Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov 215/2004 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 571 zo dňa 14. decembra 2016, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty je orientovaná na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty a ktoré je potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

V návrhu zákona sa v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ mení úprava zdaňovania prirážky pri poskytovaní služieb cestovného ruchu. Podľa súčasnej právnej úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty sa osobitná úprava zdaňovania prirážky môže uplatňovať len v prípade, ak je príjemcom služieb cestovného ruchu konečný spotrebiteľ - cestujúci. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ osobitnú úpravu zdaňovania prirážky musia členské štáty uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb. Navrhovaná právna úprava tak rozširuje uplatňovanie osobitnej úpravy aj na prípady, keď príjemcom služieb cestovného ruchu je podnikateľ, ktorý kupuje balík služieb cestovného ruchu na účely svojho podnikania, či už na účely jeho ďalšieho predaja alebo na účely pracovnej cesty.

Finančná správa v súčasnosti akceptuje, ak poskytovateľ služieb cestovného ruchu uplatňuje postup podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a nie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Takže v praxi sa uplatňujú dva prístupy, a preto je žiaduce odstrániť možnosť dvojakého postupu pri predaji služieb cestovného ruchu a stanoviť jasné pravidlá.

Ďalej účelom návrhu zákona je odstránenie aplikačných problémov plynúcich z nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úpravy ako napríklad zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu, vyriešenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby, rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia na všetky stavby, zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, podávať súhrnné výkazy, ak sa tieto osoby zúčastňujú na trojstrannom obchode.

Návrh zákona v súlade so smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty bezodplatné dodanie tovaru formou daru z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti.

Zámerom návrhu zákona je taktiež umožniť vyhotovenie súhrnnej faktúry aj v prípadoch, ak príjemca je zahraničnou zdaniteľnou osobou. Úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže platiteľov dane. Platný zákon o dani z pridanej hodnoty umožňuje vyhotovenie súhrnnej faktúry za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov, len ak príjemca plnenia je tuzemskou zdaniteľnou osobou.

Na základe článku 204 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje umožniť zahraničným osobám, aby si zvolili daňového zástupcu vo veci

2

nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tuzemsku na účely jeho dodania z tuzemska do iných štátov. Daňového zástupcu si môžu zvoliť tie zahraničné osoby, ktoré budú tieto obchody uskutočňovať výlučne prostredníctvom elektronického komunikačného rozhrania.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

11.4.2017 – 26.4.2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je reagovať na aplikačnú prax, z ktorej vyplýva potreba upraviť existujúce pravidlá uplatňovania DPH a potreba zosúladenia niektorých pravidiel so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Navrhované úpravy:

-doplnenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby

-zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode

-uplatňovanie osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty

-zavedenie bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň

-možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tuzemsku

-zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít

-zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa)

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom novely zákona o DPH je reagovať na skúsenosti z aplikačnej praxe, spresnenie niektorých ustanovení nadväzne na smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

4.Dotknuté subjekty

Platitelia dane z pridanej hodnoty.

4

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; milos.miklos@mfsr.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

5

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov v časti „1. Základné údaje“ uviesť predpokladaný termín predloženia na MPK, prípadne predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V bode 9. Vplyvy navrhovaného materiálu doložky vybraných vplyvov vyznačil predkladateľ negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, rozpočtovo zabezpečené, čo nie je v súlade s analýzou vplyvov.

V analýze vplyvov, v tabuľke č. 1 je kvantifikovaný negatívny vplyv v roku 2017 na strane príjmov v sume 6,1 mil. eur a na strane výdavkov v sume 0,072 mil. eur, v roku 2018 na strane príjmov 18,2 mil. eur. Z tabuľky vyplýva, že financovanie nie je rozpočtovo zabezpečené, pritom rozpočtovo nekrytý vplyv je uvedený 0 eur. Nie sú uvedené kapitoly, na ktoré má návrh zákona vplyv a v prípade výdavkov ani program. V rámčeku pod tabuľkou č. 1 predkladateľ uvádza, že nepredkladá návrh na riešenie úbytku príjmov, pretože na základe stanoviska Inštitútu finančnej politiky odhadujú negatívny vplyv opatrení v celkovej výške 24,3 mil. eur iba v prvom roku zavedenia. Neuvádza ani návrh na riešenie predpokladaných zvýšených výdavkov. Podľa tabuľky č. 1, v prípade negatívneho vplyvu na strane príjmov v celkovej sume 24,3 mil. eur, nejde o celkový vplyv v prvom roku zavedenia zákona, ale o celkový negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu za roky 2017 a 2018. Celkový negatívny vplyv v prvom roku predstavuje 6,172 mil. eur. To, že ide o vplyv v prvom roku, nie je dôvod, aby predkladateľ neuvádzal návrh na riešenie úbytku príjmov, resp. zvýšených výdavkov.

V nadväznosti na uvedené žiada Komisia tabuľku č. 1 analýzy vplyvov upraviť a vnútorne zosúladiť tak, že predložený návrh nebude mať negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy. Do analýzy vplyvov žiada Komisia doplniť konkrétny subjekt verejnej správy a program, ktorých sa predložený návrh týka. Komisia ďalej žiada uviesť návrh na riešenie znížených príjmov a zvýšených výdavkov v rokoch 2017 a 2018, vrátane uvedenia účelu, na ktorý majú byť vynaložené predpokladané kapitálové výdavky. Doložka vybraných vplyvov musí byť v súlade s analýzou vplyvov.

Stanovisko predkladateľa: pripomienky boli čiastočne akceptované a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená podľa akceptovaných pripomienok; negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 92 tis. eur, bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia má za to, že navrhované zmeny, konkrétne spočívajúce v:

a) umožnení súhrnnej faktúry za vodu, teplo či plyn už aj zahraničnej zdaniteľnej osobe,

a)b) rýchlom vrátení nadmerného odpočtu, o ktorom nie sú pochybnosti,

b)c) bezodkladnom vrátení zábezpeky na daň v prípade zrušenia registrácie pre daň,

majú pozitívny vplyv na MSP a ďalšie navrhované zmeny, konkrétne spočívajúce v:

d) rozšírení osobitnej úpravy zdaňovania prirážky pri poskytovaní služieb cestovného ruchu aj na prípady, keď príjemcom služieb cestovného ruchu sú podnikatelia,

c)e) úprave podmienok trojstranných obchodoch, t. j. že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa a povinnosť súhrnných výkazov u prvého odberateľa,

majú negatívne vplyvy na MSP, pričom predkladateľ horeuvedené zmeny kvalitatívne popísal v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. Komisia má zároveň za to, že ďalšie navrhované zmeny, konkrétne spočívajúce v:

f) rozšírení povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku na všetky stavby,

g) zrušení limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti pri dodaní určitých komodít,

h) zavedení výnimky vzniku daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci osobitného režimu zdaňovania na základe prijatia platby,

môžu mať pozitívne ako aj negatívne vplyvy na MSP, a preto navrhuje predkladateľovi tieto f) až h) rovnako ako už popísané zmeny a) až e) tiež kvalitatívne popísať v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

6

Stanovisko predkladateľa: pripomienka bola akceptovaná a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola doplnená o kvalitatívny popis opatrení uvedených v písm. f) až h).

Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok.

Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

-15 000

-15 000

-15 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-15 000

-15 000

-15 000

Rozpočtové prostriedky

0

-15 000

-15 000

-15 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

800 000

0

0

0

v tom: MF/ 710

800 000

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

800 000

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

800 000

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

800 000

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Na základe prijatých opatrení na zamedzenie daňových únikov prichádza od roku 2013 ku každoročnému zlepšovaniu výberu DPH a znižovaniu daňovej medzery. Očakávame, že tento pozitívny trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, čomu napomôžu už predstavené akčné plány boja proti daňovým podvodom. Zvýšený výber DPH vykryje v plnom rozsahu výpadky na príjmovej strane spôsobené zavedením nových opatrení.

Negatívny vplyv vo výške 800 tis. eur bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty je orientovaná na oblasti, ktoré je potrebné zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a taktiež na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.

Navrhované úpravy:

-doplnenie vzniku daňovej povinnosti a vzniku práva na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky v rámci uplatňovania osobitnej úpravy vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby

-zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode

-uplatňovanie osobitnej úpravy zdanenia prirážky cestovnými kanceláriami pri poskytovaní služieb cestovného ruchu voči všetkým subjektom, a to aj v prípade, ak budú tieto služby poskytnuté platiteľovi dane na účely jeho pracovnej cesty

-zavedenie bezodkladného vrátenia zábezpeky daňovým úradom v prípade zrušenia registrácie pre daň

-možnosť vyhotoviť súhrnnú faktúru za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov aj pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je usadená v tuzemsku

-zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít

-zmena podmienky pri uplatňovaní trojstranného obchodu (prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa)

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

9

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia opatrenia týkajúceho sa oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru na humanitárne a dobročinné účely vychádza zo Správy o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 2015. Na materiálnu humanitárnu pomoc v roku 2015 prispeli formou darov resp. darovacích listín v prospech MV SR súkromné firmy v hodnote 93 781,70 eur. Vychádzajúc z tejto informácie je statický vplyv oslobodenia materiálnej humanitárnej pomoci od DPH na štátny rozpočet -15 tis. eur.

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-15 000

-15 000

-15 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-15 000

-15 000

-15 000

11

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č.4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

800 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

800 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

800 000

0

0

0

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa dotkne platiteľov dane, ktorí podnikajú v oblasti cestovného ruchu, a platiteľov dane, ktorí na základe nájomných zmlúv a zmlúv o dodaní energií vyhotovujú súhrnné faktúry zahraničným zdaniteľným osobám.

Rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku na všetky stavby, môže mať tak negatívny ako aj pozitívny vplyv, a to z dôvodu zníženia alebo zvýšenia pôvodne uplatneného odpočtu dane pri obstaraní stavby v nadväznosti na plánované použitie tohto majetku buď na zdaňované alebo oslobodené plnenia, príp. kombinované plnenia.

Zrušenie limitu 5 000 eur pri prenose daňovej povinnosti pri dodaní určitých komodít odstráni administratívnu záťaž pri sledovaní základu dane v súvislosti s povinnosťou prenosu daňovej povinnosti a zároveň vnesie právnu istotu pri uplatnení tohto režimu v prípade, ak sa následne po vzniku daňovej povinnosti mení základ dane nad 5 000 eur alebo pod 5 000 eur.

Osobitný režim vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby v prípadoch postúpenia peňažných pohľadávok nie je v súčasnosti možné uplatňovať bez toho, aby táto právna úprava nemala čiastočne negatívny vplyv na odberateľa plnenia, ktorý je platiteľom dane, a súčasne neumožňovala dodávateľovi vyhnúť sa daňovej povinnosti z dodania tovaru alebo služby. Vyňatím prípadov postúpenia pohľadávok z režimu osobitnej úpravy sa tento problém odstráni, čo bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Nadväzne na Predbežné informácie k návrhom zákonov v oblasti daní a colníctva (PI/2016/156), ktoré boli zverejnené na portáli Slov-Lex a verejnosť sa mala možnosť k nim vyjadriť v čase od 14.10.2016 do 04.11.2016, sa k novele zákona o DPH uskutočnili dňa 11.01.2017 konzultácie s podnikateľskými subjektami. Konzultácií sa zúčastnili zástupcovia Združenia podnikateľov Slovenska, Klubu 500, Centra lepšej regulácie, AmCham, Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov, Slovenskej komory daňových poradcov, Slovenského združenia pre značkové výrobky a Slovenskej asociácie podnikových finančníkov.

V úvode konzultácií zástupcovia MF uviedli, že v súčasnosti neevidujú zásadný systémový problém s potrebou akútneho riešenia v oblasti DPH, skôr evidujú potrebu riešenia problémov, ktoré prináša aplikácia zákona o DPH v praxi.

Zástupca Slovenského združenia pre značkové výroby zopakoval požiadavku a výzvu, ktorú uplatnili už v stanovisku k predbežnej informácii, aby sa MF zaoberalo skutočnosťou, že sadzby DPH na potraviny sú najvyššie v regióne. MF zastáva názor, že problematika musí byť posúdená v súvislosti s finančnými možnosťami a prioritami štátneho rozpočtu.

Zástupcovia Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov poukázali na viaceré oblasti, ktoré vnímajú ako problematické vo vzťahu k malým a stredným podnikom a živnostníkom:

13

- oblasť registrácie je údajne zložitá pre účtovníčky, ktoré robia účtovníctvo pre viacero subjektov (často aj pre 40),

- samotný systém DPH je zložitý, preto vyzvali na úvahu o prinavrátení dane z obratu,

- prenos daňovej povinnosti je zložitý na praktické uplatňovanie predovšetkým v oblasti stavebných prác,

- často je problém overiť IČ DPH EU,

- problém s fakturáciou cezhraničných služieb v oblasti elektronických služieb, keď sú často tieto vyhotovované napr. v Indii,

- inštitút ručenia je veľmi ťaživý pre malé a stredné podniky, pričom riešenie vidia všeobecne v návrate k systému uplatňovania odpočítania dane až po zaplatení dodávateľovi,

- záujem o zjednodušenie kontrolného výkazu k DPH aj iného vykazovania na účely DPH.

MF k uvádzaným okruhom uviedlo, že viacero z nich súvisí s aplikačnou praxou a dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi, ktoré však nie je možné riešiť zmenou zákona. Viaceré prístupy v systéme DPH vychádzajú z transpozície európskej legislatívy, ktoré sú pre členský štát EÚ záväzné. K otázke využívania údajov z kontrolného výkazu zástupcovia MF uviedli, že je možné na strane finančnej správy hľadať ďalšie spôsoby a procesy na využitie získaných dát. Snahy o zjednodušenie vykazovania na účely DPH (jednotné daňové priznanie) riešila EK v rokoch 2014 – 2015. Z dôvodu, že sa členské štáty nevedeli dohodnúť na jeho podobe a povinných údajoch, bol návrh EK stiahnutý z rokovania. Zástupcovia MF tiež uviedli, že ak členský štát EU nesprávne transponuje smernicu, podnikateľský subjekt sa môže odvolávať na smernicu pri svojom konaní, ak bol nesprávnou transpozíciou znevýhodnený. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovarov alebo služby je využívaná minimálne, nakoľko zo zhruba 130 000 platiteľov dane, ktorí spĺňajú jej podmienky, sa ju rozhodlo uplatňovať len asi 600 platiteľov.

Zástupcovia SKDP upozornili, že diskusia v rámci konzultácií by mala smerovať na také podnety, ktoré môžu smerovať k zmene zákona o DPH s ohľadom na záväzné pravidlá vyplývajúce zo sekundárneho práva EÚ, osobitne zo smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Nad rámec stanoviska, ktoré zaslali k predbežnej informácii otvorili problém konzorcií, združení, zoskupení osôb, ktoré robia spoločne projekty a navzájom si rozdeľujú náklady a zisk, pričom tieto toky nie sú spojené s dodávkami, aj problém právneho nástupníctva. MF uviedlo, že riešenie vidí v oblasti metodiky. Riešenie tejto problematiky nevyžaduje zmenu zákona o DPH.

Zástupca RÚZ a AmCham apeloval na zavedenie prenosu daňovej povinnosti pri dovoze tovaru z tretích štátov (tzv. samozdanenie dovážaného tovaru samotným platiteľom dane). Upozornil na právnu neistotu pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti v stavebníctve, na limit 5 000 eur pri uplatnení prenosu daňovej povinnosti pri dodaní železa, čo predstavuje záťaž (navrhol limit zrušiť), vo vzťahu k ručeniu za daň navrhol aplikovať český model s možnosťou úhrady na zverejnený účet. Požadoval uistenie, že je možné návrhy a námety predkladať aj nad rámec okruhov uvedených v predbežnej informácii. Zástupcovia MF uviedli, že taká možnosť je, ale posudzované budú v súvislosti s finančnými možnosťami štátneho rozpočtu.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ

14

zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona o DPH ukladá povinnosť zdaniteľným osobám registrovaným pre DPH, ktoré nie sú platiteľom DPH, podať súhrnný výkaz a uviesť v ňom údaje o dodaní tovaru v rámci trojstranného obchodu. Administratívne náklady budú minimálne s ohľadom na skutočnosť, že používané účtovné softvéry obsahujú moduly, ktoré je možné využiť na splnenie tejto povinnosti. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie daňových subjektov, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh novely zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh novely zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

15

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty:

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013) v platnom znení.

2. nelegislatívne akty:

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 269/11, Európska komisia proti Českej republike [2013],

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 291/03, MyTravel plc proti Commissioners of Customs & Excise [2005].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Bezpredmetné.

16

c)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

17

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 3 (§ 4c ods. 1 písm. d/, § 4c ods. 4)

Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa rozširuje aj na prípady, ak je žiadateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň nedoplatok na DPH 1 000 eur a viac alebo ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy (nepodávanie daňových priznaní alebo kontrolného výkazu), opakovaného neplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovanej nezastihnuteľnosti príp. z dôvodu opakovaného porušovania povinností pri vykonávaní daňovej kontroly.

K bodu 2 (§ 4c ods. 2)

V navrhovanom znení sa rieši situácia, keď bolo vydané rozhodnutie o zastavení registračného konania, pričom už bolo vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky. Keďže vydané rozhodnutie o zložení zábezpeky stráca opodstatnenosť, navrhuje sa, aby daňový úrad zrušil rozhodnutie o zložení zábezpeky z úradnej moci a v prípade, ak na základe tohto rozhodnutia subjekt už zaplatil zábezpeku, túto zábezpeku mu vrátil.

K bodu 4 (§ 4c nový ods. 6)

Návrh reaguje na prípady, ktoré môžu v praxi nastať, aj keď veľmi ojedinele. Ide o prípad, keď žiadateľ bol povinný zložiť zábezpeku na DPH a túto povinnosť si včas nesplnil. Keďže nezloženie zábezpeky nemá vplyv na registráciu za platiteľa dane, daňový úrad túto osobu zaregistruje a zábezpeku na DPH vymáha. Ak dôjde k situácii, že v rámci tohto procesu je zrušená registrácia, stráca vymáhanie zábezpeky alebo jej časti opodstatnenie, a preto sa navrhuje, aby takéto rozhodnutie o zložení zábezpeky daňový úrad zrušil z úradnej moci. Ďalej sa navrhuje, aby v prípade, ak platiteľ dane už časť zábezpeky uhradil, daňový úrad túto časť zábezpeky vrátil za predpokladu, že táto čiastka nebola použitá na úhradu nedoplatkov.

K bodom 5 a 6 (§ 4c ods. 7)

Po uplynutí 12 mesiacov je správca dane povinný vrátiť platiteľovi dane zábezpeku alebo jej časť, ktorá v rámci tohto obdobia nebola použitá na úhradu daňových nedoplatkov na DPH. Súčasne platný zákon však nerieši vrátenie zábezpeky v situácii, keď v rámci obdobia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky dôjde k zrušeniu registrácie pre DPH, t. j. odpadne dôvod na ponechanie peňažnej zábezpeky v štátnom rozpočte. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktorým sa stanovuje povinnosť daňovému úradu vrátiť bezodkladne zábezpeku alebo jej ostávajúcu časť v prípade, ak je fyzickej alebo právnickej osobe zrušená registrácia za platiteľa DPH. Vrátenie zábezpeky alebo jej ostávajúcej časti sa nebude týkať prípadu, keď ku zrušeniu registrácie dôjde z dôvodu zániku právnickej osoby bez likvidácie, t. j. keď právny nástupca je alebo sa stáva platiteľom dane.

K bodu 7 (§ 4c ods. 9)

Ide o technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie § 4c ods. 1 písm. d).

18

K bodu 8 (§ 5 ods. 1 písm. d/)

V určitých prípadoch, ktoré sú vymenované v § 5 ods. 1 písm. a) až f) zákona o DPH, sa zahraničná osoba nemusí registrovať pre DPH aj napriek tomu, že v tuzemsku uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom DPH v Slovenskej republike. Z dôvodu navrhovaného zavedenia právnej úpravy v § 69aa, ktorá umožní zahraničnej osobe, aby sa na účely nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a na účely jeho dodania do iného členského štátu dala zastupovať daňovým zástupcom, sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, podľa ktorého zahraničná osoba nebude povinná požiadať o registráciu pre DPH, ak si zvolí daňového zástupcu podľa navrhovaného § 69aa zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba nad rámec daňového zastúpenia uskutoční zdaniteľný obchod v tuzemsku, pri ktorom bude osobou povinnou platiť DPH v tuzemsku, musí sa registrovať pre DPH v tuzemsku.

K bodom 9 a 15 (§ 17 ods. 4 písm. c/ a § 45 ods. 1 písm. c/)

Jednou z podmienok pre uplatnenie trojstranného obchodu podľa súčasného znenia zákona je podmienka, že prvý odberateľ nesmie byť v členskom štáte druhého odberateľa registrovaný pre DPH. Takto ustanovenú podmienku trojstranného obchodu uplatňuje viacero členských štátov EÚ. Avšak článok 141 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty túto podmienku formuluje tak, že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa, t. j. nemôže mať sídlo a ani prevádzkareň v členskom štáte druhého odberateľa. Navrhuje sa zosúladenie zákona s formuláciou podľa čl. 141 smernice o DPH.

K bodom 10, 11, 12 a 50 (§ 21 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 3 a 4, § 85kf ods. 1)

Navrhuje sa zosúladiť vznik daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla s článkom 70 a 71 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Deň vzniku daňovej povinnosti sa tak mení a daňová povinnosť vznikne už dňom prepustenia tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla. V nadväznosti na uvedenú zmenu sa upravuje aj odsek 4.

Podľa prechodného ustanovenia daňová povinnosť, pokiaľ ide o tovar dovezený pred 1. januárom 2018 a prepustený do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, vznikne dňom ukončenia colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla (uplatní sa podľa znenia účinného do konca roka 2017).

Z dôvodu navrhovanej zmeny vzniku daňovej povinnosti pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla, sa určuje osobitne lehota pre splatnosť vyrubenej dane pri prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

K bodu 13 (§ 21 ods. 5)

Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na úroky za oneskorenú úhradu DPH pri dovoze tovaru sa vzťahujú colné predpisy.

K bodu 14 (§ 38 ods. 1)

Podľa § 38 ods. 1 prvá veta zákona o DPH je platiteľ dane povinný uplatniť oslobodenie od dane na dodanie novej stavby alebo jej časti a pozemku, na ktorom tieto stavby stoja. To isté ustanovenie (druhá veta) poskytuje platiteľovi dane (dodávateľovi) právo voľby, aby namiesto oslobodenia od dane boli uvedené nehnuteľnosti (stavby dodané po 5 rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo časti stavby) zdanené DPH.

19

Podľa § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, ak sa dodávateľ rozhodne zdaniť nehnuteľnosť, ktorá má byť v zásade oslobodená od DPH, je osobou povinnou platiť DPH kupujúci (nadobúdateľ), pokiaľ má postavenie platiteľa dane. Z dôvodu, aby platiteľ dane, ktorý je nadobúdateľom nehnuteľnosti s istotou vedel, že je osobou povinnou platiť DPH na základe prenesenia daňovej povinnosti, navrhuje sa doplniť do ustanovenia povinnosť pre dodávateľa písomne informovať nadobúdateľa o tom, že sa rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť a túto povinnosť musí splniť v lehote na vyhotovenie faktúry.

K bodu 16 (§ 47 ods. 13)

V súlade s článkom 146 písm. c) smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje doplniť ustanovenie, na základe ktorého bude bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky oslobodené od dane. Dodanie je oslobodené od dane z dôvodu jeho následného vývozu do tretích štátov ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti.

Za účelom kontroly zákon ukladá Ministerstvu vnútra SR povinnosť predkladať po skončení každého kalendárneho roka zoznam darovacích zmlúv, na základe ktorých platiteľ dane bezodplatne dodal (daroval) Ministerstvu vnútra SR tovar, a colné vyhlásenia o vývoze tovaru za príslušný kalendárny rok, ktoré sa týkajú tovaru darovaného platiteľmi dane na účely jeho vývozu.

K bodu 17 (§ 48b ods. 1)

Navrhuje sa dať do súladu ustanovenie o zabezpečení DPH pri dovoze tovaru, ktorý je oslobodený od DPH z dôvodu jeho pokračujúceho dodania do iného členského štátu (§ 48 ods. 3 zákona o DPH), s ustanoveniami Colného zákona (§ 54 a 55 Colného zákona), ktorý vymedzuje jednotlivé možnosti zloženia zábezpeky na clo príp. na iné platby pri dovoze tovaru.

K bodom 18 a 19 (§ 48b ods. 3, 4 a 5)

Ide o spresnenie ustanovení v nadväznosti na ustanovenie § 48 ods. 3 zákona o DPH.

K bodom 20, 21 a 50 (§ 54 ods. 2 písm. b/ a § 54 ods. 2 písm. c/, § 85kf ods. 2)

Prax ukázala, že aj inžinierske stavby, resp. stavby iné ako budovy, môžu podliehať zmene ich použitia na oslobodené činnosti zo zdaňovaných činností a naopak, príp. sa môže meniť rozsah ich použitia na zdaňované činnosti a súčasne na činnosti oslobodené od dane. Z tohto dôvodu sa vymedzenie investičného majetku navrhuje rozšíriť na všetky stavby. Ak dôjde k zmene použitia stavby v rámci 20 - ročného obdobia stanoveného na úpravu odpočítanej dane, platiteľ dane bude povinný upraviť odpočítanú DPH, a to pri každom druhu stavby. Podľa prechodného ustanovenia sa úprava odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH pri stavbe inej ako budova bude vzťahovať len na tú stavbu, pri ktorej si platiteľ dane odpočítal DPH po 31. decembri 2017.

K bodu 22

Doplnením ustanovenia § 55a ods. 2 písm. c) bod 4 sa umožňuje zahraničnej osobe usadenej v inom členskom štáte, aby požiadala o vrátenie dane formou refundácie DPH, aj keď bude za obdobie, za ktoré žiada vrátiť DPH z kúpy tovarov a služieb v tuzemsku, uskutočňovať zdaniteľné obchody v tuzemsku v rozsahu, na ktoré si môže zvoliť daňového zástupcu podľa § 69aa zákona o DPH.

Rovnako sa navrhuje doplniť ustanovenie § 56 ods. 2 písm. c) 4. bod zákona o DPH, ktorý

20

upravuje refundáciu DPH pre zahraničné osoby usadené v treťom štáte.

K bodu 23

Ide o technicko – legislatívnu úpravu bez vecnej zmeny.

K bodom 24 a 25 (§ 55b ods. 7 a § 58 ods. 2)

Vypustením ustanovenia § 10 ods. 3 daňového poriadku, ktorý zakazoval zastupovanie viacerých osôb pred jedným správcom dane, sa ustanovenie § 55b odsek 7 a ustanovenie § 58 ods. 2 posledná veta zákona o DPH stali bezpredmetné, a preto sa navrhuje ich vypustenie.

K bodu 26 (§ 63 ods. 1)

Ustanovenie rozširuje nárok na vrátenie DPH pre ozbrojené sily iného štátu NATO a Partnerstva za mier v súlade s článkom 151 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodom 27 až 32 (§ 65 ods. 1, 3, 4, 8 a 9)

Ustanovenia týkajúce sa osobitnej úpravy zdaňovania služieb cestovného ruchu bolo potrebné zmeniť v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor EÚ na 8 členských štátov EÚ za porušenie čl. 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré ustanovujú pravidlá osobitného režimu zdaňovania prirážky cestovnými kanceláriami alebo cestovnými agentúrami. Európska komisia považovala za neprípustné, aby platiteľ dane, ktorý predáva zájazd inému podnikateľovi na účely jeho ďalšieho predaja uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky. Súdny dvor EÚ žalobu EK zamietol a potvrdil, že žalované členské štáty uplatňujú osobitnú úpravu zdaňovania prirážky v súlade s článkami 306 až 310 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 269/11).

Na základe uvedeného rozsudku sa právna úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu navrhuje v odseku 1 zmeniť tak, že povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu sa bude vzťahovať na všetky predaje balíkov cestovných služieb cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami, ktoré tieto balíky predávajú vo svojom mene. V nadväznosti na zmenu ustanovenia odseku 1 sa vypúšťa v § 65 odsek 10, čo bude v praxi znamenať, že platiteľ dane (cestovná kancelária, cestovná agentúra) nebude môcť zdaňovať jednotlivé služby cestovného ruchu a kupujúci, platiteľ dane, si nebude môcť uplatniť z týchto služieb odpočítanie dane.

Ustanovenie odseku 3 sa navrhuje zosúladiť s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor v prípade C-291/03 (Mytravel plc.) rozhodol, že čl. 26 šiestej smernice (články 306 až 310 smernice 2006/112/ES) sa má vykladať v tom zmysle, že cestovná kancelária alebo usporiadateľ zájazdov, ktorý za zaplatenie ceny za balík služieb poskytuje jednak služby poskytnuté tretími osobami a jednak vlastné služby, v zásade musí oddeliť časť balíka služieb predstavujúcu jeho vlastné služby. Cestovná kancelária (platiteľ dane) do základu dane pre výpočet prirážky nezahrnie vlastné služby, ale tieto zdaní osobitne bežným režimom.

K bodom 33 a 35 (§ 68d ods. 4 a § 68d ods. 5)

S účinnosťou od 1.1.2016 bola v § 68d zákona o DPH zavedená osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby. Postúpenie peňažnej pohľadávky platiteľom dane, ktorý používa túto osobitnú úpravu, môže mať nepriaznivý dopad jednak na podnikateľov (odberateľov), ale aj na príjmy štátu, a preto sa v rámci tohto osobitného režimu navrhuje ustanoviť osobitne vznik daňovej povinnosti pre prípad, ak platiteľ dane (ktorý používa osobitnú úpravu) postúpi

21

pohľadávku. V takýchto prípadoch platiteľovi dane vznikne daňová povinnosť dňom postúpenia pohľadávky a základom dane bude cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu od príjemcu plnenia. Týmto dňom vznikne odberateľovi právo na odpočítanie dane. Pokiaľ pôjde o odberateľa, ktorý používa bežný režim, nebude právo na odpočítanie dane viazané na výšku zaplatenej sumy. Táto úprava týkajúca sa postúpenia pohľadávky predstavuje výnimku zo systému uplatňovania dane na základe prijatia platby.

V § 68d odsek 5 sa navrhuje doplnenie vzniku práva na odpočítanie dane v prípade, ak je odberateľ platiteľom dane, ktorý používa osobitnú úpravu a za dodaný tovar alebo službu nezaplatí dodávateľovi, ale na základe postúpenej pohľadávky zaplatí inej osobe (postupníkovi). Právo na odpočítanie dane vznikne odberateľovi dňom zaplatenia postupníkovi, a to v rozsahu zaplatenej sumy.

K bodom 34 a 44 (§ 68d ods. 4, § 78a ods. 6 a § 74 ods. 3 písm. c/)

Ide o technickú úpravu v nadväznosti na nahradenie diaľničných známok v papierovej podobe elektronickými diaľničnými známkami.

K bodu 36 (§ 69 ods. 12 písm. f/ a g/)

Od 1.1.2014 sa v zákone o DPH zaviedlo prenesenie daňovej povinnosti na poľnohospodárske plodiny, ktoré patria do kapitoly 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, a na kovy ako oceľ a železo a polotovary z kovov, ktoré patria do kapitoly 72 a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka. Podľa súčasne platnej právnej úpravy sa pri uvedených tovaroch prenos daňovej povinnosti na príjemcu (platiteľa dane) uplatní len vtedy, ak je základ dane (cena bez DPH) za dodanie tovarov uvedený na faktúre 5 000 eur a viac. Na základe praktických problémov v súvislosti s týmto limitom, sa navrhuje zrušenie obmedzenia prenesenia daňovej povinnosti a prenesenie daňovej povinnosti sa bude vzťahovať na všetky dodania uvedených komodít.

K bodu 37 (§ 69 ods. 14 písm. b/)

Navrhuje sa v ustanovení § 69 ods. 14 zákona o DPH vypustiť znenie pod písmenom b), ktoré ustanovuje jednu zo zákonných domnienok pre ručenie odberateľa za DPH z predchádzajúceho stupňa. Dôvodom pre vypustenie tohto ustanovenia je najmä to, že v praxi platitelia dane (odberatelia) z obavy ručenia za DPH z predchádzajúceho stupňa, platili čiastku DPH na osobný daňový účet dodávateľa. Takto rozdeľovali platenie protihodnoty za dodanie tovaru a služby, a na podnikateľský účet dodávateľa platili cenu (odmenu) za dodanie okrem čiastky DPH a na jeho osobný daňový účet (správcovi dane) platili čiastku DPH. Takéto rozdelenie platby za dodanie tovaru alebo služby by bolo potrebné osobitne v zákone o DPH upraviť (aj napriek tomu, že takýto postup bol daňovou správou akceptovaný), avšak z dôvodu nepatrného využitia inštitútu ručenia na základe zákonnej domnienky uvedenej v písmene b), sa navrhuje vypustiť predmetné ustanovenie.

K bodu 38 (§ 69aa)

Podľa v súčasnosti platného zákona o DPH sa zahraničná osoba môže dať zastúpiť daňovým zástupcom len vo veci uplatnenia oslobodenia od dane pri dovoze tovaru podľa § 48 ods. 3.

Navrhuje sa na základe článku 204 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviesť možnosť osobitného daňového zastúpenia pre zahraničnú osobu aj pre prípad,

22

ak zahraničná osoba nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu a tento tovar nadobúda na účely jeho dodania do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 alebo na účely jeho vývozu s oslobodením od DPH podľa § 47 alebo na účely jeho dodania formou zásielkového predaja, avšak len ak je miestom dodania pri tomto zásielkovom predaji iný členský štát. To znamená, že podmienkou tohto daňového zastúpenia je, že zastúpená zahraničná osoba nie je povinná platiť splatnú DPH v tuzemsku. Ďalšou podmienkou je, že zahraničná osoba, ktorá si zvolí daňového zástupcu, nemôže byť registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 5 príp. podľa § 6 zákona o DPH. Pokiaľ zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom plánuje dodať tovar v tuzemsku, z dodania ktorého má byť DPH ním platená v tuzemsku (napr. zahraničná osoba dodá tovar nezdaniteľnej osobe v tuzemsku), musí odvolať plnomocenstvo udelené daňovému zástupcovi a musí sa registrovať pre DPH ako platiteľ dane.

Daňový zástupca môže zastupovať viaceré zahraničné osoby. Je povinný podávať za zastúpené zahraničné osoby jedno daňové priznanie, jeden kontrolný výkaz a jeden súhrnný výkaz. Možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok ( podľa § 80 ods. 2) sa na prípady daňového zastupovania nevzťahuje. Súhrnný výkaz je daňový zástupca povinný podávať za obdobie kalendárneho mesiaca, pokiaľ zahraničná/é osoba/y uskutoční dodanie tovarov do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 zákona o DPH.

K bodu 39 (§ 70 ods. 2)

Na účely kontroly zákon ukladá platiteľom dane, aby bezodplatne dodané tovary na účely humanitárnej a dobročinnej pomoci podľa § 47 ods. 13 zákona o DPH uvádzali osobitne vo svojich záznamoch.

K bodu 40 (§ 70 ods. 7)

Navrhuje sa, aby údaje o kúpe ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu, uvádzal platiteľ dane na štandardizovanom tlačive, ktorého vzor bude zverejnený na portáli Finančnej správy SR.

K bodu 41 až 43 (§ 72 ods. 3, § 74 ods. 1 písm. j/ a písm. o/)

Ustanovenia týkajúce sa fakturačných povinností sa spresňujú a dopĺňajú v súvislosti so zavedením daňového zástupcu v § 69aa.

K bodu 45 (§ 75 ods. 2)

Platný zákon o DPH umožňuje vyhotovenie súhrnnej faktúry za nájom a dodávky elektriny, plynu, vody a tepla za obdobie 12 kalendárneho mesiacov, čo predstavuje administratívne zjednodušenie pre platiteľov dane. Toto zjednodušenie je však limitované len na prípady, ak príjemca plnenia je zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku. Zámerom zmeny tohto ustanovenia je umožniť vyhotovenie takejto súhrnnej faktúry aj v prípadoch, ak príjemca je zahraničná zdaniteľná osoba. Takáto úprava prispeje k zníženiu administratívnej záťaže platiteľov dane.

K bodu 46 (§ 79a ods. 2)

Ide o spresnenie ustanovenia.

K bodom 47 a 50 (§ 80 ods. 3 a § 85kf ods. 3)

Navrhuje sa, aby osoby registrované pre daň podľa § 7 a 7a zákona o DPH, ktoré sa zúčastnia na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ, boli povinné podávať súhrnný výkaz, pričom obdobie,

23

za ktoré budú podávať súhrnný výkaz, sa ustanovuje rovnako ako u platiteľov dane, ktorí dodávajú tovar do iných členských štátov resp., ktorí sa zúčastňujú na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ.

K bodu 48 (§ 81 ods. 2)

Ustanovenie odseku 2 sa zosúlaďuje so znením odseku 4 písm. b) bodu 1. Touto zmenou sa taktiež má zabrániť zrušeniu registrácie len z dôvodu, že zdaniteľná osoba skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Ak táto osoba bude vykonávať činnosť, ktorá je predmetom dane v inom členskom štáte, nestráca status zdaniteľnej osoby.

K bodu 49 (§ 81 ods. 9)

Navrhuje sa, aby za posledné zdaňovacie obdobie platiteľ dane odviedol DPH, ktorú si odpočítal z titulu zaplatenia za tovar alebo službu pred ich dodaním (vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH). Ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia platiteľovi dane tovar alebo služba neboli dodané, nie je splnená vecná podmienka na odpočítanie dane, ktorou je použitie tovaru alebo služby na uskutočňovanie zdaňovaných činností. Povinnosť vrátenia DPH sa nevzťahuje na prípady, ak platiteľ dane zaniká bez likvidácie a právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom dane.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. septembra 2017.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu