Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 24/2004 účinný od 01.05.2010

Platnosť od: 17.01.2004
Účinnosť od: 01.05.2010
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Právo EÚ, Ochrana životného prostredia, Živnostenské podnikanie, Odpady, nakladanie s odpadmi, Odpadové hospodárstvo, Miestne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST7JUD11DS4EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 24/2004 účinný od 01.05.2010
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 24/2004 s účinnosťou od 01.05.2010 na základe 119/2010

Legislatívny proces k zákonu 24/2004

Vládny návrh zákona o obaloch

K predpisu 119/2010, dátum vydania: 01.04.2010

16

Dôvodová správa

k návrhu zákona o obaloch

A. Všeobecná časť

V súčasnosti platný zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o obaloch“) nadobudol účinnosť dňa 1.1.2003. Jeho cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre nakladanie s obalmi a s odpadmi z obalov v Slovenskej republike a tak transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica o obaloch“) a predpisy na ňu nadväzujúce do slovenského právneho poriadku. Dôvodom transpozície bola nutnosť Slovenskej republiky preberať európsku legislatívu týkajúcu sa obalov a odpadov z obalov v súvislosti s prístupovými procesmi do Európskej únie.

Cieľmi prijatia návrhu zákona je predovšetkým presnejšie definovanie pojmu „obal“, v súvislosti s potrebou transpozíciou smernice č. 2004/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, sprehľadnenie existujúcej právnej úpravy, čiže jednoznačné definovanie pojmov, úprava práv a povinností povinných osôb a oprávnených organizácií, ako aj presnejšie určenie zodpovednostných vzťahov medzi týmito subjektmi a odstránenie niektorých rozporov pri určovaní povinností zúčastnených subjektov v procese zálohovania opakovane použiteľných obalov.

Návrh zákona je na základe požiadaviek smernice o obaloch a tiež Smernice EP a Rady č. 98/34/ES aj technickým predpisom, čo bolo dôvodom jeho predloženia na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie. Proces technickej notifikácie prebehol v termíne od 15. apríla do 15 októbra. K návrhu zákona boli uplatnené viaceré podrobné stanoviská Európskej komisie a členských štátov, prehľad je uvedený vo vyhodnotení vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona o obaloch

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

● Čl. 2 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v amsterdamskom znení, ktorý stanovuje ako jednu z úloh spoločenstva trvalo udržateľný rast a Čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v amsterdamskom znení, ktoré upravujú politiku spoločenstva v oblasti životného prostredia

● Smernica Rady 94/62/ES z 20.decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13/zv. 13)

● Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/12/ES z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13 zv. 34)

● Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/20/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 070, 16.3.2005)

● Rozhodnutie Komisie 1997/129/ES z 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný

systém pre obalový materiál v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v ES L 050, 20/02/1997)

● Rozhodnutie Komisie 2009/177/ES z 8. februára 1999, ktorým sa stanovujú podmienky pre výnimky zo smernice 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov pre plastové prepravky a palety týkajúce sa úrovní koncentrácie ťažkých kovov (L 056, 04/03/1999 S. 0047-0048)

● Rozhodnutie Komisie 2001/171/ES z 19. februára 2001, ktorým sa ustanovujú podmienky pre výnimku na sklené obaly vo vzťahu k úrovniam koncentrácie ťažkých kovov ustanovených v smernici 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. L 062, 02/03/2001 S. 0020-0021)

● Rozhodnutie Komisie 2005/270/ES, ktorým sa stanovujú formáty vzťahujúce sa k databázovému systému podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. EÚ L 86, 5.4.2005)

● Rozhodnutie Komisie 2006/340/ES z 8. mája 2006, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2001/171/ES s cieľom predĺžiť platnosť podmienok pre výnimky na sklené obaly vo vzťahu k úrovniam koncentrácie ťažkých kovov ustanovených v smernici 94/62/ES. (Ú. v. L 125 12/05/2006 S.0043-0043)

● Rozhodnutie Komisie 2009/292/ES z 24. marca 2009, ktorým sa ustanovuje výnimka v prípade plastových prepraviek a plastových paliet v súvislosti s úrovňou koncentrácie ťažkých kovov ustanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov ( Ú. v. L 079, 25/03/2009 S. 0044-0046)

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

-Vec C/01Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko„Ochrana životného prostredia – Voľný pohyb tovaru – Obaly a odpady z obalov – Smernica 94/62/ES – Uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd – Smernica 80/777/EHS – Oslobodenie od povinnosti zálohovania jednorazových obalov prostredníctvom účasti na globálnom systéme správy odpadov v prípade, ak celkový pomer opätovne použiteľných fliaš prevyšuje 72 % – Zánik tejto možnosti pre podnikateľov v odvetví nápojov, pokiaľ pomer opätovne použiteľných fliaš klesne pod pomer z roku 1991“

-Vec C/02 Radlberger Getränkegesellschaft mbH & Co., S. Spitz KG proti Spolkovej krajine Bádensko-Württembersko

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Stuttgart)

„Ochrana životného prostredia – Voľný pohyb tovaru – Obaly a odpady z obalov – Smernica 94/62/ES – Oslobodenie od povinnosti zálohovania jednorazových obalov prostredníctvom účasti na globálnom systéme správy odpadov v prípade, ak celkový pomer opätovne použiteľných fliaš prevyšuje 72 % – Zánik tejto možnosti pre podnikateľov v odvetví nápojov, pokiaľ pomer opätovne použiteľných fliaš klesne pod pomer z roku 1991“

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/12/ES z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.13 zv. 34) - 18.august 2005

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení – nebolo začaté žiadne konanie

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a preč rozsah ich recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti z obalov

- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 210/2005 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6.Gestor: MŽP SR

DOLOŽKAo posúdení vplyvov

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Predložený návrh zákona o obaloch vychádza zo súčasného zákona č. 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak v dôsledku značného rozsahu plánovaných zmien Ministerstvo životného prostredia SR pristúpilo k tvorbe nového zákona. Potreba prijať nový zákon o obaloch je aj reakciou na nedostatky, ktoré sa ukázali pri aplikácii niektorých ustanovení zákona v praxi.

Návrh zákona rieši zabezpečovanie nových činností alebo existujúcich činností vo zvýšenom rozsahu pri výkone štátnej správy, ktoré súvisia s novo definovanými povinnosťami oprávnenej organizácie, spôsobom preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov, so zavedením inštitútu „subjektu, ktorý uvádza do obehu výrobky balené v obaloch, ktoré pochádzajú od povinných osôb, ktoré nie sú zapísané v registri, je zodpovedný za splnenie povinností tejto povinnej osoby podľa § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 tohto zákona“ (§ 7 ods. 12) ako nástroja kontroly registrácie povinných osôb pre plnenie povinností zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, od ktorého sa očakáva zvýšenie počtu registrovaných povinných osôb a teda aj zvýšenie nárokov na riadenie a správu Registra povinných osôb a oprávnených organizácií, a poskytovanie odborných výkladov a stanovísk povinným osobám.

Zabezpečenie nových činností a povinností zakladá nové nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu predloženého zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Slovenskej agentúry životného prostredia. Nové náklady si budú vyžadovať najmä nasledovné okruhy pôsobnosti zákona:

1.personálne a administratívne zabezpečenie výkonu štátnej správy v odpadovom hospodárstve na úseku obalov a odpadov z obalov – reštrukturalizácia a správa Registra povinných osôb a oprávnených organizácií, správa súhrnnej evidencie obalov a odpadov z obalov; posilnenie výkonu štátnej správy na úseku obalov a odpadov z obalov podľa tohto zákona bude vyvolané zavedením inštitútu „subjektu, ktorý uvádza do obehu výrobky balené v obaloch, ktoré pochádzajú od povinných osôb, ktoré nie sú zapísané v registri, je zodpovedný za splnenie povinností tejto povinnej osoby podľa § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 tohto zákona“, čím sa výrazne zvýši počet povinne registrovaných subjektov, a tiež sprísnením kritérií na činnosť oprávnených organizácií, ktoré budú ústrednému orgánu predkladať Správu o činnosti oprávnenej organizácie a tiež dokumenty z riadnej individuálnej účtovnej závierky;

2.personálne a administratívne posilnenie výkonu štátnej správy na úseku činností vydávania odborných stanovísk odboru odpadového hospodárstva k zámerom budovania systémov separovaného zberu odpadov z obalov alebo na vykonávanie činností v odpadovom hospodárstve pri zhodnocovaní odpadov z obalov, ktoré si vyžadujú, aby ich vykonávali špecializovaní pracovníci s ukončeným vysokoškolským vzdelaním technických smerov s potrebnými odbornými a jazykovými znalosťami,

3.personálne a administratívne zabezpečenie a posilnenie výkonu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (Slovenská inšpekcia životného prostredia) na úseku obalov a odpadov z obalov, ktoré umožní zintenzívniť a skvalitniť vykonávanie kontrolného procesu v rôznych typoch subjektov pôsobiacich na tomto úseku, ktorým boli zákonom uložené povinnosti; kapacitné posilnenie zabezpečí priebežný a intenzívny výkon štátneho dozoru u povinných osôb, kde sa očakáva výrazný nárast ich počtu, oprávnených organizácií, zúčastnených osôb a tiež prevádzkovateľov zariadení na zhodnocovanie odpadov z obalov,

4.riadenie a správa informačného systému pre obaly a odpady z obalov, vrátane Registra povinných osôb a oprávnených organizácií a zabezpečovanie výkonu jeho správy, prevádzky a údržby; zber, spracovávanie a vyhodnocovanie údajov o vzniku a nakladaní s obalmi a s odpadmi z obalov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti plnenia limitov voči EÚ a reportingové povinnosti voči EÚ; rozvíjanie softwarového vybavenia pre informačný systém v nadväznosti na požiadavky určené národnou legislatívou, predpismi EÚ, OECD a EEA na sledovanie odpadov z obalov na celoštátnej úrovni,

5.spracovanie dokumentov, plánov a metodických materiálov na úseku obalov a odpadov z obalov.

Východiskom pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o obaloch na štátny rozpočet bola analýza administratívnych kapacít na ústredných orgánoch štátnej správy, na Slovenskej inšpekcii životného prostredia a v Slovenskej agentúre životného prostredia, a potrieb budovania komplexného informačného systému odpadového hospodárstva, ktorého súčasťou bude aj informačný systém obalov a odpadov z obalov, vrátane Registra povinných osôb a oprávnených organizácií.

Z uskutočnenej analýzy vyplýva:

-Ministerstvo životného prostredia SR nemá dostatočné personálne kapacity na zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku obalov a odpadov z obalov, keď predchádzajúce legislatívne úpravy sa realizovali bez zvýšenia počtu štátno-zamestnaneckých miest a bez nároku na štátny rozpočet. MŽP SR je potrebné personálne posilniť o 2 štátno-zamestnanecké miesta s technickým vybavením.-Slovenská inšpekcia životného prostredia má len limitované personálne kapacity na zabezpečenie efektívneho výkonu štátneho dozoru pre oblasť obalov a odpadov z obalov, preto je nevyhnutné personálne posilniť SIŽP o 6 štátno-zamestnaneckých miest - inšpektorov s technickým vybavením, t.j. o jedného zamestnanca na každý odbor inšpekcie odpadového hospodárstva a o jedného zamestnanca na ústredie.

-Slovenská agentúra životného prostredia je poverenou organizáciou Ministerstva životného prostredia, ktorá zabezpečuje činnosti súvisiace s riadením informačného systému odpadového hospodárstva a jeho subsystému pre obaly a odpady z obalov, a reportingové povinnosti voči Európskej komisii. SAŽP je potrebné personálne posilniť o 1 pracovné miesto.

Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a)Zvýšené náklady spojené s personálnym posilnením:

-ministerstva – 1 pracovné miesto,

-Slovenskej inšpekcie životného prostredia - 6 pracovných miest pre zabezpečenie efektívneho výkonu štátneho dozoru pre obaly a odpady z obalov,

-Slovenskej agentúry životného prostredia - 1 pracovné miesto pre pokrytie činností súvisiacich s riadením a správou informačného systému pre obaly a odpady z obalov, Registra povinných osôb a oprávnených organizácií a pre zabezpečenie reportingových povinností voči Európskej komisii.

Výdavky sú určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov.

b)Zriaďovacie (jednorazové) výdavky (PC, tlačiareň, software) a prevádzkové výdavky na ústrednom orgáne.

c)Výdavky SAŽP súvisiace s prevádzkou informačného systému pre obaly a odpady z obalov, vypracovaním a publikovaním metodických pokynov a informačných materiálov.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona: (v eurách)

2009201020112012Bežné výdavky (600)––-––-146 943145 216z toho: mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)––-––-88 03190 686v tom: ústredný orgán (2 zamestnanci ŠS, platová trieda 9)26 65527 485SIŽP (6 zamestnancov, platová trieda 9)61 37663 201poistné do poistných fondov (620)30 76731 695tovary a služby (630)––-––-14 6009 290z toho: Cestovné náhrady (631) – ústredný orgán3 3203 320Softvér a licencie (633013) – ústredný orgán1 3300Softvér a licencie (633013) – SIŽP3 9800Rutinná údržba výpočtovej techniky (635002) – ústredný orgán1 9901 990Rutinná údržba výpočtovej techniky (635002) – SIŽP3 9803 980Bežný transfer (640) ––-––-13 54513 545v tom:mzdy (príspevok na 1 zamestnanca, platová trieda 9) - SAŽP6 8406 840poistné do poistných fondov - SAŽP2 3902 390metodické materiály - SAŽP

správa informačného systému - SAŽP995

3 320995

3 320Kapitálové výdavky (700) - jednorazové zriaďovacie výdavky––-––-13 28016 600v tom: Obstarávanie kapitálových aktív (710)––-––-13 280––z toho:Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (713)Výpočtovej techniky (713002)13 280––kapitálový transfer (720) - SAŽP

hardwarová a softwarová podpora informačného systému––16 600Výdavky spolu––-––-160 223161 8161. v rozpočtových organizáciách bola pri 610 zohľadnená valorizácia 3 % ročne

MŽP SR si v roku 2009 a 2010 neuplatňuje zvýšené výdavky na štátny rozpočet. Predpokladané finančné nároky v časti tovary a služby, bežný transfer a kapitálové výdavky MŽP SR v rokoch 2011 až 2012 pokryje z rozpočtovej kapitoly MŽP SR. Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy (610) a poistné (620) bude ministerstvo žiadať naviac zo štátneho rozpočtu.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov, znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie a súčasne zamedziť prekážkam v obchodovaní, narúšaniu a obmedzovaniu hospodárskej súťaže.

Predložený návrh zákona sa zosúlaďuje s európskou legislatívou týkajúcou sa obalov a odpadov z obalov, a zároveň reaguje na pripomienky a požiadavky praxe, keď užšie definuje pojem „povinná osoba“ a povinnosti oprávnenej organizácie, presnejšie definuje vzťahy medzi povinnou osobou a oprávnenou organizáciou, odstraňuje niektoré rozpory pri určovaní povinností zúčastnených subjektov v procese zálohovania opakovane použiteľných obalov a sprehľadňuje systém preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov. Návrh zákona zavádza v § 8 ods. 12 nepriamy nástroj kontroly registrácie povinných osôb pre plnenie povinnosti zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, od ktorého sa očakáva zvýšenie počtu registrovaných povinných osôb, a teda aj ďalší rozvoj zberu a zhodnocovania odpadov z obalov. Návrh zákona zavádza nové povinnosti pre oprávnené organizácie, a to podieľať sa na financovaní zberu odpadov z obalov v komunálnej sfére podporou separovaného zberu vrátane budovania potrebnej technickej a technologickej infraštruktúry a poskytovať finančné prostriedky na účely vzdelávania a osvety. Všetky ustanovenia zákona budú mať jednoznačne pozitívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie.

Zvýšenie efektívnosti a účinnosti zberu, aj za finančnej podpory oprávnených organizácií, vytvorí ďalšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít nielen vo sfére zberu, ale aj spracovania odpadov z obalov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na šetrení primárnych surovinových zdrojov a znížení zaťaženia životného prostredia odpadmi z obalov. Opatrenia, ktoré zavádza predložený návrh zákona vo vzťahu k povinným osobám podporujú prevenciu s cieľom znižovať množstvo materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a v odpadoch z obalov a ich škodlivosť pre životné prostredie.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie

Cieľom predloženého návrhu zákona je prechádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie na úrovni výrobného procesu, predaja, distribúcie alebo využitia, osobitne pri vývoji čistejších výrobkov a technológií tým, že upravuje požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri používaní obalov, pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov. Povinnosť plniť záväzné limity pre rozsah zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov bude mať priamy vplyv na zefektívnenie separovaného zberu, zavádzanie progresívnych BAT technológií zhodnocovania odpadov z obalov, čo v konečnom dôsledku prispeje k zníženiu negatívnych účinkov odpadov z obalov na zdravie ľudí a životné prostredie, čím sa zabezpečí jeho dlhodobá tvorba a ochrana.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť

Na zabezpečenie povinností, ktoré vyplývajú z predkladaného návrhu zákona, bude potrebné zvýšiť počet štátnozamestnaneckých miest na úrovni orgánov štátnej správy – celkovo 9 miest, z toho 2 miesta na MŽP SR, 6 miest na SIŽP a 1 miesto v Slovenskej agentúre životného prostredia.

Jedným zo zámerov predloženého návrhu zákona je aj výrazne zvýšiť počet zaregistrovaných subjektov, ktoré si majú plniť povinnosti podľa tohto zákona ako povinné osoby, čo by v horizonte dvoch rokov malo vyústiť do mierneho zvýšenia zamestnanosti ako dôsledku vyššej úrovne zberu odpadov z obalov a ich následného spracovania, predovšetkým materiálového zhodnotenia u prevádzkovateľov zariadení na zhodnocovanie odpadov z obalov.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem ekonomického a sociálneho piliera aj o pilier environmentálny. Návrh zákona o obaloch podporuje v podnikateľskom prostredí prevenciu pri vzniku odpadov z obalov a zodpovednejší prístup pri nakladaní s odpadmi z obalov, čím sa výrazne zvýši kvalita životného prostredia, zníži sa negatívny vplyv odpadov z obalov na zdravie ľudí, vodu, pôdu, na krajinu a chránené oblasti prírody. V prípade nezodpovedného správania sa povinných osôb, navrhovaná právna úprava umožňuje udeľovať sankcie, pričom ich výška zohľadňuje závažnosť porušovania povinností podľa tohto zákona.

B. Osobitná časť

K § 1Ustanovenie zákona vymedzuje predmet jeho úpravy, jeho pôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

Predmetom úpravy zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladaní s obalmi a s odpadmi z obalov a ďalej pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti nakladania s odpadmi z obalov, zodpovednosť za porušovanie povinnosti v oblasti obalov.

K § 2V tomto ustanovení sú definované základné pojmy, s ktorými zákon pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaným v smernici o obaloch.

a) až d)

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestné, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa teda tento zákon nevzťahuje. Definícia zároveň zahŕňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktoré sú transpozíciou smernice 2004/12/ES.

e) až f)

Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice.

g) Zmena definície pojmu „povinná osoba“ v § 2 písm. g) vyplýva z nutnosti spresnenia tejto definície vzhľadom na skutočnosť, že zo súčasnej právnej úpravy nie je jednoznačne možné určiť subjekt povinnosti voči všetkým obalom uvedeným na trh v SR. V niektorých prípadoch totiž dochádza k situácii, keď pri prázdnych obaloch vyrobených a uvedených na trh slovenským výrobcom neexistuje žiadna povinná osoba, ktorá by si splnila povinnosti, ktoré jej stanovuje zákon. Ide o prázdne obaly, napr. „nákupné tašky“, ktoré výrobca uvádza na trh a ktoré sú spotrebiteľovi poskytnuté bezplatne, alebo ktoré spotrebiteľ kupuje ako prázdne obaly na zabalenie – premiestnenie tovarov. Navrhovaná definícia povinnej osoby teda zahŕňa nasledovné skupiny subjektov nakladajúcich s obalmi: 1. fyzická osoba podnikateľ, 2. právnická osoba, ktorá sa zaoberá podnikateľskou činnosťou - ktoré používajú obaly na balenie výrobkov alebo plnia výrobky do obalov, 3. dovozca obalov a výrobkov balených v obaloch a 4. výrobca obalov uvádzajúci obaly na trh pre priamu spotrebu prostredníctvom distribučnej siete. Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia, nie sú povinnými osobami v zmysle návrhu zákon o obaloch.

h) Doplnenie definície „uvedenie na trh“ do návrhu zákona vyplynulo z vypustenia definície „uvedenia na trh“ v zákone č. 264/1999 Z.z., na ktorý sa v platnom zákone o obaloch odkazovalo. Uvedená zmena vyplynula z adaptácie nariadenia (ES) č. 765/2008 do zákona

č. 264/1999 Z.z., zákon sa nachádza v legislatívnom procese.

i) Uvedená definícia je prebratím ustanovenia platného zákona. Pojem „uvedenie do obehu“ má v návrhu zákona svoje opodstatnenie, nakoľko využitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch.

j) Doplnenie definície „odpad z obalov“ medzi základné pojmy vyplynulo z požiadavky riešiť výkladové nejasnosti, ktoré spôsobovala jej absencia medzi základnými pojmami; definícia je prebratá zo smernice.

k) Definícia pojmu „nakladanie s obalmi“ bola do zákona doplnená pre zjednodušenie aplikácie zákona, vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

l) Definovanie pojmu „odber opakovane použiteľných obalov“ si vyžiadalo odstránenie pojmu „spätný odber“ zo zákona; odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zálohovaných obalov uvedených v § 6, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety).

m) Definovanie pojmu „recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice o obaloch.

n) Definovanie pojmu „organická recyklácia“ bolo potrebné z dôvodu absencie definície tohto pojmu, tento pojem je prebratý zo smernice o obaloch.

K § 3

Súčasťou opatrení v oblasti nakladania s odpadmi z obalov sú aj opatrenia zabezpečujúce znižovanie množstva produkovaného obalového odpadu. Mnohé environmentálne vyspelé členské štáty EÚ sa nezameriavajú len na povinné preberanie legislatívy EÚ, ale v rámci svojich národných legislatív prijímajú aj také opatrenia a špecifické legislatívne kroky, ktoré smerujú k ochrane životného prostredia obmedzovaním vzniku obalových odpadov. Takéto opatrenia majú dlhodobý význam aj z pohľadu ochrany prírodných zdrojov, hlavne neobnoviteľných, ako aj z pohľadu znižovania produkcie komunálnych odpadov, ktorá neustále narastá.

Potrebu prijať opatrenia pre rozvoj prevencie ustanovuje článok 4 smernice o obaloch, ktorý pri vzniku obalových odpadov považuje prevenciu za prioritu a až ako doplnkový považuje princíp opakovaného použitia obalov, recykláciu a ďalšie formy zhodnotenia obalových odpadov, ktorými sa obmedzí rozsah konečného zneškodňovania odpadov z obalov. Povinnosti ustanovené v § 3 smerujú práve k obmedzovaniu vzniku množstva obalového odpadu.

Návrh zákona bol pôvodne predložený do legislatívneho procesu až na zmenu v odseku 5 tak, ako je upravené v platnom znení. Na základe akceptovania zásadných pripomienok, ktoré boli uplatnené v rámci vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, boli vypustené v § 3 odseky 3 a 4. Uvedené ustanovenia boli pripomienkované Európskou komisiou a viacerými členskými štátmi z dôvodu vytvárania prekážok na vnútornom trhu, z dôvodu diskriminácie výrobkov balených v PVC, ktoré majú byť na základe odseku 3 postupne nahrádzané obalmi z iných materiálov a v prípade odseku 4 aj neopodstatnenosťou a neúčelnosťou opatrenia.

K odseku 5

V § 3 ods. 5 bola zmenená veľkosť predajnej plochy zo súčasných 100 m2 na 200 m2 v snahe odbremeniť menšie obchodné prevádzky od plnenia uvedenej povinnosti. Táto zmena nemá negatívny dopad na životné prostredie, ale z ekonomického hľadiska bude pozitívnou zmenou pre menších predajcov. Zároveň ide o zosúladenie so stavom existujúcim v okolitých štátoch Európskej únie.

Odkazom na § 2 písm. d) Nariadenia vlády SR č. 387/2007 Z. z. o označovaní výrobkov cenami bola súčasne naplnená potreba definície pojmu „predajná plocha“.

K § 4

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vybraných ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 3 až 7

Odsek 3 návrhu zákona obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3 boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Oproti platnému zneniu je v odseku 5 zadefinovaná povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu a v odseku 7 povinnosť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom.

K odsekom 8 a 9

Ustanovenie odseku 8 obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito. V danom prípade ide vlastne o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby určité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 1. Odsek 9 je prebratý z platného zákona.

K odseku 10

V odseku 10 sa stanovujú požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do obehu. Ide o základné požiadavky smernice, ktoré sa týkajú výrobného zloženia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom. Podrobnosti o týchto základných požiadavkách na zloženie a vlastnosti obalov upraví ministerstvo vykonávacím predpisom.

K § 5 Označovanie obalov v rozsahu tohto ustanovenia má slúžiť k identifikácii rôznych obalových materiálov za účelom uľahčenia zberu, opakovaného použitia, zhodnocovania a recyklácie obalov a musí byť v súlade s označovaním obalov v EÚ. Bližšie podrobnosti o označovaní obalov sú ustanovené v Rozhodnutí Komisie 1997/129/ES z 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a tiež vykonávací predpis ministerstva.

Zrušenie obligatórneho charakteru tohto ustanovenia oproti platnému zákonu o obaloch vyplýva z požiadavky zosúladiť zákon o obaloch so smernicou o obaloch.

K § 6

Ide o prenesenie legislatívne upraveného pôvodného znenia § 6 zákona o obaloch s nasledovnými zmenami:

K odseku 2

MŽP SR si okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. V návrhu vykonávacieho predpisu k § 21 písm. a) sa uvádza, že záloha za tieto obaly je „0“ eur.

V platnom zákone v § 6 ods. 3 sú zahrnuté obaly, ktoré nie sú opakovane použiteľné (tzv. jednorazové obaly) a ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie z hľadiska množstva alebo vlastností alebo zloženia. V odseku 2 písm. b) počíta so zálohovaním jednorazových obalov, pokiaľ tieto spĺňajú kritérium nebezpečnosti pre životné prostredie z hľadiska množstva a vlastností alebo množstva a zloženia. Z uvedeného vyplýva, že množstvo obalov, nie je jediným kritériom pre posúdenie potreby zavedenie zálohovania zo strany MŽP SR. Do návrhu vykonávacej vyhlášky k tomuto ustanoveniu doplnená aj možnosť zálohovania jednorazových hliníkových plechoviek, pričom záloh PET obalov a aj jednorazových hliníkových plechoviek je navrhovaný ako „0“ eur.

K odseku 4

§ 6 doplnený odsekom 4, v ktorom sa ustanovuje povinnosť označovania zálohovaných opakovane použiteľných obalov na nápoje, ktorá bola predtým súčasťou povinného označovania v § 6 platného zákona.

K odseku 5

Zmena v odseku 5 reaguje na potrebu spresnenia časti ustanovenia „tieto obaly bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru“, ktoré spôsobovalo veľké výkladové nejasnosti. Identifikovaním obalu podľa druhu a typu, ktoré sú bližšie špecifikované vo vykonávacom predpise, dochádza k odstráneniu problémov pri manipulácii s týmito obalmi v obchodnom styku.

K odsekom 5,6, a 10

Dôvodom zmeny v § 6 ods. 5, 6 a 10 (spojka „alebo“ sa mení na „a“) bolo jednoznačnejšie určiť skutočnosť, že povinnosť odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť zálohu v plnej výške sa týka každého, v celom reťazci od povinnej osoby až po obchod a späť, ak nastane prípad, že dôjde k vráteniu použitého obalu, tzn. od spotrebiteľa do obchodu a od obchodu k povinnej osobe.

K odseku 9

Ustanovenie je upraveným znením § 7 ods. 9 platného zákona. Jeho zmyslom je poskytnúť väčšiu právnu istotu spotrebiteľom, ktorí pri vrátení zálohovaného obalu bez etikety často musia čeliť nezáujmu obchodníkov, ktorí odoberajú len tie značky nápojov, ktoré sami uvádzajú do obehu.

K § 7

K odseku 1

Ide o prenesenie povinnosti z § 8 ods. 2 zákona o obaloch, pričom táto povinnosť sa už nevzťahuje na tie povinné osoby, ktoré uvedú na trh súhrnne menej ako 200 kg obalov za rok. Povinnosť sa oproti platnému zákonu vzťahuje aj na opakovane použiteľné obaly, ak sa stanú odpadom.

K odseku 2

Účelom uvedeného opatrenia je snaha o zabezpečenie dostatočnej využiteľnosti existujúcich zhodnocovacích a recyklačných kapacít na území spoločenstva a v prípade nevyhnutnosti (nedostatok kapacít na území EÚ) možnosť zabezpečiť plnenie limitov aj mimo územia spoločenstva, za podmienok, ktoré sú porovnateľné s podmienkami v EÚ.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie vyníma z povinnosti uvedenej v odseku 2 tie odpady z obalov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa iných právnych predpisov a pre ktoré by bolo problematické zabezpečiť plnenie limitov podľa odseku 1.

K odseku 4

Doplnené ustanovenie má za úlohu prispieť k sprehľadneniu preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov.

K odseku 5

Uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 odseku 4 Rozhodnutia 2005/270/ES a rieši situácie, kedy proces zhodnotenia odpadov z obalov trvá neprimerane dlhú dobu a údaje o množstve zhodnoteného objemu odpadu z obalov je už potrebné zahrnúť do hlásenia o plnení limitov zhodnotenia a recyklácie v kalendárnom roku.

K odseku 6

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 sa povinnosť tam uvedená vzťahuje aj na opakovane použiteľné obaly, a to pri ich prvom uvedení na trh alebo do obehu na území Slovenskej republiky.

K odseku 7

Uvedené ustanovenie bližšie vymedzuje spôsob plnenia povinnosti povinnej osoby podľa § 7 ods. 1. Povinná osoba plní povinnosti buď sama alebo tak môže urobiť aj prostredníctvom jednej alebo viacerých oprávnených organizácií v rámci jednej obalovej komodity.

K odseku 8

Ustanovenie bližšie vymedzuje podmienky vykonávania odberu opakovane použiteľných obalov v štádiu jeho uvedenia do obehu.

K odseku 9

Prenesenie povinnosti podľa § 8 ods. 4 zákona o obaloch.

K odseku 10

Prenesenie povinností z povinnej osoby na oprávnenú organizáciu si vyžaduje zabezpečiť od povinnej osoby v dostatočnom časovom predstihu všetky informácie a údaje potrebné pre plnenie prenesených povinností.

K odseku 11

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá uvádza do obehu výrobky v obaloch od povinných osôb nezapísaných do Registra povinných osôb a oprávnených organizácií, zabezpečiť za ne ad hoc plnenie povinností podľa § 7 ods. 1 a § 10 ods. 1. Množstvo povinných osôb ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov, ktoré sú vďaka nemožnosti vypátrať všetky povinné osoby a postihovať ich za nesplnenie si povinností v zmysle zákona nedostatočné. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu povinných osôb a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do obehu vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (povinným osobám).

K odseku 12

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť pre povinné osoby nezapísané do registra voči osobám, ktorým dodávajú výrobky v obaloch.

K § 8K odseku 1

Oprávnená organizácia bola v zákone o obaloch vymedzená len formou legislatívnej skratky (§ 8 ods. 2). Navrhovaná definícia potvrdzuje väzbu na Obchodný zákonník, tzn. ide o podnikateľskú činnosť, pričom môže ísť o ktorúkoľvek formu obchodnej spoločnosti, uvedenej v Obchodnom zákonníku. Povinnosť založenia oprávnenej organizácie výlučne povinnými osobami zostáva zachovaná, pričom vznik oprávnenej organizácie sa viaže ku dňu zápisu do Registra povinných osôb a oprávnených organizáciíK odseku 2

V porovnaní s úpravou v platnom zákone o obaloch oprávnená organizácia bude zodpovedná za splnenie všetkých povinností podľa § 8, a to za všetky povinné osoby, ktoré zastupuje. Zákon týmto umožňuje zmluvné prenesenie zodpovednosti z povinnej osoby na oprávnenú organizáciu.

Oprávnené organizácie majú povinnosť zabezpečiť plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 pre všetky obalové komodity ustanovené vykonávacím predpisom.

§ 8 ustanovuje aj nové povinnosti v rámci činnosti oprávnených organizácií, a to: povinnosť predkladať ministerstvu Správu o činnosti oprávnenej organizácie a tiež dokumenty z riadnej individuálnej účtovnej závierky. Cieľom uvedených povinností je zvýšená kontrola oprávnených organizácií zo strany štátu.

Medzi nové povinnosti oprávnených organizácií patrí aj povinnosť zabezpečiť zber odpadov z obalov minimálne v rozsahu 30 percent množstva spotrebiteľských obalov, ktoré uviedli na trh alebo do obehu povinné osoby, s ktorými je v zmluvnom vzťahu.

K § 9Ide o prenesenie legislatívne upraveného pôvodného ustanovenia § 9 zákona o obaloch s niektorými doplňujúcimi obsahovými zmenami.

K odseku 2

Ustanovenie, v ktorom sa hovorí o tom, že register je verejne prístupný na internetovej stránke ministerstva.

K odseku 3

Povinná osoba a oprávnená organizácia požiadajú o zápis do registra v stanovenej lehote odo dňa začatia podnikania a nie odo dňa uvedenia na trh alebo do obehu, ako tomu bolo doteraz.

K odsekom 7 až 9

Spresnenie procedúry zápisu povinných osôb a oprávnených organizácií do registra, ktoré si vyžiadala prax.

K odseku 11

Nová povinnosť uložená oprávnenej organizácii, ktorá sleduje kontrolu pohybu povinných osôb v rámci oprávnenej organizácie. Uvedená zmena je nevyhnutná z dôvodu veľkého počtu povinných osôb prítomných na trhu vo vzťahu k ich zmluvnej možnosti sa zoskupovať do oprávnených organizácií a tiež z nich vystupovať.

K odseku 12

Doplnená právomoc ministerstva vyškrtnúť oprávnenú organizáciu z registra, ak si neplní svoje povinnosti ustanovené v § 8, pričom proces vyčiarknutia podľa odseku 12 je správnym konaním.

K odseku 13

Doplnená právomoc ministerstva vyčiarknúť povinnú osobu a oprávnenú organizáciu z registra, ak prestanú byť podnikateľskými subjektami.

K § 10Ide o prebratie pôvodného ustanovenia § 10 platného zákona, s doplnením niektorých nových povinností oprávnenej organizácie vo vzťahu k evidencii povinných osôb, pre ktoré zabezpečuje zber odpadov z obalov, zhodnotenie alebo recykláciu.

K § 11 až 16Vymedzenie pôsobnosti orgánov štátnej správy pre obaly a odpady z obalov.

K § 17 a 19

Ide o prenesenie pôvodných ustanovení § 18 a 19 platného zákona.

K § 18Oproti pôvodnému zneniu došlo k zvýšeniu sankčného postihu smerujúcemu k zvýšeniu motivácie povinných subjektov postupovať v súlade s ustanoveniami zákona ako aj k preskupeniu niektorých menej závažných skutkových podstát protiprávnych konaní z kategórie vyšších sankčných postihov do nižšej kategórie.

Pri príležitosti prechodu Slovenskej republiky na euro sa v obidvoch pásmach uvádzajú nové výšky pokút.

K § 20 § 20 vymedzuje na ktoré konania sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

K § 21V § 21 sú upravené splnomocňovacie ustanovenia.

K § 22

K odseku 1

Vzhľadom na zmenu vymedzenia pojmu „povinná osoba“ bolo nutné poskytnúť tým ktorí sa stali povinnými osobami dostatočný časový priestor na splnenie povinnosti podať žiadosť o zápis do registra povinných osôb a oprávnených organizácií.

K odseku 2

Vzhľadom na vymedzenie novej povinnosti oprávnenej organizácie v § 8 ods. 2 písm. c) bolo potrebné poskytnúť dostatočný časový priestor na realizáciu tejto povinnosti.

K § 23Odkaz na smernicu EP a Rady 98/34/ES, ktorý sa uvádza pri technických predpisoch v zmysle LPV SR.

K § 24Transpozičný odkaz.

K § 25V súvislosti s predkladaním nového návrhu zákona je potrebné zrušiť Čl. 1 platného zákona a všetkých vykonávacích predpisov vydaných na jeho základe.

K § 26Účinnosť je navrhovaná od 1. mája 2010.

K prílohe č. 1

V súlade so smernicou EP a Rady 2004/12/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica EP a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov boli do navrhovaného zákona o obaloch zapracované „Kritériá podrobnejšie definujúce obal“.

K prílohe č. 2

V prílohe č. 2 je uvedený zoznam preberaných smerníc.

V Bratislave dňa 16. decembra 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jozef Medveď v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 24/2004, dátum vydania: 17.01.2004

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Dôvodmi na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona sú:

1.      splnenie záväzkov vyplývajúcich z 22. kapitoly - životné prostredie - v prístupovom procese do Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie - národná legislatíva v oblasti odpadového hospodárstva by mala byť v úplnom súlade s právom Európskej únie,

2.      premietnutie viacerých požiadaviek praxe na zmenu niektorých ustanovení platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve vrátane zákona SNR č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a to ako z pohľadu výkonu štátnej správy v odpadovom hospodárstve, tak aj z pohľadu iných subjektov pôsobiacich v tejto oblasti, najmä z podnikateľskej obce,

Ad. 1.:

Pre splnenie záväzkov vyplývajúcich z 22. kapitoly - životné prostredie - v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev a Európskej únie je potrebné, aby národná legislatíva aj v oblasti odpadového hospodárstva bola v úplnom súlade s právom Európskej únie. Preberanie európskej legislatívy týkajúcej sa odpadov sa uskutočňuje v troch krokoch — prvým bolo prijatie zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“) a predpisov na jeho vykonanie, druhým prijatie zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tretím krokom je práve predkladaný návrh zákona. Hoci je prevažná časť predpisov Európskej únie pre oblasť odpadov už prevzatá, na dosiahnutie úplného súladu je potrebné ešte:

1.      prevziať nasledujúce predpisy Európskej únie:

a)      smernicu Rady č. 78/176/EHS o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého v znení smernice Rady č. 83/29/EEC,

b)      smernicu Rady č. 82/883/EHS o postupe pri dohľade a monitorovaní životného prostredia v súvislosti s odpadom z priemyslu oxidu titaničitého (bude predmetom vykonávacieho predpisu),

c)      smernicu Rady č. 96/59/ES o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB a PCT),

d)    rozhodnutie Komisie č. 68/2001/ES ustanovujúce 2 referenčné metódy pre meranie PCB podľa článku 10 (a) smernice Rady č. 96/59/ES o odstraňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (bude predmetom vykonávacieho predpisu),

e)    nariadenie Komisie č. 1547/1999 z 12. júla 1999 stanovujúce kontrolný postup podľa nariadenia Rady EEC č. 259/93, ktorý sa používa pri preprave určitých typov odpadu do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje Rozhodnutie OECD C(92) 39 final,

f)       nariadenie rady (ES) č. 1420/1999 z 29. apríla 1999 ustanovujúce spoločné pravidlá a postupy, ktoré sa vzťahujú na prepravu určitých druhov odpadov do určitých nečlenských krajín OECD,

g)      smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o starých vozidlách,

h)      rozhodnutie Komisie z 19. februára 2002 o minimálnych požiadavkách pre potvrdenia o zneškodnení vydané v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice č. 2000/53/ES (bude predmetom vykonávacieho predpisu),

2.    zapracovať výstupy projektu Progress Monitoring on the Approximation of the Accession Countries of the Central aEastem Európe, Cyprus, Malta and Turkey, ktorými sa poukázalo na niektoré nedostatočne transponované ustanovenia predpisov Európskej únie, ktoré boli v čase prijatia zákona o odpadoch vykazované ako prevzaté.

Ad. 2.:

Už v čase prijímania zákona o odpadoch bolo zrejmé, že viaceré jeho ustanovenia boli kompromisným riešením názorov zástupcov štátnej správy, zástupcov miestnej samosprávy, podnikateľskej obce a inej odbornej verejnosti. Zo zvolených riešení sa časom viaceré ukázali ako nedostatočné, čoho častým následkom bolo aj prijímanie viacerých „malých“ noviel zákona o odpadoch, zameraných, žiaľ, len na úzku problematiku. Aj v dôsledku prijatia týchto noviel došlo k narušeniu resp. neboli upravené všetky vnútorné väzby a prepojenia zákona na viaceré základné inštitúty (napr. výkon štátnej správy, sankcie). Jedným z cieľov predkladaného návrhu zákona je preto daný stav komplexne riešiť.

Aplikačnou praxou zákona o odpadoch sa časom ukázala aj potreba zavedenia niektorých chýbajúcich povinností či inštitútov a to ako z pohľadu výkonu štátnej správy v odpadovom hospodárstve, tak aj z pohľadu iných subjektov pôsobiacich v tejto oblasti, najmä z podnikateľskej sféry. Predkladaný návrh zákona preto reaguje aj na viaceré podnety odbornej verejnosti a zástupcov tretieho sektora. Osobitne bolo treba podrobnejšie upraviť inštitút miestneho poplatku za komunálne odpady, vzhľadom k tomu, že v praxi dochádzalo k viacerým rozporom so zákonom.

Vychádzajúc z uvedených skutočností predkladaný návrh zákona teda predstavuje významný krok Slovenskej republiky ako zatiaľ nečlenského štátu v procese aproximácie práva v oblasti životného prostredia k právu Európskej únie, ale aj prostriedok na zefektívnenie uplatňovania jednotlivých ustanovení zákona o odpadoch a fungovania niektorých nevyhnutných ekonomických nástrojov v oblasti životného prostredia.

Súčasťou posledného kroku preberania práva Európskej únie v oblasti odpadov bude aj vydanie niektorých nových resp. novelizácia už existujúcich vykonávacích predpisov (pozri najmä zmeny § 68 ods. 3 uvedené v tomto návrhu zákona).

Z pohľadu práva Európskej únie sú príslušné dokumenty vyjadrené v doložke zlučiteľnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na
zamestnanosť

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Účelom návrhu zákona nie je len zabezpečenie transpozície príslušných smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ale aj vytvorenie podmienok na ich implementáciu (praktickú realizáciu) a pre zabezpečenie kontroly ich dodržiavania (vynucovanie). Návrh zákona preto predpokladá nasledovný dopad na štátny rozpočet:

Pre implementáciu (praktickú realizáciu) novely bude potrebné posilniť ministerstvo o dvoch zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a to jedného na zabezpečenie agendy odpadov z oxidu titaničitého a jedného na zabezpečenie agendy súvisiacej s polychlórovanými bifenylmi (PCB/PCT), odpadmi z polychlórovaných bifenylov a zariadeniami s obsahom PCB/PCT. Posilniť bude potrebné aj kontrolnú zložku - Slovenskú inšpekciu životného prostredia o šesť zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a to jedného na ústredie apo jednom zamestnancovi na každú regionálnu inšpekciu na zabezpečovanie agendy súvisiacej s kontrolou dodržiavania ustanovení novely zákona o odpadoch.

Finančné dopady na štátny rozpočet: (v Sk):

Spolu MŽP SR

929 920

z toho: bežné výdavky

729 920

v tom na mzdy a platy

384 000

výdavky na poistné do poistných fondov a NUP

145 920

výdavky na tovary a služby (prevádzkové výdavky)

200 000

kapitálové výdavky (výpočtová technika, Software,)

200 000

 

Spolu SIŽP SR

2 789 160

z toho: bežné výdavky

2 189 760

v tom na mzdy a platy

1 152 000

výdavky na poistné do poistných fondov a NÚP

437 760

výdavky na tovary a služby (prevádzkové výdavky)

600 000

kapitálové výdavky (výpočtová technika, Software,)

600 000

 

Ustanovenie nových skutkových podstát správnych deliktov a priestupkov a v nadväznosti na posilnenie stavu zamestnancov na regionálnych inšpektorátoch SIŽP bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu pokút udelených orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva.

Napriek tomu, že návrh novely ustanovuje nové kompetencie pre okresné úrady ako aj presun niektorých kompetencií z Ministerstva životného prostredia SR na krajské úrady, tieto budú zabezpečované existujúcimi kapacitami a nie je potrebné navýšenie stavu zamestnancov.

V zmysle novelizovaného § 18 sa ukladá obciam povinnosť, aby zabezpečili zhodnotenie alebo zneškodnenie komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov na vlastné náklady, ak na území obce boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom a nezistí sa osoba, ktorá priamo alebo nepriamo zavinila takéto uloženie. Návrh novely zároveň v § 39 ustanovuje povinnosť zaviesť v obci množstvový zber, ak o to požiada právnická osoba alebo podnikateľ po splnení zákonom stanovených predpokladov. Uvedené zmeny však nepredpokladajú zvýšené nároky na rozpočty obcí a miest, nakoľko nakladanie s komunálnymi odpadmi už aj v súčasnosti zabezpečujú obce, pričom jednotlivé činnosti nakladania financujú z účelovo viazaného miestneho poplatku.

Mierny nárast na strane príjmov rozpočtov obcí budú predstavovať príjmy z pokút za priestupky udelené - obcami z titulu preneseného výkonu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh novely predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru, nakoľko iniciuje možnosť realizovať nové podnikateľské aktivity v oblasti zberu a zhodnocovania odpadov a v oblasti dekontaminácie zariadení obsahujúcich PCB/PCT. Na druhej strane bude napomáhať ekologickému povedomiu obyvateľstva pri nakladaní s druhotnými surovinami, ako ja ovplyvňovaniu spôsobu nakladania s komunálnymi odpadmi v obciach.

Tretia časť; Odhad dopadov na životné prostredie

Vplyv navrhovanej novely na životné prostredie spočíva predovšetkým v znižovaní množstva odpadu a zabraňovaním negatívnych účinkov stanovovaním požiadaviek na nakladanie s niektorými nebezpečnými odpadmi, najmä s odpadmi obsahujúcimi oxid titaničitý alebo polychlórované bifenyly, ustanovuje sa osobitný režim pre zariadenia, ktoré obsahujú PCB/PCT s cieľom ich dekontaminácie alebo zneškodnenia a ustanovujú sa požiadavky pri výrobe alebo dovoze niektorých výrobkov, napríklad povinnosť výrobcov používať také materiály, časti vozidiel a konštrukčné prvky, ktoré umožnia bez nepriaznivého vplyvu na ich kvalitu a bezpečnosť opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnotenie odpadov zo spracovania starých vozidiel.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Z povinností zavedených v návrhu novely vyplýva nasledovný nárast zamestnancov štátnej správy: 8 v rezorte Ministerstva životného prostredia SR (6 - Slovenská inšpekcia životného prostredia, 2 - MŽP SR). Prehľad počtu požadovaných pracovníkov a finančných prostriedkov - viď tabuľka v časti dopad na verejné financie.

Implementácia zákona zároveň prinesie v súvislosti so zavedením nového režimu nakladania s odpadmi obsahujúcimi PCB/PCT vytvorenie nových pracovných príležitosti vo viacerých odvetviach národného hospodárstva.


Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom
Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.     Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.  Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.  Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Oblasť odpadového hospodárstva je súčasťou Európskej dohody o pridružení, NPPA, Partnerstva pre vstup, screeningu, Bielej knihy a PĽÚ vlády Slovenskej republiky

4.      Problematika návrhu zákona: je upravená v práve Európskej únie:

a)      ČI. 2 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v amsterdamskom žnem, ktorý stanovuje ako jednu z úloh spoločenstva trvalo udržateľný rast,

b)     ČI. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v amsterdamskom žnem, ktoré upravujú politiku v spoločenstva oblasti životného prostredia,

c)      smernica Rady č. 78/176/EHS o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého v znení smernice Rady č. 83/29/EEC,

d)     smernica Rady č. 96/59/ES o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB a PCT),

e)      nariadenie Komisie č. 1547/1999 z 12. júla 1999 stanovujúce kontrolný postup podľa nariadenia Rady EEC č. 259/93, ktorý sa používa pri preprave určitých typov odpadu do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje Rozhodnutie OECD C(92) 39 fínal,

f)      nariadenie rady (ES) č. 1420/1999 z 29. apríla 1999 ustanovujúce spoločné pravidlá a postupy, ktoré sa vzťahujú na prepravu určitých druhov odpadov do určitých nečlenských krajín OECD,

g)      smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o starých vozidlách.

5.  Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie uvedeným ad 4 je: úplný

6.     Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.      Bez účasti cudzích expertov


Osobitná časť

ČI. I:

K bodom 1 až 4 (§ 1 ods. 1 až 5):

Ide o rozšírenie pôsobnosti zákona o odpadoch ako všeobecného zákona upravujúceho oblasť odpadového hospodárstva aj na oblasti nakladania s odpadmi z banskej činnosti a ukladanie odpadov na odkaliská, ktoré boli dosiaľ z tohoto režimu vyňaté. Prax však ukázala potrebu vykonávania viacerých činností zo strany povinných subjektov, ktoré sa za súčasného stavu nevykonávajú (napr. vedenie evidencie týchto odpadov, zasielanie hlásení orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva). V prípade odpadov živočíšneho pôvodu a odpadov z obalov sa vzťah k zákonu o odpadoch nemení, ide len o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5 (§ 2 ods. 14):

Z doterajšieho uplatňovania zákona o odpadoch sa definícia komunálnych odpadov ukázala ako nedostatočná a nepresná. Podľa súčasného a príliš širokého vymedzenia pojmu „komunálne odpady“ sa často stávali prípady, keď pôvodcovia odpadov zaraďovali odpady z výrobnej činnosti do skupiny komunálnych odpadov, nakoľko chceli špekulatívne preniesť zodpovednosť za nakladanie s nimi na obce. A naopak, v iných prípadoch, obce často označovali za komunálne odpady aj odpady, ktoré z vecného hľadiska nemali povahu komunálnych odpadov, pričom ich pôvodcovia boli obcou nútení platiť miestne poplatky za ich zber, prepravu a zneškodňovanie. Účelom nového znenia odseku 14 je preto výstižnejšie ustanoviť hranicu vyjadrujúcu skutočnosť, ktoré odpady je potrebné zaradiť do skupiny komunálnych odpadov, a ktoré nie.

V prvom rade sa jasne vyjadruje skutočnosť, že ide o odpady z domácností, pričom pod domácnosťou je potrebné chápať priestor na bývanie fyzických osôb, nie však formu ich spolužitia, ako ju chápe § 115 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že odpady z nehnuteľností slúžiacich na individuálnu rekreáciu fyzických osôb (najmä zo záhrad a rekreačných zariadení - chát a chalúp) a odpady z miest slúžiacim fyzickým osobám na vedomé parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk, a odpady z domácností majú viacero spoločných znakov (napr. rovnaký pôvodcovia, reálnosť zabezpečenia nakladania s nimi zo strany obce), považujú sa tieto tiež za odpady z domácností. Za používanie vozidiel pre potreby domácnosti je však potrebné považovať aj prípady, keď ide o používanie služobných áut na súkromné účely.

Výrazne sa však od komunálnych odpadov oddeľujú odpady, ktoré vznikajú pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa. To znamená, že napr. odpad vznikajúci v dôsledku spotreby materiálu použitého vo výrobnom procese nemožno zaradiť do skupiny komunálnych odpadov. Naproti tomu odpad, ktorý vznikne výmenou žiarovky v kancelárii, je potrebné zaradiť do skupiny komunálnych odpadov.

Naproti tomu, vychádzajúc z poznatkov doterajšej praxe, sa ukázalo, že nie vždy je žiadúce, aby zodpovednosť za nakladanie s odpadmi, ktoré by sa inak považovali za iné ako komunálne odpady a drobné stavebné odpady, bola na ich pôvodcovi resp. držiteľovi. Ide najmä o odpady z malých maloobchodných predajní, z reštauračných zariadení, kde je účelné zaradenie všetkých odpadov do režimu komunálnych odpadov, čím sa na jednej strane uľahčuje situácia pôvodcom týchto odpadov a na druhej strane sa vyhovuje požiadavke ZMOS-u. Obdobne sú tak, ako aj doteraz, riešené odpady vznikajúce pri činnosti obce pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú v správe obce, a pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov.

K bodu 6 (§ 2 ods. 15 až 17):

Pri uplatňovaní zákona o odpadoch sa ukázalo ako potrebné ustanoviť definíciu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov a zariadenia na zneškodňovanie odpadov, nakoľko od posúdenia uvedeného závisí podliehanie odlišným režimom prevádzkovania zariadení, v ktorých sa uvedené činnosti vykonávajú. Definícia má význam aj na účely § 7 ods. 1 (súhlasy orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva). Ustanovujú sa výnimky - za zariadenie na zber odpadov sa nepovažujú miesta určené na zber komunálneho odpadu a za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa nepovažuje zariadenie, ktorého ročná produkcia kompostu neprevyšuje 10 ton.

K bodu 7 (§ 2 ods. 19 až 22):

Doplnenie definície mobilného zariadenia má rovnaký dôvod ako doplnenie § 2 ods. 15 až 17. Doplnenie odsekov 20 až 22 je prevzatím definícií pojmov „polychlórované bifenyly“, „zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly“ (tento pojem bol prevzatý ako "kontaminované zariadenie"), „dekontaminácia“, „držiteľ polychlórovaných bifenylov“ a „použité polychlórované bifenyly“, ustanovených v článku 2 smernice Rady č. 96/59 ES o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len „smernica o PCB“).

K bodom 8 až 13 (§ 4 a 5):

Účelom uvedených novelizačných zmien je vytvorenie zákonného rámca na doplnenie doterajších programov odpadového hospodárstva (ďalej len „program“) vydávaných orgánmi štátu a zameranými iba na veci, ktoré už sú odpadmi, o osobitnú časť zameranú na polychlórované bifenyly, ktoré ešte nie sú odpadom, zariadenia, v ktorých tieto bifenyly nachádzajú, ako aj o opatrenia na vybudovanie zariadení, v ktorých sa bude vykonávať dekontaminácia takýchto zariadení.

V § 5 ods. 4 ide zároveň o legislatívne spresnenie použitého označenia jednej zložky komunálnych odpadov - biologicky rozložiteľné komunálne odpady.

K bodu 14 (§ 6 ods. 1):

Doterajšia prax ukázala, že množstvové limity pre vznik povinnosti vypracovať program držiteľom odpadov je príliš nízky bez následného efektu vo vzťahu k ochrane životného prostredia. Zároveň sa tým výrazne sťažil výkon miestnej štátnej správy v odpadovom hospodárstve (napríklad tým, že program bola povinná vypracovať aj osoba, ktorá iba príležitostne nakladala s nebezpečnými odpadmi). Zmenou limitov na jednej strane dochádza k reálnemu naplneniu potreby vypracovania programov. Na strane druhej však osoby, ktoré nakladajú s odpadmi a pritom nedosahujú tieto limity, nie sú zbavené iných povinností ustanovených zákonom (napr. mať príslušný súhlas podľa § 7, plniť povinnosti držiteľa odpadu podľa § 19).

Vkladanou vetou sa zároveň upresňuje, kto je pri výkone servisných, udržiavacích alebo čistiacich prác vykonávaných u objednávateľa takejto služby, povinný vypracovať program a to bez ohľadu na skutočnosť, kto je pôvodcom odpadu, teda koho činnosťou odpad vzniká (napr. servisná firma).

K bodu 15 (§ 6 ods. 9):

Ide o upresnenie možnosti obce bezplatne požadovať potrebné informácie na vypracovanie programu aj pre drobné stavebné odpady.

K bodu 16 (§ 6a):

Smernica o PCB vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po jej skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekotamináciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovania programov zameraných práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia s tým, že je na ľubovôli ich držiteľa, či vypracuje osobitný program, alebo doplní už chválený program odpadového hospodárstva.

K bodom 17 a 18 (§ 7 ods. 1 písm. a) a c)):

Vzhľadom k tomu, že povolenie režim povoľovania vodných stavieb a režim ich prevádzky je upravený v zákone č. 184/2002 Z. z. o vodách, nie je potrebné vydávanie súhlasov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a c), ak sa v rámci bežnej prevádzky týchto stavieb sa nakladá aj s osobitnými druhmi kvapalných odpadov, napr. v čističkách odpadových vôd alebo odkaliskách.

K bodu 19 (§ 7 ods. 1 písm. g)):

Ide o nápravu použitých pojmov a upresnenie, čím sa odstraňujú pochybnosti, ktoré doterajšie znenie vyvolávalo.

K bodu 20 (§ 7 ods. 1 písm. h)):

Namiesto doterajšieho súhlasu na použitie technológie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi na mobilných zariadeniach sa v praxi ukázalo ako potrebnejšie povoľovať činnosti vykonávané mobilnými zariadeniami.

K bodu 21 (§ 7 ods. 1 písm. I))

Vzhľadom k tomu, že súhlas je možné udeliť nielen na zber a spracovanie, navrhuje sa úprava, umožňujúca vydávať aj samostatné súhlasy na jednu z týchto činností.

K bodu 22 (§ 7 ods. 1 písm. m) až p)):

N písmenách m) až o) ide o zavedenie nových súhlasov na činnosti, ktorých výkon má byť umožnený v zmysle článku 8 smernice o PCB a článku 4 smernice Rady č. 78/176/EHS o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého (ďalej len „smernica o OT“) až po vydaní „predchádzajúceho oprávnenia“ príslušného orgánu členského štátu.

V písmene p) sa ustanovuje súhlas na tzv. vyčlenenie veci z režimu „odpadov“. V dôsledku jeho vydania bude môcť držiteľ odpadu odovzdávať odpady aj iným osobám ako osobám oprávnených na niektorú z činností spadajúcich pod pojem „nakladanie s odpadmi“. Účelom takéhoto postupu je umožniť materiálové alebo energetické využitie odpadu, ktorý je vhodný bez akýchkoľvek úprav na použitie v domácnostiach ako materiál, palivo, či iná vec určená na konečnú spotrebu. Vhodnosť použitia v domácnostiach pritom naznačuje iba charakter tohto odpadu, neznamená to teda, že takýto odpad nebude možné použiť aj inde ako v domácnosti (napr. pri úprave kancelárie). Uvedeným znakom sa totiž vyjadruje cieľové smerovanie takéhoto odpadu, ktorý po jeho prechode do režimu „neodpadov“ a jeho následnej spotrebe skončí ako komunálny odpad.

K bodu 23 (§ 7 ods. 2):

Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu reálne potreby náležitostí jednotlivých rozhodnutí o vydávaní súhlasov.

K bodu 24 (§ 7 ods. 5 a 6):

Ustanovujú sa náležitostí nových typov súhlasov zavedených v dôsledku prevzatia článku 8 smernice o PCB a článku 4 smernice o OT.

K bodu 25 (§ 7 ods. 7):

Jednou z požiadaviek článku 4 smernice o OT - na vydanie predchádzajúceho oprávnenia je udelenie takéhoto oprávnenia na dobu určitú s možnosťou dodatočného predĺženia. Nakoľko aj pri dekontaminácii či zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, v ktorých sú obsiahnuté, ide o nakladanie s nebezpečnými látkami, požiadavka vydania súhlasu na dobu určitú sa ustanovuje aj v týchto prípadoch.

K bodom 26 a 27 (§ 7 ods. 8 a 9):

Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku doplnenia nových odsekov do § 7.

K bodu 28 (§ 8 ods. 3):

Účelom uvedenej zmeny je obmedzenie autorizácie iba na činnosti, ktorými sa vykonávajú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania ustanovených odpadov alebo spracovávajú staré vozidlá. Zároveň sa rozširuje okruh nebezpečných odpadov aj o odpady so svetelných zdrojov s obsahom ortuti.

K bodu 29 (§ 9 ods. 5):

Táto úprava vyplýva z ustanovenia čl. 6.2. smernice Rady z 16. júna 1975 o zneškodňovaní odpadových olejov (75/439/EHS) v znení smernice Rady 87/101/EHS a smernice Rady 91/692/EHS, ktoré ustanovuje, že súhlas môže byť delený podnikom, ktoré regenerujú odpadové oleje alebo používajú odpadové oleje ako palivo iba vtedy, ak sa príslušný orgán presvedčil, že boli prijaté všetky vhodné opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia, vrátane použitia najlepších dostupných technológií a v prípade zariadení povolených a prevádzkovaných podľa osobitného predpisu musí použitá technológia zodpovedať úrovni najlepšej dostupnej techniky (BAT), kde náklady nie sú prehnané.

K bodu 30 (§ 10 ods. 1):

Ide o zosúladenie so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodu 31 (§11 ods. 2):

Ide o zmenu v dôsledku reálnych potrieb na vzdelanie a dĺžku a typ praxe osoby, ktorá má ako odborne spôsobilá osoba po odbornej stránke zaručovať bezpečný výkon autorizovanej činnosti

K bodom 32 a 33 (§ 13 ods. 4, 9 a 10):

Spresnenie režimu zmeny autorizácie sa ukázalo ako potrebné, v dôsledku čoho sa § 13 dopĺňa novými odsekmi, ktoré zahŕňajú aj oprávnenie (odsek 9) a povinnosť (odsek 10) ministerstva zmeniť rozhodnutie o udelení autorizácie.

K bodom 34 a 35 (§ 15 ods. 3 až 5):

Povinnosť hromadného výrobcu a hromadného dovozcu registrovať sa podľa § 15 sa javí ako nadbytočná vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. 1), podľa ktorého každý, kto vykonáva zber starých vozidiel, musí mať na túto činnosť súhlas. Vypustením odseku 3 sa zároveň reflektuje aj na zmenu v § 8 ods. 3, spresnením prepojenia pojmu „odpad“ a pojmu „staré vozidlo“, ako aj na zmenu režime zberu starých vozidiel ustanoveného v novom § 52a.

K bodu 36 a 37 (§ 16):

V praxi sa ukázalo ako potrebné rozšíriť inštitút vyjadrení aj na iné činnosti povoľované zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré majú súvislosť s odpadovým hospodárstvom, resp. pri ktorých sa využívajú stavebné odpady a odpady z demolácií. Rovnako potrebným sa ukázalo ustanovenie vyjadrení k niektorým činnostiam vykonávaným banským spôsobom, pri ktorých sa častokrát používajú stavebné odpady a odpady z demolácií ako materiál na ich zasypávanie.

K bodu 38 (§ 18 ods. 1):

Ide o spresnenie všeobecnej povinnosti, čím sa jednoznačne vyjadruje povinnosť dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z povolení, ktoré sa nevydávajú v správnom konaní.

K bodu 39 (§ 18 ods. 3):

Písmenami k) až m) sa preberajú zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB. Písmenom n) sa preberá zákaz ustanovený v článku 4.2.(a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES o starých vozidlách (ďalej len „smernica o vozidlách“) stým, že najvyšší prípustný obsah zakázaných látok a prípady, kedy budú môcť byť použité, ustanoví vyhláška Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 68 ods. 3 písm. p), pričom v čl. VI sa súčasne navrhuje aj posun nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia až ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Ustanovenie písmena o) má za cieľ prispieť k splneniu cieľov zníženia biologicky rozložiteľného odpadu na skládkach. Pomôže zabezpečiť materiálové využitie zložiek komunálneho odpadu, u ktorého je to najjednoduchšie a najrýchlejšie dosiahnuteľné. V prípade odpadu z cintorínov ide vždy len o tzv. zelený odpad, teda nie ďalšie odpady, ktoré vznikajú v súvislosti s prevádzkou cintorínov (sviečky a pod.). Ustanovenie písmena p) zachováva režim zvýšenej ochrany u pôdy tvoriacej poľnohospodársky pôdny fond.

K bodom 40 až 42 (§ 18 ods. 7,9 a 10):

Doplnením sa jednoznačne upresňujú povinnosti osôb zodpovedných za protiprávne uloženie odpadu zohľadňujúc pritom odlišný režim nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a súčasne sa spresňuje aj povinnosť zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu, ak sa nepodarí zistiť osobu, ktorá takýto stav spôsobila (odsek 7) resp. zapríčinila (odsek 9).

K bodu 43 (§ 19 ods. 1):

Uvedenou zmenou sa umožňuje vývozu odpadu vzniknutého pri aktívnom zušľachťovacom styku aj do iného štátu.

K bodu 44 (§ 19 ods. 6):

Zavedením legislatívnej skratky sa zároveň vysvetľuje v zákone o odpadoch používaný pojem „dopravca“, pričom ide o prevzatie pojmu zavedeného STN č. 01 85 00 Základné názvoslovie v doprave z apríla 2000.

K bodu 45 (§ 19 ods. 7 až 9):

Ustanoveniami odsekov 7 a 8 sa umožňuje držiteľovi odpadov odovzdať odpady vhodné na využitie v domácnosti či už ako materiál, palivo alebo ako iná vec určená na konečnú spotrebu osobe, ktorá ich na ten účel chce použiť. Ide o zmiernenie prísneho režimu smerovania odpadov buď na zhodnotenie alebo zneškodnenie tým, že za dodržania osobitných predpisov (napr. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, uvádzania výrobkov na trh, použitia palív) sa umožňuje vyňatie vecí z režimu „odpadov“ [pozri aj odôvodnenie k § 7 ods. 1 písm. p)].

Odsekom 9 sa presnejšie ustanovuje povinná osoba na plnenie povinností držiteľa odpadov v prípadoch, ak ide o odpady vznikajúce pri výkone servisných, udržiavacích alebo čistiacich prác vykonávaných napríklad u objednávateľa takejto služby. V týchto prípadoch bude povinnou osobou ten, pre koho sa tieto práce vykonávajú.

K bodom 46 a 47 (§ 20 ods. 1 a 2):

Zavedením legislatívnych skratiek sa zároveň vysvetľujú v zákone o odpadoch používané pojmy „odosielateľ nebezpečných odpadov“ a „príjemca nebezpečných odpadov“, pričom ide o prevzatie pojmov zavedených STN č. 01 85 00 Základné názvoslovie v doprave z apríla 2000.

K bodu 48 (§ 21 ods. 1 písm. J)):

V súlade s článkom 4.6. smernice o PCB sa prevádzkovateľovi zariadenia na zneškodňovanie použitých poly chlórovaných bifenylov ukladá povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o obsahu polychlórovaných bifenylov v odpadoch prevzatých na zneškodnenie alebo zhodnotenie.

K bodu 49 (§ 21 ods. 1 písm. n)):

Doplnením povinnosti pre prevádzkovateľa mobilného zariadenia sa zabezpečuje možnosť kontroly výkonu jeho činnosti zo strany orgánov štátneho dozoru.

K bodu 50 (§ 21 ods. 2):

Pre prevádzkovateľa skládky odpadov sa ustanovujú nové povinnosti vyplývajúce z ustanovení článku 8 písm. a) (ii) a článku 11.1 písm. b) smernice Rady z 26.4.1999 oskládkovaní odpadov (1999/31/ES), ktorými sa vyžaduje, aby bolo vedenie skládky v rukách technicky kompetentných osôb a aby sa poskytoval profesionálny a technický rozvoj a tréning prevádzkovateľom skládky. Prevádzkovatelia skládky majú povinnosť brať reprezentatívne vzorky na účely vykonávania analýz. Odobraté vzorky sú povinní uchovávať najmenej 1 mesiac a výsledky analýzy vzoriek archivovať minimálne 2 roky.

K bodu 51 (§22 ods. 4):

Zmenou § 22 ods. 4 sa zmierňuje tvrdosť zákona spočívajúca vo výške dolnej sadzby minimálneho odvodu za tonu odpadu ukladaného na skládku odpadov na tvorbu účelovej finančnej rezervy pri skládkach na inertný odpad (ide o skládky odpadov, ktorých doba životnosti bola k 1. júlu 2001 menej ako desať rokov). Pri týchto skládkach, na ktorých uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie bude oproti ostatným skládkam odpadov potrebná približne jedna tretina finančných prostriedkov, sa ustanovuje dolná sadzba na 20 Sk.

Kbodu52(§23 ods. 3):

Zrušuje sa ustanovenia zákona o odpadoch, ktorého uplatňovanie je v rozpore so zásadou blízkosti pri nakladaní s odpadmi (neprevážať odpad na dlhé vzdialenosti, ak je v blízkosti zariadenie na j eho zhodnotenie).

K bodu 53 (§ 23 ods. 3 písm. d)):

Ustanovuje sa výnimka zo zákazu na dovoz odpadov určených na spaľovanie vrátane využitia ako paliva alebo na získanie energie iným spôsobom podľa položky R1 prílohy č. 2, vzhľadom k tomu, že v prípade týchto zariadení ide o prevádzky, ktoré sú vybavené BAT technológiou.

K bodu 54 (§ 23 ods. 3 písm. e)):

Nakoľko nariadenie rady (ES) č. 1420/1999 z 29. apríla 1999 ustanovujúce spoločné pravidlá a postupy, ktoré sa vzťahujú na prepravu určitých druhov odpadov do určitých nečlenských krajín OECD v článku 1 zakazuje export určitých druhov odpadov zo Zeleného zoznamu za účelom ich zhodnotenia do určených nečlenských krajín OECD, dopĺňa sa § 23 o tento zákaz. Zoznamy jednotlivých krajín spolu z druhmi zakázaných odpadov budú obsahom vykonávacieho predpisu podľa § 68 ods. 3 písm. r).

K bodom 55 až 57 (§ 33 ods. 1, 4 a 5):

Doplnením § 33 sa ustanovujú prísnejšie kontrolné postupy pre vývoz určitých druhov odpadov zo Zeleného zoznamu za účelom ich zhodnotenia do určitých členských aj nečlenských krajín OECD na základe článku 1 nariadenia Komisie č. 1547/1999 určujúceho kontrolné postupy určitých druhov odpadov do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD C(92)39 Final. Zoznamy jednotlivých krajín spolu z druhmi odpadov budú obsahom vykonávacieho predpisu podľa § 68 ods. 3 písm. s).

K bodu 58 (§ 37 ods. 5):

Ustanovenie možnosti predkladania uvedených tlačív požadovaných pri preprave aj v inom jazyku vychádza z požiadavky praxe, keď je častokrát, najmä pre zahraničné subjekty, obtiažne zadovážiť si potrebné tlačivá v štátnom jazyku. Zároveň sa však ustanovuje povinnosť predložiť spolu s takýmto tlačivom aj úradne overený preklad.

K bodu 59 (§ 39 ods. 6):

Nové znenie § 39 ods. 6 reflektuje na zmeny zákona o miestnych poplatkoch upravujúcej poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pričom potvrdzuje základnú zásadu vyjadrenú v § 39 ods. 2. V praxi sa však oproti doterajšiemu stavu nič nezmení, nakoľko obec tak, ako aj dosiaľ, bude na hradenie nákladov na činnosti nakladania s týmito odpadmi používať výnosy z miestneho poplatku.

K bodu 60 (§ 39 ods. 7):

Spresnenie § 39 ods. 7 má za cieľ zosúladiť výpočet činností nakladania s danými odpadmi s odsekom 6.

K bodu 61 (§ 39 ods. 10 až 14):

Ustanovenie rámcových pojmových znakov „množstvového zberu“ a ustanovenie základných povinností pri jeho zavedení vyplýva predovšetkým z nejednoznačného výkladu tohto pojmu pri voľbe spôsobu platenia miestneho poplatku za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, ktoré ustanovujú obce vo všeobecne záväzných nariadeniach.

Nakoľko doterajšia prax ukázala, že požiadavky obyvateľov obcí na zavedenie či už množstvového zberu, ktorý zaručuje spravodlivejšie platenie miestnych poplatkov, alebo separovaného zberu niektorých zložiek komunálnych odpadov, bývajú väčšinou zo strany obcí neakceptované, ustanovuje sa mechanizmus, ako môže verejnosť žijúca v obci „prinútiť“ zrealizovať jej vôľu. Naviazaním na výkon petičného práva sa preto v odseku 12 ustanovuje sa povinnosť obce zaviesť do jedného roka požadovaný systém zberu, či spôsob platenia miestneho poplatku.

Odsekom 13 a 14 sa zavádza definícia separovaného zberu a povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov od 1.1. 2010.

K bodu 62 (§ 40ods. 9)

Vypúšťa sa podmienka dosiahnutia bakalárskeho vzdelania, vzhľadom k tomu, že ukončenie bakalárske štúdia sa v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách považuje za prvý stupeň vysokoškolského štúdia, čím je jeho uvádzanie nadbytočné.

K bodu 63 (§ 40a až 40c):

§ 40a je nosným paragrafom upravujúcim preberanú legislatívu Európskej únie pre oblasť polychlórovaných bifenylov.

V odseku 1 sa ustanovujú v súlade s článkom 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa kontaminovaného zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly.

V odseku 2 sa ustanovujú v súlade s bodom 2 článku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa kontaminovaného zariadenia, v ktorom sa nachádza kvapalina s obsahom polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 percenta hmotnosti.

V odseku 3 sa ustanovuje v súlade s bodom 1 článku 4 smernice o PCB nové povinnosti ministerstvu, ktoré budú vykonávané prostredníctvom poverenej organizácie.

V odseku 4 sa ustanovujú povinnosti v súlade s článkami 3 a 8 smernice o PCB.

V odsekoch 5 a 6 sa ustanovujú povinnosti v súlade s bodmi 2 a 3 článku 6 smernice o PCB.

V odseku 7 a 8 sa ustanovujú spôsoby zneškodňovania, ktorými možno zneškodňovať použité polychlórované bifenyly a kontaminované zariadenia. Ide o prevzatie článku 8 smernice o PCB.

V odsekoch 9 až 11 sa v súlade s článkami 5 a 9 smernice o PCB ustanovuje režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

Ustanovenie odseku 12 sa vzťahuje na zariadenia a ich držiteľov, ktoré síce neobsahujú polychlórované bifenyly ale vzhľadom na typ zariadenia ich obsahovať môžu. Ide o prevzatie princípu ustanoveného v článku 2 (b) smernice o PCB.

V odseku 13 sa držiteľovi polychlórovyných bifenylov ustanovuje povinnosť, ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

§ 40b je nosným paragrafom upravujúcim preberanú legislatívu Európskej únie pre oblasť odpadov vznikajúcich pri výrobe oxidu titaničitého.

V odseku 1 sa ustanovuje definícia zneškodňovania odpadu z výroby oxidu titaničitého podľa čl. 1 odseku 2 písm. c) smernice o OT.

V odseku 2 sa ustanovuje definícia znečisťovania životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého podľa čl. 1 odseku 2 písmena a) smernice o OT.

V odseku 3 sa ustanovujú povinnosti pre tých, ktorý vykonávajú zneškodňovanie odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťami podľa položiek Dl, D3 a Dl 5.

Odsek 4 ustanovuje povinnosť pre príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverenú osobu a to pri stanovených formách zneškodňovania vykonávať periodické monitorovanie odpadu a dotknutého prostredia. Táto povinnosť sa ustanovuje v súlade s článkom 7 smernice o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého.

V odseku 5 sa ustanovujú v súlade s článkom 11 smernice o o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého podmienky na prevádzkovanie zariadenia na výrobu oxidu titaničitého.

§40c

Upravuje špecifickú úpravu vo vzťahu k stavebným odpadom a odpadom z demolácií. Týmto odpadom je v zmysle odseku 1 len odpad vznikajúci pri stavebných a demolačných prácach. Držiteľ stavebných odpadov je povinný triediť odpad podľa druhov, ak súhrnné množstvo odpadov jednej stavby alebo súboru stavieb presiahne 200 ton a je povinný zabezpečiť ich materiálové zhodnotenie. To neplatí, ak v okruhu 50 km od miesta realizácie stavebných a demolačných prác nie je prevádzkované vhodné zariadenie. Ustanovuje sa povinnosť podnikateľov, ktorý vykonávajú výstavbu, údržbu alebo rekonštrukciu komunikácie tieto stavebné odpady opätovne využiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K bodu 64 (§ 41 ods. 11):

Vypustením povinnosti platenia príspevku výrobcu zariadenia, do ktorého sa batérie alebo akumulátory zabudovávajú, sa zamedzuje dvojitému plateniu príspevku za tú istú komoditu. Výrobca totiž montuje do zariadenia batériu, ktorá už bola raz spoplatnená.

K bodu 65 (§ 41 ods. 13 a 14):

Týmto novelizačným bodom sa upravuje lehota na platenie príspevku do Recyklačného fondu.

K bodu 66 (§ 41 ods. 15):

Do zmeneného § 41 ods. 15 sa ukázalo ako potrebné doplniť aj lehotu, v ktorej sa má povinný subjekt zaregistrovať a povinnosť ohlásiť zmeny v údajoch potrebných pre registráciu.

K bodom 67 až 69 (§ 41 ods. 16 až 18):

Ide o legislatívno-technické upresnenie - odstránenie chýb, ktoré nebolo uskutočnené v predchádzajúcich novelách zákona o odpadoch. Vypustením slova „výrobca“ v odseku 17 sa zároveň zohľadňuje zmena v odseku 11.

K bodu 70 (§ 42 ods. 8):

N praxi sa ukázalo ako potrebné ustanoviť povinnosť platenia príspevku do Recyklačného fondu aj pre dovozcu zariadení, v ktorých sa spoplatnené oleje nachádzajú, nakoľko veľká časť olejov sa na trh v Slovenskej republiky dostáva práve touto cestou.

K bodom 71 až 74 (§ 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4):

V § 42 ods. 11, § 43 ods. 4, § 44 ods. 5, § 44a ods. 4 rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenie zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 75 (Nadpis pod § 45):

Zmena nadpisu § 45 (novelou zákona o odpadoch obsiahnutou v zákone č. 529/2002 Z. z.) sa ukazuje ako nesystémový zásah do textu zákona. Na jednej strane neboli doriešené následné väzby na text § 45 a iné ustanovenia zákona o odpadoch, na strane druhej je uvedené vecné rozšírenie komodity nepripravené a predčasné. Bez získania potrebných a hodnoverných údajov je totiž nemožné pripraviť následné legislatívne zmeny, ktoré si uvedený zásah vyžaduje (napr. ustanovenie sadzby príspevku do Recyklačného fondu).

K bodu 76 (§ 45 ods. 4):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 77 (§46 ods. 2):

Spresňuje sa dosiaľ nejednoznačný výklad obsahu pojmu „priemyselné požitie“.

K bodu 78 (§ 46 ods. 5):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

Kbodu79 (§ 47):

Nakoľko ortuť obsahujú aj iné svetelné zdroje, ako iba žiarivky, uvedenou zmenou sa rozširuje táto komodita na všetky takéto svetelné zdroje.

K bodu 80 (§ 47 ods. 4):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 81 (§47 ods. 7):

Ustanovenie reflektuje na doplnenie § 8 ods. 3 o autorizáciu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu zo svetelných zdrojov s obsahom ortuti tak, že ustanovuje povinnosť jeho držiteľa zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie iba u osoby, ktorá je držiteľom tejto autorizácie.

K bodu 82 (§ 48 ods. 1):

Ide o duplicitné ustanovenie.

K bodu 83 (§48 ods. 7):

Rovnako ako v § 41 ods. 15 sa ustanovuje povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty.

K bodu 84 (Nadpis šiestej časti):

Doterajšie ustanovenia šiestej časti, ktoiými sa upravovalo len spracovanie starých vozidiel, sa dopĺňajú o zvyšnú časť smernice o vozidlách. Ide o širšie požiadavky zamerané nielen na finálnu fázu, ktorou je spracovanie starých vozidiel. Preto je potrebné zmeniť aj názov tejto časti tak, aby bol v súlade s obsahom a zároveň sa zosúladil aj s názvom smernice, ktorá sa touto časťou zákona transponuje.

K bodu 85 (§49 ods. 1):

Upresňuje sa, že zákon sa nevzťahuje len na spracovanie starých vozidiel, ale aj na nakladanie s nimi (napr. zber) a zároveň aj na nakladanie s odpadmi, ktoré vznikajú pri spracovaní starých vozidiel.

K bodu 86 (§ 49 ods. 2 až 4):

Odsek 2 je prevzatím čl. 3 ods. 1 smernice o vozidlách. Pojem časti vozidla je širší, než pojem súčiastka. Podľa tohto ustanovenia pod režim šiestej časti zákona spadajú vozidlá a staré vozidlá nezávisle od toho, či počas ich používania došlo pri opravách a údržbe k výmene ich častí, a to aj keby vymenené časti boli z iného typu vozidla. Musí však vždy ísť o časti (súčiastky), ktorých použitie ako náhradných dielov je prípustné (typizované súčiastky a časti vozidla použité v súlade s účelom určeným ich výrobcom). Ak by vozidlo obsahovalo iné časti (súčiastky), napr. po domácky vyrobený náhradný diel, na takéto časti vozidiel sa šiesta časť zákona nevzťahuje, takže právne sa takéto časti vozidiel považujú za odpad s režimom podľa všeobecných ustanovení zákona o odpadoch.

V súlade so smernicou o starých vozidlách sa dopĺňajú pod režim šiestej časti zákona aj trojkolesové motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom motora neprevyšujúcim 50 cm3 (kategória L2), na ktoré sa však nebudú v súlade so smernicou o vozidlách vzťahovať viaceré ustanovenia šiestej časti.

V odseku 4 sa v súlade s čl. 2 ods. 1 smernice o vozidlách dopĺňa definícia vozidla. Doplnenie tejto definície je nutné z dôvodu, že zákon upravuje v niektorých prípadoch aj režim vozidiel ešte pred tým, ako sa stanú starými vozidlami. Táto definícia je platná len pre účely tohto zákona.

K bodu 87 (§49 ods. 5):

V nadväznosti na zavedenie definície vozidla sa upravuje aj definícia pojmu staré vozidlo.

K bodu 88 (§ 49 ods. 7):

Upresňuje sa definícia spracovania starých vozidiel v súlade s čl. 2 ods. 5 smernice o vozidlách a nadväzne na pojmy, ktoré sa zo smernice preberajú. O spracovanie starých vozidiel v zmysle tohto zákona ide až vtedy, keď je vozidlo odovzdané oprávnenému spracovateľovi. Ak by činnosť vymedzenú ako spracovanie starých vozidiel začal vykonávať niekto iný (napr. ten, kto má súhlas len na zber starých vozidiel), nešlo by o spracovanie starých vozidiel v zmysle tohto zákona, ale o porušenie tohto zákona.

K bodu 89 (§ 49 ods. 9 až 14):

Odsekom 9 sa za účelom odstránenia pochybností a v nadväznosti na definíciu starého vozidla v čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách sa výslovne ustanovuje, kedy sa staré vozidlo považuje za odpad. Ide predovšetkým o prípad, keď si staré vozidlo jeho držiteľ nechce ponechať ani pre seba a ani ho nechce previesť na iného na účel využitia ako motorového vozidla.

V odseku 10 sa preberá pojem prevencie z čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách. Pojem zber v odseku 11 bolo potrebné výslovne vymedziť najmä vo väzbe na súhlasy podľa § 7 ods. 1 písm. 1), podľa ktorého sa na túto činnosť vyžaduje osobitný súhlas.

Pojmy v ods. 12 až 14 sú prevzatím definícií zo smernice o vozidlách čl. 2 ods. 6, 7 a 12.

K bodu 90 (§ 50):

V dôsledku nutnosti viacerých zmien doterajšieho textu a jeho rozsiahleho doplnenia je potrebné uviesť nové znenie celého paragrafu.

V súlade so smernicou o vozidlách sa pojem hromadný výrobca nahrádza pojmom výrobca vozidiel.

Smernica o vozidlách včl. 4 požaduje, aby členské štáty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov a vybavenia vozidiel, aby títo obmedzili používanie nebezpečných látok vo vozidlách a aby uľahčili následné rozoberanie, opätovné používanie, zhodnocovanie a najmä recykláciu starých vozidiel a ich súčiastok.

Odseky 2 a 3 sú formulované ako povinnosť, ale ide v zásade o preventívne orientované ustanovenie zamerané na znižovanie množstva odpadu zo starých vozidiel a jeho nebezpečnosti. Podrobnosti ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Smernica o vozidlách ustanovuje v čl. 8 požiadavku uplatňovania noriem pre kódovanie súčiastok a materiálov používaných vo vozidlách, aby sa uľahčila ich identifikácia pri rozoberaní starých vozidiel. Tejto požiadavke zodpovedá odsek 3.

Odseky 4 a 5 nadväzujú na doterajšie znenie odseku 2 a ustanovujú povinnosť poskytovať informácie potrebné pre rozoberanie starých vozidiel aj výrobcom častí vozidiel.

Smernica o vozidlách požaduje včl. 9 ods. 2, aby sa ustanovené informácie mohli dozvedieť aj potenciálni záujemcovia o kúpu motorového vozidla. Preto sa v odseku 6 ustanovuje povinnosť zverejňovať uvedené informácie prostredníctvom propagačnej literatúry používanej na marketing.

V odseku 7 sa ustanovuje povinnosť subdodávateľom častí a vybavenia vozidiel poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť, aby mohol výrobca vozidiel splniť svoje informačné povinnosti.

Odsekom 9 sa v súlade s čl. 3 ods. 4 vylučuje uplatňovanie záväzných limitov na opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie na špeciálne automobily, napr. na špeciálne vozidlá vyhotovené na záchranárske, sanitné, pohrebné, vyslobodzovacie účely.

K bodu 91 (§ 51 ods. 1 a 2):

V odseku 1 ide o úpravu v nadväznosti na zmeny v § 49 a 50.

Odsek 2 reflektuje na čl. 5 bod 5 smernice o vozidlách, ktorý vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili vzájomné uznávanie potvrdení o spracovaní starých vozidiel vydaných v inom štáte. Náležitosti takéhoto potvrdenia o spracovaní (zničení) starého vozidla sú zjednotené Rozhodnutím Komisie z 19.2.2002 o minimálnych požiadavkách na potvrdenie o zničení vydané v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES o starých vozidlách, č. 2000/151/ES. a tento vzor bol prevzatý do vykonávacej vyhlášky, ktorá bola vydaná pod č. 5/2003 Z. z. podľa splnomocňovacieho ustanovenia v § 68 ods. 3 písm. j). Uznaním potvrdenia vydaného v inom členskom štáte EU sa riešia prípady, keď sa napr. vozidlo stane nepojazdným v zahraničí a jeho držiteľ požiada následne o vyradenie tohto vozidla z evidencie v Slovenskej republike.

K bodu 92 (§ 51 ods. 3):

Ide o zosúladenie textu s odsekom 2.

K bodu 93 (§ 51 ods. 4):

Ustanovenie rieši v nadväznosti na zmenu § 53 ods. 7 postup pri určovaní „určeného parkoviska“.

K bodu 94 (§ 51 ods. 5):

Zmenou § 51 ods. 5 sa umožňuje okresnému úradu, ktorý rozhodol Otom, že staré vozidlo nepripadne štátu, súčasne určiť, že staré vozidlo je odpadom. Malo by ísť predovšetkým o prípady, ak staré vozidlo bude v zlom technickom stave, čím sa stáva reálnou hrozba poškodenia životného prostredia. V takomto prípade bude držiteľ tohto vozidla povinný zabezpečiť jeho spracovanie u držiteľa autorizácie na spracovanie starých vozidiel.

K bodu 95 (§ 51 ods. 8):

Zákon o odpadoch umožňuje, aby si držiteľ starého vozidla toto vozidlo za ustanovených podmienok ponechal a nakladal s ním ako so svojím vlastníctvom. Ak predá alebo daruje takéto staré vozidlo inému, je potrebné ustanoviť, že na nového držiteľa starého vozidla, ktoré je už vyradené z evidencie motorových vozidiel, sa vzťahujú rovnaké povinnosti ako na pôvodného držiteľa.

K bodu 96 (§ 52 ods. 1 písm. i):

Pôvodná požiadavka zabezpečiť spracovanie starého vozidla vrátane zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov sa v súlade s požiadavkami smernice o starých vozidlách dopĺňa o požiadavku zabezpečiť aj opätovné použitie častí starého vozidla a zhodnotenie odpadov zo spracovania starých vopzidiel, najmä recykláciu.

K bodu 97 (§ 52 ods. 1 písm. k)):

N novom § 52a sa navrhuje sa v súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách umožniť, aby zber starých vozidiel mohol za ustanovených podmienok vykonávať aj výrobca vozidiel, dovozca vozidiel a predajca vozidiel. V takomto prípade povinnosť podľa písmena k) plní namiesto spracovateľa starých vozidiel osoba vykonávajúca ich zber.

K bodu 98 (§ 51 ods. 1 písm. n)):

Ustanovuje sa nová povinnosť pre spracovateľa starých vozidiel - povinnosť dodržiavať pri spracovaní záväzné limity ustanovené nariadením vlády SR, čím dôjde k naplneniu cieľa smernice o vozidlách.

K bodu 99 (§ 52 ods. 2):

V nadväznosti na § 52a sa navrhuje možnosť, aby povinnosť podľa § 52 ods. 2 plnila namiesto spracovateľa starých vozidiel osoba vykonávajúca ich zber.

K bodu 100 (§ 52 ods. 4):

V § 52 ods. 4 sa ustanovuje, že časti starých vozidiel, ktoré sú určené na opätovné použitie, nie sú odpadom. Pojem „opätovné použitie“ je vymedzený v § 49 ods. 12. Toto ustanovenie je nevyhnutné z dôvodu, že celé staré vozidlo je odpadom a ak sa majú niektoré jeho časti (súčiastky) opätovne použiť, prestávajú byť odpadom a treba ich z právneho režimu odpadov vyňať. Spracovateľ odpadov bude povinný plniť kvantitatívne limity nielen pre opätovné použitie častí starých vozidiel, ale aj limity pre zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie. Limity budú ustanovené nariadením vlády.

K bodu 101 (§ 52a):

Navrhuje sa v súlade s čl. 5 bod 3 smernice o starých vozidlách umožniť, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovených podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. 1) a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, keďže nejde o spracovanie starých vozidiel.

K bodu 102 (§ 53 ods. 2):

Ide o posun citovaného odseku v dôsledku vloženia nového odseku 3.

K bodu 103 (§53 ods. 3):

Právny režim starého vozidla, ktorého držiteľ nie je známy, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že po uplynutí jedného roka sa staré vozidlo stane právne opustenou vecou a vlastníctvo pôvodného vlastníka zanikne. Za účelom zvýšenia právnej ochrany pôvodného vlastníka sa do zákona navrhuje doplniť povinnosť zverejňovať na úradnej tabuli oznam o odovzdaní starého vozidla na určené parkovisko.

K bodu 104 (§ 53 ods. 5 a 6):

V odsekoch 5 a 6 sa upresňuje postup v prípade, ak sa zistí, kto je držiteľom starého vozidla. Okresnému úradu sa ustanovuje povinnosť konať a upovedomiť držiteľa starého vozidla o tom, že jeho vozidlo bolo uložené na určené parkovisko. Povinnosť držiteľa nahradiť náklady spojené s odstránením starého vozidla sa formulujú jednoznačnejšie, aby nevznikali pochybnosti o zodpovednosti držiteľa.

K bodu 105 (§ 53 ods. 7):

Zákon o odpadoch dosiaľ neustanovuje spôsob, akým okresný úrad určí určené parkovisko. Doplnením § 53 ods. 7 sa ustanovuje, že tak urobí okresný úrad v správnom konaní, ktoré začne na základe žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. 1). Taktiež sa pripúšťa určenie parkoviska aj v konaní o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel. Určené parkovisko musí spĺňať rovnaké podmienky ako zariadenie na zber starých vozidiel a to ako pri jeho zriadení, tak aj po celý čas jeho prevádzkovania.

K bodu 106

Ide o zosúladenie názvu pod paragrafom s pojmom zavedeným v § 49 ods. 4.

K bodom 107 a 108 (§ 54):

Ide jednak o drobné úpravy vyvolané zavedením pojmu výrobca vozidiel v § 50 ods. 1 a pojmu vozidlo v § 49 ods. 4. Súčasne sa vyníma výrobca vozidiel z platenia príspevku za jednotlivé komodity, ktoré tvoria súčasť vozidla, vzhľadom k tomu, že už raz boli spoplatnené.

K bodu 109 (§ 54 ods. 4):

Výrobcom vozidiela a dovozcom vozidiel sa ukladá rovnako ako v § 41 ods. 15 povinnosť registrácie a ohlásenia zmien na Recyklačnom fonde vrátane lehoty, pre účely výkonu štátneho dozoru.

Kbodu 110 (§ 54 ods. 5):

Ide o drobné úpravy vyvolané zavedením pojmu výrobca vozidiel v § 50 ods. 1 a pojmu vozidlo v § 49 ods. 4.

Kbodu 111 (§54 ods. 6):

Ide o spresnenie povinnosti osoby vykonávajúcej zber alebo spracovanie starých vozidiel.

K bodu 112 [§ 55 ods. 1 e) ]:

Ide o úpravu, ktorá je dôsledkom zmeny vykonanej zákonom č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Týmto zákonom bol novelizovaný aj zákon o odpadoch a slová elektronický šrot boli nahradené slovami elektrické a elektronické zariadenia.

Kbodu 113 (§55):

Ide o upresnenie súvisiace so zmenami v § 47.

Kbodu 114 [§ 55 ods. 2 e) ]:

Ide o úpravu, ktorá je dôsledkom zmeny vykonanej zákonom č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Týmto zákonom bol novelizovaný aj zákon o odpadoch a slová elektronický šrot boli nahradené slovami elektrické a elektronické zariadenia.

K bodu 115 (§ 56):

Ide o zmenu, ktorá vychádza zo stanovenia rovnakých podmienok pre zníženie príspevku do RF aj pre tých, ktorí zabezpečili spracovanie starých vozidiel.

K bodu 116 (§ 58):

Mení sa lehota na schválenie výročnej správy o hospodárení vzhľadom k ustanoveniu § 61 ods. 3 g).

K bodu 117 (§62):

Ide o upresnenie súvisiace so zmenami v § 47.

K bodu 118 (§ 63):

Ide o opravu chybnej citácie odseku.

K bodu 119 (§ 64 ods. 7):

Priamo v zákone sa ustanovuje lehota, v ktorej je riaditeľ povinný vyzvať žiadateľa, aby odstránil nedostatky svojej žiadosti o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu.

K bodu 120 (§67 ods. 2):

Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia, je potrebné na výkonom činností uvedených v novom § 72a poveriť Štátnu energetickú inšpekciu.

K bodu 121 (§ 68 ods. 2 písm. d))

Ide o premietnutie pôsobnosti pre vedenie zoznamu zavedeného § 40a. Doterajšia pôsobnosť sa presúva na krajský úrad.

K bodu 122 (§ 68 ods. 2písm. f)):

Doterajšia pôsobnosť ministerstva sa presúva na krajský úrad.

K bodu 123 (§ 68 ods. 2písm. k)):

Do zákona sa ustanovuje nová pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a to v prípade ak ide o vplyvy činnosti vykonávanej v inom štáte, konzultovať opatrenia prípadne požiadať o zastavenie príslušnej činnosti, čím sa premieta požiadavka článku 8 smernice o odpadoch z priemyslu oxidu titaničitého.

K bodom 124 až 126 [§ 68 ods. 2písm. m), o) t) a u)]:

Ide o spresnenie pôsobnosti ministerstva.

K bodom 127 až 131 [§ 68 ods. 3 písm. a), j), m), n) a o) až t)]:

Spresnením a doplnením splnomocňovacích ustanovení pre ministerstvo sa vytvára právny rámec pre vypracovanie vykonávacích predpisov, ktorými sa prevezmú tie časti predpisov Európskej únie, ktoré majú povahu podzákonných noriem a súčasne sa dopĺňa splnomocnenie na úpravu podrobností o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu, čím sa ujednotí prax pri podávaní žiadostí a urýchli konanie fondu.

K bodu 132 (§ 70):

Ide o ustanovenie nových pôsobností presunutých z ministerstva. Súčasne sa ustanovuje kompetencia na vydávanie súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie iných ako nebezpečných odpadov mobilným zariadením (ostatných odpadov). V prípade nebezpečných odpadov bude túto kompetenciu vykonávať okresný úrad, nakoľko má najlepšiu možnosť dohľadu na výkonom týchto činností na území svojej územnej pôsobnosti.

K bodom 133 až 135 (§ 71 ods. 1 písm. b) a j)):

Ide o ustanovenie pôsobnosti okresného úradu v nadväznosti na povinnosti ustanovené predchádzajúcimi novelami zákona o odpadoch, prípadne odstránenie nepresností v texte.

K bodu 136 (§ 71 ods. 1 písm. i)):

Ide o spresnenie pôsobnosti okresného úradu.

K bodu 137 (§ 71 ods. 1 písm. k)):

Spresnením vnútorného odkazu sa zjednoznačňuje pôsobnosť ukladať pokuty aj za priestupky.

K bodu 138 (§ 71 ods. 1 písm. p)):

Ide o premietnutie pôsobnosti vo veciach monitorovania, zavedenej v § 40a a 40b.

K bodu 139 (§ 71 ods. 2):

Vzhľadom na zrušenie doterajšieho súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. h) sa odsek 2 stal bezpredmetným a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 140 (§ 72):

Ide o spresnenie pôsobnosti obce vo veciach prejednávania priestupkov a možnosti ukladať za ne pokuty. Súčasne sa v dôsledku skutočnosti, že obce sa stali stavebnými úradmi, javí ako zbytočná pôsobnosť vydávania vyjadrení podľa § 16 písm. b).

K bodu 141 (§72a):

Štátna energetická inšpekcia je v súčasnosti technicky, materiálne ale aj personálne vybavená na uskutočňovanie pôsobnosti týkajúcej sa tých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia. Z uvedeného dôvodu je namieste poveriť výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaných bifenylov práve túto inštitúciu.

K bodu 142 (§ 73 ods. 1):

Táto úprava vyplýva z ustanovenia čl. 13 smernice Rady z 15.7.1975 o odpadoch (75/442/EHS v znení smernice Rady 91/156/EHS), ktorá ustanovuje povinnosť príslušným orgánom štátu periodicky kontrolovať podniky, ktoré vykonávajú operácie zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadov.

K bodu 143 (§ 73 ods. 2):

Doplnením § 73 ods. 2 sa upresňuje, že ak je to možné a účelné, orgán vykonávajúci štátny dozor v odpadovom hospodárstve najprv uloží nápravné opatrenie a až po jeho nesplnení pokutu.

K bodu 144 (§ 73 ods. 3):

V súlade s článkom 8 smernice o OT sa zavádza nová kompetencia orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve v ustanovených prípadoch uložiť príslušné opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťami podľa položiek Dl, D3 alebo Dl 5 prílohy č. 3.

K bodu 145 (§ 74 ods. 2 písm. b)):

Ide o úpravu vnútorného odkazu vzhľadom na zmeny v § 7.

K bodu 146 (§ 74 ods. 2písm. c)):

Účelom navrhovanej zmeny je spresnenie textu zákona.

K bodu 147 (§ 74 ods. 2písm. j)):

Spresnením textu a zavedením legislatívnej skratky sa odlišuje odborná spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti od odbornej spôsobilosti na autorizáciu.

K bodu 148 (§ 74 ods. 4):

Doplnením § 74 ods. 4 sa rozširuje okruh účastníkov konania o udelenie súhlasu na dekontamináciu a zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo kontaminovaných zariadení o obce Zároveň sa tým nepriamo vytvára priestor pre naplnenie požiadavky čl. 4 ods. 6 smernice o PCB, aby záznamy o polychlórovaných bifenyloch mohli byť predmetom diskusie a miestnymi úradmi a verejnosťou. Obec ako zainteresovaný účasník konania totiž môže voči žiadateľovi o vydanie príslušného súhlasu vyvinúť iniciatívu, aby sa na takomto postupe dohodli.

K bodu 149 (§ 74 ods. 5):

Doplnením § 74 ods. 5 sa rieši kompetenčný konflikt v prospech krajského úradu, ak začal konanie spolu s jedných alebo viacerými okresnými úradmi.

K bodu 150 (§ 76 a 77):

Ide o úpravu textu vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku v § 74 ods. 2 písm. j).

K bodu 151 (§ 76 ods. 3):

Ide o zmenu v dôsledku reálnych potrieb na vzdelanie a dĺžku a typ praxe osoby, ktorá má ako oprávnená osoba po odbornej stránke zaručovať bezpečný výkon posudkovej činnosti.

K bodu 152 (§ 76 ods. 6):

Ustanovuje sa režim predlžovania osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti.

K bodom 153 až 155 (§ 76 ods. 10, § 77 a 77a):

Ide o prevzatie ustanovení zákonnej povahy z vykonávacej vyhlášky k zákonu o odpadoch - vyhlášky č. 273/2001 Z. z.

K bodom 156 až 169 (§78):

Navrhovanými zmenami sa dopĺňa paragraf o iných správnych deliktoch s cieľom zabezpečiť vykonateľnosť či už nových ustanovených povinností, alebo povinností, ktorých nesplnenie nebolo dosiaľ pod sankciou.

K bodu 169 (§79 ods. 1):

Zmenou § 79 ods. 1 sa pre orgány štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve vytvára dlhší časový priestor pre uloženie pokuty, ak už konanie začalo.

K bodom 170 až 176 (§ 80):

Navrhovanými zmenami sa dopĺňa paragraf o priestupkoch s cieľom zabezpečiť vykonateľnosť či už nových ustanovených povinností, alebo povinností, ktorých nesplnenie nebolo dosiaľ pod sankciou.

K bodu 177 (§81):

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nepredpokladá posun účinnosti dotknutých ustanovení, je potrebné ustanoviť primerané prechodné obdobie.

K bodu 178 (Príloha č. 6):

Doplnením sa zosúlaďuje príloha č. 6 so smernicou Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládke odpadov.

K bodu 179

Doplnenie aproximačnej prílohy zodpovedá požiadavkám Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

ČI. II

Kbodul(§l):

Nakoľko je žiadúce, aby Štátna energetická inšpekcia plnila aj niektoré úlohy v oblasti štátnej správy v odpadovom hospodárstve, je potrebné priamym vstupom do zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v žnem neskorších predpisov v žnem zákona č. 276/2001 Z.z., zákona č. 208/2002 Z.z. a zákona č. 405/2002 Z.z. vytvoriť priestor na ustanovenie pôsobnosti v zákone o odpadoch.

ČI. III

Doterajšia prax ukázala, že zavedenie miestneho poplatku za nakladanie s komunálnymi odpadmi bolo vhodným riešením na problémy súvisiace s finančným krytím nákladov na nakladanie s nimi zo strany obcí. Napriek tomu však právna regulácia zavedená zákonom o miestnych poplatkoch nezahŕňa všetky prípady, na ktoré by sa mala vzťahovať povinnosť platenia poplatkov, spôsob výpočtu miestneho poplatku bol z viacerých strán označený ako nespravodlivý a aj zo strany obcí dochádzalo k príliš častej úprave problematiky tohto miestneho poplatku v rozpore so zákonom, čo bolo dôsledkom najmä veľmi rámcovej úpravy. Účelom tohto novelizačného článku je formou novej úpravy miestneho poplatku odstrániť všetky uvedené výhrady voči doterajšiemu zneniu a to aj vo väzbe na zmeny vyplývajúce z § 2 ods. 14 a § 39. Taktiež zmenou názvu poplatku dochádza k lepšiemu oddeleniu charakteru poplatku od ceny za službu, pričom sa kladie dôraz na to, že poplatník platí za to, že odpady na území danej obce produkuje.

Účelom nového § IQd je vyjadrenie skutočnosti, že poplatok sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „komunálne odpady“), ktoré v obci priebežne vznikajú (odsek 1 ), ako aj dôsledné označenie subjektov povinnosti platiť poplatok (poplatník v odseku 2) a povinnosti odvádzať poplatok obci (platiteľ poplatku v odseku 5). Oproti doterajšej úprave sa rozširuje okruh poplatníkov na všetkých pôvodcov komunálnych odpadov, ktorých produkciu komunálnych odpadov nemožno považovať za nepatrnú (ako je to napríklad v prípade turistu prechádzajúceho cez obec). Oproti doterajšiemu stavu sa za poplatníka považuje aj osoba, ktorá nehnuteľnosť skutočne užíva a to bez ohľadu, či na užívanie má právny titul alebo nie. Taktiež, oproti doterajšej úprave, platiteľom poplatku už nebude nájomca nehnuteľnosti. Cieľom ustanovenia o ručení za odvedenie poplatku je zamedziť prípadu, keď napr. správca domu vybral od poplatníkov príslušnú mesačnú sumu poplatku, ale obci ju neodviedol.

Úprava odsekov 3 a 4 má za cieľ zamedziť viacnásobnému plateniu poplatku tou istou fyzickou osobou, ak súčasne spĺňa viacero pojmových znakov poplatníka podľa odseku 2 písm. a), čo by inak znamenalo, že by bola povinná platiť poplatok z viacerých dôvodov v tej istej obci, ale aj napríklad ak ide o zamestnanca, keďže v tomto prípade je pôvodcom zamestnávateľ. Vychádza sa pritom z predpokladu, že v reálnom čase môže táto osoba tvoriť komunálne odpady iba na jednom mieste.

Odsekom 6 sa umožňuje preniesť výkon povinnosti odvádzať poplatok obci na samotného poplatníka. Tento inštitút je určený predovšetkým pre tých platiteľov, ktorí sa budú dlhodobejšie zdržiavať mimo územia obce alebo územia Slovenskej republiky, čo by mohlo ohroziť riadne platenie poplatku. Nedá sa však vylúčiť ani iné využitie, napríklad pri nájomných vzťahoch dohodnutých v rámci obchodno-záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi. Povinnosť ručiť za odvedenie poplatku však na poplatníka nemožno previesť.

V odseku 7 sa ustanovuje fakultatívny akogentný presun povinností poplatníka. Ustanovenie zjednodušuje situáciu ako obciam, tak aj poplatníkom, a to tak, že v komunitách typu „spoločných domácností“ (napr. rodina žijúca v jenom byte, rodinnom dome) môže byť styčnou osobou s obcou vo veciach plnenia povinností týkajúcich sa platenia poplatku iba jedna osoba. Tým sa uľahčuje nielen plnenie ohlasovacej povinnosti podľa § lOdc, ale aj činnosť obce pri vydávaní platobných výmerov, keďže v takomto prípade pôjde o jeden platobný výmer pre celú takúto domácnosť (pri inom ako množstvovom zbere).

Odsek 8 jednoznačne ustanovuje, ktorým dňom vzniká poplatková povinnosť, od ktorej sa následne viažu ďalšie povinnosti poplatníka, napr. podať ohlásenie.

V § IQda sa ustanovuje horná a dolná hranica sadzby poplatku, pričom sa vychádza z doterajšieho stavu. Pri množstvovom zbere sa tiež vychádza z predpokladu, že jedna fyzická osoba vyprodukuje za deň priemerne jeden kilogram komunálnych odpadov, čo v prepočte na objemové jednotky predstavuje asi dva litre alebo dm3. Ustanovením hornej sadzby sa tiež zabraňuje zneužívaniu zo strany obcí. V prípade iného ako množstvového zberu sa zachováva doterajšia dolná a horná hranica poplatku, pričom s cieľom zjednodušenia výpočtu poplatku na rôzne dlhé časové obdobia sa sadzba ustanovuje na jeden kalendárny deň.

Keďže je nevyhnutné zachovať prísnej účelovej viazanosti použitia prostriedkov poplatku (iba na činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi), bolo potrebné ustanoviť okrem hornej a dolnej sadzby poplatku platnej v celej Slovenskej republike aj iné kritérium, ktoré limituje hornú hranicu sadzby poplatku, berúc pritom do úvahy pomery v konkrétnej obci. Predchádza sa tým situáciám, keď si niektoré obce vylepšovali obecné rozpočty z miestneho poplatku za komunálne odpady, hoci náklady na činnosti s týmito odpadmi mali v skutočnosti nižšie, pričom prebytky z tohto poplatku potom využívali na krytie iných nákladov.

V § IQdb sa ustanovuje spôsob určovania poplatku v obci, ktorý závisí od toho, či má obec zavedený množstvový zber alebo nie. Ak áno, obec má právo ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení spôsob platenia poplatku (napr. zakúpením žetónov, špeciálnych vriec na odpady a pod.). Pokiaľ v obci množstvový zber zavedený nebude, obec najprv pri vydávaní všeobecne záväzného nariadenia určí dĺžku obdobia, za ktoré sa poplatok platí (napr. kalendárny rok). Toto obdobie však môže byť určené odlišne pre rôzne situácie, napr. iné pre osoby s trvalým pobytom, iné pre osoby, ktoré majú v obci iba rekreačnú chatu alebo chalupu. Určenie konkrétnej výšky poplatku je pritom iné pri fyzických osobách - bežných obyvateľov a iné pri právnických osobách a podnikateľoch.

V prvom prípade sa berie do úvahy iba počet dní, počas ktorých fyzická osoba napĺňa pojmové znaky poplatníka.

U právnických osôb a podnikateľoch sa okrem časového obdobia berie do úvahy aj tzv. ukazovateľ dennej produkcie komunálnych odpadov pri činnosti takéhoto poplatníka, ktorých pôvodcom v právnom zmysle je táto osoba. Účelom tohto ukazovateľa je zohľadniť dve skutočnosti:

a)     množstvo komunálnych odpadov, ktoré vyprodukujú fyzické osoby, vykonávajúce u poplatníka prácu (predovšetkým zamestnanci a členovia štatutárnych orgánov), pričom charakter týchto odpadov je pre tieto osoby typický bez ohľadu na skutočnosť, či sa nachádzajú v zamestnaní, doma, v chalupe, záhrade (napr. desiatové papiere, obalové odpady z ich konečnej spotreby, hygienické odpady a pod.). Keďže tieto odpady môžu osoby produkovať v danom čase iba na jednom mieste, do úvahy berú len tie osoby, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt v inej obci (ostatní už v obci raz platia bez zohľadnenia skutočnosti, koľko hodín sa cez deň zdržujú doma),

b)     množstvo komunálnych odpadov, ktoré vzniká z činnosti právnickej osoby alebo podnikateľa (napr. kancelársky papier, žiarovky). Pri tomto údaji sa rozlišujú tri skupiny pôvodcov - dve špecifické a jedna všeobecná, pričom sa však započítava vždy iba jedna skupina. U týchto skupín je premennou, ktorá najlepšie vyjadruje skutočné množstvo komunálnych odpadov, vždy iný ukazovateľ v závislosti od charakteru činnosti poplatníka.

V odseku 4 sa ustanovuje dĺžka rozhodujúceho obdobia, ktoré je potrebné pre získavanie vstupných údajov na účely zistenia počtu osôb podieľajúcich sa na tvorbe komunálnych odpadov (pri právnických osobách a podnikateľoch).

c) IQdc ustanovuje pre poplatníka ohlasovaciu povinnosť (odsek 1) alebo právo (odsek 2) vo vzťahu k obci.

d) 11 odsekoch 1 a 2 ustanovuje postup pri zistení preplatku, pričom sa nepriamo ukladá obci zaoberať sa každým dodatočným ohlásením resp. vlastným zistením skutočnosti, ak poplatník platil viac ako v skutočnosti mal. Taktiež sa ustanovuje povinnosť obci vrátiť prípadný preplatok, ako aj lehota na jeho vrátenie.

V     § 15 sa ustanovujú obligatórne náležitosti všeobecne záväzného nariadenia obce.

V § 16 ods. 2 sa ustanovuje povinnosť obce znížiť alebo odpustiť poplatok v prípadoch, ak sa poplatník dlhodobo zdržiava v zahraničí, vykonáva základnú vojenskú službu alebo nevyužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený využívať, viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

V    § 16a sa dopĺňa prechodné ustanovenie, ktoré rieši situáciu, ak v obci nebude vydané všeobecne záväzné nariadenie podľa ustanovení tohto zákona.

ČI. IV

Vzhľadom na viaceré predchádzajúce novelizácie zákona o odpadoch, ale aj s ohľadom na zmeny navrhované v návrhu zákona je žiadúce vydať po prijatí tohto zákona úplné znenie zákona o odpadoch.

ČI. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Výnimky:

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2005:

-         ustanovenie o novej autorizácii podľa § 8 ods. 3 písm. d) - zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov s obsahom ortuti,

-        ustanovenia 40c ods. 4 o povinnosti materiálového zhodnocovania stavebných odpadov a odpadov z demolácií vznikajúcich pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii a demolácií komunikácií,

-        ustanovenie § 47 ods. 7 o povinnosti odovzdať svetelný zdroj s obsahom ortuti a držiteľovi autorizácie

-        ustanovenie o zákaze podľa § 18 ods. 3 písm. 1), dopĺňať transformátory polychlórovanými bifenylmi

Účinnosť ustanovení odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ:

-        ustanovenie § 18 ods. 3 písm. n), zákaz uvádzať na trh vozidlá obsahujúce materiály a súčiastky, ktoré obsahujú olovo, kadmium, ortuť alebo šesťmocný chróm okrem ustanovených prípadov [§ 68 ods. 3 písm. p)]

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2006:

-        ustanovenie § 18 ods. 3 písm. o), zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov

Účinnosť ustanovení od 1. januára 2010:

-        ustanovenie § 39 ods. 14 - povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov.

V Bratislave dňa 11. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore