Zákon o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 207/2009 účinný od 30.03.2022

Vládny návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine sa predkladá v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR a nálezmi Ústavného súdu SR, platným právnym poriadkom SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

☒

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách,

3

zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, právnické osoby, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☒

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

4

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a

rodinu

✉ Pozitívne

☒ Žiadne

✉ Negatívne

10.Poznámky

MZSR

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre vojnových utečencov z Ukrajiny a jej uhrádzanie cez kapitolu rozpočtu MZ SR predstavuje mimoriadny nárok na výdavky štátneho rozpočtu, s ktorým pri tvorbe rozpočtu nebolo uvažované. Vzhľadom k značnej neistote (neznáma dĺžka trvania konfliktu, neznámy celkový počet utečencov, ktorí budú o dočasné útočisko žiadať v SR) nie je možné tieto požiadavky na rozpočet vyčísliť.

Za predpokladu kontinuálneho rastu počtu žiadateľov o dočasné útočisko v SR na celkom 40 000 v roku 2022 a za predpokladu, že nároky na poskytnutie zdravotnej starostlivosti budú obdobné, ako u poistencov systému verejného zdravotného poistenia je hrubý odhad na úrovni cca 27 mil. eur na rok 2022. Tento odhad sa však môže výrazne meniť (narásť alebo klesnúť) v závislosti od pokračovania vývoja vojnového konfliktu.

Náklady hospodárskej mobilizácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rezorte zdravotníctva v súčasnej dobe nie je možné vyčísliť z rovnakých dôvodov aké sú uvedené vyššie.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5.

5

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V rámci riadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodujú o použití ozbrojených síl, usmerňujú činnosť ozbrojených síl, určujú celkové početné stavy vojakov a zamestnancov, rozmiestnenie ozbrojených síl a vo vymedzenom rozsahu vykonávajú kontrolu ich činnosti. Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky pri riadení ozbrojených síl schvaľovala návrh na určenie ozbrojených síl nielen na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ale aj návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky. Návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky bude vláde Slovenskej republiky predkladať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Pôjde najmä o určovanie jednotiek ozbrojených síl do spojeneckých síl pod velením NATO, o ktorých prítomnosti na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.

K bodu 2

V § 7 ods. 11 sa rozširuje možnosť určiť jednotky ozbrojených síl na území Slovenskej republiky do pôsobnosti príslušného veliteľa NATO. Vytvára sa tým možnosť organicky začleňovať tieto jednotky do spojeneckých síl pod velením NATO na území Slovenskej republiky, ktoré môžu byť na území Slovenskej republiky prijaté v rámci implementácie obranných plánov odstrašenia a obrany NATO. Uvedeným opatrením sa posilní schopnosť odstrašenia a vykonateľnosť obranných plánov NATO na území Slovenskej republiky, posilnia sa možnosti plnenia zmluvných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kolektívnej bezpečnosti a tým aj obranyschopnosť Slovenskej republiky.

K bodu 3

Vzhľadom na rozšírenie určenia ozbrojených síl aj na plnenie úloh NATO na území Slovenskej republiky, navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vzdušného objektu tak, že predchádzajúcemu súhlasu ministra obrany Slovenskej republiky bude podliehať len rozkaz veliteľa organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ktorý velí ozbrojeným silám určeným na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

K čl. II

K bodom 1 a 9

Navrhovaná úprava v doklade o tolerovanom pobyte pre odídencov lepšie zodpovedá účelu tohto druhu medzinárodnoprávnej ochrany. V súvislosti s touto zmenou sa upravuje aj prechodné ustanovenie.

K bodu 2

Aktualizuje sa ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o azyle z dôvodu návrhu uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytnutú za odídencov podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a to vypustením odkazu na § 22 ods. 5 zákona o azyle.

6

Taktiež sa jasne určuje (vypustením odkazu na § 22 ods. 3 a ods. 9), že na odídencov sa nevzťahujú ustanovenia zákona o azyle týkajúce sa povoľovania pobytu (tzv. dlhodobé priepustky). V prípade, ak odídenec už nebude mať záujem byť naďalej ubytovaný v azylovom zariadení, na rozdiel od žiadateľov o udelenie azylu nepotrebuje, aby sa mu povolil pobyt mimo azylového zariadenia. Odídenec však bude povinný oznámiť túto skutočnosť azylovému zariadeniu alebo ministerstvu. Súčasne sa jasne určuje, že na odídenca sa nevzťahuje povinnosť uvedená v § 23d ods. 2 zákona o azyle.

K bodom 3 až 8

Za nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie sa považujú byty v bytových domoch, rodinné domy, byty v rodinnom dome a byty v nebytovej budove, teda takej nehnuteľnosti, ktoré slúžia na trvalé bývanie. Upresňuje sa, že poskytovanie príspevku sa viaže len na bezodplatné ubytovanie odídenca. Z dôvodu účelného a efektívneho využívania verejných prostriedkov sa navrhuje ustanoviť maximálnu sumu príspevkov, ktorú možno poskytnúť mesačne na jednu nehnuteľnosť bez ohľadu na počet odídencov, na jednu nehnuteľnosť slúžiacu na trvalé bývanie, ktorí budú v tejto nehnuteľnosti ubytovaní, a to v závislosti od počtu obytných miestností v tejto nehnuteľnosti. Zároveň sa ustanovujú osobitné pravidlá pre ďalšie oprávnené osoby, ktorými sú právnické osoby, ktoré poskytujú ubytovanie odídencom vo svojich nebytových budovách slúžiacich na krátkodobé bývanie za podmienky, že takéto krátkodobé ubytovanie neposkytujú na základe živnostenského oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje postup vyplácania príspevku obcou na základe výkazu, ktorý predloží oprávnená osoba alebo ďalšia oprávnená osoba a postup Ministerstva vnútra SR pri vyplácaní príspevkov obciam, v ktorých takéto osoby skutočne poskytovali ubytovanie odídencovi, na základe prehľadu o uplatnených príspevkoch. Vzhľadom na to, že ide o príspevok, ktorý sa poskytuje na základe zákona o azyle v súvislosti s poskytovaním dočasného útočiska, a vzhľadom na skutočnosť, že už v súčasnosti Ministerstvo vnútra SR obciam poskytuje aj iné príspevky podľa zákona o azyle, navrhuje sa, aby príspevok poskytovalo Ministerstvo vnútra SR.

Keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia oprávnená poskytovať svoje služby odplatne, ak osobitný predpis neustanovuje inak, navrhuje sa umožniť poskytovanie ubytovania odídencom bezodplatne bez nároku na príspevok. Náklady spojené s ubytovaním odídenca si štátne rozpočtové alebo štátne príspevkové organizácie vysporiadajú v rámci svojho rozpočtového hospodárenia po dohode so svojim zriaďovateľom.

K čl. III

K odseku 1: Navrhuje sa, aby občanovi Ukrajiny, ktorý je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, sa prerušilo povinné sociálne poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny. Touto úpravou sa zabezpečí, že počas tohto obdobia nebude podliehať povinnému sociálnemu poisteniu, a teda nebude mať na jednej strane povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie a na druhej strane nebude získavať obdobie na účely nárokov na dávky sociálneho poistenia.

K odseku 2: Za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa navrhuje možnosť dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za toto obdobie. Pri využití tejto možnosti sa navrhuje použiť inštitút mesačného minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a jeho alikvotizácia.

7

K odseku 3: Využitím možnosti dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa toto obdobie kvalifikuje ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nárokov na dávky dôchodkového poistenia a určenia ich sumy.

K odseku 4: V prípade, že občan Ukrajiny, ktorý sa zdržiava na jej území v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, má povolené splátky dlžných súm poistného alebo dlžných súm podľa § 237a ods. 1, sa navrhuje, aby počas tohto obdobia nedošlo k zrušeniu splátkového kalendára a nedošlo k zročnosti celej dlžnej sumy.

K čl. IV

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania práce vo verejnom záujme. Fyzická osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky musí pred vznikom pracovného pomeru pri výkone práce vo verejnom záujme preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti, a to predložením výpisu z registra trestov, respektíve obdobného dokladu vydaného štátom, ktorého je občanom. Štátni občania Ukrajiny alebo rodinní príslušníci štátneho občana Ukrajiny majú aktuálne znemožnené získanie dokladu, ktorým môžu preukázať bezúhonnosť, preto sa navrhuje počas mimoriadnej situácie, aby na preukázanie bezúhonnosti postačovalo čestné vyhlásenie.

K čl. V

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť splnomocňovacie ustanovenie pre obdobia mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu, ktoré v prípade ich vyhlásenia a len počas ich trvania umožní vláde Slovenskej republiky flexibilne reagovať na situáciu na trhu práce, najmä umožní bez potreby zmeny zákona o službách zamestnanosti predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

K bodom 2 až 4

S cieľom uľahčenia sociálneho začlenenia a integrácie na trh práce primárne štátnych občanov Ukrajiny, ktorým bolo z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine poskytnuté dočasné útočisko, sa navrhuje ustanoviť, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko alebo ktorému bol udelený azyl alebo ktorý je žiadateľom o azyl, ktoré realizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 5

K odseku 1: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s konfliktom na Ukrajine do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie. Uvedená úprava sa nevzťahuje na sezónne zamestnávanie, ktoré je v súlade s právom EÚ limitované trvaním max.

8

180 dní. Uvedenou úpravou sa umožní štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí už pracujú na území Slovenskej republiky, pokračovať v zamestnaní štátnym príslušníkom tretích krajín počas trvania mimoriadnej situácie a dva mesiace po jej skončení.

K odseku 2: V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý ma udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, chce zmeniť zamestnanie, je povinný túto skutočnosť podľa § 73 ods. 18 zákona o pobyte cudzincov nahlásiť policajnému útvaru, ktorý následne žiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje, aby o vydanie predmetného potvrdenia mohol požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priamo zamestnávateľ, ktorý má záujem zamestnať takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené sa navrhuje len na obdobie do odvolania mimoriadnej situácie.

K odsekom 3 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom 4 umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú zamestnaní na účel ich zaškolenia a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, do skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K odsekom 4 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú vydaný prechodný pobyt na účel zamestnania a ktorí požiadali o obnovenie prechodného pobytu, do skončenia konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K čl. VI

K bodu 1

Umožňuje sa (rozširuje sa) vykonávať dočasnú odborná stáž vo všetkých zdravotníckych povolaniach uvedených v § 27 zákona vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Doterajšie úprava umožňovala výkon dočasnej odbornej stáže iba v zdravotníckych povolaniach lekár, sestra a pôrodná asistentka a len v ústavných zdravotníckych zariadeniach.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou odseku 1, ktorým sa umožňuje sa vykonávať dočasnú odbornú stáž vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.

K bodu 4

Špecifikujú sa podmienky výkonu dočasnej odbornej stáže u poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu zabezpečenia ochrany a bezpečnosti pacienta v súvislosti s nižšími personálnymi kapacitami ambulancií..

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou jednoznačného znenia ustanovenia, že lehota, v ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne o uznaní dokladu o špecializácii získaného v členskom štáte alebo treťom štáte je do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, okrem uznania dokladu o špecializácii podľa § 36 ods. 1 písm. a), kedy Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne v lehote do 30 dní (doklady o špecializáciách uvedené v prílohe č. 3).

9

K bodu 6

Vzhľadom na aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine v dôsledku ruskej vojenskej invázie, ktorý vyústil do masovej migrácie cudzincov na územie Slovenskej republiky, a s tým súvisiacej potreby zabezpečiť im zdravotnú starostlivosť, sa zjednodušuje prístup k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania pre záujemcov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie na území iného členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Skutočnosti uvedené v písmenách a), b) a d) si v prípade pochybností, môže ministerstvo zdravotníctva overiť prostredníctvom Informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý je bezpečným online nástrojom na výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, ktoré sa podieľajú na vykonávaní právnych predpisov EÚ v praxi.

K čl. VII

Cieľom navrhovaného ustanovenia je operatívne zabezpečenie poskytovania aj inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú subjektmi hospodárskej mobilizácie.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 2

V súčasnosti osobe verejne zdravotne poistenej v Slovenskej republike a zároveň občanovi Ukrajiny vzniká branná povinnosť, resp. obdobná povinnosť v inom štáte. Vzniká napríklad situácia, kedy takémuto poistencovi zamestnávateľ poskytne na tento čas neplatené voľno, na základe čoho sa z poistenca stáva samoplatiteľ v zmysle zákona o zdravotnom poistení. V aplikačnej praxi by to znamenalo, že poistenec by počas výkonu brannej povinnosti na území Ukrajiny musel platiť odvody na poistné v SR, resp. ak by ich neplatil, stal by sa z neho dlžník so všetkými dôsledkami (obmedzenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť). Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takáto osoba počas výkonu brannej povinnosti mimo územia SR bola vyňatá zo systému verejného zdravotného poistenia. Navrhuje sa, aby bolo takéto ustanovenie aplikovateľné vo všeobecnosti, a to nie len vo vzťahu k občanom Ukrajiny. Zároveň sa navrhuje aby nezaopatrené deti takýchto osôb, ktoré vstúpili do systému na základe § 3 ods. 3 písm. j) zákona ostali v systéme verejného zdravotného poistenia aj počas tohto obdobia.

Oznamovacia povinnosť poistenca v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, ostáva nedotknutá.

K bodom 3 až 11

V súčasnosti je zdravotná starostlivosť pre utečencov z Ukrajiny, ktorým bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko (odídenci), riešená prostredníctvom osobitného preukazovania, vykazovania a úhrad za túto zdravotnú starostlivosť, a to prostredníctvom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Tento proces však pri neustále sa navyšujúcich počtoch odídencov nie je vhodný, nakoľko Migračný úrad MV SR nie je prioritne určený na realizáciu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre veľké skupiny osôb. V neposlednom rade sa súčasný postup vykazovania javí ako neúmerne komplikovaný aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pre účely zjednodušenia prístupu odídencov z Ukrajiny k zdravotnej starostlivosti a s cieľom zjednodušenia administratívnych a finančných úkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bol pre odídencov zavedený obdobný spôsob poskytovania, vykazovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosti, ako je tomu pri osobách s poskytnutou

10

doplnkovou ochranou a pri osobách, zaradených v programe MV SR na ochranu obetí trestných činov – vykazovanie a uhrádzanie prostredníctvom zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov. Súvisiace procesy sú už v súvisiacich zákonoch upravené, keďže navrhovaná právna úprava len rozširuje okruh osôb, ktorým už zákony Slovenskej republiky priznávajú prístup k čerpaniu zdravotnej starostlivosti.

Pre odídencov sa navrhuje poskytovať neodkladná zdravotná starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva môže určiť rozsah zdravotných výkonov uhrádzaných nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti uverejnením tohto rozsahu na svojom webovom sídle.

Systém, do ktorého sa navrhovanou právnou úpravou pridávajú odídenci, je nastavený tak, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „VšZP“) - ako najväčšia zdravotná poisťovňa, vynaložené náklady následne fakturuje štátu, takže nie sú hradené priamo zo solidárneho zdravotného systému. To umožňuje v neskoršom období spolupodieľanie sa rozpočtov Európskej únie na skutočných nákladoch vynaložených na zdravotnú starostlivosť, vrátane poskytnutých liekov chronickým pacientom.

Návrh nezakladá povinnosť štátu platiť za tieto osoby ako za poistencov štátu. Na refundáciu nákladov VšZP využije priame vyčíslenie presne vynaložených nákladov. Tým je zabezpečená dostatočne efektívna a pružná kontrola rozsahu nákladov štátu.

Návrh znižuje administratívnu náročnosť na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo z ich pohľadu sa bude jednať o štandardné vykazovanie, ako pri osobách s poskytnutou doplnkovou ochranou.

K bodu 12 (prechodné ustanovenia)

V dôsledku ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny narastá v Slovenskej republike počet utečencov, ktorí môžu potrebovať poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť nepretržitú dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tieto osoby od okamihu vstupu na územie Slovenskej republiky až do doby, kedy požiadajú o azyl alebo dočasné útočisko. V zmysle príslušných ustanovení zákona o azyle, po podaní tejto žiadosti je zdravotná starostlivosť a jej úhrada zabezpečovaná cez Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Z dôvodu, aby navrhované ustanovenie nebolo zneužívané osobami, ktoré nemajú záujem o poskytnutie dočasného útočiska v Slovenskej republike, obmedzuje sa tento nárok na dobu 30 dní odo dňa vstupu na územie SR. Úhrada poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za takto poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť bude prebiehať obdobným spôsobom, ako je realizovaná úhrada neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej bezdomovcom, a teda formou úhrady Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (ďalej len „VšZP“).

Zároveň sa určuje, že nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti trvá do momentu ukončenia mimoriadnej situácie tak, aby bola zrejmá platnosť prechodného ustanovenia. V aplikačnej praxi môžu nastať situácie kedy je potrebné v záujme verejného zdravia a ochrany zdravia poskytnúť a uhradiť aj zdravotnú starostlivosť nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z toho dôvodu sa ministerstvu zdravotníctva umožňuje stanoviť takýto rozsah na webovom sídle ministerstva.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť národného centra poskytnúť údaje o osobách s poskytnutým dočasným útočiskom zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov.

11

K čl. IX

Navrhuje sa rozšíriť negatívne vymedzenie predmetu dane za psa v § 22 ods. 2 zákona o miestnych daniach o psa, ktorého vlastníkom alebo držiteľom je osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022. Navrhuje sa, aby fyzická osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu, ktorej bude poskytnuté odplatné prechodné ubytovanie podľa § 37 zákona o miestnych daniach, nebola daňovníkom dane za ubytovanie. Navrhuje sa, aby osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu nebola poplatníkom poplatku za komunálne odpady. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022.

K čl. X

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytujú osobám v závislosti od ich príjmu (vychádzajúc z príjmu spoločne posudzovaných osôb). S cieľom zabrániť, aby malo poskytnutie príspevku za ubytovanie odídenca v súvislosti so situáciou na Ukrajine negatívny dopad na výšku peňažného príspevku na kompenzáciu, resp. na samotné poskytnutie resp. neposkytnutie príspevku, sa navrhuje v § 18 ustanoviť, že tento príspevok sa nebude započítavať do príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani príjmu spoločne posudzovanej osoby.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje jednoznačne upraviť, že predmetný príspevok sa nebude považovať ani za príjem osoby vykonávajúcej opatrovanie v rámci peňažného príspevku na opatrovanie.

Tieto úpravy sa rovnako budú týkať posudzovania príjmu na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu prijímateľom (vrátane osôb, ktorých príjem sa spoločne posudzuje), resp. osôb povinných úhradou za prijímateľa sociálnej služby, keďže zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 72 ods. 8 upravuje, že príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 447/2008 Z. z.

K čl. XI

Návrhom doplnenia splnomocňovacieho ustanovenia § 104a zákona o sociálnych službách sa, v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom o sociálnych službách pri úprave právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení odchylne upraviť od právnej úpravy zákona o sociálnych službách .

Cieľom úpravy je, aj v nadväznosti na skutkový stav prílevu cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobený ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, reagovať na potrebu vytvorenia právnych podmienok na možnosť zabezpečenia dostupnosti potrebnej pomoci a podpory odkázaným fyzickým osobám aj v rámci práva sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálnych služieb. Predkladaný návrh splnomocňuje vládu Slovenskej republiky ustanoviť v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadením vlády SR aj rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, (napr. aktuálne o cudzincov z územia Ukrajiny, ktorí sa ocitli na území Slovenskej republiky v dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a s ním súvisiacim faktickým ohrozením ich života alebo

12

zdravia a nespĺňajú podmienky podľa doterajšej právnej úpravy ustanovenej zákonom o sociálnych službách na prijímateľa sociálnej služby). Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu.

K bodu 1

Návrhom sa, aj v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení upraviť v nariadení vlády Slovenskej republiky odchylne od právnej úpravy zákona.

Cieľom úpravy je splnomocniť vládu Slovenskej republiky aj na rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, ktorí v súčasnosti nespĺňajú podmienky stanovené zákonom na prijímateľa sociálnej služby, avšak je nevyhnutné im poskytovanie sociálnej služby zabezpečiť. Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami ustanovenými zákonom o sociálnych službách, nakoľko konanie a rozhodovanie v týchto veciach môže byť v čase mimoriadnej situácie vo vzťahu k týmto fyzickým osobám výrazne sťažené, resp. s neodstrániteľnými prekážkami, a to najmä pre nemožnosť náležitého zistenia skutkového stavu pri viazanosti platnou právnou úpravou .

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na prečíslovanie označenia písmen) v § 104a ods. 1.

K čl. XII

K bodu 1

Ide o doplnenie finančného nástroja v nadväznosti na doplnenie § 27k.

K bodu 2

Ide o vytvorenie legislatívneho rámca, na základe ktorého sa budú poskytovať príspevky za poskytnutie ubytovania odídencovi ako aj za služby spojené s ubytovaním odídenca fyzickým osobám alebo právnickým osobám poskytujúcim ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení je osoba podľa § 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Príspevok za ubytovanie odídenca a s ním spojených služieb sa poskytuje za každú noc ubytovania odídenca odo dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny do rozhodnutia vlády Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky o ukončení poskytovania príspevku za ubytovanie .

K čl. XIII

K bodu 1

Cieľom uvedeného návrhu je prijatie právnej úpravy, ktorou by bolo možné vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu vojnového konfliktu na území iného štátu, pričom pre účely tohto zákona sa pod pojmom obyvateľstvo rozumie každá fyzická osoba, ktorá sa zdržiava na území Slovenskej republiky.

13

K bodu 2

Zároveň sa predmetnou právnou úpravou stanovuje okruh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorým sa nariaďuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v mieste určenom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v období krízovej situácie.

K čl. XIV

K bodom 1 až 4

Pre zabezpečenie efektívnej a bezprostrednej humanitárnej pomoci na Ukrajine, ktorá súvisí s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, navrhujeme rozšírenie §128 ods. 8 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov o písmená e) až g), nakoľko súčasná právna úprava stanovuje striktné podmienky na distribúciu a vývoz humánnych liekov, čo v súčasnej krízovej situácií komplikuje a znemožňuje promptné poskytovanie humanitárnej pomoci vo forme dodania humánnych liekov na územie postihnuté ozbrojeným konfliktom.

Úpravou vyššie uvedeného ustanovenia tak umožníme Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR") rýchlo a cielene reagovať na dynamicky sa vyvíjajúcu situáciu na Ukrajine, čo súčasná právna úprava neposkytuje. Možnosť rozšíriť okruh subjektov, ktorým je držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov povinný dodávať humánny liek o medzinárodné humanitárne organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc a taktiež možnosť povoliť im vývoz humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov do postihnutých oblastí Ukrajiny je v súčasnej situácii adekvátnym riešením.

Navrhujeme rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, za predpokladu, že sa takýto vývoz javí ako účelný a vhodný. Podľa súčasného znenia § 70 nie je možné vydanie povolenia MZ SR na vývoz ľudskej plazmy žiadateľovi ani v rámci humanitárnej pomoci na Ukrajinu, nakoľko nie je splnená podmienka, že vyvážanú ľudskú plazmu priemyselne spracuje držiteľ povolenia na výrobu liekov z ľudskej plazmy, ktorý je držiteľom registrácie lieku vyrobeného z ľudskej plazmy zaradeného v zozname kategorizovaných liekov alebo ktorý vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy pre takého držiteľa registrácie alebo vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy registrované podľa § 46 ods. 1, ktoré nie sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov a sú používané na terapiu v ústavných zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Niektoré ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré sú držiteľmi povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo držitelia povolenia na výrobu humánnych liekov, ktorí ľudskú plazmu už v minulosti odobrali alebo je u takýchto subjektov uskladnená a nie je možné ju na Slovensku použiť ako transfúzny liek, by pri súčasnej právnej úprave znamenalo, že by nevyužitá ľudská plazma musela byť zlikvidovaná. Takýto akt likvidácie by predstavoval morálny problém a preto MZ SR navrhuje rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci na Ukrajine.

14

K bodu 5

Navrhovaná úprava umožní správcovi majetku štátu pri nakladaní s hnuteľným majetkom štátu (prevod správy majetku štátu, prevod vlastníctva majetku štátu, nájom alebo výpožička) určeným na poskytnutie humanitárnej pomoci a zmiernie následkov ozbrojeného konfliktu tak, aby nebolo potrebné vykonať ponukové konanie, osobitné ponukové konanie, elektronickú aukciu alebo ponuku na nájom podľa zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), ak sú splnené tieto podmienky:

1. Ide o nakladanie s hnuteľným majetkom štátu počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

2. Zmluva, ktorou správca majetku štátu prevádza správu alebo vlastníctvo tohto hnuteľného majetku štátu, resp. dáva tento majetok štátu do užívania inej osobe, musí byť uzatvorená počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny; aby sa splnil účel tejto zmluvy, v tejto lehote by mala aj nadobudnúť účinnosť.

3. Hnuteľný majetok štátu je určený na poskytnutie humanitárnej pomoci, na zmiernenie negatívnych následkov ozbrojeného konfliktu alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

4. Aj pri tejto mimoriadnej situácii musí správca majetku štátu pri nakladaní s týmto majetkom štátu konať so zreteľom na verejný záujem a postupovať účelne a hospodárne.

Ak všetky tieto skutočnosti nebudú súčasne splnené, je správca majetku štátu povinný pri nakladaní s majetkom štátu postupovať podľa zákona o správe majetku štátu.

Z dôvodu čo najrýchlejšieho odovzdania hnuteľného majetku štátu sa počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny na platnosť zmlúv, ktorých predmetom je nakladanie s takýmto hnuteľným majetkom štátu (zmluva o prevode správy, darovacia zmluva, kúpna zmluva, nájomná zmluva), nebude vyžadovať súhlas podľa zákona o správe majetku štátu. Taktiež nebude potrebné rozhodnúť o prebytočnosti alebo dočasnej prebytočnosti prevádzaného majetku štátu. Písomná forma zmlúv však musí byť naďalej zachovaná.

K čl. XV

K odseku 1

Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte z dôvodu riešenia dočasného útočiska pre utečencov z územia Ukrajiny sa ustanovuje časová lehota, v rámci ktorej všetky udelené prechodné pobyty, trvalé pobyty alebo tolerované pobyty, ktorých časová platnosť by skončila počas mimoriadnej situácie, zostali v platnosti do dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie. V nadväznosti na túto právnu úpravu sa navrhuje, aby mohol policajný útvar vydať doklad o pobyte, v ktorom uvedie konkrétny dátum platnosti, ak je to nevyhnutné na to, aby cudzinec mohol naďalej vykonávať účel udeleného pobytu. Príkladom sú napríklad vodiči medzinárodnej hromadnej dopravy, ktorým bez platného dokladu o pobyte nemôže Ministerstvo dopravy a výstavby SR vydať osvedčenie vodiča, ktoré je jednou z podmienok na vykonávanie ich povolania.

K odseku 2

Navrhuje sa, aby ministerstvo vnútra mohlo v odôvodnených prípadoch odpustiť zmeškanie lehoty podľa zákona o pobyte cudzincov, ak táto uplynula počas trvania mimoriadnej situácie. Uvedeným ustanovením sa umožňuje pristúpiť k odpusteniu zmeškania

15

lehoty, avšak konkrétne rozhodnutie bude posudzované v závislosti od aktuálnej situácie. Pôjde napr. o lehotu na odovzdanie dokladu potvrdzujúceho zdravotné poistenie alebo lekárskeho posudku, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K odseku 3

Z dôvodu extrémnej vyťaženosti policajných útvarov sa taktiež navrhuje, aby sa na rozhodovanie policajných útvarov v konaniach o pobyte dočasne nevzťahovali lehoty na rozhodovanie. Policajné útvary budú rozhodovať v lehotách, v rámci ktorých bude zohľadnené ich vyťaženie pri plnení úloh súvisiacich s hromadným prílevom cudzincov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.

K odsekom 4 a 5

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, v prípade, ak si nájde nové ubytovanie, hlásil zmenu adresy svojho pobytu na území Slovenskej republiky na obci alebo mestskej časti, kde má zabezpečené nové ubytovanie. Cieľom navrhovanej úpravy je znížiť zaťaženosť policajných útvarov vykonávajúcich registráciu osôb žiadajúcich o dočasné útočisko tým, že si tieto osoby v prípade nového ubytovania vybavia zmenu adresy na pobyte v Slovenskej republike priamo na obci, kde budú ubytovaní.

Zároveň sa navrhujú nové povinnosti ohlasovne súvisiace s nahlasovaním zmeny adresy osôb s poskytnutým dočasným útočiskom na území Slovenskej republiky. V prípade, ak má ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná ohlásenú zmenu adresy pobytu v informačnom systéme Policajného zboru a vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, nový doklad o tolerovanom pobyte. V prípade, ak nemá ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, na jeho doklade o tolerovanom pobyte písomný záznam o zmene adresy pobytu na území Slovenskej republiky a zmenu adresy pobytu bez meškania oznámi miestne príslušnému policajnému útvaru.

K odseku 6

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý počas mimoriadnej situácie vstúpil na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu, mohol požiadať o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. Uvedeným ustanovením sa umožní flexibilnejší návrat štátnych príslušníkov tretích krajín do domovskej krajiny, bez nutnosti rozhodovať o ich administratívnom vyhostení.

K odseku 7

Navrhované ustanovenie umožní policajnému útvaru počas mimoriadnej situácie vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý prichádza z územia Ukrajiny a nemá vlastný cestovný doklad, cudzinecký pas na účel jeho vycestovania zo Slovenskej republiky. Cieľom je maximálne zrýchliť repatriáciu tejto skupiny osôb do domovskej krajiny.

K čl. XVI

Navrhuje sa, aby príspevok za ubytovanie odídenca nebol považovaný za príjem pre účely pomoci v hmotnej núdzi. Dôvodom je skutočnosť, že účelom príspevku za ubytovanie odídenca je pokryť náklady ubytovateľa spojené s prevádzkou nehnuteľnosti v ktorej sú odídenci ubytovaní. V prípade, že ubytovateľ je príjemca pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej

16

núdzi by sa za súčasnej právnej úpravy po započítaní príspevku za ubytovanie do príjmu domácnosti mohla znížiť, resp. úplne odňať.

K čl. XVII

Ustanovuje sa, že vozidlá prevážajúce humanitárnu pomoc a odídencov sú oslobodené od úhrady mýta počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XVIII

Ustanovuje sa, že vozidlá a jazdné súpravy registrované na Ukrajine sú oslobodené od úhrady diaľničnej známky počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XIX

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ak prepustenie profesionálneho vojaka je v záujme služobného úradu, lehota na prepustenie v taxatívne vymedzených dôvodoch bude plynúť aj v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že služobný úrad preruší konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo zákonom ustanovených dôvodov, ak je to v čase keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia, iba vtedy, ak prepustenie profesionálneho vojaka nie je v záujme služobného úradu.

K bodu 3

V § 235i sa reaguje na situácie, ktoré mohli nastať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 1 sa navrhuje skrátenie lehoty na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby za účelom zrýchlenia procesu výberového konania počas vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 2 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona, ak to bude v záujme služobného úradu, začali opätovne plynúť lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka v taxatívne ustanovených dôvodoch. Do lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru sa navrhuje nezapočítavať doba, počas ktorej lehota na prepustenie neplynula.

V odseku 3 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona služobný úrad, ak to bude v jeho záujme, pokračoval v konaní o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v taxatívne ustanovených dôvodoch.

V odseku 4 sa navrhuje ustanovenia § 235f ods. 1 až 5 odo dňa účinnosti zákona neuplatňovať z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

K čl. XX

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila uznesením č. 142/2022 dňa 26. februára 2022 mimoriadnu situáciu, a to na právnom základe ustanovenia § 8 Národnej rady Slovenskej republiky zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov s cieľom utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie

17

následkov mimoriadnej udalosti v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

V súvislosti so vstupom cudzincov na územie Slovenskej republiky spracúvajú príslušné štátne orgány osobné údaje dotknutých osôb, a to na právnom základe viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov. Diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov (ďalej len „zastupiteľský úrad“) sa na tieto štátne orgány obracajú so žiadosťami o poskytnutie osobných údajov štátnych občanov ich štátov a ich rodinných príslušníkov, a to spravidla s cieľom organizovať ich repatriáciu alebo im poskytnúť inú formu konzulárnej činnosti. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani iné právne základy, podľa ktorých sa osobné údaje spracúvajú, neumožňujú bez výslovného súhlasu dotknutej osoby poskytnúť jej osobné údaje zastupiteľskému úradu štátu, ktorého sú štátnym občanom. Takýto právny základ neposkytuje ani Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, podľa ktorého je možné informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu iba ak o to občan vysielajúceho štátu požiada.

V rámci vyhlásenej mimoriadnej situácie je potrebné podporiť snahy zastupiteľských úradov o kontakt so svojimi občanmi a ich rodinnými príslušníkmi na účel repatriácie alebo inej formy konzulárnej činnosti. Na tento účel sa navrhuje ustanoviť, aby príslušné štátne orgány, ktoré spracúvajú osobné údaje dotknutých osôb, mali zákonnú licenciu na poskytnutie osobných údajov zastupiteľským úradom o ich občanoch a rodinných príslušníkoch, ak sú kumulatívne splnené podmienky vyhlásenej mimoriadnej situácie a je odôvodnený predpoklad potreby poskytnutia niektorej z foriem konzulárnej činnosti.

K čl. XXI

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Umožňuje sa, aby počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny mohli odídenci, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny alebo rodinnými príslušníkmi štátneho občana Ukrajiny a nemôžu z objektívnych dôvodov preukázať bezúhonnosť spôsobom podľa § 15 ods. 4 zákona, mohli bezúhonnosť preukázať čestným vyhlásením. Okrem čestného vyhlásenia bude musieť zamestnávateľ vyžadovať aj predloženie psychologického posudku o psychickej spôsobilosti, ktorý nemôže byť starší ako jeden rok.

K čl. XXII

Ustanovuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

V Bratislave 16. marca 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Roman Mikulec v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve

Dôvodová správa


A.    Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z.                  o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, z podnetov poradného orgánu ministerstva kultúry, ktorým je Komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu, ako aj z podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty. Predkladateľ pri príprave návrhu zákona spolupracoval s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou galériou, Slovenským technickým múzeom a Múzeom Slovenského národného povstania.
Návrh zákona precizuje predmet zákona z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009      zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.
Návrh zákona rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky upravené zákonom č. 207/2009 Z. z. nevzťahujú, a to o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie podľa Colného kódexu Únie. Obsahovo sa spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona (vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov predmetov kultúrnej hodnoty – finančný prah a slovacikálnosť predmetu). Zavádza sa nové tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny vývozu. V súvislosti s navrhovanými zmenami zákona sa vypúšťa ustanovenie upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a s ním súvisiace tlačivá.
Vychádzajúc zo skúseností získaných z doterajšej aplikačnej praxe, s cieľom zefektívnenia, spružnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj s cieľom zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva (inštitucionálnymi autoritami) sa upravuje:
-    spôsob predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty,
-    postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, ako aj
-    spôsob posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky (ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry).
V nadväznosti na povinnosť štátu chrániť kultúrne dedičstvo na svojom území proti nezákonnému vývozu, ktorá vychádza aj z UNESCO Dohovoru o opatreniach na zákaz  a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, sa spresňuje forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na uvedené sa rozširuje aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry.  V súlade s navrhovanými zmenami sa upravuje aj doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov.
    Zmeny v uvedených oblastiach sledujú zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva v súvislosti s jeho mobilitou ─ trvalým alebo dočasným vývozom jeho súčastí z územia Slovenskej republiky a zároveň zefektívnenie administrovania povolenia     na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a posudzovania vyvážaného predmetu z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva ako nenahraditeľného bohatstva Slovenskej republiky a jeho občanov. Pri tvorbe navrhovaných úprav zákona č. 207/2009 Z. z. sa prihliadalo aj                 na rešpektovanie vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty tak, aby jeho obmedzenie bolo len v najnevyhnutnejšom rozsahu (napríklad zásadné zúženie resp. jednoznačnejšie zadefinovanie kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa vzťahujú podmienky vývozu podľa tohto zákona).

V súvislosti s právnou úpravou návrhu zákona sa vykonali nadväzujúce zmeny a upravili sa aj niektoré ustanovenia ďalších zákonov, a to:
1.    zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov doplnením kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o novú kompetenciu - vydávanie odborných stanovísk o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty na účely vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a zavedením možnosti pamiatkového úradu zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu, napríklad na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií a reštaurátorských prác a vykonávania výchovnej a propagačnej činnosti,
2.    zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch    v znení neskorších prepisov doplnením osobitnej úpravy dočasného vývozu zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí a rozšírením povinností vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty v súvislosti s aktualizáciou údajov v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty,
3.    zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z.    o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. úpravou podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je zabezpečený v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR. Predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyvy na služby verejnej správy pre občana a negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a ani žiadny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Identifikované vplyvy návrhu zákona sú rozpracované v doložke vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou materiálu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B.    Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1
V § 1 ods. 1 sa precizuje znenie písmena a) z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009      zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).
Znenie § 1 ods. 1 písm. a) sa zároveň mení aj s ohľadom na úpravu znenia § 4 (bod 6) tak, aby bolo jednoznačne určené, že zákon č. 207/2009 Z. z. sa vzťahuje aj na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty mimo colné územie Európskej únie, ktorý nie je uvedený              v prílohe Nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009), ale je uvedený        v prílohe č. 1 k zákonu č. 207/2009 Z. z.
(Napríklad podľa zákona č. 207/2009 Z. z. sa nebude postupovať v prípade, ak je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty maľba, ktorej hodnota je 250 000 eur (kategória A. č. 3 + dosiahnutý finančný prah v časti B. prílohy č. 1 osobitného predpisu) z územia Slovenskej republiky z colného územia Európskej únie a teda do tretej krajiny, napr. Mexiko, India, atď.

K bodu 2
    Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 3
    Rozširuje sa okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky stanovené zákonom nevzťahujú. Doteraz platná úprava stanovuje výnimku z týchto podmienok na výtvarné diela, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora. Navrhovanou zmenou sa tieto výnimky budú vzťahovať na akékoľvek predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora aj napriek tomu, že sa nachádzajú v kategóriách v prílohe č. 1 návrhu zákona.

K bodu 4
Vložením nového písmena sa rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky nevzťahujú. Ide o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie v zmysle Colného kódexu Únie. Nie je dôvodné, aby predmety kultúrnej hodnoty, ktoré boli dovezené na územie Slovenskej republiky v rámci režimu dočasné použitie podliehali povinnosti žiadať o povolenie na ich vývoz späť do krajiny pôvodu (napríklad v prípade dočasného dovozu diel výtvarného umenia na územie Slovenskej republiky na prezentačné alebo študijné účely).

K bodu 5
Navrhované ustanovenie § 2 zákona upravuje podmienky trvalého, ako aj dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia. Vývozom predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie.
Vymedzujú sa predmety kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky je možný len s predchádzajúcim povolením na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry povoľuje vývoz na základe žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty. Zjednotenou právnou úpravou sa zjednodušuje postup podávania žiadostí vzhľadom na to, že sa zavádza len jeden formulár tlačiva žiadosti, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona, v ktorom vlastník predmetu kultúrnej hodnoty vyznačí, či žiada o povolenie na trvalý vývoz alebo dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.
Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty tlačivo žiadosti podáva písomne ministerstvu kultúry, a to v troch vyhotoveniach v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v súvislosti s aplikáciou ustanovení zákonov č. 305/2013 Z. z. a č. 214/2014 Z. z. a možnosti občanov využívať služby tzv. centrálneho elektronického priečinku (CEP). Navrhované ustanovenie zároveň dáva vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty možnosť v prípade záujmu o vývoz súboru predmetov kultúrnej hodnoty podať žiadosť o vývoz tohto súboru len na jednom tlačive žiadosti pri dodržaní počtu vyhotovení v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty pripojiť znalecký posudok vyhotovený znalcom v príslušnom odbore o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty, ktorým sa preukazuje hodnota predmetu kultúrnej hodnoty zostáva zachovaná podľa doterajšej právnej úpravy s tým, že sa rozširuje pre vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty možnosť preukázať hodnotu predmetu kultúrnej hodnoty aj iným odborným posudkom znalca alebo iného uznávaného odborníka na určovanie hodnoty predmetov kultúrnej hodnoty pochádzajúceho z iného členského štátu Európskej únie. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe a podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty poukazujúcich na nedostatok alebo úplnú absenciu znalcov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v niektorých odboroch (napríklad v súvislosti s provenienciou posudzovaného predmetu kultúrnej hodnoty). Vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty sa ukladá aj povinnosť pripojiť k žiadosti fotografie identifikujúce predmet kultúrnej hodnoty a zoznam predmetov kultúrnej hodnoty tvoriacich súbor.
Vzhľadom na to, že ministerstvo kultúry môže zamietnuť žiadosť o povolenie,           ak existujú dôvodné predpoklady, že predmet kultúrnej hodnoty:
-    môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku,
-    môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond alebo
-    sa stane zbierkovým predmetom v správe múzeí a galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
navrhuje sa, že ministerstvo kultúry vydá povolenie na vývoz po prihliadnutí na odborné stanovisko príslušných vrcholných národných fondových inštitúcií. Ustanovenie určuje,         že ministerstvo kultúry si k žiadosti vyžiada vždy odborné stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. K predmetom z kategórie odboru knižná kultúra, si ministerstvo kultúry vyžiada aj odborné stanovisko Slovenskej národnej knižnice o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty (posúdenej z pohľadu splnenia atribútov, parametrov a hodnôt, ktoré musia spĺňať historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy vyhlásené podľa zákona č. 126/2015 Z. z). S prihliadnutím        na kategóriu predmetu kultúrnej hodnoty ministerstvo kultúry si zároveň vyžiada odborné stanovisko od vrcholnej národnej fondovej (múzejnej alebo galerijnej) inštitúcie vybranej podľa charakteru a zamerania jej múzejnej alebo galerijnej dokumentačnej činnosti,               od Slovenského národné múzea, Slovenskej národnej galérie, Slovenského technického múzea alebo Múzea Slovenského národného povstania. Uvedené vrcholné národné fondové inštitúcie sa vyjadria k vhodnosti nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do svojich zbierkových fondov. Na poskytnutie odborného stanoviska ministerstvu kultúry sa pre vymenované inštitúcie stanovuje 15-dňová lehota.
Ustanovenie podľa doterajšej právnej úpravy zachováva povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty umožniť ministerstvu kultúry obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je  predmetom žiadosti o povolenie na vývoz. Zároveň je vlastník predmetu kultúrnej hodnoty povinný ministerstvu kultúry predložiť na vyžiadanie aj ďalšie údaje a doklady viažuce sa k predmetu kultúrnej hodnoty a poskytnúť potrebnú mu súčinnosť. V správnom konaní si správny orgán ako podklad k svojmu rozhodnutiu môže vyžiadať napríklad ďalšie fotografie umožňujúce identifikáciu predmetu kultúrnej hodnoty, doklady preukazujúce vlastníctvo k predmetu kultúrnej hodnoty resp. doklady preukazujúce nadobudnutie predmetu kultúrnej hodnoty do vlastníctva v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo napríklad doklady preukazujúce provenienciu predmetu kultúrnej hodnoty.
Ustanovenie vymedzuje osobitné dôvody, na základe ktorých môže ministerstvo kultúry prerušiť správne konanie vo veci vydania povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej  hodnoty z územia Slovenskej republiky, a to, ak ministerstvo kultúry ako správny orgán uváži, že je potrebné
-    prizvať znalca na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty,
-    vykonať obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty,
-    vytvoriť ad hoc komisiu odborníkov z príslušnej oblasti na posúdenie žiadosti, ktorej odporúčacie stanovisko bude podkladom na vydanie povolenia alebo
-    získať ďalšie podklady.
Navrhovaným ustanovením sa umožní správnemu orgánu vykonať všetky potrebné úkony pre riadne posúdenie žiadosti v zákonnej lehote a tým sa zabezpečí, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty bude na svojom vlastníckom práve, v prípade zamietnutia žiadosti o povolenie na vývoz, obmedzovaný iba v nevyhnutnej miere a ak na to budú existovať dôvodné predpoklady.
Navrhované ustanovenie zachováva v zmysle doterajšej platnej zákonnej úpravy dôvody, na základe ktorých ministerstvo kultúry žiadosť o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty zamietne. Tieto dôvody odrážajú verejný záujem v oblasti ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Týmito dôvodmi sú: dôvodný predpoklad, že predmet kultúrnej hodnoty môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, že predmet kultúrnej môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond alebo dôvodný predpoklad, že dôjde k nadobudnutiu predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do zbierkových fondov vrcholných národných fondových inštitúcií. V prípade, že sa do jedného roka neuplatní takto stanovený systém ochrany, štát nebude ďalej obmedzovať práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty a povolenie na jeho vývoz z územia Slovenskej republiky vydá. Lehota pre vydanie povolenia ministerstvom kultúry po opätovne doručenej žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty sa stanovuje na 15 dní.
Návrh zákona ustanovuje dĺžku platnosti vývozného povolenia na jeden rok odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť. Ustanovenie ďalej vymedzuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty uhradiť náklady spojené s vydaním povolenia, napr. vykonanie obhliadky, vrátane nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku alebo odborného posudku, náklady vzniknuté v súvislosti s predložením ďalších potrebných dokladov. Samotné vydanie povolenia nepodlieha poplatkovej povinnosti.
Ustanovenie § 2 ods. 15 ustanovuje, ktoré podmienky zákona sa vzťahujú na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty a súčasné rešpektovanie a zohľadnenie obsahu vlastníckeho práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ustanovenie aplikuje len vybrané podmienky pre vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty predkladá ministerstvu kultúry žiadosť o povolenie na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v troch vyhotoveniach v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona alebo v elektronickej podobe bez znaleckého posudku alebo iného odborného posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty.
Maximálna doba trvania dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky zostáva zachovaná v dĺžke trvania 2 rokov.
Ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zamietnutie trvalého vývozu sa na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty nepoužijú. Platí prezumpcia, že ak ministerstvo kultúry povolí dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, tento predmet sa na územie Slovenskej republiky po uplynutí lehoty dočasného vývozu vráti, a preto nie je nutné a ani vhodné, aby na režim dočasného vývozu boli použité tak prísne podmienky, aké sa vzťahujú na konanie vo veci povolenia trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty.
Ustanovenie precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie doterajšie povinnosti držiteľa povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty voči colným úradom potvrdzujúcim, že sa z územia Slovenskej republiky vyváža predmet kultúrnej hodnoty, a to
-    predložiť miestne príslušnému colnému úradu povolenie na vývoz (tlačivo s vyznačeným povolením vydaným ministerstvom) a predmet kultúrnej hodnoty, ktorý má byť trvalo vyvezený,
-    umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s povolením,
-    ak bol predmet kultúrnej hodnoty vyvezený dočasne, zaslať ministerstvu kultúry        po spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky jeden rovnopis tlačiva s vyznačeným potvrdením colného úradu o dočasnom vyvážaní predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky.
Ustanovenie ponecháva v platnosti doterajšiu povinnosť colného úradu potvrdiť, že sa z územia Slovenskej republiky predmet kultúrnej hodnoty vyváža. Ak sa údaje na povolení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty, colný úrad potvrdí, že sa predmet kultúrnej hodnoty vyváža z územia Slovenskej republiky mimo colné územie Európskej únie alebo v rámci colného územia Európskej únie alebo, že sa predmet kultúrnej hodnoty, ktorý bol dočasne vyvezený podľa odseku 15 spätne doviezol na územie Slovenskej republiky z iného štátu v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie. V nadväznosti na uvedené ustanovenie stanovuje miestnu príslušnosť colného úradu.

K bodu 6
§ 3 sa vypúšťa z dôvodu, že podmienky upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty boli zahrnuté do § 2 (viď zdôvodnenie k bodu 4).

K bodu 7
Upravujú a rozširujú sa podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008      o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Ustanovenie presne vymedzuje, ktoré ustanovenia § 2 sa použijú v konaní vo veci povolenia vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa tohto osobitného predpisu.



K bodu 8
Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 9
    V § 7 ods. 1 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty.

K bodu 10
    V § 7 ods. 3 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty. Pokutu za iný správny delikt podľa § 11 ods. 1 písm. c) bod 1 zák. č. 207/2009 Z. z. (nevedenie evidencie predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona) je možné uložiť na základe porušenia povinnosti. Preto je potrebné znenie ustanovenia precizovať tak, aby bolo jednoznačné, že ide o povinnosť.
V § 7 ods. 4 sa upravuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe. Zámerom je zefektívnenie tohto preventívneho opatrenia v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a eliminovanie páchania nezákonnej činnosti nelegálnych vývozov predmetov kultúrnej hodnoty z krajiny.    

K bodu 11
§ 7 ods. 5 sa upravuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď. bod 1). Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že predbežné vyjadrenie k možnosti vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky nenahrádza povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).

K bodu 12
    V § 8 ods. 2 písm. a) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 13
    V § 8 ods. 2 písm. b) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 14
    V § 8 sa rozširuje oprávnenie povereného zamestnanca pri výkone kontroly podľa tohto zákona o preverenie dodržiavania povinnosti, ktorou je povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou.

K bodu 15
§ 9 odsek 1 písm. a) a odsek 2 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.


K bodu 16
§ 9 odsek 1 písm. b) a odsek 4 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 17
    V § 10 ods. 1  sa upravuje doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona.

K bodu 18
    § 11 ods. 1 písm. c) bod 2. sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď bod 10).

K bodu 19
Na postup podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Navrhovaná úprava zákona spresňuje prostredníctvom negatívneho výpočtu jednotlivých ustanovení, na ktoré ustanovenia zákona sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.

K bodu 20
    Upravuje sa postup posudzovania žiadostí o povolenie na vývoz predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky predložených do 30. júna 2018.

K bodu 21
    Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedenou legislatívnou skratkou „ministerstvo kultúry“.

K bodu 22
    V prílohe č. 1 „Kategórie predmetov kultúrnej hodnoty“ sa obsahovo spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona. Zároveň sa vybrané kategórie dopĺňajú o nové identifikačné znaky, ktorými sú:
1.    vek predmetu, resp. obdobie vzniku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorá je vymedzená nasledovne:
a)    bez ohľadu na obdobie vzniku
(napr. kategória č. II. archeologické nálezy),
b)    s ohľadom na obdobie vzniku - staršie ako 50 rokov, staršie ako 100 rokov
(napr. kategória č. IX. písm. a) ľudové maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 100 rokov),
c)    s ohľadom na obdobie vzniku - do roku 1848, do roku 1860, do roku 1948)
(napr. kategória č. XIII. písm. c) historické pečiatky, pečate a pečatidlá – obdobie vzniku do roku 1948),  
2.    finančný prah - hodnota predmetu kultúrnej hodnoty vyjadrená v peniazoch v mene euro
(napr. kategória č. IV. písm. a) maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 50 rokov a majú vyššiu hodnotu ako 10 000 eur),
3.    slovacikálnosť predmetu – vzťahuje sa na predmet kultúrnej hodnoty, ktorý sa podľa obsahu, miesta nálezu, miesta vyhotovenia, miesta vydania, autorstva, jazyka týka Slovenska alebo slovenského národa.
Vzhľadom na rozsah nevyhnutných úprav sa príloha novelizuje ako celok. Obsahová úprava kategórií a doplnenie uvedených identifikačných znakov vyplynuli predovšetkým z aplikačnej praxe, ktorá preukázala potrebu zúženia resp. jednoznačnejšieho zadefinovania predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú chránené a evidované podľa osobitných predpisov pre oblasť hnuteľného kultúrneho dedičstva, ale svojou povahou a hodnotou tvoria a sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a ich prípadný trvalý vývoz by mohol pre Slovensku republiku predstavovať ujmu na kultúrnom bohatstve krajiny.
Zároveň sa pri tomto zúžení množiny predmetov kultúrnej hodnoty spadajúcich         do kategórií predmetov kultúrnej hodnoty podľa tohto zákona (doplnením ďalších identifikačných znakov – obdobie vzniku, finančný prah, slovacikálnosť) sleduje zabezpečenie čo možno najmenšieho a najnevyhnutnejšieho obmedzenia vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty (nepovolením vývozu a uplatnením lehoty jeden rok podľa § 2 ods. 10 a ods. 11 zákona) a v neposlednom rade eliminovanie posudzovania vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nenapĺňajú všetky atribúty (definíciu) predmetu kultúrnej hodnoty ako nenahraditeľného bohatstva štátu a jeho občanov, napríklad v kontexte ich trvalého vedeckého, historického, kultúrneho, umeleckého alebo spoločenského významu.
Zároveň sa v prílohe č. 1 označujú grafickým znakom „(+)“ kategórie predmetov kultúrnej hodnoty, pri ktorých je umožnené vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty, s ohľadom na podstatu predmetu, podať jednu žiadosť aj na súbor predmetov kultúrnej hodnoty. Súborom sa rozumie organický, obsahovo spätý celok alebo funkčný celok predmetov (napr. nábytková zostava, jedálenský alebo nápojový servis, krojová súprava, uniforma, autorský grafický album, scénické a kostýmové návrhy k jednej inscenácii a súbor drobných jednotlivín vzniknutých zberateľskou činnosťou a iné).

    Príloha č. 2 sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovaným zmenami zákona a v súlade s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny. Z hľadiska komfortného využívania tlačiva povolenia vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty, tlačivo obsahuje aj anglický preklad jednotlivých položiek. Sleduje sa tým uľahčenie administratívneho vybavovania vývozu predmetu kultúrnej hodnoty pred colnými alebo inými príslušnými orgánmi, či inštitúciami v zahraničí a zníženie prípadných výdavkov vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty na zabezpečenie prekladu tlačiva povolenia. Pre správne vyplnenie jednotlivých položiek tlačiva obsahuje tlačivo vysvetlivky, aké údaje sa v jednotlivých položkách tlačiva vyžadujú.

K bodu 23
Z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona sa vypúšťajú prílohy č. 3 a 4.

K článku II:

K bodu 1
    Pôsobnosť Pamiatkového úradu SR sa dopĺňa o novú kompetenciu vydávať odborné stanovisko o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty vo väzbe na nové znenie § 2 v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2
    Navrhované ustanovenie vytvára právnu možnosť Pamiatkovému úradu SR zriadiť si právnickú osobu podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie rozvoja teórie a metodológie reštaurovania, na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií, na zabezpečenie pamiatkových výskumov a reštaurátorských prác a na zabezpečenie vykonávania a koordinovania dokumentačnej, vzdelávacej, výchovnej, edičnej a propagačnej činnosti.

K bodu 3
V súlade s § 18 ods. 1 správneho poriadku sa v hmotnoprávnom predpise jednoznačne spresnila možnosť z podnetu správneho orgánu - Pamiatkového úradu SR začať správne konanie o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku. Je výlučne vecou správneho orgánu, aby posúdil, či a do akej miery sú splnené zákonné podmienky na začatie konania, t. j. či hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec má pamiatkovú hodnotu, ktorá má byť z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nie je však vylúčené, aby sa správny orgán dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania, od akéhokoľvek subjektu, ale jeho podanie (oznámenie, list) nemá charakter návrhu účastníka konania, na základe ktorého by Pamiatkový úrad SR bol povinný začať správne konanie.

K bodu 4
Ustanovenie presne vymedzuje subjekty, ktoré môžu vypracovať odborné podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku. Navrhovaným znením ustanovenia sa precizuje formulácia z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.

K bodu 5
Maximálna doba trvania dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky sa upravuje na dva roky. Uvedená úprava zosúlaďuje dĺžku lehoty dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky z územia Slovenskej republiky s lehotou dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa zákona č. 207/2009 Z. z., ako aj s lehotou dočasného vývozu zbierkových predmetov podľa zákona č. 206/2009 Z. z.

K bodu 6 až 8
Zosúlaďuje sa text v súlade s navrhovanou úpravou podľa novelizačného bodu 2. K úprave ustanovení § 33 ods. 7, § 35a ods. 1 a § 36 ods. 4  zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov dochádza v súvislosti s doplnením kompetencie Pamiatkového úradu SR o možnosť zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných  prác  súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu (bližšie novelizačný bod 2), v týchto ustanoveniach osobitne zamerané na plnenie úloh a cieľov v oblasti reštaurovania a výkonu archeologických výskumov, pretože výkon týchto prác je naviazaný na splnenie špecifických odborných predpokladov na strane fyzických osôb, ktoré tieto práce vykonávajú a úlohy plnia.

K článku III:

K bodu 1
V § 16 ods. 6 písm. c) sa rozširuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty požiadať ministerstvo kultúry o výmaz predmetu kultúrnej hodnoty z Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty aj z dôvodu jeho znehodnotenia. Doterajšia právna úprava nezohľadňuje  skutočnosť, že môže dôjsť k trvalému znehodnoteniu predmetu kultúrnej hodnoty jeho zničením, poškodením alebo prirodzeným fyzickým degradovaním.

K bodu 2
Ustanovenie rozširuje oznamovacie povinnosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je zapísaný v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty voči ministerstvu kultúry.
Ustanovuje sa povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu odcudzenie tohto predmetu a následne, ak sa predmet kultúrnej hodnoty podarí vypátrať a dôjde k jeho vráteniu vlastníkovi, vlastník oznámi ministerstvu aj túto skutočnosť. V oboch prípadoch sa stanovuje lehota 30 dní na oznámenie. Cieľom tejto úpravy je, aby Evidencia predmetov kultúrnej hodnoty bola riadne aktualizovaná podľa skutočností súvisiacich s vlastnou existenciou predmetu a vlastníctvom k nemu, ako aj využitie získaných informácií napríklad pri poskytovaní súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri pátraní po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty, pri preverovaní vlastníctva k predmetu kultúrnej hodnoty v prípade jeho ponuky na nadobudnutie do zbierok múzeí a galérií.
    Zároveň sa ustanovuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty zapísaného v Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu zmenu vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty (ak sa novým vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty nestane múzeum alebo galéria podľa § 16 odseku 6 písmeno a) tohto zákona), a to s cieľom zabezpečiť aktualizáciu Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty v povinnej položke „vlastník“.

K bodu 3
    Znenie ustanovenia sa spresňuje z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zároveň sa zabezpečuje možnosť mobility zbierkových predmetov na prezentačný účel                         v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Zastupiteľským úradom je diplomatická misia, stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, konzulárny úrad alebo osobitná misia. Podľa Viedenského dohovoru                      o diplomatických stykoch a Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch majú miestnosti misie a konzulárne miestnosti osobitné postavenie (nedotknuteľnosť). Vzhľadom na subjekt,  v prospech ktorého sa dočasný vývoz uskutočňuje  (zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí) a vzhľadom na jeho osobitné postavenie, sa umožňuje, aby dočasný vývoz zbierkového predmetu na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky     v zahraničí mohol trvať aj viac ako dva roky. Ochrana zbierok zostáva zachovaná na úrovni zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o nájme, ktoré zaručujú všestrannú ochranu, bezpečnosť    a starostlivosť o zapožičané zbierkové predmety počas ich prepravy a prezentácie                    a zodpovednosť za škody spôsobené pri preprave a prezentácii zbierkového predmetu.

K článku IV:

K bodu 1
    Návrh úpravy ustanovenia precizuje podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Dôvodom je zvýšenie zabezpečenia ochrany dokumentov, ktoré sú vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond pri ich dočasnom vývoze z územia Slovenskej republiky aj do štátov v rámci colného územia Európskej únie, aj podmienením získania povolenia ministerstva. Touto úpravou sa zároveň zosúlaďujú zákonné podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky s podmienkami dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú chránené a evidované aj podľa iných osobitných predpisov pre oblasť ochrany kultúrneho dedičstva.

K bodu 2
    Doplnením nového odseku 3 v § 24 sa ustanovujú náležitosti, ktoré má obsahovať žiadosť o povolenie na dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe spojenej s konaním o povolenie dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.


K bodu 3
V § 24 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje odsek 4.

K bodu 4
V § 26 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje písmeno h).

K bodu 5
    § 27 ods. 1 písm. b) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 6
    § 27 ods. 1 písm. c) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K článku V:
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2018.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. 1. 2018.


Robert F i c o, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky


Marek M a ď a r i č, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky





    
 

Vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

9

Dô vodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o podmienkach v ývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008, úloha č. 6 z plánu na mesiac jún 2008, ktorej termín splnenia bol na základe sú hlasu predsedu vlády Slovenskej republiky presunutý na december 2008. Dôvody na prijatie navrhovaného právneho predpisu sú v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2006 – 2010, kde sa v časti 6. Kultúra, bod 6.3 Obnova pamiatok a ochrana kultúrneho dedičstva uvádza: 'Vláda SR posúdi účinnosť existujúcich predpisov v oblasti predaja, vývozu a dovozu starožitností a predmetov vysokej umeleckej hodnoty. V súvislosti s možnosťou návratu diel mú zejnej a galerijnej hodnoty, ktoré majú svoj pôvod na Slovensku, vláda SR vytvorí finančnú rezervu, z ktorej by bolo možné zakúpiť na dražbách v zahraničí slovaciká do štátnych zbierok. Vlá da SR prijme zákonné legislatívne opatrenie, ktoré formou štátnej garancie umožní dovážať na Slovensko zbierky vysokej umeleckej hodnoty s cieľom realizácie výstavných projektov európskeho formátu'.

Cieľom návrhu zá kona je upraviť

-podmienky trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva, ktoré nie sú riešené v iných právnych predpisoch,

-niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultú rneho charakteru,

-podmienky poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultú rnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty za účelom prezentácie na území Slovenskej republiky,

-zákaz dovozu predmetov kultúrnej hodnoty na územie spoločenstva a zákaz dovozu takýchto predmetov z územia iného členského št átu spoločenstva na územie Slovenskej republiky,

-vedenie evidencie predmetu kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu predmetu kultúrnej hodnoty (v zmysle vyhláš ky Ministra zahraničných vecí ÈSSR č. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, čl. 10, písm. a)),

-výkon kontroly vykonávanej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Colnými úradmi,

-sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

Návrh zákona má týmto prispieť k zlepšeniu podmienok ochrany hnuteľné ho kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie, vyplývajúcich z dokumentov Euró pskej komisie a smerníc a doporučení Európskeho parlamentu a Rady.

Návrh zákona predpokladá pri realizácii trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva súčinnosť Ministerstva kultú ry Slovenskej republiky (ďalej len 'MK SR') ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý povoľuje trvalý vývoz predmetov kultúrnej hodnoty, a ktorému je oznamovaný dočasný vývoz predmetov kultú rnej hodnoty, s Colnou správou Slovenskej republiky, resp. s colnými úradmi, ktoré zabezpečia kontrolu totožnosti vyvážaných predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členské ho štátu Európskeho spoločenstva.

Zároveň sa predpokladá súčinnosť MK SR a colných úradov aj pri dočasnom dovoze predmetov kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky, realizovanom v súvislosti s poskytovaním dotácie zo štátneho rozpo čtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky za účelom prezentácie. Potvrdenie colného úradu o kontrole totožnosti dočasne dovážaný ch predmetov kultúrnej hodnoty bude dokladom o prijatí týchto predmetov na našom území, ktoré je potrebné jednoznačne stanoviť pri predmetoch kultú rnej hodnoty, na ktoré bude poskytnutá dotácia v zmysle tohto návrhu zákona.

Na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania a záverov z rokovaní k zásadným pripomienkam, ako aj z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že ide o právnu úpravu, ktorá upravuje príbuznú problematiku, MK SR súbežne s t ýmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu aj návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty (ď alej len 'zákon o múzeách a galériách'), ktorých nadobudnutie účinnosti navrhujeme v rovnakom termíne – 1. júna 2009. Pojem 'predmet kultúrnej hodnoty' zavádza a vymedzuje zákon o múzeá ch a galériách. Návrh zákona o vývoze a dovoze sa bude pri použití pojmu 'predmet kultúrnej hodnoty' preto odkazovať na zákon o múzeách a galériách, rovnako ako aj pri ďalších relevantný ch ustanoveniach.

Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zákona s pr ávom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu:

Vlá da Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve: čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

- v sekundárnom práve:

-nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 2469/96 zo 16. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (EHS) č . 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 7),

-nariadenie Rady (ES) č. 974/2001 zo 14. mája 2001, ktorým sa men í a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 11),

-nariadenie Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná vä čšina) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 1/zv. 4),

-nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 z 30. marca 1993 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap. 2/zv. 4) v platnom znení,

-nariadenie Komisie č. 1526/98 zo 16. júla 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (EHS) č. 752/93 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vý voze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 9),

-nariadenie Komisie (ES) č. 656/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 752/93 ustanovujúce vykoná vacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 16),

-nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(Ú.v. EÚ L 200, 30.7.2005) v platnom znení,

-nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 4),

-nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spolo čenstva, (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 2/zv. 6),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na implementáciu nariadení nebola stanovená,

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spolo čenstiev v platnom znení,

c)návrh zákona nepreberá smernice.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Eur ópskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejn é financie

Predkladaný materiál bude mať vplyv na verejné financie. Poskytovanie dotácií si bude Ministerstvo kult úry Slovenskej republiky nárokovať v rámci prípravy štátneho rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky každoročne predbežne vo výške 1 mil. EUR od roku 2010.

Náklady na zabezpečenie krytia dotácií nie je možné presne vyčísliť vzhľadom na skutočnosť, že z dotácie sa bude čerpať iba v prípade vzniku odôvodnenej náhrady škody zá konom presne stanovenej. Ak povinnosť takejto náhrady škody nevznikne, nebude potrebné ani žiadne plnenie, čím sa výrazne šetria verejné prostriedky (inak by bolo potrebn é čerpať na komerčné poistenie finančné prostriedky predstavujúce až 24-27% z ceny dovážaných predmetov kultúrnej hodnoty).V zmysle zákona budú žiadatelia podávať žiadosti o pridelenie dotácie do 30. júla roku predchádzajúcemu roku, v ktorom sa bude dovoz predmetov kultúrnej hodnoty realizovať a reálna výška schválenej dotá cie bude známa najskôr v auguste roku, predchádzajúcemu roku, v ktorom sa bude realizovať dovoz predmetov kultúrnej hodnoty. Z uvedených dôvodov bude možné reálnu výšku dotácie stanoviť iba v požiadavk ách na rozpočet na konkrétny nasledujúci rok a pri trojročnom programovaní uvádzať iba aproximatívnu výšku požiadaviek na štátny rozpočet v uvedenej hodnote 1 mil. EUR každoročne od roku 2010.

RokPožiadavka na štátny rozpo čet20101 mil. EUR 20111 mil. EUR20121 mil. EUR

Vzhľadom na prax s poskytovaním tzv. štátnych záruk na dovážané výstavné projekty v členských krajinách EÚ, ako aj na zákonom a vykonávacím predpisom prísne stanovené podmienky na poskytovanie dotácie na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultú rnej hodnoty, sa nepredpokladá reálne čerpanie finančných prostriedkov, alebo len minimálne.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na ž ivotné prostrediePredkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosťPredkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie Predkladaný materiá l nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovením sa vymedzuje predmet zákonnej úpravy a okruh predmetov kultúrneho hodnoty, na ktorý sa zákon nevzťahuje. Ide o národné kultúrne pamiatky, zbierkové predmety, archí vne dokumenty, historické knižničné dokumenty, historické knižničné fondy, ktorých vývoz a dovoz je riešený osobitnými právnymi predpismi. Návrh zákona sa nevzťahuje tiež na predmety, ktoré sú originálmi diel výtvarného umenia vo vlastníctve ich žijúceho autora.

K § 2

Ustanovením sa určujú podmienky trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva, na ktoré ho realizáciu je potrebné povolenie vydané MK SR. MK SR vydáva povolenie na trvalý vývoz po prihliadnutí na stanovisko svojho poradného orgánu – Komisie na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu. Odborné stanovisko poradného orgánu má odporúčajúci charakter a slúži na objektívnejšie posúdenie vydania, poprí pade nevydania povolenia, než by sa dalo zabezpečiť len na úrovni MK SR. Uvedená komisia je zložená z radov odborníkov v oblasti múzeí, galérií a pamiatkovej starostlivosti.

Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnená osoba žiada o povolenie na trvalý vývoz na predpísaných tlačivách (žiadateľ predkladá MK SR t ri vyhotoveniach tlačiva podľa prílohy č. 2 návrhu zákona; jedno si ponechá MK SR, dve vyhotovenia tlačiva sú v prípade vyznačenia povolenia na trvalý vývoz ministerstvom vrátené žiadateľovi). K žiadosti o povolenie na trvalý vývoz sú vlastník predmetu kult úrnej hodnoty alebo ním splnomocnená osoba povinní priložiť znalecký posudok predmetu kultúrnej hodnoty vyhotovený znalcom v príslušnom odbore. Na vyžiadanie MK SR s ú vlastník predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním oprávnená osoba taktiež povinní umožniť obhliadku predmetu, na ktorý sa žiada povolenie na trvalý vývoz.

Ustanovenie ďalej upravuje možnosti, ak MK SR povolenie na trvalý vývoz nevydá z dô vodu ochrany predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý by vo verejnom záujme nemal byť vyvezený z územia štátu, lebo tvorí neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. V prípade, ž e sa do 12 mesiacov neuplatní systém ochrany takéhoto predmetu vo forme vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku, historický knižničný dokument alebo histori cký knižničný fond alebo vo forme nadobudnutia zbierkového predmetu, štá t nebude naďalej obmedzovať práva vlastníka takéhoto predmetu a povolenie na jeho trvalý vývoz vydá. Návrh zákona stanovuje dĺžku platnosti vývozné ho povolenia na 12 mesiacov od dňa vydania.

Stanovujú sa povinnosti držiteľa povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty voči colným úradom potvrdzujúcim, že sa z územia Slovenskej republiky trvalo vyváža predmet kultúrnej hodnoty a to

-predložiť miestne príslušnému colnému úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko vlastníka alebo ním oprávnenej osoby povolenie na trvalý vývoz (dve vyhotovenia tlačiva s vyznačeným vydaním povolenia ministerstvom) a predmet kultúrnej hodnoty, ktorý má byť trvalo vyvezený,

-umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s povolením.

Ukladá sa povinnosť colnému úradu potvrdiť, že sa z územia Slovenskej republiky predmet kultúrnej hodnoty trvalo vyváža, ak sa údaje na povolení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty.

K § 3

Ustanovenie upravuje podmienky dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z ú zemia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskeho spoločenstva. Tento typ vývozu nie je podmienený súhlasom MK SR, no vyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti o realizácii dočasného vý vozu zo strany vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osoby voči MK SR. Ustanovenie definuje účel a dĺžku trvania dočasného vývozu.

Stanovuje sa povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osoby oznámiť dočasný vývoz MK SR na predpísanom tlačive (MK SR sa predkladajú tri vyhotovenia tlačiva podľa prílohy č. 3 návrhu zákona, z ktorých jedno vyhotovenie si ponechá MK SR a dve vyhotovenia s ú po vyznačení prijatia tlačiva MK SR vrátené vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osobe). Ïalej povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osoby oznámiť MK SR prípadnú zmenu podmienok dočasného vývozu (zmenu účelu vývozu, príjemcu a krajiny určenia predmetu kultúrnej hodnoty) na predpísanom tlačive (príloha č. 4. návrhu zákona). Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnená osoba predkladá MK SR dve vyhotovenia tlačiva oznámenia o zmene podmienok dočasného vývozu – jedno vyhotovenie si ponechá MK SR druhé vyhotovenie tlačiva s vyznačeným potvrdením MK SR o prijatí oznámenia sa vráti vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty alebo ním splnomocnenej osobe.

Návrh zákona zároveň stanovuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty alebo n ím splnomocnenej osoby voči colným úradom, ktoré potvrdzujú, že sa z územia Slovenskej republiky dočasne vyváža a n ásledne spätne dováža predmet kultúrnej hodnoty, a to

-predložiť miestne príslušnému colnému úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko vlastníka alebo ním splnomocnenej osoby dve vyhotovenia tlačiva oznámenia o dočasnom vývoze s vyznačeným potvrdením prijatia oznámenia ministerstvom a dočasne vyvážaný predmet kultúrnej hodnoty,

-umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s údajmi uvedenými na tlačive oznámenia,

-písomne zaslať MK SR po spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky jeden rovnopis tlačiva s vyznačeným potvrden ím colného úradu o dočasnom vyvážaní predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky,

Pre colné úrady sa stanovuje povinnosť potvrdiť, ak sa oznamované údaje na oznámení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty, že sa predmet kultúrnej hodnoty dočasne vyváža z územia Slovenskej republiky a následne spä tne doviezol na naše územie.

K § 4

Ustanovenie upravuje niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z územia Európskeho spoločenstva. Ministerstvo kultúry SR stanovuje ako orgán, ktorý vykonáva úlohy podľ a nariadenia Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru v platnom znení, nariadenia Komisie (EHS) č. 752/93 z 30. marca 1993 ustanovujúceho vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č . 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru v platnom znení, resp. ako príslušný orgán na vystavenie povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Európskeho spoločenstva s výnimkou prípadu predmetov kultú rnej hodnoty, ktorými sú archívne dokumenty, kde je príslušným orgánom Ministerstvo vnútra SR.

K § 5

Ustanovenie vylučuje dovoz predmetu kultúrnej hodnoty na územie Európskeho spoločenstva, ako aj z územia iného členského štátu Európskeho spoločenstva na ú zemie Slovenskej republiky, ktorý je chránený podľa právneho poriadku iného štátu bez súhlasu príslušného orgánu tohto štátu, ak je zaručená vzájomnosť. Ïalej ak je zrejmé, že ide o predmet, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia štátu jeho pôvodu, z tretieho štátu, alebo ak je zrejmé, že ide o odcudzený predmet.

Ustanovenie má v zmysle medzinárodných konvencií, dohovorov a európskych nariadení zabrániť nelegálnemu dovozu predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré by si mohla v budúcnosti uplatniť krajina pô vodu alebo krajina, z ktorej bol takýto premet dovezený, požiadavku na vrátenie.

K § 6

Ustanovenie upravuje účel, subjekty, ktorým je možné poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultú rnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty na prezentačné účely na územie Slovenskej republiky. Stanovuje minimálnu hodnotu predmetu kultúrnej hodnoty a maximálnu hodnotu predmetu kultú rnej hodnoty, na ktorý sa môže poskytnúť dotácia pre žiadateľa o dotáciu, termín predkladania žiadosti o poskytnutie dotácie, ďalej vymedzuje krytie prípadných škôd len na tie, ktoré vzniknú na území Slovenskej republiky poškodením, znehodnotením alebo odcudzením predmetu kultúrnej hodnoty. Návrh zákona určuje, na akú škodu možno dotáciu použiť a súčasne ustanovuje prípady, v ktorý ch sa dotácia neposkytne.

Návrh zákona predpokladá, že v prípade vzniku škody počas prezentačnej akcie bude dotácia poskytnutá múzeám, galériám, knižniciam a archívom zriaďovaným verejnou správou, teda štátom, vy šším územným celkom a obcou. Organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR budú finančné prostriedky na náhradu škody poskytnuté formou rozpočtového opatrenia.

MK SR po schválení žiadosti o poskytnutie dotácie vydá osvedčenie o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorým subjekt dová žajúci predmety kultúrnej hodnoty preukáže štátnu garanciu na krytie prípadnej škody vzniknutej v zákone definovanom rozsahu.

Ustanovenie zároveň vymedzuje povinnosti subjektov, ktorým bolo vydané osvedčenie o poskytnutí dotácie a povinnosti múzeí, galérií a knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR pri realizácii dočasného dovozu a to:

-spísať s dopravcom zabezpečujúcim prepravu predmetu kultúrnej hodnoty protokol o vstupe týchto predmetov na územie Slovenskej republiky alebo ich výstupe z územia Slovenskej republiky po prekro čení štátnych hraníc Slovenskej republiky (spísanie protokolu ju nutné z dôvodu zachytenia obdobia prítomnosti dovezených predmetov kultúrnej hodnoty na území SR, na ktoré bude viazané poskytnutie dotá cie na náhradu škody),

-predložiť colnému úradu tri vyhotovenia tlačiva podľa prílohy č. 5 návrhu zákona na vyznačenie potvrdenia, že sa predmet kultúrnej hodnoty dočasne doviezol a spätne vyváža,

-predložiť colnému úradu dovážané predmety kultúrnej hodnoty a umožniť pracovníkom colného ú radu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s údajmi uvedenými na tlačive potvrdenia.

Podmienky poskytnutia dotácie, náležitosti žiadosti, ako aj podrobnosti o poskytovaní dot ácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MK SR.

K § 7

Návrh zákona zavádza novú evidenčnú povinnosť pre predajcov predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré vlastnia alebo majú v držbe. Zámerom je identifikovať predmety kultúrnej hodnoty a obmedziť pohyb predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli nezákonne vyvezené zo štátu pôvodu alebo z tretieho štátu alebo pochádzajú z trestnej činnosti. Rozsah evidenčných údajov zodpovedá pož iadavke jednoznačnej identifikácie predmetov kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe napríklad starožitníctiev, aukčných spoločností a pod.

Zároveň ustanovenie zavádza povinnosť pre predajcu informovať nadobúdateľa o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.

Znenie ďalej zavádza možnosť pre predajcu požiadať MK SR o predbežné vyjadrenie k možnosti trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty, ktoré však nenahr ádza povolenie na jeho trvalý vývoz.

K § 8

Stanovuje MK SR ako orgán oprávnený vykonávať kontrolu nad dodržiavaním ustanovení nariadení Komisie (EHS) a Rady (EHS) upravujúcich problematiku vývozu predmetov kultúr nej hodnoty do tretích štátov – mimo územia Európskeho spoločenstva a tohto zákona.

K § 9

Ustanovenie stanovuje colné úrady ako orgány oprávnené vykonávať kontrolu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Znenie paragrafu stanovuje oprávnenia, povinnosti colných úradov pri v ýkone kontroly a povinnosti kontrolovaných subjektov.

K § 10

Paragraf definuje skutkové podstaty priestupkov. Stanovuje hornú hranicu uloženej pokuty fyzickej osobe za priestupok za najzávažnejšie porušenie povinností – trvalého vý vozu predmetu kultúrnej hodnoty, ktorá znamená pre Slovenskú republiku nenahraditeľnú stratu kultúrneho dedičstva. Ostatné zadefinované porušenia sú sankcionované do výšky 10 000 Eur. Pokutu je možné ukladať aj opakovane, v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava.

K § 11

Ustanovenie určuje rozpätie možnej uloženej pokuty za iné správne delikty pre prá vnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi. Porušenia povinností ustanovených týmto zákonom sú diferencované podľa závažnosti. Presnú výšku pokuty stanoví MK SR po zohľadnení záva žnosti, spôsobu, trvania a následkov protiprávneho konania. Ïalej stanovuje lehotu, dokedy je možné pokutu uložiť. Navrhuje sa možnosť uloži ť pokutu aj opakovane v prípade, ak sa uložením pokuty nedosiahla náprava.

K § 12

Návrh stanovuje povinnosť MK SR postupovať podľa všeobecných predpisov o sprá vnom konaní pri trvalom vývoze, iných správnych deliktoch a vývoze predmetov kultúrnej hodnoty z územia Európskeho spoločenstva.

K článku II

Návrh zákona novelizuje zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z, zákona 537/2007 Z. z. a zákona č. 166/2008 Z. z. z dôvodu zabezpečenia oprávnenia colného úradu, resp. colníka zaistiť predmet kultú rnej hodnoty pri podozrení spáchania trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu definovaného týmto návrhom zákona.

K článku III

S ohľadom na legislatívny proces sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2009.

Vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 14. 1. 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu