Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov 203/2007 účinný od 01.06.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES. 
Návrh zákona rieši drobné úpravy týkajúce sa odborného štátneho dozoru a štátneho dozoru, nakoľko prax ukázala, že výkon predmetných dozorov nie je dostatočne vhodne právne upravený. 
Návrh zákona rieši tiež  aplikačnú prax pre vydávanie  rozhodnutí, ak  dôjde k zmene  právnej úpravy alebo najlepších dostupných techník.
Návrh zákona v čl. II mení zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, aby údaje oznámené prevádzkovateľom zdroja  v oznámenia  do NEIS bolo možné využiť aj konaní o poplatkoch. Odbúra sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.  Návrh zákona v čl. III dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov. Úprava tohto zákona vyplýva so smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi  a je v súlade s právom Európskej únie. Je v súlade aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Účinnosť návrhu zákona sa predpokladá, s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu, od 1. júla 2018.


B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Do predmetu úpravy sa upravuje predmet úpravy zákona o ovzduší  v súlade so smernicou (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2016/2284“).

K bodu 2
Zosúladenie pojmu „emisie“ s definíciou  podľa smernice 2016 (EÚ) 2016/2284.  Podľa definície emisie do ovzdušia zahŕňajú  emisie  aj z organizovaných  miest  vypúšťania                   (komíny, výduchy) aj z plošných zdrojov.

K bodu 3
Zavedenie pojmu „častice PM2,5“  podľa definície zo smernice 2016 (EÚ) 2016/2284.

K bodu 4
Do § 2 sa dopĺňajú sa pojmy (antropogénne emisie, prekurzory ozónu, čierny uhlík, ochrana ovzdušia) tak ako  sú vymedzené v smernici  (EÚ) 2016/2284. Pojmy sa zavádzajú z dôvodu, že zavedená regulácia (emisné limity, emisné stropy) sa týka emisií, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia z ľudskej činnosti a nie z prírodných zdrojov.

K bodu 5 a bodu 7
Smernica (EÚ) 2016/2184 ustanovuje redukčné záväzky vyjadrené v percentách. Emisné stropy je všeobecný pojem na vyjadrenie hraničného množstva, ktoré sa je povolené za obdobie jedného roka vypustiť. Napr. máme už zavedené individuálne emisné stropy pri spaľovacích zariadeniach, ktoré sú zaradené v prechodnom národnom programe.

K bodu 6
V § 4 sa navrhuje vypustenie odseku 5 a precizuje sa ust. § 26 ods. 3 písm. l).

K bodu 8
V § 4 sa navrhuje vypustenie odsekov 6 až 11, keďže národné redukčné záväzky sú ustanovené zavedením nových  ustanovení § 4a až § 4e.

K bodu 9
Zavádzajú sa ustanovenia § 4a až § 4e, ktorými sú transponuje smernica  (EÚ) 2016/2284.
•    § 4a definuje národné emisné záväzky, ktoré platia pre znečisťujúce látky SO2, NOX, NMVOC,  NH3 a častice PM2,5.  Ďalej sa ustanovuje orientačná úroveň emisií  pre tieto látky na rok 2025 a pravidlá ako  sa stanoví.
•    §4b rieši možnú flexibilitu v plnení redukčných záväzkov a pravidlá jej uplatnenia. Týka sa to  prípadov, ak:
-    uplatnením skvalitnených metód inventúr emisií sa nedá preukázať plnenie záväzkov a emisné faktory alebo metodiky použité na zistenie určitých kategórii zdrojov  sa výrazne líšia  od očakávaných faktorov,
-    záväzky neboli splnené pre výnimočne tuhú zimu  alebo, v prípade,
-    záväzky neboli splnené, pretože boli určené na prísnejšej  úrovni ako sú nákladovo efektívne opatrenia,
-    nedodržanie záväzkov je dôsledkom mimoriadnej straty kapacity systému na dodávku elektriny alebo tepla do siete.
O úmysle uplatniť niektorú z flexibilít Ministerstvo životného prostredia SR musí informovať Európsku komisiu podaním správy v termínoch, ktoré ustanovuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z. z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení. Ak Európska komisia nevznesie do deviatich mesiacov  námietky,  považuje sa použitie tejto flexibility  za platné a prijaté na príslušný rok.
•    §4c ustanovuje požiadavky na národný program znižovania emisií, ktorý slúži na  identifikovanie opatrení na obmedzenie národných antropogénnych emisií s cieľom dosiahnuť  národné redukčné záväzky ustanovené na rok 2030. Ustanovujú sa princípy, ktoré treba uplatniť pri vypracovaní Národného programu na znižovanie emisií.  Národný program treba predložiť Európskej komisii do 1. 4. 2019 a aktualizovaný program do dvoch mesiacov po aktualizácii.
•    V § 4d ustanovujú sa požiadavky na národné emisné inventúry. V podstate ide o zosúladenie s požiadavkami emisných inventúr, ktoré sa vypracovávajú pod Dohovorom o diaľkovom prenose znečisťujúcich látok prechádzajúcom hranicami štátov.
•    V § 4e ustanovujú sa požiadavky na  monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia.

K bodu 10
Na určenie  dobrej  kvality ovzdušia sa ku kritériám ako sú  limitné hodnoty,  cieľové hodnoty  dopĺňa „záväzok  zníženie koncentrácie expozície.“ Toto kritérium  vyplýva zo smernice (EÚ) 2016/2284.

K bodu 11
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13
Úprava z dôvodu uplatnenia správnej terminológie.

K bodu 14 a 15
V § 23 sa  dopĺňajú kompetencie ministerstva ako napr.:
-    vypracovanie  Národný program znižovania emisií
-    zabezpečenie vo svojej pôsobnosti aj prostredníctvom poverenej organizácie analýzu podielov zdrojov na znečistení ovzdušia
-    spolupráca s inými krajinami a koordinácia pri výmene informácií  na zlepšenie stavu  a opatrení na znižovanie emisií. spolupracuje s inými krajinami a koordinuje svoju činnosť v rámci príslušných medzinárodných organizácií, ako je napríklad Program Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP), Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN), Organizácia Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO).
K bodu 16
Precizuje sa, že možno uplatniť výnimku z ustanovených emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania, len keď je takáto možnosť výnimky ustanovená  v predmetnom predpise. (napr. výnimka z emisných limitov pre prchavé organické látky pre fugitívne emisie).

K bodu 17 až 21
Upravujú sa oprávnenia osôb vykonávajúce hlavný štátny dozor a odborný štátny dozor  a štátny dozor.

K bodu 22
Vzhľadom na  to, že súhlasy a rozhodnutia sú individuálnym právnym aktom, v ktorom sú určené emisné limity a podmienky prevádzkovania zdroja, § 31 ods. 2 rieši potrebu ich zosúladenia s platnou právnou úpravou. V praxi môžu nastať prípady:
-    keď termín na zosúladenie s novou právnou úpravou ešte neuplynul, (v súčasnej právnej úprave ide o požiadavky zavedené transpozíciou  smerníc EÚ napr.  smernice EÚ (EÚ)  2015/2193 (MCP),
-    keď ide o spaľovacie zariadenie, ktoré využíva prechodné opatrenie a
-    keď termín na zosúladenie s novou právnou úpravou už uplynul, avšak orgán ochrany ovzdušia doteraz nezosúladil požiadavky určené v súhlase  v súčasnosti platnou právnou úpravou.

K bodu 23
Spresnenie, kedy je orgán ochrany ovzdušia je dotknutým orgánom v integrovanom povoľovaní.

K bodu 24
V § 33 písmene n) sa zavádza splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu, v ktorom budú uvedené požiadavky na vypracovanie národných emisných inventúr, projekcií a informatívnych správ o inventúrach a upravených inventúrach. V § 33 písmene o) sa  zavádza splnomocnenie vydať predpis, v ktorom sa budú špecifikovať požiadavky na monitorovanie ekosystémov.

K bodu 25
Upresňuje sa vyhodnocovanie monitorovania častíc PM2,5 pre hodnotenie  kvality ovzdušia.
K bodu 26
Do zákona sa vkladajú nové prílohy:
Príloha č. 1b: Národné záväzky znižovania emisií a základné zásady započítavania emisií do národných záväzkov znižovania emisií
Príloha č. 1c: Obsah národných programov znižovania emisií
Príloha č. 1d: Voliteľné ukazovatele  na monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia

K bodu 27
Navrhuje sa nové znenie transpozičnej prílohy.
Čl. II
Mení sa poplatkový zákon v § 4 odsek 1, aby údaje oznámené prevádzkovateľom zdroja v oznámenia do NEIS bolo možné využiť aj konaní o poplatkoch. Odbúra sa tým administratívna záťaž pre prevádzkovateľa.

Čl. III
Mení sa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov, v ktorom sa zavádza zákaz hnojenia uhličitanom amónnym. Zákaz vyplýva z transpozície smernice (EÚ) 2016/2284.

Čl. IV
Ustanovuje sa účinnosť právneho predpisu.
V Bratislave 20. apríla 2018
 
 

Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky



László Sólymos v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o ovzduší

II. Osobitná časť

K prvej časti

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona, ktorým sú ciele v kvalite ovzdušia, práva a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia a zodpovednosť za porušovanie povinností na úseku ochrany ovzdušia. Zákon upravuje aj požiadavky na osobitnú odbornú spôsobilosť a osobitné podmienky pôsobnosti na spoločnom trhu a vykonávania viazanej živnosti pre oprávnené meranie emisií, kalibrácie, skúšky a inšpekciu zhody na úradné účely konaní podľa zákona o ovzduší a konania podľa ďalších predpisov vo veciach ochrany ovzdušia a životného prostredia.

K § 2

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy používané pri sledovaní, hodnotení a riadení kvality ovzdušia, ale aj pri uplatňovaní požiadaviek na ochranu ovzdušia pri prevádzke zdrojov znečisťovania ovzdušia. Jedným zo základných pojmov je vymedzenie vonkajšieho ovzdušia, ktoré je definované ako okolité ovzdušie v troposfére, okrem ovzdušia v pracovných priestoroch. To znamená, že ciele v kvalite ovzdušia sa nevzťahujú na ovzdušie vo vonkajších pracovných priestoroch (napr. areály závodov). Vnútorné ovzdušie v budovách, v halách a v objektoch taktiež nepodlieha úprave podľa tohto zákona.

K § 3

Definujú sa zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sa členia na stacionárne zdroje a mobilné zdroje znečisťovania. Stacionárne zdroje sa vymedzujú ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného a priestorového celku a členia sa podľa miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia na veľké zdroje, stredné zdroje a malé zdroje.

Mobilnými zdrojmi sú pohyblivé zariadenia so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktoré znečisťujú ovzdušie, najmä cestné motorové vozidlá, železničné koľajové vozidlá, plavidlá a lietadlá. Technické požiadavky, podmienky prevádzkovania mobilných zdrojov a povinnosti prevádzkovateľov mobilných zdrojov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Ďalej sa stacionárne zdroje členia podľa dátumu ich povolenia alebo ich uvedenia do prevádzky na jestvujúce stacionárne zdroje a nové stacionárne zdroje.

V prípade pochybností o vymedzení, začlenení a kategorizácii stacionárnych zdrojov rozhoduje obvodný úrad životného prostredia.

K § 4

Upravujú a definujú sa nástroje na určovanie prípustnej úrovne znečisťovania, ktorými sú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania, národné emisné stropy a emisné kvóty.

K druhej časti

K § 5

Určuje sa cieľ v kvalite ovzdušia a ustanovujú sa kritériá na určovanie prípustnej úrovne znečistenia ovzdušia. Hlavnými kritériami sú limitné hodnoty a cieľové hodnoty, na základe ktorých sa vymedzuje dobrá kvalita ovzdušia. Podľa ustanovenia odseku 7 sa môžu určovať tieto hodnoty pre vybrané znečisťujúce látky nie len na účel ochrany ľudského zdravia, ale aj na účel ochrany ekosystémov a vegetácie.

Zoznam znečisťujúcich látok na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia je uvedený v prílohe č.1.

Zodpovednosť za sledovanie, hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia má Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré bude túto úlohu zabezpečovať prostredníctvom poverenej odbornej organizácie, v tomto prípade prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Poverená organizácia v prípade prekročenia informačných prahov alebo výstražných prahov informuje o tejto skutočnosti verejnosť prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Upravujú sa výnimky z termínov dosiahnutia limitných hodnôt pre niektoré znečisťujúce látky a postup pri uplatňovaní týchto výnimiek.

K § 6

Tento paragraf ustanovuje povinnosť orgánov ochrany ovzdušia informovať verejnosť o kvalite ovzdušia, výnimkách a o všetkých programoch na zlepšenie kvality ovzdušia. Táto povinnosť je určená ministerstvu a krajskému úradu životného prostredia s možnosťou jej prenosu na poverenú organizáciu, ktorá zabezpečuje sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia. Formy sprístupňovania informácií verejnosti môžu byť rôzne, napríklad prostredníctvom internetu, teletextom, v masmédiách, na svetelných informačných tabuliach, v publikáciách, ročenkách a pod. Poverená organizácia sprístupňuje na svojej internetovej stránke aj výročné správy o hodnotení kvality ovzdušia v Slovenskej republike. Určuje sa aj periodicita aktualizácie informácií o kvalite ovzdušia a ich obsah.

K § 7

Ustanovuje sa, pre ktoré znečisťujúce látky sa uskutočňuje hodnotenie kvality ovzdušia. Ďalej sa upravuje, aké techniky hodnotenia a v ktorých prípadoch sa môžu použiť, napríklad v aglomeráciách alebo v zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia je nevyhnutné hodnotiť kvalitu ovzdušia vždy meraním. Ministerstvo je oprávnené upraviť vyhláškou požiadavky, podmienky a kritériá na hodnotenie úrovne znečistenia.

Spôsob hodnotenia kvality ovzdušia v jednotlivých aglomeráciách a zónach sa preveruje minimálne raz za päť rokov. V prípade reálneho predpokladu zhoršenia kvality ovzdušia, napr. uvedením do prevádzky nového významného zdroja znečistenia ovzdušia, je potrebné vykonať toto preverenie skôr.

Aglomerácie a zóny, na ktoré je rozdelené územie Slovenska (ich vymedzenie sa ustanoví vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo) sa na základe hodnotenia kvality ovzdušia zaraďujú do troch skupín v závislosti od úrovne ich znečistenia. Takéto hodnotenie a zaraďovanie aglomerácií a zón do skupín sa vykonáva každoročne a ministerstvo a poverená organizácia to zverejňuje na svojej internetovej stránke.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovuje povinnosť monitorovať kvalitu ovzdušia meraním. Toto meranie v monitorovacej sieti uskutočňuje poverená organizácia. Umiestnenie meracích staníc sa určí po prerokovaní medzi poverenou organizáciou (SHMÚ) a krajským úradom životného prostredia. Poverená organizácia zriadi bez ohľadu na úroveň znečistenia ovzdušia na území Slovenskej republiky aspoň jedno pozaďové vzorkovacie miesto na indikatívne meranie arzénu, kadmia, niklu, celkovej plynnej ortuti, benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov a na meranie celkovej depozície týchto znečisťujúcich látok. Poverená organizácia zriadi bez ohľadu na úroveň znečistenia ovzdušia na území Slovenskej republiky aspoň jednu meraciu stanicu na vidieckom pozaďovom mieste mimo významných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorá má poskytnúť informácie aspoň o celkovej hmotnostnej koncentrácii častíc PM2,5 a ich chemickom zložení na základe ročného priemeru.

K § 9

Oblasti, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu ovzdušia sú oblasti riadenia kvality ovzdušia (t.j. oblasti kde kvalita ovzdušia nie je dobrá), vymedzené časti zón alebo aglomerácií o rozlohe najmenej 50 km2, ak sa v nich pachové znečisťujúce látky vyskytujú v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo, národné parky, chránené krajinné oblasti a kúpeľné miesta. Zaradené sú tu územia, na ktorých nie je dobrá kvalita ovzdušia, ale i územia s dobrou kvalitou ovzdušia ako sú národné parky a kúpeľné mestá.

Oblasti riadenia kvality ovzdušia, a oblasti vyžadujúce si osobitnú ochranu ovzdušia pre výskyt pachových znečisťujúcich látok v koncentráciách obťažujúcich obyvateľstvo vymedzí krajský úrad životného prostredia na základe návrhu poverenej organizácie (SHMÚ) a následne ich ministerstvo a poverená organizácia zverejnia na svojej webovej stránke.

K § 10

Za účelom zabezpečenia dobrej kvality ovzdušia tam kde kvalita nie je dobrá a udržania dobrej kvality ovzdušia v miestach kde kvalita ovzdušia je dobrá sa ustanovujú kompetencie orgánom ochrany ovzdušia (obvodným úradom životného prostredia) určovať prísnejšie emisné limity a podmienky na obmedzenie znečisťovania ovzdušia ako sú tie, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto požiadavky musia zodpovedať najlepším dostupným technikám. V oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia nemusí byť zohľadnená primeranosť výdavkov na obstaranie a prevádzku techniky a vždy sa musia vytvoriť technické možnosti na reguláciu zdrojov v závislosti od úrovne znečistenia ovzdušia v danej oblasti, aby sa v prípade potreby regulácia zdrojov mohla realizovať. Ustanovujú sa povinnosti ministerstva pri prekročení limitnej hodnoty v susednom štáte a pri prekročení informačného prahu alebo výstražného prahu v aglomeráciách alebo zónach v blízkosti štátnych hraníc.

K § 11

Krajské úrady životného prostredia v zónach a aglomeráciách, v ktorých sa nachádzajú oblasti riadenia kvality ovzdušia majú povinnosť vypracovať pre tieto oblasti programy na zlepšenie kvality ovzdušia pre konkrétnu znečisťujúcu látku, resp. ak sú prekračované limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty pre viac ako jednu látku, majú sa vypracovať integrované programy.

Na vypracovaní sa musia zúčastniť všetky relevantné orgány a inštitúcie ako napr. dotknuté obvodné úrady životného prostredia, dotknuté samosprávy, ktoré môžu reprezentovať aj verejnosť, správcovia ciest, orgány štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, prevádzkovatelia zdrojov, poverená organizácia a pod..

Ustanovuje sa termín na vydanie programu a jeho základné náležitosti. Podrobnosti o údajoch, ktoré majú byť v programe uvedené ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Upravuje sa aj postup pri vydaní programu, ktorý umožňuje účasť verejnosti na jeho dopracovaní a konečnom obsahu.

Ustanovujú sa povinnosti ministerstva zasielať komisii vydané programy, zoznam aglomerácií a zón, v ktorých je možné prekračovanie limitných hodnôt pre danú znečisťujúcu látku pripísať príspevkom z prírodných zdrojov a zoznamov všetkých aglomerácií, zón alebo ich častí spolu s informáciami o koncentráciách častíc PM10 v prípadoch, keď vznikli opätovným rozptylom častíc PM10. Krajským úradom životného prostredia je ustanovená možnosť určiť oblasti riadenia kvality ovzdušia, v ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt pre častice PM10 z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest vrátane ich povinností v prípade určenia takejto oblasti riadenia kvality ovzdušia.

K § 12

Krajský úrad životného prostredia v spolupráci so subjektmi uvedenými v § 11 pred termínom dosiahnutia limitných hodnôt vypracováva aj akčný plán obsahujúci krátkodobé opatrenia, ktoré sa musia vykonať tam, kde je riziko prekročenia limitných hodnôt, aby sa riziko znížilo a obmedzilo trvanie jeho výskytu. Akčný plán môže v závislosti od konkrétneho prípadu ustanoviť opatrenia na regulovanie činností a tam, kde je to nevyhnutné aj na zastavenie činností, vrátane automobilovej dopravy. Na základe akčného plánu môže krajský úrad ukladať opatrenia na regulovanie stacionárnych zdrojov a v závislosti od konkrétneho prípadu až na zastavenie činností vrátane automobilovej dopravy. Akčný plán sa vydáva všeobecne záväznou vyhláškou.

K § 13

Pre prípady, kedy by zvýšená koncentrácia ozónu mohla spôsobiť smogovú situáciu, sa vytvára ozónový smogový varovný systém, ktorý tvoria:

-súbory informácií o znečistení ovzdušia ozónom, získané z údajov monitorovacej meracej siete,

-predpovede meteorologických podmienok a úrovne znečistenia ovzdušia,

-signály upozornenia a varovania.

Riadiacim strediskom ozónového smogového varovného systému je Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý zabezpečuje prevádzku celého systému.

K tretej časti

K § 14

Dôležitým ustanovením je povinnosť, ktorá pri výstavbe nových stacionárnych zdrojov a pri zmene jestvujúcich stacionárnych zdrojov určuje voliť najlepšiu dostupnú techniku t.j. techniku, ktorá pri danej úrovni vývoja techniky v čase posudzovania zabezpečuje celkovú vysokú úroveň ochrany ovzdušia a životného prostredia. Definícia tohto pojmu je uvedená v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Taktiež sa ustanovuje, ktoré palivá sa môžu spaľovať v zariadeniach na spaľovanie palív a všeobecné povinnosti pre podnikateľa, ktorý vyrába, dováža alebo predáva palivá spaľované v stacionárnych zdrojoch alebo na pohon mobilných zdrojov z hľadiska požiadaviek na ich kvalitu a vedenia evidencie.

Ďalej sa ustanovuje povinnosť podnikateľa, ktorý vyrába alebo dováža na trh Slovenskej republiky organické rozpúšťadlá, náterové látky, lepidlá, tlačiarenské farby a laky s obsahom organických rozpúšťadiel a výrobky s obsahom organických rozpúšťadiel, vypracovať technickú dokumentáciu výrobku a obsah údajov tejto dokumentácie.

Ustanovujú sa aj povinnosti podnikateľov vyrábajúcich a dovážajúcich na trh Slovenskej republiky regulované výrobky.

K § 15

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľov veľkých zdrojov a strených zdrojov znečisťovania. Ide o povinnosti pri uvádzaní zdroja do prevádzky a jeho prevádzkovaní, povinnosti pri mimoriadnych stavoch, povinnosti týkajúce sa zisťovania množstiev vypúšťaných znečisťujúcich látok, vedenia prevádzkovej evidencie a predkladania informácií o zdroji. Dôležité a zásadné povinnosti sú dodržiavanie emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania, emisných kvót a zabezpečenie monitorovania emisií ako aj umožnenie kontrolnej činnosti kontrolnému orgánu a informovanie verejnosti. Pre prevádzkovateľov spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sú ustanovené aj ďalšie osobitné povinnosti ako je napr. vypracovanie ročných správ pre spaľovne s výkonom nad 2 tony spaľovaného odpadu za hodinu. Prevádzkovatelia veľkých zdrojov sú povinný vypracovať súbory technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia a na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia aj prevádzkovatelia stredných zdrojov. Ďalej sa ustanovujú výnimky pre osobitné prípady výskumno-vývojových technologických celkov. Potom sú to povinnosti oznamovania plánovaných termínov meraní, povinnosti aktívnej účasti na vypracovaní programu na zlepšenie kvality ovzdušia a akčného plánu a plnenia opatrení z týchto dokumentov. Povinnosťou je aj poskytovanie údajov poverenej organizácii o monitorovaní emisií a úrovne znečistenia ovzdušia.

K § 16

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov. Rozhodujúca základná povinnosť je prevádzkovať zdroj podľa dokumentácie a podmienok určených obcou. Ďalej sú to povinnosti vedenia prevádzkovej evidencie, plnenia opatrení na nápravu uložených inšpekciou alebo obcou a umožnenia prístupu ku zdroju orgánom ochrany ovzdušia.

K § 17

Súhlas orgánu ochrany ovzdušia je individuálny správny akt, ktorým sa z hľadiska zabezpečenia ochrany ovzdušia posudzuje umiestňovanie, povoľovanie a užívanie stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien. Stavebné úrady vydávajúce príslušné rozhodnutia na stavby zdrojov znečisťovania ovzdušia nemôžu rozhodnúť bez uvedeného súhlasu. Súhlasy orgánov ochrany ovzdušia sú potrebné aj na celý rad ďalších činností uvedených v jednotlivých ustanoveniach tohto paragrafu. Ďalej sa uvádzajú podrobnosti týkajúce sa vydávania súhlasu orgánu ochrany ovzdušia ako je napr. obsah žiadosti o vydanie súhlasu. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia k žiadosti priložiť aj odborný posudok vydaný osobou, ktorá má ministerstvom vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vydávanie odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia. Ustanovuje sa i postup pre osobité prípady povoľovania zdroja, keď zdroj emituje látku, pre ktorú nie je určený emisný limit a pre prípady výskumno-vývojových technologických celkov.

Ak povoľovaný zdroj spadá pod režim zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepredkladá sa žiadosť o vydanie súhlasu podľa zákona o ovzduší a celý povoľovací proces je uskutočňovaný podľa zákona č. 245/2003 Z.z.

K § 18

Pre povolenie spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú ustanovené osobitné požiadavky týkajúce sa obsahu žiadosti o vydanie súhlasu a náležitostí vydaného súhlasu. Žiadosť o súhlas a celý proces jeho vydania musia byť dostupné verejnosti, ktorá má možnosť k veci dávať pripomienky. V súhlase orgánu ochrany ovzdušia budú zohľadnené a zapracované aj podmienky orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve a vodohospodárskeho orgánu. Vydaný súhlas na povolenie týchto spaľovacích zariadení musí byť tiež prístupný verejnosti na obvodnom úrade životného prostredia, ktorý ho vydá. Dôležitým ustanovením, ktoré sa týka len spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov je povinnosť orgánu ochrany ovzdušia periodicky preskúmavať podmienky súhlasu a aktualizovať ich podľa súčasných možností najlepšej dostupnej techniky.

K § 19

Ak je to potrebné na vydanie kvalifikovaného súhlasu, môže orgán ochrany ovzdušia podľa § 17 ods. 4 alebo § 18 ods. 12 od žiadateľa o súhlas vyžiadať, aby k žiadosti priložil odborný posudok. Posudkom sa oponentským spôsobom posúdi a zdokumentuje úplnosť a správnosť predloženej žiadosti a dokumentácie na vydanie príslušného súhlasu.

Kompetentnou osobou na vyhotovenie posudku alebo subposudku je oprávnený posudzovateľ, ktorý má ministerstvom vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie posudkovej činnosti vo veciach ochrany ovzdušia (osvedčenie oprávneného posudzovateľa). V § 19 sa ustanovuje systém definovania, overovania a osvedčovania odbornej spôsobilosti odborných posudzovateľov, ustanovujú sa povinnosti odborných posudzovateľov a rieši sa vyhotovovanie posudkov vo výnimočných prípadoch.

Oprávneným posudzovateľom môže byť len taká fyzická osoba, ktorá preukáže, že splnila všetky kvalifikačné a technické predpoklady na vydanie osvedčenia a zložila skúšku. Oprávnenie sa neudelí tomu, komu už bolo oprávnenie zrušené za preukázané a opakované porušenie predpisov vo veci vydávania posudkov alebo ak osvedčenie získal tak, že vedome uviedol nesprávne údaje o svojej spôsobilosti.

Ministerstvo pre svoju odbornú činnosť potrebuje veci ochrany ovzdušia konzultovať s poprednými odborníkmi z teórie a praxe ochrany ovzdušia. Preto sa ustanovuje, že osvedčenie oprávneného posudzovateľa môže ministerstvo vydať aj osobe, ktorá je takýmto popredným odborníkom (odborný konzultant).

Základnými povinnosťami oprávneného posudzovateľa je dodržiavať v prílohe č. 2 ustanovené zásady a požiadavky vyhotovovania posudkov, oznamovať zmeny údajov, ktoré súvisia s predpokladmi na udelenie osvedčenia a zúčastniť sa opakovaného overenia spôsobilosti a aj odbornej prípravy, ak to je potrebné z dôvodov uvedených v zákone. Povinnosti posudzovateľa súvisiace s vysvetľovaním posudku v konaní pred orgánom štátnej správy platia aj po ukončení posudkovej činnosti a to do piatich rokov od vydania posudku.

Odborný posudok je expertno – znalecký názor posudzovateľa, ktorý má na účel konania pred orgánom ochrany ovzdušia charakter verejnej listiny. Náklady na vyhotovenie odborného posudku znáša v plnom rozsahu žiadateľ o vydanie súhlasu orgánu ochrany ovzdušia. Pre jednoznačnosť sa tiež ustanovuje, že názory, závery a odporúčania oprávneného posudzovateľa nezakladajú právny nárok na vydanie súhlasu alebo iného rozhodnutia orgánu ochrany ovzdušia.

Výnimočné prípady sú, ak vyhotovenie odborného posudku je neodkladnou potrebou konania orgánu ochrany ovzdušia a nemožno zabezpečiť vyhotovenie odborného posudku oprávneným posudzovateľom s príslušnou kompetenciou. Vtedy môže ministerstvo povoliť vyhotovenie odborného posudku oprávnenému posudzovateľovi s príbuznou kompetenciu, ak takýto je, resp. ak takýto nie je, tak inej vhodnej osobe. Vo výnimočných prípadoch sa na povolenie uplatňuje tzv. „tichý“ súhlas, ak ministerstvo nekoná do 15 dní od doručenia žiadosti alebo posledného doplnenia žiadosti.

V § 19 sa ďalej upravujú požiadavky na vykonávanie posudkovej činnosti zahraničnými fyzickými osobami. V súlade so zákonom o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorým sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu Ú. v. EÚ L 376, 12.12.2006, s. 36) sa prihliada na obdobné zahraničné osvedčenia a iné doklady o kompetencii posudzovateľa, ktoré sú zhodné ako v prípade SR subjektov.

Zákonom nemožno riešiť celú problematiku odborného posudzovania. Preto odbory a predmety odborného posudzovania, podrobnosti o kvalifikačných a technických predpokladoch na vydanie osvedčenia oprávneného posudzovateľa, o žiadosti o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti oprávneného posudzovateľa, o preukazovaní a overovaní splnenia kvalifikačných a technických predpokladov, o skúške, o osvedčení a vymedzení rozsahu pôsobnosti oprávneného posudzovateľa a o predlžovaní platnosti osvedčenia, o opakovanom overovaní odbornej spôsobilosti oprávneného posudzovateľa, o ustanovovaní odborných konzultantov a ich činnosti, o vyhotovovaní odborných posudkov a subposudkov vo výnimočných prípadoch, o náležitostiach odborného posudku a subposudku a podrobnosti ich vyhotovovania ustanoví ministerstvo vyhláškou.

K § 20

Dobrá kvalita ovzdušia sa o. i. zabezpečuje aj tým, že stacionárne zdroje neznečisťujú ovzdušie nad prípustnú mieru (§ 4 ods. 1 zákona o ovzduší). Len určenie požiadaviek na „prípustné“ znečisťovanie ovzdušia by bolo neúčinné. Preto zákon o ovzduší ustanovuje prevádzkovateľom zdrojov povinnosť tieto požiadavky nielen dodržiavať, ale aj monitorovať (sledovať, zisťovať) a preukazovať ich dodržiavanie. Okrem zisťovania, či je dodržaná prípustná miera znečisťovania je potrebné zisťovať aj množstvo vypustených emisií znečisťujúcich látok. Na základe zisteného množstva sa vyrubujú poplatky za znečisťovanie ovzdušia, kontroluje, či sú dodržané určené emisné kvóty. Množstvo emisií je potrebné zisťovať aj na účely hodnotenia kvality ovzdušia modelovaním, oznamovania množstiev emisií orgánom EÚ a Dohovorov OSN a ako podklad pre strategické plánovanie a rozhodovanie o ďalších potrebných opatreniach na ochranu ovzdušia.

Zisťovať údaje o emisiách možno vo vybraných prípadoch chemicko-inžinierskými technickými výpočtami. Ak technické výpočty nie sú možné, vtedy sa potrebné údaje o emisiách zisťujú priamym alebo nepriamym meraním. Merania sa vykonávajú kontinuálne s použitím automatizovaných meracích systémov (AMS) emisií alebo diskontinuálnymi meraniami. AMS sú zložité meracie systémy, ktoré sa musia v pravidelných intervaloch kalibrovať, skúšať a vykonávať inšpekcia zhody inštalovania a prevádzky AMS so špecifikovanými požiadavkami. Diskontinuálny spôsob zisťovania a preukazovania dodržiavania požiadaviek na stacionárne zdroje a na AMS možno systémovo porovnať s pravidelnými emisnými kontrolami mobilných zdrojov. Rozdiel je v tom, že merania sa vykonávajú na mieste inštalovania stacionárneho zdroja alebo AMS. Rozdiel je aj v tom, že spektrum emisií znečisťujúcich látok, emisných požiadaviek a preto aj metód a metodík meraní emisií zo stacionárnych zdrojov je v porovnaní s automobilmi podstatne širšie.

Prevádzkovatelia vybraných veľkých zdrojov majú určenú povinnosť vykonávať aj priame monitorovanie kvality ovzdušia v okolí ich zdrojov znečisťovania diskontinuálnymi meraniami alebo s použitím špeciálnych AMS

Vykonávať diskontinuálne merania emisií, podmienok prevádzkovania alebo technických požiadaviek na obmedzovanie emisií, kalibrovať, skúšať a vykonávať inšpekciu AMS a monitorovať kvalitu ovzdušia v okolí zdrojov na úradné účely konaní podľa zákona o ovzduší alebo integrovaného povoľovania môžu len kvalifikované, kompetentné – oprávnené subjekty.

V § 20 sa upravujú základné podmienky, povinnosti a požiadavky, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie kvalifikovaných, dôveryhodných, technicky správnych, reprezentatívnych výsledkov oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody AMS na ochranu ovzdušia (číslovanie nasledujúcich bodov je podľa odsekov):

1.uvádza, čo je na účely tohto zákona, zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a zákona integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP v členení, aké vyplýva z ustanovených povinností prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov na monitorovanie vlastností a množstva emisií, technických požiadaviek, všeobecných podmienok prevádzkovania:

v písmene a) „oprávneným meraním“

v písmene b) „oprávnenou kalibráciou“,

v písmene c) „oprávnenou skúškou“

a v písmene d) „oprávnenou inšpekciou zhody“;

(„oprávnené technické činnosti“); uvedené sa uplatňuje aj na účel špecifikovania viazanej živnosti, špecifikovania rozsahu pôsobnosti oprávnených osôb a ďalšie, pre účely akreditácie ako členenie špecifických odborov oprávnených meraní,

2.určuje sa, že oprávnenou osobou pre vykonávanie oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody môže byť len právnická osoba lebo a fyzická osoba–podnikateľ, ktorá oprávnené činnosti vykonáva trvalo (ako predmet svojej činnosti alebo ako predmet podnikania – etablovania v SR) alebo má ministerstvom vydané „ad hoc“ povolenie,

3.určujú základné podmienky, pri splnení ktorých sa právnická osoba/fyzická osoba–podnikateľ považuje za oprávnenú osobu, ktorá smie vykonávať oprávnené činnosti meraní na území SR trvalo (etablovanie na trhu), ktorými sú osvedčenie o akreditácii, osvedčenie o notifikácii, živnostenské oprávnenie pre viazanú živnosť a vykonávanie špecifických oprávnených činností prostredníctvom kvalifikovanej zodpovednej fyzickej osoby (uvedené sa uplatňuje podľa doterajšieho stavu); príslušným akreditačným orgánom je orgán, ktorý spĺňa požiadavky na orgán posudzovania zhody podľa „STN EN ISO/IEC 17011 Posudzovanie zhody. Všeobecné požiadavky na akreditačné orgány akreditujúce orgány posudzovania zhody“, všeobecné požiadavky pre akreditáciu skúšobných a kalibračných laboratórií upravuje „STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií“, špecifické požiadavky pre meranie emisií „STN P CEN/TS 15675 Ochrana ovzdušia. Meranie emisií zo stacionárnych zdrojov. Používanie EN ISO/IEC 17025 pri periodických meraniach“ a akreditačné požiadavky pre orgány inšpekcie zhody „STN EN ISO/IEC 17020 Všeobecné kritériá činnosti orgánov rozličných typov vykonávajúcich inšpekciu“; ustanovuje sa, že notifikačným orgánom pre akreditáciu oprávnených činností a vydávanie osvedčenia o notifikácii je Slovenská národná akreditačná služba, ktorá je zriadená a pôsobí podľa osobitného zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody, zahraničné aj slovenské osoby akreditované podľa predchádzajúcich „všeobecných noriem“ musia na účely oprávnených činností „notifikovať = oznámiť“ svoje „všeobecné osvedčenia o akreditácii“ a preukázať, že majú zavedené a plnia podmienky, povinnosti a požiadavky na oprávnené činnosti podľa tohto zákona (a samozrejme aj podľa predpisov vydaných na jeho vykonanie); ako posledná podmienka sa ustanovuje, že oprávnené činností musí vykonávať „odborne zodpovedná fyzická osoba“, špecifikuje sa jej systémová pôsobnosť – zodpovednosť za oprávnené činnosti, ustanovuje požiadavka na pracovný vzťah k oprávnenej osobe (podnikateľovi) a doklad o kompetencii zodpovednej osoby – osvedčenie zodpovednej osoby o osobitnej odbornej spôsobilosti, ktoré vydáva ministerstvo,

4.ustanovuje sa podmienka vydania osvedčenia zodpovednej osoby – zloženie skúšky a predpoklady, kedy možno žiadateľa pripustiť na skúšku:

–vo vzťahu k vzdelaniu, praxi a znalostiam; vzhľadom na široký rozsah odborných činností podrobnosti ustanoví ministerstvo vyhláškou,

–uhradenie správneho poplatku,

–ako posudzovateľ sa nepripúšťa osoba, ktorej ministerstvo zrušilo osvedčenie z kvalifikovaných dôvodov, ktoré sú ustanovené v odseku 6,

5.vydať osvedčenie možno až po úspešnej skúške, preto sa na vydanie osvedčenia zodpovednej osoby neuplatňuje tichý súhlas podľa zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. 13 ods. 4 smernice č. 2006/123/ES); taktiež sa ustanovuje, že náklady znáša žiadateľ,

6.ustanovuje sa, kedy ministerstvo zruší, zmení alebo pozastaví platnosť osvedčenia zodpovednej osoby; okrem zrušenia alebo zmeny na vlastnú žiadosť ide o vedomé „činnosti“, ktorými zodpovedná osoba porušila zákon takým mimoriadne závažným spôsobom, že je nutné voči zodpovednej osobe vyvodiť dôsledky, ide o vedomé klamanie a o opakované porušenie povinnosti aj napriek ich predchádzajúcemu upozorneniu,

7.ustanovujú sa „systémové“ povinnosti oprávnenej osoby a povinnosti zodpovednej osoby, keďže rozsah oprávnených činnosti je mimoriadne široký, uviesť povinnosti v paragrafovej časti nie je aktuálne, preto sa odkazuje na v prílohu 3, kde sú uvedené zásady výkonu oprávneného merania a na predpisy, ktoré ustanovujú podrobnosti o oprávnenom meraní, ďalej sa ustanovujú povinnosti, ktoré súvisia s vykonávaním oprávnených meraní podľa platných osvedčení a živnostenského oprávnenia, všeobecná povinnosť vykonať jednotlivé meranie / činnosť podľa predpisov, noriem ... pre dané meranie, vykonať jednotlivé meranie kompetentnou zodpovednou osobou, preukazovať svoju kompetenciu na vykonanie konkrétneho oprávneného merania/činnosti, v prípadoch zmeny a nových predpisov a pri zistení nedostatkov v činnosti zodpovednej osoby vyzvanie ministerstva preukázať svoju spôsobilosť vrátane preskúšania, plniť opatrenia na nápravu nekvalitných činností, poskytovať informácie potrebné pre dohľad, plniť požiadavky na správy o výsledkoch a dopĺňať v správach potrebné údaje, oznamovať ministerstvu zmeny, ktorú súvisia s kompetenciami, oznamovať akreditačnému /notifikačnému orgánu podstatné zmeny v plnení akreditačných/notifikačných požiadaviek a akreditovať alebo reakreditovať sa do troch rokov od platnosti zmenenej alebo novej technickej normy, ktorou sa stanovujú akreditačné požiadavky pre akreditáciu skúšobného laboratória, kalibračného laboratória alebo inšpekčného orgánu posudzujúceho zhodu AMS,

8.ustanovuje, že správa, certifikát alebo ľubovoľne inak nazvaný dokument o výsledku oprávnenej činnosti je na úradný účel konania podľa zákona o ovzduší alebo integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania ŽP (IPKZ) verejnou listinou, ktorá sa predkladá v štátnom jazyku, že musí obsahovať predpísané náležitosti, pričom podrobnosti ustanoví ministerstvo vyhláškou, že musí byť opatrená notifikačnou značkou, pričom pre jej používanie platia zhodné pravidlá ako pre používanie akreditačnej značky a kto musí túto verejnú listinu podpísať, aby bola právoplatná; uvedené je nutné doplniť, lebo akreditačné normy upravujú podpisovanie správ len vo vzťahu k „technickej“ správnosti výsledku akreditovanej činnosti,

9.ustanovuje, kedy je správa, certifikát ... o výsledku oprávnenej činnosti neplatná; okrem „zrejmého“ dôvodu, kedy správu vydala neoprávnená osoba sú to prípady porušenia vybraných povinnosti oprávnenej osoby / zodpovednej osoby z odseku 7; je to nutné ustanoviť z doterajších skúseností pre právnu istotu zo strany štátu, prevádzkovateľa aj oprávnenej osoby,

10.ustanovuje sa, že za prípadné škody, ktoré vzniknú pri úradných konaniach na základe správy o oprávnenej činnosti, ktorá je verejnou listinou zodpovedá oprávnená osoba; uvedené je nutné pre právnu istotu prevádzkovateľa zdroja aj konajúceho orgánu štátnej správy (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci); konkrétna oprávnená činnosť je vzhľadom na nevratný tok emisie v komíne (potrubí) unikátna a neopakovateľná, taktiež v prevažnej väčšine ide o vysoko odborný výkon či už priamo na mieste alebo v laboratóriu, ktorý odborne neskontroluje prevádzkovateľ a ani orgány štátnej správy, preto za technickú správnosť výsledku zodpovedá v plnom rozsahu oprávnená osoba.

Ako kompromisné riešenie zásadnej pripomienky AZZZ je v písmene c) ustanovená povinnosť mať finančné krytie možnej škody. Podľa 3. 4 STN EN ISO/IEC 17020 (05/2005), oprávnená osoba, ktorá vykonáva inšpekcie AMS ako inšpekčný orgán cit. "musí mať primerané zákonné poistenie". Uvedená požiadavka sa navrhuje aj pre ostatné oprávnené merania v prípadoch, ak ide o merania na veľkých zdrojoch. Tieto spravidla podliehajú režimu posudzovania vplyvov na ŽP a následne integrovaného povoľovania. Zabezpečenie finančného krytia povinne preukazuje žiadateľ o akreditáciu ako súčasť dokumentácie k žiadosti. Bez preukázania splnenia tejto požiadavky nebude žiadateľovi vydané osvedčenie o akreditácii, resp. o plnení notifikačných požiadaviek. Výška finančného krytia sa nenavrhuje. Riešenie je zhodné ako napr. v zákone o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, alebo v zákone č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd. Je taktiež v súlade s bodom 99 preambuly a čl. 23 smernice EP a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (zákon o službách na vnútornom trhu je v SR v legislatívnom procese) Uvedené nebráni tomu, aby si prevádzkovateľ zdroja v rámci výberu oprávnenej osoby na meranie neuplatnil ako podmienku pre výber dodávateľ služby výšku finančného krytia. Pre stredné zdroje, ktoré sú spravidla mimo režimu EIA a IPKZ , a na ktoré sa nevzťahujú komunitárne predpisy sa požiadavka finančného krytia nenavrhuje. Požiadavka takéhoto krytia by zrejme neprimerane cenovo zaťažila veľký počet

prevádzkovateľov stredných zdrojov - kotolní, ktorými sú spravidla školy, obce, cirkvi, verejno-prospešné organizácie. Taktiež výška predpokladanej sankcie je nižšia, ako v prípade veľkých zdrojov.

11. „všeobecné“ informačné povinnosti usadených poskytovateľov služieb ustanovuje § 6 „zákona o službách“ (Čl. 22 smernice č. 2006/123/ES), tu sa ustanovujú „informačné“ povinnosti oprávnenej osoby pre včasné a pravdivé informovanie užívateľov služieb (prevádzkovateľov zdrojov) a konajúcich orgánov ochrany ovzdušia o kompetenciách, ako to vyžaduje smernica o službách; podľa súčasného stavu techniky sa navrhuje uplatnenie elektronického informačného systému prostredníctvom internetu; MŽP SR už podľa predchádzajúceho zákona zabezpečuje zverejňovanie informácie o oprávnených osobách, predpokladá sa využitie informácie zo súčasných dátových formulárov a riešenie informácií prostredníctvom už zavedených subjektov či už v rámci jednotných kontaktných miest, súčasného IS ŽP (Enviroportál, Referenčné laboratórium SHMÚ) alebo akreditácie (SNAS), čo bude najúčelnejšie,

12.ustanovujú sa činnosti poverenej organizácie, ktorou je v súčasnosti Slovenský hydrometeorologický ústav – SHMÚ vo vzťahu k oprávneným činnostiam, ktoré je potrebné ustanoviť zákonom,

13.dôležitú úlohu v systéme kvality oprávnených odborných činností podľa technických noriem majú referenčné laboratóriá, ustanovuje sa kompetencia ministerstva na poverenie referenčného laboratória pre odbor meraní „Ovzdušie - imisie a emisie“ a úloha referenčného laboratória sledovať a zverejňovať informácie o súčasných metódach a metodikách oprávnených činností prostredníctvom internetu (v súčasnosti zabezpečuje SHMÚ, OKO-RL), tým samozrejme nie sú dotknuté ďalšie odborné činnosti referenčného laboratória,

14.ustanovujú sa kompetencie a činnosti národného notifikačného orgánu (SNAS), ktoré sú nutné pre zabezpečenie systému kvality oprávnených činností a zavedeného systému povinnej notifikácie z dôvodu, že akreditačné normy a ďalšie akreditačné špecifikácie uvedené neriešia a nie sú ani právne záväzné,

15.ustanovuje sa, že ak sa vykonávajú čiastkové meracie / analytické a iné odborné činnosti, oprávnenou osobou je osoba, ktorá spracúva celkový plán oprávneného merania, vykonáva odbornú činnosť na meracom mieste, odoberá vzorky, sleduje technológiu prevádzky a ktorá vyhodnocuje konečný výsledok. Ostatné subjekty pôsobia ako subdodávatelia, zásady subdodávok oprávnených meraní sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu; uvedené je nutné upraviť predpisom, lebo normy pre akreditáciu to neupravujú a odkazujú na právne predpisy,

16.ustanovuje sa, ktoré požiadavky a povinnosti oprávnenej osoby a zodpovednej osoby sa vzťahujú aj na stálych subdodávateľov,

17.pre právnu jednoznačnosť sa spresňujú požiadavky pre zahraničné subjekty, ktoré na území SR vykonávajú oprávnené činnosti ako trvalú podnikateľskú činnosť, ustanovujú sa len tie požiadavky, ktoré sú pre oprávnené činnosti potrebné,

18.ustanovuje sa, že ak oprávnené činnosti sa vykonávajú ako podnikanie podľa živnostenského zákona, uplatňuje sa „všeobecný zákon o službách na vnútornom trhu“ (smernica č. 2006/123/ES) okrem tých požiadaviek, ktoré zákon o ovzduší ustanovuje inak.

K § 21

V súčasnosti nie je taký stav a ani do budúcnosti nemožno predpokladať, že pre všetky znečisťujúce látky, druhy technológií - matrice plynov alebo ďalšie činnosti existuje akreditovaná a notifikovaná kompetentná osoba. Sú prípady, kedy by „neexistenciou“ oprávnenej osoby mohlo dôjsť ku vzniku škôd, napr. pri neuvedení zdroja do prevádzky v dôsledku nemožnosti vykonania prvého merania.

V odseku 1 sa ustanovuje, kedy možno vydať „ad hoc“ jednorazové povolenie na vykonanie konkrétnej oprávnenej činnosti – ak ide o výnimočný prípad a druhým prípadom je, ak ide o zahraničný subjekt, ktorý konkrétnu oprávnenú činnosť vykoná len raz (nie je podnikaním na území SR).

V odseku 2 sa ustanovuje, kedy ide o výnimočný prípad. Sú to prípady, kedy pre príslušnú odbornú činnosť nie je v informačnom systéme oprávnených osôb žiadna osoba, alebo žiadna osoba príslušnú oprávnenú činnosť nemôže vykonať z kvalifikovaných dôvodov.

V odseku 3 sa ustanovujú predpoklady pre vydanie povolenia vo výnimočnom prípade a poradie subjektov podľa ich profesijnej „kompetencie“. Je zrejmým, že prednostne sa akceptujú akreditované subjekty, následne ďalšie subjekty, ktoré majú kvalifikovaný doklad o svojej kompetencii na činnosť v príbuznom technickom odbore a až ako posledné

V odseku 4 sa ustanovuje, ktoré povinnosti platia pre oprávnené činnosti vykonávané na základe jednorazového povolenia.

V odseku 5 sa podľa „§ 5 zákona o službách na vnútornom trhu“ a čl. 13 ods. 4 smernice č. 2006/123/ES) ustanovuje, že na vydanie „jednorazového“ povolenia sa uplatňuje tichý súhlas, ak sú splnené podmienky na vydanie povolenia a ministerstvo nekonalo v určenej lehote.

V odseku 6 sa ustanovujú podmienky vydania „jednorazového“ povolenia, ak oprávnenú činnosť chce vykonať zahraničný subjekt, ktorý nie je etablovaný v SR (cezhraničný poskytovateľ služby podľa zákona o službách na vnútornom trhu, čl. 16 smernice č. 2006/123/ES). Pre vydanie „jednorazového“ povolenia zahraničnej osobe platia zhodné podmienky ako pre vydanie povolenia vo výnimočnom prípade. Taktiež platia zhodné požiadavky na zdokumentovanie a na preukázanie kompetencie, ako v prípade „trvalej“ pôsobnosti.

K štvrtej časti

K § 22

Ustanovujú sa orgány štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské úrady životného prostredia a okresné úrady životného prostredia a obce.

K § 23

Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy ochrany ovzdušia a má zverené kompetencie potrebné na zabezpečovanie a riadenie kvality ovzdušia a riadenie výkonu štátnej správy ochrany ovzdušia. Vo vzťahu ku komisii je notifikačným orgánom a podáva jej informácie a správy vo veciach ochrany ovzdušia. Jednotlivo sa uvádzajú sa všetky pôsobnosti ministerstva vo veciach ochrany ovzdušia.

K § 24

Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, ktorý vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach ochrany ovzdušia v rozsahu § 30 ods. 2. Na odstránenie nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou inšpekcia ukladá opatrenia na nápravu a pokuty. Ďalej inšpekcia spolupracuje s krajskými úradmi, obvodnými úradmi životného prostredia a obcami najmä pri vydávaní súhlasov, pri určovaní prísnejších emisných limitov a podmienok ochrany ovzdušia a pri určovaní rozsahu a podmienok vedenia prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov.

Na vyzvanie ministerstva overuje spôsobilosť oprávnených osôb vykonávať oprávnené merania emisií v súlade s právnymi predpismi a metódami a metodikami oprávnených meraní a spolupracuje s ministerstvom pri overovaní odbornej spôsobilosti žiadateľov o overenie odbornej spôsobilosti v odbore emisno-technologických posudzovaní a posudzovaní oprávnených meraní. Vo veciach oprávnených meraní spolupracuje taktiež s akreditačnými orgánmi a s národným notifikačným orgánom.

Inšpekcia vykonáva kontrolu dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania aj vlastnými kontrolnými meraniami. Tieto vykonáva vlastnými meracími skupinami metódou „on-line“ alebo odberom vzoriek emisií a subdodávateľským zabezpečením chemických analýz. Pre zabezpečenie kvality meraní a ďalších odborných kontrol má mať inšpekcia zavedený systém kvality, pričom je žiaduce, aby na tieto činnosti bola akreditovaná nezávislým akreditačným orgánom.

K § 25

Krajský úrad životného prostredia má zverené kompetencie potrebné na riadenie kvality ovzdušia vo svojom územnom obvode, vydáva program na zlepšenie kvality ovzdušia a akčný plán a zabezpečuje jeho realizáciu. Sprístupňuje informácie verejnosti, informuje verejnosť o zhoršení kvality ovzdušia a o súvisiacich opatreniach. Odsúhlasuje s poverenou organizáciou umiestnenie vzorkovacích miest a odsúhlasuje vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia.

Vydáva pre územný obvod svojej pôsobnosti všeobecne záväzné vyhlášky. Nariaďuje obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja podľa § 22.

K § 26

Obvodný úrad životného prostredia má zverené kompletné kompetencie vo vzťahu k veľkým a stredným zdrojom znečisťovania t.j. počnúc ich povoľovaním a určovaním podmienok prevádzky, cez povoľovanie ich zmien, ich kontrolu, ukladanie opatrení na nápravu a ukladanie pokút. Výnimkou je obmedzovanie a zastavovanie prevádzky zdrojov, ktoré je zverené krajskému úradu životného prostredia. V ustanovení sú vymenované činnosti, ktoré si vyžadujú súhlas obvodného úradu životného prostredia.

Obvodný úrad životného prostredia rozhoduje v pochybnostiach o vymedzení, začlenení alebo kategorizácii stacionárneho zdroja, určuje emisné kvóty, určuje emisné limity a podmienky ochrany ovzdušia, určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie veľkých zdrojov a stredných zdrojov, každoročne spracúva súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie zdrojov a údaje o množstvách a kvalite predaných palív v okresoch patriacich do jeho pôsobnosti a predkladá ich poverenej organizácii (SHMÚ), zabezpečuje zverejnenie ročných správ o prevádzke a kontrole spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vykonáva verejné prerokovanie žiadosti o vydanie súhlasu na povolenie spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a preskúmava podmienky prevádzkovania týchto zdrojov znečisťovania ovzdušia určené v súhlase a podľa potreby ich upravuje alebo určuje nové podmienky prevádzkovania.

K § 27

Obec má zverené kompletné kompetencie vo vzťahu k malým zdrojom znečisťovania ovzdušia cez ich povoľovanie a určovanie podmienok prevádzky, povoľovanie ich zmien, kontrolu zdrojov, až po ukladanie opatrení na nápravu a ukladanie pokút. Obec zastavuje prevádzku malých zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa § 22 ods. 4 a podľa § 30 ods.10 môže nariaďovať obmedzovanie a zastavovanie prevádzky malých zdrojov. Obec je podľa § 31 ods. 2 oprávnená z vlastného podnetu preskúmavať, meniť a zrušovať súhlasy a rozhodnutia.

K § 28

Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré vykonávajú štátny dozor a subjekty, ktoré tomuto dozoru podliehajú a ich postup pri ukladaní opatrení na nápravu a pokút. Pri zistení nedostatkov sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona. Slovenská obchodná inšpekcia postupuje podľa osobitného predpisu.

V rámci hlavného štátneho dozoru ministerstvo dozerá, ako orgány štátnej správy ochrany ovzdušia vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Inšpekcia vykonáva hlavný štátny dozor vo vzťahu k prevádzkovateľom zdrojov a fyzickým osobám podnikateľom, ktorým tento zákon ustanovuje povinnosti. Pri zistení nedostatkov sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona (§ 22 a § 30).

K § 29

Upravujú sa oprávnenia a povinnosti orgánov pri výkone hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru. Na výkon hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru sa primerane vzťahuje zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

K § 30

Výška pokút za porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom je členená podľa závažnosti porušenia povinností. Najvyššie sú pokuty pri neplnení povinností pri havarijných stavoch keď hrozí vážne a bezprostredné ohrozenie alebo zhoršenie kvality ovzdušia. Pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu jedného roka a pri nesplnení opatrenia na nápravu sa uloží pokuta až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokút a môže sa nariadiť odstavenie zdroja alebo obmedzenie jeho prevádzky. Ukladanie pokút za porušenie tohto zákona je ustanovené ako obligatórna povinnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia.

Pokuty uložené obvodným úradom životného prostredia a inšpekciou podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu. Pokuty uložené obcou podľa tohto zákona sú príjmom obce.

K § 31

V tomto paragrafe sa ustanovuje postup orgánu ochrany ovzdušia pri vydávaní súhlasov a určujú sa správne akty, na vydanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vo vymedzených prípadoch sa upravuje možnosť začatia konania z podnetu orgánu ochrany ovzdušia, v ktorom môžu byť zmenené alebo zrušené pôvodné súhlasy alebo rozhodnutia ním vydané. Ďalej sa upravuje odlišný postup a lehoty pri vydávaní rozhodnutia o obmedzení alebo zastavení zdroja znečisťovania krajským úradom životného prostredia v súlade s akčným plánom a pri vážnom a bezprostrednom ohrození a zhoršení kvality ovzdušia. V ustanovení sa upravuje aj prechod práv a povinností pri zmene prevádzkovateľa zdroja a postup v konaní, keď konanie začnú súčasne dva rôzne orgány štátnej správy ochrany ovzdušia. Taktiež sa vymedzuje postavenie orgánov ochrany ovzdušia v konaniach orgánov štátnej správy v integrovanom povoľovaní a v konaniach stavebných úradov.

Ministerstvo bude v správnom konaní rozhodnutiami vydávať, rušiť, pozastavovať účinnosť a meniť osvedčenia oprávnených posudzovateľov a zodpovedných osôb za oprávnené merania a vydávať povolenia vo výnimočnom prípade. Pre vydania osvedčenia po zložení skúšky je lehota 15 dní. Pre vydávanie povolení vo výnimočných prípadoch sa ustanovujú lehoty „pre tichý súhlas“ v členení podľa vecnej zložitosti jednotlivých konaní. Pre „jednoduchšie“ prípady 15 dní, 30 dní pre „stredne“ zložité výnimočné prípady a 60 dní pre najzložitejšie prípady, kedy je potrebné preverenie nielen spôsobilosti žiadateľa, ale aj osobitnej metódy merania.

K piatej časti

K § 32

V odseku 1 sa ustanovuje, že správne konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončí orgán štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorý vo veci koná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov účinných v čase začatia konania. Súhlasy a rozhodnutia vydané podľa doterajšieho zákona sú považované za súhlasy a rozhodnutia podľa tohto zákona.

V odsekoch 3 až 14 sú preberané ustanovenia z doterajšieho zákona o zaraďovaní znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia do triedy A a B, ktoré umožňujú výnimky z emisných limitov ešte do konca roku 2011.

V odsekoch 15 až 19 sa rieši platnosť doterajších osvedčení a potvrdení. Osvedčenia oprávnených posudzovateľov sú platné bezo zmien. Oprávnenia vydané ministerstvom na vykonávanie oprávnených meraní pre podnikateľov zostanú platné v prechodnom období, ktoré sa navrhuje na 3 roky (31. 12. 2012).

V doterajších oprávneniach sú uvedené aj zodpovedné osoby a ich kompetencia na oprávnené merania. Preto sa nepovažuje za potrebné vydávať osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovedných osôb, ale na účel vydania živnostenského oprávnenia možno vychádzať z už vydaných oprávnení. Ak vznikne nejasnosť o kompetencii zodpovednej osoby za oprávnené meranie, vydá ministerstvo stanovisko.

Pokiaľ ide o akreditáciu a notifikáciu, oprávnené osoby musia byť akreditované pre najnovšie normy na akreditáciu a na merania a následne notifikované z hľadiska požiadaviek stanovených týmto zákonom. Akreditovať a notifikovať sa musia aj subjekty, ktoré vykonávajú merania všeobecných podmienok prevádzkovania a technických požiadaviek, ktoré na ktoré sa doteraz nevyžadovala akreditácia a notifikácia. Termín akreditácie, resp. reakreditácie a notifikácie sa navrhuje 3 roky (31. 12. 2012), zhodne ako platnosť terajších oprávnení. Uvedené však neznamená, že subjekty budú „čakať“ až na konečný termín „2012“, ale budú sa reakreditovať v lehote podľa platnosti osvedčenia o akreditácii, ak bude skoršia.

K § 33

V tomto ustanovení je výpočet právnych predpisov, ktoré sa vydajú na vykonanie tohto zákona.

K § 34

Uvádzajú sa právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú preberané týmto zákonom.

K § 35

Zrušuje sa Čl. I. zákona č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie predpisy.

K § 36

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júna 2010.

K prílohám

V prílohe č.1 je uvedený zoznam znečisťujúcich látok, ktorých úroveň koncentrácie v ovzduší sa má hodnotiť a ktoré budú mať postupne určené limitné, resp. cieľové hodnoty.

V prílohe č. 2 je uvedených 10 zásad výkonu posudkovej činnosti. Tieto zásady upravujú vydávanie odborných posudkov počnúc potrebou vydávania posudkov v súlade s platným právnym a „technickým“ stavom predpisov v čase vydania konkrétneho posudku, cez zásady súvisiace so vzťahom posudzovateľa so žiadateľom o vydanie súhlasu, vzťahom posudzovateľa k ministerstvu a končiac rozhodujúcimi zásadami podstatnými pre posúdenie nezaujatosti posudzovateľa. Ďalšie podrobnosti o vydávaní odborných posudkov ustanoví ministerstvo vyhláškou.

V prílohe č. 3 sú uvedené zásady výkonu oprávneného merania. Obdobne ako v prípade odborných posudkov zásady riešia vykonávanie oprávnených meraní v danom čase, vzťahy oprávnená osoba – zákazník, oprávnená osoba – ministerstvo, oprávnená osoba – subdodávateľ a rozhodujúce zásady podstatné pre posúdenie nezaujatosti oprávnenej osoby a subdodávateľa. Uvedené zásady sú z doterajšej právnej úpravy. Ďalšie podrobnosti o notifikačných požiadavkách pre špecifický odbor oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody automatizovaných meracích systémov emisií a automatizovaných meracích systémov kvality ovzdušia so špecifikovanými požiadavkami a o osvedčení o ich plnení, o požiadavkách na systém kvality, personálne a technické zabezpečenie oprávnených meraní, skúšok, kalibrácií a inšpekcie zhody, o kvalifikačných predpokladoch na vydanie osvedčenia zodpovednej osoby, o žiadosti o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti zodpovednej osoby, o preukazovaní a overení splnenia kvalifikačných predpokladov, o skúške, o osvedčení a vymedzení rozsahu pôsobnosti zodpovednej osoby, o opakovanom overovaní odbornej spôsobilosti zodpovednej osoby ustanoví ministerstvo vyhláškou.

V Bratislave dňa 13. januára 2010

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jozef Medveď v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ovzduší

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Všeobecná časť

Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav životného prostredia, ľudské zdravie ako aj jednotlivé ekosystémy. Doterajšia právna úprava ochrany ovzdušia, ktorá sa uplatňuje od roku 2002, prešla viacerými úpravami a zmenami, ktoré spôsobujú jej menšiu prehľadnosť a sťažujú jej uplatňovanie v praxi. Len samotný zákon o ovzduší má v súčasnosti 13 novelizácií.

Hlavnou prioritou doterajšieho zákona o ovzduší je zabezpečenie a udržanie dobrej kvality ovzdušia na celom území Slovenskej republiky, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a ani životné prostredie. K dosiahnutiu tohto cieľa zákon vytvára všetky dostupné nástroje vedúce k obmedzovaniu a k znižovaniu množstiev emisií a k zlepšovaniu kvality ovzdušia. Sú to predovšetkým programy a integrované programy na zlepšenie kvality ovzdušia, akčné plány na udržanie dobrej kvality ovzdušia, povoľovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia v súlade s možnosťami najlepších dostupných techník a kontrola ich prevádzky, povinnosti prevádzkovateľov zdrojov, určovanie emisných limitov, technických požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania, programy znižovania emisií, ustanovenie národných emisných stropov a určovanie emisných kvót, sankcie za porušovanie povinností, obmedzovanie a zastavovanie prevádzky zdrojov, požiadavky na kvalitu palív a regulovaných výrobkov, obnoviteľnosť povolení a pod. Tieto priority, ciele a nástroje sú naďalej aj predmetom navrhovaného nového zákona o ovzduší.

Hlavným dôvodom pre prípravu návrhu nového zákona o ovzduší je povinnosť transponovať do nášho právneho systému smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. Keďže táto smernica zlučuje päť doteraz platných aktov Európskej únie (smernicu Rady 96/62/ES o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia, smernicu Rady 1999/30/ES o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/69/ES týkajúcu sa limitných hodnôt pre benzén a oxid uhoľnatý v okolitom ovzduší, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/3/ES, ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší a rozhodnutie Rady 97/101/ES, ktorým sa zavádza vzájomná výmena informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie vo voľnom ovzduší v rámci členských štátov) vzťahuje sa povinnosť jej transpozície len na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami.

Jednou z významných zmien je ustanovenie cieľových a limitných hodnôt pre jemné suspendované častice (PM2,5), ktoré majú podstatný negatívny vplyv na zdravie ľudí. Pre tieto častice nie je zatiaľ možné určiť prahovú hodnotu, pod ktorou by neznamenali riziko, preto je cieľom prístupu k ich obmedzovaniu všeobecné zníženie pozaďových koncentrácií v mestskom prostredí, aby bolo zlepšenie kvality ovzdušia prínosom pre veľkú časť obyvateľstva.

Ďalším dôvodom prijatia zmien v navrhovanom zákone v porovnaní s platným zákonom o ovzduší je úprava ustanovení, ktoré si vyžaduje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu. Zmeny sa týkajú doterajších požiadaviek na povolenie oprávnených meraní emisií a kvality ovzdušia, ktoré spočívajú najmä v:

-nahradení oprávnenia (autorizácie) podnikateľov na meranie emisií alebo kvality ovzdušia za osvedčovanie osobitnej odbornej spôsobilosti zodpovedných osôb, ktoré sú odborne spôsobilé za oprávnené merania o ostatné odborné činnosti, plánovanie, riadenie upozornenia, interpretácie a názory na reprezentatívnosť výsledkov,

-úprave požiadaviek na odborne zodpovedné osoby, osvedčovanie ich osobitnej odbornej spôsobilosti, na zmenu alebo zrušenie osvedčenia,

-zvýšení uplatňovania nástrojov akreditácie podľa medzinárodných noriem, vrátane ustanovenia národného notifikačného orgánu pre notifikáciu požiadaviek pre špecifickú oblasť oprávnených meraní (Slovenská národná akreditačná služba ako jediný národný akreditačný orgán podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V navrhovanom zákone, ktorý nahradí zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov je transponovaných viacero ustanovení z viacerých smerníc Európskej únie, ktoré majú charakter definícií, povinností, určenia kompetencií alebo uplatňovania sankcií za porušovanie povinností. Ostatné ustanovenia sú alebo budú transponované v príslušných vykonávacích predpisoch. Viaceré časti navrhovaného zákona ostávajú vecne nezmenené v porovnaní s doterajším zákonom o ovzduší.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi.

Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

Dopady návrhu zákona sú uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlasí s návrhom zákona za podmienky, že všetky výdavky požadované na jeho realizáciu budú zabezpečené v rámci navrhovaných limitov pre kapitolu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na nasledujúce roky bez zvýšených dôsledkov na rozpočet verejnej správy.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Vedecké dôkazy ukazujú, že arzén, kadmium, nikel a niektoré polycyklické aromatické uhľovodíky sú pre ľudí genotoxickými karcinogénmi a že neexistuje identifikovateľný prah, pod ktorým tieto látky nepredstavujú riziko na ľudské zdravie. Na ľudské zdravie a životné prostredie vplývajú prostredníctvom koncentrácií v okolitom ovzduší a prostredníctvom depozície. Európska únia v decembri 2004 prijala smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/107/ES, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.

Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva, prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES ustanovuje potrebu znížiť znečistenie na úrovne, ktoré minimalizujú škodlivé účinky na ľudské zdravie, venujúc zvláštnu pozornosť najmä citlivej časti obyvateľstva a životnému prostrediu ako celku, zlepšiť monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia, vrátane depozície znečisťujúcich látok a poskytovať informácie verejnosti. V určitých oblastiach nemožno s ohľadom na nákladovú efektívnosť dosiahnuť koncentrácie arzénu, kadmia, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší, ktoré by nepredstavovali závažné riziko na ľudské zdravie.

S cieľom minimalizovať škodlivé účinky arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v ovzduší na ľudské zdravie, venujúc osobitnú pozornosť citlivej časti populácie a životnému prostrediu ako celku, sa stanovujú cieľové hodnoty, ktoré je potrebné dosahovať v čo najväčšej možnej miere. Dosiahnutie cieľových hodnôt by nemalo vyžadovať žiadne opatrenia obsahujúce neprimerané náklady. Pri priemyselných zariadeniach sa bude vyžadovať uplatňovanie najlepších dostupných techník (best available techniques – BAT).

Predmetná smernica bude do právneho poriadku Slovenskej republiky preberaná aj do novely vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 705/2002 Z.z o kvalite ovzdušia.

Okrem ustanovení preberaných z citovanej smernice sa v návrhu zákona upravujú aj ustanovenia, ktoré vyplývajú zo zmien našich právnych predpisov a ustanovenia, ktoré vyplývajú z praktických skúseností pri uplatňovaní zákona o ovzduší.

V článku II. sa navrhuje splnomocniť Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 245/2003 Z.z., zákonom č. 525/2003 Z.z., zákonom č. 541/2004 Z.z., zákonom č. 572/2004 Z.z., zákonom č. 587/2004 Z.z., zákonom č. 725/2004 Z.z., zákonom č. 230/2005 Z.z., zákonom č. 479/2005 Z.z., zákonom č.532/2005 Z.z., zákona č. 571/2005 Z.z. a týmto zákonom.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 525/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 572/2004 Z.z., zákona č. 587/2004 Z.z., zákona č. 725/2004 Z.z., zákona č. 230/2005 Z.z., zákona č. 479/2005 Z.z., zákona č. 532/2005 Z.z. a zákona č. 571/2005 Z.z.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) - je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev v hlave XIX Životné prostredie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení

- je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/107/ES, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší

b) - nie je upravená v primárnom a sekundárnom práve Európskej únie

c) - nie je obsiahnutá v judikatúre Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Záväzky z Prístupovej zmluvy najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia vyplývajú pre Slovenskú republiku:

Záväzok Slovenskej republiky vyplýva z. čl. 54 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia. Ide o transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES, ktorá sa týka azénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší,

b) Identifikácia prechodných období vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

nie sú

c) lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší je 15.2.2007.

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcove rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením ich rozsahu prebratia

- žiadne

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- čiastočný

Návrh novelizácie zákona transponuje len niektoré ustanovenia predmetnej smernice, ktoré musia byť upravené zákonom. Ostatné časti budú transponované vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

Prvá časť: odhad nákladov na verejné financie

Implementácia právnych predpisov prijatých prebratím smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/107/ES si vyžaduje zavedenie monitorovania nových znečisťujúcich látok. Investičné náklady na monitorovanie sa odhadujú na cca. 19 miliónov Sk. Prevádzkové náklady na cca. 5,5 milióna Sk ročne. Investičné i prevádzkové náklady zo štátneho rozpočtu budú v roku 2007 24,5 mil. Sk, v ďalších troch rokoch sa počíta len s prevádzkovými nákladmi vo výške 5,5 mil. Sk. Tieto náklady budú hradené z rozpočtu SHMÚ.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov

Implementácia nových právnych predpisov predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov. Zabezpečí sa dobrá kvalita ovzdušia na celom území SR aj z hľadiska jeho znečistenia arzénom, niklom, ortuťou, kadmiom a polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi a rozšíri sa informovanie obyvateľstva o úrovni znečistenia ovzdušia novými znečisťujúcimi látkami.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Zákon a vyhláška konkretizuje a sprísňuje požiadavky na kvalitu vzdušia a jeho monitorovanie a preto budú mať priaznivý vplyv na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad vplyvu na zamestnanosť

Zákon nebude mať dopad na zamestnanosť.

Piata časť: Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Pri implementácii nových právnych predpisov sa nepočíta s dopadom na podnikateľské prostredie.

II. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Upravuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1 z dôvodu prijatia nového zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve.

K bodu 2

V § 2 písm. i) sa doplňuje definícia pojmu „dobrej kvality ovzdušia“ o kritérium, ktoré zohľadňuje aj cieľové hodnoty.

K bodu 3

V § 2 sa vypúšťa pojem písmeno w), ktoré definuje pojem „najlepšia dostupná technika“ z dôvodu, že tento pojem je definovaný v zákone č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

V § 2 sa ustanovujú definície ďalších základných pojmov na sledovanie, hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia. Ide o cieľovú hodnotu, ktorá určuje prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia, celkovú depozíciu, hornú medzu a dolnú medzu na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia, arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, polycyklický aromatický uhľovodík a celkovú plynnú ortuť.

K bodu 5

V § 4 odsek 4 pri určovaní emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania stacionárnych zdrojov pre nové zdroje vychádza len z možností najlepších dostupných techník podľa definície v zákone č. č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vypustilo sa prihliadanie na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku nakoľko táto primeranosť je už zohľadnené v samotnej definícii najlepšej dostupnej techniky.

K bodu 6

V § 5 ods. 2 sa medzi kritériá, ktoré určujú prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia, dopĺňajú aj cieľové hodnoty.

K bodu 7

V § 6 ods. 2 sa krajskému úradu životného prostredia rozširuje povinnosť sprístupňovania aktuálnych informácií aj o rýchlosti depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu, benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov

K bodu 8

V § 6 ods. 5 sa Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a krajskému úradu životného prostredia rozširuje povinnosť informovať verejnosť o cieľové hodnoty, dôvod prekročenia limitných hodnôt, cieľových hodnôt a hraničných prahov a oblasť, na ktorú sa prekročenie vzťahuje.

K bodu 9

V § 7 ods. 2 písm. a) sa rozširuje vykonávanie hodnotenia kvality ovzdušia meraním ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén aj o tie, v ktorých je úroveň znečistenia ovzdušia medzi hornou a dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia.

K bodu 10

V § 7 ods. 2 písm. b) sa medzi územia, v ktorých sa vykonáva hodnotenie kvality ovzdušia kombináciou merania a modelovacích techník, dopĺňajú aj aglomerácie.

K bodu 11

V § 7 ods. 2 sa vkladá nové písmeno c), ktoré ustanovuje spôsob vykonávania hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách ak ide o arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén, ktoré sa bude vykonávať kombináciou meraní vrátane indikatívnych meraní a modelovacích techník.

K bodu 12

V § 7 ods. 2 písm. d) sa medzi územia, v ktorých sa vykonáva hodnotenie kvality ovzdušia modelovacími technikami alebo technikami odhadu, dopĺňajú aj aglomerácie.

B bodu 13

V § 7 ods. 4 sa zjednocuje spojenie slov „zóny a aglomerácie“ .

K bodu 14

V § 7 ods. 9 sa dopĺňa písmeno g), ktoré ustanovuje, že sa medzi kritériá na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia dopĺňajú aj referenčné techniky na meranie celkovej depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov a referenčné techniky modelovania kvality ovzdušia.

K bodu 15

Úprava v § 8 ods. 1 je zmena názvu orgánu na ochranu zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva a poznámky pod čiarou k odkazu 3.

K bodu 16

V § 8 ods. 2 sa mení názov orgánu na ochranu zdravia v súlade so zákonom č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva a poznámky pod čiarou k odkazu 4.

K bodu 17

Do § 8 sa dopĺňajú ďalšie požiadavky na meranie úrovne znečistenia ovzdušia. Ustanovujú sa požiadavky na zhodnotenie podielu benzo(a)pyrénu a požiadavky na umiestnenie monitorovacích miest a umiestnenie pozaďových vzorkovacích miest. Tam, kde sa hodnotia regionálne vzory vplyvu na ekosystémy môže sa zvážiť použitie bioindikátorov. Pre aglomerácie a zóny, v ktorých sú informácie zo staníc stáleho merania dopĺňané najmä informáciami z emisných inventúr, metód indikatívneho merania, modelovania kvality ovzdušia je pre určenie úrovne znečistenia ovzdušia dostatočný počet staníc stáleho merania, ktoré sa majú zriadiť a priestorové rozlíšenie ostatných techník stanovených podľa vykonávacieho predpisu.

K bodu 18

Úprava v poznámke pod čiarou k odkazu 7 vyplýva z prijatia zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sú definované kúpeľné miesta.

K bodu 19

V § 9 ods. 2 písm. c) sa upravuje kritérium pre zaradenie územia medzi oblasti riadenia kvality ovzdušia.

K bodu 20

§ 9 sa rozširujú oblasti riadenia kvality ovzdušia o aglomerácie alebo časti zón, v ktorých je prekročená cieľová hodnota pre arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.

K bodu 21

V § 11 ods. 2 sa rozširujú kritériá na vypracovanie programu a integrovaného programu na zlepšenie kvality ovzdušia v oblastiach riadenia kvality ovzdušia, podľa ktorých sa programy budú vypracúvať aj pri prekračovaní cieľovej hodnoty.

K bodu 22

V § 14 ods. 1 sa mení názov orgánu na ochranu zdravia v súlade so zákonom č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva .

K bodu 23

V § 16 ods. 1 písm. e ) sa v súlade so zákonom č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve mení názov orgánu na ochranu zdravia na regionálny úrad verejného zdravotníctva .

K bodu 24

V § 16 ods. 2 písm. d) sa mení názov orgánu na ochranu zdravia v súlade so zákonom č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva.

K bodu 25

Ustanovenie § 18 ods. 3 sa dáva do súladu s definíciou pojmu najlepšej dostupnej techniky podľa § 5 zákona č. 245/2003 Z.z. zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 26

V § 18 ods. 6 sa vypúšťa text za bodkočiarkou. Tento text je súčasťou znenia nového odseku 7.

K bodu 27

§ 18 sa dopĺňa novými odsekmi 7 a 8. Odsek 7 vymedzuje regulované výrobky, na ktoré sa hraničná hodnota pre maximálny obsah prchavých organických látok nevzťahuje a . upravuje sa aj ich označenie. Odsek 8 rieši zákaz dodávať do maloobchodnej siete regulované výrobky, ktoré sú určené na použitie v zariadeniach a pri činnostiach podľa vykonávajúceho predpisu, pre ktoré sa uplatňujú požiadavky na obmedzovanie emisií prchavých organických látok.

K bodu 28

Upresňuje sa ustanovenie § 18 ods. 10 o vedení evidencie a predkladaní údajov o výrobkoch a regulovaných výrobkoch.

K bodu 29

V § 19 ods. 1 sa v písmene d) upravuje povinnosť pre prevádzkovateľov veľkých zdrojov a stredných zdrojov tak, že v tomto ustanovení sa ponecháva len na zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok spôsobom ustanoveným vykonávacím predpisom podľa § 41 ods.1 písm. j). Povinnosť viesť prevádzkovú evidenciu sa presúva a ustanovuje v samostatnom písmene v)

K bodu 30

V § 19 ods. 1 písm. h) sa mení názov orgánu na ochranu zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva.

K bodu 31

Upravuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 10 v súlade s prijatím nového zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 32

V § 19 ods. 1 písm. m) sa doplňujú povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia o povinnosť dodržiavať okrem všeobecných podmienok prevádzkovania aj ustanovené technické požiadavky, ktoré sú už upravené v platných vykonávacích predpisoch. Ide o odstránenie formulačnej nepresnosti.

K bodu 33

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa dopĺňa o ustanovenie § 27 zákona vodného zákona a o ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 34

V § 19 ods. 1 sa dopĺňa písmeno v), do ktorého sa presunula a upravila povinnosť prevádzkovateľov veľkých zdrojov a stredných zdrojov viesť prevádzkovú evidenciu, ktorú je potrebné viesť podľa vykonávacieho predpisu podľa § 41 ods.1 písm. i). Pozri aj odôvodnenie k bodu 31.

K bodu 35

V § 22 ods. 1 písm. h) sa dopĺňa povinnosť, že zriadenie prevádzka a zmeny malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré nebudú podliehať stavebnému povoleniu podľa stavebného zákona, možno vykonať len so súhlasom orgánu ochrany ovzdušia.

K bodu 36

V § 22 ods. 3 sa upresňuje znenie v tom zmysle, že ide o žiadosť na vydanie súhlasu orgánu ochrany ovzdušia a nie o žiadosť na vydanie územného rozhodnutia.

K bodu 37

V § 22 ods. 6 sa mení názov orgánu na ochranu zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva .

K bodu 38

Ustanovenie § 23 ods. 1 sa upresňuje tak, aby bolo zrejmé, že súhlas orgánu ochrany ovzdušia je potrebný na vydanie staveného povolenia, čím sa zosúlaďuje so znením § 22 ods. 1.

K bodu 39

Podľa platného znenia § 23 ods. 2 bol žiadateľ o vydanie súhlasu na povolenie stavby spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a na ich zmeny povinný k žiadosti priložiť súhlas, vyjadrenie alebo povolenie podľa osobitných predpisov. Navrhovaná úprava túto povinnosť ruší, uvedené doklady si obvodný úrad životného prostredia vyžiada sám od príslušných orgánov štátnej správy.

K bodu 40

Upresňuje sa ustanovenia § 23 ods. 7, ktoré jednoznačne vyjadruje, že po vydaní súhlasu nasleduje vydanie rozhodnutia stavebného úradu o povolení stavby.

K bodu 41

Upresňuje sa citácia poznámky pod čiarou k odkazu 15 na ustanovenia definujúce nebezpečné odpady podľa § 2 ods. 16 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a vyhlášky Mźp SR č. 284/2001 Z.z, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

K bodu 42

V § 27 ods. 2 písm. a) sa mení názov orgánu na ochranu zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva .

K bodu 43

Úpravou ustanovenia § 27 ods.4 sa ustanovuje kompetencia krajských úradov životného prostredia a obciam nariaďovať zastavenie prevádzky tých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktorých užívanie nepodlieha konaniu podľa stavebného zákona a prevádzkujú bez súhlasu orgánu ochrany ovzdušia.

K bodu 44

Úprava ustanovenia § 29 rozširuje zoznam správ vo veciach ochrany ovzdušia, ktoré je ministerstvo povinné podávať Európskej komisii a ktoré vyplývajú zo smernice 2004/107/ES najmä o zónach a aglomeráciách, v ktorých boli prekročené cieľové hodnoty, ktoré ustanoví vykonávací predpis podľa § 41 ods. 1 písm. c) a o hodnotení úrovne znečistenia ovzdušia a rýchlosti depozície podľa § 7 a 8, ak ide o znečistenie ovzdušia arzénom, kadmiom, niklom, celkovou plynnou ortuťou a polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi. Informácie a podľa deviateho a desiateho bodu Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky zasiela za každý kalendárny rok do 30. septembra nasledujúceho roku. Prvýkrát sa zasielajú za rok 2008.

K bodu 45

Doplnením ustanovenia § 29 sa ukladá Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky povinnosť oznámiť Európskej komisii znenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými sa prijmú požiadavky na hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia týkajúce sa arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov.

K bodu 46

V § 32 ods. 1 písm. b) sa mení názov orgánu na ochranu zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva .

K bodu 47

V § 32 ods. 3 sa Krajskému úradu životného prostredia dopĺňa nová kompetencia o možnosť obmedzovať a zastavovať prevádzku veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia aj podľa § 38 ods. 10.

K bodu 48

V § 32 sa dopĺňa kompetencia krajského úradu životného prostredia upravená podľa § 22 ods. 1 písm. h).

K bodu 49

V § 33 ods. 1 písm. f) sa povinnosť vydať súhlas obvodného úradu životného prostredia zužuje len na inštaláciu a prevádzku veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia a ich zmeny aj vtedy, ak zriadenie týchto zdrojov nebude podliehať stavebnému konaniu jeho užívanie konaniam podľa stavebného zákona.

K bodu 50

V § 34 ods. 1 písm. d) sa upresňuje znenie tak, aby bolo zrejmé, že súhlas obce ako orgánu ochrany ovzdušia sa vydáva ku konaniu o vydaní staveného povolenia, čím sa formulácia dáva do súladu so znením § 22 ods. 1 a súčasne sa opravuje chyba vo vnútornom odkaze.

K bodu 51

V § 34 ods.1 písm. e) sa opravuje chyba vo vnútornom odkaze.

K bodu 52

V § 34 ods. 1 sa dopĺňa pôsobnosť obce vydávať súhlas na inštaláciu technologických celkov, ktoré patria do kategórie malých zdrojov, na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu a nariaďovať zastavenie prevádzky malého zdroja, ak sa prevádzkuje bez súhlasu podľa § 22 ods. 1 písm. h).

K bodu 53

V § 38 ods. 8 sa k správnym deliktom, pre ktoré je určený sankčný postih, dopĺňa aj porušenie povinnosti zákazu dodávania regulovaných výrobkov, ktoré nespĺňajú hraničnú hodnotu maximálneho obsahu prchavých organických látok do maloobchodnej siete.

K bodu 54

V § 38 ods. 9 sa v súlade so znením ustanovení § 18 ods. 4, 6 a 8 upresňuje, že ide o podnikateľa, ktorý vyrába alebo dováža na domáci trh výrobky a aj regulované výrobky, ktorými sú farby, laky a výrobky na povrchovú úpravu vozidiel s obsahom organických rozpúšťadiel podľa vykonávacieho predpisu [§ 41 ods. 1 písm. o)].

K bodu 55

V § 40 ods. 11 sa mení názov orgánu na ochranu zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z .z. o verejnom zdravotníctve na regionálny úrad verejného zdravotníctva.

K bodu 56

Ustanovenie § 41 ods. 1 písm. c) sa rozširuje splnomocnenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví aj cieľové hodnoty a termíny ich dosiahnutia.

K bodu 57

V splnomocňovacom ustanovení § 41 ods. 1 písm. j) sa dopĺňa aj možnosť úpravy spôsobu preukazovania dodržiavania technických požiadaviek vo vykonávacom predpise.

K bodu 58

Príloha č. 1 Zoznam znečisťujúcich látok sa na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia dopĺňa o benzo(a)pyrén ako reprezentant polycyklických aromatických uhľovodíkov.

K bodu 59

Príloha č. 4 Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa dopĺňa o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší.

K Čl. II

Splnomocňuje sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 245/2003 Z.z., zákonom č. 525/2003 Z.z., zákonom č. 541/2004 Z.z., zákonom č. 572/2004 Z.z., zákonom č. 587/2004 Z.z., zákonom č. 725/2004 Z.z., zákonom č. 230/2005 Z.z., zákonom č. 479/2005 Z.z., zákonom č.532/2005 Z.z., zákona č. 571/2005 Z.z. a týmto zákonom.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. apríla 2007.

Bratislava 10. januára 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu