Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov 215/2004 účinný od 01.07.2017 do 31.12.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

1. A. Všeobecná časť 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). 

Návrh zákona sa do legislatívneho procesu predkladá na základe schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020, ktoré týmto napĺňa v časti Spravodlivosť, súdnictvo. Návrh zákona ďalej realizuje vybrané úlohy vyplývajúce z Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na rok 2015 a z Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Cieľom návrhu zákona je riešiť tri základné okruhy problematiky – výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. V oblasti výberových konaní sa navrhuje zavedenie hromadného výberového konania pri obsadzovaní voľných miest sudcov na okresných súdoch, a to pri rešpektovaní doterajšej úrovne otvorenosti výberových konaní, ich transparentnosti a verejnej kontroly. V oblasti hodnotenia sudcov sa navrhuje zriadenie hodnotiacich komisií, ktoré budú vykonávať hodnotenie sudcov a súčasne sa navrhuje zverejňovanie hodnotení sudcov. V oblasti disciplinárnej zodpovednosti sa vykonávajú zmeny majúce za cieľ zefektívnenie disciplinárneho konania, najmä jednoznačné určenie orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní, pričom sa súčasne vykonáva úprava niektorých inštitútov disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní, u ktorých si to vyžiadala aplikačná prax. 

Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe týkajúce sa postavenia a činnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, zloženia oddelení vnútornej revízie súdov, nezlučiteľnosti funkcie orgánov riadenia a správy súdov s členstvom v Súdnej rade Slovenskej republiky, ako aj prispôsobenie právnej úpravy tvorby rozvrhu práce notárov s Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh zákona ďalej ustanovuje povinnú formu elektronickej komunikácie sú súdmi pre určené subjekty (orgány verejnej moci a advokáti); v tejto súvislosti sa zavádza aj nový súdny poplatok.

Vzhľadom na obsahové vymedzenie zámeru návrh zákona je potrebné okrem zmeny a doplnenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonať aj zmeny a doplnenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona predpokladá vydanie jedného vykonávacieho predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu. Návrh vyhlášky je súčasťou predkladaného materiálu.

Návrh zákona bol v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovaný participatívnym spôsobom v rámci na to zriadenej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, stavovských organizácií sudcov a občianskej spoločnosti.  

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh zákona nezakladá vplyvy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona zakladá pozitívny vplyvy na rozpočet verejnej správy. 

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Dňa 21. februára 2017 bol návrh zákona prerokovaný na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, dňa 27. februára 2017 na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady vlády Slovenskej republiky a dňa 1.marca na rokovaní vlády Slovenskej republiky a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá s rozpormi (Najvyšší súd Slovenskej republiky, Súdna rada Slovenskej republiky, Združenie sudcov Slovenska, Slovenská advokátska komora).

1. B. Osobitná časť 

K čl. I

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 3)

Cieľom navrhovanej zmeny je znížiť počet rokov odbornej praxe potrebnej pre odpustenie vykonania justičnej skúšky z 20 rokov na 15 rokov a zároveň doplniť ďalšiu formu odbornej praxe, ktorú možno vziať do úvahy pri rozhodovaní o odpustení vykonania justičnej skúšky. Navrhovaná úprava tak vytvára vhodnejšie podmienky pre obsadzovane voľných miest sudcov z radov odborníkov, najmä pre potreby správnych kolégií krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Skrátenie doby trvania odbornej praxe súčasne vychádza z ústavnej úpravy podmienok pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorej sa pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje, aby bol kandidát „najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“. Niet legitímneho dôvodu pre odlišnú právnu úpravu podmienky pre prístup k funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudcov všeobecných súdov.

K bodu 2 (§ 11 ods. 1)

Zmena platného a účinného znenia § 11 ods. 1 vychádza z novej právnej úpravy výberových konaní na funkciu sudcu. Podľa navrhovaného § 28 a nasl. sa voľné miesto sudcu na okresnom súde bude obsadzovať z kandidátov na funkciu sudcu, ktorých bude generovať hromadné výberové konanie. Voľné miesto sudcu sa súde vyššieho stupňa (§ 11 ods. 1 druhá veta) sa bude obsadzovať podľa doterajšej právnej úpravy, a to na základe výsledkov výberového konania, ktoré súdnej rade oznámi predseda výberovej komisie. Z uvedeného dôvodu preto dochádza k preformulovaniu znenia § 11 ods. 1 tak, aby toto znenie zodpovedalo novej právnej úprave hromadných výberových konaní. 

K bodu 3 (§ 11 ods. 2)

V navrhovanom znení § 11 ods. 1 sa zavádza legislatívna skratka pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto bolo potrebné odstrániť totožnú legislatívnu skratku zavedenú v § 11 ods. 2.

K bodu 4 (§ 11 ods. 3)

Navrhovanou zmenou § 11 ods. 3 sa sleduje zlepšenie možností pre správne kolégiá obsadzovať voľné miesta sudcov z radov odborníkov pôsobiacich mimo justičného prostredia, ale aj napríklad z radov asistentov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava je cielená výlučne na správne kolégiá krajských súdov a nebude sa uplatňovať v prípade voľných miest iných kolégií krajských súdov. 

K bodu 5 [§ 13 ods. 1 písm. c)]

Ide o zavedenie legislatívnej skratky „kancelária súdnej rady“, nakoľko predmetné označenie sa vyskytuje v dotknutej právnej úprave v jej viacerých ustanoveniach, pričom jeho používanie nie je jednotné.

K bodu 6 (§ 14 ods. 2)

Zmena § 14 ods. 2 zohľadňuje analogickú zmenu vykonávanú v § 11 ods. 3, a teda navrhuje, aby v prípade preloženia sudcu do správneho kolégia krajského súdu bolo možné už po siedmych rokoch právnickej praxe.

K bodu 7 (§ 14)

V kontexte novej právnej úpravy hromadných výberových konaní sa navrhuje limitovať možnosť preloženia sudcu na iný súd toho istého stupňa uplynutím zákonom ustanovenej lehoty piatich rokov. Táto právna úprava nadväzuje na doterajšiu nie úplne vyhovujúcu prax, kedy boli sudcovia pridelení na okresné súdy prekladaní na iné súdy pomerne v krátkom čase od ich vymenovania a pridelenia, čo neguje snahu zabezpečiť fungovanie súdov ich riadnym personálnym obsadením. Právna úprava sa bude vzťahovať aj na existujúcich sudcov okresných súdov. 

Návrh zákona predpokladá možnosť uplatniť výnimku z tohto pravidla, a to v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z hľadiska jej praktickej aplikácie pôjde napríklad o rodinné alebo zdravotné dôvody. Ustálenie obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ bude na orgáne, ktorý bude rozhodovať o preložení sudcu, t.j. na Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“). 

K bodu 8 (§ 24 ods. 9)

Navrhované doplnenie právnej úpravy súvisí so zriadením hodnotiacich komisií podľa nového znenia § 27b. Návrh zákona predpokladá, že členmi hodnotiacich komisií sa budú môcť stať aj sudcovia, ktorí majú prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4. Zvolenie takéhoto sudcu do funkcie člena hodnotiacej komisie bude mať za následok znovu ujatie sa funkcie sudcu. Takýto sudca sa ujme funkcie buď na súde, na ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na inom súde, na ktorom je určené voľné miesto sudcu a na ktorý ho na tento účel preloží súdna rada. Súčasne v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh zákona predpokladá, že takýto sudca nebude členom hodnotiacej komisie v obvode krajského súdu, v ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu.

K bodu 9 (§ 27b)

Navrhovaná právna úprava upúšťa na okresných súdoch, krajskom súde a Špecializovanom trestnom súde od doterajšieho modelu hodnotenia sudcov, ktoré vykonávali predsedovia kolégií, resp. predsedovia grémií príslušných súdov. Po novom sa navrhuje, aby hodnotenie sudcov vykonávali hodnotiace komisie. Návrh zákona v tejto časti nadväzuje na programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého „Pravidelné hodnotenie práce sudcov, zavedené od roku 2012, je potrebné vyhodnotiť a dopracovať, aby plnilo svoju funkciu. Práca sudcu sa má hodnotiť komplexne, preto každý sudca má byť raz za päť rokov podrobený komplexnému hodnoteniu. Dnes hodnotenie sudcov vykonávajú kolegovia, výsledky nie sú verejne známe. Je potrebné dopracovať hodnotenie – najmä pokiaľ ide o hodnotiteľov. Vláda zváži  vytvorenie tzv. hodnotiacich senátov, ktoré budú tvoriť sudcovia, ktorí sa budú venovať len tejto činnosti.“. Návrhom zákona teda dochádza k zmene subjektu, ktorý vykonáva hodnotenie sudcov. 

Hodnotiace komisie bude kreovať súdna rada, ktorej sa navrhuje zveriť oprávnenie vymenúvať a odvolávať členov hodnotiacich komisií. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie bude päť rokov. Navrhovať kandidátov na členov hodnotiacej komisie budú môcť orgány sudcovskej samosprávy, záujmové združenia sudcov a minister spravodlivosti. 

Návrh zákona umožňuje, aby členmi hodnotiacich komisií mohli byť aj tzv. emeritní sudcovia. S tým súvisí aj navrhovaná zmena § 24; k tomu pozri bod 4.  

S cieľom zabezpečiť úplnú profesionalizáciu hodnotiacich komisií sa navrhuje, aby sudcovia ustanovení do tejto komisie nevykonávali popri tejto činnosti funkciu sudcu. Ide o obdobný režim ako v prípade stáží sudcov (pozri § 13 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich). Takto koncipovaná právna úprava umožní, aby sa členovia hodnotiacich komisií „na plný úväzok“ venovali len tejto činnosti. Návrh zákona ďalej predpokladá, že výkon činnosti v hodnotiacej komisii sa na účely zákona o sudcoch a prísediacich bude považovať za výkon funkcie sudcu.  

Hodnotiace komisie sa budú vytvárať pre obvod každého krajského súdu, a teda takto vytvorená komisia bude hodnotiť všetkých sudcov súdov, ktoré sa nachádzajú v obvode tohto krajského súdu. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu budú hodnotení hodnotiacou komisiou vytvorenou pre obvod Krajského súdu v Bratislave. Pri vytváraní hodnotiacich komisií na úrovni krajských súdov sa navrhuje z dôvodu pretrhnutia možných lokálnych väzieb, aby sa do komisií volili sudcovia z obvodu iných krajských súdov. Návrh zákona zámerne nerieši otázku na základe akého kľúča sa majú obsadzovať miesta v hodnotiacich komisiách, t.j. z akého kraja vybrať členov hodnotiacich komisií pre potreby iného kraja. Túto otázku bude riešiť orgán, ktorý kreuje hodnotiace komisie, t.j. súdna rada, a to v rámci svojej kreačnej právomoci. 

Hodnotenie sudcov na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa bude vykonávať podľa doterajšej právnej úpravy, t.j. hodnotenie bude vykonávať v tomto prípade predseda príslušného kolégia. Samotného predsedu kolégia bude tak ako doteraz hodnotiť iný člen kolégia. Vzhľadom na osobitosti činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je účelné aplikovať model hodnotiacich komisií na tomto súde. Preto predkladateľ aj na základe výsledkov pripomienkového konania a rozporových konaní zotrváva na doterajšej právnej úprave vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.  

K bodu 10 [§ 27c písm. a)] 

Navrhuje sa, aby v rámci hodnotenia sudcov bola braná do úvahy aj obtiažnosť vecí, o ktorých hodnotený sudca koná a rozhoduje, čím sa zvýrazňuje aj kvalitatívna stránka rozhodovacej činnosti hodnoteného sudcu. 

K bodom 11 až 17 a 19 až 20

Ide o zmeny vyvolané zmenou subjektu vykonávajúceho hodnotenie sudcov. Z uvedeného dôvodu sa zohľadňuje existencia hodnotiacich komisií v súvisiacich ustanoveniach zákona o sudcoch a prísediacich. 

K bodu 18 (§ 27e)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 27d a následného používania vnútorných odkazov na toto ustanovenie.

K bodu 21 (§ 27h)

Návrh zákona zavádza zverejňovanie hodnotení sudcov vrátane súvisiacej dokumentácie (námietky sudcu, stanovisko sudcovskej rady). V tejto časti návrh zákona napĺňa programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého „Pre zvýšenie verejnej kontroly vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa výsledky hodnotenia sudcov zverejňovali.“. Súčasne sa realizuje úloha C.29. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 59 z 11. februára 2015 k návrhu akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na rok 2015.

Všeobecne k problematike výberových konaní

Návrhom zákona sa zavádza nový mechanizmus výberových konaní na obsadenie voľného miesta sudcu na okresných súdoch. Podstata novej právnej úpravy spočíva v zavedení tzv. hromadného výberového konania, ktorého cieľom je vytvoriť databázu kandidátov na funkciu sudcu, z ktorých sa budú priebežne obsadzovať voľné miesta sudcov na okresných súdoch. Voľné miesta sudcov na súdoch vyššieho stupňa sa budú obsadzovať tak ako doteraz. 

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania právnej úpravy je potrebné uviesť, že predkladateľ volí používanie pojmov „hromadné výberové konanie“ a „výberové konanie podľa § 28 ods. 3“, resp. „výberové konanie“. To znamená, že ak sa v texte § 28 až 29b používa pojem „výberové konanie“ rozumejú sa tým obe formy výberového konania. Ak sa má namysli len niektorá z týchto foriem, volí sa priame pomenovanie „hromadné výberové konanie“, resp. odkaz na výberové konanie podľa § 28 ods. 3.

K bodu 22 (§ 28)

V odseku 1 sa po vzore doterajšej právnej úpravy vymedzuje základná zásada pre obsadenie voľného miesta sudcu, ktorou je úspešné absolvovanie výberového konania. Táto zásada pripúšťa jedinú výnimku zo svojho uplatňovania, a to obsadenie voľného miesta preložením sudcu na iný súd rovnakého stupňa (napr. preloženie sudcu z okresného súdu na iný okresný súd alebo z jedného krajského súdu na iný krajský súd). V tejto časti nejde o novú právnu úpravu, ale o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona; k tomu pozri § 28 ods. 1 v platnom znení.

V odsekoch 2 a 3 sa upravuje výberové konanie na okresných súdoch (odsek 2) a na súdoch vyššieho stupňa (odsek 3). Z hľadiska normatívneho vyjadrenia uvedeného zámeru sa navrhuje, aby sa rozlišovali dve formy výberového konania – výberové konanie na vopred neurčený počet miest sudcov (hromadné výberové konanie) a výberové konanie na vopred určený počet miest sudcov. Prvá forma výberového konania sa bude uplatňovať pri obsadzovaní voľných miest na okresných súdov, druhá forma bude používaná na súdoch vyššieho stupňa, t.j. na krajských súdoch, Špecializovanom trestnom súde a na Najvyššom súde Slovenskej republiky. 

Dôvodom zavedenia hromadného výberového konania je snaha urýchliť obsadzovanie voľných miest sudcov. Zavedenie novej podmienky ustanovenia do funkcie sudcu – predpoklady sudcovskej spôsobilosti – spôsobilo v aplikačnej praxi stav, že obsadenie voľného miesta sudcu trvá neúmerne dlho, a to najmä z dôvodu zabezpečovania podkladov pre overenie sudcovskej spôsobilosti zo strany Národného bezpečnostného úradu. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby hromadné výberové konanie vygenerovalo databázu kandidátov na funkciu sudcu, ktorí budú podrobení procedúre overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Uvedeným riešením sa docieli stav, kedy bezprostredne po uvoľnení miesta sudcu na okresnom súde alebo po určení voľného miesta ministrom spravodlivosti ho bude možné obsadiť v relatívne krátkom čase. Súčasne bude splnená podmienka obsadenia voľného miesta sudcu na základe výsledkov výberového konania.

Výsledkom hromadného výberového konania bude vytvorenie databázy kandidátov na funkciu sudcu. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je určenie počtu kandidátov na funkciu sudcu, ktorý ma hromadné výberové konanie generovať. Navrhuje sa, aby ich počet určoval minister spravodlivosti po prerokovaní so súdnou radou. Pri určovaní počtu kandidátov návrh zákona určuje vychádzať z predpokladaného počtu voľných miest sudcov v príslušnom kalendárnom roku. Určovanie predpokladaného počtu voľných miest sudcov sa bude zohľadňovať najmä prirodzenú fluktuáciu na súdoch (prerušenie výkonu funkcie sudcu v súvislosti so vznikom nároku na starobný dôchodok, úmrtia), odvolávanie sudcov z titulu dosiahnutia 65 rokov prezidentom Slovenskej republiky, ako aj z vývoja verejných financií. Uvedené kritériá však nie je nevyhnutné vyjadrovať normatívnym spôsobom, preto volí predkladateľ všeobecnú formuláciu „predpokladaný počet voľných miest sudcov“. Z praktického hľadiska je vždy namieste, aby minister určil taký počet kandidátov na funkciu sudcu, ktorý bude prevyšovať predpokladaný počet voľných miest sudcov.     

V súvislosti s novou právnou úpravou je namieste aj ozrejmenie niektorých pojmov používaných na označenie osoby, ktorá sa uchádza o voľné miesto sudcu. Na označenie tejto osoby aj doterajšie znenie právnej úpravy používalo dve označenia – uchádzač a kandidát na funkciu sudcu. Uchádzačom treba rozumieť osobu, ktorá má záujem stať sa sudcom a na tento účel sa prihlásila do výberového konania. Uchádzačom je však aj sudca, ktorý sa uchádza o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa. Kandidát na funkciu sudcu je pojem používaný v texte Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním, či spĺňa alebo nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Ak je zákonným predpokladom vymenovania a pridelenia sudcu výberové konanie, tak je nepochybné, že kandidátom na funkciu sudcu môže byť len osoba, ktorá ako uchádzač o funkciu sudcu úspešne absolvovala výberové konanie. Tejto logike je podriadená aj nová právna úprava. 

Účel výberového konania je vymedzený v odseku 4, táto právna úprava zodpovedá doterajšiemu účelu výberového konania podľa § 28 ods. 4 prvá veta platného znenia zákona o sudcoch a prísediacich. 

V odseku 5 sa definuje verejný charakter výberového konania; aj v tomto prípade ide o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona (k tomu pozri § 28 ods. 5 platného znenia zákona). 

Zásada zákazu diskriminácie vyplývajúca z navrhovaného odseku 6 je prevzatou úpravou z doterajšieho § 28 ods. 4 posledná veta. 

K bodu 23

§ 28a 

Ustanovenie nového § 28a rieši problematiku vyhlasovania výberového konania a jeho organizačné a technické zabezpečenie. 

Subjektom, ktorý vyhlasuje hromadné výberové konanie bude predseda súdnej rady a v prípade výberového konania na súde vyššieho stupňa ním bude predseda príslušného súdu. Ide teda o odklon od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej výberové konanie vyhlasoval vždy predseda súdu, na ktorom sa obsadzovalo voľné miesto sudcu.  

V prípade hromadného výberového konania je namieste koncentrovať jeho vyhlasovanie u jednej osoby, a to najmä z ohľadom na požiadavku, aby sa hromadné výberové konanie uskutočňovalo v rovnakom čase (termíne). Hromadné výberové konania sú koncipované na regionálnom princípe, to znamená, že hromadným výberovým konaním sa obsadzujú voľné miesta sudcov v obvode krajského súdu. Výsledkom hromadného výberového konania je vytvorenie databázy kandidátov na funkciu sudcu zvlášť pre obvod každého krajského súdu. Vzhľadom na tieto požiadavky sa navrhuje, aby sa hromadné výberové konania vyhlasovali súčasne v obvodoch všetkých krajských súdov, a to aspoň raz ročne, pričom predseda súdnej rady má možnosť zvoliť buď jarný alebo jesenný termín výberového konania; tento koncept sa aplikuje aj v prípade uskutočňovania justičných skúšok (k tomu pozri § 12 ods. 4 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Dikcia „aspoň raz ročne“ umožňuje, aby boli hromadné výberové konania vyhlasované aj viackrát ročne – podstatné však je, že bez ohľadu na ich počet v roku, musia sa vždy uskutočniť súčasne vo všetkých obvodoch krajských súdov.

V odseku 2 sa rieši verejný charakter vyhlásenia výberového konania. Fakticky sa preberá doterajšia právna úprava § 28 ods. 3 pôvodného znenia zákona. 

V odseku 3 sa rieši otázka administratívneho a organizačného zabezpečenie priebehu výberového konania. V tomto prípade sa navrhuje, aby výberové konanie zabezpečoval predseda príslušného krajského súdu, ak ide o hromadné výberové konanie [písmeno a)], resp. predseda príslušného súdu, ak ide o výberové konania na obsadenie voľného miesta sudcu na súde vyššieho stupňa [písmeno b)]. 

§ 28b

V novom § 28b sa upravujú podmienky účasti vo výberovom konaní (odsek 1) a prihlasovanie do výberového konania, ako aj zverejňovanie zákonom ustanovených údajov  o prihlásených uchádzačoch (odseky 2 a 3)

Dikcia použitá v odseku 1 predznačuje, že výberového konania sa môže zúčastniť sudca (právna úprava cieli najmä na výberové konanie na súde vyššieho stupňa) a osoba, ktorá nie je sudcom a ktorá spĺňa zákonom ustanovené predpoklady. Zachováva sa teda koncept otvorených výberových konaní aj pre osoby z mimo justičného prostredia na všetkých súdoch vrátane súdov vyššieho stupňa; pri definovaní podmienok účasti vo výberovom konaní sa vychádza z doterajšieho znenia § 28 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich. Upúšťa sa však od podmienky absolvovania tzv. prípravného vzdelávania, čo zodpovedá požiadavke vyplývajúcej z programového vyhlásenia vlády; k tomu pozri odôvodnenie k § 28d.     

V odsekoch 2 a 3 sa preberá doterajšia právna úprava § 28 ods. 6 a 7 zákona o sudcoch a prísediacich. Zachováva sa teda úroveň transparentnosti výberových konaní spočívajúca v zverejňovaní zákonom ustanovených údajov o uchádzačoch prihlásených do výberového konania. 

§ 28c

V novom § 28c sa upravuje obsah výberového konania a niektoré aspekty jeho priebehu a ukončenia. Ide o právnu úpravu preberanú z doterajšieho znenia zákona; k tomu pozri § 28 ods. 4 druhá a tretia veta, § 28 ods. 5 tretia veta a § 28 ods. 8. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa navrhuje zveriť vytváranie databáz podľa § 28c ods. 1 do pôsobnosti Justičnej akadémii Slovenskej republiky. Súčasne sa do zákona preberá právna úprava pôvodne obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení „Psychologické posúdenie sa vykonáva aplikáciou psychodiagnostických metód určených ministerstvom.“.

Novou je právna úprava navrhovaná v § 28c ods. 3. Zavedenie tejto právnej úpravy si vyžiadal nový koncept hromadných výberových konaní. Prvá veta a druhá veta ustanovenia platia pre všetky formy výberového konania. Ich cieľom je zabezpečiť po skončení výberového konania zoznam uchádzačov podľa poradia ich úspešnosti vo výberovom konaní. V prípade, že dvaja alebo viacerí uchádzači dosiahli rovnaké poradie, bude sa o konečnom poradí rozhodovať žrebovaním. Tretia veta ustanovenia sa vzťahuje len na hromadné výberové konanie. V tomto prípade je zámerom, aby sa poradie úspešnosti uchádzačov odvíjalo aj podľa počtu obsadzovaných miest kandidátov na funkciu sudcu. Príklad: hromadným výberovým konaním treba obsadiť 20 miest kandidátov na funkciu sudcu. Do výberového konania sa prihlási 100 uchádzačov. Z prihlásených uchádzačov dosiahne minimálny počet bodov na to, aby ich bolo možné považovať za úspešných 50 uchádzačov. V tomto prípade sa teda zoradia všetci 50 úspešní uchádzači podľa počtu bodov dosiahnutých v hromadnom výberovom konaní (od najvyššieho po najnižší počet bodov). Prvých 20 uchádzačov sa stáva kandidátmi na funkciu sudcu a sú zaradení do databázy podľa § 28d návrhu zákona. V prípade, že uchádzači napríklad na 18. až 25. mieste majú rovnaký celkový počet bodov, rozhodne sa o ich konečnom poradí žrebom. Pri tomto žrebovaní bude potrebné vyžrebovať troch uchádzačov, ktorí obsadia 18., 19. a 20. miesto, t.j. uskutočnia sa tri žrebovania poradia. Žrebovanie sa však uskutoční aj medzi uchádzačmi, ktorí sa umiestnili na vyšších pozíciách – určenie tohto poradia je dôležité pri následnom kreovaní databázy podľa § 28d. Z uvedeného dôvodu je dikcia „V prípade rovnosti poradia sa rozhodne žrebom.“ všeobecného charakteru a neviaže sa len na hraničnú situáciu kandidátov „oscilujúcich nad a pod čiarou“ danou počtom miest kandidátov na funkciu sudcu. To znamená, že ak najvyšší počet bodov dosiahli dvaja uchádzači, bude potrebné žrebom určiť poradie ich úspešnosti. 

Posledné dve vety odseku 4 vychádzajú z doterajšej právnej úpravy § 27ga ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z., podľa ktorého „Bezodkladne po oznámení výsledkov výberového konania¹²) kancelária súdnej rady doručí kandidátovi na vymenovanie za sudcu, ktorým je uchádzač o funkciu sudcu, ktorý sa umiestnil vo výberovom konaní ako prvý v poradí, dotazník podľa osobitného predpisu.¹³)“. Predmetné ustanovenie vymedzovalo obsah pojmu „kandidát na funkciu sudcu“; podľa pôvodnej úpravy ním bol uchádzač, ktorý sa umiestnil vo výberovom konaní ako prvý v poradí. Toto obsahové vymedzenie však nezodpovedá novému konceptu hromadného výberového konania. Preto sa navrhuje obsah tohto pojmu vymedziť v zákone o sudcoch a prísediacich, a to tak, že ním bude treba rozumieť úspešných uchádzačov v hromadnom výberovom konaní. Predloženým návrhom zákona súčasne dochádza k zmene cit. zákona o súdnej rade. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o kandidátovi na funkciu sudcu možno hovoriť nie len v prípade hromadného výberového konania, ale aj v prípade výberového konania podľa § 28 ods. 3. Výberového konania podľa § 28 ods. 3, t.j. výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu na súde vyššieho stupňa sa môžu zúčastniť ako sudcovia, tak osoby, ktoré nie sú sudcami. O kandidáta na funkciu sudcu ide v tomto prípade vtedy, ak je úspešným uchádzačom práve ten, ktorý nie je sudcom.   

§ 28d

Navrhovaný § 28d je novým prvkom v právnej úprave, ktorého cieľom je vytvoriť databázu kandidátov na funkciu sudcu pre potreby obsadzovania voľných miest na okresných súdoch. Podľa odseku 1 sa bude vytvárať 8 databáz, a to zvlášť pre potreby obvodu každého krajského súdu.

V odseku 2 sa upravuje zásada, podľa ktorej sa voľné miesto sudcu na okresnom súde obsadzuje z databázy toho krajského súdu, v ktorého obvode sa nachádza dotknutý okresný súd. Zákon pripúšťa jednu výnimku, kedy bude možné „siahnuť“ aj po kandidátovi z databázy iného krajského súdu – pôjde o prípad, kedy nebude v príslušnej databáze žiaden kandidát. V tomto prípade návrh zákona umožňuje dvojaké riešenie, a to buď sa obsadí voľné miesto sudcu výberom kandidáta z databázy iného krajského súdu alebo sa vyhlási hromadné výberové konanie. Využitie postupu podľa § 28d ods. 2 nie je príkazom, ale možnosťou; uvedené vyplýva z dikcie „...možno voľné miesto sudcu obsadiť aj...“. Dovetok „ustanovenie odseku 3 sa použije primerane“ určuje kľúč, podľa ktorého sa využívajú iné databázy. Týmto kľúčom je poradie úspešnosti uchádzačov v databázach iných krajských súdov. 

Ak odsek 2 ustanovuje to, z akej databázy vyberať budúcich sudcov, odsek 3 ustanovuje ako majú byť kandidáti na funkciu sudcu v databáze zoradení. Kandidáti sa budú v jednotlivých databázach zoraďovať podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní, t.j. podľa počtu dosiahnutých bodov v hromadnom výberovom konaní, resp. podľa poradia úspešnosti určeného na základe § 28c ods. 3. 

Druhá veta v § 28d ods. 3 má za cieľ zaviesť pravidlo pravidelnej aktualizácie databázy kandidátov na funkciu sudcu. V praxi to bude znamenať, že prvým hromadným výberovým konaním sa získa určený počet kandidátov na funkciu sudcu. Zákon predpokladá priebežné obsadzovanie voľných miest sudcov na okresných súdov z takto vytvorenej databázy, a teda zároveň aj postupné ubúdanie kandidátov z tejto databázy. Ak nastane situácia, že do ďalšieho hromadného výberového konania nedôjde k úplnému vyprázdneniu databázy, tak ďalší kandidáti sa zaradia do príslušnej databázy podľa ich úspešnosti, a to aj na úkor pôvodných kandidátov, ktorí boli v skôr vykonanom hromadnom výberovom konaní menej úspešní. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva, že kandidát na funkciu sudcu sa môže zúčastniť hromadného výberového konania aj opakovane, pričom v prípade dosiahnutia rôzneho počtu bodov sa berie do úvahy vyšší počet bodov.

Ustanovenia § 28d ods. 2 a 3 je potrebné vnímať aj v kontexte právnej úpravy § 27ha zákona o súdnej rade. To znamená, že samotné zaradenie do databázy kandidátov na funkciu sudcu nestačí, keďže podľa navrhovaného § 27ha ods. 2 treba brať v zreteľ aj podmienku splnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti.   

Podľa programového vyhlásenia vlády „Prípravné vzdelávanie sudcu, ktoré je predpokladom toho, aby sa právnik, ktorý nepracuje v justícii, uchádzal o funkciu sudcu, predstavuje bariéru záujmu uchádzať sa o túto funkciu pre právnikov nepôsobiacich v justícii. Vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa prípravné vzdelávania týkalo len tých uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní na funkciu sudcu.“. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje koncept, podľa ktorého prípravné vzdelávanie nebude podmienkou účasti vo výberovom konaní (k tomu pozri nové znenie podmienok účasti vo výberovom konaní podľa § 28b ods. 1). V nadväznosti na uvedené sa však zavádza povinnosť pre kandidáta na funkciu sudcu absolvovať prípravné vzdelávanie. Prípravné vzdelávanie bude zabezpečovať Justičná akadémia Slovenskej republiky, čo vyplýva z platného a účinného znenia § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto povinnosti bude znamenať, že takýto kandidát nebudem môcť byť vymenovaný do funkcie sudcu. Uvedené vyplýva z novelizácie zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je uvedená v čl. II, a to z navrhovaného § 27fa ods. 2, podľa ktorého „Predseda súdnej rady na základe oznámenia ministra podľa odseku 1 písomne prizve na zasadnutie súdnej rady kandidátov na funkciu sudcu, ktorí spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti a ktorí absolvovali prípravné vzdelávanie tak, aby ...“. 

Podľa navrhovaného odseku 5 budú databázy zverejňované na webovom sídle ministerstva. Z praktického hľadiska sa predpokladá zverejnenie celkovo 8 databáz, a to podľa jednotlivých krajských súdov. V databázach sa bude zverejňovať meno a priezvisko kandidáta na funkciu sudcu. Ďalej sa v nich bude uvádzať údaj o tom, že kandidát spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti a o tom, že absolvoval prípravné vzdelávanie.  

§ 28e

Nové ustanovenie § 29a je reflexiou doterajšieho znenia § 28 ods. 9 zákona o sudcoch a prísediacich v znení zavedenom zákonom č. 33/2011 Z. z. Vo svojej podstate nejde o novú právnu úpravu. V prípade výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie (predseda senátu na súde vyššieho stupňa) sa bude aplikovať úprava, ktorú schváli súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti. Na tento účel sa v čl. II navrhuje rozšírenie pôsobnosti súdnej rady. 

§ 28f

Pôvodné splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu bolo obsiahnuté v § 28 ods. 10 zákona o sudcoch a prísediacich. Vzhľadom na zmenu systematiky právnej úpravy výberového konania sa navrhuje jeho vyjadrenie v samostatnom ustanovení. Nad rámec pôvodného splnomocnenia nový vykonávací predpis zároveň upraví odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami.

K bodu 24 (§ 29 ods. 1 a 2)

Pôvodné ustanovenie § 29 o kreovaní výberovej komisie a základných zásadách jej činnosti sa aktualizuje s ohľadom na zavedenie hromadného výberového konania. 

Doterajšia právna úprava zloženia výberovej komisie zostáva zachovaná v rozsahu počtu členov výberovej komisie (5 členov), pomeru zastúpenia nominantov súdnej moci a iných zložiek štátnej moci (3:2) a kreovania databáz kandidátov na členov výberovej komisie. Navrhovaný zákon upúšťa od nominácie člena výberovej komisie Národnou radou Slovenskej republiky. Po novom bude členov výberovej komisie vymenúvať predseda súdu, ak pôjde o výberové konanie na súde vyššieho stupňa a predseda súdnej rady, ak pôjde o hromadné výberové konanie. Z hľadiska pomeru zastúpenia zložiek štátnej moci (3:2) vo výberových komisiách bude zloženie výberových komisií rovnaké. V prípade hromadného výberového konania sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 2 členovi súdna rada, 1 člen kolégium predsedov sudcovských rád a 2 členovia minister spravodlivosti. V prípade výberového konania na voľné miesto na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde a najvyššom súde  sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 1 člen súdna rada, 1 člen sudcovská rada, 1 člen kolégium a 2 členovia minister. 

Súdna rada a minister budú aj naďalej nominovať kandidátov na členov výberových komisií tak, že ich určia (zvolia alebo vymenujú) vopred, pričom následne sa podľa potreby vyberie z databázy člen výberovej komisie. Vzhľadom na to, že po novom sa hromadné výberové konania majú vykonávať súčasne v obvodoch ôsmych krajských súdov, navrhuje sa zvýšiť počet kandidátov na členov výberovej komisie za súdnu radu a ministra spravodlivosti tak, aby každý z nich nominoval aspoň 16 kandidátov na člena výberovej komisie. Pri zachovaní súčasnej právnej úpravy (každý nominuje 4 kandidátov) by nebolo objektíve možné vytvoriť naraz osem výberových komisií.  

K bodu 25 (§ 29 ods. 3)

Ide o zmenu vyvolanú zmenou v zložení výberových komisií. Po novom budú členov výberovej komisie ustanovovať aj kolégia súdov vyššieho stupňa a kolégium predsedov sudcovských rád. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj v § 29 ods. 3.

K bodu 26 (§ 29 ods. 5)

Právna úprava z praktických dôvodov upravuje ustanovovanie náhradníkov členov výberovej komisie za účelom zabezpečenia ničím nerušeného priebehu výberových konaní, aby tieto z dôvodu chýbajúcich členov výberovej komisie nemuseli byť rušené.

K bodu 27 [§ 32 ods. 2 písm. f)]

Predkladateľ navrhuje doplnenie údajov zverejnených v majetkovom priznaní v súvislosti s uznesením vlády č. 542/2014 z 29. 10.2014, z ktorého pre ministerstvo spravodlivosti vyplynula úloha D.1, predmetom ktorej bolo plnenie úloh podľa návrhu opatrení na plnenie odporúčaní GRECO. Z návrhu opatrení vyplýva úloha splniť odporúčanie x. týkajúce sa majetkových priznaní sudcov, ktoré spočíva v stanovení povinnosti deklarovať záväzky (napr. dlhy a pôžičky) a dary v hodnote nad určitú stanovenú hranicu u tých sudcov, na ktorých sa nevzťahuje Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Odporúčanie vyplynulo z hodnotiacej správy, ktorú schválilo plénum GRECO v októbri 2013. Súčasne navrhovanou úpravou predkladateľ dáva do súladu právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní sudcov a právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní prokurátorov v zmysle § 28 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre.

K bodu 28 (§ 68 ods. 1 a § 69 ods. 1)

Právna úprava funkčných príplatkov sudcov sa zosúlaďuje s obdobnou právnou úpravou podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Priemerný plat sudcu je plat podľa § 67 ods. 1.

K bodu 29 

Doterajšia limitácia pri vyplácaní odmien sudcov sa týkala ako rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, tak aj rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (resp. od 1.1.2017 rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Vzhľadom na oddelenosť týchto rozpočtových kapitol sa navrhuje obmedzujúce pravidlo podľa § 78a ods. 5 prvá veta vztiahnuť len na odmeny sudcov, ktoré sú vyplácané z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. 

K bodu 30

Predkladateľ navrhovaným ustanovením odstraňuje nežiaducu dvojkoľajnosť vo vzťahu k postupu, v rámci ktorého sa prejednávajú priestupky sudcov v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,priestupkový zákon“). Súčasná právna úprava na jednej strane upravuje obligatórny postup orgánu oprávneného na prejedávanie priestupkov a na strane druhej upravuje situácie kedy priestupky sudcu v zmysle priestupkového zákona prejednáva disciplinárny senát.

Súčasné legislatívne riešenie sa javí ako nežiaduce, nakoľko v praxi môže dochádzať na jednej strane k vyhýbaniu sa uloženiu finančnej sankcie, napr. v prípade, že sudca by spáchal niektorý z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý by mu bola štandardne v priestupkovom konaní vedenom orgánom oprávneným na prejednávanie takýchto priestupkov uložená pokuta, avšak  v prípade ak by sa priestupok prejednal v disciplinárnom konaní prichádza do úvahy situácia, kedy by bolo sudcovi za spáchanie priestupku uložené len napomenutie, čím by sa vyhol finančnej sankcii. 

Na strane druhej by taktiež nebola optimálna ani opačná situácia, kedy by bol sudca ochotný zaplatiť pokutu ako sankciu uloženú zo strany orgánu prejednávajúceho priestupok, avšak tento orgán by v zmysle súčasnej úpravy zákona o sudcoch a prísediacich odovzdal alebo postúpil vec orgánu, ktorý je aktívne legitimovaný k iniciovaniu disciplinárneho konania a následne by výsledkom disciplinárneho konania bolo disciplinárne opatrenie, ktoré je neprimerane prísnejšie.

Ďalším problematickým aspektom je skutočnosť, že aj v prípade ak by orgán oprávnený na prejednanie priestupku postúpil alebo odovzdal vec orgánu, ktorý je aktívne legitimovaný k iniciovaniu disciplinárneho konania nemusí to automaticky znamenať, že tento orgán v danej veci naozaj bude iniciovať disciplinárne konanie.

V neposlednom rade je spomínanou dvojkoľajnosťou zapríčinený ďalší negatívny aspekt, ktorým je, že prejednanie priestupku sa môže stať zbytočne zdĺhavým procesom. Predkladateľ s ohľadom na vyššie uvedené a taktiež s poukazom na zákon č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sudcovia už nie sú vyňatí z pôsobnosti priestupkového zákona ponecháva pôsobnosť v oblasti prejednávania priestupkov sudcov v zmysle priestupkového zákona   len na orgán oprávnený prejednávať priestupky a odoberá v tomto smere  pôsobnosť disciplinárnym senátom.

Súčasne predkladateľ v nadväznosti na vypustenie prejednávania priestupkov disciplinárnymi senátmi odoberá disciplinárnym senátom aj pôsobnosť vo vzťahu ku konaniu, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov (napr. daňové delikty a pod.).

K bodu 31 (§ 115a)

V súčasnej právnej úprave doposiaľ absentovalo zreteľné vymedzenie požadovanej miery zavinenia, teda subjektívnej stránky jednotlivých skutkových podstát disciplinárnych previnení. Uvedené je podstatným determinantom pre určenie, kedy sa pre vznik disciplinárnej zodpovednosti vyžaduje úmyselné zavinenie sudcu, a kedy stačí zavinenie sudcu z nedbanlivosti. Nakoľko subjektívna stránka skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia musí byť v disciplinárnom konaní preukázaná považujeme za potrebné odstránenie deficitu vymedzenia subjektívnej stránky tak ako uvádzame vyššie.   

Nejasnosť súčasného znenia právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu subjektívnej stránky disciplinárnych previnení by mohla vyvolávať stav právnej neistoty sudcu, nakoľko tento nemusí vedieť, či jeho konanie napĺňa alebo nenapĺňa znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, pričom súčasne je absencia vymedzenia subjektívnej stránky spôsobilá negatívne ovplyvňovať aplikačnú prax disciplinárnych senátov. Disciplinárne senáty môžu rozdielne pristupovať k výkladu jednotlivých subjektívnych stránok disciplinárnych previnení, čo môže viesť k rozličnej rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov v obdobných resp. rovnakých situáciách. Odvodzovanie formy zavinenia prostredníctvom subsidiárneho použitia všeobecnej časti Trestného zákona sa javí ako nepostačujúce.

Subjektívna stránka disciplinárnych previnení sa v navrhovanej právnej úprave vymedzuje jednak všeobecne, a to tým spôsobom, že pre zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak v rámci jednotlivých skutkových podstatách disciplinárnych previnení nie je výslovne uvedené, že treba úmyselné zavinenie. Súčasne je  potrebné upresniť, čo sa má na mysli pod pojmom nedbanlivosť na účely predmetnej právnej úpravy. S ohľadom na uvedené sa preto do právnej úpravy zahrnula definícia nedbanlivosti, pričom táto z hľadiska analógie zodpovedá tzv. vedomej nedbanlivosti, ktorá je zaužívaná v našom právnom poriadku; k tomu pozri napríklad § 16 písm. a) Trestného zákona. Pri pojmovom vymedzení nedbanlivosti sa vychádza aj z medzinárodných dokumentov Benátskej komisie (CDL-AD(2014)006, Joint Opinion on the draft Law on disciplinary liability of Judges of the Republic of Moldova, Opinion no. 755 / 2014, zo dňa 21.-22.marca 2014), v zmysle ktorých konanie sudcu v úmysle, v zlej viere, alebo vo vedomej nedbanlivosti môže zakladať disciplinárnu zodpovednosť za spáchanie disciplinárneho previnenia.

K bodom 32 a 33

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení povinností pri výkone správy súdu podľa osobitného predpisu, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o výkone súdnictva. Odstraňuje sa tak dvojkoľajnosť doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej porušenie povinností orgánu riadenia a správy súdov (t.j. predsedu a podpredsedu súdu) bolo možné postihnúť buď v disciplinárnom konaní alebo odvolaním z funkcie ministrom spravodlivosti. 

K bodom 34 a 35

V nadväznosti na zavádzaný § 115a sa v právnej úprave dotknutých disciplinárnych previnení vyslovene zavádza úmyselná forma zavinenia. Navrhovaná právna úprava vypúšťa z dotknutého ustanovenia podmienku, predmetom ktorej je miera zavinenia, nakoľko požadovaná subjektívna stránka je navrhovanou právnou úpravou jasne definovaná, a preto už ďalej nie je priestor pre takéto posudzovanie miery zavinenia.

K bodom 36, 37 až 41

V nadväznosti na zmeny navrhované v novelizačných bodoch 29 a 30 sa vykonávajú zmeny súvisiacich ustanovení, čím sa dosiahne celkový súlad jednotlivých ustanovení navrhovanej právnej úpravy. Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 42 (§ 118 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu v dôsledku zmeny štruktúry              § 120.

K bodu 43 (§ 119 ods. 1)

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 44 

Nová právna úprava taktiež upravuje problematiku zbavovania členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti. Doposiaľ nebolo zo znenia právnej úpravy jasné, ktorý subjekt je oprávnený k takémuto zbaveniu mlčanlivosti. Vychádzajúc jednak zo skutočnosti, že súdna rada je v zmysle navrhovanej právnej úpravy jediným subjektom zabezpečujúcim činnosť disciplinárnych senátov a ďalej vychádzajúc taktiež z analógie iuris navrhovaná právna úprava priznáva predsedovi súdnej rady oprávnenie spočívajúce v zbavení predsedov a členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti . Pre porovnanie možno v tejto súvislosti vziať do úvahy zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), in concreto § 39 ods. 2, podľa ktorého povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára za splnenia určitých podmienok zbaviť účastník konania alebo jeho právni nástupcovia, minister alebo predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo. V súvislosti s uvedeným možno poukázať na skutočnosť, že podobne ako je uvedené aj v § 30 ods. 10 zákona o sudcoch a prísediacich má túto možnosť osoba, v ktorej prospech notár zachováva mlčanlivosť, pričom v tomto prípade pôjde o účastníkov. Avšak v tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že okrem uvedeného subjektu má túto možnosť aj subjekt, ktorý vymenúva notára do funkcie, v tomto prípade minister. 

Obdobnú logiku vo vzťahu k zbaveniu mlčanlivosti subjektom, ktorý vymenúva dotknutú osobu do funkcie majú aj iné príbuzné právne predpisy. Možno spomenúť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmysle ktorého podľa § 32 ods. 2 písm. b), osobou oprávnenou na zbavenie mlčanlivosti exekútora je aj minister, pričom tento je obdobne ako pri notároch osobou, ktorá ho vymenúva. 

V nadväznosti na spomenuté preto navrhovaná právna úprava prichádza s východiskom, ktoré spočíva v možnosti považovať za osobu oprávnenú na zbavenie mlčanlivosti dotknutého subjektu takú osobu, ktorá tento subjekt vymenúva, resp. volí, pričom v danom prípade pôjde o súdnu radu a keďže súdna rada je kolektívnym orgánom, pre predchádzanie komplikácií spojených s kolektívnym charakterom tohto orgánu navrhovaná právna úprava zveruje toto oprávnenie konkrétne predsedovi súdnej rady.

K bodom 45 a 46

V zmysle čl. 141a ods. 5 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky, voľba ako aj odvolávanie členov disciplinárnych senátov a taktiež predsedov disciplinárnych senátov patrí do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, avšak v zmysle súčasného znenia § 119 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“). De lege lata teda možno hovoriť o určitej bipartite vo vzťahu k subjektom podieľajúcim sa na zabezpečovaní činnosti disciplinárnych senátov.

Vyriešenie otázky určenia jediného subjektu, v ktorého pôsobnosti bude fungovanie disciplinárnych senátov, od voľby členov disciplinárnych senátov, počnúc kontrolou ich činnosti až po organizačné a technické zabezpečovanie ich činnosti, sa javí ako prostriedok na zabezpečenie výraznejšej plynulosti disciplinárnych konaní a súčasne tak na zabezpečenie celkového zefektívnenia činnosti disciplinárnych senátov. Určený subjekt bude jediným zodpovedným subjektom vo vzťahu ku kreovaniu, ako aj ku všetkým aspektom činnosti disciplinárnych senátov, pričom jeho výlučná zodpovednosť bude smerovať najmä k voľbe ako aj odvolávaniu členov disciplinárnych senátov ako aj ich predsedov, pričom súčasne bude v jeho pôsobnosti organizačné a technické zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov, ako aj kontrola činnosti disciplinárnych senátov. V rámci prípravy konceptu navrhovanej právnej úpravy predkladateľ konzultoval možné alternatívy ako aj s nimi spojené dopady na prax s členmi pracovnej skupiny, medzi ktorými boli aj zástupcovia najvyššieho súdu a súdnej rady. Možno v tejto súvislosti poukázať na to, že navrhovaná právna úprava je okrem iného, naplnením požiadaviek vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády SR, podľa ktorého „S cieľom zabezpečenia plynulého priebehu konaní pred disciplinárnymi senátmi vo veciach disciplinárnych konaní proti sudcom vláda po konzultácii so Súdnou radou a Najvyšším súdom SR prijme legislatívne opatrenie, ktoré určí jednoznačný orgán dohľadu nad plynulosťou týchto konaní pri zachovaní zloženia disciplinárnych senátov.“.

Vzhľadom na skutočnosť, že súdna rada predstavuje vrcholný orgán sudcovskej legitimity navrhovaná právna úprava určuje, že celkové zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov (kreovanie ako aj organizačné a technické zabezpečenie) patrí práve do jej pôsobnosti. Na základe uvedeného tak dôjde k odstráneniu vyššie spomínanej bipartity, čo prispeje k zefektívneniu činnosti disciplinárnych senátov.

Súčasne navrhovaná právna úprava taktiež bližšie upravuje kontrolu činnosti disciplinárnych senátov, nakoľko doterajšia právna úprava sa tejto otázke zvlášť nevenovala. Vzhľadom na to, že celkovo činnosť zabezpečuje jediný subjekt, ktorým je súdna rada, nová právna úprava priznáva súdnej rade v oblasti kontroly resp. dohľadu nad činnosťou disciplinárneho súdu kompetencie analogicky, po vzore kompetencií predsedu súdu (ako je uvedené v § 53 zákona č.757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Navrhovaná právna úprava zveruje kompetencie v oblasti kontroly, resp. dohľadu nad činnosťou disciplinárneho súdu súdnej rade ako kolektívnemu orgánu, nie predsedovi súdnej rady, nakoľko uvedené je žiaduce vo vzťahu k predídeniu riziku spočívajúcom v možnom vzniku konfliktu so zreteľom na oprávnenie predsedu súdnej rady, ktorého predmetom je v zmysle § 120 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich návrhová iniciatíva v disciplinárnom konaní. Táto návrhová iniciatíva sa vzťahuje aj na prípady, kedy návrh smeruje voči predsedovi disciplinárneho senátu, čo by v kombinácii s kompetenciou vykonávať dohľad tak ako je navrhované v rámci novej právnej úpravy mohlo viesť ku vzniku konfliktu záujmov.

Alternatívne sa navrhuje zveriť dohľadové oprávnenia predsedovi súdnej rady a z dôvodu predchádzania vzniku konfliktu záujmov ako je popísaný v predchádzajúcom odseku sa navrhuje, aby v prípade disciplinárnych konaní, ktoré inicioval predseda súdnej rady vykonával dohľadové oprávnenia iný člen súdnej rady, ktorého určí súdna rada. 

V prípade oboch alternatív sa však navrhuje odňať súdnej rade oprávnenie podľa § 3b písm. d) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z.; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. II. 

K bodu 47

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zrýchliť proces navrhovania kandidátov, nakoľko určený dvojnásobný počet sa v praxi javí ako nadbytočný. Vo vzťahu k samotnej podstate voľby ostáva tento princíp zachovaný a napĺňaný, nakoľko súdna rada je aj naďalej oprávnená navrhnutého kandidáta nezvoliť, čo má za následok opätovný návrh kandidáta zo strany oprávnených subjektov.

K bodu 48

Podľa § 119b ods. 4 prvej vety zákona o sudcoch: „Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia zvolení podľa odseku 1, ktorí nie sú sudcami najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa § 12 ods. 1 na najvyšší súd; nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.“. Táto úprava sa vzhľadom na podradenie činnosti disciplinárnych senátov pod súdnu radu (kreovanie, výkon dohľadu nad ich činnosťou) a jej kanceláriu (organizačné a technické zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov) sa preto javí ako nadbytočná.

K bodom 49 a 50

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 51

Subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi sa javí ako nedostatočná, a to najmä v prípadoch konštatovania porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Neprimerane krátka subjektívna lehota tak vedie v praxi k nie ojedinelému zastavovaniu disciplinárnych konaní disciplinárnymi senátmi len z dôvodu oneskoreného podania disciplinárneho návrhu. Predĺžením subjektívnej lehoty súčasne príde aj k zjednoteniu subjektívnych lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti exekútorom (12 mesiacov) a notárov (1 rok).

Navrhovaná všeobecná trojročná objektívna lehota analogicky vychádza z premlčania trestného stíhania ostatných prečinov podľa Trestného zákona, súčasne tiež zjednocuje objektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi s objektívnou lehotou na podanie návrhu na začatie konania proti notárovi, ktorá je tiež trojročná.

Navrhuje sa predĺžená päťročná objektívna lehota v prípade, ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom  konaní, keďže disciplinárna zodpovednosť je častokrát vyvodzovaná na podklade rozhodnutí ústavného súdu resp. Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúceho prieťahy, pričom tieto rozhodnutia sú niekedy vydané až po v súčasnosti uplatňovanej štvorročnej objektívnej lehote, čím je zmarené vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, hoci štátu/súdu bola ústavným súdom/Európskym súdom pre ľudské práva uložená povinnosť vyplatiť primerané zadosťučinenie za zbytočné prieťahy.

Súčasne navrhovaná právna úprava obsahuje zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 52 (§ 120 ods. 5)

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 53 (§ 120 ods. 6)

Návrh na začatie disciplinárneho konania je často príliš stručný a všeobecný. Taký návrh znemožňuje disciplinárne stíhanému sudcovi účinne sa brániť, hoci v zmysle ustanovenia § 126 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Tiež s ohľadom na rýchlosť a plynulosť disciplinárneho konania je nevyhnutné, aby bol návrh natoľko precízny a konkrétny, že disciplinárny senát skutočne bude môcť o tomto návrhu rozhodnúť  spravidla do troch mesiacov (§ 129 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Z návrhu by preto mali byť zrejmé všetky okolnosti podstatné pre zistenie toho, či sa disciplinárne stíhaný sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ako aj skutočnosti odôvodňujúce uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. 

Dôsledné a dostatočne konkrétne odôvodnenie návrhu na začatie konania je dôležité tiež z pohľadu verejnosti (odbornej – predovšetkým kolegov disciplinárne stíhaného sudcu, ale i laickej). Z nedostatočne odôvodneného návrhu nie je totiž zrejmé, či bol taký návrh podaný oprávnene alebo nie. Navyše, povinnosť riadne odôvodniť návrh na začatie disciplinárneho konania môže zabrániť skutočnému alebo domnelému zneužívaniu inštitútu disciplinárneho konania na zastrašovanie sudcov.

K bodom 54, 59 a 71

Aplikačná prax týkajúca sa späťvzatia návrhu na začatie disciplinárneho konania je nedostatočná. Nie je zriedkavým javom, že navrhovateľ po začatí konania vezme návrh na začatie konania späť, a to bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia či vysvetlenia. Prax ukazuje, že sa tak stáva dokonca aj v prípadoch, kedy navrhovateľ pôvodne navrhoval najprísnejšie disciplinárne opatrenia (odvolanie z funkcie sudcu, preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa), a teda považoval konanie disciplinárne stíhaného sudcu za závažné disciplinárne previnenie. Vzhľadom k tomu, že v prípade disciplinárnych konaní proti sudcom existuje verejný záujem na tom, aby bolo zrejmé, kedy a za akých okolností sú sudcovia disciplinárne postihovaní, ale tiež oslobodzovaní, je nevyhnutné, aby verejnosť mohla byť oboznámená aj s dôvodmi, pre ktoré sa disciplinárne konanie zastavuje v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. Navrhovateľ totiž nepodáva návrh vo svojom osobnom záujme, ale vo verejnom záujme. Preto je nevyhnutné, aby podanie, ktorým sa berie návrh na začatie disciplinárneho konania späť, bolo presvedčivo odôvodnené. 

Späťvzatie návrhu by malo byť odôvodnené aj z ďalšieho dôvodu: opakovane sa stalo, že sudca čelil disciplinárnemu konaniu, v rámci ktorého sa uskutočnilo viac ústnych pojednávaní, napokon však bolo konanie bez ďalšieho zdôvodnenia zastavené len s poukazom na to, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z takéhoto postupu nie je zrejmé disciplinárne stíhanému sudcovi ani verejnosti, či bol pôvodný návrh podaný oprávnene alebo nie. Aktuálny právny stav tak umožňuje navrhovateľovi zneužívať inštitút disciplinárneho konania na zastrašovanie sudcov, keďže umožňuje podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý nemá reálny základ. Sudca však napriek začatiu takéhoto disciplinárneho konania nemôže “očistiť” svoje meno a presvedčiť verejnosť, že je nevinný, keďže v konaní nie je oslobodený, ale toto konanie je “len” zastavené, navyše bez toho, aby boli bližšie konkretizované dôvody zastavenia [podotýkame, že pri zastavení konania podľa § 124 písm. a) zákona sa tak môže stať jednak z dôvodu späťvzatia návrhu, ako aj z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene]. Zdôvodnenie späťvzatia návrhu dáva sudcovi aj verejnosti možnosť reálne zistiť dôvody, pre ktoré sa konanie voči sudcovi už ďalej nevedie, a takto aj vyvrátiť pochybnosti o existencii podozrenia voči sudcovi či o svojvôli navrhovateľa. 

Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy je možné vziať späť návrh na začatie disciplinárneho konania v ktoromkoľvek štádiu odôvodneným podnetom navrhovateľa. Ak sa tak však stane po začatí ústneho pojednávania, môže disciplinárne stíhaný sudca trvať na tom, aby disciplinárny senát prejednal jeho vec napriek späťvzatiu návrhu a rozhodol o jeho vine. Analogicky ako v trestnom konaní aj v tomto prípade však disciplinárny senát už potom nemôže uložiť disciplinárne opatrenie, môže len vysloviť vinu sudcu (v prípade, ak nezistí dôvod na jeho oslobodenie). Pri takomto variante riešenia má teda sudca možnosť dosiahnuť oslobodzujúci výrok disciplinárneho senátu, ak je presvedčený, že návrh bol od začiatku podaný neoprávnene a bezdôvodne.  Podobný postup navrhujeme aj v prípade zastavenia konania v dôsledku neskorého podania návrhu na začatie konania.

K bodu 55 [§ 124 písm. b)]

Navrhovaná právna úprava v dôsledku odobratia pôsobnosti disciplinárnych senátov vo vzťahu k prejednávaniu priestupkov a konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov výslovne upravuje povinnosť disciplinárnych senátov zastaviť v takýchto prípadoch disciplinárne konanie a predmetnú vec postúpiť orgánu príslušnému na prejednanie danej veci.

K bodom 56 až 58

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 60 (§ 125 ods. 4)

Súčasná právna úprava upravuje prerušenie disciplinárneho konania len v situácii, kedy funkcia sudcu zanikne. Prax si vyžaduje aj úpravu na vyriešenie situácie, kedy funkcia sudcu nezanikne, ale dôjde k jej prerušeniu. Ide o obdobný stav ako po vzdaní sa funkcie sudcu. Keďže sudca nepoberá plat, ale len starobný dôchodok a príplatok k tomuto dôchodku, nie je možné napríklad ani uložiť a vykonať disciplinárne opatrenia  znížením platu sudcu, ktorý bol uznaný z disciplinárneho priestupku a zákon umožňuje uloženie len trestu znížením jeho platu. Z praktického hľadiska sa javí ako účelné v tomto prípade pristúpiť k prerušeniu disciplinárneho konania. Pre prípad, že odpadne prekážka neumožňujúca dokončiť disciplinárne konanie, t.j. sudca sa znovu ujme výkonu funkcie sudcu, v disciplinárnom konaní a bude pokračovať. 

K bodom 61 až 69

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 70 (§ 129 ods. 5)

Uvedené je reakciou na novelizačný bod 59 v zmysle ktorého dochádza k ďalšiemu členeniu znenia pôvodného § 124, ktorý sa v zmysle navrhovanej právnej úpravy ďalej člení na odseky. Navrhuje sa preto aktualizovať vnútorný odkaz.

K bodu 71 (§ 129 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 124.

K bodom 72 a 73

Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

K bodu 74 (§ 135) 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú vypustením § 117 ods. 1 písm. d).

K bodu 75 (§ 151zb)

Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vyriešiť konflikt novej právnej úpravy a pôvodnej právnej úpravy a súčasne reagovať na nové inštitúty zavádzané návrhom zákona.

V odseku 1 sa navrhuje nechať dokončiť výberové konania vyhlásené podľa doterajších predpisov v pôvodnom režime. Aplikácia tohto prechodného ustanovenia je samozrejme závislá na tom, či vôbec budú pred účinnosťou zákona vyhlásené výberové konania voľné miesta sudcov. 

V odseku 2 sa navrhuje určiť lehotu do kedy majú byť vyhlásené a uskutočnené prvé hromadné výberové konania. Cieľom predkladateľa je mať do konca roka 2017 naplnené databázy kandidátov na funkciu sudcu. Právna úprava z dôvodu právnej istoty rieši aj otázku situácie, kedy nebude v čase účinnosti zákona obsadená funkcia predsedu súdnej rady.  

Keďže hodnotiace komisie sú novým inštitútom, resp. orgánom, navrhuje sa v odseku 3 ustanoviť súdnej rade lehotu, do ktorej musí vytvoriť prvé hodnotiace komisie.  

Podľa odseku 4 dôjde ku dňu účinnosti zákona k zrušeniu databázy kandidátov na členov výberovej komisie zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, keďže parlament stráca oprávnenie ustanoviť jedného člena výberovej komisie. Súčasne sa však umožňuje využitie tejto databázy na účely dokončenia prípadných výberových konaní podľa odseku 1. 

V odseku 5 sa pre zmenu rieši otázka ďalšieho využitia kandidátov na členov výberovej komisie doteraz vytváraných súdnou radou a ministrom spravodlivosti. V tomto prípade sa navrhuje zachovanie týchto databáza. Súčasne sa navrhuje prechodné obdobie, v rámci ktorého bude potrebné doplniť tieto databázy do zákonom požadovaného počtu kandidátov; k tomu pozri nové znenie § 29 ods. 2.  

V odseku 6 sa zohľadňuje to, že prípravné vzdelávanie sa vykonávalo aj podľa doterajších predpisov. Pre prípad, že hromadné výberové konania úspešne vykoná osoba, ktorá už v minulosti absolvovala prípravné vzdelávanie, bude takýto kandidát spĺňať podmienku absolvovania prípravného vzdelávania aj podľa novej právnej úpravy. 

V odseku 7 sa z dôvodu právnej istoty vymedzuje vzťah novej a pôvodnej úpravy týkajúcej sa subjektívnej a objektívnej lehoty na podania návrhu na začatie disciplinárneho konania. 

K čl. II

(zákon SNR č. 71/1992 Zb.)

V rámci novelizácie zákona o súdoch (pozri čl. V) sa zavádza všeobecná povinnosť komunikácie so súdmi v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených elektronických formulárov. Adresátmi tejto povinnosti sú účastníci konania, ktorí sú orgánom verejnej moci a právni zástupcovia, ktorý majú postavenia advokáta alebo orgánu verejnej moci. Sankciou za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti bude vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov. Na tento účel sa obmedzuje tzv. osobné oslobodenie od súdneho poplatku (bod 2) a zároveň sa rozširuje okruh poplatníkov (bod 1). V bode 3 návrhu zákon sa mení obsah doterajšej položky 20a tak, že jej obsahom bude poplatok za spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe alebo podania vyhotoveného inak ako prostredníctvom na to určených elektronických formulárov, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie a jeho prílohy v elektronickej podobe prostredníctvom na to určených formulárov. Poplatku nebude logicky podliehať podanie učinené priamo na pojednávaní, ktoré je zachytené v zápisnici z pojednávania. 

K čl. III

(zákon č. 185/2002 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 2)

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude presadzovať, aby „nominanti politických mocí (prezidenta, parlamentu a vlády) neboli sudcovia, a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou zo spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou“. Na tento záväzok nadväzuje doplnenie § 3 ods. 2 o požiadavku, aby parlament, prezident a vláda primárne nominovali za členov súdnej rady osoby, ktoré nie sú sudcami. 

K bodu 2 [§ 3b písm. a)] 

Riadny výkon funkcie sa má týkať sudcov a nie Súdnej rady Slovenskej republiky. Právna úprava nie je v tomto smere úplne jednoznačná, preto sa navrhuje precizovať ju. 

K bodu 3 [§ 3 písm. d)] 

Podľa platnej právnej úpravy je súdna rada spôsobilá iniciovať disciplinárne konanie tým, že môže schváliť návrh adresovaný na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Týmto podnetom síce predseda súdnej rady nie je formálno-právne viazaný, ale zakladá možnosť pre súdnu radu fakticky začať disciplinárne konanie. V čl. I sa realizuje legitímna požiadavka ustanoviť orgán zodpovedný za plynulý chod disciplinárnych senátov. Podľa návrhu ním má byť priamo súdna rada. V tomto kontexte je namieste prehodnotiť úpravu, podľa ktorej sa stretáva v rámci jedného orgánu pôsobnosť sudcu (kreovanie disciplinárnych senátov), orgánu dohľadu a čiastočne aj žalobcu (navrhnutie disciplinárneho stíhania). Za danej situácie sa ako logické riešenie javí to, ktoré odníme súdnej rade oprávnenie, ktorého výkon môže zakladať čo i len zdanie konfliktu záujmov v procese disciplinárneho stíhania sudcu. Preto sa navrhuje zrušiť oprávnenie súdnej rady podľa § 3b písm. d).

K bodu 4 [§ 4 ods. 1 písm. c)]

Tak ako má súdna rada v súčasnosti zákonnú pôsobnosť vyjadrovať sa k právnym predpisom upravujúcim organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, navrhuje sa, aby zároveň mohla dávať ministrovi spravodlivosti podnety na zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov využívajúc pri tom poznatky získané pri výkone svojej pôsobnosti.

V pôvodnom znení § 4 ods. 1 písm. c) bola upravená pôsobnosť súdnej rady schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na aktuálne znenie § 9 ods. 5 a tam vyjadrený zámer, t.j.  aby organizačný poriadok vydával vedúci kancelárie súdnej rady je aktuálne znenie § 4 ods. 1 písm. c) bezpredmetné.

K bodu 5 (§ 4 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v zavedení legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“. 

K bodu 6 [§ 4 ods. 2 písm. a)]

V nadväznosti na § 29a zavádzaný v čl. I sa navrhuje výslovne upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať zásady výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie. Ide o obnovenie právnej úpravy účinnej do 1. septembra 2014. Súdna rada bude túto pôsobnosť vykonávať po dohode s ministrom spravodlivosti. 

K bodu 7 [§ 4 ods. 2 písm. c)]

Vzhľadom na zmenu prípravného vzdelávania v čl. I (prestáva byť podmienkou účasti vo výberovom konaní a stáva sa povinnosťou kandidáta na funkciu sudcu) sa navrhuje upraviť pôsobnosť súdnej rady schvaľovať obsahovú náplň prípravného vzdelávania, a to po dohode s ministrom spravodlivosti.  

K bodu 8 (§ 4a ods. 1)

Uplatňovanie tajného hlasovania pri voľbe predsedu súdnej rady vyplýva z § 6 ods. 8 písm. a) piaty bod. Vzhľadom na duplicitnú právnu úpravu sa preto navrhuje vypustenie tretej vety v § 4a ods. 1. 

K bodu 9 (§ 6 ods. 1)

Pôvodný zámer doplnenia § 6 ods. 1 o druhú vetu bol zakázať tzv. hlasovanie per rollam. Aplikačná prax však ukazuje, že absolútny zákaz tejto formy hlasovania nie je namieste, keďže neumožňuje súdnej rade pružne a operatívne reagovať pri výkone svojej pôsobnosti. Preto sa navrhuje po vzore rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky vytvoriť možnosť hlasovania týmto spôsobom. Tento spôsob hlasovania súdnej rady však nebude prípustný pri výkone jej ústavnej pôsobnosti, pri personálnych návrhoch podľa § 4 ods. 1 písm. h) a v prípadoch, kedy je potrebná predchádzajúca dohoda s ministrom spravodlivosti (§ 4 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch je táto forma hlasovania prípustná. Podrobnosti bude potrebné upraviť v rokovacom poriadku súdnej rady. 

K bodu 10 (§ 6 ods. 8)

Odstraňuje sa doterajšia nepresnosť právnej úpravy, v prípade predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady ide o ich voľbu a nie vymenovanie. 

K bodu 11 [§ 6 ods. 9, § 7 ods. 2 a § 27g ods. 1 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“. 

K bodu 12 (§ 6 ods. 12) 

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza právo člena súdnej rady na pripojenie jeho stanoviska vzneseného počas zasadnutia súdnej rady k rozhodnutiu súdnej rady. Hoci zverejnenie stanoviska člena súdnej rady s prijatým uznesením nemá žiadny bezprostredný právny následok – nezakladajú, nerušia alebo nemenia sa ním žiadne práva a povinnosti, vo svojich dôsledkoch môže výrazne prispieť k predvídateľnosti rozhodnutí súdnej rady a k vytvoreniu štandardov posudzovania jednotlivých typov návrhov uznesení súdnej rady. Predmetné stanovisko je súčasťou rozhodnutia súdnej rady a bude sa aj rovnakým spôsobom zverejňovať.

K bodu 13 (§ 7 ods. 3)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť mechanizmus zabezpečenia dôstojného priebehu zasadnutí súdnej rady, t.j. navrhuje sa zaviesť možnosť nechať vykázať z miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie súdnej rady osoby, ktoré rušia dôstojný priebeh tohto zasadnutia. Rovnako sa umožňuje možnosť odoprieť osobám, u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť priebeh zasadnutia súdnej rady vstup do miestnosti, kde prebieha zasadnutie súdnej rady. Z hľadiska normatívneho vyjadrenia tohto opatrenia sa vychádza z obdobných ustanovení procesných predpisov slúžiacich na zabezpečenie dôstojného priebehu súdneho pojednávania. 

K bodu 14 (§ 9 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na zmenu textu v § 4 ods. 1 písm. c).

K bodu 15 [§ 17 ods. 3 písm. c)]

Navrhuje sa vypustenie neaktuálnej úpravy – vojenské súdy boli zrušené, takže platné znenie § 17 ods. 3 písm. c) je bezpredmetné. 

K bodu 16 [§ 26 ods. 1 písm. f)]

Podmienkou pasívneho volebného práva, t.j. práva sudcu byť zvolený za člena súdnej rady je výkon funkcie sudcu. Doterajšia právna úprava nereflektovala v dôvodoch zániku funkcie člena súdnej rady prípady, kedy došlo po zvolení sudcu za člena súdnej rady k prerušeniu výkonu funkcie sudcu. Navrhuje sa preto kreovať nový dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v prerušení výkonu funkcie sudcu. Prerušenie výkonu funkcie sudcu v svojej podstate znamená stratu voliteľnosti do súdnej rady. 

V pôvodnom znení § 26 ods. 1 písm. f) bol upravený dôvod zániku funkcie člena súdnej rady spočívajúci v zániku funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Táto právna úprava je od prijatia ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bezpredmetná, keďže došlo k oddeleniu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predsedu súdnej rady. Zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemôže byť dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdnej rady.

Osobitne zohľadňuje tá skutočnosť, že u sudcu zvoleného za predsedu súdnej rady dochádza priamo zo zákona k prerušeniu výkonu funkcie sudcu. Preto navrhované ustanovenie vyníma toto prerušenie výkonu funkcie sudcu ako dôvod zániku členstva v súdnej reade.

K bodu 17 (§ 27fa)

Navrhovaný § 27fa nadväzuje na novú právnu úpravu hromadných výberových konaní zavádzanú v čl. I. Vzhľadom na to, že navrhované ustanovenie reguluje postup súdnej rady je namieste úprava v zákone o súdnej rade, napriek tomu, že ide o úpravu bezprostredne súvisiacu s problematikou hromadných výberových konaní. 

Cieľom tohto ustanovenia je vymedziť procedúru obsadzovania voľných miest na okresných súdoch z databáz kandidátov na funkciu sudcu. Procedúra napĺňania týchto databáz je upravená v zákone o sudcoch a prísediacich (§ 28 a nasl. cit. zákona).

Charakteristickou črtou hromadného výberového konania je, že sa ním obsadzuje vopred neurčený počet voľných miest sudcov, t.j. neobsadzuje sa ním voľné miesto na konkrétnom okresnom súde. Z uvedeného dôvodu je namieste, aby celá procedúra výberu kandidáta na funkciu sudcu, o ktorom bude súdna rada rozhodovať, začínala určením voľných miest sudcov. Voľné miesta sudcov určuje minister spravodlivosti, a to na základe § 71 písm. a) prvý bod zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Určenie voľných miest sudcov je preto prvotným impulzom pre spustenie procedúry podľa navrhovaného § 27fa. Keďže voľné miesta určuje minister spravodlivosti, navrhuje sa, aby túto skutočnosť bezodkladne oznámil predsedovi súdnej rady. V praxi sa predpokladá určovanie voľných miest plošne podľa potrieb všetkých okresných súdov, avšak nemožno vylúčiť aj ad hoc určenie voľného miesta pre potreby jediného súdu. 

V odsekoch 2 a 3 sa upravuje postup predsedu súdnej rady po oznámení voľných miest zo strany ministra spravodlivosti. 

V odseku 3 sa upravuje zabezpečovanie súhlasu kandidáta na funkciu sudcu s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na konkrétny okresný súd. V prvej vete sa ustanovuje pravidlo pre prípad, že obsadzuje jediné miesto na okresnom súde v príslušnom obvode krajského súdu. V tomto prípade predseda súdu vyzve kandidáta na funkciu sudcu, ktorý je v príslušnej databáze zaradený ako prvý v poradí, aby tento súhlas udelil. Následky neudelenia súhlasu sú upravené v odseku 5 prvej vete. V druhej vete sa upravuje postup pre prípad, že v obvode krajského súdu sa obsadzujú voľné miesta sudcov na dvoch alebo viacerých okresných súdoch. V tomto prípade si oslovený kandidát na funkciu sudcu zvolí jedno z týchto miest. Ďalšie voľné miesta sú ponúknuté kandidátovi, ktorý je v databáze zaradený ako v druhý v poradí. Táto procedúra sa opakuje, dokým nie sú udelené súhlasy s vymenovaním a pridelením na všetky obsadzované voľné miesta v obvode príslušného krajského súdu – uvedené vyplýva z pravidla vyjadreného v odseku 4. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, že na jednom okresnom súde je súčasne obsadzovaných niekoľko voľných miest sudcov na tom istom okresnom súde. Predkladateľ má za to, že takáto právna úprava nie je potrebná, pretože ju možno bez ďalších pochybností odvodiť z pravidiel obsiahnutých v odseku 3 druhá veta a v odseku 4. 

V odseku 5 je obsiahnutá úprava reagujúca na prípad, kedy nie je udelený súhlas zo strany kandidáta na funkciu sudcu. Následkom neudelenia súhlasu bude vyradenie z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Tento následok nastáva priamo zo zákona a nebude potrebné o ňom rozhodovať. Neudelenie súhlasu však nebude zakladať vyradenie z databázy, ak pôjde o postup podľa § 28d ods. 2 druhá veta zákona o sudcoch a prísediacich, t.j. ak sa voľné miesto sudcu ponúka kandidátovi, ktorý je zaradený do databázy iného krajského súdu ako toho, v ktorého obvode sa obsadzuje voľné miesto sudcu. Ďalší dôvod pre vyradenie kandidáta z databázy je upravený v druhej vete odseku 5. Ide o situáciu, kedy kandidát na funkciu sudcu nezíska podporu potrebnej väčšiny členov súdnej rady. Niet dôvodu, aby v tomto prípade kandidát naďalej zotrvával v databáze. 

Keďže databázy sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, navrhuje sa z dôvodu udržania ich aktualizácie, aby predseda súdnej rady oznamoval vyradenie kandidáta z databázy ministrovi spravodlivosti. 

K bodu 18 (§ 27ga ods. 1)

Doteraz používaný pojem „kandidát na funkciu sudcu“ ako je upravený v § 27ga ods. 1 nezodpovedá navrhovanej právnej úprave. Naviac k jeho obsahovému vymedzeniu dochádza v § 28c ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje upraviť doterajšie znenie predmetného ustanovenia. 

K bodu 19 (§ 27ga ods. 6)

Navrhované doplnenie doručovania uznesenia súdnej rady súvisí s právnou úpravou vedenia databáz kandidátov na funkciu sudcu. Rozhodnutie o tom, že kandidát na funkciu sudcu nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti bude podkladom pre jeho vyradenie z databázy. Keďže tieto databázy bude viesť ministerstvo spravodlivosti, je namieste, aby právna úprava zabezpečovala vedomosť ministerstva o skutočnosti, ktorá je podkladom pre úpravu databázy.

K bodu 20 (§ 27ga ods. 7)

Navrhované doplnenie oznamovacej povinnosti pri späťvzatí súhlasu podľa § 27ga ods. 7 súvisí so skutočnosťou, že priamo zo zákona zakladá vyradenie kandidáta na funkciu sudcu z príslušnej databázy, k tomu pozri odsek 8. Keďže databázy sú zverejňované na webovom sídle ministerstva, navrhuje sa z dôvodu udržania ich aktualizácie, aby predseda súdnej rady oznamoval vyradenie kandidáta z databázy ministrovi spravodlivosti. 

K bodu 21 (§ 27ga ods. 8)

Vzhľadom na to, že obsadzovanie voľných miest sudcov sa realizuje výberom kandidáta na funkciu sudcu, ktorý spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, je namieste, aby bol kandidát, ktorý tieto predpoklady nespĺňa alebo, ktorý neumožní ich overenie späťvzatím súhlasu podľa § 27ga ods. 7, vyradený z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje v novom odseku 8 vyjadriť túto skutočnosť. Následok vyradenia z databázy aj v tomto prípade bude nastávať priamo zo zákona.

K čl. IV

(zákon č. 215/2004 Z. z.)

Pôvodné znenie zákona v § 69b ods. 1 upravovalo možnosť predĺžiť lehotu vyhodnocovania informácií o dva mesiace. Tento koncept bol zvolený s ohľadom na to, že činnosť Národného bezpečnostného úradu mala byť zameraná aj na zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií nie len o budúcich sudcoch, ale aj o osobách, ktoré vykonávali funkciu sudcu ku dňu účinnosti ústavnej zmeny vykonanej ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z. Nakoľko k vykonaniu ústavného príkazu na overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti u existujúcich sudcov v dôsledku pozastavenia účinnosti vykonávajúcej zákonnej úpravy Ústavným súdom Slovenskej republiky nikdy nedošlo (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014), niet dôvodu zotrvávať na možnosti predlžovania lehoty na zabezpečovanie podkladov pre rozhodovanie súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti. 

K čl. V

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 19 ods. 1)

Je potrebné dať zákonnú garanciu pre vytvorenie podmienok činnosti sudcu najvyššieho súdu tak, aby táto činnosť bola krytá počtom štátnozamestnaneckých miest a objemom finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly. Pridelenie aspoň dvoch asistentov je štandardnou podmienkou výkonu funkcie sudcu v Českej republiky, aj v iných štátoch. V tých oblastiach rozhodovacej činnosti, ktoré vyžadujú osobitnú špecializáciu (napr. dane, clá, hospodárska súťaž, priemyslové vlastníctvo, sociálne veci, azylové konanie a ďalšie, o ktorých to určí plénum najvyššieho súdu), je na mieste vytvoriť priestor pre pridelenie ďalšieho asistenta sudcu špecializujúceho na uvedenú problematiku.

K bodu 2 (§ 21 ods. 3)

Posilňuje sa ingerencia kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, a to tak, že kolégium bude mať možnosť (nie povinnosť) zaujať stanovisko k uchádzačom o túto funkciu prihláseným do výberového konania. 

K bodu 3 (§ 24a ods. 3, § 73 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 71, t.j. dochádza k aktualizácii vnútorného odkazu; po novom sa bude § 71 členiť na dva odseky. 

K bodu 4 (§ 36)

Navrhovaná právna úprava vychádza z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého „Po oddelení pozícií predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu vláda navrhne spresniť nezlučiteľnosti pozície predsedu súdu a člena Súdnej rady v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu, pretože predseda súdu je súčasťou správy a riadenia sudcov a z tohto titulu podlieha riadiacej právomoci ministra.“. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje jednoznačne vyjadriť to, že minister spravodlivosti nemôže za predsedu súdu vymenovať sudcu, ktorý je členom súdnej rady. V súčasnosti platí právna úprava, podľa ktorej je zvolenie za člena súdnej rady dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdu. Táto právna úprava prešla testom ústavnosti, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011). Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje formálne zamedziť situácii, kedy by minister mohol vymenovať za predsedu súdu sudcu, ktorý je členom súdnej rady, rovnako aj následku v automatickom zániku funkcie predsedu súdu. 

K bodu 5 [§ 38 ods. 1 písm. f)]

Funkcia člena súdnej rady nevzniká len zvolením (voľba sudcami), ale aj vymenovaním (prezident, vláda). Preto sa navrhuje vyjadriť túto skutočnosť aj v platnom znení § 38 ods. 1 písm. f). Doplnenie právnej úpravy úzko súvisí s novelizáciou § 36 (bod 1). 

K bodu 6 (§ 40) 

Právnu úpravu nezlučiteľnosti orgánov riadenia a správy súdov, ktoré sú ustanovené do funkcie ministrom spravodlivosti s členstvom v súdnej rade sa navrhuje rozšíriť aj na podpredsedov súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj v prípade podpredsedov súdov výslovne upraviť, že do funkcie podpredsedu súdu nemôže byť vymenovaný sudca, ktorý je členom súdnej rady. Na zánik funkcie sudcu sa vzťahujú ustanovenia o zániku funkcie predsedu súdu, preto je namieste vyriešiť rovnakú situáciu ako v prípade § 36 zákona o súdoch. 

K bodom 7 až 11 (§ 52a)

Navrhovaná zmena § 52a má za cieľ zosúladiť znenie zákona o súdoch s § 162 Civilného mimosporového poriadku. Pôsobnosť vydávať rozvrh práce notárov na účely konania o dedičstve zveruje Civilný mimosporový poriadok predsedom okresných súdov. Platné a účinné znenie zákona o súdoch túto skutočnosť ani po prijatí zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezohľadňuje, preto je potrebné zákon o súdoch prispôsobiť Civilnému mimosporovému poriadku. Aj keď tento zjavný nesúlad zákonných úprav možno preklenúť použitím výkladového pravidla lex posterior derogat legi priori, z dlhodobého hľadiska je potrebné formálno-právne zosúladiť tieto zákony.

K bodu 12 (§ 57 ods. 2, § 58 ods. 3, § 59 a § 59a)

Zákonom č. 195/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa zaviedla možnosť, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj sudcovia, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Paradoxne však právna úprava nedovoľuje využiť skúsenosti sudcov, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vzdaním sa funkcie sudcu. Aj v tomto prípade ide o osoby, ktorých dlhoročné odborné a praktické skúsenosti môžu reálne prispieť ku kvalitnému výkonu vnútornej revízie súdov. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje umožniť, aby títo bývalí sudcovia sa mohli stať členmi revíznych oddelení. 

K bodu 13 (§ 57a ods. 2)

Navrhuje sa, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj tí sudcovia, ktorí sú zvolení za členov hodnotiacich komisií.

K bodu 14 (§ 60 ods. 3)

V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu Pojem „disciplinárny súd“ právny poriadok nepozná od roku 2012. Z uvedeného dôvodu sa preto nahrádza tento pojem pojmom „disciplinárny senát“. 

K bodom 15 a 16 [§ 71 písm. a) prvý bod, § 71 ods. 2]

Podľa § 71 písm. a) prvý bod zákon o súdoch ministerstvo určuje počty sudcov a zamestnancov súdov a voľné miesta sudcov. Aktuálne túto pôsobnosť ministerstvo vykonáva po prerokovaní s predsedami súdov. Navrhuje sa, aby bola do procesu určovania počtu miest sudcov a zamestnancov súdov, t.j. celkových personálnych stavov na súdoch, zapojená popri predsedoch súdov aj súdna rada. Určovanie voľných miest sudcov zostáva vo výlučnej pôsobnosti ministra spravodlivosti.  Cieľom zmeny § 71 je nastaviť nanovo pravidlá určovania počtu miest sudcov.

K bodu 17 (§ 82a ods. 2)

Podľa súčasnej právnej úpravy zverejňoval rozhodnutia disciplinárnych senátov Najvyšší súd, avšak v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu, celkové zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov bude zabezpečovať súdna rada a jej kancelária, preto bolo potrebné zosúladiť ustanovenie upravujúce zverejňovanie rozhodnutí disciplinárnych senátov s takto navrhovaným konceptom zabezpečovania činnosti.

K bodu 18 (§ 82i ods. 2)

Navrhuje sa, aby bol register diskvalifikácií voľne dostupný na internete. Na tento účel sa bude jeho informačný obsah zverejňovať na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Vzhľadom na význam registra diskvalifikácií nie je dôvodné trvať na neverejnom charaktere tohto registra, ale naopak je dôležité, aby bol jeho informačný obsah dostupný komukoľvek – obchodnému partnerovi, orgánu verejnej moci atď.  

K bodu 19 (§ 82l ods. 3)

S prihliadnutím na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a princípy na ktorých je táto zákonná úpravy vystavaná sa navrhuje zaviesť plošnú povinnosť pre každý orgán verejnej moci komunikovať so súdmi prostredníctvom elektronických podaní. Niet dôvodu na to, aby za účinnosti zákona o e-Governmente vôbec prichádzalo do úvahy, aby orgány verejnej moci komunikovali so súdmi inak ako elektronicky prostredníctvom na to vytvorenej technickej infraštruktúry. Na rovnakej požiadavke je namieste trvať aj vo vzťahu advokátom, ktorí zastupujú účastníkov alebo strany v konaní. Predkladateľ má za to, že je namieste takúto povinnosť formulovať v zákone o súdoch, ktorý je predpisom všeobecného charakteru dopadajúceho na akékoľvek konanie pred súdom. Preto volí toto riešenie namiesto novelizácie procesných kódexov. Porušenie tejto zákonnej povinnosti nebude zakladať neúčinnosť procesného úkonu. Bude však zakladať vznik poplatkovej povinnosti za spracovanie podania, ktoré nie je vykonané v súlade s touto povinnosťou; k tomu pozri čl. II, kde sa navrhuje vykonanie novelizácie zákona o súdnych poplatkoch. 

K bodu 20 (§ 85)

Navrhované znenie bolo potrebné zosúladiť so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého sa východiská rozpočtu verejnej správy nevypracovávajú ako samostatný dokument a pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa vychádza z programu stability schváleného vládou Slovenskej republiky (§ 14 ods. 1). V nadväznosti na uvedené Súdna rada SR zaujíma stanovisko k podkladom (nie k východiskám) pre tvorbu rozpočtu verejnej správy, ktoré jej predkladá Ministerstvo spravodlivosti SR a Kancelária najvyššieho súdu SR.

K bodu 21 (§ 86)

Nové znenie druhej vety v § 86 zohľadňuje ústavnú pôsobnosť súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, a to „vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov“. Z ústavného vymedzenia pôsobnosti súdnej rady vyplýva oprávnenie predkladať priamo Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu sudcov, a nie ako súčasť vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, čo zodpovedá súčasnému zneniu § 86 zákona o súdoch. Z uvedeného dôvodu sa preto konštituuje oprávnenie súdnej rady predkladať svoje stanovisko Národnej rade Slovenskej republiky.  

K bodu 22 (§ 101cd)

Navrhuje sa odloženie povinnosti elektronickej komunikácie (§ 82l ods. 3) u tých právnych zástupcov, ktorí sú fyzickými osobami. 

K čl. VI

(účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2017. Navrhuje sa aby novela zákona o súdnych poplatkoch, ktorou sa zavádza súdny poplatok pri porušení povinnosti komunikovať so súdom elektronicky nadobudol účinnosť až 1.januára 2018, čím sa vytvorí priestor pre nositeľov povinnosti komunikovať so súdom elektronicky tak aby sa materiálne a technicky pripravili na túto povinnosť.

V Bratislave, 1. marca 2017

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu