Zákon o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 205/2004 účinný od 27.12.2019

Platnosť od: 16.04.2004
Účinnosť od: 27.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Ochrana životného prostredia, Zodpovednosť a sankcie v práve životného prostredia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUD101DS11EUPP2ČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 205/2004 s účinnosťou od 27.12.2019 na základe 460/2019

Legislatívny proces k zákonu 460/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 460/2019, dátum vydania: 27.11.2019

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) z dôvodu transpozície tzv. „odpadového balíka“, ktorý tvoria smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ďalej smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.

Návrhom zákona sa upravujú ustanovenia týkajúce sa niektorých základných definícií a pojmov ako sú napr. definícia komunálneho odpadu, definícia stavu konca odpadu či vedľajšieho produktu. Dopĺňajú sa ciele recyklácie komunálneho odpadu pre roky 2025, 2030 a 2035 a recyklácie odpadov z obalov pre roky 2025 a 2030. Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov vyhradeného výrobku a organizácie zodpovednosti výrobcov zriadiť finančnú zábezpeku na zabezpečenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V rámci návrhu zákona sa prijímajú opatrenia na zvýhodnenie výrobcov uvádzajúcich na trh recyklovateľné výrobky, ako aj opatrenia na podporu opätovného použitia odpadu, recyklácie a iných činností zhodnocovania. Upravuje sa lehota na podávanie správ ohľadom ohlasovacích povinností Slovenskej republiky voči Európskej komisii. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijímajú opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, t. j. zakazuje sa uvádzať na trh Slovenskej republiky niektoré jednorazové plastové výrobky. Zároveň sa predmetným návrhom zákona zapracujú existujúce požiadavky z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú napr. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a predchádzania vzniku. Návrhom zákona sa zároveň riešia aj ustanovenia týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva.

Návrh zákona rieši odstránenie transpozičných nedostatkov, na ktoré Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

2

Predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu a nepredpokladá vplyv na služby verejnej správy pre občana, na procesy služieb vo verejnej správe, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I bodu 1 [§ 1 ods. 2 písm. j)]

Ustanovenie je upravené v súlade s požiadavkou čl. 2 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Rastlinné látky z agropotravinárskeho odvetvia a potraviny iného ako živočíšneho pôvodu, ktoré nie určené na ľudskú spotrebu a majú sa použiť ako krmivo pre zvieratá, majú byť v záujme zamedzenia duplicity pravidiel vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) v plnom súlade s predpismi upravujúcimi krmivá, tzn. zákon o odpadoch sa nebude na tieto látky, ktoré sa majú použiť ako krmivá uplatňovať.

K čl. I bodu 2 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 15]

Legislatívno - technická úprava. Nakoľko zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo žiaduce aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 15.

K čl. I bodu 3 [§ 2 ods. 4 písm. g)]

Jedná sa zosúladenie znenia písmena g) s navrhovaným znením § 97 ods. 1 písm. o) návrhu zákona.

K čl. I bodu 4 [§ 2 ods. 5]

V záujme poskytnutia väčšej istoty prevádzkovateľom na trhoch s druhotnými surovinami, pokiaľ ide o otázku, či látky alebo veci považovať za odpad alebo nie a podpory rovnakých podmienok pre všetkých, je dôležité, aby sa prijali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že odpad, ktorý prešiel zhodnotením, sa nebude považovať za odpad, ak spĺňa všetky podmienky stanovené v § 2 ods. 5 zákona o odpadoch. Definícia zabezpečuje transpozíciu čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice. S touto definíciu bezprostredne súvisí § 14 ods. 10, v ktorom je ustanovené, že materiál, ktorý prestal byť odpadom podľa § 2 ods. 5 musí následne spĺňať príslušné požiadavky podľa osobitných predpisov, predovšetkým zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. I bodu 5 [Pozn. pod čiarou k odkazu č. 16]

Z dôvodu ustanovenia požiadaviek na kvalitu palív v súlade s aplikovaním stavu konca odpadu, bol doplnený/aktualizovaný predmetný odkaz o právny predpis, ktorý tieto požiadavky ustanovuje/upravuje.

K čl. I bodu 6 [§ 2 ods. 7]

Definícia je upravená v súlade s čl. 3 bod 4 rámcovej smernice a rozširuje a upresňuje okruh subjektov, u ktorých môže biologický odpad vznikať.

2

K čl. I bodu 7 [§ 2 ods. 10 a 11]

Odsekom 10 sa ustanovuje nová definícia, ktorá vymedzuje pojem „nie nebezpečný odpad“. V plnom znení preberá z rámcovej smernice čl. 3 bodu 2a. V podmienkach Slovenskej republiky už bol predmetný pojem použitý/zavedený prostredníctvom vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len „Katalóg odpadov“). Podľa § 2 Katalógu odpadov sa odpady členia na dve kategórie: a) nebezpečné odpady a b) odpady, ktoré nie nebezpečné (ďalej len „ostatné odpady“). Pre účely Katalógu odpadov sa pre tieto kategórie zaviedlo aj písomné označovanie, v prípade nebezpečných odpadov takéto odpady označené písmenom „N“ a v prípade nie nebezpečných odpadov (ostatných odpadov) sú takéto odpady označené písmenom „O“.

Odsekom 11 sa vymedzuje pojem „potravinový odpad“. V plnom znení sa preberá z čl. 3 bodu 4a. rámcovej smernice.

K čl. I bodu 8 [§ 3 ods. 2]

Definícia nakladania s odpadom je transpozíciou rámcovej smernice doplnená o slová „vrátane triedenia“, v dôsledku zabezpečenia úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 3 bod 9). Rozširuje sa definícia „nakladanie s odpadom“ o triedenie odpadov, ktoré je súčasťou zhodnocovania odpadov.

K čl. I bodu 9 [§ 3 ods. 9]

Definícia je upravená v súlade s čl. 2 písm. h) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len „smernica o skládkach odpadov“). Definíciu bolo potrebné zmeniť z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, čím bude zabezpečená úplná transpozícia tejto smernice. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Za úpravu odpadu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava.

K čl. I bodu 10[§ 3 ods. 14]

Vymedzenie pojmu materiálové zhodnocovanie sa zavádza na objasnenie toho, že zahŕňa iné formy zhodnocovania, než energetické zhodnocovanie a než opätovné spracovanie odpadu na materiály, ktoré sa používajú ako palivo alebo iné prostriedky na získavanie energie. Zahŕňa prípravu na opätovné použitie, recykláciu, spätné zasypávanie a iné formy zhodnocovania materiálu, akými opätovné spracovanie odpadov na druhotné suroviny na inžinierske účely pri výstavbe ciest a inej infraštruktúry. Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „materiálové zhodnocovanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (článok 3 bod 15a).

K čl. I bodu 11[§ 3 ods. 20]

Nová definícia týkajúca sa vymedzenia pojmu „spätné zasypávanie“ sa v plnom znení preberá z rámcovej smernice (čl. 3 bod 17a). Vymedzenie pojmu spätné zasypávanie sa zavádza na objasnenie toho, že predstavuje každú činnosť zhodnocovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný a je vhodný na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri

3

terénnych úpravách, t. j. využívanie odpadu na povrchovú úpravu terénnu. Na využitie odpadu na tento účel je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie.

K čl. I bodu 12[§ 5 ods. 4 písm. c)]

Na základe skúseností z praxe vyplynula potreba doplniť definíciu mobilného zariadenia v písmene c) o „iné miesto u toho istého pôvodcu odpadu“. Predmetné doplnenie umožní plošne veľkým subjektom, u ktorých odpad vzniká realizovať zhodnocovanie/zneškodňovanie mobilným zariadením na inom mieste ako je miesto vzniku odpadu v prípade, že samotné miesto vzniku neumožňuje inštalovať mobilnú linku (priestor, výrobná hala, hluk, prach, hygiena, vplyv na okolie atď.). Z tohto dôvodu je vhodné zvoliť iné miesto nakladania s odpadom, ktoré je však vo vlastníctve toho istého pôvodcu odpadov, nachádzajúce sa v blízkosti pôvodného miesta vzniku odpadu a umožňujúce inštaláciu mobilného zariadenia.

K čl. I bodu 13[§ 6 ods. 3 písm. c)]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. Zjednotenie terminológie.

K čl. I bodu 14[§ 6 ods. 12]

S cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov uvedených v prílohe č. 3 sa v prílohe č. 4a uvádzajú príklady hospodárskych nástrojov a ďalších opatrení. Je potrebné zaviesť primerané stimuly na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva vrátane hospodárskych nástrojov a iných opatrení. Takéto opatrenia by mali byť zamerané na minimalizáciu environmentálnych vplyvov odpadov z hľadiska životného cyklu. Uvedené opatrenia s súlade s novou prílohou 4a rámcovej smernice.

K čl. I bodu 15[§ 7 ods. 3 a 4]

Aktualizuje sa znenie odsekov v súlade s novým čl. 9 a 29 rámcovej smernice. V odseku 3 sa ustanovuje obsah Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky, ktorý má obsahovať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania týchto opatrení.

Odsekom 4 sa ustanovuje povinnosť vyhodnocovať príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré uvedené v prílohe 4 alebo iných príslušných opatrení, ktoré relevantné pre oblasť predchádzania vzniku odpadu na území Slovenskej republiky a v relevantných prípadoch (čiže v prípade, že sa takéto nástroje a opatrenia na území Slovenskej republiky uplatňujú) opis prínosu nástrojov a opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v novej prílohe 4a zákona o odpadoch, ktoré boli prevzaté z rámcovej smernice.

K čl. I bodu 16[§ 8 ods. 3 písm. a)]

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 17[§ 9 ods. 2 písm. c)]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. cb) rámcovej smernice z dôvodu potreby podrobného poznania systému zberu odpadov, ktoré je dôležité pre plánovanie ďalších aktivít

4

v odpadovom hospodárstve. Pod pojmom „materiál“ sa myslia odpady, ktoré zbierané spoločne alebo oddelene na jednotlivé typy materiálov, napr. systém zberu odpadov môže byť nastavený tak, že niektoré typy v rámci druhov odpadov napr. hliník, je zbieraný spoločne s inými odpadmi (plasty), resp. iné typy v rámci druhov odpadov napr. PET zbierané samostatne od iných typov plastov. V súlade s týmto ustanovením je potrebné preto uviesť podrobný opis existujúceho systému zberu odpadov a územného pokrytia.

K čl. I bodu 18[§ 9 ods. 2 písm. k]

Ustanovenie sa mení v súlade s čl. 28 ods. 3 písm. c) rámcovej smernice z dôvodu potrieb nastavenia reálnych financií na dobudovanie tejto infraštruktúry.

K čl. I bodu 19[§ 9 ods. 2 písm. q) až s)]

Ustanovenie sa dopĺňa v súlade s článkom 28 odsek 3 písm. ca), f) a g) rámcovej smernice z dôvodu potreby nastaviť také opatrenia, aby odpad vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie, najmä komunálny odpad nebol prijímaný na skládky odpadov za účelom skládkovania. Boj proti znečisteniu odpadom by mal byť spoločným úsilím príslušných orgánov, výrobcov a spotrebiteľov. Spotrebitelia by sa mali nabádať k zmene správania aj prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti, pričom výrobcovia by mali presadzovať udržateľné používanie svojich výrobkov a vhodné nakladanie s nimi po skončení ich životnosti. Zároveň je dôležité nastaviť vhodné ukazovatele a ciele pre programy odpadového hospodárstva. Ide predovšetkým o ukazovatele vo vzťahu k množstvu vzniknutého odpadu a jeho spracovaniu a ku komunálnemu odpadu, ktorý je zneškodnený alebo energeticky zhodnotený.

K čl. I bodu 20[§ 9 ods. 3]

Legislatívno - technická úprava v nadväznosti na zmeny v odseku 2.

K čl. I bodu 21 [§ 9 ods. 11]

Pre ministerstvo sa ustanovuje možnosť zlúčenia dvoch strategických dokumentov odpadového hospodárstva Slovenskej republiky začlením Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky do Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 rámcovej smernice. Opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vrátane ukazovateľov a cieľov na posudzovanie vykonávania opatrení musia byť v dokumente jednoznačne určené.

K čl. I bodu 22[§ 10]

Predmetným ustanovením sa ruší POH obcí bez náhrady. K vypusteniu predmetnej povinnosti sa pristúpilo hlavne z dôvodu, že nie všetky obce majú v súčasnosti povinnosť vypracovávať POH obcí, a aj tie obce, ktoré túto povinnosť majú ho vypracovávajú len z dôvodu, že im môže byť udelená sankcia za nevypracovanie POH. Avšak POH by mal byť dokument, ktorý má obciam napomáhať pri zlepšovaní odpadového hospodárstva v obci. Obce však vypracovanie tohto dokumentu takto nevnímajú a stáva sa, že ide len o administratívnu záťaž týchto obcí. Súčasne platné POH obcí zostávajú v platnosti kým neuplynie doba, na ktorú boli vypracované.

K čl. I bodu 23[§ 12 ods. 6]

Nové znenie odseku 6 umožňuje fyzickej osobe nepodnikateľovi nakladať, či inak zaobchádzať nielen s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným odpadom z jednoduchých stavieb, ale aj so stavebným odpadom z drobných stavieb, ktoré

5

zadefinované v § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Bolo však potrebné doplniť právny rámec povinností nakladania, resp. zaobchádzania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb. Fyzická osoba je povinná odovzdať tento odpad len osobe oprávnenej nakladať s takýmto odpadom.

K čl. I bodu 24[§ 13 písm. e)]

Doplnenie zákazu zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou, okrem inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná a odpadov, u ktorých by takáto úprava neprospela k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia bolo potrebné z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci prebiehajúceho konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, [čl. 6 písm. a) smernice o skládkach odpadov]. V zmysle tohto rozsudku musí odpad uložený na skládku odpadov prejsť úpravou, tzn. nestačia len (ľahké) fyzikálne procesy úpravy odpadu, napr. mletie a stláčanie odpadu, ale táto úprava musí byť najvhodnejšia na to, aby sa čo najviac obmedzili negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí. Minimálnou požiadavkou na úpravu pred skládkovaním je triedenie odpadu a stabilizácia organickej frakcie najmä potravinového odpadu, ktorý je dovolené zberať so zmesovým komunálnym odpadom. Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Tento bod nadobudne účinnosť 1.1.2021.

K čl. I bodu 25[§ 13 písm. g)]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zakazuje sa zneškodňovať spaľovaním odpad, ktorý sa vyzbieral oddelene na účel prípravy na opätovné použitie a recyklácie. Je potrebné čo najviac podporovať prípravu na opätovné použitie a opätovné použitie materiálov, a to aj prostredníctvom takýchto legislatívnych zmien. Účelom zákazov v druhom a treťom bode je snaha eliminovať nekontrolovateľné spaľovanie odpadu na voľnej ploche, zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad a komunálny odpad je možné len v súlade so zákonom a udeleným súhlasom. Nejedná sa o zavedenie nových zákazov.

K čl. I bodu 26[§ 14 ods. 2]

V súvislosti so zmenou ustanovenia v § 12 ods. 6, v rámci ktorej bol doplnený právny rámec povinností nakladania so stavebným odpadom z jednoduchých stavieb a drobných stavieb uskutočňovaných fyzickou osobou, bolo potrebné doplniť túto skutočnosť aj do ustanovenia pojednávajúceho o povinnostiach držiteľa odpadu.

6

K čl. I bodu 27[§ 14 ods. 5]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zosúladením s predpismi platnými na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia.

K čl. I bodu 28[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 27]

V poznámke pod čiarou bola citácia zrušeného zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradená citáciou nového zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 29[§ 14 ods. 10]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice (čl. 6 ods. 5). Jedná sa o stanovenie podmienok používania, resp. umiestňovania na trh materiálu, ktorý dosiahol stav konca odpadu. Takýto materiál musí spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.

K čl. I bodu 30[§ 15 ods. 14]

Uvedená úprava nadväzuje na doplnenie nového odseku 19 zmyslom ktorého je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal policajný zbor na základe iného podnetu napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 31[§ 15 ods. 14 písm. c)]

Doplnenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že v praxi sa vyskytovali prípady kedy držiteľ, prípadne vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti prejavili záujem o zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. V súvislosti so zabezpečením takéhoto konania zo strany vymenovaných subjektov v súlade so zákonom o odpadoch sa zavádza v predmetnom ustanovení možnosť podpory tohto konania, ak prejavia záujem. V danom prípade je potrebná vzájomná súčinnosť a spolupráca s orgánmi policajného zboru. Zároveň sa ustanovuje, že zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade komunálnych a drobných stavebných odpadov sa musí uskutočniť výlučne prostredníctvom osoby , ktorá ma na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 81 ods. 13 alebo prostredníctvom obce, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama. V prípade iných ako komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov sa zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu vykoná prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi. Samotné odstránenie odpadu sa uskutoční na náklady subjektu, ktorý o takéto konanie prejavil záujem a v súlade s rozhodnutím orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorom sa určí primeraná lehota, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia.

K čl. I bodu 32[§ 15 ods. 16]

V súvislosti s možnosťou hradiť finančné náklady za odstránenie nezákonne uloženého odpadu prostredníctvom Environmentálneho fondu, sa ustanovuje, že prípade zistenia osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad sa nahradené finančné náklady opätovne stanú príjmom Environmentálneho fondu.

7

K čl. I bodu 33[§ 15 ods. 19]

Zmyslom doplnenia odseku 19 je podchytiť situácie, ak zisťovanie osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad začal orgán Policajného zboru na základe iného podnetu, napr. z vlastnej iniciatívy, teda nie na základe oznámenia podľa odseku 7. Doplnením sa určuje, že aj po takomto konaní následne orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu.

K čl. I bodu 34[§ 16 ods. 2 písm. b)]

Upravuje sa povinnosť nahlasovať vyzbierané resp. vykúpené množstvá tej obci, v ktorej majú fyzické osoby, ktoré odpad priviezli na výkup, trvalý pobyt. Je to potrebné z dôvodu transparentnejšieho a presnejšieho výpočtu úrovne vytriedenia komunálneho odpadu obcou (väzba na zákon o poplatkoch za uloženie odpadu).

K čl. I bodu 35[§ 16 ods. 4 písm. b)]

Ten, kto vykonáva výkup, obdobne, ako je to pri použitých batériách a akumulátoroch, by mal nahlasovať koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov požadované údaje a informácie, len ak nemá uzatvorenú zmluvu s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) pre elektrozariadenia.

K čl. I bodu 36[§ 16 ods. 10]

V súvislosti s vykazovaním miesta pôvodu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a ich množstvo podľa § 57 ods. 1 a § 75 ods. 1 a v nadväznosti na výpočet úrovne vytriedenia komunálnych odpadov podľa zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z. za účelom zabezpečenia preukázania reálneho množstva vyzbieraných komunálnych odpadov v obci sa zavádza povinnosť zabezpečenia vybavenia vozidla vážiacim systémom a ohlasovania získaných údajov.

K čl. I bodu 37[§ 16a]

Zavádza sa nové ustanovenie, ktoré presnejšie definuje vykonávanie školských zberov. V rámci školských zariadení je bežne zaužívané, že samotné zariadenia vykonávajú zber hlavne papiera, ale aj plastových viečok od nápojov, hliníkových viečok, plechoviek, tetrapakov a pod. Takto vyzbierané množstvá sa často krát nedostali do evidencie nakladania s odpadmi obcí. Takto vyzbierané množstvo odpadov si obec zaráta do miery vytriedenia a organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly do cieľa zberu. Školské zariadenie vykonávanie takéhoto zberu musí štvrťročne oznamovať obci a OZV množstvo a druh odpadu, ktorý sa vyzbieral. Týmto sa má zabezpečiť minimálne informovanosť obce o vykonávanom zbere, keďže ide o triedené zložky komunálnych odpadov. Školské zariadenie však nemusí požiadať o vydanie súhlasu na zber odpadov podľa § 97 a taktiež nemusí mať registráciu podľa § 98.

K čl. I bodu 38[§ 17 ods. 1 písm. m)]

Ustanovenie je upravené v súlade s čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

8

K čl. I bodu 39[§ 17 ods. 2]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. I bodu 40[§ 21 ods. 3 písm. i)]

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy sa sústreďujú na účte vedenom v Štátnej pokladnici (§ 24 ods.4 ), z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia odpadovej ortuti predkladal príslušnému orgánu výpis z osobného účtu, na ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva.

K čl. I bodu 41[§ 24 ods. 4]

Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je prevádzkovateľ skládky povinný odvádzať prostriedky účelovej finančnej rezervy ročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho rok. Prostriedky účelovej finančnej rezervy sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných účtoch Štátnej pokladnici. Nakoľko ministerstvo zriadilo pre tento účel len jeden osobitný účet v Štátnej pokladnici, bolo potrebné upraviť ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o odpadoch v súlade so skutkovým stavom. Pravidlá k účtu v štátnej pokladnici sú definované zákonom č. 291/2002 Z. z o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Majiteľom predmetného účtu v zmysle citovaného zákona je ministerstvo.

K čl. I bodu 42[§ 25 ods. 6]

Úprava súvisí so zavedením pojmu „odpad, ktorý nie je nebezpečný“ v § 2 ods. 10.

K čl. I bodu 43[§ 27 ods. 6]

Ide o doplnenie povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku (výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov) zabezpečiť plnenie cieľov zberu ustanovených v prílohe č. 3a podľa § 27 ods. 4 písm. l) medzi vyhradené povinnosti.

K čl. I bodu 44[§ 27 ods. 7 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu. Uvedené písmeno e) nekorešponduje s úvodnou vetou odseku 7. Na výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý plní ustanovené povinnosti v osobitnom režime, sa podľa úvodnej vety vzťahuje povinnosť podľa písmena g), nie podľa písmena e).

K čl. I bodu 45[§ 28 ods. 4 písm. k)]

Ustanovenie sa dopĺňa o informácie o spätnom zbere elektroodpadu v súvislosti s nesprávnou transpozíciou, na ktorú Európska komisia poukazuje v prípade EU Pilot č. EUP(2016)8727, ktorý sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

V súčasnosti Slovenská republika nemá presné informácie o tom, koľko elektroodpadu sa vyzbiera prostredníctvom spätného zberu, tieto informácie by mali pomôcť vyhodnotiť, ktoré typy zberu sú najefektívnejšie.

K čl. I bodu 46[§ 28 ods. 4 písm. af) až ah)]

K písm. af) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. d) rámcovej smernice.

9

K písm. ag) uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak OZV ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K písm. ah) uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní výrobkov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov. Ustanovenie je transpozíciou čl. 8a ods. 4 písm. b) rámcovej smernice.

K čl. I bodu 47[§ 28 ods. 9 písm. f)]

OZV zasiela ministerstvu každoročne správu o činnosti. V rámci tejto správy sa uvádzajú aj informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, avšak náklady uvádzané sumárne. Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV má slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú podkladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú dopad na triedený zber komunálnych odpadov.

K čl. I bodu 48[§ 28 ods. 9 písm. j) a k)]

OZV zriadené s cieľom združovania výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí svojimi finančnými príspevkami zabezpečujú riadne fungovanie systému nakladania s odpadmi. Vzhľadom na uvedené je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia mali čo najväčší prehľad o spôsobe zabezpečovania riadneho fungovania systému nakladania s odpadmi a aj o tom, za akých podmienok boli vyberaní zmluvní partneri OZV, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber, spracovanie, či iné nakladanie s odpadom. Ustanovením sa zabezpečuje transpozícia rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e) bod i)].

K čl. I bodu 49[§ 28 ods. 10]

Ustanovenie zabezpečuje úplnú transpozíciu rámcovej smernice [čl. 8a ods. 3 písm. e)].

K čl. I bodu 50[Pozn. pod čiarou k odkazu č. 59]

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zrušenie zákona o ochrane osobných údajov.

K čl. I bodu 51[§ 28 ods. 12 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednotenia formulácie s § 31 ods. 17 písm. d)

K čl. I bodu 52[§ 29 ods. písm. o)]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c). Samotná povinnosť zriadenia finančnej garancie je prenesená na KC, avšak tzv. individualista, t. j. výrobca, ktorý si plní svoje vyhradené povinnosti individuálne na základe udelenej a platnej autorizácie ako člen KC musí mať zákonom stanovenú povinnosť podieľať sa na jej vytvorení.

K čl. I bodu 53[§ 30]

Vzhľadom na to, že od 01.01.2021 je ustanovená povinnosť elektronickej komunikácie za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy, sa upravuje § 30 zákona o odpadoch, ktorý ustanovuje, že žiadateľ o zápis a výmaz do a z Registra vyhradeného výrobku je povinný postupovať prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva.

10

K čl. I bodu 54[§ 31. ods. 8 písm. l)]

Z dôvodu transpozície čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice sa zavádza pre KC povinnosť vytvoriť finančnú garanciu a zároveň spôsob jej vytvorenia je potrebné ustanoviť ako jednu z povinných náležitostí zakladajúcej zmluvy, keďže sa jedná o nakladania s finančnými prostriedkami členov KC. Zároveň tak majú kontrolné orgány (MŽP SR a SIŽP) možnosť skontrolovať či si KC plní povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 55[§ 31 ods. 11 písm. l)]

Súčasťou správy, ktorú štvrťročne vypracováva KC a predkladá kontrolnému orgánu, ako i zverejňuje na svojom webovom sídle, bude aj informácia o vytvorenej finančnej garancii, tým sa zabezpečí aby bol systém transparentnejší a prehľadnejší aj pre verejnosť.

K čl. I bodu 56[§ 31 ods. 11 písm. p) až s)]

K písm. p) v spojení s novelizačným bodom týkajúcim sa kontrolného orgánu koordinačného centra (KC) je zavedenie auditovania OZV ako i KC jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť činností uvedených subjektov ako aj čiastočná transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice.

K písm. q) zavádza sa povinnosť vytvorenia finančnej garancie pre KC, čím sa zabezpečí transpozícia čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice a zabezpečí sa aby organizácie zastupujúce výrobcov ako i individualisti mali vytvorený rezervný fond v prípade potreby zabezpečenia funkčného systému nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K písm. r) keďže KC si podrobnosti týkajúce sa finančnej garancie upravuje samo je potrebné prípadne zmeny nahlasovalo ministerstvom poverenej osobe, v tomto prípade Slovenskej agentúre životného prostredia.

K písm. s) zabezpečuje sa transpozícia čl. 8a ods. 6 rámcovej smernice, t. j. KC zabezpečí dialóg medzi zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov vrátane výrobcov, distribútorov, miestnych orgánov, spracovateľov, či zberových spoločností. Zákonom sa ustanovuje min. jeden krát do roka, avšak KC môže takýto dialóg zabezpečovať podľa potreby aj niekoľko krát do roka.

K čl. I bodu 57[§ 31 ods. 17 písm. d)]

Rozširuje sa v súčasnosti platné ustanovenie o kontrolnom orgáne KC, čím sa zabezpečuje transpozícia čl. 8a ods. 5 rámcovej smernice. Kontrolný orgán KC sa rozširuje o zástupcov štátu, ktorí budú mať po novom nadpolovičnú väčšinu a zároveň o zástupcu zberovej spoločnosti resp. združenia zberových spoločností, týmto krokom sa zabezpečí nezávislosť koordinačných centier.

K čl. I bodu 58[§ 31a]

Uvedená zmena, t. j. zriadenie finančnej garancie, vyplýva aj z požiadavky rámcovej smernice čl. 8a ods. 3 písm. c).

K ods. 1 - finančná garancia bude slúžiť na zabezpečenie záväzkov, napr. nezabezpečený odvoz odpadu, členov a zakladateľov KC a zároveň aj subjektov, ktoré ešte nemajú uzatvorenú zmluvu s KC. Týmto krokom sa zabezpečí, aby KC nerobilo zbytočné prieťahy s uzatvorením zmluvy s novo autorizovanými subjektami.

K ods. 2 - stanovuje sa povinnosť pre KC zabezpečiť, aby všetky subjekty s ktorými ma uzatvorenú zmluvu sa podieľali na vytvorení finančnej garancie, a zároveň v príslušných ustanovenia týkajúcich sa OZV a individualistov sa ustanovila pre nich povinnosť pre nich

11

podieľať sa na vytvorení finančnej garancie. Týmto krokom sa zabezpečiť, aby nenastali prieťahy pri vytváraní finančnej garancie.

K ods. 3 - zákon ustanovuje min. výšku príspevkov povinných subjektov pre tvorbu finančnej garancie v závislosti od ich celkových nákladov vynaložených na plnenie vyhradených povinností v predchádzajúcom kalendárnom roku. KC si môže stanoviť aj odlišné výšky príspevkov ak to uzná za vhodne.

K ods. 4 - pre subjekt, ktorý v predchádzajúcom roku nemal náklady z dôvodu, že nemal oprávnenie na činnosť (t. j. nemal ešte udelenú autorizáciu podľa zákona o odpadoch) sa stanovuje pevná suma (75 tis. za rok). Zároveň sa týmto opatrením predísť k špekulatívnemu konaniu zo strany tých, ktorí žiadajú o udelenie autorizácie na plnenie vyhradených povinností.

K ods. 5 - KC finančnú garanciu zabezpečuje v príslušnej výške každoročne k 31.3. t. j. v prípade ak v jednom roku KC použije financie z finančnej garancie, v ďalšom roku je povinné doplniť financie v potrebnej výške, tak aby boli splnené zákonom stanovené podmienky.

K ods. 6 - samotný mechanizmus vytvorenia, použitia, uvoľnenia, zániku finančnej garancie sa ponecháva na rozhodnutí KC, zákonom sa ustanovuje len základný rámec, keďže každý vyhradený prúd môže mať svoje osobitosti.

K ods. 7 - zakazuje sa použiť finančnú garanciu na úhradu uložených sankcií zakladateľom, členom či samotnému KC a to za poručenie akéhokoľvek právneho predpisu, nie len za porušenie zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 59[§ 32 ods. 5]

Ustanovenie bolo doplnené z dôvodu neúplnej transpozície definície podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Pod elektrozariadeniami, ktoré na svoju „riadnu“ činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole si môžeme predstaviť elektrozariadenia, ktorých správna funkcia závisí na elektrickom prúde alebo elektromagnetickom poli.

K čl. I bodu 60[§34 ods. 6]

Úprava § 34 ods. 6 zákona o odpadoch súvisí so zmenou kategórií elektrozariadení z pôvodných desiatich kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť I. zákona o odpadoch platnými do 14. augusta 2018, na nových 6 kategórií elektrozariadení podľa prílohy č. 6 časť. II zákona o odpadoch platnými od 15. augusta 2018.

K čl. I bodu 61[§ 44 ods. 8 písm. v)]

Uvedené ustanovenie by malo prispieť k motivácii výrobcov pri navrhovaní batérií a akumulátorov, aby sa viac zameriavali na recyklovateľnosť, opätovnú použiteľnosť, opraviteľnosť a prítomnosť nebezpečných látok. Tretia osoba je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov.

K čl. I bodu 62[§ 52 ods. 7]

Spresnenie definície „opakovane použiteľného obalu“ v súlade s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „ smernica o obaloch“).

K čl. I bodu 63[(§ 52 ods. 28]

Vzhľadom na to, že v aplikačnej praxi doslovne prebrané znenie definície spôsobovalo zneužívanie hygienických dôvodov na nesprávne a teda aj nadmerné poskytovanie veľmi

12

ľahkých plastových tašiek aj na iné výrobky ako potraviny, napr. na textilné výrobky a pod., definícia bola upravená v súlade so znením preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov tak, aby bola definícia jednoznačnejšia.

K čl. I bodu 64[§ 52 ods. 29 až 33]

Odseky (29) a (30) zavádzajú definície výrobkov, ktorých uvádzanie na trh Slovenskej republiky bude obmedzené, resp. zakázané.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 3 bod 1.e smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.

Odsekom (31) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. 1 ods. 2 písm. c) bod 2b. smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018.

Odsekom (33) sa dopĺňa nová definícia, ktorá je transpozíciou čl. čl. 3 bod 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá umožňuje uzatvoriť „dobrovoľnú dohodu“ medzi orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a subjektmi odpadového hospodárstva za účelom znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie.

K čl. I bodu 65[§ 53a]

V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, uvedené v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2021.

K čl. I bodu 66[§ 54 ods. 5]

V záujme ochrany životného prostredia je potrebné čoraz viac obmedzovať nadmerné používanie plastových výrobkov. Ministerstvo zákonom č. 90/2017 Z. z. ustanovilo povinnosť spoplatniť ľahké plastové tašky a ďalším krokom ministerstva je uloženie povinnosti spoplatnenia všetkých plastových tašiek bez rozdielu s určením minimálnej ceny za plastovú tašku (okrem veľmi ľahkých plastových tašiek, ktoré slúžia ako primárny obal pre nebalené potraviny z hygienických dôvodov alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami). Do popredia by sa mali dostávať opakovane použiteľné obaly, keďže výrobcovia majú povinnosť ako alternatívu k uvedeným plastovým taškám poskytovať aj iné druhy tašiek.

Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025.

K čl. I bodu 67[§ 59 ods. 4 písm. a)]

Podrobnejšie vykazovanie údajov týkajúcich sa nákladov, výnosov, infraštruktúry a zberu vyhradených prúdov odpadov jednotlivých OZV slúžiť na skvalitnenie analýz v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré budú pokladom pri rozhodovaní o nových opatreniach, ktoré majú vplyv na triedený zber komunálnych odpadov.

13

K čl. I bodu 68[§ 61 ods. 1 písm. k)]

V § 65 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch je spracovateľovi starých vozidiel ustanovená povinnosť „uzatvoriť zmluvu s každým výrobcom, ktorý o to požiada“, však uvedená povinnosť musí byť určená predovšetkým aj výrobcovi vozidiel. Z uvedeného dôvodu bola táto povinnosť doplnená do § 61.

K čl. I bodu 69[§ 64 ods. 2 písm. g)]

V uvedenom ustanovení absentovala lehota, v rámci ktorej osoba oprávnená na zber starých vozidiel povinnosť zaslať údaje. Za najvhodnejšie sa javí uložiť túto povinnosť bezodkladne a povinnosť doručenia osvedčenia do 30 dní.

K čl. I bodu 70[§ 70 písm. h)]

Doplnenie povinnosti pre výrobcu pneumatík za účelom, aby distribútor pneumatík, ktorý je povinný vykonávať spätný zber mal zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbieral.

K čl. I bodu 71[§ 71 ods. 1]

Predchádzajúce znenie mohlo mylne navádzať na to, že nie každý distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber pneumatík a s tým spojené povinnosti od konečného používateľa, ale len ten ktorý uzatvorenú zmluvu s výrobcom. Vzhľadom na to, že výrobca má zo zákona o odpadoch povinnosť zabezpečiť minimálne jedno miesto v okrese spätným zberom na základe písomnej zmluvy s distribútorom pneumatík, mohla by nastať situácia, že distribútor, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu sa vyhne povinnosti spätného zberu od konečného používateľa. Cieľom zákona o odpadoch bolo predísť voľne pohodeným odpadovým pneumatikám v prírode, keďže tie sa často vyskytujú aj na tzv. čiernych skládkach, a to tým, že sa vytvorí čo najväčšia sieť miest, kde ich môže konečný používateľ odovzdať.

K čl. I bodu 72[§ 71 ods. 1 písm. g)

Ide o doplnenie povinnosti pre distribútora pneumatík mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom pneumatík. Distribútor pneumatík je povinný vykonávať spätný zber a má mať zabezpečené, že výrobca pneumatík preberie zodpovednosť za odpadové pneumatiky, ktoré v rámci spätného zberu vyzbiera.

K čl. I bodu 73[§ 73a]

V súlade s Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019–2025 ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov. Zákaz uvádzať na trh sa vzťahuje aj na oxo-degradovateľné plasty, pretože tento druh plastu nie je biologicky rozložiteľný, rozkladá sa na mikroplasty, ktoré znečisťujú životné prostredie. Jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, vymenované v prílohe 7a. Účinnosť uvedeného ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2021.

K čl. I bodu 74[§ 76 ods. 4 písm. a)]

14

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Cieľom predmetného ustanovenia je predovšetkým zabezpečiť, aby sa odpadové oleje nezmiešavali, bližšie sa špecifikujú podmienky zákazu, pričom sa kladie dôraz na regeneráciu odpadových olejov.

K čl. I bodu 75[§ 76 ods. 6]

Ide o zosúladenie s čl. 21 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice. Oddelený zber odpadových olejov sa neuplatní ak oddelený zber s ohľadom na najlepšie postupy nie je technicky uskutočniteľný. Jedná sa o situácie, keď pôvodca odpadových olejov nie je schopný pri ich odoberaní zabezpečiť ich separátny odber, napr. zo špecializovaných zariadení, ktoré po technickej stránke neumožňujú separátne odobranie odpadových olejov.

K čl. I bodu 76[§ 76 ods. 7]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 21 rámcovej smernice. Oproti predchádzajúcemu zneniu sa povinnosť držiteľa odpadových olejov dopĺňa o rozšírenie zabezpečenia nakladania s odpadovými olejmi, a to konkrétne o „iné recyklačné činnosti, ktorými dosiahne rovnocenný alebo lepší celkový environmentálny výsledok než regeneráciou“.

K čl. I bodu 77[§ 79 ods. 17]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2019 z ... o perzistentných organických látkach (prepracované znenie), v ktorom sa stanovuje termín ukončenia prevádzky malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly najneskôr 31. decembra 2025 a transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10. Dopĺňajú sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré smernicou povolené a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2, písm. f), je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods.7.

K čl. I bodu 78[§ 79 ods. 20]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením transpozície smernice Rady 96/59/ES o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT). Predmetná zmena reaguje na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy zneškodnenie malých zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly je možné iba činnosťou D10. Nepresná transpozícia smernice v prípade malých zariadení spôsobovala v aplikačnej praxi problémy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti nie je zariadenie, ktoré by malo povolenie na činnosť D10. Dopĺňajú sa teda aj ostatné možnosti zneškodnenia pre malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré smernicou povolené a ktoré pre tieto malé zariadenia v zákone o odpadoch chýbali. Ustanovenie smernice týkajúce sa zneškodňovania zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, t. j. článok 2, písm. f), je v zákone o odpadoch už transponované § 79 ods.7.

15

K čl. I bodu 79[§ 80 ods. 1]

Nové znenie § 80 ods. 1 je zabezpečením úplnej transpozície čl. 3 rámcovej smernice. V záujme toho, aby sa v rámci Európskej únie vychádzalo zo spoľahlivých a porovnateľných údajov je potrebné zosúladiť definíciu „komunálneho odpadu“, ktorú na štatistické účely používajú Eurostat a OECD. Za komunálny odpad z iných zdrojov sa považuje odpad napríklad z maloobchodného predaja, administratívy, ubytovania, zdravotníckych služieb, stravovania a ďalších služieb a činností, ktorý podobný charakter a zloženie ako odpad z domácností. Okrem iného sa sem zahŕňa aj odpad vznikajúci pri údržbe parkov a záhrad, obsah smetných kontajnerov okrem materiálov ako piesok, kameň, bahno a prach. Za komunálny odpad sa považuje odpad, ktorý zodpovedá druhom odpadu zahrnutým do kapitoly 15 01 a kapitoly 20 Katalógu odpadov, okrem kódov 20 02 02, 20 03 04 a 20 03 06. Vymedzenie pojmu komunálny odpad sa zavádza aj na účely určenia rozsahu uplatňovania cieľov prípravy na opätovné použitie a recyklácie a pravidiel ich výpočtu.

K čl. I bodu 80[§ 80 ods. 4]

Z definície „zmesový komunálny odpad“ sa vypúšťa slovo „komunálny“, nakoľko následne je definované, že „zmesový odpad“ je vytriedený „komunálny....“. V uvedenom prípade sa jedná o legislatívno-technickú zmenu.

K čl. I bodu 81[(§ 80 ods. 10]

Z dôvodu potreby realizovania výpočtu plnenia cieľov stanovených v čl. 11 ods. 2 rámcovej smernice, bolo potrebné zadefinovať pojem odpad z domácnosti, ktorý je jednou z podmnožín komunálneho odpadu. V praxi sa často stáva, že u právnických osôb, resp. fyzických osôb podnikateľov, vzniká odpad, ktorý rovnaký charakter a zloženie ako odpad vznikajúci u občanov, nejedná sa však o odpad z domácnosti, čo je potrebné pre účely štatistického zisťovania, medzinárodného výkazníctva ako aj určenia zodpovednosti za ďalšie nakladanie s odpadom jednoznačnejšie rozlíšiť.

K čl. I bodu 82[§ 80 ods. 11]

Doplnením nového odseku 11 sa zabezpečuje úplná transpozícia čl. 3 rámcovej smernice. Odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, septikov a kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, starých vozidiel alebo stavebných odpadov a odpadu z demolácií sa nepovažuje za komunálny odpad. Zároveň pod komunálny odpad nespadá odpad z veľkých obchodných a priemyselných subjektov, ktorý nemá charakter odpadu z domácnosti.

K čl. I bodu 83[§ 81 ods. 1 a 2]

Predmetné ustanovenie upravuje, za ktoré komunálne odpady vyprodukované na území obce zodpovedá obec a za ktoré komunálne odpady ako pôvodca odpadu zodpovedá fyzická osoba -podnikateľ a právnická osoba. Pod oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV spadá napr. nábytok (objemný odpad) alebo odpad zo zelene (odpad zo záhrad a parkov).

V súvislosti so zavedením novej definície „odpad z domácností“ ako aj úpravy definície „komunálneho odpadu“ sa ustanovuje, ktoré odpady sa zaraďujú do skupiny 20. V prípade drobného stavebného odpadu, ide o odpad, ktorý síce nie je zahrnutý pod definíciu

16

komunálneho odpadu, avšak podľa § 81 ods. 1 za nakladanie s drobným stavebným odpadom zodpovedá obec, zároveň je možné tento odpad zaradiť podľa Katalógu odpadov zaradiť do skupiny 20, t. j. pod katalógové číslo 20 03 08.

K čl. I bodu 84[(§ 81 ods. 7 písm. c)]

Vzhľadom na skutočnosť, že vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z. ustanovuje požiadavky pre štandardy zberu aj pre triedený zber odpadov uvedených v § 81 ods. 7 písm. b) body 1. a 3. zákona, bolo potrebné upraviť formuláciu tak, aby zo strany obce bolo zabezpečené zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov. Ciele zberu ustanovené v prílohe č. 3a predovšetkým plniť výrobca prostredníctvom OZV. Zároveň sa viacvrstvové kombinované materiály sa nahrádzajú pojmom kompozitné v súlade s § 52 ods. 29 a transpozíciou smernice o obaloch.

K čl. I bodu 85[§ 81 ods. 7 úvodná veta]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 86[§ 81 ods. 7 písm. h)]

Ustanovenie sa dopĺňa s cieľom podpory praktického uplatňovania a zavádzania princípov predchádzania vzniku odpadu na miestnej úrovni. Na webovom sídle ministerstva budú zverejnené príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a na podporu opätovného používania výrobkov na miestnej úrovni, ktoré budú môcť obce využiť pri plánovaní uvedených opatrení. Uvedená zmena sa zavádza aj v súvislosti s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 2025 a v nadväznosti na čl. 29 rámcovej smernice.

K čl. I bodu 87[§ 81 ods. 9]

V § 81 ods. 1 je ustanovené, že právnická osoba resp. fyzická osoba-podnikateľ ako pôvodca odpadu je zodpovedná za nakladanie s oddelene vyzbieraným odpadom z iných zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje RZV, ako aj za nakladanie s elektroodpadom a použitými batériami a akumulátormi. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné upraviť ustanovenie odseku 9, kde sa ustanovujú povinnosti pre pôvodcu komunálnych odpadov.

K čl. I bodu 88[§ 81 ods. 21 písm. a), b) a c)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 89[§ 81 ods. 21 písm. a), b) a c)]

Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. V súčasnosti je začaté konanie voči SR z dôvodu umiestňovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky odpadov. Keďže nemáme v SR vybudovanú dostatočnú sieť zariadení na úpravu zmesového komunálneho odpadu a následné stabilizovanie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu získaného zo zmesového komunálneho odpadu, keďže iba tento druh biologicky rozložiteľného odpadu sa v súčasnosti môže legálne nachádzať v zmesovom komunálnom odpade, je potrebné tieto výnimky upraviť a výnimku v písmene d) zrušiť s účinnosťou od 1.1.2021. Vzhľadom na uvedené je vypustenie ustanovenia, ktoré v súčasnosti umožňuje obciam uplatniť si výnimku z povinnosti zavedenia a zabezpečovania vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a umiestňovanie biologicky rozložiteľných

17

kuchynských odpadov do nádob na zmesový komunálny odpad, potrebné aj vzhľadom na to, že prevažujúcim spôsobom zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu v Slovenskej republike je skládkovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené a čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice bola urobená aj úprava písmena b) v tomto paragrafe s účinnosťou od 1.1.2021.

K čl. I bodu 90[§ 81 ods. 21]

Zrušenie výnimiek v písmene a) a c) tohto paragrafu s účinnosťou od 1.1.2023 súvisí s čl. 22 ods. 1 rámcovej smernice, podľa ktorého je potrebné zabezpečiť, aby sa biologický odpad buď triedil alebo recykloval pri zdroji alebo sa zbieral oddelene a nezmiešaval sa s inými druhmi odpadu. Taktiež oddelený zber biologicky rozložiteľného odpadu je potrebné zabezpečiť s cieľom umožniť vysokú kvalitu recyklácie a podporiť využívanie kvalitných druhotných surovín.

Zároveň podľa Správy včasného varovania pre Slovensko zo dňa 24.09.2018 (Správa včasného varovania pre Slovensko o vykonávaní právnych predpisov o odpade vrátane správy včasného varovania pre členské štáty, v ktorých hrozí nesplnenie cieľa v roku 2020 pripravovať komunálny odpad na opätovné použitie/recykláciu sa uvádza ako jeden z možných krokov na zlepšenie pre biologicky rozložiteľný odpad - zrušenie všetkých výnimiek zakotvených v zákone, pokiaľ ide o požiadavku triediť kuchynský odpad.

K čl. I bodu 91[§ 81 ods. 25]

Ide o legislatívnu úpravu, nakoľko OZV pre obaly uzatvára zmluvu s obcou podľa § 59 ods. 2. Povinnosťou obce nahlasovať OZV pre obaly, s ktorou táto obec uzatvorenú zmluvu, produkciu zmesového komunálneho odpadu a produkciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je umožnené OZV pre obaly, aby si kontrolne vypočítavala cieľ zberu, ktorý jej vypočíta ministerstvo pre príslušné obdobie. Nahlasovanie uvedených údajov môže poslúžiť napríklad na účel nastavenia potrebného množstva zberných nádob a frekvencie zberu potrebných na splnenie cieľa zberu. Zároveň je obec povinná predmetné údaje súčasne nahlásiť aj ministerstvu.

K čl. I bodu 92[§ 81 ods. 26]

Nakoľko vojenský obvod nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku, ale je v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, bolo potrebné doplniť ustanovenia zákona o odpadoch o túto skutočnosť a zároveň ustanoviť, že úlohy a povinnosti obce podľa zákona o odpadoch primerane plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K čl. I bodu 93[§ 82 ods. 1]

V uvedenom prípade sa jedná o legislatívno-technickú zmenu. Podľa § 82 ods. 2 môže odovzdať komunálny odpad na zberný dvor aj iná osoba ako je osoba uvedená v odseku 1. Z uvedeného vyplýva, že na zbernom dvore môžu odovzdať oddelené zložky komunálneho odpadu aj fyzické osoby, ktoré nie v predmetnej obci poplatníkom, ako aj právnické osoby resp. fyzické osoby podnikatelia, a to v prípade ak to kapacitné možnosti daného zberného dvora umožňujú. Prevádzkovateľ zberného dvora môže odobrať oddelene zbierané zložky komunálnych odpadov od týchto vyššie uvedených osôb odplatne.

K čl. I bodu 94[§ 82 ods. 2]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu definície komunálneho odpadu a určenia zodpovednosti za nakladanie s ním.

18

K čl. I bodu 95[ § 82 ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technické precizovanie textu. Z dôvodu absencie lehôt oznamovania údajov o množstvách vyzbieraných odpadov na zbernom dvore, sa dopĺňa odkaz na vykonávací predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti.

K čl. I bodu 96[§ 83 ods. 2]

Prevádzkovateľovi kuchyne je zakázané ukladať biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad do nádob určených na zber zmesového komunálneho odpadu, resp. používať drviče na tento odpad napojené na verejnú kanalizáciu (uvedené je možné len, ak vlastník verejnej kanalizácie súhlasí s tým, aby prevádzkovateľ kuchyne používal drvič). Prevádzkovateľ kuchyne je povinný tento odpad ukladať do nádob na to určených a zabezpečiť ďalšie nakladanie s týmto odpadom cez spoločnosti, ktoré majú na uvedenú činnosť oprávnenie. Zároveň si prevádzkovateľ kuchyne vedie evidenciu o množstve vzniknutého biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu a údaje z evidencie ohlasuje do 28. februára nasledujúceho roka na príslušný okresný úrad podľa miesta prevádzkarne.

K čl. I bodu 97[§ 88a ods. 5]

Ustanovuje sa, že aj v prípade porušenia povinnosti podľa odseku 4 ide o nezákonnú prepravu.

K čl. I bodu 98[§ 90 ods. 3 písm. a)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K čl. I bodu 99[§ 90 ods. 3 písm. b)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť, si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravuje aj pre tretiu osobu.

K čl. I bodu 100[§ 90 ods. 4 písm. d)]

V praxi sa stávali situácie, že OZV, ktorej bola zrušená autorizácia na jej činnosť si opätovne podala žiadosť o udelenie autorizácie. Účelom je zníženie rizika znefunkčnenia systému pri subjektoch, ktoré nedokázali v minulosti zabezpečiť funkčný systém nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedené sa rovnako upravuje aj pre tzv. individualistov, teda ak ide o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcu vyhradeného výrobku.

K čl. I bodu 101[§ 90 ods. 5]

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) pre prípady, kedy sa bezúhonnosť preukazuje pre fyzické osoby – cudzincov.

K čl. I bodu 102[§ 91 ods. 3 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti

19

rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 103[§ 91 ods. 4 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 104[§ 91 ods. 5 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 105[§ 91 ods. 6]

Ustanovenie sa upravuje v rámci znižovania administratívnej záťaže. V súčasnosti rozhodnutie o udelení autorizácie obsahuje osobné údaje fyzickej osoby, v prípade právnických osôb osobné údaje štatutárneho orgánu, avšak identifikácia žiadateľa resp. subjektu, ktorému bola autorizácia udelená je dostatočná aj bez informácie o osobných údajoch vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri každej zmene tejto osoby ostane uvedenému subjektu povinnosť nahlásiť zmenu týchto údajov ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž, keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka.

K čl. I bodu 106[§ 93 ods. 1]

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmeny v § 91. Naďalej ostáva zachovaná povinnosť žiadateľa o autorizáciu ohlasovať zmeny v osobných údajoch ministerstvu, ale nebude potrebné požiadať o zmenu rozhodnutia, a teda ani uhrádzať správny poplatok, čím sa zníži ekonomická záťaž keďže v prípade právnických osôb k takýmto zmenám bežne dochádza aj viackrát do roka. Ustanovenie bolo potrebné doplniť nakoľko v súčasnosti bezúhonnosť žiadateľ preukazuje len pri žiadosti o udelenie autorizácie a pri žiadosti o jej predĺženie, avšak v prípade, že sa zmení štatutárny orgán zákon neustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť nových osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom resp. jeho členmi.

K čl. I bodu 107[§ 93 ods. 2 písm. b)]

V súčasnosti neexistuje možnosť rozšírenia autorizácie o nové druhy odpadov, na základe čoho majú niektoré spracovateľské zariadenia vydané aj 3 autorizácie, čo predstavuje pre tieto zariadenia ekonomickú záťaž i administratívnu záťaž keďže, údaje v prípade zmeny napr. štatutárneho orgánu sa musia meniť vo všetkých udelených autorizáciách.

20

K čl. I bodu 108[§ 94 ods. 2 písm. e)]

Upravuje sa rozsah, za aké porušenia/nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu organizácie zodpovednosti výrobcov

K čl. I bodu 109[§ 94 ods. 3 písm. e)]

Upravuje sa rozsah, za aké porušenia/nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu tretej osobe.

K čl. I bodu 110[§ 94 ods. 4 písm. e)]

Upravuje sa rozsah, za aké porušenia/nedodržania príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo zruší autorizáciu tzv. individualistovi, teda ak ide o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcu vyhradeného výrobku.

K čl. I bodu 111 [§ 94 ods. 5 písm. f) a g)]

Dopĺňa sa, že pokiaľ OZV alebo individualista sa nebudú podieľať na vytvorení finančnej garancie ich autorizácia zaniká priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že sa jedná o transpozíciu čl. 8a ods. 3 písm. c) rámcovej smernice o odpade pristúpilo sa k prísnemu sankčnému postihu za nesplnenie povinností vytvoriť finančnú garanciu.

K čl. I bodu 112[§ 94b ods. 1 písm. d)]

Dopĺňa sa rozsah, za aké porušenie/nedodržanie príslušných ustanovení zákona o odpadoch ministerstvo vykoná výmaz koordinačného centra. V písm. d) sa dopĺňa, že ak koordinačné centrum nevytvorí finančnú garanciu ministerstvo do troch mesiacov vykoná výmaz koordinačného centra z Registra koordinačných centier.

K čl. I bodu 113[§ 95 ods. 2 písm. a)]

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

K čl. I bodu 114[§ 95 ods. 7]

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

K čl. I bodu 115[§ 97 ods. 1 písm. o)]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zavádza sa príloha č. 8b, ktorá uvádza prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas, čím sa zároveň znižuje aj administratívna záťaž. Zároveň však výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 2 ods. 4 zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 116[§ 97 ods. 1 písm. s)]

Z dôvodu zavedenia novej definície v § 3 ods. 20, ktorá vymedzuje pojem „spätné zasypávanie“, bolo potrebné upraviť a zosúladiť súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým sa udeľuje vlastníkovi pozemku oprávnenie na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu s touto novou definíciou. Nakoľko povrchová úprava terénu, t. j. terénne úpravy, zahrnuté pod spätné zasypávanie, bolo potrebné upraviť aj znenie súhlasu uvedeného v § 97 ods. 1 písm. s). Aj naďalej platí, že v prípade uvedeného súhlasu sa

21

jedná o činnosť zhodnocovania, pričom sa predmetný súhlas viaže s konkrétnou lokalitou/miestom/pozemkom [viď § 39 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky], v ktorej sa odpad na tento účel môže využiť a neoprávňuje jeho držiteľa na využívanie odpadu na ľubovoľnom území. Zároveň platí, že na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a dopadov z demolácií 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie (viď § 20 vykonávacej vyhlášky).

Obsah žiadosti o súhlas je ustanovený v § 39 vykonávacej vyhlášky. K žiadosti o súhlas si môže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyžiadať odborný posudok podľa prílohy č. 22 bod II. 12 vykonávacej vyhlášky.

K čl. I bodu 117[§ 97 ods. 18]

V prípade ak by nastala zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva situácia, že nerozhodne vo veci predĺženia súhlasu v lehote troch mesiacov, vzťahujú sa na žiadateľa podmienky stanovené v súhlase, o ktorého predĺženie požiadal.

K čl. I bodu 118[§ 97 ods. 20 a 21]

Podľa nového odseku 20 sa nevyžaduje súhlas podľa odseku 1 písm. o) vo vzťahu k látkam a hnuteľným veciam, ktoré síce spĺňajú podmienky na vedľajší produkt, ale uvedené v prílohe č. 8b.

Z dôvodu zosúladenia predpisov platných v oblasti odpadového hospodárstva s banskými predpismi sa v novom odseku 21 upravuje, že o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na spätné zasypávanie nemusí požiadať vlastník pozemku, ak sa jedná o činnosti vykonávané v súlade s osobitným zákonom, ktorým je zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej správe. V zmysle tohto zákona, terénne úpravy pri využívaní nerastného bohatstva výhradných ložísk vo vlastníctve SR a ložísk nevyhradených nerastov vo vlastníctve majiteľa pozemku povoľuje príslušný obvodný banský úrad pri povoľovaní príslušnej banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom. O povolenie takejto činnosti môže v súlade s predmetným zákonom požiadať len organizácia s banským oprávnením, pričom vlastník pozemku je v danom konaní v postavení účastníka konania povoľovacieho procesu.

K čl. I bodu 119[§ 103]

§ 103 obsahuje základné informácie týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva (ďalej len „informačný systém“).

Zavádzajú sa pojmy pre účely informačného systému.

Cieľom zavedenia informačného systému je zabezpečiť elektronizáciu služieb v oblasti odpadového hospodárstva. Zavedením elektronizácie bude vytvorené prostredie pre efektívnu elektronickú komunikáciu, ktorá zabezpečí: vytvorenie elektronického komunikačného rozhrania pre podporu plnohodnotnej zabezpečenej elektronickej komunikácie v oblasti odpadového hospodárstva; vybudovanie integračnej platformy, ktorá zabezpečí integráciu vnútorných rezortných informačných systémov, vytvorenie integračného rozhrania pre informačné systémy tretích strán, vytvorenie integračného rozhrania pre spoločné moduly ÚPVS; zavedenie jednotných registrov a číselníkov v oblasti odpadového hospodárstva.

Zavedením registrov bude umožnené zdieľanie a využívanie údajov medzi jednotlivými prúdmi odpadov. Prostredníctvom integrácie na referenčné registre bude zabezpečené aby povinné osoby nemuseli predkladať pre účely konania informácie, ktoré vedené v referenčných registroch (princíp „jedenkrát a dosť“).

22

Vytvorené riešenie jednotného informačného systému odpadového hospodárstva bude poskytovať elektronizáciu výkonu verejnej moci, resp. relevantných činností́ v zmysle platnej legislatívy a to hlavne v oblastiach:

-evidenčných a ohlasovacích povinností,

-autorizačných činností,

-rozhodovacích činností,

-tvorby a poskytovania referenčných údajov,

-a ďalších procesoch, ktoré sú súčasťou administrácie pri riešení daných úkonov.

Vzhľadom na to, že informačný systém bude využívaný aj pre potreby kontroly ako aj iných úkonov ostatných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, je potrebné zabezpečiť, aby tieto orgány mali k informáciám automatizovaný alebo priamy prístup bez toho, aby im ministerstvo ako zriaďovateľ muselo poskytovať súčinnosť a naopak pre údaje, ktoré do systému vkladajú ostatné orgány štátnej správy odpadového hospodárstva tak bude mať priamy prístup ministerstvo. Automatizovaný prístup je prístup do ISOH z iných systémov na základe integrácií a priamy prístup je prístup do systému ISOH za pomoci prihlasovacieho mena a hesla, použitím internetového prehliadača.

Registre vedené v Informačnom systéme budú verejné, tak ako je to aj v súčasnosti, avšak v prípade Registra osvedčení odbornej posudkovej činnosti, keďže môže obsahovať osobné údaje fyzických osôb, ktoré žiadateľmi, tieto údaje bude verejné, ak dotknutá osoba (žiadateľ o osvedčenie) udelí na zverejnenie údajov súhlas.

Od 1. januára 2021 sa budú môcť žiadosti o povolenia, rozhodnutia, registráciu atď. vydávané podľa zákona o odpadoch podávať výlučne elektronickou formou, keďže postupne sa prejde k úplnej elektronizácii služieb ako aj k úplnej elektronickej komunikácii za účelom zefektívnenia fungovania štátnej správy. Do 31. decembra 2020 príslušný orgán štátnej správy bude akceptovať aj žiadosti v listinnej podobe.

K čl. I bodu 120[poznámka pod čiarou k odkazu č. 137]

Legislatívno-technická zmena.

K čl. I bodu 121[§ 105 ods. 2 písm. af)]

Ministerstvo pripravuje metodiku analýzy zmesového komunálneho odpadu, ktorá bude vydaná opatrením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Na základe schváleného opatrenia budú realizované analýzy zmesového komunálneho odpadu, keďže pre správne nastavený systém nakladania s odpadmi je dôležité vedieť, aké zložky (frakcie) a v akom množstve sa nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade.

K čl. I bodu 122[§ 105 ods. 3 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 123[§ 105 ods. 3 písm. b)]

Vypustenie zoznamu nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru súvisí so skutočnosťou, že Katalóg odpadov neobsahuje uvedené zoznamy. Nie je ich potrebné uvádzať, nakoľko odkazy na predmetné zoznamy v zmysle Bazilejského dohovoru uvedené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu a v Oznámení MZV SR č. 60/1995 o pristúpení Slovenskej republiky k Bazilejskému dohovoru.

23

K čl. I bodu 124[§ 105 ods. 3 písm. c)]

Ustanovenie je upravené v súlade s ustanovením čl. 35 ods. 1 písm. a) rámcovej smernice, ktorá vyžaduje vedenie chronologických záznamov o výrobkoch a materiáloch, ktoré výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania.

K čl. I bodu 125[§ 105 ods. 3 písm. i)]

Doplnenie ustanovenia súvisí s elektronickým zasielaním údajov od jednotlivých OZV a tretích osôb. Vykonávací predpis určí rozsah a spôsob elektronického doručovania.

K čl. I bodu 126[§ 105 ods. 3 písm. aa)]

Pôvodné znenie písm. aa) sa vypúšťa z dôvodu, že stanovenie spôsobu výpočtu nákladov súvisiacich s odstraňovaním nezákonne umiestneného odpadu je v súčasnej dobe pracovníkmi orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vykonávané prostredníctvom „Usmernenia generálneho riaditeľa sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k aplikácii § 15 ods. 14, v nadväznosti na § 108 ods. 1 písm. q) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 292/2017 Z. z.“. Predmetným usmernením sa stanovil jednotný a jednoznačný postup pri riešení zodpovednosti za nezákonne umiestnený odpad podľa § 15 zákona o odpadoch a bolo vypracované v spolupráci s odborom odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Prezídia Policajného zboru a Centrom podpory Ministerstva vnútra, ktoré zabezpečuje financovanie odstránenia nezákonne umiestneného odpadu v prípade, ak sa jedná o skládku, za ktorej odstránenie je zodpovedný okresný úrad. Usmernenie zverejnilo Ministerstvo vnútra Sekcia verejnej správy ako Operatívne pokyny pre okresné úrady.

K čl. I bodu 127[§ 105 ods. 3 písm. ab), ac)]

V písmene ab) je doplnené splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti týkajúce sa informačného systému.

V písmene ac) je doplnené splnomocnenie na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti týkajúce sa zohľadnenia trvanlivosti, opráviteľnosti, ipätovného použitia, recklovateľnsti a prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch. Predmetná právna úprava súvisí so zavedením povinnosti uvedenej v § 28 ods. 4 písm. h).

K čl. I bodu 128[§ 105 ods. 4 písm. a)]

V nadväznosti na zmenu ohlasovacích povinností členských štátov bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj v znení zákona. Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či sa v členských štátoch dodržiava právo Únie v oblasti odpadov. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov.

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zaistenie dobrého vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Monitorovanie súladu by namiesto nich malo byť založené výlučne na údajoch, ktoré členské štáty každoročne oznamujú Komisii. Spoľahlivé nahlasovanie údajov o nakladaní s odpadom zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania a zabezpečenia porovnateľnosti údajov od členských štátov.

K čl. I bodu 129[§ 105 ods. 4 písm. c)]

V nadväznosti na zmenu termínu zasielania údajov týkajúcich sa odpadového hospodárstva členských štátov zo šiestich mesiacov na 18 mesiacov, bolo potrebné túto povinnosť upraviť aj v znení zákona.

24

K čl. I bodu 130[§ 106 písm. h)]

V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov/neobalových výrobkov 53a, § 73a a 135g ods. 3) bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý budú vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu v prvovýrobe a vo veľkoobchodoch.

K čl. I bodu 131[§ 107 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 132[§ 107 písm. u)]

Zmena súvisí so zavedením nového názvu súhlasu v § 97 ods. 1 písm. s), ktorý zároveň nadväzuje na novozavedenú definíciu „spätné zasypávanie“.

K čl. I bodu 133[§ 108 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 10.

K čl. I bodu 134[§ 108 ods. 1 písm. e)]

Ustanovenie nadväzuje na § 17 ods. 1 písm. m), kde je ustanovená povinnosť zasielania údajov o výrobkoch a materiáloch, ktoré výsledkom prípravy na opätovné použitie, recyklácie alebo ďalších činností zhodnocovania príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je okresný úrad. Doplnenie tohto ustanovenia dáva povinnosť vedenia evidencie okresným úradom.

K čl. I bodu 135[§ 110 ods. 1 písm. a)]

V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov/neobalových výrobkov 53a, § 73a a 135g ods. 3) bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý budú vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu vo vzťahu k spotrebiteľovi okrem prvovýroby.

K čl. I bodu 136[§ 111 ods. 6]

V súlade so zavedením opatrenia na trvalé znižovanie tvorby odpadu z jednorazových plastových obalov/neobalových výrobkov 53a, § 73a a 135g ods. 3) bolo potrebné ustanoviť orgán, ktorý budú vykonávať štátny dozor, t. j. kontrolovať dodržiavanie predmetného zákazu na vstupe do Európskeho spoločenstva.

K čl. I bodu 137[§ 113 ods. 2 písm. n)]

Z dôvodu urýchlenia procesu uvoľňovania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. sa na tento proces nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

K čl. I bodu 138[§ 113 ods. 12]

Uvedené ustanovenie vymedzuje, na ktoré údaje sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

K čl. I bodu 139[§ 114a ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technické precizovanie textu, predmetné rozhodnutie je možné vydať po splnení jednej z ustanovených podmienok.

25

K čl. I bodu 140[§ 114c ods. 8 písm. a) tretí bod]

Ide o legislatívno-technickú úpravu doplnenia slovíčka alebo z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť.

K čl. I bodu 141[§ 114c ods. 8 písm. a) piaty bod]

Pôvodné ustanovenie neumožňovalo orgánu štátnej správy v prípade nepreukázania možnosti ďalšieho prevádzkovania ukončiť takéto konanie. Doplnením nového bodu príslušný orgán štátnej správy v prípade nepreukázania možnosti ďalšieho prevádzkovania po preukázaní požadovaných náležitostí vydá konečné rozhodnutie o ukončení činnosti.

K čl. I bodu 142[§ 114c ods. 9 písm. g)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti doplnením v odseku 8 písmeno piateho bodu a do doplnením nového bodu a určením lehoty na vydanie konečného rozhodnutia.

K čl. I bodu 143[§ 114c ods. 12]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť a zachovania rovnakého postupu v konaní a povinností pre prevádzkovateľov v súvislosti s vydaním konečného rozhodnutia.

K čl. I bodu 144[§ 114c ods. 13]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia v odseku 8 písmeno a) o nový bod päť a zachovania rovnakého postupu konaní a povinností pre prevádzkovateľov v súvislosti s vydaním konečného rozhodnutia.

K čl. I bodu 145[§ 114c ods. 16 a 17]

Na základe aplikačnej praxe a aj požiadavky samotných prevádzkovateľov a aj v súlade so smernicou č. 31/1999 o skládkach odpadov, sa v odseku 16 dáva prevádzkam skládok odpadov možnosť požiadať o vydanie konečného rozhodnutia aj keď sa na ne nevzťahovala povinnosť predložiť plán úprav podľa predchádzajúceho zákona č. 221/2003 Z. z. o odpadoch účinného do 31.12.2015. Týmto sa splní požiadavka smernicou č. 31/1999 o skládkach odpadov, že konečné rozhodnutie byť vydané pre každú skládku odpadov a to aj pre tie, ktoré v čase predkladania plánov úprav spĺňali všetky požiadavky na ďalšie prevádzkovanie. Nakoľko uvedené prevádzky aj v roku 2001 deklarovali, že všetky požiadavky majú splnené a následne pokračovali v činnosti aj po 15. júli 2009 ako celok bez plánu úprav, umožní sa im podať žiadosť a doklady iba podľa ô 114c ods. 1 písmeno b).

Odsek 17 na základe aplikačnej praxe upravuje potrebu špecifikovať, že pre skládky odpadov, ktorým bolo vydané potvrdenie o uzatvorení a rekultivácií nie je potrebné konanie o vydanie konečného rozhodnutia, nakoľko toto samotné potvrdenie o uzatvorení a rekultivácií skládky odpadov sa považuje za konečné rozhodnutie. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-626/16, Komisia/Slovensko, týkajúci sa nevykonania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-331/11 z 25. apríla 2013, Komisia/Slovensko.

K čl. I bodu 146[§ 117 ods. 1]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

26

K čl. I bodu 147[§ 117 ods. 1]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 148[§ 117 ods. 2]

Zmena ustanovenia súvisí s vypustením § 10.

K čl. I bodu 149[§ 117 ods. 3]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 150[§ 117 ods. 5]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 151[§ 117 ods. 6]

Zmena ustanovení týkajúcich sa sankcií súvisí so zavedením nových povinností alebo s legislatívno-technickými úpravami, v rámci ktorých došlo k zmene označenia niektorých ustanovení.

K čl. I bodu 152[jedenásta časť]

Súvisí so zánikom Recyklačného fondu. Jedenásta časť sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Obsolentné ustanovenia sa vypúšťajú nakoľko Recyklačný fond bol zrušený k 31. decembru 2016 bez právneho nástupcu.

K čl. I bodu 153[prechodné ustanovenia]

K § 135f

Odsek (1) Ustanovuje sa, že uvedené programy zostávajú v platnosti.

Odsek (2) V súvislosti so zmenou kategórií elektrozariadení vychádzajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), platnými od 15. augusta 2018, patria všetky elektrozariadenia, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa zákona o odpadoch pod tzv. "open scope", čiže do pôsobnosti vyššie uvedenej smernice. Viaceré platné rozhodnutia vo veci určenia elektrozariadení, vydané pred 01.01.2019 preto v rozpore so smernicou a zákonom o odpadoch.

Odsek (3) Od účinnosti zákona výrok rozhodnutia o udelení autorizácie nebude obsahovať osobné údaje fyzickej osoby-podnikateľa, jej zástupcu alebo osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi. Rozhodnutia, ktoré obsahujú vo výroku uvedené údaje ostávajú naďalej v platnosti a nie je potrebné ich meniť.

Odsek (4) Ustanovuje sa, že uvedené rozhodnutia musia byť ich držiteľom predložené na preskúmanie. V súvislosti so zmenou prílohy č. 1 (činnosti zhodnocovania) vo vzťahu k príprave na opätovné použite a z dôvodu zavedenia novej definície „spätné zasypávanie“ je potrebné zosúladiť existujúce/platné súhlasy, ktoré boli vydané príslušnými orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. p) a s) pred účinnosťou tohto zákona.

27

Odseky (5 a 6) Ustanovuje sa, že organizácia zodpovednosti výrobcov a výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, budú sa podieľať na vytvorení finančnej garancie prvýkrát v roku 2021.

Odsek (7) V súvislosti s doplnením náležitostí zmluvy o založení koordinačného centra o spôsob vytvorenia finančnej garancie Koordinačné centrá, zapísané do Registra koordinačných centier pred účinnosťou tohto zákona, povinné do 30. septembra.2020 doplniť predmetnú zmluvu o vyššie uvedené skutočnosti.

Odseky (8 a 9) Zmena súvisí s vytvorením finančnej garancie.

Odsek (10) Ustanovuje sa prechodné obdobie dokedy musia byť všetky zmluvy uzatvorené podľa § 59 ods. 4 zákona o odpadoch zosúladené, t. j. musia obsahovať špecifikáciu nákladov na triedený zber s rozlíšením na jednotlivé materiály, napr. papier, plasty, sklo, apod.

Odsek (11) V nadväznosti na rozšírenie kontrolného orgánu KC je potrebné, aby existujúce KC do stanoveného obdobia zosúladili organizačnú štruktúru so zákonom.

Odsek (12) V nadväznosti na zavedenie povinnosti vytvoriť finančnú garanciu je potrebné, aby existujúce KC tak uskutočnili do 31 marca 2021.

K § 135g

Odsek (1) V súvislosti so zavedením prílohy č. 8b, ktorá stanovuje prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas sa v rámci prechodných ustanovení stanovuje, že ak existujú takéto súhlasy na látky alebo veci ustanovené v prílohe č. 8b, tieto strácajú účinnosťou zákona platnosť.

Odsek (2) V súvislosti so zavedením elektronizácie sa postupne budú všetky rozhodnutia vydané podľa zákona o odpadoch vydávať v elektronickej forme za účelom naplnenia informačného systému. Vzhľadom na to, je potrebné ustanoviť, že rozhodnutia vydané v listinnej forme nebude možné predlžovať a bude potrebné si požiadať o vydanie nových rozhodnutí v elektronickej forme.

Odsek (3) Návrhom zákona sa zakazuje od 1. januára 2021 uvádzať na trh Slovenskej republiky určité jednorazové plastové výrobky uvedené v prílohe č. 7a. Vzhľadom na to, že samotné uvedenie na trh (výroba a dovoz) je zakázané od tohto dátumu, je predpoklad, že do distribúcie vrátane distribúcie konečnému používateľovi budú stále dodávané tieto jednorazové plastové výrobky. Keďže cieľom zákazu uvedenia na trh týchto výrobkov je, aby sa trvalo znížila tvorba odpadu z jednorazových plastových výrobkov, stanovuje sa prechodné obdobie, počas ktorého bude môcť distribútor distribuovať jednorazové plastové výrobky, ktoré boli uvedené na trh pred účinnosťou zákazu uvedenia na trh. Inak povedané distribútor bude môcť distribuovať do 30. júna 2021 výrobky pokiaľ ich zakúpil pred 1. januárom 2021, teda pred zákazom uvádzania na trh Slovenskej republiky. Ak by bolo súčasne so zákazom uvedenia na trh zakázané tieto výrobky tzv. „dopredávať“ veľké množstvo nepoužitých plastových výrobkov sa tak dostalo do odpadu, čo nie je účelné. Po zavedení zákazu distribúcie po 30. júna 2021 to v praxi bude znamenať, že konečný používateľ nebude mať v rámci trhu Slovenskej republiky prístup k takémuto druhu výrobku.

K čl. I bodu 154[§ 136b Zrušovacie ustanovenia]

Ruší sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú limity pre zhodnotenie elektroodpadu a pre opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a látok v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 206/2010 Z. z., nakoľko toto nariadenie nie je aktuálne a je obsiahnuté v § 32 zákona o odpadoch.

28

K čl. I bodu 155[Príloha č. 1]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. V rámci niektorých činností zhodnocovania boli doplnené bližšie špecifikácie, t. j. čo okrem iného ešte patrí/môžeme zahrnúť pod predmetnú činnosť.

K čl. I bodu 156[Príloha č. 3 časť III. časť 3]

Ďalšie zvyšovanie náročnosti cieľov stanovených v smernici 94/62/ES bude mať jasné environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy pre recykláciu odpadov z obalov. Existujúci cieľ pre recykláciu kovových obalov sa rozčlení na samostatné ciele pre dve skupiny odpadu, železné kovy a hliník, keďže recykláciou hliníka sa zvýši úspora energie a zníži produkcia emisií oxidu uhličitého. Zabezpečuje sa transpozícia čl. 6 smernice o obaloch.

K čl. I bodu 157[Príloha č. 3 časť V.]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 11 ods. 2 rámcovej smernice a transpozície čl. 5 ods. 5 smernice o skládkach odpadov. Z dôvodu dosiahnutia výrazných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych výhod a z dôvodu urýchlenia prechodu na obehové hospodárstvo, je potrebné zvýšiť ciele pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu a zníženie skládkovania.

K čl. I bodu 158[Príloha 3 časť VII.]

Úprava predmetného ustanovenia súvisí so zabezpečením úplnej transpozície rámcovej smernice. Nakoľko, sa upravuje definícia „recyklácia“, do ktorej sa dopĺňa aj činnosť prípravy na opätovné použitie, odpad, ktorý podľa § 3 ods. 10 je určený na prípravu na opätovné použitie sa bude započítavať do cieľov zhodnocovania a recyklácie.

K čl. I bodu 159[Príloha č. 4a]

Doplnenie novej prílohy súvisí so zabezpečením úplnej transpozície prílohy č. IVa rámcovej smernice. V záujme nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ochrany životného prostredia, využívania existujúcich materiálov a výrobkov a s tým súvisiacej podpory predchádzania vzniku odpadu sa ustanovuje príloha č. 4a, ktorá obsahuje zoznam príkladov opatrení na vytvorenie stimulov pre držiteľov odpadu, aby prevzali svoju zodpovednosť a odovzdávali svoj odpad do zavedených systémov triedeného zberu, predovšetkým, v podobe ekonomických stimulov alebo predpisov.

K čl. I bodu 160[Príloha č. 7a]

V prílohe vymenované jednorazové plastové výrobky, ktoré bude zakázané od 01. januára 2021 uvádzať na trh Slovenskej republiky. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky ministerstvo prijíma opatrenie na trvalé zníženie tvorby odpadu z jednorazových plastových výrobkov. Tieto plastové výrobky spotrebovávané každodenne a ihneď po použití sa vyhodia. Cieľom zavedenia zákazu uvádzať jednorazové plastové výrobky na trh Slovenskej republiky je znížiť nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zároveň viac obmedziť nadmerné používanie plastových výrobkov.

K čl. I bodu 161[Príloha č. 8b]

S cieľom podporovať udržateľné využívanie zdrojov, zavádza sa príloha č. 8b, ktorá uvádza prípady vedľajších produktov, pri ktorých nie je potrebné mať udelený súhlas čím sa zároveň znižuje aj administratívna záťaž. Zároveň však výrobca takéhoto vedľajšieho produktu musí zabezpečiť splnenie podmienok podľa § 2 ods. 4 zákona o odpadoch. V rámci uvedenej prílohy sa stanovujú príklady látok alebo hnuteľných vecí, pre ktoré sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. o), jedná sa látky alebo hnuteľné veci, pre ktoré je bežne dopyt na ich ďalšie použitie. Na základe skúsenosti z praxe boli stanovené látky alebo hnuteľné veci vznikajúce v

29

železiarskom a oceliarskom priemysle (piliny, hobliny, triesky, prach a zlomky zo železných a neželezných kovov, okuje z valcovania), ďalej látky alebo hnuteľné veci vznikajúce pri spracovaní dreva, drevnej hmoty a textilu.

K čl. I bodu 162[Príloha č. 9]

Aktualizuje sa Zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ. Vypúšťa sa smernica Rady č. 91/692/EHS z dôvodu jej zrušenia, zároveň sa dopĺňajú novely príslušných smerníc.

K čl. I bodu 163[nebezpečné látky]

Zmena nadväzuje na zmenu v § 6 odsek 3 písm. c) zákona o odpadoch.

K čl. I bodu 164[kompozitné obaly]

Zmena súvisí so zavedením novej definície kompozitných obalov.

K čl. II [ zákon č. 145/1995 Zb.]

V predmetnom, ustanovení sa dopĺňa spoplatnenie zmien rozhodnutí, pri ktorých takéto spoplatnenie nebolo v rámci zavedenia nových súhlasov nastavené. Z uvedeného dôvodu sa pristúpilo k zosúladeniu s existujúcim režimom zmien súhlasov. V bode 2 sa zosúlaďuje pojem úložisko dočasného uskladnenia odpadovej ortuti so skratkou zavedenou v § 20 ods. 7.

K čl. III [zákon č. 582/2004 Z. z.]

K bodu 1 (§77 ods. 1 písm. b)

Navrhovaná zmena súvisí s právnou úpravou ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorej za nakladanie s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom zo záhrad a parkov, ktoré vznikajú právnickým osobám alebo fyzickým osobám – podnikateľom zodpovedné tieto osoby. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri vyrubení miestneho poplatku za nakladanie s týmto druhom komunálneho odpadu.

K bodu 2 (§77 ods. 1 písm. c)

Navrhovaná zmena súvisí s právnou úpravou ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o odpadoch, podľa ktorej za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov (napr. objemný odpad, nebezpečný odpad), ktoré vznikajú právnickým osobám alebo fyzickým osobám podnikateľom zodpovedné tieto osoby. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri vyrubení miestneho poplatku za nakladanie s týmto druhom komunálneho odpadu.

K bodu 3 (§ 77 ods. 3)

Navrhuje sa doplniť novou vetou existujúce ustanovenie zákona o aplikovaný výklad znenia zákona, aby poplatníkom z titulu vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam v obci bol iba raz.

K bodu 4 (§ 77 ods. 7)

Cieľom legislatívnej úpravy je riešenie otázky exekúcie maloletých osôb z dôvodu nedoplatkov na poplatku za komunálne odpady. Vzhľadom na aplikačnú prax, v ktorej maloletým osobám ako poplatníkom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vzniká poplatkový vzťah voči obci podľa § 77 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., nie je možné

30

rozumne očakávať splnenie tejto povinnosti, nakoľko maloleté osoby bežne nedosahujú príjem a ani nevlastnia primeraný majetok na úhradu týchto poplatkov.

V nadväznosti na Uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 11/2018-10 z 12. septembra 2018 na návrh verejnej ochrankyne práv prof. JUDr. Márie Patakyovej, PhD. je potrebné zabezpečiť zvýšenie právnej istoty výkladu ustanovenia § 77 ods. 7 citovaného zákona tak, aby z novej formulácie ustanovenia bolo zrejmé, že poplatkovú povinnosť od jej vzniku preberá za maloletú osobu zákonný zástupca alebo opatrovník. Uvedená zmena ponecháva určenie osoby poplatníka v nezmenenej podobe, a teda týka sa naďalej aj maloletej osoby, avšak upravuje citovaný zákon v tom, že zákonný zástupca alebo opatrovník nielen plní povinnosti za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, ale že zákonný zástupca alebo opatrovník je plne zodpovedný za nedoplatky na poplatku a v prípade vzniku dlhov a ich vymáhania je dlžníkom zákonný zástupca alebo opatrovník a voči ním je aj vedené exekučné konanie. Maloletej osobe sa tak dostane primeranej ochrany pred vznikom dlhov a exekúcii, voči ktorým nemožno spravodlivo očakávať ich plnenie. Súčasťou legislatívneho riešenia bude aj vysporiadanie sa s už vzniknutými exekúciami na maloleté osoby vo vymedzenej oblasti formou prechodného ustanovenia v zákone č. 582/2004 Z. z., ktorým sa určí pre zákonných zástupcov lehota na vyrovnanie dlhu za maloletú osobu, inak po ustanovenej lehote sa tento dlh stane zo zákona ich vlastným.

K bodu 5 (§ 80 ods. 2)

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže poplatníkov sa navrhuje, aby uplatnenie nároku na úľavu pri poplatku sa nepovažovalo za zmenu skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie poplatku.

K bodu 6 (§ 81 ods. 1)

Poplatníkom podľa § 77 ods. 2 je každá osoba v tomto ustanovení uvedená, avšak pri množstvovom zbere podľa súčasnej právnej úpravy nie je zrejmé, ktorému poplatníkovi má obec vyrubiť poplatok rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že zbernú nádobu užíva viac poplatníkov, si títo určili jedného zástupcu alebo bude poplatok vyrubený rozhodnutím každému poplatníkovi do výšky jeho podielu na poplatku. Výška poplatku sa v prípade neurčenia zástupcu pri množstvovom zbere vypočíta ako podiel poplatníka na poplatku voči celkovému počtu poplatníkov, ktorí užívajú zbernú nádobu.

K bodu 7 (§ 82 ods. 4 a 5)

Navrhuje sa pri súbehu úľav na poplatku uplatniť len jednu úľavu výhodnejšiu pre poplatníka. Na úplné odpustenie poplatku musí poplatník splniť podmienku, ktorá ho oprávňuje na túto úľavu absolútne (t. z. podmienka na odpustenie poplatku viac ako určené obdobie 90 dní). Cieľom precizovania súčasnej právnej úpravy je, aby nedochádzalo k nejasnému uplatňovaniu úľav v priebehu alebo po skončení kalendárneho roka, za ktorý sa poplatok vyrubil. Zároveň sa v odseku 5 ustanovuje lehota na uplatnenie úľav na poplatku.

K bodu 8 (§ 83 ods. 1)

Toto doplnenie antidiskriminačný účinok a navrhuje eliminovať prípady množiacich sa odvolaní, preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania, sťažností a protestov prokurátora (a teda zbytočnej administratívnej záťaže rôznych stupňov aparátu orgánov verejnej moci), ktoré postavené na diskriminácii určitej skupiny osôb (napr. tých bez trvalého pobytu v obci), ktorá nemôže využiť úľavu práve z dôvodu vylúčenia z VZN.

31

K bodu 9 (§ 83 ods. 2)

Návrh reaguje na zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa razantne zvyšujú náklady pre obce za skládkovanie nevytriedeného komunálneho odpadu, ak podiel vytriedeného odpadu v obci nedosahuje ustanovené úrovne v tomto zákone. Obce si týmto spôsobom môžu určiť ďalšie kritéria pre poplatníkov tak, aby ich motivovali zvýšiť mieru separácie komunálneho odpadu, čím sa v prospech obce a v konečnom dôsledku aj pre samotných poplatníkov znížia náklady súvisiace s nakladaním a znehodnocovaním nevytriedeného odpadu. Navrhuje sa doplniť úpravu vekovej hranice poplatníkov, ktorým môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úľavu.

K bodu 10 (§ 83 ods. 3)

Návrh reaguje na splnomocnenie ustanovené v § 81 ods. 18 zákona o odpadoch, ktorým sa môže zaviesť množstvový zber aj v „časti obce“ alebo pre jednotlivé kategórie pôvodcov odpadu. Navrhuje sa preto rozšíriť splnomocnenie pre obce, na základe ktorého môžu všeobecne záväzným nariadením ustanoviť množstvový zber len v časti obce (ktorá je definovaná v zákone o miestnych daniach a poplatku) alebo pre jednotlivé katastrálne územie alebo v rámci poplatníkov podľa § 77 ods. 2 ustanoviť podľa toho, či obývajú, užívajú alebo sídlia v nehnuteľnosti.

K bodu 11 (§ 104j ods. 1)

Ide o prechodné ustanovenia súvisiace s jednotlivými úpravami v tomto novelizačnom článku.

K čl. IV [zákon č. 587/2004 Z. z.]

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa ustanoviť nové možnosti poskytovania finančných prostriedkov Environmentálneho fondu tak, aby za podmienok uvedených v nasledujúcich bodoch bolo možné finančne podporiť príslušný orgán štátnej správy, ktorý je podľa osobitných predpisov za určitých okolností povinný zabezpečiť z vlastných zdrojov preventívne opatrenia a nápravné opatrenia, ak ide o bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo jej vznik, resp. je povinný z takýchto zdrojov zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu. V oboch prípadoch ide o nútené opatrenie, ktoré je v mnohých prípadoch finančne náročné a zo strany štátu sa realizuje z dôvodu, že konkrétnymi aktivitami prevádzkovateľa vymedzeného okruhu pracovných činností alebo osoby, ktorá je zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu, môže bezprostredne dôjsť k poškodeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, prípadne k týmto nepriaznivým následkom už došlo.

Zároveň sa navrhuje, aby finančné prostriedky vynaložené v kalendárnom roku na tento účel v súhrnnej podobe nepresiahli 5% ročného príjmu Environmentálneho fondu tak, aby nebolo ohrozené plnenie iných dotačných úloh ustanovených zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť poskytnutie prostriedkov Environmentálneho fondu na financovanie preventívnych opatrení, ktoré vykonáva okresný úrad podľa zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že prevádzkovateľ

32

(právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ) takéto opatrenia nevykonal sám ani na základe predchádzajúceho rozhodnutia alebo takýto prevádzkovateľ nie je známy, prípadne náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť prevádzkovateľ zo zákonom ustanovených dôvodov nie je povinný znášať. Rovnako sa navrhuje umožniť čerpanie prostriedkov Environmentálneho fondu na výkon nápravných opatrení, ktoré tiež vykonáva okresný úrad s tým rozdielom, že na rozdiel od preventívnych opatrení sa nápravné opatrenia vykonávajú až pri vzniku environmentálnej škody, nie len pri jej hrozbe.

Navrhovanou úpravou sa tiež umožňuje čerpanie prostriedkov Environmentálneho fondu na účely zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu. Rovnako ako v prípade vyššie uvedenej finančnej podpory bude oprávneným žiadateľom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nakoľko okresný úrad ktorý je ako orgán štátnej správy odpadového hospodárstva podľa zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný na vlastné náklady zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu tak, aby nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k poškodeniu životného prostredia je jeho preddavkovou organizáciou.

Podmienkou podpory žiadateľa v oboch uvedených prípadoch bude, že na výkon preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení, resp. na zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia nezákonne umiestneného odpadu, okresný sám vynaložil najmenej 100 000 eur, čo musí v súvislosti s predložením žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov preukázať.

Ďalej sa navrhuje ustanoviť rozhodovací postup o týchto prostriedkoch a okrem definovania žiadateľa sa tiež ustanovuje orgán oprávnený na rozhodnutie o poskytnutí prostriedkov Environmentálneho fondu tým bude podľa výšky požadovanej sumy minister životného prostredia Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky. Upravuje sa tiež obsah žiadosti žiadateľa o poskytnutie prostriedkov Environmentálneho fondu a to, že získaním finančnej podpory nie je dotknutá povinnosť žiadateľa konať o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia zo strany toho, ktorý spôsobil environmentálnu škodu alebo jej hrozbu, resp. že podporou nebude dotknutý nárok žiadateľa na náhradu vynaložených nákladov voči osobe, ktorá je zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu. Ak podľa vyššie uvedených osobitných predpisov dôjde k uhradeniu vynaložených nákladov na tieto účely alebo k ich vymoženiu, takéto prostriedky budú predstavovať príjem Environmentálneho fondu. Týmto opatrením sa zabezpečiť aspoň čiastočná návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov.

K bodom 4 a 5

Upravujú sa vnútorné odkazy na základe vloženia nových ustanovení.

K čl. V [zákon š. 359/2007 Z. z.]

Navrhuje sa ustanoviť, že ak príslušnému orgánu okresnému úradu boli za účelom financovania preventívnych opatrení alebo nápravných opatrení z dôvodu bezprostrednej hrozby environmentálnej škody alebo jej vzniku poskytnuté finančné prostriedky Environmentálneho fondu (navrhovaný § 4g zákona č. 587/2004 Z. z.), pričom sa takémuto orgánu podarilo zo strany prevádzkovateľa alebo inej povinnej osoby dosiahnuť náhradu vynaložených nákladov, takto získané prostriedky budú tvoriť príjem Environmentálneho fondu. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje dosiahnutie súladu so zákonom č. 587/2004 Z. z., ktorý medzi svoje zdroje zahŕňa aj také prostriedky, u ktorých tak ustanovil osobitný predpis. Účelom zmeny je zabezpečiť aspoň čiastočnú návratnosť prostriedkov Environmentálneho

33

fondu, ktorého úlohou je uskutočňovať širokú škálu štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie.

K čl. VI [účinnosť]

V uvedenom článku sa stanovuje účinnosť predmetného návrhu zákona. Z príslušných transponovaných smerníc vyplýva, že do národnej právnej úpravy musia byť transponované najneskôr s účinnosťou od 5. júla 2020. Vzhľadom nato bola účinnosť ustanovení, ktorými sa vykonáva transpozícia uvedených smerníc, ustanovená k 1. júlu 2020, pričom účinnosť niektorých ustanovení bola posunutá na neskorší dátum s ohľadom na dotknuté subjekty.

V Bratislave dňa 21. augusta 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Sólymos, v. r.

podpredseda vlády a minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí

K predpisu 205/2004, dátum vydania: 16.04.2004

10

D ô v o d o v á s p r á v a

k návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení

informácií o životnom prostredí

_____________________________________________________________

A. Všeobecná časťZákladná úprava práva každého človeka na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov je obsiahnutá v čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd zavedenej do právneho poriadku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.

Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 462/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) – ďalej len „Ústava“ – do ktorej bola inkorporovaná aj Listina základných práv a slobôd, obsahuje v rámci druhej hlavy, ako súčasť základných práv a slobôd, osobitný šiesty oddiel nazvaný „Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva“. V čl. 45 tohto oddielu sa ustanovuje, že „každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“. Podľa čl. 51 Ústavy sa vyššie uvedeného práva možno domáhať len v medziach zákona, ktorý toto ustanovenie vykonáva.

Právo na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí všeobecne alebo špecificky (s ohľadom na zameranie daného dokumentu) bolo a je upravené vo viacerých medzinárodných dokumentoch, resp. predpisoch EÚ. Od roku 1990 ide najmä o tieto dokumenty:

1.Smernica Rady č. 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí.

2.Dohovor (EHK OSN) o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo, z 25.2.1991) – pozri oznámenie MZV SR č. 162/2000 Z.z.

3.Dohovor (EHK OSN) o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (Helsinský dohovor, zo 17.3.1992) – najmä jeho čl. 9 a Prílohy V a VIII.

4.Dohovor (EHK OSN) o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (prijatý 17.3.1992 v Helsinkách – najmä jeho čl. 16) – pozri oznámenie MZV SR č. 358/2002 Z.z.

5.Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, jún 1992) - jej 10. zásada.

6.Rámcový dohovor (OSN) o zmene klímy (Rio de Janeiro, jún 1992) – najmä jeho čl. 6.

7.Dohovor (Rady Európy) o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie (Lugano, 21.6.1993) – najmä jeho čl. 13 až 16.

8.Smernica Rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (Smernica Seveso II – z 9.12.1996) – najmä jej čl. 13.

9.Smernica Rady č. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (tzv. Smernica IPPC – z 24.9.1996) – najmä jej čl. 15 a 17.

Princípy a záväzky vyplývajúce z vyššie uvedených medzinárodných dokumentov boli zapracované najmä do

a)zákona č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí (neskôr zrušenom zákonom č. 211/2000 Z.z.),

b)zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon),

c)zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

d)návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Základným a prelomovým medzinárodným dokumentom v oblasti reálneho napĺňania základných ľudských práv a slobôd v oblasti súvisiacej so starostlivosťou o životné prostredie je Dohovor (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) z roku 1998. Aarhuský dohovor obsahuje tri základné piliere na naplnenie tohto cieľa, a to

1.prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí,

2.účasť verejnosti v procese rozhodovania týkajúcom sa životného prostredia,

3.prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Aarhuský dohovor, v porovnaní s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi, upravuje oblasť sprístupňovania informácií o životnom prostredí podstatne komplexnejším, precíznejším a modernejším spôsobom zaručujúcim väčší rozsah práv verejnosti a umožňujúcim efektívny a transparentný výkon týchto práv i sústavné zvyšovanie úrovne v tejto oblasti.

V súčasnosti upravuje v Slovenskej republike problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám, ktorými disponujú tzv. povinné osoby (nielen k informáciám o životnom prostredí), zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Tento zákon v značnej miere vychádza tiež z princípov Aarhuského dohovoru, ale s ohľadom na rozsah predmetu právnej úpravy značne presahujúci oblasť prvého piliera Aarhuského dohovoru nenapĺňa a ani nemôže dôsledne napĺňať jeho princípy, najmä pokiaľ ide o niektoré špecifiká týkajúce sa informácií o životnom prostredí a systému ich zhromažďovania, uchovávania a šírenia, posudzovania jednotlivých prípadov pri ochrane niektorých údajov chránených osobitnými predpismi, okrem viacerých nepresností ustanovuje podľa nášho názoru neodôvodnene krátke lehoty (ktoré môžu byť v skutočnosti kontraproduktívne), do značnej miery byrokratizuje proces pasívneho spôsobu sprístupňovania informácií s určitými právnymi medzerami, resp. nepresnosťami, neobsahuje ustanovenia na zabránenie zneužívania práva na informácie a pod.

Preto Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo prehľad najpálčivejších nedostatkov, ktoré bude treba časom korigovať. Prehľad týchto nedostatkov je uvedený v Prílohe Dôvodovej správy a môže slúžiť ako podklad pri novelizácii zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií.

Európske spoločenstvo podpísalo Aarhuský dohovor 25. júna 1998. Na zabezpečenie konzistentnosti komunitárnej legislatívy s prvým pilierom Aarhuského dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica ES“).

Slovenská republika nie je signatárom Aarhuského dohovoru, avšak vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72 z 2. februára 2000 vyslovila súhlas s prístupom Slovenskej republiky k tomuto dohovoru a zároveň uložila ministrovi životného prostredia predložiť na rokovanie vlády návrh opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru. Na základe prerokovania návrhu predloženého ministrom životného prostredia vláda svojím uznesením č. 1061 zo 7. novembra 2001 o.i. v bode B.2. uložila ministrovi životného prostredia pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o získavaní, spracúvaní, uchovávaní, aktualizácii, prenose a poskytovaní informácií o životnom prostredí.

Predmetom právnej úpravy tohto zákona, pripravovaného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003, je transpozícia smernice ES, a tým aj príslušných princípov a záväzkov vyplývajúcich z prvého piliera Aarhuského dohovoru, do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hoci Aarhuský dohovor je základným dokumentom, z ktorého vychádza aj vyššie cit. smernica ES, s ohľadom na platné legislatívne pravidlá vlády SR a na proces nášho začleňovania do EÚ poukážeme v tejto dôvodovej správe predovšetkým na zhodu s príslušnými ustanoveniami smernice ES, ktoré sú oficiálnou transpozíciou princípov prvého piliera Aaurhuského dohovoru do komunitárnej legislatívy. Iba v niektorých prípadoch, ako to bude vhodné, poukážeme osobitne tiež na príslušný princíp, záväzok a pod. vyplývajúci z Aarhuského dohovoru.

V súlade s vyššie uvedenými dokumentmi navrhovaná právna úprava obsahuje najmä tieto princípy:

I.Vymedzenie pojmu „informácia o životnom prostredí“ a „povinná osoba“, ako aj niektorých ďalších základných pojmov na účely tohto zákona.

II. Princípy pre zber a šírenie informácií o životnom prostredí (tzv. aktívny spôsob sprístupňovania), najmä:

1.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa k ich funkciám. Vytvoriť tiež tok informácií a zabezpečiť okamžité informovanie verejnosti v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí alebo životného prostredia.

2.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že

a)spôsob, akým sú informácie o životnom prostredí šírené verejnosti, je transparentný a

b)informácie o životnom prostredí sú skutočne dostupné (vytvorenie verejne prístupných zoznamov a registrov, kontaktných útvarov, pomoc úradníkov žiadateľom a pod.).

3.Zabezpečenie, aby informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, boli postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.

4.Určenie náležitostí správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky (§ 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobných správ na regionálnej a miestnej úrovni.

5.Prijatie opatrení na šírenie určených druhov materiálov zásadného charakteru (najmä legislatívneho, koncepčného a medzinárodného) týkajúcich sa životného prostredia vrátane zverejňovanie informácií o rozhodovaní a tvorbe politík v záležitostiach životného prostredia.

6.Zavedenie a náležitostí národného registra uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok (ďalej len „národný register znečistenia“) vo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanej prostredníctvom štandardizovaných hlásení.

K vypusteniu časti zákona o pasívnom sprístupňovaní informácií o životnom prostredí pozri ďalej.

Navrhovaný zákon nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, nakoľko nebol zaradený do Plánu práce na II. polrok 2003.

Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi.

Navrhovaný zákon je tiež v súlade s čl. 5 Aarhuského dohovoru a s návrhom jeho vykonávacieho Protokolu o Registroch uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok, s čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s ďalšími medzinárodnými dokumentmi uvedenými v úvode tejto časti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

b)Podľa čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES (pozri bod 4) sú členské štáty povinné prijať potrebné zákony, vykonávacie predpisy a administratívne opatrenia na plnenie ustanovení tejto smernice najneskôr do 14. februára 2005 a bezodkladne o tom informovať Komisiu.

4.Problematika návrhu zákona:

a)V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená v nasledujúcich právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:-článok 174 a čl. 175 ods. 1 o životnom prostredí Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení, ktorý zakotvuje ako jeden z cieľov politiky ES udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia vychádzajúc z princípov ochrany, prevencie, nápravy škody pri zdroji a platiaceho znečisťovateľa;

◊pramene sekundárneho práva, a to

-smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS.

b)V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Návrh zákona zabezpečuje takmer úplnú zlučiteľnosť so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES – pozri tabuľku zhody.

6.Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu tohto zákona sa zahraniční experti nezúčastňovali.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplýva potreba nárastu pracovníkov s ohľadom na zavedenie a aktualizáciu metadátového katalógu (§ 4 ods. 3 až 5) a národného registra znečisťovania (§ 5 a 6) o 3 zamestnancov, z toho

1na Slovenskej agentúre životného prostredia počnúc rokom 2005 a

2na Slovenskom hydrometeorologickom ústave počnúc rokom 2007.

Predpokladané celkové finančné dôsledky na štátny rozpočet budú

Náklady/rok200520062007Ďalšie rokyBežné výdavky

(tis. Sk)4004001 2001 200Kapitálové výdavky

(tis. Sk)100-200-Výdavky spolu

(tis. Sk)5004001 4001 200

Uvedené náklady ministerstvo uplatní vo svojej rozpočtovej kapitole pri príprave štátneho rozpočtu na uvedené roky.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obce, ktoré majú svoje web- stránky na internete nebudú mať žiadne výdavky spojené s aplikáciou návrhu zákona a obce, ktoré nemajú zriadenú internetovú stránku budú mať len zanedbateľné výdavky spojené so zabezpečením zhromažďovania a uchovávania informácií o životnom prostredí.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Príslušná evidenčná a nahlasovacia povinnosť prevádzkovateľov (znečisťovateľov) už z väčšej časti vyplýva z platných všeobecne záväzných právnych predpisov – pôjde zväčša iba o jej upresnenie. Na druhej strane uľahčenie prístupu podnikateľskej sféry (i celej verejnosti) k informáciám o životnom prostredí môže priniesť príslušným subjektom úsporu času i nákladov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Transpozícia smernice č. 2003/4/ES a príslušných princípov Aarhuského dohovoru týmto zákonom do právneho poriadku SR prispeje k efektívnejšiemu prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, k šíreniu týchto informácií a tým aj k zvýšeniu environmentálneho povedomia verejnosti vrátane podnikateľskej sféry, k voľnej výmene názorov, k efektívnejšej účasti verejnosti na environmentálnom rozhodovaní a v dôsledku toho tiež k zlepšovaniu životného prostredia – porovnaj tiež čl. 44 ods. 1 a čl. 45 Ústavy.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný zákon vyžaduje zvýšenie počtu o 1 zamestnanca na vedenie metadátového katalógu a 2 zamestnancov na vedenie národného registra znečisťovania a zhromažďovanie a aktualizáciu údajov o určených difúznych zdrojoch (pozri prvú časť tejto doložky). Ďalšie dopady v tomto smere sa nepredpokladajú.

B. Osobitná časť

K § 1Predmet právnej úpravy vychádza z čl. 45 Ústavy a z čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica“); prihliada tiež na čl. 1, 4 a 5 Aarhuského dohovoru.

Pôvodne sa zvolila forma osobitnej komplexnej právnej úpravy oblasti zhromažďovania, uchovávania a sprístupňovania (aktívnym i pasívnym spôsobom) informácií o životnom prostredí vrátane príslušných definícií, lehôt a pod. v súlade s čl. 1 až 8 smernice, ako aj s čl. 2 ods. 2, 3 a 5 a čl. 4 a 5 a čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru.

Na základe výsledku medzirezortného pripomienkového konania bola celá časť upravujúca sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosť (tzv. pasívny spôsob sprístupňovania) z návrhu tohto zákona vypustená s odkazom na postup podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

K § 2Najzákladnejším pojmom vymedzeným v tomto paragrafe je „informácia o životnom prostredí“; vymedzenie tohto pojmu je v priamom vzťahu k rozsahu platnosti tohto zákona.

Definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ sa skladá z dvoch základných častí:

1.Jedným z identifikačných znakov je forma, resp. spôsob zhromažďovania, uchovávania (i šírenia) informácie – znamená akúkoľvek informáciu podľa bodu 2 v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme.2.Druhým identifikačným znakom je predmet informácie, t.j. o čom musí informácia byť, aby mala charakter informácie o životnom prostredí.

Hoci je predmet informácie o životnom prostredí rozdelený do šiestich písmen, možno konštatovať, že v podstate ho možno rozdeliť do troch kategórií (v súlade s čl. 45 Ústavy), a to ako informáciu

1.o stave zložiek životného prostredia – výslovne sa uvádzajú tiež biologická diverzita a jej zložky vrátane GMO, ako aj interakcie medzi zložkami životného prostredia,

2.o príčinách tohto stavu – ide o faktory, ktoré poškodzujú alebo reálne môžu poškodiť životné prostredie, ako aj o opatrenia, činnosti a pod., ktoré môžu negatívne alebo pozitívne vplývať na životné prostredie,

3.o následkoch tohto stavu - dopady na životné prostredie, na zdravie, bezpečnosť a podmienky života ľudí, ako aj na kultúrne miesta (lokality) a kultúrne pamiatky,

a to vrátane príslušných analýz, správ a iných podkladových materiálov súvisiacich s týmto stavom, resp. s jeho riadením.

V odseku 2 sa ustanovuje postup v prípade pochybnosti o tom, či konkrétna informácia je alebo nie je informáciou o životnom prostredí. Kompetencia na rozhodovanie v tejto veci sa zveruje ministerstvu; v určitých prípadoch po prerokovaní s dotknutým ústredným orgánom štátnej správy.

K § 3

Vymedzenie povinných osôb vychádza z čl. 2 bod 2 smernice ES. Povinnými osobami sú tri skupiny subjektov:

a) Do prvej skupiny patria orgány štátnej správy a orgány samosprávy (predovšetkým obce a samosprávne kraje) v návrhu označené legislatívnou skratkou „orgány verejnej správy“ – okrem ústredných orgánov štátnej správy pôjde na okresných, krajských a pod. úradoch nielen o odbory životného prostredia, ale aj o ďalšie odbory, napríklad o odbory poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a poľovníctva, odbory zdravotníctva, odbory kultúry, stavebné úrady, ako aj o orgány Slovenskej inšpekcie životného prostredia a pod., ktoré disponujú informáciami spĺňajúcimi definíciu „informácia o životnom prostredí“.

b) Druhú skupinu tvoria rôzne odborné organizácie zriadené zákonom alebo orgánom verejnej správy na základe zákona, ktorým prípadne sú zverené určité rozhodovacie kompetencie. Pôjde napríklad o Slovenskú agentúru životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Geologickú službu SR, Štátnu ochranu prírody a krajiny, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský kontrolný a skúšobný ústav, Recyklačný fond, stavovské komory atď. Tieto subjekty disponujú pomerne rozsiahlymi informáciami o životnom prostredí.

c)Do tretej skupiny budú patriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia, ktoré na základe zmluvy s orgánom verejnej správy alebo s právnickou osobou podľa písmena b) plnia určité odborné úlohy a s tým spojené služby týkajúce sa životného prostredia (napr. špecializované laboratóriá a skúšobne, organizácie zabezpečujúce zvoz komunálneho odpadu a pod.) – tieto však len v rozsahu zmluvne vykonávaných úloh.

K § 4V tomto paragrafe sa ustanovujú základné podmienky a postupy na

a)systém zhromažďovania (zberu) informácií o životnom prostredí vrátane zabezpečenia potrebných tokov príslušných údajov k povinným osobám od prevádzkovateľov, monitorovacích systémov, vedecko-výskumných pracovísk, iných povinných osôb a ďalších subjektov, ktoré zabezpečia, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí súvisiace s ich verejnými funkciami,

b)systém uchovávania a aktualizácie (vrátane zaručenia primeranej kvality) informácií o životnom prostredí vo forme ľahko dostupnej čo najširšiemu okruhu záujemcov,

c)uľahčenie a zefektívnenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí (registre, zoznamy, poradenstvo a pod.),

d)zabezpečenie toho, že informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, budú postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí, najmä internetu. Z návrhu nevyplýva povinnosť násilného a hromadného prenášania informácií o životnom prostredí existujúcich na iných nosičoch na elektronické médiá, avšak ustanovuje sa postupný prechod na zabezpečenie zhromažďovania a šírenia čo najväčšieho rozsahu informácií o životnom prostredí prostredníctvom elektronických médií.

Na lepšiu orientáciu verejnosti pri vyhľadávaní požadovaných informácií sa zriadi tzv. metadátový katalóg, teda zoznam, ktorý bude záujemcom o informáciu poskytovať prehľad o tom, kde hľadať konkrétny druh informácie. Takéto katalógy sa vytvárajú aj v iných krajinách (napr. v Rakúsku) ako praktická pomôcka pre verejnosť pri získavaní informácií o životnom prostredí. Vedením tohto katalógu bude poverená Slovenská agentúra životného prostredia.

K § 5Jedným z nových aspektov, ktoré priniesol Aarhuský dohovor, je požiadavka, aby zmluvné strany vyvinuli potrebnú aktivitu pri vytváraní národných registrov znečistenia, ktoré sú nákladovo efektívne, podporujú šetrnejšie správanie sa voči životnému prostrediu, zabezpečujú efektívny prístup verejnosti k informáciám o znečisťujúcich látkach vypúšťaných a prenášaných v jednotlivých komunitách a môže tiež slúžiť na zisťovanie pokroku pri znižovaní znečisťovania, pri monitorovaní súladu s niektorými medzinárodnými zmluvami a pri stanovovaní priorít a hodnotení pokroku dosiahnutého na základe environmentálnych politík a programov.

Podľa oficiálnej Príručky na implementáciu Aarhuského dohovoru národný register znečistenia je databáza potenciálne škodlivého vypúšťania (emisií) do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj odpadov prepravovaných za účelom zhodnotenia alebo zneškodnenia. Zariadenia vypúšťajúce jednu alebo viac určených látok musia pravidelne podávať správy o tom, čo, koľko a kam sa vypúšťa. Tieto informácie sa potom sprístupnia verejnosti. Vytvorením a implementáciou takéhoto systému, ktorý je adaptovaný na národné potreby, možno do značnej miery sledovať tvorbu, vypúšťanie, ďalšie použitie a zneškodnenie rôznych nebezpečných látok od „kolísky po hrob“.

Využitie národného registra znečistenia je mnohostranné a prospešné nielen pre verejnosť, ale aj pre verejné inštitúcie a zmluvné strany Aarhuského dohovoru, ako aj pre samotných znečisťovateľov.

Nadväzujúc na článok 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru bol na piatej ministerskej konferencii Životné prostredie pre Európu v máji 2003 v Kyjeve prijatý Protokol o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorý podrobnejšie upravuje zriaďovanie národných registrov znečistenia, ich obsah a povinnosť podávania správ (hlásení) do registra. Návrh na zriadenie národného registra znečisťovania v tomto zákone vychádza z uvedeného Protokolu.

V odsekoch 1 až 3 sa nadväzne na čl. 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru ustanovuje zriadenie národného registra znečistenia. Národný register znečistenia bude počítačovou databázou s prípadným prepojením na niektoré ďalšie databázy, napr. na informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania vytvorený na základe zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (preberajúci rozhodnutie komisie 2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok – EPER).

Národný register znečistenia má obsahovať údaje o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do životného prostredia z činností (prevádzkarní) uvedených v prílohe č. 2 zákona a o prenosoch týchto látok a odpadov mimo hranice prevádzkarní, vrátane prípadných informácií o vstupoch niektorých látok používaných vo výrobných procesoch alebo privezených za účelom uskladnenia, ako aj vody, energie a zdrojov (surovín), ktoré vstupujú do výrobných procesov. Ide o sledovanie uvoľňovania znečisťujúcich látok tak z bodových zdrojov prekračujúcich prahové hodnoty podľa prílohy č. 2, ako aj z určených difúznych zdrojov. Difúznym zdrojom sa rozumie viacero malých (podprahových) roztrúsených zdrojov znečisťovania, ktoré spoločne v dôsledku kumulácie alebo synergie nimi spôsobovaného znečistenia môžu mať významný vplyv na životné prostredie, pričom nie je vhodné a účelné zhromažďovať osobitne údaje z každého jednotlivého zdroja. Kritériá na určenie difúznych zdrojov a spôsob zberu a zhromažďovania príslušných údajov ustanoví vykonávací predpis.

V odsekoch 4 a 5 sa v súlade s čl. 5 Protokolu ustanovuje podoba a štruktúra registra vrátane postupu pri určovaní difúznych zdrojov.

Protokol v čl. 5 ods. 4 vyžaduje, aby národný register znečistenia bol vytvorený tak, aby v maximálnej miere uľahčoval prístup verejnosti k informáciám v registri, t.j. predovšetkým prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako je internet. Podoba registra musí umožňovať, aby boli informácie v registri kontinuálne a okamžite prístupné elektronickými prostriedkami. Zmluvná strana však musí zabezpečiť tiež poskytovanie údajov z registra pasívnym spôsobom, t.j. na základe príslušnej žiadosti. Tieto požiadavky Protokolu sú premietnuté do odseku 6K § 6Prevádzkovateľom národného registra znečistenia by malo byť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie. Faktický výkon vedenia registra nebude zrejme zabezpečovať ministerstvo priamo, ale poverí ním niektorú zo svojich odborných organizácií. Obdobne, ako pri informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania (IPKZ), by mal byť touto poverenou odbornou organizáciou Slovenský hydrometeorologický ústav.

Národný register znečistenia obsahuje informácie, ktoré možno rozdeliť na dve základné skupiny. Prvou sú informácie, ktoré oznamujú vlastníci alebo prevádzkovatelia, ak uvoľňujú znečisťujúce látky alebo prenášajú mimo lokalitu prevádzkarne znečisťujúce látky alebo odpady v množstve prekračujúcom ustanovenú prahovú hodnotu. Druhou sú informácie o uvoľňovaní znečisťujúcich látok z určitých difúznych zdrojov; zber a oznamovanie údajov z týchto zdrojov bude zabezpečovať odborná organizácia poverená ministerstvo (SHMÚ).

Príslušné údaje z bodových zdrojov budú do národného registra znečistenia nahlasovať prevádzkovatelia činností uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, ak prekročia v príslušnom nahlasovacom (kalendárnom) roku prahové hodnoty ustanovené v prílohe č. 1 tohto zákona.

V návrhu zákona sa ustanovujú základné náležitosti takýchto hlásení vrátane požiadaviek na zabezpečenie ich kvality a vierohodnosti a príslušných lehôt, ako aj povinnosti týkajúce sa vedenia evidencie a uchovávania príslušných údajov.

Podrobnosti o obsahu národného registra znečistenia, o zhromažďovaní a nahlasovaní príslušných údajov vrátane kritérií na hodnotenie ich kvality, ako aj kritériá na určovanie difúznych zdrojov ustanoví vykonávací predpis. V tomto predpise sa bude vychádzať z Protokolu, a to aj v nadväznosti na prípadné ďalšie podrobnosti, ktoré vyplynú zo zasadnutí zmluvných strán Protokolu a z ďalšej medzinárodnej spolupráce s prihliadnutím najmä na čl. 3 ods. 6, čl. 6 ods. 2 a čl. 16 a 17 Protokolu.K § 7

V tomto paragrafe je ustanovená povinnosť povinných osôb šíriť informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú.

V nadväznosti na požiadavku čl. 7 ods. 1 smernice ES (obdobne tak čl. 5 ods. 3 Aarhuského dohovoru) o zabezpečení postupnej dostupnosti informácií o životnom prostredí v elektronických databázach sa v odseku 2 povinným osobám ukladá povinnosť vytvoriť podmienky na to, aby sa čo najväčšia časť informácií o životnom prostredí šírenia aktívnym spôsobom, t.j. ich zverejnením, a to najmä prostredníctvom siete internetu, a zároveň sa uvádza demonštratívny výpočet dokumentov, resp. informácií o životnom prostredí, ktoré majú byť takýmto spôsobom sprístupnené. Tento výpočet treba považovať za minimálny a okruh takto zhromažďovaných a šírených informácií o životnom prostredí by sa mal postupne a cieľavedome rozširovať, resp. by sa mali hľadať stále nové a nové formy na zabezpečenie efektívneho prístupu verejnosti k týmto informáciám (porovnaj tiež § 4 až 6 tohto zákona).

Postupná dostupnosť určitých informácií o životnom prostredí v elektronickej forme však neznamená automatické zrušenie iných foriem zhromažďovania, uchovávania a najmä šírenie informácií o životnom prostredí, pretože by to mohlo vytvoriť prekážky k uplatneniu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí značnej časti verejnosti, ktorá nemá možnosť alebo nevie narábať s týmito prostriedkami. Rovnako tak neznamená povinnosť násilného hromadného prenášania informácií o životnom, ktoré boli vyhotovené pre dňom účinnosti tohto zákona, do elektronickej formy, ak ich povinná osoba nemá v tejto forme.

Jedným z druhov dokumentov, ktoré musia byť takto šírené, je správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky (pozri § 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobné správy vydávané na regionálnej alebo miestnej úrovni. V odseku 3 sa demonštratívnym spôsobom ustanovuje minimálny obsah týchto správ.

V odseku 5 sa uvádza primeraná platnosť ustanovení o ochrane niektorých informácií podľa zákona o slobode informácií aj na prípady šírenia informácií o životnom prostredí podľa § 7 tohto zákona.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov vyplývajúcich z neplnenie povinností podľa tohto zákona, výška pokuty, ako aj kritériá na jej určovanie, orgán príslušný na ukladanie pokút vrátane príslušných lehôt, ako aj plynutie výnosu z pokút.

K § 9S ohľadom na vypustenie právnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti postup podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. prichádza do úvahy pri rozhodovaní v prípade pochybnosti , či ide o informáciu o životnom prostredí podľa § 2 ods. 2 alebo či ide o povinnú osobu podľa § 3 ods. 2 a pri ukladaní pokút podľa § 8 tohto zákona.

K § 10

V dôsledku zásadných pripomienok viacerých pripomienkujúcich subjektov (pozri vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania) došlo k vypusteniu celej osobitnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti (pôvodné § 9 až 19) z návrhu tohto zákona a v odseku 1 sa iba odkazuje na postup podľa všeobecného zákona o slobode informácií.

V súčasnosti platné všeobecne záväzné právne predpisy a ďalšie normatívne právne akty upravujú už do značnej miery príslušné evidenčné, nahlasovacie a pod. povinnosti. Je však potrebné, aby sa postupne vytvoril systém nahlasovania (toku informácií), zhromažďovania, uchovávania (vrátane aktualizácie a hodnotenia kvality) informácií o životnom prostredí v súlade s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi z tohto zákona.

Preto sa v prechodných ustanoveniach ukladá povinnosť zosúladiť príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, metodické pokyny a pod., ale tiež prípadné zmluvy so subjektami podľa § 3 ods. 1 písm. c) tohto zákona tak, aby sa vytvárali podmienky na plnenie povinnosti a princípov vyplývajúcich z tohto zákona a tým aj princípov a záväzkov vyplývajúcich v tejto oblasti z Aarhuského dohovoru a smernice ES.

V nadväznosti na čl. 8 a 27 Protokolu sa tiež ustanovuje prvý nahlasovací rok na zapracovanie údajov do národného registra znečisťovania.

Zároveň sa uvádza referenčný odkaz na transponovanú smernicu uvedenú v prílohe č. 3.

K § 11Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.7.2004, s výnimkou § 4 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2006.

K prílohe č. 1Touto prílohou sa preberá Príloha II Protokolu upravená na variant zoznamu činností podľa ich kapacity.

V tejto prílohe sa uvádza zoznam znečisťujúcich látok a prahové hodnoty ich uvoľňovania, resp. prenosov, pri prekročení ktorých vzniká nahlasovacia povinnosť do národného registra znečisťovania.

K prílohe č. 2Touto prílohou sa preberá Príloha I Protokolu o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok uvádzajúca zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje povinnosť nahlasovania údajov a vedenia národného registra znečisťovania. V súlade s čl. 7 cit. protokolu a v záujme jednotnosti právnej úpravy, najmä v porovnaní s prílohou č. 1 zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z., ale aj s Prílohou I Aarhuského dohovoru sa preberá variant zoznamu činností v závislosti od kapacity výroby.

K prílohe č. 3

V tejto prílohe je uvedená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS, ktorá je transponovaná do slovenského právneho poriadku. Uvedená smernica je transponovaná len čiastočne vzhľadom na výsledky pripomienkového konania a potreby novelizácie zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

V Bratislave dňa 18. decembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore