Zákon o regulácii v sieťových odvetviach 250/2012 účinný od 01.01.2020 do 31.08.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe cieľov, ktoré si vláda Slovenskej republiky stanovila v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020.
Už od roku 2009 prebieha diskusia o optimalizácii nastavenia systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou v Slovenskej republike, pričom výzvy, ktorým je potrebné v tejto súvislosti čeliť, sú v dôsledku významného nárastu inštalovanej kapacity čoraz naliehavejšie. Ďalší problém predstavuje skutočnosť, že celková produkcia elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorá sa podľa súčasnej právnej úpravy používa na krytie strát v sústave, v súčasnosti prevyšuje reálne straty sústavy. Agenda podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je decentralizovaná medzi troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čo zvyšuje administratívne náklady aj náklady na predikciu a následné manažovanie odchýlok.
Vláda Slovenskej republiky si v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2016 – 2020 stanovila za cieľ zreformovať systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla tak, aby na jednej strane boli zabezpečené ciele Slovenskej republiky vyplývajúce z legislatívy Európskej únie a zároveň, aby bola zabezpečená nákladov efektívnosť systému podpory s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energie.
Na základe vyššie uvedeného sa navrhuje centrálna správa systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, a to administrácia podpory, dátový manažment a financovanie podpory organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou.
Za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa z hľadiska trvalej udržateľnosti systému podpory navrhuje zmena systému podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a požiadavkami legislatívy Európskej únie.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom nad 500 kW bude podpora prostredníctvom príplatku, tzv. „zeleného bonusu“, poskytovaného organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, pričom výrobca bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu, na základe obojstrannej dobrovoľne uzavretej dohody. Takýto výrobca bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku s tým, že má právo zmluvou preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Predpokladom poskytovania podpory formou príplatku pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom nad 500 kW bude úspech vo výberovom konaní podľa osobitného predpisu.

Tento systém bude doplnený systémom podpory vopred stanovenými výkupnými cenami, ktorý sa bude vzťahovať na nových výrobcov s inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Pri tejto forme podpory bude za výkup elektriny zodpovedať výkupca elektriny a zodpovedať za odchýlku bude tzv. určený subjekt zúčtovania. Táto forma podpory však bude poskytovaná len do roku 2033.
Zákonom sa ustanovuje základný právny rámec poskytovania štátnej pomoci podnikom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Štátna pomoc sa poskytne vo forme kompenzácií, t.j. vrátením časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Priemyselné podniky v Slovenskej republike platia najvyššiu cenu za elektrinu spomedzi krajín V4. Zároveň je pravdepodobné, že cena elektriny bude rásť a zníži konkurencieschopnosť podnikov pripojených k sústave na území Slovenskej republiky. Zmluva o fungovaní Európskej únie pripúšťa, aby Európska komisia považovala za zlučiteľnú s vnútorným trhom takú štátnu pomoc, ktorá má umožniť rozvoj určitých hospodárskych činností v rámci Európskej únie za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by bola v rozpore so spoločným záujmom. Usmernenie Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 predstavuje právny rámec pre poskytovanie štátnej pomoci na ochranu životného prostredia alebo na energetické ciele, pričom upravuje aj podmienky udelenia štátnej pomoci vo forme zníženia financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Pomoc by sa však mala obmedzovať na odvetvia, ktorých konkurenčné postavenie je vystavené riziku vzhľadom na náklady vyplývajúce z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov.
V súvislosti s navrhovanými zmenami fungovania systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa v čl. II. a v čl. III navrhuje zmena niektorých ustanovení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a niektorých ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana, bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby sa dopĺňa nová definícia dodávky tepla pre verejnosť.
K bodu 2
Navrhovaná zmena spresňuje pojem technologická vlastná spotreba elektriny tak, aby sa predišlo nepresnej aplikácii zo strany výrobcov elektriny v aplikačnej praxi.
K bodu 3
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa do zákona dopĺňajú nové definície pojmov. Takýmto pojmom je napríklad výrobca elektriny s právom na podporu, ale aj ďalšie pojmy súvisiace so zapojením nových subjektov do systému podpory, ktorými sú výkupca elektriny a výkupca elektriny. Ďalej sa ustanovuje, že zúčtovateľnom podpory je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. V definícii lokálneho zdroja sa určuje, že lokálnym zdrojom je zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie a jeho odovzdávacie miesto je identické s odberným miestom, celkový inštalovaný výkon zariadenia, resp. zariadení na výrobu elektriny je 500 kW, pričom tento maximálny výkon nepresiahne zároveň maximálnu rezervovanú kapacitu odberného miesta.
K bodom 4 až 8
Za súčasného zachovania podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa z dôvodu potreby zachovania trvalej udržateľnosti systému podpory navrhuje zmena systému podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a požiadavkami legislatívy Európskej únie.
Ustanovujú sa jednotlivé formy podpory a súčasne sa určuje, na ktoré zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa jednotlivé formy podpory vzťahujú.
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia využívajúce obnoviteľné zdrojov energie s celkovým inštalovaným výkonom nad 500 kW bude podpora prostredníctvom príplatku (tzv. „podpora Feed-in-Premium“), poskytovaného organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou. Predpokladom poskytovania podpory formou príplatku pre všetky nové zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad uvedený výkon bude úspech vo výberovom konaní.
Výrobca vyrábajúci elektrinu bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu. Takýto výrobca bude tiež sám niesť zodpovednosť za odchýlku alebo zmluvou prenesie zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania. Tento systém bude doplnený systémom podpory výkupom elektriny za vopred stanovenú cenu a doplatkom (tzv. „podpora Feed-in-Tariff“), ktorý sa bude vzťahovať na nové zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Pri tejto forme podpory bude za výkup elektriny a za odchýlku bude zodpovedať výkupca elektriny určený subjekt zúčtovania. Podrobnosti a náležitosti zmlúv o povinnom výkupe elektriny a o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
Pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou zostáva zachovaný nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia na výrobu elektriny. Vzhľadom na možnosť výrobcov elektriny zmeniť režim podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f) sa ustanovuje, že v prípade, ak výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW zmení uplatňovanie podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom, tento výrobca znáša zodpovednosť za odchýlku sám alebo ju prenesie na iný subjekt zúčtovania. V prípade následnej spätnej zmeny uplatňovania práva na podporu povinným výkupom a doplatkom si môže takýto výrobca elektriny opätovne uplatniť právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku na základe zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatvorenej s určeným subjektom zúčtovania. Výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 250 kW znáša zodpovednosť za odchýlku sám alebo ju zmluvou prenesie na iný subjekt zúčtovania. Zároveň sa ustanovuje, že podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku sa nevzťahuje na výrobcov elektriny, ktorí si súčasne neuplatňujú podporu výkupom elektriny.
Ustanovuje sa trvanie podpory. Podpora výkupom elektriny za vopred stanovenú cenu a podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku je najviac do 31. decembra 2033. Vzhľadom na fungujúci trh s elektrinou nie je po tomto termíne potrebné ďalej uplatňovať uvedené formy podpory, keďže na trhu by výrobca elektriny nemal mať problém s odberom vyrobenej elektriny a prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Podpora doplatkom sa vzťahuje na zariadenia výrobcov elektriny po dobu 15 rokov od ich uvedenia do prevádzky. Podpora príplatkom sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od ich uvedenia do prevádzky. V prípade rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia sa automatická prolongácia podpory príplatkom negarantuje – takémuto výrobcovi sa podpora na ďalších 15 rokov udelí iba vtedy, ak opätovne uspeje vo výberovom konaní pre nové zariadenia alebo rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti existujúcich zariadení. Výnimku tvoria iba zariadenia, ktorých výroba elektriny je naviazaná na využiteľné teplo dodávané prevažne do centralizovaného zásobovania tepla a tepla pre verejnosť. V zmysle navrhovanej úpravy sa bude čas uvedenia zariadenia do prevádzky, resp. rekonštrukcie alebo modernizácie, posudzovať podľa času, kedy bol do prevádzky uvedený, resp. rekonštruovaný alebo modernizovaný príslušný generátor, celkový inštalovaný výkon sa však bude posudzovať za zariadenie ako celok. Spresňuje sa určenie vzniku a trvania práva na podporu pre zariadenie výrobcu elektriny s viacerými generátormi.
Upravuje sa spôsob podpory elektriny z biomasy a produktov jej spaľovania. Z dôvodu požiadavky na ochranu životného prostredia a plnohodnotného využívania všetkých energetických výstupov (elektriny a tepla) pri spaľovaní biomasy, bioplynu a obdobných palív sa navrhuje zachovať a sprísniť súčasný model, pri ktorom by sa podporovala len elektrina vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Výnimku tvoria len zariadenia do 250 kW spaľujúce bioplyn vyrobený anaeróbnou fermentáciou a plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ako zariadenia do 1 MW spaľujúce skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd a spaľovne. Na tieto zariadenia využívajúce bioplyn a plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy sa vzťahuje podmienka 50% využitia tepla.
Pôvodný odsek 13 sa presúva do § 4 ods. 12, nakoľko v § 4 sú upravené práva a povinnosti výrobcov. Pôvodný odsek 14 týkajúci sa obmedzenia podpory pre zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti v novom systéme fungovania podpory. V odseku 13 je presunuté pôvodné ustanovenie § 6 ods. 5 a 6, keďže v ustanovení § 6 je upravená cena za elektrinu a cena podpory.
V nadväznosti na požiadavky legislatívy Európskej únie sa dopĺňa právny úprava neposkytnutia podpory pri záporných cenách elektriny. Podľa článku 42 ods. 7 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy sa prevádzková pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie neposkytuje, keď sú ceny záporné. Taktiež podľa bodu 124 písm. c) usmernenia Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky majú byť v schémach pomoci od roku 2016 zavedené opatrenia, ktorými sa zabezpečuje, aby výrobcovia nemali žiaden stimul vyrábať elektrinu pri negatívnych cenách. Podpora doplatkom a príplatkom sa preto nebude poskytovať vtedy, ak na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu e elektrinou budú záporné ceny elektriny najmenej počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich obchodných hodín.
Ustanovuje sa, že zariadenie výrobcu elektriny, ktorému bola vo výberovom konaní vyhlásenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky stanovená ponúknutá cena elektriny (referenčná cena), nemôže byť počas doby poskytovania podpory priznaná nová podpora príplatkom na základe nového výberového konania.
Z dôvodu možnosti čerpania prostriedkov z fondov EÚ pre účely rekonštrukcie alebo modernizácie existujúcich zariadení výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa navrhuje umožniť súbeh takejto formy podpory s podporou podľa tohto zákona. Uvedený súbeh nie je v rozpore z pravidlami štátnej pomoci v energetike (bod 150 usmernenie Komisie) s tým, že akákoľvek v minulosti poskytnutá investičná pomoc by sa mala od prevádzkovej pomoci odpočítať.
Ustanovuje sa, že zariadenie, ktoré nie je pripojené do distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy, teda ide o ostrovný systém výroby elektriny, nemá nárok na podporu podľa tohto zákona. V prípade výroby elektriny v kombinovanej výrobe pri zariadeniach, ktoré vyrábajú teplo prevažne dodávané do centralizovaného zásobovania teplom, sa v prípade použitia elektriny na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie, napr. v tepelných čerpadlách, sa poskytuje na takto spotrebovanú elektrinu úľava od platby tarify za prevádzkovanie systému.
K bodom 9 až 12
Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, najmä doplnením formy podpory príplatkom a diferenciáciou trvania jednotlivých foriem podpory.
K bodu 13
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky. Zároveň sa v tomto ustanovení dopĺňa povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví informovať organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľa podpory o zariadení výrobcu elektriny, ktorému zaniklo práva na podporu podľa tohto zákona, aby nedochádzalo k neoprávnenému vyplateniu podpory.
K bodu 14
Ustanovenie pôvodného § 3b odsek 8 sa presúva do ustanovenia § 3 odsek 9, keďže v ustanovení § 3b sú upravené podmienky straty nároku na podporu.
K bodu 15
Navrhuje sa zachovať podporu formou doplatkom aj pre rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou s inštalovaným výkonom od 1 MW vrátane, ktoré sú v podstatnej miere určené pre dodávku tepla pre verejnosť prostredníctvom centralizovaného zásobovania teplom (60 % tepla dodávaného prostredníctvom CZT, ktorým sa dodáva teplo pre verejnosť najmenej v podiele 60 %). V definícii rekonštrukcie alebo modernizácie sa vymedzuje technologické zhodnotenie, ktoré je možné dosiahnuť splnením aspoň jednej podmienky. Zároveň sa ustanovuje, že rekonštrukciou alebo modernizáciou je aj nahradenie technologickej časti zariadenia, ktorá nezodpovedá pôvodnej, čo nastáva napr. pri zmene paliva. Dôvodom zachovania podpory pre tento typ zariadení je potreba zachovanie existencie takýchto zariadení z dôvodu ich unikátnej úlohy, ktorou je zásobovanie verejnosti teplom. Takéto zdroje budú mať nárok na podporu iba v prípade rekonštrukcie a modernizácie, pôjde teda len o existujúce zdroje, ktoré splnia podmienky určené zákonom. Akékoľvek nové zdroje s inštalovaným výkonom od 1 MW vrátane budú môcť byť podporené len formou príplatku a len na základe úspechu vo výberovom konaní (navrhovaný § 5c). Takto formulovaný návrh zachovania podpory pre existujúce zariadenia výrobcov elektriny zabezpečujúce dodávku tepla pre domácnosti zodpovedá výnimke z povinnosti organizovať výberové konania pre nové výrobné kapacity podľa bodu 126 písm. a) usmernenia Komisie, z dôvodu, že oprávnený je len jeden alebo veľmi obmedzený počet projektov alebo lokalít.
Z dôvodu návrhu zachovania podpory pre existujúce zariadenia výrobcov elektriny podľa § 3c sa navrhuje určiť dobu podpory takýchto zariadení. Dôležité je tiež prechodné ustanovenie, v ktorom sa navrhuje upraviť aj hraničný dátum pre vykonanie rekonštrukcie alebo modernizácie takýchto zariadení, a to 31. december 2025.
Navrhuje sa mechanizmus pre prípad zvýšenia inštalovaného výkonu v rámci rekonštrukcie a modernizácie zariadení výrobcu elektriny tak, že podpora bude patriť len na pomerné množstvo elektriny, pričom rozhodujúci bude inštalovaný výkon pred rekonštrukciou a modernizáciou. Takýto návrh je primeraný vzhľadom na niektoré technické obmedzenia, ktoré môžu pri rekonštrukcii alebo modernizácii nastať.
K bodu 16
Nanovo sa upravujú práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu. Výrobcom s právom na podporu naďalej zostáva zachované právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny.
Právo na výkup elektriny má výrobca elektriny, na ktorého sa vzťahuje táto forma podpory, len na základe zmluvy o povinnom výkupe elektriny s výkupcom elektriny. Podrobnosti a náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.
Právo na doplatok má výrobca elektriny, na ktorého sa vzťahuje táto forma podpory, na základe údajov z určeného meradla, pričom na tento účel sa zavádza povinnosť zabezpečiť nad určitý výkon priebehové meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny. Výrobca, na ktorého sa nevzťahuje podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku určeným subjektom zúčtovania, môže preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu s elektrinou, ktorý je subjektom zúčtovania, a to na základe zmluvy o prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Ak takýto výrobca právo zmluvou preniesť zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt zúčtovania nevyužije, je povinný znášať vlastnú zodpovednosť za odchýlku a uzavrieť zmluvu o zúčtovaní odchýlky so zúčtovateľom odchýlok podľa zákona č. 251/2012 Z. z. Povinnosť preniesť zodpovednosť za odchýlku na subjekt zúčtovania sa nevzťahuje na výrobcu elektriny, ktorý má právo na prevzatie zodpovednosti za odchýlku, pretože za takéhoto výrobcu preberá zodpovednosť za odchýlku určený subjekt zúčtovania na základe zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. To však neplatí pre zariadenia výrobcu pri dobrovoľnej zmene uplatňovania podpory podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f).
Právo na príplatok má výrobca elektriny, na ktorého sa táto forma podpory vzťahuje, obdobne ako pri doplatku, na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to na základe údajov z určeného meradla. Ak nie je možné elektrinu priamo merať určeným meradlom z dôvodu spoluspaľovania rôznych palív, určí sa výpočtom.
Výrobcovia elektriny s právom na podporu majú tiež právo zmeniť uplatňovanie podpory na nasledujúci kalendárny rok. V prípade zmeny uplatňovania podpory povinným výkupom a doplatkom na formu podpory príplatkom, výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny zároveň stráca právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
V prípade zmeny uplatňovania podpory príplatkom na formu podpory povinným výkupom a doplatkom, výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 250 kW naďalej znáša sám zodpovednosť za odchýlku alebo ju môže zmluvou preniesť na iný subjekt zúčtovania, nakoľko podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku sa vzťahuje vždy len na výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW. Výrobca je povinný oznámiť uplatnenie podpory len v prípade zmeny podpory, pričom ak zmenu podpory neoznámi, vzťahujú na sa neho aj v ďalšom roku doterajšie práva a povinnosti.
Výrobca elektriny musí pre uplatňovanie práva spĺňať podmienky týkajúce sa oznámenia voči zúčtovateľovi podpory, uzatvorenia zmluvy o poskytovaní údajov, o vyplácaní doplatku resp. príplatku ako aj zabezpečenia priebehového merania elektriny, merania technologickej vlastnej spotreby elektriny alebo jej oznamovania. Poslednou podmienkou je splnenie nasledujúcich povinností:
−požiadať o potvrdenie o pôvode vydané za predchádzajúci kalendárny rok do 31 . marca,
−vrátiť doplatok alebo príplatok vyplatený v rozpore s podmienkami podpory v stanovenom termíne,
−overiť správnosť merania na základe požiadania zúčtovateľa podpory,
−uzatvoriť zmluvu s výkupcom elektriny, ak si uplatňuje podporu výkpom,
−poskytovať údaje výkupcovi elektriny.
Povinnosť výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny vrátiť podporu vyplatenú v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona zostáva zachovaná, dopĺňa sa však o ustanovenie týkajúce sa vrátenia príplatku ako novej formy podpory a dochádza k zmene subjektu, ktorému sa podpora vracia.
Povinnosť výrobcov elektriny s právom na podporu zabezpečiť merania vyrobenej elektriny a technologickej vlastnej spotreby elektriny vyplýva z potreby zisťovania údajov o skutočnej vyrobenej elektrine a technologickej vlastnej spotrebe elektriny, nakoľko podpora formou doplatku a príplatku sa poskytuje na celkové množstvo vyrobenej elektriny zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Podľa prechodných ustanovení k týmto úpravám sa meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny výrobcov elektriny, ktorým vzniklo právo na podporu pred nadobudnutím účinnosti navrhovaných úprav a naďalej pretrvá, zabezpečuje na náklady prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Technologická vlastná spotreba elektriny sa môže určiť aj výpočtom, ak jej meranie určeným meradlom nie je z technických príčin možné. Podrobnosti o meraní vyrobenej elektriny a meraní alebo učení technologickej vlastnej spotreby elektriny ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Zároveň sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav v súvislosti s právami a povinnosťami výrobcov elektriny s právom na podporu, ktorých úlohy preberajú v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou iné subjekty.

Ustanovuje sa, že výrobca elektriny s právom na podporu si môže uplatniť právo na doplatok alebo príplatok za predchádzajúci kalendárny rok, ak na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a cenového rozhodnutia dodatočne preukáže právo na podporu doplatkom alebo príplatkom. Uvedené ustanovenie nadväzuje na mechanizmus uplatnenia podpory pri výrobcovi elektriny vyrábajúcom elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
Pojem zmluva o poskytovaní údajov sa do zákona č. 251/2012 Z. z. navrhuje zaviesť predchádzajúcou novelou zákona o energetike, pričom táto zmluva má byť definovaná ako zmluva, ktorou sa účastník trhu s elektrinou zaväzuje poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou údaje potrebné pre výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu a termínoch podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou sa zaväzuje údaje spracúvať spôsobom podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou

Navrhuje sa vzhľadom na zachovanie formy podpory pre rekonštruované zariadenia výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou upraviť povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle vymedzené údaje.

Spresňuje sa ustanovenie týkajúce sa povinnosti dodať výkupcovi celý objem elektriny s uvedením výnimiek.
Spresňujú sa povinnosti pre vybraných výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu z biomasy alebo produktov jej spracovania. Vzhľadom na podmienky podpory sú povinní od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví požadovať každoročne potvrdenie o pôvode elektriny na účel preukázania splnenia podmienok. V prípade nesplnenia podmienok sa ustanovuje povinnosť vrátiť podporu. Zároveň sa upresňuje, že povinnosť vrátiť podporu sa vzťahuje aj na výrobcu elektriny z bioplynu, ktorý nesplnil podmienku 50 % využitia tepla. Vo vzťahu k právu zmeny uplatňovania podpory je výrobca elektriny povinný oznámiť zúčtovateľovi podpory zmenu uplatňovania podpory najneskôr do 31. januára, pričom toto oznámenie je pre výrobcu a zúčtovateľa podpory záväzné a platí aj na ďalšie kalendárne roky až do vykonania novej zmeny.
K bodu 17
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o bezplatnej montáži rozpínacieho zariadenia, keďže toto zariadenie je súčasťou hlavného rozpojovacieho miesta (HRM), teda súčasťou inštalácie zdroja.
K bodom 18 až 22
Spresňuje sa povinnosť žiadateľa o pripojenie malého zdroja doručiť úplné oznámenie o pripojení do distribučnej sústavy v lehote platnosti stanoviska. Zároveň sa ustanovuje, že vzor tohto oznámenia zverejní prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle. Navrhuje sa, aby podmienkou pre prevádzku malého zdroja bolo uzatvorenie zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy.
K bodu 23
Nový odsek sa dopĺňa z dôvodu, že v jednom mieste pripojenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy môže byť pripojených aj viac malých zdrojov na výrobu elektriny, ktorých výroba elektriny sa nepovažuje podnikanie v energetike a zároveň celkový súčet ich inštalovaných výkonov nepresahuje 10 kW vrátane. Zároveň sa ustanovuje, že v tomto jednom mieste pripojenia nesmú byť pripojené zdroje s právom na podporu.
K bodu 24
Z dôvodu podpory výroby elektriny v mieste spotreby sa navrhuje zaviesť inštitút výrobcu v lokálnom zdroji. Ide o výrobcu elektriny, ktorý je odberateľom elektriny a jeho odberné miesto je identické s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja. Zároveň musí s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzavrieť zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy. Výrobca v lokálnom zdroji má po splnení podmienok právo bezplatného a prednostného pripojenia do distribučnej sústavy pred ostanými zariadeniami. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy zasiela stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja s platnosťou šesť mesiacov do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o stanovisko. Vzor žiadosti zverejňuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle. Výrobca elektriny v lokálnom zdroji má nárok na vydanie potvrdenia výrobcu elektriny v lokálnom zdroji a z tohto dôvodu sa ustanovujú náležitosti a proces vydania tohto potvrdenia.

Ustanovuje sa, že elektrina vyrobená v lokálnom zdroji môže byť dodaná iným účastníkom trhu s elektrinou, avšak iba vo výške 10 % z celkového inštalovaného výkonu lokálneho zdroja. Ak dôjde k prekročeniu uvedenej hodnoty v dvoch po sebe nasledujúcich švrťhodinách, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od sústavy bez nároku na náhradu škody. Ak nie je možné lokálny zdroj odpojiť od distribučnej sústavy bez toho, aby bola prerušená distribúcia elektriny do odberného miesta alebo ak výrobca elektriny neumožní prevádzkovateľovi sústavy odpojiť lokálny zdroj od sústavy, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od distribučnej sústavy a prerušiť distribúciu elektriny do odberného miesta. Opätovné pripojenie lokálneho zdroja bude zrealizované najneskôr 5 pracovných dní po tom, ako výrobca elektriny preukáže prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, že vykonal dostatočné opatrenia zabraňujúce prekročeniu maximálnej rezervovanej kapacity lokálneho zdroja. Z dôvodu odlíšenia lokálneho zdroja a malého zdroja sa ustanovuje, že na výrobu elektriny v lokálnom zdroji sa nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa malého zdroja v § 4a. Ustanovuje sa, že výrobca elektriny, ktorý spotrebuje elektrinu ako spotrebiteľ v mieste výroby elektriny, neplatí za spotrebovanú elektrinu tarifu za prevádzkovanie systému.

K bodu 25
Vypúšťa sa ustanovenie o náhrade nákladov vzniknutých prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav v súvislosti s poskytovaním podpory, nakoľko v novom systéme fungovania podpory už prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav nebudú vykonávať doterajšie úlohy. V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje právo prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na úhradu nákladov, ktoré vynaložili na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla do konca roku 2019.
K bodom 26 a 27
Legislatívno-technické úpravy
K bodom 28
Pôvodné ustanovenie sa mení tak, že sa upravuje obsahový rozsah prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav. Prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav už nebudú určovať náležitosti zmlúv o dodávke elektriny prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav, spôsob a termíny odovzdávania skutočne nameraných údajov, ani spôsob uplatnenia podpory, nakoľko tieto úlohy v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou preberajú iné subjekty.
K bodu 29
Vypúšťajú sa ustanovenia upravujúce povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, nakoľko tieto povinnosti prechádzajú v novom systéme fungovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou na iné subjekty.
K bodu 30
V novom ustanovení § 5a sa dopĺňajú práva a povinnosti výkupcu elektriny. Výkupcom elektriny je dodávateľ alebo viacerí dodávatelia elektriny vybraní formou aukcie podľa vykonávacieho právneho predpisu alebo určení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Výkupca elektriny vykonáva svoju činnosť na základe povolenia podľa zákona č. 251/2012 Z. z.
Výkupca elektriny preberá zodpovednosť za odchýlku a vykupuje elektrinu od výrobcu s právom na podporu výkupom elektriny, a to na základe zmluvy o povinnom výkupe elektriny, ktorú je povinný uzavrieť, ak o jej uzavretie takýto výrobca požiadal. Podrobnosti a náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny sú upravené v zákone č. 251/2012 Z. z. a vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov. V prípade, ak sú ako výkupca vybraní alebo určení viacerí dodávatelia elektriny, uzatvárajú zmluvu o povinnom výkupe s výrobcami elektriny s právom na podporu v pomere uvedenom v povolení na činnosť výkupcu elektriny (ak napr. jeden zo subjektov spravuje 20% podiel, vykupuje od výrobcov elektriny s právom na podporu výkupom elektriny 20% dodávaného profilu). Výkupca je povinný spĺňať požiadavky na finančné a ekonomické postavenie, kreditné riziko a dôveryhodnosť, ktoré bližšie špecifikuje vykonávací právny predpis. Výkupca elektriny je ďalej povinný poskytovať zúčtovateľovi podpory údaje potrebné pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory ustanovené vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, viesť záznamy o obchodných transakciách s výrobcami a na požiadanie ich poskytovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zúčtovateľovi podpory.
Výkupca elektriny má nárok na odplatu za svoju činnosť, ktorá je určená za jednotku množstva elektriny. Výška odplaty za činnosť výkupcu elektriny je určená v aukcii. V prípade určenia výkupcu elektriny bude odplata za činnosť výkupcu elektriny určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v konaní o cenovej regulácii. Ustanovuje vzťah medzi jednotlivými subjektmi, ak sú ako výkupca elektriny vybraní alebo určení viacerí dodávatelia elektriny. V takom prípade sa práva a povinnosti vzťahujú na každého z nich vždy pomerne v rozsahu uvedenom v povolení na činnosť výkupcu elektriny.
V novom ustanovení § 5b sa do zákona dopĺňajú práva a povinnosti zúčtovateľa podpory, ktorým je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Jedným z hlavných zámerov predkladaného návrhu bola centralizácia správy systému podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou tak preberá najmä úlohy prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, čím sa sleduje zníženie administratívnych nákladov na správu systému podpory. Výrobcovi elektriny s právom na doplatok je zúčtovateľ podpory povinný uhradiť doplatok a výrobcovi elektriny s právom na príplatok je zúčtovateľ podpory povinný uhradiť príplatok.
Na účel umožnenia finančnej administrácie podpory má zúčtovateľ podpory právo na poskytnutie údajov potrebných pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory od určených účastníkov trhu s elektrinou.
Zúčtovateľ podpory je zároveň zodpovedný za vyplácanie odplaty za činnosť výkupcu elektriny a odplaty za činnosť určeného subjektu zúčtovania. Výška odplaty pre tieto subjekty je určená v aukcii, na základe ktorej sa tieto subjekty vyberajú, prípadne v konaní o cenovej regulácii, ak k výberu týchto subjektov v aukcii nedôjde.
Ustanovuje sa tiež povinnosť zúčtovateľa podpory oznamovať dotknutým výrobcom elektriny s právom na podporu a dodávateľovi poslednej inštancie stratu spôsobilosti výkupcu elektriny vykonávať činnosť výkupcu elektriny a stratu spôsobilosti určeného subjektu zúčtovania
vykonávať činnosť určeného subjektu zúčtovania. V takom prípade úlohy výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania preberá dodávateľ poslednej inštancie.
Do ustanovenia sa presúva pôvodné právo prevádzkovateľov regionálnej distribučnej sústavy (pôvodné ustanovenie § 5 ods, 11) na uplatnenie rozdielu vyplatenej podpory a podpory, ktorá zodpovedá množstvu elektriny podľa príslušného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za uplynulé obdobie, u výrobcu elektriny. Ustanovuje sa tiež, že zúčtovateľ podpory zriadi a bude prevádzkovať informačný systém a s účastníkmi trhu s elektrinou je oprávnený komunikovať elektronicky. Ustanovuje sa, že náklady vzniknuté zúčtovateľovi podpory v súvislosti s poskytovaním podpory budú zohľadnené v konaní o cenovej regulácii tak, aby zúčtovateľ podpory mal dostupné prostriedky potrebné na výkon činnosti zúčtovateľa podpory.
Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a za účelom lepšej kontroly a riadenia systému podpory sa zavádza mechanizmus prideľovania požadovanej výrobnej kapacity pre tieto nové zariadenia prostredníctvom nediskriminačných a transparentných výberových konaní. V dôsledku výberu zariadení na výrobu elektriny vo výberovom konaní dôjde k zavedeniu trhového mechanizmu a hospodárskej súťaže medzi výrobcami elektriny, ako aj k zníženiu výdavkov na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Uvedené môže mať v porovnaní so súčasným systémom podpory za následok zníženie množstva finančných prostriedkov potrebných na financovanie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, čo by sa malo pozitívne prejaviť v koncovej cene elektriny. Úspech vo výberovom konaní bude zároveň predpokladom na podporu formou príplatku. Aj v prípade výstavby nových zariadení na výrobu elektriny vybraných prostredníctvom výberového konania bude potrebné dodržať všetky požiadavky ustanovené pre výstavbu nových elektroenergetických zariadení. Podmienky takýchto výberových konaní ustanoví vykonávací právny predpis. Oznámenie o začatí výberového konania a podrobnosti o výberovom konaní je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky povinné uverejniť na svojom webovom sídle najneskôr dva mesiace pred dátumom ukončenia prijímania ponúk.
K bodom 31 až 35
V úvodných ustanoveniach sa definujú jednotlivé pojmy vzťahujúce sa na stanovenie ceny za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou a jednotlivé formy finančnej podpory. Zostáva zachované, že cenou elektriny je cena elektriny schválená alebo určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 11 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa, že úrad cenu stanovuje samostatne pre jednotlivé obnoviteľné zdroje a samostatne pre jednotlivé technológie kombinovanej výroby. Cenu vykupovanej elektriny definovanú v odseku 1 písm. b), ktorú uhrádza výkupca elektriny prostredníctvom zúčtovateľa podpory výrobcovi elektriny s právom na podporu výkupom elektriny, určuje tiež Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Doplatkom, ktorý uhrádza zúčtovateľ podpory výrobcovi elektriny s právom na podporu doplatkom, je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny. Ak je rozdiel medzi cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny záporný, doplatok sa rovná nule. Ponúknutou cenou je cena elektriny určená vo výberovom konaní vyhlásenom Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Predpokladom poskytovania podpory pre takýchto výrobcov elektriny vyrábajúcich elektrinu v zariadeniach výrobcov elektriny je totiž úspech v tomto výberovom konaní. V závislosti od ponúknutej ceny elektriny bude určovaný príplatok, ktorým je rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny. Príplatok vypláca zúčtovateľ podpory výrobcovi s právom na podporu príplatkom. Ak je rozdiel medzi ponúknutou cenou elektriny a cenou vykupovanej elektriny záporný, príplatok sa rovná nule.
Obdobne ako v prípade ceny elektriny sa v odseku 4 ustanovuje, že ponúknutá cena elektriny je v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky počas doby podpory rovnaká ako v roku, v ktorom bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky. Spresňuje a dopĺňa sa o možnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť cenu elektriny alebo ponúknutú cenu elektriny počas doby podpory korekciou. Spôsob určenia korekcie (pôvodne príplatku) je ustanovený vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Ustanovujú sa pravidlá pre určovanie výšky jednotlivých foriem podpory pri zmene uplatňovania podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f). V prípade zmeny uplatňovania podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom sa na účely určenia príplatku za ponúknutú cenu elektriny považuje cena elektriny. Zároveň sa ustanovuje spôsob zvýšenia príplatku s cieľom motivovať výrobcov k tejto zmene uplatňovania podpory. Toto zvýhodnenie vychádza zo skutočnosti, že v prípade prechodu výrobcu elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 250 kW zo systému podpory výkupom elektriny a doplatkom na podporu príplatkom, výrobca elektriny stratí právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku a tiež od neho už naďalej nevykupuje vyrobenú elektrinu výkupca elektriny, v dôsledku čoho sú náklady na odplatu za činnosť výkupcu elektriny a odplatu za činnosť určeného subjektu zúčtovania znížené o objem tohto výrobcu. Práve týmito nevynaloženými nákladmi na systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je teda možné motivovať výrobcov elektriny na prechod do trhového systému podpory, pričom pre systém podpory to nepredstavuje žiadne ďalšie dodatočné náklady. V prípade zmeny uplatňovania podpory príplatkom na podporu povinným výkupom a doplatkom sa na účely určenia doplatku za cenu elektriny považuje ponúknutá cena elektriny. Ponúknutá cena sa však znižuje o percento určené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa pravidiel určených vo vykonávacom právnom predpise úradu. Za účelom zachovania legitímnych očakávaní subjektov, ktorí majú záujem vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, sa upravujú pravidlá pre zverejňovanie ceny elektriny zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri výraznej zmene parametrov nákladových položiek ovplyvňujúcich výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
K bodu 36
Zákonom sa ustanovuje základný právny rámec poskytovania štátnej pomoci podnikom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Štátna pomoc sa poskytne vo forme kompenzácií (vrátenie časti poplatkov súvisiacich s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov), pričom podrobnosti o poskytovaní kompenzácií ustanovuje vykonávací predpis ministerstva. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí podnik spĺňať, aby bol oprávneným prijímateľom kompenzácie, pričom v odseku 2 sa ustanovuje spôsob, akým je podnik povinný splnenie týchto podmienok preukázať.
Jednou zo základných podmienok je minimálny podiel hrubej pridanej hodnoty podniku z ekonomických činností, ktoré budú oprávnené na kompenzácie. Hrubá pridaná hodnota podniku je hrubá pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov, čo je hrubá pridaná hodnota pri trhových cenách mínus akékoľvek nepriame dane plus akékoľvek dotácie. Pridanú hodnotu v nákladoch výrobných činiteľov možno vypočítať ako tržby za vlastné výkony a tovar, plus aktivácia hmotného a nehmotného investičného majetku, plus ostatné prevádzkové výnosy, plus alebo mínus zmeny stavu zásob, mínus nákup tovaru a služieb, mínus iné dane z výrobkov, ktoré súvisia s tržbami, ale nie sú odpočítateľné, mínus clá a dane súvisiace s výrobou. Alternatívne ju možno vypočítať z hrubého prevádzkového prebytku tak, že sa k nemu pripočítajú personálne náklady. Výnosy a náklady klasifikované ako finančné alebo mimoriadne v podnikových účtoch nie sú zahrnuté do pridanej hodnoty. Pridaná hodnota v nákladoch výrobných činiteľov sa počíta v hrubej výške, keďže sa neodpočítavajú opravné položky (napríklad odpisy).
Kompenzácia sa poskytuje transparentným a nediskriminačným spôsobom všetkým žiadateľom, ktorý splnia podmienky na poskytnutie kompenzácie v rámci schváleného limitu výdavkov na poskytnutie kompenzácie podnikom na príslušné rozpočtové obdobie spôsobom, ktorý sa určí vykonávacím predpisom. Takto učená výška kompenzácie nesmie presiahnuť 85% tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zaplatenej podnikom v predchádzajúcom roku, teda z poplatku súvisiaceho s financovaním podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Kompenzáciu možno poskytnúť len vo vzťahu k spotrebovanej elektrine a tarife za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zaplatenej podnikom v predchádzajúcom roku nad 1 GWh (keďže táto tarifa sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny).
V odseku 4 sa ustanovuje, akým spôsobom podnik iniciuje konanie o poskytnutie kompenzácie. Vzor žiadosti o poskytnutie kompenzácie, ako aj ďalšie podrobnosti o podaní tejto žiadosti zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Kompenzáciu podniku poskytuje ministerstvo po splnení podmienok. Ustanovuje sa tiež povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam podnikov, ktorým bola poskytnutá kompenzácia a výšku poskytnutej kompenzácie.
V prípade, ak sa dodatočne zistí, že kompenzácia bola poskytnutá v rozpore so zákonom a vykonávacím predpisom, je podnik povinný neoprávnene poskytnutú kompenzáciu vrátiť.
K bodom 37 až 44
Legislatívno-technické úpravy s cieľom spresnenia jednotlivých ustanovení. Ustanovuje sa, že potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie predkladá výrobca elektriny zúčtovateľovi podpory (namiesto prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy). Ustanovenie ukladá výrobcovi elektriny povinnosť vrátiť doplatok alebo príplatok v prípade, ak sa nepreukáže, že za predchádzajúci kalendárny rok vyrábal elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy, spaľovaním alebo spoluspaľovaním biokvapaliny alebo spotrebou biometánu, spaľovaním komunálnych odpadov s podielom biologicky rozložiteľnej zložky odpadov nad 55%, spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a z ročnej výroby tepla nevyužil najmenej 50% na dodávku využiteľného tepla.
K bodu 45
Ustanovenie o zárukach pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa z dôvodu zjednotenia postupu pri evidencií rôznych foriem záruk spája so zárukami pôvodu elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, preto sa z §7a presúva do § 8a a 8b.
K bodom 46 až 50
Legislatívno-technické úpravy s cieľom spresnenia jednotlivých ustanovení pre potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou. Z dôvodu kontroly plnenia podmienok podpory sa dopĺňa sa, že potvrdenie o pôvode bude doplnené o dosiahnutú účinnosť premeny primárneho paliva na teplo a elektrinu, množstvo tepla dodaného centralizovaným zásobovaním teplom a podiel dodávky tepla pre verejnosť z celkovej dodávky tepla zabezpečovanej centralizovaným zásobovaním teplom.
K bodu 51
Navrhuje sa zlúčenie záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou z pôvodných paragrafov 7a a 8a do § 8a a 8b. Ustanovujú sa definícia záruky pôvodu, jej náležitosti, právo s ňou spojené a doba platnosti záruky pôvodu.
K bodu 52
Oproti doterajšej úprave sa navrhuje, aby všetky činnosti spojené so zárukami pôvodu, ktoré vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vykonával od roku 2020 organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Dôvodom sú skúsenosti s organizovaním trhu s elektrinou, ktoré môžu byť využité pri rozvoji trhu so zárukami pôvodu. Ustanovuje sa v súlade so smernicou 2009/29/ES mechanizmus zabezpečujúci, aby sa záruky pôvodu vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Uznávajú sa aj záruky pôvodu vydané inými členskými štátmi v súlade s uvedenou smernicou. Ustanovuje sa aj možnosť odmietnuť uznať záruku pôvodu v prípade, že sú opodstatnené pochybnosti o jej presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti a v takomto prípade Ministerstvo hospodárstva SR o týchto dôvodoch informuje Európsku komisiu. Dohľad nad evidenciou, prevodom a zrušením záruk vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodom 53
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa v ustanovení § 9, ktoré upravuje pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, dopĺňajú formy podpory v súlade s ustanovením § 3. Spresňujú sa ustanovenia, ktoré určujú základné časové úseky pre výkup elektriny, pre vyhodnocovanie a zúčtovanie výkupu elektriny a doplatku. Zároveň sa dopĺňa výnimka pre malé zdroje (do 10 kW), podľa ktorej je zúčtovacie obdobie jeden rok. Základný časový úsek pre vyhodnocovanie a zúčtovanie príplatku ako novej formy podpory, ktorým je jeden kalendárny mesiac, obdobne ako pri podpore výkupom a doplatkom.
Návrhom sa mení subjekt, ktorému výrobca elektriny s právom na podporu odovzdáva údaje potrebné pre vyhodnotenie a zúčtovanie podpory. Konkrétny rozsah údajov a spôsob ich poskytnutia je ustanovený vykonávacím právnym predpisom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vykonávajú sa úpravy vyvolané zmenou systému podpory, najmä doplnením novej formy podpory príplatkom a zmenou subjektu zodpovedného za administráciu podpory. Dopĺňa sa povinnosť pre zúčtovateľa podpory odovzdávať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví údaje potrebné pre plnenie povinnosti úradu uverejňovať vo vestníku úradu a na webovom sídle úradu vyhodnotenie podielu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za uplynulý kalendárny rok.
K bodu 54
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a zabezpečenie lepšej kontroly
a smerovania systému podpory sa rozširujú kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri určovaní inštalovaného výkonu nových zariadení na výrobu elektriny z lokálneho zdroja, obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktoré budú podporené a ktoré je možné pripojiť do sústavy v nasledujúcom kalendárnom roku.
K bodom 55 až 66
Zmeny v doterajších ustanoveniach upravujúcich správne delikty v § 16 zákona odzrkadľujú zmeny jednotlivých ustanovení týkajúcich sa povinností výrobcov elektriny a ďalších účastníkov trhu s elektrinou v zmenenom systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Zároveň sa dopĺňajú ustanovenia upravujúce nové správne delikty, týkajúce sa nedodržania povinností výrobcov elektriny voči novým subjektom v systéme podpory, nedodržania povinností výkupcu elektriny a povinností určeného subjektu zúčtovania.
K bodu 67
Dopĺňa sa chýbajúca výnimka z uplatňovania všeobecného predpisu o správnom konaní pre konanie o vydaní záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (doplnenie korešponduje s výnimkou pre záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie) a pre potvrdenie o výrobe elektriny v lokálnom zdroji.
K bodu 68
Dopĺňa fakultatívna možnosť pre štát poskytnúť finančné prostriedky na účet zúčtovateľa podpory na financovanie deficitu systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa tohto zákona.
K bodu 69
Prechodné ustanovenia ustanovujú, že podmienky podpory podľa §3 zostávajú pre existujúcich výrobcov zachované okrem podmienok, ktoré sa týkajú zariadení s podporou odberu po celú dobu životnosti, ktorým návrh ukončuje podporu výkupom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku najneskôr 31. decembra 2033 ako aj zmeny pri uplatňovaní práva výkupu a prevzatia zodpovednosti za odchýlku. Ďalej sa ustanovuje prechod právnych vzťahov podľa existujúcej legislatívy na navrhovanú a ako aj zmena práva súvisiaca so zmenami v § 3, napr. právo na podporu odberom elektriny na straty sa v novom systéme fungovania podpory transformuje na právo na podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny).
Navrhuje sa zaviesť časový limit pre ukončenie rekonštrukcií alebo modernizácií zariadení, na ktoré sa vzťahuje podpora podľa § 3c tak, aby podpora podľa tohto ustanovenia (t.j. bez výberového konania) nemohla byť priznaná zariadeniam, ktoré ukončili rekonštrukcie alebo modernizáciu neskôr ako do 31. decembra 2025.
Na účel zabezpečenia toku dát sa ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy odovzdávať údaje o výrobcoch elektriny s právom na podporu podľa doterajších predpisov zúčtovateľovi podpory.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2019, pričom vznik týchto právnych vzťahov, nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2019 a dĺžka trvania práva na podporu pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2019 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018. Ustanovuje sa výnimka z tohto pravidla a výrobcovi elektriny s právom na podporu podľa doterajších predpisov sa umožňuje počas priznanej doby podpory zmeniť uplatňovanie podpory podľa § 4 ods. 1 písm. f) bodu 1 na podporu príplatkom.
Upravuje sa zánik zmlúv o dodávke elektriny na krytie strát v regionálnej distribučnej sústave a zmlúv o doplatku k 1. januáru 2020, kedy najskôr nadobudnú účinnosť zmluvy o povinnom výkupe elektriny a zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Nároky prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a nároky výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou vzniknuté do 31. decembra 2019 však medzi týmito subjektmi zostávajú zachované. Navrhuje sa, aby sa existujúci výrobca s právom na podporu podľa doterajších predpisov počas priznanej doby podpory nemohol zúčastniť výberového konania vyhláseného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a uchádzať sa o podporu príplatkom. Umožňuje sa motivovať existujúceho výrobcu elektriny s právom na podporu z biomasy vyrábať elektrinu vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, čo prinesie úsporu nákladov. Ďalej sa ustanovuje, že v konaniach začatých podľa doterajších predpisov sa naďalej postupuje podľa doterajších predpisov.
K bodu 70
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2020 v nadväznosti na zmeny pri zárukach pôvodu zabezpečujú ich platnosť aj v navrhovanom systéme, v ktorom vydáva áruky organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a ďalej sa ustanovuje, že v konaniach začatých podľa existujúcich predpisov sa naďalej postupuje podľa doterajších predpisov.
K bodom 71 až 76
Splnomocňovacie ustanovenia sa dopĺňajú o nové splnomocnenia na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ministerstvo ustanoví podrobnosti pre aukcie na výber výkupcu elektriny alebo jeho určenie. Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky oprávnené všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam priemyselných odvetví, do ktorých musí podnik patriť, aby mal nárok na poskytnutie kompenzácie, rozsah a štruktúru správy slúžiacej na overenie splnenia vybraných podmienok pre vznik nároku na poskytnutie kompenzácie, ako aj podrobnosti o spôsobe poskytovania kompenzácie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom upraví niektoré technické podrobnosti týkajúce sa nového spôsobu fungovania systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Navrhujú sa aj legislatívno-technické úpravy súvisiace s úpravou predchádzajúcich ustanovení.
K Čl. II
K bodu 1
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširuje výpočet regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike o výkon činnosti výkupcu elektriny.
K bodu 2
Dopĺňajú sa nové definície, ktoré si vyžaduje prechod na nový systém podpory a poskytovania úľav. Ustanovuje sa zákonná definícia tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby. Uvedené pojmy boli doposiaľ upravené len podzákonnými právnymi predpismi, pričom nová právna úprava na tieto pojmy odkazuje na úrovni zákona. Zároveň sa ustanovuje zákonná definícia jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému, ktorou je tarifa za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a ktorej hodnota vstupuje do výpočtu kompenzácie priemyselným podnikom.
K bodom 3 a 4
Dôvodom doplnenia pôsobnosti úradu je zosúladenie zákona s predpismi Európskej únie (nariadeniami), čím sa zabezpečuje ich riadna implementácia do právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti vykonávania cenovej regulácie a vecnej regulácie.
K bodu 5
V nadväznosti sa zmenu systému vydávania záruk pôvodu sa dopĺňa kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vykonávať dohľad nad zárukami pôvodu.
K bodom 6 a 7
Vzhľadom na doplnenie zákonnej definície tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby a vypustenie pojmu tarify súvisiacej so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov, je potrebné upraviť znenie kompetencie úradu. Úrad podľa navrhovanej kompetencie v nadväznosti na zmenu ustanovení § 12 ods. 6 a 7 určuje pre vybrané priemyselné podniky individuálne sadzby tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému a tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
K bodu 8
Zavádza sa nová povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou údaje potrebné pre vykonávanie činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, teda aj pre výkon jeho činností ako zúčtovateľa podpory v systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Takáto povinnosť doposiaľ vyplývala Úradu pre reguláciu sieťových odvetví len z podzákonných právnych noriem.
K bodom 9 a 10
Vzhľadom na rozšírenie pôsobnosti dodávateľa poslednej inštancie aj o výkup elektriny od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu a tiež o prevzatie zodpovednosti za odchýlku za týchto výrobcov elektriny v prípade nespôsobilosti výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania sa rozširuje aj označenie činnosti dodávateľa poslednej inštancie podliehajúcej cenovej regulácii v elektroenergetike.
K doplneniu ustanovenia dochádza z dôvodu, že náklady na poskytnutie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou budú v novom systéme podpory vznikať výlučne organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľovi podpory.
K bodu 11
Navrhuje sa upraviť spôsob vykonávania cenovej regulácie určením referenčnej ceny (tarify), určením spôsobu výpočtu referenčnej ceny (tarify), určením metodiky, rozdelením nákladov, určením koeficientov alebo parametrov na určenie ceny, ktoré upravujú nariadenia Komisie. Ustanovenie je čo do obsahu všeobecným ustanovením umožňujúcim úradu vykonávať cenovú reguláciu aj podľa sieťových predpisov.
K bodu 12
Vypúšťa sa pojem taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov a ustanovuje sa kompetencia úradu určiť individuálnu sadzbu tarify za systémové služby pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy, a to v závislosti od ich vplyvu na stabilitu sústavy.
K bodu 13
Ustanovuje sa kompetencia úradu určiť individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému pre koncových odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú ustanovené podmienky, pričom v praxi ide o niektoré podniky priemyselnej výroby. Pôjde o podniky zabezpečujúce primárnu výrobu, ktoré sú podstatné pre riadne fungovanie ekonomiky v Slovenskej republike s vysokou elektroenergetickou náročnosťou. Takéto podniky sú v dôsledku zaťaženia plnou sadzbou tarify za prevádzkovanie systému vystavené vysokému riziku ohrozenia ich konkurencieschopnosti na európskom a globálnom trhu. V priamej súvislosti s povinnosťou platieb plnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému vznikajú podnikom s vysokou elektroenergetickou náročnosťou dodatočné náklady, ktoré so stúpajúcou elektroenergetickou náročnosťou môžu dosahovať výšku, ktorá je pre tieto podniky likvidačná. Dodatočné náklady takýchto podnikov, ktoré sa nakoniec odzrkadľujú vo vyšších cenách elektriny, vyplývajú práve z povinnosti platiť plnú sadzbu tarify za prevádzkovanie systému. Podpora vo forme obmedzenia výšky platieb tarify za prevádzkovanie systému by mala chrániť veľkých odberateľov elektriny pred nadmernými nákladmi spôsobenými platbou plnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému, ktoré by inak v dôsledku ich vysokej úrovne odberu elektriny vytvorili neprimeranú finančnú záťaž, spôsobilú ovplyvniť ich konkurencieschopnosť.
K bodu 14
Ustanovuje sa spôsob akým je koncový odberateľ elektriny povinný preukázať splnenie podmienok pre určenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému. Dopĺňa sa ustanovenie, ktorým v nadväznosti na doplnenie definícií tarify za prevádzkovanie systému, sa vymedzuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť za svoju koncovú spotrebu elektriny tieto tarify. Ďalej sa ustanovuje, že cenová regulácia pri prístupe sa v prípade výrobcu elektriny, ktorý je aj odberateľom, uplatňuje len na jeden prístup.
K bodu 15
Dopĺňa sa, že rozhodovanie podľa sieťových predpisov sa vykonáva schvaľovaním podmienok alebo metodík pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 16
V nadväznosti sa zmenu systému vydávania záruk pôvodu sa vypúšťa z vecnej regulácie vydávanie záruk pôvodu.
K bodu 17
V nadväznosti na nový inštitút lokálneho zdroja sa dopĺňa kompetencia úradu vydať potvrdenie o výrobe elektriny z lokálneho zdroja.
K bodu 18
Dôvodom doplnenia je zabezpečenie záväznosti rozhodnutí o podmienkach a metodikách podľa nariadení Komisie, ktoré sú vydávané pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, voči všetkým účastníkom trhu s elektrinou alebo účastníkov trhu s plynom. Týmto sa zosúlaďuje doterajšia právna úprava so sieťovými predpismi Európskej únie (nariadeniami Komisie).
K bodu 19
Ustanovuje sa, že cenové konanie pre výkon činnosti výkupcu elektriny sa začína na podnet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to na základe oznámenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o výbere alebo určení výkupcu elektriny alebo určeného subjektu zúčtovania.
K bodom 20 až 23
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike. Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú výnimky, kedy výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou nie je povinný Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predkladať návrh ceny v ustanovených termínoch. Túto povinnosť nebude mať výrobca elektriny v prípade, ak si neuplatňuje právo na doplatok alebo príplatok.
K bodu 24
Ustanovuje sa, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v konaní o cenovej regulácii pre výkon činnosti výkupcu elektriny a výkon činnosti určeného subjektu zúčtovania rozhodne do 30 dní od začatia konania. Zároveň sa ustanovuje, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zastaví cenové konanie pre činnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak by vydaním cenového rozhodnutia došlo k prekročeniu celkového inštalovaného výkonu nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, uverejneného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky na príslušný kalendárny rok podľa vykonávacieho právneho predpisu ministerstva. Zavádza sa teda možnosť zastaviť konanie a dočasne nevydať cenové rozhodnutie, ak budú prekročené tzv. kvóty pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadeniach na výrobu elektriny na príslušný kalendárny rok.
K bodu 25
Vzhľadom na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširuje oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydať cenové rozhodnutie pre činnosť výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom alebo príplatkom, teda na obdobie 15 rokov. Zároveň sa rozširuje povinnosť takýchto výrobcov elektriny podať návrh na zmenu cenového rozhodnutia, ak v priebehu obdobia poberania podpory doplatkom alebo príplatkom dôjde k zmene ceny elektriny na stanovenie doplatku alebo príplatku, alebo technológie výroby elektriny.
K bodu 26
Doterajší spôsob vykonávania cenovej regulácie v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva podľa cenových vyhlášok úradu (§ 40 ods. 1) je na postupy, ktoré predpokladajú sieťové predpisy Európskej únie často neaplikovateľný, preto sa umožňuje iba primerané použitie cenových vyhlášok.
K bodu 27
Navrhuje sa zabezpečiť implementáciu rozhodnutí Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) v rámci prenesenej právomoci od národných regulačných orgánov rozhodovať v prípade cezhraničnej infraštruktúry o veciach podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 a sieťových predpisov Európskej únie (nariadení Komisie). Tieto rozhodnutia ACER majú spravidla charakter metodík a podmienok, ktorých úprava je v podmienkach Slovenskej republiky schvaľovaná úradom v prevádzkových poriadkoch prevádzkovateľa prenosovej sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, pričom ich existenciu a záväznosť pre účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom doterajšia úprava zákona o regulácii ani zákona o energetike nezohľadňuje, rovnako ich priama záväznosť nie je upravená ani v predmetných ,nariadeniach Komisie. Ustanovuje povinnosť uverejňovať rozhodnutia agentúry na webovom sídle úradu, tak aby bolo zabezpečené riadne informovanie účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom o ich vydaní.
K bodom 28 a 29
Dopĺňajú sa ustanovenia z dôvodu právnej úpravy o rozhodnutiach ACER podľa sieťových predpisov Európskej únie v § 21a, čím sa zabezpečuje možnosť účinnej kontroly a sankcionovania za nedodržania týchto rozhodnutí.
K bodom 30 a 31
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením regulovaných činností, ktoré podliehajú cenovej regulácii v elektroenergetike.
K bodu 32
Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je úrad oprávnený všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti o individuálnej sadzbe tarify za systémové služby podľa § 12 ods. 6 a individuálnej sadzbe tarify za prevádzkovanie systému podľa § 12 ods. 7.
K bodu 33
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého je úrad oprávnený všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť zoznam priemyselných odvetví, do ktorých musí patriť koncový odberateľ elektriny, aby mu úrad určil individuálnu sadzbu tarify za prevádzkovanie systému, hodnotu požadovanej elektroenergetickej náročnosti koncového odberateľa elektriny a rozsah a štruktúru správy audítora slúžiacej na overenie splnenia vybraných podmienok pre určenie individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému.
K bodu 34
Doplnenie pravidiel trhu o súvisiaci výkon činnosti dodávateľa poslednej inštancie.
K bodu 35
Z dôvodu prijatia novej jednotnej právnej úpravy vydávania rozhodnutí úradom v prípade cezhraničnej infraštruktúry podľa sieťových predpisov Európskej únie (nariadeniami Komisie) sa navrhuje, aby doterajšie rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa iných ustanovení právnych predpisov, boli považované za rozhodnutia vydané podľa tohto novelizovaného zákona. Ustanovením sa zabezpečuje právna istota účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom, ktorí pri vykonávaní regulovaných činností postupujú podľa doterajších rozhodnutí úradu. Vzhľadom na skutočnosť, že úrad nezverejnil výšku tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za rok 2018, pričom pre poskytnutie kompenzácie priemyselným podnikom je táto hodnota kľúčová, dopĺňa sa povinnosť úradu zverejniť výšku tarify za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie za rok 2018.
K Čl. III
K bodom 1 a 2
Spresňuje sa definícia prístupu do sústavy z dôvodu doterajšieho rôzneho výkladu tejto definície. Spresnenie sa týka výroby elektriny vo vzťahu k jej dodávaniu do sústavy tak, že dodávanie elektriny do sústavy sa viaže na prístup do sústavy.
K bodom 3 až 4
Dopĺňa sa definícia činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v súvislosti s rozšírením jeho kompetencií ako zúčtovateľa podpory v systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ďalej sa dopĺňajú definícia energetického mixu v dodávke elektriny súvisiaceho so zárukami pôvodu a definícia dodávania elektriny výrobcom elektriny do sústavy ako fyzický tok elektriny od výrobcu do sústavy.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 6
Upravuje sa definícia výrobcu elektriny. Uvedená zmena vyplýva z praxe, keď sa výrobcami elektriny stávajú aj osoby bez oprávnenia podnikať (vlastníci malého zdroja) a ich činnosť nebola doteraz upravená.
K bodu 7
Ustanovuje sa, že povolenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podnikať v energetike sa vyžaduje aj na výkon činnosti výkupcu elektriny.
K bodom 8 a 9
Dopĺňa sa podmienka pre vydanie povolenia podnikať v energetike pre právnickú osobu, ktorou je splnenie požiadaviek vyplývajúcich z osobitného predpisu, ktorý sa na činnosť právnickej osoby vzťahuje. Takýmto osobitným predpisom je v prípade výkupcu elektriny zákon č. 309/2009 Z. z. a súvisiace vykonávacie právne predpisy, ktoré ustanovujú povinnosti týchto subjektov.
K bodu 10
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa upravujú výnimky z potreby získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia nie je potrebné ani v prípade výstavby energetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane a v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobu elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW vrátane. Zároveň sa ustanovuje, že zvýšiť inštalovaný výkon energetického zariadenia na výrobu elektriny nad 1 MW, resp. nad 500 kW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia.
K bodu 11 až 15
Vzhľadom aplikačnú prax sa ako podmienka pre osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia nad 30 MW vypúšťa podmienka skúsenosti. V nadväznosti na túto skutočnosť sa navrhujú aj potrebné legislatívno-technické úpravy.
K bodu 16
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa priameho vedenia uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 17
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa ustanovuje, že účastníkom trhu s elektrinou je aj výkupca elektriny.
K bodom 18 až 20
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa dopĺňa právna úprava povinnosti účastníka trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvné vzťahy v oblasti odchýlok aj o zmluvu o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatváranú s určeným subjektom zúčtovania. Zo zákona č. 309/2009 Z. z. vyplýva, že takáto povinnosť sa vzťahuje len na výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorí si uplatňujú právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Povinnosť viesť evidenciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a ďalších skutočností spôsobom ustanoveným na účely zabránenia vzniku diskriminácie a krížových dotácií sa vzťahuje aj na výkupcu elektriny.
K bodom 21
Rozširuje sa pôsobnosť dodávateľa poslednej inštancie aj o výkup elektriny od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu výkupom elektriny a tiež o prevzatie zodpovednosti za odchýlku za výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku v prípade, ak výkupca elektriny alebo určený subjekt zúčtovania stratí spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo prevziať zodpovednosť za odchýlku podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a súvisiacich vykonávacích právnych predpisov. Uvedené subjekty strácajú spôsobilosť, ak dôjde k zrušeniu povolenia na ich činnosť alebo ich povolenie zanikne.
V prípade, ak výkupca stratí spôsobilosť vykupovať elektrinu od výrobcov elektriny, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o povinnom výkupe elektriny, alebo určený subjekt zúčtovania stratí spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku za výrobcov elektriny, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o povinnom výkupe elektriny, tieto zmluvy zo zákona zanikajú a činnosť výkupcu elektriny alebo činnosť určeného subjektu zúčtovania začne dňom nasledujúcim po strate ich spôsobilosti vykonávať dodávateľ poslednej inštancie. Dodávateľ poslednej inštancie nemôže odmietnuť výkup elektriny od výrobcov elektriny s právom na podporu alebo prevzatie zodpovednosti za odchýlku za výrobcov elektriny s právom na podporu. Vykonávanie činností dodávateľom poslednej inštancie nemôže presiahnuť obdobie troch mesiacov. Náklady vzniknuté dodávateľovi poslednej inštancie činnosťou výkupcu elektriny alebo činnosťou určeného subjektu zúčtovania Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadní v konaní o cenovej regulácii. Podmienky začatia a ukončenia výkonu činnosti dodávateľa poslednej inštancie ustanovuje vykonávací právny predpis.
Zároveň sa ustanovujú informačné povinnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v súvislosti so stratou spôsobilosti výkupcu elektriny vykupovať elektrinu od výrobcov elektriny s právom na podporu alebo určeného subjektu zúčtovania prevziať zodpovednosť za odchýlku za výrobcov elektriny s právom na podporu.
K bodu 22
Upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a prenose elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne prenosovú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ „zmluva o prístupe a prenose elektriny“, ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy prenos elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.
K bodu 23
Upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne distribučnú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ „zmluva o prístupe a distribúcii elektriny“, ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy distribúciu elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.
K bodom 24 a 25
Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa časť ustanovenia upravujúca zmluvu o zúčtovaní odchýlky, keďže táto časť ustanovenia je upravená pri inom zmluvnom type – zmluve o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny.
K bodu 26
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s definíciou pojmu organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 27
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zavádzajú nové zmluvné typy – zmluva o povinnom výkupe elektriny a zmluva o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Zmluvy uzatvára výkupca elektriny s výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s právom na podporu výkupom elektriny. V prípade, ak sú ako výkupca elektriny určení Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky viacerí dodávatelia elektriny, účastníkmi zmluvy o povinnom výkupe elektriny na strane výkupcu elektrinu sú všetci títo dodávatelia elektriny.
K uzatvoreniu uvedených zmlúv by malo dôjsť prvýkrát v prechodnom období zmeneného systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, teda v roku 2019. Náležitosti zmluvy o povinnom výkupe elektriny a zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku upravuje vykonávací právny predpis a z dôvodu zjednodušenia procesu uzatvárania týchto zmlúv sa navrhuje, aby vzory týchto zmlúv boli súčasťou vykonávacieho právneho predpisu.
K bodu 28
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zavedením nových zmluvných typov na trhu s elektrinou a dopĺňa sa ustanovenie, aby zmluvy mali písomnú podobu.
K bodom 29 a 30
Navrhuje sa, aby uzatvorenie zmluvy o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nebolo právom výrobcu elektriny, ale jeho povinnosťou, ak využíva prístup do sústavy. Teda aj v prípade, ak dodáva vyrobenú elektrinu do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. Ustanovuje sa právo výrobcu elektriny dodávať ním vyrobenú elektrinu do sústavy na základe zmluvného vzťahu. Navrhovanú zmenu si vyžiadala situácia vyplývajúca z aplikačnej praxe, keď sa výrobcovia elektriny bránili uzatvoreniu zmluvy o prístupe do sústavy napriek tomu, že prístup do sústavy využívali.
K bodu 31
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa dopĺňa právna úprava povinnosti výrobcu elektriny uzatvoriť zmluvu o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku uzatváranú s určeným subjektom zúčtovania, pričom ide o výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorí majú právo na podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
K bodu 32
Spresňuje sa povinnosť výrobcu elektriny poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou informácie potrebné pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
K bodu 33
Zvyšuje sa inštalovaný výkon výrobcu elektriny, od ktorého je povinný vypracovať a predkladať ministerstvu plán rozvoja výroby elektriny.
K bodu 34
Zavádza sa nová povinnosť výrobcu elektriny uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 35
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s úpravou povinností výrobcov elektriny.
K bodu 36
Vzhľadom na zmenu definície výrobcu elektriny sa dopĺňa ustanovenie, v ktorom sa vymedzujú povinnosti pre výrobcu, ktorý nie je pripojený do sústavy.
K bodu 37
Navrhuje sa úprava ustanovenia vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy, vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie, pričom pre zabezpečenie vyššej miery flexibility je rozsah údajov, ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený od iných účastníkov trhu s elektrinou vyžadovať, upravený v obchodných podmienkach prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktoré sú súčasťou jeho prevádzkového poriadku.
K bodu 38
Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy oznamovať dotknutým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pripojeným do prenosovej sústavy a dodávateľovi poslednej inštancie skutočnosť, že výkupca elektriny stratil spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo určený subjekt zúčtovania stratil spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku.
K bodu 39
Spresňuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a dotknutým účastníkom trhu s elektrinou ustanovené údaje.
K bodu 40
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 41
Navrhuje sa úprava ustanovenia vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie, pričom pre zabezpečenie vyššej miery flexibility je rozsah údajov, ktoré je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený od iných účastníkov trhu s elektrinou vyžadovať, upravený v obchodných podmienkach prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré sú súčasťou jeho prevádzkového poriadku.
K bodu 42
Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznamovať dotknutým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcom elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pripojeným do distribučnej sústavy a dodávateľovi poslednej inštancie skutočnosť, že výkupca elektriny stratil spôsobilosť vykupovať elektrinu alebo určený subjekt zúčtovania stratil spôsobilosť prevziať zodpovednosť za odchýlku.
K bodu 43
Vzhľadom na zmenu finančných tokov pri poplatkoch súvisiacich s prevádzkou sústavy, vyplývajúcu zo zavedenia centrálnej fakturácie a úpravu ustanovenia oprávňujúceho prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyžadovať od iných účastníkov trhu s elektrinou, sa navrhuje spresnenie povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať potrebné údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.
K bodu 44
Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou za účelom predchádzania nedostatkom pri poskytovaní údajov potrebných pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v aplikačnej praxi.
K bodu 45
Vzhľadom na zmenu definície prístupu do sústavy a využívaním prístupu do sústavy sa zavádza nová povinnosť prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy uzatvoriť s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorého regionálnej distribučnej sústavy je jeho miestna distribučná sústava pripojená, zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ak prostredníctvom tejto miestnej distribučnej sústavy využíva prístup do regionálnej distribučnej sústavy výrobca elektriny pripojený do miestnej distribučnej sústavy. Uvedená povinnosť reflektuje na obdobnú povinnosť výrobcov elektriny.
K bodom 46
Vzhľadom na zavedenie nového zmluvného typu – zmluvy o povinnom prevzatí zodpovednosti za odchýlku sa tento zmluvný typ dopĺňa do výnimiek, ktoré sa nepovažujú za iný zmluvný vzťah osoby povinnej zabezpečiť súlad nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
K bodu 47
Upresňuje sa povinnosť poskytovania údajov dodávateľa elektriny potrebné pre činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou
K bodu 48
Úprava v súvislosti s vydávaním záruk pôvodu upresňujúca poskytovanie údajov o podiele jednotlivých primárnych druhov zdrojov v dodanej elektrine.
K bodu 49
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú kompetencie organizátora krátkodobého trhu s elektrinou o organizovanie a zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a kompetencie v oblasti záruk pôvodu.
K bodom 50 a 51
Dopĺňa sa oprávnenie organizátora krátkodobého trhu s elektrinou požadovať údaje potrebné na vykonávanie svojej činnosti aj od prevádzkovateľa priameho vedenia a výrobcu elektriny a osobitne od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
K bodu 52
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa dopĺňajú povinnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou organizovať, vyhodnocovať a zabezpečovať zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a sprístupniť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie na výrobu elektriny pripojené alebo na ktorého časti vymedzeného územia sa nachádza, údaje poskytnuté výrobcom elektriny, ktorý si uplatňuje právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a doplnenie povinnosti zostavovať a zverejňovať tzv. energetický mix dodávky elektriny, ktorý vychádza z národných údajov a z ktorého hodnôt by mal vychádzať dodávateľ, resp. výrobca elektriny pri plnení informačnej povinnosti voči odberateľom.
K bodu 53
Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré umožní organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou zdieľať údaje s ostatnými účastníkmi trhu za účelom zjednodušenia poskytovania údajov medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou.
K bodu 54
Upresnenie ustanovenia.
K bodu 55
Vypúšťa sa obsolétne ustanovenie, ktoré sa v praxi neaplikuje a nie je podrobnejšie upravené ani vo vykonávacom právnom predpise.
K bodom 56 a 57
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, keď je pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou ako zúčtovateľa podpory nevyhnutné mať aktuálnu a presnú informáciu o množstve vyrobenej elektriny, sa ustanovuje povinnosť výrobcov elektriny s právom na podporu merať vyrobenú elektrinu na svorkách zariadenia na výrobu elektriny priebehovým meraním elektriny s diaľkovým odpočtom údajov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu elektriny s výkonom zariadenia do 100 kW. Zároveň sa odstraňuje doterajšia výnimka z uvedenej povinnosti pre podporovaných výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorých zariadenie na výrobu elektriny je pripojené do sústavy toho prevádzkovateľa, do ktorého sústavy je celé množstvo vyrobenej elektriny dodávané.
K bodu 58
Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe je nevyhnutné ustanoviť nový právny inštitút neoprávneného dodávania elektriny do sústavy. Uvedený inštitút v doterajšej právnej úprave chýbal, a to napriek tomu, že úpravu neoprávneného odberu elektriny zákon obsahuje. Zavedením ustanovenia sa zabezpečí, aby nedochádzalo k svojvoľnému dodávaniu elektriny do sústavy bez uzatvorenia príslušného zmluvného typu, pričom takto dodaná elektrina je elektrinou nevyžiadanou a v sústave vytvára odchýlku. Takáto elektrina je navyše z veľkej časti nepredpovedateľná, čo spôsobuje na strane prevádzkovateľa sústavy zvýšené náklady a škodu. Uvedený právny inštitút je aj v záujme bezpečnosti prevádzky a riadenia sústavy ako aj ochrany života a zdravia. Dodávanie elektriny do sústavy musí byť prevádzkovateľovi sústavy vopred známe, nakoľko pri prácach na sústave, ktoré sú vykonávané, resp. musia byť vykonávané, bez napätia vzniká ohrozenie života a zdravia tak zamestnancov prevádzkovateľov sústav, ako aj civilného obyvateľstva. Zároveň vznikajú v rámci bilancovania sústavy rozdiely, ktoré vstupujú do nákladov na odchýlku. Rovnako je potrebné považovať za neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy aj prípady, keď dôjde k neoprávneným zásahom do určených meradiel, ktorými je množstvo elektriny dodávanej do sústavy merané. Obdobná právna úprava sa uplatňuje napríklad aj v Českej republike. Neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy sa zakazuje. Pri neoprávnenom dodávaní elektriny do sústavy je ten, kto elektrinu do sústavy neoprávnene dodával povinný uhradiť prevádzkovateľovi sústavy vzniknutú škodu. Zároveň sa pri neoprávnenom dodávaní elektriny do sústavy zavádza oprávnenie prevádzkovateľa sústavy odpojiť zariadenie na výrobu elektriny od sústavy bez nároku na náhradu škody, prípadne prerušiť distribúciu elektriny aj do odberného miesta, ktoré je pripojené do sústavy na rovnakom elektroenergetickom zariadení.
K bodu 59
V nadväznosti na zmenu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa rozširujú kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti určovania výkupcu elektriny.
K bodu 60
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva dozor Slovenská obchodná inšpekcia.
K bodu 61
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva kontrolu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
K bodom 62 až 67
Legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou ustanovení upravujúcich povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, nad ktorých dodržiavaním vykonáva dozor Slovenská obchodná inšpekcia alebo kontrolu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú oprávnené ukladať za porušenie príslušných povinnosti sankcie.
K bodu 68
Povinnosť vybraných účastníkov trhu s elektrinou zachovať dôvernosť ohľadom obchodných informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a iných obchodných informácií dôverného charakteru získaných pri svojej činnosti sa ustanovuje aj pre výkupcu elektriny.
K bodu 69
Dopĺňa sa kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví upraviť podrobnosti poskytovania údajov pre vymedzených účastníkov trhu.
K Čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 22. augusta 2018
Peter Pellegrini
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Žiga
minister hospodárstva Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach

1

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len 'energetický balíček'), ktorého legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. jú na 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.

3. energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy:

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zruš uje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorn ý trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprá cu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhranič né výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetické ho balíčka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regionálnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ('Agentúra' ), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.

Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010).

Návrhom zákona sa transponuje aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006).

Návrhom zákona sa zároveň implementuje Nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25.októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľ koobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011).

Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislatívno-technické úpravy.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z 3. energetického balíčka, ako aj z aplikačnej praxe. Uvedený postup bol prijatý z dôvodu prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy a odôvodnený doterajším počtom novelizácií platného zákona č . 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj významnými koncepčnými zmenami súvisiacimi s tzv. 3. energetickým balíčkom a návrhom nového zákona o energetike.

Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľ stva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná čas ť

K § 1

Predmetom úpravy zákona o regulácii v sieťový ch odvetviach je:

-regulácia v sieťových odvetviach,

-inštitucionálny rámec výkonu regulácie (postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví),

-povinností tých osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť (regulovaných subjektov),

-pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom,

-pravidlá upravujúce konanie vo veciach upravených zákonom.

Podrobné a osobitné podmienky vykonávania regulovaných č inností v sieťových odvetviach upravujú osobitné zákony (najmä zákon o energetike, zákon o tepelnej energetike, zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákon o vodách).

K § 2

V ustanovení sa vymedzuje obsah základných pojmov potrebných pre správnu aplikáciu zákona, a to najmä vzhľadom na potrebu jednoznačne vymedziť objekt a rozsah regulácie.

Ustanovenie upravuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie pod sieťovými odvetviami, a to elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodá rstvo.

Definícia tovaru je v navrhovanom zákone oproti doterajšej úprave rozšírená, keď pod tovarom sa rozumie nielen pitná voda a odpadová voda, ale aj povrchová voda, hydroenergetický potenciál a energetická voda. Táto úprava vyplynula z potreby zjednotenia rovnakej definície pre všetky komodity.

Definícia regulovaných činností v sieťových odvetviach je usporiadaná podľa jednotlivých odvetví, a to elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodárstvo, pričom pod výrobou plynu sa rozumie aj ťažba zemného plynu podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a pod výrobou pitnej vody sa rozumie odber, zachytávanie a ú prava surovej vody odoberanej z povrchových vodných zdrojov alebo podzemných vodných zdrojov na účely úpravy na pitnú vodu.

Ïalej sa vymedzujú pojmy s čiastočne upraveným a rozší reným obsahom ako doteraz. Pojem regulačné obdobie je spresnený doplnením o rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonávania. Účelom zavedenia pojmov sústava a sieť do návrhu zákona s odkazom na ich definí ciu v osobitnom zákone je dosiahnuť jednoznačné rozlíšenie, podľa ktorého v elektroenergetike ide o sústavu a v plynárenstve o sieť. Navrhované sú nové pojmy, a to ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, vychádzajúce z pojmov definovaných v zákone o cenách s ú pravou pre dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Ïalej sa definujú jednotlivé druhy cien, ako maximálna cena a pevná cena, pričom za pevnú cenu sa považuje aj tarifa, a štandardy kvality. Úrad taktiež považoval za potrebné zadefinovať a spresniť, čo sa rozumie pod dodávkou elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti. Malým podnikom je koncový odberateľ elektriny a plynu so stanovenou ročnou spotrebou elektriny a plynu.

Zadefinovaný je aj nový pojem zraniteľný odberateľ, a to v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Vzhľadom na to, ž e smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných odberateľov, navrhuje sa, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na v zákone uveden ých odberateľov. Takýmito odberateľmi elektriny a plynu sú okrem domácností aj malé podniky.

Dňa 28. decembra 2011 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. okt óbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou známe pod skratkou 'REMIT', ktoré definuje dôvernú informáciu pomocou štyroch krit érií, a to

1.informácia presného charakteru,

2.informácia, ktorá nebola zverejnená,

3.informácia, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s ve ľkoobchodným energetickým produktom,

4.informácia ktorá by v prí pade zverejnenia mala pravdepodobne výrazný vplyv na cenu tohto veľkoobchodného energetického produktu.

Úrad ďalej zaviedol pojem energetická chudoba v zmysle Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a stanoviska odbornej sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Rady EÚ nazvaného ' Energetická chudoba v kontexte liberalizácie a hospodárskej krízy', ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku C 044 , 11/02/2011 S. 0053 – 0056.

K § 3

Odsek 1

Vymedzuje účel regulácie v sieťových odvetviach, ktoré sa majú ich aplikáciou dosiahnuť, pričom vychádzajú z cieľov regulácie. Cieľom regulá cie je, aby odberatelia tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností mali možnosť získať ich za primerané ceny a v určenej kvalite.

Odsek 2

Definuje predmet regulácie, ktorým vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré v rámci jeho vymedzenia tvoria ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania a taktiež aj podmienky vykonávania regulovaný ch činností.

K § 4

Odseky 1 a 2

Upravuje sa zákonná charakteristika úradu ako orgánu štá tnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný, nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu v súlade s transpozíciou č l. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len 'Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES') a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (ďalej len 'Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES). Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou na urč enie jediného národného regulačného orgánu. Pokiaľ ide o nestrannosť a nezávislosť úradu, na prvom mieste je nevyhnutné stanoviť v zákone, že úrad je povinný vykonávať svoje činnosti nestranne a predovšetkým nezávisle. Pod nezávislosťou je potrebné rozumieť nielen nezávislosť na podnikateľskom sektore v odvetví elektroenergetiky a plynárenstva, ale rovnako nezávislosť od iných štátnych orgánov či politických strán. Èl. 35 ods. 4 smernice výslovne ustanovuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť nezávislosť regulačného orgánu a rovnako zabezpečiť , aby svoje právomoci vykonával nestranne a transparentne. Za týmto účelom sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby pri plnení regulačných úloh ustanovených smernicami a súvisiacimi prá vnymi predpismi regulačný orgán

a) bol právne odlišný od akéhokoľvek iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu a na ňom funkčne nezávislý,

b) zabezpečil, aby jeho zamestnanci a osoby zodpovedné za jeho riadenie

i) konali nezávisle na akomkoľvek trhovom záujme a

ii) pri plnení svojich regulačných úloh nevyhľadá vali ani neprijímali priame pokyny od vlády alebo iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu. Touto požiadavkou však nie je dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými vnútroštátnymi orgánmi alebo všeobecnými politickými pokynmi vydané príslušnou vládou a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností.

Odsek 3

Úrad má mať okrem obvyklého orgánu (predsedu) aj kolektívny orgán strategického riadenia, Regulačnú radu (ďalej len 'rada'), ktorá má významnú úlohu pri zabezpečení jeho nezávislosti.

Odseky 4 a 5

Výslovné uvedenie sídla úradu v zákone má význam v súvislosti s možnosťou zriadenia pracovísk úradu aj mimo hlavného mesta.

K § 5

Odseky 1 až 3

Ustanovenie tohto paragrafu rieši postavenie predsedu úradu, spôsob jeho vymenovania a odvolania. Zo samozrejme znejúcej formulácie, že na čele úradu je predseda vyplýva nielen označenie štatutárneho orgánu riadiaceho úrad, ale ide aj o východisko jeho ďalej uvedených právomocí. Návrh sa vracia k spojeniu funkcie predsedu úradu a predsedu rady, ktorého výhody prevažujú nad prílišným zaťažením jednej osoby. Sú nimi najmä jednota vedenia inštitúcie a presadzovanej regulačnej politiky, jasná osobná zodpovednosť a v neposlednom rade posilnenie nezávislosti úradu, ktorého predseda je od výkonnej moci 'oddelený' radou. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len 'vláda') navrhne osobu na vymenovanie za predsedu úradu prezidentovi Slovenskej republiky. Touto zmenou spôsobu kreovania funkcie predsedu úradu sa transponuje čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti regulačného orgánu od akéhokoľvek politické ho subjektu. Vymenovaný predseda úradu sa zo zákona stane predsedom rady a je štátnym zamestnancom.

Odsek 4

Transponuje sa čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne funkčného obdobia predsedu úradu a možnosti opätovného vymenovania po skončení výkonu funkcie predsedu úradu. Navrhuje sa vymenovanie na funkčné obdobie v rozmedzí stanovenom Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES Smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES s možnosťou opätovného zvolenia na jedno ďalšie funkčné obdobie.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie upravuje zastupovanie predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti podpredsedom úradu. Rozsah práv, povinností a zodpovednosť podpredsedu upraví organizačný poriadok, ktorý vydáva predseda ú radu.

Odsek 6

Ustanovenie upravuje predpoklady na výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu. Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť rovnakú odbornosť a bezúhonnosť osôb vymenovaných za predsedu úradu a podpredsedu úradu, ak ú musia spĺňať členovia rady.

Odsek 7

Ustanovenie písmena a) upravuje všeobecnú právomoc predsedu ú radu. Vyplýva z nej záväznosť jeho pokynov do vnútra inštitúcie aj možnosť rokovať v mene inštitúcie a zaväzovať ju navonok. Z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2009/713/ES, ktorým sa zriaď uje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len 'agentúra') vyplýva pre predsedu úradu zastupovanie úradu v agentúre a pre prípad svojej neprítomnosti vymenúva inú osobu na zastupovanie. Úrad veľkú časť svojej pôsobnosti vykonáva vydávaním normatívnych právnych aktov. Na vydané normatívne právne akty nadväzujú individuálne právne akty, rozhodnutia v sprá vnom konaní, určené pre regulované subjekty ako účastníkov konania. Predseda úradu rozhoduje ako odvolací orgán v konaniach o uložení pokuty, ktoré predstavujú výsledok kontroly.

Vymenovanie a odvolanie podpredsedu úradu jeho predsedom zdôrazňuje zodpovednosť úradu za chod inštitúcie. Právomoc predsedu úradu podľa písmena e) sa odlišuje od postupu pri vydávaní ostatných rozhodnutí úradu, a preto tu predseda rozhoduje o opravnom prostriedku. Do právomoci predsedu úradu patrí aj vydá vanie organizačného poriadku úradu ako aj rozhodovanie o námietkach zaujatosti zamestnancov úradu pri výkone pôsobnosti úradu.

Odseky 8 až 11

V ustanovení odseku 8 by sa malo vylúčiť prí padné politické ovplyvňovanie výkonu funkcie predsedu úradu, čo je ďalší krok k upevneniu nezávislosti úradu a jeho predsedu. Výkon funkcie predsedu ú radu končí podľa odseku 9 z taxatívne vymenovaných dôvodov, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdan ím sa funkcie predsedu, odvolaním a smrťou alebo vyhlásením za màtveho. Ustanovenie odseku 10 upravuje formu oznámenia, komu sa doručuje a kedy zaniká funkcia predsedu úradu z dô vodu vzdania sa funkcie zo strany predsedu úradu. Ustanovenie odseku 11 obsahuje ďalší taxatívny výpoč et, a to dôvodov, na základe ktorých prezident predsedu úradu odvolá. V prípade odvolania predsedu úradu z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce mesiace, platí výnimka, kedy sa táto lehota nepoužije, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti predsedu úradu pre chorobu alebo úraz.

Odsek 12

Ustanovenie rieši ďalšie dôvody na odvolanie z funkcie predsedu úradu zo strany prezidenta, a to ak blízka osoba predsedu úradu má majetkovú účasť na podnikaní regulovaných subjektov, podniká v regulovan ých činnostiach alebo je členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov regulovaných subjektov.

Odsek 13

Súčasne so skončením funkcie predsedu úradu skončí výkon funkcie predsedu rady.

K § 6

Odseky 1 a 2

Rada je koncipovaná ako orgán, ktorý zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach, prispievajúci k nezávislosti úradu, zložený z uznávaných odborných osobností. Návrh zachováva doterajší počet členov rady, pričom predsedom rady sa priamo zo zákona, teda bez ďalšieho vymenovania, stá va prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný predseda úradu. Predseda rady má obvyklé organizačné a riadiace právomoci predsedu menej početného kolektívneho orgánu. Podpredseda rady, volený samotnou radou, vykoná va počas prítomnosti predsedu rady len tie právomoci a úlohy predsedu rady, ktorými ho tento poveril. Počas neprítomnosti predsedu rady preberá zo zákona všetky jeho právomoci, ale nestáva sa predsedom úradu.

Odsek 3

Rada prijíma regulačnú politiku ako stratégiu vymedzujúcu ciele, zámery, rozsah a spôsob vykoná vania cenovej regulácie, od ktorej sa odvíjajú prevažne všetky rozhodnutia úradu. Rada má silné postavenie pri vytváraní normatívneho rámca regulácie. Zároveň schvaľuje správu o činnosti úradu, zriadenie pracovísk mimo sídla ú radu, ročnú účtovnú závierku úradu a v neposlednom rade plní úlohu odvolacieho orgánu. Ïalej schvaľuje návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci s regulačnými orgánmi členských štátov. Rada plní voči svojim bývalým členom aj ur čitú akoby disciplinárnu funkciu, keď rozhoduje o zániku ich nároku na polovicu odmeny člena rady, ktorí majú rok po odchode z funkcie, v dôsledku nedodržiavania obmedzení, ktoré im zákon ukladá po tú ist ú dobu. Rada sa taktiež vyjadruje k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom.

Odsek 4

Je na zvážení predsedu rady kedy zvolá jej zasadnutie, musí tak však urobiť minimálne dvakrát mesačne. Doterajšia prax preverila takúto frekvenciu zasadnutí rady.

Neverejné zasadnutie rady vyplýva najmä z dvoch dôvodov:

1.chráni členov rady pred tlakom subjektov majúcich neraz silný ekonomický záujem na jej rozhodnutiach,

2.členovia rady sa zaoberajú na svojich rokovaniach problematikou, ktorá neraz tvorí predmet najmä obchodného tajomstva.

Na rokovaní rady okrem jej členov je spravidla prítomný zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu a k jednotlivým bodom jej rokovania sa prizývajú niektorí ďalší zamestnanci úradu. Prítomnosť osôb, ktoré nie sú ani členmi rady ani zamestnancami úradu je zriedkavou výnimkou. O prítomnosti ďalší ch osôb okrem členov rady na jej zasadnutí rozhoduje predseda rady. Predseda sa nezúčastňuje na rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiam, v ktorom rozhodoval v prvom stupni, a to z dôvodu vylúčenia možnej zaujatosti pri rozhodovaní.

Odsek 5

Pre uznášaniaschopnosť rady je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny jej členov, teda štyroch členov rady. Požiadavka nadpolovičnej väčšiny všetkých a nie iba prítomných členov rady zabraňuje tomu, aby výsledok hlasovania závisel od toho, ktorí členovia rady sú alebo nie sú prítomní. Pri hlasovaní, na rozdiel od ostatného rokovania rady, môže byť okrem jej členov prítomný iba zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu. Zachovanie tajnosti hlasovania jednotlivých č lenov rady je potrebné pre ochranu ich nezávislosti pri výkone funkcie.

Odsek 6

Tajnosť hlasovania aj zápisnice o hlasovaní je inšpirovaná obdobnou praxou súdov, kde ide o štandardnú záruku ich nezávislosti. Princíp nezávislosti sa zabezpečuje aj tým, že odlišné stanovisko člena rady alebo predsedu rady sa na jeho pripája k zápisnici o hlasovaní rady. Toto odlišné stanovisko je, rovnako ako zápisnica o hlasovaní rady, neverejné.

K § 7

Odsek 1

Zákonná charakteristika členstva v rade ako verejnej funkcie určuje chápanie postavenia člena rady, jeho povinností, obmedzení a najmä z nej vyplýva povinnosť chrániť a presadzovať verejný záujem. Objas ňuje časť jeho právneho postavenia, nakoľko pojem verejná funkcia používa právny poriadok na mnohých miestach. Napríklad podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný uvoľniť zamestnanca na výkon verejnej funkcie, ale zamestnanec v takom prípade nemá voči zamestnávateľovi nárok na náhradu mzdy. Vymenovanie a odvolávanie členov rady prezidentom Slovenskej republiky sprostredkuje a oslabuje vplyvy politických strán a ekonomických záujmových skupín na personálne zloženie rady.

Odseky 2 až 11

Upravuje sa spôsob vymenovania členov rady a ich funkčné obdobie. Všetkých členov regulačnej rady vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, návrhy na kandidátov na členstvo a funkciu v rade zabezpeč uje Národná rada Slovenskej republiky a vláda, troch členov rady navrhuje Národná rada Slovenskej republiky a dvoch vláda, pričom na každého člena je potrebné navrhnúť najmenej dvoch kandidátov. Rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dva roky. Umožňuje postupnú obmenu rady, ktorá zaručuje 'orgánovú pamäť' potrebnú pre obsahovú kontinuitu regulácie v sieťových odvetviach. Tento spôsob kreácie org ánov úradu vytvára priestor na vyvážené obsadenie členstva a funkcií v rade jednak nezávislými odborníkmi a je dôležitým predpokladom nezávislosti úradu od jednotlivých zložiek štá tnej moci, najmä výkonnej. Èlen rady nesmie byť zamestnancom úradu, na člena rady sa vzťahuje nezlučiteľnosť výkonu jeho funkcie s podnikateľskými aktivitami v sieťových odvetviach, s inými funkciami v orgánoch regulovaných subjektov ako aj s politickými funkciami. Ná vrh stanovuje rozsiahle a náročné predpoklady pre získanie a zastávanie funkcie člena rady. Ich cieľom je zabezpečiť osobnostné a odborné kvality ako aj nezávislosť členov rady. Rada je orgánom úradu s celoštátnou pôsobnosťou. Preto je samozrejmé, že jej členmi môžu byť iba občania Slovenskej republiky. Na rozdiel od doterajšej úpravy návrh mierne znižuje požadovanú prax u osôb, ktoré zí skali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania (PhD.). Pomerne široký okruh odborov, v ktorých mohol člen rady získať vysokoškolské vzdelanie je zvolený tak, aby súviseli aspoň s časťou oblasti pô sobenia rady, pričom neexistuje študijný odbor, ktorý by komplexne pripravil na prácu v rade. To isté platí aj pre vymedzenie oblastí, kde musel člen rady získať predpísanú prax. Požiadavka pôsobenia v ria diacej funkcii vyplýva z potreby širšieho odborného rozhľadu a schopnosti prijímať závažné rozhodnutia. Plná, teda neobmedzená spôsobilosť na právne úkony je samozrejmým predpokladom pô sobenia vo funkcii spojenej s prijímaním náročných a zodpovedných rozhodnutí. Bezúhonnosť návrh vymedzuje negatívne ako požiadavku, aby člen rady nebol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyseln ý trestný čin. Aj túto požiadavku musí člen rady spĺňať počas celého pôsobenia vo funkcii. Návrh vymenúva široký okruh obmedzení zamestnania a hospodárskych aktivít člena rady. Ich cieľ om je zabrániť stretu medzi verejným záujmom a súkromným ekonomickým záujmom člena rady. Povinnosť zachovávať tieto obmedzenia ešte rok po skončení funkcie člena rady má obmedziť výhody regulovan ého subjektu zo strategických informácii bývalého člena rady, ktorého by zamestnal, aj nepriame ovplyvňovanie členov rady ponukami dobrého zamestnania v regulovaných subjektoch po odchode z funkcie. Èlen rady nesmie v úrade zastávať inú funkciu. Výnimkou je predseda rady. Minimálnym predpokladom nezá vislosti rady je, aby jej členovia nezastávali zároveň funkcie ani neboli zamestnaní v iných štruktúrach verejnej moci. Èasť obmedzení členov rady návrh rozširuje aj na ich blízke osoby. Týmto osobá m nie je možné zakázať žiadnu činnosť z toho dôvodu, že niekto sa stal členom rady. Preto je návrh formulovaný tak, že členom rady nemôže byť ten koho blízka osoba vykonáva vedúcu funkciu v úrade ako aj niektorú inú z vymenovaných činností, čiže ide o podmienku členstva v rade. Takéto obmedzenie prístupu k verejnej funkcii člena rady odôvodňuje silný verejný záujem na reálnej nezá vislosti členov rady, na preventívnom vylúčení situácií znamenajúcich pre nich konflikt záujmov.

Odsek 12

Èlenstvo v rade nie je koncipované ako zamestnanie, ale je spojením časovej náročnosti s rozsiahlymi obmedzeniami iných zárobkových činností a ponecháva len málo príležitostí pre iné zamestnanie alebo podnikanie. Odbornosť požadovaná od člena rady sa dá získať najmä v sieťových odvetviach, kde však člen rady nesmie podnikať ani byť zamestnaný. Preto je potrebné a spravodlivé poskytnúť mu odmenu porovnateľnú s príjmom v riadiacej funkcii v sieťových odvetviach. Základom stanovenia odmeny člena rady je priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve, čo zaručuje, že bude s jednoročným oneskorením sledovať vývoj miezd (nárast i pokles) väčšiny pracujúceho obyvateľstva. Potrebné údaje o vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve poskytuje každoročne štatistick ý úrad pre potreby výpočtu príjmov ostatných ústavných činiteľov.

Odsek 13

Ustanovenie upravuje účasť člena rady na rokovaniach o stratégii riadenia regulácie, a to podľa pokynov predsedu úradu.

Odsek 14 a 15

Èlen rady síce nie je zamestnancom úradu, ale rada neraz vysiela svojich členov na nevyhnutné pracovné (služobné) cesty. Preto je potrebné stanoviť, že má nárok na náhradu vý davkov cesty, ako keby bol zamestnancom úradu. Èlenovi regulačnej rady za zasadnutia regulačnej rady a za rokovania so štátnymi orgánmi alebo regulovanými subjektmi, ktoré mu neumožnili návrat do trvalého bydliska v ten istý deň, patrí náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie.

Odsek 16

Úrad zabezpečí iba účasť člena rady na zdravotnom poistení. Ak člen rady nie je inde v zamestnaneckom pomere, musí sám zabezpečiť svoju účasť na sociálnom poistení, ktoré je oveľ a viac ako zdravotné poistenie spojené so zamestnaneckým alebo obdobným pomerom. Takáto úprava sa doposiaľ osvedčila.

Odsek 17

Zákon upravuje taxatívne spôsoby, akými funkcia člena rady končí a dôvody odvolania člena rady. Vymenovanie spôsobov zániku funkcie člena rady je dôležité kvôli právnej istote, ale ide aj o dô vody, ktoré sú samozrejmé (smrť alebo vyhlásenie za màtveho), alebo vyplývajú aj z iných ustanovení návrhu (napr. uplynutie funkčného obdobia).

Odsek 18

Ustanovenie upravuje zánik funkcie člena rady v prípade vzdania sa funkcie člena rady, to však neplatí pre predsedu rady.

Odsek 19

Z právomoci prezidenta Slovenskej republiky vymenovať členov rady nevyplýva automaticky aj jeho právomoc ich odvolať. Napriek nezávislosti členov rady je potrebné, aby ich bolo možné v zákonom presne vymedzených prípadoch z funkcie odvolať. To neplatí pre predsedu rady. Návrh počíta s dvoma skupinami dôvodov odvolania člena rady. Prvou je nedodržiavanie obmedzen í a nespĺňanie podmienok uložených mu týmto zákonom. Druhou je porušenie práva, teda i podzákonných predpisov, pri výkone funkcie člena rady. Pri oboch skupinách by muselo ísť nielen o formálne poru šenie. V prípade odvolania člena rady z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce mesiace, platí výnimka, kedy sa táto lehota nepoužije, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti člena rady pre chorobu alebo úraz. Návrh výslovne priznáva právomoc odvolať člena rady prezidentovi Slovenskej republiky, teda ústavnému činiteľovi stojacemu mimo každodenných straní ckych sporov. Prezident Slovenskej republiky má túto právomoc vykonávať bez návrhu a bez kontrasignácie iným ústavným činiteľom.

Odsek 20

Ak má člen rady podľa odseku 6 vo verejnom zá ujme zakázané rok po skončení funkcie využívať svoju odbornosť pôsobením v sieťových odvetviach, tak je spravodlivé mu toto obmedzenie kompenzovať aspoň polovicou odmeny člena rady. Taký to postup je obvyklý pri odchode z funkcií, kde sa vyžaduje nezávislosť, alebo kde sa pracuje s citlivými informáciami. Sankciou za nedodržanie obmedzení uložených bývalému členovi rady je práve odň atie kompenzácie za ich dodržiavanie. O jej uložení rozhoduje rada, ktorá takto vykonáva voči svojim bývalým členom akoby disciplinárnu právomoc. Zárove ň sa ustanovujú výnimky, kedy člen rady nemá nárok na odmenu po skončení svojej funkcie alebo bol odvolaný z dôvodov podľa odseku 19.

K § 8

Odseky 1 až 8

Základný rámec regulácie v sieťových odvetviach vymedzuje regulačná politika ako stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určené ho regulačného obdobia schválená v zá kone stanovenom termíne radou. Dokument má tri základné úrovne. Prvá úroveň je zameraná na stanovenie dĺžky nadchádzajúceho regulačn ého obdobia. Druhá úroveň definuje zhodnotenie potreby ďalšej regulácie v sieťových odvetviach na nadchádzajúce regulačné obdobie vrátane odôvodnenia navrhovaného rozsahu cenovej regulácie a spôsobu vykonávania cenovej regulácie a tretia rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonávania v nadchádzajú com regulačnom období. Novo sa zavádza záväznosť regulačnej politiky pre všetkých účastníkov trhu priamo do zákona, ako aj možnosť za úč elom dosiahnutia účelu regulácie vstupovania do regulačnej politiky pred skončením regulačného obdobia. Podľa doterajšej úpravy rada vypracúvala ná vrh regulačnej politiky, ktorý Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') po posúdení súladu so zámermi energetickej politiky a zámermi vodohospodárskej politiky odsúhlasovalo. Ustanovuje sa, že rada bude predkladať naďalej ministerstvu návrh regulačnej politiky na posúdenie súladu so zámermi energetickej politiky a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky so zámermi vodohospodárskej politiky v ustanovenom termíne, avšak ak ministerstvá vyjadrenia nezašlú v určenej lehote, rada nie je vyjadrením ministerstiev viazaná. Uvedený postup pri vydávaní regulačnej politiky radou je ďalším krokom k upevneniu nezávislosti úradu od vlády a iných štátnych orgánov. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 35 Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne nezávislosti úradu od pokynov vlády či ďalších štátnych orgánov. Rada uznesením môže prijať zmenu alebo doplnenie regulačnej politiky formou dodatku, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu regulácie. Pred samotným prijatím rada dodatok postú pi na vyjadrenie ministerstvám obdobne ako regulačnú politiku. Dodatok k regulačnej politike úrad zverejní na svojom webovom sídle, a to do 15 dní odo dňa prijatia.

K § 9

Odsek 1

Podrobne upravujú pôsobnosť a kompetencie úradu v oblasti sieťových odvetví. Úrad pripravuje sekundárne všeobecne záväzné právne predpisy, a to vyhlášky uverejňované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v plnom znení. Ustanovenie § 9 urč uje základný rámec celého navrhovaného zákona, ktorým je cenová, vecná, mimoriadna regulácia a regulácia kvality a taxatívne sa vymedzuje v príslušných paragrafoch jej obsah a rozsah. Do pôsobnosti úradu patrí vykonávanie kontroly dodržiavania prá vnych predpisov, vykonávanie dohľadu, a to nad

1. obchodnou verejnou súťažou regulovaného subjektu, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve,

2. aukciami pre predaj elektriny,

3. nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej siete.

Úrad má právomoc v postavení správneho orgánu voči regulovaným subjektom vydávať rozhodnutia. Do pôsobnosti úradu patrí aj rozhodovanie o uložení pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z osobitných predpisov, ako aj ukladanie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri kontrole. Aj pri rozhodovacej právomoci úradu smernice kladú veľký dôraz na dodržiavanie nezávislosti úradu od akéhokoľvek politick ého subjektu.

Oproti doterajšej pôsobnosti vyplynuli úradu zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES aj nové pr ávomoci, v rámci ktorých úrad posudzuje nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete. Úrad v rámci tejto pôsobnosti vydáva rozhodnutie o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľ a prepravnej siete, schvaľuje desaťročné plány rozvoja sústavy a siete, schvaľuje program sú ladu, vyslovuje súhlas s voľbou, vymenovaním a pracovnými podmienkami osôb zodpovedných za riadenie a osoby zodpovednej za program súladu a posudzuje dodržanie ďalších podmienok stanovených zákonom o regulá cii a zákonom o energetike.

Navrhované ustanovenie rozširuje pôsobnosť a posilňuje postavenie úradu, a kladie dôraz na spoluprácu úradu s inými regulačnými orgánmi členský ch štátov Európskej únie a s agentúrou, najmä pri cezhraničných záležitostiach.

Úrad vypracuje každoročne správu o činnosti úradu. Na rozdiel od doterajšej úpravy, kedy úrad správu o činnosti iba uverejň oval na svojej internetovej stránke a vo Vestníku úradu podľa tohto zákona, úrad bude správu o č innosti vydávať aj publikačnej podobe. Správa o činnosti úradu tak, ako to vyplýva zo samotného ná zvu, bude obsahovať všetko, čo v hodnotenom roku úrad vykonával, ako aj výsledky sledovania, ktoré pre úrad vyplývajú zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a vyhodnotenie údajov získaných od prevádzkovateľa prenosovej sústavy z centrálnej evidencie údajov o prevádzke a meraniach v elektrizačnej sústave Slovenskej republiky.

Správa o činnosti úradu v časti týkajúcej sa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES obsahuje najmä informácie o

a)stave trhu s elektrinou a plynom a

1. cenách a podmienkach pripojenia a prístupu do prenosovej sú stavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribučnej siete,

2. cenách za dodávku elektriny a dodávku plynu,

b)regulácii a správaní sa účastníkov trhu s elektrinou a plynom, najmä informácie o

1. riadení a prideľovaní prepojovacej kapacity a mechanizmu riadenia preťa ženia,

2. povinnostiach prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľ a prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete,

3. vyrovnávaní nerovnováhy sústavy,

4. efektívnom oddelení prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ a distribučnej siete,

5. stave hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou a plynom,

6. veľkoobchode a maloobchode s elektrinou a plynom,

7. opatreniach prijatých na predchádzanie zneužívania dominantné ho postavenia na trhu,

8. výrobe, uskladňovaní a akumulácií plynu, ako aj ohľadom prístupu k zásobníkom plynu,

c)bezpečnosti dodávok, najmä o

1. vývoji spotreby elektriny a plynu,

2. výrobe elektriny a plynu,

3. podporných službách,

4. perspektívach zabezpečenia dodá vok elektriny a plynu na obdobie 5 až 15 rokov,

5. rozvojových zámerov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete,

6. opatreniach prijatých na zabezpečenie špičkovej spotreby a riešenie výpadku v dodávke,

7. predchádzaní vzniku a riešenia preťaženia prenosovej sústavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribu čnej siete,

8. riešení stavu núdze,

d)všeobecnom hospodárskom záujme, najmä o

1. poskytovaní univerzálnej služby,

2. výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia.

Povinnosť zverejniť prípadné ďalšie informácie ustanovuje Európska komisia úradu v priebehu roka na základe aktuálne prejednávaných otázok v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva.

Úrad taktiež organizuje výberové konanie podľa zá kona o energetike na dodávateľa technológie, ktorá zabezpečí zvýšenie energetickej efektívnosti sú stavy alebo zníženie spotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových elektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú ekonomické stimuly.

Odsek 2

Úrad v rámci obmedzenia vplyvu vertikálne integrovaných podnikov na osoby, ktoré podnikajú v elektroenergetike alebo plynárenstve, ak sú jeho súčasťou, rozšíril svoju pôsobnosť aj na účasť úradu na obchodnej verejnej súťaži a na všetkých s ňou súvisiacich úkonoch. Navrhovaným ustanovením sa má zamedziť netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Táto p ôsobnosť sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaných podnikov.

Odsek 3

Návrh ustanovenia ukladá úradu vypracovať príslušné metodické usmernenia s uvedením presných termínov. V zmysle novo navrhovanej úpravy ďalej úrad v rozsahu potrebnom na podporu optimalizácie využívania elektriny a plynu, jednotné uplatňovanie opatrení na ochranu zraniteľných odberateľov vydáva metodické usmernenia pre regulované subjekty. Stanovenie povinnosti úradu vypracúvať a aktualizovať metodické usmernenia ohľadom optimalizácie využívania elektriny a plynu vychádza z požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, podľa ktorej členské štáty alebo regulačné orgány, ak tak členský štát určí, musia dôrazne odporučiť, aby elektroenergetické a plynárenské podniky optimalizovali využívanie elektriny a plynu, napríklad poskytovaním služieb energetického hospodárenia, vyvíjaním pokrokových cenových vzorcov alebo podľa potreby zavádzaním inteligentných meracích systé mov či inteligentných sústav a sietí. Úrad zabezpečuje taktiež pravidelné vyhodnocovanie potreby opatren í na integráciu výrobných zdrojov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie do sústavy.

V zmysle európskych smerníc je regulačný úrad najlepším miestom pre analýzu údajov o sťaž nostiach a pre identifikáciu akýchkoľvek nedostatkov vo fungovaní trhu vo vzťahu k nim. Takáto analýza prispeje k sledovaniu úrovne a účinnosti otvorenia trhu a hospodárskej súťaže na maloobchodnej ú rovni, a preto sú regulované subjekty povinné viesť evidenciu sťažností a údaje z nej zasielať úradu.

Odsek 4 a 5

Úrad môže rozhodnúť, v prípade opakovaného porušenia povinností prevádzkovateľom prepravnej siete, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, o zverení prepravnej siete nezávislé mu prevádzkovateľovi prepravnej siete. Uvedené vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Definuje sa čo sa bude považovať za závažné porušenie povinností ako aj ďalšie podmienky.

Odsek 6

Úrad tiež rozhoduje o uložení povinnosti zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevádzkovateľovi siete. Zároveň navrhovaný odsek 6 upravuje pôsobnosť úradu pri stanovovaní podmienok výberového konania, pri personálnych zmenách osoby povinnej a pri uzavretí a zmene príslušnej zmluvy. Úrad monitoruje zmluvné vzť ahy a rozhoduje na návrh nezávislého prevádzkovateľa siete alebo vlastníka prepravnej siete o uložení povinnosti nezávislému prevádzkovateľovi siete alebo vlastníkovi prepravnej siete v sporoch týkajú cich sa povinností nezávislého prevádzkovateľa siete a vlastníka prepravnej siete. Má tu ďalšie dôležité úlohy nakoľko úrad schvaľuje desaťro čné plány rozvoja siete a zmluvy o financovaní investícií do prepravnej siete treťou osobou. Taktiež úrad dohliada, aby investície boli vynakladané hospodárne a efektívne a úzko spolupracuje s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

K § 10

Ustanovenie upravuje ďalšiu pôsobnosť úradu.

Na ochranu odberateľa elektriny a odberateľa plynu a zabezpečenie plynulosti dodávky elektriny alebo dodávky plynu úrad určuje kritériá pre výber dodávate ľa poslednej inštancie, ak doterajší dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu nemôže uskutočňovať dodávku elektriny alebo dodá vku plynu svojmu odberateľovi.

Úrad ďalej za účelom sledovania riadneho vykonávania regulovaných činností regulovanými subjektmi vyhodnocuje údaje vyplývajúce z oddelenej evidencie vedenej regulovaným subjektom a zo štandardov kvality.

Navrhované ustanovenia ukladajú úradu povinnosť pri vý kone regulácie prihliadať na odporúčania Európskej komisie. Úrad v zmysle článku 37 ods. 1 písm. e) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (ďalej len 'článok 37') a článku 41 ods. 1 písm. e) čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (ďalej len 'článok 41') má povinnosť každoroč ne predkladať správu o svojej činnosti a plnení svojich povinností príslušným orgánom členského štátu, agentúre a Európskej komisii. V tejto správe sú uvádzané dosiahnuté výsledky a prijaté opatrenia pre každú úlohu uvedenú v článku 37 a článku 41.

Úrad ďalej v rámci svojej pôsobnosti má povinnosť sledovať (monitorovať) fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Táto pôsobnosť vyplýva úradu z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, pod ľa ktorých má regulačný orgán monitorovať v

a)elektroenergetike

1. vnútorný trh s elektrinou a jeho vývoj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je výrobná kapacita, rozdielne zdroje výroby elektriny, prenosová a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaženia sústavy, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a účinnosti,

2. výber poplatkov za preťaženie a platieb v rámci kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 714/2009, udeľovanie prístupu tretí m stranám a jeho riadenie a poskytovanie odôvodneného vysvetlenia v prípade zamietnutia tohto prístupu,

3. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

4. vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prenosových sústav, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastn íkov trhu podľa nariadenia (ES) č. 714/2009,

5.investície do výrobných kapacít vzhľadom na bezpečnosť dodávky,

6. technickú spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav zo Spoločenstva a z tretích krajín,

7.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 42,

8. komunikáciu medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

9. obchodné a finančné vzťahy vrátane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prenosovej sústavy,

10. riadenie v prípade preťaženia ná rodných elektrizačných sústav vrátane spojovacích vedení a uplatňovanie pravidiel riadenia preťaženia,

b) plynárenstve

1.vnútorný trh so zemným plynom a jeho vý voj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je ponuka a dopyt, prepravná a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaž enia, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a efektívnosti,

2. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

3.investičné plány prevádzkovateľov prepravných sietí,

3.dodržiavanie a skúmať doterajšiu účinnosť pravidiel bezpečnosti a spoľahlivosti siete, ako aj stanovovať alebo schvaľovať normy a požiadavky na kvalitu služby a dodávok alebo k tomu prispievať spolu s ostatnými príslušnými orgánmi,

4.úroveň transparentnosti vrátane veľkoobchodných cien a zabezpečovať, aby plynárenské podniky dodržiavali povinnosti týkajúce sa transparentnosti,

5.úroveň a efektívnosť otvorenosti trhu a hospodárskej súťaže na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni vrátane výmen zemného plynu, cien pre odberateľov plynu v domácnosti vrátane systému zá lohových platieb, miery zmeny dodávateľa, miery odpájania, poplatkov za vykonávanie služieb údržby a sťažností odberateľov plynu v domácnosti, ako aj narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže,

6.výskyt reštriktívnych zmluvných praktík vrátane doložiek o výlučnosti, ktoré môžu brániť veľkým odberateľom mimo domácnost í uzatvoriť zmluvu s viacerými dodávateľmi súčasne alebo obmedziť ich možnosť zvoliť si takýto postup,

7.čas, za ktorý prevádzkovatelia prepravnej a distribučnej siete zabezpečili pripojenie a opravu,

8.a skúmať podmienky prístupu do zásobníkov, k akumulácii plynu a iným podporným službám v zmysle článku 33. V prípade, že je rež im prístupu do zásobníkov vymedzený podľa článku 33 ods. 3, táto úloha nezahàňa preskúmanie taríf,

9.vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastní kov trhu podľa nariadenia (ES) č. 715/2009,

10.správne uplatňovanie kritérií, na základe ktorých sa stanovuje, či zásobník patrí do rozsahu pôsobnosti článku 33 ods. 3 alebo 4,

11.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 46,

12.komunikáciu medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prepravnej siete,

13. obchodné a finančné vzťahy vrá tane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prepravnej siete,

14. riadenie preťaženia národných prepravných sietí pre zemný plyn vrátane prepojení, ako aj vykonávanie pravidiel riadenia preťaženia.

Novým spôsobom sa upravuje povinnosť úradu zverejňovať niektoré skutočnosti. Ide o záruku transparentnosti činnosti úradu a zabezpečenie informovanosti účastníkov trhu. Úrad zverejní najmä regulačnú politiku, právoplatné rozhodnutia vo veci samej, informácie o právach účastníkov trhu, platných právnych predpisov upravujúcich problematiku sieťových odvetví, informácie o dostupných prostriedkoch riešenia sporov a podobne.

Zároveň sa ustanovuje, že úrad vedie register účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom na účely sledovania veľkoobchodného trhu s elektrinou a plynom, čím sa implementuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou.

V súvislosti s požiadavkami Smernice 2009/73/ES týkajúcimi sa uplatňovania regulovan ého alebo dohodnutého prístupu do zásobníka sa stanovujú podmienky, podľa ktorých sa posudzuje režim pr ístupu do zásobníkov na vymedzenom území.

K § 11

Odseky 1 až 4

Ustanovenie paragrafu taxatívne vymenováva, čo podlieha cenovej regulácii. Systémovo je upravený do štyroch odsekov za účelom upraviť štruktúru znenia podľa jednotlivých komodít, to znamená, č o podlieha cenovej regulácii v elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve.

K § 12

Odseky 1 až 4

Ustanovenie spresňuje spôsob vykonávania cenovej regulácie oproti zneniu v doterajšom zákone, a to priamym ur čením pevnej ceny alebo priamym určením maximálnej ceny, určením spôsobu výpočtu pevnej ceny alebo určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny, pričom maximálna cena a pevná cena môže byť určené aj porovnaním ekonomicky oprávnených nákladov a jednotlivých zložiek tvoriacich štruktúru ceny za regulovanú činnos ť v Slovenskej republike s nákladmi a zložkami tvoriacimi štruktúru ceny rovnakej regulovanej činnosti v ostatných členských štátoch Európskej únie. Ustanovenie obsahuje aj spôsob vykonávania cenovej regulácie určením rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať a výšky primeraného zisku a určením ceny s využitím trhových opatrení patria napríklad aukcie.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie umožňuje kombinovať jednotlivé spôsoby vykoná vania cenovej regulácie.

Odsek 6

Navrhovaným ustanovením sa definuje vo všeobecnej rovine rozsah taríf, pri ktorých sa určujú individuálne sadzby pre odberateľov s vymedzeným typom odberu. Z hľadiska dnešnej úpravy v sekundárnej legislatí ve úradu ide o tarifu za poskytovanie systémových služieb a tarifu za prevádzkovanie systému.

Odsek 7

Ustanovenie upravuje tarify, ktoré súvisia so systémov ými službami a úhradou osobitných nákladov. Súčasťou navrhovaného ustanovenia je obsahové vymedzenie tarify.

Odsek 8

Ustanovenie upravuje spôsob vykonávania cenovej regulácie regulovaných činnost í v oblasti poskytovania vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodných tokov, ktoré poskytuje Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik a ktorý je v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže podnikom s dominantným postavením. V súlade s § 8 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže tento štátny podnik nesmie uplatňovať rozdielne podmienky pri zhodnom alebo porovnateľ nou plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môže byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.

K § 13

Odseky 1 až 4

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje, že pod vecnou reguláciou sa rozumie jednak rozhodovacia právomoc úradu a jednak vydávanie potvrdení úradom podľa osobitného predpisu.

Rozhodnutia vydané úradom o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu, prevádzkovateľa siete alebo zásobníka, dispečerského poriadku prevádzkovateľ a prenosovej sústavy, pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií a dodávateľa poslednej inštancie sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

K § 14

Návrh podrobne upravuje konanie o cenovej regulácii, ktoré je považované za najzložitejšie a najdôležitejšie v rámci rozhodovacej činnosti úradu.

Odsek 1

V odseku 1 sa ustanovuje spôsob spracovania návrhu. Cenové konanie obvykle začína podaním návrhu. V z áujme právnej istoty by malo cenové konanie začať až jeho doručením úradu. Zároveň sa uvádza kto je oprávnený a povinný ho podať. Cenové konanie môže začať aj z podnetu ú radu. Ak by tomu tak nebolo, mohol by regulovaný subjekt zabrániť pre neho neželanej regulácii.

Odsek 2

Upravuje sa situácia a vymedzujú sa činnosti, kedy sa konanie o cenovej regulácii začína len na podnet úradu.

Odsek 3

Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulovaný subjekt a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt. Dôvodom je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávan í rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Ustanovenie odseku 3 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku. Toto ustanovenie vymedzuje účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle navrhovaného ustanovenia je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na zač atie konania alebo ten subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto užšieho vymedzenia účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je zabrániť, aby v konkré tnom konaní na úrade bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by ú rad v zákone nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom konania podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastní ci mohli vystupovať " pasívne", vzhľadom na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na druhej strane úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastní kov konania vyplývajúce z príslušných ustanovení správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo určená cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov Slovenskej republiky ako odberateľov tovarov.

Odsek 4

Navrhované ustanovenie upravuje obsahové náležitosti návrhu ceny, ktorý predkladá regulovaný subjekt v cenovom konaní.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie ustanovuje, že návrh ceny na prvý rok regulačného obdobia je regulovaný subjekt povinný predložiť úradu v stanovených termí noch.

Odsek 6

Výnimka z povinnosti predkladať návrh ceny v stanovených termínoch sa vzťahuje na niektoré regulované subjekty uvedené v § 11 ods. 1 písm. a), zároveň si tieto subjekty nemôžu uplatňovať právo na doplatok podľa osobitného predpisu.

Odsek 7

Navrhované ustanovenie upravuje, že regulovaný subjekt je povinný prvýkrát predložiť úradu návrh ceny na zvyšok regulačného obdobia na schvá lenie do 15 dní od doručenia povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii.

Odsek 8

Navrhované ustanovenie sa dotýka prípadov, keď regulovaným subjektom je obec, ktorá vlastní verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu III. kategórie. Zá roveň je držiteľom potvrdenia o registrácii. Takáto obec je povinná úradu písomne oznámiť cenu, a to najmenej 30 dní pred každou zmenou ceny počas regulačného obdobia. Na základe uvedeného oznámenia vydá úrad regulovanému subjektu potvrdenie o cene.

Pri regulácii cien vody nie je potrebné ani hospodárne, aby návrh ceny predkladali aj menšie obce a aby úrad následne uskutočňoval množstvo cenových konaní . Ide o malé obce do 2500 obyvateľov, ktoré podľa doterajšej praxe úradu vykonávajú regulovanú činnosť tak, že nevzniká riziko zneužitia dominantného postavenia, skôr naopak chránia svojich odberateľ ov pitnej vody i producentov odpadovej vody pred neprimeraným zvyšovaním ceny. Zároveň však z dô vodu sledovania a vyhodnocovania, či obec trvale bude zachovať účel sledovaný reguláciou, ako aj z dôvodu možnej zraniteľnosti konečných odberateľov zostávajú tieto obce regulované uvedeným spô sobom.

Odsek 9

Návrh upravuje postup úradu v situácii, keď bol podaný neúplný alebo chybný, čiže požiadavkám zákona alebo vykonávacieho predpisu, nevyhovujúci návrh ceny. Päťdňová lehota na odstrá nenie nedostatkov cenového návrhu je minimálna a úrad môže určiť dlhšiu lehotu. Nie vždy možno s ohľadom na verejný záujem a zákonnú povinnosť úradu regulovať určité ceny zastaviť konanie, ak regulovaný subjekt neodstráni v určenej lehote nedostatky cenového návrhu. V tomto prípade má úrad právomoc vydať rozhodnutie v tom istom konaní na základe všetkých, pre neho legálne dostupný ch informácií. Riziko dôsledkov podania chybného alebo neúplného cenového návrhu tak aspoň čiastočne znáša ten, kto takýto návrh podal. Úrad zastaví konanie aj vtedy, ak nebol návrh ceny schválen ý valným zhromaždením konaným pred podaním návrh na úrad.

Odsek 10

Navrhované ustanovenie upravuje v ktorých prípadoch ú rad rozhodne v cenovom konaní do 30 dní od začatia konania. Na niektoré činnosti je stanovená poriadková lehota do 60 dní od začatia konania.

Odsek 11

Úrad vydáva v cenovom konaní cenové rozhodnutie. Zároveň úrad môže fakultatívne schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny.

Odsek 12

Navrhované ustanovenie ustanovuje, že cenové rozhodnutie platí pre celé regulačné obdobie, pokiaľ bolo takéto cenové rozhodnutie vydané pre prvý rok regulačného obdobia a ak nebola následne schválená zmena cenového rozhodnutia.

Odsek 13

Prípadné oneskorenie pri schvaľovaní alebo určovan í cien rieši predbežné opatrenie, ktoré vydáva úrad.

Odsek 14

Ustanovenie dáva úradu možnosť vydať rozhodnutie pre regulovaný subjekt na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom, a to pri splnení zákonnej podmienky výkonu regulovanej činnosti. Zároveň ustanovenie zohľadňuje možnos ť meniť takto vydané cenové rozhodnutie, ak sa zmení cena elektriny pre stanovenie doplatku alebo technológia výroby elektriny vrá tane zmeny paliva použitého pri výrobe elektriny.

K § 15

Odsek 1

V konaní o vecnej regulácii úrad prijíma veľký počet obsahovo rôznorodých rozhodnutí, čo zdanlivo paradoxne vedie ku stručnosti a všeobecnosti jej úpravy. Predmet konania o vecnej regulácii možno vymedzi ť iba odkazom na ustanovenie zákona 'definujúce' vecnú reguláciu vymenovaním jej prvkov.

Odsek 2

Ide o čiastočné opakovanie obsahu ustanovenia § 18 ods. 1 správneho poriadku, ktoré vyplýva zo snahy o prehľadnosť a úplnosť úpravy konania o vecnej regulácii. Zároveň obmedzuje právo a v niektorý ch prípadoch aj povinnosť podať návrh na začatie konania neregulovaným subjektom.

Odsek 3

Nevzbudzuje pochybnosti, že účastníkom konania je ten, kto podal návrh na jeho začatie, pokiaľ má aktívnu procesnú legitimáciu pre niektoré z mnohých konaní o vecnej regulácii. V určených konaniach m ôže byť účastníkom konania aj iná osoba, ako navrhovateľ. Ak konanie začne z podnetu úradu, je jeho účastníkom regulovaný subjekt vykonávajúci činnosť v sieťových odvetviach, podmienky a postupy ktorej má úrad v úmysle regulovať rozhodnutím prijatým v danom konaní.

Odsek 4

Ustanovuje sa, v ktorých konaniach rozhoduje na prvom stupni vecne pr íslušný organizačný útvar úradu. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre konania podľa § 13 ods. 1 písm. e) a g) v ktorých na prvom stupni rozhoduje predseda úradu.

Odsek 5

Návrh ustanovuje lehotu na rozhodnutie o vydaní predchádzajúceho súhlasu alebo nesúhlasu s vymenovaním alebo voľbou a odvolaním osôb navrhnutých prevádzkovateľom distribučnej sústavy, prevádzkovate ľom prepravnej siete a prevádzkovateľom distribučnej siete, ako aj lehotu na rozhodnutie o vydaní predchádzajúceho súhlasu s uzatvorením alebo zmenou zmluvy o v ýkone funkcie osôb, s ktorých ustanovením do funkcie úrad súhlasil. Táto lehota je 21 dní a vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

Odsek 6

Návrh ustanovuje lehotu, do kedy je prevádzkovateľ sústavy, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľ siete alebo prevádzkovateľ zásobníka povinný prvýkrát predložiť úradu návrh prevádzkového poriadku na schv álenie a lehotu do kedy sú uvedené subjekty povinné predložiť úradu návrh na zmenu prevádzkového poriadku, ak došlo k zmenám podmienok na základe, ktorých bol prevádzkový poriadok schválený, a to aj vrátane zmien, ktoré nastanú prijatím nových predpisov. Ustanovuje sa záväznosť prevádzkového poriadku pre všetkých účastníkov trhu, ktorými sú výrobca elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny, odberateľ elektriny, obchodník s elektrinou, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a vý robca plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka, dodávateľ plynu, odberateľ plynu.

K § 16

Navrhované ustanovenie upravuje ďalší typ konania, a to mimoriadnu reguláciu, ktorá na rozdiel od cenového konania a konania o vecnej regulácii nenadväzuje na podrobné hmotnoprávne ustanovenia.

Odsek 1

Úrad je povinný cenovo a vecne regulovať to, čo mu ukladajú ustanovenia § 11 a § 13 návrhu zákona bez toho, aby mal priestor pre správnu úvahu o tom, či využ ije niektorú zo svojich pôsobností podľa uvedených ustanovení. Pre dosiahnutie účelu regulácie a ak vznikne mimoriadna trhová situácia alebo ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa, môže regulovať regulovať ďalšiu činnosť, tovar alebo cenu v sieťových odvetviach okrem tých, ktoré sú uvedené v § 11 a 13. Mimoriadnu reguláciu môže úrad vykonať len po predchádzajúcom prerokovaní s Európskou komisiou.

Aj pri jeho rozšírení je však úrad obmedzený na č innosti, tovary a ceny v sieťových odvetviach. Návrh ponecháva na viazanej správnej úvahe úradu, či, akým spôsobom, ako podrobne, na akú dobu bude regulovať ďalší tovar, činnosť a cenu. Viazanosť správnej úvahy spočíva v tom, že kritériom jeho rozhodnutia je účel regulácie a potreba ďalšej regulácie pre jeho dosiahnutie. Výraz 'potreba' znamená v danom kontexte vysokú mieru naliehavosti a ťažkosť dosiahnutia účelu regulácie bez mimoriadnej regulácie.

Odsek 2

Povinnosť určiť cenu ďalšieho tovaru a s ním súvisiacich činností nad rámec § 11 môže pre úrad vyplynúť aj z vládou schváleného všeobecného hospodárskeho záujmu podľa zákona o energetike. Otázku, či je vo verejnom záujme určiť cenu ď alšieho tovaru a s ním súvisiacich činnosti v danom prípade, neposudzuje úrad. Jeho viazanej správnej úvahe je zverené 'len' určenie ceny.

Odsek 3

Mimoriadna regulácia je koncipovaná ako prostriedok ú radu na presadenie určitého verejného záujmu a účelu regulácie. Z uvedeného dôvodu môže konanie o mimoriadnej regulácii začať iba z podnetu úradu.

Odseky 4 a 5

Doterajšia prax ukázala, že mimoriadna regulácia má spravidla zmysel vtedy, keď je rýchla. Preto návrh spája do jedného konania rozhodnutie o tom čo (ktorú činnosť, tovar, cenu) bude úrad regulovať a samotné rozhodnutie, ktorého obsah návrh rá mcovo vymedzuje. Je na zvážení úradu či o oboch otázkach rozhodne 'uno actu', jediným rozhodnutím, kde vysloví, čo reguluje a zároveň, že reguluje spôsobom podľa písm. a) alebo b), alebo prijm e rozhodnutia dve. Oba postupy vyhovujú návrhu. Nakoľko konanie o mimoriadnej regulácii je konaním buď vecným alebo cenovým, postupuje sa preto primerane podľa § 12 až 15.

K § 17

Odseky 1 a 2

Návrh počíta aj so situáciami, kedy je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie úradu a priznáva úradu právo zmeniť alebo zrušiť svoje vlastné rozhodnutie. V záujme právnej istoty by malo ísť o zriedkavé výnimky, preto sú taxatívne uvedené dôvody zmeny alebo zrušenia rozhodnutia úradu. Rozlišujú sa obligatórne a fakultatívne zmena alebo zrušenie rozhodnutia. V oboch prípadoch môže úrad začať konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu. Neraz bude ťažké oddeliť verejný a súkromný záujem na zmene alebo na zrušení rozhodnutia. Jediným dôvodom pre obligató rnu zmenu alebo zrušenie rozhodnutia je účel regulácie podľa § 2 ods. 1. Znamená to, že ak sa preukáže, že pre dosiahnutie účelu regulácie je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie, tak ná vrh neponecháva úradu priestor pre administratívnu úvahu a úrad musí rozhodnutie zrušiť. Na tomto mieste je významný výklad výrazu 'potrebné', ktorý znamená vysokú mieru naliehavosti. V prí pade preukázania jedného alebo viacerých z dôvodov fakultatívneho zrušenia alebo zmeny rozhodnutia podľa odseku 2 je na viazanej administratívnej úvahe úradu, či zmení alebo zruší rozhodnutie. Naprí klad ani zistenie, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych údajov poskytnutých účastníkom konania nemusí byť dôvodom jeho zmeny alebo zrušenia, ak prípadné negatívne dôsledky rozhodnutia znáš a len ten, kto poskytol nesprávne údaje. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bude aj zánik regulované ho subjektu, pričom sa v odseku 6 navrhuje rozhodnutie o zrušení rozhodnutia iba vyznačovať v spise.

Odsek 3

Nie je vhodné 'potvrdzovať' už raz prijaté rozhodnutie. Ak konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia začalo z podnetu úradu, nie je návrh, ktorý by bolo možné zamietnuť. Ak v prípade podaného návrhu regulovaným subjektom úrad zistí, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie vydaného rozhodnutia, konanie zastaví. Rovnako úrad zastaví cenové konanie aj vtedy, ak v priebehu cenového konania na podnet úradu príslušný orgán posudzoval ako predbežnú otázku skutočnosť, od posúdenia ktorej z ávisí vydanie cenového rozhodnutia a v rámci tohto posúdenia príslušný orgán konštatoval porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré má vplyv na rozhodnutie úradu vo veci samej. Aplikačná prax priniesla pre úrad skúsenosť, keď počas konania došlo k zániku regulovaného subjektu. Nakoľko takúto situáciu nielen doteraz platný zákon o regulácii neupravuje, ale ani všeobecný predpis, ktorým je správny poriadok vznikla potreba túto situ áciu riešiť. Preto sa konanie pri zániku regulovaného subjektu bude riešiť zastavením konania. Vzhľadom na to, že pri vydaní rozhodnutia v pí somnej forme toto by nebolo komu doručiť, navrhuje sa v odseku 6 rozhodnutie o zastavení konania iba vyznačiť v spise.

Odsek 4

Na konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia sa primerane používajú ustanovenia tohto zákona a samozrejme aj správneho poriadku, ktoré sa vzťahujú na konanie o prijatí rozhodnutia, ktoré sa má zmeniť alebo zrušiť. Z rovnakého princípu vychádza návrh pri riešení otázky, kto má byť účastníkom konania, o zmene alebo o zrušení rozhodnutia, ktorej zodpovedanie zároveň vymedzuje okruh subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania o zmene alebo o zrušení rozhodnutia. Ná vrh na začatie konania o zmene alebo o zrušení rozhodnutia teda môže podať účastník konania, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, zrušenia alebo zmeny ktorého sa domáha.

Odsek 5

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh dôvodov na zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 spr ávneho poriadku, a to o zastavenie konania, ak odpadol dôvod konania začatého na návrh účastníka konania. Táto úprava na rozdiel od § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku umožňuje úradu zastaviť správne konanie aj v prípadoch, ak konanie začalo na návrh účastníka konania. Potreba tohto ďalšieho dôvodu na zastavenie konania vyplynula z aplikačnej praxe.

Odsek 6

Ustanovuje sa, že ak počas správneho konania regulovaný subjekt zanikne, takéto rozhodnutie úradu sa iba vyznačí v spise.

Odsek 7

V súčasnosti nie je upravené, koľko návrhov na zmenu vydan ého rozhodnutia môžu regulované subjekty podávať v priebehu roka úradu na schválenie. Podstatnejšie je, že nikde nie je upravené, ako úrad postupuje v prípade, že regulovaný subjekt podá ná vrh na zmenu rozhodnutia a ešte počas prebiehajúceho cenového konania podá v tej istej veci ďalší návrh na zmenu vydaného cenového rozhodnutia. V praxi sa stalo, že niektorý z regulovaných subjektov podal v priebehu jedného roka niekoľko návrhov na zmenu cenového rozhodnutia. Navrhované ustanovenia sú preto formulované tak, aby zamedzovali neúčelnému podávaniu návrhov cien a iných návrhov v cenovom konaní regulovanými subjektmi a zbytočne nespôsobovali neúmerné trvanie cenového konania a zvyšovanie nákladov.

K § 18

Podrobnú úpravu odvolacieho konania ustanovuje správny poriadok.

Odsek 1

Ustanovenie upravuje lehotu na pod anie odvolania proti rozhodnutiu úradu, ktorá je 15 dní. Návrh zosúlaďuje dĺž ku lehoty s § 54 ods. 2 správneho poriadku.

Odsek 2

Ustanovuje sa, že proti rozhodnutiu o zastavení konania v prípade zániku regulovaného subjektu počas sprá vneho konania alebo mimo správneho konania nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Odsek 3

Návrh zveruje odvolacie konanie okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty a rozhodnutia v spore rade ako kolektívnemu orgánu.

Odseky 4,

Navrhované ustanovenie upravuje ako doteraz, že odvolanie v cenovom konaní a v konaní o mimoriadnej regulácii nemá odkladný teda suspenzívny účinok.

K § 19

Odsek 1

Práva účastníka konania sú zaručené povinnosťou úradu upozorniť ho v predvolaní na ústne pojednávanie, že je v jeho záujme, aby všetko, čo pokladá za vhodné, uviedol najneskôr na ú stnom pojednávaní. Účastník má možnosť vyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia garantovanú tým, že úrad nepoužije informácie nepochádzajúce od účastníka konania, ak ho s nimi neobozn ámil najneskôr na ústnom pojednávaní. Urýchlenie konania pomocou ústneho pojednávania sa pravdepodobne využije v malom percente konaní, ale môže mať veľký význam aj ako prostriedok proti spomaľ ovaniu konania jeho účastníkom.

Odsek 2

Spravodlivosť konania vyžaduje, aby bolo účastníkovi konania zachované aj reálne právo doplniť podklady rozhodnutia. Jeho opakovaným využívaním by však mohol účinne odďaľovať prijatie rozhodnutia. Preto návrh obmedzuje dobu na uplatnenie tohto práva účastníka konania na dobu do skončenia prvého ústneho pojednávania.

K § 20

Správny poriadok neupravuje, a teda ani neumožň uje spojenie alebo vylúčenie veci na samostatné konania. Skúsenosti úradu upozorňujú na potrebu spájania vecí a vylúčenia vecí na samostatné konanie a tým aj na potrebu jej regulácie v tomto zákone. Ná vrh je v tejto časti inšpirovaný občianskym súdnym poriadkom.

Odsek 1

Úrad môže spojiť veci, ale nemá túto povinnosť. Môže tak urobiť na návrh účastníka konania alebo bez návrhu. Jediným dôvodom spojenia veci je hospodárnosť konania zahàňajúci aj jeho urý chlenie. Pre spojenie vecí musí byť splnená alternatívne aspoň jedna z týchto podmienok:

1. skutková súvislosť spojených vecí alebo

2. totožnosť účastníkov konania.

Odsek 2

Úrad môže vylúčiť veci na samostatné konanie uvádzané v jednom návrhu konania alebo ktoré predtým spojil na spoločné konanie, ale nemá túto povinnosť. Môže tak urobiť na návrh účastn íka konania alebo bez návrhu. Dôvodom pre vylúčenie vecí môže byť široko chápaná vhodnosť alebo odpadnutie dôvodov ich spojenia, čiže hospodárnosti ich spojenia na spoločné konanie. Predpokladá sa, že obsah pojmu vhodnosť postupne ustáli rozhodovacia prax úradu.

Odseky 3 a 4

Povinnosť úradu vydať o spojení veci alebo o vylúčení vecí na samostatné konanie je odôvodnená právnou istotou účastníkov konania a vyjasnením dôvodov rozdelenia alebo spojenia v odôvodnení rozhodnutia. Proti procesnému rozhodnutiu, akým spojenie vecí alebo rozhodnutie veci nesporne je, nemožno v správnom konaní obvykle podať opravný prostriedok. Ak však procesné rozhodnutie porušilo práva účastn íka konania, stáva sa dôvodom pre podanie odvolania proti neskoršiemu rozhodnutiu vo veci samej.

K § 21

Ustanovenie § 21 rieši situácie, kedy úrad môže požiadať agentúru o stanovisko vo veci súladu jeho rozhodnutia s usmerneniami Európskej komisie. V prípade preskúmania súladu rozhodnutia iného regulačného org ánu členského štátu Európskej únie, ktoré sa týka cezhraničného obchodu, s usmerneniami Európskej komisie, stanovuje úprava lehotu na príslušný podnet, a to do dvoch mesiacov od vydania rozhodnutia iného regulačného orgánu člensk ého štátu Európskej únie. Taktiež ustanovenie upravuje postup úradu v prípade rozhodnutia Európskej komisie.

K § 22

Doterajšie znenie zákona neobsahovalo jednak reguláciu kvality a s tým súvisiacu komplexnú úpravu ustanovení o štandardoch kvality a kompenzačných platbách. Týmto zákonom sa teda zavádza ďalší spôsob regulácie, ktorý upravuje, čo podlieha regulácii kvality a ako sa vykonáva. Š tandardy kvality predstavujú dôležitý regulačný nástroj na dosiahnutie vplyvu štátu na kvalitu tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, ako aj na tvorbu cien v regulovaných činnostiach. Zárove ň predstavujú rozšírenie regulačných postupov v procese zvyšovania transparentnosti a účinnosti regulácie. Cieľom zavedenia štandardov kvality je zabrániť skrytému zvyšovaniu profitu regulovaný ch subjektov na úkor znižovania kvality poskytovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností. Oproti doterajšej úprave sa v zákone vymedzujú povinnosti regulovaného subjektu a právo odberateľ a na uhradenie kompenzačnej platby, ak jeho dodávateľ nedodrží ustanovené štandardy kvality. Týmto ustanovením sa zabezpečuje tzv. automatické vyplá canie kompenzačnej platby, pričom odberateľ nie je povinný preukazovať nedodržanie štandardu kvality. Podrobnosti o štandardoch kvality a kompenzačných platb ách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom. Odsek 6 ustanovuje výnimku, kedy pri nedodržaní štandardu kvality regulovaný subjekt nebude povinný uhradiť svojmu odberateľ ovi kompenzačnú platbu. Takouto výnimkou je mimoriadna udalosť, stav núdze v elektroenergetike alebo krízová situácia v plynárenstve, havária spôsobená treťou osobou a rozhodnutie odberateľa o neodobratí a neodvedení dohodnutého alebo určeného množstva vody. Uhradenie kompenzačnej platby regulovaným subjektom nevylučuje nárok odberateľa na náhradu škody, ktorá vznikla nedodržaním štandardu kvality.

K § 23

Ustanovenie obsahuje úpravu potvrdenia o registrácii, ako aj povinnosti oznámenia každej zmeny údajov uvedených v potvrdení. Navrhované ustanovenie v odseku 2 a 3 podrobne upravuje obsah a náležitosti žiadosti, vrátane povinnosti predložiť príslušné doklady. Ustanovenie v navrhovanom odseku 3 a 4 stanovujú poriadkovú lehotu pre úrad, ktorý vydáva potvrdenie o registrácii, ako aj povinnosť pre regulovaný subjekt v sú vislosti so zmenami údajov.

Cenovú reguláciu v oblasti dodávky pitnej vody verejný m vodovom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou nie je možné dosiahnuť vo všetkých prípadoch na základe podmienok na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktor é ustanovuje zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciá ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (vlastník verejného vodovodu obec, prevádzkovateľ - živnostník iná fyzická osoba alebo právnická osoba na základe zmluvného vz ťahu s obcou). Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií je podľa tohto zákona živnosťou. Takého podnikanie nie je viazané na vlastníctvo alebo prenájom vodohospodárskeho majetku, ktorý sa používa na vykonávanie regulovanej činnosti. Tým ani majetok nie je súčasťou účtovnej evidencie držiteľa živnostenského oprávnenia. Dôležitým predpokladom cenovej regulá cie je stanovenie takej ceny, ktorá zahàňa aj náklady na obnovu majetku (odpisy), rovnako aj náklady na opravy a údržbu majetku, spotrebu materiálu, energie a podobne. Týmto ustanovením je definovaná osoba (právnick á osoba), ktorá je povinná požiadať o registráciu pre cenovú reguláciu, nakoľko spĺňa podmienky pre stanovený rozsah a spôsob reguláciu cien za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejný m vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou.

K § 24

Odsek 1

Ustanovenie § 24 definuje pravidlá pre trh s elektrinou a plynom, ktoré upravujú nediskriminačným a transparentným spôsobom práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Podmienky vykonávania činností na trhu s elektrinou a plynom ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Prevá dzkovatelia sústavy a siete sú povinní zapracovať pravidlá do svojich prevádzkových poriadkov a predložiť ich na schválenie úradu. Prevádzkové poriadky so zapracovanými pravidlami trhu s elektrinou a ply nom, ktoré sú schválené úradom sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

Pravidlá trhu boli doteraz upravené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z. a postupná liberalizácia a region álna integrácia na trhu s elektrinou a plynom, ako aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES si vyžadujú legislatívnu úpravu formou zákona. Osobitne ide najmä o vytvorenie regionálneho trhu s elektrinou, ktorý vznikol spojením krátkodobých trhov Slovenskej republiky a Èeskej republiky formou implicitných aukcií. Doterajší rozsah pravidiel trhu je rozšírený aj o podrobnosti podmienok a rozsahu zhromažďovania a spracovania nameraných údajov o prevádzke elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky pre sofistikovanejšie rozhodovanie ú radu a ministerstva.

Odsek 2

Pravidlá pre trh s elektrinou a plynom upravujú podmienky vykonávania regulovaných činnosti vrátane obchodných podmienok prevádzkovateľmi sústavy a siete, organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ako aj dodávateľmi elektriny a plynu. Podmienky ustanovené v pravidlách pre trh s elektrinou a plynom dopĺňajú podmienky pre výkon regulovaných činností ako aj práva a povinnosti regulovaných subjektov a odberateľov elektriny a plynu vyplývajúcich z tohto zákona a zákona o energetike. Taktiež upravujú vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou a plynom vo väzbe na dodá vku elektriny a plynu a s nimi súvisiacich regulovaných činností s cieľom zabezpečiť otvorené a transparentné prostredie s rovnakým prístupom pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom a sú časne umožniť zmeny podmienok obchodovania vo väzbe na ďalší vývoj liberalizácie európskeho trhu s elektrinou a plynom.

Odsek 3

Špecifikovaný je spôsob uplatnenia podmienok výkonu regulovaných činností uveden ých v odseku 2, potrebných pre zabezpečenie fungujúceho trhu s elektrinou a plynom, vrátane príslušných potrebných lehôt na poskytnutie dodávky elektriny a plynu, služieb poskytovaných prevádzkovateľmi sú stavy a siete, a podrobností poskytovania údajov a ich zverejň ovania účastníkmi trhu.

K § 25

Ustanovenie upravuje novú pôsobnosť úradu, ktorým je konanie o certifikácii za účelom zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevá dzkovateľa prepravnej siete. Týmto ustanovením sa má dosiahnuť transpozícia článku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, člá nku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Podľa ustanoveného procesu certifikácie úrad skúma a rozhoduje o splnení podmienok nezá vislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prepravnej siete, ktoré ustanovuje zákon o energetike, či už je alebo nie je táto osoba súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Konanie o certifikácii môže začať na návrh prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Konanie o certifikácii môže začať aj z podnetu úradu, ak vznikne podozrenie o porušení podmienok nezávislosti alebo na základe žiadosti Európskej komisie. Navrhovateľ predloží úradu návrh s požadovanými údajmi a dokladmi, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.

Konanie sa po vyjadrení Európskej komisie k návrhu rozhodnutia úradu ukončí vydaním rozhodnutia o certifik ácii, v ktorom úrad v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Európskej komisie. Ak navrhovateľ spĺňa podmienky nezávislosti prevádzkovateľ a prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, úrad rozhodne o certifikácii a oznámi to ministerstvu, ktoré určí prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete. Ustanovuje sa povinnosť pre úrad zverejniť rozhodnutie o ce rtifikácii spolu so stanoviskom Európskej komisie na webovom sídle úradu. Ak navrhovateľ nesplní podmienky nezávislosti, úrad konanie o certifikácii zastaví a o tejto skutočnosti upovedomí Európsku komisiu a navrhovateľa.

Navrhovaná úprava rieši taktiež situáciu, keď nastanú okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete. V takomto prí pade úrad tieto okolnosti posúdi a rozhodne, či je potrebné opätovne začať konanie o certifikácii alebo určený prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prepravnej siete naďalej spĺň a podmienky nezávislosti.

Týmto ustanovením sa transponujú príslušné články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľ adom nezávislosti čím sa rozširuje pôsobnosť a súčasne posilňuje postavenie úradu.

V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES vykonáva úrad trvalý dohľad nad nezávislosťou prev ádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 26

Navrhované ustanovenie upravuje začiatok konania o certifikácii a vymedzuje postavenie účastníkov konania o certifikácii s uvedením ich povinností a prá v. Ustanovenie uvádza poriadkovú lehotu pre prípravu návrhu rozhodnutia úradu, ako aj výkon dohľadu úradu počas konania a monitorovanie plnenia podmienok rozhodnutia.

Transponuje sa článok 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, a článok11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Ide o špeciálnu úpravu konania o certifikácii a určení prevá dzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete v tých prípadoch, keď prenosové sústavy a prepravné siete alebo ich vlastníkov by boli kontrolované osobou alebo osobami, ktoré majú sídlo alebo miesto podnikania v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Osobám zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej tiež osoby z tretej krajiny) by malo byť dovolené kontrolovať prenosové sú stavy a prepravné siete iba vtedy, ak splnia zákonom určené podmienky.

K § 27 a 28

Navrhované ustanovenie sa dotýka podania návrhu na vydanie rozhodnutia o certifikácii so zámerom prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť. Ú prava stanovuje povinnosti vlastníka prepravnej siete. Úrad môže vydať rozhodnutie o udelení certifikácie nezávislého prevádzkovateľa siete za splnenia zákonných podmienok, pričom rozhodnutie nesmie byť v rozpore so stanoviskom Komisie podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie upravuje tiež certifikáciu a určenie prevádzkovate ľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba alebo osoby tretieho štátu.

Ustanovenia týkajúce sa konania o certifikácii sa vzťahujú aj na certifikáciu a určenie navrhovateľa, na ktorého má vplyv osoba z tretieho štátu prič om sa v konaní kladie dôraz aj na bezpečnosť dodávky elektriny alebo plynu. Konanie o certifikácii v prípade kontroly osobami z tretej krajiny je teda rozš írené aj o bezpečnostný aspekt. Bezpečnosť dodávok musí byť posudzovaná na základe faktických okolností každého prípadu, ako aj práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného prá va, najmä medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou a tretím štátom. Navrhuje sa aby úrad mal možnosť požiadať o posúdenie bezpečnostného rizika ministerstvo.

K § 29

V rámci navrhovaného ustanovenia sú upravené konkrétne povinnosti regulovaného subjektu.

Regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve a je súčasťou vertikálne integrovaného podniku má povinnosť predložiť úradu na schválenie všetky zmluvy o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti.

Zároveň je povinný vyhlásiť obchodnú verejnú súťaž na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 100 000 eur, pokiaľ ju neobstaráva podľa osobitného predpisu.

Navrhované ustanovenie stanovuje tiež povinnosti účastníkovi trhu s elektrinou alebo účastníkovi trhu s plynom, ktorý obchoduje na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a plynom s veľkoobchodnými energetickými produktmi. Dôležitou úpravou je, že účastník trhu s elektrinou a účastník trhu s plynu sú povinní písomne oznámiť úradu každé dôvodné podozrenie o porušení osobitného predpisu pri obchodovaní na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a plynom.

K § 30

Ustanovenie upravuje spôsob vykonávania dohľadu nad aukciami pre predaj elektriny a nad obchodnými verejnými súťažami, prostredníctvom ktorých obstarávajú zá kazky regulované subjekty, ktoré vykonávajú regulované činnosti v elektroenergetike a plynárenstve. Na vykonávanie dohľadu sa primerane použijú ustanovenia o kontrole.

K § 31 až 35

Ustanovenia § 31 až 33 upravujú vykonávanie kontroly v sieťových odvetviach nad dodržiavaním tohto návrhu zákona, vykonávacích predpisov, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, č. 714/2009 a č. 715/2009), právoplatných rozhodnutí úradu a overovanie skutočností uvedených v odseku 2 písm. b) až e). Okrem iného sú v tý chto ustanoveniach podrobne upravené zaujatosť v kontrolnej činnosti, práva a povinnosti zamestnancov úradu, prizvaných osôb a kontrolovaného subjektu pri výkone kontroly ako aj ustanovenie o materiáloch, ktoré tvoria výstup z vykonanej kontroly.

K § 36

Návrh zákona zmenil systém správnych deliktov oproti doterajšej právnej úprave. Odseky 1 a 2 obsahujú jednotlivé správne delikty vzniknuté porušení m povinností podľa tohto návrhu zákona a príslušných povinností podľa osobitných predpisov. Ïalšie odseky upravujú sankciu za dopustenie sa týchto správnych deliktov, a to pokutu.

Sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxatívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. V prípade sankcií ukladaných vertikálne integrované mu podniku sa výška pokuty odvodzuje od obratu spoločnosti za rok predchádzajúci roku, v ktorom vertikálne integrovaný podnik povinnosť porušil . Pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na spôsob, čas trvania, mieru zavinenia, možné následky dopustenia sa správneho deliktu; na to, či sa osoba, ktorej sa pokuta ukladá , dopustila správneho deliktu opakovane. Sankcie korešpondujú s povinnosťami, ktoré uklad á zákon a osobitné právne predpisy. Na základe doterajších skúsenosti úradu návrh ponecháva subjektívnu lehotu na začatie konania o ulož ení pokuty. Ustanovuje sa však nová dĺžka objektívnej lehoty. Pokuty uložené úradom zostávajú príjmom št átneho rozpočtu.

K § 37

Touto úpravou sa transponujú ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, ktorá riešenie sporov tý kajúcich sa porušenia povinností vyplývajúcich zo smerníc zaraďuje medzi základné povinnosti úradu.

Ustanovenie upravuje mimosúdne riešenie sporov úradom, pričom ide najmä o spory vzniknuté koncových odberateľov elektriny a plynu s regulovaným subjektom po tom, čo koncový odberateľ elektriny a plynu nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo spôsobom jej vybavenia. Návrh obsahuje náležitosti, a to označenie účastníkov konania o mimos údnom riešení sporov, opis všetkých rozhodujúcich skutočností, odôvodnenie prečo odberateľ nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo spôsobom jej vybavenia a návrh na riešenie sporu.

Ustanovuje sa lehota na predloženie návrhu na začatie mimosúdneho riešenia sporu, a to najneskôr 45 deň po vybavení reklamácie.

Upravujú sa lehoty na mimosúdne riešenie sporu. Ide o porušenie povinností prevádzkovateľ om prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, prevádzkovateľom prepravnej siete, distribučnej siete a zá sobníka a dodávateľom plynu alebo elektriny. Za skončenie sporu sa považuje písomné uzavretie dohody medzi účastníkmi sporu alebo márne uplynutie lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu v prípade ak sa účastníci sporu písomne nedohodnú. Úrad skončenie sporu márnym uplynutím lehoty oznámi účastníkom sporového konania.

K § 38

Úrad bude rozhodovať aj spory medzi regulovanými subjektmi navzájom ako aj v rámci vertikálne integrovaného podniku. Ustanovujú sa podmienky za ktorých úrad rozhoduje v sporoch medzi účastníkmi sporového konania. Úrad nenahrádza činnosť súdu, avšak koná o sporoch za podmienky, že obaja účastníci sporového konania s tým súhlasia. Inak sa musia obrátiť na vyriešenie sporu na príslušný súd. Návrh obsahuje náležitosti, a to označenie účastní kov konania o mimosúdnom riešení sporov, opis všetkých rozhodujúcich skutočností, návrh vo veci samej, doklad o tom, že účastníci sa nedok ázali dohodnúť a súhlas účastníkov s riešením sporu. Úrad vydá rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie. V súlade s príslušným ustanovením občianskeho súdneho poriadku o odvolan í rozhoduje súd.

K § 39

Návrh zákona upravuje doterajšie ustanovenie o spolupráci štátnych orgánov a orgánov územnej a záujmovej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ostatných os ôb s úradom, ako aj ich povinnosť predkladať úradu na jeho požiadanie údaje, ktorými disponujú.

K § 40

Na rozdiel od doterajšej úpravy splnomocňovací ch ustanovení v jednotlivých paragrafoch zákona tento návrh zákona z dôvodu prehľadnosti sústreďuje splnomocňovacie ustanovenia do jedného paragrafu.

K § 41

Odsek 1

V súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania navrhuje sa možnosť vylúčiť ustanovenie zo správneho poriadku o oboznamovaní účastní ka konania s podkladmi pred vydaním rozhodnutia v takom prípade, keď úrad pri vydávaní rozhodnutia vychádzal iba z podkladov, ktoré mu boli predložené samotným účastníkom konania a súčasne mu ú rad vyhovuje v plnom rozsahu tak, ako predložil návrh. Návrh nepočíta s obnovou konaní a s preskúmaním rozhodnutí mimo odvolacieho konania ako s mimoriadnymi opravnými prostriedkami, lebo rozhodnutia úradu ukladajú povinnosti a priznávajú práva obvykle na vopred určenú dobu, čo podstatne zmenšuje význam ich napadnutia mimoriadnymi opravný mi prostriedkami po tejto dobe. Dôvody obnovy konania podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku sú čiastočne obsahovo zhodné s dôvodmi pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podľa § 17 alebo sa na ich základe možno dom áhať súdneho prieskumu rozhodnutia.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania by v podmienkach úradu viedlo k preskúmavaniu rozhodnutia predsedom úradu, ktorý toto rozhodnutie podpísal a v rámci odvolacieho konania ho preskúma rada ako nezávislý kolektívny orgán.

Práva účastníkov konania sú zabezpečené odvolacím konaním a možnosťou súdneho prieskumu rozhodnutí úradu. Potreba účinnosti regulácie vedie k vylúčeniu niektorých mimoriadnych opravný ch prostriedkov v konaní o regulácii, ktoré by reálne neposilnili právne postavenie regulovaných subjektov.

Odsek 2

Upravuje ustanovenia, na ktoré sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje z dôvodu špecifickej úpravy jednotlivých ustanovení v návrhu zákona.

K § 42

Odseky 1 až 7

Odsek 1 zachováva doterajší stav organizácie štátnej správy s výnimkou Rady pre reguláciu (zrušuje sa návrhom zákona) vzhľadom na to, že sa nezriaďuje nový regulačný úrad v sieťový ch odvetviach. Odsek 2 prechodne ustanovuje spôsob riadenia úradu do vymenovania predsedu úradu podľa tohto zákona. Odsek 3 upravuje lehotu, v ktorej má predseda ú radu vymenovaný podľa tohto zákona, vymenovať do funkcie podpredsedu úradu. Úpravou v odseku 4 sa zachováva funkčné obdobie doterajších členov Rady pre reguláciu, ktorý sa stávajú členmi Regulačnej rady podľa tohto zákona. V odseku 5 sa upravuje, kedy úrad prvýkrát predkladá správu o činnosti úradu za predchádzajúci rok vypracovanú podľa tohto zákona Národnej rade Slovenskej republiky, Európskej komisii a agentúre. Podľa odseku 6 regulačná politika vypracovaná podľa doterajš ieho predpisu zostáva regulačnou politikou aj podľa tohto zákona s termínom na zosúladenie súčasne platnej regulačnej politiky s týmto zákonom. V odseku 7 je ustanovená povinnosť pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľ a prepravnej siete podať návrh na začatie konania o certifikácii.

K § 43

Odsek 1

Upravuje platnosť rozhodnutí vydaných podľa zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 2

Upravuje platnosť a zachovanie účinnosti nariadení vlády o pravidlách pre fungovanie trhu s plynom a o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

Odsek 3

Zachovanie účinnosti doterajších vyhlášok úradu je potrebné vzhľadom na zachovanie kontinuity cien pri vykonávaní cenovej reguláci e a zachovanie právnej istoty pre regulované subjekty a ich odberateľov ohľ adom cien tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností. Zachovanie účinnosti doterajších vyhlášok je rovnako nevyhnutné pre účinné vykonanie kontroly dodržiavania ustanovenej cenovej regulácie.

Odsek 4

Ustanovuje sa termín na vydanie všeobecne záväzn ých právnych predpisov – vyhlášok, ktoré ustanovia pravidlá trhu.

K § 44

Odsek 1

Tento zákon sa prvýkrát použije na cenovú reguláciu pre rok 2014. Pokiaľ úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia, tak cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016.

Odseky 2 , 3 a 4

Navrhované ustanovenie sa dotýka aj cenovej regulácie zraniteľných odberateľov. Upravuje sa problematika platnosti doterajšieho predpisu a ustanovuje sa, kedy regulovaný subjekt je povinný mať prvýkrá t potvrdenie o registráciu pod ľa § 23.

K § 45

Odsek 1

Konania začaté a právoplatne neskončené podľa zákona č . 276/2001 Z. z. sa dokončia podľa ustanovení zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 2

Vykonanie kontroly v konaniach začatých a neskončených pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 3

Upravuje sa ustanovenie o použití doterajší ch predpisov na ukladanie pokút za porušenie doterajších predpisov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Odsek 4

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľa siete a prevádzkovateľa zásobníka zapracovať pravidlá pre trh s elektrinou a plynom do svojho prevádzkového poriadku a predložiť ho na schválenie úradu v ustanovenom termíne.

Odsek 5

Do 31. marca 2013 úrad vypracuje vzorový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribuč nej sústavy, miestnej distribučnej sústavy a vzorový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete. Títo prevádzkovatelia sú povinní zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania svojej regionálnej a miestnej distribučnej sústavy do prevádzkového poriadku. Zároveň sú povinní, najneskôr do 31. mája 2013 predložiť ho na schválenie úradu.

Odsek 6

Ustanovuje sa pre úrad vypracovať vzorové obchodné podmienky dodávky elektriny a vzorové obchodné podmienky dodávky plynu, ak je pri dodávke poskytovan á univerzálna služba v termíne stanovenom v zákone. Dodávatelia zapracujú osobitné podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu do vzorový ch obchodných podmienok a predložia ich úradu na schválenie v termíne určenom v zákone.

K § 46

V rámci záverečných ustanovení je upravená informácia o preberaní právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe. Upravuje sa navrhované ustanovenie v súvislosti s prijatím 3. energetického balíčka, t.j. všetkých v prílohe uvedených smerníc v súlade s novými legislatí vnymi pravidlami vlády schválenými uznesením vlády 25. mája 2010.

K § 47

Zákonom sa zrušuje zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z. z., zákona č. 73/2009 Z. z., zákona č . 309/2009 Z. z., zákona č. 142/2010 Z. z., zákona č. 558/2010 Z. z., zákona č. 117/2011 Z. z., zá kona č. 136/2011 Z. z. a zákona č. 547/2011 Z. z., vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 315/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodá vanej elektriny a poskytovaných služieb v znení vyhlášky č. 96/2011 Z. z., vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 317/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dod ávania pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a súvisiacich služieb v znení vyhlášky č. 93/2011 Z. z, vyhláška Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví č. 328/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb v plynárenstve v znení vyhlášky č. 94/2011 Z. z, vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 92/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného tepla a poskytovaných služieb pri dodávke tepla a vyhláška Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví č. 349/2008 Z. z. o pravidlách pre predaj elektriny formou aukcií.

K § 48

Upravuje nadobudnutie účinnosti zákona.

K prílohe

Ustanovuje sa zoznam preberaných smerníc.

Bratislava 31. mája 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu