Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2017 do 31.12.2017

Platnosť od: 28.04.2004
Účinnosť od: 01.01.2017
Účinnosť do: 31.12.2017
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Daň z pridanej hodnoty

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST46JUD652387DS39EUPP3ČL21

Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2017 do 31.12.2017
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 222/2004 s účinnosťou od 01.01.2017 na základe 298/2016 a 297/2016

Legislatívny proces k zákonu 298/2016
Legislatívny proces k zákonu 297/2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 298/2016, dátum vydania: 15.11.2016

 

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR a nadväzne na plnenie aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.

V predkladanom návrhu zákona sa upravuje inštitút predbežného opatrenia, ako efektívny nástroj na zabezpečenie plnenia budúcich povinností daňových subjektov, s dôrazom na jeho rýchle vydanie a prípadné následné vymáhanie v exekučnom konaní.

Taktiež sa upravuje vytýkacie konanie tak, aby správca dane mohol z úradnej moci odstrániť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane, ak má správca dane k dispozícii potrebné údaje na ich odstránenie. Ak daňový subjekt neodstráni nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane vykoná daňovú kontrolu alebo vyrubí daň alebo upraví uplatnený nárok v skrátenom konaní – vyrubovacím rozkazom.

Na zabezpečenie pružnejšieho vyrubenia dane v prípade neodstránenia nedostatkov v podanom daňovom priznaní sa zvádza inštitút skráteného vyrubovacieho konania (vyrubovací rozkaz), pri ktorom správca dane využije dôkazy, ktoré získal v daňovom konaní alebo pri svojej činnosti. Proti vyrubovaciemu rozkazu bude môcť daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola.

Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa navrhuje zaviesť elektronická komunikácia s bankami, na základe podmienok uvedených v dohode, ktorú s nimi uzavrie Finančné riaditeľstvo SR.

V prípade žiadosti o odklad alebo splátky dane nebude nutné zabezpečiť záložným právom dlžnú sumu, ktorej výška neprevýši 3000 eur.

Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

27. 6. 2016 – 1.7. 2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR, konkrétne aktualizovaný akčný plán boja proti daňovým podvodom.

Reformuje sa inštitút predbežného opatrenia, zavádza sa skrátené vyrubovacie konanie ako ďalší spôsob vyrubenia dane. Upravuje sa vytýkacie konanie (v prípade neodstránenia nedostatkov, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane môže vyrubiť daň skráteným konaním vyrubovacím rozkazom). Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia.

3.Ciele a výsledný stav

Hlavným cieľom je vytvorenie účinnejších nástrojov na boj s daňovými podvodmi.

4.Dotknuté subjekty

Finančná správa, banky, daňové subjekty, ktoré porušujú alebo obchádzajú daňové predpisy.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie sú predkladané a neboli ani posudzované, keďže návrh vychádza z reálnych požiadaviek vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

-

8.Preskúmanie účelnosti**

-

3

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Komplexný pozitívny vplyv na rozpočet nie je možné vyčísliť, nakoľko sa nedá predpokladať využívanie nového inštitútu vyrubovacieho rozkazu a upraveného ustanovenia o predbežnom opatrení, a to vzhľadom na to, že nie je možné predvídať správanie daňových subjektov.

Odhaduje sa však pozitívny vplyv na rozpočet na roky 2017-2019 vo výške 1 500 000 Eur ročne z dôvodu efektívnejšieho výkonu daňovej exekúcie, ako aj elektronizácie daňovej exekúcie vo vzťahu k bankám. Taktiež sa očakávajú ročné úspory vo výške 129 000 Eur ročne na poštovnom v rámci daňovej exekúcie.

Predpokladajú sa kapitálové výdavky na informačný a produkčný systém finančnej správy vo výške 762 500 Eur (z toho v roku 2016 vo výške 662 500 Eur a v roku 2017 vo výške

100 000 Eur), pričom tieto budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na rok 2016 a stanovených limitov výdavkov na roky 2017-2019 kapitoly MF SR a z predpokladanej úspory výdavkov na tieto roky.

Bežné výdavky vo výške 25 000 Eur (každoročne od roku 2017) predstavujú ročný paušál spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau, s.r.o. na prevádzku systému komunikácie bánk s daňovými exekútormi.-

11.Kontakt na spracovateľa

e

va.ivanicova@mfsr.sk

, tel. 59583472

12.Zdroje

Finančné riaditeľstvo SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

4

V rámci predbežného pripomienkového konania komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi, aby použil nový formulár doložky vybraných vplyvov účinný od 1. 4. 2016 a zároveň v nej vyznačil, že materiál nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Nový formulár je možné nájsť na nasledovnom odkaze.

V časti „1. Základné údaje“ Komisia odporúča uviesť približné termíny predloženia na MPK a na Rokovanie vlády SR.

V časti „5. Alternatívne riešenia“ Komisia odporúča uviesť informáciu, či boli zvažované alternatívne riešenia. Pokiaľ je odpoveď kladná, Komisia žiada zvažované alternatívne riešenia popísať. V prípade, že odpoveď je záporná, je potrebné uviesť, prečo neboli zvažované nijaké alternatívy.

V časti „9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov“ Komisia žiada označiť možnosť „rozpočtovo zabezpečené“, nie „čiastočne“.

Predkladateľ v rámci prípravy materiálu nevyznačil v Doložke vplyvov negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, s čím Komisia nesúhlasí, keďže vznikajú nové právomoci daňovým úradom resp. sa rozširujú tie súčasné pri konaní či zákroku voči daňovníkom, teda i podnikateľom. Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie podľa bodu 4.5. Jednotnej metodiky a aspoň kvalitatívne vyhodnotiť negatívne dopady na podnikateľské prostredie. Konkrétne napr. týkajúce sa bodu 40. 81) o možnosti zabezpečiť daňový nedoplatok vznikom záložného práva k predmetu vo vlastníctve aj iných osôb ako je daňovník napr. jeho ručiteľ, ale aj bodov 14. 18. návrhu 50) o okamžitej vykonateľnosti predbežného opatrenia, ak nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, resp. bodu 34. 68a) o skrátenom vyrubovacom konaní.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V tabuľke č. 1 analýzy vplyvov Komisia žiada vyplniť všetky relevantné riadky. V časti príjmy, v druhom riadku uviesť konkrétny subjekt verejnej správy, t. j. VPS. Takisto v časti výdavky, v riadku „v tom: za každý subjekt verejnej správy/program“ uviesť konkrétny subjekt a program. Komisia odporúča uvedený riadok rozdeliť na dva riadky, v jednom uviesť negatívny vplyv, ktorý vyplýva z návrhu a v druhom uviesť uvádzanú úsporu. Nadväzne na uvedené je potrebné upraviť aj sumy v riadku „rozpočtové prostriedky“, ktoré budú totožné so sumami uvedenými v riadku „výdavky verejnej správy celkom“. Potrebné je vyplniť aj posledné štyri riadky tabuľky č. 1.

V texte rámčeku 2.1.1. Financovanie návrhu Komisia žiada do predposledného a posledného odseku doplniť, že výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na rok 2016 a stanovených limitov výdavkov na roky 2017 2019 kapitoly MF SR a z predpokladanej úspory výdavkov na tieto roky.

5

K procesu

Predkladateľ predložil materiál dňa 24.06.2016 do skráteného Predbežného pripomienkového konania, čím nepostupoval v súlade s procesom podľa Jednotnej metodiky (účinná od 01.04.2016).

Záver

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K doložke vybraných vplyvov

Doložka vybraných vplyvov bola nahradená aktuálnou doložkou účinnou od 1. 4. 2016 a zároveň v nej bolo vyznačené, že materiál nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh je zahrnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, preto sa neuvádzajú termíny predloženia na MPK a na rokovanie vlády SR.

V časti „5. Alternatívne riešenia“ bolo doplnené, že alternatívne riešenia neboli zvažované, nakoľko návrh vychádza z reálnych požiadaviek vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti daňovým podvodom.

Časť „9. Vplyvy navrhovaného materiálu“ bola doplnená podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola čiastočne dopracovaná, pričom bližšia kvantifikácia nie je možná.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

Analýza vplyvov bola čiastočne doplnená, podľa pripomienok.

K procesu

Návrh zákona vyplýva z programového vyhlásenia vlády, ktoré bolo zverejnené až 13.4.2016. Nadväzne na uvedené bolo potrebné ihneď začať legislatívny proces, keďže Slovenská republika predsedá v II. polroku 2016 v Rade EÚ

Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2016

2017

2018

2019

Príjmy verejnej správy celkom

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

662 500

- 4000

- 104 000

- 104 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

662 500

125 000

25 000

25 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

662 500

- 129 000

- 129 000

- 129 000

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Komplexný pozitívny vplyv na rozpočet nie je možné vyčísliť, keďže sa nedá predpokladať využívanie nového inštitútu vyrubovacieho rozkazu a upraveného ustanovenia o predbežnom opatrení, a to vzhľadom na to, že nie je možné predvídať správanie daňových subjektov.

Odhaduje sa však pozitívny vplyv na rozpočet na roky 2017 2019 vo výške 1 500 000 Eur ročne z dôvodu efektívnejšieho výkonu daňovej exekúcie, ako aj elektronizácie daňovej exekúcie vo vzťahu k bankám. Taktiež sa očakávajú ročné úspory vo výške 129 000 Eur ročne na poštovnom v rámci daňovej exekúcie.

Predpokladajú sa kapitálové výdavky na informačný a produkčný systém finančnej správy vo výške 762 500 Eur (z toho v roku 2016 vo výške 662 500 Eur a v roku 2017 vo výške 100 000 Eur), pričom tieto budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na rok 2016 a stanovených limitov výdavkov na roky 2017 2019 kapitoly MF SR a z predpokladanej úspory výdavkov na tieto roky.

Bežné výdavky vo výške 25 000 Eur (každoročne od roku 2017) predstavujú ročný paušál spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau, s.r.o. na prevádzku systému komunikácie bánk s daňovými exekútormi.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR, konkrétne aktualizovaný akčný plán boja proti daňovým podvodom. Hlavným cieľom je vytvorenie účinnejších nástrojov na boj s daňovými podvodmi

Reformuje sa inštitút predbežného opatrenia, zavádza sa skrátené vyrubovacie konanie ako ďalší spôsob vyrubenia dane. Upravuje sa vytýkacie konanie (v prípade neodstránenia nedostatkov, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnený nárok, správca dane môže vyrubiť daň skráteným konaním vyrubovacím rozkazom). Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

8

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Navrhovanou zmenou sa zefektívni výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke tým, že sa medzi daňovými exekútormi a bankami zavedie elektronická komunikácia. Písomnosti týkajúce sa daňovej exekúcie (rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, daňový exekučný príkaz) budú doručované elektronicky, t. j. rýchlejšie a úspornejšie (znížia sa náklady na doručovanie prostredníctvom pošty).

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pri vyčíslení vplyvov na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo z podkladov a odhadov Finančného riaditeľstva SR.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2016

2017

2018

2019

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

1 500 000

1 500 000

1 500 000

kapitola VPS

10

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2016

2017

2018

2019

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

25 000

25 000

25 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

0

25 000

25 000

25 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

662 500

100 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

662 500

100 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

662 500

125 000

25 000

25 000

kapitola MF SR

11

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2016

2017

2018

2019

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ovplyvní postupy finančnej správy, daňových subjektov a bánk. Návrh obsahuje zmeny (opatrenia), ktorými sa zabezpečiť plnenie akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Ide najmä o zabezpečenie majetku aj iných osôb, ako je osoba daňového dlžníka, inštitút predbežného opatrenia s dôrazom na jeho rýchle vydanie a prípadné následné vymáhanie v exekučnom konaní. Nakoľko však nie je možné predpokladať správanie sa daňových subjektov voči ktorým tieto opatrenia namierené, nie je možné kvalitatívne vyhodnotiť dopady na podnikateľské prostredie. V prípade uplatňovania uvedených opatrení v praxi, ktorými sa eliminuje negatívne správanie daňových subjektov (porušovanie alebo obchádzanie daňových predpisov) sa v konečnom dôsledku očakáva pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí. Vznesené pripomienky boli prediskutované so záverom, že budú predložené zúčastnenými v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Konzultácií sa zúčastnili:

1.Slovenská banková asociácia – bez pripomienok

2.Slovenská asociácia správcovských spoločností - bez pripomienok

3.Republiková únia zamestnávateľov – bez pripomienok

4.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Americká obchodná komora – bez pripomienok

5.Slovenská komora daňových poradcov – s pripomienkami

6.Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky – bez pripomienok

Konzultácie so Slovenskou komorou daňových poradcov (SKDP)

Zástupcom SKDP bol k návrhu novely zákona prednesený obsah návrhu, ku ktorému vzniesli nasledovné pripomienky:

- k vytýkaciemu konaniu navrhli doplniť oznamovaciu povinnosť správcovi dane o nedostatkoch podaného daňového priznania,

- k § 38 - navrhli zvážiť možnosť vypustiť zadržanie iných vecí pri miestnom zisťovaní na účely vykonania daňovej kontroly, resp. ich bližšie definovať,

- k predbežnému opatreniu - navrhli definovať pojem „hrozba“ pri nezložení peňažnej sumy tak, aby to nebolo na subjektívnom posúdení správcu dane, resp. vhodnejšie preformulovať uvedené ustanovenie § 50 ods. 2;

- k námietke zaujatosti - vyjadrili nesúlad § 60 ods. 1 s navrhovaným ods. 4, keďže podľa ich

13

názoru nie je potrebné predkladať dôkazy pri pochybnostiach o zaujatosti,

- k novo navrhovanému inštitútu vyrubovaciemu rozkazu uviedli obavu pri posudzovaní skutočností a dôkazov správcom dane a taktiež poukázali, že pri rozhodovaní o odmietnutí odporu pre jeho neodôvodnenosť, rozhoduje správca dane, čím nie je dodržaná dvojinštančnosť konania.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Návrh nepredpokladá priame finančné náklady pre daňové subjekty.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Predloženým návrhom môže dôjsť k vzniku nepriamych nákladov súvisiacich s elektronickou komunikáciou bánk s finančnou správou.

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Predložený návrh zníži administratívnu záťaž nadväzne na zavedenie elektronickej komunikácie medzi bankami a finančnou správou.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov. Navrhované zmeny sa dotknú rovnako všetkých daňových subjektov. Neovplyvní cenu ani dostupnosť základných zdrojov, ani prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Návrh nemá vplyv na inovácie.

14

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní

pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. L 84, 31.3.2010),

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v

oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. L 64, 11.3. 2011) v platnom znení.

2.nelegislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci

a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 533/03, EK v. Rada EÚ, [2006],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/03, EK v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, [2005].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

15

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

16

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4)

Z dôvodu zabezpečenia riadneho výkonu správy daní sa navrhuje, aby bol zamestnanec správcu dane oprávnený vyžiadať od daňových subjektov a iných osôb, ktoré sú zúčastnené na správe daní, doklad totožnosti.

K bodu 2 až 4 (§ 11)

Opravujú sa označenia jednotlivých písmen ustanovenia. Ďalej sa navrhuje, aby ďalšou osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom bol Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, keďže bude vykonávať činnosť správcu pre modul úradnej komunikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a NKÚ pri výkone jeho činnosti. Zároveň sa dopĺňa oprávnenie pre Protimonopolný úrad oboznamovať sa s daňovým tajomstvom aj na účely štátnej pomoci.

K bodu 5

Nadväzne na bod 54 sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 20.

K bodu 6 (§ 15)

Ustanovenie sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že podať daňové priznanie aj dodatočné daňové priznanie možno len na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie.

K bodu 7 (§ 16)

Úprava nadväzuje na novozavedený § 68a, podľa ktorého je daň vyrubená v skrátenom konaní bez súčinnosti s daňovým subjektom, preto sa navrhuje rovnako, ako je to pri dani určenej pomôckami, aby po jeho vydaní nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 8 (§ 17)

Navrhuje sa nová úprava vytýkacieho konania tak, že budú rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania. Ak pôjde o nedostatky, ktoré nemajú vplyv na daň, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám, ak ich k dispozícii, napr. číslo SK NACE, DIČ, zdaňovacie obdobie. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok, naďalej zostane ako následok nevyhovenia výzve vykonanie daňovej kontroly alebo určenie dane alebo nároku v skrátenom daňovom konaní, t. j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz podľa § 68a.

Ďalej sa navrhuje pri daňovom priznaní, ktoré nie je podpísané alebo je podpísané neoprávnenou osobou postupovať podľa § 13, podľa ktorého ak daňový subjekt neodstráni nedostatky daňového priznania v požadovanom rozsahu, považuje sa daňové priznanie za nepodané.

K bodu 9 a 10 (§ 20 ods. 2 a 3)

Z dôvodu odstránenia prieťahov pri správe daní sa navrhuje, aby správca dane nemusel opakovane predvolávať osobu, ktorá sa na jeho výzvu bez ospravedlnenia

17

nedostavila k správcovi dane. Ďalej sa precizuje možnosť predvedenia osoby, ktorej účasť je pri správe daní nevyhnutná, colným úradom.

K bodu 11 (§ 23 ods. 2)

V súvislosti s elektronickým doručovaním písomností sa do ustanovenia upravujúceho nazeranie do spisov zavádza ďalšia možnosť vydania dokumentu vo forme listinnej podoby elektronického dokumentu zo spisového materiálu a zároveň sa vypúšťa informácia o úhrade správneho poplatku za tento úkon, nakoľko táto povinnosť je ustanovená v prílohe k zákonu o správnych a súdnych poplatkoch.

K bodu 12 (§ 36 ods. 1)

Navrhuje sa rozšíriť ustanovenie týkajúce sa vyhľadávacej činnosti správcu dane aj na možnosť vyhľadávania majetku, ktorého postihom v procese správy daní správca dane zabezpečí možnosť dosiahnutia reálnej úhrady dane.

K bodom 13 (§ 38 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pri kontrole, pri výkone miestneho zisťovania daňový subjekt vrátil zaplatenú sumu za službu, ktorá nebola využitá (poskytnutá), napr. vrátenie žetónu na kolotoč, lístka na lanovku, vstup do fitnes a pod. Uvedenou úpravou dôjde k zosúladeniu daňového poriadku s § 8 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 14

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 33, nadväzne na prijatie nových zákonov.

K bodu 15 (§ 38 ods. 5)

Navrhuje sa, aby doklady a iné veci zapožičané pri miestnom zisťovaní nemuseli byť vrátené do 30 dní od ich predloženia, ak v čase ich zapožičania začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok alebo skrátené vyrubovacie konanie a tieto potrebné pri ich výkone, čím sa zníži administratívna záťaž a zrýchli sa konanie.

K bodu 16 (§ 48 ods. 1)

Navrhuje sa vypustiť z určovania dane podľa pomôcok dôvod, keď daňový subjekt neodstráni na základe výzvy správcu dane nedostatky v podanom daňovom priznaní, keďže v uvedenom prípade správca dane určí daň alebo oprávnený nárok novozavedeným flexibilnejším inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.

K bodom 17, 23 až 26, 33, 35, 39, 43 až 45, 47, 48, 50, 51

Ide o terminologicko - legislatívnu úpravu textu, na základe upozornenia Zbierky zákonov.

K bodom 18 až 22 (§ 50)

Navrhovanou úpravou inštitútu predbežného opatrenia sa zefektívni jeho využitie v prípadoch, keď správca dane disponuje určitými indíciami o nepriznanej dani, resp. o nesprávne priznanej dani alebo nesprávne uplatnenom nároku. Podľa navrhnutej úpravy bude môcť správca dane pružnejšie reagovať v prípadoch, keď bude mať odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo že bude nevymožiteľná a ak zároveň bude hroziť, že peňažná suma, ním určená na zloženie, nebude uhradená. V uvedených prípadoch bude vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení

18

exekučným titulom. Navrhovaná úprava predstavuje aj motivačný faktor smerujúci k posilneniu dobrovoľného plnenia daňových povinností.

Okamžitá vykonateľnosť predbežného opatrenia je dôvodná v prípade, ak existuje nebezpečenstvo z omeškania zloženia peňažnej sumy a následnej nedobytnosti v budúcnosti vyrubenej daňovej povinnosti. Pôjde najmä o situácie, kedy z činnosti správcu dane alebo prostredníctvom iných štátnych orgánov (OČTK) budú zistené okolnosti nasvedčujúce páchaniu daňových deliktov v takom rozsahu, že je nevyhnutné okamžité zakročenie štátneho orgánu zamerané na eliminovanie možnosti vzniku nepriaznivých následkov.

Novým znením odseku 8 sa ustanovuje, kedy predbežné opatrenie stráca účinnosť, a to:

- dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, vrátane vykonania kompenzácie,

- dňom vzniku záložného práva, ak predmet predbežného opatrenia aj predmet záložného práva je ten istý, t. j. ak zabezpečujú ten istý daňový nedoplatok,

- predbežné opatrenie vydané na zloženie peňažnej sumy dňom vyrubenia dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, ak suma uložená predbežným opatrením bola zložená na účet správcu dane.

Ďalej sa navrhuje, aby predbežné opatrenie ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručil aj Policajnému zboru a aby peňažná suma zložená na základe predbežného opatrenia, bola pred vrátením použitá na úhradu nedoplatkov daňového subjektu, rovnako ako preplatok.

K bodom 27 až 29 (§ 57)

Z dôvodu možnosti širšieho využitia inštitútu odkladu platenia dane a platenia dane v splátkach sa upravuje ustanovenie tak, aby pri menších sumách nedochádzalo k neprimeranosti ich zabezpečenia záložným právom. Zároveň sa vypúšťa odsek, podľa ktorého bolo možné povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach po uplynutí jedného roka odo dňa, posledného povoleného odkladu alebo splátky.

K bodom 30 až 32 (§ 60)

S cieľom predísť situácii keď daňové subjekty podávajú často neopodstatnené námietky zaujatosti, a to aj opakovane z tých istých dôvodov sa navrhuje, aby námietka bola podaná najneskôr do pätnástich dní, odkedy sa o dôvodoch zaujatosti daňový subjekt dozvedel, musí byť riadne odôvodnená, musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý byť označený zamestnanec vylúčený z konania, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvode vylúčenia, ako aj dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na námietku zaujatosti, ktorá bola uplatnená po lehote, ako aj na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal. Ďalej sa navrhuje, aby námietku nebolo možné podať voči riaditeľovi daňového a riaditeľovi colného úradu, keďže sa priamo nezúčastňujú na daňovom konaní. Tiež sa nebude prihliadať na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté.

K bodu 34 (§ 63 ods. 11)

Navrhovaná úprava ustanovuje, ktorý deň sa považuje za deň vydania rozhodnutia. Týmto dňom bude deň, keď bol vykonaný úkon smerujúci k doručeniu rozhodnutia, t. j. rozhodnutie odoslané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami. V prípade rozhodnutí, ktoré sa nedoručujú, bude týmto dňom deň, keď bolo rozhodnutie podpísané oprávnenou osobou.

K bodu 36 (§ 67 ods. 7)

19

Navrhuje sa vypustiť spisovanie úradného záznamu pri registrácii colným úradom, keďže nie je efektívne, aby colné úrady spisovali pri tomto úkone úradný záznam, pretože o registrácii vydávajú osvedčenie a rovnopis je založený aj s doručenkou v spise daňového subjektu. Zároveň sa precizuje, že namiesto písomného rozhodnutia správca dane o registrácii vydá osvedčenie.

K bodu 37 (§ 68a)

Navrhuje sa zavedenie nového inštitútu „skrátené vyrubovacie konanie“ ako nový spôsob vyrubenia dane. Vyrubiť daň alebo priznať nárok v skrátenom vyrubovacom konaní bude možné len ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa § 17 ods. 2 nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Daňový subjekt bude mať možnosť podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor, ktorým sa iniciuje štandardný proces vyrubenia dane (daňová kontrola a vyrubovacie konanie). Pokiaľ daňový subjekt odpor nepodá, považuje sa to za jeho súhlas s vyrubením dane, preto ani odvolanie, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a obnova konania nebudú prípustné, daňový subjekt však môže podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku. Podaný odpor správca dane rozhodnutím odmietne, ak bude podaný oneskorene, alebo neoprávnenou osobou alebo bez riadneho odôvodnenia; o tomto následku musí byť daňový subjekt poučený vo vyrubovacom rozkaze. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu čo znamená, že odpor nebol podaný alebo bol podaný oneskorene, alebo bol podaný neoprávnenou osobou. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť aj dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia. Po vyrubení dane vyrubovacím rozkazom bude správca dane oprávnený vykonať daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobie len na podnet finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií.

K bodu 38 (§ 79 ods. 5)

Navrhuje sa ustanoviť, aby preplatok, ktorý správca dane eviduje po uplynutí lehoty na jeho vrátenie, t.j. nemožno ho vrátiť daňovému subjektu, bol príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 40 (§ 81 ods. 4 a 10)

Z dôvodu, aby sa odstránili interpretačné rozpory, sa navrhuje možnosť zriadiť záložné právo na daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti.

K bodu 41 a 42 (§ 89)

Navrhuje sa zosúladiť definícia exekučného titulu v daňovom poriadku s definíciou exekučného titulu v Exekučnom poriadku. Ďalej sa navrhuje, aby v exekučnom konaní, začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená a suma uložená predbežným opatrením nebola vymožená, vykonateľné rozhodnutie o vyrubení dane nahradilo pôvodný exekučný titul – predbežné opatrenie. Správca dane o tom vydá oznámenie, v ktorom súčasne uvedie výšku nedoplatku, ktorý byť naďalej vymáhaný, pričom účinky všetkých vykonaných exekučných úkonov zostávajú zachované. Na základe tohto nového exekučného titulu možno vykonávať všetky druhy exekúcie. Obdobný postup je upravený aj v ČR v Daňovom řáde (zákon č. 280/2009 Sb.).

Zároveň sa navrhuje, aby na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a) bolo možné vykonať exekúciu len prikázaním pohľadávky z účtu.

K bodu 46 (§ 108 ods. 5)

20

Úprava vyžiadania a vydávania súhlasu na poukázanie peňažných prostriedkov vo výške vymáhaného daňového nedoplatku sa v súčasnej podobe ukázala ako neefektívna, spomaľujúca proces úhrady nedoplatkov, ako aj administratívne zaťažujúca daňový subjekt a daňového exekútora, preto sa navrhuje vypustiť vydávanie súhlasu správcu dane. Podobná úprava je aj v Exekučnom poriadku. Zároveň sa ustanovenie upravuje terminologicky.

K bodu 49 (§ 108 ods. 9)

Na zefektívnenie výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke sa navrhuje, aby sa medzi finančnou správou a bankami zaviedla elektronická komunikácia, ktorej podmienky budú upravené v dohode, ktorú uzatvorí Finančné riaditeľstvo SR s bankami. Iný spôsob doručenia sa využije len, ak by existovali technické prekážky elektronickej komunikácie. Podobne sa postupuje aj u súdnych exekútorov.

K bodu 52 (§ 152)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výťažku tak, aby exekučné náklady a hotové výdavky mali stále prednosť uspokojenia, a to aj v prípade, že pred správcom dane iní záložní veritelia, čím sa odstráni disproporcia medzi uspokojením správcu dane a súdneho exekútora, pokiaľ nevykonáva exekúciu ako prvý v poradí. Pri exekúcii súdneho exekútora má uspokojenie súdnych trov a trov exekúcie prednosť aj pred uspokojením záložných veriteľov v poradí pred súdnym exekútorom vykonávajúcim exekúciu (§ 157 Exekučného poriadku).

K bodu 53 (§ 156 ods. 7)

Navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, že ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane zmení (zníži, zvýši) alebo zruší, z úradnej moci sa zmení alebo sa zruší rozhodnutie, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania.

K bodu 54

Z dôvodu, že dňa 23. júla 2014 bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, v ktorom okrem iného dochádza k úprave terminológie a v slovenskej legislatíve zavedený pojem „zaručený elektronický podpis“ sa mení na pojem „kvalifikovaný elektronický podpis“, sa navrhuje v celom texte zákona nahradiť tento pojem, pričom postup technickej realizácie, ako aj právny účinok ostáva zachovaný.

K bodu 55 (§ 165f)

Navrhuje sa prechodné ustanovenie k § 17 tak, aby sa na zaslané výzvy pred účinnosťou tohto zákona uplatnil postup – následok podľa zákona účinného do 31.12.2016.

K čl. II

Pojem správy daní je širší ako daňové konanie, preto je potrebné rozšíriť kompetencie správcu dane na získavanie údajov z bánk aj vo fáze vyhľadávacej činnosti či inej prípravy daňového konania, ako aj z dôvodu plnenia povinnosti z medzinárodných dohôd týkajúcich sa spolupráce a poskytovania informácií medzi krajinami EÚ.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa umožňuje colnému úradu vykonať jednoduché, administratívne nenáročné a časovo nenáročné preverovanie informácií, dokladov, účtovných

21

záznamov alebo iných záznamov zjednodušeným postupom v porovnaní s postupom podľa § 12 ods. 1 20 Colného zákona. V prípadoch uvedených v odsekoch 21 23 sa na kontrolu colného vyhlásenia po prepustení uplatní priamo úprava obsiahnutá v článku 48 Colného kódexu Únie a rovnako sa na ne bude vzťahovať aj § 9 Colného zákona upravujúci súčinnosť osôb, ktoré uskutočnili dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, osôb ktoré sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru a osôb, u ktorých sa nachádza (resp. môže nachádzať) tovar podliehajúci colnému dohľadu.

K bodu 2

Pôvodný odsek 21 (navrhovaný odsek 24) upravujúci uplatnenie ostatných odsekov § 12 Colného zákona mutatis mutandis aj na vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze a oznámenie o spätnom vývoze sa navrhuje rozšíriť aj na úpravu uvedenú v bode 1 návrhu.

K bodu 3

Ide o vyvolanú zmenu korešpondujúcu s legislatívnou úpravou v čl. I bod 10. Navrhované ustanovenie nepredstavuje derogáciu všeobecného pravidla uvedeného v § 42 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán (colný orgán) možnosť nie však povinnosť požiadať dožiadaný orgán o predvedenie.

K čl. IV

Navrhuje sa upraviť ustanovenie o prerušení lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu vzhľadom na zavedenie nového inštitútu – vyrubovacieho rozkazu do Daňového poriadku.

K čl. V

Ustanovuje oprávnenie colníka na predvedenie osoby, ktorej prítomnosť je nevyhnutne potrebná na ďalšie procesné úkony v konaní pred colným orgánom alebo správcom dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad. Oprávnenie korešponduje s § 20 ods. 3 Daňového poriadku (čl. I návrhu zákona) a § 85 ods. 11 Colného zákona (čl. III návrhu zákona). Ustanovenie špecifikuje aj náležitosti úradného záznamu, ktorý je colník povinný vyhotoviť v súvislosti s predvedením dotknutej osoby.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2017.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

22

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

K predpisu 297/2016, dátum vydania: 15.11.2016

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú zverejní Európska komisia (Eurostat) v októbri, za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Platné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty uvažujú so zavedením samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov od 1. januára 2017. Platitelia dane by namiesto platenia dane pri dovoze tovaru colným orgánom priznávali daň v daňovom priznaní, ktoré podávajú daňovému úradu, a súčasne by uplatňovali právo na odpočítanie dane, čo by malo výrazne pozitívny dopad na ich cash flow.

Dôvodom prehodnotenia zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára 2017 by nemalo mať vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), zníži však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016.

Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím dôjde ku zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.

V kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je Slovenská republika viazaná, sa navrhuje odložiť zavedenie samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov na obdobie, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky zverejnenou Európskou komisiou (Eurostat) za tento príslušný rozpočtový rok bude väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Napriek opatreniam, ktoré od roku 2014 nastavili trend zadlženia SR na klesajúcu trajektóriu, sa dlh podľa aktuálneho odhadu pre rok 2015 nachádza len tesne pod úrovňou druhého sankčného pásma vo výške 52,9 % hrubého domáceho produktu. V roku 2017 sa odhaduje dlh verejnej správy na úrovni 52 % hrubého domáceho produktu. V súvislosti s kvantifikáciou potenciálneho vplyvu tohto opatrenia na rast dlhu vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu a iných nezahrnutých rizík, sa navrhuje zavedenie samozdanenia dovozu tovaru v období po roku 2017. V prípade prekročenia pásma nad 53 % hrubého domáceho produktu by musela vláda čeliť sankciám v podobe povinného prijatia dostatočných konsolidačných opatrení na opätovné zníženie dlhu v zmysle Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Novelou sa navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu. Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

Do zákona sa nadväzne na mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí plnení v oblasti stavebníctva, zavedený od 1.1.2016, dopĺňa ustanovenie, ktoré by malo zabezpečiť väčšiu právnu istotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti, tak pre dodávateľa ako aj

2

pre odberateľa. V prípade, ak dodávateľ odôvodnene predpokladá, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti a faktúru vyhotoví s touto informáciou, bude osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. Cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov. Súčasne sa ukladá platiteľovi dane, ktorý uskutoční takúto dodávku, povinnosť uviesť vyhotovenú faktúru v kontrolnom výkaze.

Zároveň sa novelou zákona navrhuje odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania, čo je plne v súlade s článkom 170 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a so smernicou Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.

Účinnosť novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje od 1. januára 2017 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru a ktorých účinnosť sa navrhuje od 31. decembra 2016.

Dopady návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

27.6.2016 – 29.6.2016

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2016

2.Definovanie problému

Zámerom novely zákona je posunúť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) z 1. januára 2017 na obdobie, v ktorom EK (Eurostat) aktuálne zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy SR, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy SR za tento príslušný rozpočtový rok je väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Začatie uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľmi dane od 1. januára 2017 by nemalo vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), znížil by sa však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016. Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím by došlo k zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.

Posunutím účinnosti tohto opatrenia sa uvedené predpokladané vplyvy neprejavia.

Do návrhu zákona sa po zverejnení predbežnej informácie a začatí legislatívneho procesu pred medzirezortným pripomienkovým konaní navrhol zaviesť inštitút finančnej náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (úrok z nadmerného odpočtu pre platiteľa dane). Pôjde o situácie, ak je kontrola oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet začatá v lehote na jeho vrátenie. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za určité obdobie výkonu kontroly bola platiteľovi dane priznaná finančná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Ide o pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv je vyčíslený v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, pričom tento negatívny vplyv súčasne predstavuje pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

3.Ciele a výsledný stav

4

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa navrhuje posunutie tzv. samozdanenia pri dovoze tovaru, ktoré je v súčasnosti pripravené a má nadobudnúť účinnosť od 1.1.2017.

4.Dotknuté subjekty

Posunutím účinnosti tzv. samozdanenia pri dovoze tovaru nebudú dotknuté žiadne subjekty v porovnaní so súčasným stavom. Zavedenie inštitútu úroku z nadmerného odpočtu sa bude týkať tých platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorým nebol nadmerný odpočet vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na jeho vrátenie.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľudovít Rybánsky, Odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; ludovit.rybansky@mfsr.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

5

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatnila k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia za to, že ak predkladateľ vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza, že „cieľom je zabrániť nadmernej administratívnej záťaži dodávateľa ako aj príjemcu plnenia v súvislosti s duplicitným overovaním správnosti zatriedenia činnosti ako stavebnej práce podľa príslušnej štatistickej klasifikácie produktov“, tak materiál predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že sa znižuje administratíva záťaž. Z tohto dôvodu uplatňuje nasledujúce zásadné pripomienky a žiada:

a) označenie pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov (časť 9.),

b) vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

- stanovisko predkladateľa: posudzovaná situáciu sa pred začatím medzirezortného pripomienkového konania zmenila; opatrenie týkajúce sa zníženia administratívnej záťaže bolo z návrhu zákona vypustené, a týmto sa pripomienka stala bezpredmetnou.

K procesu

Predkladateľ predložil materiál dňa 24.06.2016 do skráteného Predbežného pripomienkového konania, čím nepostupoval v súlade s procesom podľa Jednotnej metodiky (účinná od 01.04.2016), nakoľko tejto fáze legislatívneho procesu predchádza, v prípade identifikovania pozitívnych alebo negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, vykonanie konzultácií s podnikateľskými subjektmi, ktorých minimálna doba trvania štyri týždne alebo kratšia v prípade dohody s podnikateľských subjektov zúčastnených na konzultáciách s predkladateľom.

- stanovisko predkladateľa: v čase začatia prípravy návrhu novely zákona (nadväzne na Programové vyhlásenie vlády SR a plán legislatívnych úloh vlády SR) predkladateľ podľa zákona č. 400/2015 Z. z. zverejnil v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex predbežnú informáciu (PI/2016/25), ktorou bola v čase od 13.5. do 20.5.2016 verejnosť informovaná o príprave návrhu zákona a jeho cieľoch a zámeroch. V čase zverejnenia predbežnej informácie nadväzne na ciel a zámer novely zákona neboli identifikované žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nebolo potrebné vykonať povinné konzultácie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko

k materiálu, ktorý bol predložený na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie „Komisie“, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

Rozpočtové prostriedky (kapitola VPS)

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Úrok za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bude viazaný na základnú úrokovú sadzbu ECB. Navrhuje sa jeho výška ako dvojnásobok úrokovej sadzby ECB platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z NO vypláca, najmenej však 1,5 %, ak by dvojnásobok úroku ECB bol nižší. V súčasnosti sa predpokladá negatívny dopad vo výške 4,275 mil. eur za predpokladu, že úrok bude vo výške 1,5 % ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň do jeho vrátenia, ak nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na jeho vrátenie. Kvantifikácia vychádza z údajov finančnej správy o dekompozícii nadmerných odpočtov za rok 2015 (údaj, s akým oneskorením boli vyplatené NO).

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Zámerom novely zákona je posunúť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane v daňovom priznaní (tzv. samozdanenie dovozu tovaru) z 1. januára 2017 na obdobie, v ktorom EK (Eurostat) aktuálne zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy SR, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy SR za tento príslušný rozpočtový rok je väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Začatie uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľmi dane od 1. januára 2017 by nemalo vplyv na akruálny výnos DPH (ESA 2010), znížil by sa však hotovostný výnos DPH v roku 2017 (v prvom štvrťroku) vo výške 592,6 mil. eur (0,7 % HDP). V prvých troch mesiacoch roku 2017 by poklesol hotovostný výnos DPH, pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty vzťahujúce sa k DPH zaplatenej colným orgánom do konca roku 2016. Napriek neutrálnemu vplyvu na akruálne príjmy by toto opatrenie malo negatívny vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA 2010. Na krytie hotovostného výpadku by bola potrebná dodatočná emisia vládnych cenných papierov, čím by došlo k zvýšeniu hrubého dlhu, a tým aj k zvýšeniu úrokových nákladov.

Posunutím účinnosti tohto opatrenia sa uvedené predpokladané vplyvy neprejavia.

Novelou zákona o DPH sa navrhuje zaviesť inštitút úroku z nadmerného odpočtu pre platiteľa dane. Pôjde o situácie, ak je kontrola oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet začatá v lehote na jeho vrátenie. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za určité obdobie výkonu kontroly bola platiteľovi dane priznaná finančná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

x zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

8

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v mil. eur)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1 (131)

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-4,275

-4,275

-4,275

-4,275

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?

Zavedenie inštitútu úroku z nadmerného odpočtu sa bude týkať tých platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých daňová kontrola oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu bude trvať viac ako šesť mesiacov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Nakoľko v čase zverejnenia predbežnej informácie neboli identifikované žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nebolo potrebné vykonať povinné konzultácie.

Na základe skutočnosti, že pred začatím medzirezortného pripomienkového konania bol návrh zákona doplnený o problematiku inštitútu finančnej náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, predkladateľ sa rozhodol uskutočniť dodatočne počas prebiehajúceho MPK konzultácie. V tejto súvislosti uvádzame, že z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a z hľadiska časovej postupnosti zaradenia povinných konzultácií nevyplýva, že po každom prípadnom doplnení pôvodného zámeru návrhu zákona v ďalších štádiách legislatívneho procesu, je opätovne potrebné vykonávať konzultácie.

Dodatočné konzultácie sa uskutočnili formou pracovných rokovaní so Združením podnikateľov Slovenska, Slovenským živnostenským zväzom, Podnikateľskou alianciou Slovenska (19.7.2016), s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republikovou úniou zamestnávateľov, Klubom 500 (20.7.2016) a Slovenskou komorou daňových poradcov (21.7.2016).

Na rokovaniach boli zo strany predkladateľa objasnené zámery novely zákona o DPH predloženej do MPK a vysvetlené jednotlivé navrhované zmeny a doplnenia zákona o DPH. Bolo vysvetlené, že posun samozdanenia pri dovoze tovaru vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR v kontexte dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ktorými je SR viazaná a súvisí s konsolidáciou verejných financií. Vysvetlené bolo tiež doplnenie do návrhu zákona nároku na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, tzv. úrok z nadmerného odpočtu.

Výsledky konzultácií:

- zástupkyňa ZPS neuplatnila k návrhu novely zákona pripomienky týkajúce sa negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie,

-zástupkyňa Klubu 500: k odloženiu účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru nevzniesla námietky, vyjadrila nesúhlas so stanovením počiatočného dňa, od ktorého sa priznáva nárok na úrok z NO (má sa postupovať podľa judikatúry SD EÚ), vzniesla požiadavku (nad rámec návrhu novely) na doplnenie v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve (nejasnosti v súvislosti so zatrieďovaním činností podľa štatistickej klasifikácie produktov),

- zástupcovia SKDP: požiadavka na doplnenie návrhu zákona v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, vyjadrený súhlas s odstránením dvojakého možného postupu zahraničnej osoby registrovanej ako platiteľ dane v súvislosti s uplatnením DPH z nákupov tovarov a služieb,

K úprave náhrady za zadržiavanie nadmerného odpočtu vzniesli viaceré výhrady (nesúhlas so stanovením počiatočného dňa priznávania nároku na úrok z NO, nesúhlas s fixne stanovenou percentuálnou sadzbou úroku, doplnenie návrhu o priznanie nároku na úrok v situácii, keď kontrola NO trvá dlhšie ako 6 mesiacov, doplnenie návrhu o spätné pôsobenie právnej úpravy úroku z NO do obdobia pred navrhovanou účinnosťou, nesúhlas so znením, podľa ktorého platiteľ dane nemá nárok

11

na úrok z oneskoreného zaplatenia úroku n NO,

- zástupca RÚZ: požiadavka na doplnenie návrhu zákona v súvislosti s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, nesúhlas s odložením účinnosti samozdanenia pri dovoze tovaru, predniesol ďalšie pripomienky a podnety nad rámec novely zákona, uplatní RÚZ v rámci MPK.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhovaná úprava súvisiaca so zavedením inštitútu úroku z nadmerného odpočtu nebude znamenať zavedenie nových informačných povinností.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh novely zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná novela zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

12

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

- primárnom - čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,- čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)1. legislatívne akty: -

2. nelegislatívne akty: - nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 336, 22.11.2014).

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy)-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

- smernica Rady 2008/9/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008) v platnom znení.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

13

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)

lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný

6.

Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

14

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 49 ods. 9)

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v tuzemsku, ale je usadená v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, právo žiadať o vrátenie dane z nákupov tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré použije na svoje podnikanie. V určitých prípadoch zahraničná zdaniteľná osoba registrovaná ako platiteľ dane v tuzemsku právo z kúpy tovarov a služieb uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania namiesto osobitnej procedúry vrátenia dane.

V súlade s článkom 171a smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa spresňuje, že zahraničná osoba registrovaná ako platiteľ dane podľa § 5 zákona o DPH, právo uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania aj v prípade, ak nadobudne tovar alebo službu v tuzemsku a z tohto tovaru alebo služby je povinná platiť DPH, ide o prípady nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, kúpu tovaru alebo služby od iného platiteľa dane v tuzemsku s prenosom daňovej povinnosti (napr. prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH).

K bodu 2 (§ 55a ods. 2 písm. c/ bod 2 a § 56 ods. 2 písm. c/ bod 2)

Navrhuje sa odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti príp. iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti konkrétne uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH. V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane zaplatenej za tovary a služby pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania, čo je plne v súlade s článkom 170 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a so smernicou Rady 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré usadené v inom členskom štáte. Doplnením ustanovenia § 55a ods. 2 písm. c) bod 2 sa zjednocuje postup zahraničnej osoby ohľadne vrátenia dane, ak zahraničná osoba uskutočňuje v tuzemsku len plnenia s prenosom daňovej povinnosti. Rovnako sa navrhuje prednostne uplatňovať vrátenie dane podľa § 56 zákona o DPH pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania aj pre zahraničné zdaniteľné osoby usadené v treťom štáte.

K bodu 3 (§ 61 ods. 13)

Navrhuje sa skrátiť obdobie (z dvoch rokov na 6 mesiacov) od registrácie osobného automobilu na diplomatické evidenčné číslo do skončenia pôsobenia diplomata v Slovenskej republike, ktoré musí uplynúť, aby zahraničný zástupca nemal povinnosť vrátiť daň, ktorú mu daňový úrad vrátil pri kúpe osobného automobilu.

K bodom 4 a 5 (§ 69 ods. 17)

Uplatnenie prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach závisí od správneho zatriedenia stavebnej práce podľa štatistickej klasifikácie produktov („klasifikácia CPA“), ktorá je vydaná Nariadením komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorou sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorou sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. V praxi dochádza často k nejednotnému posúdeniu zatriedenia určitej stavebnej činnosti do klasifikácie CPA a dodávateľ ako aj odberateľ sa vystavujú riziku

15

dodatočného vyrubenia DPH príp. neuznaniu odpočítania dane, ak sa dodávateľ rozhodne z opatrnosti uplatniť DPH na výstupe, aj keď v skutočnosti uplatniť prenos daňovej povinnosti.

V praxi sa stáva, že dodávateľ iné zatriedenie ako odberateľ, čo môže byť zapríčinené najmä ich odlišným spôsobom popisu tej istej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zavedenie právnej fikcie pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti pri stavebných prácach, ktoré by malo priniesť právnu istotu ako pre dodávateľa tak aj pre odberateľa a odstrániť nadmernú administratívnu záťaž pri viacnásobnom overovaní správnosti zatriedenia činnosti podľa klasifikácie CPA.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak dodávateľ na základe odôvodneného predpokladu, že ním dodaná stavebná služba podlieha prenosu daňovej povinnosti, uvedie na faktúre informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, príjemca plnenia (platiteľ dane) bol osobou povinnou platiť DPH.

Takáto právna úprava si súčasne vyžiadala doplnenie povinnosti pre platiteľa dane, ktorý uskutoční dodávku s prenosom daňovej povinnosti v stavebníctve, vykazovať vyhotovené faktúry v kontrolnom výkaze, a to aj napriek tomu, že tieto dodávky neuvádza v daňovom priznaní. Faktúra sa bude uvádzať v časti A.2. kontrolného výkazu a údaje z týchto faktúr sa budú využívať pri analytickej činnosti finančnej správy.

K bodu 6 (§ 79a)

Nadmerný odpočet vzniká, ak výška odpočítateľnej dane prevyšuje daň na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Uplatnením nároku na nadmerný odpočet vzniká povinnosť štátu túto sumu zaplatiť platiteľovi dane. Zákon ustanovuje dve bežné lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu pre platiteľov dane s mesačným zdaňovacím obdobím, a to 60 a 30 dní (30 dní v prípade tzv. spoľahlivého daňového subjektu) a 120 dní pre platiteľov dane so štvrťročným zdaňovacím obdobím. V prípade začatia daňovej kontroly v rámci plynutia 30 dňovej alebo 60 a 120 dňovej lehoty, zákon ustanovuje ďalšiu osobitnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu, a to 10 dní od skončenia daňovej kontroly.

Samotné uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podaním daňového priznania však neznamená, že túto sumu nadmerného odpočtu je štát povinný vrátiť automaticky bez toho, aby mal možnosť uplatnený nárok skontrolovať.

Podľa Daňového poriadku kontrola môže trvať najviac 12 mesiacov (vo výnimočných prípadoch je možné predĺžiť výkon kontroly). Túto lehotu správca dane k dispozícii bez ohľadu na to, či ide o kontrolu malého podniku alebo veľkého podniku, či ide o podnik, ktorý vykonáva výlučne tuzemské dodania tovarov a služieb alebo ide o daňový subjekt, ktorý vykonáva dodávky tovarov a služieb prevažne do iných štátov.

Ak je kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, tak vrátenie tohto nadmerného odpočtu je odložené do skončenia kontroly a výška nadmerného odpočtu na vrátenie závisí od výsledku kontroly.

Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, navrhuje sa, aby za obdobie zadržania nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Takže sa ponecháva štátu určitý čas na to, aby uplatnil svoju právomoc kontrolovať oprávnenosť nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu.

Výpočet úrokov z nadmerného odpočtu sa stanovuje percentom zo sumy vráteného nadmerného odpočtu (suma NO zistená po kontrole), a to za každý deň do jeho vrátenia.

16

Počiatočným dňom nároku na úrok z nadmerného odpočtu je deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu.

Navrhuje sa priznať úrok vo výške dvojnásobku základnej sadzby ECB platnej v prvý deň daného kalendárneho roka, za ktorý sa úrok z nadmerného odpočtu počíta. Zároveň sa navrhuje stanoviť minimálny úrok vo výške 1,5 % pre prípad, ak v danom kalendárnom roku bude dvojnásobok základnej sadzby ECB nižší ako 1,5 %.

Platiteľ dane nemusí podať žiadosť o priznanie nároku na úrok z nadmerného odpočtu. Daňový úrad o priznaní úroku z nadmerného odpočtu vydá rozhodnutie ex offo.

Zákonom ustanovené dôvody, ktoré majú za následok nemožnosť skontrolovať oprávnenosť uplatňovaného nadmerného odpočtu, tvoria racionálny základ pre nepriznanie nároku na úroky z nadmerného odpočtu.

Súčasne sa navrhuje riešiť aj situácie, ak sa po priznaní resp. nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu zmení výška vráteného nadmerného odpočtu.

V nadväznosti na zmenu výšky vráteného nadmerného odpočtu, sa suma úroku môže zvýšiť alebo znížiť príp. zrušiť.

V prípade zvýšeného vrátenia nadmerného odpočtu, daňový úrad vydá rozhodnutie, ktorým prizná ďalší úrok z nadmerného odpočtu v nadväznosti na sumu, o ktorú sa zvýšila suma vráteného nadmerného odpočtu.

V prípade zníženia výšky vráteného nadmerného odpočtu, daňový úrad rozhodnutím z úradnej moci zníži alebo zruší sumu priznaného úroku z nadmerného odpočtu. Týmto novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní nároku na úrok z nadmerného odpočtu zrušuje a platiteľ dane je povinný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o znížení alebo zrušení priznaného úroku, vrátiť celú čiastku priznaného úroku alebo jeho časť.

K bodu 7 (§ 85ke)

Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby sa právna úprava nároku na peňažnú náhradu z dôvodu zadržania nadmerného odpočtu počas výkonu daňovej kontroly, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017, vzťahovala na prípady zadržania nadmerného odpočtu na základe kontroly, ktorá sa začala po 1.1.2017 ako aj na prípady, ak sa daňová kontrola začala pred účinnosťou tejto novely a k 1.1.2017 nebola ešte skončená.

K bodu 8 (§ 85l)

V súvislosti s prehodnotením účinnosti samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane sa upravuje prechodné ustanovenie. Účinnosť sa navrhuje v závislosti od výsledku porovnania údajov o výške verejného dlhu, ktorý je zverejnený za príslušný rozpočtový rok Eurostatom (aktuálna výška dlhu verejnej správy SR), a hornom limite dlhu verejnej správy ustanoveným pre tento príslušný rozpočtový rok v zmysle Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

K čl. II

Mení sa účinnosť ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľmi dane. Účinnosť sa navrhuje tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých potrebných legislatívnych opatrení (napr. nový vzor daňového priznania, nový vzor kontrolného výkazu) ako aj nelegislatívnych opatrení súvisiacich so zavedením nových pravidiel do praxe, najmä zmien informačných systémov, a to ako na strane podnikateľov, tak aj na strane finančnej správy.

17

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2017 okrem účinnosti ustanovení upravujúcich uplatňovanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, ktoré nadobúdajú účinnosť od 31. decembra 2016.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. augusta 2016.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore