Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 02.01.2019 do 31.08.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z úlohy č. 9 na mesiac apríl Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 - 2020.

Nastavenie odborného vzdelávania a prípravy podľa potrieb trhu práce a zamestnávateľov je výsledkom transformačného procesu, ktorý je procesom dlhodobým. Prijatím zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v roku 2015 boli vytvorené legislatívne predpoklady pre vstup zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Systém duálneho vzdelávania predstavuje regulačný rámec, podľa ktorého stredné odborné školy a zamestnávatelia pripravujú žiakov na výkon budúceho povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností. Vzťah medzi žiakom a zamestnávateľom a zamestnávateľom a strednou odbornou školou prostredníctvom zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy podporil zvýšenie kvality a atraktivity odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike.

Napriek pozitívnej odozve zo strany zamestnávateľov, žiakov a stredných odborných škôl je potrebné neustále systém duálneho vzdelávania vyhodnocovať a optimalizovať jeho nastavenia tak, aby sa ešte viac zefektívnilo prepojenie medzi svetom vzdelávania a svetom práce, zvýšil sa počet všetkých zúčastnených v systéme duálneho vzdelávania a naďalej sa zvyšovala kvalita ponúkaných odborov vzdelávania.

Za týmto účelom sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 - 2020 zaviazala podporovať a zefektívniť systém duálneho vzdelávania. Už prvé dva roky skúseností so systémom duálneho vzdelávania ukázali, že je potrebné niektoré procesy optimalizovať, aby zodpovedali aplikačnej praxi a uľahčili vstup zamestnávateľom a stredným odborným školám do systému duálneho vzdelávania. Členmi pracovnej skupiny pre tvorbu návrhu zákona boli zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, samosprávnych krajov, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Návrh zákona sa zameriava na uľahčenie vstupu a odstránenie pomyselných bariér pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl do systému duálneho vzdelávania bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Odstránením tejto bariéry si sľubujeme zvýšenie aktívneho prístupu stredných odborných škôl pri uzatváraní spolupráce so zamestnávateľmi pri nových partnerstvách ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v systéme duálneho vzdelávania.

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami, ako aj odstránenia povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania.

Ďalším významným prvkom je zvýšenie podielu výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa, ktorý pôsobí v systéme duálneho vzdelávania. Toto opatrenie je určené predovšetkým pre živnostníkov a malé podniky, ktoré nemajú vlastné kapacity na splnenie materiálno-technického a priestorového vybavenia alebo personálneho zabezpečenia výkonu praktického vyučovania. Toto opatrenie by malo zvýšiť záujem zamestnávateľov a najmä živnostníkov a malých podnikov o vstup do systému duálneho vzdelávania.

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci strednej odbornej školy a zamestnávateľa (zamestnávateľov), čim sa vytvorí možnosť ich operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie.

Novela zákona ďalej reaguje na potreby aplikačnej praxe v rámci uzatvárania zmlúv o duálnom vzdelávaní a uzatvárania učebných zmlúv. Skracuje sa lehota na vypovedanie zmlúv, umožňuje sa uzatvoriť učebnú zmluvu aj do 31. januára príslušného školského roka v taxatívne vymedzených prípadoch a upravujú sa náležitosti vypovedania oboch typov zmlúv.

V rámci návrhu zákona sa zavádza inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov. Podniková škola je vzhľadom na svoje osobitosti vylúčená z plánovacieho procesu určovania počtu tried prvého ročníka pre stredné školy samosprávnym krajom, čím sa zvyšuje flexibilita jej pôsobnosti.

Návrh zákona zavádza novú pozíciu hlavného inštruktora. Popri inštruktorovi môže na pracovisku praktického vyučovania pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom hlavný inštruktor vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky. Hlavný inštruktor prostredníctvom koordinácie ostatných inštruktorov a v prípade výkonu praktického vyučovania prispieva k zvýšenej kvalite odborného vzdelávania a prípravy a tvorí premostenie medzi majstrom odbornej výchovy a inštruktormi vo výchovno-vzdelávacom procese.

Najväčšej úprave podlieha kompetencia samosprávnych krajov určovať vo svojej územnej pôsobnosti pre stredné školy počet tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo na jednotlivé učebné odbory pre prijímacie konanie na

nasledujúci školský rok. Nastavenie plánov výkonov stredných škôl nebude podliehať rozhodovaniu prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré prijíma zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ale bude vydávané predsedom samosprávneho kraja, ktorému predchádza kompletný plánovací proces v rámci odborných organizačných útvarov samosprávneho kraja a následné prerokovanie v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie, pričom kritériá pre určovanie počtu žiakov a určovanie stredných škôl v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja budú spracované prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Návrh zákona obsahuje novelizačné body školského zákona upravujúce problematiku kariérového poradenstva. S cieľom zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania a prípravy ako aj naplnenie potrieb trhu práce a zamestnávateľov je odborné vzdelávanie závislé od dobre fungujúceho systému kariérového poradenstva. Nastavuje sa systém koordinácie a riadenia kariérového poradenstva, ktorého výsledkom má byť efektívna spolupráca všetkých zúčastnených subjektov, ktorej výsledkom má byť definovanie individuálnych záujmov a možností žiaka ako aj jeho orientácia na výber svojho budúceho povolania.

Vzhľadom na to, že systém kariérového poradenstva je závislý od výkonu činnosti reprezentovaný pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami na škole alebo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sú nároky na personálne obsadenie a výkon kariérového poradenstva definované v návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo kryté, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje na deň vyhlásenia zákona, 1. september 2018 a 1. september 2019.

B. Osobitná časť

Čl. 1

K bodu 1 a 80

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy bol zavedený do praxe prijatím pôvodného zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Počas ôsmich rokov svojej existencie sa nepodarilo naplniť jeho poslanie a ani raz neboli do neho vložené finančné prostriedky na účel podpory financovania odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“). Počas tohto obdobia sa ani nevytvorili stanovené štruktúry fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktoré by zabezpečovali výkon stanovených činností. Vzhľadom na prijatie podporných mechanizmov na vstup zamestnávateľov do OVP v zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ako aj predložením ďalších opatrení v novele zákona sa pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahrádza novonavrhovanými finančnými stimulmi.

K bodu 2

Rozširuje sa definícia pracoviska praktického vyučovania (ďalej len „PPV“) za účelom zvýšenia počtu subjektov, korí môžu realizovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania (ďalej len „SDV“). Aplikačná prax ukázala, že do SDV sa zväčša zapájajú veľkí zamestnávatelia avšak skúsenosti z krajín v ktorých má duálne vzdelávanie dlhoročnú tradíciu ukazujú, že do SDV sa zapájajú primárne malé a stredné podniky. Z tohto dôvodu je potrebné umožniť organizáciám združujúcim zamestnávateľov, ktorými sú napríklad asociácie, cechy alebo iné právnické osoby, ktoré združujú samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) alebo malé a stredné podniky vstúpiť do SDV. Z dôvodu vyššej účasti SZČO a malých a stredných podnikov ako hnacieho motora ekonomiky štátu sa umožňuje ich vstup prostredníctvom týchto organizácii prihliadajúc na skutočnosť, že často krát nemajú vhodné materiálno-technické zabezpečenie a dostatočné personálne kapacity a časový priestor na zabezpečenie výkonu praktického vyučovania. Ustanovenie reaguje na požiadavky asociácii, cechov a zväzov zastrešujúcich SZČO a malých a stredných podnikov, ktoré prejavili záujem o vstup do SDV alebo ostatných foriem OVP ale nemajú na to vytvorené inštitucionálne predpoklady. Umožnením zapojenia do SDV prostredníctvom týchto strešných organizácii a ich certifikácie očakávame efektívnu koordináciu a realizáciu SDV a podporu SZČO a malým a stredným podnikom, ktorým odpadne organizačná administratívna záťaž pri výchove budúcej pracovnej sily.

K bodu 3

Dopĺňa sa definícia zákonného zástupcu, ktorá je zároveň rozšírená o zástupcu zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia alebo ochrannej výchovy, výkonu

väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody ak dieťaťu nebol súdom ustanovený poručník, je potrebné z dôvodu, aby bol zabezpečený prístup maloletých detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou k príprave na povolanie.

K bodom 4 až 6, 8, 10 až 16, 20, 26, 38, 40, 48 a 76

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa 1. septembra 2008 umelecké školy (s výnimkou konzervatórií), t. j. školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy stali podľa § 27 školského zákona strednou odbornou školou. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I do dvoch skupín – konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy, pričom organizačná forma v umeleckých odboroch na základných umeleckých školách a vysokých školách je jednotná. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že ustanovenia tohto zákona sa nedajú uplatňovať v umeleckom školstve. Jeho uplatnenie je možné v rámci umeleckých remesiel, ktoré sú zaradené v rámci študijných odborov a učebných odborov skupiny 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. V Štátnom vzdelávacom programe pre skupinu odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I a 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. sú vymedzené študijné odbory skupiny 82 ako 4-ročné štúdium, v ktorom sa praktické vyučovanie realizuje prostredníctvom umeleckej praxe. Umelecká prax sa organizuje ako kreatívny vyučovací predmet, v ktorom sa žiak pripravuje na výkon tvorivých činností v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva. Na umeleckú prax nie je možné aplikovať cvičnú ani produktívnu prácu, každé dielo či produkt vzniklo v tvorivom procese, predstavuje originál a vzťahuje sa na neho autorský zákon.

Popri inštruktorovi môže na PPV pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom môže vykonávať praktické vyučovanie žiakov v SDV a vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania na PPV. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky v podobe dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom alebo príbuznom odbore vzdelávania a zároveň požadovanej praxe v danom povolaní alebo odborných činnostiach, čím sa zabezpečí jeho odbornosť a schopnosť splnenia nárokov na koordináciu inštruktorov na PPV.

K bodu 7

Zosúlaďuje sa znenie zákona so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“), podľa ktorého môže odbornú prax vyučovať aj majster odbornej výchovy. Umožnenie vyučovania odbornej praxe aj majstrovi odbornej výchovy sa optimalizuje hospodárne a efektívne využitie personálnych kapacít strednej odbornej školy. Zároveň sa do § 4 ods. 3 vkladá možnosť vyučovania odbornej praxe aj hlavným inštruktorom, pod ktorého dozorom žiaci vykonávajú praktické vyučovanie na PPV.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

K bodu 17

Upravuje sa doba, na ktorú je možné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania. Pre niektoré študijné odbory na stredných priemyselných školách je podľa štátnych vzdelávacích programov stanovená. odborná prax v rozsahu 2 až 4 týždne za celé štúdium. Na takúto prax nie je podľa účinnej právnej úpravy možné uzatvárať zmluvy podľa obsahu a rozsahu stanoveného § 8 zákona č. 61/2015 Z. z.

K bodu 18, 19, 43 a 44

Ide o debyrokratizačné opatrenia pre školy a zamestnávateľov v súlade so Stratégiou znižovania administratívnej záťaže, ktorej cieľom je redukovať administratívne prekážky vo verejnej a podnikateľskej sfére.

K bodu 21

Za účelom spružnenia SDV sa v súlade s aplikačnou praxou vypúšťajú vzorové učebné plány (ďalej len „VUP“) a vzorové učebné osnovy (ďalej len „VUO“) a za účelom lepšej organizácie výchovy a vzdelávania na strednej odbornej škole a u zamestnávateľa sa zvyšuje pomer praktického vyučovania vykonávaného v dielni s výsledným optimálnejším pracovným zaradením majstra odbornej výchovy v rámci naplnenia pracovného úväzku.

K bodu 22

Ide o legislatívne spresnenie subjektov uzatvárajúcich učebnú zmluvu vzhľadom na potrebu diferenciácie plnoletého a neplnoletého žiaka.

K bodu 23

Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl o vstup do SDV bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Problém znižovania normatívneho objemu finančných prostriedkov na praktické vyučovanie sa v procese vyhodnocovania skúseností z prvého roka zavádzania SDV objavoval ako najčastejšie uvádzaná prekážka nedostatočného záujmu o vstup do SDV zo strany stredných odborných škôl. Išlo o pripomienku zo strany stredných odborných škôl, zamestnávateľov ako aj zriaďovateľov stredných odborných škôl. Krátenie normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy sa dotýka len krátenia osobných nákladov. Strednej odbornej škole zostali finančné prostriedky na prevádzku na každého žiaka strednej odbornej školy, a to aj na žiaka zapojeného v SDV.

Problém sa ukázal najmä v prípadoch tried, ktoré tvoria žiaci zaradení v SDV spolu so žiakmi mimo SDV a škola nedokázala pre nich zaplatiť majstra odbornej výchovy, ako aj v prípadoch zmeny daného pomeru žiakov v nasledujúcich ročníkoch, pričom dochádzalo k striedavému prijímaniu a prepúšťaniu majstra odbornej výchovy. Aplikačná prax však ukázala, že strednej odbornej škole v súvislosti so zavádzaním a existujúcim procesom SDV vznikajú náklady, ktoré

sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rozhodlo kompenzovať navrátením kráteného normatívu na praktické vyučovanie. Zrušením krátenia normatívu stredným odborným školám zapojeným do SDV sa odstránila bariéra s cieľom zvýšenia aktívneho prístupu stredných odborných škôl do SDV ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v SDV.

K bodom 24, 25, 27 až 36

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v SDV a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami ako aj odstránenie povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v SDV. Zamestnávateľ nebude obmedzený podávať žiadosti do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý predchádza 1. septembru nasledujúceho školského roka, kedy môže reálne začať poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Rovnako tak sa tejto skutočnosti prispôsobuje aj ustanovenie o vydaní osvedčenia, ktorého účinnosť nastáva až školským rokom, kedy zamestnávateľ reálne začne poskytovať praktické vyučovanie v SDV, čím neplynie sedemročná lehota platnosti osvedčenia aj napriek tomu, že zamestnávateľ ešte nezačal poskytovať praktické vyučovanie. V rámci predloženia príloh ku žiadosti o overenie spôsobilosti zamestnávateľa nebude nutné predkladať potvrdenia súdov, úradov a výpisy z registra trestov, ale postačia čestné vyhlásenia zamestnávateľov, čím sa taktiež výrazne zníži administratívna záťaž. Opätovné overenie spôsobilosti nebude nutné absolvovať v prípade, že zamestnávateľ chce navýšiť počet žiakov v systéme duálneho vzdelávania. V takomto prípade postačuje vykonať obhliadku PPV a posúdiť spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie aj vyššiemu počtu žiakov. Upravujú sa aj prípady, kedy je možné vykonať zmeny na existujúcom osvedčení. V rámci overenia spôsobilosti sa rozširuje možnosť predovšetkým pre SZČO a malé a stredné podniky podať žiadosť o certifikáciu aj v prípade, že nemajú svoje vlastné kapacity, pričom môžu praktické vyučovania zabezpečiť v plnom rozsahu mimo vlastných priestorov, pričom je postačujúce, ak preukážu, že maximálne 50% praktického vyučovania sa vykonáva na PPV iného zamestnávateľa a maximálne 50 % sa vykonáva v dielni alebo na inom mieste výkonu produktívnej práce. Zamestnávatelia majú teda možnosť kombinácie výkonu praktického vyučovania za splnenia predpokladu, že na PPV iného zamestnávateľa ako aj v dielni absolvujú maximálne 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania počas celého štúdia. Predmetné ustanovenie zároveň napĺňa programové vyhlásenie vlády na roky 2016-2020,v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporiť vstup malých a stredných podnikov do SDV.

K bodu 37, 39, 41 a 42

Predmetnými ustanoveniami sa upravujú niektoré náležitosti zmluvy o duálnom vzdelávaní na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa dĺžka výpovednej lehoty na jeden mesiac z dôvodu, aby žiaci aj v prípade zrušenia zmluvy o duálnom vzdelávaní zamestnávateľom alebo strednou odbornou školou mohli v prípade pretrvávajúceho záujmu plynule pokračovať v SDV u iného zamestnávateľa alebo inej strednej odbornej škole, ako aj z dôvodu ochrany záujmov

žiakov študujúcich v SDV. Vypúšťajú sa ustanovenia o umeleckej praxi a učiteľoch umeleckej praxe.

K bodu 45

V nadväznosti na skúsenosti zamestnávateľov po prvých dvoch rokoch v SDV sa spresňujú ustanovenia o učebnej zmluve z dôvodu zvýšenia flexibility jej uzatvárania ako aj vypovedania. Z dôvodu posilnenia postavenia neplnoletého žiaka v učebnom pomere je potrebné pred uzatvorením zmluvy prerokovať jej náležitosti nielen so zákonným zástupcom žiaka ale aj so samotným neplnoletým žiakom. Zároveň sa termín uzatvorenia učebnej zmluvy posúva z 31. augusta na 15. septembra, z dôvodu presunov žiakov medzi školami a odbormi vzdelávania a odovzdávania údajov o počte žiakov na škole a v príslušnom odbore vzdelávania do Eduzberu. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť medzi žiakom a zamestnávateľom aj do 31. januára príslušného školského roka z dôvodu nenaplnenia predpokladaného počtu žiakov definovaného v zmluve o duálnom vzdelávaní. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť aj v inom termíne, v špecifických prípadoch na základe poznatkov z praxe. Výpovedná doba sa pri učebnej zmluve skracuje z troch mesiacov na jeden mesiac z dôvodu flexibilnejšieho zabezpečenia prípadného prestupu žiaka v SDV na inú strednú odbornú školu alebo k inému zamestnávateľovi.

K bodu 46, 47, 56, 57, 65 a 77

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie VUP a VUO a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Obsah a rozsah OVP odborov vzdelávania v SDV určujú (podľa teraz platného právneho stavu) VUP a VUO, ktoré sú súčasťou príslušných štátnych vzdelávacích programov pre OVP. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že pomerne podrobné rozpísanie obsahu (tematické celky, podtémy) a vymedzenie rozsahu výučby jednotlivých tém a podtém, (počty hodín) nevyhovuje všetkým zamestnávateľom, ktorí postupne vstupovali do SDV. VUP neposkytovali disponibilné hodiny, s ktorými by bolo možné nakladať podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľov. Úpravy v rozsahu 10% z celkového počtu týždenných vyučovacích hodín boli nedostačujúce a neumožnili napr. zaradiť nový predmet alebo zrušiť existujúci predmet. VUO síce umožňovali upraviť obsah učiva až do výšky 30% v každom ročníku, avšak neumožňovali zmenu názvu predmetu alebo vytvorenie nového predmetu podľa potreby konkrétneho zamestnávateľa. Následkom toho sa VUP a VUO aktualizovali, dopĺňali a upravovali, aby boli akceptovateľné viacerými zamestnávateľmi. Súčasný návrh zákona vylučuje VUP a VUO zo svojich ustanovení. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci konkrétnej strednej odbornej školy a konkrétneho zamestnávateľa (zamestnávateľov), ktorí si budú môcť určiť vedomosti a zručnosti prioritné pre daný odbor/profesiu, nastaviť učebný plán v školskom vzdelávacom programe, zosúladiť podmienky a možnosti organizácie teoretickej výučby v škole a praktické vyučovanie u zamestnávateľa podľa výrobných, prevádzkových ap. podmienok zamestnávateľa a organizačných, personálnych a ďalších podmienok školy. Zároveň sa tu vytvára možnosť operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie školských vzdelávacích programov, ktorá nebude musieť prechádzať schvaľovacím procesom na ministerstve, ale iba jeho prerokovaním v rade školy a vydaním riaditeľom školy. Súčasné znenie zákona vymedzuje minimálny percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania z celkového počtu vyučovacích hodín podľa

jednotlivých stupňov vzdelania. Vzhľadom na to, že praktické vyučovanie je z hľadiska obsahu a rozsahu špecifické nielen pre jednotlivé stupne vzdelania, ale aj pre jednotlivé skupiny odborov vzdelávania, je potrebné túto špecifickosť rešpektovať pri tvorbe kurikulárnych dokumentov. Preto sa pomer teoretického a praktického vyučovania bude určovať príslušným štátnym vzdelávacím programom (podľa stupňa vzdelania, skupín odborov vzdelávania, v prípade potreby aj podľa jednotlivých odborov vzdelávania). Štátne vzdelávacie programy budú pružnejšie a operatívnejšie reagovať na potreby odborného vzdelávania a prípravy ako aj trhu práce, čo sa týka obsahu a rozsahu praktického vyučovania, jednoznačne budú určovať minimálny podiel praktického vyučovania v rámci školského systému aj v rámci SDV. Zároveň sa vykonávajú potrebné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 49

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 21 ods. 2.

K bodu 50

Napriek zrušeniu krátenia normatívu strednej odbornej škole je zamestnávateľ v prípade využívania priestorov alebo personálu strednej odbornej školy na výkon praktického vyučovania v SDV povinný uhradiť škole pomernú časť nákladov za ktorú stredná odborná škola zamestnávateľovi v rámci SDV poskytuje služby. Predmetným ustanovením môže stredná odborná škola získať ďalšie finančné prostriedky, ktoré môže využiť napríklad na zabezpečenie materiálno-technického zabezpečenia alebo na kontinuálne vzdelávanie učiteľov odborných predmetov a majstrov odbornej výchovy.

K bodu 51

Zmluva o budúcej zmluve predstavuje prvotnú informáciu strednej odbornej školy pri zisťovaní budúceho uplatnenia jej žiakov na trhu práce. Z toho dôvodu je potrebné, aby stredná odborná škola disponovala údajmi o počte uzatvorených zmlúv o budúcej zmluve, nakoľko dochádza ku kvalitatívnej zmene vzťahu žiaka voči zamestnávateľovi.

K bodu 52

Príspevok na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania predstavuje dôležitý motivačný faktor pre vstup predovšetkým malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Nárok na príspevok v sume 1000 EUR vzniká malému alebo strednému zamestnávateľovi za každého žiaka s ktorým uzavrel učebnú zmluvu prvýkrát v školskom roku, kedy prvýkrát začal poskytovať praktické vyučovanie. Ide o kompenzáciu časti nákladov, ktorá predstavuje priemernú sumu úhrady časti nákladov na žiakov v systéme duálneho vzdelávania. Príspevok sa poskytuje každoročne. Iný zamestnávateľ ako malý alebo stredný podnikateľ má nárok na príspevok iba v prípade, že poskytne žiakovi, s ktorým má uzatvorenú učebnú zmluvu, praktické vyučovanie v rozsahu minimálne 400 hodín v priebehu školského roka. Vzhľadom na to, že príspevok je štátnou pomocou podľa čl. 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie jeho poskytovanie Ministerstvo školstva upraví prostredníctvom schémy štátnej pomoci v súlade

so zákonom č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

Zavedenie pozície hlavného inštruktora vyplýva zo skutočnosti, že v SDV v praktickom vyučovaní prevažuje produktívna práca a žiaci trávia viac času na PPV, čím sa na jednej strane zvyšuje potreba koordinácie praktického vyučovania s výrobnými a hospodárskymi podmienkami zamestnávateľa a zároveň rastie miera samostatnosti žiaka pri výkone praktického vyučovania. Zároveň má pozícia hlavného inštruktora za úlohu predovšetkým u veľkých zamestnávateľov zefektívniť a uľahčiť prácu ostatných inštruktorov. Výkon praktického vyučovania na PPV sa upravuje v súvislosti so zavedením nového inštitútu hlavného inštruktora, ktorého podstatou je skvalitnenie výkonu praktického vyučovania v SDV vzhľadom na to, že okrem vedenia žiakov na praktickom vyučovaní môže pôsobiť ako koordinátor inštruktorov.

K bodom 53 až 55

V prípade inštruktorov novela zákona reaguje na aplikačnú prax, kde spôsobilosť k výkonu pozície inštruktora možno nadobudnúť aj v prípade naplnenia podmienky vykonanej praxe na úkor dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania, čím sa príprava inštruktorov spružní umožnením vzdelávania odborníkov z príslušného odvetvia, ktorí v dôsledku spoločensko-ekonomických zmien v 90. rokoch minulého storočia často krát vyštudovali iný odbor vzdelania, ako bolo ich skutočné zamestnanie. Táto situácia sa následne opakovala v čase hospodárskej krízy. Zároveň sa z požiadaviek na vzdelanie inštruktorov vypúšťa VUP a VUO a na druhej strane sa pridávajú znalosti z oblasti sociálneho zabezpečenia žiaka.

K bodom 58 a 59

Sprehľadňuje sa spôsob označenia Centra odborného vzdelávania a prípravy v nadväznosti na príslušnú oblasť, na ktoré je zamerané.

K bodu 60

V rámci organizácie OVP v Slovenskej republike existujú prípady, kedy konkrétny zamestnávateľ alebo združenie právnických osôb je zároveň zriaďovateľom strednej odbornej školy. Títo zamestnávatelia si v rámci strednej odbornej školy pripravujú ich vlastnú budúcu pracovnú silu alebo budúcich kvalifikovaných zamestnancov pre iných zamestnávateľov. Vzhľadom na veľmi úzke vzťahy medzi zriaďovateľom a vedením školy ako aj osobitné postavenie vo vzťahu k tvorbe školského vzdelávacieho programu môže takáto škola pôsobiť ako podniková škola za splnenia zákonom ustanovených podmienok. So zreteľom na osobitosť takejto strednej odbornej školy je vyňatá z procesu určovania počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl samosprávnym krajom a môže používať označenie „podniková škola“.

K bodu 61

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa.

Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

K bodu 62

Ide o zosúladenie s aplikačnou praxou z dôvodu možnosti organizácie výchovy a vzdelávania aj počas letných prázdnin, ktoré sú súčasťou školského roku z dôvodu, aby bolo možné vyplácať podnikové štipendiá aj počas obdobia letných prázdnin. V prípade realizácie praktického vyučovania žiakov počas letných prázdnin musí byť zachovaná podmienka skrátenia vyučovania o dĺžku vyučovania realizovaného v období školských prázdnin.

K bodu 63

Aktualizuje sa názov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

K bodu 64

V súlade s prípravou novej koncepcie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach sa v rámci kariérového poradenstva a kariérovej výchovy upevňuje postavenie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej len „CPPPP“) v sídle kraja, ako inštitúcie, ktorá má za úlohu koordinovať a metodicky riadiť ostatné subjekty kariérového poradenstva v rámci príslušného samosprávneho kraja. Vzhľadom na skutočnosť, že kariérové poradenstvo je úzko prepojené na systém odborného vzdelávania a prípravy, priznáva sa CPPPP v sídle kraja postavenie subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy.

K bodom 66 až 69

Ruší sa každoročné vydávanie zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, a zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce do 31. januára z dôvodu neefektívnosti aktualizácie týchto zoznamov vo vzťahu k potrebám trhu práce. Potreby trhu práce ako aj dodatočná potreba zamestnancov za celú Slovensku republiku a pre príslušné samosprávne kraje nepodlieha v jednoročnom časovom období rozsiahlym zmenám, a z toho dôvodu nie je potrebné meniť zoznamy každoročne. Zároveň pre väčšiu objektivitu predmetných zoznamov je potrebné nechať väčší časový priestor na ich prípravu a následnú aplikáciu v praxi. Trojročná periodicita vydávania zoznamov môže objektívnejšie zohľadniť regionálne hľadisko spätného vývoja potrieb trhu práce ako aj zjednodušiť sledovanie a financovanie príslušných študijných odborov a učebných odborov v rámci stredných odborných škôl. Tvorba príslušných zoznamov pre jednotlivé samosprávne kraje zohľadňuje regionálne osobitosti každého samosprávneho kraja vzhľadom na to, že potreby trhu práce a dodatočná potreba zamestnancov je v každom kraji odlišná.

K bodu 70, 78 a 79

Vypúšťa sa zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky

z dôvodu objektívnej nemožnosti naplnenia predmetnej kompetencie ministerstvom školstva a ostatnými subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy. V rámci konzultačných procesov so všetkými zainteresovanými stakeholdermi nedošlo ku konsenzu a predloženiu konceptu tvorby predmetného zoznamu. Predmetná úprava sa zároveň stáva nadbytočnou v dôsledku úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov jednotlivých študijných odborov alebo jednotlivých učebných odborov stredných škôl v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, ktorej cieľom je podporiť proces optimalizácie sústavy odborov vzdelávania a koncentrácie odborov vzdelávania na príslušných stredných školách.

K bodu 71 a 72

Z dôvodu úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v rámci preneseného výkonu štátnej správy a vyňatia predmetného procesu z pôsobnosti správneho poriadku, sa nastavuje opravný mechanizmus ministerstva školstva na preskúmanie počtu žiakov stredných škôl určeného samosprávnym krajom na základe podnetu subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy alebo vlastného podnetu ministerstva školstva.

K bodu 73

V rámci plánovacieho procesu určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory je pre objektívne určenie počtu žiakov samosprávnym krajom potrebné vychádzať z dodatočných potrieb trhu práce a z dodatočnej potreby zamestnancov na trhu práce, ktorú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR zašle na jednotlivé samosprávne kraje v členení na jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory. Predmetné prognózy potrieb trhu práce a dodatočnej potreby zamestnancov, následne samosprávne kraje verifikujú a využijú v rámci plánovacích procesov určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl.

K bodu 74

Legislatívno technická úprava súvisiaca s vypustením § 29 ods. 1 písm. c)

K bodu 75

Komplexná úprava kompetencie plánovania výkonov stredných škôl vychádza z aplikačnej praxe, kde počas ostatných piatich rokov nedošlo k optimálnemu naplneniu kompetencie samosprávneho kraja vo vzťahu k uspokojeniu potrieb trhu práce a zamestnávateľov. Optimalizácia regulačného procesu, ktorého cieľom je umiestnenie väčšieho počtu žiakov v tých odvetviach hospodárstva, ktoré indikujú vysokú požiadavku na trhu práce si vyžaduje zmenu spočívajúcu v prechode z plánovania počtu tried na určovanie počtu žiakov. Úprava kompetencie samosprávneho kraja je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 – 2020, podľa ktorého je potrebné zosúladiť odborné vzdelávanie a prípravu v súlade s požiadavkami trhu práce.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa ustanovuje kompetencia samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Počet žiakov stredných škôl bude schvaľovať predseda samosprávneho kraja v nadväznosti na vypracovanie odborných podkladov vecne príslušného útvaru úradu samosprávneho kraja a po prerokovaní a odporúčaní Krajskou radou pre odborné vzdelávanie. Vzhľadom na to, že ide o prenesený výkon štátnej správy, nebude schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách ani následnému vydaniu všeobecne záväzného nariadenia. Postup schvaľovania počtu žiakov na stredných školách týkajúci sa zrušenia vydávania všeobecne záväzného nariadenia a jeho nahradenie určením počtu žiakov predsedom samosprávneho kraja je vyňatý z pôsobnosti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Úprava kompetencie samosprávnych krajov z určovania počtu tried na určovanie počtu žiakov povedie k optimalizácii sústavy odborov vzdelávania a k ich koncentrácii na príslušných stredných školách.

K bodu 81

V súvislosti s upravenou kompetenciou samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok z výkonu samosprávy na prenesený výkon štátnej správy sa upravuje proces a podmienky určovania najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka a určovania stredných škôl prostredníctvom splnomocňovacieho predpisu ministerstva školstva a následným vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 82

Podľa § 2 písm. h) na účely je zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, iná ako stredná odborná škola, ktorej predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo obsahu vzdelávania v učebnom odbore, v ktorom žiakovi poskytuje praktické vyučovanie. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona sa na pracovisku zamestnávateľa vykonáva odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax žiaka, ak predmet činnosti zamestnávateľa zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá vlastnú sieť stredných odborných škôl, doplňovanie vojenského personálu uskutočňuje náborom z absolventov stredných odborných škôl. Ministerstvo obrany Slove nskej republiky má však záujem zapojiť sa do odborného vzdelávania podľa zákona č. prostredníctvom svojich odborných pracovísk (vojenských útvarov ozbrojených síl Slovenskej republiky) niektorou z foriem praktického vyučovania. Vychádzajúc z § 8 ods. 2 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky vojenský útvar je organizačná zložka ozbrojených síl, ktorá nemá právnu subjektivitu. Postavenie zamestnávateľa má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Predmet činnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky však nezodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, tak ako to vyžaduje § 2 písm. h) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona. Podmienku predmetu činnosti, ktorý zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, však spĺňajú vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu navrhujeme

doplniť § 48 o odsek 3, v ktorom sa ustanoví, že praktické vyučovanie bude možné vykonávať aj vo vojenských útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorých predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania bude za vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky so strednou školou uzatvárať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K bodu 83

Na žiadosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola doplnená povinnosť strednej zdravotníckej škole v oblasti informovania je zriaďovateľa v oblasti poskytovania praktického vyučovania.

K bodu 84

Kompetencia samosprávneho kraja určovať počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok je vyňatá z pôsobnosti správneho poriadku z dôvodu, že ide o prenesený výkon štátnej správy, pričom schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl nebude podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách s následným vydaním všeobecne záväzného nariadenia.

K bodu 85

Potreba prolongácie termínu zmeny názvu strednej odbornej školy vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky stredných odborných škôl vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy.

K bodu 86

Prechodným ustanovením sa umožňuje žiakom prijatým podľa doterajších predpisov dokončiť štúdium s obsahom a rozsahom OVP určeným VUP a VUO, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho programu pre OVP.

Zároveň sa ustanovuje možnosť strednej odbornej školy stať sa podnikovou školou podľa § 24a aj za podmienok, že nespĺňa ustanovené podmienky po dobu dvoch rokov.

Čl. II

K bodu 1

Uznanie daňových výdavkov zamestnávateľa sa z doterajšieho vynaloženia výdavkov na hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania sa rozširuje o uznané výdavky zamestnávateľa na praktické vyučovanie a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov. Novým znením zákona sa dosiahne to, že náklady na praktické vyučovanie vrátane nákladov nad rámec normatívnych prostriedkov poskytnutých

škole, budú uznané ako daňový náklad obecne pre všetkých daňovníkov, ktorí vzdelávanie podporia.

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa. Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

K bodu 2

K zlepšeniu kvality odborného vzdelávania sa prispeje aj nákupom dlhodobého majetku a akceptáciou týchto nákladov vo forme odpisov ako daňovo uznaných výdavkov bez ohľadu na to, či ide o zmluvu v duálnom systéme vzdelávania alebo o zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania.

Čl. III

K bodu 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun kompetencie samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že kontrola kvality vykonávaných vzdelávacích procesov na strane zamestnávateľa má byť aj v kompetencii stavovských a profesijných organizácií, ktoré zamestnávateľov certifikujú sa dopĺňa kompetencia týchto organizácii pri poskytovaní súčinnosti pri kontrole stredných odborných škôl Štátnou školskou inšpekciou.

K bodu 4

Z dôvodu zamedzenia spájania sa stredných škôl bez rovnakého alebo obdobného odborného zamerania sa posilňuje postavenie ústredného orgánu štátnej správy podieľajúceho sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K bodu 5

Úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

Čl. IV

K bodu 1

V súvislosti so zmenou kompetencie vyšších územných celkov uvedenú v čl. I bode 70 (§ 31) sa navrhuje upraviť aj financovanie nákladov na žiakov stredných škôl prijatých do stredných škôl nad rozsah počtu žiakov prvého ročníka dennej formy štúdia strednej školy určený vyšším územným celkom. Náklady na takýchto žiakov si bude zriaďovateľ školy financovať z vlastných nákladov.

K bodu 2

Úprava ustanovenia súvisí so zrušením krátenia normatívu na žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa vzdeláva a bude vzdelávať v SDV.

K bodu 3

Vkladajú sa nové ustanovenia, ktoré súvisia s financovaním nákladov na žiakov stredných škôl v triedach, ktoré boli otvorené nad rozsah určený vyšším územným celkom, a v ich nasledujúcich ročníkoch podľa predpisov platných do 31. 8.2018 a s financovaním škôl umeleckého priemyslu v rámci prechodného obdobia.

Čl. V

K bodu 1

Nový termín „profilový predmet“ zodpovedá novému nastaveniu vzdelávania v školách umeleckého priemyslu, preto je potrebné vložiť ho do zákona a vymedziť jeho definíciu. Každý študijný odbor má pre každý ročník stanovený profilový predmet štúdia, v ktorom sa hodnotenie žiaka za každé klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou. Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého a druhého polroka uzatvára špecificky pre tento typ škôl, ktoré je uvedené v § 56 ods. 20, kde sa zohľadňuje prospech z profilového predmetu štúdia.

K bodu 2

Posilňuje sa postavenie subjektov koordinácie OVP pri tvorbe kurikulárnych dokumentov v oblasti výchovy a vzdelávania na stredných odborných školách na základe požiadavky zástupcov zamestnávateľov za účelom zefektívnenia prepojenie sveta vzdelávania so svetom práce.

K bodu 3 a 4

V nadväznosti na vypustenie § 20 upravujúceho VUP a VUO v zákone sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa VUP a VUO aj v školskom zákone, vzhľadom na to, že tvorili integrálnu súčasť štátneho vzdelávacieho programu.

K bodom 5, 6, 9, 13, 14, 16 až 22, 24 až 26, 28 až 31

Nadobudnutím účinnosti školského zákona sa 1. septembra 2008 umelecké školy, pôvodné školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy s výnimkou konzervatórií, stali strednou odbornou školou v súlade so stratégiou Milénium, kde sa deklaroval úmysel zriadiť jednotný heterogénny typ strednej odbornej školy. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. do dvoch skupín, pričom konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy. Zároveň neexistuje pokrytie príslušnej skupiny odborov vzdelávania zo strany strešnej stavovskej alebo profesijnej organizácie alebo ponuka konkrétnych zamestnávateľov, ktorá by žiakom umožňovala nácvik a realizáciu výtvarných techník, ktoré si osvojujú v ateliéroch na predmetoch výtvarná príprava, kresba, navrhovanie, figurálne kreslenie, s cieľom aby absolventi získali také kompetencie, ktoré určuje Štátny vzdelávací program pre skupinu študijných odborov skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. Školy umeleckého priemyslu zároveň podporujú zvýšenie kvality kreatívneho vzdelávania, ktoré je vymedzené v rámci uznesenia vlády SR č. 32 k návrhu Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v SR – opatrenie 2.1: Vzdelávanie v oblasti kreativity a tvorivosti – na rozvoji kreativity je postavené vzdelávanie na stredných umeleckých školách a konzervatóriách – výstupom je kreatívny profesionál, ktorý dokáže pôsobiť vo všetkých oblastiach kreatívneho priemyslu podľa odboru, ktorý absolvoval. Žiaci sa na štúdium prijímajú na základe výsledkov skúšky z overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, kde kritériom hodnotenia nie je preukázanie získaných vedomostí a zručností zo základnej školy, ale preukázanie talentu, tvorivosti a originality. Žiaci sú povinní absolvovať špeciálne vzdelávacie aktivity – výtvarné sústredenie (plenér), ročníkový projekt (klauzúrna práca) alebo súvislá umelecká prax. V zmysle platnej právnej úpravy sa hodnotenie žiaka z profilového predmetu za príslušné klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou a celkový prospech žiaka je hodnotený vo vzťahu k známke z profilového predmetu. Zároveň kritériom hodnotenia prác žiakov nie je len úroveň osvojenia vedomostí a zručností, ale aj miera nadania tvorivosť a originalita žiaka pri riešení zadania. Súčasné stredné umelecké školy s prívlastkom sa transformujú na školy umeleckého priemyslu.

K bodu 7

V rámci stupňov dosiahnutého vzdelania sa vypúšťa terciárne vzdelávanie vzhľadom na to, že v rámci sústavy dosiahnutých stupňov vzdelania v regionálnom školstve je možné v podmienkach Slovenskej republiky získať najviac vyššie odborné vzdelanie, ktoré predstavuje nadväzujúcu formu vyššieho sekundárneho vzdelávania. Podľa medzinárodnej klasifikácie stupňov vzdelania ISCED 2011 sa zaraďuje do kategórie postsekundárneho vzdelávania. Terciárne vzdelávanie upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ISCED 2011, podľa ktorého je terciárnym vzdelávaním prvý až tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania alebo neterciárne vzdelávanie poskytované univerzitami aplikovaných vied, ktoré vzdelávací systém Slovenskej republiky nepozná. Analogicky, ako pri strednom odbornom vzdelaní sa spresňuje pozícia absolventského diplomu, ako dokladu o získanej kvalifikácii. Diferenciácia medzi vysvedčením o absolventskej skúške, ako dokladom získanom stupni vzdelania a absolventským diplomom, ako dokladom o získanej kvalifikácii je dôležitá z hľadiska jednoduchšej identifikácie

konkrétnych povolaní na trhu práce. Daná skutočnosť vychádza aj zo súčasného trendu vývoja na trhu práce, pre ktorý sa v rýchlo meniacich sa podmienkach a požiadavkách na konkrétne vedomosti, zručnosti a kompetencie stáva čoraz viac relevantnejšou získaná kvalifikácia, ktorá ich priamo opisuje.

K bodu 8

Dosiahnutie vyššieho odborného vzdelania v školách umeleckého priemyslu je potrebné vnútorne diferencovať podľa konkrétneho typu nadväzujúceho, postsekundárneho vzdelávania, ktorým je dvojročné pomaturitné špecializačné štúdium a trojročné vyššie odborné štúdium. Možnosť získať titul Dis.art sa priznáva iba absolventom pomaturitného špecializačného štúdia z dôvodu, že žiaci v tomto type postekundárneho vzdelávania študujú v študijnom odbore nadväzujúcom na predchádzajúce maturitné štúdium. Výsledkom takéhoto štúdia je príprava budúceho umelca v rozsahu šiestich rokov, ktorá je objektívne postačujúca na to, aby absolvent zvládol všetky umelecké zručnosti a techniky, ktoré sú na neho počas štúdia kladené. Absolventi trojročného vyššieho odborného štúdia môžu získať iba titul Dis, z dôvodu, že štúdium trojročného študijného odboru nenadväzuje na predchádzajúce štúdium v rámci maturitného študijného odboru a o toto štúdium sa môže uchádzať ktorýkoľvek absolvent, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie. Z dôvodu, že takýto absolvent absolvoval iba tri toky umeleckého vzdelania, časový úsek na to, aby získal takú úroveň umeleckých zručností a techník, ktorá sa na výkon povolania vyžaduje je príliš krátky.

K bodom 10 až 12

Vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zaradením školy umeleckého priemyslu do sústavy škôl ako nového druhu školy.

K bodu 15

Stredná športová škola nepripravuje žiakov na povolania v rámci odborného vzdelávania a prípravy vzhľadom na to, že v rámci organizácie výchovy a vzdelávania ako aj podmienok na ukončovanie štúdia, medzi ktorými je osobitne športová príprava, nemožno realizovať na strednej športovej škole praktické vyučovanie formou odborného výcviku alebo odbornej praxe. Z povahy obsahu vzdelávania sa žiaci na strednej športovej škole pripravujú na výkon vrcholového športu alebo na výkon povolaní súvisiacich s činnosťou v športe.

K bodu 23

Úprava ustanovenia reflektuje upravenú kompetenciu samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok.

K bodu 27

Úpravou uvedeného ustanovenia sa upravuje problematika zloženia skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiaka školy umeleckého priemyslu.

K bodom 32 až 34

Ciele kariérového poradenstva vychádzajú z aktuálnej spoločenskej potreby prispôsobiť štruktúru a výstupy vzdelávacieho systému potrebám trhu práce. Kariérové poradenstvo má zároveň akcentovať význam talentu, hodnôt a motivácie žiakov v procese ich kariérového vývinu ako aj dynamický charakter potrieb trhu práce. Vymedzené ciele kariérového poradenstva v regionálnom školstve sa realizujú prostredníctvom základných typov činností. Okrem tradičných diagnostickej a konzultačno-informačnej činnosti sa bude zameriavať aj na kariérovú výchovu ako prierezovú tému realizovanú už od materskej školy. Integrálnou súčasťou kariérového poradenstva bude koordinácia efektívneho prenosu informácií o potrebách trhu práce medzi žiakmi, zákonnými zástupcami, zamestnávateľmi a školami. Vymedzenie cieľov, obsahovej náplne a inštitucionálneho zabezpečenia kariérového poradenstva v systéme regionálneho školstva si vyžiadala potreba prispôsobiť profily absolventov vzdelávania ich individuálnym predpokladom a záujmom ako aj potrebám trhu práce. Nová právna úprava má zabezpečiť efektívne kariérové poradenstvo v regionálnom školstve realizáciou vymedzených cieľov pomocou inštitucionálneho prerozdelenia výkonu jeho základných činností. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie budú zabezpečovať činnosti, výkon ktorých by bol z hľadiska ich odbornej povahy na školách a v školských zariadeniach neefektívny (diagnostická činnosť, koordinácia výmeny informácií o potrebách trhu práce).

K bodu 35

Dané ustanovenie má za ciel podporiť špecializáciu stredných škôl, ktorá je deklarovaná v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020. Predmetná úprava zároveň sleduje odčlenenie umeleckého vzdelávaní, ako osobitného typu prípravy žiakov na budúce povolania od ostatných foriem OVP z dôvodu, že obsah a realizácia praktického vyučovania je značne odlišná od realizácie praktického vyučovania v ostatných smeroch OVP.

V nadväznosti na racionalizáciu typov stredných odborných škôl je nevyhnutné prechodným ustanovením riešiť časový harmonogram a postupnosť zmeny strednej umeleckej školy a strednej umeleckej školy s prívlastkom, ktorá bola typom strednej odbornej školy do 31. augusta 2019, na druh strednej školy od 1. septembra 2019, a to školu umeleckého priemyslu. Zároveň sa prechodným ustanovením rieši aj časový harmonogram a postupnosť zmeny športového gymnázia, na druh strednej školy od 1. septembra 2020, a to strednú športovú školu. Potreba prolongácie termínu zmeny názvu vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky športových gymnázií vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy.

Čl. VI

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona k 1. septembru 2018 s výnimkou ustanovení v školskom zákone upravujúcich kariérové poradenstvo a ustanovení upravujúcich školy umeleckého priemyslu, ktoré vzhľadom na potrebu vykonania zmeny v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2019 a ustanovení upravujúcich prechodné ustanovenia, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.

V Bratislave 20. apríla 2018

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martina Lubyová, v. r.

ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

43

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.

V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania

Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :

Navrhovaná zmenaOdhadovaný dopad na rok 2008 Odhadovaný dopad na rok 2009Odhadovaný dopad na rok 2010finančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancov1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov20 000

25 000

25 000

z toho61000062000063020 00025 00025 0002. Znižovanie počtov žiakov v triedach266 667

1 622

800 000

1 622

800 000

1 622

z toho610161 377484 131484 13162056 805170 414170 41463048 485145 455145 4553. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady300

1 000

1 000z toho6100006200006303001 0001 0004. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie1 500

2 000

2 000z toho6100006200006301 5002 0002 0005. Tvorba nových učebníc a učebných textov53 000

44 000

44 000

z toho61000062000063053 00044 00044 0006. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách200 000

287 000

287 000

z toho610000620000630200 000287 000287 000Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:541 4671 622 1 159 0001 622 1 159 000 1 622

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: