Zákon o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 238/2006 účinný od 01.09.2018 do 31.12.2018

Platnosť od: 26.04.2006
Účinnosť od: 01.09.2018
Účinnosť do: 31.12.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Štátne orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST14JUD9DS14EUPP4ČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 238/2006 s účinnosťou od 01.09.2018 na základe 177/2018

Legislatívny proces k zákonu 177/2018

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

K predpisu 177/2018, dátum vydania: 22.06.2018

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť   

 

Návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) (ďalej len „návrh zákona“) predkladá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini ako iniciatívny materiál.         

Predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.

Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti . Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravuje a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a  nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Charakter predkladaného materiálu

 *  Materiál nelegislatívnej povahy

 S  Materiál legislatívnej povahy

 *  Transpozícia práva EÚ

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.12.2017
Ukončenie: 29.12.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2018

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

február 2018

 

 

  2.  Definícia problému

Problém na, ktorý návrh zákona reaguje je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté vo výpise z registra trestov, v liste vlastníctva, či vo výpisoch z obchodného registra a živnostenského registra v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie povinnosti predkladať orgánom verejnej moci výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpisy z registra trestov v listinnej podobe na základe tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremeniť tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si môžu zamestnanci verejnej správy získavať sami v reálnom čase.

Ide o prvý krok z celého radu opatrení, ktoré postupne majú prispieť k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby konania získa sám.

  4.  Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci.
Fyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať tieto výpisy.

  5.  Alternatívne riešenia

1. zachovanie súčasného stavu- táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady 2. zvolená alternatíva- nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním v listinnej podobe

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          S  Áno            *  Nie
Zmena sa dotkne platných vykonávacích právnych predpisov v gescii všetkých ústredných orgánov štátnej správy, konkrétne 68 vyhlášok, 8 opatrení, 12 nariadení vlády. Predkladateľ predpokladá prijatie zmien v dotknutých vykonávacích predpisoch súčasne s prijatím návrhu zákona.

  7.  Transpozícia práva EÚ

 

  8.  Preskúmanie účelnosti**

 

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  S   Negatívne

  *     Áno

  S     Nie

  *   Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  *     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Sociálne vplyvy

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

  *     Pozitívne

  S     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

  S     Pozitívne

  *     Žiadne

  *   Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


 
S     Pozitívne


 
*     Žiadne


 
*   Negatívne

  * Pozitívne

  *     Žiadne

 S    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

 

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Martin Semanco, vedúci oddelenia legislatívy, odbor legislatívno-právny, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, martin.semanco@vicepremier.gov.sk, 02/20928150

  12.  Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SR
Početnosti - jednotlivé registre
Správne poplatky - jednotlivé registre
Technické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVM
Spolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania: K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia predkladateľovi odporúča v bode 3.1. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzať z aktuálnejších údajov, než z údajov Štatistického úradu z roku 2014, s cieľom uviesť čo najaktuálnejší obraz dotknutých podnikateľských subjektov. Pri výpočte administratívnych nákladov berie predkladateľ v úvahu priemernú hodinovú mzdu 7,7 eur, no v predchádzajúcom texte uvádza: „Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur.“ V zmysle správnosti výpočtu úspory administratívnych nákladov na strane podnikateľov a koherencie samotného materiálu, Komisia odporúča predkladateľovi tieto údaje zosúladiť.K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správyV doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je rozpočtovo zabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s výpadkom príjmov štátneho rozpočtu z poplatkov za vydanie výpisu z jednotlivých registrov v roku 2018 vo výške 2,5 mil. eur (navrhovaná účinnosť zákona je od 1.7.2018), na roky 2019 a 2020 vo výške 5 mil. eur ročne. V súvislosti s rozčlenením úbytku príjmov podľa kapitol štátneho rozpočtu Komisia upozorňuje, že príjmy zo správnych poplatkov sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Negatívny vplyv z titulu úpravy informačných systémov a požadovaného zvýšenia počtu zamestnancov o 5 (z toho 3 osoby pre ÚPPVII a 2 osoby pre GP SR) je kvantifikovaný na rok 2018 vo výške 3,2 mil. eur (z toho ÚPPVII 2,3 mil. eur, GP SR 0,3 mil. eur, ÚGKK SR 0,2 mil. eur, DataCentrum 0,2 mil. eur a MF SR 0,2 mil. eur), na roky 2019 a 2020 vo výške 0,1 mil. eur ročne. Predpokladaná úspora na strane výdavkov (materiálnych nákladov, prevádzkovej réžie, pracovného času zamestnancov) je odhadovaná v roku 2018 vo výške 1,4 mil. eur, na roky 2019 a 2020 vo výške 2,9 mil. eur ročne. V bode 2.1.1. predkladateľ uvádza, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 nie sú uvedené údaje v riadkoch „vplyv na ŠR“, „výdavky verejnej správy celkom“ a „financovanie zabezpečené v rozpočte“, resp. „rozpočtovo nekrytý vplyv“. V hlavičke nie sú korektne uvedené roky. Sumy výdavkov je potrebné uvádzať v eurách. Kvantifikáciu vplyvov je potrebné v jednotlivých rokoch uvádzať kumulatívne a nie medziročne. V bode 2.1.1. je potrebné uviesť návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Komisia upozorňuje, že predložený návrh nie je v súlade s úlohou C.17 uznesenia vlády SR č. 471/2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 „nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. S požadovaným zvýšením výdavkov a zvýšením počtu zamestnancov Komisia nesúhlasí. Komisia žiada, aby prípadné nové úlohy boli zabezpečené delimitáciou z tých kapitol štátneho rozpočtu, v ktorých dôjde k zrušeniu činností a tým aj k úspore počtu zamestnancov a výdavkov. V tab. č. 4 za orgány verejnej moci (spoločne) je v roku 2018 nesprávne uvedená suma výdavkov v riadku „dopad na výdavky verejnej správy celkom“. V súvislosti s kvantifikáciou úspor v orgánoch verejnej moci súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ doplnil aj vyjadrenie o znížení limitu počtu zamestnancov, ktoré s úsporou osobných výdavkov súvisí. K doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia navrhuje predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe z dôvodu, že orgánom verejnej moci vzniká nová povinnosť, a to vyžiadavať si od príslušných orgánov verejnej moci výpisy z registrov. To znamená, že orgán verejnej moci nebude mať prístupy do registrov, ale bude si musieť vyžiadavať výpisy z týchto registrov. V analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana Komisia odporúča v bode 7.2.1 vyčísliť zníženie priamych finančných nákladov pre občana. III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Predkladateľ akceptoval a zapracoval pripomienky Komisie okrem bodu 2.1.1.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

Všeobecná pokladničná správa

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-2 512 651

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

z toho:

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Rozpočtové prostriedky

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

4

4

4

- vplyv na ŠR

5

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na ŠR

0

121 680

97 344

97 344

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

1 803 813,25

-2 758 815,09

-2 758 815,09

-2 758 815,09

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

2 320 008

48 672

48 672

48 672

Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

171 600

0

0

0

Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

240 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR – školenia a metodické príručky

192 000

0

0

0

Orgány verejnej moci (spoločne) – elektronické získavanie výpisov za občana/podnikateľa

-1 438 092,35

-2 876 184,69

-2 876 184,69

-2 876 184,69

 


 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

 

 

 

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana/podnikateľa z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

 

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR, Štatistickým úradom SR a Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.

 

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú výpis z registra trestov, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, či výpisy z obchodného a živnostenského registra za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

 x     zmena sadzby

       zmena v nároku

 x     nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

       iné

 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít

Odhadované objemy

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

 

 

 

 

Indikátor KLM

 

 

 

 

Indikátor XYZ

 

 

 

 

 

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia výpisov.

 

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

   

 

Je dôležité povedať, že investičné výdavky ako obstarávanie kapitálových aktív alebo tovarov a služieb pri tomto návrhu, vytvoria základ pre poskytovanie ďalších výpisov, či informácií orgánom verejnej moci, elektronicky, bezodplatne a za občana/podnikateľa.

 Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme:

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Výpis z registra trestov

213 379

1

213 379

Výpis z obchodného registra

257 300

3

771 900

Výpis zo živnostenského registra

63 859

2

127 718

Výpis listu vlastníctva

288 470

4

1153880

SPOLU

823 008

9

2 266 877

 

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

213 379

853 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

288 470

2 307 760

SPOLU

 

 

5 025 303

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom):

 

Úspory nákladov na tlač výpisov:

 

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie výpisu

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

 

   Cena zariadenia

1 144 EUR

   Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

   Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

   Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

   Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

   Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

   Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

   Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

   Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

   Cena za 1 takt (SLA pre  tlačiarenský stroj)

0,00000

   Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

 

   Cena papiera 1 ks A4

0,01056

   Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Ročná úspora celkom

201 434,69 eur

 

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy:

 

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných výpisov za obdobie 12 mesiacov

823 008

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur


 


Tabuľka č. 3

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

 

Nedaňové príjmy (200)1

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

Granty a transfery (300)1

0

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-2 512 651,5

-5 025 303

-5 025 303

-5 025 303

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 


 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4

 

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 2 320 008

 48 672

 48 672

 48 672

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19 008 

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

2 247 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 320 008

48 672

48 672

48 672

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

2. Generálna prokuratúra SR – prispôsobenie IS EOO

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

203 097,6

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36 000

36 000

36 000

36 000

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 672

12 672

12 672

12 672

 

  Tovary a služby (630)2

154 425,6

20 025,6

20 025,6

20 025,6

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

115 200

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

115 200

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

318 297,6 

68 697,6 

68 697,6 

68 697,6 

 

 2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

3. Úrad geodézie, kartografie a katastra– prispôsobenie IS ESKN

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 171 600

 0

 0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

171 600

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

171 600

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

4. DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 240 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

240 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

240 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

5. Ministerstvo financií SR - školenia a metodické príručky

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

 192 000

0

0

0

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

 

  Tovary a služby (630)2

192 000

0

0

0

 

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

192 000

0

0

0

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

6. Orgány verejnej moci (spoločne) – Ktoré zabezpečujú elektronické vydávanie výpisov za občana teraz (úspory)

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Bežné výdavky (600)

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

-866 619

-1 733 238

-1 733 238

-1 733 238

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

-470 756

-941 512

-941 512

-941 512

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Tovary a služby (630)2

-100 717,35

-201 434,69

-201 434,69

-201 434,69

  Rok 2018 od účinnosti návrhu / rozsah (6mes.)

  Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

 

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

 

  Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

-1 438 092,35

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

-2 876 184,69 

 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

MZDOVÉ DOPADY

 

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

3

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

3

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

 1500

 1500

 1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

73008

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

54000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

54000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

19008

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

19008

12672

12672

12672

 

 

 

2. Generálna prokuratúra SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

                 Tabuľka č. 5

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2018

2019

2020

2021

Počet zamestnancov celkom

2

2

2

2

 

   z toho vplyv na ŠR

2

2

2

2

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1500

1500

1500

1500

 

   z toho vplyv na ŠR

1500

1500

1500

1500

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48672

48672

48672

48672

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

36000

36000

36000

36000

 

   z toho vplyv na ŠR

36000

36000

36000

36000

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12672

12672

12672

12672

 

   z toho vplyv na ŠR

12672

12672

12672

12672

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

               

 

 

 

 

 

 

 

 


Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania výpisov a potvrdení z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra.

Výnimkou budú právnické osoby, ktoré sú povinné predkladať výpis z registra trestov právnickej osoby.

 

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 516

Spoločnosti s ručením obmedzeným

193 300

Ostatné obchodné spoločnosti

1 288

Družstvá

1 353

Štátne podniky

15

Príspevkové organizácie

641

Rozpočtové organizácie

6 372

Živnostníci

322 968

Ostatné právne formy

19 625

Spolu subjekty podľa právnej formy

575 102

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2016

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Hľadali sme technické riešenie a zhodu pri poskytovaní výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

 

Hlavné body konzultácií:
1. Všeobecne problematika poskytovania výpisov v dnešnej dobe - dáta pre analýzy (bankový sektor, IT asociácia, registre osobitne)

2. Technické riešenie - zhoda a návrh technického riešenia poskytovania údajov a výpisov (zdrojové registre)

3. Legislatívne základy pre technické riešenie - výstup zakomponovaný v návrhu (zdrojové registre)

 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa, elektronicky.  

 

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/
Rok 2017

Početnosť výpisov/
12 mes.

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

3 500

-14 000

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

257 300

-1 672 450

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

63 859

-191 577

Výpis listu vlastníctva

8 eur

86 541

-692 328

SPOLU

 

411 200

-2 570 355

 Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 200

- 904 640

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

 

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania výpisov z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, obchodného a živnostenského registra. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané výpisy 411 200 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.  

 

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet:

 

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 200

- 3 166 240

 

 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-4,47 eur

-2 570 355

Nepriame finančné náklady

-1,57 eur

- 904 640

Administratívne náklady

-5,5 eur

-3 166 240

Celkové náklady regulácie

-11,54 eur

-6 641 235

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

 

Kód služby

 

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

 

 

 

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

 

Informačný systém
centrálnej správy
referenčných údajov
verejnej správy

 

 

B

isvs_533

IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb

 

B

isvs_421

Informačný systém katastra nehnuteľností

 

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

 

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

 

 

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

 

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie výpisov od občana z registra trestov, katastra nehnuteľností, z obchodného a živnostenského registra v listinnej forme, na právne účely. Tieto výpisy sú poskytované na určených miestach občanovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie výpisov na právne účely z registra trestov, listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, výpisov z obchodného a živnostenského registra elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Výpis z registra trestov (zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis zo živnostenského registra (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)
Výpis z obchodného registra (zákon 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Výpisy z obchodného a živnostenského registra, či listu vlastníctva majú verejnú a neverejnú časť. K verejnej časti má podľa zákonov prístup každý občan na akýkoľvek účel. K neverejnej časti má prístup len osoba, ktorej sa tento výpis týka. Výpisy z neverejnej časti na právne účely dnes na základe platnej právnej úpravy poskytujú subjekty nasledovne:

 

1.       Výpis z registra trestov - Generálna prokuratúra SR, vydáva odbor registra trestov

2.       Výpis listu vlastníctva z katastra nehnuteľností - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, vydáva kataster nehnuteľností

3.       Výpis zo živnostenského registra - Ministerstvo vnútra SR, vydáva príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania

4.       Výpis z obchodného registra - Ministerstvo spravodlivosti SR, vydáva príslušný súd alebo notársky úrad

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu  návrhom predmetného zákona. Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu zákona meníme 162 zákonov, 68 vyhlášok,8 opatrení a 12 nariadení vlády. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zníženie správnych poplatkov za vystavenie výpisov z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či živnostenského registra na právne účely. Tieto výpisy sa budú získavať za občana bezodplatne. Pozitívny vplyv na dostupnosť služby.

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Výpis z registra trestov

4 eur

209 879

839 516

Výpis z obchodného registra

6,50 eur

0

0

Výpis zo živnostenského registra

3 eur

0

0

Výpis listu vlastníctva

8 eur

201 929

1 615 432

SPOLU

 

411 808

2 454 948

 

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

 

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

411 808

- 905 977,60

 

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času  vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie priamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou


Vysvetlenie:
Získanie jedného výpisu z registra trestov, listov vlastníctva, obchodného, či zo živnostenského registra na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 823 008 výpisov a občania tak strávili v priemere 823 008 hodín získavaním týchto výpisov. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto výpisy bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

 

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

411 808

- 3 170 921,6

 

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je  veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov. 

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti? 

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi vzniká povinnosť predkladať súhlas a doplňujúce údaje na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnancom verejnej správy za občana na daný účel.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?   

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať výpis z registra trestov, listu vlastníctva, z obchodného, či živnostenského registra na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

 

 

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

2.

Názov návrhu právneho predpisu:  Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)

 

 

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

 

 

a)      je upravená v práve Európskej únie


- primárnom

čl. 18, 20 a 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty:

-

 

2. nelegislatívne akty:

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)

-

 

 

 

b)      nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

 

 

 

 

 

 

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

     
 

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

     
 

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

     
 

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

     

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

   

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

   

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dôvodová správa

 

 

B. Osobitná časť   

 

K Čl. I

K § 1

K odseku 1

Pre všetky orgány verejnej moci sa zavádza povinnosť získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely.

 

K odseku 2

Ustanovuje sa okruh osôb oslobodených od dokladovania listinných podôb výpisov na účel preukazovania skutočností v nich uvedených.

 

K odseku 3

Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely návrhu zákona, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby uvedené v odseku 2 povinné dokladovať v listinnej podobe.

 

K odseku 4

Ustanovenie dopĺňa rozsah subjektov o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou.

 

K odseku 5

Ustanovenie upravuje vyňatie Slovenskej informačnej služby spod režimu návrhu zákona, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

 

K odseku 6

Technické riešenie ako získavať údaje alebo výpisy z informačných systémov verejnej správy vytvorí Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) v spolupráci so zdrojovými registrami a registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Technické riešenie bude postavené na už existujúcom IS CSRÚ, ktorého správcom je úrad. Orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 budú môcť pomocou integrácie s IS CSRÚ získavať všetky potrebné údaje alebo výpisy priamo do svojich agendových systémov. Pokiaľ orgány verejnej moci a subjekty podľa odseku 4 nebudú disponovať agendovými informačnými systémami potrebnými pre integráciu alebo nebudú disponovať finančnými prostriedkami pre túto integráciu, vytvorí úrad portál ako novú inštanciu nad IS CSRÚ, ktorý zabezpečí prístup k získavaniu predmetných údajov alebo výpisov pomocou prihlásenia sa elektronickým občianskym preukazom a čítačkou alebo pridelenými prihlasovacími údajmi.

Ustanovenie upravuje prípady ak z dôvodu technických príčin na strane orgánu verejnej moci alebo úradu alebo príslušného správcu informačného systému verejnej správy nie je možné bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy a mohlo by dôjsť k prekážkam v konaní a predĺženiu lehôt podľa osobitných predpisov.

Za technické dôvodmi resp. prekážky, ktoré bránia bezodkladne overiť príslušné údaje alebo získať príslušné výpisy podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 sa považujú i pracoviská so slabým alebo nevyhovujúcim pripojením do internetovej siete.

Technické dôvody podľa navrhovaného ustanovenia odseku 6 taktiež zahŕňajú  situácie, kedy údaje z referenčného registra nebudú úplné a zdrojový register bude obsahovať údaje rozhodujúce pre úradnú činnosť alebo rozhodovanie.

Za bezodkladnosť sa v tomto prípade považuje doba 24 hodín až 5 pracovných dní od zaslania požiadavky na získanie údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Táto doba musí však byť posudzovaná individuálne, nakoľko niektoré dotknuté konania v pôsobnosti orgánov verejnej moci predpokladajú aj trojdňovú lehotu na rozhodnutie alebo právny úkon.

V uvedených prípadoch sú subjekty uvedené v odseku 1 a 4 oprávnené požadovať od osôb podľa odseku 2 doloženie listín na účel preukázania skutočností v nich obsiahnutých. Ustanovenie stanovuje i podmienku aktuálnosti listinných výpisov zo zdrojových registrov, ktoré nesmú byť staršie ako 30 dní aby bola v prípade technických príčin zabezpečená akceptovateľná aktuálnosť údajov a skutočností v nich obsiahnutých.

 

K Čl. II

Navrhované doplnenie ustanovenia ustanovuje okruh údajov a výpisov z informačných systémov verejnej správy okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, za všeobecne známe skutočnosti, ktoré sú použiteľné na právne účely ako podklad rozhodnutia správneho orgánu a ktoré účastníci konania a zúčastnené osoby nemusia preukazovať dokladmi.

 

K čl. III

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prekladania výpisu z registra trestov ako obligatórnu náležitosť na ustanovenie za odborne spôsobilú osobu na zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis  z registra trestov.

 

K Čl. IV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z registra trestov ako obligatórnu prílohu žiadosti o vydanie alebo zmenu banského oprávnenia. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. V

K bodom 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prekladať výpis z obchodného registra účastníkom dražby.

 

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako súčasť prihlášky. Účastník poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. VIII

Vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a ďalších skutočností a listín, ktoré sú skutočnosťami obsiahnutými v registri právnických osôb.

 

K Čl. IX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a určuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

 

K Čl. X

K bodu 1

Podľa § 5 ods. 3 živnostenského zákona fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Preto je potrebné výslovne uviesť povinnosť splnenia podmienky bezúhonnosti aj pre zahraničnú osobu, ktorá je právnickou osobou

 

K bodom 2 až 4

Ide o nadviazanie na úpravu urobenú v predchádzajúcom bode, z ktorej vyplýva povinnosť predložiť výpis z registra trestov aj pre zahraničnú právnickú osobu.

 

K Čl. XI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa možnosť voľby predloženia výpisu z registra trestov ako prílohu žiadosti o zapísanie do Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo poskytnutia údajov na účel zabezpečenia výpisu z registra trestov komorou. Žiadateľ v žiadosti  o zápis do komory poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým komora získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Vypúšťa sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť občanom, resp. spracovateľom. Túto skutočnosť zisťuje Národná banka Slovenska. Zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazu 2a).

K bodom 4 až 6

Dopĺňajú sa náležitosti, ktorými Národná banka Slovenska overuje totožnosť osôb a spôsob, akým spôsobom s nimi môže nakladať.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava na základe doplnenia odseku 2 v § 34a novelizačným bodom 3.

K bodu 8

Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje vykonať zmeny, na základe ktorých by účastníci konaní, najmä pri tzv. povoľovacích konaniach a v konaniach o zmenách alebo o udelení predchádzajúcich súhlasov nemuseli predkladať Národnej banke Slovenska výpisy z uvedených registrov v materiálnej podobe (okrem prvého razu), a Národná banka Slovenska by si všetky takéto potrebné podklady podľa aktuálneho stavu (aj v prípade pozmeneného stavu) mala sama zadovážiť, alebo preveriť potrebné údaje alebo skutočnosti, prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť pre žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a nahrádza sa povinnosťou poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa sleduje zabezpečenie možnosti poskytnutia súčinnosti a požadovaných informácií v konaní o udelenie štátneho občianstva ostatnými orgány verejnej moci, právnickými a fyzickými osobami buď v listinnej podobe (v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 zákona) alebo elektronickej podobe.

 

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti predkladania výpisu z registra trestov pre uchádzačov na prijatie za dobrovoľného strážcu poriadku. Na tento účel preukázania bezúhonnosti uchádzač poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o postup, akým obec získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa taxatívne ustanovujú dokumenty, ktoré sú nevyhnutné na zápis do registra spoločenstiev a explicitne sa dopĺňa povinnosť príslušného správneho orgánu použiť predložené údaje na získanie výpisu z listu vlastníctva, resp. výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

K bodu 5

Upravuje sa spôsob preukazovania bezúhonnosti a aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom precizovania a zjednotenia pojmov používaných v platnom znení.

 

 

K Čl. XVII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti uchádzača na výkonného riaditeľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhuje sa aby uchádzač na pozíciu výkonného riaditeľa poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým stredisko získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o poskytnutie jednorázovej finančnej výpomoci predkladať obci ako prílohu žiadosti list vlastníctva alebo jeho kópiu. Ponecháva sa dokladovanie užívacieho práva k obydliu ak žiadateľ nie je vlastníkom obydlia.

 

K Čl. XIX

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa definuje dôveryhodnosť osoby, spôsob, akým sa preukazuje. Upravuje sa postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov ak sa jedná o občana Slovenskej republiky. Zároveň sa stanovuje postup dokladovania bezúhonnosti cudzincov.

 

K Čl. XX

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať odpis registra trestov. Občan poskytuje iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a určuje sa postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XXI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby správca poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXII

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Navrhuje sa aby riaditeľ poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a ustanovuje sa postup, akým registrový úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXIII

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa o prijatie. Na tento účel poskytne žiadateľ v prijímacom konaní údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Spod režimu sa pre špecifickosť činností súvisiacich s plnením úloh príslušníka spravodajskej služby navrhuje vyňať Slovenskú informačnú službu.

 

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 3

Navrhované znenie upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Na tento účel poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby dokladovať výpis z obchodného registra.

 

 

K Čl. XXV

K bodu 1

Cieľom doplnenia ustanovenia je úprava postupu pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom žiadateľa. Na tento účel poskytnú ministerstvu tieto osoby údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia má za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami výpis z obchodného registra. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z listu vlastníctva, pokiaľ osoba vykonáva činnosť v priestoroch, ktorých je vlastníkom. Ponecháva sa dokladovanie nájomnej zmluvy k týmto priestorom, ak nejde o vlastníka.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXVI

Navrhovanou úpravou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Žiadateľ o udelenie licencie ako aj členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby žiadateľa poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje postup, akým ministerstvo  získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVII

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť prikladať k žiadosti o osvedčenie na prevádzku verejného skladu výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a doklad o vlastníctve nehnuteľnosti alebo osvedčenú kópiu listu vlastníctva prenajímateľa. Ponecháva povinnosť sa predloženie zmluvy o nájme verejného skladu, ak žiadateľ nie je vlastníkom.  

K bodu 2

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XXVIII

K bodu 1

V navrhovanej právnej úprave sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a živnostenský list prípadne výpis zo živnostenského registra, a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o vydanie oprávnenia na šľachtenie a plemenitbu.

K bodu 2

Navrhovaná znenie vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie osvedčenia na chov rýb dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra, kópiu živnostenského listu ako aj doklad o vlastníctve vodnej plochy. Ponecháva sa povinnosť preukázať  nájomný vzťah kópiou nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom vodnej plochy.

 

K Čl. XXIX

Cieľom navrhovanej zmeny je úprava postupu preukázania bezúhonnosti osoby, ktorá žiada o prijatie do štátnej služby ako colník. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 6a.

 

K Čl. XXX

K bodu 1

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať vlastníctvo k nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.

K bodom 2 až 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. XXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín, producenta kompostu a žiadateľa o certifikáciu hnojiva predkladať Kontrolnému a skúšobnému ústavu k žiadosti výpis z obchodného registra a živnostenského registra.

 

K Čl. XXXII

K bodu 1,4 a 9

Určuje sa postup, akým Národná rada SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu získa výpis z registra trestov.

K bodom 2, 5 a 6

Ustanovuje sa podmienka bezúhonnosti pre právnické osoby, ktoré žiadajú o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej  služby, o registráciu retransmisie ako aj pre fyzické osoby, ktoré žiadajú o registráciu retransmisie.

K bodu 3,7 a 8

Zrušuje sa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov k žiadostiam o vydanie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a k žiadosti o registráciu retransmisie.

V prípade cudzincov sa ponecháva povinnosť predložiť obdobný doklad ako je výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je príslušníkom. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 36a.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

Čl. XXXIII

K bodom  1, 2, 6, 7 a 9 

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť predkladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 3, 4, 5 a 8

Cieľom právnej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov pre fyzické osoby a ich zástupcov, právnické osoby a členov ich štatutárneho orgánu. Tieto osoby poskytnú orgánu verejnej moci iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým sa získava výpis z registra trestov.

K bodu 10

Vypúšťa sa podmienka veku ;)

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z listu vlastníctva, ak je žiadateľ vlastníkom, resp. spoluvlastníkom priestoru.

 

K Čl. XXXIV

V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

 

K Čl. XXXV

Navrhovaná zmena ustanovenia vypúšťa ako obligatórnu náležitosť predkladať ministerstvu k žiadosti na vykonanie kvalifikačného kurzu výpis z obchodného registra, výpis živnostenského registra alebo výpis z obdobného registra a ponecháva sa dokladovanie obdobných dokladov, ak je osoba zapísaná v obdobnom registri v zahraničí.

 

K Čl. XXXVI

Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

 

K Čl. XXXVII

V navrhovanej zmene sa upravuje náležitosť prihlášky na funkciu hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra v prihláške uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým samosprávny kraj získava výpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

 

K Čl. XXXVIII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov predkladať ministerstvu výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra ako jednu z obligatórnych náležitostí na získanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a vydávanie osobitných oprávnení výrobcu požiarnotechnického zariadenia alebo zhotoviteľa požiarnotechnického zariadenia.

 

K Čl. XXXIX

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti občana pri prijímaní za príslušníka Hasičského a záchranného zboru alebo príslušníka Horskej záchrannej služby. Zároveň sa určuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 13.

 

K Čl. XL

K bodom  1 až 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov a ustanovuje sa postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti cudzincov.

K bodu 4

Legislatívno-technické úpravy vo vnútorných odkazoch predpisu zohľadňujúce doplnenie odseku 16 v § 7.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť osôb predkladať výpis zo živnostenského registra, resp. výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou v § 38 ods. 3 sa spresňuje ustanovenie zákona z dôvodu plnenia úloh vyplývajúcich z nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/867 z 18. mája 2016 o zbere podrobných údajov o úveroch a kreditnom riziku („nariadenie“). Z nariadenia vyplýva povinnosť centrálnym bankám Eurosystému zabezpečiť kontinuálny zber údajov o úveroch a kreditnom riziku; predmetným ustanovením sa zabezpečí plnenie úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú z nariadenia.

K bodu 7

Vypúšťa sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti prikladanej k žiadosti o poskytnutie údajov z registra.

K bodu 8

Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí možnosť poskytovania údajov, ktoré sú predmetom nariadenia aj s inými centrálnymi bankami z iných členských štátov bez uzavretia dohody za podmienky, že tieto centrálne banky sú taktiež súčasťou kontinuálneho zberu údajov o registri a kreditnom riziku podľa nariadenia.

 

K Čl. XLI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa precizuje preukazovanie dôveryhodnosti cudzincov.

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti podľa § 55 ods. 1, § 55 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov formou predloženia kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu na účely overenia totožnosti.

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi uložiť výpis z obchodného registra v Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. XLII

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnickej osoby predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIII

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 36a a 36b.

 

K Čl. XLIV

K bodom 1 a 2

V navrhovanej právnej úprave sa vypúšťa povinnosť inšpektora preukazovať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým Slovenská obchodná inšpekcia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. XLV

K bodom 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva. Žiadateľ v žiadosti poskytne iba údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti.

 

K Čl. XLVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpis registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1c.

 

K Čl. XLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby fyzická osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje spôsob akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 11a.

 

K Čl. XLVIII

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. XLIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako obligatórnej prílohy k žiadosti o povolenie podľa § 4 ods. 1. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzickej osoby. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť burzy predkladať výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. L

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov fyzických osôb a právnických osôb. Tieto osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5b.

 

K Čl. LI

K bodu 1

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností ako obligatórnych príloh k žiadosti o povolenie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 1.

K bodom 3 až 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

 

K Čl. LIII

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

 

K Čl. LIV

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LV

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Člen orgánu akadémie poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazu 4.

 

K Čl. LVI

Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou  k odkazom 4 a 4a.

 

K Čl. LVII

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu podľa novelizačného bodu 1 sa v novelizačnom bode 2 upravuje postup na vydanie výpisu z registra trestov s prihliadnutím na rozdielnu povahu zamestnávateľa. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom (odsek 5) je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý nie je súčasne služobným úradom (odsek 6) je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené v odôvodnení článku I. Zároveň sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzických osôb, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (odsek 7).

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zohľadňuje preukazovanie bezúhonnosti až ku dňu nástupu vedúceho zamestnanca do verejnej služby a postup pri preukazovaní bezúhonnosti.

 

K Čl. LVIII

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať odpisu registra trestov. Občan poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým komora získa odpis registra trestov.

 

K Čl. LIX

K bodom 1 a 3

Štylistická úprava úvodnej vety z dôvodu úpravy znenia § 16 ods. 2 písm. d), resp. § 16 ods. 4 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba,  právnická osoba a členovia štatutárneho orgánu právnickej osoby poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie zavádza definíciu bezúhonnosti. Zároveň ustanovuje spôsob preukazovania bezúhonnosti a postup na získanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. LX

K bodom 1, 2, 10, 16, 21, 23, 26, 27

Úpravy vnútorných odkazov v dôsledku zmien podľa novelizačných bodov 5, 13 a 20.

K bodom 3, 4, 8, 12, 13, 20, 24, 28

Navrhovaná zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa článku I tohto zákona. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravuje postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K bodom 5, 6, 7, 9, 11, 14, 15, 17 až 19, 22, 24, 25

Vypúšťa sa povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

K bodu 29

Prechodné ustanovenie zohľadňujúce zmeny v zákone.

 

K bodu LXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa predložiť so žiadosťou výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Úpravy v terminológii zákona.

 

K Čl. LXII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov a právnické osoby so sídlom mimo územia SR preukazovať bezúhonnosť potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu ktorého je príslušníkom alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava alebo kde má sídlo

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť predložiť výpis z obchodného registra.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná zmena zrušuje povinnosť dôchodcovskej správcovskej spoločnosti predložiť výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska.

 

K Čl. LXIII

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti fyzickej osoby. Upravuje sa postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa zohľadňuje oprávnenie subjektov na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Zavádza sa možnosť preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom využívaním informačného systému verejnej správy, ak preverujúca osoba má oprávnenie používať informačný systém verejnej správy.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa vypúšťajú náležitosti bezpečnostného dotazníka podnikateľa - výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXIV

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť fyzickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 61ca.

 

K Čl. LXVI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

 

K Čl. LXVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 7aa.

 

K Čl. LXVIII

K bodu 1

Z dôvodu právnej istoty a odstránenia pochybností v aplikačnej praxi sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého sa na poskytovanie dotácií nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ponecháva priestor, aby sa na poskytovanie dotácií vzťahoval správny poriadok, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým poskytovateľ dotácie získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXIX

K bodom 1 a 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby dokladovanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

 

K Čl. LXX

K bodom 1, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Podrobnosti o vyžiadaní výpisu z registra trestov sú upravené v novelizačnom bode 5. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z listu vlastníctva.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa doložiť k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXI

K bodom 1 a 6 až 8

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodom 2 až 4, 5 a 9

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovať bezúhonnosť pre cudzincov a zahraničné právnické osoby obdobným potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, kde má sídlo, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace.  Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXII

K bodu 1 až 3

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodom 4 až 6

Vypúšťa sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIII

K bodom 1, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov, zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Upravuje sa postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 2 a 4

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb predkladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. LXXIV

K bodom 1, 11, 17, 19, 23 a 25

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnym údajom zapisovaných do obchodného registra a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra. Táto povinnosť sa zachováva pri zahraničných osobách, ktoré sú naďalej povinné dokladovať obdobný výpis ako je výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 4, 7, 9, 10, 15, 17, 18, 21, 22 a 24

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Namiesto predkladania fyzická osoba alebo právnická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Táto zmena sa netýka zahraničných osôb, ktoré sú povinné dokladovať bezúhonnosť obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov.

K bodu 5

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z obchodného registra ako obligatórnej prílohy.

K bodu 6

Vypúšťa sa povinnosť dokladovania výpisu z listu vlastníctva ako obligatórnej prílohy.

K bodom 3, 8, 12, 16, 19 a 25

Legislatívno-technické úpravy ustanovení, ktoré zohľadňujú vypustenie povinnosti dokladovania jednotlivých výpisov z príslušných zdrojových registrov.

K bodom 9, 13, 14, 20 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa ustanovuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.

 

K Čl. LXXV

K bodu 1

Zavádza sa odkaz na poznámku pod čiarou za účelom upresnenia údajov požadovaných na zabezpečenie odpisu registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť právnických osôb dokladovať výpis z obchodného registra.

K bodu 3

Navrhované doplnenie ustanovuje postup ministerstva pri zabezpečení odpisu registra trestov.

 

K Čl. LXXVI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov.

K bodom 2, 3, 5 a 6

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Ruší sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 18a.

K bodu 4

Vypúšťa sa povinnosť predkladania výpisu z obchodného registra alebo živnostenského registra.

 

K Čl. LXXVII

K bodom 1 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa nahrádza povinné dokladanie výpisu z registra trestov postupom na vyžiadanie výpisu z registra trestov predložením údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získava výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý však nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. LXXVIII

K bodu 1

Vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax je potrebné doplniť právnu úpravu o vylúčenie opravného prostriedku proti príkazom vydaným podľa § 15b ods. 7 rovnako, ako je tomu v prípadoch obdobných príkazov.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra. zároveň navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup na vyžiadanie výpisu z registra trestov orgánom verejnej moci. Zároveň upravuje postup preukazovania bezúhonnosti cudzincov a občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dlhodobo nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 6

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť žiadateľa a prevádzkovateľa hazardnej hry prikladať ministerstvu k žiadosti alebo v prípade okolností podľa § 24 výpis z obchodného registra.

K bodu 5

Vypustením navrhovaného ustanovenia sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra nadácií alebo výpis z registra záujmových združení k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie.

 

K Čl. LXXIX

K bodom 1, 3 a 4

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob preukazovania bezúhonnosti. Upúšťa od povinnosti dokladania výpisu z registra trestov a upravuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Vypúšťa sa povinnosť prikladania výpisu z obchodného registra, údajov zapisovaných a listín evidovaných v obchodnom registri.

 

K Čl. LXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov v novelizačnom bode 2.

 

K Čl. LXXXI

K bodom 1, 2, 5, 7 až 11

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a  orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately  získa odpis registra trestov.

K bodom 3, 4 a 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 12

Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXII

K bodu 1

V navrhovanej úprave ustanovenia sa k návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia  vypúšťa povinnosť prikladania listov vlastníctva dotknutých pozemkov alebo ich výpisov ako povinnej prílohy. 

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti uchádzačov za členov lesnej stráže a členov lesnej stráže. Fyzická osoba poskytne správnemu orgánu iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým správny orgán získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXIII

K bodom 1 až 3 a 12

Navrhované zmeny ustanovení upravujú postup pri preukazovaní spoľahlivosti a postup pri zabezpečení odpisu registra trestov.

K bodom 4 až 11

Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby dokladovať výpis zo živnostenského registra. Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby a právnickej osoby predkladať prehľad o svojich podnikateľských činnostiach a výpis z obchodného registra.

K bodu 13

Zmenou ustanovenia sa zavádza oznamovacia povinnosť zamestnanca pri zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie jeho spoľahlivosti.

K bodom 14 až 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 4 až 11.

 

K Čl. LXXXIV

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje postup preukazovania bezúhonnosti Slováka žijúceho v zahraničí. V žiadosti o vydanie osvedčenia na preukázanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí poskytne žiadateľ údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10.

 

K Čl. LXXXV

K bodom 1 až 5, 8 a 9,

Účelom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti prekladať správnemu orgánu výpis z obchodného registra,  výpis zo živnostenského registra a výpis z katastra nehnuteľností ako povinnú prílohu k návrhom a žiadostiam. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov predkladať výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v cudzom štáte, ak sú v takom registri evidovaný.

K bodom 5, 7, 10 a 11

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov. Žiadateľ poskytne Štátnej kúpeľnej komisii iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Štátna kúpeľná komisia získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVI

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, v ktorom oprávnení dediči museli v prípade, ak dôjde k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu úmrtia žiadateľa o príspevok na zateplenie rodinného domu, predkladať Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky výpis z listu vlastníctva.

 

K Čl. LXXXVII

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vojakov v zálohe a zároveň sa určuje postup, akým vojenský útvar získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je upresniť postup preukázania bezúhonnosti a zároveň sa určiť postup, akým  sa získava výpis z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa vypúšťa obligatórna povinnosť prikladať ako prílohu k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. LXXXIX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná zmenou ustanovenia sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o členstvo v rade správcov a stanovuje spôsob akým Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky postupuje pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ustanovenia zrušuje povinnosť predkladať výpis z obchodného registra ako obligatórnej náležitosti k žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu.

 

K Čl. XC

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa mení spôsob preukazovania bezúhonnosti žiadateľa,  štatutárneho orgánu žiadateľa a cudzinca ako žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu 2 

Navrhovanou úpravou sa mení postup pri dokladaní výpisu z registra trestov. Možnosť účastníka konania požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov sa úpravou mení na povinnosť poskytnúť údaje, aby správny orgán mohol bezodkladne zaslať tieto údaje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a ustanovuje sa postup akým Štátna veterinárna a potravinová správa získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 123a..

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra ako obsahovej náležitosti oznámenia podľa § 39 ods. 8.

K bodu 4

V navrhovanej zmene sa vypúšťa povinnosť pripájať k žiadosti výpis z obchodného registra, živnostenského registra a výpisu z listu vlastníctva.

 

K Čl. XCII

K bodom 1 a 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti a postup akým regionálny úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. XCIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra a povinnosť zahraničnej právnickej osoby prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra o organizačnej zložke podniku v Slovenskej republike. Ponecháva sa povinnosť predkladať obdobný dokument, akým je výpis z obchodného registra pre zahraničné právnické osoby, ktoré nemajú sídlo ani organizačnú zložku podniku na území Slovenskej republiky, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Zároveň sa ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár a vypúšťa sa povinnosť predkladať výpis z registra trestov, namiesto ktorého žiadateľ uvedie iba údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Ustanovuje povinnosť akciovej spoločnosti uviesť v žiadosti zoznam akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 26 sa upravuje spôsob vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCIV

K bodu 1

Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a  na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

K bodu 5

Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

K bodu 6

Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

K bodu 7

Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

 

K čl. XCV  

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje preukazovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o vydanie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

 

K Čl. XCVI

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o typové schvaľovanie ES výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra. Ponecháva sa iba povinnosť prikladať k žiadosti výpis, ak je žiadateľ zapísaný v inej, obdobnej evidencii v štáte, v ktorom má sídlo.

 

K Čl. XCVII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie povolenia výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra alebo ich úradne osvedčené kópie.

 

K Čl. XCVIII

K bodom 1 až 3 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pripojiť k žiadosti o geologické oprávnenie výpis z registra trestov fyzických osôb, ich zástupcov, právnických osôb a členov štatutárneho orgánu právnických osôb, teda tých osôb, ktoré sú žiadateľmi o geologické oprávnenie. Zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si ministerstvo vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincom, a to dokladovaním výpisu z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého sú príslušníkom. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo jeho úradne osvedčenú kópiu.

K bodu 7

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zrušuje povinnosť prikladať k žiadosti o odplatný prevod výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

 

K Čl. XCIX

K bodu 1

Navrhovaná zmena ustanovenia upravuje možnosť získať výpis z registra aj elektronickou formou na Ústrednom portáli verejnej správy. Uvedená možnosť bola sprístupnená na základe osobitného zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena ustanovenia bude mať pozitívny vplyv na zníženie administratívnej záťaže využitím informačného systému verejnej správy.

K bodu 2

V súvislosti s konaniami registrového úradu je ustanovenie potrebné doplniť aj o konanie podľa osobitného predpisu požadovaného legislatívou EÚ - čl. 13 nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce v platnom znení.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby a zároveň sa upravuje postup, akým spôsobom si registrový úrad vyžiada výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo iným rovnocenným dokladom, vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého sú občanom.

 

K Čl. C   

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukázania bezúhonnosti zakladateľa komoditnej burzy, osôb navrhovaných za členov burzovej komory, členov dozornej rady a generálneho sekretára. Tieto osoby poskytnú v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov.

K bodu 3

Upravujú sa podrobnosti o postupe pri vyžiadaní výpisu z registra trestov..

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť komoditnej burzy predkladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

 

K Čl. CI    

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa ustanovuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 2

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov ako povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadateľ v tomto prípade poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovenia ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K bodu 5

Navrhovaná úprava upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov kandidátov na členov správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

K bodu 2, 6, 9

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 3, 7 a 10

Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

K bodu 5

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava.

 

K Čl. CIV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti. Osoba navrhnutá za člena rady poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ustanovuje bezúhonnosť ako ďalší predpoklad na zvolenie fyzickej osoby na výkon funkcie riaditeľa fondu.

K bodu 3 a 6

Upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa upravuje konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladať výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 4.

 

K Čl. CVI

K bodu 1

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

 

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa ruší povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ako prílohu k žiadosti o dotáciu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti výpis z registra trestov. Ministerstvu sa poskytujú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa určuje postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti cudzincov výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CVIII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa v ustanovení ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný. Zavádza sa povinnosť označiť úradný register, v ktorom je žiadateľ zapísaný.

K bodom 2 až 5

Navrhovanou zmenou ustanovení sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov pre občanov Slovenskej republiky.

 

K Čl. CIX

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o registráciu prikladať k žiadosti výpis z listu vlastníctva a ponecháva sa iba upravené ustanovenie o prikladaní nájomnej zmluvy, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

 

K Čl. CX

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra ministerstvu.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vo vnútorných odkazoch v predpise v nadväznosti na zmeny vykonané v predošlom novelizačnom bode

 

K Čl. CXI

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z listu vlastníctva ministerstvu.

 

K Čl. CXII  

K bodom 1 až 5, 8, 10, 11, 13, 14, 18 až 23 a 26

Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť osôb predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoba na účely preukázania bezúhonnosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a súhlas s ich spracovaním a zároveň sa určuje postup, akým Národná banka Slovenska získava výpis z registra trestov.

K bodom 6, 7, 9, 12, 15 až 17

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010,  ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES má európsky orgán pre bankovníctvo právomoc vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES („smernica PDS2“) sú uvedené splnomocňovacie ustanovenia na základe ktorých je európsky orgán pre bankovníctvo oprávnený na vydanie usmernení pre oblasť platobných služieb. Na aplikáciu usmernení európskeho dohľadu pre bankovníctvo sa práve navrhovanou zmenou vytvorí spôsob (prostriedok), na základe ktorého bude možné tieto usmernenia  európskeho orgánu dohľadu pre bankovníctvo preberať  do Slovenského právneho poriadku, okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo.

K bodom 24 a 25

Cieľom uvedených úprav je zosúladenie spracúvania osobných údajov vyplývajúceho poskytovateľovi platobných služieb (bez potreby bez súhlasu dotknutej osoby) v zmysle výnimky podľa ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., čomu zodpovedalo aj prezentované vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov.

 

K Čl. CXIII

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXIV

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre občanov iných členských štátov preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom.

 

K Čl. CXV

K bodu 1

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je zrušenie povinnosti pre fyzické osoby, ak sú zapísané v obchodnom registri a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o licenciu výpis z obchodného registra. Zároveň vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov a upravuje sa dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.  Ponecháva sa povinnosť preukazovania bezúhonnosti občana iného členského štátu Európskej únie výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom akým je výpis z registra trestov vydaný štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

 

K Čl. CXVI

K bodom 1 až 3

Navrhovanou  zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z obchodného registra a živnostenského registra prípadne obdobného úradného registra. Povinnosť dokladovania výpisov sa nahrádza označením úradného registra, v ktorom je zapísaný.

K bodom 2

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa ponecháva povinnosť dokladovať zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenskú zmluvu v prípade ak je spoločnosť založená ale ešte nie je zapísaná v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

K bodom 3 až 6

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

 

K Čl. CXVIII

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXIX

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb predkladať výpisy z verejných registrov, akými sú obchodný register a živnostenský register a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci..

K bodom 2 a 3

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

K bodu 4

Rozšírenie zákona o § 6a o poskytovaní dotácii je vyvolané zmenou uplatňovania postupov pri overovaní plnenia podmienok na získanie dotácie. Tým, že MK SR sa bude oboznamovať s údajmi potrebnými na vyžiadanie si informácii potrebných na ich overenie a osobnými údajmi, je potrebné zaviesť túto možnosť do predmetného zákona. Prijatá smernica EK o GDPR stanovuje, že oboznamovať sa s osobnými údajmi môže ústredný orgán štátnej správy iba pre potreby zákonom stanovených konaní a v zmysle zákona. Tým, že dochádza k rozšíreniu informácii, ktoré si MK SR musí v zmysle nového znenia zákona vyžiadať je potrebné upraviť oprávnenie samotného ministerstva spracovávať osobné údaje žiadateľov dotácií.

 

K Čl. CXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť dokladovať výpis z katastra nehnuteľností. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, čestné vyhlásenie žiadateľa a písomný súhlas vlastníkov nehnuteľnosti ak žiadateľ nie je vlastník nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXI

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb predkladať výpis zo živnostenského registra , výpis z obchodného registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodu 3

V navrhovanej zmene ustanovenia sa vypúšťa povinnosť priložiť k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne v žiadosti iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra a list vlastníctva. Ponecháva sa dokladovanie zmluvy o nájme nehnuteľnosti alebo zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti ak žiadateľom nie je vlastník nehnuteľnosti.

K bodu 5

Upravuje sa postup akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXII

K bodu 1

Gramatická úprava.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

K bodu 3 a 6

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 4

Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

 

K Čl. CXXIII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť prikladať výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXIV

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie list vlastníctva. Ponecháva sa povinnosť predkladať k žiadosti o poskytnutie dotácie zmluvu o nájme nehnuteľnosti alebo zmluva o výpožičke nehnuteľnosti.

 

K Čl. CXXV

K bodom 1 až 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov prikladať k žiadostiam ako povinné prílohy výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich kópie.

 

K Čl. CXXVI

V navrhovanej zmene ustanovenia sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kontaktnej osoby. Navrhuje sa aby kontaktná osoba poskytla údaje potrebné na vyžiadanie  výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXVII

K bodom 1 až 3, 5 až 7

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre depozitára, vedúceho zamestnanca depozitára alebo žiadateľa predkladať ako povinnú prílohu k žiadosti o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby povinné osoby v žiadosti poskytli iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa spôsob vyžiadania výpisu. Ponecháva sa samostatný režim dokladovania bezúhonnosti v prípade cudzincov.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť pre správcovskú spoločnosť predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodu 8

Ruší sa povinnosť dokladovať výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXXVIII

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Navrhuje sa aby kontaktná osoba miesto predkladania výpisu z registra trestov v žiadosti poskytla iba údaje potrebné na vyžiadanie  tohto výpisu.

 

K Čl. CXXIX

K bodom 1 až 4 a 7

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa upravuje dokladovanie bezúhonnosti konkrétnym postupom pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo obdobného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 5, 6 a 8

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať ako povinnú prílohu výpis z obchodného registra a živnostenského registra v žiadostiach o udelenie licencie a v žiadostiach o poskytnutie dotácie.

 

K Čl. CXXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov členov výberovej komisie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

K bodu 3

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie dotácie výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXXXI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodom 2 a 3

V navrhovanej zmene sa zrušuje povinnosť predkladať výpis z registra trestov ako náležitosť k žiadostiam a oznámeniam. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať svoju bezúhonnosť poskytli pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov iba údaje.

V prípade cudzincov sa ponecháva samostatný režim dokladovania výpisu z registra trestov alebo rovnocenného potvrdenia vydaného príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

K bodu 4

Zmena navrhovaného ustanovenia vypúšťa obligatórnu náležitosť predkladať výpis z obchodného registra spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami.

 

K Čl. CXXXII

K bodom 1 , 3 a 4

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov

K bodu 2 a 5

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

K bodu 6

Navrhované znenie ruší povinnosť pre žiadateľa o zápis do registra zberateľov a zápis do registra zberateľov znehodnotených výrobkov obranného priemyslu dokladať k žiadosti výpis z obchodného registra a výpis z registra trestov. Navrhuje sa aby osoby. ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli na tento účel údaje potrebné na vyžiadania výpisu z registra trestov.

 

K Čl. CXXXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre žiadateľa o autorizáciu prípravku na ochranu rastlín dokladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného a výpis zo živnostenského registra.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava

 

K Čl. CXXXIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania výpisu z registra trestov v žiadostiach o vydanie povolenia na predaj liehu a žiadostiach o oprávnenie na distribúciu. Navrhuje sa aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť poskytli v žiadosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 3

Upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXV

K bodom 1, 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli správnemu orgánu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca predkladať výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom.  

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zrušuje povinnosť pre prevádzkovateľa cestnej dopravy preukazovať finančnú spoľahlivosť podniku dokladaním výpisu z obchodného registra.

 

K Čl. CXXXVI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov. Zároveň sa stanovuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10a.

 

K Čl. CXXXVII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o vydanie povolenia na prenos elektriny. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXXXVIII

K bodom 1 až 3

Navrhovaná zmena má za cieľ zrušiť povinnosť predkladať výpis z registra trestov spolu so žiadosťou a upraviť postup preukazovania bezúhonnosti členov rady, riaditeľa a členov dozornej rady Fondu na podporu vzdelávania. Navrhuje sa, aby tieto osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 4a.

 

K Čl. CXXXIX

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť prikladať k žiadosti o povolenie na vypúšťanie skleníkových plynov výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXL

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť dokladať ako prílohu k žiadosti o vydanie povolenia alebo zmenu povolenia výpis z katastra nehnuteľností.

 

K Čl. CXLI

K bodom 1, 3, 6, 7 a 8

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať ako prílohu k žiadosti výpisy z obchodného, živnostenského registra alebo registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

K bodom 2 a 4 

Navrhovaná zmena ruší povinnosť preukázať bezúhonnosť predkladaním výpisu z registra trestov. Navrhuje sa, aby osoby poskytli údaje potrebné na vyžiadanie výpisu

K bodu 5

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti list vlastníctva.

K bodu 9

Navrhovaným znením sa určuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLII

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. 

 

K Čl. CXLIII

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov

K bodu 2

Navrhovaná zmena ruší povinnosť prikladať k žiadosti o udelenie licencie výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra alebo ich osvedčené kópie.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov a zároveň upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti žiadateľov.

 

K Čl. CXLIV

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

 

K Čl. CXLV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu Regulačného úradu a kandidátov na funkciu predsedu Dopravného úradu. Tieto osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLVI

K bodom 1, 3 až 5

V navrhovanom znení sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a zároveň sa ruší povinnosť predkladať výpis z registra trestov. V žiadosti sa poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa ruší povinnosť pre žiadateľa o udelenie oprávnenia na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta prikladať k žiadosti výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CXLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Na účely vyžiadania výpisu z registra trestov poskytne osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K bodom 2 až 4

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CXLVIII

K bodom 1 a 2

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CXLIX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť predkladania výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti a spôsob, akým  komora získa výpis z registra trestov. 

 

K Čl. CL

K bodom 1, 2, 4 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým fond získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzinca preukazovať bezúhonnosť obdobným potvrdením, akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je občanom.

K bodu 3

Navrhovaná zmena ma za cieľ zrušenie povinnosti  prikladať k žiadostiam výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLI

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLII  

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú preukázať bezúhonnosť nepredkladali výpis z registra trestov, ale poskytli údaje potrebné na jeho vyžiadanie a doklady na účely preverenia totožnosti. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií prípadne Národná banka získa výpis z registra trestov. Zavádzajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 22ba a 22bb.

 

K Čl. CLIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť pre poisťovne, zahraničné poisťovne, zaisťovne alebo zahraničné zaisťovne predkladať Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra.

K bodom 2, 3 a 5

Navrhované znenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Fyzické osoby poskytnú pre potreby vyžiadania výpisu z registra trestov údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná banka Slovenska získa výpis z registra trestov.

K bodu 4

Vypustenie povinnosti dokladovania bezúhonnosti fyzickej osoby výpisom z registra trestov.

 

K Čl. CLIV

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti. Fyzické osoby poskytnú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 27a.

 

K Čl. CLV

K bodom 1 až 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť žiadateľa predkladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne ministerstvu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 122a.

 

K Čl. CLVI

V navrhovanej úprave sa zrušuje povinnosť fyzickej osoby predkladať národnej rade výpis z registra trestov. Fyzická osoba poskytne národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLVII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou výpis z obchodného registra ako aj úradne osvedčené odpisy živnostenského oprávnenia.

 

K Čl. CLVIII

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti vo výberovom a prijímacom konaní a zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa odpis registra trestov.

 

K Čl. CLIX

Navrhovaná úprava ruší povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania výpis z listu vlastníctva. Zároveň sa ponecháva povinnosť priložiť k návrhu výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva

 

K Čl. CLX

K bodom 1 a 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť fyzickej osoby, právnickej osoby a členov štatutárneho orgánu právnickej osoby predkladať úradu výpis z registra trestov. Tieto osoby na účel preukázania bezúhonnosti poskytnú úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 3, 4 a 5

Navrhovaná úprava ruší povinnosť dokladovať údaje, ktoré si vie úrad z vlastnej činnosti overiť z informačných systémov verejnej správy.

 

K Čl. CLXI

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje sa konkrétny postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo financií alebo štatutárny orgán správcu získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a.

 

K Čl. CLXII

K bodom 1, 2, 3 a 4

V navrhovanej úprave sa vypúšťa povinnosť osoby predkladať výpis z registra trestov. Osoba na účel preukázania bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým personálny úrad získa výpis z registra trestov.

K bodom 5, 6 a 8

Úprava ustanovení v nadväznosti na zmeny, ktoré nastali úpravami v novelizačnom článku 3.

K bodu 7

Navrhovaná zmena rozširuje údaje, ktoré sa evidujú v osobnom spise vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIII

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

 

K Čl. CLXIV

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

 

K čl. CLXV

Navrhovanou zmenou sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a upravuje postup preukazovania bezúhonnosti žiadateľov o zápis do registra fyzických osôb. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov

 

K Čl. CLXVI

Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať k žiadosti o podporu nepriamou formou  výpis z obchodného registra.

 

K Čl. CLXVII

K bodu 1

Navrhovaná ustanovenie upravuje postup preukazovania bezúhonnosti členov rady. Zároveň sa upravuje postup, akým národná rada získa výpis z registra trestov. V prípade členov rady pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením IS CSRU v správe úradu tak ako je uvedené pri článku I.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4

Navrhovaná zmena upravuje postup preukazovania bezúhonnosti uchádzačov o prijatie do štátnej služby. Zároveň sa upravuje postup, akým služobný úrad získa výpis z registra trestov. V prípade uchádzača o štátnu službu pri postupe vyžiadanie výpisov z registra trestov je technickým riešením centrálny informačný systém v správe Úradu vlády SR, ktorý už v súčasnosti služobné úrady využívajú na získavanie výpisov z registra trestov.

 

K Čl. CLXVIII

K bodom 1, 2 a 5

Cieľom navrhovanej zmeny je zrušenie povinnosti predkladať výpis z registra trestov a úprava postupu preukazovania bezúhonnosti žiadateľov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava zavedením legislatívnej skratky.

K bodu 4

V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby predkladať spolu so žiadosťou o poskytnutie finančných prostriedkov výpis z obchodného registra alebo výpis zo živnostenského registra.

 

K Čl. CLXIX

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť navrhuje od 1. júla 2018.

 

Bratislava 21. február 2018

 

 

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Pellegrini v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 238/2006, dátum vydania: 26.04.2006

27

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Časť I.

Vláda SR súčasne s privatizáciou Slovenských elektrární, a. s. republiky uznesením č. 626/2004 schválila aj postup reštrukturalizácie Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „existujúci fond“), ktorý bol zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Dôvodom na reštrukturalizáciu tohto štátneho fondu je to, že

1.v dôsledku privatizácie sa menila vlastnícka štruktúra Slovenských elektrární, a. s., a preto bolo nevyhnutné zmeniť aj štruktúru tvorby a použitia zdrojov existujúceho fondu, najmä bolo potrebné vysporiadať staré ekonomické a environmentálne záťaže týkajúce sa záverečnej časti jadrovej energetiky, t .j. vysporiadať sa s tzv. historickým dlhom. Pritom podľa preambuly Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (teda aj s vyraďovanými technológiami z energetických jadrových zariadení) platí zásada, že konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má príslušný štát. Tento Spoločný dohovor, ktorý bol podpísaný vo Viedni 30. septembra 1997, nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. júna 2001 po jeho ratifikácii Národnou radou Slovenskej republiky a prezidentom Slovenskej republiky. Táto zásada zo Spoločného dohovoru je v súlade so všeobecne platnou zásadou „polluter pays“, že štát ako vlastník pôvodcu záťaže (Slovenské elektrárne, š. p.) je vlastne „polluter“, ktorý je povinný sa postarať o legislatívne, ekonomické a finančné riešenie tejto historickej environmentálnej záťaže, pochádzajúcej z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach,

2.existujúci fond „nerieši“ vysporiadanie spomínaného historického dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na záverečnú časť jadrovej energetiky hlavne v rokoch 1972 až 1994, kedy prevádzkovatelia jadrových zariadení nemali zákonom ustanovenú povinnosť odvádzať príspevky na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na účet oddelený od účtov prevádzkovateľa jadrových zariadení, pretože sa počítalo s tým, že vyraďovanie a celú záverečnú časť jadrovej energetiky, vrátane súvisiacich činností bude vykonávať ten istý štátny podnik, ktorý bol aj jediným a výlučným prevádzkovateľom jadrových zariadení na výrobu elektriny. Ani po nadobudnutí účinnosti zákona č. 254/1994 Z. z. neboli hneď a pravidelne odvádzané príspevky na osobitný účet na financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky, hoci prevádzkovateľ energetických jadrových zariadení tieto povinné príspevky do zákonom zriadeného štátneho fondu odvádzal, výška týchto príspevkov však nie vždy bola adekvátna potrebám a štát do tohto štátneho fondu odviedol od roku 1995 až doteraz len minimálny príspevok v sume 908 mil. Sk;

3.zákon o existujúcom fonde a ani platný zákon o mierovom využívaní atómovej energie (Atómový zákon) neriešia komplexne dlhodobú stratégiu vyraďovania jadrových zariadení počnúc od ukončenia ich prevádzky cez jednotlivé etapy vyraďovania, skladovania vyhoretého jadrového paliva (VJP) a rádioaktívnych odpadov (RAO) pochádzajúcich z vyraďovania, ich ukladania do úložísk a až po uzatváranie úložísk a ich následnej inštitucionálnej kontroly,

4.zákon o existujúcom fonde nerieši zásadnú požiadavku pripravovaných smerníc EUROATÓMu, ktoré po prijatí bude musieť SR implementovať a podľa ktorých prevádzkovateľ jadrového zariadenia a pôvodca VJP a RAO majú tvoriť finančné zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s VJP a RAO na účte oddelenom od finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky JZ a iný samostatný právny subjekt odborne spôsobilý má zabezpečiť odborné a bezpečné vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO pri transparentnom financovaní týchto činností,

5.spôsob riadenia existujúceho fondu, zostavovania požiadaviek na tvorbu zdrojov fondu, systém poskytovania prostriedkov z fondu i kontrola ich správneho, účelného použitia a hospodárneho nakladania s nimi nie je dostatočne transparentná, chýbajú spätné väzby medzi poskytnutím a použitím prostriedkov a riadenie je nekoncepčné, len v časovom horizonte jedného rozpočtového roka, chýba akékoľvek strednodobé plánovanie a dlhodobá stratégia tvorby a použitia zdrojov.

Uvedené nedostatky súčasnej právnej úpravy existujúceho fondu boli hlavnými dôvodmi pre rozhodnutie vlády o reštrukturalizácii existujúceho štátneho fondu a o potrebe prijať nový zákon na zabezpečenie tvorby zdrojov na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO, a na zabezpečenie transparentného a nediskriminačného postupu pri prideľovaní a používaní prostriedkov fondu.

Pre úplnosť však treba uviesť, že už v minulosti boli vládou Slovenskej republiky prijaté opatrenia, ktorých realizácia by eliminovala nedostatky súčasnej právnej úpravy, tieto však doteraz neboli vykonané.

Pôvodnému zákonu č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi predchádzalo v roku 1994 uznesenie vlády č. 190, v ktorom vláda súhlasila s koncepciou zneškodňovania rádioaktívnych odpadov z jadrovoenergetických zariadení a ostatných pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Koncepcia popísaná v tomto uznesení vlády obsahuje okrem iného aj návrh, ktoré činnosti v oblasti vyraďovania jadrovoenergetických zariadení a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom by mali byť hradené ich producentmi a ktoré zo štátneho fondu. Ďalej obsahuje odhad nákladov na vyraďovanie všetkých jadrových elektrární a odhad, aká časť podľa dnešnej terminológie historického deficitu pre kumulovanie finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1 a V2 by mala byť hradená zo štátneho rozpočtu. Obsahuje aj určenie tvorby ďalších zložiek nákladov budúcich období: na umiestnenie, projekt a realizáciu hlbinného úložiska vyhoretého paliva a na nakladanie s RAO z prevádzky EBO a EMO. V koncepcii bol tiež uvedený návrh na zriadenie „samostatnej organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou“ s presne vytýčenou pôsobnosťou. Napriek tomu, že v období prípravy a schvaľovania zákona č. 254/1994 Z. z. už deväť mesiacov platilo uznesenie vlády SR č. 190/1994, s koncepciou uvedenou v tomto uznesení vlády návrh zákona a ani neskôr prijatý zákon nebol v súlade. Hlavný rozdiel bol práve v tom, že zákon neriešil vyrovnanie sa s vyššie uvedeným historickým deficitom.

Po vyše šiestich rokoch platnosti bol zákon č. 254/1994 Z. z. novelizovaný prvýkrát (zákonom č. 78/2000 Z. z.) a po ďalších necelých dvoch rokoch druhýkrát (zákonom č. 560/2001 Z. z.). Obe novely sa týkali hlavne vymedzenia použitia prostriedkov Fondu; druhá potom zmenila aj spôsob tvorby. Ani táto zmena však explicitne neriešila vyrovnanie sa s historickým dlhom. Podľa zákona č.560/2001 Z. z. malo Ministerstvo hospodárstva SR vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý mal ustanoviť podrobnosti „o spôsobe výpočtu príspevku do Fondu“. Toto však realizované nebolo. Novela vykonávacej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 690/2002 Z. z., ktorá novelizovala predchádzajúcu vyhlášku č. 14/1995 Z. z. obsahuje iba ustanovenia o organizácii platieb, nie o spôsobe výpočtu príspevku.

Dôvodom pre prípravu nového zákona však nebola len zmena vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia vyrábajúceho elektrinu a ostatné vyššie uvedené dôvody, ale aj celkový vývoj v riešení otázok záverečnej časti jadrovej energetiky v ostatných štátoch Európy, ako aj vývoj medzinárodného práva, smerujúci ku všeobecnému uznávaniu určitých základných princípov pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

Otázky záverečnej časti jadrovej energetiky (ZČJE) boli v poslednom desaťročí minulého storočia riešené komplexne aj v ostatných štátoch Európy, vrátane postkomunistických štátov strednej a východnej Európy. Pripravené riešenia boli pokryté právnymi predpismi najvyššieho rangu (t. j. na úrovni nášho Atómového zákona) postavenými na fakte, že riešenie financovania ZČJE nie je možné oddeliť od riešenia infraštrukturálnych otázok. Vznikali národné subjekty zodpovedné za činnosti ZČJE, resp. bola presne vymedzená zodpovednosť týchto subjektov a stanovený právne ekonomický spôsob ich fungovania, a zároveň bol stanovený mechanizmus financovania týchto činností.

Všetky relevantné predpisy medzinárodného práva uvedené nižšie v zásade vychádzajú z deviatich základných princípov nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré ešte v roku 1955 formulovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu The Principles of Radioactive Waste Management. A publication within the RADWASS Programe. IAEA Safety Series No. 111-F. IAEA, Vienna, 1995.:

1.s rádioaktívnym odpadom sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany ľudského zdravia,

2.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany životného prostredia,

3.pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa musia vziať do úvahy možné vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie za hranicami štátu,

4.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať takým spôsobom, aby vplyvy na zdravie budúcich generácií neprevyšovali dnešné akceptovateľné úrovne týchto vplyvov,

5.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať tak, že to nespôsobí nežiaduce sociálne a ekonomické záťaže budúcim generáciám,

6.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať v rámci vhodného národného legislatívneho rámca s jednoznačným vymedzením zodpovedností a zabezpečením nezávislého výkonu funkcií dozoru,

7.tvorba rádioaktívnych odpadov má byť udržiavaná na najmenšej prakticky dosiahnuteľnej úrovni,

8.vzájomná podmienenosť všetkých krokov pri tvorbe a nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite vzatá do úvahy,

9.bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite zabezpečená počas celej doby ich existencie.

Pre úvahy súvisiace s problematikou navrhovaného zákona sú významné hlavne princípy č. 5, 6, 8 a 9. Je potrebné si uvedomiť tu i v diskusiách nad problémom nežiaducej „štátnej pomoci“, že činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky nie sú ničím iným než riešením environmentálnych záťaží pochádzajúcich z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach, či širšie: pochádzajúcich z mierového využívania atómovej energie. Pre tieto platí všeobecná zásada „polluter pays“ . Ďalej všeobecne platí zodpovednosť štátu za primerané riešenia. Okrem vytvorenia dozorného a legislatívneho rámca, štát musí skôr či neskôr vchádzať do financovania procesov: robí tak okamžite, ak ide o environmentálne záťaže neidentifikovateľného pôvodu, resp. ak štát ako vlastník pôvodcu záťaže je vlastne „polluter“, resp. robí tak vždy najneskôr po uzatvorení úložísk. Presný súlad legislatívneho rámca s týmito princípmi je ďalšou hlavnou motiváciou prípravy nového zákona o jadrovom účte.

Tieto všeobecne uznávané medzinárodné princípy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky jednak zakotvené v atómovom zákone, a jednak v zákone č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

Hlavným cieľom navrhovaného nového zákona o jadrovom fonde je zabezpečiť dostatočnú tvorbu a transparentné používanie finančných prostriedkov na záverečnú časť jadrovej energetiky pri dodržaní týchto zásad pre tvorbu a použitie týchto finančných zdrojov.

Zdroje na záverečnú časť jadrovej energetiky (ZČJE) podľa navrhovaného zákona budú

-tvorené prevádzkovateľmi jadrových zariadení,

-tvorené v dostatočnom objeme,

-dostatočne rýchle disponibilné,

-vedené oddelene od investičných a prevádzkových finančných prostriedkov prevádzko-vateľov jadrových zariadení,

-použité len na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a nesmú byť použité na iné účely, ako napr. na investičné, prevádzkové a iné hospodárske účely (napr. finančné záruky na úvery a na transakcie na kapitálovom trhu) prevádzkovateľa jadrového zariadenia a

-nesmú byť použité tak, aby ich poskytnutím boli porušené pravidlá štátnej pomoci alebo narušené pravidlá hospodárskej súťaže.

V Zmluve o prevode (kúpe) akcií Slovenských elektrární, a. s. (ďalej len „transakčný dokument“) sa Slovenská republika zaviazala, že tzv. historický deficit existujúceho fondu zlikviduje do konca roku 2014 a to takým spôsobom, že časť povinných príspevkov do Nového fondu (podľa navrhovaného zákona na Národný jadrový účet), ktorými sa vysporiada historický deficit existujúceho fondu sa vyberie v predajnej cene elektriny od odberateľov a koncových spotrebiteľov elektriny a prostredníctvom distribučnej sústavy a prenosovej sústavy odvedie priamo do Nového fondu (na týmto zákonom zriadený Národný jadrový fond).

Ďalšiu časť povinných príspevkov – tzv. budúci komponent na vyraďovanie jadrových zariadení EBO a EMO a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO odvedú prevádzkovatelia jadrových zariadení, pričom v rokoch 2007 až 2011 ročné príspevky do Nového fondu uhrádzané z titulu vysporiadania historického deficitu ako aj z titulu tvorby budúceho komponentu uhrádzané prevádzkovateľmi jadrových zariadení nepresiahnu 2,6 mld. Sk ročne.

Tieto základné princípy vysporiadania historického deficitu a tvorby budúceho komponentu Nového fondu sú obsiahnuté v prílohe P transakčného dokumentu.

Uvedené základné a všeobecné princípy a postupy reštrukturalizácie existujúceho fondu vyplývajúce z transakčného dokumentu a z uznesenia vlády č. 626/2004 sú záväznými východiskami pre obsah a rozsah novej právnej úpravy – zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A. Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

Platná právna úprava v SR je obsiahnutá v zákone NR SR č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z., zákona č. 560/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z.

Týmto zákonom bol zriadený Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „štátny fond“) ako účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Štátny fond je právnickou osobou, ktorej hospodárenie a nakladanie s finančnými prostriedkami sa riadi rozpočtovými pravidlami (predtým zákon NR SR č. 303/1995 Z. z., v súčasnosti podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z. a zákona č. 266/2005 Z. z.). Štátny fond je podľa tohto zákona právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Na nakladanie s jeho finančnými prostriedkami sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť fondu dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na pravidlá hospodárenia s týmito prostriedkami sa vzťahuje ustanovenie § 19, 30 a 31 cit. zákona. Zároveň podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov je štátny fond klientom Štátnej pokladnice a jeho finančné prostriedky sú súčasťou verejných financií na príslušný rozpočtový rok. Prostriedky štátneho fondu Štátna pokladnica vedie na účte zriadenom v Národnej banke Slovenska a klient Štátnej pokladnice (Štátny fond) je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice.

Podľa platného právneho stavu – zákona NR SR č. 254/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, Štátny fond tvorí svoje finančné zdroje:

a)z príspevkov prevádzkovateľov JZ. Tento príspevok je prevádzkovateľ JZ povinný zaplatiť do fondu v sume 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu JZ a 6,8 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení ročne.

b)z pokút uložených Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky,

c)z úrokov z prostriedkov fondu uložených v banke,

d)z dotácií zo štátneho rozpočtu (podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 24 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. resp. v súčasnosti podľa § 3 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.). Doteraz boli dotácie do existujúceho fondu poskytované len ako doplnkový zdroj fondu a celkove za obdobie rokov 1995 až 2001 vrátane, ich celková suma dosahovala 907 342 000,- Sk. V roku 2002 až 2004 neboli zo štátneho rozpočtu do fondu poskytnuté žiadne dotácie. Dotácie poskytnuté v rokoch 1995 – 2001 boli v súlade s rozpočtovými pravidlami každoročne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu zúčtované, boli použité na doterajšie nevyhnutné náklady spojené s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, že ku dňu 1. 1. 2005 sa v štátnom fonde žiadne finančné zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu už nenachádzali,

e)ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Prostriedky fondu možno použiť na:

a)vyraďovanie JZ z prevádzky,

b)nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO po skončení prevádzky JZ,

c)nakladanie s RAO, ktorých pôvodca nie je známy, prípadne s RAO a jadrovými materiálmi z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti,

d)kúpu pozemkov na zriadenie úložiska vyhoretého jadrového paliva (VJP) a RAO,

e)výskum a vývoj v oblasti vyraďovania JZ z prevádzky a nakladania s VJP a RAO po skončení JZ,

f)vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie ložísk VJP a RAO,

g)výdavky súvisiace so správou fondu do 0,3 % z ročných príjmov fondu,

h)príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov pásma ohrozenia JZ.

Správu fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva SR, ktorý zároveň zriaďuje Radu fondu ako svoj poradný orgán pre tvorbu a použitie prostriedkov fondu.

Na hospodárenie s fondom sa vzťahujú rozpočtové pravidlá verejnej správy, o poskytnutí prostriedkov z fondu rozhoduje minister hospodárstva na základe návrhu Rady fondu. Na poskytnutie prostriedkov z fondu nie je právny nárok a tieto prostriedky možno použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté v súlade s možným použitím prostriedkov fondu taxatívne vymenovaným v zákone. Proti rozhodnutiu ministra o neposkytnutí prostriedkov z fondu nie je možné použiť žiadne riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. Na rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Prostriedky fondu sa vedú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici. Evidencia, plánovanie tvorby a použitie prostriedkov fondu sa vykonávajú pre každé jadrové zariadenie osobitne.

Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá minister hospodárstva, ktorý každoročne zverejňuje vo Vestníku Ministerstva hospodárstva SR správu o hospodárení fondu.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Právna úprava v oblasti jadrovej bezpečnosti a mierového využívania jadrovej energie je upravená v zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje:

a)podmienky mierového využívania jadrovej energie,

b)podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR (ďalej len „úrad“) v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ako aj otázky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi,

c)podmienky jadrovej bezpečnosti,

d)ďalšie otázky súvisiace s mierovým využívaním jadrovej energie,

e)sankcie za porušenie povinností pri mierovom využívaní jadrovej energie.

Zákon taxatívne vymedzuje práva a povinnosti úradu pri výkone jeho pôsobnosti ako orgánu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a štátneho dozoru v oblasti využívania jadrovej energie, ale i pri fyzickej ochrane a havarijnom zabezpečení jadrových zariadení. Do pôsobnosti tohto úradu patrí aj zabezpečenie medzinárodnej spolupráce pri mierovom využívaní jadrovej energie a zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti, vrátane zabezpečenia plnenia záväzkov SR v týchto oblastiach, vyplývajúcich z medzi-národných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a plní aj funkciu styčného miesta (napr. Dohovor o včasnom oznamovaní jadrovej havárie uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 327/2001 Z. z., Rozhodnutie Rady 87/600/Euroatóm zo 14. 12. 1987 o opatreniach Spoločenstva pre včasnú výmenu informácií v prípade radiačnej mimoriadnej situácie – uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev L 371 z 30. 12. 1987.).

Úrad okrem iných oprávnení schvaľuje aj limity a podmienky bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia, program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako aj limity a podmienky bezpečného vyraďovania jadrového zariadenia vrátane jednotlivých etáp vyraďovania.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia na využívanie jadrovej energie, a teda aj na prevádzku a ukončenie prevádzky jadrového zariadenia.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia pre fyzickú alebo právnickú osobu na likvidáciu jadrového zariadenia, ako aj na nakladanie s jadrovými materiálmi a zároveň aj kontroluje dodržiavanie podmienok prevádzkovania, ukončenia prevádzky, vyraďovania jadrových zariadení i nakladania s VJP a RAO.

Úrad má teda v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO nezastupiteľnú funkciu a jeho rozhodnutia a stanoviská o podmienkach a spôsoboch vyraďovania a nakladania zásadným spôsobom ovplyvňujú aj výšku nevyhnutných nákladov na vyraďovanie a nakladanie.

Pôvodný prvý atómový zákon uverejnený pod číslom 130/1998 Z. z. nemal, na rozdiel od legislatívnej praxe v okolitých štátoch, ambíciu zasahovať do spôsobu financovania záverečnej časti jadrovej energetiky. Zaoberal sa iba nutnosťou financovať z Fondu nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodcu a čo sa týka infraštruktúry ustanovil, že „za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov zodpovedá právnická osoba zriadená alebo ustanovená Ministerstvom hospodárstva SR, za podmienok Atómového zákona a zákona o Fonde“. Faktom ostáva, že tomuto ustanoveniu učinené zadosť nebolo. Nový Atómový zákon publikovaný pod číslom 541/2004 Z. z. nepriniesol v danej oblasti veľa zmien. Opäť v § 3 ustanovil, že „ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená alebo zriadená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky“. Napriek progresívnemu prístupu, keď sa o vyraďovaní jadrového zariadenia musí preukázateľne uvažovať od jeho umiestňovania až po zahájenie vlastnej etapy vyraďovania a to vrátane ekonomických aspektov, nie je preukázanie spôsobu zabezpečenia financovania záverečnej časti jadrovej energetiky podmienkou udelenia povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Je tomu tak zrejme preto, že je uvažované, že o financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky sa „postarajú“ ustanovenia zákona o Fonde. Jednou z hlavných motivácií navrhovania zákona o Národnom jadrovom fonde je snaha, aby tomu tak skutočne bolo.

Atómový zákon rozumne a pomerne presne zaviedol pojem „držiteľ povolenia“, ktorým jednoznačne nahradil menej určité pojmy „držiteľ oprávnenia“, „prevádzkovateľ“, „vlastník“. O tento pojem sa opierajú aj ustanovenia navrhovaného zákona o jadrovom fonde. Z hľadiska úvah o financovaní vyraďovania jadrových zariadení v našich podmienkach sa ukazuje ako kľúčové ustanovenie § 32 ods. 2:

Ak iný (ako Úrad jadrového dozoru) orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Štátnemu fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.

S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako sú upravené v piatej časti zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a s tým súvisiaci výkon štátnej správy na úseku ochrany zdravia podľa šiestej časti cit. zákona, štátny zdravotný dozor podľa ôsmej časti cit. zákona a posudková činnosť orgánov na ochranu zdravia podľa deviatej časti cit. zákona.

Problematiky tvorby stratégie ZČJE a pravidelnej aktualizácii tejto stratégie podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 254/1994 Z. z. sa pôsobnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nedotýka vzhľadom na to, že podľa doteraz platného zákona existujúci štátny fond, ani prevádzkovatelia jadrových zariadení žiadne strednodobé plány alebo dlhodobé stratégie ZČJE z hľadiska ich posudzovania vplyvu na životné prostredie nevypracovávajú a nikomu nepredkladajú. Podľa navrhovaného zákona o jadrovom fonde však tieto strednodobé rozvojové plány a dlhodobé stratégie a koncepcie pre realizáciu ZČJE bude jadrový fond spolu aj s prevádzkovateľmi jadrových zariadení povinný vypracúvať a predkladať ich podľa § 35 zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, na prerokovanie, posúdenie a stanovisko Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky.

Pri riešení tvorby a poskytovania finančných prostriedkov na likvidáciu jadrových zariadení ja treba brať do úvahy aj platnú právnu úpravu SR o štátnej pomoci, ktorá je upravená v zákone č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátnou pomocou sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie, alebo v súvislosti s ním poskytovateľ (štátne orgány, štátne peňažné ústavy, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona – napr. EXIMBANKA, bývalý FPZO) priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu, alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. I tento zákon však umožňuje poskytovanie štátnej pomoci v prípadoch, ktoré sú zlučiteľné so spoločným trhom Spoločenstva a s pravidlami hospodárskej súťaže, alebo ktoré sú vyňaté zo všeobecného zákazu poskytovania štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátna pomoc sa môže poskytnúť na riešenie environmentálnych záťaží, ktorou nepochybne je aj riešenie záverečnej časti jadrovej energetiky. Tento zákon plne rešpektuje základné princípy vyplývajúce z čl. 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a príslušné smernice Európskej únie, ktoré upravujú poskytovanie a monitorovanie štátnej pomoci. Z uvedeného zákona jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim pre posúdenie, či ide o štátnu pomoc, nie je to, že kto prostriedky poskytnuté v rámci pomoci spravuje, ale to, že z akých zdrojov tieto prostriedky pochádzajú. Určitú formu štátnej pomoci za určitých, v zákone ustanovených podmienok a na určité účely, ako napr. na riešenie environmentálnych záťaží alebo na zvýšenie ochrany životného prostredia zákon nevylučuje.

B. Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.

Podľa tohto Spoločného dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má štát – Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 tohto Dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie z prevádzky jadrového zariadenia a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie zadnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 tohto dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 Dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie JZ, na nakladanie s VJP a RAO a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.

Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ, nakladania s VJP a RAO však EUROATOM neupravuje.

Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 87 (predtým čl. 92) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Odsek 1 článku 87 tejto Zmluvy ustanovuje:

„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:

1.Podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov.

2.Jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí narušenie hospodárskej súťaže.

3.Poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.

Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v ČR, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so ZČJE z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na prefinancovanie činností súvisiacich so ZČJE týchto prevádzkovateľov jadrových elektrární pre osobitne zákonom ustanovený alebo štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so ZČJE (a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie JE) nie je považované za štátnu pomoc.

Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade. Obsah a závery tejto Správy sú uvedené v oddieli C.

C.VYRAĎOVANIE JADROVÝCH ZARIADENÍ A LIKVIDÁCIA JADROVÉHO MATE-RIÁLU V EURÓPSKEJ ÚNII

Komisia Európskych spoločenstiev dňa 26. 10. 2004 uverejnila pod č. j. KOM (2004) 719 v konečnom znení „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade“, ktorého obsahom bola „Správa o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární.“. V súvislosti s touto správou Komisia prijala nasledovné medziinštitucionálne vyhlásenie: „Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú potrebu členských štátov zaručiť, aby sa dostatočné finančné prostriedky, určené na uskutočnenie likvidácie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom a jadrovým odpadom, ktoré sa kontrolujú v členských štátoch, účinne použili na účely, na ktoré boli vytvorené a spravovali sa transparentne, s cieľom zamedziť vytvoreniu prekážok zákonnej hospodárskej súťaže na trhu s elektrickou energiou.“. Zároveň Komisia vyhlásila, že: „Komisia si uvedomuje, že je potrebné zaručiť, aby sa fondy vytvorené na účely uskutočnenia likvidácie jadrových zariadení a nakladania s odpadom, ktoré sa pripájajú k cieľom zmluvy o Euroatóme, spravovali transparentne a využívali sa výlučne na tieto účely.“.

V priebehu prípravy tejto správy Komisia požiadala 14 členských štátov a pristupujúcich krajín, v ktorých sa nachádzajú jadrové elektrárne, aby poskytli informácie o spôsobe tvorby, riadenia (spravovania) a použití finančných zdrojov určených na vyraďovanie JZ a likvidáciu VJP a RAO (ďalej len „likvidácia“). O tieto informácie boli požiadané tieto krajiny: Nemecko, Belgicko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Česká republika, Slovenská republika, Slovinsko a Švédsko. Komisia tiež požiadala oslovené štáty o poskytnutie informácií, akým spôsobom ich vláda zabezpečuje záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o Euroatóme, konkrétne to, že zdroje na likvidáciu musia zodpovedať potrebám a výške nákladov na likvidáciu JZ a nakladanie s jadrovými materiálmi. Z informácií poskytnutých oslovenými štátmi vyplynuli tieto poznatky (sú uvedené v správe):

a)okamžitú postupnú likvidáciu po zastavení JZ uplatňuje 6 štátov: Nemecko, Španielsko, Fínsko, Taliansko, Litva a Slovinsko. Táto stratégia likvidácie si vyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a ich čerpanie v pomerne krátkej dobe a tiež vytvorenie príslušnej infraštruktúry na nakladanie so všetkými RAO pochádzajúcimi z vyraďovania si v nie v jednom prípade vyžaduje aj výraznú finančnú výpomoc z medzinárodných fondov (napr. fond pre likvidáciu elektrárne Ignalina v Litve spravovaný EBOR),

b)stratégiu odloženej postupnej likvidácie po častiach uplatňujú 4 štáty: Maďarsko, Holandsko, Česká republika a Slovenská republika. Táto stratégia si nevyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a v nižšej miere zasahuje prevádzkovateľa JZ i členský štát, na druhej strane však nevylučuje výpomoc z medzinárodného fondu spravovaného EBOR-om a finančné príspevky od Spoločenstva. Návrh na spolufinancovanie postupnej likvidácie JZ v SR Komisia prijala nariadením z 29. septembra 2004.

Pokiaľ ide o správu finančných zdrojov na vyraďovanie JZ, sú v správe uvedené dva typy riadenia:

a)externé riadenie finančných zdrojov: 10 členských štátov, uplatňuje spôsob sústreďovania finančných prostriedkov na likvidáciu na osobitnom účte spravovanom štátom, alebo štátom riadenou organizáciou, alebo inou verejnou inštitúciou pod dohľadom štátu, čiže tieto prostriedky sú oddelené od účtov prevádzkovateľa, sú prevádzkovateľovi JZ poskytované podľa zverejnených alebo zákonom ustanovených transparentných kritérií, len na účely likvidácie, sú bezpečne chránené pred použitím na iné účely narušujúce hospodársku súťaž a sú bezpečne chránené aj v prípade bankrotu prevádzkovateľa JZ. Ide o tieto štáty: Španielsko, Fínsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Slovenská republika, Slovinsko, Švédsko a čiastočne aj Česká republika. Tento spôsob riadenia poskytuje najväčšiu transparentnosť, aj najväčšie záruky na správne využitie finančných zdrojov.

b)interné riadenie: Spôsob tzv. interného riadenia finančných zdrojov určených na likvidáciu formou záloh odvádzaných na účty výrobcov elektriny sa uplatňuje v Nemecku, vo Francúzsku a čiastočne aj v Českej republike, kde finančné zdroje na likvidáciu povinne odvádzajú do svojich osobitných fondov výrobcovia elektriny z jadra, ktorí tieto fondy aj spravujú. Tento spôsob spravovania prostriedkov fondu síce umožňuje ich veľmi pružné použitie, na druhej strane však nie je dostatočne transparentný, je ťažko kontrolovateľný a v prípade ekonomických problémov prevádzkovateľa JZ môžu byť použité aj na iné účely než na tie, na ktoré boli vytvorené.

Belgicko uplatňuje originálny spôsob správy prostriedkov určených na likvidáciu. Do roku 2003 boli tieto prostriedky na účte prevádzkovateľa jadrovej elektrárne, ktorý ich mohol použiť aj na iné účely ako na likvidáciu. Od apríla 2003 nadobudol v Belgicku účinnosť Zákon o finančných zásobách vytvorených na účely likvidácie jadrových elektrární a na nakladanie so štiepnym jadrovým materiálom z týchto elektrární. Na základe tohto zákona má štát vo Fonde jadrovej zásobovacej spoločnosti, ktorá prispieva na likvidáciu JZ a JM až do výšky 75 % nákladov, „zlatú akciu“ ktorá mu umožňuje uplatniť právo veta v prípade, ak by hrozilo neoprávnené použitie prostriedkov na likvidáciu, alebo v prípade, ak by hrozila nedostatočná tvorba finančných prostriedkov na účte pre likvidáciu.

Vo Veľkej Británii sú traja prevádzkovatelia JZ (1 súkromný a 2 štátni). Sú povinní odvádzať prostriedky na likvidáciu do interných fondov. Neexistuje jednotný spoločný režim (alebo fond) pre likvidáciu. Existuje ale jadrové investičné portfolio. Finančné prostriedky na likvidáciu sú vedené na interných účtoch prevádzkovateľa JZ, ich tvorba a použitie sú však kontrolované štátom a pod hrozbou vysokých sankcií nesmú byť použité na investičnú alebo hospodársku činnosť prevádzkovateľa JZ. Britská vláda pripravuje legislatívne opatrenie, ktorým sa majú už v roku 2005 finančné prostriedky na likvidáciu z účtov prevádzkovateľa JZ previesť do „Úradu pre likvidáciu jadrových zariadení“ (NUCLEAR DECOMMISSIONIG AUTHORITY), ktorý je orgánom verejnej správy zodpovedným za určenie stratégie likvidácie jadrových elektrární v Spojenom kráľovstve.

V Českej republike je Jadrová agentúra, ktorá vedie „jadrový účet“ manažovaná Ministerstvom financií prostredníctvom štátnej organizácie RAWRA, nezávislej od prevádzkovateľov JZ.

V Maďarsku je zriadený Ústredný jadrový finančný fond, ktorého prostriedky sú vedené v osobitnej pokladni spravovanej Maďarskou jadrovoenergetickou autoritou.

V Taliansku jadrový fond manažuje Štátna spoločnosť SOGIN.

Podrobný prehľad o spôsobe tvorby, výške zdrojov a spôsobe správy prostriedkov na likvidáciu JZ v krajinách EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Zo záverov predmetnej správy jednoznačne vyplynulo, že je nevyhnutné prijať jednotné, právne záväzné nástroje na harmonizáciu metód financovania a spravovania finančných prostriedkov určených na likvidáciu v EÚ. Komisia plánuje ešte v r. 2005 predložiť Parlamentu a Rade na základe Zmluvy o Euroatóme návrh na prijatie odporúčania, prípadne aj smernice, ktorá bude požadovať od členských štátov prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť:

-dostatočný objem finančných zdrojov na likvidáciu,

-dostatočne rýchlu disponibilitu finančných prostriedkov určených na likvidáciu,

-dostatočné jasné definovanie účelov, na ktoré sa môžu použiť prostriedky určené na likvidáciu JZ,

-dostatočné záruky, aby zdroje na likvidáciu boli použité len na účely, na ktoré boli vytvorené,

-úplnú transparentnosť tvorby, poskytovania a použitia zdrojov určených na likvidáciu JZ.

Zo správy taktiež vyplynulo, že zo všetkých 14-tich oslovených štátov EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, v 13-tich štátoch sú priamo, prostredníctvom štátneho orgánu, alebo orgánu verejnej správy, prípadne nepriamo prostredníctvom štátom zriadenej alebo štátom kontrolovanej agentúry spravované prostriedky, ktoré povinne vytvárajú prevádzkovatelia JZ na likvidáciu JZ. Jedinou krajinou, v ktorej tvorbu a správu prostriedkov určených na likvidáciu JZ manažuje osobitná špeciálna agentúra, ktorá je zriadená ako subjekt súkromného práva je Slovinsko, v ktorom správa týchto prostriedkov je zverená neštátnej organizácii Slovinskému fondu likvidácie jadrových zariadení.

Z ďalších dokumentov medzinárodného práva týkajúcich sa problematiky navrhovaného zákona treba uviesť ešte tieto dva dokumenty:

Úplne nedávno publikovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ďalší vysoko relevantný dokument „Financial aspects of decommissioning“ (IAEA-TECDOC-1476, IAEA, Vienna, November 2005). Dokument zhrňuje obecné črty financovania vyraďovania, t.j. spôsobu tvorby a čerpania finančných prostriedkov. Uvádza podrobné konkrétne príklady riešení v Európskej Únii, Belgicku, Lotyšsku (výskumný reaktor), Kanade, Kazachstane, USA.

Čo sa týka finančných aspektov nakladania s vyhoretým palivom, dôležitým dokumentom je aj dokument MAAE: „Institutional framework for long term management of high level waste and/or spent nuclear fuel“( IAEA-TECDOC-1323. IAEA Vienna, 2002). Podrobne uvádza inštitucionálne a ekonomické riešenia pre oblasť nakladania s vyhoretým palivom alebo vysokoaktívnymi odpadmi v: Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Kanade, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Japonsku, Kórei, Litve, Holandsku, Rusku, Slovensku, Južnej Afrike, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a USA.

ČASŤ II.

CIELE NAVRHOVANÉHO ZÁKONA

A.VŠEOBECNE:

Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:

1.Zabezpečiť, aby návrh nového právneho predpisu reflektoval princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom, na ktorých sú postavené v predchádzajúcich častiach tejto dôvodovej správy uvedené platné alebo pripravované dokumenty medzinárodného práva.

2.Premietnuť do navrhovaného zákona hlavné princípy pre reštrukturalizáciu existujúceho fondu a pre zriadenie, tvorbu, správu Nového fondu a poskytovanie prostriedkov z tohto fondu podľa časti B.I. a prílohy P uznesenia vlády č. 626/2004 k návrhu privatizácie Slovenských elektrární, a. s.

3.Zapracovať do navrhovaného zákona so strategickým investorom dohodnuté princípy pre vysporiadanie deficitu finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ a likvidáciu JM v existujúcom fonde a pre tvorbu zdrojov Nového fondu podľa transakčných dokumentov.

4.Pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.

B.KONKRÉTNE CIELE:Konkrétnymi cieľmi navrhovaného zákona sú:

a)zriadiť zákonom novú inštitúciu (Národný jadrový fond) ako štátny fond podľa § 5 zákona č. 523/2004 Z. z., ktorý pod dohľadom štátu bude navrhovať stratégiu ZČJE vrátane financovania tejto stratégie a podľa schválenej stratégie sústreďovať a vynakladať finančné prostriedky na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO tak, aby boli:

1.vytvárané dostatočne objemy finančných zdrojov na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO v predpokladaných termínoch ukončenia prevádzky JZ alebo nakladania s VJP a RAO Tento cieľ v sebe zahrňuje aj požiadavku strategického investora na vysporiadanie deficitu existujúceho fondu v priebehu 20-tich rokov od prijatia navrhovaného zákona a zabezpečiť prevod zostatku doteraz sústredených finančných prostriedkov v existujúcom fonde na nový jadrový fond,

2.finančné prostriedky sústredné v tejto novej inštitúcii dostatočne rýchlo disponibilné pre použitie na účely podľa tohto zákona,

3.v novej inštitúcii sústredené prostriedky poskytované transparentne a nediskriminačne pre všetkých držiteľov príslušných povolení podľa rovnakých zákonom ustanovených pravidiel a na každé JZ a na nakladanie s VJP a RAO z neho pochádzajúce v takom rozsahu, ako boli na ne zdroje vytvárané a ako je z hľadiska bezpečného vyraďovania a nakladania nevyhnutné,

4.finančné prostriedky určené na tvorbu zdrojov jadrového fondu odvádzané držiteľmi povolení na prevádzku jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu,

5.prostriedky určené na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO vedené a spravované oddelene od ostatných prostriedkov a nemohli byť použité na ich podnikanie, alebo ako vklad do majetku, alebo ako podiel na podnikaní inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby,

6.príjmy jadrového fondu oslobodené od dane z príjmov a chránené pred podnikateľskými a komerčnými rizikami,

7.vedené na samostatných podúčtoch a na analytických účtoch osobitne pre každé jednotlivé JZ, pre každú etapu vyraďovania JZ, resp. pre činnosti súvisiace so ZČJE s možnosťou presunu prostriedkov z jedného podúčtu na iný podúčet vzniknutý od toho istého platiteľa príspevku, ale až po prefinancovaní úloh a opatrení stratégie ZČJE pre príslušné JZ podľa stratégie ZČJE,

8.prostriedky sústredené na účte jadrového fondu využívané len na účely taxatívne vymedzené zákonom a neoprávnené použitie primerane sankcionované, až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitých prostriedkov,

9.žiadateľovi poskytnuté obligatórne pri splnení zákonom ustanovených podmienok (právny nárok žiadateľa na prostriedky z jadrového fondu),

C. HOSPODÁRSKY A FINANČNÝ DOSAH NÁVRHU ZÁKONA

Doterajší Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi - ďalej len fond je zriadený za účelom kumulovať finančné prostriedky , ktoré budú slúžiť ako zdroje na financovanie potrebných prác, ktoré objektívne vzniknú po ukončení prevádzky jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu.

V SR sa tento fond začal tvoriť počnúc rokom 1995 napriek tomu, že výroba elektriny v jadrovo energetickom zariadení sa začala oveľa skôr.

1.Prehľad príjmov fondu za obdobie rokov 2000 až 2005 - súčet príspevkov od prevádzkovateľa jadrového zariadenia vrátane úrokov pokút a prípadnej dotácie

Rok 2000 2,0 mld. Sk

Rok 2001 2,9 mld. Sk

Rok 2002 3,1 mld. Sk

Rok 2004 3,1 mld. Sk

Rok 2005 2,7 mld. Sk

2.Prehľad výdavkov za obdobie rokov 2000 až 2005

Rok 2000 0,5 mld. Sk

Rok 2001 0,7 mld. Sk

Rok 2002 0,7 mld. Sk

Rok 2003 0,8 mld. Sk

Rok 2004 1,0 mld. Sk

Rok 2005 1,4 mld. Sk

3.Návrh tvorby zdrojov jadrového účtu vypočítaný podľa navrhovaného nového zákona – odhad na 5 ročné obdobie do roku 2011

a)Povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení odhadnuté na základe návrhu nového zákona a po zohľadnení skutočností uvedených nižšie; pre potreby určenia základu pre výpočet - ceny sa vychádzalo z priemernej predajne ceny elektriny v roku 2005 a z predpokladu, že výroba elektriny jednotlivými blokmi jadrových elektrární (všetkých) nebude obmedzovaná.

Rok 2006 2,4 mld. Sk údaj vypočítaný na základe súčasne platného

zákona

Rok 2007 2,0 mld. Sk odstavenie prvého bloku JE V1 ,

Rok 2008 2,0 mld. Sk

Rok 2009 1,6 mld. Sk odstavenie druhého bloku JE V1,

Rok 2010 1,6 mld. Sk

Rok 2011 1,6 mld. Sk

Príspevky spolu 11,2 mld. Sk

b)odvody potrebné na vyrovnanie deficitu, ktorý vznikol z dôvodu oneskoreného zahájenia tvorby zdrojov potrebných na financovanie činnosti , ktoré sú nevyhnutné po ukončení prevádzky jadrových zariadení do roku 2011

(vychádzalo sa z toho, že odvod sa určí ako rozdiel medzi disponibilnými zdrojmi určenými na krytie výdavkov spojených s ukončením činností JZ V1 a s vyraďovaním A1 a odhadnutými výdavkami na uvedené činnosti - z predbežného odhadu vykonaného na základe kvantifikácií sa javí potreba 5,1 mld. Sk na obdobie 5 rokov teda do roku 2011. Na základe vykonaných odhadov celková výška tzv. historického dlhu , ktorý vznikol v minulom období na základe absencie povinnosti tvoriť fond ako aj na základe neexistencie stratégie vyraďovania JZ najmä pokiaľ ide o finančné ohodnotenie sa odhaduje na sumu 15,0 mld. Sk ).

4.Odhad výdavkov vyraďovania jadrového zariadenia A1 a nákladov na prípravu vyraďovania jadrových zariadení V1 do roku 2011

(uvažuje sa len s tými výdavkovými druhmi, ktoré podľa návrhu zákona sa navrhujú hradiť z prostriedkov jadrového fondu)

Štruktúra výdavkov – predbežný odhad do roku 2011 v mld. Sk

Náklady na vyradenie A1 8,3

Náklady na prípravu vyraďovania V1 11,2

Náklady na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom 2,7

Spolu výdavky 22,2 **** Odhadované výdavky ovplyvní zvolená stratégia vyraďovania, povinnosť vypracovať ukladá predložený návrh zákona.

Disponibilné zdroje na krytie výdavkov spojených s ukončením činnosti JZ V1 a s vyraďovaním A1 do roku 2011 v mld. Sk na základe odhadu

(uvažuje sa iba s jedným disponibilným zdrojom , ktorý bude k dispozícii na základe návrhu nového zákona - povinným príspevkom od prevádzkovateľa jadrového zariadenia; pri určení výšky toho povinného príspevku sa zohľadnil záväzok vyplývajúci zo zmluvy o kúpe akcií a so zdrojmi, ktoré budú plynúť z BIDSF )

a) zdroje vytvorené z príspevkov od prevádzkovateľov 11, 2

b) zdroje pochádzajúce z BIDSF 4,9

Spolu 16, 1

5.Návrh na rozdelenie zostatku fondu k 31.12.2006

a)odhad predpokladaného zostatku

(zostatok k 31.12.2005 plus plánované príjmy v roku 2006 mínus predpokladané výdavky v roku 2006)

14,7 mld. Sk + 2,4 mld. Sk - 0,7 mld. Sk = 16,3 mld. Sk

b)rozdelenie predpokladaného zostatku medzi A1 a V1

(predpoklad rozdelenia vychádza z toho , že zostatok vykázaný vo fonde bude znížený o predpokladané výdavky vzťahujúce sa k A1 a V1 v roku 2006 t.j. o 0,7 mld. Sk. Výsledok, ktorý takto vznikne sa rozdelí pomerom , pri ktorom bola zohľadnená aj skutočnosť, že za trvalé uskladnenie rádioaktívneho odpadu vrátane spracovania ako aj za dočasné uskladnenie vyhoretého paliva je zodpovedný štát.)

Na základe tohto odhadu - z predpokladaného zostatku vykázaného v roku 2006 pripadá na A1 a V1 12,2 mld. Sk.

Pri všetkých prepočtoch uvedených vyššie ministerstvo vychádzalo z podkladov poskytnutých Štátnym fondom likvidácie, spoločnosťou Decom a.s. SE a.s. a spoločnosťou PWC , ktorá je poradcom pre privatizáciu SE a.s.

6.Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy

Prijatím navrhovaného zákona o jadrovom fonde sa predpokladá na základe odhadov uvedených vyššie dopad na rozpočet verejnej správy do roku 2011 vo výške 5,1 mld. Sk. Výšku tohto dopadu môže ovplyvniť rozhodnutie o stratégii vyraďovania, najmä finančné ocenenie.

Návrh zákona predpokladá, že na vyrovnanie historického deficitu budú slúžiť odvody, ktoré budú vyberané od koncových odberateľov elektriny prostredníctvom distribučných sústav a prenosovej sústavy, ako súčasť ceny elektriny. Výška odvodu bude nastavená tak, aby podstatným spôsobom nezaťažila cenu pre koncového odberateľa. Výšku odvodu určí vláda na základe stratégie ZČJE a kvantifikácie potreby zdrojov na vysporiadanie historického dlhu v danom časovom období nariadením. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v roku 2005, teda v roku predchádzajúcom účinnosti navrhovaného zákona, došlo zo strany Úradu pre reguláciou sieťových odvetví prehodnoteniu tzv. nákladov systému čo malo vplyv na koncovú cenu elektriny.

Navrhovaný zákon, vzhľadom na to, že neuvažuje s participáciou štátneho rozpočtu formou dotácií na tvorbe zdrojov fondu (s výnimkou prípadu, ak tvorca rádioaktívneho odpadu nie je známy - to platí aj v súčasnosti).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv ani na rozpočty vyšších územných celkov, ani na rozpočty obcí, s výnimkou obcí v tzv. pásmach ohrozenia. Prijatím zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bola ako nový druh miestnej dane zavedená daň za jadrové zariadenia. Vyrubenie tejto dane patrí do pôsobnosti obce, v ktorej zastavené územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Túto daň zaplatí prevádzkovateľ JZ a nemôže byť preto duplicitne platená aj z jadrového fondu. Návrh zákona s poskytovaním týchto príspevkov nepočíta.

Dopad návrhu zákona na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest – nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie

V dôsledku prijatia zákona, vzhľadom na navrhované riešenie správy a orgánov Jadrového fondu sa predpokladá zvýšenie počtu pracovných miest na správe Jadrového fondu cca 14 pracovných miest (útvar hlavného kontrolóra – 3 miesta, účtovníci fondov – 5 miest, sekretariát správy – 2 miesta – medzinárodný styk, 2 administratívne a 2 obslužné pracovné miesta). Spolu so súčasným počtom 7 pracovných miest bude správu jadrového fondu zabezpečovať 21 zamestnancov. Financovanie ich miezd, odvodov do poisťovní, ako i materiálno-technické zabezpečenie správy jadrového fondu bude zabezpečené zo zdrojov fondu – z príjmov jadrového fondu . Výdavky fondu vzťahujúce sa k správe fondu sa navrhujú v zákone limitovať výškou 1,0 % z príjmov fondu.

Súlad návrhu zákona s Ústavou, s inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou a inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky k finančným dôsledkom návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov Rozpočtové dôsledky navrhovaného zákona vzalo Ministerstvo financií SR na vedomie na osobitnom rokovaní o zásadných pripomienkach MF SR k návrhu zákona, ktoré sa uskutočnilo na Ministerstve financií SR dňa 5. 1. 2006 za účasti ministra financií SR, ministra hospodárstva SR, štátneho tajomníka Ministerstva financií SR a štátnej tajomníčky Ministerstva hospodárstva SR.

Doložka environmentálnych vplyvov navrhovaného zákona Dopad navrhovaného zákona na životné prostredie bude jednoznačne pozitívny, najmä z dôvodu, že navrhovaný zákon, na rozdiel od doteraz platného právneho stavu, umožní riešiť financovanie starej environmentálnej záťaže vzniknutej z toho obdobia prevádzkovania jadrových elektrární (roky 1978 až 1995), keď sa elektrina v nich už vyrábala, ale náklady budúcich období po ukončení prevádzky jadrových zariadení po uplynutí ich prevádzkovej životnosti sa neriešili. Navrhovaný zákon pri tvorbe zdrojov pre jadrový fond počíta aj so zdrojmi na vysporiadanie tohto historického deficitu. Okrem toho doterajší fond likvidácie JZ a ani prevádzkovatelia JZ nemali spracovanú žiadnu stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky a záväzný finančný plán pre realizáciu tejto stratégie. Navrhovaný zákon tento nedostatok odstraňuje tým, že upravuje povinnosť vypracovať takúto stratégiu, vrátane finančného plánu jej zabezpečenia, predložiť ju vláde na schválenie a zároveň ukladá túto stratégiu pravidelne v 5 ročných cykloch aktualizovať. Súčasťou tejto stratégie podľa navrhovaného zákona musí byť aj hodnotenie vplyvov jej realizácie na životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde vyraďovania jadrových zariadení a nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné

6. Gestor: bezpredmetné

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Základnými ustanoveniami sa zriaďuje jadrový fond, vymedzuje sa účel, na ktorý bol jadrový fondu zriadený, vymedzuje sa právne postavenie a právny charakter jadrového fondu v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 626/2004, transakčnými dokumentmi a odporúčaním Ministerstva financií SR.

V súlade s týmito dokumentami sa jadrový fond zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na účely uvedené v zákone, a aby nemohli byť používané spôsobom a na účely, ktoré by mohli ohroziť alebo narušiť hospodársku súťaž.

Vzhľadom na v praxi v odborných kruhoch bežne používaný pojem „záverečná časť jadrovej energetiky“ (ďalej len „ZČJE“), ktorá v sebe zahŕňa všetky činnosti, počnúc od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie JZ a nakladanie s RAO z tohto vyraďovania, až po ukladanie VJP a RAO na ich skladovanie v samostatnom úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom, bolo potrebné na účely tohto zákona tento zaužívaný odborný pojem aj právne zadefinovať. Definícia ZČJE, tak ako je v návrhu zákona uvedená, je v odborných kruhoch všeobecne uznávaným vymedzením obsahu tohto pojmu.

Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo hospodárstva, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou zadnej časti jadrovej energetiky. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so ZČJE pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku JZ na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.

Vzhľadom na účely, na ktoré majú byť prostriedky jadrového fondu použité, musia byť tieto prostriedky chránené pred komerčnými rizikami, konkurzom a oslobodené od dane z príjmov.

Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov sa ako najlepším riešením právnej formy sa navrhuje zriadiť ho ako štátny fond.

K § 2

Správu jadrového fondu a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a spolu s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo zdravotníctva SR, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu.

Strategické riadenie jadrového fondu – teda stratégie záverečnej časti jadrových elektrární, vrátane jej aktualizácií a zostavovania dlhodobého a strednodobých finančných plánov jadrového fondu a s tým súvisiacich strategických rozhodnutí vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu Úradu jadrového dozoru SR vymenúva a odvoláva vláda.

Rade správcov za plnenie rozhodnutí rady rozpovedá riaditeľ jadrového fondu.

Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.

Takto navrhnutá štruktúra orgánov jadrového fondu má za cieľ zabezpečiť permanentný dohľad štátu nad hospodárnym a účelným nakladaním s finančnými prostriedkami „deponovanými“ na účte jadrového fondu prevádzkovateľmi jadrových zariadení, v súlade s požiadavkami na jadrovú a radiačnú bezpečnosť, životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva, ale aj riadny chod a správny a úplný výkon všetkých činností, ktoré jadrový fond zabezpečuje.

K § 3

Najvyšším orgánom jadrového fondu je rada správcov. Vzhľadom na fondové hospodárenie a účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných účtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie – elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia a každého jednotlivého jadrového bloku osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov tvoria štyria správcovia účtov ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu ÚJD SR) a predseda, ktorého navrhuje a odvoláva minister. Zákon priamo ustanovuje pravidlá pre nezlučiteľnosť výkonu funkcie člena rady správcov s inými hospodárskymi alebo politickými funkciami. Členom rady správcov nemôžu byť zamestnanci ústredných orgánov štátnej správy, ani zamestnanci prevádzkovateľov jadrových zariadení, alebo organizácií vykonávajúcich vyraďovanie jadrových zariadení alebo nakladanie s VJP a RAO, ani zamestnanci organizácií, ktorí sú právne a ekonomicky prepojené s takýmito organizáciami a nemôžu to byť ani osoby, ktoré vykonávajú funkcie v orgánoch politických strán, alebo občianskych združení. Uchádzači o členstvo v rade správcov musia byť teda predovšetkým odborníci z oblasti ZČJE, z oblasti investičnej činnosti, z oblasti technicko-ekonomických činností, financovania a energetického práva. Výber uchádzačov o členstvo v rade správcov sa uskutočňuje výberovým konaním obdobne ako na iné funkcie na výkon práce vo verejnom záujme.

Ustanovenie, v záujme jednoznačnej zodpovednosti členov rady správcov, taxatívne vymenúva ich práva a povinnosti pri strategickom riadení jadrového účtu. Ustanovuje osobnú zodpovednosť jednotlivých správcov za nakladanie s prostriedkami podúčtov, ktoré spravujú, až po povinnosť nahradiť škodu, ktorú člen rady správcov spôsobí neodborným alebo nesprávnym výkonom svojej funkcie. Zároveň upravuje i nedeliteľnú zodpovednosť rady správcov za celkové nakladanie so všetkými prostriedkami jadrového fondu.

Ustanovenie zároveň taxatívne vymedzuje aj dôvody, pre ktoré je možné člena rady správcov odvolať z funkcie, ako aj okolnosti, za ktorých funkcia člena rady správcov zaniká.

V záujme transparentnosti rozhodovania o poskytovaní prostriedkov jadrového fondu, zákon ukladá rade správcov uverejňovať svoje rozhodnutia na internetovej stránke jadrového fondu i ministerstva a zároveň aj vo Vestníku ministerstva.

Zásadným rozdielom oproti súčasnému, málo koncepčnému spôsobu riadenia a nakladania s prostriedkami určenými na ZČJE je to, že rada správcov, ako najvyšší riadiaci orgán jadrového fondu, je povinná zabezpečiť vypracovanie a prostredníctvom ministerstva aj predloženie vláde na schválenie návrh dlhodobej stratégie ZČJE a pravidelne tento dlhodobý strategický plán v päťročných a ročných intervaloch aktualizovať. Na tejto stratégii ZČJE spolupracujú aj prevádzkovatelia jadrových zariadení vyrábajúci elektrinu a organizácie oprávnené na vykonávanie jednotlivých etáp vyraďovania a nakladania s VJP a RAO, ako aj Úrad jadrového dozoru SR. Táto stratégia je základom pre zostavovanie návrhu rozpočtu jadrového fondu na príslušný rozpočtový rok, ale aj záväzným podkladom pre Úrad na reguláciu sieťových odvetví pre určovanie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, započítateľných do predajnej ceny elektriny pre odberateľov a konečných spotrebiteľov, za účelom vysporiadania historického deficitu prostriedkov v doterajšom fonde, ktorý deficit prechádza na jadrový fondu zriadený týmto zákonom. Vypracovanie a pravidelná aktualizácia tejto stratégie umožňuje predvídať a vyčísliť dopady tvorby zdrojov jadrového fondu na ceny elektriny v jednotlivých rokoch realizácie stratégie a tým aj lepšie koordinovať rozvoj jednotlivých odvetví hospodárstva SR, vrátane rozvoja energetiky, s rozvojom spotreby, sociálnych istôt a životnej úrovne obyvateľstva.

Vzhľadom na náročnosť na odbornosť a na zodpovednosť za výkon funkcie člena rady správcov bolo potrebné vyriešiť aj primerané odmeňovanie pre týchto odborníkov, ktorí nebudú v zamestnaneckom pomere s jadrovým fondom.

K § 4

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu. Jeho pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená. Štruktúra dozornej rady má zabezpečiť komplexný, ekonomický, vecný i technický dohľad nad efektívnym a účelným vynakladaním prostriedkov jadrového účtu, vrátane dohľadu nad ochranou života a zdravia obyvateľstva a životného prostredia pri realizácii činností súvisiacich so ZČJE.

Ustanovenie rieši aj nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady s inými funkciami v orgánoch jadrového fondu a vymedzuje aj dôvody pre zánik členstva v dozornej rade. Dôležitým oprávnením dozornej rady je jej právo pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu alebo prerokovanie návrhu zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov a požadovať vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu, ak ich poskytnutie nie je v súlade s týmto zákonom.

K § 5

Výkonným orgánom jadrového fondu a štatutárnym zástupcom vo veciach majetko-právnych, ktoré mu zverí rada správcov v štatúte a ktoré sa týkajú výkonu správy jadrového fondu a vo veciach pracovnoprávnych, týkajúcich sa zamestnancov, je riaditeľ (ďalej len „riaditeľ“). Vymenúva a odvoláva ho minister na návrh rady správcov, ktorej zodpovedá aj za výkon svojej činnosti. Navrhovaný spôsob kreovania a postavenia riaditeľa má zabezpečiť bezproblémový a operatívny výkon riadenia jadrového fondu, pri jasnom vymedzení zodpovednosti za výkon operatívneho riadenia jadrového fondu v jednotlivých jej oblastiach podľa rozhodnutí rady správcov.

Povinnosti a zodpovednosť riaditeľa sú v zákone taxatívne vymedzené s tým, že na zabezpečenie úloh, za ktoré zodpovedá, má k dispozícii aj nevyhnutný aparát sekretariátu.

Na rozdiel od rady správcov, ktorý ako najvyšší orgán jadrového fondu, zodpovedá za stratégiu a koncepčné riadenie jadrového fondu, riaditeľ, ako výkonný orgán, zodpovedá za operatívne riadenie jadrového fondu v súlade s rozhodnutiami rady správcov.

K § 6

Za účelom zabezpečenia výkonu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami ako orgán nezávislý od ostatných orgánov jadrového fondu, sa zriaďuje funkcia hlavného kontrolóra, ktorého vymenúva a odvoláva minister, ktorému zároveň zodpovedá za výkon svojej činnosti. Úlohou hlavného kontrolóra je nielen kontrolovať účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ale kontrolovať aj dodržiavanie pravidiel pre tvorbu zdrojov jadrového fondu a kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok u prijímateľov prostriedkov.

Dôležitým oprávnením hlavného kontrolóra je možnosť priamo informovať dozornú radu a ministerstvo (ministra) o prípadných nedostatkoch pri nakladaní s prostriedkami jadrového fondu, ako aj možnosť navrhovať opatrenia na ich odstránenie.

Postup a práva a povinnosti hlavného kontrolóra pri výkone kontroly nie je potrebné osobitne upravovať v tomto zákone, vzhľadom na to, že pri tejto činnosti má práva a povinnosti kontrolného orgánu verejnej správy upravené vo všeobecnom predpise (lex generalis), ktorým v tomto prípade je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

K § 7

Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie JZ a na ZČJE má vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOMe je premietnutá do právneho poriadku SR aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z.

V navrhovanom zákone sa táto všeobecná požiadavka konkretizuje tým, že hlavným zdrojom tvorby finančných prostriedkov jadrového fondu budú povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení. Tieto povinné príspevky budú odvodené jednak od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia (fixná zložka príspevku) a jednak od výšky predajnej ceny a predaného množstva elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení. Pritom výška tejto druhej zložky povinného príspevku bude určovaná podielom (%) z predajnej ceny elektriny, ktorá bude veličinou premenlivou (variabilná zložka) a bude sledovať jednak rast nákladov na výrobu elektrickej energie, ako aj mieru inflácie.

Ustanovenie rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov v starom fonde s tým, že vysporiadanie tohto deficitu sa rozloží na obdobie 20 rokov, pričom ročnú výšku povinných odvodov na vysporiadanie historického deficitu ustanoví nariadenie vlády a jeho zahrňovanie do koncovej ceny elektriny ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výber týchto odvodov od odberateľov a konečných spotrebiteľov elektriny zabezpečia prevádzkovateľ prenosovej sústavy (od odberateľov priamo napojených na prenosovú sústavu) a prevádzkovatelia distribučnej sústavy (od dodávateľov, obchodníkov s elektrinou, koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov).

Vychádzajúc z princípu zakotveného v atómovom zákone budú povinní na jadrový fond odvádzať povinné príspevky na likvidáciu jadrových materiálov a rádioaktívneho odpadu aj známi pôvodcovia týchto materiálov (výskumné pracoviská, zdravotnícke pracoviská, prevádzkovatelia technickej kontroly používajúci RA materiály a pod.), pričom výšku týchto povinných príspevkov, podľa rozsahu výkonov a činností potrebných na ich likvidáciu, ustanoví na návrh jadrového fondu ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zdrojmi jadrového fondu budú aj úroky. Vzhľadom na to, že prevažnú časť finančných prostriedkov jadrového fondu možno viazať na dlhé lehoty, predpokladá sa, že tieto výnosy z vkladov nebudú zanedbateľné (cca 600 mil. Sk/rok).

Zdrojom jadrového fondu budú aj pokuty ukladané Úradom jadrového dozoru za porušenie atómového zákona.

V súlade s § 21 odsek 8 a 9 atómového zákona náklady spojené s nakladaním rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fondu. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca nie je podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru SR alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát. Podľa doterajších skúseností výška dotácie na tento účel neprekročí rádovo niekoľko miliónov ročne.

Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.). Ide o fakultatívny zdroj, ktorý bude poskytovaný len ak na to budú vytvorené prostriedky v štátnom rozpočte a ak o ich poskytnutí rozhodne vláda.

K § 8

Z príjmov, ktoré jadrový fondu získa zo zdrojov uvedených v § 7, bude jadrový fond tvoriť osobitné podúčty pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so ZČJE; na týchto bude viesť analytické evidencie podľa jednotlivých jadrových zariadení. Pritom príprava a výstavba úložísk zahrňuje v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Osobitný účet bude zriadený na krytie nákladov na výdavky na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.). Pritom každý účet bude mať svojho správcu, ktorý bude osobne zodpovedný za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov v súlade so schválenou stratégiou vyraďovania. Prevody medzi jednotlivými účtami v zásade nie sú možné. Výnimočne je možné prevody medzi účtami vykonať so súhlasom ministra, ale len v rámci účtov, na ktorých boli prostriedky vytvorené od toho istého prevádzkovateľa jadrového zariadenia.

Účelom takéhoto fondového hospodárenia účtu je zabezpečiť, aby boli vytvárané zdroje na vyraďovanie jednotlivých jadrových zariadení diferencované, podľa ich inštalovaného výkonu a množstva vyrobenej elektriny, resp. na nakladanie s VJP a RAO podľa ich pôvodcu, zároveň však tak, aby tieto prostriedky boli vytvárané v dostatočnom objeme a rovnomerne počas celého obdobia využívania jadrového zariadenia, alebo nakladania s VJP a RAO tiež tak, aby bolo možné zodpovedajúcim podielom od každého prevádzkovateľa JZ alebo pôvodcu RAO vyčleniť potrebný objem prostriedkov na spoločné činnosti (príprava, projektovanie, vyraďovanie a prevádzka úložiska, správa jadrového fondu a pod.).

Návrh na „rozkľúčovanie“ (rozdelenie) zdrojov na jednotlivé účty ako súčasť návrhu rozpočtu na príslušný rok a v súlade so stratégiou ZČJE vypracuje rada správcov a schvaľuje dozorná rada.

K § 9

Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s RAO je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu) a na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti. Tým je jednoznačne samotným zákonom vylúčená akákoľvek možnosť, aby prostriedky jadrového fondu mohli byť použité na účely, alebo činnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom narúšali alebo deformovali hospodársku súťaž, či už na trhu Slovenskej republiky, alebo na trhu Európskej únie.

Navrhovaným riešením použitia prostriedkov jadrového fondu sa jednoznačne vylučuje jedna zo základných podmienok toho, aby tvorba a použitie prostriedkov jadrového fondu boli považované za štátnu pomoc.

V rámci možného použitia prostriedkov jadrového fondu sú osobitne vyčlenené a limitované výdavky na správu jadrového fondu, ktoré vzhľadom na nárast počtu zamestnancov a rozšírenie orgánov jadrového fondu sa zvyšuje, ale len v nevyhnutnej miere potrebnej na hospodárne financovanie správy. Pritom orgánom jadrového fondu pribudli nové povinnosti (napr. zabezpečenie vypracovania stratégie ZČJE, jej pravidelná aktualizácia, rozšírenie účtovníctva a zvýšenie nárokov na účtovné operácie, z dôvodu fondového hospodárenia, rozšírenie a zvýšenie kvality kontroly a dozoru nad nakladaním s prostriedkami jadrového fondu, dôslednejšia následná kontrola použitia poskytnutých prostriedkov z jadrovéhofondu u ich prijímateľov, atď.). Z týchto dôvodov navrhované zvýšenie limitu výdavkov na správu z doterajších 0,3 % na 1,0 % z ročných príjmov jadrového fondu je odôvodnené. Určenie limitu výdavkov formou podielu z ročných príjmov zároveň zabezpečuje požiadavku, aby pri postupnom ukončovaní prevádzky jednotlivých existujúcich jadrových zariadení a znižovaní výkonov jadrových zariadení sa znižovali aj výdavky na správu jadrového fondu.

Pri zvýšení doterajšieho počtu zamestnancov fondu zo 7 na 21 zamestnancov v novom fonde to bude predstavovať nárast výdavkov na mzdy, týmto novým zamestnancom cca o 2,7 mil. Sk/rok a nárast odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti o 887 tis. Sk/rok. Odmeny členom orgánov jadrového fondu, ktorí nie sú zamestnancami jadrového fondu (obligatórne odmeny siedmim členom rady správcov a fakultatívne odmeny piatim členom dozornej rady) budú predstavovať ročne sumu 7,06 mil. Sk. Ak k tomu pripočítame aj odmeny siedmim doterajším zamestnancom fondu, vrátane odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti cca v sume 1,8 mil. Sk a nevyhnutné náklady na prevádzku správy jadrového fondu (nájomné, prevádzka výpočtovej techniky, telefónov, automobilov, dovybavenie kancelárií, kancelárske potreby v celkovej sume cca 4,0 mil. Sk ročne tak predpokladané náklady na činnosti súvisiace so správou jadrového fondu budú cca 17 mil. Sk ročne (doteraz boli cca 7 mil. Sk ročne). Tvorba zdrojov na správu jadrového fondu je limitovaná do výšky 1 % z príjmov jadrového účtu, čo pri predpoklade príjmov na úrovni rokov 2004 a 2005 bude znamenať limit všetkých výdavkov na správu jadrového fondu 24 mil. Sk. V rokoch 2006 a 2007 však bude potrebné získať nové priestory pre správu JÚ pre nových zamestnancov, ako aj nové vybavenie výpočtovou technikou a kancelárskymi zariadeniami a nábytkom pre nových zamestnancov, čo znamená, že v tomto období budú náklady na správu jadrového účtu oproti vyššie uvedeným 17 mil. Sk/rok o 5 až 6 mil. Sk/rok vyššie. V tejto navýšenej sume sú započítané aj výdavky potrebné na úhradu nákladov vznikajúcich v súvislosti s vypracovaním stratégie ZČJE a jej pravidelnou aktualizáciou. Postupne s vyraďovaním jednotlivých JZ sa však budú znižovať príjmy a teda aj absolútna suma prostriedkov vyčlenených na správu.

Oproti doterajším možnostiam použitia prostriedkov jadrového fondu sa okruh účelov, na ktoré ich možno použiť, zužuje. Prostriedky jadrového fondu v budúcnosti nebude možné používať na príspevky obciam v pásmach ohrozenia jadrovým zariadením. Príspevky obciam na tieto účely boli nahradené daňou za jadrové zariadenia, ktoré podľa zákona č. 582/2004 Z. z. prevádzkovateľom jadrových zariadení vyrubuje obec, ktorej zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Úhrada týchto príspevkov z jadrového fondu by teda bola duplicitou.

K § 10

Základnými podmienkami pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu je prísne dodržanie účelovosti použitia prostriedkov (§ 9 ods. 1) a okruhu osôb, ktoré sú oprávnené prijímať (čerpať) prostriedky jadrového fondu. Pritom okruh týchto osôb je vymedzený v súlade s okruhom osôb, ktoré podľa atómového zákona sú držiteľmi povolenia alebo súhlasu na mierové využívanie atómovej energie, nemajú nevysporiadané záväzky k jadrovému fondu, nepoužili neoprávnene alebo nehospodárne skôr poskytnuté prostriedky z účtu a predložili úplnú a vecne i formálne správnu žiadosť o poskytnutie prostriedkov.

Dôležitou vecnou podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade so stratégiou ZČJE a v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia.

Ďalšou dôležitou vecnou podmienkou pre poskytnutie prostriedkov je, aby žiadateľ splnil svoje povinnosti voči jadrovému fondu (hospodárne používal skôr poskytnuté prostriedky) a nemal dlhy voči verejným financiám.

K § 11

I keď žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov posudzuje rada správcov, žiadateľ pri splnení podmienok uvedených v § 10 má na prostriedky z jadrového fondu p r á v n y n á r o k.

Prostriedky z jadrového fondu sa poskytnú na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán.

K § 12

Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.

Jadrový fond, na základe každoročne aktualizovanej stratégie vyraďovania, zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s ministerstvom financií predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa vzhľadom na v § 8 ustanovené fondové hospodárenie zostavuje v členení na fondy a analytické podúčty, tak v príjmovej ako aj výdavkovej časti rozpočtu. Rozpočet jadrového fondu musí byť vybilancovaný z hľadiska príjmov a výdavkov. To samozrejme platí aj o príjmoch a výdavkoch určených na vyraďovanie jadrových zariadení a budovanie a prevádzku úložísk vyhoretého paliva a rádioaktívnych odpadov, na ktoré je potrebné naakumulovať dostatočný objem finančných prostriedkov v priebehu niekoľko desiatok rokov. Prostriedky určené na tieto účely, automaticky prechádzajú na tie isté účely v ďalších rokoch.

Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený v § 6 odsekoch 3 až 5. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu SR podľa osobitného zákona.

V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny, pravidiel hospodárenia alebo podmienok zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu sa uplatňujú sankcie (vrátenie neoprávnene alebo nesprávne použitých prostriedkov, penále, odvody a pokuty) rovnaké ako za porušenie rozpočtovej disciplíny pri nakladaní a hospodárení s prostriedkami verejnej správy.

K § 13

Prechodné ustanovenia riešia lehotu na vypracovanie a predloženie prvého návrhu stratégie ZČJE, ktoré je časovo náročnejšie ako jeho ročné aktualizácie.

Vzhľadom na zriadenie jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom sa zrušuje Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Ustanovenia § 3 a 4 tohto zákona zostávajú v platnosti do 1. 1. 2007. To znamená, že tvorba zdrojov jadrového fondu, pokiaľ ide o tvorbu a výšku príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení zostáva na rok 2006 nezmenená.

Majetok zrušeného fondu, jeho práva a povinnosti prechádzajú na jadrový fond zriadený týmto zákonom, ktorý sa takto stáva univerzálnym sukcessorom zrušeného štátneho fondu. Pri prevode majetku, práv a povinností na jadrový fondu sa zabezpečuje, aby finančné prostriedky sústredené v doterajšom štátnom fonde a vytvárané prevádzkovateľmi jadrových zariadení, prešli na fondy a podúčty novozriadeného jadrového fondu v takom podiele, v akom boli tvorené z odvodov za inštalovaný výkon a výrobu elektriny v jednotlivých jadrových zariadeniach.

K § 14

Ustanovenie má charakter zrušovacieho ustanovenia a obsahuje zrušenie tých právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré prijatím tohto zákona stratia opodstatnenosť.

K čl. II

Navrhuje sa atómový zákon doplniť v súlade s § 3 odsek 2 písm. d) navrhovaného zákona o pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR posudzovať návrh stratégie vyraďovania a vydávať k tomuto odborné stanovisko. Cieľom je harmonizovať technickú úroveň, technicko-bezpečnostný stav a jednotlivé etapy vyraďovania jadrových zariadení s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a radiačnú bezpečnosť krajiny.

K čl. III

Návrh zákona obsahuje aj krátku novelu zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Táto novela nadväzuje na úpravu navrhnutú v § 7 ods. 1 písm. b) návrhu zákona – odvod ako zdroj jadrového účtu. Navrhuje sa, aby bol tento odvod vyberaný prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a následne bol nimi zaplatený na účet fondu. Je preto nevyhnutné priamo novelizovať aj zákon o energetike, ktorý postavenie týchto účastníkov trhu s elektrinou upravuje a túto povinnosť im zakotviť priamo aj v tomto právnom predpise.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2006. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. b) a odseku 4 až 6 tohto paragrafu stratia účinnosť dňom 1. júla 2026. Za uvedené obdobie dvadsiatich rokov by mal byť vysporiadaný tzv. historický deficit v zdrojoch na záverečnú časť jadrovej energetiky.

V Bratislave dňa 11. januára 2006.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jirko M a l c h á r e k, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 238/2006, dátum vydania: 26.04.2006

5

Príloha k dôvodovej správe

Prehľad

Syntéza podľa členských štátov

KrajinaSpôsob riadenia fonduMožné použitie fondovOdhadované potreby (budúce alebo celkové) (t. j. minulé a budúce)Čiastka v súčasnosti disponibilná vo fondeZdroje príspevku do fonduPoznámky LitvaCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa jadrovej elektrárneNárodný fond:

Odstavenie a rádioaktívny odpad – manažment zahrňujúci sociálne dôsledky

II DSF: odstavenie a následné opatrenia starého odstavenia 1 miliarda EUR69 MEUR (2004) v Národnom fonde (11-14 MEUR ročných príspev-kov

II DSF: 285 MEUR (v cenách ..... 1999) pre obdobie 2004-2006 Národný fond: 6 % z príjmov JE Ignalina

II DSF: EK+iní darcovia Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Ignaliny (IIDSF). Neskoré vytvorenie Národného fondu a ročné príspevky do neho sú nedostatoč-né na uspokojenie pasívSlovenskoCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladania s príslušnými útratami3,6 miliardy EURŠtátny fond (aktívny od roku 1995) 317,94 MEUR k 31.3.2004

BIDSF: 50 MEUR (2004-2006)

a) Príspevky od jadrových prevádz-kovateľov

b) Granty zo štátneho rozpočtu

c) Pokuty udelené ÚJD

d) Úroky z vkladov fondu Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Bohuníc (BIDSF) z dôvodov skorého odstavenia 1. bloku a 2.bloku.ŠvédskoFond jadrového odpadu (riadený štátom) nezávislý od prevádzko-vateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami

63 miliárd SEU (cenová úroveň 2003, 13 miliárd už upotrebených 29 miliárd SEU (počiatok roku 2003)Cena elektriny jadrového pôvoduFínsko Štátny fond riadenia jadrového odpadu držaný a riadený nezávisle od prevádzkovateľaOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útra-tami. Prispievatelia sú oprávnení poži-čiavať si peniaze z fondu oproti cenným papierom. 1,3 miliardy EUR (2004) (budúce pasíva)1,3 miliardy EUR (2004) (na pokrytie všetkých budúcich pasív)Príspevky od prevádzkovateľov JZ (povinné), plus úroky z vkladov na účtoch fondu Španielsko Štátna spoločnosť ENRESA držaná a riadená nezávisle od prevádzkovateľov JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami. Celkove 11,5 miliardy EUR (v hodnote roku 2004) len na odstavenie jadrových elektrární 2,3 miliardy EUR (v hodnote roku 2004)1,73 miliardy EUR (31/12/2003)Cena predanej elektriny z JZSlovinskoExterný riadený špecifickou agentúrouOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami 1,2 miliardy EURSlovinský fond 104 MEUR

Chorvátsko si vytvorí jeho vlastný odstavovací fondOdvody z vyrobenej elektrinyOdstavovanie a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyho-retým palivom je spoločnou zodpo-vednosťou v rovna-kých podieloch Slovinska a ChorvátskaTaliansko Externý riadený štátnou spoločnosťou SOGIN zodpovednou tiež za demontážne práce2,6 miliardy EUR (2002) pre odsta-venie reaktorov plus 620 MEUR (2002) pre elektrárenské zariadenia palivového cykluOdvody z ceny elektriny pridané k zdrojom naakumu-lovaným ENELom a už prevedené do fonduVšetky jadrové elektrárne už permanentne odstavované a v procese vyradenia z prevádzkyČeská republikaZriadený jadrový účet (NA) riadený Ministerstvom financií. Overovanie nákladových odhadov a čerpanie finančných prostriedkov z NA je monitorované štátnou organizáciou RAWRA nezávislou od prevádzkovateľovOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami860 MEUR (1999) len pre vyraďovanie 1550 MEUR (1999) pre nakladanie s vy-horetým palivom a vysoko úrovňo-vým odpadom Cena elektrinyMaďarskoÚstredný jadrový finančný fond vedený na osobitnom pokladnič-nom účte, riadený Maďarským úradom atómovej energie nezávislým od prevádzkovate-ľov. Štátna agentúra (PURAM) je zodpovedná za DZWM aktivityOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami1,4 miliardy EUR (2004) na odstavovanie + 1,7 miliardy EUR (2003) na riadenie odpadov vrátane nakladania 60 MEURCena elektriny, príspevky od produ-centov rádioaktív-neho odpadu a ústredného štátneho rozpočtu HolandskoFondy pre riadenie odpadu prenesené podľa zmluvy z roku 2002 na štát spolu s vlastníctvom zodpovednej spoločnosti COVRA.

Prevádzkovatelia musia vytvárať finančné zásoby pre požiadavky na odstavenie Odstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami180 MEUR (súčasná hodnota) na riadenie vyhoretého paliva a odstavenie Dodawaardu. 145 MEUR na demontáž Borssele, 1270 MEUR pre fond COVRA120 MEUR (do r. 2001) vo fonde Borssela Fond Dodawaard pod revíziouPríspevok od jadrových prevádzkovateľov a producentov rádioaktívneho odpaduDodawaard je mimo prevádzky od roku 1997. Odstavenie Borssela sa očakáva v roku 2013. Belgicko Pred zákonom z apríla 2003: zásoby v rámci účtovníctva výrobcov elektriny (t. j. vnútorné).

Po 11. 4. 2003: Fondy v jadrovej zásobovacej spoločnosti (v kto-rej má štát zlatú akciu dávajúcu právo veta).Náklady na odstavenie. Jadrová zásobovacia spoloč-nosť môže vypoži-čať do 75 % celkovej sumy jadrovým prevádz-kovateľom za priemyselnú úrokovú mieru.Mierne vyššia ako 12 % investičných nákladovDo konca roku 2003 všet-ky predchádzajúce zásoby boli prevedené do jadrovej zásobovacej spoločnosti. Jadroví prevádzkovatelia platia každý rok príspevok na pokrytie ukončenia priemyselnej prevádzky (t. j. najmenej 40 rokov) zľavnené náklady rozoberania.

Cena elektrinyNové posunutie k riadeniu fondu viac nezávislého od prevádzkovateľovVeľká Británia Existujú traja hlavní jadroví prevádzkovatelia: BE (súkromný) a BNFL a UKAEA (štátny sektor). Neexistuje jednotný spoločný režim pre financovanie. BNFL: Vnútorne nesegregovaný fond, ale jadrové investičné portfólie pasív zriadené na tento účel.

BE: Vnútorný nezávislý jadrový výrobný odstavovací fond. Podľa novej schémy, ktorá je v súčasnosti diskutovaná, Úrad jadrového odstavovania (NDA) by mal byť zodpovedný za zabezpečenie zaplatenia dlhu štátneho sektoru na občiansky štátny sektor (t. j. vlastnený BNFL a UKAEA). Podľa BE reštrukturalizačného plánu prejednávaného Európskym spoločenstvom za účelom schválenia, NGDF by mal byť začlenený do nového Fondu jadrových palív (NLF).Odhadované jadrové palivá BE (k 31.3.2003 zľavnené na 3 % p.a.) 3,3 miliardy libier pre kontrahované pasíva vyhoretého paliva a 1,0 miliardy libier pre nekontrahované pasíva vyhoretého paliva. Odhadované celkové nezľavnené budúce výdavky na zaplatené jadrové pasíva: - 50 miliárd libier (- 80 % BNFL a 20 % VKAEA podiel pasív).BE prispieva približne 18 miliónmi – ročne do NGDF, v ktorom bola k 31. 3. 2003 celková suma 334 miliónov libier

Podľa navrhovaného reštrukturalizačného plánu BE, BE by mala prispieť do NLF: 20 miliónov libier ročne pre 15 reaktorov (prepočítané inflačným koeficientom), 275 miliónov – nových obligácií, (150 000 – za tonu výkonu vložených do Sizewell B a 65 % voľného cash flow BEPríspevky jadrových prevádzkovateľov a vlády .......................... pasíva vyhoretého paliva Nové posunutia k zriadeniu fondov viac nezávislých od prevádzkovateľovNemeckoVnútorný kontingenčné rezervy na účtoch prevádzkovateľov a daňové zrážkyŽiadne obmedzenia na umiestnenie rezerv s výnimkou náležitého starostli-vostného princípu25 miliárd EUR/ton náklady odstavenia) nezahrňujúc výskumné reaktory a tých, ktoré boli zdedené po bývalej NDRV daňovej výsledovke fondy na odstavenie naakumulované v rovnakých splátkach nad 25 rokov a znížené na 5,5 %.

Riadiace fondy rádioaktívneho odpadu vytvorené v pomere k vypro-dukovanému rádioaktívnemu odpadu a znížené tiež na 5,5 %.FrancúzskoNeoddelený vnútorný v rámci prevádzkovateľa EDF je plne zodpovedná za jeho riadenie. Tieto poplatky sú daňovo odpočítateľné. Ako doplnok k odstaveniu poplatkové čiastky museli byť použité na zníženie dlhu spoločnosti a na investovanie do nových aktív a na financovanie aktív (obligácií a vlast-ného imania).Náklady odstavenia odhadované na 258,86 EUR na jeden inštalovaný KW (1998) výkonu. Náklady odstavenia sa navrhujú do 15 % nákladov na vybudovanie a znížené na 3 %. Poplatok je kalkulovaný na 40 rokov prevádzky a pravidelne prehodnocovaný. Celková suma na konci roku 2003 pre odstavenie jadrových elektrární: 9,4 miliardy EUR.

Koniec zásoby palivového cyklu: 13,9 miliardy EUR (t. j. 10,2 miliardy EUR pre znovu spracovanie a 3,7 miliardy EUR pre likvidáciu palivového odpadu).Poplatky (rezervy) na účtoch prevádz-kovateľa (EDF).

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore