Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov 215/2004 účinný od 01.04.2017 do 30.06.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe vlastnej iniciatívy.

Návrh zákona vychádza z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe. Jeho cieľom je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1025/2012“) a zosúladenie textu zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 264/1999 Z. z.“) s princípmi európskych normalizačných organizácií, v ktorých Slovenská republika musí byť riadnym členom, v ktorých členstvo vyplýva z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a precizuje postupy pri tvorbe technických noriem a ich ochranu. Návrh zákona ďalej spresňuje definíciu technickej normy odkazom na nariadenie (EÚ) č. 1025/2012. 

Zabezpečuje sa implementácia článkov 22 až 38 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 20 až 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 19 až 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), ktoré sa uplatňujú od 21. októbra 2016 a ustanovuje sa, že Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky( ďalej len „úrad“) je notifikujúcim orgánom podľa osobitných predpisov, ktoré sú demonštratívne uvedené v poznámke pod čiarou a vykonáva autorizáciu podľa § 11 a notifikáciu podľa § 11a návrhu zákona.

Návrh zákona ďalej spresňuje povinnosti predkladateľov technických predpisov pri vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17. 9. 2015) (ďalej len „smernica (EÚ) č. 2015/1535“). Povinnosti pôvodne uvedené v zákone č. 264/1999 Z. z. na viacerých miestach a v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. budú uvedené v navrhovanom ustanovení § 8a, pričom podrobnosti postupu bude ustanovovať nové nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou predkladaného materiálu. Návrh tohto nariadenia vlády Slovenskej republiky bude predmetom samostatného medzirezortného pripomienkového konania. Súčasťou predkladaného materiálu je aj tabuľka zhody k smernici (EÚ) č. 2015/1535.

Návrhom zákona je zabezpečená implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 2008 z 9. júla 2008,  ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008) (ďalej len „nariadenie (ES) č. 764/2008“), ktoré dopĺňa nový legislatívny rámec a uplatňuje sa všade tam, kde nejestvuje osobitný predpis Európskej únie upravujúci požiadavky na uvedenie výrobku na trh Európskej únie. Nariadenie (ES) č. 764/2008 upravuje procesné postupy, ktorými si bude môcť podnikateľský subjekt uvádzajúci na slovenský trh alebo do prevádzky výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v niektorej z členských krajín Európskej únie alebo krajín viazaných medzinárodnými zmluvami, vymôcť zásadu vzájomného uznávania, t. j. uviesť ich na slovenský trh bez ďalšieho skúšania alebo spĺňania ďalších požiadaviek, ktoré sú v slovenskom právnom poriadku na výrobok kladené. V súlade s nariadením (ES) č. 764/2008 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 902/2008 bolo na úrade zriadené Národné kontaktné miesto pre všetky výrobky spadajúce do pôsobnosti tohto nariadenia, okrem stavebných výrobkov. 

Ďalším cieľom návrhu zákona je zosúladiť text zákona č. 264/1999 Z. z. s Novým legislatívnym rámcom Európskej únie na výrobky, ktorý je tvorený nariadením (ES) č. 764/2008, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008) (ďalej len „nariadenie (ES) č. 765/2008“) a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008) (ďalej len „rozhodnutie (ES) č. 768/2008“). Nový legislatívny rámec bol uplatnený pri príprave smerníc (EÚ) Nového prístupu, ktoré boli prijímané v rokoch 2013 a 2014. Po dôkladnej analýze uvedených smerníc bolo zistené, že v základných princípoch sú uvedené smernice jednotné, používajú rovnakú terminológiu a nastavujú jednotné pravidlá v oblasti sprístupňovania na trhu ako aj samotného posudzovania zhody jednotlivých skupín výrobkov. Z toho dôvodu transpozíciu uvedených smerníc, ktorá bola zabezpečovaná aproximačnými nariadeniami vlády Slovenskej republiky, je potrebné precizovať vytvorením rámcového zákona, ktorý by obsahoval základné princípy Nového prístupu a precizoval povinnosti orgánom štátnej správy.

Cieľom právnych aktov Európskej únie tvoriacich Nový legislatívny rámec je poskytnúť spoločný rámec pre existujúce infraštruktúry kvality na účely kontroly orgánov posudzovania zhody, pre dohľad nad trhom, na účely kontroly výrobkov a hospodárskych subjektov, a to posilnením a rozšírením už existujúceho systému. Existujúci systém Nového prístupu poukázal na isté riziko z dôvodu nerovnakého zaobchádzania v prípade nebezpečných výrobkov na trhu a na určitý nedostatok dôvery, pokiaľ ide o označovanie zhody. Preto bol revidovaný celý mechanizmus a výsledkom je zosilnenie harmonizácie v tejto oblasti na úrovni dvoch nariadení a rozhodnutia. Na základe princípov Nového legislatívneho rámca sú pripravované nové smernice pre rôzne výrobkové skupiny, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu (život, zdravie, majetok, životné prostredie a pod.), takzvané určené výrobky. 

Oblasť posudzovania zhody je v rámci Európskej únie úplne harmonizovanou oblasťou, ktorá sa na európskej úrovni od roku 2008 vyvíjala a za ostatné obdobie došlo k podstatnej zmene európskych právnych predpisov pre oblasť sprístupňovania určených výrobkov na trhu, ktoré v sebe zahŕňa aj problematiku posudzovania zhody. Súčasne sa vyvíjala aj slovenská legislatíva v oblasti sprístupňovania výrobkov na trhu, pričom rámcový zákon k uvedeným predpisom ostal v pôvodnom znení. Súčasné znenie zákona č. 264/1999 Z. z. už nie je úplne v súlade s platnou európskou legislatívou a z toho dôvodu je nevyhnutné urýchlene pristúpiť k úprave právneho stavu v Slovenskej republike, keďže posledná účinná priama novela zákona č. 264/1999 Z. z. bola v roku 2003, čiže ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Nakoľko legislatívny proces návrhu novely bol v roku 2015 pozastavený, úrad opätovne predkladá do legislatívneho procesu novelu zákona č. 264/1999 Z. z., aby bol čo najskôr existujúci právny stav zosúladený s európskym právom. 

Cieľom predkladateľa je vytvoriť rámcový zákon, ktorý by obsahoval základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, kde by boli zosúladené všetky spoločné požiadavky, zavedená terminológia pre oblasť posudzovania zhody a pravidlá v oblasti sprístupňovania výrobkov na trhu. Návrh zákona má precizovať ustanovenia zákona o právach a povinnostiach hospodárskych subjektov, autorizácii, notifikácii, právach a povinnostiach autorizovaných a notifikovaných osôb, značkách a označení CE, postupoch pri výmene informácií medzi zainteresovanými stranami a čiastočne upravuje  postupy orgánov dohľadu, ale výhradne len pri vymožiteľnosti práv a povinností hospodárskych subjektov ustanovených v návrhu zákona, ktoré vyplývajú z prijatej európskej legislatívy a nie sú návrhom zákona žiadnym spôsobom rozšírené nad rámec práva Európskej únie. 

Z pôsobnosti zákona č. 264/1999 Z. z. je v oblasti posudzovania zhody úplne vylúčený režim stavebných výrobkov, tak ako tomu bolo v minulosti.

Cieľom právnej úpravy je teda zosúladiť slovenskú legislatívu s princípmi a požiadavkami európskej legislatívy a ustanoviť spoločný rámec pre oblasť technickej normalizácie, vnútrokomunitárne pripomienkové konanie a výmenu informácií o technických predpisoch medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a sprístupňovania výrobkov na trhu. Zákon č. 264/1999 Z. z. by mal byť aj naďalej rámcovým zákonom v Slovenskej republike pre uvedené oblasti, čo je v súlade s Koncepciou štátnej politiky technickej normalizácie, metrológie, kvality, posudzovania zhody a akreditácie na roky 2015 až 2020, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 170 zo dňa 8. apríla 2015. 

Úrad súčasne pri zachovaní doterajších princípov pripravuje nové všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými bude nahradený a zrušený zákon č. 264/1999 Z. z., pričom ich legislatívny proces je plánovaný v roku 2017.

Návrh zákona nemá sociálny vplyv, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1 

Výber správnych poplatkov prostredníctvom služby E-kolok zabezpečuje Slovenská pošta. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zabezpečuje len evidenciu týchto správnych poplatkov.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Materiál nerieši oblasť úbytku príjmov ani zvýšenia výdavkov rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Predmetom úpravy sú príjmy, ktoré budú predstavovať príjem rozpočtu verejnej správy na základe zvýšenia horných sadzieb pokút ukladaných povinným subjektom podľa § 32 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj rozšírením právomocí orgánov dohľadu a skutkových podstát, za ktoré môžu orgány dohľadu uložiť pokutu a zavedením nového správneho poplatku za zápis zmeny podľa § 11 ods. 15 a ods. 16 návrhu zákona a zvýšenie správneho poplatku za poskytované služby. S prihliadnutím na výročnú správu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ďalej len „úrad“) je možné predpokladať príjem za výber správnych poplatkov približne vo výške 3432 €. Nakoľko množstvo zistených porušení zákona závisí od aktivity konkrétnych orgánov dohľadu pri zisťovaní porušenia zákona priamo na trhu, a zároveň od úrovne dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov hospodárskymi subjektmi a autorizovanými a notifikovanými osobami, úrad nevie ani približne vyčísliť vplyv uložených pokút na rozpočet verejnej správy. Nový poplatok spojený s administratívnymi zmenami je ustanovený na 33 EUR a frekvencia jeho platenia sa odvíja od frekvencie zmien, ktoré autorizovaná a notifikovaná osoba vykonáva vo svojej autorizácii a notifikácii, podľa predchádzajúcich skúseností je to frekvencia od žiadnej zmeny počas 5 rokov až po zhruba jednu zmenu za rok. Prijatím návrhu nevzniknú zvýšené finančné požiadavky na rozpočet úradu a všetky výdavky budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov rozpočtu verejnej správy. 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

  x     kombinovaný návrh

       iné 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Návrhom zákona nie je možné kvalifikovane vyjadriť charakter a rozsah celkových príjmov a prínosov, pretože nie je možné konkrétne určiť počet vybraných pokút a správnych poplatkov. Správne poplatky za jednotlivé služby poskytované úradom sú nepravidelné a závislé od vonkajších vplyvov ako je napr. zmena legislatívy na úrovni Európskej únie a Slovenskej republiky, zmena kontaktných údajov autorizovaných a notifikovaných osôb atď. Tento údaj bude známy až po prijatí legislatívy.

Novou právnou úpravou sa zavádzajú nové správne poplatky podľa ČL. II návrhu zákona. Ich vplyv na rozpočet verejnej správy sa predpokladá len minimálny. Z uvedeného dôvodu nie je možné tento vplyv presne kvantifikovať.

Tabuľka č. 3 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 4 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Materiál nemá vplyv na výdavky rozpočtu verejnej správy.

                 Tabuľka č. 5 

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, a zároveň sa dopĺňa okruh oprávnených záujmov, nakoľko tento pojem ustanovujú aj smernice Nového prístupu. Iným verejným záujmom sa rozumie napr. ochrana domácich zvierat, primeraná úroveň elektromagnetickej kompatibility, efektívne a účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra, ktoré sú typické iba pre niektoré smernice Nového prístupu.

K bodu 2

Spresňuje sa pojem posudzovanie zhody odkazom na nariadenie (ES) č. 765/2008, nakoľko tento zákon ustanovuje aj posudzovanie zhody komplexne, nielen postupy posudzovania zhody konkrétneho určeného výrobku.

K bodu 3

Spresňujú sa pojmy so znením ustanoveným v nariadení (ES) č. 765/2008 a pridávajú sa odkazy na toto nariadenie.

K bodu 4

Slová „na úseku“ sa nahrádzajú slovami „v oblasti“ z dôvodu zjednotenia pojmu používaného v ďalších ustanoveniach zákona.

K bodu 5

Cieľom zmeny vymedzenia základných pojmov je zjednotenie týchto pojmov s pojmami ustanovenými v nariadení (ES) č. 765/2008. Z tohto dôvodu sa vypúšťajú definície pojmov výrobca, dovozca, splnomocnenec, distribútor, uvedenie výrobku na trh. Definície uvedených pojmov sú nahradené v príslušných ustanoveniach, v ktorých je daný termín prvýkrát použitý, odkazmi na definície pojmov obsiahnutých v nariadení (ES) č. 765/2008. Vypustením § 9 ods. 4 je potrebné doplniť definíciu pojmu výrobok, ktorým sa rozumie aj výrobok po podstatnej úprave. Podstatnou úpravou bude podľa písmena g) úprava tých vlastností výrobku, ktoré sú pre jeho riadne a bezpečné použitie, resp. fungovanie nevyhnutné. Rozšírením definície dôjde k tomu, že aj výrobok po podstatnej úprave bude musieť prejsť rovnakým režimom ako keby išlo o úplne nový výrobok. Vkladá sa pojem technické pravidlo a odkaz naň obsiahnutý v nariadení (ES) č. 765/2008. Doplnením základných pojmov sa zlepšuje transpozícia smernice (EÚ) č. 2015/1535.

K bodu 6

Vypustilo  sa  oznamovanie slovenských technických noriem harmonizovaných s technickými  predpismi  EÚ.  Harmonizovaná  norma  v  zmysle  nariadenia (EÚ)                            č. 1025/2012 je európska  norma,  ktorá  bola prijatá na základe požiadavky Komisie  na  uplatňovanie harmonizovaných  právnych  predpisov Únie a zverejňuje ju Úradný vestník EÚ aj v slovenskom jazyku, preto nie je potrebné duplicitne uverejňovať tieto normy v úradnom vestníku.

K bodu 7

Doplnilo sa oznamovanie slovenských technických noriem citovaných (uvedených) v právnych predpisoch na ktoré je odkaz  v § 7.

K bodu 8

Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 595/2009 k analýze legislatívneho prostredia a zoznamu právnych predpisov určených pre implementáciu elektronického spracovania agend sa úrad zaviazal spravovať registre uvedené v písmene h). Pôvodné znenie písmena i) - identifikačné kódy sa používali v súvislosti s dobrovoľnou certifikáciou, ktorá bola charakteristická pre obdobie, keď Slovenská republika nebola členským štátom Európskej únie. Po vstupe do Európskej únie nie je potrebné takýto register viesť. Aplikačná prax však priniesla požiadavku viesť register autorizovaných osôb a notifikovaných osôb.

K bodu 9

V súlade s nariadením (ES) č. 764/2008 sa úrad v nadväznosti na uznesenie vlády č. 902/2008 v kontinuite predchádzajúcich uznesení vlády, ale najmä uznesenia vlády č. 702/2001 o budovaní inštitucionálnych kapacít, na základe ktorého mu bola zverená realizácia rozhodnutia 3052/95/ES určuje ako kontaktné miesto pre výrobky a ako subjekt, ktorý plní úlohy súvisiace s ochrannou doložkou v súlade s rozhodnutím (ES) č. 768/2008.

Pojem určená organizácia sa nahrádza pojmom slovenský národný normalizačný orgán. Pojem určená organizácia je dosť všeobecný, pričom je potrebné v zákone zdôrazniť skutočnosť, že tvorbou, vydávaním a schvaľovaním slovenských technických noriem je určená taká právnická osoba, ktorá je súčasne národným normalizačným orgánom zastupujúcim Slovenskú republiku v európskych a medzinárodných normalizačných orgánoch.

Zabezpečuje sa implementácia článkov 22 až 38 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 20 až 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 19 až 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), ktoré sa uplatňujú od 21. októbra 2016 a ustanovuje sa, že úrad je notifikujúcim orgánom podľa osobitných predpisov, ktoré sú demonštratívne uvedené v poznámke pod čiarou a vykonáva autorizáciu podľa § 11 a notifikáciu podľa § 11a návrhu zákona.

K bodu 10

Spresňuje sa definícia technického predpisu v súlade s pojmami ustanovenými v nariadení (ES) č. 765/2008.

Uvádza sa prepracovaná definícia technickej normy odkazom na nariadenie (EÚ) č. 1025/2012. Doterajšie skúsenosti a poznatky svedčia o tom, že termín norma má v Slovenskej republike viac významov. Veľmi často sa pod pojmom norma rozumie právna norma, čo môže spôsobiť nejasnosti a nejednoznačnosti pre používateľov zákona č. 264/1999 Z. z. v zmysle „záväznosti právnych noriem“ a „nezáväznosti technických noriem“ a dopĺňa sa ustanovenie, z ktorého je jednoznačné, že technická norma nie je technickým predpisom.

Technická norma je dokument vytvorený dohodou všetkých zainteresovaných strán, ktoré sa zúčastnili tvorby a pripomienkovania technickej normy a je schválený uznanou normalizačnou organizáciou. Obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností na všeobecné a opakované používanie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a je dostupná verejnosti. [ZDROJ: STN EN 45020]. 

Použitie technickej normy, v súlade s deklarovanou zásadou dobrovoľnosti, je len jednou z možností ako splniť požadované parametre a vlastnosti výrobku alebo služby. Na rozdiel od právnych predpisov, v ktorých  sú uvedené základné požiadavky, ktoré výrobok a služba musí spĺňať, v technickej norme sú stanovené detailné technické požiadavky (technické špecifikácie), ktoré má výrobok a služba spĺňať, pričom výrobca môže uplatniť iné spôsoby ako určuje technická norma na splnenie základných  požiadaviek.

Ďalej sa uvádza prepracovaná definícia slovenskej technickej normy jej prepojením na technickú normu z dôvodu, že slovenská technická norma  je podmnožinou technickej normy tak, že sa pridávajú odkazy na nariadenie (EÚ) č. 1025/2012, aby sa zjednotilo znenie pojmov a definícií s vyššie uvedeným nariadením.

Slovenská technická norma je technická norma, ktorou môže byť:

- pôvodná národná norma – tvorbu noriem zastrešuje národný normalizačný orgán, ktorým je úrad a na tvorbe sa podieľajú odborníci zo Slovenska,

- európska norma – technická norma prevzatá do sústavy slovenských technických noriem akýmkoľvek spôsobom (prekladom do slovenského jazyka, oznámením vo vestníku úradu, pričom norma je v anglickom jazyku alebo v anglickom jazyku s anotáciou v slovenskom jazyku); tvorbu noriem riadi jedna z európskych normalizačných organizácií: CEN, CENELEC, ETSI,

- medzinárodná norma – technická norma prevzatá do sústavy slovenských technických noriem akýmkoľvek spôsobom zvyčajne prekladom alebo v anglickom jazyku so slovenskou anotáciou,

- zahraničná norma prevzatá do sústavy slovenských technických noriem - ide o pôvodné národné normy iných krajín zvyčajne z Českej republiky (ČSN) alebo z Nemecka (DIN).

Zároveň sa doplnila definícia predbežnej slovenskej technickej normy a jej skratka, ktorá v zákone 264/1999 Z. z. dosiaľ definovaná nebola aj keď sa používala.

Uvádzajú sa požiadavky, ktoré musí zabezpečiť slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je úrad alebo určená právnická osoba.  Poznámkou pod čiarou sa spresnilo na základe čoho sa vyžaduje, aby Slovenská republika dosiahla plnú zhodu s technickými predpismi Spoločenstva a s európskou normalizáciou a postupmi pre hodnotenie zhodnosti, ako aj aktívna a pravidelná účasť Slovenskej republiky na práci špecializovaných organizácií (CEN, CENELEC, ETSI, EOTC, čo vyplýva z článku 75 Európskej dohody o pridružení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 158/1997 Z. z. Európska dohoda o pridružení), na základe čoho Slovenská republika musí byť aktívnym členom v európskych normalizačných organizáciách CEN, CENELEC a ETSI, ktoré sú definované v nariadení EP a Rady (EÚ) č. 1025/2012 v prílohe I ako európske normalizačné organizácie a čo znamená dodržiavanie aj ich vnútorných predpisov (Vnútorné predpisy CEN/CENELEC. Časť 2: Spoločné pravidlá normalizačnej práce) a kritérií, ktoré sú vyžadované týmito organizáciami  od členov (Pokyn CEN/CENELEC č. 20 Pokyn na kritériá členstva v CEN a CENELEC). 

Slovenský národný normalizačný orgán zabezpečuje nielen tvorbu, zmenu, schvaľovanie,  vydávanie a rušenie slovenských technických noriem, ale aj ich poskytovanie verejnosti. Zároveň sa doplnením textu „poskytovanie iných technických noriem“ dostáva do právnej úpravy aj poskytovanie medzinárodných a zahraničných noriem, ktoré poskytuje úrad z titulu členstva v medzinárodných normalizačných organizáciách. Cieľom je spresnenie povinností, ktoré plní slovenský národný normalizačný orgán.

Doplnil sa postup slovenského národného normalizačného orgánu, pri tvorbe slovenských technických noriem, ktorý doteraz v zákone nebol definovaný. Slovenská technická norma podobne ako technická norma sa tvorí pomocou procesu výmeny znalostí a budovania konsenzu členov technických komisií, zainteresovaných strán, orgánov verejnej moci a spracovateľa, ktorý danú technickú normu tvorí. Koordináciu tohto procesu zabezpečuje slovenský národný normalizačný orgán, ktorý zostavuje plán technickej normalizácie, zabezpečí spracovanie návrhu slovenskej technickej normy, jej pripomienkovanie a zapracovanie pripomienok, schválenie návrhu slovenskej technickej normy tak, aby bol chránený oprávnený záujem. Na základe tohto procesu sa následne návrh slovenskej technickej normy buď schváli alebo zamietne. Po jeho schválení vydá slovenskú technickú normu. Plán technickej normalizácie, návrh slovenskej technickej normy a vydanie slovenskej technickej normy oznámi slovenský národný normalizačný orgán vo vestníku Úradu.   

Navrhovanou zmenou sa spresňuje za aké činnosti bude úrad oprávnený vyberať poplatky v prípade, ak nebude určená právnická osoba, keďže šírenie a rozmnožovanie slovenských technických noriem v súlade s európskymi princípmi, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z členstva v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI) hlavne z dôvodu zabezpečenia ochrany používateľov technických noriem, a tým aj ochrany spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochrany práv tvorcov noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za odplatu. Ustanovuje sa, že úrad bude oprávnený vyberať poplatky za poskytovanie slovenských technických noriem, a teda aj za poskytovanie európskych a medzinárodných noriem prevzatých do sústavy slovenských technických noriem a samostatne vydaných medzinárodných noriem verejnosti, pričom výška poplatkov bude podľa splnomocňujúceho ustanovenia určená vo vykonávacom predpise. Poplatok za poskytnutie Slovenskej technickej normy je tvorený z nákladov súvisiacich s ich tvorbou, vydávaním a poskytovaním. Tieto náklady však nie sú ani len reálnymi nákladmi, ktoré v súvislosti s uvedenými činnosťami vzniknú a sú spätne využívané na prípravu a tvorbu technických noriem. Používateľom slovenských technických noriem je umožnené pred  spoplatneným poskytnutím technickej normy v tlačenej podobe alebo na nosiči dát alebo formou on-line prístupu do nej nahliadnuť. Taktiež aj technické normy, ktoré sú citované priamo v texte technických predpisov (zákonoch, nariadeniach vlády...) sú prístupné verejnosti bezodplatne na týchto miestach:

- Infocentrum, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3 alebo Karloveská 63, Bratislava,

- Slovenská národná knižnica v Martine,

- Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici,

- Štátna vedecká knižnica v Košiciach.

Na poplatky za sprístupnenie slovenských technických noriem sa nevzťahuje zákon                           č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon                č. 145/1995 Z. z.“), nakoľko tento zákon upravuje správne poplatky, ktoré sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov a DataCentra, avšak sprístupnenie slovenských technických noriem nie je konaním orgánu štátnej správy, nakoľko úrad pri sprístupňovaní slovenských technických noriem plní úlohu slovenského národného normalizačného orgánu, avšak nie vždy musí byť slovenským  národným normalizačným orgánom úrad, ale po splnení zákonných podmienok ním môže byť aj iná určená právnická osoba, ktorá bude povinná vyberať tieto poplatky, ktorá nemusí byť orgánom uvedeným v § 1 zákona č. 145/1995 Z. z. Ďalej napríklad v § 4 zákona č. 145/1995 Z. z. sú ustanovenia o oslobodení od poplatkov pre právnické a fyzické osoby, ktoré sú uvedené v písmenách a) až c), pričom však toto ustanovenie by sa nemohlo vzťahovať na poplatky za sprístupnenie slovenských technických noriem, vzhľadom na záväzky Slovenskej republiky voči medzinárodným a európskym normalizačným orgánom a organizáciám, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Čl. 75 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých sa technické normy nemôžu poskytovať bezodplatne.

Úrad garantuje, aby sa používatelia slovenských technických noriem dostali k aktuálne platným verziám noriem.

Hodnota normy spočíva v jej obsahu, nakoľko obsahuje najnovšie výsledky vedecko-technickej činnosti, prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti a kvality výrobkov a služieb, odstraňuje prekážky obchodu, znižuje náklady výrobcov, pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť, umožňuje prístup na hospodárske trhy a prispieva k fungovaniu jednotného trhu. Napr. aj v súčasnosti môžeme vidieť v stavebníctve, že malý odklon od postupov podľa technických noriem môže viesť k nenahraditeľným škodám. Odbornej verejnosti je známe, že ak niekto postupuje podľa slovenskej technickej normy má istotu, že jeho výrobky budú spĺňať bezpečnostné a kvalitatívne požiadavky, ktoré sú vyžadované na európskej a medzinárodnej úrovni.

Slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je úrad alebo určená právnická osoba ustanoví metodickým usmernením spôsob tvorby, zmeny a zrušenia slovenskej technickej normy a predbežnej slovenskej technickej normy, pri zachovaní a dodržiavaní všeobecných normalizačných zásad.

K bodu 11

Dopĺňa sa ochrana slovenských technických noriem, ktorá v zákone č. 264/1999 Z. z. nebola dostatočne upravená. Podľa § 5 Autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.) je technická norma vyňatá z jeho pôsobnosti, ale s odkazom na § 5 zákona č. 264/1999 Z. z., čo znamená, že technické normy sú chránené nie autorským zákonom, ale zákonom 264/1999 Z. z. 

V čl. 75 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala zosúladiť systém normalizácie s európskym normalizačným systémom. Princípy ponímania európskej technickej normalizácie sa odrážajú od roku 1999 v zákone č. 264/1999 Z. z. Európske právo, ktoré sa Slovenská republika dobrovoľne rozhodla dodržiavať v oblasti technickej normalizácie, je ustanovené nariadením (EÚ) č. 1025/2012, v súlade s ktorým je aj pripravený návrh zákona v častiach o technickej normalizácii. Od členských štátov sa v súlade s uvedeným nariadením vyžaduje, aby boli členmi európskych normalizačných organizácií CEN, CENELEC, ETSI (príloha č. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012), a tým si členské štáty musia plniť aj povinnosti, ktoré im z členstva v uvedených organizáciách vyplývajú. Vylúčením Slovenskej republiky z niektorej z týchto organizácií by došlo k porušeniu Európskej dohody o pridružení v čl. 75 zo strany Slovenskej republiky. V európskom normalizačnom ponímaní je používanie technických noriem vo všeobecnosti dobrovoľné a nemôžu sa poskytovať bezodplatne. Tieto princípy sa v zákone č. 264/1999 Z. z. uplatňujú už od roku 1999. 

K podrobnejšej úprave dovoleného rozmnožovania a  rozširovania slovenských technických noriem sa pristúpilo vzhľadom na nedostatočnú úpravu v doterajšom znení zákona. Rozmnožovanie a rozširovanie slovenských technických noriem je možné len so súhlasom slovenského národného normalizačného orgánu, ktorým je úrad alebo úradom určená právnická osoba, ak taká bola zriadená. Rozmnožovanie a rozširovanie  sa týka nielen celého textu slovenských technických noriem, ale aj časti ich textov. 

Úrad ako národný normalizačný orgán je viazaný  uplatňovať ochranu medzinárodných noriem (dokument ISO/POCOSA) a európskych noriem (CEN/CENELEC Guide 10). 

V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj pojmy neoprávnené rozmnoženie a neoprávnené rozšírenie slovenskej technickej normy s definíciami.

K bodu 12

Základným princípom Európskej únie je dobrovoľnosť, ktorá sa premieta aj do filozofie technických noriem. Slovenská republika sa dobrovoľne rozhodla stať členom Európskej únie, pričom sa však zaviazala dodržiavať určité pravidlá. To platí aj v oblasti technickej normalizácie. Výrobca alebo iný používateľ má možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť používať technickú normu, ktorá dáva predpoklad pre správny postup alebo požiadavky na výrobok; ak sa však pre ňu rozhodne, tak ju potom musí dodržiavať celú alebo jasne deklarovať, ktoré časti normy nezohľadnil Technické normy ustanovujú „minimálne“ kritériá, ktoré ak budú dodržané, tak je predpoklad, že výrobok alebo postup, a pod. bude bezpečný a správny. Výrobcovi je však daný priestor na to, aby správnosť a bezpečnosť mohol zabezpečiť ešte lepším spôsobom alebo lepším postupom a aby si mohol nastaviť ešte prísnejšie kritériá ako sú popísané v technickej norme. Výrobca sa môže rozhodnúť nepoužiť technickú normu, avšak musí preukázať, že jeho výrobok je bezpečný a spĺňa požadované parametre aj bez požitia technickej normy. 

Slovenská republika sa v Európskej dohode o pridružení v čl. 75 zaviazala zosúladiť systém normalizácie s európskym normalizačným systémom založeným na transparentnosti, otvorenosti, konsenze, vyváženosti a dobrovoľnosti. Preto od 1. januára 2001 sú všetky slovenské technické normy nezáväzné a ich dodržiavanie je vo všeobecnosti podľa zákona č. 264/1999 Z. z. dobrovoľné. 

Podľa súčasného  znenia § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z. z. je zhoda so slovenskými technickými normami dobrovoľná okrem prípadov, keď ich dodržiavanie vyžaduje tento zákon alebo iný technický predpis. Odkaz na slovenské technické normy, s ktorými je zhoda povinná, sa uvádza priamo v texte technického predpisu. Takýto postup znamenal „zozáväznenie“ normy, podliehal však notifikácii z hľadiska možnosti vytvárania technických prekážok obchodu a nebol v súlade so záväzkom Slovenskej republiky  podľa čl. 75 Európskej dohody o pridružení. Preto sa návrhom zákona § 7 upravil a ustanovuje sa že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná, nadobúda účinnosť až 1. januára 2018, z dôvodu potreby vytvorenia systému na transparentné používanie odkazov na normy v súčinnosti s technickými predpismi za účasti zainteresovaných strán, ktorými sú regulačné orgány, tvorcovia legislatívy a národný normalizačný orgán.

Tento postup je v súlade s tzv. Novým prístupom, pokynmi európskych a medzinárodných normalizačných organizácií týkajúcimi sa regulácie prostredníctvom noriem (Pokyn CEN-CENELEC č. 30 Európsky návod k normám a regulácii. Lepšia regulácia prostredníctvom noriem – metodické usmernenie pre tvorcov politiky), pokynmi týkajúcimi sa normalizačnej práce (Vnútorné predpisy CEN/CENELEC. Časť 2: Spoločné pravidlá normalizačnej práce), distribúcie a predaja publikácií (Pokyn CEN/CENELEC č. 10 Pokyn na distribúciu a predaj publikácií CEN/CENELEC, Zásady distribúcie publikácií ISO a ochrana autorských práv ISO – ISO POCOSA 2012).

K bodu 13

V súlade s článkom 1 platného znenia Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012) sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

K bodu 14

Ide o zosúladenie s terminológiou návrhu zákona.

K bodu 15

Precizuje sa pôvodné znenie § 8 ods. 3 písm. c), pretože úrad informuje Európsku komisiu o uložených opatreniach v prípadoch, kedy výrobok aj po splnení požiadaviek zákona a predpisov transponujúcich smernice Nového prístupu, resp. priamo účinných nariadení predstavuje riziko pre zdravie, bezpečnosť, alebo ohrozenie iného verejného záujmu. Orgány dohľadu podľa navrhovaného § 30 ods. 3 písm. c) tohto zákona preveria aj takúto možnosť a nariadia opatrenia. V navrhovanom § 31 ods. 3 je daná povinnosť orgánom dohľadu informovať úrad o takýchto výrobkoch a prijatých opatreniach. V rámci ďalšieho postupu prebieha diskusia o opodstatnenosti takto prijatých opatrení na úrovni Európskej únie a ak sa preukáže, že určený výrobok aj po splnení požiadaviek smerníc Nového prístupu, resp. priamo účinných nariadení, predstavuje riziko pre zdravie, bezpečnosť, alebo ohrozenie iného verejného záujmu, prijme Európska komisia nelegislatívny akt záväzný v celej Európskej únii, ktorý nedostatky legislatívy odstráni. Finálna fáza tohto procesu je postupom orgánov Európskej únie, nie je preto predmetom návrhu zákona (viď napr. čl. 36 smernice                             č. 2014/34/EÚ). 

K bodu 16

V súčasnosti platné aproximačné nariadenie vlády SR č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem zabezpečilo ešte v predvstupovom období transpozíciu smernice Európskeho  parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti v platnom znení (ďalej len „smernica (ES) č. 98/34“). Nariadenie stanovuje povinnosti pre ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní, pričom niektoré ustanovenia sa stali nepresnými alebo obsolentnými. Predkladanou novelou zákona č. 264/1999 Z. z. sa povinnosti pôvodne upravené nariadením č. 453/2002 Z. z. stanú súčasťou zákona, pričom transpozícia smernice (EÚ) č. 2015/1535 (smernica (ES) č. 98/34) sa zlepšuje v niektorých oblastiach (napríklad osobitné postupy skráteného vnútrokomunitárneho pripomienkového konania pri predpisoch s fiškálnou a finančnou požiadavkou). Základné povinnosti predkladateľov technických predpisoch v oblasti vymedzenej navrhovaným § 8a budú súčasťou zákona, pričom napr. konkrétne lehoty na odloženie prijatia návrhu technického predpisu budú uvedené vo vykonávacom predpise, ktorý je súčasťou predkladaného materiálu. 

Taktiež podrobnosti ohľadom sprievodných dokumentov ako aj podrobnosti určovania dĺžky odloženia prijatia technického predpisu o určenú lehotu budú stanovené vo vykonávacom predpise podľa odseku 4, keďže smernica umožňuje rôzne určené lehoty. Dĺžku odloženia prijatia technického predpisu určí Európska komisia po prijatí návrhu predpisu spolu so všetkými sprievodnými materiálmi, a to podľa podmienok stanovených v príslušnom ustanovení smernice (EÚ) 2015/1535.

K bodu 17

Zmena sa vykonáva z dôvodu zmeny poradia definícií v § 2. Vkladá sa odkaz na definíciu pojmu posudzovanie zhody obsiahnutú v nariadení (ES) č. 765/2008. Nahrádzajú sa slová „ak nie sú určené osobitným predpisom“, ktorým bol zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedený zákon predstavoval samostatný režim stavebných výrobkov a medzičasom bol zrušený, preto je odkaz na uvedený zákon nadbytočný, slovami „alebo ktoré určuje osobitný predpis“, čo predstavuje rozšírenie definície určeného výrobku. Uvedenou zmenou sa reaguje na nové právne záväzné akty na úrovni Európskej únie, ktoré sú demonštratívne uvedené v poznámke pod čiarou, ako aj na predpokladaný vývoj v harmonizácii právnych predpisov v oblasti nového prístupu a v oblastiach, ktoré budú využívať všetky alebo viaceré prvky rozhodnutia (ES) č. 768/2008 komplementárne dopĺňajúceho nariadenie (ES) č. 765/2008, prinajmenšom však tie využívajúce označenie CE. Nové, revidované smernice Európskej únie z oblasti tzv. Nového prístupu už zavádzajú mechanizmus tvorby vykonávajúcich nariadení, ktoré sa budú vzťahovať k určeným výrobkom a sú priamo uplatniteľné. 

K bodu 18

Zmena sa vykonáva z dôvodu zmeny poradia definícií v § 2.

K bodu 19

Vypúšťajú sa slová „ak nie sú upravené osobitnými predpismi“, ktorým je v súčasnosti zrušený zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. V súčasnosti platný zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje samostatný režim stavebných výrobkov a odkaz na uvedený zákon by bol nadbytočný.

K bodu 20

Mení sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia. Ďalšími novelizačnými bodmi sa vypúšťajú zo zákona slovenská značka zhody, zahraničné značky zhody vrátane ich grafického vyobrazenia obsiahnutého v prílohe zákona a zavádza sa pojem iné značky zhody, do ktorého budú spadať všetky značky zhody okrem označenia CE. Nakoľko grafické vyobrazenie iných značiek zhody nebude obsiahnuté v prílohe k zákonu, je potrebné splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého bude v prípade potreby súčasťou nariadenia vlády grafické vyobrazenie inej značky zhody.

K bodu 21

Súčasné znenie zákona č. 264/1999 Z. z.  ustanovuje uvádzanie výrobkov na trh alebo do prevádzky. Uvedením na trh je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Európskej únie. Nie je možné, aby sa použitý výrobok uvádzal na trh ako nový, nakoľko použitý výrobok nemôže byť novým výrobkom, keďže sa už používal a určite vykazuje známky opotrebenia. Definícia výrobku obsiahnutá v § 2 je doplnená o pojem „po podstatnej úprave“, čím sa zabezpečí, aby aj výrobky, na ktorých bola vykonaná podstatná úprava prechádzali rovnakým režimom ako nové výrobky. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné znenie odseku 4 vypúšťa.

Stála kancelária C.I.P. oznamuje prostredníctvom vlády Belgického kráľovstva zmluvným stranám rozhodnutia prijaté Medzinárodnou stálou komisiou, najmä nákresy a plány vzorových prístrojov na meranie tlakov, tabuľky normalizovaných rozmerov nábojových komôr a nábojov, ako aj opis medzinárodne uznávaných skúšobných značiek. Medzinárodná stála komisia tieto dokumenty priebežne dopĺňa. Aby sa zabezpečilo prijatie jednotných pravidiel pre vzájomné uznávanie skúšobných značiek ručných palných zbraní,  musia byť implementované do právneho poriadku členského štátu C.I.P. 

K bodu 22

Doterajšie znenie ustanovenia je obsolentné, vzhľadom na záväzky, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z členstva v Európskej únii a ktoré obsahujú harmonizované mechanizmy konania a záruk, a preto sa doterajšie znenie navrhuje vypustiť.

Do zákona bola pôvodne včlenená na základe požiadavky Európskej komisie počas rokovania o realizácii Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov (PECA) a predstavovala záruku nenarušenia voľného trhu v oblastiach, v ktorých sa dôsledkom PECA uplatňovali rovnaké požiadavky na výrobky, vrátane postupov posudzovania zhody v Slovenskej republike, ako v Európskej únii. V rozsahu  PECA sa Slovenská republika stala súčasťou vnútorného trhu rok pred vstupom do Európskej únie, s čím bolo spojené aj uznávanie výstupov slovenských autorizovaných osôb a výrobkov nimi posúdených na vnútornom trhu Európskej únie bez potreby ďalšieho skúšania, a preto nebolo možné, aby sa na takto rozšírenom trhu vyskytovali výrobky, ktoré neprešli postupmi posudzovania zhody predpísanými pre európsky trh.

K bodu 23

Ustanovenie odseku 7 slúžilo na riešenie potenciálnych problémov pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a je v súčasnosti nadbytočné.

K bodom 24 a 25

Ustanovuje povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora pred uvedením určených výrobkov na trh ako aj počas sprístupňovania určených výrobkov na trhu. Hospodárske subjekty zodpovedajú za súlad určených výrobkov s ustanoveniami tohto zákona v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti a ochrana spotrebiteľa a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu Európskej únie. Povinnosti hospodárskych subjektov v plnej miere odzrkadľujú ustanovenia prílohy I, kapitoly R2 rozhodnutia (ES) č. 768/2008, ktoré je legislatívnym rámcom pre tvorbu smerníc Európskej únie podľa Nového legislatívneho rámca, ktoré sa transponujú do slovenského právneho poriadku.

Cieľom povinností dovozcu a distribútora je zabezpečiť, aby určené výrobky, ktoré vstupujú na vnútorný trh Európskej únie, spĺňali požiadavky tohto zákona, a najmä aby mal dovozca a distribútor potrebné dôkazy o tom, že výrobca vykonal posudzovanie zhody týchto určených výrobkov, že určené výrobky sú správne označené a dokumentácia vypracovaná výrobcom je k dispozícii orgánom dohľadu na účely vykonania kontroly. Distribútor okrem plnenia povinností spoločných pre všetky hospodárske subjekty by mal najmä konať s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečil, že jeho zaobchádzanie s určeným výrobkom nebude mať negatívny vplyv na súlad určeného výrobku s týmto zákonom.

Povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu alebo distribútora sa vzťahujú aj na osoby, ktoré vykonávajú tieto činnosti bez oprávnenia na podnikanie z dôvodu, že činnosť orgánov dohľadu podľa tohto zákona nie je zameraná na skúmanie, či bol výrobok uvedený na trh alebo sprístupnený na trhu osobou s potrebným oprávnením, ale na bezpečnosť výrobku ako takého. Preto sa povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu alebo distribútora majú vzťahovať aj na osoby, ktoré uvedú na trh alebo sprístupňujú na trhu výrobky formou individuálneho dovozu, ale v tejto oblasti nevykonávajú podnikateľskú činnosť.

K bodu 26

Autorizáciou sa vyjadruje oficiálne oprávnenie na posudzovanie zhody určených výrobkov. Týmto bodom sa ustanovujú podmienky oprávnenia právnických osôb na posudzovanie zhody určených výrobkov. Žiadosť o autorizáciu môže podať len právnická osoba. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že splniť podmienky pre udelenie autorizácie nemôže fyzická osoba – podnikateľ. Ukladá sa povinnosť žiadateľom o autorizáciu spĺňať tzv. minimálne požiadavky na notifikované osoby. Požiadavky sú v súlade s Prílohou I kapitolou R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008, ktoré je legislatívnym rámcom pre tvorbu smerníc Európskej únie podľa Nového legislatívneho rámca, ktoré sa transponujú do slovenského právneho poriadku. Úrad rozhodne o žiadosti právnickej osoby o udelenie autorizácie  po preverení splnenia požiadaviek obsiahnutých v odseku 4 tohto ustanovenia. Splnenie uvedených podmienok môže žiadateľ preukázať doložením osvedčenia o akreditácii. Osobitná hodnota akreditácie spočíva aj v skutočnosti, že poskytuje spoľahlivé preverenie technickej a odbornej kompetentnosti žiadateľa o autorizáciu. Ustanovuje sa predpoklad splnenia minimálnych požiadaviek, ak žiadateľ spĺňa požiadavky ustanovené v príslušných harmonizovaných technických normách pre notifikované osoby. 

Keďže postupy posudzovania zhody vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody, týmto ustanovením sa zabezpečuje jednotná úroveň orgánov posudzovania zhody v Európskej únii za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže.

Keďže sa v tomto bode ustanovuje postup úradu v správnom konaní pri rozhodovaní o autorizácii žiadateľov o autorizáciu, preverovanie spôsobilosti žiadateľa na výkon posudzovania zhody je špecifické a vyžaduje ustanovenie dlhšej lehoty na vykonanie kontroly plnenia podmienok autorizácie priamo u žiadateľa a hlavne na možnosť prerušiť konanie o autorizácii za účelom odstránenia nezhôd zistených počas posudzovania plnenia podmienok autorizácie, a tým následne na udelenie rozhodnutia. Taktiež po vydaní rozhodnutia o autorizácii je potrebné ustanoviť právomoc úradu rozhodnúť o pozastavení alebo zrušení autorizácie z vymedzených dôvodov s cieľom zabezpečiť uvádzanie bezpečných výrobkov na trh.

Podľa tohto ustanovenia sú pracovníci úradu oprávnení vykonávať dohľad nad činnosťou autorizovaných osôb, ktorá je vymedzená rozsahom ich autorizácie. Zároveň ukladá povinnosť pracovníkom autorizovaných osôb umožniť vykonanie činností spojených s dohľadom oprávneným pracovníkom úradu. Ak kontrolovaná autorizovaná osoba v určenej lehote neodstráni nedostatky, úrad zruší autorizáciu v tom rozsahu, v akom neplní podmienky za ktorých jej bola udelená autorizácia, to znamená, že zruší autorizáciu na ten určený výrobok, resp. ten postup posudzovania zhody, ktorého sa týkali nedostatky zistené pri kontrole a neodstránené v určenej lehote. Ustanovenie uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré úrad autorizáciu zruší. K zrušeniu autorizácie môže dôjsť nie len na podnet úradu ale aj na základe vlastnej žiadosti autorizovanej osoby, pričom žiadosť o zrušenie musí byť doručená úradu najmenej 6 mesiacov pred dátumom, ku ktorému sa žiada o zrušenie autorizácie. Cieľom je prehľadné usporiadanie práv a povinností medzi úradom a autorizovanou osobou.

Náklady, ktoré preukázateľne vzniknú úradu v súvislosti s výkonom kontroly činnosti autorizovanej osoby súvisiacej s postupmi posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby pri ktorej je potrebné vstupovať do priestorov, kde sa výrobok navrhuje, výrobných priestorov, priestorov na výkon kontrol a skúšok, ako aj skladovacích priestorov výrobcu, nie je možné zahrnúť do správneho poplatku z dôvodu, že nie všetky autorizované osoby majú v rozsahu autorizácie postupy posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby. Keďže autorizované /notifikované osoby môžu vykonávať činnosti v rámci celej Európskej únie a výrobcovia sú v prevažnej miere z tretích krajín (Čína, Turecko, Kórea a pod.), môžu cestovné náklady predstavovať značnú sumu, ktorá nemôže byť hradená z kapitoly úradu.

Ak autorizovaná osoba nahlási úradu zmenu obchodného mena alebo názvu, sídla a právnej formy, mena, priezviska, funkcie a bydliska osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v jej mene a spĺňa požiadavky podľa odseku 2, úrad vydá nové rozhodnutie, ktorým sa skôr vydané rozhodnutie ruší. Ak autorizovaná osoba požiada úrad o autorizáciu na ďalší technický predpis alebo jeho časť a spĺňa požiadavky podľa odseku 2, úrad vydá nové rozhodnutie o autorizácii, ktorým zruší pôvodné rozhodnutie o autorizácii, pričom pri skôr vydanej autorizácii na určitý technický predpis alebo predpisy sa predpokladá, že požiadavky podľa odseku 2 sú splnené, to znamená, že nie sú predmetom preverovania. Cieľom uvedenej právnej úpravy je, aby sa autorizovaná osoba preukazovala vždy len jedným platným rozhodnutím o autorizácii.

Zánikom dôvodu autorizácie je napr. zrušenie technického predpisu, alebo zmena smernice, napr. smernica 2014/35/EÚ (LVD) zmenila postupy posudzovania zhody a do procesu posúdenia zhody sa už nezapája autorizovaná / notifikovaná osoba.

K bodu 27

Ustanovuje sa praktické vykonávanie postupu notifikácie vrátane informačných povinností úradu v súlade s Prílohou I kapitolou R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. 

Práva a povinnosti autorizovanej osoby sa považujú za práva a povinnosti notifikovanej osoby, ak je autorizovaná osoba zapísaná do zoznamu notifikovaných osôb Európskou komisiou. 

Ustanovujú sa práva a povinnosti autorizovaných osôb v súlade so znením Prílohy I kapitoly R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Autorizovaná osoba má najmä právo nevydať výstupný dokument posudzovania zhody ak zistí, že výrobca nespĺňa základné bezpečnostné požiadavky ustanovené v technickom predpise alebo neuplatňuje zodpovedajúce harmonizované technické normy alebo iné technické špecifikácie, čím sa posilňuje nestrannosť postavenia autorizovaných osôb. Autorizovaná osoba má najmä právo zasiahnuť po vydaní výstupného dokumentu posudzovania zhody, konkrétne pozastaviť platnosť alebo zrušiť výstupný dokument posudzovania zhody, ak zistí, že určený výrobok už ďalej nespĺňa požiadavky, ktoré sú naň kladené. O týchto skutočnostiach autorizovaná osoba informuje úrad s ohľadom na bezpečnosť používateľov určených výrobkov.

Týmto ustanovením sa upravuje aj oznamovacia povinnosť autorizovaných osôb voči úradu, najmä ohľadom svojich subdodávateľov, okolností, ktoré majú vplyv na rozsah alebo podmienky notifikácie alebo činností posudzovania zhody vykonaných v rozsahu ich autorizácie a notifikácie. Cieľom tejto oznamovacej povinnosti je uľahčenie kontroly činnosti autorizovaných osôb zo strany úradu. Ustanovuje sa aj spolupráca autorizovaných a notifikovaných osôb pri zdieľaní informácií o nečestných výrobcoch určených výrobkov.

K bodu 28 a 29

Zhoda určeného výrobku sa posudzuje tými postupmi posudzovania zhody, ktoré sú uvedené v konkrétnej sektorovej legislatíve, pričom sa predpokladá, že výber bude zodpovedať praktikám v danom odvetví, rizikovosti výrobkov. Výrobca má možnosť vybrať si postup posudzovania zhody.

Konkrétny postup posudzovania zhody pre konkrétny výrobok je vždy určený v technickom predpise z oblasti posudzovania zhody.

K bodu 30

Vyhlásenie o zhode je potrebné chápať ako dokument, ktorým výrobca potvrdzuje, že výrobok spĺňa požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú. Vydaním vyhlásenia o zhode výrobca deklaruje splnenie všetkých relevantných požiadaviek na bezpečnosť, ktoré sa týkajú konkrétneho výrobku. Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. R10 rozhodnutia                                            (ES) č. 768/2008.  Vyhlásenie o zhode musí obsahovať minimálne také obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje príloha č. 3 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Vyhotovuje sa v štátnom jazyku alebo sa do štátneho jazyka preloží. V tomto dokumente sú uvedené všetky relevantné smernice ako aj technické normy použité pri posudzovaní zhody. Každý, kto si výrobok kupuje, má právo sa oboznámiť s týmto dokumentom, ktorým výrobca na seba preberá zodpovednosť za bezpečnosť výrobku. Vždy sa k jednému určenému výrobku vypracuje iba jedno vyhlásenie o zhode, i keď sa na určený výrobok vzťahuje viac všeobecne záväzných právnych predpisov, čím sa sleduje požiadavka jasnosti a prehľadnosti vyhlásenia o zhode. V niektorých prípadoch môže za splnenie povinností spojených s vydaním vyhlásenia o zhode zodpovedať aj dovozca, ale iba ak to ustanovuje technický predpis; to sa týka najmä určených výrobkov, ktorých požiadavky sú ustanovené iba na národnej úrovni.

K bodu 31

Vypúšťajú sa § 14 až 16. Vzhľadom na skutočnosť, že sa autorizácia udeľovala len na posudzovanie zhody, bolo novelizované aj ustanovenie § 11 v tom zmysle, že žiadateľa je možné autorizovať len na posudzovanie zhody. S prihliadnutím na uvedené nie je dôvod naďalej definovať tieto pojmy v zákone.

K bodu 32

Väčšina určených výrobkov spadá pod harmonizovanú oblasť, pre ktorú je charakteristické označenie CE. Pojmy slovenská značka zhody, ostatné značky zhody a zahraničné značky zhody sa nahrádzajú pojmom iné značky zhody. Kedy bude použitá na určenom výrobku iná značka zhody ustanoví osobitný predpis ako je uvedené v § 21 ods. 5.

Zároveň je podľa odseku 3 výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca povinný označiť určený výrobok popri značke zhody aj iným doplňujúcim označením, ak tak ustanoví osobitný predpis, pričom doplňujúce označenie je iné označenie ako „označenie CE“ a nie je ani značkou zhody.

K bodu 33

Vypúšťajú sa § 18 a 19, ktoré upravujú slovenskú značku zhody určeného výrobku a jej umiestňovanie. Vzhľadom na zmeny vykonané inými novelizačnými bodmi, ktorými sa zavádza jednotný pojem iné značky zhody, sa vypúšťa príloha k zákonu a dopĺňa sa splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého bude v každom konkrétnom nariadení vlády (v prípade potreby) grafické znázornenie inej značky zhody, preto nie je naďalej potrebné uvedené ustanovenie ponechávať v zákone.

K bodu 34

Všeobecné zásady pre označenie CE, podmienky umiestňovania označenia CE ako aj grafické znázornenie označenia CE je upravené osobitným predpisom, ktorým je nariadenie                             (ES) č. 765/2008. Rovnako definícia pojmu označenie CE je obsiahnutá v nariadení (ES) č. 765/2008. Vzor označenia CE už neustanovuje príloha tohto zákona ale je ustanovený v prílohe II nariadenia (ES) č. 765/2008. Ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť označenie CE nahradené inou značkou zhody. Napríklad v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 243/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na námorné vybavenie v znení neskorších predpisov je inou značkou zhody kormidlo. 

K bodu 35

Vymedzujú sa oprávnenia orgánov dohľadu ukladať výrobcovi, splnomocnenému zástupcovi, dovozcovi a distribútorovi opatrenia vo vzťahu k sprístupňovaniu určených výrobkov na trhu, stiahnutiu určených výrobkov z trhu, spätnému prevzatiu určených výrobkov a informovania o možných rizikách, s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia, bezpečnosti, majetku osôb, životného prostredia, verejného poriadku, verejného záujmu alebo spotrebiteľa. Na zabezpečenie efektívnosti úpravy je nevyhnutné vylúčenie odkladného účinku odvolania voči uloženému opatreniu.

Týmto ustanovením sa zároveň precizujú oprávnenia a povinnosti v súvislosti s dohľadom nad trhom, nakoľko nie každý orgán dohľadu má v zákone, ktorým sú mu ustanovené oprávnenia pre dohľad nad trhom pre určitú kategóriu výrobkov, ustanovený rovnaký rozsah oprávnení. Cieľom právnej úpravy je oprávniť orgány dohľadu základnými kompetenciami, ktoré môžu byť bližšie špecifikované v zákonoch, ktorými sú zriadené. Ustanovuje sa aj základný rámcový postup orgánu dohľadu, ktorý je spoločný pre európsku sektorovú legislatívu v oblasti určených výrobkov.

Ten, kto uviedol určený výrobok na trh alebo do prevádzky alebo sprístupnil určený výrobok na trhu je povinný uhradiť náklady, ktoré vznikli orgánu dohľadu v súvislosti s dokazovaním  skutočnosti, že vlastnosti určeného výrobku nespĺňajú požiadavky, ktoré sa na neho vzťahujú. Uvedené ustanovenie by malo pôsobiť preventívne a viesť k tomu, aby na trh neboli uvádzané určené výrobky, ktoré nespĺňajú stanovené požiadavky a zároveň predstavovať sankčný charakter. Dokazovaním skutočnosti, že výrobok nie je v zhode s požiadavkami, vznikajú náklady. Preto je vhodné, aby tieto náklady boli uhradené tým, kto porušil povinnosť.

K bodu 36

Ustanovujú sa informačné povinnosti medzi jednotlivými zodpovednými subjektmi tak, aby v rámci svojich kompetencií mohli zdieľať informácie o nebezpečných výrobkoch a efektívne zasahovať priamo na trhu vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Ustanovenie je rámcové a berie do úvahy rôznosť databáz a informačných systémov Európskej komisie na zdieľanie údajov o nebezpečnosti určených výrobkov. Pod pojmom „v ostatných prípadoch poskytuje orgán dohľadu informácie Európskej komisii“ sa má na mysli, že orgán dohľadu poskytne informácie, ktoré sa týkajú činností orgánov dohľadu nad trhom, programov orgánov dohľadu nad trhom a súvisiacich informácií o nesúlade s harmonizačnými právnymi predpismi EÚ.

Vymedzujú sa skutkové podstaty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba alebo právnická osoba. Text ustanovenia bol precizovaný najmä s ohľadom na povinnosti ustanovené v odseku 2 písm. d) a možnosť uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly úradu alebo orgánu dohľadu. Cieľom týchto ustanovení je efektívne vymáhanie povinností ustanovených týmto zákonom, čím sa docieli bezpečnosť určených výrobkov sprístupňovaných na území Slovenskej republiky.

V prípade opakovaného spáchania niektorej z vymedzených skutkových podstát, úrad alebo orgán dohľadu uloží pokutu najviac do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty uloženej skôr vydaným rozhodnutím. 

Vzťah tohto zákona k iným zákonom, ktoré upravujú postup orgánov dohľadu vo vzťahu k sankciám, treba chápať ako vzťah všeobecného zákona a osobitného zákona. Ak orgán dohľadu postupuje podľa osobitného predpisu, teda nie podľa tohto zákona, neuloží sa pokuta podľa tohto zákona.

K bodom 37 až 40 

Zmena sa robí v súlade so zmenami vykonanými predchádzajúcimi novelizačnými bodmi.

K bodu 41

Vypúšťajú sa obsolentné odkazy na ustanovenia, ktoré boli zrušené zákonom č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 42

Spresňuje sa, ktoré ustanovenia zákona č. 264/1999 Z. z. sa nevzťahujú na stavebné výrobky, nakoľko stavebné výrobky majú samostatnú právnu úpravu upravujúcu podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, autorizáciu, práva a povinností výrobcov stavebných výrobkov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v zákone č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj v priamo účinnom Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011). 

K bodu 43

§ 36 bol vypustený, keďže na potraviny, kozmetické prostriedky a tabakové výrobky sa nevzťahuje zákon č. 264/1999 Z. z., nakoľko ich právny režim je upravený samostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Európska legislatíva týkajúca sa tejto problematiky nepatrí do rámca smerníc Nového prístupu. Z uvedených dôvodov sa doterajšie znenie ustanovenia § 36 stalo obsolentným. 

Konania o udelenie autorizácie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Obmedzenie platnosti rozhodnutí o autorizácii najneskôr do 31. decembra 2021 sa ustanovuje z dôvodu znenia § 11 ods. 9 zákona, keďže rozhodnutia o autorizácii nemôžu byť vydané na dobu neurčitú.

K bodu 44

Vkladá sa nové ustanovenie § 36a, ktoré obsahuje transpozičný odkaz. Zákon č. 264/1999 Z. z. preberal v niektorých ustanoveniach smernicu (EÚ) č. 2015/1535 (smernicu (ES) č. 98/34), avšak doteraz formálne neobsahoval transpozičný odkaz.

Vkladá sa nové ustanovenie § 36b, na základe ktorého sa zosúlaďuje terminológia právnych predpisov Slovenskej republiky, so znením návrhu zákona.

K bodu 45

Zrušujú sa opatrenia úradu o zaradení výrobkov medzi určené výrobky, ktoré sa vzhľadom na ich neaktuálnosť stali obsolentné. 

K bodu 46

Vypúšťa sa príloha k zákonu, ktorá obsahovala grafické vyobrazenie značiek zhody, nakoľko sa predchádzajúcimi novelizačnými bodmi odkazuje na grafické vyobrazenie označenia CE a novelizujú sa splnomocňujúce ustanovenia, na základe ktorých bude v prípade potreby grafické vyobrazenie inej značky zhody súčasťou konkrétneho nariadenia vlády.

Namiesto nej sa vkladá v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky transpozičná príloha, ktorá doteraz v zákone absentovala napriek skutočnosti, že zákon preberal niektoré ustanovenia smernice (EÚ) č. 2015/1535 (smernice (ES) č. 98/34).

K Čl. II

K bodu 1

Spresňuje sa znenie položky 236 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, z dôvodu novelizácie zákona                     č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Upravuje sa výška správnych poplatkov tak, aby odzrkadľovali reálne náklady na výkon posúdení žiadateľov o autorizáciu ako aj autorizovaných osôb. Ustanovujú sa upravené sadzby správnych poplatkov s prihliadnutím na to, či bolo žiadateľovi o autorizáciu vydané osvedčenie o akreditácii podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na technický predpis, na ktorý žiada autorizáciu. Sadzby odrážajú náklady úradu pri posúdení žiadateľa o autorizáciu ako aj výkon pravidelného monitorovania autorizovanej osoby v päťročnom období udelenej autorizácie. Autorizáciu možno pred jej uplynutím včas podanou žiadosťou predĺžiť, za čo je ustanovený rovnaký poplatok ako pri zmene autorizácie doplnením ďalšieho technického predpisu alebo rozšírením rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo zámenou alebo pridaním ďalšej osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby.

Zavádzajú sa správne poplatky za podanie žiadosti o zmenu údajov v rozhodnutí o autorizácii, s prihliadnutím na to, či ide o zmenu obchodného mena, sídla alebo právnej formy žiadateľa o autorizáciu, vypustenie technického predpisu alebo zúženie rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo vypustenie osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby, čo možno považovať za administratívne zmeny alebo či žiadateľ o autorizáciu žiada do platného rozhodnutia o autorizácii doplniť ďalší technický predpis alebo rozšírenie rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo zámenu alebo pridanie ďalšej osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby, čo je spojené s kontrolou týchto zmien priamo u žiadateľa na mieste a vyššími nákladmi úradu.

Návrh zákona v § 11 ods. 10 písm. d) ustanovuje, že „Úrad má právo vstupovať do priestorov, kde sa výrobok navrhuje, výrobných priestorov, priestorov na výkon kontrol a skúšok, ako aj skladovacích priestorov výrobcu pri výkone kontroly činnosti autorizovanej osoby súvisiacej s postupmi posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby“ a podľa § 11 ods. 11 „náklady, ktoré preukázateľne vzniknú úradu v súvislosti s činnosťami podľa odseku 10 písm. d) hradí autorizovaná osoba“. Tieto tzv. svedecké posúdenia sa vykonávajú priamo u výrobcov. Notifikované osoby a ich výstupy sú uznávané v rámci celej Európskej únie a výrobcovia sú v prevažnej miere z tretích krajín. Z toho dôvodu je potrebné vycestovať do príslušnej krajiny, napr. Južná Kórea, Čína a pod. Tieto náklady nie je možné zahrnúť do správnych poplatkov, ale úrad na tento typ kontroly nemá vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu. Z toho dôvodu reálne vzniknuté náklady na výkon tohto typu kontroly uhradí autorizovaná osoba.

K bodu 3

Položka sadzobníka sa s prihliadnutím na zmeny v Čl. IV vypúšťa.

K Čl. III

Dopĺňa sa pojem „splnomocnený zástupca výrobcu“ a odkazy na definície pojmov uvedených v nariadení (ES) č. 765/2008.

K Čl. IV

K bodom 1 až 4

Keďže v zákone o hračkách chýbalo oprávnenie úradu rozhodovať o autorizácii autorizovaných a notifikovaných osôb v oblasti bezpečnosti hračiek, toto ustanovenie sa do znenia zákona o hračkách zavádza. Rovnako sa uvádzajú do súladu ustanovenia o notifikácii a povinnostiach notifikovaných osôb v oblasti bezpečnosti hračiek s týmto zákonom.

K bodu 5

Uvádza sa prechodné ustanovenie k zmenám vykonaným týmto zákonom.

K Čl. V

K bodu 1

Ustanovuje sa oprávnenie úradu rozhodovať o autorizácii autorizovaných a notifikovaných osôb v oblasti zložiek interoperability vrátane cestných zariadení a rozhraní priamo podľa                   § 11 zákona, čím sa zabezpečuje jednotnosť rozhodovacieho procesu a nevznikajú ďalšie osobitné druhy správnych konaní pre túto kategóriu určených výrobkov. K tejto zmene nie je potrebné ustanoviť prechodné ustanovenie z dôvodu, že rozhodnutie o autorizácii podľa zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (ďalej len „zákon č. 474/2013 Z. z.“) nebolo doteraz vydané.

K bodu 2

Nakoľko sa autorizácia udeľuje najviac na 5 rokov, znenie zákona č. 474/2013 Z. z. sa uvádza do súladu s týmto zákonom.

K bodom 3 až 8

Ustanovenia sa menia v nadväznosti na dôvody uvedené v prvom bode.

K Čl. VI

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa oprávnenie úradu rozhodovať o autorizácii autorizovaných a notifikovaných osôb v oblasti prepravovateľných tlakových zariadení priamo podľa § 11 zákona, čím sa zabezpečuje jednotnosť rozhodovacieho procesu a nevznikajú ďalšie osobitné druhy správnych konaní pre túto kategóriu určených výrobkov.

Nakoľko sa autorizácia udeľuje najviac na 5 rokov znenie zákona č. 254/2011 Z. z. sa uvádza do súladu s týmto zákonom.

K bodu 4

Uvádza sa prechodné ustanovenie k zmenám vykonaným týmto zákonom.

 K Čl. VII

Uvádza sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona. Upravené ustanovenie § 7, ktoré ustanovuje, že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná, nadobúda účinnosť až 1. januára 2018, z dôvodu potreby vytvorenia systému na transparentné používanie noriem v súčinnosti s technickými predpismi za účasti zainteresovaných strán, ktorými sú regulačné orgány, tvorcovia legislatívy a národný normalizačný orgán.

Bratislava 2. novembra 2016

Robert Fico v. r. 

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Pavlis v. r.  

predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu

 a skúšobníctvo Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu