Zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov 215/2019 účinný od 01.08.2019

Vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku. Smernica je právne záväzný akt Európskej únie s významom pre EHP.

Z hľadiska povinností, ktoré smernica ukladá a musia byť transponované, ide primárne o čl. 7, podľa ktorého členské štáty majú zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijímali a spracúvali elektronické faktúry, ktoré sú v súlade s európskou normou.

Nadväzne na to smernica reguluje náležitosti elektronickej faktúry a spôsob prijatia a publikácie európskej normy. Relevantnou európskou normou sú technické normy, prevzaté do národnej sústavy STN pod označením

•STN EN 16931-1 Elektronická fakturácia. Časť 1: Sémantický model základných elementov elektronickej faktúry (EN 16931-1:2017) a

•STN P CEN/TS 16931-2 Elektronická fakturácia. Časť 2: Zoznam syntaxí vyhovujúcich EN 16931-1 (CEN/TS 16931-2:2017)

Z hľadiska pôsobnosti smernice sa táto nevzťahuje na tzv. obranné zákazky, ak sa týkajú utajovaných skutočností alebo ich sprevádzajú iné bezpečnostné opatrenia.

V zmysle čl. 9 smernice sa právna úprava elektronickej fakturácie má aplikovať tak, aby neboli dotknuté ustanovenia smernice o DPH.

Keďže limity transpozície smernice boli nastavené tak k okruhu povinných subjektov, ako aj smerom k nezasahovaniu do pravidiel o DPH a keďže sa chce nechať priestor pre postupné zavádzanie pravidiel elektronickej fakturácie aj do iných oblastí bez toho, aby sa duplikovala právna úprava, základným východiskom návrhu zákona je, že

•jednotne upraví náležitosti elektronickej faktúry a pravidlá procesu elektronickej fakturácie,

•definuje jednotným spôsobom základnú „architektúru“ riešenia a jednotlivé procesné kroky,

•umožní dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie ktorýmkoľvek subjektom.

Týmto spôsobom sa umožní v zvolených oblastiach zaviesť povinnosť elektronickej fakturácie postupne a zároveň ponechať priestor na dobrovoľné využívanie jej inštitútov.

Z hľadiska jednotlivých inštitútov návrhu zákona sa navrhuje nasledovný spôsob ich úpravy. Zvolil sa pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Rozlišuje sa medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom. Povinnosť vykonávať zaručenú elektronickú fakturáciu sa vo vzťahu k okruhom subjektov a jednotlivým oblastiam vzťahov navrhuje upraviť v prílohe návrhu zákona. Zriaďuje sa informačný systém elektronickej fakturácie, ako výlučný spôsob vydávania zaručených elektronických faktúr a rámcovo sa zakotvuje centrálny ekonomický systém.

Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej

2

náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).

Základným východiskom je, že dobrovoľné využívanie zaručenej elektronickej fakturácie je možné od momentu spustenia systému.

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:

•B2G povinné, pričom

oG sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,

oB sú dodávatelia týchto subjektov,

•G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

Nad rámec povinnej transpozície návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré sú povinné prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ako aj zavádza povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru pre ustanovený okruh subjektov, pričom „nábeh“ týchto povinností bude postupný v najbližších rokoch. Rovnako nad rámec transpozície smernice sa v návrhu zákona upravujú ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme.

Týmto zákonom nie je dotknutá vecná a ani osobná pôsobnosť ostatných predpisov v oblasti informatizácie - ani zákona o e-Governmente a ani zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Návrh zákona žiadnym spôsobom nezasahuje, neruší a ani nezužuje pôsobnosť týchto predpisov a ani výnimiek, ktoré ustanovujú. Rovnako tak platí, že všetky pravidlá bezpečnosti systémov (fakturačného systému, ako aj ekonomického informačného systému), prístupu do systémov a ochrany všetkých jeho údajov, vrátane osobných údajov, zostávajú v plnej miere zachované a budú dodržiavané.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Vzhľadom na to, že základným cieľom právnej úpravy je zavedenie nového spôsobu prijímania a vydávania faktúr najmä pre subjekty verejnej správy a vytvorenie nového informačného systému verejnej správy, návrh zákona predpokladá finančný vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona predpokladá aj vplyvy na podnikateľské prostredie, spojené s potrebou zmeny v procesoch vydávania a prijímania elektronických faktúr a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie ani na služby verejnej správy pre občana.

Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a o doplnení niektorých zákonov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014)

Termín začiatku a ukončenia PPK

november 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

november 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2019

2.Definovanie problému

Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) do slovenského právneho poriadku.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014) do slovenského právneho poriadku.

4.Dotknuté subjekty

Rozsah dotknutých subjektov je vymedzený osobnou pôsobnosťou návrhu zákona, ktorý sa vzťahuje na (i) verejných obstarávateľov a obstarávateľov, (ii) štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a (iii) dodávatelia verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Ak sa plní priamo subdodávateľovi, potom je dotknutým subjektom aj subdodávateľ dodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov a štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.

5.Alternatívne riešenia

Vzhľadom na povinnosť transpozície nie je možné uvažovať s alternatívou neprijatia právnej úpravy.

Z hľadiska alternatív sa predkladateľ zaoberal v prvom rade rozsahom osobnej pôsobnosti návrhu zákona mimo rámec, vyžadovaný smernicou. Predkladateľ sa rozhodol pre právnu úpravu presahujúcu povinný rámec transpozície, pričom však návrh zákona obsahuje mechanizmus, akým sa bude realizovať nábeh povinností vo vzťahu k elektronickej fakturácii, a to tak pokiaľ ide o konkrétne okruhy osôb, ako aj konkrétne vzťahy. Tento mechanizmus umožní efektívne reagovať na aktuálnu situáciu a pripravenosť na zavedenie zaručenej elektronickej fakturácie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

4

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vykonávacie predpisy k návrhu zákona upravia (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný).

7.Transpozícia práva EÚ

Áno.

8.Preskúmanie účelnosti**

Nie je.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Florian Bálint, MF SR

tel. č. +42159584319, 0915 719 089

e-mail:

florian.balint@mfsr.sk

12.Zdroje

Pri vypracovaní doložky vplyvov vrátane analýzy boli použité expertné odhady MF SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

52 044

932 938

2 129 477

3 300 208

v tom: MF SR/0EK

52 044

848 938

2 129 477

3 180 208

z toho:

- vplyv na ŠR

52 044

848 938

2 129 477

3 180 208

Rozpočtové prostriedky (0EK)

0

0

446 525

725 768

EÚ zdroje (0EJ – 66,708 % príspevku z EFRR)– implementácia IS EFA a s tým spojené podporné aktivity

34 718

566 310

1 122 664

1 637 308

Spolufinancovanie (0EJ - 11,77 % ŠR a 21,52 % pro-rata)

17 326

282 628

560 288

817 132

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

v tom: MV SR/0EK

0

84 000

0

120 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

84 000

0

120 000

Rozpočtové prostriedky (0EK)

0

84 000

0

120 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

52 044

932 938

2 129 477

3 300 208

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

6

Poznámka: Centrálny ekonomický systém (CES) uvádzaný v Zákone o zaručenej elektronickej fakturácii bol pokrytý rozhodnutiami z Uznesenia vlády Slovenskej republiky č 322 zo 17. júna 2015.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predpokladá sa, že financovanie projektu implementácie IS EFA bude zabezpečené zo zdrojov EÚ a že ŠR bude pokrývať prípravné kroky a následnú podporu a rozvoj IS EFA.

Pozitívny vplyv na úsporu výdavkov v ŠR sa predpokladá z titulu úspory osobných výdavkov na strane štátu. Tento efekt sa dostaví postupne po roku 2023, v súčasnosti nie je možné tento pozitívny vplyv vyjadriť vo finančnom vyčíslení.

V priebehu projektu implementácie IS EFA (do roku 2022) je predpokladané nasledovné financovanie:

T1T2T3T42019202020212022PROJEKT52,044 €836,938 €1,586,952 €2,574,440 €Analýza648,850 €Implementácia - Etapa I.1,482,864 €Implementácia - Etapa II.894,648 €Implementácia - Etapa III.1,490,400 €Podporné aktivity52,044 €104,088 €104,088 €69,392 €Externé implementačné aktivity84,000 €120,000 €SOFTVÉR0 €96,000 €96,000 €96,000 €PODPORA0 €0 €446,525 €629,768 €Podpora IS EFA186,525 €317,768 €Rozvoj IS EFA260,000 €312,000 €Celkom NFP52,044 €848,938 €1,682,952 €2,454,440 €Celkom ŠR0 €84,000 €446,525 €845,768 €Celkom NFP + ŠR52,044 €932,938 €2,129,477 €3,300,208 €IS EFA

Po ukončení implementácie (v rokoch 2023 až 2026) sa predpokladá financovanie podpory a rozvoja IS EFA zo štátneho rozpočtu:

T5T6T7T82023202420252026SOFTVÉR96,000 €96,000 €96,000 €96,000 €PODPORA629,768 €629,768 €629,768 €104,961 €Podpora IS EFA317,768 €317,768 €317,768 €52,961 €Rozvoj IS EFA312,000 €312,000 €312,000 €52,000 €Celkom NFP0 €0 €0 €0 €Celkom ŠR725,768 €725,768 €725,768 €200,961 €Celkom NFP + ŠR725,768 €725,768 €725,768 €200,961 €IS EFA

Celkové financovanie za 8 rokov (4 roky do ukončenia implementácie plus 4 roky podpory) je predpokladané nasledovne:

7

CelkomNFPT1-T7KrytiePROJEKT36 m.08/20225,050,375 €NFP + ŠRAnalýza4 m.12/2019648,850 €NFPImplementácia - Etapa I.14 m.02/20211,482,864 €NFPImplementácia - Etapa II.10 m.12/2021894,648 €NFPImplementácia - Etapa III.10 m.08/20221,490,400 €NFPPodporné aktivity38 m.08/2022329,613 €NFPExterné implementačné aktivity33 m.08/2022204,000 €ŠRSOFTVÉRod T2priebežne672,000 €NFP + ŠRPODPORA60 m. od Etapy II.3,070,558 €ŠRPodpora IS EFA60 m. od Etapy II.1,510,558 €ŠRRozvoj IS EFA60 m. od Etapy II.1,560,000 €ŠRCelkom NFP38 m.08/20225,038,375 €NFPCelkom ŠR60 m. + prípravapriebežne3,754,558 €ŠRCelkom NFP + ŠR60 m. + prípravapriebežne8,792,933 €NFP + ŠRIS EFATrvanieTermín

V roku 2022 je plánovaná Etapa III, v rámci ktorej bude integrovaných do 47 ekonomických informačných systémov (EIS). Primárne sa predpokladá integrácia centrálnych ekonomických informačných systémov (vrátane Datacentra obcí a miest – DEUS a Finančného informačného systému vysokých škôl – FIS SOFIA), ktoré zabezpečujú ekonomické agendy množine subjektov VS, ďalej EIS úradov vyšších územných celkov (VÚC) a EIS subjektov VS.

Počet bude stanovený analýzou v rámci prípravných krokov projektu, kedy bude integrácia dohodnutá s kandidátskymi VO/O. Podpora integrácie zo strany MF bude rozpočtovo krytá EÚ zdrojmi, ale bude potrebné počítať s investíciami do integrácie zo strany zapojených VO/O v celkovej výške 2 350 000 EUR (50 000 EUR na jeden integrovaný EIS).

Výdavky na realizáciu externých implementačných aktivít Ministerstva vnútra SR (MV SR) na roky 2020 až 2022 budú v roku 2020 a 2022 hradené z rozpočtu MV SR. Na základe stanovených termínov bude MV SR rokovať s MF SR o výdavkoch na realizáciu externých implementačných aktivít na roky 2020 až 2022 v rámci prípravy návrhov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. Výdavky vyplývajúce z externých implementačných aktivít budú v jednotlivých rokoch zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Projekt sa v súčasnosti nachádza v procese príprav:

•Legislatívy

•Žiadosti o NFP

•Verejného obstarávania

Implementácia IS EFA pokrýva požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní a vytvára predpoklad pre podporu finančného riadenia verejných financií.

Implementáciu IS EFA na MF SR zastrešuje kancelária riadenia programu UNITAS.

8

Prevádzku IS EFA bude následne zabezpečovať Odbor Centrálneho ekonomického systému.

Podpis NFP zmluvy pokrývajúcej implementáciu IS EFA a s tým súvisiace podporné aktivity je plánovaný na jún 2019. Zdroje financovania sú predpokladané v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 Informačná spoločnosť.

Do projektu sa ako partner zapojí ÚPVII – pokryje podporné aktivity v oblasti riadenia projektu (PM) a riadenia kvality (QA). Náklady ÚPVII na tieto podporné aktivity sú započítané v rámci relevantných EÚ zdrojov.

Elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní sa bude poskytovať celonárodne, pričom dotknutých bude:

•cca 6 500 subjektov verejných obstarávateľov / obstarávateľov (VO/O) evidovaných v IS ÚVO, respektíve

•cca 7 900 subjektov verejnej správy (počet sa mení), ktoré sú evidované v registri subjektov verejnej správy (subjekty dnes môžu/nemusia zároveň vystupovať ako VO/O

Kvantifikované prínosy projektu sú predpokladané najmä z úspory času úradníkov pri prepisovaní údajov z faktúr do ich ekonomického systému (10.5 mil. EUR) a úspory materiálových nákladov pri odosielaní fyzickej faktúry (5.6 mil. EUR). Prínosy boli vyčíslené na základe meraní a v súlade s aktualizovanou metodikou ÚHP. Prínosy sa plne prejavia po dokončení implementácie (rok 2023).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

10

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – kapitola MF SR

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

52 044

104 088

290 613

387 160

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

8 264

16 528

16 528

11 019

Podporné aktivity MF – interný PM (1,5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ – preto nie je uvedené v Tabuľke č. 1 (Vplyv na mzdové výdavky) ani v Tabuľke č. 5 (Osobné výdavky celkom

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

2 888

5 776

5 776

3 851

Podporné aktivity MF – interný PM (1,5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ

Tovary a služby (630)2

40 892

81 784

268 309

372 290

Rutinná a štandardná údržba (635)

0

0

186 525

317 768

Podpora IS EFA – predpokladá sa krytie zo ŠR

Služby (637)

40 892

81 784

81 784

54 522

Podporné aktivity ÚPVII a MF – externí PM + QA + publicita (5.5%) – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

744 850

1 838 864

2 793 048

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

744 850

1 838 864

2 793 048

Nákup pozemkov a nehmotných aktív (711)

0

744 850

1 578 864

2 481 048

Nákup softvéru a licencií – implementácia IS EFA – predpokladá sa krytie zdrojmi EÚ

Rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

260 000

312 000

Rozvoj IS EFA – predpokladá sa krytie zo ŠR

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

52 044

848 938

2 129 477

3 180 208

11

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – kapitola MV SR

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

84 000

0

120 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

84 000

0

120 000

Nákup pozemkov a nehmotných aktív (711)

0

84 000

0

120 000

2020 – integrácia rozhrania CES MV SR na eSchránky ÚPVII pre účely doručovania el. faktúr z IS EFA

2022 – plná integrácia CES MV SR a IS EFA

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

84 000

0

120 000

12

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

13

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predkladaný návrh zákona ovplyvní všetkých verejných obstarávateľov a obstarávateľov (VO/O), ktorí sú zadefinovaní v zákone č. 343/2015 Z. z. Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a prijímajú alebo vydávajú faktúry a všetky rozpočtové a príspevkové organizácie (RPO), ktoré sú napojené na štátny rozpočet a prijímajú alebo vydávajú faktúry.

Celkový počet organizácií VO/O a RPO nie je možné presne určiť, keďže neexistuje evidencia tohto charakteru. Počet VO/O sa odhadujeme na cca. 6 500 subjektov. Počet subjektov verejnej správy bol v septembri 2018 podľa evidencie Štatistického úradu SR 7 929.

Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom informačného systému elektronickej fakturácie (IS EFA) medzi VO/O a RPO navzájom bude povinný (G2G). VO/O, resp. RPO je tiež povinný elektronickú faktúru doručenú prostredníctvom IS EFA prijať a spracovať (G2G, B2G).

Predkladaný návrh zákona ovplyvní všetkých ostatných dodávateľov a subdodávateľov verejných obstarávateľov, obstarávateľov, rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len dodávatelia), ktorí prijímajú a vydávajú faktúry. Príjem a výdaj elektronických faktúr prostredníctvom IS EFA dodávateľmi (B2B, B2G, G2B) bude počas prechodného obdobia dobrovoľný. Celkový počet dodávateľov VO/O a RPO nie je evidovaný a nie je možné ho exaktne určiť. Rovnako nie je možné určiť počet MSP.

Návrh zákona zabezpečí povinnosť vyplývajúcu zo smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, a to konkrétne aby VO/O vedeli prijímať a spracovať elektronickú faktúru, ktorá je zadefinovaná v smernici 55/2014/EÚ.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Neboli uskutočnené žiadne verejné alebo cielené konzultácie s podnikateľským prostredím. Povinnosť zabezpečiť členskými štátmi, aby ich verejní obstarávatelia a obstarávatelia vedeli prijímať a spracovávať elektronické faktúry vyplýva zo smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V súvislosti s implementáciou novej regulácie nie je možné exaktne určiť, či podnikateľskému prostrediu vzniknú priame finančné náklady. Avšak dochádza k zníženiu priamych nákladov v podobe poštovného a nákladov na použitie papiera a tlače faktúry.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nová regulácia zavádza na strane dodávateľov tri alternatívy zasielania elektronických faktúr, pričom pri jednej z alternatív nevznikajú žiadne nepriame finančné náklady. Táto alternatíva vystavenia elektronickej faktúry bola primárne určená pre MSP. Pri ostatných dvoch alternatívach sa vyžaduje úprava vlastných

14

informačných systémov dodávateľov, pričom nevznikajú žiadne náklady nad úroveň bežnej štandardizácie a podpory týchto informačných systémov. Vzhľadom na poskytované bezplatné služby IS EFA zo strany štátu a existenciu alternatív zasielania nie je možné vyčísliť nepriame finančné náklady a ich negatívny vplyv na dodávateľov.

Nová regulácia zavádza na strane odberateľov tri alternatívy prijatia elektronických faktúr, pričom pri dvoch alternatívach nevznikajú žiadne nepriame finančné náklady. V alternatíve prijatia e-faktúry do informačného systému odberateľa sa vyžaduje úprava informačných systémov, pričom nevznikajú žiadne náklady nad úroveň bežnej štandardizácie a podpory týchto IS. Vzhľadom na poskytované bezplatné služby IS EFA zo strany štátu a existenciu rôznych alternatív prijímania sa nie je možné vyčísliť nepriame finančné náklady a ich negatívny vplyv na dodávateľov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V súvislosti s povinnosťou používať IS EFA na elektronickú fakturáciu vznikajú administratívne náklady na strane VO/O, RPO aj dodávateľov.

Všetky subjekty, ktoré budú využívať IS EFA sú povinné Aktivovať a spravovať vlastný subjekt v IS EFA a aktualizovať údaje v profile subjektu.

Každý oprávnený subjekt je povinný aktivovať a spravovať používateľov, priraďovať im oprávnenia a operatívne riadiť účty a oprávnenia. Časová náročnosť týchto úkonov je zanedbateľná, pričom každý z úkonov sa vykoná aspoň 1x.

Odberateľ môže, ale nemusí evidovať obchodné prípady (informácie o právnom titule k fakturácii). Časová náročnosť tohto úkonu je zanedbateľná, pričom tento úkon sa môže/nemusí vykonať.

Dodávateľ vkladá e-faktúru do IS EFA cez rôzne alternatívy (mení sa forma predkladania):

1.Vystavenie e-faktúry priamo v IS EFA – časovo náročnejší úkon

2.Vloženie e-faktúry nahratím súboru do IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

3.Automatizované vloženie e-faktúry z IS dodávateľa do IS EFA – automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov

Odberateľ preberá doručenú e-faktúru cez tri rôzne alternatívy (mení sa forma preberania):

1.Prevzatia e-faktúry priamo z IS EFA – časovo menej náročnejší úkon

1.Prevzatie e-faktúry priamo z eSchránky – časovo menej náročnejší úkon

2.Prevzatie e-faktúry priamo v IS odberateľa – automatizovaný úkon bez dodatočných administratívnych nákladov

Odberateľ je povinný v prípade existencie obchodného prípadu ku konkrétnej faktúr uzavrieť obchodný prípad v IS EFA.

Vzhľadom na rozmanitosť a nejednoznačnosť vo využívaní jednotlivých alternatív nie je možné exaktne určiť administratívne náklady.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady/prínosy na 1 faktúru*

Náklady/prínosy na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady/prínosy

0

0

Nepriame finančné náklady/prínosy

N/A

N/A

Administratívne náklady/prínosy

8,90 EUR

5 457 480 EUR

Celkové náklady/prínosy regulácie

8,90 EUR

5 457 480 EUR

* Metodika použitá pri kalkuláciách CBA v rámci prípravy Štúdie uskutočniteľnosti počíta s nákladmi/prínosmi na faktúru, nie na subjekt (t.j. odberateľa, alebo dodávateľa – podnikateľa).

15

Prínosy z ušetrených administratívnych nákladov sú kalkulované na základe striktne konzervatívneho vstupu – ročne spracovávaných faktúr z verejného obstarávania.

Všetky náklady/prínosy sú vyčíslené na obdobie 10 rokov od začiatku projektu (t.j. T1 – T10). Očakávané prínosy sa plne prejavia po dokončení implementácie (rok 2023).

Detailné kalkulácie sú k dispozícii v rámci Štúdie uskutočniteľnosti a CBA v MetaIS:

https://metais.vicepremier.gov.sk/studia/detail/feb8356f-d0e7-4976-b9f9-

b4140b59cf27?tab=documents

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa nemenia existujúce štandardné procesy fakturácie, ale tieto procesy sa predovšetkým elektronizujú a regulácia umožňuje bezplatné využívanie služieb pre vytvorenie, odoslanie a prijatie faktúry nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.

Nové podmienky (povinnosti a požiadavky) pre existujúcich podnikateľov neznamenajú obmedzenie rozsahu ich podnikania. Na jednej strane sa pripúšťa vznik nových administratívnych a nepriamych finančných nákladov, ale na druhej strane sa zrýchľuje proces fakturácie a odpadajú náklady súvisiace s papierovou formou fakturácie, ktorá je v súčasnosti preferovaná.

Cieľom legislatívy je transpozícia smernice 55/2014/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní, ktorá má dosah na všetky členské štáty EÚ a niektoré pridružené štáty EHP.

V súvislosti so zavádzaním elektronickej fakturácie v SR sa nevytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov v žiadnej forme.

Prípadné finančné vplyvy na podnikateľské prostredie sú krátkodobé, resp. jednorazové.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

16

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

A

ks_335529

Vydanie elektronickej faktúry v informačnom systéme elektronickej fakturácie

4

A

ks_335528

Vystavenie elektronickej faktúry v informačnom systéme elektronickej fakturácie

4

A

ks_335527

Evidencia obchodných prípadov v informačnom systéme elektronickej fakturácie

4

A

ks_335526

Evidencia a správa používateľov informačného systému elektronickej fakturácie

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

A

ks_335525

Evidencia a správa subjektov elektronickej fakturácie

4

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_9278

Informačný systém elektronickej fakturácie

17

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_6252

Centrálny ekonomický systém

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

x

A

18

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve:

-čl. 114 a 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)v sekundárnom práve:

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní. (Ú. v. EÚ L 133, 06. 05. 2014), gestor: MF SR, spolugestor: ÚVO,

-vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1870 zo 16. októbra 2017 o uverejnení odkazu na európsku normu pre elektronickú fakturáciu a zoznamu syntaxí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ (Ú. v. EÚ L 266, 17.10.2017).

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

Lehota na prebratie smernice 2014/55/EÚ bola určená do 27. 11. 2018.

b)

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)

Smernica 2014/55/EÚ bola prebratá do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

19

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

Ustanovuje sa predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je okrem legálneho ukotvenia inštitútu zaručenej elektronickej faktúry a procesu fakturácie aj rámcové ukotvenie centrálneho ekonomického systému.

Základným východiskom z hľadiska personálnej a vecnej pôsobnosti je ustanovenie subjektov a okruhov právnych vzťahov, v ktorých sa zaručená elektronická fakturácia bude vykonávať, v § 3 návrhu zákona so súčasným ponechaním dobrovoľnej možnosti vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry aj v iných právnych vzťahoch, ak sa tak účastníci dohodnú. Na tento účel následne bude slúžiť informačný systém elektronickej fakturácie (ďalej len „IS EFA“).

Z hľadiska okruhu právnych vzťahov je potrebné povedať, že týmto zákonom nebudú dotknuté pravidlá, týkajúce sa zmluvných vzťahov, na základe plnenia z ktorých sa faktúry vydávajú, rovnako ako ani pravidlá ďalšieho nakladania s prijatými faktúrami.

K § 2:

Na účely tejto právnej úpravy sa zvolil pojem „zaručená elektronická faktúra“, aby nedochádzalo k zámene s pojmom „elektronická faktúra“ podľa zákona o DPH. Zároveň sa rozlišuje medzi zaručenou elektronickou faktúrou, ako inštitútom a zaručenou elektronickou fakturáciou, ako procesom.

Definíciu zaručenej elektronickej faktúry (dokumentu) spĺňa dokument, ktorý má (i) elektronickú podobu, (ii) náležitosti podľa návrhu zákona, (iii) predpísaný formát a (iv) predpísanú dátovú štruktúru.

Náležitosti zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice a ich účelom je v prvom rade presná špecifikácia plnenia, ktorého sa fakturácia týka, ako aj dodávateľa plnenia a súvisiacich podrobností o plnení. Pokiaľ ide o uvádzanie poplatkov [§ 2 ods. 2 písm. i)], ide o všeobecný pojem, ktorý má vyjadrovať také typy odplaty, ktoré sú v konkrétnom právnom vzťahu definované ako poplatok a nie ako napr. odmena za službu, či cena za tovar.

Rovnako tak dátová štruktúra zaručenej elektronickej faktúry vychádzajú zo smernice, pričom je definovaná odkazom na príslušnú technickú normu, ktorá je aj podľa smernice záväznou.

K § 3:

Navrhuje sa ustanoviť personálnu a vecnú pôsobnosť návrhu zákona, a to vymedzením okruhu osôb a druhu plnení, na ktoré sa bude návrh zákona vzťahovať.

Pokiaľ ide o povinné vydávanie a prijímanie zaručených elektronických faktúr, navrhuje sa nasledovné nastavenie:

•B2G povinné, pričom

oG sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vo vzťahoch z verejného obstarávania a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie,

oB sú dodávatelia týchto subjektov,

•G2G povinné, pričom v oboch prípadoch pôjde o rovnaký rozsah verejných subjektov, ako v prvom prípade.

Pod pojmom „spracúvanie“ sa na účely § 3 ods. 3 myslí nakladanie s prijatou faktúrou podľa predpisov z oblasti účtovníctva.

Zároveň je dôležité uviesť, že na to, aby mal subjekt uloženú povinnosť prijímať, či vydávať zaručenú elektronickú faktúru, musí byť v jednom z uvedených postavení – teda verejný obstarávateľ/obstarávateľ, štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia, či ich dodávateľ alebo odberateľ. Existujú totiž prípady, kedy takpovediac platobným miestom, ktorému sa

20

doklad, slúžiaci ako podklad na úhradu doručuje a ktorý ho aj reálne uhrádza, je subjekt, ktorý plnenie ani nedodáva a ani neodoberá.

Typickým príkladom sú zdravotné poisťovne vo vzťahu k úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 6 ods. 4 písm. s) a § 8 ods. 1, 3 a 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – v tomto prípade zdravotná poisťovňa nie je ani dodávateľom a ani odberateľom zdravotnej starostlivosti, čiže v týchto vzťahoch sa zaručená elektronická faktúra povinne nevydáva ani neprijíma.

Platí to aj vtedy, ak zdravotná poisťovňa je zároveň verejným obstarávateľom – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti totižto nie je v týchto vzťahoch jej dodávateľom a poisťovňa nie je odberateľom zdravotnej starostlivosti. „Odberateľom“ poskytnutej zdravotnej starostlivosti je pacient, poistenec zdravotnej poisťovne, ktorá zaňho uhrádza úhradu z verejného zdravotného poistenia.

Výnimky z povinností vydávať alebo prijímať zaručenú elektronickú faktúru primárne kopírujú prípady právnych vzťahov, ktoré sú vylúčené z povinnosti verejného obstarávania, resp. z povinnosti zverejňovania zmlúv podľa infozákona. Hlavnou oblasťou sú vzťahu spojené s utajovanými skutočnosťami, činnosťou spravodajských služieb, vzťahy s plneniami v zahraničí v prospech zastupiteľských úradov, ako aj vzťahy na úseku obrany. Osobitne pri úseku obrany sa upravuje aj výnimka, totožná výnimke zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platí pre plnenia pri ktorých je nevyhnutná ochrana bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ktorú nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami. Menej rušivým opatrením sa rozumie postup, ktorý by chránil predmetný záujem a zároveň by umožňoval elektronickú fakturáciu bez jeho ohrozenia.

K § 4:

Definícia zaručenej elektronickej fakturácie (proces) pozostáva z troch štádií - (i) vyhotovenie, (ii) vydanie a (iii) prijatie zaručenej elektronickej faktúry na ďalšie spracovanie. Zjednodušene povedané, vyhotovením je vytvorenie zaručenej elektronickej faktúry, vydaním jej odoslanie prijímateľovi a prijatím jej sprístupnenie prijímateľovi.

Z hľadiska dostupnosti systému zaručenej elektronickej fakturácie návrh zákona vychádza z toho, že vyhotovenie zaručenej elektronickej faktúry je možné vlastným software nástrojom alebo cez informačný systém elektronickej fakturácie a vydanie zaručenej elektronickej faktúry je možné len cez informačný systém elektronickej fakturácie. Dôvodom tejto úpravy je centralizácia „vstupného bodu“ zaručenej elektronickej faktúry do IS EFA, pričom sa predpokladá, že samotné vydanie, teda spôsob vloženia zaručenej elektronickej faktúry do IS EFA bude možné nielen cez užívateľské rozhranie (manuálne), ale aj prostredníctvom automatizovaných postupov v komunikácii dvoch informačných systémov.

Prijatie zaručenej elektronickej faktúry sa navrhuje primárne nastaviť na elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente, s možnosťou voľby prijímania faktúr priamo v informačnom systéme elektronickej fakturácie, resp. v centrálnom ekonomickom systéme.

Navrhuje sa tiež ustanoviť základné povinnosti správcu IS EFA, ktorých účelom je zabezpečiť také funkcionality systému, ktoré jednak umožnia postup podľa zákona, ale najmä zabezpečia identifikáciu osoby, ktorá faktúru vydala a ochránia samotnú integritu faktúry pred jej zmenou. Cieľom je vytvorenie dôveryhodného prostredia, v ktorom bude zaručená elektronická fakturácia prebiehať, bez potreby vynakladania dodatočných nákladov na strane zapojených subjektov, ktoré by boli spojené s ich identifikáciou vo vzťahu k podpisovaniu faktúr, či ochranou obsahu faktúr.

Identifikátor prípadu predstavuje jedinečnú identifikáciu zaručenej elektronickej faktúry vo vzťahu k odberateľovi plnenia, vo vzťahu ku ktorému sa faktúra vydáva a právneho titulu, na základe ktorého sa toto plnenie poskytuje. Ide o inštitút, ktorý má slúžiť najmä na

21

automatizované spracovanie zaručenej elektronickej faktúry. Z dôvodu, že tento identifikátor prideľuje IS EFA, je aj určovanie spôsobu jeho tvorby zverené funkcionalite tohto systému.

K § 5 a 6:

Predmetné paragrafy inštitucionalizujú IS EFA a upravujú spôsob registrácie v ňom, na účely jeho používania.

Samotný IS EFA bude informačným systémom verejnej správy v správe MF SR, z čoho vyplýva podriadenosť pravidlám a regulácii podľa zákona č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov a výnosu MF SR č. 55/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov. Inými slovami, takýmto ukotvením IS EFA je zároveň zabezpečené definovanie všetkých povinností správcu k systému, ako aj technických a iných podrobností a štandardov, na systém kladených.

Na účely používania IS EFA sa navrhuje inštitút registrácie subjektu, ktorý je dvojkrokový. Prvým krokom je samotné vytvorenie osobného profilu, ktoré by v zásadnej väčšine prípadov malo prebehnúť automatizovane, využívajúc údaje z iných registrov. Registrácia je dokončená aktiváciou profilu, pod ktorou sa rozumie prvý prístup subjektu doň. Dôvodom je jednak možnosť mať „identifikovaného používateľa“ v systéme aj bez jeho úkonu a zároveň odbremenenie používateľa od vypĺňania údajov, ktorými už iné systémy v štáte disponujú.

Na účely prístupu a identifikácie subjektov sa primárne navrhuje využiť existujúce autentifikátory podľa zákona o e-Governmente a používať iné mechanizmy a nástroje len v prípade, ak osoba týmito autentifikátormi nedisponuje.

K § 7:

Ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme predstavujú rámcové zakotvenie informačného systému na výkon vnútorných riadiacich a organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností, ktorý sa vytvára osobitným projektom. Jeho ukotvenie v návrhu zákona je odôvodnené aj tým, že sa predpokladá prepojenie s IS EFA v časti prijímania a spracúvania zaručených elektronických faktúr.

Výsledky auditu konsolidovaných účtovných závierok (KÚZ) vybraných účtovných jednotiek za posledné roky vyjadrujú najdôležitejšie potreby, ktoré je potrebné naplniť implementáciou centrálneho systému:

•efektívne nastavenie ekonomických procesov (predovšetkým účtovníctva a konsolidácie),

•presnosť účtovných závierok - decentralizácia účtovných procesov a procesov zostavovania KÚZ spôsobuje, že KÚZ zostavené za viaceré účtovné jednotky obsahujú chyby vyplývajúce z nekonzistentnosti v uplatňovaní účtovných zásad, metód a rozličných účtovných postupov,

•vysoká kvalita a konzistencia dát pre riadenie - aktuálne decentralizovaný stav správy a prevádzky ekonomických informačných systémov jednotlivými subjektmi verejnej štátnej správy vykazuje viacero nedostatkov s dopadmi na samotné subjekty, ako aj na kvalitu a konzistenciu dát poskytovaných pre riadenie verejných financií.

Obmedzenia dnešného stavu prevádzkovania ekonomických agend v organizáciách štátnej správy a zdôvodnenie potreby štandardizácie procesov a centralizácie v tejto oblasti bližšie popisuje aj uznesenie vlády SR č. 322/2015 „Zámer dobudovania centrálnej metodicko-procesnej autority pre oblasť ekonomických a podporných agend a implementácie Centrálneho ekonomického systému v kontexte systému riadenia verejných financií.“ (schválený dňa 17.júna 2015). Centralizácia má v tejto súvislosti viacero rovín, pričom podstatná je predovšetkým centralizácia metodická, ktorá sa dosiahne realizáciou projektových zámerov uvedených v schválenom reformnom zámere.

Zámer budovania centrálneho ekonomického systému vychádza z potreby centralizácie systémov riadenia verejných financií ako predpokladu pre budovanie modernej a efektívnej verejnej správy. Cieľom je implementácia ekonomického informačného systému ako

22

základného prostriedku pre uplatnenie unifikácie a následnej optimalizácie ekonomických procesov subjektov štátnej správy, ktorá umožní ministerstvu financií ich centrálne metodicky riadiť a usmerňovať, zefektívňovať ich výkon a znižovať náklady na ich prevádzku. Centrálny ekonomický systém by tiež mal vytvoriť priestor na transformáciu ekonomických činností štátu na servisne poskytované služby.

Ustanovenia o centrálnom ekonomickom systéme sa nebudú aplikovať na subjekty súkromného práva.

K § 8:

Vzhľadom na to, že nábeh zaručenej elektronickej fakturácie má byť postupný nielen z pohľadu zapojených subjektov, ale aj z pohľadu štádií fakturácie, navrhuje sa, aby MF SR bolo oprávnené zavádzať IS EFA do prevádzky postupne a oznamovať vo svojom publikačnom orgáne dátum, odkedy budú jednotlivé skupiny subjektov, alebo ich časti, povinné systém používať, pričom rovnaká úprava sa navrhuje aj pokiaľ ide o štádiá fakturácie. Inými slovami, povinnosť používať IS EFA, resp. vydávať a prijímať zaručené elektronické faktúry je ustanovená zákonom a „dátum a rozsah“ začiatku jej plnenia bude upravený vo väzbe na vytvorenie a sprístupnenie funkcionalít IS EFA. Obdobný spôsob bol v minulosti použitý aj pri iných informačných systémoch.

K § 9:

Navrhuje sa upraviť jednotné miesto na sprístupňovanie tak zaručených elektronických faktúr, ako aj všetkých informácií podľa tohto zákona a na tento účel využiť primárne existujúce elektronické schránky podľa zákona o e-Governmente. Používateľ si následne bude môcť zvoliť aj iné miesto sprístupnenia, či už v systéme IS EFA alebo v centrálnom ekonomickom systéme. Na účely „synchronizácie“ informácií o doručení sa zároveň ukladá povinnosť zabezpečiť komunikáciu medzi modulom elektronických schránok a informačnými systémami podľa návrhu zákona.

K § 10:

Dátová štruktúra zaručenej elektronickej faktúry je definovaná priamo odkazom na technickú normu, ktorá bude dostupná bezodplatne. V ďalších podrobnostiach vykonávací predpis upraví (i) povolené formáty elektronických dokumentov pre zaručenú elektronickú faktúru, (ii) podrobnosti o spôsobe „vypĺňania“ jej náležitostí a (iii) podrobnosti o doručovaní v prípadoch, kedy prijímateľ nemá aktivovaný osobný profil (nie je registrovaný). Vo vzťahu k centrálnemu ekonomickému systému sa navrhuje ustanoviť rozsah a spôsob vykonávania jednotlivých postupov a noriem centrálneho ekonomického systému a termíny zavedenia a rozsah používania centrálneho ekonomického systému.

K § 11:

Na účely prvotného vytvorenia osobných profilov pre už existujúcich potenciálnych používateľov fakturačného systému sa navrhuje vytvorenie (nie aktivácia) ich osobných profilov do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom údaje na toto vytvorenie budú získané z dvoch základných evidencií, ktoré obsahujú jednak údaje o právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ako aj o hospodárskych subjektoch, ako potenciálnych dodávateľoch v procesoch verejného obstarávania.

K § 12:

Navrhuje sa ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu k smernici.

23

K Čl. II

Nadväzne na registráciu v IS EFA sa navrhuje ustanoviť povinnosť poskytovania údajov zo zoznamu hospodárskych subjektov pre správcu systému, ktorý bude na základe týchto údajov vytvárať jednotlivé osobné profily.

K Čl. III

Navrhuje sa doplnenie zákona o technickej normalizácii, ktoré umožní bezplatné poskytovanie technických noriem v prípade, keď európska normalizačná organizácia alebo medzinárodný normalizačný orgán rozhodne o bezplatnom sprístupnení technických noriem v súvislosti s európskou legislatívou.

K Čl. IV

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť na 1. augusta 2019.

K prílohe č. 1:

Navrhuje sa ustanoviť odkaz na transponovanú smernicu.

K prílohe č. 2:

Navrhuje sa ustanoviť rozsah osobných údajov a okruh dotknutých osôb, ktorých osobné údaje sa budú v ekonomickom informačnom systéme podľa § 7 zákona spracúvať.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 17. apríla 2019.

Peter P e l l e g r i n i, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter P e l l e g r i n i, v.r.

predseda vlády poverený riadením

Ministerstva financií

Slovenskej republiky