Zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov 218/2013 účinný od 01.01.2020 do 31.12.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Zákon v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike. Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie. Nový systém sa osvedčil ako vhodný a efektívny pre podmienky Slovenskej republiky, v dôsledku čoho Slovenská republika plní všetky svoje medzinárodné záväzky v oblasti ropnej bezpečnosti pri zachovaní trvalo udržateľného financovania nezávislého od štátneho rozpočtu.

Základným cieľom návrhu zákona je transponovať do zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) Vykonávaciu smernicu Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018) (ďalej len „Smernica“). Slovenskej republike zo Smernice vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu s citovaným legislatívnym právnym aktom EÚ s platnosťou najneskôr do 19. októbra 2019 a účinnosťou najneskôr od 1. januára 2020.

Okrem toho doterajšia aplikačná prax, ako aj výsledky previerky núdzovej pripravenosti Slovenskej republiky v sektore energetiky vykonanej Medzinárodnou energetickou agentúrou v dňoch 30.9.-1.10.2015 v Bratislave, ukázali potrebu úpravy niektorých administratívnych postupov v záujme efektívnejšieho štátneho dozoru nad núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“), ako aj potrebu väčšieho dôrazu na núdzové plánovanie s cieľom lepšej pripravenosti Slovenskej republiky na riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov.

Zmeny v návrhu zákona vyplývajúce zo Smernice sa týkajú najmä každoročného začiatku účinnosti minimálneho limitu núdzových zásob a spôsobu jeho výpočtu. Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „Agentúra“) je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Podľa v súčasnosti platného Zákona Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka a minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. Smernica posunula začiatok účinnosti minimálneho limitu na 1. júla, aby členské krajiny mali dostatočný čas na

transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob v prípade medziročného nárastu minimálneho limitu. Návrh zákona upravuje aj doteraz používaný spôsob výpočtu minimálneho limitu na základe čistých dovozov ropy a ropných výrobkov v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorý viedol v praxi k neprirodzeným medziročným výkyvom minimálneho limitu, čo spôsobovalo komplikácie pri koncepčnom plánovaní Agentúry. Navrhovaná zmena Zákona tento výpočet zjednodušuje v záujme stabilnejšieho vývoja povinnosti udržiavať núdzové zásoby.

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe návrh zákona upresňuje formulácie niektorých ustanovení, upravuje administratívne postupy v súvislosti s uzatváraním zmlúv o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s vybranými podnikateľmi, upravuje núdzové plánovanie a riešenie výpadkov dodávok ropy a ropných výrobkov, definuje preventívne opatrenia vlády Slovenskej republiky pred vznikom stavu ropnej núdze, precizuje podmienky uvoľnenia núdzových zásob po vyhlásení stavu ropnej núdze, ako aj ďalšie praktické otázky.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie znížením administratívnej povinnosti vybraných podnikateľov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

* Materiál nelegislatívnej povahy

S Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

S Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 14.2.2019Ukončenie: 27.2.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

5.3.2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

24.4.2019

2. Definícia problému

Navrhované zmeny právnej úpravy možno rozčleniť do dvoch oblastí. Prvá oblasť, ktorú možno označiť ako ťažiskovú oblasť, sa týka transpozície Vykonávacej Smernice Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018) (ďalej len "Smernica") a navrhované zmeny právnej úpravy sú transpozičného charakteru. Zmeny príslušnej legislatívy v druhej oblasti obsahovo predstavujú predovšetkým reakciu na požiadavky aplikačnej praxe, akúsi optimalizáciu, prispôsobovanie právnej úpravy aktuálnym požiadavkám na postupy dotknutých subjektov pri udržovaní zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len "núdzové zásoby").

3. Ciele a výsledný stav

Predmetný Návrh zákona zabezpečí prostredníctvom transpozície Smernice, úpravu výpočtu minimálneho limitu núdzových zásob a posunutie začiatku každoročnej účinnosti minimálneho limitu núdzových zásob o tri mesiace, z 1. apríla na 1. júl. Zároveň sa Návrhom zákona zmenia niektoré administratívne procesy a podrobnejšie sa upravia núdzové postupy zamerané na riešenie stavu ropnej núdze. Cieľom predkladaného Návrhu zákona je aj odstránenie marginálnych nedostatkov právnej úpravy predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru, dosiahnutie takého znenia zákona, ktoré ich adresátom zabezpečí potrebnú jasnosť a zrozumiteľnosť legislatívneho textu.

4. Dotknuté subjekty

Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkovVybraní podnikatelia podľa § 2 písm. d) zákona č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5. Alternatívne riešenia

Slovenská republika je povinná transponovať Smernicu najneskôr do 19. októbra 2019. Voči tejto povinnosti neexistuje alternatívne riešenie. Alternatívne riešenie voči predkladanému zneniu Návrhu zákona by spočívalo iba v nevyhnutnej transpozícii Smernice a vypustení ostatných návrhov na vylepšenie systému núdzových zásob, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? * Áno S Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Transpozícia Vykonávacej smernice Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018). Uvedená Smernica je transponovaná v zmysle zámerov Európskej Komisie, nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti Smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek Smernice, ani k navýšeniu požiadaviek Smernice a nie je možnosť využitia žiadnej výnimky, ktorá by znížila požiadavky na minimum. Dátum účinnosti návrhu zákona je navrhovaný v súlade s dátumom účinnosti Smernice.

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

* Pozitívne

S Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

* Áno

* Nie

* Čiastočne

S Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

S Pozitívne

* Žiadne

* Negatívne

Sociálne vplyvy

* Pozitívne

S Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

* Pozitívne

S Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

* Pozitívne

S Žiadne

* Negatívne

* Pozitívne

S Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

* Pozitívne

S Žiadne

* Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

* Pozitívne

S Žiadne

* Negatívne

10. Poznámky

V súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov a na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol Návrh zákona predmetom odborných konzultácií s podnikateľskými subjektmi. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo forme odstránenia administratívnej povinnosti tým, že zrušuje oznamovaciu povinnosť podnikateľského subjektu, informovať SŠHR SR o uzavretí zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.

11. Kontakt na spracovateľa

pavla.tancibokova@reserves.gov.sk

12. Zdroje

Konzultácie s dotknutými subjektmi (vybranými podnikateľmi) a spolupráca s Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktorá je zodpovedná za vykonávanie niektorých povinností vyplývajúcich zo zákona č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie. Komisia navrhla nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na to, že v návrhu zákona dochádza podľa § 21 pri určovaní plánu obmeny a zámeny k presunu kompetencií zo Správy štátnych hmotných rezerv SR do Agentúry Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov v časti 10. Poznámky jednoznačne uviesť, či táto zmena bude alebo nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. V prípade, ak by uvedené malo vplyv na rozpočet, je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy spolu s uvedením finančného krytia.

Pripomienka Komisie bola v celom rozsahu zapracovaná a v časti 10. Poznámky je jednoznačne uvedené, že zmena nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Vybraní podnikatelia podľa § 2 písm. d) zákona č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vybraní podnikatelia“). Medzi vybraných podnikateľov možno zaradiť všetky kategórie podnikov, teda veľké podniky, aj malé a stredné podniky. Navrhovaná legislatívna zmena má pozitívny vplyv nielen na súčasných vybraných podnikateľov, ale najmä na tých, ktorým v budúcnosti vznikne povinnosť udržiavať núdzové zásoby prostredníctvom Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „Agentúra“) a uzatvoriť tak s Agentúrou Zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. V takom prípade ich Agentúra administratívne odbremení a splní oznamovaciu povinnosť za týchto vybraných podnikateľov Správe štátnych hmotných rezerv SR.

V súčasnosti Agentúra eviduje 51 vybraných podnikateľov. Rozdelenie tohto počtu podnikateľov do kategórií veľkých podnikov alebo malých a stredných podnikov Agentúra môže urobiť iba na základe približných predpokladov. Kritériá pre zaradenie podnikateľov do uvedených kategórií sú totiž častokrát predmetom obchodného tajomstva predmetných podnikateľov a Agentúra o všetkých kľúčových údajoch nemá informácie. S prihliadnutím na vyššie uvedené Agentúra predpokladá, že z celkového počtu vybraných podnikateľov sú 5 podnikatelia v kategórii veľkých podnikov a zvyšných 46 podnikateľov sú zaradení do kategórie malých a stredných podnikov.

Vyčíslenie alebo kategorizácia podnikateľov, ktorým povinnosť podľa zákona č. 218/2013 Z.z. vznikne až v budúcnosti, sa v súčasnosti nedá urobiť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky uverejnila na portáli Slov-Lex predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“), číslo legislatívneho procesu: PI/2019/11, dátum začiatku PK: 18.01.2019, dátum konca PK: 31.01.2019.

Predbežná informácia bola súbežne elektronicky zaslaná dňa 18.01.2019 na Ministerstvo hospodárstva SR s požiadavkou na zabezpečenie konzultácií v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Ministerstvo hospodárstva SR oslovilo dňa 21.01.2019 dotknuté subjekty s požiadavkou vo veci konzultácií v termíne do 28.01.2019.

Jeden subjekt, Republiková únia zamestnávateľov (ďalej len „RÚZ“), prejavil záujem zúčastniť sa konzultácie. Dňa 30.01.2019 začal proces konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Termín osobnej konzultácie bol stanovený na 06.02.2019, na ktorej sa zúčastnil zástupca RÚZ. Zástupca RÚZ nepredložil žiadne návrhy na doplnenie návrhu zákona a súhlasil, aby sa konzultácie skončili dňa 06.02.2019.

Ani jeden oslovený subjekt nepredložil ani jednu pripomienku k návrhu zákona.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a

vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo forme odstránenia administratívnej povinnosti tým, že zrušuje oznamovaciu povinnosť podnikateľského subjektu informovať SŠHR SR o uzavretí zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné

známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu - je upravená v práve Európskej únie:

a)v primárnom právečl. 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práveSmernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. EÚ L 265, 9.10.2009) v platnom znení - gestor: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

Vykonávacia Smernica Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018) - gestor: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

bezpredmetné

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

do 19. októbra 2019

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

nebolo začaté konanie proti SR

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 218/2013 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov - úplná transpozícia

zákon č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - nepriama transpozícia prostredníctvom odkazu na zákon č. 218/2013 Z.z.

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 3, ktorý odkazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14. 11. 2008). Uvedené nariadenie bolo novelizované a príslušný zoznam predmetných ropných výrobkov, ktorý je predmetom odkazu 3 v zákone, bol presunutý z prílohy B do bodu 3.4 prílohy A tohto nariadenia. Táto zmena bola zároveň implementovaná aj vo Vykonávacej smernici Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, pokiaľ ide o metódy výpočtu povinností udržiavať zásoby (Ú. v. EÚ L 263, 22.10.2018). Potreba transpozícia tejto smernice je hlavným dôvodom predkladania tohto návrhu zákona, preto aktualizácie predmetnej poznámky pod čiarou je predmetom samostatného novelizačného bodu, keďže je to súčasť transpozície uvedenej smernice.

K bodu 2

Upravujú sa definície pojmov „vývoz“ a „dovoz“ v písmenách i) a j) v § 2 z dôvodu zosúladenia terminológie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013), ktoré nahradilo dovtedy platné nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4). Z toho dôvodu je potrebné upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 8. Zmena podľa tohto bodu bola zapracovaná na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 3

V písmene n) sa mení vymedzenie pojmu núdzový plán, pričom núdzový plán je základným rámcovým plánom obsahujúcim základné postupy a organizačné opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

V písmene o) sa mení vymedzenie pojmu pohotovostný plán, pričom pohotovostný plán je konkrétnym, podrobným dokumentom obsahujúcim konkrétne postupy a opatrenia na zmiernenie a prekonanie stavu ropnej núdze.

K bodu 4

Upravuje sa formulácia limitu množstva vybraných ropných výrobkov pre vznik povinnosti vybraných podnikateľov; význam sa nemení.

K bodu 5

K odseku 2: povinnosť udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“) vybraní podnikatelia v zmysle zákona postupujú na Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len “Agentúra“). Agentúra pre vybraných podnikateľov poskytuje službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob, za ktorú vybraní podnikatelia platia Agentúre cenu určenú stanovami Agentúry, ktoré schvaľuje vláda. Cena za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob sa určuje na základe množstva vybraných ropných výrobkov „dovezených alebo uvedených do voľného daňového obehu“ v zmysle § 2 písm. d) a nie na základe množstva „udržiavaných“ núdzových zásob. Preto nemá praktický význam rozpočítavať každému vybranému podnikateľovi množstvo núdzových zásob, ktoré mu prislúcha

z celkového minimálneho limitu núdzových zásob. Navrhovaná zmena preto upriami pozornosť najmä na pomer, akým sa vybraný podnikateľ podieľa na množstvách vybraných ropných výrobkov v zmysle § 2 písm. d), keďže to je hlavný mechanizmus, akým sa určuje vybraným podnikateľom cena za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob.

K odseku 3: upravuje sa povinnosť preukazovania splnenia povinnosti uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. V záujme zníženia administratívnej záťaže vybraných podnikateľov bude uzatvorenie zmlúv o zabezpečení udržiavania núdzových zásob oznamovať Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) Agentúra v súlade s § 6 ods. 8 písm. c). Upresňuje sa tiež terminológia súvisiaca s platením ceny za poskytnutie služby zabezpečenia udržiavania núdzových zásob. Odplata za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob sa vníma ako jednotková cena. Cena za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob sa vníma ako celková cena za poskytovanie služieb zabezpečenia udržiavania núdzových zásob (t. j. výška odplaty vynásobená množstvom vybraných ropných výrobkov dovezených alebo uvedených do daňového voľného obehu).

K bodu 6

Mení sa pojem „cena za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob“ na pojem „odplata za zabezpečenie udržiavania núdzových zásob“, a to z dôvodu terminologického zjednotenia týchto pojmov v súlade s novelizačným bodom 5, ako aj s prihliadnutím na stanovy Agentúry schválené vládou a ostatné dokumenty Agentúry.

Zároveň sa upresňuje ustanovenie o určovaní výšky odplaty za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob podľa zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a jej neoddeliteľnej prílohy obchodných podmienok v súlade so stanovami Agentúry.

K bodu 7

K odseku 2: postup pri nesplnení povinnosti vybraného podnikateľa uzatvoriť s Agentúrou zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob sa presúva z pôvodného odseku 4 do odseku 2. Upravuje sa tiež formulácia tohto ustanovenia s prihliadnutím na nové pravidlá o oznamovaní splnenia povinnosti vybraného podnikateľa uzatvoriť s Agentúrou zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob Správe rezerv.

K odseku 3: dopĺňa sa ustanovenie o oprávnení Agentúry požadovať od vybraných podnikateľov primerané zabezpečenie ich záväzkov voči Agentúre vyplývajúcich zo zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a to vo forme zábezpeky alebo bankovej záruky. Takéto oprávnenie Agentúry bolo už predtým ustanovené v zmluve o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a na ňu nadväzujúcich obchodných podmienkach udržiavania núdzových zásob, ale aplikačná prax ukázala potrebu uvedenia tohto ustanovenia do zákona pre odstránenie akýchkoľvek pochybností zo strany vybraných podnikateľov.

K bodu 8

V nadväznosti na odstránenie oznamovacej povinnosti vybraných podnikateľov podľa novelizačného bodu 5 a úpravu podľa novelizačného bodu 7 sa odstraňuje tento odsek.

K bodu 9

Menia sa odkazy na ustanovenia § 14 tohto zákona, nakoľko dochádza k zmene značenia niektorých odsekov v § 14.

K bodu 10

Mení sa spôsob určovania plánu obmien a zámen núdzových zásob. Plán obmien, prípadne zámen určuje Agentúra ako vlastník núdzových zásob v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom. Správa rezerv bude dostávať od Agentúry iba informáciu o vypracovanom pláne obmien a zámen a o jeho plnení.

K bodu 11

V dôsledku komplikovanej geopolitickej situácie je dlhodobou ambíciou Agentúry zabezpečovať čo možno najvyššiu úroveň zachovania energetickej bezpečnosti v podmienkach SR, a to aj s poukazom na úroveň pripravenosti ostatných krajín EÚ. Agentúra by mala udržiavať núdzové zásoby na úrovni, ktoré budú reflektovať aktuálne a aj očakávané reálne vývojové tendencie v spotrebe ropných výrobkov prostredníctvom využitia možností, ktoré má Agentúra podľa zákona. Z uvedených dôvodov sa v ustanovení doplnilo, že Agentúra je povinná obstarávať a udržiavať núdzové zásoby najmenej v rozsahu minimálneho limitu. Agentúra teda môže obstarávať a udržiavať núdzové zásoby aj v rozsahu nad minimálnym limitom, aby bola Slovenská republika podľa možností čo najlepšie pripravená na potenciálne výpadky dodávok ropy alebo ropných výrobkov.

K bodu 12

K odseku 4: ustanovenie o minimálnom podiele ropy v núdzových zásobách sa presúva z pôvodného § 7 ods. 9 do § 6 ods. 4, aby ustanovenia o požiadavkách na štruktúru núdzových zásob pre ropu aj ropné výrobky boli spolu v jednom paragrafe zákona.

K odseku 5: v nadväznosti na predchádzajúci odsek sa ustanovenie o minimálnom podiele ropných výrobkov v núdzových zásobách presúva z pôvodného § 12 ods. 4 do § 6 ods. 5. Táto požiadavka na minimálny podiel ropných výrobkov v núdzových zásobách bola v § 12 naviazaná na neudržiavanie predpísaného objemu tzv. osobitných zásob. Preto je vhodnejšie túto požiadavku formulovať všeobecnejšie v zmysle, že minimálne jedna tretina minimálneho limitu núdzových zásob musí byť vždy udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Požiadavka na štruktúru núdzových zásob ropných výrobkov je pritom ešte rozšírená o povinné udržiavanie 3 druhov ropných výrobkov, ktoré sú najdôležitejšie pre spotrebu v Slovenskej republike. V prípade potreby môže Agentúra udržiavať aj iné druhy ropných výrobkov, ale za každých okolností musí udržiavať automobilový benzín, motorovú naftu a letecký petrolej aspoň v objeme zodpovedajúcom 10 dňom priemernej dennej spotreby každého z nich.

K bodu 13

Úprava jedného z účelov použitia finančných prostriedkov získaných z predaja núdzových zásob podľa § 10 alebo § 11, a to v zmysle, že Agentúra ich môže použiť na obstaranie núdzových zásob na účely ich doplnenia. Z textu sa odstránilo slovné spojenie, že Agentúra tak môže urobiť iba do výšky minimálneho limitu núdzových zásob. V rámci zachovania energetickej bezpečnosti nemožno vylúčiť potrebu doplniť núdzové zásoby aj nad tento limit.

K bodu 14

V aktuálne platnom znení zákona mali vybraní podnikatelia podľa § 3 po uzatvorení zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou ešte dodatočnú povinnosť oznámiť túto skutočnosť Správe rezerv. Aplikačná prax ukázala, že vybraní podnikatelia to vnímali ako neprimeranú administratívnu záťaž a informácie o uzatváraných zmluvách s vybranými podnikateľmi Správa rezerv dostávala väčšinou od Agentúry. Preto je vhodnejšie do zákona doplniť ustanovenie o povinnosti Agentúry informovať Správu rezerv o každom uzatvorení a ukončení zmlúv o zabezpečení udržiavania núdzových zásob a to kumulatívne v mesačných intervaloch.

K bodu 15

Mení sa postup určovania plánu obmien a zámen núdzových zásob. V aktuálne platnom znení zákona určovala plány obmien a zámen núdzových zásob Správa rezerv a následne ich oznamovala Agentúre, ktorá bola povinná ich dodržiavať. Takýto postup bol značne nelogický a v praxi spôsoboval Správe rezerv aj Agentúre komplikácie. Za obmenu a zámenu núdzových zásob vo svojom vlastníctve totiž zodpovedá Agentúra a plány na obmenu a zámenu spravidla pre každý kalendárny rok pripravuje Agentúra v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom núdzových zásob. Nová právna úprava teda upravuje povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o príslušných plánoch obmien a zámen núdzových zásob, na základe čoho môže Správa rezerv kontrolovať plnenie týchto plánov zo strany Agentúry.

K bodu 16

Odstraňuje sa legislatívna skratka, ktorá bola zavedená už skôr v § 4 ods. 1.

K bodu 17

Agentúra je povinná udržiavať v rámci zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky núdzové zásoby aspoň vo výške minimálneho limitu stanoveného Správou rezerv na príslušný kalendárny rok. Podľa aktuálne platného zákona Správa rezerv každoročne oznamuje Agentúre výšku minimálneho limitu núdzových zásob do 25. februára príslušného roka. Minimálny limit núdzových zásob nadobúda účinnosť od 1. apríla príslušného roka. V prípade potreby doplnenia núdzových zásob pre splnenie minimálneho limitu nebol takýto termín dostatočný na transparentné a hospodárne doplnenie núdzových zásob. Posunutím začiatku každoročnej účinnosti minimálneho limitu o tri mesiace na 1. júl by sa mal poskytnúť dostatočný čas na splnenie povinnosti udržiavať núdzové zásoby aspoň vo výške stanovenej minimálnym limitom.

Zmena vyplýva z vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.

K bodu 18

V nadväznosti na úpravu podľa novelizačného bodu 16 sa tento odsek vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 19

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 20

V nadväznosti na novelizačný bod 2 je potrebné upraviť poznámku pod čiarou aj k odkazu 11. Zmena podľa tohto bodu bola zapracovaná na základe pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 21

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 22

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 23

Ustanovenie bolo presunuté do § 6 odsek 4 v rámci novelizačného bodu 12.

K bodu 24

Ide o terminologické upresnenie a zároveň sa menia odkazy na ustanovenia § 14 tohto zákona, nakoľko dochádza k zmene značenia niektorých odsekov v § 14.

K bodu 25

Precizácia odseku 4 doplnením povinnosti uznaného skladovateľa, v zariadeniach ktorého Agentúra skladuje núdzové zásoby, zabezpečiť aj ochraňovanie týchto núdzových zásob.

K bodu 26

K odseku 1: upravuje sa usporiadanie ustanovení o uvoľňovaní núdzových zásob. Z odseku 1 sa niektoré ustanovenia presúvajú do odseku 2.

K odseku 2: z odseku 1 sa presúvajú ustanovenia o spôsobe uvoľnenia núdzových zásob. Odstraňuje sa obmedzenie predajnej ceny uvoľňovaných zásob v podobe predaja za „cenu, ktorá je vyššia ako bola cena ich obstarania“. Takéto obmedzenie by mohlo skomplikovať uvoľňovanie núdzových zásob a umelo zvyšovať ceny ropy a ropných výrobkov v stave ropnej núdze. Mení sa tiež formulácia účelu použitia núdzových zásob a to tak, že nová právna úprava odkazuje na ustanovenie § 2 písm. e), ktoré obsahuje definíciu núdzových zásob a účel ich použitia.

K bodu 27

Dopĺňa sa ustanovenie o spôsobe uvoľňovania núdzových zásob, ktoré nie sú vo vlastníctve Agentúry, ale ich vlastní podnikateľ podľa § 8 ods. 2. Takéto núdzové zásoby buď od predmetného podnikateľa odkúpi Agentúra za účelom ich ďalšieho použitia v súlade s rozhodnutím vlády, alebo ich tento podnikateľ priamo distribuuje na trh za účelom zmiernenia stavu ropnej núdze.

K bodu 28

Pri spätnom doplnení núdzových zásob nasledujúcom po ich uvoľnení oznamuje Agentúre príslušnú lehotu Správa rezerv, pričom pri určovaní lehoty Správa rezerv okrem iného prihliada aj na disponibilné finančné zdroje agentúry.

K bodu 29

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný bod na účel stanovenia lehoty na doplnenie

núdzových zásob sa dopĺňa aj povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o jej dostupných finančných zdrojoch.

K bodu 30

Zosúlaďuje sa obdobie udržiavania osobitných zásob s platnosťou minimálneho limitu núdzových zásob podľa § 7 ods. 1.

K bodu 31

Požiadavka na minimálny podiel ropných výrobkov v núdzových zásobách sa presúva do § 6 ods. 5.

K bodu 32

V odseku 1 sa zavádzajú a špecifikujú okrem kampane v masovokomunikačných prostriedkoch ďalšie opatrenia (písmená a – d), ktoré možno použiť pred samotným vyhlásením stavu ropnej núdze a tým zmierniť následky výpadkov dodávok. Za priaznivých okolností sa tým môže znížiť spotreba ropy a ropných výrobkov a tak predísť vyhláseniu stavu ropnej núdze.

K bodu 33

K odseku 3: opatrenia, ktoré nemôžu byť prijaté, ak by boli v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, sú rozšírené aj o opatrenia doplnené do odseku 1 podľa novelizačného bodu 31.

K odseku 4: v súvislosti s predchádzajúcimi zmenami (novelizačný bod 4) sa upravuje povinnosť Správy rezerv vypracovať a predložiť vláde na schválenie núdzový plán.

K bodu 34

Pridáva sa nový odsek 5, v ktorom sa ustanovuje povinnosť Správy rezerv vypracovať a priebežne aktualizovať pohotovostný plán v súlade s núdzovým plánom.

K bodu 35

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 36

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 37

Upresnenie realizácie uvoľnenia núdzových zásob.

K bodu 38

Pôvodná formulácia možných spôsobov použitia kladného hospodárskeho výsledku Agentúry sa rozširuje o plnenie záväzkov z iných zmlúv, ktorých obsahom je poskytnutie finančných prostriedkov Agentúre. Takáto formulácia obsahuje aj návratnú finančnú výpožičku od Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá bola poskytnutá Agentúre v súvislosti s obstaraním núdzových zásob. Pre zamedzenie pochybností platí, že Agentúra neposkytuje za žiadnym účelom finančné prostriedky iným subjektom.

K bodu 39

Upresnenie formulácie prevodu núdzových zásob z vlastníctva Agentúry do vlastníctva štátu, v mene ktorého koná Správa rezerv v prípade zrušenia Agentúry.

K bodu 40

Vypúšťa sa odsek 2, v ktorom je úloha pre Správu rezerv predložiť vláde na schválenie politiku strategickej energetickej bezpečnosti v oblasti dodávok ropy a ropných výrobkov. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti určovania strategickej energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré vláde na schválenie predkladá koncepčné strategické dokumenty v tejto oblasti. Pre zamedzenie prípadných rozporov a protichodných koncepcií v rôznych strategických dokumentoch v tejto oblasti navrhujeme odstrániť predmetný odsek a ponechať túto kompetenciu iba na Ministerstve hospodárstva SR.

Vypúšťa sa odsek 3, v ktorom je stanovená úloha Správy rezerv určovať plán obmeny a zámeny núdzových zásob. Táto povinnosť sa presúva na Agentúru. § 6 odsek 8 písm. d) určuje povinnosť Agentúry informovať Správu rezerv o pláne obmien a zámen núdzových zásob a každej jeho aktualizácii a to bezodkladne. Nutnosť tejto zmeny vyplynula z doterajšej aplikačnej praxe zákona o núdzových zásobách, ktorá ukázala, že proces zostavenia plánu a harmonogramu obmeny núdzových zásob na konkrétny rok Agentúrou v spolupráci s príslušným uznaným skladovateľom kopírujúci prevádzkové, dodávateľské, logistické a iné možnosti oboch strán, je presnejší a jednoduchší.

K bodu 41

Mení sa prijímateľ informácie o splnení úlohy uloženej v § 6 ods. 3 vypracovanej Správou rezerv, z príslušného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky. Mení sa aj každoročný termín predkladania tejto informácie na 30. november v súlade s doterajšou praxou Správy rezerv pri predkladaní informačných materiálov do Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Zosúlaďuje sa obdobie udržiavania osobitných zásob a vykazovania príslušných údajov s obdobím platnosti minimálneho limitu núdzových zásob podľa § 7 ods. 1.

K bodu 44

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačný bod 5.

K bodu 47

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48

Terminologické upresnenie a legislatívno-technická úprava.

K bodu 49

Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.

K bodu 51

Legislatívno-technická úprava a doplnenie v súlade s novelizačným bodom 31.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 53

Mení sa formulácia prípadu, kedy sa vybraný podnikateľ dopúšťa správneho deliktu v zmysle navrhovanej legislatívnej úpravy o zrušení jeho povinnosti predkladať Správe rezerv uzatvorenú zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob v nadväznosti na jeho povinnosť uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou.

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 55

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 56

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 57

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 59

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 62

Zmena z dôvodu úpravy oznamovacích povinností vybraných podnikateľov vo vzťahu k Agentúre

a postupu pri neplnení povinností vybraných podnikateľov podľa § 3 ods. 1..

K bodu 63

Táto legislatívno-technická pripomienka vyplýva z bodu 8 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.

K bodu 64

Úprava zoznamu vybraných ropných výrobkov v súlade s Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. V najnovšom znení spoločného colného sadzobníka sa 2 položky pre motorový benzín s obsahom olova presahujúcim 0,013 g/liter s číslami KN 2710 12 51 a 2710 12 59 spájajú pod jednu položku s číslom KN 2710 12 50 bez ohľadu na hodnotu oktánového čísla.

K bodu 65

Úprava v súlade s novelizačným bodom 63.

K bodu 66

Zmena výpočtu priemerných čistých dovozov, na základe ktorých sa určuje minimálny limit núdzových zásob. Od dovozov ropy sa bude odpočítavať už iba skutočné percento výťažku ťažkého benzínu (minimálne 4 %) alebo skutočné množstvo spotrebovaného ťažkého benzínu. V dôsledku toho sa bude dať vopred kvalifikovanejšie odhadnúť minimálny limit na nasledujúci rok, pričom sa nebudú vyskytovať také výrazné výkyvy v klesaní alebo náraste minimálneho limitu núdzových zásob, ako tomu bolo pri aplikovaní metodiky podľa doterajšej právnej úpravy.

Zmena vyplýva z vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov.

K bodu 67

Z dôvodu potreby riadnej transpozície vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, je v nadväznosti na úpravu podľa novelizačného bodu 65 potrebné upraviť aj kapitolu II prílohy č. 3 zákona. Postupy transponované do kapitoly I prílohy č. 3 zákona sa implementujú aj do písmen J (J1,J2,J3), S, V a Y kapitoly II prílohy č. 3 zákona. Okrem toho sa zjednocuje terminológia; namiesto označenia „primárny benzín“ sa používa označenie „ťažký benzín“.

K bodu 68

Zjednotenie terminológie s predchádzajúcimi novelizačnými bodmi a s transponovanou smernicou.

K bodu 69

Ustanovenie sa presúva z kapitoly II tejto prílohy zákona do kapitoly III, keďže sa tento bod tematicky týka výpočtu uvedeného v kapitole III, teda výpočtu úrovne núdzových zásob.

K bodu 70

Z dôvodu potreby riadnej transpozície vykonávacej smernice komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá

povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, je potrebné upraviť prílohu č. 4 zákona v súlade s ustanoveniami transponovanej smernice. Pre výpočet povinnosti udržiavať núdzové zásob v Slovenskej republike je dôležitý najmä výpočet čistých dovozov podľa prílohy č. 3, keďže v súlade s § 7 ods. 1 bude 90 dní čistých dovozov vždy väčšie číslo ako 61 dní domácej spotreby. Avšak je potrebné mať v prílohe č. 4 zákona aj postup výpočtu ropného ekvivalentu domácej spotreby v súlade s transponovanou smernicou, a to na overenie uvedených 61 dní domácej spotreby alebo na prípadný výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 12.

K bodu 71

Do prílohy č. 5 zákona sa dopĺňa aj vykonávacia smernica komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, ktorou sa mení smernica Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorú do slovenského právneho poriadku transponuje tento návrh zákona.

K článku II

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 24. apríla 2019

Peter Pellegrini v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) predovšetkým z dôvodu návrhu nového riešenia správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“).

V súčasnosti je problematika núdzových zá sob Slovenskej republiky upravená zákonom č. 373/2012 Z. z. o nú dzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedeným zákonom došlo k transpozícii Smernice Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať nú dzové zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len „Smernica Rady 2009/119/ES“).

Zákon zmenil požiadavky na objem udržiavaných núdzových zásob (na 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby ropy a ropných výrobkov, podľa toho, ktorý objem je väčší). Zákon zároveň spresnil metodiku výpočtu objemu núdzových zásob. Zákon bol prijatý aj z dôvodu zosúladenia systému spr ávy núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetického programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medziná rodnej energetickej agentúry (IEA) a s cieľom zblíženia núdzových postupov a mechanizmov Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry v oblasti núdzových zásob.

Súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. Vynaložené náklady na zabezpečenie núdzových zásob je možné vnímať ako „zmrazené“, pretože tieto finančné prostriedky nie je možné použiť na realizáciu rozvojov ých zámerov vlády Slovenskej republiky. Keďže z dôvodu očakávaného rastu spotreby ropy sa v budúcnosti predpokladá navýšenie rozsahu minimálneho limitu núdzových zásob zodpovedajúcich 120 dň om priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v relevantnom roku, dosiahnutie tohto cieľa pri súčasnom modeli ich správy by malo zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvy šujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu.

Za vyššie uvedeným účelom bolo potrebné navrhnúť taký model správy, ktorý zabezpečí požadovaný cieľ. Týmto požiadavkám vyhovuje model, podľa ktorého správu núdzových zá sob prevezme od Správy rezerv Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“). Agentúru založí ako jeden zo zakladateľov Správa rezerv, alebo právnická osoba, v ktorej má Sprá va rezerv majetkovú účasť a ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, vo forme záujmového združenia pr ávnických osôb. Predpokladá sa, že agentúru založí spoločný podnik Správy rezerv a spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktorý vznikne za účelom agregovania skladovacích kapacít.

V návrhu nového modelu správy núdzových zásob sa vychádza z toho, že podnikateľské subjekty, ktoré sú definované v zákone ako vybraní podnikatelia, budú mať povinnosť zabezpečiť udržiavanie núdzové zásoby. Ide o podnikateľov, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky ropu a vybrané ropné výrobky vymedzené v prílohe č.1 návrhu zákona.

Povinnosť zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby ropy budú plniť prostredníctvom agentúry, a to na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob, ktorú uzatvoria s agentúrou. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udr žanie, poistenie núdzových zásob, vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry a administratívnych nákladov. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty a jej zmene budú spolurozhodovať vybraní podnikatelia.

Predpokladá sa, že členom agentúry sa podľa stanov agentúry môže stať podnikateľský subjekt, ktorý splní podmienky definované v z ákone pre vybraného podnikateľa a že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi agentúry. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto vybraných podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové a účtovné ri ziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Predpokladá sa, že Spoločný podnik bude mať väčšinu hlasovacích práv na členskej schôdzi. Zakladateľská zmluva a stanovy Agentúry budú podliehať súhlasu vlády. Prostredníctvom zakladateľ skej zmluvy a stanov sa zabezpečí kontrola štátu potrebná z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľ stva a základných funkcií štátu. Zároveň sa prostredníctvom zakladateľskej zmluvy a stanov zabezpečí, aby n údzové zásoby neboli ovládané vybranými podnikateľmi resp. vybraným podnikateľom.

Agentúra odkúpi núdzové zásoby od štátu – konkrétne od Správy rezerv - čím sa uvoľní súčasná „umàtvenᓠlikvidita štátu v núdzových zásobách a zároveň sa zachov á aj kontrola štátu. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpeč enia udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od Správy rezerv. V rovnaký deň prestane Správa rezerv vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti núdzových zásob podľa doteraj ších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob; pripravenosť sa preukáže dôkazom o zabezpečení skladovania núdzových zásob a dôkazom o financovaní kúpy nú dzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej ur čenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Správa rezerv bude zastupovať Slovenskú republiku v oblasti núdzov ých zásob vo vzťahu k Európskej komisii a Medzinárodnej energetickej agentúre a bude vykonávať štátnu správu na úseku núdzových zásob v nevyhnutnom rozsahu.

Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa Smernice Rady 2009/119/ES. Vo výnimočných prípadoch budú m ôcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Núdzové zásoby nebudú môcť byť použité na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie ani majetkom podliehajúcim konkurzu.

Navrhovaná právna úprava, ktorou sa zabezpečí agentúrny spôsob správy núdzových zásob prináša z pohľadu záujmov štátu, jeho obyvateľov, podnikateľov a spravodlivej hospodárskej súťaž e nasledovné hlavné prínosy: (i) nebude mať nároky na verejné finančné zdroje, (ii) je dlhodobo samofinancovateľná, (iii) je transparentná a trh nedeformujúca, lebo hospodárske subjekty a v konečnom dô sledku koneční spotrebitelia budú zaťažení rovnakou sumou za udržiavanie n údzových zásob, (iv) zachováva istotu pre krajinu, že vykazované núdzové zásoby sú aj skutočne skladované a pripravené pre použitie, a (v) zachováva štátu rozhodovacie právomoci.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpoč et verejnej správy, nakoľko predajom núdzových zásob vznikne príjem pre štátny rozpočet, resp. sa operácia zaúčtuje na príjmovom účte príslušnej kapitoly. Vplyv na rozpočet verejnej správy je uvedený v doložke vplyvov. Návrh zákona bude mať zároveň vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý je analyzovaný v doložke vplyvov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť , na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v prilož enej doložke zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskej únie.

Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Ad vplyv na rozpočet verejnej správy.

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie (2013 až 2016) je pozitívna s predpokladaným dodatočným príjmom štátneho rozpočtu vo výške 480 mil. a z titulu úspory výdavkov na hospodá renie s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov 21,3 mil. eur ročne.

Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 už uvažuje z príjmom z predaja núdzových zásob ropy a ropných produktov v sume 320 mil. eur v roku 2014. Oproti Návrhu východísk rozpoč tu verejnej správy na roky 2014 až 2016 dochádza k úspore výdavkov štátneho rozpočtu v sume 21,3 mil. eur ročne. Kvantitatívne vyjadrenie dopadov a komentár sú uvedené v prílohe „Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“.

Ad vplyvy na podnikateľské prostredie.

Nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia. Dochádza však k zvýšeniu administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systé me svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedného konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvy (predpokladá sa štandardná zmluva) s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administratívnej náročnosti nevýznamné, nakoľko zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v sú časnosti približne 20 subjektov) a samotná povaha zvýšenia administratívnej náročnosti je riešiteľná. Informácie k vplyvu na podnikateľské prostredie uvádzame aj v samostatnej prílohe „ Vplyvy na podnikateľské prostredie“.

A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

Príloha č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom160 000320 00000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR – kapitola 42 Správa štá tnych hmotných rezerv SR160 000320 000 00- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0 -21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0-21 300-21 300-21 300- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0-21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0-21 300-21 300-21 300

Poznámka: Celkový vykázaný vplyv na rozpočet verejnej správy nezohľadňuje (i) úsporu kapitoly 42 (SŠHR) kód programu 0860102 z titulu prechodu správy núdzových zásob na agentúru, ani (ii) výpadok prí jmu SŠHR z poplatku, pretože s týmito položkami sa v rokoch 2014 - 2016 neuvažuje.

Kúpna cena za predaj núdzových zásob sa určí podľa znaleckého posudku, alebo ako priemerná cena ropy určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace, podľa toho, ktor á hodnota bude vyššia.

Celkové zníženie nákladov Správy rezerv bude závisieť od toho, kedy Agentúra prevezme núdzové zásoby od Správy rezerv. Až do momentu prevzatia núdzových zásob bude mať Správa rezerv plánované v ýdavky spojené s ich správou.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - prí jmy, + výdavky)-160 000-341 300-21 300 -21 300 z toho vplyv na ŠR-160 000-341 300-21 300-21 300 financovanie zabezpečené v rozpočte-160 000-320 00000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0-21 300 -21 300-21 300

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona mení koncepciu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Návrh počíta s tým, že vlastníctvo a udržiavanie nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov budú presunuté zo Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „SŠHR“) na novovytvorenú právnickú osobu, Agentúru pre núdzové zá soby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“).

Predpokladá sa, že jednorazový nákup núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v sume približne 480 000 tis. EUR agentúrou bude financovaný úverom bankami a agentúra nebude nijakým spôsobom naviazaná na štátny rozpočet. Model agentúry tiež predpokladá, že agentúra bude samofinancovateľná, pričom hlavným zdrojom jej príjmov bude odplata za udržiavanie núdzových zásob aspoň v minimálnom objeme pod ľa príslušnej legislatívy EÚ pre podnikateľov špecifikovaných v zákone.

Poplatok vyberaný podľa súčasného zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľn ých zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude s účinnosťou navrhovaného zákona v priebehu roka 2013 zrušený a nahradený platbou vybraných podnikateľov za služby agentúre. Predpokladá sa preto, že rozpočtovaný príjem štátneho rozpočtu vo výške 60 000 tis. EUR ročne nebude štát od roku 2014 ďalej inkasovať . Výšku rozpočtovaných príjmov a výdavkov opierame o rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, a návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

Agentúra prevezme od roku 2014 náklady na skladovanie a obmenu v súčasnosti rozpočtované v kapitole SŠHR vo výške 21,3 mil. EUR.

Návrh nepredstavuje významný nárast aktivít a nahradzuje platbu poplatku inak definovaným a vypočítaným spôsobom v zásade rovnakom rozsahu transakcií.

2.3.2. Výpočty vplyvov na verejné financie

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie 2013 až 2016 je pozitívna.

Ïalej poznamenávame, že SŠHR by vyžadovala kapitálové výdavky na dopĺňanie zásob v súlade so zvyšovaním čistých dovozov a tiež na odkúpenie zásob v súčasnosti zapožičaných spoloč nosťou TRANSPETROL a.s. na plnenie záväzkov agentúry. Navyše existuje riziko, že zásoby bude nutné v strednodobom horizonte navýšiť na 120 dní čistého dovozu. Navrhovaný model počíta s tým, ž e tieto kapitálové výdavky budú financované z dodatočných úverových zdrojov bez nárokov na štátny rozpočet. Agentúra bude musieť kryť okrem v súčasnosti existujúcich nákladov aj novo vzniknut é náklady na financovanie dlhu. Návrh predpokladá vyrovnané hospodárenie agentúry bez nárokov na štátny rozpočet, ale nepredpokladá sa ani nijaký príjem z agentúry.

Keďže kapitálové výdavky neboli rozpočtované v rozpočte verejnej správy na roky 2013-2015 nie sú vykázané v tabuľke vplyvov na rozpočet verejnej správy ako pozitívny vplyv. Uvádzame však pre inform áciu predpoklad potrieb SŠHR, ktoré by v prípade neprijatia zákona bolo potenciálne potrebné riešiť.

Navrhuje sa, že agentúra bude založená ako záujmové združenie právnických osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, a jej členmi budú podnikatelia, ktorým vzniká povinnosť platiť odplatu agentú re za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, na základe zo zákona povinne uzatvorenej zmluvy s agentúrou. Nesplnenie si povinnosti uzatvorenia zmluvy bude sankcionované s cieľom zabezpečiť č o najlepšiu platobnú disciplínu príslušných podnikateľov a zaistiť dostatočný výber na splácanie bežných a kapitálových výdavkov agentúry.

Významnú úlohu podľa návrhu bude naďalej zohrávať štát, a to najmä prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv, Finančného riaditeľstva SR, prípadne podnikov s majetkovou účasťou štátu. Napriek tomu si však agentúra a jej činnosti zachováva znaky samostatného trhového subjektu a jej príjmy a výdavky nebudú súčasťou štátneho rozpočtu.

2.3.3. Charakteristika návrhu

zmena sadzby

zmena v nároku

◊ nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

14

11

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové pr íjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1160 000320 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na pr íjmy verejnej správy celkom160 000320 00000 Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka201320142015 2016Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a prí spevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2-21 300-21 300-21 300 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatn é platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové vý davky (700) Obstarávanie kapitálový ch aktív (710)2 Kapitálové transfery (720) 2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom0-21 300-21 300-21 300 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové vý davky (700) Výdavky z transakci í s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*---- z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdový ch výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií vý konu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej zá chrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísa ť podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Príloha č. 3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Producenti a obchodníci s vybranými ropnými vý robkami. Približne 20 aktívnych obchodníkov v súčasnosti.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Komunikácia s agentúrou bude v približ ne rovnakom rozsahu ako v súčasnosti s colným úradom, ale bude to komunikácia s ďalšou právnickou osobou.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynalo žia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Minimálna.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Minimálne.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaný ch regulácií?Žiadne.

Poznámky:

Súčasný systém platenia a výberu poplatku podľa zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pod ľa návrhu čiastočne mení, avšak návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie vo forme zvýšenia regulačného zaťaženia.

Predpokladá sa však zvýšenie administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systéme svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedné ho konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvu s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administrat ívnej náročnosti jednorazové a nevýznamné, nakoľko (i) zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v súčasnosti približne 20 subjektov), (ii) samotná povaha zvýšenia administratívnej nároč nosti je riešiteľná, a (iii) predpokladá sa štandardizovaná forma zmluvy.

Návrh nerozširuje okruh dotknutých podnikateľov v porovnaní so v súčasnosti platnou úpravou a vyššie uvedené vplyvy sa budú v zásade týkať iba podnikateľov podľa súčasného znenia § 9 ods. 2 zákona č. 373/2012 Z.z.

Podľa návrhu výška platby podnikateľov agentúre nebude pevne stanovená zákonom, ale môže sa meniť v závislosti od vývoja na trhu, tzn. môže sa v príslušnom období zvýšiť alebo zníži ť.

Príloha č. 4

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Neočakáva sa markantná zmena príspevku oprosti súčasnej úrovni.Kvantifikujte: X- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvate ľstva.X

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

X4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

X

Príloha č. 5

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

Žiadne

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

29

Príloha č. 6

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejnením informácie o založení a vzniku agentú ry na webovom sídle správy rezerv a zverejňovaním obchodných podmienok udržiavania núdzových zásob a ceny za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob agentúrou na svojom webovom sídle sa zavá dzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Vplyv zmeny je však nevýznamný.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

Tretia časť, hlava VIII, kapitola 1 (Hospodá rska politika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí p latnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1999/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (U. v EU L 304, 14.11.2008) v platnom znení

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

nebolo začaté konanie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

zákon č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko úč innej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplne zlučiteľný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Osobitná časť

K článku I

K § 1

V ustanovení sa vymedzuje predmet navrhovanej úpravy - teda oblasti, ktoré sa v predloženom návrhu zákona navrhujú upraviť. Ide o oblasť spôsobu obstarania a nakladania s núdzovými zásobami, konkrétne zásob ropy a ropných výrobkov, ktor é sa budú môcť použiť za určených podmienok v zákonom vymedzených prípadoch. Ustanovenie tiež upravuje povinnosti osôb, ktoré podnikajú v oblasti ťažby ropy, spracovania ropy a ropných výrobkov ako aj ich skladovania v prípade, ak nastane taká situácia, ktorá si vyžiada prijatie mimoriadnych opatrení. Osobitne právna úprava definuje povinnosti pre vybraných podnikateľov, ktorým zákon ukladá povinnosť zabezpečiť udrž iavanie núdzových zásob (bližšie v § 3 a 4). Cieľom návrhu zákona je tiež definovať postavenie a právomoci právnickej osoby, ktorá bude vykonávať správu nad zásobami a tiež opatrenia zamerané na riešenie stavu ropnej núdze. Návrh zákona definuje aj rozsah výkonu štátnej správy na úseku núdzových zásob, ako aj kontrolu dodržiavania povinností ukladaných zákonom a sankcie za nedodržanie povinností.

K§ 2

Ustanovenie definuje základné pojmy najčastejšie používané v návrhu zákona s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnej normy všetkými subjektmi.

K § 3

Z dôvodu, aby Slovenská republika zabezpečila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv vzťahujúcich sa na oblasť nakladania s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, je potrebné zákonom upraviť povinnosti vybraných podnikateľov pri zabezpečení tý chto povinností. Podnikatelia zabezpečujú udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných produktov prostredníctvom agentúry. Pri úprave povinností podnikateľov sa vychádzalo z toho, že množstvo zásob, ktor é má podnikateľ udržiavať určí agentúra na základe výpočtu presne definovaného v zákone. Množstvo zá sob je samozrejme odvodené od minimálneho limitu zásob pre Slovenskú republiku a konkrétneho množstva ropných výrobkov prislúchajúcich vybranému podnikateľovi za stanovené obdobie.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných podnikateľov vo vzťahu k Správe rezerv.

K § 4

Aby bol jasne formulovaný a zabezpečený právny záväzok medzi agentúrou a podnikateľom o tom, že podnikateľ bude udržiavať agentúrou určené množstvo ropy a ropných výrobkov, navrhuje sa uzatvorenie zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Pri koncipovaní tejto zmluvy sa navrhuje vychádzať z § 269 Obchodného zákonníka. Udržiavanie núdzových zásob ropy pre vybraného podnikateľa agentúrou je z pohľadu agentúry poskytovanie komerčnej služby za odplatu. Výška odplaty sa navrhuje na základe tzv. „cost-based“ formuly, t.j. tak, aby pokryla náklady na obstaranie núdzových zásob, udržiavanie núdzových zásob, ako aj ďalšie náklady špecifikované v návrhu zákona. Ak dôjde zo strany vybraných podnikateľov k porušeniu zmluvných povinností , navrhuje sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, aby agentúra uplatnila sankcie. Za nezaplatenie odplaty za agentúrou poskytnutú službu môže agentúra uzatvorenú zmluvu vypovedať. V ýpoveď zmluvy má za následok pre vybraného podnikateľa stratu schopnosti plniť zákonnú povinnosť udržiavať núdzové zásoby prostredníctvom agentúry. Uvedená strata schopnosti vybraného podnikateľ a plniť si svoje zákonné povinnosti môže byť následné sankcionovaná podľa § 23.

K § 5

Ustanovenie špecifikuje informačné povinnosti vybraného okruhu podnikateľov a štátnych orgánov voči Správe rezerv ako aj okruh informácií, ktoré sa týkajú núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Príslušnými orgánmi štá tnej správy, ktoré sú Správe rezerv povinné poskytovať potrebné údaje, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K § 6

Ustanovenie jednoznačne špecifikuje povinnosti agentúry pri obstarávaní a udržiavaní núdzových zásob ropy z dôvodu, že pri obstaraní a udržiavaní núdzových zásob ropy musia byť dodržané kvalitatívne parametre podľa technických noriem, postupy kontroly množstva núdzových zásob, ako aj dostupnosť núdzových zásob, ich poistenie a plán obmeny a zámeny núdzových zásob.

Z dôvodu, že núdzové zásoby musia byť udržiavané vo výške minimálneho limitu určeného Správou rezerv, agentúre je zákonom uložená táto povinnosť, vrátane povinnosti podrobne informovať Spr ávu rezerv o stave, kvalitatívnych parametroch, mieste uskladnenia, množstve a štruktúre núdzových zásob. Vecne príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Spr áva rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Ustanovenie upravuje ďalej spôsob refinancovania obstarania zásob a ich skladovania z vlastných prostriedkov agentúry. Za účelom zabezpečenia zásady hospodárnosti a účelnosti sa agentúre ukladá povinnosť použiť prostriedky z prípadného predaja núdzových zásob na obstaranie nových núdzových zásob alebo plnenie zá väzkov z externého dlhu agentúry.

K § 7

Toto ustanovenie definuje minimálny limit núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a spôsob jeho výpočtu z dôvodu zabezpečenia súladu návrhu zá kona so Smernicou Rady 2009/119/ES. Podrobný popis výpočtu je uvedený v prílohe k zákonu.

Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa minimálny limit určuje na základe 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.

Rovnako sa tiež definuje, aké zásoby je možné považovať za núdzové zásoby a kritéria na ich určenie. Medzi tieto kritériá patrí druh skladov, miesta uloženia, colný a daňový režim núdzových zásob. V súlade s vyššie citovanou smernicou sa do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby po splnení zákonných podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva a vymedzujú sa zásoby, ktoré núdzovými zásobami nemôžu byť, resp. ktoré do núdzových zásob nemožno zahrnúť.

Z dôvodu, že biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových zásobách nižší ako ustanovuje platný zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. V tejto súvislosti bolo potrebné do návrhu zákona zakomponovať ustanovenie, ktoré rieši výnimku zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Pri absencii uvedenej výnimky by priame uvádzanie pohonný ch látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie bolo v rozpore s uvedeným zákonom.

Správe rezerv sa tiež ukladá povinnosť, aby v súlade s vyššie citovanou smernicou a pri rešpektovaní zákonných limitov (aspoň 50 % núdzových zásob) určila podiel ropy v núdzových zásobách.

K § 8

Z dôvodu založenia agentúry ako subjektu, ktorý zabezpečuje správu a údržbu n údzových zásob ropy a ropných výrobkov pre vybraných podnikateľov, je potrebné upraviť v návrhu zákona vlastnícke vzťahy k týmto zásobám. Návrh zákona ustanovuje, že vlastníkom núdzových zásob je v zásade agentúra. Vo výnimočných prípadoch môžu byť núdzové zásoby aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania zá sob za predpokladu, že uzatvorí s agentúrou zmluvu, ktorá bude obsahovať záväzok takého podnikateľa použiť núdzové zásoby v sú lade s rozhodnutím vlády v prípade, ak bude vyhlásený stav núdze.

Okrem uvedeného, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zá sobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, že núdzové zásoby nepodliehajú exekú cii, konkurzu a taktiež nemôžu byť predmetom záložného práva.

K § 9

Z dôvodu, že ide o špecifické zásoby výrobkov určené na použitie v mimoriadnych situáciách, je potrebné definovať podrobné technické požiadavky, ktoré musia spĺňať zariadenia na ich skladovanie. Ïalej sa určujú podmienky ich skladovania tým, že sa dáva možnosť skladovať núdzové zásoby agentúrou vo vlastnom skladovacom zariadení alebo v skladovacích zariadeniach uznaného skladovateľa, ktorý je povinný ochraňovať uskladnené núdzové zásoby. Z dôvodu ochrany skladovaných zásob sa uskladnené núdzové zásoby nemôžu použiť na komer čné účely a musia byť dostupné.

Podobne ako sa uvádza v § 9, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, ž e skladovacie zariadenia, produktovody a ropovodu určené na skladovanie a prepravu núdzových zásob nepodliehajú exekúcii ani konkurzu.

K § 10

V ustanovení sa určuje spôsob a postupy uvoľňovania núdzový ch zásob. Uvoľnenie núdzových zásob je výsledkom núdzových postupov predpokladan ých v Smernici Rady 2009/119/ES. V súlade s touto smernicou v prípade uvoľnenia núdzových zásob sa predpokladá možnosť dočasného poklesu núdzových zásob pod minimálny limit. Pri určovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob sa prihliada na faktory objektívne zabezpečujúce efektívne riešenie vzniknutej situácie, a to konkrétne na situáciu na medzin árodných trhoch s ropou a na reálnu financovateľnosť agentúry v danom čase. Pri neprihliadnutí na uvedené kritéria pri stanovovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob by hrozila nevykonateľnosť uvedené ho ustanovenia.

Z dôvodu, že ide o výnimočnú situáciu navrhuje sa, aby núdzové zásoby boli uvoľnené na základe rozhodnutia vlády vtedy, ak by bol vyhlásený stav núdze, alebo ak o uvoľnení zásob rozhodne Medzinárodná energetická agentúra alebo Európska komisia. Kompetentným orgánom, ktorý predkladá návrh na uvoľnenie núdzových zásob vláde je Správa rezerv, nakoľko disponuje rozsahom informácii potrebným na zdôvodnenie situácie. Rovnako sa navrhuje, aby Sprá va rezerv určila tiež lehotu na doplnenie núdzových zá sob po ich uvoľnení na minimálny limit a to na základe časového plánu doplnenia núdzových zásob. Návrh časov ého plánu doplnenia rezerv predkladá Správe rezerv agentúra.

K § 11

Ustanovenie rieši prípad, kedy a za akých podmienok je agentúra oprávnená voľne nakladať s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov. Dô vodom na vymedzenie podmienky voľne nakladať s núdzovými zásobami je vytvorenie primeranej rezervy v minimálnych zásobách ako aj zabránenie prípadného predaja za cenu, ktorá by nepokryla náklady spojené s obstaraním zásob.

K § 12

Ustanovenie rieši možnosť, aby sa Správa rezerv mohla rozhodnúť, že agentúra bude udržiavať osobitné zásoby vo forme ropných výrobkov. Ide o vybrané výrobky, špecifikované v prílohe č. 2 zákona napr. etán, skvapalnený ropný plyn (LPG), automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), leteck ý petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), lakový benzín, lubrikanty (mazivá), bitúmen, parafínové vosky, ropný koks. Takýto postup umožňuje Smernica Rady 2009/119/ES. Zároveň návrh zákona ustanovuje, že v prípade, ak sa Slovenská republika rozhodne udržiavať osobitné zásoby, tieto osobitné zásoby sú vo vlastníctve agentúry a môžu sa skladovať iba na území Slovenskej republiky. V súvislosti s rozhodnutím o udržiavaní osobitných zásob sa upravuje aj spôsob ich výpočtu a podmienky udržiavania. V súlade s požiadavkou vyššie citovanej smernice sa určuje aj povinnosť voč i Európskej komisii predkladať výročnú správu a obsah tejto výročnej správy.

K § 13

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje situácie, kedy je možné vyhlásiť a odvolať stav ropnej núdze a kto je oprávnený vyhlá siť a odvolať stav ropnej núdze. Vzhľadom na to, ž e ide o mimoriadne opatrenie návrh presne definuje, akým právnym aktom sa realizuje vyhlásenie a odvolanie stavu ropnej núdze.

Navrhuje sa, aby stav ropnej núdze vyhlásila vláda všeobecne záväzným právnym predpisom - nariaden ím vtedy, ak priemerný mesačný čistý dovoz v danom roku sa natoľko zníži oproti priemernému mesačnému dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku, že možno očakávať ťažkosti pri zásobovaní ropou a ropnými výrobkami.

K § 14

Nadväzne na § 13 sa v tomto ustanovení špecifikujú opatrenia, ktoré sa môžu použiť pred samotným vyhlásením stavu núdze. Dôvodom na takéto riešenie je zmierniť situáciu - zn ížiť spotrebu ropy a ropných výrobkov a tým predísť vyhláseniu stavu núdze. V prípade, že vláda vyhlásila stav núdze, ustanovenie návrhu zákona taxatívne určuje opatrenia zamerané na obmedzenie spotreby ropy a ropný ch výrobkov. Aby sa tiež zabezpečila reálna vykonate ľnosť opatrení v čase ropnej núdze, zákon ukladá podnikateľom – spracovateľom ropy povinnosť prednostne spracovať ropu z núdzových zásob na ropné výrobky. Zároveň tiež určuje, že dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy a ropných výrobkov ako jedno z opatrení nemôže byť prijaté v rozpore s medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona tie ž vymedzuje rozsah právomocí Správy rezerv v prípade, ak iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky udržiavané svoje núdzové zásoby a Medzinárodná energetická agentúra rozhodne o uvoľnení takých zásob alebo ak Európska komisia rozhodne že ide o vážne narušenie dodávok do EÚ.

K § 15

Ustanovenie rieši zmenu súčasného modelu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý je založený na tom, že správu vykonáva orgán štá tnej správy. Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým z dôvodu uvoľniť finančné prostriedky štátu viazané v núdzových zásobách ako aj z dôvodu, aby pri zabezpečení požiadavky na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu. Navrhuje sa, aby správu vykonávala právnická osoba založená v zá kone definovaným spôsobom a určenými kompetenciami.

Právnická osoba, ktorá vznikne spôsobom uvedeným v tomto ustanovení, teda založením Správou rezerv alebo osobou, ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, prevezme od Správy rezerv núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Ï alej sa navrhuje, aby táto právnická osoba – agentúra mála postavenie záujmového združenia právnických osôb a na právne pomery sa vzťahovali príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Dôvodom voľby takejto právnej formy agentúry je skutočnosť, aby sa umožnil jednoduchý vstup vybraných podnikateľov do agentúry, aby ich vstup nepredstavoval pre nich ekonomické , daňové a účtovné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spô sobom. Navrhuje sa, aby dôvodom zániku členstva v agentúre bola skutočnosť, že určitý člen počas doby definovanej v stanovách agentúry nespĺňa podmienky pre č lenstvo v agentúre. Keďže členstvo v agentúre nebude podmienené majetkovým vkladom, zánik členstva v agentúre nie je spojený so vznikom majetkových nárokov člena voči agentúre na podobne ani členovia agentúry nezodpovedajú za záväzky agentúry svojim majetkom.

S cieľom zabezpečenia transparentnosti, účelovosti a hospodárnosti nakladania s prostriedkami a majetkom agentúry sa stanovuje rovnaký režim osobnej zodpovednosti členov orgánov agentúry ako ustanovuje Obchodný z ákonník.

V záujme zabezpečenia základného právneho rámca fungovania agentúry z pohľadu bezpečnosti štátu sa navrhuje, aby zakladateľskú zmluvu a stanovy, ako aj ich zmeny, schvaľovala vláda.

K § 16

Ustanovenie rieši spôsob nakladania s dosiahnutým výsledkom hospodárenia agentúry prípade , ak agentúra vykáže kladný hospodársky výsledok. Rovnako určuje kompetencie a právomoci orgánov agentúry, ktoré zabezpečia obmedzenie použitia kladného hospodárskeho výsledku.

K § 17

Určuje podmienky prevodu členského podielu štátu. Takouto podmienkou je súhlas vlády. Navrhuje, aby výšku odplaty za prevod členského podielu určil znalecký posudok, čím sa zabezpečí transparentnosť pri rozhodovaní.

K § 18

Ustanovenie rieši situáciu, kedy je Správa rezerv oprávnená predať agentúre núdzové zásoby. N ávrh zákona nastavuje štandard pre realizáciu predaja núdzových zásob, kedy musia byť preukázateľne splnené podmienky pripravenosti agentú ry prevziať núdzové zásoby a financovanie kúpy núdzových zásob. Ïalej ustanovuje podmienky pre určenie kúpnej ceny. Úprava je potrebná z dôvodu zabezpečenia transparentnosti. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy urč enej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Takýto postup zabezpečí aj generovanie primeraného výnosu pri predaji. Navrhuje sa, aby príjem z predaja núdzových zásob bol príjmom štátneho rozpočtu.

Z dôvodu, že agentúra preberá zásoby od Správy rezerv, ustanovenie upravuje preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob. Navrhuje sa, aby požiadavkou na preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob boli dôkazy o zabezpečení skladovania núdzových zásob a o zabezpečení financovania kúpy núdzový ch zásob.

K § 19

Definuje spôsob a postupy pri zrušení agentúry, ako aj postup a povinnosti likvidátora pri likvidácii agentúry. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačné ho postupu pri prevode núdzových zásob do vlastníctva štátu pokiaľ ide o určenie ceny núdzových zásob sa navrhuje, aby bola cena určená rovnako ako pri predaji núdzových zásob podľa § 18, s vý nimkou prípadu, ak by bola cena obstarania takýchto zásob vyššia. V ostatne menovanom prípade sa použije skutočná cena obstarania núdzových zásob. Prostriedky, ktoré získa agentúra pri likvidácii sa navrhuj ú použiť na úhradu záväzkov agentúry, t.j. najmä na úhradu záväzkov plynúcich z externého financovania.

Dôvodom takéhoto postupu je minimalizácia nákladov spojených s likvidáciou agentúry.

K § 20

Návrh ustanovenia rieši možnos ť založiť spoločný podnik Správou rezerv a spoločnosťou, ktorá je pod priamou kontrolou štátu (predpokladá sa spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania nakladanie s ropnými vý robkami), s cieľom agregovania skladovacích kapacít a ich využitia na skladovanie núdzových zásob ropy.

Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podľa §13a ods. 5 zákona 278/1993 Z. z. môže ústredný orgán štátnej správy (Správa rezerv) založiť inú právnickú osobu iba ako jediný zakladateľ. V zmysle informácie schválenej Vládou SR dňa 07.03.2013 sa predpokladá založenie spoločného podniku medzi spoločnosť ou TRANSPETROL, a.s. a Správou rezerv. Uplatnenie navrhovaného postupu, t.j. založenie spoločného podniku Správou rezerv je podmienené súhlasom vlády po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií.

K § 21

Predmetným ustanovením sa upravuje výkon štátnej správy na úseku núdzových zásob. Výkon je zverený Správe rezerv ako ústrednému orgánu štátnej správy v zásade v rozsahu pož iadaviek Smernice Rady 2009/119/ES primárne na plnenie úloh členských štátov voči Európskej komisii.

Ustanovenie ďalej určuje rozsah informačných povinností, ktoré je povinná Správa rezerv plniť voči príslušným orgánom štátnej správy, ako aj voči Euró pskej únii a IEA. Príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Správa rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Informačná povinnosť je koncipovaná v súlade so sekundárnym právom Európskej únie a zakotvuje pravidlá pre vyhotovovanie, poskytovanie pravidelných výkazov a ich predkladanie Správou rezerv Európskej komisii.

Zavádza sa tiež povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaný ch podnikateľskými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu št átnych štatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR. Z dôvodu zabezpečenia ochrany osobných údajov sa navrhuje, aby sa mená vlastníkov obchodných zásob v štatistickom výkaze predkladanom Euró pskej komisii neuvádzali.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných orgánov štátnej správy vo vzťahu k Správe rezerv a k agentúre.

K § 22

Týmto ustanovením sa stanovuje pôsobnosť Správy rezerv, útvarov Policajné ho zboru, Slovenskej obchodnej inšpekcie a colných úradov pri kontrole plnenia relevantných povinností vyplývajúcich z návrhu zákona, pričom kontrola plnenia povinnosti je rozdelená medzi jednotlivých účastníkov. Navrhuje sa, aby Sprá va rezerv kontrolovala iba kľúčové povinnosti vybraných podnikateľov na úseku zabezpečenia núdzových zásob a to konkrétne povinnosti uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s agentúrou. Táto základná kontrolná právomoc je ponechaná Správe rezerv z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu a v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľstva a základných funkcií š tátu.

Z dôvodu, že overovanie dostupnosti a stavu núdzových zásob môžu vykonávať aj osoby poverené Európskou komisiou, ukladá sa Správe rezerv povinnosť súčinnosti.

Ustanovenie tiež upravuje v súvislosti s kontrolou zo strany Európskej komisie povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 23

Toto ustanovenie definuje okruh prípadov, v ktorých sa konkrétne správanie subjektov považuje za správny delikt. Zároveň sa správne delikty rozdeľujú do skupín podľa subjektov, u ktorý ch je predpoklad, že sa ich môžu dopustiť.

Ustanovenie tiež rieši, ktoré orgány štátnej správy v súlade s platnými zákonmi vykonávajú kontrolu dodržiavania povinností vyplývaj úcich z tohto návrhu zákona a ukladajú sankcie za ich porušenie.

Z dôvodu zníženia rizika korupcie pri rozhodovaní o uložení sankcie sa navrhuje, aby výška sankcií bola určená pevnou sumou. Ustanovenie súčasne stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie sankcií.

K § 24

Určuje vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 25

Týmto ustanovením sa stanovuje prechodné obdobie potrebné na zabezpečenie efektí vneho prechodu na navrhovaný model správy núdzových zásob, na prevzatie núdzových zásob agentúrou ako aj na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej ú pravy. Počas prechodného obdobia správu núdzových zásob ropy vykonáva Správa rezerv.

K § 26

Predmetné ustanovenie je transpozičný odkaz.

K § 27

Ustanovenie upravuje zrušenie doterajšej právnej úpravy núdzových zásob – čl. 1 zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K článku II

Predmetným ustanovením sa v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov zavádza nový dôvod pre odň atie odberného preukazu užívateľskému podniku, pre vyradenie výrobcu biogénnych látok z evidencie výrobcov biogénnych látok, odňatie povolenia prevádzkovateľovi daňového skladu na jeho prevá dzkovanie, ako aj odňatie povolenia oprávnenému príjemcovi prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane colným úradom.

K článku III

Správa rezerv zabezpečuje predovšetkým tvorbu a hospodárenie štátnych hmotných rezerv v členení hmotné rezervy, mobilizačné rezervy, pohotovostné zásoby v zmysle zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemný ch komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnen í zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Minimálne limity týchto komodít sú pravidelne stanovované vládou Slovenskej republiky tak, aby tieto komodity zabezpečovali svoj účel vo vyššie uvedených zákonoch a to v každom okamihu ich potrieb. Jednotlivé komodity majú svoje technické parametre, v rámci ktorých je definovaná ich použiteľnosť a ž ivotnosť. A práve z hľadiska ich použiteľnosti je Správa rezerv povinná zabezpečovať ich obmenu prípadne zámenu v pravidelných termínoch a obdobiach.

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v ustanovení § 26 ods.2 v cit.: “Obrannú infraštruktúru tvoria pozemky, stavby, budovy a zariadenia, telekomunikačné, energetické a dopravné systémy, informačn é siete (ďalej len "objekty obrannej infraštruktúry") a zásoby štátnych hmotných rezerv, ktoré slúžia v čase vojny alebo vojnového stavu7) na zabezpečenie obrany štátu.“ deklaruje štátne hmotné rezervy ako významný prvok obrannej infraštruktúry a teda ich zabezpečenie predstavuje základné záujmy Slovenskej republiky. Použitie takejto výnimky je z tohto dôvodu v súlade s článkom 14 Smernice 2004/18/ES.

Zo skúseností Správy rezerv vyplýva, že keď Správa rezerv obstaráva štátne hmotné rezervy v plánovanej lehote pre ich obmenu alebo zámenu, cena obstarávaného tovaru okamžite neúmerne stúpne z dô vodu zvýšenia dopytu. Z tohto dôvodu Správa rezerv nedokáže obstarávať efektívne. Za účelom zabezpečenia efektívneho obstarávania by Správa rezerv potrebovala väčšiu flexibilitu, ktorá by jej umo žnila realizovať obmeny alebo zámeny priebežne a bez formalizovan ého procesu verejného obstarávania, pokiaľ by vedela takýmto spôsobom zabezpečiť obmenu alebo zámenu štátnych hmotných rezerv za cenu nižšiu ako bola obstarávacia cena obmieňanej alebo zamieňanej polož ky štátnych hmotných rezerv. Pokiaľ by sa nedosiahla nižšia cena, Správa rezerv by obstarávala obmenu alebo zámenu v súlade s postupmi verejného obstarávania.

Výnimka z postupov verejného obstarávania v uvedenom rozsahu zabezpečí možnosť obstarávať štátne hmotné rezervy efektívne. Predpokladá sa, že sa ňou dosiahne významné zníženie vý davkov spojených s obstarávaním štátnych hmotných rezerv. Táto výnimka je z vyššie uvedeného dôvodu v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Smernica 2004/18/ES v článku 14 umožňuje vylúčenie postupov verejného obstarávania okrem iného vtedy, ak si to vyž aduje ochrana základných záujmov členského štátu.

K článku IV

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej vý roby a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádzajú výnimky pre dodržiavanie referenčných hodnôt podielu konečnej energetickej spotreby biopalív v doprave.

K článku V

Navrhovaná právna úprava predpokladá zmenu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa stanovujú nové prí pady nepovažujúce sa za porušenie daňového tajomstva, ktoré umožnia agentúre a Správe rezerv prístup k informáciám potrebným na výkon jej činnosti.

K článku VI

Predkladaný model správy zásob vyžaduje zmenu zákona č. 372/2012 o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napr. vo forme výslovného umožnenia Sprá ve rezerv predať núdzové zásoby.

K článku VII

Navrhuje sa , aby právna úprava nadobudla účinnosť od 1. augusta 2013.

K prílohe č. 1

Navrhnutá právna úprava v zásade preberá všetky prílohy z predchádzajúcej právnej úpravy s výnimkou prílohy, ktorá obsahuje výpočet a ďalš ie podrobnosti poplatku, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy boli povinní platiť vybraní podnikatelia. Podľa navrhovanej právnej úpravy tieto náležitosti určí v závislosti od vývoja trh agentúra a o tejto skutočnosti zverejní informáciu na svojom webovom sídle.

Príloha 1 vymedzuje produkty, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za ropu a vybrané ropné výrobky. V súlade so spoločným colný m sadzobníkom je každému z vymenovaných produktov pridelený aj kód kombinovanej nomenklatúry.

K prílohe č. 2

Taxatívnym výpočtom určuje, ktoré kategórie ropných výrobkov môžu tvoriť súčasť osobitných zásob.

K prílohe č. 3

V súlade so Smernicou Rady 2009/119/ES sa určuje metóda výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, ďalej výpočet deväťdesiatdňov ého priemerného čistého dovozu ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov a výpočet ú rovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov.

K prílohe č. 4

Stanovuje sa metóda výpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, na ktoré odkazuje § 6 zákona.

K prílohe č. 5

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vl ády Slovenskej republiky dňa 24. apríla 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v. r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu