Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže 188/1994 účinný od 13.04.2000 do 30.04.2001

§ 3

(1)
Dohody a zosúladené postupy podnikateľov, ako aj rozhodnutia združení podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohody obmedzujúce súťaž“) sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Zakázanými sú najmä dohody obmedzujúce súťaž, ktoré obsahujú
a)
priame alebo nepriame určenie cien tovaru,
b)
záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,
c)
rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,
d)
záväzok účastníkov uplatňovať rozdielne obchodné podmienky pri plnení rovnakej povahy voči jednotlivým podnikateľom, ktorými budú niektorí z nich znevýhodnení v hospodárskej súťaži,
e)
podmienku, že uzatvorenie zmlúv bude viazané na prijatie dodatočných záväzkov, ktoré ani svojou povahou, ani podľa obchodných zvyklostí s predmetom zmlúv nesúvisia.
(3)
Dohody obmedzujúce súťaž zakázané podľa odseku 1 sú neplatné. Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť dohody, je neplatná len táto časť, ak z jej obsahu vyplýva možnosť oddeliť túto časť od ostatného obsahu.

§ 5

(1)
Zákaz podľa § 3 a 4 sa nevzťahuje na dohody obmedzujúce súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž nepresiahne 5 % celkového podielu zhodných alebo vzájomne zastupiteľných tovarov na relevantnom trhu okrem
a)
dohôd obmedzujúcich súťaž, uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) a c) alebo
b)
obmedzovania súťaže dohodami obmedzujúcimi súťaž, ktorých úhrnný účinok presahuje 5 % celkového podielu zhodných alebo vzájomne zastupiteľných tovarov na relevantnom trhu.
(2)
Spoločným podielom podľa odseku 1 je súčet podielov na relevantnom trhu
a)
účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž,
b)
podnikateľov, v ktorých účastník dohody obmedzujúcej súťaž vlastní viac ako polovicu základného imania alebo má právo vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv, alebo právo vymenovať viac ako polovicu členov orgánov podnikateľa,
c)
podnikateľa, ktorý má právo uvedené v písmene b) v podniku účastníka dohody obmedzujúcej súťaž,
d)
všetkých ostatných podnikateľov, v ktorých podnikateľ uvedený v písmene c) má právo uvedené v písmene b).
(3)
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky5) (ďalej len „úrad“) vydá na požiadanie podnikateľov rozhodnutie o tom, či ich činnosti a konania nie sú v rozpore s § 3 a 4 alebo či jednotlivé dohody obmedzujúce súťaž nie sú v rozpore s odsekom 1 (negatívny atest).
(4)
Na základe žiadosti podnikateľov úrad môže rozhodnúť, že zákaz podľa § 3 a 4 sa na čas určený v rozhodnutí úradu nevzťahuje na dohody obmedzujúce súťaž, ak tieto dohody súčasne
a)
prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja,
b)
poskytujú spotrebiteľom primeranú časť prospechu z toho vyplývajúcu,
c)
neukladajú účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,
d)
neumožňujú účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru.
(5)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnejšie vymedzenie podmienok podľa odseku 4.
(6)
Úrad môže žiadať od podnikateľov, aby preukázali, že ich dohody obmedzujúce súťaž spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1.

§ 6
Úrad zmení alebo zruší rozhodnutie podľa § 5 ods. 3 alebo 4, ak

a)
sa podstatne zmenili podmienky, ktoré boli rozhodujúce na jeho vydanie,
b)
rozhodnutie sa zakladalo na nepravdivých alebo neúplných údajoch podnikateľov, alebo sa získalo podvodom.

§ 7
Zneužívanie dominantného postavenia na trhu

(1)
Dominantné postavenie na trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži alebo ktorí vzhľadom na svoju ekonomickú silu sa môžu správať nezávisle vo vzťahu k iným podnikateľom a spotrebiteľom a môžu obmedzovať súťaž.
(2)
Ak sa nepreukáže niečo iné, predpokladá sa, že podnikateľ nie je vystavený podstatnej súťaži podľa odseku 1, ak jeho podiel dodávok alebo odberu zhodného alebo vzájomne zastupiteľného tovaru na relevantnom trhu je najmenej 40%.
(3)
Relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb spotrebiteľov zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
(4)
Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
(5)
Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä
a)
priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných podmienok v zmluvách,
b)
obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor spotrebiteľov,
c)
uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú títo v hospodárskej súťaži znevýhodňovaní (diskriminácia),
d)
viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana odoberie aj ďalšie plnenie, ktoré s požadovaným predmetom vecne ani podľa obchodných zvyklostí nesúvisí.

§ 14
Pokuty

(1)
Úrad je oprávnený za porušenie povinnosti podľa tohto zákona uložiť podnikateľovi pokutu podľa závažnosti porušenia až do výšky 10 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie a ak nie je možné vyčísliť obrat, až do výšky 10 miliónov Sk. Ak je preukázaný majetkový prospech podnikateľa v dôsledku porušenia povinností podľa druhej časti tohto zákona, uloží sa mu pokuta najmenej vo výške tohto prospechu. Pokutu podľa tohto odseku nie je možné uložiť podnikateľovi, ktorý požiadal úrad o rozhodnutie podľa § 5 ods. 3 alebo 4.
(2)
Podnikateľovi, ktorý nesplní povinnosť predložiť úradu v určenej lehote požadované podklady alebo pravdivé informácie alebo neumožní ich preverenie alebo vstup podľa § 11 ods. 2 a ods. 3, môže úrad uložiť pokutu do výšky 1 milióna Sk.
(3)
Podnikateľovi, ktorý sa bez závažných dôvodov nedostaví na nariadené pojednávanie alebo inak sťažuje postup konania, môže úrad uložiť pokutu do výšky 100 000 Sk.
(4)
Podnikateľovi, ktorý nesplnil vykonateľné rozhodnutie úradu, môže úrad uložiť pokutu podľa odseku 1.
(5)
Pokuty podľa predchádzajúcich odsekov možno uložiť aj opakovane.
(6)
Pokuty podľa odsekov 1, 2 a 4 môže úrad uložiť do jedného roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
(7)
Ak podnikateľ nezaplatí pokutu v určenej lehote, je povinný zaplatiť penále vo výške 0,5% zo sumy uloženej pokuty za každý deň omeškania.