovania Finančnému riaditeľstvu SR. Rozsah povinností je plne v súlade so smernicou a nejde nad jej rámec. Vzhľadom na to, že regulácia sa týka digitálnych platforiem, oznamovacie a verifikačné postupy sa budú uskutočňovať elektronicky v snahe čo najmenej administratívne zaťažiť dotknuté subjekty.

1.Vykonávanie postupov preverovania povinnosti a spôsob vykonávania postupov preverovania uvedené v § 22k návrhu zákona, počet dotknutých subjektov odhaduje Finančné riaditeľstvo na cca 50 zohľadňujúc vybrané činnosti platforiem uvedené v návrhu zákona, expertný odhad časovej náročnosti je cca 30 min. berúc do úvahy elektronickú komunikáciu prevádzkovateľa platformy s predávajúcim, existujúce databázy, možnosti elektronickej verifikácie

2.Oznamovanie/zasielanie informácií príslušnému orgánu povinnosti upravené v § 22i ods. 2 a ods. 5 návrhu zákona, počet dotknutých subjektov je zhodný s prvou reguláciou, keďže ide o zaslanie informácií získaných a preverených pri prvej regulácii, expertný odhad časovej náročnosti: cca 10 min. berúc do úvahy elektronické zasielanie a elektronické formuláre FR SR pre účely výmeny podľa smernice DAC7

3.Registrácia neusadeného prevádzkovateľa platformy povinnosti uvedené v § 22j ods. 2, počet dotknutých subjektov sa odhaduje na 5, keďže sa predpokladá, že prevádzkovatelia platforiem zo štátov mimo si v rámci možnosti výberu pre registráciu vyberú členské štáty s väčším počtom obyvateľov, expertný odhad časovej náročnosti: cca 15 min. zohľadňujúc elektronickú komunikáciu v procese žiadosti o registráciu a pri registrácii

4.Oznámenie a preukázanie prevádzkovateľa platformy, že je vylúčeným prevádzkovateľom povinnosť je uvedená v § 22h písm. d) a § 22m ods. 7 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže formulár na oznámenie a preukázanie skutočností bude elektronický a v jednoduchej štruktúre

5.Oznámenie prevádzkovateľa platformy, že si vybral na oznamovanie iný členský štát povinnosť je uvedená v § 22j ods. 1 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže oznámenie bude dostupné v elektronickej podobe na webovom sídle FR SR

6.Oznámenie prevádzkovateľa platformy, že informácie boli oznámené iným prevádzkovateľom platformy povinnosť je uvedená v § 22i ods. 3 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže oznámenie bude dostupné v elektronickej podobe na webovom sídle FR SR

7.Poskytnutie informácií aj predávajúcemu, ktorého sa informácie týkajú – povinnosť je uvedená v § 22i ods. 7, odhad počtu dotknutých subjektov je 50, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže pôjde o tie isté informácie, ktoré predávajúci oznámi príslušnému orgánu.

4

Predávajúcim, ktorí budú predávať tovary a poskytovať služby prostredníctvom platforiem, vyplýva z návrhu zákona povinnosť poskytnúť súčinnosť prevádzkovateľovi platformy pri získaní informácií, ktoré budú predmetom automatickej výmeny informácií. Oznamovacie povinnosti voči Finančnému riaditeľstvu predávajúci nemajú.

V kontexte návrhu zákona neboli identifikované žiadne náklady v rámci položiek A, B a C, ani E a F v tabuľke č. 1. Predpokladá sa, že prevádzkovateľmi platforiem budú pravdepodobne veľké subjekty s ohľadom na povinnosti a rozsah činností a nebudú dotknuté mikro, malé a stredné podniky (MSP).

Pozitívny vplyv návrhu zákona na podnikateľské prostredie možno v súlade so smernicou EÚ očakávať vo forme zvýšenia právnej istoty pre prevádzkovateľov platforiem (aj pre predávajúcich), keďže sa zjednotia pravidlá oznamovania vo všetkých členských štátoch a dôjde k odstráneniu jednostranných oznamovacích povinností zavedených niektorými členskými štátmi v minulosti. Zároveň sa navrhovanou úpravou vo všeobecnosti vytvárajú porovnateľné podmienky moderných digitálnych obchodných modelov s tradičnými obchodnými modelmi.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Konzultácie s podnikateľskými subjektmi v súvislosti s prípravou novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní nadväzne na transpozíciu smernice EÚ 2021/514/EÚ sa uskutočnili v termíne od 8. 6. 2021 do 16. 7. 2021.

Informácia o prebiehajúcich konzultáciách k návrhu zákona bola zverejnená na webovej stránke MH SR:

https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-

 

predbezne-informacie

 

Do konzultácií sa zapojil jeden subjekt - Klub 500. Konzultácie predkladateľa návrhu zákona so zástupcami Klubu 500 prebehli dňa 15.7.2021 na Ministerstve financií SR. V rámci konzultácií boli zástupcovia Klubu 500 informovaní o vecnom a personálnom rozsahu úpravy, očakávaných povinnostiam prevádzkovateľov digitálnych platforiem, pravidlách preverovania, časovom rámci automatickej výmeny v súlade so smernicou Rady a očakávanom legislatívnom procese. Zúčastnených za Klub 500 zaujímal predovšetkým rozsah povinností prevádzkovateľov platforiem a možný dopad na predávajúcich z hľadiska administratívnej záťaže. V rámci konzultácií zástupcovia Klubu 500 nepredložili konkrétne návrhy na zníženie nákladov regulácií na podnikateľské prostredie. Alternatívne riešenia problematiky obsiahnutej v návrhu zákona neboli v rámci konzultácií riešené z dôvodu, že ide o transpozíciu smernice Rady EÚ.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Zavedením automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi digitálnych platforiem nedochádza k vytvoreniu bariér na trhu. Požiadavka na oznamovanie informácií o predávajúcich a ich príjmoch dosahovaných prostredníctvom platforiem vytvára porovnateľné podmienky s tradičnými podnikateľskými modelmi, pri ktorých finančná správa prehľad a informácie o príjmoch osôb/subjektov predávajúcich tovary alebo poskytujúcich služby. Navrhované úpravy nevytvárajú špeciálne režimy pre MSP a neovplyvňujú uplatnenie slovenských podnikateľov na zahraničných trhoch vzhľadom na to,

5

že smernicu majú povinnosť implementovať všetky členské štáty a pravidlá budú rovnaké vo všetkých členských štátoch.

Navrhovanou úpravou sa neovplyvní dostupnosť základných zdrojov a nemá vplyv ani na inovácie, vedu a výskum.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Vzhľadom na to, že navrhovaná úprava sa týka zavedenia automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem finančnej správe, nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Sankcie:

Za nesplnenie povinností uvedených v návrhu zákona sa ukladajú prevádzkovateľom platforiem sankcie 22n), ktoré zohľadňujú požiadavky smernice Rady a stanovené tak, aby boli primerané, odrádzajúce a účinné. Výška sankcií zohľadňuje závažnosť nesplnenej povinnosti, či ide o nesplnenie niektorej z oznamovacích povinností, o nesplnenie registračnej povinnosti alebo neplnenie povinností týkajúcich sa postupov preverovania. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti uloží daňový úrad oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy pokutu do výšky 3 000 eur, za nesplnenie registračnej povinnosti pokutu do výšky 5 000 eur a za nesplnenie povinností oznamovania informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky a nesplnenie postupov preverovania do výšky 10 000 eur. Ak nedôjde k splneniu povinností po výzve daňového úradu, pokuty sa uložia aj opakovane.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

ks_332028

Výstup pre automatickú výmenu informácií

4

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

ks_332003

Vstup pre automatickú výmenu informácií

4

6

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

A - nový modul v rámci existujúceho IS AVI

isvs_6993

Automatická výmena informácií (AVI)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7213

Portál Finančnej správy (PFS)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7145

Administratívny informačný systém (ADMIS)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

V predloženom návrhu nejde o konanie, ale o oznamovanie informácií o predávajúcich dosahujúcich príjem prostredníctvom digitálnych platforiem pre účely automatickej výmeny informácií s príslušnými orgánmi v oblasti daní.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

Nejde o konanie, ale o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa bude v zmysle predloženého návrhu plniť elektronicky.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ide iba oznamovaciu povinnosť.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V predloženom návrhu nejde o konanie, ale o oznamovanie informácií pre účely automatickej výmeny informácií s príslušnými orgánmi v oblasti daní.

7

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci v režime antibyrokratického zákona.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, disponibilnej pre zaradenie do zoznamu referenčných údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, disponibilnej pre zaradenie do zoznamu referenčných údajov.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110, 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica

2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021), gestor: Ministerstvo financií SR,

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti

daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. L 64, 11.3.2011) v platnom znení, gestor: Ministerstvo financií SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016), gestor: Úrad na ochranu osobných údajov SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C 682/15 Berlioz Investment Fund S.A. proti Directeur de l'administration des contributions directes

1. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť

9

poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, má právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

3. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členského štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.

4. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.

5. Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.

- v rozhodnutí Súdneho dvora vo spojených veciach C 245/19 a C 246/19 ÉTAT LUXEMBOURGEOIS proti B a i.

1. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie, v spojení s jej článkami 7 a 8, ako aj článkom 52 ods. 1, sa má vykladať v tom zmysle, že:

10

bráni tomu, aby právne predpisy členského štátu, ktorými sa vykonáva postup výmeny informácií na požiadanie zavedený smernicou Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, zmenenou smernicou Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, vylučovali možnosť, aby rozhodnutie, ktorým príslušný orgán tohto členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, bolo napadnuté opravným prostriedkom podaným takou osobou, a

nebráni tomu, aby také právne predpisy vylučovali možnosť, aby bolo také rozhodnutie napadnuté opravnými prostriedkami podanými platiteľom dane, ktorého sa v tomto inom členskom štáte týka zisťovanie, na základe ktorého bola uvedená žiadosť podaná, ako aj tretími osobami, ktorých sa týkajú predmetné informácie.

2. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16, zmenenej smernicou 2014/107, sa majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým príslušný orgán členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, treba, v spojení s touto žiadosťou, považovať za rozhodnutie týkajúce sa informácií, ktoré sa jednoznačne nezdajú byť úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti, pokiaľ je v ňom uvedená totožnosť osoby, ktorá je držiteľom predmetných informácií, totožnosť platiteľa dane, ktorého sa týka zisťovanie, na základe ktorého bola podaná žiadosť o výmenu informácií, a obdobie, na ktoré sa toto zisťovanie vzťahuje, a pokiaľ sa týka zmlúv, faktúr a platieb, ktoré síce nie presne označené, ale sú vymedzené na základe kritérií týkajúcich sa po prvé skutočnosti, že ich uzavrela alebo uskutočnila osoba, ktorá je držiteľom informácií, po druhé skutočnosti, že boli uzavreté alebo uskutočnené počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto zisťovanie, a po tretie ich spojenia s dotknutým platiteľom dane.

- v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-437/19 État luxembourgeois

1. Článok 1 ods. 1, článok 5 a článok 20 ods. 2 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že žiadosť o informácie sa musí považovať za žiadosť týkajúcu sa informácií, ktoré nie zjavne zbavené akejkoľvek predvídateľnej relevantnosti v prípade, ak osoby, ktoré sa podrobujú prešetreniu alebo vyšetrovaniu v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, nie síce v predmetnej žiadosti menovite a individuálne identifikované, avšak dožadujúci orgán prostredníctvom jasných a dostatočných vysvetlení preukáže, že vedie vyšetrovanie, ktoré je zamerané na vymedzenú skupinu osôb a je odôvodnené podozreniami z nesplnenia konkrétnej zákonnej povinnosti.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že držiteľovi informácií:

11

– ktorému bola uložená peňažná správna sankcia za nevykonanie rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi podľa smernice 2011/16, pričom toto rozhodnutie nemožno podľa vnútroštátneho práva dožiadaného členského štátu napadnúť žalobou, a

– ktorý incidenčne spochybnil zákonnosť tohto rozhodnutia v rámci žaloby podanej proti peňažnej sankcii za nesplnenie tohto rozhodnutia o uložení povinnosti, pričom takýmto spôsobom získal minimálne informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice až v priebehu súdneho konania začatého v nadväznosti na túto žalobu,

– sa musí v nadväznosti na definitívne uznanie zákonnosti uvedených rozhodnutí, ktoré boli proti nemu vydané, poskytnúť možnosť splniť rozhodnutie o uložení povinnosti poskytnúť informácie v lehote pôvodne stanovenej na tento účel vnútroštátnym právom bez toho, aby sa voči nemu aj naďalej uplatnila sankcia, ktorú musel znášať, ak si chcel uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy. Len v prípade, ak tento držiteľ nevyhovie predmetnému rozhodnutiu v stanovenej lehote, stane sa uložená sankcia právom vymáhateľnou.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/514 bola stanovená do 31.12.2022 s výnimkou ustanovení čl. 1 bod 1 pís. d) (čl. 3 bod 26 smernice 2011/16/EÚ) a čl. 1 bod 12 (oddiel IIa smernice 2011/16/EÚ), pri ktorých je lehota stanovená do 31.12.2023.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Návrhom zákona dochádza k úplnej transpozícii smernice (EÚ) 2021/514. Smernica 2011/16/EÚ v platnom znení bola prebratá do zákona č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 359/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

12

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 – poznámka pod čiarou k odkazu 3:

Navrhovanou úpravou sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 3 v nadväznosti na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4. 5. 2016) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2016/679“).

K bodu 2 - § 2:

Do § 2 sa dopĺňajú písmená n) a o), ktoré vymedzujú nové pojmy používané v smernici Rady 2021/514/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021), tzv. smernica DAC7 (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/514“).

V písmene n) sa zavádza pojem „spoločná kontrola“, ktorá je novozavedeným inštitútom v oblasti administratívnej spolupráce pri správe daní. Ide o zisťovanie, ktoré vykonávajú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov na území dohodnutého členského štátu a týka sa fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú tieto príslušné orgány spoločné alebo doplňujúce sa záujmy súvisiace s ich daňovými povinnosťami.

V písmene o) sa definuje pojem „porušenie ochrany osobných údajov“, ktorý súvisí s úpravami v oblasti ochrany osobných údajov a dohodnutým postupom členských štátov pri riešení prípadných porušení ochrany osobných údajov. Ide o porušenie bezpečnosti, ktoré vedie k náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, strate, zmene alebo k nevhodnému alebo neoprávnenému poskytnutiu, prístupu alebo použitiu osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú. Porušenie sa môže týkať dôvernosti, dostupnosti a integrity údajov.

K bodu 3 - § 6:

Do § 6 sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré spresňujú úpravu ohľadom výmeny informácií na žiadosť, ktorá je jednou zo základných foriem medzinárodnej spolupráce pri správe daní. Do zákona sa zapracúva medzinárodný štandard výmeny informácií, ktorý je založený na princípe tzv. predvídateľnej relevantnosti, tzn. že príslušné orgány členských štátov žiadajú a poskytujú také informácie, pri ktorých je možné predpokladať ich významnosť a odôvodnenosť pre správu daní identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby alebo subjektu. Zapracovanie štandardu do zákona zabrániť neodôvodneným žiadostiam alebo nenáležitému vyhľadávaniu informácií tzv. fishing expeditions, keď informácie žiadané bez konkrétnej súvislosti s daňovým prípadom.

Dopĺňajú sa minimálne požiadavky, ktoré musí žiadosť o poskytnutie informácie obsahovať. Musí sa uviesť dôvod, pre ktorý sa informácie požadujú a spresnenie požadovaných informácií v kontexte daňového preverovania fyzickej osoby alebo subjektu uvedením podrobného opisu požadovaných informácií.

V prípade skupinových žiadostí, kde nemožno fyzické osoby a subjekty jednotlivo identifikovať, žiadosť obsahovať informácie, ktoré pomôžu dožiadanému príslušnému

13

orgánu pri vybavení skupinovej žiadosti: identifikáciu skupiny formou opisu spoločného znaku určujúceho túto skupinu, uvedenie stručného obsahu osobitného predpisu z oblasti daní a dôvodov, na základe ktorých je možné sa domnievať, že členovia skupiny v rozpore s týmto predpisom, vysvetlenie očakávaného prínosu a ak to je relevantné, informácie o zapojení tretej strany (fyzickej osoby alebo subjektu), ktorá aktívne prispela k potenciálnemu nedodržaniu príslušných právnych predpisov. Osobitným predpisom z oblasti daní, ktorý môže uviesť príslušný orgán Slovenskej republiky do žiadosti, je napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

K bodu 4 - § 6 ods. 6:

Nadväzne na zmenu znenia smernice sa upravuje znenie národného predpisu. Zovšeobecňuje sa, že žiadosť o poskytnutie informácie môže obsahovať žiadosť o vykonanie zisťovania bez bližšej špecifikácie, o aký druh zisťovania má ísť.

K bodu 5 – § 6 ods. 8:

Upravuje sa lehota na vybavenie žiadosti nadväzne na úpravu smernice. Požadovanú informáciu príslušný orgán Slovenskej republiky poskytnúť čo najskôr a najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti. Nová lehota nahrádza pôvodnú lehotu v trvaní šiestich mesiacov.

K bodom 6 a 7 - § 6 ods. 9 a § 6 ods. 10:

Ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 8 - § 6 ods. 12:

Ide o legislatívno-technickú úpravu a nadväzne na zmenu smernice sa v § 6 ods. 12 zákona spresňuje, že lehota na dodatočné poskytnutie informácií nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

K bodu 9 - § 7 ods. 1:

S cieľom posilnenia boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa rozširuje automatická výmena informácií o novú kategóriu príjmov, ktoré si budú vymieňať príslušné orgány členských štátov podľa smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (ďalej len „smernica 2011/16/EÚ v platnom znení“). Ide o licenčné poplatky, ktoré vymedzené v článku 2 písm. b) smernice Rady 2003/49/ES. V Slovenskej republike pôjde o licenčné poplatky, ktoré zadefinované v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) v bodoch 1, 2 a 4.

K bodom 10 a 24 - § 7 ods. 3 a § 24d ods. 1 a 2:

Príslušný orgán Slovenskej republiky povinnosť informovať Európsku komisiu o kategóriách príjmov, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov v rámci automatickej výmeny informácií podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení. Ide o šesť kategórií príjmov: príjmy zo závislej činnosti, tantiémy, produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia, dôchodky, vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z nehnuteľného majetku a licenčné poplatky. V zmysle požiadaviek smernice a prechodného ustanovenia uvedeného v bode 24 má príslušný orgán Slovenskej republiky povinnosť informovať Európsku komisiu o dvoch kategóriách, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov v rokoch 2023 a 2024. Do konca kalendárneho roka 2023 povinnosť oznámiť Európskej komisii aspoň

14

štyri kategórie príjmov z vyššie uvedených, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov za zdaňovacie obdobia začínajúce po 1. januári 2025.

K bodom 11 a 24 - § 7 ods. 4 a § 24d ods. 3:

Za účelom zvýšenia kvality vymieňaných informácií medzi členskými štátmi poskytne od zdaňovacieho obdobia začínajúceho 1. januára 2024 príslušný orgán Slovenskej republiky príslušným orgánom iných členských štátov podľa daňovej rezidencie daňové identifikačné číslo alebo identifikačné číslo používané na daňové účely fyzických osôb a subjektov vždy, keď bude toto číslo k dispozícii.

K bodu 12 - § 8 ods. 1:

V § 8 ods. 1 sa spresňuje lehota pre príslušný orgán Slovenskej republiky na oznámenie cezhraničných záväzných stanovísk v rámci automatickej výmeny záväzných stanovísk. Požaduje sa oznámenie bezodkladne po vydaní, zmene alebo obnovení záväzných stanovísk a najneskôr do troch mesiacov od skončenia kalendárneho polroka, počas ktorého boli vydané, zmenené alebo obnovené záväzné stanoviská.

K bodu 13 - § 8 ods. 2 písm. b):

Nadväzne na úpravu smernice sa upravuje znenie § 8 ods. 2 písm. b), kde sa spresňuje rozsah informácie ohľadom všeobecného zhrnutia cezhraničného záväzného stanoviska, ktoré majú poskytovať príslušné orgány členských štátov. V rámci všeobecného zhrnutia sa majú poskytnúť aj informácie, ktoré môžu byť nápomocné príslušnému orgánu pri posudzovaní potenciálneho daňového rizika.

K bodu 14 - § 11 ods. 1 a 2:

Upravuje sa znenie § 11 ods. 1 ohľadom prítomnosti zamestnanca príslušného orgánu Slovenskej republiky u príslušného orgánu iného členského štátu nadväzne na úpravu smernice. Spresňujú sa oprávnenia zamestnanca v rámci takejto prítomnosti:

-môže byť prítomný v priestoroch úradu príslušného orgánu iného členského štátu,

-môže byť prítomný pri zisťovaní vykonávanom príslušným orgánom iného členského štátu, vrátane zisťovaní vykonávaných prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, ak to umožňuje povaha úkonu,

-môže klásť otázky fyzických osobám a subjektom pri výsluchu príslušným orgánom iného členského štátu,

-môže nazerať do spisov.

Na tieto účely vydá príslušný orgán Slovenskej republiky zamestnancovi poverenie, v ktorom sa uvedú identifikačné údaje zamestnanca, funkcia a časový rozsah platnosti poverenia.

V § 11 ods. 2 sa upravuje situácia, ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostane žiadosť týkajúcu sa prítomnosti zamestnanca príslušného orgánu iného členského štátu počas zisťovania v Slovenskej republike. Slovenský príslušný orgán je povinný do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti oznámiť žiadajúcemu príslušnému orgánu súhlas alebo zdôvodnené odmietnutie žiadosti. Ak príslušný orgán Slovenskej republiky súhlasí s prítomnosťou zamestnanca príslušného orgánu iného členského štátu, dohodnú sa podmienky takejto prítomnosti a spolupráce so správcom dane v Slovenskej republike alebo príslušným orgánom Slovenskej republiky. V súlade s § 11 ods. 3 takýto zamestnanec postavenie správcu dane. Správca dane môže v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) odovzdať tomuto zamestnancovi kópie dokumentov, ktorými disponuje a ktoré obsahujú informácie týkajúce sa daní podľa § 3 zákona č. 442/2012 Z. z..

15

K bodu 15 - § 12 ods. 3:

Upravuje sa lehota pre príslušný orgán Slovenskej republiky na oznámenie potvrdenia alebo odmietnutia účasti na simultánnej kontrole. Lehota sa stanovuje do 60 dní od prijatia návrhu.

K bodu 16 - § 12a:

V § 12a sa zavádza nový inštitút medzinárodnej spolupráce v oblasti daní – spoločná kontrola, ktorá zahŕňa postupy, ktoré budú vykonávané spoločne príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov a budú sa týkať jednej alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú príslušné orgány týchto členských štátov spoločný alebo doplňujúci sa záujem. Spoločná kontrola sa vykonáva v dohodnutom členskom štáte na základe dohody medzi zapojenými príslušnými orgánmi členských štátov. Spoločné kontroly vhodným a prínosným nástrojom najmä v oblasti kontrol zameraných na transferové oceňovanie, kde môžu napomôcť k stanoveniu daňovej pozície subjektov v rámci nadnárodnej skupiny a transakcií medzi nimi.

V rámci postupov spoločnej kontroly sa upravuje, že v prípade záujmu môže príslušný orgán Slovenskej republiky požiadať príslušný orgán iného členského štátu alebo príslušné orgány viacerých členských štátov o vykonanie spoločnej kontroly. Rovnako príslušný orgán iného členského štátu môže požiadať príslušný orgán Slovenskej republiky o vykonanie spoločnej kontroly a v tomto prípade slovenský príslušný orgán povinnosť odpovedať na žiadosť do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti, a to buď potvrdením účasti alebo odmietnutím s uvedením dôvodov, prečo nemá záujem zúčastniť sa spoločnej kontroly. Takýmto dôvodom môže byť napríklad skutočnosť, že požadovaná spoločná kontrola by zahŕňala vykonanie zisťovaní alebo oznámenie informácií, ktoré by boli v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Po odsúhlasení vykonania spoločnej kontroly sa príslušné orgány zúčastnených členských štátov dohodnú, že koordinovane vykonajú spoločnú kontrolu konkrétnych fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú spoločný alebo doplňujúci sa záujem. Dohodnú rozsah spoločnej kontroly, koordináciu čiastkových úkonov v Slovenskej republike a zúčastnených členských štátoch, ako aj jazykový režim, ktorý sa bude používať na komunikáciu počas spoločnej kontroly. Pre účely vykonania spoločnej kontroly slovenský príslušný orgán vymenuje zástupcu, ktorý bude zodpovedný za dohľad a koordináciu spoločnej kontroly v Slovenskej republike. Ostatné zúčastnené príslušné orgány členských štátov tiež vymenujú podobných koordinátorov spoločnej kontroly na ich územiach.

Vo všeobecnosti práva a povinnosti zamestnancov zúčastňujúcich sa spoločných kontrol v inom členskom štáte stanovené tak, že počas výkonu činností spoločnej kontroly povinní dodržiavať právne predpisy členského štátu, v ktorom sa spoločná kontrola vykonáva a zároveň nesmú prekračovať rozsah právomocí podľa právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádzajú.

Zamestnanec slovenského príslušného orgánu sa zúčastňuje spoločnej kontroly v inom členskom štáte v súlade s podmienkami dohodnutými v dohode príslušných orgánov a na tento účel mu je vydané písomné poverenie po dobu potrebnú na vykonanie spoločnej kontroly. Pri výkone činností spoločnej kontroly v inom členskom štáte musí dodržiavať právne predpisy tohto členského štátu.

Zamestnanci príslušného orgánu iného členského štátu, ktorí vykonávajú činnosti spoločnej kontroly v Slovenskej republike, musia dodržiavať daňový poriadok Slovenskej republiky, môžu vykonávať činnosti v súlade s oprávneniami pre prítomnosť na zisťovaniach uvedené v

16

§ 11 zákona a nesmú prekračovať rozsah právomocí, ktoré im boli udelené podľa právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádzajú.

Z procedurálneho hľadiska sa spoločná kontrola začína dňom uvedeným v oznámení o začatí spoločnej kontroly. Spoločná kontrola na území Slovenskej republiky sa riadi primerane daňovým poriadkom Slovenskej republiky. Odlišnosti v porovnaní s ustanoveniami daňového poriadku uvedené v návrhu zákona. Na spoločnú kontrolu sa lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa daňového poriadku nevzťahuje. V priebehu spoločnej kontroly sa budú zúčastnené orgány členských štátov snažiť o dosiahnutie dohody o daňovej situácii fyzickej osoby alebo subjektu, ktoré predmetom spoločnej kontroly. Skutočnosti, na ktorých sa dohodnú a zistenia zo spoločnej kontroly, zapracujú do záverečnej správy zo spoločnej kontroly. Spoločná kontrola sa končí vypracovaním záverečnej správy. Zainteresované štáty by sa mali dohodnúť, ktorý z nich záverečnú správu fyzickej osobe alebo subjektu doručí, t. j. podľa dohody to môže byť príslušný orgán SR.

V zmysle smernice postupy nadväzujúce na spoločnú kontrolu upravené v súlade s vnútroštátnymi predpismi a umožňujú použiť zistenia zo záverečnej správy pri správe daní podľa daňového poriadku, čo zahŕňa najmä ich použitie v daňovej kontrole, v daňovom konaní, vrátane skráteného vyrubovacieho konania. Tieto zistenia môžu byť použité aj ako dôkaz v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní alebo aj ako pomôcka pri určovaní dane podľa pomôcok. Zistenia zo záverečnej správy môžu byť tiež použité v jednotlivých konaniach o zamedzení dvojitého zdanenia podľa zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

K bodu 17 - § 14 ods. 1 písm. a):

Pre spresnenie sa do § 14 ods. 1 dopĺňajú ďalšie dva účely, na ktoré je možné použiť získané informácie v rámci výmeny informácií. S ohľadom na význam, aký daň z pridanej hodnoty pre fungovanie vnútorného trhu a informácie získané v rámci automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem sa objasňuje, že informácie oznamované medzi členskými štátmi sa môžu používať aj na vyrubovanie, správu a vymáhanie dane z pridanej hodnoty a iných nepriamych daní.

K bodu 18 - § 14:

Za účelom zefektívnenia postupov medzi členskými štátmi pri odsúhlasovaní iných účelov, na ktoré je možné použiť získané informácie, smernica umožňuje, aby si členské štáty oznámili zoznam iných účelov, ako uvedené v smernici 2011/16/EÚ v platnom znení. Doterajšie postupy vyžadujú vždy žiadať dotknutý členský štát o odsúhlasenie použitia informácie na iný účel. Nová úprava umožňuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky zaslať zoznam iných účelov príslušným orgánom ostatných členských štátov a prijať zoznam iných účelov od príslušných orgánov iných členských štátov, čím sa odstráni opakované žiadanie o odsúhlasenie použitia informácií na iný účel.

Nadväzne na praktické skúsenosti a viaceré žiadosti príslušných orgánov členských a zmluvných štátov o sprístupnenie súhrnných (agregovaných) štatistických dát týkajúcich sa výmenných vzťahov so Slovenskou republikou sa umožňuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky poskytnúť súhlas na takéto sprístupnenie. Sprístupnenie súhrnných (agregovaných) štatistických dát je v súlade s daňovým poriadkom Slovenskej republiky, keďže informácie sa netýkajú konkrétneho daňovníka a rovnako sprístupnenie takýchto dát je v súlade s interpretáciou Multilaterálneho dohovoru o vzájomnej pomoci v daňových záležitostiach (ďalej len „Multilaterálny dohovor“) a článkom 26 Modelovej daňovej zmluvy OECD, keďže

17

nedôjde k odkrytiu identity daňovníka ani k narušeniu efektívneho fungovania správy daní v Slovenskej republike alebo v žiadajúcom štáte.

K bodu 19 – § 17 ods. 1:

V nadväznosti na úpravu týkajúcu sa skupinových žiadostí, pri ktorých nemožno fyzické osoby a subjekty jednotlivo identifikovať, sa do štandardného formulára pre výmenu na žiadosť dopĺňa informácia obsahujúca podrobný opis skupiny. Táto informácia by mala zahŕňať popis spoločného znaku, na základe ktorého bude možné určiť skupinu fyzických osôb alebo subjektov (daňovníkov).

K bodu 20 - § 17 ods. 3

Legislatívno-technická úprava. Do § 17 ods. 3 sa dopĺňajú ustanovenia § 14 ods. 5 a 6 a § 21 ods. 2, do ktorých boli transponované čl. 16 ods. 2 a 3 a čl. 24 ods. smernice 2011/16/EÚ v platnom znení.

K bodu 21 - § 19a:

Do zákona sa dopĺňa nový paragraf 19a, ktorý upravuje ochranu osobných údajov a postup pri porušení ochrany osobných údajov. Informácie, ktoré sa vymieňajú v rámci automatickej výmeny, obsahujú v niektorých prípadoch osobné údaje. Ide o automatickú výmenu o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu podľa smernice Rady 2018/822, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/822“), automatickú výmenu informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem podľa smernice (EÚ) 2021/514, automatickú výmenu o vybraných kategóriách príjmov podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení a automatickú výmenu o finančných účtoch podľa smernice Rady 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (ďalej len „smernica 2014/107/EÚ“). S ohľadom na tieto druhy automatických výmen sa v zákone ustanovuje, že sprostredkovatelia podľa smernice (EÚ) 2018/822, oznamujúci prevádzkovatelia platforiem podľa smernice (EÚ) 2021/514 a príslušný orgán Slovenskej republiky pre účely automatickej výmeny podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení, ktorým je Finančné riaditeľstvo, prevádzkovateľmi v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679), či konajú spoločne alebo samostatne a ich práva, povinnosti a zodpovednosti sa riadia týmto nariadením. V prípade spoločných prevádzkovateľov sa postupuje v súlade s čl. 26 nariadenia (EÚ) 2016/679. V kontexte automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa smernice 2014/107/EÚ prevádzkovateľmi oznamujúce finančné inštitúcie a táto úprava je obsiahnutá v zákone č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sprostredkovatelia a oznamujúci prevádzkovatelia platforiem majú informačnú povinnosť vo vzťahu k dotknutej fyzickej osobe a majú jej poskytnúť všetky informácie tak, aby mohla uplatniť svoje práva na ochranu osobných údajov pred zaslaním informácií.

Smernica o administratívnej spolupráci všeobecne stanovuje, že na účely správneho uplatňovania výmeny informácií a administratívnej spolupráce obsiahnutej v smernici členské štáty obmedzia rozsah povinností a práv podľa čl. 13, čl. 14 ods. 1 a čl. 15 nariadenie (EÚ) 2016/679 v takej miere, aká je potrebná na zabezpečenie plnenia dôležitého cieľa všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu (čl. 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679), ktorým je v tomto prípade oblasť daňových záležitostí, konkrétne správne zistenie dane, zabezpečenie úhrady dane a vyvodenie zodpovednosti za porušenie daňových povinností.

18

Nadväzne na úpravu v smernici sa v § 19a upravuje obmedzenie povinností príslušného orgánu Slovenskej republiky (Finančného riaditeľstva SR) a práv dotknutých osôb v miere nevyhnutnej na zabezpečenie vyššie uvedeného verejného záujmu. S ohľadom na zasielanie informácií do iných členských štátov, ktoré potrebné pre správu daní, vyrubenie dane a zachovanie, resp. ochranu účelu výmeny informácií, je primerané a potrebné obmedziť povinnosti a práva podľa článkov 13 (informácie, ktoré sa majú poskytovať pri získavaní osobných údajov od dotknutej osoby), 14 ods. 1 (informácie, ktoré sa majú poskytnúť, ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby) a 15 (právo dotknutej osoby na prístup k údajom) nariadenia (EÚ) 2016/679. Riziká vyplývajúce pre Finančné riaditeľstvo, ak by nedošlo k obmedzeniu práv, spočívajú v zmarení riadneho plnenia povinností Finančného riaditeľstva, konkrétne by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správneho zistenia dane, zabezpečenia dane a vyvodenia zodpovednosti za porušenie daňových povinností.

Povinnosti ostatných prevádzkovateľov uvedených vyššie sa v plnom rozsahu riadia nariadením (EÚ) 2016/679 bez obmedzení.

V zmysle čl. 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 musí každé legislatívne opatrenie týkajúce sa obmedzenia obsahovať určité osobitné ustanovenia, ktoré v relevantných prípadoch upravujú aspoň:

a) účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;

b) kategórie osobných údajov;

c) rozsah zavedených obmedzení;

d) záruky zabraňujúce zneužitiu údajov alebo nezákonnému prístupu či prenosu;

e) určenie prevádzkovateľa alebo kategórií prevádzkovateľov;

f) doby uchovávania a uplatniteľné záruky, pričom sa zohľadní povaha, rozsah a účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;

g) riziká pre práva a slobody dotknutých osôb a

h) práva dotknutých osôb na informovanie o obmedzení, pokiaľ tým nie je ohrozený účel obmedzenia.

Účelom spracúvania údajov je správne zistenie dane, zabezpečenie úhrady dane a vyvodenie zodpovednosti za porušenie daňových povinností. Kategórie osobných údajov, ktoré sú spracúvané v rámci jednotlivých výmen informácií, uvedené vymenovaním príslušných ustanovení zákona č. 442/2012, kde obsiahnuté. Pri výmene informácií podľa § 7 ods. 1 sú vymieňané dostupné informácie podľa § 2 písm. i), konkrétne ide o meno, identifikačné číslo alebo dátum narodenia a adresu fyzickej osoby. Ustanovenia § 8f a § 22i ods. 1 obsahujú zoznam informácií, ktoré predmetom výmeny, vrátane osobných údajov, ktoré obsahujú identifikačné údaje fyzickej osoby (meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia u fyzickej osoby, rezidencia na daňové účely, daňové identifikačné číslo, ak bolo pridelené). Rozsah zavedených obmedzení je stanovený v súlade so smernicou a týka sa čl. 13, 14 ods. 1 a 15 nariadenia (EÚ) 2016/679. Doba trvania obmedzenia je ohraničená dobou zisťovania dane, zabezpečenia úhrady dane a vyvodzovania zodpovednosti za porušenie daňových povinností. Zákon taktiež obsahuje ustanovenie o zárukách zabezpečujúcich bezpečné uchovávanie údajov v súlade s internými predpismi Finančného riaditeľstva na zabránenie zneužitia údajov alebo nezákonného prístupu k nim. V návrhu zákona uvedení jednotliví prevádzkovatelia údajov pre rôzne druhy výmen informácií. Lehota uchovávania údajov je stanovená na 10 rokov, ktorá je v súlade s daňovým poriadkom Slovenskej republiky a právom na vyrubenie dane pri uplatnení medzinárodných zmlúv.

Riziká pre práva a slobody dotknutých osôb v prípade výmeny informácií možno vo všeobecnosti identifikovať ako riziká, ktoré môžu vzniknúť na základe nedostatočných organizačných opatrení alebo môže ísť o riziká vyplývajúce z technického zabezpečenia procesu spracúvania údajov. V prípade výmeny informácií je spracúvanie údajov vykonávané

19

len elektronicky. Výmena informácií, vrátane automatickej výmeny informácií, sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete CCN, ktorú vytvorila Európska komisia za účelom elektronického prenosu údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov v oblasti daní. Členské štáty, vrátane Slovenskej republiky, sú zodpovedné za vytvorenie vlastných informačných systémov, ktoré nevyhnutné pre bezpečnú výmenu informácií cez komunikačnú sieť CCN. Riziká vyplývajúce z organizačných opatrení môžu zahŕňať napríklad prístup neoprávnenej osoby k spracúvaným údajom, neoprávnené nakladanie so získanými informáciami alebo nedostatočné personálne kapacity kvalifikovaných zamestnancov. Riziká v oblasti technických opatrení môžu zahŕňať napríklad škodlivý počítačový vírus (malware), kód alebo nezákonný prístup neoprávnenej osoby. Riziká je nevyhnutné zo strany Finančného riaditeľstva SR nepretržite monitorovať a následne reagovať na vzniknuté riziká, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku organizačných zmien alebo v dôsledku zmien v oblasti informačných technológií. Uvedené riziká môžu mať vplyv na integritu, dostupnosť a dôvernosť získaných informácií, pričom tieto riziká je možné znížiť uplatňovaním bežných opatrení, ako presné vymedzenie zodpovedných osôb spracúvajúcich údaje, preškolenie zamestnancov, zabezpečenie mlčanlivosti zamestnancov, zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaných zamestnancov, a pri technickom zabezpečení – vykonávanie zálohovania údajov, použitie firewallu a antivírovej ochrany, pravidelná aktualizácia softvéru, logovanie prístupov k údajom a šifrovanie prenosu informácií.

Odseky 4 6 obsahujú minimálne záruky, ktoré vyžadované v čl. 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 s ohľadom na obmedzenie práv dotknutej osoby.

Vzhľadom na vyššie uvedené účely obmedzenia týkajúce sa správy daní nemožno uplatniť právo dotknutej osoby na prístup k údajom vo forme informovania o obmedzení, keďže uplatnením tohto práva by došlo k ohrozeniu účelu obmedzenia (správa daní v členskom štáte, do ktorého sa informácia vymieňa).

V odsekoch 8 12 sa uvádza postup pre príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, v prípade zistenia porušenia ochrany osobných údajov pri výmene informácií. V rámci postupu dôjsť k vyšetreniu, zastaveniu, náprave porušenia ochrany osobných údajov a včasnému informovaniu o porušení a jeho náprave. Tento postup je koordinovaný na úrovni a je platný pre všetky členské štáty. Finančné riaditeľstvo SR má povinnosť bezodkladne informovať Európsku komisiu o zistenom porušení ochrany osobných údajov a o následne prijatých opatreniach vedúcich k jeho náprave. Je taktiež povinné prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia, pričom v prípade, že porušenie nie je možné napraviť bezodkladne (napr. z technických, organizačných alebo systémových dôvodov), musí požiadať Európsku komisiu o pozastavenie svojho prístupu ku komunikačnej sieti CCN. Po odstránení porušenia bezodkladne informuje Európsku komisiu, že došlo k náprave zisteného porušenia ochrany osobných údajov. Ak k porušeniu dôjde v inom členskom štáte, Finančné riaditeľstvo SR môže pozastaviť výmenu údajov vo vzťahu k tomuto členskému štátu, a to na základe písomného oznámenia doručeného Európskej komisii a príslušnému členskému štátu, ktorého sa porušenie týka. V súlade s koordinovaným postupom sa Finančnému riaditeľstvu SR dáva možnosť požiadať Európsku komisiu o overenie, či v prípade porušenia ochrany osobných údajov zo strany iného členského štátu, bola náprava vykonaná a či bola úspešná.

Nadväzne na globálne dohodnuté postupy riešenia porušení bezpečnosti a ochrany osobných údajov vo vzťahu k výmene informácií na základe Multilaterálneho dohovoru uvedeného v § 22a písm. b) bude Finančné riaditeľstvo SR bezodkladne informovať o porušení ochrany údajov a prijatých opatreniach, vrátane finálneho odstránenia nedostatkov, aj koordinačný orgán pre účely Multilaterálneho dohovoru. Týmto ustanovením sa nevylučuje povinnosť oznamovať porušenie ochrany osobných údajov v zmysle čl. 33 nariadenia (EÚ) 2016/679 Úradu na

20

ochranu osobných údajov SR (a v prípade potreby aj dotknutým osobám v zmysle čl. 34 nariadenia (EÚ) 2016/679.

K bodu 22 - § 20 ods. 6:

Upravuje sa povinnosť príslušného orgánu Slovenskej republiky pravidelne každoročne zasielať Európskej komisii štatistické údaje o počte jednotlivých druhov automatických výmen podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení, vrátane automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, ktorá je upravená v zákone č. 359/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 23 - § 21 ods. 4:

Požiadavky na obsah žiadosti o poskytnutie informácie vo vzťahu k zmluvným štátom sú rovnaké ako v prípade žiadosti o poskytnutie informácií medzi členskými štátmi EÚ. Žiadosť musí obsahovať dôvod a podrobný opis požadovaných informácií v kontexte daňového preverovania fyzickej osoby alebo subjektu a v prípade skupinových žiadostí podrobný opis spoločného znaku určujúceho skupinu a významnosť pre preverovanie.

K bodu 24 - § 22h až § 22p:

§ 22h

Predmetné ustanovenie obsahuje v jednotlivých písmenách a) y) definície pojmov používaných v oblasti automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem.

Písm. a)

Platforma je zadefinovaná široko, aby pokrývala akýkoľvek softvér alebo elektronické rozhranie, ktoré umožňuje spojenie medzi predávajúcimi a kupujúcimi za účelom poskytnutia relevantných vybraných činností (predaj tovaru, prenájom nehnuteľného majetku a dopravných prostriedkov a poskytnutie služieb). Ide napríklad o internetové stránky, alebo ich časti, rôzne aplikácie, vrátane mobilných aplikácií. Vyžaduje sa existencia akejkoľvek platformovej technológie, prostredníctvom ktorej predávajúci poskytuje vybrané činnosti používateľom, resp. zákazníkom.. Avšak, internetová stránka podniku, ktorá výlučne uľahčuje online predaj vlastného tovaru týmto podnikom, nie je platformou pre účely tohto zákona. Pojem platforma pokrýva aj činnosti spojené s výberom a zaplatením odplaty v súvislosti s predajom cez platformu.

Písm. b)

Vylúčenou platformou je taký softvér, prostredníctvom ktorého sa iba spracovávajú platby za vybrané činnosti, alebo ak ide iba o inzerciu alebo reklamu vybraných činností, alebo presmerovanie používateľov na inú platformu. Z uvedenej definície vyplýva, že čisto platobné brány, resp. softvéry spracovania platieb, klasifikované reklamné tabule a online agregátory nespĺňajú definíciu platformy.

Písm. c)

Predmetné ustanovenie definuje prevádzkovateľa platformy ako subjekt, ktorý sprístupňuje platformu predávajúcim na základe uzatvorenej zmluvy. Forma zmluvy však nie je špecificky stanovená, môže mať akúkoľvek podobu, nielen písomnú. Spadá sem nielen subjekt, ktorý uzavrel zmluvu o sprístupnení softvéru platformy, ale aj subjekt, ktorý vyberá odplatu za vybrané činnosti od používateľov. Na základe definície z rozsahu prevádzkovateľov

21

platformy vylúčené fyzické osoby. Prevádzkovatelia platformy povinní vykonávať preverovanie a oznamovanie podľa pravidiel automatickej výmeny informácií vymedzených v príslušných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko práve prevádzkovatelia platforiem majú prístup k potrebným informáciám o predávajúcich a môžu zmluvne zaviazať predávajúcich na poskytnutie ďalších informácií a dokumentácie pre účely tejto automatickej výmeny informácií.

Písm. d)

Písmeno d) definuje vylúčeného prevádzkovateľa platformy, ktorým je prevádzkovateľ takej platformy, ktorá nie je využívaná predávajúcimi podliehajúcimi oznamovaniu. Môže ísť napríklad o platformu, ktorú využívajú výlučne predávajúci zadefinovaní v písmene p), ktorí sú vylúčení z oznamovania. Predmetnú skutočnosť spolu s uvedením relevantných argumentov a dôvodov je prevádzkovateľ platformy povinný oznamovať každoročne Finančnému riaditeľstvu SR na formulári uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a v lehote najneskôr do 15. januára roka nasledujúceho po oznamovacom období. Bližší postup prevádzkovateľa je vymedzený v § 22m odseku 7.

Písm. e)

Písmeno e) definuje oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, t.j. subjekt, na ktorý sa vzťahujú povinnosti preverovania a oznamovania informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu. Ide o každého prevádzkovateľa platformy (ak nie je vylúčeným prevádzkovateľom platformy podľa písmena d)), ktorý je:

1.podľa bodu 1 usadeným v Slovenskej republike. Oznamujúci prevádzkovateľ platformy sa považuje za usadeného v Slovenskej republike, a to ak spĺňa aspoň jednu zo 4 podmienok:

•má sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike, alebo

•je založený alebo zriadený v Slovenskej republike, alebo

•má miesto vedenia v Slovenskej republike, alebo

•má na území stálu prevádzkareň. V tomto poslednom prípade však z dôvodu zamedzenia duplicitných povinností pre rovnaký subjekt nemôže ísť o stálu prevádzkareň kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu, ktorý je zadefinovaný v písmene f), nakoľko takýto kvalifikovaný prevádzkovateľ platformy si plní rovnaké povinnosti v kvalifikovanom nečlenskom štáte;

2.podľa bodu 2 neusadeným oznamujúcim prevádzkovateľom platformy, t.j. subjekt, ktorý

•nemá sídlo a ani miesto skutočného vedenia nielen v Slovenskej republike, ale ani v inom členskom štáte, ani

•nie je založený alebo zriadený v Slovenskej republike, resp. v inom členskom štáte, ani

•nemá miesto vedenia v Slovenskej republike, resp. v inom členskom štáte a ani

•nemá stálu prevádzkareň v Slovenskej republike, resp. v inom členskom štáte.

Jediným nexusom (prepojením) neusadeného prevádzkovateľa platformy so Slovenskou republikou je, že cezhranične uľahčuje alebo sprostredkúva vybrané činnosti pre predávajúcich, ktorí považovaní za daňových rezidentov v Slovenskej republike a v prípade prenájmu nehnuteľností, ponúka nehnuteľnosti umiestnené na území Slovenskej republiky. Zároveň rovnako ako v bode 1 platí, že nemôže ísť o kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu, ktorý si rovnaké povinnosti plní v kvalifikovanom nečlenskom štáte.

22

Uvedené rozdelenie oznamujúcich prevádzkovateľov platformy na tzv. usadených a neusadených v Slovenskej republike je z dôvodu rozdielnych povinností vyplývajúcich ďalej zo zákona (najmä povinnosť registrácie neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy vymedzená v § 22j).

Písm. f)

Definíciu kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy kvalifikovaného nečlenského štátu spĺňa prevádzkovateľ platformy, ktorý poskytuje kvalifikované vybrané činnosti a zároveň

•je rezidentom na daňové účely v kvalifikovanom nečlenskom štáte, alebo

•je zaregistrovaný podľa právnych predpisov kvalifikovaného nečlenského štátu, alebo

•miesto vedenia, vrátane skutočného vedenia, je v kvalifikovanom nečlenskom štáte.

Takýto kvalifikovaný prevádzkovateľ platformy je vyňatý z oznamovacích povinností na území Slovenskej republiky, aj ak by mal na našom území stálu prevádzkareň, resp. by na našom území sprostredkúval vybrané činnosti pre slovenských predávajúcich alebo prenájom nehnuteľností umiestnených v Slovenskej republike. Uvedená výnimka je zavedená z dôvodu, že títo kvalifikovaní prevádzkovatelia platforiem budú všetky povinnosti spojené s automatickou výmenou informácií o predávajúcich vykonávať v kvalifikovanom nečlenskom štáte podľa písmena g).

Písm. g)

Písmeno g) následne definuje kvalifikovaný nečlenský štát ako štát mimo EÚ, ktorý má uzavretú dohodu príslušných orgánov buď bilaterálnu so všetkými členskými štátmi, alebo multilaterálnu, ktorej signatármi sú všetky členské štáty.

Písm. h)

Pod kvalifikovanou dohodou príslušných orgánov sa rozumie dohoda na vykonávanie medzinárodnej zmluvy uzavretá medzi príslušnými orgánmi členských štátov, vrátane Slovenskej republiky, a príslušným orgánom nečlenského štátu, ktorou sa vyžaduje automatická výmena informácií rovnocenných s informáciami požadovanými na základe ustanovení tohto zákona v súvislosti s automatickou výmenou informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platformy a ktorej status je potvrdený Európskou komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu. Rozhodovanie Európskej komisie o rovnocennosti informácií, ktoré sa automaticky vymieňajú podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členských štátov a nečlenského štátu s informáciami uvedenými podľa tohto zákona, môže prebehnúť z vlastnej iniciatívy Európskej komisie alebo na žiadosť členského štátu. Do tejto definície môže spadať napríklad multilaterálna dohoda príslušných orgánov k Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach v znení ustanovení Protokolu, ktorou sa zavádza obdobná automatická výmena informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu medzi štátmi OECD vypracovaná na základe vzorových pravidiel oznamovania pre prevádzkovateľov platforiem, pokiaľ ide o predávajúcich v zdieľanom a zákazkovom (gig) hospodárstve a doplnená modelovými pravidlami pre digitálne platformy (ďalej len „vzorové pravidlá OECD“) za účelom zosúladenia pravidiel so smernicou (EÚ) 2021/514.

Písm. i)

Písmeno i) vymedzuje, aké činnosti spadajú do oznamovacej povinnosti. Základným znakom je, že musí ísť o činnosť vykonávanú za odplatu. Definícia na jednej strane udáva explicitný zoznam činností, ktoré sa považujú za vybrané činnosti pre účely tohto zákona, ide o:

•prenájom nehnuteľného majetku zahŕňa nielen obytné, ale aj obchodné priestory, parkovacie miesta, môže ísť o dlhodobé aj krátkodobé prenájmy nehnuteľného majetku

23

bez ohľadu na formu vlastníckych práv, ktoré predávajúci voči prenajímanej nehnuteľnosti (vlastníctvo, nájom, prenájom, užívanie a pod.),

•osobné služby (ďalej zadefinované v písmene l)) ide o širokú škálu služieb, napr. prepravné a doručovacie služby, manuálna práca, doučovanie, manipulácia s dátami, ale aj kancelárske, právne alebo účtovnícke činnosti za predpokladu, že realizované na základe špecifickej požiadavky konkrétneho používateľa. Avšak, napríklad služby verejnej dopravy na základe časového rozvrhu (autobusom, vlakom, lietadlom) nie sú považované za vybranú činnosť,

•predaj tovaru,

•prenájom dopravných prostriedkov.

Na druhej strane, definícia vylučuje z rozsahu vybraných činností tie činnosti, ktoré vykonáva predávajúci z pozície zamestnanca prevádzkovateľa platformy alebo prepojeného subjektu s prevádzkovateľom platformy.

Písm. j)

V písmene j) je zadefinovaná kvalifikovaná vybraná činnosť pre účely stanovenia, či ide o kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy kvalifikovaného nečlenského štátu podľa písmena f).

Písm. k)

Odplatou sa rozumie „čistý príjem“ predávajúceho, ktorý mu plynie za výkon vybranej činnosti. Do sumy príjmu sa nezapočítavajú prípadné dane, poplatky a provízie zrazené (alebo účtované) zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Odplata môže mať akúkoľvek formu, t.j. nielen peňažnú, ale napríklad aj formou kryptomeny, naturálií a pod. Platba môže ísť priamo od zákazníka predávajúcemu alebo aj cez oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Definícia odplaty obsahuje podmienku poznania výšky odmeny zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, resp. možnosti jej primeraného určenia.

Písm. l)

V písmene l) je uvedená definícia osobnej služby, ktorá je jednou zo štyroch vybraných činností, ktoré predmetom oznamovania. Osobné služby zväčša spadajú do jednej z dvoch kategórií: buď ide o služby, ktoré môžu byť vykonávané online, a preto môžu byť doručené používateľom kdekoľvek vo svete (napríklad školenia, IT služby alebo dátové vstupy) alebo ide o služby, ktoré síce sprostredkované cez platformu, avšak fyzicky sa poskytujú „offline“, väčšinou na určenom mieste (napríklad doprava, doručovacie služby, upratovanie, záhradnícke alebo renovačné práce). Do rozsahu osobných služieb spadajú aj služby vyjadrené časom alebo úlohou, ktoré vykonávané fyzickými osobami za predávajúceho (subjekt). Napríklad subjekt poskytujúci prepravné služby prostredníctvom šoférov sa považuje za predávajúceho poskytujúceho vybranú činnosť.

Písm. m)

Predávajúci môže byť fyzická osoba alebo subjekt, ktorý je v rámci oznamovacieho obdobia zaregistrovaný na platforme a poskytuje vybranú činnosť. Pojem „zaregistrovaný“ sa chápe široko, môže ísť o vytvorenie účtu alebo profilu na platforme, alebo o zmluvný vzťah s prevádzkovateľom platformy a pod..

Písm. n)

V písmene n) je zadefinovaný aktívny predávajúci ako akýkoľvek predávajúci, ktorý buď počas oznamovacieho obdobia poskytuje vybrané služby, alebo mu v danom období plynie príjem v súvislosti s vybranou službou.

24

Písm. o)

Uvedené ustanovenie definuje predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, t.j. osobu, o ktorej oznamujúci prevádzkovateľ platformy oznamuje informácie príslušnému orgánu. Ide o každého aktívneho predávajúceho, ktorý je buď rezidentom v niektorom členskom štáte (vrátane Slovenskej republiky) alebo tu prenajal nehnuteľnosť a zároveň nie je vylúčeným predávajúcim definovaným v písmene p).

Písm. p)

Z oznamovacích povinností sú vylúčení nasledovní predávajúci:

•vládny subjekt (ďalej zadefinovaný v písmene r),

•subjekt, ktorého akcie obchodované na trhu s cennými papiermi, alebo jeho prepojený subjekt,

•veľkí poskytovatelia hotelového ubytovania s vysokou frekvenciou (viac ako 2000 činností počas oznamovaného obdobia),

•malí predávajúci tovaru (menej ako 30 činností v hodnote spolu maximálne 2000 eur počas oznamovaného obdobia).

Písm. r)

Na účely automatickej výmeny informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu sa zavádza definícia prepojených subjektov, konkrétne na účely určenia vylúčeného predávajúceho v prípade prepojeného subjektu so subjektom, ktorého akcie obchodované na trhu s cennými papiermi, ako aj na účely vylúčenia niektorých činností z vybraných činností podliehajúcich oznamovaniu v písmene i). Definícia subjektu je uvedená v § 2 písm. l) zákona.

Písm. s)

Bližšie sa definuje vládny subjekt pre účely definície vylúčeného predávajúceho. Rozumie sa ním nielen samotná vláda Slovenskej republiky, resp. iného členského alebo nečlenského štátu, ale aj napr. samosprávy, či akékoľvek organizácie v úplnom vlastníctve štátu alebo samosprávy. V prípade členských alebo nečlenských štátov definícia vládneho subjektu zohľadňuje politické a územné členenie členského alebo nečlenského štátu a pokrýva podradené politické útvary členského alebo nečlenského štátu (štát, provinciu, okres alebo samosprávu), alebo agentúru či organizáciu, ktorá je v úplnom vlastníctve členského alebo nečlenského štátu, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov.

Písm. t) a u)

Definujú daňové identifikačné číslo („DIČ“) a identifikačné číslo DPH („IČ DPH“) pre účely výmeny informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu.

Písm. v)

Primárnou adresou je primárna adresa bydliska pri fyzickej osobe a adresa sídla subjektu (napr. zapísaná v Obchodnom alebo inom registri). Primárna adresa predávajúceho je smerodajná pre správne určenie daňovej rezidencie predávajúceho na účely oznamovania a následné správne spárovanie daňovníkov zo strany príslušných orgánov. Pri fyzickej osobe sa za primárnu adresu považuje adresa, na ktorej táto osoba býva a zdržiava sa. Ak pri existujúcich predávajúcich (fyzických osobách) v čase zavedenia tejto automatickej výmeny informácií oznamujúci prevádzkovateľ platformy v minulosti zisťoval napr. fakturačnú adresu alebo adresu trvalého pobytu, je nevyhnutné, aby oznamujúci prevádzkovateľ platformy zabezpečil informovanosť týchto predávajúcich o tom, že zadaná adresa bude pre účely automatickej výmeny

25

informácií považovaná za primárnu adresu a teda, že ide o miesto a štát, v ktorom predávajúci (fyzická osoba) sa aj v skutočnosti zdržiava. V opačnom prípade je potrebné opätovne zisťovať primárnu adresu od všetkých predávajúcich.

Písm. w)

Oznamovacím obdobím je kalendárny rok. Prvým oznamovacím obdobím bude rok 2023, za ktorý oznamujúci prevádzkovatelia platforiem vykonajú preverovanie a informácie oznámia Finančnému riaditeľstvu SR do 31. 1. 2024.

Písm. x)

Zoznamom nehnuteľností sa rozumejú všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa na rovnakej adrese, majúce rovnakého vlastníka a zároveň ponúkané jedným predávajúcim na prenájom prostredníctvom platformy. Časť nehnuteľnosti označuje napríklad byt v bytovom dome, časť rodinného domu, parkovacie miesta, ktoré prináležia rovnakému vlastníkovi a pod..

Písm. y)

Definuje sa identifikátor finančného účtu, ktorý je jedným z údajov nahlasovaných oznamujúcimi prevádzkovateľmi platformy príslušnému orgánu. Zahŕňa IBAN, číslo účtu a triediaci kód.

Písm. z)

Definícia tovaru je nastavená široko ako akýkoľvek hmotný majetok.

§ 22i

Obsahom predmetného ustanovenia povinnosti oznamujúceho prevádzkovateľa platformy voči príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, v súvislosti s automatickou výmenou informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu poskytujúcich vybrané činnosti cez platformu. Na území Slovenskej republiky si tieto povinnosti plnia usadení a aj neusadení oznamujúci prevádzkovatelia platformy definovaní v § 22h písm. e), ak zákon neustanovuje inak.

Odsek 1

V odseku 1 je uvedený explicitný zoznam povinne nahlasovaných údajov zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy príslušnému orgánu Slovenskej republiky. V písmene a) vymedzené identifikačné údaje za samotného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ako jeho názov, sídlo, DIČ, adresy všetkých relevantných platforiem (vrátane elektronických adries webových sídiel), a ak ide o neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy aj individuálne identifikačné číslo. V písmene b) sa uvádzajú údaje za každého predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ktorý vykonal v príslušnom oznamovacom období vybranú činnosť, a to buď prenajal dopravné prostriedky, predal tovar alebo poskytol osobnú službu cez danú platformu. Ide najmä o identifikačné údaje fyzickej osoby alebo subjektu (ako napr. meno a priezvisko, obchodné meno, adresa, DIČ, DPH), ale aj výšku vyplateného príjmu, počet vybraných činností, zrazené sumy zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Pri identifikátore finančného účtu sa berie do úvahy ten finančný účet, na ktorý sa pripisuje, vypláca odplata predávajúceho. V písmene c) je vymedzený rozsah informácií za predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí v oznamovanom období prenajímali nehnuteľnosti. V tomto prípade informácie podľa písmena b) doplnené o adresy nehnuteľností, ich katastrálne čísla (alebo obdobné čísla prideľované v inom členskom štáte) a počet dní prenajímania nehnuteľností.

26

Odsek 2

V odseku 2 sa stanovuje časová lehota na plnenie oznamovacích povinností v rozsahu podľa odseku 1 pre tzv. usadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy, t.j. ktorí majú sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike, alebo tu založení alebo zriadení, alebo tu majú miesto vedenia alebo stálu prevádzkareň (a zároveň nie kvalifikovanými prevádzkovateľmi platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu). Lehota sa viaže na predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu a je stanovená do 31. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal predávajúci predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu podľa definície vymedzenej v § 22h písmeno o). Formulár elektronického oznámenia bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR.

V prípade, ak by došlo k vráteniu odplaty napríklad z dôvodu zrušenia transakcie po lehote na splnenie oznamovacej povinnosti, oznamujúci prevádzkovateľ platformy by mal podať opravnú správu, ktorá by odzrkadľovala všetky relevantné zmeny týkajúce sa predávajúceho a vybranej služby.

Odsek 3

V ustanovení sa uvádza výnimka z oznamovacej povinnosti pre tých oznamujúcich prevádzkovateľov platformy, ktorí elektronickou formou predložia vyhlásenie, že predmetné informácie oznámil iný oznamujúci prevádzkovateľ platformy. Formulár vyhlásenia bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR a jeho súčasťou môže byť napríklad predloženie dokumentácie, resp. dohody o zabezpečení plnenia oznamovacích povinností druhým oznamujúcim prevádzkovateľom platformy.

Odsek 4

Odsek 4 pojednáva o situácii, ak oznamujúci prevádzkovatelia platformy, ktorí majú sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike, alebo tu založení alebo zriadení, alebo tu majú miesto vedenia alebo stálu prevádzkareň (a zároveň nie kvalifikovanými prevádzkovateľmi platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu), rovnako založení alebo zriadení, alebo majú daňovú rezidenciu alebo miesto vedenia, alebo stálu prevádzkareň aj v inom členskom štáte. Títo oznamujúci prevádzkovatelia platformy si zvolia iba jeden členský štát, v ktorom budú plniť oznamovacie povinnosti. O tejto skutočnosti je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný informovať všetky členské štáty, ku ktorým nejakú väzbu podľa vyššie uvedených kritérií. Postup oznámenia na území Slovenskej republiky je bližšie popísaný v § 22j odseku 1. Zároveň platí, že ak si takýto oznamujúci prevádzkovateľ platformy zvolí Slovenskú republiku na plnenie oznamovacích povinností, tak sa naňho vzťahujú lehoty a ostatné povinnosti vymedzené v odseku 2 a 3.

Odsek 5

V odseku 5 sa stanovuje časová lehota na plnenie oznamovacích povinností v rozsahu podľa odseku 1 pre tzv. neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy, ako zadefinovaní v § 22h písmene e) druhom bode, t.j. ktorí nemajú v žiadnom členskom štáte ani daňovú rezidenciu, ani registráciu, miesto vedenia, či stálu prevádzkareň a zároveň nie ani rezidentmi kvalifikovaného nečlenského štátu, avšak na území Slovenskej republiky buď sprostredkúvajú vykonávanie vybraných činností pre daňových rezidentov Slovenskej republiky, alebo prenájom nehnuteľností umiestnených na území Slovenskej republiky a zároveň registrovaní na našom území. Postup a podmienky registrácie týchto neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy na území Slovenskej republiky vymedzené v § 22j.

27

Obdobne ako v odseku 2 je lehota na plnenie oznamovacích povinností do 31. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal predávajúci predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu podľa definície vymedzenej v § 22h písmeno o). Formulár elektronického oznámenia bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR.

Odsek 6

Odsek 6 objasňuje, že tzv. neusadený oznamujúci prevádzkovateľ platformy neoznamuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o tých predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí daňovými rezidentmi v niektorom členskom štáte (vrátane Slovenskej republiky) a ich vybraných činnostiach, ktoré kvalifikovanými vybranými činnosťami podľa § 22h písmena j), na ktoré sa vzťahuje kvalifikovaná dohoda. Uvedené je z dôvodu, že predmetné informácie budú predmetom automatickej výmeny informácií na základe tejto kvalifikovanej dohody a nie je potrebné duplicitné nahlasovanie aj podľa smernice (EÚ) 2021/514.

Odsek 7

Odsek 7 zavádza povinnosť pre oznamujúceho prevádzkovateľa platformy poskytnúť informácie aj predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu, ktoré sa ho týkajú v rozsahu vymedzenom v odseku 1 písmenách b) a c), v rovnakej lehote ako je lehota na plnenie oznamovacej povinnosti voči príslušnému orgánu Slovenskej republiky, t.j. do 31. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal predávajúci predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu podľa definície vymedzenej v § 22h písmeno o). Predávajúci môžu tieto informácie využiť pri podávaní daňového priznania.

Odsek 8

V odseku 8 sa stanovuje mena, v ktorej sa oznamuje výška príjmu vyplateného predávajúcemu podliehajúcemu oznámeniu. Základným pravidlom je, že sa suma uvádza v mene, v ktorej bola pripísaná alebo vyplatená. Ak by však odplata mala inú ako peňažnú formu, oznamujúci prevádzkovateľ platformy si sám určí jednotný a konzistentný prístup na prepočet na eurá.

Odsek 9

Tento odsek špecifikuje, že príjem sa oznamuje za štvrťroky, v ktorých bola odplata vyplatená alebo pripísaná predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu.

§ 22j

Predmetné ustanovenie obsahuje postup registrácie pre neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy v Slovenskej republike a oznamovaciu povinnosť pre usadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy.

Odsek 1

Ako je uvedené v §22i odseku 4 oznamujúci prevádzkovateľ platformy, ktorý je daňovým rezidentom vo viacerých členských štátoch, alebo je založený alebo zriadený vo viacerých členských štátoch, alebo miesto vedenia, alebo stálu prevádzkareň vo viacerých členských štátoch, je povinný oznámiť všetkým týmto dotknutým členským štátom štát, v ktorom sa rozhodol plniť si oznamovacie povinnosti o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu. Z ustanovenia odseku 1 vyplýva, že oznamujúci prevádzkovateľ platformy, ktorý niektorú z vyššie uvedených väzieb aj so Slovenskou republikou, musí oznámiť štát, ktorý si vybral, elektronickým podaním Finančnému riaditeľstvu SR, a to v lehote do 15 dní od kedy sa stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy podľa § 22h písm. e) prvého bodu. Formulár tohto oznámenia bude zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Ustanovenie

28

navyše vymedzuje lehotu na oznámenie všetkých zmien súvisiacich s oznámením štátu, v ktorom si oznamujúci prevádzkovateľ platformy plní svoje oznamovacie povinnosti.

Odseky 2 a 3

Na tzv. neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy sa vzťahujú registračné povinnosti. Žiadosť o registráciu sa podáva Daňovému úradu Bratislava elektronickou formou, a to bezodkladne po začatí vykonávania činností prevádzkovateľa platformy. Rovnako platí, že neusadený oznamujúci prevádzkovateľ platformy sa registruje iba v jednom členskom štáte. Formulár žiadosti o registráciu bude taktiež zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Náležitosti žiadosti sú vymedzené v odseku 3.

Odseky 4 a 5

Pri zmenách skutočností uvedených pri žiadosti o registráciu je neusadený oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný ich nahlásiť Daňovému úradu Bratislava do 15 dní od ich vzniku. Odsek 5 pojednáva o spôsobe komunikácie Daňového úradu Bratislava s neusadeným oznamujúcim prevádzkovateľom platformy, ktorý podal žiadosť o registráciu.

Odseky 6 a 7

Daňový úrad Bratislava zaregistruje neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy do 15 dní od podania žiadosti o registráciu (resp. od odstránenia nedostatkov žiadosti, ak k takýmto došlo). Pri registrácii je tomuto prevádzkovateľovi platformy pridelené individuálne identifikačné číslo, ktoré následne Finančné riaditeľstvo SR zasiela príslušným orgánom členských štátov. Európska komisia zriadi pre účely identifikácie platforiem a ich prevádzkovateľov, ktorí nie z Európskej únie a ani z kvalifikovaného nečlenského štátu, register.

Odseky 8 a 9

Odseky 8 a 9 ustanovujú postupy pri zrušení registrácie neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy. Finančné riaditeľstvo SR požiada Európsku komisiu o výmaz neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy s prideleným individuálnym identifikačným číslom v Slovenskej republike, ak nastane niektorá zo 4 situácií uvedených v písmenách a) až d) odseku 8.

Odsek 9 dáva možnosť opätovnej registrácie neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ktorému bola zrušená registrácia z dôvodu neplnenia si oznamovacích povinností (§ 22m ods. 3), a to po splnení dvoch podmienok:

1.čestné vyhlásenie prevádzkovateľa platformy o prijatí opatrení nevyhnutných k náprave nedostatkov, vrátane špecifikácie a popisu prijatých opatrení, zaslané elektronicky Daňovému úradu Bratislava a

2.zaplatenie sankcie uloženej podľa § 22n.

§ 22k

Ustanovenie § 22k obsahuje postupy preverovania zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platformy pri získavaní a zhromažďovaní informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, vrátane rozsahu zbieraných informácií o predávajúcich, tak pri fyzických osobách, ako aj pri subjektoch.

Odsek 1

Všeobecné ustanovenie, ktorým sa zavádza povinnosť pre oznamujúceho prevádzkovateľa platformy plniť postupy preverovania a oznamovacie povinnosti podľa § 22i. Oznamujúci

29

prevádzkovateľ platformy je povinný zaviesť potrebné nástroje na zabezpečenie všetkých informácií o predávajúcich stanovených v odsekoch 2 a 3.

Odsek 2

Uvádza zoznam informácií, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy získava o predávajúcich, ktorí fyzickými osobami. Ide o základné identifikačné údaje, ako meno, primárnu adresu, dátum narodenia, všetky pridelené DIČ (vrátane zoznamu členských štátov, ktoré ich pridelili), prípadne miesto narodenia a ak je k dispozícii, aj IČ DPH.

Odsek 3

Uvádza zoznam informácií, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy získava o predávajúcich, ktorí subjektami. Rovnako ako pri fyzických osobách ide o identifikačné údaje, ako obchodné meno alebo názov subjektu, primárnu adresu, všetky pridelené DIČ (vrátane zoznamu členských štátov, ktoré ich pridelili) a ak je k dispozícii, aj DPH, IČO, informácie o stálych prevádzkarňach umiestnených v členských štátoch. Obchodným identifikačným číslom sa rozumie všeobecný a jedinečný národný identifikátor, akým je identifikačné číslo organizácie alebo ekvivalentný identifikátor iného štátu.

Odsek 4

Odsek 4 vymedzuje situáciu, ak by členský štát alebo Európska únia disponovali elektronickou identifikačnou službou, prostredníctvom ktorej by bolo možné potvrdiť totožnosť a aj daňovú rezidenciu predávajúcich. V takom prípade by oznamujúci prevádzkovateľ platformy nemusel získavať vybrané údaje priamo od predávajúceho. Primárne sa však počíta s tým, že oznamujúci prevádzkovatelia platforiem a aj štáty sa budú v najbližšom období spoliehať pri získavaní informácií o predávajúcich na priamy kontakt s predávajúcimi. Avšak v tomto odseku sa uvádza alternatíva do budúcna (napr. riešenie API integrované v platforme) a zámerom je prispôsobiť sa používaniu nových technologických riešení, ktoré v niektorých jurisdikciách zavedené na účely identifikácie a nahlasovania predávajúcich. Očakáva sa, že daný štát, ktorý už má takéto verifikačné služby zavedené, uverejní ich zoznam.

Odsek 5

Odsek 5 uvádza dve výnimky, kedy nie je potrebné získavať DIČ (a aj IČO pri subjektoch) zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ak členský štát rezidencie predávajúceho:

1.neprideľuje tieto identifikačné čísla, alebo

2.nevyžaduje, aby sa mu nahlasovali DIČ (môže ísť napríklad o situáciu, ak podľa vnútroštátnej legislatívy štátu, ktorý pridelil DIČ, je poskytovanie DIČ daňovníkmi dobrovoľné, oznamujúci prevádzkovateľ platformy vie uvedenú informáciu získať napríklad na internetovej stránke daňovej správy daného štátu alebo na portáli OECD v časti venovanej automatickej výmene informácií).

Odsek 6

Toto ustanovenie určuje postup stanovenia rezidencie predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem. Z uvedeného postupu vyplýva, že pre účely tejto výmeny informácií môže mať predávajúci viac ako jeden štát daňovej rezidencie:

1.rezidencia predávajúceho sa vymedzuje podľa štátu, v ktorom má primárnu adresu,

2.ak však predávajúcemu pridelil DIČ iný členský štát, ako ten, v ktorom primárnu adresu, tak sa predávajúci považuje za rezidenta aj v členskom štáte primárnej adresy a aj v členskom štáte/členských štátoch pridelenia DIČ,

30

3.ak predávajúci stálu prevádzkareň v členskom štáte a poskytol o tom informácie oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, tak je štátom rezidencie predávajúceho aj členský štát, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza.

Odsek 7

Ak by pri potvrdení totožnosti a daňovej rezidencie predávajúceho bola využitá elektronická identifikačná služba členského štátu alebo Európskej únie podľa odseku 4 tohto ustanovenia, tak sa predávajúci považuje za rezidenta v tom členskom štáte, resp. tých členských štátoch, ktoré boli identifikované prostredníctvom tejto identifikačnej služby.

Odsek 8

Ide o špecifické ustanovenie týkajúce sa predávajúcich, ktorí prenajímajú nehnuteľnosť. V týchto situáciách musí oznamujúci prevádzkovateľ platformy získavať a zhromažďovať aj špecifické údaje súvisiace s týmito prenajímanými nehnuteľnosťami, a síce:

-adresa všetkých položiek na zozname nehnuteľností,

-katastrálne čísla všetkých položiek na zozname nehnuteľností (resp. ekvivalent podľa práva členského štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť).

Navyše, v prípade, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy sprostredkoval rovnakému predávajúcemu viac ako 2000 prenájmov jednej položky zo zoznamu nehnuteľností, tak je povinný získať tiež všetky relevantné doklady preukazujúce, že danú položku vlastní rovnaký predávajúci. Uvedené je za účelom správneho posúdenia, či ide o vylúčeného predávajúceho podľa § 22h písmena p) tretieho bodu.

Odsek 9

Ustanovenie umožňuje oznamujúcim prevádzkovateľom platformy využiť na účely určenia, či ide o vylúčeného predávajúceho z dôvodu, že predávajúcim je vládny subjekt, resp. subjekt, s ktorého akciami sa obchoduje na trhu s cennými papiermi, verejne dostupné informácie alebo potvrdenie od predávajúceho.

Odsek 10

Ustanovenie umožňuje oznamujúcim prevádzkovateľom platformy využiť na účely určenia, či ide o vylúčeného predávajúceho, ktorým je veľký poskytovateľ hotelového ubytovania z titulu veľkého počtu prenájmu nehnuteľnosti alebo naopak malý predávajúci tovaru z titulu malého počtu vybraných činností v nízkej sume 22h písm. p) tretieho a štvrtého bodu), vlastné záznamy, ktoré k dispozícii, t.j. nemusí uvedené získavať od predávajúceho, ak nimi už disponuje. Predpokladá sa, že oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii vo svojich záznamoch minimálne názov a adresu predávajúceho, aby vedel prepojiť predávajúceho s ponúkanými nehnuteľnosťami za účelom určenia naplnenia stanovených hraníc pre vylúčeného predávajúceho. Aj napriek tomu, že toto určenie by mal oznamujúci prevádzkovateľ platformy spraviť na konci oznamovacieho obdobia s ohľadom na všetky aktuálne transakcie v danom období, môže oznamujúci prevádzkovateľ zaviesť postupy za účelom včasného posúdenia, či predávajúci pravdepodobne dosiahnu prahovú hodnotu pre naplnenie definície vylúčeného predávajúceho.

Odseky 11 až 13

V rámci postupov preverovania je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný overovať spoľahlivosť zozbieraných informácií podľa vybraných ustanovení (identifikačné údaje o predávajúcich vymedzených v odsekoch 2 a 3 s výnimkou informácií o stálych prevádzkarňach, splnenie podmienok pre naplnenie definície vylúčeného predávajúceho vymedzené v odsekoch 8 až 10).

31

Podľa odseku 11 by toto overovanie malo prebiehať na základe informácií a dokumentov, ktoré má oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii vo svojich záznamoch (napr. už zozbierané informácie v rámci AML/KYC procesov pri vstupe predajcu na platformu, alebo pri získavaní údajov k platbe od predajcov) a tiež cez elektronické rozhrania, ktoré sprístupňujú členské štáty alebo Európska únia na overenie DIČ alebo IČ DPH (napr. VIES).

Meno/názov predávajúceho sa overuje na základe identifikačných dokumentov vydaných štátom, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii, rovnako sa meno/názov podrobuje krížovej kontrole s finančnými informáciami, e-mailovými detailmi a inými informáciami, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy prístupné vo svojich záznamoch. Rovnako DIČ a aj štát vydania DIČ predávajúceho sa overuje napríklad na základe záznamov o transakciách, najmä pri tých vybraných činnostiach, ktoré vyžadujú fyzickú prítomnosť predávajúceho na určitom mieste (napríklad donášková služba, preprava, domáce a iné profesijné činnosti, ktoré sa vykonávajú na presnom mieste).

Na účely postupov preverovania podľa odseku 15 (t.j. do 31.12. druhého oznamovacieho obdobia u predávajúcich, ktorí boli na platforme zaregistrovaní k dátumu začiatku účinnosti automatickej výmeny informácií o platformách, resp. v čase, keď sa prevádzkovateľ stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy) môže oznamujúci prevádzkovateľ platformy overiť spoľahlivosť zozbieraných informácií podľa vybraných ustanovení na základe svojich elektronicky vyhľadateľných záznamoch, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii. Avšak, ak by oznamujúci prevádzkovateľ usúdil, že takéto záznamy nie sú spoľahlivé, neaktuálne, musí získať nové spoľahlivé informácie (napr. oznamujúci prevádzkovateľ na základe bankových alebo platobných údajov informáciu o zmene štátu rezidencie predávajúceho). Z uvedeného vyplýva, že na posúdenie spoľahlivosti údajov o už existujúcich predávajúcich oznamujúci prevádzkovateľ platformy využije všetky dostupné informácie, ktoré k dispozícii on sám, ale aj iní prevádzkovatelia platforiem, či tretie strany a využije aj elektronické služby štátov na overenie DIČ.

Odsek 13 popisuje špecifickú situáciu overovania spoľahlivosti údajov, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy informáciu od daňovej správy, že predtým zozbierané a overené informácie (alebo ich časť) nepresné (napríklad štát rezidencie predávajúceho nevedel priradiť záznam k daňovníkovi). V takomto prípade je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný získať nové spoľahlivé údaje a overiť ich prostredníctvom nezávislých spoľahlivých dokumentov, dát alebo informácií, napríklad potvrdením o daňovej rezidencii alebo dokladmi totožnosti.

Odseky 14 a 15

Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný zabezpečiť ukončenie celej procedúry preverovania do 31. decembra každého oznamovacieho obdobia.

Odsek 15 berie do úvahy, že pri zavedení týchto nových pravidiel automatickej výmeny informácií alebo pri naplnení definície oznamujúceho prevádzkovateľa platformy neskôr počas existencie týchto pravidiel budú oznamujúci prevádzkovatelia platforiem potrebovať časový priestor na zavedenie a sfunkčnenie procesov získavania údajov a dokumentov a verifikačných procesov. Preto sa zavádza prechodné obdobie na splnenie preverovania spoľahlivosti údajov pre týchto oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem do konca druhého oznamovacieho obdobia.

Odsek 16

V prípade, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy získal a overil, alebo potvrdil primárnu adresu predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu v období predchádzajúcich 36 mesiacov a zároveň nemá vedomosť o tom, že tieto získané informácie nesprávne alebo nespoľahlivé,

32

môže sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy spoliehať na procesy preverovania vykonané v minulých obdobiach.

Odsek 17

Umožňuje oznamujúcim prevádzkovateľom platformy zbierať a overovať informácie o predávajúcich od momentu, kedy sa predávajúci stanú aktívnymi na platforme a začnú poskytovať vybrané činnosti. Avšak, aj v tomto prístupe je nevyhnutné brať do úvahy potrebu zabezpečenia všetkých požiadaviek na preverovanie všetkých aktívnych predávajúcich v oznamovanom období k 31.12. daného roka. Toto je možné zabezpečiť mechanizmom, ktorý neumožní prístup k platforme predávajúcim, ktorí nepredložia potrebné doklady a dokumenty.

Odsek 18 a 19

Odsek 18 pojednáva o situácii, ak nezávislý poskytovateľ služby z tretej strany lepšie zdroje a technológie na výkon postupov preverovania. V takomto prípade môže oznamujúci prevádzkovateľ platformy využiť tieto služby na zabezpečenie ukončenia všetkých postupov preverovania.

Predmetné ustanovenia berú do úvahy aj situáciu, ak funkcionality jednej platformy majú na zodpovednosti viacerí oznamujúci prevádzkovatelia platformy (napr. jeden oznamujúci prevádzkovateľ platformy poskytuje predávajúcim prístup na internetovú stránku za účelom komunikovať s užívateľmi a druhý oznamujúci prevádzkovateľ platformy vyberá odplatu za predávajúcich, pričom títo môžu byť z rôznych štátov).

Odsek 19 objasňuje situáciu, ak jeden oznamujúci prevádzkovateľ platformy plní preverovanie za druhého oznamujúceho prevádzkovateľa platformy s ohľadom na rovnakú platformu prostredníctvom nezávislej tretej strany. Pri tomto plnení procesov preverovania sa môže oznamujúci prevádzkovateľ platformy spoľahnúť na pravidlá ustanovené vo svojom štáte (za predpokladu, že pravidlá vo všetkých štátoch oznamujúcich prevádzkovateľov rovnakej platformy podstatne podobné).

§ 22l

Tento paragraf ustanovuje procesy príslušného orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, v súvislosti s automatickou výmenou informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu.

Odsek 1

V odseku 1 sa stanovuje rozsah štátov, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zasiela informácie v rozsahu odseku 2 získané od oznamujúcich prevádzkovateľov platformy. Ide o štáty,

-v ktorých predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentmi podľa §22k ods. 6 (podľa primárnej adresy a členských štátov, ktoré pridelili DIČ, príp. členských štátov, v ktorých má stálu prevádzkareň),

-v ktorých predávajúci podliehajúci oznamovaniu poskytuje prenájom nehnuteľností a

-v ktorých sú umiestnené nehnuteľnosti poskytované na prenájom.

Odseky 2 a 3

Vymedzuje sa rozsah informácií, ktoré oznamované jednotlivým štátom podľa odseku 1. Ide o informácie, ktoré boli Finančnému riaditeľstvu SR zaslané od oznamujúcich prevádzkovateľov platformy podľa § 22i.

33

Odsek 4

Umožňuje Finančnému riaditeľstvu SR vyzvať oznamujúceho prevádzkovateľa platformy prostredníctvom správcu dane na doplnenie, resp. opravu neúplných a nepresných údajov. Postupuje sa v súlade s daňovým poriadkom.

Odsek 5

Odsek 4 zavádza časovú lehotu na zaslanie predmetných informácií jednotlivým členským štátom vymedzeným v odseku 1, a síce do dvoch mesiacov od skončenia oznamovacieho obdobia, s ktorým súvisia požiadavky na oznamovanie uplatniteľné na oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti predkladaného zákona sa prvé informácie oznamujú za oznamovacie obdobie začínajúce od 1. januára 2023.

§ 22m

V predmetnom ustanovení sa sumarizujú postupy na účinné uplatňovanie automatickej výmeny informácií jednak zo strany predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ale aj oznamujúceho prevádzkovateľa platformy a tiež zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky.

Odsek 1

Odsek 1 pojednáva o povinnosti predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu poskytovať súčinnosť oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy pri získavaní informácií podľa § 22k. Toto ustanovenie zároveň umožňuje oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy podniknúť kroky voči predávajúcim, ktorí si nebudú plniť túto povinnosť ani po opätovných výzvach zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy a zrušiť účet predávajúceho, resp. zadržať vyplatenie odplaty.

Odsek 2

Obsahuje všeobecnú povinnosť oznamujúceho prevádzkovateľa platformy plniť si oznamovaciu povinnosť v rozsahu vymedzenom v § 22i a § 22k voči Finančnému riaditeľstvu SR v stanovených lehotách a stanovenou formou.

Odsek 3

Odsek 3 umožňuje Daňovému úradu Bratislava zrušiť registráciu neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ak si nebude riadne a včas plniť oznamovacie povinnosti. Zrušeniu registrácie predchádza podanie 2 výziev zo strany správcu dane v časovom rozmedzí 90 dní. Zrušením registrácie však nezaniká povinnosť zaplatiť sankcie uložené podľa § 22n.

Odsek 4

Zavádza sa povinnosť pre oznamujúcich prevádzkovateľov platformy viesť záznamy o podniknutých krokoch v rámci postupov preverovania a tiež v procese plnenia požiadaviek na oznamovanie, a to po dobu minimálne 5 rokov, maximálne však 10 rokov.

Odsek 5

Udeľuje sa právomoc Finančnému riaditeľstvu SR a aj správcovi dane na kontrolu dodržiavania povinností súvisiacich s plnením oznamovacích povinností a tiež postupov preverovania zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platformy.

Odsek 6

Objasňuje, že informácie získané od slovenských oznamujúcich prevádzkovateľov platformy o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, budú využívané na účely správy daní v súlade s daňovým poriadkom.

34

Odsek 7

Špecifikuje sa postup, v rámci ktorého prevádzkovateľ platformy pravidelne preukazuje, že spĺňa definíciu vylúčeného prevádzkovateľa platformy. Prevádzkovateľ platformy, ktorého celý obchodný model platformy je taký, že nemá predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, má možnosť každoročne do 15. januára roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, ktorý je oznamovacím obdobím, elektronicky preukázať túto skutočnosť Finančnému riaditeľstvu SR na formulári, ktorý bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Avšak, ak prevádzkovateľ platformy uvedenú lehotu nestihne, bude za celé oznamovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týkalo, považovaný za oznamujúceho prevádzkovateľa platformy.

Odseky 8 až 10

Obsahujú povinnosti a postupy Finančného riaditeľstva SR v oblasti automatickej výmeny informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu. V odseku 7 sa zavádza povinnosť oznámiť všetkým členským štátom informácie o vylúčených prevádzkovateľoch platformy, ktorí o tejto skutočnosti informovali včasne prostredníctvom predloženého formulára uverejneného na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Príslušný orgán SR informuje Európsku komisiu o neusadenom prevádzkovateľovi platformy, ktorý začal v Slovenskej republike vykonávať činnosť, pričom si nesplnil registračnú povinnosť v Slovenskej republike alebo aj v inom členskom štáte. Európska komisia zriadi do 31.12.2022 centrálny register na zaznamenávanie informácií, ktoré sa majú oznamovať v súlade s týmto odsekom a tiež v súlade s registráciou neusadených prevádzkovateľov platformy, ktorý bude sprístupnený pre členské štáty. Finančné riaditeľstvo SR preverí registráciu v inom členskom štáte prostredníctvom tohto registra.

V odseku 10 sa vymedzuje spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti presadzovania dodržiavania povinností zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem.

§ 22n

Vymedzujú sa špecifické pokuty za neplnenie si povinností v súvislosti s automatickou výmenou informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, pričom výška pokuty je rozdielna v závislosti od závažnosti typu nesplnenej povinnosti.

§ 22o

V nadväznosti na definíciu kvalifikovanej dohody príslušných orgánov Európska komisia právomoc prostredníctvom vykonávacích aktov určiť, či informácie, ktoré sa majú automaticky vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikciou mimo Európskej únie, rovnocenné s informáciami uvedenými v § 22i ods. 1. Európska komisia môže konať z vlastnej iniciatívy po uzavretí dohody medzi členským štátom a danou jurisdikciou, alebo na žiadosť členského štátu. Odsek 1 uvádza možnosť pre Ministerstvo financií SR zaslať takúto odôvodnenú žiadosť Európskej komisii s cieľom posúdenia rovnocennosti informácií vymieňaných na základe týchto dohôd.

Navyše, Ministerstvo financií SR je povinné poskytnúť súčinnosť Európskej komisii, ak táto určí, že nemá k dispozícii potrebné informácie na posúdenie žiadosti.

Podľa odseku 3 vydá Ministerstvo financií SR zoznam kvalifikovaných nečlenských štátov na svojom webovom sídle za účelom právnej istoty daňovníkov.

§ 22p

§ 22p zavádza povinnosť pre oznamujúceho prevádzkovateľa platformy plniť si rovnaké povinnosti vo vzťahu k predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu, ktorí rezidentmi v kvalifikovanom nečlenskom štáte, t.j. získavať informácie podľa § 22i, dodržiavať postupy

35

preverovania podľa § 22k a relevantné povinnosti vymedzené v § 22m. Pre tieto účely sa štát rezidencie predávajúceho posudzuje podľa primárnej adresy v súlade so vzorovými pravidlami OECD.

V odseku 3 a 4 sa zavádza povinnosť pre príslušný orgán Slovenskej republiky zasielať získané informácie aj do kvalifikovaného nečlenského štátu, v ktorom je predávajúci rezidentom, v ktorom tento predávajúci poskytuje služby prenájmu nehnuteľností, a v ktorom sa nehnuteľný majetok nachádza na základe vzorových pravidiel OECD.

V odseku 5 sa stanovuje, že prenos osobných údajov do kvalifikovaného nečlenského štátu sa bude uskutočňovať v súlade s Kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679.

K bodu 25 - § 24d:

Úprava v § 24d odsekoch 1 a 2 nadväzuje na úpravu v § 7 ods. 1 (bod 10) týkajúcu sa poskytovania informácií Európskej komisii zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky. V prechodných ustanoveniach sa upravuje povinnosť príslušného orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, poskytovať Európskej komisii informácie o dvoch kategóriách príjmov, ktoré bude zasielať príslušným orgánom iných členských štátov nadväzne na smernicu 2011/16/EÚ v platnom znení v rokoch 2023 a 2024. Zároveň Finančné riaditeľstvo SR povinnosť do konca roka oznámiť Európskej komisii aspoň 4 kategórie príjmov, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov za zdaňovacie obdobia po 1.1.2025.

V prechodnom ustanovení § 24d ods. 3 sa upravuje, že ustanovenie v § 7 ods. 4 (bod 11) o poskytovaní daňového identifikačného čísla vždy, keď je k dispozícii, sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce po 1.1.2024.

V prechodnom ustanovení § 24d ods. 4 sa upravuje, že prvým oznamovacím obdobím, za ktoré bude príslušný orgán Slovenskej republiky oznamovať informácie príslušným orgánom iných členských štátov, je oznamovacie obdobie roka 2023. Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi informácie príslušným orgánom iných členských štátov do dvoch mesiacov po skončení oznamovacieho obdobia, t.j. v prípade prvého oznamovacieho obdobia do konca februára 2024.

K bodu 26 – Príloha č. 2:

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov EÚ o smernicu (EÚ) 2021/514.

K Čl. II

K bodu 1 - § 68a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.:

Vzhľadom na to, že zo záverečnej správy zo spoločnej kontroly môže na základe vzájomnej dohody zainteresovaných členských štátov vyplývať vyrubenie dane, správca dane môže vydať rozhodnutie v skrátenom konaní, t. j. vyrubovací rozkaz, pokiaľ v tom čase neprebieha daňová kontrola alebo vyrubovacie konanie. Vyrubovací rozkaz je možné vydať najskôr po doručení záverečnej správy zo spoločnej kontroly daňovému subjektu.

K bodu 2:

Do zoznamu preberaných právnych aktov EÚ sa dopĺňa smernica (EÚ) 2021/514.

K Čl. III

Mení sa a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z. a zákona č. 305/2019 Z. z., kde sa aktualizuje odkaz na nariadenie (EÚ) 2016/679 a príloha zákona sa dopĺňa o smernicu (EÚ) 2021/514.

36

K Čl. IV

V súlade so smernicou (EÚ) 2021/514 sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2023 a osobitná účinnosť bodu 16 v čl. I (ustanovenie § 12a týkajúce sa spoločných kontrol) a nadväzujúcej úpravy v daňovom poriadku (§ 68a ods. 1) v čl. II od 1. januára 2024.

V Bratislave 9. marca 2022

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore