Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 571 zo dňa 14. decembra 2016, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty je orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty a ktoré je potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

V návrhu zákona sa v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ mení úprava zdaňovania prirážky pri poskytovaní služieb cestovného ruchu. Podľa súčasnej právnej úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty sa osobitná úprava zdaňovania prirážky môže uplatňovať len v prípade, ak je príjemcom služieb cestovného ruchu konečný spotrebiteľ - cestujúci. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ osobitnú úpravu zdaňovania prirážky musia členské štáty uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb. Navrhovaná právna úprava tak rozširuje uplatňovanie osobitnej úpravy aj na prípady, keď príjemcom služieb cestovného ruchu je podnikateľ, ktorý kupuje balík služieb cestovného ruchu na účely svojho podnikania, či už na účely jeho ďalšieho predaja alebo na účely pracovnej cesty.

Finančná správa v súčasnosti akceptuje, ak poskytovateľ služieb cestovného ruchu uplatňuje postup podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a nie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Takže v praxi sa uplatňujú dva prístupy, a preto je žiaduce odstrániť možnosť dvojakého postupu pri predaji služieb cestovného ruchu a stanoviť jasné pravidlá.

Ďalej účelom návrhu zákona je odstránenie aplikačných problémov plynúcich z nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úpravy ako napríklad zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu, vyriešenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby, rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia na všetky stavby, zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, podávať súhrnné výkazy, ak sa tieto osoby zúčastňujú na trojstrannom obchode.

Návrh zákona v súlade so smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty bezodplatné dodanie tovaru formou daru z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti.

Zámerom návrhu zákona je taktiež umožniť vyhotovenie súhrnnej faktúry aj v prípadoch, ak príjemca je zahraničnou zdaniteľnou osobou. Úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže platiteľov dane. Platný zákon o dani z pridanej hodnoty umožňuje vyhotovenie súhrnnej faktúry za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov, len ak príjemca plnenia je tuzemskou zdaniteľnou osobou.

Na základe článku 204 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje umožniť zahraničným osobám, aby si zvolili daňového zástupcu vo veci

2

nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tuzemsku na účely jeho dodania z tuzemska do iných štátov. Daňového zástupcu si môžu zvoliť tie zahraničné osoby, ktoré budú tieto obchody uskutočňovať výlučne prostredníctvom elektronického komunikačného rozhrania.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

11.4.2017 – 26.4.2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je reagovať na aplikačnú prax, z ktorej vyplýva potreba upraviť existujúce pravidlá uplatňovania DPH a potreba zosúladenia niektorých pravidiel so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Navrhované úpravy:

-doplnenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby

-zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode

-uplatňovanie osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty

-zavedenie bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň

-možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tuzemsku

-zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít

-zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa)

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom novely zákona o DPH je reagovať na skúsenosti z aplikačnej praxe, spresnenie niektorých ustanovení nadväzne na smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

4.Dotknuté subjekty

Platitelia dane z pridanej hodnoty.

4

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; milos.miklos@mfsr.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

5

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov v časti „1. Základné údaje“ uviesť predpokladaný termín predloženia na MPK, prípadne predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V bode 9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov vyznačil predkladateľ negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, rozpočtovo zabezpečené, čo nie je v súlade s analýzou vplyvov.

V analýze vplyvov, v tabuľke č. 1 je kvantifikovaný negatívny vplyv v roku 2017 na strane príjmov v sume 6,1 mil. eur a na strane výdavkov v sume 0,072 mil. eur, v roku 2018 na strane príjmov 18,2 mil. eur. Z tabuľky vyplýva, že financovanie nie je rozpočtovo zabezpečené, pritom rozpočtovo nekrytý vplyv je uvedený 0 eur. Nie sú uvedené kapitoly, na ktoré má návrh zákona vplyv a v prípade výdavkov ani program. V rámčeku pod tabuľkou č. 1 predkladateľ uvádza, že nepredkladá návrh na riešenie úbytku príjmov, pretože na základe stanoviska Inštitútu finančnej politiky odhadujú negatívny vplyv opatrení v celkovej výške 24,3 mil. eur iba v prvom roku zavedenia. Neuvádza ani návrh na riešenie predpokladaných zvýšených výdavkov. Podľa tabuľky č. 1, v prípade negatívneho vplyvu na strane príjmov v celkovej sume 24,3 mil. eur, nejde o celkový vplyv v prvom roku zavedenia zákona, ale o celkový negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu za roky 2017 a 2018. Celkový negatívny vplyv v prvom roku predstavuje 6,172 mil. eur. To, že ide o vplyv v prvom roku, nie je dôvod, aby predkladateľ neuvádzal návrh na riešenie úbytku príjmov, resp. zvýšených výdavkov.

V nadväznosti na uvedené žiada Komisia tabuľku č. 1 analýzy vplyvov upraviť a vnútorne zosúladiť tak, že predložený návrh nebude mať negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy. Do analýzy vplyvov žiada Komisia doplniť konkrétny subjekt verejnej správy a program, ktorých sa predložený návrh týka. Komisia ďalej žiada uviesť návrh na riešenie znížených príjmov a zvýšených výdavkov v rokoch 2017 a 2018, vrátane uvedenia účelu, na ktorý majú byť vynaložené predpokladané kapitálové výdavky. Doložka vybraných vplyvov musí byť v súlade s analýzou vplyvov.

Stanovisko predkladateľa: pripomienky boli čiastočne akceptované a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená podľa akceptovaných pripomienok; negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 92 tis. eur, bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia má za to, že navrhované zmeny, konkrétne spočívajúce v:

a) umožnení súhrnnej faktúry za vodu, teplo či plyn už aj zahraničnej zdaniteľnej osobe,

a)b) rýchlom vrátení nadmerného odpočtu, o ktorom nie sú pochybnosti,

b)c) bezodkladnom vrátení zábezpeky na daň v prípade zrušenia registrácie pre daň,

majú pozitívny vplyv na MSP a ďalšie navrhované zmeny, konkrétne spočívajúce v:

d) rozšírení osobitnej úpravy zdaňovania prirážky pri poskytovaní služieb cestovného ruchu aj na prípady, keď príjemcom služieb cestovného ruchu sú podnikatelia,

c)e) úprave podmienok trojstranných obchodoch, t. j. že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa a povinnosť súhrnných výkazov u prvého odberateľa,

majú negatívne vplyvy na MSP, pričom predkladateľ horeuvedené zmeny kvalitatívne popísal v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. Komisia má zároveň za to, že ďalšie navrhované zmeny, konkrétne spočívajúce v:

f) rozšírení povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku na všetky stavby,

g) zrušení limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti pri dodaní určitých komodít,

h) zavedení výnimky vzniku daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci osobitného režimu zdaňovania na základe prijatia platby,

môžu mať pozitívne ako aj negatívne vplyvy na MSP, a preto navrhuje predkladateľovi tieto f) až h) rovnako ako už popísané zmeny a) až e) tiež kvalitatívne popísať v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

6

Stanovisko predkladateľa: pripomienka bola akceptovaná a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola doplnená o kvalitatívny popis opatrení uvedených v písm. f) až h).

Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok.

Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

-15 000

-15 000

-15 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-15 000

-15 000

-15 000

Rozpočtové prostriedky

0

-15 000

-15 000

-15 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

800 000

0

0

0

v tom: MF/ 710

800 000

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

800 000

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

800 000

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

800 000

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Na základe prijatých opatrení na zamedzenie daňových únikov prichádza od roku 2013 ku každoročnému zlepšovaniu výberu DPH a znižovaniu daňovej medzery. Očakávame, že tento pozitívny trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, čomu napomôžu už predstavené akčné plány boja proti daňovým podvodom. Zvýšený výber DPH vykryje v plnom rozsahu výpadky na príjmovej strane spôsobené zavedením nových opatrení.

Negatívny vplyv vo výške 800 tis. eur bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty je orientovaná na oblasti, ktoré je potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a taktiež na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.

Navrhované úpravy:

-doplnenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby

-zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode

-uplatňovanie osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty

-zavedenie bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň

-možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tuzemsku

-zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít

-zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa)

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

9

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia opatrenia týkajúceho sa oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru na humanitárne a dobročinné účely vychádza zo Správy o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 2015. Na materiálnu humanitárnu pomoc v roku 2015 prispeli formou darov resp. darovacích listín v prospech MV SR súkromné firmy v hodnote 93 781,70 eur. Vychádzajúc z tejto informácie je statický vplyv oslobodenia materiálnej humanitárnej pomoci od DPH na štátny rozpočet -15 tis. eur.

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-15 000

-15 000

-15 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-15 000

-15 000

-15 000

11

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č.4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

800 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

800 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

800 000

0

0

0

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa dotkne platiteľov dane, ktorí podnikajú v oblasti cestovného ruchu, a platiteľov dane, ktorí na základe nájomných zmlúv a zmlúv o dodaní energií vyhotovujú súhrnné faktúry zahraničným zdaniteľným osobám.

Rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku na všetky stavby, môže mať tak negatívny ako aj pozitívny vplyv, a to z dôvodu zníženia alebo zvýšenia pôvodne uplatneného odpočtu dane pri obstaraní stavby v nadväznosti na plánované použitie tohto majetku buď na zdaňované alebo oslobodené plnenia, príp. kombinované plnenia.

Zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti pri dodaní určitých komodít odstráni administratívnu záťaž pri sledovaní základu dane v súvislosti s povinnosťou prenosu daňovej povinnosti a zároveň vnesie právnu istotu pri uplatnení tohto režimu v prípade, ak sa následne po vzniku daňovej povinnosti mení základ dane nad 5 000 eur alebo pod 5 000 eur.

Osobitný režim vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby v prípadoch postúpenia peňažných pohľadávok nie je v súčasnosti možné uplatňovať bez toho, aby táto právna úprava nemala čiastočne negatívny vplyv na odberateľa plnenia, ktorý je platiteľom dane, a súčasne neumožňovala dodávateľovi vyhnúť sa daňovej povinnosti z dodania tovaru alebo služby. Vyňatím prípadov postúpenia pohľadávok z režimu osobitnej úpravy sa tento problém odstráni, čo bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Nadväzne na Predbežné informácie k návrhom zákonov v oblasti daní a colníctva (PI/2016/156), ktoré boli zverejnené na portáli Slov-Lex a verejnosť sa mala možnosť k nim vyjadriť v čase od 14.10.2016 do 04.11.2016, sa k novele zákona o DPH uskutočnili dňa 11.01.2017 konzultácie s podnikateľskými subjektami. Konzultácií sa zúčastnili zástupcovia Združenia podnikateľov Slovenska, Klubu 500, Centra lepšej regulácie, AmCham, Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov, Slovenskej komory daňových poradcov, Slovenského združenia pre značkové výrobky a Slovenskej asociácie podnikových finančníkov.

V úvode konzultácií zástupcovia MF uviedli, že v súčasnosti neevidujú zásadný systémový problém s potrebou akútneho riešenia v oblasti DPH, skôr evidujú potrebu riešenia problémov, ktoré prináša aplikácia zákona o DPH v praxi.

Zástupca Slovenského združenia pre značkové výroby zopakoval požiadavku a výzvu, ktorú uplatnili už v stanovisku k predbežnej informácii, aby sa MF zaoberalo skutočnosťou, že sadzby DPH na potraviny sú najvyššie v regióne. MF zastáva názor, že problematika musí byť posúdená v súvislosti s finančnými možnosťami a prioritami štátneho rozpočtu.

Zástupcovia Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov poukázali na viaceré oblasti, ktoré vnímajú ako problematické vo vzťahu k malým a stredným podnikom a živnostníkom:

13

- oblasť registrácie je údajne zložitá pre účtovníčky, ktoré robia účtovníctvo pre viacero subjektov (často aj pre 40),

- samotný systém DPH je zložitý, preto vyzvali na úvahu o prinavrátení dane z obratu,

- prenos daňovej povinnosti je zložitý na praktické uplatňovanie predovšetkým v oblasti stavebných prác,

- často je problém overiť IČ DPH EU,

- problém s fakturáciou cezhraničných služieb v oblasti elektronických služieb, keď sú často tieto vyhotovované napr. v Indii,

- inštitút ručenia je veľmi ťaživý pre malé a stredné podniky, pričom riešenie vidia všeobecne v návrate k systému uplatňovania odpočítania dane až po zaplatení dodávateľovi,

- záujem o zjednodušenie kontrolného výkazu k DPH aj iného vykazovania na účely DPH.

MF k uvádzaným okruhom uviedlo, že viacero z nich súvisí s aplikačnou praxou a dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi, ktoré však nie je možné riešiť zmenou zákona. Viaceré prístupy v systéme DPH vychádzajú z transpozície európskej legislatívy, ktoré sú pre členský štát EÚ záväzné. K otázke využívania údajov z kontrolného výkazu zástupcovia MF uviedli, že je možné na strane finančnej správy hľadať ďalšie spôsoby a procesy na využitie získaných dát. Snahy o zjednodušenie vykazovania na účely DPH (jednotné daňové priznanie) riešila EK v rokoch 2014 – 2015. Z dôvodu, že sa členské štáty nevedeli dohodnúť na jeho podobe a povinných údajoch, bol návrh EK stiahnutý z rokovania. Zástupcovia MF tiež uviedli, že ak členský štát EU nesprávne transponuje smernicu, podnikateľský subjekt sa môže odvolávať na smernicu pri svojom konaní, ak bol nesprávnou transpozíciou znevýhodnený. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovarov alebo služby je využívaná minimálne, nakoľko zo zhruba 130 000 platiteľov dane, ktorí spĺňajú jej podmienky, sa ju rozhodlo uplatňovať len asi 600 platiteľov.

Zástupcovia SKDP upozornili, že diskusia v rámci konzultácií by mala smerovať na také podnety, ktoré môžu smerovať k zmene zákona o DPH s ohľadom na záväzné pravidlá vyplývajúce zo sekundárneho práva EÚ, osobitne zo smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Nad rámec stanoviska, ktoré zaslali k predbežnej informácii otvorili problém konzorcií, združení, zoskupení osôb, ktoré robia spoločne projekty a navzájom si rozdeľujú náklady a zisk, pričom tieto toky nie sú spojené s dodávkami, aj problém právneho nástupníctva. MF uviedlo, že riešenie vidí v oblasti metodiky. Riešenie tejto problematiky nevyžaduje zmenu zákona o DPH.

Zástupca RÚZ a AmCham apeloval na zavedenie prenosu daňovej povinnosti pri dovoze tovaru z tretích štátov (tzv. samozdanenie dovážaného tovaru samotným platiteľom dane). Upozornil na právnu neistotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti v stavebníctve, na limit 5 000 eur pri uplatnení prenosu daňovej povinnosti pri dodaní železa, čo predstavuje záťaž (navrhol limit zrušiť), vo vzťahu k ručeniu za daň navrhol aplikovať český model s možnosťou úhrady na zverejnený účet. Požadoval uistenie, že je možné návrhy a námety predkladať aj nad rámec okruhov uvedených v predbežnej informácii. Zástupcovia MF uviedli, že taká možnosť je, ale posudzované budú v súvislosti s finančnými možnosťami štátneho rozpočtu.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ

14

zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona o DPH ukladá povinnosť zdaniteľným osobám registrovaným pre DPH, ktoré nie sú platiteľom DPH, podať súhrnný výkaz a uviesť v ňom údaje o dodaní tovaru v rámci trojstranného obchodu. Administratívne náklady budú minimálne s ohľadom na skutočnosť, že používané účtovné softvéry obsahujú moduly, ktoré je možné využiť na splnenie tejto povinnosti. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie daňových subjektov, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh novely zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh novely zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

15

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty:

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013) v platnom znení.

2. nelegislatívne akty:

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 269/11, Európska komisia proti Českej republike [2013],

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 291/03, MyTravel plc proti Commissioners of Customs & Excise [2005].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Bezpredmetné.

16

c)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

17

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 3 (§ 4c ods. 1 písm. d/, § 4c ods. 4)

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatok na DPH 1 000 eur a viac alebo ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy (nepodávanie daňových priznaní alebo kontrolného výkazu), opakovaného neplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovanej nezastihnuteľnosti príp. z dôvodu opakovaného porušovania povinností pri vykonávaní daňovej kontroly.

K bodu 2 (§ 4c ods. 2)

V navrhovanom znení sa rieši situácia, keď bolo vydané rozhodnutie o zastavení registračného konania, pričom už bolo vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky. Keďže vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky stráca opodstatnenosť, navrhuje sa, aby daňový úrad zrušil rozhodnutie o zložení zábezpeky z úradnej moci a v prípade, ak na základe tohto rozhodnutia subjekt už zaplatil zábezpeku, túto zábezpeku mu vrátil.

K bodu 4 (§ 4c nový ods. 6)

Návrh reaguje na prípady, ktoré môžu v praxi nastať, aj keď veľmi ojedinele. Ide o prípad, keď žiadateľ bol povinný zložiť zábezpeku na DPH a túto povinnosť si včas nesplnil. Keďže nezloženie zábezpeky nemá vplyv na registráciu za platiteľa dane, daňový úrad túto osobu zaregistruje a zábezpeku na DPH vymáha. Ak dôjde k situácii, že v rámci tohto procesu je zrušená registrácia, stráca vymáhanie zábezpeky alebo jej časti opodstatnenie, a preto sa navrhuje, aby takéto rozhodnutie o zložení zábezpeky daňový úrad zrušil z úradnej moci. Ďalej sa navrhuje, aby v prípade, ak platiteľ dane už časť zábezpeky uhradil, daňový úrad túto časť zábezpeky vrátil za predpokladu, že táto čiastka nebola použitá na úhradu nedoplatkov.

K bodom 5 a 6 (§ 4c ods. 7)

Po uplynutí 12 mesiacov je správca dane povinný vrátiť platiteľovi dane zábezpeku alebo jej časť, ktorá v rámci tohto obdobia nebola použitá na úhradu daňových nedoplatkov na DPH. Súčasne platný zákon však nerieši vrátenie zábezpeky v situácii, keď v rámci obdobia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky dôjde k zrušeniu registrácie pre DPH, t. j. odpadne dôvod na ponechanie peňažnej zábezpeky v štátnom rozpočte. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktorým sa stanovuje povinnosť daňovému úradu vrátiť bezodkladne zábezpeku alebo jej ostávajúcu časť v prípade, ak je fyzickej alebo právnickej osobe zrušená registrácia za platiteľa DPH. Vrátenie zábezpeky alebo jej ostávajúcej časti sa nebude týkať prípadu, keď ku zrušeniu registrácie dôjde z dôvodu zániku právnickej osoby bez likvidácie, t. j. keď právny nástupca je alebo sa stáva platiteľom dane.

K bodu 7 (§ 4c ods. 9)

Ide o technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie § 4c ods. 1 písm. d).

18

K bodu 8 (§ 5 ods. 1 písm. d/)

V určitých prípadoch, ktoré sú vymenované v § 5 ods. 1 písm. a) až f) zákona o DPH, sa zahraničná osoba nemusí registrovať pre DPH aj napriek tomu, že v tuzemsku uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom DPH v Slovenskej republike. Z dôvodu navrhovaného zavedenia právnej úpravy v § 69aa, ktorá umožní zahraničnej osobe, aby sa na účely nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a na účely jeho dodania do iného členského štátu dala zastupovať daňovým zástupcom, sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, podľa ktorého zahraničná osoba nebude povinná požiadať o registráciu pre DPH, ak si zvolí daňového zástupcu podľa navrhovaného § 69aa zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba nad rámec daňového zastúpenia uskutoční zdaniteľný obchod v tuzemsku, pri ktorom bude osobou povinnou platiť DPH v tuzemsku, musí sa registrovať pre DPH v tuzemsku.

K bodom 9 a 15 (§ 17 ods. 4 písm. c/ a § 45 ods. 1 písm. c/)

Jednou z podmienok pre uplatnenie trojstranného obchodu podľa súčasného znenia zákona je podmienka, že prvý odberateľ nesmie byť v členskom štáte druhého odberateľa registrovaný pre DPH. Takto ustanovenú podmienku trojstranného obchodu uplatňuje viacero členských štátov EÚ. Avšak článok 141 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty túto podmienku formuluje tak, že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa, t. j. nemôže mať sídlo a ani prevádzkareň v členskom štáte druhého odberateľa. Navrhuje sa zosúladenie zákona s formuláciou podľa čl. 141 smernice o DPH.

K bodom 10, 11, 12 a 50 (§ 21 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 3 a 4, § 85kf ods. 1)

Navrhuje sa zosúladiť vznik daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla s článkom 70 a 71 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Deň vzniku daňovej povinnosti sa tak mení a daňová povinnosť vznikne už dňom prepustenia tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa upravuje aj odsek 4.

Podľa prechodného ustanovenia daňová povinnosť, pokiaľ ide o tovar dovezený pred 1. januárom 2018 a prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, vznikne dňom ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla (uplatní sa podľa znenia účinného do konca roka 2017).

Z dôvodu navrhovanej zmeny vzniku daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, sa určuje osobitne lehota pre splatnosť vyrubenej dane pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

K bodu 13 (§ 21 ods. 5)

Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na úroky za oneskorenú úhradu DPH pri dovoze tovaru sa vzťahujú colné predpisy.

K bodu 14 (§ 38 ods. 1)

Podľa § 38 ods. 1 prvá veta zákona o DPH je platiteľ dane povinný uplatniť oslobodenie od dane na dodanie novej stavby alebo jej časti a pozemku, na ktorom tieto stavby stoja. To isté ustanovenie (druhá veta) poskytuje platiteľovi dane (dodávateľovi) právo voľby, aby namiesto oslobodenia od dane boli uvedené nehnuteľnosti (stavby dodané po 5 rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo časti stavby) zdanené DPH.

19

Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, ak sa dodávateľ rozhodne zdaniť nehnuteľnosť, ktorá má byť v zásade oslobodená od DPH, je osobou povinnou platiť DPH kupujúci (nadobúdateľ), pokiaľ má postavenie platiteľa dane. Z dôvodu, aby platiteľ dane, ktorý je nadobúdateľom nehnuteľnosti s istotou vedel, že je osobou povinnou platiť DPH na základe prenesenia daňovej povinnosti, navrhuje sa doplniť do ustanovenia povinnosť pre dodávateľa písomne informovať nadobúdateľa o tom, že sa rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť a túto povinnosť musí splniť v lehote na vyhotovenie faktúry.

K bodu 16 (§ 47 ods. 13)

V súlade s článkom 146 písm. c) smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje doplniť ustanovenie, na základe ktorého bude bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky oslobodené od dane. Dodanie je oslobodené od dane z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti.

Za účelom kontroly zákon ukladá Ministerstvu vnútra SR povinnosť predkladať po skončení každého kalendárneho roka zoznam darovacích zmlúv, na základe ktorých platiteľ dane bezodplatne dodal (daroval) Ministerstvu vnútra SR tovar, a colné vyhlásenia o vývoze tovaru za príslušný kalendárny rok, ktoré sa týkajú tovaru darovaného platiteľmi dane na účely jeho vývozu.

K bodu 17 (§ 48b ods. 1)

Navrhuje sa dať do súladu ustanovenie o zabezpečení DPH pri dovoze tovaru, ktorý je oslobodený od DPH z dôvodu jeho pokračujúceho dodania do iného členského štátu (§ 48 ods. 3 zákona o DPH), s ustanoveniami Colného zákona (§ 54 a 55 Colného zákona), ktorý vymedzuje jednotlivé možnosti zloženia zábezpeky na clo príp. na iné platby pri dovoze tovaru.

K bodom 18 a 19 (§ 48b ods. 3, 4 a 5)

Ide o spresnenie ustanovení v nadväznosti na ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o DPH.

K bodom 20, 21 a 50 (§ 54 ods. 2 písm. b/ a § 54 ods. 2 písm. c/, § 85kf ods. 2)

Prax ukázala, že aj inžinierske stavby, resp. stavby iné ako budovy, môžu podliehať zmene ich použitia na oslobodené činnosti zo zdaňovaných činností a naopak, príp. sa môže meniť rozsah ich použitia na zdaňované činnosti a súčasne na činnosti oslobodené od dane. Z tohto dôvodu sa vymedzenie investičného majetku navrhuje rozšíriť na všetky stavby. Ak dôjde k zmene použitia stavby v rámci 20 - ročného obdobia stanoveného na úpravu odpočítanej dane, platiteľ dane bude povinný upraviť odpočítanú DPH, a to pri každom druhu stavby. Podľa prechodného ustanovenia sa úprava odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH pri stavbe inej ako budova bude vzťahovať len na tú stavbu, pri ktorej si platiteľ dane odpočítal DPH po 31. decembri 2017.

K bodu 22

Doplnením ustanovenia § 55a ods. 2 písm. c) bod 4 sa umožňuje zahraničnej osobe usadenej v inom členskom štáte, aby požiadala o vrátenie dane formou refundácie DPH, aj keď bude za obdobie, za ktoré žiada vrátiť DPH z kúpy tovarov a služieb v tuzemsku, uskutočňovať zdaniteľné obchody v tuzemsku v rozsahu, na ktoré si môže zvoliť daňového zástupcu podľa § 69aa zákona o DPH.

Rovnako sa navrhuje doplniť ustanovenie § 56 ods. 2 písm. c) 4. bod zákona o DPH, ktorý

20

upravuje refundáciu DPH pre zahraničné osoby usadené v treťom štáte.

K bodu 23

Ide o technicko – legislatívnu úpravu bez vecnej zmeny.

K bodom 24 a 25 (§ 55b ods. 7 a § 58 ods. 2)

Vypustením ustanovenia § 10 ods. 3 daňového poriadku, ktorý zakazoval zastupovanie viacerých osôb pred jedným správcom dane, sa ustanovenie § 55b odsek 7 a ustanovenie § 58 ods. 2 posledná veta zákona o DPH stali bezpredmetné, a preto sa navrhuje ich vypustenie.

K bodu 26 (§ 63 ods. 1)

Ustanovenie rozširuje nárok na vrátenie DPH pre ozbrojené sily iného štátu NATO a Partnerstva za mier v súlade s článkom 151 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodom 27 až 32 (§ 65 ods. 1, 3, 4, 8 a 9)

Ustanovenia týkajúce sa osobitnej úpravy zdaňovania služieb cestovného ruchu bolo potrebné zmeniť v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor EÚ na 8 členských štátov EÚ za porušenie čl. 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré ustanovujú pravidlá osobitného režimu zdaňovania prirážky cestovnými kanceláriami alebo cestovnými agentúrami. Európska komisia považovala za neprípustné, aby platiteľ dane, ktorý predáva zájazd inému podnikateľovi na účely jeho ďalšieho predaja uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky. Súdny dvor EÚ žalobu EK zamietol a potvrdil, že žalované členské štáty uplatňujú osobitnú úpravu zdaňovania prirážky v súlade s článkami 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 269/11).

Na základe uvedeného rozsudku sa právna úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu navrhuje v odseku 1 zmeniť tak, že povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu sa bude vzťahovať na všetky predaje balíkov cestovných služieb cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami, ktoré tieto balíky predávajú vo svojom mene. V nadväznosti na zmenu ustanovenia odseku 1 sa vypúšťa v § 65 odsek 10, čo bude v praxi znamenať, že platiteľ dane (cestovná kancelária, cestovná agentúra) nebude môcť zdaňovať jednotlivé služby cestovného ruchu a kupujúci, platiteľ dane, si nebude môcť uplatniť z týchto služieb odpočítanie dane.

Ustanovenie odseku 3 sa navrhuje zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor v prípade C-291/03 (Mytravel plc.) rozhodol, že čl. 26 šiestej smernice (články 306 až 310 smernice 2006/112/ES) sa má vykladať v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby. Cestovná kancelária (platiteľ dane) do základu dane pre výpočet prirážky nezahrnie vlastné služby, ale tieto zdaní osobitne bežným režimom.

K bodom 33 a 35 (§ 68d ods. 4 a § 68d ods. 5)

S účinnosťou od 1.1.2016 bola v § 68d zákona o DPH zavedená osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby. Postúpenie peňažnej pohľadávky platiteľom dane, ktorý používa túto osobitnú úpravu, môže mať nepriaznivý dopad jednak na podnikateľov (odberateľov), ale aj na príjmy štátu, a preto sa v rámci tohto osobitného režimu navrhuje ustanoviť osobitne vznik daňovej povinnosti pre prípad, ak platiteľ dane (ktorý používa osobitnú úpravu) postúpi

21

pohľadávku. V takýchto prípadoch platiteľovi dane vznikne daňová povinnosť dňom postúpenia pohľadávky a základom dane bude cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu od príjemcu plnenia. Týmto dňom vznikne odberateľovi právo na odpočítanie dane. Pokiaľ pôjde o odberateľa, ktorý používa bežný režim, nebude právo na odpočítanie dane viazané na výšku zaplatenej sumy. Táto úprava týkajúca sa postúpenia pohľadávky predstavuje výnimku zo systému uplatňovania dane na základe prijatia platby.

V § 68d odsek 5 sa navrhuje doplnenie vzniku práva na odpočítanie dane v prípade, ak je odberateľ platiteľom dane, ktorý používa osobitnú úpravu a za dodaný tovar alebo službu nezaplatí dodávateľovi, ale na základe postúpenej pohľadávky zaplatí inej osobe (postupníkovi). Právo na odpočítanie dane vznikne odberateľovi dňom zaplatenia postupníkovi, a to v rozsahu zaplatenej sumy.

K bodom 34 a 44 (§ 68d ods. 4, § 78a ods. 6 a § 74 ods. 3 písm. c/)

Ide o technickú úpravu v nadväznosti na nahradenie diaľničných známok v papierovej podobe elektronickými diaľničnými známkami.

K bodu 36 (§ 69 ods. 12 písm. f/ a g/)

Od 1.1.2014 sa v zákone o DPH zaviedlo prenesenie daňovej povinnosti na poľnohospodárske plodiny, ktoré patria do kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, a na kovy ako oceľ a železo a polotovary z kovov, ktoré patria do kapitoly 72 a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka. Podľa súčasne platnej právnej úpravy sa pri uvedených tovaroch prenos daňovej povinnosti na príjemcu (platiteľa dane) uplatní len vtedy, ak je základ dane (cena bez DPH) za dodanie tovarov uvedený na faktúre 5 000 eur a viac. Na základe praktických problémov v súvislosti s týmto limitom, sa navrhuje zrušenie obmedzenia prenesenia daňovej povinnosti a prenesenie daňovej povinnosti sa bude vzťahovať na všetky dodania uvedených komodít.

K bodu 37 (§ 69 ods. 14 písm. b/)

Navrhuje sa v ustanovení § 69 ods. 14 zákona o DPH vypustiť znenie pod písmenom b), ktoré ustanovuje jednu zo zákonných domnienok pre ručenie odberateľa za DPH z predchádzajúceho stupňa. Dôvodom pre vypustenie tohto ustanovenia je najmä to, že v praxi platitelia dane (odberatelia) z obavy ručenia za DPH z predchádzajúceho stupňa, platili čiastku DPH na osobný daňový účet dodávateľa. Takto rozdeľovali platenie protihodnoty za dodanie tovaru a služby, a na podnikateľský účet dodávateľa platili cenu (odmenu) za dodanie okrem čiastky DPH a na jeho osobný daňový účet (správcovi dane) platili čiastku DPH. Takéto rozdelenie platby za dodanie tovaru alebo služby by bolo potrebné osobitne v zákone o DPH upraviť (aj napriek tomu, že takýto postup bol daňovou správou akceptovaný), avšak z dôvodu nepatrného využitia inštitútu ručenia na základe zákonnej domnienky uvedenej v písmene b), sa navrhuje vypustiť predmetné ustanovenie.

K bodu 38 (§ 69aa)

Podľa v súčasnosti platného zákona o DPH sa zahraničná osoba môže dať zastúpiť daňovým zástupcom len vo veci uplatnenia oslobodenia od dane pri dovoze tovaru podľa § 48 ods. 3.

Navrhuje sa na základe článku 204 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviesť možnosť osobitného daňového zastúpenia pre zahraničnú osobu aj pre prípad,

22

ak zahraničná osoba nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu a tento tovar nadobúda na účely jeho dodania do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 alebo na účely jeho vývozu s oslobodením od DPH podľa § 47 alebo na účely jeho dodania formou zásielkového predaja, avšak len ak je miestom dodania pri tomto zásielkovom predaji iný členský štát. To znamená, že podmienkou tohto daňového zastúpenia je, že zastúpená zahraničná osoba nie je povinná platiť splatnú DPH v tuzemsku. Ďalšou podmienkou je, že zahraničná osoba, ktorá si zvolí daňového zástupcu, nemôže byť registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 5 príp. podľa § 6 zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom plánuje dodať tovar v tuzemsku, z dodania ktorého má byť DPH ním platená v tuzemsku (napr. zahraničná osoba dodá tovar nezdaniteľnej osobe v tuzemsku), musí odvolať plnomocenstvo udelené daňovému zástupcovi a musí sa registrovať pre DPH ako platiteľ dane.

Daňový zástupca môže zastupovať viaceré zahraničné osoby. Je povinný podávať za zastúpené zahraničné osoby jedno daňové priznanie, jeden kontrolný výkaz a jeden súhrnný výkaz. Možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok ( podľa § 80 ods. 2) sa na prípady daňového zastupovania nevzťahuje. Súhrnný výkaz je daňový zástupca povinný podávať za obdobie kalendárneho mesiaca, pokiaľ zahraničná/é osoba/y uskutoční dodanie tovarov do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 zákona o DPH.

K bodu 39 (§ 70 ods. 2)

Na účely kontroly zákon ukladá platiteľom dane, aby bezodplatne dodané tovary na účely humanitárnej a dobročinnej pomoci podľa § 47 ods. 13 zákona o DPH uvádzali osobitne vo svojich záznamoch.

K bodu 40 (§ 70 ods. 7)

Navrhuje sa, aby údaje o kúpe ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu, uvádzal platiteľ dane na štandardizovanom tlačive, ktorého vzor bude zverejnený na portáli Finančnej správy SR.

K bodu 41 až 43 (§ 72 ods. 3, § 74 ods. 1 písm. j/ a písm. o/)

Ustanovenia týkajúce sa fakturačných povinností sa spresňujú a dopĺňajú v súvislosti so zavedením daňového zástupcu v § 69aa.

K bodu 45 (§ 75 ods. 2)

Platný zákon o DPH umožňuje vyhotovenie súhrnnej faktúry za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov, čo predstavuje administratívne zjednodušenie pre platiteľov dane. Toto zjednodušenie je však limitované len na prípady, ak príjemca plnenia je zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku. Zámerom zmeny tohto ustanovenia je umožniť vyhotovenie takejto súhrnnej faktúry aj v prípadoch, ak príjemca je zahraničná zdaniteľná osoba. Takáto úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže platiteľov dane.

K bodu 46 (§ 79a ods. 2)

Ide o spresnenie ustanovenia.

K bodom 47 a 50 (§ 80 ods. 3 a § 85kf ods. 3)

Navrhuje sa, aby osoby registrované pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH, ktoré sa zúčastnia na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ, boli povinné podávať súhrnný výkaz, pričom obdobie,

23

za ktoré budú podávať súhrnný výkaz, sa ustanovuje rovnako ako u platiteľov dane, ktorí dodávajú tovar do iných členských štátov resp., ktorí sa zúčastňujú na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ.

K bodu 48 (§ 81 ods. 2)

Ustanovenie odseku 2 sa zosúlaďuje so znením odseku 4 písm. b) bodu 1. Touto zmenou sa taktiež má zabrániť zrušeniu registrácie len z dôvodu, že zdaniteľná osoba skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Ak táto osoba bude vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane v inom členskom štáte, nestráca status zdaniteľnej osoby.

K bodu 49 (§ 81 ods. 9)

Navrhuje sa, aby za posledné zdaňovacie obdobie platiteľ dane odviedol DPH, ktorú si odpočítal z titulu zaplatenia za tovar alebo službu pred ich dodaním (vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH). Ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia platiteľovi dane tovar alebo služba neboli dodané, nie je splnená vecná podmienka na odpočítanie dane, ktorou je použitie tovaru alebo služby na uskutočňovanie zdaňovaných činností. Povinnosť vrátenia DPH sa nevzťahuje na prípady, ak platiteľ dane zaniká bez likvidácie a právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom dane.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. septembra 2017.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky