Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov 236/2017 účinný od 01.06.2023

Platnosť od: 04.10.2017
Účinnosť od: 01.06.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné právo procesné

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS2EUPPČL1

Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov 236/2017 účinný od 01.06.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 236/2017 s účinnosťou od 01.06.2023 na základe 150/2022

Legislatívny proces k zákonu 150/2022
Legislatívny proces k zákonu 236/2017

Vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov

K predpisu 150/2022, dátum vydania: 30.04.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.

Východiská reformy súdnej mapy – okresné súdy

Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento cieľ je reforma súdnej mapy.

(Zdroj: Európska komisia (Eurobarometer FL 483), graf autorov)

Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

2

Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy menej efektívne a menej odolné proti miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.

Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.

Nové súdne obvody navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:

Primeraná dostupnosť nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.

Rýchlejšie konania špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.

Kvalita rozhodnutí s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.

Transparentnosť na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať občania a riadiace orgány súdnictva lepší prehľad, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

Efektívnosť špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a optimalizácia počtu sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.

3

Vývoj súdnej mapy na Slovensku a jej súčasný stav

Do konca roku 1996 súdna mapa kopírovala vtedajšie administratívne členenie Slovenska na 36 okresov a jej úprava bola v zákone Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Sústavu súdov tvoril Najvyšší súd Slovenskej republiky, štyri krajské súdy (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Košiciach a Mestský súd v Bratislave) a 42 okresných súdov (9 bratislavských a košických súdov a 33 ostatných súdov). Agenda obchodného registra bola pridelená trom okresným súdom: Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Košice 1.

Významná zmena súdnej mapy prebehla za druhej vlády Vladimíra Mečiara v októbri 1996, v nadväznosti na zmenu administratívneho členenia Slovenska v júli toho istého roku. V roku 1996 bolo vytvorených 79 administratívnych okresov. Išlo o zásadný zvrat v dovtedajšej tendencii počet okresov postupne znižovať (od roku 1949 z 97 do roku 1996 na 36). Z praktických dôvodov nebolo možné v roku 1997 zriadiť aj 79 okresných súdov, pretože 24 z nich by vo svojom obvode nemalo dosť prípadov na to, aby vôbec mohli existovať (na niektorých súdoch pôsobili reálne 2-3 sudcovia). len dlhšie trvajúca práceneschopnosť jedného sudcu spôsobila ochromenie fakticky 1/3 súdu. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zriadená sieť 8 odvolacích súdov (krajské súdy) a 55 obvodov prvostupňových okresných súdov (8 bratislavských a košických súdov a 47 ostatných súdov). V rámci kauzálnej príslušnosti bola agenda registrových súdov pridelená ôsmim okresným súdom v sídle kraja, agenda pre konkurz a vyrovnanie trom krajským súdom (Bratislava, Banská Bystrica a v Košice).

Okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pôsobili ešte aj vojenské obvodové súdy (zriadené v roku 1993) s tromi obvodmi so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove a odvolacím Vyšším vojenským súdom v Trenčíne.

Čiastočne zvrátiť tento nepriaznivý stav mala zmena súdnej mapy za druhej vlády Mikuláša Dzurindu s účinnosťou od 1. januára 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Počet obvodov okresných súdov bol z 55 znížený na 45 a z 8 okresných súdov v sídle kraja sa stali kauzálne príslušné na veci obchodného registra, konkurzu a reštrukturalizácie. Zrušené boli okresné súdy v Malackách, v Pezinku, v Piešťanoch, v Skalici, v Bánovciach nad Bebravou, v Novom Meste nad Váhom, v Partizánskom, v Šali, v Revúcej a v Námestove.

V roku 2003 bol zriadený spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry v Pezinku Špeciálny súd na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.

Nesystémovým krokom za prvej vlády Roberta Fica bolo opätovné zriadenie 9 z 10 zrušených súdov (okrem súdu v Šali) s účinnosťou od 1. januára 2008 (zákon č. 511/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992

4

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a počet okresných súdov sa zvýšil na 54. Počet 8 odvolacích súdov sa nemenil.

Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/08 bol Špeciálny súd v roku 2009 zrušený a vzápätí nahradený Špecializovaným trestným súdom so sídlom v Pezinku, a to zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poslednou výraznejšou zmenou v sústave súdov a súdnej mapy bolo zrušenie vojenských obvodových súdov a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne v roku 2009 (zákon č. 59/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

 

(Mapa 1: Súčasná súdna mapa)

Návrh novej súdnej mapy

V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborné a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.

Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak budú priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré budú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných

5

súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.

Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdnej mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy.

Účelom predkladaného návrhu zákona je nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Počet okresných súdov sa redukuje zo súčasných 54 na 30 okresných súdov vrátane dvoch mestských súdov.

Súdnu mapu všeobecných súdov v občianskoprávnej agende, trestnoprávnej agende a rodinnej agende sa navrhuje rozdeliť do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov (vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach) a ôsmich obvodov odvolacích súdov:

 

(Mapa 2: Nová súdna mapa)

Zlúčené obvody okresných súdov budú dostatočne veľké na to, aby v nich boli splnené kritériá minimálnej veľkosti súdneho obvodu, a to pri optimálnom minimálnom počte troch špecializovaných sudcov vo všetkých hlavných agendách. Uvedené sa v terajšej súdnej sústave nedá zabezpečiť v každom súdnom obvode samostatne. Zväčšenie obvodov okresných súdov zabezpečí väčší priestor (väčšia množina sudcov) na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu z optimálneho počtu sudcov.

6

Špecifikom predkladaného návrhu zákona v porovnaní s verziou predloženou do legislatívneho procesu v roku 2020 je aj to, že v prípade štyroch okresných súdov sa výslovne v návrhu zákona upravujú ich pracoviská mimo ich sídla.

Ďalej návrh zákona nanovo nastavuje kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory, čo zahŕňa sústredenie tejto agendy na osem okresných súdov v sídle krajských súdov z doterajších 54 okresných súdov.

V súlade so zámermi schválenými v rokoch 2018 a 2021 vládou Slovenskej republiky v materiáloch o opatreniach na zlepšenie fungovania obchodného registra sa tiež navrhuje koncentrácia agendy obchodného registra na jediný okresný súd, ktorým bude Okresný súd Žilina.

Poslednou systémovou zmenou je odčlenenie agend správneho súdnictva z okresných súdov a jej presun na krajské súdy. Zavŕši sa tak dlhodobá snaha o to, aby prvostupňovými súdmi v agende správneho súdnictva boli primárne krajské súdy.

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je tento rozdelený do ôsmich novelizačných článkov. Pre úpravu nových sídiel a obvodov okresných súdov je nosnou úpravou novelizácia v čl. VII, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Vo zvyšku sa vykonáva novelizácia súvisiacich zákonov procesnej povahy upravujúcich kauzálnu príslušnosť súdov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023. K tomuto dátumu dôjde k zániku určených okresných súdov formou ich zlúčenia s nástupnickými okresnými súdmi. Delená účinnosť zákona od 1. júna 2022 sa navrhuje v prípade ustanovenia týkajúceho sa kreovania funkcie predsedu súdu, ktorého zánik sa plánuje k 1. januáru 2023.

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.1)

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 26. októbra 2021. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 3. novembra 2021.

1)

https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

 

7

B.Osobitná časť

K čl. I

(Trestný poriadok)

K bodu 1 (§ 248 ods. 1)

Právna úprava v čl. I predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú môcť mať svoje vlastné obvody za splnenia podmienok uvedených v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

V nadväznosti na to sa navrhuje v Trestnom poriadku výslovne ukotviť pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pojednávacie miestnosti mimo sídla súdu na vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania. Kritéria, ktoré bude súd brať do úvahy pri využívaní postupu podľa § 248 ods. 2 bude najmä miesto výkonu väzby, ak ide o väzobnú vec a sídlo okresnej prokuratúry v rámci obvodu súdu, pretože nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a s tým spojené nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr vedie k situácii, kedy v rámci obvodu súdu môže pôsobiť viac okresných prokuratúr.

Právna úprava obsahuje určitú mieru pružnosti, a to práve použitím kritérií ako vhodnosť a účelnosť. Bude na úvahe predsedu senátu (resp. samosudcu) určiť podľa potreby, či sa v konkrétnom prípade hlavné pojednávanie vykoná v pojednávacej miestnosti pracoviska súdu napríklad z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby, v ktorom sa nachádza obžalovaný.

Právna úprava je použiteľná aj v opačnom garde, a teda ak bude v rámci obvodu okresného súdu vytvorený obvod pracoviska súdu, tak pojednávanie bude možné vykonať namiesto pracoviska aj v sídle súdu. Opätovne sa pri tom berú do úvahy tie isté kritéria vhodnosti a účelnosti s ohľadom na plynulosť súdnej konania.

K bodu 2 (§ 301)

Pravidlo obsiahnuté v § 248 ods. 1 sa navrhuje umožniť uplatňovať aj v prípade vykonávania neverejného zasadnutia. V prípade verejných zasadnutí nie je potrebné osobitne normovať pravidlo o použití § 248 ods. 2 aj na verejné zasadnutia, pretože toto pravidlo bude platiť pre verejné zasadnutia na základe už platného znenia § 298 Trestného poriadku.

K čl. II

(Civilný sporový poriadok)

K bodu 1 (§ 22a)

Ako vyplýva z odôvodnenia k čl. I, jedným z prvkov reformy súdnej mapy je aj koncentrácia obchodnoprávnej agendy na tri, resp. štyri okresné súdy. V novom znení § 22 sa vymedzuje kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávnu agendu. V tomto prípade ide

8

o štandardnú sporovú agendu v obchodných veciach, ktorá sa na okresných súdoch zapisuje do súdneho registra Cb. Podľa doterajšej právnej úpravy túto agendu vybavovalo všetkých 54 okresných súdov.

Počty vecí v tejto sporovej agende na mnohých menších okresných súdoch naplno nevyťažia ani jedného (obchodného) sudcu. Ani v rámci navrhovaných 30 obvodov platných pre civilnú, rodinnú a trestnú agendu by na obchodnej agende nebola splnená podmienka minimálne troch špecializovaných sudcov potrebných na správne fungovanie špecializovaného úseku a náhodného prideľovania spisov.

Na účely špecializácie sudcov obchodnej agendy sa navrhuje v odseku 1 zriadiť osem obvodov obchodných prvostupňových súdov, ktorými budú okresné súdy v sídle krajských súdov.

Dôležitým momentom v tejto súvislosti je navrhované prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že obchodnoprávne spory budú dokončené na vecne a miestne príslušných súdov podľa doterajších predpisov s výnimkou tých situácií, kedy sa doterajší vecne a mieste príslušný okresný súd zrušuje, pretože v takomto prípade konanie dokončí nástupnícky okresný súd.

K bodu 2 (§ 23)

Nové znenie § 23 upravujúceho kauzálnu príslušnosť okresných súdov v pracovnoprávnych sporoch reflektuje nové nastavenie súdnej mapy vo vzťahu k okresným súdom.

Na základe výsledkov pripomienkového konania sa navrhuje zachovanie ôsmich kauzálne príslušných okresných súdov pre agendu pracovnoprávnych sporov a sporov s kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky.

Po novom budú kauzálne príslušné okresné súdy sídliace v krajských mestách, pretože toto usporiadanie sa javí byť z hľadiska dostupnosti súdu podstatne logickejšie ako doterajšia nie úplne koncepčná právna úprava.

K bodom 3 a 4 (§ 30 ods. 1 a 2)

Doterajšie znenie § 30 ods. 1 upravovalo kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Malacky v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k zrušeniu Okresného súdu Malacky, preto je potrebné sa vysporiadať s otázkou určenia nového kauzálne príslušného súdu pre túto agendu. Ako najideálnejšie riešenie sa javí zveriť túto agendu Okresnému súdu Trnava, čo zohľadňuje aj tú skutočnosť, že podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615) byť kauzálne príslušným na súdny prieskum určených rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie Krajský súd v Trnave. Dôjde tým k skoncentrovaniu agendy verejného obstarávania v jednom meste. Druhou možnosťou bolo presunúť kauzálnu príslušnosť na nástupnícky súd Okresného súdu Malacky,

9

ktorým je Okresný súd Senica. Geografická poloha mesta Senica však nie je úplne vhodnou v porovnaní s mestom Trnava.

V nadväznosti na zmenu v odseku 1 je potrebné v odseku 2 vykonať súvisiacu zmenu a upraviť nanovo odvolací súd, ktorým bude po novom – logicky – Krajský súd v Trnave.

Z hľadiska kolízie pôvodnej a novej právnej úpravy bude platiť, že konania začaté pred účinnosťou zákona na Okresnom súde Malacky dokončí jeho nástupnícky súd, ktorým je Okresný súd Senica. Nový nápad v tejto agende však bude smerovať na Okresný súd Trnava.

K bodu 5 (§ 40)

V nadväznosti na výsledky pripomienkového konania sa do Civilného sporového poriadku dopĺňa právna úprava, v zmysle ktorej sa kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch 22a) bude skúmať len na námietku žalovaného, a teda nebude sa skúmať ex offo počas celého konania tak ako tomu bolo doteraz.

Rigidita a istú nevyváženosť súčasnej aplikácie kauzálnej príslušnosti určuje ustanovenie § 40 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje, že súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania a táto úprava bola viackrát pertraktovaná v rámci odborných diskusií k civilnému sporovému poriadku s tým, že takáto koncepcia nie je vhodná. Predovšetkým sa neprihliada na to, že často v rámci sporu uplatňované nároky, ktoré majú povahu viacerých kauzálnych príslušností a je náročné splniť podmienky uvedenej úpravy. Ak na začiatku sporu ani jedna z procesných strán nerieši príslušnosť a počas sporu sa začne javiť nárok ako spadajúci pod niektorú z kauzálnych príslušností, je potrebné takýto spor predložiť na rozhodnutie inému súdu, čo sa javí ako nehospodárne a neefektívne. Uvedené má tiež priamo vplyv na právo na zákonného sudcu. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné, aby prehodnotiť súčasnú úpravu kauzálnej príslušnosti v Civilnom sporovom poriadku, keďže ide o príslušnosť, ktorá prednosť pred miestnou príslušnosťou, pričom ide o osobitnú miestnu príslušnosť a jej postavenie nad princíp viazanosti na miesto je po skúsenostiach s aplikáciou civilného sporového poriadku sporné.

Pre riešenie kolízií kauzálnej príslušnosti sa navrhuje zmena existujúcej právnej úpravy, kedy by kauzálna príslušnosť bola riešená len na námietku strán a len do ich prvého úkonu, prípadne ex offo len na začiatku konania podľa stavu k začatiu konania (rovnako ako pri miestnej príslušnosti). Rovnako boli riešené spory o príslušnosť aj v minulosti pri účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aj vtedy ak miestna príslušnosť bola určená podľa osobitného predpisu.

Navrhované riešenie zároveň ambíciu minimalizovať prípadní spory o príslušnosť medzi viacerými súdmi.

K bodu 6 (§ 173 ods. 1)

Obdobná úprava, ktorá sa zavádza do Trestného poriadku (pozri zmenu § 248 v čl. I), sa navrhuje aj v prípade Civilného sporového poriadku. Cieľom zmeny § 173 ods. 1 je rozšíriť možnosti súdu v civilnom sporovom konaní pre uskutočnenie pojednávania mimo sídla súdu, a to v pojednávacej miestnosti jeho pracoviska zriadeného mimo sídla súdu v obvode tohto súdu alebo v inej pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu. Toto doplnenie právnej úpravy

10

umožní priblíženie súdu účastníkovi konania, ktorého bydlisko (sídlo, či miesto podnikania) je určujúce pre založenie miestnej príslušnosti súdu.

K bodu 6 (§ 417c)

Cieľom prechodného ustanovenia je potvrdiť koncepciu prechodu výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi súdmi, ktorá je ovládaná týmito pravidlami:

Vo všeobecnosti sa bude uplatňovať prvé pravidlo, podľa ktorého výkon súdnictva bude prechádzať zo zanikajúcich súdov na nástupnícke súdy. Prechod výkonu súdnictva je v tomto prípade upravený napríklad v prechodných ustanoveniach čl. VI.

V prípade, ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd.

Kombinácia oboch pravidiel sa premieta do navrhovaného prechodného ustanovenia. Pričom platí, že doterajšie konania sa dokončia na doterajších súdoch. Toto pravidlo však platí len v rozsahu, v akom neustanovuje predpis o sídlach a obvodoch súdov inak. Týmto predpisom je návrh zákona v čl. VI.

K čl. III

(Civilný mimosporový poriadok)

Obdobne ako je tomu v prípade Civilného sporového poriadku 173 ods. 1) a Trestného poriadku 248 ods. 2), aj v prípade konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa navrhuje osobitné pravidlo pre vykonávanie pojednávania mimo sídla súdu, resp. pojednávania v sídle súdu namiesto pojednávania na pracovisku súdu. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

Cieľom takto navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre priblíženie pojednávania účastníkom konania, ak je to vhodné a účelné s ohľadom na plynulosť pojednávania.

Berúc do úvahy nový koncept fungovania pracovísk okresných súdov, ktoré za určitých okolností môžu mať vymedzený svoj vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu je namieste pravidlo o priblížení pojednávania účastníkom konania umožniť aplikovať aj v prípade, ak by sa malo pojednávanie vykonávať na pracovisku súdu. Aj v týchto prípadoch môže byť pojednávanie vykonané na inom mieste ako na pracovisku súdu.

Osobitné pravidlo sa navrhuje v odseku 4, pričom bude platiť, že miestom, na ktorom môže súd vykonať pojednávanie môžu byť aj priestory iných štátnych orgánov, a to v tomto prípade najmä priestory orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Osobitne návrh zákona prízvukuje použitie tejto právnej úpravy aj na iné úkony súdu ako len pojednávanie. V tomto prípade sa berú do úvahy úkony ako napríklad informatívny výsluch podľa § 115 Civilného mimosporového poriadku.

11

K čl. IV

(Správny súdny poriadok)

K bodu 1 (§ 12)

Rekodifikácia civilného procesu obmedzila vecnú príslušnosť okresných súdov v správnom súdnictve iba na rozhodovanie v niektorých volebných veciach, a to v konaní vo veciach zoznamov voličov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a na hlasovanie v referende, ako aj na konanie o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávneho kraja. Rekodifikácia tak nadviazala na trend nastolený v rokoch 2004 a 2005, kedy došlo k výraznému presunu agendy správneho súdnictva v prvom stupni na krajské súdy. Zavŕšenie tohto procesu predstavuje predkladaný návrh, ktorý definitívne ruší postavenie okresných súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva, čím sa potvrdzuje postavenie krajských súdov ako primárnych prvostupňových súdov správneho súdnictva. Správne súdnictvo bude v prvom stupni v osobitných a výnimočných prípadoch vykonávať aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napríklad vo volebných veciach, resp. vo veciach týkajúcich sa politických práv. Avšak vo všetkých ostatných otázkach bude prvostupňová agenda správneho súdnictva sústredená na krajských súdoch.

K bodu 2 (§ 14)

Vypustenie § 14 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 14 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 3 (§ 19 ods. 1)

Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 1, ktorý upravuje pojem správnych súdov na účely Správneho súdneho poriadku, navrhuje vypustenie zmienky o okresných súdoch.

K bodu 4 (§ 23 ods. 2)

Doplnenie § 23 ods. 2 súvisí so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. Doplnenie právnej úpravy samosudcovského rozhodovania na zriaďovaných správnych súdov reflektuje doterajšiu samosudcovskú správnu agendu okresných súdov. A teda vo veciach správneho súdnictva, o ktorých na okresnom súde konal a rozhodoval samosudca, bude aj na krajskom súde konať a rozhodovať samosudca. Uvedené platí o to viac, že táto agenda sa svojou povahou nehodí na senátne rozhodovanie, a to aj s ohľadom na potrebu okamžitého rozhodnutia v pomerne krátkych lehotách.

K bodu 5 (§ 24)

Vypustenie § 24 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 24 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 6 [§ 49 ods. 2 písm. a)]

Vzhľadom na presun volebnej agendy z okresných súdov na správne súdy je potrebné vykonať aktualizáciu znenia § 49 ods. 2 písm. a) tak, aby v agende volebného súdnictva, ktorá

12

prechádza z okresných súdov na správne súdy naďalej nebolo potrebné zastúpenie advokátom. Vecná podstata ustanovenia sa nemení a zachováva sa doterajšia výnimka z povinného zastúpenia pre konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov

K bodom 7 a 8 (§ 85 ods. 2 a 4)

Ustanovenie § 85 upravuje prikázanie veci v rámci správneho súdnictva. Berúc do úvahy fakt, že okresné súdy prestávajú byť správnymi súdmi, navrhuje sa vykonať aktualizáciu aj inštitútu prikázania veci, pretože prikázanie veci okresnému súdu v rámci správneho súdnictva prestáva byť aktuálnym.

K bodu 9 (§ 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2)

Zmeny v § 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2 sa vykonávajú v súvislosti so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. V osobitných konaniach upravených v cit. ustanoveniach sa preto okresné súdy nahrádzajú správnymi súdmi, ktoré preberajú ich agendu. Pod pojmom správny súd treba v nadväznosti na § 10, § 11 a § 19 rozumieť krajské súdy.

K bodu 10 (§ 439 ods. 4)

Zmena právnej úpravy postavenia okresných súdov ako správnych súdov a prenesenie ich doterajšej agendy na krajské súdy prináša so sebou aj potrebu vysporiadania sa s otázkou prípustnosti kasačnej sťažnosti vo veciach volebného súdnictva pôvodne patriacich do pôsobnosti okresných súdov.

Podľa všeobecnej právnej úpravy v § 439 ods. 1 je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia plynú dva dôležité poznatky. Prvým je ten, že kasačná sťažnosť je prípustná len proti rozhodnutiu krajského súdu, čo vylučuje jej podanie v prípade rozhodnutia okresného súdu. Druhým poznatkom je to, že samotný Správny súdny poriadok pripúšťa odchýlnu právnu úpravu, t.j. umožňuje vylúčiť prípustnosť kasačnej sťažnosti, čo robí v § 439 ods. 2 a 3.

Vo väzbe na uvedené možno dovodiť, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiam vo veciach podľa § 12, v ktorých rozhoduje okresný súd, nie je prípustná, pretože nejde o rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na povahu konaní podľa § 12, ktorá vyžaduje rýchle rozhodovanie správneho súdu, je tento záver logický, pretože prípadné pripustenie kasačnej sťažnosti by viedlo k tomu, že o žalovanom nároku by nebolo rozhodnuté dostatočne rýchlo, čo by vo výsledku znamenalo stav, kedy nie je poskytnutá dotknutým osobám účinná súdna ochrana ich záujmov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené je potrebné v nadväznosti na presun agendy z okresných súdov na krajské súdy pristúpiť k tomu, že vo volebných veciach, o ktorých pôvodne rozhodovali okresné súdy, nebude prípustná kasačná sťažnosť. Zachová sa tak súčasný štandard súdnej ochrany v týchto veciach.

K bodu 11 (§ 493a)

13

Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia je dosiahnuť taký stav, aby okresné súdy dokončili prípadné konania začaté pred dňom účinnosti predkladanej právnej úpravy (1. január 2023), na ktoré vecne príslušné podľa § 12 Správneho súdneho poriadku. Ide o konania vo volebných veciach, pre ktoré je charakteristická pomerne krátka lehota na rozhodovanie, v rámci ktorej nie je účelné, aby došlo k zmene súdu, ktorý v tejto veci má rozhodnúť. Opačný prístup by mohol viesť k tomu, že by konanie v týchto veciach nebolo zavŕšené meritórnym rozhodnutím v zákonom ustanovenej lehote. A teda, začaté konania dokončia okresné súdy ako správne súdy, a to aj po účinnosti zákona.

K čl. V

(zákon č. 153/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46 ods. 3)

Cieľom doplnenia právnej úpravy je pružnejšie nastaviť konanie prokurátorov pred krajským súdom, a to tým spôsobom, že sa vytvára legislatívnou zmenou priestor preto, aby aj prokurátori okresnej prokuratúry mohli konať pred krajskými súdmi, ale len vo veciach, kde konali pre súdom prvého stupňa. Aj s ohľadom na znalosť danej veci je účelnejšie a hospodárnejšie, aby táto možnosť bola v zákone výslovne upravená, pretože vytvára predpoklad pre efektívnejší výkon pôsobnosti prokuratúry.

K bodu 2 (§ 51 ods. 1)

V záujme efektívnejšieho plnenia úloh prokuratúry sa navrhuje zmena úpravy § 51 zákona o prokuratúre spôsobom, ktorý umožní úpravu „rozvrhu práce“ prokuratúr tak, aby umožňoval pružnejšie reagovať na vývoj jednotlivých prokurátorských agend a lepšie zodpovedal požiadavkám plnenia úloh prokuratúry z pohľadu rovnomernosti zaťaženia ako aj špecializácie prokurátorov.

K bodu 3 (§ 56af)

Odsek 1

Podobne ako je tomu v prípade zlúčenia okresných súdov (pozri čl. VI), aj v prípade zmien v sídlach a obvodoch okresných prokuratúr je potrebné sa vysporiadať s otázkou prechodu výkonu pôsobnosti a personálneho substrátu medzi zanikajúcou prokuratúrou a nástupníckou prokuratúrou. Tomuto zámeru je podriadené znenie navrhovaného § 56af ods. 1. Jeho cieľom je zabezpečiť jednoznačným a výslovným spôsobom právne nástupníctvo medzi zanikajúcou a nástupníckou prokuratúrou. Predmetom prechodu je v tomto prípade výkon pôsobnosti a právne vzťahy prokurátorov a iných zamestnancov zanikajúcich prokuratúr. Právne nástupníctvo možno v tomto prípade vyjadriť nasledovne:

Zanikajúca okresná prokuratúra

Nástupnícky okresný súd

Okresná prokuratúra Skalica

Okresná prokuratúra Senica

Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou

Okresná prokuratúra Partizánske

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresná prokuratúra Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresná prokuratúra Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

14

Okresná prokuratúra Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresná prokuratúra Kežmarok

Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa

Odsek 2

Berúc do úvahy skutočnosť, že zamestnanci okresnej prokuratúry, ktorá bude zrušená sa môžu ocitnúť v obdobnej situácii ako zamestnanci okresných súdov dotknutí zrušením okresného súdu, navrhuje sa v odseku 2 rovnaký režim zohľadňovania náhrady zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresnej prokuratúry; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. VI.

K bodu 4 (príloha)

Podľa platnej právnej úpravy v § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre platí, že „Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr [pozn. rozumej okresných a krajských prokuratúr] sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov,27) ak tento zákon neustanovuje inak.“. Z uvedenej dikcie teda vyplýva, že okresné prokuratúry majú sídla tam, kde majú sídla okresné súdy, pričom ich obvody rovnaké ako obvody okresných súdov. Analogicky to platí aj pre krajské prokuratúry. Vzhľadom na toto nastavenie usporiadania okresných a krajských prokuratúr je zrejmé, že ak dôjde k zmene sídiel a obvodov okresných súdov alebo krajských súdov, automaticky dochádza k zmene obvodov a sídiel okresných, resp. krajských prokuratúr. Zámerom predkladateľa nie je docieliť stav, aby sa v nadväznosti na novú súdnu mapu automaticky zmenilo usporiadanie okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Preto sa navrhuje „odstrihnúť“ v nevyhnutnom rozsahu usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr od sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov.

Pôvodný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý bol predložený do legislatívneho procesu na sklonku roku 2020 predpokladal rovnaký zámer, pričom usporiadanie sídiel a obvodov tento návrh zákona zveroval do pôsobnosti generálneho prokuratúra Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na závažnosť a význam tejto pôsobnosti sa navrhovalo, aby bola do procesu určovania sídiel a obvodov okresných prokuratúr vtiahnutá aj samospráva prokurátorov, a to v forme ingerencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá mala spočívať v udeľovaní súhlasu s usporiadaním sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Tento koncept však bol v pôvodnom pripomienkovom konaní spochybnený. V nadväznosti na to predkladateľ zvolil v prípade nových návrhov zákonov reformujúcich súdnu mapu odlišný prístup spočívajúci v dôslednom rešpektovaní naviazania sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr na sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov. Ani tento prístup však nenašiel úplnú a bezvýhradnú podporu zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. Rady prokurátorov Slovenskej republiky, o čom svedčia aj zásadný pripomienky, ktoré si uplatnila generálna prokuratúra v rámci pripomienkového konania ako k návrhom zákonov o zriadení mestských súdov, tak aj k návrhom zákonov upravujúcich nové sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov.

Na poklade uskutočnených rozporových konaní s generálnou prokuratúrou možno konštatovať, že reforma súdnej mapy bude mať nepochybne dopad na usporiadanie okresných a krajských prokuratúr. So zreteľom na platné znenie § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre sa ako optimálne riešenie javí také riešenie, ktoré čiastočne „odpojí“ okresné a krajské prokuratúry od sídiel a obvodov súdov, resp. ktoré túto previazanosť zachová, avšak v užšom rozsahu ako tomu bolo doteraz. A teda na poklade diskusie s generálnou prokuratúrou a radou prokurátorov sa

15

volí riešenie spočívajúce v tom, že budú existovať okresné prokuratúry, ktoré budú dôsledne kopírovať sídla a obvody okresných súdov, ale zároveň vo vybraných nových obvodoch určených okresných súdov budú pôsobiť viaceré prokuratúry s vlastným sídlom a obvodom, t.j. v obvod súdu sa rozdelí medzi dve prokuratúry so súčasným ukotvením pravidla pre určovanie príslušnosti pre konanie pred súdom v prípade dvoch okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode jedného okresného súdu.

Z hľadiska formálno-právneho je potrebné uviesť, že dikcia platného znenia § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre nevylučuje existenciu vyššie popísaného riešenia, pretože v súčasnosti pravidlo o kopírovaní sídiel a obvodov súdov obsahuje výnimku zo svojho uplatňovania, o čom svedčí formulácia „ak tento zákon neustanovuje inak“. Uvedená skutočnosť je určujúca pre koncipovane novelizácie zákona o prokuratúre, ktorá implementovať vyššie popísané riešenie. Berúc do úvahy postavenie prokuratúry ako orgánu verejnej moci sa javí nanajvýš žiaduce, aby právna úprava sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr mala svoje zákonné ukotvenie, a preto sa navrhuje, aby priamo zákon o prokuratúre ustanovil sídla a obvody prokuratúr. Opätovne treba zdôrazniť, že je tomu tak aj v súčasnosti, aj keď zákonodarca tak robí odkazom na sídla a obvody súdov.

Z hľadiska budúceho usporiadania sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr sa navrhuje, aby vo všeobecnosti platilo pravidlo, že sídla a obvody okresných a krajských prokuratúr kopírovali sídla a obvody okresných a krajských súdov. Toto pravidlo bude mať priamo v zákone upravené výnimky zo svojho uplatňovania, a to v tých prípadoch, ak v obvode okresného súdu alebo krajského súdu bude pôsobiť viac okresných, resp. krajských prokuratúr.

Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa v prílohe k zákonu o prokuratúre upravujú sídla a obvody okresných prokuratúr. Sídla a obvody krajských prokuratúr nie je potrebné upravovať, pretože tie kopírujú sídla a obvody krajských súdov.

Z dôvodu prehľadnosti sa uvádza prehľad sídiel okresných súdov, okresných prokuratúr, krajských súdov a krajských prokuratúr:

Okresný súd

Okresná prokuratúra

Krajský súd

Krajská prokuratúra

Okresná prokuratúra Bratislava I

Okresná prokuratúra Bratislava II

Okresná prokuratúra Bratislava III

Okresná prokuratúra Bratislava IV

Mestský súd Bratislava

Okresná prokuratúra Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Krajská prokuratúra

v Bratislave

Okresný súd Dunajská Streda

Okresná prokuratúra Streda

Okresný súd Galanta

Okresná prokuratúra Galanta

Okresný súd Pezinok

Okresná prokuratúra Pezinok

Okresný súd Senica

Okresná prokuratúra Senica

pracovisko Malacky

Okresná prokuratúra Malacky

Okresný súd Trnava

Okresná prokuratúra Trnava

pracovisko Piešťany

Okresná prokuratúra Piešťany

Krajský súd v Trnave

Krajská prokuratúra

v Trnave

Okresný súd Komárno

Okresná prokuratúra Komárno

Okresný súd Levice

Okresná prokuratúra Levice

Okresný súd Nitra

Okresná prokuratúra Nitra

pracovisko Topoľčany

Okresná prokuratúra Topoľčany

Krajský súd v Nitre

Krajská prokuratúra v Nitre

16

Okresný súd Nové Zámky

Okresná prokuratúra Nové Zámky

Okresný súd Banská Bystrica

Okresná prokuratúra Banská Bystrica

pracovisko Brezno

Okresná prokuratúra Brezno

Okresný súd Lučenec

pracovisko Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

Okresný súd Rimavská Sobota

pracovisko Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresný súd Zvolen

Okresná prokuratúra Zvolen

Okresný súd Žiar nad Hronom

Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom

Krajský súd v Banskej Bystrici

Krajská prokuratúra

v B.Bystrici

Okresný súd Dolný Kubín

Okresná prokuratúra Dolný Kubín

pracovisko Námestovo

Okresná prokuratúra Námestovo

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš

pracovisko Ružomberok

Okresná prokuratúra Ružomberok

Okresný súd Martin

Okresná prokuratúra Martin

Okresný súd Žilina

Okresná prokuratúra Žilina

pracovisko Čadca

Okresná prokuratúra Čadca

pracovisko P.Bystrica

Okresná prokuratúra Bystrica

Krajský súd v Žiline

Krajská prokuratúra

v Žiline

Okresný súd Prievidza

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresný súd Trenčín

Okresná prokuratúra Trenčín

pracovisko N.M.n.Váhom

Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom

Krajský súd v Trenčíne

Krajská prokuratúra

v Trenčíne

Okresná prokuratúra Košice I

Okresná prokuratúra Košice II

Mestský súd Košice

Okresná prokuratúra Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Okresná prokuratúra Michalovce

Okresný súd Rožňava

Okresná prokuratúra Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves

Okresný súd Trebišov

Okresná prokuratúra Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Krajská prokuratúra v Košiciach

Okresný súd Bardejov

pracovisko Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresný súd Humenné

Okresná prokuratúra Humenné

pracovisko V.n.Topľou

Okresná prokuratúra V.n.Topľou

Okresný súd Poprad

pracovisko S.Ľubovňa

Okresná prokuratúra Poprad

Okresný súd Prešov

Okresná prokuratúra Prešov

Krajský súd v Prešove

Krajská prokuratúra

v Prešove

K čl. VI

(zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodu 1

§ 2

17

Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov.

Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhuje znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov.

Výrazným posunom, ktorý nastal v rámci doterajšieho legislatívneho procesu je rozšírenie siete pracovísk okresných súdov mimo ich sídla, a to s cieľom priblíženia súdu občanom a podnikateľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu zavádzanú v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá umožňuje vytvoriť pre pracovisko jeho vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu.

Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.2) V prípade 16 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 13 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny.

Zrušovanými okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom je niektorý z existujúcich okresných súdov, sú:

1.Okresný súd Bánovce nad Bebravou

2.Okresný súd Brezno,

3.Okresný súd Čadca,

4.Okresný súd Považská Bystrica,

5.Okresný súd Kežmarok,

6.Okresný súd Stará Ľubovňa,

7.Okresný súd Malacky,

8.Okresný súd Skalica,

9.Okresný súd Námestovo,

10.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,

11.Okresný súd Partizánske,

12.Okresný súd Piešťany,

13.Okresný súd Revúca,

14.Okresný súd Ružomberok,

15.Okresný súd Svidník,

16.Okresný súd Topoľčany,

17.Okresný súd Veľký Krtíš,

18.Okresný súd Vranov nad Topľou.

Zanikajúcimi okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom zriaďované mestské súdy, sú:

1.Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V,

2.Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice-okolie.

Okresnými súdmi, ktoré zostávajú zachované a ktorým sa mení ich doterajší obvod pričlenením obvodu alebo jeho časti iných okresných súdov, sú:

2) K tomu pozri návrh zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18

1.Okresný súd Banská Bystrica s pracoviskom v meste Brezno,

2.Okresný súd Bardejov s pracoviskom v meste Svidník,

3.Okresný súd Dolný Kubín s pracoviskom v meste Námestovo,

4.Okresný súd Humenné s pracoviskom v meste Vranov nad Topľou,

5.Okresný súd Liptovský Mikuláš s pracoviskom v meste Ružomberok,

6.Okresný súd Lučenec s pracoviskom v meste Veľký Krtíš,

7.Okresný súd Nitra s pracoviskom v meste Topoľčany,

8.Okresný súd Poprad s pracoviskom v meste Stará Ľubovňa,

9.Okresný súd Pezinok,

10.Okresný súd Prešov,

11.Okresný súd Prievidza,

12.Okresný súd Rimavská Sobota s pracoviskom v meste Revúca,

13.Okresný súd Senica s pracoviskom v meste Malacky,

14.Okresný súd Trenčín s pracoviskom v meste Nové Mesto nad Váhom,

15.Okresný súd Trnava s pracoviskom v meste Piešťany,

16.Okresný súd Žilina s pracoviskami v meste Považská Bystrica a v meste Čadca.

Okresnými súdmi, ktorých sídla a obvody nie novou súdnou mapou nijako dotknuté, sú:

1.Okresný súd Dunajská Streda,

2.Okresný súd Galanta,

3.Okresný súd Komárno,

4.Okresný súd Levice,

5.Okresný súd Martin,

6.Okresný súd Michalovce,

7.Okresný súd Nové Zámky,

8.Okresný súd Prešov,

9.Okresný súd Rožňava,

10.Okresný súd Spišská Nová Ves,

11.Okresný súd Trebišov,

12.Okresný súd Zvolen,

13.Okresný súd Žiar nad Hronom.

Pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov predkladateľ vychádzal:

•z podmienky veľkosti súdu odrážajúcej sa v predpoklade, že v každom obvode musia byť k dispozícii pre každú špecializáciu (v tomto prípade na civilnú, rodinnú a trestnú agendu) aspoň traja špecializovaní sudcovia, aby na tomto súde mohol efektívne fungovať mechanizmus náhodného výberu sudcu; na pôde ministerstva spravodlivosti bol vytvorený mechanizmus odhadu počtu potrebných špecializovaných sudcov v modelovaných obvodoch. Vstupovali do neho údaje o súčasných výkonoch, výkonnostné normy sudcu a historický nápad,

•z kritéria jednoduchosti, čo sa v praxi prejavilo napríklad v tom, že pre civilnú, rodinnú aj trestnú agendu boli navrhnuté rovnaké obvody, čím sa súdna mapa stáva prehľadnou pre všetkých adresátov právnej úpravy,

•z kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít, aby si v jednotlivých obvodoch si boli obyvatelia aj v tomto smere blízki, s predpokladom lepšieho vzájomného porozumenia. Aj týmto spôsobom sa sudcom uľahčiť ich náročná práca pri hľadaní objektívnej spravodlivosti v nie vždy jednoduchých a transparentných sporoch. Vychádza sa pri tom z máp nárečových makroregiónov, regiónov a nárečí, z výsledkov regionalizácie cestovného ruchu, z analýz historického kontextu (napr. hranice

19

historických žúp), a pod. Neprekvapivo výsledné hranice navrhovaných obvodov boli vo vysokej miere v súlade s hranicami návrhov vyšších územných celkov na báze návrhov prirodzených regiónov z rokov 1991-2001, presadzovaných odbornou verejnosťou, zástupcami regiónov (Klubom primátorov SR a Úniou miest SR), ako aj vládou v rámci reformy verejnej správy. Hranice kultúrnych regiónov úzko súvisia s hranicami prírodných bariér a s nimi súvisiacimi spádovými regiónmi, ktoré taktiež boli zohľadňované,

•z kritéria dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou a pod.

Východiskovým predpokladom pre rozhodnutie o umiestnení sídiel týchto 30 prvostupňových súdov bolo v rámci možných alternatívnych miest označené jedno ako tzv. „centrum“. Návrh centier (sídiel) vychádza z kritéria najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre. Pri modelovaní vhodného umiestnenia sídiel v nových súdnych obvodoch boli zvažované aj ďalšie kritériá ako kapacita a stav existujúcich budov súdov, blízkosť ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody a pod. Pri argumentácii o dostupnosti je potrebné brať do úvahy aj to, že bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jeden alebo dvakrát za život. Zo všetkých miest so súčasným okresným súdom premáva niekoľko priamych liniek hromadnej dopravy s dostupnosťou do dvoch hodín. V prípade potreby (napríklad v prechodnom období) môžu kolektívy jednotlivých špecializovaných sudcov využívať aj rôzne budovy v rámci sídla súdu alebo jeho obvodu. V jednom meste môžu napríklad prebiehať konania v rodinnej a civilnej agende a v inom mieste v trestnej agende. Pri tvorbe nových súdnych obvodov predkladateľ uvažuje aj o možnosti fungovania pracovísk mimo sídla súdu, a to na úrovni okresných súdov a aj krajských súdov.

V neposlednom rade si treba uvedomiť aj to, že otázka dostupnosti súdu nie je len otázkou fyzickej dostupnosti budovy súdu, ale najmä otázkou rýchlosti napĺňania práva na súdnu ochranu. Inak povedané, je dôležitejšie, aby bol spor rozhodnutý rýchlo a spravodlivo hoci na súde, ktorý bude vzdialenejší od bydliska účastníka konania, ako keby mal byť rozhodovaný na súde, ktorý je síce bližšie, ale ktorý vo veci rozhodne výrazne v dlhšom časovom horizonte.

Model tvorby nových súdnych obvodov počíta so špecializáciou sudcov v tzv. hlavných súdnych agendách, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda a rodinná agenda. Pre ucelený prehľad je potrebné uviesť všeobecný princíp na rozdelenie všetkých súdnych registrov pod jednotlivé skupiny špecializovaných sudcov:

•občianskoprávna agenda súdne registre C, Cpr, Cr, Csr, Csp, Ca, Cd, Ccud, U, UL, D, Dd, Dcud, Ek, Er, Erd, Ercud, Up, Ecud (okrem maloletých), Ed (okrem maloletých),

•špecializovaný sudca na obchodnú agendu (v terajšej platnej legislatíve) súdne registre Cb, CbPv, Cbcud, CbR, Cbd, CbBu, CbHs, Cbi, CbZm, CbVo, agenda obchodného registra (Re, Nre, Exre, Nsre, Pok, Vym), konkurzy a reštrukturalizácia (K, R, NcKR, OdK, OdS, Odi), agenda registra partnerov verejného sektora (Pre, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym).

•rodinná agenda súdne registre P, PPOm, Pc, Ps, Po, Pu, Pd, Pcud, ďalej Em, Ed (iba maloletí), Ecud (iba maloletí) a prevzatie z agendy C všetkého, čo sa týka rodiny (napr. rozvody a s tým súvisiace otázky), medzinárodné únosy maloletých,

20

•trestnoprávna agenda súdne registre T, Tk, Tv, Nt, Ntd, Pp, Td, Tp, Tcud, Pr, M, Ntt.

Jedným z kritérií pri návrhu 30 obvodov okresných súdov bola veľkosť vyjadrená v minimálnych odhadovaných počtoch špecializovaných sudcov, ktoré ešte umožňujú ich špecializáciu na hlavné agendy. Toto kritérium nám ukázalo, ktoré súdy bude potrebné zlúčiť.

Rozhodovanie o tom, s ktorým súdom bude veľkosťou nevyhovujúci súd zlúčený, sa uskutočňovalo aj na základe aspektov regionalizácie. Podrobne boli pritom skúmané aspekty ako rýchlosť a kvalita dopravných spojení po ceste vlastným vozidlom ako aj spojmi MHD, denná dochádzka za prácou, prirodzené bariéry a pod. Dôležitým pomocným ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s bariérami pohybu obyvateľstva a prirodzenými regiónmi bol aj ukazovateľ kultúrnych identít meraných jazykovými rozdielmi.

V každom z nových regiónov bol vytypované jeho centrum, vypočítané najmä na základe najväčšej dostupnosti pre všetkých obyvateľov prostredníctvom modelov, pri ktorých sme každého obyvateľa nechali vycestovať na súd. Pre trestnú agendu sa brala do úvahy aj blízkosť relevantnej infraštruktúry (väzníc).

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania odseky v § 2 usporiadané abecedne, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá okresné súdy radila podľa toho, do ktorého obvodu tieto okresné súdy patrili. Predkladateľ nepovažuje usporiadanie pôvodnej úpravy za úplne vhodné z hľadiska jeho prehľadnosti. Preto volí nový prístup pri usporiadaní sídiel a obvodov okresných súdov. Zároveň sa z hľadiska štylistiky právnej úpravy upúšťa od ťažkopádneho vyjadrovania územných odvodov okresných súdov (Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Martin a územný obvod okresu Turčianske Teplice) na miesto toho sa volí prehľadnejšie riešenie v podobe „Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvoria územné obvody okresov Martin a Turčianske Teplice.“

Sídlom súdu treba rozumieť mesto, v ktorom sídli súd, čo zodpovedá konceptu sídla štátnych orgánov (na rozdiel od právnických osôb súkromného práva, u ktorých je sídlom konkrétna adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v príslušnej evidencii). Sídlom súdu je vždy konkrétne mesto a nie konkrétna adresa. Ukotvenie sídla súdu predurčuje aj názov okresných súdov, krajských súdov a správnych súdov, ktorý obsahuje názov mesta, v ktorom súd sídli. Na označovanie okresných súdov sa preberá zaužívaný tvar „Okresný súd [názov mesta v nominatíve]“, pre označovanie krajských súdov sa preberá zaužívaný tvar „Krajský súd v [názov mesta v datíve]“. Predkladateľ nevzhliadol žiaden relevantný dôvod na odklon od zažitého označovania súdov.

§ 3

V nadväznosti na nové nastavenie sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje nanovo nastaviť aj obvody krajských súdov.

Návrh zákona predpokladá zachovanie ôsmich krajských súdov, ktorých sídla budú totožné z ich doterajšími sídlami. Vzhľadom na zmeny v obvodoch okresných súdov logicky dochádza k zmenám v obvodoch doterajších krajských súdov, preto je tieto obvody potrebné nastaviť nanovo v intenciách nových obvodov 30 okresných súdov.

21

Tak ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov predstavuje samostatný návrh zákona, ktorý nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a je predmetom samostatného legislatívneho procesu.

V nadväznosti na vyššie uvedené bude usporiadanie súdnej mapy okresných súdov nasledovné:

Okresný súd

Obvod krajského súdu podľa územných obvodov okresov

Krajský súd

Okresný súd Banská Bystrica

Banská Bystrica, Brezno

Okresný súd Lučenec

Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš

Okresný súd Rimavská Sobota

Rimavská Sobota, Revúca

Okresný súd Zvolen

Zvolen, Detva, Krupina

Okresný súd Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica

Krajský súd v Banskej Bystrici

Mestský súd Bratislava

Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Mestský súd Košice

Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Michalovce, Sobrance

Okresný súd Rožňava

Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča

Okresný súd Trebišov

Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Okresný súd Komárno

Komárno

Okresný súd Levice

Levice

Okresný súd Nitra

Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce

Okresný súd Nové Zámky

Nové Zámky

Krajský súd v Nitre

Okresný súd Bardejov

Bardejov, Svidník, Stropkov

Okresný súd Humenné

Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou

Okresný súd Poprad

Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa

Okresný súd Prešov

Prešov, Sabinov

Krajský súd v Prešove

Okresný súd Prievidza

Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Trenčín

Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava

Krajský súd v Trenčíne

Okresný súd Dunajská Streda

Dunajská Streda

Okresný súd Galanta

Galanta, Šaľa

Okresný súd Pezinok

Pezinok, Senec

Okresný súd Senica

Senica, Malacky, Skalica

Okresný súd Trnava

Trnava, Hlohovec

Krajský súd v Trnave

Okresný súd Dolný Kubín

Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš, Ružomberok

Okresný súd Martin

Martin, Turčianske Teplice

Krajský súd v Žiline

22

Okresný súd Žilina

Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov

(Tabuľka 1: Prehľad nových sídiel a obvodov okresných súdov a ich zaradenia do obvod krajských súdov)

K bodu 2

Odsek 1

Navrhovaný odsek 1 je prechodným ustanovením, ktoré rieši usporiadanie vzťahov medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi. Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v rámci novej súdnej mapy bude na Slovensku pôsobiť 30 okresných súdov, pričom časť okresných súdov zanikne buď ich zlúčením s iným okresným súdom alebo ich zlúčením do podoby nového nástupníckeho súdu (týka sa okresných súdov v mestách Bratislava a Košice, ktoré budú nahradené mestskými súdmi). Navrhovaný odsek 1 rieši právne nástupníctvo medzi „zostávajúcimi“ okresnými súdmi a zanikajúcimi okresnými súdmi.

Právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky okresný súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce okresné súdy prechádza na nástupnícky okresný súd. Nástupnícky okresný súd vstupuje do všetkých ostatných práv a povinností zanikajúceho okresného súdu (napr. do zmluvných vzťahov), tam, kde vystupoval zanikajúci okresný súd ako účastník konania, tam od 1. januára 2023 bude ako účastník konania vystupovať nástupnícky okresný súd atď.

Právne nástupníctvo medzi okresnými súdmi je upravené nasledovne:

Zanikajúci okresný súd

Nástupnícky okresný súd

Okresný súd Bratislava I

Okresný súd Bratislava II

Okresný súd Bratislava III

Okresný súd Bratislava IV

Okresný súd Bratislava V

Mestský súd Bratislava

Okresný súd Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Partizánske

Okresný súd Prievidza

Okresný súd Brezno

Okresný súd Banská Bystrica

Okresný súd Čadca

Okresný súd Považská Bystrica

Okresný súd Žilina

Okresný súd Kežmarok

Okresný súd Stará Ľubovňa

Okresný súd Poprad

Okresný súd Košice I

Okresný súd Košice II

Okresný súd Košice-okolie

Mestský súd Košice

Okresný súd Malacky

Okresný súd Skalica

Okresný súd Senica

Okresný súd Námestovo

Okresný súd Dolný Kubín

23

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

Okresný súd Trenčín

Okresný súd Piešťany

Okresný súd Trnava

Okresný súd Revúca

Okresný súd Rimavská Sobota

Okresný súd Ružomberok

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresný súd Svidník

Okresný súd Bardejov

Okresný súd Topoľčany

Okresný súd Nitra

Okresný súd Veľký Krtíš

Okresný súd Lučenec

Okresný súd Vranov nad Topľou

Okresný súd Humenné

(Tabuľka 2: Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi)

Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi okresnými súdmi podľa pravidiel v odseku 1 nie je univerzálneho charakteru, pretože v prípade agendy obchodného registra sa budú uplatňovať osobitné pravidlá. Uvedené vyplýva z dikcie „Ak odsek 2 neustanovuje inak, ...“. Práve ustanovenie odseku 2 upravuje odlišný postup, pretože predpokladá odlišné pravidlá právneho nástupníctva v prípade agendy obchodného registra. K tomu pozri bližšie odôvodnenie k odseku 2.

V súvislosti so zánikom určených okresných súdov je potrebné poukázať aj niektoré súvislosti týkajúce sa postavenia sudcov, súdnych funkcionárov a zamestnancov zanikajúcich súdov.

V prípade sudcov zanikajúcich súdov dochádza k ich „prechodu“ na nástupnícke súdy priamo zo zákona, a to na základe pravidla uvedeného v odseku 1 „...práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu prechádzajú...“. Tento koncept bol v právnej úprave uplatnený niekoľkokrát a možno ho považovať za praxou osvedčený. Bolo tomu tak pri zrušení niektorých okresných súdov v roku 2005, rovnako aj v prípade zrušenia vojenských súdov v roku 2009, či v prípade zriadenia Špecializovaného trestného súdu v tom istom roku. To znamená, že v tomto prípade sa neuplatňuje režim prekladania sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky, pretože v prípade zrušenia súdu nie je možné sudcu preložiť vzhľadom na to, že niet súdu, z ktorého by bol sudca preložený na iný súd. Namiesto toho sa uplatňuje režim právneho nástupníctva, ktorý v sebe zahŕňa sukcesiu aj čo sa týka osobitného vzťahu sudcu k štátu.

Analogicky sa pristupuje aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov. A teda prísediaci sudcovia z radov občanov pokračujú vo výkone svojej funkcie na nových okresných súdoch.

V prípade funkcionárov súdov (predseda a podpredseda súdu) sa uplatňuje režim, že v ich prípade dôjde k zániku riadiacej funkcie z dôvodu zániku samotného súdu. To platí aj pre funkcie predsedov grémií zanikajúcich okresných súdov.

V prípade zamestnancov súdov, bez ohľadu na to, či v štátnozamestnaneckom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu, sa uplatní taktiež mechanizmus ich prechodu na nástupnícky súd. V prípade štátnych zamestnancov treba brať na zreteľ § 24 písm. d) a § 177 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitne sa však treba zmieniť o zamestnancoch, ktorí sú v pozícii vedúcich štátnych zamestnancov (napr. riaditeľ správy okresného súdu). Tu treba uviesť, že prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého vzťahu riaditeľa správy súdu na nástupnícky súd neznamená, že na nástupníckom súde budú pôsobiť dvaja riaditelia správy súdu. Funkcia vedúceho štátneho

24

zamestnanca zo zanikajúceho súdu v tomto prípade zaniká spolu so zánikom súdu (služobného úradu).

Odsek 2

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným zo zámerov reformy súdnej mapy je posilnenie špecializácie sudcov tým, že sa vytvoria personálne robustnejšie súdy, na ktorých bude jednoduchšie dosiahnuť špecializáciu sudcov na základné sudcovské agendy. Súčasný stav na súdoch je charakteristický tým, že sudcovia okrem svojej prevažujúcej agendy vybavujú v obmedzenom rozsahu aj agendu, ktorá netvorí prevažujúci rozsah ich rozhodovacej činnosti. Typickým príkladom je situácia, kedy sa poručenský sudca venuje čiastočnej aj inej „klasickej“ sporovej občianskoprávnej agende, alebo kedy sa trestný sudca v obmedzenom rozsahu venuje exekučnej agende a pod. Reforma súdnej mapy vytvára predpoklady, aby takéto situácie do budúcna ohľadom nového nápadu nevznikali.

Treba si však uvedomiť, že každý zo sudcov si na nový súd priváža všetky veci, ktoré mu boli dovtedy pridelené. A to jednak veci, ktoré do budúca budú tvoriť prevažujúci rozsah jeho rozhodovacej činnosti, ale aj veci, ktoré tvoria okrajovú, či minoritnú časť jeho rozhodovacej činnosti.

Navrhovaný odsek 3 vytvára možnosť, aby v prípade pridelených vecí došlo k ich prerozdeleniu, ale len v prípade, ak sa toto prerozdelenie týka agendy sudcu, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ide o zákonnú možnosť na prerozdelenie vecí a nie povinnosť prerozdelenia vecí. Pre lepšiu ilustráciu podstaty právnej úpravy uvádza predkladateľ nasledovný príklad:

Na zrušovaných okresných súdoch je celkovo šesť sudcov vybavujúcich poručenskú agendu. Každý z týchto sudcov okrem poručenskej agendy vybavuje aj inú nesúvisiaci agendu, pretože to odôvodňujú pomery na súde nasledovným spôsobom:

Agenda

Sudca 1

Sudca 2

Sudca 3

Sudca 4

Sudca 5

Sudca 6

prevažujúca agenda

P (90%)

P (75%)

P (60%)

P (80%)

P (60%)

P (55%)

minoritná agenda

C (10%)

C (15%)

Csp (10%)

Er (40%)

T (10%)

Cb (10%)

C (40%)

C (20%)

D (25%)

(Tabuľka 4: Ilustratívny príklad na účely prerozdelenia minoritnej agendy z dôvodu špecializácie)

Návrhom zákona sa v odseku 3 vytvára možnosť, aby minoritná agenda bola sudcom odňatá a prerozdelená tým sudcom, u ktorých táto agenda tvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti. Docieli sa tak stav špecializácie sudcov okresného súdu od prvých dní jeho fungovania. Odsek 3 tak akcentuje špecializáciu s vyhliadkou skoršieho rozhodovania v prípade špecializovaných sudcov.

Berúc do úvahy skutočnosť, že všeobecná právna úprava prerozdeľovania vecí v § 51 ods. 4 zákona o súdoch neupravuje dôvod pre prerozdelenie vecí spočívajúci v dosiahnutí cieľa, ktorým je špecializácia sudcov, navrhuje sa takýto dôvod normovať osobitne na účely zriadenia nových okresných súdov.

25

Odsek 3

Nová súdna mapa so sebou prináša zlučovanie súdov do väčších celkov. V dôsledku zrušenia súdu a jeho zlúčenia s iným súdom prechádza výkon súdnictva vrátane sudcov zo zrušovaného súdu na nástupnícky súd. Toto zlúčenie môže so sebou priniesť situáciu, kedy sudcovia zrušeného súdu a sudcovia nástupnického súdu nebudú musieť byť nevyhnutne zaťažení porovnateľným spôsobom. A teda môže nastať situácia nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Ak sa tak stane, vzniká podľa § 51 ods. 4 písm. c) dôvod na prerozdelenie raz pridelených súdnych spisov (vecí). Prerozdelenie vecí je zákonom dovolený spôsob odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenia novému zákonnému sudcovi. Predkladateľ za to, že reforma súdnej mapy a s tým spojená prípadná nerovnomerný zaťaženosť sudcov nemôže byť dôvodom pre odňatie veci zákonnému sudcovi. Preto sa navrhuje, aby v týchto prípadoch nerovnomernej zaťaženosti sudcov nebolo možné využiť možnosť prerozdelenia vecí podľa § 51 ods. 4 písm. c). Namiesto toho sa vyslovene predpisu, aby takto vzniknutá nerovnomerná zaťaženosť sudcov bola riešená zmenou rozvrhu práce, v ktorom sa upraví pomer v akom je medzi sudcov prerozdeľovaný nový nápad. A teda viac zaťaženým sudcom sa zníži nápad nových vecí na úkor menej zaťažených sudcov, ktorým sa naopak zvýši nápad prideľovaných nových vecí. Predkladateľ považuje toto usporiadanie za spravodlivejšie, pretože minimalizuje zásahy do práva účastníka konania na zákonného sudcu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností si treba uvedomiť, že použitie prerozdelenia vecí pri zlúčení súdov z dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. b), pretože prechod sudcov zo zrušeného súdu na nový súd nemôže na nástupníckom súde vytvárať možnosť prerozdeľovania vecí, t.j. zmeny zákonného sudcu, z dôvodu zmeny v personálnom obsadení súdu.

Odsek 4

V odseku 5 sa vylučuje aplikácia povinnosti ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie na tých súdoch, ktoré majú podľa reformy súdnej mapy zaniknúť, ak dôjde k zániku funkcie predsedu súdu na týchto súdoch v čase od vyhlásenia zákona do jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023).

Platné znenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch ukladá ministrovi spravodlivosti povinnosť vyhlásiť výberové konanie na funkciu predsedu súdu, ak nastanú tam uvedené skutočnosti. Javí sa ako neúčelné obsadzovať funkciu predsedu súdu tesne predtým než dôjde k zániku samotného súdu, pretože je zrejme vysoko pravdepodobné, že do tohto výberového konania sa sudcovia „nepohrnú“. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že dôjsť k zániku funkcie predsedu súdu na súde, ktorý od 1. januára 2023zaniknúť, tak ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch sa nepoužije. Riadenie a správu súdu možno zabezpečiť prostredníctvom podpredsedu súdu, a ak ho niet, poverením ktoréhokoľvek sudcu dotknutého súdu podľa § 39 ods. 3 zákona o súdoch.

Okrem toho sa zároveň navrhuje formálno-právne predĺženie funkčného obdobia predsedu súdu, ktorý od januára 2023 zaniknúť, za predpokladu, že by tomuto predsedovi súdu malo uplynúť funkčné obdobie v čase od vyhlásenia zákona do momentu jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023). Docieli sa tak stav riadneho obsadenia funkcie predsedu súdu, a teda aj riadenia tohto súdu. Faktom však zostáva, že nič nebráni dotknutému predsedovi vzdať sa funkcie predsedu súdu, ak bude chcieť odvrátiť predĺženie svojho funkčného obdobia.

26

Vzhľadom na to, že efekt tohto ustanovenia sa vyžaduje ešte pred účinnosťou reformy súdnej mapy okresných súdov, navrhuje sa, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť skôr, a to od 1. júna 2022.

Odsek 5

V odseku 5 sa zavádza nárok zamestnancov súdov dotknutých reformou súdnej mapy, na úhradu zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresného súdu, na ktorom ku dňu účinnosti zákona vykonávali svoju funkciu. Cieľom tejto právnej úpravy je aspoň čiastočne kompenzovať výdavky spojené so zmenou miesta výkonu ich funkcie, či práce. Pôjde najmä o zvýšené cestovné výdavky. Zavádzaná náhrad nebude súčasťou platových náležitostí, ale ide o osobitný typ cestovnej náhrady.

Náhrada bude patriť dotknutým osobám len po obmedzený čas, a to po dobu jedného roka od skutočnej zmeny miesta výkonu práce. Preto sa právna úprava sústreďuje do prechodných ustanovení, čo zvýrazňuje dočasný charakter tejto úpravy.

Odsek 5 upravuje aj splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti ustanoviť podmienky nároku a výšku náhrady vo vykonávacom predpise. Návrh vykonávajúceho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania.

K čl. VII

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 5)

Ústrednou myšlienkou, ktorá charakterizuje reformu súdnej mapy je podpora špecializácie sudcov. Cieľom doplnenia základných zásad činnosti súdov je normatívne vyjadrenie zásady špecializácie, ktorá musí byť zohľadňovaná pri organizácii práce na súde. Doterajšie právne predpisy regulujúce organizáciu súdov a konanie pred nimi výslovne používajú pojem špecializácia sudcov len v jedinom prípade, a to v § 55 ods. 2 písm. i), podľa ktorého vnútorná revízia súdu sa zameriavať okrem iného aj na zachovávanie požiadaviek špecializácie sudcov. Vzhľadom na význam požiadavky na špecializáciu sudcov v kontexte reformy súdnej mapy predkladateľ za to, že je dôležité uchopiť v normatívnom texte zásadu špecializácie sudcov výslovným spôsobom.

Špecializácia sa podľa návrhu zákona chápe ako špecializácia na hlavné súdne agendy, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.

K bodu 2 (§ 6)

V nadväznosti na zámer definitívne presunúť agendu správneho súdnictva z okresných súdov na krajské súdy sa navrhuje vypustenie súvisiaceho ustanovenia, ktoré zakladalo postavenie okresných súdov ako správnych súdov.

27

K bodom 3 a 5 (§ 50 ods. 3 a § 52 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie výslovnej úpravy zásady špecializácie sudcov sa navrhuje premietnuť túto zásadu do rozvrhu práce, kde sa výslovne upravuje požiadavka na rešpektovanie zásady špecializácie sudcov.

K bodu 4 (§ 51b)

Z novelizácie zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyplýva, že časť okresných súdov bude mať okrem svojho sídla aj pracovisko v rámci svojho obvodu. Navrhovaný § 51b s cieľom priblíženia súdu a tým aj spravodlivosti účastníkom konania upravuje možnosť vytvorenia obvodu pracoviska v rámci obvodu súdu pre vybavovanie niektorej z hlavných agend súdu, ktorými sú agendy uvedené v § 3 ods. 5.

Právnym aktom, ktorým bude dochádzať k vytváraniu obvodu pracoviska okresného súdu bude rozvrh práce príslušného súdu.

Podmienkou pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu bude, že na vybavovanie konkrétnej hlavnej agendy na súde vytvorené aspoň tri senáty alebo jej vybavovaním sú poverení aspoň traja samosudcovia, pričom musí ísť o senáty, resp. samosudcov, ktorý vybavujú výlučne jednu hlavnú agendu. Inak povedané, ak sudcovia okresného súdu poverení vybavovaním viacerých hlavných agend, tak nebude splnená podmienka pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu.

Pri vytváraní obvodu pracoviska bude musieť predseda súdu rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že obvod pracoviska sa bude odvíjať od územného obvodu okresu. Napríklad v rámci obvod Okresného súdu Žilina bude možné vytvoriť obvod pre pracovisko v Považskej Bystrici, pričom obvod pracoviska môže zahŕňať územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov. Požiadavka na rešpektovanie územného a správneho členenia Slovenskej republiky však nebude dodržaná, ak by malo dôjsť k vytvoreniu obvodu pracoviska podľa území obcí, či miest. Osobitné a vo väzbe na územnosprávne členenie komplementárne pravidlo sa normuje v prípade trestnoprávnej agendy, pri ktorej sa výslovne požaduje, aby obvod pracoviska „kopíroval“ obvod okresnej prokuratúry, ak ide o situácie, že v obvode okresného súdu majú sídla dve alebo viaceré prokuratúry.

Ak dôjde k vytvoreniu obvodu pracoviska, tak podľa odseku 2 bude platiť, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať tým sudcom alebo senátom, ktorí určení v rozvrhu práce. Napríklad na Okresnom súde Žilina je vytvorených sedem občianskoprávnych oddelení senátov (oddelení), a to 1C 7C. Ak rozvrh práce vytvorí obvod pracoviska v Považskej Bystrici, tak zároveň určí, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať medzi senáty 1C, 2C a 3C.

Ak zákon používa pojem „pracovisko“, treba ním rozumieť pracovisko súdu zriadené zákonom, ktorým je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

28

K čl. VIII

(účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, predpokladaný čas potrebný pre implementáciu nového nastavenia sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. K tomuto dátumu zaniknú určené okresné súdy formou ich zlúčenia s nástupníckymi okresnými súdmi. Jediným ustanovením, ktoré nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona je navrhovaný § 18l ods. 4 v čl. VI, pretože tam zavádzané pravidlo vyvolá cielený efekt len vtedy, ak nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona.

V Bratislave, 12. január 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 236/2017, dátum vydania: 04.10.2017

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2016 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Návrhom zákona sa vykonáva transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach príkaze (ďalej len „smernica o EVP“) a Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej len ,,smernica o prezumpcii neviny“).

Od prijatia Rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a Rámcového rozhodnutia Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach je zrejmé, že existujúci rámec zabezpečovania dôkazov je príliš neucelený a zložitý. Európska rada uviedla, že existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim a je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale aj zohľadnení pružnosti tradičného systému vzájomnej právnej pomoci, a preto podporovala vytvorenie komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti. Dňa 3. apríla 2014 bola prijatá smernica o EVP, ktorá upravuje tento nový prístup zakladajúci sa na jedinom nástroji – európskom vyšetrovacom príkaze.

Cieľom smernice o EVP je upraviť a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri získavaní dôkazov v trestnom konaní pre skutok, ktorý je trestným činom podľa práva dotknutého členského štátu Európskej únie a zjednotiť mechanizmus získavania takých dôkazov. Európsky vyšetrovací príkaz predstavuje účinný a jednotný nástroj na získavanie dôkazov a prispieva k zabezpečeniu efektívnej spolupráce členských štátov Európskej únie.

Vo všeobecnosti návrh zákona v čl. I (návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach) upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu a s tým súvisiace konanie.

Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, stanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky tak pri vydávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu a jeho vzor. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava podľa vzoru smernice o EVP osobitne zameriava na niektoré vyšetrovacie úkony ako dočasné odovzdanie osoby a dočasné prevzatie osoby na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu, výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, výsluch formou telefonickej konferencie, zisťovanie informácií o bankových a iných

finančných operáciách a účtoch v banke alebo finančnej inštitúcii, sledovanie, utajené vyšetrovanie, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu, cezhraničné odpočúvanie bez technickej pomoci iného členského štátu a zaistenie veci.

V čl. II (novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) sa dopĺňa nové ustanovenie, ktoré umožní slovenským orgánom vydať rozhodnutie, ktoré je potrebné na to, aby sa mohol úkon vykonať v cudzine.

Vo vzťahu k smernici o prezumpcii neviny ide o úpravu, ktorej cieľom je posilniť právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní. Právny poriadok Slovenskej republiky je v súlade s cieľmi smernice, a preto sa transpozícia vykoná len doplnením transpozičnej prílohy.

Navrhovanou právnou úpravou v čl. III dochádza na základe čl. 34 ods. 2 smernice o EVP k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej sa vypúšťajú z celého textu právneho predpisu ustanovenia týkajúce sa zaistenia dôkazov.

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Materiál negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Materiál nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie.


B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach)

K § 1

V odseku 1 sa vymedzuje vecná pôsobnosť zákona a predmet jeho úpravy, ktorým je postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní, uznávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu a s tým súvisiace konanie.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie všeobecného procesného predpisu – Trestného poriadku v niektorých prípadoch. Trestný poriadok sa použije na konanie, ktoré zákon neupravuje alebo ktoré upravuje iba čiastočne. Ustanovenie upravuje vzťah zákona a Trestného poriadku, voči ktorému má postavenie lex specialis.

V odseku 3 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (ďalej len „smernica o EVP“). Vo vzťahu k členským štátom, ktoré do svojho právneho poriadku neprebrali smernicu o EVP sa postupuje podľa doterajších postupov na základe aplikovateľných medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú danej problematiky.

K § 2

Ustanovenie upravuje použitie niektorých medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi po nadobudnutí účinnosti zákona. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nebudú ďalej uplatňovať nasledovné medzinárodné zmluvy: Európsky dohovor Rady Európy z 20. apríla 1959 o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ako aj dva dodatkové protokoly k nemu a dvojstranné dohody uzavreté na základe článku 26 uvedeného dohovoru, Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 a Dohovor z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a protokol k nemu.

K § 3

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami smernice o EVP: európsky vyšetrovací príkaz, štát pôvodu, vykonávajúci štát, vydávajúci orgán, vykonávajúci justičný orgán, záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu a vyšetrovací úkon.

K § 4

Ustanovujú sa podmienky pre vydanie a výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu pre orgány Slovenskej republiky. Orgány Slovenskej republiky môžu vydať európsky vyšetrovací príkaz pod podmienkou, že ide o zabezpečenie dôkazu v trestnom konaní. Zákonná úprava teda vylučuje akékoľvek iné konanie pre účely použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu. Orgány Slovenskej republiky vykonávajú európsky vyšetrovací príkaz na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade so smernicou o EVP sa pre vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu nevyžaduje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti, teda skutok, pre ktorý bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný nemusí byť trestným činom podľa právneho

poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

K § 5

Upravujú sa podmienky, za akých možno európsky vyšetrovací príkaz vydať a určuje orgány Slovenskej republiky oprávnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu. V konaní pred súdom je príslušným vydávajúcim orgánom predseda senátu alebo sudca, v prípravnom konaní je to prokurátor. Výnimkou je vydávanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do vykonávajúceho štátu, t. j. do iného členského štátu, na účely zabezpečenia dôkazu podľa § 19 ods. 1, kedy oprávneným orgánom na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je výlučne súd.

Odsek 3 vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu do iného členského štátu v každom jednotlivom prípade. Vydávajúci orgán Slovenskej republiky je povinný pred vydaním európskeho vyšetrovacieho príkazu posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež, či vyšetrovací úkon, ktorý sa prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho úkonu žiada, by bolo možné vykonať na území SR za podobných podmienok. Ak tieto podmienky splnené nie sú, vykonávajúci orgán členského štátu môže navrhnúť použitie iného vhodného vyšetrovacieho úkonu, prípadne európsky vyšetrovací príkaz úplne odmietne alebo vráti späť.

K § 6

Odsek 1 odkazuje na Prílohu č. 1, ktorá zavádza vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu a v odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu sa zavádza za účelom zjednotenia formulára európskeho vyšetrovacieho príkazu medzi členskými štátmi a taktiež zabezpečenia presného a jasného opisu požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež trestného činu súvisiaceho so žiadaným úkonom. Formulár predstavuje vcelku obsiahly, no jednoduchý a prehľadný dokument.

Odsek 3 upravuje ďalšiu náležitosť, ktorú európsky vyšetrovací príkaz musí obsahovať, avšak iba v určitých prípadoch a to, ak možno trestný čin, ktorého sa európsky vyšetrovací príkaz týka, priradiť do jednej alebo viacerých kategórií trestných činov uvedených v prílohe č. 1, označí sa táto skutočnosť v európskom vyšetrovacom príkaze. Také priradenie v európskom vyšetrovacom príkaze prispieva k uľahčeniu spolupráce orgánov a zároveň k určeniu, že ide o výnimku v zmysle § 4 ods. 3.

Pri žiadaní iného členského štátu o vykonanie vyšetrovacieho úkonu môže dôjsť k situácii, že na tento vyšetrovací úkon bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný tým istým orgánom a preto v odseku 4 sa v súvislosti s takou možnosťou upravuje povinnosť uviesť túto skutočnosť (skutočnosť, že ide o doplnenie skôr vydaného európskeho vyšetrovacieho príkazu) v európskom vyšetrovacom príkaze v záujme vytvorenia efektívnejšej spolupráce členských štátov.

Odsek 5 vymedzuje spôsob zasielania európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý bližšie špecifikuje § 39 zákona. Zákon v tomto smere ponecháva členským štátom voľnosť, ale vyžaduje sa podmienka možnosti vyhotovenia písomného znenia zaslanej písomnosti s možnosťou overenia hodnovernosti.

Odsek 6 upravuje zabezpečenie prekladu európskeho vyšetrovacieho príkazu súdom alebo prokurátorom do jazyka podľa § 40, t. j. buď do štátneho jazyka daného členského štátu alebo aj do iného jazyka, ak členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade Európskej únie umožnil zasielanie európskeho vyšetrovacieho príkazu aj v inom jazyku.

K § 7

Stanovuje sa príslušnosť orgánov Slovenskej republiky ako vykonávajúcich justičných orgánov. Na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze vydanom orgánom iného členského štátu je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode sa požadovaný vyšetrovací úkon vykonať. Osobitná príslušnosť je určená pri vyšetrovacom úkone odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 2, kde príslušným vykonávajúcim justičným orgánom je Krajská prokuratúra Bratislava. Ak je európsky vyšetrovací príkaz doručený orgánu, ktorý nie je príslušný na jeho vybavenie, postúpi ho bezodkladne príslušnému orgánu (krajskej prokuratúre, v ktorej obvode sa vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze vykonať alebo súdu, v závislosti od povahy vyšetrovacieho úkonu, t. j. podmienky vydania príkazu súdu). Ak nemožno určiť príslušný orgán, zašle nepríslušný orgán európsky vyšetrovací príkaz Generálnej prokuratúre SR, ktorá európsky vyšetrovací príkaz pridelí príslušnej prokuratúre podľa povahy veci.

Odsek 2 upravuje situáciu, ak je v rámci jedného európskeho vyšetrovacieho príkazu príslušná prokuratúra, ale zároveň sa v ňom žiada aj vyšetrovací úkon, ktorý je možné vykonať iba na základe rozhodnutia justičného orgánu (príkazu súdu). V takom prípade zákon určuje postup, a to postúpenie európskeho vyšetrovacieho príkazu prokurátorom súdu, v tej časti, v ktorej sa žiada vyšetrovací úkon, na ktorého vykonanie je potrebný príkaz súdu.

V odseku 3 sa stanovuje príslušnosť súdu na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze v prípade, ak je príslušným na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu v celom rozsahu. Príslušným na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze je okresný súd, v ktorého obvode sa požadovaný vyšetrovací úkon vykonať. Rozhodujúcim pre určenie, či na vykonanie európskeho vyšetrovacieho úkonu je príslušná prokuratúra alebo súd je teda konkrétny vyšetrovací úkon, ktorý sa v európskom vyšetrovacom príkaze požaduje.

Odsek vymedzuje špeciálnu príslušnosť pre súdy v prípade, keď sa na vykonanie vyšetrovacieho úkonu uvedeného v európskom vyšetrovacom príkaze vyžaduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky príkaz súdu. V takom prípade je príslušným súdom okresný súd v sídle krajského súdu, v obvode krajskej prokuratúry, ktorá zabezpečuje vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo vzťahu ku Krajskej prokuratúre Bratislava je príslušný Okresný súd Bratislava I a vo vzťahu ku Krajskej prokuratúre Košice Okresný súd Košice I.

Odsek 5 upravuje možnosť využitia inštitútu dožiadania v rámci prokuratúry. Ustanovenie umožňuje efektívnejšie zabezpečenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu a prispieva k rýchlosti konania. Dožiadanie medzi uvedenými orgánmi bližšie upravuje príslušný právny predpis.

K § 8

Toto ustanovenie zavádza povinnosť potvrdiť prijatie európskeho vyšetrovacieho príkazu na formulári Potvrdenie o prijatí európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorého vzor je uvedený v Prílohe č. 3 a zaslať daný formulár vydávajúcemu orgánu. Táto povinnosť platí aj pre nepríslušného prokurátora alebo súd. V zmysle zákona teda každý orgán, ktorému sa európsky vyšetrovací príkaz doručil, potvrdí jeho prijatie na citovanom potvrdení. Zároveň v prípade, ak je európsky vyšetrovací príkaz doručený nepríslušnému orgánu, ten ho okrem potvrdenia prijatia postúpi príslušnému orgánu a informuje o tejto skutočnosti vydávajúci orgán členského štátu. Ak nie je možné jednoznačne určiť príslušný orgán, nepríslušný orgán, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený, ho zašle Generálnej prokuratúre SR v zmysle § 7 ods. 1 za účelom určenia príslušnosti. Lehota na zaslanie potvrdenia o doručení

európskeho vyšetrovacieho príkazu je vo všetkých prípadoch sedem dní odo dňa doručenia európskeho vyšetrovacieho príkazu.

K § 9

Odsek 1 zavádza formálny postup pri skúmaní vykonateľnosti európskeho vyšetrovacieho príkazu. Na tento účel je určený záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý vykoná príslušný súd alebo prokurátor. Obligatórne náležitosti záznamu o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu v trestných veciach upravuje odsek 3. Záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu povahu opatrenia (pozri ustanovenie § 3 písm. g)). Lehota na posúdenie, či európsky vyšetrovací príkaz možno vykonať, alebo nie (t. j. rozhodne sa o ňom iným spôsobom) je primárne určená v európskom vyšetrovacom príkaze orgánom štátu pôvodu, ak taká lehota uvedená nie je, platí všeobecná 30 dňová lehota odo dňa, kedy bol príkaz doručený príslušnému vykonávajúcemu orgánu.

Odsek 2 upravuje lehotu v prípade omeškania (nedodržania lehoty v odseku 1), v ktorej vykonávajúci justičný orgán musí o európskom vyšetrovacom príkaze rozhodnúť a s tým súvisiacu informačnú povinnosť.

K § 10

V ustanovení § 10 sa taxatívne vymedzujú prípady, kedy súd alebo prokurátor vráti vydávajúcemu orgánu európsky vyšetrovací príkaz, a to bez rozhodnutia.

V odseku 2 sa zavádza povinnosť súdu alebo prokurátora pri vrátení európskeho vyšetrovacieho príkazu odôvodniť svoj postup. Zákon v tejto časti neupravuje formu, akou sa európsky vyšetrovací príkaz vráti vydávajúcemu orgánu členského štátu a ponecháva ju na slovenské orgány, ktoré budú jednotlivý európsky vyšetrovací príkaz vybavovať. Zdôvodnenie postupu sa uvedie iba v sprievodom liste, prípadne inou vhodnou formou, ktorou súd alebo prokurátor informuje vydávajúci orgán členského štátu o vrátení európskeho vyšetrovacieho príkazu.

Odsek 3 upravuje postup v prípade, ak európsky vyšetrovací príkaz je neúplný alebo má iné formálne nedostatky. V takom prípade vykonávajúci justičný orgán požiada vydávajúci orgán o dodatočné informácie alebo o odstránenie nedostatkov a určí mu lehotu na také doplnenie informácií, resp. odstránenie nedostatkov. Ak táto lehota dodržaná nie je, vykonávajúci justičný orgán európsky vyšetrovací príkaz vráti vydávajúcemu orgánu bez vybavenia.

K § 11

V odseku 1 sa stanovujú obligatórne dôvody pre odmietnutie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Písmeno g umožňuje odmietnuť európsky vyšetrovací príkaz, ak vyšetrovací úkon v ňom uvedený by nebolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky, a to najmä z dôvodu, že použitie vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP je obmedzené podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu na zoznam alebo kategórie trestných činov alebo trestné činy, za ktoré možno uložiť trest s určitou sadzbou, a trestný čin, na ktorý sa vzťahuje EVP, medzi ne nepatrí. Písmeno h abstraktne upravuje možnosť odmietnuť európsky vyšetrovací príkaz v prípade, ak existuje akákoľvek objektívna prekážka, pre ktorú nemožno európsky vyšetrovací príkaz vykonať a táto prekážka nespadá pod vyššie uvedené prípady (písmená a g). Ide napríklad o situáciu, keď osoba, ktorá byť vypočutá na území Slovenskej republiky alebo vec, ktorá byť zaistená na účely dokazovania sa dlhodobo nenachádza na území Slovenskej republiky a pod.

V prípade, ak bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný za účelom vykonania vyšetrovacieho úkonu, ktorý by nebolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky 11 ods. 1 písmeno g) a ide o jeden z vyšetrovacích úkonov vymedzených v ustanovení § 15 ods. 2 (pozri bližšie k § 15), taký európsky vyšetrovací príkaz sa vybaví vždy (ide o výnimku z možnosti odmietnutia európskeho vyšetrovacieho príkazu).

V odseku 3 sa upravuje možnosť súdu alebo prokurátora pred samotným odmietnutím výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu vyžiadať si v niektorých prípadoch uvedených v odseku 1 od príslušného vydávajúceho orgánu stanovisko vo vzťahu k určeným dôvodom odmietnutia, prípadne potrebné doplňujúce informácie.

K § 12

Upravuje sa postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich orgánov pri možnosti odňatia výsady alebo imunity dotknutej osobe.

V druhej vete sa stanovuje, že v prípade, ak je na odňatie výsady alebo imunity príslušný orgán iného členského štátu alebo tretieho štátu, medzinárodnej organizácie alebo Európskej únie, príslušný súd alebo prokurátor informuje o tejto skutočnosti vydávajúci orgán členského štátu. Vydávajúci orgán členského štátu sám požiada o to, aby príslušný orgán dotknutej osobe výsadu alebo imunitu odňal. Príslušný súd alebo prokurátor, ktorý vybavuje daný európsky vyšetrovací príkaz, ďalej pokračuje vo vybavovaní európskeho vyšetrovacieho príkazu po tom, ako ho vydávajúci orgán členského štátu informuje o výsledku jeho žiadosti a európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť. V prípade, že výsada alebo imunita bráni vybaveniu európskeho vyšetrovacieho príkazu, pôjde o dôvod odmietnutia európskeho vyšetrovacieho príkazu a postupuje sa primerane podľa ustanovenia o odmietnutí európskeho vyšetrovacieho príkazu (§ 11).

K § 13

Stanovujú sa podmienky (dodržanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v európskom vyšetrovacom príkaze, dodržanie lehôt), ktoré je potrebné pri výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu dodržať.

Všeobecné ustanovenie v odseku 1 odkazuje na dodržiavanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v európskom vyšetrovacom príkaze, pokiaľ tie nie v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky. V opačnom prípade vykonávajúci justičný orgán Slovenskej republiky o tom informuje vydávajúci orgán členského štátu. Odsek 2 bližšie upravuje dodržiavanie ochrany osobných údajov a situáciu, ak sa taká ochrana zabezpečiť nedá. Pre účely tohto ustanovenia sa subsidiárne použijú príslušné ustanovenia Trestného poriadku a zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odseky 4 a 5 upravujú lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorá sa primárne určuje individuálne pri každom európskom vyšetrovacom príkaze, a to vydávajúcim orgánom, ak však taká lehota uvedená nie je, zákonná úprava určuje všeobecnú lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu 90 dní odo dňa vykonania záznamu o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu 9 ods. 1). Pri výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu treba brať do úvahy dodržiavanie zásady rýchlosti konania ako jednej zo základných zásad trestného konania a zabezpečenie spravodlivého konania s prejednaním veci v primeranej lehote podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku, vykonávajúci justičný orgán Slovenskej republiky tak koná z úradnej povinnosti, bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Vydávajúci orgán členského štátu môže v európskom

vyšetrovacom príkaze určiť konkrétnu lehotu, do kedy je potrebné daný európsky vyšetrovací príkaz vybaviť, slovenský orgán túto lehotu zohľadní, tým však nie je dotknutá ich povinnosť vždy konať bezodkladne v zmysle zabezpečenia dodržiavania zásady rýchlosti konania.

Ak lehotu určenú vydávajúcim orgánom ani všeobecnú lehotu 90 dní slovenský orgán nemôže dodržať, informuje o tom vydávajúci orgán so zámerom spoločnej dohody o vhodnom čase na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu treba odlišovať od lehoty podľa § 9 ods. 1. Ustanovenie § 9 ods. 1 upravuje lehotu, do kedy musí príslušný vykonávajúci orgán rozhodnúť, či európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť alebo nie. V prípade, že európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť, je stanovená lehota v ustanovení § 13 ods. 4, do kedy ho musí príslušný vykonávajúcu orgán vybaviť.

K § 14

Upravuje sa možnosť použiť iný vyšetrovací úkon za podmienok uvedených v zákone v tom prípade, ak by sa takým úkonom dosiahol rovnaký výsledok a tento úkon by v menšej miere zasahoval do práv dotknutej osoby ako vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze. Cieľom uvedeného ustanovenia je zaručiť použitie čo najvhodnejšieho a najprimeranejšieho vyšetrovacieho úkonu v každom prípade, teda aj vtedy, ak vydávajúci orgán členského štátu požiada o iný vyšetrovací úkon, ale slovenský orgán po posúdení európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa podmienok a právneho poriadku Slovenskej republiky zistí, že by bolo vhodné použiť iný vyšetrovací úkon. O takom zistení slovenský orgán informuje vydávajúci orgán členského štátu ešte pred jeho vykonaním. Navrhované znenie je v zákone zakotvené z dôvodu, že tento orgán s vykonaním iného vyšetrovacieho úkonu nemusí súhlasiť, resp. orgány sa môžu spoločne dohodnúť na inom postupe.

K § 15

V odseku 1 sa stanovuje prípad, kedy európsky vyšetrovací príkaz nie je možné vykonať a zároveň v odseku 2 sa vymedzujú výnimky z uplatňovania odseku 1. Európsky vyšetrovací príkaz sa vykoná vždy, ak bol vydaný za účelom získania informácie alebo dôkazu, ktorý vykonávajúci justičný orgán k dispozícii, ak ho možno podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na účely iného konania poskytnúť, získania údajov z evidencií a informačných systémov policajných orgánov alebo justičných orgánov, do ktorých má vykonávajúci justičný orgán priamy prístup, vykonania výsluchu osoby, zistenia totožnosti používateľa určitého telefónneho čísla alebo IP adresy alebo vykonania vyšetrovacieho úkonu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý nevyžaduje vydanie rozhodnutia justičného orgánu a nezasahuje do základných ľudských práv a slobôd.

K § 16

V súlade s požiadavkou smernice o EVP vyplývajúcej z čl. 15 sa upravuje možnosť odkladu výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu. Slovenský orgán bezodkladne informuje vydávajúci orgán štátu pôvodu o odklade výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu s uvedením dôvodu odkladu a predpokladanej doby odkladu, pričom po odpadnutí dôvodu na odklad výkonu bezodkladne zabezpečí vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu.

K § 17

Upravuje sa možnosť garantovaná smernicou o EVP zástupcom orgánu štátu pôvodu

zúčastniť sa vyšetrovacieho úkonu vykonávaného na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia dôkazu. Takejto žiadosti by sa malo vyhovieť vždy, okrem prípadov, kedy by došlo k rozporu so základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky alebo by sa tým narušili bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, to znamená, že musí existovať vážny dôvod, aby sa takejto požiadavke nevyhovelo. Zástupcovia štátu pôvodu majú počas svojej prítomnosti na území Slovenskej republiky v súvislosti s vykonávaním vyšetrovacieho úkonu na území Slovenskej republiky postavenie zahraničného verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 128 ods. 2 Trestného zákona.

K § 18

Upravuje sa spôsob odovzdania dôkazov zabezpečených na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu. Odovzdávanie dôkazov sa uskutočňuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Zákonná úprava za účelom pružnejšieho a rýchlejšieho konania umožňuje aj priame odovzdanie dôkazu v prípade, ak sa takého dôkazu zúčastnil zástupca orgánu štátu pôvodu na území Slovenskej republiky 17 ods. 1). Taký dôkaz sa odovzdá priamo tomuto zástupcovi orgánu štátu pôvodu, ak o to vydávajúci orgán v európskom vyšetrovacom príkaze požiada alebo ak sa na tom vydávajúci orgán so slovenským orgánom dohodli.

K § 19

Proti európskemu vyšetrovaciemu príkazu a opatreniu vydanému podľa tohto zákona (t. j. záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 9 ods. 1 a odmietnutie európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 11 ods. 4) nie je opravný prostriedok prípustný.

Európsky vyšetrovací príkaz je v zmysle tohto zákona chápaný ako žiadosť, na jeho vykonanie je potrebné vydanie rozhodnutia justičného orgánu (príkaz súdu), to znamená, že proti nemu je podanie opravného prostriedku bezpredmetné.

Opravný prostriedok možno podať proti vyšetrovaciemu úkonu, ktorým bol európsky vyšetrovací príkaz vykonaný vykonávajúcim justičným orgánom, v prípade, ak to právny poriadok SR proti takému vyšetrovaciemu úkonu umožňuje. Na inštitút opravných prostriedkov sa subsidiárne použije Trestný poriadok a jeho príslušné ustanovenia.

V odseku 2 sa upravuje informačná povinnosť vykonávajúceho justičného orgánu voči vydávajúcemu orgánu o podaní opravného prostriedku proti vyšetrovaciemu úkonu, a tiež o výsledku konania o takom opravnom prostriedku.

K § 20 a 21

Ustanovenia § 20 a 21 osobitne upravujú dočasné odovzdanie osoby na účely zabezpečenia dôkazu do iného členského štátu. Ustanovenie § 20 upravuje vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do vykonávajúceho štátu (iného členského štátu), ustanovenie § 21 upravuje vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do štátu pôvodu (iného členského štátu).

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom dočasného odovzdania osoby možno vydať iba vtedy, ak splnené všeobecné podmienky na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 5 ods. 3 (t. j. vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané na účely trestného konania a vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze by bolo možné za obdobných

podmienok vykonať na území Slovenskej republiky), a zároveň ak osoba nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného, s dočasným odovzdaním súhlasí a dočasné odovzdanie by nepredĺžilo trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo výkon trestu odňatia slobody vykonávaného na území Slovenskej republiky.

Pri tomto vyšetrovacom úkone platí špeciálna príslušnosť a príslušným orgánom Slovenskej republiky na vydanie a vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je výlučne iba súd.

Odsek 3 ustanovuje, že príslušným súdom na vydanie alebo vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.

K § 22 a 23

Ustanovenia § 22 a 23 osobitne upravujú dočasné prevzatie osoby na účely zabezpečenia dôkazu na územie Slovenskej republiky. Ustanovenie § 22 upravuje vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného prevzatia osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte na účely zabezpečenia dôkazu na území Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 23 upravuje vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného prevzatia osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v štáte pôvodu na účely zabezpečenia dôkazu na území Slovenskej republiky.

K § 24

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky môže vydať európsky vyšetrovací príkaz na účel výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, a to obvineného, svedka alebo znalca nachádzajúceho sa na území vykonávajúceho štátu. V tomto prípade môže byť vydávajúcim orgánom súd aj prokurátor. Výsluch uskutočňuje orgán, ktorý európsky vyšetrovací príkaz vydal. Orgány vykonávajúceho štátu pri výsluchu iba dohliadajú na to, aby neboli porušované základné zásady právneho poriadku vykonávajúceho štátu. Alternatívou je uskutočňovanie výsluchu vykonávajúcim orgánom pod vedením vydávajúceho orgánu Slovenskej republiky podľa Trestného poriadku.

Na to, aby mohol byť európsky vyšetrovací príkaz vydaný za účelom vykonania výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu podľa § 22, musia byť splnené podmienky podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, t. j. podľa Trestného poriadku.

Odsek 3 upravuje situáciu, ktorá v praxi môže nastať, a to nemožnosť vykonania výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu z dôvodu nedostatočnej technickej vybavenosti. V takom prípade orgán vykonávajúceho štátu môže využiť technické prostriedky na uskutočnenie výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu nášho orgánu. To isté platí aj pre opačnú situáciu, to znamená, že ak vykonať výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu slovenský orgán a nemá k dispozícii vhodné technické prostriedky, môže požiadať orgán štátu pôvodu o poskytnutie takých prostriedkov na účely zabezpečenia žiadaného dôkazu a vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu.

K § 25

Ak splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu za účelom uskutočnenia výsluchu podozrivého, obvineného, svedka alebo znalca nachádzajúceho

sa na území Slovenskej republiky prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, vykonávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor umožní vydávajúcemu orgánu uskutočnenie takého výsluchu.

Výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu uskutočňuje vydávajúci orgán alebo sa uskutočňuje pod jeho vedením podľa právneho poriadku štátu pôvodu. Súd alebo prokurátor je však pri výsluchu prítomný a dbá na to, aby počas jeho priebehu neboli porušené základné zásady právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje aj povinnosť prerušenia výsluchu, prípadne ukončenia výsluchu v prípade, ak by došlo k porušeniu základných zásad právneho poriadku Slovenskej republiky a takýto stav by sa neodstránil.

K § 26

Ak splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu za účelom uskutočnenia výsluchu svedka alebo znalca nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky formou telefonickej konferencie a ak nie je možné použiť iné prostriedky na vykonanie výsluchu a uskutočniť výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, vykonávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor umožní vydávajúcemu orgánu uskutočnenie takého výsluchu.

Navrhovaná právna úprava umožňuje uskutočnenie výsluchu formou telefonickej konferencie členským štátom Európskej únie z dôvodu možnosti použitia takého vyšetrovacieho úkonu podľa smernice o EVP, avšak odkazuje, že prioritne by sa mali využívať na výsluch technické zariadenia určené na prenos zvuku a obrazu namiesto telefónu z dôvodu doterajšej právnej praxe a preukázateľnosti hodnovernosti takéhoto úkonu.

K § 27

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zistenia informácií o majiteľovi účtu v banke alebo finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území iného členského štátu alebo osobe, ktorá má dispozičné právo k účtu a o ďalších informáciách v súvislosti s týmto účtom alebo informácie o transakciách na účte vedenom v banke alebo finančnej inštitúcii počas určitého časového obdobia, vrátane informácií o účtoch, z ktorých alebo na ktoré boli tieto transakcie vykonané. Finančná inštitúcia je definovaná v ustanovení § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 28

Vykonávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor poskytne na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu vydávajúcemu orgánu informácie o majiteľovi účtu v banke alebo finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky alebo osobe, ktorá dispozičné právo k účtu a o ďalších informáciách v súvislosti s týmto účtom alebo informácie o transakciách na účte vedenom v banke alebo finančnej inštitúcii počas určitého časového obdobia, vrátane informácií o účtoch, z ktorých alebo na ktoré boli tieto transakcie vykonané.

Zákon však z dôvodu požiadavky vyplývajúcej zo smernice o EVP a za účelom zabezpečenia dodržiavania bankového tajomstva podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovuje, že tieto informácie súd alebo prokurátor poskytne iba v takom rozsahu,

v akom tieto informácie známe dotknutej banke alebo finančnej inštitúcii (odsek 2 a 3) a zavádza povinnosť mlčanlivosti pre daný prípad (odsek 4).

K § 29

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu na území iného členského štátu, ktorý zahŕňa zhromažďovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitej doby, a to najmä ak ide o: sledovanie bankových alebo iných finančných transakcií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov, kontrolovanú dodávka a sledovanie osôb a vecí.

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom vykonania vyšetrovacieho úkonu podľa § 29 zákona možno vydať po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a teda po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Na konanie súvisiace s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného za účelom sledovania podľa § 29 zákona je oprávnený príslušný orgán vykonávajúceho štátu, súd alebo prokurátor s ním dohodne potrebné opatrenia týkajúce sa požadovaného vyšetrovacieho úkonu.

K § 30

Riadenie, kontrolovanie a vykonanie úkonov súvisiacich s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu uvedeného v § 29 ods. 1 na území Slovenskej republiky zabezpečuje vykonávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor zabezpečí také konanie príslušným orgánom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; napr. v zmysle § 111 ods. 3 Trestného poriadku Policajným zborom v súčinnosti s orgánmi colnej správy (kontrolovaná dodávka), v zmysle § 113 ods. 3 Trestného poriadku príslušným orgánom Policajného zboru (sledovanie osôb a vecí).

Odsek 3 vymedzuje povinnosť v prípade európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného za účelom sledovania bankových alebo iných finančných transakcií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov predložiť európsky vyšetrovací príkaz aj banke alebo finančnej inštitúcii, u ktorej je vedený dotknutý účet.

K § 31

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zabezpečenia spolupráce s iným členským štátom pri utajenom vyšetrovaní vykonaním predstieraného prevodu alebo použitím agenta (vystupujúceho utajene alebo pod legendou).

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom vykonania utajeného vyšetrovania podľa tohto zákona možno vydať po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa § 112 (predstieraný prevod) alebo § 117 Trestného poriadku (agent).

Na konanie súvisiace s výkonom utajeného vyšetrovania je oprávnený príslušný orgán vykonávajúceho štátu, pred samotným vydaním európskeho vyšetrovacieho príkazu sa súd alebo prokurátor dohodne s vykonávajúcim orgánom na potrebných opatreniach týkajúcich sa utajeného vyšetrovania (osobitná forma doručovania, európsky vyšetrovací príkaz sa v tomto prípade bude vydávať spravidla samostatne, doručovať ako utajovaná skutočnosť atď.).

K § 32

Ak splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely zabezpečenia spolupráce pri utajenom vyšetrovaní podľa tohto zákona so Slovenskou republikou predstieraný prevod alebo použitie agenta na území Slovenskej republiky, súd alebo prokurátor európsky vyšetrovací príkaz vykoná a pri jeho výkone postupuje podľa ustanovení § 112 a 117 Trestného poriadku.

Súd alebo prokurátor zabezpečí konanie súvisiace s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného na účely zabezpečenia spolupráce pri utajenom vyšetrovaní so Slovenskou republikou príslušným orgánom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, napr. v zmysle ustanovení § 110 ods. 2 a 117 Trestného poriadku.

K § 33

Súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v inom členskom štáte, ak sa vyžaduje technická pomoc tohto členského štátu, a to buď priamym prístupom k telekomunikačnej prevádzke vo vykonávajúcom štáte zo Slovenskej republiky alebo odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky vo vykonávajúcom štáte.

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky podľa § 33 tohto zákona možno vydať po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa § 115 Trestného poriadku.

K § 34

Ak splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky, vykonávajúci orgán, v tomto prípade prokurátor, európsky vyšetrovací príkaz vykoná a pri jeho výkone postupuje primerane podľa ustanovení § 115 Trestného poriadku. Na zabezpečenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky je príslušná Krajská prokuratúra Bratislava. Príslušný prokurátor predloží návrh na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky na území Slovenskej republiky Okresnému súdu Bratislava I..

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky sa môže vykonať dvomi spôsobmi: priamym prístupom k telekomunikačnej prevádzke v Slovenskej republike zo štátu pôvodu alebo odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike. O spôsobe výkonu odpočúvania telekomunikačnej prevádzky sa vždy dohodnú vydávajúci a vykonávajúci orgán.

K § 35

V tomto prípade nie je potrebné vydávať európsky vyšetrovací príkaz. Na tento účel sa použije iba oznámenie, ktorého vzor sa uvádza v prílohe č. 4.

Ak bol vydaný príkaz na cezhraničné odpočúvanie, prokurátor alebo súd informuje orgán tohto členského štátu o takom odpočúvaní bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvie, že sa odpočúvaná osoba počas odpočúvania nachádza, bude nachádzať alebo nachádzala na území tohto členského štátu.

K § 36

Na rozhodovanie o udelení súhlasu s odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky, ktorý je, bol alebo byť vykonaný z iného členského štátu na území Slovenskej republiky bez technickej pomoci Slovenskej republiky, alebo s jeho pokračovaním a na súvisiace úkony, je príslušný výlučne iba súd. Príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I..

K § 37

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zaistenia veci nachádzajúcej sa vo vykonávajúcom štáte, ktorá má byť použitá ako dôkaz na území Slovenskej republiky.

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom zaistenia veci možno vydať po splnení podmienok na vykonanie takého úkonu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. Trestného poriadku.

K § 38

Vykonávajúci orgán Slovenskej republiky súd alebo prokurátor posúdi, či splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely zaistenia veci nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, ktorá byť použitá ako dôkaz v štáte pôvodu a informuje o tom vydávajúci orgán. Zákon v tomto prípade upravuje skrátenú lehotu na posúdenie podmienok pre vykonanie a informovanie vydávajúceho orgánu, a to 24 hodín od doručenia európskeho vyšetrovacieho príkazu, ak je to možné, v každom prípade však bezodkladne v záujme dodržiavania zásady rýchlosti konania (viď § 13).

K § 39

V odseku 1 a 3 sa stanovuje spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Orgány môžu využiť aj útvar Eurojust a kontaktné body Európskej justičnej siete v zmysle doterajších zvyklostí, so zámerom dosiahnutia čo najefektívnejšej komunikácie. Na zistenie príslušného vykonávajúceho justičného orgánu sa vykonajú akékoľvek vhodné a šetrné opatrenia, spravidla sa budú využívať najmä kontaktné body Európskej justičnej siete podľa doterajších zvyklostí.

Odsek 2 vymedzuje spôsob zasielania európskeho vyšetrovacieho príkazu a ostatných písomností. Zákon v tomto smere ponecháva členským štátom voľnosť, ale vyžaduje sa podmienka možnosti vyhotovenia písomného znenia zaslanej písomnosti s možnosťou overenia hodnovernosti. Ustanovenie upravuje formu výlučne pre európsky vyšetrovací príkaz, nevzťahuje sa na ostatné písomnosti upravené v tomto zákone.

K § 40

Ustanovuje sa jazykový režim vo vzťahu k európskemu vyšetrovaciemu príkazu v súlade s čl. 5 ods. 2 smernice o EVP. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu európskych vyšetrovacích príkazov súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie podľa čl. 33 ods. 1 písm. b) smernice o EVP.

V odseku 2 sa stanovuje jazykový režim pre európske vyšetrovacie príkazy adresované orgánom Slovenskej republiky na účely výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu. Európsky vyšetrovací príkaz musí byť vyhotovený v štátnom jazyku, v prípade, že v oznámení adresovanom Rade bude pridaný aj ďalší jazyk/y, bude možné prijímať

európske vyšetrovacie príkazy aj v tomto jazyku.

K § 41

Ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu na území Slovenskej republiky znáša Slovenská republika. V zmysle smernice o EVP náklady, ktoré vzniknú pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu znáša vždy vykonávajúci štát. Zákon však v súlade so smernicou o EVP umožňuje v prípadoch, keď sú tieto náklady mimoriadne vysoké, kontaktovať vydávajúci orgán.

Takisto vykonávajúci orgán iného členského štátu môže kontaktovať vydávajúci orgán Slovenskej republiky, ak považuje náklady za mimoriadne vysoké, v takom prípade môže vydávajúci orgán Slovenskej republiky rozhodnúť o späťvzatí európskeho vyšetrovacieho príkazu alebo o znášaní nákladov, ktoré sa považujú za mimoriadne vysoké.

Osobitná úprava je pri znášaní nákladov pri dočasnom odovzdaní osoby do iného členského štátu a jej vrátení na územie Slovenskej republiky a dočasnom prevzatí osoby na územie Slovenskej republiky a jej vrátení do iného členského štátu, kedy náklady znáša Slovenská republika (odsek 3).

K § 42

V odseku 1 sa upravuje povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k prokuratúram, súdom a príslušným orgánom členských štátov poskytovať na ich žiadosť súčinnosť pri postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch potreby zistenia príslušného orgánu v inom členskom štáte Európskej únie alebo overenia podmienok podľa právneho poriadku členského štátu alebo Slovenskej republiky na účely uznania európskeho vyšetrovacieho príkazu, ale aj v iných prípadoch.

V odseku 2 sa upravuje povinnosť prokuratúry a súdov poskytovať na žiadosť ministerstva potrebné informácie v súvislosti s aplikáciou zákona. Týmto ustanovením sa zabezpečuje potreba ministerstva disponovať niektorými informáciami súvisiacimi s konaním podľa tohto zákona, napríklad na štatistické účely (ide najmä o informácie o vydaných európskych vyšetrovacích príkazov, prijatých európskych vyšetrovacích príkazov, atď.).

K § 43

Ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.

K prílohe č. 1

Uvádza sa zoznam kategórií trestných činov v zmysle § 4 ods. 3 zákona.

K prílohe č. 2

Zavádza sa vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu v zmysle § 6 ods. 1 zákona.

K prílohe č. 3

Zavádza sa vzor potvrdenia o doručení európskeho vyšetrovacieho príkazu v zmysle § 8 ods. 1 zákona. Tento formulár vypĺňa a zasiela vydávajúcemu orgánu každý prokurátor a súd, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený, t. j. tak príslušný, ako aj nepríslušný.

K prílohe č. 4

Zavádza sa vzor oznámenia v zmysle § 35 ods. 1 zákona. Tento formulár sa použije pri cezhraničnom odpočúvaní bez technickej podpory iného členského štátu na účel informovania orgánu tohto členského štátu EÚ o takom odpočúvaní podľa § 33 zákona.

K prílohe č. 5

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. Navrhovaným zákonom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.

K Čl. II

(Novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Nové ustanovenie za cieľ umožniť slovenským orgánom vydať rozhodnutie s extrateritoriálnym účinkom, ktoré je potrebné na to, aby sa mohol úkon vykonať v cudzine.

K bodu 2

Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

K Čl. III

(Novela zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 27

V zmysle čl. 34 ods. 2 smernice o EVP sa nahrádza Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach a čiastočne Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii v častiach, ktoré sa týkajú zaisťovania dôkazov.

Navrhovanou právnou úpravou tak dochádza k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej sa vypúšťajú z celého textu právneho predpisu ustanovenia týkajúce sa zaistenia dôkazov.

K Čl. IV

(Účinnosť)

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2017.

V Bratislave, 24. mája 2017

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore