Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov 233/1995 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018

Platnosť od: 02.11.1995
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.03.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo, Občianske súdne konanie, Živnostenské podnikanie, Trestné právo hmotné, Exekučné konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST56JUD>999565DS41EUPP9ČL19

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov 233/1995 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 233/1995 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 264/2017

Legislatívny proces k zákonu 264/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 264/2017, dátum vydania: 08.11.2017

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť 

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). 

 

Návrh zákona vychádza z Plánu legislatívnych úloh na rok 2017 v súvislosti s plnením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

 

S prihliadnutím na úlohu č. 4 v mesiaci august Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 bola do návrhu zákona zapracovaná aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), a to             s cieľom vyhnúť sa súčasnému prerokúvaniu dvoch novelizácií zákona kódexového typu. Predkladanou právnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádzajú aj implementačné pravidlá pre insolvenčné konanie upravené v nariadení Európskeho parlamentu    a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015)         v platnom znení.

 

V čl. I sa navrhuje novelizácia Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností. Navrhuje sa taktiež posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov obchodných spoločností         v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce spoločnosť a precizovať pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov. Návrh zákona tak reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami realizovanými s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností, či už pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, ako aj na rôzne prístupy vytvorené praxou pri tvorbe kapitálových fondov, ktorých možnosť tvorby zo zákona implicitne vyplýva, ale nie je jasne regulovaná.

 

Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú „služby“ tzv. bielych koní a taktiež prípadov, ak posledný jediný štatutár sa vzdá svojej funkcie a spoločnosť ostane bez štatutára.

 

V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka sa v ďalších novelizačných článkoch vstupuje do Exekučného poriadku vo väzbe na právnu úpravu diskvalifikácie (čl. III), zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov akcionárov (čl. V a VIII), zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k vydávaniu písomného súhlasu Sociálnej poisťovne v súvislosti s údajmi zapísanými v obchodnom registri (čl. VI) a zákona o obchodnom registri, pokiaľ ide o zavedenie povinnosti spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach a uložiť ju do zbierky listín, zmenu pri preukazovaní ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena podpisovými vzormi s úradne osvedčeným podpisom v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce, ako aj zmeny pri preverovaní skutočností pred zápisom zmeny spoločníka do obchodného registra zo strany registrového súdu (čl. VII).

 

V čl. II sa navrhuje doplnenie Trestného zákona zavedením skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý má postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na prevádzaní majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.

 

V čl. IX (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) sa navrhuje v súvislosti s opatreniami podľa čl. I najmä sprísniť zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas         a  postihnúť aj také prípady, v ktorých nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť k otvoreniu konkurzu (čo bol predpoklad na vyvodzovanie zodpovednosti), keďže dlžník bol vymazaný z Obchodného registra alebo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Tiež sa navrhuje riešiť prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov                 v konkurze a zosúladiť inštitút záverečného vyrovnania ziskov a strát s právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka.

 

V nadväznosti na právnu úpravu oddlženia sa v čl. IV (zákon o bankách) upravuje otázka zriadenia a vedenia osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ako aj rozsah bankových služieb, poskytovaných k tomuto účtu. V čl. X (zákon        o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) sa precizuje súčasná právna úprava   v záujme zamedziť špekuláciám pri osobnom bankrote tak, že dlžník môže v zásade uzavrieť dohodu o splátkach v Centre právnej pomoci len osobne.

 

V čl. XI sa navrhuje novelizácia zákona o Obchodnom vestníku, ktorou sa zohľadňuje nová právna úprava autentifikácie podľa zákona o e-Governmente, a jej účelom je umožniť osobám disponujúcim aktivovanou elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti registrácie. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

 

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie, a to tak pozitívny, ako aj negatívny. 

 

Návrh zákona bol dňa 8. augusta 2017 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 14. augusta 2017 Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky. Vláda návrh zákona prerokovala a schválila dňa 16. augusta 2017.

 

 

 

 

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

 

 

1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

 

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

 

a) je upravená v práve Európskej únie

 

- primárnom

 

čl. 49, čl. 50 ods. 1 a 2 (g), čl. 114, 115 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 

 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

 

1. legislatívne akty 

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011) v platnom znení

 

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016)

 

2. nelegislatívne akty

 

-

 

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005) v platnom znení

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. EÚ L 224, 16.8.2006)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 300, 17.11.2007)

 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/109/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 77/91/EHS, 78/855/EHS, 82/891/EHS a smernica 2005/56/ES, pokiaľ ide o požiadavky na predkladanie správ a dokumentačné požiadavky v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia (Ú. v. EÚ L 259, 2.10.2009) v platnom znení

 

 

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

 

 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

 

  1. a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016) je potrebné transponovať do 9. júna 2018.

 

 

  1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

 

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády bola určená na august 2017.

 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

 

Smernica transponovaná predmetným návrhom zákona v plnom rozsahu.

 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

 

Stupeň zlučiteľnosti – úplný   

 

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1.  Základné údaje

  Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 

  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu

   Materiál nelegislatívnej povahy

 Σ  Materiál legislatívnej povahy 

 

   Transpozícia práva EÚ 

 

  Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok:    20.3.2017
Ukončenie: 3.4.2017

  Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2017

  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*

august 2017

 

 

  2.  Definícia problému

Podnikateľské prostredie v Slovenskej republike je v súčasnosti deformované niektorými negatívnymi javmi ako využívanie fúzií na vyhýbanie sa riadnemu plneniu povinností, resp. obchádzaniu ukončenia podnikania štandardnými spôsobmi (zrušenie a likvidácia, bankrot). Ďalej riadne fungovanie trhu a výkon verejnej správy (napr. v oblasti správy daní) narúša využívanie tzv. bielych koní, či už v pozícii štatutárnych orgánov alebo spoločníkov. 

  3.  Ciele a výsledný stav

Cieľom vládneho návrhu zákona je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností, riešiť problematiku tzv. bielych koní, posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov týchto spoločností. Vo výsledku predkladateľ od navrhovaných opatrení očakáva zlepšenie podnikateľského prostredia najmä s ohľadom na zamedzenie vzniku deformácií, ktoré bránia riadnemu podnikaniu a poškodzujú veriteľov. 

 

Cieľom vládneho návrhu zákona je aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016).

  4.  Dotknuté subjekty

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, súdy, fyzické osoby a právnické osoby. 

  5.  Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia boli posudzované na úrovni analytickej činnosti. 

  6.  Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                             Áno            Σ  Nie

  7.  Transpozícia práva EÚ 

Áno

  8.  Preskúmanie účelnosti**

Predkladateľ bude priebežne po účinnosti zákona vyhodnocovať jeho prínosy.

 

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

 

  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu

  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

      Áno

      Nie

    Čiastočne

  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP

  Σ     Pozitívne

      Žiadne

  Σ   Negatívne

  Σ     Pozitívne

      Žiadne

  Σ   Negatívne

  Sociálne vplyvy

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na životné prostredie

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na informatizáciu

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe


      Pozitívne


  Σ     Žiadne


    Negatívne

      Pozitívne

  Σ     Žiadne

    Negatívne

 

 

  10.  Poznámky

Prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

  11.  Kontakt na spracovateľa

JUDr. Katarína Senderáková
Odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Tel.: 02/ 888 91 135
Fax: 02/ 888 91 606
Mail: katarina.senderakova@justice.sk

  12.  Zdroje

 

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: 

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

 

K doložke vybraných vplyvov

Nakoľko sa v čl. II materiálu zavádza skutková podstata nového trestného činu (nekalá likvidácia), ktorý má normami trestného práva postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone, Komisia žiada do doložky vybraných vplyvov v časti 10. Poznámky uviesť, že prípadné výdavky vyplývajúce z predloženého materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

V doložke vybraných vplyvov je potrebné v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu označiť, že predložený návrh zákona nepredpokladá žiadne sociálne vplyvy.

 

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

1. V časti 3.3.1 Priame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi vyčíslenie jednotkového nákladu na overenie podpisu v rámci udelenia súhlasu osoby, ktorá má byť ustanovená do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena v eurách.

2. V časti 3.3.2 Nepriame finančné náklady – Komisia odporúča predkladateľovi uviesť aspoň v rámci nepriamych finančných nákladov kvalitatívny popis novej povinnosti štatutárov vo forme ručenia za záväzky v prípade účasti na transakcii, ktorá zhorší hospodársku situáciu firmy, ako aj novej povinnosti spočívajúcej v zodpovednosti členov firiem za škodu spôsobenú v dôsledku procesu zlúčenia/splynutia.

3. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi aspoň kvalitatívne popísať v čom spočíva zjednodušenie elektronických služieb voči Obchodnému vestníku, ďalej kvalitatívne uviesť novú povinnosť štatutárov informovať o kríze spoločníkov a vyčísliť jej jednotkový náklad v súlade s Kalkulačkou nákladov, ako aj kvalitatívne popísať novú povinnosť spočívajúcu v podaní návrhu na zápis zlúčenia/splynutia a tiež zároveň vyčísliť jej jednotkový náklad.

4. V časti 3.3.3 Administratívne náklady – Komisia odporúča predkladateľovi upraviť tvrdenie, že „§ 115 - prevod obchodného podielu – doloženie súhlasom správcu dane – táto povinnosť však len kopíruje povinnosť, ktorá už bola v ustanovení obsiahnutá a nejde o novú povinnosť.“, nakoľko súčasná právna úprava povinnosť doložiť súhlas správcu dane ustanovuje len v prípade, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. A zároveň priznať tejto novej povinnosti administratívne náklady vynaložené v rámci procesu získania súhlasu správcu dane. 

V rámci hore uvedených pripomienok Komisia odporúča predkladateľovi, aby výsledky zapracovania tých pripomienok, ktorých predmetom je vyčíslenie jednotkových nákladov, boli následne zohľadnené v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie v nasledujúcej štruktúre:

- jednotkový náklad povinnosti overenia podpisu (1.),

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti štatutára informovať spoločníkov o kríze (3.), /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom spoločností v kríze – napr. aj z údaju počtu návrhov na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, z dôvodu, že je v kríze/,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na zápis zlúčenia/splynutia (3.), 

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti doložiť akýkoľvek prevod obchodného podielu súhlasom správcu dane (4.) /pri tejto povinnosti Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkového nákladu počtom žiadostí o zápis zmeny v obchodnom registri v súvislosti s prevodom obchodného podielu/,

a zároveň do Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie zapracovať jednotkové náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s povinnosťami, ktoré už predkladateľ kvalitatívne popísal v časti 3.3.3 Administratívne náklady, konkrétne:

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti nechať si vypracovať správu audítora a povinnosti jej následného uloženia do zbierky listín,

- jednotkový náklad administratívnej povinnosti predkladať návrh zmluvy o zlúčení správcovi dane, 

pričom pri všetkých nových povinnostiach spoločností pri ich výmaze z Obchodného registra bez likvidácie (t. j. zlúčením alebo splynutím) Komisia navrhuje vyčísliť aj predpokladaný celkový náklad na podnikateľské prostredie pri prezumovaní údajov za posledný dostupný rok – 2016 resp. 2015 – a to formou vynásobenia jednotkových nákladov týchto povinností počtom žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia/.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II. 

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

 

Predkladateľ zapracoval pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II stanoviska Komisie do doložky vybraných vplyvov a čiastočne aj do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Nakoľko však predkladateľ nedokáže predvídať správanie subjektov na trhu, a teda ani určiť okruh spoločností v kríze (napr. počet návrhov na vyhlásenie konkurzu, počet žiadostí o zápis zrušenia spoločnosti v obchodnom registri v dôsledku jej splynutia alebo zlúčenia), nie je ani reálne možné v predmetnej analýze vyčísliť jednotkové náklady s tým spojené. 

 

B. Osobitná časť 

 

K Čl. I (Obchodný zákonník)

 

 

K bodu 1 (§ 12 ods. 4)

 

Navrhuje sa zosúladenie pojmov používaných v Obchodnom zákonníku v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí súdu. Pojem „zverejniť“ používa napr. zákon č. 757/2004 Z. z.           o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci režimu zverejňovania súdnych rozhodnutí podľa § 82a, rovnako tak zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona        č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z“) i procesný kódex – Civilný sporový poriadok.

 

K bodu 2 (§ 13a ods. 1)

 

V súčasnosti môže dôjsť k vylúčeniu fyzickej osoby len rozhodnutím súdu alebo na jeho základe. Ustanovenie má vytvoriť do budúcnosti základ pre tú možnosť, aby k vylúčeniu mohlo dôjsť aj na základe rozhodnutia iného orgánu (napr. správneho, daňového), a to za porušenia, ktoré špecifikuje relevantná sektorová legislatíva (dane, clá, zamestnanosť, sociálne veci).

 

K bodu 3 (§ 17)

 

Vzhľadom na zavedenie nového pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ v § 17 ods. 2 návrhu sa za účelom zjednotenia pojmov v rámci právnej úpravy obchodného tajomstva nahrádza slovo „podnikateľ“ pojmom „majiteľ obchodného tajomstva“, čo zodpovedá aj dikcii preberanej smernice. Zároveň obsahové zameranie definície pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ je vhodnejšie z toho dôvodu, že zahŕňa okrem personálneho znaku – v podobe  nakladania s obchodným tajomstvom fyzickou či právnickou osobou, ktorá je oprávnená, i vecný znak – súvislosť s podnikom, ktorý prevádzkuje uvedená osoba, teda podnikateľ. Inak povedané, majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcim sa k podniku nakladá oprávnene. Pojem majiteľ sa zdá vhodnejším i z toho dôvodu, že samotné obchodné tajomstvo je predmetom subjektívnych práv a je majetkovým právom, pôsobiacim erga omnes. 

 

K bodu 4 (§ 17 ods. 2 až 4)

 

V § 17 Obchodného zákonníka sa navrhujú zaviesť tri nové pojmy - majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Zavedením uvedených pojmom dochádza k transpozícií čl. 13 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how            a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), (ďalej len „smernica“), ktorá obsahuje definície týchto pojmov. Tieto pojmy sú pritom v návrhu upravené s prihliadnutím na koncepciu Obchodného zákonníka a návrh zákona s nimi pracuje i v nasledujúcich novozavedených ustanoveniach (napr. pri neodkladných opatreniach či prostriedkoch nápravy). 

 

K výkladu pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ pozri odôvodnenie k bodu 3.

 

Rušiteľom obchodného tajomstva na účely návrhu zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Len tejto osobe môžu byť            v dôsledku jej protiprávneho konania súdom uložené (nariadené) neodkladné alebo nápravné opatrenia. Rušiteľom obchodného tajomstva pritom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Napriek tomu, že smernica uvádza pojem „porušovateľ“, je vhodnejšie nahradiť tento pojem pojmom „rušiteľ obchodného tajomstva“, pričom pojem rušiteľ Obchodný zákonník používa i v rámci právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži. 

 

Síce zákonodarca pojem „ohrozenie obchodného tajomstva“ v návrhu zákona nedefinuje, je zrejmé, že ho možno vnímať ako konanie s cieľom porušiť obchodné tajomstvo (jeho neoprávneným získaním, sprístupnením alebo využitím), pričom k tomuto nežiadúcemu následku ešte nedošlo, ale reálne tento následok hrozí. Právny poriadok tento všeobecne známy pojem bez potreby jeho obsahového  vymedzenia zavádza v množstve právnych predpisov. Samotný Obchodný zákonník ho používa pri ochrane obchodného mena – rovnako                      s negatívnymi následkami pre toho, kto sa ohrozenia obchodného mena dopustí. Okrem toho, ohrozenie práv pozná i Autorský zákon, Občiansky zákonník, či ďalšie právne predpisy.  

 

V odseku 4 sa zavádza  pojem „tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“. Ide o určitú komoditu (materiál, výrobok), ktorá je nositeľom obchodného tajomstva, resp. ktorá v akomkoľvek štádiu jej „existencie“ nadobúda v dôsledku porušenia obchodného tajomstva neoprávnenú hodnotu. Uvedená definícia sa v návrhu zákona ďalej využíva v súvislosti s ukladaním nápravných opatrení spočívajúcich v možnosti stiahnuť uvedený tovar z trhu, prípadne upraviť jeho vlastnosti tak, aby bolo odstránené porušovanie obchodného tajomstva.

 

K bodu 5 (§ 18)

 

Opätovne ide o zjednotenie pojmov zavedených v § 17 návrhu zákona.

 

K bodu 6 (§ 19)

 

V súvislosti so zavedením nových pojmov dochádza v návrhu zákona k  rozčleneniu § 17 na odseky. V § 19 Obchodného zákonníka je preto potrebné precizovať odkaz na pojem obchodné tajomstvo, ktorého definíciu návrh zavádza v § 17 ods. 1.

 

K bodu 7 (§ 20)

 

Obchodné tajomstvo v zmysle súčasnej právnej úpravy využíva prostriedky ochrany, ktoré sú zavedené v treťom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka - právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Keďže návrh zákona vychádza z koncepcie, že ochrana obchodného tajomstva okrem prostriedkov, ktoré sú uvedené v rámci ochrany hospodárskej súťaže, vyžaduje i osobitné prostriedky ochrany vyjadrené v novom štvrtom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka, patrí obchodnému tajomstvu širší okruh právnych prostriedkov, ako len ochrana pri nekalej súťaži. V nadväznosti na to § 55a hovorí o subsidiárnom použití ustanovení o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži, pokiaľ osobitné ustanovenia štvrtého dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka neupravujú právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva osobitne. Preto skutočnosť, že vlastníkovi obchodného tajomstva prislúcha nielen ochrana uvedená v rámci ustanovení o nekalej súťaži, ale aj osobitné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva v spomínanom novom diele, sa navrhuje vyjadriť vypustením slov „ako pri nekalej súťaži“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 11  (k § 55a).

 

K bodu 8 (§ 40 ods. 1 a 2)

 

Predkladaná úprava má za cieľ zjednotiť povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa  účtovných predpisov (§ 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.

 

K bodu 9 [§ 44 ods. 2 písm. g)]

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcou v zjednotení terminológie v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.

 

K bodu 10 (§ 51)

 

K odsekom 1 až 5

Vzhľadom na účel smernice, ktorá vyžaduje „stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva“, sa navrhuje precizovanie a rozšírenie definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. Zároveň návrh nadväzuje na skutkovú podstatu zavedenú v platnej právnej úprave – porušenie obchodného tajomstva, pričom pod množinu pojmu „porušenie“ sa podriaďuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. 

 

Odseky 2 až 5 vymedzujú druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva. Doplnením predmetných odsekov zároveň dochádza k prebratiu čl. 4 smernice. Za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pritom možno považovať aj iné spôsoby konania, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako tie, ktoré sú uvádzané v odsekoch 2 až 5, ide totiž len o demonštratívny výpočet. 

 

K odseku 6

Na rozdiel od predchádzajúcich odsekov odsek 6 ustanovuje, ktoré konanie nemožno považovať za neoprávnené. Vymedzenými druhmi konania teda nedochádza k porušovaniu práv majiteľa obchodného tajomstva. Výpočet konaní, ktoré nemožno považovať za porušenie práv k obchodnému tajomstvu, predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice.

 

Písmeno a) uvedeného odseku reaguje na situáciu, kedy na základe vlastnej tvorivej činnosti osoby, táto obchodné tajomstvo objaví alebo vytvorí bez ohľadu na skutočnosť, že patrí aj inej osobe. Pokiaľ sa tak stane, možno aj túto osobu považovať za majiteľa obchodného tajomstva, ktorý požíva ochranu. V rámci obchodného tajomstva totiž neplatí „právo prednosti“ ako napr. v prípade patentových práv, a obchodné tajomstvo nemožno obmedzovať tým spôsobom, že môže patriť len výlučne jednej osobe. Objav alebo vytvorenie tak možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia práv k obchodnému tajomstvu.

 

Písmeno b) uvedeného odseku sa týka tzv. reverzného inžinierstva, teda postupu, na základe ktorého sa dá odkryť výrobný postup alebo mechanizmus fungovania určitého predmetu. Neoprávnené postupy reverzného inžinierstva sa využívajú napríklad za účelom zhotovenia počítačového programu na základe odhalenia zdrojového kódu. V zmysle smernice pritom takýto postup (na rozdiel od autorskoprávnych aspektov ochrany) nemá byť považovaný za neoprávnený s výnimkou prípadu, že zákaz tejto „spätnej analýzy“ vyplýva osobe, ktorej sa stal predmet prístupný, priamo zo zmluvy.

 

Skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôžu tvoriť dôvod pre obmedzenie práva na informácie v prípade zamestnancov ani ich kolektívnych zástupov pri výkone zastupovania, či už na lokálnej alebo nadnárodnej úrovni (napr. rokovania na úrovni európskej zamestnaneckej rady). Spravidla sa sprístupnenie obchodného tajomstva vyžaduje i na účely výkonu činnosti či povolania zamestnancov. Samozrejme, ani takéto sprístupnenie obchodného tajomstva sa nepovažuje za neoprávnené. Rovnako však treba pripomenúť, že keďže môže ísť v zmysle Zákonníka práce o informácie, ktoré môžu poškodiť zamestnávateľa, možno od zamestnancov vyžadovať, aby tieto informácie považovali za dôverné. 

 

  Z písmena d) vyplýva demonštratívny charakter uvedeného ustanovenia, pretože nielen získanie obchodného tajomstva podľa predchádzajúcich písmen, ale i akékoľvek iné konanie (za predpokladu, že je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb) sa môže považovať za oprávnené – napr. v prípade sprístupnenia obchodného tajomstva majiteľom obchodného tajomstva na základe zmluvy o franchisingu. 

 

K odseku 7

Odsek 7 reaguje na osobitné právne predpisy slovenského právneho poriadku alebo Európskej únie, ktoré môžu zakotviť situácie, kedy konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť považované za neoprávnené, v rozsahu uvedenom v právnych predpisoch neoprávneným nebude. Možno hovoriť napríklad o sprístupnení informácií, ktoré tvoria obchodné tajomstvo na účely trestného alebo administratívneho konania, či na iné úradné účely (účtovné závierky, audit, sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií).

 

K bodu 11 (Prvá časť, hlava V, diel III, oddiel 1)

 

Navrhuje sa zaviesť členenie dielu III na oddiely I a II za účelom odlíšenia všeobecných prostriedkov ochrany nekalej súťaže - ktoré sú využiteľné aj pri ochrane obchodného tajomstva, od prostriedkov osobitných, využiteľných len v prípade porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

 

K bodu 12 (§ 55 ods. 2)

 

Opätovne ide o zjednotenie terminológie v právnom poriadku nahradením slova „uverejniť“ slovom „zverejniť“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 1.

 

V § 55 ods. 2  sa  navrhuje  doplniť rovnako, ako tomu je v prípade uloženia trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku podľa zákona č. 91/2016 Z. z., povinnosť súdu, aby            v prípade uloženia povinnosti zverejnenia odsudzujúceho rozsudku určil okrem rozsahu, spôsobu a formy zverejnenia rozsudku i lehotu na splnenie tejto povinnosti.

 

K bodu 13 (§ 55a až 55d)

 

K § 55a 

 

V § 55a sa navrhuje vyjadriť vzťah všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži uvedenej v diele III oddiele 1, k špeciálnej právnej úprave oddielu 2, ktorá zakotvuje nad rámec všeobecnej právnej úpravy ďalšie právne prostriedky využiteľné len pri porušení obchodného tajomstva. Všeobecná úprava sa v prípade obchodného tajomstva využije ďalej v prípade, ak osobitné ustanovenia oddielu 2 neustanovujú odlišnú úpravu. Všeobecná úprava sa naďalej využíva z dôvodu, že koncepčne skutková podstata porušenia obchodného tajomstva ostáva súčasťou nekalosúťažného konania.

 

K § 55b

 

K odseku 1

Zavádzajú sa prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku, pričom ich účel a charakter ostáva rovnaký. Potreba zakotviť osobitné neodkladné opatrenia vyplýva z toho, že porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže napríklad v prípade jeho sprístupnenia širokej verejnosti (prostredníctvom internetu, novín) neprichádza do úvahu možnosť navrátenia do pôvodného stavu. V dôsledku toho sa navrhujú stanoviť aj v prípade obchodného tajomstva rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, ktorými možno flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu  bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Písmená a) až d) obsahujú výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe.

 

 

K odseku 2

V prípade, ak to súd so zreteľom na okolnosti prípadu považuje za možné a účelné (najmä vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv osoby dotknutej neodkladným opatrením, resp., ak to dovoľujú majetkové pomery majiteľa obchodného tajomstva), môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi obchodného tajomstva. Škoda v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že musí obmedziť alebo ukončiť svoje podnikateľské aktivity, napr. prestať vyrábať určitý sortiment výrobkov alebo ich stiahnuť z trhu, či dokonca zničiť. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 11 ods. 4 smernice. Výška tejto záruky (kaucie) sa líši v závislosti od druhu uloženého neodkladného opatrenia i predpokladanej škody, ktorá ním môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť. 

 

K odseku 3

V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa zavádza možnosť súdu, namiesto neodkladných opatrení podľa odseku 1, uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak vznikne škoda alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka, a bude právoplatne priznaná, bude povinný ju rušiteľ obchodného tajomstva samozrejme nahradiť. Keďže ochrana obchodného tajomstva vrátane prostriedkov nápravy je veľmi obdobná tej, ktorá prislúcha predmetom práva duševného vlastníctva, primerane sa pri ukladaní zábezpeky podľa tohto odseku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku vo vzťahu k zábezpeke na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva podľa § 342. Pokiaľ rušiteľ obchodného tajomstva zábezpeku zloží, nevzniká mu právo domáhať sa, aby mu obchodné tajomstvo bolo sprístupnené.

 

K odseku 4

Súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto má mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Za týmto účelom súd môže od majiteľa obchodného tajomstva, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovať (pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby doplnil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Uvedeným ustanovením sa preberá čl. 11 ods. 1 smernice, ktorej cieľom je zároveň, aby žiadne neodkladné či nápravné opatrenie nespôsobilo možnosť podávania neodôvodnených návrhov zo strany majiteľa obchodného tajomstva konajúceho v rozpore s dobrou vierou, s cieľom napr. diskvalifikovať iného konkurenta na trhu napríklad tým, že zákazom dovozu tovaru nariadeným súdom sa dostane do omeškania pri plnení svojich zmluvných záväzkov.

 

K odseku 5

Ide o  transpozíciu čl. 11 ods. 2 smernice, v ktorej sú vymedzené určité skutočnosti, na ktoré je súd pri nariadení neodkladného opatrenia  povinný prihliadať a ktoré môžu byť zároveň i kritériami pri výbere vhodného druhu nápravného opatrenia vymedzeného v odseku 1. Opatrenia zvolené súdom pri nariadení neodkladného, rovnako i nápravného opatrenia podľa      § 55c musia rešpektovať zásadu proporcionality a to tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva, avšak zároveň neprimerane neobmedzovali základné práva a slobody, verejný záujem, práva spotrebiteľov, či voľný pohyb osôb.

K odseku 6

V prípade právnej úpravy neodkladných opatrení sa navrhuje pri postupe súdu pri nariadení  i zrušení, či zániku neodkladných opatrení i na iný postup súdu primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, s výnimkou § 327 časti vety za bodkočiarkou. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku „ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú“. Výnimka vo vzťahu k odstraňovaniu vád sa v prípade postupu súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nepoužije z dôvodu, že v prípade, ak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebudú priložené dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu, môže súd podľa § 55 ods. 4 majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na ich doplnenie. Tým sa čiastočne prelamuje prejednacia zásada, ktorá je príznačná pre sporové konania podľa Civilného sporového poriadku.

 

K § 55c

 

K odsekom 1 až 3

§ 55c sa vzťahuje na rozhodovanie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd meritórnym rozhodnutí vysloví, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, uloží zároveň týmto rozhodnutím rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 3. Návrh zákona tieto druhy povinností uložených meritórnym rozhodnutím nazýva súhrnne aj nápravnými opatreniami.  Ich zmyslom je totiž „napraviť“ protiprávny stav, ktorý bol  súdom v konaní preukázaný. Ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva), nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. d) a všetky nápravné opatrenia podľa odseku 2 majú byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Zavedením nápravných opatrení sa preberá čl. 12 smernice.

 

K odsekom 4 a 5

Odsek 4 návrhu v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice zavádza alternatívu rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k nápravným opatreniam podľa odsekov 1 a 2. Súd v prípade, ak budú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia, môže  namiesto  nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu. Samozrejme, výška peňažnej náhrady zodpovedá porušeniu obchodného tajomstva, zároveň však podľa odseku 5 nemôže presiahnuť výšku odmeny, ktorá by zodpovedala odmene majiteľa obchodného tajomstva, ak by využitie obchodného tajomstva rušiteľovi obchodného tajomstva umožnil        a s prihliadnutím na dobu, po ktorú sa obchodné tajomstvo neoprávnene využívalo. Uvedené ustanovenie pritom zmierňuje tvrdosť neodkladných opatrení, ktoré sa môžu viazať aj na subjekt, ktorý sprístupnil alebo využil obchodné tajomstvo, získané od tretej osoby, ktorá sama nebola majiteľom obchodného tajomstva. I takýmto konaním spočívajúcim v neoprávnenom sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva totiž osoba nadobúda postavenie rušiteľa obchodného tajomstva. Pokiaľ je naplnená predtým uvedená podmienka a zároveň by vykonanie nápravných opatrení spôsobilo rušiteľovi obchodného tajomstva neprimeranú ujmu, pričom peňažná náhrada sa javí ako uspokojivá, súd rozhodne o uložení tohto druhu povinnosti.

 

 

K odseku 6

Keďže uložením nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 nemusí dôjsť k odstráneniu škody alebo ujmy, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva, ponecháva sa možnosť majiteľa obchodného tajomstva domáhať sa popri nápravných opatreniach i náhrady škody. Táto možnosť pritom vyplýva z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, z § 53 Obchodného zákonníka. Okrem náhrady škody, ktorá zahŕňa skutočnú škodu i ušlý zisk, sa v zmysle uvedeného ustanovenia možno domáhať i primeraného finančného zadosťučinenia (ktorým sa nahrádza nemateriálna ujma v peniazoch, napr. v prípade poškodenia dobrej povesti majiteľa obchodného tajomstva) a vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade uvedených prostriedkov nápravy totiž návrh neobsahuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu v rámci právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva.

 

K odseku 7

Pozri odôvodnenie k § 55b ods. 5.

 

K odseku 8

V uvedenom odseku sa v nadväznosti na čl. 11 ods. 3 smernice ustanovuje možnosť súdu zrušiť svoje rozhodnutie vtedy, ak skutočnosti, ktoré boli obchodným tajomstvom, už nemožno ďalej za obchodné tajomstvo považovať z dôvodu, že „odpadli“ niektoré z definičných znakov obchodného tajomstva alebo zanikol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie uložené a zároveň je splnená kumulatívne podmienka, že sa tak stalo bez pričinenia rušiteľa obchodného tajomstva. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Zrušenie rozhodnutia ďalej prichádza do úvahy vtedy, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je porušenie obchodného tajomstva. Pokiaľ napríklad rušiteľ obchodného tajomstva získal na základe zmluvy s majiteľom obchodného tajomstva možnosť obchodné tajomstvo využívať, nekoná protiprávne a niet dôvodu pre trvanie povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu.

 

Vydania takéhoto rozhodnutia sa môže domáhať rušiteľ obchodného tajomstva, ktorý ďalším trvaním opatrení uložených súdom je voči ostatným osobám, ktoré obchodné tajomstvo získali, obmedzený, napríklad z dôvodu, že uvedené výrobky nemôže vyrábať, dovážať, či uvádzať na trh. Uvedené ustanovenie je prelomením prekážky res iudicata v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus - t. j. výhrady, že v prípade, ak sa v budúcnosti zmenia podmienky, na základe ktorých založil súd povinnosť zdržania sa určitej povinnosti do budúcnosti, je možné rozhodnutie uložené súdom zmeniť. 

 

Potreba zavedenia určitého „revízneho ustanovenia“ možnosťou zrušenia rozhodnutia súdu je proporcionálna k nedôvodnému a neprimeranému zaťaženiu rušiteľa obchodného tajomstva, ktorý napriek uloženej trvácej povinnosti plynúcej z porušenia obchodného tajomstva, už naďalej protiprávny stav neudržiava. Napriek tomu, že v právnom poriadku platí zásada res iudicata, obdobné ustanovenie možno pozorovať i v § 71 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“.

 

K § 55d

 

K odseku 1 

Jedným z účinných prostriedkov nápravy, ktorý má mať prevažne výchovný charakter, je možnosť zverejnenia rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Súd môže rozhodnúť o tejto povinnosti v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva, ktorá zároveň odôvodňuje potrebu oboznámiť s protiprávnym konaním rušiteľa obchodného tajomstva i verejnosť. Vzhľadom na primerané použitie § 53 Obchodného zákonníka je ponechaná možnosť súdu vysloviť, kde a akým spôsobom bude rozhodnutie zverejnené (čo zahŕňa aj možnosť určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva),v akej forme (napríklad na webovom sídle rušiteľa obchodného tajomstva, ak ho má zriadené, či v iných médiách, umiestnením priamo v priestoroch prevádzkarne) a v akej lehote má rušiteľ obchodného tajomstva uvedenú povinnosť splniť.

 

K odsekom 2 a 3

Súd pri ukladaní tejto povinnosti prihliada na skutočnosti uvedené v odseku 2. Zároveň vzhľadom na význam obchodného tajomstva platí všeobecná povinnosť zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva tak počas konania pred súdom, ako aj pri zverejnení rozhodnutia, čo znamená, že nemožno zverejniť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ niektorá časť (časti) rozhodnutia obsahujú informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom. V takom prípade sa zverejní len tá časť rozhodnutia, ktorá predmetné informácie neobsahuje. Rovnako sa pri zverejnení rozhodnutia rešpektuje aj ochrana osobných údajov, preto sa musí  pred zverejnením rozhodnutia zabezpečiť anonymizácia údajov umožňujúcich identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie o zverejňovaní súdnych rozhodnutí bolo do návrhu zapracované v nadväznosti na čl. 15 smernice.

 

Prostriedky ochrany obchodného tajomstva, boli vzhľadom na špecifickosť obchodného tajomstva, ktoré je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku i smernice (EÚ) 2016/943, zakotvené v rámci právnej úpravy Obchodného zákonníka. Po vyhodnotení používania nových procesných noriem v praxi a následných prípadných zmenách v nich nie je  vylúčené, že bude potrebné zvážiť systematické zakotvenie prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v právnych predpisoch, ktoré upravujú konanie pred súdom. 

 

K bodu 14 (§ 66 ods. 3 až 5)

 

V § 66 ods. 3 sa upravuje povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, v prípade spoločnosti, ktorá ostala bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Táto povinnosť sa ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Od takejto osoby je spravodlivé vyžadovať, o to viac, ak sa jej vzťah so spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, aby aj po zániku funkcie urobila v mene spoločnosti úkony, ktoré predídu prípadnej ujme osôb, ktoré s ňou vstúpili do právnych vzťahov. Takýto bývalý štatutár bude podávať návrh na konkurz v mene spoločnosti (tzv. dlžnícky návrh) a pri jeho nepodaní včas môže zodpovedať za škodu.

 

Aby sa predchádzalo nejasnostiam v aplikačnej praxi, zákonodarca zároveň v odseku 4 zavádza pravidlo zániku funkcie člena štatutárneho orgánu, podľa ktorého, ak člen štatutárneho orgánu musí podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní spĺňať podmienky pre výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, kedy tieto podmienky prestal spĺňať.

 

V odseku 5 sa upravuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu povinný poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Predmetnú súčinnosť je však povinný vykonávať len v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Zároveň tiež platí, že za takúto súčinnosť má voči spoločnosti právo na náhradu nákladov. Vo svojej podstate ide o súčasť povinnosti aj po zániku oprávnenia konať za spoločnosť a uskutočňovať úkony v záujme toho, aby spoločnosť, v ktorej pôsobil ako štatutár, neutrpela ujmu.

 

K bodu 15 (§ 66 ods. 7)

 

Navrhovaná právna úprava je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.

 

Z komparatívneho hľadiska je niekoľko základných prístupov k postihovaniu osôb stojacich v pozadí a ovládajúcich riadenie spoločnosti. 

 

Navrhovaná úprava je inšpirovaná nemeckou a rakúskou judikatúrou a právom common law, nekopíruje však žiadne z nich. 

 

Navrhovaná právna úprava postihuje niektoré situácie, ktoré by boli kryté prípadom faktického riadenia, ako aj tieňového riadenia, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú vplyvom na obchodnú spoločnosť. 

 

Navrhovaná norma má dva základné predpoklady:  

  

  1. a) Osoba vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu

Musí ísť o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu, teda o faktické plnenie takých úloh, ktoré prislúchajú práve štatutárnemu a nie inému orgánu, a tým je zásadné vykonávanie obchodného vedenia. Z titulu vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu mu vyplýva oprávnenie konať navonok vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti. 

 

Preto, hoci určitá osoba bude napríklad poverená určitým úsekom obchodného vedenia alebo bude na ňu inak delegovaná časť obchodného vedenia (poverený pracovník, vedúci zamestnanec), alebo bude oprávnená uskutočňovať úkony v mene spoločnosti, nepôjde ešte bez ďalšieho o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán je ten, kto je oprávnený vykonávať obchodné vedenie a aj ho štrukturovať či delegovať a v prípade, že obchodné vedenie deleguje, má povinnosť jeho výkon kontrolovať a prípadne oprávnenie delegáciu odňať. Faktický štatutárny orgán je ten, kto tieto oprávnenia fakticky vykonáva (rozhoduje o nich) bez toho, aby aj formálne mal na to oprávnenia, a je spôsobilý konať tak bez ohľadu na iného – formálne ustanoveného – člena orgánu. Vedúci pracovník nerozhoduje o tom, či mu bude delegované obchodné vedenie, člen štatutárneho orgánu alebo faktický riaditeľ však áno. 

 

Nie je potrebné, aby osoba vystupovala navonok (tu navrhovaný koncept nenasleduje koncept faktického riaditeľa v zmysle práva common law). Masívne vystupovanie navonok v mene spoločnosti (napríklad na základe všeobecného plnomocenstva) ale môže byť indíciou pre jeho faktický vplyv na riadenie spoločnosti.

 

Vedomosť obchodnej spoločnosti, jej spoločníkov o existencii faktického riaditeľa nie je nevyhnutná a bude ťažko dokazovaná. Avšak vedomosť a tolerovanie zásahov určitej osoby do obchodného vedenia bude typickou indíciou pre postavenie faktického riaditeľa. 

 

Rovnako nie je nevyhnutné, aby tretie osoby o faktickom orgáne vedeli. Masívne zapojenie sa napríklad do rokovania o obchodnej transakcii ale je indíciou pre postavenie faktického riaditeľa, najmä ak je aj potenciálnemu partnerovi zrejmé, že práve táto osoba pozďaleč o transakcii rozhoduje.  

 

Rovnako musí ísť o vykonávanie pôsobnosti, teda o opakovanú, sústavnú činnosť. Jednorazový vplyv na transakciu nie je postačujúci na splnenie predpokladov právnej normy. To však nevylučuje jeho prípadný postih podľa deliktného práva.

 

  1. b) Bez vymenovania

Pod vymenovaním sa rozumie akýkoľvek riadny a platný spôsob získania funkcie člena štatutárneho orgánu. Treba pod tento pojem zahrnúť aj situácie, ak jeho funkcia už podľa práva zanikla.  

 

Právnych následkov navrhovanej úpravy je niekoľko:

  1. 1. Po prvé, dôležitým – implicitným – východiskom návrhu je to, že ani faktický orgán nie je štatutárnym orgánom. Preto sa na neho nevzťahuje celá úprava postavenia štatutárneho orgánu, jeho vzťahov so spoločnosťou a podobne.
  2. 2. Po druhé, takáto osoba má povinnosti mandatára. Predpokladá sa, že faktický riaditeľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, a preto sa v zmysle § 66 ods. 3 aplikujú pravidlá o mandátnej zmluve, avšak len čo do rozsahu jeho povinností. 
  3. 3. Po tretie, návrh špecifikuje, že takáto osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Špecifikácia je dôležitá, pretože dopĺňa štandard starostlivosti a umožňuje – za podmienky splnenia týchto predpokladov – aj postih iného pre spoločnosť škodlivého konania (napríklad konkurenčná činnosť). Pri určovaní obsahu pojmu „odborná starostlivosť“ je potrebné zohľadniť starostlivosť, ktorá je kladená na riadnych členov štatutárnych orgánov. Nemá ísť o prísnejšiu zodpovednosť ako je zodpovednosť člena orgánu, čo je potvrdené aj nasledovným následkom.
  4. 4. Po štvrté, zodpovednosť za škodu sa spravuje režimom zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a nie všeobecným právom zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu sa myslí tak čo do predpokladov zodpovednosti, rozloženia dôkazného bremena, ako aj spôsobu jej presadzovania.

 

Právna úprava je statusová a nemožno sa od nej odchýliť.

 

K bodu 16 (§ 66aa)

 

Členovia štatutárneho orgánu majú povinnosť výkonu svojej pôsobnosti s požadovanou starostlivosťou. Povinnosť predchádzať úpadku a v prípade úpadku aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu majú taktiež členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Povinnosti a zodpovednosť (resp. ručenie) spoločníkov obchodných spoločností, najmä kapitálových spoločností, sú podstatne užšie. Od spoločníkov zákon nevyžaduje takú mieru starostlivosti ako od štatutárnych orgánov. 

 

Aj spoločníci však musia dodržiavať korporačnú lojalitu, nesmú svoju účasť v obchodnej spoločnosti zneužívať a zodpovedajú za škodu spôsobenú ich správaním, a to najmä v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu (najmä zodpovednosť za škodu spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa OZ). Navrhovaná právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Koncepčne ide o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby, samotná skutočnosť ovládania, a ani úpadku, resp. jeho predpokladu podľa ods. 2 nepostačuje na založenie zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom  a osobou, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi ovládajúcou osobou.

 

Čiastočným vzorom pre navrhovanú právnu úpravu bola nemecká judikatúra                    k zničujúcim zásahom spoločníka do obchodnej spoločnosti (existenzvernichtender Eingriff), podľa ktorej spoločník zodpovedá osobne za záväzky spoločnosti, ak neberie ohľad na účelové určenie majetku spoločnosti a priamo alebo skryto jej odoberá majetkové hodnoty, ktoré potrebuje na splnenie svojich záväzkov a tým spôsobí jej úpadok (napríklad BGH, 23.04.2012 - II ZR 252/10, BGHZ 193, 96). Ďalším čiastkovým vzorom bola česká právna úprava, ktorá je formulovaná prísnejšie ako ručenie akejkoľvek vplyvnej osoby za dlhy ovplyvnenej osoby (§ 71 ods. 1  v spojení s ods. 3 zákona o obchodných korporáciách). 

 

Navrhovaná právna norma má viacero predpokladov:

 

V prvom rade, navrhovaná úprava sa vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť iných spoločníkov podľa všeobecných predpisov súkromného práva, ako je napríklad spomínaný inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, nie je týmto dotknutá. Ovládajúcou osobou môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. 

 

Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Navrhovaná právna úprava postihuje situácie, kedy ovládajúca osoba svojim aktívnym konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala rozhodnutie (napríklad poskytnutie úveru, uzatvorenie určitej zmluvy a podobne). Spravidla pôjde o pokyn daný valným zhromaždením členom štatutárneho orgánu. Právna klasifikácia tohto pokynu či konania je nepodstatná a môže ísť aj o zakázaný či nezáväzný pokyn, ak je tento skutočne nasledovaný (ak prispeje k úpadku, resp. ku konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k úpadku). Musí však ísť        o konanie, ktoré je pripísateľné ovládajúcej osobe (nie je vylúčené, že by vplyv uskutočnil napríklad spoločník ovládajúcej osoby), nemusí však konať ovládajúca osoba priamo sama. 

 

Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť            k úpadku ovládanej osoby. Nemusí ísť o jedinú a ani o hlavnú príčinu úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť v tom zmysle, že konanie ovládajúcej osoby muselo podstatne prispieť k úpadku, resp. prispieť k takému konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k jej úpadku. Nie je však potrebné, aby konkrétne konanie ovládajúcej osoby smerovalo k tomu, aby nebol splnený práve dlh konkrétneho veriteľa, postačí, ak prispelo k úpadku. Nemusí ísť o jediný dôvod rozhodnutia alebo obchodnej stratégie spoločnosti, ktorým sa spoločnosť dostala do konkurzu.

 

Navrhovaná úprava predpokladá v podstate širokú možnosť zbavenia sa zodpovednosti ovládajúcej osoby, ktorá je odôvodniteľná najmä existenciou podnikateľského rizika. Zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej spoločnosti. Ide o obdobu v zahraničných úpravách známeho pravidla „business judgement rule“, aj keď v prípade ovládajúcich osôb ako spoločníkov sa nevyžaduje taká miera starostlivosti a lojality ako pri štatutárnych orgánoch. Podobne, ako pri členoch štatutárnych orgánov, na zodpovednosť podľa navrhovanej právnej úpravy nepostačuje nesprávne podnikateľské rozhodnutie (v rámci podnikateľského rizika), ale potrebný je cielený zásah ovládajúceho spoločníka do majetku obchodnej spoločnosti. Formálne sa preberajú požiadavky na starostlivosť členov štatutárnych orgánov, čo plynie zo skutočnosti, že na obchodnú korporáciu sa hľadí ako na „trust“, v ktorom sa presadzujú tzv. fiduciárne povinnosti. Pri interpretácii navrhovaného ustanovenia sa ale žiada zohľadniť to, že ovládajúca osoba je vždy len spoločníkom, a preto je potrebné posudzovať požiadavky na jej správanie ako požiadavky kladené na spoločníka, nie ako sprísnené požiadavky vyžadované od člena štatutárneho orgánu.  

 

Právnym následkom navrhovanej právnej normy je vznik zodpovednostného vzťahu priamo voči veriteľom spoločnosti s možnosťou jej priameho uplatnenia voči ovládajúcej spoločnosti. Navrhovaná právna úprava neobmedzuje zodpovednosť za škodu, ktorá môže spoločníka, aj keby nebol ovládajúcim spoločníkom, stíhať z iných právnych dôvodov (napríklad úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, porušenie jeho povinností alebo zodpovednosť faktického orgánu).

 

Navrhovaná právna úprava bližšie vymedzuje aj rozsah náhrady škody a osobitnú úpravu premlčania tohto nároku. 

 

Možno predpokladať, že zodpovednosť ovládajúcej osoby podľa navrhovaného ustanovenia bude aktivovaná až po ukončení konkurzného konania (resp. bez toho, aby prebehlo riadne konkurzné konanie), keďže sa predpokladá, že má nahrádzať škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom. Či bola spôsobená škoda aj spoločnosti je v tejto súvislosti nepodstatné. Aj v rámci konkurzu bude ale možné, aby správca voči spoločníkom v mene v konkurze prihlásených veriteľov uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená priamo spoločnosti, ak spoločníci porušili svoje povinnosti. Správca bude v konkurze uplatňovať navyše aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurz včas, ktorá funkčne dopĺňa navrhovanú úpravu (navrhovaný § 11a zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nesmeruje však voči spoločníkom, ale voči osobám, ktoré boli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

           

K bodu 17 [§ 67c ods. 2 písm. a)]

 

Legislatívno-technická zmena.

 

K bodu 18 (§ 68 ods. 11)

 

Ustanovenie týkajúce sa výmazu z obchodného registra bolo rozšírené o súhlas Sociálnej poisťovne s výmazom spoločnosti, ktorá sa nezrušuje bez likvidácie s právnym nástupcom. Na rozdiel od súhlasu príslušného správcu dane, ktorým je daňový alebo colný úrad a ktorý sa vyžaduje vždy, súhlas Sociálnej poisťovne sa vyžaduje len v prípadoch, ak spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. V praxi tak môžu nastať rozličné situácie:

  1. 1. Na základe právoplatného rozhodnutia registrového súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie registrový súd ex offo vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra podľa § 8a zákona o obchodnom registri. V takomto prípade k výmazu spoločnosti nie je potrebný súhlas správcu dane, ani Sociálnej poisťovne.
  2. 2. Spoločnosť nie je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – i naďalej sa vyžaduje súhlas príslušného správcu dane, avšak súhlas Sociálnej poisťovne nie je potrebný.
  3. 3. Spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – vyžaduje sa súhlas Sociálnej poisťovne a samozrejme aj súhlas príslušného správcu dane.

 

Predkladaná právna úprava však umožňuje, aby si súhlas Sociálnej poisťovne vyžiadala spoločnosť, ktorá je evidovaná v zozname jej dlžníkov. V aplikačnej praxi sa totiž môžu vyskytnúť prípady, kedy evidencia v zozname dlžníkov nebude brániť výmazu. Súhlasom Sociálnej poisťovne bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce vedená v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol, napríklad splnením, a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

 

Predmetná úprava bola prepojená a doplnená aj v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorého je prípadný súhlas Sociálna poisťovňa povinná vydať do piatich pracovných dní.

 

Z vyššie naznačených situácií tiež jasne vyplýva, že bez súhlasu príslušného správcu dane registrový súd nemôže spoločnosť vymazať z obchodného registra. Tento súhlas správcu dane si musí vyžiadať samotná spoločnosť. Táto skutočnosť tiež vyplýva z § 54 ods. 3 daňového poriadku, s ktorým je predmetné ustanovenie plne v súlade. Povinný súhlas príslušného správcu dane s výmazom spoločnosti z obchodného registra je odôvodnený aj tým, že príslušný správca dane okrem skutočností, či spoločnosť nie je evidovaná v zozname daňových dlžníkov, overuje aj skutočnosť, či u nej neprebieha daňová kontrola, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového poriadku. 

 

Z dôvodu podľa § 260 Obchodného zákonníka platí navrhovaná právna úprava aj pre družstvo, ak je družstvo zúčastnenou osobou. 

 

Nakoľko si implementácia navrhovanej právnej úpravy vyžaduje primeraný čas, navrhuje sa účinnosť tohto ustanovenia od 1. júla 2018. 

 

K bodu 19 [§ 69 ods. 6 písm. d)]

 

Predmetné ustanovenie má za cieľ špecifikáciu dňa, ktorý sa z hľadiska účtovníctva považuje pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti za rozhodný pre to, odkedy sa úkony zanikajúcich spoločností považujú za úkony na účet nástupníckej spoločnosti.

 

K bodu 20 (§ 69 ods. 11 až 15)

 

Cieľom ustanovení je zlepšenie ochrany práv veriteľov a spoločníkov spoločností zúčastnených na zlúčení, splynutí alebo rozdelení a predchádzanie nekalým praktikám pri týchto zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach s cieľom vyhnúť sa povinnostiam pri likvidácii alebo konkurze spoločnosti. 

 

Odsek 11

Predkladané ustanovenia majú za cieľ ochranu veriteľov spoločností, stanovujú sa podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Takáto spoločnosť by mala byť v dobrej kondícii, aby sa zabezpečil hospodársky cieľ transakcie, a to prechod imania a následné pokračovanie v podnikaní nástupníckou spoločnosťou. Na zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa teda spravidla nemôžu podieľať spoločnosti, ktoré nemajú dostatočný pomer hodnoty majetku a záväzkov, resp. ktoré sú v likvidácii, či o nich prebieha konanie o zrušení. Nie je vylúčené, že „zdravá spoločnosť“ sa s takou spoločnosťou zlúči, avšak vo výsledku to nemôže ohroziť veriteľov zúčastnených spoločností. 

 

Odsek 12

Upravuje sa výslovne zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by snáď mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, v ktorých na to nie sú splnené podmienky. 

 

 

 

Odsek 13

Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť predložiť oznámenie  o vypracovaní návrhu zmluvy, na základe ktorej sa bude realizovať zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie príslušnému správcovi dane a taktiež dotknutému záložnému veriteľovi. 

 

Odsek 14

Zavádza sa povinnosť vyhotovenia správy audítora o splnení podmienky na účasť spoločností na zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Z pohľadu audítora pôjde o uisťovanie služby vo vymedzenom rozsahu. Správa audítora sa potom prikladá povinne k návrhu na zápis do obchodného registra.

 

Odsek 15 

Účelom odseku 15 je, aby nebolo nevyhnutné vyhotovovať viacero správ, ak sa napríklad v prípade zlúčenia vyhotovuje správa podľa § 218a ods. 3, ktorú vyhotovuje nezávislý expert, ktorý je súdny znalec alebo audítor a skutočnosti podľa odseku 14 sú jej súčasťou.

V súčasnom stave sa však správa podľa § 218a spravidla nevyhotovuje, keďže sa vyhotovuje len vtedy, ak by to požadoval niektorý z akcionárov (§ 218a ods. 5).  

 

K bodu 21 (§ 69a ods. 5)

 

Upravuje sa povinnosť a lehota na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra. Lehota sa neuplatní, ak osobitný predpis podmieňuje koncentráciu osobitným rozhodnutím príslušného orgánu (napr. zákon č.  136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene       a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev              a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

 

K bodu 22 (§ 71 ods. 4)

 

V prípadoch, ak súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov, je potrebné takéhoto likvidátora vybaviť kompetenciami obdobnými správcovi konkurznej podstaty, keďže v opačnom prípade akúkoľvek súčinnosť, ktorú by takýto likvidátor mohol od tretích osôb žiadať, by bola len súčinnosťou poskytovanou na dobrovoľnej báze.

 

K bodu 23 (§ 97 ods. 4)

 

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou § 115.

 

K bodu 24 (§ 105b ods. 1)

 

Zjednodušuje sa proces zakladania spoločnosti, ak ide o založenie osobami, ktoré nie sú v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne. V takom prípade nebude, tak ako doteraz, vyžadovaný preventívne v každom prípade súhlas. Súd si však túto skutočnosť pri zápise preverí. Ak ide o osoby, ktoré sú vedené v zozname dlžníkov, bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“ súhlasom. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol napríklad splnením a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

 

Vzhľadom na technické požiadavky, ktoré sú na implementáciu predmetného ustanovenia kladené, sa účinnosť tohto ustanovenia navrhuje od 1. júla 2018.

 

K bodu 25 (§ 115 ods. 3)

 

Navrhuje sa, aby vo vymedzených prípadoch nebolo možné prevádzať obchodný podiel.

 

K bodom 26 a 28 až 31

 

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 115.

 

K bodu 27 (§ 115 ods. 7)

 

Navrhuje sa zjednodušenie pravidiel pre prevody obchodných podielov, ak ide o spoločníkov, ktorí nie sú evidovaní v zozname daňových dlžníkov.

 

K bodom 32 a 33 (§ 123 ods. 2 a 3)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

K bodu 34 [§ 136 ods. 1 písm. d)]

 

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. Obchodné spoločnosti môžu v spoločenskej zmluve, či v stanovách upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

 

K bodu 35 (§ 159 ods. 3)

 

Navrhuje sa upraviť špecificky vznik hlasovacieho práva majiteľov prioritných akcií vydaných bankou.

 

K bodu 36 (§ 179 ods. 4)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

 

K bodu 37 (§ 179 ods. 5)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov. Aj podľa súčasnej právnej úpravy je úročenie príspevkov spoločníkov vylúčené. Pre právnu istotu je však toto pravidlo potrebné uviesť výslovne.

 

 

 

K bodu 38 (§ 179 ods. 7)

 

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

K bodu 39 [§ 196 ods. 1 písm. d)]

 

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. V stanovách možno každopádne upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

 

K bodu 40 (§ 200 ods. 4)

 

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť podmienky voliteľnosti pre členov dozornej rady volených zamestnancami. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Takéto pravidlo však neplatí, ak osobitné predpisy – napríklad zákon o bankách (§ 7 ods. 14) alebo zákon o poisťovníctve, vyžadujú osobitné predpoklady pre výkon funkcie člena dozornej rady. 

 

K bodom 41 a 42 (Druhá časť, hlava I, diel V, oddiel 7 a § 217)

 

Legislatívno-technická úprava; vzhľadom na zavedenie nového § 217a upravujúceho kapitálový fond z príspevkov sa mení nadpis oddielu 7 a zavádza nadpis § 217.

 

K bodu 43 (§ 217a)

 

Obchodný zákonník už v súčasnosti na viacerých miestach pracuje s pojmom tzv. iných vlastných zdrojov. Aplikačná prax však signalizuje viaceré nejasnosti ohľadom ich tvorby a rozdeľovania. Táto otázka sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti. Cieľom úpravy je, v spojení s ďalšími ustanoveniami predkladanej novely Obchodného zákonníka, odstrániť problém z aplikačnej praxe a vyjasniť pozíciu vlastných zdrojov spoločnosti. Predmetná otázka je nevyhnutne prepojená aj s účtovnými pravidlami. 

 

Pokiaľ ide o tvorbu kapitálových fondov z príspevkov akcionárov (iná osoba ako akcionár nie je oprávnená príspevok poskytnúť), výslovne sa uvádza, že predpokladom je úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak sa však tento fond vytvára za trvania spoločnosti, jeho vytvorenie podlieha schváleniu valného zhromaždenia. Príspevkom do kapitálového fondu môže byť to, čo môže byť predmetom vkladu (do základného imania). V prípade nepeňažných vkladov je potrebné uplatniť pravidlá pre stanovenie hodnoty príspevkov tak ako pri vkladoch.

 

            Tvorba kapitálového fondu z príspevkov (v praxi sa používa nie celkom adekvátne zvykne hovorovo výraz „vklady akcionára mimo základného imania“) je podmienená jeho splatením a kapitálový fond možno vytvoriť až vtedy (prevzatie záväzku na splatenie príspevku akcionárom nepostačuje).

            Prerozdelenie splatených príspevkov medzi (a to len) akcionárov je podmienené len splnením notifikačnej povinnosti (zverejnenie oznámenia), neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla taktiež dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov a rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri príspevkov akcionárov nejde o tak prísne viazané vlastné zdroje, ako je napr. základné imanie. Na druhej strane, ak v prípade krízy nemožno vrátiť plnenia nahradzujúce vlastný kapitál, tak argumentom „minore ad maius“ treba dospieť k záveru, že to rovnako platí pre príspevky akcionárov.

 

            Ak by k použitiu kapitálového fondu z príspevkov  došlo v rozpore s týmto zákonom, má to následky obdobné ako (zakázané) vrátenie plnení nahradzujúce vlastné zdroje. Ten akcionár, ktorý však bude vedieť preukázať (v prípadnom súdnom konaní nesie dôkazné bremeno), že plnenie prijal dobromyseľne, ho vrátiť nebude povinný.

 

K bodu 44 (§ 240 ods. 1)

 

Predmetným ustanovením sa upravuje hlasovanie členov družstva na schôdzi vo vymedzenej pôsobnosti členskej schôdze, ktorého úprava má prispieť k obmedzeniu nekalých praktík v réžii členov s majoritnou majetkovou účasťou (a teda aj väčšinovým hlasovacím právom) v aplikačnej praxi. 

 

Zároveň sú družstvá v súlade s prechodnými ustanoveniami návrhu zákona povinné zosúladiť stanovy s novou právnou úpravou do 30. júna 2018. 

 

K bodu 45 (§ 340b ods. 7)

 

Zmena v spojení so zriadením registra partnerov verejného sektora. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú zákazky od verejného sektora, boli povinné plniť ich subdodávateľom podľa nie horších pravidiel splatnosti, ako majú vo vzťahu k verejnému sektoru.

 

K bodu 46 (§ 381)

 

Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 2 smernice, ktorá vyžaduje zakotviť možnosť súdov, aby vo vhodných prípadoch stanovili „náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností ako je minimálna výška odmien alebo poplatkov ...“, ktoré by boli vyplývali napríklad                 z uzavretej zmluvy o využití obchodného tajomstva, ak by rušiteľ obchodného tajomstva            o oprávnenie na využívanie obchodného tajomstva požiadal.

 

K bodu 47 (§ 408 ods. 1)

 

V nadväznosti na znenie čl. 8 ods. 2 smernice, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku premlčacej doby pri nárokoch z porušenia obchodného tajomstva, sa navrhuje doplnenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade nárokov z obchodného tajomstva je dĺžka objektívnej premlčacej doby najviac 6 rokov odo dňa, kedy začala plynúť prvýkrát. Na začatie plynutia, trvanie, spočívanie či pretrhnutie premlčacej doby sa vzťahujú ustanovenia § 387          a nasl. Obchodného zákonníka.

 

 

K bodu 48 (§ 768p) – Prechodné ustanovenia 

 

Navrhuje sa vyjadriť intertemporalitu pre prípady premien spoločností, ktoré pri účinnosti právnej úpravy už takúto transakciu začali uskutočňovať a taktiež intertemporalitu ustanovení ohľadom zmien spoločníka v s. r. o.

 

Prechodné ustanovenie uvedené v odseku 4 má vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov, preto sa konania vo veciach obchodného tajomstva začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa skoršej právnej úpravy.

 

K bodu 49 (Príloha)

 

Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o novoimplementovanú smernicu.

 

 

 

K Čl. II (Trestný zákon)

 

K bodom 1 a 2 [§ 242 ods. 1 písm. a), § 251b)]

 

Účelom navrhovaného doplnenia Trestného zákona je zavedenie skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý ma postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone. 

 

Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb, pričom cieľom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na biele kone.  

 

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu bude spočívať v konaní, ktoré je buď sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1), prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2) alebo samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3). Zároveň však v súlade s odsekom 3 platí, že biely kôň mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou.

 

Páchateľom trestného činu môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktoré je trestne zodpovedná. 

 

Z hľadiska subjektívnej stránky sa bude vyžadovať zavinenie formou úmyslu v konaní, ktoré je sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1) a rovnako aj prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2). Pokiaľ však ide o samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3), v tomto prípade sa vyžaduje zavinenie formou nedbanlivosti. 

 

Kvalifikované skutkové podstaty trestného činu (odseky 4 až 6) sa odvíjajú od výšky škody, ako aj od spôsobu konania (závažnejší spôsob konania v odseku 4), resp. aj od organizovanej formy páchania trestnej činnosti (odsek 6).  

 

 

 

K Čl. III (Exekučný poriadok)

 

K bodu 1 (§ 41 ods. 7)

 

Pri vedení exekúcie na majetok právnickej osoby je kľúčové, aby štatutári poskytovali exekútorovi súčinnosť. Dosahovanie súčinnosti možno vynútiť jednak ukladaním pokút, avšak toto opatrenie nebýva vždy účinné. Preto sa navrhuje, aby odopieranie podania vyhlásenia o majetku po uložení pokuty bolo postihované prísnejšie – pôjde o rozhodnutie o vylúčení s následkami podľa § 13a Obchodného zákonníka.

 

K bodu 2 [§ 48 ods. 3 písm. h)]

 

Ako povinná náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie bude uvedenie čísla účtu v banke pri oprávnenom len v takých prípadoch, ak ho oprávnený má zriadený.

 

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 7j)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 4 (§ 48 ods. 6)

 

Ak návrh na vykonanie exekúcie podáva ako oprávnený samotný pôvodca exekučného titulu, je nadbytočné trvať na tom, aby sa vyžadovala zaručená konverzia. Rovnako ako nadbytočné sa javí vyžadovať zaručenú konverziu, ak návrh na vykonanie exekúcie podáva právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora.

 

K bodu 5 (§ 61b ods. 1)

 

Právnickým osobám sa upovedomenia doručujú primárne do dátových schránok.  Právnickej osobe je možné doručiť písomnosť aj náhradným spôsobom (upovedomenie o začatí exekúcie).

 

K bodu 6 (§ 61n ods. 6)

 

Upravuje sa jednoznačne moment pre zverejnenie v Obchodnom vestníku a opravuje sa nejednoznačné znenie následkov zverejnenia – zrušenie spoločnosti v prípadoch, ak voči nej neprebieha konkurzné konanie.

K bodu 7 (§ 243l) – Prechodné ustanovenie

 

Prechodné ustanovenie z dôvodu zamedzenia retroaktívneho pôsobenia upravuje, že nepodanie vyhlásenia o majetku môže skončiť diskvalifikáciou, ak je vyžiadané po účinnosti zákona (po 1. januári 2018). 

 

 

 

K Čl. IV (Zákon o bankách)

 

K bodu 1 [§ 5 písm. ag)]

 

Upravuje sa minimálny rozsah bankových služieb osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka. Takýto účet by mal mať povinne iba základné funkcionality spočívajúce v možnosti vkladu správcu a výberu peňažných prostriedkov dlžníkom.

 

K bodom 2 a 3 (§ 27c a 27d)

 

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravou osobitného účtu dlžníka.

 

K bodu 4 (§ 27f)

 

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v prípadoch konkurzu dlžníka - fyzickej osoby v konaní podľa štvrtej časti zákona správca zriadi osobitný účet dlžníka, na ktorý poukáže sumu vo výške nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (resp. jej pomernú časť). Možnosť dlžníka nakladať s týmto účtom je počas rozhodného obdobia významne obmedzená, a to na výber finančných prostriedkov v hotovosti a bezhotovostné prevody finančných prostriedkov v maximálnej sume určenej v podzákonnom predpise. Ako potrebné sa javí upraviť odplatu za vedenie účtu, ako aj notifikačnú povinnosť pred zánikom účtu. 

 

 

 

K Čl. V (Zákon o účtovníctve)

 

Na účely účtovníctva sa ustanovuje účtovanie vytvorenia kapitálového fondu                    z príspevkov akcionára alebo spoločníka, ktorého tvorba je súčasťou pripravovanej novely Obchodného zákonníka v § 123 ods. 2 a § 217a. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka, a tiež v nadväznosti na Obchodný zákonník, sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch.                  V nadväznosti na princíp vykazovania základného imania v súvahe obchodnej spoločnosti, kedy zvýšenie vlastného imania predstavujú len splatené vklady akcionára alebo spoločníka (a tiež      v nadväznosti na zavedenú formu súvahy), sa na účely účtovníctva vytvorenie kapitálového fondu účtuje okamihom splatenia príspevkov akcionármi alebo spoločníkmi. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka sa účtuje o  príspevkoch do kapitálového fondu okamihom splatenia príspevku. V nadväznosti na Obchodný zákonník príspevky do kapitálového fondu môžu realizovať len akcionári alebo spoločníci obchodnej spoločnosti a na účely ocenenia podľa § 25 sú splatené príspevky do kapitálového fondu súčasťou ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

 

 

 

K Čl. VI (Zákon o sociálnom poistení)

 

Upravuje sa lehota pre Sociálnu poisťovňu na vydanie písomného súhlasu so zápisom v Obchodnom registri pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným a v súvislosti s výmazom z obchodného registra.

 

 

 

K Čl. VII (Zákon o obchodnom registri)

 

K bodom 1 a 3 [§ 3 ods. 1 písm. e), § 3 ods. 2 písm. f)]

 

Navrhuje sa, aby podpisové vzory obsahovali úradne osvedčené podpisy v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca alebo povereného zamestnanca obce, čím sa môže zamedziť ich fiktívnosti. V praxi boli zaznamenané prípady, kedy „biely kôň“ uznal za vlastný cudzí podpis a iná osoba takúto situáciu využila na to, že takto prepožičanú identitu využívala pri konaní za spoločnosť.

 

K bodu 2 [§ 3 ods. 1 písm. n)]

 

Zmena nadväzuje na povinnosť spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach (v prípade zanikajúcej spoločnosti správu audítora osvedčujúcu stav pohľadávok a záväzkov spoločnosti) a uložiť ju do zbierky listín. 

 

K bodu 4 [§ 7 ods. 3 písm. g)]

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane a Sociálnej poisťovne sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom ohľadom spoločníka.

 

K bodu 5 (§ 7 ods. 18)

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom zmeny spoločníka.

 

K bodu 6 [(11 ods. 2 písm. d)]

 

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku týkajúcimi sa povinnosti podať návrh na zrušenie spoločnosti, sa zavádza sankcia, ktorú môže registrový súd uložiť pri jej nesplnení.  

 

 

K čl. VIII (Zákon o dani z príjmov)

 

K bodu 1 (§ 2 písmeno ac) 

 

Do základných pojmov sa dopĺňa definícia vkladu, za ktorý sa bude považovať peňažný aj nepeňažný vklad do základného imania, ako aj peňažný a nepeňažný príspevok do kapitálového fondu. Za  splatený vklad sa bude považovať iba zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ak pôjde o podiel na zisku (dividendu) vykázaný za zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane. Touto úpravou sa zamedzuje zdaneniu prostriedkov zo zníženia základného imania v tom prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol u daňovníka predmetom dane (napr. základné imanie zvyšované zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia 2004-2016). Za splatený vklad sa však nebude považovať zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil daňovníkovi, by bol predmetom dane a podliehal zdaneniu. Za splatený vklad sa nepovažuje ani zvýšenie základného imania z kapitálových fondov z príspevkov nerealizovaných daňovníkom. Za daňovníkom nerealizované príspevky do kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj zvýšenie vlastného imania nástupníckej spoločnosti (napr. oceňovacie rozdiely pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení). Pri predaji akcií, resp. obchodného podielu si bude možné uplatniť za daňový výdavok ako súčasť ocenenia vkladu splatený vklad do základného imania, ako aj splatené príspevky do kapitálových fondov. Ustanovenia § 8 ods. 2, § 17b a § 17d sa použijú aj na nepeňažné vklady realizované mimo základného imania. 

 

K bodom 2 a 11 (§ 3 ods. 1 písm. e) a § 52zl) 

 

Za podiel na zisku (dividendu) sa bude považovať aj príjem plynúci zo zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvyšované zo zisku po zdanení. Rovnako sa za podiel na zisku (dividendu) bude považovať aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ak bol kapitálový fond z príspevkov tvorený zo zisku po zdanení.

 

Podľa prechodného ustanovenia nebudú príjmy plynúce zo zníženia základného imania, ktoré bolo zvyšované zo zisku po zdanení, predmetom dane iba v prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol predmetom dane.

 

K bodom 3 až 10

 

V nadväznosti na úpravu kapitálových fondov z príspevkov v § 217a Obchodného zákonníka sa upravuje aj daňový dopad kapitálového fondu na základ dane z príjmov. Obchodný zákonník všeobecne definuje tvorbu kapitálového fondu, ako aj možnosť jeho prerozdelenia. Priamo v § 217a sa uvádza, že splatené príspevky spoločníkov (akcionárov) je možné použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov (akcionárov) po splnení zákonom stanovených podmienok. Ak dôjde k prerozdeleniu kapitálového fondu medzi spoločníkov (akcionárov) vyplatený príjem bude považovaný za zdaniteľný príjem daňovníka. Ak tieto vlastné zdroje budú prerozdelené aj spoločníkom (akcionárom), ktorí príspevky do kapitálových fondov nerealizovali, zákon ustanovuje, že daňový výdavok vo forme splateného príspevku si môže uplatniť iba ten akcionár (spoločník), ktorý príspevok aj splatil. Výdavok si však bude môcť uplatniť iba do výšky dosiahnutého príjmu. Zostávajúcu časť v daňových výdavkoch neuplatneného príspevku si môže daňovník uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu, že mu bude vyplatený takýto príjem, resp. pri predaji akcií alebo obchodného podielu. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa úprava základu dane posudzuje v súlade s účtovníctvom, keď súčasťou základu dane bude len suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu, ktorá prevyšuje splatené príspevky daňovníka. U daňovníka, ktorý nadobudol obchodný podiel alebo akcie kúpou, ale príspevok do kapitálových fondov nesplatil, je prerozdelenie kapitálových fondov zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia daňového výdavku. Ak dôjde k predaju obchodného podielu alebo akcií, súčasťou predaja sú aj splatené príspevky do kapitálových fondov, ktoré akcionár (spoločník) realizoval a možno si ich uplatniť ako daňový výdavok podľa § 8 ods. 7, resp. podľa § 25a zákona o dani z príjmov. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa, že tvorba kapitálových fondov nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. V bode 7 (§ 8 ods. 7) sa v záujme neutrality určovania základu dane upresňuje, aké výdavky pri príjmoch podľa § 8 ods. 1 možno považovať za výdavky.

 

 

 

K Čl. IX (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

 

K bodu 1 (§ 10a ods. 2)

 

Ustanovenia o údajoch zverejňovaných v registri úpadcoch sa navrhuje upraviť a doplniť s ohľadom na nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení, ktoré predpokladá prepojenie insolvenčných registrov. Systém prepojenia insolvenčných registrov bude predpokladať výmenu informácií v širšom rozsahu ako v súčasnosti.

 

K bodu 2 (§ 11a)

 

Navrhovaná právna úpravy precizuje súčasný právny stav a zjednodušuje možný postih protiprávneho konania štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na majetok ktorých nie je vyhlásený konkurz, ale ktoré zaniknú napríklad na základe ex offo výmazov.

 

Návrh právnej úpravy nadväzuje na súčasná právny stav (§ 11 ods. 2 posledná veta), ktorý potvrdzuje existenciu nároku na náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Navrhovanou právnou úpravou dochádza k štyrom základným zmenám:

  • - zjednocuje sa režim zodpovednosti za škodu pre prípad nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v prípade, ak bol návrh na konkurz podaný a v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec (napríklad v rámci ex offo výmazov),
  • - ustanovujú sa liberačné dôvody, ktoré doteraz neboli upravené, 
  • - upravuje sa vyvrátiteľný predpoklad rozsahu náhrady škody. Povinná osoba má najlepšie možnosti preukázať, že ani včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu by neviedlo k lepšiemu uspokojeniu veriteľa. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody preto nemôže zaťažovať veriteľa,
  • - ustanovuje sa pomerne krátka premlčacia doba, ktorá zároveň umožňuje uplatniť návrh až po ukončení formálnych procesov zániku spoločnosti. 

 

Keďže ide o priamy nárok na náhradu škody voči veriteľom, nebude uplatňovaný správcom, ale priamo veriteľmi. Funkčne dopĺňa a formulačne zrkadlí právnu úpravu zodpovednosti ovládajúcej osoby za spôsobenie úpadku podľa navrhovaného § 66aa Obchodného zákonníka.

 

K bodu 3 [§ 29 ods. 1 písm. a) a b)]

 

Upresňujú sa základné náležitosti prihlášky, a to pokiaľ ide o veriteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno a)], ako aj úpadcu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno b)]. Je nevyhnutné, aby takéto údaje boli povinné, keďže bez nich nie je ľahké identifikovať konkrétneho veriteľa (prípadne úpadcu) a poskytovať mu služby, ako sú napr. prihlásenie sa do registra úpadcov.

 

K bodu 4 (§ 32 ods.1)

 

Ide o zosúladenie „soft law“ pravidla pre popieranie pohľadávok správcom s pravidlom už zavedeným v reštrukturalizácii.

 

K bodu 5 [§ 32 ods. 7 písm. b)]

 

Navrhuje sa, aby na účinnosť popretia veriteľom iného veriteľa bolo potrebné oproti doteraz relatívne nízkej kaucii (350 eur), zložiť reálny preddavok na trovy konania, ktorého výška sa odvíja od výšky popretej pohľadávky. Táto povinnosť zabezpečí, aby osoby, u ktorých je reálne riziko zneužitia (typicky zahraničné osoby s nejasným majetkovým substrátom alebo aj tuzemské právnické osoby bez reálneho majetkového krytia prípadných vyvolaných trov), právo popierať pohľadávky nezneužívali.

 

K bodu 6 (§ 32 ods. 11 a 12)

 

Pre podanie incidenčnej žaloby je potrebné zloženie preddavku na trovy konania rovnako ako pri popretí. Riziká neuhradenia trov sú aj na strane popretého veriteľa obdobné ako pri popierajúcom veriteľovi. Zároveň však v súlade s navrhovanou právnou úpravou platí, že preddavok je potrebné zložiť len v prípade, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, t. j. ak pohľadávku poprel aj správca, preddavok potrebné zložiť nebude.

 

Trovy incidenčných konaní by sa mali určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty sporu. Základom pre určenie výšky trov právneho zastúpenia by mala byť tarifná odmena advokáta podľa pravidiel pri zastupovaní v exekúcii.

 

K bodu 7 (§ 32 ods. 19 až 21)

 

Upravujú sa pravidlá pre určenie výšky „kaucie“ (preddavku) na trovy konania a taktiež sa jednoznačne vyjadruje, že povinnosť skladať kauciu nemajú subjekty verejnej správy, a to z dôvodu, že iné osoby nemajú vo vzťahu k nim kreditné riziko, resp. riziko platobnej neschopnosti. Základné pravidlo teda je, že ak má prebehnúť incidenčný spor, obe strany sa sporia so zloženými preddavkami na budúce trovy konania, výnimočne, ak by jednou zo strán bol subjekt bez spomínaného kreditného rizika, povinnosť zložiť preddavok by zaťažovala len stranu s takýmto rizikom.

 

K bodu 8 (§ 74 ods. 6)

 

Poskytovanie súčinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu úpadcu, prokuristom, atď. je kľúčové pre efektivitu riešenia úpadku dlžníka konkurzom. Tieto osoby majú povinnosť poskytovať súčinnosti a túto súčinnosť je možné vynucovať aj ukladaním pokút. Zahraničné právne úpravy v tejto súvislosti používajú aj nástroje typu civilnej väzby. Ako opodstatnené v našom právnom prostrední sa javí, aby nedostatok súčinnosti mohol byť sankcionovaný aj prípadnou diskvalifikáciou.

 

K bodu 9 (§ 75 ods. 1)

 

Navrhuje sa výslovne upraviť, že správca (predbežný správca) môže žiadať súdneho exekútora o lustráciu účtov dlžníka.

 

K bodu 10 (§ 75 ods. 12)

 

Súdny exekútor má za činnosť pri lustrácii účtov dlžníka právo na náhradu nákladov podľa podzákonného predpisu, ktorý upravuje odmeňovanie exekútorov.

 

K bodu 11 [§ 87 ods. 2 písm. b)]

 

V nadväznosti na zmenu vykonanú v bodoch 5 a 7 sa terminologicky upravuje znenie      § 87 ods. 2 písm. b).

 

K bodu 12 (§ 95 ods. 3)

 

Navrhuje sa ustanoviť výnimku pre prípady spriaznenosti, ak ide o zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitných predpisov.

 

 

K bodu 13 (§ 104 ods. 1)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 14 (§ 126 ods. 1)

 

Navrhuje sa upraviť lehoty na konanie schôdze veriteľov tak, aby súd mal časový priestor na prípadné rozhodovanie o hlasovacích právach.

 

 

 

K bodu 15 (§ 159b ods. 1)

 

Ide o upresnenie otázok týkajúcich sa možnosti veriteľov uplatňovania nárokov prednostného práva na podiel na zisku.

K bodu 16 (§ 166 ods. 5)

 

Navrhuje sa, aby dlžník, ktorý je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody dlžník nemá predpoklady na plnenie pozitívnej definície poctivého zámeru. Po výkone takéhoto trestu sa samozrejme pre neho možnosť podať návrh plne otvára. 

 

K bodu 17 (§ 166k)

 

Navrhuje sa vyjasniť, že na preukazovanie zastúpenia postačuje rozhodnutie Centra právnej pomoci.

 

K bodu 18 (§ 167 ods. 2 a § 168 ods. 2)

 

Navrhuje sa, aby sa návrhy na osobný bankrot podávali len elektronicky, keďže táto možnosť je vyhradená len Centru právnej pomoci alebo advokátovi ním ustanovenému.

 

K bodom 19 a 20 (§ 167o)

 

Vyjasňuje sa právna úprava v súvislosti so speňažením nepostihnuteľnej hodnoty obydlia druhého z (bývalých) bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto osoba, bez ohľadu na to, či na jej majetok bol vyhlásený konkurz, bude mať vo vzťahu k možnosti nakladať s nepostihnuteľnou hodnotou obydlia v zásade rovnaké postavenie ako dlžník.

 

K bodu 21 (§ 167v ods. 1)

 

Precizujú sa časové lehoty pre povinnosť správcu v Obchodnom vestníku oznámiť, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie by  správca nemal uskutočniť skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. V opačnom prípade by veriteľom odňal ich práva.

 

 

K bodu 22 (§ 171c ods. 1 a 2)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 23 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)

 

Legislatívno-technická úprava.

 

 

K bodu 24 (§ 172b)

 

Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení (ďalej aj „nariadenie“) priamo upravuje osobitný inštitút prísľubu správcu miestnym veriteľom (t. j. veriteľom, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, ako aj orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov), že s nimi bude zaobchádzať, ako keby sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie. Prísľub správcu je určený na uspokojenie pohľadávok miestnych veriteľov bez toho, aby sa začínalo vedľajšie insolvenčné konanie. Na účely takéhoto prísľubu miestnym veriteľom by majetok a práva nachádzajúce sa v členskom štáte, v ktorom má dlžník, proti ktorému sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podnik, mali tvoriť podkategóriu konkurznej podstaty a pri ich rozdeľovaní alebo pri rozdeľovaní výťažku získaného ich speňažením, by mal správca v hlavnom insolvenčnom konaní rešpektovať prioritné práva, ktoré by mali veritelia, ak by sa v tomto členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie.

 

Za účelom vykonania tohto právneho inštitútu upraveného v nariadení sa do nášho právneho poriadku zavádza povinnosť súdu, na ktorý bol podaný návrh na  vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie, skúmať, či v inom členskom štáte už nebolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie. Navrhuje sa, ak by súd pri skúmaní zistil, že voči tomu istému dlžníkovi bolo už začaté hlavné insolvenčné konanie, aby súd informoval správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčnom konaní o podanom návrhu (ktorým by sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie) a aby ho vyzval na vyjadrenie sa, či dá prísľub podľa nariadenia. 

 

Do právneho poriadku SR sa navrhuje upraviť možnosť súdu skúmať prísľub správcu z hľadiska primeranej ochrany všeobecných záujmov miestnych veriteľov.

 

K bodom 25 a 26 (§ 179 ods. 4 až 6)

 

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s úpravami pri inštitúte záverečného vyrovnania ziskov a strát.

 

K bodom 27 a 28 (§ 180 ods. 1 a 5)

 

Cieľom navrhovanej technickej zmeny je posilnenie právnej istoty a eliminovanie možného nesprávneho výkladu zákona. 

 

Novelou č. 117/2015 Z. z. bol okrem iného v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách rozšírený okruh osôb, ktoré môžu uzavrieť zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov      a strát. Novela, podobne ako pôvodné znenie § 180, riešila túto otázku odkazom na § 151me Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 8 obsahuje zoznam osôb. Tento zoznam je však             v Občianskom zákonníku uvedený pre účely aplikácie na zmluvu o záložnom práve na pohľadávky z účtu a úverové pohľadávky, a preto v úvodnej vete, ako aj v písmene g) bod 2 odkazuje na „záložné právo“. V aplikačnej praxi sa preto vyskytli otázky, či existencia záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru nie je podmienkou pre aplikáciu § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takýto výklad by nebol logický a nebol by v súlade so smernicou 2002/47/ES a ani s praxou obchodovania na kapitálových trhoch, kde pohľadávky zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát často nie sú zabezpečené, resp. sú zabezpečené alebo inak kryté iným spôsobom než zriadením záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru.

 

Preto sa navrhuje definovať zoznam oprávnených osôb priamo v novom odseku § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okruh oprávnených osôb je inak totožný    s tým, ktorý je uvedený v § 151me Občianskeho zákonníka.

 

K bodu 29 (§ 197 ods. 7)

 

Navrhuje sa, aby súd v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi uviedol výrok o medzinárodnej právomoci súdu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), teda, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie. Navrhované znenie priamo súvisí s aplikáciou nariadenia, ako aj s pripravovaným prepojením insolvenčných registrov, kde informácia o medzinárodnej právomoci súdu je jedným z povinných údajov, ktoré v rámci takéhoto systému budú dostupné. Zároveň sa navrhuje, aby bolo priamo v zákone ako obligatórna náležitosť uznesenia upravené uloženie povinností správcovi, ktoré mu vyplývajú z nariadenia, napríklad uloženie povinnosti správcovi, aby bez zbytočného odkladu informoval o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike.

 

K bodu 30 (§ 197 ods. 9 až 11)

 

Predkladateľ v praxi zaznamenal viacero prípadov, ktoré sa s prihliadnutím na všetky okolnosti javili ako tzv. „forum shopping“. Navrhuje sa preto, aby sa príslušnosť súdu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách určovala s navrhovaným retrospektívnym pravidlom.

 

Navrhuje sa taktiež, aby náhradu škody pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas posudzoval konkurzný súd.

 

Zároveň sa v odseku 11 navrhuje, aby v prípade, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca, alebo ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo         o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, sa zastúpenie advokátom nevyžadovalo.

 

K bodu 31 (§ 199 ods. 1)

 

Princíp zverejňovania uznesení a iných písomností súdu v Obchodnom vestníku sa uplatní aj pre písomnosti, ktoré sa budú zverejňovať podľa nariadenia (EÚ) v platnom znení.

 

K bodu 32 (§ 199 ods. 8)

 

Upravuje sa povinnosť správcu doručiť dlžníkovi rozhodnutie o vyhlásení konkurzu aj s vyznačenými doložkami.

 

K bodu 33 (§ 206g  a 206h) – Prechodné ustanovenia

 

Navrhuje sa, aby doterajšie konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona v zásade prebehli podľa doterajších pravidiel. Výnimkou je prípad možnej diskvalifikácie. Diskvalifikácia je možná len pri porušení povinnosti poskytovať súčinnosť po účinnosti tohto zákona.

 

 

 

K Čl. X (Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

 

K bodom 1 a 2 (§ 24h)

 

Navrhuje sa precizovať už súčasnú právnu úpravu za účelom zamedzenia špekuláciám s osobným bankrotom a to tak, že každý dlžník musí v zásade osobne navštíviť CPP, aby sa nestávalo, že určité osoby by mali ambíciu „obchádzať“ určité skupiny dlžníkov a sľubovať im (často za odplatu), že za nich osobný bankrot „vybavia“.

 

K bodu 3 (§ 24i)

 

Pre odstránenie aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne ukotviť dohodu o splátkach uzatváranú centrom na ustanovenia všeobecného súkromného práva, aj keď je zrejmé, že aj v súčasnosti je potrebné sa k takému výkladu prikloniť použitím ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

 

 

 

K Čl. XI (Zákon o Obchodnom vestníku)

 

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 3 a 4)

 

Účelom zmeny zákona o Obchodnom vestníku je zohľadniť novú právnu úpravu autentifikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, t. j. umožniť pre osoby, ktoré disponujú elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti podstupovať registráciu podľa doterajšej právnej úpravy.  

 

 

 

 

K Čl. XII (Účinnosť)

 

Navrhuje sa termín účinnosti predpisu na 1. január 2018, okrem čl. I bodov 18, 24 až 31, čl. VI a čl. VII bodov 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018. Delená účinnosť je nevyhnutná z dôvodu technickej implementácie dotknutých informačných systémov.

 

 

 

V Bratislave, 16. augusta 2017

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v. r. 

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti 

Slovenskej republiky

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore