Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov 230/2012 účinný od 09.08.2012

Platnosť od: 09.08.2012
Účinnosť od: 09.08.2012
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Exekučné konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUD87DS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov 230/2012 účinný od 09.08.2012
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 230/2012 s účinnosťou od 09.08.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 230/2012, dátum vydania: 09.08.2012

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších z ákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu zákona je reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012, ktorý bol publikovaný 31. júla 2012 v Zbierke zákonov pod číslom 217 /2012 (ďalej len 'nález'). Vo výroku nálezu bolo vyslovené, že § 18a ods. 1 v časti slov 'v ýkon rozhodnutia' zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štá tu v znení zákona č. 72/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, č l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V súlade s čl. 125 ods. 3 Ú stavy Slovenskej republiky v spojení s § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že 'Ústavný súd za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci zo súčasnej prá vnej úpravy. Verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný, ústavne neudržateľným sa však stá va vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto zá kladné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi. Podstata konštatovanej neprimeranosti ochrany majetku štátu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia vyplývajúcej z dikcie § 18a ods. 1 zákona o správe majetku štátu a § 12 ods. 7 zákona o Štátnej pokladnici pri ich spoločnom posudzovaní a pôsobení je, že veriteľ štátu (oprávnený v exekučnom konaní) po zastavení exekúcie súdom (ex offo) práve z dôvodov tejto reštrikcie stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie svojej pohľadávky. Odôvodnenosť takéhoto výroku ústavného súdu je daná t ým, že základným dôvodom, ktorý ústavný súd viedol k záveru o ústavnej neudržateľnosti konceptu exekučnej imunity majetku štátu v právnom poriadku Slovenskej republiky, je rozsah namietanej exekuč nej imunity (časť IV odôvodnenia nálezu), to však pri súčasnom plnom akceptovaní primeranej miery ochrany majetku štátu z dôvodu verejného záujmu. Aj preto bude následne vecou národnej rady ako pozitívneho z ákonodarcu, aby na základe ústavného nesúladu vymedzenej právnej úpravy zvážila tvorbu legálnej platformy pre ochranu majetku štátu v podobe vyhovujúcej ústavno-právnym kritériám. Pritom inšpiratí vne v tomto smere môžu pôsobiť skúsenosti zahraničných právnych úprav len príkladmo uvedených v časti II bode 11, ktoré určenie súčastí verejného majetku požívajúcich exekučnú imunitu prenášajú z normatívnej úrovne do roviny individuálnej, právno-aplikačnej (nemecká a rakúska právna úprava, právna úprava platná do 31. decembra 1950 v Èeskoslovenskej republike, ako aj právo Eur ópskej únie).'.

Vzh ľadom na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo potrebné vypracovať predmetný návrh zákona. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nie je ochrana dotknutého majetku štátu koncipovaná ako absolútne právo, ktoré nepripúšťa žiadne výnimky. Návrh zákona taxatívne vymedzuje majetok štátu, ktorý nemožno bez výnimky postihnúť vý konom exekúcie, ako aj majetok štátu, ktorý môže byť predmetom exekúcie, ak o tom rozhodne súd.

Exekučná imunita v prospech štátu má svoje opodstatnenie, keďže štát plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované. V opačnom prípade by vznikli odôvodnené pochybnosti o legitimite štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie. Exekučná imunita neslúži na 'beztrestnosť' resp. ' nepostihnuteľnosť' štátu za jeho záväzky, ale má ochrániť plnenie jeho legitímnych funkcií, ktoré sú nezastupiteľné, a tiež v oblastiach, v ktorých štát presadzuje verejný záujem, ktorý z povahy veci nemôže byť zverený iným subjektom prioritne sledujúcim súkromný zá ujem a presadenie ktorého je niekedy potrebné vynútiť štátnou mocou.

Návrh z ákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovensk á republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona sa predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: nebolo

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Ž iadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Ak má exekútor v úmysle postihnúť majetok štátu potenciá lne chránený relatívnou exekučnou imunitou, je povinný spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručiť povinnému oznámenie, v ktorom predmetný majetok označí. Povinný môže v lehote 60 dní od doručenia tohto oznámenia podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku alebo s exekútorom uzavrieť dohodu písomnú dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučné ho poriadku.

V tomto prípade účinky upovedomenia o začatí exekúcie (inhibitórium a arrestatórium) nastávajú rozdielne, a to podľa toho, či exekútor s povinným uzavrie alebo neuzavrie písomnú dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku a či súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku zastaví alebo nezastaví.

Účinky upovedomenia sú v navrhovanej právnej úprave suspendované kvôli zachovaniu účinkom relatívnej exekučnej imunity podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava priorizuje dohodu exekútora a povinného o majetku, ktorý relatívnej exekučnej imunite podľa § 61c ods. 2 Exekučné ho poriadku nepodlieha. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu a počas jej plnenia nemožno pristúpiť k exekučnému postihnutiu iného majetku. Navrhovaná lehota 60 dní korešponduje s lehotou podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku.

K bodom 3 a 6

Ustanovenie § 61c ods. 1 Exekučného poriadku označ uje majetok štátu, ktorý nepodlieha exekúcii, t.j. majetok, ktorý má absolútnu exekučnú imunitu.

Odsek 2 označuje majetok štátu, ktorý má relatívnu exekučnú imunitu, t. j. účinky imunity nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu za splnenia zákonom stanovený ch podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. k).

V § 61c ods. 3 je zavedený princíp zodpovednosti správcu kapitoly za pohľadávky, ktoré z jeho činnosti vznikli.

Súd bude v prípadoch relatívnej exekučnej imunity zvažovať, či a z akých dôvodov je majetok štátu potrebné chrániť exekučnou imunitou, pričom dôkazné bremeno ohľadne naplnenia hypotézy ustanovenia § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku znáša povinný.

K bodu 4

Vzhľadom na charakter incidenčných konaní podľa § 57 ods. 1 pí sm. d) a k) Exekučného poriadku súd na prejednanie vecí upravených v dotknutých písmenách obligatórne nariadi pojednávanie. Incidenčné konanie má charakter samostatného sporového konania prejednávané ho v rámci konania exekučného. Na incidenčné konania sa primerane vzťahujú ustanovenia tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda i zásada ústnosti a priamosti. Charakter kontradiktórneho sporové ho konania vyžaduje navrhovanie dôkazných prostriedkov sporovými stranami a vykonanie pojednávania.

Súd rozhoduje v dvoch fázach – najprv osobitným výrokom vyhlá si exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti tohto uznesenia osobitným uznesením exekúciu zastaví.

K bodu 5

Proti uzneseniu súdu o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 pí sm. k) sa pripúšťa odvolanie.

K bodu 7

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia.

K Èl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

V Bratislave, 7. augusta 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v. r.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore