Zákon o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe 201/2009 účinný od 15.03.2013 do 31.12.2026

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.    Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

V návrhu zákona sa upravujú ustanovenia, na ktoré sa vzťahujú námietky Európskej komisie o nedostatočnej alebo neúplnej transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v platnom znení, ktoré Európska komisia uplatnila  v rámci prípadu č. EUP(2016)8980.
Návrh zákona obsahuje aj úpravy, ktorými sa rieši požiadavka na uzavretie skládok odpadov vyplývajúca z prehraného súdneho sporu pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-331/11 Európska komisia proti Slovenskej republike a z konania o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti,  ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie, pričom prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  je preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe.
Návrhom zákona obsahuje aj viaceré úpravy, ktoré vyplynuli z poznatkov z aplikačnej praxe. Ide najmä o jednoznačné vymedzenie verejnosti informačného systému, presunutie správneho delikt podľa § 37 ods. 1 písm. c), ktorého skutkovou podstatou  je nepodanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo zmenu integrovaného povolenia prevádzkovateľom na výzvu inšpekcie, z nižšej sadzby pokút do vyššej a úprava niektorých procesných postupov v integrovanom povoľovaní.  
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie (vybraných prevádzkovateľov skládok odpadov). Sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sa nepredpokladajú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť



Čl. I

K bodom 1 a 2 
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v bode 1 odkazom na relevantné ustanovenia zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov spresňuje, kedy ide o prevádzku, ktorá slúži na výskum, vývoj a skúšanie  nových výrobkov a výrobných postupov. V bode  2 sa spresňuje definícia pojmu „prevádzka“ pre účely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len     „ zákon“).

K bodu 3
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii čl. 3 ods. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v platnom znení (ďalej len „smernica“), pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „najlepšie dostupné techniky“ v § 2 písm. n). Do vymedzenia pojmu sa dopĺňa skutočnosť, že najlepšie dostupné techniky predstavujú základ aj pre určenie iných podmienky povolenia.  

K bodu 4
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 12 ods. 1 písm. h) smernice v § 7 ods. 1 písm. e) o tom, že sa  nesprávne uvádzajú opatrenia na využitie odpadov produkovaných zariadením, a nie opatrenia na zhodnotenie odpadov produkovaných zariadením.

K bodu 5
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 22 ods. 2 druhej zarážky smernice v § 8 ods. 3 písm. c) týkajúcej sa  nesprávneho krížového odkazu na § 28 ods. 1,  správne má byť odkaz na § 26 ods. 3.

K bodu 6
Navrhovanou úpravou v § 11 ods. 5 písm. d)  sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980 o netransponovaní požiadavky podľa bodu 1 písm. b) prílohy č. IV  smernice o potrebe informovať verejnosť o tom, že rozhodnutie podlieha konzultáciám medzi členskými štátmi.



K bodu 7
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 24 ods. 1 písm. c)  smernice v § 11 ods. 9 písm. c) týkajúcej sa  nesprávneho krížového odkazu na § 21 ods. 7,  správne má byť odkaz na § 22 ods. 6.

K bodom 8, 19 a 35 
Navrhovanou úpravou v § 40e v spojení s § 11a sa rieši potreba prijať opatrenia na čo najrýchlejšie uzatvorenie skládok podľa článku 14 smernice Rady č. 1999/31 z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov v platnom znení, pričom požiadavka na uzatvorenie skládok v zmysle tohto článku smernice vyplýva už aj rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 25. apríla 2013 vo veci C‑331/11 Európska komisia proti Slovenskej republike  (ďalej len „rozsudok Súdneho dvora“) a z konania o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie  č. 2017/2035 (ďalej len „konanie č. 2017/2035“).  Navrhovanou úpravou v § 40e v spojení s § 11a sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadov, ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Ide teda o skládku odpadov, ktorá je predmetom rozsudku Súdneho dvora a skládky odpadov z konania č. 2017/2035, vo vzťahu ku ktorým je prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe. Navrhovanou úpravou v § 11a sa súčasne zabezpečuje, aby nemohlo dôjsť k podobnej situácii v prípadoch, keď vznikne povinnosť prevádzkovateľa  uzavrieť skládku odpadov. V § 11a sa navrhuje, aby inšpekcia mala možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov rozhodnutím upustiť od prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b), ktorou sa majú predložiť uvedené doklady. Zároveň sa úpravou v § 26a poskytuje vlastníkovi dotknutého pozemku alebo stavby možnosť získania náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby od prevádzkovateľa prostredníctvom jednorazovej náhrady. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že takéto rozhodnutie nahrádza doklady prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b) a je podkladom pre možnosť uplatnenia práva na primeranú jednorazovú náhradu. Toto rozhodnutie musí  podľa § 11a ods. 2 obsahovať údaje, ktoré umožnia vlastníkovi uplatniť právo na jednorazovú náhradu u prevádzkovateľa, a v prípade potreby aj na súde. Právo na túto náhradu zaniká, ak ho vlastník neuplatní u prevádzkovateľa do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o upustení od prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b). Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom  nedohodnú o výške jednorazovej náhrady alebo inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby rozhodne o jej výške súd. Podanie návrhu na súd je limitované lehotou  jeden rok odo dňa uplatnenia práva na túto náhradu u prevádzkovateľa.

K bodu 9 
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii opatrení, ktoré má obsahovať povolenie podľa čl. 14 ods. 1 písm. a)   smernice. V tejto súvislosti sa do záväzných podmienkach prevádzkovania  podľa § 21 ods. 2 písm. b)  dopĺňa  určenie emisných limitov aj pre iné znečisťujúce látky. Určovanie emisných limitov pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe 3 a aj pre iné znečisťujúce látky je upravené v § 22 a 23. Z uvedených ustanovení vyplýva, že emisné limity akýchkoľvek znečisťujúcich látok nesmú byť miernejšie ako sú uvedené v rozhodnutiach o záveroch o najlepších dostupných technikách, ak nebola uplatnená odchýlka, pričom vždy musí byť dodržaná norma kvality životného prostredia. 

K bodu 10
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii opatrení, ktoré má obsahovať povolenie podľa čl. 14 ods. 1 písm. b)   smernice a v tejto súvislosti sa do záväzných podmienok prevádzkovania v § 21 ods. 2 vkladá nové písmeno f) týkajúce sa určenie opatrení na monitorovanie a nakladanie s odpadmi produkovanými v prevádzke.
 
K bodu 11
Navrhovanou úpravou § 22 ods. 6 v spojení s úpravou v § 24 ods. 5 prvej vety, teda vložením novej podmienky pri určovaní odchylných hodnôt emisných limitov vychádzajúcej z požiadavky čl. 15 ods. 4 štvrtej zarážky smernice, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k netransponovaniu tejto zarážky, podľa ktorej má  príslušný orgán zabezpečiť, aby nebolo spôsobené žiadne významné znečistenie a bola dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

K bodu 12 
Navrhovanou úpravou, vložením nového odseku 4 do § 23, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980 k neúplnej transpozícii článku 14 ods. 5 smernice, pokiaľ ide o druhú zarážku.

K bodu 13
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 14 ods. 6 smernice v platnom § 23 odsek 5, pokiaľ ide o požiadavku, aby príslušný orgán stanovil podmienky povolenia po predchádzajúcej porade s prevádzkovateľom. Súvisiaca legislatívno - technická úprava -  posun v číslovaní odsekov.  

K bodu 14
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietkam Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 16 ods. 1 smernice a to, námietke, že v platnom § 23 ods. 6 sa nesprávne odkazuje na § 21 ods. 2 písm. k) a námietke, že požiadavky v oblasti monitorovania sú založené na predchádzajúcej dohode s prevádzkovateľom, čo je v rozpore so znením tohto článku smernice. Súvisiaca legislatívno - technická úprava - posun v číslovaní odsekov a v           § 21 ods. 2  posun v označovaní písmena.

 K bodu 15
Navrhovanou úpravou v  § 24 ods. 1 zákona sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 16 ods. 2 smernice, pokiaľ ide o odkaz v § 24 ods. 1. Správne sa má odkazovať na § 21 ods. 2 písm. k), ktorým sa transponuje čl. 14 ods. 1 písm. e) smernice.  Súvisiaca legislatívno - technická úprava – v § 21 ods. 2  posun  v označovaní písmen.
 
K bodu 16
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 15 ods. 4 smernice, konkrétne prvej vety prvej zarážky, a to vo vzťahu k odkazu v § 24 ods. 5. Správne sa má odkazovať na § 23 ods. 2, ktorým sa transponuje článok 18 smernice.  V ustanovení sa súčasne vykonáva úprava, ktorou sa spolu s úpravou v     § 22 ods. 6 (bod 11) rieši námietka nedostatočnej transpozície čl. 15 ods. 4 štvrtej zarážky smernice. 

K bodu 17
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 20 ods. 3 smernice a do § 26 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa odkaz na kapacitné prahové hodnoty uvedené v prílohe I k smernici, ktorých prekročenie sa vždy považuje za podstatnú zmenu  prevádzky. Čl. 20 sa vzťahuje k povinnosti prevádzkovateľa informovať o všetkých plánovaných zmenách v prevádzke, vrátane rozšírenia, ktoré sú transponované v § 26 ods. 1. V prípade plánovaných podstatných zmien na ne nadväzuje povinnosť prevádzkovateľa podať žiadosť o vydanie povolenia pri zmene v prevádzke podľa     § 20 ods. 1. 

K bodu 18
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 22 ods. 3 smernice, konkrétne druhej zarážky, a to vo vzťahu  k odkazu v § 26 ods. 4. Správne sa má odkazovať na § 7 ods. 1 písm. c), ktorým sa transponuje čl. 12 ods. 1 písm. d) smernice.

K bodom 20 a 28  
Legislatívno technické úpravy v nadväznosti na posun písmen v § 21 ods. 2.

K bodom 21, 23, 25 a 36
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa vo všetkých relevantných ustanoveniach jednoznačne definuje, že obsah informačného systému  je verejný.

K bodu 22
Úpravou v § 31 ods. 1 písm. i) sa upravuje kompetencia ministerstva tak, aby ministerstvo malo možnosť rokovať s orgánmi aj organizáciami Európskej únie, medzinárodnými organizáciami a inými subjektami, napríklad Európska únia siete pre vykonávanie a presadzovanie práva životného prostredia (IMPEL).

K bodu 24
Doplnením nového písmena j) do § 32 ods. 1 sa definuje možnosť povoľujúcemu orgánu vydať stanovisko, ktorým posúdi, či právnická osoba – prevádzka má byť povoľovaná podľa tohto zákona.

K bodu 26
Navrhovanou úpravou, doplnením nového písmena g) do § 33 ods. 1, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 21 ods. 4  smernice, pokiaľ ide o transpozíciu požiadavky na prehodnotenie a aktualizáciu podmienok povolenia, keď sa vývojom v oblasti najlepších dostupných techník umožnilo významné zníženie emisií.

K bodu 27
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 8 ods. 2 písm. b) smernice v § 33 ods. 4 písm. e). Požiadavka Európskej komisie vyplývajúca z uvedeného článku smernice je jednoznačne stanoviť povinnosť prevádzkovateľa čo najviac skrátiť časový úsek medzi prijatím opatrenia a zabezpečením splnenia požiadaviek povolenia. 

K bodu 29 
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 23 ods. 2 smernice v § 34 ods. 2 v tom, že vypracovanie plánu kontrol sa má vzťahovať pre všetky prevádzky.

K bodu 30
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 23 ods. 5 smernice v § 34 ods. 9, pokiaľ ide o požiadavku aby sa kontroly vykonali čo možno najskôr a požiadavku, aby  sa v prípade potreby   prehodnotilo povolenie pred jeho udelením alebo jeho aktualizáciou.

K bodu 31
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 23 ods. 6 smernice, konkrétne prvej vety druhej zarážky. V záujme správnej transpozície bolo potrebné odstrániť duplicitu, pokiaľ ide o doručovanie správy o kontrole prevádzkovateľovi v § 34 ods. 11 a 12. Úpravou v § 34 ods. 12 sa  vypúšťa zasielanie správy o kontrole prevádzkovateľovi, ktorá bola upravená duplicitne, aj keď iným spôsobom, v § 34 ods. 11. Tým sa dosiahne správna transpozícia prvej vety druhej zarážky odseku 6 tohto článku smernice týkajúca sa oznámenia správy prevádzkovateľovi v § 34 ods. 1 a súčasne správna transpozícia druhej vety druhej zarážky odseku 6 tohto článku smernice týkajúca sa sprístupnenia správy verejnosti v § 34 ods. 12. 

K bodom 32 až 35
K bodom 32 a 35: Do správnych deliktov sa dopĺňa nesplnenie povinnosti vybraných prevádzkovateľov skládky odpadov podľa § 40e ods. 1, teda nesplnenie ich povinnosti podať žiadosť o uzavretie skládky odpadu alebo časti do 31. októbra 2018. V tejto súvislosti sa v § 37 ods. 3 dopĺňa sankcia za nesplnenie tejto povinnosti (pokuta od 1000 eur do 333 000 eur).
K bodom 33 a 34: Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou  v § 37 presúva správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm. c) z nižšej sadzby pokút (od 100 eur do 33 000 eur) do vyššej (od 1000 eur do 150 000 eur), kedže súčasná sadzba pokút nespĺňa prevenčný charakter v tom zmysle, aby dostatočne motivovala prevádzkovateľov reagovať na výzvu inšpekcie o podanie žiadosti na vydanie integrovaného povolenia alebo zmenu integrovaného povolenia. Inšpekcia je povinná vyzvať prevádzkovateľa na podanie žiadosti z dôvodov ustanovených v    § 11 ods. 2 zákona.   Ide o prípady zistenia činnosti v prevádzke, na ktorú má byť vydané povolenie,  alebo prípady, keď je potrebné vo vydanom povolení  zmeniť emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania, a to na základe zmeny právnych predpisov alebo zmeny najlepších dostupných techník, alebo keď znečisťovanie prevádzky spôsobuje alebo môže spôsobiť prekročenie noriem kvality životného prostredia,  alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania. V závislosti od dôvodu, na ktorý sa výzva inšpekcie vzťahuje a ďalších faktorov, ako napríklad charakter a veľkosť prevádzky, môže ignorovanie výzvy inšpekcie prevádzkovateľom viesť aj k závažným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie, túto skutočnosť inšpekcia zohľadní pri určení výšky pokuty v súlade s § 37 ods. 6 zákona. 

K bodu 37
V odsekoch  1 a 2 sa upravujú prechodné ustanovenia  v súvislosti s úpravou v § 11a tak, aby sa táto úprava mohla uplatňovať vo všetkých neskončených konaniach týkajúcich sa uzavretia skládky odpadov alebo jej časti, ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Prechodným ustanovením sa súčasne ukladá povinnosť všetkým prevádzkovateľom skládok odpadov, alebo ich častí, ku ktorým bola ukončená činnosť k 15. júla 2009 a ktorí k 30. júnu 2018 nemajú splnenú povinnosť uzavrieť skládku odpadov podať v stanovenej lehote žiadosť o uzavretie skládky odpadu alebo časti.   To sa nevzťahuje na prevádzkovateľov v prípadoch, ak už bolo začaté konanie o uzavretie skládky a prípadov, keď stavebné konanie bolo právoplatne skončené vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby uzavretie skládky, ale prevádzkovateľ ešte nemá vydané potvrdenie o uzavretí skládky. Bližšie vysvetlenie k dôvodom zavedenia tejto povinnosti  je uvedené v novelizačnom bode 8.
V odseku 3  sa upravuje prechodné ustanovenie v súvislosti s presunom správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. c) do vyššej sadzby pokút. 

K čl. II
Dátum účinnosti je navrhovaný v súvislosti s potrebou vyriešiť požiadavku na uzavretie skládky odpadov alebo ich častí  vyplývajúcu z rozsudku Súdneho dvora a z konania č. 2017/2035. Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti,  ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie, pričom prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  je preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe.


V Bratislave dňa 20. apríla 2018                                




 Peter Pellegrini, v. r. 
predseda vlády
Slovenskej republiky



László Sólymos, v. r. 
podpredseda vlády a minister životného prostredia
                                                           Slovenskej republiky



 

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Európska únia v záujme obmedziť znečisťovanie životného prostredia priemyselnou činnosťou, sprísňuje pravidlá pre vypúšťanie emisie z priemyselných zariadení. V roku 2010 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovan á prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 75/2010/EÚ ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky, ktoré zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a tak aj vytvoria jednotn ú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v rámci Európskej únie.

Nová právna úprava rieši požiadavky na obmedzovanie znečisťovania životného prostredia priemyselnými činnosťami prierezovo (ovzdušie, voda, odpady).

Jednak sprísňuje požiadavky pre prevádzky podliehajúce integrovanému povoľovaniu, ale z ároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničit ého, ktoré nesmú byť prekročené ani pri derogácii.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 75/2010/EÚ bude transponovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky v rámci nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia s účinnos ťou od roku 2013, zákona o ovzduší, zákona o vodách a zákona o odpadoch.

Právna úprava integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania je upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životné ho prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočíva v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla tak rozsiahle zmeny oproti súčasnému stavu, že prijatie nového zákona sa javí vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy. Aplikácia platného zákona tiež preukázala niekoľko probl émových miest, pričom snahou novej právnej úpravy je napomôcť ich odstráneniu.

Proces integrovaného povoľovania sa riadi všeobecnými princípmi a procesnými pravidlami Správneho poriadku a pokiaľ návrh zákona niečo výslovne neupravuje inak (napr. lehotu na vydanie integrované ho povolenia) alebo nevylučuje, platí vždy príslušné ustanovenie všeobecného procesného predpisu – Správneho poriadku.

Navrhovaný zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia má navrhované nadobudnutie účinnosti 1. marca 2013, pričom prevádzky, ktoré momentálne nespadajú pod zákon č . 245/2003 Z. z., ktorých prevádzkovatelia majú v úmysle vykonávať činnosť aj po 6. júli 2015 a nemajú IP, sú povinní podať žiadosť v lehote určenej vo výzve správneho orgánu, inak najneskô r do 31.12. 2014. Títo prevádzkovatelia (vykonávajúci činnosti, ktoré budú novými aktivitami v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia) môžu vykonávať č innosti bez integrovaného povolenia do 6. júla 2015. Správny orgán rozhodne o ich žiadostiach do 6. júla 2015. Pre fungujúce prevádzky bude kontrola podľa § 20 nového zákona účinná od 7. januára 2014.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

K § 1

Upravuje predmet zákona a jednotlivé úseky jeho pôsobnosti.

K § 2

Vymedzuje základné pojmy, ktoré sú použ ívané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky.

Ustanovenie preberá väčšinou pojmy zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. septembra 2010 o priemyslených emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (ď alej len "smernica o IPKZ") pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice o IPKZ.

K § 3

Konanie o vydanie integrovaného povolenia zahàňa jednotlivé nutné kroky potrebné pre vydanie integrovaného povolenia podľa jednotlivých zložiek samostatne – ovzdušie, odpady, povrchové vody a podzemné vody, ochrana poľnohospodárskej pôdy, oblasť ochrany lesný ch pozemkov, oblasť ochrany zdravia ľudí, oblasť veterinárnej ochrany územia, v oblasti ochrany prírody a krajiny, ukladania oxidu uhličitého. Taktiež obsahuje všeobecne záväzné pravidlá pre konanie o vydanie integrovaného povolenia.

Ustanovenie je v zásade len prebraté z doteraz platného znenia zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov (ďalej len "zá kon o integrovanej prevencii").

K § 4

Stanovuje podmienky konzultácie a predbežné ho prerokovania, ich proces, a následné vydanie písomného stanoviska inšpekcie.

Èasť je prebratá z pôvodnej legislatívy a niektoré odseky vyplynuli z praxe. Je tu určený nový poplatok pre podnikateľskú prax, ktorého účelom je zníženie počtu neefektívnych priebežných prerokovaní, čím nebudú pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia zbytočne zaťažovaní návštevami ale môžu sa sústrediť na povoľovací a kontrolný proces.

K § 5

Definuje odbornú spôsobilosť, oprávnenú osobu aj jej kompetencie v procese predbežného prerokovania alebo príprav žiadosti o vydanie integrovaného povolenia. Podrobnosti o vydaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahuje vykonávací predpis.

Znenie ustanovenia je v zásade prevzaté zo znenia zá kona o integrovanej prevencii.

K § 6

Definuje formy podania žiadosti. Ustanovenie v odseku 2 umožňuje opätovné doplnenie podkladov k žiadosti v prípade, ak inšpekcia počas konania zistí, že bez náležitého doplnenia podkladov nie je možné pokračovať ďalej v konaní o vydanie integrovan ého povolenia.

K § 7

Definuje obsah žiadosti ako aj jej povinné prí lohy.

Ustanovenie v zásade preberá súčasne platn é znenie zákona o integrovanej prevencii pričom je doplnené o požiadavky dané nevyhnutnou transpozíciiou smernice o IPKZ.

K § 8

Definuje a dopĺňa povinnosť vypracovať východiskovú správu všetkým prevádzkovateľom, ktorí buď to žiadajú o vydanie integrovaného povolenia, alebo majú už v súč asnosti vydané integrované povolenie. Popisuje na čo slúži východisková správa a popisuje základné princípy východiskovej správy. Jej presné znenie a vzor je súčasťou všeobecne záväzného pr ávneho - vykonávacej vyhlášky k zákonu.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou príslušných ustanovení smernice o IPKZ. Bude mať vplyv na podnikateľské subjekty z dôvodu nutnosti vypracovania podkladov a analýz oprá vnenou osobou podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologického zákona).

K § 9

Definuje účastníkov konania a dotknuté org ány pre účely tohto zákona

Uvedené znenie je kombináciou odkazu na sprá vny poriadok, ktorý ako základný všeobecný procesný predpis upravuje základne vymedzený okruh účastníkov konania, potrieb vyvolaných presnou transpozíciou smernice o IPKZ a doterajšej praxe pri integrovanom povo ľovaní. Ustanovenie tiež upravuje postavenie dotknutých orgánov, ktoré uplatňujú v konaní svoje kompetencie a záujmy vydávaním vyjadrení, súhlasov alebo stanovísk.

K § 10

Definuje pojem "zainteresovaná verejnosť" pre ú čely tohto zákona, pričom definícia tohto pojmu obsahuje aj pojem "verejnosť".

Samostatné znenie paragrafu je zavedené najmä kvôli dôlež itosti definovania zainteresovanej verejnosti a jej následnej prípadnej účasti v procese integrovaného povoľovania.

K § 11

Obsahuje osobitosti začatia konania neobsiahnuté vo všeobecnej platnej úprave začatia konania podľa správneho poriadku

Ustanovenie z väčšej časti preberá súčasne platné znenie zákona o integrovanej prevencii.

K § 12

Definuje možnosti, spôsob a termí ny pre vyjadrenia dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti v procese konania o vydanie integrovaného povolenia.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 13

V tomto paragrafe sú popísané možnosti rie šenia rozporov medzi orgánmi štátnej správy v priebehu konania a spôsob riešenia týchto rozporov.

K § 14

Definuje možnosti a spô sob vyjadrenie cudzieho dotknutého orgánu

K § 15

Definuje spôsob a charakter ústneho pojedná vania, ako z pohľadu inšpekcie ako povoľovacieho orgánu, tak aj z pozície účastníkov konania.

K § 16

Definuje možnosti a spôsob zastavenia konania.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 17

Definuje trovy konania v súvislosti so zhromaždením obyvateľov obce. Ostatné ustanovenia týkajúce sa trov konania rieši správny poriadok.

K § 18

Určuje spôsob zisťovania podkladu integrované ho povoľovania, definuje čo je záväzné pre inšpekciu a ktoré podklady nie sú záväzné.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnené ustanoveniami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe s doterajším znením zákona o integrovanej prevencii.

K § 19

Definuje vydanie integrovaného povolenia, prá vnu podstatu vydania integrovaného povolenia vzhľadom na prevádzkovateľa a jeho činnosť prevádzky, termín vydania integrovaného povolenia ako aj možnosti predĺženia lehoty pre vydanie integrovaného povolenia.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 20

Určuje spôsob vydania integrované ho povolenia pri zmene činnosti v prevádzke.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 21

Popri náležitostiach povolenia ustanovený ch v správnom proiadku vymenúva a určuje obsah vydaného integrovaného povolenia, záväzné podmienky povolenia, z pohľadu environmentálneho ako aj technického. Toto integrované povolenie je záväzné a prevá dzkovateľ je povinný splniť všetky záväzné podmienky.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii, doplnený je o povinnú transpozíciu smernice o IPKZ.

K § 22

Definuje určenie emisných limitov pre prevá dzky v jednotlivých kategóriách činnosti v integrovaných povoleniach, definuje vzťah emisného limitu k miestu prevádzky, ako aj podmienku emisných limitov, aby vychádzali z najlepších dostupných techní k. Uvedené sú aj možnosti udelenia výnimiek v odôvodnených prípadoch.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smrnice o IPKZ.

K § 23

Definuje uplatňovanie najlepš ie dostupnej techniky, jej záväznosť pre prevádzku po vydaní rozhodnutia o najlepších dostupných technikách Európskou komisiou pre jednotlivé činnosti uvedené v prílohe I.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 24

Definuje monitorovanie a spôsob monitorovania v prev ádzkach ako aj ich kontrolu inšpekciou.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 25

Určuje spôsob oznámenia integrované ho povolenia.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 26

Definuje základné povinnosti prevádzkovateľ a prevádzky počas riadneho fungovania prevádzky. Ïalej upravuje podmienky počas porušenia podmienok integrovaného povolenia, keď hrozí závažné poškodenie ľudského zdravia alebo závažné znečistenie životného prostredia v ktorejkoľvek zložke. Taktiež určuje podmienky pri zmene a zániku prevádzkovateľa.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smrnice o IPKZ a čiastoč ne preberá platné znenia ustanovení zákona o integrovanej prevencii.

K § 27

Definuje postup v prí pade mimoriadnej udalosti alebo havárie a povinnosti v týchto prípadoch vyplývajúcich ako pre prevádzkovateľa tak aj pre inšpekciu.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ a čiastočne preberá platné znenia ustanovení zákona o integrovanej prevencii.

K § 28

V tomto paragrafe je uvedený spôsob definitívneho ukončenia činnosti prevádzky ak aj jeho podmienky pre prevádzkovateľa tak aby sa územie, kde bola umiestnená prevádzka dalo do stavu v zmysle vý chodiskovej správy a spôsobom definovaným v integrovanom povolení. Uvádza sa aj spôsob kontroly správneho definitívneho ukončenia prevádzky

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ. Pojem 'kvantifikované posúdenie' uvedený v odseku 1 znamená, že ide o posúdenie na základe merateľných veličín.

K § 29

Určuje podmienky zániku integrované ho povolenia ako aj spôsob postupu inšpekcie v prípade, ak ide o zrušenie povolenia.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 30

Vymenúva orgány štátnej správy

K § 31

Definuje kompetencie ministerstva na účely tohto zákona, definuje obsah všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo na spodrobnenie povinností uvedených v tomto zákone a tiež upravuje postavenie ministerstva vo vzťahu k Európskej únii.

Uvedený paragraf je prebratý z platného znenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnený o znenia podmienené skúsenosťami z praxe a kompetenciami vyplývajúcimi z povinnej transpozície.

K § 32

Definuje inšpekciu ako orgán štátneho dozoru, ako aj povoľujúci orgán pre vydávanie integrovaných povolení, jej funkcie a kompetencie pre účely tohto zákona. Ministerstvo sprístupň uje zainteresovanej verejnosti informácie prostredníctvom informačného systému a ministerstvom poverenej organizácie.

Uvedený paragraf je prebraný z pôvodného znenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnený o znenia podmienené skúsenosťami z praxe a kompetenciami vyplývajúcimi z povinnej transpozí cie smernice o IPKZ.

K § 33

V ustanovení sa definujú podmienky, za ktorý ch sa prehodnocuje integrované povolenia a vykoná zmena povolenia. Povinnosti orgánu štátneho dozoru pri zmene alebo prehodnocovaní integrovaného povolenia. Taktiež povinnosti prevádzkovateľa, ktoré musí pravidelne vykonávať, aby mal orgán štátneho dozoru dostatočné množstvo podkladov a informácií pre prehodnotenie a posúdenie potreby prehodnotiť alebo zmeniť integrované povolenie.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 34

Určuje spôsob vykonávania environmentá lnych kontrol orgánom štátneho dozoru. Definuje obsah plánu kontrol, periodicitu environmentálnych kontrol v závislosti od typu rizikovosti prevádzky ako aj štandardné environmentálne kontroly.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 35

Definuje opatrenia na nápravu nedostatkov, ktoré m ôže uložiť orgán štátneho dozoru prevádzkovateľovi v prípade porušenia podmienok uvedených v integrovanom povolení.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ a čiastočne tiež preberá ustanovenia súčasne platného zákona o integrovanej prevencii.

K § 36

Určuje práva a povinnosti osôb vykonávajú cich štátny dozor.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platného zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 37

Presne definuje správne delikty v závislosti od porušenia podmienok integrovaného povolenia lebo podmienok jasne definovaných týmto zákonom, ako aj od rozsahu a závažnosti vplyvu na životné prostredie alebo ľudský organizmus.

Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje krit ériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platné ho zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 38

Definuje informačný systé m integrovanej prevencie a kontroly znečistenia, dôvody jeho zriadenia, ako aj povinnosti poskytovať požadované údaje.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platné ho zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 39

Ustanovenie súhrnne vymedzuje vzťah procesných ustanovení zákon k správnemu poriadku, ako všeobecnému predpisu, podľa ktorého sa integrované povoľovanie riadi. Zároveň sa vymedzujú ustanovenia, kde sú uvedené odlišnosti oproti všeobecnému procesnému predpisu, ktoré sú vo vúčšine prípadov len rozšírením všeobecných procesných ustanovení a len v niektorých prípadoch sú zmenou všeobecne stanovených procesných ustanovení (napríklad lehoty na vydanie rozhodnutia).

K § 40

Definuje prechodné ustanovenia, ktoré majú napom ôcť prevádzkovateľom ako aj inšpekcii pri prechode na nové podmienky a povinnosti vyplývajúce z transpozície smernice o IPKZ. Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou prechodných ustanovení smernice o IPKZ.

K § 41

Ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu, v ktorej je uveden ý úplný názov smernice o IPKZ, ktorého ustanovenia zákon preberá do slovenského právneho poriadku.

K § 42

Zrušovacie ustanovenia

Èl. II

Správne poplatky – zmena správnych poplatkov

Èl. III

Novela živnostenského zákona sú visiaca s potrebou zadefinovania odbornej spôsobilosti v novej právnej úprave na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.

Èl. IV

Zrušením pôvodného zákona č. 245/2003 Z.z. a jeho vykon ávacej vyhlášky 391/2003 sa ruší oznamovanie údajov do Integrovaného informačného systému. Preto je potrebné zrušiť aj vedenie Integrovaného informačného systému, ktorým je poverený SHMÚ.

Èl. V

Na národnej úrovni je potrebné zabezpečiť zber údajov o emisiách pre potreby podávania správ v zmysle smernice 2010/75/EÚ článok 72 Podávanie správ zo strany členských štátov. Tieto údaje bez prahových hodnôt znečisťujúcich látok doteraz zabezpeč ovalo oznamovanie údajov do Integrovaného informačného systému podľa zákona 245/2003 Z. z. a jeho vykonávacej vyhlášky, ktoré sa v čl. IV vypúšťa.

Nejde teda o novú povinnosť, ale presmerovanie oznamovania údajov do Národného registra znečisťovania..

Z toho dôvodu je potrebné do zákona 205/2004 a do informačného systému 'Národný register znečisťovania prevziať povinnosť oznamovania údajov bez prahových hodnôt znečisťujúcich látok, ktor é uvádza Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR), ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES'.

Èl. VI

Navrhovaný dátum účinnosti zákona je zvolený tak, aby bola zabezpečená čo najskoršia možná účinosť ustanovení preberajúcich ustanovenia smernice o IPKZ.

K prílohám

Príloha č.1 – zoznam priemyselných činností, ktoré podliehajú tomuto zákonu a pre ktoré je povinné vydanie integrovaného povolenia

Príloha č.2 – Zoznam znečisťujúcich látok

Príloha č.3 – Kritéria určovania najlepšej dostupnej techniky

Vyššie uvedené prílohy sú plne prebraté zo znenia smernice 75/2010/EU ako povinná súčasť transpozície.

Príloha č.4 - Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

V Bratislave 31. októbra 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána SLOTU a Petra DUBRAVAYA na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme

- 1 -

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predkladaná správa uvádza dôvody na prijatie zákona o hydrologickej a meteorologickej službe vo verejnom záujme. Prijatie takéhoto zákona zabezpečí celospoločensky potrebný, prospešný a žiadaný výkon hydrologických a meteorologických činností, ktoré slúžia ako nástroj na zisťovanie a hodnotenie stavu vôd, ovzdušia a ďalších zložiek životného prostredia a ich budúceho vývoja.

1.Súčasný legislatívny rámec pre výkon hydrologickej a meteorologickej služby

Po 2. svetovej vojne sa so súhlasom prezidenta republiky Vládnym nariadením č. 96 zo dňa 27. novembra 1953 zriadil HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV (HMÚ), ktorý sa stal ústredným ústavom pre odbory meteorológie, klimatológie a hydrológie, a to zlúčením Štátneho meteorologického ústavu a hydrologickej a hydrografickej služby vodohospodárskeho rozvojového strediska.

Vládne nariadenie č. 96 vyšlo v Zbierke zákonov republiky Československej dňa 28. decembra 1953 a účinnosť nadobudlo dňa 1. januára 1954.

V roku 1969 v rámci federatívneho usporiadania štátu sa HMÚ rozdelil na Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej SHMÚ) a Český hydrometeorologický ústav so sídlami v Bratislave a Prahe. Rozvoj obidvoch ústavov kontinuálne pokračoval v zmysle pôvodného vládneho nariadenia.

V roku 1993, po osamostatnení Slovenskej republiky, sa SR stala členom Svetovej meteorologickej organizácie (SMO) a štatutárny predstaviteľ SHMÚ (riaditeľ, neskôr generálny riaditeľ) od tohto roku zastupuje republiku v tejto organizácii ako stály zástupca.

Pôvodné Vládne nariadenie z roku 1953 zostalo v platnosti, aj keď niektoré paragrafy zákona boli neaktuálne (napríklad § 4, ods. 3 alebo § 5).

Na predmetné Vládne nariadenie z roku 1953 sa odvoláva aj zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. O vodách.

Až v zákone NR SR č. 666/2004 Z.z. O ochrane pred povodňami z 27. októbra 2004, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005 sa toto Vládne nariadenie z roku 1953 definitívne zrušilo.

Týmto aktom vypadlo z legislatívy Slovenskej republiky definovanie postavenia hydrologickej a meteorologickej služby a ďalších hydrologických a meteorologických činností vykonávaných vo verejnom záujme.

Minister ŽP SR svojím rozhodnutím vydal vo februári 2005 Úplné znenie zriaďovacej listiny SHMÚ, ktorej prílohou je Štatút SHMÚ. V tejto listine sa síce definuje poskytovanie klimatických a meteorologických údajov, avšak v zmysle zákona NR SR č. 575/2001 Z.z. O organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon) to nespadá do pôsobnosti MŽP SR. Dokonca sa v nej definuje poskytovanie poveternostných údajov pre zabezpečenie leteckej prevádzky, čo je úplne mimo kompetencie MŽP SR.

Napriek tomu, že Vládne nariadenie o HMÚ z roku 1953 ako celok stratilo svoju aktuálnosť, v paragrafoch, ktoré sa dotýkali úloh ústavu, vlastne definovali hydrologickú, klimatologickú a meteorologickú službu, budovanie a prevádzku sietí hydrologických, klimatologických a meteorologických staníc, observatórií a iných zariadení, ako aj definovali celospoločenskú prospešnosť týchto služieb a ich poskytovanie. Z tohto pohľadu to bol dokument nadčasový a vyše 50 rokov bez problémov zabezpečoval skutočnosť, že hydrologická, klimatologická a meteorologická služba sa vnímala ako verejnoprospešná služba, celospoločensky potrebná a žiadaná, ktorá poskytovala svoje výsledky všetkým rezortom, orgánom štátnej správy, úradom, súdom a obyvateľstvu. Špeciálne vzťahy mala vybudované s organizáciami príslušnými k rezortu MŽP, aj s ďalšími ministerstvami: napríklad obrany, vnútra, dopravy, poľnohospodárstva.

Tým, že pôvodné Vládne nariadenie o HMÚ z roku 1953 nenahradil žiaden iný legislatívny akt, samotná hydrologická, klimatologická a meteorologická služba SR nielenže stratila celoštátny význam a stala sa rezortnou záležitosťou, čo je najmä s ohľadom na meteorológiu a čiastočne aj hydrológiu a klimatológiu sporné, nakoľko tieto odvetvia nie sú kompetenčne zaradené do náplne tohto rezortu, ale aj vymedzenie ich obsahu, rozsahu a spôsobu výkonu sa stalo nejednoznačné. Činnosť a výkon hydrologickej, klimatologickej a meteorologickej služby tak závisia od znenia zriaďovacej listiny pre konkrétnu organizáciu, od štatútu tejto organizácie a od každoročne uzatváraného Kontraktu medzi MŽP SR a SHMÚ.

2.Odôvodnenie potreby novej právnej úpravy

V prirodzenom monopole sa činnosť hydrologickej a meteorologickej služby sústredila do jednej organizácie – Slovenského hydrometeorologického ústavu.

V posledných, možno povedať približne 25 rokoch, sa táto činnosť rozšírila najmä o sledovanie kvalitatívnych parametrov atmosféry a hydrosféry a antropogénnych vplyvov na atmosféru a hydrosféru. Zvlášť zreteľný je tento trend po roku 2000, kedy sa koncipovali nové zákony v oblasti ovzdušia a vôd už so zreteľom aj napríklad na európsku legislatívu alebo mnohé medzinárodné dohovory súvisiace napríklad so znečisťovaním ovzdušia alebo zmenami klímy. (Zákon NR SR č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. O vodách, zákon NR SR č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami, zákon NR SR č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ...)

Pre všetky nové oblasti sa vytvoril dostatočný legislatívny rámec, avšak samotná hydrologická a meteorologická služba zostala len s legislatívnou podporou, ktorá je neúplná, nejednoznačná a fragmentárna, a to vo viacerých zákonoch. Táto skutočnosť by mohla mať za následok kedykoľvek v prítomnosti alebo budúcnosti jej kvalitatívny aj kvantitatívny úpadok.

Zlúčenie meteorologických, hydrologických, a environmentálnych činností pod jednu organizáciu je možné, avšak s takou legislatívnou podporou, ktorá zaručí bezproblémovú a kvalitnú funkciu všetkých činností.

V zahraničnej praxi sú známe modely spojenia meteorologických, hydrologických a environmentálnych činností, súvisiacich s monitorovaním a vyhodnocovaním stavu atmosféry a hydrosféry do jednej inštitúcie ako aj modely vykonávania týchto činností oddelene špecializovanými inštitúciami.

Hydrologická, klimatologická a meteorologická služba a výkon ďalších hydrologických, klimatologických a meteorologických činností súvisiacich s monitorovaním a vyhodnocovaním stavu atmosféry a hydrosféry sú celospoločensky potrebné, prospešné a žiadané a poskytujú výsledky svojej činnosti všetkým rezortom, orgánom štátnej správy, úradom, súdom a obyvateľstvu. Zodpovednosť za výkon činností pre napĺňanie predmetného poslania prináleží štátu. Preto je potrebná taká nová právna úprava, ktorá zabezpečí výkon hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme.

3.Súlad návrhu zákona s Ústavou SR

Poslanie hydrologickej a meteorologickej služby a výkon ďalších hydrologických a meteorologických činností vyplýva najmä z Ústavy SR, druhá hlava, šiesty oddiel: Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, články 44 a 45:

Čl. 44

(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.

Čl. 45

Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Ďalej poslanie hydrologickej a meteorologickej služby vyplýva z viacerých zákonov, ktoré sa na jej činnosti a výsledky odvolávajú. Sú to najmä Zákony č. 478/2002 Z.z. O ochrane ovzdušia, č. 364/2004 Z.z. O vodách, č. 666/2004 Z.z. O ochrane pred povodňami, č. 143/1988 Z.z. O civilnom letectve, č. 205/2004 Z.z. O zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výkon hydrologickej a meteorologickej služby a ďalších hydrologických a meteorologických činností zabezpečuje včasné a úplné operatívne a režimové informácie o kvantitatívnom a kvalitatívnom stave vôd a ovzdušia a o príčinách a následkoch tohto stavu, hydrologická a meteorologická služba teda monitoruje vody a ovzdušie, zhromažďuje a vyhodnocuje údaje a poskytuje informácie o dvoch základných zložkách prírodného prostredia. Poskytované informácie slúžia predovšetkým na hodnotenie budúceho, aktuálneho a dlhodobého stavu atmosféry a hydrosféry a sú východiskom na zabezpečenie ochrany životného prostredia. Podľa článku 45 Ústavy SR „Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“, teda zákonom navrhovaná služba v plnej miere napĺňa obidva vyššie citované články ústavy.

4.Medzinárodné záväzky štátu, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba

Z viacerých medzinárodných záväzkov štátu sa uvádzajú tie, ktoré vykonáva hydrologická a meteorologická služba na SHMÚ, a ktorých výkon nie je vyjadrený v žiadnych zákonoch alebo iných právnych dokumentoch.

◊Konvencia Svetovej meteorologickej organizácie z 11. októbra 1947, ratifikovaná 23. marca 1951. Stálym zástupcom SR v SMO je štatutárny zástupca SHMÚ.

◊Dohovor o zriadení Európskej organizácie pre využívanie meteorologických satelitov (Ženeva 24. máj 1983), platný pre SR od 3. januára 2006. SR zastupuje v tejto organizácii SHMÚ.

◊Dohoda o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia, platná pre SR od 1. januára 2008. SR zastupuje v tejto organizácii SHMÚ.

◊EHK OSN – Dohovor o ochrane a využívaní cezhraničných vôd a medzinárodných jazier. SHMÚ zastupuje SR v pracovných skupinách pre tento dohovor.

◊IWAC – Medzinárodné centrum na hodnotenie vôd. Od 1. 1. 2008 je podpora sekretariátu centra delegovaná na SHMÚ.

◊ICPDR – Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja. SHMÚ zabezpečuje vydávanie ročenky pre celé povodie Dunaja.

◊Hraničné vody – bilaterálne zmluvy so susednými štátmi na ochranu a monitorovanie cezhraničných vôd. SHMÚ sa z poverenia MŽP SR zúčastňuje na prácach v expertných skupinách.

◊Rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene (FCCC) – ratifikovaný Národnou radou SR v auguste 2004 (pre Slovensko nadobudol platnosť 23. novembra 1994) a všetkých následných konferencií, kde sa prijali také dokumenty, ako napríklad Kjótsky protokol (pre Slovensko nadobudol platnosť 16. februára 2005).

◊Pristúpenie SR k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel, vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (klimatologické podklady sú neopomenuteľnou súčasťou najmenej 50 technických noriem).

◊Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach, ktorý bol prijatý v máji 2001, nadobudol účinnosť dňa 17. mája 2004 a Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických látkach a doplnenie smernice 79/117/EHS.

◊Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a doplňujú Smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES.

Zodpovednosť za výkon činností, obsiahnutých v uvedených medzinárodných záväzkoch, prináleží štátu.

5.Návrh na zmenu súčasného stavu

Na základe rozboru súčasného stavu je potrebné, aby pre všetky celospoločensky potrebné a prospešné činnosti, uvedené vyššie, bola zákonom ustanovená a špecifikovaná hydrologická a meteorologická služba, ktorá tieto činnosti zabezpečí v požadovanej miere a kvalite. Organizáciou, ktorá kontinuálne zabezpečuje výkon tejto služby je Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý je príspevkovou organizáciou v rezorte MŽP SR.

Návrh nového zákona teda rešpektuje súčasný stav a je v súlade so zákonmi NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách, č. 666/2004 Z.z. O ochrane pred povodňami a s nimi súvisiacimi predpismi a vyhláškami a č. 478/2002 Z.z. O ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6.Prehľad o hydrometeorologických službách v zahraničí so zreteľom na ich

legislatívnu podporu

Forma zákona alebo iného legislatívneho aktu o zabezpečení meteorologických a hydrologických činností sa v súčasnosti uplatňuje napríklad v nasledujúcich európskych štátoch (podľa dokumentov Svetovej meteorologickej organizácie z roku 2002):

Fínsko, Nemecko, Rumunsko, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Veľká Británia, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Srbsko a Čierna hora.

7.Hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet, nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy

Tento bod sa uvádza samostatne v

DOLOŽKE finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

V osobitnej časti Dôvodovej správy sa uvádza odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona o hydrologickej a meteorologickej službe vo verejnom záujme, a to podľa piatich častí navrhovaného zákona.

Prvá časť - Základné ustanovenia§ 1: V tejto časti predkladaný zákon ustanovuje výkon hydrologickej služby a meteorologickej služby vo verejnom záujme, štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť, ďalej ustanovuje spôsob nakladania s údajmi získanými z týchto sietí a tiež rozsah a spôsob poskytovania hydrologických informácií a meteorologických informácií. Napokon ustanovuje povinnosti hydrologickej služby a meteorologickej služby vo verejnom záujme ako aj práva a povinnosti štátnej organizácie, ktorá je poverená výkonom hydrologickej služby a meteorologickej služby vo verejnom záujme.

§ 2: Pre účely predkladaného zákona sa vymedzuje 22 pojmov, s ktorými sa operuje v zákone. Jednoznačné definovanie týchto pojmov je pre pochopenie a korektný výklad zákona nevyhnutné.

DRUHÁ časť - HYDROlogickÁ a METEOROLOGICKÁ Služba vykonávanÁ vo verejnom záujme na území Slovenskej republiky§ 3, ods. 1: Určuje, že hydrologickú a meteorologickú službu vo verejnom záujme zabezpečuje štát prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.

§ 3, ods. 2: Predstavuje Slovenský hydrometeorologický ústav ako organizáciu, ktorú zriadilo MŽP SR.

§ 3, ods. 3: Podľa tohto ustanovenia sa pre výkon hydrologickej a meteorologickej služby vo verejnom záujme zriaďuje štátna hydrologická sieť a štátna meteorologická sieť. Spravovaním týchto sietí sa poveruje Slovenský hydrometeorologický ústav. .

§ 4, ods. 1: Stanovuje, že hydrologická služba vykonávaná vo verejnom záujme slúži v procese zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd a že zabezpečuje výkon predpovednej povodňovej služby.

§ 4, ods. 2: Vymedzuje činnosti, ktoré hydrologická služba vo verejnom záujme vykonáva. Vymedzené činnosti sú v súlade so Zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a v súlade s Programom monitorovania stavu vôd.

§ 4, ods. 3: Uvádza činnosti, ktoré hydrologická služba vykonáva v súlade so Zákonom č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z.: informovanie o aktuálnych a očakávaných vodných stavoch a prietokoch vo vybraných objektoch štátnej hydrologickej siete a neodkladné informovanie o nebezpečenstve povodne, vzniku povodňovej situácie a jej ďalšom vývoji, o hydrometeorologických podmienkach ovplyvňujúcich vznik a vývoj povodne.

§ 4, ods. 4: (4) Uvádza ďalšie činnosti hydrologickej služby, ktoré zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav: poskytovanie hydrologických údajov, hydrologických produktov a hydrologických informácií, prevádzkovanie hydrologických predpovedných systémov, posudzovanie možného nepriaznivého účinku prípravkov na ochranu rastlín na povrchovú vodu, vedenie Integrovaného registra informačného systému a vedenie Národného registra znečistenia.

§ 4, ods. 5: Uvádza, že na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd môže Slovenský hydrometeorologický ústav požadovať bezplatne aj údaje a informácie od toho, kto nakladá s povrchovými vodami alebo s podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného systému.

§ 5, ods.1: Stanovuje, že meteorologická služba vykonávaná vo verejnom záujme hodnotí stav a vývoj klimatického systému a zabezpečuje výkon predpovednej a výstražnej poveternostnej služby a varovných systémov kvality ovzdušia.

§ 5, ods.2: Vymedzuje činnosti, ktoré meteorologická služba vo verejnom záujme vykonáva v súlade so Zákonmi č. o civilnom letectve, č. 205/2004 Z.z. O zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s Programami Čiastkových monitorovacích systémov meteorológia a klimatológia, rádioaktivita a kvalita ovzdušia.

§ 5, ods.3: Uvádza, že monitorovanie a hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia vo verejnom záujme sa vykonáva v zmysle Zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

§ 5, ods.4: Uvádza, že na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu a zloženia ovzdušia, stavu pôdy a biosféry môže Slovenský hydrometeorologický ústav požadovať bezplatne aj údaje a informácie od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov predmetných informačných systémov.

§ 6, ods.1: Na podporu a rozvoj vlastných činností hydrologickej a meteorologickej služby a na zvyšovanie odbornej úrovne je potrebné, aby organizácia zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu vyvíjala výskumnú a vedeckú činnosť, sledovala vedecký pokrok v príslušných oblastiach, využívala domáce a zahraničné výsledky vedy a výskumu, realizovala rozvoj databázových systémov, predpovedných systémov, metód a aplikácií a tiež podporovala publikovanie výsledkov výskumnej a vedeckej činnosti.Tretia časť Štátna hydrologická sieť a štátna meteorologická sieť

§ 7, ods.1: Definuje štátnu hydrologická sieť ako súčasť hydrologickej siete, ktorá zabezpečuje údaje pre hydrologické činnosti vykonávané vo verejnom záujme.

§ 7, ods.2: Definuje štátnu meteorologickú sieť ako súčasť meteorologickej siete, ktorá zabezpečuje údaje pre meteorologické činnosti vykonávané vo verejnom záujme.

§ 7, ods.3: Stanovuje, že údaje získané zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete sú referenčné údaje na území Slovenskej republiky v oblasti vôd, ovzdušia a ďalších zložiek klimatického systému.

§ 8, ods.1: Stanovuje účel štátnej hydrologickej siete, t.j. systematicky monitorovať v pozorovacích staniciach a objektoch základné údaje o množstve a kvalite vôd a ich režime v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd na území Slovenskej republiky tak, aby sa zabezpečili stanovené činnosti hydrologickej služby.

§ 8, ods.2: Stanovuje účel štátnej meteorologickej siete, t.j. systematicky monitorovať v pozorovacích staniciach a objektoch kvantitatívne a kvalitatívne parametre klimatického systému na území Slovenskej republiky tak, aby sa zabezpečili stanovené činnosti meteorologickej služby.

§ 9, ods. 1: Ustanovuje činnosti, z ktorých pozostáva spravovanie štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete: ide o zriaďovanie objektov štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete, o ich udržiavanie a prevádzkovanie a o ich rušenie.

§ 9, ods. 2: Ustanovuje, kto vykonáva a schvaľuje zriaďovanie a rušenie objektov štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete.

§ 9, ods. 3: Ustanovuje z čoho pozostáva štátna hydrologická sieť.

§ 9, ods. 4: Ustanovuje z čoho pozostáva štátna meteorologická sieť

§ 9, ods. 5: Vymedzuje postavenie všetkých ostatných objektov alebo staníc na sledovanie hydrologických a meteorologických prvkov. Tie sa považujú za neštátne.

§ 10: Pojednáva o ochrane štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete a uvádza, že poškodzovanie alebo neoprávnené odstraňovanie objektov alebo ich súčastí sa trestá v zmysle Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.

§ 11, ods.1: Ustanovuje oprávnenia a povinnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu k cudzím nehnuteľnostiam, ktorý spravuje štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť. Ústav je oprávnený vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu: zriaďovať a rušiť objekty hydrologickej siete a meteorologickej siete na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním a rušením týchto zariadení na cudziu nehnuteľnosť, vstupovať v súvislosti s prevádzkovaním týchto zariadení na cudziu nehnuteľnosť a vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy alebo porastu ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť týchto zariadení.

§ 11, ods.2: Ustanovuje, že oprávnenia a povinnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu k cudzím nehnuteľnostiam, ktorý spravuje štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť sú vecnými bremenami v zmysle Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov na dotknutých nehnuteľnostiach. Ustanovuje tiež oprávnenosť podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti.

§ 11, ods.3: Ustanovuje spôsob a podmienky pre poverených zamestnancov ústavu na vstup na cudziu nehnuteľnosť.

§ 11, ods.3: Ustanovuje, že právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a ústavom sa riadia všeobecne záväznými predpismi, najmä zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

§ 12, ods. 1: Ustanovuje spôsob spravovania údajov zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete. Údaje získané zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete spravuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 12, ods. 1: Ustanovuje zodpovednosť Slovenského hydrometeorologického ústavu za správnosť a uchovávanie údajov zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete.

štvrtá časťPráva a POVINNOSTI HYDROlogickej Služby a METEOROLOGICKEJ SLUŽBY

§ 13, ods. 1: Ustanovuje povinnosť Slovenského hydrometeorologického ústavu každoročne sprístupniť hydrologické údaje a meteorologické údaje získané zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete

§ 13, ods. 2: Ustanovuje, aby sa štandardné hydrologické predpovede a štandardné meteorologické predpovede a hydrologické výstrahy a meteorologické výstrahy poskytovali v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.

§ 13, ods. 3: Ustanovuje, že hydrologické produkty a meteorologické produkty a hydrologické informácie a meteorologické informácie sa orgánom štátnej a verejnej správy, súdom a Národnej rade Slovenskej republiky pre výkon ich právomocí poskytujú bezodplatne. Ďalej ustanovuje, že v ostatných prípadoch sa hydrologické produkty a meteorologické produkty a hydrologické informácie a meteorologické informácie poskytujú odplatne v zmysle zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 13, ods. 4: Stanovuje, že hydrologické údaje a meteorologické údaje, hydrologické produkty a meteorologické produkty a hydrologické informácie a meteorologické informácie a najmä výstrahy je povolené šíriť len s uvedením prvotného zdroja.

§ 14, ods. 1: Výkonom záväzkov, ktoré vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohovorov a ktoré súvisia s výkonom činností hydrologickej a meteorologickej služby sa poveruje Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 14, ods. 2: Nominovaním zástupcov do medzinárodných a európskych organizácií, ak takéto zastupovanie vyplýva z povinností Slovenského hydrometeorologického ústavu sa poveruje ústav.

PIATA časťHYDROlogickÁ Služba a METEOROLOGICKÁ SLUŽBA počas mimoriadnych situácií

§ 15, ods. 1: Stanovuje, že mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie nepriaznivého pôsobenia prírodných síl alebo uvoľňovania znečisťujúcich látok do životného prostredia, pri ktorom pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok.

§ 15, ods. 2: Stanovuje, že v zmysle Zákona č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia mimoriadnej situácie.

§ 16 , ods. 1: Určuje, že činnosť hydrologickej služby a meteorologickej služby počas mimoriadnej situácie koordinuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 16 , ods. 2: Určuje, že pre výkon činností počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú okrem meraní a pozorovaní v štátnej hydrologickej sieti a štátnej meteorologickej sieti aj mimoriadne hydrologické a meteorologické merania a pozorovania nevyhnutné na zistenie vývoja a následkov mimoriadnej situácie. Aj mimoriadne merania a pozorovania vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav.

§ 16 , ods. 3: Stanovuje, že v prípade mimoriadnej situácie, ak je to na zistenie jej následkov nevyhnutné, vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc.

§ 16 , ods. 4: Ustanovuje, že vo vzťahu k orgánom krízového riadenia Slovenskej republiky sa Slovenský hydrometeorologický ústav riadi Zákonom č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii štátu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z.z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

§ 17, ods. 1: V prechodnom ustanovení sa Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý vznikol podľa doterajších predpisov považuje za ústav podľa predkladaného zákona, čo zabezpečuje kontinuitu vykonávania činností hydrologickej služby a meteorologickej služby.

§ 17, ods. 2: Ustanovuje, že hydrologická sieť a meteorologická sieť, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov a ktoré spravuje Slovenský hydrometeorologický ústav sa považujú za štátnu hydrologickú sieť a štátnu meteorologickú sieť podľa tohto zákona. Tým sa zabezpečí kontinuita merania, zberu, spracovania a archivovania údajov z týchto sietí.

§ 18: Uvádza účinnosť tohto zákona od 1. marca 2009

zobraziť dôvodovú správu