Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. 201/2007 účinný od 01.05.2007

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým s a mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. štát uznáva ako cirkvi a náboženské spoločnosti iba tie, ktoré sú registrované podľa tohto zákona. Registráciou zí skava cirkev postavenie právnickej osoby. Cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré ku dňu účinnosti uvedeného zákona, t. j. k 1. septembru 1991 vyvíjali svoju činnosť zo zákona alebo na základe štá tneho súhlasu, sa považujú za registrované. Všetky ostatné nové náboženské hnutia, ktoré majú záujem získať status registrovanej cirkvi musia podľa súčasnej právnej úpravy (zákon Slovenskej n árodnej rady č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností) okrem ostatných formálnych náležitostí preukázať, že sa k nim hlási najmenej 20 tisíc plnoletých osôb s trval ým pobytom v Slovenskej republike. Od platnosti zákona tento početný cenzus splnila len Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, ktorá bola registrovaná v roku 1993 a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorš ích dní v októbri 2006.

Je však potrebné zdôrazniť, že základné ľudské práva a slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností . Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu teda de iure aj de facto slobodne pôsobiť bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú registrované, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine rešpektovaním prá vneho poriadku.

Aplikačná prax posledného obdobia však ukázala nejednoznačnosť súčasnej legislatívy upravujúcej registráciu cirkví alebo náboženských spoločností, predovšetkým v § 11 zákona č . 308/1991 Zb. Uvedené ustanovenie predpisuje, že návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti sa môže podať, ak sa preukáže, že sa k nej hlási predpísaný počet plnoletých osôb. Zá kon č. 192/1992 Zb., ktorý konkretizuje toto ustanovenie však stanovuje, že pri návrhu na registráciu je potrebné preukázať, že sa k cirkvi hlásia plnoleté osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Predkladaná novela upravuje tento rozpor a zároveň nahrádza výraz 'plnoletých osôb' za výraz 'plnoletých členov', čo presnejšie vyjadruje zámer novely zákona, podľ a ktorej sa členom cirkvi rozumie výhradne fyzická osoba, ktorá k nej prináleží podľa svojho vnútorného presvedčenia a vnútorných predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Nemá preto isť len o osobu, ktorá s cirkvou sympatizuje, prípadne súhlasí s jej registráciou tak, ako to stanovuje súčasne platný právny stav. Nová úprava zároveň navrhuje, aby cirkev, ktorá žiada o registráciu predlož ila čestné vyhlásenie svojich veriacich o ich členstve a príslušnosti k cirkvi. Toto ustanovenie má zamedziť prípadnému zneužívaniu statusu a výhod, ktoré majú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku zo strany účelovo vzniknutých 'náboženských' subjektov.

Registráciou získava náboženský subjekt značné množstvo výhod, ako je najmä možnosť žiadať štát o finančné príspevky na platové náležitosti svojich duchovných a cirkevných ústred í (biskupských úradov), na prevádzku cirkevných škôl, vyučovanie náboženstva na štátnych školách a preto má štát legitímne právo určiť registračné podmienky, ktoré spĺňajú tie náboženské subjekty, ktorých vieru vyznáva nie zanedbateľný počet občanov SR. Úplná liberalizácia podmienok registrácie nie je v našich podmienkach v súčasnosti realizovateľná vzhľ adom na fakt, že v SR sa zatiaľ reálne neuvažuje o úplnej finančnej odluke registrovaných cirkví od štátu, ako aj skutočnosti, že je potrebné zohľadniť kultúrne a historické špecifiká krajiny. Ako však už bolo uvedené registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože základné ľudské práva majú v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými závä zkami SR zaručené všetci bez rozdielu.

Novela zákona ruší zákon č. 192/1992 Zb. a jeho upravené ustanovenia inkorporuje do zákona č. 308/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími vš eobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, štátny rozpočet, zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy

K článku 1

K bodu 1

Ustanovenie upravené v zmysle kompetenčného zákona a inkorporované zo zákona Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. o registrá cii cirkví a náboženských spoločností

K bodu 2

Ustanovenie inkorporované zo zákona Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností . Zároveň sa nahrádza výraz 'plnoletých osôb' za výraz 'plnoletých členov', čo presnejšie vyjadruje zámer novely zákona, podľa ktorej sa členom cirkvi rozumie výhradne fyzická osoba, ktorá k nej prináleží podľa svojho vnútorného presvedčenia a vnútorných predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

K bodu 3 a 4

Ide o doplnenie obsahu návrhu na registráciu, pričom je presne špecifikované, čo majú tieto náležitosti obsahovať.

K bodu 5

Ustanovenie inkorporované zo zákona Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

K bodu 6

Zrušením zákona Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností ako aj vznikom samostatnej Slovenskej republiky je ustanovenie nadbytočné.

K bodu 7

Predkladaná novela zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

K článku 2

Termín nadobudnutia účinnosti tohto zákona je dňom jeho vyhlásenia.

zobraziť dôvodovú správu