Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov 203/2009 účinný od 01.06.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Dôvodom na predloženie navrhovaného zákona je skutočnosť, že doteraz platná právna úprava nezabezpečila primeranú aplikáciu čistiarenských kalov a dnových sedimentov tak, aby boli splnené podmienky pre neškodnú aplikáciu čistiarenských kalov a dnových sedimentov do pôdy a súčasne ich evidenciu v súlade s údajmi vykazovanými rezortom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. V rokoch 2004 - 2007 bolo v Slovenskej republike aplikovaných do pôdy približne 70 - 80% čistiarenských kalov.

Predložený návrh zákona upresňuje niektoré ustanovenia zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z., týkajúce sa najmä schvaľovacích postupov pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a vymedzenej lesnej pôdy, výkonu štátnej kontroly, podávania správ o plnení smernice Rady č. 86/278/ EHS o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve a ďalších zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Z dôslednej analýzy podmienok, v ktorých aplikácia čistiarenských kalov a dnových sedimentov prebieha vyplýva, že je potrebné ustanoviť systémové riadenie kvality a využívania čistiarenských kalov a dnových sedimentov. Prioritou pri zabezpečovaní udržateľného hospodárenia s kalmi je existencia transparentných a čo najjednoduchších postupov na zhodnotenie čistiarenských kalov a dnových sedimentov priamou aplikáciou do pôdy, vyhovujúcich podmienkam na ochranu všetkých funkcií pôdy, zdravia ľudí a životného prostredia. Nevhodný spôsob nakladania s komunálnymi kalmi by mohol významnou mierou prispieť k ohrozeniu nielen podzemných a povrchových vôd, ale aj ostatných zložiek životného prostredia.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná , ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a ani na rozpočty obcí.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (amsterdamské znenie) v čl. 174 v platnom znení,

-v sekundárnom práve

1.v smernici Rady č. 86/278/EHS o ochrane životného prostredia najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kap. 15/zv. 1)

2.v smernici Rady č. 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kap. 5/zv. 2). Táto smernica upravuje spracovanie kalu, chemické znečistenie kalu, hygienické aspekty, poľnohospodársku hodnotu kalu a jeho účinky na životné prostredie,

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti Slovenskej republike sa nevedie žiadne konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor ( spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predkladaného návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a na rozpočty obcí. Prípadné výnosy z pokút uložené za porušenie ustanovení predmetného zákona budú príjmom štátneho rozpočtu.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Riadené zhodnocovanie čistiarenského kalu a dnových sedimentov aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy je v súlade so zásadami štátnej pôdnej politiky a spĺňa podmienky trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Navrhovaný zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť.

Piata časť: Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K bodu 1

Definuje sa odberateľ čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov , ktorým je nielen užívateľ poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy ale aj ten, kto odoberie čistiarenský kal alebo dnové sedimenty na ďalšiu úpravu na produkty, ktoré sú vhodné po spracovaní na aplikáciu do pôdy pre svoje priaznivé vlastnosti z hľadiska obsahu živín alebo organickej hmoty.

K bodu 2

Gramatická úprava textu.

K bodu 3

Odber vzoriek čistiarenského kalu a ich analýzu v kratších časových intervaloch ako je uvedené v § 6 ods. 2 zákona môže producentovi čistiarenského kalu určiť len organizácia zriadená a poverená ministerstvom životného prostredia, ktorá súčasne vykonáva aj činnosti navrhované v § 11 ods. 2 a v § 14a.

K bodu 4

Vkladajú sa nové znenia § 7 až 9, v ktorých sa ustanovuje postup pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Aplikovať čistiarenský kal a dnové sedimenty je možné len na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi producentom čistiarenského kalu alebo producentom dnových sedimentov a užívateľom pôdy. Zmluva musí obsahovať projekt ich aplikácie, ktorého vypracovanie zabezpečí producent čistiarenského kalu alebo producentom dnových sedimentov a ktorý musí byť schválený poverenou organizáciou (Výskumným ústavom vodného hospodárstva) a Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy v prípade, ak sú čistiarenský kal a dnové sedimenty aplikované do poľnohospodárskej pôdy alebo Národným lesníckym centrom v prípade, ak sú čistiarenský kal alebo dnové sedimenty aplikované do vymedzenej lesnej pôdy.

Ďalej sa upravujú povinnosti producenta čistiarenského kalu a producenta dnových sedimentov a užívateľa pôdy. Producent čistiarenského kalu a producent dnových sedimentov je podľa § 8 ods. 1 písm. a) povinný viesť evidenciu o celkovom množstve vyprodukovaného čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov a podľa § 8 ods.1 písm. b) a § 8 ods. 2 písm. a) je povinný viesť v registri odberateľov aj množstvo čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov odovzdaných odberateľom na priame použitie do pôdy. Navrhovaným znením bude v zmysle čl. 10 ods. 1 písm. a) smernice Rady č. 86/278/EHS zabezpečené vedenie evidencie o celkovom množstve vyprodukovaných čistiarenských kalov a dnových sedimentov a o množstve týchto kalov a dnových sedimentov dodaných odberateľom na použitie do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy.

Užívateľovi pôdy sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť, aby sa aplikácia čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov vykonala iba v rozsahu uzavretej písomnej zmluvy na vybranom pozemku. Ďalej povinnosť viesť evidenciu o mieste a množstve dávok čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov za kalendárny rok, uschovávať ju najmenej desať rokov, sprístupniť na požiadanie kontrolnému ústavu, započítať pri hnojení množstvo živín dodaných aplikáciou čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy a písomne oznámiť Výskumnému ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Národnému lesníckemu centru a kontrolnému ústavu do troch dní po aplikácii čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov skutočnosť, že boli aplikované do pôdy podľa prílohy č. 9 navrhovaného zákona.

K bodu 5

Navrhuje sa preformulovať § 10 až 12, ktorým sa určuje pôsobnosť ministerstva pôdohospodárstva a povinnosti Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Národného lesníckeho centra, Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a poverenej organizácie, ktorou je Výskumný ústav vodného hospodárstva, ktorý je zriadený ministerstvom životného prostredia v gescii ktorého je aj nakladanie s odpadmi v zmysle zákona o odpadoch.

K bodu 6

Navrhuje sa vypustiť § 13. Výkon štátnej kontroly upravuje navrhovaný § 12.

K bodu 7

Upravuje sa výška pokút v eurách za porušenie povinností ustanovených zákonom, ktoré môže kontrolný ústav uložiť producentovi čistiarenského kalu alebo producentovi dnových sedimentov a užívateľovi pôdy.

Kontrolný ústav môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. V prípade, ak povinný tieto opatrenia v určenej lehote nevykoná, môže mu kontrolný ústav uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku pokuty ustanovenej zákonom. Pri určení výšky pokuty bude kontrolný ústav prihliadať na závažnosť, dobu trvania, spôsob a mieru zavinenia a následky protiprávneho konania. Výnosy z pokút budú príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby náklady, ktoré vzniknú poverenej organizácii ( Výskumnému ústavu vodného hospodárstva) pri vypracúvaní odborného posúdenia projektov z hľadiska pôvodu a úpravy kalu a vplyvu na kvalitu vôd znášal ten, pre koho sa odborné posúdenie projektu vykonalo. Obdobná úprava sa navrhuje aj pre úhradu nákladov, ktoré vzniknú Výskumnému ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy a Národnému lesníckemu centru pri vypracúvaní odborného posúdenia projektov z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy a z hľadiska ochrany lesných pozemkov.

K bodu 9

Navrhuje sa vypustiť § 15 a 16. Problematika ukladania pokút je upravená v navrhovanom § 14.

K bodu 10

Navrhuje sa zrušiť vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 707/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu projektu a podrobnosti postupu vyhotovovania potvrdenia o dodávke a aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy.

K bodu 11

V prílohe č. 8 sa ustanovuje nový vzor na vypracovanie projektu priamej aplikácie čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy, ktorý po jeho schválení bude tvoriť nedeliteľnú súčasť písomnej zmluvy uzavretej medzi producentom čistiarenského kalu alebo producentom dnových sedimentov a užívateľom pôdy.

K bodu 12

V prílohe č. 9 sa ustanovujú náležitosti oznámenia o dodávke a aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, ktoré je povinný užívateľ pôdy zaslať kontrolnému ústavu, Výskumnému ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy a Národnému lesníckemu centru do troch dní po ich aplikácii.

K článku II

Z dôvodu úpravy povinností Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho ako kontrolného orgánu a tiež transparentnejšieho nakladania s čistiarenskými kalmi a dnovými sedimentmi odberateľmi, navrhuje sa novelizovať aj zákon o hnojivách, pretože najčastejší spôsob zhodnotenia odpadov čistiarenských kalov a dnových sedimentov je ich spracovanie do kompostov, pôdnej pomocnej látky alebo pestovateľských substrátov.

K bodu 1

Navrhovanou úpravou budú sekundárnymi zdrojmi živín látky organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, neobsahujúce rizikové prvky alebo rizikové látky, ktoré sú po predpísanej úprave vhodné na hnojenie alebo vápnenie pôdy.

K bodu 2

Navrhovaná úprava vyplynula z aplikačnej praxe.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby ten, kto produkuje čistiarenský kal alebo dnové sedimenty bol povinný viesť evidenciu o množstve a kvalite čistiarenských kalov a dnových sedimentov odovzdaných na ich ďalšie zhodnotenie a to vo forme kompostov, pestovateľských substrátov a iných sekundárnych zdrojov živín. Súčasne sa mu ustanovuje povinnosť viesť register odberateľov čistiarenských kalov alebo dnových sedimentov odovzdaných na ich ďalšie zhodnotenie vo forme kompostov, pestovateľských substrátov a iných sekundárnych zdrojov živín a náležitosti tohto registra.

K bodu 4

Za porušenie povinností ustanovených v § 10a ods. 1 a 2 sa navrhuje uložiť pokutu.

K článku III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2009.

Bratislava 14. januára 2009

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Stanislav B e c í k, v. r.

minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu