Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2020 do 31.12.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 607 z 19. decembra 2018, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019.

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1910“), a smernicu Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campione d´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES, nakoľko Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH s citovanými legislatívnymi právnymi aktmi EÚ.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových zákonných pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci EÚ za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v EÚ v tejto oblasti.

Smernicou (EÚ) 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce v

- uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- určení miesta dodania tovaru s prepravou, uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet, v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ,

- doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

V súčasnosti neexistuje jednotná právna úprava regulujúca uplatňovanie pravidiel v EÚ vo vyššie uvedených situáciách. Nejednotným postupom členských štátov z hľadiska DPH tak dochádza k vytváraniu zbytočnej bariéry, ktorá bráni plynulému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Taktiež podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa, pridelené iným členským štátom než tým, v ktorom začala preprava tovaru, nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu, čo spôsobuje problémy tak členským štátom, ako aj podnikateľom.

Cieľom smernice (EÚ) 2018/1910 je eliminovať tieto problémy a zjednodušiť a uľahčiť dodávky tovaru v rámci EÚ vytvorením nových a doplnením existujúcich ustanovení v smernici Rady 2006/112/ES. Z tohto dôvodu sa v zákone o DPH vyžaduje zmena dotknutých existujúcich a doplnenie nových ustanovení.

Zákonom č. 369/2018 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 do zákona o DPH doplnilo oslobodenie od dane pre transakcie týkajúce sa surovej ropy a minerálnych olejov, čím sa umožnilo obchodovanie s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom na medzinárodných burzách. Takéto oslobodenie od dane obsahuje smernica Rady 2006/112/ES, ktorá umožňuje členským štátom zaviesť do svojej národnej legislatívy oslobodenie od dane pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných skladoch alebo iných skladoch.

2

Návrhom zákona sa právna úprava týkajúca sa oslobodenia od dane dopĺňa o podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky predmetných tovarov a upravujú vznik daňovej povinnosti, určenie osoby povinnej platiť daň v prípadoch, keď sa pri uvedených tovaroch ukončia režimy a situácie, v ktorých sa uplatnilo oslobodenie od dane pri transakciách v colných skladoch, osobitných skladoch a daňových skladoch, a povinnosti prevádzkovateľov uvedených skladov.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

S ohľadom na stanovený termín transpozície smernice (EÚ) 2018/1910 sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2020. Cieľom navrhovanej účinnosti je aj zabezpečenie dostatočnej legisvakancie s prihliadnutím na skutočnosť, že zdaňovacie obdobia platiteľov dane sa začínajú prvým dňom kalendárneho mesiaca, resp. prvým dňom kalendárneho štvrťroka.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

máj 2019

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

august 2019

2.Definovanie problému

Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH so smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi, a smernicou Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES.

Smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce

- v uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- v určení miesta dodania tovaru s prepravou uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ a

- v doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

Transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/475 má za cieľ začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES, pričom sa má zachovať vylúčenie týchto území z územnej pôsobnosti smernice 2006/112 na účely dane z pridanej hodnoty.

Vykonávacie nariadenie Rady 2018/1912 s účinnosťou od 1. januára 2020 zavádza jednotnú úpravu v EÚ v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu.

4

Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH umožňuje, aby členské štáty Európskej únie implementovali do svojej národnej legislatívy oslobodenie od DPH pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom čl. 154 a nasl.). Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných alebo iných skladoch. Takéto oslobodenie od dane má zavedené viacero členských štátov EÚ. Slovenská republika zákonom č. 369/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2020 transponovala príslušné dobrovoľné ustanovenia. Predkladaný návrh zákona obsahuje spresnenia a doplnenia niektorých ustanovení predmetnej úpravy.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) smernicu Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi, a smernicu Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES.

Návrh zákona reaguje aj na skúsenosti z aplikačnej praxe, a to spresnením niektorých ustanovení nadväzne na smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.

4.Dotknuté subjekty

Platitelia dane z pridanej hodnoty a zahraničné subjekty obchodujúce s minerálnym olejom.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

- Smernica Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi.

Transpozíciou smernice nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii t. j. pred dátumom, ktorý stanovuje smernica.

- Smernica Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES.

Transpozíciou smernice nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii t. j. pred dátumom, ktorý stanovuje smernica.

8.Preskúmanie účelnosti**

5

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR;

milos.miklos@mfsr.sk

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod:

MF SR predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) dňa 25.4.2019 na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo čiastočne zabezpečené a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien:

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

Predkladateľ v Doložke vybraných vplyvov v časti „Charakter predkladaného materiálu“ uvádza Materiál legislatívnej povahy, pričom v časti 7. „Transpozícia práva EÚ“ uvádza

6

predmetnú transponovanú smernicu. Komisia odporúča zosúladenie, aby bolo zrejmé, že dôvodom novely je potreba transpozície s právom EÚ.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 559 676

0

0

0

v tom: MFSR/0EK0D

1 559 676

0

0

0

z toho:

0

- vplyv na ŠR

1 559 676

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

1 559 676

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 559 676

0

0

0

v tom: MF SR/0EK0D

1 559 676

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatými opatreniami na zamedzenie daňových únikov prichádza ku každoročnému zlepšovaniu výberu DPH a znižovaniu daňovej medzery. Predpokladáme, že tento pozitívny trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, k čomu môžu prispieť aj opatrenia prijaté v predkladanom návrhu zákona. Zvýšený výber DPH vykryje v plnom rozsahu dopady spôsobené zavedením nových opatrení.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty preberá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov smernice Rady Európskej únie. Je zameraná na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.

Navrhované úpravy:

-transpozícia smernice Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (zavádzajú sa spoločné pravidlá pre cezhraničné obchodovanie s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy, určuje sa miesto dodania tovaru s prepravou v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ a doplňuje sa, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu),

-transpozícia smernica Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES,

-precizovanie a doplnenie právnej úpravy týkajúcej sa oslobodenia od dane pri zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

9

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Ministerstvo financií SR požiadalo Finančné riaditeľstvo SR o kvantifikáciu dopadov na informačný systém FS v súvislosti s navrhovanými opatreniami. Z odpovede vyplynulo, že odhadovaný finančný dopad na zmenu informačných systémov predstavuje čiastku 1 559 676 eur s DPH v členení na :

- Úprava informačného systému (VIES): 200 760 eur

- Úprava informačného systému (ISFS): 1 291 200 eur

- Portál FS: 67 716 eur (MF SR).

Finančné riaditeľstvo SR nemá finančné prostriedky vo výške 1 491 960 eur zabezpečené v rozpočte. Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na rok 2019 (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718 rekonštrukcia a modernizácia, podprogram 0EK 0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR).

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

11

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

1 559 676

Obstarávanie kapitálových aktív (718006)2

1 559 676

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 559 676

0

0

0

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?

Ustanovenia návrhu zákona, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa dotknú platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí vykonávajú intrakomunitárne transakcie a obchody v tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy, ako aj tých zdaniteľných osôb, ktoré obchodujú s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových zákonných pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci EÚ za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v EÚ v tejto oblasti.

Smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce

- v uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- v určení miesta dodania tovaru s prepravou uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ,

- v doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

Súčasne s účinnosťou od 1. januára 2020 dochádza k zavedeniu jednotnej úpravy v EÚ v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu EÚ prostredníctvom nového článku 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912.

V súčasnosti neexistuje jednotná právna úprava regulujúca uplatňovanie pravidiel v EÚ vo vyššie uvedených situáciách. Nejednotným postupom členských štátov z hľadiska DPH tak dochádza k vytváraniu zbytočnej bariéry, ktorá bráni plynulému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Harmonizácia a spresnenie pravidiel pri cezhraničných obchodoch zvyšuje stav právnej istoty, čo možno považovať za pozitívny dopad na podnikateľské prostredie.

Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH umožňuje, aby členské štáty Európskej únie implementovali do svojej národnej legislatívy oslobodenie od DPH pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných alebo iných skladoch. Takéto oslobodenie má zavedené viacero členských štátov EÚ. Slovenská republika zákonom č. 369/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2020 transponovala príslušné dobrovoľné ustanovenie.

Návrhom zákona sa právna úprava týkajúca sa oslobodenia od dane dopĺňa o podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky predmetných tovarov a upravujú vznik daňovej povinnosti a určenie osoby povinnej platiť daň v prípadoch, keď sa pri uvedených tovaroch ukončia režimy a situácie, v ktorých sa uplatnilo oslobodenie od dane pri transakciách v colných skladoch, osobitných skladoch a daňových skladoch.

13

Očakáva sa, že navrhovaná právna úprava prinesie pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože umožní ekonomicky relevantné obchodovanie s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom na medzinárodných burzách.

Následkom oslobodenia od dane možno taktiež predpokladať zvýšený objem skladovanej surovej ropy v SR, v dôsledku ktorého dôjde k zlepšeniu energetickej bezpečnosti SR.

Zmena právnej úpravy bude mať pozitívny dopad na zvýšenie príjmov prevádzkovateľov takýchto skladov zo skladovacích a k nim pridružených služieb a prinesie výrazné zníženie administratívnej záťaže podnikateľom obchodujúcich s týmito komoditami na medzinárodných burzách.

V neposlednom rade je potrebné spomenúť priaznivý vplyv na peňažné toky obchodníkov s vymedzenými komoditami, ktoré môže znamenať zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k ostatným členským štátom EÚ.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Nadväzne na Predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (PI/2019/2), ktorá bola zverejnená na portáli Slov-Lex, a verejnosť sa mala možnosť k nej vyjadriť v čase od 10.01.2019 do 31.01.2019, sa k novele zákona o DPH uskutočnili dňa 20.02.2019 konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Konzultácií sa zúčastnili zástupcovia Asociácie podnikateľských zväzov, Klubu 500 a PWC. Následne sa do konzultácií zapojili aj zástupcovia spoločností Transpetrol, a.s., Hillbridges, s.r.o. a Slovnaft, a.s..

Konzultácie sa uskutočnili v rámci legislatívneho procesu prípravy návrhu novely zákona v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov schválenou uznesením vlády SR č. 24 z 14.5.2015 v znení uznesení vlády SR č. 513 z 16.9.2015 a č. 76 z 24.2.2016.

MF SR predstavilo okruh plánovaných legislatívnych úprav, ktoré budú súčasťou novely zákona o DPH.

MF SR: Hlavným predmetom novely je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica 2018/1910“). Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci EÚ, za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v EÚ v tejto oblasti. Smernicou 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce

- v uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- v určení miesta dodania tovaru s prepravou uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ a

- v doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

Súčasne, s účinnosťou od 1. januára 2020, dochádza k zavedeniu jednotnej úpravy v EÚ v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu prostredníctvom nového článku 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912 zo 4. decembra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva. Táto jednotná úprava sa v zákone o DPH premietne zmenou existujúceho ustanovenia § 43 ods. 5.

14

Pripomienky PWC (zástupca PWC)

Čl. 138 - nový odsek 1a smernice 2006/112/ES

Navrhujeme bližšie špecifikovať, akým spôsobom vie dodávateľ náležite odôvodniť svoje nedostatky k spokojnosti príslušných orgánov.

MF SR: Z dôvodu, že tieto prípady môžu byť rôznorodé, prikláňame sa k všeobecnejšej formulácii. Ak máte nejaký konkrétny námet, resp. ak to viete špecifikovať, uvítame to.

Nový článok 262 odsek 1 smernice 2006/112/ES

Navrhujeme v zákone o DPH uviesť správnejšiu formuláciu: "každá zdaniteľná osoba identifikovaná na účely DPH musí predložiť súhrnný výkaz obsahujúci informácie o transakciách s týmito osobami" namiesto súčasnej formulácie..."musí predložiť súhrnný výkaz týchto osôb".

MF SR: V tomto prípade nebudeme preberať presnú formuláciu zo smernice. Ak budete mať k formulácii nejaké pripomienky, môžete ich uplatniť v rámci MPK.

Článok 54a odsek 1 písm. f) vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912

Navrhujeme presne špecifikovať osobu "kupujúceho", nakoľko sa v predchádzajúcom znení tohoto ustanovenia táto osoba nespomína a môže byť zamieňaná "s osobou, ktorej sa má tovar pod týmto špeciálnym režimom dodať".

MF SR: Nepredpokladáme, že by v týchto situáciách dochádzalo k aplikačným problémom. Napokon tu ide o ustanovenie nariadenia, kde nemôžeme ísť nad rámec jeho obsahu.

Článok 45a odsek 1vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912

Navrhujeme prehľadne zadefinovať doklady, ktorými musí predávajúci preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu, najmä v situácii, ak tovar do iného členského štátu prepravuje on sám vlastnými dopravnými prostriedkami.

MF SR: Nariadenia EÚ majú priamu účinnosť, preto nepovažujeme za potrebné preberať tieto ustanovenia do zákona.

Článok 17a tzv. call of stock režim

Aké budú pri novej úprave tzv. call of stock prechodné ustanovenia?

MF SR: Prechodné ustanovenia momentálne ešte nemáme pripravené, avšak s prechodnými ustanoveniami počítame.

Pripomienky APZ

Prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach na báze dobrovoľnosti

Podľa zástupcu výrobných podnikov vznikajú v praxi problémy pri dodávkach stavebných prác. V zmysle zákona o DPH sa na stavebné práce uplatňuje prenos daňovej povinnosti (RCM), a teda DPH odvádza odberateľ stavebných prác. Dodávatelia sa dostávajú do sporu s odberateľmi, či sa má pri konkrétnych stavebných prácach uplatniť RCM. Čiastočne pomáha informatívny zoznam stavebných prác Finančnej správy SR (ďalej len „FS“), ale pri niektorých prácach je potrebné prerokovať faktúru po faktúre.

15

MF SR: Rozšírenie mechanizmu tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia pri dodaní stavebných prác bolo zavedené ako jedno z opatrení vlády SR, ktorého cieľom bolo riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu týkajúcu sa platobnej neschopnosti odberateľov a súčasne eliminovať daňové podvody v sektore stavebníctva. Súčasnú právnu úpravu považujeme za vhodnú.

Návrh zmeny ustanovenia prekonzultujeme so zástupcami FR SR s cieľom zistiť, aké problémy majú hlásené a ako často aktualizujú tieto zoznamy.

Odpoveď FR SR: Návrh podnikateľských subjektov, ktorý sa týka § 69 ods. 17 o DPH FR SR nepodporuje.

Ak sa už v samotnom návrhu hovorí o stavebných prácach, je potrebné vychádzať z toho, či sa o stavebné práce jedná alebo nie, a dohoda je v takom prípade irelevantná. Úprava ods. 17 tohto ustanovenia účinná od 1.1.2017 do značnej miery odstránila aplikačné nejasnosti, keď zodpovednosť za označenie dodávky bola zverená jej dodávateľovi. Nemalo by byť vecou úvahy prijímateľa, ktorý spravidla vykonáva celkom iné zdaniteľné transakcie, aby dojednával, či ním prijaté plnenie spadá do sekcie F CPA alebo nie. Aplikovať ustanovenia zákona v závislosti od dohody platiteľov dane považujeme za nevhodné a môže byť spojené s ďalšími aplikačnými problémami:

- čo v prípade, ak by sa jednalo o dohodu ústnu, pričom následne by došlo k jej zmene, následne by sa jeden z účastníkov dohody stal nekontaktným subjektom, bol by zrušený a pod.? Nie je zrejmé, ako by správca dane vyhodnocoval skutkový stav?

- čo v prípade, ak by došlo k dohode o prenose daňovej povinnosti, pričom by sa zjavne nejednalo o poskytnutie plnení, na ktoré sa má vzťahovať § 69 ods. 12 písm. j)?

- správca dane by v prípade rôznych špekulatívnych dohôd musel dokazovať konanie v dobrej viere a pod.

- aplikácia zákona na základe dohody by zamedzila výkon analytickej činnosti FS, nakoľko FS nebude mať informácie, kto a s kým uzavrel takúto dohodu.

Podľa oddelenia metodiky DPH a z vyjadrenia daňových úradov je zrejmé, že v ostatnom období nie sú evidované aplikačné problémy v tejto oblasti, čo pripisujeme novele ustanovenia § 69 ods. 17 zákona o DPH (1.1.2017).

Centrum podpory pre dane k problematike zaujalo nasledovné stanovisko:

Otázky od platiteľov ohľadne zatrieďovania stavebných prác do sekcie F klasifikácie CPA sa stále vyskytujú. Väčšinou sú to otázky, so zatriedením ktorých nie sú veľké problémy, pretože podľa ich obsahu nie je ich ťažké nájsť v príslušnej sekcii F, resp. sa nachádzajú v príslušnom „

Prehľad-e činností zatriedených podľa štatistickej klasifikácie produktov podľa

činností (CPA)“,

ktorý je zverejnený na portáli FR SR a obsahuje už 951 zatriedených

činností. Menej často (ako po minulé roky) sa vyskytujú problematické zatriedenia, ktoré si vyžadujú dôslednú analýzu poskytovaných činností (napr. zložené plnenia, špecifikáciu činností). Predmetný prehľad činností sme naposledy dopĺňali novou službou 24.10. 2018.

Zrušiť osobitnú úpravu v § 68d - tzv. cash accounting

Navrhujú zrušiť možnosť osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (tzv. cash accounting), a to z dôvodu zvýšenej administratívnej náročnosti pre veľké subjekty. Pri obchodovaní so subjektom, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je potrebné sledovať moment zaplatenia faktúry, aby mohlo byť uplatnené právo na odpočet. Z tohto dôvodu je/bolo potrebné upraviť informačné systémy.

16

MF SR: Ide o dobrovoľnú schému, ktorú nám umožňuje smernica. Aj v tomto prípade ide o opatrenie vlády, ktorého cieľom bolo riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu týkajúcu sa platobnej neschopnosti odberateľov.

V súčasnosti osobitnú úpravu využíva iba cca 540 subjektov (najmä advokátske kancelárie, fyzické osoby a pod.). Nie je vhodné po 3 rokoch od zavedenia tejto úpravy pre malých podnikateľov pristúpiť k jej zrušeniu. Zavedeniu predchádzala analýza situácie. Momentálne na žiadnej analýze nepracujeme. Disponujete nejakou analýzou vy?

APZ: Nie.

DPH pri CSR („company social responsibility“) aktivitách

Navrhujú možnosť odpočtu z tovarov a služieb, ktoré budú použité na CSR aktivity.

MF SR: Zákon o DPH musí byť v súlade so smernicou o DPH. Smernica neobsahuje osobitné pravidlá pre tieto aktivity. Ak nájdete spôsob, ako to upraviť, aby sme neporušili právo EÚ, môžete nám návrh úpravy kedykoľvek poslať.

§ 22 ods. 5 zákona o DPH

Navrhujú vytvoriť proces na prípady, keď sa daňovník rozhodne darovať už nepoužívaný drobný hmotný majetok, pri ktorom nevie uplatniť znižovanie základu dane pre výpočet DPH podľa zákona o dani z príjmov. Ako príklad sa dá použiť darovanie starších PC, pri ktorých je z ekonomického hľadiska výhodnejšie ich zlikvidovať ako dodatočne odvádzať DPH, ktorá sa odpočítala pred 3 – 4 rokmi.

MF SR: Máme v pláne sa tým zaoberať, cítime, že súčasné znenie môže spôsobovať problémy v praxi. Budeme hľadať cestu ako to upraviť. Ak máte konkrétny návrh, môžete nám ho poslať.

APZ: Určite vám v najbližších dňoch návrh pošleme.

Limit pre vykazovanie zjednodušených faktúr v oddiele B.3 kontrolného výkazu DPH

Navrhujú zvýšiť súčasnú hranicu celkovej sumy odpočítanej dane 3000 eur, do výšky ktorej možno vykazovať údaje sumárne v oddiele B.3.1., z dôvodu administratívneho zaťaženia veľkých firiem s odpočtom dane z bločkov vo výške mierne presahujúcej hranicu na pravidelnej báze.

MF SR: Limit 3 000 eur je v zákone o DPH na základe podnetu odboru boja proti daňovým podvodom Finančnej správy. Táto suma bola určená na základe analýzy. V prípade zmeny je potrebné najprv komunikovať s Finančnou správou, či by prípadné zvýšenie tejto hranice nemalo negatívny dopad.

Odpoveď FR SR:Návrh na zníženie limitu pre vykazovanie zjednodušených faktúr v oddiele B.3 považujeme za nejasný. Z návrhu nie je zrejmé, o akú sumu sa navrhuje zvýšiť celková hranica sumy 3000 €.

Argument, že by sa zvýšením limitu znížila administratívna záťaž veľkých firiem považujeme za nedostatočný. Tieto firmy nevedia dopredu sumu odpočítania dane zo zjednodušených faktúr odhadnúť, preto by potrebnú evidenciu zrejme viedli aj naďalej. Navyše pre veľké podniky by zrejme nebolo významné zvýšenie limitu ani napr. o 1000 €, čo by na druhej strane už mohlo byť významné pre väčšinu malých a stredných podnikov. Zavedenie limitu 3000 € bol nástroj boja proti podvodom, keďže na základe zjednodušených faktúr sa čerpalo veľmi

17

vysoké odpočítanie dane.Na základe informácie odboru boja proti podvodom tento stav naďalej pretrváva a preto by OBPP navrhoval skôr zníženie tohto limitu, ako naopak.

Prenájom nehnuteľnosti medzi podnikateľmi od 1.1.2019 - § 38 ods. 5

Navrhujú umožniť voľbu prenajímateľa zdaniť prenájom nehnuteľnosti, ak je účelom nájomcu zabezpečiť ubytovanie svojich zamestnancov. Dôvodom je strata nároku na uplatnenie odpočtu DPH na vstupe pri veľkých firmách s vysokým počtom zamestnancov, pre ktorých je zmluvne zabezpečené ubytovanie. Zamestnávatelia majú záujem si udržať kvalifikovanú pracovnú silu a za týmto účelom jej musia zabezpečiť ubytovanie.

MF SR: Toto opatrenie bolo zavedené iba tento rok. Uplynula krátka doba na to, aby sme ho mohli vyhodnotiť. Neskôr môžeme diskutovať o nejakej úprave.

Základným pravidlom v zmysle smernice je, aby prenájom bol oslobodený od DPH, a to zo sociálnych dôvodov. Aj pôvodné znenie zákona o DPH znelo tak, že prenájom je oslobodený a prenajímateľ má iba možnosť sa rozhodnúť prenájom zdaniť.

Dôvodom úpravy bolo veľké množstvo postupov, ktorých cieľom bolo zneužitie právnej úpravy. Byty boli kupované rôznymi firmami, ktoré deklarovali ich využívanie na podnikanie, avšak v skutočnosti ich využívali na súkromné bývanie.

Každé sprísnenie právnej úpravy, ktorou sa snažíme zamedziť podvodom, z časti spôsobí aj zvýšenie záťaže pre poctivých podnikateľov. Cieľom úpravy nebolo získať dodatočné prostriedky do rozpočtu, ale zabezpečiť, aby štátny rozpočet dostal to, čo mu patrí.

Tejto pripomienke sa môžeme venovať, ale na vyššej riadiacej úrovni.

Vyvolané investície

Navrhujú zrovnoprávniť posudzovanie vyvolaných investícií s daňou z príjmu právnických osôb. Pri investičnej činnosti podnikateľov obce ukladajú podnikateľom povinnosť vybudovať aj infraštruktúru, ktorú majú následne bezplatne previesť samospráve. Z pohľadu zákona o dani z príjmov tieto vyvolané investície sú súčasťou hlavnej investície a je možné ich odpisovať. Z pohľadu zákona o DPH ide o bezodplatné dodanie, ktoré je potrebné zdaniť.

MF SR: Tu opäť narážame na to, čo nám umožňuje smernica o DPH. Toto určite spadá pod verejnú spotrebu, a má to byť zdanené.

Rozsudok C-132/16 Iberdrola čiastočne rieši váš problém. Ak viete preukázať, akú veľkú časť tejto vyvolanej investície využívate, tak v tomto pomere si časť tejto investície viete odpočítať. Riešenie by muselo byť na úrovni EÚ.

Riešenie, aké navrhujete, nie je možné kvôli pravidlám v smernici o DPH.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.

3.3.3 Administratívne náklady

18

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona o DPH ukladá administratívne povinnosti osobám, ktoré vykonávajú transakcie týkajúce sa surovej ropy a minerálnych olejov v colných, daňových a osobitných skladoch ako aj prevádzkovateľom týchto skladov. Z dôvodu, že transakcie s ropou, motorovou naftou a benzínom sa z pohľadu únikov na DPH považujú za vysoko rizikové, bolo potrebné nastaviť podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky a skladovanie predmetných tovarov.

Prevádzkovatelia skladov sú povinní viesť v členení podľa kalendárnych mesiacov najmä údaje o množstve tovaru umiestneného do skladu, dátume jeho umiestnenia a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený, o množstve tovaru, ktorý bol vydaný zo skladu, dátume jeho vydania a osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru zo skladu.

Osoba, ktorá dodá do skladu tovar s oslobodením od dane je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi skladu údaje o osobe, ktorej tovar dodala, dátume dodania tovaru a množstve dodaného tovaru.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme zo skladu, je povinná pred tým ako nastane táto skutočnosť, poskytnúť prevádzkovateľovi skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu zákonom predpísané faktúry.

Pripravovaná právna úprava zavádza nové administratívne náklady pre podnikateľov, ale zároveň je dôležité zdôrazniť, že v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa administratívne náklady vznikajúce pri tomto type obchodov značne znižujú.

Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie daňových subjektov, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na

19

vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

20

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4 ods. 4)

Podľa § 4 ods. 4 sa zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, pričom z dodania sa má dosiahnuť obrat 49 790 eur, nestáva platiteľom dane dňom dodania resp. dňom prijatia platby, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Navrhuje sa doplniť, že rovnako sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane, ak dodá časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, ktorých dodanie je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 7.

K bodu 2 /§ 5 ods. 1 písm. g)/

V § 5 sa navrhuje rozšíriť okruh dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, z titulu výkonu ktorých zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň.

K bodom 3 až 5, 29, 30, 34, 35, 37 (§ 8 ods. 4, § 8a, § 11a, § 70 ods. 2 písm. g) a h), § 70 ods. 4 písm. d), § 80 ods. 1 písm. e) až g) a ods. 4 písm. f) a § 85kh)

V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1910“), dochádza okrem iného k zavedeniu režimu call-off stock, ako povinnej úpravy pre všetky členské štáty, na základe ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby (ďalej len „dodávateľ“), do iného členského štátu na účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi - zdaniteľnej osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte skončenia prepravy tovaru (ďalej len „odberateľ“) - nepovažuje, pri splnení ustanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4.

Zákon o DPH v účinnom znení už v § 11a obsahuje obdobnú úpravu (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade), ktorá však upravuje pravidlá len v prípade, že Slovenská republika je členským štátom určenia prepravovaného tovaru dodávateľa. Keďže však smernica (EÚ) 2018/1910 obsahuje komplexné pravidlá upravujúce uplatňovanie DPH tak v členskom štáte začatia prepravy tovaru, ako aj v členskom štáte jej skončenia, navrhuje sa, aby boli v zákone o DPH vykonané príslušné zmeny, ktoré by nielen doplnili príslušné pravidlá pri uplatňovaní režimu call-off stock, ale aj zohľadňovali odlišnosti tohto režimu, ako je ustanovený smernicou (EÚ) 2018/1910. Z týchto dôvodov sa navrhuje zaviesť nový § 8a a upraviť uvedený § 11a.

V novo navrhovanom § 8a je zavedená definícia režimu call-off stock a sú ustanovené podmienky a následky uplatnenia tohto režimu z pozície Slovenskej republiky ako členského štátu začatia prepravy tovaru, t. j. členského štátu dodania. Pri splnení všetkých tam ustanovených podmienok sa navrhuje, aby tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu bol považovaný za dodaný dodávateľom s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 až v momente, v ktorom k nemu nadobudne právo nakladať ako vlastník určený odberateľ, na základe dohody uzavretej s dodávateľom, pričom na premiestnenie tovaru sa nebude prihliadať. Na druhej strane bude v tom istom momente dochádzať v členskom štáte, do ktorého bol tovar prepravený, k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, pričom daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru vznikne v súlade s bežnými pravidlami a osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru bude určený odberateľ, ktorý získal právo nakladať s tovarom ako vlastník.

V prípade, že Slovenská republika bude členským štátom, do ktorého bol tovar prepravený, t. j. členským štátom nadobudnutia tovaru, uplatňovanie úpravy nadobudnutia tovaru v tuzemsku

21

z iného členského štátu, ako je nastavené v súčasnosti platnom a účinnom znení, už nebude možné. Z tohto dôvodu sa navrhuje nové znenie § 11a, ktoré obsahuje už iba pravidlá stanovenia momentu, v ktorom pri splnení ustanovených podmienok režimu call-off stock v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, dôjde v tuzemsku k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, ako aj určenia osoby, u ktorej sa toto nadobudnutie považuje za uskutočnené.

Pokiaľ ide o najpodstatnejšie zmeny navrhovaného režimu call-off stock oproti pravidlám ustanoveným v súčasnosti účinnom znení § 11a, za tie je potrebné považovať, okrem skutočnosti, že nové pravidlá reflektujú aj uplatňovanie zákona o DPH z pohľadu Slovenskej republiky ako členského štátu dodania, taktiež skutočnosť, že navrhovaná úprava nebráni jej uplatneniu v prípade, že dodávateľ má v členskom štáte skončenia prepravy pridelené identifikačné číslo pre daň, ako aj skutočnosť, že tovar musí byť dodaný osobe, pre ktorú je určený, do 12 mesiacov odo dňa skončenia prepravy.

Navrhovanou úpravou je ďalej v § 70 ods. 4 ustanovená podrobná záznamová povinnosť pre obe zdaniteľné osoby zúčastnené v transakcii v režime call-off stock, ktorej obsah je ustanovený v čl. 54a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva. V neposlednom rade sa navrhovaný režim call-off stock od v súčasnosti uplatňovaného odlišuje aj v tom, že dodávateľ bude povinný podať súhrnný výkaz dvakrát. Prvýkrát v období, v ktorom došlo k preprave tovaru do iného členského štátu /navrhovaný § 80 ods. 1 písm. e) a ods. 4 písm. f)/ a druhýkrát v období, v ktorom došlo k dodaniu tovaru.

Navrhovaný § 8a obsahuje aj následok nedodržania ustanovených podmienok pre uplatnenie režimu call-off stock, konkrétne, že v tam určených momentoch sa tovar považuje za premiestnený v zmysle § 8 ods. 4.

Keďže navrhovaná úprava by mohla ovplyvniť tak právne vzťahy, ako aj uplatňovanie pravidiel, ktoré sa viažu na tovar prepravený do tuzemska podľa v súčasnosti účinného § 11a, navrhuje sa v prechodnom ustanovení, aby sa v súvislosti s týmto tovarom dočasne predĺžila účinnosť doterajších pravidiel.

K bodu 6 (§ 13a)

Do zákona sa dopĺňa nový paragraf 13a, ktorý je súčasťou nových pravidiel zavedených smernicou (EÚ) 2018/1910. V rámci štruktúry zákona o DPH je toto nové ustanovenie zaradené do časti upravujúcej „Miesto zdaniteľného obchodu“, nakoľko bezprostredne nadväzuje na pravidlo určenia miesta dodania tovaru, ktoré je spojené s prepravou. Toto nové ustanovenie má za cieľ ustanoviť jednoznačné pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy tovaru pri tzv. reťazových transakciách v rámci územia EÚ. Reťazovými transakciami je potrebné rozumieť situácie, keď ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní, pričom odoslanie alebo preprava tohto tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa konečnému odberateľovi v rámci reťazca.

Vyjasnenie priradenia prepravy tovaru v rámci reťazových obchodov spočíva v tom, že ak zabezpečuje prepravu odberateľ, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá kupuje resp. nadobúda tovar od prvého dodávateľa (ďalej len „prostredná osoba“), odoslanie resp. preprava tovaru sa priradí k tomuto prvému dodaniu tovaru, čo v konečnom dôsledku znamená, že prvý dodávateľ uskutočňuje tzv. pohyblivú dodávku tovaru, a teda uplatní oslobodenie od DPH. Avšak, ak prostredná osoba oznámi prvému dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH pridelené v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať (pridelenie IČ DPH v ČŠ prvého dodávateľa), prepravu tovaru nemožno priradiť k dodaniu tovaru prvým dodávateľom, ale sa priradí k dodaniu tovaru uskutočnenému prostrednou osobou. V takomto prípade nemôže prvý dodávateľ uplatniť na dodanie tovaru pre prostrednú osobu oslobodenie od DPH.

22

Rovnako sa priradenie odoslania alebo prepravy tovaru posúdi vo vzťahu k splneniu podmienok trojstranného obchodu. Aj na účely splnenia podmienok trojstranného obchodu bude rozhodujúce, aké IČ DPH oznámi prvý odberateľ (prostredná osoba) prvému dodávateľovi.

K bodu 7 (§ 18 ods. 2)

Ide o terminologické zjednotenie pojmu v celom zákone.

K bodu 8 (§ 22 ods. 5)

Navrhuje sa zrovnoprávniť určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, ktorý nie je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov, s určením základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov. V podstate ide o drobný hmotný majetok a na účel stanovenia základu dane sa navrhuje fikcia štvorročného rovnomerného odpisovania tohto majetku. Hlavným dôvodom úpravy základu dane pri bezodplatnom dodaní drobného hmotného majetku je zbaviť platiteľa dane povinnosti odviesť DPH z celej kúpnej ceny v prípade vyradenia drobného hmotného majetku po jeho dlhšom použití, kedy je najčastejšie darovaný rôznym sociálnym a charitatívnym zariadeniam.

K bodom 9 a 10 (§ 38 ods. 3 písm. a) a § 38 ods. 4)

Zákonom č. 323/2018 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1.1.2019 zaviedla znížená sadzba DPH na ubytovacie služby. Zákon vymedzil ubytovacie služby (príloha č. 7a zákona o DPH) odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93, konkrétne na služby uvedené v kóde 55 CPA.

V záujme zjednotenia použitia pojmu „ubytovacie služby“ v celom zákone, sa navrhuje v odseku 4 vymedziť ubytovacie služby v nadväznosti na uvedené nariadenie. Vymedzenie ubytovacích služieb v odseku 4 v nadväznosti na uvedené nariadenie platiteľovi dane umožní správne posúdiť, či ním poskytovaná služba je vylúčená z oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3. Ubytovacími službami podľa skupín vymedzených priamo v návrhu (§ 38 ods. 4) odkazom na štatistickú klasifikáciu sú najmä hotelové a podobné služby, turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby, služby miest na táborenie a taktiež služby ubytovania v študentských ubytovacích zariadeniach alebo v ubytovniach pre robotníkov, avšak len za predpokladu, že ubytovanie je poskytnuté na obdobie menej ako tri mesiace.

K bodom 11 a 12 (§ 43 ods. 1 a 9)

Platiteľ dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ môže uplatniť oslobodenie od DPH, len ak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH.

Znenie odseku 1 sa navrhuje spresniť v súlade s článkom 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) novelizovaným smernicou (EÚ) 2018/1910. Zo znenia novelizovaného článku 138 smernice o DPH vyplýva, že jednou z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu je, že nadobúdateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte ako je členský štát, kde sa začala preprava tovaru, pričom toto identifikačné číslo pre DPH musí nadobúdateľ oznámiť dodávateľovi.

Zo znenia odseku 9, ktorý bol doplnený do § 43 zákona o DPH na základe bodu 3 smernice (EÚ) 2018/1910 (novelizácia čl. 138 smernice o DPH), vyplýva, že dôležitou súčasťou podmienok pre oslobodenie od dane sa stáva aj samotné deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu v súhrnnom výkaze. Oslobodenie od dane správca dane neuzná, ak dodávateľ nepodá súhrnný výkaz alebo ak v súhrnnom výkaze uvedie nesprávne, neúplné alebo

23

nepravdivé údaje. Oslobodenie od dane správca dane uzná vtedy, ak dodávateľ vie akýmkoľvek vierohodným spôsobom preukázať, že neúmyselne a v dobrej viere uviedol nesprávne alebo neúplné údaje v súhrnnom výkaze a následne tieto skutočnosti doloží napr. dodatočným súhrnným výkazom, alebo na základe výzvy správcu dane poskytne správne a úplné údaje.

K bodom 2, 13 až 22 a 39 (§ 5 ods. 1 písm. h), § 48c ods. 1, 2, 5 a 6, § 48ca, § 48d, § 48e, § 49 ods. 2 písm. b), príloha č. 9)

Zákonom č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/2018 Z. z.“), bolo pozmeňujúcim návrhom poslanca NR SR do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2020 zavedené nové ustanovenie § 48c, upravujúce oslobodenie od dane pri určitých zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom. Ide o transpozíciu čl. 154 a nasl. smernice o DPH v platnom znení. Oslobodenie od dane sa týka zdaniteľných obchodov s presne špecifikovanými tovarmi uvedenými v prílohe č. 9 zákona o DPH (ďalej len „príloha č. 9“), ak sú dodané v colných skladoch a v osobitných skladoch (tovar uvedený v časti I prílohy č. 9) alebo v daňových skladoch (tovary uvedené v časti II prílohy č. 9), alebo sú posledné zmienené tovary dovezené či nadobudnuté v tuzemsku a sú určené na umiestnenie do daňového skladu. Taktiež je v závislosti od tovaru a situácie uplatňované oslobodenie od dane aj na poskytnutie určitých služieb. Zákon č. 369/2018 Z. z. v tejto súvislosti okrem iného ustanovil limitáciu oslobodenia od dane, sumu splatnej dane pri ukončení spomínaných režimov a situácií a v súvislosti s ukončením režimu alebo situácií ako osobu povinnú platiť ustanovuje osobu, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v § 48c ods. 1 a 2. Vzhľadom na logiku pravidiel systému DPH a ich nastavenie v § 48ca až § 48e je touto osobou potrebné rozumieť osobu, ktorá má v čase, keď sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie alebo v čase vyňatia tovaru z osobitného či daňového skladu, právo nakladať s tovarom ako vlastník. Ide totiž o osobu, ktorá benefitovala z oslobodenia predchádzajúceho dodania od dane, ktoré by za normálnych okolností podliehalo zdaneniu DPH. Taktiež sa v § 48d zaviedla definícia pojmu „osobitný sklad“.

Navrhovanou úpravou sa, vo vzťahu ku všetkým zavedeným oslobodeniam od dane uvedeným v § 48c, z dôvodu právnej istoty výslovne uvádza, že sa uplatňujú len na dodanie predmetných tovarov umiestnených v tuzemských skladoch, resp. na dovoz, dodanie či nadobudnutie týchto tovarov v tuzemsku, pokiaľ sú určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku (§ 48c ods. 1 a 2), dochádza k vymedzeniu služieb, ktorých poskytnutie je v súvislosti s dotknutým tovarom taktiež oslobodené od dane (§ 48c ods. 6) a ustanovuje sa registračná povinnosť zahraničných osôb, ktoré budú osobou povinnou platiť daň z dôvodu ukončenia uplatňovania režimov a situácií na dotknutý tovar (§ 48c ods. 5). Keďže cieľom oslobodení od dane zavedených zákonom č. 369/2018 Z. z. je zlepšiť podmienky a podporiť medzinárodný obchod s dotknutými tovarmi v Slovenskej republike, navrhuje sa, aby zahraničné osoby, ktoré v tuzemsku uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2, neboli v tuzemsku povinné sa registrovať pre daň /§ 5 ods. 1 písm. h)/.

Pokiaľ ide o vecný rozsah oslobodenia od dane dodania tovarov a služieb v colných skladoch, zákonom č. 369/2018 Z. z. bolo ustanovené, že sa vzťahuje len na položku uvedenú v časti I prílohy č. 9 a na dodanie služieb súvisiacich s týmto tovarom, ktoré sú poskytnuté v colnom sklade. Navrhovanou úpravou sa v časti I prílohy č. 9 zužuje kategória tovarov, na ktoré sa uplatní oslobodenie od dane, len na surovú ropu. Taktiež sa ustanovuje, že dodanie surovej ropy a poskytnuté služby sa oslobodia od dane len ak sa tieto dodania uskutočnia vo verejnom colnom sklade typu I.