Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 206/2009 účinný od 30.03.2022

Vládny návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine sa predkladá v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

Návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi SR a nálezmi Ústavného súdu SR, platným právnym poriadkom SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

☒

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách, zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona v čl. I je rozšíriť právny rámec upravujúci velenie určeným jednotkám ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) príslušným veliteľom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) na území Slovenskej republiky. V čl. II sa navrhuje úprava príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý bol zavedený zákonom č. 55/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Nasledujúce články obsahujú úpravu zákona o sociálnom poistení, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o službách zamestnanosti, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, zákona o zdravotnom poistení, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, zákona o sociálnych službách,

3

zákona o podpore cestovného ruchu, zákona o hospodárskej mobilizácii, zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákona o pobyte cudzincov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi, zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, zákona o diaľničnej známke, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o ochrane osobných údajov a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v súvislosti s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, právnické osoby, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☒

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

4

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a

rodinu

✉ Pozitívne

☒ Žiadne

✉ Negatívne

10.Poznámky

MZSR

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre vojnových utečencov z Ukrajiny a jej uhrádzanie cez kapitolu rozpočtu MZ SR predstavuje mimoriadny nárok na výdavky štátneho rozpočtu, s ktorým pri tvorbe rozpočtu nebolo uvažované. Vzhľadom k značnej neistote (neznáma dĺžka trvania konfliktu, neznámy celkový počet utečencov, ktorí budú o dočasné útočisko žiadať v SR) nie je možné tieto požiadavky na rozpočet vyčísliť.

Za predpokladu kontinuálneho rastu počtu žiadateľov o dočasné útočisko v SR na celkom 40 000 v roku 2022 a za predpokladu, že nároky na poskytnutie zdravotnej starostlivosti budú obdobné, ako u poistencov systému verejného zdravotného poistenia je hrubý odhad na úrovni cca 27 mil. eur na rok 2022. Tento odhad sa však môže výrazne meniť (narásť alebo klesnúť) v závislosti od pokračovania vývoja vojnového konfliktu.

Náklady hospodárskej mobilizácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rezorte zdravotníctva v súčasnej dobe nie je možné vyčísliť z rovnakých dôvodov aké sú uvedené vyššie.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5.

5

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V rámci riadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodujú o použití ozbrojených síl, usmerňujú činnosť ozbrojených síl, určujú celkové početné stavy vojakov a zamestnancov, rozmiestnenie ozbrojených síl a vo vymedzenom rozsahu vykonávajú kontrolu ich činnosti. Navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky pri riadení ozbrojených síl schvaľovala návrh na určenie ozbrojených síl nielen na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ale aj návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky. Návrh na určenie ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky bude vláde Slovenskej republiky predkladať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Pôjde najmä o určovanie jednotiek ozbrojených síl do spojeneckých síl pod velením NATO, o ktorých prítomnosti na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.

K bodu 2

V § 7 ods. 11 sa rozširuje možnosť určiť jednotky ozbrojených síl na území Slovenskej republiky do pôsobnosti príslušného veliteľa NATO. Vytvára sa tým možnosť organicky začleňovať tieto jednotky do spojeneckých síl pod velením NATO na území Slovenskej republiky, ktoré môžu byť na území Slovenskej republiky prijaté v rámci implementácie obranných plánov odstrašenia a obrany NATO. Uvedeným opatrením sa posilní schopnosť odstrašenia a vykonateľnosť obranných plánov NATO na území Slovenskej republiky, posilnia sa možnosti plnenia zmluvných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kolektívnej bezpečnosti a tým aj obranyschopnosť Slovenskej republiky.

K bodu 3

Vzhľadom na rozšírenie určenia ozbrojených síl aj na plnenie úloh NATO na území Slovenskej republiky, navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov a na prerušenie letu vzdušného objektu tak, že predchádzajúcemu súhlasu ministra obrany Slovenskej republiky bude podliehať len rozkaz veliteľa organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ktorý velí ozbrojeným silám určeným na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.

K čl. II

K bodom 1 a 9

Navrhovaná úprava v doklade o tolerovanom pobyte pre odídencov lepšie zodpovedá účelu tohto druhu medzinárodnoprávnej ochrany. V súvislosti s touto zmenou sa upravuje aj prechodné ustanovenie.

K bodu 2

Aktualizuje sa ustanovenie § 36 ods. 1 zákona o azyle z dôvodu návrhu uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytnutú za odídencov podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a to vypustením odkazu na § 22 ods. 5 zákona o azyle.

6

Taktiež sa jasne určuje (vypustením odkazu na § 22 ods. 3 a ods. 9), že na odídencov sa nevzťahujú ustanovenia zákona o azyle týkajúce sa povoľovania pobytu (tzv. dlhodobé priepustky). V prípade, ak odídenec už nebude mať záujem byť naďalej ubytovaný v azylovom zariadení, na rozdiel od žiadateľov o udelenie azylu nepotrebuje, aby sa mu povolil pobyt mimo azylového zariadenia. Odídenec však bude povinný oznámiť túto skutočnosť azylovému zariadeniu alebo ministerstvu. Súčasne sa jasne určuje, že na odídenca sa nevzťahuje povinnosť uvedená v § 23d ods. 2 zákona o azyle.

K bodom 3 až 8

Za nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie sa považujú byty v bytových domoch, rodinné domy, byty v rodinnom dome a byty v nebytovej budove, teda takej nehnuteľnosti, ktoré slúžia na trvalé bývanie. Upresňuje sa, že poskytovanie príspevku sa viaže len na bezodplatné ubytovanie odídenca. Z dôvodu účelného a efektívneho využívania verejných prostriedkov sa navrhuje ustanoviť maximálnu sumu príspevkov, ktorú možno poskytnúť mesačne na jednu nehnuteľnosť bez ohľadu na počet odídencov, na jednu nehnuteľnosť slúžiacu na trvalé bývanie, ktorí budú v tejto nehnuteľnosti ubytovaní, a to v závislosti od počtu obytných miestností v tejto nehnuteľnosti. Zároveň sa ustanovujú osobitné pravidlá pre ďalšie oprávnené osoby, ktorými sú právnické osoby, ktoré poskytujú ubytovanie odídencom vo svojich nebytových budovách slúžiacich na krátkodobé bývanie za podmienky, že takéto krátkodobé ubytovanie neposkytujú na základe živnostenského oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje postup vyplácania príspevku obcou na základe výkazu, ktorý predloží oprávnená osoba alebo ďalšia oprávnená osoba a postup Ministerstva vnútra SR pri vyplácaní príspevkov obciam, v ktorých takéto osoby skutočne poskytovali ubytovanie odídencovi, na základe prehľadu o uplatnených príspevkoch. Vzhľadom na to, že ide o príspevok, ktorý sa poskytuje na základe zákona o azyle v súvislosti s poskytovaním dočasného útočiska, a vzhľadom na skutočnosť, že už v súčasnosti Ministerstvo vnútra SR obciam poskytuje aj iné príspevky podľa zákona o azyle, navrhuje sa, aby príspevok poskytovalo Ministerstvo vnútra SR.

Keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia oprávnená poskytovať svoje služby odplatne, ak osobitný predpis neustanovuje inak, navrhuje sa umožniť poskytovanie ubytovania odídencom bezodplatne bez nároku na príspevok. Náklady spojené s ubytovaním odídenca si štátne rozpočtové alebo štátne príspevkové organizácie vysporiadajú v rámci svojho rozpočtového hospodárenia po dohode so svojim zriaďovateľom.

K čl. III

K odseku 1: Navrhuje sa, aby občanovi Ukrajiny, ktorý je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, sa prerušilo povinné sociálne poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny. Touto úpravou sa zabezpečí, že počas tohto obdobia nebude podliehať povinnému sociálnemu poisteniu, a teda nebude mať na jednej strane povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie a na druhej strane nebude získavať obdobie na účely nárokov na dávky sociálneho poistenia.

K odseku 2: Za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa navrhuje možnosť dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za toto obdobie. Pri využití tejto možnosti sa navrhuje použiť inštitút mesačného minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu a jeho alikvotizácia.

7

K odseku 3: Využitím možnosti dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom Ukrajiny sa preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, sa toto obdobie kvalifikuje ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nárokov na dávky dôchodkového poistenia a určenia ich sumy.

K odseku 4: V prípade, že občan Ukrajiny, ktorý sa zdržiava na jej území v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z dôvodu výkonu služby v ozbrojených silách Ukrajiny, má povolené splátky dlžných súm poistného alebo dlžných súm podľa § 237a ods. 1, sa navrhuje, aby počas tohto obdobia nedošlo k zrušeniu splátkového kalendára a nedošlo k zročnosti celej dlžnej sumy.

K čl. IV

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania práce vo verejnom záujme. Fyzická osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky musí pred vznikom pracovného pomeru pri výkone práce vo verejnom záujme preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti, a to predložením výpisu z registra trestov, respektíve obdobného dokladu vydaného štátom, ktorého je občanom. Štátni občania Ukrajiny alebo rodinní príslušníci štátneho občana Ukrajiny majú aktuálne znemožnené získanie dokladu, ktorým môžu preukázať bezúhonnosť, preto sa navrhuje počas mimoriadnej situácie, aby na preukázanie bezúhonnosti postačovalo čestné vyhlásenie.

K čl. V

K bodu 1

Navrhuje sa zaviesť splnomocňovacie ustanovenie pre obdobia mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu, ktoré v prípade ich vyhlásenia a len počas ich trvania umožní vláde Slovenskej republiky flexibilne reagovať na situáciu na trhu práce, najmä umožní bez potreby zmeny zákona o službách zamestnanosti predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

K bodom 2 až 4

S cieľom uľahčenia sociálneho začlenenia a integrácie na trh práce primárne štátnych občanov Ukrajiny, ktorým bolo z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine poskytnuté dočasné útočisko, sa navrhuje ustanoviť, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko alebo ktorému bol udelený azyl alebo ktorý je žiadateľom o azyl, ktoré realizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 5

K odseku 1: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s konfliktom na Ukrajine do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie. Uvedená úprava sa nevzťahuje na sezónne zamestnávanie, ktoré je v súlade s právom EÚ limitované trvaním max.

8

180 dní. Uvedenou úpravou sa umožní štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí už pracujú na území Slovenskej republiky, pokračovať v zamestnaní štátnym príslušníkom tretích krajín počas trvania mimoriadnej situácie a dva mesiace po jej skončení.

K odseku 2: V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý ma udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, chce zmeniť zamestnanie, je povinný túto skutočnosť podľa § 73 ods. 18 zákona o pobyte cudzincov nahlásiť policajnému útvaru, ktorý následne žiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa navrhuje, aby o vydanie predmetného potvrdenia mohol požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priamo zamestnávateľ, ktorý má záujem zamestnať takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené sa navrhuje len na obdobie do odvolania mimoriadnej situácie.

K odsekom 3 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom 4 umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú zamestnaní na účel ich zaškolenia a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, do skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K odsekom 4 a 5: Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú vydaný prechodný pobyt na účel zamestnania a ktorí požiadali o obnovenie prechodného pobytu, do skončenia konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K čl. VI

K bodu 1

Umožňuje sa (rozširuje sa) vykonávať dočasnú odborná stáž vo všetkých zdravotníckych povolaniach uvedených v § 27 zákona vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Doterajšie úprava umožňovala výkon dočasnej odbornej stáže iba v zdravotníckych povolaniach lekár, sestra a pôrodná asistentka a len v ústavných zdravotníckych zariadeniach.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou odseku 1, ktorým sa umožňuje sa vykonávať dočasnú odbornú stáž vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.

K bodu 4

Špecifikujú sa podmienky výkonu dočasnej odbornej stáže u poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu zabezpečenia ochrany a bezpečnosti pacienta v súvislosti s nižšími personálnymi kapacitami ambulancií..

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou jednoznačného znenia ustanovenia, že lehota, v ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne o uznaní dokladu o špecializácii získaného v členskom štáte alebo treťom štáte je do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, okrem uznania dokladu o špecializácii podľa § 36 ods. 1 písm. a), kedy Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodne v lehote do 30 dní (doklady o špecializáciách uvedené v prílohe č. 3).

9

K bodu 6

Vzhľadom na aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine v dôsledku ruskej vojenskej invázie, ktorý vyústil do masovej migrácie cudzincov na územie Slovenskej republiky, a s tým súvisiacej potreby zabezpečiť im zdravotnú starostlivosť, sa zjednodušuje prístup k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania pre záujemcov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie na území iného členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Skutočnosti uvedené v písmenách a), b) a d) si v prípade pochybností, môže ministerstvo zdravotníctva overiť prostredníctvom Informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý je bezpečným online nástrojom na výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, ktoré sa podieľajú na vykonávaní právnych predpisov EÚ v praxi.

K čl. VII

Cieľom navrhovaného ustanovenia je operatívne zabezpečenie poskytovania aj inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú subjektmi hospodárskej mobilizácie.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 2

V súčasnosti osobe verejne zdravotne poistenej v Slovenskej republike a zároveň občanovi Ukrajiny vzniká branná povinnosť, resp. obdobná povinnosť v inom štáte. Vzniká napríklad situácia, kedy takémuto poistencovi zamestnávateľ poskytne na tento čas neplatené voľno, na základe čoho sa z poistenca stáva samoplatiteľ v zmysle zákona o zdravotnom poistení. V aplikačnej praxi by to znamenalo, že poistenec by počas výkonu brannej povinnosti na území Ukrajiny musel platiť odvody na poistné v SR, resp. ak by ich neplatil, stal by sa z neho dlžník so všetkými dôsledkami (obmedzenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť). Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby takáto osoba počas výkonu brannej povinnosti mimo územia SR bola vyňatá zo systému verejného zdravotného poistenia. Navrhuje sa, aby bolo takéto ustanovenie aplikovateľné vo všeobecnosti, a to nie len vo vzťahu k občanom Ukrajiny. Zároveň sa navrhuje aby nezaopatrené deti takýchto osôb, ktoré vstúpili do systému na základe § 3 ods. 3 písm. j) zákona ostali v systéme verejného zdravotného poistenia aj počas tohto obdobia.

Oznamovacia povinnosť poistenca v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, ostáva nedotknutá.

K bodom 3 až 11

V súčasnosti je zdravotná starostlivosť pre utečencov z Ukrajiny, ktorým bolo v Slovenskej republike poskytnuté dočasné útočisko (odídenci), riešená prostredníctvom osobitného preukazovania, vykazovania a úhrad za túto zdravotnú starostlivosť, a to prostredníctvom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Tento proces však pri neustále sa navyšujúcich počtoch odídencov nie je vhodný, nakoľko Migračný úrad MV SR nie je prioritne určený na realizáciu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre veľké skupiny osôb. V neposlednom rade sa súčasný postup vykazovania javí ako neúmerne komplikovaný aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pre účely zjednodušenia prístupu odídencov z Ukrajiny k zdravotnej starostlivosti a s cieľom zjednodušenia administratívnych a finančných úkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bol pre odídencov zavedený obdobný spôsob poskytovania, vykazovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosti, ako je tomu pri osobách s poskytnutou

10

doplnkovou ochranou a pri osobách, zaradených v programe MV SR na ochranu obetí trestných činov – vykazovanie a uhrádzanie prostredníctvom zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov. Súvisiace procesy sú už v súvisiacich zákonoch upravené, keďže navrhovaná právna úprava len rozširuje okruh osôb, ktorým už zákony Slovenskej republiky priznávajú prístup k čerpaniu zdravotnej starostlivosti.

Pre odídencov sa navrhuje poskytovať neodkladná zdravotná starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva môže určiť rozsah zdravotných výkonov uhrádzaných nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti uverejnením tohto rozsahu na svojom webovom sídle.

Systém, do ktorého sa navrhovanou právnou úpravou pridávajú odídenci, je nastavený tak, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „VšZP“) - ako najväčšia zdravotná poisťovňa, vynaložené náklady následne fakturuje štátu, takže nie sú hradené priamo zo solidárneho zdravotného systému. To umožňuje v neskoršom období spolupodieľanie sa rozpočtov Európskej únie na skutočných nákladoch vynaložených na zdravotnú starostlivosť, vrátane poskytnutých liekov chronickým pacientom.

Návrh nezakladá povinnosť štátu platiť za tieto osoby ako za poistencov štátu. Na refundáciu nákladov VšZP využije priame vyčíslenie presne vynaložených nákladov. Tým je zabezpečená dostatočne efektívna a pružná kontrola rozsahu nákladov štátu.

Návrh znižuje administratívnu náročnosť na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo z ich pohľadu sa bude jednať o štandardné vykazovanie, ako pri osobách s poskytnutou doplnkovou ochranou.

K bodu 12 (prechodné ustanovenia)

V dôsledku ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny narastá v Slovenskej republike počet utečencov, ktorí môžu potrebovať poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť nepretržitú dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tieto osoby od okamihu vstupu na územie Slovenskej republiky až do doby, kedy požiadajú o azyl alebo dočasné útočisko. V zmysle príslušných ustanovení zákona o azyle, po podaní tejto žiadosti je zdravotná starostlivosť a jej úhrada zabezpečovaná cez Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Z dôvodu, aby navrhované ustanovenie nebolo zneužívané osobami, ktoré nemajú záujem o poskytnutie dočasného útočiska v Slovenskej republike, obmedzuje sa tento nárok na dobu 30 dní odo dňa vstupu na územie SR. Úhrada poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za takto poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť bude prebiehať obdobným spôsobom, ako je realizovaná úhrada neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej bezdomovcom, a teda formou úhrady Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (ďalej len „VšZP“).

Zároveň sa určuje, že nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti trvá do momentu ukončenia mimoriadnej situácie tak, aby bola zrejmá platnosť prechodného ustanovenia. V aplikačnej praxi môžu nastať situácie kedy je potrebné v záujme verejného zdravia a ochrany zdravia poskytnúť a uhradiť aj zdravotnú starostlivosť nad rámec neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Z toho dôvodu sa ministerstvu zdravotníctva umožňuje stanoviť takýto rozsah na webovom sídle ministerstva.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť národného centra poskytnúť údaje o osobách s poskytnutým dočasným útočiskom zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov.

11

K čl. IX

Navrhuje sa rozšíriť negatívne vymedzenie predmetu dane za psa v § 22 ods. 2 zákona o miestnych daniach o psa, ktorého vlastníkom alebo držiteľom je osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022. Navrhuje sa, aby fyzická osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu, ktorej bude poskytnuté odplatné prechodné ubytovanie podľa § 37 zákona o miestnych daniach, nebola daňovníkom dane za ubytovanie. Navrhuje sa, aby osoba so štatútom odídenca podľa osobitného predpisu nebola poplatníkom poplatku za komunálne odpady. Primerane sa zohľadňuje, aby prostredníctvom prechodného ustanovenia toto doplnenie zákona o miestnych daniach platilo už na zdaňovacie obdobie roka 2022.

K čl. X

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytujú osobám v závislosti od ich príjmu (vychádzajúc z príjmu spoločne posudzovaných osôb). S cieľom zabrániť, aby malo poskytnutie príspevku za ubytovanie odídenca v súvislosti so situáciou na Ukrajine negatívny dopad na výšku peňažného príspevku na kompenzáciu, resp. na samotné poskytnutie resp. neposkytnutie príspevku, sa navrhuje v § 18 ustanoviť, že tento príspevok sa nebude započítavať do príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani príjmu spoločne posudzovanej osoby.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje jednoznačne upraviť, že predmetný príspevok sa nebude považovať ani za príjem osoby vykonávajúcej opatrovanie v rámci peňažného príspevku na opatrovanie.

Tieto úpravy sa rovnako budú týkať posudzovania príjmu na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu prijímateľom (vrátane osôb, ktorých príjem sa spoločne posudzuje), resp. osôb povinných úhradou za prijímateľa sociálnej služby, keďže zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 72 ods. 8 upravuje, že príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 447/2008 Z. z.

K čl. XI

Návrhom doplnenia splnomocňovacieho ustanovenia § 104a zákona o sociálnych službách sa, v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom o sociálnych službách pri úprave právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení odchylne upraviť od právnej úpravy zákona o sociálnych službách .

Cieľom úpravy je, aj v nadväznosti na skutkový stav prílevu cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobený ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, reagovať na potrebu vytvorenia právnych podmienok na možnosť zabezpečenia dostupnosti potrebnej pomoci a podpory odkázaným fyzickým osobám aj v rámci práva sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálnych služieb. Predkladaný návrh splnomocňuje vládu Slovenskej republiky ustanoviť v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadením vlády SR aj rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, (napr. aktuálne o cudzincov z územia Ukrajiny, ktorí sa ocitli na území Slovenskej republiky v dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a s ním súvisiacim faktickým ohrozením ich života alebo

12

zdravia a nespĺňajú podmienky podľa doterajšej právnej úpravy ustanovenej zákonom o sociálnych službách na prijímateľa sociálnej služby). Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu.

K bodu 1

Návrhom sa, aj v reakcii na mimoriadnu situáciu vyhlásenú v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, rozširuje okruh oblastí a podmienok upravených zákonom pri poskytovaní sociálnych služieb, ktoré môže vláda Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie alebo na obdobie bezprostredne nasledujúcom po jej skončení upraviť v nariadení vlády Slovenskej republiky odchylne od právnej úpravy zákona.

Cieľom úpravy je splnomocniť vládu Slovenskej republiky aj na rozšírenie okruhu možných prijímateľov sociálnej služby, ktorí v súčasnosti nespĺňajú podmienky stanovené zákonom na prijímateľa sociálnej služby, avšak je nevyhnutné im poskytovanie sociálnej služby zabezpečiť. Zároveň sa navrhuje možnosť upraviť nariadením vlády SR aj osobitné podmienky konania pri odkázanosti na sociálnu službu, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami ustanovenými zákonom o sociálnych službách, nakoľko konanie a rozhodovanie v týchto veciach môže byť v čase mimoriadnej situácie vo vzťahu k týmto fyzickým osobám výrazne sťažené, resp. s neodstrániteľnými prekážkami, a to najmä pre nemožnosť náležitého zistenia skutkového stavu pri viazanosti platnou právnou úpravou .

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na prečíslovanie označenia písmen) v § 104a ods. 1.

K čl. XII

K bodu 1

Ide o doplnenie finančného nástroja v nadväznosti na doplnenie § 27k.

K bodu 2

Ide o vytvorenie legislatívneho rámca, na základe ktorého sa budú poskytovať príspevky za poskytnutie ubytovania odídencovi ako aj za služby spojené s ubytovaním odídenca fyzickým osobám alebo právnickým osobám poskytujúcim ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje ubytovanie a s ním spojené služby v ubytovacom zariadení je osoba podľa § 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Príspevok za ubytovanie odídenca a s ním spojených služieb sa poskytuje za každú noc ubytovania odídenca odo dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny do rozhodnutia vlády Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky o ukončení poskytovania príspevku za ubytovanie .

K čl. XIII

K bodu 1

Cieľom uvedeného návrhu je prijatie právnej úpravy, ktorou by bolo možné vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu vojnového konfliktu na území iného štátu, pričom pre účely tohto zákona sa pod pojmom obyvateľstvo rozumie každá fyzická osoba, ktorá sa zdržiava na území Slovenskej republiky.

13

K bodu 2

Zároveň sa predmetnou právnou úpravou stanovuje okruh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorým sa nariaďuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v mieste určenom Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v období krízovej situácie.

K čl. XIV

K bodom 1 až 4

Pre zabezpečenie efektívnej a bezprostrednej humanitárnej pomoci na Ukrajine, ktorá súvisí s mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, navrhujeme rozšírenie §128 ods. 8 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov o písmená e) až g), nakoľko súčasná právna úprava stanovuje striktné podmienky na distribúciu a vývoz humánnych liekov, čo v súčasnej krízovej situácií komplikuje a znemožňuje promptné poskytovanie humanitárnej pomoci vo forme dodania humánnych liekov na územie postihnuté ozbrojeným konfliktom.

Úpravou vyššie uvedeného ustanovenia tak umožníme Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR") rýchlo a cielene reagovať na dynamicky sa vyvíjajúcu situáciu na Ukrajine, čo súčasná právna úprava neposkytuje. Možnosť rozšíriť okruh subjektov, ktorým je držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov povinný dodávať humánny liek o medzinárodné humanitárne organizácie poskytujúce humanitárnu pomoc a taktiež možnosť povoliť im vývoz humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov do postihnutých oblastí Ukrajiny je v súčasnej situácii adekvátnym riešením.

Navrhujeme rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, za predpokladu, že sa takýto vývoz javí ako účelný a vhodný. Podľa súčasného znenia § 70 nie je možné vydanie povolenia MZ SR na vývoz ľudskej plazmy žiadateľovi ani v rámci humanitárnej pomoci na Ukrajinu, nakoľko nie je splnená podmienka, že vyvážanú ľudskú plazmu priemyselne spracuje držiteľ povolenia na výrobu liekov z ľudskej plazmy, ktorý je držiteľom registrácie lieku vyrobeného z ľudskej plazmy zaradeného v zozname kategorizovaných liekov alebo ktorý vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy pre takého držiteľa registrácie alebo vyrába lieky vyrobené z ľudskej plazmy registrované podľa § 46 ods. 1, ktoré nie sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov a sú používané na terapiu v ústavných zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike. Niektoré ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré sú držiteľmi povolenia na prípravu transfúznych liekov v plnom rozsahu alebo držitelia povolenia na výrobu humánnych liekov, ktorí ľudskú plazmu už v minulosti odobrali alebo je u takýchto subjektov uskladnená a nie je možné ju na Slovensku použiť ako transfúzny liek, by pri súčasnej právnej úprave znamenalo, že by nevyužitá ľudská plazma musela byť zlikvidovaná. Takýto akt likvidácie by predstavoval morálny problém a preto MZ SR navrhuje rozšírenie ustanovenia o možnosť vydať rozhodnutie, ktorým MZ SR povolí vývoz ľudskej plazmy pre účely humanitárnej pomoci na Ukrajine.

14

K bodu 5

Navrhovaná úprava umožní správcovi majetku štátu pri nakladaní s hnuteľným majetkom štátu (prevod správy majetku štátu, prevod vlastníctva majetku štátu, nájom alebo výpožička) určeným na poskytnutie humanitárnej pomoci a zmiernie následkov ozbrojeného konfliktu tak, aby nebolo potrebné vykonať ponukové konanie, osobitné ponukové konanie, elektronickú aukciu alebo ponuku na nájom podľa zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), ak sú splnené tieto podmienky:

1. Ide o nakladanie s hnuteľným majetkom štátu počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

2. Zmluva, ktorou správca majetku štátu prevádza správu alebo vlastníctvo tohto hnuteľného majetku štátu, resp. dáva tento majetok štátu do užívania inej osobe, musí byť uzatvorená počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny; aby sa splnil účel tejto zmluvy, v tejto lehote by mala aj nadobudnúť účinnosť.

3. Hnuteľný majetok štátu je určený na poskytnutie humanitárnej pomoci, na zmiernenie negatívnych následkov ozbrojeného konfliktu alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

4. Aj pri tejto mimoriadnej situácii musí správca majetku štátu pri nakladaní s týmto majetkom štátu konať so zreteľom na verejný záujem a postupovať účelne a hospodárne.

Ak všetky tieto skutočnosti nebudú súčasne splnené, je správca majetku štátu povinný pri nakladaní s majetkom štátu postupovať podľa zákona o správe majetku štátu.

Z dôvodu čo najrýchlejšieho odovzdania hnuteľného majetku štátu sa počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny na platnosť zmlúv, ktorých predmetom je nakladanie s takýmto hnuteľným majetkom štátu (zmluva o prevode správy, darovacia zmluva, kúpna zmluva, nájomná zmluva), nebude vyžadovať súhlas podľa zákona o správe majetku štátu. Taktiež nebude potrebné rozhodnúť o prebytočnosti alebo dočasnej prebytočnosti prevádzaného majetku štátu. Písomná forma zmlúv však musí byť naďalej zachovaná.

K čl. XV

K odseku 1

Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte z dôvodu riešenia dočasného útočiska pre utečencov z územia Ukrajiny sa ustanovuje časová lehota, v rámci ktorej všetky udelené prechodné pobyty, trvalé pobyty alebo tolerované pobyty, ktorých časová platnosť by skončila počas mimoriadnej situácie, zostali v platnosti do dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie. V nadväznosti na túto právnu úpravu sa navrhuje, aby mohol policajný útvar vydať doklad o pobyte, v ktorom uvedie konkrétny dátum platnosti, ak je to nevyhnutné na to, aby cudzinec mohol naďalej vykonávať účel udeleného pobytu. Príkladom sú napríklad vodiči medzinárodnej hromadnej dopravy, ktorým bez platného dokladu o pobyte nemôže Ministerstvo dopravy a výstavby SR vydať osvedčenie vodiča, ktoré je jednou z podmienok na vykonávanie ich povolania.

K odseku 2

Navrhuje sa, aby ministerstvo vnútra mohlo v odôvodnených prípadoch odpustiť zmeškanie lehoty podľa zákona o pobyte cudzincov, ak táto uplynula počas trvania mimoriadnej situácie. Uvedeným ustanovením sa umožňuje pristúpiť k odpusteniu zmeškania

15

lehoty, avšak konkrétne rozhodnutie bude posudzované v závislosti od aktuálnej situácie. Pôjde napr. o lehotu na odovzdanie dokladu potvrdzujúceho zdravotné poistenie alebo lekárskeho posudku, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K odseku 3

Z dôvodu extrémnej vyťaženosti policajných útvarov sa taktiež navrhuje, aby sa na rozhodovanie policajných útvarov v konaniach o pobyte dočasne nevzťahovali lehoty na rozhodovanie. Policajné útvary budú rozhodovať v lehotách, v rámci ktorých bude zohľadnené ich vyťaženie pri plnení úloh súvisiacich s hromadným prílevom cudzincov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine.

K odsekom 4 a 5

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, v prípade, ak si nájde nové ubytovanie, hlásil zmenu adresy svojho pobytu na území Slovenskej republiky na obci alebo mestskej časti, kde má zabezpečené nové ubytovanie. Cieľom navrhovanej úpravy je znížiť zaťaženosť policajných útvarov vykonávajúcich registráciu osôb žiadajúcich o dočasné útočisko tým, že si tieto osoby v prípade nového ubytovania vybavia zmenu adresy na pobyte v Slovenskej republike priamo na obci, kde budú ubytovaní.

Zároveň sa navrhujú nové povinnosti ohlasovne súvisiace s nahlasovaním zmeny adresy osôb s poskytnutým dočasným útočiskom na území Slovenskej republiky. V prípade, ak má ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná ohlásenú zmenu adresy pobytu v informačnom systéme Policajného zboru a vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, nový doklad o tolerovanom pobyte. V prípade, ak nemá ohlasovňa prístup do informačného systému Policajného zboru, vykoná štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, na jeho doklade o tolerovanom pobyte písomný záznam o zmene adresy pobytu na území Slovenskej republiky a zmenu adresy pobytu bez meškania oznámi miestne príslušnému policajnému útvaru.

K odseku 6

Navrhuje sa, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý počas mimoriadnej situácie vstúpil na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu, mohol požiadať o návrat do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. Uvedeným ustanovením sa umožní flexibilnejší návrat štátnych príslušníkov tretích krajín do domovskej krajiny, bez nutnosti rozhodovať o ich administratívnom vyhostení.

K odseku 7

Navrhované ustanovenie umožní policajnému útvaru počas mimoriadnej situácie vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý prichádza z územia Ukrajiny a nemá vlastný cestovný doklad, cudzinecký pas na účel jeho vycestovania zo Slovenskej republiky. Cieľom je maximálne zrýchliť repatriáciu tejto skupiny osôb do domovskej krajiny.

K čl. XVI

Navrhuje sa, aby príspevok za ubytovanie odídenca nebol považovaný za príjem pre účely pomoci v hmotnej núdzi. Dôvodom je skutočnosť, že účelom príspevku za ubytovanie odídenca je pokryť náklady ubytovateľa spojené s prevádzkou nehnuteľnosti v ktorej sú odídenci ubytovaní. V prípade, že ubytovateľ je príjemca pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej

16

núdzi by sa za súčasnej právnej úpravy po započítaní príspevku za ubytovanie do príjmu domácnosti mohla znížiť, resp. úplne odňať.

K čl. XVII

Ustanovuje sa, že vozidlá prevážajúce humanitárnu pomoc a odídencov sú oslobodené od úhrady mýta počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XVIII

Ustanovuje sa, že vozidlá a jazdné súpravy registrované na Ukrajine sú oslobodené od úhrady diaľničnej známky počas trvania mimoriadnej situácie z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

K čl. XIX

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ak prepustenie profesionálneho vojaka je v záujme služobného úradu, lehota na prepustenie v taxatívne vymedzených dôvodoch bude plynúť aj v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že služobný úrad preruší konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo zákonom ustanovených dôvodov, ak je to v čase keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia, iba vtedy, ak prepustenie profesionálneho vojaka nie je v záujme služobného úradu.

K bodu 3

V § 235i sa reaguje na situácie, ktoré mohli nastať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 1 sa navrhuje skrátenie lehoty na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby za účelom zrýchlenia procesu výberového konania počas vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V odseku 2 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona, ak to bude v záujme služobného úradu, začali opätovne plynúť lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka v taxatívne ustanovených dôvodoch. Do lehoty na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru sa navrhuje nezapočítavať doba, počas ktorej lehota na prepustenie neplynula.

V odseku 3 sa navrhuje, aby odo dňa účinnosti zákona služobný úrad, ak to bude v jeho záujme, pokračoval v konaní o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v taxatívne ustanovených dôvodoch.

V odseku 4 sa navrhuje ustanovenia § 235f ods. 1 až 5 odo dňa účinnosti zákona neuplatňovať z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

K čl. XX

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila uznesením č. 142/2022 dňa 26. februára 2022 mimoriadnu situáciu, a to na právnom základe ustanovenia § 8 Národnej rady Slovenskej republiky zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov s cieľom utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie

17

následkov mimoriadnej udalosti v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.

V súvislosti so vstupom cudzincov na územie Slovenskej republiky spracúvajú príslušné štátne orgány osobné údaje dotknutých osôb, a to na právnom základe viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov. Diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov (ďalej len „zastupiteľský úrad“) sa na tieto štátne orgány obracajú so žiadosťami o poskytnutie osobných údajov štátnych občanov ich štátov a ich rodinných príslušníkov, a to spravidla s cieľom organizovať ich repatriáciu alebo im poskytnúť inú formu konzulárnej činnosti. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani iné právne základy, podľa ktorých sa osobné údaje spracúvajú, neumožňujú bez výslovného súhlasu dotknutej osoby poskytnúť jej osobné údaje zastupiteľskému úradu štátu, ktorého sú štátnym občanom. Takýto právny základ neposkytuje ani Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch, podľa ktorého je možné informovať konzulárny úrad vysielajúceho štátu iba ak o to občan vysielajúceho štátu požiada.

V rámci vyhlásenej mimoriadnej situácie je potrebné podporiť snahy zastupiteľských úradov o kontakt so svojimi občanmi a ich rodinnými príslušníkmi na účel repatriácie alebo inej formy konzulárnej činnosti. Na tento účel sa navrhuje ustanoviť, aby príslušné štátne orgány, ktoré spracúvajú osobné údaje dotknutých osôb, mali zákonnú licenciu na poskytnutie osobných údajov zastupiteľským úradom o ich občanoch a rodinných príslušníkoch, ak sú kumulatívne splnené podmienky vyhlásenej mimoriadnej situácie a je odôvodnený predpoklad potreby poskytnutia niektorej z foriem konzulárnej činnosti.

K čl. XXI

Bezúhonnosť je jednou z podmienok vykonávania pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Umožňuje sa, aby počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny mohli odídenci, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny alebo rodinnými príslušníkmi štátneho občana Ukrajiny a nemôžu z objektívnych dôvodov preukázať bezúhonnosť spôsobom podľa § 15 ods. 4 zákona, mohli bezúhonnosť preukázať čestným vyhlásením. Okrem čestného vyhlásenia bude musieť zamestnávateľ vyžadovať aj predloženie psychologického posudku o psychickej spôsobilosti, ktorý nemôže byť starší ako jeden rok.

K čl. XXII

Ustanovuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

V Bratislave 16. marca 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Roman Mikulec v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

9

Dô vodová správa

V šeobecná časť

Návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len 'návrh zákona') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008, úloha č 3 na mesiac október 2008. Dôvody na vypracovanie právneho predpisu sú v úlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2006-2010, kde sú v časti 6 Kultúra špecifikované úlohy v oblasti ochrany súčasti kultúrneho dedičstva, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj zbierkov é fondy múzeí a galérií. Nový právny predpis je pripravovaný aj v súlade so Stratégiou rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011 schv álenou uznesením vlády SR č. 1078 zo dňa 20. decembra 2006, ktorá v časti - V. Iné d ôležité predpoklady rozvoja slovenských múzeí a galérií do roku 2011 - ukladá pripraviť pr ávny predpis o múzeách a galériách s cieľom 'transponovať do nášho právneho poriadku úpravy ES/EÚ, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s kultúrnym tovarom, ale nemajú takú právnu formu, ktorá by zabezpečovala ich automatickú platnosť. Ïalej presnejšie definovať predmet, formy a spôsoby vykonávania štátneho odborného dohľadu nad dodrž iavaním tohto zákona.' Keďže oblasť múzeí a galérií si vyžadovala právne úpravy, ktoré sú nad rámec už schválenej novely zá kona č. 115/1998, pripravil sa nový právny predpis upravujúci činnosť múzeí a galérií ako inštitúcií zhromažďujúcich súčastí kultúrneho dedičstva a profesionálne ich spravujúcich vykon ávaním odborných činností.

Dôležitým podnetom na prípravu návrhu zákona je aj schvá lenie Stratégie informatizácie verejnej správy, ktorú Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 131/2008 zo dňa 27. februára 2008, kde sú definované vízie, strategické ciele a smery vývoja v tejto oblasti rozvoja spoločnosti. Významný podiel pri rozvoji informatizácie v oblasti kultúry majú múzeá a galérie, ktoré spravujú značnú časť hnuteľného kultúrneho dedičstva a prostrední ctvom informatizácie v jednotlivých múzeách a galériách budujú vedomostný systém, ktorý sprostredkuje údaje o kultúrnom dedič stve jednotlivým zložkám verejnosti a tak prispieva k rastu všeobecného vzdelania a poznania, a tým aj k budovaniu historického vedomia spoločnosti.

Návrh zákona vychádza aj zo skúsenosti pri uplatňovaní zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov. Precizuje vybrané ustanovenia, ukladá múzeám a galériám povinnosti pri digitalizácii dát o zbierkových predmetoch, no zároveň sprísňuje spôsob ochrany zbierkových predmetov spravovaných múzeami a galériami ako profesionálnymi inštitúciami ur čenými na zhromažďovanie, ochranu a prezentáciu najväčšej časti hnuteľného kultúrneho a prírodného dedičstva.

Predmet predloženej úpravy

-upraviť podmienky na registráciu múzeí a galérií ako inštitúcií zriaďovaných, zakladaných na profesionálnu záchranu, ochranu a prezentáciu súčastí kultúrneho dedičstva – zbierkových predmetov,

-upraviť nadobúdanie hnuteľných archeologických nálezov múzeami, zriadenými orgánmi verejnej správy v súlade s pripravovanou novelou Zákona č . 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

-kodifikovať povinnosť múzeí a galérií pri elektronizácii údajov o odbornej evidencii zbierkových predmetov a budovaní centrá lnej evidencie zbierkových predmetov, vytváraných Slovenským národným múzeom a Slovenskou národnou galériou ako súčasť informatizácie spoločnosti,

-jednoznačne definovať základné odborné činnosti, ktoré sú múzeá a galérie povinné vykonávať pri nadobúdaní, ochrane a prezentá cii zbierkových predmetov,

-upraviť povinnosti pri evidencii predmetov kultúrnej hodnoty pre orgány verejnej správy a nimi zriaďované organizácie s cieľom zabezpečiť ich ochranu a trvalé zachovanie,

-definovať výkon kontroly a štátneho odborného dohľadu pri zabezpečovaní nadobúdania, ochrany a prezentácii zbierkových predmetov,

-upraviť sankčné postihy za porušenia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona.

Múzeá a galérie majú osobitné poslanie v procese rozvoja spoločnosti a pestovan í historické vedomia spoločnosti i jednotlivca. Prostredníctvom uchovávania a zhodnocovania zbierkových predmetov interpretujú historické poznanie a sú účinným nástrojom pri rozvíjaní výchovy a vzdelávania všetkých vekových a sociá lnych skupín obyvateľstva. Zároveň sa podieľajú aj na správe najvýznamnejších kultúrnych a spoločenských hodnô t, manažovania lokalít kultúrneho dedičstva a najatraktívnejších lokalít kultúrneho turizmu a výrazne rozširujú ponuku pre rozvoj cestovného ruchu.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je skvalitniť legislatí vne prostredie pre rozvoj a posilňovanie uvedených funkcií múzeí, vykonávaných vo verejnom záujme.

Doložka

zlučiteľnosti návrhu zá kona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve: čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

- v sekundárnom práve:

-nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení ,

-Nariadenie Rady (ES) č. 806/2003 zo dňa 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná väčš ina), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4) v platnom znení,

-Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení,

-Smernica Rady 93/7/EHS zo dňa 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap. 2/zv. 4)

-nariadenie Rady (ES) č. 2469/96 zo 16. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺň a príloha k nariadeniu (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 7)),

-nariadenie Rady (ES) č. 974/2001 zo 14. mája 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 11)

-nariadenie Komisie (ES) č. 656/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 752/93 ustanovujúce vykonávacie predpisy k nariadeniu Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze kultúrneho tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 16)),

-nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (Ú. v. L 200, 30. 7. 2005),

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a)Bezpredmetné. Problematika ochrany kultúrneho dedičstva spadá do pôsobnosti členských krajín; Spoločenstvo v zmysle čl. 151 Zmluvy o založení Európskeho spolo čenstva v platnom znení podporuje spoluprácu členských krajín v tejto oblasti;

b)V danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Euró pskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;

c)Bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky..

Doložka

finančných, ekonomických, environmentá lnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financiePredkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie, poskytovanie podpory múzeám a galériám pri rozvoji odborných činností.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad vplyvov na životné prostrediePredkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosťPredkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie Predkladaný materi ál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

Èl. 1

K § 1

Ustanovením sa vymedzuje predmet zákonnej úpravy, ako je zriaďovanie, zakladanie múzeí alebo galérií, ktoré sú vytvárané vo verejnom záujme s cieľom zhroma žďovať, ochraňovať a prezentovať súčasti kultúrneho dedičstva. Právna úprava rieši aj evidenciu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nie ochraňované inými právnymi predpismi a sú vo vlastní ctve alebo správe orgánov a inštitúcií verejnej správy s cieľom zachovať najhodnotnejšie predmety kultúrnej hodnoty v správe orgánov a inštitúcií verejnej správy.

K § 2

Vymedzuje základné pojmy zákona – predmet kultúrnej hodnoty, zbierkový predmet, zbierka, zbierkový fond, múzeum, galéria, vedomostný systém múzea, galérie. Vymedzenie základný ch pojmov najmä pojmu múzeum je dôležité vo vzťahu k vytváraniu múzeí a definovaniu ich úlohy pri zhromažďovaní, ochrane a prezentácii súčasti kultúrneho dedičstva. Takisto je potrebné definova ť pojem zbierkový predmet ako základnú súčasť pre existenciu a pôsobenie múzea a definovanie základných odborných činností v múzeu, galérii, ktoré sú nástrojom na zhromažďovanie a vykonávanie odbornej správy v múzeu. Na pojmoch múzeum/galéria a pojme zbierkový predmet je tvorená konštrukcia celého právneho predpisu.

K § 3

Ustanovenia stanovujú, kto môže zriadiť múzeum alebo galériu. Zriaďovateľmi sú ústredné orgány štátnej správy, samosprávne kraje a obce. Zároveň je dôležité aj vymedzenie ostatných právnych subjektov, ktoré môžu mať vo svojej organizačnej štruktúre múzeum alebo galériu, a ktoré v súčasnosti v SR aj pôsobia. Zároveň tento paragraf upravuje aj zruš ovanie múzea/galérie, čo je možné len so súhlasom Ministerstva kultúry SR ako ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za záchranu a ochranu súč astí kultúrneho dedičstva, ktoré dáva súhlas na zrušenie múzea/galérie.

K § 4

Znenie upravuje práva a povinnosti, toho, kto chce vytvoriť podmienky na činnosť múzea alebo galérie a chce byť zapísaný do Registra múzeí a galérií SR (ďalej len 'register'). Ide najm ä o povinnosť vydať štatút múzea alebo galérie, určiť profiláciu a špecializáciu múza/galérie, no najmä definovanie podmienok na zabezpečenie činnosti múzea alebo galérie po stránke finanč nej, personálnej a priestorovej. Zároveň ustanovenia upravujú proces zrušovania múzea alebo galérie, ako aj povinnosti zriaďovateľov a vlastníkov múzea alebo galérie pri zabezpečení kontinuálnej a nepretr žitej ochrany zbierkových predmetov po zrušení múzea alebo galérie. Tento paragraf jasne stanovuje, že činnosť múzeí a galérií, kvalita ich výkonov v oblasti základných odborných činností je priamo závislá od toho, kto vytvára podmienky na činnosť múzea/galérie - od zriaďovateľa alebo vlastníka múzea alebo galérie.

K § 5

Návrh upravuje postup pri zápise múzea alebo galérie do Registra múzeí a galérii, ktorý vedie ministerstvo. Toto ustanovenie má viesť k skvalitneniu činnosti múzeí, galérií, k posilneniu profesionalizácie ich výkonov v oblasti realizácie základných odborných činností a má byť zárukou toho, že múzeum alebo galéria, ktoré zapíše MK SR do registra, bude vykonávať profesion álnu starostlivosť o zbierkové predmety. Ustanovenia jednoznačne stanovujú podmienky, ktoré musí múzeum alebo galéria spĺňať pred zápisom do registra múzeí a galérií. Kvalitu výkonov v oblasti z ákladných odborných činností budú posudzovať národné zbierkotvorné inštitúcie – Slovenské národné múzeum a (ďalej 'SNM'), Slovenská národná galéria (ďalej 'SNG') ako n árodné metodická centrá pre oblasť múzejných činností – najmä posudzovanie podmienok na výkon základných odborných činností.

K § 6

Ustanovenia stanovujú úlohy ministerstva kultúry ako ústredného orgánu štátnej sprá vy pre oblasť ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva, ako aj pri zabezpečovaní a rozvoji múzejnej a galerijnej činnosti. Ministerstvo je rozhodujúcim faktorom – prostrední ctvom vedenia registra múzeí a galérií SR, vydávania stanovísk pri zrušovaní múzeí, galérií a nakladaní so zbierkovými predmetmi. - pri formovaní sústavy múzeí a galérií ako sú stavy profesionálnych inštitúcií budovaných na záchranu, ochranu a prezentáciu hnuteľných súčastí kultúrneho dedičstva. Záujmy štátu pri zachovaní kultúrneho dedičstva a jeho zotrvaní na území SR chráni ministerstvo aj pri trvalom a dočasnom vývoze zbierkových predmetov – povoľuje vo výnimočných prípadoch trvalý vývoz zbierkových predmetov.

K § 7

Jednotlivé ustanovenia určujú súčasti sústavy múzeí a galérií v SR tak z hľadiska územného (celoštátne, regionálne a miestne múzeá alebo galérie), ako aj z hľadiska š pecializácie (regionálne múzeum alebo galéria, špecializované múzeum alebo galéria s celoštátnou pôsobnosťou). Dôležité je najmä definovať úlohy a postavenie národných zbierkotvorných inš titúcií SNM, SNG, ktoré sú poverené zabezpečiť rozvoj metodiky, odborného vzdelávania, no najmä elektronizáciu a digitalizáciu údajov o zbierkových predmetoch v múzeách a galériách ako súč asť informatizácie celej sústavy múzeí a galérie a pri vytváraní vedomostného systému múzeí a galérií. V snahe čo najviac zmapovať subjekty, ktoré vykonávajú prezentáciu kultúrneho dedi čstva, ale aj vyhodnocovať ich výkony v oblasti základných odborných činností je SNM a SNG poverené zberom štatistických a iných údajov o činnosti múzeí alebo galérií. Ustanovenia definujúce úlohy a poslanie ďalších celoštátnych špecializovaných múzeí, najmä Slovenského technického múzea v Košiciach a Múzea SNP v Banskej Bystrici, Vojenského historického múzea sledujú najmä kvalitatívny rast odborných činnosti v týchto múzeách, ale aj špecializácie a rozvoj špecializovanej metodiky.

K § 8

Pre ďalšie skvalitňovanie činnosti múzeí a galérií bolo potrebné definovať základné múzejné činnosti, ktoré sú povinné múzeum alebo galéria vykonávať, aby zabezpeč ili profesionálnu ochranu im zvereného kultúrneho dedičstva. Definovanie základných odborných činnosti je potrebné aj preto, aby ich vykonávanie nebolo spochybňované zriaďovateľmi alebo vlastníkmi múzeí a galérií a činnosť múzeí, galérií nebola redukovaná len na rozličné prezentačné aktivity. Múzeum alebo galéria pri plnení úloh vo verejnom záujme pri ochrane a záchrane súčastí n árodného kultúrneho dedičstva vykonáva základné odborné činnosti, ktorých prostredníctvom nadobúda súčasti kultúrneho dedičstva – predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne eviduje, odborne spravuje a vedecky skúma. Zároveň prostredníctvom ostatných odborných činnosti múzeum, galéria zabezpečuje odborné a vedecké skúmanie, bezpe čnosť a odbornú ochranu zbierkových predmetov a ich sprístupňovanie verejnosti.

K § 9

Jednou zo základných úloh múzea alebo galérie je nadobúdanie zbierkových predmetov a to kúpou, darom, prevodom správy, zámenou a vlastným výskumom. Súlad medzi špecializáciou múzea, gal érie a nadobúdaním zbierkových predmetov má zabezpečiť činnosť komisie na tvorbu zbierok ako poradného orgánu riaditeľa múzea. V príslušných ustanoveniach sú stanovené aj podmienky, ktoré by pri ich realizácii v múzeu, galérií mohli byť nepriamou podporou nelegálnych aktivít, preto je napr. nadobúdanie archeologických nálezov, získaných nelegálnym alebo nepovoleným výskumom zakázané , podobne aj v rámci výskumu zber chránených rastlinných a živočíšnych druhov. V nadväznosti na novelu Zákona NR SR č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, ktorá je takisto v legislatívnom procese, sú múzeá, zriadené orgánmi verejnej správy, oprávnené prijímať do svojej správy archeologické nálezy, získané legálnymi archeologickými výskumami, ktoré vykonali odborne spôsobilé osoby.

K § 10

Súčasťou realizácie základných odborných činností v múzeu alebo galérií je povinnosť viesť odbornú evidenciu nadobudnutých zbierkových predmetov. Jednotlivé ustanovenia paragrafu upravujú postupy pri vedení odbornej evidencie zbierkových predmetov ako súčasť budovania vedomostného systému múzea. Odborná evidencia zbierkov ých predmetov musí zabezpečiť nezameniteľnosť evidenčných záznamov o jednotlivých zbierkových premetoch. V súlade so spomínanou Stratégiou informatizácie verejnej správy sú múzeá a galé rie povinné viesť odbornú evidenciu zbierkových predmetov v elektronickej podobe a zabezpečovať digitalizáciu zbierkových predmetov. Zároveň sú povinné poskytovať v elektronickej podobe údaje do centrá lnej evidencie múzejných zbierok alebo galerijných zbierok SNM a SNG, čím sa sprístupňujú údaje verejnosti o kultúrnom dedičstve krajiny. V súlade s hlavným poslaním múzea alebo galérie – ochra ňovať súčastí kultúrneho dedičstva – zbierkové predmety, sú v tomto paragrafe explicitne stanovené dôvody na vyradenie zbierkových predmetov, aby nemohlo dochádzať k svojvoľné mu nakladaniu so zbierkovými predmetmi a exploatácii zbierkových fondov múzeí/galérií. Prísne a striktné postupy pri vyraďovaní zbierkových predmetov z evidencie majú zabr ániť nedovolenej manipulácii s nimi, vrátane možnosti nelegálneho odpredaja zbierkových predmetov.

K § 11

Múzeum, galéria sú povinné zabezpečovať odbornú starostlivosť o zbierkové predmety a sledovať 'zdravotný' a fyzický stav zbierkových predmetov, presne evidovať pohyb zbierkových predmetov. Tomuto má slúžiť pravidelná odborná revízia zbierkových predmetov, ktorú sú múzeá povinné vykonať v stanovených časových lehotách v závislosti od počtu zbierkových predmetov. Jednotlivé ustanovenia stanovujú postupy a podmienky na vykonávanie odbornej revízie zbierkových predmetov – najmä časové lehoty na vykoná vanie periodickej odbornej revízie v závislosti od početnosti zbierkového fondu múzea alebo galérie. V záujme dôsledného sledovania pohybu zbierkových predmetov sú tu určené aj dôvody na vykoná vanie mimoriadnej revízie – napr. mimoriadna udalosť, premiestňovanie časti zbierkového fondu, zbierky, odchod zodpovedného zamestnanca za správu zbierky alebo časti zbierkového fondu. Vykonávanie odborných reví zií zbierkového fondu je dôležité tak z hľadiska odbornej ochrany zbierok – zisťovanie potreby konzervovania, reštaurovania apod., ako aj z hľadiska fyzickej existencie zbierkových predmetov.

K § 12

Múzeum, galéria sú povinné vykonávať také opatrenia, aby nemohlo nedbanlivým konaním dochádzať k odcudzeniu, strate a poškodeniu zbierkových predmetov. Ustanovenia určujú povinnosti mú zea alebo galérie pri zabezpečovaní bezpečnosti a zvýšenej bezpečnostnej ochrany zbierkových predmetov pri ich uložení, ale aj pri ich premiestňovaní a sprístupňovaní. Zvýšenú pozornosť musia m úzeá, galérie venovať aj narábaniu s údajmi o uložení zbierkových predmetov, aby sa zabránilo nedovolenej manipulácii so zbierkovými predmetmi, čo môže viesť k strate zbierkových predmetov. Samostatn é ustanovenie ukladá múzeám a galériám povinnosti pre prípad vojny a vojnového stavu – viesť zoznamy zbierkových predmetov, ktoré podliehajú evakuácii a priebež ne ich aktualizovať.

K § 13

Jednou zo základných povinnosti múzea alebo galérie v záujme zachovania zbierkových predmetov je zabezpečovať odbornú ochranu zbierkových predmetov – odborným uložením, odborným oš etrením. Tieto opatrenia majú zabrániť procesom prirodzenej degradácie a predlžiť existenciu zbierkových predmetov. Odborné ošetrenie musia múzeá, galérie vykonávať tak, aby nemohlo dôjsť k poš kodeniu zbierkových predmetov, a tým aj zníženiu či strate ich výpovednej vedeckej, historickej a kultúrnej hodnoty. Jednotlivé ustanovenia ukladajú múzeu alebo galérii povinnosti pri výkone odbornej ochrany zbierok – a to pri uložení zbierkových predmetoch v depozitároch, ako aj pri ich odbornom ošetrení (konzervovaní, reštaurovaní a preparovaní) vo vlastných pracoviskách alebo v externom prostredí (dodávateľ sky). Dôrazom na odbornú ochranu sa sleduje predovšetkým zachovanie, prípadne – po kvalitnom odbornom ošetrení – zvýšenie výpovednej vedeckej, historickej, kultú rnej hodnoty zbierkového predmetu.

K § 14

Profesionalizácia pri výkone základných odborných činnosti je spojená aj s uplatňovaním, no najmä získavaním nových poznatkov v múzeu, galérii rozvojom vedecko-výskumnej činnosti v m úzeu, galérii. Vedecko-výskumná činnosť v múzeu, galériu sa zameriava na nadobúdanie nových zbierkových predmetov napr. v archeológii, prírodných vedách. Vykonávanie vedecko-výskumnej č innosti je spojené so získavaním nových poznatkov o zbierkových predmetov, čím múzeum, galéria vytvára vedomostný systém múzea, galérie. Vedecké skúmanie zbierkových predmetov sa vykonáva s cieľ om využiť ich informačný potenciál na poznávanie minulosti. Vedecko-výskumná činnosť v múzeu alebo v galérii môže byť zameraná aj na rozvoj technológii, metód a postupov pri odbornom ošetrení zbierkových predmetov (konzervovanie, reštaurovanie, preparovanie).

K § 15

Jednou z troch základných úloh múzea, galérie je prezentácia súčastí kultúrneho dedičstva – zbierkových predmetov. Na plnenie tejto úlohy využívajú múzeá, galérie š pecifické prostriedky múzejnej komunikácie. Ustanovením prezentačných foriem v múzeu, galérii sa stanovuje šírka ich prezentačných aktivít – od základných prezenta čných aktivít – expozície a výstavy až po výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity.

K § 16

Návrh zákona vymedzuje a zavádza ako možnosť evidenciu predmetov kultúrnej hodnoty právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré nie sú zbierkotvornými inštitúciami. Ako povinnosť zaevidovať vymedzený okruh predmetov kultúrnej hodnoty je daná pre orgány verejnej správy, organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami, obcou a SAV. Zavedením tejto povinnosti sa vytvorí databáza informácií o predmetoch kultúrnej hodnoty, ktorých hodnota, ale aj cena na trhu so starožitnosťami narastá na rozdiel od napr. drobného hmotného majet ku alebo spotrebného materiálu. Mnohé z týchto predmetov môžu mať aj vysokú vedeckú, historickú a kultúrnu hodnotu a sú potenciálnymi zbierkovými predmetmi. Preto ustanovenia stanovujú povinnosť vlastn íkovi alebo správcovi takého predmetu ponúknuť pri predaji tento predmet prednostne múzeu alebo galérii, ktoré sú zriadené orgánmi verejnej správy. Povinnosť viesť evidenciu týchto predmetov ukladá Slovenskej republike aj Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov (vyhláška Ministra zahraničných vecí č . 15/1980 Zb.). Táto povinnosť – zápis do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty – nemá vplyv na vlastníctvo predmetu kultúrnej hodnoty.

K § 17

Ustanovenia riešia vývoz zbierkových predmetov. Kontrola vývozu je mimoriadne dôležitá pre zachovanie zbierkových predmetov na našom území. Jednotlivé ustanovenia paragrafu vymedzujú podmienky na trvalý vývoz zbierkových predmetov, ktorý je možný len sp súhlasom ministerstva. Zároveň sú tu špecifikované podmienky na dočasný vývoz zbierkových predmetov do krajín Európskeho spolo čenstva, kde múzeu alebo galérii stačí súhlas zriaďovateľa alebo vlastníka múzea, galérie. Dočasný vývoz do tretích krajín – v súlade s Nariadením EU 3911/2001 – je možný len so súhlasom ministerstva.

K § 18

Ustanovenia vymedzujú povinnosti ministerstva kultúry pri vykonávaní kontroly a štátneho odborného dohľadu nad dodržiavaním ustanovení návrhu zákona. Výkon štátneho odborného dohľ adu je zameraný najmä na dodržiavanie povinnosti pri výkone základných odborných činností v múzeu alebo galérií s tým, aby štátny odborný dohľad smeroval k zvyšovaniu výkonov pri realizá cii základných odborných činností.

K § 19

Paragraf rieši postihy, ktoré môže ministerstvo uplatniť voči fyzickej osobe za porušenie povinnosti vyplývajúce zo zákona – napr. pri prevode vlastní ctva alebo správy predmetu kultúrnej hodnoty

K § 20

Paragraf rieši postihy a ukladanie pokút pre múzeum alebo galériu, ale aj pre zriaďovateľa a zakladateľa múzea alebo galérie pre porušenie ustanovení zákona. Dôraz je položený na nepovolený vývoz zbierkových predmetov, ale aj pre porušenie povinnost í pri výkone základných odborných činnosti v múzeu alebo galérii – napr. povinností pri vedení odbornej evidencie zbierkových predmetov, poskytovaní dát do centrálnej databázy zbierkových predmetov.

K § 21

Ustanovenia zabezpečujú kontinuálne pôsobenie v súčasnosti existujúcich múzeí alebo galérií, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. Tento paragraf umožňuje mi nisterstvu preveriť podmienky na výkon základných odborných činností v múzeu alebo galérií, prípadne, ak múzeum alebo galéria nespĺňa podmienky dané týmto zákonom, môže ministerstvo zrušiť zápis múzea alebo galérie v registri.

K § 22

Paragraf splnomocňuje ministerstvo kultúry vydať vykonávací právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o výkone základných odborných činností v múzeu alebo galérii a pri evidencii predmetov kultúrnej hodnoty.

K § 23

Ustanovenie zrušuje doteraz platný Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorš ích predpisov a vyhlášku Ministerstva kultúry č. 342/1998 Z. z. o odbornej správe múzejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov v znení vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 557/2004 Z. z.

Èl. II

Návrh zákona mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen í neskorších predpisov - v § 32 sa ruší písmeno c) – túto oblasť upravuje § 19 predloženého zákona.

Èl. III

Účinnosť zákona - predkladateľ navrhuje účinnosť zákona od 1. júna 2009.

Vládny návrh zákona schválila vlády Slovenskej republiky dňa 14. 01. 2009.

Róbert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu