Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 208/2022 účinný od 22.11.2022 do 31.12.2022

Platnosť od: 10.06.2022
Účinnosť od: 22.11.2022
Účinnosť do: 31.12.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 208/2022 účinný od 22.11.2022 do 31.12.2022
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 208/2022 s účinnosťou od 22.11.2022

Legislatívny proces k zákonu 208/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 208/2022, dátum vydania: 10.06.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dôvodom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je najmä implementácia požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (Ú. v. L 22, 22.1.2021) (ďalej len „nariadenie 2021/23“) a úprava spočívajúca v spresnení niektorých platných ustanovení zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2021/23 je potrebné určiť orgán (jeden alebo viacero) pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ktorý bude splnomocnený uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v nariadení 2021/23. Podľa článku 3 nariadenia 2021/23 sa orgánmi pre riešenie krízových situácií rozumejú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy. Príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Slovenskej republike bude Rada pre riešenie krízových situácií. V tejto súvislosti sa návrhom zákona rozširujú právomoci existujúcej Rady pre riešenie krízových situácií.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého sa ďalej transponuje aj delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov (Ú. v. L 277, 2.8.2021) (ďalej len „delegovaná smernica“), ktorej hlavným cieľom je začlenenie faktorov udržateľnosti do procesu schvaľovania produktu pri každom finančnom nástroji, ako aj v iných mechanizmoch riadenia produktov a dohľadu nad produktmi pri každom finančnom nástroji, ktorý je určený na distribúciu klientom hľadajúcim finančné nástroje s udržateľným profilom. Súčasťou návrhu sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov, ktorá reflektuje na legislatívnu úpravu návrhu zákona a potreby aplikačnej praxe ako napríklad úprava podmienok prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní (ďalej len „zákon o kolektívnom investovaní“), v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. L 277, 2.8.2021), ktorej hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu. Do zákona o kolektívnom investovaní sa transponuje aj smernica (EÚ) 2021/2261 z 15. decembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES, pokiaľ ide o používanie dokumentov s kľúčovými informáciami správcovskými spoločnosťami podnikov kolektívneho

2

investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú.v. L 455, 20.12.2021), podľa ktorej sa dokument s kľúčovými informáciami vypracovaný podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. L 352, 9.12.2014) bude od 1. januára 2023 považovať za dokument spĺňajúci požiadavky uplatniteľné na dokument s kľúčovými informáciami pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) a retailoví investori tak nebudú dostávať dva dokumenty obsahujúce tie isté informácie týkajúce sa toho istého finančného produktu. Taktiež sa v nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0, uľahčuje týmto zákonom prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku kapitálu od kvalifikovaných investorov, čo bude mať pozitívny dopad na investície do reálnej ekonomiky. Navrhuje sa tiež spresnenie niektorých ustanovení zákona o kolektívnom investovaní v nadväznosti na žiadosť Európskej komisie dosiahnuť presnejšiu transpozíciu niektorých článkov smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. L 188, 12.7.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú.v. EÚ L 174, 1.7.2011).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov.

Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

November 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Február 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je najmä implementácia požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (Ú. v. L 22, 22.1.2021) (ďalej len „nariadenie 2021/23“) a úprava spočívajúca v spresnení niektorých platných ustanovení zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2021/23 je potrebné určiť orgán (jeden alebo viacero) pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ktorý bude splnomocnený uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v nariadení 2021/23. Podľa článku 3 nariadenia 2021/23 sa orgánmi pre riešenie krízových situácií rozumejú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy. Príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Slovenskej republike bude Rada pre riešenie krízových situácií. V tejto súvislosti sa návrhom zákona rozširujú právomoci už existujúcej Rady pre riešenie krízových situácií.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého sa transponuje aj delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov (Ú. v. L

4

277, 2.8.2021) (ďalej len „delegovaná smernica 2021/1269“), ktorej hlavným cieľom je začlenenie faktorov udržateľnosti do procesu schvaľovania produktu pri každom finančnom nástroji, ako aj v iných mechanizmoch riadenia produktov a dohľadu nad produktmi pri každom finančnom nástroji, ktorý je určený na distribúciu klientom hľadajúcim finančné nástroje s udržateľným profilom. Súčasťou návrhu aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov, ktorá reflektuje na potreby aplikačnej praxe ako napríklad úprava podmienok prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu.

V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (ďalej len „delegovaná smernica 2021/1270“), ktorej hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu. Taktiež sa v nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0, uľahčuje týmto zákonom prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku kapitálu od kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov, čo bude mať pozitívny dopad na investície do reálnej ekonomiky.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom nariadenia 2021/23 je zabezpečenie toho, aby centrálne protistrany boli lepšie pripravené na zotavenie sa z finančných ťažkostí a príslušným orgánom by poskytli nové právomoci na rýchle ozdravenie alebo riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, aby sa zachovali ich zásadné funkcie pri likvidácií ostatných činností.

Cieľom delegovanej smernice 2021/1269 je začlenenie faktorov udržateľnosti do procesu schvaľovania produktu pri každom finančnom nástroji, ako aj v iných mechanizmoch riadenia produktov a dohľadu nad produktmi pri každom finančnom nástroji, ktorý je určený na distribúciu klientom hľadajúcim finančné nástroje s udržateľným profilom. Súčasťou návrhu sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Cieľom delegovanej smernice 2021/1270 je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

banky (8),

obchodníci s cennými papiermi (24)

správcovské spoločnosti (14)

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatívne riešenia neboli zvažované. Nulový variant nie je možné realizovať, nakoľko ide o transpozíciu delegovaných smerníc a implementáciu požiadaviek nariadenia 2021/23 a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície, resp. implementácie, Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

5

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Národná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

V nariadení 2021/23 je určené, že Komisia do 12. augusta 2027 preskúma toto nariadenie a jeho vykonávanie a vyhodnotí účinnosť mechanizmov riadenia na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Únii a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade, a to v prípade potreby aj s návrhmi na revíziu tohto nariadenia.

Delegované smernice neuvádzajú termín a kritériá preskúmania, ich úlohou je iba vyprecizovať konkrétne požiadavky vyplývajúce zo smerníc EÚ, ku ktorým sú vydané (Level 2).

V súvislosti s čl. IV návrhu zákona sa stanovuje termín preskúmania 3 roky od účinnosti zákona. Kritériom preskúmania bude úspora administratívnych nákladov subjektu kolektívneho investovania a počet/podiel neprofesionálnych investorov v alternatívnych investičných fondoch.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V rámci Slovenskej republiky nebola podľa Čl. I doposiaľ zriadená žiadna centrálna protistrana, v tomto momente ide o prebratie príslušných ustanovení nariadenia 2021/23, predovšetkým o určenie orgánu dohľadu.

6

V nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0 sa podľa Čl. IV vytvárajú vhodnejšie podmienky na zabezpečenie dostupnosti kapitálu, ktorý následne subjekty kolektívneho investovania alokujú do reálnej ekonomiky, čo povedie k zníženiu nákladov na získavanie kapitálu.

Zároveň vznikajú z dôvodu ochrany investorov povinnosti daným subjektom kolektívneho investovania informovať investorov o činnosti týchto subjektov v širšom rozsahu.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Ján Kaššovič, PhD.

02/5958 2529, jan.kassovic@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 219_2/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0,00

0,00

B. Iné poplatky

0,00

0,00

C. Nepriame finančné náklady

0,00

0,00

D. Administratívne náklady

14 000,03

84 000,04

Spolu = A+B+C+D

14 000,03

84 000,04

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0,00

0,00

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0,00

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

14 000,03

84 000,04

8

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Zníženie nákladov na získavanie kapitálu umožnením nadobúdať majetkové podiely v tuzemských subjektoch kolektívneho kvalifikovaným a neprofesionálnym investorom

203/2011 Z.z.

§ 31d ods. 1 a 2

EÚ harmonizácia s možnosťou voľby

01.01.23

Tuzemské subjekty kolektívneho investovania s právnou subjektivitou

14

N

6 000,00

84 000,04

Out (znižuje náklady)

2

Rozšírenie informačných povinností voči kvalifikovaným a neprofesionálnym investorom

203/2011 Z.z.

§ 31d ods. 3

EÚ harmonizácia s možnosťou voľby

01.01.23

Tuzemské subjekty kolektívneho investovania s právnou subjektivitou

14

N

1 000,00

14 000,03

In (zvyšuje náklady)

3

0

0

0

vyberte

-

0

-

-

0,00

0,00

vyberte

4

0

0

0

vyberte

-

0

-

-

0,00

0,00

vyberte

5

0

0

0

vyberte

-

0

-

-

0,00

0,00

vyberte

9

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Východiskom pre výpočet nákladov regulácie aktuálne údaje o počte subjektov

kolektívneho investovania, ktoré zahrnuté do § 4 ods. 2 písm. b) zákona o kolektívnom

investovaní ide o 19 registrovaných správcov alternatívnych investičných fondov a 9

samosprávnych alternatívnych investičných fondov, celkom 28 subjektov. U polovice z nich

(14 subjektov) predpokladáme, že ich majetkové podiely a cenné papiere budú nadobúdať

kvalifikovaní a neprofesionálni investori. Nakoľko sa subjektom kolektívneho investovania

umožnením nadobúdania ich majetkových podielov a cenných papierov ďalšími kategóriami

investorov popri profesionálnych investoroch rozširujú možnosti získavania kapitálu, dané

opatrenie zároveň vedie k zníženiu nákladov na získavanie kapitálu skrátením obdobia nutného

na získanie investorov, keďže kapitál bude možné naakumulovať rýchlejšie a vo väčšom

objeme, teda subjekt kolektívneho investovania ušetrí administratívne náklady na pracovníkov,

ktorých úlohou je propagácia a distribúcia majetkových účastí a cenných papierov dotknutého

subjektu kolektívneho investovania.

Zároveň rozšírením investorskej základne o kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov

vznikajú z dôvodu ochrany investorov povinnosti daným subjektom kolektívneho investovania

informovať investorov o činnosti týchto subjektov v širšom rozsahu.

Nižšie uvádzame odhad úspory nákladov z dôvodu rozšírenia investorskej základne (v bode A)

a odhad vzniknutých dodatočných nákladov z dôvodu rozšírených informačných povinností (v

bode B).

A) odhad úspory nákladov (zaokrúhlené číselné hodnoty)

U 14 subjektov kolektívneho investovania predpokladáme úsporu na nákladoch na

pracovníkoch vo výške 6000 Eur ročne, čo predstavuje 2000 Eur mesačne po dobu 3 mesiacov

(približná doba potrebná na dostatočnú propagáciu daného subjektu s pozitívnou odozvou od

potenciálneho investora, uvažujeme len s jednou propagáciou počas ľubovoľných 3 mesiacov

v priebehu kalendárneho roka).

Úsporu administratívnych nákladov vypočítame podľa vzorca:

Mesačný náklad na pracovníka (MN) * počet mesiacov potrebných na propagáciu fondu

s pozitívnou odozvou od potenciálneho investora (M) = úspora administratívnych nákladov na

jeden subjekt kolektívneho investovania (ÚAN)

2000 * 3 = 6 000 Eur/na jeden subjekt ročne

Následne dostaneme celkovú úsporu administratívnych nákladov za všetky uvažované

subjekty:

Úspora administratívnych nákladov na jeden subjekt kolektívneho investovania * počet

uvažovaných subjektov = celková úspora administratívnych nákladov spôsobená rozšírením

investorskej základne

UAN * 14 = 84 000 Eur/ročne

B) Odhad celkových dodatočných administratívnych nákladov (zaokrúhlené číselné hodnoty)

U dotknutých 14 subjektov kolektívneho investovania odhadujeme zvýšenie administratívnych

nákladov z dôvodu poskytovania podrobnejších informácií investorom vo výške 1 000

Eur/ročne/na každý subjekt. Celkovo tak ročne pre daných 14 subjektov odhadujeme dodatočné

náklady spojené s rozšírením informačných povinností vo výške 14000 Eur.

10

Dodatočné administratívne náklady vypočítame podľa vzorca:

Odhadovaná výška dodatočných ročných administratívnych nákladov

na jeden subjekt * počet subjektov = celkové dodatočné administratívne náklady

a teda: 1000 Eur * 14 subjektov = 14000 Eur/ročne za všetkých 14 subjektov

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Konzultácie sa uskutočnili s Národnou bankou Slovenska v priebehu mesiacov august

a september 2021 na základe iniciatívy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

vyplývajúcej z balíka opatrení na podporu podnikania, tzv. kilečko 2.0. Predmetom konzultácií

bolo prediskutovanie možnosti nadobúdania majetkových podielov v tuzemských subjektoch

kolektívneho investovania s právnou subjektivitou kvalifikovaným a neprofesionálnym

investorom.

Ku kľúčovým bodom patrilo vymedzenie kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov,

výška ich minimálnej investície, ich celkový počet a ochrana investorov z hľadiska

zabezpečenia dostatočného rozsahu informácií o činnosti daných fondov. Záverom je, že

majetkové účasti a cenné papiere v dotknutých subjektoch kolektívneho investovania môže

nadobúdať maximálne 50 kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov pri minimálnej

investícii 100 000 Eur u kvalifikovaného investora a neprofesionálny investor musí prejsť

testom vhodnosti, ktorý vykoná obchodník s cennými papiermi na nezávislom základe.

Alternatívne sa diskutovalo o požiadavke predložiť písomné vyhlásenie zo strany investora, že

si je vedomý všetkých rizík súvisiacich s investíciou. Tento návrh nebol akceptovaný z dôvodu,

že výrazne znižuje ochranu investora v prípade významných strát investície z dôvodu

neodborného prístupu pri spravovaní subjektu kolektívneho investovania.

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Daný návrh potenciál prispieť k uľahčeniu získavania kapitálu tuzemskými fondami

kolektívneho investovania s právnou subjektivitou od kvalifikovaných a neprofesionálnych

investorov, čo následne prispeje k nárastu investícií do reálnej ekonomiky.

Návrhom sa nevytvárajú žiadne prekážky či na strane subjektov kolektívneho investovania

alebo na strane investorov. Rozsah práv a povinností pre každú kategóriu investorov určuje

zákon o kolektívnom investovaní rovnako, taktiež súčasné znenie zákona o kolektívnom

investovaní priamo zakazuje nerovnaký prístup k investorom.

11

Predmetným návrhom sa vytvárajú vhodnejšie podmienky na zabezpečenie dostupnosti

kapitálu, ktorý následne subjekty kolektívneho investovania alokujú do reálnej ekonomiky.

Investori sa tak podieľajú na dosiahnutých výsledkoch daného subjektu kolektívneho

investovania.

Inovácie, veda a výskum daným návrhom nie priamo ovplyvnené, avšak dané subjekty

kolektívneho investovania môžu investovať aj do oblasti inovácií, vedy a výskumu, pokiaľ to

bude v súlade s ich investičnou politikou.

Dôležitosť tohto návrhu je najmä v rozšírení investorskej základne a rýchlejšiemu prístupu ku

kapitálu. Tým daný návrh prispieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom

na počet týchto subjektov kolektívneho investovania nie je možné očakávať zásadné zmeny

v podnikateľskom prostredí výlučne vďaka tomuto návrhu.

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

x zvyšuje nemení znižuje

Rozšírením investorskej základne vznikne prostredie, kde sa o investorov budú môcť uchádzať

všetky dotknuté subjekty kolektívneho investovania. Konkurencia sa teda prejaví nielen pri

prvotnom oslovovaní investorov, ale následne aj pri zameraní investícií dotknutých subjektov

kolektívneho investovania.

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

x zvyšuje nemení znižuje

V oblasti kolektívneho investovania je otázka objemu kapitálu a jeho dostupnosti kľúčovou

otázkou. Daný návrh potenciál výrazne prispieť k zníženiu nákladov na obstaranie kapitálu,

a to aj v dlhodobom horizonte. Tieto subjekty kolektívneho investovania tak budú môcť získať

veľký objem kapitálu v krátkom čase, pri súčasnom znížení administratívnych nákladov na ich

obstaranie, teda tento návrh prispeje k zvýšeniu pomeru medzi celkovým objemom kapitálu

a nákladmi na ich obstaranie.

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

12

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Neboli identifikované iné vplyvy na podnikateľské prostredie v dôsledku tohto návrhu.

V súvislosti s delegovanou smernicou 2021/1269 neboli identifikované vplyvy na

podnikateľské prostredie v dôsledku, že ide iba o presnejšie objasnenie, že faktory udržateľnosti

a ciele súvisiace s udržateľnosťou by sa mali zohľadňovať v rámci požiadaviek na riadenie

produktov.

V súvislosti s delegovanou smernicou 2021/1270 neboli identifikované vplyvy na

podnikateľské prostredie v dôsledku vyprecizovania textu z dôvodu zachovania právnej istoty,

aby sa zabránilo roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní

vnútorného trhu.

Metodický postup pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny ročných nákladov v prepočte na podnikateľské prostredie, Vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov:

Predkladateľ: tabuľka č. 1 sa vypĺňa na základe detailných informácií uvedených v tabuľke č. 2 a v doplňujúcich informáciách k nej.

Na vypĺňanie použite Kalkulačku nákladov, ktorá vyplnenie tejto tabuľky automatizuje. Samotná kalkulačka obsahuje vysvetlivky aj návod na vypĺňanie. Identickou tabuľkou z kalkulačky následne nahraďte tabuľku č. 1.

Pokyny k jednotlivým stĺpcom tabuľky č. 1:

Priame finančné náklady sa rozdeľujú na A. a B. z dôvodu, že na zmeny v regulácii výšky daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality sa neuplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Na iné poplatky sa pravidlo uplatňuje, preto sú uvedené osobitne.

A: Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality (patria medzi priame finančné náklady): vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú, rušia či menia ich výšku. Pod negatívnymi externalitami sa myslí prenos nákladov produkcie či spotreby na iné subjekty, napríklad poškodenia, zníženia hodnoty, znehodnotenia či znečistenia. Medzi takéto poplatky patria napríklad tie, ktorých cieľom je znižovať emisie

13

skleníkových plynov, emisie iných znečisťujúcich látok alebo chrániť obmedzené prírodné zdroje.

Použite najmä údaje z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy (tabuľka č. 3). Zmeny v administratívnej náročnosti plnenia povinností spojené s daňami, odvodmi, clami a poplatkami sa kvantifikujú v rámci „D. Administratívne náklady“. Ide o ročný vplyv na PP v eurách. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

B: Iné poplatky (patria medzi priame finančné náklady): vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú/rušia či menia výšku iných poplatkov. Nápomocné môžu byť údaje z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy (tabuľka č. 3). Ide o ročný vplyv na PP v eurách. Dôležité je kvantifikovať aj poplatky, ktoré do rozpočtu verejnej správy nevstupujú. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

Medzi poplatky patria napríklad: poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, poplatok za žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia, úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, poplatky organizáciám kolektívnej správy, napríklad SOZA alebo iné správne/súdne poplatky. Medzi poplatky nepatria pokuty.

C: Nepriame finančné náklady: vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú rušia či menia výšku nepriamych nákladov. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. V prípade objektívnej nedostupnosti požadovaného údaja použite expertný odhad.

Nepriame finančné náklady náklady, ktoré musí podnikateľ vynaložiť na účely zabezpečenia súladu výrobku, služieb, interných procesov, vybavenia prevádzky s požiadavkami regulácie (napr. náklady spojené so zabezpečením ochranných pracovných odevov, náklady na zabezpečenie pitného režimu, náklady na vybavenie prevádzky elektronickou registračnou pokladňou, náklady na školenie, na získanie potrebných vedomostí nevyhnutných na dosiahnutie určitého diplomu alebo osvedčenia a iné). Patria sem aj, príplatky k mzde, príspevky zamestnancom, cestovné náhrady, stravné a pod.

D. Administratívne náklady: vypĺňa sa, ak ustanovenia právneho predpisu zakladajú, rušia či menia výšku administratívnych nákladov. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. Pri kvantifikácii administratívnych nákladov je možné použiť štandardizovanú časovú náročnosť pre typické administratívne povinnosti (uvedenú v tabuľke na str. 10), alebo je možné použiť expertný odhad.

Administratívne náklady Ide o nákladové vyjadrenie času, ktorý strávi podnikateľ resp. jeho zamestnanci realizáciou konkrétnych činností v súvislosti s dodržiavaním regulačných povinností resp. pri plnení informačnej povinnosti. Patria sem aj administratívne náklady súvisiace so samotným oboznámením sa s novou reguláciou a jej implementáciou.

Spolu A+B+C+D: spočítajú sa všetky vplyvy (A+B+C+D). Tento súčet vyjadruje aký celkový pozitívny vplyv a aký celkový negatívny vplyv má regulácia na náklady PP.

14

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky (MSP): vypočítajú sa náklady tých ustanovení predkladaného právneho predpisu, ktoré majú vplyv na MSP resp. aj na MSP. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady. Kategóriu MSP tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná bilančná suma neprevyšuje 43 miliónov eur.

F. Úplná harmonizácia práva EÚ: spočítajú sa náklady tých ustanovení predkladaného právneho predpisu, ktoré vyplývajú z legislatívy EÚ, od ktorej sa nemožno odkloniť a ktorú ani nie je možné upraviť inak (z Tabuľky č. 2 Pôvod regulácie: úplná harm.). Neuvádzajú sa sem vplyvy na náklady, ktoré vychádzajú z harmonizácie s právom s možnosťou voľby (tie nemajú výnimku z mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov). Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F: vypočítajú sa náklady, ktoré vstupujú do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov. Ide o súčet iných poplatkov, nepriamych finančných nákladov a administratívnych nákladov, oslobodený od výšky nákladov, vyplývajúcich z úplnej harmonizácie s právom EÚ. Kvantifikované vplyvy (v eurách na PP) sa rozdelia na tie, ktoré podnikateľom zvyšujú náklady a na tie, ktoré znižujú náklady.

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Predkladateľ vloží tabuľku č. 2, ktorú mu vygeneruje Kalkulačka nákladov:

Pokyny k jednotlivým stĺpcom tabuľky č. 2:

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP: v tomto stĺpci predkladateľ uvedie stručne a výstižne aj dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP. Predkladateľ nekopíruje paragrafové znenie regulácie! Napríklad: zníženie frekvencie povinných kontrol strojov z ročnej na dvojročnú.

Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.): predkladateľ uvedie číslo právneho predpisu, v ktorom je upravená predmetná regulácia, čo slúži pre exaktnú identifikáciu zdroja právnej úpravy, zvlášť v prípadoch, kedy materiál upravuje dva a viac právnych predpisov. Napríklad: zákon č. 311/2001 Z. z.

Lokalizácia (§, ods.): predkladateľ uvedie, ktorý paragraf, odsek, písmeno a bod upravuje zmenu predmetnej regulácie. Napríklad: § 15 ods. 2 písm. b).

Pôvod regulácie: predkladateľ vyberie jednu z možností pôvodu regulácie: SK; úplná harm.; harm. s možnosťou voľby. Regulácie s pôvodom „SK“ domáce iniciatívne regulácie. Pôvod „EÚ úplná harmonizácia“ majú tie ustanovenia, ktoré transpozíciou práva EÚ, pri ktorých nie je možná voľba ani odklon od znenia práva EÚ. Napríklad: presné znenie predzmluvnej informácie, ktorú musia obsahovať všeobecné obchodné podmienky. Pôvod „EÚ harmonizácia s možnosťou voľby“ majú tie ustanovenia, ktoré transpozíciou alebo implementáciou práva EÚ, ktoré úroveň minimálnej harmonizácie alebo ide o transpozíciou

15

alebo implementáciu s možnosťou voľby. Napríklad: Povinnosť mať systém ochrany pre prípad úpadku, avšak samotný mechanizmus, fungovanie sú na voľbe členského štátu.

Účinnosť regulácie: predkladateľ uvedie dátum/dátumy účinnosti resp. navrhovanej účinnosti regulácie (obzvlášť dôležité v prípade, ak právny predpis obsahuje ustanovenia s rôznymi dátumami účinnosti). Napríklad: 1.7.2022.

Kategória dotknutých subjektov: predkladateľ definuje kategóriu dotknutých subjektov, ktoré budú ovplyvnené predkladanou reguláciou. Napríklad: ubytovacie zariadenia, autoškoly a pod. alebo všetky podniky. V prípade, ak sa návrh týka celého podnikateľského prostredia, predkladateľ uvedie "všetky kategórie".

Počet subjektov v dotknutej kategórii: predkladateľ uvedie počet dotknutých subjektov v posudzovanej kategórii. Ak jedna regulácia rôzny vplyv na zmenu nákladov viacerých kategórií podnikov, tak pre každú takúto kategóriu je potrebné uviesť samostatný riadok. Tento údaj môže byť určený presne na základe evidencie zodpovedných útvarov za predchádzajúce obdobie, odhadom prostredníctvom údajov za predchádzajúce obdobie, prostredníctvom

štatistík podľa SK NACE klasifikácie, iných štatistík alebo expertným odhadom. Ak nie je možné definovať počet dotknutých subjektov, predkladateľ uvedie „N/A“. Ak sa týka všetkých kategórií, tak uvedie celkový počet dotknutých subjektov.

Počet subjektov MSP v dotknutej kategórii: ak zmena regulácie vplyv aj na MPS, tak predkladateľ uvedie ich počet (kategóriu MSP tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná bilančná suma neprevyšuje 43 miliónov eur). Ak vplyv na MSP, ale z objektívnych dôvodov nie je možné definovať počet dotknutých subjektov, ani vykonať expertný odhad, predkladateľ uvedie „N/A“.

Vplyv na 1 podnikateľa v eurách: vypočíta Kalkulačka nákladov na základe údajov v predchádzajúcich stĺpcoch. Podrobnosti výpočtu uvedené v ďalšej časti Metodického postupu.

Vplyv na kategóriu subjektov v eurách: vypočíta Kalkulačka nákladov na základe údajov v predchádzajúcich stĺpcoch. Podrobnosti sú uvedené v ďalšej časti Metodického postupu.

Druh vplyvu IN (zvyšuje náklady) / OUT (znižuje náklady): vyberie sa druh vplyvu. Napríklad: Zníženie príplatkov za prácu v sobotu bude mať druh vplyvu OUT, pretože znižuje náklady podnikateľom. Zavedenie nových povinností BOZP bude mať druh vplyvu IN, pretože zvyšuje náklady podnikateľom.

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

V tejto časti uvedie predkladateľ doplňujúce informácie k tabuľke č. 2 a k údajom vyplneným v Kalkulačke nákladov tak, aby umožňoval skontrolovať spôsob a správnosť výpočtov. Predkladateľ osobitne uvedie aj jednotlivé zdroje dát, ktoré použil na výpočty. Pri odkazoch z internetu je potrebné uviesť konkrétnu podstránku, odkiaľ boli čerpané dáta, nielen kmeňovú adresu webu a zároveň aj dátum, kedy bola informácia z danej podstránky prebratá.

V prípade, ak predkladateľ nemá k dispozícii konkrétne dáta, pokúsi sa vykonať expertný odhad, pričom v tejto časti popíše, akým spôsobom a z akých informácií vychádzal pri expertnom odhade.

16

V prípade, ak vplyvy objektívne nie je možné kvantifikovať alebo vykonať expertný odhad a predkladateľ z tohto dôvodu uvedie v tabuľke znak „N/A“, tak ich v tejto časti aspoň čo najpresnejšie vysvetlí a uvedie dôvod, pre ktoré ich nebolo možné kvantifikovať, alebo vykonať expertný odhad.

Za objektívny dôvod je možné považovať skutočnosť, ak sa pre konkrétny údaj nevykonáva štatistické zisťovanie, resp. neexistuje žiadna iná forma sledovania alebo vykazovania, ktorá by mohla byť použitá pre tento účel.

Expertný odhad je možné vykonať na základe rôznych dát, napr. z dát z minulosti. Napríklad, ak je potrebný údaj typu „počet úkonov“ a predkladateľ nevie odhadnúť, koľko úkonov sa v budúcom období vykoná, mal by vykonať expertný odhad na základe údajov z minulosti (ideálne z posledného roka), ak je takýto údaj k dispozícii.

Metodika kvantifikácie vplyvov jednotlivých regulácií:

I.Rozdelenie materiálu na jednotlivé regulácie, ktoré menia náklady jednotlivých kategórií podnikateľských subjektov

Niektoré materiály obsahujú zmenu (resp. zavedenie či zrušenie) iba jednej regulácie, väčšina materiálov však mení viacero regulácií, ktoré majú vplyv na zmenu nákladov PP. V prvom kroku je preto potrebné materiál rozdeliť na jednotlivé regulácie.

Napríklad: Zmena Zákonníka práce môže obsahovať zmenu povinností zamestnávateľa v súvislosti so zabezpečením stravovania zamestnancov a tiež zmenu vo výške odstupného a zmenu v mzdovom zvýhodnení za prácu v sobotu.

Následne je potrebné určiť, na ktoré kategórie dotknutých podnikateľských subjektov sa jednotlivé regulácie vzťahujú.

Napríklad: Zmena zákona o sociálnych službách zavádza povinnú bezbariérovosť budov, v ktorých sídlia zariadenia poskytujúce iba konkrétne sociálne služby, nie všetky, napr. zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.

II.Identifikovanie typov nákladov, ktoré mení regulácia

Niektoré regulácie menia len jeden typ nákladov, iné viacero. Dôležité je preto zmenu regulácie rozložiť na menšie nákladové položky podľa typov nákladov (Priame finančné náklady – osobitne dane, odvody, clá, a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality (A) a osobitne Iné poplatky (B), Nepriame finančné náklady (C), Administratívne náklady (D).

Napríklad: Rozšírenie povinností pri protipožiarnej ochrane stavby môže obsahovať kúpu hasiacich prístrojov (nepriame finančné náklady), čas (a tým aj náklady na mzdy) vlastných zamestnancov potrebný na ich obstaranie a montáž (administratívne náklady).

III.Výpočet jednotlivých typov nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

V prípade priamych finančných nákladov (odvody, dane, clá, poplatky) ide o ročný vplyv, z tohto dôvodu sa výška nákladov nenásobí frekvenciou. V nasledujúcom texte nie poplatky rozdelené na tie, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality a na iné poplatky z toho dôvodu, že sa kvantifikujú rovnako. Na stanovenie výšky týchto nákladov je potrebné použiť údaje z Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, kde je povinnosť ich kvantifikovať ak prichádza k ich zmene. V prípade poplatkov je navyše potrebné doplniť aj kvantifikáciu tých, ktoré sa menia a zároveň nie príjmom rozpočtu verejnej správy (napr. zo zákona povinné poplatky komorám, asociáciám a pod.).

Priame finančné náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené podľa vzorca:

Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) - ročný vplyv

Počet dotknutých subjektov

/

17

Nepriame finančné náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:

Administratívne náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:

* Pokyny k vyplneniu frekvencie plnenia povinnosti sú uvedené na str. 8

** Pokyny k vyplneniu časovej náročnosti sú uvedené na str. 9

*** Tarifa pre zjednodušenie výpočtov vychádza z priemernej ceny práce, ktorá je uvedená v Kalkulačke nákladov (priemerná mzda + odvody zamestnávateľa).

Celkové náklady na 1 podnikateľa sú vyčíslené na základe vzorca:

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame a nepriame finančné náklady na celé PP sú vyčíslené na základe vzorca:

Administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie sú vyčíslené na základe vzorca:

Čas**

x

Tarifa ***

x

Frekvencia

Administratívne náklady na jedného podnikateľa

Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) na jedného podnikateľa – ročný vplyv

Nepriame finančné náklady na jedného podnikateľa

+

+

Počet dotknutých subjektov

x

x

x

Čas

Tarifa

Frekvencia

Frekvencia

x

Nepriame finančné náklady na 1 podnikateľa

18

Celkové náklady na celé podnikateľské prostredie sú vyčíslené na základe vzorca:

Stanovenie frekvencie plnenia povinnosti sa určí pomocou nasledovných koeficientov:

Východiskom, ktorým je stanovovaná frekvencia plnenia povinnosti, je obdobie 1 roka. Povinnosti môžu byť plnené pravidelne na ročnej báze, polročne, kvartálne, raz za niekoľko rokov, prípadne jednorazovo (napr. povinnosti v súvislosti so vznikom a ukončením podnikania) alebo nepravidelne (v prípade zriedkavého výskytu určitej udalosti, napr. vznik priemyselnej havárie). Koeficienty pre výpočet nákladov regulácie zodpovedajúce frekvencii plnenia uvedené v tabuľke. Koeficient „jednorazovo“ vychádza z dĺžky volebného obdobia (4 roky), v rámci ktorého je ambícia, aby vláda stihla odstrániť jednorazovú záťaž, ktorú vytvorí.

Tabuľka koeficientov frekvencie

Frekvencia plnenia povinnosti

Koeficient frekvencie

Frekvencia plnenia povinnosti

Koeficient frekvencie

1 – krát ročne

1

každé 2 roky

0,50

2 – krát ročne (polročne)

2

každé 3 roky

0,33

3 – krát ročne

3

každé 4 roky

0,25

4 – krát ročne (štvrťročne)

4

každých 5 rokov

0,20

Mesačne

12

nepravidelne/ jednorazovo

0,25

Stanovenie časovej náročnosti pri administratívnych nákladoch

Kalkulácia nákladov vychádza z metodiky štandardného nákladového modelu (SCM). Jej podstatou je rozklad regulácie a paragrafového znenia do súboru menších, ľahšie merateľných komponentov – jednotlivých regulácií, s následným nákladovým vyjadrením ich plnenia.

Pri priraďovaní časovej náročnosti plnenia povinnosti je možné použiť dva základné prístupy:

a)Expertný odhad trvania povinnosti (v min.)

Odhad predkladateľa trvania povinnosti (v min.) Ak predkladateľ disponuje údajmi o trvaní povinnosti získanými na základe vlastných meraní alebo reprezentatívnym prieskumom medzi zainteresovanými subjektmi tieto údaje môže predkladateľ použiť pre výpočet nákladov regulácie. Rovnako postupuje ak identifikuje špecifické povinnosti, ku ktorým nie je možné priradiť žiadnu z vyššie uvedených typických informačných povinností. Predkladateľ je povinný zverejniť všetky vstupné údaje, ktoré využil pri odhade trvania povinnosti a pri kvantifikácii časovej náročnosti vychádza z porovnania budúceho stavu so súčasným stavom. V kvantifikácii je potrebné zohľadniť časové parametre (trvanie spracovaniam, čas potrebný na zaslanie), kvantitatívne

Administratívne náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady (dane, odvody, clá, poplatky) – ročný vplyv

Nepriame finančné náklady na celé podnikateľské prostredie

+

+

19

parametre (výška poplatku, materiálne náklady na podanie) a kvalitatívne parametre (prínos alebo náklad zavedenia predpisu, ktoré nie je možné zohľadniť v iných kategóriách).“

b)Štandardná časová náročnosť povinnosti (min.)

Ak predkladateľ nevie odhadnúť trvanie administratívnej povinnosti presnejšie, tak si môže pomôcť výberom z 10 typických informačných povinností, ktorým priradené štandardizované časové náročnosti uvedené v tabuľke.

Tabuľka štandardných časových náročností typických informačných povinností podľa veľkosti podniku je uvedená v Kalkulačke vplyvov na PP, časti „Vysvetlivky ku kroku 1“.

Uvedené časové náročnosti budú zo strany Ministerstva hospodárstva SR v primeraných časových intervaloch aktualizované.“. Odôvodnenie: Pravidelná aktualizácia časových hodnôt zabezpečí exaktnejšiu kvantifikáciu nákladov na podnikateľské prostredie. Využívanie neaktuálnych hodnôt časovej náročnosti môže pri kvantifikácii vplyvu na celé podnikateľské prostredie vytvárať veľké rozdiely kvantifikované v eurách.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií, musí však obsahovať všetky požadované informácie.

Predkladateľ do tejto časti uvedie tieto informácie:

•či a akou formou sa k predkladanému materiálu konali konzultácie s podnikateľskými subjektmi

•link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené

•zdôvodnenie výberu formy, vrátane údaju o spôsobe oslovenia dotknutých subjektov

•trvanie konzultácií (od – do) a prípadné termín/y stretnutí

•zoznam konzultujúcich subjektov

•hlavné body konzultácií a ich závery

•zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov

•zoznam navrhnutých opatrení na zníženie nákladov regulácií na PP od konzultujúcich subjektov (uveďte konkrétne), ktoré neboli akceptované a dôvod ich neakceptovania.

Pre uskutočnenie konzultácií predkladateľ postupuje podľa bodu 5. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov ako aj podľa odporúčaní ku konzultáciám v časti III. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

20

Konkurencieschopnosť

Predkladateľ na základe odpovedí na uvedené otázky vyberie, aký vplyv predkladaný materiál na konkurencieschopnosť (zvyšuje, nemení, znižuje konkurencieschopnosť) a napíše zdôvodnenie obsahujúce zároveň aj odpovede na otázky uvedené v texte.

V princípe existujú tri možnosti, ako môžu regulácie ovplyvniť fungovanie podnikateľských subjektov na trhu:

a)stanovením resp. zmenou podmienok pre vstup na trh a začatie podnikania napríklad problém s otvorením prevádzkarne, vysoké vstupné náklady, náročné administratívne procedúry a pod.,

b)stanovením resp. zmenou podmienok pre správanie sa na trhu nové povinnosti a požiadavky pre existujúcich podnikateľov môžu znamenať obmedzenie rozsahu podnikania pre podnikateľské subjekty, čo im môže spôsobovať ťažkosti pri profilovaní sa na trhu alebo až stratu istého segmentu trhu,

c)stanovením resp. zmenou podmienok, ktoré vedú k zmenám v štruktúre trhu spravidla ide o také opatrenia, ktoré postihujú iba veľké podnikateľské subjekty.

Predkladateľ v tejto časti preto uvedie, či dochádza k vytvoreniu resp. zmene bariér pre vstup na trh pre nových výrobcov, dodávateľov, poskytovateľov či odberateľov tovarov alebo služieb a či dôjde k sprísneniu regulácie správania sa pre niektoré podniky.

Predkladateľ opíše tiež situácie, kedy sa bude zaobchádzať s niektorými podnikmi alebo produktmi v porovnateľnej situácii rôzne (napríklad špeciálne režimy pre MSP alebo vytvorenie povinného produktu zo zákona).

Predkladateľ opíše, či a aký vplyv návrh na prekážky pri vývoze alebo dovoze z tretích krajín a či ovplyvní cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch).

Predkladateľ zároveň posúdi priame aj nepriame vplyvy so zameraním na dostupnosť zdrojov financovania, pracovnej sily, surovín, polotovarov, súčiastok, strojov a zariadení, energií a pod. Z hľadiska prístupu k financiám uvedie, či sa vytvárajú nové možnosti financovania aktivít pre podnikateľov, napríklad vo forme dotácií, úverov, alebo zjednodušuje prístup k existujúcim nástrojom financovania.

Predkladateľ na záver tejto časti uvedie, či a ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ. Jedným z cieľov zmien regulácie je, aby sa Slovensko stalo najkonkurencieschopnejšou krajinou v regióne a to hlavne v porovnaní so susednými krajinami (Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko). Z tohto dôvodu odporúčame predkladateľom zaoberať sa nastavením regulácií v susedných krajinách a navrhovať ich zmeny tak, aby sme ich vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu mali lepšie ako susedné štáty. V prípade, že predkladateľ vie o lepšom nastavení regulácie v niektorej zo susedných krajín, tak to popíše v tejto časti.

Produktivita

Predkladateľ na základe odpovede na uvedenú otázku vyberie, aký vplyv predkladaný materiál na produktivitu (zvyšuje, nemení, znižuje produktivitu) a napíše zdôvodnenie. Produktivita predstavuje pomer medzi vyprodukovaným množstvom a vstupmi použitými pri výrobe vo finančnom vyjadrení. Zvýšiť ju je možné takou zmenou regulácií, ktorá zníži podnikom náklady alebo umožní produkovať viac pri nezmenených nákladoch alebo kombinovaným spôsobom prispieva k zlepšeniu pomeru medzi produkciou a nákladmi podnikov.

21

Napríklad: Ak ide o zmenu regulácie, ktorá znižuje náklady podnikateľom a nemá negatívny vplyv na veľkosť produkcie, tak dochádza k zvýšeniu produktivity. Ak ide o zmenu regulácie, ktorá zvyšuje náklady podnikateľom a nemá iný väčší pozitívny vplyv na zvýšenie produkcie, tak dochádza k zníženiu produktivity. Ak sa zmenou regulácie zavedie povinná elektronizácia niektorého z procesov, ale na druhej strane sa tým vo väčšej miere zvýši produkcia podnikov, tak dochádza k zvýšeniu produktivity.

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Predkladateľ do tejto časti uvedie a popíše nasledovné informácie:

-Pri sankciách a pokutách uveďte tie zmeny, ktoré budú mať vplyv na podnikateľské prostredie. Nie je potrebné odhadovať ich celkový ročný výber alebo inak kvantifikovať celkový ročný vplyv, dôležité je však kvalitatívne popísať vplyv ich zmeny na podnikateľské prostredie.

-Pri dotáciách, fondoch, štátnej pomoci a iných formách podpory zo strany štátu kvalitatívne popíšte pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V prípade zmeny administratívnej náročnosti kvantifikujte vplyvy na modelovom príklade.

-Pri regulovaných cenách odhadnite ročný finančný vplyv na podnikateľské prostredie.

-Pri iných vplyvoch využite kvalitatívne a kvantitatívne metódy tak, aby bolo zrejmé ako pozitívne a ako negatívne budú pôsobiť na podnikateľské prostredie.

Príklady:

- predĺženie lehoty na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred nástupom do zamestnania,

- sprísnenie dôvodov pre umožnenie odkladu daňového priznania,

- zmena výšky alebo mechanizmu udeľovania pokút,

- náklady znečisťovateľov vyplývajúce z povinností odstraňovania znečistenia, ktoré predstavuje závažné riziko pre niektorú zložku životného prostredia, chránené časti krajiny, chránené živočíchy alebo rastliny alebo ľudské zdravie

- zabezpečenie právnej istoty

- zmeny na tlačivách a v povinných prílohách v rámci žiadostí o dotácie

- zmeny regulovaných cien, napríklad v oblasti telekomunikácií, energetiky, financií a iných

22

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 54 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016) v platnom znení,

b)v sekundárnom práve

-delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. L 277, 2.8.2021), gestor: zatiaľ nebol určený,

-delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1269 z 21. apríla 2021, ktorou sa mení delegovaná smernica (EÚ) 2017/593, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov (Ú. v. L 277, 2.8.2021), gestor: zatiaľ nebol určený,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. L 188, 12.7.2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica 2001/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. L 174, 1.7.2011) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS, MPSVR SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014

23

a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (Ú. v. EÚ L 22, 22.1.2021), gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. L 317, 9.12.2019) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MPSVR SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/568 z 24. mája 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre prijatie finančných nástrojov na obchodovanie na regulovaných trhoch (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017), gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2261 z 15. decembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES, pokiaľ ide o používanie dokumentov s kľúčovými informáciami správcovskými spoločnosťami podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú.v. L 455, 20.12.2021) gestor: zatiaľ nebol určený,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú.v. L 352, 9.12.2014) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 88/13, Philippe Gruslin proti Beobank SA, [2014].

Výrok rozhodnutia:

1.Povinnosť stanovená v článku 45 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov

24

(PKIPCP), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, podľa ktorej je podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktorý predáva svoje podielové listy na území iného členského štátu, než v ktorom svoje sídlo, povinný zabezpečiť podielnikom vyplácanie v členskom štáte, kde sa podielové listy predávajú, sa má vykladať tak, že nezahŕňa vydávanie osvedčení podielnikom o vlastníctve podielových listov, ktoré zapísané na ich meno v emitentovom registri podielnikov.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 631/18, EK proti Slovinskej republike, [2021].

Výrok rozhodnutia:

Slovinská republika si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s delegovanou smernicou Komisie (EÚ) 2017/593 zo 7. apríla 2016, ktorou sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov, a ani neoznámila tieto ustanovenia Európskej komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 delegovanej smernice 2017/593.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 430/05, Ntionik Anonymi Etaireia Emporias H/Y, Logismikou kai Paroxis Ypiresion Michanografisis, Ioannis Michail Pikoulas proti Epitropi Kefalaiagoras [2007].

Výrok rozhodnutia:

Článok 21 smernice 2001/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať, sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje, aby vnútroštátny zákonodarca zaviedol pre prípad, že informácie, ktoré obsahuje prospekt uverejnený s cieľom prijatia cenných papierov na kótovanie na burzu cenných papierov, sa ukážu ako nesprávne a zavádzajúce, administratívne sankcie nielen proti osobám, ktoré výslovne uvedené v tomto prospekte ako zodpovedné osoby, ale rovnako aj proti emitentovi týchto cenných papierov a proti členom predstavenstva tohto emitenta bez toho, aby sa rozlišovalo, či členovia predstavenstva boli v uvedenom prospekte označení ako zodpovedné osoby.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-414/18, Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo proti Banca d’Italia, [2019]

Výrok rozhodnutia

Článok 103 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady

25

82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, a článok 5 ods. 1 písm. a) a f) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa majú vykladať v tom zmysle, že záväzky, ktoré výsledkom transakcií medzi bankou druhého stupňa a členmi skupiny, ktorú tvorí s družstevnými bankami, ktorým poskytuje rôzne služby bez toho, aby ich kontrolovala, a nepokrývajúce úvery poskytnuté na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu, nie vylúčené z výpočtu príspevkov do vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií uvedených v tomto článku 103 ods. 2.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-255/18, State Street Bank International GmbH proti Banca d’Italia za účasti Banco delle Tre Venezie SpA, [2019]

Výrok rozhodnutia

1. Pojem „zmena štatútu“ v zmysle článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa vykladať v tom zmysle, že zahŕňa takú operáciu, o akú ide vo veci samej, v súvislosti s ktorou inštitúcia prestane v priebehu roka podliehať dohľadu národného orgánu pre riešenie krízových situácií v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie s jej materskou spoločnosťou, a že v dôsledku toho táto operácia nemá vplyv na povinnosť tejto inštitúcie uhradiť všetky pravidelné príspevky splatné za príslušný príspevkový rok.

2. Článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej k cezhraničnému zlúčeniu inštitúcie so sídlom v členskom štáte s jej materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte a následnému zániku tejto inštitúcie došlo počas roka 2015, hoci vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli prvým členským štátom ešte formálne vytvorené a príspevky ešte neboli vypočítané.

3. Článok 104 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, sa vykladať v tom zmysle, že inštitúcia so sídlom v členskom štáte, ktorá sa zlúčila s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte pred zavedením mimoriadneho príspevku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií prvého členského štátu, nie je povinná uhradiť tento príspevok.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270 je stanovená do 31. júla 2022.

26

Lehota na prebratie delegovanej smernice (EÚ) 2021/1269 je stanovená do 21. augusta 2022.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/2261 je stanovená do 30. júna 2022.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/1160 bola stanovená do 2. augusta 2021.

Lehota na prebratie smernice 2014/65/EÚ v platnom znení bola stanovená do 3.júla. 2017.

Lehota na prebratie smernice 2001/34/ES bola stanovená do 1. mája 2004.

Lehota na prebratie smernice 2011/61/EÚ bola stanovená do 22. júla 2013.

Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2014.

Lehota na prebratie smernice 2019/879/EÚ bola stanovená do 28. decembra 2020.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení.

c)Smernica (EÚ) 2019/1160 bola prebratá do zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/65/EÚ bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a do zákona č. č. 423/2015 Z.z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2001/34/ES bola prebratá do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2011/61/EÚ bola prebratá do zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 206/2013 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a do zákona č. 318/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

650/2004 Z. z.

o doplnkovom dôchodkovom sporení a o

27

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2019/879/EÚ bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

28

Osobitná časť

Čl. I – zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu

K bodu 1 [§2 písm. as)]

Definuje sa centrálna protistrana podľa čl. 2 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (ďalej len „nariadenie 2021/23“).

K bodom 2 a 3 [§ 3 ods. 1 a ods. 2]

Určuje sa Rada ako rezolučný orgán aj pre centrálne protistrany a zároveň sa predchádza konfliktu záujmov zamestnancov Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu.

K bodu 4 [§ 5 ods. 1 písm. k)]

Rozširuje sa pôsobnosť Rady.

K bodu 5 [§ 5 ods. 8]

Vymedzuje sa, ktoré ustanovenia zákona o riešení krízových situácií sa použijú primerane aj pre centrálne protistrany.

K bodu 6 [§ 6b ods. 1 a § 12 ods. 1)]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 4 [§ 5 ods. 1 písm. k) ].

K bodu 7 [§ 6b ods. 2 písm. g)]

Pri plnení úloh v oblasti prevencie riešenia krízových situácií a pri ukladaní opatrení a sankcií koná a rozhoduje v prvom stupni výkonný člen Rady pre riešenie krízových situácií. Zákaz rozdeľovania výnosov nad maximálnu rozdeliteľnú sumu je právomoc súvisiaca s prevenciu riešenia krízových situácií, ktorá je zverená výkonnému členovi Rady pre riešenie krízových situácií.

K bodu 8 [§ 6e ods. 7)]

Pri uplatnení právomoci zakázať rozdeľovanie výnosov nad maximálnu rozdeliteľnú sumu sa využije systém periodického prehodnocovania nesplnenia sankcionovanej povinnosti. V prípade splnenia sankcionovanej povinnosti môže byť zákaz zrušený. Rovnako môže byť zrušený v prípadoch uvedených v § 17a ods. 5. Účastníci konania nestratia svoje právo na opravný prostriedok, pretože im ostáva možnosť proti rozhodnutiu podať správnu žalobu.

K bodu 9 [§ 12 ods. 17]

Ustanovuje sa, že okrem valného zhromaždenia vybranej inštitúcie môže aj valné zhromaždenie centrálnej protistrany dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov rozhodnúť alebo navrhnúť rade, aby sa v stanovách určilo, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia na účel prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania sa vydá v kratšom čase, ako ustanovuje Obchodný zákonník.

29

K bodu 10 [§ 14 ods. 5]

Navrhovaná zmena precizuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. L 150, 7.6.2019) pri odložení plnenia niektorých záväzkov vo vzťahu ku chráneným vkladom podľa osobitného predpisu tak, aby posilňoval ich ochranu v prípade podľa tohto zákona.

K bodu 11 [§ 17b ods. 1]

Precizuje sa ustanovenie § 17b ods. 1 tak, aby bolo zjavné, že povinnosť zahrnúť do všetkých finančných zmlúv podmienku, že tieto môžu podliehať právomoci rezolučného orgánu na pozastavenie alebo obmedzenie ich plnenia sa vzťahuje aj na vybrané inštitúcie.

K bodu 12 [§ 25 ods. 7]

Ustanovenie sa dopĺňa novým odkazom na príslušné právne predpisy s ohľadom na definíciu veľkej majetkovej angažovanosti. Jedná sa o precizovanie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 173, 12.6.2014) (ďalej len „smernica BRRD“).

K bodu 13 [§ 27 ods. 8]

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby bolo zjavné, že Rada pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada“) oznamuje svoje rozhodnutie, ktoré príjme v prípade absencie rozhodnutia Európskeho orgánu pre bankovníctvo, aj všetkým členom rezolučného kolégia.

K bodu 14 [§ 28 ods. 6]

Návrh precizuje transpozíciu smernice BRRD vo vzťahu k posudzovaniu riešiteľnosti krízovej situácie.

K bodu 15 [§ 29 ods. 13]

Dopĺňa sa ustanovenie uvádzajúce potrebu zahrnúť do rozhodnutia rady a jeho odôvodnenia aj názory a výhrady iných rezolučných orgánov tak, aby bolo čo najzrozumiteľnejšie a najtransparentnejšie.

K bodu 16 [§ 29 ods. 14]

Návrhom zmeny sa opravuje nedostatok transpozície smernice BRRD pri vnútorných odkazoch zákona a rovnako ako v predchádzajúcom ustanovení sa ustanovuje potreba zahŕňať názory a výhrady iných rezolučných orgánov do rozhodnutia rady.

K bodu 17 [§ 29 ods. 15]

Návrh ustanovenia rieši nedostatok spôsobený nesprávnym vnútorným odkazom zákona.

K bodu 18 [§ 34 ods. 1 písm. c)]

30

Návrh precizuje transpozíciu smernice BRRD.

K bodom 19 a 20 [§ 40 ods. 9 písm. l) až t)]

Rozširujú sa oblasti, v ktorých sa nepoužijú ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 21 [§ 58 ods. 1 písm. a)]

V súvislosti s návrhom zmeny vo vzťahu k majetkovej angažovanosti a zavedením novej poznámky pod čiarou k odkazu 66ba sa navrhuje jeho zavedenie aj v § 58 ods. 1 a úplné vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 94 ako obsolentnej.

K bodu 22 [§ 98 ods. 3]

Ustanovuje sa možnosť uložiť sankcie orgánom centrálnej protistrany.

K bodu 23 [§ 98 ods. 10]

Ustanovuje sa rozsah sankcií, ktoré môže Rada uložiť centrálnej protistrane.

31

Čl. II – zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách

K bodu 1 [§ 7 ods. 31]

Definuje sa faktor udržateľnosti v súlade s čl. 2 bod 24 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb.

K bodu 2 [§ 28 ods. 3 písm. l)]

Rozširuje sa okruh subjektov, ktoré môžu podať centrálnemu depozitáru príkaz na pozastavenie práva nakladať o Radu pre riešenie krízových situácií v prípade uplatnenia postupov podľa zákona č. 371/2014 Z. z. alebo nariadenia 2021/23.

K bodu 3 [§ 53f]

Ustanovuje sa, v ktorých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia o finančnej záruke.

K bodu 4 [§ 71dg ods. 4]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 2 (§ 28 ods. 3).

K bodu 5 [§ 71m ods. 12]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 2 písm. a) delegovanej smernice 2021/1269.

K bodom 6 a 7 [§ 71m ods. 15 písm. a) a b)]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 2 písm. b) delegovanej smernice 2021/1269.

K bodu 8 [§ 71m ods. 17]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 2 písm. d) delegovanej smernice 2021/1269.

K bodu 9 [§ 71m ods. 20]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 2 písm. c) delegovanej smernice 2021/1269.

K bodu 10 [§ 71n ods. 4]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 3 písm. a) delegovanej smernice 2021/1269.

K bodu 11 [§ 71n ods. 5]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 3 písm. a) delegovanej smernice 2021/1269.

K bodu 12 [§ 71n ods. 9]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 3 písm. b) delegovanej smernice 2021/1269.

K bodu 13[§ 77 ods. 1]

Ustanovuje sa povinnosť predkladať polročnú správu obchodníkom s cennými papiermi ministerstvu len na vyžiadanie.

K bodu 14[§ 78a ods. 4]

32

Ustanovuje sa, v ktorých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia o zásadách zapájania správcov aktív do výkonu práv akcionárov.

K bodu 15 [§ 79 ods. 4]

Ustanovuje sa povinnosť predkladať zoznam akcionárov obchodníkom s cennými papiermi ministerstvu len na vyžiadanie.

K bodu 16 [§ 107o ods. 20]

Ustanovuje sa, že ak sa uplatnia nástroje riešenia krízových situácií, právomocí riešiť krízové situácie a mechanizmov riešenia krízových situácií, nepoužijú sa ustanovenia o identifikácii a informovaní akcionárov.

K bodu 17 [§ 118l ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 3.

K bodom 18 až 20 [§ 144 ods. 3]

Rozširuje sa právomoc Národnej banky Slovenska ukladať sankcie podľa nariadenia 2021/23.

K bodu 21 [§ 159a ods. 8]

Ustanovuje sa, že ak sa uplatnia nástroje riešenia krízových situácií, právomocí riešiť krízové situácie a mechanizmov riešenia krízových situácií, nepoužijú sa ustanovenia ohľadne poradcu pre hlasovanie.

K bodu 22 [§ 174e]

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. L 314, 5. 12. 2019) v platnom znení nahradilo doterajšiu právnu úpravu, čím došlo vypusteniu splnomocňovacieho ustanovenia, avšak nie k zrušeniu samotného predpisu (Opatrenie Národnej banky Slovenska zo 7. októbra 2014 č. 20/2014 o uverejňovaní informácií obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi), preto sa navrhuje zrušenie predmetného opatrenia doplnením zrušovacích ustanovení za účelom zosúladenia zákona s nariadením.

K bodu 23 [Príloha]

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

33

K Čl. III – zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov

K bodu 1 [§ 2 ods. 5]

Ide o zavedenie možnosti pre burzu cenných papierov vykonávať aj niektoré iné činnosti (napr. vedenie účtovníctva pre vzájomne prepojené spoločnosti v rámci konsolidovaného celku, do ktorého spadá burza cenných papierov) než je uvedené v odsekoch 1 a 2, na vykonávanie ktorých udelí súhlas Národná banka Slovenska. Burza cenných papierov naďalej nesmie vykonávať iné činnosti pre tretie subjekty.

K bodu 2 [§ 12 ods. 3]

Upravuje sa lehota na pozastavenie obchodovania, ktorá bola jednotná s pozastavením burzového obchodu. Návrhom sa umožňuje pozastaviť obchodovanie s finančnými nástrojmi v lehote, ktorú ustanoví burza cenných papierov, pričom v prípade pretrvávania príčin, ktoré viedli k pozastaveniu obchodovania, možno túto lehotu opakovane predĺžiť.

K bodu 3 [§ 15 ods. 4]

Ustanovuje sa povinnosť burze predkladať aktuálny zoznam svojich akcionárov a členov burzy ministerstvu len na vyžiadanie.

K bodu 4 [§ 16]

Ide o vypustenie zastaralého ustanovenia. Čl. 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení (ďalej len „smernica MiFID II“) bol transponovaný do § 14 zákona.

K bodu 5 [§ 25 ods. 4]

V nadväznosti na zmenu v ustanovení 29 ods. 3 je potrebné doplniť, že dané ustanovenie sa nevzťahuje na prijímanie štátnych dlhopisov.

K bodom 6 a 7 [§ 26 ods. 8 až 10]

Ide o zosúladenie doterajších ustanovení s čl. 51 ods. 5 smernice MiFID II. Ustanovenia § 26 ods. 8 10 súvisia so žiadosťou o prijatie cenného papiera, informačné povinnosti vo forme predkladania regulovaných informácií bez súhlasu emitenta v súčasnosti ustanovené v § 46 ods. 5 a § 50 ods. 1 zákona (ustanovenia § 34 49, ktoré sa vzťahujú na emitenta, sa vzťahujú aj na osobu, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu).

K bodu 8 [§ 27]

Ide o zosúladenie s čl. 1 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2017).

34

K bodu 9 [§ 29 ods. 1 písm. c)]

Ide o zosúladenie s čl. 1 Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/568. Tiež čl. 51 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ požaduje, aby burzové pravidlá zabezpečili, že akékoľvek finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu obchodovateľné spravodlivým, riadnym a efektívnym spôsobom a v prípade prevoditeľných cenných papierov voľne obchodovateľné.

K bodu 10 [§ 29 ods. 1 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zosúladenia znenia písmena s úvodnou vetou.

K bodu 11 [§ 29 ods. 1 písm. i)]

Ide o transpozíciu čl. 46 ods. 2 a 3 smernice 2001/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4) v platnom znení (ďalej len „smernica 2001/34 v platnom znení“).

K bodu 12 [§ 29 ods. 1 písm. k)]

Ide o zosúladenie s Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/568. Tiež čl. 51 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ požaduje, aby burzové pravidlá zabezpečili, že akékoľvek finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu obchodovateľné spravodlivým, riadnym a efektívnym spôsobom a v prípade prevoditeľných cenných papierov voľne obchodovateľné.

K bodu 13 [§ 29 ods. 3]

Ide o transpozíciu čl. 46 ods. 2 a 3 smernice 2001/34/ES v platnom znení. Je potrebné vzťahovať danú požiadavku aj na cenné papiere prijímané na regulovaný trh burzy cenných papierov, nakoľko smernica 2001/34/ES sa vzťahuje na prijímanie cenných papierov na všetky regulované trhy.

K bodu 14 [§ 30 ods. 8 a 9]

Ide o transpozíciu čl. 46 ods. 2 a 3 smernice 2001/34/ES v platnom znení, pričom doterajší odsek 29(3) je transpozičným ustanovením. Pod klauzulou o schválení sa rozumejú tie ustanovenia stanov alebo zakladateľských dokumentov emitenta, podľa ktorých sa na prevod akcií vyžaduje predchádzajúci súhlas určitých orgánov emitenta.

K bodu 15 [§ 31 ods. 4]

Ide o transpozíciu čl. 54 smernice 2001/34/ES v platnom znení.

K bodu 16 [§ 38 ods. 3]

Ide o úpravu pozastavenia obchodovania s finančným nástrojom podľa § 12 ods. 3 a § 38. Obchodovanie s finančným nástrojom môže byť pozastavené na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa burzy, ale z dôvodu existencie prekážok brániacich obchodovaniu s daným finančným nástrojom.

35

K bodu 17 [§ 38b]

Do zákona sa vkladá ustanovenie, ktoré upravuje pozastavenie obchodovania s finančnými nástrojmi na vyžiadanie Rady pre riešenie krízových situácií podľa § 13 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Eliminácia povinnosti orgánov burzy cenných papierov rozhodnúť a vydať rozhodnutie o pozastavení obchodovania s finančnými nástrojmi umožňuje realizáciu pozastavenia obchodovania v časovom rámci predpokladanom zákonom č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 18 [§ 50]

Ide o upresnenie povinností vzťahujúcich sa na emitenta a osobu, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré sa na tieto osoby nevzťahujú.

K bodu 19 [§ 68 ods. 6]

Ide o legislatívno-technickú úpravu vypustenie nadbytočného odkazu a poznámky pod čiarou.

36

K Čl. IV – zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní

K bodu 1 [§ 3 pís. ap)]

Z dôvodu zabezpečenia vyššej ochrany kvalifikovaných investorov sa zavádza vnútorný odkaz na § 31d.

K bodu 2 [§ 3 pís. aq) a ar)]

Dopĺňa sa definícia rizík ohrozujúceho udržateľnosť a faktorov udržateľnosti. Ide o transpozíciu článku 1 bod 1 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 3 [§ 4 ods. 4]

Za účelom umožnenia nadobúdania podielov vo vybraných alternatívnych investičných fondoch obmedzenému počtu neprofesionálnych investorov sa umožňuje nadobúdať cenné papiere a majetkové podiely v alternatívnych investičných fondoch podľa § 4 odseku 2 písm. b) obmedzenému počtu kvalifikovaných investorov a neprofesionálnych investorov. Z dôvodu zachovania charakteru takýchto fondov sa zákonom zároveň zavádza limit maximálneho počtu kvalifikovaných a neprofesionálnych investorov, ktorým je možné investíciu do takéhoto fondu ponúknuť.

K bodu 4 [§ 10a ods. 5 písm. e)]

Úprava na základe aplikačnej praxe. Uvedené doklady sa nahrádzajú vyhlásením správcovskej spoločnosti a depozitára.

K bodu 5 [§ 13 ods. 3]

Znenie ustanovenia sa zosúlaďuje s Čl. 72 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) č.

231/2013

, podľa ktorého správca zabezpečí výpočet čistej hodnoty aktív pri každom vydaní, upísaní, vyplatení alebo zrušení podielových listov alebo cenných papierov alternatívneho investičného fondu.

K bodom 6 a 7 [§ 17 ods. 2 a 3]

Vypúšťajú sa nadbytočné časti zákona upravujúce povinnosť podať žiadosť o prijatie podielových listov uzavretého podielového fondu na regulovaný trh alebo podať žiadosť o ich zaradenie do zoznamu mnohostranného obchodného systému.

K bodu 8 [§ 31b ods. 13]

Ide o zosúladenie terminológie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. L 115, 25. 4. 2013) v platnom znením a

37

nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25. 4. 2013) v platnom znení.

K bodu 9 [§ 31d]

Umožňuje sa nadobúdať cenné papiere a majetkové podiely v alternatívnych investičných fondoch podľa § 4 odseku 2 písm. b) obmedzenému počtu kvalifikovaných investorov. Zároveň sa požaduje, aby kvalifikovaný investor mohol nadobudnúť podiely v alternatívnom investičnom fonde podľa § 4 ods. 2 písm. b) len na základe poskytnutej investičnej služby investičné poradenstvo alebo investičnej služby riadenie portfólia, v rámci ktorých sa vykoná test vhodnosti danej investície pre kvalifikovaného investora.

V dôsledku navrhovaných zmien týkajúcich sa umožnenia distribúcie alternatívnych investičných fondov podľa § 4 odseku 2 písm. b) obmedzenému počtu kvalifikovaných investorov sa dopĺňa informačná povinnosť voči takýmto investorom týkajúca sa charakteru fondov, súvisiacich rizík a poplatkov a údajov súvisiacich s investovaním do týchto fondov. Investície do alternatívnych investičných fondov vo všeobecnosti rizikovejšie oproti investíciám v štandardných fondoch, preto je potrebné zabezpečiť aj dostupnosť relevantných údajov o danom alternatívnom investičnom fonde.

K bodu 10 [§ 32 ods. 7]

Ustanovuje sa povinnosť správcovskej spoločnosti zohľadňovať v riadení správcovskej spoločnosti riziká ohrozujúce udržateľnosť. Ide o transpozíciu článku 1 bod 2 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 11 [§ 33 ods. 19]

Z dôvodu potrieb v aplikačnej praxi je potrebné, aby príslušné správcovské spoločnosti plnili povinnosti podľa § 40 a 41 zákona č. 203/2011 z. z.

K bodu 12 [§ 34 ods. 2 písm. g)]

Ustanovuje sa zodpovednosť vrcholového manažmentu správcovskej spoločnosti za začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť pri vykonávaní investičnej politiky. Ide o transpozíciu článku 1 bod 5 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 13 [§ 43 ods. 5]

Správcovská spoločnosť je povinná identifikovať aj také konflikty, ktoré vzniknú v dôsledku začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť do jej postupov riadenia rizík. Ide o transpozíciu článku 1 bod 6 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 14 [§ 48 ods. 13 a 14]

Uvádza sa spôsob zohľadňovania rizík ohrozujúcich udržateľnosť. Ide o transpozíciu článku 1 bod 7 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 15 [§ 57 ods. 1]

Ide o doplnenie správnej transpozície čl. 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1. 7. 2011).

38

K bodu 16 [§ 57a ods. 1 písm. c)]

Ide o doplnenie správnej transpozície čl. 20 smernice 2011/61/EÚ.

K bodu 17 [§ 63a ods. 7 a § 150c ods. 5]

Ide o zosúladenie znenia so smernicou 2019/1160/EÚ.

K bodu 18 [§ 99 ods. 2]

Správcovská spoločnosť disponovať dostatočnými zdrojmi a odborne spôsobilými zamestnancami na účinné začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť. Ide o transpozíciu článku 1 bod 3 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 19 [§ 101 ods. 2]

Politika riadenia rizík obsahovať aj riziká ohrozujúce udržateľnosť. Ide o transpozíciu článku 1 bod 8 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 20 [§ 101 ods. 5]

Ustanovujú sa požiadavky na postupy riadenia rizík. Ide o transpozíciu článku 1 bod 4 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270.

K bodu 21 [§ 136 ods. 2]

Pre účely vytvorenia vhodných podmienok pre sekundárne obchodovanie s cennými papiermi špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov je potrebné odstrániť súčasnú prekážku v podobe predchádzajúceho súhlasu správcovskej spoločnosti k prevodom cenných papierov daného fondu. Predchádzajúci súhlas správcovskej spoločnosti sa bude zo zákona aj naďalej vyžadovať v prípade tých špeciálnych fondov kvalifikovaných investorov, ktoré nebudú predmetom žiadosti o ich prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo zaradenie do zoznamu mnohostranného obchodného systému.

K bodu 22 [§ 140 ods. 6]

Ide o zosúladenie znenia so smernicou 2019/1160/EÚ.

K bodu 23 [§141 ods. 5 písm. c) a 144 ods. 5 písm. c)]

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 4 smernice (EÚ) 2019/1160. Upresňuje sa doterajšie znenie ustanovenia.

K bodu 24 [§141a ods. 6]

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 6 smernice (EÚ) 2019/1160.

K bodu 25 [§ 144 ods. 7]

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 4 smernice (EÚ) 2019/1160. Požaduje sa sprístupnenie daných informácií aj v elektronickej podobe.

K bodu 26 [§ 144 ods. 9]

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 4 smernice (EÚ) 2019/1160. Ide o zavedenie zákonnej právnej istoty pre správcov, ktorí distribuujú cenné papiere spravovaných fondov, že za týmto účelom sa od nich nevyžaduje akákoľvek fyzická prítomnosť, a všetky aktivity spojené s distribúciou

39

cenných papierov a vybavovaním podnetov investorov je možné vybavovať na diaľku prostredníctvom webových aplikácií a zaužívanými komunikačnými prostriedkami.

K bodu 27 [§ 144a ods. 4]

Ide o zosúladenie znenia so smernicou 2019/1160/EÚ.

K bodu 28 [§ 144a ods. 6]

Ide o zosúladenie znenia so smernicou 2019/1160/EÚ.

K bodu 29 [§ 147 ods. 1]

Ide o zabezpečenie rovnakých podmienok distribúcie pre zahraničné a tuzemské alternatívne investičné fondy.

K bodu 30 [§ 148 ods. 1]

Ide o zosúladenie znenia so smernicou 2019/1160/EÚ.

K bodu 31 [§ 150 ods. 1 písm. c]

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 4 smernice (EÚ) 2019/1160.

K bodu 32 [§ 150 ods. 3]

Ide o transpozíciu čl. 2 bod 6 smernice (EÚ) 2019/1160.

K bodu 33 [§ 150 ods. 6]

Ide o transpozíciu čl. 2 bod 6 smernice (EÚ) 2019/1160. Ide o zavedenie zákonnej právnej istoty pre zahraničných správcov, ktorí distribuujú cenné papiere spravovaných fondov, že za týmto účelom sa od nich nevyžaduje akákoľvek fyzická prítomnosť na území Slovenskej republiky, a všetky aktivity spojené s distribúciou cenných papierov a vybavovaním podnetov investorov je možné vybavovať na diaľku prostredníctvom webových aplikácií a zaužívanými komunikačnými prostriedkami.

K bodu 34 [§ 150c ods. 11]

Ide o transpozíciu čl. 2 bod 4 smernice (EÚ) 2019/1160.

K bodu 35 [§ 155a]

Ide o zosúladenie zákona so smernicou 2021/2261. Do zákona o kolektívnom investovaní sa transponuje aj smernica (EÚ) 2021/2261 z 15. decembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES, pokiaľ ide o používanie dokumentov s kľúčovými informáciami správcovskými spoločnosťami podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú.v. L 455, 20.12.2021), podľa ktorej sa dokument s kľúčovými informáciami vypracovaný podľa Nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 (PRIIP) sa od 1. januára 2023 bude považovať za dokument spĺňajúci požiadavky uplatniteľné na dokument s kľúčovými informáciami pre investorov podľa smernice UCITS, a retailoví investori tak nebudú dostávať dva dokumenty obsahujúce tie isté informácie týkajúce sa toho istého finančného produktu.

K bodu 36 [§ 163 ods. 1 písm. e)]

40

Ide o doplnenie správnej transpozície čl. 20 smernice 2011/61/EÚ.

K bodu 37 [§ 163 ods. 3]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 38 [§ 202 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 39 [§ 221a]

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. L 169, 30. 6. 2017) nahradilo doterajšiu právnu úpravu, čím došlo k vypusteniu splnomocňovacieho ustanovenia, avšak nie k zrušeniu samotného predpisu (Opatrenie Národnej banky Slovenska z 13. septembra 2011 č. 10/2011 o kritériách, limitoch a obmedzeniach, ktoré musí spĺňať fond krátkodobého peňažného trhu a fond peňažného trhu), preto sa navrhuje zrušenie predmetného opatrenia doplnením zrušovacieho ustanovenia za účelom zosúladenia zákona s uvedeným nariadením.

K bodom 40 a 41 [Príloha]

Do prílohy sa dopĺňa transponovaná delegovaná smernica (EÚ) 2021/1270 a smernica (EÚ) 2021/2261. Ide o transpozíciu článku 2, bod 1 delegovanej smernice (EÚ) 2021/1270 a transpozíciu článku 2, bod 1 smernice (EÚ) 2021/2261.

41

Čl. V - účinnosť

Účinnosť sa navrhuje dňom vyhlásenia z dôvodu odstránenia nedostatkov z aplikačnej praxe a taktiež s dostatočne dlhou legisvakančnou lehotou v súlade s požiadavkami smernice, delegovaných smerníc a v súlade s nariadením 2021/23 a to od 1 augusta 2022, 12. augusta 2022, 22. novembra 2022 a 1. januára 2023.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. februára 2022.

Eduard H e g e r v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor M a t o v i č v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore