Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.01.2022 do 14.01.2022

Platnosť od: 02.07.2008
Účinnosť od: 01.01.2022
Účinnosť do: 14.01.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Školstvo a vzdelávanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST49JUD3620DS35EUPP31ČL4

Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.01.2022 do 14.01.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 245/2008 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 271/2021 a 415/2021

Legislatívny proces k zákonu 415/2021
Legislatívny proces k zákonu 271/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 415/2021, dátum vydania: 19.11.2021

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Cieľom návrhu zákona je najmä

zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách,

zosúladenie terminológie a systému hodnotenia žiakov v základných školách a v stredných školách,

rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia ako systémové opatrenie,

otvorenie trhu s edukačnými publikáciami,

úprava zdravotnej spôsobilosti žiaka,

spresnenie postupov vo výchove a vzdelávaní v školách s medzinárodným programom,

zmena spôsobu získavania nižšieho stredného vzdelania,

komplexná zmena systému poradenstva a prevencie,

zavedenie pojmu národnostné školy a národnostné školské zariadenia,

zníženie množstva zákonnej úpravy vo vzťahu k pedagogickej dokumentácii a ku komisiám pri ukončovaní výchovy a vzdelávania v stredných školách,

vytvorenie rámca pre väčšiu variabilitu pôsobenia škôl s organizačnými zložkami.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na požiadavky praxe sa novým spôsobom definuje pojem žiak. Podľa novej právnej úpravy sa za žiaka bude považovať fyzická osoba, ktorá navštevuje školu a zúčastňuje sa na výchovno-vzdelávacom procese v škole alebo v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy. Osoba vo veku od 27 rokov, ktorá sa bude zúčastňovať na výchovno-vzdelávacom procese, je v návrhu zákona definovaná ako účastník výchovy a vzdelávania s právami a povinnosťami rovnakými ako žiak. Uvedená zmena bude zohľadnená do financovania v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z. Vek 26 rokov ako hraničný pre pojem „žiak“ bol určený z dôvodu, že aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia ide spravidla o vek, dokedy fyzická osoba nárok na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia, aj keby sa zúčastňovala formálneho vzdelávania v dennej forme štúdia.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zohľadniť rozdiel medzi výsledkom a výkonom. Žiak môže dosiahnuť nielen mimoriadne výkony, ale aj mimoriadne výsledky v rámci výstupov a meraní vo výchovno-vzdelávacom procese.

K bodu 3

Definuje sa pojem vzdelávacia oblasť, ktorá tvorí v rámci vzdelávacieho programu základný rámec rozdelenia vyučovacích predmetov vo výchovno-vzdelávacom procese. Vyučovacie predmety vo vzdelávacej oblasti vybraté v koexistencií vedeckých poznatkov alebo základných princípov a foriem práce s nimi. Vzdelávacie oblasti logicky korešpondujú so štruktúrou vyučovacích predmetov a vytvárajú im nadmnožiny, potrebné pre medzipredmetové vzťahy.

K bodu 4

Navrhovaná definícia reflektuje na potrebu praxe a vyjadruje pojem vyučovací predmet ako vybranú a do

didaktického

systému spracovanú časť

vedy

,

techniky

,

umenia

,

športu

a iných oblastí spoločenskej činnosti, určenej na

pedagogické

ciele. Plní informatívnu funkciu, pri rozširovaní a prehlbovaní vedeckého poznania sveta, formatívnu z pohľadu rozvoja osobnosti, inštrumentálnu s vplyvom na osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré prostriedkom na rozvíjanie poznania v iných predmetoch a oblastiach spoločenskej praxe.

K bodu 5 a 42

Stupne vzdelania sa nedosahujú v rámci „ucelenej časti“ vzdelávacieho programu. Členenie základného vzdelania na ucelené časti bolo spájané s dosiahnutým vzdelaním na určitej úrovni základnej školy. Dosiahnutý stupeň vzdelania vyjadruje úroveň vzdelania žiaka a jeho možnosti nasledujúceho vzdelávania. Preto ucelená časť predstavovala pojem, ktorý sa preukázal ako neopodstatnený. Z uvedených dôvodov sa v príslušných ustanoveniach školského zákona navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 6

V súčasnom znení zákona bol profilový predmet zadefinovaný iba pre skupinu odborov vzdelávania. Z hľadiska potrieb praxe sa navrhuje spresnenie definície profilového predmetu všeobecne pre všetky odbory vzdelávania. Škola si vytvára vlastný školský vzdelávací program prostredníctvom disponibilných hodín a ich zosúladením s víziou školy. Z toho vyplýva potreba pomenovania predmetov priority ako profilový predmet alebo skupina profilových predmetov. V konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu budú definované profilové predmety v rámci štátnych vzdelávacích programov. Ostatné školy budú posudzované s ohľadom na špecifické požiadavky študijného odboru alebo učebného odboru. V základných školách bude profilový predmet iba na báze dobrovoľnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie definícií nových pojmov. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 vyplýva záväzok v právnych predpisoch zadefinovať pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie, ktoré v praxi zaužívané. Pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie sa budú používať iba pri tých školách a školských zariadeniach, v ktorých sa celý výchovno-vzdelávací proces, okrem vyučovania jazykov, uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenú charakteristiku môže národnostná škola alebo národnostné školské zariadenie vyjadriť aj vo svojom názve.

Doposiaľ nebol v právnych predpisov zadefinovaný ani pojem medzinárodný program, aj keď školský zákon umožňoval jeho využívanie ako školského vzdelávacieho programu. Keďže doterajšie znenie definíciu neupravovalo, nebol jednoznačný rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku, a to bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

Navrhuje sa aj doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak, ak ide o dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách.

Navrhuje sa aj doplnenie definície pojmu inkluzívne vzdelávanie. Táto potreba vznikla aj v kontexte medzinárodných trendov a záväzkov SR pre jeho ďalšie použitie v právnych predpisoch. Zavedenie pojmu inkluzívne vzdelávanie sa preberá aj do ďalších ustanovení medzi princípy výchovy a vzdelávanie a medzi práva dieťaťa alebo žiaka.

Ballard (1997) definoval inkluzívne vzdelávanie ako základné a pre inkluzívnu prax nevyhnutné. Ide o vzdelanie, ktoré musí byť nediskriminačné; vyžaduje sa účasť všetkých v komunite, bez výnimky; rovnaké práva pre všetkých počas celého procesu vzdelávania a heterogenita so striktným zamietnutím asimilácie. Ak byť inkluzívne vzdelávanie úspešným, je nevyhnutné pracovať na vytváraní profesionálneho prostredia, s ktorým súvisí aj profesionalizácia pedagógov. Základom celého diania je uplatňovanie rovnocenného prístupu v celom výchovno-vzdelávacom procese. Úlohou manažmentu každej školy je podporovať a skvalitňovať inkluzívne vzdelávanie v kontexte praxe. V praxi to znamená, že inkluzívna škola vytvára podmienky pre edukáciu žiakov aj zdravotne postihnutých, pre žiakov nadaných, pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre žiakov cudzincov, pre žiakov s problémami a poruchami správania, pre žiakov s komunikačnými problémami, ale súčasťou inkluzívnej školy sú prirodzene aj žiaci bez znevýhodnenia.

K bodom 8

Navrhuje sa spresnenie a jednoznačnosť zakotveného princípu bezplatnosti vzdelania okrem „štátnych“ základných a stredných škôl aj v „štátnych“ materských školách.

K bodu 9

S cieľom podpory inklúzie sa navrhuje doplnenie princípov výchovy a vzdelávania o inkluzívne vzdelávanie, ktoré predstavuje proces pre vytvorenie pracovného prostredia v triedach skĺbením individuálnych prístupov k deťom a žiakom.

Inklúzia v škole predstavuje sústavné úsilie o modeláciu a prispôsobovanie sa výchovno-vzdelávacieho procesu na neustále sa meniacu diverzitu všetkých aktérov v školskom prostredí. Inklúzia znamená nachádzať spôsoby ako žiť s rôznorodosťou a ako čerpať z rôznorodosti. Inklúzia súvisí s identifikáciou a odstránením bariér, ktoré predpokladajú stotožnenie sa úsilím identifikovať prekážky, zhromažďovať a hodnotiť údaje z rôznych zdrojov pre zlepšovanie školskej praxe. Inklúzia predstavuje prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí alebo žiakov pri aktivitách. Úspech je pritom spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, ktoré presahujú rámec testovania vedomostí. Dôraz je potrebné klásť aj na osobitnú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní. Samostatným a význačným okruhom je aj problematika dostupnosti pomôcok a vybavenia pre výučbu.

K bodom 10 a 11

Rozdelenie definície v rámci cieľov výchovy a vzdelávania je žiadúce pri kompetenciách z pohľadu jazykového vzdelávania žiaka ako komunikačného nástroja a ďalších všeobecne charakterizovaných kompetencií. Kompetencie sa chápu v širokom rámci, ale z pohľadu školy sa transformujú na uvedené základné cieľové kategórie, výstupy zo všeobecného vzdelávania a výchovy. Nadobúdanie a rozvíjanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces. Ak byť vzdelávanie príležitosťou pre nadobúdanie a následné rozvíjanie kompetencií, bez ohľadu na to, aké vzdelávanie a výchovu učiaci sa potrebujú, panuje zhoda v tom, že je potrebné sa zamerať predovšetkým na univerzálne, flexibilné a trvalo udržateľné kompetencie. Systém formálneho aj neformálneho vzdelávania by mal prispieť k získaniu vedomostí a ich základného aplikovania. Cieľom je, aby boli v systémoch vzdelávania vytvárané príležitosti k tomu, aby boli učiaci sa jedinci podnecovaní k ďalšiemu učeniu, aby si osvojovali vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje dôležité pre motiváciu k učeniu, úspechu a napredovaniu v učení.

K bodom 12 a 13

Navrhuje sa úprava pre školské zariadenia, ktoré vypracúvajú výchovný program školského zariadenia, vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentoval štátny výchovný program, z ktorého vychádzať školský program výchovného zariadenia. Štátny výchovný program pre školské zariadenia predstavuje rámec pre výchovný program, ktorý si školské zariadenie môže prijať za svoj a školské zariadenie ho nemusí vypracovávať, čo predstavuje krok k debyrokratizácii. Zároveň sa špecifikujú tie školské zariadenia, pre ktoré je požiadavka výchovného programu povinná. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, či aj školské účelové zariadenia majú mať vypracovaný výchovný program, ktorý musia plniť. Výchovný program bude podľa návrhu obsahovať aj časť, ktorá vyčlení priestor na vlastné zameranie školského zariadenia. Opis vlastného zamerania vychádza z aktuálnych podmienok a situácie v školskom zariadení s plnou akceptáciou špecifík zriaďovateľa. Z charakteristiky školského zariadenia by

malo byť jasné, aký je jeho východiskový stav pre jeho ďalšiu pedagogickú činnosť, čo môže ponúknuť, aké obmedzenia má, alebo ktoré aktivity zatiaľ nemôže uskutočňovať, či zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako chce súčasné podmienky postupne zmeniť a aké budúce zámery vo vzťahu k zvýšeniu kvality výchovy a vzdelávania mimo vyučovania a vo voľnom čase.

Navrhuje sa doplnenie klasifikácie výchovného programu dvojúrovňovo - v kompetencii štátu a v kompetencii školského zariadenia. Predstavený model zjednoduší školám administratívnu prípravu a úpravy výchovných programov školských zariadení.

K bodom 14 a 15

Navrhuje sa spresnenie pojmu štátny vzdelávací program pre jednotlivé odbory vzdelania a zredukovanie jeho povinných častí. Škola na základe štátneho vzdelávacieho programu vypracúva školský vzdelávací program. Škole sa navrhuje možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Rovnako zostáva možnosť pre školu aplikovať štátny vzdelávací program aj pre každý odbor vzdelávania samostatne, teda škola môže mať viac školských vzdelávacích programov.

K bodu 16

Navrhuje sa rozšírenie okruhu študijných odborov v stredných školách, v ktorých potrebné požiadavky na zdravotnú spôsobilosť žiaka. Uvedená úprava vychádza z aplikačnej praxe a požiadaviek zamestnávateľov, pretože doterajšie nastavenie nedostatočne pokrývalo potreby škôl.

K bodu 17

Štátny vzdelávací program podľa novej právnej úpravy bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) vydávať nielen pre odbor vzdelávania, ale aj pre príslušný stupeň vzdelania. Uvedená úprava vychádza z nového nastavenia minimálnych cieľov príslušného stupňa vzdelania, s cieľom overenia jeho získania.

Vzhľadom na obsahovú nekonzistentnosť s terminologickým účelovým a obsahovým vymedzením štátneho vzdelávacieho programu sa vypúšťa hodnotenie škôl ako obligatórna súčasť štátneho vzdelávacieho programu, ktoré ale zostáva na vlastnom uvážení školy a voľbe, rovnako ako ďalšie časti spojené s jedinečnosťou školy alebo zriaďovateľa.

K bodu 18

Navrhuje sa spresnenie pojmu školský vzdelávací program v nadväznosti na úpravu na zmenu definície štátneho vzdelávacieho programu. Navrhuje sa zadefinovať školský vzdelávací program ako jednotný a základný dokument školy, v rámci ktorého sa zároveň redukujú niektoré doposiaľ povinné náležitosti, ktoré je ale možné vymedziť inde. Škole sa ponúka možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Zároveň sa vypúšťajú náležitosti školského vzdelávacieho programu, ktoré podliehajú časovej zmene alebo súčasťou iných dokumentov, čím sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy.

K bodu 19

Navrhuje sa spresnenie pojmov naprieč zákonom, ktorý používa deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie v jednoznačnom zapracovaní prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 20

Vzhľadom na otvorenie priestoru pre školy používať školský vzdelávací program, ktorý má základ v schválenom medzinárodnom programe a najviac reflektuje ich zameranie, poslanie, a víziu, ale zároveň je v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania, sa dopĺňa možnosť kontroly ich dodržiavania v schválenom rámci Štátnou školskou inšpekciou. V prípade medzinárodných programov, ktoré podliehajú opakujúcemu sa dohľadu nadriadenou medzinárodnou organizáciou, túto skutočnosť zohľadňuje pri výkone aj Štátna školská inšpekcia.

Navrhuje sa zavedenie termínu na zverejnenie školského vzdelávacieho programu do 60 pracovných dní od jeho schválenia. Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky škôl v rámci jednotného princípu a jednoznačnosti dokumentu. Zároveň sa budú rešpektovať autorské práva vo vzťahu školy a tvorcov učebných osnov v základných špecifikách jednotlivých odborov škôl.

Ide o terminologické spresnenie, že školským vzdelávacím programom môže byť výsledok experimentálneho overovania, ktorý je schválený, čo bolo doposiaľ v aplikačnej praxi nejednoznačné. Toto spresnenie sa navrhuje tiež s cieľom predísť situáciám, kedy sa školským vzdelávacím programom školy mohli stať aj programy v experimentálnom overovaní, ktoré neboli schválené ministerstvom školstva.

K bodu 21

Presnejšia špecifikácia úprav potrieb v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení sa navrhuje tak, aby boli v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie. V snahe reflektovať individuálne potreby dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálny vzdelávací program vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorí dokážu identifikovať konkrétne potreby dieťaťa alebo žiaka vo všetkých vyučovacích predmetoch.

K bodu 22

V § 8 sa navrhuje spresnenie pojmu štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia. Štátny výchovný program ponúka škole alebo školskému zariadeniu možnosť ho v plnom rozsahu prijať ako vzorový, alebo doplniť o osobitosti výchovy a podmienok v školskom zariadení a takto ho zaradiť aj ako súčasť školského vzdelávacieho programu. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Zároveň sa ustanovuje termín zverejnenia pre jednoznačnosť tohto dokumentu.

V § 9 sa navrhuje koncepčná zmena, ktorá zosúlaďuje genézu tvorby rámcových učebných plánov, z ktorých vychádzajú vzdelávacie štandardy, následne tvorené učebné plány, a z nich vyplývajú učebné osnovy. Úprava definície je v prospech pripravovanej kurikulárnej reformy.

K bodu 23

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na to, že výchova, ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, je uskutočňovaná formou individuálneho prístupu k žiakom a nie je ju možné štandardizovať.

K bodu 24

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii s cieľom zefektívnenia právnej úpravy. Účelom je jednak zníženie administratívnej záťaže, ako aj vyššia flexibilita prispôsobovania jednotlivých formulárov aktuálnym podmienkam. Uvedené ustanovenie bude podrobne rozpracované vo vykonávacom predpise. Touto úpravou sa zároveň umožní spresniť a konkretizovať pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu podľa príslušného druhu a typu školy a školského zariadenia. Táto úprava si kladie za cieľ okrem iného aj zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť jednotlivých súčastí dokumentácie používanej v školách a školských zariadeniach.

V návrhu sa zároveň zjednocuje získanie a spracovanie osobných údajov s údajmi vedenými v centrálnom registri. Na zachovanie individuálneho prístupu k dieťaťu sa navrhuje pridať materinský jazyk medzi osobné údaje. Vzhľadom na aplikačné problémy v praxi súvisiace napríklad so striedavou starostlivosťou sa na základe požiadaviek dopĺňa možnosť školy a školského zariadenia spracúvať aj údaje vyplývajúce z rozhodnutí týkajúcich sa výchovy a starostlivosti.

K bodom 25 až 30

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje zadefinovanie vyučovacieho jazyka v školách s medzinárodným programom, národnostných školách a národnostných školských zariadeniach a možnosť individuálneho prístupu žiakov k vzdelaniu. Doposiaľ definícia neposkytovala rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku: v bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

K bodu 31

V § 13 sa zavádza pojem edukačná publikácia, ako „strešný“ pojem vo vzťahu k učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom.

Navrhuje sa zlúčenie dvojstupňového procesu vydávania doložiek s cieľom zjednodušenia procesu posudzovania súladu edukačných publikácií používaných v školách so štátnym vzdelávacím programom. Zavedenie povinnosti určiť lehotu platnosti doložky vydanej edukačnej publikácie a možnosti odňať vydanú doložku pre nesúlad s aktuálnym štátnym vzdelávacím programom vedie k aktualizácii registra edukačných publikácií, na zakúpenie ktorých môže ministerstvo školstva v priebehu roka poskytnúť finančné prostriedky. Je nutné, aby sa vytvorili podmienky na využívanie aj elektronických verzií učebníc, učebných textov a

pracovných zošitov. Tlačené verzie síce dôležité, no treba minimalizovať prenášanie množstvo kníh žiakmi aj z hľadiska hmotnosti.

K bodom 32 až 37

Navrhuje sa rozšírenie okruhu predkladateľov experimentálneho overovania o organizácie zriadené ministerstvom školstva pre zjednodušenie a rýchlejšie zavádzanie nových foriem a metód práce vo výchovno-vzdelávacom procese v školách a školských zariadeniach.

Navrhuje sa spresnenie požiadaviek na obsah návrhu experimentálneho overovania. Hypotéza a teoretické východiská overovania boli nahradené zdôvodnením experimentálneho overovania, vzhľadom na to, že zdôvodnenie lepšie vyjadruje prínos a praktickú využiteľnosť.

Navrhuje sa zavedenie povinnosti ministerstva školstva zverejňovať zoznam schválených experimentálnych overovaní, ktoré prinesie školám možnosť oboznámiť sa s novými možnosťami práce vo výchovno-vzdelávacom procese a v prípade záujmu ich využívanie bez ďalšieho schvaľovania.

V nadväznosti na paralelne pripravovanú novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje odčleniť experimentálne overovanie odborov vzdelávania v stredných odborných školách, stredných športových školách, konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu, kde predkladateľmi môžu byť aj stavovské organizácie a profesijné organizácia.

K bodu 38

Navrhuje sa vytvorenie katalógu výsledkov experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní s cieľom sprístupniť príklady dobrej praxe a vytvorených programov riaditeľom škôl a školských zariadení aj pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí majú záujem využiť ich pre svoj osobný profesijný rozvoj alebo pri plánovaní aktivít na rozvoj školy alebo školského zariadenia. Ministerstvo školstva bude viesť tento katalóg, aby ho mohli školy a školské zariadenia voľne používať vo svojom výchovno-vzdelávacom procese.

Školy a školské zariadenia sa často obávajú začať s uplatňovaním inovácií, pretože sa obávajú nesúhlasu niektorých rodičov, zriaďovateľov alebo kontrolných orgánov štátu.

Zavedením katalógu poskytne ministerstvo školstva verejne prístupnú informáciu o inováciách, ktoré môže škola alebo školské zariadenie používať.

K bodu 39

Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu je potrebné vypustiť slovné spojenie „ucelenej časti“, z dôvodu nesprávnej interpretácie v rámci aplikačnej praxe.

K bodu 40

Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu v materskej škole nemusí byť vzdelávanie členené na ročníky, a zároveň ani nie je presne ustanovený počet rokov vzdelávania.

K bodu 41

Navrhuje sa rozšírenie skupiny žiakov pre získanie základného vzdelania, aby mali túto možnosť všetci žiaci bez rozdielu, iba na základe svojich schopností. Preto bude navrhovanou

zmenou možné získať základné vzdelanie v špeciálnych školách a pokračovať v ďalšom štúdiu na stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v stredných školách v učebných odboroch. Zároveň sa dopĺňa úprava, ktorá zavádza úspešné absolvovanie celoslovenského externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl ako predpoklad prijatia na vzdelávanie v stredných školách. Nižšie stredné vzdelanie možno zároveň získať v rámci nižšieho stredného odborného vzdelania absolvovaním komisionálnej skúšky, ktorej možnosť vykonania prináša úprava v § 31a.

Navrhovaná úprava reflektuje odporúčania súvisiace so zmenou diagnostiky tak, aby prebiehala na základe dlhodobejšieho skúmania dieťaťa a vyhodnocovania jeho rozvoja prostredníctvom diagnostických vyšetrení, ktoré zohľadňujú schopnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo detí s odlišným materinským jazykom, a ktorá bude spočívať v rozpoznaní silných a slabých stránok každého dieťaťa pre potreby jeho inkluzívneho vzdelávania. Nesprávne zaraďovanie niektorých detí do špeciálnych škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím je totiž zapríčinené aj absenciou vhodných diagnostických nástrojov, ktoré by dostatočne zohľadnili sociálne, kultúrne a jazykové prostredie týchto detí. Podľa výskumov sa v špeciálnom školstve v SR vzdeláva takmer štvornásobne vyšší podiel žiakov ako je priemer EÚ. Toto nadmerné zastúpenie niektorých detí v špeciálnych triedach a špeciálnych školách má zásadný vplyv na ich neskoršie uplatnenie sa na trhu práce. Je to práve vzdelávanie, ktoré je významným nástrojom na zlepšenie rovnosti a na zníženie chudoby.

K bodom 42 až 45

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s jednoznačným vymedzením a označením toho istého stupňa vzdelania a terminologické spresnenie získanej kvalifikácie v dvoch rôznych systémoch.

K bodom 46 a 47

V navrhovanom znení sa rozčleňuje § 17 na dva paragrafy, aby boli oddelené stupne základného umeleckého vzdelania a v nasledujúcom paragrafe stupne jazykového vzdelania, ktoré naviazané na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Následne v závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sa vypúšťa slovné spojenie „s doložkou“ z dôvodu, že všetky vysvedčenia sa vydávajú na tlačivách ministerstva školstva a doložky na nich sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na presun obsahu § 17 ods. 3 a 4 do nového § 17a.

K bodom 49 a 53

Navrhuje sa doplnenie nového § 17a s väzbou na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky a prislúchajúce doklady k jednotlivým stupňom. Úprava je potrebná aj z dôvodu relevancie v preukazovaní jazykových kompetencií fyzickej osoby z dôvodu možných kvalifikačných predpokladov. V závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania aj doklady, ktoré preukazujú získaný stupeň vzdelania.

K bodom 50 a 51

Navrhuje sa vypustenie vysvedčenia o záverečnej pomaturitnej skúške, z dôvodu vypustenia samotného pomaturitného štúdia, pretože táto forma štúdia sa neuskutočňuje. Zároveň sa

vykonáva legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že v praktickej škole je dokladom o získanom stupni vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. b) záverečné vysvedčenie.

K bodu 52

Navrhuje sa aj doplnenie informácie o jazykoch, v ktorých sa vedú doklady o získanom vzdelaní v školách s iným ako štátnym vyučovacím jazykom. Doterajšie znenie nedefinovalo jednoznačne jazyk, v ktorých sa vydávali doklady o získanom vzdelaní v školách s medzinárodným programom. V nadväznosti na uvedené zmeny sa vykonávajú ďalšie legislatívno-technické úpravy.

K bodu 54

Navrhovaná úprava je spojená s plnením povinnej školskej dochádzky, ktorá nie je podmienená dokladom o povinnom predprimárnom vzdelávaní. Na plnenie povinnej školskej dochádzky je povinný prihlásiť svoje dieťa zákonný zástupca dieťaťa bez obmedzení.

K bodu 55

Navrhuje sa zavedenie prihlášky na vzdelávanie v základnej škole, s cieľom jednotnej terminológie (viď prihláška na vzdelávanie v strednej školy) a zjednodušiť systém pre zákonných zástupcov pri prihlasovaní detí do základnej školy.

K bodom 56 a 57

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

Navrhuje sa doplnenie žiadosti zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania o písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, s cieľom lepšie a systematickejšie zabezpečiť stabilitu v procese individuálneho vzdelávania žiaka.

K bodom 58 a 63

Legislatívno-technická úprava spojená s novým pojmom edukačné publikácie.

K bodu 59

Legislatívno-technická úprava spojená s úpravou terminológie pri hodnotení žiakov.

K bodom 60 a 61

Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol zrušiť individuálne vzdelávanie žiaka na návrh povereného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca kmeňovej školy. Úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť kvalitu individuálneho vzdelávania tým, že školský inšpektor alebo poverený zamestnanec kmeňovej školy vie posúdiť, či individuálne vzdelávanie napĺňa svoj účel, a navrhovanou úpravou možnosť podať návrh na zrušenie individuálneho vzdelávania, ak sa účel nenapĺňa alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, nedostatočne napĺňa jeho účel.

K bodu 62

Navrhovaná úprava určuje následky pre zákonného zástupcu žiaka, ak v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu s cieľom redukovať prípady, kedy zákonný zástupca so školou nekomunikuje. Oznamovanie tejto skutočnosti príslušným orgánom miestnej štátnej správy a obci je potrebné na zosúladenie právnych predpisov.

K bodu 64

Navrhovaná úprava určuje prílohu žiadosti, ktorou je kópia posledného vysvedčenia. Z dôvodu jeho zrozumiteľnosti pre školu sa navrhuje požadovanie aj úradného prekladu (s výnimkou českého jazyka z hľadiska jeho všeobecnej zrozumiteľnosti).

K bodu 65 a 66

Návrh zohľadňuje novú možnosť uskutočnenia komisionálnych skúšok dištančne pre žiakov vzdelávajúcich sa formou individuálneho vzdelávania v zahraničí. Úprava sa navrhuje s cieľom uľahčiť uskutočnenie komisionálnych skúšok pre žiakov s dlhodobým pobytom v zahraničí a zároveň zabezpečiť, aby žiak komisionálnu skúšku vykonal na svojej kmeňovej škole aj v prípadoch, kedy by to prezenčne nebolo možné.

Navrhované doplnenie slova kmeňová spresňuje jednoznačnosť školy vzhľadom k žiakovi.

K bodu 67

Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe a požiadavky škôl sa upravuje spôsob evidencie žiaka v katalógovom liste žiaka v prípade, ak nepožiadal o komisionálnu skúšku. Dôsledkom nepožiadania o komisionálnu skúšku je vyradenie žiaka zo štúdia, čím dôjde k sprehľadneniu evidencie žiakov stredných škôl.

K bodu 68

Navrhuje sa právna úprava pre situáciu, ktorá upravuje postup v prípade ak, žiak vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok. Následne takýto žiak vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Riešená je aj skutočnosť, ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiadal do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky a následne riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

K bodu 69

Navrhuje sa jazyková úprava pôvodného textu a zároveň ponechanie na zvážení riaditeľa školy, aby posúdil opodstatnenosť dôvodov na umožnenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu.

K bodu 70

Navrhuje sa právny rámec pre vytváranie škôl ako jednej právnickej osoby akoukoľvek kombináciou vymedzených druhov škôl s cieľom zefektívniť administratívu škôl. Súvisiaca právna úprava je obsiahnutá v príslušných novelizačných bodoch v článku, ktorým sa novelizuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 71

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že základná umelecká škola a jazyková škola sa nedelia na typy.

K bodom 72 až 75

Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením ak ide o štátnu školu. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 76

Úpravou sa zamedzuje potenciálnej segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o jedno z legislatívnych opatrení, ktoré možno uskutočniť v snahe zabezpečiť rovnoprávny prístup k deťom bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú. Uvedený zámer legislatívnej úpravy SR deklarovala aj v písomnej komunikácii s Európskou komisiou vo vzťahu k infringementu č. 2015/2025 C(2019) 2717 final z 30. 4. 2015 (formálna výzva) a infringementu č. 2015/2025 C(2019) 7279 final z 11.10. 2019 (odôvodnené stanovisko) prebiehajúcemu od roku 2015.

K bodom 77 a 79

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 78

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie vypúšťa obmedzenie, aby v materskej škole boli v rámci jednej triedy najviac dve zaradené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 80

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby popri asistentovi učiteľa mohli pôsobiť v materskej školy odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb dieťaťa a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby aktivity organizované školou ako napríklad projekty, pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, športové výcviky, v materskej škole aj saunovanie, boli organizované v súlade so základným dokumentom školy, t.j. školským vzdelávacím programom.

K bodu 82

V nadväznosti na úpravu ustanovení o materskej škole, a tiež v nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania sa splnomocňovacie ustanovenie prispôsobuje novej právnej úprave. Právna úprava sa navrhuje pre jednoznačnosť aplikačnej praxe súvisiacu so spresnením druhu školy, v ktorej sa vzdelávanie uskutočňuje.

K bodu 83

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast.

K bodu 84

Navrhovaná úprava predstavuje koncepčné riešenie nastavenia vzdelávania žiakov v základnej škole.

Ďalej sa navrhuje zjednotenie maximálneho počtu žiakov v triedach prvého stupňa s cieľom zachovania nemennosti triednych kolektívov a doplnenie možnosti spájať žiakov do skupín s cieľom zlepšenia výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Najvyšší počet žiakov v prvom ročníku sa zjednocuje s ostatnými ročníkmi. V štátnom vzdelávacom programe pre základné školy budú upravené podmienky pre aplikačnú prax tak, aby v každej triede, v ktorej bude plánovaný počet žiakov nad 22 riaditeľ mohol požiadať o asistenta učiteľa.

Analýza priemerného počtu žiakov v triedach prvých ročníkov za obdobie rokov 2017 2020 potvrdzuje priemernú naplnenosť sledovaných tried, a preto sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť pedagogických zamestnancov z dôvodu navrhovaného opatrenia. Podporným opatrením je zapracovanie takého mechanizmu v rámcových učebných plánoch, pri ktorom bude v triede prvého ročníka s počtom žiakov 23 až 25 pôsobiť pedagogický asistent.

Zdroj: Počet žiakov a počet tried bol určený z údajov CVTI.(https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601; prehľad žiaci podľa ročníkov ; prehľad triedy podľa ročníkov)

 

Zároveň sa novou právnou úpravou navrhuje zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov.

K bodu 85

Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov. V rámci jednotného princípu sa navrhuje táto zmenu naprieč všetkými ustanoveniami, ktoré upravujú najnižší počet žiakov v triedach.

K bodu 86

Navrhuje sa spresnenie formulácie v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení.

K bodu 87

Navrhuje sa doplnenie vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu, ktorý je potrebný pred samotným aktom zaradenia žiaka do špecializovanej triedy. Ak by o zaradení rozhodol iba riaditeľ sám, bez súhlasu zákonného zástupcu, bolo by problematické napĺňať proces integrácie a individuálneho prístupu k žiakovi bez podpory zo strany zákonných zástupcov.

K bodu 88

Navrhuje sa spresnenie možnosti navýšenia počtu žiakov v triede o žiaka preradeného do základnej školy z inej základnej školy alebo zo strednej školy počas školského roku. Úprava sa navrhuje s cieľom zohľadniť zmeny v počte žiakov v triede, ku ktorým môže dôjsť počas celého školského roka.

K bodom 89 a 90

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

K bodu 91

Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda dôvody jednoznačnejšie a prispôsobené praxi.

K bodom 92 a 93

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

K bodu 94 a 95

Navrhovaná úprava súvisí s napĺňaním tézy Programového vyhlásenia vlády SR 2020-2024 o racionalizácii a optimalizácii siete škôl a školských zariadení.

K bodu 96

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby mohli pôsobiť v základnej škole pedagogickí asistenti, odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb žiaka a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

K bodu 97

Navrhuje sa, aby aktivity, projekty, pobyty žiakov v škole v prírode, výlety, exkurzie a športové výcviky boli organizované v súlade so školským vzdelávacím programom a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka, a to bez potreby predchádzajúcej dohody so zákonným zástupcom žiaka, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave. Navrhovaná úprava v súvislosti so základnou školou bez právnej subjektivity predpokladá pre zorganizovanie aktivít školského vzdelávacieho programu aj dohodu so zriaďovateľom.

K bodom 98 a 99

Navrhuje sa jednoznačné rozlíšenie procesu prijatia žiaka prestupom zo základnej školy a procesu prijatia žiaka v rámci prijímacieho konania, ktoré následne umožňuje upravovať normatívne financovanie pre prípady prestupujúcich žiakov. Obdobný mechanizmus sa zavádza pri strednej škole s cieľom jednoznačnej identifikácie žiakov prijímaných v priebehu školského roka a v rámci prijímacieho konania.

V rámci reflektovania na individuálne potreby žiaka a zohľadňovanie jeho zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov môže riaditeľ školy rozhodnúť o prestupe žiaka do

nižšieho ročníka v prípade, ak je táto skutočnosť v prospech žiaka a predstavuje možnosť integrácie alebo inkluzívneho vzdelávania.

K bodu 100

Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

K bodu 101

Navrhovaná úprava samostatne rieši situáciu, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky striedavo v dvoch základných školách. Táto situácia nebola doteraz upravená. Preto je potrebné upraviť vydávanie vysvedčenia žiakovi z pohľadu povinnosti základnej školy a akceptovaním hodnotenia, ktoré žiak získa v oboch školách.

K bodu 102

Navrhovaná úprava vytvára ďalšiu možnosť získať nižšie stredné vzdelanie. Vzdelávací program budú organizovať základné školy, ktoré v plnom rozsahu pokrývajú aj personálne zabezpečenie programu. Písomný vstupný test zabezpečí prirodzené rozdelenie uchádzačov podľa dosiahnutej úrovne tak, aby sa mohli vzdelávať v programe vzdelávania čo najefektívnejšie. Písomný test môže preukázať dostatočnú pripravenosť na komisionálnu skúšku a v takom prípade nie je potrebné absolvovať program. Určenie školy a nastavenie procesov má na regionálnej úrovni v pôsobnosti orgán miestnej štátnej správy.

K bodu 103

Navrhovaná úprava jednoznačne vymedzuje možnosti financovanie žiakov z dôvodu prestupu.

K bodom 104 až 108

Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach strednej školy, cieľom ktorého je zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší určený počet žiakov. Dôvody na zníženie počtu žiakov v triede sa dopĺňajú o výchovu a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania, čo je vnímané ako ďalší podporný mechanizmus systému duálneho vzdelávania aj pre tie odbory, kde by sa zamestnávateľovi nepodarilo vykonať nábor na dostatočný počet žiakov na otvorenie triedy.

Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda dôvody jednoznačnejšie a prispôsobené praxi.

Zároveň sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodu 109

Navrhovaná úprava rieši doterajšiu absenciu zaraďovania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy a úpravu prípadov potrebného odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

K bodom 110 až 114

S cieľom spresnenia sa navrhuje sa doplnenie súčasti žiadosti o prestup žiaka.

Navrhuje sa určenie povinnosti pre riaditeľa strednej školy oznámiť zmenu o prestupe do centrálneho registra do 30 pracovných dní. Termín korešponduje so zasielaním aktualizačných dávok do centrálneho registra, s cieľom sprehľadniť evidenciu žiakov stredných škôl, najmä pre potreby kontroly normatívneho financovania a jednoduchšieho zisťovania aktuálneho stavu počtu žiakov v prípade mimoriadnej situácie.

Navrhuje sa doplnenie úpravy týkajúcej sa druhu rozhodnutia riaditeľa školy, ktorým sa prijíma žiak na vzdelávanie v strednej škole s cieľom zabezpečiť efektívnu aplikáciu ustanovenia o navýšení počtu žiakov v triede o naviac troch z dôvodu prestupu žiaka z inej strednej školy podľa § 33 ods. 2 písm. d). Doterajšia právna úprava nedostatočne rozlišovala medzi prijatím žiaka v rámci prijímacieho konania a prijatím žiaka prestupom, čo bolo v aplikačnej praxi problematické pri napĺňaní plánov výkonov v stredných školách.

K bodu 115

Navrhuje sa vypustenie pojmu „športová výkonnosť“ ako dôvodu preradenia žiaka zo strednej športovej školy do základnej školy vzhľadom na zavedenie stredných športových škôl, v ktorých sa už neposkytuje výchova a vzdelávanie v osemročných vzdelávacích programoch.

K bodu 116

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu hodnotenia žiaka.

K bodom 117 a 118

Vzhľadom na podnety riaditeľov stredných škôl sa navrhuje doplnenie dôvodu pre zanechanie štúdia po ukončení povinnej školskej dochádzky, čoho dôsledkom je vyradenie žiaka zo štúdia. Úprava sa navrhuje s cieľom sprehľadnenia evidencie žiakov stredných škôl.

K bodu 119

Na základe požiadaviek a podnetov aplikačnej praxe sa navrhuje úprava preukazovania zdravotnej spôsobilosti žiaka pri prijatí alebo pri zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas štúdia a ustanovujú sa postupy a riešenia, ktoré je možné uskutočniť pre ďalšie vzdelávanie, v prípade nepreukázania zdravotnej spôsobilosti žiaka.

K bodu 120

V nadväznosti na možnosť získať nižšie stredné vzdelanie na základnej škole sa navrhuje vypustiť duplicita na strednej odbornej škole. Aplikačná prax poukazovala na nedostatok pedagogických zamestnancov na stredných školách, ktorí by systematicky pripravovali na komisionálne skúšky.

K bodu 121

V nadväznosti na požiadavky stredných športových škôl sa vypúšťajú požiadavky na minimálny počet individuálnych športov a kolektívnych športov. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť pružnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi.

K bodom 122 až 125

V nadväznosti na požiadavky praxe sa upravuje znenie tak, aby korešpondovalo s rozdelením vzdelávacích oblastí, terminológiou a zaradením vyučovacieho predmetu umelecká prax v školách umeleckého priemyslu.

K bodu 126

Navrhuje sa vypustenie zdokonaľovacieho štúdia, ktoré bolo zamerané na zdokonaľovanie inovatívnych vedomostí a zručností, nezvyšovalo kvalifikáciu ani nadobudnutý stupeň vzdelania, a preto uchádzači nejavili záujem a v súčasnosti v tomto type štúdia nie je žiaden žiak.

K bodu 127

Navrhuje sa vypustenie duplicít vo vzťahu k základnej umeleckej škole. Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa spresňuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. Tento príspevok je možné odpustiť v školskom roku iba raz v jednom umeleckom odbore.

K bodu 128

Navrhovaná úprava spresňuje premietnutie nastavenia uskutočňovania foriem skráteného štúdia v školách.

K bodu 129

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na úpravy v rámci jazykových škôl.

K bodom 130 a 131

Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. Tento príspevok je možné odpustiť v školskom roku iba raz pre jeden

jazyk. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 132

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na komplexné zmeny v § 55, keďže klasifikácia je druhom hodnotenia.

K bodom 133 až 138

Navrhuje sa rozšírenie dištančného vzdelávania v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe s cieľom, aby bolo systémovým riešením výchovno-vzdelávacieho procesu, nielen riešením v krízovej situácii.

Úprava v súvislosti so spresnením pojmu dištančné vzdelávanie za cieľ zabezpečiť, aby sa rozlíšili pojmy diaľkové vzdelávanie a dištančné vzdelávanie. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodom 139 až 143

Návrh súvisí s komplexným rozšírením možností hodnotenia žiakov, variabilitou druhov vzdelávania na základných školách a stredných školách a s vplyvom na prechod medzi jednotlivými stupňami vzdelávania. Zároveň sa navrhuje zavedenie jednotnej terminológie hodnotenia v celom zákone. Vytvára sa štruktúra hodnotenia tak, aby bolo jednoznačne odlíšené priebežne hodnotenie v predmete, súhrnné hodnotenie v predmete, ako aj celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka. Definujú sa podmienky postupu do vyššieho ročníka pri slovnom hodnotení žiaka z predmetu a pri hodnotení predmetu formou aktívne absolvoval, absolvoval a neabsolvoval. Zároveň sa oddeľuje hodnotenie vedomostí ako výsledku vzdelávacieho procesu a výchovy v správaní.

K bodu 144

Navrhuje sa spresnenie terminológie a vymedzenia dôvodov pre konanie komisionálnej skúšky s cieľom jednoznačnej aplikácie. Navrhovanou úpravou sa zároveň dopĺňa nový inštitút, ktorým je na zabezpečenie transparentnosti možná prítomnosť povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca okresného úradu v sídle kraja, ak v príslušnej škole komisionálnu skúšku koná aspoň 20 % žiakov z príslušného ročníka.

K bodu 145 až 147

Navrhuje sa doplnenie okruhu, ktorý zasahujú v prípade žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie. Členovia školského podporného tímu priamo v škole a preto môžu pomôcť okamžite na mieste problému. Taxatívne vymenovaných možností sa rozširuje o odborných zamestnancov zariadenia poradenstva a prevencie, tak aby mohli byť privolaní a poskytovať odbornú pomoc a súčinnosť. Rôznorodé problémové situácie vyžadujú pomoc rôznych aktérov, preto nie je vždy nutné zapojenie všetkých súčasne, v každej situácií. V prípade vzniku problémovej situácie zostáva vždy nedotknutá informačná povinnosť zákonného zástupcu.

K bodom 148 až 150

Navrhuje sa doplnenie informovania zriaďovateľa o ďalších podmienkach prijatia detí do materskej školy. Cez zriaďovateľa sa zabezpečuje financovanie, a preto je dôležitá ich vzájomná súčinnosť.

Zároveň sa dopĺňa informačná povinnosť o plnení povinného predprimárneho vzdelávania voči obci, v ktorej majú deti trvalý pobyt. Navrhované znenie obsahuje aj taxatívne určený zoznam údajov pre zaslanie.

K bodu 151

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 29.

K bodu 152

V nadväznosti na rozšírenie možností vzdelávania sa navrhuje spresniť, že do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy. Táto formulácia zahŕňa skončenie základnej školy v ktoromkoľvek ročníku po deviatich rokoch.

K bodu 153

Navrhuje sa vypustenie odseku, ktorý upravuje prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia. Zdokonaľovacie štúdium nenavštevuje v súčasnosti už žiaden žiak a predstavuje nesystémovú zložku.

K bodu 154

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, upravujúceho podmienky prijímacieho konania v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody alebo medzinárodného programu, vzhľadom na to, že v doterajšom znení zákona tieto podmienky neboli jednoznačne ustanovené.

K bodom 155 a 157

Navrhuje sa zmeniť proces prijímacieho konania na účel jeho zjednodušenia a zlepšenia podmienok pre uchádzača, ktorý sa bude prijímacieho konania zúčastňovať. Podmienky pri výbere strednej školy významne ovplyvnené kritériami, ktoré si každá stredná škola zverejňuje podľa vlastného zamerania a uváženia do konca februára školského roku, v ktorom už uchádzač prijímacie konanie koná.

Predpoklad úspešného vykonania prijímacej skúšky je cielená príprava, ktorá si vyžaduje dlhšie časové obdobie, ako len dva alebo tri mesiace podľa súčasnej právnej úpravy. Vytvorenie časového priestoru a podmienok pre uchádzača na dôslednú prípravu pri výbere školy je kľúčovou fázou rozhodovania sa žiaka, ktorá ovplyvňuje taký dôležitý krok ako je výber strednej školy. Zmena sa týka aj časového rámca zverejnenia kritérií na prijatie na strednú školu, ktoré sa rozširuje z obdobia 3 mesiacov na 16 mesiacov.

Zverejnenie kritérií prijímacieho konania k 30. novembru a vyplnenie údajov o záujme žiakov základnej školy o štúdium na stredných školách na stránkach školského výpočtového strediska zefektívni a zoptimalizuje samosprávnym krajom proces plánov výkonov pre jednotlivé stredné školy, žiakom poskytne dostatočný časový priestor na výber strednej školy a zodpovednú prípravu na prijímacie skúšky. Všetky termíny ohľadom prijímacieho konania určuje

ministerstvo školstva s cieľom zefektívnenia a zjednodušenia procesu prijímania žiakov na stredné školy. Požiadavky riaditeľov stredných škôl a podnety aplikačnej praxe viedli k zmene formy prihlášky na strednú školu. Zvýšenie efektivitu je aj v jednej prihláške, na ktorej budú vypísané stredné školy podľa priority uchádzača. Navrhovaná zmena nepredstavuje pre uchádzača žiadnu zmenu, pretože sa mu nemení počet škôl, na ktoré si môže prihlášku podať.

Pripravovaná zmena je nastavená z pohľadu žiaka a aj z tohto dôvodu prihláška zachováva počet stredných škôl, ktoré žiak uvádza na prihláške. Zároveň sa upravuje formulár prihlášky s potrebnými náležitosťami, aby ho bolo možné zasielať aj elektronicky. Taktiež vyjadrenie lekára a ďalšie náležitosti sa budú vyžadovať iba pre študijné a učebné odbory, pre ktoré je toto potvrdenie nevyhnutné. Tieto opatrenia odstraňujú nadbytočnú záťaž zákonných zástupcov žiaka aj lekárov.

K bodu 158

V nadväznosti na zmenu mechanizmu prijímacieho konania sa navrhuje spresnenie povinnosti pre riaditeľov škôl zverejniť počty žiakov, ktorých možno prijať do študijných odborov a učebných odborov. Počet žiakov v jednotlivých odboroch vzdelávania podlieha prerokovaniu v pedagogickej rade školy, následne sa k nemu vyjadruje rada školy a je podmienený súhlasom zriaďovateľa. Tento počet nie je súčasťou kritérií prijímacieho konania a pre jasnú a jednoduchú informovanosť je potrebné zverejniť počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok.

K bodu 159

Navrhuje sa zmena časového rámca pre zverejnenie kritérií na prijatie na strednú školu, čím sa dosiahne zväčšenie časového rámca z obdobia 3 mesiacov na 16 mesiacov pre rozhodovací proces pre uchádzačov. Zverejnenie kritérií prijímacieho konania k 30. novembru a vyplnenie údajov o záujme žiakov základnej školy o štúdium na stredných školách na stránkach školského výpočtového strediska zefektívni a zoptimalizuje samosprávnym krajom proces plánov výkonov pre jednotlivé stredné školy, žiakom poskytne dostatočný časový priestor na výber strednej školy a zodpovednú prípravu na prijímacie skúšky.

Zmena je pripravovaná s ohľadom na potreby uchádzača. Pri tvorbe kritérií prijímacieho konania je potrebné ich nastavenie komplexne tak, aby boli jasne zadané podmienky, ktoré musí uchádzač splniť. Potrebná je jednoznačnosť termínu pre všetky školy.

K bodu 160

Navrhovaná úprava umožní v systéme duálneho vzdelávania určenie a zverejnenie podmienok prijímacieho konania, ak škola uzatvorí zmluvu o duálnom vzdelávaní so zamestnávateľom po tomto termíne a najneskôr do 30 dní od uzatvorenia zmluvy.

K bodom 161 a 162

Navrhuje sa rozšírenie možnosti pre riaditeľa školy, ktorá poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie, zaradiť do kritérií na prijímacie konanie výsledky externého testovania žiakov 9. ročníka a prijať uchádzača bez prijímacej skúšky na základe dosiahnutých výsledkov viac ako 90% v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka a tiež pre riaditeľa školy, ktorá poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie, prijať uchádzača bez prijímacej skúšky na základe výsledkov viac ako 80% v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka s cieľom, aby sa

žiakom rozšírili možnosti štúdia a zvýšila motivácia pre dosiahnutie čo najlepších vedomostí počas štúdia na základnej škole. Pre riaditeľov škôl s odbormi vzdelávania vyžadujúcimi overenie nadania a talentu sa ponecháva povinnosť overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie a zavádza sa povinnosť overiť vedomosti z predmetov určených ministerstvom školstva v rámci prijímania na stredné školy.

K bodu 163

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravami v termíne zverejnenia kritérií prijímacieho konania.

K bodu 164

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením terminológie názvu prihlášky na vzdelávanie.

K bodu 165 a 166

V novom nastavení mechanizmu prijímacieho konania sa predpokladá zmena kompetencie určovať termíny prijímacích skúšok pre jednotlivé stredné školy. Vzhľadom na mechanizmus prijímacieho konania, podľa novej právnej úpravy tieto termíny bude určovať ministerstvo školstva. Tým sa odstránia problémy s prekryvom jednotlivých termínov a jednoznačnosť termínu. Navrhuje sa zjednotenie procesu prijímacieho konania umožnením zverejnenia výsledkov prijímacieho konania v jednotnom termíne pre všetky stredné školy v každom odbore vzdelávania. Po zjednotení procesov bude možné prijať uchádzača na prvú strednú školu, na ktorú žiak splnil podmienky prijatia z poradia škôl, ktoré žiak uviedol v prihláške na štúdium. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 167

Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku, čo predstavuje skupinu najtalentovanejších detí, ktorá sa o osemročné štúdium uchádza. Z týchto uchádzačov je možné naplniť počet určených miest už v prvom kole.

K bodu 168 a 169

Navrhuje sa spresnenie pre riaditeľov škôl pri rozhodovaní o prijatí do strednej školy prihliadnuť okrem zdravotnej spôsobilosti aj na zmenenú pracovnú schopnosť a týmto predísť prípadom, kedy na odbor vzdelávania bol prijatý žiak, ktorý by nemohol plnohodnotne nadobudnúť poskytované vzdelanie a ojedinele z tohto dôvodu by musel predčasne ukončiť štúdium. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie procesu rozhodovania o prijatí na štúdium a tvorbe kritérií, tak aby jeho súčasťou boli aj mimoškolské aktivity žiaka, ktorý ak že je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže budú tieto jeho aktivity zohľadnené pri prijímacom konaní. Navrhuje sa vypustiť testovanie žiakov 9. ročníka, keďže nie je potrebné ho opätovne duplikovať. Testovanie žiakov 9. ročníka v procese prijímacieho konania významné postavenie a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

K bodom 170 až 172

Jednou z prioritných téz novely školského zákona je zjednodušenie procesu prijímacieho konania. Rozhodovanie uchádzača je časované pred podaním prihlášky na prijímacie konanie, čo bude mať za následok zjednodušenie procesu prijímacieho konania. Jednotlivé zmeny tiež reflektujú dlhodobé požiadavky riaditeľov stredných škôl, aby sa proces prijímacie konania zjednodušil a zrušili sa zápisné lístky. Dôsledkom pre stredné školy bude jednoduchšie nastavenie druhého kola prijímacieho konania. Pre uchádzačov, ktorý sa zúčastnia druhého kola to znamená, že informácie o neobsadených miestach dostanú skôr a zníži sa neistota vyplývajúca z prechodu zo základnej školy na strednú školu.

V kontexte uvedeného sa spresňuje aj proces rozhodovania o prijatí. Toto spresnenie vychádza zo skutočnosti, že prijímacia skúška je iba jedna zo súčasti prijímacieho konania. V mnohých prípadoch tak bolo pre riaditeľa školy ťažšie vykonateľné zverejnenie výsledkov po prijímacej skúške. Preto sa navrhuje úprava, podľa ktorej zoznam uchádzačov zverejní riaditeľ v určenom termíne, ktorý však plynie od termínu skončenia prijímacieho konania.

Žiak sa v rámci prijímacieho konania pri podaní prihlášky na vzdelávanie rozhoduje podľa svojich priorít a podľa svojho záujmu volí školy a termín prijímacej skúšky na prihláške na vzdelávanie. Následne sa konajú prijímacie skúšky v termínoch určených ministerstvom školstva, ktoré ich určuje tak, že pre každé kolo je určený prvý termín a druhý termín. Ak bude žiak prijatý na školu a potvrdí svoj záujem, strácajú význam rozhodnutia o prijatí na inej škole. Preto sa ustanovuje, že tieto rozhodnutia strácajú platnosť automaticky zo zákona. Proti rozhodnutiu o neprijatí sa uchádzač môže odvolať.

K bodu 173

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie záverečnej pomaturitnej skúšky.

K bodom 174 až 177

Navrhuje sa vypustenie písomnej časti záverečnej skúšky. Témy na písomnú časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Písomná časť záverečnej skúšky je v súčasnosti určená v rozsahu 1 téma 10 tém a trvá od 45 minút do 120 minút. Dosiahnuté vzdelanie absolventskou skúškou zostáva v rozsahu praktickej časti záverečnej skúšky, v ktorej sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme a ústnej časti záverečnej skúšky, v ktorej sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme. Počet tém a ich rozsah korešpondujú s charakterom učebného odboru. Tieto dve časti úplne pokrývajú štúdium v učebných odboroch.

Zároveň sa navrhuje zavedenie kompetencie ministerstva školstva určovať termíny konania skúšok na ukončovanie vzdelania s cieľom časovo zosúladiť termíny a tiež poskytnutie možnosti pružne reagovať v prípade mimoriadnej situácie.

Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy spojené so zmenou určovania termínov záverečnej skúšky.

K bodu 178

Navrhuje sa zavedenie možnosti absolvovania maturitnej skúšky z predmetu po jeho ukončení v príslušnom pláne školského vzdelávacieho programu. Tým sa napríklad umožňuje vykonávať maturitnú skúšku zo slovenského jazyka v bilingválnych päťročných programoch vo štvrtom ročníku, ak sa slovenský jazyk a literatúra učia iba v prvých štyroch rokoch tohto štúdia. Keďže

táto skutočnosť je možnosťou, pôvodný koncept maturitnej skúšky zostáva zachovaný. Realizácia niektorého maturitného predmetu počas štúdia dáva priestor na lepšiu prípravu na maturitnú skúšku pre žiaka strednej školy.

K bodu 179

Navrhuje sa neobmedzovať žiaka vo vykonaní aj viacerých maturitných skúšok z dobrovoľného predmetu. Základom úpravy je potreba súčasnej doby, ktorá vyžaduje absolventov aj pri špecializácií na niektorý prírodovedný predmet preukázať znalosti v oblasti informatiky, matematiky alebo cudzích jazykov.

K bodu 180

Legislatívno-technická úprava je terminologickým zosúladením naprieč celým zákonom.

K bodom 181

Navrhuje sa úprava pre jednotnú aplikáciu v otázke rovnocennosti maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, s cieľom zaviesť rovnocenné nastavenie podmienok pri ukončovaní štúdia pre žiakov vzdelávajúcich sa v školách s medzinárodným programom. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodom 182 a 184

Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre žiaka odhlásiť sa z dobrovoľnej maturitnej skúšky, ak ju nechce konať. Navrhnutý termín je nastavený tak, aby tieto skúšky administratívne nezaťažili stredné školy, ktoré v nasledujúcom čase pripravujú maturitné rozvrhy. Zohľadňujú sa nielen potreby žiakov ale aj škôl s cieľom znížiť administratívnu záťaž spojenú s organizovaním maturitných skúšok a maturitných komisií.

K bodom 185 a 186

Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podrobnosti o externej časti a internej časti maturitnej skúšky majú detailný charakter a preto je vhodnejšie a flexibilnejšie, ak ich bude upravovať vykonávací právny predpis. Doteraz boli v zákone náležitosti, ktoré by bolo žiadúce mať v právnom predpise nižšej právnej sily, vo vyhláške č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách. Komplexná úprava ukončovania štúdia na stredných školách tak bude kompaktná a prehľadná. Navrhovaná zmena reflektuje najmä na požiadavky škôl. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť flexibilnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 187 a 188

Navrhovaná úprava umožňuje konať náhradnú maturitnú skúšku z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky aj v septembri nasledujúceho školského roka s cieľom umožniť tým žiakom, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli vykonať túto skúšku v riadnom ani v náhradnom termíne v apríli, vykonať skúšku skôr ako v riadnom termíne nasledujúceho roka. Ak ide o žiaka, ktorý prekonal dlhodobú chorobu, podľa súčasného právneho stavu mu nebolo umožnené ísť študovať na vysokú školu v nasledujúcom školskom roku z dôvodu, že v nasledujúcom školskom roku mohli najskôr vykonať maturitnú

skúšku z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v riadnom skúšobnom období, t. j. v marci.

K bodu 189

Navrhuje sa odstrániť ustanovenia o záverečnej pomaturitnej skúške, ktorú bolo potrebné vykonať pri nadstavbovom štúdiu. Vzhľadom na to, že v nadstavbovom štúdiu v súčasnosti neštuduje žiaden žiak, nie je potrebné a preto nie je potrebné zachovať ani skúšku, ktorá je jeho záverom.

K bodom 190 až 192

Navrhované úpravy nadväzujú na definíciu profilového predmetu na konzervatóriu. Pokiaľ ide o termíny konania absolventskej skúšky, navrhujú sa rovnaké pôsobnosti pre ministerstvo školstva, ako v prípade záverečnej skúšky a maturitnej skúšky, t.j. určovať ich bude ministerstvo školstva. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu maturitnej skúšky.

K bodom 193 a 194

Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podrobnosti o maturitných komisiách a skúšobných komisiách pre záverečnú skúšku a skúšobných komisiách pre absolventskú skúšku má upravovať vykonávací právny predpis. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť pružnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodom 195 až 207

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v nadväznosti na klasifikáciu a zadefinovaný medzinárodný program a úpravy v nadväznosti na zmeny pri maturitnej skúške, záverečnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške.

K bodu 208

Spresňuje sa vymedzenie škôl, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením.

K bodu 209 až 213

Navrhovaná úprava spresňuje výchovu a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorá sa uskutočňuje v materských školách, základných školách alebo stredných školách. Používanie vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením vyučovaných v špeciálnych školách a špeciálnych triedach s cieľom zabezpečiť vzdelávanie integrovaných žiakov v bežných triedach škôl a školských zariadení podľa individuálnych vzdelávacích programov vytvorených podľa novo navrhovaného znenia § 7a. Praktická škola a odborné učilište predstavujú typ špeciálnej strednej školy, preto pôvodné rozdelenie bolo zmätočné. Následne sa spresňuje praktickej školy a odborného učilišťa, tak aby sa docielila jednoznačnosť.

Ďalej navrhovaná úprava spresňuje terminológiu pre označovanie osôb, ktoré sa uchádzajú o vzdelávanie v praktických školách a odborných učilištiach, keďže v danom čase ešte nejde o žiakov.

K bodu 214

Úprava termínu je potrebná pre zosúladenie termínov prijímacieho konania, aby nevznikla disproporcia.

K bodu 215

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy hodnoty určené v triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov (v prvom štvrtom ročníku základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 22 žiakov) vytvárali disproporciu v nadväzujúcom ročníku. Zmena v navýšení o dvoch žiakov pri maximálnom počte 24 žiakov v triede strednej školy zabezpečí plynulejší prechod, pretože takto určené počty žiakov sú v rozdieloch násobkom.

K bodu 216

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny týkajúce sa termínov prijímacieho konania.

K bodu 217

Navrhuje sa vypustenie časti o zaradení žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špecializovaných tried s cieľom dosiahnuť jednotný prístup vo vzdelávaní ku všetkým žiakom, pričom tento návrh možno vnímať ako jedno z opatrení proti možnej segregácii.

K bodu 218

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 11 týkajúce sa pedagogickej dokumentácie.

K bodom 219 až 223

Legislatívno-technická úprava v dôsledku vypustenia textu zo zákona a jeho presunu do vykonávacieho právneho predpisu a prečíslovania, preznačenia zostávajúceho textu v zákone.

K bodom 224 a 225

V nadväznosti na komplexnú zmenu systému poradenstva a prevencie sa upravuje aj označenie príslušných školských zariadení a jednoznačne sa definuje ich obligatórne postavenie ako právnických osôb.

K bodu 226

Navrhuje sa pridanie záujmovej činnosti medzi aktivity, ktoré zabezpečené v školskom klube detí pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole. Rozšírenie možností reflektuje na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 227

Navrhuje sa upraviť najvyšší počet detí v jednom oddelení školského klubu detí jednotným spôsobom tak, aby bolo docielený čo najkvalitnejší výchovno-vzdelávací proces v školskom klube detí, aj vzhľadom na to, že môžu poskytovať ďalšie záujmové činnosti.

Z údajov o počte oddelení školských klubov detí a o počte žiakov, zapísaných v školskom klube detí k 15. 9. 2020 (In: Štatistická ročenka za rok 2020, dostupná na:

https://www.cvtisr.sk/cvti-

 

 

sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-

 

 

publikacia/statisticka-rocenka-skolske-kluby.html?page_id=9594

) vyplýva, že priemerný

počet žiakov v oddelení školského klubu, ktorý je súčasťou základnej školy, je 25,52. Na základe uvedeného možno konštatovať, že návrh nemá vplyv na rozpočet miest a obcí, ktoré sú zriaďovateľmi školských klubov detí.

Navrhovaná zmena rešpektuje výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, preto sa zároveň navrhuje ponechať počet detí v oddeleniach pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

K bodom 228 až 233

Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 234

Navrhované ustanovenie upravuje stav pri umiestňovaní dieťaťa do zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu. V tomto prípade nie je možné uplatniť príslušné ustanovenie školského zákona vzhľadom na skutočnosť, že by mohlo ísť o rozpor so súdnym rozhodnutím, na základe ktorého je dieťa umiestnené napr. v centre pre deti a rodiny, ako aj so zásadou právnej istoty pre účastníkov konania.

V praxi nie je možné, aby diagnostické centrum prijalo toto dieťa na základe dohody s centrom pre deti a rodiny aj vo vzťahu k zákonu č. 61/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa v § 49 ods. 5 ustanovilo, že centrum pre deti a rodiny nemôže za účelom zabezpečenia odbornej pomoci premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.

K bodu 235

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 236

Navrhuje sa umiestňovanie detí do reedukačných centier, ktorý predstavuje dlhodobo veľmi náročný a zdĺhavý proces. Dohodnutý medzirezortný postup umiestňovania detí do

reedukačných centier (dieťa pred umiestnením do reedukačného centra absolvuje diagnostiku v diagnostickom centre, v rámci ktorej diagnostické centrum označí reedukačné centrum) cez diagnostické centrá sa osvedčilo a je preto potrebné upraviť aj právne podmienky na tento postup.

K bodu 237

Úpravou sa navrhuje podporiť aj v diagnostických centrách, tak ako v reedukačných centrách, nevyhnutné vytvorenie priestoru pre prijímanie detí, ktoré nemajú ukončenú povinnú školskú dochádzku a zároveň už dosiahli 15 rokov veku.

K bodu 238 až 243

Navrhované úpravy reflektujú na pretrvávajúce problémové situácie pri umiestňovaní dieťaťa do zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu. V tomto prípade nie je možné uplatniť príslušné ustanovenie školského zákona vzhľadom na skutočnosť, že by mohlo ísť o rozpor so súdnym rozhodnutím, na základe ktorého je dieťa umiestnené napr. v centre pre deti a rodiny, ako aj so zásadou právnej istoty pre účastníkov konania.

V praxi nie je možné, aby diagnostické centrum prijalo toto dieťa na základe dohody s centrom pre deti a rodiny aj vo vzťahu k zákonu č. 61/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa v § 49 ods. 5 ustanovilo, že centrum pre deti a rodiny nemôže za účelom zabezpečenia odbornej pomoci premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.

Je v záujme dieťaťa, ktoré je umiestnené v reedukačnom centre na základe rozhodnutia súdu, aby zariadenie reedukačného centra a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spolupracovali. Priestorom na túto spoluprácu môže byť o. i. práve vyhodnocovanie individuálneho reedukačného programu. Navyše úprava spolupráce je žiaduca aj z dôvodu zmien tzv. pobytových výchovných opatrení podľa zákona o rodine a tiež z dôvodu poskytnutia efektívnej súčinnosti súdu podľa § 55 ods. 1 zákona o rodine tak zo strany reedukačného centra, ako aj zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Keďže reedukačné centrá zabezpečujú starostlivosť o deti aj na základe súdneho rozhodnutia (vrátane ochrannej výchovy), je nevyhnutné ich jednoznačne definovať ako zariadenia s nepretržitou prevádzkou, tak ako definované diagnostické centrá. Taktiež je nevyhnutné zvýšiť dostupnosť „záchytných miest“ pre deti, ktoré na úteku z diagnostických centier alebo reedukačných centier a dôjde k ich záchytu; aktuálna právna úprava umožňuje vytvoriť podmienky pre deti na úteku len diagnostickým centrám napriek skutočnosti, že sieť reedukačných centier je výrazne širšia.

K bodu 244

S cieľom zvýšenia dostupnosti odbornej pomoci dieťaťu pre všetky rodiny sa navrhuje neustanoviť úhradu za pobyt dieťaťa v špeciálnych výchovných zariadeniach za pobyt dieťaťa, ktoré je umiestnené na základe neodkladného opatrenia súdu.

Zároveň sa s cieľom zjednotenia právnych predpisov v tejto oblasti a s cieľom spresnenia upravuje finančné a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach, a to vreckové a vecné dary deťom umiestneným v špeciálnych výchovných zariadeniach na základe neodkladného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy.

K bodu 245

Uvedenou úpravou § 130 ods. 1 a 2 sa definuje predmet systému poradenstva a prevencie. Definícia je skladbou účelu systému poradenstva a prevencie a odborných činností, ktoré poskytuje. Ustanovenie vymedzuje odborné činnosti koncipované tak, aby obsiahli všetky podporné činnosti potrebné na dosiahnutie cieľov výchovy a vzdelávania dieťaťa, žiaka a študenta a neoddeliteľne s tým aj jeho optimálny vývin a inklúziu. Tým je definícia prepojená s činnosťou vecne príslušných odborných zamestnancov podľa osobitného zákona (zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Tiež sa definuje okruh možných prijímateľov poskytovaných odborných a poradenských činností.

V § 130 ods. 3 a 4 sa ustanovuje komplexný systém poradenstva a prevencie, ktorý budú tvoriť zariadenia poradenstva a prevencie t. j. centrum poradenstva a prevencie a špecializované centrum poradenstva a školský podporný tím, pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci pôsobiaci priamo v školách.

Vytvára sa centrum poradenstva a prevencie, ktoré bude poskytovať odborné činnosti bez vymedzenia zamerania na cieľové skupiny podľa zdravotného znevýhodnenia, ako je za súčasného legislatívneho stavu, teda tak, aby možnosť navštevovať centrum poradenstva a prevencie nebola determinovaná na základe zdravotného znevýhodnenia dieťaťa. Vychádzajúc zo súčasného stavu, v ktorom sa v systéme výchovného poradenstva a prevencie ukázala ako opodstatnená a efektívna aj činnosť zdrojových centier t. j. centier špeciálno-pedagogického poradenstva (ďalej len „CŠPP“), ktoré vysoko špecializované na poradenstvo pre deti s určitým druhom zdravotného postihnutia sa návrhom vytvára aj špecializované centrum poradenstva.

V § 130 ods. 6 sa ustanovuje subjektom systému poradenstva a prevencie poskytovať súčinnosť, resp. spolupracovať s explicitne uvedenými subjektmi pri poskytovaní poradenstva a prevencie vo vzťahu k dieťaťu alebo žiakovi alebo študentovi.

V § 130 ods. 7 sa ustanovuje povinnosť disponovať minimálnym počtom odborných zamestnancov, a to na ustanovený týždenný pracovný čas, pričom pri výbere kategórií odborných zamestnancov budú zohľadnené regionálne špecifiká a potreby príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a výber bude v kompetencii jeho riaditeľa. Základné personálne obsadenie s vyšpecifikovaním povinných kategórií odborných zamestnancov zariadení systému poradenstva a prevencie bude ustanovená vykonávacím predpisom.

V súčasnosti je určený minimálny počet troch odborných zamestnancov, ktorý je potrebný na zriadenie centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej len „CPPPaP“) alebo CŠPP, pričom nie je ustanovená povinnosť spĺňať všetky podmienky uvedené v návrhu počas celého obdobia, v ktorom má CPPPaP alebo CŠPP oprávnenie vykonávať odborné činnosti. V súčasnosti v sieti škôl a školských zariadení CPPPaP a CŠPP, ktoré sú výrazne personálne poddimenzované, v dôsledku čoho je poskytovanie komplexnej odbornej starostlivosti obmedzené (dlhá čakacia doba na odbornú starostlivosť z dôvodu vysokého počtu žiadateľov a časového nároku na konkrétne výkony, chýbajúce kategórie odborných zamestnancov a pod.).

Definuje sa bezplatnosť odborných činností poskytovaných v zariadeniach poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľov je orgán štátnej miestnej správy v školstve. Možnosť ich

poskytovania za úhradu zostáva zachovaná pre ostatných zriaďovateľov t. j. neštátne zariadenia poradenstva a prevencie.

Ďalej sa preberá doterajšia úprava revízneho postupu uplatňovaného ministerstvom školstva v prípade podozrení z nedostatkov zistených pri poskytovaní poradenstva a prevencie.

Následne v § 131 ods. 1 6 sa ustanovuje súhrn odborných činností uskutočňovaných v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva, vydaných ministerstvom školstva v súlade s ustanovením zákona č. 596/2003 Z. z. Výkonové a obsahové štandardy slúžia na zjednotenie a zabezpečenie kvality systému poradenstva a prevencie a na účel vykonávania kontroly zo strany Štátnej školskej inšpekcie. Výkonové a obsahové štandardy špecifikujú odborné činnosti súvzťažne k jednotlivým stupňom podporných úrovní, rozdelených do 5. stupňov.

Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec a školský podporný tím v školách, druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg alebo odborný zamestnanec školy a podľa potreby v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie, tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie v školách a v centrách poradenstva a prevencie, štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie v centrách poradenstva a prevencie, piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva v špecializovanom centre poradenstva.

Odborné činnosti:

Pedagogická diagnostika sa uskutočňuje s cieľom poznávať, posudzovať a hodnotiť vzdelávací proces a jeho aktérov. Pedagogická diagnostika sa zameriava na dve základné zložky (Zelinková, 2001), a to obsahovú zložku pedagogickej diagnostiky, ktorá sa zameriava na zisťovanie dosiahnutej úrovne vedomostí, schopností a návykov a procesuálnu zložku pedagogickej diagnostiky za zameriava na identifikovanie toho, akým spôsobom proces výchovy a vzdelávania prebieha a ako tento proces ovplyvňuje konkrétneho žiaka. Okrem úrovne vedomostí a schopností sa pedagogická diagnostika zameriava aj na emocionálnu a sociálnu úroveň žiaka.

Orientačná diagnostika poskytuje prvotné informácie o prítomnosti, alebo neprítomnosti príslušného postihnutia, narušenia, ohrozenia, alebo talentu u konkrétneho jednotlivca. Najčastejšie je uskutočňovaná v rámci skríningu alebo depistáže, pričom charakter „triediaceho vyšetrenia“ s cieľom identifikovať konkrétnych jednotlivcov s postihnutím, narušením, ohrozením alebo talentom. Orientačná diagnostika sa snaží zodpovedať otázku: „Má diagnostikovaná osoba postihnutie, narušenie, ohrozenie alebo talent?“

Základná diagnostika je zameraná na zistenie a identifikovanie konkrétneho druhu postihnutia, narušenia alebo ohrozenia. Cieľom základnej diagnostiky je preto určiť základnú diagnózu, alebo podľa vyššie uvedeného, určiť diagnostickú hypotézu (Lechta, 1995). Cieľom základnej diagnostiky je zistiť „O aký druh postihnutia, narušenia alebo talentu ide?“

Čiastková (parciálna) diagnostika - rovnako sleduje najvýznamnejšie vlastnosti a charakteristiky diagnostikovaného subjektu a jeho užšieho a širšieho sociálneho prostredia avšak vo vzťahu k aktuálnym prejavom demonštrovaným v procese edukácie.

Špeciálna/ špecializovaná diagnostika je zameraná na čo najpresnejšie identifikovanie zisteného druhu postihnutia. Odpovedá na otázku: „Aký je konkrétny druh, stupeň a forma, následky konkrétneho postihnutia, narušenia alebo ohrozenia?“ Uskutočňovanie špeciálnej diagnostiky predpokladá spoluprácu celého tímu participujúcich odborníkov z oblasti medicíny, pedagogiky, psychológie, špeciálnej pedagogiky, liečebnej pedagogiky, logopédie a sociálnej práce.

Globálna/ komplexná diagnostika sa zameriava na identifikovanie najvýznamnejších vlastností a charakteristík diagnostikovaného subjektu a jeho širšieho a užšieho sociálneho prostredia vzhľadom na ďalšie možnosti jeho edukácie, stimulácie, alebo terapie.

Takto chápaná diagnostika v sebe integruje lekársku, psychologickú, sociálnu, pedagogickú, liečebnopedagogická, logopedickú a špeciálnopedagogickú diagnostiku.

Diferenciálna diagnostika je postup, pri ktorom sa určuje presná diagnóza spomedzi niekoľkých, ktoré majú rovnaké alebo veľmi podobné príznaky.

(Zdroj k diagnostike: Tichá, 2008)

Edukatívna (re)habilitácia je súbor cieľovo-účelových, obsahovo-procesuálnych a funkčno-štruktúrových špeciálnopedagogických intervencií, umožňujúcich interakciu medzi špeciálnou pedagogikou a jej objektami s cieľom ich socializácie v biodromálnom rámci. Komponentami edukatívnej (re)habilitácie špeciálnopedagogická diagnostika, špeciálna edukácia, špeciálnopedagogické terapie, špeciálnopedagogické poradenstvo ako cieľovo-účelové, obsahovo-procesuálne a funkčno-štruktúrne systémy zamerané na ovplyvňovanie jednotlivcov s postihnutím a ich prostredia za účelom dosahovania pozitívnych zmien v procese rozvíjania a harmonizácie ich komplexnej osobnosti (Vančová, 2005).

Reedukácia: je pojem, ktorým sa označuje súhrn špeciálnopedagogických aktivít zameraných na rozvíjanie nevyvinutých funkcií alebo na úpravu porušených funkcií. Ide predovšetkým o reedukáciu hybnosti, sluchu a zraku, taktiež aj o úpravu budovania stereotypov správania (Vašek, 1996).

Výchovná rehabilitácia je súhrn takých aktivít špeciálnopedagogického charakteru, ktoré v konečnom dôsledku zamerané na socializáciu jednotlivca, spôsobujú pozitívne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti, tieto podnecujú alebo odstraňujú prípadné prekážky pri ich dosahovaní, pričom podporujú terapeutické aktivity a majú aj psychoterapeutické poslanie (Vašek, 2003).

Špeciálnopedagogická intervencia je zámerná, cieľavedomá a plánovitá aktivita, pomocou ktorej dochádza k interakciám medzi jednotlivcom a prostredím s cieľom pozitívne ovplyvniť želaný rozvoj osobnosti jednotlivca (Vančová, 2005).

Krízová intervencia je špecializovaná odborná činnosť zameraná na špecifické obdobie v živorte klienta/skupiny. Predstavuje podpornú sieť opatrení zameraných na stabilizáciu klienta/skupiny, prinavrátenie pocitu bezpečia a posilnenie vlastných kompetencií v práci

V § 132 sa vymedzujú sa stupne podporných úrovní, pre centrum poradenstva prevencie a špecializované centrum poradenstva a prevencie. Napokon v § 133 sa dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie k vydaniu príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu,

ktorým určia bližšie podrobnosti o činnosti, a vnútornej organizácii zariadení poradenstva a prevencie, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia.

Transformácia školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie predpokladá stabilizáciu a účelnú štrukturalizáciu súčasných personálnych kapacít centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, a preto sa nepredpokladajú priame vplyvy na rozpočet verejnej správy. Z analýzy Súčasný stav ľudských zdrojov v systéme VPaP autorov Sojkovej, Wirtz, Petriskovej a Magála (dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/04/Sucasny-stav-ludskych-zdrojov-v-systeme-VPaP.pdf) vyplýva, že priemerný počet odborných zamestnancov centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je 8,9 zamestnanca. Na základe uvedeného možno konštatovať, že návrh nemá vplyv na štátny rozpočet. Ďalšie otázky súvisiace s financovaním transformovaných školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie bude upravovať následná novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a prípadné finančné vplyvy budú vyčíslené v sprievodných dokumentoch uvedenej novely.

K bodom 246 a 247

Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 248

Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie prispôsobené reálnej praxi, pokiaľ ide o úlohy strediska služieb škole.

K bodu 249

Úprava súvisí so zavedením legislatívnej skratky štátna škola.

K bodu 250

Úprava súvisí s definičným vymedzením pojmu inkluzívne vzdelávanie.

K bodom 251 až 253

Legislatívno-technická úprava spojená s pojmom didaktické prostriedky.

K bodu 254

Navrhovaná úprava vyplynula z aktuálne pretrvávajúcej krízovej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19. Navrhovaná právna úprava reflektuje možnú situáciu, kedy nebude žiaduce, aby sa vzhľadom na epidemiologickú situáciu navštevovali zdravotnícke zariadenia,

keď to nie je nevyhnutne a zákonný zástupca bude môcť ospravedlniť neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka trvajúcu aj dlhšie ako tri dni.

K bodu 255

Podľa súčasnej právnej úpravy na žiadosti, či iné podania týkajúce sa výchovy a vzdelávania postačuje súhlas jedného zákonného zástupcu. Uvedená úprava je však časom prekonaná. Preto sa riaditeľom odporúčalo vyžadovať súhlas oboch zákonných zástupcov, ako aj doručovať rozhodnutia obom zákonným zástupcom. Navrhuje sa doplnenie vzhľadom na to, že s určitými výnimkami majú rodičovské práva vždy obaja rodičia, okrem iného aj rozvedení, nežijúci v spoločnej domácnosti a pod., navrhuje sa, aby bola táto skutočnosť jednoznačne upravená. Vo vzťahu k doručovaniu je štandardom doručovanie obom rodičom, keďže prípadné opravné prostriedky môže podať každý samostatne. Ak ale jeden z rodičov pri vypĺňaní podania nemá k dispozícii druhú adresu, navrhuje sa, aby bolo možné doručovať len jednému z nich, ak by ani riaditeľ v rámci súčinnosti v správnom konaní nevedel zistiť druhú adresu.

K bodom 256 a 257

Navrhovaná úprava spresňuje zaraďovanie dieťaťa cudzinca do výchovno-vzdelávacieho procesu bez obmedzenia na časové obdobie.

Následne sa navrhuje spresnenie tak, aby nedochádzalo k rôznej interpretácii v aplikačnej praxi, a dopĺňa sa povinnosť zúčastňovať sa celoslovenského testovania deťom cudzincov s cieľom zohľadniť ich úroveň ovládania štátneho jazyka, avšak s ohľadom na individuálny prístup, ktorý umožňuje riaditeľovi školy udeliť súhlas, aby sa žiak, ktorý ovláda slovenský jazyk a literatúra stupňom nedostatočný nemusel absolvovať testovanie.

K bodu 258

Navrhuje sa spresnenie podmienok pre poskytnutie štipendia, úprava zavádza okrem štipendia aj iné nepeňažné plnenie. Úprava určuje poskytnutie štipendia v prípade zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ak je zmena v prospech žiaka a doplňuje podmienky, pri ktorých sa štipendium neposkytuje. Vzhľadom na väčšiu flexibilitu reagovať na aktuálne požiadavky praxe sa navrhuje presun niektorých náležitostí, napríklad aj kritérií, do vykonávacieho predpisu obdobne, ako je to pri študentoch vysokých škôl. Navrhované znenie upravuje aj kontrolný mechanizmus dodržiavania podmienok poskytovania štipendia.

K bodu 259 až 261

Navrhuje sa spresnenie podmienok pre poskytnutie štipendia počas tehotenstva.

K bodu 262

S cieľom jednotnej aplikácie ohľadne školských prázdnin v materských školách sa spresňuje, že v materských školách nie prázdniny a uplatňuje sa v nich len prerušenie alebo obmedzenie prevádzky z rozhodnutia zriaďovateľa.

K bodom 263 až 266

Navrhovaná úprava vyplynula z aktuálne pretrvávajúcej krízovej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19. Navrhovaná právna úprava reflektuje možnú situáciu, kedy je žiaduce, aby riaditeľ mohol aj lokálne, prípadne iba v niektorých triedach udeliť riaditeľské voľno v čase krízovej situácie. Ďalšie návrhy úprav rovnako vychádzajú z praktických skúseností

a obmedzení z dôvodu ochrany verejného zdravia. Aplikovateľné však iba v krízovej situácii.

K bodu 267

Navrhovaná úprava sa dopĺňa z dôvodu, že povinné predprimárne vzdelávanie nie je možné prerušiť. Prerušenie dochádzky do materskej školy prichádza do úvahy iba v prípade predprimárneho vzdelávania mladších detí, pre ktoré nie je predprimárne vzdelávanie povinné.

K bodu 268

Úprava sa navrhuje s cieľom odstrániť výkladové nejasnosti v tom zmysle, že školy a školské zariadenia môžu nadobúdať veci, ktoré sa využívajú v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a potrebné pre činnosť škôl a školských zariadení. Dary ako zdroj príjmov upravuje § 2 ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z., avšak navrhovaná úprava súvisí s jednoznačnou aplikáciou na všetky školy a školské zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa.

K bodu 269

Navrhovaná úprava spresňuje s ohľadom na možnosti zavedenia dištančného vzdelávania a tiež vzhľadom na aktuálne prebiehajúce dištančné vzdelávanie vzťahy zodpovednosti školy a školského zariadenia.

K bodom 270 až 281

Navrhuje sa úprava ustanovení týkajúcich sa monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania s cieľom rozšíriť skupinu subjektov, ktoré môžu kvalitu výchovy a vzdelávania monitorovať. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy. Zároveň sa zjednocuje označovanie priamo riadených organizácií zriaďovaných ministerstvom školstva v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. a v súlade s rozhodnutím zriaďovateľa. V súvislosti so zmenami sa precizujú aj ustanovenia o spracovaní osobných údajov na účely monitorovania výchovy a vzdelávania.

Dopĺňa sa predpoklad pre dosiahnutie nižšieho stredného vzdelania.

Významnou zmenou je to, že sa navrhuje rozšírenie okruhu žiakov, ktorí sa môžu zúčastniť celoslovenského testovania, o skupinu žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov študujúcich v školách s medzinárodným programom, tak aby získať nižšie stredné vzdelanie mohla aj ďalšia skupina žiakov, čo nadväzuje na úpravu § 16.

Dopĺňa sa aj okruh škôl, v ktorých sa vykonáva externé testovanie žiakov 9. ročníka základnej školy s cieľom uskutočniť testovanie všetkých žiakov, teda aj tých, ktorí študujú na školách s päťročným vzdelávacím programom a tanečných konzervatóriách s osemročným vzdelávacím programom s cieľom splnenia podmienky pre získanie nižšieho stredného vzdelania, ktorou je úspešné absolvovanie externého testovania žiakov 9. ročníka základnej školy.

S cieľom uľahčiť získanie základného vzdelania sa navrhuje dať možnosť osobám, ktoré neukončili základnú školu a boli určitý čas „mimo školského systému“, aby napriek tomu prostredníctvom externého testovania mohli získať základné vzdelanie a prípadne aj pokračovať v ďalšom vzdelávaní.

K bodom 282 až 291

Navrhuje sa rozšírenie položiek zberaných v centrálnom registri o materinský jazyk z dôvodu potreby individuálneho prístupu k dieťaťu.

Navrhovanými úpravami sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje možnosť sprístupňovania osobných údajov z centrálneho registra s cieľom zefektívniť možnosť poskytovania centralizovaných služieb žiakom a ich zákonným zástupcom.

Legislatívno-technické úpravy spojené s terminológiou v rámci celého zákona.

K bodom 292 a 293

Legislatívno-technická úprava a úprava v súvislosti so zavedením pojmu účastník vzdelávania.

K bodu 294

Prechodné ustanovenia určujú časové rámce, v rámci ktorých sa

•vzhľadom na existenciu iba jednej doložky určuje dočasná platnosť existujúcich doložiek,

•deklaruje transformácia registra schválených učebníc, schválených učebných textov, schválený pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov na register didaktických prostriedkov,

•vzhľadom na nový mechanizmus prijímacieho konania uskutočnia s tým súvisiace jednotlivé procesy určovania predmetov a podmienok prijímacieho konania,

•určujú lehoty pre poradenské zariadenia na prispôsobenie sa novým požiadavkám,

•určuje prechodné obdobie riešenia kapacitných možností spojených s povinným predprimárnym vzdelávaním.

K bodom 295 až 299

Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny v terminológii.

K Čl. II

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z., o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (LP/2021/33). V rámci medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona uplatnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zámer na proaktívne poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa tak, aby mal rezort práce k dispozícii relevantné údaje o okruhu oprávnených osôb, keďže niektoré údaje súvisia s tehotenským štipendiom a sú uvedené v registroch vedených ministerstvom školstva.

Ustanovenia týkajúce sa tehotenského štipendia upravené v zákone č. 245/2008 Z. z. aj v zákone č. 131/2002 Z. z. obdobným spôsobom. Ak sa v tejto oblasti menia ustanovenia zákona č. 245/2008 Z. z., je potrebné obdobné zmeny vykonať aj v rámci zákona č. 131/2002 Z. z. tak, aby právna úprava tehotenských štipendií bola rovnaké pre stredné školy aj pre vysoké školy.

V tejto súvislosti sa navrhuje aj overovanie narodenie dieťaťa prostredníctvom RFO, keďže tento spôsob je spoľahlivejší ako overovanie tejto skutočnosti prostredníctvom vzniku nároku na výplatu rodičovského príspevku. Primárnym zdrojom údajov o narodení dieťaťa (živo/mŕtvonarodenom) je RFO, ktorý je referenčným registrom. Zároveň sa vypúšťa ako dôvod zániku nároku na tehotenské štipendium vznik nároku na výplatu rodičovského príspevku po narodení dieťaťa, vzhľadom k tomu, že ako ďalší možný dôvod zániku nároku je uvedené skončenie tehotenstva, teda narodenie dieťaťa. Vždy nastane najskôr ako dôvod zániku nároku na tehotenské štipendium narodenie dieťaťa, t.j. skončenie tehotenstva, pretože nárok na rodičovský príspevok vzniká až po narodení dieťaťa.

K Čl. III

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny v školskom zákone sa dopĺňa nový rozhodovací proces riaditeľa, a to rozhodovanie o prijatí prestupom, a to z dôvodu, aby sa odlíšilo prijatie žiaka v rámci prijímacieho konania a prijatie žiaka počas školského roka.

K bodom 3 a 4

Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podľa § 117 ods. 1 školského zákona školský internát zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu činnosť aj deťom materských škôl.

K bodu 5

Navrhovaná úprava sa dopĺňa o povinnosť obci určiť výšku príspevku všeobecne záväzným nariadením z dôvodu transparentnosti a jednoznačnosti postupov.

K bodu 6

Navrhovaná úprava dopĺňa pre samosprávne kraje možnosť zriadiť aj materské školy a základné školy, ak ide o jednu právnickú osobu kombináciu so strednou školou. Aplikačná prax poukázala na túto požiadavku, aby mohla vzniknúť právnická osoba napríklad v prípade strednej pedagogickej školy a materskej školy, kedy študentky strednej školy vykonávajú prax v materskej škole, ktorá je súčasťou.

K bodu 7

Navrhované úpravy reflektujú systémovú zmenu výchovného poradenstva a označenie príslušných školských zariadení.

K bodom 8 a 9

Navrhovaná úprava vymedzuje pôsobnosť regionálnych úradov vzhľadom ku školám v rámci overovania údajov, ktoré vedú k finančným nárokom s dopadom na štátny rozpočet.

K bodom 10 až 12

Školský zákon umožňuje, aby školy mohli ako školský vzdelávací program použiť ministerstvom schválený medzinárodný program. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie transparentnosti výkonu školskej inšpekcie a efektívny prístup verejnosti k informáciám o výsledku inšpekčnej činnosti v kontrolovanom subjekte. Pôsobnosť Štátnej školskej inšpekcie sa rozširuje o pôsobnosť v rámci dohľadu nad používaním katalógu, ktorý obsahuje schválené výsledky experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní.

Uvedený katalóg zavádza § 14a zákona č. 245/2008 Z. z., pričom inovácie a výsledky experimentov v nich obsiahnuté môžu školy a školské zariadenia voľne používať. Ich použitie však musí byť s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, preto sa ustanovuje pôsobnosť Štátnej školskej inšpekciu vykonávať dohľad nad ich používaním v školskej praxi.

Zároveň sa pôsobnosť Štátnej školskej inšpekcie rozširuje o poskytovanie poradenskej činnosti nielen pre kontrolovaný subjekt pri odstraňovaní zistených nedostatkov, ale aj pre školy a školské zariadenia, ktoré o poradenskú činnosť prejavia záujem. Ide najmä o metodickú a odbornú pomoc, ktoré môže vo vzťahu k školám a školským zariadeniam mať preventívny charakter a predchádzať tak potenciálnym nedostatkom.

K bodu 13

Ide o zosúladenie v súvislosti s vymedzením pojmu „pracovná činnosť“ v zákone č. 138/2019 Z. z.

K bodu 14

Úprava reflektuje zmenu v terminológii.

K bodom 15

Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať proces predkladania správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach na vyjadrenie orgánu školskej samosprávy, jej schvaľovanie a zverejňovanie.

K bodu 16

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva školstva vydávať normatívy povinný rozsah materiálno-technického a priestorového zabezpečenia aj pre základné školy, rovnako, ako ich ministerstvo školstva vydáva pre stredné školy.

K bodu 17

S cieľom možností elektronizácie pedagogickej dokumentácie a prihlášok na vzdelávanie sa upravuje terminológia, keďže slovo „tlačivo“ sa viaže na listinnú podobu dokumentov, pričom formulár má bežne aj elektronickú podobu.

K bodu 18

Okrem čestných názvov môžu školy a školské zariadenia používať aj historický názov. Súhlas ministerstva školstva na používanie historického názvu upravuje § 21. Navrhuje sa spresnenie pôsobnosti ministerstva školstva udeľovať a odnímať okrem čestného názvu aj historické názvy.

K bodu 19

Uvedená zmena zosúladí výšku príspevku v bežnom kalendárnom roku štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s poskytovaním finančných prostriedkov na prenesený výkon štátnej správy v školstve, ktorý vykonávajú školské úrady obcí v súlade s limitmi štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

K bodom 20 a 21

Vzhľadom na nový koncept § 20, ktorý okrem spojenej školy umožňuje aj vznik združenia škôl a školských zariadení ako tzv. školský klaster, sa navrhuje, aby vznik školského klastra bol uskutočnený ako zmena v sieti. Dôvodom je skutočnosť, že vzniku školského klastra nepredchádza vyradenie škôl zo siete, nemení sa ani zriaďovateľská pôsobnosť. Zriaďovatelia si vo vzájomnej dohode určia, akým spôsobom sa bude klaster riadiť, a ktorý z nich bude konať navonok. Vznik klastra ministerstvo školstva písomne potvrdzuje ako zmenu v sieti.

K bodom 22 a 24

Navrhovaná zmena reaguje na požiadavky niektorých subjektov týkajúce sa možnosti zriadenia materských škôl pre deti svojich zamestnancov. Dopĺňa sa možnosť, aby zriaďovateľmi materských škôl mohla byť aj vysoká škola a tiež ústredné orgány štátnej správy, avšak za predpokladu, že ide o materskú školu, ktorá je určená pre deti ich zamestnancov. Ďalšou podmienkou je vlastné financovanie takej materskej školy. To sa netýka plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v takom prípade vysoká škola a ústredný orgán štátnej správy právo na financovanie príspevkom podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

K bodu 23

Navrhovaná úprava koncepčne podporuje transformáciu systému poradenstva.

K bodom 25 a 26

Novým spôsobom sa upravuje koncepcia existencie škôl s organizačnými zložkami. Úprava § 27 školského zákona umožňuje existenciu spojených škôl s organizačnými zložkami v rôznych kombináciách materskej školy, základnej školy a strednej školy. § 20 zákona č. 596/2003 Z. z. umožní vznik spojenej školy s rôznymi kombináciami organizačných zložiek, tak, aby tvorili jednu právnickú osobu hneď pri zriadení.

Aj naďalej sa umožňuje, aby existovala možnosť vzniku spojenej školy, ktorému predchádza vyradenie škôl zo siete, pričom bude mať jedného zriaďovateľa. Novým prvkom je možnosť vytvorenia združenia škôl a školských zariadení, tzv. školských klastrov. Táto možnosť sa týka materských škôl, základných škôl, základných umeleckých škôl a školských zariadení. Účelom je zabezpečovanie spoločných činností viacerých škôl, ktoré by naďalej ostali samostatnými právnickými osobami. Vzniku klastra nepredchádza vyradenie zo siete škôl, nezanikajú ani zriaďovateľské pôsobnosti.

Zároveň sa upravujú ďalšie procesy a náležitosti súvisiace so vznikom spojenej školy a školského klastra.

K bodom 27 až 33

Navrhovanou úpravou sa vo všeobecnosti vytvára priestor na väčšiu variabilitu názvov škôl a školských zariadení. Vzhľadom na vzájomnú zameniteľnosť čestného názvu a historického názvu sa spresňuje rozdiel medzi historickým názvom a čestným názvom. S cieľom zrovnoprávnenia všetkých zriaďovateľov vo vzťahu k uvádzaniu charakteristiky zriaďovateľa sa táto úprava presúva do všeobecného ustanovenia k názvom.

Zároveň sa rozširuje úprava názvov aj o možnosť uvedenia inej charakteristiky v názve všetkých druhov škôl (a školských zariadení). V nadväznosti na väčšiu variabilitu názvov sa zároveň navrhuje, aby typ školy nebol obligatórnou náležitosťou názvu.

Doterajšia právna úprava nerieši jednoznačne prípady, ak sa v rámci spojenia alebo združenia škôl stane organizačnou zložkou škola s čestným názvom, resp. stredná odborná škola s prívlastkom. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v týchto prípadoch prešiel čestný názov, resp. prívlastok aj na „strešný“ subjekt. Ak ich škola viac, ich poradie v názve určuje zriaďovateľ.

Zároveň sa vo vzťahu k názvom reflektuje na zavedenie národnostných škôl a školských klastrov.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35

Navrhuje sa doplnenie povinnosti pre školy vypracovať správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach pre transparentnosť škôl a uľahčenie kontrolnej činnosti pri hospodárení s verejnými financiami.

K bodom 36 a 37

Režim správneho konania podľa Správneho poriadku sa navrhuje aplikovať na všetky školy bez rozdielu zriaďovateľa, vzhľadom na skutočnosť, že ide o rovnaký spôsob rozhodovania o právach a povinnostiach. Nie je dôvod odlišovať mechanizmy rozhodovania len na základe rozdielu zriaďovateľa.

K bodu 38

Úprava sa navrhuje s cieľom vymedziť orgány verejnej moci na účel právnych predpisov v oblasti školstva a povinnosť výkonu verejnej moci elektronicky vzhľadom na to, že subjekty vymedzené v navrhovanom znení ustanovenia rozhodujú o právach detí alebo žiakov, t. j. spĺňajú znaky orgánu verejnej moci vyplývajúce. Vymenúvajú sa školy a školské zariadenia, na ktoré sa vzťahuje povinnosť výkonu verejnej moci elektronicky bez rozdielu zriaďovateľa.

K bodu 39

Navrhuje sa v prechodnom období počas jedného nezriaďovať zariadenia poradenstva a prevencie do siete, aby mohla plynulo prebehnúť transformácia poradenského systému, ako koncepčného riešenia.

K Čl. IV

K bodu 1

Cieľom zmeny § 1 ods. 3 je zabezpečenie financovania materských škôl zriadených vysokými školami alebo ústrednými orgánmi štátnej správy. Vzhľadom na zriaďovateľa nejde o „typickú“ súkromnú materskú školu. Zároveň týmto materským školám byť poskytovaný len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“, aj to len vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu.

Preto je potrebné odlíšiť financovanie materských škôl zriadených vysokými školami a ústrednými orgánmi štátnej správy od financovania súkromných materských škôl. Na

dosiahnutie tohto cieľa uvedení zriaďovatelia nemôže byť na účely zákona č. 597/2003 Z. z. vnímaní ako „iné právnické osoby“.

K bodom 2 a 5

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na terminologické zmeny v § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v rámci novelizačného článku I.

K bodu 3

Technická úprava § 3 ods. 2 v nadväznosti na doplnenie možnosti o ďalších zriaďovateľov, ktorý budú môcť poskytovať povinné predprimárne vzdelávanie a nadväznosť na financovanie, keďže je potrebné poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie upraviť aj vo vzťahu k rozpočtovej kapitole, z ktorej sa bude tento príspevok poskytovať.

K bodu 4

V novelizačnom článku I sa doplnením nového písmena do § 2 zákona č. 245/2008 Z. z. zavádza pojem „účastník výchovy a vzdelávania“ pre doterajších „žiakov“ nad 27 rokov.

V nadväznosti na tento nový pojem je potrebné upraviť aj normatívne financovanie na tieto osoby. Prvým krokom je právna fikcia na účely zákona č. 597/2003 Z. z. tak, aby bol na tieto osoby aplikovateľný § 4. Následne normatívne financovanie týchto osôb bude upravené v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.

K bodu 6

Úprava súvisí so skutočnosťou, že nepredvídateľnosť nákladov nemusí byť spojená výlučne s ich špecifickým charakterom. Preto sa tieto náklady rozdeľujú na dve skupiny: tie, ktoré majú špecifický charakter, a tie, ktoré nemožno predvídať.

K bodu 7

Vzhľadom na to, že cieľom zriaďovania materských škôl vysokými školami, resp. ústrednými orgánmi štátne správy byť rozšírenie kapacít povinného predprimárneho vzdelávania, aj ich financovanie zo štátneho rozpočtu byť zamerané práve na túto činnosť. Preto sa navrhuje poskytovanie finančných prostriedkov pre týchto zriaďovateľov obmedziť len na „príspevok na výchovu a vzdelávanie“, aj to len vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu.

K bodu 8

Zmena sankcie vo vzťahu k neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov získaných na základe zákona č. 597/2003 Z. z.

K bodu 9

Na účely príspevku na výchovu a vzdelávanie pre registrované zariadenie sa jednoznačne upravuje, že zriaďovateľ má poskytovať ministerstvu školstva nielen samotný počet detí.

K bodu 10

Prechodne sa upravuje financovanie účastníkov výchovy a vzdelávanie, ako novovytvorenej skupiny osôb tak, aby sa nový mechanizmus nevzťahoval na tých, ktorí začali štúdium podľa doterajších predpisov. Rovnako sa na prechodné obdobie zachováva aj financovanie zariadení poradenstva a prevencie, keďže k transformácii existujúcich dochádza až od 1. januára 2023.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmenu terminológie a s cieľom zjednotenia pojmov.

K Čl. V

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje

•vo všeobecnosti od 1. januára 2022 vzhľadom na rozpočtový rok a prípravu nasledujúceho školského roka,

•od 2. januára 2022 vo vzťahu k novele zákona č. 597/2003 Z. z., keďže 1. januárom 2022 nadobúda účinnosť iná novela tohto zákona (parlamentná tlač č. 500) a je potrebné zabezpečiť jednoznačnú účinnosť vo vzťahu k ustanoveniam, ktorých sa týkajú oba zákony,

•od 1. apríla 2022 vo vzťahu k zmenám v oblasti tehotenských štipendií tak, aby dátum zohľadňoval novelu zákona č. 177/2018 Z. z. (parlamentná tlač č. 554), konkrétne ustanovenia, ktoré majú nadobudnúť účinnosť tiež od 1. apríla 2022,

•od 1. septembra 2023 vo vzťahu ku katalógu výsledkov experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní z hľadiska dostatočnej legisvakancie na jeho uplatňovanie až od začiatku školského roka 2023/2024,

•od 1. septembra 2024 vo vzťahu k trom inkluzívnym opatreniam z hľadiska dostatočnej legisvakancie na zabezpečenie ich uplatňovania až od začiatku školského roka 2024/2025.

V Bratislave, 25. augusta 2021.

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 271/2021, dátum vydania: 10.07.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je plnenie záväzku z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 2024, ktorého zámerom je „zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva a bude priamo výkonom prenesených kompetencií financovať vzdelávanie vo všetkých typoch a druhoch škôl bez ohľadu na zriaďovateľov“.

V roku 2013 prišlo k nesystémovému kroku v riadení a financovaní škôl a školských zariadení na Slovensku (tzv. ESO). V dôsledku tejto zmeny časť škôl a školských zariadení riadi a financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a časť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Nesystémovosť a komplikovanosť je najmarkantnejšia pri (ne)dosahu rezortu školstva na špeciálne školy a školské zariadenia, ktoré riadi a financuje rezort vnútra. Dôsledkom toho je, že v niektorých prípadoch prichádza:

•k segregácii žiakov z marginalizovaných rómskych komunít,

•k chybnému alebo cielenému zaraďovaniu žiakov bez mentálneho znevýhodnenia do prúdu špeciálneho školstva.

Dôsledkom je:

•že žiaci, ktorí takýmto spôsobom neprávom zaraďovaní do špeciálnej školy, po ukončení vzdelávania nezískavajú tzv. nižšie stredné vzdelanie (ekvivalent ukončeného druhého stupňa bežnej základnej školy, v medzinárodnom kontexte označovaný ako ISCED 2),

•títo žiaci získavajú iba primárne vzdelanie, teda ekvivalent ukončeného prvého stupňa bežnej základnej školy (ISCED 1),

•následne nemajú možnosť pokračovať vo vzdelávaní na bežnej strednej škole,

•tým sa signifikantne znižujú ich šance zamestnať sa a nájsť uplatnenie v dospelom živote.

V súvislosti s nadmernou segregáciou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl čelí od apríla 2015 Slovenská republika infringementu č. 2015/2025 zo strany Európskej komisie.

Základom riešenia je nutná systematická podpora a prípadne kontrola:

•fungovania špeciálnych škôl,

•diagnostiky,

•zaraďovania špeciálnych škôl a špeciálnych tried do siete škôl a školských zariadení,

•možnosti zlúčiť špeciálne školy s bežnými základnými školami v prípade, že sa potvrdí chybná či cielená diagnostika a teda neopodstatnenosť špeciálnej školy,

•cielene reintegrovať žiakov zo špeciálnych škôl do bežných základných škôl.

Zákon má za cieľ:

•odstrániť aktuálne nesystémové prerozdelenie kompetencií, riadenie a financovanie škôl a školských zariadení

•zjednotiť kompetencie pod rezort školstva s cieľom prispieť k efektívne fungujúcemu rezortu,

•dohliadnuť na efektívne fungovanie špeciálnych škôl určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym znevýhodnením,

•eliminovať prípady chybnej či cielenej segregácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl.

2

Čo sa týka agendy odborov okresného úradu v sídle kraja, sú:

•pre školstvo určené pre špecifický okruh adresátov, odborné zložky školy, samospráva, zriaďovatelia, kontrolné a inšpekčné orgány,

•pre ostatné oblasti (napr. životné prostredie, stavebníctvo a pod.) určené pre „bežného občana“.

Školská agenda nie je určená bežnej verejnosti, zmena by teda neznamenala zhoršenie prístupu verejnosti k poskytovaným službám štátu na úseku školstva. Cieľom je zlepšiť fungovanie miestnej štátnej školskej správy, a to nielen z pohľadu ministerstva školstva, ale aj ministerstva vnútra, ktoré tak nebude zaťažované touto špecifickou agendou.

Administratívne, riadiace činnosti a finančné toky v regionálnom školstve sú:

•komplikované pre výskyt duplicít medzi obomi ministerstvami,

•neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom

odvoch rozpočtových kapitol,

odvoch rezortných informačných systémov,

očasto dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.

Návrat k modelu miestnej štátnej správy v školstve v pôsobnosti ministerstva školstva zabezpečí:

•prevzatie súčasnej agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja bez zmien v jej obsahu,

•prevzatie zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení (najmä vo vzťahu k deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami),

•zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva v jednej rozpočtovej kapitole,

•odstránenie doterajších obmedzení v praktickom výkone činnosti okresných úradov - odborov školstva, spôsobených práve dvojkoľajným systémom riadenia.

Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s ministerstvom vnútra a prerokovaný so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenskou komorou učiteľov a Najvyšším kontrolným úradom SR, pričom návrhu na integráciu činností okresných úradov v sídle kraja v oblasti školstva bola všetkými oslovenými subjektmi vyslovená významná podpora.

Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1, 3, 7 a 12

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 6.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na aktuálny názov ministerstva.

K bodom 4, 5 a 8 až 10

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na čl. II.

K bodu 6

Ak je potrebné zriadenie školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, resp. inej školy alebo školského zariadenia, ktoré v súčasnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja, prax ukázala, že je potrebné, aby na túto agendu malo ministerstvo školstva významnejší dosah, ako doposiaľ. Súvisí to so skutočnosťou, že ministerstvo školstva skôr vníma podnety z praxe a teda relevantnejší prehľad o potrebách úprav v sieti vo vzťahu k školám pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Preto sa navrhuje, aby zriaďovateľské pôsobnosti v oblasti škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, praktických škôl, odborných učilíšť, ale aj niektorých iných škôl a školských zariadení prešli priamo do rezortu školstva vyčlenením agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady v pôsobnosti ministerstva školstva. Zmena v zriaďovateľských pôsobnostiach vplyv aj na plnenie opatrení vo vzťahu k odôvodnenému stanovisku vo veci konania o porušení zmlúv (infringement) č. 2015/2025, vzhľadom na to, že môže prispieť k lepšej diagnostike pre zapísanie dieťaťa do špeciálnej základnej školy alebo špeciálnej triedy základnej školy ide totiž aj o zriaďovanie centier špeciálno-pedagogického poradenstva a centier pedagogicko-psychologického poradenstva.

Zároveň viaceré administratívne a riadiace činnosti v oblasti regionálneho školstva v praxi komplikované pre výskyt duplicít medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), najmä pri zabezpečovaní fungovania škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, avšak vecne prislúchajú ministerstvu školstva (špeciálne základné školy a špeciálne stredné školy, špeciálne-výchovné zariadenia, atď.).

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncepčná zmena v systéme miestnej štátnej správy školstva. Z doterajších okresných úradov v sídle kraja sa de facto vyčlenia doterajšie odbory školstva. Regionálne úrady školskej správy budú rovnako ako doteraz v sídle každého kraja. V tomto štádiu sa počíta len s presunom doterajšej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja (konkrétne ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy, čo do budúcna nevylučuje úvahy o zmene náplne ich fungovania.

Navrhovanou úpravou dochádza de facto k osamostatneniu doterajších odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady s právnou subjektivitou. Inak sa do doterajšieho fungovania okresných úradov nezasahuje.

Návrh zákona počíta s nie politickou nomináciou riaditeľov úradov, ale so štandardným transparentným výberovým konaním.

K bodu 11

Upravuje sa praktická stránka plynulého prechodu pôsobnosti doterajších okresných úradov v sídle kraja (ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy k prelomu rokov 2021 a 2022. Doterajšiu agendu odborov školstva okresných úradov v sídle kraja tak od 1.1.2022 budú vykonávať regionálne úrady školskej správy prostredníctvom tých istých zamestnancov, techniky, v tých istých priestoroch.

Zároveň sa v odseku 9 pamätá na prípady, kedy by iné všeobecne záväzné právne predpisy operovali s pojmom „okresný úrad v sídle kraja“ v súvislosti s výkonom štátnej správy v školstve (generálna klauzula).

K Čl. II

K bodom 1 až 4 a 6 až 16

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 5.

K bodu 5

Návrh súvisí s doterajšou skúsenosťou s neefektívnym fungovaním finančných tokov v rámci súčasného nastavenia v rámci okresných úradov v sídle kraja, ktoré preddavkovými organizáciami ministerstva vnútra. Finančné toky zo štátu na školy a školské zariadenia neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov, často dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.

Navrhovanou úpravou dochádza k zmene doterajšieho „dvojzložkového“ modelu financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. V nadväznosti na vyčlenenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva z okresných úradov v sídle kraja na samostatné regionálne úrady školskej správy (Čl. I) sa osamostatňuje aj financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. Proces financovania tak ostane v gescii len jedného ministerstva.

Táto úprava je navrhovaná s cieľom zjednodušenia, sprehľadnenia a zefektívnenia systému financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu, so zámerom odstrániť viaceré duplicity a nadbytočnosti z toho vyplývajúce.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.

K Čl. III, V, VI a VII

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.

K Čl. IV

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. II.

K Čl. VIII

Vzhľadom na to, že dôjsť k transformácii orgánov štátnej správy, navrhuje sa účinnosť k začiatku rozpočtového roka.

V Bratislave, 14. apríla 2021.

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 245/2008, dátum vydania: 02.07.2008

 

43

 

Dôvodová správa

 

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.

V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania

Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

 

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

 

 

 

 

 

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

 

1.Odhad dopadov na verejné financie

 

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :

 

Navrhovaná zmenaOdhadovaný dopad na rok 2008 Odhadovaný dopad na rok 2009Odhadovaný dopad na rok 2010finančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancov1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov20 000

 

 

25 000

 

25 000

 

z toho61000062000063020 00025 00025 0002. Znižovanie počtov žiakov v triedach266 667

1 622

 

800 000

1 622

 

800 000

1 622

 

z toho610161 377484 131484 13162056 805170 414170 41463048 485145 455145 4553. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady300

 

1 000

 

1 000z toho6100006200006303001 0001 0004. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie1 500

 

2 000

 

2 000z toho6100006200006301 5002 0002 0005. Tvorba nových učebníc a učebných textov53 000

 

 

44 000

 

 

44 000

 

 

z toho61000062000063053 00044 00044 0006. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách200 000

 

 

287 000

 

 

287 000

 

 

z toho610000620000630200 000287 000287 000Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:541 4671 622 1 159 0001 622 1 159 000 1 622

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.

 

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

 

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

 

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

 

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

 

 

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

 

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

2.Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EU, L 375, 23/12/2004),

3.Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

4.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

5.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

6.Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),

7.Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 07).

 

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

 

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

 

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

 

 

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,

 

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,

 

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

-Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004

-Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007

-Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany – 10. október 2006.

 

d)nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

 

e)Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Smernica 2004/114/ES bola prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 2004/83/ES bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch, zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

 

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 až § 4Ustanovenie obsahuje základné pojmy definujúce predmet zákona a to princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, právne postavenie škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí, žiakov a ich zákonných zástupcov. V ďalších ustanoveniach sa konkretizujú princípy a ciele výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona.

 

K § 5V tomto ustanovení sa definuje, že výchova a vzdelávanie v školách sa uskutočňuje podľa dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sa delia na vzdelávacie programy pre školy a výchovné programy pre školské zariadenia. Vzdelávacie programy sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Prvú úroveň tvoria štátne vzdelávacie programy prostredníctvom ktorých štát určuje povinný obsah výchovy a vzdelávania. Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, prostredníctvom ktorých si škola určuje svoj vlastný program vzdelávania s prihliadnutím na záujmy žiakov, zákonných zástupcov, podnikateľskej sféry a regiónu v ktorom sa škola nachádza.

Podľa výchovného programu sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach, ktoré neposkytujú stupeň vzdelania.

 

K § 6Toto ustanovenie pojednáva o štátnych vzdelávacích programoch, ktoré vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania a vymedzujú povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií detí a žiakov. Je nevyhnutné, aby štátny vzdelávací program pre tvorbu školských vzdelávacích programov, vrátane individuálnych výchovno-vzdelávacích programov rámcovo vymedzoval osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od špecifík, ktoré sú pre jednotlivé skupiny charakteristické, napr. osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie pre žiakov so zdravotným postihnutím podľa ich druhov (telesné, zmyslové, ...), pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (deti a žiaci s civilizačnými ochoreniami, hospitalizovaní žiaci...), žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a i. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po prerokovaní so zamestnávateľmi a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti. Štátne vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

 

K § 7Výchova a vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydá riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a po písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školský vzdelávací program vypracovaný podľa určených atribútov nemusí zodpovedať potrebám jednotlivých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami materských, základných a stredných škôl bežného typu. Týmto žiakom je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im môže zabezpečiť len výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov s určitým zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením alebo s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu pre jednotlivých žiakov. V prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach pre nich zriadených, okrem určitých indikácií nie je potrebné, aby postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, pretože je možné vzdelávať ich podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri zriaďovaní novej školy zriaďovateľ prikladá školský vzdelávací program k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

 

K § 8Toto ustanovenie stanovuje, že výchovno-vzdelávací proces v školských zariadeniach podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa výchovného programu školského zariadenia, ktorý vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo vedúci školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo školského zariadenia, v rade školského zariadenia a po písomnom súhlase zriaďovateľa školského zariadenia v prípade, že zriaďovateľom školského zariadenia je obec alebo samosprávny kraj po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými navrhovaným zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

 

K § 9Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch ako sú vzdelávacie štandardy (výkonové a obsahové), učebné plány a učebné osnovy, ktoré stanovujú obsah a rozsah výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacích programoch škôl a školských zariadení. Vzdelávacie štandardy budú obsahovať súbor požiadaviek na osvojovanie si vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány ako súčasť štátnych vzdelávacích programov budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého vzdelávacieho programu. Je stanovené, že rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a vymedzujú obsah vyučovania v jednotlivých predmetoch, čím je umožnená vlastná profilácia školy a záujmy žiakov študovať daný predmet z hľadiska ich ďalšej profesijnej orientácie. Tak tiež je stanovené, že rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov možno vykonať len do takej miery, ktorá zabezpečí dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností určených príslušným vzdelávacím štandardom.

K § 10Ustanovenie vymedzuje výchovné štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si zručností, vedomostí a kompetencií v školských zariadeniach. Tak tiež ustanovenie charakterizuje rámcové výchovné plány, ako súčasť štátnych výchovných programov, ktoré obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Je umožnené školským zariadeniam v rámci tvorby vlastných výchovných programov využiť časovú dotáciu pre špecifikáciu svojho zamerania. Rozsah úprav výchovných plánov sa môže vykonať len do takej miery, ktorá vytvorí podmienky pre získanie a rozvíjanie zručností, vedomostí a schopností určených príslušným výchovným štandardom.

K § 11Ustanovenie definuje pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností potrebných pre rozhodovacie procesy riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou ich registratúry podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov môžu školy a školské zariadenia získavať a spracovávať osobné údaje uvedené v príslušnom ustanovení.

 

K § 12 a § 13Ustanovenie definuje výchovno-vzdelávací jazyk, ktorý na účely tohto zákona možno členiť na vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Na školách v Slovenskej republike je vyučovacím aj výchovným jazykom štátny jazyk Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje právo detí a žiakov na školách a školských zariadeniach nachádzajúcich sa na národnostne zmiešanom území používať vo výchove a vzdelávaní aj ich materinský jazyk, t.j. jazyk národnostnej menšiny. Ustanovuje, že v školách s bilingválnym vzdelávaním je povinný predmet slovenský jazyk a literatúra. Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993), uznesenia vlády SR č. 692/2005 a č. 932/2006 k Národnému programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života v rezorte školstva a ďalšie dokumenty, výskumy u nás a v zahraničí, potvrdzujú, že posunkový jazyk (v doterajšom terminologickom vymedzení ako „posunková reč“ je považovaný za prirodzený jazyk nepočujúcich osôb, za ich prvý jazyk. Na základe využívania posunkového jazyka si nepočujúce dieťa ľahšie osvojí aj štátny jazyk. Na školách a školských zariadeniach je možné používať iba schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity ministerstvom školstva. Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú na školy distribuované bezplatne na základe objednávky z ministerstva školstva, zároveň sú tieto bezplatne zapožičiavané žiakom. Stanovila sa časová dĺžka schvaľovacej doložky pridelenej príslušnej učebnici, po vypršaní ktorej bude nutné vypracovať novú učebnicu alebo vydať súhlas ministerstva školstva na jej novú reedíciu. Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Iné učebnice sa nesmú používať vo vzdelávacom procese.

 

K § 14Experimentálne overovanie na školách podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva. Zákon stanovuje pravidlá a povinnosti všetkých zúčastnených na realizácii experimentu. Experimentom sa môžu overovať ciele, metódy a prostriedky vzdelávania, vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí, výchovné programy, formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov, spôsob riadenia škôl a školských zariadení.

 

K § 15Ustanovenie stanovuje, v akých školách sa vyučuje náboženská výchova a náboženstvo. Stanovuje subjekty, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva. Vymedzuje postavenie predmetu ako jedeného z povinne voliteľných predmetov v alternatíve s etickou výchovou. Vymedzuje, na ktorých školách sa uplatňuje názov predmetu náboženská výchova a náboženstvo. Uvádza, ktorý pedagogický zamestnanec je spôsobilý vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo aj vo vzťahu k cirkevnému povereniu. Pri vyučovaní náboženskej výchovy alebo náboženstva sa vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ako aj z Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

K § 16 až § 18Ustanovenia definujú stupne vzdelania získaných vo výchovno-vzdelávacom procese na školách podľa tohto zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Materské školy sa v súlade s klasifikáciou OECD zaraďujú ako súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy a ako školy poskytujúce predprimárne vzdelávanie. Tento návrh je aj v súlade s uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na vstup do základnej školy. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa podmienky za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Žiak s mentálnym postihnutím z dôvodu svojho postihnutia nemá predpoklady na to, aby zvládol obsah vzdelávania stanovený pre základnú školu. Z tohto dôvodu, berúc do úvahy jeho postihnutie, takýto žiak absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa primárne vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú doklady o získanom stupni vzdelania a doklady o získanej kvalifikácii. Táto klasifikácia sa uplatnila aj na základných umeleckých školách a jazykových školách. Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať len školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení. Doklady sa vydávajú na tlačivách schválených ministerstvom školstva a sú vedené v štátnom jazyku alebo dvojjazyčne, ak sa jedná o doklad vydaný školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny alebo s bilingválnym vzdelávaním. Všetky doklady o získanom vzdelaní sú verejné listiny a vedú sa trvalým spôsobom.

 

K § 19 Ustanovenie rieši dĺžku, začiatok a koniec plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná. Začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku, dosiahne školskú spôsobilosť. Pre dieťaťa, u ktorého sa prejaví školská nezrelosť, ustanovenie upravuje odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a tiež dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa zakladajú povinnosti pre riaditeľa školy, zákonného zástupcu. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o zaradení žiaka do nultého ročníka. Ten je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Na plnenie povinnej školskej dochádzky môže byť výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, v takom prípade je treba k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia a súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

K § 20Z dôvodu predchádzania zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka je v tomto ustanovení vymedzený termín zápisu a povinnosti zákonného zástupcu. Zápis je stanovený každoročne od 15. januára do 15. februára pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku v spádovej škole v školskom obvode, kde má dieťa trvalý pobyt. Cieľom tohto ustanovenia je podporiť slobodnú voľbu zákonného zástupcu na výber školy pre svoje dieťa. Zápis do inej než spádovej školy musí riaditeľ oznámiť do 31. marca. Riaditeľ školy zašle zoznam všetkých detí zapísaných na plnenie povinnej školskej dochádzky do 15. apríla obci podľa trvalého bydliska dieťaťa. Rieši sa plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, umiestnených v školskom zariadení.

 

K § 21

Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie poskytuje možnosť preradenia žiaka počas plnenia povinnej školskej dochádzky v strednej škole, konzervatóriu alebo v škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do základnej školy.

K § 22

Ustanovenie definuje skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, a to ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval žiak desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka žiak dovŕšil 16. rok veku. Vytvára sa možnosť pre žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím so súhlasom riaditeľa školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok jeho veku.

 

 

K § 23 až § 25

Určujú sa formy osobitného plnenia školskej dochádzky a to individuálnym vzdelávaním, vzdelávaním v školách mimo územia SR, v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu, vzdelávanie kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodných programov, individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných škôl alebo podľa individuálneho učebného plánu. Vzhľadom na požiadavky verejnosti poskytovať vzdelávanie žiakom aj mimo školy, navrhuje sa týmto ustanovením individuálne vzdelávanie a požiadavky s tým spojené. Individuálne vzdelávanie povoľuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole, vtedy mu škola zabezpečuje vzdelávanie v rozsahu 2 hodín týždenne. Ustanovenie na rozdiel od predchádzajúcej praxe umožňuje poskytnúť individuálne vzdelávanie žiakovi prvého stupňa základnej školy. Zabezpečuje ho zákonný zástupca pedagogickým zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Náklady s tým spojené hradí zákonný zástupca. Kontrolné kompetencie získa Štátna školská inšpekcia. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje i žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom odseku sa určujú dôvody, kedy riaditeľ školy zruší povolenie individuálneho vzdelávania. Ďalej sa stanovuje mechanizmus pri osobitnom spôsobe plnenia školskej dochádzky v zahraničí, ktoré sa povoľuje na základe žiadosti a zároveň sa stanovujú pravidlá pri vykonávaní skúšok z vybraných vyučovacích predmetov.

K § 26 Zavádza sa pojem individuálny učebný plán. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy, je určený pre žiakov s nadaním alebo pre žiakov, ktorí sa individuálne vzdelávajú na základe závažných dôvodov. Musí byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom.

 

K § 27

Toto ustanovenie určuje sústavu škôl, ktoré tvoria tieto druhy: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola. Druhy škôl sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

 

K § 28V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 222 zo dňa 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy zavádza bezplatnú predškolskú výchovu a vzdelávanie pre deti jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Týmto motivujeme rodičov k umiestneniu dieťaťa do materskej školy alebo materskej školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sledujeme tým zvýšenie zaškolenia detí v predškolských zariadeniach s pozitívnym vplyvom na ich kvalitnejšiu prípravu do základnej školy, zníženie percenta opakujúcich žiakov prvý ročník základnej školy, vyrovnanie rozdielov v celkovej úrovni zručností detí. V súlade s požiadavkami bezpečnosti detí znižujeme hornú hranicu detí v materskej škole podľa ich veku od 20 do 22 detí.

K § 29 a § 30Ustanovenia vymedzujú úlohy základnej školy, členenie na typy, stupne, ročníky, skupiny. Základná škola môže byť plnoorganizovaná – všetky ročníky a neplnoorganizovaná – nemá všetky ročníky. Prvý stupeň tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň tvorí piaty až deviaty ročník. Aj keď demografická krivka klesá, každý rok narastá počet detí s poruchami učenia a správania. S cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu vyučovania, zlepšiť pracovné prostredie v škole upravuje sa najvyšší počet žiakov v triede základnej školy: v nultom ročníku na 16 žiakov, v prvom ročníku na 22 žiakov, v triede viacerých ročníkov 24 žiakov, v 2. – 4. roč. 25 žiakov a v 5. – 9. roč. 28 žiakov, uvádza sa možnosť zriadenia nultého ročníka, triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, možnosť začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Začleňovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa odporúča v tom prípade, ak to neobmedzí vo výchove a vzdelávaní ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Upravujú sa počty žiakov na zriadenie základnej školy. Rieši sa vzdelávanie občanov, ktorí nezískali nižšie stredné vzdelanie, podľa novej úpravy základná škola organizuje len inú formu vzdelávania. Organizovanie jazykových kurzov, športových výcvikov, exkurzií a pobytov v škole v prírode sa neukladá riaditeľom škôl povinnosť zabezpečiť ich realizáciu, umožňuje sa však reagovať na podmienky školy a žiadosti zákonných zástupcov žiakov.

 

K § 31 Navrhovaným ustanovením je poskytnutá možnosť zákonnému zástupcovi požiadať o prestup žiaka do inej základnej školy a právo riaditeľa školy rozhodnúť o prijatí. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje je povinný do piatich pracovných dní zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý odpis dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra. Rieši tiež preradenie žiaka zo školského vzdelávacieho programu poskytujúceho základné vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť.

 

K § 32 až 36Stredné školy sa členia na gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zavádza sa druh strednej školy, ktorou je stredná odborná škola. Stredná odborná škola bude zabezpečovať odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí nezískali nižšie sekundárne vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov; absolvovaním týchto výchovno-vzdelávacích programov získa absolvent nižšie stredné odborné vzdelanie, odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú stredné odborné vzdelanie a odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Zároveň sa zavádza druh strednej školy, ktorou je konzervatórium, ktoré poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Rieši sa prestup a prerušenie štúdia žiakov strednej školy. Pri prestupe žiaka na inú strednú školu sú ustanoveniami uložené povinnosti, ktoré musí žiak pri prestupe splniť. Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole môže byť preradený do základnej školy, ak sa mu nepovolí opakovať ročník, ak stratí zdravotnú spôsobilosť, ak stratí športovú výkonnosť alebo na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

 

K § 37Ustanovením sú uložené kompetencie riaditeľovi strednej školy pri rozhodovaní o opakovaní ročníka žiakovi na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti. V prípade nepovolenia opakovať ročník žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

 

K § 38Ustanovením sa stanovujú podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka strednej školy vrátane nadaných a talentovaných žiakov.

 

K § 39Ustanovenie stanovuje postup žiaka, ktorý chce zanechať štúdium.

 

K § 40Príslušné ustanovenie umožňuje žiakom, ktorí získali vedomosti samostatným štúdiom, štúdium jednotlivých predmetov. Stanovuje postup žiakov pri povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Po úspešnom vykonaní skúšok jednotlivých vyučovacích predmetov sa žiaci môžu pripraviť na vykonanie záverečnej alebo maturitnej skúšky.

 

K § 41Ustanovenie charakterizuje gymnázium ako všeobecnovzdelávaciu vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách.

 

K § 42 Uvedeným ustanovením sa určuje pôsobnosť stredných odborných škôl ako škôl pripravujúcich predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravujú aj na štúdium. V prípade, že stredné odborné školy budú pripravovať na výkon povolaní a odborných činností prevažne pre jednu oblasť, vytvára sa možnosť členenia na typy. Zároveň sa ustanovujú pojmy teoretické a praktické vyučovanie.

 

K § 43 Definuje sa praktické vyučovanie ako neoddeliteľná súčasť odborného vzdelávania. Zároveň sa určujú formy praktického vyučovania a ustanovujú sa subjekty, ktoré budú poskytovať praktické vyučovanie. Týmito subjektmi sú stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a pracovisko praktického vyučovania.

K § 44 Konzervatórium je druh strednej školy, ktorá poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Uvedený paragraf definuje formy vzdelávania, dĺžku vzdelávacích programov v konzervatóriách a poskytované stupne vzdelania.

 

K § 45 až § 47Ustanovujú sa formy nadväzujúceho odborného vzdelávania, ktorými sú nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium je určené pre žiakov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie v príbuznom odbore. Pomaturitné štúdium je určené žiakom, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú druhy pomaturitného štúdia, ktorými sú zdokonaľovacie štúdium, inovačné štúdium, kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.

Zavedenie vyššieho odborného štúdia sa odôvodňuje závermi z Vyhodnotenia experimentu vyššieho odborného štúdia a návrhu postupu jeho transformácie. Transformáciou experimentálnych odborov na študijné odbory vyššieho odborného štúdia sa zavádza nový druh pomaturitného štúdia. V tomto štúdiu budú stredné odborné školy poskytovať absolventom s ukončeným úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním vyššie odborné vzdelanie. V príslušných ustanoveniach sa popisujú jednotlivé spôsoby ukončovania nadväzujúceho odborného vzdelávania a stupeň poskytnutého vzdelania.

 

K § 48Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého sa všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovia typy stredných odborných škôl a konzervatórií a podrobnosti o organizácii vzdelávania v nich, klasifikácii, pravidlách správania žiakov, formách a zmenách štúdia, ktoré nemusia byť riešené zákonnou normou

 

K § 49 Základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov. Základná umelecká škola poskytuje svojim žiakom základné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia alebo na štúdium na konzervatóriu, v učebných a študijných odboroch s umeleckým zameraním na stredných odborných školách alebo na prípravu na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého zamerania.

V základných umeleckých školách môže zriadiť niekoľko odborov ako napr. hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický a pod. V ustanovení sa ukladá žiakom povinnosť prispievať na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ich výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole. Zriaďovateľ nariadením určí výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom.

 

K § 50 Ustanovenie splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia a to najmä z výchovných dôvodov alebo v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním.

K§ 51 V ustanovení sú uvedené druhy štúdia, ktoré je možné v základnej umeleckej škole organizovať a ktoré sa organizujú pre každý umelecký odbor zvlášť. Zodpovedajú cieľom a obsahu vzdelávania v tejto škole. Parametre súvisiace s dĺžkou štúdia, jeho cieľmi, obsahom a zameraním sú podrobnejšie spracované v pedagogických dokumentoch. Prípravné štúdium v príslušnom umeleckom odbore je určené na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností žiaka a jeho následnú profiláciu v umeleckom odbore. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí spravidla v rámci prípravného štúdia preukázali príslušnú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov predpokladajúcu úspešný rozvoj žiaka v danom umeleckom odbore. Rozšírené štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Formu rozšíreného štúdia možno uplatňovať až vo vyšších ročníkoch štúdia po preukázaní mimoriadnych schopností, zručností a návykov žiaka. Skrátené štúdium poskytuje v rámci intenzívneho vzdelávania prípravu žiakov v umeleckých odboroch, ktorá vytvára predpoklady na ich uplatnenie v ďalšom štúdiu a praxi.K § 52Ustanovenie stanovuje postup pre prijímanie na štúdium základných umeleckých školách. Ustanovuje sa postup prijímania žiakov do prípravného štúdia, základného štúdia a rozšíreného štúdia..

Žiaka je možné prijať do prípravného štúdia, kde sa prostredníctvom rozvoja schopností a zručností prejaví jeho umelecké nadanie. Do základného štúdia postupujú iba žiaci, ktorí počas prípravného štúdia preukážu dostatočný umelecké nadanie a perspektívu ďalšieho umeleckého rozvoja. Do základného štúdia možno prijať aj uchádzačov, ktorí neabsolvovali prípravné štúdium, ale úspešne vykonali prijímaciu skúšku do základného štúdia a preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Predpokladom na zaradenie do základného štúdia a štúdia pre dospelých je úspešné vykonanie talentovej skúšky pred prijímacou komisiou.

 

K § 53Ustanovenie charakterizuje jazykovú školu, ktorá je zaradená do sústavy škôl ako školu, ktorá poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch. Vzdelávací program jazykovej školy je možné ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky, ktorá má oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Vzdelávanie v jazykovej škole sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

 

K § 54 Ustanovenie špecifikuje formy výchovy a vzdelávania, a to dennú a externú. Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Externá forma sa realizuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Určuje sa ich organizácia. Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

 

K § 55 a § 56 Hodnotenie žiakov je možné uskutočniť výberom jednej z troch alternatív, čo poskytuje škole viac možností realizácie vzdelávacieho programu. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením, klasifikáciou alebo ich kombináciou. Určujú sa stupne prospechu vo vyučovacích predmetoch a v správaní. Celkové hodnotenie žiaka nultého a prvého ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovom prospel alebo neprospel. S cieľom motivovať žiakov k lepšiemu výkonu v druhom až deviatom ročníku sa celkové hodnotenie rozšírilo o hodnotenie prospel s vyznamenaním a prospel veľmi dobre. Presne sa stanovujú podmienky určenia celkového hodnotenia a dôvody opakovania ročníka, klasifikácie v náhradnom termíne. Určujú sa termíny vykonania opravnej skúšky, skúšania v náhradnom termíne. Riaditeľ školy určí termíny tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta, zo závažných dôvodov do 15. septembra a vyskúšanie v náhradnom termíne do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Z dôvodu náročnosti opravnej skúšky a následného zaťaženia psychiky žiaka sa ustanovuje, že vykonáva opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

 

K § 57 Účelom tohto ustanovenia je určiť dôvody, kedy sa žiak klasifikuje na základe komisionálnej skúšky. Všetky skúšky na škole vykonávané mimo priebežnej klasifikácie za klasifikačné obdobie sú komisionálne. Určuje sa zloženie komisie a organizácia komisionálnej skúšky. Z dôvodov objektívnosti môže riaditeľ školy povoliť prítomnosť zákonného zástupcu na komisionálnom preskúšaní.

 

K § 58

Ustanovenie zahŕňa opatrenia vo výchove, ktoré sú pochvala, napomenutie alebo pokarhanie triednym učiteľom, majstrom odbornej výchovy alebo vedúcim SPV, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. Z dôvodu okamžitého riešenia situácie sa zavádza ďalšie opatrenie vo výchove t.j. ochranné opatrenie, ktoré súvisí so správaním alebo agresivitou žiaka, ktoré ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania.

 

K § 59 Ustanovenie určuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Výnimočne možno prijať dieťa do materskej školy vo veku od dvoch rokov. Na predprimárne vzdelávanie sa môže prijať aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku, a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Je umožnené, aby bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka.

 

K § 60 Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie rieši aj výnimky, akou je možnosť prijať dieťa mladšie ako 6 rokov, alebo zabezpečenie inej formy vzdelávania. O spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky v prípade, ak žiaka nemožno umiestniť do základnej školy rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy.

 

K § 61Ustanovenie stanovuje podmienky prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základné vzdelávanie. Taktiež je umožnené prijať žiaka na inú školu pri zmene jeho potrieb.

 

K § 62Ustanovením sa stanovujú podmienky prijímania žiakov do prvých ročníkov jednotlivých druhov stredných škôl resp. vzdelávacích programov. Podmienkou prijatia je skutočnosť, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

 

K § 63Ustanovenie stanovuje postup uchádzača alebo jeho zákonného zástupcu pri podávaní prihlášok na štúdium na stredných školách. Umožňuje sa podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy v záujme väčšieho výberu o štúdium, o ktoré má uchádzač záujem a v odôvodnených prípadoch ďalšie dve prihlášky na štúdium, kde sa vyžaduje overenie nadania žiaka. K prihláške je možné pripojiť doklad o úspešnej účasti žiaka v predmetovej olympiáde alebo súťaži, ktorá súvisí so zvoleným odborom štúdia. Uchádzač, ktorý má zdravotné postihnutie alebo zdravotné znevýhodnenie pripojí vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast o schopnosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

 

K § 64Ustanovením sa stanovuje organizácia prijímacieho konania. Predmety na prijímacie skúšky pre jednotlivé odbory vzdelávania určuje MŠ SR a MZ SR (pre stredné zdravotnícke školy). Počet otváraných tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách pre nasledujúce prijímacie konanie určuje zriaďovateľ. O návrhu počtov tried pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom bez ohľadu na zriaďovateľa rozhoduje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Táto kompetencia súvisí s regulovaním počtov tried gymnázií s osemročným štúdiom v záujme zachovania kvality vzdelávania v základných školách, gymnáziách a tak tiež v záujme väčšej možnosti vzdelávania v odbornom školstve po ukončení nižšieho stredného vzdelania.

 

K § 65Stanovujú sa povinnosti riaditeľa strednej školy vo vzťahu k určeniu počtov žiakov v triedach prvých ročníkov a zverejneným kritériám na prijímaciu skúšku. Je v kompetencii riaditeľa školy prijať žiakov základnej školy na štúdium na stredných školách aj bez prijímacej skúšky. V záujme motivácie žiakov o štúdium sa umožňuje bez prijímacej skúšky prijať žiakov, ktorí v celoslovenskom testovaní dosiahli úspešnosť najmenej 90% v každom testovanom predmete s výnimkou žiakov, ktorí sa hlásia na školy, kde sa vyžaduje talentová skúška.

 

K § 66Ustanovenie sa zaoberá skladbou predmetov prijímacej skúšky, pričom prijímacia skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra je povinná pre všetkých žiakov. Termíny prijímacích skúšok súvisia s možnosťou žiakov si podať dve prihlášky na dve stredné školy. Pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium, kde je potrebné overiť nadanie sa umožňuje na takéto školy podať dve prihlášky. Je umožnené konanie prijímacích skúšok v ďalšom termíne na školy na nenaplnený počet miest. V prípade závažných dôvodov neúčasti žiaka na prijímacej skúške, riaditeľ školy určí náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta.

 

K § 67 a § 68Ustanovením sa určujú kompetencie riaditeľa školy pri rozhodovaní o prijatí uchádzača na štúdium. Zoznam uchádzačov o štúdium zverejňuje riaditeľ školy do troch dní podľa výsledkov prijímacieho konania. Obsahuje poradie uchádzačov zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní. Taktiež zoznam musí obsahovať informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. Podmienkou prijatia na školu je vykonanie zápisu na základe zápisného lístka, ktorý vydá základná škola. Žiak môže byť zapísaný len na jednu strednú školu. Termín zápisu určí riaditeľ strednej školy. Rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí uchádzača sa vykoná v zmysle zákona o správnom konaní.

 

K § 69Ustanovenie určuje organizáciu a podmienky prijímania uchádzačov na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Taktiež sa stanovujú termíny prijímacích skúšok na túto formu štúdia v poslednom úplnom júnovom týždni resp. v posledných dvoch augustových týždňoch.

 

K § 70Týmto ustanovením sa umožňuje prijímanie žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl za podmienok, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení. Ide o žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov zanechali štúdium a po určitom čase si chcú doplniť vzdelanie.

 

K § 71Týmto ustanovením sa stanovuje povinnosť riaditeľovi základnej školy poskytnúť orgánu miestnej štátnej správy v školstve aktuálne údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách ako aj riaditeľovi strednej školy poskytnúť zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve o počtoch prihlásených a prijatých žiakov a o počtoch voľných miest, a to v záujme zisťovania priebežných štatistických údajov pre informovanie rodičov žiakov. Žiakom, ktorí sa neumiestnia ani po druhom termíne prijímacej skúšky, na plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí umiestnenie žiaka v strednej škole po prerokovaní so zákonným zástupcom.

 

K § 72Ustanovenie definuje spôsoby ukončovania štúdia v stredných školách, a to záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

K § 73V príslušných ustanoveniach tohto paragrafu sa ustanovuje cieľ záverečnej skúšky v nadväznosti základného vzťahu medzi sústavou vzdelávania a povolaniami, činnosťami na výkon ktorých sa žiaci štúdiom podľa učebných plánov a učebných osnov ako aj podľa vzdelávacích štandardov v učebných a študijných odboroch pripravujú. Ďalej sa ustanovuje členenie záverečnej skúšky tak, aby jej povinnými časťami bola písomná, praktická a ústna časť. Zároveň sa určuje overovanie vedomostí, zručností a kompetencií žiaka v jej jednotlivých častiach, termíny konania záverečnej skúšky v členení na riadne a mimoriadne skúšobné obdobie.

 

K § 74Ustanovenie definuje ciele maturitnej skúšky, ktorej súčasťou v stredných odborných školách je odborná zložka. Model maturitnej skúšky pozostávajúci z externej a internej časti sa javí ako najpriliehavejší vzhľadom na skutočnosť, že externou časťou skúšky z jednotlivých predmetov sa pomocou štátom garantovaných písomných skúšok zabezpečí validita a objektivita výsledkov maturitnej skúšky, kým interná (školská) časť skúšky by mala uchovávať a ďalej rozvíjať špecifickosť jednotlivých stredných škôl. Externá časť maturitnej skúšky bude písomná a bude realizovaná formou štandardizovaných testov, ktoré budú mať charakter overovacích testov. Testy budú koncipované predovšetkým uzavretými úlohami ( výber správnej odpovede z ponúkaných variant ), doplnkovo budú využité otvorené úlohy ( riešenie odpovede bez ponúkaného variantu ) alebo kombinácia oboch. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná v súlade s požiadavkami jazykovej náročnosti obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Žiakom je umožnené tiež konať dobrovoľnú maturitnú skúšku najmä z dôvodu ich ďalšej profesijnej orientácie. V školách a triedach s bilingválnym vzdelávaním sa ukončovanie štúdia riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami vzhľadom na špecifičnosť štúdia a charakter učebného plánu.

 

K § 75Ustanovenie stanovuje postup žiaka na prihlásenie sa na maturitnú skúšku vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a to do 30. septembra. Žiakom je umožnená zmena predmetov alebo dodatočné prihlásenie sa na maturitnú skúšku do 15. októbra. Iný termín môže povoliť riaditeľ školy. Termíny sú stanovené v nadväznosti na prípravu potrebných testov na externú časť maturitnej skúšky, ktoré vypracúva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a v nadväznosti na menovanie predsedov jednotlivých komisií orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

 

K § 76Ustanovenie popisuje externú a internú časť maturitnej skúšky. Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohou internej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch je overiť najmä tú časť kompetencií žiaka, ktorá sa nedá overiť formou testu či iným písomným prejavom. Preto táto časť maturitnej skúšky má byť vhodným doplnkom externej časti tak, aby spolu podávali ucelený obraz o vedomostiach, zručnostiach a postojoch budúceho absolventa. Pomocou tejto časti sa zachová a aj rozšíri možnosť prejavovania špecifickosti a profesijnej orientácie jednotlivých stredných škôl. Je stanovené, že v prípade voľby žiaka vykonať maturitnú skúšku z viacerých cudzích jazykov, žiak vykoná externú časť a písomnú formu internej časti len z jedného cudzieho jazyka. Požiadavka, že žiak môže vykonať v jeden deň najviac tri skúšky z internej časti a že internú časť, okrem jej písomnej formy, musí vykonať v priebehu piatich pracovných dní, má zabezpečiť vytvorenie rovnakých skúšobných podmienok pre všetkých žiakov, zlepšiť psychohygienické podmienky maturitnej skúšky, zlepšiť organizáciu internej časti a prispieť k vytvoreniu pokojnej pracovnej atmosféry v priebehu maturitných skúšok. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov, je daná kompetencia ministrovi školstva na vyhlásenie konania skúšok za neplatné. V takom prípade vyhlási nový termín maturitných skúšok.

 

K § 77Ustanovenie určuje termíny maturitnej skúšky a to v riadnom skúšobnom období a v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo školstva jednotne pre všetky školy a žiakov v záujme zaistenia objektivity konania skúšok. Náhradný termín maturitnej skúšky slúži najmä pre tých žiakov, ktorí sa nemôžu zúčastniť riadneho termínu maturitnej skúšky najmä zo zdravotných dôvodov. Termín opravnej skúšky sa vzťahuje na tých žiakov, ktorí neprospeli z niektorého predmetu maturitnej skúšky.

 

K § 78 a § 79 Ustanovenia určujú podmienku vykonania záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky, ktorou je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia. Ďalej definujú záverečnú pomaturitnú skúšku ako odbornú skúšku, absolventskú skúšku ako komplexnú odbornú skúšku. Určujú obsah absolventskej skúšky, jej konanie v riadnom a mimoriadnom skúšobnom období.

 

K § 80 až § 82Organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje organizáciu a priebeh maturitnej skúšky tvoria ústredná, školská a predmetová maturitná komisia. Ústredná maturitná komisia sa predovšetkým vyjadruje k požiadavkám a obsahu externej časti a písomnej forme internej časti maturitných skúšok a k ich harmonogramu. Predsedu a členov ústrednej maturitnej komisie menuje minister školstva najmä z radov pedagogickej a odbornej verejnosti.

Predseda školskej maturitnej komisie zodpovedá za riadny priebeh maturitných skúšok na škole a dohliada na objektivitu priebehu skúšok, riaditeľ školy zodpovedá za vytvorenie podmienok pre riadny priebeh skúšok

V záujme zabezpečenia objektivity internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov sa ustanovujú predmetové maturitné komisie, ktorých môže byť na jednej škole aj viac. Predsedov školskej maturitnej komisie a predsedov predmetových maturitných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Menovanie predsedov je platné pre riadne ako aj mimoriadne skúšobné obdobie maturitnej skúšky. Predsedovia majú príslušnú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a najmenej štyri roky pedagogickej praxe a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu ku škole, na ktorej majú vykonávať funkciu predsedu komisie. Skúšajúcich predmetových maturitných komisií vymenúva riaditeľ príslušnej strednej školy z radov pedagogických zamestnancov školy, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu. Ustanovenie definuje spôsobilosť pedagogických zamestnancov aj na funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie pre bilingválne stredné školy.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi je zloženie maturitnej komisie špecifické vzhľadom na medzinárodné dohody so zahraničným partnerom. Tak tiež sa stanovujú povinnosti predsedu maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vo vzťahu k maturitným skúškam.

 

K § 83 až § 85Ustanovenia týchto paragrafov určujú konanie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá má stálych a ďalších členov. Ďalej uvedené ustanovenie popisuje členov skúšobnej komisie, ktorí budú pôsobiť pre záverečnú a absolventskú skúšku ako ďalší členovia tejto komisie. Členom skúšobnej komisie je aj delegovaný zástupca profesijnej komory ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Ako príklad osobitného predpisu sa uvádza zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K § 86 a § 87 Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže byť vyjadrená stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov stanovuje predmetová maturitná komisia súhlasom všetkých členov prípadne hlasovaním. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky je nezávislé na tom, ako žiak uspel v externej časti maturitnej skúšky. V záujme ochrany práv žiakov, ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže požiadať o nahliadnutie do svojej písomnej práce a prípadné námietky podať písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy. Taktiež môže podať námietky voči hodnotenie ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky. Ide o zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a vylúčenie subjektívnych vplyvov pri hodnotení. Podmienkou na úspešné zloženie maturitnej skúšky je úspešné zloženie zo všetkých jej povinných predmetov a jej častí, pričom skúška z dobrovoľného maturitného predmetu nemá vplyv na jej úspešné zloženie. Klasifikácia na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa vyjadruje stupňom prospechu.

 

K § 88V prípade, že žiak vykoná skúšku neúspešne, môže na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať opravnú skúšku. Žiak koná opravnú skúšku vždy len z tej skúšky a predmetu, z ktorého neuspel a takou formou, akou konal skúšku v riadnom termíne. Nie je napr. možné, ak žiak neúspešne vykonal obhajobu maturitnej práce, aby konal opravnú skúšku formou ústnej skúšky pred maturitnou komisiou. Žiak môže taktiež na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať druhú opravnú skúšku resp. opakovať celú maturitnú skúšku. Týmto je vytvorený dostatočný priestor a možnosti úspešne vykonať maturitnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období v prípade neúspechu z niektorého predmetu v riadnom skúšobnom období. Časová hranica konania opravnej skúšky alebo celej skúšky je limitovaná troma rokmi od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy. Ustanovenia tohto paragrafu taktiež určujú postup a kompetenciu skúšobnej komisie pri povoľovaní opravnej skúšky z jednotlivej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky v prípade, ak z tejto časti skúšky žiak strednej odbornej školy bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný. Príslušné ustanovenie odseku tohto paragrafu určuje postup skúšobnej komisie pri povolení opakovania celej záverečnej alebo absolventskej skúšky pre žiakov strednej odbornej školy, ktorí boli na viac ako jednej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky alebo na niektorej opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný.

 

K § 89Príslušným ustanovením sa predovšetkým riešia žiaci, ktorí sa pre vážne najmä zdravotné dôvody nemôžu zúčastniť na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške ako aj žiaci, ktorí sa na skúškach správajú nedovoleným spôsobom. Príslušným ustanovením je daná možnosť skladať maturitnú skúšku aj ako štátnu jazykovú skúšku. Umožňuje sa žiakom nahradiť si maturitnú skúšku z cudzieho jazyka v prípade, ak získajú niektorý z certifikátov na príslušnej úrovni jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Tieto certifikáty sú poskytované prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú etablované v SR, a ktoré dávajú záruku kvality a hodnovernosti vedomostí, ktoré žiaci preukážu pri absolvovaní skúšok na získanie príslušného certifikátu.

 

K § 90 Ustanovenie určuje doklady o vzdelaní, ktoré získa absolvent záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Zároveň sa ustanovujú úkony vo všeobecnom záujme, vykonávané v súvislosti s ukončovaním štúdia na stredných školách. Certifikátom o zložení maturitnej skúšky a dosiahnutie úplného stredného všeobecného alebo úplného stredného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške bude obsahovať identifikačné údaje o žiakovi, škole a študijnom odbore, jednotlivé predmety externej časti skúšky a internej časti skúšky, a hodnotenie vyjadrené percentami ( pri externej časti a písomnej forme internej časti ) a známkou ( pri internej časti ) vrátane percentilu. Vysvedčenie o maturitnej skúške spracováva a vystavuje škola na základe protokolu o maturitnej skúške. Žiakom stredných odborných škôl sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydáva aj výučný list. Žiakom tried s dvoma vyučovacími jazykmi sa vydáva vysvedčenie o maturitnej skúške v oboch vyučovacích jazykoch resp. vysvedčenie v slovenskom jazyku a v druhom vyučovacom jazyku, ktoré slúži pre potreby uchádzať sa o ďalšie štúdium v partnerskej krajine.

 

K § 91 a § 92Ustanovenie určuje lehoty kedy sa mu zachovávajú práva a povinnosti žiaka školy v prípade, ak nevykonal skúšku úspešne a bola mu povolená opravná skúška. V prípade, že už nie je žiakom školy, má možnosť vykonať skúšku v budúcom období do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. V prípade prerušenia štúdia prestáva byť žiakom školy po dobu prerušenia.

 

K § 93Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa určí zoznam predmetov maturitnej skúške v jej externej časti a písomnej forme internej časti, podrobnosti o ich vykonávaní, klasifikácii ako aj spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa charakteru ich postihnutia.

 

K § 94Ustanovenie vymedzuje, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Podľa písm. a) sa uskutočňuje v školách, ktoré sa doposiaľ označovali ako špeciálne školy. Ide o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v triedach škôl podľa písm. b). Vzdelávanie podľa písm. b) sa uskutočňuje v bežných školách, a to buď v bežnej triede alebo v triede, v ktorej sú len žiaci so zdravotným znevýhodnením.

Postup pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením vychádza z výchovno-vzdelávacích programov. Jednotlivé programy budú zostavené tak, aby v čo najvyššej miere zohľadňovali špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby príslušnej skupiny žiakov. Každý výchovno-vzdelávací program je všeobecnou kategóriou, ktorého obsah bude prispôsobený jednotlivým špecifikám podľa svojho zamerania, napr. program pre deti a žiakov s telesným postihnutím sa ďalej rozčlení podľa jednotlivých druhov a typov postihnutia tak, aby zahrnul celú škálu možných telesných postihnutí.

Umožňuje sa, aby žiak so závažným stupňom postihnutia, ktorého nie je možné vzdelávať podľa príslušného výchovno-vzdelávacieho programu mohol byť vzdelávaný primerane k jeho zdravotnému znevýhodneniu, a to prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, rešpektujúceho špeciálne výchovno–vzdelávacie potreby žiaka.

 

K § 95Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú navrhnuté tak, aby poskytovali výchovu a vzdelávanie od predškolskej prípravy až po prípravu na povolanie. Nakoľko základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím poskytujú odlišné vzdelanie než ostatné školy, označujú sa názvom špeciálna základná škola.

Do škôl pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je možné prijať všetky deti bez rozdielu, ale len deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z tohto dôvodu sa stanovuje, že dieťa sa prijíma do školy na základe diagnostických vyšetrení. Toto ustanovenie zabezpečí, aby nebolo možné za žiaka so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením a s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu považovať žiaka, ktorý do tejto skupiny na základe diagnostiky nepatrí.

Garantuje sa vzdelávanie s pomocou nevyhnutných kompenzačných pomôcok, učebných pomôcok a učebníc, ktoré sa poskytujú bezplatne.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré druhy škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú dostupné vo všetkých regiónoch Slovenska, umožňuje sa zriaďovanie týchto škôl ako internátnych.

Školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu vnútorne diferencovať na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s rôznym stupňom zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia, v rámci toho istého druhu postihnutia či znevýhodnenia. Podrobnosti o vnútornej diferenciácii budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Nakoľko značná časť dikcie zákona k základným školám a stredným školám platí aj pre školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ustanovenie umožňuje aby bariéry, ktoré plynú žiakom z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhal prekonávať asistent pedagóga.

 

K § 96Časť detí so zdravotným znevýhodnením má také špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, že ich výchova a vzdelávanie v bežnej materskej škole nie je vhodné. Preto návrh zákona umožňuje aj zriaďovanie materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením.

 

K § 97 Stanovuje osobitosti výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Umožňuje predĺženie dĺžky vzdelávania, a to z dôvodu špeciálnych výchovno – vzdelávacích potrieb žiakov. Stanovuje počet ročníkov, s možnosťou zriadenia prípravného ročníka pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad zvládnuť prvý ročník. Vymedzuje počet detí určujúci kritérium na zriadenie a zrušenie školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje počet žiakov v triede. Umožňuje zriaďovanie prípravných ročníkov pre šesť ročných žiakov, ktorí nedosiahli školskú spôsobilosť a umožňuje predĺžiť dĺžku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej škole až na 11 rokov, pričom dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

Z dôvodu rôznych stupňov mentálneho postihnutia vzdelávaných žiakov navrhované znenie upravuje vnútornú diferenciáciu na tri vzdelávacie varianty.

 

§ 98Osobitosti zdravotného postihnutia neumožňujú všetkým žiakom so zdravotným znevýhodnením, aby sa úspešne vzdelávali v bežných stredných školách. Ustanovenie poskytuje základný rámec pre stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje kritériá pre zriadenie školy, obsah a dĺžku vzdelávania.

 

K § 99Ak žiakov s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným postihnutím nie je možné vzdelávať v odborných učilištiach, zriaďujú sa pre nich praktické školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností. Nakoľko stupeň postihnutia žiakom neumožní vyučiť sa v odbore, žiaci nezískavajú výučný list. Po absolvovaní trojročnej praktickej školy získavajú záverečné vysvedčenie, v ktorom sa napr. pre budúceho zamestnávateľa uvedie, zameranie a činnosti, ktoré je konkrétny absolvent schopný vykonávať. Dôraz pri vzdelávaní v praktickej škole sa kladie na praktickú pracovnú prípravu, načo praktická škola zriaďuje pracovisko. Zriaďuje sa priamo v škole alebo mimo nej, žiaci sa pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov delia na skupiny.

Navrhované znenie umožní, aby v praktickej škole boli vzdelávaní aj dospelí občania s mentálnym postihnutím (napr. klienti domovov sociálnych služieb), ktorí doposiaľ neabsolvovali vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

 

K § 100 Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností tým žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ich pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Dĺžka vzdelávania v odbornom učilišti je dva alebo tri roky v závislosti od náročnosti prípravy na určité povolanie. Pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované je určený prípravný ročník odborného učilištia. Po jeho absolvovaní určí riaditeľ odborného učilišťa, či bude žiak ďalej pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže získať žiak s mentálnym postihnutím nižšie stredné vzdelanie. To sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikovanosti na výkon pracovných činnosti rozdeľuje na zaškolenie, zaučenie a vyučenie. Počty žiakov v triedach odborného učilišťa sa stanovujú v závislosti od špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivých druhov a stupňov zdravotných postihnutí. Zvýšenie počtu žiakov v triedach odborného učilišťa o dvoch sa umožňuje z takého dôvodu, keď napríklad pri určitom počte žiakov v jednom ročníku nie je možné vytvoriť dve paralelné triedy tak, aby mohli mať najnižšie určený počet žiakov v každej triede. Pri odbornom výcviku žiakov v odbornom učilišti nie je možné nácvik potrebných pracovných zručností, ani bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov zaručiť pri tomto počte, ktorý je stanovený pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v triede, preto sa stanovuje delenie žiakov na skupiny v závislosti od druhu ich zdravotného postihnutia. Zvýšenie počtu žiakov v skupine o dvoch sa umožňuje z obdobných dôvodov ako zvýšenie počtu žiakov v triede.

 

K § 101Stanovuje podmienky prijatia do odborného učilišťa a praktickej školy tak, aby bolo možné do týchto škôl prijať aj žiaka z nižšieho ročníka základnej školy, a to za predpokladu, že ukončil povinnú školskú dochádzku. Zo znenia nepriamo vyplýva, že odborné učilište je školou pre žiakov s ľahkým stupňom postihnutia, praktická škola je pre žiakov so závažnejším stupňom mentálneho postihnutia, ktorý neumožní žiakom absolvovanie obsahu vzdelávania v odbornom učilišti.

 

K § 102Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike špeciálnej výchovy a vzdelávania.

K § 103 Ustanovenie definuje jednotlivé druhy nadania a formy ich rozvíjania v školách. Konkretizuje možné podmienky pre žiakov v rozvíjaní nadania, a to rozšíreným vzdelávaním predmetov už v materskej škole, urýchleným vzdelávaním, ktoré zahŕňa kratšiu dobu pri získaní nižšieho stredného vzdelania alebo absolvovaní strednej školy. Nadaní žiaci tiež môžu postupovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu alebo programu, najmä v prípadoch, ak z dôvodu účasti na súťažiach alebo iných podujatiach, súvisiacich s ich nadaním nie je možné zabezpečiť ich pravidelnú účasť na vyučovaní. V oblasti intelektového nadania vymedzuje všeobecné intelektové nadanie, diagnostikované kompetentným psychológom a špecifické intelektové nadanie, ktoré je zamerané na niektorú oblasť školského vzdelávania.

 

K § 104Pre deti a žiakov možno zriaďovať školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie druhu nadania. Ustanovenie vymedzuje rozdiel medzi školami a triedami pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov a špecificky intelektovo nadaných žiakov. Školy pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov sa zameriavajú okrem rozvoja samotného nadania aj na celú osobnosť dieťaťa a prípadné problémové prejavy intelektového nadania. Školy a triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa zameriavajú na rozšírené vyučovanie predmetov, súvisiacich so špecifickým nadaním (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

 

K § 105Ustanovenie vymedzuje požiadavky pri prijímaní žiaka do školy alebo triedy na rozvíjanie nadania. V prípade špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania, praktického nadania a športového nadania sú žiaci prijímaní na základe skúšky na overenie špeciálnych schopností, pedagogickej diagnostiky vedomostí a zručností a psychodiagnostického vyšetrenia, zameraného na oblasť nadania, v prípade športového nadania je podmienkou aj zdravotná spôsobilosť. Kritériá týchto overení určuje riaditeľ, a to do 1. februára. Všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú prijímaní do škôl a tried pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov na základe psychologického vyšetrenia vykonaného zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

 

K § 106Stanovuje povinnosť riaditeľa zabezpečiť v školskom vzdelávacom programe starostlivosť o nadaných žiakov. V prípade, ak žiak nepreukazuje požadované výkony, môže riaditeľ rozhodnúť o jeho preradení alebo vylúčení zo vzdelávacieho programu poskytujúceho rozšírené vzdelávanie.

 

K § 107Ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem. Je umožnené školám vytvárať pre týchto žiakov individuálne podmienky, ktorými sú vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania ako aj úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Ustanovenie umožňuje poskytnúť zriaďovateľom škôl príspevok zo strany ministerstva školstva na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

K § 108Ustanovuje sa, že ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova sa môžu zriadiť materské školy, základné školy a stredné školy pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu. Ustanovuje sa, že vzdelanie získané v týchto školách, okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

 

K § 109 až § 111

V týchto ustanoveniach sa definujú školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a to policajné školy a školy požiarnej ochrany.

 

K § 112Definuje sa sústava školských zariadení, ktorú tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, školské špeciálne výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia.

 

K § 113Ustanovujú sa školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré sú školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe.

 

K § 114 až § 118 Ustanovenie definujú jednotlivé školské zariadenia, ktoré sú svojim zameraním určené na činnosti, ktoré skvalitňujú a odborne dopĺňajú výchovno-vzdelávací proces na školách, ako napr. školský klub detí, centrum voľného času a pod.

 

K § 119Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

 

K § 120 Ustanovenie stanovuje, ktoré zariadenia zriaďované v rezorte školstva sú školské špeciálne výchovné zariadenia. Zariadenia sú navrhnuté tak, aby plnili im príslušné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov.

 

K § 121Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovnú starostlivosť a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť deťom alebo žiakom, o umiestení ktorých rozhodol súd na základe § 37 a 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a § 103 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo o to požiadal zákonný zástupca. Ustanovenie uvádza základné činnosti Diagnostického centra, ktorými sú zabezpečovanie diagnostiky deťom a žiakom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovnej alebo reedukačnej starostlivosti, prípadne vytvorenie individuálneho reedukačného programu na základe určenej diagnózy; odporúča umiestnenie dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie a uplatnenie na trhu práce, na úpravu rodinných pomerov; poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú, vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako podklad k vypracovaniu individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu. V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie, ktoré prijíma deti pohybujúcich sa nepovolenie mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova. Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre je týmto ustanovením stanovený na nevyhnutne potrebný čas potrebný na diagnostiku.

Ustanovenie určuje počet diagnostických skupín, počet detí v diagnostickej skupine, udáva možnosť zriadenia siete profesionálnych rodín, siete samostatných výchovných skupín, ktoré sú organickou súčasťou zariadenia a plnia úlohy vyplývajúce z individuálnych reedukačných programov detí.

 

K § 122Toto ustanovenie rieši problematiku reedukačných centier, ktoré na základe výchovno-vzdelávacieho programu, individuálneho reedukačného programu poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Z dôvodu racionalizácie je možné zriaďovať tieto zariadenia len pri minimálnom počte výchovných skupín tri. Z dôvodu zvyšovania účinnosti reedukačného procesu v týchto zariadeniach sa stanovuje i horná hranica počtov skupín na šesť, ak má reedukačné centrum výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín, čo sa v praxi javí ako najvyšší únosný počet výchovných skupín, pri ktorom má reedukačný proces požadovaný účinok.

Ustanovenie udáva možnosť diferenciácie reedukačných centier. Počíta s určitými obmedzeniami detí umiestnených v týchto zariadeniach po stránke organizačnej i výchovných opatrení a z uvedeného dôvodu je vnútorná organizácia reedukačných domovov navrhovaná do oddelení, pre deti s prevýchovným režimom, pre deti s potrebou zvýšenej zdravotnej starostlivosti s ochranným režimom a pre mladistvé matky s deťmi oddelenie pre matky s deťmi. Zároveň je možné zriaďovať samostatné reedukačné domovy s takýmto zameraním.

K § 123 Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Svoje služby poskytuje súbežne s výchovno–vzdelávacím procesom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na povolanie. Ustanovenie upravuje počet detí vo výchovnej skupine, maximálny počet výchovných skupín v liečebno-výchovných sanatóriách, ktoré sa zriaďujú ako denné alebo internátne zariadenia.

 

K § 124Ustanovenie je rozpracovaním všetkých možností, ktoré môže špeciálne výchovné zariadenie využiť, ak sa rozhodne, že sa v ňom bude poskytovať zdravotná starostlivosť.

Zdravotnú starostlivosť môžu podľa príslušných smerníc Európskej únie (v súčasnosti smernica č. 36/2005/ES v znení smernice č. 100/2006ES) poskytovať iba osoby spĺňajúce podmienky na výkon príslušného zdravotníckeho povolania a mali by byť vytvorené aj vhodné podmienky pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, ako kompetentný orgán v SR pre oblasť správnej zdravotnej starostlivosti, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach, ak si zariadenie vyberie možnosť priameho zamestnania zdravotníckeho pracovníka.

Nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotníckych výkonov v znení nariadení vlády SR č. 223/2005 Z. z. upravuje vedecky a historickou skúsenosťou overené zdravotnícke výkony, ktoré sú oprávnení vykonávať zdravotnícky pracovníci s príslušnou kvalifikáciou na území SR. Keďže pri variante priameho zamestnávania zdravotníckeho pracovníka v špeciálnych výchovných zariadeniach nejde o to, aby títo pracovníci vykonávali celú šírku výkonov, na ktorú ich oprávňuje ich kvalifikácia, ale vzhľadom na špeciálne potreby detí v špeciálnych výchovných zariadeniach len malú časť, ktorú je možné definovať splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom vymenovalo zdravotnícke výkony, ktoré môže zdravotnícky pracovník ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení vykonávať. Zároveň sa tým zabezpečí, že pri náhlej zmene zdravotného stavu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení alebo pri takom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý si vyžaduje špecifické vybavenie na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude dieťa postúpené do starostlivosti príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Na ochranu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení sa upravuje, že špeciálne výchovné zariadenie, ktoré poskytuje aj zdravotnú starostlivosť vlastnými zamestnancami podľa úpravy v predchádzajúcich odsekoch sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a rovnaké sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

 

K § 125Ustanovenie vymenúva formy opatrení vo výchove, ktoré sú zamerané na pozitívnu motiváciu detí k vlastnému reedukačnému procesu a tiež niektoré opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia dieťaťa. Inštitút možnosti prerušenia pobytu dieťaťa s nariadenou náhradnou výchovou v špeciálnom výchovnom zariadení, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom centre je veľmi dôležitým prvkom reedukačného procesu. Môže slúžiť ako motivačný prvok alebo ako možnosť overenia si správnosti reedukačných postupov. Prerušenie pobytu toto ustanovenie rozdeľuje na krátkodobé prerušenie, ktoré je stanovené na mimopracovné dni alebo školské prázdniny, alebo skúšobný pobyt (podmienečné prepustenie) s možnosťou sledovania dieťaťa v spolupráci s príslušným orgánom miestnej štátnej správy a vyhodnocovania pobytu dieťaťa s možnosťou jeho vrátenia naspäť do zariadenia. Osobitné výchovné opatrenia sú preto osobitné, že nie sú obvyklým pedagogickým prostriedkom, ktorý by sa používal v systéme bežných škôl. Ide o špeciálno – pedagogický postup, ktorý sa uplatňuje v špeciálnych výchovných zariadeniach, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom domove. Ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré je možné dieťa umiestniť v ochrannej miestnosti. V praxi sa veľmi často vyskytujú situácie, keď je dieťa v afekte alebo pod vplyvom rôznych látok a vykonáva agresiu voči sebe alebo voči svojmu okoliu. V prípade potreby zariadenie privolá lekársku pomoc alebo príslušníka Policajného zboru. Aby v praxi neprichádzalo k zneužívaniu uvedených postupov je zariadenie povinné viesť príslušnú evidenciu o použití všetkých osobitných výchovných opatrení, informovať o nich príslušného dozorujúceho prokurátora a archivovať ju.

 

K § 126 Keďže vo väčšine prípadov nariadeniu náhradnej výchovy predchádza zanedbanie alebo neschopnosť poskytovania starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, zaväzuje toto ustanovenie zákonného zástupcu podieľať sa na úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Keď je dieťa alebo žiak umiestnený v zariadení na základe požiadania zákonného zástupcu, úhradu mesačných nákladov za pobyt dieťaťa alebo žiaka určí zariadenie. Náklady na zabezpečenie návratu dieťaťa z nepovoleného prerušenia pobytu v zariadení neustále stúpajú. Cena prevádzky služobných automobilov a následná amortizácia, cena pohonných hmôt a náklady na hradenie nákladov zamestnancom, ktoré im vznikli vyslaním na služobnú cestu neustále rastú a preto je vhodné, aby sa aj dieťa, ktoré má vlastný príjem, podieľalo sa na úhradách vzniknutých zabezpečovaním jeho návratu.

 

K § 127 Poskytovanie mesačného vreckového, vecných darov a jednorazového peňažného príspevku na výbavu riešia platné predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 390/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

K § 128Ustanovenie uvádza, že vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo aj v iných školách podľa zákona. Taktiež sa uvádza, že na dokladoch o vzdelaní získanom v takejto škole sa uvádza len údaj o škole.

 

K § 129 Ustanovenie uvádza, že o špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v nich, o individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach upraví ministerstvo školstva všeobecnej záväzným právnym predpisom.

 

K § 130 Navrhované znenie vymedzuje zložky systému výchovného poradenstva a prevencie jeho činnosti. Upravuje postavenie školského psychológa, psychológa, školského špeciálneho pedagóga, školského liečebného pedagóga, školského koordinátora prevencie a sociálneho pedagóga tak, aby bol systém výchovného poradenstva a prevencie čo najfunkčnejší. Z dôvodu zjednoznačnenia činnosti týchto zariadení stanovuje činnosti, ktoré vykonávajú tieto zariadenia a upravuje metodické riadenie. Aby bola prevádzka zariadení efektívna, zariadenie nie je možné zriadiť s nižším počtom odborných zamestnancov ako 3. V záujme dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov sa stanovuje, že odborné činnosti sa pre uvedených klientov poskytujú bezplatne.

 

K § 131 V ustanovenie vymedzuje činnosti výchovného a psychologického poradenstva a prevencie, a to psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a stanovuje, kto tieto činnosti vykonáva. Činnosti sú koncipované tak, aby obsiahli všetky suportívne činnosti, smerujúce najmä k efektívnej výchove a vzdelávaniu a harmonickému rozvoju žiakov.

 

K § 132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je školské zariadenie, ktorého činnosť je zameraná na poradenstvo a výchovnú prevenciu, vykonáva odborné činnosti zamerané na poskytovanie odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia.

 

K § 133Vymedzujú sa činnosti a formy, ktoré realizuje centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Je dôležité, aby žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách, ich pedagógom a rodičom tieto školské zariadenia poskytovali odborné poradenstvo a suportívne služby. V záujme kvalitného vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, znevýhodnením, nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu poskytujú tieto zariadenia aj odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc školským špeciálnym pedagógom v jednotlivých školách.

 

K § 134Ustanovenie rieši problematiku výchovného poradenstva, ktoré sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách uvedených v sústave škôl okrem materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a vybraných školských zariadení.

 

K § 135Vymedzujú sa činnosti psychologického poradenstva poskytovaného školským psychológom alebo psychológom. Vymedzuje sa, komu je psychologické poradenstvo poskytované a aké služby pre deti a ich zákonných zástupcov sprostredkúva.

 

K § 136Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike školských zariadení výchovnej prevencie a poradenstva.

 

K § 137

Ustanovenie rozdeľuje školské účelové zariadenia, ktorými sú: škola v prírode, zariadenia školského stravovania a stredisko služieb škole.

 

K § 138 Školy v prírode sa preradili z kategórie výchovno-vzdelávacích zariadení, do školských účelových zariadení. Škola v prírode svojim poslaním umožňuje deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovno-vzdelávacieho procesu v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

 

K § 139 až 141Ustanovenie určuje zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

 

K § 142Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike zariadení školského stravovania.

 

K § 143Ustanovenie určuje stredisko služieb škole, ako zariadenie, ktoré poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

 

K § 144 a § 145 Ustanovenia určujú práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu v procese výchovy a vzdelávania. Zaručuje sa, že práva ustanovené týmto zákonom sú rovnaké ku všetkým uchádzačom, deťom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo výchove a vzdelaní. Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie dieťa alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

 

K § 146

Ustanovenie deklaruje, že deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Pre tieto deti možno vytvárať osobitné podmienky na vzdelávanie, ako napr. možnosť osvojenia si štátneho jazyka a pod.

 

K § 147 a § 148

Výmenné programy sa uskutočňujú medzi strednými školami Slovenskej republiky a strednými školami iného členského štátu Európskej únie alebo strednými školami štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor a to na základe dohody. Škola, ktoré zabezpečuje výmenný program je zodpovedná za žiakov, hlavne však za ubytovanie, stravovanie a pod. je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad nad žiakmi. Určuje sa, kto sa na výmenných programoch môže finančne podieľať.

 

K § 149Ustanovenie rieši štipendium, ktoré možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy. Príslušné ustanovenia popisujú podmienky za ktorých je možné štipendium poskytnúť.

 

K § 150Ustanovuje sa organizácia školského roka, definuje sa obdobie vyučovania a školských prázdnin a zmocňuje sa ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu o podrobnostiach organizácie školského roka.

 

K § 151

Ustanovenie rieši ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona. Ustanovuje sa možnosť, že majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Stanovuje sa zákaz činnosti politickým stranám, prenikaniu informácií, ktoré by narúšali mravné princípy výchovy a vzdelávania v proces vzdelávania.

 

K § 152Ustanovenie rieši povinnosť školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

 

K § 153Každá škola má svoj školský poriadok, ktorý vydá riaditeľ školy po prerokovaní v orgáne školskej samosprávy a pedagogickej rade. Školský poriadok rieši práva a povinnosti žiakov, zákonných zástupcov a vzájomný vzťah medzi nimi a pedagogickými a ďalšími zamestnancami školy, vnútornom režime školy a B a OZ detí a žiakov a pod.

 

K § 154 až §156 Ministerstvo školstva má záujem sústavne zlepšovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov, preto vytvorí podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Zriadením Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania sa vytvoria predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externých častí skúšok a testovania žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania bude zodpovedať za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,

určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,

vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania. Z dôvodov vytvorenia objektívnych podmienok pre testovanie sú stanovené povinnosti riaditeľa školy, žiaka a jeho zákonného zástupu.

 

K § 157 a § 158Ustanovenie rieši nový spôsob registrácie detí a žiakov, škôl a školských zariadení. Uvedené riešenie sa využíva za účelom overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona a na účel štatistických zisťovaní, ďalej sa sprehľadnia počty detí a žiakov škôl a ich pohyb pri migrácii. Register vedie ministerstvo školstva (štátny register), orgán miestnej štátnej správy (register v jeho územnej pôsobnosti) a príslušná škola. Tento register je neverejný.

 

K § 159

Ustanovenia definujú Kurikulárnu radu, ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v oblasti výchovy a vzdelávania, inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a ďalších činností súvisiacich so vzdelávaním.

 

K § 160Ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti zákona na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a na súkromné školy a súkromné školské zariadenia.

 

K § 161Prechodné ustanovenie stanovuje postup plynulého preklenutia obdobia, kedy sa postupovalo vo výchove a vzdelávaní podľa doterajších predpisov na obdobie po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona.

 

K § 162

Ide o deklaratívne ustanovenie, podľa ktorého sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

 

K § 163Zrušovacie ustanovenie vymenúva všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom rušia a ktoré boli vydané na základe zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K Čl. II

 

K bodu 1 Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi vymenovať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v určenej časovej lehote odo dňa predloženia návrhu.

 

K bodu 2Ustanovenie rieši menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní.

 

K bodu 3 a 4

Spresňuje sa kompetencia hlavného školského inšpektora pri odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

 

K bodu 5

Technická úprava v súvislosti s textom uvedeným v bodoch 3 a 4.

 

K bodu 6

Ustanovenie rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

 

K bodu 7Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi zabezpečiť organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa.

 

K bodu 8Ukladá sa povinnosť rade školy vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s hlasom riadnym. Ide o záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu.

 

K bodu 9

Ustanovením sa ukladajú povinnosti riaditeľovi školy vo väzbe uvedené v Čl. I .

 

K bodu 10Dopĺňajú sa kompetencie riaditeľa školy na Čl. I.

 

K bodom 11 až 14

Navrhované ustanovenia sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) uvedených v Čl. I .

 

K bodu 15

Ukladajú sa kompetencie riaditeľovi jazykovej školy, riaditeľovi materskej školy vo väzbe na Čl. I.

 

K bodu 16

Rozširujú sa kompetencie obce ako zriaďovateľa vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 17Premietnuté ustanovenie, ktoré určuje kompetencie obci vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 18Rieši sa doplnenie pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, obce ktorá vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a určuje výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, ZUŠ a výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí.

 

K bodu 19

Ide o zosúladenie názvov škôl vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 20

Zosúladené so zmenami v Čl. I vo vzťahu k učilištiam

 

K bodu 21Rieši sa vymenovanie škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj pri výkone samosprávy vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 22

Rieši sa zmena názvov škôl so zmenami uvedenými v Čl. I..

 

K bodom 23 až 25Ide o rozšírenie kompetencii samosprávneho kraja vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 26 Vymenúvajú sa zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu premietnuté do zmien

Uvedených v Čl. I.

 

K bodu 27Rozširujú sa kompetencie krajskému školskému úradu viesť územný školský register detí a žiakov uvedený v Čl. I.

 

K bodom 28 až 30Ustanovenia rozširujú kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a to v súvislosti so zavedením výchovno-vzdelávacích programov podľa návrhu nového školského zákona.

 

K bodu 31 Jedná sa o spresnenie procesu spravovania siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ministerstvom školstva.

 

K bodu 32

Zosúladenie s Čl. I.

 

K bodu 33Rozširujú sa kompetencie ministerstva školstva o vedenie štátneho registra detí a žiakov v súvislosti s § 162 návrhu zákona o výchove a vzdelávaní .

 

K bodu 34 a 35

Úprava v súvislosti so zaradením materských škôl a jazykových škôl do sústavy škôl.

 

K bodu 36Technické spresnenie.

 

K bodu 37 Riešia sa možnosti ministerstva školstva rozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania aj na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).

 

K bodu 38 Ustanovenie ukladá povinnosť zriaďovateľovi oznámiť ministerstvu školstva zmenu adresy zriaďovateľa, zmenu súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelenie alebo odňatie čestného názvu školy alebo školského zariadenia. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 39

Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

 

K bodu 40

Ustanovenie určuje označovanie názvov škôl na vonkajšom označení budovy.

 

K bodu 41Ustanovuje sa rozšírenie rady školy pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa o zástupcov príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve a Štátnej školskej inšpekcie s riadnym hlasom.

 

K bodu 42 Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

 

K bodu 43 a 44Ustanoveniami sa riešia priestupky a správne delikty vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky a zriaďovaniu škôl a školských zariadení.

 

K bodu 45 a 46

V nadväznosti na vykonané zmeny je upravený rozsah pôsobnosti zákona pre neštátne školy.

 

K bodu 47

Zosúladenie s potrebou vychádzajúcou z praxe pri aplikácii zákona.

 

 

K Čl. III

 

K bodu 1Ustanovenie § 1 ods. 1 sa upravuje v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „školský zákon“), zároveň sa dopĺňa o financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie, o ktorom sa pojednáva v § 7 ods. 8. Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje poskytovať všetkým zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl, t. j. obciam, krajským školským úradom, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa realizuje od začiatku normatívneho financovania, pričom o záujmové vzdelávanie prejavuje každoročne záujem približne 75 % žiakov základných a stredných škôl. Zároveň sa upravuje aj znenie poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom.

 

K bodu 2Navrhuje sa úprava ustanovenia § 1 ods. 3 v súvislosti s novým školským zákonom a v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4, t.j. s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d, v ktorých sa navrhuje spresniť poskytovanie finančných prostriedkov na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov.

 

K bodu 3V súvislosti s novým školským zákonom sa navrhuje upraviť ustanovenie § 1 ods. 4, najmä z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy (do účinnosti nového školského zákona patria materské školy a špeciálne materské školy medzi školské zariadenia).

 

K bodu 4V ustanovení § 1 sa vkladá nový odsek 5, v ktorom sa zabezpečuje financovanie úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie pre zriaďovateľov materských škôl a špeciálnych materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky zo štátneho rozpočtu.

K bodu 5Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 6V ustanovení § 1 ods. 7 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR a s účinnosťou od 1. júla 2006 patria tieto školy do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

 

K bodu 7Navrhuje sa upraviť znenie úvodnej vety k ustanoveniu § 2 ods. 1 v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy.

K bodu 8Z dôvodu zrušenia zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13. Znenie sa navrhuje upraviť v súvislosti so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodom 10 a 11Navrhuje sa upraviť nadpis ustanovenia pod § 3 a znenie ustanovenia § 3 ods. 1, ktoré súvisia s úpravou § 1 ods. 1, t. j. s financovaním úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie..

K bodom 12 Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) sa navrhuje doplniť o štátne materské školy (špeciálne materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov), z dôvodu ich zaradenia medzi školy.

K bodu 13Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 14Ustanovenie § 3 ods. 2 - štruktúra finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva SR sa navrhuje doplniť o príspevok na výchovu a vzdelávanie. Zmena súvisí s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1.K bodu 15Navrhované úpravy ustanovenia § 3 ods. 3 súvisia so zmenami v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy. Zároveň sa určuje, podľa ktorého ustanovenia sa navrhuje poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl (§ 6 a 6a), príspevok na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl (§ 6b) a príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 7 ods. 8).

K bodu 16Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 3 ods. 6 v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie, zmenou spôsobu financovania cirkevných škôl a súkromných škôl a s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d. Zmena súvisí najmä s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1 a návrhom nových ustanovení § 6 až 6b . Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom škôl a školských zariadení a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

K bodom 17 a 18Z ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť zber údajov pre normatívne financovanie týkajúci sa očakávaného počtu žiakov v novom školskom roku, nakoľko sa tieto údaje zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl a školských zariadení a zmeny v nasledujúcom rozpise finančných prostriedkov. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov pre školy, štátne materské školy a štátne školské zariadenia.

 

K bodu 19Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 súvisí s vložením nových ustanovení § 4a až 4d, ktoré bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky, na základe ktorých môže ministerstvo prideliť zriaďovateľom škôl účelovo dotácie z kapitoly ministerstva na financovanie špecifík, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov. Zároveň sa aktualizuje zneie poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 20Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 ods. 13, ktorá súvisí s vypustením odsekov 13 až 16 z ustanovenia § 4 a vložením nových ustanovení § 4a až 4d.

K bodu 21Navrhovaná úprava súvisí so zmenou názvu špeciálnych škôl na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré ustanovuje nový školský zákon.

K bodu 22V novom ustanovení § 4a sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo určené finančné prostriedky na financovanie špecifík - opakujúcich sa nákladov, ktoré nie sú zohľadnené v normatíve školy. Zároveň sa ustanovuje, čo sa pokladá za špecifiká. Ustanovuje sa lehota, dokedy môže zriaďovateľ školy podať žiadosť a aj niektoré náležitosti žiadosti. V novom ustanovení § 4b sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky žiakov. Zároveň sa určuje lehota, dokedy ministerstvo zverejní okruh súťaží, olympiád medzinárodných projektov a programov na nasledujúci školský rok, za ktoré ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl prostredníctvom mimoriadnych výsledkov žiakov.

V novom ustanovení § 4c sa upresňujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Ďalej sa ustanovuje, čo sa pokladá za havarijnú situáciu, niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa a upresňujú sa pravidlá prideľovania finančných prostriedkov.

V novom ustanovení § 4d sa upresňujú podmienky a pravidlá pri podávaní žiadosti, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Zároveň sa ustanovujú niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa, lehota na jej predkladanie, obsah správy o realizácii rozvojového projektu zriaďovateľa, lehota predloženia tejto správy a výška spoluúčasti zriaďovateľa pri financovaní rozvojového projektu.

 

K bodu 23Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 5 v súvislosti s novým školským zákonom, na základe ktorého sa materské školy a špeciálne materské školy zaradili medzi školy. Zároveň sa upravuje aj spôsob prideľovania finančných prostriedkov pre krajské školské úrady – podľa počtu všetkých detí štátnych materských škôl a podľa počtu všetkých žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 6 v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a so zmenou spôsobu financovania súkromných škôl, ktorých financovanie sa rieši v novom ustanovení (§ 6a). Pôvodné ustanovenie § 6 sa vzťahuje na cirkevné školy. Cirkevné školy sú rovnako financované ako štátne školy. V ustanovení § 6 ods. 3 sa navrhuje, aby zriaďovateľ cirkevnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci a reklamy.

K bodu 24V novom ustanovení § 6a sa určuje spôsob prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl. Stanovuje sa znížená výška mesačného normatívneho príspevku pre súkromnú školu, ak orgán štátnej správy alebo Štátna školská inšpekcia zistia závažné porušenie platných právnych predpisov. Znížený mesačný normatívny príspevok (ods. 4) sa poskytne zriaďovateľovi súkromnej školy až do oznámenia zriaďovateľa súkromnej školy ministerstvu, že závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou bolo odstránené. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa súkromnej školy oznámiť ministerstvu školstva závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou a povinnosť oznámiť odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov súkromnou školou. V ustanovení § 6a ods. 6 sa navrhuje, aby zriaďovateľ súkromnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a reklamy. V novom ustanovení § 6b sa navrhujú pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl na financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok. Tieto náklady sa financujú podľa počtu detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v týchto školách. V tomto ustanovení sa zároveň ustanovuje dátum (podľa § 7 ods. 4 je dátum stanovený na 15. september) rozhodujúci pre počet detí použitý pri prideľovaní finančných prostriedkov. Výška príspevku na 1 dieťa je stanovená ako 7,5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na bežný školský rok (január až august) platnej 1. januára kalendárneho roka a na nový školský rok (september až december) platnej 1. septembra kalendárneho roka. Ďalej sa ukladajú povinnosti krajskému školskému úradu a zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie.

 

K bodu 25Zmena lehoty predloženia súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zriaďovateľom sa navrhuje z dôvodu využitia údajov z tejto správy pri dohodovacom konaní zo strany zriaďovateľa a ministerstva.

K bodu 26 a 27Návrh zmeny ustanovení súvisia so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 28Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu nového školského zákona (zmeny postavenia materských škôl a špeciálnych materských a ich zaradenia medzi školy) a z dôvodu vypustenia zberu údajov pre normatívne financovanie - očakávaného počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku, nakoľko tieto údaje sa zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva.

 

K bodu 29Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 30Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 6 súvisiaca s vložením nových ustanovení § 4 až 6a.

K bodu 31Pôvodné ustanovenie § 7 ods. 7 sa navrhuje vypustiť, nakoľko Ministerstvo školstva SR zákonom č. 689/2006 Z. z. ustanovilo inštitút dohodovacieho konania každoročne. Zriaďovatelia škôl v prípade zmeny počtu žiakov o 5 % v školách v priebehu roka môžu požiadať ministerstvo o ich dofinancovanie z uvedeného dôvodu.

K bodu 32Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 7 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a ustanovenia § 8c.

K bodu 33Úprava ustanovenia § 7 ods. 8 súvisí s novým školským zákonom (so zmenou postavenia materských škôl, špeciálnych materských škôl a jazykových škôl, ktoré patria medzi školy) a s doplnením lehoty na vydanie vzdelávacieho poukazu pre vydavateľov vzdelávacích poukazov a zároveň sa ustanovuje lehota pre prijímateľov vzdelávacích poukazov (školy a školské zariadenia) dokedy môžu vzdelávacie poukazy prijať. Ustanovenie lehoty sa zavádza z dôvodu, že niektoré školy neposkytli žiakom škôl dostatočný priestor na rozhodnutie, ktorému poskytovateľovi záujmového vzdelávania odovzdajú vzdelávací poukaz. Medzi poskytovateľov záujmového vzdelávania sú zaradené aj základné umelecké školy.

K bodu 34Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 9 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a vložením nového ustanovenia § 4a, v ktorom okrem spresnenia podmienok a pravidiel prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na špecifiká, sa ustanovuje aj zoznam špecifík a s vypustením ustanovenia § 7 ods. 7.

K bodu 35V ustanovení § 7 ods. 10 sa upresňujú pravidlá prideľovania finančných prostriedkov krajským školským úradom na kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.V ustanovení § 7 ods. 11 sa upresňujú výdavky pre krajské školské úrady.

K bodu 36Úprava ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3, v súvislosti so zmenou postavenia materských škôl v rámci návrhu nového školského zákona a v súvislosti s poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie (§ 6b) zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl.

K bodu 37Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 8a súvisí s návrhom nového ustanovenia § 8c o dohodovacom konaní.

K bodu 38V novom ustanovení § 8b sa navrhujú ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákona, ktoré môže uložiť ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú financované podľa tohto zákona. V tomto ustanovení sa zároveň určuje lehota uloženia pokuty, lehota splatnosti pokuty a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.V novom ustanovení § 8c sa upresňujú podmienky a postup pri dohodovacom konaní, definuje sa pojem dohodovacie konanie, ustanovujú sa niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa o dohodovacie konanie, ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti zriaďovateľa a jej obsah. V dohodovacom konaní ide o pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom na úhradu nákladov škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zohľadnené v normatívoch podľa § 4 a 5.Zároveň sa ustanovuje aj lehota, do ktorej musí zriaďovateľ tieto finančné prostriedky prideliť školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 39Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť okruh zriaďovateľov škôl, ktorým poskytne Ministerstvo školstva SR zálohu na financovanie škôl.

 

 

K bodu 40Za § 9 sa navrhuje vložiť nové ustanovenie § 9a v súvislosti s účinnosťou ustanovení 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, § 6a ods. 3 až 7, § 8b a § 8c od 1. januára 2009. V období od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 budú školy a školské zariadenia financované rovnako ako sú v súčasnosti, najmä z dôvodu ukončenia kalendárneho roka podľa pravidiel platných na jeho začiatku. Zmena sa dotýka úpravy výšky normatívneho príspevku pre školy, spôsobu financovania nákladov na stravovanie detí a žiakov zo škôl zriadených krajským školským úradom, účelovosti použitia finančných prostriedkov v neštátnych školách, zmeny spôsobu financovania súkromných škôl, ukladania sankcií a úpravy dohodovacieho konania.

K bodu 41Návrh úprav znenia poznámok pod čiarou k odkazom 15 až 19 súvisí so zrušením zákona č. 303/1995 Z. z.

 

K Čl. IV

 

Ide o zosúladenie vo väzbe na Čl. II.

K Čl. V

 

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

 

 

 

Bratislava 5. marca 2008

 

 

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ján M i k o l a j v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore