Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69445
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
19.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.09.2019 do 31.12.2020


Platnosť od: 02.07.2008
Účinnosť od: 01.09.2019
Účinnosť do: 31.12.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Školstvo a vzdelávanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST29 JUD659 DS21 EU PP31 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.09.2019 do 31.12.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 245/2008 s účinnosťou od 01.09.2019 na základe 209/2018 a 221/2019

Legislatívny proces k zákonu 209/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 209/2018, dátum vydania: 18.07.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony  (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z úlohy č. 9 na mesiac apríl Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 - 2020.

Nastavenie odborného vzdelávania a prípravy podľa potrieb trhu práce a zamestnávateľov je výsledkom transformačného procesu, ktorý je procesom dlhodobým. Prijatím zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v roku 2015 boli vytvorené legislatívne predpoklady pre vstup zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Systém duálneho vzdelávania predstavuje regulačný rámec, podľa ktorého stredné odborné školy a zamestnávatelia pripravujú žiakov na výkon budúceho povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností. Vzťah medzi žiakom a zamestnávateľom a zamestnávateľom a strednou odbornou školou prostredníctvom zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy podporil zvýšenie kvality a atraktivity odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike.

Napriek pozitívnej odozve zo strany zamestnávateľov, žiakov a stredných odborných škôl je potrebné neustále systém duálneho vzdelávania vyhodnocovať a optimalizovať jeho nastavenia tak, aby sa ešte viac zefektívnilo prepojenie medzi svetom vzdelávania a svetom práce, zvýšil sa počet všetkých zúčastnených v systéme duálneho vzdelávania a naďalej sa zvyšovala kvalita ponúkaných odborov vzdelávania.

Za týmto účelom sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 - 2020 zaviazala podporovať a zefektívniť systém duálneho vzdelávania. Už prvé dva roky skúseností so systémom duálneho vzdelávania ukázali, že je potrebné niektoré procesy optimalizovať, aby zodpovedali aplikačnej praxi a uľahčili vstup zamestnávateľom a stredným odborným školám do systému duálneho vzdelávania. Členmi pracovnej skupiny pre tvorbu návrhu zákona boli zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, samosprávnych krajov, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Návrh zákona sa zameriava na uľahčenie vstupu a odstránenie pomyselných bariér pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl do systému duálneho vzdelávania bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Odstránením tejto bariéry si sľubujeme zvýšenie aktívneho prístupu stredných odborných škôl pri uzatváraní spolupráce so zamestnávateľmi pri nových partnerstvách ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v systéme duálneho vzdelávania.

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami, ako aj odstránenia povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania.

Ďalším významným prvkom je zvýšenie podielu výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa, ktorý pôsobí v systéme duálneho vzdelávania. Toto opatrenie je určené predovšetkým pre živnostníkov a malé podniky, ktoré nemajú vlastné kapacity na splnenie materiálno-technického a priestorového vybavenia alebo personálneho zabezpečenia výkonu praktického vyučovania. Toto opatrenie by malo zvýšiť záujem zamestnávateľov a najmä živnostníkov a malých podnikov o vstup do systému duálneho vzdelávania.

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci strednej odbornej školy a zamestnávateľa (zamestnávateľov), čim sa vytvorí možnosť ich operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie.

Novela zákona ďalej reaguje na potreby aplikačnej praxe v rámci uzatvárania zmlúv o duálnom vzdelávaní a uzatvárania učebných zmlúv. Skracuje sa lehota na vypovedanie zmlúv, umožňuje sa uzatvoriť učebnú zmluvu aj do 31. januára príslušného školského roka v taxatívne vymedzených prípadoch a upravujú sa náležitosti vypovedania oboch typov zmlúv.

V rámci návrhu zákona sa zavádza inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov. Podniková škola je vzhľadom na svoje osobitosti vylúčená z plánovacieho procesu určovania počtu tried prvého ročníka pre stredné školy samosprávnym krajom, čím sa zvyšuje flexibilita jej pôsobnosti.

Návrh zákona zavádza novú pozíciu hlavného inštruktora. Popri inštruktorovi môže na pracovisku praktického vyučovania pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom hlavný inštruktor vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky. Hlavný inštruktor prostredníctvom koordinácie ostatných inštruktorov a v prípade výkonu praktického vyučovania prispieva k zvýšenej kvalite odborného vzdelávania a prípravy a tvorí premostenie medzi majstrom odbornej výchovy a inštruktormi vo výchovno-vzdelávacom procese.                  

Najväčšej úprave podlieha kompetencia samosprávnych krajov určovať vo svojej územnej pôsobnosti pre stredné školy počet tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo na jednotlivé učebné odbory pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok. Nastavenie plánov výkonov stredných škôl nebude podliehať rozhodovaniu prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré prijíma zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ale bude vydávané predsedom samosprávneho kraja, ktorému predchádza kompletný plánovací proces v rámci odborných organizačných útvarov samosprávneho kraja a následné prerokovanie v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie, pričom kritériá pre určovanie počtu žiakov a určovanie stredných škôl v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja budú spracované prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Návrh zákona obsahuje novelizačné body školského zákona upravujúce problematiku kariérového poradenstva. S cieľom zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania a prípravy ako aj naplnenie potrieb trhu práce a zamestnávateľov je odborné vzdelávanie závislé od dobre fungujúceho systému kariérového poradenstva. Nastavuje sa systém koordinácie a riadenia kariérového poradenstva, ktorého výsledkom má byť efektívna spolupráca všetkých zúčastnených subjektov, ktorej výsledkom má byť definovanie individuálnych záujmov a možností žiaka ako aj jeho orientácia na výber svojho budúceho povolania.

Vzhľadom na to, že systém kariérového poradenstva je závislý od výkonu činnosti reprezentovaný pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami na škole alebo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sú nároky na personálne obsadenie a výkon kariérového poradenstva definované v návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. 

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo kryté, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné  prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje na deň vyhlásenia zákona, 1. september 2018 a 1. september 2019.
 

B. Osobitná časť

 

Čl. 1

K bodu 1 a 80

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy bol zavedený do praxe prijatím pôvodného zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Počas ôsmich rokov svojej existencie sa nepodarilo naplniť jeho poslanie a ani raz neboli do neho vložené finančné prostriedky na účel podpory financovania odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“). Počas tohto obdobia sa ani nevytvorili stanovené štruktúry fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktoré by zabezpečovali výkon stanovených činností. Vzhľadom na prijatie podporných mechanizmov na vstup zamestnávateľov do OVP  v zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ako aj predložením ďalších opatrení v novele zákona sa pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahrádza novonavrhovanými finančnými stimulmi.

K bodu 2

Rozširuje sa definícia pracoviska praktického vyučovania (ďalej len „PPV“) za účelom zvýšenia počtu subjektov, korí môžu realizovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania (ďalej len „SDV“). Aplikačná prax ukázala, že do SDV sa zväčša zapájajú veľkí zamestnávatelia avšak skúsenosti z krajín v ktorých má duálne vzdelávanie dlhoročnú tradíciu ukazujú, že do SDV sa zapájajú primárne malé a stredné podniky. Z tohto dôvodu je potrebné umožniť organizáciám združujúcim zamestnávateľov, ktorými sú napríklad asociácie, cechy alebo iné právnické osoby, ktoré združujú samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) alebo malé a stredné podniky vstúpiť do SDV.  Z dôvodu vyššej účasti SZČO a malých a stredných podnikov ako hnacieho motora ekonomiky štátu sa umožňuje ich vstup prostredníctvom týchto organizácii prihliadajúc na skutočnosť, že často krát nemajú vhodné materiálno-technické zabezpečenie a dostatočné personálne kapacity a časový priestor na zabezpečenie výkonu praktického vyučovania. Ustanovenie reaguje na požiadavky asociácii, cechov a zväzov zastrešujúcich SZČO a malých a stredných podnikov, ktoré prejavili záujem o vstup do SDV alebo ostatných foriem OVP ale nemajú na to vytvorené inštitucionálne predpoklady. Umožnením zapojenia do SDV prostredníctvom týchto strešných organizácii a ich certifikácie očakávame efektívnu koordináciu a realizáciu SDV a podporu SZČO a malým a stredným podnikom, ktorým odpadne organizačná administratívna záťaž pri výchove budúcej pracovnej sily.

K bodu 3

Dopĺňa sa definícia zákonného zástupcu, ktorá je zároveň rozšírená o zástupcu zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia alebo ochrannej výchovy, výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody ak dieťaťu nebol súdom ustanovený poručník, je potrebné z dôvodu, aby bol zabezpečený prístup maloletých detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou k príprave na povolanie.

K bodom 4 až 6, 8, 10 až 16, 20, 26, 38, 40, 48 a 76 

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa 1. septembra 2008 umelecké školy (s výnimkou konzervatórií), t. j. školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy stali podľa § 27 školského zákona strednou odbornou školou. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I do dvoch skupín – konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy, pričom organizačná forma v umeleckých odboroch na základných umeleckých školách a vysokých školách je jednotná. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že ustanovenia tohto zákona sa nedajú uplatňovať v umeleckom školstve. Jeho uplatnenie je možné v rámci umeleckých remesiel, ktoré sú zaradené v rámci študijných odborov a učebných odborov skupiny 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. V Štátnom vzdelávacom programe pre skupinu odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I a 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. sú vymedzené študijné odbory skupiny 82 ako 4-ročné štúdium, v ktorom sa praktické vyučovanie realizuje prostredníctvom umeleckej praxe. Umelecká prax sa organizuje ako kreatívny vyučovací predmet, v ktorom sa žiak pripravuje na výkon tvorivých činností v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva. Na umeleckú prax nie je možné aplikovať cvičnú ani produktívnu prácu, každé dielo či produkt vzniklo v tvorivom procese, predstavuje originál a vzťahuje sa na neho autorský zákon.

Popri inštruktorovi môže na PPV pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom môže vykonávať praktické vyučovanie žiakov v SDV a vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania na PPV. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky v podobe dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom alebo príbuznom odbore vzdelávania a zároveň požadovanej praxe v danom povolaní alebo odborných činnostiach, čím sa zabezpečí jeho odbornosť a schopnosť splnenia nárokov na koordináciu inštruktorov na PPV.

K bodu 7

Zosúlaďuje sa znenie zákona so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“), podľa ktorého môže odbornú prax vyučovať aj majster odbornej výchovy. Umožnenie vyučovania odbornej praxe aj majstrovi odbornej výchovy sa optimalizuje hospodárne a efektívne využitie personálnych kapacít strednej odbornej školy. Zároveň sa do § 4 ods. 3 vkladá možnosť vyučovania odbornej praxe aj hlavným inštruktorom, pod ktorého dozorom žiaci vykonávajú praktické vyučovanie na PPV.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

K bodu 17

Upravuje sa doba, na ktorú je možné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania. Pre niektoré študijné odbory na stredných priemyselných školách je podľa štátnych vzdelávacích programov stanovená. odborná prax v rozsahu 2 až 4 týždne za celé štúdium. Na takúto prax nie je podľa účinnej právnej úpravy možné uzatvárať zmluvy podľa obsahu a rozsahu stanoveného § 8 zákona č. 61/2015 Z. z.

K bodu 18, 19, 43 a 44

Ide o  debyrokratizačné opatrenia pre školy a zamestnávateľov v súlade so Stratégiou znižovania administratívnej záťaže, ktorej cieľom je redukovať administratívne prekážky vo verejnej a podnikateľskej sfére.

K bodu 21

Za účelom spružnenia SDV sa v súlade s aplikačnou praxou vypúšťajú vzorové učebné plány (ďalej len „VUP“) a vzorové učebné osnovy (ďalej len „VUO“) a za účelom lepšej organizácie výchovy a vzdelávania na strednej odbornej škole a u zamestnávateľa sa zvyšuje pomer praktického vyučovania vykonávaného v dielni s výsledným optimálnejším pracovným zaradením majstra odbornej výchovy v rámci naplnenia pracovného úväzku.  

K bodu 22

Ide o legislatívne spresnenie subjektov uzatvárajúcich učebnú zmluvu vzhľadom na potrebu diferenciácie plnoletého a neplnoletého žiaka.

K bodu 23

Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl o vstup do SDV bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Problém znižovania normatívneho objemu finančných prostriedkov na praktické vyučovanie sa v procese vyhodnocovania skúseností z prvého roka zavádzania SDV objavoval ako najčastejšie uvádzaná prekážka nedostatočného záujmu o vstup do SDV zo strany stredných odborných škôl. Išlo o pripomienku zo strany stredných odborných škôl, zamestnávateľov ako aj zriaďovateľov stredných odborných škôl. Krátenie normatívu na žiaka príslušnej kategórie  strednej odbornej školy sa dotýka len krátenia osobných nákladov. Strednej odbornej škole zostali finančné prostriedky na prevádzku na každého žiaka strednej odbornej školy, a to aj na žiaka zapojeného v SDV.

Problém sa ukázal najmä v prípadoch tried, ktoré tvoria žiaci zaradení v SDV spolu so žiakmi mimo SDV a škola nedokázala pre nich zaplatiť majstra odbornej výchovy, ako aj v prípadoch zmeny daného pomeru žiakov v nasledujúcich ročníkoch, pričom dochádzalo k striedavému prijímaniu a prepúšťaniu majstra odbornej výchovy. Aplikačná prax však ukázala, že strednej odbornej škole v súvislosti so zavádzaním a existujúcim procesom SDV vznikajú náklady, ktoré sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rozhodlo kompenzovať navrátením kráteného normatívu na praktické vyučovanie. Zrušením krátenia normatívu stredným odborným školám zapojeným do SDV sa odstránila bariéra s cieľom zvýšenia aktívneho prístupu stredných odborných škôl do SDV ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v SDV.

K bodom 24, 25, 27 až 36

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v SDV a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami ako aj odstránenie povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v SDV. Zamestnávateľ nebude obmedzený podávať žiadosti do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý predchádza 1. septembru nasledujúceho školského roka, kedy môže reálne začať poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Rovnako tak sa tejto skutočnosti prispôsobuje aj ustanovenie o vydaní osvedčenia, ktorého účinnosť nastáva až školským rokom, kedy zamestnávateľ reálne začne poskytovať praktické vyučovanie v SDV, čím neplynie sedemročná lehota platnosti osvedčenia aj napriek tomu, že zamestnávateľ ešte nezačal poskytovať praktické vyučovanie. V rámci predloženia príloh ku žiadosti o overenie spôsobilosti zamestnávateľa nebude nutné predkladať potvrdenia súdov, úradov a výpisy z registra trestov, ale postačia čestné vyhlásenia zamestnávateľov, čím sa taktiež výrazne zníži administratívna záťaž. Opätovné overenie spôsobilosti nebude nutné absolvovať v prípade, že zamestnávateľ chce navýšiť počet žiakov v systéme duálneho vzdelávania. V takomto prípade postačuje vykonať obhliadku PPV a posúdiť spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie aj vyššiemu počtu žiakov. Upravujú sa aj prípady, kedy je možné vykonať zmeny na existujúcom osvedčení. V rámci overenia spôsobilosti sa rozširuje možnosť predovšetkým pre SZČO a malé a stredné podniky podať žiadosť o certifikáciu aj v prípade, že nemajú svoje vlastné kapacity, pričom môžu praktické vyučovania zabezpečiť v plnom rozsahu mimo vlastných priestorov, pričom je postačujúce, ak preukážu, že maximálne 50% praktického vyučovania sa vykonáva na PPV iného zamestnávateľa a maximálne 50 % sa vykonáva v dielni alebo na inom mieste výkonu produktívnej práce.  Zamestnávatelia majú teda možnosť kombinácie výkonu praktického vyučovania za splnenia predpokladu, že na PPV iného zamestnávateľa ako aj v dielni absolvujú maximálne 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania počas celého štúdia. Predmetné ustanovenie zároveň napĺňa programové vyhlásenie vlády na roky 2016-2020,v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporiť vstup malých a stredných podnikov do SDV.

K bodu 37, 39, 41 a 42

Predmetnými ustanoveniami sa upravujú niektoré náležitosti zmluvy o duálnom vzdelávaní na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa dĺžka výpovednej lehoty na jeden mesiac z dôvodu, aby žiaci aj v prípade zrušenia zmluvy o duálnom vzdelávaní zamestnávateľom alebo strednou odbornou školou mohli v prípade pretrvávajúceho záujmu plynule pokračovať v SDV u iného zamestnávateľa alebo inej strednej odbornej škole, ako aj z dôvodu ochrany záujmov žiakov študujúcich v SDV. Vypúšťajú sa ustanovenia o umeleckej praxi a učiteľoch umeleckej praxe.

K bodu 45

V nadväznosti na skúsenosti zamestnávateľov po prvých dvoch rokoch v SDV sa spresňujú ustanovenia o učebnej zmluve z dôvodu zvýšenia flexibility jej uzatvárania ako aj vypovedania. Z dôvodu posilnenia postavenia neplnoletého žiaka v učebnom pomere je potrebné pred uzatvorením zmluvy prerokovať jej náležitosti nielen so zákonným zástupcom žiaka ale aj so samotným neplnoletým žiakom. Zároveň sa termín uzatvorenia učebnej zmluvy posúva z 31. augusta na 15. septembra, z dôvodu presunov žiakov medzi školami a odbormi vzdelávania a odovzdávania údajov o počte žiakov na škole a v príslušnom odbore vzdelávania do Eduzberu. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť medzi žiakom a zamestnávateľom aj do 31. januára príslušného školského roka z dôvodu nenaplnenia predpokladaného počtu žiakov definovaného v zmluve o duálnom vzdelávaní. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť aj v inom termíne, v špecifických prípadoch na základe poznatkov z praxe. Výpovedná doba sa pri učebnej zmluve skracuje z troch mesiacov na jeden mesiac z dôvodu flexibilnejšieho zabezpečenia prípadného prestupu žiaka v SDV na inú strednú odbornú školu alebo k inému zamestnávateľovi.

K bodu 46, 47, 56, 57, 65 a 77

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie VUP a VUO a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Obsah a rozsah OVP odborov vzdelávania v SDV určujú (podľa teraz platného právneho stavu) VUP a VUO, ktoré sú súčasťou príslušných štátnych vzdelávacích programov pre OVP. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že pomerne podrobné rozpísanie obsahu (tematické celky, podtémy) a vymedzenie rozsahu výučby jednotlivých tém a podtém, (počty hodín) nevyhovuje všetkým zamestnávateľom, ktorí postupne vstupovali do SDV. VUP neposkytovali disponibilné hodiny, s ktorými by bolo možné nakladať podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľov. Úpravy v rozsahu 10% z celkového počtu týždenných vyučovacích hodín boli nedostačujúce a neumožnili napr. zaradiť nový predmet alebo zrušiť existujúci predmet. VUO síce umožňovali upraviť obsah učiva až do výšky 30% v každom ročníku, avšak neumožňovali zmenu názvu predmetu alebo vytvorenie nového predmetu podľa potreby konkrétneho  zamestnávateľa. Následkom toho sa VUP a VUO aktualizovali, dopĺňali a upravovali, aby boli akceptovateľné viacerými zamestnávateľmi. Súčasný návrh zákona vylučuje VUP a VUO zo svojich ustanovení. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci konkrétnej strednej odbornej školy a konkrétneho zamestnávateľa (zamestnávateľov), ktorí si budú môcť určiť vedomosti a zručnosti prioritné pre daný odbor/profesiu, nastaviť učebný plán v školskom vzdelávacom programe, zosúladiť podmienky a možnosti organizácie teoretickej výučby v škole a praktické vyučovanie u zamestnávateľa podľa výrobných, prevádzkových ap. podmienok zamestnávateľa a organizačných, personálnych a ďalších podmienok školy. Zároveň sa tu vytvára možnosť operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie školských vzdelávacích programov, ktorá nebude musieť prechádzať schvaľovacím procesom na ministerstve, ale iba jeho prerokovaním v rade školy a vydaním riaditeľom školy. Súčasné znenie zákona vymedzuje minimálny percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania z celkového počtu vyučovacích hodín podľa jednotlivých stupňov vzdelania. Vzhľadom na to, že praktické vyučovanie je z hľadiska obsahu a rozsahu špecifické nielen pre jednotlivé stupne vzdelania, ale aj pre jednotlivé skupiny odborov vzdelávania, je potrebné túto špecifickosť rešpektovať pri tvorbe kurikulárnych dokumentov. Preto sa pomer teoretického a praktického vyučovania bude určovať príslušným štátnym vzdelávacím programom (podľa stupňa vzdelania, skupín odborov vzdelávania, v prípade potreby aj podľa jednotlivých odborov vzdelávania). Štátne vzdelávacie programy budú pružnejšie a operatívnejšie reagovať na potreby odborného vzdelávania a prípravy ako aj trhu práce, čo sa týka obsahu a rozsahu praktického vyučovania, jednoznačne budú určovať minimálny podiel praktického vyučovania v rámci školského systému aj v rámci SDV. Zároveň sa vykonávajú potrebné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 49

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 21 ods. 2.

K bodu 50

Napriek zrušeniu krátenia normatívu strednej odbornej škole je zamestnávateľ v prípade využívania priestorov alebo personálu strednej odbornej školy na výkon praktického vyučovania v SDV povinný uhradiť škole pomernú časť nákladov za ktorú stredná odborná škola zamestnávateľovi v rámci SDV poskytuje služby. Predmetným ustanovením môže stredná odborná škola získať ďalšie finančné prostriedky, ktoré môže využiť napríklad na zabezpečenie materiálno-technického zabezpečenia alebo na kontinuálne vzdelávanie učiteľov odborných predmetov a majstrov odbornej výchovy.

K bodu 51

Zmluva o budúcej zmluve predstavuje prvotnú informáciu strednej odbornej školy pri zisťovaní budúceho uplatnenia jej žiakov na trhu práce. Z toho dôvodu je potrebné, aby stredná odborná škola disponovala údajmi o počte uzatvorených zmlúv o budúcej zmluve, nakoľko dochádza ku kvalitatívnej zmene vzťahu žiaka voči zamestnávateľovi. 

K bodu  52

Príspevok na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania predstavuje dôležitý motivačný faktor pre vstup predovšetkým malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Nárok na príspevok v sume 1000 EUR vzniká malému alebo strednému zamestnávateľovi za každého žiaka s ktorým uzavrel učebnú zmluvu prvýkrát v školskom roku, kedy prvýkrát začal poskytovať praktické vyučovanie. Ide o kompenzáciu časti nákladov, ktorá predstavuje priemernú sumu úhrady časti nákladov na žiakov v systéme duálneho vzdelávania. Príspevok sa poskytuje každoročne. Iný zamestnávateľ ako malý alebo stredný podnikateľ má nárok na príspevok iba v prípade, že poskytne žiakovi, s ktorým má uzatvorenú učebnú zmluvu, praktické vyučovanie v rozsahu minimálne 400 hodín v priebehu školského roka. Vzhľadom na to, že príspevok je štátnou pomocou podľa čl. 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie jeho poskytovanie Ministerstvo školstva upraví prostredníctvom schémy štátnej pomoci v súlade so zákonom č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

Zavedenie pozície hlavného inštruktora vyplýva zo skutočnosti, že v SDV v praktickom vyučovaní prevažuje produktívna práca a žiaci trávia viac času na PPV, čím sa na jednej strane zvyšuje potreba koordinácie praktického vyučovania s výrobnými a hospodárskymi podmienkami zamestnávateľa a zároveň rastie miera samostatnosti žiaka pri výkone praktického vyučovania. Zároveň má pozícia hlavného inštruktora za úlohu predovšetkým u veľkých zamestnávateľov zefektívniť a uľahčiť prácu ostatných inštruktorov. Výkon praktického vyučovania na PPV sa upravuje v súvislosti so zavedením nového inštitútu hlavného inštruktora, ktorého podstatou je skvalitnenie výkonu praktického vyučovania v SDV vzhľadom na to, že okrem vedenia žiakov na praktickom vyučovaní môže pôsobiť ako koordinátor inštruktorov. 

K bodom 53 až 55

V prípade inštruktorov novela zákona reaguje na aplikačnú prax, kde spôsobilosť k výkonu pozície inštruktora možno nadobudnúť aj v prípade naplnenia podmienky vykonanej praxe na úkor dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania, čím sa príprava inštruktorov spružní umožnením vzdelávania odborníkov z príslušného odvetvia, ktorí v dôsledku spoločensko-ekonomických zmien v 90. rokoch minulého storočia často krát vyštudovali iný odbor vzdelania, ako bolo ich skutočné zamestnanie. Táto situácia sa následne opakovala v čase hospodárskej krízy. Zároveň sa z požiadaviek na vzdelanie inštruktorov vypúšťa VUP a VUO a na druhej strane sa pridávajú  znalosti z oblasti sociálneho zabezpečenia žiaka.

K bodom 58 a 59

Sprehľadňuje sa spôsob označenia Centra odborného vzdelávania a prípravy v nadväznosti na príslušnú oblasť, na ktoré je zamerané.

K bodu 60

V rámci organizácie OVP v Slovenskej republike existujú prípady, kedy konkrétny zamestnávateľ alebo združenie právnických osôb je zároveň zriaďovateľom strednej odbornej školy. Títo zamestnávatelia si v rámci strednej odbornej školy pripravujú ich vlastnú budúcu pracovnú silu alebo budúcich kvalifikovaných zamestnancov pre iných zamestnávateľov. Vzhľadom na veľmi úzke vzťahy medzi zriaďovateľom a vedením školy ako aj osobitné postavenie vo vzťahu k tvorbe školského vzdelávacieho programu môže takáto škola pôsobiť ako podniková škola za splnenia zákonom ustanovených podmienok. So zreteľom na osobitosť takejto strednej odbornej školy je vyňatá z procesu určovania počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl samosprávnym krajom a môže používať označenie „podniková škola“.

K bodu 61

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa. Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

K bodu 62

Ide o zosúladenie s aplikačnou praxou z dôvodu možnosti organizácie výchovy a vzdelávania aj počas letných prázdnin, ktoré sú súčasťou školského roku z dôvodu, aby bolo možné vyplácať podnikové štipendiá aj počas obdobia letných prázdnin. V prípade realizácie praktického vyučovania žiakov počas letných prázdnin musí byť zachovaná podmienka skrátenia vyučovania o dĺžku vyučovania realizovaného v období školských prázdnin.

K bodu 63

Aktualizuje sa názov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

K bodu 64

V súlade s prípravou novej koncepcie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach sa v rámci kariérového poradenstva a kariérovej výchovy upevňuje postavenie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej len „CPPPP“) v sídle kraja, ako inštitúcie, ktorá má za úlohu koordinovať a metodicky riadiť ostatné subjekty kariérového poradenstva v rámci príslušného samosprávneho kraja. Vzhľadom na skutočnosť, že kariérové poradenstvo je úzko prepojené na systém odborného vzdelávania a prípravy, priznáva sa CPPPP v sídle kraja postavenie subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy.

K bodom 66 až 69

Ruší sa každoročné vydávanie zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, a zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce do 31. januára z dôvodu neefektívnosti aktualizácie týchto zoznamov vo vzťahu k potrebám trhu práce. Potreby trhu práce ako aj dodatočná potreba zamestnancov za celú Slovensku republiku a pre príslušné samosprávne kraje nepodlieha v jednoročnom časovom období rozsiahlym zmenám, a z toho dôvodu nie je potrebné meniť zoznamy každoročne. Zároveň pre väčšiu objektivitu predmetných zoznamov je potrebné nechať väčší časový priestor na ich prípravu a následnú aplikáciu v praxi. Trojročná periodicita vydávania zoznamov môže objektívnejšie zohľadniť regionálne hľadisko spätného vývoja potrieb trhu práce ako aj zjednodušiť sledovanie a financovanie príslušných študijných odborov a učebných odborov v rámci stredných odborných škôl. Tvorba príslušných zoznamov pre jednotlivé samosprávne kraje zohľadňuje regionálne osobitosti každého samosprávneho kraja vzhľadom na to, že potreby trhu práce a dodatočná potreba zamestnancov je v každom kraji odlišná.

K bodu 70, 78 a 79

 

Vypúšťa sa zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky z dôvodu objektívnej nemožnosti naplnenia predmetnej kompetencie ministerstvom školstva a ostatnými subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy. V rámci konzultačných procesov so všetkými zainteresovanými stakeholdermi nedošlo ku konsenzu a predloženiu konceptu tvorby predmetného zoznamu. Predmetná úprava sa zároveň stáva nadbytočnou v dôsledku úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov jednotlivých študijných odborov alebo jednotlivých učebných odborov stredných škôl v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, ktorej cieľom je podporiť proces optimalizácie sústavy odborov vzdelávania a koncentrácie odborov vzdelávania na príslušných stredných školách.

 

K bodu 71 a 72

 

Z dôvodu úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v rámci preneseného výkonu štátnej správy a vyňatia predmetného procesu z pôsobnosti správneho poriadku, sa nastavuje opravný mechanizmus ministerstva školstva na preskúmanie počtu žiakov stredných škôl určeného samosprávnym krajom na základe podnetu subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy alebo vlastného podnetu ministerstva školstva.

 

K bodu 73

 

V rámci plánovacieho procesu určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory je pre objektívne určenie počtu žiakov samosprávnym krajom potrebné vychádzať z dodatočných potrieb trhu práce a z dodatočnej potreby zamestnancov na trhu práce, ktorú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR zašle na jednotlivé samosprávne kraje v členení na jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory. Predmetné prognózy potrieb trhu práce a dodatočnej potreby zamestnancov, následne samosprávne kraje verifikujú a využijú v rámci plánovacích procesov určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl.

 

K bodu 74

 

Legislatívno technická úprava súvisiaca s vypustením § 29 ods. 1 písm. c)

 

K bodu 75

 

Komplexná úprava kompetencie plánovania výkonov stredných škôl vychádza z aplikačnej praxe, kde počas ostatných piatich rokov nedošlo k optimálnemu naplneniu kompetencie samosprávneho kraja vo vzťahu k uspokojeniu potrieb trhu práce a zamestnávateľov. Optimalizácia regulačného procesu, ktorého cieľom je umiestnenie väčšieho počtu žiakov v tých odvetviach hospodárstva, ktoré indikujú vysokú požiadavku na trhu práce si vyžaduje zmenu spočívajúcu v prechode z plánovania počtu tried na určovanie počtu žiakov. Úprava kompetencie samosprávneho kraja je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 – 2020, podľa ktorého je potrebné zosúladiť odborné vzdelávanie a prípravu v súlade s požiadavkami trhu práce.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa ustanovuje kompetencia samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Počet žiakov stredných škôl bude schvaľovať predseda samosprávneho kraja v nadväznosti na vypracovanie odborných podkladov vecne príslušného útvaru úradu samosprávneho kraja a po prerokovaní a odporúčaní Krajskou radou pre odborné vzdelávanie. Vzhľadom na to, že ide o prenesený výkon štátnej správy, nebude schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách ani následnému vydaniu všeobecne záväzného nariadenia. Postup schvaľovania počtu žiakov na stredných školách týkajúci sa zrušenia vydávania všeobecne záväzného nariadenia a jeho nahradenie určením počtu žiakov predsedom samosprávneho kraja je vyňatý z pôsobnosti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Úprava kompetencie samosprávnych krajov z určovania počtu tried na určovanie počtu žiakov povedie k optimalizácii sústavy odborov vzdelávania a k ich koncentrácii na príslušných stredných školách.

 

 

K bodu 81

 

V súvislosti s upravenou kompetenciou samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok z výkonu samosprávy na prenesený výkon štátnej správy sa upravuje proces a podmienky určovania najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka a určovania stredných škôl prostredníctvom splnomocňovacieho predpisu ministerstva školstva a následným vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu. 

 

K bodu 82

 

Podľa § 2 písm. h) na účely je zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, iná ako stredná odborná škola, ktorej predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo obsahu vzdelávania v učebnom odbore, v ktorom žiakovi poskytuje praktické vyučovanie. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona sa na pracovisku zamestnávateľa vykonáva odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax žiaka, ak predmet činnosti zamestnávateľa zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá vlastnú sieť stredných odborných škôl, doplňovanie vojenského personálu uskutočňuje náborom z absolventov stredných odborných škôl. Ministerstvo obrany Slove  nskej republiky má však záujem zapojiť sa do odborného vzdelávania podľa zákona č. prostredníctvom svojich odborných pracovísk (vojenských útvarov ozbrojených síl Slovenskej republiky) niektorou z foriem praktického vyučovania. Vychádzajúc z § 8 ods. 2 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky vojenský útvar je organizačná zložka ozbrojených síl, ktorá nemá právnu subjektivitu. Postavenie zamestnávateľa má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Predmet činnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky však nezodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, tak ako to vyžaduje § 2 písm. h) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona. Podmienku predmetu činnosti, ktorý zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, však spĺňajú vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu navrhujeme doplniť § 48 o odsek 3, v ktorom sa ustanoví, že praktické vyučovanie bude možné vykonávať aj vo vojenských útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorých predmet činnosti  zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania bude za vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky so strednou školou uzatvárať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

 

K bodu 83

 

Na žiadosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola doplnená povinnosť strednej zdravotníckej škole v oblasti informovania je zriaďovateľa v oblasti poskytovania praktického vyučovania.

 

K bodu 84

 

Kompetencia samosprávneho kraja určovať počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok je vyňatá z pôsobnosti správneho poriadku z dôvodu, že ide o prenesený výkon štátnej správy, pričom schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl nebude podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách s následným vydaním všeobecne záväzného nariadenia.

 

K bodu 85

 

Potreba prolongácie termínu zmeny názvu strednej odbornej školy vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky stredných odborných škôl vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy. 

 

K bodu 86

Prechodným ustanovením sa umožňuje žiakom prijatým podľa doterajších predpisov dokončiť štúdium  s obsahom a rozsahom OVP určeným VUP a VUO, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho programu pre OVP.

Zároveň sa ustanovuje možnosť strednej odbornej školy stať sa podnikovou školou podľa § 24a  aj za podmienok, že nespĺňa ustanovené podmienky po dobu dvoch rokov.

 

Čl. II

K bodu 1

 

Uznanie daňových výdavkov zamestnávateľa sa z doterajšieho vynaloženia výdavkov na hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania sa rozširuje o uznané výdavky zamestnávateľa na praktické vyučovanie a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov. Novým znením zákona sa dosiahne to, že náklady na praktické vyučovanie vrátane nákladov nad rámec normatívnych prostriedkov poskytnutých škole, budú uznané ako daňový náklad obecne pre všetkých daňovníkov, ktorí vzdelávanie podporia.

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa. Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

 

K bodu 2

 

K zlepšeniu kvality odborného vzdelávania sa prispeje aj nákupom dlhodobého majetku a akceptáciou týchto nákladov vo forme odpisov  ako daňovo uznaných výdavkov bez ohľadu na to, či ide o zmluvu v duálnom systéme vzdelávania alebo o zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania.

 

Čl. III

K bodu 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun kompetencie samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že kontrola kvality vykonávaných vzdelávacích procesov na strane zamestnávateľa má byť aj v kompetencii stavovských a profesijných organizácií, ktoré zamestnávateľov certifikujú sa dopĺňa kompetencia týchto organizácii pri poskytovaní súčinnosti pri kontrole stredných odborných škôl Štátnou školskou inšpekciou.

K bodu 4

Z dôvodu zamedzenia spájania sa stredných škôl bez rovnakého alebo obdobného odborného zamerania sa posilňuje postavenie ústredného orgánu štátnej správy podieľajúceho sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K bodu 5

Úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

 

Čl. IV  

K bodu 1

V súvislosti so zmenou kompetencie vyšších územných celkov uvedenú v čl. I bode 70 (§ 31) sa navrhuje upraviť aj financovanie nákladov na žiakov stredných škôl prijatých do stredných škôl nad rozsah počtu žiakov prvého ročníka dennej formy štúdia strednej školy určený vyšším územným celkom. Náklady na takýchto žiakov si bude zriaďovateľ školy financovať z vlastných nákladov.

K bodu 2

Úprava ustanovenia súvisí so zrušením krátenia normatívu na žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa vzdeláva a bude vzdelávať v SDV.

K bodu 3

Vkladajú sa nové ustanovenia, ktoré súvisia s financovaním nákladov na žiakov stredných škôl v triedach, ktoré boli otvorené nad rozsah určený vyšším územným celkom, a v ich nasledujúcich ročníkoch podľa predpisov platných do 31. 8.2018 a s financovaním škôl umeleckého priemyslu v rámci prechodného obdobia.

Čl. V

K bodu 1

Nový termín „profilový predmet“ zodpovedá novému nastaveniu vzdelávania v školách umeleckého priemyslu, preto je potrebné vložiť ho do zákona a vymedziť jeho definíciu. Každý študijný odbor má pre každý ročník stanovený profilový predmet štúdia, v ktorom sa hodnotenie žiaka za každé klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou. Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého a druhého polroka uzatvára špecificky pre tento typ škôl, ktoré je  uvedené v § 56 ods. 20, kde sa zohľadňuje prospech z profilového predmetu štúdia.

K bodu 2

Posilňuje sa postavenie subjektov koordinácie OVP pri tvorbe kurikulárnych dokumentov v oblasti výchovy a vzdelávania na stredných odborných školách na základe požiadavky zástupcov zamestnávateľov za účelom zefektívnenia prepojenie sveta vzdelávania so svetom práce.

K bodu 3 a 4

V nadväznosti na vypustenie § 20 upravujúceho VUP a VUO v zákone sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa VUP a VUO aj v školskom zákone, vzhľadom na to, že tvorili integrálnu súčasť štátneho vzdelávacieho programu.

K bodom 5, 6, 9, 13, 14, 16 až 22, 24 až 26, 28 až 31

Nadobudnutím účinnosti školského zákona sa 1. septembra 2008 umelecké školy, pôvodné školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy s výnimkou konzervatórií, stali strednou odbornou školou v súlade so stratégiou Milénium, kde sa deklaroval úmysel zriadiť jednotný heterogénny typ strednej odbornej školy. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. do dvoch skupín, pričom konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy. Zároveň neexistuje pokrytie príslušnej skupiny odborov vzdelávania zo strany strešnej stavovskej alebo profesijnej organizácie alebo ponuka konkrétnych zamestnávateľov, ktorá by žiakom umožňovala nácvik a realizáciu výtvarných techník,  ktoré si osvojujú  v ateliéroch na predmetoch výtvarná príprava, kresba, navrhovanie, figurálne kreslenie, s cieľom aby absolventi získali také kompetencie, ktoré určuje Štátny vzdelávací program pre skupinu študijných odborov skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. Školy umeleckého priemyslu  zároveň podporujú zvýšenie kvality kreatívneho vzdelávania, ktoré je vymedzené v rámci uznesenia vlády SR č. 32 k návrhu Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v SR – opatrenie 2.1: Vzdelávanie v oblasti kreativity a tvorivosti – na rozvoji kreativity je postavené vzdelávanie na stredných umeleckých školách a konzervatóriách – výstupom je kreatívny profesionál, ktorý dokáže pôsobiť vo všetkých oblastiach kreatívneho priemyslu podľa odboru, ktorý absolvoval. Žiaci sa na štúdium prijímajú na základe výsledkov skúšky z overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, kde kritériom hodnotenia nie je preukázanie získaných vedomostí a zručností zo základnej školy, ale preukázanie talentu, tvorivosti a originality. Žiaci sú povinní absolvovať špeciálne vzdelávacie aktivity – výtvarné sústredenie (plenér), ročníkový projekt (klauzúrna práca) alebo súvislá umelecká prax. V zmysle platnej právnej úpravy sa hodnotenie žiaka z profilového predmetu za príslušné klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou a celkový prospech žiaka je hodnotený vo vzťahu k známke z profilového predmetu. Zároveň kritériom hodnotenia prác žiakov nie je len úroveň osvojenia vedomostí a zručností, ale aj miera nadania tvorivosť a originalita žiaka pri riešení zadania. Súčasné stredné umelecké školy s prívlastkom sa transformujú na školy umeleckého priemyslu.

 

K bodu 7

V rámci stupňov dosiahnutého vzdelania sa vypúšťa terciárne vzdelávanie vzhľadom na to, že v rámci sústavy dosiahnutých stupňov vzdelania v regionálnom školstve je možné v podmienkach Slovenskej republiky získať najviac vyššie odborné vzdelanie, ktoré predstavuje nadväzujúcu formu vyššieho sekundárneho vzdelávania. Podľa medzinárodnej klasifikácie stupňov vzdelania ISCED 2011 sa zaraďuje do kategórie postsekundárneho vzdelávania. Terciárne vzdelávanie upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ISCED 2011, podľa ktorého je terciárnym vzdelávaním prvý až tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania alebo neterciárne vzdelávanie poskytované univerzitami aplikovaných vied, ktoré vzdelávací systém Slovenskej republiky nepozná. Analogicky, ako pri strednom odbornom vzdelaní sa spresňuje pozícia absolventského diplomu, ako dokladu o získanej kvalifikácii. Diferenciácia medzi vysvedčením o absolventskej skúške, ako dokladom získanom stupni vzdelania  a absolventským diplomom, ako dokladom o získanej kvalifikácii je dôležitá z hľadiska jednoduchšej identifikácie konkrétnych povolaní na  trhu práce. Daná skutočnosť vychádza aj zo súčasného trendu vývoja na trhu práce, pre ktorý sa v rýchlo meniacich sa podmienkach a požiadavkách na konkrétne vedomosti, zručnosti a kompetencie stáva čoraz viac relevantnejšou získaná kvalifikácia, ktorá ich priamo opisuje.

K bodu 8

Dosiahnutie vyššieho odborného vzdelania v školách umeleckého priemyslu je potrebné vnútorne diferencovať podľa konkrétneho typu nadväzujúceho, postsekundárneho vzdelávania, ktorým je dvojročné pomaturitné špecializačné štúdium a trojročné vyššie odborné štúdium. Možnosť získať titul Dis.art sa priznáva iba absolventom pomaturitného špecializačného štúdia z dôvodu, že žiaci v tomto type postekundárneho vzdelávania študujú v študijnom odbore nadväzujúcom na predchádzajúce maturitné štúdium. Výsledkom takéhoto štúdia je príprava budúceho umelca v rozsahu šiestich rokov, ktorá je objektívne postačujúca na to, aby absolvent zvládol všetky umelecké zručnosti a techniky, ktoré sú na neho počas štúdia kladené. Absolventi trojročného vyššieho odborného štúdia môžu získať iba titul Dis, z dôvodu, že štúdium trojročného študijného odboru nenadväzuje na predchádzajúce štúdium v rámci maturitného študijného odboru a o toto štúdium sa môže uchádzať ktorýkoľvek absolvent, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie. Z dôvodu, že takýto absolvent absolvoval iba tri toky umeleckého vzdelania, časový úsek na to, aby získal takú úroveň umeleckých zručností a techník, ktorá sa na výkon povolania vyžaduje je príliš krátky.

K bodom 10 až 12

Vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zaradením školy umeleckého priemyslu do sústavy škôl ako nového druhu školy.

K bodu 15

Stredná športová škola nepripravuje žiakov na povolania v rámci odborného vzdelávania a prípravy vzhľadom na to, že v rámci organizácie výchovy a vzdelávania ako aj podmienok na ukončovanie štúdia, medzi ktorými je osobitne športová príprava, nemožno realizovať na strednej športovej škole praktické vyučovanie formou odborného výcviku alebo odbornej praxe. Z povahy obsahu vzdelávania sa žiaci na strednej športovej škole pripravujú na výkon vrcholového športu alebo na výkon povolaní súvisiacich s činnosťou v športe.

K bodu 23

Úprava ustanovenia reflektuje upravenú kompetenciu samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok.

K bodu 27

Úpravou uvedeného ustanovenia sa upravuje problematika zloženia skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiaka školy umeleckého priemyslu.

K bodom 32 až 34

Ciele kariérového poradenstva vychádzajú z aktuálnej spoločenskej potreby prispôsobiť štruktúru a výstupy vzdelávacieho systému potrebám trhu práce. Kariérové poradenstvo má zároveň akcentovať význam talentu, hodnôt a motivácie žiakov v procese ich kariérového vývinu ako aj dynamický charakter potrieb trhu práce. Vymedzené ciele kariérového poradenstva v regionálnom školstve sa realizujú prostredníctvom základných typov činností. Okrem tradičných diagnostickej a konzultačno-informačnej činnosti sa bude zameriavať aj na kariérovú výchovu ako prierezovú tému realizovanú už od materskej školy. Integrálnou súčasťou kariérového poradenstva bude koordinácia efektívneho prenosu informácií o potrebách trhu práce medzi žiakmi, zákonnými zástupcami, zamestnávateľmi a školami. Vymedzenie cieľov, obsahovej náplne a inštitucionálneho zabezpečenia kariérového poradenstva v systéme regionálneho školstva si vyžiadala potreba prispôsobiť profily absolventov vzdelávania ich individuálnym predpokladom a záujmom ako aj potrebám trhu práce. Nová právna úprava má zabezpečiť efektívne kariérové poradenstvo v regionálnom školstve realizáciou vymedzených cieľov pomocou inštitucionálneho prerozdelenia výkonu jeho základných činností. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie budú zabezpečovať činnosti, výkon ktorých by bol z hľadiska ich odbornej povahy na školách a v školských zariadeniach neefektívny (diagnostická činnosť, koordinácia výmeny informácií o potrebách trhu práce). 

K bodu 35

Dané ustanovenie má za ciel podporiť špecializáciu stredných škôl, ktorá je deklarovaná v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020. Predmetná úprava zároveň sleduje odčlenenie umeleckého vzdelávaní, ako osobitného typu prípravy žiakov na budúce povolania od ostatných foriem OVP z dôvodu, že obsah a realizácia praktického vyučovania je značne odlišná od realizácie praktického vyučovania v ostatných smeroch OVP.

V nadväznosti na racionalizáciu typov stredných odborných škôl je nevyhnutné prechodným ustanovením riešiť časový harmonogram a postupnosť zmeny strednej umeleckej školy a strednej umeleckej školy s prívlastkom, ktorá bola typom strednej odbornej školy do 31. augusta 2019, na druh strednej školy od 1. septembra 2019, a to školu umeleckého priemyslu. Zároveň sa prechodným ustanovením rieši aj časový harmonogram a postupnosť zmeny športového gymnázia, na druh strednej školy od 1. septembra 2020, a to strednú športovú školu. Potreba prolongácie termínu zmeny názvu vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky športových gymnázií vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy. 

 

 

 

 

 

Čl. VI

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona k 1. septembru 2018 s výnimkou ustanovení v školskom zákone upravujúcich kariérové poradenstvo a ustanovení upravujúcich školy umeleckého priemyslu, ktoré vzhľadom na potrebu vykonania zmeny v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2019 a ustanovení upravujúcich prechodné ustanovenia, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.

 V Bratislave 20. apríla 2018

 

 

 

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Martina Lubyová, v. r.

ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 245/2008, dátum vydania: 02.07.2008

 

43

 

Dôvodová správa

 

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.

V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania

Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

 

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

 

 

 

 

 

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

 

1.Odhad dopadov na verejné financie

 

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :

 

Navrhovaná zmenaOdhadovaný dopad na rok 2008 Odhadovaný dopad na rok 2009Odhadovaný dopad na rok 2010finančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancov1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov20 000

 

 

25 000

 

25 000

 

z toho61000062000063020 00025 00025 0002. Znižovanie počtov žiakov v triedach266 667

1 622

 

800 000

1 622

 

800 000

1 622

 

z toho610161 377484 131484 13162056 805170 414170 41463048 485145 455145 4553. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady300

 

1 000

 

1 000z toho6100006200006303001 0001 0004. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie1 500

 

2 000

 

2 000z toho6100006200006301 5002 0002 0005. Tvorba nových učebníc a učebných textov53 000

 

 

44 000

 

 

44 000

 

 

z toho61000062000063053 00044 00044 0006. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách200 000

 

 

287 000

 

 

287 000

 

 

z toho610000620000630200 000287 000287 000Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:541 4671 622 1 159 0001 622 1 159 000 1 622

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.

 

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

 

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

 

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

 

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

 

 

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

 

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

2.Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EU, L 375, 23/12/2004),

3.Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

4.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

5.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

6.Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),

7.Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 07).

 

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

 

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

 

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

 

 

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,

 

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,

 

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

-Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004

-Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007

-Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany – 10. október 2006.

 

d)nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

 

e)Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Smernica 2004/114/ES bola prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 2004/83/ES bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch, zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

 

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 až § 4Ustanovenie obsahuje základné pojmy definujúce predmet zákona a to princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, právne postavenie škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí, žiakov a ich zákonných zástupcov. V ďalších ustanoveniach sa konkretizujú princípy a ciele výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona.

 

K § 5V tomto ustanovení sa definuje, že výchova a vzdelávanie v školách sa uskutočňuje podľa dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sa delia na vzdelávacie programy pre školy a výchovné programy pre školské zariadenia. Vzdelávacie programy sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Prvú úroveň tvoria štátne vzdelávacie programy prostredníctvom ktorých štát určuje povinný obsah výchovy a vzdelávania. Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, prostredníctvom ktorých si škola určuje svoj vlastný program vzdelávania s prihliadnutím na záujmy žiakov, zákonných zástupcov, podnikateľskej sféry a regiónu v ktorom sa škola nachádza.

Podľa výchovného programu sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach, ktoré neposkytujú stupeň vzdelania.

 

K § 6Toto ustanovenie pojednáva o štátnych vzdelávacích programoch, ktoré vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania a vymedzujú povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií detí a žiakov. Je nevyhnutné, aby štátny vzdelávací program pre tvorbu školských vzdelávacích programov, vrátane individuálnych výchovno-vzdelávacích programov rámcovo vymedzoval osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od špecifík, ktoré sú pre jednotlivé skupiny charakteristické, napr. osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie pre žiakov so zdravotným postihnutím podľa ich druhov (telesné, zmyslové, ...), pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (deti a žiaci s civilizačnými ochoreniami, hospitalizovaní žiaci...), žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a i. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po prerokovaní so zamestnávateľmi a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti. Štátne vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

 

K § 7Výchova a vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydá riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a po písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školský vzdelávací program vypracovaný podľa určených atribútov nemusí zodpovedať potrebám jednotlivých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami materských, základných a stredných škôl bežného typu. Týmto žiakom je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im môže zabezpečiť len výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov s určitým zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením alebo s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu pre jednotlivých žiakov. V prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach pre nich zriadených, okrem určitých indikácií nie je potrebné, aby postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, pretože je možné vzdelávať ich podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri zriaďovaní novej školy zriaďovateľ prikladá školský vzdelávací program k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

 

K § 8Toto ustanovenie stanovuje, že výchovno-vzdelávací proces v školských zariadeniach podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa výchovného programu školského zariadenia, ktorý vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo vedúci školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo školského zariadenia, v rade školského zariadenia a po písomnom súhlase zriaďovateľa školského zariadenia v prípade, že zriaďovateľom školského zariadenia je obec alebo samosprávny kraj po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými navrhovaným zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

 

K § 9Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch ako sú vzdelávacie štandardy (výkonové a obsahové), učebné plány a učebné osnovy, ktoré stanovujú obsah a rozsah výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacích programoch škôl a školských zariadení. Vzdelávacie štandardy budú obsahovať súbor požiadaviek na osvojovanie si vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány ako súčasť štátnych vzdelávacích programov budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého vzdelávacieho programu. Je stanovené, že rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a vymedzujú obsah vyučovania v jednotlivých predmetoch, čím je umožnená vlastná profilácia školy a záujmy žiakov študovať daný predmet z hľadiska ich ďalšej profesijnej orientácie. Tak tiež je stanovené, že rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov možno vykonať len do takej miery, ktorá zabezpečí dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností určených príslušným vzdelávacím štandardom.

K § 10Ustanovenie vymedzuje výchovné štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si zručností, vedomostí a kompetencií v školských zariadeniach. Tak tiež ustanovenie charakterizuje rámcové výchovné plány, ako súčasť štátnych výchovných programov, ktoré obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Je umožnené školským zariadeniam v rámci tvorby vlastných výchovných programov využiť časovú dotáciu pre špecifikáciu svojho zamerania. Rozsah úprav výchovných plánov sa môže vykonať len do takej miery, ktorá vytvorí podmienky pre získanie a rozvíjanie zručností, vedomostí a schopností určených príslušným výchovným štandardom.

K § 11Ustanovenie definuje pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností potrebných pre rozhodovacie procesy riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou ich registratúry podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov môžu školy a školské zariadenia získavať a spracovávať osobné údaje uvedené v príslušnom ustanovení.

 

K § 12 a § 13Ustanovenie definuje výchovno-vzdelávací jazyk, ktorý na účely tohto zákona možno členiť na vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Na školách v Slovenskej republike je vyučovacím aj výchovným jazykom štátny jazyk Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje právo detí a žiakov na školách a školských zariadeniach nachádzajúcich sa na národnostne zmiešanom území používať vo výchove a vzdelávaní aj ich materinský jazyk, t.j. jazyk národnostnej menšiny. Ustanovuje, že v školách s bilingválnym vzdelávaním je povinný predmet slovenský jazyk a literatúra. Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993), uznesenia vlády SR č. 692/2005 a č. 932/2006 k Národnému programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života v rezorte školstva a ďalšie dokumenty, výskumy u nás a v zahraničí, potvrdzujú, že posunkový jazyk (v doterajšom terminologickom vymedzení ako „posunková reč“ je považovaný za prirodzený jazyk nepočujúcich osôb, za ich prvý jazyk. Na základe využívania posunkového jazyka si nepočujúce dieťa ľahšie osvojí aj štátny jazyk. Na školách a školských zariadeniach je možné používať iba schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity ministerstvom školstva. Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú na školy distribuované bezplatne na základe objednávky z ministerstva školstva, zároveň sú tieto bezplatne zapožičiavané žiakom. Stanovila sa časová dĺžka schvaľovacej doložky pridelenej príslušnej učebnici, po vypršaní ktorej bude nutné vypracovať novú učebnicu alebo vydať súhlas ministerstva školstva na jej novú reedíciu. Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Iné učebnice sa nesmú používať vo vzdelávacom procese.

 

K § 14Experimentálne overovanie na školách podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva. Zákon stanovuje pravidlá a povinnosti všetkých zúčastnených na realizácii experimentu. Experimentom sa môžu overovať ciele, metódy a prostriedky vzdelávania, vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí, výchovné programy, formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov, spôsob riadenia škôl a školských zariadení.

 

K § 15Ustanovenie stanovuje, v akých školách sa vyučuje náboženská výchova a náboženstvo. Stanovuje subjekty, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva. Vymedzuje postavenie predmetu ako jedeného z povinne voliteľných predmetov v alternatíve s etickou výchovou. Vymedzuje, na ktorých školách sa uplatňuje názov predmetu náboženská výchova a náboženstvo. Uvádza, ktorý pedagogický zamestnanec je spôsobilý vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo aj vo vzťahu k cirkevnému povereniu. Pri vyučovaní náboženskej výchovy alebo náboženstva sa vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ako aj z Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

K § 16 až § 18Ustanovenia definujú stupne vzdelania získaných vo výchovno-vzdelávacom procese na školách podľa tohto zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Materské školy sa v súlade s klasifikáciou OECD zaraďujú ako súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy a ako školy poskytujúce predprimárne vzdelávanie. Tento návrh je aj v súlade s uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na vstup do základnej školy. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa podmienky za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Žiak s mentálnym postihnutím z dôvodu svojho postihnutia nemá predpoklady na to, aby zvládol obsah vzdelávania stanovený pre základnú školu. Z tohto dôvodu, berúc do úvahy jeho postihnutie, takýto žiak absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa primárne vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú doklady o získanom stupni vzdelania a doklady o získanej kvalifikácii. Táto klasifikácia sa uplatnila aj na základných umeleckých školách a jazykových školách. Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať len školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení. Doklady sa vydávajú na tlačivách schválených ministerstvom školstva a sú vedené v štátnom jazyku alebo dvojjazyčne, ak sa jedná o doklad vydaný školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny alebo s bilingválnym vzdelávaním. Všetky doklady o získanom vzdelaní sú verejné listiny a vedú sa trvalým spôsobom.

 

K § 19 Ustanovenie rieši dĺžku, začiatok a koniec plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná. Začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku, dosiahne školskú spôsobilosť. Pre dieťaťa, u ktorého sa prejaví školská nezrelosť, ustanovenie upravuje odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a tiež dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa zakladajú povinnosti pre riaditeľa školy, zákonného zástupcu. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o zaradení žiaka do nultého ročníka. Ten je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Na plnenie povinnej školskej dochádzky môže byť výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, v takom prípade je treba k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia a súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

K § 20Z dôvodu predchádzania zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka je v tomto ustanovení vymedzený termín zápisu a povinnosti zákonného zástupcu. Zápis je stanovený každoročne od 15. januára do 15. februára pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku v spádovej škole v školskom obvode, kde má dieťa trvalý pobyt. Cieľom tohto ustanovenia je podporiť slobodnú voľbu zákonného zástupcu na výber školy pre svoje dieťa. Zápis do inej než spádovej školy musí riaditeľ oznámiť do 31. marca. Riaditeľ školy zašle zoznam všetkých detí zapísaných na plnenie povinnej školskej dochádzky do 15. apríla obci podľa trvalého bydliska dieťaťa. Rieši sa plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, umiestnených v školskom zariadení.

 

K § 21

Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie poskytuje možnosť preradenia žiaka počas plnenia povinnej školskej dochádzky v strednej škole, konzervatóriu alebo v škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do základnej školy.

K § 22

Ustanovenie definuje skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, a to ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval žiak desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka žiak dovŕšil 16. rok veku. Vytvára sa možnosť pre žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím so súhlasom riaditeľa školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok jeho veku.

 

 

K § 23 až § 25

Určujú sa formy osobitného plnenia školskej dochádzky a to individuálnym vzdelávaním, vzdelávaním v školách mimo územia SR, v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu, vzdelávanie kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodných programov, individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných škôl alebo podľa individuálneho učebného plánu. Vzhľadom na požiadavky verejnosti poskytovať vzdelávanie žiakom aj mimo školy, navrhuje sa týmto ustanovením individuálne vzdelávanie a požiadavky s tým spojené. Individuálne vzdelávanie povoľuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole, vtedy mu škola zabezpečuje vzdelávanie v rozsahu 2 hodín týždenne. Ustanovenie na rozdiel od predchádzajúcej praxe umožňuje poskytnúť individuálne vzdelávanie žiakovi prvého stupňa základnej školy. Zabezpečuje ho zákonný zástupca pedagogickým zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Náklady s tým spojené hradí zákonný zástupca. Kontrolné kompetencie získa Štátna školská inšpekcia. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje i žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom odseku sa určujú dôvody, kedy riaditeľ školy zruší povolenie individuálneho vzdelávania. Ďalej sa stanovuje mechanizmus pri osobitnom spôsobe plnenia školskej dochádzky v zahraničí, ktoré sa povoľuje na základe žiadosti a zároveň sa stanovujú pravidlá pri vykonávaní skúšok z vybraných vyučovacích predmetov.

K § 26 Zavádza sa pojem individuálny učebný plán. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy, je určený pre žiakov s nadaním alebo pre žiakov, ktorí sa individuálne vzdelávajú na základe závažných dôvodov. Musí byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom.

 

K § 27

Toto ustanovenie určuje sústavu škôl, ktoré tvoria tieto druhy: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola. Druhy škôl sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

 

K § 28V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 222 zo dňa 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy zavádza bezplatnú predškolskú výchovu a vzdelávanie pre deti jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Týmto motivujeme rodičov k umiestneniu dieťaťa do materskej školy alebo materskej školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sledujeme tým zvýšenie zaškolenia detí v predškolských zariadeniach s pozitívnym vplyvom na ich kvalitnejšiu prípravu do základnej školy, zníženie percenta opakujúcich žiakov prvý ročník základnej školy, vyrovnanie rozdielov v celkovej úrovni zručností detí. V súlade s požiadavkami bezpečnosti detí znižujeme hornú hranicu detí v materskej škole podľa ich veku od 20 do 22 detí.

K § 29 a § 30Ustanovenia vymedzujú úlohy základnej školy, členenie na typy, stupne, ročníky, skupiny. Základná škola môže byť plnoorganizovaná – všetky ročníky a neplnoorganizovaná – nemá všetky ročníky. Prvý stupeň tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň tvorí piaty až deviaty ročník. Aj keď demografická krivka klesá, každý rok narastá počet detí s poruchami učenia a správania. S cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu vyučovania, zlepšiť pracovné prostredie v škole upravuje sa najvyšší počet žiakov v triede základnej školy: v nultom ročníku na 16 žiakov, v prvom ročníku na 22 žiakov, v triede viacerých ročníkov 24 žiakov, v 2. – 4. roč. 25 žiakov a v 5. – 9. roč. 28 žiakov, uvádza sa možnosť zriadenia nultého ročníka, triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, možnosť začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Začleňovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa odporúča v tom prípade, ak to neobmedzí vo výchove a vzdelávaní ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Upravujú sa počty žiakov na zriadenie základnej školy. Rieši sa vzdelávanie občanov, ktorí nezískali nižšie stredné vzdelanie, podľa novej úpravy základná škola organizuje len inú formu vzdelávania. Organizovanie jazykových kurzov, športových výcvikov, exkurzií a pobytov v škole v prírode sa neukladá riaditeľom škôl povinnosť zabezpečiť ich realizáciu, umožňuje sa však reagovať na podmienky školy a žiadosti zákonných zástupcov žiakov.

 

K § 31 Navrhovaným ustanovením je poskytnutá možnosť zákonnému zástupcovi požiadať o prestup žiaka do inej základnej školy a právo riaditeľa školy rozhodnúť o prijatí. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje je povinný do piatich pracovných dní zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý odpis dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra. Rieši tiež preradenie žiaka zo školského vzdelávacieho programu poskytujúceho základné vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť.

 

K § 32 až 36Stredné školy sa členia na gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zavádza sa druh strednej školy, ktorou je stredná odborná škola. Stredná odborná škola bude zabezpečovať odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí nezískali nižšie sekundárne vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov; absolvovaním týchto výchovno-vzdelávacích programov získa absolvent nižšie stredné odborné vzdelanie, odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú stredné odborné vzdelanie a odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Zároveň sa zavádza druh strednej školy, ktorou je konzervatórium, ktoré poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Rieši sa prestup a prerušenie štúdia žiakov strednej školy. Pri prestupe žiaka na inú strednú školu sú ustanoveniami uložené povinnosti, ktoré musí žiak pri prestupe splniť. Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole môže byť preradený do základnej školy, ak sa mu nepovolí opakovať ročník, ak stratí zdravotnú spôsobilosť, ak stratí športovú výkonnosť alebo na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

 

K § 37Ustanovením sú uložené kompetencie riaditeľovi strednej školy pri rozhodovaní o opakovaní ročníka žiakovi na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti. V prípade nepovolenia opakovať ročník žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

 

K § 38Ustanovením sa stanovujú podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka strednej školy vrátane nadaných a talentovaných žiakov.

 

K § 39Ustanovenie stanovuje postup žiaka, ktorý chce zanechať štúdium.

 

K § 40Príslušné ustanovenie umožňuje žiakom, ktorí získali vedomosti samostatným štúdiom, štúdium jednotlivých predmetov. Stanovuje postup žiakov pri povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Po úspešnom vykonaní skúšok jednotlivých vyučovacích predmetov sa žiaci môžu pripraviť na vykonanie záverečnej alebo maturitnej skúšky.

 

K § 41Ustanovenie charakterizuje gymnázium ako všeobecnovzdelávaciu vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách.

 

K § 42 Uvedeným ustanovením sa určuje pôsobnosť stredných odborných škôl ako škôl pripravujúcich predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravujú aj na štúdium. V prípade, že stredné odborné školy budú pripravovať na výkon povolaní a odborných činností prevažne pre jednu oblasť, vytvára sa možnosť členenia na typy. Zároveň sa ustanovujú pojmy teoretické a praktické vyučovanie.

 

K § 43 Definuje sa praktické vyučovanie ako neoddeliteľná súčasť odborného vzdelávania. Zároveň sa určujú formy praktického vyučovania a ustanovujú sa subjekty, ktoré budú poskytovať praktické vyučovanie. Týmito subjektmi sú stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a pracovisko praktického vyučovania.

K § 44 Konzervatórium je druh strednej školy, ktorá poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Uvedený paragraf definuje formy vzdelávania, dĺžku vzdelávacích programov v konzervatóriách a poskytované stupne vzdelania.

 

K § 45 až § 47Ustanovujú sa formy nadväzujúceho odborného vzdelávania, ktorými sú nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium je určené pre žiakov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie v príbuznom odbore. Pomaturitné štúdium je určené žiakom, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú druhy pomaturitného štúdia, ktorými sú zdokonaľovacie štúdium, inovačné štúdium, kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.

Zavedenie vyššieho odborného štúdia sa odôvodňuje závermi z Vyhodnotenia experimentu vyššieho odborného štúdia a návrhu postupu jeho transformácie. Transformáciou experimentálnych odborov na študijné odbory vyššieho odborného štúdia sa zavádza nový druh pomaturitného štúdia. V tomto štúdiu budú stredné odborné školy poskytovať absolventom s ukončeným úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním vyššie odborné vzdelanie. V príslušných ustanoveniach sa popisujú jednotlivé spôsoby ukončovania nadväzujúceho odborného vzdelávania a stupeň poskytnutého vzdelania.

 

K § 48Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého sa všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovia typy stredných odborných škôl a konzervatórií a podrobnosti o organizácii vzdelávania v nich, klasifikácii, pravidlách správania žiakov, formách a zmenách štúdia, ktoré nemusia byť riešené zákonnou normou

 

K § 49 Základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov. Základná umelecká škola poskytuje svojim žiakom základné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia alebo na štúdium na konzervatóriu, v učebných a študijných odboroch s umeleckým zameraním na stredných odborných školách alebo na prípravu na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého zamerania.

V základných umeleckých školách môže zriadiť niekoľko odborov ako napr. hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický a pod. V ustanovení sa ukladá žiakom povinnosť prispievať na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ich výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole. Zriaďovateľ nariadením určí výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom.

 

K § 50 Ustanovenie splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia a to najmä z výchovných dôvodov alebo v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním.

K§ 51 V ustanovení sú uvedené druhy štúdia, ktoré je možné v základnej umeleckej škole organizovať a ktoré sa organizujú pre každý umelecký odbor zvlášť. Zodpovedajú cieľom a obsahu vzdelávania v tejto škole. Parametre súvisiace s dĺžkou štúdia, jeho cieľmi, obsahom a zameraním sú podrobnejšie spracované v pedagogických dokumentoch. Prípravné štúdium v príslušnom umeleckom odbore je určené na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností žiaka a jeho následnú profiláciu v umeleckom odbore. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí spravidla v rámci prípravného štúdia preukázali príslušnú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov predpokladajúcu úspešný rozvoj žiaka v danom umeleckom odbore. Rozšírené štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Formu rozšíreného štúdia možno uplatňovať až vo vyšších ročníkoch štúdia po preukázaní mimoriadnych schopností, zručností a návykov žiaka. Skrátené štúdium poskytuje v rámci intenzívneho vzdelávania prípravu žiakov v umeleckých odboroch, ktorá vytvára predpoklady na ich uplatnenie v ďalšom štúdiu a praxi.K § 52Ustanovenie stanovuje postup pre prijímanie na štúdium základných umeleckých školách. Ustanovuje sa postup prijímania žiakov do prípravného štúdia, základného štúdia a rozšíreného štúdia..

Žiaka je možné prijať do prípravného štúdia, kde sa prostredníctvom rozvoja schopností a zručností prejaví jeho umelecké nadanie. Do základného štúdia postupujú iba žiaci, ktorí počas prípravného štúdia preukážu dostatočný umelecké nadanie a perspektívu ďalšieho umeleckého rozvoja. Do základného štúdia možno prijať aj uchádzačov, ktorí neabsolvovali prípravné štúdium, ale úspešne vykonali prijímaciu skúšku do základného štúdia a preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Predpokladom na zaradenie do základného štúdia a štúdia pre dospelých je úspešné vykonanie talentovej skúšky pred prijímacou komisiou.

 

K § 53Ustanovenie charakterizuje jazykovú školu, ktorá je zaradená do sústavy škôl ako školu, ktorá poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch. Vzdelávací program jazykovej školy je možné ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky, ktorá má oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Vzdelávanie v jazykovej škole sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

 

K § 54 Ustanovenie špecifikuje formy výchovy a vzdelávania, a to dennú a externú. Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Externá forma sa realizuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Určuje sa ich organizácia. Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

 

K § 55 a § 56 Hodnotenie žiakov je možné uskutočniť výberom jednej z troch alternatív, čo poskytuje škole viac možností realizácie vzdelávacieho programu. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením, klasifikáciou alebo ich kombináciou. Určujú sa stupne prospechu vo vyučovacích predmetoch a v správaní. Celkové hodnotenie žiaka nultého a prvého ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovom prospel alebo neprospel. S cieľom motivovať žiakov k lepšiemu výkonu v druhom až deviatom ročníku sa celkové hodnotenie rozšírilo o hodnotenie prospel s vyznamenaním a prospel veľmi dobre. Presne sa stanovujú podmienky určenia celkového hodnotenia a dôvody opakovania ročníka, klasifikácie v náhradnom termíne. Určujú sa termíny vykonania opravnej skúšky, skúšania v náhradnom termíne. Riaditeľ školy určí termíny tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta, zo závažných dôvodov do 15. septembra a vyskúšanie v náhradnom termíne do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Z dôvodu náročnosti opravnej skúšky a následného zaťaženia psychiky žiaka sa ustanovuje, že vykonáva opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

 

K § 57 Účelom tohto ustanovenia je určiť dôvody, kedy sa žiak klasifikuje na základe komisionálnej skúšky. Všetky skúšky na škole vykonávané mimo priebežnej klasifikácie za klasifikačné obdobie sú komisionálne. Určuje sa zloženie komisie a organizácia komisionálnej skúšky. Z dôvodov objektívnosti môže riaditeľ školy povoliť prítomnosť zákonného zástupcu na komisionálnom preskúšaní.

 

K § 58

Ustanovenie zahŕňa opatrenia vo výchove, ktoré sú pochvala, napomenutie alebo pokarhanie triednym učiteľom, majstrom odbornej výchovy alebo vedúcim SPV, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. Z dôvodu okamžitého riešenia situácie sa zavádza ďalšie opatrenie vo výchove t.j. ochranné opatrenie, ktoré súvisí so správaním alebo agresivitou žiaka, ktoré ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania.

 

K § 59 Ustanovenie určuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Výnimočne možno prijať dieťa do materskej školy vo veku od dvoch rokov. Na predprimárne vzdelávanie sa môže prijať aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku, a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Je umožnené, aby bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka.

 

K § 60 Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie rieši aj výnimky, akou je možnosť prijať dieťa mladšie ako 6 rokov, alebo zabezpečenie inej formy vzdelávania. O spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky v prípade, ak žiaka nemožno umiestniť do základnej školy rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy.

 

K § 61Ustanovenie stanovuje podmienky prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základné vzdelávanie. Taktiež je umožnené prijať žiaka na inú školu pri zmene jeho potrieb.

 

K § 62Ustanovením sa stanovujú podmienky prijímania žiakov do prvých ročníkov jednotlivých druhov stredných škôl resp. vzdelávacích programov. Podmienkou prijatia je skutočnosť, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

 

K § 63Ustanovenie stanovuje postup uchádzača alebo jeho zákonného zástupcu pri podávaní prihlášok na štúdium na stredných školách. Umožňuje sa podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy v záujme väčšieho výberu o štúdium, o ktoré má uchádzač záujem a v odôvodnených prípadoch ďalšie dve prihlášky na štúdium, kde sa vyžaduje overenie nadania žiaka. K prihláške je možné pripojiť doklad o úspešnej účasti žiaka v predmetovej olympiáde alebo súťaži, ktorá súvisí so zvoleným odborom štúdia. Uchádzač, ktorý má zdravotné postihnutie alebo zdravotné znevýhodnenie pripojí vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast o schopnosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

 

K § 64Ustanovením sa stanovuje organizácia prijímacieho konania. Predmety na prijímacie skúšky pre jednotlivé odbory vzdelávania určuje MŠ SR a MZ SR (pre stredné zdravotnícke školy). Počet otváraných tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách pre nasledujúce prijímacie konanie určuje zriaďovateľ. O návrhu počtov tried pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom bez ohľadu na zriaďovateľa rozhoduje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Táto kompetencia súvisí s regulovaním počtov tried gymnázií s osemročným štúdiom v záujme zachovania kvality vzdelávania v základných školách, gymnáziách a tak tiež v záujme väčšej možnosti vzdelávania v odbornom školstve po ukončení nižšieho stredného vzdelania.

 

K § 65Stanovujú sa povinnosti riaditeľa strednej školy vo vzťahu k určeniu počtov žiakov v triedach prvých ročníkov a zverejneným kritériám na prijímaciu skúšku. Je v kompetencii riaditeľa školy prijať žiakov základnej školy na štúdium na stredných školách aj bez prijímacej skúšky. V záujme motivácie žiakov o štúdium sa umožňuje bez prijímacej skúšky prijať žiakov, ktorí v celoslovenskom testovaní dosiahli úspešnosť najmenej 90% v každom testovanom predmete s výnimkou žiakov, ktorí sa hlásia na školy, kde sa vyžaduje talentová skúška.

 

K § 66Ustanovenie sa zaoberá skladbou predmetov prijímacej skúšky, pričom prijímacia skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra je povinná pre všetkých žiakov. Termíny prijímacích skúšok súvisia s možnosťou žiakov si podať dve prihlášky na dve stredné školy. Pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium, kde je potrebné overiť nadanie sa umožňuje na takéto školy podať dve prihlášky. Je umožnené konanie prijímacích skúšok v ďalšom termíne na školy na nenaplnený počet miest. V prípade závažných dôvodov neúčasti žiaka na prijímacej skúške, riaditeľ školy určí náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta.

 

K § 67 a § 68Ustanovením sa určujú kompetencie riaditeľa školy pri rozhodovaní o prijatí uchádzača na štúdium. Zoznam uchádzačov o štúdium zverejňuje riaditeľ školy do troch dní podľa výsledkov prijímacieho konania. Obsahuje poradie uchádzačov zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní. Taktiež zoznam musí obsahovať informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. Podmienkou prijatia na školu je vykonanie zápisu na základe zápisného lístka, ktorý vydá základná škola. Žiak môže byť zapísaný len na jednu strednú školu. Termín zápisu určí riaditeľ strednej školy. Rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí uchádzača sa vykoná v zmysle zákona o správnom konaní.

 

K § 69Ustanovenie určuje organizáciu a podmienky prijímania uchádzačov na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Taktiež sa stanovujú termíny prijímacích skúšok na túto formu štúdia v poslednom úplnom júnovom týždni resp. v posledných dvoch augustových týždňoch.

 

K § 70Týmto ustanovením sa umožňuje prijímanie žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl za podmienok, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení. Ide o žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov zanechali štúdium a po určitom čase si chcú doplniť vzdelanie.

 

K § 71Týmto ustanovením sa stanovuje povinnosť riaditeľovi základnej školy poskytnúť orgánu miestnej štátnej správy v školstve aktuálne údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách ako aj riaditeľovi strednej školy poskytnúť zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve o počtoch prihlásených a prijatých žiakov a o počtoch voľných miest, a to v záujme zisťovania priebežných štatistických údajov pre informovanie rodičov žiakov. Žiakom, ktorí sa neumiestnia ani po druhom termíne prijímacej skúšky, na plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí umiestnenie žiaka v strednej škole po prerokovaní so zákonným zástupcom.

 

K § 72Ustanovenie definuje spôsoby ukončovania štúdia v stredných školách, a to záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

K § 73V príslušných ustanoveniach tohto paragrafu sa ustanovuje cieľ záverečnej skúšky v nadväznosti základného vzťahu medzi sústavou vzdelávania a povolaniami, činnosťami na výkon ktorých sa žiaci štúdiom podľa učebných plánov a učebných osnov ako aj podľa vzdelávacích štandardov v učebných a študijných odboroch pripravujú. Ďalej sa ustanovuje členenie záverečnej skúšky tak, aby jej povinnými časťami bola písomná, praktická a ústna časť. Zároveň sa určuje overovanie vedomostí, zručností a kompetencií žiaka v jej jednotlivých častiach, termíny konania záverečnej skúšky v členení na riadne a mimoriadne skúšobné obdobie.

 

K § 74Ustanovenie definuje ciele maturitnej skúšky, ktorej súčasťou v stredných odborných školách je odborná zložka. Model maturitnej skúšky pozostávajúci z externej a internej časti sa javí ako najpriliehavejší vzhľadom na skutočnosť, že externou časťou skúšky z jednotlivých predmetov sa pomocou štátom garantovaných písomných skúšok zabezpečí validita a objektivita výsledkov maturitnej skúšky, kým interná (školská) časť skúšky by mala uchovávať a ďalej rozvíjať špecifickosť jednotlivých stredných škôl. Externá časť maturitnej skúšky bude písomná a bude realizovaná formou štandardizovaných testov, ktoré budú mať charakter overovacích testov. Testy budú koncipované predovšetkým uzavretými úlohami ( výber správnej odpovede z ponúkaných variant ), doplnkovo budú využité otvorené úlohy ( riešenie odpovede bez ponúkaného variantu ) alebo kombinácia oboch. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná v súlade s požiadavkami jazykovej náročnosti obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Žiakom je umožnené tiež konať dobrovoľnú maturitnú skúšku najmä z dôvodu ich ďalšej profesijnej orientácie. V školách a triedach s bilingválnym vzdelávaním sa ukončovanie štúdia riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami vzhľadom na špecifičnosť štúdia a charakter učebného plánu.

 

K § 75Ustanovenie stanovuje postup žiaka na prihlásenie sa na maturitnú skúšku vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a to do 30. septembra. Žiakom je umožnená zmena predmetov alebo dodatočné prihlásenie sa na maturitnú skúšku do 15. októbra. Iný termín môže povoliť riaditeľ školy. Termíny sú stanovené v nadväznosti na prípravu potrebných testov na externú časť maturitnej skúšky, ktoré vypracúva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a v nadväznosti na menovanie predsedov jednotlivých komisií orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

 

K § 76Ustanovenie popisuje externú a internú časť maturitnej skúšky. Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohou internej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch je overiť najmä tú časť kompetencií žiaka, ktorá sa nedá overiť formou testu či iným písomným prejavom. Preto táto časť maturitnej skúšky má byť vhodným doplnkom externej časti tak, aby spolu podávali ucelený obraz o vedomostiach, zručnostiach a postojoch budúceho absolventa. Pomocou tejto časti sa zachová a aj rozšíri možnosť prejavovania špecifickosti a profesijnej orientácie jednotlivých stredných škôl. Je stanovené, že v prípade voľby žiaka vykonať maturitnú skúšku z viacerých cudzích jazykov, žiak vykoná externú časť a písomnú formu internej časti len z jedného cudzieho jazyka. Požiadavka, že žiak môže vykonať v jeden deň najviac tri skúšky z internej časti a že internú časť, okrem jej písomnej formy, musí vykonať v priebehu piatich pracovných dní, má zabezpečiť vytvorenie rovnakých skúšobných podmienok pre všetkých žiakov, zlepšiť psychohygienické podmienky maturitnej skúšky, zlepšiť organizáciu internej časti a prispieť k vytvoreniu pokojnej pracovnej atmosféry v priebehu maturitných skúšok. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov, je daná kompetencia ministrovi školstva na vyhlásenie konania skúšok za neplatné. V takom prípade vyhlási nový termín maturitných skúšok.

 

K § 77Ustanovenie určuje termíny maturitnej skúšky a to v riadnom skúšobnom období a v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo školstva jednotne pre všetky školy a žiakov v záujme zaistenia objektivity konania skúšok. Náhradný termín maturitnej skúšky slúži najmä pre tých žiakov, ktorí sa nemôžu zúčastniť riadneho termínu maturitnej skúšky najmä zo zdravotných dôvodov. Termín opravnej skúšky sa vzťahuje na tých žiakov, ktorí neprospeli z niektorého predmetu maturitnej skúšky.

 

K § 78 a § 79 Ustanovenia určujú podmienku vykonania záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky, ktorou je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia. Ďalej definujú záverečnú pomaturitnú skúšku ako odbornú skúšku, absolventskú skúšku ako komplexnú odbornú skúšku. Určujú obsah absolventskej skúšky, jej konanie v riadnom a mimoriadnom skúšobnom období.

 

K § 80 až § 82Organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje organizáciu a priebeh maturitnej skúšky tvoria ústredná, školská a predmetová maturitná komisia. Ústredná maturitná komisia sa predovšetkým vyjadruje k požiadavkám a obsahu externej časti a písomnej forme internej časti maturitných skúšok a k ich harmonogramu. Predsedu a členov ústrednej maturitnej komisie menuje minister školstva najmä z radov pedagogickej a odbornej verejnosti.

Predseda školskej maturitnej komisie zodpovedá za riadny priebeh maturitných skúšok na škole a dohliada na objektivitu priebehu skúšok, riaditeľ školy zodpovedá za vytvorenie podmienok pre riadny priebeh skúšok

V záujme zabezpečenia objektivity internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov sa ustanovujú predmetové maturitné komisie, ktorých môže byť na jednej škole aj viac. Predsedov školskej maturitnej komisie a predsedov predmetových maturitných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Menovanie predsedov je platné pre riadne ako aj mimoriadne skúšobné obdobie maturitnej skúšky. Predsedovia majú príslušnú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a najmenej štyri roky pedagogickej praxe a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu ku škole, na ktorej majú vykonávať funkciu predsedu komisie. Skúšajúcich predmetových maturitných komisií vymenúva riaditeľ príslušnej strednej školy z radov pedagogických zamestnancov školy, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu. Ustanovenie definuje spôsobilosť pedagogických zamestnancov aj na funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie pre bilingválne stredné školy.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi je zloženie maturitnej komisie špecifické vzhľadom na medzinárodné dohody so zahraničným partnerom. Tak tiež sa stanovujú povinnosti predsedu maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vo vzťahu k maturitným skúškam.

 

K § 83 až § 85Ustanovenia týchto paragrafov určujú konanie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá má stálych a ďalších členov. Ďalej uvedené ustanovenie popisuje členov skúšobnej komisie, ktorí budú pôsobiť pre záverečnú a absolventskú skúšku ako ďalší členovia tejto komisie. Členom skúšobnej komisie je aj delegovaný zástupca profesijnej komory ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Ako príklad osobitného predpisu sa uvádza zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K § 86 a § 87 Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže byť vyjadrená stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov stanovuje predmetová maturitná komisia súhlasom všetkých členov prípadne hlasovaním. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky je nezávislé na tom, ako žiak uspel v externej časti maturitnej skúšky. V záujme ochrany práv žiakov, ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže požiadať o nahliadnutie do svojej písomnej práce a prípadné námietky podať písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy. Taktiež môže podať námietky voči hodnotenie ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky. Ide o zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a vylúčenie subjektívnych vplyvov pri hodnotení. Podmienkou na úspešné zloženie maturitnej skúšky je úspešné zloženie zo všetkých jej povinných predmetov a jej častí, pričom skúška z dobrovoľného maturitného predmetu nemá vplyv na jej úspešné zloženie. Klasifikácia na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa vyjadruje stupňom prospechu.

 

K § 88V prípade, že žiak vykoná skúšku neúspešne, môže na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať opravnú skúšku. Žiak koná opravnú skúšku vždy len z tej skúšky a predmetu, z ktorého neuspel a takou formou, akou konal skúšku v riadnom termíne. Nie je napr. možné, ak žiak neúspešne vykonal obhajobu maturitnej práce, aby konal opravnú skúšku formou ústnej skúšky pred maturitnou komisiou. Žiak môže taktiež na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať druhú opravnú skúšku resp. opakovať celú maturitnú skúšku. Týmto je vytvorený dostatočný priestor a možnosti úspešne vykonať maturitnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období v prípade neúspechu z niektorého predmetu v riadnom skúšobnom období. Časová hranica konania opravnej skúšky alebo celej skúšky je limitovaná troma rokmi od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy. Ustanovenia tohto paragrafu taktiež určujú postup a kompetenciu skúšobnej komisie pri povoľovaní opravnej skúšky z jednotlivej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky v prípade, ak z tejto časti skúšky žiak strednej odbornej školy bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný. Príslušné ustanovenie odseku tohto paragrafu určuje postup skúšobnej komisie pri povolení opakovania celej záverečnej alebo absolventskej skúšky pre žiakov strednej odbornej školy, ktorí boli na viac ako jednej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky alebo na niektorej opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný.

 

K § 89Príslušným ustanovením sa predovšetkým riešia žiaci, ktorí sa pre vážne najmä zdravotné dôvody nemôžu zúčastniť na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške ako aj žiaci, ktorí sa na skúškach správajú nedovoleným spôsobom. Príslušným ustanovením je daná možnosť skladať maturitnú skúšku aj ako štátnu jazykovú skúšku. Umožňuje sa žiakom nahradiť si maturitnú skúšku z cudzieho jazyka v prípade, ak získajú niektorý z certifikátov na príslušnej úrovni jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Tieto certifikáty sú poskytované prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú etablované v SR, a ktoré dávajú záruku kvality a hodnovernosti vedomostí, ktoré žiaci preukážu pri absolvovaní skúšok na získanie príslušného certifikátu.

 

K § 90 Ustanovenie určuje doklady o vzdelaní, ktoré získa absolvent záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Zároveň sa ustanovujú úkony vo všeobecnom záujme, vykonávané v súvislosti s ukončovaním štúdia na stredných školách. Certifikátom o zložení maturitnej skúšky a dosiahnutie úplného stredného všeobecného alebo úplného stredného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške bude obsahovať identifikačné údaje o žiakovi, škole a študijnom odbore, jednotlivé predmety externej časti skúšky a internej časti skúšky, a hodnotenie vyjadrené percentami ( pri externej časti a písomnej forme internej časti ) a známkou ( pri internej časti ) vrátane percentilu. Vysvedčenie o maturitnej skúške spracováva a vystavuje škola na základe protokolu o maturitnej skúške. Žiakom stredných odborných škôl sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydáva aj výučný list. Žiakom tried s dvoma vyučovacími jazykmi sa vydáva vysvedčenie o maturitnej skúške v oboch vyučovacích jazykoch resp. vysvedčenie v slovenskom jazyku a v druhom vyučovacom jazyku, ktoré slúži pre potreby uchádzať sa o ďalšie štúdium v partnerskej krajine.

 

K § 91 a § 92Ustanovenie určuje lehoty kedy sa mu zachovávajú práva a povinnosti žiaka školy v prípade, ak nevykonal skúšku úspešne a bola mu povolená opravná skúška. V prípade, že už nie je žiakom školy, má možnosť vykonať skúšku v budúcom období do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. V prípade prerušenia štúdia prestáva byť žiakom školy po dobu prerušenia.

 

K § 93Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa určí zoznam predmetov maturitnej skúške v jej externej časti a písomnej forme internej časti, podrobnosti o ich vykonávaní, klasifikácii ako aj spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa charakteru ich postihnutia.

 

K § 94Ustanovenie vymedzuje, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Podľa písm. a) sa uskutočňuje v školách, ktoré sa doposiaľ označovali ako špeciálne školy. Ide o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v triedach škôl podľa písm. b). Vzdelávanie podľa písm. b) sa uskutočňuje v bežných školách, a to buď v bežnej triede alebo v triede, v ktorej sú len žiaci so zdravotným znevýhodnením.

Postup pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením vychádza z výchovno-vzdelávacích programov. Jednotlivé programy budú zostavené tak, aby v čo najvyššej miere zohľadňovali špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby príslušnej skupiny žiakov. Každý výchovno-vzdelávací program je všeobecnou kategóriou, ktorého obsah bude prispôsobený jednotlivým špecifikám podľa svojho zamerania, napr. program pre deti a žiakov s telesným postihnutím sa ďalej rozčlení podľa jednotlivých druhov a typov postihnutia tak, aby zahrnul celú škálu možných telesných postihnutí.

Umožňuje sa, aby žiak so závažným stupňom postihnutia, ktorého nie je možné vzdelávať podľa príslušného výchovno-vzdelávacieho programu mohol byť vzdelávaný primerane k jeho zdravotnému znevýhodneniu, a to prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, rešpektujúceho špeciálne výchovno–vzdelávacie potreby žiaka.

 

K § 95Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú navrhnuté tak, aby poskytovali výchovu a vzdelávanie od predškolskej prípravy až po prípravu na povolanie. Nakoľko základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím poskytujú odlišné vzdelanie než ostatné školy, označujú sa názvom špeciálna základná škola.

Do škôl pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je možné prijať všetky deti bez rozdielu, ale len deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z tohto dôvodu sa stanovuje, že dieťa sa prijíma do školy na základe diagnostických vyšetrení. Toto ustanovenie zabezpečí, aby nebolo možné za žiaka so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením a s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu považovať žiaka, ktorý do tejto skupiny na základe diagnostiky nepatrí.

Garantuje sa vzdelávanie s pomocou nevyhnutných kompenzačných pomôcok, učebných pomôcok a učebníc, ktoré sa poskytujú bezplatne.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré druhy škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú dostupné vo všetkých regiónoch Slovenska, umožňuje sa zriaďovanie týchto škôl ako internátnych.

Školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu vnútorne diferencovať na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s rôznym stupňom zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia, v rámci toho istého druhu postihnutia či znevýhodnenia. Podrobnosti o vnútornej diferenciácii budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Nakoľko značná časť dikcie zákona k základným školám a stredným školám platí aj pre školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ustanovenie umožňuje aby bariéry, ktoré plynú žiakom z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhal prekonávať asistent pedagóga.

 

K § 96Časť detí so zdravotným znevýhodnením má také špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, že ich výchova a vzdelávanie v bežnej materskej škole nie je vhodné. Preto návrh zákona umožňuje aj zriaďovanie materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením.

 

K § 97 Stanovuje osobitosti výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Umožňuje predĺženie dĺžky vzdelávania, a to z dôvodu špeciálnych výchovno – vzdelávacích potrieb žiakov. Stanovuje počet ročníkov, s možnosťou zriadenia prípravného ročníka pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad zvládnuť prvý ročník. Vymedzuje počet detí určujúci kritérium na zriadenie a zrušenie školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje počet žiakov v triede. Umožňuje zriaďovanie prípravných ročníkov pre šesť ročných žiakov, ktorí nedosiahli školskú spôsobilosť a umožňuje predĺžiť dĺžku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej škole až na 11 rokov, pričom dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

Z dôvodu rôznych stupňov mentálneho postihnutia vzdelávaných žiakov navrhované znenie upravuje vnútornú diferenciáciu na tri vzdelávacie varianty.

 

§ 98Osobitosti zdravotného postihnutia neumožňujú všetkým žiakom so zdravotným znevýhodnením, aby sa úspešne vzdelávali v bežných stredných školách. Ustanovenie poskytuje základný rámec pre stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje kritériá pre zriadenie školy, obsah a dĺžku vzdelávania.

 

K § 99Ak žiakov s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným postihnutím nie je možné vzdelávať v odborných učilištiach, zriaďujú sa pre nich praktické školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností. Nakoľko stupeň postihnutia žiakom neumožní vyučiť sa v odbore, žiaci nezískavajú výučný list. Po absolvovaní trojročnej praktickej školy získavajú záverečné vysvedčenie, v ktorom sa napr. pre budúceho zamestnávateľa uvedie, zameranie a činnosti, ktoré je konkrétny absolvent schopný vykonávať. Dôraz pri vzdelávaní v praktickej škole sa kladie na praktickú pracovnú prípravu, načo praktická škola zriaďuje pracovisko. Zriaďuje sa priamo v škole alebo mimo nej, žiaci sa pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov delia na skupiny.

Navrhované znenie umožní, aby v praktickej škole boli vzdelávaní aj dospelí občania s mentálnym postihnutím (napr. klienti domovov sociálnych služieb), ktorí doposiaľ neabsolvovali vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

 

K § 100 Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností tým žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ich pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Dĺžka vzdelávania v odbornom učilišti je dva alebo tri roky v závislosti od náročnosti prípravy na určité povolanie. Pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované je určený prípravný ročník odborného učilištia. Po jeho absolvovaní určí riaditeľ odborného učilišťa, či bude žiak ďalej pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže získať žiak s mentálnym postihnutím nižšie stredné vzdelanie. To sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikovanosti na výkon pracovných činnosti rozdeľuje na zaškolenie, zaučenie a vyučenie. Počty žiakov v triedach odborného učilišťa sa stanovujú v závislosti od špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivých druhov a stupňov zdravotných postihnutí. Zvýšenie počtu žiakov v triedach odborného učilišťa o dvoch sa umožňuje z takého dôvodu, keď napríklad pri určitom počte žiakov v jednom ročníku nie je možné vytvoriť dve paralelné triedy tak, aby mohli mať najnižšie určený počet žiakov v každej triede. Pri odbornom výcviku žiakov v odbornom učilišti nie je možné nácvik potrebných pracovných zručností, ani bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov zaručiť pri tomto počte, ktorý je stanovený pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v triede, preto sa stanovuje delenie žiakov na skupiny v závislosti od druhu ich zdravotného postihnutia. Zvýšenie počtu žiakov v skupine o dvoch sa umožňuje z obdobných dôvodov ako zvýšenie počtu žiakov v triede.

 

K § 101Stanovuje podmienky prijatia do odborného učilišťa a praktickej školy tak, aby bolo možné do týchto škôl prijať aj žiaka z nižšieho ročníka základnej školy, a to za predpokladu, že ukončil povinnú školskú dochádzku. Zo znenia nepriamo vyplýva, že odborné učilište je školou pre žiakov s ľahkým stupňom postihnutia, praktická škola je pre žiakov so závažnejším stupňom mentálneho postihnutia, ktorý neumožní žiakom absolvovanie obsahu vzdelávania v odbornom učilišti.

 

K § 102Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike špeciálnej výchovy a vzdelávania.

K § 103 Ustanovenie definuje jednotlivé druhy nadania a formy ich rozvíjania v školách. Konkretizuje možné podmienky pre žiakov v rozvíjaní nadania, a to rozšíreným vzdelávaním predmetov už v materskej škole, urýchleným vzdelávaním, ktoré zahŕňa kratšiu dobu pri získaní nižšieho stredného vzdelania alebo absolvovaní strednej školy. Nadaní žiaci tiež môžu postupovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu alebo programu, najmä v prípadoch, ak z dôvodu účasti na súťažiach alebo iných podujatiach, súvisiacich s ich nadaním nie je možné zabezpečiť ich pravidelnú účasť na vyučovaní. V oblasti intelektového nadania vymedzuje všeobecné intelektové nadanie, diagnostikované kompetentným psychológom a špecifické intelektové nadanie, ktoré je zamerané na niektorú oblasť školského vzdelávania.

 

K § 104Pre deti a žiakov možno zriaďovať školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie druhu nadania. Ustanovenie vymedzuje rozdiel medzi školami a triedami pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov a špecificky intelektovo nadaných žiakov. Školy pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov sa zameriavajú okrem rozvoja samotného nadania aj na celú osobnosť dieťaťa a prípadné problémové prejavy intelektového nadania. Školy a triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa zameriavajú na rozšírené vyučovanie predmetov, súvisiacich so špecifickým nadaním (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

 

K § 105Ustanovenie vymedzuje požiadavky pri prijímaní žiaka do školy alebo triedy na rozvíjanie nadania. V prípade špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania, praktického nadania a športového nadania sú žiaci prijímaní na základe skúšky na overenie špeciálnych schopností, pedagogickej diagnostiky vedomostí a zručností a psychodiagnostického vyšetrenia, zameraného na oblasť nadania, v prípade športového nadania je podmienkou aj zdravotná spôsobilosť. Kritériá týchto overení určuje riaditeľ, a to do 1. februára. Všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú prijímaní do škôl a tried pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov na základe psychologického vyšetrenia vykonaného zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

 

K § 106Stanovuje povinnosť riaditeľa zabezpečiť v školskom vzdelávacom programe starostlivosť o nadaných žiakov. V prípade, ak žiak nepreukazuje požadované výkony, môže riaditeľ rozhodnúť o jeho preradení alebo vylúčení zo vzdelávacieho programu poskytujúceho rozšírené vzdelávanie.

 

K § 107Ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem. Je umožnené školám vytvárať pre týchto žiakov individuálne podmienky, ktorými sú vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania ako aj úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Ustanovenie umožňuje poskytnúť zriaďovateľom škôl príspevok zo strany ministerstva školstva na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

K § 108Ustanovuje sa, že ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova sa môžu zriadiť materské školy, základné školy a stredné školy pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu. Ustanovuje sa, že vzdelanie získané v týchto školách, okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

 

K § 109 až § 111

V týchto ustanoveniach sa definujú školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a to policajné školy a školy požiarnej ochrany.

 

K § 112Definuje sa sústava školských zariadení, ktorú tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, školské špeciálne výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia.

 

K § 113Ustanovujú sa školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré sú školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe.

 

K § 114 až § 118 Ustanovenie definujú jednotlivé školské zariadenia, ktoré sú svojim zameraním určené na činnosti, ktoré skvalitňujú a odborne dopĺňajú výchovno-vzdelávací proces na školách, ako napr. školský klub detí, centrum voľného času a pod.

 

K § 119Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

 

K § 120 Ustanovenie stanovuje, ktoré zariadenia zriaďované v rezorte školstva sú školské špeciálne výchovné zariadenia. Zariadenia sú navrhnuté tak, aby plnili im príslušné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov.

 

K § 121Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovnú starostlivosť a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť deťom alebo žiakom, o umiestení ktorých rozhodol súd na základe § 37 a 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a § 103 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo o to požiadal zákonný zástupca. Ustanovenie uvádza základné činnosti Diagnostického centra, ktorými sú zabezpečovanie diagnostiky deťom a žiakom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovnej alebo reedukačnej starostlivosti, prípadne vytvorenie individuálneho reedukačného programu na základe určenej diagnózy; odporúča umiestnenie dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie a uplatnenie na trhu práce, na úpravu rodinných pomerov; poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú, vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako podklad k vypracovaniu individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu. V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie, ktoré prijíma deti pohybujúcich sa nepovolenie mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova. Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre je týmto ustanovením stanovený na nevyhnutne potrebný čas potrebný na diagnostiku.

Ustanovenie určuje počet diagnostických skupín, počet detí v diagnostickej skupine, udáva možnosť zriadenia siete profesionálnych rodín, siete samostatných výchovných skupín, ktoré sú organickou súčasťou zariadenia a plnia úlohy vyplývajúce z individuálnych reedukačných programov detí.

 

K § 122Toto ustanovenie rieši problematiku reedukačných centier, ktoré na základe výchovno-vzdelávacieho programu, individuálneho reedukačného programu poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Z dôvodu racionalizácie je možné zriaďovať tieto zariadenia len pri minimálnom počte výchovných skupín tri. Z dôvodu zvyšovania účinnosti reedukačného procesu v týchto zariadeniach sa stanovuje i horná hranica počtov skupín na šesť, ak má reedukačné centrum výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín, čo sa v praxi javí ako najvyšší únosný počet výchovných skupín, pri ktorom má reedukačný proces požadovaný účinok.

Ustanovenie udáva možnosť diferenciácie reedukačných centier. Počíta s určitými obmedzeniami detí umiestnených v týchto zariadeniach po stránke organizačnej i výchovných opatrení a z uvedeného dôvodu je vnútorná organizácia reedukačných domovov navrhovaná do oddelení, pre deti s prevýchovným režimom, pre deti s potrebou zvýšenej zdravotnej starostlivosti s ochranným režimom a pre mladistvé matky s deťmi oddelenie pre matky s deťmi. Zároveň je možné zriaďovať samostatné reedukačné domovy s takýmto zameraním.

K § 123 Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Svoje služby poskytuje súbežne s výchovno–vzdelávacím procesom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na povolanie. Ustanovenie upravuje počet detí vo výchovnej skupine, maximálny počet výchovných skupín v liečebno-výchovných sanatóriách, ktoré sa zriaďujú ako denné alebo internátne zariadenia.

 

K § 124Ustanovenie je rozpracovaním všetkých možností, ktoré môže špeciálne výchovné zariadenie využiť, ak sa rozhodne, že sa v ňom bude poskytovať zdravotná starostlivosť.

Zdravotnú starostlivosť môžu podľa príslušných smerníc Európskej únie (v súčasnosti smernica č. 36/2005/ES v znení smernice č. 100/2006ES) poskytovať iba osoby spĺňajúce podmienky na výkon príslušného zdravotníckeho povolania a mali by byť vytvorené aj vhodné podmienky pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, ako kompetentný orgán v SR pre oblasť správnej zdravotnej starostlivosti, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach, ak si zariadenie vyberie možnosť priameho zamestnania zdravotníckeho pracovníka.

Nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotníckych výkonov v znení nariadení vlády SR č. 223/2005 Z. z. upravuje vedecky a historickou skúsenosťou overené zdravotnícke výkony, ktoré sú oprávnení vykonávať zdravotnícky pracovníci s príslušnou kvalifikáciou na území SR. Keďže pri variante priameho zamestnávania zdravotníckeho pracovníka v špeciálnych výchovných zariadeniach nejde o to, aby títo pracovníci vykonávali celú šírku výkonov, na ktorú ich oprávňuje ich kvalifikácia, ale vzhľadom na špeciálne potreby detí v špeciálnych výchovných zariadeniach len malú časť, ktorú je možné definovať splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom vymenovalo zdravotnícke výkony, ktoré môže zdravotnícky pracovník ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení vykonávať. Zároveň sa tým zabezpečí, že pri náhlej zmene zdravotného stavu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení alebo pri takom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý si vyžaduje špecifické vybavenie na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude dieťa postúpené do starostlivosti príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Na ochranu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení sa upravuje, že špeciálne výchovné zariadenie, ktoré poskytuje aj zdravotnú starostlivosť vlastnými zamestnancami podľa úpravy v predchádzajúcich odsekoch sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a rovnaké sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

 

K § 125Ustanovenie vymenúva formy opatrení vo výchove, ktoré sú zamerané na pozitívnu motiváciu detí k vlastnému reedukačnému procesu a tiež niektoré opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia dieťaťa. Inštitút možnosti prerušenia pobytu dieťaťa s nariadenou náhradnou výchovou v špeciálnom výchovnom zariadení, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom centre je veľmi dôležitým prvkom reedukačného procesu. Môže slúžiť ako motivačný prvok alebo ako možnosť overenia si správnosti reedukačných postupov. Prerušenie pobytu toto ustanovenie rozdeľuje na krátkodobé prerušenie, ktoré je stanovené na mimopracovné dni alebo školské prázdniny, alebo skúšobný pobyt (podmienečné prepustenie) s možnosťou sledovania dieťaťa v spolupráci s príslušným orgánom miestnej štátnej správy a vyhodnocovania pobytu dieťaťa s možnosťou jeho vrátenia naspäť do zariadenia. Osobitné výchovné opatrenia sú preto osobitné, že nie sú obvyklým pedagogickým prostriedkom, ktorý by sa používal v systéme bežných škôl. Ide o špeciálno – pedagogický postup, ktorý sa uplatňuje v špeciálnych výchovných zariadeniach, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom domove. Ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré je možné dieťa umiestniť v ochrannej miestnosti. V praxi sa veľmi často vyskytujú situácie, keď je dieťa v afekte alebo pod vplyvom rôznych látok a vykonáva agresiu voči sebe alebo voči svojmu okoliu. V prípade potreby zariadenie privolá lekársku pomoc alebo príslušníka Policajného zboru. Aby v praxi neprichádzalo k zneužívaniu uvedených postupov je zariadenie povinné viesť príslušnú evidenciu o použití všetkých osobitných výchovných opatrení, informovať o nich príslušného dozorujúceho prokurátora a archivovať ju.

 

K § 126 Keďže vo väčšine prípadov nariadeniu náhradnej výchovy predchádza zanedbanie alebo neschopnosť poskytovania starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, zaväzuje toto ustanovenie zákonného zástupcu podieľať sa na úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Keď je dieťa alebo žiak umiestnený v zariadení na základe požiadania zákonného zástupcu, úhradu mesačných nákladov za pobyt dieťaťa alebo žiaka určí zariadenie. Náklady na zabezpečenie návratu dieťaťa z nepovoleného prerušenia pobytu v zariadení neustále stúpajú. Cena prevádzky služobných automobilov a následná amortizácia, cena pohonných hmôt a náklady na hradenie nákladov zamestnancom, ktoré im vznikli vyslaním na služobnú cestu neustále rastú a preto je vhodné, aby sa aj dieťa, ktoré má vlastný príjem, podieľalo sa na úhradách vzniknutých zabezpečovaním jeho návratu.

 

K § 127 Poskytovanie mesačného vreckového, vecných darov a jednorazového peňažného príspevku na výbavu riešia platné predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 390/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

K § 128Ustanovenie uvádza, že vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo aj v iných školách podľa zákona. Taktiež sa uvádza, že na dokladoch o vzdelaní získanom v takejto škole sa uvádza len údaj o škole.

 

K § 129 Ustanovenie uvádza, že o špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v nich, o individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach upraví ministerstvo školstva všeobecnej záväzným právnym predpisom.

 

K § 130 Navrhované znenie vymedzuje zložky systému výchovného poradenstva a prevencie jeho činnosti. Upravuje postavenie školského psychológa, psychológa, školského špeciálneho pedagóga, školského liečebného pedagóga, školského koordinátora prevencie a sociálneho pedagóga tak, aby bol systém výchovného poradenstva a prevencie čo najfunkčnejší. Z dôvodu zjednoznačnenia činnosti týchto zariadení stanovuje činnosti, ktoré vykonávajú tieto zariadenia a upravuje metodické riadenie. Aby bola prevádzka zariadení efektívna, zariadenie nie je možné zriadiť s nižším počtom odborných zamestnancov ako 3. V záujme dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov sa stanovuje, že odborné činnosti sa pre uvedených klientov poskytujú bezplatne.

 

K § 131 V ustanovenie vymedzuje činnosti výchovného a psychologického poradenstva a prevencie, a to psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a stanovuje, kto tieto činnosti vykonáva. Činnosti sú koncipované tak, aby obsiahli všetky suportívne činnosti, smerujúce najmä k efektívnej výchove a vzdelávaniu a harmonickému rozvoju žiakov.

 

K § 132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je školské zariadenie, ktorého činnosť je zameraná na poradenstvo a výchovnú prevenciu, vykonáva odborné činnosti zamerané na poskytovanie odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia.

 

K § 133Vymedzujú sa činnosti a formy, ktoré realizuje centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Je dôležité, aby žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách, ich pedagógom a rodičom tieto školské zariadenia poskytovali odborné poradenstvo a suportívne služby. V záujme kvalitného vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, znevýhodnením, nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu poskytujú tieto zariadenia aj odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc školským špeciálnym pedagógom v jednotlivých školách.

 

K § 134Ustanovenie rieši problematiku výchovného poradenstva, ktoré sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách uvedených v sústave škôl okrem materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a vybraných školských zariadení.

 

K § 135Vymedzujú sa činnosti psychologického poradenstva poskytovaného školským psychológom alebo psychológom. Vymedzuje sa, komu je psychologické poradenstvo poskytované a aké služby pre deti a ich zákonných zástupcov sprostredkúva.

 

K § 136Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike školských zariadení výchovnej prevencie a poradenstva.

 

K § 137

Ustanovenie rozdeľuje školské účelové zariadenia, ktorými sú: škola v prírode, zariadenia školského stravovania a stredisko služieb škole.

 

K § 138 Školy v prírode sa preradili z kategórie výchovno-vzdelávacích zariadení, do školských účelových zariadení. Škola v prírode svojim poslaním umožňuje deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovno-vzdelávacieho procesu v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

 

K § 139 až 141Ustanovenie určuje zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

 

K § 142Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike zariadení školského stravovania.

 

K § 143Ustanovenie určuje stredisko služieb škole, ako zariadenie, ktoré poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

 

K § 144 a § 145 Ustanovenia určujú práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu v procese výchovy a vzdelávania. Zaručuje sa, že práva ustanovené týmto zákonom sú rovnaké ku všetkým uchádzačom, deťom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo výchove a vzdelaní. Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie dieťa alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

 

K § 146

Ustanovenie deklaruje, že deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Pre tieto deti možno vytvárať osobitné podmienky na vzdelávanie, ako napr. možnosť osvojenia si štátneho jazyka a pod.

 

K § 147 a § 148

Výmenné programy sa uskutočňujú medzi strednými školami Slovenskej republiky a strednými školami iného členského štátu Európskej únie alebo strednými školami štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor a to na základe dohody. Škola, ktoré zabezpečuje výmenný program je zodpovedná za žiakov, hlavne však za ubytovanie, stravovanie a pod. je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad nad žiakmi. Určuje sa, kto sa na výmenných programoch môže finančne podieľať.

 

K § 149Ustanovenie rieši štipendium, ktoré možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy. Príslušné ustanovenia popisujú podmienky za ktorých je možné štipendium poskytnúť.

 

K § 150Ustanovuje sa organizácia školského roka, definuje sa obdobie vyučovania a školských prázdnin a zmocňuje sa ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu o podrobnostiach organizácie školského roka.

 

K § 151

Ustanovenie rieši ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona. Ustanovuje sa možnosť, že majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Stanovuje sa zákaz činnosti politickým stranám, prenikaniu informácií, ktoré by narúšali mravné princípy výchovy a vzdelávania v proces vzdelávania.

 

K § 152Ustanovenie rieši povinnosť školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

 

K § 153Každá škola má svoj školský poriadok, ktorý vydá riaditeľ školy po prerokovaní v orgáne školskej samosprávy a pedagogickej rade. Školský poriadok rieši práva a povinnosti žiakov, zákonných zástupcov a vzájomný vzťah medzi nimi a pedagogickými a ďalšími zamestnancami školy, vnútornom režime školy a B a OZ detí a žiakov a pod.

 

K § 154 až §156 Ministerstvo školstva má záujem sústavne zlepšovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov, preto vytvorí podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Zriadením Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania sa vytvoria predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externých častí skúšok a testovania žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania bude zodpovedať za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,

určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,

vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania. Z dôvodov vytvorenia objektívnych podmienok pre testovanie sú stanovené povinnosti riaditeľa školy, žiaka a jeho zákonného zástupu.

 

K § 157 a § 158Ustanovenie rieši nový spôsob registrácie detí a žiakov, škôl a školských zariadení. Uvedené riešenie sa využíva za účelom overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona a na účel štatistických zisťovaní, ďalej sa sprehľadnia počty detí a žiakov škôl a ich pohyb pri migrácii. Register vedie ministerstvo školstva (štátny register), orgán miestnej štátnej správy (register v jeho územnej pôsobnosti) a príslušná škola. Tento register je neverejný.

 

K § 159

Ustanovenia definujú Kurikulárnu radu, ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v oblasti výchovy a vzdelávania, inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a ďalších činností súvisiacich so vzdelávaním.

 

K § 160Ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti zákona na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a na súkromné školy a súkromné školské zariadenia.

 

K § 161Prechodné ustanovenie stanovuje postup plynulého preklenutia obdobia, kedy sa postupovalo vo výchove a vzdelávaní podľa doterajších predpisov na obdobie po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona.

 

K § 162

Ide o deklaratívne ustanovenie, podľa ktorého sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

 

K § 163Zrušovacie ustanovenie vymenúva všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom rušia a ktoré boli vydané na základe zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K Čl. II

 

K bodu 1 Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi vymenovať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v určenej časovej lehote odo dňa predloženia návrhu.

 

K bodu 2Ustanovenie rieši menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní.

 

K bodu 3 a 4

Spresňuje sa kompetencia hlavného školského inšpektora pri odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

 

K bodu 5

Technická úprava v súvislosti s textom uvedeným v bodoch 3 a 4.

 

K bodu 6

Ustanovenie rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

 

K bodu 7Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi zabezpečiť organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa.

 

K bodu 8Ukladá sa povinnosť rade školy vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s hlasom riadnym. Ide o záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu.

 

K bodu 9

Ustanovením sa ukladajú povinnosti riaditeľovi školy vo väzbe uvedené v Čl. I .

 

K bodu 10Dopĺňajú sa kompetencie riaditeľa školy na Čl. I.

 

K bodom 11 až 14

Navrhované ustanovenia sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) uvedených v Čl. I .

 

K bodu 15

Ukladajú sa kompetencie riaditeľovi jazykovej školy, riaditeľovi materskej školy vo väzbe na Čl. I.

 

K bodu 16

Rozširujú sa kompetencie obce ako zriaďovateľa vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 17Premietnuté ustanovenie, ktoré určuje kompetencie obci vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 18Rieši sa doplnenie pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, obce ktorá vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a určuje výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, ZUŠ a výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí.

 

K bodu 19

Ide o zosúladenie názvov škôl vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 20

Zosúladené so zmenami v Čl. I vo vzťahu k učilištiam

 

K bodu 21Rieši sa vymenovanie škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj pri výkone samosprávy vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 22

Rieši sa zmena názvov škôl so zmenami uvedenými v Čl. I..

 

K bodom 23 až 25Ide o rozšírenie kompetencii samosprávneho kraja vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 26 Vymenúvajú sa zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu premietnuté do zmien

Uvedených v Čl. I.

 

K bodu 27Rozširujú sa kompetencie krajskému školskému úradu viesť územný školský register detí a žiakov uvedený v Čl. I.

 

K bodom 28 až 30Ustanovenia rozširujú kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a to v súvislosti so zavedením výchovno-vzdelávacích programov podľa návrhu nového školského zákona.

 

K bodu 31 Jedná sa o spresnenie procesu spravovania siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ministerstvom školstva.

 

K bodu 32

Zosúladenie s Čl. I.

 

K bodu 33Rozširujú sa kompetencie ministerstva školstva o vedenie štátneho registra detí a žiakov v súvislosti s § 162 návrhu zákona o výchove a vzdelávaní .

 

K bodu 34 a 35

Úprava v súvislosti so zaradením materských škôl a jazykových škôl do sústavy škôl.

 

K bodu 36Technické spresnenie.

 

K bodu 37 Riešia sa možnosti ministerstva školstva rozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania aj na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).

 

K bodu 38 Ustanovenie ukladá povinnosť zriaďovateľovi oznámiť ministerstvu školstva zmenu adresy zriaďovateľa, zmenu súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelenie alebo odňatie čestného názvu školy alebo školského zariadenia. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 39

Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

 

K bodu 40

Ustanovenie určuje označovanie názvov škôl na vonkajšom označení budovy.

 

K bodu 41Ustanovuje sa rozšírenie rady školy pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa o zástupcov príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve a Štátnej školskej inšpekcie s riadnym hlasom.

 

K bodu 42 Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

 

K bodu 43 a 44Ustanoveniami sa riešia priestupky a správne delikty vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky a zriaďovaniu škôl a školských zariadení.

 

K bodu 45 a 46

V nadväznosti na vykonané zmeny je upravený rozsah pôsobnosti zákona pre neštátne školy.

 

K bodu 47

Zosúladenie s potrebou vychádzajúcou z praxe pri aplikácii zákona.

 

 

K Čl. III

 

K bodu 1Ustanovenie § 1 ods. 1 sa upravuje v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „školský zákon“), zároveň sa dopĺňa o financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie, o ktorom sa pojednáva v § 7 ods. 8. Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje poskytovať všetkým zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl, t. j. obciam, krajským školským úradom, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa realizuje od začiatku normatívneho financovania, pričom o záujmové vzdelávanie prejavuje každoročne záujem približne 75 % žiakov základných a stredných škôl. Zároveň sa upravuje aj znenie poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom.

 

K bodu 2Navrhuje sa úprava ustanovenia § 1 ods. 3 v súvislosti s novým školským zákonom a v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4, t.j. s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d, v ktorých sa navrhuje spresniť poskytovanie finančných prostriedkov na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov.

 

K bodu 3V súvislosti s novým školským zákonom sa navrhuje upraviť ustanovenie § 1 ods. 4, najmä z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy (do účinnosti nového školského zákona patria materské školy a špeciálne materské školy medzi školské zariadenia).

 

K bodu 4V ustanovení § 1 sa vkladá nový odsek 5, v ktorom sa zabezpečuje financovanie úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie pre zriaďovateľov materských škôl a špeciálnych materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky zo štátneho rozpočtu.

K bodu 5Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 6V ustanovení § 1 ods. 7 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR a s účinnosťou od 1. júla 2006 patria tieto školy do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

 

K bodu 7Navrhuje sa upraviť znenie úvodnej vety k ustanoveniu § 2 ods. 1 v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy.

K bodu 8Z dôvodu zrušenia zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13. Znenie sa navrhuje upraviť v súvislosti so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodom 10 a 11Navrhuje sa upraviť nadpis ustanovenia pod § 3 a znenie ustanovenia § 3 ods. 1, ktoré súvisia s úpravou § 1 ods. 1, t. j. s financovaním úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie..

K bodom 12 Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) sa navrhuje doplniť o štátne materské školy (špeciálne materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov), z dôvodu ich zaradenia medzi školy.

K bodu 13Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 14Ustanovenie § 3 ods. 2 - štruktúra finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva SR sa navrhuje doplniť o príspevok na výchovu a vzdelávanie. Zmena súvisí s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1.K bodu 15Navrhované úpravy ustanovenia § 3 ods. 3 súvisia so zmenami v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy. Zároveň sa určuje, podľa ktorého ustanovenia sa navrhuje poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl (§ 6 a 6a), príspevok na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl (§ 6b) a príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 7 ods. 8).

K bodu 16Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 3 ods. 6 v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie, zmenou spôsobu financovania cirkevných škôl a súkromných škôl a s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d. Zmena súvisí najmä s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1 a návrhom nových ustanovení § 6 až 6b . Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom škôl a školských zariadení a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

K bodom 17 a 18Z ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť zber údajov pre normatívne financovanie týkajúci sa očakávaného počtu žiakov v novom školskom roku, nakoľko sa tieto údaje zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl a školských zariadení a zmeny v nasledujúcom rozpise finančných prostriedkov. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov pre školy, štátne materské školy a štátne školské zariadenia.

 

K bodu 19Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 súvisí s vložením nových ustanovení § 4a až 4d, ktoré bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky, na základe ktorých môže ministerstvo prideliť zriaďovateľom škôl účelovo dotácie z kapitoly ministerstva na financovanie špecifík, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov. Zároveň sa aktualizuje zneie poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 20Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 ods. 13, ktorá súvisí s vypustením odsekov 13 až 16 z ustanovenia § 4 a vložením nových ustanovení § 4a až 4d.

K bodu 21Navrhovaná úprava súvisí so zmenou názvu špeciálnych škôl na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré ustanovuje nový školský zákon.

K bodu 22V novom ustanovení § 4a sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo určené finančné prostriedky na financovanie špecifík - opakujúcich sa nákladov, ktoré nie sú zohľadnené v normatíve školy. Zároveň sa ustanovuje, čo sa pokladá za špecifiká. Ustanovuje sa lehota, dokedy môže zriaďovateľ školy podať žiadosť a aj niektoré náležitosti žiadosti. V novom ustanovení § 4b sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky žiakov. Zároveň sa určuje lehota, dokedy ministerstvo zverejní okruh súťaží, olympiád medzinárodných projektov a programov na nasledujúci školský rok, za ktoré ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl prostredníctvom mimoriadnych výsledkov žiakov.

V novom ustanovení § 4c sa upresňujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Ďalej sa ustanovuje, čo sa pokladá za havarijnú situáciu, niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa a upresňujú sa pravidlá prideľovania finančných prostriedkov.

V novom ustanovení § 4d sa upresňujú podmienky a pravidlá pri podávaní žiadosti, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Zároveň sa ustanovujú niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa, lehota na jej predkladanie, obsah správy o realizácii rozvojového projektu zriaďovateľa, lehota predloženia tejto správy a výška spoluúčasti zriaďovateľa pri financovaní rozvojového projektu.

 

K bodu 23Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 5 v súvislosti s novým školským zákonom, na základe ktorého sa materské školy a špeciálne materské školy zaradili medzi školy. Zároveň sa upravuje aj spôsob prideľovania finančných prostriedkov pre krajské školské úrady – podľa počtu všetkých detí štátnych materských škôl a podľa počtu všetkých žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 6 v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a so zmenou spôsobu financovania súkromných škôl, ktorých financovanie sa rieši v novom ustanovení (§ 6a). Pôvodné ustanovenie § 6 sa vzťahuje na cirkevné školy. Cirkevné školy sú rovnako financované ako štátne školy. V ustanovení § 6 ods. 3 sa navrhuje, aby zriaďovateľ cirkevnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci a reklamy.

K bodu 24V novom ustanovení § 6a sa určuje spôsob prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl. Stanovuje sa znížená výška mesačného normatívneho príspevku pre súkromnú školu, ak orgán štátnej správy alebo Štátna školská inšpekcia zistia závažné porušenie platných právnych predpisov. Znížený mesačný normatívny príspevok (ods. 4) sa poskytne zriaďovateľovi súkromnej školy až do oznámenia zriaďovateľa súkromnej školy ministerstvu, že závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou bolo odstránené. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa súkromnej školy oznámiť ministerstvu školstva závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou a povinnosť oznámiť odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov súkromnou školou. V ustanovení § 6a ods. 6 sa navrhuje, aby zriaďovateľ súkromnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a reklamy. V novom ustanovení § 6b sa navrhujú pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl na financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok. Tieto náklady sa financujú podľa počtu detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v týchto školách. V tomto ustanovení sa zároveň ustanovuje dátum (podľa § 7 ods. 4 je dátum stanovený na 15. september) rozhodujúci pre počet detí použitý pri prideľovaní finančných prostriedkov. Výška príspevku na 1 dieťa je stanovená ako 7,5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na bežný školský rok (január až august) platnej 1. januára kalendárneho roka a na nový školský rok (september až december) platnej 1. septembra kalendárneho roka. Ďalej sa ukladajú povinnosti krajskému školskému úradu a zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie.

 

K bodu 25Zmena lehoty predloženia súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zriaďovateľom sa navrhuje z dôvodu využitia údajov z tejto správy pri dohodovacom konaní zo strany zriaďovateľa a ministerstva.

K bodu 26 a 27Návrh zmeny ustanovení súvisia so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 28Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu nového školského zákona (zmeny postavenia materských škôl a špeciálnych materských a ich zaradenia medzi školy) a z dôvodu vypustenia zberu údajov pre normatívne financovanie - očakávaného počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku, nakoľko tieto údaje sa zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva.

 

K bodu 29Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 30Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 6 súvisiaca s vložením nových ustanovení § 4 až 6a.

K bodu 31Pôvodné ustanovenie § 7 ods. 7 sa navrhuje vypustiť, nakoľko Ministerstvo školstva SR zákonom č. 689/2006 Z. z. ustanovilo inštitút dohodovacieho konania každoročne. Zriaďovatelia škôl v prípade zmeny počtu žiakov o 5 % v školách v priebehu roka môžu požiadať ministerstvo o ich dofinancovanie z uvedeného dôvodu.

K bodu 32Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 7 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a ustanovenia § 8c.

K bodu 33Úprava ustanovenia § 7 ods. 8 súvisí s novým školským zákonom (so zmenou postavenia materských škôl, špeciálnych materských škôl a jazykových škôl, ktoré patria medzi školy) a s doplnením lehoty na vydanie vzdelávacieho poukazu pre vydavateľov vzdelávacích poukazov a zároveň sa ustanovuje lehota pre prijímateľov vzdelávacích poukazov (školy a školské zariadenia) dokedy môžu vzdelávacie poukazy prijať. Ustanovenie lehoty sa zavádza z dôvodu, že niektoré školy neposkytli žiakom škôl dostatočný priestor na rozhodnutie, ktorému poskytovateľovi záujmového vzdelávania odovzdajú vzdelávací poukaz. Medzi poskytovateľov záujmového vzdelávania sú zaradené aj základné umelecké školy.

K bodu 34Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 9 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a vložením nového ustanovenia § 4a, v ktorom okrem spresnenia podmienok a pravidiel prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na špecifiká, sa ustanovuje aj zoznam špecifík a s vypustením ustanovenia § 7 ods. 7.

K bodu 35V ustanovení § 7 ods. 10 sa upresňujú pravidlá prideľovania finančných prostriedkov krajským školským úradom na kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.V ustanovení § 7 ods. 11 sa upresňujú výdavky pre krajské školské úrady.

K bodu 36Úprava ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3, v súvislosti so zmenou postavenia materských škôl v rámci návrhu nového školského zákona a v súvislosti s poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie (§ 6b) zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl.

K bodu 37Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 8a súvisí s návrhom nového ustanovenia § 8c o dohodovacom konaní.

K bodu 38V novom ustanovení § 8b sa navrhujú ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákona, ktoré môže uložiť ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú financované podľa tohto zákona. V tomto ustanovení sa zároveň určuje lehota uloženia pokuty, lehota splatnosti pokuty a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.V novom ustanovení § 8c sa upresňujú podmienky a postup pri dohodovacom konaní, definuje sa pojem dohodovacie konanie, ustanovujú sa niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa o dohodovacie konanie, ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti zriaďovateľa a jej obsah. V dohodovacom konaní ide o pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom na úhradu nákladov škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zohľadnené v normatívoch podľa § 4 a 5.Zároveň sa ustanovuje aj lehota, do ktorej musí zriaďovateľ tieto finančné prostriedky prideliť školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 39Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť okruh zriaďovateľov škôl, ktorým poskytne Ministerstvo školstva SR zálohu na financovanie škôl.

 

 

K bodu 40Za § 9 sa navrhuje vložiť nové ustanovenie § 9a v súvislosti s účinnosťou ustanovení 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, § 6a ods. 3 až 7, § 8b a § 8c od 1. januára 2009. V období od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 budú školy a školské zariadenia financované rovnako ako sú v súčasnosti, najmä z dôvodu ukončenia kalendárneho roka podľa pravidiel platných na jeho začiatku. Zmena sa dotýka úpravy výšky normatívneho príspevku pre školy, spôsobu financovania nákladov na stravovanie detí a žiakov zo škôl zriadených krajským školským úradom, účelovosti použitia finančných prostriedkov v neštátnych školách, zmeny spôsobu financovania súkromných škôl, ukladania sankcií a úpravy dohodovacieho konania.

K bodu 41Návrh úprav znenia poznámok pod čiarou k odkazom 15 až 19 súvisí so zrušením zákona č. 303/1995 Z. z.

 

K Čl. IV

 

Ide o zosúladenie vo väzbe na Čl. II.

K Čl. V

 

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

 

 

 

Bratislava 5. marca 2008

 

 

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ján M i k o l a j v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore