Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69042
Dôvodové správy: 1805
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
20.04.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.01.2019 do 01.01.2019


Platnosť od: 02.07.2008
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Školstvo a vzdelávanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST28 JUD657 DS19 EU PP31 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 245/2008 účinný od 01.01.2019 do 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 245/2008 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 375/2018, 365/2018 a 440/2015

Legislatívny proces k zákonu 440/2015

Vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 440/2015, dátum vydania: 29.12.2015

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“

Pierre de Coubertin

„Pohyb ako taký môže svojim pôsobením nahradiť akýkoľvek liek, ale všetky liečebné prostriedky sveta nemôžu nahradiť účinok pohybu.“

Tissot, francúzsky lekár

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona") na základe úlohy č. 7 v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Návrh zákona je od začiatkov prác na jeho obsahu pripravovaný ako moderný a na prax reagujúci zákonný predpis, ktorý efektívnym spôsobom premietne do zákonného textu potreby športu a vzťahov v ňom tak, aby šport v podmienkach Slovenskej republiky, pre potreby slovenskej spoločnosti prinášal hodnoty, ktoré ho odlišujú od iných aktivít. Špecifiká jeho vzťahov musí zohľadňovať taktiež, a mal by mať ambíciu zohľadniť taktiež moderné smerovanie vývoja športu ako celosvetového fenoménu, vývoj jednotlivých čiastkových otázok v ňom a takýmto prístupom zohľadniť všetky novovznikajúce potreby subjektov, ktoré tvoria konkrétne športové odvetvia. Predkladateľ zákona si určil tento cieľ predovšetkým na základe snahy o primárne, detailné poznanie vlastností a potrieb subjektov v športe, to na pozadí aktivít týchto subjektov pri napĺňaní verejného záujmu v športe, ktorý je definovaný priamo v návrhu zákona. Šport ako inštitucionalizovaná forma pohybu, či akejkoľvek športovej aktivity ktorú môžeme vyhodnocovať ako šport -  v jej aktívnej či pasívnej forme sprevádza človeka, jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života. Zákonný predpis v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov je však len vymedzením právnych mantinelov, teda maxím a miním správania sa subjektov práva v danej oblasti, či stanovovaním zákazov a príkazov pre tieto subjekty. Zákon vo väčšine prípadov nenahradí správanie sa adresátov právnej normy.

Nemenej dôležitým je proces interiorizácie zákona v prípade, ak sa návrh zákona o športe dočká prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Je preto podstatné, ako sa zákonný predpis subjektmi, ktorých sa dotkne, uvedie do života a ako sa implementuje do praxe. Vzhľadom na viaceré nové povinnosti subjektov v športe bude na mnohých miestach umožnené subjektom v športe prispôsobiť sa týmto zmenám, keďže návrh zákona o športe pri viacerých ustanoveniach a pri viacerých častiach zákonnej úpravy stanovuje ich neskoršiu účinnosť, ako je v prípade prijatia zákona - účinnosť tohto zákonného predpisu ako celku.

Predkladaný návrh zákona má ambíciu zaviesť aj efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu, čo reflektuje zákon na mnohých miestach zavádzaním minimálnych štandardov, systémov správania sa subjektov a nárokov pre fungovanie, existenciu a správu športu jeho predstaviteľmi. Prirodzene, zákon svojím obsahom a inštitútmi, ktoré zavádza nemôže zabudnúť veľmi citlivo zohľadniť všetky špecifiká vzťahov vyskytujúcich sa v oblasti športu, čo odôvodňuje aj znenie čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá spomína osobitnú povahu športu a nutnosť jej akceptácie.

Pri praktickom zavádzaní akéhokoľvek nového právneho inštitútu normovanom v tomto návrhu zákona, ktorý bude aplikovaný v športovo - právnych vzťahoch musia byť zohľadnené všetky detailné vlastnosti športovej sféry ako takej. Nutnosťou je spomenúť, že šport je dnes oblasť spoločenských vzťahov, v ktorej sa stretávajú takmer všetky oblasti života, ako aj takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. Mimo klasického súkromno-právneho charakteru vzťahov medzi subjektmi v športe sa však v športe objavuje aj verejné právo, teda vzťahy medzi týmito súkromnoprávnymi subjektmi a orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na subjekty, ktoré v športe pôsobia je pre navrhovanie racionálnej a prínosnej úpravy týchto vzťahov nutné detailné poznanie práva obchodných spoločností, špecifiká právneho postavenia občianskych združení či všeobecne právny status iných právnických osôb, ktoré pôsobia v športe. Základnými vzťahmi a nutnosť ich poznania je postavenie fyzických osôb – teda športovcov, možnosti ich právneho konania, otázky právnej subjektivity týchto subjektov v špecifických prípadoch (maloletí a neplnoletí športovci) a pod. Poznanie týchto všetkých spojitostí a špecifík sa však musí diať na pozadí osobitnej povahy športu, ktorý mnohokrát odôvodňuje špecifický náhľad a prístup k normatívnej úprave týchto vzťahov. Aj adresáti predkladanej právnej normy musia pochopiť, a prijať osobitný prístup k úpravám konkrétnych vzťahov, a mnohokrát akceptovať špecifické povinnosti, ktoré na nich kladie tento zákona. Existencia týchto charakteristík odôvodňuje už spomínanú osobitosť zákonnej úpravy, zavádzaných nových zákonných mechanizmov a inštitútov, či detailnejšia úprava dnes existujúcich vzťahov, ktoré v športe existujú. Špecifickosť športu a jej nevyhnutné zohľadnenie spomína aj samotná, už spomínaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len “ZFEU”) vo svojom čl. 165. Športu sú vlastné na základe uvedeného bezpochyby určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z viacerých uhlov náhľadu:

špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečiť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky športových súťaží či zápasov,

potreba udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi športovými klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;

špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým privátnej autonómie športovej obce

akceptovanie rozmanitosti športových organizácií,

zohľadnenie a akceptáciu pyramídovej štruktúry športových súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň,

nutnosť zohľadnenia systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými organizáciami,

zohľadnenie organizácie športu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport.

Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.

Nutnosť vnímania špecifickosti športu je prirodzeným dôsledkom kvalitatívne špecifických vzťahov v športe. Ich účastníkmi sú mnohokrát subjekty, ktoré musia dodržiavať právny poriadok v celej jeho šírke, obsahu, kvalite a následkoch. Právny poriadok však mnohokrát normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je akceptovateľný. Už uvádzaná podstata športových súťaží, účasť športovcov na súťažiach, prestupy športovcov a ich systematika, obsah výkonu športovej činnosti v jej organizovanom formáte, ochrana integrity športových súťaží a mnohé ďalšie vlastnosti športu prichádzajú do rozporu so všeobecnými ustanoveniami právneho poriadku. V tomto prípade musí existovať odôvodnenie existencie tejto rozdielnosti, a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je už spomínaný čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok zmluvy uvádza, že “Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“ Biela kniha o športe taktiež uvádza, že športu sú vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“.

Špecifickosť športu v uvádzanom význame by mala slúžiť ako mechanizmus odôvodnenia možnosti výnimiek pri existencii tých športových vzťahov, ktoré sú historicky, ale aj do budúcna svojou podstatou v akomsi „rozpore“ s právnymi štandardami a všeobecnými právnymi predpismi. Nemenej podstatnou je teda možnosť odchýliť sa od ustanovení právneho poriadku, ktoré na športové vzťahy rýdzo pozitivnoprávne aplikovateľné nie sú a upraviť ich zákonným - špecifickým spôsobom.

Autonómia športovej obce a jej rešpektovanie hovorí o akceptácii voľnosti predstaviteľov športovej obce pri riadení a správe športového odvetvia, možnosť zriaďovania orgánov správy a riadenia podľa vlastného uváženia, to využitím najmä združovacieho práva. Právny poriadok takto umožňuje súkromnoprávnym subjektom zvoliť si taký model organizácie, správy a riadenia konkrétneho športu, ktorý vyhovuje jeho členom a ktorý zohľadňuje ich záujmy v čo najlepšej možnej forme. Za týmto účelom sa akceptuje a toleruje taktiež samospráva týchto orgánov, s prirodzeným a nevyhnutným predpokladom právnej súladnosti takejto správy a riadenia športu so zákonnými predpismi. Právna súladnosť musí byť samozrejme zachovaná aj pri predpisoch a aktoch riadenia vydávaných týmito športovými organizáciami, ktoré tieto subjekty - športové organizácie za účelom správy a riadenia v športe generujú. Týmto sa vytvára vzájomný vzťah medzi športovými predpismi a právnym poriadkom, ktorý definuje nutnosť súladnosti športových pravidiel so zákonmi, no tento vzťah má svoj zreteľný, osobitný status.

Športové hnutie vykazuje svoje špecifické, organizačné črty. Šport a jeho predstaviteľov nie je možné vnímať len cez optiku národných predstaviteľov jednotlivých druhov športov – väčšinou sú to tzv. „národné športové zväzy“. Títo predstavujú akýsi medzistupeň, medzičlánok v organizačnej štruktúre športového hnutia. Je všeobecne známe, že šport ako fenomén prerastá hranice jednotlivých štátov, štátnych celkov, na úroveň nadnárodných zoskupení. Šport nadobúda medzinárodný charakter, čo sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť aj v jeho organizačnej štruktúre, systéme súťaží, ako aj pravidiel, ktoré reflektujú túto jeho medzinárodnú a nadnárodnú vlastnosť. Nie je netypické, že samotné športové súťaže nadobúdajú nadnárodný charakter, pričom možnosti účasti v nej normuje jej organizátor, bez ohľadu na právny status jej účastníkov v jednotlivých štátoch. Ak je detailnejším skúmaním nutné upriamiť pozornosť aj na špecifickú organizáciu v prostredí štátnych celkov, je potrebné spomenúť aj národných predstaviteľov športu, ktorý pod váhou obsahu tohto zákona nadobúdajú charakter už spomínaných národných športových zväzov. Tieto sa však zvyknú ďalej diverzifikovať na základe lokálneho – územného princípu na ďalšie organizačné entity, ktoré zastrešujú konkrétny druh športu iba na určitom – administratívne alebo správne vymedzenom území konkrétneho štátu. Tieto nadobúdajú zvyčajne označenie ako oblastné zväzy, či miestne zväzy. Samozrejme, nie je vylúčené, že v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek na svete nebude existovať národný predstaviteľ športu, ale organizácia konkrétneho športu bude rozvetvená medzi viacero či už lokálnych, alebo inak definovaných subjektov.

Túto národnú organizáciu športu však prirodzene dopĺňa nadnárodná úroveň organizácie športového odvetvia na ktorej akceptáciu moderný zákonný predpis nemôže zabudnúť, a nemôže vylúčiť možnosť jej existencie. Na tejto úrovni existujú športové zväzy, združenia či asociácie, ktoré majú na základe členského princípu právomoc riadiť a spravovať konkrétny druh športu, stanovovať detailné vlastnosti jeho výkonu, generovať pravidlá súťaží či iných oblastí športu. Nemalo by sa však stávať, aby takto generované predpisy regulovali a normovali správanie subjektov v rozsahu stanovovania práv a povinností, ktoré nie sú členmi konkrétneho združenia, asociácie či účastníkmi športu ako takého. Je zvykom, že takéto akty správy a riadenia generované týmito organizáciami sú následne prevzaté do sfér vplyvu národných predstaviteľov športu a inkorporované do predpisov týchto národných športových zväzov či asociácií. Ako bolo uvedené skôr, predpokladom normatívnej sily týchto predpisov je, že tieto predpisy následne zaväzujú iba členov týchto organizácií (športové kluby, športovci, či iné fyzické osoby). Uvedené je dopadom špecifickosti športu pričom je nutné, aby sa vnímali aj tieto súvzťažnosti športového odvetvia.

Na základe uvedeného je preto zrejmá aj možnosť odmietnuť tie z prameňov práv a povinností pre dotknuté subjekty športového hnutia, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podmienka súladnosti týchto subjektov a prameňov práv a povinností nie je viazaná len na súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale je rozšírená o nevyhnutnosť súladnosti s princípmi demokratického a právneho štátu, na ktorých je Slovenská republika ako zvrchovaný štát vybudovaná, či s ďalšími ústavnými princípmi.

Šport ako celospoločenský fenomén dnes už nie je možné vnímať len ako fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná fyzickou osobou. Šport dnes v sebe zahŕňa viaceré aspekty, ktoré mu pravdepodobne pred 50 rokmi pripisované byť nemohli. Jedná sa napr. o jeho hospodársky, ekonomický, či sociálny prínos. Šport je bez pochýb hospodársky fenomén. Šport ako oblasť spoločenských vzťahov je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu európskych - “lisabonských cieľov” rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport však je nutné vnímať v rozsahu jeho hospodárskeho a ekonomického potenciálu nielen na nadnárodnej a národnej úrovni, ale aj na úrovni miestnej, regionálnej. O nadnárodnom a medzinárodnom aspekte hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu už dnes nie je pochýb. Hospodársky a ekonomický potenciál športu nie je prejavom iba jeho profesionalizácie na úrovni výkonu športovej činnosti profesionálmi, teda fyzickými osobami - športovcami, ktoré sa výkonom športovej činnosti živia a pre ktoré predstavuje šport ich hlavnú hospodársku činnosť. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Na základe hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu môžu orgány miestnej, regionálnej, či dokonca národnej úrovne správy vecí verejných plánovať, formulovať a realizovať opatrenia miestneho, regionálneho a národného významu v súvislosti so športom. Tieto aktivity môžu logicky pozitívne podnecovať zamestnanosť, ekonomické činitele súkromnoprávnych subjektov a v celkovom meradle pozitívne ovplyvniť ekonomiku v jej celospoločenskom meradle.

Šport bez pochýb napomáha aj rozvoju cestovného ruchu. V tom nie je jeho primárny ekonomický potenciál, no nárast cestovného ruchu a kvantity cestujúcej populácie využívajúce služby cestovného ruchu je možné sledovať pri všetkých športových podujatiach väčšieho významu.

V súvislosti s ekonomickým a hospodárskym potenciálom športu je nutné zhodnotiť, že šport môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. V tomto prípade plní šport nezanedbateľnú a významnú úlohu vo vzťahu k rozvoju infraštruktúry slúžiacej pre šport. Túto je zas potrebné vnímať vo viacerých, podstatných rovinách. Športová infraštruktúra na uspokojivej úrovni poskytuje kvalitný základ jednak pre profesionálny – vrcholový šport, ktorý svoj benefit odvádza vo forme zvyšovania zamestnanosti populácie športovými klubmi či inými športovými organizáciami, vytváraním spoločenských vzorov pre mládež, podporou podnikateľských subjektov v činnostiach súvisiacich so športom (gastronómia, výroba reklamných predmetov, športové oblečenie a spotrebný tovar) a pod. Na druhej strane však kvalitná športová infraštruktúra ponúka možnosti športového vyžitia pre širokú verejnosť, čím aktivuje masový šport - šport pre všetkých. Tento rozmer fungujúcich a kvalitných športovísk či iných objektov prináša svoj benefit v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľstva, budovanie návykov pre aktívny spôsob života či pre osvojovanie si návykov pre zdravý životný štýl.

V rozsahu európskej normotvorby, vnímania športu súdnymi orgánmi a pod váhou jeho vlastností je známe, že právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. V neposlednom rade, šport prispieva k napĺňaniu strategických cieľov európskej únie.

Konštatácia sociálneho prínosu športu nie je nová. Je dnes už nepochybným tvrdenie, že šport ako celospoločenský fenomén už nie je možné považovať iba za fyzickú aktivitu normovanú a regulovanú iba pravidlami športu. Výkonom športovej činnosti môže dochádzať k výrazným sociálnym, sociologickým, psychologickým, etickým, spoločenským vplyvom na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod (spoločenská úloha športu). Šport na jeho rôznych výkonnostných úrovniach alebo konkrétny výkon športovej činnosti v jej kvalitatívne najrôznejších podobách (šport pre všetkých, amatérsky šport, profesionálny šport, športová reprezentácia a pod.) môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca, prípadne môže byť nástrojom, ktorým sa vykonávajú aktivity majúce za cieľ tieto následky. Je nepochybné, že aj napriek mnohokrát kritizovanej profesionalizácii, komerčnému tlaku, zneužívaniu mladých športovcov, dopingu, rasizmu prítomného na športoviskách, či násilí, korupcii alebo prípadoch prania špinavých peňazí šport dokáže vytvárať na profesionálnej úrovni pozitívne športové vzory. Tieto pozitívne športové vzory sa následne transformujú na vzory pre široké masy obyvateľstva, pričom tieto prispievajú k aktívnemu a zdravému životnému štýlu obyvateľstva.

Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov Európskej únie v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo a aktivizuje jednotlivca byť v občianskej spoločnosti pozitívnym motivátorom a plnohodnotným členom. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti. V tomto rozmere môže šport pôsobiť ako prevencia pred civilizačnými chorobami, či akýmikoľvek zdravotnými deformáciami, ktorých existencia zaťažuje tak ekonomickú kondíciu spoločnosti, ako aj efektivitu a možnosti aktívneho naplnenia života jednotlivca. Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí je výzvou pre každý subjekt pôsobiaci v oblasti športu ako takej. Takéto vnímanie športu je predpokladom pre jeho aktivizáciu a vykonávanie v tých oblastiach spoločnosti, ktoré sa stávajú miestom sociálneho napredovania jednotlivca, či spoločnosti ako takej.

Čo by malo byť poslaním športu v 21. storočí ako celosvetového fenoménu? Svetová zdravotnícka organizácia („WHO“) odporúča aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako i súkromné organizácie v členských štátoch, no nevyhnutným základom pre aktivity týchto subjektov v tejto oblasti je vyhovujúci právny rámec. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti. Tieto tvrdenia vytvárajú základný rámec pre nutnosť vzájomnej spolupráce medzi subjektmi v športe. Táto ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a snaha o trvanie na dodržiavaní zásad dobrej správy v športe za účelom efektívnej starostlivosti v športe môže byť pozitívnym prejavom existencie športovej samosprávy a autonómie, ktorou subjekty v športe - športové organizácie disponujú. Systém riadenia a správy v športe sa takto môže stať pozitívnym príkladom pre tie oblasti spoločnosti, v ktorých dobré, efektívne a uspokojivé mechanizmy starostlivosti o konkrétnu oblasť záujmu absentujú. Takáto pozitívna spolupráca subjektov v športe sa v konečnom dôsledku môže prejaviť ako predpoklad nárastu záujemcov o športovú činnosť, čo má za následok ďalšie súvisiace - sekundárne pozitíva (zdravie obyvateľstva a pod.)

Ako bolo uvedené na viacerých miestach, predmetom normatívnej úpravy zákona by sa mal stať šport ako celospoločenský fenomén, ktorý je vykonávaný konkrétnou športovou činnosťou. Na základe možnosti delenia športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne, zákon predkladá vnímanie a normatívnu úpravu profesionálneho, amatérskeho a neorganizovaného športu - teda športu pre všetkých. Je to zákonné odzrkadlenie a priemet reálne existujúcich úrovní výkonu športu tak, ako ho poznáme naprieč spoločnosťou. Na toto delenie športu logicky nadväzuje, návrhom zákona o športe predkladaná trojprvková štruktúra úpravy statusu športovcov - teda úprava profesionálnych, amatérskych, a neorganizovaných športovcov. V zmysle návrhu zákona je možné profesionálneho športovca charakterizovať na základe vlastností športovej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Amatérskeho športovca zase môžeme systematicky definovať na základe vlastností športovej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu. Zákonná regulácia neorganizovaného športovca by bola normatívnou úpravou, ktorú predkladateľ návrhu zákona považuje za nadbytočnú, hoc existenciu takéhoto športovca v návrhu zákona reflektuje.

Návrh zákona nemôže opomenúť úpravu právnej pozície subjektov v športe, čím zasiahne aj všetky právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu. V posledných rokoch je nemenej dôležitou oblasťou riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, kde je možné rozlišovať rozhodovanie sporov počas hry/športu, a rozhodovanie sporov mimo hry. Predkladaný zákon nemá ambíciu zasiahnuť do možností subjektov v športe riešiť si spory vzniknuté pri vykonávaní športovej činnosti súkromnoprávne, to znamená formou rozhodcovských či iných orgánov v zmysle platnej a účinnej legislatívy. Zákon prirodzene upravuje aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe.

Zákon si logicky pri snahe upraviť a normovať nesmierne rozmanité - nielen športovo právne - vzťahy nemôže klásť za cieľ normatívnym textom upraviť všetky z nich a predvídať tak všetky v budúcnosti možné situácie a skutočnosti. Preto by bolo pozitívne, aby sa na miestach, kde nebude normatívny text návrhu zákona pri regulácii dotknutých športovo-právnych vzťahov postačovať využil výklad znenia zákona s prihliadnutím na ciele, ktoré zákon má ambíciu dosiahnuť.

Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov inovatívne, to zavedením trojprvkového rozlišovania statusu a typológie športovca. Zavádza sa systematika a úprava profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín. Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené platí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Špecifikom sú samozrejme rezortné športové strediská, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť na základe osobitných zákonných predpisov. Táto úprava súčasne odlišuje profesionála od amatéra, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu.

Subjektmi v športe sú mimo športovcov aj športoví odborníci, športové kluby, športové zväzy, národné športové zväzy a národné športové organizácie. Nosným pojmom je športová organizácia, ktorá zastrešuje prakticky všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (v zmysle ustanovenia § 8 a ustanovenia § 3 písm. a) návrhu zákona). Je nutné podotknúť, že zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť tak ako je tomu dnes - iba občianske združenia, prípadne obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie (v zmysle zákona č. 300/3008 Z.z.). Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 návrhu zákona. Navyše, športovej organizácii sa poskytuje možnosť výkonu činnosti, ktorou je možné dosahovať príjem, čo sa odzrkadľuje v úprave hospodárenia športovej organizácie (ustanovenie § 9 návrhu zákona).

Detailná zákonná úprava sa mimo úpravy statusu a právneho postavenia športovca objavuje v návrhu zákona predovšetkým pri športovom klube a národnom športovom zväze, pričom tieto subjekty predkladateľ zákona považuje za hlavných inštitucionálnych predstaviteľov športovej obce. Na základe uvedeného stanovuje detailnejšie práva a povinnosti predovšetkým pre národné športové zväzy, a v menšej miere aj pre športové kluby. Vzťahy vyskytujúce sa medzi spomínanými subjektmi je nutné vykladať vzhľadom na použité pojmy zákona, čo v koncepčnom meradle vytvára ucelený systém vzťahov v športe predpokladajúci jeho riadne, správne a zákonné fungovanie.

Riešenie sporov v športe je komplexná otázka, ktorá je v návrhu zákona rozčlenená do úpravy (i) riešenia sporov počas hry športovými rozhodcami, do (ii) riešenia sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie, a do (iii) riešenia a rozhodovania disciplinárnych previnení.

V predkladanom návrhu zákona sa vytvára aj ucelený systém záväzkových vzťahov v športe. Činní tak zákonnou textáciou konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy. Fakticky sa obsah všetkých v zákone uvedených zmluvných typov prenáša a využíva v športovej obci už dnes, to však konkrétne využívaním nepomenovaných - inominátnych zmlúv využitím ustanovenia § 269 ods. 2 z.č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej aj „ObZ“), či ustanovenia § 51 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej aj „OZ“). Je nevyhnutné povedať, že systematika tohto systému záväzkových vzťahov v športe - teda konkrétnych zmluvných dojednaní logicky nadväzuje na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah. Mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca. V niektorých prípadoch sa ustanovuje obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Je to prejav skutočnosti, že aj napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine. V súhrne je záväzkový systém v návrhu zákona definovaný (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, (iii) zmluvou o príprave talentovaného športovca. Z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona sponzorská zmluva. Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe registračného vzťahu v zmysle návrhu zákona.

Prirodzene, zákon o športe venuje náležitú pozornosť otázkam športovej reprezentácie. Športové výkony s možnosťou ich výkonu a prezentácie na medzinárodnej úrovni sú vždy príťažlivejšie a významnejšie ako akékoľvek iné na úrovni národnej, či lokálnej. V konečnom dôsledku, športový výsledok dosiahnutý v medzinárodnom meradle je vždy objektívnejším zhodnotením jeho kvality, ako jeho výkon na úrovni vnútroštátnej. Je prirodzené, že aj samotné štáty majú záujem o účasť reprezentantov svojej krajiny v súťažiach a zápasoch, či iných meraniach síl medzinárodného charakteru v čo najväčšej možnej miere. Vrcholový športový výkon na medzinárodnej úrovni, ktorý je sledovaný občanmi krajiny vytvára medzi nimi - ako aj v celej spoločnosti pozitívnu masovú emóciu. Športová reprezentácia v podobe výkonu konkrétnej športovej činnosti svojou existenciou pozitívne vplýva na národné povedomie, pocit identity jednotlivca k spoluobčanom a štátu, či na celospoločenské rozvíjanie povedomia o národnej kultúrnej identite. Na základe uvedeného je nutné zhodnotiť, že vzťah k štátu sa nebuduje iba medzi športovcom a krajinou, ktorú tento reprezentuje, ale aj medzi divákom konkrétneho športového výkonu a samotnou krajinou. Príslušník konkrétnej národnosti si práve v týchto momentoch uvedomuje svoju štátnu príslušnosť, svoj vzťah k štátu, k tradíciám a hodnotám na ktorých je budovaný. Je nesporné, že športová reprezentácia vytvára pozitívne príklady na celospoločenskej úrovni. Práve športová reprezentácia vytvára veľmi podstatné prepojenie profesionálneho športu a výskytu profesionálnych športovcov, ktorí sú výsledkom a produktom celosvetovej profesionalizácie a komercionalizácie športu s občianskou spoločnosťou, s každým jej členom. Športové výkony štátnych príslušníkov v mnohokrát vzdialených oblastiach, kde títo športovci svoju jedinečnú športovú činnosť vykonávajú je ich účasťou na reprezentácii Slovenskej republiky priblížená a popularizovaná vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky. Reprezentovanie Slovenskej republiky na medzinárodných podujatiach je samozrejme vecou cti a národnej hrdosti každého športovca, čo na druhej strane vytvára tvrdenie, že športovca nie je možné nútiť Slovenskú republiku reprezentovať. Možnosť reprezentovať Slovenskú republiku vytvára predpoklady pre uprednostnenie takejto reprezentácie pred subjektívnymi, mnohokrát z pohľadu športovcami prijateľnejšími aktivitami vo vzťahu k jeho profesionálnej kariére. Nemenej dôležitým významom existencie športovej reprezentácie je nutnosť vytvárania čo najlepších ekonomických, tréningových, regeneračných, či akýchkoľvek iných podmienok pre reprezentantov, ktoré sa stávajú čoraz významnejším predpokladom úspešnosti športovej reprezentácie. V tomto smere je nutné vystaviť športové organizácie, ale predovšetkým štátne orgány a orgány verejnej moci pozitívnemu tlaku vo vzťahu k podpore ich snahy o vytvorenie čo najlepších podmienok pre reprezentáciu Slovenskej republiky konkrétnym športovcov či už v kolektívnych, alebo v individuálnych športoch. Tento pozitívny tlak musí byť smerovaný jednak k vytváraniu pozitívnych a uspokojivých podmienok v reprezentovaní v podmienkach mládežníckych kategórií, ako aj v seniorských kategóriách. Slovenská republika musí neustále vyhodnocovať svoje konkurenčné postavenie v rámci vytvárania týchto reprezentačných podmienok v medzinárodnom meradle. Uvedené platí pod váhou rizika možnosti účelovej zmeny štátnej príslušnosti úspešných športovcov a ich účasť na športovej reprezentácii iných krajín, ktoré dokážu vytvárať kvalitnejšie reprezentačné podmienky. Snaha o kvalitné a uspokojivé podmienky v športe nielen na reprezentačnej úrovni teda vytvára predpoklady pre udržanie si športovcov s potenciálom pozitívne reprezentovať Slovenskú reprezentáciu doma, ale aj vo svete.

Dôležitou časťou predkladaného zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”). Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Na dosiahnutie cieľov je potrebné získavanie validných údajov o všetkých osobách a projektoch v športe, na základe ktorých bude možné vykonať korektné vyhodnotenie ekonomicko-spoločenského prínosu športu a zároveň výkonnosti a efektívnosti jednotlivých športov. ISŠ tak vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy v oblasti športu a pohybových aktivít obyvateľov SR, zefektívnenie fungovania športových organizácií ako aj jednotlivých procesov v rámci športového hnutia.

Evidencia je vedená prostredníctvom modulov (registrov) informačného systém športu, ktorý bol zriadený zákonom č. 300/2008 Z.z. o organizovaní a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom tohto zákona deroguje. V tomto zákone bol ISŠ zároveň definovaný ako informačný systém verejnej správy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje aj integrácia ISŠ s existujúcim ISVS - Bezpečnostný modul, ktorý bol zriadený zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý sa tak stane súčasťou ISŠ. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné, aby boli pôvodné ustanovenia o ISŠ aj obsahom novo navrhovaného zákona. Integrácia bezpečnostného modulu s ISŠ je technickou záležitosťou, ustanovenia o bezpečnostnom module zostávajú naďalej súčasťou zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.

Navrhovaná právna úprava obsahuje ukotvenie ISŠ, ako jednotného a údajovo konzistentného zdroja údajov o všetkých osobách, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa v registroch ISŠ navrhuje evidovať jedinečnú základnú sadu (datasety) údajov o fyzických osobách, právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ktoré tvoria športovú samosprávu. Takýto výber bude zodpovedať potrebám správcu registra pre jednoznačnú identifikáciu osôb, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie subjektu je dôležitým prvkom každej organizácie alebo združenia organizácií, preto navrhovaná právna úprava prináša povinnosť jednoznačnej identifikácie každej osoby v športe a to priradením jedinečného identifikátora, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu každej osoby v športe. Jednoznačný identifikátor bude priradený aj každej zmluve zverejnenej prostredníctvom ISŠ, ktorá predstavuje súhrn športových aktivít, na ktoré boli poskytnuté verejné prostriedky.

Pri vymedzovaní okruhu povinných osôb, ktoré zodpovedajú za zápis údajov do registrov sa vychádza z toho, že údaje zapisujú tie osoby, ktoré vedú „konštitutívne“ evidencie zapisovaných subjektov, resp. ktoré vydávajú „konštitutívne“ rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať šport resp. športovú činnosť. Pokiaľ ide o moment zapísania údajov, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových evidenciách, ktorú o určitej skupine osôb vedú národné športové zväzy a tie, ktorých zdrojovou evidenciu je ISŠ. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment zapísania tak, aby boli zapísané bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Zároveň návrh zákona ustanovuje, aby povinné osoby poskytovali len údaje v rozsahu tohto návrhu, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, návrh vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich zapisovať alebo poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.

V súčasnosti vedú národné športové zväzy svoje zdrojové evidencie v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronická podoba môže predstavovať evidenciu vedenú prostredníctvom bežného technického vybavenia akým je napríklad osobný počítač, alebo   evidenciu vedenú prostredníctvom vlastného IS. Z týchto dôvodov je v navrhovanej právnej úprave stanovená všeobecná povinnosť zapisovania údajov o fyzických a právnických osobách.

Pre Národné športové zväzy, ktoré nemajú vlastný IS, ani žiadnu zákonom štandardizovanú elektronickú evidenciu o subjektoch v ich pôsobnosti bude sprístupnená elektronická služba ISŠ, ktorá umožní vykonať zápis údajov manuálnym spôsobom, teda vyplnením formulára. Takýto model fungovania ISŠ umožní Národným športovým zväzom, ktoré nemajú vybudované vlastné IS, viesť prostredníctvom ISŠ svoju vlastnú elektronickú evidenciu, ktorú majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Pre Národné športové zväzy, ktoré majú svoje vlastné IS, bude takisto sprístupnená elektronická služba, ktorá umožní poskytnúť povinné údaje automatizovaným spôsobom.

V súvislosti s vykonaním zápisu údajov do registra, bolo potrebné stanoviť aj rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových registrov poskytované (zapisované) do Registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Národné športové zväzy teda zodpovedajú za údaje do momentu, kedy sa dostanú do dispozície správcu a správca od tohto momentu.

ISŠ však nie je navrhnutý ako obyčajná evidencia údajov. Funkcionalita ISŠ je navrhnutá oveľa širšie a okrem modulov, ktoré slúžia na evidenciu osôb, obsahuje aj modul, ktorý umožňuje väčšiu časť povinností a z nich vyplývajúcich úkonov vykonávať elektronicky, pomocou elektronických služieb ISŠ, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom Športového portálu, ktorý je navrhnutý ako centrálne prístupové miesto pre všetky informácie o športe a osobách v športe na Slovensku. Používateľmi elektronických služieb ISS budú okrem fyzických a právnických osôb aj orgány verejnej moci, ako poskytovatelia verejných prostriedkov na podporu a rozvoj športu, ktoré sú podľa navrhovanej úpravy povinné zverejňovať stanovený rozsah informácií o poskytovaní verejných prostriedkov aj prostredníctvom ISŠ. ISŠ bude preto poskytovať elektronické služby typu G2G, G2C a G2B.

Vytvorenie Informačného systému slovenského športu, ako aj niektoré povinnosti subjektov v športe vo vzťahu k registračným aktivitám spojených práve s týmto ISSŠ je prejavom nutnosti zvýšenej verejnej kontroly verejného financovania v športe. Ak má byť súkromnoprávny subjekt financovaný z verejných prostriedkov, musí si byť vedomý, že budú pre jeho činnosť stanovené aj náročnejšie kvalitatívne nároky. Riadenie a správa v športe úzko súvisí s kvalitou a prístupom organizácií, ktoré túto správu a riadenie v športe vykonávajú. Ak má návrh zákona o športe ambíciu skvalitniť napr. financovanie športu z verejných zdrojov, no zároveň umožniť súkromnoprávnym subjektom v podobe športových organizácií žiadať a dostať verejné prostriedky, existuje potom jednoznačný verejný záujem na efektívnej, komplexnej a detailnej kontrole používania a využívania týchto prostriedkov. Športová organizácia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 návrhu zákona, ktorá sa stane prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov musí akceptovať skutočnosť, že jej hospodárenie, ekonomická kondícia a dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia, či existencia princípov a zásad efektívneho vynakladania štátom poskytnutých verejných prostriedkov bude podliehať verejnej kontrole.

Návrhom zákona o športe sa zavádza model, v ktorom je riadenie a správa športovej organizácie, ktorá je prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov podlieha vonkajšej kontrole zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky či iných štátnych kontrolných orgánov podľa osobitného predpisu. Kontrola a dohľad verejnosti využitím Informačného systému slovenského športu a prostredníctvom priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme športu podľa názoru predkladateľa zákona poslúži k naplneniu takto sledovaného cieľa. Športová organizácia je však vystavená a musí akceptovať aj vnútornú kontrolu zo strany najvyšších orgánov športovej organizácie, kontrolóra ktorého návrh zákona o športe zavádza a ostatných kontrolných orgánov športovej organizácie, osôb s príslušnosťou k športovej organizácii prostredníctvom rozpočtu, správy o činnosti športovej organizácie, ročnej účtovnej závierky športovej organizácie a rozhodnutí orgánov športovej organizácie ako aj na základe priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme slovenského športu. Túto časť kontroly športových organizácií má okrem iného zabezpečiť zákonom normované minimálne znenie stanov národných športových zväzov. Uvedené mechanizmy sú prostriedkom skvalitnenia správy a riadenia slovenského športu, stransparentnenie prostredia športových organizácií a ich riadenia, čo v konečnom dôsledku prinesie benefit v podobe zvýšenia tlaku na predstaviteľov týchto športových organizácií, aby konali v súlade so záujmami športu uprednostnením verejných, pred subjektívnymi, individuálnymi záujmami.

Keďže šport je v skutočnosti celosvetový spoločenský fenomén, neprináša vždy len pozitívne aspekty, či emócie, ale často sa v ňom objavujú negatívne javy. Najznámejším z nich bol dlhé roky doping, avšak najmä v posledných desaťročiach sa začali stále viac objavovať rasizmus, divácke násilie a predovšetkým manipulácia výsledkov športových súťaží tzv. “match fixing”.

Návrh zákona reaguje najmä na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie, čo je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov pristúpil predkladateľ aj k nepriamej novelizácii z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p. (ďalej aj „TZ“), a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie.

Dôležitým podkladom k legislatívnej úprave negatívnych javov v športe a k zavedeniu opatrení proti nim sú dokumenty Rady Európy, a to Dohovor Rady Európy v boji proti diváckemu násiliu a Dohovor Rady Európy v boji proti manipulácii výsledkov športových súťaží. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.

Zákon zavádza povinnosti pre športové organizácie v boji proti negatívnym javom, týkajúce sa najmä osvety, prevencie a zavedenia disciplinárnych opatrení. Zároveň sprísňuje tresty a sankcie pre osoby konajúce protiprávnu činnosť.

Viaceré navrhované mechanizmy a stanovenie detailnejších podmienok existencie právnych vzťahov v športe je snahou o zvýšenie právnej istoty konkrétnych subjektov v športe. Mechanizmy zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov v oblasti športu, ktorá je chápaná v úzkej spojitosti so snahou o ochranu a budovanie dôvery adresáta právnej regulácie v právny systém ako najdôležitejší normatívny systém.

Právna istota patrí k dôležitým znakom právneho štátu, patrí medzi nosné prvky a princípy právneho štátu, čím sa dá bez sporov uzavrieť, že je jeho definičným princípom. Ako právny princíp zahŕňa dôveru občana v právo, čím vytvára kvalitatívny základ pre dobré, spravodlivé a riadne fungovanie občianskej spoločnosti. Právna istota, ktorá je procesne vytváraná predovšetkým nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.

Z procesného hľadiska pri rozhodovaní relevantného orgánu o práve a povinnosti konkrétneho subjektu je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou prispel k formovaniu minimálnych štandardov aj v tejto oblasti: “Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).”.

Snaha o zvyšovanie právnej istoty účastníkov vzťahov v športe by mala byť minimálne kvalitatívne kritérium konania a rozhodovania orgánov športových zväzov, ktoré charakterovo nie sú verejnými autoritami. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby táto požiadavka bola zreteľne vyjadrená v texte zákona a aby predstavovala hodnotiace kritérium vo vzťahu k tým činnostiam subjektov v športe, ktorými tieto rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou relevantných orgánov športových organizácií. V prípadoch, ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet je naplnením princípu právnej istoty aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa konkrétny spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe, každá dotknutá zúčastnená entita má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto “rozhodovacieho” odklonu. Tento prístup zákon reflektuje predovšetkým v ustanovení § 52 ods. 4 návrhu zákona.

Kvalitatívne detailnou úpravou týchto vzťahov existujúcich v športe a pri výkone športovej činnosti návrh zákona prispieva k ich zákonnému charakterizovaniu. Stanovením zvýšených nárokov na správu a riadenie športu aktivitami športových organizácií za súčasného zavedenia nových foriem financovania vo forme zmluvy o sponzoringu, športových poukazov či ďalších foriem financovania športu z verejných prostriedkov sa vytvára právny rámec, ktorý sa stane predpokladom pre napredovanie slovenského športu tak, ako si to táto oblasť spoločenských vzťahov zasluhuje v 21. storočí.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

 

 

 
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 245/2008, dátum vydania: 02.07.2008

 

43

 

Dôvodová správa

 

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.

V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania

Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

 

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

 

 

 

 

 

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

 

1.Odhad dopadov na verejné financie

 

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :

 

Navrhovaná zmenaOdhadovaný dopad na rok 2008 Odhadovaný dopad na rok 2009Odhadovaný dopad na rok 2010finančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancov1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov20 000

 

 

25 000

 

25 000

 

z toho61000062000063020 00025 00025 0002. Znižovanie počtov žiakov v triedach266 667

1 622

 

800 000

1 622

 

800 000

1 622

 

z toho610161 377484 131484 13162056 805170 414170 41463048 485145 455145 4553. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady300

 

1 000

 

1 000z toho6100006200006303001 0001 0004. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie1 500

 

2 000

 

2 000z toho6100006200006301 5002 0002 0005. Tvorba nových učebníc a učebných textov53 000

 

 

44 000

 

 

44 000

 

 

z toho61000062000063053 00044 00044 0006. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách200 000

 

 

287 000

 

 

287 000

 

 

z toho610000620000630200 000287 000287 000Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:541 4671 622 1 159 0001 622 1 159 000 1 622

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.

 

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

 

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

 

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

 

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

 

 

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

 

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

2.Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EU, L 375, 23/12/2004),

3.Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

4.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

5.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

6.Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),

7.Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 07).

 

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

 

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

 

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

 

 

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,

 

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,

 

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

-Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004

-Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007

-Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany – 10. október 2006.

 

d)nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

 

e)Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Smernica 2004/114/ES bola prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 2004/83/ES bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch, zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

 

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 až § 4Ustanovenie obsahuje základné pojmy definujúce predmet zákona a to princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, právne postavenie škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí, žiakov a ich zákonných zástupcov. V ďalších ustanoveniach sa konkretizujú princípy a ciele výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona.

 

K § 5V tomto ustanovení sa definuje, že výchova a vzdelávanie v školách sa uskutočňuje podľa dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sa delia na vzdelávacie programy pre školy a výchovné programy pre školské zariadenia. Vzdelávacie programy sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Prvú úroveň tvoria štátne vzdelávacie programy prostredníctvom ktorých štát určuje povinný obsah výchovy a vzdelávania. Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, prostredníctvom ktorých si škola určuje svoj vlastný program vzdelávania s prihliadnutím na záujmy žiakov, zákonných zástupcov, podnikateľskej sféry a regiónu v ktorom sa škola nachádza.

Podľa výchovného programu sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach, ktoré neposkytujú stupeň vzdelania.

 

K § 6Toto ustanovenie pojednáva o štátnych vzdelávacích programoch, ktoré vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania a vymedzujú povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií detí a žiakov. Je nevyhnutné, aby štátny vzdelávací program pre tvorbu školských vzdelávacích programov, vrátane individuálnych výchovno-vzdelávacích programov rámcovo vymedzoval osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od špecifík, ktoré sú pre jednotlivé skupiny charakteristické, napr. osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie pre žiakov so zdravotným postihnutím podľa ich druhov (telesné, zmyslové, ...), pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (deti a žiaci s civilizačnými ochoreniami, hospitalizovaní žiaci...), žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a i. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po prerokovaní so zamestnávateľmi a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti. Štátne vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

 

K § 7Výchova a vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydá riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a po písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školský vzdelávací program vypracovaný podľa určených atribútov nemusí zodpovedať potrebám jednotlivých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami materských, základných a stredných škôl bežného typu. Týmto žiakom je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im môže zabezpečiť len výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov s určitým zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením alebo s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu pre jednotlivých žiakov. V prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach pre nich zriadených, okrem určitých indikácií nie je potrebné, aby postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, pretože je možné vzdelávať ich podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri zriaďovaní novej školy zriaďovateľ prikladá školský vzdelávací program k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

 

K § 8Toto ustanovenie stanovuje, že výchovno-vzdelávací proces v školských zariadeniach podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa výchovného programu školského zariadenia, ktorý vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo vedúci školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo školského zariadenia, v rade školského zariadenia a po písomnom súhlase zriaďovateľa školského zariadenia v prípade, že zriaďovateľom školského zariadenia je obec alebo samosprávny kraj po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými navrhovaným zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

 

K § 9Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch ako sú vzdelávacie štandardy (výkonové a obsahové), učebné plány a učebné osnovy, ktoré stanovujú obsah a rozsah výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacích programoch škôl a školských zariadení. Vzdelávacie štandardy budú obsahovať súbor požiadaviek na osvojovanie si vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány ako súčasť štátnych vzdelávacích programov budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého vzdelávacieho programu. Je stanovené, že rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a vymedzujú obsah vyučovania v jednotlivých predmetoch, čím je umožnená vlastná profilácia školy a záujmy žiakov študovať daný predmet z hľadiska ich ďalšej profesijnej orientácie. Tak tiež je stanovené, že rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov možno vykonať len do takej miery, ktorá zabezpečí dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností určených príslušným vzdelávacím štandardom.

K § 10Ustanovenie vymedzuje výchovné štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si zručností, vedomostí a kompetencií v školských zariadeniach. Tak tiež ustanovenie charakterizuje rámcové výchovné plány, ako súčasť štátnych výchovných programov, ktoré obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Je umožnené školským zariadeniam v rámci tvorby vlastných výchovných programov využiť časovú dotáciu pre špecifikáciu svojho zamerania. Rozsah úprav výchovných plánov sa môže vykonať len do takej miery, ktorá vytvorí podmienky pre získanie a rozvíjanie zručností, vedomostí a schopností určených príslušným výchovným štandardom.

K § 11Ustanovenie definuje pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností potrebných pre rozhodovacie procesy riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou ich registratúry podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov môžu školy a školské zariadenia získavať a spracovávať osobné údaje uvedené v príslušnom ustanovení.

 

K § 12 a § 13Ustanovenie definuje výchovno-vzdelávací jazyk, ktorý na účely tohto zákona možno členiť na vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Na školách v Slovenskej republike je vyučovacím aj výchovným jazykom štátny jazyk Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje právo detí a žiakov na školách a školských zariadeniach nachádzajúcich sa na národnostne zmiešanom území používať vo výchove a vzdelávaní aj ich materinský jazyk, t.j. jazyk národnostnej menšiny. Ustanovuje, že v školách s bilingválnym vzdelávaním je povinný predmet slovenský jazyk a literatúra. Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993), uznesenia vlády SR č. 692/2005 a č. 932/2006 k Národnému programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života v rezorte školstva a ďalšie dokumenty, výskumy u nás a v zahraničí, potvrdzujú, že posunkový jazyk (v doterajšom terminologickom vymedzení ako „posunková reč“ je považovaný za prirodzený jazyk nepočujúcich osôb, za ich prvý jazyk. Na základe využívania posunkového jazyka si nepočujúce dieťa ľahšie osvojí aj štátny jazyk. Na školách a školských zariadeniach je možné používať iba schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity ministerstvom školstva. Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú na školy distribuované bezplatne na základe objednávky z ministerstva školstva, zároveň sú tieto bezplatne zapožičiavané žiakom. Stanovila sa časová dĺžka schvaľovacej doložky pridelenej príslušnej učebnici, po vypršaní ktorej bude nutné vypracovať novú učebnicu alebo vydať súhlas ministerstva školstva na jej novú reedíciu. Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Iné učebnice sa nesmú používať vo vzdelávacom procese.

 

K § 14Experimentálne overovanie na školách podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva. Zákon stanovuje pravidlá a povinnosti všetkých zúčastnených na realizácii experimentu. Experimentom sa môžu overovať ciele, metódy a prostriedky vzdelávania, vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí, výchovné programy, formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov, spôsob riadenia škôl a školských zariadení.

 

K § 15Ustanovenie stanovuje, v akých školách sa vyučuje náboženská výchova a náboženstvo. Stanovuje subjekty, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva. Vymedzuje postavenie predmetu ako jedeného z povinne voliteľných predmetov v alternatíve s etickou výchovou. Vymedzuje, na ktorých školách sa uplatňuje názov predmetu náboženská výchova a náboženstvo. Uvádza, ktorý pedagogický zamestnanec je spôsobilý vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo aj vo vzťahu k cirkevnému povereniu. Pri vyučovaní náboženskej výchovy alebo náboženstva sa vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ako aj z Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

K § 16 až § 18Ustanovenia definujú stupne vzdelania získaných vo výchovno-vzdelávacom procese na školách podľa tohto zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Materské školy sa v súlade s klasifikáciou OECD zaraďujú ako súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy a ako školy poskytujúce predprimárne vzdelávanie. Tento návrh je aj v súlade s uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na vstup do základnej školy. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa podmienky za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Žiak s mentálnym postihnutím z dôvodu svojho postihnutia nemá predpoklady na to, aby zvládol obsah vzdelávania stanovený pre základnú školu. Z tohto dôvodu, berúc do úvahy jeho postihnutie, takýto žiak absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa primárne vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú doklady o získanom stupni vzdelania a doklady o získanej kvalifikácii. Táto klasifikácia sa uplatnila aj na základných umeleckých školách a jazykových školách. Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať len školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení. Doklady sa vydávajú na tlačivách schválených ministerstvom školstva a sú vedené v štátnom jazyku alebo dvojjazyčne, ak sa jedná o doklad vydaný školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny alebo s bilingválnym vzdelávaním. Všetky doklady o získanom vzdelaní sú verejné listiny a vedú sa trvalým spôsobom.

 

K § 19 Ustanovenie rieši dĺžku, začiatok a koniec plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná. Začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku, dosiahne školskú spôsobilosť. Pre dieťaťa, u ktorého sa prejaví školská nezrelosť, ustanovenie upravuje odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a tiež dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa zakladajú povinnosti pre riaditeľa školy, zákonného zástupcu. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o zaradení žiaka do nultého ročníka. Ten je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Na plnenie povinnej školskej dochádzky môže byť výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, v takom prípade je treba k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia a súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

K § 20Z dôvodu predchádzania zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka je v tomto ustanovení vymedzený termín zápisu a povinnosti zákonného zástupcu. Zápis je stanovený každoročne od 15. januára do 15. februára pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku v spádovej škole v školskom obvode, kde má dieťa trvalý pobyt. Cieľom tohto ustanovenia je podporiť slobodnú voľbu zákonného zástupcu na výber školy pre svoje dieťa. Zápis do inej než spádovej školy musí riaditeľ oznámiť do 31. marca. Riaditeľ školy zašle zoznam všetkých detí zapísaných na plnenie povinnej školskej dochádzky do 15. apríla obci podľa trvalého bydliska dieťaťa. Rieši sa plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, umiestnených v školskom zariadení.

 

K § 21

Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie poskytuje možnosť preradenia žiaka počas plnenia povinnej školskej dochádzky v strednej škole, konzervatóriu alebo v škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do základnej školy.

K § 22

Ustanovenie definuje skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, a to ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval žiak desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka žiak dovŕšil 16. rok veku. Vytvára sa možnosť pre žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím so súhlasom riaditeľa školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok jeho veku.

 

 

K § 23 až § 25

Určujú sa formy osobitného plnenia školskej dochádzky a to individuálnym vzdelávaním, vzdelávaním v školách mimo územia SR, v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu, vzdelávanie kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodných programov, individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných škôl alebo podľa individuálneho učebného plánu. Vzhľadom na požiadavky verejnosti poskytovať vzdelávanie žiakom aj mimo školy, navrhuje sa týmto ustanovením individuálne vzdelávanie a požiadavky s tým spojené. Individuálne vzdelávanie povoľuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole, vtedy mu škola zabezpečuje vzdelávanie v rozsahu 2 hodín týždenne. Ustanovenie na rozdiel od predchádzajúcej praxe umožňuje poskytnúť individuálne vzdelávanie žiakovi prvého stupňa základnej školy. Zabezpečuje ho zákonný zástupca pedagogickým zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Náklady s tým spojené hradí zákonný zástupca. Kontrolné kompetencie získa Štátna školská inšpekcia. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje i žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom odseku sa určujú dôvody, kedy riaditeľ školy zruší povolenie individuálneho vzdelávania. Ďalej sa stanovuje mechanizmus pri osobitnom spôsobe plnenia školskej dochádzky v zahraničí, ktoré sa povoľuje na základe žiadosti a zároveň sa stanovujú pravidlá pri vykonávaní skúšok z vybraných vyučovacích predmetov.

K § 26 Zavádza sa pojem individuálny učebný plán. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy, je určený pre žiakov s nadaním alebo pre žiakov, ktorí sa individuálne vzdelávajú na základe závažných dôvodov. Musí byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom.

 

K § 27

Toto ustanovenie určuje sústavu škôl, ktoré tvoria tieto druhy: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola. Druhy škôl sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

 

K § 28V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 222 zo dňa 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy zavádza bezplatnú predškolskú výchovu a vzdelávanie pre deti jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Týmto motivujeme rodičov k umiestneniu dieťaťa do materskej školy alebo materskej školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sledujeme tým zvýšenie zaškolenia detí v predškolských zariadeniach s pozitívnym vplyvom na ich kvalitnejšiu prípravu do základnej školy, zníženie percenta opakujúcich žiakov prvý ročník základnej školy, vyrovnanie rozdielov v celkovej úrovni zručností detí. V súlade s požiadavkami bezpečnosti detí znižujeme hornú hranicu detí v materskej škole podľa ich veku od 20 do 22 detí.

K § 29 a § 30Ustanovenia vymedzujú úlohy základnej školy, členenie na typy, stupne, ročníky, skupiny. Základná škola môže byť plnoorganizovaná – všetky ročníky a neplnoorganizovaná – nemá všetky ročníky. Prvý stupeň tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň tvorí piaty až deviaty ročník. Aj keď demografická krivka klesá, každý rok narastá počet detí s poruchami učenia a správania. S cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu vyučovania, zlepšiť pracovné prostredie v škole upravuje sa najvyšší počet žiakov v triede základnej školy: v nultom ročníku na 16 žiakov, v prvom ročníku na 22 žiakov, v triede viacerých ročníkov 24 žiakov, v 2. – 4. roč. 25 žiakov a v 5. – 9. roč. 28 žiakov, uvádza sa možnosť zriadenia nultého ročníka, triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, možnosť začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Začleňovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa odporúča v tom prípade, ak to neobmedzí vo výchove a vzdelávaní ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Upravujú sa počty žiakov na zriadenie základnej školy. Rieši sa vzdelávanie občanov, ktorí nezískali nižšie stredné vzdelanie, podľa novej úpravy základná škola organizuje len inú formu vzdelávania. Organizovanie jazykových kurzov, športových výcvikov, exkurzií a pobytov v škole v prírode sa neukladá riaditeľom škôl povinnosť zabezpečiť ich realizáciu, umožňuje sa však reagovať na podmienky školy a žiadosti zákonných zástupcov žiakov.

 

K § 31 Navrhovaným ustanovením je poskytnutá možnosť zákonnému zástupcovi požiadať o prestup žiaka do inej základnej školy a právo riaditeľa školy rozhodnúť o prijatí. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje je povinný do piatich pracovných dní zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý odpis dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra. Rieši tiež preradenie žiaka zo školského vzdelávacieho programu poskytujúceho základné vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť.

 

K § 32 až 36Stredné školy sa členia na gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zavádza sa druh strednej školy, ktorou je stredná odborná škola. Stredná odborná škola bude zabezpečovať odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí nezískali nižšie sekundárne vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov; absolvovaním týchto výchovno-vzdelávacích programov získa absolvent nižšie stredné odborné vzdelanie, odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú stredné odborné vzdelanie a odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Zároveň sa zavádza druh strednej školy, ktorou je konzervatórium, ktoré poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Rieši sa prestup a prerušenie štúdia žiakov strednej školy. Pri prestupe žiaka na inú strednú školu sú ustanoveniami uložené povinnosti, ktoré musí žiak pri prestupe splniť. Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole môže byť preradený do základnej školy, ak sa mu nepovolí opakovať ročník, ak stratí zdravotnú spôsobilosť, ak stratí športovú výkonnosť alebo na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

 

K § 37Ustanovením sú uložené kompetencie riaditeľovi strednej školy pri rozhodovaní o opakovaní ročníka žiakovi na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti. V prípade nepovolenia opakovať ročník žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

 

K § 38Ustanovením sa stanovujú podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka strednej školy vrátane nadaných a talentovaných žiakov.

 

K § 39Ustanovenie stanovuje postup žiaka, ktorý chce zanechať štúdium.

 

K § 40Príslušné ustanovenie umožňuje žiakom, ktorí získali vedomosti samostatným štúdiom, štúdium jednotlivých predmetov. Stanovuje postup žiakov pri povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Po úspešnom vykonaní skúšok jednotlivých vyučovacích predmetov sa žiaci môžu pripraviť na vykonanie záverečnej alebo maturitnej skúšky.

 

K § 41Ustanovenie charakterizuje gymnázium ako všeobecnovzdelávaciu vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách.

 

K § 42 Uvedeným ustanovením sa určuje pôsobnosť stredných odborných škôl ako škôl pripravujúcich predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravujú aj na štúdium. V prípade, že stredné odborné školy budú pripravovať na výkon povolaní a odborných činností prevažne pre jednu oblasť, vytvára sa možnosť členenia na typy. Zároveň sa ustanovujú pojmy teoretické a praktické vyučovanie.

 

K § 43 Definuje sa praktické vyučovanie ako neoddeliteľná súčasť odborného vzdelávania. Zároveň sa určujú formy praktického vyučovania a ustanovujú sa subjekty, ktoré budú poskytovať praktické vyučovanie. Týmito subjektmi sú stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a pracovisko praktického vyučovania.

K § 44 Konzervatórium je druh strednej školy, ktorá poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Uvedený paragraf definuje formy vzdelávania, dĺžku vzdelávacích programov v konzervatóriách a poskytované stupne vzdelania.

 

K § 45 až § 47Ustanovujú sa formy nadväzujúceho odborného vzdelávania, ktorými sú nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium je určené pre žiakov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie v príbuznom odbore. Pomaturitné štúdium je určené žiakom, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú druhy pomaturitného štúdia, ktorými sú zdokonaľovacie štúdium, inovačné štúdium, kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.

Zavedenie vyššieho odborného štúdia sa odôvodňuje závermi z Vyhodnotenia experimentu vyššieho odborného štúdia a návrhu postupu jeho transformácie. Transformáciou experimentálnych odborov na študijné odbory vyššieho odborného štúdia sa zavádza nový druh pomaturitného štúdia. V tomto štúdiu budú stredné odborné školy poskytovať absolventom s ukončeným úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním vyššie odborné vzdelanie. V príslušných ustanoveniach sa popisujú jednotlivé spôsoby ukončovania nadväzujúceho odborného vzdelávania a stupeň poskytnutého vzdelania.

 

K § 48Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého sa všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovia typy stredných odborných škôl a konzervatórií a podrobnosti o organizácii vzdelávania v nich, klasifikácii, pravidlách správania žiakov, formách a zmenách štúdia, ktoré nemusia byť riešené zákonnou normou

 

K § 49 Základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov. Základná umelecká škola poskytuje svojim žiakom základné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia alebo na štúdium na konzervatóriu, v učebných a študijných odboroch s umeleckým zameraním na stredných odborných školách alebo na prípravu na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého zamerania.

V základných umeleckých školách môže zriadiť niekoľko odborov ako napr. hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický a pod. V ustanovení sa ukladá žiakom povinnosť prispievať na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ich výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole. Zriaďovateľ nariadením určí výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom.

 

K § 50 Ustanovenie splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia a to najmä z výchovných dôvodov alebo v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním.

K§ 51 V ustanovení sú uvedené druhy štúdia, ktoré je možné v základnej umeleckej škole organizovať a ktoré sa organizujú pre každý umelecký odbor zvlášť. Zodpovedajú cieľom a obsahu vzdelávania v tejto škole. Parametre súvisiace s dĺžkou štúdia, jeho cieľmi, obsahom a zameraním sú podrobnejšie spracované v pedagogických dokumentoch. Prípravné štúdium v príslušnom umeleckom odbore je určené na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností žiaka a jeho následnú profiláciu v umeleckom odbore. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí spravidla v rámci prípravného štúdia preukázali príslušnú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov predpokladajúcu úspešný rozvoj žiaka v danom umeleckom odbore. Rozšírené štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Formu rozšíreného štúdia možno uplatňovať až vo vyšších ročníkoch štúdia po preukázaní mimoriadnych schopností, zručností a návykov žiaka. Skrátené štúdium poskytuje v rámci intenzívneho vzdelávania prípravu žiakov v umeleckých odboroch, ktorá vytvára predpoklady na ich uplatnenie v ďalšom štúdiu a praxi.K § 52Ustanovenie stanovuje postup pre prijímanie na štúdium základných umeleckých školách. Ustanovuje sa postup prijímania žiakov do prípravného štúdia, základného štúdia a rozšíreného štúdia..

Žiaka je možné prijať do prípravného štúdia, kde sa prostredníctvom rozvoja schopností a zručností prejaví jeho umelecké nadanie. Do základného štúdia postupujú iba žiaci, ktorí počas prípravného štúdia preukážu dostatočný umelecké nadanie a perspektívu ďalšieho umeleckého rozvoja. Do základného štúdia možno prijať aj uchádzačov, ktorí neabsolvovali prípravné štúdium, ale úspešne vykonali prijímaciu skúšku do základného štúdia a preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Predpokladom na zaradenie do základného štúdia a štúdia pre dospelých je úspešné vykonanie talentovej skúšky pred prijímacou komisiou.

 

K § 53Ustanovenie charakterizuje jazykovú školu, ktorá je zaradená do sústavy škôl ako školu, ktorá poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch. Vzdelávací program jazykovej školy je možné ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky, ktorá má oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Vzdelávanie v jazykovej škole sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

 

K § 54 Ustanovenie špecifikuje formy výchovy a vzdelávania, a to dennú a externú. Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Externá forma sa realizuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Určuje sa ich organizácia. Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

 

K § 55 a § 56 Hodnotenie žiakov je možné uskutočniť výberom jednej z troch alternatív, čo poskytuje škole viac možností realizácie vzdelávacieho programu. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením, klasifikáciou alebo ich kombináciou. Určujú sa stupne prospechu vo vyučovacích predmetoch a v správaní. Celkové hodnotenie žiaka nultého a prvého ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovom prospel alebo neprospel. S cieľom motivovať žiakov k lepšiemu výkonu v druhom až deviatom ročníku sa celkové hodnotenie rozšírilo o hodnotenie prospel s vyznamenaním a prospel veľmi dobre. Presne sa stanovujú podmienky určenia celkového hodnotenia a dôvody opakovania ročníka, klasifikácie v náhradnom termíne. Určujú sa termíny vykonania opravnej skúšky, skúšania v náhradnom termíne. Riaditeľ školy určí termíny tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta, zo závažných dôvodov do 15. septembra a vyskúšanie v náhradnom termíne do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Z dôvodu náročnosti opravnej skúšky a následného zaťaženia psychiky žiaka sa ustanovuje, že vykonáva opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

 

K § 57 Účelom tohto ustanovenia je určiť dôvody, kedy sa žiak klasifikuje na základe komisionálnej skúšky. Všetky skúšky na škole vykonávané mimo priebežnej klasifikácie za klasifikačné obdobie sú komisionálne. Určuje sa zloženie komisie a organizácia komisionálnej skúšky. Z dôvodov objektívnosti môže riaditeľ školy povoliť prítomnosť zákonného zástupcu na komisionálnom preskúšaní.

 

K § 58

Ustanovenie zahŕňa opatrenia vo výchove, ktoré sú pochvala, napomenutie alebo pokarhanie triednym učiteľom, majstrom odbornej výchovy alebo vedúcim SPV, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. Z dôvodu okamžitého riešenia situácie sa zavádza ďalšie opatrenie vo výchove t.j. ochranné opatrenie, ktoré súvisí so správaním alebo agresivitou žiaka, ktoré ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania.

 

K § 59 Ustanovenie určuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Výnimočne možno prijať dieťa do materskej školy vo veku od dvoch rokov. Na predprimárne vzdelávanie sa môže prijať aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku, a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Je umožnené, aby bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka.

 

K § 60 Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie rieši aj výnimky, akou je možnosť prijať dieťa mladšie ako 6 rokov, alebo zabezpečenie inej formy vzdelávania. O spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky v prípade, ak žiaka nemožno umiestniť do základnej školy rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy.

 

K § 61Ustanovenie stanovuje podmienky prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základné vzdelávanie. Taktiež je umožnené prijať žiaka na inú školu pri zmene jeho potrieb.

 

K § 62Ustanovením sa stanovujú podmienky prijímania žiakov do prvých ročníkov jednotlivých druhov stredných škôl resp. vzdelávacích programov. Podmienkou prijatia je skutočnosť, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

 

K § 63Ustanovenie stanovuje postup uchádzača alebo jeho zákonného zástupcu pri podávaní prihlášok na štúdium na stredných školách. Umožňuje sa podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy v záujme väčšieho výberu o štúdium, o ktoré má uchádzač záujem a v odôvodnených prípadoch ďalšie dve prihlášky na štúdium, kde sa vyžaduje overenie nadania žiaka. K prihláške je možné pripojiť doklad o úspešnej účasti žiaka v predmetovej olympiáde alebo súťaži, ktorá súvisí so zvoleným odborom štúdia. Uchádzač, ktorý má zdravotné postihnutie alebo zdravotné znevýhodnenie pripojí vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast o schopnosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

 

K § 64Ustanovením sa stanovuje organizácia prijímacieho konania. Predmety na prijímacie skúšky pre jednotlivé odbory vzdelávania určuje MŠ SR a MZ SR (pre stredné zdravotnícke školy). Počet otváraných tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách pre nasledujúce prijímacie konanie určuje zriaďovateľ. O návrhu počtov tried pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom bez ohľadu na zriaďovateľa rozhoduje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Táto kompetencia súvisí s regulovaním počtov tried gymnázií s osemročným štúdiom v záujme zachovania kvality vzdelávania v základných školách, gymnáziách a tak tiež v záujme väčšej možnosti vzdelávania v odbornom školstve po ukončení nižšieho stredného vzdelania.

 

K § 65Stanovujú sa povinnosti riaditeľa strednej školy vo vzťahu k určeniu počtov žiakov v triedach prvých ročníkov a zverejneným kritériám na prijímaciu skúšku. Je v kompetencii riaditeľa školy prijať žiakov základnej školy na štúdium na stredných školách aj bez prijímacej skúšky. V záujme motivácie žiakov o štúdium sa umožňuje bez prijímacej skúšky prijať žiakov, ktorí v celoslovenskom testovaní dosiahli úspešnosť najmenej 90% v každom testovanom predmete s výnimkou žiakov, ktorí sa hlásia na školy, kde sa vyžaduje talentová skúška.

 

K § 66Ustanovenie sa zaoberá skladbou predmetov prijímacej skúšky, pričom prijímacia skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra je povinná pre všetkých žiakov. Termíny prijímacích skúšok súvisia s možnosťou žiakov si podať dve prihlášky na dve stredné školy. Pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium, kde je potrebné overiť nadanie sa umožňuje na takéto školy podať dve prihlášky. Je umožnené konanie prijímacích skúšok v ďalšom termíne na školy na nenaplnený počet miest. V prípade závažných dôvodov neúčasti žiaka na prijímacej skúške, riaditeľ školy určí náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta.

 

K § 67 a § 68Ustanovením sa určujú kompetencie riaditeľa školy pri rozhodovaní o prijatí uchádzača na štúdium. Zoznam uchádzačov o štúdium zverejňuje riaditeľ školy do troch dní podľa výsledkov prijímacieho konania. Obsahuje poradie uchádzačov zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní. Taktiež zoznam musí obsahovať informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. Podmienkou prijatia na školu je vykonanie zápisu na základe zápisného lístka, ktorý vydá základná škola. Žiak môže byť zapísaný len na jednu strednú školu. Termín zápisu určí riaditeľ strednej školy. Rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí uchádzača sa vykoná v zmysle zákona o správnom konaní.

 

K § 69Ustanovenie určuje organizáciu a podmienky prijímania uchádzačov na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Taktiež sa stanovujú termíny prijímacích skúšok na túto formu štúdia v poslednom úplnom júnovom týždni resp. v posledných dvoch augustových týždňoch.

 

K § 70Týmto ustanovením sa umožňuje prijímanie žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl za podmienok, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení. Ide o žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov zanechali štúdium a po určitom čase si chcú doplniť vzdelanie.

 

K § 71Týmto ustanovením sa stanovuje povinnosť riaditeľovi základnej školy poskytnúť orgánu miestnej štátnej správy v školstve aktuálne údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách ako aj riaditeľovi strednej školy poskytnúť zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve o počtoch prihlásených a prijatých žiakov a o počtoch voľných miest, a to v záujme zisťovania priebežných štatistických údajov pre informovanie rodičov žiakov. Žiakom, ktorí sa neumiestnia ani po druhom termíne prijímacej skúšky, na plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí umiestnenie žiaka v strednej škole po prerokovaní so zákonným zástupcom.

 

K § 72Ustanovenie definuje spôsoby ukončovania štúdia v stredných školách, a to záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

K § 73V príslušných ustanoveniach tohto paragrafu sa ustanovuje cieľ záverečnej skúšky v nadväznosti základného vzťahu medzi sústavou vzdelávania a povolaniami, činnosťami na výkon ktorých sa žiaci štúdiom podľa učebných plánov a učebných osnov ako aj podľa vzdelávacích štandardov v učebných a študijných odboroch pripravujú. Ďalej sa ustanovuje členenie záverečnej skúšky tak, aby jej povinnými časťami bola písomná, praktická a ústna časť. Zároveň sa určuje overovanie vedomostí, zručností a kompetencií žiaka v jej jednotlivých častiach, termíny konania záverečnej skúšky v členení na riadne a mimoriadne skúšobné obdobie.

 

K § 74Ustanovenie definuje ciele maturitnej skúšky, ktorej súčasťou v stredných odborných školách je odborná zložka. Model maturitnej skúšky pozostávajúci z externej a internej časti sa javí ako najpriliehavejší vzhľadom na skutočnosť, že externou časťou skúšky z jednotlivých predmetov sa pomocou štátom garantovaných písomných skúšok zabezpečí validita a objektivita výsledkov maturitnej skúšky, kým interná (školská) časť skúšky by mala uchovávať a ďalej rozvíjať špecifickosť jednotlivých stredných škôl. Externá časť maturitnej skúšky bude písomná a bude realizovaná formou štandardizovaných testov, ktoré budú mať charakter overovacích testov. Testy budú koncipované predovšetkým uzavretými úlohami ( výber správnej odpovede z ponúkaných variant ), doplnkovo budú využité otvorené úlohy ( riešenie odpovede bez ponúkaného variantu ) alebo kombinácia oboch. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná v súlade s požiadavkami jazykovej náročnosti obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Žiakom je umožnené tiež konať dobrovoľnú maturitnú skúšku najmä z dôvodu ich ďalšej profesijnej orientácie. V školách a triedach s bilingválnym vzdelávaním sa ukončovanie štúdia riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami vzhľadom na špecifičnosť štúdia a charakter učebného plánu.

 

K § 75Ustanovenie stanovuje postup žiaka na prihlásenie sa na maturitnú skúšku vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a to do 30. septembra. Žiakom je umožnená zmena predmetov alebo dodatočné prihlásenie sa na maturitnú skúšku do 15. októbra. Iný termín môže povoliť riaditeľ školy. Termíny sú stanovené v nadväznosti na prípravu potrebných testov na externú časť maturitnej skúšky, ktoré vypracúva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a v nadväznosti na menovanie predsedov jednotlivých komisií orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

 

K § 76Ustanovenie popisuje externú a internú časť maturitnej skúšky. Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohou internej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch je overiť najmä tú časť kompetencií žiaka, ktorá sa nedá overiť formou testu či iným písomným prejavom. Preto táto časť maturitnej skúšky má byť vhodným doplnkom externej časti tak, aby spolu podávali ucelený obraz o vedomostiach, zručnostiach a postojoch budúceho absolventa. Pomocou tejto časti sa zachová a aj rozšíri možnosť prejavovania špecifickosti a profesijnej orientácie jednotlivých stredných škôl. Je stanovené, že v prípade voľby žiaka vykonať maturitnú skúšku z viacerých cudzích jazykov, žiak vykoná externú časť a písomnú formu internej časti len z jedného cudzieho jazyka. Požiadavka, že žiak môže vykonať v jeden deň najviac tri skúšky z internej časti a že internú časť, okrem jej písomnej formy, musí vykonať v priebehu piatich pracovných dní, má zabezpečiť vytvorenie rovnakých skúšobných podmienok pre všetkých žiakov, zlepšiť psychohygienické podmienky maturitnej skúšky, zlepšiť organizáciu internej časti a prispieť k vytvoreniu pokojnej pracovnej atmosféry v priebehu maturitných skúšok. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov, je daná kompetencia ministrovi školstva na vyhlásenie konania skúšok za neplatné. V takom prípade vyhlási nový termín maturitných skúšok.

 

K § 77Ustanovenie určuje termíny maturitnej skúšky a to v riadnom skúšobnom období a v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo školstva jednotne pre všetky školy a žiakov v záujme zaistenia objektivity konania skúšok. Náhradný termín maturitnej skúšky slúži najmä pre tých žiakov, ktorí sa nemôžu zúčastniť riadneho termínu maturitnej skúšky najmä zo zdravotných dôvodov. Termín opravnej skúšky sa vzťahuje na tých žiakov, ktorí neprospeli z niektorého predmetu maturitnej skúšky.

 

K § 78 a § 79 Ustanovenia určujú podmienku vykonania záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky, ktorou je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia. Ďalej definujú záverečnú pomaturitnú skúšku ako odbornú skúšku, absolventskú skúšku ako komplexnú odbornú skúšku. Určujú obsah absolventskej skúšky, jej konanie v riadnom a mimoriadnom skúšobnom období.

 

K § 80 až § 82Organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje organizáciu a priebeh maturitnej skúšky tvoria ústredná, školská a predmetová maturitná komisia. Ústredná maturitná komisia sa predovšetkým vyjadruje k požiadavkám a obsahu externej časti a písomnej forme internej časti maturitných skúšok a k ich harmonogramu. Predsedu a členov ústrednej maturitnej komisie menuje minister školstva najmä z radov pedagogickej a odbornej verejnosti.

Predseda školskej maturitnej komisie zodpovedá za riadny priebeh maturitných skúšok na škole a dohliada na objektivitu priebehu skúšok, riaditeľ školy zodpovedá za vytvorenie podmienok pre riadny priebeh skúšok

V záujme zabezpečenia objektivity internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov sa ustanovujú predmetové maturitné komisie, ktorých môže byť na jednej škole aj viac. Predsedov školskej maturitnej komisie a predsedov predmetových maturitných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Menovanie predsedov je platné pre riadne ako aj mimoriadne skúšobné obdobie maturitnej skúšky. Predsedovia majú príslušnú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a najmenej štyri roky pedagogickej praxe a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu ku škole, na ktorej majú vykonávať funkciu predsedu komisie. Skúšajúcich predmetových maturitných komisií vymenúva riaditeľ príslušnej strednej školy z radov pedagogických zamestnancov školy, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu. Ustanovenie definuje spôsobilosť pedagogických zamestnancov aj na funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie pre bilingválne stredné školy.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi je zloženie maturitnej komisie špecifické vzhľadom na medzinárodné dohody so zahraničným partnerom. Tak tiež sa stanovujú povinnosti predsedu maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vo vzťahu k maturitným skúškam.

 

K § 83 až § 85Ustanovenia týchto paragrafov určujú konanie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá má stálych a ďalších členov. Ďalej uvedené ustanovenie popisuje členov skúšobnej komisie, ktorí budú pôsobiť pre záverečnú a absolventskú skúšku ako ďalší členovia tejto komisie. Členom skúšobnej komisie je aj delegovaný zástupca profesijnej komory ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Ako príklad osobitného predpisu sa uvádza zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K § 86 a § 87 Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže byť vyjadrená stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov stanovuje predmetová maturitná komisia súhlasom všetkých členov prípadne hlasovaním. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky je nezávislé na tom, ako žiak uspel v externej časti maturitnej skúšky. V záujme ochrany práv žiakov, ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže požiadať o nahliadnutie do svojej písomnej práce a prípadné námietky podať písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy. Taktiež môže podať námietky voči hodnotenie ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky. Ide o zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a vylúčenie subjektívnych vplyvov pri hodnotení. Podmienkou na úspešné zloženie maturitnej skúšky je úspešné zloženie zo všetkých jej povinných predmetov a jej častí, pričom skúška z dobrovoľného maturitného predmetu nemá vplyv na jej úspešné zloženie. Klasifikácia na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa vyjadruje stupňom prospechu.

 

K § 88V prípade, že žiak vykoná skúšku neúspešne, môže na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať opravnú skúšku. Žiak koná opravnú skúšku vždy len z tej skúšky a predmetu, z ktorého neuspel a takou formou, akou konal skúšku v riadnom termíne. Nie je napr. možné, ak žiak neúspešne vykonal obhajobu maturitnej práce, aby konal opravnú skúšku formou ústnej skúšky pred maturitnou komisiou. Žiak môže taktiež na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať druhú opravnú skúšku resp. opakovať celú maturitnú skúšku. Týmto je vytvorený dostatočný priestor a možnosti úspešne vykonať maturitnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období v prípade neúspechu z niektorého predmetu v riadnom skúšobnom období. Časová hranica konania opravnej skúšky alebo celej skúšky je limitovaná troma rokmi od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy. Ustanovenia tohto paragrafu taktiež určujú postup a kompetenciu skúšobnej komisie pri povoľovaní opravnej skúšky z jednotlivej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky v prípade, ak z tejto časti skúšky žiak strednej odbornej školy bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný. Príslušné ustanovenie odseku tohto paragrafu určuje postup skúšobnej komisie pri povolení opakovania celej záverečnej alebo absolventskej skúšky pre žiakov strednej odbornej školy, ktorí boli na viac ako jednej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky alebo na niektorej opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný.

 

K § 89Príslušným ustanovením sa predovšetkým riešia žiaci, ktorí sa pre vážne najmä zdravotné dôvody nemôžu zúčastniť na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške ako aj žiaci, ktorí sa na skúškach správajú nedovoleným spôsobom. Príslušným ustanovením je daná možnosť skladať maturitnú skúšku aj ako štátnu jazykovú skúšku. Umožňuje sa žiakom nahradiť si maturitnú skúšku z cudzieho jazyka v prípade, ak získajú niektorý z certifikátov na príslušnej úrovni jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Tieto certifikáty sú poskytované prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú etablované v SR, a ktoré dávajú záruku kvality a hodnovernosti vedomostí, ktoré žiaci preukážu pri absolvovaní skúšok na získanie príslušného certifikátu.

 

K § 90 Ustanovenie určuje doklady o vzdelaní, ktoré získa absolvent záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Zároveň sa ustanovujú úkony vo všeobecnom záujme, vykonávané v súvislosti s ukončovaním štúdia na stredných školách. Certifikátom o zložení maturitnej skúšky a dosiahnutie úplného stredného všeobecného alebo úplného stredného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške bude obsahovať identifikačné údaje o žiakovi, škole a študijnom odbore, jednotlivé predmety externej časti skúšky a internej časti skúšky, a hodnotenie vyjadrené percentami ( pri externej časti a písomnej forme internej časti ) a známkou ( pri internej časti ) vrátane percentilu. Vysvedčenie o maturitnej skúške spracováva a vystavuje škola na základe protokolu o maturitnej skúške. Žiakom stredných odborných škôl sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydáva aj výučný list. Žiakom tried s dvoma vyučovacími jazykmi sa vydáva vysvedčenie o maturitnej skúške v oboch vyučovacích jazykoch resp. vysvedčenie v slovenskom jazyku a v druhom vyučovacom jazyku, ktoré slúži pre potreby uchádzať sa o ďalšie štúdium v partnerskej krajine.

 

K § 91 a § 92Ustanovenie určuje lehoty kedy sa mu zachovávajú práva a povinnosti žiaka školy v prípade, ak nevykonal skúšku úspešne a bola mu povolená opravná skúška. V prípade, že už nie je žiakom školy, má možnosť vykonať skúšku v budúcom období do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. V prípade prerušenia štúdia prestáva byť žiakom školy po dobu prerušenia.

 

K § 93Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa určí zoznam predmetov maturitnej skúške v jej externej časti a písomnej forme internej časti, podrobnosti o ich vykonávaní, klasifikácii ako aj spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa charakteru ich postihnutia.

 

K § 94Ustanovenie vymedzuje, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Podľa písm. a) sa uskutočňuje v školách, ktoré sa doposiaľ označovali ako špeciálne školy. Ide o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v triedach škôl podľa písm. b). Vzdelávanie podľa písm. b) sa uskutočňuje v bežných školách, a to buď v bežnej triede alebo v triede, v ktorej sú len žiaci so zdravotným znevýhodnením.

Postup pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením vychádza z výchovno-vzdelávacích programov. Jednotlivé programy budú zostavené tak, aby v čo najvyššej miere zohľadňovali špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby príslušnej skupiny žiakov. Každý výchovno-vzdelávací program je všeobecnou kategóriou, ktorého obsah bude prispôsobený jednotlivým špecifikám podľa svojho zamerania, napr. program pre deti a žiakov s telesným postihnutím sa ďalej rozčlení podľa jednotlivých druhov a typov postihnutia tak, aby zahrnul celú škálu možných telesných postihnutí.

Umožňuje sa, aby žiak so závažným stupňom postihnutia, ktorého nie je možné vzdelávať podľa príslušného výchovno-vzdelávacieho programu mohol byť vzdelávaný primerane k jeho zdravotnému znevýhodneniu, a to prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, rešpektujúceho špeciálne výchovno–vzdelávacie potreby žiaka.

 

K § 95Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú navrhnuté tak, aby poskytovali výchovu a vzdelávanie od predškolskej prípravy až po prípravu na povolanie. Nakoľko základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím poskytujú odlišné vzdelanie než ostatné školy, označujú sa názvom špeciálna základná škola.

Do škôl pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je možné prijať všetky deti bez rozdielu, ale len deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z tohto dôvodu sa stanovuje, že dieťa sa prijíma do školy na základe diagnostických vyšetrení. Toto ustanovenie zabezpečí, aby nebolo možné za žiaka so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením a s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu považovať žiaka, ktorý do tejto skupiny na základe diagnostiky nepatrí.

Garantuje sa vzdelávanie s pomocou nevyhnutných kompenzačných pomôcok, učebných pomôcok a učebníc, ktoré sa poskytujú bezplatne.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré druhy škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú dostupné vo všetkých regiónoch Slovenska, umožňuje sa zriaďovanie týchto škôl ako internátnych.

Školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu vnútorne diferencovať na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s rôznym stupňom zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia, v rámci toho istého druhu postihnutia či znevýhodnenia. Podrobnosti o vnútornej diferenciácii budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Nakoľko značná časť dikcie zákona k základným školám a stredným školám platí aj pre školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ustanovenie umožňuje aby bariéry, ktoré plynú žiakom z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhal prekonávať asistent pedagóga.

 

K § 96Časť detí so zdravotným znevýhodnením má také špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, že ich výchova a vzdelávanie v bežnej materskej škole nie je vhodné. Preto návrh zákona umožňuje aj zriaďovanie materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením.

 

K § 97 Stanovuje osobitosti výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Umožňuje predĺženie dĺžky vzdelávania, a to z dôvodu špeciálnych výchovno – vzdelávacích potrieb žiakov. Stanovuje počet ročníkov, s možnosťou zriadenia prípravného ročníka pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad zvládnuť prvý ročník. Vymedzuje počet detí určujúci kritérium na zriadenie a zrušenie školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje počet žiakov v triede. Umožňuje zriaďovanie prípravných ročníkov pre šesť ročných žiakov, ktorí nedosiahli školskú spôsobilosť a umožňuje predĺžiť dĺžku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej škole až na 11 rokov, pričom dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

Z dôvodu rôznych stupňov mentálneho postihnutia vzdelávaných žiakov navrhované znenie upravuje vnútornú diferenciáciu na tri vzdelávacie varianty.

 

§ 98Osobitosti zdravotného postihnutia neumožňujú všetkým žiakom so zdravotným znevýhodnením, aby sa úspešne vzdelávali v bežných stredných školách. Ustanovenie poskytuje základný rámec pre stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje kritériá pre zriadenie školy, obsah a dĺžku vzdelávania.

 

K § 99Ak žiakov s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným postihnutím nie je možné vzdelávať v odborných učilištiach, zriaďujú sa pre nich praktické školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností. Nakoľko stupeň postihnutia žiakom neumožní vyučiť sa v odbore, žiaci nezískavajú výučný list. Po absolvovaní trojročnej praktickej školy získavajú záverečné vysvedčenie, v ktorom sa napr. pre budúceho zamestnávateľa uvedie, zameranie a činnosti, ktoré je konkrétny absolvent schopný vykonávať. Dôraz pri vzdelávaní v praktickej škole sa kladie na praktickú pracovnú prípravu, načo praktická škola zriaďuje pracovisko. Zriaďuje sa priamo v škole alebo mimo nej, žiaci sa pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov delia na skupiny.

Navrhované znenie umožní, aby v praktickej škole boli vzdelávaní aj dospelí občania s mentálnym postihnutím (napr. klienti domovov sociálnych služieb), ktorí doposiaľ neabsolvovali vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

 

K § 100 Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností tým žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ich pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Dĺžka vzdelávania v odbornom učilišti je dva alebo tri roky v závislosti od náročnosti prípravy na určité povolanie. Pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované je určený prípravný ročník odborného učilištia. Po jeho absolvovaní určí riaditeľ odborného učilišťa, či bude žiak ďalej pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže získať žiak s mentálnym postihnutím nižšie stredné vzdelanie. To sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikovanosti na výkon pracovných činnosti rozdeľuje na zaškolenie, zaučenie a vyučenie. Počty žiakov v triedach odborného učilišťa sa stanovujú v závislosti od špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivých druhov a stupňov zdravotných postihnutí. Zvýšenie počtu žiakov v triedach odborného učilišťa o dvoch sa umožňuje z takého dôvodu, keď napríklad pri určitom počte žiakov v jednom ročníku nie je možné vytvoriť dve paralelné triedy tak, aby mohli mať najnižšie určený počet žiakov v každej triede. Pri odbornom výcviku žiakov v odbornom učilišti nie je možné nácvik potrebných pracovných zručností, ani bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov zaručiť pri tomto počte, ktorý je stanovený pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v triede, preto sa stanovuje delenie žiakov na skupiny v závislosti od druhu ich zdravotného postihnutia. Zvýšenie počtu žiakov v skupine o dvoch sa umožňuje z obdobných dôvodov ako zvýšenie počtu žiakov v triede.

 

K § 101Stanovuje podmienky prijatia do odborného učilišťa a praktickej školy tak, aby bolo možné do týchto škôl prijať aj žiaka z nižšieho ročníka základnej školy, a to za predpokladu, že ukončil povinnú školskú dochádzku. Zo znenia nepriamo vyplýva, že odborné učilište je školou pre žiakov s ľahkým stupňom postihnutia, praktická škola je pre žiakov so závažnejším stupňom mentálneho postihnutia, ktorý neumožní žiakom absolvovanie obsahu vzdelávania v odbornom učilišti.

 

K § 102Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike špeciálnej výchovy a vzdelávania.

K § 103 Ustanovenie definuje jednotlivé druhy nadania a formy ich rozvíjania v školách. Konkretizuje možné podmienky pre žiakov v rozvíjaní nadania, a to rozšíreným vzdelávaním predmetov už v materskej škole, urýchleným vzdelávaním, ktoré zahŕňa kratšiu dobu pri získaní nižšieho stredného vzdelania alebo absolvovaní strednej školy. Nadaní žiaci tiež môžu postupovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu alebo programu, najmä v prípadoch, ak z dôvodu účasti na súťažiach alebo iných podujatiach, súvisiacich s ich nadaním nie je možné zabezpečiť ich pravidelnú účasť na vyučovaní. V oblasti intelektového nadania vymedzuje všeobecné intelektové nadanie, diagnostikované kompetentným psychológom a špecifické intelektové nadanie, ktoré je zamerané na niektorú oblasť školského vzdelávania.

 

K § 104Pre deti a žiakov možno zriaďovať školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie druhu nadania. Ustanovenie vymedzuje rozdiel medzi školami a triedami pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov a špecificky intelektovo nadaných žiakov. Školy pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov sa zameriavajú okrem rozvoja samotného nadania aj na celú osobnosť dieťaťa a prípadné problémové prejavy intelektového nadania. Školy a triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa zameriavajú na rozšírené vyučovanie predmetov, súvisiacich so špecifickým nadaním (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

 

K § 105Ustanovenie vymedzuje požiadavky pri prijímaní žiaka do školy alebo triedy na rozvíjanie nadania. V prípade špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania, praktického nadania a športového nadania sú žiaci prijímaní na základe skúšky na overenie špeciálnych schopností, pedagogickej diagnostiky vedomostí a zručností a psychodiagnostického vyšetrenia, zameraného na oblasť nadania, v prípade športového nadania je podmienkou aj zdravotná spôsobilosť. Kritériá týchto overení určuje riaditeľ, a to do 1. februára. Všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú prijímaní do škôl a tried pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov na základe psychologického vyšetrenia vykonaného zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

 

K § 106Stanovuje povinnosť riaditeľa zabezpečiť v školskom vzdelávacom programe starostlivosť o nadaných žiakov. V prípade, ak žiak nepreukazuje požadované výkony, môže riaditeľ rozhodnúť o jeho preradení alebo vylúčení zo vzdelávacieho programu poskytujúceho rozšírené vzdelávanie.

 

K § 107Ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem. Je umožnené školám vytvárať pre týchto žiakov individuálne podmienky, ktorými sú vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania ako aj úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Ustanovenie umožňuje poskytnúť zriaďovateľom škôl príspevok zo strany ministerstva školstva na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

K § 108Ustanovuje sa, že ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova sa môžu zriadiť materské školy, základné školy a stredné školy pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu. Ustanovuje sa, že vzdelanie získané v týchto školách, okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

 

K § 109 až § 111

V týchto ustanoveniach sa definujú školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a to policajné školy a školy požiarnej ochrany.

 

K § 112Definuje sa sústava školských zariadení, ktorú tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, školské špeciálne výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia.

 

K § 113Ustanovujú sa školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré sú školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe.

 

K § 114 až § 118 Ustanovenie definujú jednotlivé školské zariadenia, ktoré sú svojim zameraním určené na činnosti, ktoré skvalitňujú a odborne dopĺňajú výchovno-vzdelávací proces na školách, ako napr. školský klub detí, centrum voľného času a pod.

 

K § 119Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

 

K § 120 Ustanovenie stanovuje, ktoré zariadenia zriaďované v rezorte školstva sú školské špeciálne výchovné zariadenia. Zariadenia sú navrhnuté tak, aby plnili im príslušné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov.

 

K § 121Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovnú starostlivosť a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť deťom alebo žiakom, o umiestení ktorých rozhodol súd na základe § 37 a 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a § 103 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo o to požiadal zákonný zástupca. Ustanovenie uvádza základné činnosti Diagnostického centra, ktorými sú zabezpečovanie diagnostiky deťom a žiakom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovnej alebo reedukačnej starostlivosti, prípadne vytvorenie individuálneho reedukačného programu na základe určenej diagnózy; odporúča umiestnenie dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie a uplatnenie na trhu práce, na úpravu rodinných pomerov; poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú, vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako podklad k vypracovaniu individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu. V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie, ktoré prijíma deti pohybujúcich sa nepovolenie mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova. Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre je týmto ustanovením stanovený na nevyhnutne potrebný čas potrebný na diagnostiku.

Ustanovenie určuje počet diagnostických skupín, počet detí v diagnostickej skupine, udáva možnosť zriadenia siete profesionálnych rodín, siete samostatných výchovných skupín, ktoré sú organickou súčasťou zariadenia a plnia úlohy vyplývajúce z individuálnych reedukačných programov detí.

 

K § 122Toto ustanovenie rieši problematiku reedukačných centier, ktoré na základe výchovno-vzdelávacieho programu, individuálneho reedukačného programu poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Z dôvodu racionalizácie je možné zriaďovať tieto zariadenia len pri minimálnom počte výchovných skupín tri. Z dôvodu zvyšovania účinnosti reedukačného procesu v týchto zariadeniach sa stanovuje i horná hranica počtov skupín na šesť, ak má reedukačné centrum výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín, čo sa v praxi javí ako najvyšší únosný počet výchovných skupín, pri ktorom má reedukačný proces požadovaný účinok.

Ustanovenie udáva možnosť diferenciácie reedukačných centier. Počíta s určitými obmedzeniami detí umiestnených v týchto zariadeniach po stránke organizačnej i výchovných opatrení a z uvedeného dôvodu je vnútorná organizácia reedukačných domovov navrhovaná do oddelení, pre deti s prevýchovným režimom, pre deti s potrebou zvýšenej zdravotnej starostlivosti s ochranným režimom a pre mladistvé matky s deťmi oddelenie pre matky s deťmi. Zároveň je možné zriaďovať samostatné reedukačné domovy s takýmto zameraním.

K § 123 Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Svoje služby poskytuje súbežne s výchovno–vzdelávacím procesom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na povolanie. Ustanovenie upravuje počet detí vo výchovnej skupine, maximálny počet výchovných skupín v liečebno-výchovných sanatóriách, ktoré sa zriaďujú ako denné alebo internátne zariadenia.

 

K § 124Ustanovenie je rozpracovaním všetkých možností, ktoré môže špeciálne výchovné zariadenie využiť, ak sa rozhodne, že sa v ňom bude poskytovať zdravotná starostlivosť.

Zdravotnú starostlivosť môžu podľa príslušných smerníc Európskej únie (v súčasnosti smernica č. 36/2005/ES v znení smernice č. 100/2006ES) poskytovať iba osoby spĺňajúce podmienky na výkon príslušného zdravotníckeho povolania a mali by byť vytvorené aj vhodné podmienky pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, ako kompetentný orgán v SR pre oblasť správnej zdravotnej starostlivosti, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach, ak si zariadenie vyberie možnosť priameho zamestnania zdravotníckeho pracovníka.

Nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotníckych výkonov v znení nariadení vlády SR č. 223/2005 Z. z. upravuje vedecky a historickou skúsenosťou overené zdravotnícke výkony, ktoré sú oprávnení vykonávať zdravotnícky pracovníci s príslušnou kvalifikáciou na území SR. Keďže pri variante priameho zamestnávania zdravotníckeho pracovníka v špeciálnych výchovných zariadeniach nejde o to, aby títo pracovníci vykonávali celú šírku výkonov, na ktorú ich oprávňuje ich kvalifikácia, ale vzhľadom na špeciálne potreby detí v špeciálnych výchovných zariadeniach len malú časť, ktorú je možné definovať splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom vymenovalo zdravotnícke výkony, ktoré môže zdravotnícky pracovník ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení vykonávať. Zároveň sa tým zabezpečí, že pri náhlej zmene zdravotného stavu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení alebo pri takom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý si vyžaduje špecifické vybavenie na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude dieťa postúpené do starostlivosti príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Na ochranu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení sa upravuje, že špeciálne výchovné zariadenie, ktoré poskytuje aj zdravotnú starostlivosť vlastnými zamestnancami podľa úpravy v predchádzajúcich odsekoch sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a rovnaké sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

 

K § 125Ustanovenie vymenúva formy opatrení vo výchove, ktoré sú zamerané na pozitívnu motiváciu detí k vlastnému reedukačnému procesu a tiež niektoré opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia dieťaťa. Inštitút možnosti prerušenia pobytu dieťaťa s nariadenou náhradnou výchovou v špeciálnom výchovnom zariadení, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom centre je veľmi dôležitým prvkom reedukačného procesu. Môže slúžiť ako motivačný prvok alebo ako možnosť overenia si správnosti reedukačných postupov. Prerušenie pobytu toto ustanovenie rozdeľuje na krátkodobé prerušenie, ktoré je stanovené na mimopracovné dni alebo školské prázdniny, alebo skúšobný pobyt (podmienečné prepustenie) s možnosťou sledovania dieťaťa v spolupráci s príslušným orgánom miestnej štátnej správy a vyhodnocovania pobytu dieťaťa s možnosťou jeho vrátenia naspäť do zariadenia. Osobitné výchovné opatrenia sú preto osobitné, že nie sú obvyklým pedagogickým prostriedkom, ktorý by sa používal v systéme bežných škôl. Ide o špeciálno – pedagogický postup, ktorý sa uplatňuje v špeciálnych výchovných zariadeniach, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom domove. Ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré je možné dieťa umiestniť v ochrannej miestnosti. V praxi sa veľmi často vyskytujú situácie, keď je dieťa v afekte alebo pod vplyvom rôznych látok a vykonáva agresiu voči sebe alebo voči svojmu okoliu. V prípade potreby zariadenie privolá lekársku pomoc alebo príslušníka Policajného zboru. Aby v praxi neprichádzalo k zneužívaniu uvedených postupov je zariadenie povinné viesť príslušnú evidenciu o použití všetkých osobitných výchovných opatrení, informovať o nich príslušného dozorujúceho prokurátora a archivovať ju.

 

K § 126 Keďže vo väčšine prípadov nariadeniu náhradnej výchovy predchádza zanedbanie alebo neschopnosť poskytovania starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, zaväzuje toto ustanovenie zákonného zástupcu podieľať sa na úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Keď je dieťa alebo žiak umiestnený v zariadení na základe požiadania zákonného zástupcu, úhradu mesačných nákladov za pobyt dieťaťa alebo žiaka určí zariadenie. Náklady na zabezpečenie návratu dieťaťa z nepovoleného prerušenia pobytu v zariadení neustále stúpajú. Cena prevádzky služobných automobilov a následná amortizácia, cena pohonných hmôt a náklady na hradenie nákladov zamestnancom, ktoré im vznikli vyslaním na služobnú cestu neustále rastú a preto je vhodné, aby sa aj dieťa, ktoré má vlastný príjem, podieľalo sa na úhradách vzniknutých zabezpečovaním jeho návratu.

 

K § 127 Poskytovanie mesačného vreckového, vecných darov a jednorazového peňažného príspevku na výbavu riešia platné predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 390/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

K § 128Ustanovenie uvádza, že vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo aj v iných školách podľa zákona. Taktiež sa uvádza, že na dokladoch o vzdelaní získanom v takejto škole sa uvádza len údaj o škole.

 

K § 129 Ustanovenie uvádza, že o špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v nich, o individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach upraví ministerstvo školstva všeobecnej záväzným právnym predpisom.

 

K § 130 Navrhované znenie vymedzuje zložky systému výchovného poradenstva a prevencie jeho činnosti. Upravuje postavenie školského psychológa, psychológa, školského špeciálneho pedagóga, školského liečebného pedagóga, školského koordinátora prevencie a sociálneho pedagóga tak, aby bol systém výchovného poradenstva a prevencie čo najfunkčnejší. Z dôvodu zjednoznačnenia činnosti týchto zariadení stanovuje činnosti, ktoré vykonávajú tieto zariadenia a upravuje metodické riadenie. Aby bola prevádzka zariadení efektívna, zariadenie nie je možné zriadiť s nižším počtom odborných zamestnancov ako 3. V záujme dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov sa stanovuje, že odborné činnosti sa pre uvedených klientov poskytujú bezplatne.

 

K § 131 V ustanovenie vymedzuje činnosti výchovného a psychologického poradenstva a prevencie, a to psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a stanovuje, kto tieto činnosti vykonáva. Činnosti sú koncipované tak, aby obsiahli všetky suportívne činnosti, smerujúce najmä k efektívnej výchove a vzdelávaniu a harmonickému rozvoju žiakov.

 

K § 132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je školské zariadenie, ktorého činnosť je zameraná na poradenstvo a výchovnú prevenciu, vykonáva odborné činnosti zamerané na poskytovanie odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia.

 

K § 133Vymedzujú sa činnosti a formy, ktoré realizuje centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Je dôležité, aby žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách, ich pedagógom a rodičom tieto školské zariadenia poskytovali odborné poradenstvo a suportívne služby. V záujme kvalitného vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, znevýhodnením, nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu poskytujú tieto zariadenia aj odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc školským špeciálnym pedagógom v jednotlivých školách.

 

K § 134Ustanovenie rieši problematiku výchovného poradenstva, ktoré sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách uvedených v sústave škôl okrem materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a vybraných školských zariadení.

 

K § 135Vymedzujú sa činnosti psychologického poradenstva poskytovaného školským psychológom alebo psychológom. Vymedzuje sa, komu je psychologické poradenstvo poskytované a aké služby pre deti a ich zákonných zástupcov sprostredkúva.

 

K § 136Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike školských zariadení výchovnej prevencie a poradenstva.

 

K § 137

Ustanovenie rozdeľuje školské účelové zariadenia, ktorými sú: škola v prírode, zariadenia školského stravovania a stredisko služieb škole.

 

K § 138 Školy v prírode sa preradili z kategórie výchovno-vzdelávacích zariadení, do školských účelových zariadení. Škola v prírode svojim poslaním umožňuje deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovno-vzdelávacieho procesu v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

 

K § 139 až 141Ustanovenie určuje zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

 

K § 142Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike zariadení školského stravovania.

 

K § 143Ustanovenie určuje stredisko služieb škole, ako zariadenie, ktoré poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

 

K § 144 a § 145 Ustanovenia určujú práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu v procese výchovy a vzdelávania. Zaručuje sa, že práva ustanovené týmto zákonom sú rovnaké ku všetkým uchádzačom, deťom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo výchove a vzdelaní. Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie dieťa alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

 

K § 146

Ustanovenie deklaruje, že deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Pre tieto deti možno vytvárať osobitné podmienky na vzdelávanie, ako napr. možnosť osvojenia si štátneho jazyka a pod.

 

K § 147 a § 148

Výmenné programy sa uskutočňujú medzi strednými školami Slovenskej republiky a strednými školami iného členského štátu Európskej únie alebo strednými školami štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor a to na základe dohody. Škola, ktoré zabezpečuje výmenný program je zodpovedná za žiakov, hlavne však za ubytovanie, stravovanie a pod. je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad nad žiakmi. Určuje sa, kto sa na výmenných programoch môže finančne podieľať.

 

K § 149Ustanovenie rieši štipendium, ktoré možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy. Príslušné ustanovenia popisujú podmienky za ktorých je možné štipendium poskytnúť.

 

K § 150Ustanovuje sa organizácia školského roka, definuje sa obdobie vyučovania a školských prázdnin a zmocňuje sa ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu o podrobnostiach organizácie školského roka.

 

K § 151

Ustanovenie rieši ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona. Ustanovuje sa možnosť, že majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Stanovuje sa zákaz činnosti politickým stranám, prenikaniu informácií, ktoré by narúšali mravné princípy výchovy a vzdelávania v proces vzdelávania.

 

K § 152Ustanovenie rieši povinnosť školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

 

K § 153Každá škola má svoj školský poriadok, ktorý vydá riaditeľ školy po prerokovaní v orgáne školskej samosprávy a pedagogickej rade. Školský poriadok rieši práva a povinnosti žiakov, zákonných zástupcov a vzájomný vzťah medzi nimi a pedagogickými a ďalšími zamestnancami školy, vnútornom režime školy a B a OZ detí a žiakov a pod.

 

K § 154 až §156 Ministerstvo školstva má záujem sústavne zlepšovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov, preto vytvorí podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Zriadením Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania sa vytvoria predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externých častí skúšok a testovania žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania bude zodpovedať za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,

určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,

vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania. Z dôvodov vytvorenia objektívnych podmienok pre testovanie sú stanovené povinnosti riaditeľa školy, žiaka a jeho zákonného zástupu.

 

K § 157 a § 158Ustanovenie rieši nový spôsob registrácie detí a žiakov, škôl a školských zariadení. Uvedené riešenie sa využíva za účelom overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona a na účel štatistických zisťovaní, ďalej sa sprehľadnia počty detí a žiakov škôl a ich pohyb pri migrácii. Register vedie ministerstvo školstva (štátny register), orgán miestnej štátnej správy (register v jeho územnej pôsobnosti) a príslušná škola. Tento register je neverejný.

 

K § 159

Ustanovenia definujú Kurikulárnu radu, ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v oblasti výchovy a vzdelávania, inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a ďalších činností súvisiacich so vzdelávaním.

 

K § 160Ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti zákona na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a na súkromné školy a súkromné školské zariadenia.

 

K § 161Prechodné ustanovenie stanovuje postup plynulého preklenutia obdobia, kedy sa postupovalo vo výchove a vzdelávaní podľa doterajších predpisov na obdobie po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona.

 

K § 162

Ide o deklaratívne ustanovenie, podľa ktorého sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

 

K § 163Zrušovacie ustanovenie vymenúva všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom rušia a ktoré boli vydané na základe zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

 

K Čl. II

 

K bodu 1 Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi vymenovať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v určenej časovej lehote odo dňa predloženia návrhu.

 

K bodu 2Ustanovenie rieši menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní.

 

K bodu 3 a 4

Spresňuje sa kompetencia hlavného školského inšpektora pri odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

 

K bodu 5

Technická úprava v súvislosti s textom uvedeným v bodoch 3 a 4.

 

K bodu 6

Ustanovenie rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

 

K bodu 7Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi zabezpečiť organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa.

 

K bodu 8Ukladá sa povinnosť rade školy vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s hlasom riadnym. Ide o záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu.

 

K bodu 9

Ustanovením sa ukladajú povinnosti riaditeľovi školy vo väzbe uvedené v Čl. I .

 

K bodu 10Dopĺňajú sa kompetencie riaditeľa školy na Čl. I.

 

K bodom 11 až 14

Navrhované ustanovenia sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) uvedených v Čl. I .

 

K bodu 15

Ukladajú sa kompetencie riaditeľovi jazykovej školy, riaditeľovi materskej školy vo väzbe na Čl. I.

 

K bodu 16

Rozširujú sa kompetencie obce ako zriaďovateľa vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 17Premietnuté ustanovenie, ktoré určuje kompetencie obci vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 18Rieši sa doplnenie pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, obce ktorá vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a určuje výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, ZUŠ a výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí.

 

K bodu 19

Ide o zosúladenie názvov škôl vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 20

Zosúladené so zmenami v Čl. I vo vzťahu k učilištiam

 

K bodu 21Rieši sa vymenovanie škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj pri výkone samosprávy vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 22

Rieši sa zmena názvov škôl so zmenami uvedenými v Čl. I..

 

K bodom 23 až 25Ide o rozšírenie kompetencii samosprávneho kraja vo väzbe na zmeny v Čl. I.

 

K bodu 26 Vymenúvajú sa zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu premietnuté do zmien

Uvedených v Čl. I.

 

K bodu 27Rozširujú sa kompetencie krajskému školskému úradu viesť územný školský register detí a žiakov uvedený v Čl. I.

 

K bodom 28 až 30Ustanovenia rozširujú kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a to v súvislosti so zavedením výchovno-vzdelávacích programov podľa návrhu nového školského zákona.

 

K bodu 31 Jedná sa o spresnenie procesu spravovania siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ministerstvom školstva.

 

K bodu 32

Zosúladenie s Čl. I.

 

K bodu 33Rozširujú sa kompetencie ministerstva školstva o vedenie štátneho registra detí a žiakov v súvislosti s § 162 návrhu zákona o výchove a vzdelávaní .

 

K bodu 34 a 35

Úprava v súvislosti so zaradením materských škôl a jazykových škôl do sústavy škôl.

 

K bodu 36Technické spresnenie.

 

K bodu 37 Riešia sa možnosti ministerstva školstva rozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania aj na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).

 

K bodu 38 Ustanovenie ukladá povinnosť zriaďovateľovi oznámiť ministerstvu školstva zmenu adresy zriaďovateľa, zmenu súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelenie alebo odňatie čestného názvu školy alebo školského zariadenia. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 39

Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

 

K bodu 40

Ustanovenie určuje označovanie názvov škôl na vonkajšom označení budovy.

 

K bodu 41Ustanovuje sa rozšírenie rady školy pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa o zástupcov príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve a Štátnej školskej inšpekcie s riadnym hlasom.

 

K bodu 42 Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

 

K bodu 43 a 44Ustanoveniami sa riešia priestupky a správne delikty vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky a zriaďovaniu škôl a školských zariadení.

 

K bodu 45 a 46

V nadväznosti na vykonané zmeny je upravený rozsah pôsobnosti zákona pre neštátne školy.

 

K bodu 47

Zosúladenie s potrebou vychádzajúcou z praxe pri aplikácii zákona.

 

 

K Čl. III

 

K bodu 1Ustanovenie § 1 ods. 1 sa upravuje v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „školský zákon“), zároveň sa dopĺňa o financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie, o ktorom sa pojednáva v § 7 ods. 8. Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje poskytovať všetkým zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl, t. j. obciam, krajským školským úradom, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa realizuje od začiatku normatívneho financovania, pričom o záujmové vzdelávanie prejavuje každoročne záujem približne 75 % žiakov základných a stredných škôl. Zároveň sa upravuje aj znenie poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom.

 

K bodu 2Navrhuje sa úprava ustanovenia § 1 ods. 3 v súvislosti s novým školským zákonom a v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4, t.j. s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d, v ktorých sa navrhuje spresniť poskytovanie finančných prostriedkov na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov.

 

K bodu 3V súvislosti s novým školským zákonom sa navrhuje upraviť ustanovenie § 1 ods. 4, najmä z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy (do účinnosti nového školského zákona patria materské školy a špeciálne materské školy medzi školské zariadenia).

 

K bodu 4V ustanovení § 1 sa vkladá nový odsek 5, v ktorom sa zabezpečuje financovanie úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie pre zriaďovateľov materských škôl a špeciálnych materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky zo štátneho rozpočtu.

K bodu 5Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 6V ustanovení § 1 ods. 7 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR a s účinnosťou od 1. júla 2006 patria tieto školy do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

 

K bodu 7Navrhuje sa upraviť znenie úvodnej vety k ustanoveniu § 2 ods. 1 v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy.

K bodu 8Z dôvodu zrušenia zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13. Znenie sa navrhuje upraviť v súvislosti so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodom 10 a 11Navrhuje sa upraviť nadpis ustanovenia pod § 3 a znenie ustanovenia § 3 ods. 1, ktoré súvisia s úpravou § 1 ods. 1, t. j. s financovaním úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie..

K bodom 12 Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) sa navrhuje doplniť o štátne materské školy (špeciálne materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov), z dôvodu ich zaradenia medzi školy.

K bodu 13Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 14Ustanovenie § 3 ods. 2 - štruktúra finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva SR sa navrhuje doplniť o príspevok na výchovu a vzdelávanie. Zmena súvisí s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1.K bodu 15Navrhované úpravy ustanovenia § 3 ods. 3 súvisia so zmenami v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy. Zároveň sa určuje, podľa ktorého ustanovenia sa navrhuje poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl (§ 6 a 6a), príspevok na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl (§ 6b) a príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 7 ods. 8).

K bodu 16Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 3 ods. 6 v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie, zmenou spôsobu financovania cirkevných škôl a súkromných škôl a s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d. Zmena súvisí najmä s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1 a návrhom nových ustanovení § 6 až 6b . Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom škôl a školských zariadení a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

K bodom 17 a 18Z ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť zber údajov pre normatívne financovanie týkajúci sa očakávaného počtu žiakov v novom školskom roku, nakoľko sa tieto údaje zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl a školských zariadení a zmeny v nasledujúcom rozpise finančných prostriedkov. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov pre školy, štátne materské školy a štátne školské zariadenia.

 

K bodu 19Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 súvisí s vložením nových ustanovení § 4a až 4d, ktoré bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky, na základe ktorých môže ministerstvo prideliť zriaďovateľom škôl účelovo dotácie z kapitoly ministerstva na financovanie špecifík, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov. Zároveň sa aktualizuje zneie poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 20Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 ods. 13, ktorá súvisí s vypustením odsekov 13 až 16 z ustanovenia § 4 a vložením nových ustanovení § 4a až 4d.

K bodu 21Navrhovaná úprava súvisí so zmenou názvu špeciálnych škôl na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré ustanovuje nový školský zákon.

K bodu 22V novom ustanovení § 4a sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo určené finančné prostriedky na financovanie špecifík - opakujúcich sa nákladov, ktoré nie sú zohľadnené v normatíve školy. Zároveň sa ustanovuje, čo sa pokladá za špecifiká. Ustanovuje sa lehota, dokedy môže zriaďovateľ školy podať žiadosť a aj niektoré náležitosti žiadosti. V novom ustanovení § 4b sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky žiakov. Zároveň sa určuje lehota, dokedy ministerstvo zverejní okruh súťaží, olympiád medzinárodných projektov a programov na nasledujúci školský rok, za ktoré ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl prostredníctvom mimoriadnych výsledkov žiakov.

V novom ustanovení § 4c sa upresňujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Ďalej sa ustanovuje, čo sa pokladá za havarijnú situáciu, niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa a upresňujú sa pravidlá prideľovania finančných prostriedkov.

V novom ustanovení § 4d sa upresňujú podmienky a pravidlá pri podávaní žiadosti, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Zároveň sa ustanovujú niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa, lehota na jej predkladanie, obsah správy o realizácii rozvojového projektu zriaďovateľa, lehota predloženia tejto správy a výška spoluúčasti zriaďovateľa pri financovaní rozvojového projektu.

 

K bodu 23Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 5 v súvislosti s novým školským zákonom, na základe ktorého sa materské školy a špeciálne materské školy zaradili medzi školy. Zároveň sa upravuje aj spôsob prideľovania finančných prostriedkov pre krajské školské úrady – podľa počtu všetkých detí štátnych materských škôl a podľa počtu všetkých žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 6 v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a so zmenou spôsobu financovania súkromných škôl, ktorých financovanie sa rieši v novom ustanovení (§ 6a). Pôvodné ustanovenie § 6 sa vzťahuje na cirkevné školy. Cirkevné školy sú rovnako financované ako štátne školy. V ustanovení § 6 ods. 3 sa navrhuje, aby zriaďovateľ cirkevnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci a reklamy.

K bodu 24V novom ustanovení § 6a sa určuje spôsob prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl. Stanovuje sa znížená výška mesačného normatívneho príspevku pre súkromnú školu, ak orgán štátnej správy alebo Štátna školská inšpekcia zistia závažné porušenie platných právnych predpisov. Znížený mesačný normatívny príspevok (ods. 4) sa poskytne zriaďovateľovi súkromnej školy až do oznámenia zriaďovateľa súkromnej školy ministerstvu, že závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou bolo odstránené. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa súkromnej školy oznámiť ministerstvu školstva závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou a povinnosť oznámiť odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov súkromnou školou. V ustanovení § 6a ods. 6 sa navrhuje, aby zriaďovateľ súkromnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a reklamy. V novom ustanovení § 6b sa navrhujú pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl na financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok. Tieto náklady sa financujú podľa počtu detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v týchto školách. V tomto ustanovení sa zároveň ustanovuje dátum (podľa § 7 ods. 4 je dátum stanovený na 15. september) rozhodujúci pre počet detí použitý pri prideľovaní finančných prostriedkov. Výška príspevku na 1 dieťa je stanovená ako 7,5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na bežný školský rok (január až august) platnej 1. januára kalendárneho roka a na nový školský rok (september až december) platnej 1. septembra kalendárneho roka. Ďalej sa ukladajú povinnosti krajskému školskému úradu a zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie.

 

K bodu 25Zmena lehoty predloženia súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zriaďovateľom sa navrhuje z dôvodu využitia údajov z tejto správy pri dohodovacom konaní zo strany zriaďovateľa a ministerstva.

K bodu 26 a 27Návrh zmeny ustanovení súvisia so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 28Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu nového školského zákona (zmeny postavenia materských škôl a špeciálnych materských a ich zaradenia medzi školy) a z dôvodu vypustenia zberu údajov pre normatívne financovanie - očakávaného počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku, nakoľko tieto údaje sa zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva.

 

K bodu 29Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 30Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 6 súvisiaca s vložením nových ustanovení § 4 až 6a.

K bodu 31Pôvodné ustanovenie § 7 ods. 7 sa navrhuje vypustiť, nakoľko Ministerstvo školstva SR zákonom č. 689/2006 Z. z. ustanovilo inštitút dohodovacieho konania každoročne. Zriaďovatelia škôl v prípade zmeny počtu žiakov o 5 % v školách v priebehu roka môžu požiadať ministerstvo o ich dofinancovanie z uvedeného dôvodu.

K bodu 32Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 7 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a ustanovenia § 8c.

K bodu 33Úprava ustanovenia § 7 ods. 8 súvisí s novým školským zákonom (so zmenou postavenia materských škôl, špeciálnych materských škôl a jazykových škôl, ktoré patria medzi školy) a s doplnením lehoty na vydanie vzdelávacieho poukazu pre vydavateľov vzdelávacích poukazov a zároveň sa ustanovuje lehota pre prijímateľov vzdelávacích poukazov (školy a školské zariadenia) dokedy môžu vzdelávacie poukazy prijať. Ustanovenie lehoty sa zavádza z dôvodu, že niektoré školy neposkytli žiakom škôl dostatočný priestor na rozhodnutie, ktorému poskytovateľovi záujmového vzdelávania odovzdajú vzdelávací poukaz. Medzi poskytovateľov záujmového vzdelávania sú zaradené aj základné umelecké školy.

K bodu 34Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 9 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a vložením nového ustanovenia § 4a, v ktorom okrem spresnenia podmienok a pravidiel prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na špecifiká, sa ustanovuje aj zoznam špecifík a s vypustením ustanovenia § 7 ods. 7.

K bodu 35V ustanovení § 7 ods. 10 sa upresňujú pravidlá prideľovania finančných prostriedkov krajským školským úradom na kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.V ustanovení § 7 ods. 11 sa upresňujú výdavky pre krajské školské úrady.

K bodu 36Úprava ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3, v súvislosti so zmenou postavenia materských škôl v rámci návrhu nového školského zákona a v súvislosti s poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie (§ 6b) zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl.

K bodu 37Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 8a súvisí s návrhom nového ustanovenia § 8c o dohodovacom konaní.

K bodu 38V novom ustanovení § 8b sa navrhujú ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákona, ktoré môže uložiť ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú financované podľa tohto zákona. V tomto ustanovení sa zároveň určuje lehota uloženia pokuty, lehota splatnosti pokuty a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.V novom ustanovení § 8c sa upresňujú podmienky a postup pri dohodovacom konaní, definuje sa pojem dohodovacie konanie, ustanovujú sa niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa o dohodovacie konanie, ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti zriaďovateľa a jej obsah. V dohodovacom konaní ide o pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom na úhradu nákladov škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zohľadnené v normatívoch podľa § 4 a 5.Zároveň sa ustanovuje aj lehota, do ktorej musí zriaďovateľ tieto finančné prostriedky prideliť školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 39Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť okruh zriaďovateľov škôl, ktorým poskytne Ministerstvo školstva SR zálohu na financovanie škôl.

 

 

K bodu 40Za § 9 sa navrhuje vložiť nové ustanovenie § 9a v súvislosti s účinnosťou ustanovení 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, § 6a ods. 3 až 7, § 8b a § 8c od 1. januára 2009. V období od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 budú školy a školské zariadenia financované rovnako ako sú v súčasnosti, najmä z dôvodu ukončenia kalendárneho roka podľa pravidiel platných na jeho začiatku. Zmena sa dotýka úpravy výšky normatívneho príspevku pre školy, spôsobu financovania nákladov na stravovanie detí a žiakov zo škôl zriadených krajským školským úradom, účelovosti použitia finančných prostriedkov v neštátnych školách, zmeny spôsobu financovania súkromných škôl, ukladania sankcií a úpravy dohodovacieho konania.

K bodu 41Návrh úprav znenia poznámok pod čiarou k odkazom 15 až 19 súvisí so zrušením zákona č. 303/1995 Z. z.

 

K Čl. IV

 

Ide o zosúladenie vo väzbe na Čl. II.

K Čl. V

 

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

 

 

 

Bratislava 5. marca 2008

 

 

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ján M i k o l a j v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore